Oslava právneho štátu (Právny štát z pohľadu teórie štátu a práva a

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA AFRIKA V KOICIACH

Prvnick fakulta

Katedra terie ttu a prva

stav eurpskeho prva

OSLAVA PRVNEHO TTU (Prvny tt z pohadu terie ttu a prva a

medzinrodnho prva)

Zbornk prspevkov zo tudentskej rozpravy konanej da

24. aprla 2013 na Prvnickej fakulte UPJ v Koiciach

udmila Poivkov Zuzana Antoov

Milan Koan (zost.)

Koice 2013

II Oslava prvneho ttu

Zbornk vznikol v rmci rieenia grantovej lohy projektu VVGS .17/12-13 Rechtsstaat alebo Rule of Law v medzinrodnom prve.

Oslava prvneho ttu (Prvny tt z pohadu terie ttu a prva a medzinrodnho prva)

Zbornk prspevkov zo tudentskej rozpravy uskutonenej da 24. aprla 2013 na Prvnickej fakulte UPJ v Koiciach. Zostavili: udmila Poivkov, Zuzana Antoov, Milan Koan Vetky prva vyhraden. Toto dielo ani jeho iadnu as nemono reprodukova, uklada do informanch systmov alebo inak rozirova bez shlasu majiteov prv. Za odborn a jazykov strnku tejto tdie zodpovedaj autori jednotlivch prspevkov. Rukopis nepreiel redaknou ani jazykovou pravou. Umiestnenie: http://www.upjs.sk/pracoviska/univerzitna-kniznica/e-publikacia/#prf Dostupn od: 19.06.2013 ISBN 978-80-8152-021-1 (tlaen verzia publikcie) ISBN 978-80-8152-022-8 (e-publikcia)

http://www.upjs.sk/pracoviska/univerzitna-kniznica/e-publikacia/#prf

Predhovor III

Predhovor

"For the United Nations, the rule of law refers to a principle of governance in which all persons, institutions and entities, public and private, including the State itself, are accountable to laws that are publicly promulgated, equally enforced and independently adjudicated, and which are consistent with international human rights norms and standards. It requires, as well, measures to ensure adherence to the principles of supremacy of law, equality before the law, accountability to the law, fairness in the application of the law, separation of powers, participation in decision-making, legal certainty, avoidance of arbitrariness and procedural and legal transparency."

Report of the Secretary-General on the Rule of Law and Transitional Justice in

Conflict and Post-Conflict Societies (S/2004/616)

Uveden citt pochdza zo sprvy generlneho tajomnka, v tom ase Kofiho Annana, ktor sa rozhodol poda veobecne prijaten definciu Rule of Law, aby tak uahil prcu jednotlivm orgnom Organizcie Spojench nrodov pracujcich na budovan a posilovan Rule of law vo svete. Jeho sprva je jasnm dkazom, e Rule of Law u nie je len problematikou vntrottneho prva, ale aj medzinrodnho prva. Dokonca, Rule of Law sa rozvja aj v oblastich, v ktorch dochdza k prekrvaniu vntrottneho a medzinrodnho prva, a to v podobe zmedzinrodnenho Rule of Law. Aj z tchto dvodov by zkladn mylienky tkajce sa rozvoja prvneho ttu mali zohadova moc medzinrodho prva, ktor podva pomocn ruku pri vytvran a reforme domcich sdnych orgnov, a vice versa i moc vntrottnych sdov nahrdzajcich sdnu kontrolu chbajcu na rovni medzinrodnho prva a ochranu medzinrodne chrnench prv.

V sasnom obdob sa o prvnom tte v irokej miere debatuje tak na rovni akademickej, ako i na rovni politickej. Tto debata svis nie len so snahou o nastolenie Rule of Law v ttoch, ktor preli od socialistickho zriadenia na demokratick, ale aj v ttoch, ktor sa zmietaj v rznych nepokojoch, politickch i nboenskch. Avak nejde len o debatu tkajcu sa niektorch znakov Rule of Law, ktor chbaj vo vntrottnom prve, resp. znakov Rule of Law chbajcich na rovni medzinrodnho prva, ale aj o debatu o samotnej defincii a zmysle Rule of Law.

Prvny tt by sme mohli priprovna k idelu, ktor sa sna dosiahnu takmer kad tt. Aj v prpade vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa stavodarcovia rozhodli zaradi medzi vodn ustanovenia, ktor by mali tvori jadro stavy, e Slovensk republika je prvny tt. Pre dosiahnutie idelu prvneho ttu je vak okrem vyhlsenia potrebn prija aj opatrenia, ktor s nevyhnutn pre nezvisl

http://daccess-ods.un.org/access.nsf/Get?Open&DS=S/2004/616&Lang=E

IV Oslava prvneho ttu

sdnictvo, demokraciu, efektvne uplatovanie udskch prv, debu moci a mnoho alch, ako elementy, ktor charakterizuj prvny tt.

Pre organiztorov tudentskej rozpravy s nzvom Oslava prvneho ttu bolo vekm poteenm, e hoci panuje mienka, e prvny tt je nudnou teoretickou problematikou, zujem dobrovone sa zastni na tejto rozprave prejavilo poteujce mnostvo tudentov. Rozprava bola otvoren tudentom vetkch ronkov bakalrskeho stupa tdia Prvnickej fakulty UPJ v Koiciach a na rados organiztorov, cel kla ronkov bola pomerne zastpen aj vo finlnej fze prezentcie prspevkov. Verme, e vedomosti a sksenosti nadobudnut poas prpravy prspevkov na osobn prezentciu v rmci rozpravy, ako aj nsledne do zbornka, bud pre tudentov cennm zdrojom zrunost pri koncipovan zverench alebo inch odbornch prc.

Historicky prv tudentsk rozprava s tmatikou prvneho ttu sa konala 24. aprla 2013 v priestoroch zasadacej miestnosti Prvnickej fakulty UPJ v Koiciach. Poas rozpravy zastnen tudenti osobne odprezentovali svoje prspevky pred prtomnou verejnosou a v rmci diskusie obhjili odborn znalosti a osobn nzory. Zostaven zbornk obsahuje prspevky raden od veobecnch tm po konkrtne. Tmatick a obsahov zameranie jednotlivch prspevkov sa odvjalo od zujmu prihlsench tudentov, priom vek zujem okrem koncepnho skmania Rule of Law vzbudilo najm spojenie Rule of Law a zrtench ttov.

Je pre ns poteenm, e zujem zastni sa rozpravy prejavili aj cten kolegovia z stavnho sdu SR, JUDr. Jn tiavnick, PhD. a Mgr. Lucia Berdisov, PhD., ktor svojimi mylienkami obohatili nau rozpravu, za o im touto cestou akujeme. Vetci zastnen by radi vyjadrili vek poakovanie prof. JUDr. Alexandrovi Brstlovi, CSc., ktor sa podnetne ujal vodnho slova rozpravy a v rmci diskusie k jednotlivm prspevkom predniesol inpiratvne mylienky. Za poskytnut know-how a inpiratvne podnety poas celej organizcie rozpravy zostavitelia akuj kolegyni Mgr. ubici Gregovej iricovej.

Zostaviteka

V

Obsah

Predhovor III

Prvny tt v podmienkach prvneho systmu Common Law 6 Lucia Bdiov

Prvny tt v podmiekach kontinentlneho prvneho systmu 16 Jakub Rangl

Filozofick pohad na existenciu prvneho ttu 24 Ladislav Kov

Modely prvneho ttu 32 Ondrej Tencer

Rozvoj prvneho ttu v medzinrodnom prve 39 Dominika Zavadov

Prvny tt a medzinrodn organizcie 47 Marek Kurk

udsk prva v prvnom tte 56 Peter Koromhz

loha rozhodnut ESP pri posilovan Rule of Law 66 Viktor Varga

Znaky prvneho ttu a zrten tty 75 Dominika Bodnrov

loha mierovch operci OSN v zrtench ttoch 84 Karina Jmborov

Medzinrodn zodpovednos ako znak medzinrodnho Rule of Law v podmienkach zrtench ttov 91 Peter Bobk

6 Oslava prvneho ttu

Prvny tt v podmienkach prvneho systmu Common Law Lucia Bdiov (1. ro.)

Kdekovek, kedykovek je uom dan monos vybra si, toto rozhodnutie je vdy rovnak: sloboda, nie tyrania; demokracia, nie diktatra; vlda prva, nie vlda tajnej polcie.

Tony Blair

1. vod V sasnej spolonosti je pojem prvny tt vemi diskutovanou tmou, a to nielen medzi prvnymi expertmi, ale aj medzi laickou verejnosou. Pojem prvny tt sa zvykne stotoova s pojmami ako panstvo alebo vlda prva. V common law (anglo-americkom systme) sa v svislosti s prvnym ttom pouva pojem Rule of Law. Ako vyplva z vyie uvedenho cittu, Rule of Law patr k jednm z najdleitejch prvkov modernho ttu. Je vnman ako krehk, ale rozhodujci vzor, ktorho sa udia dovolvaj vdy, ke ttna sprva kon svojvone a utlatesky voi obanom danho ttu. Zsahy ttnej sprvy meme pozorova naprklad v potlan udskch prv rzneho druhu, v manipulcii s stavou, ktor m by neskr prvrencom takejto vldy, ale aj v zadriavan osb bez prvnej pomoci alebo spravodlivho procesu. V ttoch, ktor tto svojvu praktizuj skr alebo neskr dochdza k obianskej neposlunosti, ktor asto vedie k zvrhnutiu takejto vldy. Snahu o vytvorenie rule of law vidme v anglicko-americkom systme prva ovea skr ako v systme kontinentlneho prva. Aj ke s urit rozdiely medzi tmito prvnymi systmami, hlavn mylienka, ktorou je panstvo prva je

v obidvoch prvnych systmoch podobn.

2. Anglo-americk prvny systm Anglo-americk systm prva tvor spolu s kontinentlnym prvnym systmom dva rozhodujce prvne systmy sasnho sveta. asto je nazvan aj systmom common law, resp. anglosaskm prvnym systmom. Z uvedench nzvov je najsprvnejie pouva oznaenie anglo-americk, oproti tomu oznaenie common law nie je celkom presn, pretoe common law predstavuje len as tohto systmu. Nzov anglosask poukazuje na historick korene tohto systmu. Preferovan nzov anglo-americk naznauje, zkladnmi zlokami tohto systmu s prvo anglick a prvo USA, ako dva rozhodujce podsystmy. Pri podrobnejom skman vzhadom na podobnosti a rozdiely meme vak v tomto systme vyleni a osem podsystmov, resp. okruhov. Tmito okruhmi s anglick prvo (ako zklad a rozhodujca as celho systmu), prvo USA (zachovvajce sce historick zklady prevzat z anglickho prva, v dsledku samostatnho vvoja od r. 1776 sa vak od pvodnho systmu znane odchlilo), kanadsk prvo (ktorho osamostatovanie od anglickho prebiehalo postupne a menej radiklne ako v USA), austrlske prvo

Prvny tt v podmienkach prvneho systmu Common Law 7

(ktor sa podobne ako v USA vzhadom na federatvne usporiadanie Austrlie, rozvja znane aj pomocou psanho prva), novozlandsk prvo, prvo Indie (ktor sa osamostatnilo najviac a spolu s prvom USA vykazuj s pvodnm anglickm prvom najmenej podobnost), prvo rskej republiky (priradzovan tie do tohto systmu, aj ke sa znane emancipovalo a vzrstol v om podstatne vznam psanho prva) a prvo ostatnch krajn Britskho spoloenstva nrodov. Common law v asoch svojho staroanglickho pvodu predstavovalo veobecn prvo, ktor malo prednos pred miestnym prvom. Vytvrali ho cestujci sudcovia krovskho sdu. Presadenie prvneho nroku predpoklad existenciu primeranej formy aloby, nazvanej writ. Pvodne teda common law pvodne tvoril systm alb podobnch tm v klasickom rmskom prve. Ak existuje writ, existuje nrok. Pre nrok bez writu niet prvnej pomoci, to znamen, e nrok nejestvuje.1 Zkladnou charakteristickou rtou tohto prvneho systmu je, e ide o systm sudcovskho prva (judge-made-law), v ktorom m sudca zvltny status, prejavujci sa v tom, e sudca prvo nielen nachdza, ako v prve kontinentlnom, ale ho aj tvor. V tomto smere tu neplat zsada iudex ius dicit inter partes, poda ktorej s sdne rozhodnutia zvzn len pre strany konania, ale prve opan zsada, poda ktorej rozhodnutia uritch sdov s zvzn veobecne. Sudcovsk prvo predstavuje systm vznamnch sdnych rozhodnut, zvznch precedensov, ktor s primrnymi pramemi prva. Okrem tchto prameov prva vak v tomto systme psobia aj alie pramene, z ktorch najvraznejie sa presadzuje prvo zkonn (psan). V Spojench ttoch i v Anglicku prijmaj najvyie ttne orgny aj cel rad zkonov i nariaden (statute law, legislation), ktor u nich nadobdaj skuton prvny vznam a pri ich aplikcii sdom alebo orgnom ttnej sprvy. Je preto pochopiten , e anglo-americk teria i prax zretene rozliuj medzi prvom deklarovanm a aplikovanm, t.j.medzi law in books" a law in action."2 alou podstatnou rtou je vrazn procesno-sporov charakter anglo-americkho prvneho systmu, ktorho zklady ovlda sdne konanie. Z tchto t sa odvja aj charakteristick prvne myslenie v tomto prvnom systme a podobn organizcia sdnictva. Pre anglo-americk prvo s prznan aj podobn prvne intitty vyplvajce najm zo zhodnch tradci a histrie.3

3. Rule of Law Rule of Law alebo inmi slovami aj vlda prva nem plne presn vymedzenie. Jeho vznam sa me li v zvislosti od rozlinch nrodov a prvnych tradci. Vo veobecnosti vak meme tvrdi, e je to prvno-politick systm, na zklade ktorho prvo obmedzuje tt. Deje sa to na zklade udelenia uritch slobd

1 BRSTL, A.: Teria prva. Koice: Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach, 2007, s. 38.

ISBN: 978-80-7097-680-7. 2 PRUSK, J.: Teria prva. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave, 2001, s. 168, ISBN

80-7160-146-2. [online] Dostupn na:


a vytvorenia nariaden, prostrednctvom ktorch meme predvda fungovanie ttu. V najbenejom zmysle Rule of Law predstavuje systm, ktor sa poka chrni prva obanov proti svojvonmu a utlateskmu konaniu vldnej sily.4 Niekedy pri preklade pojmu Rule of Law neexistuje vhodn ekvivalent ak prekladme z jednho jazyka do druhho alebo z jednho prvneho systmu do druhho. Anglo-americk rule of law mus by odlen od nemeckej koncepcie Rechtsstat alebo od franczskeho etat de droit, ktor pri sprvnom preklade znamenaj rule through law, ie vlda prostrednctvom prva. Rule of Law ustanovuje prvo ako suverna nad akoukovek vldou mocou. Vlda prostrednctvom prva neznamen vldu prva, ale v skutonosti dovouje zlenie prva a vldy v zmysle, e vlda je zdruenie usilujce sa riadi spolonos prostrednctvom pecifickch inov, na zklade ktorch dochdza k obmedzovaniu osobnej slobody.5 Procesn strnka Rule of Law nevyaduje iba, aby oficilna moc uplatovala stanoven prvne normy, ale poaduje, aby boli starostlivo aplikovan s drazom na spravodlivos, tak ako je to naznaen v ideloch prirodzenho prva alebo spravodlivho procesu. Naprklad, ak je niekto obvinen z poruenia ustanovenej normy, mal by ma monos iada o vypoutie, argumentovanie, konfrontovanie s dkazmi pred akoukovek sankciou, ktor je spojen s touto normou. Rule of Law nie je dodran, ak intitcie, ktor by mali stelesova tieto procedurlne zruky s znien alebo ak sa do ich innost zasahuje. V tomto zmysle sa Rule of Law stva spojencom s politickmi idelmi ako je naprklad deba moci a nezvislos sdnictva. Jedinenos anglo-americkho myslenia je v tom, e sloboda je sasou modernej prvnej koncepcie, najm Rule of Law, ako aj due process of law. Due process of law treba z procesnoprvneho hadiska chpa ako prvo na riadny a spravodliv sdny proces, na sdne konanie, ako prvo neby pozbaven ivota, slobody a majetku bez riadneho sdneho procesu. Z tohto hadiska je koncepcia Rule of Law skr filozofiou nezasahovania ttu do ivota jedinca ne uenm a poiadavkou zsahov len na zklade stavy a zkonov. V prpade poruenia prva je garantovan prvo na spravodliv proces, o znamen, e: a) kad m prvo na sudcu vo svojej veci b) obvinen mus by oboznmen o vznesen obvinenia a m prvo vyjadri sa ku vetkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu c) nikoho nemono odsdi bez toho, aby sa vyjadril ku vetkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu. Spravodliv proces m urit princpy, ktor mono zhrn do tchto bodov: a) polcia m prsne vymedzen prva, b) nikoho nemono zadra bez jasnho psomnho obvinenia, ktor uvdza, z akho

4 THE WORLD BANK: What is the Rule of Law? [online] Dostupn na:


poruenia zkona je podozriv; zadranho treba informova o prvach (napr. prvo na obhajobu, prvo odoprie vpove), c) plat zsada prezumpcie neviny, d) obanov nemono nti, aby svedili sami proti sebe - prvny systm nepripa vynten priznanie, e) nemono dva razy tresta za ten ist in.6

3.1 Historick vvoj Rule of Law vo Vekej Britnii

Rule of Law v dnenom ponman predstavuje vsledok niekoko storonho vvoja. Mylienka panstva zkonov sa v Anglicku zaala objavova u v dokumente Magna Charta Libertatum (Vek listina slobd) (1215), v dsledku ktorej bol panovnk nten repektova dleit prva a privilgia feudlnej nobility. Magna Charta Libertatum vyjadrila v lnku 39 okrem inho aj princp zkonnosti, ktor sa v tom ase obmedzoval iba na slobodnch ud a ktor nadobudol univerzlny charakter a v dsledku liberalistickho chpania prvnej slobody a princpu rovnosti vetkch pred zkonom osobitne v 18. a 19.storo.

3.1.1. Boj parlamentu a panovnka v 17. storo

Poas 17.storoia dochdzalo k bojom, astokrt aj ozbrojenm, medzi monarchom, parlamentom a obyvatestvom. Anglick panovnk tvrdil, e vldol na zklade boch zkonov, z oho vyplvalo, e je zodpovedn jedine Bohu. lenovia anglickho parlamentu vrtane prvnika Edwarda Coka, s tmto tvrdenm neshlasili. Coke argumentoval, e Magna Charta, ktor podpsal Jn Bezzemok v roku 1215, ustanovila prvo ako najvyiu autoritu v Anglicku, voi ktorej bol subjektom aj samotn kr.7 Potom, o kr Karol I. zaal praktizova otvoren absolutizmus, mu v roku 1628 lenovia parlamentu odovzdali petciu prv (Petition of Right), ktor obvinila kra okrem inho aj z uvznenia a sdenia ud bez spravodlivho procesu. Petcia sa odvolvala na ustanovenia Vekej listiny slobd (Magna Charta Libertatum) a iadala rozrenie jej psobnosti na vetkch obyvateov Anglicka. Po podpise Petcie panovnkom sa stala zkonom. Ustanovenia tohto zkona mali siln stavnoprvny charakter. Kr sce petciu podpsal, ale u o niekoko dn po podpise rozpustil parlament, m vlastne dolo k negcii jeho podpisu.8 Tieto udalosti medzi monarchom a parlamentom vystili do obianskej vojny a zosadenia Karola I. z trnu v roku 1649 a jeho nslednej poprave. Karolov syn , Karol II., sce nastpil na trn obnovenej monarchie, ale boj medzi nm a parlamentom pretrvval. V roku 1688 sa parlamentn strany rozhodli pozva do krajiny princa Viliama III. Oranskho, ktor

6 PRUSK, J.: Teria prva. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave, 2001, s. 167. ISBN

80-7160-146-2. [online] Dostupn na: < http://sk.scribd.com/doc/82176979/203/Anglo-americk%C3%BD-pravny-system

7 AMERICAN BAR ASSOCIATION: The Rule of Law in History. [online] Dostupn na:


bol zosoben s princeznou Mriou, dcrou anglickho kra Jakuba II..elom tohto pozvania malo by zosadenie Jakuba II. a prijatie Viliama III. za nov anglickho kra. Jakub II. rozpustil parlament a zruil niekoko podstatnch zkonov bez shlasu parlamentu. Dsledkom tchto udalost bolo vylodenie princa Viliama a jeho armdy v Anglicku, ktor spsobilo, e sa Jakub II. dostal do exilu. Tto slvna revolcia zabezpeila vznik novej monarchie. V roku 1689, parlament predstavil novho kra Viliama a krovn Mriu, ktor prijali Bill of Rights9 (Zkon o prvach), ktor je astokrt nazvan ako Dokument deklarujci prva a slobody jednotlivcov. Zkon o prvach detailne opisoval ako predchdzajci kr zneuval prvo a stanovil, e parlament a nie kr m vhradn prvo tvori alebo rui zkony. Zkon o prvach takisto vyhlasoval urit antick prva a slobody, ktorho adrestom m by anglick obyvatestvo. Tieto prva zahali:

1. Prvo petcie voi krovi a jeho vlde 2. Sloboda prejavu, ale len pre lenov parlamentu 3. Prvo obyvatestva dra zbrane kvli vlastnej obrane 4. Prvo na sd s asou poroty 5. Zkaz neprimeranch kauci, pokt a krutho potrestania10

Najvznamnejmi ustanoveniami zkona o prvach boli tie, ktor sa tkali strednej moci. Zkon sce pre budcnos zaviedol dedenie trnu, ale iba ak boli splnen prsne poiadavky. Nov krovsk pr potvrdil vo funkcii parlament, o bola dleit zmena, lebo dovtedy anglick krli nastupovali na trn z boej milosti. Od tohto momentu nastupoval kr na trn a po shlasnom vyjadren vetkch stavov a nslednom potvrden jeho funkcie parlamentom. Zo zkona sa nositeom moci stal ud, ktor ju vykonval prostrednctvom svojich zvolench zstupcov v parlamente. Dleitmi ustanoveniami zkona o prvach boli takisto tie, ktor obmedzovali krovsk moc. Kr nemal prvo vya niektor osobu spod prvomoci zkona to znamen, e bolo zakzan udeova privilgia, lebo zkon sa vzahoval aj na kra. Panovnk bez shlasu parlamentu nemohol vybera iadne dane tak bolo a dodnes je zkladn ustanovenie rozpotovho prva.11 Slvna revolcia nebola prelomovou revolciou. Namiesto toho znovu potvrdila antick prva obyvateom a ustanovila parlament ako najvyiu moc nad prvom, ktor m tieto prva chrni.12 Vznamnm zkonom prijatm ete pred Zkonom o prvach bol Habeas Corpus Act (zkon o prkazoch na predvdzanie zatknutch). Zkon bol prijat parlamentom v ase, ke sa zvyovala ich obava pred represliami zo strany Karola II. Zkon priznal anglickm obanom dleit stavnoprvnu

9 Pre oficilnu verziu dokumentu pozri: Bill of Rights (1689). [online] Dostupn na:


zruku zkonnosti predbenej vzby v trestnom konan. Formulu Habeas Corpus obsahoval u v stredoveku tzv. Alias et Pluries Habeas Corpus Writ, teda prkaz sudcu osobe, ktor zadrala podozrivho zo spchania trestnho inu, aby ho m skr predviedla pred krovsk sd. asom sa z tohto prkazu vyvinula prax skma zkonnos zadrania podozrivej osoby na zklade zkonnho dvodu. Sd druhho stupa mal monos na zklade iadosti zadranej osoby preskma dvody a zkonnos jej zadrania. Nov zkon prijat roku 1679 obsahoval garancie proti nezkonnmu bezdvodnmu zadraniu, zrove napomhal tomu, aby sa oprvnene obvinen osoba mohla brni v trestnom konan na slobode.13 Medzi najvznamnejie ustanovenia tohto zkona patr prvo obvinenho iada, aby mu bol predloen prkaz na zatknutie. Po obdran prkazu na zatknutie (alebo ak mohol vze pod prsahou dokza, e mu ho odmietli vyda) mohla zadran osoba alebo ktokovek in konajci v jej mene iada o vydanie prkazu na predvedenie pred sudcu (Habeas Corpus Writ) za elom preskmania zkonitost zadrania. Habeas Corpus Writ sd zaslal orgnu, ktor vykonval vzbu, ten bol povinn do troch dn poda hlsenie o dvodoch vzby alebo v urenej lehote predviez zadran osobu pred sd. Po preskman vzobnch dvodov predvedenej osoby sd mohol dospie uritm k nzorom. Bu boli dvody vzby neopodstatnen a osoba bola prepusten na slobodu, alebo boli dvody vzby opodstatnen a sd nariadil pokraova vo vzbe, alebo boli dvody opodstatnen, ale s ohadom na okolnosti po zaplaten kaucie nariadil prepustenie zadranej osoby.14

4. Britsk stavn model Charakteristickmi znakmi britskej stavy je jej prunos a nepsan forma. Prunos stavy sa prejavuje nielen formlne, ale aj obsahovo. Tento moment nesie so sebou tret prvlastok britskej stavy, t.j.e ju mono nazva stavou otvorenou. Otvorenos sa prejavuje predovetkm vo vntornej truktre. Rovnako ako anglick prvo vbec, spova aj stava na dvoch zlokch. Jej sasou s na jednej strane niektor akty tzv. tatutrneho prva, t.j.zkony povaovan za stavn. Sem mono zaradi napr. Magnu Chartu Libertatum (1215), Petition of Rights (1627), Habeas Corpus Act (1679), Bill of Rights (1689), Act of Settlement (1701), z novch zkonov hlavne Akt o parlamente (1911 a 1949), ako aj Akt o udovom zastupitestve (1948). Sasou stavy s aj sdne rozhodnutia opierajce sa o precedensy. Precedens ako prame prva je individulnym prvnym aktom, ktor riei prpad doteraz prvnymi normami neregulovan, a preto nadobda normatvny vznam. Prv individulne rozhodnutie prpadu, ktor doteraz nebol prvom regulovan, nadobda do budcnosti veobecn zvznos v tom zmysle, e rozhodovanie prpadov rovnakho druhu je viazan tmto prvm rozhodnutm

13 ROBERTSON, J.: Habeas Corpus The Most Extraordinary Writ. [online] Dostupn na:


individulneho prpadu.15 Prve sdne rozhodnutia a hlavne spsob tvorby sdneho prva rob z britskej stavy dokument, ktor je otvorenej novm nzorom a mnoh otzky, ne ako je to zvyklosou pri tradinch psanch stavch. Anglick sudca neprehlasuje precedensy za zastaran, ale za zl pochopen a spresnenm chpania pravidla otvra cestu jeho novmu vkladu. Km v kontinentlnom stavnom systme dochdza k stavnoprvnym zmenm zsadne zvonku, t.j.zmenou platnch predpisov, stavnoprvne zmeny vo Vekej Britnii prebiehaj zvntra, t.j.vkladom. Preto poatie a duch britskej stavy spova v stlom uskutoovan pravidla ivho vkladu starch stavnch pravidiel, vkladu, ktor v praxi sdov a vyvjajcich sa politickch zvyklost krajiny nevna zmeny do britskej stavy nrazovo, v podobe stavnch reforiem, ale postupne cez kadodenn prax. Tm sa stalo, e v inch krajinch prejavujci sa vrazn rozpor medzi stavou psanou a faktickou je v podmienkach Vekej Britnie zmierovan prunosou stavy a nepretritm vvojom stavnej praxe.16 Vemi vznamn as stavy vak tvoria tie stavn zvyklosti (Conventions of Constitution), ktor nie s prvom vo formlnom zmysle, a nie s teda ani prvne vyntiten, predstavuj vak politick zvyklosti a stavn zvyklosti natoko zavzujce, e si ich poruenie nie je mon vbec predstavi. Niektor z nich s zaloen na jednostrannch politickch proklamcich napr. kra i krovnej. Prve prostrednctvom tchto zvyklost s napr. krovsk prerogatva realizovaten len v presne obmedzenom rmci a tak, ako si to praje vlda, resp. jej premir. V roku 1702 potvrdila krovn Anna, e nebude uplatova rozpacie prvo voi poslaneckej snemovni poda svojej vli a v roku 1707 a anglickej stavnej histrii naposledy odmietla Koruna da shlas k parlamentnmu zkonu. Medzi prerogatva, ktor s regulovan stavnmi zvyklosami, patr prvo panovnka na odvolanie vldy.17

Stabilita britskej stavy spova v jej prunosti. Samotn stabilita stavy je tak skr plodom jej prunej koncepcie a vvoja politickch pomerov v krajine, ne systmu stavnch intitci. Vzjomn psobenie stavnch noriem a politickch zvyklost viedlo v podmienkach Vekej Britnie k vytvoreniu sstavy politicko-stavnch vzahov oznaovanch ako klasick parlamentarizmus. Britsk ttoveda preto aj zdvoduje prvnu povahu svojej stavy dvoma princpmi. Popri princpe Rule of Law je to princp zvrchovanosti parlamentu, ako najvyieho orgnu ttnej moci, ktormu podliehaj pod kontrolu a riadenie vetky ostatn ttne orgny. Pravdou vak zostva, e prve nebval prunos britskej stavy spolu s vvojom a dotvranm stavnch obyaj postupne viedli ku krze britskho parlamentarizmu,

15 BRSTL, A., DOBROVIOV, G., KANRIK, I.: Teria prva. Koice: Univerzita Pavla Jozefa

afrika v Koiciach, 2007, s. 58. ISBN: 978-80-7097-680-7. 16 PAL, I.: ttne prvo porovnvacie. Koice: Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach,

2002, s. 36. ISBN: 80-7097-483-4. 17 OROSZ, L., SVK, J., BALOG, B.: Zklady terie kontitucionalizmu. EUROKDEX Bratislava,

2011, s. 439. ISBN: 978-80-89447-54-1.


ktorho dnen skuton chod je zretene modifikovan v prospech najnovch poiadaviek a potrieb stavno-politickej praxe.18

5. Pohady vznamnch prvnikov Britsk prvnik Albert Dicey vytvoril koncept prvneho ttu v britskej jurisprudencii. Dicey vo svojom diele Introduction to the Study of Law of Constitution (1939) tvrd: Prvny tt ...zastva v tieto dni (r. 1915) osobitn znak v anglickej stave. V Anglicku iadna osoba nesmie strpie potrestanie alebo zaplati nhradu kody za akkovek sprvanie, ktor nie je zakzan v prvnom systme.19 Predstavuje Rule of Law ako shrn troch princpov. Prvm princpom je absoltna zvrchovanos alebo prevldanie oficilneho prva. Druhm je rovnos pred zkonmi a tret princp hovor o tom, e stava nie je prameom obianskych prv, ale vsledkom prv a slobd jednotlivcov ako s definovan a uplatovan sdmi. alm prvnikom, ktor sa venoval problematike Rule of Law bol Joseph Raz. Raz tvrd, e Rule of Law nie je schopnos prva usmerova sprvanie tch, ktor s mu podriaden a alej tvrd, e sa nem zmieava s demokraciou, spravodlivosou a rovnosou, s akmkovek druhom udskch prv, s ctou k osobnosti alebo udskou dstojnosou. V tejto koncepcii mono bada dva aspekty: 1. udia by mali by ovldan prvom a poslcha ho, 2. prvo by malo by tak, e bud schopn sa nm riadi. Raz si Rule of Law predstavuje ak shrn siedmich princpov:20 1. Vetky zkony maj by prehadn, otvoren a jasn 2. Zkony maj by relatvne stabiln 3. Tvorba pecifickch zkonov sa m riadi otvorenmi, stabilnmi, jasnmi

a veobecnmi pravidlami 4. Mus by zaruen nezvislos sdnictva 5. Musia by zachovan princpy prirodzenej spravodlivosti 6. Sdy maj ma prvomoc kontroly nad implementciou inch princpov 7. Sdy maj by ahko prstupn. Poda Raza spolonos, ktor uspela v prijat princpu Rule of Law natoko, e m systm pravidiel, ktor je vyhlsen, prospektvny a jasn, automaticky neznamen, e takto spolonos je aj morlne dobr. Spolonos me zlyha pri uznvan uritch socilnych a politickch idelov, ale zrove me uspie v prijat vldy prva. Na zklade tohto pohadu, Rule of Law predstavuje nstroj, prostrednctvom ktorho dochdza k regulcii sprvania obanov a ako nstroj samotn me by pouit na morlne dobr, zl alebo neutrlne mysly. Take, ak hodnotme Rule of

18 PAL, I.: ttne prvo porovnvacie. Koice Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach,

2002, s. 37. ISBN: 80-7097-483-4. 19 DICEY, A.: Introduction to the Study of the Law of the Constitution, [online] Dostupn na:


Law s drazom na mysly, vsledky zistme, e Rule of Law nie je nevyhnutne morlne dobrm princpom.21 Ronald Dworkin takisto prichdza so svojm nzorom na Rule of Law. Kladie si otzku o je Rule of Law? Poda neho prvnici (ale aj verejnos) si myslia, e existuje rozdielny a dleit politick idel nazvan Rule of Law. Dworkin s tm neshlas a rozpracva tzu o dvoch rozdielnych chpaniach Rule of Law. Prv jeho koncepciu tvor rule-book, ie kniha noriem. Vychdza z toho, e moc ttu by nikdy nemala by pouvan proti jednotlivm obanom s vnimkou prpadov, ke je to v slade s normami explicitne stanovenmi vo verejnej knihe noriem. Vlda, rovnako ako obania, mus zachovva tieto verejn normy, km sa nezmenia. Dworkinova druh koncepcia sa vzahuje na prva rights. Predpoklad, e obania maj morlne prva a povinnosti voi sebe navzjom a politick prva voi ttu ako celku. Trv na tom, aby tieto morlne a politick prva boli uznan pozitvnym prvom, aby mohli by vynucovan na zklade poiadaviek jednotlivch obanov sdmi a inmi intitciami znmeho typu. Rule of Law je v rmci tejto koncepcie idel normy s presnou verejnou koncepciou individulnych prv. Vyaduje, ako sas idelu prva, aby normy v knihe noriem podchytvali a vynucovali morlne prva. Poda Dworkina koncepcia knihy noriem m iba jeden rozmer, poda ktorho by politick spolonos mohla zlyha. Mohla by poui svoju policajn moc voi jednotlivm obanom inak, ako to je stanoven v knihe noriem. Avak koncepcia prv poda neho obsahuje minimlne tri monosti alebo hrozby stroskotania. tt me zlyha pri stanoven rozsahu individulnych prv, ktor hodl vynucova. Rovnako me zlyha v presnosti vymedzenia prv, ktor uznva, alebo v otzkach spravodlivosti pri vynucovan prv: prija normy, ktor dostan chudobnch alebo niektor neuprednostnen rasy do nevhodnho postavenia pri ochrane prv, ktorch existenciu tt uznva.22 V Dworkinovej klasifikcii mono bda urit naptie medzi pozitivistickm a prirodzenoprvnym prstupom k problmu Rule of Law. Obe koncepcie mono povaova za komplementrne, schopn vzjomne sa dopa, v rmci toho istho typu prvnej kultry.23 Lon Luvois Fller, jeden z najvznamnejch americkch prvnych filozofov 20.storoia, vypracoval svoj pohad na princp Rule of Law. Jeho postoj spoval vo smich princpoch, ktor tvoria Rule of Law. Problematike vldy prva sa venuje v diele The Morality of Law. Poda Fllera zkony maj by veobecn, zverejnen

21 HAMARA, T. C.: The Concept of the Rule of Law, McMaster University, 2009, s.10 12.

[online] Dostupn na:


alebo verejne dostupn. Publikcia zkonov je dleit z hadiska zaistenia dostatonho oboznmenia sa s obsahom zkonov. alej by zkony mali by prospektvne, teda mali by vyjadrova ako sa osoby maj sprva v budcnosti. Nemali by vak zakazova sprvanie, ktor sa uskutonilo v minulosti, v tom prpade by sme hovorili o retroaktivite, teda o sptnom psoben prva. Zkony maj by zrozumiten, aby obania vedeli identifikova i zkon hovor o zkaze, prkaze alebo o dovolen. Zkony nemaj by kontradiktrne, teda jeden zkon nesmie urit sprvanie zakazova a druh ho dovoova. iesty princp hovor o tom, aby zkony boli schopn prispsobenia, m mal autor na mysli, aby zkony nerozoberali nemon situcie. Siedmym princpom je stabilita, v zmysle e zkony sa nemaj prli asto meni, pretoe by to viedlo k prvnej neistote. Poslednm je princp zhody medzi psanou formou zkona a jeho uplatovanm.24 Poda Fllera prvo je podnik, ktor podrobuje udsk sprvanie vlde pravidiel.25 Ak zkonodarcovia repektuj tchto osem princpov Rule of Law, ich zkony mu vplva na praktick uvaovanie obanov, v zmysle, e udia si uvedomia, ak dsledky bude ma ich konanie.

24 FULLER, L.: The Morality of Law, Yale University Press 1964. ISBN: 9780300010701. 25 MACLEOD-CULLINANE, B.: Lon L. Fuller and the enterprise of law, Libertanian Alliance

London 1995. ISBN 1 85637 286 3. [online] Dostupn na:


Prvny tt v podmiekach kontinentlneho prvneho systmu Jakub Rangl (2. ro.)

1. Kontinentlny prvny systm Kontinentlny prvny systm je systm prva, ktor vznikol na zem kontinentlnej Eurpy na zklade recepcie rmskeho prva. Predstavuje systm psanho prva (lex scripta) a za zkladn prame prva je tu povaovan zkon, hoci sa popri om presadzuj aj in pramene. Vek vplyv v sasnosti zskavaj medzinrodn zmluvy a sdna prax.1 Hoci v tomto prvnom systme pre sudcovsk rozhodnutia plat zsada ius dicit inter partes, v niektorch krajinch s povaovan za subsidirny prame prva. Od angloamerickho systmu prva sa kontinentlny prvny systm li aj prvnou terminolgiou, existenciou prvnych kdexov, delenm prva na prvo skromn a verejn a pecifikami v poat legality.2 A prve pecifick prstup k poatiu legality vystil do vzniku koncepcie prvneho ttu.

2. Poiatky prvneho ttu Mylienka, e tt m by viazan prvom, ktor predstavuje podstatn poiadavku prvneho ttu, je sce znma u v staroveku (Aristoteles, Platn), no poiatky koncepcie prvneho ttu v podmienkach kontinentlneho prvneho systmu sa viau a na Nemecko 18. a 19. storoia.3 Mylienka prvneho ttu vznikla ako alternatva policajnmu ttu, ktorho podstatou je uenie o expanzvnych eloch ttu. Policajn tt charakterizuje uprednostovanie ttnych elov pred zujmami a postavenm jednotlivca. Naproti tomu prvny tt, podstatou ktorho je uenie o limitanch eloch ttu, je u vo svojom konan obmedzen verejn moc mus repektova autonmny priestor vytvoren okolo jednotlivca.4 Na formovan koncepcie prvneho ttu v kontinentlnom prvom systme sa nepochybne podpsali mylienky revolcie vo Franczsku z roku 1789, liberalizmus, prvny pozitivizmus, teria deby moci a kontitucionalizmus. Dleitm problmom nemeckej prvnej vedy na sklonku 18.storoia bol vzah medzi suverenitou, prvom a slobodou, priom na pozad snh o optimlne usporiadanie tchto vzahov sa rtaj kontry prvneho ttu. Filozofick zklad koncepcie prvneho ttu (hoci sm tento pojem nepouva) vytvoril Immanuel Kant. tt chpe ako zjednotenie mnostva ud pod zkonmi

1 HARVNEK, J., HUNGR, P., DOSTLOV, J. a i.: Teorie prva. Brno: Masarykova univerzita,

1998, s. 302. 2 GERLOCH, A.: Teorie prva. 4 upr. vyd. Plze: Ale enk, 2007, s. 113. 3 Naproti tomu Rule of Law, angloamerick koncepcia prvneho ttu, je historicky staria

a m odlin vvoj ne koncepcia prvneho ttu v rmci kontinentlneho prvneho systmu. Je pre u charakteristick vznamn postavenie sdnej praxe, priom vzah k ttu tu nie je natoko vrazn ako v prpade chpania prvneho ttu v kontinentlnom prvnom systme.

4 PINZ, J.: Pirozenoprvn theorie a modern prvn stt. Nymburk: OPS, 2010, s. 96 97.

Prvny tt v podmiekach kontinentlneho prvneho systmu 17

prva.5 Poda neho je zkladom ttu a obianskej spolonosti spoloensk zmluva. Spoloensk zmluva je dohodou jedincov o prvnom tte, ktor je idelom a budcnosou.6 Hlavou lohou ttu je tvorba prva, ktor predstavuje medze jeho innost a vytvra podmienky, vaka ktorm mu jednotlivci realizova svoje prirodzen prvo - slobodu. Na rozdiel od policajnho ttu, pre ktor individulna sloboda jednotlivca nepredstavovala prekku, tento liberalistick prvny tt vymedzuje status negativus priestor, kde je ingerencia ttu neprstupn. Pojem Rechtsstaat zaal by frekventovane pouvan v priebehu 19.storoia a k jeho popularizcii prispeli najm Otto Bhr prcou Der Rechtsstaat: Eine publizistische Skizze a Robert von Mohl prcou Die Polizeiwissenschaft nach den Grundstzen des Rechtsstaates.7 Poukzali na potrebu samoobmedzenia ttu prostrednctvom prva, o sa malo prejavi najm v kontrole verejnej sprvy. Tmto otvorili cestu k vytvoreniu sprvneho sdnictva. Rechtsstaat sa neskr rozril aj do inch krajn, a tak vzniklo panielske Estado de derecho, pravovoe gosudarstvo v Rusku, talianske stato di diritto i Estado de direito v Portugalsku. Charakteristickm pre prvny tt bolo rozrenie princpu legality na verejn sprvu. Tmto sa zaviedla kontrola aj vzahov verejnoprvnych popri kontrole skromnoprvnych vzahov, ktor vykonvali sdy. Subjekty takchto prvnych vzahov tu u maj prvny nrok na to, aby sa v sprvnom konan postupovalo poda prvom urench pravidiel. Zavenm princpu legality vo verejnej sprve je zavedenie sprvneho sdnictva. 8 Mylienka prvneho ttu bola prtomn aj v revolunom Franczsku a vznamne sa na tom podieal Charles - Louis Montesquieu. V jeho diele O duchu zkonov, inpirovan anglickou stavou, rozliuje medzi mocou zkonodarnou, sdnou a vkonnou, priom ich rozdelenie povauje za nevyhnutn podmienku slobody. Sdna moc vak nie je oprvnen prvo vytvra alebo ho dopa sudcovia maj by len stami zkona.9 Absencia pojmu, ktor by vo Franczsku bol ekvivalentom nemeckho Rechtsstaat, mono odvodni aj pecifickm chpanm pojmov tat a Republique. Jean-Jacques Rousseau Republique chpal ako tt, v ktorom vldne prvo,10 priom pojmy Republique a tat pre boli rovnocenn.11 Charles Louis Montesquieu povauje za tt spolonos, ktor m zkony. Spojenie prvny tt v takomto chpan bolo pleonazmom. alm dvodom, preo sa pojem prvny tt vo Franczsku presadil a neskr, bola skutonos, e kontitucionalizmus tu dlh dobu nebol hlboko zakorenen. V

5 KANT, I.: The metaphysics of morals. New York: Cambridge University Press, 1991, s. 124. 6 KRSKOV, A.: Dejiny politickej a prvnej filozofie. Bratislava: Iura Edition, 2011, s. 449 450. 7 CAENEGEM, R.: Legal history: A European perspective. Rio Grande, Ohio: Hambledon Press,

1991, s. 185. 8 Pozn. . 4, s. 135 138. 9 BRSTL, A.: Frontisterion, alebo Bdky pre vzletn mylienky (o tte a prve). Bratislava:

Kalligram, 2009, s. 141-142. 10 ROUSSEAU, J. J.: The social contract. New York: Cosimo Classics, 2008, s. 43. 11 PECH, L.: Rule of law in France, s. 7. [online] Dostupn

na:


priebehu 15 rokov revolun Franczsko prijalo 5 stav, o sa nepochybne odrazilo aj na menom vzname, ktor sa stavm priznval. Stabilitu v tejto oblasti priniesol a rok 1875, kedy bola prijat stava tretej republiky. Pojem tat de droit po prv krt pouil Lon Duguit v roku 1907, bol vak pouit len ako franczsky preklad nemeckho pojmu Rechtsstaat. Franczska teria tat de droit bola formulovan v priebehu tretej republiky, o o sa vznamne zaslil Carr de Malberg.

3. Rechtsstaat Koncepcia prvneho ttu v Nemecku bola znane rozren v 19.storo. Rechtsstaat obsahoval tri zkladn komponenty: samoobmedzenie ttu, teriu subjektvnych prv a primt prva.12 Prvny tt 19.storoia bol ttom, ktorho verejn sprva bola obmedzen zkonmi. Tento prstup bol dsledok obv z narastajceho ttneho intervencionizmu, priom zavedenie princpu legality do verejnej sprvy nebolo chpan ako obmedzenie ttnej suverenity. Konanie zkonodarcu sa nepovaovalo za natoko bezprostredn nebezpeenstvo pre jednotlivca, ako konanie verejnej sprvy, preto obmedzenie zkonodarcu nebolo aktnym problmom. Vznamn terie prvej polovice 19.storoia predstavovali tie, ktor vytvorili Friedrich Julius Stahl a Robert von Mohl. Poda Stahla Rechtsstaat predstavuje tt, ktor kon na zklade prva. Podstatou je tu formlny spsob konania ttu. Pre Mohlov prvny tt bolo kov to, aby svojim konanm zabezpeil slobodu jednotlivca a jeho slobodn uplatovanie tvorivch sl. Individulna sloboda jednotlivca bola obmedzenm ttneho intervencionizmu,13 avak tt u nebol chpan len ako non strca, kee zsahy ttu povaoval za potrebn. Otto von Gierke v druhej polovici 19.storoia svoju koncepciu nesstredil priamo na tt. Poda neho prva a povinnosti jednotlivca, ktor obmedzovali konanie ttu, vyplvaj z prslunosti k historickm vvojom formovanej komunite. Naproti tomu Carl Friedrich Gerber prva jednotlivca odvodzoval vlune od rozhodnutia ttu. Rudolf von Jhering prvo chpe ako formu, ktor je zrukou ivotnch podmienok spolonosti a je zaloen na donucovacej moci ttu.14 Obmedzenie legislatvnej moci ttu by vak znamenalo aj obmedzenie jeho suverenity. tt sa teda obmedzoval len vlastnm rozhodnutm. Uenie 19.storoia obmedzenie zkonodarcu nepovaovalo za prvorad Rechtsstaat sa stal Staatsrecht, ktor bol charakterizovan technickm a formlnym poatm prva bez poiadavky preskmania stavnosti konania zkonodarcu.15

12 GOSALBO-BONO, R.: The significance of the rule of law and its implications for the European

Union and the United States. In: University Of Pittsburgh Law Review, vol 72, 2010, . 2, s. 242. [online] Dostupn na:


Georg Jellinek, vychdzajc z koncepcie prvneho ttu, poadoval kontroln mechanizmy zamedzujce zneuitie moci. Navrhol preventvnu materilnu sudcovsk kontrolu stavnosti, ktor umoovala parlamentnej menine obrti sa na sd, aby posdil, i nvrh zkona materilnym spsobom nezasahuje do stavnch predpisov.16 Vznamn zmenu v nazeran na tt a prvo priniesol Hans Kelsen. Jeho istou prvnou nukou sa sna prvnu vedu zbavi cudzch prvkov. Poda Kelsena tt nie je skuton entita. tt predstavuje len shrn noriem,17 je personifikciou prvneho poriadku. Kad tt teda mus by prvny, spojenie Rechtsstaat je pleonazmom. Prvo zavzuje vetky prvnick a fyzick osoby, ttne orgny nevynmajc. Jeho normatvny pozitivizmus vak prvnym aktom nekladie materilne poiadavky, prvom sa me sta akkovek obsah. Prvny poriadok chpe ako hierarchick truktru prvnych noriem a prve tto hierarchick truktra prvnych noriem predstavuje obmedzenie aj pre konanie zkonodarcu, kee stava je nadriaden nad ostatnmi zkonmi. Prvenstvo stavy si vyaduje stavn sdnictvo, ktor m tt chrni pred protistavnmi zkonmi a tmto chrni aj hierarchick usporiadanie noriem. Normatvna teria Hansa Kelsena ovplyvnila spolkov stavu Rakskej republiky z roku 1920 a stavn listinu eskoslovenskej republiky z roku 1920, ktor zaviedli pecializovan a koncentrovan model kontroly stavnosti.18 Formalizmus normativistickej terie vak pripal iba kontrolu viazan na stavn text. Prvny pozitivizmus a koncepcia formlneho prvneho ttu vak boli vrazne oslaben hrzami 2. svetovej vojny. Weimarsk stava z roku 1919, ktor taktie, vzhadom na vrazn postavenie prvneho pozitivizmu, vychdzala z koncepcie formlneho prvneho ttu, zakotvila popri prvach prvej genercie aj prva hospodrske a socilne. Kee vak neposkytovala inn poistky proti zneuitiu verejnej moci, sformoval sa na jej zkladoch faistick reim.19 Po roku 1933 zaal by v Nemecku pojem Rechtsstaat interpretovan a upravovan pre potreby nrodnho socializmu. Poda Carla Schmitta Rechtsstaat v chpan 19.storoia sa v dsledku strohho formalizmu normativizmu stal legislatvnym ttom (Gesetzstaat), ktor je charakterizovan len tvorbou a aplikciou noriem.20 Rechtsstaat nevystihoval pojem Fhrerstaat a predstavu ttu, ktor v nrodnom socializme predstavoval spravodlivos. Rechtsstaat (v ponman 19.storoia) svojim formalizmom zredukoval spravodlivos len na problm sladnosti s prvom.21 A tak zatia o poiadavkou formalistickho Rechtsstaatu v oblasti trestnho prva bola zsada nulla poena sine lege, pre spravodliv tt platilo nullum crimen sine poena.22

16 OROSZ, L., SVK, J., BALOG, B.: Zklady terie kontitucionalizmu. Bratislava: EUROKDEX,

s.r.o., 2011, s. 130. 17 KELSEN, H.: Pure Theory of law. Berkeley: University of California Press, 1978, s. 286. 18 Pozn. . 16, s. 131. 19 Pozn. . 16, s. 472. 20 Pozn. . 13, s. 126 127. 21 Tamtie. 22 Tamtie.


Noc dlhch noov23 teda postavila Hitlera do pozcie najvyieho sudcu, ktor chrnil nrod pred nebezpeenstvom. Otto Koellreuter chpal Rechtsstaat ako tt, ktor je zaloen na poriadku. Tretia ra, kee mala prvny poriadok, bola teda prvnym ttom. Koncepcia formlneho prvneho ttu, ktor vyadovala len dodriavanie prva, ktor vzniklo na zklade prvom stanovenej procedry, bez hodnotovch kritri na obsah prva, nezabrnila hrzam poas 2.svetovej vojny. Tto vojna poukzala na slabiny prvneho pozitivizmu a na potrebu inch, ne len formlnych poiadaviek na prvo. Koncepcia materilneho prvneho ttu sa prejavila v Zkladnom zkone SRN24 z roku 1949. Prvne normy u musia zodpoveda stavnm hodnotm. Princp bezprostrednej zvznosti zkladnch prv, princp nadpozitvneho prva a prirodzeno-prvna koncepcia zkladnch prv predstavuj v porovnan s stavami z prvej polovice 20.storoia nvum.25 Obdobie po druhej svetovej vojne teda prinieslo zkladn prva, ktor u s ochrnen pred svojvou zkonodarcu. Zkladn prva sa u netkaj len slobody a majetku. Zana sa formova koncepcia socilneho prvneho ttu, pre ktor tt nie je len nonm strcom, ale m vstupova aj do sfry socilnej spravodlivosti. Jednotlivec neme naplno vyuva svoje politick a obianske prva, ak nem zabezpeen ani zkladn socilne podmienky. Idea socilneho prvneho ttu je vyjadren aj v Zkladnom zkone SRN. stava Talianskej republiky z roku 1947 obsahuje viu klu hospodrskych, socilnych a kultrnych prv ako Zkladn zkon SRN. Kladie taktie v draz na materilne garancie tchto prv a charakteristick je tu aj iria judikatra talianskych sdov, hlavne v oblasti sdnej ochrany prv zamestnancov na odborov zdruovanie, na trajk a uzatvranie kolektvnych zmlv. 26

4. tat de droit Ako u bolo spomenut, koncepcia tat de droit sa vo Franczsku zana objavova poas 3.franczskej republiky zriadenej stavou z roku 1875 zsluhou profesorov, ktor podporovali sdnu kontrolu stavnosti a koniec neobmedzenej nadvldy parlamentu. Sdna kontrola stavnosti bola vo Franczsku odmietan v dsledku idey suverenity udu prejavovanej v parlamente. Obmedzenie parlamentu, ktor svoju moc odvodzuje od udu orgnom, ktor nie je priamo legitimovan udom, bola neprpustn. Pokus o zavedenie preventvnej kontroly stavnosti zkonov, ktor by vykonval politick reprezentatvny orgn - Sent Conservateur, uskutonil

23 Noc dlhch noov je akcia, ktor sa uskutonila v noci z 29. na 30. jna v roku 1934. Na

zklade Hitlerovho prkazu boli povraden lenovia polovojenskej organizcie SA (Sturmabteilung) na ele s Ernstom Rhmom, ktor sa pre Hitlera stali nepohodlnmi. Tto akcia bola odvodnen ako opatrenie proti vlastizradnm tokom.

24 Grundgesetz fr die Bundesrepublik Deutschland. [online] Dostupn na:


Abb Emmanuel Joseph Sieys, popredn politik a politick teoretik z obdobia franczskej revolcie, o sa prejavilo v konzulskej stave z roku 1799 a stave I. cisrstva z roku 1804.27 Nzor, e aj zkony by mali podlieha kontrole, presadzoval aj Raymond Carr de Malberg. Poda jeho terie samoobmedzenia ttu, ktor spovala na formlnom prepojen ttu a prva, tt mohol kona iba na zklade prva. Aj tt ako prvna entita je podriaden vlastnm normm, a tak je tie nositeom prv a povinnost. Malberg sa poksil prenies koncept Rechtstaatu do franczskeho prostredia. tat de droit taktie chrni prva jednotlivca pred omnipotenciou ttu, ktor mus kona v slade s normami, ktor vytvoril. Neshlasil s Rousseauom, poda ktorho je prvo prejavom volont generale. Je to len prvna fikcia. Zkony toti tvor parlament, tie teda nie s prejavom veobecnej vle udu, ale prejavom politickej viny.28 Ale kee stava je prijman v udovom referende, vetky zkony by s ou mali by v slade. stava je toti zdrojom zkonodarnej, sdnej a vkonnej moci. stava je aktom moci kontituujcej pouvoir constitunt, ktor patr udu. Parlamentu patr pouvoir constitu, moc kontituovan, ktor me kona len v rmci vymedzenom kontituujcim aktom stavou.29 Zatia o tat legal m zabezpei primt zkona, tat de droit ide alej jeho cieom je chrni jednotlivca pred parlamentom, pred tyraniou viny. tat de droit teda neiadal len legalitu verejnej sprvy zavzoval aj zkonodarcu. Tto poiadavka vak nemohla by splnen bez kontroly stavnosti zkonov. 30 Koncepcia tat de droit nsledne zmizla z franczskeho prvneho prostredia a zaala sa objavova a zaiatkom dvadsiateho storoia. tat de droit sa naplno prejavil a v stave V. franczskej republiky z roku 1958, ktor zriadila stavn radu. Tto stava priniesla vrazn zmenu vo franczskom kontitucionalizme. Rousseausk predstava o veobecnej vli udu prezentovanej aktmi parlamentu, ktor mal dominantn postavenie musela ustpi enumeratvnemu vpotu oblast vymedzench v stave, v ktorch mohol parlament vydva zkony, priom ostatn oblasti sa zverili do prvomoci vldy. Neoprezidentsk systm priniesol prevahu exekutvy nad legislatvou. Strcom tohto novho ponmania deby moci mal by nezvisl orgn Conseil constitutionnel - stavn rada, ktor mala dohliada, aby parlament neprekroil stavou zveren prvomoci. Mylienka suverenity udu prezentovanej parlamentom a obava z nadvldy sudcov, ktor by preskmavanm zkonov vydanch parlamentom naruili tradin chpanie deby moci, ktor boli od revolcie charakteristick pre prvne myslenie Franczska, stratili svoj primt. Hoci stavn rada pvodne mala by len strcom v stave vymedzenej deby moci, vznamn zmenu priniesol rok 1971. stavn rada vyhlsila za protistavn zkon parlamentu napriek tomu, e sa tkal oblasti, ktor stava parlamentu zverila. Odporoval toti Deklarcii prv loveka a obana a preambule stavy z roku 1946, na

27 Pozn. . 16, s. 128 129. 28 Pozn. . 11, s. 17. 29 Rozlenie medzi pouvoir constitu a pouvoir constitunt je dielom Abbho Emmanuela

Josepha Sieysa v pamflete o je tret stav? z roku 1789. 30 Pozn. . 11, s. 22.


ktor sa odvolvala sasn stava. Doposia sa Deklarcii prv loveka a obana a preambule stavy z roku 1946 nepripisovala prvna zvznos a teda ani preambule stavy V. republiky. Zkony, ktor s v rozpore s tmito stavnmi textami, s teda protistavn. A tak, hoci pvodne zriaden len ako strca nad rozdelenmi prvomocami legislatvy a exekutvy, stavn rada sa stala ochrancom stavnosti v irom poat. Vyie zmienenm stavnm dokumentom je teda podriaden konanie vetkch orgnov ttu. A tak tat legal, ktor charakterizovala poiadavka legality, sa zmenil na tat de droit, ktorho poiadavka bola iria stavnos.31

5. Prvny tt v sasnosti Pojem prvny tt je v sasnosti pozitvnoprvnym pojmom. Explicitne je zakotven napr. v stavch Spolkovej republiky Nemecko, panielskeho krovstva, Ruskej federcie, Portugalskej republiky, eskej republiky a aj v stave Slovenskej republiky.32 Prvny tt sasnosti je vak u materilnym prvnym ttom, ktor charakterizuje viazanos ttu prvom, udsk prva, deba moci a demokratick charakter ttu.33 tt u nie je len nonm strcom intervecionizmus ttu je potrebn pre vytvranie socilnej spravodlivosti a poskytovanie socilnych prleitost. tt sa zavzuje, e vytvor podmienky na rozvoj osobnosti. Na zklade terie nadpozitvnych prv stavy deklaruj prva jednotlivca, ktor s nepremlaten, neodaten a nescudziten. Ak s tieto prva jednotlivca poruen, me sa npravy domha na veobecnom sde, garanciu ochrany zkladnch udskch prv a slobd poskytuj aj stavn sdy, priom vznamn lohu v tejto oblasti zohrva aj medzinrodn prvo a prvo Eurpskej nie. Demokratick charakter ttov sa prejavuje najm v tom, e jednotlivcom garantuj as na sprve vec verejnch. Princp vldy na as je sprevdzan vobami vykonvanmi na zklade veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm, nezabda sa vak na meniny a jednotlivcov, ktorm je poskytovan ochrana. Viazanos ttu prvom sa u neprejavuje len vo verejnej sprve a sdnictve, ale aj v zkonodarstve. Zkonodarca (ale aj ostatn ttne orgny) mus kona v medziach stavy, priom jeho konanie je preskmaten stavnm sdom (prp. inm orgnom ochrany stavnosti). Nevyhnutnou sasou prvneho ttu je taktie deba moci, podstatou ktorej nie je hierarchick usporiadanie ttnych orgnov, ale vyvenie ich postavenia odvoden od rovnosti moc,34 priom jednotliv druhy moc musia by nezvisl, samostatn a oddelen.

31 Pozn. . 13, s. 278. 32 l. 1 ods. 1 stavy Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 33 Pozn. . 2, s. 223. 34 BRSTL, A., DOBROVIOV, G., KANRIK, I.: Teria prva. Koice: Univerzita Pavla Jozefa

afrika v Koiciach. 2007, s. 87.


6. Zver Prvny tt je pojem, ktorho obsah bol determinovan historickm vvojom, spoloensko-politickmi okolnosami, v tom ktorom tte, a prvnou doktrnou. Vvoj koncepcie prvneho ttu na eurpskom kontinente preiel zloitm vvojom. Liberalistick model vyadoval tt, ktorho zsahy do ivota jednotlivca s minimlne. Jeho konanie sa malo uskutoova na zklade prva, priom podstatnou poiadavkou bolo nezasahovanie do skromnej sfry jednotlivca. tt mal teda obmedzi samho seba, o sa prejavilo v zkonnosti verejnej sprvy. Otzka obmedzenia zkonodarcu vak dlho zostvala nezodpovedan. Prvny pozitivizmus vystil do koncepcie formlneho prvneho ttu, ktorej zkladnou poiadavkou bol vkon verejnej moci na zklade a v medziach zkona, no nekldla poiadavky na obsah prvnych pravidiel. Obdobie druhej svetovej vojny prinieslo krzu takto ponmanho prvneho ttu. Koncepcia materilneho prvneho ttu priniesla nov nazeranie na prvny tt, ktor sa u neobmedzoval len na otzku legality. Do popredia sa dostvaj aj nadpozitvne prva, socilne a hospodrske prva, kontrola stavnosti a i.. Pojem prvny tt sa stal pozitvnoprvnym pojmom a je sasou mnohch stav, o nepochybne poukazuje na vznam, ktor v priebehu vvoja nadobudol.


Filozofick pohad na existenciu prvneho ttu Ladislav Kov (3. ro.) 1. Pojem a vvoj prvneho ttu Pojem prvny tt vznikol v Nemecku pod nzvom Rechtsstaat. Odtiato sa rozril do celho kontinentlneho systmu, aj ke sa uveden pojem neuchytil v kadom tte pod synonymickm prekladovm pojmom. Naprklad vo Franczsku zodpoved tomuto pojmu primaut de la loi, resp. suprmati de la regl de droit teda urit prednos, resp. zvrchovanos prva. V socialistickch ttoch bol nahraden um pojmom socialistick zkonnos.1 Ako uvdzaj niektor autori pojem Rechtsstaat mono povaova nie za vynlez reformtorov nemeckho jazyka, ale za vynlez reformtorov nemeckch politickch reli. Takisto sa uvdza, e s anglosaskm prvom spt rule of law nie je v iadnom prpade obsahovou paralelou k pojmu Rechtsstaat a franczsky prvny jazyk nepozn porovnaten tvar slova a pojmu. Rule of Law nemono stotoova s pojmom Rechtsstaat z viacerch dvodov. V prvom rade je Rule of Law historicky star ako jeho nemeck ekvivalent a takisto je postaven najm na sudcovskej tvorbe prva, priom neskr sa na zklade Rule of Law vyjadril vzah medzi parlamentom a panovnkom. Rechtsstaat bol na druhej strane vytvoren v rmci terie a praxe v boji proti policajnmu ttu.2 Ako zvraznenie pochopenia idey prvneho ttu mono uvies jeho opozit despotizmus, t.j.kumulcia a koncentrcia moci v rukch jednotlivca a tyrania, t.j.pouvanie ubovonho i svojvonho nsilia. Idea prvneho ttu jestvovala dvno predtm, ne bolo po prvkrt vysloven slovo Rechtsstaat. priom podstatou danej vahy je, e idea je minulosou pojmu. Z negatvnej sksenosti erpajca idea prvneho ttu je neodmyslitenou minulosou toho prepiateho racionalizmu, ktor sprevdzal i prv pouitia pojmu Rechtsstaat. Tmto pouitiam vak predchdzalo obdobie osvietenstva, ktor v nemeckej jazykovej oblasti medziinm prinieslo tie variant prirodzenho prva, ktor malo by veobecne zrozumiten a zaloen na rozume. Takto prirodzen prvo nieslo meno Vernunftsrecht a znamenalo rozlku so vetkmi teriami, ktor v tej i onej miere argumentovali bom pvodom prirodzenho prva. 3

2. Vplyv osvietenstva na problematiku prvneho ttu Pre osvieteneck obdobie bol charakteristick racionalizmus a viera v rozum. Ako uvdza Kant osvieteneck autori sa podujali vyvies udstvo z nedospelosti, priom samotn autori boli povaovan za kozmopolitov, ktor sami seba vnmali ako obanov republiky bez hranc, hovoriacich spolonm jazykom.Ako vzorov krajina pre mnohch osvieteneckch autorov, pochdzajcich z eurpskeho kontinentlneho systmu bolo Anglicko, v ktorom parlamentnmi debatami uvelien Montesquieu nadobda istotu, e k k spoloenskej slobode treba hada v rozdelen moci, teda v tom, o om on sm referuje ako o anglickej stave. Sm Montesquieu priznva, e

1 KNAPP, V.: Teorie prva, Praha: C. H. Beck, 1995, str. 205. 2 COLOTKA, P.: Prpis k histrii pojmu Rechtsstaat. In: Prvny obzor, . 5, 1995, s. 353 359. 3 Tamtie, s. 353 359.

Filozofick pohad na existenciu prvneho ttu 25

jeho vahy o debe moci boli ovplyvnen anglickm ttnym zriadenm a ideami Johna Locka.4 V Montesquieho najznmejom diele Duch zkonov je nadviazanie prve na Lockove idei. Montesquieu v druhej asti tohto diela poukzal na to, e existuj tri druhy moc: moc zkonodarn, t.j.moc, ktor umouje panovnkovi i radnkovi vyhlasova zkony na urit as alebo navdy a vylepova i rui u existujce zkony. Druh moc, vkonn - tkajca sa prva nrodov, umouje vyjednva mier alebo vyhlasova vojnu, vysiela i prijma vyslancov, zaisova bezpenos a zabraova vpdom. Tretia moc, ktor bola pvodne nazvan ako moc vkonn vo veciach obianskeho prva a nsledne ju Montesquieu nazval ako moc sdnu, mala tresta zloiny alebo rozhodova spory medzi jednotlivcami. Montesquieu vyjadruje negatvny nzor ku koncentrcii moci a poukazuje na to, e moc by sa nemala sstreova v jednch rukch. K vyie uvedenmu uvdza, e ke je u jednej osoby i v jednom radnom telese spojen moc zkonodarn s mocou vkonnou, sloboda tam nie je. Meme sa toti obva, e rovnak monarcha i rovnak sent prjme tyransk zkony a tyransky ich aj bude vykonva. Sloboda neexistuje ani tam, kde moc sdna nie je oddelen od moci zkonodarnej a vkonnej. Keby bola spojen s mocou zkonodarnou, bola by moc nad ivotom a slobodou obanov svojvou, pretoe sudca by bol zrove aj zkonodarca. Keby bola spojen s vkonnou mocou, mohol by ma sudca silu utlatea. Poda neho by bolo vetko straten, ak jeden lovek i zbor poprednch obanov, achticov i udu vykonval vetky tieto tri moci: moc vytvra zkony, dohliada na vykonvanie verejnch uznesen a moc tresta i sdi spory medzi jednotlivcami. Sdna moc nesmie by zveren doivotnm sentom, ale m by vykonvan osobami, ktor boli predpsanm spsobom v urit as v roku vybran zo zboru udu. Tto udia vytvoria sdny tribunl, ktor trv len nevyhnutn dobu. Takto sa sdna moc stane, budiaca vek hrzu medzi umi, takpovediac neviditenou a neexistujcou, pretoe nie je spojen so iadnym stavom ani s uritm povolanm. Nikto nem sudcu ustavine pred oami, ale kad sa obva sdneho radu a nie sdnych radnkov. alie dve moci by mali by poda Montesquieho zveren radnkom alebo stlemu telesu. Neboli by vykonvan nad konkrtnou osobou, ale jedna moc by mala by vyjadrenm veobecnej vle a druh by ju mala vykonva.5 V svislosti s Montesquieuho obdivom k anglickmu parlamentarizmu je vhodn uvies aj kritiku Jean Jacques Rousseaua, ktor uvdza, e kad zkon, ktor ud osobne neratifikoval je neplatn; nie je to vbec zkon. Anglick ud si mysl, e je slobodn; vemi sa mli, slobodn je iba poas volieb lenov parlamentu; len o s zvolen, je v otrockom postaven, nie je nim. Za spsob, akm v tchto krtkych obdobiach vyuva svoju slobodu, si zasli, aby ju stratil.6 Mnoh osvieteneck autori (ako napr. Hume) boli natoko poznaen vplyvom antickej filozofie, e citovali mnohch antickch autorov na ele s Cicerom. Takto

4 BRSTL, A.: Frontisterion alebo Bdky pre vzletn mylienky (o tte a prve). Bratislava:

KALLIGRAM, 2009, s. 140-141. 5 MONTESQUIEU, Ch. L. de: Duch zkon, Prv vydanie. Praha: OIKOYMENH, 2010, s. 182

193. 6 ROUSSEAU, J.- J.: Spoloensk zmluva. Bratislava: KALLIGRAM, 2010, s. 119.


tendenciu osvieteneckch autorov, ako kozmopolitov, vraca sa k antike, ktor sa naplno prejavila vo Franczsku poas revolunch udalost a takisto poiadavka I. Kanta, z hadiska prvneho ttu, aby vldli nie udia, ale zkony, mono povaova za opakovanie odkazu, ktor nm zanechalo ete rmske prvo.7

3. Filozofick zklady prvneho ttu Prvny tt sa povauje za synonymum stavnej, resp. zkonnej vldy. Svoje korene m v antickej filozofii, ke svoje nzory na fungovanie ttu uvdzali u Platn a Aristoteles. Ako uvdza Platn: zkon je neobmedzenm pnom nad vldcami a vldcovia s iba poslunmi poddanmi v slubch zkona.8 V prvnom tte by tak malo vldnu prvo a ttne orgny by mali postupova len na zklade prva a len spsobom ustanovenm prvom. Ak sa vak prvo nedodriava, alebo sa uplatuj vnimky v oblastiach, kde by prvo malo plati bezvnimone, nastva stav bezprvia. Bezprvie mono charakterizova ako stav, ktor vznik a pretrvva s alekosiahlymi demoralizanmi inkami na spolonos a jednotlivcov a to jednak pri hrubom poruovan stavy a zkonov a jednak pri rozpore prvneho systmu ttu s udskmi prvami a ich medzinrodnmi tandardami.9 Ako u bolo v vode naznaen, mylienka prvneho ttu sa rozvjala ako opozitum policajnmu ttu. ttu, v ktorom sa vetka moc koncentrovala v exekutve, t.j. kde dominovala ttna sprva a polcia. Mono tak bezpochyby poveda, e v policajnom tte panovalo bezprvie, stav, v ktorom oban nemal iadnu inn ochranu pred zsahmi exekutvy do jeho zkladnch prv.

3.1. Immanueal Kant Duchovn zklady prvneho ttu predstavil Immanuel Kant v dielach Mylienky k veobecnm dejinm v svetoobianskom zmysle a Metafyzick zklady prvnej vedy, priom samotn pojem prvny tt nepouil.10 Vydanm Metafyziky mravov v roku 1797 a osobitnm venovanm sa prvu v prvej asti Metafyzick zklady nuky o prve sa meme presvedi, e Kant bol predsa len v hbke svojej bytosti prvnikom. Aj ke mu mnoh vytali, e toto dielo je prli formlne alebo such, je to evidentn prklad, e ani Kant nemohol zosta ahostajn k prvnemu optimizmu 18. storoia, ktor podnietila najm franczska revolcia. V tomto diele njdeme skr rozbor prva ako vedy o formlnych princpoch myslenia o tte a prve, o racionlnych schmach, poda ktorch meme o nich uvaova, posudzova ich a tvori o nich teoretick a objektvne platn poznatky. Poda Kanta je prvo sfrou uskutoovania kategorickho imperatvu vo vzjomnch vzahoch ud. Nemono sa toti spolieha na to, e lovek sm doke premc svoj sklon k zlu, treba zdokonaova cel udsk rod. Prostriedkami na to

7 COLOTKA, P.: Prpis k histrii pojmu Rechtsstaat. In: Prvny obzor, . 5, 1995, s. 353 359. 8 BRSTL, A.: Prvny tt. Koice: Medes, 1995, s. 11. 9 PRUSK, J: Teria prva. Bratislava: Vydavatesk oddelenie Prvnickej fakulty UK, 2001, s.

163. 10 BRSTL, A.: Prvny tt. Koice: Medes, 1995, s. 11 12.


s tt a prvo. Kant tak definuje prvo ako shrn podmienok, za ktorch me by ubova jednho jedinca zlen s ubovou druhho poda veobecnho zkona slobody. elom prva je zabezpei slobodu a uchovva spoloenstvo slobodnch ud tm, e uruje podmienky ich koexistencie a vzjomnho styku. Jeho lohou je pripusti len tak innos ud, ktor by bola objektvne zluiten s poiadavkami mravnho zkona. Preto kategorick imperatv v oblasti prva znie: navonok konaj tak, aby slobodn uvanie tvojej ubovle mohlo trva spolu so slobodou kohokovek poda veobecnho zkona. V prve tak nezle na motvoch, ktor ns ku konaniu viedli, ale na tom, i konme v slade so zkonom. Prvne povinnosti s vonkajie a tkaj sa len vonkajch prejavov, ku ktorm mono donucova. Naproti tomu mravnos apeluje na svedomie, prikazuje aj vntorn motvy a nepripa donucovanie. Takto Kant chpe rozdiel medzi legalitou a morlkou.11 Pre Kanta je prvny reim legitmny len ak je zaloen na prve. Pokia priznme, e obania maj rzne zujmy a rzne nzory na hadanie astia, tak Kant z uvedenho usudzuje, e ni tak ako platn shlas celho obyvatestva neme schvli konkrtnu as zkonov. V slade s uvedenm tak legitmnos neme by zakotven na rovni zujmov alebo prospechu, ale len na tom, o je spravodliv a sprvne. Na kadho obana je potrebn hadie ako na osobu slobodn a rovn a ako osobu s absoltnou hodnotou, ktor je cieom sama o sebe. Zkonodarca je tak v slade s uvedenm kritriom povinn prispsobi zkony takm spsobom, aby boli vsledkom spolonej vle celho nroda a prihliadnu pritom na kadho, kto je obanom tak, aby bolo mon predpoklada jeho shlas v rmci veobecnej vle.12 V Metafyzike mravov uvdza Kant, e tt je spojenm slobodnch bytost pod prvnymi zkonmi. Kee Kant bol predstaviteom prirodzenho prva uvdza, e zkladom zkonodarstva v tte je osobnos loveka s absoltnou hodnotou. Obanovi mus by poskytnut sloboda, ktor sa prejav v monosti jeho sebarealizcie a tt nesmie do jeho slobody zasahova. Mus len zabezpei objektvne a formlne predpoklady, aby sa mohol kad takmto spsobom realizova. Prvna sloboda je oprvnenie dodriava len tie zkony, ku ktorm sme dali svoj shlas a dodriavanie zkona mono dosiahnu iba dontenm na zklade zkona. Zkladom kadej obianskej spolonosti a ttu je poda Kanta spoloensk zmluva. Nevysvetuje si ju ako urit historick fakt, ale ako intelektulny vtvor, ktor m morlny vznam. Spoloensk zmluva je poda neho dohodou morlnych bytost, ktor maj dos vntornej sily, aby sa dobrovone vzdali svojich neoprvnench zujmov. iadna spoloensk sila nesmie nariaova loveku jeho zkladn ivotn postoje a ciele, ktor chce v ivote dosiahnu. To vak neznamen, e je potrebn zrui dontenie ttnou mocou. Poda Kanta sa totito stva jedinec objektom donucovacej moci vtedy, ke prehral boj s kategorickm imperatvom. Donucovacia moc sa potom na neho mus pozera pod zornm uhlom faktickej ujmy, ktor spsobil druhmu. Spoloensk zmluva je tak dohodou jedincov o prvnom tte,

11 KRSKOV, A.: Dejiny politickej a prvnej filozofie. Bratislava: IURA EDITION, 2011, s. 446-

450. 12 ROSENFELD, M. : The Rule of Law and the Legitimacy of Constitutional Democracy. [online]

Dostupn na:


ktor je idelom a budcnosou. Ako astnk zmluvy sa jedinec zavzuje, e nebude ma iadny in politick idel ako idel prvneho ttu a zrove nebude uznva titul iadnej inej moci okrem tej, ktorej cieom je realizcia prsne prvnych zsad. Jedinec v sebe nos idel prvneho ttu, ktor ho rob morlne nezvislm od existujcej moci. Dveruje len ttu, ktor sa orientuje na dan idel, a s takmto ttom aj spolupracuje a podporuje ho.13

3.2. Mylienky alch vybranch autorov Jednm z vznamnch filozofov, ktor bol inpirovan osvietenstvom bol aj Georg Wilhelm Fridrich Hegel. V jeho poznmkach sa nali mnoh vpisky z diel franczskych osvietencov a spolu s viacermi jeho spolupracovnkmi sa nadchol mylienkami revolcie, ktor u neho pretrvali poas celho ivota. Heglove nzory na tt ovplyvnili najm antick autori, avak sm nechcel budova kontrukcie idelneho ttu, ale chcel ho poznva vo svojej historickej podobe. Sm seba sa pta, preo u modern tt, ktor je zaloen na princpe subjektivity, u nie je toton so svojimi obanmi, ako tomu bolo v antike. Dvodom je subjektvna sloboda, ktor je sce spechom modernej spolonosti, ale chba jej zakotvenie v sieti medziudskch vzahov presahujcich elanie jednotlivca. Spoloensk existencia m poda Hegela tri prvky: rodina, obianska spolonos a tt - prvok, ktor je syntzou predchdzajcich dvoch. tt vznik vtedy, ke s stavovsk a majetkov rozdiely prli vek. tt tak zmieruje egoistick zujmy a usmeruje ich k veobecnmu zujmu. V tte by tak mala vldnu tzv. politick solidarita. Podobne ako Rousseau vyjadruje, e v prirodzenom stave neme existova sloboda a tt je prve tm telesom, ktor slobodu zabezpeuje, paradoxne prostrednctvom obmedzen. Uvdza naprklad obmedzovanie slobody jednotlivcov, ukladanie trestov alebo dan. Konflikt medzi slobodou a autonmiou jedinca a na druhej strane ttnou mocou Hegel riei v prospech ttu.14 K alm autorom, ktor sa priinil k rozvoju teri o prvnom tte patr aj Wilhelm von Humboldt. Jeho nzory v svislosti s prvnym ttom boli obsiahnut v prci Mylienky k pokusu stanovi hranice psobnosti ttu. el ttu me by poda neho dvojak. tt me chcie napomha astie alebo len zamedzova zlo. Humboldt vychdza z liberalistickho chpania jednotlivca a ttu. tt sa zdriava akejkovek starostlivosti o pozitvny blahobyt obanov a rob len to, o je nevyhnutn pre bezpenos obanov v ich vzjomnch vzahoch a vo vzahoch k nepriateom. tt by sa mal pri vkone svojich funkci striktne pridriava zkonov, teda Humboldt poukazuje na striktn dodriavanie princpu legality. Prvo vnma ak politick priestor, v ktorom tt ako tak vstupuje do sluieb obana. Prvo je tak viazan na tt a jeho hranice psobnosti, rovnako tak aj opane tt je viazan na prvo, kee smie pouva iba prvne prostriedky. To znamen, e tt nejestvuje

13 KRSKOV, A.: Dejiny politickej a prvnej filozofie. Bratislava: IURA EDITION, 2011, s. 446-

450. 14 KRSKOV, A.: Dejiny politickej a prvnej filozofie. Bratislava: IURA EDITION, 2011, s. 460-

470.


mimo hranc prva a e popiera sm seba, ak prvo poruuje alebo ho degraduje na funkciu moci. Ak tt stotouje moc s prvom, zvrhva sa na diktatru.15

Ako opozcia k policajnmu ttu sa v 19. storo postavili autori terie prvneho ttu Rudolf von Gneist, Rudolf von Mohl a Otto Bhr, priom posledn menovan v diele Prvny tt uvdza, e prvny tt pozdvihuje prvo na zkladn podmienku svojho bytia, e to je tt, v ktorom sa cel ivot, individulny i spoloensk, bez ujmy na nevyhnutnej slobode, pohybuje v medziach zkladnch prvnych noriem. Takisto Johann Caspar Bluntschli sa zama nad prvnym ttom a vytka mu aj pojmov chybu, kee hovor, e je potrebn hovori skr o kontitunom tte ako o tte prvnom. Georg Jellinek sa op vracia k zkladnmu vymedzeniu prvneho ttu ako ttu, kde je zkonn vlda, ke uvdza, e prvny tt je tak tt, v ktorom vldnu zkony a teda administratva a sdnictvo sa riadi prvnymi normami. Ako jedna z najuznvanejch definci prvneho ttu sa uvdza defincia, od Klausa Sterna, ke charakterizuje prvnu ttnos ako vykonvanie ttnej moci na zklade stavne vydanch zkonov, ktorch cieom je ochraova slobodu, spravodlivos a prvnu istotu.16

4. Prvny tt ako demokratick tt Poda vznamnch autorov v oblasti prvnej terie je demokratick tt spoloenstvom slobodnch a rovnoprvnych subjektov, v ktorom ttna moc ochrauje slobodu a prva obanov. Platn prvo by sa v demokratickch podmienkach malo dodriava nielen vo vzahu k obanom, ale vo veobecnosti a bez vnimiek.17 Podstata a funkcie ttu sa postupom historickch udalost menili. Naznauje to, e obania, resp. ud nebol plne spokojn s tm, akm spsobom tt nad nimi vykonva zvrchovan moc. Jeden z vraznch prelomovch obdob bolo obdobie revolci na prelome 18. a 19. storoia. Hdam najznmejia je franczska revolcia, ktor bola ovplyvnen mylienkami Rousseaua a ktorou sa zaala nov ra chpania a nazerania na jednotlivca a jeho zkladn prva. Transformcia ttu a prva, ktor sa tmito revolciami zaala vychdzala zo zkladnej premisy, ktorou je rovnos obanov pred zkonom. Poas 19. storoia prebiehal v Eurpe vek kodifikan proces, ktor sa dotkal vekho mnostva odvetv prva. S hlavnm zreteom na jednotlivca sa rozirovali najm jednotliv politick a socilne prva. Roziroval sa tak priestor ochrany pre jednotlivca v oblasti pracovnho prva a takisto nastala zmena v systme penzijnho prva a v rmci politickch prv sa rozrilo volebn prvo. Postupnou demokratizciou ttu ako takho sa zaoberal aj Tom Garrigue Masaryk, ktor presadzoval potrebu kontroly vldy volimi, t.j. parlamentn demokraciu. Takisto vyjadril dleitos vzdelanosti obanov, ke uviedol, e: ak chceme ma zdatn snemy a poslancov, musme sa stara o dkladn politick

15 BRSTL, A.: Frontisterion alebo Bdky pre vzletn mylienky (o tte a prve). Bratislava:

KALLIGRAM, 2009, s. 185 186. 16 BRSTL, A.: Prvny tt. Koice: Medes, 1995, s. 12 - 15. 17 PRUSK, J: Teria prva. Bratislava: Vydavatesk oddelenie Prvnickej fakulty UK, 2001, s.

161-163.


vzdelanie. Kontitucionalizmus, parlamentarizmus bez politickho vzdelania poslancov a teda i voliov je maskovanm absolutizmom. V kadej poetnejej politickej strane mus by najmenej toko rznych odbornkov, koko je ministerskch rezortov, aby dokzali kontrolova administratvnu innos. Postupnm vznikom ttov, ktor boli zriaden ako parlamentn demokracie, sa ozvali aj napriek relatvne krtkej dobe existencie kritick hlasy krzy parlamentarizmu. Vznikala toti otzka akm spsobom zasvti obana do politickch vec a do vec, ktor sa tkaj riadenia ttu tak, aby dokzal v prpade volieb odovzda hlas tomu najsprvnejiemu kandidtovi. Masaryk vak zastval nzor, e o krze parlamentarizmu a demokracie nemono vies akkovek diskusiu, kee parlamentarizmus je ete len vo svojom samotnom poiatku, ktor si vyaduje dlhodob vvoj. Cesta k demokratickmu ttu tak nie je ani krtka ani ahk. Na tejto ceste s a bud dleit zkladn princpy, ktormi sa mono pribli k idelu demokratickho ttu. 18 Vyvstva vak otzka, ak vzah a hranica m by medzi ochranou jednotlivca, ktormu s zaruen zkladn prva a ttom, ktor vykonva zvrchovan moc nad zemm, priom dan moc pochdza prve od obana ako pvodcu, resp. zdroj moci. Druh svetov vojna ukzala nevyhnutnos skutonej ochrany zkladnch udskch prv, opodstatnenos innej ochrany poskytovanej stavnmi sdmi, rozvoj v oblasti medzinrodnho prva a takisto aj nvrat k mylienkam o prirodzench prvach loveka. Toto vetko malo by garanciou demokratickch hodnt proti degenerci prostrednctvom politickch procesov, ktor zastvali mylienku, e samotn fakt, e ud nieo chce ete neznamen, e to chcie smie. Na druhej strane vak mono uvies nzor Ota Weinbergera, ktor sa stavia kriticky k predstave demokracie zaloenej na hesle vox populi, vox Dei(t.j. hlas udu, hlas Bo). Povauje to za romantick a spja to s hrozbou zruinovania demokracie ako formy ivota. Romantick je predstava, e samotn hlasovanie udu je dobro samo o sebe. Tu sa mono oprvnene zamyslie nad otzkou chce ud dobro, pretoe je dobrom, alebo je dobro dobrom, pretoe to chce ud? Proti takmuto demokratickmu romantizmu stavia Weinberger teriu truktrovanej demokracie, v ktorej sa hadaj rozhodovacie formy adekvtne tmam, o ktorch sa rozhoduje. Hlasovanie samotn sa povauje za menej kvalifikovan ako hlasovanie s odbornm poradenstvom. Nejde totito len o to, i rozhodnutie bolo demokratick, ale tie o to, aby bolo kvalifikovan. V devtnstom storo sa problematika zkona ako takho nejavila ako problm, kee zkon bol plodom vle parlamentu, t.j. reprezentanta udu. Hlavn podstata parlamentu, t.j. reprezentova vu obana sa pomerne spene realizovala v britskom parlamente, ktor hoci bol suvernny, nebol tyransk. Parlament reprezentuje hypotetick ud, ktor m veobecn vu a tto vu tak m parlament vykonva. Avak ak sa hypotetick ud stva oraz viac skutonm empirickm udom z ulice, t.j. aj jeho reprezentcia v parlamente je udovejia a jednoduchia a nsledne tak mono zisti, e ud vemi ahko kod ako sm sebe, tak aj jednotlivcom a meninm. Z uvedenej skutonosti tak mono rozliova medzi

18 ZVACK, K.: Prvny tt ako demokratick tt. In: Prvny obzor, . 6,1995, s. 465 468.


formlnym a materilnym prvnym ttom. Prv zdrazuje viazanos ttu prvom a druh sa k tomu pta akm prvom. K materilnemu ttu tak patria hodnotov zklad pozitvneho prva a udsk prva. Otzka o patr k zkladnm udskm prvam, ktor maj prirodzen povahu, je pomerne zloit, pretoe m bude spolonos hodnotovo heterognnejia, tm menej bude pre mnohch akceptovaten urit vsledok v obave zo zasiahnutia toho, o povauje za zkladn hodnoty. Zverom tak mono uvies, e to, e nebudeme diktova inm nrodom ako maj i vo svojej domovine neznamen, e prestaneme vynucova vlastn podstatn pravidl voi prslunkom inch kultrnych komunt na naom zem.19

5. Zver V kontexte 18. storoia sa ako hlavn komponenty stavajce tt pred alternatvu by i neby v rmci intenci idey prvneho ttu uvdzaj najm suverenita udu, stavnos ttu, deba moci v tte, kolektvnos reprezentatvneho zkonodarcu, nezvislos viac- intannho sdnictva, nvrhy na zaradenie osobitnho stavnho sdu, deklarcia prirodzench prv loveka a slobd obana a alie (napr. politick prva, prezumpcia neviny). Poas 18. storoia takisto dochdza k prvno-filozofickej roztrke v ponman zkona. Zkony v prvnom tte sa mu chpa ako vyjadrenie udskho rozumu (Montesquieu) alebo ako prejav veobecnej vle (Rousseau). Stotonenm zkonnej vle a praktickho rozumu sa vzniknut schizmu v mene slobody nsledne poksil riei Kant. Takisto mono uvies existujci rozdiel medzi formlnym a materilnym prvnym ttom. asto sa uvdza, e a v 20. storo sa rozvinul prvny tt v materilnom zmysle, o mono bra so znanou rezervou. U prinajmenom v roku 1793 potal projekt franczskej stavy s vobou kolektvneho reprezentatvneho zkonodarcu v slobodnch veobecnch vobch, i pouvanie referenda. U tak mono hovori o uritom predznamenan idei materilnej prvnej ttnosti. Takisto tto stava obsahovala nielen zakotvenie socilnych prv, ale aj z tchto prv plynca povinnos obstara obanom prcu, vzdelanie i existenn podmienky pre tch, ktor nie s schopn pracova.20 Autori jednotlivch filozofickch teri zaoberajcich sa prvnym ttom svojou innosou pomenovali jednotliv princpy prvneho ttu. A prve drazn uplatovanie jednotlivch princpov je z nho pohadu tou deliacou iarou, ktor rozliuje materilny tt od formlneho ttu. ttu, kde zkon skutone je neobmedzenm pnom nad vldcami a vldcovia s iba poslunmi poddanmi v slubch zkona.

19 KYSELA, J.: Je to, co lid chce, dobr, protoe to chce lid? In: Pib J.-Hollnder, P. et al: Prvo

a dobro v stavn demokracii, Polemick a kritick vahy. Praha: Sociologick nakladatelstv (SLON), 2011, s. 128 135.

20 COLOTKA, P.: Prpis k histrii pojmu Rechtsstaat. In: Prvny obzor, . 5, 1995, s. 353 359.


Modely prvneho ttu Ondrej Tencer (3. ro.)

1. vod Mohlo by sa zda, e tma prvneho ttu, u nie je vemi aktulna. Opak je vak pravdou, pretoe cesta mnohch ttov k oznaeniu prvne tty nebola vdy jednoduch. Badaten je to najm v situcii bvalch komunistickch a socialistickch eurpskych ttov. Zklady prvneho ttu boli poloen u antickou politickou filozofiou, v obdob vah o tte. Pri zrode prvneho ttu stoj bohya Spravodlivosti so zaviazanmi oami, s meom a vhami v rukch, o predstavuje jednotu moci a prva.1 Idea prvneho ttu vychdza z grckej naturalistickej mylienky nomos despotes, z predstavy vldy prva. Grcki myslitelia chpali zkon ako sas prrody a poda nich, zkon panoval nad kadm, dokonca aj nad panovnkom. Zkon chpali ako sas vesmru. Informcie o zrode koncepcie prvneho ttu je mon njs v dielach starovekch mysliteov. Mylienku o tom, e spravodliv tt me existova len tam, kde vldnu zkony, rozvjali myslitelia ako Cicero, Platn v diele Zkony a Aristoteles v diele Etika Nikomachova a Politika. Vznamn krok vpred v teri prvneho ttu dosiahol rmsky filozof, Cicero. Vyslovil teriu, e za zkony je mon povaova iba tie normy, ktor neprotireia spravodlivosti, a e zkon sa mus vzahova na vetkch. Tm jasne formuloval rovnos vetkch osb pred zkonom.2 Grcky myslite Platn tvrdil, e zkon je neobmedzenm pnom nad vldcami, a vldcovia s len poslunmi poddanmi v slubch zkona.3 Aristoteles, Platnov iak, povaoval prvo za garanciu zkonnosti a rovnosti (to nomimom kai to ison) a zkon vnma ako vsostn produkt rozumu. Aristoteles rozdeoval tty poda ich ciea. Poda neho cieom dobrho ttu je dosiahnu blaho pre svojich obanov. Tvrd, e tam, kde neexistuje moc zkona, tam niet ani ttneho zriadenia. V stredoveku koncepcia prvneho ttu nemala tak vek spech. Vek vznam si zskala koncepcia silne centralizovanho ttu, ktor bol podporovan najm T. Hobbesom, J. Bodinom a N. Machiavellim. Nvrat k idei prvneho ttu mono spozorova v 16.-17. storo. Holandsk prvnik Hugo Grotius v odkaze na antick terie definoval tt ako dokonal spoloenstvo slobodnch ud, ktor bolo vytvoren so zujmom zachovania prva a dosiahnutm veobecnho itku.4 Vychdzal z toho, e prvo predchdza ttu. Poas 17. storoia prebiehala na americkom kontinente, v Anglicku, tak aj na eurpskom kontinente aksi obdoba renesancie prvneho ttu.

1 KRKOV, E.: Genza ide prvneho ttu. In: Prvny obzor, . 16, 1991, s. 16. 2 Pozri bliie: ROZIN, E: Pramene idey prvneho ttu. In: Prvny obzor, . 5,1994, s. 467- 474. 3 KRSKOV, A.: tt a prvo v eurpskom myslen. Bratislava: Iura Edition, 2002, s. 28.

Modely prvneho ttu 33

2. Anglo-americk koncepcia prvneho ttu a Rule of Law Angloamerick koncepcia prvneho ttu m dve zkladn odvetvia. Jednm z nich je anglick doktrna Rule of Law, panstvo prva a druhm je americk verzia znma ako Due process of Law - teda povinnos prvneho postupu. Anglick doktrna svis s budovanm demokratickho kontitucionalizmu, o vytvorilo priestor pre rozvoj a renie koncepcie prvneho ttu. U v roku 1608 anglick prvnik Sir Edward Cook v spore s anglickm krom, Jakubom I. vyslovil nzor, e prvo chrni kra a nie naopak. Tto mylienka sa plne presadila a koncom 17. storoia, pod nzvom Bill of Rights (1689) Listina prv. Tento dokument, ktor vymedzil prva a povinnosti panovnka voi spolonosti, sa stal zkladom angloamerickej koncepcie prvneho ttu (Rule of Law).5 stava Spojench ttov Americkch v platnom znen obsahuje dodatok, ktor deklaruje, e nikto neme by pozbaven ivota, slobody alebo vlastnctva bez riadneho procesu (no person shall be deprived of life, liberty or property without due process of law).6 Tieto zruky s kom k tomu, aby neboli prva jednotlivcov zneuvan alebo dokonca popieran.

3. Kontinentlna koncepcia prvneho ttu a Rechtsstaat Teria prvneho ttu v kontinentlnej Eurpe m korene v nemeckej koncepcii z 18. storoia zvanej Rechtsstaat. Znakom danej koncepcie je, e tt je viazan prvom a m presne vymedzen prvomoci. Chpal sa ako antitza policajnho ttu. Medzi charakteristick znaky Rechtsstaatu patr osobnos loveka ako zkladn spoloensk hodnota a panstvo zkona, o zavzuje vetky ttne orgny. Filozofick zklad terie prvneho ttu vytvoril nemeck myslite Immanuel Kant, ktor navrhol pojem prvny tt. Zkladom terie prvneho ttu je mylienka zvrchovanosti zkona vo vzahoch spolonosti a ttu, vo vzahoch ttu a obana.7 Poda neho bolo funkciou ttu iba zaisova prvo. alm vznamnm predstaviteom tejto koncepcie bol Wilhelm von Humboldt. Zklad prvneho ttu videl v zabezpeen prvnej istoty kadho jednotlivca, o om sved jeho spis Mylienky z pokusu o urenie hranc psobnosti ttu (1792). Prvny tt by bolo mon chpa ako tt, kde ttna moc sama seba obmedzuje pravidlami, ktor s vopred dan a maj veobecn zvznos a ktor platia pre kadho, bez vnimky. ttne orgny tohto ttu mu kona len to, o im dovouje zkon. Obania mu robi vetko, o im zkon nezakazuje. Obania maj istotu, e moc nebude zasahova do ustlench prvnych vzahov neoakvanmi a nepredvdatenmi zsahmi.8 Zkladnou ideou prvneho ttu je vymedzenie vzahu prva k ttu a ttnym orgnom a vzahu prva k jeho obanom.

5 DAWN, O.: Justice, Legality and the Rule of Law. Oxford: Oxford University Press, 2009, s.

285. 6 STONE, G.R. et alii: Constitutional Law. Harward: Harward University Press, 2011, s. 1381-

1420. 7 KKOV, E.: Genza ide prvneho ttu. In: Prvny obzor, . 1, 1994, s. 17. 8 VARVAOVSK, P.: Zklady prva: o prvu, stt a moci. Praha: ASPI: 2009, s. 235.


4. Zkladn modely prvneho ttu V modernej ttovede je mon sledova niekoko koncepci prvneho ttu. To, o spja jednotliv modely tchto ttov, je prve kritrium prvny. V priebehu histrie existovalo mnostvo ttov, ktor mali prvlastok liberlny alebo socilny. Takmer s istotou je mon kontatova, e nie v kadom prpade ilo o aj o prvny tt. Jednotliv modely prvneho ttu sa sce lia, no vzjomne sa dopaj, svisia spolu.

4.1. Liberlny prvny tt Model liberlneho prvneho ttu je prznan najm pecifickm vzahom skromnej sfry a sfry verenej moci. Poda F. Lassalla by mal by tt nonm strcom, teda nemal by zasahova do ivota svojich obanov viac ako je nevyhnutn a ako to vyplva zo spoloenskej zmluvy. Poda anglosaskej terie m by moc dsledne limitovan, kee kad nekontrolovan alebo nedostatone kontrolovan ttna moc, smeruje nevyhnutne k jej zneuitiu.9 Pre liberlny tt je prznan doktrna laissez-faire, ktor je zaloen na tvrden, e tt je najlep, ke nezasahuje do ekonomiky, pretoe hospodrsku sa uruje slobodn konkurencia. Predmetn teriu presadzovali najm fyziokrati F. Quesnay alebo A. Smith. K hodnotm liberalizmu patr najm osobn sloboda, sloboda vlastnctva, sloboda prejavu, prvo slobodne vyhadva a ri informcie. V klasickom liberalizme m hlavn miesto jednotlivec a jeho osobn sloboda. tt a spolonos s a na druhom mieste. tt v podstate vznikol z rozhodnutia jednotlivcov spravova niektor veci spolone. Liberalistick koncepcia priznva prirodzen prva kadmu bez ohadu na farbu pleti, nrodnos alebo politick presvedenie. Je proti akmukovek zvhodovaniu akhokovek subjektu. Liberalizmus presadzuje zsadu rovnosti prleitost. tt m len ochraova slobodu, majetok, ivoty obanov a verejn poriadok a integritu ttu smerom navonok. Rovnako je jeho lohou ochrni slobodu konkurencie, nzorov a taktie aj politick pluralitu. Sloboda jednotlivca je v liberalistickom tte vymedzen v podstate maximlne, t.j. v miere vyluujcej negatvne dsledky anarchie a pripajcej a repektujcej verejn, resp. ttnu autoritu v miere zabezpeujcej jej integritu, ekonomick prosperitu, bezpenos a vlastnctvo lenov spolonosti.10 Aj v oblasti podnikania s ttu povolen len najnevyhnutnejie zsahy a jeho zkladnou lohou je registrcia podnikateskch subjektov, vyberanie a sprva dan. Koncepcia liberlneho ttu mala svoju ideov zkladu najm v Anglicku, kde sa aj spene vyvjala. V sasnosti sa liberlny prvny tt li od svojej podoby z obdobia priemyselnej revolcie. Kee sa tento model ukzal by a prli tvrd, v 20. storo sa presadila koncepcia welfare state (tt blaha), ktor sa snail odstrni rozdiely medzi prosperujcimi a znevhodnenmi jednotlivcami. Ako sa vak ukzalo, ani tento model nebol idelny, kee zmenil snaivch podnikateov

9 IMA, J.: Prvo a obrana jako zbo na trhu. Praha: Liberln institut, 1999, s. 10. 10 PRUSK, J.: Teria prva. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2001, s. 48.

Modely prvneho ttu 35

na indivdu, ktor sa zaali prli spolieha na tt. V sasnosti v Anglicku panuje liberalisticko-konzervatvny model prvneho ttu.11

4.2. Materilny prvny tt Pri skman materilneho prvneho ttu je potrebn taktie pochopi formlny prvny tt. Znakom formlneho prvneho ttu je najm formlne zakotvenie uritch princpov alebo hodnt. Ide teda o to, akm sa tt zd by navonok, nehovor to o tom, ako funguje naozaj vo vntri. Ako najkrajnej prklad mono uvies Krejsk udovodemokratick republiku, ktor je znma tm, e vo veobecnosti popiera repektovanie udskch prv a takisto neguje vetky znaky prvneho ttu a napriek tomu m vo svojej stave zmienku o repekte k udskm prvam a princpom demokracie.12 Materilnym prvnym ttom sa stva tt a v momente, ke zkony znemonia jemu sammu zneui moc. Nesta vak veobecn poiadavka legality, mus by repektovan aj legitimita danch opatren.13 Podstatou materilneho ttu je vna do systmu pozitvneho prva a formlnej zkonnosti aj zkladn princpy a hodnoty, ktor s zkladom demokracie. Potvrdzuje to aj stavn sd eskej republiky, ke hovor, e stava eskej republiky nem len formlnu strnku, pretoe jej obsahom s aj mylienky, ktor vyjadruj zkladn hodnoty prznan pre demokratick spolonos. Princp legality je prirodzenou sasou prvneho ttu, no pouvanie a vklad prvnych noriem mus by podriaden aj ich materilnemu zmyslu, ktor repektuje zkladn princpy demokracie. Tmto je jasne vyjadren odmietav postoj k isto formlnej koncepcii prvneho ttu.14 Materilny prvny tt nie je zaloen na zdanlivom dodriavan prva alebo na formlnom repektovan jeho obsahu spsobom, ktor predstiera slad skutonost s prvnym poriadkom. Podstata materilneho prvneho ttu spova vo vklade platnho prva v slade so zkladnmi hodnotami demokraticky usporiadanej spolonosti a nsledne v dslednom uplatovan platnho prva bez vnimiek zaloench na elovch dvodoch. Koncepcia materilneho prvneho ttu m osobitn vznam v okamihu zriaovania orgnov verejnej moci, vymedzovania ich psobnosti a zkladov organizcie ich innosti.15 Z hadiska terie prva je zaujmav nzor, ktor vyslovil posk teoretik L. Morawski, ktor poklad formlnu koncepciu prvneho ttu za pozitivistick a koncepciu materilnu za nepozitivistick. Pozitivistick koncepcia je

11 Tamtie s. 48-50. 12 Pre anglick verziu stavy Krejsko udovodemokratickej republiky pozri: DPRKs Socialist

Constitution. [online] Dostupn na:


charakteristick najm tm, e pramemi prva ttu s len normy v oficilnych prvnych textoch. Naopak nepozitivistick koncepcia je prznan repektovanm zsad a princpov, ktor nemusia by formlne obsiahnut v texte prvnej normy. Morawski pri tom zdrazuje, e nejde o konflikt medzi prvnym pozitivizmom a prirodzenm prvom, kee prirodzen prvo je poda neho len jednou z nepozitivistickch koncepci.16

4.3. Demokratick prvny tt

Prvny tt je ttom, kde ttna moc sama seba obmedzuje vopred danmi, veobecne zvznmi pravidlami platiacimi bez vnimky pre kadho. ttne orgny tohto ttu mu kona len to, o im dovouje zkon. Obania mu robi vetko, o im zkon nezakazuje. Maj teda istotu, e moc nebude zasahova do ustlench prvnych vzahov neoakvanmi a nepredvdatenmi zsahmi. Prvny tt garantuje zkladn udsk prva a slobody a nezvisl sdnictvo.17 Demokratick prvny tt predpoklad stavu zaloen na demokracii a na zkladnch prvach, ale okrem toho vyaduje aj aktvnu a nezvisl obiansku spolonos.18 Demo

Documents

Oslava právneho štátu (Právny štát z pohľadu teórie štátu a práva a