Spoločenská zodpovednosť podnikupri rozvoji vidieka

Ing. Rudolf Haspra, CSc.

Prednáška na školenie: Aktuálne otázky rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v SR

Fričovce 13.-14.narec 2013

Obsahové zameranie prednášky:

• Úvod - história a filozofia SZP

• SZP v podmienkach Slovenska

• Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku

• Prínosy SZP

• Z výsledkov prieskumu o SZP

• Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka

• Úvod - história a filozofia SZP

• Súčasné obdobie globalizácie svetového hospodárstva, politiky, finančníctva hľadá konania, žiaduce z pohľadu a cieľov celej svetovej spoločnosti a to v oblasti podnikania, životného prostredia a sociálnej starostlivosti o človeka.

• Spoločenská zodpovednosť podniku (SZP) – Corporate Social Responsibility (CSR).

• SZP – nevyhnutná súčasť strategického plánu podniku.• V 19. stor. základný ekonomický cieľ podniku – ZISK.• 1. polovica 20. stor. zmena nazerania na činnosť podniku.• V USA vznik konceptu SZP – vplyv podnikových aktivít na

spoločnosť.• Podstata SZP: dlhodobá orientácia podniku len na zisk nezaručuje

jeho rozvoj, preto zmena orientácie – na trh, trhové správanie.• R. 1953 – medzník, kniha Howarda Bowena: Social Responsibility of

Businessman. Prvé termíny o SZP.

• Prvé termíny používané H. Bowenom:

• Spoločenská zodpovednosť podniku.• Podnikové občianstvo. • Podnikateľská etika.• Trvalo udržateľný rozvoj.• Podniková sociálna výkonnosť.• Riadenie spoločenských vzťahov.• Riadenie vzťahov s investormi.• Spoločensky zodpovedné investovanie a pod. (Základné pojmy integrujúce podnikové činnosti ako

rozhodovanie, správanie sa, podnikateľská etika a pod. = podniková zodpovednosť, ktorá sa spája s budovaním dobrého mena podnikovou filantropiou.)

Priekopníci SZP

• Východisko k SZP:

• Koniec 19. a začiatok 20. stor. – odčlenenie vlastníctva od riadiacich funkcií.

• Riadenie podnikov sa presúva do rúk manažérov.• Vznik rôznych regulačných úradov v USA, vr. legislatívy –

hustá sieť regulujúca „voľný trh“.• Zhoršuje sa životné prostredie – tlak na prehlbovanie v

sociálnej oblasti.• Prvé požiadavky na implementáciu sociálnej zodpovednosti

podniku v USA.• Prví priekopníci SZP – v USA H. Ford, A. Carnege (zakladateľ

US steel), v Európe H. Fayol a T. Baťa.

Dva aspekty SZP podľa Andrew Carnege

Pre úspešné fungovanie podniku v rozvinutej trhovej ekonomike

formuluje dva princípy:

• Sociálny princíp – majetní členovia spoločnosti (majitelia podnikov) by mali pomáhať nemajetným (nezamestnaným, chorým a pod.) buď priamo alebo nepriamo.

• Bohatí – z princípu majú povinnosť majetok kumulovať a zároveň využívať v súlade s celospoločenskými cieľmi a tak rozširovať celospoločenské bohatstvo.

V podstate ide o koncept SZP ako významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní, ktorý sleduje väzbu firma a oklie v ktorom podniká.

Implementácia SZP v Európe

• SZP v kontexte európskej sociálnej politiky – súčasť budovania sociálne stabilnej a ekonomicky silnej spoločnosti (EHS, EÚ).

• Iniciatívy v súkromnej, postupne na lokálnej a národnej úrovni.• Spoločensky zodpovedné investovanie – dobrá

konkurencieschopnosť, spokojnosť záujmových skupín (vlastníci), ale hlavne zamestnancov a spotrebiteľov a miestnych komunít.

• T. Baťa – hlavný predstaviteľ týchto myšlienok v bývalej ČSR. Prvý pochopil, že len maximalizáciou zisku firma nemôže

dlhodobo fungovať.• Aktivity SZ T. Baťu získavajú jeho meno: - Baťove školy práce,

Baťove nemocnice, Baťove bytové domy a sídliská, podiel zamestnancov na zisku, a pod.

Inštitucionalizácia SZP v USA a Európe

• R. 1992 vo Washingtone vzniká organizácia Business for Social Responsibility, čiže Podnikanie pre SZ. Združuje cez 800 firiem a sleduje či firmy plnia povinnosti voči spoločnosti.

• R. 1996 v Európe vzniká Corporate Social Responsibility. Má 65 členov a 18 partnerských organizácií, zabezpečuje vzdelávanie a poradenstvo organizáciám pre oblasť SZP.

• R. 2000 Lisabonský summit EÚ podporil SZP ako koncept, ktorým podniky dobrovoľne rozhodujú, že budú prispievať k zlepšeniu spoločnosti a k čistejšiemu životnému prostrediu. Sleduje etický prístup firmy k podnikaniu, t.j. zodpovedne zaobchádzať so spoluúčastníkmi takým spôsobom, ktorý je považovaný za prijateľný v rámci spoločnosti.

SZP z pohľadu svetových inštitúcií

• SZP má podporu v EÚ, OECD, OSN, Svetovej banke, Svetovom obchodnom fóre a ďalších svetových inštitúciách.

• EK orientuje SZP hlavne na malé a stredné podniky: „Je to spôsob, ktorým podniky spájajú sociálne a environmentálne záujmy vo svojich činnostiach a dobrovoľne spolupracujú s ich účastníkmi.“

• Svetová banka: SZ – záväzok podnikovej sféry prispievať k udržateľnému rozvoju, pracovať so zamestnancami, ich rodinami, miestnou komunitou tak, aby sa zlepšila ich kvalita života.

• OECD: - Podnik správajúci sa podľa zásad SZ prispieva k udržateľnému rozvoju, uspokojuje svojich akcionárov, zákazníkov a pristupuje zodpovedne k sociálnemu a životnému prostrediu v ktorom pôsobí.

Princípy SZP

Ide o súbor vzťahov vo všetkých druhoch podnikania z hľadiska vonkajšieho i vnútorného prostredia.Prvky:- Dobrovoľnosť – východisko čo podnik môže, nie musí urobiť,

je to možnostiach, ktoré môžu pridať k svojmu podnikaniu nad rámec legislatívnych ustanovení a povinností z obchodných zmlúv.

- Spolupráca – so zainteresovanými subjektmi, ktoré môžu ovplyvniť činnosť podniku alebo sú ním ovplyvňované.

- Záväzok prispieť k rozvoju kvality života – ide o životné podmienky jednotlivcov a možnosť subjektívneho hodnotenia ich života.

- Podnik a jeho okolie – prvky a väzby výrobných procesov na environmentálne a spoločenské danosti ako podnebie, príroda, verejná správa, infraštruktúra a pod.

Pokračovanie princípov SZP

- Riešenie sociálnych problémov v podniku – hľadanie možností, lebo sociálna citlivosť je najlepší spôsob sociálnej angažovanosti, ide o:

- sociálnu povinnosť – ekonomická, legislatívna zodpovednosť

- sociálny ohlas – na ekonomickú, legislatívnu zodpovednosť - sociálnu citlivosť – na ekonomickú, legislatívnu a občiansku

zodpovednosť podniku.- Ľudia v podniku – majitelia, manažéri, zamestnanci, vzťahy

medzi nimi a okolím, štúdium a sebavzdelávanie.- Ľudia okolia – všetko obyvateľstvo, vrátane ľudí v podniku, ich

vzájomné väzby a komunikácia.

Etika, morálka a korupcia v SZP

• Podniková etika – vyjadruje čo je správne a nesprávne, dobré a zlé v ľudskom správaní v kontexte podnikania. Zaoberá sa morálnymi problémami v podnikaní. Podnikateľská etika sleduje morálne ocenenie v systéme slobodného podnikania.

• Podniková morálka – jeden zo spôsobov normatívnej regulácie správania sa človeka k spoločnosti, skupine i sebe samému. Obsah morálky: normy správania sa, motívy konania. Morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Morálka ako regulátor konania človeka vo všetkých sférach spoločenského života.

• Korupcia v podnikaní – zvlášť vysoko neetické a nemorálne správanie sa organizácií a hlavne podnikateľov v obchodných, dodávateľsko-odberateľských a finančných vzťahoch, zvlášť vo verejnom obstarávaní.

Etický kódex v podnikaní

Je významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní. Firma neexistuje nezávisle na svojom okolí, ale svojimi aktivitami ovplyvňuje okolie a to v istom zmysle aj chod firmy. Etika sa vsúčasnosti dostáva do rôznych sfér profesionálneho života.

Cieľ: - Deklarovať stanovisko k morálnym problémom v podnikaní. - Zamestnancom umožniť riešiť ich etické dilemy. - V podniku, či verejnej organizácii vyvolať také správanie, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za etické a spravodlivé. Prvky etického kódexu: - Osobná zodpovednosť – manažment i zamestnanci sú

zodpovední za svoje konanie.

Pokračovanie etického kódexu v podnikaní

- Vzťah k zamestnancom – založený na dôstojnosti podriadený – nadriadený, sú rovnocenní partneri, ide o vzájomnú dôveru, podnik podporuje ich vzdelávanie a osobnostný rozvoj.

- Vzťah k zákazníkom (hosťom) – čestný prístup k nim, aj v obchodných vzťahoch a je k nim rovnocenným partnerom.

- Vzťah ku konkurencii – rešpektuje konkurenčné vzťahy, správa sa ku konkurencii čestne, v súlade s dobrými mravmi súťaže.

- Vzťah k spoločnosti a štátu – dodržiava legislatívne normy, pravidlá, zákony, správa sa zodpovedne k štátnym, regionálnym a miestnym orgánom a organizáciám.

SZP v podmienkach Slovenska

• SZP – koncept pre dobre fungujúci podnik a to budovaním dlhodobého záväzku správať sa eticky, prispievať k ekonomickému rastu, zvyšovať kvalitu života zamestnancov, vlastníkov i prostredia v ktorom podnik vykonáva aktivity.

• Budovanie reputácie podniku, ktorú hodnotí jeho okolie.• Podnik zodpovedá okoliu za svoje aktivity a rozhodnutia, ono

ho potom podľa nich hodnotí.• Budovanie pozitívnej zodpovednosti napr. venovaním určitej

časti ziskov na pomoc tým ktorí to potrebujú – dary, podpora nadácií, zlepšovanie úrovne škôl, budovanie ihrísk, úprava verejných priestorov miest a obcí a pod.

• Uvedené a podobné aktivity slúžia aj ako určitý druh reklamy.

Pozitívne príklady akceptácie konceptu SZP

• Spoločnosť Orange – ocenenie v oblasti SZP v súťaži MPSVaR SR „Zamestnávateľ ústretový k rodine“ v kategórii rodinná politika. Pravidelne monitorovali potreby zamestnancov, organizovali rekreačné pobyty aj pre rodinných príslušníkov.

• Firma AVON – vedie kampaň za zdravotné vyšetrenia, robí zbierky pre choré deti, pomáha pri vyhľadávaní osôb, pri riešení adopcií detí, atď.

• Spoločnosť Slovnaft – pomáha finančne i materiálne pri vyhľadávaní osôb po katastrofách na Slovensku i v zahraničí, prispieva na rôzne športové a spoločenské akcie a iné.

• Rôzne neziskové a mimovládne organizácie – Nadácia PONTIS, CSR Európe, a iné, napr. OZ Pomoc vidieku Lučenec, NO Rozvoj vidieckej turistiky v Modre a iné.

Negatívne príklady konceptu SZP

• Nebankové subjekty BMG Invest, Horizont - ktoré rôznymi špekulatívnymi manipuláciami ožobráčili tisíce vkladateľov, hlavne dôchodcov.

• Banky v SR - prehnane vysoké poplatky za uskutočnené transakcie, vysoké úrokové sadzby pri pôžičkách všetkých druhov, hlavne hypoték a nízkych sadzieb pri vkladoch.

• Korupcia – vysoko neetické a nemorálne správanie organizácií, podnikateľov, ale aj korupčné aféry politikov a vysokých štátnych úradníkov na ministerstvách, Úrade vlády a iných štátnych organizácií.

• Gorila, Sasanka, platinové prúty, nástenkovy tender, at´d. – aktuálne korupčné a spoločenské problémy. Zapletení aktéri - politici, podnikatelia, finančníci, politici i pracovníci štátnej správy namiesto čestného a zodpovedného prístupu k riešeniu a odstráneniu problému, pristupujú alibisticky, čo charakterizuje ich neetické a nemorálne správanie sa.

Negatívne príklady - pokračovanie

• Prvky klamlivej reklamy – snaha úmyselne poškodiť iného, aby sa určitým spôsobom zbavil konkurenta alebo klamlivým obrazom o svojom výrobku prevýšiť predajom konkurenta.

• Zodpovednosť voči spotrebiteľovi – súvisí s informáciami pre spotrebiteľa, aby porozumel zloženiu výrobku, ktorý kupuje.

• Zodpovednosť voči verejnosti – spolupráca manažérov so zástupcami verejnosti a koordinácia pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú obyvateľov v mieste firmy, tým prispievať k zlepšeniu sociálneho a kultúrneho života na miestnej a regionálnej úrovni, tiež pri udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia.

• Hlavný problém spoločenskej zodpovednosti na Slovensku – jej nízka úroveň, aj kultúrna vyspelosť, napr. odmeny tzv. zlaté padáky, pri podozrení i dokázaní korupcie, netransparentnom rozhodovaní pri verejných obstarávaniach nie je nikto potrestaný, politici nesú iba tzv. politickú zodpovednosť odchodom z funkcie, ale potom odchádzajú do parlamentu, kde sú chránení ešte aj poslaneckou imunitou.

Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku

Podľa metodiky merania, ktorú vypracovala EK pre nové členské

krajiny v roku 2007, EÚ hodnotenie vykonala v štyroch oblastiach:

• V oblasti právneho a politického prostredia – SR patrí medzi najrozvinutejšie štáty v EÚ k prijímaniu SZP (elektronické verejné súťaže, elktron. zverejňovanie súdnych rozhodnutí atď. ale vláda neustanovila orgán pre SZP, ani vlastnú korporačnú zodpovednosť pri zabezpečovaní a rozvoji SZP.

• V kontexte občianskej spoločnosti – mimovládne organizácie nie sú nezávisle financované a široko sa nezapájajú do rozvoja stratégie SZP, hoci existujú medzinárodné organizácie pre túto činnosť. Viaceré univerzity ale ponúkajú programy a kurzy o SZP, robia prieskumy a publikujú odborné články.

Pokračovanie hodnotenia SZP v SR

• Zodpovednosť podniku za dokumentovanie SZP – ide o podávanie správ o SZP, túto činnosť robí len veľmi malý počet podnikov, táto činnosť nie je v praxi bežná.

• Zodpovednosť za aplikáciu certifikovaných štandardov – ide o ISO 14001 z roku 2004, podľa ktorého v SR dosiahlo hodnotenie iba 342 organizácií, čo je cca 20% všetkých organizácií.

Medzinárodná organizácia ISO považuje SZP za jednu z najzávažnejších tém v súčasnosti. Vyvíja normu pre ISO/TMB N 2600 – Guidance Social Responsibility. Norma poskytuje návod pre SZP, zdôrazňuje výsledky zlepšovania v tejto oblasti, identifikuje zainteresované organizácie, sleduje zvýšenie dôveryhodnosti práv o plnení aktivít v SZP a tiež výsledky v tejto oblasti s cieľom zvýšiť spokojnosť a dôveru zákazníkov.

Prínosy SZP • Prínosy treba vidieť v etickej a ekonomickej zodpovednosti.

Aktivity SZP musí pochopiť vedenie podniku, inak nebudú účinné. SZP bude kontraproduktívna, ak podnik sa snaží presvedčiť verejnosť o svojej SZ, no súčasne robí prešľapy v etike, prípadne voči zákonom štátu. Potvrdzujú to uvedené negatívne príklady.

• SZP sa dá dobre demonštrovať na vzniku a celej histórii mesta Svit, kde pôsobila firma Baťa a jeho nástupnícke podniky.

• SZP v podmienkach SR treba posudzovať v takomto chápaní:

- SZP je vedomie a povinnosť ľudí niesť zodpovednosť za následky svojich činov pred verejnosťou v danom okolí,

- malé podniky by mali vytvoriť a následne rozširovať nástroje a metódy SZP,

- pozornosť venovať výučbe SZP na školách i v podnikoch.

Z výsledkov prieskumu SZP na Slovensku

Nadácia PONTIS a agentúra FOCUS vykonali prieskum o úrovni

SZP na Slovensku, ktorého sa zúčastnilo 1003 respondentov:

Otázka: Ktoré aktivity v SZP pokladajú za najdôležitejšie:- poctivosť pri podnikaní – 45 %,- vzdelávanie zamestnancov – 44 %,- zohľadňovanie životného prostredia – 40 %,- vyváženosť pracovného a osobného času – 39 %,- zamestnávanie postihnutých – 35 %,- rekvalifikácia prepustených zamestnancov – 27 %,- dobrovoľníctvo – 24 %.

Otázka: Aká je spoločenská zodpovednosť firiem na Slovensku:- väčšina firiem je spoločensky zodpovedná – 3 %,- sú firmy spoločensky zodpovedné, ale v menšine – 43 %,- neexistujú spoločensky zodpovedné firmy – 30 %.

Konkrétne zodpovedné firmy v SR vymenovalo 45 % respondent.

(US steel Košice - 5% zo vzorky, Slovnaft, Volswagen Bratislava a

SPP po 4 % zo vzorky.

Otázka: Aké informácie poskytovať občanom o SZP:- Opatrenia zabraňujúce úplatkárstvu a korupcii – 53 %,- Opatrenia znižujúce negatívne vplyvy na život. Prostred. – 57%,- Programy zabraňujúce všetkým formám diskriminácie – 40 %,

- Podiel recyklovaných produktov na predaji výrobkov – 34 %

Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka

SZP zohráva významnú úlohu v dobre fungujúcej firme tým, že:

- Zapája sa do podpory komunity, prostredia v ktorom firma funguje, vytvára pozitívne vzťahy so zainteresovanými.

- Manažéri sa správajú eticky k zamestnancom, akcionárom, samospráve obce a okoliu v ktorom pôsobí.

- Manažéri dodržiavajú úctu k človeku, rešpektujú ľudskú dôstojnosť a nepoužívajú človeka na dosiahnutie svojho cieľa – ide o mravnú zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia.

- Podporuje imidž a značku podniku i produktu tým, že časť zisku venuje tým, čo potrebujú podporu – jeho skrytá reklama.

- Pri nečakanej situácii (havária a pod.) pomáha riešiť problém a je menší dopad na firmu – ide o pozitívny obraz firmy.

Konkrétne prístupy firmy v rámci SZ na vidieku

- Viesť aktívny dialóg majiteľa firmy, resp. manažéra so samosprávou obce, v ktorej pôsobí.

- Podieľať sa na konkrétnych činnostiach obce finančne alebo materiálne i formou stavebných prác v oblasti:

- sociálnej starostlivosti (doprava chorých, nákupy a pod.) - pri zakladaní centier voľného času, hlavne pre mladých, - poskytovanie vlastných priestorov pre spoloč. a kult. akcie, - poskytovaním stravy chorým a bezvládnym, - organizovaním športových a kultúrnych akcii hlavne pre školskú mládež a mladých ľudí, - organizovať alebo finančne prispievať pri životných jubileách, hlavne dôchodcov a pod. - riešenie komunálneho odpadu a čistoty obcí.

• Ďakujem za pozornosť