Časopis študentov a zamestnancov

Súkromnej SOŠ a Súkromnej HA SD Jednota v Šamoríne

VAREŠKÁR 2/2013-14

DECEMBER 11. 12. sa v priestoroch knižnice konalo tradičné vianočné posedenie spojené s besedou so slovenským prozaikom, scenáristom, dramatikom a publicistom Antonom Balážom. Zlatým klincom boli skladby Miroslava Žbirku v podaní Petra Šimona (3.H)

12. 12. Obvodné kolo vo futbale chlapcov 17. 12. Vianočný vedomostný kvíz – zúčastnili sa ho žiaci prvých ročníkov študijného odboru – 1.A1, 1.A2, 1.B JANUÁR

15.1. sa v priestoroch Knižnice Zsigmonda Zalabaiho besedovalo so spisovateľkou Timeou Keresztényiovou - autorkou úspešných románov pre ženy zo súčasnosti, ako Bez dcéry som neodišla, Sama mama

16. 1. Prednáška pre 1.D a 2.A „Láska, plodnosť a sexualita“ 16. 1. Obvodné kolo vo futbale v Dunajskej Strede 24. 1. Olympiáda v NEJ – okresné kolo 28. – 29. 1. Beseda so psychológom 30. 1. Slávnostná akadémia v KD Naša republika má narodeniny. Našu školy v programe reprezentovali Peter Šimon a Attila Mezei zo 4. H a Rozália Dinková z 3.A2 31. 1. nebol len o slávnostnom vyhodnotení výsledkov za prvý polrok a odovzdávaní výpisov, ale väčšina tried si koniec prvého polroka spríjemnila návštevou medzinárodného veľtrhu Danubius Gastro v bratislavskej Inchebe.

FEBRUÁR 15.2. Valentínsky ples

MAREC 5. 3. sme sa zúčastnili besedy s básnikom Jánom Buzássym a textárom Jánom Štrasserom.

13. 3. Moja cesta k úspechu – Jakub Nagy paralympionik 20. 3. Kariérne poradenstvo – 4.A2 26. 3. obvodné kolo vo futbale – postup chlapcov do ďalšieho kola 27. 3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v DS – Július Bódis – končiace ročníky o možnostiach uplatnenia sa na trhu práce 28. 3. Deň učiteľov bol na našich školách netradičný. Namiesto klasického vyučovania sa súťažilo a športovalo. Zástupcovia žiakov jednotlivých tried sa zapojili do bežeckej súťaže o kyticu pre svojho triedneho učiteľa. Tento rok do cieľa ako prvý dobehol žiak zo IV.A2 triedy. Víťazná kytica tak putovala do rúk triednej učiteľky IV.A Ing. Janky Mikulovej. APRÍL 2. 4. Odborná exkurzia v závode Coca Cola v Lúke nad Váhom– 1A1 a 1A2 5. 4. sa slávnostne odovzdávali ceny víťazom projektu Nebuď otrok drog. Michaela Blaskovicsová (5.A) sa umiestnila na piatom mieste v rámci celého Slovenska. Srdečne jej blahoželáme a tešíme sa z jej výhry - nového diktafónu. 9. 4. sa naši žiaci a učitelia zúčastnili hudobno-literárneho večera s Juditou Kaššovicovou a

Jurajom Turtevom

9. 4. Majstrovstvá okresu vo futbale – Orechová Potôň 10. 4. Súťaž skupín v etikete a spoločenskom správaní v Gyõri 11. 4. Deň narcisov - do zbierky sa zapojili aj naše žiačky dobrovoľníčky T.Petrášová, K.Nagyová, K.Csehová, D.Sõkeová z 3. B, Ľ. Bradáčová, C. Sólyová z 1.A1 a M.Boldišová, N. Gašparíková, M. Mészárosová z 2. F. Podarilo sa im vyzbierať sumu 750,51 €

24. 4. Návšteva Domu prijatia v Šamoríne 30. 4. sa žiaci druhých ročníkov zúčastnili osvetovej prednášky Vzdelávanie v ľudskej sexualite, ktorú viedla Mgr. Veronika Endrychová z minovládnej organizácie Progress Education. MÁJ 6.5. Charitatívny koncert v Dunajskej Strede, poďakovanie Claudii Bartalosovej a Lucii Edmárovej za účasť na organizovaní charitatívneho koncertu skupiny Benkó Dixieland Band od Interného oddelenia NSP Dunajská Streda. 7. 5. sa v Mestskej knižnici Zsigmonda Zalabaiho uskutočnila beseda so sociologičkou, publicistkou, vysokoškolskou profesorkou Zuzanou Lampl, na ktorej sa zúčastnili aj naši žiaci a učitelia

15. 5. navštívili prváci Dom sv. Cyrila a Metoda Cenacolo v Kráľovej pri Senci, ktoré funguje ako protidrogové terapeutické centrum.

MS 2013/14 Nasledujúce dni na nás čakajú rozhodujúce skúšky dospelosti.

V týždni od 12. mája prebehnú praktické maturitné skúšky, animačné programy a obhajoby odborných prác. Posledný májový týždeň sa ponesú v znamení ústnych maturitných skúšok študentov piateho ročníka HA, štvrtých ročníkov manažmentu regionálneho cestovného ruchu, kuchárov a

čašníkov a druhého ročníka nadstavbového štúdia.

Veľa šťastia, maturanti!

Valentínsky ples Stalo sa už dobrou tradíciou, že Valentínsky ples je skúškou zručností a vedomostí našich

žiakov učebných i študijných odborov SOŠ a SHA.

Moja cesta k úspechu

Navštívil nás paralympionik Jakub Nagy

Kto to je? Pýtali sa ma v ten deň nespočetnekrát študenti aj učitelia. Pravda, nevidieť u nás na chodbách školy často mládencov na vozíkoch, ale tento deň, dá sa povedať, bol skutočne výnimočný. Životné úlohy sa vymenili a zrazu my, ktorí sme pri narodení dostali do vienka zdravie, s ktorým často dobrovoľne zaobchádzame tak, ako keby ani nepatrilo nám, sme sa akosi pozvoľna, nebadane dostali do područia človeka, ktorý to šťastie nemal. Ale to bol, zistila som, iba môj prvý, mylný dojem. Zrazu tu bol niekto, kto s láskou a vďakou rozpráva o svojich rodičoch, ktorí ho vychovali ako hociktoré iné dieťa. Niekto, kto si pochvaľuje svoju prácu, bývanie, štúdium, tréningy... aj keď uzná, že je niekedy jednoducho ľudsky lenivý a tiež sa mu občas niečo aj nechce. Ako zriedkavo zachytia naše uši takéto slová, pri všetkom tom sťažovaní sa na všetko a všetkých naokolo! Bolo úžasné počúvať od vozíčkara, ako chodil na školské výlety, sedel na konári stromu, cestoval lietadlom alebo tancoval s dievčatami na plese. A to všetko s jemnou dávkou irónie. Tu sa už aj nám začali otvárať nové obzory. Keď to dokáže Jakub, prečo my neúnavne nachádzame stále nové a nové dôvody, prečo sa niečo nedá? Chyba bude asi niekde v našej hlave, ktorá rýchlosťou svetla dokáže vymýšľať výhovorky typu: " Nikto ma nemá rád. Rodičia ma nechápu. Učitelia sú neschopní. Nejde mi autobus. Mám bruchabolenie a úžasné nechcenie..." Zoči-voči tomu, čo my by sme nazvali katastrofou, Jakub nachádza optimizmus, radosť zo života a ciele do budúcnosti. Študenti ostali mierne ohúrení i čiastočne zahanbení s pohľadom

plným úžasu. Nikomu nenapadlo počas prednášky nenápadne ťukať do mobilu, alebo provokatívne listovať v časopise pod lavicou. To, čo silou utiahne iba 100 volov, Jakub utiahne svojou vôľou. Ukázal, že vytrvalosťou, usilovnosťou a správnou dávkou bojového nasadenia sú aj "nemožné veci možné". Nuž, Jakub, drž aj nám palce! P.S. Ešte dobre, že máme paralympionikov, inak by to so slovenskými medailami z poslednej olympiády vyzeralo veľmi biedne...

Mgr. Melinda Poláková Súkromná SOŠ SD Jednota Šamorín

DEŇ UČITEĽOV PLNÝ PREKVAPENÍ

Učitelia na hotelovej akadémii a strednej odbornej škole sa tento rok rozhodli osláviť

svoj deň trochu netradične. V slávnostný deň sa predsa nepatrí nastúpiť do tried s triednou knihou a vážnou tvárou, ale spraviť niečo, čo nepatrí medzi bežné každodenné vyučovanie. Učitelia preto pripravili pre svojich žiakov súťaže v zaujímavých disciplínach. I keď žiaci prišli do školy rovnako ako po iné dni, o ôsmej zasadli do školských lavíc, tentoraz však nie ako žiaci, ale ako súťažiaci, ktorí si prišli zmerať sily a ukázať, kto vie viac a je šikovnejší. Zvyšok tvorilo publikom, ktoré sledovalo, aby sa hodnotilo objektívne a spravodlivo.

Jednou zo súťažných disciplín bolo rozpoznávanie chutí základných surovín.

Vyučujúce odborných predmetov doslova vymietli doma komory, aby pred odvážlivcov vyložili vzorky pochutín a ponúkli im všetky možné chute, od jemných po pikantné až ostré. Tie mali žiaci na základe chute, ale aj vône a vzhľadu identifikovať. Vôbec sme nečakali, že súťažiaci z hotelovej akadémie tak suverénne prevalcujú žiakov odbornej školy. Do ochutnávania sa zapojilo dokonca aj niekoľko učiteľov, treba však povedať, že na našich hotelákov nemali.

Učitelia cudzích jazykov pripravili pre záujemcov kvíz „Čo viete o nemeckých

a anglicky hovoriacich krajinách“. Otázky vyberali zo všetkých možných okruhov – boli tam zaujímavosti z histórie, geografie, športu, ale témou boli aj významné osobnosti a gastronómia. Súťažilo po sedem zástupcov z každej triedy. Víťazom sa stala 4.B trieda manažmentu regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.

O triedu ďalej bol pripravený Milionár a kvíz Páli vám to. Oprašovali sa vedomosti

zo svetových a slovenských dejín, ale aj z literatúry, gramatiky a slovnej zásoby. Najviac bodov nahrala 2.H – kuchári-čašníci a v súťaži jednotlivcov získal najvyššie skóre Lacko Kőszeghy zo 4.A2 hotelovej akadémie.

Vyučujúce ekonomických predmetov pripravili Activity – spoločenskú hru zameranú na komunikačné zručnosti, slovnú zásobu, predstavivosť a schopnosti znázorniť pojmy. Nezabudlo sa ani na športové disciplíny. Záujemcovia si mohli zahrať futbal, pingpong, ale aj čoraz populárnejší floorbal. Čerešničkou na torte bol beh o kyticu pre triedneho učiteľa. Víťazom sa stala 4.A2 hotelovej akadémie, ktorá vybehala kyticu pre svoju triednu Ing. Mikulovú.

A to najlepšie na koniec. Všetko začalo nápadom, ktorý, ako to už býva, schladili

možné pochybnosti o vydarenosti akcie. Vzápätí ich vystriedalo nadšenie a vôľa dotiahnuť vec do konca. Podarilo sa. Netradičné podujatie si získalo priaznivcov tak u žiakov, ako aj učiteľov, preto sme sa pre veľkú úspešnosť rozhodli vo vydarenom podujatí pokračovať aj v nasledujúcich školských rokoch.

PaedDr. Soňa Zakariásová

Potulky za históriou a za poznaním

23. apríla – hneď po veľkonočných prázdninách - sme sa v zostave desiatich profesorov a pätnástich žiakov vydali na výpravu za minulosťou do moravského mestečka Litovel, ktoré sa nachádza v Olomouckom kraji. Litovel nazývajú aj Perlou Moravy. Rozprestiera sa na území medzi piatimi ramenami rieky Moravy, preto mu domáci hovoria moravské Benátky.

Naša cesta za poznaním sa začala v Šamoríne. Pred školou sme sa ráno naložili do autobusu a s veľkým nadšením sme celú cestu do Litovla prespievali. Ubytovali sme sa na partnerskej Strednej odbornej škole. Čakal nás výdatný obed v reštaurácii Za školou, kde nás obsluhovali žiaci študujúci našu profesiu. Jedlo bolo výborné a tanier sme mohli nechať odniesť, až keď sme ho doslova vylízali, pretože naša cesta za poznávaním pokračovala v Litovelskom pivovare. Sprevádzal nás sympatický pán – bývalý zamestnanec pivovaru - a doslova nás bombardoval zaujímavými poznatkami o výrobe piva a o zaujímavostiach pivovaru. Našim očiam sa vzápätí naskytol jedinečný pohľad na chladné uličky, v ktorých sa skladoval zlatý poklad – pivo. Mohli sme ho pozorovať od varenia v obrovských medených kotloch, rôznych stavov kvasenia, až po samotné plnenie do fliaš.

Po ukončení prehliadky sme sa presunuli do srdca pivovaru - príjemnej krčmičky, kde nám ponúkali degustácia miestneho piva. Môj jazyk si najviac vychutnal čierne a lavínové pivo. Takisto bol v ponuke červený pomaranč, čierny citrón, trinásťstupňový Gustáv a ďalšie.

Aj ďalší deň sľuboval nabitý program. Začali sme prehliadkou neďalekého hradu Bouzov, ktorý láka návštevníkov malebnou cestičkou vedúcou z neďalekého parkoviska. Leží juhozápadne od Loštíc, pôsobí dojmom dobre zachovanej stredovekej pamiatky. Postavili ho na prelome 13. a 14. storočia, jeho prvým známym majiteľom bol Búz z Búzova. V 17. storočí počas tridsaťročnej vojny slúžil ako cisárska pevnosť a väzenie pre švédskych zajatcov. Na konci storočia ho odkúpil rád nemeckých rytierov. Sledujúc početnú tajomnú symboliku v zasadacej miestnosti veľmajstra rádu by si Dan Brown (pozn. autor Da Vinciho kódu) takmer isto prišiel na svoje. Na konci 19. storočia ho na popud Eugena Habsburského prestavali do dnešnej podoby. Do pôvodnej hradnej architektúry tak pribudli romantizujúce a početné nemecké prvky. Interiér hradu poskytoval na svoju dobu skutočný komfort, zaujal nás napríklad „výťah“, ktorým z hradnej kuchyne dopravovali do salónov pripravené jedlá.

Chodili sme z miestnosti do miestnosti, spoznávali hradných pánov a ich rodokmene. Medzi nami, natáčala sa tu Princezná Fantaghíro, nemecký film Napola, Arabela alebo rozprávka o Princeznej Jasnenke a lietajúcom ševcovi. Po prehliadke hradu sme sa autobusom presunuli do neďalekých Loštíc, ktoré sú známe tvarôžkami, alebo kvargľami. Navštívili sme múzeum syrečkov, ktoré je otvorené na mieste pôvodnej výrobne. Súčasťou prehliadky bolo aj vzhliadnutie filmu „Príbeh neobvyklej vône z rozprávania strýčka Křópala“, ktorý pútavou formou sprístupňuje príbeh rodiny Aloisa Wesela, zakladateľa rodinnej firmy. V pivničných priestoroch a na ďalších poschodiach je sprístupnená múzejná expozícia a história výroby známych syrečkov. Olomouckými ich nazývali preto, lebo ich rodina Aloisa Wesela predávala na neďalekých olomouckých trhoch, kde sa stali vyhľadávaným artiklom, pričom ich chýr prenikol až na cisársky dvor.

V neďalekej podnikovej predajni sme sa vrhli na „voňavé suveníry“ v podobe olomouckých syrečkov. V blízkej reštaurácii U Coufalů sme mali zarezervovaný obed pripravený z miestnych špecialít. Majiteľ reštaurácie nás v krátkej pútavej prednáške zasvätil do prípravy lákavých jedál z olomouckých syrečkov. Labužníci dokonca mohli navštíviť aj loštickú cukráreň špecializovanú na koláčiky zo syrečkov.

Cez malebné kopce sme putovali ďalej do komplexu jaskýň v dedinke Javoríčko. Museli sme absolvovať pomerne náročný výstup do kopca. Hoci sme po výdatnom obede zadychčane chrapčali, naša cesta stála za to. Ocitli sme sa v podzemnej spleti jaskynných chodieb, ktoré krášlia početné vápencové ostrovčeky, temné priepasti, Cyril a Metod v sieni

veľkých gigantov, či medveď s Titanicom a mnohé ďalšie zaujímavé tvary. Vyčarila ich príroda, presnejšie potok Špraněk, ktorý po dlhé stáročia formoval konečnú podobu vápencovej jaskyne.

Naša púť vyvrcholila v litovelskej bowlingovej reštaurácii, kde sme sa po výdatnej večeri rozhodli spáliť získané kalórie. V družstvách profesori kontra žiaci sme niektorí prvý raz vyskúšali tento populárny šport. Poviete si, hodiť bowlingovú guľu, ktorá sa kotúľa po hladkej dráhe takmer sama, nemôže byť nič zložité. Ale len na prvý pohľad. Hodiť ju správne – tak, aby presne zasiahla cieľ, to vyžaduje presnosť aj cit.

Náš tretí a zároveň posledný deň bol časovo rovnako náročný. Po raňajkách sme sa vydali do radničnej veže v Litovli, ktorá mala 74 metrov a absolvovali sme 174 schodov, napočítali sme 72 kamenných a zvyšné drevené. Sympatická mladá slečna nám priblížila históriu radničnej veže. To, čo sme po výstupe uvideli, bolo jednoducho úžasné. Mestečko Litovel ako na dlani a jeho okolie v tvare rozsypaných malých domčekov, kopcov.

Naša posledná cesta za tajomstvami minulosti sa presunula do Múzea kočiarov v Čechách pod Kosířem. Nemali sme síce možnosť priamo sa zoznámiť so zakladateľom múzea pánom Obrom, ale vybrali nám sprievodcu, ktorý nás jedinečnou expozíciou kočov a kočiarov sprevádzal. Pristavil sa pri každom kočiari, aby nás zasvätil do tajomného príbehu, ktorý sa k nemu viazal.

Exkurzia sa mimoriadne vydarila, domov sme sa vracali nadšení. Veľmi radi by sme sa sem ešte niekedy vrátili, pretože toľko nových informácií si nevygúglime ani na internete. Naše poďakovanie za nádherný výlet patrí pani profesorke Kubínovej, za to, že naplánovala trasu a všetko zorganizovala do najmenších detailov, že sa nám s láskou venovala a vložila do výletu svoje srdce. Taktiež ďakujeme pani riaditeľke, že nás uvoľnila zo školy a výlet odsúhlasila. Každému odporúčam toto miesto navštíviť a zažiť všetko na vlastnej koži. Náučný výlet s iskrou zábavy bol podnetný, zaujímavý a nabitý poznatkami.

Natália Hankesová študentka 4. ročníka

Súkromnej hotelovej akadémie

Ešte malý pohľad na mapu

Za COCA COLOU do Lúky nad Váhom

Odborná exkurzia

PK odborných predmetov pod vedením Ing. Eleonóry Mikócziovej zorganizovalo pre prvé ročníky hotelovej akadémie exkurziu do Lúky nad Váhom do akciovej spoločnosti Coca-cola Slovensko. Na úvod bol prehľad histórie vzniku nápoja Coca-cola a obchodnej značky. Prešli sme prevádzku, videli sme vyfukovačku plastových fliaš, plničky rôznych

nápojov, baliace linky. Nakoniec si každý niesol občerstvenie v podobe fľašky nealkoholického nápoja podľa výberu. Po skončení exkurzie sme sa presunuli cez Moravany nad Váhom do kúpeľného mesta Piešťany. Sprievodné slovo s popisom prírodných krás a kultúrnych pamiatok na trase mala Ing. Biskupičová. -PKOP-

Slzy matky Súťažná práca

Dovoľte mi, aby som vám priblížila svoj život. Som matka ako jedna z mnohých. Mám dobré aj zlé vlastnosti. Ale hlavne srdce, ktoré bilo a vždy bude biť pre môjho Jožka.

Nechcem rozprávať o tom, čo je dobré a čo zlé, chcem len, aby moje riadky, ktoré teraz

píšem so slzami v očiach, boli aspoň trocha užitočné a poučné. Mala som dvadsať, keď som porodila svojho Jožka. Bolo to hravé, roztomilé dieťa.

Pyšne som sledovala, ako rástol, hral sa, keď povedal prvý raz mama, zadúšala som sa šťastím. Keď mal Jožko tri roky, jeho otec nás opustil. Dodnes netuším, čo s ním je, kde žije.

Môj Jožko bol veľmi šikovný. Na základnej mal čisté jednotky, preto som ho prihlásila

na gymnázium, kde sa to všetko začalo. Začalo sa peklo, najväčšia bolesť v mojom živote. Dostalo sa mi do uší, že Jožko berie drogy. Najprv som si to nechcela priznať. Povedala som si - môj Jožko? To nemôže byť pravda. Začala som si ho všímať pozornejšie, keďže som robila nadčasy, pracovala za dvoch, len aby sme vyžili a on mal bohaté detstvo. Spočiatku som obviňovala samú seba, čo som to za matku, ako som toto mohla vôbec dopustiť.

Po čase začali z bytu miznúť hodnotnejšie veci, ako DVD prehrávač, počítač či šperky.

Nevedela som si to vysvetliť. Neskôr mi zmizli aj peniaze, ktoré som mala ukryté na mieste, o ktorom vedel jedine Jožko.

Sadla som si s ním v snahe porozprávať sa s ním. Nemal záujem. Nespoznávala so ho.

Bol arogantný a drzý. Už to nebol ten Jožko, na ktorého som bola vždy taká pyšná. Písal sa druhý apríl, bolo to pred dvoma rokmi. Pamätám si to presne a nezabudnem na

tú hrôzu, kým žijem. Jožko meškal z vychádzky asi štyri hodiny. Mobil mal vypnutý. So stiahnutým žalúdkom som čakala, kedy začujem kľúče vo dverách alebo zvonenie telefónu.

Konečne niekto zazvonil. Ten pocit neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi. Vo dverách stáli policajti a podopierali môjho Jožka. Našli ho v zúboženom stave. Pripomínal prašivého psa. Mal monokle, šaty špinavé od blata a páchol na sto metrov. Preboha! Čoho som sa to musela dožiť?! Za čo ma Boh trestá? Doslova som sa zrútila, nevedela som, čo ďalej. Na všetko som bola sama, na všetko. Ale nesmela som sa vzdať. Teraz nie! Jedna matka si to nemôže dovoliť.

Jožka som prinútila ísť na odvykačku. Školu musel prerušiť, beztak bolo otázkou času,

kedy ho z nej vyrazia. Teraz bolo dôležité dať sa dokopy. Prvý raz som ho smela navštíviť až po dvoch mesiacoch. Nemohla som tomu uveriť, kam naozaj idem. Bol to otrasný pocit. Iné matky chodia na vystúpenia svojho dieťaťa a ja na odvykačku, kde sa lieči môj šestnásťročný syn. Je tak mladý, naivný. Život má ešte pred sebou a takto si ho premárniť... Po pol roku ho

pustili. Bála som sa, čo bude potom. Ako ďalej? Čo robiť, aby som to ešte viac nepokazila? Zobrala som si dva týždne dovolenky, aby som s ním mohla tráviť čo najviac času.

Viedli sme dlhé, nekonečné rozhovory. Donekonečna som sa ho pýtala, načo to všetko

bolo dobré a prečo mi to urobil. Iba sa rozplakal ako malé dieťa a povedal iba – mama, prepáč, ľúbim ťa! Objala som ho a plakali sme ako malí sopliaci. Na duši som cítila pokoj a nekonečnú lásku k svojmu synovi. Jožko začal opäť chodiť do školy, musel síce opakovať ročník, ale sľúbil mi, že si nájde nových kamarátov a že sa viac drogy nedotkne. Odľahlo mi.

No nie nadlho. Bola som v práci, keď mi volala Jožkova triedna profesorka, že Jožko

zas neprišiel do školy. Jeho absencia opäť naberala hrozivé rozmery, zas mu hrozilo vylúčenie zo školy. Zas je to tu. Utekala som domov, ako som len vládala. Doma nebol. Pri posteli som našla lístok. Mami, som unavený zo všetkého, nič mi nevyšlo, nik ma nechce. Som sám, aj otec ma nechal, bolí ma, že som Ti tak ublížil, nečakaj ma viac.

Po tomto liste sa mi opäť zrútil svet. Pochopila som, že Jožkovi tak veľmi chýbal otec,

preto sa dal na drogy. Mal predsa všetko. Značkové veci, x-box, notebook, všetku moju lásku. Tak prečo? Aj iné decká vyrastajú bez otca a neurobia toto! Mal depresiu? Prečo som si to nevšimla skôr?

Hľadala som ho po celom meste. Obvolala som, koho sa dalo. Kamarátov,

spolužiakov... Nič. Nikto nevedel, kde by Jožko mohol byť. Zašla som na políciu. Tiež nič. Prežívala som peklo, nespala ani minútu. Nevedela som do seba dostať nič. Od nervozity som vracala celé dni. V práci som si musela vziať voľno.

Po zúfalo dlhých štyroch dňoch mi v sobotu zazvonil telefón. Bol to Jožko. Cítila som z

jeho hlasu zúfalosť a bolesť. Povedala som mu, že ho nekonečne ľúbim a nech sa mi vráti domov. On len mlčal, nepovedal ani slova. Po minúte ticha mi povedal – mama, som pyšný, že som mohol mať takúto mamu! Zlyhal som ja, nie ty! Začula som vlak. Myslela som si, že niekam cestuje. No keď som začula náraz jeho mobilu o koľajnice, bolo mi všetko jasné. Svet prestal existovať, zemeguľa sa zastavila. Moje dieťa spáchalo samovraždu!

Táto bolesť ma zožiera už štyri roky. Dodnes mám nočné mory a liečim sa. Môj lekár

robí so mnou doslova zázraky. Napriek tomu už nemám pre koho žiť. Odišiel anjel, ktorému som dala život, pre ktorého som žila. Je to nespravodlivé. Nikto mi ho už nevráti. Budem ho však čakať každý deň.

Týmto listom chcem varovať všetkých, ktorí nevedia odolať pokušeniu a klaniam sa

pred všetkými, ktorí aj v ťažkej životnej situácii vydržali a odolali. Môj anjelik tu mohol byť s nami. Drogy však boli väčší súper...

Michaela Blaskovicsová V.A SHA SDJ Šamorín

Zablúdila som Súťažná práca Každý z nás má v živote spomienky, na ktoré by najradšej zabudol. Každý z nás robí chyby. Ale čo keď pykáme za chyby iných? Keď sme boli len v zlom čase na nesprávnom mieste? Robíme veľa zlých rozhodnutí, ale kvôli čomu? Alebo kvôli komu? Veľmi nás ovplyvňuje láska. V mojom prípade zaľúbiť sa bola tá najväčšia chyba v živote.

Všetko sa začalo v jeden krásny slnečný deň. V jednej blízkej dedine sa konal Deň obce. Spolu s kamarátkou sme sa išli zabaviť. Zábava bola v plnom prúde, keď ku mne pristúpil vysoký sympatický chlapec a opýtal sa ma, či si niečo dám. Pozrela som sa na kamarátku a usmiala sa. Dlho som bola sama a tak veľmi som túžila po vzťahu... A on prišiel.

Začali sme sa stretávať. Bolo to úžasné, rozumeli sme si, bola som šťastná a zaľúbila som sa. ,,Je to on, ten pravý.“ Zaspávala som s úsmevom na tvári a takisto som sa aj budila. Moje šťastie bolo neopísateľné. Jedného dňa ma vzal za svojimi kamarátmi. Neustále sme boli spolu, stará partia mu určite chýbala. Išli sme na byt k jeho kamarátovi, predstavil ma a povedal: ,,Poď so mnou, niečo ti ukážem.“ Samozrejme, išla som. Z malého vrecúška vytiahol trávu a chcel, aby som si s ním dala, že potom budem ešte šťastnejšia. Ušúľal jointa, ktorého sme spolu fajčili. Zrazu som bola úplne inde. V ústach som mala sucho a smiala som sa. Stratila som sa v priestore a v čase. Bola som smädná a môj úžasný pozorný priateľ mi priniesol drink. Netuším, čo to bolo. Vôbec som nerozoznávala chute. Okolo pohára skákali šmolkovia a ja som vnímala len jeho úsmev na tvári. No odrazu mi prišlo strašne zle. Zaspala som a takmer som sa zadusila. Tá neopísateľná nevoľnosť ma ničila. ,,Nikdy viac!“ povedala som.

Išli sme domov. Už nikdy viac som do toho domu nechcela vkročiť. No ďalší večer sme tam boli zase a ďalší zase. Veď by som pre neho spravila čokoľvek. O niekoľko dní sme sedeli za jedným stolom s jeho úžasnými kamarátmi, no už nie s trávou. Bola tam biela kryštalická látka, ktorú si občianskym roztiahol na čiaru. ,,Zlato, dáš si aj ty?“ opýtal sa ma. ,,Určite nie“ bola moja odpoveď, ,,a ani ty si nedávaj,“ povedala som, no v tej chvíli už moje názory neboli dôležité. Bol úplne mimo, vôbec sa s ním nedalo rozprávať, nechápal jednoduché otázky. Nevedel o sebe. Kričal a všetko rozbíjal. Chcela som odísť domov, no nemala som šancu. Pohádali sme sa. Bavil sa so mnou ako s handrou. Už som nebola jeho zlatíčko. Bola som chudera, špina, ktorá nechce, aby sa cítil dobre. Jeho slová mi vrazili nôž do srdca. Šľahal stále hlbšie a hlbšie. Plakala som a jediné, na čo som spozornela, bola jeho ruka, ktorá sa blížila k mojej tvári.

Spadla som na zem, udrela si hlavu a upadla do bezvedomia. Keď som sa zobudila, bola som v jeho posteli a on ma hladkal. Strašne ľutoval, čo spravil, donekonečna sa ospravedlňoval. Bolo mu to veľmi ľúto, tak som mu odpustila. Bola som hlúpa a stále zaľúbená. A ten výraz jeho tváre, ako ho to mrzí, ma dostal na kolená.

Večer chcel ísť na diskotéku, opäť s kamarátmi. Povedala som mu, že ja radšej ostanem doma. Nebývam ďaleko, tak som sa vybrala domov. Keď som vychádzala z brány, počula som krik. Jeho mama plakala a otec kričal. ,, Ty zasraný fagan, ako si toto môžeš dovoliť?“ Tieto slová sa ozývali celou ulicou. Udrel svojho otca a kričal na svoju mamu. Ešteže ku mne sa takto nespráva, pomyslela som si.

Uprostred noci mi volal a zase bol mimo. Z drog. Išli autom domov z diskotéky. Bol sfetovaný aj on, aj jeho kamaráti, samozrejme, aj šofér. Havarovali! Jeden z nich na mieste zomrel a dvoch zavreli. Jemu sa nič nestalo, mal iba zlomenú ruku. No jeho kamarát ležal v kritickom stave v nemocnici a lekári povedali, že ak sa z toho dostane, nikdy nebude vedieť chodiť. Pocit, ktorý som cítila, bol hrozný. Moja láska, veď mohol zomrieť, tak ako jeho kamarát. Úzkosť, ktorú som cítila, nikomu neprajem.

On sa ani z tohto sa nepoučil. Pokračoval s drogami. Rodičom klamal, že ide ku mne a išiel fetovať. Noc čo noc sa dotackal v hroznom stave domov. A jeho rodičia, samozrejme, obviňovali mňa. Ďalšia a ďalšia hádka, takto to išlo asi pol roka. Bitky a údery už boli na dennom poriadku. A ja stále zaľúbená. Milovala som ho, no musela som to skončiť. Pohár sa naplnil, keď ma chytil pod krk a hodil o betónový plot, lebo nenašiel svoje vrecúško s drogami. Ukončila som to, no neprestala som ho milovať.

Musela som na neho zabudnúť. On ma však hľadal každý deň. Stál pred naším domom a čakal. Povedal, že s tým končí, že som dôležitejšia. Mám mu zase odpustiť? Veď sľúbil, že sa zmení. Čo myslíte? Čo som spravila? Áno, odpustila som mu. Rozhodli sme sa začať nový život. Išli sme do Šale a zamestnali sa tam, bývali sme na ubytovni. Boli sme šťastní. Prvý deň. No ráno to bol zase on, agresívny feťák, ktorému chýba jeho prášok dobrej nálady. Zbil ma na izbe, kopal do mňa, do môjho bezvládneho tela na zemi. A odišiel. Nechal ma tam. Opustil ma.

Ostala som v Šali sama a každý víkend chodila domov. Esemesky, že zomriem, že som chudera, špina, prostitútka, chodili stále. Listy mojim rodičom, vyhrážky celej rodine a obviňovanie, ako som ho nechápala, boli to, čím sa zabával. Zmenila som si číslo a odišla som na nejaký čas ku krstnej. Bála som sa, že príde a zase mi ublíži. Bol ako posadnutý. Zistil každé moje nové číslo, zmenila som si ho asi šesťkrát, no nič nepomohlo. Bola som psychicky na dne, bála som.

Trvalo asi ďalší mesiac, kým nastalo ticho. Žiadna správa, ani hovor o tretej ráno. Odišiel do Nemecka. Zmenil sa? Alebo nie? Chodia mi správy raz mesačne, aby som išla za ním a že ma ľúbi. Ale už nikdy viac! Dúfam, že už ho viac neuvidím. Zničil ma.

Rany na tele aj na duši zanechal jeden príbeh lásky. Hocikto sa ma dotkne, strhnem sa. Mám strach zaspať. Čo keď príde znova? Čo keď mi zase ublíži? Tá bolesť ma bude prenasledovať do konca života. Zničila som si život a to som tie drogy nebrala ja. Užívaním drog ublížite najviac tým, ktorí vás ľúbia. Rozmyslite si to, keď vám ich niekto ponúkne. Nezahrávate sa len so svojím životom. Toto je môj príbeh, môj život, moja chyba. No nemuselo to skončiť takto, mohlo to dopadnúť oveľa horšie.

Lucia Edmárová 5.A

Súkromná hotelová akadémia SDJ Šamorín

Spoveď narkomana Súťažná práca

Každý z nás má v živote obdobia, keď sa cíti byť nepotrebný, nechcený alebo jednoducho

nevie, ako ďalej. Keď ho zavalia problémy, všetko, čoho sa dotkne, sa pokazí. Jednoducho sú také dni.

Starší nám hovoria, aby sme si vychutnávali roky, kým študujeme, lebo život pochopíme, až keď sa začneme starať sami o seba.

Rada by som opísala svoj príbeh, lepšie povedané pád na úplné dno. Som mladá, mám úžasnú mamu. no napriek tomu môžem povedať, že až ulica ma naučila pochopiť, o čom skutočný život je.

Všetko sa to začalo na konci mojej puberty, keď som si začala všímať, že okolo seba nemám ani jediného človeka, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť. Zrazu som mala pocit, že sa celý svet voči mne postavil. Začala som sa túlať nevinnými ulicami dediny, kde som sa cítila najlepšie vtedy, keď som nikoho nevidela. Neskôr som si našla brigádu, aby som nebola finančne závislá na mame. Myslela som si, že bude skvelé osamostatniť sa, získať pocit neobmedzenej slobody. Krásne dva mesiace prázdnin pred sebou a ja si pekne zarobím.

Ocitla som sa v meste, kde som si našla brigádu Až tu som zistila, že existujú ľudia, s ktorými sa cítim dobre. Mali sme sa o čom rozprávať. Naše nočné flákanie skoro vždy ukončila herňa. Nechápala som, čo z toho ľudia majú, keď doslova za nič vyhodia peniaze. Teda až potiaľ, pokým som to neskúsila aj ja.

Ako každý začínajúci hráč som mala zo začiatku šťastie. No neskôr prišli aj prehry.

Nechcela som odísť s prázdnou peňaženkou a navyše, spoznávala som stále nových a nových ľudí, ktorí boli ochotní tráviť čas pri mne. Prišla únava a s ňou jedinečná ponuka vyskúšať niečo nové. Vytiahli predo mňa bielu čiaru a povedali - potiahni si to do nosa.

Prvé pocity boli skvelé. Nepotrebovala som jesť, spať a nezaujímali ma udivené pohľady okolia. Veľmi rýchlo som sa stala závislá na droge zvanej pervitín. Takto mi odišla celá ťažko zarobená výplata, ale ani to mi neprekážalo, lebo som vždy narazila na nejakých naivných ľudí, ktorých som finančne využívala.

Cítila som sa skvele, užívala som si čaro ulice. Pri automatoch som spoznala fajn chalana, s ktorým som sa dokázala baviť o všetkom a začali sme sa stretávať aj mimo herne. Dokonca som u neho aj prespávala. Bolo nám spolu fajn.

Prišlo obdobie keď som mala pocit, že spať už vôbec nemusím. Dokázala som niekoľko dní nespať, byť týždeň bez jedla, len na vode. S kamarátom sme sa začali stretávať menej, nedvíhal mi mobil a nevídala som ho ani vonku. Keď som sa už vzdala nádeje, že ho niekedy uvidím, stretli sme sa náhodou v jednom podniku. Už sa na mňa neusmieval, len na mňa s nechuťou pozeral. Nechápala som, čo sa stalo, a tak som sa ho spýtala. Ako besný pes začal po mne začal kričať, žeby bolo načase sa spamätať. V ten večer som dostala prvú facku od chlapca. Od chlapca, ktorého som milovala.

Pamätám si, potom som veľmi dlho som plakala a spamätávala sa. Nie z bolesti, ktorú mi spôsobila facka, ale z prázdnoty duše, ktorá bolela viac. Opäť som sa utiahla do svojej ulity a znova som sa cítila najlepšie sama.

Nerada si spomínam, ako dlho mi trvalo, kým som bola konečne čistá a znova sa začala o

seba zaujímať. V tom čase som výrazne schudla, čo ma síce potešilo, ale keď som sa na seba

pozrela v zrkadle, povedala som si v duchu - pre Boha. Už som to nebola ja. Všetko zo mňa padalo. Vyzerala som tak zúfalo a zničene, že som sa zľakla samej seba. Odmietala som pochopiť, ako som sa v priebehu niekoľkých týždňov doslova premenila na zviera. Veľmi som sa za seba hanbila.

Po čase mi predsa len začala chýbať moja stará partia. A znova som sa vrátila k ponocovaniu a drogám. Stretla som sa so svojím kamarátom, ktorý mnou tak veľmi ohrdol. Teraz neváhal použiť silu, aby som sa k nemu vrátila.

Na druhý deň ma vzal za mamou do roboty, aby som sa jej priznala, čo sa so mnou deje. So slzami v očiach som sa jej zdôverila, že som závislá a že užívam drogy. Mama sa rozplakala, mala som pocit, že sa zrúti, a vtedy som si povedala, dosť. Znenávidela som aj kamaráta za to, že ma donútil takto jej ublížiť.

Istý čas mi trvalo, kým som pochopila, že mi spravil veľkú láskavosť a týmto jeho skutkom mi daroval život, ktorý si teraz aj vďaka nemu vážim. Sú to tri roky, čo sme spolu a ja som konečne čistá. Je pre mňa anjelom, ktorý ma stráži, aby som sa opäť nedostala na zlé chodníčky. Nikomu neprajem prežiť to, čo sa mi vtedy stalo.

Život vie niekedy poriadne zamiešať karty. Našla som lásku, v ktorú som nikdy neverila. Pri ňom som sa dala opäť do poriadku a vážim si všetko, čo mám. Predovšetkým samú seba. Je to aj jeho zásluha, že mi mama dokázala odpustiť a znovu dôverovať. Nezáleží mi na tom, čo povedia druhí. Medzi nami je dvadsať rokov, ale keď to neprekáža nám dvom, tí druhí nemajú právo nás súdiť.

Mám len devätnásť rokov, no dovolím si povedať, že viem, čo znamená žiť a bojovať s nástrahami života. Viem s istotou vyhlásiť, že ma na to už nikto nenahovorí. V živote sú pre mňa len dve osoby , ktorým môžem veriť za každých okolností - On a moja mama, pretože iba oni pri mne stáli, keď som to najviac potrebovala. Neviem nájsť slová, ktorými by som im vyjadrila svoju vďaku za to, čo pre mňa spravili.

Nie som hrdá na svoju minulosť, ale ani sa za ňu nehanbím. Keď sa ma niekto opýta na

toto bolestivé obdobie, som pripravená otvorene hovoriť o tejto téme, lebo možno niekomu zabráni, aby to vyskúšal.

Janka Šupejová

5.A Súkromná hotelová akadémia SDJ

Šamorín

Abeceda večne unikajúceho kolektívu Tvorivo na hodine SJL

Alkoholici a analfabeti asimilujú angličtinu Blúznim a blázni búrajú berlínske brány

Celé centrum clivo cupotalo v Cidline

Dôverčivá dáma dychtivo dokaličila drzú Danielu Eufória eunuchov elegantne elektrizovala eskimácke eskalátory

Frustrovaná Filoména fanaticky fidlikala fúgy

Galantný gangster Gergely gúgli guľové granule Hrdý hovnivál hádzal hranaté hranolky

Chápavý chlapec chodil s chudobnýmk chrapčavým chórom

Inšpirované indivíduá inklinovali k introvertným ideálom Jeden jedinečný južan jačal jak Jánošíkov jednorožec

Kým krásna kožená kabelka kraľovala krehulinkej Kornélii Lahodne ladila s levanduľovým lazuritom

Mámivo mumlala mazľavé melódie martýrov

Nonšalantne nahrádzala náramky náhodných nímandov Okatý Oliver ostentatívne okrikoval osamelých okoloidúcich

Prehlušoval pulzujúce paprsky plačlivých paholkov

Rozšafný rehoľník ráno rúhavo rojčil Strieborné sny spievajú snežné sentimentálne songy Šepkajúci špekulanti šikovne šmátrajú Šamorínom

Talajka trasie tlupou tupých terminátorov

Ťavie ťahanice ťarbavo ťahajú teľacie telá Učenlivý, unavený uniformovaný ucháň ujedajúc uhorky

uplietol úchvatné ucho Vážený veľactený vedec vás veľavravne víta

Za zamknutými záhradami zvieracej záhady

2. H - kolektív večne unikajúci povinnostiam

Momentky z návštevy Domu prijatia sv. Františka z Pauly

- "Kam ideme, pani učiteľka?" - "Do kláštora." - "A čo tam, prosím Vás, budeme robiť?" - "Nuž, pozerať sa a počúvať," - znela moja síce nie veľmi geniálna odpoveď, ale aspoň na chvíľu utíšila mierne obavy študentov z blížiacej sa netradičnej exkurzie.

Dom prijatia v Šamoríne, pod vedením Pôvodcu všetkého - zhora a manažmentom p.

Tisoňovej – zdola, poskytuje materiálnu a duchovnú pomoc všetkým, ktorí o ňu prejavia záujem bez rozdielu jazyka, rasy a náboženstva.

Pekná definícia. Však? Ale čo sa za ňou skrýva? Ochota pomôcť ľuďom, ktorí snáď nemali dosť šťastia v partnerských, pracovných a spoločenských vzťahoch. Neúspech izoluje. Niekoho motivuje, niekoho zničí.

Môžeme filozofovať o tom, prečo sa niekto stane bezdomovcom. Je to ale rovnako neúčinné ako politizovanie chlapov v krčme pri pohári piva. Účinnejšie už je napiecť im ryžový nákyp k pridelenej polievke, ako to urobila ich teta kuchárka. To už je čosi. Vôňa domova. Pocit istoty. Aspoň na chvíľku. Hoci možno viac ako teplú polievku potrebujú teplé slovo. Možno pohľad na pohár so zaváraninou vráti spomienky na dávno zabudnuté detstvo, keď ešte bolo všetko iné. Keď to ešte neboli tí, ktorých pozvoľna obchádzame veľkým oblúkom, aby na nás ani len náhodou nesadol ich bezdomovecký tieň. Je pravda, že sa líšia od nášho civilizovaného pachu kupovaného v parfumériách za niekoľko desiatok eur. Bohužiaľ, nás je však až príliš často cítiť sebectvom a individualizmom. Rovnako sa natíska otázka, prečo je niekto ochotný podľa našej ekonomickej mentality pomáhať „skrachovancom".

A keby sa naše osudy vymenili, dočkala by som sa aj ja pomoci?

Hm, začínam sa hanbiť. Namiesto slnenia sa na balkóne, kde akurát tak môžem sledovať zväčšovanie sa svojej "pneumatiky" na priľahlých partiách, by som aj ja radšej mohla robiť niečo pre druhých. Že prečo? Odpoveď dlho hľadať nemusím. Dala mi ju ešte počas exkurzie teta kuchárka: „Veď aj oni sú Božie deti..." A ešte niečo: V Dome prijatia ponúkajú aj iné aktivity. Skúste si ich „vygúgliť". Možno vás k niečomu inšpirujú. Mgr. Melinda Poláková Súkromná SOŠ SD Jednota Šamorín

NAŠI OCENENÍ ŠPORTOVCI

V Šamoríne sa dňa 20. marca 2014 v Mestskom kultúrnom stredisku uskutočnil IX.

ročník podujatia Šport gala. Mesto vyhlásilo a ocenilo svojich najúspešnejších športov. Za najúspešnejšieho športovca roka bol vyhlásený žiak hotelovej akadémie Tibor

LINKA

jeho vizitka: reprezentant Kajak Canoe Klub Šamorín kategória juniorov

5-násobný majster Slovenska 1. a 4. miesto na Majstrovstvách Európy v Poznani 5. a 6. miesto na Majstrovstvách sveta vo Wallande (Kanada)

Ďalší ocenení športovci

Jusuf AHMETI

jeho vizitka: reprezentant Zápasníckeho klubu Šamorín –

majster Slovenska juniorov v grécko-rímskom štýle 2. miesto v medzinárodnom turnaji v Érde (Maďarsko) 1. miesto na turnaji o Pohár primátora mesta Šamorín 1. miesto na medzinárodnom turnaji EILA v Budapešti

Dávid ČECH

na snímke prvý sprava jeho vizitka: reprezentant Zápasníckeho klubu Šamorín – dvojnásobný majster Slovenskej republiky v kategórii juniorov vo voľnom a v grécko-rímskom štýle

1. miesto na medzinárodnom turnaji v Kaposvári (Maďarsku) 1. miesto na turnaji o Pohár primátora mesta Šamorín 1. miesto na medzinárodnom turnaji v Kanjiži (Srbsko)

Rajmund MIKUŠ jeho vizitka: futbalový klub FC ŠTK 1914 Šamorín člen výberu do 19 rokov v Turecku Alexandra TÓTHOVÁ

na snímke vľavo v bielom drese vizitka: futbalistka za bratislavský Slovan ŠK absolvovala Medzinárodný turnaj za juniorky v ruskom Soči

v súčasnosti patrí medzi najväčšie nádeje slovenského ženského futbalu.

To nie je, nie je lúčenie...

V piatok sme sa prebudili do veterného upršaného rána, ale slávnostná nálada na hotelovej akadémii a strednej odbornej škole bola, ako sa patrí v deň rozlúčky.

Naši maturanti sa lúčili. Chodbou sa rozliehal gaudeumus, dojatí rodičia s kyticami netrpezlivo vyčkávali svojich dospelákov. Posledné stisky rúk, úsmev na rozlúčku a navždy zbohom školským laviciam. Pred sebou náročný týždeň útrap z rozumu a potom už len zdolať ťažkú prekážku – maturitu. Veľa šťastia, milí maturanti!

Vareškár

časopis študentov a zamestnancov Súkromnej HA SD Jednota a Súkromnej SOŠ SD Jednota v Šamoríne

prispievatelia:

Lucia Edmárová (5.A), Michaela Blaskovicsová (5.A), Janka Šupejová (5.A), Janka Biskupičová, Tímea Kollárová (2.B), Kristína Huberová (2.B), kolektív 2.H večne unikajúci povinnostiam,

Soňa Zakariásová, Melinda Poláková

odborná spolupráca: Ing. Janka Biskupičová

PaedDr. Soňa Zakariásová

technická spolupráca: Bc. Miroslav Doležal

web školy: www.hasossamorin.edu.sk