Zklady podnikovej ekonomikyDoc.Ing.Juraj Borovsk, PhD.

O om to bude ?Podnik, podnikanie. Spolon menovate ich innosti je korunaNklady a vnosyMajetok podniku. BilanciaTeria nkladovPlnovanie a riadenie nkladovPrincpy tovnctva Manarske tovnctvoRiadenie majetku, finann analzaRiadenie finannch tokov

O om to bude ?DaneMzdy a osobn vdavky; ich plnovanieRozborov a analytick innos

Podmienky pre absolvovanie predmetuAktvna as na seminroch a spracovanie minimlne 7 prpadovch tdi Pohovor so skajcimPodmienkou pre as na skke je dosiahnutie aspo 60% z prpadovch tdi.

1. lekciaPodnik ako systmVstupy , vstupy a vntorn truktra podnikuSpolon menovate vkonnosti a nronosti je koruna

o je systm ?Systm je sbor prvkov, ktor s medzi sebou organicky usporiadan a previazan a umouj transformova vstupy na vstupyKad systm je charakterizovan svojim chovanm, t.j. formou a spsobom odozvy na podnety z okolia.Vntornmu usporiadaniu prvkov hovorme truktra systmuSystm je dynamick vtedy, ak sa men v ase.Stabilita systmu zvis od sptnovzobnej informcie, ktor znamen, e sa do systmu znovu vkladaj vsledky jeho predchdzajcej innosti

o je podnikanie ?Cieavedom sstavn innosPsobenie na trhu uspokojovanie zkaznkaBoj s konkurenciouTvorba ziskuPodstupovanie rizikaDefincia poda obchodnho zkonnka 2,ods.1Podnikanie je sstavn innos vykonvansamostatne podnikateom vo vlastnom mene a navlastn zodpovednos za elom dosiahnutia zisku

Defincia pojmu podnikaniePodnikanie je tvoriv rozvjanie firmy v konkurennch podmienkach trhovej ekonomiky P.Drucker Podnikanie je udsk innos, ktor je zameran na dosiahnutie rovnovneho stavu v ekonomike M.KinznerPodnikanie je ... Vlastnos loveka, jeho umenie inovova, motivova, vytvra a vyuva prleitosti na rozvoj vrobnej a hospodrskej innosti , na zvenie prosperity podnikateskho subjektu M. KupkoviPodnikanie vyjadruje aktivity, v rmci ktorch jednotlivci pri zohadovan rizika monch strt sa snaia o dosahovanie ziskov Shafritz-Oran

Podnikanie a teriaKad praktick innos je zaloen na terii aj ke si to podnikatelia neuvedomujPodnikanie je zaloen na terii ekonomiky a spolonostiZkladom tejto terie s permanentn zmenyCharakteristikou zdravej spolonosti je dynamick nerovnovha, ktor je trvale vyrovnvan zmenami-inovciami spen podnikate neustle vyhadva zmeny, reaguje na nich a vyuva ich ako svoje prleitosti (P.Drucker)Kad podnik m svoj teorm (pravidl, princpy) zaloen naKonkrtnom poslan podniku/organizcieVzahu podniku k okoliu spolonosti a jej truktre, trhu, zkaznkom a technolgimKovch kompetencich, ktor s potrebn k tomu aby podnik plnil svoje poslanie kritri konkurencieschopnosti

Kritri spenosti podnikaniaPrevencia zastarania podnikovho teormuSystematick monitorovanie a preverovanie aktulnosti teormu z hadiska konkurennho psobenia a vvoja trhuKladieme si otzku : Pustili by sme sa do toho o robme v dnench podmienkach ?Vasn diagnostika zastarania teormuPripravenos na uskutoovanie strategickch zmienPozornos chovaniu ne zkaznkovN spech aj fiasko, rovnako ako konkurencie, s impulzom ku zmenm

Ako svis systm s podnikanmAk skman systm m charakteristick znaky podnikania, hovorme o podnikateskom systme, alebo o podnikuVstupy podniku :Kapitludsk zdrojeMateril a surovinyEnergieStroje a zariadeniaInformcieKnow-howSluby ktor si podnik nezabezpeuje sm

Ako svis systm s podnikanmVstupy :ProduktyZiskOdpadVntorn truktra :ProcesyAktivityKapacita udiaStrojeZdroje (zsoby, peniaze)

Ako meriame fungovanie podnikuselnm vyjadrovanm ekonomickch javov podniku sa zaober ekonomick tatistikaOd matematickej tatistiky sa odliuje tm, e jej vchodiskovm zkladom je ekonomick teria, ktorch zkonitosti ekonomick tatistika overujeEkonomick tatistika je jednm zo zkladnch nstrojov riadenia

Ako meriame fungovanie podnikuNaturlnymi ukazovatemiHodnotovmi ukazovatemiVstupy ako nklady a vdavkyVstupy ako vnosy a prjmyEfektvnos ako rozdiel medzi vstupom a vstupom, alebo ako pomer medzi vstupom a vstupom (innos, vanos)Vntorn truktra je meranKapacita vo forme schopnosti produkova urit mnostvo produktov, mnostvo asovej kapacity poda druhov vrobnho zariadenia a inmi naturlnymi veliinami ktor zodpovedaj danmu charakteru vrobyudsk zdroje potom a kvalifikanou truktrouStroje prostrednctvom obstarvacej a zostatkovej hodnoty

Ako meriame fungovanie podnikuZsoby prostrednctvom obstarvacej hodnoty a naturlnych velin poda truktryAktivity osobitne nemeriame, mohli by sme vak mera ich nkladov nronosVstupy oceujeme obstarvacmi cenami cenami za ktor boli vstupy nakpenVstupy oceujeme alebo vlastnmi nkladmi (pokia ete neboli predan), alebo prostrednctvom vrobnch cien (tzv.ex-works)Uveden vstupn daje s alej spracovvan za nasledovn oblasti:Sledovanie vrobnch fondovMeranie produkcieMeranie produktivityOstatn merania fungovania podniku

Ako meriame fungovanie podnikuMeranie vrobnch fondovMeranie obnovy a rozrenej reprodukcie hmotnho a nehmotnho majetkutruktra a technicko-ekonomick rove hmotnho a nehmotnho majetkuVyuitie vrobnch fondovMeranie vyuitia zsob Meranie produkcie podnikuAbsoltne ukazovatele produkcieRovnomernos produkcieSortiment produkcieKvalita produkcieDynamika produkcie

Ako meriame fungovanie podnikuMeranie produktivity prceudsk kapacityObecn ukazovate produktivity prcepecifick ukazovatele produktivity prceMeranie nkladov a nkladovostiMeranie technicko-ekonomickej rovne

lohy 1.lekcieNjdite v literatre konkrtne ukazovatele za jednotliv oblasti ekonomickej tatistiky a spsob ich vpotu

2. lekciaCharakteristiky podnikov a ich typolgia

Vntorn truktra podnikuFunkn lenenie podnikuProcesn truktraOperan procesy zabezpeujce vlastn vkonn innos podnikuPodporn procesyRiadiace a administratvne procesyTransforman truktraHmotn a energetick tokyPersonlne tokyInforman tokyHodnotov finann toky

Vntorn truktra podnikuFunkn truktraInovan funkcia Produkn funkciaPersonlna funkciaObchodn funkciaEkonomick funkciaPrevdzkov funkcia

Typolgia podnikovNrodohospodrske hadiskoPrimrny sektor ponohospodrstvo a aba surovnSekundrny sektor priemysel a stavebnctvoTercirny sektor slubyKvartrny sektor informan sluby, vedecko-vskumn innosVlastnctvottneHospodrskeRozpotovPrspevkovKolektvne (drustv, obianske zdruenia)

Typolgia podnikovSkromnSpolon obchodn spolonostiHadisko ziskuZiskov NeziskovHadisko prvnettne podnikySpolonosti s ruenm obmedzenmAkciov spolonostiDrustvVerejn obchodn spolonostiKomanditn spolonostiOsobn podniky zaloen poda ivnostenskho zkona alebo i.Kapitlov spolonosti

Typolgia podnikovSpolonosti zriaden osobitnmi zkonmiHadisk rozsahu psobnostiObecnRegionlneCelottneMedzinrodnHadisko vekostiMikropodniky (do 10 zamestnancov)Mal (11-50 zamestnancov)Stredn (51 500)Vek (501 a viac)

Typolgia podnikovHadisko uvateaVrobn podniky pln zainteresovanos na ziskuOrganizcie sluiebVldne socilne intitcieNemocnicekolyVezenieVerejno prospen organizciePolcia, armda, hasii, ttna sprvaVzjomne prospen podniky KlubyDobroinn spolkyNboensk spolkyStavovsk organizcie ap.

lohy 2. lekcieZnzornite prklad funknej organizanej truktry a jej previazanos na procesyPopte podmienky pre zaloenie prvnych subjektov poda obchodnho zkonnka a podmienky pre ivnos fyzickch osbo znamen pojem tatutrny orgn a ak je jeho forma v jednotlivch typoch obchodnch spolonost

Zdroj : Obchodn zkonnk ivnostensk zkon

3.lekciaNklady - vdavky, ich truktraVnosy - prjmy, ich truktraZisk

o s nklady a ich rozdiel s vdavkamiZkon o tovnctve definuje nklad ako znenie ekonomickho itku, ktor sa prejav znenm majetku, alebo zvenm zvzkuNklad je hodnotovm vyjadrenm spotreby. Vznik okamihom tejto spotreby.Vdavok je bytok peanch prostriedkov, alebo bytok ekvivalentov peanch prostriedkov (napr.eky,zmenky a p.).Nklad v momente jeho peanho uhradenia stva vdavkom. Plat : nklad = vdavok.

o s nklady a ich rozdiel s vdavkamiNkladom je vak aj spotreba asti hmotnho majetku vyjadrovan ako amortizcia (odpisy), ktor nemaj podobu vdavku.Nklad vyjadruje hodnotu vstupov podniku

o s vnosy a ak je ich vzah k prjmomPod vnosom sa rozumie zvenie ekonomickch itkov, ktor sa prejavuje v raste majetku.Prjem je prrastok peanch prostriedkov alebo ich ekvivalentov.Pri uhraden vnosu peanmi prostriedkami sa stva vnos prjmom.Vnos vyjadruje hodnotu vstupov podniku.

truktra nkladov

Druhov lenenie povinn pre tovnctvo tovn osnovaMaterilov nkladyEnergia a palivoSlubyOsobn nkladyMzdyOdvody do fondovSocilne nkladyOstatn osobn nkladyOdpisyFinann nklady

truktra nkladov

Z hadiska premenlivostiVariabilnFixnZ hadiska procesovPriame vztiahnut ku konkrtnemu procesuNepriame reijnVrobn rieSprvne rieZsobovacie rieOdbytov rieat.

truktra nkladov(druhovo lenen)

Materilov nkladyVrobnReijn materil (pomocn a prevdzkov)SlubyObsahuj napr. nklady na opravy a udriavanieTelekomunikan nkladyNklady na leasing a prenjomCestovn ai.

ZiskZisk je rozdiel medzi vnosmi a nkladmiPre potreby dan sa pouva pojem hospodrsky vsledokPre prvnick osoby je to rozdiel medzi vnosmi a nkladmiPre fyzick osoby rozdiel medzi prjmami a vdavkamiPre potreby riadenia je niekoko stupov hospodrskeho vsledkyEBITDA hospodrsky vsledok pred zdanenm, rokmi a bez odpisovEBIT hospodrsky vsledok pred zdanenm a rokmi (prevdzkov hospodrsky vsledok)

lohy k 3. lekcieAko sa nazva rozdiel medzi vkonom a prjmom z hadiska majetkovhoKedy formlne vznik pojem vkonuAko sa z majetkovho hadiska nazva rozdiel medzi nkladom a vnosomKedy formlne vznik pojem nkladuAk mu ma uveden rozdiely

Zdroje : ubovon uebnica tovnctva

4. lekciaNrodohospodrske vrobn faktoryPodnikov vrobn faktoryo je majetok podniku ?Bilancia svahaKapitl a ostatn zdroje krytia majetku

Nrodohospodrske vrobn faktoryPrca ako pvodn faktorPrroda ako pvodn faktorKapitl ako odvoden faktorKryjci relny majetok NH stroje, nstroje, materilPoznatky ako odvoden faktor

Klasifikcia vrobnch faktorovudsk pracovn vkonVyuvan zariadeniaSpotrebovvan materily, suroviny a energiaDane, penle, ako aj ostatn povinn zvzky, roky, cl ap.- doplnkov faktoryZnalosti

Elementrne vrobn faktory (b.1-3)Dodaton vrobn faktory (b.4)Dispozitvne vrobn faktory (manament podniku, znalosti)

o je majetok?Shrn prostriedkov, ktor m podnik/organizcia k dispozcii na vkon svojej innostiMajetok nazvame aktvami podnikuMajetok me ma podobuHmotnNehmotnFinannas majetku m charakter dlhodob, as krtkodobFixn/stle aktvaOben aktvaKlasifikciu majetku uruje tovn osnova

o je majetok?Stle aktva :Majetok, ktor je viazan v podniku dlhodobo, opotrebovva sa postupne a obnovuje sa v dlhch asovch intervaloch

Dlhodob hmotn majetokBudovy a stavbyPozemkyDopravn prostriedkyStroje a zariadeniaDlhodob nehmotn majetokSoftwareAutorsk prva/licencieFinann investcieAkcie, obchodn podielyCenn papiere

Opotrebenie hmotnho a nehmotnho majetku (mimo pozemkov) sa prejavuje vo forme oprvok = set ronch odpisov

o je majetok?Oben aktva - Rchlo sa obracajci majetok, ktor sa neustle obnovuje a ktor tvor schopnos vytvra ziskZsobyVrobn zsobyNedokonen vrobaHotov vrobkyTovarPohadvkyDlhodobKrtkodob z obchodnho stykuVoi zamestnancom a almVoi ttuFinann majetokBankov tyPokladaCeniny a krtkodob cenn papiere (eky, zmenky)

Opotrebenie a odpisovanie majetkuMaterilne opotrebenieZnenie vkonnosti na zklade jeho fyzickho opotrebenie v dsledku intenzity vyuitia, kvality obsluhy, kvality spracovvanho materilu, reimu at.Ekonomick (morlne)opotrebenieRelatvne zaostvanie za novmi poznatkami vedy a technikytovn - daov opotrebenietovn odpisy si podnik stanovuje sm a zohaduje v jednotlivch sadzbch predovetkm stupe materilneho, prpadne aj morlneho opotrebeniaDaov odpisy s stanoven zkonom o dani z prjmu (4 odpisov skupinyDegresvneLinerne-rovnomern odpisovanie

Starostlivos o hmotn majetokVyuvanie dlhodobho hmotnho a nehmotnho majetkuMajetok by mal vyna viac ako sa do neho vloiloPokia bol kryt cudzmi zdrojmi, vnosy za obdobie splatnosti cudzch zdrojov by mali by pokryt vnosmi z vyuvaniaVyuvanie finannch investciVnosyRozirovanie trhovho priestoruStarostlivos o hmotn majetokMajetok je potrebn udriava na konkurencieschopnej rovniBen drba Stredn opravy pravideln (pln drby)Generlne opravy vtedy , ak prnos je vy ako vynaloen nklady

Starostlivos o hmotn majetokModernizcia spsob zvyovania technickej a organizanej rovne vrobyRekontrukcia prestavba priemyselnch kompletov na vkonnejie, modernejieZvi vkonnos,Rozri sortimentZvi kvalituZvi produktivituRiei socilne a ekologick problmy ai.

Kapitl = zdroje krytiaZdroje krytia majetku/pasvaVlastn imanie - Shrnn vka kapitlu, ktor vloili do podniku vlastnci priamo, alebo vzdanm sa poui vytvoren ziskZkladn imanieZkonn rezervn fondKapitlov fondy a fondy zo ziskuNerozdelen hospodrsky vsledok z minulch obdobHospodrsky vsledok benho obdobiaCudzie pasva Prostriedky patriace inm subjektom, ktor poskytli na uskutoovanie prevdzkovej innostiDlhodob veryKrtkodob veryDlhodob zvzkyZvzky z obchodnho stykuZvzky voi ttuZvzky voi zamestnancom a i.

Svaha Fixn aktvaOben aktvaVlastn imanieDlhodob pasvazvzkyist pracovn kapitl

Doplujce poloky svahyPrechodn a dohadn polokyTak poloky aktv a pasv, ktor prechdzaj do inch tovnch obdobNapr. Dodvky uskutonen, ale do uzatvrania tovnch knh nevyfakturovanMzdy za nevyerpan dovolenkuZinkasovan njomn za in obdobie ako tovn ai.

Zkonitosti svahyZkladn bilann pravidlo : aktva sa musia vdy rovnaZlat bilann pravidlo : Obrtka aktv nesmie by dlhia ako obrtka pasv dlhodob aktva musia by kryt dlhodobmi pasvamiist obchodn imanie : Aktva cudzie pasva

ZdrojeVlastn zdrojeVlastn zdroje podnikateaObchodn podiely spolonkovEmitovan akcieVytvoren ziskCudzie zdrojeveryPikyEmitovan dlhopisyZmenky a in cenn papiereLeasingObchodn verOdklad platobnch podmienok

Starostlivos o oben majetokOben majetokStarostlivos o manipulciu a skladovanie zsobMinimalizcia vrobnch zsob (optimalizcia)Proporcionalita medzi rovou zsob, asovou kontantou ich dopania na potrebn roveHladinov zsobyJust in timePrenesenie zodpovednosti za dodvku zsob na dodvateaMinimalizcia rozpracovanej vrobyOdstraovanie db v ktorch NV je bez pohybuSkracovanie manipulanch dbVoba integrovanch technolgiSkracovanie priebenej doby vroby

Starostlivos o oben majetokOptimalizcia zsob hotovej vrobySprvne zosladenie plnu vroby a plnu predajaSkracovanie priebench db vroby a doby medzi objednvkou a dodanm

Riadenie pohadvokPrevencia vzniku nelikvidnch pohadvokZhodnotenie monost krytia pri stanoven obchodnej politikyVber a hodnotenie obchodnho partneraDobr zmluvaZaistenie pohadvkyStarostlivos o splatnos pohadvokSledovanieVymhanie

lohy 4. lekciePopte metdy vpotu rznych foriem odpisovania hmotnho majetkuPopte spsoby vpotu vyuvania hmotnho majetkuPopte metdy normovania zsobPopte spsob vpotu istho pracovnho kapitlu a jeho vznam pre riadenie majetku

Odporan literatra : Mikul Sedlk : Podnikov ekonomika; Elita 1995

5.lekciaVkaz ziskov a strtNklady podniku a ich riadenieKalkulan systmy

Vkaz ziskov a strt - vsledovkaRozvdza jedin svahov poloku nerozdelen zisk benho rokuNkladyV druhovom lenen poda tovnej osnovyMaterilov nklady a energieSlubyOsobn nkladyOdpisyVnosyV druhovom lenen poda tovnej osnovyTrby za predaj tovaru

Vkaz ziskov a strt - vsledovkaTrby za predaj vlastnch vrobkov a sluiebZmena stavu zsob vlastnch vrobkov a sluiebAktivciaPrevdzkov hospodrsky vsledok Finann opercieFinann nkladyFinann vnosyZtovanie rezerv do finannch nkladovTvorba rezerv na finann nkladyTvorba opravnch poloiek na finann nkladyPrevod finannch nkladov a vnosovHospodrsky vsledok z finannch operci

Vkaz ziskov a strt - vsledovka

Da z prjmovHospodrsky vsledok za ben innosMimoriadne vnosy a nkladyHospodrsky vsledok za tovn obdobie

Prklad zostavenia vkazovVlastnk vlo 200.000 Sk v hotovosti na nov et v bankePodnik zaplat v hotovosti 100.000 Sk za starie auto a 30.000 Sk za kancelrske vybavenieKonate zska objednvky v hodnote 500.000 SkPodnik zaplat 70.000 Sk za materilPodnik zska ver 200.000 Sk na 1 rok s rokom 10%Konate objedn vrobu poda objednvky s dodanm vlastnho materilu,V priebehu tovnho obdobia zaplat dodvateovi prcu vo mzde vo vke 200.000Sk a vyfakturuje cel dodvku. Odberate faktru zaplat po dodan, v benom obdob.Ben vdavky na riu podniku predstavuj 100.000 SkOdpisy na auto predstavuj 25000 Sk.Zostavte vkaz zisku a strt ako aj vchodiskov a konen svahu.

Nklady podnikuNklady s peanm vyjadrenm spotreby vrobnch faktorov vynaloench podnikom na jeho vkony a ostatn innosti spojen s jeho prevdzkouMaterilnym zkladom nkladov je spotreba elementrnych vrobnch faktorovNklady nevznikaj iba v svislosti s vrobnou innosou podniku, ale aj vo fze prpravy, organizovania, prpadne aj v dobe neinnosti (fixn nklady).

Podstata kalkulciOtvoren informan systm, ktor zaha stanovenie alebo zistenie nkladov, zisku a ceny, vzahujce sa na uren jednotku vkonuKalkulovanie je innos umoujca zisti plnovan alebo skuton nklady na kalkulan jednicuKalkulcia je vsledkom kalkulovania, ktor vyjadruje vku nkladov poda rmcovo urenej truktry kalkulanho vzorca

Kalkulcie ich vznamKalkulcia je zkladn nstroj pre riadenie nkladovKalkulcia je rozvrh potreby nkladov vo vzahu ku kalkulanej jednici, t.j. Na vrobok, na proces, na organizan jednotkuKalkulcie, pokia ich pouvame na efektvne riadenie nkladov by mali maximlne vyjadrova ich priamy vzah k prslunej jednici o najviac sa vyhba hromadeniu nkladov do oblasti nepriamych nkladov (ri)Vypovedacia schopnos kalkulcie je dan schopnosou tovnctva rozvrhova nklady adresne k ich zdroju vzniku ABC metda

Vymedzenie funkci a obsahu kalkulciPredben kalkulciaAk nklady s plnovan na vrobok (zkazku)Ak podiel mus vrobok priemerne prispie ku krytiu fixnch nkladov a ziskuAk je ben kalkulan vpoet cien v danom odvetv a danom trhuAk prspevok na hradu prina vrobok absoltne vo vzahu k vchodiskovej veliine vkonuAk spora asu, resp. Materilu by bola potrebn, aby sa u vrobku, ktor nepokrva pln nklady a zisk, dosiahlo ich pln krytie

Plnov kalkulciaVychdza z normovch dajov plnovch nkladov

Operatvna kalkulciaZistenie krtkodobho vplyvu na plnovan hospodrsky vsledok ako dsledok psobenia operatvnych zmien a odchyliek

Vsledn kalkulciaAk nklady boli spotrebovan na vrobok (zkazku)Ak vznikla odchylka voi plnovej kalkulcii, jej dvodyVztiahnutie zodpovednosti za vzniknut odchylku

Riadenie poda odchyliekAnalza odchyliek je zkladnm nstrojom pre plnovit riadenie Pomocou tejto analzy jednak overujeme kvalitu plnu a neustle ho zdokonaujeme, jednak skmame priny odchlenia sa skutonosti od plnu s cieom realizovania optimlnej sptnej vzby pre riadenieAnalza odchyliek mus by aktulna a sprvna

Riadenie poda odchyliek

Chyby v plnovanNesprvne vchodiskov dajeNesprvny odhad vvojKvantitatvne odchlkyOdchylka v spotrebe materilu alebo prceOdchylka v predajiCenov odchylky

Priny odchyliek

Kalkulcia poda plnch vlastnch nkladovPriame vrobn nkladyPriame materilov nkladyPriame osobn nkladyOstatn priame nkladyTechnologick vrobn riaVeobecn vrobn riaNklady na vskum a vvojZsobovacia riaPriame marketingov nkladyMarketingov riaSprvna ria

Rozvrhovanie nepriamych nkladovNepriame nklady je potrebn o najobjektvnejie vztiahnu k tm druhom priamych nkladov ktorm v rozhodujcej miere slia rozvrhov zkladaNaprklad :Priama technologick ria me by rozvrhovan na priame osobn nklady alebo na priame nklady celkomVeobecn vrobn ria m vzah prevane na priame osobn nkladyZsobovacie ria by mala by rozvrhovan na priame materilne nkladySprvna ria me by rozvrhovan na celkov vrobn nkladyMarketingov ria me by rozvrhovan na celkov vrobn nklady

Kalkulan metda neplnch nkladov(pomocou prspevku na hradu)Presne kalkulujeme priame nkladuRozdiel medzi priamymi nkladmi a cenou je prspevok na krytie fixnch nkladov a ziskuPrspevok na hradu je vchodiskom pre plnovanie rmca erpania reijnch nkladovC PN = PKFXZ (PKFXZ Zisk) x vroba < NkladyControllingnkladov

Informcie potrebn na udranie konkurencieschopnosti a pozcie firmy.AKTIVITY - Ktor aktivity naej organizcie nepridvaj produktu hodnotu? Ak s nklady vyvolan tmito aktivitami?PRODUKTY - Ak s skuton nklady na dan produkt alebo aktivitu? Ak cenu m ma produkt? Ktor produkty nm skutone prinaj zisk?KLIENTI - Ktor klienti s pre ns ziskov a preo? Ktor distribun kanly mme pouva?PROCESY - Kde a ako mono vnaej organizcii zni nklady? Ak ukazovatele mme poui na meranie vkonnosti jednotlivch procesov?

Mus sa zmeni pohad na firmu z klasickho...TECHNOLGIEIN NKLADYPRIAM MATERILMZDOV NKLADYINFORMCIEVROBKY

SLUBY

VSTUPYVSTUPY

...poda princpu vetko vetkm rovnm dielom...

...na vnmanie spolonosti ako komplexu innost a procesov.TECHNOLGIEIN NKLADYPRIAM MATERILMZDOV NKLADYINFORMCIEhlavn aktivityVROBKY

SLUBY

...AKTIVITY A PROCESYVSTUPYVSTUPYpodporn aktivity

o je Activity-Based Costing Metda ABC je manarsky pohad na nklady, ktor zisuje a hodnot skuton priny ich vzniku a identifikuje vntorn rezervy v oblasti nkladov a vkonnosti. Metda ABC umouje presn meranie nkladov, efektvnosti a pridanej hodnotyAKTIVT A PROCESOVa nkladov a ziskovostiPRODUKTOVZKAZNKOVDODVATELOVDISTRIBUNYCH KANLOV Snahou ABC je prevod vetkch nkladov do podoby priamych nkladov

Podstata metdy ABC

ZDROJEAKTIVITYNKLADOVOBJEKTYZDROJENKLADOVOBJEKTYKlasick kalkulciaABC kalkulcia

Pozcia modelu ABC v IS podniku

Informcie preriadiacich pracovnkov

rozdielne informan potrebyrozdielne metdyrozdielne vstupyModel ABC

Finann tovnctvoManarsky informan systm Nklady, vnosyInformcieProcesy v organizci Informcie preextern subjekty

PRAKTICK UKKA IMPLEMENTCIE METDY ABC V ANALYTICKOM SYSTME

1. TRUKTRA NKLADOVCH TOV

2. TRUKTRA AKTIVT 3. TRUKTRA NKLADOVCH OBJEKTOV

3. TRUKTRA NKLADOVCH OBJEKTOV

4. ALOKCIA NKLADOV NA AKTIVITY

5. ANALZA NKLADOV AKTIVT, HODNOTENIE EFEKTVNOSTI

Metda zlomovho bodu (BEP) Objem produkcieNkl.-vnosyVnosyFixn nkladyVariabiln nkladyBEP

Kontroln otzky 5.lekcie o je kalkulan systm a omu sli ?Popte zkladn druhy kalkulciPopte metdu BEP

Odporan literatra :J.Vysuil Zklady manamentu, HZ 1996J.Papula-E.Papulov Podnikanie, Kartprint 2000

Finann riadenie 6.lekciaRiadenie finannch tokovZskavanie finannch zdrojovFinann analza

Finann riadenieRiadenie peanch tokovPean prjmyPriame platbyBankov prevody - inkasoPean vdavkyPriame platbyBankov prevody prevodn prkazyCash flowRozdiel medzi prjmami a vdavkamiNetto CF rozdiel medzi benmi prjmami a benmi vdavkamiBtto CF rozdiel medzi vetkmi prjmami a vetkmi vdavkamiMonitorovanie peanch tokov

Finann riadeniePriamy vpoet CFPrjmy vdavky = prrastok/bytok peanch prostriedkov

Nepriamy vpoet CFPrevdzkov CF I - Zisk + odpisyPrevdzkov CF II = CF I +/- oben aktva +/- zvzkyCF III = +/- investin majetokCF IV = +/- very +/- zvenie VI z cudzch zdrojov

Monosti zskavania finannch zdrojovVlastn prostriedkyIdelne a zrove aspo z asti Vemi zriedkavBez ich existencie sa prakticky ned zska extern zdrojverNevyhnutnos garanciVenture/seed kapitlTich spolonkKapitlov trh vypsanie emisie akci (iba a.s.)Strategick partnerJoint ventureLeasing

Kritri rozhodovania o cudzch finannch zdrojochPrimrnym kritriom je efektvnos zskanch finannch zdrojov meran schopnosou vytvori zdroje na vrtenie cudzch zdrojovCena zskanch zdrojov hodnoten vak aj s prihliadnutm na daov vhody

Poiadavky pri zskavan cudzch zdrojovTen kto dva/vklad peniaze do podnikania, chce ma jednak garancie, e o ne neprde a m je vyie riziko chce ma vy vnosSksenosti, referencie, meno , znmostiSchopnos preukza ivotaschopnos zmeruOchota vzda sa vlastnej nezvislostiVlastnk finannch prostriedkov chce ma nad ich pouitm kontrolum vyia miera rizika, tm vyia miera kontroly

iados o verNzov veru, obsah projektu a identifikan daje o firme iadateaCharakteristika podniku a druh pouvanho tovnctvaCharakteristika projektu, jeho alokcia Vdavky na realizciu projektu a jeho financovanieZaistenie veru hnutenm a nehnutenm majetkom, prpadne inm spsobomZpis do knihy nehnutenostZpis do zruk hnutenm majetkom veden notrskou komorouRuenie tretej osobyCzia pohadvok

iados o veralia podnikatesk innos podnikatea a majetkov podiely na nejPrehlsenie iadatea o pravdivosti nedoloench dajovTabuky o ekonomike podniku a projektu poda individulnych podmienok banky

Finann analzaFinann analza je nstroj k rozhodovaciemu procesu o budcom vvoji podnikuPodnety k operatvnym zkrokomPodklady pre finann plnovaniePoskytuje prehad o finannej situcii podnikuVonkajm stakeholderom (zainteresovanm) dva pohad ako sa podnik jav navonok banky, investori, dodvatelia, odberateliaVntornm stakeholderom (vlastnkom, manarom, zamestnancom) dva pohad ako sa premietlo ich silie z rznych oblast innost do hospodrskych vsledkovPomha uri, ktor initele a s akou intenzitou sa na formovan finannej situcie podiealiPrameom s u zmienen tovn vkazy svaha, vkaz ziskov a strt, vkaz o peanch tokoch cash-flow

Postup finannej analzyVpoet finannch pomerovch ukazovateovPorovnanie ukazovateov V asovom radeS inmi podnikmi v odvetv (benchmarking)Analza vzjomnch vzahov medzi pomerovmi ukazovatemiAnalza svislost s inmi procesmi v podniku najm vrobnch a obchodnch procesovSpracovanie nvrhu opatren premietnutch do finannho plnu

Okruhy finannch ukazovateovUkazovatele likvidityLikvidita charakterizuje schopnos hradi zvzkySolventnos je okamit schopnos hradi svoje zvzkyLikvidnos je schopnos premeny jednotlivch majetkovch sast na pohotov platobn prostriedkyUkazovatele aktivityVyjadrenie efektvnosti hospodrenia podniku so svojim majetkom aktvamiUkazovatele zadlenostiKvantifikcia pouitia cudzieho kapitlu na financovan potrieb podnikuzka nadvznos na likviditu dlhy je potrebn splati a na to je potrebn vytvori pohotov platobn prostriedky

Okruhy finannch ukazovateovUkazovatele rentability (vnosnosti)Vyjadruj vnosnos podnikania, obvykle meran vytvranm ziskomEVAUkazovatele trhovej hodnotyPohad zvonku na vnosnos vkladanho kapitlu

Ukazovatele likvidityOkamit likvidita = ------------------------------------- (idelna hodnota = 1) Finann majetokOkamit splatn zvzkyBen likvidita = ------------------------------------------- (idelna hodnota = 1,5)Pohadvky + finann majetokKrtkodob zvzkyCelkov likvidita = -------------------------------------------- (idelna hodnota= 2,5)Oben aktva celkomKrtkodob zvzky

Vypotajte z uvedench dajov Nafty Gbely likvidity a ich trendy

Ukazovatele zadlenostiZadlenos= -----------------------------------Celkov dlhCelkov pasvaStupe samo financovania = -----------------------------Cudz kapitlVlastn kapitlKrytie rokov = ---------------------------------------Zisk pred zdanenm + rokyrokyPomer prevdzkovch prjmov a dlhov = --------------------Cash - flowdlhy

Vypotajte z predchdzajcich dajov ukazovatele zadlenostiZadlenos very + dlhodob zvzky/pasvaPomer cash-flow k dlhom vyjadruje schopnos tvori finann prostriedky na splcanie dlhov

Ukazovatele aktivityDoba obratu zsob = --------------------------------------------Priemern stav zsobSpotreba materilu / 365Doba obratu pohadvok = --------------------------------------pohadvkyTrby /365Doba obratu fixnch aktv = -----------------------------------------TrbyFixn aktva (v obst.cene)Doba obratu aktv = ----------------------------------Trby

Celkov aktva

Doba obratu zvzkov = zvzkySpotreba materilu a sluieb

Vypotajte ukazovatele aktivity

1998199920002001Trby4609335634233242Materil a sluby2359153213871108Zsoby321171132180Pohadvky14781242765590Zvzky z obchod.styku837200712832205

Ukazovatele rentabilityROA = -------------------------------------ist ziskAktva celkomROE = -------------------------------ist ziskVlastn kapitlRentabilita trieb = ----------------------ist zisktrbyPodobne rentabilita vnosov, nkladov, vloench investci, vlastnho imania ap.EBIT = zisk pred zdanenm a rokmiEBITDA = Zisk pre zdanenm, rokmi a odpismi

Ukazovatele trhovej hodnotyP/E = ------------------------------Trhov cena akcieZisk /1 akciuKurz akcie = ----------------------------------Trhov cena akcieNominlna hodnota akcieDividendov vnos = ---------------------------------------Dividenda na akciuTrhov cena akcieDa z prjmovHospodrsky vsledok za ben innosMimoriadne vnosy a nkladyHospodrsky vsledok za tovn obdobie

Nkup - logistika 7.lekciaEkonomick vzname nkupuZloky nkupu

Nkup je procesProces je shrn na seba nadvzujcich innosti, ktor vytvraj itkov hodnotu pre zkaznka - vvoj, vrobuNkupca je preto nositeom komplexu innostoptimalizcia vberu nakupovanho tovaru, materilu (napr. pomocou metdy hodnotovej analzy)zniovanie nkladov cenovou politikou, formou obstarvania ap.plnovanie obstarvaniadoprava a skladovaniezabezpeenie kvality dodvanho tovaruoptimalizcia finannch tokovelimincia rizk (kontraktcia a i.)

Vvoj prstupu k nkupuv stredoveku bol realizovan predobraz procesnho riadeniav ase priemyselnej revolcie (18 a 19 stor.) dochdza k pecializcii. Nkup vak zostva domnou majitea.20 roky Fayol a Taylor funkcionalistick truktry maj cie obstara materil50 te roky pozornos cenm70 te roky pozornos kvalite80 te roky vznik manamentu nkupu logistika90 te roky manament stratgi a zdrojov21. storoie strategick partnerstvo, outsourcing, reininiering

Vznam nkupunakupovan materil a sluby sa podiea na 40 a viac % podnikovch nkladov. tento podiel rastieobrtkou nakupovanho materilu sa vrazne podiea na nronosti na prevdzkov kapitlkvalita nakupovanho materilu rozhodujcim spsobom ovplyvuje vsledn kvalitu produkturchlos obstarvania ovplyvuje rchlos uspokojovania vlastnch zkaznkov

Ako vplva riadenie ceny nkupu na zisk ?Materilov nklady 50Osobn nklady 20sprvne nklady 10marketingov nklady 10vskum a vvoj 5zisk 5cena 100Znme cenu nakupovanho materilu o 3 % 1,5o tto iastku sa nm zvi zisk, ale je to o 30%!!!!!

Ako vplva riadenie obrtky zsob na zisk?Ron produkcia 100 mil.SkRon objem nkupu materilu 50 mil.SkPriemern obrtka zsob 90 dnpriemern objem zsob 12,5 mil.Skkrytie verom s rokom 15% roky 1,875 mil.Skskrtenie obrtky o 10 % na 81 dnpriemern objem zsob 11,25 mil.Skspora na rokoch 170 tis.Skzlepenie likvidity , efektvnosti majetku a zisku

Vplyv obstarvania na zisk podniku je rozhodujciobstarvanie materilu nie je iba psanie objednvokobstarvanie sa neme robi iba tak akosiobstarvanie vyaduje :kvalifikovanch pracovnkovefektvne zalenenie procesu obstarvania do organizcie firmyangaovan manamentzodpovedajcu techniku (informan, komunikan)obstarvanie zana vo fze prpravy novho vrobku

V+VTPVtestosvoj.vrobyvrobatradin zaiatok procesu obstarvaniavasn, modern zaiatok obstarvaniaGraf vstupu procesu obstarvania

Vytvranie hodnt Supply chainNkupn reazec vytvrajci vysok itkov hodnotunkup ako trval a partnersk vzah medzi odberateom a dodvateomnhodnho dodvatea, s cenovo vhodnmi podmienkami je potrebn vidie v komplexnom zmysledodvate by mal by zalenen do vetkch relevantnch procesov odberatea (nielen vroby) vskumu, vvoja, technickej prpravy vroby, predajasynchronizcia dodvatea s potrebami odberatea (termny, mnostv, kvalita)priehadnos organizcie procesov na oboch stranch (obojstrann certifikcie)obstarvanie orientovan na trhov ceny trval prieskuminforman a komunikan optimalizcia

Oakvania zkaznka = efektvne obstarvaniedosiahnutie optimlneho pomeru cena/ vkon (itkovos)efektvny nkup me a mus prispieva k tvorbe ziskunie je to iba otzka ceny rabaty, diskonty ap.zabrnenie zbytonho vzniku nkladovzabrnenie nkupu zbytonch vlastnost, funkci ap.adekvtnos kvalityHodnotov analza

Hodnotov analza v obstarvanPrinesie pouvanie produktu itok ?Zodpovedaj obstarvacie nklady itkovosti ?Potrebujeme vetky vlastnosti ?Je mon pre poadovan el zska nieo lepie ?Je mon poadovan as vyrba efektvnejie ?Me sa poui tandardn vrobok ?Je vrobok vyrban technolgiou, ktor zodpoved mnostvu ?Me nm niekto ponknu to ist lacnejie ?Kupuje to niekto lacnejie ?

Nepotrebn alebo prli drah nkupznamen znenie zisku znenie produktivity znenie konkurencieschopnosti

Dodvate - odberateobaja s na rovnakej lodi s rovnakm cieom uzavrie obchod

trval vzah obojstranne vhodn

Nkup ? Obstarvanie ? Logistika ?Nkup = obstarvanieLogistika = vy pojemobsahuje nielen nkup ale aj skladovanie a vntropodnikov manipulciu a distribciuMaterilov manament

LogistikaNkupVrobaPredajStanovenie tovaru, ktorsa m obstara : druh, odkiaa za akch podmienok

Doprava a skladovanie nkupuLogistika nkupuLogistika vrobyLogistika predajainnosti so spracovanmmaterilu

alia doprava polotovarova hotovch vrobkov

Nakpenho tovaruSkladovanie a alia dopravavyrobenho tovaru

Rozhodnutia o expedcii :ktor, kde a za akch podmienok

Prslunos innost podniku k logistikeObstarvanie 94 %Skladovanie 92 %Odbyt 90 %Vntropodnikov doprava 84 %Plnovanie a riadenie vroby 71%Kontrola kvality 20 %Vroba 8 %

Funkcie materilov manamentu - logistiky

efektvni dodvateliaako partnericiele obstarvaniazdokonaovanie kvalityvysok stupe sluiebpodpora inch procesovpredaja, vvoja, kontrukcietandardizcie, kalkulciepodnikovcielecena/itokspokojn zkaznk

nzke nklady : materilu dopravy skladovania administratvynzke riziko a nepracujci kapitlminimalizcia nepracujceho kapitlu v skladoch, pokodenia ap.optimalizciaminimalizcia

Nklady na logistikuNklady na riadenie a systmnklady na obstaranienklady na zsobynklady na skladovanienklady na dopravunklady na manipulciu

Podiel nkladov na logistiku, poda rozdielnych hodnoten,sa pohybuje od 14 do 25%.

Profil modernho nkupcuzkladnm atribtom nkupcu je podnikavos a kreatvnosdobr znalos podniku, jeho organizcie a produktovschopnos myslie analyticky, systmovo a kauzlneirok rozhad znalos trhov, produktov, podmienok ap.schopnos vykonva hodnotov analzuschopnos komunikcie, kooperatvnos, schopnos vcti sa do pozcie inchmobilnos a iniciatvnoszodpovednoscieavedomos a dslednosjazykov znalosti a znalosti modernch IT technolgi

Podstatn odlinosti od doterajieho profilu nkupcuangaovanos pri vvoji novch produktovspoluzodpovednos za zmeny technolgie vo vlastnom podnikukonkurencieschopn konanie v medzinrodnom mertkutvoriv ovplyvovanie ostatnch podnikovch procesovschopnos spenej prezentcie podnikupozitvne myslenie Ako to ide a nie to nejde

Rozsah psobnosti nkupcuPlnovanie ariadenieNkupSkladovanieAlokciaPredajplnovaniepoiadaviekvzba na mktmaterilovplnovanievzba na VaVplnovanie zsobovaniavzba na vrobusledovanie materiluvzba na predajvrobu, dodvateovnklady kapitlureijn vdavkypln nkupunkupnmarketingnegocicie a kontraktcieobjednvaniematerilov nkladyreijn vdavkyplnovaniezsobprjem tovaruuskladovanie astarostlivos omaterilvdaj a evidencianklady kapitlureijn vdavkyplnovanie tokumateriluklasifikcia predajavzba na vrobuplnovanie a alokciadopravnch zar.plnovanie predajadoprava a jej riadenieodpady,recyklcia, predajfyzick distribciauskutoovaniepredajanklady kapitlumaterilov nkladyreijn vdavkynklady kapitlureijn vdavky

Zkladn funkcie nkupuiados o cenov ponukuskmame pomer cena/vkon (itkovos)vierohodnos cenyrelevantnos ponukyporovnanie rznych cenovch ponkvo vybranch prpadoch vyiadanie vzoriekHodnotenie cenovej ponukyobsah a rozsah cenovo hodnotenej dodvky parita, mena, platobn podmienky, zruky, popredajn servisfinancovanie (leasing, prenjom, dodvatesk ver) najm u investinch dodvokzruky dodania, dodacie lehotyzhodnotenie rizk

Zkladn funkcie nkupu 2Negociciastanovenie termnudohoda o podmienkach dodvokdohoda o cenovej elasticite (mnostevn rabaty, bonusy, zavy)dohody o rieen zmeny vonkajch podmienok (inflcia, kurzov zmeny ap.)dohody o rieen odchyliek (reklamcie, spory)Uzavretie zmluvyObjednvkapotvrdenie objednvkyUskutonenie dodvkysledovanie dodvkykontrola na prjme (mnostvo, kvalita)

Zkladn funkcie nkupu 3Faktra a jej likvidciaporovnanie s dodacm listom, event. prjemkouhrada faktryReklamciapsomne s jasnm popisom reklamovanej skutonostiObal, likvidcia, recyklciarepektovanie zkona o odpadochdohoda s dodvateomekologick obstarvanie (ISO 14000)

Environmentlne aspekty nkupuvyli likvidciu nepouva objemn obaly, vratnzni odpadvyui odpadzbiera a triedi odpadrecyklova odpadznii odpad bezpene, pokia mono mechanicky, nie chemickypredi ivotnos a vyuitenos

V mnohch prpadoch tento prstup vedie k sporm nkladov - ISO 14000

Systematika nkupuObjedna vie kad nie vak nakupova

primrne je porovnvanie ceny a itkovostim zloitej produkt, tm via starostlivos pri analzenekupova tak vlastnosti, ktor nepotrebujemepri nkupe sledova obojstrann vhodnos - partnerstvonezabda na environmentlny rozmer nkupu najm likvidcia obalov

Inovcie 8. lekciaInovcie s prostriedkom na zvenie vnosnosti vrobnch faktorov (J.B.Say)Inovcia znamen zmenu hodnt a uspokojenia, ktor z danch zdrojov zskava zkaznk (P.Drucker)Inovan proces je cieavedom a organizovan vyhadvanie zmien a systematick analza prleitost, ktor tieto zmeny mu vytvra pre ekonomick alebo socilne inovcie Vyuvanie existujcich zmienVznik novch podnetov k inovcim (menej ast)

InovcieInovcie s pecifickm nstrojom podnikateov na zvenie svojej konkurencieschopnosti a vyuitie prleitost zlepi svoje postavenie na trhuInovcia je zmena prinajca zvenie itkovch vlastnost produktu alebo sluby pre zkaznka, alebo zvenie innosti transformcie vstupov na vstupInovcie maj hmotn, alebo nehmotn charakterNov produktNov technolgiaVrobyToku informciKomunikcie so zkaznkom

Sedem zdrojov inovci(poda P.Druckera)Neakan spechspech je zavzujciObjekt neakanho spechu je inovanm impulzom na alie zdokonaovanie alebo vyuitie prleitosNeakan nespechUme sa z vlastnch chb (pr. Tesla Orava TV Mnes)Ume sa z chb inchNeakan vonkajia udalosAplikcia u existujcich odbornch znalost diverzifikciaVznik udalosti, ktor vyaduje nov rieenia (napr.prv ropn krza vyvolala potrebu vvoja spornch spaovacch motorov)

Sedem zdrojov inovci(poda P.Druckera)Neslad medzi tm o existuje a o by malo existovaRozpor medzi ekonomickmi realitamiSlab zisky, padok predaja a i.Nedostatok zdrojov a vysok oakvaniaRozpor medzi relnou situciou a situciou predpokladanouNapr. zneisovanie ivotnho prostrediaRozpor medzi predpokladanmi a skutonmi hodnotami a oakvaniami zkaznkovHodnoty a oakvania zkaznkov sa v ase meniaRozpor v priebehu voajakho procesuNapr. vyuvanie novho postupu je efektvne ale s rizikom, nedostatonm komfortom ap.

Sedem zdrojov inovci(poda P.Druckera)Potreby procesuudia si musia dan potrebu uvedomova, nesta je pociovaRieenie mus vyhovova spsobu, akm udia dan proces vykonvaj, alebo s schopn, ochotn vykonvaOdborov a trhov truktryOdbory a trhov truktra stle vznikaj a zanikajZmeny odborovej truktryPrleitos v mimoriadne rchlom raste odboru (napr.IT)Stagncia rastuKonvergencia technolgiDemografick faktoryZmeny vekovej truktry, socilne zmeny ap.

Zdroje inovci(poda P.Druckera)Zmeny v pohade na svetNapr. zmenen pohady na zdravie, ochranu ivotnho prostrediaNov znalosti superhviezdy inovciMaj najdlhiu dobu zavdzania na trhuKonvergencia viacerch znalost (napr. lietadl, rakety ai.)Ich zavedenie vyaduje starostliv analzuSocilne a ekonomick dsledkyPredpoklady trhovho uplatneniaRizikInovcie zaloen na chytrom npadeNajbenej vskyt inovci, ale aj najriskantnej najvia mrtnos

Postup pri inovanch procesochAnalza prleitostAnalza zdroja prleitostAnalza trhovch prleitostDefinovanie rizk neinovova pre budcnos ale pre sasnosSpracovanie zadaniaTechnick parametreVrobn parametreEkonomick parametrePriame nkladyObchodn parametreTrhyPredpokladan predajcena

Postup pri inovanch procesoch vrobkov

asov parametre vskumu-vvoja-tpv-osvojenia vrobyVskum (tam kde ide o hadanie novho technickho rieenia)Vvoj novho produktuKontrukcia funknho vzorkuSkka funknosti funknho vzorkuSpracovanie predbenej kontruknej dokumentciePosdenie technologickej spsobilostiVroba prototypovSkky prevdzky a spoahlivostiSpracovanie vrobnej kontruknej dokumentcie

Postup pri inovanch procesoch vrobkovVkresyKusovnkyTechnick podmienkyObchodno-technick dokumentcia nvody, servisn manuly ap.Technick prprava vroby komplexn zabezpeenie podmienok pre sriov vrobuTechnick postupyNormy spotreby prce a materiluKontrukcia a vroba nradiaTechnologick projekt (ak sa vyaduje)Zabezpeenie strojnho zariadenia (ak je potrebn)Overovacia vroba s nslednmi skkami zhody

Postup pri inovanch procesoch vrobkovprava dokumentcie po overovacej vrobe a skkachprava nradia po overovacej sriiSchvlenie ceny Sriov vrobaUvedenie vrobku na trhParalelne s vvojom novho vrobku prprava marketingovch stratgiParalelne s technickou prpravou vroby prprava uvedenia na trhPo ukonen overovacej srie zodpovedajce obchodn aktivity

Vroba 9. lekciaVroba je proces v ktorom sa k vstupnmu materilu jeho spracovanm pridva hodnota a vstupom je hotov vrobokVrobn faktory procesuKnow-howMateril a surovinyEnergieudsk prcaTechnicko-vrobn prostriedkyTechnolgia charakter spracovania Strojrensk vroba, chemick , at.

Vroba Typy vrobyKusov vroba - zkazkovOpakovan vrobaHromadn vrobaSriov vrobyKontinulna vrobaPlnovanie vrobyZostavenie vrobnho programuPlnovanie vrobnho procesuRozvrh technolgie a technologickho procesuKapacitn plnovaniePln odvodu hotovch vrobkovOperatvny pln vrobyPlnovanie vrobnch faktorov

Priestorov usporiadanie vrobyProcesn usporiadanie vrobyTechnologick princpVrobok postupuje poda jednotlivch druhov technolgiNaprklad delenie materilu, trieskov opracovanie, tvrnenie, povrchov pravy, montProduktov usporiadaniePsov vroby (prdov vroba)S vntenm rytmomS vrobnm rytmomHniezdicov vrobaSkupinov usporiadanie

asov usporiadanie vrobyPrieben doba vroby vrobn cyklusProporcionlnos kvantitatvne a kvalitatvne vyvenie vrobnho procesu. Opakom je nevyvenosParalelnosRytminosNepretritos

pecializcia vrobyTechnologickPredmetovSiastkov

Vrobn kapacitaVrobn kapacita je schopnos podniku realizova urit vrobky za asov sekKapacita je urovanVrobnmi prostriedkami a ich vkonmiPracovnou silou a jej schopnosamiOrganizciouasovm sekomKapacita je klasifikovan podaDruhuTechnick kapacita dan technologickou vkonnosou zariadenHospodrna kapacita pri ktorej s nklady na vkony minimlne

Vrobn kapacitaObjemuMaximlna kapacita teoretick veliina v ktorej sa neuvauje so stratovmi asmiMinimlna kapacita dan charakterom produknch prostriedkovVkonuPriemern kapacitaNormlna kapacitaEfektvna kapacita po zohadnen vetkch kladnch aj zpornch vplyvovVyaenie vrobnej kapacityPodiel na nominlnom pracovnom fondeZmennosOptimlna vekos vroby kritick mnostvo

Optimlna vekos vrobykritick mnostvoCelkov nklady/ks Priame nklady na kusFixn nklady na kusobjemNklady na kusoptimum

Pln kapactVchodiskom jePln odvodu hotovch vrobkov (nadvzujci na pln predaja)Technologick postupyNorma spotreby prcePln vyaenie strojovho zariadeniaasov harmonogram nadvzujcich operciNadvzujePln pracovnkovPln zsobovaniaPln kooperci

drba

drba je podporn proces vroby, ktor zabezpeuje plynul chod strojovch zariadenPreventvna drbaPln preventvnej drbyPln strednch oprvPln generlnych oprvPln obstarvania nhradnch dielovPrieben odstraovanie porchSystm pohotovostiOkamit zsah disponibilita potrebnch ND, kolenie pracovnkov drby

Proces zabezpeenia energetickch zdrojovEnergetick zdroje primrneElektrick energia plnuj sa tzv. odberov diagramy, ktor s vo vzahu k rozvodnm zvodom zvzn a ich nedodriavanie je sankcionovanPlynVodaEnergetick zdroje sekundrneTeploTepl vodaStlaen vzduchIn zdroje poda technolgie vroby

Odpadov hospodrstvoZabezpeenie likvidcie hmotnho odpaduPreferencia recyklciaTrieden odpadKovov odpad trieden poda druhov a zbaven olejaOdpady plastovOdpady drevaOdpady papieraOdpady chemickch ltokLikvidcia odpaduRecyklciaSpaovanieOdvoz na pevn skldky

Odpadov hospodrstvoOdpady kvapalnVoda istenie mechanick, biologickChemick neutralizcia,Odpady zo spaovaniaFiltrcia spalnMechanick,plazmov

10.LekciaOdbyt podniku (predaj)Funkcionlna teria odbytu vychdza zo zkladnch funkci odbytu:Komunikan funkcia prenos informcie medzi dodvateom a odberateomPriestorov funkcia dodvka tovaru na miesto spotrebyasov funkcia dodvka tovaru v sprvnom aseKvantitatvna funkcia dodvka tovaru v poadovanom mnostveKvalitatvna funkcia dodvka tovaru v poadovanej kvaliteNstrojov teria odbytu vsledok predaja zvis na vyuvan odbytovch nstrojov marketingov teriaNstroje marketingovej terie marketingov mixVrobkov politikaCenov politikaDistribun politikaKomunikan politika

Marketingov mixproduktcenamiestoPropagciaReklama, inzerciaPredavai, PR, DMDistribciaPokrytieSortiment,dopravaCena,Mara,Doba splatnostiVlastnosti, dizajn,Balenie, sluby,zrukyMarketingovmixCieov trh

Prieskum trhu vchodisko marketingovho plnuPrieskum potrieb a faktorov ktor na uspokojovanie potrieb psobiaEkonomickSocilneTechnickObchodno-politickPrieskum konkurenciePrieskum odbytovch ciest

Formy prieskumu trhuTernny prieskum dotaznky, ankety, rozhovory ap.Od stolu tdium tatistk, medilnych sprv ap.

Marketingov plnovanieinnos ktor m zosladi jednotliv prvky marketingovho mixu s myslom dosiahnutia marketingovch strategickch cieovMarketingov pln konkretizuje jednotliv opatrenia marketingovho mixu a definuje realokciu zdrojov Cieom marketingovho plnu je definovanie krokov ktor firma mus urobi pre zskanie spokojnch zkaznkovSpracovaniu samotnho plnu mus predchdza dkladn analzaNaich vrobkovTrhov a pozcie na trhochSilnch a slabch strnok nho podnikania

truktra plnu odbytuPln predajaProduktov ponukaCeny produktovPlnovan predaj jednotlivch produktovPln nkladov na predajPln reklamy a zskavania zkaznkov

Cenov politikaVber vhodnej metdy tvorby cenyPrun diferencicia cienZkladn metdy tvorby cien :NkladovAnalytick (BEP)Prirkov (kalkulan metdaDopytovPoda konkurencieo treba ma na pamtiCenov senzibilita trhuKonkurenn cenyVekos dopytu

Cenov politikaPri tvorbe cien je alej potrebn prihliada a urovaPlatobn podmienkyDodacie podmienkyKurzov podmienkyRabatov politikuFunkn rabatyMnostvov rabatySeznne rabatyVernostn rabatyFinancovanie predajaSpltkov predajDodvatesk verFactoringleasing

Sledovanie ivotnosti vrobkuivotn krivka vrobkuDoba vznikutdium rastutdium zrelostitdium poklesuNa tdiu ivota vrobku zvisCenaZiskPredaj konkurenciaMetdy podporyNutnos obnovy

Kontraktcia vrobkovPonukaCenov negocicieUzatvranie zmlvExpedcia a dodvka vrobkov zkaznkovi

Lekcia .11Hospodrske prvoObchodn prvoZkladom je obchodn zkonnkObianske prvoZkladom je obiansky zkonnk a zkonnk prce

Zkladn prvne normy upravujce podnikaniestava Slovenskej republikyivnostensk zkonObchodn zkonnkObiansky zkonnkDaov zkonyZkonnk prceZkon o tovnctve

stava SRl. 20 Kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu.l. 35 Kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innosl. 55 Hospodrstvo SR sa zaklad na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky

Zkladn pojmy poda obchodnho zkonnkaPodnik sbor hmotnch a nehmotnch zloiek podnikaniaObchodn majetok shrn majetkovch hodnt, ktor patria podnikateovi a slia pre jeho podnikanie (aktva)ist obchodn imanie = obchodn majetok zvzkyObchodn meno nzov pod ktorm podnikate vykonva prvne konyZkladn imanie pean vyjadrenie shrnu peanch i nepeanch vkladov spolonkov do spolonostiVklad spolonka shrn peanch a nepeanch prostriedkov, ktor sa spolonk zavzuje vloi do spolonosti

Obchodn zkonnkFormy podnikaniaFyzick osobyPrvnick osoby obligatrne zapsan do obchodnho registra verejn zoznam , do ktorho sa zapisuj ustanoven daje o podnikateoviVerejn obchodn spolonosPodnikanie viacerch osb, ktor podnikaj pod vlastnm menom a ruia celm svojim majetkomKomanditn spolonosKomanditisti ruia do vky upsanho vkladuKomplementri ruia celm svojim majetkomSpolonos s ruenm obmedzenmAkciov spolonosDrustvoZvzkov prvo

Zkladn pojmy poda obchodnho zkonnkaObchodn zvzkov vzahyUstanovenia o uzatvran zmluvyRokovanie o uzavret zmluvyVerejn nvrh na uzavretie zmluvy a jeho inkyObchodn verejn saZmluva o uzavret budcej zmluvyZabezpeenie zvzkuPoruenie zmluvnch povinnostPremlanie

Zkladn pojmy poda obchodnho zkonnkaOsobitn ustanovenia o niektorch obchodnch zvzkovch vzahochVymedzenie kpnej zmluvyPovinnosti predvajcehoNadobudnutie vlastnckeho prvaPovinnosti kupujceho Dojednania v svislosti s kpnou zmluvouKpa na skkuCenov doloka

Ustanovenia o uzatvran zmluvyRokovanie o uzavret zmluvyDohoda, e urit nepodstatn as zmluvy sa dohodne dodatone, sa povauje za podmienku platnosti tejto zmluvy, pokia sa strany nedohodn inakAk si strany pri rokovan o uzavret zmluvy vymenia informcie oznaen za dvern, nesmie ich druh strana prezradi tretej osobe ani ke sa zmluva neuzatvorZmluva vyaduje pre platnos psomn formu iba v prpadoch ustanovench zkonom alebo ke jedna strana prejav zujem aby zmluva bola uzavret v psomnej formeas zmluvy me uri aj odkazom na veobecn dodacie podmienky

Kpna zmluvaPresn identifikcia dodvatea odberatea (nzov, adresa, IO, tatutr)Predmet dodvkyCenazava, rabaty, parita, bonus, nklady na intalciu, DPHCenov elasticitakurzov zmeny, inflan dodatkyznenie ceny podmienkucenov rezervaTermn dodvky

Kpna zmluva 2Obchodn podmienkyforma garancie plnenia zmluvy,dodacie termnymiesto dodvkyIncotermsobalypoisteniepreclievaniezrukazem pvoduplatobn podmienky, prpadne forma financovania plnenia zmluvy

Kpna zmluva 3technick podmienkytechnick parametrepotvrdenia o certifiktochpoiadavky na bezpenos rieenie environmentlnych poiadaviekspsob merania presnostiintalciaspsob uvedenia do prevdzkynhradn dielyservisspsob pouitiarozsah sprievodnej obchodno-technickej dokumentcie

Kpna zmluva 4Spolon ujednaniaplatnos zmluvyrieenie sporovforma komunikciemonos zruenia zmluvy dtum podpisupodpis tatutrnych predstaviteov

Obiansky zkonnkPrincpy obianskoprvnych vzahov a ich ochranaFormy prvnickch osbZastupovaniePrvne konyVecn prva VlastnctvoPrva k cudzm veciamZodpovednos za kodu a za bezdvodn obohatenieZvzkov prvo

Ustanovenia o uzatvran zmluvyPredloen nvrh nemono odvola po uplynut lehoty urenej v podmienkach sae pre predkladanie nvrhov vyhlasovate vyberie najvhodnej z predloench nvrhov a oznmi jeho prijatie spsobom a v lehote, ktor uruj podmienky saeVyhlasovate je povinn prija nvrh , ktor sa vybral poda podmienok sae, priom m prvo odmietnu vetky nvrhyVyhlasovate je povinn bez odkladu po ukonen sae upovedomi astnkov sae, ktor neuspeli, e ich nvrhy odmietli.

Osobitn pravy niektorch obchodnch zvzkovch vzahov v nkupeKpna zmluvaZmluva o skladovanZmluva o dieloKomisionrska zmluvaMandtna zmluvaZasielatesk zmluvaZmluva o preprave vec

Zvzky poda obianskeho zkonnkaZmluva o postpen pohadvkyZmluva o prevzat dlhuKpna zmenn zmluvaDarovacia zmluvaZmluva o dieloZmluva o pikeNjomn zmluvaPrkazn zmluva prkaznk sa zavzuje, e prkazcu obstar nejak vec alebo vykon in innosZmluva o schoveZmluva o ubytovan

Zvzky poda obianskeho zkonnkaZmluvy o prepraveSprostredkovatesk zmluvaPoistn zmluvaZmluva o zdruen

ivnostensk zkonDefincia ivnostiivnos je sstavn innos prevdzkovan samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, za elom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovench tmto zkonomPodmienky pre vkon ivnosti poda jednotlivch druhovVonViazan (remeseln a ostatn)koncesovanRozsah ivnostenskho oprvnenia

ivnostensk zkonypoda MurphyhoZkon Dr. Outlawa : Nielen, e muste niekoko tdov a mesiacov beha po radoch predtm, ne zanete podnika, ale aj potom, o podnikanie zahjite, muste venova radom viacej asu ako podnikaniu samotnmuFaintnessov dodatok : Je preto zhadou, e ete existuj voajak ivnostnciConvertov zkon : ivnostensk zkon sa men de odo da, take si vlastne nikdy nemete by nim istDodatok reality na Slovensku : za 11 rokov sa zkon novelizoval 36 krt!

o predchdza podnikaniuPovinn registrcia podnikateaRegistrcia na ivnostenskom rade pre FO aj POU prvnickch osb vyhotovenie spoloenskej zmluvy, alebo stanov a ich nsledn registrcia na obchodnom registriRegistrcia na Daovom radeRegistrcia zamestnancov v Socilnej poisovni, Zdravotnch poisovniach a radoch prceOtvorenie podnikatesk bankovho tuPoda charakteru podnikania shlas alch orgnovSpracovanie podnikateskho zmeruZabezpeenie finannch prostriedkovTechnick a personlne zabezpeenie

Zkony o pobyte na radochKarl Wagner : Murphyho zkony a radnciHomelessov zkon : Ak pjdete na rad preobleen za bezdomovca, nevzbudte scit, ale odporOnassisov zkon : Ak pjdete na rad prezleen za milionra, vzbudte zvisEnvyov domnienka : Zvis na rade je to ist o odporUsefulov zkon Ak pjdete na rad obleen normlne, nikdo si vs nevimneSnakov zkon Najvhodnejm variantom vstupu na rad je plazi sa s ponenm vrazom na tvri po bruchu a na chrbte nies vek balky s vekmi drkamiBribeov zkon Vekm drkom pre radnkov sa hovor mal pozornosSopov vysvetlivka - Malm darekom pre radnkov sa hovor drzosCheekyov spresnenie Vek drzosZkon doc. Payolu Akmkovek darekom pre radnkov o ktorch sa dozvie tretia osoba, sa hovor korupcia

Ustanovenia o uzatvran zmluvyZmluva o budcej zmluveZavzuje sa ou jedna alebo obe strany uzavrie v uritej dobe zmluvu s predmetom plnenia, ktor je uren obecnm spsobomZaviazan strana je povinn uzavrie zmluvu bez zbytonho odkladu po vyzvan druhou stranouNesplnenie zvzku uzavrie zmluvu me by dvod pre vymhanie nhrady kody

Princpy daovej sstavyDa z prjmuRovn da pre vetky daov subjektyPre FO odpotaten poloka na daovnka 80.832 SkDa z majetkuNa hodnotovom princpe alt. Iba pozemkovUpustenie dane z osobnch motorovch vozidielDPHIba jedna sadzba 19%Da z prevodu a prechodu nehnutenostSadzba rovn 3%Da z darovania a z dedistva - zruen

Princpy daovej sstavyPriame daneDa z prjmuRovn da pre vetky daov subjektyPre FO odpotaten poloka na daovnka 80.832 SkDa z majetkuCestn daDa z prevodu a prechodu nehnutenostSadzba rovn 3%Da z darovania a z dedistvaNepriame dane Spotrebn dane z alkoholu, piva, cigariet a uhovodkovch palv a mazvDPHIba jedna sadzba 19%

lohy na seminrZostavte kpnu zmluvu na predaj konkrtneho vrobkuPripravte cenov nvrh na vybran vrobok rznymi metdami (vychdzajte z relnej situcie na trhu)

Lekcia .12Zujmov organizcieZamestnvatesk zvzyObchodn a priemyseln komoryOdborySpotrebitesk zvzy

Zamest.zvzyodboryKolektvne zmluvyRieenie pracovnch sporov

Poslanie zamestnvateskch zvzovUzatvranie kolektvnych zmlv s odbormiMzdov a tarifn dohodyPracovne- prvne dohodyDohody o pracovnch a socilnych otzkachSpoluprca s vldou pri koncipovan hospodrskej politiky a politiky na trhu prcePoradenstvo a zastupovanie zamestnvateov v pracovnch a socilnych otzkachOdborn vzdelvanieZastupovanie v medzinrodnch zamestnvateskch organizcich

Poslanie odborovOchrana prv zamestnancovPomoc pri vytvran pracovnch podmienok a tarifnch dohd so zamestnvatemiSpoluprca s vldou pri koncipovan socilnej a pracovnej politikySpolupsobenie pri vytvran socilnej politiky podnikovZastupovanie zamestnancov v medzinrodnch organizcich (ILO)

Poslanie obchodnch a priemyselnch komrSo zkonaSlovensk priemyseln a obchodn komoraSlovensk ponohospodrska a potravinrska komoraDobrovon komory spravidla so zahraninmi partnermi americk,izraelsk,posk at.PoslaniePodpora spolonch zujmovPodpora podnikateskej innostiPodpora vzdelvaniaVydvanie potvrden pre medzinrodn prepravu (ATA carnet)Zastupovanie zujmov podnikateov voi ttu

Poslanie spotrebiteskch zvzovObianske zdruenia Zastupovanie zujmov spotrebiteov u trhovch partnerovInformovanie spotrebiteov o situcii na trhuOpora je v Zkone na ochranu spotrebitea

Lekcia .13Riadenie udskch zdrojovudsk prca je najdleitej vrobn faktor, jej rove, vkonnos, je zvisl od charakteru a vyuitia udskch zdrojovEfektvnos udskej prce sa riadiSprvnou alokciou pracovnej silyrovou znalost a zrunost pracovnej silyMotivciouVhodnmi pracovnmi a socilnymi podmienkamiRiadenie udskch zdrojov tak obsahujeVber a rozmiestovanie pracovnkovTrning pracovnkov na poadovan zrunostiVzdelvanie pracovnkov

Lekcia .13Riadenie udskch zdrojovMotivciaHodnotenie pracovnkovVytvranie vhodnho pracovnho prostrediaPoskytovanie socilnych sluieb

Vber a rozmiestovanie pracovnkovKad pracovn miesto m ist kritri pre jeho obsadenie (profesiogramy)VzdelanostnZrunostnOsobnostn Vyhadvanie vhodnch pracovnkov poda kvalifikanch a spsobilostnch kritriVon nbor inzerty, spoluprca s radmi prceRiaden nbor prostrednctvom agentrVyhadvanie kandidtov na kolchPreverovanie odbornej a udskej spsobilostiOsobn dotaznkyPohovoryPsychologick testy

Vber a rozmiestovanie pracovnkovRozmiestovanie pracovnkovUzavretie pracovnej zmluvyMiesto a charakter vkonu prceMzdov podmienkyPracovn dobaDoba na ktor je pracovn zmluva uzatvranZoznmenie so veobecnmi podmienkami prce v organizciiAbsolvovanie intrukte z bezpenosti a ochrany zdraviaZakolenie pracovnka na konkrtnom miesteZoznmenie s pracovnmi postupmiTrning zrunost

MotivciaMotivcia je motor, ktor je pohan snahou o naplnenie potrieb, trieb, prian jednotlivcaMotivcia v riaden je smerovan na dosahovania vkonnosti, ktor je spojen s uspokojenm toho koho riadimeStimulcia povzbudzuje individulnu vkonnosOdmeny pozitvna stimulciaTrest negatvna stimulcia

Chovanie jednotlivca - motvyMaslowova hierarchia potriebFyziologick potrebyPotreba istoty a bezpeiaPotreba priatestva a prijatiaPotreba povania vnostiPotreba sebarealizcieMotivan a stimulan nstrojeOdmenaPracovn istotaPracovn podmienkyTaktika a administratva spolonostiMedziudsk vzahyPracovn postavenie

Chovanie jednotlivca - motvyStimulyVyzvajca prcaspechPracovn rastZodpovednosPovenie uznanie

Odmeovanie pracovnkovMzda je cena prce, ktorej vka, pohyb a diferencicia je zvisl od konkrtnej situcie na trhu prce a od efektvnosti podnikaniaMimo trhov initele kvalifikcia, profesia, vroden a zskan schopnosti, vkonnos , vek ap.Z pohadu podnikovo hospodrskej vedy je mzda cenou prce ako vrobnho podnikovho faktoraMzdy je vdavok nklad podniku, ktor ovplyvuje vku nkladov a teda aj ziskutt reguluje mzdy Socilnym zkonodarstvom zkonnk prce, socilne zkony

Odmeovanie pracovnkovStanovenie zaruenej minimlnej mzdy na ktor m nrok kad zamestnanec bez ohadu na charakter prce a svoj vkonNa Slovensku od 1.10.2003 6.080. Sk (ivotn minimum 4983 SK) Stanovenie mzdy na princpe ekvivalencie mzdy a stupa poiadaviek na zloitos a nronos prceVchodiskom pre praktick odmeovanie s kvalifikan katalgy, ktor obsahuj rove zkladnho mzdovho tarifu pre jednotliv tarifn stupneFormy miezdasov zvis od odpracovanho asukolov zvis od mnostva vykonanej prcePohntkov zvis od hodnotovho vyjadrenie podielu pracovnka na podnikovom efekte predaj, zisk ap.

Tvorba pracovnch podmienokMala by sa opiera o vsledky poznatkov zo spoloenskch, prrodnch a technickch vied Psycholgia prceFyziolgia prceSociolgia prceErgonmiaHygiena prce at.Pracovn podmienky spoluvytvraPracovn prostrediePodnikov kultraInterpersonlne vzahy

Zabezpeovanie socilnych podmienokSocilne povinnosti vyplvajce zo zkonovTepl stravaZdravotn starostlivosSocilny fondDobrovon socilne slubyVsledok kolektvnych dohd, alebo vle zamestnvateaZvisia od prosperity konkrtneho podniku

V rmci tchto oblast doke metda ABC poskytova detailn informcie o presnch nkladoch innost a procesov, nklady na zskanie a udranie zkaznkov a distribunch ciest a vyhodnotenie ich ziskovos z identifikciou stratovch priom s k dispozcii podrobn informcie o princh stratovosti..V oblasti aktivt a procesov ABC systematicky identifikuje identifikuje neefektvne innosti a procesy priom tie identifikuje a vysli priny neefektvnosti innost a procesov:

ZamestnanciNzka motivcia a neplnenie cieovNesprvna organizcia innostNevyuvanie synergickch efektovNedostaton znalosti a nzka flexibilita zamestnancovProcedry, technolgieVykonvanie innost bez pridanej hodnotyNedostatokn plnovanie vroby a drbyPlytvanie energiou, zdrojmi a asomNedostaton automatizciaNedostaton rozvojtechnolgi, procedr a know-how... mnoh inNevyuit kapacitaNedostatok zkaziekNesprvne plnovanieNeproduktvna vrobaNedostatok surovnNefunknos linkyNeplnovan drbaPlnovan drbaZmena sortimentuNzka kvalitaVysok kvalitaVysok objem odpaduDrah vstupyVysok priame nkladyVysok nklady na styk s dodvatemiNeefektvne procesyvrobn a podpornSkreslen kalkulciaReijn nkladyRozpracovan vrobaZskanie zkaznkaNkladn komunikcia, propagciaDrah sluobn cestyVysok vstupn poplatkyUdranie zkaznka a pecilne vhodyMal objemy zkaziekpecifick poiadavky na prepravupecifick poiadavky na kvalitu a as dodvky potreba dra dodaton zsobyZmeny v objednvkachast reklamcie a servisn zsahyNevhodn bonusy a skontPlatobn disciplnaVysok pohadvkyDistribciaNeefektvne distribun kanlyKomplikovan a zdhav objednvanieVea sprostredkovateovOptimalizcia innost a procesovOptimalizcia truktry produktov a dodvateovOptimalizcia truktry zkaznkov a distribunch kanlov

Spolonos je z pohadu nkladov asto krt chpan ako aksi ierna kocka do ktorej vstupuj rzne zdroje- pracovn sila, investin majetok, technolgie alebo informcie, ktor s vo vntri organizcie premiean na vstupy poda zamerania spolonosti- produkty alebo sluby predvanie zkaznkom cez rzne distribun cesty.Preo ierna kocka - Tento prstup vznik z dvodu nepresnch informci informci o tokoch nkladov vo vntri organizcie- pouvan systm (vinou analytick tovnctvo) neposkytuje podrobn informcie o mieste spotreby nkladov.Z tohto dvodu je problematika delenia nkladov je pre ely zjednoduovania realizovan na spsob Vetko vetkm rovnm dielom Pri takomto pohade sa ignoruje fakt e v organizci existuje mnostvo rznych prevdzok s rznou prevdzkovou nronosou a vyrbaj sa produkty alebo poskytuj sluby vyuvajce viacer podnikov zdroje v rozlinej miere.Podnikov zdroje s priraovan na jednotliv prevdzky na zklade jednoduchho ka (vinou rovnomern rozdelenie) o znemouje analzu efektvnosti prevdzky jednotlivch stredsk a zkresluje daje potrebn pre odmeovanie a operatvne a strategick rozhodnutia. Toto asto vysuje do demotivcie zamestnancov a ich nezujem na zlepovan a zefektvovan Kee nie je mon vysli presn nklady na jednotliv prevdzky a produkty je znen monos ich analzy a identifikovania prin vzniku nkladov- o je zkladn predpoklad pre ich zniovanie.

Namiesto toho je potrebn prija modern pohad, ktor chpe organizciu ako komplex procesov v rmci ktorch prebiehaj aktivity a innosti.Tento pohad je logick prve z toho dvodu e s to aktivity, ktor s zodpovedn za vznik nepriamych nkladov a preto je potrebn sa na ne orientova pri analze internho prostredia spolonosti. Aktivity s vykonvan na konkrtnych prevdzkach konkrtnymi zamestnancami alebo zariadeniami a preto je mon ich adresn a presn alokova a vyhodnocova, o vytvra priestor pre presn stanovenie kritri na odmeovanie, podporuje saivos a napomha vytvra tvoriv prostredie so zameranm na zlepovacie nvrhy vychdzajce z vntra organizcie.Vetky aktivity v spolonosti s vykonvane s uritm cieom ktor svis s cieom fungovania spolonosti. Niektor aktivity a procesy s vykonvan na podporu inch vo vntri organizcie (podporn- kontrola, vroba energie...), in smeruj ku konkrtnemu vsledku- vstupu- ktorm me by vyroben produkt alebo poskytnut sluba priom dokeme presne uri, ktor aktivity sa podieaj na tvorbe konkrtneho vsledku.

o je to vlastne ABC- zjednoduene by sa dalo poveda e metda ABC je manarsky pohad na nklady, ktor zisuje a hodnot skuton priny ich vzniku a je zameran na identifikciu vntornch rezerv v oblasti nkladov a vkonnosti

Podstatu ABC meme najlepie pochopi na zklade porovnania s klasickou kalkulciou nkladovch objektov (produkty, zkaznci, prevdzky- vetko to na vytvorenie, chod alebo udranie oho sa vynakladaj nklady).Pri tejto sa priame zdroje (nklady) prirauj priamo priom s zvyovan o nepriame ktor sa alokuj vo forme vrobnej, zsobovacej, sprvnej alebo inej rie (skupiny nkladov, ktor zahaj rzne ty poda tovnch predpisov) na zklade rovnomernho rozdelenia (naprklad objemu predaja...) o v konenom dsledku spsobuje nespravodliv zaaovanie nkladovch objektov (produktov) nkladmi ktor neboli vynaloen na ich vytvorenie.Pri produktoch je tak vpoet nkladov a nsledn tvorba cien postaven na chybnom zklade a neodzrkaduje skutone vynaloen nklady.Oceovanie produktov tak me poskytova nepresn (asto priamo zavdzajce) informcie pre rozhodovanie o podporuje vznik problmov ktor naraj konkurenn pozciu spolonosti.

Pri ABC analze medzi zdroje a nkladov objekty vstupuj aktivity na ktor s presne rozpotan nklady potrebn na ich vykonvanie. Kee dokeme presne uri ktor aktivity s vynaloen na ktor nkladov objekty, presnou alokciou nkladov aktivt na nkladov objekty zskame relny pohad na nkladovos produktov, zkaznkov, distribunch ciest alebo stredsk.

. So zameranm na aktivity dokeme uri pre ak produkty alebo zkaznkov s vykonvan o vytvra zkladu pre presn alokovanie nkladov.Model ABC pracuje so skutonmi nkladmi-nadstavba na finann tovnctvoPoskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manarske tovnctvo)Zohaduje skutonosti kt. nie su podchyten vo fin. tovnctveExtern subjekty- daov rad, veritelia, audtori...Riadiaci pracovnci v. rovn

ABC model poskytuje poiadavky na informcie o nkladoch, efektvnosti a ziskovosti potrebn pre riadiacich pracovnkov na rozhodovanie, priom vychdza z vntornch procesov spolonosti a nadvzuje na finann daje zachyten v tovnctve.Ponka in pohad na2 pohady na ABC

Model ABC pracuje so skutonmi nkladmi-nadstavba na finann tovnctvoPoskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manarske tovnctvo)Zohaduje skutonosti kt. nie su podchyten vo fin. tovnctve