SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA2124180

DOPADY FINANČNÝCH DOTÁCIÍ SPP NA ROZVOJ

POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV VO VYBRANOM

REGIÓNE SR

2011 Bc. František Bezányi

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

DOPADY FINANČNÝCH DOTÁCIÍ SPP NA ROZVOJ

POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV VO VYBRANOM

REGIÓNE SRDiplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj, Manažment rozvoja

vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra európskych politík

Školiteľ: Dr. Ing. Pál Fekete, PhD.

Nitra, 2011 Bc. František Bezányi

Čestné vyhlásenie

Podpísaný František Bezányi vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému ,, Dopady

finančných dotácií SPP na rozvoj poľnohospodárskych podnikov vo vybranom regióne SR “

vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 28. apríla 2011

František Bezányi

..............................

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi školiteľovi, ktorým je doc. Dr. Ing. Pál

Fekete PhDr. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

diplomovej práce.

Abstrakt

Prioritným cieľom diplomovej práce je poukázať na vplyv SPP na rozvoj

poľnohospodárskych podnikov v Nitrianskom regióne. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ

sa otvorila možnosť čerpania finančnej pomoci pre poľnohospodárske subjekty z rozpočtu

SPP.

Štruktúra diplomovej práce pozostáva z troch častí:

Prvá časť je zameraná na charakteristiku Spoločnej poľnohospodárskej politiky, na

dôvody jej vzniku, vývoj a reformy v súvislosti integráciou Európy. Zohľadňuje ciele,

nástroje, princípy, zásady ...

Druhá časť je zameraná na vývoj slovenského poľnohospodárstva po roku 1990, na

zmenu dotačnej politiky, ktorá súvisí so vstupom Slovenskej republiky do EÚ.

V predvstupovom období čerpanie z finančných nástrojov PHARE, SAPARD a ISPA, ktoré

mali vplyv na poľnohospodárstvo SR. Skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006,

v ktorom boli po prvýkrát sprístupnené štrukturálne fondy a Kohézny fond. Základný

programovací dokument v tomto období predstavoval Národný rozvojový plán a na

financovanie poľnohospodárstva bol určený SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V

programovacom období 2007 – 2013 podpora z Programu rozvoja vidieka SR určeného v

cieli Konvergencia rozvoj poľnohospodárstva a vidieka.

Nasledujúca časť práce je zameraná na čerpanie finančných podpôr v Nitrianskom

regióne a následne v dvoch vybraných poľnohospodárskych podnikoch v oblasti rastlinnej aj

živočíšnej výroby.

Kľúčové slová: Spoločná poľnohospodárska politika, Európska únia, reforma, priame platby,

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Nitriansky región, charakteristika poľnohospodárskych

podnikov

Abstract

Priority objective of this thesis is to highlight the impact of CAP on the development

of farms in the Nitra region. Slovak Republic's accession to the EU has opened the oportunity

to draw financial assistance for agricultural operators out of the CAP budget.

Structure of the thesis consists of three parts:

The first part focuses on the characteristics of the Common Agricultural Policy, the

reasons for its emergence, development and reform in the context of European integration. It

takes into account the objectives, tools, principles, principles ...

The second part focuses on the development of Slovak agriculture after 1990, a change

in subsidy policy, which is related to the Slovak Republic's accession to the EU. In pre-

accession period financial instruments PHARE, SAPARD and ISPA had an impact on

agriculture of SR. In the shortened programming period 2004 - 2006, which first disclosed the

Structural Funds and Cohesion Fund. Basic programming document in this period was the

National Development Plan and the financing of agriculture has designated SOP Agriculture

and Rural Development. In the programming period 2007 - 2013 support from the Rural

Development Programme SR was specified in the Convergence objective agriculture and rural

development.

The following section is focused on drawing financial support in the Nitra region and

subsequently in two selected farms in the area of crop and livestock production.

Key words: Common Agricultural Policy, European Union, reform, direct payments,

Agriculture and Rural Development, Nitra region, characteristics of farms

Obsah Úvod ......................................................................................................................................... 8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................................ 10

1.1. Vznik EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky ................................................. 10

1.2 Ciele, nástroje, zásady, princípy a základné pojmy v SPP ....................................... 12

1.3 Cesta k dnešnej podobe SPP, proces zmien a reforiem ............................................. 16

1.3.1 Začiatok fungovania CAP .................................................................................. 16

1.3.2 Mansholtov plán ................................................................................................. 17

1.3.3 MacSharryho reforma ........................................................................................ 17

1.3.4 Agenda 2000 ...................................................................................................... 18

1.3.5 Začiatok reformy CAP za komisára Hansa Fischlera ........................................ 18

1.4 Financovanie SPP a nástroje pomoci EÚ ................................................................... 19

1.5 Programovacie obdobie 2004-2006 ........................................................................... 21

1.6 Politika rozvoja vidieka v rokoch 2007-2013 ............................................................ 22

1.7 Poľnohospodársky podnik ......................................................................................... 24

2 Cieľ práce ............................................................................................................................. 26

3 Metodika práce ..................................................................................................................... 27

4 Vlastná práca ........................................................................................................................ 28

4.1 Poľnohospodárstvo SR po roku 1990 ...................................................................... 28

4.2 Predvstupové obdobie a vstup SR do EÚ ................................................................ 32

4.3 SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004-2006 ............................................. 36

4.4 Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004-2006 ............................................ 36

4.5 Politika rozvoja vidieka 2007-2013 ......................................................................... 39

4.6 Charakteristika Nitrianskeho regiónu ...................................................................... 43

4.7 Charakteristika VPP SPU, s.r.o. Kolíňany .............................................................. 49

4.8 Charakteristika PD Neverice ................................................................................... 59

5 Záver .................................................................................................................................. 68

6 Zoznam použitej literatúry ................................................................................................. 70

POUŽITÉ OZNAČENIA

EAGGF Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

(ang. European Agricultural Guidance and Guarantee Fund)

EC Európska komisia

EHS Európske hospodárske spoločenstvo (ang. European Economic Area - EEA)

ES Európske spoločenstvo

EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF Európsky poľnohospodársky a záručný fond

EÚ Európska Únia

IACS Integrovaný administratívny a kontrolný systém

LFA Znevýhodnená oblasť

MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

NSPRV Národný strategický plán rozvoja vidieka 2007-2013

NPAA Národný program pre prijatie acquis commuunautaire

PD Poľnohospodárske družstvo

PPA Pôdohospodárska platobná agentúra

PRV Plán rozvoja vidieka

RV a ŽV Rastlinná výroba a živočíšna výroba

SAPS Jednotná platba na plochu

SAPARD Program pre podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

(Special Assistance Programme for Agriculture and Rural Development)

SOP P-RV Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

(ang. CAP – Common Agricultural Policy)

SR Slovenská republika

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

VDJ Veľká dobytčia jednotka

VPP SPU Vysokoškolský poľnohospodársky podnik Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

WTO Svetová trhová organizácia (ang. World Trade Organization)

ÚVOD

Európska únia vystupuje dnes ako spoločenstvo 27 štátov zoskupených v špecifickej

národnej forme. Jej hlavným princípom je prenos právomocí členských štátov na inštitúcie

Európskej únie. Medzi hlavné ciele tejto integrácie patria zvyšovanie hospodárskeho rastu

a konkurencieschopnosť ekonomiky.

Vznik a vývoj Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa datuje do 60-tych rokov. Je

jednou z  najstarších a najdôležitejších celoeurópskych politík. Keďže SPP nahrádza

vnútroštátne politiky členských štátov, jej rozpočet predstavuje nemalý podiel na celkovom

rozpočte EÚ. Umožňuje európskemu poľnohospodárstvu, aby bolo produktívnejšie a udržalo

sa najmä v ťažkých oblastiach.

Počas celej svojej existencie prešla niekoľkými reformami. Jej hlavnými cieľmi však

zostávajú zabezpečenie jednotného trhu pre poľnohospodárske výrobky a potraviny,

zodpovedajúce príjmy pre poľnohospodárov. Jeden z pilierov je zameraný na poskytovanie

podpôr farmárom alebo roľníkom. Súčasťou podpôr sú priame platby, ktorými sa zabezpečujú

príjmy farmárov.

Na rozvoj vidieka a poľnohospodárstva sa v programovom období 2004-2006 mohli

čerpať zdroje z dvoch štrukturálnych fondov EAGGF a ERDF. Nasledujúce obdobie 2007-

2013 s novým Programom rozvoja vidieka zahŕňa vo svojej podstate náročnejšie a

komplexnejšie ciele. Veliký dôraz sa kladie na znalostnú ekonomiku, konkurencieschopnosť,

trvalo udržateľný rozvoj a na tvorbu a ochranu životného prostredia. Práve na tieto ciele sa

musia sústrediť aj žiadatelia o dotácie. Financovanie prebieha prostredníctvom Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý je zameraný na podporu

programov rozvoja vidieka členských štátov a Európsky poľnohospodársky záručný fond

(EPZF), ktorým sa financujú priame platby poľnohospodárom,  zabezpečuje sa regulácia

poľnohospodárskych trhov finančnými nástrojmi, ako sú intervenčné ceny a vývozné náhrady.

Výkonnosť poľnohospodárstva na Slovensku pred vstupom do EÚ možno považovať

za dlhodobo neuspokojivú. Podpora zo strany štátu nebola dostačujúca na to aby bolo

poľnohospodárstvo ziskové. Vstupom SR do EÚ sa otvorila možnosť čerpania dotácií aj pre

slovenských poľnohospodárov. Najmä rastlinná výroba prestavuje tú oblasť hospodárstva,

ktorej výsledky dotácie pozitívne ovplyvňujú.

Cieľom predkladanej diplomovej práce je analyzovať vplyv a dopady dotácií SPP na

poľnohospodárstvo nielen z pohľadu pre Slovensko, ale hlavne na Nitriansky región a v ňom

na 2 konkrétne vybrané podniky.

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Vznik EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Integrácia povojnovej Európy

V povojnovej Európe si krajiny uvedomovali, že nemôžu byť úspešné v konkurencii s

USA bez spolupráce, koordinácie a rozvíjania spoločného obchodného priestoru.

V západných krajinách kontinentu bol prijatý Marshallov plán pre obnovu Európy.

V roku 1948 vznikla Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OECD) a v roku

1951 tieto snahy vyústili do vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) inak

nazývané aj Montánna únia. Zakladateľskými štátmi boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko,

Belgicko, Holandsko a Luxembursko. (Bielik 1999)

Ako uvádza Fontaine (2007) Európska únia sa zrodila na troskách, ktoré ostali po

druhej svetovej vojne. Niekoľko „odvážnych mužov“ ako ich on sám nazýva, sa odhodlalo

presvedčiť svoje národy, aby vkročili do novej éry. Zjednotenie Európy spája s dátumom 9.

mája 1950, kedy Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, oznámil plán, v

ktorom bolo cieľom podriadiť uhoľný a oceliarsky priemysel Francúzska a Nemecka

spoločnej administratívnej správe. Túto myšlienku prevzal od francúzskeho ekonóma Jeana

Monneta. Z Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) vzniklo v roku 1958

Európske hospodárske spoločenstvo (EHS).

Podľa Mlynarčíkovej (1999) vzhľadom na dô1ežitosť poľnohospodárstva pre každú

krajinu a záujem o zabezpečenie dodávok potravín, vytvorilo Spoločenstvo koncepciu

Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Spoločenstvu sa podarilo vytvoriť jednotný

poľnohospodársky trh - obrysy pôvodnej SPP už v roku 1962. Avšak túto koncepciu treba

vidieť v danom časovom kontexte kedy sa Spoločenstvo skladalo zo šiestich krajín,

v ktorých bol nedostatok prakticky všetkých poľnohospodárskych výrobkov a krajiny

prechádzali fázou silného ekonomického rastu a zvyšovania kúpnej sily obyvateľstva. Vtedy

sa zdalo logické poskytovať' poľnohospodárom podporu prostredníctvom cien, ktoré platili

spotrebitelia a úplným uzatvorením európskeho trhu systémom poplatkov, rôznych prémií,

dávok a náhrad.

Vznik EHS

V roku 1957 podpísaním Rímskej zmluvy sa ESUO transformovalo na Európske

hospodárske spoločenstvo (EHS) a o rok neskôr v Strese, v Taliansku sa pristúpilo k tvorbe

Spoločnej poľnohospodárskej politiky ako procesu s dlhodobým trvaním, kontrolou a

rôznymi špecifikami, ktoré toto odvetvie hospodárstva ovplyvňujú.

Hlavnými cieľmi EHS boli:

Liberalizácia vzájomného obchodu medzi členskými krajinami.

Spoločný postup voči tretím (nečlenským) krajinám v oblasti obchodu.

Spoločná poľnohospodárska politika.

Riešila slobodný a voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb v rámci spoločenstva.

Spoločná dopravná a hospodárska politika.

Založenie Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu.

Spájanie sa s so zámorskými krajinami a územiami.

Vytváranie spoločného legislatívneho rámca.

(Bielik 1999)

Poľnohospodárska politika podľa Horvátha (2004) predstavuje kľúčový prvok

hospodárskej politiky každej krajiny. Poľnohospodárstvo ako jedno z odvetví ekonomiky má

špecifické charakteristiky a bez ohľadu na svoju veľkosť alebo podiel v národnom

hospodárstve je strategickou oblasťou ekonomiky ktoréhokoľvek štátu. Dá sa to pripísať

rôznym ekonomickým, politickým a kultúrnym faktorom, ako napr.:

zabezpečenie zásobovania potravinami a životného minima,

zamestnanie poľnohospodárskej pracovnej sily,

ochrana krajiny,

regionálne charakteristiky.

Platilo to najmä počas prvých rokov po 2. svetovej vojne v období studenej vojny.

Zakladajúci členovia EHS si to dobre uvedomovali a chceli zahrnúť poľnohospodárstvo do

budúceho spoločného trhu za podmienok, ktoré sa líšili od podmienok pre ostatné odvetvia

ekonomiky. Výsledkom je, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP), vytvorená na

úrovni spoločenstva, sa stala jedinečnou, špecifickou oblasťou v rámci spoločného trhu.

Pôvodná SPP

V počiatočnej SPP sa kládol dôraz na podporu lepšej produktivity poľnohospodárstva,

aby mali spotrebitelia stabilné dodávky dostupných potravín a na zabezpečenie toho, aby

mala EÚ životaschopný sektor poľnohospodárstva. SPP ponúkala dotácie a systémy, ktoré

zaručovali poľnohospodárom vysoké ceny a poskytovala im tak stimuly, aby vyrábali viac.

Finančná pomoc sa poskytovala na reštrukturalizáciu poľnohospodárstva, napríklad

podporovaním investícií do poľnohospodárskych podnikov v prospech rastu

poľnohospodárskych podnikov a riadenia technologických zručností, aby sa včas

prispôsobili hospodárskym a spoločenským podmienkam v tomto období. Zaviedli sa určité

opatrenia vo forme pomoci na predčasný odchod do dôchodku, na odborné vzdelávanie a

pomoc v prospech znevýhodnených oblastí.

Portál ec.europa.eu

Spoločná poľnohospodárska politika umožnila európskemu poľnohospodárstvu, aby sa

udržalo predovšetkým v ťažkých oblastiach, aby sa rozvíjalo, a aby bolo produktívnejšie.

Poľnohospodárske farmy sa museli nutne modernizovať, čo podnietilo vznik nových

priemyselných činností: mechanizácia, hnojenie, kŕmenie zvierat atď., podporoval sa

odrodový a genetický pokrok, zlepšovanie poľnohospodárskych techník i techník riadenia.

Spoločná poľnohospodárska politika zostáva historicky prvou politikou integrovanou na

európskej úrovni a súčasne najrozvinutejšou zo spoločných politík. (Bandlerová a. i., 2003)

Európska únia vo svojej súčasnej podobe podľa Borcharda (1999) predstavuje

najpokrokovejšiu organizáciu multisektorovej integrácie s oprávnením pôsobiť v rôznych

oblastiach. V žiadanom inom regióne na svete nedelegovali suverénne krajiny svoje

právomoci na spoločnú inštitúciu v takom širokom rozsahu, ako to urobilo 27 európskych

štátov. Jednou z najstarších a najviac diskutovaných oblastí vo sfére hospodárskych záujmov

Európskej únie je jej Spoločná poľnohospodárska politika.

Podľa Figeľa a. i. (2004) je Európska únia inštitucionálne vyjadrenie integrácie

členských krajín do spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostáva zabezpečenie

mierovej spolupráce členských štátov. Jej rozšírenie v roku 2004 bolo zároveň vyjadrením

definitívneho prekonania rozdelenia kontinentu z čias studenej vojny.

Dôvody vzniku SPP:

zabezpečenie výživy obyvateľstva

zvýšenie produktivity poľnohospodárstva

zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov

dosiahnutie primeranej cenovej úrovne potravín pre obyvateľstvo

stabilizácia agregátnych trhov

ochrana svojich agrárnych záujmov voči krajinám s veľkým agrárnym exportom.

(Rumanovská, 2003)

Povojnová Európa bola schopná zásobovať svoje trhy iba na 80%

poľnohospodárskymi komoditami. V období prepukajúcej studenej vojny sa jednalo o

strategický problém. Vytvorenie a obnovenie dostatočne silného a efektívneho domáceho

poľnohospodárskeho sektora sa preto pre zakladajúce štáty EHS stalo prioritou. Aj samotná

Československá republika trpela v päťdesiatych rokoch nedostatočnou produkciou potravín.

Schodok bol pokrytý dovozom zo Sovietskeho zväzu, v tej dobe nášho hlavného spojenca.

Druhým aspektom vzniku SPP je využitie poľnohospodárstva ako protiváhy

priemyselného sektora, teda aj novo vznikajúcej spoločnej obchodnej politiky. Obava

Francúzska o konkurencieschopnosť vlastného priemyslu, preto bola kompenzovaná práve

posilnením pozície v poľnohospodárstve. Nemecko zavedením SPP doplatilo na oddelenie

svojej východnej časti, ktorá bola pre poľnohospodárstvo vhodnejšia. (Kőnig a. i., 2006)

1.2 Ciele, nástroje, princípy a základné pojmy v SPP

Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje podľa Lipkovej (2004) veľmi zložitý

komplexný program podpory poľnohospodárstva. K jej ustanoveniu viedla Rímska zmluva.

Hoci bola SPP vytvorená pred viac ako 40 rokmi, aj v súčasnej podobe predstavuje

najvýznamnejšiu spoločnú politiku EÚ. Prvý návrh Európskej komisie na zriadenie takejto

politiky bol predložený 30. júna 1960. Vtedajších 6 členských štátov chcelo vytvorením

jednotného poľnohospodárskeho trhu zabezpečiť stabilitu v tomto sektore ekonomiky.

Spoločenstvo malo prakticky nedostatok všetkých poľnohospodárskych výrobkov, pričom

krajiny prechádzali fázou silného hospodárskeho rastu a zvyšovania kúpnej sily

obyvateľstva. Poľnohospodári v takejto situácií získali podporu prostredníctvom vyšších

predajných cien, rôznych prémií, dávok a náhrad. Výsledkom bolo, že sa obyvatelia

spoločenstva dostali za prijateľné ceny k dostatočnému množstvu potravín a jednotný

poľnohospodársky trh šiestich krajín sa stal sebestačný pri takmer všetkých hlavných

produktoch.

Ciele SPP

Rímska zmluva (zmluva o ES) zakotvuje v článku č. 39 druhej hlavy nasledujúce

ciele SPP:

zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku

a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho

využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä

zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve,

stabilizovať trhy,

zabezpečiť riadne zásobovanie,

zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

(Strážnická, 1998)

Poľnohospodárska politika popri týchto trhových aspektov sleduje aj širšie ciele:

zvýšiť dôchodky poľnohospodárov nielen transferom z nepoľnohospodárskych

odvetví, ale tiež stimulovaním industrializácie vidieka, ktorá by mala dať pracovníkom

na vidieku možnosť alternatívneho zamestnania,

udržať systém rodinných fariem a zaistiť súlad štrukturálnej a cenovej politiky,

pripustiť špecializáciu, aby sa dosiahlo rýchlejšieho rastu a vylúčili poruchy trhu.

(Jurová, 1999)

Nástroje SPP

Na poľnohospodársky sektor EÚ vplývajú:

1. vnútorné trhy

2. fondy a rozvoj vidieka

3. Spoločná poľnohospodárska politika

4. inštitucionálne, administratívne a štatistické opatrenia a požiadavky

Ako uvádzajú Kadlečíkova – Kapsforfer (2004) najvýznamnejšie ekonomické a

finančné nástroje SPP sú priame dotácie výrobcom, spracovateľom, exportné dotácie,

cieľové a intervenčné ceny, ochrana na spoločných hraniciach, rôzne účelovo určené

prostriedky a fondy.

Exportné dotácie, ktoré sa oficiálne uvádzajú pod pojmom náhrady, zohrávajú v EÚ

významnú úlohu. Sú veľmi dôležité najmä v tom prípade, ak sú intervenčné a vnútorné ceny

udržiavané nad svetovými cenami. Exportné dotácie sú veľmi dôležité na dosiahnutie

rentability exportu pre vývozcov agropotravinárskych komodít. Ak by svetová cena vzrástla

nad intervenčnú, potom môže dôjsť k uplatneniu dane z exportu.

Na podporu trhov v rámci SPP výrazne prispievajú tzv. cieľové ceny a intervenčné

ceny. Cieľové mali byť pôvodne priemernými cenami, ktoré výrobcovia mali dostať v

priebehu nasledujúceho roka pre každú komoditu. V praxi získali popularitu, ale k

vyčísleniu účelovej ceny boli potrebné ďalšie faktory. Intervenčné sú tie, za ktoré vykupujú

intervenčné agentúry produkciu. Ide o prahové ceny na domácom trhu. Trhové agentúry sú

prísne národné a konajú v súlade s legislatívou EÚ.

K spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov sú k dispozícii viaceré nástroje.

Skladajú sa z dvoch pilierov:

Prvý pilier obsahuje trhové mechanizmy, príspevky k príjmu a priame platby. Tieto

nástroje existujú už od začiatku SPP:

dovozná prirážka - je to poplatok, ktorý sa vyberá pri dovoze výrobkov, aby sa

cena výrobku zvýšila na úroveň ceny EÚ

spoločné zahraničné clo

intervenčné ceny - sú to garantované minimálne ceny s garanciou odbytu. Ak

padne cena jedného druhu výrobku, kupuje EÚ prebytok, až kým sa znova

dosiahne minimálnu cenu

Priame príspevky - sú príspevky na výrobky, ktoré sú v EÚ vyrobené len v

malom množstve

Príspevky k príjmu - tento príspevok bol na začiatok zakotvený s rozsahom

výroby, potom bol viac a viac odpojený od výroby a prišlo k vyrovnávacej

platbe pre zmenšenú produkciu.

Druhý pilier vznikol s Agendou 2000 a s reformou z roku 2003 a obsahuje intenzívnu

podporu vidieku:

Cross-compliance - ukotvuje výšku priamych platieb s istými štandardmi

životného prostredia. Je fakultatívnym nástrojom jednotlivých členských

krajín.

Zakotvenie priamych platieb na počet zamestnancov za podnik. Je to tiež

fakultatívnym nástrojom.

Modulácia - skrátenie priamych platieb o 3% (2005), 4% (2006) a 5% v

nasledujúcich rokoch. Ušetrená suma sa rozdelí na členské krajiny a používa sa

na opatrenia na rozvoj vidieku.

Portál: www.europskaunia.sk

Základné zásady a princípy SPP

Členské štáty podľa Horvátha (2004), nechceli na poľnohospodárske produkty

uplatňovať trhové podmienky vzťahujúce sa na ostatné výrobky. Definovali si preto osobitné

zásady SPP, ktoré boli prijaté v roku 1958 na konferencii Strese. Zásadami sú:

Zásada zjednoteného trhu: v priestore členských štátov musí byť zjednotený trh

poľnohospodárskych výrobkov osobitný, čo v sebe zahŕňa voľný pohyb

poľnohospodárskych produktov a zjednodušenie pravidiel hospodárskej súťaže,

trhové mechanizmy a systémy cenovej kontroly.

Zásada preferencie spoločenstva: vnútorný trh spoločenstva sa musí chrániť pred

dovážanými výrobkami a kolísaním cien na svetovom trhu.

Zásada finančnej solidarity. Na financovanie Spoločnej poľnohospodárskej

politiky sa musí vytvoriť spoločný finančný fond.

Lipková – Porubský (2003) uvádzajú, že pôvodné ciele deklarované pre oblasť SPP v

Rímskej zmluve sa sčasti dosiahli. EÚ dosiahla sebestačnosť vo väčšine potravinárskych

výrobkov. Od roku 1980 do roku 1993 sa objem poľnohospodárskej produkcie v členských

štátoch EÚ zvýšil o 46%, v rovnakom období klesla zamestnanosť v poľnohospodárstve o

33%. Tieto zmeny zodpovedajú rastu produktivity práce o 79%.

Obhajcovia SPP zdôrazňujú skutočnosť, že ceny poľnohospodárskych výrobkov sa

stabilizovali a celkove sa zvyšovali pomalšie ako ceny ostatných spotrebných výrobkov.

Základné pojmy v   SPP

Fekete (2006) tvrdí, že systém SPP tvoria nasledovné elementy:

1. Acquis communautarire, ako právny prameň SPP,

2. Subjekty riadenia a vykonávania jednotlivých funkcií a inštitucionálnom systéme,

3. Objekty, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia, normy a predpisy v oblasti

poľnohospodárskej výroby, spracovania a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi,

stanovené v relevantnej legislatíve Európskeho spoločenstva,

4. Ciele SPP, stanovené Rímskou zmluvou,

5. Zásady SPP,

6. Inštrumenty SPP, určené Rímskou zmluvou,

7. Finančné fondy SPP, ako zdroje financovania politiky SPP, určené nariadeniami Rady

Európskej únie.

1.3 Cesta k dnešnej podobe SPP, proces zmien a reforiem

Hlavné míľniky v Spoločnej poľnohospodárskej politike:

1962 – začiatok fungovania CAP

1968 – Mansholtov plán

1992 – MacSharryho reforma

1997 – Agenda 2000

1993 – začiatok reformy CAP za komisára Hansa Fischlera

2005 – Európska rada sa rozhodla , že v roku 2008 prejde generálnou kontrolou

("health-check") a nastane revízia rozpočtu EÚ ohľadom na reformu CAP

Portál www.euractiv.sk

1.3.1 Začiatok fungovania CAP

Kadlečíkova - Kapsdorfer (2004) tvrdia, že CAP prešla od svojho vzniku v roku

1962 viacerými zmenami a úpravami. V období rokov 1970-1984 predstavovali výdavky na

CAP takmer 86% z celkového európskeho rozpočtu. Reforma v tomto období si kládla za

cieľ znížiť nadprodukciu v poľnohospodárstve, a to znížením podpory poľnohospodárskych

cien o 0,5% a zavedením systému kvót a garantovaných prahových cien. Týmito

opatreniami sa podarilo znížiť výdavky CAP na úroveň 70%.

1.3.2 Mansholtov plán

Podľa Blassa (2003), Mansholtov plán sa v roku 1968 pokúšal o redukciu počtu

pracovníkov v poľnohospodárstve a podporu väčších výrobných jednotiek. V roku 1972 sa

realizovali štrukturálne opatrenia SPP, ktorých cieľom bolo modernizovať európske

poľnohospodárstvo. Európska komisia v roku 1983 schválila reformy, ktoré boli formálne

vyjadrené v zelenej správe, publikácií „Perspektívy spoločnej poľnohospodárskej politiky“

v roku 1985.

1.3.3 MacSharryho reforma

Reforma poľnohospodárstva v roku 1992 bola prijatá ako McSharryho plán. Horváth

(2004) charakterizoval hlavné ciele a prvky reformy:

Zníženie nákupných cien v sektoroch, v ktorých vznikli najväčšie prebytky

poľnohospodárskych produktov

Zavedenie priamych platieb bez ohľadu na objem produkcie

Reforma kladie dôraz na ochranu životného prostredia

Poľnohospodárom starším ako 55 rokov bola ponúknutá možnosť skoršieho odchodu

do dôchodku

Kadlečíková (2001) tvrdí, že v roku 1992 predložil člen Komisie Raymond

MacSharry radikálny súbor opatrení, ktorý mal zmeniť dovtedajší prístup k SPP.

Cieľom reformy boli:

zredukovať podporu produkcie zameranej na kvantitu a platiť kompenzácie za vyňaté

plochy s cieľom odstrániť stimuly pre prebytkovosť produkcie,

orientovať SPP s dôrazom na ekológiu,

znížiť rozpočtové výdavky,

uľahčiť uzatvorenie Uruguajského kola GATT.

Princíp bol v zaistení príjmu poľnohospodárov bez toho, aby boli podporovaní za rast

produkcie. Hlavným cieľom reformy bolo:

pokračovať v stratégii zefektívnenia využitia fondov určených na SPP,

znižovanie podielu výdavkov na SPP v rámci celkových výdavkov rozpočtu EÚ.

1.3.4 Agenda 2000

Predstavuje všeobecný dokument o rozšírení, o reforme spoločných politík a správe

o finančnom rámci Európskej únie po 31. decembri 1999. Agenda 2000 sa dotýka všetkých

otázok, s ktorými sa únia musí vyrovnávať na začiatku 21. storočia. Súčasťou dokumentu sú

posudky krajín, ktoré sa v tom čase uchádzali o členstvo v Európskej únii. Agenda 2000

bola uvedená vo forme 20 dokumentov so zreteľom na prispôsobenie poľnohospodárstva a

vidieckych oblastí, na životné prostredie, zjednodušenie legislatívy, efektívnosť

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Prijaté boli dva finančné programy ISPA a

SAPARD.

Agenda 2000 má tri časti:

Prvá pojednáva o vnútorných mechanizmoch únie, najmä sa zaoberá reformou SPP a

politiky sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Obsahuje tiež odporúčania, ako sa

najlepšie vyrovnať s nadchádzajúcim rozšírením a navrhovala vytvorenie novej

finančnej perspektívy (rozpočtu) na obdobie rokov 2000-2006.

Druhá časť navrhuje zosilnenú predvstupovú stratégiu, zahrnujúcu dva nové prvky:

prístupové partnerstvo a rozšírenú účasť kandidátskych krajín v programoch

Spoločenstiev - a vytvorenie mechanizmu pre uplatňovanie acquis Spoločenstiev.

Tretia časť predstavuje štúdiu o vplyve rozšírenia na politiky EÚ.

Portál www.euroinfo.gov.sk

1.3.5 Začiatok reformy CAP za komisára Hansa Fischlera

Reforma SPP z roku 2003, ktorú presadil vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo,

rozvoj vidieka a rybolov Franz Fischler, podľa Holasovej (2010) viedla v mnohých

sektoroch k odpojeniu produkcie od podpory. Farmári mohli vyrábať len toľko a to, čo

vyžadoval trh. Reforma sa zavádzala postupne - v hlavných rysoch sa realizovala do roku

2005. Od produkcie sa podarilo odpojiť okolo 85 % podpory. Po zdravotnej kontrole (health

check) SPP uzavretej v roku 2008 je zrejmé, že do roku 2013 bude podiel podpôr

odpojených od produkcie činiť 92 %. Výsledkom zdravotnej kontroly SPP je, že v období

2010 až 2013 pôjde zhruba 69 % vydajov SPP na podporu producentov ako priame platby,

7% na tržné opatrenia a 24 % na podporu rozvoja vidieka. Fischlerova reforma taktiež

začala prevádzať finančné prostriedky z prvého piliera SPP (podpora poľnohospodárstva) do

druhého piliera (podpory vidieka).

Tibenská (2006) tvrdí, že Fischlerova reforma SPP EÚ z roku 2003 kladie dôraz na

trvaloudržateľné poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, kvalitu a bezpečnosť potravín a tiež

prostriedky, že bude postupne presúvať z priamej podpory výroby na rôzne

agroenvironmentálne programy.

Spoločná poľnohospodárska politika prešla v roku 2003 reformáciou. Dnes sa už

farmárom v Európe nevyplácajú celkové dotácie závisiace v prvom rade od veľkosti ich

produkcie. Bol vytvorený systém dávok, podľa ktorého farmári po splnení určitých kritérií

dostávajú kategorizované platby, nie je taký tlak na nadprodukciu a zbytočné plytvanie

peňazí. Napriek tomu však CAP ostáva pomerne drahým nástrojom. Stále do určitej miery

podporuje nadprodukciu potravín. Navyše znevýhodňuje výkonných európskych

producentov.  CAP sa často uvádza ako príklad obmedzovania obchodu, bez ktorého by

napríklad chudobné africké krajiny na tom mohli byť oveľa lepšie, vďaka exportu potravín

do EÚ. (Draxler, 2005)

SPP podľa Bojňanskej (2004) prešla reformným procesom od politiky cenovej a

produkčnej podpory na podpornú politiku farmárskych príjmov. Reformy SPP od základov

zmenili spôsob podpory poľnohospodárstva v EÚ. Nová SPP poskytuje farmárom slobodnú

voľbu výberu produkcie podľa potrieb trhu. Takáto koncepcia zabezpečí európskym

farmárom stabilitu príjmov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť a orientáciu na trh.

Proces Spoločnej poľnohospodárskej politiky je, podľa Colemana a Perla (1999) na

jednej strane komplexný ale zároveň aj fragmentovaný proces. Zahŕňa rôznych aktérov a

inštitúcie pôsobiace na rôznych úrovniach. Je teda príkladom tzv. medzinárodného

politického prostredia, priestorom, kde podstatná časť politiky sa tvorí na nadnárodnej

úrovni a zahŕňa vertikálnu ak horizontálnu koordináciu.

1.4 Financovanie SPP a nástroje pomoci EÚ

Financovanie SPP sa realizovalo z osobitného fondu v rozpočte EÚ, ktorý mal názov

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF). Výdavková časť fondu

mala dve samostatné súčasti, odlišné podľa účelu vynakladania prostriedkov:

usmerňovaciu (asi 10%) - slúžila na finančnú podporu dlhodobých štruktúrnych zmien

v poľnohospodárstva ( bola súčasťou nástrojov štrukturálnej politiky )

záručnú (90%) - slúžila na dotovanie poľnohospodárstva cez automatickú výplatu

podpory podľa stanovenej cenovej sústavy. Približne 40% prostriedkov tejto časti EAGGF

sa vynakladalo na exportné dotácie , predovšetkým vývozu obilnín, cukru, mliečnych

výrobkov a hovädzieho mäsa. (Bracjun, 2008)

Na základe reformy SPP sa má od roku 2007 zrealizovať financovanie SPP v novom

právnom rámci. Pretvorenie rámca financovania bolo potrebné, pretože koncept financovania

sa po mnohých reformách týkajúcich sa úloh, nástrojov a cieľov, stal netransparentný.

Pre nový finančný koncept sa zariadili dva fondy:

Európsky záručný fond pre poľnohospodárstvo - priame platby a výklady pre

organizáciu trhu.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieku - podporuje programy na rozvoj

vidieku.

Nástroje pomoci EÚ

Európska regionálna politika je založená na solidarite. V znevýhodnených regiónoch

umožňuje využívať prostriedky z rozpočtu EÚ, ktoré podporujú najmä bohatšie krajiny.

Tento systém však nepodporuje len štáty, ktoré sú poberateľom pomoci, ale tiež tie, ktoré sú

hlavnými prispievateľmi do rozpočtu. Ako príklad Balko (2004) uvádza, že podniky

bohatších štátov profitujú z investičných projektov v slabších regiónoch.

Za hlavné finančné nástroje európskej regionálnej politiky označil štyri štrukturálne fondy,

ktoré majú právne ukotvenie v normách komunitárneho práva. Sú to:

Európsky fond regionálneho rozvoja

Európsky sociálny fond

Európsky poľnohospodársky a garančný fond

Finančný nástroj na riadenie rybolovu

Štrukturálne fondy prispievajú k dosiahnutiu týchto prioritných cieľov:

podpora rozvoja s štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva

podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym

ťažkostiam

podpora prispôsobovania a modernizácie politík a systémov vzdelávania,

školenia a zamestnanosti

Ako tvrdí Hajšel (2003) k získaniu pomoci z finančných nástrojov predchádza veľa

administratívy. Preto je pre Slovensko dôležité, aby sa naučilo správne predkladať projekty

vyhovujúce stanoveným podmienkam.

Okrem už spomínaných fondov hovorí, že existujú aj špeciálne programy:

Interreg III,

Urban II,

Leader+,

Equal.

Podľa Zamkovského (2004) by sa verejnosť mala zaujímať, akým spôsobom sa

využívajú a budú využívať štrukturálne fondy a Kohézny fond. Fondy čerpajú z verejných

prostriedkov, ktoré sú získavané z daní občanov EÚ. Tieto dva vyššie uvedené fondy tvoria až

tretinu celkového rozpočtu, čo je druhá najväčšia položka po poľnohospodárstve.

Na rozpočtové obdobie 2000 – 2006 na ne bolo určených 213 mld. eur.

Programovanie štrukturálnych fondov sa začína viac ako dva roky pred ich reálnym čerpaním

na konkrétne projekty. Kohézny fond sa odlišuje v tom, že projekty, na ktoré sa podpora

poskytne, sú vopred určené.

1.5 Programovacie obdobie 2004 – 2006

Buchta a i. (2008) konštatujú, že v programovacom období 2004 – 2006 je hlavným

cieľom SOP zlepšenie multifunkčného poľnohospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja

vidieka. Strategickými cieľmi SOP sú:

Zvýšiť efektívnosť poľnohospodárskej produkcie pri dodržaní ochrany životného

prostredia a životných podmienok zvierat, zabezpečiť kvalitu potravín,

Zlepšiť kvalitu života vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom rastu životnej úrovne,

vytvárať primerané sociálne prostredie a rozvíjať činnosti vidieka,

Zlepšiť súčasnú situáciu v oblasti rozdrobenosti pozemkov,

Zvýšiť absorpčnú kapacitu cez odborné vzdelanie.

V zmysle dosiahnutia definovaných cieľov sa stanovili dve priority:

A, Podpora produktívneho poľnohospodárstva

B, Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieka

Podľa Zoborského (2006) podpora v oblasti poľnohospodárstva v skrátenom

programovom období má tieto hlavné zložky:

jednotná platba na plochu (JPP, SAPS)

štátna pomoc – národná podpora

podpora rozvoja vidieka v rámci II. piliera SPP

podpory projektov hradené zo štrukturálnych fondov EÚ

podpora trhu v rámci trhových poriadkov SPP

Projektové podpory sú založené na princípe refundácie, to znamená, že sa musí

dodržať postupnosť:

Žiadateľ/konečný príjemca: žiadosť (predloženie projektu)

PPA: schválenie projektu

Konečný príjemca: realizácia projektu

Konečný príjemca: preukázanie realizovanej investície a jej financovania

PPA: poskytnutá platba

1.6 Politika rozvoja vidieka v rokoch 2007 - 2013

Ako tvrdia Stehlo a Buday (2007) „Politika vidieckeho rozvoja je životnou politikou

pre vidiecke oblasti, ktorá udržuje doma okolo polovicu populácie EÚ“ povedala Mariann

Fischer Boel, komisárka pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj. Tento strategický

dokument poskytuje členským štátom súbor nástrojov, z ktorého si môžu vybrať podľa ich

vlastnej situácie a priorít. Politika rozvoja vidieka je celá o pomoci pri inovácii

a ekonomickom rozvoji v krajine. Znamená reálny príspevok k podpore rastu a vytváraniu

pracovných miest a uchovaniu nášho unikátneho vidieckeho prostredia.

Rozvoj vidieka ako uvádza Gozora (2007) je založený na transformácii zdrojov na

raste ekonomickej výkonnosti. Na jednej strane čím je väčšia vybavenosť samosprávnych

celkov prírodnými zdrojmi, ich efektivitou transformácie, tým je väčšia ich príležitosť pre

rozvoj podnikateľskej činnosti na strane druhej. Čím rozsiahlejšia je podnikateľská činnosť,

tým výkonnejšia je priestorová ekonomika. S rozvojom podnikateľskej činnosti sa zvyšujú

pracovné príležitosti, rastú osobné príjmy a zvyšuje sa kúpyschopnosť vidieckeho

obyvateľstva. Taktiež uvádza, že k tomu aby sa zabezpečili plynulé finančné toky na podporu

v oblasti multifunkčného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR je nutné, aby sa uplatnili

nástroje SPP, akými sú: priame platby, osobitná platba na cukor a trhovo orientované

výdavky.

Program rozvoja vidieka SR 2007-2013

Ministerstvo pôdohopodárstva (2006) uvádza, že program je zameraný na kvalitu

života vo vidieckych oblastiach a na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva, vytváranie

pracovných príležitostí smerom k nepoľnohospodárskej činnosti. Hlavným cieľom programu

je diverzifikácia k nepoľnohospodárskym aktivitám. K špecifickým cieľom patria:

Zvýšenie zdrojov príjmov vidieckeho obyvateľstva,

Vytvorenie nových pracovných miest a udržanie existujúcich,

Zvýšenie rekreačných kapacít na vidieku,

Zlepšenie úrovne poskytovaných služieb,

Zvýšenie informovanosti širokej verejnosti o možnostiach pobytu na vidieku.

Gozora (2007) konštatuje, že Európska Komisia rozhodla o ročnom rozpočte pre

členské štáty EÚ na základe týchto kritérií:

Niektoré čiastky sú vyhradené pre isté regióny podľa konvergentného cieľa,

Historický podiel každého ČS na balíku prostriedkov záruky EPZF pre rozvoj vidieka

a prístupe Leader+,

Konkrétna situácia a potreby vychádzajúce z objektívnych kritérií, toto rozhodnutie sa

zmenilo a doplnilo potom ako sa členmi EÚ stali Rumunsko a Bulharsko.

Zoborský (2006) tvrdí, že podpory v programovom období 2007 2013 sú vykonávané

prostredníctvom:

Jednotnej platby na plochu,

Podpory rozvoja vidieka,

Prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ

Podpory jednotlivých národných vlád a členov únie,

Trhových poriadkov (intervenčných výkupov, vývozných dotácií, a pod.).

Národný strategický plán rozvoja vidieka 2007 – 2013

Nariadenia Rady č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka určuje, že každý členský štát musí predložiť

národný strategický plán rozvoja vidieka. Ten má zabezpečiť, aby pomoc Spoločenstva pre

rozvoj vidieka bola konzistentná so strategickými usmerneniami Spoločenstva a aby priority

Spoločenstva, národné a regionálne priority boli koordinované. Národný strategický plán je

referenčným nástrojom na prípravu programovania EPFRV.

1.7 Poľnohospodársky podnik

Podnik presne definuje Obchodný zákoník ako súbor hmotných, ako aj osobných

a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,

ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju

povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Hmotnými zložkami podnikania rozumieme napr. budovy, stroje, zariadenia, pozemky

a podobne. Nehmotnými zložkami sú napr. patenty, licencie, know-how, obchodná značka,

zriaďovacie výdavky a podobne. Osobné zložky podnikania sú prezentované pracovníkmi

podniku v určitom počte a kvalifikačnej štruktúre.

Právne formy podnikov:

1. Podnik jednotlivca

2. Obchodné spoločnosti

3. Družstvo

4. Štátny podnik

5. Podnik zahraničnej osoby

Na začiatku transformácie slovenského poľnohospodárstva existoval silný predpoklad,

že v období transformácie sa bude jeho podnikateľská štruktúra neustále meniť a vyvíjať.

Priebežné hodnotenia transformácie ukazujú, že aj napriek legislatívnemu rámcu sa proces

transformácie podnikovej sféry uberal vlastnou, často nepredvídateľnou, a zároveň

neopakovateľnou cestou. Od prvých transformačných krokov vstupovali do toho procesu

rôznorodé prvky, vplyvy a faktory, vrátane vplyvov rôznych záujmových skupín.

(Gubová, 2005)

Ku koncu roku 2004 boli poľnohospodárske podniky s takmer sedemdesiat

percentným podielom na celkovej poľnohospodárskej produkcii dominantným producentom

slovenského poľnohospodárstva a podľa predikcií sa ich producentská pozícia bude v

slovenskom poľnohospodárstve aj naďalej upevňovať. (Blaas a. i., 2005)

Pozícia slovenských poľnohospodárskych podnikov bola jedinečná, pretože tak prax,

ako aj orgány a inštitúcie zodpovedné za výkon agrárnej politiky kládli znamienko rovnosti

medzi slovenským poľnohospodárstvom a slovenským poľnohospodárskymi podnikmi. Dnes

sa už všeobecne deklaruje a uznáva, že okrem podnikov súčasťou slovenského

poľnohospodársva sú aj samostatne hospodáriaci roľníci a poľnohospodárski producenti

nezapísaní v podnikovom registri.

Poľnohospodársky podnik je teda pracovne – ekonomickou a technickou organizačnou

jednotkou výroby. Produkty vznikajú vo výrobnom procese pretváraním výrobných faktorov.

Prístupy k poľnohospodárskemu podniku v rámci EÚ sú rôzne, ale v podstate všetky

členské štáty rešpektujú pri ich definovaní skutočnosť, že ide o ekonomicky a právne

samostatnú jednotku so zámerom podnikať a ekonomicky realizovať.

Poľnohospodársky podnik podľa západnej literatúry predstavuje súbor výrobných faktorov

slúžiaci na produkciu výrobkov a služieb. Vyvíja sa na báze existujúcich výrobných faktorov,

svojho stanovišťa a spoločenského prostredia. Poľnohospodársky podnik je teda pracovne –

ekonomickou a technickou organizačnou jednotkou výroby. Produkty vznikajú vo výrobnom

procese pretváraním výrobných faktorov. Tento názor podporujú aj nasledovné národné

a nadnárodné definície poľnohospodárskeho podniku:

Rakúska, kde poľnohospodársky podnik tak ako sa reprodukuje, má bezpochyby širšie

poňatie ako sa predpokladá a akceptuje v našich podmienkach. Toto je zrejmé z výpočtu, čím

poľnohospodársky podnik pre rakúsku a nie iba odbornú verejnosť je – zdrojom príjmu;

miestom bývania a domovom poľnohospodára a jeho rodiny; pracovným miestom so

zvláštnymi kvalitami života (príroda, voľné delenie či organizácia práce) a cenným

dedičstvom pre potomkov. (Lisý a. i., 2005)

Štatistický úrad Európskeho spoločenstva (Eurostat) považuje poľnohospodársky

podnik za technicky a ekonomicky nezávislú jednotku, ktorá má nezávislý manažment a ktorá

produkuje poľnohospodárske produkty alebo udržiava svoj pozemok, ktorý nie je určený na

produkčné účely, v dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach v súlade

s nariadením Európskej komisie (EC) č. 1782/30. Podnik môže tiež poskytovať doplnkové

(nepoľnohospodárske) produkty a služby.

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce bola podrobná analýza vývoja poľnohospodárstva a vplyv dotácií na

výkonnosť poľnohospodárstva v období pred vstupom SR do EÚ a následne po jeho vstupe.

Vzhľadom na rozsiahlosť uvedenej problematiky sa v práci sústreďujem na reformy spoločnej

poľnohospodárskej politiky a jej vplyv na poľnohospodárske podniky.

Ďalším cielom bolo analyzovať čerpanie finančných podpôr v rokoch 2007 až 2010.

Poľnohospodárske podniky žiadali o pridelenie viacerých druhov dotácií, z ktorých som si na

podrobnejší rozbor vybral dotácie:

Jednotnú platbu na plochu

Doplnkovú platbu na plochu

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

Práca skúma poskytovanie a vplyv dotácií v jednotlivých programových obdobiach

v rámci SR a Nitrianskeho regiónu. Vystihuje charakteristiku regiónu a následne dvoch

poľnohospodárskych podnikov, ktorými sú VPP SPU, s.r.o. Kolíňany a PD Neverice. Tieto

podniky som si zvolil ako príklad, lebo využívajú podpory poskytované spoločnou

poľnohospodárskou politikou EÚ.

3. METODIKA PRÁCE

Diplomová práca je zameraná na dopady finančných dotácií SPP na vybrané podniky

v Nitrianskom regióne a je rozdelená na tieto časti:

Poľnohospodárstvo SR po roku 1990

Predvstupové obdobie a vstup SR do EÚ

Skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006

Program rozvoja vidieka 2007 – 2013

Využívanie dotácií v dvoch konkrétnych poľnohospodárskych podnikoch

Pri spracovávaní informácií a údajov som sa zameral na oboznámenie sa

s problematikou týkajúcou sa legislatívy, ktorá upravuje Spoločnú poľnohospodársku politiku

EÚ. Zameral som sa na jej financovanie a poskytovanie podpôr subjektom, ktoré podnikajú

v agrárnom sektore.

Na dosiahnutie stanoveného cieľa som použil nasledovný postup:

- štúdium dostupnej literatúry k problematike Spoločnej poľnohospodárskej politiky od

aktuálnych autorov

- štúdium dostupnej literatúry, najmä nariadení Rady ES, nariadení vlády SR

- získanie podkladov z internetu ako štatistických údajov a výročných správ.

- získanie podkladov z poľnohospodárskych podnikov VPP SPU, s. r. o. Kolíňany a PD

Neverice, ich analýzu a následné spracovanie

Výber zdrojov bol podmienený dostupnosťou a aktuálnosťou informácií. Hlavné

zdroje, ktoré som použil pri spracovaní diplomovej práce boli čerpané údajov PPA, ŠÚ

SR, VÚEPP a internetových stránok, ktoré sa týkali danej problematiky.

Pri vypracovaní témy boli použité nasledovné metódy:

- metóda analýzy získaných údajov - vplyv SPP, analýza poskytovania priamych platieb

pre SR a Nitriansky región

- metóda komparácie - porovnávanie dát za jednotlivé programové obdobia na území

SR a v Nitrianskom kraji

- metóda syntézy údajov z literárnych zdrojov

- grafické metódy – usporiadanie údajov do tabuliek a následné grafické spracovanie

4. VLASTNÁ PRÁCA

4.1 Poľnohospodárstvo SR po roku 1990

Poľnohospodárske družstvá ako forma jedna z možností podnikania má na Slovensku

dlhodobú tradíciu. Prvé družstvo vzniklo na Slovensku v roku 1845. Začiatkom 20. Storočia

zohralo významnú úlohu pre malovýrobcov v rozrastajúcom sa trhovom hospodárstve.

Zároveň ich družstvo malo chrániť pred tlakom silnejších konkurentov pôsobiacich na trhu.

Dominantné postavenie si dokázali družstvá zachovať aj popri štátnych majetkoch počas

obdobia centrálne plánovanej ekonomiky 1948-1989.

Nástup transformačného procesu celého národného hospodárstva na trhovú sociálne

a ekologicky orientovanú ekonomiku sa v roku 1990 výrazne podpísal pod oblasti

poľnohospodárstva a podnikania v tomto odvetví. Priebežné hodnotenia transformácie

ukazujú, že aj napriek legislatívnemu rámcu sa proces transformácie podnikovej sféry uberal

vlastnou, často nepredvídateľnou, a zároveň neopakovateľnou cestou. Poľnohospodárske

podniky nastúpili na dlhú cestu transformačného procesu. Jeho vplyvom sa štátne majetky

pomaly strácali z podnikateľskej štruktúry poľnohospodárskych podnikov, ale

poľnohospodárske družstvá si dokázali úspešne obhájiť svoje dominantné postavenie na

poľnohospodárskej pôde aj medzi novovytvorenými poľnohospodárskymi podnikmi akými sú

akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným či samostatne hospodáriaci roľníci.

Tabuľka č. 1 nám poukazuje na zmeny počtov poľnohospodárskych podnikov

v období od roku 1990 do roku 2001. V roku 2001 bol celkový počet právnických osôb 1552,

čo predstavuje dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 1990, kedy bol ich počet 754. V roku

1990 ale priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodárovali predstavovala

2735 ha, čo v porovnaní s rokom 2001 predstavuje vyše dvojnásobný pokles a to na výmeru

1241 ha.

U fyzických osôb evidujeme v roku 1990 počet 2437 subjektov hospodáriacich na

priemernej výmere 2,6 ha, do roku 1994 sa ich počet rapídne zvýšil na 7572 FO a v roku 2001

predstavoval ich počet 5473, v danom roku hospodárili na priemernej výmere 4 ha.

Tabuľka č. 1 Vývoj počtu poľnohospodárskych subjektov a priemernej

výmery poľnohospodárskej pôdy v SR

Položka

Počet subjektov na poľnohospodárskej

pôdePriemerná výmera

(v ha)1990 1994 2001 1990 1994 2001

Právnické osoby (PO) 754 1359 1522 2735 1528 1241z toho: PD 681 961 715 2484 1593 1582

spol. s.r.o. 0 98 627 0 650 877a.s 0 29 94 0 1271 1842v.o.s 0 1 - 0 - -š.p 73 211 - 5083 2016 -

Ostatné PO - 59 86 - 333 406,9Fyzické osoby (FO) 2437 7572 5473 2,6 15,2 4z toho: registrované 2437 7572 5473 2,6 15,2 39,2Podniky spolu (PO + reg. FO) 3191 8931 6995 648,1 245,4 300,8Zdroj: MP SR, vlastné spracovanie

V oblasti poľnohospodárstva bol v období rokov 1991 - 1993 zaznamenaný pokles

hrubej poľnohospodárskej produkcie zo 79,1 mld. na 51,8 mld. Sk, t.j. o 31%. Medzi rokmi

1989 – 1993 klesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve z 350,9 tis. na 180,8 tis. Znížila

sa spotreba priemyselných hnojív z 581,8 tis. ton (rok 1990) na 95 tis. ton (rok 1993),

hektárové výnosy pri obilninách klesli zo 4,666 tony/ha na 3,70 tony/ha, počty hovädzieho

dobytka sa znížili z 1563 tis. kusov na 993 tis., ošípaných z 2 521 tis. na 2 179 tis. kusov.

Výrazne poklesla aj úžitkovosť hospodárskych zvierat. Hospodársky výsledok za

poľnohospodársku prvovýrobu sa v období výrazného ekonomického poklesu rokov 1991 –

1992 prepadol zo zisku 2,1 mld. Sk roka 1990 do straty v rozmedzí 10,3 až 11,6 mld. Sk. V

roku 1993 už ako odraz stabilizačných opatrení sa strata znížila na stále vysokých 7,1 mld.

Sk.

Liberalizačné opatrenia ekonomickej reformy a makroekonomická stabilizácia

vystavili podnikateľskú sféru poľnohospodársko-potravinárskeho sektora tvrdému

dopytovému a rozpočtovému obmedzeniu. Dôsledkom čoho sa hrubý poľnohospodársky

output znížil na približne 70 % úrovne dosahovanej pred rokom 1990. Zamestnanosť v tomto

sektore klesla na menej ako polovicu.

Hrubá poľnohospodárska produkcia v rokoch 1990 - 1998 poklesla o viac ako 30%,

z toho: v rastlinnej výrobe o 33,2 % a v živočíšnej výrobe o 26%.

počty kráv sa znížili o 48 %,

počty výkrmového dobytka až o 66 %,

produkcia mlieka poklesla o 40%,

stavy ošípaných klesli o 37 %,

stavy oviec klesli o 46 %,

klesla hodnota hmotného i nehmotného majetku,

trvalé zhoršovanie dôchodkovej úrovne nedovoľovalo ani zabezpečenie základnej

reprodukcie.

Graf č. 1 Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy od roku 1990 do roku 2010

Zdroj: ÚGKK SR

Do roku 2000 došlo k poklesu výmery ornej pôdy o 3,9 % (-58 974 ha). Plochy

trvalých trávnych porastov vzrástli o 7,0 % (+56 931 ha), čo predstavuje z pohľadu rozšírenia

extenzívnej formy obhospodarovania trávnych porastov pozitívny trend. Na opačnej strane

pokles výmery ornej pôdy a plôch so špeciálnymi plodinami mal negatívny trend. Po roku

2000 v štruktúre využívania poľnohospodárskej pôdy pokračuje už miernejší trend ako

v 90-tych rokoch, t. j. výmery ornej pôdy, viníc, záhrad a ovocných sadov klesajú. Výmery

trvalých trávnych porastov mali do roku 2003 ešte rastúci trend, potom dochádza k

postupnému poklesu aj u tejto kategórie.

Graf č. 2 Zmeny vo využívaní pozemkov od roku 1990 do roku 2010

Zdroj: ÚGKK SR

Ako je vidieť v grafe č. 2 v rokoch 1990 až 2010 došlo k poklesu výmery

poľnohospodárskej pôdy o 1,72 % (-42 303 ha). Nárast bol zaznamenaný u výmery lesných

pozemkov o 1,27 % (+25 250 ha), vodných plôch o 1,89 % (+1 761 ha), najväčší percentuálny

nárast oproti roku 1990 sa zaznamenal u zastavaných plôch a nádvorí, ktorý predstavoval až

82,15 % (+103 998 ha). Z environmentálneho hľadiska sa hodnotí nárast zastavaných plôch a

nádvorí často krát negatívne na úkor vysoko produkčných poľnohospodárskych pôd. K zmene

trendu oproti vývoju v 90-tych rokoch došlo len v prípade vodných plôch, kedy je od roku

2003 pozorovaný ich nárast.

Tak ako na Slovensku podobne aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy

dochádza po roku 1990 k poklesu poľnohospodárskej výroby asi o 30 percent. Tento pokles

bol spôsobený najmä kombináciou dvoch faktorov:

poklesom spotreby,

nárastom dovozu potravinárskych výrobkov.

Na náraste dovozu potravinových výrobkov na Slovensko sa vysokou mierou podieľajú najmä

krajiny EÚ.

4.2 Predvstupové obdobie a vstup SR do EÚ

15. februára 2000 sa v Bruseli konala Prístupová konferencia so Slovenkou

republikou, na ktorej začali rokovania o vstupe do EÚ. Obdobie od roku 2000 do roku 2004

bolo charakteristické prípravami na splnenie požiadaviek kladených EÚ. Kľúčovým

dokumentom v rámci prístupového procesu bol Národný program pre prijatie acquis

commuunautaire (NPAA). Je zameraný na určenie priorít a opatrení a to v rámci kapitoly 7,

ktorou je Poľnohospodárstvo. V nej bol vypracovaný program rozvoja poľnohospodárstva

a potravinárstva, lesníctva a vodného hospodárstva do roku 2010. V roku 2000 bola vládou

SR schválená Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005. Táto koncepcia

vychádzala z podrobných analýz v oblasti vývoja poľnohospodárstva a potravinárstva (1990-

1998). Od roku 2002 bol program PHARE taktiež súčasťou prípravy na prevzatie SPP a to

prostredníctvom programov Poľnohospodárska (SR 9706) a Inštitucionálna (SR 9807)

podpora poľnohospodárstva.

Jednu z najdôležitejších úloh v oblasti rozvoja vidieckej krajiny na Slovensku zohráva

poľnohospodárstvo. Dotácie zo štátneho rozpočtu v rámci kapitoly MP SR zohrávali

rozhodujúcu úlohu v období pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ (1998 – 2003).

Zabezpečovali podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Dotácie sa priznávali podľa

platných výnosov MP SR prostredníctvom Rezortnej konkurznej komisie a 36 regionálnych

konkurzných komisií. Vyplácanie realizovali daňové úrady v príslušných regiónoch a od roku

2002 MP SR na odbore priamych platieb a plánu rozvoja vidieka. Oprávnenia a kontrolu

správnosti poskytovania dotácií mala pod dohľadom Správa finančnej kontroly MF SR.

Iné zdroje podpôr predstavovali v tomto období štátne fondy:

Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva (ŠPFPP)

Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ŠPOZPPF)

K 1.1.2002 boli zrušené a začlenené do organizačnej štruktúry ministerstva, do sekcie

pôdohospodárskej politiky a rozpočtu. V roku 2003 sa prijala zásada realizácie podpôr

z jedného zdroja a to z dotácií s cieľom transparentnosti a odstránenia duplicitnej podpory

určitých opatrení.

Fondy PHARE a SAPARD predstavovali prípravu na štrukturálne fondy a ISPA

prípravu na kohézny fond. Spolu zohrávali rozhodujúcu úlohu v predvstupovom období, kde

ich cieľom bolo pripravenie kandidátskych krajín na podporu zo zdrojov EÚ.

Z pohľadu SPP predstavuje program SAPARD významný nástroj pre programovacie

obdobia rokov 2000 až 2006. Bol zameraný na podporu aktivít v oblasti rozvoja

poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a diverzifikácie poľnohospodárskych činností s

cieľom posilniť efektívnosť a konkurencieschopnosť agro-potravinárskeho sektora v

Slovenskej republike v predvstupovom období. Posledným termínom prijímania projektov v

rámci Programu SAPARD bol 19.12.2003. Prostredníctvom Programu SAPARD bolo

schválených celkovo 947 projektov v sume 113 007 tis. Eur.

Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie mala kladný dopad na oblasť

poľnohospodárstva, lebo sme museli prijať rámec Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Vstupom SR do EÚ boli prevzaté všetky základné nariadenia a smernice EÚ no nášho

právneho poriadku. Okrem nich sú na Slovenku uplatňované usmernenia ministerstva

pôdohospodárstva na úseku štátnej správy organizácie trhu.

Dôležitou podmienkou pre čerpanie podpôr vrátane priamych platieb z fondov EÚ

v ponímaní zásad Spoločnej poľnohospodárskej politiky je existencia

akreditovanej Platobnej agentúry,

funkčného Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS).

Výkonný orgán, ktorý zabezpečuje oblasť organizácie trhu s vybranými

poľnohospodárskymi komoditami je Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), bola

založená 1. decembra 2003 zákonom 473/2003 Z. z. ako nástupnícka organizácia Agentúry

SAPARD, Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry, regionálnych odborov Ministerstva

pôdohospodárstva SR a sekcie pôdohospodárskej platobnej agentúry MP SR.

Prostredníctvom PPA boli do konca roka 2004 vyplatené prostriedky EÚ zo štátneho rozpočtu

na priame platby a kompenzačné platby pre znevýhodnené oblasti ako aj doplatky k priamym

platbám z opatrení v rámci Plánu rozvoja vidieka.

Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) zabezpečoval efektívne

využívanie prostriedkov ES a zamedzoval zneužívanie finančných prostriedkov. Jeho

štruktúra pozostáva z viacerých databáz, ktoré sledujú stav produkcie v poľnohospodárstve

v krajine. Ide tu o register poľnohospodárskych parciel, register fariem, register farmárskych

žiadostí o podporu, register jednotlivých zvierat a i..

Aby Integrovaný administratívny a kontrolný systém fungoval, musel dôsledne

kontrolovať údaje v uvedených registroch. V prípade nezrovnalostí na administratívnej alebo

kontrolnej úrovni v členskom štáte je zo strany Spoločenstva krátené čerpanie prostriedkov

v tej oblasti podpôr, v ktorej boli nedostatky zistené. IACS je mimoriadne zložitý systém od

predkladania žiadostí, schvaľovania procedúr, poskytovania platieb, mechanizmov kontroly.

Priame podpory

Poľnohospodár je prirodzene viazaný na poľnohospodársku pôdu ako na výrobný

prostriedok, ktorý mu zabezpečuje živobytie. Aby dokázal naplno využívať pôdu aj pri

zohľadnení efektívnosti výroby a ochrany životného prostredia, musí investovať, a to

napríklad do strojového parku, pozberových liniek a skladovacích kapacít. S podobnou

situáciou sa stretáva farmár aj v živočíšnej výrobe. Vplyvom zníženia výrobných nákladov a

zvýšenia úžitkovosti hospodárskych zvierat je priamo závislí od dobrého zaobchádzania so

zvieratami a dobrej krmovinovej základne. Teda ak chce byť efektívny a konkurencieschopný

musí investovať nemalé peniaze.

Priame podpory sú vyplácané zo štátneho rozpočtu SR a refundujú sa z rozpočtu EÚ,

doplnkové priame platby sú vyplácané zo štátneho rozpočtu SR. Tieto typy podpôr sú

administrované a kontrolované prostredníctvom systému IACS.

Poznáme dva základné typy podpôr:

jednotná platba na plochu rieši plošnú podporu pre poľnohospodárov

užívajúcich poľnohospodársku pôdu,

podpora plodín na ornej pôde rieši podporu pestovania vybraných skupín

plodín pestovaných na ornej pôde, dotýka sa len hospodárenia na ornej pôde.

Priame platby predstavujú súčasť SPP, sú kompenzáciou za pokles garantovaných

cien. Summit v Kodani, ktorý sa konal v dňoch 12. a 13. decembra rozhodol, že výška

priamych farmárskych dotácií bude pre prístupové krajiny rovnaká. Predstavovala ¼  úrovne

podpôr v tejto forme, ktoré dostávali farmári vtedajšej EU-15.

Tabuľka č. 2 Harmonogram podporných platieb v nových členských

krajinách (ako % podiel EÚ)

Rok Príspevok EÚ Max. národný doplatok

Celková max. platba

2004 25 30 552005 30 30 602006 35 30 652007 40 30 702008 50 30 802009 60 30 902010 70 30 1002011 80 20 1002012 90 10 1002013 100 0 100

Zdroj: Európska komisia, vlastné spracovanie

Skráteným programovým obdobím je obdobie od roku 2004 do 2006.

Poľnohospodárske podniky mali možnosť čerpania finančnej pomoci zo sektorového

operačného programu - Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Prioritou tohto opatrenia bolo

investovanie do poľnohospodárskych podnikov a zlepšenie spracovania a predajnosti ich

poľnohospodárskych produktov.

Od roku 2004, kedy úroveň priamych podpôr z EÚ predstavovala 25% podiel mali

nové členské štáty možnosť poskytnúť farmárom národný doplatok, dosahujúci 30% úplnej

úrovne EÚ. Národné doplatky predstavujú pre nové členské štáty iba možnosť finančnej

pomoci, nie sú povinnosťou. V rokoch 2004 a 2005 napr. Slovenská a Česká republika kvôli

nedostatku finančných prostriedkov nevyplácali doplatky v plnej výške. Z toho vyplýva, že

farmári mohli v skutočnosti dostať až 55% z úplnej podpory EÚ v prvom roku. Výška

národných doplatkov má klesnúť od roku 2011 na 20% a v roku 2012 na 10%, kedy príspevok

EÚ bude predstavovať 80% resp. 90%.

Pre Bulharsko a Rumunsko budú priame platby zavádzané rovnakým spôsobom, ale

ich 10-ročné prechodné obdobie začne platiť v rokoch 2007 až 2016.

4.3 Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004 - 2006

Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Slovenskej

republiky (SOP P-RV) plnil pre roky 2004 - 2006 hlavnú úlohu pri zlepšovaní

multifunkčného poľnohospodárstva a podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieka.

Zemepisne sa vzťahuje na oblasti spadajúce pod Cieľ 1, t.j. Západné Slovensko (Trnavský

kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj), Stredné Slovensko (Žilinský kraj, Banskobystrický

kraj) a Východné Slovensko (Prešovský kraj, Košický kraj).

Opatrenia SOP P-RV:

1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov

1.2 Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov

2.1 Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo a rozvoj lesníctva

2.2 Rybné hospodárstvo

2.3 Podpora prispôsobovania a rozvoja vidieckych oblastí

2.4 Vzdelávanie

2.5 Technická pomoc

Prostredníctvom štrukturálnych fondov sa realizuje pomoc na rozvoj

poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja. Priebeh financovania SOP bol usmerňovaný cez

sekcie finančných nástrojov EAGGF.

4.4 Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004 – 2006

Programovacím nástrojom pre uplatňovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky na

tieto roky bol Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004 – 2006 (PRV SR). Vznikol na

základe nariadenia Rady č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z EAGGF v skrátenom

programovacom období rokov 2004 – 2006 a bol schválený rozhodnutím Komisie K (2004)

3238 zo dňa 27. augusta 2004. Príspevok zo záručného fondu EAGGF predstavoval 397,1

mil. €, pričom spolu s príspevkom zo štátneho rozpočtu SR tvoril plánované verejné zdroje vo

výške 520,6 mil. €.

Úprava finančného plánu prispela k poklesu verejných zdrojov. Prijatím rozhodnutia

Komisie bola schválená celková alokácia verejných zdrojov vo výške 513,165 mil. €, pričom

sa príspevok Spoločenstva zachoval v plnej miere.

Celková stratégia plánu napomohla zvýšiť efektívnosť sektora poľnohospodárskej

výroby a kvalitu života vidieckeho obyvateľstva. Účelom PRV SR bolo zlepšenie ziskovosti

agrárneho sektora, udržanie poľnohospodárskej činnosti v znevýhodnených oblastiach,

vypracovanie osobitných agroenvironmentálnych programov, zintenzívnenie zalesňovanie,

zlepšenie obhospodárovania lesov a možnosť poľnohospodárom splniť environmentálne

štandardy. Plán podporoval väčšiu ekonomickú životaschopnosť polosamozásobiteľským

farmám a bol určený na vytváranie výrobných skupín.

K dominantným opatreniam plánu, z hľadiska alokovaných indikatívnych finančných

zdrojov patria opatrenia pre:

Znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami (LFA),

Agro-environment a životné podmienky zvierat,

Príplatky k priamym platbám.

Prvé a druhé opatrenie sa výrazne podpísalo pri udržiavaní a zvyšovaní kvality

vidieckeho prostredia a to podporovaním hospodárenia taktiež v menej priaznivých

prírodných podmienkach, zavádzaním ekologických postupov a prijateľných činností pre

ochranu, zachovanie a zvýšenie kvality pôdy, vody a vidieckej krajiny.

Vplyv implementácie jednotlivých opatrení

V roku 2004 sa spustila implementácie všetkých opatrení okrem opatrenia

Poradenstvo, ktoré sa začalo zavádzať v nasledovnom roku. Do 31. 12. 2006 bolo prijatých

2390 projektových žiadostí (okrem opatrenia LFA a opatrenia Príplatky k priamym platbám)

v objeme žiadaných finančných zdrojov cca. 318,104 mil. €. Schválené verejné finančné

zdroje k uvedenému dátumu predstavovali 289,310 mil. €, z ktorých zdroje Spoločenstva

tvorili 230,307 mil. €.

Tabuľka č. 3 Prehľad priamych platieb pre roky 2005 a 2006 v mil. € v SR

Komodita

2005 2006

EÚ SR Spolu EÚ SR Spolu

Jednotná platba na plochu

(SAPS)122,9 0 123,0 140,0 0 140,0

Doplnkové národné 33,0 59,4 92,4 15,8 59,2 75,0

priame platby

Platba na vybrané

plodiny na o.p. (POP)33,0 48,3 81,3 15,8 48,5 64,3

Osobitná platba na cukor 0 0 0 14,7 0 14,7

Spolu priame platby 155,9 107,7 296,7 170,5 59,1 229,7

Zdroj: Zelená správa 2006, 2007, vlastné spracovanie

V roku 2005 dosiahla výška priamych platieb 296,7 mil. €, nasledujúci rok bola ich

hodnota o 67 mil. € menšia. Komodita s väčším podielom priamych platieb boli SAPS (o 17

mil. €) a osobitá platba na cukor vo výške 14,7 mil. €. Doplnkové platby boli v rokoch 2005

a 2006 využité len čiastočne. V roku 2005 dosiahli 92,4 mil €, z ktorých 33 mil € tvorila

čiastka vyplatená EÚ a 59,4 mil € predstavovala čiastka z SR. V nasledujúcom roku

predstavovala výška doplnových platieb 75 mil €, z čoho EÚ vyplatila čiastku 15,8 mil. €

a SR 59,2 mil. €. V roku 2005 boli priame platby hradené z EAGGF vo výške 30% z úrovne

podpôr EÚ-15, v nasledujúcom roku bola táto platba zvýšená na 35% v súlade s plánom

prechdoného obdobia.

Tabuľka č. 4 Investície do poľnohospodárskych podnikov podľa stavu k 31.12.2006 v SR

Ukazovateľ SAPARD SOP PRV Spolu

Počet prijatých žiadostí 450 1915 110 2475

Počet uzatvorených zmlúv 343 907 98 1348Objem žiadaných finančných prostriedkov v tis. € 47910 272690 21805 342405Objem schválených finančných prostriedkov v tis. € 35529 119688 18898 174115Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vlastné spracovanie

Tabuľka č. 4 nám uvádza, že za roky 2004 – 2006 predstavovala finančná pomoc za

programy SAPARD, SOP a PRV celkovo 174 115 tisíc eur. Taktiež treba uviesť, že mnohé

vypracované projekty, ktoré boli PPA predložené, neboli v rámci SOP schválené, z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov na opatrenie.

4.5 Politika rozvoja vidieka 2007 - 2013

Rozvoj vidieka je považovaný za dôležitú oblasť v politike, z dôvodu, že viac ako

56% obyvateľov v rámci Európskej únie žije vo vidieckych oblastiach. Tie tvoria až 91%

celého územia. Z hľadiska využívania pôdy a hospodárenia s prírodnými zdrojmi má

poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo veľký a rozhodujúci význam vo vidieckych

oblastiach.

Na jednej strane vidiecke oblasti poskytujú základné suroviny, a na druhej nám

ponúkajú pokoj, krásne okolie, rekreačné prostredie.

Množstvo vidieckych oblastí stále čelí problémom. Lesné a poľnohopodárske podniky

majú ešte stále potrebu zlepšenia svojej konkurencieschopnosti. Priemerný zárobok na

obyvateľa je v týchto oblastiach nižší ako v mestských sídlach, odvetvie služieb je tu menej

rozvinuté. Starostlivosťou o životné prostredie videckych oblastí sú spojené nemalé finančné

náklady.

Opatrenia, ktoré sú dostupné členským štátom a regiónom a politika rozvoja vidieka

na roky 2007 – 2013, sa ustanovujú v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005, na tieto tri

tématické osi:

Zlepšovanie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva,

Zlepšovanie životného prostredia a prírodnej krajiny,

Zlepšovanie kality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie

vidieckeho hopodárstva.

Povinosťou členských štátov a regiónov je rozdelenie finančných prostriedkou, ktoré

sú určené na rozvoj vidieka medzi všetky tri tématické osi, ich časť musí byť určená na

podporu projektov Spoločenstva Leader, ktorých cieľom je riešiť osobitné problémy. Každý

členský štát musel vypracovať Program rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 – 2013,

v ktorom sú zadefinované formy financovania na príslušné opatrenia. Medzi nové črty tohto

obdobia patrí dôraz na koherentnú stratégiu rozvoja vidieka v rámci EÚ ako celku. Je

dosahovaná za pomoci tvorby národných strategických plánov.

Slovenskí poľnohospodári majú možnosť každoročne žiadať o pridelenie priamych

podpôr na vybrané opatrenia osi II Programu rozvoja vidieka 2007-2013. Podmienky pre

poskytovanie daných podpôr upravuje legislatíva ES a SR.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) spoločne so štátnymi

verejnými prostriedkami umožňuje poľnohospodárom prostredníctvom projektových podpôr

cez Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV 2007 – 2013), aby čiastočne uskutočnili

svoje investičné zámery, ale pritom je nevyhnutné mať na pamäti, že:

Projektová podpora nie je určená na riešenie ekonomickej situácie poľnohospodára, je

finančným príspevkom na modernizáciu farmy.

Tabuľka č. 5 Platby vyplatené v rámci rozvoja vidieka v mil. € v SR

Programy2008 2009

SR EÚ Spolu SR EÚ Spolu

Plán rozvoja vidieka 2004 - 2006 10,5 18,6 29,1 0,48 1,73 2,21

Program rozvoja vidieka 2007 - 2013 38,2 147,8 186,0 100,1

327,7

4 427,84

- z toho LFA 21,6 84,3 105,8 20,5 81,9 102,4

SOP PaRV 17,1 41,4 58,5 1,04 2,35 3,39

Rozvoj vidieka spolu 65,8 207,8 273,6 101,6

331,8

2 433,42

Zdroj: zelená správa, vlastné spracovanie

Národný strategický plán rozvoja vidieka 2007-2013

Globálny cieľ politiky rozvoja vidieka „Multifunkčné poľnohospodárstvo, potravinárstvo,

lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka“ sa napĺňa prostredníctvom piatich osí:

Os 1 Zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Os 2 Zlepšovanie životného prostredia

Os 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva

Os 4 Realizácia prístupu Leader

Os 5 Operácie technickej pomoci

Graf č. 3

Zdroj: NSPRV, vlastné spracovanie

Na grafe č. 3 je vidieť percentuálne rozdelenie príspevkov na každú zo spomínaných

osí. Najväčší podiel prostriedkov je určený pre os 2 Zlepšovanie životného prostredia a to vo

výške 50%, potom pre Os 1 Zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva 31,5%. Najmenej finančných prostriedkov je určených na Os 5 Operácie

technickej pomoci 2% a na  Os 4 Leader, na ktorú sú určené 3%.

V tabuľke č. 6 vidíme celkový objem verejných finančných prostriedkov rozdelený

podľa jednotlivých osí na sedemročné obdobie pre celé územie SR.

Tabuľka č. 6 Čerpanie prostriedkov z EPFRV v rámci PRV SR 2007-2013, stav k 31.12.2010

Os Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013

Verejný príspevok v EUR za obdobie 2007-2013Celkom EPFRV Rozpočet SR

Os 1 847 577 149 628 241 695 219 335 454Os 2 1 270 188 674 1 007 199 039 262 989 635Os 3 343 956 872 256 646 440 87 310 432Os 4 79 013 206 62 582 542 16 430 664Os 5 56 317 816 42 238 362 14 079 454Spolu 2 597 053 717 1 996 908 078 600 145 639Zdroj: Správa o implementácii a čerpaní EPZF. PRV SR 2007-2013 a OP RH SR 2007-

2013, vlastné spracovanie

Tabuľka č. 7 Hrubá poľnohospodárska produkcia v stálych cenách za roky 2008 a 2009

v mil. € v rámci SR

  2008 2009

Index

2009/200

8

Podiel v %

2008 2009

Hrubá poľnohospodárska produkcia 1820,0 1865,0 102,5 100 100

Z toho: Hrubá rastlinná produkcia 816,4 925,3 113,3 44,9 49,6

Hrubá živočíšna produkcia 1003,6 939,8 93,6 55,1 50,4

Zdroj: zelená správa, vlastné spracovanie

Na hrubú poľnohospodársku produkciu taktiež podstatne vplývajú priame podpory,

ktoré sú určené pre poľnohospodárske podniky. Bez nich by bola veľká časť stratová, čo by

ich viedlo k ukončeniu ich činnosti. V roku 2009 dosiahla hrubá poľnohospodárska produkcia

v stálych cenách približne rovnakú hodnotu v rastlinnej produkcii ako v živočíšnej produkcii

a v porovnaní s predchádzajúcim rokom hrubá produkcia v stálych cenách stúpla o 45 mil. €.

Graf č. 4 Štruktúra ponuky základných rastlinných komodít v hospodárskom roku 2009-

2010 v SR

Zdroj: Komoditné situačné a výhľadové správy, VÚEPP, vlastné spracovanie

Ako vidieť na grafe č. 4, v danom roku v rámci celej krajiny na trhu s rastlinnými

komoditami prevažovala ponuka pšenice a to vo výške 29%, kukurice na zrno vo výške 23%.

Najmenej komodít na trhu predstavovali strukoviny vo výške iba 0,3%, ovocie a slnečnica

predstavovali zhodne po 2%

4.6 Charakteristika Nitrianskeho kraja

Nitriansky kraj sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, je hraničným krajom s

Maďarskou republikou. Vnútroštátne hraničí s Banskobystrickým, Trenčianskym a

Trnavským krajom. Zaberá 12,9% rozlohy štátu. Leží na juhozápade krajiny, v oblasti medzi

riekami Ipeľ a Váh. Prevažná časť jeho územia patrí do Podunajskej nížiny, len severná a

severovýchodná časť jeho územia je hornatá – Tríbeč, Považský Inovec, Štiavnické pohorie.

Nížinný charakter tohto kraja určujú klimatické vlastnosti - s najteplejšími oblasťami

Slovenska, prevláda aj hospodársky charakter vychádzajúci z existencie najkvalitnejších

poľnohospodárskych a orných pôd v rámci Slovenska. Nachádzajú sa tu termálne a minerálne

pramene, ako napr. Levická zlomová línia: Santovka- Dudince- Levice- Horné Túrovce.

Cez kraj preteká naša najväčšia rieka Váh, ktorá ústi do Dunaja pri Komárne, ďalej krajom

pretekajú rieka Hron, ktorá pri Štúrove ústi do Dunaja a rieka Nitra.

Obhospodaruje sa tu najväčšia výmera poľnohospodárskej pôdy zo všetkých krajov

SR. Je jedným z najvýznamnejších producentov poľnohospodárskych plodín ako sú jačmeň,

kukurica na zrno, pšenica, cukrová repa technická, hrach jedlý, repka olejnatá, tabak,

slnečnica na semeno. Je najväčším producentom cukrovej repy, obilnín a hrozna v SR. Hrubá

poľnohospodárska produkcia nitrianskeho kraja predstavuje z hrubého obratu (626 635 tis.

Eur v r. 2008) tvorí 29,9% čo je takmer tretina celoštátnej produkcie. Živočíšna výroba sa

prevažne zameriava na chov ošípaných a hydiny.

Rozloha km²: 6 343,8 km² (k 31.12.2008)

Počet okresov: 7 Nitra, Nové Zámky, Komárno, Šaľa, Levice,

Topoľčany a Zlaté Moravce

Počet obcí: 354 z toho počet miest: 15

Počet obyvateľov: 713 422

Hustota obyvateľstva: 111,3 obyvateľov na km²

Tabuľka č. 8 Pôdny fond v kraji k 1.1.2009

poľnohospodárska pôda (tis. ha) 468,7 z toho orná pôda (%) 86,8nepoľnohospodárska pôda (tis. ha) 165,7 z toho lesné pozemky (%) 58,1

Zdroj: ŠÚ SR, vlastné spracovanie

Obrázok č. 1 Vymedzenie Nitrianskeho kraja

Zdroj: http://www.aiprojektkyesf.sk, vlastné spracovanie

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ v podmienkach Nitrianskeho kraja

V roku 2004 bol počet poľnohospodárskych podnikov v Nitrianskom kraji 660, z toho:

144 bolo družstiev,

13 akciových spoločností,

123 spoločností s ručením obmedzeným,

332 samostatne hospodáriacich roľníkov,

48 malo inú právnu formu.

Okrem poľnohospodárskych družstiev, boli všetky podniky podľa výmery v rokoch

2000 až 2004 stabilné (viac ako 60% s.r.o., a.s., samostatne hospodáriacich roľníkov a

podnikov s inou právnou formou bolo v týchto rokoch stabilných).

U 63 poľnohospodárskych družstiev klesla výmera od roku 2000 do roku 2004,

stabilnú výmeru si udržalo 38 družstiev, 13 družstiev z celkového počtu si svoju výmeru

rozšírilo.

Celkový vývoja poľnohospodárskych podnikov v Nitrianskom kraji možno hodnotiť

ako pozitívny, 371 podnikov (56%) udržalo stabilnú výmeru, 97 ju dokonca rozšírila (15%),

39 poľnohospodárskych podnikov bolo novovytvorených (6%).

Tabuľka č. 9 Nitriansky kraj z hľadiska rozlohy a počtu obyvateľov

Okres Rozloha Obyvateľstvo Počet obcí Mestské

obyv.Komárno 1100,1 106645 41 51,3Levice 1551,1 118188 89 46,5Nitra 870,7 164365 62 56,9Nové Zámky 1347,1 146345 62 42,1Šaľa 355,9 54099 13 44,2Topoľčany 597,7 73958 54 38,6Zlaté Moravce 521,2 42775 33 30,9Nitriansky kraj 6343,8 706375 354 46,8SR spolu 49036,9 5412254 2891 55

Zdroj: ŠÚ SR, 2008, vlastné spracovanie

Ako vidieť v tabuľke číslo 9 najväčším okresom kraja sú svojou rozlohou Levice

(1551,1 km2), tie sú zároveň tiež najväčším okresom v rámci SR. Najmenším okresom

v rámci Nitrianskeho kraja je Šaľa (355,9 km2).

Graf č. 5

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie

Z grafu vidieť percentuálny počet zamestnaných osôb v poľnohospodárstve za

jednotlivé okresy nitrianskeho kraja v roku 2008.

Tabuľka č.10 Výmera pôdy k 1.1. príslušného roka v rámci Nitrianskeho kraja

OkresPoľnohospodárska

pôda spolu (ha)Orná pôda Stupeň zornenia

(%)Nepoľnohospodárska

pôda spolu (ha)2005 2009 2005 2009 2005 2009 2005 2009

Komárno 86 577 86 476 75 788 75 845 87,5 87,7 23 450 23 538Levice 112 493 112 404 93 501 93 737 83,1 83,4 42 621 42 710Nitra 68 478 68 164 61 633 61 437 90,0 90,1 18 595 18 909Nové Zámky 108 215 108 103 95 187 95 111 88,0 88,0 26 436 26 603Šaľa 29 681 29 616 27 866 27 895 93,9 94,2 5 909 5 974Topoľčany 37 950 37 729 33 938 33 763 89,4 89,5 21 819 22 039Zlaté Moravce 26 246 26 178 19 214 18 972 73,2 72,5 25 872 25 940Nitriansky kraj 469 640 468 670 407 127 406 760 86,7 86,8 164 700 165 715SR spolu 2434749 2423478 1430594 1421852 58,8 58,7 2 468 631 2 480 226Zdroj: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vlastné spracovanie

V roku 2005 predstavovala výmera poľnohospodárske pôdy v nitrianskom kraji

469 640 ha, ž čoho orná pôda činila 407 127 ha. V roku 2009 bola výmera poľnohospodárskej

pôdy 468 670 ha, z čoho orná pôda činila 406 760 ha.

Tabuľka č. 11 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v Nitrianskom kraji

Kraj, SR2008 2009

spolu (tis. eur )

podiel na SR v %

index 2008/2007

spolu (tis. eur)

podiel na SR v %

index 2009/2008

Bratislavský 80495,3 5,6 97,4 69564,5 6,1 86,4Trnavský 322246,6 22,2 100,7 259142,3 22,7 80,4Trenčiansky 134169,8 9,2 99,2 104956,5 9,2 78,2Nitriansky 464847,6 32 96,2 377643,8 33,1 81,2Žilinský 79399,9 5,5 103,0 57509,5 5,0 72,4Banskobystrický 144094,8 9,9 100,2 100052,7 8,8 69,4Prešovský 94270,7 6,5 87,2 70869,7 6,2 75,2Košický 132111,8 9,1 101,2 101091,5 8,9 76,5SR spolu 1451636,5 100 98,1 1140830,5 100,0 78,6Zdroj: PPA, vlastné spracovanie

V tabuľke č. 11 vidíme, že Nitriansky kraj dosahuje z hľadiska tržieb za

poľnohospodárske výrobky najvyššie poľnohospodárske hodnoty. V roku 2008 to bolo na

úrovni 32% a v roku 2009 až na úrovni 33,1% z celkových tržieb v rámci SR.

Tabuľka č. 12 Celkové rozdelenie dotácií v roku 2009 v rámci SR

Kraj, SR

Celkový objem poskytnutých

dotácií (v eurách)

Podiel na objeme

poskytnutých dotácií (v %)

Počet konečných

prijímateľov

Zastúpenie krajov na počte prijímateľov (v

%)Bratislavský 588202,94 5,1 132 5,1Trnavský 4205371,43 36,5 369 14,2Trenčiansky 1282443,69 11,1 273 10,5Nitriansky 2366867,70 20,5 456 17,5Žilinský 713380,73 6,2 243 9,3Banskobystrický 859010,67 7,5 343 13,2Prešovský 911132,61 7,9 483 18,5Košický 593954,29 5,2 306 11,7SR spolu 11520364,06 100 2605 100,0

Zdroj: PPA, vlastné spracovanie

Tabuľka č. 12 uvádza celkový počet konečných prijímateľov dotácií v rámci SR a v

jednotlivých krajoch. Ako môžeme z číselných hodnôt vidieť, najvyšší počet prijímateľov bol

v Prešovskom kraji, spolu 483 prijímateľov, čo predstavuje 18,5 % z celkového počtu.

V Nitrianskom kraji bol zaevidovaný druhý najvyšší počet 456 prijímateľov so 17,5 %

podielom z celkového počtu a potom v Banskobystrickom kraji s počtom 343 prijímateľov.

Graf č. 6

Zdroj: vlastné spracovanie z tabuľky č. 12

Ako vidieť na grafe č.6 v roku 2009 dostal nitriansky kraj 20,5% dotácií čo je druhý

najväčší podiel poskytnutých dotácií v rámci SR.

Graf č. 7

Zdroj: vlastné spracovanie z tabuľky č. 12

Z celkového počtu 2605 prijímateľov dotácii v roku 2009 predstavovali prijímatelia

v nitrianskom kraji až 17,5% čo spolu činí 456 konečných prijímateľov dotácií

Obrázok č. 2 Vymedzenie územia pôsobnosti u dvoch vybraných

poľnohospodárskych podnikov

Zdroj: vlastné spracovanie

Obrázok č. 2 nám znázorňuje pôsobnosť poľnohospodárskych podnikov VPP SPU,

s.r.o. Kolíňany a PD Neverice. Obhospodarujú pôdu, ktorá zasahuje do vyznačených

katastrálnych území príslušných okresov.

4.7 CHARAKTERISTIKA PODNIKU VPP SPU, s.r.o. Kolíňany

Vysokoškolský poľnohospodársky podnik Slovenskej poľnohospodárskej univerzity s.r.o.

Kolíňany ( ďalej VPP SPU, s.r.o. Kolíňany ) vznikol 1.7.2003 zápisom do obchodného

registra v odd. Sro vo vložke číslo 13922/N. Jediným spoločníkom a jeho vlastníkom je

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ( ďalej SPU ). VPP na základe zmluvy, ktorá

je uzatvorená medzi SPU a VPP, má majetok prenajatý od SPU. Hlavným zameraním

podniku, v rámci podnikania na pôde je vytváranie podmienok a poskytovanie služieb

v oblasti praktickej výučby, výskumu, vývoja a realizácie odborných praxí študentom SPU

v Nitre s cieľom komplexnej prípravy absolventov pre ich úspešné uplatnenie na trhu práce.

Organizačné členenie VPP na 2 samostatné závody s rôznymi prírodnými, pôdnymi

a technologickými podmienkami a technickým vybavením, ako i štruktúrou a špecializáciou

výroby, reprezentuje širokú škálu alternatív hospodárenia na pôde v oblasti rastlinnej

výroby, živočíšnej výroby, obslužných činností ako i vo finalizácii svojich výrobkov.

Rôznorodosť prírodných a pôdnych podmienok na obidvoch závodoch demonštruje

alternatívy hospodárenia na pôde, počnúc vysoko intenzívnou rastlinnou výrobou prepojenou

na výrobu mlieka na závode Oponice, až po využívanie extenzívnych pasienkov na chov

oviec, ale tiež agroenvironmentálneho spôsobu obrábania poľnohospodárskej pôdy v závode

Kolíňany.

Veľkosť VPP z hľadiska výmery poľnohospodárskej pôdy reprezentuje podmienky

súčasného nadpriemerného poľnohospodárskeho podniku na Slovensku. Vnútorným

výrobno – organizačným členením zároveň vytvára podmienky i pre modelovanie

technologicko – ekonomických procesov súkromného farmového hospodárenia.

VPP v súčasnosti hospodári na výmere 2 113,03 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorú

má v prenájme od :

- súkromných vlastníkov 1 083,09 ha ( 51,25 % )

- Slovenského pozemkového fondu 975,52 ha ( 46,17 % )

- cirkvi 54,42 ha ( 2,58 % ).

Za túto pôdu VPP platí prenájom a zároveň je platcom dane z nehnuteľnosti pre

obce. Budovy, stavby a časť strojov má VPP v ekonomickom prenájme od SPU v Nitre.

Organizačná a zamestnanecká štruktúra

Vzhľadom na územnú dislokovanosť obhospodarovaného majetku VPP SPU, s.r.o.

Kolíňany uplatňuje územnú organizačnú štruktúru po vertikále Riaditeľstvo - závod -

stredisko podľa nasledovnej schémy :

Schéma 1 Organizačné členenie VPP

Zdroj: VPP Kolíňany

V roku 2009 spoločnosť zamestnávala 108 priemerných evidenčných pracovníkov, čo

je pokles oproti roku 2008 ( 114 ) o 5,26 %. Produktivita práce z výnosov dosiahla 48 349 €,

čo predstavuje oproti skutočnosti roku 2008 zvýšenie o 7,8 %. Priemerná mesačná mzda

dosiahla 605 €, čo v porovnaní na skutočnosť roku 2008 ( 18 426 Sk = 611 € ) je zníženie

o 0,98 %. Uvedený stav je dôsledkom realizácie protikrízových opatrení, ktorých výsledkom

je prednostný rad produktivity práce oproti poklesu priemernej mesačnej mzdy.

Výsledky hospodárskej činnosti

Tabuľka č. 13 Výsledky hospodárenia za roky 2007-2010 (v eurách)

Text 2007 2008 2009 2010

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 440359 480987 438196 135904

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti -85575 -125996 -139899 -131021

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti 354784 354991 298297 4883

Daň z príjmov z bežnej činnosti 74371 99662 28262 3099

Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti xXx xXx xXx xXx

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 280413 255329 270035 1784

Zdroj: Výkaz ziskov a strát VPP SPU, vlastné spracovanie

Z tabuľky č. 13 sme sa dozvedeli, že najlepší výsledok hospodárenia za obdobie 4

rokov, dosiahol Vysokoškolský poľnohospodársky podnik v roku 2009, kedy výsledok ich

činnosti vykázal sumu 207 035 Eur. Najväčší podiel na tomto výsledku mala hospodárska

činnosť. Najnižší výsledok hospodárenia bol zaznamenaný v roku 2010, kedy VPP

vykazovali najnižší výsledok zo všetkých činností, čo vyvrcholilo konečným výsledkom

hospodárenia vo výške 1784 Eur. Predstavuje to enormný pokles vo výške 268 251 Eur oproti

predchádzajúcemu roku. Vplyvom hospodárskej krízy klesli hodnoty mnohých komodít.

Znižovanie počtu hospodárskych zvierat mal tiež negatívny vplyv na výsledky podnikateľskej

činnosti.

Tabuľka č. 14 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb spolu v eurách

Roky 2007 2008 2009 2010

Suma 3432920 3411173 2960128 2913827

Zdroj: : Výkaz ziskov a strát VPP Kolíňany, vlastné spracovanie

Graf č. 8

Zdroj: : Výkaz ziskov a strát VPP Kolíňany, vlastné spracovanie

Ako je vidieť v  na grafe č. 8 Najvyššie tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb

dosiahol podnik v roku 2007 a to celkovej sume 3 432 920 €. V roku 2009 a 2010 nastal

výrazný pokles tržieb, čo sa odzrkadlilo aj v celkovej sume rok 2010 vo výške 2 913 827 €.

V percentuálnom porovnaní ak porovnáme tržby v roku 2007 a 2010 vidíme pokles až

o 15,12%. Tento pokles bol zapríčinený vplyvom hospodárskej krízy, dôsledkom ktorej nastal

pokles cien u väčšiny poľnohospodárskych komodít.

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb spolu zahŕňajú tržby z rastlinnej

výroby, živočíšnej výroby, pomocnej činnosti.

Tabuľka č. 15 Tržby RV a ŽV v eurách

Roky 2007 2008 2009 2010

Tržby z RV 1236473 1023335 1310176 1164546

Tržby zo ŽV 1597457 1781219 955283 1128168

Zdroj: výsledok hospodárenia VPP Kolíňany, vlastné spracovanie

Graf č. 9

Zdroj: výsledok hospodárenia VPP Kolíňany, vlastné spracovanie

Ako môžeme vidieť v tabuľke č. 15 a na grafe č. 9 najvyššie tržby z rastlinnej výroby

zaznamenalo VPP SPU v  roku 2009 a to vo výške 1 310 176 €, najnižšie v roku 2008 vo

výške 1 023 335 €. Pri živočíšnej výrobe boli najvyššie tržby zaznamenané v roku 2008 a to

v hodnote 1 781 219 € a najnižšie v roku 2009 v celkovej hodnote 955 283 €.

Tabuľka č. 16 Vývoj priemerných úrod vybraných plodín RV v t/ha

Plodiny 2007 2008 2009 2010

Pšenica 5,51 6,14 5,24 3,53Jačmeň ozimný 5,92 3,94 3,00 3,23Kukurica na osivo 2,15 4,07 2,59 1,10Raž ozimná x 5,60 4,53 3,55Slnečnica x 3,22 2,40 1,85Repka olejná 2,82 3,05 2,79 1,90

Zdroj: interná dokumentácia VPP, vlastné spracovanie

Z vybraných poľnohospodárskych plodín bola v období rokov 2007 – 2010 najvyššia

úroda pšenice na zrno, ktorá zaznamenala z pôvodných 5,51 t/ha v roku 2007 nárast o 0,63

t/ha, čo predstavuje v roku 2008 najvyššiu hodnotu, až 6,14 t/ha. V nasledujúcich rokoch

úroda poklesla a to v roku 2009 na 5,24 t/ha a v roku 2010 na 3,53 t/ha.

Tabuľka č. 17 Plnenie plánu tržieb u vybraných plodín RV v € k 31.12 príslušného roka

PlodinyVPP spolu 2009 VPP spolu 2010

Plán roka

Skutočný stav Rozdiel %

plneniaPlán roka

Skutočný stav Rozdiel %

plneniaPšenica 241253 300138 58885 124 170160 176756 6596 104Jačmeň sladovný 210782 136034 74748 65 116250 191267 75017 165Kukurica na osivo 297975 389853 91878 131 313750 280996 -32754 90Raž ozimná 29343 22216 -7127 76 31500 42153 10653 134Slnečnica 21081 11983 -9098 57 44550 30412 -14138 68Repka olejná 173073 158896 -14177 92 262980 200009 -62971 76Zdroj: interná dokumentácia VPP, vlastné spracovanie

Ako vidíme v tabuľke č. 17 v roku 2009 skutočný stav prevýšil plánovaný stav najviac

u kukurice na osivo a to na úroveň 131%. Naopak jačmeň sladovný v danom roku dosiahol

skutočný stav iba 65% oproti plánovanému stavu. V roku 2010 najviac prevyšuje skutočný

stav oproti plánovaný stav u jačmeňa sladovného a to až na úrovni 165%. Najhoršie v tomto

roku je na tom slnečnica, kde skutočný stav dosiahol iba 68% z plánovaného stavu.

Tabuľka č. 18 Realizačná cena mlieka za roky 2007 -2010

Roky tisíc l tržba v € Ø realizačná

cena za l

2007 3371 1149970,00 0,3411

2008 3546 1254663,74 0,3538

2009 3044 670168,00 0,2201

2010 2856 860105,55 0,3012

Zdroj: interné zdroje VPP

Graf č. 10

Ako vidíme z tabuľky č. 18 a grafu č. 10 rapídne zníženie priemerných realizačných

cien za mlieko, ktoré boli v roku 2009 ovplyvnené celosvetovou hospodárskou krízou.

V porovnaní s rokom 2008, kedy bola výška realizačnej ceny 0,35 eur za liter mlieka, nastal

v roku 2009 pokles realizačnej ceny na hodnotu 0,22 eur, čo predstavuje celkový pokles

o 0,13 eur. V roku 2010 nastal nárast o 0,08 eur, čo vyvrcholilo k nárastu realizačnej ceny

mlieka na hodnotu 0,30 eur za liter.

Priame podpory

Sú súčasťou podôr SPP, kompenzujú pokles garantovaných cien, bez nich by boli

poľnohospodárske podniky stratové. Majú teda podstatný vply na produkciu či už RV alebo ŽV.

Tabuľka č. 19 Doplnkové a priame platby prislúchajúce k roku 2008 v eurách

Doplnkové a priame platby Ha, ks, tony Platba EUR

1 Jednotná platba na plochu (SAPS) ha 2 096,44 203770,132 Plodiny pestované na ornej pôde ha 1 271,74 71167,753 Energetické plodin ha 0,00 0,004 Tabak - Virginia tony 0,00 0,005 Tabak - Burley tony 0,00 0,006 Chmeľ ha 0,00 0,007 Osobitná platba na cukor ha 194,40 111597,438 Osobitná platba na ovocie a zeleninu ha 0,00 0,009 Prechodná platba na rajčiaky ha 0,00 0,00

10 Veľké dobtčie jednotky ks 1 286,22 180129,7511 Horské oblasti (H) ha 0,00 0,0012 Ostatné menej priaznivé oblasti (O) ha 1 174,96 52925,0713 Oblasti so špecifickými obmedzeniami (S) ha 0,00 0,00

14 Poľnohospodárska pôda nezaradená do LFA 921,48xxxxxxxxxxxxx

Zdroj: interné zdroje VPP SPU, s.r.o. Kolíňany, vlastné spracovanie

Rok 2009

Jednotná platba na plochu

V danom roku si podnik deklaroval plochu o výmere 2094,20 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, Naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 2796,49 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu predstavovala 121,60 €/ha.

2796,49 ha x 121,60 €/ha .......................... 254 654,72 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2009 je vo výške 254 654,72 €.

Doplnková platba na plochu

Výmera deklarovanej plochy predstavovala 2051,40 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, Naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 2051,40 ha.

Výška podpory v danom roku na plodiny na ornej pôde bola 32,00 €/ha.

2051,40 ha x 32,00 €/ha ........................ 65 644,80 €

Doplnková platba na plochu predstavovala v roku 2009 sumu 65 644,80 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V roku 2009 bola pre tieto oblasti deklarovaná plocha vo výmere 1171,36 ha.

Zníženie za skupinu S1 .... 0,00 ha Naddeklarácia za skupinu S1 ...... 0,00 ha.

Stanovená plocha vo výmere ............ 1171,36 ha.

Výška priamych platieb pred krátením bola ..... 45,04 €/ha.

1171,36 ha x 45,04 €/ha .......................... 52 758,05 €

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2009 bol 52 758,05 €.

Osobitná platba na cukor

V danom roku si podnik deklaroval plochu o výmere 197,40 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, Naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 197,40 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu predstavovala 546,69 €/ha.

197,40 ha x 546,69 €/ha .......................... 107 916,61 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2009 je vo výške 107 916,61 €.

Rok 2010

Jednotná platba na plochu

V tomto roku si podnik deklaroval plochu o výmere 2112,02 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 2112,02 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu pred krátením predstavovala 142,40 €/ha.

2112,02 ha x 142,40 €/ha .......................... 300 751,65 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2010 je vo výške 300 751,65 €.

Doplnková platba na plochu

Výmera deklarovanej plochy predstavovala 2064,85 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, Naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 2064,85 ha.

Výška podpory v danom roku na plodiny na ornej pôde bola 0,00 €/ha.

2064,85 ha x 0,00 €/ha ........................ 0,00 €

V roku 2010 podnik doplnkovú platbu na plochu nedostal.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V roku 2010 bola pre tieto oblasti deklarovaná plocha vo výmere 1165,35 ha.

Zníženie za skupinu S1 .... 0,00 ha Naddeklarácia za skupinu S1 ...... 0,00 ha.

Stanovená plocha vo výmere ............ 1165,35 ha.

Výška priamych platieb pred krátením bola ..... 45,04 €/ha.

1165,35 ha x 45,04 €/ha .......................... 52 487,36 €

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2010 bol 52 487,36 €.

Osobitná platba na cukor

V danom roku si podnik deklaroval plochu o výmere 197,40 ha.

Zníženie .... 0,00 ha, Naddeklarácia .... 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 197,40 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu predstavovala 273,93 €/ha.

197,40 ha x 273,93 €/ha .......................... 54 073,78 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2010 je vo výške 54 073,78 €.

Platba na dojnice

Počet deklarovaných zvierat ......... 353 ks

Naddeklarácia ......... 5 ks, tj .......... 144%, Stanovený počet zvierat .......348 ks.

Výška podpory predstavovala ......... 60,84 €/ks

348 ks x 60,84 €/ks .......................... 21 172,32 €

Zníženia:

Zníženie platby z dôvodu nedodržania deklarovaného počtu zvierat vo výške 304,88 EUR

v zmysle čl. 65 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 v zn. NK (EÚ) č. 146/2010.

Výška platby na dojnice bola v roku 2010 vo výške 20 867,44 €.

4.8 CHARAKTERISTIKA POĽNOHOSPODÁRSKEHO DRUŽSTVA NEVERICE

Po presvedčení niekoľkých roľníkov o výhodách spoločného gazdovania sa 19.

augusta 1950 zišlo 65 občanov, aby založili JRD tretieho typu a prijali poriadok spoločného

hospodárenia. V záhlaví malo napísané: “Podpísaný členovia JRD tretieho typu v Nevericiach

sme sa na našej členskej schôdzi 19.aug.1950 rozhodli, že budeme pôdu obhospodarovať

spoločne a tiež budeme spoločne používať všetky výrobné prostriedky. Touto novou formou

práce chceme dorábať viac, lepšie a lacnejšie, najmä však chceme uľahčiť prácu našim

členom, bývalým malým roľníkom.“

Družstvo začalo hospodáriť na 299 ha poľnohosp. pôdy, začiatky neboli ľahké, veď od

nových členov sa sústredil iba minimálny počet zvierat a strojov. Pôdu však bolo treba

obrábať. Veľkým prínosom bola Strojná traktorová stanica, ktorá mala veľkú zásluhu pri

odstraňovaní začiatočných ťažkostí. V živočíšnej výrobe družstvo začínalo s jednou kravou a

jednou prasnicou.             

V súčasnej dobe PD Neverice hospodári zlúčene za spolupráci obcí Kostoľany pod

Tríbečom, Ladice, Jelenec, Slažany a Velčice.

Výsledky hospodárskej činnosti

Tabuľka č. 20 Výsledky hospodárenia za roky 2007-2010 (v eurách)

Text 2007 2008 2009 2010

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 456084 1064134 53423 39660

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti 16165 - 402402 7871 8669

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti 378079 661732 61294 48329

Daň z príjmov z bežnej činnosti 94171 221353 27674 18056

Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti 0 0 0 0

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 378079 440379 33620 30273

Zdroj: Výkaz ziskov a strát PD Neverice, vlastné spracovanie

Z tabuľky č. 20 sme sa dozvedeli, že najlepší výsledok hospodárenia za obdobie 4

rokov, dosiahlo PD Neverice v roku 2008, kedy výsledok ich činnosti vykázal sumu 440 379

Eur. Najväčší podiel na tomto výsledku mala hospodárska činnosť. Najnižší výsledok

hospodárenia bol zaznamenaný v roku 2010, kedy PD Neverice vykazovali najnižší výsledok

z činnosti hospodárskej. Výšku výsledkov hospodárenia ovplyvňovali zlé prírodné

podmienky, a s nimi súvisiace nižšie úrody poľnohospodárskych plodín. Vplyvom

hospodárskej krízy klesli hodnoty mnohých komodít. Znižovanie počtu hospodárskych zvierat

mal tiež negatívny vplyv na výsledky podnikateľskej činnosti.

Tabuľka č. 21 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb spolu v eurách

Roky 2007 2008 2009 2010

Suma 3792770 4064513 3193336 2979044

Zdroj: Výkaz ziskov a strát PD Neverice, vlastné spracovanie

Graf č. 11

Zdroj: Výkaz ziskov a strát PD Neverice, vlastné spracovanie

Ako je vidieť v tabuľke č. 21 a na grafe č. 11 Najvyššie tržby dosiahol podnik v roku

2008 a to vo výške 4 064 513 €. V nasledujúcich rokoch nastal pokles tržieb, ktorý v roku

2010 zaznamenal hodnotu vo výške 2 979 044 €.

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb spolu zahŕňajú tržby z rastlinnej

výroby, živočíšnej výroby, pomocnej činnosti a tržby z bitúnku.

Tabuľka č. 22 Tržby RV a ŽV v eurách

Roky 2007 2008 2009 2010

Tržby z RV 2200093 2669892 2219479 1841247

Tržby zo ŽV 1467736 1234029 748288 922713Zdroj: Výsledok hospodárenia PD Neverice, vlastné spracovanie

Graf č. 12

Zdroj: Výsledok hospodárenia PD Neverice, vlastné spracovanie

Ako môžeme vidieť v tabuľke č. 22 a na grafe č. 12 najvyššie tržby z rastlinnej výroby

boli v roku 2008 a to vo výške 2 669 892 €, najnižšie v roku 2010 vo výške 1 841 247 €. Pri

živočíšnej výrobe boli najvyššie tržby zaznamenané v roku 2007 a to v hodnote 1 467 736 €

a najnižšie v roku 2009 v celkovej hodnote 748 288 €.

Tabuľka č. 23 Priemerné úrody vybraných plodín RV

Plodiny/rok 2007 2008 2009 2010

výmeraúroda t/ha výmera

úroda t/ha výmera

úroda t/ha výmera

úroda t/ha

Pšenica ozimná 1074,32 4,60 1093,97 6,21 1055,96 5,12 607,90 5,00Jačmeň jarný 602,02 3,50 508,25 5,66 560,51 3,79 387,64 3,49Kukurica na zrno 100,83 5,40 144,30 9,60 62,74 8,45 144,00 7,46Raž ozimná 136,58 4,70 231,24 5,90 184,01 6,24 91,87 5,08Slnečnica 274,51 3,00 144,24 3,61 319,30 3,45 452,00 1,96Repka ozimná 553,45 3,10 603,75 3,60 517,97 3,26 528,99 2,68Ovos 41,44 1,70 24,74 4,42 59,89 2,40 46,70 3,98Zdroj: Interná dokumentácia PD Neverice

Tabuľka č. 23 nám hovorí, že z uvedených plodín bola v období rokov 2007 – 2010

najvyššia úroda kukurice na zrno, ktorá zaznamenala z pôvodných 5,4 t/ha v roku 2007 nárast

o 4,2 t/ha, čo predstavuje v roku 2008 najvyššiu hodnotu, až 9,6 t/ha. V nasledujúcich rokoch

úroda poklesla v roku 2009 na 8,45 t/ha a v roku 2010 na 7,46 t/ha.

Tabuľka č. 24 Priemerné realizačné ceny vybraných plodín RV v eurách

Plodiny za Q 2007 2008 2009 2010

€/100kg €/100kg €/100kg €/100kgPšenica ozimná 18,22 21,71 11,81 13,30Jačmeň jarný 19,45 22,11 9,25 17,31Kukurica na zrno 21,49 21,87 10,34 15,36Raž ozimná 20,50 21,87 9,86 15,72Slnečnica 44,68 36,90 20,22 30,47Repka ozimná 27,84 42,83 25,61 30,47Ovos x 14,88 12,24 10,87Zdroj: Interná dokumentácia PD Neverice, vlastné spracovanie

V roku 2007 družstvo svoju úrodu ovsa nepredávalo. Ako vidieť následkom

celosvetovej hospodárskej krízy sa priemerné realizačné ceny všetkých plodín v roku 2009

rapídne znížili oproti dvom predchádzajúcim obdobiam. U plodín ako pšenica ozimná, jačmeň

jarný, kukurica na zrno a raž ozimná nastal pokles realizačných cien približujúci sa až

k polovici hodnoty z predchádzajúceho obdobia. Graf č. 13 nám znázorňuje vývoj cien

vybraných poľnohospodárskych plodín v období od roku 2007 po rok 2010.

Graf č.13

Zdroj: vlastné spracovanie z tabuľky č. 24

Tabuľka č. 25 Priemerné realizačné ceny ŽV v eurách

ŽV 2007 2008 2009 2010€/1kg €/1kg €/1kg €/1kg

Jalovice od 1 do 2r. 0,93 1,31 1,16 1,14Výkrm HD 1,64 1,64 1,62 1,58Kravy 0,99 1,18 1,11 1,03

 ------------------------------------- ------------ ------------ ------------

Výkrm ošípaných 1,15 1,27 x xPrasnice 0,76 x x x

Zdroj: Interná dokumentácia PD Neverice

Z tabuľky číslo 25 sa dozvedáme, že v roku 2009 a 2010 poľnohospodárske družstvo

v Nevericiach prestalo chovať ošípané a celú svoju živočíšnu výrobu zameralo len na chov

hovädzieho dobytka.

Graf č. 14 Priemerné realizačné Mlieka v eurách

Zdroj: vlastné spracovanie

Graf č. 14 nám poukazuje na zníženie priemerných realizačných cien za mlieko, ktoré

boli ovplyvnené celosvetovou hospodárskou krízou. V porovnaní s rokom 2008, kedy bola

výška realizačnej ceny 0,36 eur za liter mlieka, nastal v roku 2009 pokles realizačnej ceny na

hodnotu 0,22 eur, čo predstavuje celkový pokles o 0,14 eur. V roku 2010 nastal nárast o 0,06

eur, čo vyvrcholilo k nárastu realizačnej ceny mlieka na hodnotu 0,28 eur za liter.

Priame podpory

Sú súčasťou podôr SPP, kompenzujú pokles garantovaných cien, bez nich by boli

poľnohospodárske podniky stratové. Majú teda podstatný vply na produkciu či už RV alebo ŽV.

Tabuľka č. 26 Priznané podpory ( v eurách)

Druh podporyRoky

2007 2008 2009 2010

Jednotná platba na plochu SAPS 322908,28 366892,79 462583,42 539935,23

Osobitná platba na cukor 54347,14 235420,27 57402,45 28762,65

Podpora na energetické plodiny 876,95 x x 170,00

Platba na dojnice x x x 25248,60

Doplnkové národné priame platby ------------------  ----------------- ------------------ ------------------

Doplnková platba na plochu 185114,58 153790,63 110417,92 x

z toho: na VDJ 143133,32 142748,85 151670,40 145102,10

Program rozvoja vidieka 2007-2013  -----------------  ---------------- ------------------ ------------------ 

z toho v znevýhodnených oblastiach 34476,34 37836,18 37884,95 37459,32

Zdroj: Dokumentácia PD Neverice, vlastné spracovanie

Ako vidíme v tabuľke č. 26 poľnohospodárske družstvo Neverice dostávalo

každoročne vyššiu podporu jednotnej platby na plochu. V roku 2010 dosiahla výška podpory

až 539 935,23 eur. Taktiež môžme v roku 2008 vidieť mnohonásobne zvýšenú osobitnú

platbu na cukor. V tomto roku Poľnohospodárska platobná agentúra poskytla okrem osobitnej

platby na cukor vo výške 59 019,45 eur ešte dodatočnú pomoc za tonu kvóty na cukor vo

výške 94 798,82 eur a taktiež spoločnosť Eastern Sugar Slovensko, a.s. poskytla príspevok

z Reštrukturalizačného fondu vo výške 81 602 eur, čo spolu činí 235 420,27 eur.

Rok 2007

Jednotná platba na plochu

V roku 2007 podnik deklaroval plochu o výmere 3810,11 ha, stanovená plocha bola 3810,11

ha, zníženie 0,00 ha, naddeklarácia teda predstavovala 0,00 ha.

Výška priamych platieb na jednotnú plochu v roku 2007 bola 2553,19 Sk/ha (84,75 €/ha).

3810,11 ha x 2553,19 Sk/ha ....................... 9 727 934, 75 Sk (322 908,28 €)

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2007 bola 322 908,28 €.

Doplnková platba na plochu (Podpora plodín na ornej pôde)

Podnik sa zameriava na pestovanie nasledovných plodín:

Pšenica ozimná Slnečnica

Raž ozimná Kukurica na siláž

Jačmeň ozimný Ost. jednoročné krmoviny

Ovos Lucerna

Kukurica na zrno Trávy na O.P.

Repka ozimná Cukrová repa

V roku 2007 bola deklarovaná plocha o výmere 3197,56 ha, stanovená plocha bola 3197,56

ha, Zníženie plochy za prekročenie národného stropu o 320,82 ha.

Výška priamych platieb na plodiny na ornej pôde predstavovala 1 938,57Sk/ha (64,35 €)

2876,74 ha x 1 938,57 Sk/ha ........................... 5 576 761,86 Sk (185 114,58 €)

Výška priznanej podpory pre podnik na plodiny na ornej pôde v roku 2007 bola 185 114,58 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V roku 2007 bola deklarovaná plocha vo výmere 765,39 ha pre znevýhodnené oblasti skupiny

S1, zníženie 0,00 ha, naddeklarácia teda predstavovala 0,00 ha.

Výška priamych platieb pred krátením bola 1357,00 Sk/ha (45,04 €/ha).

765,39 ha x 1357,00 Sk/ha ..................... 1 038 634,23 Sk (34 476,23 €)

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2007 bol 34 476,23 €.

Rok 2008

Jednotná platba na plochu

V danom roku si podnik deklaroval plochu o výmere 3798,45 ha.

Naddeklarácia 1,96 ha, stanovená plocha teda vo výmere 3796,49 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu predstavovala 96,64 €/ha.

3796,49 ha x 96,64 €/ha .......................... 366 892,79 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2008 je vo výške 366 892,79 €.

Doplnková platba na plochu (Podpora plodín na ornej pôde)

Výmera deklarovanej plochy predstavovala 3116,68 ha.

Zníženie plochy za prekročenie národného stropu 352,65 ha.

Výška podpory v danom roku na plodiny na ornej pôde bola 55,64 €/ha.

2764,03 ha x 55,64 €/ha ........................ 153 790,63 €

Podpora plodín na ornej pôde predstavovala v roku 2008 sumu 153 790,63 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V roku 2008 bola pre tieto oblasti deklarovaná plocha vo výmere 839,98 ha.

Výška priamych platieb pred krátením bola 1357,00 Sk/ha (45,04 €/ha).

839,98 ha x 1357,00 Sk/ha .......................... 1 139 852,86 Sk (37 836,18 €)

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2008 bol 37 836,18 €.

Rok 2009

Jednotná platba na plochu

V tomto roku si podnik deklaroval plochu o výmere 3804,14 ha.

Zníženie 0,00 ha, naddeklarácia 0,00 ha, stanovená plocha teda vo výmere 3804,14 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu pred krátením predstavovala 121,60 €/ha.

3804,14 ha x 121,60 €/ha .......................... 462 583,42 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2009 je vo výške 462 583,42 €.

Doplnková platba na plochu

Výmera deklarovanej plochy predstavovala 3450,56 ha,

zníženie 0,00 ha, naddeklarácia 0,00 ha.

Výška podpory v danom roku pred krátením predstavovala sumu 32,00 €/ha.

3450,56 ha x 32,00 €/ha .......................... 110 417,92 €

Podpora plodín na ornej pôde predstavovala v roku 2009 sumu 110 417,92 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V roku 2009 bola deklarovaná plocha na znevýhodnené oblasti S1 vo výmere 841,14 ha.

Výška podpory pred krátením bola 45,04 €/ha.

841,14 ha x 45,04 €/ha ........................... 37 884,95 €

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2009 bol 37 884,95 €.

Rok 2010

Jednotná platba na plochu

V tomto roku si podnik deklaroval plochu o výmere 3791,68 ha.

Výška podpory na jednotnú plochu pred krátením predstavovala 142,40 €/ha.

3791,68 ha x 142,40 €/ha .......................... 539 935,23 €

Výška jednotnej platby na plochu pre podnik v roku 2010 je vo výške 539 935,23 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti

V danom roku bola deklarovaná plocha pre znevýhodnené oblasti (S1) vo výmere 831,69 ha.

Výška podpory pred krátením bola 45,04 €/ha.

831,69 ha x 45,04 €/ha ........................... 37 459,32 €

Vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti pre podnik v roku 2010 bol 37 459,32 €.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti je financovaný z Osi 2 PRV SR 2007 – 2013

spolufinancovaného z EPFRV vo výške 80% v konvergenčnom cieli.

Momentálne sa v PD v   Nevericiach realizuje taktiež projekt, ktorý je zameraný na:

Názov projektu: Modernizácia PD Neverice so zameraním na plnenie noriem

Prijímateľ: Poľnohospodárske družstvo Neverice

Program, opatrenie: PRV SR 2007 – 2013, opatrenie 1.1. Modernizácia fariem

Obdobie realizácie: roky 2008 - 2011

Ciele projektu: rekonštruckia čerpacej stanice, stavebné úpravy poľných hnojísk, žúmp a

hnojných koncoviek, rekonštrukcia ustajňovacích priestorov, nákup poľnohospodárskej

techniky

Rozpočet projektu: 2 166 tisíc EUR

V rámci projektu sa zabezpečovalo: poradenstvo pri príprave projektu, príprave žiadosti o

NFP, kompletizácia projektových podkladov, poradenstvo pri implementácii projektu,

príprava žiadostí o platbu a monitorovacej správy, zabezpečenie publicity projektu.

5. ZÁVER

Spojenie starobylých tradícií a moderných výdobytkov vedy a techniky, aj tak môžme

nazvať poľnohospodárstvo. Jeho poslaním je už odpradávna zabezpečovať potravinové

potreby spoločnosti, ktoré sú základnou podmienkou života. V mnohých prípadoch nezahŕňa

iba produkciu plodín a zvierat na účely spotreby, ale pre poľnohospodárov predstavuje aj

určitý spôsob života. Pre spoločnosť zase zabezpečuje zdravé podmienky na život

a ekologickú stabilitu.

Základným výrobným faktorom, bez ktorého by poľnohospodárstvo v žiadnom

prípade nemohlo fungovať je pôda. Jej najväčší podiel sa nachádza vo vidieckych regiónoch,

preto je úzko spätá s rozvojom príslušného regiónu.

Európska únia vo veľkej miere prihliada na väzby poľnohospodárstva a rozvoja

vidieka. V počiatkoch sa Spoločná poľnohospodárka politika zameriavala na zvýšenie

produkcie a zabezpečovanie dostačujúceho množstva potravín, pre svojich obyvateľov.

V priebehu svojho vývoja sa postupne zamerala na zlepšovanie kvality života ľudí žijúcich na

vidieku, ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.

Od roku 2000 prešlo poľnohospodárstvo Slovenskej republiky zložitým vývojom,

ktorý bol podmienený mnohými legislatívnymi a inštitucionálnymi zmenami. Ich účelom bola

príprava na vstup Slovenska do EÚ. Najväčšie zmeny sa týkali oblasti dotačnej politiky.

V predvstupovom období mala SR prvý krát možnosť využiť zdroje EÚ. Najväčšia časť

finančných zdrojov bola nasmerovaná do agropotravinárskeho sektora, ďalšími boli

podporovanie vidieckych oblastí, rozvoj ľudských zdrojov a technická pomoc. Tento finančný

rámec zastrešoval finančný nástroj SAPARD.

Vstupom Slovenska do EÚ 1.5.2004 začali platiť pravidlá Spoločnej

poľnohospodárskej politiky. V priebehu skráteného programovacieho obdobia 2004-2006

mala SR možnosť čerpať dotácie zo štrukturálnych fondov a predvstupových nástrojov.

V tomto období sa podalo 14 tisíc projektov. Najúspešnejšie projekty boli realizované

v Bratislavskom a Nitrianskom kraji.

Momentálne sa nachádzame v programovacom období 2007-2013. Zoznam všetkých

cieľov a opatrení, na ktoré je podpory možné využiť sú zakotvené v Programe rozvoja vidieka

SR. Prioritnými osami, v tomto programovom období sú zvýšenie konkurencieschopnosti

poľnohospodárstva, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie kvality života vo vidieckych

oblastiach a prístup Leader, ktorý zahŕňa podporu miestnych akčných skupín na vidieku.

V diplomovej práci som sa zameral na dopady finančných dotácií pre Nitriansky

región a poskytnutie podpôr v dvoch poľnohospodárskych podnikoch. Z podrobných analýz

som zistil, že vzhľadom na svoje geomorfologické a klimatické vlastnosti má Nitriansky

región jedny z najvhodnejších podmienok pre rozvoj poľnohospodárstva v rámci celej SR. Do

poľnohospodárskej výroby bola v  predošlých obdobiach nasmerovaná podstatná časť

finančných zdrojov poskytovaných z EÚ. Platby a dotácie sa odzrkadlili na efektívnosti

poľnohospodárstva a v jeho výrobných odvetviach. Na základe pozitívnych zistení si myslím,

že by mal tento trend aj naďalej pokračovať, pretože podpory vynaložené do regiónov

s výhodnými predpokladmi sú efektívne využité.

Z podrobných analýz v rámci skúmania dvoch poľnohospodárskych podnikov som

zistil, že oba úspešne získavajú dotácie či už v oblasti rastlinnej alebo živočíšnej výroby.

Taktiež si prostredníctvom príslušných programov a opatrení dokázali zmodernizovať svoj

technický park a strojovú základňu. Zatiaľ čo sa v VPP SPU, s.r.o. Kolíňany aj naďalej

zaoberá chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, koní, oviec, rýb a bažantov, PD Neverice

špecializovalo svoju živočíšnu výrobu len na chov hovädzieho dobytka. Štruktúra pestovania

poľnohospodárskych plodín sa v priebehu rokov u oboch sledovaných podnikov mení.

Oba podniky každoročne na základe správneho vyplnenia žiadostí podľa zákonom

stanovených podmienok, žiadajú PPA o pridelenie priamych platieb. Aby podniky dosahovali

väčšie zisky musia sa prispôsobovať požiadavkám trhu a pestovať tie plodiny, o ktoré je

záujem. Aj napriek tomu, že hrubá poľnohospodárska produkcia v podnikoch klesá, možno

konštatovať že zvýšenie dotácií do poľnohospodárskych podnikov má pozitívny dopad na ich

ziskovosť, čo dokazuje 15% podiel dotácií z celkových dosiahnutých tržieb za predaj

vlastných výrobkov a služieb vo VPP SPU, s.r.o. Kolíňany a 26% podiel dotácií z celkových

dosiahnutých tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb v PD Nevericiach v roku 2010.

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižná časť:

1. AMBRÓZYOVÁ, M - GUBOVÁ, M. 2002. Vývoj tendencie štrukturálných zmien v poľnohopodárskej prvovýrobe. In: Štúdia č. 62/2002, VÚEPP, Bratislava 2002. 56 s. ISBN 80-8058-300-5

2. BALKO, Ladislav a i. 2004. Štrukturálne fondy Európskej únie v slovenskej právnej reflexii. Bratislava : EPOS, 2004. 351 s. ISBN 80-8057-586-X.

3. BANDLEROVÁ, Anna - RUMANOVSKÁ, Ľubica - MARIŠOVÁ, Eleonóra a.i. 2003. Agricultural Policy. Modul 5 : Dištančné vzdelávanie v agrárnom práve EÚ. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU), 2003. 122 s. ISBN: 80-8069-206-8.

4. BIELIK, Peter – HRON, Ján – OKENKA, Imrich a i. 1999. Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. 2. vyd. Nitra : SPU, 1999. 262 s. ISBN 80-7137-616-7.

5. BLASS, G. 2003. Príručka o Spoločnej poľnohospodárskej politike. Nitra : Agroinštitút Nitra, 2003. 176 s. ISBN 80-7139-098-4.

6. BOJŇANSKÁ, K. 2004. Dopady agrárnej politiky EÚ na slovenské poľnohospodárstvo. In Zborník vedeckých prác, Medzinárodné vedecké dni 2004. Nitra: SPU, 2004, s 39. ISBN 80-809-355-2.

7. BRAJCUN, Anatolij. 2008. Hospodárska politika Európskej únie. Bratislava : Sprint dva, 2008. 221 s. ISBN 978-80-969927-8-2

8. BORCHARDT, K. 1999. ABC komunitárneho práva. Brusel : Európska komisia – GD pre vzdelávanie a kultúru, 1999. 92 s. ISBN 80-968152-6-1

9. COLEMAN, W.D - PERL A. 1999. Policy environment and networks analysis. In. Political Studies, Vol. XLVII, No. 4. 1999. 47 s. Pp. 691-709.

10. FEKETE, P. 2006. Poľnohospodárska politika EÚ. Nitra: Kurz PAVIPA, 2006. 31 s.

11. FIGEĽ, J. – ADAMIŠ, M. 2004. Slovensko na ceste do Európskej únie: kapitoly a súvislosti. Bratislava : Zastúpenie Európskej komisie v SR, 2004. 176 s. ISBN 80- 89102-07-7.

12. FONTAINE, P. 2007. Európa v 12 lekciách. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. 45 s., ISBN 92-79-02879-0.

13. GRZNÁR, M. a i. 2002. Podnikanie v agropotravinárstve. Bratislava : EKONÓM, 2002. 264 s. ISBN 80-225-1536-1.

14. GOZORA, Vladimir. 2007. Regionalne disparity a nerovnova.ne stavy v .pecifickom prostredi. In Zbornik: Riešenie regionálnych disparít a nerovnovážnych stavov v prírodnom a hospodárskom prostredí, M. Diel. Nitra, 2007. 477 s. ISBN 978-80-89143-55-9

15. HAJŠEL, Robert. 2003. Slovensko a Európska únia. 1. vyd. Bratislava : Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republike, 2003, 52 s. ISBN 80-89102-05-0.

16. HORVÁTH, Zoltán. 2004. Príručka Európskej únie. 1. vyd. Bratislava : Zastúpenie európskej komisie v SR, 2004. 520 s. ISBN 80-89102-09-3.

17. JUROVÁ, Marie. 1999. Evropská únie - odvětví a infrastruktura. Praha: Computer Press, 1999. 115 s. ISBN 80-7226-219-X.

18. KADLEČÍKOVÁ, M. a i. 2001. Spoločná poľnohospodárska politika. Nitra :

Agroinštitút, 2001. 233 s. ISBN 80-7139-080-1.

19. LISÝ, J. a i. 2007. Ekonómia v novej ekonomike, 2. Vyd. Bratislava: IURA EDITION 2007, 634 s. ISBN 978-80-8078-164-4.

20. LIPKOVÁ, Ľ. a i. 2004. Európska únia. 1 vyd. Bratislava: SPRINT, 2004. 199 s. ISBN 80-89085-23-7

21. LIPKOVÁ, Ľ. – PORUBSKÝ, J. 2003. Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, jej reforma a vplyv na Slovenskú republiku. In : Ekonomické rozhľady. Bratislava: Ekonomická univerzita, roč. 32, 2003, č. 3 s. 368 – 378. ISSN 0323-262X.

22. KÖNIG, P. – LACINA, L. – PŘENOSIL, J. 2006. Učebnice evropské integrace. Brno: Barrister & Principal, 2006. 414 s. ISBN 80-7364-022-8

23. MLYNARČÍKOVÁ, V. 1999. Spoločná poľnohospodárska politika a Slovensko. Bratislava: ZING PRINT, 1999.

24. PODOLÁK, A. – STEHLO, P. 2001. Agrárna poltika. 1. vyd. Nitra: Agroinštitút, 2001, 122 s. ISBN: 80-7139-076-3.

25. RUMANOVSKÁ, Ľ. a i. 2003. Agrárna politika. 1. vyd. Nitra : SPU, 2003. 120 s. ISBN 80-8069-205-X.

26. SAMSON, I. 2000. Vývoj Európskej únie ako systému politickej a ekonomickej integrácie. Pezinok: Univerzita Komenského, 2000. 261 s. ISBN 80-89005-01-2.

27. STRÁŽNICKÁ, V. 1998. Zmluva o Európskej únii s úplným znením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. [z angl. orig. preložila Urbánková, Darina] 1. vyd. Bratislava: SAP - Slovak Academic Press, 1998. 358 s. ISBN 80-88908-21-3.

28. TICHÝ, Ľuboš a i. 2004. Evropské právo. Praha: C.H. Beck, 2004. 869 s. ISBN 80-7179-449-X

29. ZAMKOVSKÝ, J. 2004. Smerom k udržateľnej ekonomike: regionálna politika EÚ a štrukturálne fondy po roku 2006. Banská Bystrica: Tlačiareň Merkantil, s. r. o., 2004. 26 s. ISBN 80-968918-3-9.

Internetové zdroje

30. Agenda 2000. [online]. [cit. 2011-03-08]. Dostupné na: <http://www.euroinfo.gov.sk/europedia/vznik-a-historia-eu/historia-eu-v-dokumentoch/agenda-2000-75d.html>

31. CAP - Spoločná poľnohospodárska politika 2010 [online]. [cit. 2011-02-28]. Dostupné na: <http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/cap---teda-spolocna-polnohospodarska-politika>

32. DEFINITION OF THE AGRICULTURAL HOLDING, Luxemburg, Eurostat 2006 [online]. 2006, [cit.2011-03-15]. Dostupné na: http://www.agreste.agriculture.gouv.fr/IMG/File/livestock_production.pdf

33. DRAXLER, J. 2005. Je poľnohospodárska politika EU zbytočnosťou? [online]. 2005,

[cit. 2011-03-13]. Dostupné na internete : <http://draxler.blog.sme.sk/c/29326/Je-

Spolocna-polnohospodarska-politika-EU-zbytocnostou.html>

34. EURÓPSKA KOMISIA. In: Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka [online]. n.d., [cit. 2011-02-27 ]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/agriculture/capexplained/role/index_sk.htm>

35. EURÓPSKA KOMISIA. In: Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka [online]. n.d., [cit. 2011-03-21 ]. Dostupné na internete:

36. < http://ec.europa.eu/agriculture/capexplained/cost/index_sk.htm>

37. HOLASOVÁ, Vlasta. 2010. Otázky SZP, které se budou řešit v budoucnosti. [online]. 2010, [cit.2010-03-18]. Dostupné na: <http://www.enviport.cz/holasovav/otazky-szp-ktere-se-budou-166698.aspx>

38. KADLEČÍKOVÁ, M.- KAPSDORFER, P.: Európska únia a historický vývoj jej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, Agrieduca, 2004 [online]. [cit. 30.02.2011] . Dostupné na internete:<http://www.vlada.gov.sk/eu/modul4/1%202.html>

39. Spoločná poľnohospodárska politika. [online]. [cit. 2011-02-24]. Dostupné na: <http://www.europskaunia.sk/spolocna_polnohospodarska>

40. TIBENSKÁ, Helena. 2006. Olejniny. In Situačná a výhľadová správa k 31.12.2005, [online]. 2006, [cit.2011-03-15]. Dostupné na: <http://www.vuepp.sk/Komodity/r2006/I.polrok/olejniny.pdf>

41. Zmluva o európskej únii, 2008. [online]. 2008 [cit. 2011-02-22]. Dostupné na: <http://www.ecb.int/ecb/legal/pdf/fxac08115skc_002.pdf>

42. Obchodný zákonník, 1998. [online]. 2011 [cit. 2011-03-22]. Dostupné na: <http://www.exekutor.sk/poradna/obchodny.htm>

43. NARIADENIE RADY (ES) č. 1260/1999 ustanovujúce všeobecné podmienky štrukturálnych fondov.

44. NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

45. NARIADENIE (EK) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka.

46. NARIADENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 20/2009 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.

47. NÁRODNÝ STRATEGICKÝ PLÁN ROZVOJA VIDIEKA SR 2007 – 2013.

48. NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC.

49. PRÍRUČKA PRE ŽIADATEĽA O PRIAME PODPORY NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE 2009

50. SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA 2004 – 2006.