View
602
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
STAVEBNÁ FAKULTA
OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC
Milan OLŠAVSKÝ
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2008
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
STAVEBNÁ FAKULTA
Ústav budov a prostredia
OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Milan Olšavský
Vedúci diplomovej práce: Ing. Anna Sedláková, PhD.
Konzultant diplomovej práce:
Košice 2008
Analytický list
Autor: Milan Olšavský
Názov práce: OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC
Jazyk práce: slovenský
Typ práce: Diplomová práca
Počet strán: 117
Akademický titul: Inžinier
Univerzita: Technická univerzita v Košiciach
Fakulta: Stavebná fakulta (Svf)
Katedra: Ústav budov a prostredia (UBP)
Študijný odbor: 5.1.4 Pozemné stavby
Študijný program: Tvorba budov a prostredia
Mesto: Košice
Vedúci DP: Ing. Anna Sedláková, PhD.
Dátum odovzdania: 2. jún 2008
Dátum obhajoby: 23. 6. 2007
Kľúčové slová: Obnova domu
Kategória Konspekt: Stavebníctvo
Citovanie práce: Olšavský, Milan: OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V
CENTRE KOŠÍC . Diplomová práca . Košice: Technická
univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, 2008. 117 s.
Názov práce v AJ: renewal of building
Kľúčové slová v AJ: renewal building
Abstrakt v SJ
Priestorová vlhkosť a vlhkosť konštrukcií budov sú základnými problémami,
ktoré spolu so statikou ovplyvňujú rozhodovanie majiteľov respektíve investorov
o spôsoboch a rozsahu rekonštrukcie. V posledných rokoch je to taktiež problémom
kvality novostavieb, ktoré často nie je možné z dôvodu vlhkosti konštrukcií
skolaudovať. Návrhy spôsobov dodatočného znižovania vlhkosti sa časom oddelili od
bežného projektovania v stavebníctve a stali sa, aspoň v komplikovaných prípadoch
samostatnou projekčne-stavebnou špecializáciou.
Riešiť zníženie vlhkosti konštrukcií bez rešpektovania príčin porúch je predom
navrhovanou chybou. Takto navrhované metódy, často ľubovoľne zvolené, sú neúplné
aj keď môžu dočasne splniť zadanie, t.j. zaistiť suché povrchy, vyvolávajú ďalšie
väčšinou vážnejšie poruchy konštrukcií. Pri výbere odvlhčovacieho opatrenia je
potrebné brať do úvahy jeho nadradenosť oproti úpravám vedľajším. Taktiež je
potrebné rozhodnúť ktoré poruchy stavieb sú celkové a ktoré iba lokálne. Ich zámena
býva podstatným omylom, ktorý vedie k poruchám spôsobených vlhkosťou. Poznanie
celého reťazca vzťahov a príčin porúch je pri sanačnom návrhu základným krokom
k úspechu.
Abstrakt v AJ
Area humidity and surface moisture of building constructions are the basic
problems which, together with statics, influence the decisions of owners or investors
about the manner and degree of reconstruction. In recent years, it has become a problem
of new constructions as well and this causes the buildings to fail the final approval.
Suggestions for manners of additional lowering of moisture and humidity have with
time separated themselves from building design and have, in special cases, become a
separate construction design area. To deal with lowering moisture without paying
attention to the causes of the state is not accepted as a suitable solution. These
approaches are usually chosen randomly and are incomplete and even though they do
offer a short-term solution, they cause other, often severe damage to the construction.
When choosing an approach, its superiority to other measures has to be taken into
account. Moreover, it has to be decided, which damage is local and which damage
concerns the whole of he construction. The interchanging of these is a common
occurance and leads to other damage caused by humidity. The knowledge of the whole
chain of damage is the key to a good sanitation plan.
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracoval na základe vlastných štúdiom získaných poznatkov a pomocou odbornej literatúry a zároveň som sa riadil radami vedúceho diplomovej práce a odborného konzultanta.
Košice, 2. jún 2008
..........................................
vlastnoručný podpis
Poďakovanie
Touto cestou sa chcem poďakovať Ing. Anne Sedlákovej, PhD., za cenné odborné rady, pripomienky a za usmerňovanie pri vypracovaní diplomovej práce.
Predhovor
Diplomová práca sa zaoberá šírením vlhkosti v stavebných konštrukciách,
negatívnym pôsobením nadmernej vlhkosti na stavebné konštrukcie, statiku budov
a zdravie človeka. V budovách ktoré sú vystavované dlhodobému pôsobeniu vlhkosti
sa množia baktérie a plesne, takéto priestory sú z hygienického hľadiska nebezpečné pre
dlhodobý pobyt ľudí. Je preto hľadať opatrenia ktoré zabraňujú prenikaniu nežiadúcej
vlhkosti do konštrukcií.
Stavebná prax nám ponúka množstvo stavebných postupov a materiálov ktoré
vytvárajú dodatočné hydroizolačné systémy na ochranu stavby pred vlhkosťou, nie
všetky sú však vhodné pre aplikáciu na historické stavebné konštrukcie naopak môžu
vytvoriť vážne poruchy ktoré vedú často k poškodeniu stavby.
Na názornom príklade riešenia sanácie budovy demonštrujem možnosti použitia
klasických sanačných vzduchových metód odvlhčovania stavebných konštrukcií.
Klasické metódy rešpektujú historickú hodnotu stavby a materiály z ktorých sú
historické budovy zhotovené, ich použitie má aj v dnešnej dobe svoje opodstatnenie
a takto obnovované budovy plnia i naďalej svoju funkciu.
Obsah
Zoznam obrázkov ......................................................................................................... 11
Zoznam tabuliek ........................................................................................................... 12
Slovník termínov ........................................................................................................... 13
Úvod ............................................................................................................................... 19
1 Formulácia úlohy .................................................................................................... 20
2 Oblasti spodnej stavby porušované vlhkosťou ..................................................... 21
2.1 Povrchy ................................................................................................................ 21
2.2 Zvislé konštrukcie, stropy, klenby, podlahy ........................................................ 21
2.2.1 Murivo zvislé, obvodové a nosné výplňové ............................................... 21
2.2.2 Stropy a klenby ............................................................................................ 22
3 Vnútorné prostredie ................................................................................................ 24
3.1 Zdroje vlhkosti vo vnútornom prostredí .............................................................. 24
3.2 Dôsledky zmien vlhkostných parametrov vnútorného prostredia ....................... 26
3.2.1 Biologické znehodnotenie ............................................................................ 26
3.2.2 Vetranie a kvalita vnútornej mikroklímy ..................................................... 29
4 Voda v konštrukciách, vlhkosť .............................................................................. 30
4.1 Vlhkosť a jej veličiny .......................................................................................... 30
4.1.1 Hmotnostná vlhkosť ..................................................................................... 30
4.1.2 Objemová vlhkosť ....................................................................................... 30
4.1.3 Vlhkostná bilancia ....................................................................................... 30
4.1.4 Nasiakavosť ................................................................................................. 31
4.1.5 Rovnovážna vlhkosť .................................................................................... 31
4.2 Transport vody a vlhkosti v pórovitých materiáloch ........................................... 31
4.2.1 Difúzia .......................................................................................................... 31
4.2.2 Sorpcia ......................................................................................................... 31
4.2.3 Kapilárne vedenie vlhkosti .......................................................................... 32
4.2.4 Povrchová kondenzácia ............................................................................... 33
4.2.5 Vysúšanie ..................................................................................................... 33
5 Vplyv vlhkosti na mechanicko-fyzikálne vlastnosti materiálov .......................... 35
5.1 Pevnosť muriva v závislosti na vlhkosti .............................................................. 35
5.2 Trhliny ................................................................................................................. 35
6 Vlhkostný prieskum ................................................................................................ 37
6.1 Klasifikácia vlhkosti ............................................................................................ 37
7 Spôsoby znižovania vlhkosti konštrukcií .............................................................. 39
8 Príklad návrhu odvlhčenia suterénu meštianskeho domu .................................. 40
8.1 Popis historickej budovy ..................................................................................... 40
8.1.1 Situovanie .................................................................................................... 40
8.1.2 Stavebno-historický vývoj ........................................................................... 41
8.1.3 Pôvodné dispozičné a konštrukčné riešenie ................................................. 42
8.2 Prieskum pred sanáciou ....................................................................................... 44
8.3 Vyhodnotenie prieskumu ..................................................................................... 48
8.4 Možné riešenia sanácie ........................................................................................ 51
8.4.1 Riešenie sanácie ........................................................................................... 51
9 Záver ......................................................................................................................... 54
Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 55
Prílohy ............................................................................................................................ 56
Svf UBP
11
Zoznam obrázkov
Obr. 1 Spôsoby prenikanie vlhkosti do suterénu ....................................................... 24
Obr. 2 Závislosť celkového počtu baktérií na vlhkosti muriva .................................. 27
Obr. 3 Potreba vonkajšieho vzduchu na osobu k predchádzaniu výskytu plesní v budovách ...................................................................................................... 28
Obr. 4 Katastrálna mapa starého mesta Košice z roku 1840 ..................................... 40
Obr. 5 Ortofoto mapa kováčskej ulice ....................................................................... 41
Obr. 6 Fotografia čelnej fasády z roku 1972 .............................................................. 41
Obr. 7 Pôdorys 1.PP – pôvodný stav ......................................................................... 42
Obr. 8 Pôdorys 1.NP – pôvodný stav ......................................................................... 43
Obr. 9 Pôdorys 2.NP – pôvodný stav ......................................................................... 43
Obr. 10 Rezopohľad dvorovým krídlom ...................................................................... 43
Obr. 11 Schéma realizácie odberu vzoriek ................................................................. 45
Obr. 12 Sklenené nádoby s gumovým tesnením s odobratými vzorkami muriva hmotnosti cca 150 g ........................................................................................ 46
Obr. 13 Schéma suterénu s vyznačenými miestami odberu vzoriek muriva .............. 46
Obr. 14 Grafy Sa – Si priebehu hmotnostnej vlhkosti hw muriva .............................. 50
Obr. 15 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu - pôdorys ........................................... 53
Obr. 16 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu – priečny rez ...................................... 53
Svf UBP
12
Zoznam tabuliek
Tab. 1 Druhy omietok a ich použitie v súvislosti s vlhkosťou ................................... 21
Tab. 2 Množstvo odvedenej vlhkosti v budovách s minimálnou tepelnou ochranou v závislosti na vonkajšej teplote pri vnútornej teplote 20°C ........... 28
Tab. 3 Pevnosť muriva a malty v závislosti na vlhkosti ............................................ 35
Tab. 4 Vplyv trhliny na súčiniteľ podmienok pôsobenia z hľadiska celistvosti
muriva m ........................................................................................................ 36
Tab. 5 Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610 ....................................... 37
Tab. 6 Vlhkosť z fyzikálneho hľadiska prijateľná ..................................................... 37
Tab. 7 Hmotnostný obsah vody v murive v závislosti od prevádzky ........................ 38
Tab. 8 Prehľad metód a ich aplikácie ......................................................................... 39
Tab. 9 Vypočítané hodnoty hmotnostnej vlhkosti .................................................... 47
Svf UBP
13
Slovník termínov
Anglický dvorček – boli používané u okenných otvorov viac zapustených pivníc
a slúžili i k čiastočnému priamemu osvetleniu suterénu; dnes sa ako vhodné javia jedine
tie, ktorých dno je v úrovni pod podlahou suterénu a sú zakryté stropom
Biologické vplyvy – zahŕňajú pôsobenie živočíchov, rastlín i mikroorganizmov,
poprípade ich produktov; môžu pôsobiť chemicky, mechanicky a biologicky
Difúzia vodných pár – transport vlhkosti spôsobená miestnym rozdielom
parciálnych pár
Difúzny odpor – vyjadruje paropriepustnosť povrchovej úpravy
Elektroosmotické metódy – inštalácia a vytváranie systému elektród na povrchu
alebo v štruktúre konštrukcií namáhaných vlhkosťou a v zeminách; systém sa napojí na
zdroj jednosmerného prúdu o veľmi nízkom napätí
Hlavná hydroizolačná vrstva – vrstva s dominantnou hydroizolačnou funkciou
v stavebnej konštrukcii, vystavená priamemu namáhaniu vodou
Hydroakumulačná vrstva – hydroizolačná vrstva prijímajúca vodu v kvapalnom
skupenstve v konštrukcií
Hydrofyzikálne namáhanie, hydrofyzikálna expozícia – vymedzenie fyzikálne
kvality a kvantity pôsobiaceho vodného prostredia na stavebné konštrukcie a objekty
Hydroizolácie – plošná izolácia, súvislá, utesňujúca, chrániaca stavebnú
konštrukciu alebo jej časť, poprípade vnútornú alebo vonkajšie prostredie pred
nežiaducim vnikaním vody (poznámka: termín voda zahŕňa vodu vo všetkých
skupenstvách)
Hydroizolačné konštrukcie – plošné alebo priestorové usporiadanie
hydroizolačných prvkov a obklopujúcich stavebných konštrukcii, zabezpečujúce
požadovanú hydroizolačnú funkciu stavby alebo jej časti
Hydroizolačný materiál – stavebný materiál obmedzujúci alebo zamedzujúci
šíreniu vody stavebnou konštrukciou
Hydroizolačný prvok – stavebný prvok (časť stavby) zabezpečujúci požadovanú
ochranu stavby alebo prostredia voči vode, má plošnú alebo miestnu hydroizolačnú
účinnosť
Svf UBP
14
Hydroizolačná sústava – súvrstvie, skladajúce sa z hydroizolačnej vrstvy,
podkladných a ochranných vrstiev obklopujúcich hydroizolačnú vrstvu
Hydroizolačný systém – súbor hydroizolačných prvkov zabezpečujúcich
požadovanú hydroizolačnú ochranu (poznámka: ak je v hydroizolačnej konštrukcii
použitá hlavná a poistná hydroizolačná vrstva, rozlišuje sa hlavný poistný
hydroizolačný systém)
Hydroizolačná vrstva – plošný hydroizolačný prvok
Chemická hydroizolačná clona - utesnená a hydrofobizovaná alebo len
hydrofobizovaná alebo len utesnená štruktúra muriva, a to jedným ale viacerými druhmi
chemických prostriedkov v celej hrúbke a v určitej dĺžke a výške konštrukcie
Chemická hydroizolačná clona vytvorená tlakovou impregnáciou – clona
vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcii chemickými prostriedkami,
ktoré sa systémom potrubia a hadíc čerpajú pod tlakom do perforovaných rúrok
uložených vo vrtoch v murive, z týchto rúrok chemické prostriedky zmáčajú vnútorný
povrch vrtov, tlakovú impregnáciu možno vykonávať i po určitých časových
intervaloch (impulzná injektáž)
Chemická hydroizolačná clona vytvorená v murive metódou infúzie – clona
vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcii chemickými prostriedkami
zavádzanými do vrtu, vznikajúca ich plnením za využitia hydrostatického tlaku stĺpca
kvapaliny výšky až 2 m; murivo sa napúšťa zo samostatných nádobiek umiestnených
nad vrtmi alebo špeciálnym, k tomuto spôsobu vyrobeným zariadením, medzi infúzne
spôsoby sa zaraduje aj napúšťanie muriva taveninou parafínu
Izolácia – časť stavby (stavebný prvok) chrániaci stavebnú konštrukciu alebo jej
časť, poprípade vnútorné alebo vonkajšie prostredie pred nežiaducim vnikaním vody,
zvuku, tepla a pod.
Izolácia dodatočná – označenie používané pre izolácie realizované neskôr, t.j.
dlhšiu dobu po dokončení stavby
Kapilárna kondenzácia – kondenzácia na povrchu pórov nad zakrivenou plochou
hladiny vody v kapilárach – vnútorná vlhkosť pórovitých materiálov
Kapilárna vzlínavosť – vzostup vody v kapilárach pórovitých látkach úmerný
povrchovému napätiu v prostredí „voda - vzduch“
Svf UBP
15
Koeficient difúzneho odporu – označuje, koľko krát je difúzny odpor stavených
látok väčší ako difúzny odpor pre rovnaké množstvo vzduchu (bezrozmerné číslo)
Nasiakavosť – pomerné množstvo vody, ktoré príme vysušená látka ponorená 24
hodín do vody – vyjadruje sa v % hm.
Parotesná vrstva – hydroizolačná vrstva podstatne obmedzujúca alebo takmer
zabraňujúca prenikaniu vodných pár do stavebných konštrukcii alebo do vnútorného či
vonkajšieho prostredia
Poistná hydroizolačná vrstva – vrstva chrániaca vrstvy stavebných konštrukcii
pred technologickou, napríklad zámesovou vodou
Priepustnosť pre vodu – vlastnosti prostredia, materiálu alebo konštrukcie
umožňujúce prepúšťať vodu
Rovnovážna vlhkosť – jedná sa o množstvo vlhkosti, ktoré sú schopné pórovité
stavebné materiáli za stálych vlhkostných a teplotných podmienok prijať
z obklopujúceho vzduchu
Sanácia vlhkého muriva – dodatočné hydroizolačné zásahy do konštrukcie
spodnej a prízemnej časti stavby i okolitého horninového prostredia, vedúci
k výraznému a trvalému zníženiu vlhkosti v podzemnom a nadzemnom murive stavieb
i v súvisiacich konštrukciách a v prípade potreby i k zníženiu vlhkosti vnútorného
vzduchu v budovách
Sanačná omietka – súvislá vrstva zatvrdnutej malty na povrchu konštrukcie
s definovanými vlastnosťami, s vysokou pórovitosťou a priepustnosťou pre vodnú paru
a so zníženou kapilárnou vodivosťou vlhkosti; jedná sa o omietky pripravené zo
suchých maltových zmesí
Sanačný omietkový systém – za tento systém sa považuje maltový postrek alebo
vrstva z vyrovnávajúcej omietky, vrstvy z malty jadrovej, vrstva šťuková a fasádny
alebo vnútorný náter či nástrek
Sanačný systém hydroizolácie – sústava technických opatrení a konštrukčných
riešení umožňujúca dodatočnú opravu poškodenej hydroizolácie bez deštrukčného
zásahu do hydroizolačnej sústavy alebo zrealizovanie ďalšieho samostatného systému
pre hydroizoláciu stavby
Skladba hydroizolačnej konštrukcie – usporiadanie hydroizolačných prvkov
v hydroizolačnej konštrukcii
Svf UBP
16
Skladba hydroizolačnej sústavy – usporiadanie vrstiev v hydroizolačnej sústave
Skladba hydroizolačnej vrstvy – usporiadanie hydroizolačných prvkov,
poprípade doplnkových materiálov v hydroizolačnej vrstve
Sorpcia – pohlcovanie vlhkosti zo vzduchu a jéj hromadenie na styku fázy „plyn –
tuhá látka“
Sorpčná vlhkosť – ak stavebný materiál obsahuje soli s hydroskopickými
vlastnosťami, tieto soli tieto soli prijímajú vodu zo vzduchu; vysoký obsah
hydroskopických solí ovplyvňuje rovnovážnu vlhkosť stavebného materiálu, ktorá
potom môže dosahovať niekoľkonásobok rovnovážnej vlhkosti nezasoleného materiálu;
obsah sorpčnej vlhkosti závisí na teplote a vlhkosti okolitého prostredia
Tepelné vplyvy – tieto vplyvy sú dané pôsobením teplotnej amplitúdy
vonkajšieho a vnútorného prostredia; ovplyvňujú vlastnosti izolácie a vyvolávajú
rozmerové zmeny, ktoré narúšajú mechanické vlastnosti materiálu
Transmisia – schopnosť materiálu vlhkosť v kvapalnej fáze
Účinnosť sanačného opatrenia – jedná sa o objektívnu hydroizolačnú účinnosť
metódy posudzovanej porovnávaním hmotnostných obsahov vlhkosti vo vzorkách
staveného materiálu a murárskej malty, ktoré sa z muriva odoberú bezprostredne pred
zrealizovaním (stav pôvodný) a následne (obvykle v priebehu jedného roku po
aplikácii); vzorky sa odoberú z rovnakých miest a hĺbok
Vetrací kanálik – vymedzený úzky priestor vo vrstve konštrukcie alebo
v zemnom telese umožňujúci únik vlhkosti konštrukcie do okolitého prostredia
v dôsledku prúdenia vzduchu
Vetraná vzduchová vrstva – vzduchová vrstva umožňujúca únik vlhkosti
z konštrukcie do okolitého prostredia v dôsledku prúdenia vzduchu
Vlhkosť – voda vyskytujúca sa vo väzbe na póry a kapiláry stavebných hmôt,
zemín (zemná vlhkosť) alebo iných pórovitých médií, ktorá vytvára vodnú hladinu,
prípadne voda vo vzduchu (vzdušná vlhkosť)
Vlhkostná bilancia Predstavuje porovnanie jednotlivých nameraných hodnôt
hmotnostných vlhkostí hw stavebných materiálov po výške a do hĺbky konštrukcie
s vlhkosťou úplne nasýteného vodou ,hw a so stupňom nasýtenia vodou .
Svf UBP
17
Vlhkostný režim konštrukcie – priebeh zmien množstva a rozloženia vody
v konštrukcii v závislosti na čase
Vlhkostný stav konštrukcie – množstvo a rozloženie vody v konštrukcii v danom
okamihu
Voda kondenzovaná – voda sa zráža na chladných miestach muriva, ktorých
teplota je nižšia ako rosný bod vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu; kondenzačná
vlhkosť je vždy väčšia na povrchu než v hĺbke muriva
Voda podpovrchová – voda pod zemským povrchom, tzn. zemná vlhkosť, voda
pretekajúca alebo presakujúca účinkom tiaže (gravitačná voda), voda podzemná a pod.
Voda podzemná – podpovrchová voda vyplňujúca podzemné dutiny, zavodnené
horniny a vytvárajúca hydraulicky spojitú hladinu a pôsobiaca hydrostatickým tlakom
Voda povrchová – voda nad zemským povrchom, t.j. stekajúca zrážková voda,
voda zadržaná v tokoch a nádržiach a pod.
Voda prevádzková – voda vyskytujúca sa v stavbe v súvislosti s jej prevádzkou,
napríklad vlhkosť vnútorného vzduchu, kondenzovaná voda stekajúca po vnútorných
stenách a povrchoch, zadržiavaná v podlahách, nádržiach a pod.
Voda pôsobiaca hydrostatickým tlakom – ide o vodu prenikajúcu do muriva
nachádzajúceho sa pod hladinou podzemnej vody, vodu gravitačnú a infiltrovanú, ktorá
sa vsakuje účinkom gravitácie; v dobe jarného topenia snehu a prívalových dažďov
zdvihnutá svahová voda a dočasne vysoká podzemná voda prenikajúca do muriva pod
tlakom
Vodotesnosť – nepriepustnosť pre vodu v kvapalnom skupenstve
Vzduchoizolačný systém (vzduchová izolácia) – odvetranie vlhkosti z povrchu
a štruktúr muriva do medzier, dutín, kanálov a pod., ktorými prúdi vzduch; ide
o odvetranie stien a podláh nad i pod povrchom terénu
Vzduchová vrstva – súvislí dutý priestor vyplnený vzduchom, nachádzajúci sa
medzi vrstvami konštrukcie alebo konštrukciou a horninovým prostredím
Zemná vlhkosť – voda viazaná v pórovitom horninovom prostredí sorpčnými
a kapilárnymi silami. Táto voda preniká do stavebných konštrukcií kapilárnym
vzlínaním z podzákladia a pri chýbajúcej alebo poškodenej zvislej plošnej hydroizolácie
u podpivničených objektov zo zeminy obklopujúcej tieto konštrukcie pod úrovňou
terénu. Prísun vody do základového muriva zaisťuje kapilarita otvorených pórov
Svf UBP
18
zeminy, ďalej vodná para difunduje do muriva z podzákladia a v základovom murive
skondenzovaná voda je nasávaná pórmi muriva a kapilárnymi silami transportovaná
murivom nahor. Intenzita vzlínania vlhkosti je daná množstvom vody, ktorá sa dostane
do kontaktu s murivom. Rastie s výdatnosťou zdroja a súvisí s priepustnosťou zeminy
Zabudovaná technologická vlhkosť – stavebná vlhkosť je do objektu „vnesená“
v stavebných materiáloch pri jeho stavbe. Odparuje sa pomaly v priebehu 1,5 až 3
rokov. Pri realizovaní nových omietok prebieha prirodzené odparovanie vlhkosti
v závislosti na použitých materiáloch a hrúbke omietky 1 až 2 roky.
Svf UBP
19
Úvod
Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život človeka, na strane druhej
hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou
terénu. Pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto treba konštrukcie
vystavené jej negatívnemu pôsobeniu chrániť vhodnými opatreniami, predovšetkým
izoláciami. Pri zemnej vlhkosti je dobrým izolátorom vzduch, ktorý má oproti ostatným
izoláciám menšie nároky na technológiu.
Svf UBP
20
1 Formulácia úlohy
Diplomová práca sa zaoberá diagnostikou fyzikálnych porúch konštrukcií
a prostredia respektíve vlhkosťou konštrukcií , príčinami týchto porúch a možnosťami
ich odstránenia s ohľadom na platné normy a požiadavky na stavebné konštrukcie.
Svf UBP
21
2 Oblasti spodnej stavby porušované vlhkosťou
Poruchy konštrukcií, ktorých príčinou je vysoká vlhkosť, salinita a ďalšie s ňou
súvisiace vplyvy, ovplyvňujú ich životnosť a zásadne možnosti využívania priestorov.
Degradujúce omietky sú najčastejším dôsledkom vlhkosti konštrukcií
2.1 Povrchy
Prvým príznakom problémov s vlhkosťou je zvyčajne estetická porucha na
povrchu steny odlupovanie náteru alebo narušenie omietky.
Pre úspešnú voľbu povrchovej úpravy vlhkej konštrukcie je analýza príčin vlhkosti
a správne navrhnutá omietka z hľadiska jej vlastnosti a technologickej skladby.
Tab. 1 Druhy omietok a ich použitie v súvislosti s vlhkosťou
Druh omietky Správne použitie
Štandardné omietky :
Bežná jadrová omietka štukovaná
Hydrofobizovaná omietková zmes
Interiéry nezaťažené vlhkosťou
Exteriéry, bežné fasády
Tepelne izolačná omietka Exteriér, nutná hydrofobizácia náterom
Soklová jadrová omietka Pri exponovaných komunikáciách
Sanačná omietka Murivo zaťažené vzlínajúcou vlhkosťou
Izolačná omietka Vonkajšia strana muriva zaťažená zemnou vlhkosťou
Vápenná omietka Interiér, priestory s častou kondenzáciou vlhkosti, veľmi dobrá priedušnosť omietky
Hlinená omietka Interiér, výrazne reguluje vlhkosť vzduchu
2.2 Zvislé konštrukcie, stropy, klenby, podlahy
2.2.1 Murivo zvislé, obvodové a nosné výplňové
Ak je murivo zvislé, obvodové a nosné namáhané vlhkosťou na murive sa
prejavujú klasické vlhkostné mapy, ich charakter je smerodajný pre určenie príčiny
vlhkosti.
Svf UBP
22
Vzlínajúca vlhkosť do muriva z podzákladia
Mapy sa objavujú v v oblastiach styku obvodových stien a stredných stien,
v kútoch pozdĺž obvodu, v miestach schodiskový telies a výťahových šachiet
Vlhkosť prenikajúca do muriva z oblastí, kde je voda naakumulovaná
Najväčšia vlhkosť v hĺbke 0,5-0,7 m pod úrovňou terénu, kolísanie hmotnostnej
vlhkosti v závislosti na atmosférických vplyvoch, na stredných múroch kolmo
situovaných k obvodu sa tvoria vlhkostné mapy v tvare trojuholníka ktorého prepona
klesá smerom do stredu objektu.
Vlhkosť na povrchu muriva kondenzujúca vplyvom jeho tepelno technických
vlastností a nedostatočným pohybom vzduchu
Na murive sa objavujú viditeľné, nepravidelne ohraničené vlhkostné mapy
zdanlivo nelogicky, na rôznych častiach muriva, často aj vysoko nad suchou časťou
muriva, v horných kútoch miestností a v oblastiach tepelných mostov (okná, dvere,
kotvenie reklám a podobne.)
2.2.2 Stropy a klenby
Hlavné vplyvy, ktoré spôsobujú poruchy horizontálnych konštrukcií, ktoré nie sú
v priamom kontakte s terénom, je vysoká hmotnostná vlhkosť zvislých konštrukcií,
vlastnosti stavebného materiálu a priestorová relatívna vlhkosť v miestnostiach pod
nimi.
Stropy a klenby bývajú poväčšine viditeľne zavlhnuté :
V miestach kontaktu stropov s obvodovými stenami
V pätách klenieb
Vo vrstvách pod nášľapnými vrstvi podlahy
Dobre izolované podlahy nad nimi sú často dôvodom pre radikálne zhoršovanie
vlhkostného stavu celej skladby.
Podlahové vrstvy v kontakte s terénom sa často vzdúvajú vplyvom vlhkosti,
prípadne sa rozpadávajú hnilobou. Vytvárajú sa podmienky pre výskyt plesní a húb.
Dôvodom tohto stavu sú :
Vysoká vlhkosť zeminy v podzákladí, eventuálne blízkosť vody
Poruchy alebo nevhodný typ hydroizolácie
Chýbajúca izolácia muriva alebo podlahy respektíve oboch
Svf UBP
23
Pri vytváraní koncepcie dodatočného hydroizolačného systému je nutné si položiť
otázku či je potrebné izolovať podlahu pokiaľ ani murivo nie je zaizolované a aké veľké
úpravy v dispozícii, prevádzke alebo v type nášľapných vrstiev by to znamenalo.
Nie všetky metódy na odstraňovanie vlhkosti stien sú úspešné, najmä vtedy, ak sú
zvolené náhodne podľa informácií o dosiahnutých výsledkov bez ohľadu na špecifické
a odlišné podmienky. Ak prihliadneme na druh muriva, väčšina uvedených metód sa
používa pri tehlovom murive, málo metód pri zmiešanom a ešte menej pri kamennom
murive, pričom takmer všetky staršie stavby majú murivo práve kamenné alebo
zmiešané. Tieto metódy odstraňujú vlhkosť steny obyčajne nad terénom, pretože sú
realizované z exteriéru. Ak sú budovy podpivničené suterénne steny zostávajú teda
i naďalej pod škodlivými účinkami vody i vlhkosti. Suterénne priestory zostávajú aj po
sanácii zavlhnuté, teda neobývateľné, resp. nevhodné pre prevádzku, kde sa dlhšie
zdržiavajú ľudia.
Kos. J. Šereda.M. uvádzajú, že približne 80 % obyvateľov strednej Európy býva
v stavbách starších ako 30 rokov, čo je optimálny čas životnosti hydroizolácii stavieb.
Väčšina týchto stavieb, nie je izolovaná ani iným spôsobom chránená proti vode
a vlhkosti. Z toho vyplýva, že tieto stavby sú vlhké a bývanie v nich je zdraviu škodlivé.
Z uvedeného vyplýva, že pri týchto stavebných objektoch je nevyhnutné
dodatočne vyhotoviť hydroizolačný systém, alebo trvalo vysušiť steny, pokiaľ tieto
objekty určené na sanáciu.
Odstránenie vlhkosti stien nie je len problém ekonomický, ale aj fyzikálny, t.j. či je
ekonomické steny vysušovať alebo celú stavbu demolovať a nahradiť ju novou, či
sanáciou budeme môcť obnoviť rezistenciu stavby voči vnikaniu vlhkosti.
Pri rozhodovaní o sanácii určitého objektu treba brať do úvahy všetky kritériá,
taktiež historickú alebo kultúrnu hodnotu objektu
Svf UBP
24
3 Vnútorné prostredie
Pre účinné zníženie relatívnej vlhkosti v interiéri je potrebné nájsť skutočné
príčiny a cesty prenikania vlhkosti do ovzdušia.
3.1 Zdroje vlhkosti vo vnútornom prostredí
Vlhkosť je súčasťou takmer každej stavebnej konštrukcie, určité množstvo
vlhkosti nie je pre stavbu nebezpečné a z hľadiska vnútornej mikroklímy je aj
pozitívnym faktorom. Avšak pri hromadení vlhkosti v určitých miestach dochádza
k degradácii konštrukcií a môže byť aj príčinou zníženej funkčnosti budovy.
Obr. 1 Spôsoby prenikanie vlhkosti do suterénu
1-voľná voda narážajúca na murivo a stekajúca po jeho povrchu; 2-erózia spôsobená
nárazmi vetra a dažďa, následné vnikanie vlhkosti, zmáčanie povrchu od dažďovej
vody; 3-vlhkosť prenikajúca do muriva knotovím javom, na styku zeminy a muriva pri
absencii zvislej HI – zlý detail pri styku zeminy a muriva; 4,5-kondenzácia vlhkosti na
povrchoch stien, najmä v kútoch a v rohoch, vplyvom zlých tepelno-technických
podmienok; 6-voľná voda prenikajúca do muriva z porúch zdravotných inštalácií
a porúch stavebných; 7-voda vzlínajúca z pod základovej škáry; 8-zemná vlhkosť
podporovaná salinitou; 9-voľná voda prenikajúca do muriva zlým stavebným detailom
soklovej časti; 10-voda stekajúca po murive pod terénom; 11-kapilárna vlhkosť;
12-kumulujúca sa vlhkosť pod nepriedušnou vrstvou asfaltovej deky; 13-vlhkosť
prenikajúca do objektu komínmi bez ochrany pred vnikaním vlhkosti do prieduchu
Svf UBP
25
Základné rozdelenie vlhkosti pre účely posudzovania vlhkosti suterénu
môžeme vlhkosť rozdeliť na:
Voda zrážková pôsobí nárazovo, degraduje omietky na ktorých vznikajú poruchy
jej pôsobením ktorými sa voda dostáva k murivu zmáča ho a kapilárami preniká hlbšie
do muriva. Taktiež je príčinou prísunu nebezpečných solí do konštrukcie ktoré svojím
pôsobením zapríčiňujú nielen estetické ale aj statické a hygienické problémy. Poruchy
môžeme odstrániť kvalitnou omietkou, vytvorením presadenej steny s prevetrávanou
medzerou, prevetrávaným soklom s nízkou nasiakavosťou, nanesením hydrofóbneho
náteru alebo inou ochranou pred poveternostnými vplyvmi muriva.
Vlhkosť zemná pôsobí dlhodobo na konštrukcie pokiaľ nie je vytvorený kvalitný
HI systém preniká kapilárnymi silami do suterénu a aj do vyšších podlaží. Najúčinnejší
spôsob ochrany je vytvorenie vodorovnej a zvislej HI s kvalitným napojením. Pri
historických budovách je väčšinou náročné vytvoriť nový HI systém so zabezpečením
napojenia zvislej a vodorovnej HI pod podlahou preto je nutné čo najefektívnejšie vodu
rýchlo odviesť od konštrukcie vytvoriť difúzne priepustnú vrstvu napr. zo štrku po celej
výške konštrukcie. Štrkom voda ľahko pretečie až k vytvorenej drenáži ktorá vodu
odvedie do kanalizácie. Takto vytvorený systém má nízky difúzny odpor a dobre
prevetráva murivo. Ďalšou možnosťou je vytvorenie prevetrávanej dutiny ktorá chráni
murivo pred zemnou vlhkosťou a taktiež zabezpečí po správnom návrhu prevetrávanie
muriva.
Voda prevádzková vzniká samotným používaním budovy (varením, praním,
športom,...) taktiež nekvalitnými napojeniami zdravotechniky v objekte. Odstránenie
tejto vlhkosti môžeme dosiahnuť pravidelným vetraním, dobrým vytápaním, vhodným
dispozičným riešením, kvalitnými zdravotechnickými rozvodmi.
Voda kondenzačná (4,5) príčinou výskytu plôch na ktorých kondenzuje voda, je
chladný povrch stien alebo podláh. Zjednodušene sa dá kondenzácia rozdeliť na:
Zimnú, ktorá sa vyskytuje v tých častiach budovy, ktoré nie sú dostatočne
izolované;
Letnú a to u takých konštrukcií, ktoré majú veľkú tepelnú kapacitu, v čase keď je
konštrukcia naakumulovaná chladom a naopak v exteriéri je relatívne teplo, dochádza
v dôsledku vetrania (vnikanie ohriateho vzduchu) ku kondenzácii na studených
plochách.
Svf UBP
26
Odstránenie môžeme zabezpečiť zlepšením tepelnotechnických vlastností
konštrukcií, kvalitným vetraním, správnym vykurovaním miestností alebo zmenou
prevádzky.
3.2 Dôsledky zmien vlhkostných parametrov vnútorného
prostredia
Hromadením vlhkosti v určitých miestach konštrukcie ma za následok degradačné
procesy, ktoré spôsobujú rozpad omietkových vrstiev, rozpad spojiva, poruchové
narušenie a rozpad tehál, kameniva a ďalšie poruchy.
V prípade veľmi vysokej vlhkosti dochádza v ich štruktúre k vysokej saturácii
kapilár a pórov. Dôsledkom čoho je vyššia tepelná vodivosť a intenzívnejší prestup
tepla. Následne dochádza k vyšším tepelným stratám.
V historických budovách dochádza k znehodnoteniu umeleckých predmetov, ktoré
sú vo vlhkom prostredí umiestnené.
Na druhej strane vysúšanie muriva nemusí viesť k zvýšeniu jeho únosnosti
a pevnostných charakteristík. Veľmi nízke hodnoty vlhkosti vzduchu môžu viesť k jeho
zmršťovaniu a vzniku trhlín a rozpadu stavebného materiálu.
3.2.1 Biologické znehodnotenie
Relatívna vlhkosť od cca 70 % a viac znamená vznik nebezpečenstva výskytu
plesní a rozvoj mikroorganizmov v prostredí. S ohľadom na rozvoj mikroflóry je možné
považovať relatívnu vlhkosť vzduchu väčšiu ako 70 % a vlhkosť omietok presahujúcu 4
% hm. za rizikovú. Výskyt plesní nie je len javom, ktorý výrazne zhoršuje optický stav
povrchov, ale zásadne ovplyvňuje zdravie človeka. Dlhší pobyt ľudí v takýchto
priestoroch je z hygienického hľadiska neprípustný a vyvoláva akútne poruchy zdravia.
U citlivých jedincov môže spôsobovať alergické prejavy, astmu, choroby dýchacích
ciest, kožné mykózy a iné.
Svf UBP
27
Obr. 2 Závislosť celkového počtu baktérií na vlhkosti muriva
Znalosť minimálnej teploty, tepelného mostu umožňuje vypočítať maximálne
povolenú relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu. Behom návrhu sanačného opatrenia je
bezpodmienečne nutné posúdiť spôsob prúdenia vzduchu, t.j. Vetrania priestoru
a navrhnúť primeranú úpravu k budúcemu využívaniu. Z množstva odvedeného
vzduchu vetraním, môžeme vypočítať potrebný objem privedeného vonkajšieho
vzduchu. Množstvo potrebného vonkajšieho vzduchu k zamedzeniu výskytu plesní je
možné vypočítať podľa vzťahu :
1Ll
Qv
q
kde Lv je potrebný objem vonkajšieho vzduchu 3 1( )m h
Q je množstvo vyprodukovanej vlhkosti 1( )g h
Lq je množstvo odvedenej vlhkosti 3( )g m
Svf UBP
28
Tab. 2 Množstvo odvedenej vlhkosti v budovách s minimálnou tepelnou ochranou v závislosti na
vonkajšej teplote pri vnútornej teplote 20°C
Vonkajšia teplota
množstvo odvedenej vlhkosti 3( )g m
Horská oblasť Stredná poloha Južná oblasť
+10°C 4,3 3,9 3,2
+5°C 5,0 4,6 3,6
0°C 5,4 5,0 3,9
-5°C 5,6 5,2 3,9
-10°C 5,7 5,3 4,0
-15°C 5,9 5,4 4,0
Obr. 3 Potreba vonkajšieho vzduchu na osobu k predchádzaniu výskytu plesní v budovách
s minimálnou tepelnou ochranou
Hygienické minimum výmeny vzduchu je väčšinou zabezpečené prirodzeným
spôsobom infiltráciou a exfiltráciou vzduchu. STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov
stanovuje požadovanú intenzitu výmeny vzduchu v neužívanej miestnosti min min,Nn n
Kde min,Nn je doporučená najnižšia intenzita výmeny vzduchu v miestnosti za
hodinu. Ak zvláštny predpis nestanový inak 1min, 0,1Nn h
V dobe ak je miestnosť využívaná sa požaduje intenzita výmeny vzduchu
v miestnosti n taká, aby spĺňala pri zimných podmienkach 1,5a an n n
Kde an je požadovaná intenzita výmeny vzduchu v užívanej miestnosti za hodinu.
Svf UBP
29
3.2.2 Vetranie a kvalita vnútornej mikroklímy
Vlhkosť vnútorného vzduchu je možné regulovať vhodným režimom vetrania.
Najdôležitejšími činiteľmi ktoré ovplyvňujú rýchlosť vysychania muriva sú teplota,
vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu okolo vysúšanej konštrukcie. Schopnosť
konštrukcie vysychať je taktiež ovplyvnená vlastnosťami materiálu napríklad
pórovitosťou.
K prirodzenému vetraniu dochádza predovšetkým :
Infiltráciou
Prevetrávaním
Šachtovým vetraním
Areáciou
Svf UBP
30
4 Voda v konštrukciách, vlhkosť
Určité množstvo vlhkosti obsahuje každá pevná látka. Množstvo vlhkosti je závislé
na teplote. Na relatívnej vlhkosti ovzdušia, na pórovitosti, na priemere pórov a tvare ich
stien atd.
Vlhkosť materiálu je množstvo vody obsiahnuté v pórovitom prostredí látky.
Vyjadruje sa hmotnostným alebo objemovým pomerom vody k pevnej fázy suchej
látky.
4.1 Vlhkosť a jej veličiny
4.1.1 Hmotnostná vlhkosť
( )100% 100% 2
kde je hmotnosť vlhkého materiálu g
hmotnosť suchého materiálu g
hmotnosť kvapal
w d kh
d d
w
d
k
m m mw hm hm
m m
m
m
m
iny g
hmotnostná vlhkosť % hm.dm
4.1.2 Objemová vlhkosť
3
3
3
( )100% 100% 100% 3
1000
kde je objem voľnej vody m
objem suchého materiálu m
hustota vody kg m
w d v h dv
k d d
v
d
k
m m V w qw obj obj obj
q V V
V
V
q
objemová vlhkosť % obj.vw
4.1.3 Vlhkostná bilancia
,
h,
( )100% .
w= 100% . 4
kde je hmotnosť vlhkej vzorky g
hmotnosť vysuš
u dh
d
h
w
d
m mw hm
m
hmw
m
m
enej vzorky g
hmotnosť vzorky nasýtenej vodou gdm
Svf UBP
31
4.1.4 Nasiakavosť
2
5
kde je nasiakavosť stavebnej hmoty vodou kg m
koeficient nasiakavosti k
G w t
G
w
2 0,5g
hmotnosť kvapaliny g
čas h
k
m h
m
t
4.1.5 Rovnovážna vlhkosť
Materiály v stavebnej konštrukcii absorbujú vodnú paru z ovzdušia až do
rovnovážneho stavu. Jedná sa o vlhkosť, ktorá sa vytvorila absorpciou v stavebnej látke,
uloženej vo vzduchu pri danej teplote a vlhkosti. Rovnovážna vlhkosť sa zvyšuje
s obsahom vodorozpustných solí, pri ich prekročeniu dochádza k nadmernej až kritickej
vlhkosti.
4.2 Transport vody a vlhkosti v pórovitých materiáloch
Vlhkosť má veľmi široký komplex účinkov na stavebné konštrukcie. Šíri sa
pórovitými stavebnými materiálmi v plynnej aj v kvapalnej fáze. Vedenie kvapaliny
v konštrukcii obvykle delíme na mechanizmy difúzne pre vodnú paru a kapilárne pre
vedenie kvapaliny.
4.2.1 Difúzia
Dôsledkom vyrovnávania teplôt a parciálnych tlakov medzi exteriérom
a interiérom vzniká tok vlhkosti a tok tepla obalovými konštrukciami. Smer difúzneho
toku je daný snahou vyrovnania existujúcich rozdielov z miesta s vyššou koncentráciou
vodných pár (teplejšie miesto) do miesta s nižšou koncentráciou (chladnejšie miesto).
Tento transport sa nazýva difúzia.
V praxi nás hlavne zaujíma schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru ktorá je
udávaná súčiniteľom difúzie vodnej pary alebo faktorom difúzneho odporu .
Obecne by mala skladba vrstvenej obalovej konštrukcie koncipovaná tak, aby
difúzny odpor jednotlivých vrstiev od interiéru smerom do exteriéru klesal.
4.2.2 Sorpcia
Stavebné materiály v konštrukcii pohlcujú vodné pary z ovzdušia až do
dosiahnutia rovnovážneho stavu, ktorý závisí na teplote prostredia a parciálneho tlaku
vodnej pary. Pri sorpcii sa molekuly vody na povrchu pevnej fázy zhusťujú pokým sa
Svf UBP
32
nevytvorí kompaktný vodný film. množstvo takto viazanej vody činí 1,5 -2 %
hmotnostných jednotiek celej pórovitej hmoty.
4.2.3 Kapilárne vedenie vlhkosti
Je charakteristické pre vodou zmáčané materiály, čo je väčšina stavebných
materiálov. Pri kontakte pórovitého materiálu s vodou dochádza k intenzívnemu
nasávaniu vody nezávisle od sklonu póru. Vzlínajúca vlhkosť je najčastejší spôsob
vlhnutia konštrukcií vystavených pôsobeniu zemnej vlhkosti. Povrchové napätie
spôsobuje, že stĺpec kvapaliny sa pohybuje v smere výslednice síl. V kapiláre
s kruhovým prierezom pôsobí povrchové napätie na stykovej ploche v oblasti obvodu
póru.
Maximálna výška vzlínania vlhkosti (vody) v kapilárach:
0,149 cm 6
kde je polomer kapilári cm
hr
r
Priemer kapilár v murive sa pohybuje okolo 510 m , tomu zodpovedá výška
vzlínania cca 1,49m. Uvedenú hodnotu potvrdzujú merania z praxe, keďže väčšina
starších objektov je zavlhčená do výšky 1,5 m nad terénom.
Rýchlosť vzlínania
cos 7
4
kde je viskozita kvapaliny
h výška vzlínania vlhkosti m
r polo
rv
h
mer kapilári m
povrchové napätie kvapaliny N m
uhol zmáčania medzi kvapalinou a stenou kapilári °
Čas ktorý potrebuje kvapalina na dosiahnutie výšky h
22
8cos
ht
r
So zmenšujúcim sa polomerom pórov rastie výška vzlínania, s rastúcim
polomerom sa zväčšuje množstvo vlhkosti prenikajúcej do muriva. Najväčší transport
vlhkosti vzniká pri póroch s polomerom 510 m .
Voda vzlínajúca z podzákladia je nasýtená množstvom rozpustených minerálov
a solí.
Svf UBP
33
Tieto látky vnášané do muriva vzlínaním postupne kryštalizujú a sedimentujú na
stenách pórov. Takto zmenšujú polomery pórov a dochádza k zmene pórovej distribúcie
čo má za následok vyššiu výšku vzlinutia, ktorú je možné pozorovať najme u starších
budov.
4.2.4 Povrchová kondenzácia
Pomer čiastočného tlaku vodnej pary pP a čiastočného tlaku nasýtenej vodnej pary
,,pP sa označuje ako relatívna vlhkosť vzduchu.
,,100 % 9p
p
P
P
Úplne suchý vzduch neobsahuje žiadnu vodnú paru, 0% , vzduch ktorý je
vodnou parou úplne nasýtený, má 100%
Čiastočný tlak vodných pár určuje vzťah :
,,
10100 %
pp
PP
Percento nasýtenia vodnou parou je závislé na teplote. Ak nastane vyrovnanie
parciálnych tlakov, dosiahla relatívna vlhkosť vzduchu 100 %. Akýkoľvek ďalší pokles
teploty alebo ďalšie zvýšenie hodnoty ,,pP znamená, že všetka nadbytočná vodná para
ihneď skondenzuje na povrchu najbližšej pevnej hmoty. Kondenzácia sa prejavuje
v rôznych formách napríklad ako hmla, rosa, vlhké mapy na omietke a podobne.
4.2.5 Vysúšanie
V počiatočnej fáze vysýchania stavby sa jedná o voľné vyparovanie do okolitého
prostredia, po určitej dobe sa vyparovacia zóna posunie do vnútra konštrukcie, voľné
vyparovanie už nemôže ďalej pokračovať a vodná para sa najprv musí dostať difúziou
k povrchu prvku a až potom sa odtiaľ vyparí do vonkajšieho prostredia.
Proces vysýchania stavebných materiálov závisí na teplote a parciálnom tlaku
vodných pár, rýchlosti prúdenia vzduchu, jeho teplote a vlhkosti. Optimálne podmienky
vznikajú v prostredí so suchým prúdiacim vzduchom s vyššou teplotou, než má vlhká
konštrukcia.
Svf UBP
34
Podľa Cadiergusa je doba pre vysušenie neomietnutého muriva daná vzorcom:
2 11
kde je doba vysušenia dni
d hrúbka muriva cm
S faktor závislí
t S d
t
2 na druhu stavebného materiálu dni cm
Podľa tohto vzorca trvá vysušenie muriva z tehly plnej pálenej o hrúbke 45 cm
567 dní. Čo zodpovedá hodnotám dosiahnutým v stavebnej praxi.
Pomalšie schnutie zavlhnutého muriva je možné pozorovať u muriva kde je na
jeho povrchu väčší výskyt výkvetov solí. Podľa rôznych údajov sa z 1m2 odparí za deň
0,8 až 1,2 l vody v závislosti na koncentrácii a druhu solí.
Použitie hydrofobizačných prostriedkov pre odstraňovanie vlhkosti z muriva je
principiálne úplne nevhodné. Namiesto zníženia vlhkosti vysýchaním do okolitého
prostredia dochádza k hromadeniu vlhkosti za difúzne nepriepustnou clonou alebo
vystúpením vlhkosti nad hranicu pôvodnej vlhkosti.
Svf UBP
35
5 Vplyv vlhkosti na mechanicko-fyzikálne vlastnosti
materiálov
Zo všeobecných informácií je zrejmé zníženie pevnosti v tlaku pórovitých
stavebných materiálov vplyvom zvýšenej vlhkosti. Výnimku zastupujú iba betónové
konštrukcie, ktorým vlhkosť, ak nie je doprevádzaná mrazom alebo zvýšenou
chemickou agresivitou, prospieva a pevnosť naopak zvyšuje.
5.1 Pevnosť muriva v závislosti na vlhkosti
U murovaných konštrukcií je veľmi dôležitým faktorom druh a kvalita spojovacej
malty. Veľmi negatívny vplyv na konštrukcie má kombinácia pôsobenia mrazu
a vlhkosti, vplyvom vlhkosti dochádza obvykle k zmäkčeniu a zníženiu modulu
pružnosti. Tým sa zvyšuje riziko deformácií.
Tab. 3 Pevnosť muriva a malty v závislosti na vlhkosti
Materiál Pevnosť
MPa
vlhkosť
%
Pevnosť
MPa
vlhkosť
%
Pomer pevnosti
Murivo Suché nasiaknuté
Pevnosť v tlaku 16,1 1,95 7,68 16,81 0,48
Ťah za ohybu 3,30 1,95 1,14 16,81 0,35
Malta Suché nasiaknuté
Pevnosť v tlaku 1,06 0,86 0,83 13,45 0,78
Ťah za ohybu 0,34 0,86 0,08 13,45 0,24
5.2 Trhliny
Veľmi významným a viditeľným indikátorom poruchy konštrukcie bývajú trhliny.
Pri procese porušovania vznikajú v konštrukciách lokálne poruchy. Je veľmi dôležité
správne rozhodnúť či sa jedná o poruchy zapríčinené preťažením konštrukcie alebo sa
jedná o procesy teplotne -vlhkostných objemových zmien, alebo prípadné dotvarovanie
konštrukcií.
Svf UBP
36
Konštrukčne podmienené trhliny –staticky významné
Omietkou podmienené trhliny – staticky nevýznamné
Kombinované trhliny omietkou alebo konštrukciou
Poloha a smer trhliny závisí na stave napätia v konštrukcii a na jej skladbe. Smer
trhlín je kolmý na smer pôsobenia síl, ktoré sú príčinou ich vzniku, čo umožňuje
odvodiť zdroje síl a tým odhaliť pôvod vzniku trhlín.
V prípade tehlového muriva vznikajú behom jeho porušovania trhliny buď
v tehlách alebo v maltových špárach. Pri murovaných konštrukciách rozoznávame
trhliny na šmykové a ťahové.
Šmykové trhliny v murive sa vyskytujú zriedkavo, vznikajú skôr v ložných
špárach alebo v zvislých rovinách, v ktorých sa stretávajú dve na seba kolmé steny.
Vznik takejto trhliny svedčí o vzájomnom posune konštrukcií.
Ťahové trhliny sa vyskytujú pri stĺpoch, pilieroch, a podobne u konštrukcií ktoré
sú väčšinou zaťažené zvislými silami, vznikajú z dôvodu priečneho pretvorenia
a vzniku priečnych ťahových síl. Smer trhlín je zvislí. Trhliny vznikajú v styčných
špárach a šíria sa z nich smerom hore a dole skrz hmotu tehál.
Za obzvlášť nebezpečné trhliny môžeme pokladať tie, ktoré vznikajú v hornej
respektíve v dolnej časti stĺpov alebo pilierov. Takéto trhliny sú signálom výrazného
statického narušenia a po ich zistení sa musia okamžite zaviesť príslušné opatrenia
(zmenšenie zaťaženia, zosilnenie prvku a podobne).
Tab. 4 Vplyv trhliny na súčiniteľ podmienok pôsobenia z hľadiska celistvosti muriva m
Šírka trhliny mm
m Šikmé trhliny Zvislé trhliny
0,95-0,85 0,1-0,6 0,1-1,2
0,84-0,7 0,7-2,0 1,3-4,0
0,7 2,0 4,0
Svf UBP
37
6 Vlhkostný prieskum
6.1 Klasifikácia vlhkosti
Vlhkosť stavebných materiálov sa spravidla vyjadruje ako vlhkosť hmotnostná hw
viď.4.1.1, ktorá udáva pomer hmotnosti vody obsiahnutej vo vzorku k hmotnosti sušiny.
Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610 hydroizolácie stavieb - sanácia
vlhkého muriva - základné ustanovenia.
Tab. 5 Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610
hw 3,0 % Vlhkosť veľmi nízka
3,0 % hw 5,0 % Vlhkosť nízka
5,0 % hw 7,5 % Vlhkosť zvýšená
7,5 % hw 10,0 % Vlhkosť vysoká
10,0 % hw Vlhkosť veľmi vysoká
Tab. 6 Vlhkosť z fyzikálneho hľadiska prijateľná
Stavebná hmota Relatívna vlhkosť %
35 60 70
Kameň 1,9 3,2 3,7
Tehla 0,9 1,5 1,7
Rozdiel medzi vlhkosťou zvýšenou a vysokou je rozhodujúci pre voľbu
dlhodobej, provizórnej, alebo radikálnej metódy sanácie. Vlhkosť zvýšená je hranicou
pre využitie povrchového sanačného opatrenia, nemusí spôsobovať viditeľné poruchy.
Vlhkosť vysoká podmieňuje návrh radikálnej sanačnej metódy, spôsobuje viditeľné
poruchy. Klasifikácia hmotnostnej vlhkosti muriva je daná predovšetkým potrebou
využitia daného priestoru .
Svf UBP
38
Tab. 7 Hmotnostný obsah vody v murive v závislosti od prevádzky
Typ budovy Časť budovy hw zvýšená
%hm
hw vysoká
%hm
Objekty určené k bývaniu Izby 4 6
Interiérové chodby 5 6
Exteriérové chodby 6 7
Omietnuté pivnice 8 10
Suterény komerčne
využívané
Miestnosti 5 7
Chodby a schodiská 6 7
Školy, banky,
administratívne budovy
Pracoviská, učebne 4 6
ostatné 6 6
Zhromažďovacie
priestory
7 8
Múzeá a galérie 5 7
Kostoly a nevytápané haly 8 9
Archívy a sklady papiera 4 6
fasády Sanačné malty, omietky 9 11
ostatné 7 9
Opukové, tehelné murivo špárované sanač. mat. 9 13
Svf UBP
39
7 Spôsoby znižovania vlhkosti konštrukcií
Návrhy vytvoriť primerane suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov sa
delí na štyri základné spôsoby :
Odvod zavlhlého vzduchu, umožnenie prestupu vodnej pary do atmosféry
Vytvorenie clôn v murive a miestach prenikania vlhkosti do konštrukcií
Zhromažďovanie a odvádzanie vody do oblastí pre stavbu neškodných
Povrchové úpravy zabezpečujúce odparovanie vlhkosti ako riešenie hlavné
respektíve doplňujúce
Zovšeobecnením môžeme sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie,
ktoré technologicky predpokladajú dielčie zásahy do konštrukcií. Nie je možné
odstránenie vysokej vlhkosti riešiť úpravou jedinou vždy sa jedná o kombináciu úprav.
Tab. 8 Prehľad metód a ich aplikácie
Metóda :
najvhodnejšia metóda
možné použitie metódy
Príčina a druh vlhkosti
Vzlínajúca vlhkosť
Níz
ka w
≤ 4
% h
m.
Zvý
šená
4 %
hm
.≤ w
≤ 7
,5 %
hm
Vys
oká
7,5
% h
m.≤
w ≤
10,5
% h
m
Veľ
mi v
ysok
á 10
,5 %
hm
.≤ w
atm
osfé
rick
á
prev
ádzk
ová
kond
enzačn
á
Vkladanie pásov, dosiek fólií, plechov
Aplikácia zvláštnych povlakov, omietok, ďalších
hmôt, úpravy difúzne alebo utesňovacie
Elektroosmózy
Vzduchové úpravy
Horizontálne a vertikálne clony, infúzne vrty
Stavebné úpravy okolia, odvodnenie
Svf UBP
40
8 Príklad návrhu odvlhčenia suterénu meštianskeho
domu
8.1 Popis historickej budovy
8.1.1 Situovanie
Objekt sa nachádza v severovýchodnom kvadrante stredovekej časti MPR Košice.
Hlavný objekt je situovaný na západnej strane hĺbkovo orientovanej parcely, s
orientáciou hlavnej fasády do Kováčskej ulice. Na hlavný objekt sa napája úzke severné
dvorové krídlo. Priečne východné krídlo objektu, uzatvárajúce pôvodnú parcelu v jej
východnej časti s orientáciou uličnej fasády do Hrnčiarskej ulice bolo asanované. Tento
dom tvorí súčasť radovej zástavby východnej strany Kováčskej ulice Blok bol ukončený
z Vodnej ulice radovou zástavbou piatimi menšími domami, situovanými na parcelách
priečne deliacich úzky pás priebežného pozemku od Kováčskej po Hrnčiarsku ulicu. Po
asanácii celej zástavby zo severnej strany až po Vodnú ulicu v druhej polovici 20.
storočia. Objekt na Kováčskej č.49 uzatvára zo severozápadnej strany tento mestský
blok a na asanovanom území je zriadené parkovisko.
Obr. 4 Katastrálna mapa starého mesta Košice z roku 1840
Svf UBP
41
Obr. 5 Ortofoto mapa kováčskej ulice
8.1.2 Stavebno-historický vývoj
Meštiansky dom bol postavený v 1. polovici 17. storočia, pravdepodobne na
starších základoch. Je evidentné, že parcelácia objektu pochádza zo stredoveku.
Predpokladáme, že objekt je postavený na pôvodnej stredovekej parcele. V 18. storočí
bol objekt upravovaný a v 2. polovici 19. storočia bola upravená jeho hlavná fasáda,
ktorá sa zachovala dodnes. Pravdepodobne po náhlom poškodení krovu a strechy došlo
v prvej polovici 20. storočia k vzniku nového krovu, ktorý sa na základe úspornej
konštrukcie, odtlačkov na severnom štítovom múre v podkroví a výšky hrebeňa javí ako
dočasný.
Obr. 6 Fotografia čelnej fasády z roku 1972
Svf UBP
42
V 2. polovici 20. storočia bola vykonaná zmena dispozície na 2. nadzemnom
podlaží hlavného objektu, úprava hlavného schodiska, úprava tvaru a prekrytie pavlače
na dvorovej fasáde hlavného objektu, použitie novodobých materiálov na výplne
niektorých vnútorných aj vonkajších otvorov a boli realizované obklady, podhľady
stropov dvorového krídla a nové podlahy.
Kedy došlo k výstavbe súčasného objektu, pravdepodobne došlo k zaklenutiu
suterénu, výstavbe nadzemnej časti s valenými hrebienkovými klenbami s proti
stojatými lunetami v prejazde a v severnom trakte
8.1.3 Pôvodné dispozičné a konštrukčné riešenie
Pôvodne renesančný meštiansky dom zaberá pôdorysný tvar písmena „L", s
hlavným objektom orientovaným do Kováčskej ulice, na ktorú nadväzuje dlhé úzke
severné dvorové krídlo. Z východnej strany je parcela uzatvorená štítovým múrom
nového dvojpodlažného objektu
Objekt na Kováčskej č.49 má dve nadzemné a jedno podzemné podlažie. Hlavný
objekt je dvojtraktový, krajný južný trakt tvorí v I. NP prejazd do dvora. Severné
dvorové krídlo je jednotraktové. Hlavné schodisko sa nachádza vo východnom
ukončení hlavného objektu, v mieste napojenia hlavného objektu a dvorového krídla,
vertikálne prepája obidve nadzemné podlažia objektu. Suterén je sprístupnený
schodiskom, umiestneným pod schodiskovým priestorom na 1. NP, so samostatným
uzatvoreným vstupom oproti prejazdu. Do podkrovia vedie schodisko z 2. NP,
umiestnené vo východnej polovici severného dvorového krídla, pri severnom štítovom
múre. Dvorová fasáda hlavného objektu, severného dvorového krídla a štítové múry
susediacich objektov z východnej a južnej strany uzatvárajú dlhý úzky dvor.
Obr. 7 Pôdorys 1.PP – pôvodný stav
Svf UBP
43
Obr. 8 Pôdorys 1.NP – pôvodný stav
Obr. 9 Pôdorys 2.NP – pôvodný stav
Obr. 10 Rezopohľad dvorovým krídlom
Nosný konštrukčný systém historickej budovy je stenový, obojsmerne
usporiadaný. Zvislé nosné aj stužujúce konštrukcie nadzemných podlaží sú vymurované
z plných pálených tehál. Steny podzemného podlažia tvorí zmiešané murivo z tehál
a kameňa. Hrúbky nosných a stužujúcich konštrukcií sa pohybujú v rozmedzí od 300 do
900 mm. Nosné murivo je murované pravdepodobne na vápennú maltu a čiastočne tvorí
obvodový plášť budovy. Do výšky sokla je murivo v prevažnej miere zmiešané.
Svf UBP
44
Vodorovné nosné konštrukcie jednotlivých nadzemných podlaží tvorí
konštrukcia dreveného trámového stropu. Nad podzemným a prvým nadzemným
podlažím statickú funkciu preberajú valené a hrebienkové klenby s proti stojatými
lunetami.
Konštrukcie schodísk v objekte sa nachádzajú tri kamenné schodiská čiastočne
votknuté do murovanej konštrukcie hlavné schodisko vedúce na druhé nadzemné
podlažie je trojramenné s drevenou nášľapnou vrstvou, schodisko vedúce do suterénu je
dvojramenné a je umiestnené pod schodiskom hlavným so samostatným vstupom.
Schodisko vedúce do podkrovia je jednoramenné a poškodené priebežnou trhlinou.
Strešná konštrukcia budovy je z časti tvorená sedlovou a z časti pultovou
strešnou konštrukciou nosnú konštrukciu strechy tvorí drevený krov. Ide o kombináciu
stojatej a ležatej stolice na väzných trámoch. Celkový stav nosnej konštrukcie je
nevyhovujúci, nakoľko sú prerezané väzné trámy niektoré krokvy sú napadnuté hubami
a drevokazným hmyzom v častiach narušeného strešného plášťa. Strešná konštrukcia
má krytinu z falcovaného pozinkovaného plechu uloženého na latovaní.
Podlahy a dlažby v budove na chodbách sú podlahy s terazzovou povrchovou
úpravou, v obytných častiach drevené vlysované podlahy, v sociálnych zariadeniach je
použitá keramická dlažba a v skladoch a podzemnom podlaží je použitá betónová
mazanina.
Výplňové konštrukcie sú v dobrom technickom v časti kaviarne sú použité okná
s tepelnoizolačným dvojsklom a dreveným rámom v ostatných prípadoch sa jedná
o dvojité okná s jednoduchým zasklením s dreveným rámom.
Povrchové úpravy na celom objekte z interiéru aj exteriéru tvoria vápenné
štukové omietky, omietky prejazdu, hlavnej fasády a dvorovej fasády sú použité
sanačné omietky. V interiéry sa nachádzajú vápenné omietky kombinované
s keramickým obkladom
Napojenie na inžinierske siete v budove sa nachádzajú prípojky plynu, elektriny,
vody a aj kanalizačná prípojka.
8.2 Prieskum pred sanáciou
Prieskum bol vykonaný v júny 2007. Cieľom prieskumu bolo zistiť príčiny
zavlhnutia a stav vlhkosti muriva suterénu a príčiny vlhnutia muriva. Súčasne sme zistili
druh muriva suterénu a geologický profil zeminy obklopujúcej budovu pri prieskume sa
Svf UBP
45
spravili 2 kopané sondy zo severnej strany, zo západnej strany nebolo možné uskutočniť
odkop kvôli existujúcemu chodníku z kamennej dlažby, taktiež by sa obmedzila
prevádzka kaviarne, v suteréne z interiéru sa vykonalo sedem sond. Na obrázku sú tieto
sondy označené ako Sa až Si. V zemine sa našlo veľa stavebného materiálu
pravdepodobne pozostatky asanovanej budovy v polovici 19. storočia. Taktiež sa našlo
ílové jadro zhruba 1 m pod niveletou súčasného terénu. Ílové jadro malo plniť funkciu
zvislej hydroizolácie avšak vplyvom rôznych stavebných úprav bola narušená jeho
funkcia. Hladina podzemnej vody sa nenachádza nad základovou škárou. Voda
a vlhkosť sa v takýchto podmienkach ľahko dostala k suterénnemu murivu, ktoré
následne vlhlo. K zvýšeniu vlhkosti prispela aj asanácia vedľajšej budovy a následné
vytvorenie asfaltovej plochy pre parkovisko zo severnej strany, kde sa voda akumuluje
a tlačí k murivu. Taktiež postupné zvyšovanie nivelety terénu zapríčinilo zhoršenie
hydro-fyzikálnych podmienok celej stavby. Vykopané sondy umožnili odber vzoriek
z vonkajšej strany muriva. Vzorky boli odobraté aj z vnútornej strany. Odber
z vonkajšej strany sa uskutočnil vo výške 0,5; 1,5 a 2,5 m zo strany vnútornej vo výške
0,5 a 1,5 m, meranej od podlahy suterénu.
Obr. 11 Schéma realizácie odberu vzoriek
Najprv bol vyvŕtaný otvor elektrickou vŕtačkou do hĺbky 150 mm tak aby sa
vytvoril dostatočne veľký otvor pre odber vzorky. Vzorky hmotnosti okolo 150 g boli
odobraté malým dlátom a uložené do sklenených uzatvárateľných a označených nádob.
Pri odbere sa ukázalo že murivo bolo zhotovené ako zmiešané v nad základovej časti
(fylit + tehla PP). Vzorky pre zistenie objemovej vlhkosti boli odobraté vždy z tehlovej
Svf UBP
46
časti muriva, kvôli objektívnosti výsledkov. Pre meranie bola použitá klasická –
hmotnostná metóda zisťovania hmotnostnej vlhkosti muriva.
Vzorky boli označené následne odvážené na elektronickej váhe, potom sa sušili
pri teplote 105 – 110 °C po vysušení sa opätovne zvážili a hmotnostnú vlhkosť hw
každej vzorky som vypočítal zo známeho vzťahu.
Obr. 12 Sklenené nádoby s gumovým tesnením s odobratými vzorkami muriva hmotnosti cca 150 g
Obr. 13 Schéma suterénu s vyznačenými miestami odberu vzoriek muriva
Svf UBP
47
Tab. 9 Vypočítané hodnoty hmotnostnej vlhkosti
sonda hmotnostnú vlhkosť %hw
vo výške na podlahou v m
0,5 1,5 2,5
Vonkajšie sondy
aS 7,9 5,5 4,8
bS 8,2 6,3 5,0
Vnútorné sondy
cS 4,1 2,0 -
dS 3,0 1,5 -
eS 3,3 1,7 -
fS
2,9 1,8 -
gS
4,0 2,0 -
hS 4,2 2,5 -
iS 3,8 1,9 -
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že vlhkosť stien pri vonkajšom líci je podstatne
vyššia ako pri vnútornom líci. Vlhkosť sa úmerne s výškou znižuje tak na vonkajšej ako
aj na vnútornej strane muriva.
Z vyhotovených sond vyplynulo, že najnižšia okrajová hodnota hmotnostnej
vlhkosti je pri sonde Sf a to 2,9 %. Pri návrhu sanácie som vychádzal z tejto hodnoty,
a to tak, že navrhované riešenie v konečnom dôsledku zabezpečí zníženie vlhkosti pod
zistenú minimálnu okrajovú hodnotu. Najvyššia prípustná vlhkosť hw na hranici
prevlhnutia a to 2,6%hw .
Pre vysušovanie muriva nemôže byť uvedená hodnota hraničná, pretože vlhkosť
v murive kolíše v závislosti od času počas celého roka. Preto je zavedený zmenšovací
súčiniteľ ( c ) na stanovenie miery vysušenia. Pre mieru vysušovania hw platí vzťah .
maxhw c w
c – zmenšovací súčiniteľ c=0,8
8 2,6 2,1%hw
Na základe príčin vlhnutia stien sa potom rozhoduje pre voľbu metódy
dodatočného odstraňovania vlhkosti. Musí sa však vybrať taká metóda, ktorá by
Svf UBP
48
natrvalo zabezpečila stav kde bude hmotnostná vlhkosť celoročne pod 2,1 % v celom
murive a to aj na najnižšom mieste steny. Pri tomto stave steny sa neprejavuje vlhkosť,
škodlivé plesne či výkvety. O správnej voľbe sa je možné presvedčiť až rok po
zrealizovaní sanačných opatrení opätovným meraním hmotnostnej vlhkosti muriva.
Nakoľko pri prieskume na stredných múroch a na vnútorných priečkach nebola
pozorovaná žiadna zvýšená vlhkosť boli vykonané len kontrolné sondy. Ani jedna
vzorka odobratá z týchto sond nemala väčšiu vlhkosť ako 1,7%. Čo je nižšia hodnota
ako 2,1%hw . Prieskum teda preukázal, že do muriva v suteréne sa dostáva voda
a vlhkosť po celej výške zapustenej časti budovy, ale taktiež základovou škárou.
8.3 Vyhodnotenie prieskumu
Vlhkostný prieskum
Zvýšená až vysoká vlhkosť siaha do výšky 0,5 – 1,2 m nad upraveným
terénom
Hmotnostná vlhkosť muriva v suteréne bola zistená od 1,5 do 8,2%
Porometrická skúška - nie je
Obsah solí – nezistený
PH muriva je väčšie ako 6
Neboli zistené bludné prúdy
Podzemná voda nie je agresívna
Nebola zistená biologická aktivita v interiéri
Na severnej fasáde sa nachádzajú lišajníky
Nebola zistená havária kanalizačných a vodovodných rozvodov pri objekte
Svf UBP
49
Svf UBP
50
Obr. 14 Grafy Sa – Si priebehu hmotnostnej vlhkosti hw muriva
Príčiny zvýšenej vlhkosti
Hlavnou príčinou je zemná vlhkosť, ktorá sa prenáša priamym kontaktom zeminy
a neizolovaného muriva neizolovanej podzemnej časti objektu.
Časť zvýšenej zemnej vlhkosti je zapríčinená nedostatočnou ochranou základovej
špáry pred zrážkovou vodou
Netesné zvody a zlé detaily oplechovania
Sokel s vysokým difúznym odporom bez prevetrania
Suterén je nevykurovaný
Nedostatočná výmena vzduchu
Zrušenie vetracích otvorov v suteréne
Chýbajúca ochrana komínového telesa pred prenikaním zrážkovej vody
Svf UBP
51
8.4 Možné riešenia sanácie
Podľa vyhodnotenia výsledkov prieskumu a porovnaním s tab. 7. a tab. 8.
prichádzajú do úvahy tieto sanačné opatrenia :
Mechanické vkladanie dodatočnej hydroizolačnej vrstvy
Vzduchové úpravy
Horizontálne a vertikálne clony a infúzne vrty
Stavebné úpravy okolia a odvodnenie stavby
Keďže murivo suterénu je tvorené ako zmiešané (kameň, tehla) podrezávanie
respektíve vybúravanie častí muriva a vkladanie dodatočnej hydroizolačnej vrstvy by
bolo veľmi náročné v časti suterénu.
Taktiež vytvorenie infúznych vrtov a prevedenie chemickej injektáže pri takejto
skladbe konštrukcie by neprinieslo požadovaný výsledok vytvorenia súvislej
hydroizolačnej vrstvy z dôvodu rôznej pórovitosti kameniva a tehly.
Do úvahy pripadá kombinácia stavebných úprav okolia, vytvorenie drenáže,
vzduchových izolačných systémov, pravidelného vetrania suterénu a temperovania
miestností.
8.4.1 Riešenie sanácie
Vytvorenie novej prevetrávanej podlahy v suteréne s využitím dvoch
komínových telies na odvetranie vlhkosti do vonkajšieho prostredia
Vytvorenie novej podlahy v 1.NP nad podpivničenou časťou s difúzne
otvorenými vrstvami podlahy
Obnovenie 2. zasypaného odvetrávacieho otvoru na hlavnej fasáde
Vytvorenie drenáže a zásypu s použitím liaporu (lepšie tepelno-technické
vlastnosti než štrk) zo severnej a západnej objektu
Riešenie sanácie predstavuje kombinácia klasických metód vysušovania muriva
a taktiež úpravu terénu okolia a vytvorenie drenážneho systému. Zo severnej strany sa
odstráni zemina od suterénneho obvodového muriva a vytvorí sa drenážny systém ktorý
obmedzí prenikanie vody k murivu suterénu a zabezpečí jeho odvetrávanie. Pri
realizácii odkopu bude zrealizovaný dočasný oporný systém pre stabilizovanie klenby
suterénu. Zo strany západnej sa taktiež odstráni zemina na šírku 600 mm od obvodovej
steny, vytvorí sa drenáž ukončená v trativode, odstránená zemina sa nahradí štrkom
Svf UBP
52
a opätovne sa uloží dlažba chodníka do zhutneného pieskového lôžka. Keďže nie je
možné zhotovenie stupňovitého odkopu z tejto strany bude zhotovené paženie a práce
budú realizované po častiach.
Taktiež po odkope budú vykonané ďalšie sondy pre zistenie hmotnostnej vlhkosti
muriva západnej fasády, ktoré sme nemohli vykonať, ak by zistená vlhkosť bola vyššia
ako sme predpokladali na základe odobraných vnútorných vzoriek bude navrhnuté iné
sanačné opatrenie (napríklad vytvorenie uzavretého anglického dvorčeka z vonkajšej
strany muriva). Murivo bude z vonkajšej strany očistené, vyšpárovné do hĺbky 15 mm
ktoré budú následne vyplnené sanačnou maltou a ošetrené fungicídnym náterom,
v prípade vysokej degradácii muriva budú jeho časti nahradené murivom novým.
V suteréne budú odstránené podlahy v celej ploche a vytvorí sa nová odvetrávaná
podlaha s izoláciou proti zemnej vlhkosti.
Odstránené budú existujúce omietky z klenieb a obvodových stien, murivo bude
očistené a vyšpárované do hĺbky 20 mm. Na časti klenieb bude nanesená sanačná
omietka, zvislé murivo nebude omietnuté aby sme zvýšili odparovaciu plochu muriva.
Murivo bude ošetrené fungicídnym a hydrofóbnym náterom. Všetky práce budú
vykonané v letnom období, po ukončení sanačných prác bude možné uviesť suterén do
prevádzky.
Po roku prevádzky bude možné vykonať posanačný prieskum na miestach
predchádzajúcich sond, ktorý preukáže vhodnosť navrhovaného sanačného opatrenia,
pokiaľ vlhkosť klesne pod naše predpokladané maximum bude možné murivo
z vonkajšej strany zatepliť minerálnou vlnou čo prispeje k zlepšeniu tepelno-
technických vlastností muriva a zníženiu tepelných strát. Severná fasáda bude zateplená
minerálnou vlnou, z priložených fotografií vyplýva, že po zrealizovanom čiastočnom
zateplení sa výrazne znížila kondenzačná vlhkosť v časti prevádzky kaviarne. Bohužiaľ
toto zateplenie bolo len čiastočné a navrhnuté len odhadom, bez tepelno-technického
výpočtu ktorý by zohľadnil prerušované vykurovanie, zmiešané a čiastočne navlhnuté
murivo.
Svf UBP
53
Obr. 15 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu - pôdorys
Obr. 16 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu – priečny rez
Svf UBP
54
9 Záver
Zámerom diplomovej práce bolo popísať pôsobenie vlhkosti na stavebné
konštrukcie a jej dôsledky. Dôležitosť znalosti spôsobov šírenia vlhkosti v stavebnej
konštrukcii pre vypracovanie odborného posudku a správneho výberu metódy sanácie.
Na uvedenom príklade spôsobu sanácie suterénu bola použitá kombinácia
klasických metód dodatočného odstraňovania vlhkosti, bolo možné využiť aj iné
spôsoby dodatočnej sanácie muriva, ktoré by boli schopné zabezpečiť rýchlejšie
odstránenie vlhkosti z muriva, avšak odvlhčovanie historickej stavby musí byť proces
postupný a pomalší ako pri sanácii mladších budov.
Klasické metódy dodatočného odstraňovania vlhkosti muriva naďalej zostávajú
aktuálne v prípadoch, ak by moderné metódy boli menej účinné, pracnejšie alebo
nákladnejšie.
Svf UBP
55
Zoznam použitej literatúry
[1] KOS, J. ŠEREDA. M.: Praktické metody vysoušení zdiva. Praha, 1966
[2] SMUTNÝ, M. a kol.: Energetická efektívnosť obnovy historických budov. Bratislava: EUROSTAV, 2005
[3] CHMÚRNY, I.: Tepelná ochrana budov. Bratislava: Jaga, 2003
[4] ADAMSKÁ, G. – MINAROVIČOVÁ, K. - VARGOVÁ, A.: Konštrukcie pozemných stavieb I Spodná stavba. Bratislava: STU, 2005
[5] NEUMANN, D. a kol.: Stavebné konštrukcie I. Bratislava: Jaga, 2005
[6] PUŠKÁR, A. a kol.: Obvodové plášte budov. Bratislava: Jaga, 2003
[7] ŠKABRADA, J.: Konstrukce historických staveb. Praha: Argo, 2003
[8] ALBERTI, L.B.: Deset knih o stavitelství. Praha: Statní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1956
[9] BLAICH, J.: Poruchy staveb. Bratislava: Jaga, 2001
[10] PUME, D.: Metody stanovení stávajících charakteristik v konstrukcích. In Sanace a rekonstrukce staveb. Praha: Česká stavební spoločnosť, 1998,
[11] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 1. Praha: Grada Publishing, 1999
[12] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 2. Praha: Grada Publishing, 1997
[13] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 3. Praha: Grada Publishing, 1999
[14] BARTÁK, K.: Fasády a jejich rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 1995
[15] JIŘÍK, F.: Komíny. Praha: Grada Publishing, 1999
[16] JURÍČEK, I.: Technológia pozemných stavieb 1. Bratislava: Alfa, 1992
[17] KOS, J.: Rekonstrukce pozemních staveb. Brno: CERM, 1999
[18] CHMÚRNY, I.: Tepelná ochrana budov transparentními konstrukcemi. In Stavební ročenka 2002. Bratislava: Jaga, 2002
[19] STN 73 0540 : Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Názvoslovie, požiadavky a kritériá, 1977
[20] STN 73 0540 : Zmena 5, Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Názvoslovie, požiadavky a kritériá, 1997
[21] STN 72 2605 : Stanovenie hmotnosti objemovej hmotnosti a nasiakavosti. Stanovenie mechanických vlastností, 1979
[22] STN 73 0038 : Navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií pri prestavbách, 1987
[23] STN 73 0610 : Hydroizolácia stavieb – Sanácia vlhkého muriva – Základné ustanovenia, 2000
[24] Směrnice WTA 4-5-99: Posudzovanie zdiva, diagnostika zdiva, ČSS – WTA CZ, Praha, 2004
Svf UBP
56
Prílohy
Príloha A: Hodnotenie energetickej efektívnosti obnovy historickej budovy
Príloha B: Technická správa
Príloha C: Fotodokumentácia
Príloha D: Zoznam výkresovej dokumentácie
Príloha E: Výkresová dokumentácia
Príloha F: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy v
elektronickej podobe.
Svf UBP
57
1 Hodnotenie energetickej efektívnosti obnovy
historickej budovy
1.1 Posúdenie fragmentov konštrukcií
1.1.1 Posúdenie existujúcich konštrukcií
Okrajové podmienky pre teplotnú oblasť mesta Košice kde sa historická budova
nachádza v nadmorskej výške 208 m.n.m.
e
i
15 - vonkajšia výpočtová teplota;
20 - vnútorná výpočtová teplota;
84% - relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu;
50% - relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu;
ae
ai
C
C
Ako modelový stav sa uvádza posúdenie vybraných fragmentov stavebných
konštrukcií v pôvodnom stave t.j. obvodových stien rôznych hrúbok a konštrukcií
stropov. Situácia je pri každej konštrukcii obdobná, preto uvádzam posúdenie na
jednom príklade. Ako príklad uvádzam podrobné posúdenie fragmentu obvodovej
nosnej konštrukcie hr. 700mm, ktorá je z vnútornej strany omietnutá sanačnou omietkou
a zo strany vonkajšej omietkou vápennou. Pri výpočte uvažujem so zabudovanou
vlhkosťou, ktorá zhoršuje tepelno-technické vlastnosti materiálu. Ostatné konštrukcie
boli počítané obdobným spôsobom podľa STN 730540 – 2 (2002) preto uvádzam len
vypočítaný súčiniteľ prestupu tepla.
Svf UBP
58
Posúdenie pôvodnej obvodovej steny hr. 700 mm
TYP KONŠTRUKCIE : Obvodová stena, severná – starý stav
Rekonštrukcia
TEPELNÝ TOK : Vodorovne
POŽADOVANÝ TEPELNÝ ODPOR 2 1 2,00 NR m K W
POŽADOVANÝ SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA 2 1 0,46 NU W m K
VNÚTORNÁ POVRCHOVÁ TEPLOTA , ,80si N si si
=16,41+1,00=17,41°C
Odpor pri prestupe tepla :
siR 0,13 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W
Odpor pri prestupe tepla pre výpočet kondenzácie a povrchových teplôt :
siR 0,25 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W
Vnútorná povrchová teplota :
Si 14,81 °C Táto požiadavka sa nevzťahuje na presklené výplne
NÁVRHOVÉ TEPLOTY : NÁVRHOVÉ RELATÍVNE
VLHKOSTI :
interiér exteriér interiér exteriér
ai 20 °C ae -15 °C i 50% e 84%
SKLADBA KONŠTRUKCIE :
N
O
NÁZOV
d
m
L
(W/m K)
C
(J/kg K)
3
(kg/m )
2
aM
kg m
1 Omietka 0.0100 0.7000 840.0 1600.0 6.0 0.0000
2 Murivo PPT 0.7000 0.7700 900.0 1800.0 9.0 37.8000
3 Omietka vápenná 0.0150 0.1100 850.0 400.0 11.0 0.1800
Svf UBP
59
SCHÉMA KONŠTRUKCIE :
POSÚDENIE KONŠTRUKCIE :
ODPOR KONŠTRUKCIE PRI PRECHODE TEPLA 0R 1,03 2 1m K W
SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA KONŠTRUKCIE U 0,83 2 1W m K
DIFÚZNY ODPOR KONŠTRUKCIE dR 3,5 10 110 m s
TEPLOTNÝ ÚTLM KONŠTRUKCIE V 1042,5
FÁZOVÝ POSUN TEPLOTNÉHO KMITU 0,3 h
POŽIADAVKA 1, N 0R R NEVYHOVUJE
POŽIADAVKA 2, NU U NEVYHOVUJE
POŽIADAVKA 3, Si Si,N NEVYHOVUJE
Množstvo kondenzujúcej vodnej pary KG : 0,0379 -2 -1kg.m rok
Množstvo vyparitelnej vodnej pary vG : 1,5174 -2 -1kg.m rok
POŽIADAVKA 4, kG vG JE SPLNENÁ
POŽIADAVKA 5, 2kG 0,5kg m JE SPLNENÁ
Svf UBP
60
Graf kondenzačnej zóny v pôvodnom murive.
Ku kondenzácii vodnej pary dochádza pri vonkajšej teplote nižšej ako -5 °C
Bilancia skondenzovanej a vyparenej vlhkosti podľa STN EN ISO 13788:
V konštrukcii dochádza v priebehu modelového roku ku kondenzácii.
Kondenzačná zóna 1 Na konci modelového roku je konštrukcia stále vlhká
1. Stena hr 600 mm
Vápenná omietka hr 20 mm
Tehla plná pálená hr 600 mm
Vápenná omietka hr 20 mm
Vypočítaná hodnota : U = 1,04 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =0,46 2 1W m K , požiadavka nie je splnená pretože NU U .
2. Strop nad podzemným podlažím
Terazzo hr 15 mm
Betónová mazanina hr 100 mm
Škvarový zásyp hr 150 mm
Klenba TPP hr 200 mm
Svf UBP
61
Vypočítaná hodnota : U = 0,99 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .
3. Strop nad 2.NP podlažím
Škvarový násyp hr 150 mm
Betónová mazanina hr 100 mm
Asfaltový pás hr 1 mm
Drevené debnenie hr 20 mm
Vzduchová vrstva hr 180 mm
Vápenná omietka hr 15 mm
Vypočítaná hodnota : U = 1,01 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =0,35 2 1W m K , požiadavka nie je splnená pretože NU U .
4. Strop nad podzemným podlažím
Terazzo hr 15 mm
Betónová mazanina hr 100 mm
Škvarový zásyp hr 150 mm
Klenba TPP hr 200 mm
Vypočítaná hodnota : U = 0,99 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .
1.1.2 Posúdenie kritických detailov
Posúdením dvojrozmerného šírenia tepla metódou plošných teplotných polí
pomocou programu Stavebná fyzika – AREA 2008. Výpočet pri ustálenom teplotnom
stave znázorňuje priebeh jednotlivých izoteriem a dokumentuje skutočnosť, že stena
v kúte nevyhovuje hygienickým kritériám, taktiež detail styku podlahy a muriva
nevyhovel tejto požiadavke. Vnútorná povrchová teplota musí spĺňať normovú
požiadavku - ,si N , ktorá je súčtom kritickej teploty na rast plesní a prirážky rosného
bodu. Norma požaduje, aby teplota na vnútornom povrchu podláh, stien a stropov bola
vyššia, nanajvýš rovná najnižšej vnútornej povrchovej teplote, ktorá sa stanoví pre
najmenej priaznivé vzájomné spolupôsobenie materiálovej skladbe a geometrie
stavebnej konštrukcie, vrátane tepelných mostov.
Svf UBP
62
Obr. 1 Priebeh izoteriem v zemine, murive a podlahe – pôvodný stav
Obr. 2 Priebeh teplotných zón – pôvodný stav
Svf UBP
63
Obr. 3 Priebeh izoteriem v kúte, murovaná konštrukcia pôvodný stav
Obr. 4 Priebeh teplotných zón v kúte – pôvodný stav
Svf UBP
64
1.1.3 Návrh koncepcie zámeru obnovy historickej budovy
Obr. 5 Pôdorys 1.NP – navrhovaný stav
Obr. 6 Pôdorys podkrovia – navrhovaný stav
Obr. 7 Rezopohľad – navrhovaný stav
Svf UBP
65
Obr. 8 Rezopohľad – navrhovaný stav
1.1.4 Rozbor tepelnotechnických vlastností po úprave konštrukcií
Ako už bolo spomínané, v budove sa nachádzajú obvodové konštrukcie murované
z tehál plných pálených, premenných hrúbok. Z tepelnotechnického výpočtu
a posúdenia konštrukcií v pôvodnom stave možno konštatovať, že uvedené konštrukcie
nevyhovujú požiadavkám normy STN 73 0540. Preto je nevyhnutné vykonať návrh
sanačných opatrení na zabezpečenie požadovaných parametrov súčiniteľa prechodu
tepla – U tak, že niektoré konštrukcie sa dodatočne zateplia. Z hľadiska možného
zateplenia jednotlivých vertikálnych konštrukcií sme obmedzení požiadavkami
pamiatkového úradu, ktorý striktne určuje, aké úpravy možno uskutočniť, aby sa
nenarušila pamiatková ochrana historickej budovy. Preto zateplenie konštrukcií
obvodového plášťa budovy je možné vykonať jedine v časti severnej fasády. Aj napriek
tomu, že obvodové steny hlavnej fasády a dvorovej fasády nevyhovujú požiadavke na
zabezpečenie maximálneho súčiniteľa prechodu tepla, požiadavky pamiatkovej ochrany
neumožňujú urobiť zásahy do uličnej fasády budovy, kde sa nachádzajú architektonické
prvky, ktoré nie je možné zakryť alebo iným spôsobom eliminovať. Budova by tým
stratila svoj pôvodný architektonicko-historický a estetický vzhľad. Zníženie tepelných
strát z konštrukcií dvorového krídla čiastočne dosiahneme prestrešením dvorového
krídla transparentnou strešnou konštrukciou, čim vytvoríme nárazový energetický
medzipriestor.
Pri obnove budovy sa uvažuje so zateplením strešnej konštrukcie, stropu nad
suterénom a podláh na teréne. Zateplenie konštrukcií sa zrealizuje až po vysušení
zatepľovaných konštrukcií na prijateľnú hodnotu.
Svf UBP
66
1.1.5 Posúdenie úprav fragmentov konštrukcií
Posúdenie obvodovej steny hr. 700 mm – návrh zateplenia
TYP KONŠTRUKCIE : Obvodová stena, severná – návrh
Rekonštrukcia
TEPELNÝ TOK : Vodorovne
POŽADOVANÝ TEPELNÝ ODPOR 2 1 2,00 NR m K W
POŽADOVANÝ SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA 2 1 0,46 NU W m K
VNÚTORNÁ POVRCHOVÁ TEPLOTA , ,80si N si si
=16,41+1,00=17,41°C
Odpor pri prestupe tepla :
siR 0,13 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W
Odpor pri prestupe tepla pre výpočet kondenzácie a povrchových teplôt :
siR 0,25 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W
Vnútorná povrchová teplota :
Si 18,26 °C Táto požiadavka sa nevzťahuje na presklené výplne
NÁVRHOVÉ TEPLOTY : NÁVRHOVÉ RELATÍVNE
VLHKOSTI :
interiér exteriér interiér exteriér
ai 20 °C ae -15 °C i 50% e 84%
SKLADBA KONŠTRUKCIE :
N
O
NÁZOV
d
m
L
(W/m K)
C
(J/kg K)
3
(kg/m )
2
aM
kg m
1 Murivo PPT 0.6000 0.7700 900.0 1800.0 9.0 25.2000
2 Minerálna vlna 0.0900 0.0410 880.0 50.0 1.2 0.0000
3 Stierka 0.0030 0.8000 800.0 300.0 50,0 0.0000
4 omietka 0.0200 0.7000 850.0 1800.0 19,0 0.0000
Svf UBP
67
SCHÉMA KONŠTRUKCIE :
POSÚDENIE KONŠTRUKCIE :
ODPOR KONŠTRUKCIE PRI PRECHODE TEPLA 0R 3,00 2 1m K W
SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA KONŠTRUKCIE U 0,32 2 1W m K
DIFÚZNY ODPOR KONŠTRUKCIE dR 3,4 10 110 m s
TEPLOTNÝ ÚTLM KONŠTRUKCIE V 8482,5
FÁZOVÝ POSUN TEPLOTNÉHO KMITU 1,4h
POŽIADAVKA 1, N 0R R VYHOVUJE
POŽIADAVKA 2, NU U VYHOVUJE
POŽIADAVKA 3, Si Si,N VYHOVUJE
Množstvo kondenzujúcej vodnej pary KG : 0,0379 -2 -1kg.m rok
Množstvo vyparitelnej vodnej pary vG : 1,5174 -2 -1kg.m rok
POŽIADAVKA 4, kG vG JE SPLNENÁ
POŽIADAVKA 5, 2kG 0,5kg m JE SPLNENÁ
Svf UBP
68
Graf kondenzačnej zóny v pôvodnom murive.
Ku kondenzácii vodnej pary nedochádza
Bilancia skondenzovanej a vyparenej vlhkosti podľa STN EN ISO 13788:
V konštrukcii dochádza v priebehu modelového roku ku kondenzácii.
Na konci modelového roku je konštrukcia suchá.
Obdobne sú vypočítané tepelnotechnické vlastnosti ostatných obvodových
plášťov, s murivom rôznych hrúbok. Pri ich hodnotení po zateplení je možné
konštatovať, že vyhovujú požiadavkám platnej normy STN 73 0540.
1. Strop nad podzemným podlažím, po zateplení
Gressová dlažba hr 15 mm
Maltové lôžko hr 10 mm
Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm
Škvarový zásyp hr 150 mm
Izolačný asfaltový pás hr 3 mm
Tepelná izolácia z lisovanej min. Vlny hr 60 mm
Násyp z liaporu hr 150 mm
Svf UBP
69
Klenba TPP hr 200 mm
Vypočítaná hodnota : U = 0,36 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .
2. Strop nad 2.NP podlažím - návrh
Vlysovaná podlaha hr 20 mm
Osb dosky hr 20 mm
Fóliová parozábrana
Minerálna vlna hr 60 mm
Asfaltový pás A500/H
Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm
Profilovaný plech RAN85
Valcovaný profil IPE 200
Sádrokartónová doska hr 20 mm
Tepelnotechnické posúdenie nie je nutné, pretože teploty sú v obidvoch
interiérových prostrediach rovnaké 20 °C. Konštrukcia podlahy je navrhnutá s ohľadom
na krokovú nepriezvučnosť a tepelnú príjimavosť podlahy.
3. Posúdenie novej skladby strešného plášťa obytného podkrovia
krytina z valcovaného plechu pozinkovaná hr 1 mm
HI – difúzna fólia
OSB dosky do vlhkého prostredia hr 25 mm
Krokva 90 x 190mm
Zateplenie medzi krokvami minerálna vlna hr 150 mm
Zateplenie pod krokvami minerálna vlna hr 60 mm
HI – difúzna fólia
Drevené latovanie 50 x 45 mm
Sádrokartónové dosky hr 15 mm
Vypočítaná hodnota : U = 0,18 2 1W m K
Požadovaná hodnota : NU =0,20 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .
Svf UBP
70
4. Návrh podlahy na teréne
V obnovovanej budove je nutné navrhnúť nové skladby podlahy osadenej na
teréne, ktoré spĺňajú podmienky platnej normy STN 73 0540.
Výpočet charakteristického rozmeru podlahy
Vlysovaná podlaha hr 20 mm
Osb dosky hr 20 mm
Fóliová parozábrana
Minerálna vlna hr 50 mm
Asfaltový pás A500/H
Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm
Profilovaný plech RAN85
Násyp z liaporu hr 150 mm
Rastlý terén
Tepelný odpor podlahy na teréne :
1
20,02 0,025 0,050 0,1 0,152,631
0, 22 0,13 0,049 1,3 0,12
i
f in
f
dR R
R m K W
Charakteristický rozmer podlahy :
153,8´ 4,59
0,5 0,5 67,02
obvod podlahy
AB
P
P
Ekvivalentná hrúbka :
0,45 2,0 0,17 2,631 0,04 6,132t si f sed w R R R m
Súčiniteľ prechodu tepla :
t
20
ak ´
2 ´ln 1
´
ak d ´
2,00, 243
0, 457 ´ 0, 457 4,59 6,132
t
t t
t
d B
BU
B d d
B
U W m KB d
Svf UBP
71
Pri podlahe bez tepelnej izolácie po okrajoch :
20 0, 243U U W m K
Podlaha vyhovuje aj do vzdialenosti 2,0 m od vnútorného povrchu obvodovej steny, kde
Un=0,4 W/m2.K a pre ostatné prípady je Un=0,6 W/m2.K.
1.1.6 Posúdenie úprav kritických detailov
Obr. 9 Priebeh izoteriem v zemine, murive a podlahe – navrhovaný stav
Svf UBP
72
Obr. 10 Priebeh teplotných zón – navrhovaný stav
Obr. 11 Priebeh izoteriem v kúte, murovaná konštrukcia – navrhovaný stav
Svf UBP
73
Obr. 12 Priebeh teplotných zón v kúte – navrhovaný stav
1.1.7 Posúdenie návrhu výplňových konštrukcií
V danom objekte sa vyskytujú výplňové konštrukcie, ako sú okná a dvere. Práve
špecifickým umiestnením okien v ostení vieme dosiahnutím povrchovej teploty v styku
ostenia a konštrukcie okna, na ráme a na zasklení dosiahnuť priaznivé okrajové
podmienky. Touto úpravou sa vyhneme zbytočným možným poruchám na výplňovej
konštrukcií, napríklad vzniku plesní na osteniach. Posúdenie výplňových konštrukcií v
historickej budove sa uskutočnil na teplotný faktor-. Teplotný faktor- je definovaný ako
si
ai
ae
:
Θ - teplota na vnútornom povrchu
Θ - teplota vnútorného vzduchu
Θ - teplota vonkajšieho vzduchu
si aeRsi
ai ae
f
kde
Rozhodujúca je teplota vnútorného povrchu. Táto musí byť tak vysoká, aby za
daných okrajových podmienok nevznikla žiadna možnosť výskytu plesní. Pre teplotný
faktor 0,70Rsif .
Svf UBP
74
Pri riešení treba zamerať pozornosť hlavne na kritické výplňové konštrukcie. Tieto
sa nachádzajú v osteniach muriva, kde chýba tepelná izolácia. Vhodnou polohou
umiestnenia okien a exteriérových dverí v ostení možno účinne eliminovať problém
vzniku plesní . Následne uvedieme príklady riešenia výplňových konštrukcií.
a) Umiestnenie okien v murive hr. 600 mm . Konštrukcia nového okna zhotovená
z europrofilov s izolačným dvojsklom je zapustená z exteriérovej strany obvodového
muriva o hodnotu 250 mm Z posúdenia vyplýva, že:
15,5 150,87 0,7 detail osadenia okna vyhovuje
20 15si e
Rsii e
f
Svf UBP
75
Obr. 13 Príklad posúdenie osadenia okna v ostení murovanej konštrukcie hrúbky 600 mm
Svf UBP
76
1.1.8 Výpočet potreby energie na vykurovanie
Energetická potreba budovy v pôvodnom stave
Energetické hodnotenie budov
STN 73 0540-2, STN 73 0540-4
FORMULÁR
1, Budova
Obostavaný objem 2m
bV 2108,4
Merná plocha 2m
bA 502
Obytná budova
Áno Nie
Priemerná konštrukčná výška vykurovaných podlaží m
,k prh 3,1
Budova
obnovovaná
nová
Bytový dom
Rodinný dom
Verejná budova
2, Merná tepelná strata prechodom tepla
Konštrukcia 2
iU
W m K
2m
iA i iU A
W mK
x
b
faktor xb
W Ki iU A
strop pod strechou 1,01 265 267,65 0,8 214,1
stena hr 700 mm 0,83 57,4 47,642 1 47,6
stena hr 600 mm 1,04 798,153 830,0791 1 830,1
PODLAHA NA TERÉNE 1,0 153,8 153,8 1 153,8
podlaha nad suterénom 1,0 57,4 57,4 0,5 28,7
okno 1 2,87 6,6 18,942 1 18,9
okno 2 2,87 13,98 40,1226 1 40,1
okno 3 2,87 10,58 30,3646 1 30,4
okno 4 1,44 3,18 4,5792 1 4,6
dvere 3,2 20 64 1 64,0
Okenné konštrukcie :
Svf UBP
77
Okno 1 Okno 2 Okno 3 Okno4
Súčty iA 1386,1 2m xb i iU A 1368,4 W K
3, započítanie vplyvu tepelných mostov : Paušálne
Exaktne : zadá sa vypočítaná hodnota vzťahom (6.29) 0,1U
Paušálne : 0,05U zatepľované kcie
0,1U jednovrstvové murované kcie
Vplyv tepelných mostov: iU A 138,61 /W K
Merná tepelná strata: T x i i iH b U A U A 1507,01 /W K
Priemerný súčiniteľ prechodu tepla mU T iH A 21,087 W m K
4, Merná tepelná strata vetraním :
Intenzita výmeny vzduchu v 1 h
n =0,5
0,264v bH n V ; 278,31 vH W K
5, Merná tepelná strata =T VH H H 1785,32 W K
6, Solárne zisky
kWhsQ
sjI njg njA 0,5s sj nj njQ I g A
okná na západ 200 0,76 5,5655 422,978
okná na juh 320 0,76 13,298 1617,038
sQ 2040,0148 kWh
7, Vnútorné zisky 5i i bQ q A iQ 12550 kWh
Rodinný dom
24iq W m
Bytový dom
5iq
Verejná budova
6iq
Svf UBP
78
8, Celkové vnútorné zisky kWhi sQ Q i sQ Q 14590,02kWh
9, Potreba tepla na vykurovanie
82,1 0,95h T V i sQ H H Q Q
hQ
133407,3 kWh rok
10, Merná potreba tepla na vykurovanie
1 h bE Q V
1E
63,3 3kWh m
11, Merná potreba tepla na vykurovanie
2 h bE Q A
2E
265,7 2kWh m
12, Faktor tvaru budovy i bA V i bA V 0,657
13, Normové hodnoty
Obnovované budovy
1
2 , 1
15,79 30,71 36
107,9N b b
N k pr N
E A V
E h E
14, Hodnotenie
STN 73 0540-2 : 1 1 2 2 ; N NE E E E
Áno Nie Vyhovuje
Svf UBP
79
0100
200300
400500
600700
800900
stro
p pod
stre
chou
sten
a hr
700
mm
sten
a hr
600
mm
PODLA
HA NA T
ERÉNE
podl
aha
nad
sute
réno
m
okno
1
okno
2
okno
3
okno
4
dver
e
plocha
merná tepelná strata
Obr. 14 podiel plochy konštrukcií a tepelných strát prechodom tepla pred zateplením
214,147,6
830,1153,8
333,26
138,6
64,0
30,44,6
18,928,7
40,1
strop pod strechou
stena hr 700 mm
stena hr 600 mm
PODLAHA NA TERÉNE
podlaha nad suterénom
okno 1
okno 2
okno 3
okno 4
dvere
VETRANÍM
TEPELNE MOSTY
Obr. 15 merné straty jednotlivých konštrukcií pred zateplením
Svf UBP
80
Energetické hodnotenie budov
STN 73 0540-2, STN 73 0540-4
FORMULÁR
1, Budova
Obostavaný objem 2m
bV 2524,7
Merná plocha 2m
bA 753
Obytná budova
Áno Nie
Priemerná konštrukčná výška vykurovaných podlaží m
,k prh 3,1
Budova
obnovovaná
nová
Bytový dom
Rodinný dom
Verejná budova
2, Merná tepelná strata prechodom tepla
Konštrukcia 2
iU
W m K
2m
iA i iU A
W mK
x
b
faktor xb
W Ki iU A
nová stena 0,31 65,45 20,2895 1 20,3
stena hr 700 mm 0,83 57,4 47,642 1 47,6
stena hr 600 mm 1,04 210,5 218,92 0,6 131,4
stena hr 600 mm 0,32 59,3 18,976 0,8 15,2
stena hr 600 mm 0,32 500,4 160,128 1 160,1
strešný plášť 0,18 365,34 65,7612 1 65,8
podlaha na teréne 0,243 153,8 37,3734 1 37,4
podlaha nad suterénom 0,36 57,4 20,664 0,5 10,3
okno 1 1,44 6,6 9,504 1 9,5
okno 2 1,44 13,98 20,1312 0,6 12,1
okno 3 1,44 10,58 15,2352 0,6 9,1
okno 4 1,44 3,18 4,5792 1 4,6
okno 5 1,44 12,416 17,87904 1 17,9
strešné okná 1,44 15,8 22,752 1 22,8
presklené dvere 1,4 3,6 5,04 1 5,0
dvere 2,7 20 54 1 54,0
Svf UBP
81
Okno 1 Okno 2 Okno 3 Okno4 Okno5
Súčty iA 1555,75 2m xb i iU A 523,4 W K
3, započítanie vplyvu tepelných mostov : Paušálne
Exaktne : zadá sa vypočítaná hodnota vzťahom (6.29)
Paušálne : 0,05U zatepľované kcie
0,1U jednovrstvové murované kcie
Vplyv tepelných mostov: iU A 98,35 /W K
Merná tepelná strata: T x i i iH b U A U A 621,75 /W K
Priemerný súčiniteľ prechodu
tepla: mU T iH A 20,399 W m K
4, Merná tepelná strata vetraním :
Intenzita výmeny vzduchu v 1 h
n =0,5
0,264v bH n V ; 333,26 vH W K
5, Merná tepelná strata =T VH H H 955,01 W K
6, Solárne zisky
kWhsQ
sjI njg njA 0,5s sj nj njQ I g A
okná na západ 200 0,76 5,5655 422,978
okná na juh 320 0,76 21,062 2561,14
sQ 2984,117kWh
7, Vnútorné zisky 5i i bQ q A iQ 18825kWh
Svf UBP
82
Rodinný dom
24iq W m
Bytový dom
5iq
Verejná budova
6iq
8, Celkové vnútorné zisky kWhi sQ Q i sQ Q 21809kWh
9, Potreba tepla na vykurovanie
82,1 0,95h T V i sQ H H Q Q
hQ
57687,66 kWh rok
10, Merná potreba tepla na vykurovanie
1 h bE Q V
1E
22,85 3kWh m
11, Merná potreba tepla na vykurovanie
2 h bE Q A
2E
76,61 2kWh m
12, Faktor tvaru budovy i bA V i bA V 0,616
13, Normové hodnoty
Obnovované budovy
1
2 , 1
15,79 30,71 34,71
104,14N b b
N k pr N
E A V
E h E
14, Hodnotenie
STN 73 0540-2 : 1 1 2 2 ; N NE E E E
Áno Vyhovuje Nie
Svf UBP
83
0
100
200
300
400
500
600
nová
sten
a
sten
a hr
700
mm
sten
a hr
600
mm
sten
a hr
600
mm
sten
a hr
600
mm
stre
šný
plášť
podl
aha
na te
réne
podl
aha
nad
sute
réno
m
okno
1
okno
2
okno
3
okno
4
okno
5
stre
šné
okná
pres
klenn
é dv
ere
dver
e
plocha
tepelné straty
Obr. 17 podiel plochy konštrukcií a tepelných strát prechodom tepla pred zateplením
20,3 47,6131,4
15,2
160,1
143,737,410,39,512,19,14,617,922,85,054,0
333,26
138,6
nová stena
stena hr 700 mm
stena hr 600 mm
stena hr 600 mm
stena hr 600 mm
strešná plášť
PODLAHA NA TERÉNE
podlaha nad suterénom
okno 1
okno 2
okno 3
okno 4
okno 5
strešné okná
kl é d
Obr. 18 merné straty jednotlivých konštrukcií po zateplením
1.1.9 Vyhodnotenie ročnej úspory energie budovy po obnove
Pre vyhodnotenie ročnej úspory energie u posudzovanej historickej budovy po
obnove bola zvolená metóda výpočtu kritérií a hodnotenia mernej potreby tepla, podľa
obostavaného objemu a mernej plochy budovy, v súlade s STN 73 0540-2, čl. 7. Táto
metóda je vhodná pre historické budovy, ktorých objemové parametre konštrukcií a
dispozičné usporiadanie vnútorných priestorov je porovnateľné s novšími budovami
druhej polovice minulého storočia, ako v uvedenom príklade.
Úlohou bolo, pri zachovaní historických hodnôt budovy, navrhnúť dodatočné
zateplenie objektu v súlade s platnými požiadavkami tepelnotechnických noriem. Z
Svf UBP
84
tepelno-technického hľadiska boli posúdené všetky obalové konštrukcie (obvodový
plášť, strešné plášte aj podlahové konštrukcie). Pomocou výpočtovej techniky boli
určené tepelnotechnické charakteristiky jednotlivých konštrukcií, ktoré boli porovnané s
normou odporúčanými hodnotami. Ďalej boli posúdené kritické detaily obalových
konštrukcií z hľadiska požiadaviek hygienického kritéria. V závere bola vypočítaná
potreba energie na vykurovanie.
Z výsledkov výpočtov a posúdení vyplynulo, že posudzované obalové konštrukcie
aj kritické detaily obalových konštrukcií po navrhnutých sanačných úpravách obalových
konštrukcií a kritických detailov vyhovujú záväzným požiadavkám hygienického
kritéria platnej tepelnotechnickej normy. Rovnako hodnoty E1 a E2 - potreby energie na
vykurovanie posudzovanej historickej budovy po obnove vyhovujú záväzným
požiadavkám energetického kritéria normy tepelnotechnických noriem STN 73 0540-1
až 4.
Na záver môžeme konštatovať, že návrh sanačných opatrení v plnom rozsahu
rešpektuje požiadavky pamiatkového úradu na zachovanie pamiatkových hodnôt
historickej budovy, ktorá sa nachádza v pôvodnej zástavbe mesta Košice. Súčasne
obnovená historická budova spĺňa súdobé požiadavky na tvorbu vhodnej tepelnej
pohody v súlade s účelom jej budúceho prevádzkového režimu.
Z hodnotenia energetickej efektívnosti budovy, porovnaním hodnôt potreby
energie vyčíslených pre konštrukcie v pôvodnom stave a pre konštrukcie po sanačných
úpravách vyplýva, že pri posudzovanej budove sa dosiahne úspora približne 55 %
energie potrebnej na vykurovanie historickej budovy po obnove.
Svf UBP
85
2 TECHNICKÁ SPRÁVA
2.1 Stavebno-technický prieskum
Všeobecná časť
Projektová dokumentácia rieši obnovu meštianskeho domu v centre Košíc
zobytnenie doposiaľ neobytného podkrovia objektu. Meštiansky dom je v súčasnosti
využívaný ako kaviareň a bar na prízemí, diskobar v suteréne a kancelárske priestory na
poschodí.
Účel objektu a projektové podklady
Budova slúži ako kaviareň a diskobar v 1.PP, 1.NP. Na 2.NP sa nachádzajú
priestory využívané ako kancelárie. 3.NP tvorí nevyužitý podkrovný priestor.
Pri vypracovaní projektového riešenia boli použité podklady. Katastrálne mapy
z roku 1840, 1870, 1990. Fotodokumentácia a historický prieskum krajského
pamiatkového úradu Košice. KPÚ Košice, Jednostupňový projekt – prevádzková
budova – rekonštrukcia, Karabanová, 1981. Prieskum vlhkosti muriva suterénu.
Dispozičné zmeny a stavebné úpravy boli zaznamenané dodatočným zameraním v júny
2007.
Účel objektu a projektové podklady
Situovanie:
Objekt sa nachádza v severovýchodnom kvadrante stredovekej časti MPR Košice.
Hlavný objekt je situovaný na západnej strane hĺbkovo orientovanej parcely, s
orientáciou hlavnej fasády do Kováčskej ulice. Na hlavný objekt sa napája úzke severné
dvorové krídlo. Priečne východné krídlo objektu, uzatvárajúce pôvodnú parcelu v jej
východnej časti, s orientáciou uličnej fasády do Hrnčiarskej ulice, bolo asanované. Táto
časť parcely (č. 916/2) bola majetkovoprávne prečlenená a v roku 1998 tu bol postavený
nový dvojpodlažný dom (Hrnčiarka č.20). Objekt na Kováčskej č. 49 uzatvára na
severozápadnej strane mestský blok číslo 24, vymedzený ulicami: Kováčska, Pri
Miklušovej väznici, Hrnčiarska a Vodná. Tento dom tvorí súčasť radovej zástavby
východnej strany Kováčskej ulice. Z južnej strany susedí s objektom číslo 47. Zo severu
pôvodne susedil s domom pôdorysu tvaru písmena "L", ležiacim na priebežnej parcele
od Kováčskej ulice po Hrnčiarsku a samostatným objektom na východnej strane tejto
Svf UBP
86
parcely, orientovaným do Hrnčiarskej ulice. Blok bol ukončený z Vodnej ulice radovou
zástavbou - piatimi menšími domami, situovanými na parcelách, priečne deliacich úzky
pás priebežného pozemku od Kováčskej po Hrnčiarsku ulicu. Po asanácii celej zástavby
zo severnej strany až po Vodnú ulicu v druhej polovici 20. storočia, objekt na
Kováčskej č.49 uzatvára zo severozápadnej strany tento mestský blok a na asanovanom
území je zriadené parkovisko.
Stavebno-historický vývoj:
Meštiansky dom bol postavený v 1. polovici 17. storočia, pravdepodobne na
starších základoch. Z jeho polohy - je postavený na ulici, ktorá je však jednou z
najstarších stredovekých ulíc Košíc a tiež z pôdorysného rozvrhu trojtraktového
hlavného objektu s orientáciou traktov kolmo na ulicu je evidentné, že parcelácia
objektu pochádza zo stredoveku. Parcely prebiehali súvisle od Kováčskej po Hrnčiarsku
ulicu. Predpokladáme, že objekt je postavený na pôvodnej stredovekej parcele. V 18.
storočí bol objekt upravovaný a v 2. polovici 19. storočia bola upravená jeho hlavná
fasáda, ktorá sa zachovala dodnes. Pravdepodobne po náhlom poškodení krovu a
strechy došlo v prvej polovici 20. storočia k vzniku nového krovu, ktorý sa na základe
úspornej konštrukcie, odtlačkov na severnom štítovom múre v podkroví a výšky
hrebeňa javí ako dočasný.
V 2. polovici 20. storočia bola vykonaná zmena dispozície na 2. nadzemnom
podlaží hlavného objektu, úprava hlavného schodiska, úprava tvaru a prekrytie pavlače
na dvorovej fasáde hlavného objektu, použitie novodobých materiálov na výplne
niektorých vnútorných aj vonkajších otvorov a boli realizované obklady, podhľady
stropov dvorového krídla a nové podlahy.
V objekte sú čitateľné štyri základné slohové etapy — 1. stredoveká, 2.
renesančná, 3. eklektická 19. stor., 4. novodobá na konci 20. storočia. Stredoveká je
parcelácia objektu a pravdepodobne pôdorysné usporiadanie, výrazná bola renesančná
etapa, kedy došlo k výstavbe súčasného objektu, pravdepodobne došlo k zaklenutiu
suterénu, výstavbe nadzemnej časti s valenými hrebienkovými klenbami s proti
stojatými lunetami v prejazde a severnom trakte, pôdorysný rozsah pravdepodobne
korešpondoval s dnešným. V tretej stavebnej etape v 19. storočí došlo k prebudovávaniu
dvorových krídel, ich rozsahu a nadstavbe 2.NP hlavného objektu a dvorového
severného krídla, úprave hlavnej fasády, dvorových fasád s pavlačou. V 20. storočí
Svf UBP
87
došlo len k utilitárnym úpravám vzhľadu, odstráneniu pôvodných umelecko-
remeselných súčastí a ich nahradeniu novými.
Podľa historických máp je tu v polovici 19. storočia objekt pôdorysného tvaru
„C", prebiehajúci súvisle cez celú úzku parcelu od Kováčskej ulice po Hrnčiarsku, do
ktorých má orientované fasády. Tvorí ho hlavné západné krídlo do Kováčskej ulice,
priebežné úzke severné dvorové krídlo a do Hrnčiarskej ulice priečne východné uličné
krídlo. V roku 1868 dvorové krídlo nemá priamu fasádu, v mieste súčasného schodiska
do krovu je krídlo prerušené štvorcovou hospodárskou stavbou. Pri južnom medzi
parcelačnom múre je tiež zaznačená malá hospodárska stavba obdĺžnikového pôdorysu.
Predná časť domu (hlavný objekt a západná časť dvorového krídla) boli v tom čase
poschodové, východné krídlo do Hrnčiarskej ulice a krátka východná časť dvorového
krídla sú vyznačené ako prízemné. Rovnaká situácia sa opakuje aj na mapovom
podklade v roku 1870. V roku 1912 má severné dvorové krídlo opäť priamu fasádu, ale
dom je už očíslovaný aj z Hrnčiarskej ulice (Fazekas utca 48). V roku 1936 je
pôdorysná situácia rovnaká, ale zo strany Hrnčiarskej ulice došlo k prečíslovaniu na
č.46. Súčasná katastrálna mapa nezohľadňuje aktuálny stav na susedných parcelách zo
severnej strany. Napriek asanácii objektov sú tieto na mape stále vyznačené ako
existujúce. V suteréne je diskobar, na 1. nadzemnom podlaží hlavného objektu sa
nachádza kaviareň, priestory 2. NP sú využívané pre kancelárske účely. 1. NP
dvorového krídla je využívané ako skladové priestory a je tu umiestnená kotolňa. 2. NP
dvorového krídla sa využíva pre administratívne účely.
Dispozícia:
Pôvodne renesančný meštiansky dom zaberá pôdorysný tvar písmena „L", s
hlavným objektom orientovaným do Kováčskej ulice, na ktorú nadväzuje dlhé úzke
severné dvorové krídlo. Z východnej strany je parcela uzatvorená štítovým múrom
nového dvojpodlažného domu na Hrnčiarskej č. 20, ktorá nie je evidovaná v ústrednom
zozname pamiatkového fondu SR.
Objekt na Kováčskej č.49 má dve nadzemné a jedno podzemné podlažie. Hlavný
objekt je dvojtraktový, krajný južný trakt tvorí v I. NP prejazd do dvora. Severné
dvorové krídlo je jednotraktové. Hlavné schodisko sa nachádza vo východnom
ukončení hlavného objektu, v mieste napojenia hlavného objektu a dvorového krídla a
vertikálne prepája obidve nadzemné podlažia objektu. Suterén je sprístupnený
schodiskom, umiestneným pod schodiskovým priestorom na 2. NP, so samostatným
Svf UBP
88
uzatvoreným vstupom oproti prejazdu. Do podkrovia vedie schodisko z 2. NP,
umiestnené vo východnej polovici severného dvorového krídla, pri severnom štítovom
múre. Dvorová fasáda hlavného objektu, severného dvorového krídla a štítové múry
susediacich objektov z východnej a južnej strany uzatvárajú dlhý úzky dvor.
Suterén:
Podpivničený je len hlavný objekt. Suterén je dvojtraktový. Sprístupnený je
schodiskovým ramenom, umiestneným pod hlavným schodiskom, vo východnej časti
hlavného objektu.
Schodisko je jednoramenné, pravotočivé, betónové. Vstupuje sa z neho do zadnej -
východnej miestnosti severného traktu, ktorá je s uličnou – západnou miestnosťou
prepojená otvorom bez výplne. Širší severný trakt a užší južný trakt sú prepojené v
uličných miestnosti troma otvormi. Južný trakt, nachádzajúci sa pod prejazdom, má
východný priestor prečlenený novodobými priečkami. Je tu umiestnené WC. V strede
južného traktu je otvor do podlahy prejazdu, ktorý mal slúžiť ako popolový otvor a
vytvorený bol v rámci obnovy začiatkom 80. rokov 20. storočia. Prekrytý je plechovým
krytom. Severný aj južný trakt je zaklenutý valenými klenbami. Murivá sú omietnuté,
pravdepodobne miešané, čomu nasvedčuje odhalená časť severného štítového muriva z
exteriérovej strany nad terénom, kde došlo k odpadnutiu pôvodnej omietky a je
viditeľné tmavé filitové murivo. Podlaha je nová, tvorí ju keramická dlažba. V uličnej
časti suterénu je umiestnená vzduchotechnická jednotka s vyústením do existujúceho
suterénneho otvoru v severnom trakte, orientovaného do ulice.
1.nadzemné podlažie:
Hlavného objektu je tiež dvojtraktové, rovnako ako suterén. Dvorové krídlo je
jednotraktové. Vstup do objektu je situovaný v južnom trakte a vchádza sa ním do
prejazdu do dvora. Hlavné schodisko je umiestnené vo východnom ukončení severného
traktu hlavného objektu a vertikálne prepája objekt z 1. nadzemného podlažia na 2.
nadzemné podlažie. Schodiskový priestor je prístupný z prejazdu.
Prejazd je zaklenutý v prednej aj zadnej časti valenou klenbou, uprostred prejazdu
je valená klenba s protistojnými lunetovými výsečami. Podlahu prejazdu tvoria
novodobé terazzové dlaždice rozmerov 30x30 cm. Uprostred prejazdu, je v podlahe
kovový kryt popolového otvoru do suterénu.
Prejazd je uzatvorený do ulice staršou dvojkrídlovou drevenou kazetovou bránou,
s pevným preskleným. Do dvora je prejazd uzavretý novou dvojkrídlovou drevenou
Svf UBP
89
kazetovou výplňou, osadenou v murovanej priečke. Z prejazdu sa vstupuje do
priestorov južného traktu, hlavného schodiskového priestoru a schodiska do suterénu.
Dverný otvor do uličnej – západnej miestnosti južného traktu má dvojitú dvojkrídlová
drevenú kazetovú výplň s dreveným kazetovým obložením ostenia. Uličná miestnosť je
zaklenutá valenou klenbou so širokými protistojnými lunetami. Podlahu má novú,
drevenú palubovú. Miestnosť je do ulice presvetlená dvojicou okien. Je tu prevádzka
kaviarne. S nasledujúcim priestorom južného traktu je prepojená širokým otvorom,
vytvoreným pravdepodobne sekundárne. Tento priestor slúži pre bar a obsluhu kaviarne
a smerom na východ je ďalej prečlenený druhotnými priečkami. Umiestnené sú tu
miestnosti hygienického zariadenia. Priestor WC je prístupný tiež priamo z prejazdu
jednokrídlovými drevenými kazetovými dverami v drevenej zárubni. Nasleduje malý
priestor s vchodom z prejazdu, ktorý je sekundárne priečne predelený na tri malé
miestnosti, slúžiace na sklad. V týchto priestoroch je pruská klenba a na podlahe je nová
keramická dlažba. Nasledujúci vstup vedie do schodiskového priestoru. Jeho výplň je
nová dvojkrídlová drevená kazetová. Schodisko do suterénu je uzavreté novodobými
drevenými kazetovými dverami, Jednotraktové severné dvorové krídlo má aditívne
radené priestory, prístupné priamo z dvora, niektoré prepojené aj navzájom. S hlavným
objektom nie je priamo prepojené. Priestory majú pravdepodobne segmentové klenby,
avšak v súčasnosti nie sú viditeľné, pretože strop takmer každej miestnosti je prekrytý a
znížený novodobými podhľadom. Jediná miestnosť, ktorá podhľad nemá je druhá
miestnosť zo západnej strany. V severnej časti má pruskú klenbu, v južnej segmentovú.
Umiestnená je tu kotolňa. Podlahy v dvorovom krídle sú betónové. V priestore dvora,
pri južnom barový pult, slúžiaci pre potreby vonkajšej letnej otvorenej prevádzky
kaviarne. Dvor má novú betónovú zámkovú dlažbu. Po obvode je vytvorený kanálik so
štrkom.
2.nadzemné podlažie:
V hlavnom krídle je v uličnej častí jednotraktové, tvorené jednou rozľahlou
miestnosťou. Pôvodná dispozícia bola narušená odstránením všetkých pôvodných, resp.
starších priečok a vytvorením dvoch nových priestorov hygienických zariadení v časti,
orientovanej do dvora.
Schodisko na 2. NP je trojramenné, pravotočivé, drevené, so zábradlím z
drevených sústružených stĺpikov, s dreveným madlom. Schodiskový priestor je
presvetlený strešným svetlíkom novej kovovej konštrukcie. Z podesty hlavného
schodiska sa vchádza dverným vstupom západne do uličného priestoru a dverný
Svf UBP
90
východný vstup sprístupňuje pavlač a zároveň dvorové krídlo. Všetky dverné výplne v
hlavnom objekte sú plastové, biele. Dverný otvor, ktorým sa vystupuje na pavlač má
oblúkové ukončenie a novodobú presklenú drevenú výplň. Miestnosť hlavného objektu,
orientovaná do dvora, je presvetlená zväčšeným okenným otvorom do dvora s
novodobou drevenou výplňou. Pavlač je v časti hlavného objektu rozšírená do dvora na
širšiu terasu, ktorá je prekrytá lexanom. Výstup na pavlač dvorového krídla z terasy nie
je uzatvorený žiadnou výplňou. Dvorové krídlo je aj na poschodí jednotraktové, s
aditívne radenými priestormi. Pavlač prebieha len pozdĺž dvoch tretín fasády dvorového
krídla. V jej východnom ukončení je umiestnený vstup do priestoru, z ktorého sa
vchádza severne do schodiska sprístupňujúcim krov, umiestneného pri severnom
štítovom múre, východne na päť betónových vyrovnávacích schodiskových stupňov,
vedúcich do dvoch vzájomne prepojených krajných východných miestností so zvýšenou
úrovňou podlahy a západne do vzájomne prepojených západných miestností dvorového
krídla, ktoré sú prístupné tiež vstupom na západnom kraji pavlače. Miestnosť,
orientovaná do rozšírenej terasy má odtiaľ samostatný vstup a presvetlená je dvoma
okennými otvormi. Všetky priestory 2. nadzemného podlažia majú drevene záklopové
stropy s protipožiarnym zásypom. Miestnosti hlavného objektu majú plávajúcu
laminátovú a keramickú podlahu, v miestnostiach dvorového krídla je betónová
podlaha. Na terase a pavlači je nová keramická dlažba.
2.2 Technická časť správy
2.2.1 Výsledky prieskumných prác
Budova meštianskeho domu sa nachádza v III. snehovej oblasti a v IV. vetrovej
oblasti. Oblasť nie je vystavená výrazným seizmickým aktivitám. Nadmorská výška
pozemku budovy je 208 m. n. m.
2.2.2 Stavebná sústava objektu
Nosný konštrukčný systém historickej budovy je stenový, obojsmerne
usporiadaný. Zvislé nosné aj stužujúce konštrukcie nadzemných podlaží sú vymurované
z plných pálených tehál. Steny podzemného podlažia tvorí zmiešané murivo z tehál
a kameňa. Hrúbky nosných a stužujúcich konštrukcií sa pohybujú v rozmedzí od 300 do
900 mm. Nosné murivo je murované pravdepodobne na vápennú maltu a čiastočne tvorí
obvodový plášť budovy. Do výšky sokla je murivo v prevažnej miere zmiešané.
Svf UBP
91
Vodorovné nosné konštrukcie jednotlivých nadzemných podlaží tvorí
konštrukcia dreveného trámového stropu. Nad podzemným a prvým nadzemným
podlažím statickú funkciu preberajú valené a hrebienkové klenby s proti stojatými
lunetami. Drevený trámový strop 2. NP je napadnutý vlhkosťou a je nutná výmena.
Ostatné vodorovné konštrukcie sú vo vyhovujúcom stave.
Strešná konštrukcia budovy je z časti tvorená sedlovou a z časti pultovou
strešnou konštrukciou nosnú konštrukciu strechy tvorí drevený krov. Ide o kombináciu
stojatej a ležatej stolice položených na väzných trámoch. Celkový stav nosnej
konštrukcie je nevyhovujúci, nakoľko sú prerezané väzné trámy niektoré krokvy sú
napadnuté hubami a drevokazným hmyzom v častiach narušeného strešného plášťa.
Strešná konštrukcia má krytinu z falcovaného pozinkovaného plechu uloženého na
latovaní.
Základové konštrukcie sú vytvorené pravdepodobne zo základových pásov z
kameniva.
Hĺbka založenia nie je známa, odporúča sa urobiť odkrytie časti základovej
konštrukcie z dôvodu overenia stavu základovej konštrukcie a zistenia hĺbky jej
založenia.
Výplňové konštrukcie sú v dobrom technickom v časti kaviarne sú použité okná
s tepelnoizolačným dvojsklom a dreveným rámom v ostatných prípadoch sa jedná
o dvojité okná s jednoduchým zasklením s dreveným rámom. Vstupné dvere sú drevené
s dvojsklom. Vnútorné dvere sú použité drevené plné dvere.
Vnútorné povrchové úpravy v interiéry sa nachádzajú vápenné omietky
kombinované s keramickým obkladom
Pôvodné murivo je vnútri omietnuté hladkou omietkou. Vnútorné keramické
obklady sú na stenách WC do výšky 1200 mm.
Vonkajšie povrchové úpravy v exteriéry sú použité vápenné štukové omietky,
omietky prejazdu, hlavnej fasády a dvorovej fasády sú použité sanačné omietky.
Omietky hlavnej fasády a dvorového krídla sú v dobrom technickom stave, omietka
bočnej severnej fasády je vážne poškodená vplyvom poveternosti.
Napojenie na inžinierske siete v budove sa nachádzajú prípojky plynu, elektriny,
vody a aj kanalizačná prípojka.
Svf UBP
92
2.2.3 Búracie práce
Búracie práce sa budú vykonávať na všetkých podlažiach. Podrobnejšie tieto práce
sú opísané vo výkresovej časti projektu t.j. vo výkresoch búracích prác č. 10, až 17.
Najväčší zásah bude vykonaný na strešnej konštrukcii. Tá bude kompletne
demontovaná s nad murovkou, na ktorej je umiestnená pomúrnica, a štítový múr.
Takisto budú demontované všetky exteriérové výplňové konštrukcie a nášľapné vrstvy
podláh.
2.2.4 Navrhovaný stav
Názov stavby : ........................................................ Penzión – polyfunkčný objekt
Miesto : ................................................................................. Kováčska 49, Košice
Charakter stavby : ................................. zobytnenie podkrovia, stavebné úpravy,
adaptácia časti objektu pre účely penziónu (hotel ***)
Projektant : .............................................................................. Bc. Olšavský Milan
Počet miest na ubytovanie : ................................................................................... 6
Podlažná plocha mimo suterénu : .......................................................... 857,16 m2
Podlažná plocha podkrovia: ................................................................... 299,72 m2
Obostavaný priestor (bez suterénu) : ..................................................... 2524,7 m3
Predpokladané realizačné náklady : .................................................. 16 148 200 Sk
Potreba parkovacích miest podľa výpočtu v zmysle normy STN 73 6110 :
Výpočet pre celý objekt :
N = Oo . ka + Po . ka . kv . kp . kd
N = 0,4 x 1 + 10 x 1 x 1,1 x 1 x 1 = 0,4 + 11 = 11,4 = 11 parkovacích miest
Zemné práce
Na danom objekte sa budú vykonávať zemné práce zamerané na vytvorenie
nového odvodnenia spodnej stavby a dodatočného odvlhčenia suterénu.
Suterén
Prevedie sa asanácia jestvujúcich omietok a priečok v časti WC a kompletne budú
odstránené všetky časti podlahy. Vytvorí sa nová podlaha s prevetrávanou vzduchovou
dutinou.
Svf UBP
93
1. NP
Prevedie sa prestavba priestorov WC a asanácia poškodených omietok. Takisto sa
v časti dvorového krídla vytvorí prestrešenie a priestor bude v letných mesiacoch
využívaný ako kokteilový bar. Prevedie sa výmena podlahy, dodatočná vodorovná
hydroizolácia muriva a podlahy.
2. NP
Budú vytvorené nové drevené schodiská na podkrovie. Prevedie sa prestavba
priestorov WC a asanácia poškodených omietok. Budú osadené stĺpy podopierajúce
konštrukciu strechy v západnej časti. Poškodené časti trámovej podlahy budú zosilnené
prípadne vymenené.
Podkrovie
Pôvodný podkrovný priestor bude kompletne demontovaný a vybuduje sa nové
podkrovie, ktoré bude prepojené s 2.NP dvoma novými drevenými schodiskami.
Rozmiestnenie miestnosti a deliacich konštrukcií ako aj ich materiál sú znázornené vo
výkresovej časti vo výkrese podkrovia č. 22, 23.
Zvislá obvodová nosná konštrukcia
Obvodové murivo nového nadstavaného podlažia je vytvorené z tehál porotherm o
rozmeroch 300 x 250 x 238 mm. Vnútorné nosné murivo bude vytvorené z tehál
porotherm o rozmeroch 300 x 250 x 238 mm.
Murovať na murovaciu maltu porotherm. Novovybudované obvodové murivo ako
aj pôvodné obvodové murivo bude zaizolované minerálnou vlnou. Skladba zateplenia
ako aj povrchovej úpravy je v časti: Skladby.
Strešná konštrukcia
Nová strešná konštrukcia je navrhnutá ako väznicová konštrukcia so stojatou
stolicou a drevenými pomúrnicami. Kotvenie pomúrnice je zabezpečené pomocou
oceľových kotiev osadených do železobetónových vencov na obvodové murivo. Na
väzniciach sú osadené krokvy 90 x 190 mm. Ako krytina bude použitý valcovaný
pozinkovaný plech. Podrobnejší popis strešnej konštrukcie a jej skladby je vo
výkresovej časti, t.j. vo výkresoch č. 24, 26, 27, 28.
Svf UBP
94
Schodisko
Nové schodisko z 2.NP na 3.NP bude vyhotovené zoceľovej nosnej konštrukcie
ukotvenej do obvodového muriva osadenej v ŽB vencoch, podrobnejšie je znázornené
vo výkresovej časti, t.j. vo výkrese č. 21 a 22.
Deliace konštrukcie
Nové deliace konštrukcie budú zhotovené ako ľahké montované priečky zo
sádrokartónových dosák s izoláciou proti hluku a priečky z tvárnic YTONG .
OZN.
VO VÝKRESE VRSTVY MONTOVANEJ STENY
HRÚBKA
(mm)
101/M
Dosky rigips 12,5
Dosky rigips 12,5
Vzduchová medzera 35
Zvukovo izolačná doska z minerálnych vlákien 40
Dosky rigips 12,5
Dosky rigips 12,5
Celková hrúbka 125
Skladby podláh
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P1
Vlysovaná podlaha 20
OSB dosky 20
Fóliová parozábrana 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 30
Asfaltový pás A500/H 1
Betónová mazanina +kari sieť 50
Profilovaný plech RAN85 70
Hutnený násyp z liaporu 150
Rastlý terén
Celková hrúbka 340
Svf UBP
95
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P2
Vlysovaná podlaha 20
OSB dosky 20
Lisované dosky z minerálnej vlny 50
Fóliová parozábrana 1
Cetris dosky 25
Násyp z liaporu 150
Klenba z PPT 150
Celková hrúbka 415
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P3
Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický
sokel výšky 100 mm) Škárovací tmel
9
Cementový poter so zatretým povrchom
oceľovým hladítkom
35
PE fólia 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 50
Fóliová parozábrana 1
Cetris dosky 25
Násyp z liaporu 150
Klenba z PPT
Celková hrúbka 270
Svf UBP
96
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P4
Vlysovaná podlaha 20
OSB dosky 20
Fóliová parozábrana 1
Minerálna vlna 50
Asfaltový pás A500/H 1
Betónová mazanina +kari sieť 50
Profilovaný plech RAN85 70
Hutnený násyp z liaporu 150
Rastlý terén
Celková hrúbka 360
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P5
Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický
sokel výšky 100 mm)
9
Škárovací tmel
Cementový poter so zatretým povrchom
oceľovým hladítkom
35
PE fólia 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 30
Asfaltový pás A500/H 1
Betónová mazanina +kari sieť 50
Profilovaný plech RAN85 70
Hutnený násyp z liaporu 150
Rastlý terén
Celková hrúbka 346
Svf UBP
97
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P6
Gressová dlažba 400 x 400 mm 9
Škárovací tmel
Cementový poter so zatretým povrchom oceľovým
hladítkom
35
Betónová mazanina +kari sieť 70
Hutnený násyp z liaporu 150
Izolačný asfaltový pás 3
Klenba z PPT 150
Celková hrúbka 437
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P7
Vlysovaná podlaha 20
OSB dosky 20
Fóliová parozábrana 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 60
Cetris dosky uložené na drevených trámoch 25
Násyp z liaporu 150
Klenba z PPT 150
Celková hrúbka 426
Svf UBP
98
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P8
Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický
sokel výšky 100 mm)
9
Škárovací tmel
Cementový poter so zatretým povrchom
oceľovým hladítkom
35
PE fólia 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 60
Cetris dosky uložené na drevených trámoch 25
Násyp z liaporu 150
Klenba z PPT 150
Celková hrúbka 430
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P9
Vlysovaná podlaha 20
OSB dosky 20
Fóliová parozábran 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 60
Valcovaný profil IPE 200 200
Sádrokartónová doska 20
Celková hrúbka 321
Svf UBP
99
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P10
Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický
sokel výšky 100 mm)
9
Škárovací tmel
Cementový poter so zatretým povrchom
oceľovým hladítkom
35
PE fólia 1
Lisované dosky z minerálnej vlny 60
Valcovaný profil IPE 200 200
Sádrokartónová doska 20
Celková hrúbka 325
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P11
Vlysovaná podlaha 20
Kročajová izolácia 25
OSB dosky 20
Klieštiny 210
Celková hrúbka 265
Svf UBP
100
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY PODLAHY HRÚBKA
(mm)
P12
Dlažba z karamelizovaného dreva do vlhkého
prostredia + povrchová úprava
20
PE fólia 1
Kročajová izolácia 25
OSB dosky 20
Klieštiny 200
Celková hrúbka 266
Skladba strešného plášťa
OZN.
VO VÝKRESE
VRSTVY STREŠNÉHO PLÁŠŤA HRÚBKA
(mm)
S1
Valcovaný pozinkovaný plech 1
HI difúzna fólia z mäkčeného PVC 1
OSB dosky do vlhkého prostredia 25
Krokva 90 x 190 190
Zateplenie medzi krokvami, minerálna vlna 150
Zateplenie pod krokvami, minerálna vlna 60
Fóliová parozábrana 1
Drevené latovanie 50 x 45 50
Sádrokartónové dosky 15
Celková hrúbka 493
Svf UBP
101
Výplňové konštrukcie
V navrhovanom objekte sa otvorové konštrukcie delia na:
VONKAJŠIE:
1. okná, presklenné steny
2. dvere
VNÚTORNÉ: dvere
Okná, vstupné dvere sú navrhnuté z drevených profilov, od firmy INCON,
konkrétne rámy sú z europrofilov a sklenú výplň tvorí izolačné dvojsklo (4–16–4 mm).
Vnútorné povrchové úpravy
Nové murivo sa omietne jemnou vápennocementovaou omietkou a opatrí sa
vápenným náterom. V hygienických priestoroch sa vyhotovia keramické obklady stien
do predpísanej výšky, pozri výkresovú časť t.j. výkresy č. 19,20, 21 a 22. Zamurované
otvory sa omietnu jemnou vápennocementovou omietkou a opatria sa vápenným
náterom.
Vonkajšie povrchové úpravy
Obvodové murivo po zateplení kontaktným systémom z minerálnej vlny sa opatrí
hladkou omietkou svetlej farby, Strešný plášť bude tvoriť krytina z valcovaného
pozinkovaného plechu.
2.2.5 Ostatné práce
Klampiarske práce
Všetky klampiarske práce sú prevedené z pozinkovaného plechu hr. 0,6mm.
Z vonkajšej strany budú všetky okenné konštrukcie opatrené parapetom
z medeného plechu, podľa jednotlivých veľkostí a rozmerov okien.
Zámočnícke práce
Zábradlie na novovybudovaných schodiskách je navrhnuté s nerezovej tvarovanej
ocele ukotvené oceľovými platňami do konštrukcie. Tvar zábradlia odpovedá tvaru
zábradlí na ostatných podlažiach.
Stolárske práce
V podkroví budú osadené nové drevené parapetné dosky imitujúce pôvodné
parapety. Takisto budú osadené nové plné drevené dvere.
Svf UBP
102
Technické vybavenie objektu
Riešenie rozvodov vodovodu, kanalizácie, vykurovania a vetrania sú uvedené v
technickej správe časti TZB.
Elektrické vybavenie objektu
Objekt je napojený na podzemné elektrické vedenie pomocou podzemnej NN
káblovej elektrickej prípojky, čo je výhodnejšie z hľadiska architektonického, z
hľadiska bezpečnosti pri realizácii i samotnom užívaní objektu. Elektrické inštalácie sú
vedené drážkami v stenách, podlahách a stropoch. Na meranie spotreby elektrickej
energie sú navrhnuté štandardné elektromery.
Umelé osvetlenie bude prevedené žiarovkovými a žiarivkovými svietidlami. Za
účelom ochrany objektu pred zásahom bleskom je navrhnutá bleskozvodná sieť z
pozinkovaného oceľového vodiča.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Požiadavky na bezpečnosť práce sú určené predpismi, záväzkami a opatreniami
Ministerstva stavebníctva SR. Počas prípravy staveniska, pri samotných prácach počas
výstavby je potrebné dodržať bezpečnostné predpisy v súlade so zákonníkom práce a
prislúchajúcimi úpravami pre stavebníctvo. Je nutné dodržať ochranné pásma,
zabezpečiť oplotenie staveniska a jeho osvetlenie. Počas prác pri obnove a modernizácii
budovy je nutné dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa zákona
374/90 Zb.
Požiarne zabezpečenie objektu
Požiarna ochrana objektu bude zabezpečená hydrantmi s výzbrojou C 52 (25 (D)).
Tieto budú umiestnené na 2.NP a v podkrový v schodiskovom priestore na prístupných
miestach v chránených únikových cestách podľa projektu požiarnej ochrany, aby bol
zabezpečený prístup do jednotlivých miestností v prípade potreby. Podrobnejšie
informácie o požiarnom zabezpečení sú uvedené sú uvedené v technickej správe TZB.
Okrem hydrantov budú v objekte umiestnené ručné hasiace prístroje práškové a
snehové.
Pre príjazd požiarnej techniky slúži príjazdová komunikácia a priľahlé parkovisko.
Svf UBP
103
V Košiciach dňa 2.6.2008 ............................................................Milan Olšavský
Svf UBP
104
3 Fotodokumentácia
Obr. 1 Fotografia z roku 1972 čelnej fasády
Obr. 2 Fotografia z roku 2007 čelnej
fasády,
A, viditeľná vzlínajúca vlhkosť v časti sokla
Obr. 3 Celkový pohľad na meštiansky dom na Kováčskej ul. Č. 49
Svf UBP
105
Obr. 4 Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, viditeľný odtlačok sedlovej strechy
asanovaného objektu.
Obr. 5 Bočná fasáda detailný záber skladby muriva
bočnej obvodovej steny ( fylit + tehla plná pálená).
Obr. 6 Detailný záber vonkajšej obvodovej
steny v styku so zeminou.
Svf UBP
106
Obr. 7 Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, A, vzlínajúca vlhkosť po murive do výšky
1,5 – 2 m. B, viditeľná hlavná porucha bočnej fasády pasívna šmyková priebežná trhlina šírky do
30 mm.
Obr. 8Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, A, vzlínajúca vlhkosť po murive do výšky
1,5 – 2 m. C, plošná porucha omietky. D, Trhliny podmienené omietkou.
Svf UBP
107
Obr. 9 Pohľad na dvorové krídlo.
Obr. 10 Dvorový prejazd
Obr. 11 Pavlač 2 NP nesená liatinovými
konzolkami
Svf UBP
108
Obr. 12 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2002 pred zrealizovaním dodatočného zateplenia
bočnej fasády. Viditeľné mapy kondenzačnej vlhkosti
Obr. 13 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2002 pred zrealizovaním dodatočného zateplenia
bočnej fasády. Viditeľné mapy kondenzačnej vlhkosti.
Svf UBP
109
Obr. 14 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2007 v decembri po zrealizovaním dodatočného
zateplenia bočnej fasády a aplikovaní sanačnej omietky.
Obr. 15 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2007 v decembri po zrealizovaním dodatočného
zateplenia bočnej fasády a aplikovaní sanačnej omietky.
Svf UBP
110
Obr. 16 Fotografia styku klenby a steny v suteréne,
nevhodne riešené prestupy murivom spôsobujúce
vlhnutie steny.
Obr. 17 Fotografia v časti kotolne zvod
kanalizácie
Obr. 18 Fotografia kotolne Obr. 19 detail ukotvenia prekrytia pavlače
na 2.NP
Svf UBP
111
Obr. 20 fotografia okenných výplní na 2.NP
Obr. 21. fotografia svetlíku nad schodiskom
Obr. 21. fotografia trhliny v časti
podkrovia
Svf UBP
112
Obr. 22. fotografia kamenného schodiska do podkrovia, je viditeľná prasklina naprieč schodiskom
Obr. 23. fotografia konštrukcie krovu sedlovej strechy
Svf UBP
113
Obr. 24. konštrukcia krovu sedlovej časti strechy, viditeľné dodatočné podopretie stredných
väzníc a prerušenie prostredného väzného trámu
Obr. 25. konštrukcia krovu sedlovej časti strechy, viditeľné prerušenie prostredného väzného
trámu
Svf UBP
114
Obr. 26. drevo napadnuté hnilobou a hubami
Obr. 27. pohľad na strešný plášť
Svf UBP
115
Obr. 28. fotografia komínového telesa
Svf UBP
116
4 Zoznam výkresovej dokumentácie
SKUTKOVÝ STAV
1. SITUÁCIA – SS
2. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – SS
3. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – SS
4. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – SS
5. PÔDORYS STRECHY – SS
6. REZOPOHĽAD A-A – SS
7. REZ B-B – SS
8. POHĽAD ZÁPADNÝ – SS
9. POHĽAD SEVERNÝ – SS
BÚRACIE PRÁCE
10. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – BP
11. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – BP
12. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – BP
13. PÔDORYS STRECHY – BP
14. REZOPOHĽAD A-A – BP
15. REZ B-B – BP
16. POHĽAD ZÁPADNÝ – BP
17. POHĽAD SEVERNÝ – BP
NOVÝ STAV
18. SITUÁCIA
19. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – NS
20. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – NS
21. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – NS
22. PODKROVIE – NS
23. GALÉRIA. PODKROVIE – NS
24. KROV - NS
25. PÔDORYS STRECHY – NS
Svf UBP
117
26. REZOPOHĽAD A-A – NS
27. REZ B-B – NS
28. REZOPOHĽAD C-C -NS
29. POHĽAD ZÁPADNÝ – NS
30. POHĽAD SEVERNÝ – NS
31. DETAILY - NS
NOVÝ STAV – ČASŤ ARCHITEKTÚRA
32. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – A
33. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – A
34. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – A
35. PODKROVIE – A
36. GALÉRIA. PODKROVIE – A
37. REZOPOHĽAD A-A – NS
38. POHĽAD ZÁPADNÝ – NS
NOVÝ STAV – ČASŤ STATIKA
39. VNÚTORNÁ GALÉRIA OCEĽOVÉ KONŠTRUKCIE
40. OCEĽOVÉ KONŠTRUKCIE STROPU
Recommended