doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Štruktúra prednáškyHeckscherova-Ohlinova teorémaLeontiefov paradoxTeoréma o vyrovnávaní cien výrobných

faktorovStolperova-Samuelsonova teorémaRybczynského teorémaHolandská chorobaLinderova teória dopytuTeórie produktu a inovácií

Heckscherova-Ohlinova teoréma - úvod

Veľkým nedostatkom teórie komparatívnych výhod je jej zohľadňovanie iba jedného výrobného faktora – práce

V reálnom svete treba vziať do úvahy vybavenosť krajiny výrobnými faktormi

Túto myšlienku do medzinárodnej ekonómie zaviedi dvaja švédski ekonómovia – Eli Heckscher a Bertil Ohlin

Eli Hekscher a Bertil OhlinEli Hekscher (1879-1952)

Švédsky ekonomický historik a teoretik v oblasti medzinárodného obchodu

Dôležitý článok – Dôsledky zahraničného obchodu na distribúciu príjmov

Bertil G. Ohlin (1899-1979)Významý švédsky ekonóm a politik – nositeľ

Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1977Medziregionálny a medzinárodný obchod

Teoretické predpoklady modelu – zhodné s klasickými modelmi

• Všetky subjekty sa správajú racionálne• Neexistuje peňažná ilúzia• Existujú iba dve krajiny a dva statky• Vybavenosť výrobnými faktormi je konštantná a

výrobné faktory sú plne využité • Náklady výroby sú konštantné• Výrobné faktory sú plne mobilné v rámci krajiny, ale

sú medzinárodne nemobilné• Existuje dokonalá konkurencia• Saldo zahraničného obchodu krajín v modeli je

nulové• Zahraničný obchod je plne liberalizovaný• Neexistujú dopravné náklady a ani vedecko-

technický pokrok

Teoretické predpoklady modelu – nové predpoklady

Existujú dva výrobné statky – práca a kapitál

Technológie sú v oboch krajinách rovnaké

Vyrábané tovary majú rozdielnu faktorovú náročnosť

Krajiny majú rozdielnu faktorovú hojnosť

Spotrebitelia majú rovnaké preferencie

Heckscherova-Ohlinova teoréma - podstata

Komparatívne náklady krajín závisia od nákladov výroby

Náklady výroby záležia primárne od cien výrobných faktorov

Zo zákona dopytu a ponuky vyplýva, že výrobný faktor, ktorý je v krajine hojný, bude v krajine aj relatívne lacní (a naopak)

Výrobné náklady budú teda nízke, ak sa statok vyrába s veľkým využitím lacného – hojného výrobného faktora.

Heckscherova-Ohlinova teoréma - podstata

Krajina bude mať komparatívnu výhodu vo výrobe, a teda bude exportovať ten statok, ktorý je faktorovo intenzívny na ten výrobný faktor, ktorý je v danej krajine hojný

Preto HOT nazývame aj teóriou vybavenosti výrobnými faktormi

Heckscherova-Ohlinova teoréma - príklad

Vybavenosť Írska a Svazijska výrobnými faktormi

Na zhodnotenie faktorovej hojnosti použijeme porovnanie relatívnej faktorovej vybavenosti K/L

Írsko: 124 mld./3,1 mil. = 40 000 USDSvázijsko: 5,6 mld./0,8 mil. = 7000 USD

Leontiefov paradoxV období okolo druhej svetovej vojny bola HOT

považovaná za nespochybniteľný model medzinárodného obchodu

No v roku 1953 Wassily Leontief šokoval vedeckú verejnosť , keď na báze testu exportov importov USA dospel k záveru, že zahraničný obchod USA prebieha presne v protiklade s HOT

Leontieff bol pritom v tom čase jeden z najuznávanejších ekonómov sveta

Výsledok testu – americké importy sú viac kapitálovo nárošné ako americké exporty (USA bola pritom v tom čase krajinou hojnou na kapitál)

Leontiefov paradox – možné vysvetlenia

Leontief – paradox spôsobuje rozdielna produktivita práce v USA a inde

Alternatíva 1 – Štrukturálne problémy v Leontiefovom výpočteNevhodne zvolený bázický rokNeexistujúce štatistiky faktorovej hojnostiVylúčenie tovarov, ktoré USA nevyrábaRozličná faktorová intenzívnosť výrobyPorovnanie nesprávnych veličín

Leontiefov paradox – možné vysvetleniaAlternatíva 2 – otázky ľudského kapitáluAlternatíva 3 – neuvažovanie o prírodných

zdrojochAlternatíva 4 – neplatnosť predpokladu HOT o

rovnakých preferenciáchAlternatíva 5 – preferencia domácich produktovAlternatíva 6 – rozdielne technológieAlternatíva 7 – existencia protekcionistických

opatrení v medzinárodnom obchodeAlternatíva 8 - dopravné náklady

Teoréma o vyrovnávaní cien výrobných faktorov

Paul Samuelson – jeden z najvšestrannejších ekonómov 20. storočia

Jeho teoréma – Pri zachovaní predpokladov HOT medzinárodný obchod vedie k medzinárodnému vyrovnávaniu cien výrobných faktorov

Samozrejme – v reálnom svete nikdy neočakávame úplné vyrovnanie cien výrobných faktorov (odbory, minimálna mzda, bariéry obchodu)

Stolperova-Samuelsonova teorémaVýznamné rozšírenie Heckscherovej-Ohlinovej

teorémy

Základná myšlienka – pri zachovaní predpokladov HOT je slobodný obchod prospešný pre vlastníkov hojného výrobného faktoru a neprospešný pre vlastníkov druhého výrobného faktoru

Ide o výrazný odklon od klasických teórií medzinárodného obchodu, ktoré tvrdili, že výmena je prospešná pre každého

Stolperova-Samuelsonova teoréma - dôkaz

Vychádzajme z analytických dôkazov uvedených pri teoréme o vyrovnávaní cien výrobných faktorov.

Ukázali sme si, že zapojením do medzinárodného obchodu rastie cena hojného výrobného faktora a klesá cena menej hojného výrobného faktora. Výrobcovia používajúci drahú prácu v krajine A sú vystavení konkurencii výrobcov využívajúcich lacnú prácu v krajine B.

Medzinárodná konkurencia tak (aj keď neexistuje cezhraničná mobilita práce!) tlačí na pokles miezd v krajine A. To je umožnené faktom, že dopyt po výrobných faktoroch je odvodený dopyt, závislý na dopyte po statkoch vyrábaných týmito výrobnými faktormi, ktorý je zas závislý na cenách týchto statkov.

Stolperova-Samuelsonova teorémaMá významné praktické implikácie

Vysvetľuje, prečo vystupujú niektoré spoločenské skupiny proti liberalizácii zahraničného obchodu a iné za ňu naopak lobujú

Napr. odbory v hospodársky vyspelých štátoch vs. vlastníci kapitálu

Rybczynského teoréma1955 – Tadeusz Rybczynsky

Základná myšlienka – Pri konštantných svetových cenách, ak v krajine vzrastie zásoba jedného výrobného faktora a zásoba druhého zostane nezmenená, krajina bude produkovať viac statku intenzívneho na výrobný faktor, ktorého zásoba vzrástla, a menej statku intenzívneho na druhý výrobný faktor

Toto má významné implikácie pre kvalitu zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu. Vedie nás totiž k záveru, že krajiny s nízkou mierou úspor budú vyrábať a vyvážať hlavne pracovne náročné statky (a naopak).

Medzinárodný obchod a Holandská chorobaPojem sa po prvý krát objavil v roku 1977 v

časopise The EconomistAutori ním označili pokles priemyselnej

produkcie Holandska ako dôsledok objavenia ložísk zemného plynu v roku 1959

Holandská choroba je situácia, keď zvýšenie ťažby a využívania nerastných surovín v ekonomike vedie k poklesu vo výrobe a exporte iných odvetví – teda k dezindustrializácii

Holandská choroba – možnosti vzniku

Náhly objav veľkých zásob nerastných surovín

Významný nárast svetovej ceny vyvážaných nerastných surovín

Exogénny technologický pokrok v určitom odvetví

Holandská choroba – mechanizmus vzniku

1. Zvýšenie exportných príjmov2. Konvertovanie časti príjmov na domácu

menu3. Zhodnotenie domácej meny4. Zhoršenie konkurencieschopnosti

tradičného exportného sektora5. Zníženie výroby v tradičnom exportnom

sektore, presun zamestnancov do vysoko ziskového sektora, možné zvýšenie nezamestnanosti

Holandská choroba – príkladyŠtáty subsaharskej Afriky zameraných na

ťažbu nerastných surovín (Nigéria, Sierra Leone)

Ropné štáty vo všeobecnosti

Pozitívny príklad – Indonézia, Nórsko

Linderova teória dopytuPrvá hypotéza vysvetľujúce existenciu

vnútroodvetvového obchodu medzi krajinami

Vnútroodvetvový obchod – charakterizuje podobnosť exportnej a importnej štruktúry štátov

Podľa Lindera sú príčinou medzinárodného vnútroodvetového obchodu rozdielne preferencie spotrebiteľov

Základná myšlienka – Čím podobnejšia je štruktúra dopytu dvoch štátov, tým je väčší potenciál na rozvoj ich vzájomného obchodu

Linderova teória dopytu

Linder prichádza k záveru – že komparatívne výhody vo výrobe priemyselných statkov sú čiastočne náhodné, ale po istom čase od spustenia obchodu sa vďaka úsporám z rozsahu a vďaka úlohe marketingu stabilizujú

Teórie produktu a inováciíTeória imitačnej medzery

Posner – príčinou MO sú rozdielne technológieImitačná medzera – časové obdobie od spustenia

výroby v inovátorskej krajine do jeho úspešného napodobnenia v iných krajinách

Teória medzinárodného životného cyklu výrobku1966 – Raymond Vernon3 základné etapy – fáza nového produktu, fáza

dospievania produktu a fáza štandardizácie produktu

Teórie produktu a inováciíTeória technologického cyklu (1995)

Životný cyklus sa netýka iba hotových výrobkov, ale aj samotných technológií výroby

4 základné etapy medzinárodného technologického cyklu

Model lietajúcich husíKaname AkamatsuVysvetľuje mechanizmus priemyselného rozvoja

krajín a proces dobiehania stupňa industrializácie