Živá vodaPrezentácia k projektu monitorovania riečnej vody

Rieka a voda v nej

Živá vodaRieka

a voda v nej

Odkiaľ prichádza voda?

infiltrácia (vsakovanie)

podpovrchový odtok

povrchový odtok

bazálny tok

Ako sa dostane voda do riek?

Hydrologický cyklus

Ako sa voda dostáva

naspäť do mrakov?

vyparovanie

transpirácia

Živá vodaRieka a voda v nej

Odkiaľ prichádza voda?

Čo rozhoduje o tom, akou cestou sa voda vydá?

Vlhkosť pôdy a jej štruktúra

Geologický podklad

Zrážky a ich intenzita

Ročné obdobie

Miestne podnebie a pod.

Živá vodaRieka a voda v nej

Živá rieka

Za akých podmienok môžu žiť organizmy v rieke?

Dostatočné množstvo kyslíka rozpusteného vo vode

Priaznivá teplota

Zloženie riečneho dna

Rýchlosť toku

Chemické zloženie vody

Chemické zloženie vody je ovplyvnené predovšetkým geologickým zložením danej oblasti, spôsobom poľnohospodárskeho využitia, lesníctva a prevádzkou miest.

Živá vodaRieka a voda v nej

Živá rieka

Riečne spoločenstvá

Rieky sú zaujímavé ekosystémy. Žijú v nich skupiny organizmov – rastlín a živočíchov, ktoré potrebujú pre život rieku a jeden druhého navzájom. Všetky organizmy potrebujú k svojmu životu

energiu

Rastliny ju získavajú procesom nazývaným fotosyntéza:

slnečná energia

oxid uhličitý + voda cukor + kyslík

Bez fotosyntézy by život na zemi nemohol existovať v takej podobe ako ho poznáme. Organizmy ktoré neobsahujú zelené farbivo by nemali žiadnu potravu, nemohli by dýchať, pretože vo vzduchu by nebol kyslík.

Živá vodaRieka a voda v nej

Živá rieka

Riečne spoločenstvá

Primárny producenti

Sekundárny konzumenti

Primárny konzumenti

Rozkladači

rastliny, ktoré prijímajú základné látky, nevyhnutné pre život v anorganických látkach a premieňajú ich na prvotnú potravu, ktorá vstupuje do spoločenstva.

živočíchy, ktorých potravu tvoria rastliny

živočíchy, ktoré sa živia inými živočíchmi

organizmy, ktoré sa živia neživou hmotou a vytvárajú nové živiny

pre zelené rastliny

Živá vodaRieka a voda v nej

Živá rieka

Kto ešte potrebuje rieku?

Domácnosti

RekreáciaPoľnohospodárstvo

Priemysel

Živá vodaRieka a voda v nej

Živá rieka

Čo zlé sa deje s riekami?

Znečisťovanie riek

anorganické organické

Nastáva vtedy, keď sa určitá jedovatá

(anorganická) látka dostane do rieky a priamo

spôsobí úhyn rastlín a živočíchov žijúcich v nej

Spôsobujú ho nečistoty organického pôvodu, napr.

kaly a niektoré hnojivá, zvyšky rastlín a tiel

živočíchov

Vo vodných tokoch sledujeme akosť vody a zisťujeme hlavne kyslíkový režim, základné chemické zloženie a obsah zvláštnych látok. Pre každý z týchto ukazovateľov sú stanovené normy. Podzemné vody sú znečisťované z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách aj vplyvom znečistených povrchových vodných tokov. Znečistenie podzemných vôd je obvykle dlhodobé, na desiatky, niekedy aj na stovky rokov.

Živá vodaPrezentácia k projektu monitorovania riečnej vody

Breh rieky

Živá vodaBreh rieky

Ako sa tvoria riečne brehy

Energia rieky

Energia rieky závisí od:

- rýchlosti,

- veľkosti prúdu,

- sklon rieky,

- ročné obdobie

Najviac energie má:

veľká rieka so strmím terénom, vyššou rýchlosťou a v období dažďov

Využitie energie riekou:

1. prekonávanie trenia – trenie z dvoch zdrojov: trenie medzi vodou a korytom (voda v širšej a plytčej vode má väčšie trenie) a trenie vo vode rieky (dotýkanie prúdov vody – turbulencia / vírenie (viac vírov väčšie trenie),

2. transport (prenos) – rôzny materiál (od jemných častíc, sedimentov, štrk a pod.),

3. erózia – rieka má veľa energie a narúša brehy a koryto – spôsoby erózie: drobenie, obrusovanie brehov a koryta unášaným materiálom, narušovanie a rozplavovanie brehov.

Živá vodaBreh rieky

Ako vyzerá záplavové územie?

materiál ukladaný na vnútornom oblúku

erózia pôsobí navonkajšom oblúku

sedimentačný breh nárazový breh

Záplavové územie – pás po oboch stranách rieky, ktorý je počas záplav pod vodou,

- menadre (zákruty a ohyby riek),

- nárazový breh (riečny útes),

- sedimentačný breh (nánosy, usadzovanie materiálu),

- mŕtve rameno, vysychanie ramien rieky, zarastanie vegetáciou,

- pohyb rieky dole prúdom a do strán

Živá vodaBreh rieky

Život na brehu rieky

Prečo sú brehy rieky vhodné pre život?

suchá (nenasiaknutá)

mokrá (nasiaknutá)

hladina spodnej vody

Živá vodaBreh rieky

Sú brehy riek „prírodným prostredím“?

- Slovensko územie pôvodných, nedotknutých lesov,

- obyvateľstvo sústredené do sídel pri najväčších riekach,

- rozvoj poľnohospodárstva (11.storočie) – klčovanie, vypaľovanie lesov a premeny na úrodnú pôdu a pastviská,

- okolia riek v rôznom rozsahu zmenené človekom – rastlinstvo a živočíšstvo sa prispôsobilo zmenám

Živá vodaBreh rieky

Močariská a rašeliniská

-najzamokrenejšie lokality vedľa riek,

-Močiare – mimoriadne mokré miesta so stojatou vodou

- rastliny: vysoké trávy, trstina, nezábudka, mäta

- živočíchy: vtáky (kaňa močiarna, bučiak veľký, trsteniarik bahenný, trsteniarik malý, chriašteľ vodný, strnádka trstinová)

-Rašeliniská – prevlhčené miesta so stojatou vodou, tvoria sa z vegetácie, ktorá nezhnila, sústavne nasiaknuté vodou

- rastliny: machy (rašeliník, páperník, ostrice), kvitnúce kríky (vres obyčajný, kľukva močiarna, androméda sivolistá, čučoriedka), mäsožravé rastliny

- slatiny = menej kyslé rašelinisá s neutrálnou pH (nížinné oblasti, údolia väčších riek)

Živá vodaBreh rieky

Lúky a pasienky

-Klčovanie lesov pozdĺž riek – drastické metódy – stojace stromy sa olúpali, aby vyschli a potom sa zapálili - historické miestopisné názvy (napr.: Ždiar, Žiar, Žehra a pod.)

-Prvé odlesnené úrodné teplé nížiny

-Pôvodné dreviny: vŕba biela a krehká, topole, bresty, jasene

-Dnes sa na odlesnených plochách okolo riek pestuje kukurica, obilniny, zemiaky

Živá vodaBreh rieky

Stromy pozdĺž riek

-Poskytujú domov živočíchom: hmyz, ryby, malé vodné živočíchy (podenky, garnáty)

-Vŕba ako najznámejšia drevina pozdĺž riek – druhy: vŕba biela, trojtyčinková, lykovcová, popolavá, krehká, päťtyčinková, hlošinová, purpurová

-často sa vyskytujú pri Dunaji, Váhu, Hrone, Laborci, do výšky 900 m.n.m.

-Jelša – jelša lepkavá, jelša sivá

-Topoľ – topoľ osika, biely, sivý a čierny

Živá vodaBreh rieky

Horské rieky

-útesy - chudobná vegetácia – machy, pionierske dreviny (krovinné vŕby) a myrikovka nemecká

-Okruhliakové brehy (sedimentačný breh) – zakvitnuté rastlinami – túžobník brestový, nezábudka močiarna, záružlie močiarne, žihľava, slezinovka striedavolistá, vŕba krehká, košíkarska, jaseň

-Okruhliakové brehy – zdroj potravy a miestom hniezdenia kalužiaka, pobrežníka, lastúrničiar strakatý, trasochvost, vydra

Živá vodaBreh rieky

Nížinné rieky

-Hladina spodnej vody je vysoká – riečne brehy vlhké

-Vlhkomilné rastliny (ostrice, trávy, záružlie, iskerníky)

-Pri ílových naplaveninách alebo rašeliniskách – kosatce, vŕbovky, vŕby, jelše, topole,....

-Živočíchy: rak, rybárik,

Živá vodaBreh rieky

Zhrnutie – život na brehu rieky

Je mnoho možností a spôsobov, ako sa prejavuje význam brehov pre život rastlín a živočíchov.

Kľúčom k pochopeniu je asi pestrosť.

Myslí sa ňou veľa druhov stromov, krov a rastlín, otvorov vhodných na život, vecí, za ktoré sa dá skryť, miest, z ktorých sa dá rýchlo vkĺznuť do

vody, veľa rôznorodej potravy a podobne.

Ochranou najmä starých stromov, krov i divo rastúcich kvetov a dodržiavaním čistoty sa

vytvoria okolo riek podmienky pre nasťahovanie prekvapujúceho počtu rastlín a živočíchov.

Živá vodaBreh rieky

Ohrozenie riečnych brehov

-Záplavy – rozvodňovanie riek ich prirodzená vlastnosť, záplavy ako súčasť záplavového územia

-Vysušovanie mokradí – znižovanie prietokov (nedostatok

zrážok, sucho),

- úprava tokov (prehlbovanie korýt,

odstraňovanie mohutnejších

prekážok a rastlín, protiovodňové

hrádze),

- odvodňovanie pôdy

Živá vodaBreh rieky

Je nedostatok vody jedinou hrozbou?

-Činnosť človeka – vyrúbanie lesov okolo riek – riečne brehy bez stromov strácajú význam pre rastliny a živočíchy,

-Zmizli: riečne útesy, okruhliakové a mierne sklenené brehy,

-Výstavba v okolí riek

-Smetisko v okolí riek

-V plánoch využívania brehov riek sa zohľadňujú ochranárske zásady

-Nepôvodné druhy na brehoch riek – rozšírené zo záhrad – ich rozšírenie na úkor pôvodných druhov – napr.: čarodejka, boľševník, krídlatka japonská

Čarodejka

BoľševníkKrídlatka japonská

Živá vodaBreh rieky

Starostlivosť o riečne brehy

-Správcovia povodí – Sekcia vodného hospodárstva Ministerstva životného prostredia – sleduje sa kvalita vody

-Ochrana vzácnych miest okolo riek – štátna správa prostredníctvom úradov životného prostredia

-Dobrovoľná starostlivosť o povodia – neziskové organizácie: SZOPK, Riečna sieť, Strom života atď

Hron Váh

Dunaj

Živá vodaPrezentácia k projektu monitorovania riečnej vody

Aké „zelené“ je vaše povodie

Živá vodaAké

„zelené“ je vaše

povodie

O vodných tokoch

Prameň

Rozvodnica

Vodný tok a povodie

Povodie

je miesto, kde vodný tok začína svoju cestu po zemskom povrchu

je územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sieti potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím, alebo deltou rieky.

hraničná čiara medzi povodiami dvoch rôznych riek, ktorá závisí hlavne od reliéfu krajiny.

Živá vodaAké

„zelené“ je vaše

povodie

O vodných tokoch

Činnosť vodného toku

údoliechrbát

Obrusovaniu

Unášaniu

Usadzovaniu

Prúdením vody v koryte rieky sa riečny materiál dostáva do pohybu a dochádza k jeho:

Tieto činnosti závisia najmä od množstva vody, odolnosti hornín a sklonu územia, v ktorom vodný tok preteká. Unášaný materiál usadzuje vodný tok vtedy, keď so zmenšovaním rýchlosti vodného prúdu stráca svoju silu. Neukladá ho naraz, ale triedi ho po častiach. Ešte v hlbokých dolinách uloží kamene, potom postupne so zmenšujúcim sa podĺžnym sklonom štrk, piesok a napokon v rovinatých územiach aj jemný íl.

Živá vodaAké

„zelené“ je vaše

povodie

Využitie krajiny v povodí

Ako sa najčastejšie využíva okolie riek?

Poľnohospodárstvo

Na Slovensku sa poľnohospodársky využíva približne 60% územia, preto poľnohospodárstvo patrí k odvetviam, ktoré majú veľmi veľký vplyv na kvalitu vôd v riekach a potokoch. Ohrozujúcim faktorom kvality vôd sú hlavne hnojivá a pesticídy.

LesníctvoLesy pokrývajú až 40% územia Slovenska. Majú veľký význam nielen z hľadiska tvorby dreva ako priemyselnej suroviny, ale plnia i dôležité vodohospodárske,

pôdoochranné a iné funkcie.

Cesty, stavby, obydliaTakmer 3% nášho územia sú pokryté budovami alebo cestami. Keď je povrch pokrytý vrstvou be tónu, zrážková voda nemá možnosť vsakovať do pôdy. Naopak, vzniká rýchly odtok do priekop, kaná lov a odtiaľ do riek. Preto sa zo zastavaného územia voda dostane do riek oveľa skôr ako z nezastavaných. Rýchly odtok vody z územia zvyšuje riziko záplav.

Živá vodaAké

„zelené“ je vaše

povodie

Plánovanie využívania

povodí

Plánovanie využívania povodí

Rieka môže spôsobiť škody záplavami, ak:

Nebezpečenstvo znečistenia vody je väčšie, ak:

• je stavba umiestnená príliš blízko pri riek, napríklad je v zaplavovanom území,• nárast betónových plôch umožňuje prevažne priamy odtok zrážkovej vody do rieky.

• sa rozširuje poľnohospodárska výroba alebo lesná ťažba v povodí,• sa rozširuje priemysel,• sa rozširuje cestná sieť a nečistoty z cestných komunikácií sa dostávajú do riek,• sa pre priemysel a domácnosti odoberá nadmerné množstvo vody. (Znížený prietok v rieke znamená aj väčšiu koncentráciu škodlivých látok).