ŠTUDIJNÝ MATERIÁL PRE ŠTUDENTOV 3. ROČNÍKA Z PREDMETU GEOGRAFIA

2. polrok Geografia Slovenskej republiky: humánna geografia

Obsah

1 Obyvateľstvo Slovenska

2 Sídla Slovenska

3 Hospodárstvo Slovenska

3.1 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

3.2 Priemysel

3.3 Doprava

3.4 Cestovný ruch a zahraničný obchod

4 Regióny Slovenska

5 Ukážka testu

1 Obyvateľstvo Slovenska

Kľúčové slová: vývoj osídlenia, prirodzený prírastok, štruktúra obyvateľstva

Územie Slovenska je osídlené od staršej doby kamennej. Dôkazom toho je travertínový výplnok lebky

neandertálskeho človeka (80 000 rokov pred n. l.), ktorý sa našiel pri Gánovciach neďaleko Popradu. Poloha v

strede Európy a rozmanitosť prírody poskytovali dobré podmienky pre život a aktivity človeka. Preto sa na našom

území striedali rôzne kultúry, na prítomnosť ktorých poukazujú bohaté archeologické nálezy. Historicky sa

dokázala prítomnosť keltských Kotínov, germánskych Markomanov a Kvádov i Rimanov.

Od 5. storočia začínajú prevládať na našom území Slovania. Žili najmä v úrodných nížinách a teplých kotlinách,

ktoré boli vhodné pre roľníctvo a chov dobytka. Územie sa však zaľudňovalo pomaly. Pri postupnom začleňovaní

Slovenska do Uhorska bolo osídľovanie podporované kláštormi a feudálmi. Bola to tzv. vnútorná kolonizácia. V 12.

storočí žilo na území Slovenska asi 0,5 mil. obyvateľov.

Veľký význam mala aj vonkajšia kolonizácia v 13. a 14. stor., na ktorej sa zúčastňovali predovšetkým nemeckí

kolonisti. Usadzovali sa najmä na Spiši a strednom Slovensku. Zaslúžili sa o rozvoj baníctva, hlavne ťažbu rúd

striebra, rozvoj remesiel a obchodu. Aktivity sa sústreďovali v mestách, ktorých vtedy na Slovensku vzniklo asi

100. Horské oblasti sa osídľovali najmä pastiermi v 16. až 18. storočí v období valašskej kolonizácie. Na valašskú

kolonizáciu nadviazala kopaničiarska kolonizácia, počas ktorej vzniklo roztratené osídlenie. Tým sa zavŕšil

základný proces osídľovania nášho územia. Začiatkom 18. storočia u nás žilo asi 1 mil. obyvateľov. K nárastu

obyvateľstva prispelo zrušenie nevoľníctva (1785), rozvoj manufaktúrnej a neskôr priemyselnej výroby.

Obyvatelia sa sťahovali z vidieka do priemyselných miest. Postupne sa zvyšoval prirodzený prírastok. Rast počtu

obyvateľstva však nebol plynulý, pretože naň vplývali vojny, epidémie a vysťahovalectvo.

Vývoj počtu obyvateľov Slovenska v rokoch 1869-2011

Pohyb obyvateľstva zapríčiňuje zmeny počtu obyvateľov, zmeny jeho priestorového rozloženia a štruktúry. Počet

obyvateľov a jeho rozmiestnenie sa mení v dôsledku prirodzeného a migračného pohybu. Prirodzený pohyb,

určovaný pôrodnosťou a úmrtnosťou zabezpečuje prirodzený prírastok, alebo prirodzený úbytok obyvateľstva.

Pre vyjadrenie v relatívnych hodnotách sa prirodzený prírastok prepočítava na 1 000 obyvateľov (vyjadrený

v ‰). V roku 2011 bola priemerná hodnota živonarodených za celé Slovensko 11,3 ‰ a priemerná hodnota

zomretých 9,6 ‰. Z toho vychádza priemerná hodnota prirodzeného prírastku 1,7 ‰. Prirodzený pohyb

obyvateľstva je na Slovensku priestorovo značne diferencovaný. Dlhodobo je najvyšší na severe a východe

Slovenska.

Na prirodzený prírastok pôsobí veľa faktorov. Na Slovensku, kde sa podľa posledného sčítania obyvateľov (2011)

k veriacim hlási 76 %, má na priestorové odlišnosti pohybu obyvateľstva veľký vplyv príslušnosť k náboženskému

vyznaniu. Regióny, kde je najväčší prirodzený prírastok a veľká pôrodnosť (napr. Orava, severné a východné

Slovensko) sa vyznačujú vysokým zastúpením príslušníkov rímskokatolíckeho vyznania. Naopak, pre regióny s

dlhotrvajúcim nízkym prirodzeným prírastkom, resp. úbytkom je typický zvýšený podiel obyvateľov reformovanej

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1946 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011

(kalvínskej), cirkvi, ktorú vyznávajú najmä obyvatelia maďarskej národnosti na juhu Slovenska, príslušníkov

evanjelickej cirkvi a obyvateľov bez vyznania. Samozrejme, pôrodnosť a úmrtnosť je úzko spätá s vekovou

štruktúrou obyvateľov.

Prirodzený pohyb obyvateľov Slovenska v roku 2011

Migračný pohyb, určovaný odsťahovaním, alebo prisťahovaním zabezpečuje migračný prírastok, alebo migračný

úbytok obyvateľstva. Hoci v histórii Slovenska mal (aj v súčasnosti má) väčší význam prirodzený pohyb

obyvateľov, v niektorých etapách vývoja sa výrazne uplatňoval aj migračný pohyb. Pre vyjadrenie v relatívnych

hodnotách sa prirodzený prírastok prepočítava na 1 000 obyvateľov (vyjadrený v ‰). V roku 2011 sa na

Slovensko prisťahovalo 4 829 a zo Slovenska vysťahovalo 1 863 obyvateľov. Migračné saldo predstavovalo 2 966

obyvateľov. V prepočte na 1 000 obyvateľov je to 0,6 ‰. Najviac imigrantov (v roku 2011) prichádza z Európy,

potom nasleduje Ázia a Amerika. Zo štátov sú to najmä: Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Nemecko a

Spojené kráľovstvo. Najviac ľudí emigruje zo Slovenska (2011) do iných štátov Európy a Ameriky. Zo štátov sú to:

Česká republika, Rakúsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom súčtu prirodzeného a migračného pohybu. Keďže prirodzený prírastok

obyvateľstva na 1 000 obyvateľov za celé Slovensko (r. 2011) je 1,7 ‰ a migračný prírastok je 0,6 ‰, celkový

prírastok predstavuje 2,3 ‰.

Celkový pohyb obyvateľov Slovenska v roku 2011

Hustota zaľudnenia je výsledkom prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov. Priemerná hustota

zaľudnenia Slovenska je 110 obyvateľov na km², avšak obyvateľstvo je na Slovensku veľmi nerovnomerne

rozložené. Najviac ľudí sa sústreďuje vo veľkých mestách, kotlinách a nížinách. V Bratislave žije v prepočte na

1 km² 1 200 obyvateľov, v Košiciach 950 a v Žilinskej kotline vyše 600 obyvateľov. Najmenej zaľudnené sú

pohoria. Okresy na juhu a východe Slovenska (Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník) dosahujú asi

polovicu priemernej hodnoty zaľudnenia Slovenska (50 – 55 obyv. na km²). Ich spoločným ¬znakom je nízka

urbanizácia a industrializácia.

Vekové zloženie obyvateľov Slovenska je ešte vcelku priaznivé. Slovensko má pomerne mladé obyvateľstvo.

Stredná dĺžka života našich obyvateľov (73 rokov) je nižšia ako európsky priemer. Ženy sa dožívajú priemerne

77 rokov, muži iba 69 rokov. Podiel detí (0 – 14 rokov) a obyvateľov v poproduktívnom veku je zhruba rovnaký.

V produktívnom veku sú približne dve tretiny obyvateľov.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 žije na Slovensku 80,6 % obyvateľov slovenskej národnosti, 8,5 %

obyvateľov sa prihlásilo k maďarskej národnosti, 2,0 % k rómskej národnosti, 0,8 % k českej, moravskej a sliezskej

a tiež 0,6 % k rusínskej národnosti. K ukrajinskej, nemeckej a poľskej národnosti sa prihlásilo zhodne po 0,1 %

obyvateľov a 7,4 % patrí k ostatným a nezisteným národnostiam.

Národnostná štruktúra obyvateľov Slovenska v rokoch 1950–2011 [%]

Národnostné zloženie obyvateľov Slovenska v roku 2011

Obyvatelia bez vyznania majú väčšie zastúpenie v Bratislave a na strednom Slovensku. Viažu sa prevažne na väčšie

mestá a industrializované územia s pestrejšou náboženskou štruktúrou, v ktorej majú väčší podiel protestanti.

Podiel až 26,8 % dosahujú bezkonfesijní v Bratislavskom kraji a 16,6 % v Banskobystrickom kraji. Z okresov sú to

všetky bratislavské okresy, kde miera obyvateľov bez vyznania dosahuje 29–33 %, ďalej okresy Banská Bystrica,

národnosť/rok 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011

slovenská 86,6 85,3 85,5 86,5 85,7 85,8 80,6

maďarská 10,3 12,4 12,2 11,2 10,8 9,7 8,5

česká 1,2 1,1 1,0 1,1 1,0 0,8 0,6

ukrajinská* 1,4 - 0,9 0,7 0,3 0,2 0,1

rusínska* - - - - 0,3 0,4 0,6

rómska** - - - - 1,4 1,7 2,0

iná a nezistená 0,5 1,2 0,4 0,4 0,5 1,4 7,6

* v rokoch 1950 až 1980 sa rusínska a ukrajinská národnosť zisťovali spolu ** do roku 1991 sa rómska národnosť samostatne nezisťovala

Revúca, Rožňava dosahujúce 25 %. Najviac veriacich je na Kysuciach, Orave, na severe a východe Slovenska. Sú to

prevažne vidiecke územia so silnou prevahou katolíckeho vierovyznania.

Náboženské zloženie obyvateľov Slovenska v roku 2011

2 Sídla Slovenska

Kľúčové slová: sídla, obce, mestá, veľkomestá, kolonizácia.

Sídelná štruktúra Slovenska je výsledkom historického a ekonomického vývoja. Odhaduje sa, že na Slovensku je

vyše 7 000 sídel, ktoré sú zlúčené do 2 883 obcí. Vysoko prevažujú vidiecke obce. Miest je len 138, ale žije v nich

však viac ako polovica obyvateľov (58 %).

Z hľadiska veľkostnej štruktúry máme dve veľkomestá: Bratislavu (428 672) a Košice (236 093). Ďalšie naše veľké

mestá majú od 50 000 do 100 000 obyvateľov. Sú to: Prešov (92 786), Nitra (87 285), Žilina (85 400), Banská

Bystrica (83 056), Trnava (70 286), Martin (60 133), Trenčín (57 854), Poprad (56 157), Prievidza (53 097).

Početnejšia je skupina stredne veľkých miest s počtom obyvateľov od 20 000 do 50 000. Na Slovensku ich je 29.

Veľkostné kategórie miest na Slovensku v roku 2011

Vo všetkých našich väčších mestách sa vybudovali priemyselné závody, školy, zdravotnícke zariadenia, úrady a sú

tiež strediskami dopravy a kultúry. Plnia viac funkcií, označujú sa ako polyfunkčné. Monofunkčné sú len niektoré

menšie mestá. Napríklad kúpeľnú funkciu majú Trenčianske Teplice, rekreačnú – Vysoké Tatry, dopravnú – Čierna

nad Tisou, priemyselnú – Stará Turá, Dubnica nad Váhom, obytnú – Nová Dubnica, Svätý Jur.

Pôdorys našich miest odzrkadľuje históriu ich rozvoja. Najstaršie mestá majú zachované a udržované stredoveké

jadrá. Mnohé z nich boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, napr. Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava,

Kežmarok, Prešov, Tmava, Žilina a i. Spolu ich je 18.

Za okrajmi stredovekého jadra sa obvykle nachádzajú plochy, ktoré zaberajú najstaršie továrne a tehlové domy

robotníkov, domy postavené v období ČSR, tehlové sídliská z povojnového obdobia a nakoniec najnovšie panelové

sídliská.

Vidiecke sídla u nás početne výrazne prevládajú a je viac kompaktných ako roztratených sídel. Väčšina z nich leží v

nížinách, kotlinách a dolinách, kde sú dobré podmienky pre roľníctvo. V súčasnosti však väčšina vidieckych sídel

stratila svoju pôvodnú poľnohospodársku funkciu. Dnes prevažne plnia len obytnú funkciu a väčšina obyvateľstva

odchádza za prácou do miest. Novodobou funkciou našich vidieckych sídel je aj rekreačná a turistická funkcia.

Typickým príkladom je obec Ždiar s rázovitou ľudovou architektúrou.

K vidieckym sídlam patria aj roztratené sídla. Vznikali v horských oblastiach Karpát hlavne v 16. – 18. storočí. K ich

k rozvoju prispela aj valašská kolonizácia. Typické roztratené osídlenie sa nachádza na Myjavskej pahorkatine

(kopanice), v Bielych Karpatoch, Javorníkoch, na Kysuciach, Orave (rale), na Poľane (lazy) a i.

3 Hospodárstvo Slovenska

Kľúčové slová: sídla, obce, mestá, veľkomestá, kolonizácia.

Súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. V období rozvoja priemyslu bolo Slovensko

súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta však nemala veľký záujem o rozvoj veľkovýroby. Za panovania

Márie Terézie a neskôr Jozef II. vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr. Boli to napríklad manufaktúra na

výrobu bavlnených látok v Šaštíne, manufaktúra na výrobu majoliky v Holíči a textilná manufaktúra v Haliči pri

Lučenci. Na začiatku 20. storočia pracovala v priemysle len necelá pätina obyvateľstva Slovenska.

Napriek tomu malo Slovensko v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie, čo vyplývalo zo

surovinovej základne, rozvinutého baníctva a niektorých remeselných tradícií. Na našom území boli napríklad tri

štvrtiny hutníckej a chemickej výroby a temer všetka výroba papiera Uhorska.

Po vzniku ČSR bolo Slovensko menej rozvinutou časťou novej republiky. Českí podnikatelia však tiež nemali veľký

záujem o rozvoj priemyslu na Slovensku a rozdiely z obdobia Rakúsko-Uhorska medzi týmito krajinami sa

prehlbovali. Oživenie nastalo až tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny. V predtuche vojny sa do skrytejších

horských oblastí umiestňovali strojárske fabriky, ktoré boli neskôr preorientované na zbrojársku výrobu (Dubnica

nad Váhom, Považská Bystrica). Veľké škody spôsobila hospodárstvu 2. svetová vojna. Zničené boli mnohé

továrne, mosty, železnice, cesty. Poľnohospodárstvo trpelo nedostatkom hospodárskych zvierat a mechanizácie.

Po skončení vojny sa v pomerne krátkom čase odstránili vojnové škody a obnovil sa chod hospodárstva. V roku

1948 sa dostala k moci komunistická strana. Pod jej vedením sa znárodnil priemysel, bankovníctvo, doprava aj

poľnohospodárstvo. Zaviedlo sa plánované hospodárstvo (päťročnice). Silná industrializácia ovplyvnila povojnový

rozvoj hospodárstva na Slovensku. Budovali sa najmä továrne: hutnícke, strojárske (zbrojná výroba), chemické a

na výrobu stavebných materiálov. Vytvorila sa nepriaznivá odvetvová štruktúra priemyslu s prevahou výroby

polotovarov. Tieto odvetvia sa tiež zaslúžili o zhoršenie kvality životného prostredia. Spoločným znakom pre

výrobky všetkých socialistických krajín bola ich nižšia technická úroveň a celková kvalita, a tým aj menšia možnosť

konkurovať na trhoch mimo RVHP. Po roku 1989 sa sústava socialistických krajín v dôsledku nahromadených

problémov rozpadla. Trh v rámci RVHP zanikol. Slovensko tak ako iné postkomunistické krajiny zavádza trhové

hospodárstvo.

Odvetvová štruktúra hospodárstva je v zásade postavená na báze analýzy jednotlivých sfér hospodárstva. Klasicky

sa hospodárstvo členení na primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor (sféru). Primárny sektor zahŕňa

produkciu, ktorá vzniká činnosťou v poľnohospodárstve (biologická prvovýroba), v lesnom hospodárstve, v

rybolove, v love zveri a v ťažbe nerastných surovín. Sekundárny sektor je hlavné výrobné odvetvie hospodárstva.

Tvoria ju: výroba a rozvod energie, spracovanie surovín a poľnohospodárskych produktov, výroba tovarov,

opravárenské činnosti a vybraté služby, doprava surovín a tovarov pri procese výroby. Terciárny sektor

hospodárstva zabezpečuje uspokojovanie rozličných základných potrieb obyvateľstva (obchod, stravovanie,

bývanie, záujmová činnosť a i.). Do sféry služieb možno začleniť aj dopravu, zdravotníctvo, školstvo, sociálnu

starostlivosť, telovýchovu a šport. Kvartérny sektor tvoria najprogresívnejšie odvetvia hospodárstva, a to veda,

výskum, bankovníctvo a i.

Zmenila sa tradičná priestorová štruktúra hospodárstva. To so sebou prinieslo nezamestnanosť. Po týchto

zmenách najlepšie hospodárske ukazovatele vykazujú Bratislava a Košice s blízkym okolím. Zaujímavosťou je, že v

ich zázemí sú aj naše najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti. Silné sústredenie hospodárskych aktivít

vykazujú tiež slovenské kotliny, predovšetkým na strednom Považí. Naopak, slabá industrializácia je v

Juhoslovenskej kotline a niektorých oblastiach na východe Slovenska.

Miera evidovanej miery nezamestnanosti v okresoch Slovenska (k 31. 12. 2011)

Novší je trend vzniku priemyselných parkov, napríklad PP Záhorie sa špecializuje na dodávky pre automobilovú

výrobu. Ďalšie PP sú napríklad Kechenec pri Košiciach, Liptov, Spiš, Lučenec a i.

3.1 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Kľúčové slová: rastlinná výroba, živočíšna výroba, vodné a lesné hospodárstvo.

Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia

hospodárstva. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti

pôd a ani šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie.

Poľnohospodárstvo tvorilo základ hospodárstva v Rakúsko-Uhorsku. Feudálne väzby na pôdu úplne ovplyvňovali

život človeka. Rozmach priemyslu koncom 19. storočia a najmä v 20. storočí priniesol rozvoj a mal vplyv aj na

intenzifikáciu poľnohospodárstva. Na začiatku 20. storočia sa viac ako tri pätiny obyvateľov Slovenska živilo

poľnohospodárskou výrobou. Poľnohospodárska produkcia v členitých horských územiach nezabezpečovala

obživu na pôdu viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na

sezónne práce. V roku 1919 parlament prijal pozemkovú reformu. Reforma však problém nezamestnanosti a hladu

nevyriešila.

V roku 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Došlo ku kolektivizácii

poľnohospodárstva, odovzdávaniu pôdy, techniky a hospodárskych zvierat družstvám. V 70. rokoch 20. storočia sa

pôvodné družstvá spájali do väčších aglomerovaných družstiev. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v

poľnohospodárstve existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na

trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2. svetovou vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v

poľnohospodárstve (celosvetový trend) sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín

dopestovaných v miernom pásme.

Po roku 1989 sa výrazné zmeny prejavili aj v poľnohospodárstve. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev

sa začal rozpadať. Družstvá sa premenili na podielnické družstvá. Štátne majetky prešli procesom odštátnenia.

Pôvodným majiteľom sa prinavrátila pôda.

Výroba v poľnohospodárstve po roku 1989 prechodne poklesla. V súčasnosti je stabilizovaná a štát musí na

udržanie poľnohospodárstva (i obhospodarovanie pôdy) veľmi uvážlivo stanoviť výšku dotácií do

poľnohospodárskej výroby a najmä uskutočniť jej celkovú reštrukturalizáciu. Poľnohospodárstvo sa napriek

ťažkostiam podieľa na HDP vyše 4 % a zamestnáva asi 7 % pracujúcich.

Vývoj využitia pôdy na Slovensku možno charakterizovať postupným úbytkom ornej pôdy, ktorá prechádza

väčšinou do kategórie zastavaných plôch. Opodstatnené sú preto zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej

pôdy. V súčasnosti sa poľnohospodársky využíva (2 441 000 ha) približne 50 % rozlohy Slovenska. Orná pôda

zaberá 1,5 mil. ha.

Na hrubej poľnohospodárskej produkcii sa rastlinná výroba podieľa jednou tretinou. Podľa rozlohy osevnej plochy

prevládajú pšenica, jačmeň, raž, ovos a i. s 56 % . Krmoviny a kŕmne okopaniny, ďatelina, lucerna a i. zaberajú

20 % osevnej plochy. Technické plodiny tvoria 13,5 %, zemiaky 2 % a zelenina 3 % osevnej plochy Slovenska.

Osevné plochy hlavných plodín na ornej pôde na Slovensku v roku 2001 a 2011

Skupina plodín

2001 2011

Osevná plocha [ha] [%] Osevná plocha

[ha] [%]

Obilniny spolu 850 58,2 738 54,3

z toho pšenica 447 30,6 364 26,8

jačmeň 197 13,5 136 10,0

kukurica na zrno 137 9,4 194 14,3

Strukoviny spolu 16 1,1 9 0,7

Zemiaky spolu 24 1,6 10 0,7

Cukrová repa 31 2,1 18 1,3

Olejniny spolu 181 12,4 262 19,3

z toho repka 105 7,2 145 10,7

slnečnica 63 4,3 90 6,6

Zelenina konzumná* 14 1,0 10 0,7

Jednoročné krmoviny 131 9,0 103 7,6

Viacročné krmoviny 146 10,0 179 13,2

Plocha spôsobilá na osev 1461 100,0 1358 100

Neosiate – nevysadené 20 - 13 -

Ladom ležiaca pôda 3,5 - 12 -

Dôležitou súčasťou rastlinnej výroby na Slovensku je vinohradníctvo. Všeobecne je rozšírený názor, že pestovanie

viniča a výrobu vína priniesli na územie Slovenska Rimania. Plošne najviac pestovanými odrodami sú z bieleho

hrozna: Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Müller Thurgau, Burgundské biele, Rizling rýnsky, Irsai Oliver, Dievče

hrozno, Pésecká leánka, Tramín červený, Veltlínske červené skoré, Chardonnay, Sauvignon. Z červených sú to:

Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Cabernet Sauvignon, André, Alibernet a Modrý Portugal. Podľa zákona NR SR

č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve sú vinohrady Slovenska začlenené do 6 vinohradníckych oblastí.

Vinohradnícke oblasti na Slovensku

Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť rastlinnej výroby, čiže je energeticky náročnejšia.

Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva (racionálnejšou výživou) by sa znížila ekonomická i ekologická

náročnosť poľnohospodárskej výroby. K hlavným hospodárskym zvieratám chovaným na Slovensku patrí hovädzí

dobytok, ošípané, ovce, hydina.

Stavy hospodárskych zvierat na Slovensku v roku 2000 a 2011 [v tis.]

2000 2011 Okresy s najväčším počtom* Hovädzí dobytok 646 148 463 358 DS, TT, LM, KN, NO, RS, NZ, KS

z toho kravy 271 184 201 307 DS, TT, LM, NO, KN, NZ, RS, BJ Ošípané 1 488 441 580 393 DS, KN, SE, NZ, RS, LC, PK, MI

z toho prasnice 131 040 37 371 DS, RS, KN, PK, HC, HE, LC, PD Ovce 347 983 393 927 RS, BR, BB, LM, DT, KS, KK, PO Hydina 13 580 042 11 375 603 NR, TO, DS, VK, LV, ZA, PU, PK Kone 9 516 6 937 ZM, BB, KK, SN, LV, ZC, SL, NZ Ryby** 2 201 512 2 750 365 ***MA,RV,SO,MT,TR,LV,DK,TN,TO

* v roku 2011 ** Výlov rýb vo vnútrozemských vodách v kg *** len rybnikárstvo

Lesy zaberajú asi 40 % z celkovej rozlohy Slovenska. Plocha lesov sa každoročne zvyšuje (napr. zalesňovaním

vyššie položených území, ktoré sú pre efektívne poľnohospodárstvo nevhodné a i.). Vyše 97 % lesov bolo v roku

1989 v štátnom vlastníctve. V súčasnosti je to asi 43 %. Ročne sa na Slovensku vyťaží asi 5,7 mil. m³ dreva. Les-

níctvo je hlavným dodávateľom suroviny pre drevospracujúci a papierenský priemysel. Najvyhľadávanejšie

dreviny sú smrek, buk a dub. Je pozitívne, že prírastok drevnej hmoty je neustále vyšší ako ťažba, no v posledných

rokoch, práve po veternej kalamite sa objem ťažby zvyšoval, zatiaľ čo prírastok stagnoval. Z tohto dôvodu sa lesné

hospodárstvo na Slovensku priblížilo k svojim výkonnostným limitom a odporúčanú hranicu podielu udržateľnej

ťažby na prírastku 60 % v posledných rokoch pravidelne prekračuje.

Porovnanie plochy ťažby a zalesňovania medzi rokmi 1997–2011

Vodné hospodárstvo zabezpečuje pre národné hospodárstvo zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu pre

obyvateľstvo, obhospodaruje vodné nádrže a riečne toky, ale i čistenie odpadových vôd. Veľkých vodných nádrží je

na našom území 46 (majú nad 1 mil. m³ vody), menších vodných nádrží je 285. Najvýznamnejšie sú vodné diela na

Dunaji – Gabčíkovo, na Váhu – Kráľová, na Ciroche – Starina a i.

3.2 Priemysel

Kľúčové slová: vývoj priemyslu, elektrotechnický priemysel, strojársky priemysel, nerastné suroviny.

Priemysel je dôležitou zložkou národného hospodárstva Slovenskej republiky. Na tvorbe národného dôchodku sa

podieľa asi jednou štvrtinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja

v minulosti.

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Ťažba dreva úhrnom (ha) Zalesňovanie úhrn (ha)

Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19. storočia. Remeselné dielne a manufaktúry sa

pomaly menili na továrne a súčasne vznikali aj nové továrne. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako

ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.

V nížinatých oblastiach poľnohospodárske produkty spracúval potravinársky priemysel, predovšetkým mlyny,

cukrovary, sladovne, pivovary. Koncom 19. storočia sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V Bratislave vznikla

rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel).

Zavádzanie strojov do výroby a silný rozvoj železničnej dopravy podmienil vznik strojárskych opravárenských

podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.

Pred vznikom ČSR bolo Slovensko (nerátajúc hlavné mesto Budapešť) najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska. No i

tak zaostávalo za poprednými európskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, ale i Rakúsko a Česko.

Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia sa snažili tlmiť činnosť konkurenčných podnikov na

Slovensku. V tom období vzniklo málo nových tovární, z nich najväčší význam mali zbrojárske závody.

Po skončení 2. svetovej vojny sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody. Priemyselná výroba bola

plánovaná a jednotlivé odvetvia sa rozvíjali, najmä ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemická výroba a výroba

stavebných materiálov.

V dôsledku deľby práce v rámci RVHP, nebolo treba obstáť v konkurencii s inými výrobcami. Preto sa znížila

kvalita výrobkov a zaostal rozvoj technológií. Prechod na trhové hospodárstvo po roku 1989 sa odzrkadlil aj v

priemysle. Viaceré továrne prešli zo štátneho vlastníctva do vlastníctva súkromného a akciových spoločností

(privatizácia). Nastali zmeny výrobných programov tak, aby výrobky obstáli v konkurencii na domácom i

zahraničnom trhu. Mnohé veľké podniky sa rozdelili na menšie závody, ktoré môžu pružnejšie reagovať na dopyt

trhu. Zmenšila sa aj priemerná veľkosť podnikov a počet ich pracovníkov.

V odvetvovej štruktúre prevláda spracovateľský priemysel. Prvenstvo zaujal strojársky priemysel zameraný na

výrobu strojov, prístrojov, vojenskej techniky, elektrotechniky a dopravných prostriedkov. Závody strojárskeho

priemyslu sa nachádzajú v každom okrese Slovenska. Ich najväčšie sústredenie je na strednom Považí (Trenčín,

Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin) aj inde.

Významný odbor je dopravné strojárstvo. Automobily a ich súčiastky sa vyrábajú v Bratislave, Trnave, Žiline,

motocykle v Považskej Bystrici, riečne lode v Komárne. V Poprade a Trnave sa nachádzajú významné opravovne

železničných vagónov. Na výrobu ložísk vznikli fabriky v Považskej Bystrici, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Skalici

a Prešove. Z veľkého množstva strojárskych výrob možno ešte uviesť výrobu zdravotníckej techniky (Stará Turá,

Piešťany), armatúr (Myjava), železných konštrukcií (Brezno), poľnohospodárskych strojov (Snina).

Najväčšie podniky strojárskeho priemyslu na Slovensku v roku 2011

Na Slovensku sa výroba elektrotechnických výrobkov rozbehla najmä po II. svetovej vojne a prevažne v lokalitách,

kde nebol dostatok pracovných príležitostí v iných odvetviach hospodárstva alebo priemyslu. Zámerom bola

industrializácia niektorých regiónov (Orava, Liptov, časť Podunajskej nížiny a východné Slovensko). Tieto dnes už

tradičné centrá elektrotechnickej výroby sú v Liptovskom Hrádku, Stropkove, Vrábľoch, Nižnej na Orave, Trstenej,

Nových Zámkoch a i. Postupne sa však elektrotechnická výroba rozšírila aj do iných miest, napr. Galanta, Nitra,

Topoľčany, Nová Dubnica.

Najväčšie podniky elektrotechnického priemyslu na Slovensku v roku 2011

Hutnícky priemysel a ťažba rúd má u nás tradíciu od stredoveku. Hutnícky kombinát U. S. Steel v Košiciach

spracúva najmä železnú rudu z Ukrajiny a vyrábajú hlavne oceľ a plechy. Železiarne v Podbrezovej sa špecializujú

na výrobu valcovaného materiálu, známa drôtovňa je v Hlohovci. V hutníctve farebných kovov dominuje hlinikáreň

v Žiari nad Hronom. Kovohuty v Krompachoch sa orientovali na elektrolytickú meď a mangán. Priemysel palív a

energetiky má obmedzené zdroje v rámci fosílnych palív. Ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry a

Modrého Kameňa (ťažba v okolí Modrého Kameňa je v útlme), ako aj ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí sú

nedostatočné. Preto treba väčšinu týchto energetických surovín dovážať. Uhlie sa dováža hlavne z Českej

republiky, ropa a plyn z Ruska ropovodom a plynovodom.

Vzhľadom na nedostatok týchto energetických zdrojov sa vyrába prevažná časť elektrickej energie v jadrových a

vo vodných elektrárňach. Najväčšie tepelné elektrárne sú v Zemianskych Kostoľanoch a vo Vojanoch neďaleko

ukrajinských hraníc. V prevádzke sú jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave a v Mochovciach pri

Leviciach. Najviac vodných elektrární je na Váhu (19). Najväčší inštalovaný výkon má vodná elektráreň Gabčíkovo

na Dunaji.

Chemický a gumárenský priemysel zaznamenal svoj rozvoj najmä po 2. svetovej vojne. Jeho výroba výrazne závisí

od dovozu surovín, ako ropa, zemný plyn a rôzne chemikálie. Najväčšie závody sú v Bratislave Slovnaft

(spracovanie ropy), Istrochem (výrobky anorganickej chémie, syntetické látky, hnojivá, agrochemikálie) a i.

Dusíkaté hnojivá a čpavok vyrába z plynu podnik Duslo v Šali. Ďalšími významnými podnikmi sú chemické závody

v Novákoch, Hnúšti-Likieri a Smoleniciach (farby). Rozšírená je výroba plastov a syntetických vláken (Senica, Svit,

Strážske, Humenné, Trnava, Nitra, Žilina). Gumárenská výroba je lokalizovaná v Púchove, Bratislave a Dolných

Vesteniciach. Lieky sa vyrábajú v Hlohovci, Slovenskej Ľupči, Nitre a Šarišských Michaľanoch.

Najväčšie podniky chemického a farmaceutického priemyslu na Slovensku v roku 2011

Potravinársky priemysel má dávne tradície v pôvodných remeslách, napr. mlynárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo.

Produkuje široký sortiment výrobkov (asi 10 000). Je pomerne rovnomerne rozmiestnený na celom Slovensku.

Súvisí to s jeho orientáciou na spotrebu. Väčšia koncentrácia je v miestach produkcie poľnohospodárskych plodín.

V úrodných nížinách sú najmä cukrovary, mlyny, sladovne, konzervárne. Vo vinárskych oblastiach (najmä

malokarpatská, nitrianska, východoslovenská) pracujú vinárske závody.

Textilný a odevný priemysel má tradíciu v remeselnej výrobe a manufaktúrach. Bavlnárska a hodvábnická výroba

sa sústreďujú najmä v Ružomberku, Leviciach, Bratislave a Liptovskom Mikuláši, vlnárska v Žiline, Trenčíne a

Lučenci. Ľan sa tradične spracúva v Kežmarku. Vo Vrbovom, Bratislave a Svite vznikol pletiarsky priemysel. V

socialistickom období vznikli veľké odevné závody, napr. v Trenčíne, Prešove a Púchove. V súčasnosti šijú odevy

skôr menšie súkromné prevádzky. Kožiarsky a obuvnícky priemysel sa rozvinul tiež z tradičných remesiel. Po 2.

svetovej vojne bola kožiarska výroba sústredená do Liptovského Mikuláša a Bošian. Ich produkty čiastočne

spracúvajú závody na výrobu obuvi v Partizánskom a Bardejove, novšie v Bánovciach nad Bebravou a Komárne.

Výroba stavebných materiálov sa umiestňuje pri zdrojoch surovín. Výskyt vápencov a slieňov podmienil vznik

cementární v Rohožníku, Hornom Srní, Lietavskej Lúčke, Varíne, Bystrom, Turni nad Bodvou a Banskej Bystrici. Z

neogénnych ílov a spraší sa v nížinách a kotlinách tradične vyrábajú tehly a strechové krytiny. Významná je výroba

stavebnej keramiky v Lučenci a Michalovciach. Bohaté zásoby magnezitu spracúvajú magnezitové závody v

Lovinobani, Jelšave a Lubeníku.

Sklársky priemysel má na Slovensku viac ako storočnú tradíciu. Úžitkové a olovnaté sklo vyrábajú tradične sklárne

v Katarínskej Hute, Zlatne, Lednickom Rovnom a Poltári. Veľká časť ich produkcie je určená na export. Obalové

sklo sa vyrába v Nemšovej, laboratórne sklo v Bratislave. Drevospracujúci a celulózno-papierenský priemysel

spracúva drevo z našich lesov. Píly sú sústredené hlavne do horských oblastí, kde vznikli aj veľké drevokombináty

(Zvolen, Banská Bystrica, Vranov nad Topľou, Krásno nad Kysucou, Turany). Nábytkárske závody sa nachádzajú aj

mimo lesných oblastí (Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec, Pravenec). Najväčšie celulózky a

papierne sú v Ružomberku, Žiline, Štúrove a Harmanci.

Veľa papiera spotrebuje polygrafický priemysel, ktorý zabezpečuje vydávanie novín, časopisov, kníh a ostatných

tlačových materiálov. Najvýznamnejšie tlačiarne vznikli v mestách s kultúrnou a vedeckou funkciou (Bratislava,

Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica).

3.3 Doprava

Kľúčové slová: cestná sieť, diaľnice, železnice, medzinárodné letiská.

Dôležitou súčasťou každého štátu je jeho dopravný systém, telekomunikačná a energetická sieť. Pre Slovensko

vzhľadom na jeho centrálnu polohu v Európe a tvar štátneho územia má mimoriadny význam. Kvantitatívne

ukazovatele dopravného systému Slovenska (hustota, celková dĺžka ciest a i.) sú prevažne dobré. V kvalitatívnych

charakteristikách však slovenský systém (kvalita povrchu ciest, priepustnosť systému a i.) značne zaostáva za

vyspelými štátmi sveta.

Tempo ekonomického rozvoja štátu zatiaľ nevytvára dostatočné finančné a materiálne podmienky na kvalitatívne

zmeny v našej doprave, naopak, zaostalosť dopravy neumožňuje intenzívnejší rozvoj ekonomiky. Dlhodobá

orientácia Česko-Slovenska hlavne na trh a surovinovú bázu bývalého ZSSR spolu s pretiahnutým tvarom územia

štátu zvýrazňujú dopravné ťahy v smere západ-východ Slovenska.

Na Slovensku existujú výrazné koridory, do ktorých sa sústreďujú dopravné trasy. Podmieňuje ich reliéf našej

vlasti. Tieto koridory vedú dolinami Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca. V dôsledku ekonomickej náročnosti sú

stavitelia nútení obchádzať horské bariéry, cez ktoré vedie len málo dopravných spojení (sedlo Donovaly, Šturec,

Čertovica).

Cestná doprava zabezpečuje 90 % prepravy osôb, ktorú tvorí najmä dochádzka do zamestnania. Cesty s pevným

povrchom vedú do všetkých sídel Slovenska. Zo skúmania kvality našej cestnej siete vyplýva, že je nedostatok

najkvalitnejších cestných spojení, a to diaľnic. Ich celková dĺžka (296 km) predstavuje len zlomok dĺžky, ktorú by

naše hospodárstvo potrebovalo. Cestná doprava je v dôsledku nízkej kvality cestných sietí (povrch, značenie)

a čiastočne aj vozového parku najnebezpečnejším druhom dopravy. Zlepšenie nastalo najmä v štruktúre osobných

i nákladných áut na našich cestách. Cestná doprava patrí aj medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.

Urýchlený rozvoj cestnej dopravy by prospel aj rozvoju celej ekonomiky na našom území. V súčasnosti prebieha

výstavba viacerých diaľničných ťahov. Pracuje sa hlavne na severnom prepojení Bratislavy a Košíc. Pripravuje sa

výstavba južného diaľničného ťahu a výstavba rýchlostných komunikácií.

Cestná doprava na Slovensku

Železničná doprava má hlavnú úlohu v preprave nákladov. Prostredníctvom železníc sa uskutočňuje viac ako 56 %

prepravy nákladov. Celková dĺžka železníc na území Slovenska je 3662 km, z toho je 1536 km elektrifikovaných.

Železničnú sieť SR tvoria celoštátne a regionálne trate. Rozvoj železničnej siete dosiahol svoj vrchol v 50. rokoch

20. storočia. Začiatkom roku 2003 bolo zrušených viacero menších (regionálnych) tratí pre ich nerentabilnosť.

Záujem Slovenska v súčasnosti je hlavne modernizácia železničnej siete. Železničná doprava je ekologicky oveľa

čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava. Hlavným nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť. Postupnou

modernizáciou tratí a zvyšovaním prepravnej rýchlosti osôb by mohla úspešne konkurovať automobilovej aj letec-

kej doprave.

Železničná doprava na Slovensku

Riečna doprava, ktorá je súčasťou vodnej dopravy, sa viaže na našu najväčšiu rieku Dunaj (172 km). Je to

najlacnejší a pri dodržiavaní bezpečnosti pri preprave aj ekologicky najvýhodnejší druh dopravy. Jeho

zraniteľnými stránkami sú pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava slúži takmer

výlučne ako doprava s výletným charakterom. Naše najväčšie prístavy sú Komárno a Bratislava. Slovenské

námorné lode využívajú zahraničné prístavy Štetín, Terst, Hamburg.

Územím Slovenska vedú trasy potrubnej dopravy európskeho významu (žiaľ, jeho najúrodnejšími oblasťami, kde

je nebezpečenstvo kontaminácie pri haváriách). Sú to plynovod Bratstvo a ropovod Družba, na ktorý sa v Šahách

napája ropovod Adria. Tento lacný a ekologicky čistý druh dopravy zabezpečuje aj dopravu produktov v našich

najväčších chemických závodoch. Významné sú aj vodovody, ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie

obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží (Košice zo Stariny a i.).

Letecká doprava má svoje ťažisko hlavne v preprave osôb na veľké vzdialenosti. Linky zo Slovenska do zahraničia

sa rozširujú a ročne prepravia tisíce cestujúcich. Najvýznamnejšie letiská na Slovensku sú v Bratislave a Košiciach.

Menšie letiská sú v Piešťanoch, Poprade a Sliači.

Letecká, riečna, potrubná a kombinovaná doprava na Slovensku

Telekomunikačná sieť zabezpečuje prenos informácií, ktoré sú strategickou bázou hospodárstva. Na Slovensku je

dobre rozvinutá telefónna a telegrafná sieť. Centrom šírenia informácií sú veľké mestá Bratislava, Košice.

Rozhlasové a televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska.

Elektrická prenosná sústava Slovenska je napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť. Pri preprave nákladov sa

v ostatnom čase čoraz viac využíva kombinovaná doprava.

3.4 Cestovný ruch a zahraničný obchod

Kľúčové slová: predpoklady, prírodné a kultúrne pamiatky, bilancia obchodu.

Prírodné krásy a historické pamiatky lákajú do našej vlasti turistov zo všetkých kútov sveta. Vlastne okrem mora

máme všetky atraktivity cestovného ruchu. Naša infraštruktúra (cesty, služby a i.) stále zaostáva za

západoeurópskym štandardom. Nedá sa preto očakávať, že práve cestovný ruch sa stane nosným odvetvím našej

ekonomiky.

Poloha Slovenska v strede Európy a na priesečníku starých i nových obchodných ciest dáva predpoklady aj

tranzitnému pobytu zahraničných turistov. Pre náš cestovný ruch sú však najvýznamnejšie dlhodobé pobyty v

turisticky atraktívnych oblastiach, kde sa do obsluhy rekreantov majú možnosť zapojiť viaceré služby.

V štruktúre návštevníkov Slovenska podľa krajín je na prvom mieste Česká republika, po nej nasledujú Poľsko,

Maďarsko a Rakúsko. Každý zahraničný návštevník strávil na Slovensku v priemere 4 dni. Zahraniční návštevníci

vyhľadávajú u nás predovšetkým kultúrnohistorické pamiatky, kúpele, horské strediská a i.

Vývojový trend pobytu zahraničných návštevníkov na Slovensku v roku 1998–2011

Turisticky významné oblasti Slovenska možno rozdeliť do viacerých kategórií. Horské oblasti s atraktívnymi

scenériami a v zimnom období s dobrými lyžiarskymi možnosťami, napr. Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenský

raj, Slovenské rudohorie, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy.

Krasové oblasti, kde sú vyhľadávané jaskyne a bizarné skalné útvary, napr. Slovenský kras, Slovenský raj, krasové

oblasti v Nízkych Tatrách.

Kúpeľné mestá sa navštevujú najmä pre účinky zdraviu prospievajúcich termálnych a minerálnych prameňov.

Najviac navštevované sú Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sliač, Bardejovské Kúpele aj mnoho

ďalších.

Pre letnú turistiku pri vode sú najatraktívnejšie jazerá a vodné nádrže, napr. Liptovská Mara, Senecké jazerá,

Zemplínska šírava a i.

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Počet zahraničných návštevníkov Priemerná dĺžka pobytu

Kultúrne a historické centrá pútajú svojou architektúrou, kultúrnymi podujatiami a historickými pamiatkami.

Medzi naše najznámejšie patria Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Vlkolínec, Košice, Žilina, Banská

Bystrica a ďalšie.

Agroturistické regióny poskytujú na aktívny oddych vhodné podmienky. Situované sú v zdravom prostredí s

možnosťou zapojenia sa do niektorých poľnohospodárskych a rekreačných činností (jazda na koňoch, zber ovocia

a i.). Ku koncu 20. storočia sa značne rozmohla u nás tzv. víkendová či prímestská rekreácia.

Úroveň služieb je najlepším zrkadlom ekonomickej vyspelosti každého štátu. Po roku 1989 sa ponuka služieb

v súkromnom sektore výrazne zlepšila.

Ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu. Náš štát nemá dostatok nerastných

surovín a špecializácia výroby nemôže obsiahnuť široký sortiment rôznorodých výrobkov. Zahraničný obchod

znamená výmenu tovarov medzi Slovenskou republikou a zvyškom sveta. Dovoz predstavujú tovary vstupujúce na

naše územie pre domácu spotrebu alebo na spracovanie s neskorším spätným vývozom. Vývoz predstavujú tovary,

ktoré trvalo opúšťajú Slovensko a tovary vyvážané na spracovanie a následne dovezená späť. Od vstupu

Slovenskej republiky do EÚ sa osobitne sleduje zahraničný obchod s členskými štátmi a nečlenskými štátmi EÚ.

Členstvo Slovenskej republiky v EÚ ovplyvnilo aj náš zahraničný obchod (konkurencia, ceny tovarov, liberalizácia

trhu, colná únia).

Zahraničný obchod sa veľmi dynamicky rozvíja a mení. Tieto zmeny a výkyvy závisia od situácie na zahraničných

trhoch (colné opatrenia, limit na vývoz, ceny tovarov, zvýhodňovanie dovozu a i.) a od opatrení na našom

domácom trhu (ochrana domácej produkcie, clá). Slovenská republika je jednou zo zmluvných strán v rámci

Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization – WTO).

Zo Slovenska sa do zahraničia vyvážajú najviac železiarske a oceliarske výrobky, stroje (hlavne automobily)

a elektronické zariadenia (televízory), chemické výrobky. Vyváža sa aj drevo, sklárske a vybraté potravinárske

výrobky. Zo zahraničia sa dovážajú najmä nerastné suroviny železná ruda, plyn, bauxit, ropa a uhlie, tiež rôzne

strojárske, telekomunikačné, elektronické výrobky a poľnohospodárske produkty. V našom zahraničnom obchode

prevažuje dovoz nad vývozom, čo je pre naše hospodárstvo nepriaznivé. Najvýznamnejší obchodní partneri Slo-

venskej republiky sú Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúska republika,

Maďarská republika, Talianska republika, Francúzska republika a Spojené kráľovstvo.

Významnú úlohu má aj dovoz kapitálu a zahraničných investícii na Slovensko. Tie sa v ostatných rokoch

niekoľkonásobne zvýšili. Súvisí to i so vstupom Slovenska do EÚ a stabilizáciou ekonomiky.

4 Regióny Slovenska

Kľúčové slová: Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický

kraj.

Štát je zložitý spoločenský systém viazaný na určité ohraničene územie. Aby mohol štát efektívne plniť svoje

funkcie, musí byť jeho riadenie delene medzi jednotlivé štátne organizácie a úrady. Z podobného dôvodu sa územia

štátov delia na menšie jednotky, ktoré je možne lepšie riadiť. Niekedy má každý druh štátnych úradov vymedzene

vlastné územné jednotky (napr. obvody súdov, policajné obvody, obvody úradov práce, školské úrady a pod.),

ktoré sa navzájom môžu, ale aj nemusia zhodovať. Právomoci jednotlivých štátnych úradov sa líšia. Vzhľadom na

to, že veľkú časť činnosti týchto štátnych organizácií treba vzájomne zosúlaďovať, vytvárajú sa v rámci štátov

územno-správne jednotky, ktoré do istej miery fungujú ako malé štáty. Podľa toho akým spôsobom sú

obsadzované vedúce funkcie na čele územno-správnych jednotiek sa hovorí buď o štátnej správe alebo o

samospráve. V štátnej správe sú vedúci funkcionári menovaní vyššie postavenými štátnymi úradníkmi

(ministerstvami). U nás to boli donedávna prednostovia krajských a okresných úradov. V samospráve si týchto

funkcionárov volia priamo občania, ktorí si zároveň volia aj svojich zástupcov – poslancov. Po reformách verejnej

správy sú na Slovensku dve úrovne samosprávy: obce a samosprávne kraje. V komunálnych (obecných) voľbách si

občania najmenších územno-správnych jednotiek – obci volia svojich starostov alebo primátorov a zároveň aj

poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva. Územie Slovenskej republiky je rozdelene na 2 891 obci (2009), z

toho zákonom má 138 obci priznaný štatút mesta (na ich čele sú primátori). Dve najväčšie mestá, Bratislava a

Košice, majú špeciálne postavenie. Vzhľadom na ich ľudnatosť sa delia na mestské časti, ktoré majú podobne

postavenie ako iné obce, ale zároveň podliehajú správe svojich miest. Celkovo je tak dnes územie Slovenska

rozdelene 2 928 obci a mestských časti. Mimo územia obcí je malá časť územia Slovenska vymedzená ako vojenské

obvody, ktoré sú spravované armádou.

Po ďalšej reforme štátnej správy a samosprávy bolo v roku 2001 zriadených 8 samosprávnych krajov (vyšších

územných celkov), ktoré boli územne identické s krajmi v rámci štátnej správy, čo opäť vyvolalo polemiky, pretože

obsiahla diskusia o novom vymedzení vyšších územných celkov vyznela znova naprázdno. K 31. 12. 2003 došlo k

zrušeniu okresov ako jednotiek územnej štátnej správy. Okresy zostali zachované už len vo forme štatistických

jednotiek.

Administratívne členenie Slovenska v rokoch 1996–2003

Administratívne členenie Slovenska od roku 2004

V súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii sa uplatňuje ešte viacstupňové členenie jej územia,

tiež najmä zo štatistických dôvodov. Toto členenie sa označuje ako nomenklatúra územných štatistických

jednotiek známa pod medzinárodnou skratkou NUTS. Je vyčlenených 5 úrovní delenia NUTS označených číslami.

Na úrovni NUTS 1 je Slovenská republika ako jeden celok. Na úrovni NUTS 2 je Slovensko rozdelené na 4 časti:

Bratislava (Bratislavský kraj), Západné Slovensko (Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj), Stredné Slovensko

(Žilinský a Banskobystrický kraj) a Východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj). Na úrovni NUTS 3 sa delí

Slovensko na 8 krajov (územne totožných s VÚC), na úrovni NUTS 4 na 79 okresov a na úrovni NUTS 5 na 2 928

obcí (a mestských častí). Delenie území členských štátov Európskej únie v systéme NUTS slúži na riadenie

regionálnej politiky a ovplyvňuje prideľovanie finančnej podpory z prostriedkov EÚ.

5 Ukážka testu

Ukážky otázok z testovania II. Polrok

01. Prirodzený úbytok obyvateľstva na Slovensku bol zaznamenaný v roku (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) 1991. B) 2000. C) 2001. D) 2011.

02. V roku 2011 sa na Slovensku hlásilo k evanjelickému a.v. (podiel obyvateľov): A) 0,9 %. B) 5,9 %. C) 10,9 %. D) 29,1 %.

03. Štvorček znázorňuje podiel prirodzeného prírastku obyvateľov na Slovensku v roku 2011. Dokreslite k nemu štvorček znázorňujúci podiel migračného prírastku obyvateľov na Slovensku v roku 2011.

04. Zostrojte graf národnostnej štruktúry obyvateľov Slovenska v roku 2011 (použite 5 najpočetnejších národností). Do grafu vyznačte národnosť a jej podiel.

05. Západnejšie od Trnavy, leží mesto (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) Bardejov. B) Levice. C) Ružomberok. D) Senica.

06. Vymenujte 5 okresov, v ktorých sa nachádza iba jedno mesto: 1) 2) 3) 4) 5)

07. Najdlhšiu hranicu na vodných tokoch má Slovensko s (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) Poľskom. B) Maďarskom. C) Rakúskom. D) Českom.

08. V Trenčianskom kraji neleží okres (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) Prievidza. B) Partizánske. C) Žarnovica. D) Skalica.

09. Počet vinohradníckych oblastí na Slovensku je: A) 1. B) 6. C) 12. D) 18.

10. V roku 2013 predstavoval najväčší podiel hospodárskych zvierat v okrese Rožňava (zakrúžkujte správnu

odpoveď): A) Hydina. B) Ošípané. C) Ovce. D) Hovädzí dobytok.

11. Aký bol priemerný vek obyvateľov na Slovensku v roku 2011? [rokov] (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) 33,1. B) 37,5. C) 39,1. D) 42,1.

12. Vymenujte 5 najväčších spoločností (podľa tržieb) v chemickom priemysle na Slovensku v roku 2011:

13. Napíšte názov dvoch priemyselných parkov na Slovensku: 1) 2)

14. Ktoré okresné mesto nie je napojené na železničnú sieť? (zakrúžkujte správnu odpoveď): A) Senec. B) Námestovo. C) Michalovce. D) Rožňava.

15. Najväčší podiel ciest z celkovej dĺžky ciest na území Slovenska dosahujú cesty: A) I. triedy. B) II. triedy. C)III. triedy. D) diaľnice.

Nasledujúce otázky sú viazané na mapu: 16. Písmenami ZA označte v mape okres Žilina.

17. Pomenujte okresy A, B, C, D. A) B) C) D)

18. Pomenujte mestá DŽ, W, Ĺ, Ň. DŽ) W) Ĺ) Ň)

19. Do mapy vyznačte a pomenujte medzinárodné letiská na Slovensku.

19. Do mapy vyznačte sídlo verejnej vysokej školy a pomenujte danú školu.