Upload
aionics
View
246
Download
11
Embed Size (px)
DESCRIPTION
několik stránek sazby nové knihy
Citation preview
57Babušek František
[hebr. vlastník, pán] bohplodnosti predizraelsk˘chobyv. Kanaánu a Fenície;pôv. titul boha búrky Ada-da. SúãasÈou jeho kultu bo-li ºudské obete aj sakrálnaprostitúcia. Starozákonní pro-roci B. kult odmietali.
m. v libanonskom údolí Bekaa;20-tis. obyv. (2005). Cestovn˘ruch. Ant. Heliopolis zal. Feni-ãanmi, 1. stor. pred n. l. okupovan˘Rím. rí‰ou. Baalbecké terasy; súãasÈ svet.kult. dediãstva UNESCO. Sãasti zacho-vané: hl. chrám Jupitera, Merkúra a Ve-nu‰e (1. – 3. stor.), centrálny chráma Bakchov chrám.
(vl. m. Ludmila Bab-ková) ães. hereãka,* 1914, † 2000; v 30. rokoch prijalaponuku na nakrúca-nie v Nem., po 1945
pre obvinenie z kolabo-rácie väznená, 1948 emi-
grovala. Z filmov: Barkarola(1935), Panenství(1937), Ohnivé léto (1939),Darmo‰ºapi (1953).
dopravne v˘zn. sedlo v hl. chrbte Mal˘chKarpát (527 m n. m.); stred. zimneja letnej turistiky.
nem. panovnícky rod pôv. z Bavorska.Prvá zmienka 976, vymrel po meãi 1246.
(poº. Babia Góra) najvy‰. vrch Oravsk˘chBesk˘d na sl.-poº. hranici; 1 725 m n. m.RozloÏit˘ pieskovcov˘ masív s vrcho-lov˘mi skaliskami. NPR Babia hora(530,3 ha, vyhl. 1974) s hust˘mi lesn˘miporastmi, na poº. strane Babiogórski NP(vyhl. 1954).
ºud. názov pre skoré jesenné obd. suchéhoa jasného poãasia (denné tepl. okolo 20 °C).
obec v Banskobystrickom kraji na okrajiPlie‰ovskej kotliny; 452 obyv. (2009).Pôv. ako banské sídlo mala mest. v˘sady(1254), neskôr poddanské mesteãko.
Kostol s rom. veÏou a ãas -Èou muriva z 13. stor., got.zvon (1358); od 2000 pa -miatková zóna.
sl. opern˘spevák(baryto-nista),* 1960;od 1989sólistaSND, ve-nuje sa ajkoncertnému spevu. Opernépostavy: Marcello v Bohéme,Onegin v Eugenovi Onegino-vi, Escamillo v Carmen a i.
druh div., kt. v˘razov˘m pro-striedkom je bábka ovládanáhercom. DoloÏené uÏ v staro-veku (âína, Egypt, India,Gréc.); rozkvet v Eur. od 12. stor. na dvoroch aj tr-hoviskách (témy: Biblia, anti-ka, legendy, povesti) aÏ do obd. romantizmu. V jed-notl. krajinách vznikli cha-rakt. komické typy (Ga‰par-ko, Guignol). Prvé stále b. d.vzniklo v Lond˘ne 1573.PrevaÏne na detské publikumsa b. d. zameralo aÏ od konca
19. stor. V 20. stor. kombinácia báboka Ïivého herca (alternatívne div.). Bábky:na motúzoch al. drôtoch (marionety), na prstochrúk (ma-Àu‰ky), na pali-ãkách (ja-vajky).Priekopní-kom b. d.na Sl. bolv 2. pol.19. stor. J. StraÏans prv˘mkoãujúcimdivadlom.
(Nymphali-dae) ãeº.str. veº -k˘ch aÏ veºk˘chdenn˘ch mot˘ºov s pestro sfarben˘mi kríd-lami; húsenice sa Ïivia listami drevín a by-lín. Známych je vy‰e 2-tis. druhov, u nás44 druhov. V˘zn. druhy: babôãka pávooká(Inachis io), p⁄hºavová (Aglais urticae)a brestová (Nymphalis polychloros); babôãkaadmirálska (Vanessa atalanta) a bodliaková(V. cardui) sú sÈahovavé mot˘le.
[perzsky lev] (vl. m. Zahíruddín Muham-mad) zakl. rí‰e Veºk˘ch Mogulov v Indii,* 1483, † 1538; potomok Timúra.
sl. hud. skladateº a dirigent, * 1905,† 1954; od 1942 ‰éf bratislavského rozhl.
orchestra, spolupráca so SF. Z diela:
babôčkovité
bábkové divadlo
Babjak Martin
Babiná
babie leto
Babia hora
Babenbergovci
Baba
Baarová Lída
Baalbek
Baal
Bábur
Babušek František
BAALzlatá miska (14. – 12. stor. pred n. l.) v parížskom Louvre
MARTIN BABJAK
BÁBKOVÉ DIVADLOhosťujúca bábka z Augsburgu na festivale v Mníchove
BABIA HORA
BAALBEKzvyšky chrámu
BB-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 57
Sl. tanec, Klavírny koncert d mol, kantátaPieseÀ Ïivota; vokálne a orchestrálne diela.
[gréc.] (v SZ Bábel) m. zaloÏené na dol.toku Eufratu uÏ v predsumerskom obd.;v˘zn. aÏ za Chammurabiho ako hl. m.Babylonie. Archeol. vykopávky objavili18 km dlhé hradby s 8 bránami, I‰tarinubránu, Cestu procesií, kráº. palác (s vi-sut˘mi záhradami kráºovnej Semiramis),mnoÏstvo chrámov, letn˘ palác Nebu-kadnesara II.
krajina v juÏ. Mezopotámii; asi 4000pred n. l. osídlená Sumermi. Po viace -r˘ch prisÈahovaleck˘ch vlnách (Akkadi,Amorejci) okolo 1700 pred n. l. Cham-murabi z Babylonu porazil okolit˘chvládcov a vytvoril veºkú rí‰u, siahajúcuod Perzského zálivu po Malú Áziu. V 16. stor. pred n. l. B. ovládli Kassiti,729 pred n. l. zaãlenená do As˘rie.Dediã stvo B. v 7. stor. prevzala Novoba-bylonská rí‰a (známy panovník Nebu-kadnesar II., 605 – 562 pred n. l.). 539 pred n. l. ju definitívne vyvrátilaPerzská rí‰a.
stupÀovitá stavba (akkadsky zikkurat)v posvätnom obvode boha Mardukav záp. ãasti Babylonu na ploche vy‰e 8-tis. m2, v˘‰ka 90 m. Námetmnoh˘ch bájí a príbehov (napr. o zmätení jazykov).v Gn 11).
kult., kt. od 2000 pred n. l. ovplyvÀovalaBlízky v˘chod; jej náb., ved. a lit. odkazsa zaznamenával klinov˘m písmom dohlinen˘ch tabuliek (A‰‰urbanipal). Vo ve-dách úspech v mat. (‰esÈdesiatková ãíselnásústava) a astronómii (rozdelenie roka na12 mesiacov po 30 dÀoch), na vysokejúrovni aj práv. vedy. UÏ okolo 2000 predn. l. rozkvet epickej a hymnickej poézie(Gilgame‰).
ãs. politik, * 1896, † 1974; jeden z hl. predstaviteºov ãs. stalinizmu na Sl. v 50. rokoch 20. stor.
zdanlivo zdrav˘ jedinec, kt.vyluãuje do okolia choro-boplodné mikroorganizmy,a tak sa stáva moÏn˘mzdrojom ochorenia, napr.bru‰ného t˘fusu ãi dyzen-térie.
[bejkn] angl. filoz. a politik,* 1561, † 1626; 1618 lordkancelár. Za cieº vedy ozn.ovládnutie prírody (Pozna-nie je sila). Jeho hl. dieloInstauratio magna zostalo
nedokonãené, tak ako projekt ‰tátu zod-povedajúceho jeho ved. ideálu (New At-lantis). Z diela: Eseje (1597), Nová Atlan-tída (1627), Nové organon (1620).
obec v Banskobystrickom kraji v Hore -hronskom podolí; 1 020 obyv. (2009).Zástavba zrubov˘ch a murovan˘ch do-mov z 19. stor. Pri r. Hron PR Bacú‰skajel‰ina (4,3 ha, vyhl. 1967).
sl. kanoista, * 1977; bronzov˘ medailistaz OH 2004, majster sveta 1998 v K2 na 500 m, 1999 v K2 na 1 000 m, 2002 v K4 na 500 m a 1 000 m, 2003v K4 na 500 a 1 000 m, niekoºkonás.majster Európy.
(Baden-Württemberg) spolk. kraj. v jz.Nemecku; 35 751 km2, 10,7 mil. obyv.(2006), hl. m. Stuttgart. Hl. r. Dunaj,
R˘n a Neckar. Najznám. priem. podnikyDaimler-Benz a Bosch.
hviezdov˘ aníz; su‰ené aromatické plodyanízovca pravého (Illicium verum) z ãeº.anízovcovité (Illiciaceae). PouÏíva sa akokorenie, zdroj silíc.
obec v Banskobystrickom kraji na záp.okraji Zvolenskej kotliny; 1 717 obyv.(2009). KÀazsk˘ seminár sv. F. Xaverské-ho. Got. kostol (1397), neskôr presta-van˘ a roz‰íren˘, obkolesen˘ obrann˘mmúrom so strieºÀami (1636).
NPR v Kremnick˘ch vr-choch; ochrana vyhl. 1913,v súã. 30,7 ha. Pôv. jedºovábuãina s prímesou ìal‰íchlistnáãov (vzácne bresty). B. p. nav‰tívil 2000 brit.princ Charles.
[bedlends] pôv. neúrodnéúz. na Z USA, najmä v ‰tá-toch JuÏná Dakota a Ne-braska. V súã. sa ako b. ozn.krajiny rovnakého charakte-ru aj inde vo svete.
[bajer] nem. chemik, * 1835, † 1917;aut. mnoh˘ch prác zákl. v˘znamu: (mo-ãovina, kys. barbiturová, fenolftaleín, peroxidy, acetylén a i.). Ako prv˘ synteti-zoval indigo. Za zásluhy o rozvoj organ.chémie a chem. priem. najmä v obl. organ. farbív 1905 Nob. cena.
sl. div. a film. herec, div. reÏisér, pedagóg,* 1900, † 1966; jeden zo zakl. sl. profesio-nálneho div., od 1923 v âinohre SND,prv˘ sl. predstaviteº shakespearovsk˘chpostáv, napr. Hamlet (1931). Poãas SNPzakl. a vedúci Frontového divadla v Ban.Bystrici, po ústupe do hôr pomáhal vydá-vaÈ noviny. 1950 – 62 rektor V·MU.Z filmov: Jáno‰ík (1935), Varúj! (1947),Boj sa skonãí zajtra (1951), Jáno‰ík I, II(1963), Úplnû vyfiízen˘ chlap (1965).
(arab. Baghdad) hl. m. Iraku (od 1921)na str. toku r. Tigris; 7 mil. obyv.(2007). V˘zn. kult. a obch. centrum, dveuniv. Tabakov˘, text. priem., v˘r. kober-cov. Zal. 762 ako metropola rí‰e Abbá-sovcov. 1248 ho zniãili Mong., poãasvojny v Perzskom zálive a vojny v Iraku(2003) znaãne zniãené.
sl. lit. kritik, teoretik, historik, esejista,pedagóg, * 1939, † 1982; zaoberal sa sl.lit. 19. a 20. stor., kriticky hodnotil súã. sl. lit. (Priestory textu, 1971) aj st. aut. po 1918 (Lit. v premenách ãasu,1978), skúmal osobitosti lit. Ïánrov (Lite-rárne etudy, 1979). Posmrtne vy‰iel v˘ber‰túdií a kritík Hºadanie hodnôt (1986).
sl. skladateº a dirigent, * 1933; ‰éfdiri-gent Voj. um. súboru v Bratislave, um.‰éf a hl. dramaturg Opery SND. Z diela: Scherzo, Selanka, Tri spevy na poéziu M. Válka.
[baljony] (naz˘v. Baccio d’Agnolo) tal. staviteº a rezbár, * 1462, † 1543; hl. predstaviteº vrcholnej renesancievo Florencii; navrhol a postavil poãetnépaláce a vily.
(angl. Commonwealth of The Bahamas)Bahamské spoloãenstvo, ostr. ‰tát v záp.Atlantickom oceáne; ãlen Commonweal -thu, v OSN od 1973. Tvorí ho dlhá reÈaz690 koralov˘ch ostr. a asi 2 400 útesovcayos;13 939 km2; 307-tis. obyv. (2008),z toho 68 % na ostr. New Providence,kde je aj hl. m. Nassau. Trvalo osídlen˘ch
Babylon
Babylonia
Bacon Francis
bacilonosič
Bacílek Karol
babylonsko-asýrske umenie a kultúra
Babylonská veža
Bača Juraj
Bacúch
Bádensko-Württembersko
badián
Badín
badlands
Badínsky prales
Baeyer Johann Friedrich Wilhelm Adolf von
Bagar Andrej
Bagdad
Bagin Pavol
Bagin Albín
Baglioni Bartolomeo d’Agnolo
Bahamy
58 Babylon
BAGDAD
FRANCIS BACON
BABYLONIštarina bránaBABYLONIštarina brána
BÁDENSKO--WÜRTENBERSKO
historické mesto Horb
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 58
je asi 30 ostr. Prevládajú ãernosi (72 %)nad mulatmi a belochmi. Jaz. angliãtina,náb. prot. aj kat. Hlavou ‰tátu je brit. krá-ºovná, kt. zastupuje gen. guvernér. Adm.ãlenenie: 18 okr. Hosp. zaloÏené na po-skytovaní sluÏieb medz. cestovnému ru-chu a off-shore bankovníctvu. Poºnohosp.a rybolov majú mal˘ v˘znam, väã‰ina po-travín sa dováÏa. Vysoká Ïivotná úroveÀ.Zápornú bilanciu zahr. obchodu vyrovná-vajú príjmy z turizmu. Menová jed. ba-hamsk˘ dolár (BSD).
miesto vo vulkanick˘ch al. roponosn˘chobl., kde z podzemia vystupujú plynypriná‰ajúce vodu a bahno; niekde vytvá-rajú malé kuÏele.
sl. film. reÏisér, scenárista a dramaturg,* 1914, † 1977; z diela: krátke dokumen-tárne filmy (Pukanskí kolári, 1947; Dúhanad Slovenskom, 1951); réÏie (najmä po-dºa lit. predlôh) Pole neorané (1953), Ze-mianska ãesÈ (1957), Nám. sv. AlÏbety(1965), Skryt˘ prameÀ (1973).
obec v Bratislavskom kraji v Trnavskejpahorkatine; 1 615 obyv. (2009). V 16. stor. sa tam usadili chorvát. uteãen-ci. Ka‰tieº 1816 klasic. prestavan˘; kostolz 1914 (architekt M. Harminc).
(arab. Al Bahrayn, Dawlat al Bahrayn) Ba-hrajnsk˘ ‰tát, ostr. ‰tát v Perzskom zálive;ãlen OSN od 1971. Skladá sa z hl. ostr. B. a 32 men‰ích ostrovãekov, 711 km2.Veºmi teplé podnebie, napriek vysokej vlh-kosti ovzdu‰ia málo zráÏok. 688-tis. obyv.(2005), väã‰ina Ïije na hl. ostr. a v hl. m.Manáma, prevaÏne miestni Arabi, 36 %populácie tvoria cudzinci (Arabi z in˘chkrajín, Indovia, Pakistanci, Iránci), kt. pri -‰li za prácou. Vy‰e 80 % moslimov (najmä‰iiti), zvy‰ok kresÈ. a hinduisti. 2002 sa B.z emirátu zmenil na kon‰tituãné kráº.,v októbri 2002 prvé voºby do 80-ãl. parla-mentu uÏ aj s úãasÈou Ïien. Adm. ãlenenie:12 obl. Základom hosp. je ÈaÏba a sprac.ropy a zemného plynu; hlinikáreÀ a valco-
vÀa ocele. Rozvíja sa cestovn˘ ruch. Me-nová jed. bahrajnsk˘ dinár (BHD).
sl. vynálezca, * 1856, † 1916; kon‰truktér lietajúcich strojov, aut. 17 vynálezov, o. i.patentu na vrtuºník s benzínov˘m motorom.
nem. skladateº a orga-nista, * 1685, † 1750;jeden z najv˘zn. pred-staviteºov barok. hud.,majster kontrapunktua fúgy. Za Ïivota uzná-van˘ viac ako organis-ta, tlaãou vy‰la nepatr-ná ãasÈ diela. Pôsobilvo Weimare, v Köthe-ne, od 1723 v Lipsku, 1749 oslepol. Jehoskladby získali uznanie aÏ zaã. 19. stor. poúspe‰nom uvedení Matú‰ov˘ch pa‰ií (1829)F. Mendelssohnom-Bartholdym v Berlíne.Nezvyãajne rozsiahle dielo, zväã‰a kantátya chrámové skladby (Matú‰ove pa‰ie, Jánovepa‰ie, Vianoãné oratórium, Om‰a h mol),známe sú aj svetské kantáty (Kávová, Sed -liacka, Lovecká), skladby pre organ, prelú-diá, toccaty, fúgy, fantázie, chorálne predo-hry, skladby pre ãembalo, pre klavír (Dobretemperovan˘ klavír), taneãné suity (Anglickésuity, Francúzske suity, Partity) a Goldbergo-ve variácie; sonáty, komorné skladby, con-certo grosso ‰esÈ Brandenbursk˘ch koncertov.Vrcholom kontrapunktického B. um. súsúbory Hudobná obeÈ a Umenie fúgy.
dolina v Spi‰skej Magure v Pre‰ovskomkraji v k. ú. obce Îdiar. Originálne dre-
venice od 1977 chránené ako rezerváciaºud. arch. LyÏ. stredisko.
rak. spis., * 1926, † 1973; z diela: Die ge-stundete Zeit (1953), Anrufung des Gro-ßen Bären (1956); experimentálne rozhl.hry Die Zikaden (1955), Der gute Gottvon Manhattan (1958); v sl.: pov. súborTridsiaty rok (1967).
ozn. polit. doktríny a vládneho systémuv rak. monarchii (1851 – 59); iniciátoroma hl. reprezentantom bol min. vnútra A. Bach. Prejavoval sa byrokratick˘m cent-ralizmom, potláãaním nár. polit. snáh ne-nem. národností monarchie, spätosÈou ‰tátua cirkvi, absenciou ústavy a potlaãením sa-mosprávy. Príãinou pádu b. a. bola v‰eob.nespokojnosÈ, rast ‰tát. dlhu a poráÏka Ra-kúska v Tal., nasledovali ústavné reformy.
ãlenitá hornatina na v˘ch. Sl. (najvy‰. B., 1 082 m n. m.) zloÏená z pieskovcovs vloÏkami zlepencov, reliéf so strm˘miúboãiami a vhæben˘mi dolinami, silne zalesnená, riedke osídlenie.
(fr. baisse) burz. v˘raz pre dlh‰ie trvajúciv‰eob. pokles kurzov; opak hausse.
(aj Paulín) sl. hud. skladateº a organista,* 1721, † 1792; pôsobil vo viacer˘chfranti‰kánskych klá‰toroch, od 1760 or-
ganista v Skalici, uãiteº hud. a kazateº.Komponoval sl. duch. piesne, lat. aj sl.árie, malé kantáty, osobité pastorely.Z diela: Skalick˘ kancionál (1783).
(maì. Bajcs) obec v Nitrianskom krajiv Podunajskej rovine na nive Îitavy;1 219 obyv. (2010), 57 % maì. národ-
nosti. Archeol. nálezisko. Klasic. kostolz 1831 ako prestavba b˘v. ka‰tieºa s vy -uÏitím zvy‰kov got. svätyne paulínov.
dán. politik, * 1837, † 1922; 1882 zal.mierové hnutie (od 1885 Dán. mierováasociácia), 1891 zal. Medz. mierovú kan-celáriu v Berne. 1908 Nob. cena za mier(s K. P. Arnoldsonom).
pouãná, krátka lit. forma, kt. spravidlaprená‰a ºudské charakterové ãrty, mravya reã na zvieratá. B. vznikla v Oriente,do eur. lit. ju preniesol Ezop, vrcholv 18. stor. V˘zn. aut.: J. de la Fontainevo Fr., G. E. Lessing v Nem., I. A. Kry-lov v Rus., na Sl. J. Záborsk˘.
(buriatsky Dalaj-Nur) sladkovodné j.v Rusku (v˘ch. Sibír); 31 500 km2, dlhé636 km, ‰iroké 48 km, objem 21 670 km3; v tektonickej zníÏenine, ob-klopené aÏ 2 500 m vys. pohoriami; max.hæbka 1 637 m (najhlb‰ie j. na Zemi); 27 ostr., najv. Oºchon (730 km2); 336 prítokov, vyteká iba Angara; veºa endemitov. Turistika a rekreácia.
(BAM) Ïel. traÈ z UsÈ-Kutu na hor. tokuLeny (v˘ch. Sibír) do Komsomoºska na Amure (rus. ëalek˘ v˘chod), 3 145 km; 32 km mostov, vybudovaná1974 – 85. Otvára prístup k bohat˘m
náleziskám kamenného uhlia, meden˘chrúd, azbestu, zdrojom dreva a i.
(kaza‰sky Bajkonyr) lokalita v Kazachsta-ne, hl. kozmodróm b˘v. ZSSR, blízkomesteãka Ëuratam na západokaza‰skejÏel.; miesto vypustenia prvej umelej dru-Ïice Zeme (4. 10. 1957), ‰tartu J. A. Ga-garina (12. 4. 1961); v rus. prenájme na 20 rokov.
sl. osvietensk˘ spis., rímskokat. kÀaz,* 1755, † 1836; od 1828 kanonik v Brati-slave. Stúpenec reforiem cisára Jozefa II.Aut. prvého sl. románu René mláìenca prí-hodi a skúsenosÈi (I. zv. 1783, II. zv. 1785,po cirk. cenzúre nedokonãen˘), v kt. sa ako prv˘ pokúsil o vytvorenie spis.a lit. jaz. Viedol lit. polemiku s J. Fánd-lym a A. Bernolákom, spoluaut. anonym-ného pamfletu Anti-Fándly (1789). Vydalkázne na pokraãovanie v 5 dieloch Kres -Èánského katolíckeho náboÏenstva (1789 aÏ96), zb. anekdot a hádaniek Veselé úãinki
bahenná sopka
bachovský absolutizmus
Bachmannová Ingeborg
Bachledova dolina
Bach Johann Sebastian
Bahýľ Ján
Bahrajn
Báhoň
Bahna Vladimír
Bachureň
baissa
Bajan Juraj
Bajkal
bájka
Bajer Frederik
Bajč
Bajkalsko-amurská magistrála
Bajkonur
Bajza Jozef Ignác
59Bajza Jozef Ignác
B
Bahamy – dejiny
1492, 12.10. K. Kolumbus pristál pri ostrove San Salvador (oficiálny dátumobjavenia Ameriky)
16. stor. pôvodné obyvateľstvo (Arawaci) čiastočne vyhubené Španielmi, zvyšok presíd-lený na Haiti
1629 založenie prvej stálej anglickej osadyod 1648 anglické osídľovanie1718 – 81 britská kolónia1781 – 83 španielska okupácia1783 – 1973 britská kolónia1940 zriadenie leteckej a námornej základne USA1964 získanie rozsiahlej vnútornej autonómie1973, 10. 7. vyhlásenie nezávislosti v rámci Commonwealthuod 2006 generálnym guvernérom Arthur D. Hanna od 2007 premiérom H. Ingraham (aj 1992 – 2002)
Bahrajn – dejiny
1. tis. pred n. l. územie ovládnuté Asýriou3. – 4. stor. n. l. osídlenie Arabmi4. – 7. stor. perzská nadvláda7. – 12. stor. súčasť Arabskej ríše; islamizácia12. stor. perzská nadvláda1253 získanie nezávislosti od Perzie1521 – 1602 nadvláda Portugalčanov1602 pripojenie k Perzii1782 vytvorenie samostatného šejkátu; dynastia al-Chalífa1867 uzavretie protektorátnej zmluvy s Veľkou Britániou1932 začiatok ťažby ropy1971 vyhlásenie nezávislosti (emirát); člen OSNkoniec 70. rokov 20. stor. náboženské nepokoje medzi sunitmi a šiitmi1992 spojenecká zmluva s USA; konflikt s Katarom (územné nároky)od 1999 kráľom Hamad bin Isa Al Khalifa
BAHAMY
J. S. BACH
BAJKALnajhlbšie jazero
na svete
BAHRAJN
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 59
a reãení (1795), Sl. dvojnásobné epigra-mata jednako-konco-hlasné a zvuko--mírné (1794).
obec v Trnavskom kraji v Podunajskejrovine; 1 121 obyv. (2009), 92 % maì.národnosti. ªud. arch. Od 1984 medziramenami Dunaja NPR Ostrov orliakamorského (22,8 ha), chráni zvy‰ky luÏ -n˘ch lesov, hniezdiská kormoránov.
[z lat. bac(c)alarius] akad. hodnosÈ; 1. stupeÀ na stredov. univ., dnes absol-vent bakalárskeho ‰túdia na V·, skr. Bc.
typ vysoko‰k. ‰túdia. Existuje v dvojakejpodobe: 1. ako samostatn˘ druh ‰túdia;2. ako niωí stupeÀ ‰túdia.
ães. kníhtlaãiar a vydavateº sl. pôv., * asi1450, † pred 1520; usadil sa v Plzni, kde1493 – 1514 vydával ºud. romány, náb.spisy a kalendáre.
plast na báze fenolformaldehydovej Ïivice, vyr. kondenzáciou fenolu s for-maldehydom. Nazvan˘ podºa belg. che-mika L. H. Baekelanda, kt. ho prv˘krátvyrobil 1910.
[gréc.] starorím. slávnosti boha Bakcha,ãasto spojené so zh˘ralou neviazanosÈou;dnes v˘raz pre pijanské hostiny.
(gr. Bakchos, lat. Bacchus) gréc. boh vína,v Ríme stotoÏnen˘ s Dion˘zom.
sl. historik, teoretik um. a pedagóg,* 1943; 1985 – 90 riad. Umenovednéhoústavu SAV, od 1990 Ústavu dejín ume-nia SAV, od 1994 pôsobí aj na Filoz.fak. UK v Bratislave. Zaoberá sa o. i. dej.stredov. a mod. mal., grafiky. Z diela:Dejiny a koncepcie stredov. umenia na Sl.(1984), Umelec v klietke (1999), ·tyritrasy metodológie dejín umenia (2000), Intelektuál & pamiatka (2004).
sl. lit. vedec, estetik, prekl. a pedagóg,* 1914, † 1972; zakl. sl. literárnovedné-ho ‰trukturalizmu a mod. sl. verzológie.Venoval sa básnickému jaz. mod. poé-zie, spolupracoval so surrealistick˘miv˘tvarníkmi, spoluzakl. ãas. Kultúrny Ïi-vot (1946) a Slavica Slovaca (1966).
Z diela: V˘vin sl. ver‰a (1939), Lit.a nadstavba (1960), Avantgarda 38(1969), posmrtne Literárna históriaa historická poetika (1973).
[gréc.] jednobunkové organizmy; viditeºnéiba mikroskopom. Zaradené medzi moné-ry. Majú nezastupiteºnú úlohu v prírodepri kolobehu niekt. prvkov (hnitie, tlenie).Jednotl. druhy ãasto tvoria spoloãenstvo,kde koneãn˘ produkt metabolizmu jednejb. vyuÏíva ìal‰ia (pôdne b.), iné preÏívajúna povrchu slizníc Ïivoãíchov (bakteriálnaflóra hrubého ãreva) a na povrchu rastlín.Podºa spôsobu získavania energie b. roz-deºujeme na fototrofné (majú chlorofyl,uskutoãÀujú fotosyntézu), chemolitotrof-né (energiu získavajú oxidáciou anorg. lá-tok) a chemoheterotrofné (energiu získa-vajú z organ. látok), patria sem aj parazi-ty; môÏu byÈ príãinou prenosn˘ch ochore-ní (patogén).
toxické baktériové produkty bielkovino-vej povahy po‰kodzujúce hostiteºsk˘ or-ganizmus a prispievajúce k vzniku kli-nického obrazu ochorenia, príp. ho ajvyvolávajú; niekt. patriak najjedovatej‰ím látkam vôbec, napr.botulotoxín (botulizmus).
choroby rastl. vyvolané patogénnymibaktériami; spôsobujú ‰kvrnitosÈ listov,hnilobu koreÀov a plodov, vädnutiea nádorovitosÈ. Typ. znakom je sliz(mokrá hniloba). V˘skyt na zemiakoch,cukrovej repe atì.
(Baki) hl. m. AzerbajdÏanu na Ap‰eron-skom polostr. a priºahlom súostroví, prí-stav v Kaspickom mori; 2 mil. obyv.(2008). Na zaã. 20. stor. sa v okolí B. Èa-Ïila aÏ 1/2 vtedaj‰ej svet. produkcie ropy;sprac. ropy. Metro.
rus. anarchista, * 1814, † 1876; aktívnevystupoval proti rus. samoderÏaviu ajproti rak.-uh. monarchii. Presadzovalkrajne social. zásady boja proti ‰tát. mo-ci, v Rus. in‰piroval anarchizmus a nihi-lizmus. 1872 vylúãen˘ z I. internacioná-ly, odi‰iel z ver. Ïivota.
[z tal. ballata; provensal. balada – taneãnápieseÀ] lyr.-epick˘ Ïáner s pochmúrnymdejom; pevná ver‰ovaná forma b. vzniklav 14. a 15. stor. vo Fr. (najmä F. Villon).V nov‰om obd. sa ako b. oznaãuje for-málne uvoºnená dlhá epická báseÀ, kt. jeblízka jarmoãnej piesni, napr. u B. Brech-ta. Na Sl. vrcholila v obd. romantizmu(S. Chalupka, J. Kráº, J. Botto).
sl. film. a telev. reÏi-sér, * 1936; z filmov(aj pre TV): SmrÈ savolá Engelchen(1960), Tri ga‰tanovékone (1967), Oãi pl-né snehu (1987), Bie-la voãi oblohe (1986),O Ïivej vode (1986),Archa bláznov (dokonãen˘ 1990). Venujesa aj div. réÏii v âR a SR.
rus. skladateº, klavirista, dirigent a peda-góg, * 1837, † 1910; popredn˘ predstavi-teº hnutia za rus. nár. hudbu. Spolu so Ïiakmi vytvoril skup. Mocná h⁄stka.Komponoval symf. a klav. diela, o. i.klav. fantáziu Islamej, orch. predohru Rusv âechách, symf. báseÀ Tamara.
rus. ºud. hud. brnkací chordofón s troj -uholníkovou rezonanãnou skriÀou,dlh˘m krkom a tromi (spravidla zdvo-jen˘mi) strunami rozoznievan˘mir˘chlym tremolom.
(aj Bálint Balassi, B. Balassa) uh. bás.,* 1554, † 1594; prv˘ v˘zn. svetsk˘ bás-nik pí‰uci po maì. vlastenecké básne,
prot. lyr., ºúbostné cykly. Pohnut˘ Ïivotvyhnanca stále na úteku, padol v bojiproti Turkom.
jazero v záp. Maìarsku; najrozsiahlej‰ie j.v str. Eur., 592 km2, dæÏka 78 km, ‰írka4,5 – 12 km, priemerná hæbka iba 3 m.Piesoãnaté pláÏe, slneãn˘ svit okolo 2-tis.hod. roãne; vinohrady, cudzineck˘ ruch.
sl. skladateº a spevák, * 1951; od 1967skup. Modus, orchester V. Hronca, Elán.Aut. hud. hitov Elánu (o. i. Bosorka, Sestriãka z Kramárov, Zaºúbil sa chlapec).
sl. mechanochemik, * 1947; aut. medz.uznávan˘ch ved. prác z oblasti baníctva,hutníctva, materiáloveho v˘skumu a ché-mie tuhej fázy. Monografie Mech. aktivá-cia v procesoch extrakãnej metalurgie(1997) a Extrakãná metalurgia aktivo-van˘ch minerálov (v angl., 2000).
obec v Banskobystrickom kraji v Staro-horsk˘ch vrchoch; 190 obyv. (2009).Vznikla v 16. stor. okolo meden˘ch hút.V marci 1945 vypálená ako základÀapartizánov, 1947 obnovená mládeÏníkmi.Pamätníky SNP.
sl. film. reÏisér, * 1949; z filmov: Uholpohºadu (1984), Pasodoble pre troch(1986), Let asfaltového holuba (1990),Rivers of Babylon (1997), DáÏì padá na na‰e du‰e (2002).
obec v Pre‰ovskom kraji v Hornádskejkotline; 198 obyv. (2009). ·esÈ miner.prameÀov, prír., slabo mineralizovanáBaldovská voda plnená do flia‰. B˘v. kú-pele, zanikli v 20. stor.
[bólduin] (Arthur) amer. prozaik, drama-tik, esejista, * 1924, † 1987; poprednáosobnosÈ amer. ãerno‰skej lit. a ver. Ïivo-ta. Z diela v sl.: Keby tak Beale Street pre-hovorila (1987), Giovanniho izba (1965).
(‰p. Islas Baleares) súostr. v záp. Stredomorís hl. ostr. Malorka, Menorca, Ibiza a For-mentera; 1 mil. obyv. (2006). PestovaniejuÏ. ovocia, olivovníkov, viniãa. V˘zn. cu -dzineck˘ ruch. Auton. obl. ·panielska.
[tal.] forma scénického tanca, v kt. sa spá-ja hudba s choreograficky usporiadan˘mitelesn˘mi pohybmi; aj ozn. hud. a taneã -ného súboru. V˘chodiskom boli taneãnévloÏky tal. opier a fr. ballet de cour v 2. pol. 16. stor. V 18. stor. pribudla tra-diãná baletná pantomíma, neskôr tzv.choreodráma. Baletné skladby, v˘zn.
bakalár
Bakalár-Štetina Mikuláš
bakalárske štúdium
bakchanálie
bakelit
Bakchus
Bakoš Ján
baktérie
Bakoš Mikuláš
Bakunin Michail Alexandrovič
Baku
bakteriózy rastlín
baktériové toxíny
Balakirev Milij Alexejevič
Balaďa Ivan
balada
Baláž Peter
Baláž Ján
Balaton
Balaša Valent
balalajka
Baka
Baláže
Balco Vladimír
Baldovce
Baldwin James
Baleáry
balet
B
60 Baka
IVAN BALAĎA
BALATONv Maďarsku
BAKCHUSsocha boha so satyrom Sileniom (Museum of London)
BAKUťažba ropy v okolí mesta
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 60
B
v baroku, sa v 18. a 19. stor. dostali do úzadia, 20. stor. prinieslo v˘razov˘ ta-nec (modern dance) a rôz. nové taneãnéformy súvisiace s nov˘mi hud. typmi (I. Duncanová). Renesanciu klas. b. pri -niesla najmä rus. ‰kola s predstaviteºmi akoëagilev, Fokin, kt. pôsobili zväã‰a v ParíÏia ovplyvnili rozvoj b. aj v in˘ch krajinách.
[belfe] gróf, brit. konzervatívny ‰tátnik,* 1848, † 1930; spolutvorca Entente cor-diale. 1917 vydal tzv. B. deklaráciu o vy-tvorení „nár. domoviny pre Ïid. národv Palestíne“. 1926 definoval dodnesplatn˘ ‰tatút brit. domínia ako Com-monwealth of Nations (Brit. spoloãen-stvo národov).
sl. scenárista, dramaturg a spis., * 1935,† 1972; od 1958 vedúci film. vysielania,dramaturg film. tvorby v âs. televíziiv Bratislave, kde sa zaslúÏil o vznik fil-mov ako Krotká (1967), Balada o sied-mich obesen˘ch (1968), Sladké hry minulé-ho leta (1969).
predstaviteºka amer. Ïen. hnutia a paci-fistka, * 1867, † 1961; spolu s J. Addam-sovou zal. Medz. ligu Ïien za mier a slobodu. 1946 Nob. cena za mier (s J. R. Mottom).
indon. ostr. v˘ch. od Jávy, súãasÈ Sund-sk˘ch ostrovov, horsk˘ charakter s ãin-nou sopkou Agung (3 142 m n. m.);5 561 km2, 2,8 mil. obyv., najv. m. Den-pasar (juÏ. pobr.) a Singaraja (sev. pobr.,správne sídlo prov. B.). Zdravé trop.prím. podnebie. Pestovanie ryÏe a dôl.plodín. Kult. tradície hinduizmu. Zahr.cestovn˘ ruch.
[gréc.] veda o pohybe strely; ved. základv˘r. streln˘ch a raketov˘ch zbraní. UplatÀuje sa najmä vo vojenstve a v kriminalistike.
vyvrcholenie tzv. v˘ch. krízy 1875 – 78,kt. vyvolalo vystúpenie balkánskych Slo-vanov proti tur. nadvláde. Vyústila dorus.-tur. vojny; 3. 3. 1878 podpísanápredbeÏná mierová zmluva.
jaz. Balkánskeho polostrova; patria k rôz.genet. skupinám indoeurópskych jazy-
kov. Vyvinuté viaceré zhodné znaky; gréãtina, albánãina, rumunãina, bulharãi-na, macedónãina, niekt. ãrtami aj srbãinaa chorvátãina.
dva voj. konflikty v predveãer prvej sve-tovej vojny, vyvolané snahou balkán-skych ‰tátov o koneãnú likvidáciu tur.moci na Balkáne. Spôsobili v˘razné zo -strenie medz. vzÈahov.
polostr. v jv. Eur.; na S ohraniãen˘ r. Sá-vou a dol. Dunajom, asi 500-tis. km2.Zah⁄Àa väã‰inu ‰tátov b˘v. Juhoslávie,Bulharsko, Albánsko, Grécko a eur. ãasÈTurecka. Prestúpen˘ poh. Stará planina,Rodopy, na záp. pobr. dinárskymi a alb.-gréc. horsk˘mi systémami obklo-pujúcimi úrodné kotliny a panvy. Podne-bie: záp. pobr. a J stredomor., vnútroze-mie a v˘ch. pobr. kontinentálne. Pesto-vanie juÏ. plodín, ovocia a viniãa. Obyv.viacer˘ch kultúr, náb. a jazykov.
[beled oupere; angl.] druh spevohry; ‰pe-cif. typ angl. hud. divadla 18. stor. paro-dujúci o. i. tal operu. Príkladom je Îob-rácka opera (premiéra 1728, Lond˘n),hud. J. Ch. Pepusch, libreto J. Gay, ãas-to napodobÀovaná (Trojgro‰ová opera).
sl. spis., publicista, esejista a politik,* 1941; predstaviteº psychol. real. v sl. lit.po 1968; od 1992 poslanec, 2001 – 08veºvyslanec v âR. Z diela: novely Útekna zelenú lúku (1967), PúÈ ãervená akoºalia (1969), romány Pomocník (1977),Agáty (1981), Lesné divadlo (1987),âudn˘ spáã zo Sl. raja (1990), esejeLetiace roky (1998), Zlat˘ stôl (2000).
sl. hud. kritik, * 1909, † 1977; zakl. sl.hud. publicistiky a kritiky. Spolupracovals B. Bartókom na zostavovaní zb. Sl. ºud.piesne (1959). Iniciátor sl. koncertovv Prahe.
[gréc.] kúpeºné lekárstvo; med. odb. za -oberajúci sa lieãebn˘mi procedúrami (kúpele, miner. vody, peloidy, klíma,vzduch, plyny, kúpeºná rehabilitácia), kt. vychádzajú z prír. zdrojov.
uzavret˘ vzduchotesn˘ obal naplnen˘ºahk˘m plynom (hélium, vodík).
Hl. druhy b.: teplovzdu‰n˘ pripútan˘ (la-nom pripevnen˘ k zemi) a voºn˘ (najmä‰port. vyuÏitie). V˘‰ka letu b. sa riadizmen‰ovaním záÈaÏe (zvyãajne piesku)a vypú‰Èaním nosného plynu. V˘‰kov˘rekord 37 735 m (1961), vrcholn˘mv˘konom bol oblet zemegule v marci1999. Malé voºné
b. bez posádky sa pouÏívajú v meteoroló-gii ako v˘‰kové sondy.
[bóltimór] amer. mikrobiológ,* 1938; za objavy v obl. in-terakcie nádorov˘ch víru-sov a genet. materiálubunky. 1975 Nob. cena(s H. M. Teminoma R. Dulbeccom).
skup. indoeur. kmeÀov, kt.uÏ v obd. rím. cisárstva sídlilina v˘ch. pobr. Baltského mora(Litovci, Loty‰i, Prusi, Kurovia, Livonci, Zemgalovia, Sudavovia).
skup. indoeurópskych jazykov blízka slo-vansk˘m jaz., takÏe sa niekedy hovorío baltsko-slovansk˘ch jaz.: litovãina, lo-ty‰tina, pru‰tina (vymretá). Najst. písom-né pamiatky z 15. stor.
(nem. Ostsee) plytké vnútrozem. moreAtlantického oceánu; 422 700 km2, prie-merná hæbka 48 m, max. hæbka 470 m.V str. ãasti niekoºko panví (Arkonská,Bornholmská, Gotlandská), kt. navzájom
oddeºujú plytké prahy; od Z na V klesásalinita povrchovej vody. Búrlivé prílivymôÏu zv˘‰iÈ úroveÀ hladiny na pobr. aÏo 3,5 m. Dôl. dopr. cesta.
skup. ugrofínskych jazykov, kt. zah⁄Àa fínãinu, karelãinu, iÏorãinu, estónãinu,
vepãinu, livãinu a vodãinu.
najst. pevninské jadro Eur. z obd. pre-kambria; zah⁄Àa ·védsko, Fínsko,
v˘ch. Karéliu a polostr. Kola.
[-zak] fr. spis., * 1799,† 1850; tvorca mod. sociol. realizmu v románe;vy‰e 40-zväzkov˘ nedo -konãen˘ cyklus ªudská ko-
média (1829 – 54) podávaucelen˘ dobov˘ obraz fr.
spol. Z románov v sl.: ·agréno-vá koÏa (1949), Eugénia Grandeto-vá (1966), Otec Goriot (1970),Stratené ilúzie (1950), Lesk a bieda
kurtizán (1950), Gobseck (1963), Trid -saÈroãná (1967).
[z gréc. balsamon] nas˘tenie m⁄tveho telalátkami, kt. bránia jeho rozkladu; v staro-veku Ïivicami, „drevn˘m octom“ (kvapal-ná frakcia vznikajúca pri suchej destiláciidreva) a tajn˘mi prísadami, dnes chem.látkami. Aj múmia.
hl. m. Mali v záp. Afr. na hor. toku Ni-geru; 1,5 mil. obyv. (2005). Sídlo arci-
Bali
Balchová Emily Greene
Balgha Peter
Balfour Arthur James
Ballek Ladislav
ballad opera
Balkánsky polostrov
balkánske vojny 1912 – 1913
balkánske jazyky
balkánska kríza 1877 – 1878
balistika
Ballo Ivan
balneológia
balón
Baltimore David
Baltovia
baltské jazyky
Baltské more
baltskofínske jazyky
baltský štít
Balzac Honoré de
balzamovanie
Bamako
61Bamako
BALETprimabalerína
Anna Pavlovová
BALIvidiecka krajina s ryžovými poliami
BALIvidiecka krajina s ryžovými poľami
BALKÁNSKY POLOSTROVnajvyšší vrch Musala v pohorí Rila
HONORÉ DEBALZAC
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 61
bisk.; in‰titút pre v˘skum lepry. Hosp.a obch. stred., rozvinut˘ priem.; Ïel. do Dakaru. Medz. letisko.
(Bambusaceae) druhovo bohatá ãeº. jed-noklíãnolistov˘ch rastlín z teplej‰ích obl.s krovit˘mi aÏ stromovit˘mi (v˘‰ka aÏ40 m) zástupcami. Steblá bambusovdrevnatejú, zostávajú duté, za deÀ môÏuvyrásÈ aÏ o 1 m; mnohostranné vyuÏitie;mladé v˘honky sú jedlé.
(Musa) rod jednoklíãnolistov˘ch rastlínz ãeº. banánovníkovité (Musaceae); niekoº -ko metrov vys. trváce byliny. Ich neprav˘„kmeÀ“ sa skladá z listov˘ch po‰iev a nesie
aÏ 3 m dlhé, ‰iroko rozloÏené listové ãepe-le, veºké a dlhé súkvetie dozrieva v bohatoprevisnutom súplodí. Veºmi stará kult. rastl.; zvyãajná potrava v trop. a subtrop.obl. Dôl. druhy: Musa x sapientum so slad-kou duÏinou plodov, M. x paradisiacas vys. obsahom ‰krobu v plodoch. Z listova ãastí „kmeÀa“ b. textilného (M. textilis)sa získava manilské konope.
hist. kraj v maì.-rum.-srb. pohraniãímedzi r. Tisa, jej prítokom Mure‰, Du-najom a Karpatmi. Najväã‰ie m.Teme‰vár (Timi�soara). Úrodná ãierno-zemná níÏina, pestovanie p‰enice, kuku-rice, tabaku a viniãa; chov hov. dobytka.
[bend; angl.] ozn. hud. skupín (v dÏeze,rocku, pop-music) rôz. veºkosti a zloÏe-nia: combo (malé súbory), big b. (napr.swingové orchestre); All Stars (b. zloÏenézo známych sólistov).
[fr.] podporn˘ obväz z elastického mate-riálu, plastu al. „zinkogleja“.
‰p. film. herec, * 1960; medz. úspech zís-kal vo filmoch P. Almodóvara Matador(1986), Îeny na pokraji nervového zrúte-nia (1988), Spútaj ma! (1989). Z ìal‰íchfilmov: Philadelphia (1993), Desperado(1995), Evita (1996), Legenda o Zorrovi(2005).
príslu‰níci Ukr. povstaleckej armády, kt.vznikla poãas druhej svetovej vojny s cie-ºom osamostatniÈ Ukrajinu; názov podºavodcu S. Banderu. Keì sa 1946 – 47 ãasÈ
b. (asi 500 muÏov) pokúsila prebiÈ cez Sl.do Rak., ãs. ozbrojené sily s pomocou b˘v.partizánov zlikvidovali ich najv˘zn. skupi-nu, no mnohí sa zrejme prebili na Západ.
hl. mesto indon. prov. na záp. Jáve; neìa-leko ãinné sopky, asi 2,5 mil. obyv.(2004). Univ. (1957); rozvinut˘ priem.,stred. obchodu s ãajom, kávou a chinínom.
sl. bás., prekl., pedagóg, * 1939; pôsobilaj ako telev. dramaturg, ‰éfred. rómskehoãas. Romana. Z diela: zb. rómskeho folk-lóru PieseÀ nad vetrom (1964), âiernyvlas (1970); lyr. tvorba ZáruÏlie a lekno(1967), Rozhovory s nocou (1970), Lyrika (1992), rómsky ‰labikár Romanohangoro (1993). Rad ªudovíta ·túra III.triedy (2010).
(thajsky Krung Thep) od 1782 hl. m.Thajska na r. Chao Phraya 33 km odjej ústia do Thajského zálivu;7,7 mil. obyv. (2007). Kráº. palácea budhistické klá‰tory, pagodya chrámy. Letisko; r. od 1938 splav-ná i pre zaoceánske lode. Priem.stred. krajiny.
(bengálsky Gana Prajatantri Bangla-desh) Bangladé‰ska ºudová rep., ‰tátv juÏ. Ázii na pobr. Bengálskeho záli-vu; 147 570 km2, z toho 1/11 vodnéplochy. âl. ‰tát Commonwealthu,ãlen OSN od 1974. Rozprestiera sana plochej Bengálskej níÏine na súto-ku r. Ganga a Brahmaputra. Trop.monzúnové podnebie; 153,56 mil.obyv. (2008), jedna z najhustej‰ieosídlen˘ch krajín sveta (935obyv./km2); 98 % Bengálãania, 88 %
obyv. sú moslimovia (‰tát. náb. islam),zvy‰ok najmä hinduisti. NegramotnosÈ59 %, 76 % ºudí Ïije na vidieku. Hl. m.Dháka, najväã‰í prístav âitágáon. Parlamentná dem. na ãele s prez. Adm.ãlenenie: 6 prov. Veºmi chudobná kraji-na postihovaná ãast˘mi povodÀov˘mi ka-tastrofami, beÏn˘m javom je podv˘Ïivaobyv. Väã‰ina obyv. závisí od poºnohosp.Úroda sa zberá aj 3-krát do roka, ale po-travín je nedostatok; hl. plodina ryÏa,z tech. plodín bavlník, juta; chov hov.dobytka, mnoÏstvo hydiny. Priem. text.,potr., v˘r. umel˘ch hnojív, cementu, ci-gariet. Menová jed. taka (BDT).
[-gi] hl. m. Stredoafrickej republikyna splavnej r. Ubangi; 700-tis. obyv.(2004). Arcibisk.; obch. stred. a najdôl.priem. m. krajiny. Medz. letisko.
Bandung
Banga Dezider
Bangkok
bambusovité
banánovník
Banát
band
bandáž
Banderas Antonio
banderovci
Bangladéš
Bangui
B
62 bambusovité
BAMBUSOVITÉbambusový les v Kjóte (Japonsko) BANÁNOVNÍK
plantáž na ostrove Gomera
BANGKOKplávajúci trh
Bangladéš – dejiny
do 1947 súčasť kolónie Britská India (Východné Bengálsko)1947 – 71 súčasť Pakistanu (Východný Pakistan)1971 vyhlásenie Ľudovej republiky Bangladéš (M. Rahmán);
indicko-pakistanská vojna, kapitulácia Pakistanu1974 vzájomné uznanie Bangladéša a Pakistanu; člen OSN1975 – 82 obdobie vnútropolitickej nestability, 1975 zavraždený premiér Mudžíbur
Rahmán, 1981 prezidentom Zijáur Rahmán, 1975, 1982 štátne prevraty,občianska vojna
1983 – 90 prezidentom H. M. Eršád1988 vyhlásenie islamskej republiky1991 – 96 prezidentom A. R. Biswas1996 víťazstvo centristickej Ľudovej ligy v parlamentných voľbách; premiérkou
H. Wadžídová, dcéra zavraždeného premiéra M. Rahmána; prezidentomŠ. Ahmed
2001 – 06 premiérkou Ch. Zijáová; od 2002 prezidentom I. Ahmed 2009 premiérkou H. Wadžídová
BANGLADÉŠ
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 62
odvetvie ºudskej ãinnosti zah⁄Àajúce vy-hºadávanie, ÈaÏbu a úpravu úÏitkov˘chnerastov. ËaÏba môÏe byÈ podºa charak-teru nerast. loÏiska povrchová a hlbinná(banské diela). B. je doloÏené uÏ v pred-hist. a ranom hist. obd. vo v‰etk˘ch kult.V˘zn. úlohu malo aj na Sl., najmä ÈaÏbamedi, drah˘ch kovov, nov‰ie Ïel. rúd,hnedého uhlia, nerudn˘ch surovín.
sl. vynálezca, * 1870, † 1940; poúspe‰nom zoskoku z 15. poschodiav New Yorku 1914 získal amer. patentna padák vo forme zloÏeného dáÏdnikapripevneného na letcovej hrudi.
najvy‰. vrch Roháãov ãasti Západn˘chTatier; 2 178 m n. m. V˘razn˘ skalnat˘vrch v hl. hrebeni poh.,prístupn˘ chodní-kom, miestami za-bezpeãen˘m reÈaza-mi.
[-dÏul] (do 1973 Bathurst) hl. m. a prí-stav v Gambii pri ústí r. Gambia; 50-tis.obyv. (2005). Sídlo bisk. Potr. priem.;letisko.
celková suma peÀazí vloÏen˘ch do ha-zardnej hry.
[z tal. banco – lavica] fin. in‰t. zaoberajú-ca sa peÀaÏn˘mi a úverov˘mi obchodmi;b. doãasne sústreìujú voºné fin. pro -striedky a poskytujú ich formou úverovrôz. subjektom, vykonávajú aj ìal‰ie sluÏby (operácie s cenn˘mi papiermi, investiãné bankovníctvo a i.).
[benk ov inglend] (Anglická banka) zal.1694 súkr. veriteºmi angl. ‰tátu; od 1844‰tatút brit. centrálnej banky, 1946 zo‰tát-nená.
druh úverov˘ch papierov˘ch peÀazí vydá-van˘ch ceduºov˘mi (emisn˘mi, centrál-nymi bankami); znejú na istú nominálnuhodnotu domácej meny. MôÏu byÈ vy-meniteºné, ãiast. vymeniteºné al. nevyme-niteºné za cudzie meny. Na ochranu predfal‰ovaním slúÏi vodotlaã a iné ochrannéprvky. V SR b. emituje Národná bankaSlovenska.
druh cenn˘ch papierov (dlÏn˘ úpis) emi-tovan˘ bankovou in‰t. s cieºom získaÈ fin.prostriedky s dlh‰ou lehotou splatnosti;majiteºovi b. d. banka vypláca úrok.
nástroj centrálnejbanky vytvárajúcipredpoklady na sta-bilitu a bezpeãnosÈbank. systému; sta-novuje pravidlásprávania bánka kontroln˘mi me-chanizmami vynu-cuje ich dodrÏiava-nie. V SR vykonávab. d. Národná ban-ka Slovenska.
[tal.] fin. úpadokpodniku prejavujúcisa jeho neschopnos -Èou uhrádzaÈ svojefin. záväzky; b. jetrestn˘, ak si dlÏníkspôsobil platobnúneschopnosÈ ne-dbanlivosÈou al.podvodom.
1. okr. m. v Tren -ãianskom krajiv Nitrianskej pa-horkatine; 21 128obyv. (2009).Stroj., odevn˘, nábyt., potr. priem.Got. kostol zo 14.stor., ren. a barok.prestavan˘. Písom-ne doloÏené 1234,od 1375 poddan-ské mesteãko; 2. okr. v Trenãianskomkraji; 462 km2, v 43 obciach Ïije38 190 obyv. (2006), 54,9 % v okr. m.Rozprestiera sa v hor. ãasti Nitrianskejpahorkatiny vymedzenej horstvami Po-vaÏského Inovca a StráÏovsk˘ch vrchov.OdvodÀovan˘ Bebravou do r. Nitra.Riedke osídlenie (84 obyv./km2) v sietimal˘ch obcí, 98,2 % Slováci. Stroj.,drevársky (nábytok), text. priem., kon-centrácia v okr. m. Poºnohosp. sa vyuÏíva 42,2 % úz. (obilniny vrátanesladovníckeho jaãmeÀa, cukrová repa,v podhorí zemiaky), 51,8 %zalesnen˘ch. Rozvinuté sadovníctvo.Chov hov. dobytka a o‰ípan˘ch. Okr.
leÏí v dopr. v˘zn. polohe medzi záp.a str. Sl.; vyhovujúce Ïivotné prostredie.
obec v Banskobystrickom kraji v ·tiav-nick˘ch vrchoch; 1 215 obyv. (2009).Vznik zaã. 13. stor. pri ÈaÏbe rúd striebrav okolí Banskej ·tiavnice, od 1453 ban-ské m. Bane vyãerpané v 18. stor. Muro-vané domy baníkov s typ. ‰títmi a ‰in-dºov˘mi strechami; got.-ren. kostols hodnotn˘m interiérom.
1. krajské m. na str. Sl. vo Zvolenskejkotline na r. Hron; 80 080 obyv. (2009).Stroj., elektrotech., drev., text., potr., polygr. priem., v˘r. stavebn˘ch látok.
Dopr. kriÏovatka. 3V·. Pamätníka múz. SNP. Hist.jadro je MPR, kom-plex mest. hraduNKP. Mest. práva1255, v˘zn. ban. (Èa-Ïba a sprac. medi),neskôr obch. stred. Od konca 18. stor.sídlo Zvolenskej Ïu-py. V 19. stor. aktív-ny sl. nár. Ïivot.1944 centrum SNP; 2. okr. v Banskobys -trickom kraji, 809 km2, v 42 obci-ach Ïije 111 186obyv. (2006),74,8 % v okr. m.Zaberá ãasÈ Zvolen-skej kotliny, kt. pre-teká r. Hron, lemo-van˘ Poºanou,Kremnick˘mi vrch-
Banjul
bank
banka
Banič Štefan
Baníkov
baníctvo
Bank of England
bankovky
bankový dlhopis
bankový dohľad
bankrot
Bánovce nad Bebravou
Banská Belá
Banská Bystrica
BANÍKOVvrchol
BANK OF ENGLANDv Londýne
BÁNOVCE NAD BEBRAVOUNámestie Ľ. Štúra
BANSKÁ BELÁ
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 63
mi a Starohorsk˘mi vrchmi, Veºkou Fat-rou, Nízkymi Tatrami a Veporsk˘mivrchmi. 96,7 % Slováci. Hosp. v˘zn.koncentrácia priem. v okr. m.: drev.,stroj., petrochem., farmac., polygr. priem. Poºnohosp. (menej obilnín, viac ze-miakov) sa vyuÏíva 35,8 % úz., 58 % za-lesnen˘ch. Prevláda Ïivoã. v˘r. (hov. doby-tok, ovce). V˘zn. ÈaÏba dreva. Dopr. trasymusia prekonávaÈ horskú obrubu cez sedlá(Mal˘ ·turec, Donovaly) al. tunelmi (Ïel.do Turca). Îivotné prostredie v kotlinenaru‰ené, v horách vys. úrovne. Do okr.zasahuje NP Nízke Tatry a CHKO Veº káFatra a Poºana. V˘zn. cestovn˘ ruch.
Hodru‰a-Hámre
1. okr. m. v Banskobystrickom krajiv ãlenitom teréne ·tiavnick˘ch vrchov;10 612 obyv. (2009). Staré banícke sídlo(ÈaÏba rúd drah˘ch kovov od 12. stor.nem. kolonistami, kt. priniesli vyspelej‰iutechnológiu ÈaÏby). Hist. jadro MPRs mnoh˘mi stav. pamiatkami: ren. Star˘zámok (NKP) zo 16. stor. a Nov˘ zá-mok, neskorogot. kos -tol, Piargska brá-na, got.
a ren. domy patricijov, barok. veÏovitábudova klopaãky z 1681 a i. ËaÏba zlata,neskôr aj striebra, 1627 prv˘krát v Eur.pouÏit˘ v bani streln˘ prach, od 1732odãerpávanie vody parn˘m strojom.V okolí 40 vodn˘ch nádrÏí (tajchy) vy-budovan˘ch na banské úãely. 1763 zal.prvá banská akad. v Eur., vtedy bola B. ·. druh˘m najväã‰ím m. na Sl. Od 19. stor. úpadok, v súã. snahy o revi-talizáciu. Text. a drev. priem. B. ·.a tech. pamiatky v okolí zaradené doZoznamu svet. kult. dediãstva UNESCO;2. okr. v Banskobystrickom kraji; 292km2, v 15 obciach Ïije 16 937 obyv.(2006), 63,1 % v okr. m. Mal˘, riedkoosídlen˘ a hosp. veºmi slab˘ okr. zaberácentrálnu ãasÈ ·tiavnick˘ch vrchov.97,8 % Slováci. Napriek eur. v˘zn. ba-níckej a v˘r. tradícii je súã. hosp. základ -Àa slabá a v úpadku. Pokusy o revitalizá-ciu rozvojom sluÏieb cestovného ruchustále v zaãiatkoch. Text. a drev. priem.Poºnohosp. sa vyuÏíva 36,2 % úz.,58,5 % zalesnen˘ch. Okr. leÏí mimo hl. komunikácií, Ïivotné prostredie vys. úrovne al. vyhovujúce.
Cel˘ okr. leÏí v CHKO ·tiavnické vrchy.Okrem hist. pamiatok turisticky atraktív-ne j. (tajchy), Poãúvadlianske a i., zámokSv. Anton s poºov. múzeom.
vy‰‰í úz. celok na str. Sl.; 9 455 km2
(najväã‰í na Sl.), 654 668 obyv. (2008),13 okr., 515 obcí a 1 voj. obvod.V 24 m. Ïije 54,9 % populácie. Rozkla-dá sa na J str. Sl. medzi Nízkymi Tatra-mi a maì. hranicou. âlenit˘ povrchs pestrou geol. stavbou. Ekon. slab˘ kr.s veºk˘mi vnút. rozdielmi. Jeho hosp. ajpopulaãn˘m ÈaÏiskom je údolie Hrona;zaostávajú okr. na J a JV kr. (vysoká ne-zamestnanosÈ). Poºnohosp. produkujeobilniny, zemiaky, na J aj olejninya teplomilné plodiny. Stroj., hut., drev.,potr. priem. PríÈaÏlivá oblasÈ cest. ruchu(hory, b˘v. banské m.). Hustota osídle-nia v priemere 70 obyv./km2, najmenejna Sl., riedko osídlené najmä pásmostredohôr s lazmi. 84 % Slováci, 13 %Maìari, Rómov najviac v okr. RimavskáSobota (19 %). Najväã‰ie m. BanskáBystrica, Zvolen, Luãenec, RimavskáSobota.
obec v Banskobystrickom kraji v doline·tiavnick˘ch vrchov; 476 obyv. (2009).Staré banícke sídlo (doloÏené 1266) pat-rilo Banskej ·tiavnici. Barok. kostol(1745); klasic. drevená zvonica. V k. ú. 2 umelé vodné nádrÏe z 18. stor. (11,3a 2 ha), v súã. vyuÏívané na rekreáciu.
(aj Ban‰ell) sl. bás., prozaik, prekladateº,* 1850, † 1887 (samovraÏda); jedenz priekopníkov lit. realizmu na Sl.; pôso-bil ako vychovávateº, redaktor a ev. farár.1871 s P. O. Hviezdoslavom vydal alma-nach Napred, kt. signalizoval prekonanieneskorého romantizmu a nástup novejreal. generácie. V˘ber z bás. tvorby vy‰iel
v zb. Túhy mladosti (1886); hist. povesÈAtalanta (1873).
[ben-] sir, kanad. fyziológ, * 1891,† 1941 (pri let. ne‰Èastí); 1921 spolu s Ch. H. Bestom izoloval zo psej podÏa -lúdkovej Ϻazy inzulín, hormón zniÏujúcicukor v krvi. 1923 Nob. cena za med.(s J. J. R. Macleodom).
(odvodené od pojmu „ãlovek, ºudia“) sú-hrnn˘ názov pre vy‰e 400 afr. nár.a kmeÀov, kt. ob˘vajú str., v˘ch. a juÏ.Afr. (asi 100 mil.) a hovoria príbuzn˘mijaz. (bantuské jaz.). Z etnografickéhohºadiska 5 makroskupín: sev. B. v rovní-kovom daÏìovom pralese; centrálni B.(vlhké aj such‰ie savany od ústia r. Kon-go cez sev. Angolu aÏ do sev. Mozambi-ku); v˘ch. B. (na náhorn˘ch planináchKene a Tanzánie); juhozáp. B. (jz. Ango-la, Zambia a sev. Namíbia); juhov˘ch. B.(juÏ. Mozambik, Zimbabwe, Botswanaa juÏ. Afr.).
Banská Hodruša
Banskobystrický kraj
Banská Štiavnica
Banský Studenec
Banšel Koloman
Banting Frederick Grant
Bantuovia
BANSKÁ BYSTRICANámestie SNP
BANSKÁ ŠTIAVNICATrojičné námestie
BANTUOVIAžena s dieťaťom z Namíbie
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 64
(angl. Bantu Homelands) formálne auton.obl. (tzv. domoviny) zriadené v Juho-africkej republike v obd. apartheidu prebantuské nár. B. pôv. ozn. ako nár. ‰táty,mohli sa vyvíjaÈ prostredníctvom vnút.autonómie k úplnej nezávislosti. Priem.v b. poskytoval prac. príleÏitosti nepoº -nohosp. obyv. Vytvoren˘ch bolo 10 b.(rozloha 168-tis. km2), ‰tyri b. (Bophu -thatswana, Ciskei, Transkei, Venda) zís-kali od juhoafr. vlády ‰tatút nezávisl˘ch‰tátov, medz. neuznané.
(Adansonia digitata) afr. strom z ãeº.bombaxovité (Bombacaceae); vys. s bie-lym, mäkk˘m a ºahk˘m drevom, v su-chom obd. bez listov, opeºovan˘ neto -piermi. DuÏina plodov slúÏi ako potrava,olej zo semien sa vyuÏíva ako stolov˘a na v˘r. fermeÏí, drevo na stavbu kanoí.Kmene b. poskytujú pevné lyko, vláknaz plodov rastl. hodváb.
[z gréc. baptisterion] samostatná kaplnka,kt. v starokresÈ. a stredov. architektúre slúÏila na obrad krstu; v gréc.-rím. antikepriestor na horúci kúpeº.
[z gréc. baptistés – krstiteº] prot. cirkev,v kt. sa kladie dôraz na vedomé prijatiekrstu (ponorením), na autonómiu miest-neho zboru a na Bibliu ako jedinú smer-nicu os. Ïivota a viery. V 20. stor. vynikliaktívnou angaÏovanosÈou v evanjelizácii(B. Graham) a v hnutí za obã. práva (M. L. King). Od 1905 sa zdruÏujú voSvet. zväze b. (Baptist World Alliance).
[gréc.] st. jednotka tlaku; 1 bar =1 000 mbar (milibar). Nepatrí do jedno-tiek sústavy SI. Jed.tlaku je pascal (Pa); 1 bar = 105 Pa.
sl. film. reÏisér, produ-cent, cestovateº,* 1959; aut. filmovs tematikou zdolávaniaprír. prekáÏok a Ïivotaºudí v extrémnychpodmienkach, nositeºmnoh˘ch domácich a medz. ocenení.Z filmov: Kvapky potu a snehu (1986),Budhistick˘ Ladakh (1996), 118 dní v za-jatí ºadu (1998), Pururambo (2005), Te-puy (2005), Vysoké Tatry – divoãina za-mrznutá v ãase (2007).
sl. film. a telev. reÏisér, * 1924, † 1994;emigrácia do Kanady (1968), od 1969v Nem. Z filmov: PieseÀ o sivom holubovi(1961), Trio Angelos (1963), Zvony prebos˘ch (1965), medz. úspech Krotká(1968), Veãn˘ manÏel (1969), Tiny (1991).
(Sphyraenidae) ãeº. drav˘ch r˘b z raduostrieÏotvaré; 18 druhov, ãasto napádajúkorisÈ, kt. r˘chlo obÏerú ostr˘mi zubami;nebezpeãné aj pre ãloveka. Îijú prevaÏnev trop. moriach; jedin˘ v Eur. známydruh barakuda Sphyraena sphyraena.
(lat. Aries, skr. Ari) súhvezdie zvieratníka;viditeºné poãas jesenn˘ch a zimn˘ch no-cí. Okolo 150 pred n. l. v Àom leÏal bodjarnej rovnodennosti.
zariadenie na zaráÏanie rôz. predmetov(napr. pilót) do pôdy nárazmi ÈaÏkého
telesa dopadajúceho z v˘‰ky. B. sa deliana ruãné a strojové.
rak. u‰n˘ lekár, * 1876, † 1936; B. prí-znak a B. vy‰etrenie patria k vy‰etreniampri ochoreniach mozgu. Za práce o fy -ziol. a patológii vestibulárneho systémuvnútorného ucha 1914 Nob. cena.
Brázda
(angl. Barbados) ‰tát na rovnomennomostr. v Mal˘ch Antilách; 430 km2. âl. ‰tát Commonwealthu, ãlen OSNod 1966. Pobr. sãasti lemujú koralovéútesy, povrch tvorí mierne naklonená vá-pencová tabuºa, miestami zvlnená. Trop.oceánske podnebie je celoroãne príjemneteplé, zráÏky vsakujú do podloÏia, pretona ostr. nie sú stále toky. Takmer 282-tis. obyv. (2008), 92 % ãernosi. Vys. hustota zaºudnenia (647 obyv./ km2),hl. m. Bridgetown. PrevaÏne protestanti,jaz. angliãtina. Hlavou ‰tátu je brit. krá-ºovná zastúpená gen. guvernérom. Dvoj-komorov˘ parlament. Adm. ãlenenie: 11farností a hl. m. Hosp. ÈaÏí z rozvinutéhomedz. cestovného ruchu (roãne takmer1 mil. turistov). Okrem sluÏieb sa roz-vinulo bankovníctvo, z priem. najmä potr.,
text., stroj., elektrotech. Pestuje sa cukro-vá trstina, kukurica, bataty, banány. Me-nová jed. barbadosk˘ dolár (BBD).
(gréc. barbaroi, lat. barbari) u star˘ch Gré-kov pôv. ozn. Negrékov, cudzincov, kt.hovorili pre Grékov nezrozumiteºn˘m jaz.,protiklad civilizovan˘ch Helénov. U Ri-manov – nepriateºské nár. na S od hranícRímskej rí‰e. Dnes ozn. hrub˘ch, nevzde-lan˘ch ºudí, niãiteºov kult. hodnôt.
krycí názov voj. operácie prepadnutiaZSSR nacist. Nem. Akcia sa zaã. 22. 6. 1941, bola vedená ako bleskovávojna a velil jej mar‰al W. von Brau-chitsch, od decembra 1941 sám A. Hitler.
[gréc.] soli kys. barbiturovej pouÏívanéna lieãbu rôz. typov porúch spánku; dnesv tejto indikácii nahrádzané moder-nej‰ími lieãivami.
sv., kresÈ. muãenica; podºa legendyzo mrela 306v S˘rii. Jedna
zo 14 sv. pomocníkov, patrónka zlieva-ãov, baníkov a hutníkov, pokr˘vaãov, architektov a delostrelcov.
od 1968 ãasÈ Ko‰íc; 3 054 obyv. (2009).V˘zn. archeol. nálezisko, uvádza sa akonajst. sústavne osídlená obec SR. Nálezyod paleolitu po Veºkomoravskú rí‰u: po-hrebiská, opevnená osada. Got. kostolprestavan˘ v 20. stor.
[barse-] hl. m. ‰p. auton. komunity (Ka-talánsko); 1,6 mil. obyv. (2008). V Sta-rom m. ‰irok˘ bulvár (La Rambla), got.katedrála, chrámy Santa María del Mar,Sagrada Familia (arch. A. Gaudí), paláce,múz. (Picasso, Miró). V˘zn. prístav;text., automobilov˘, stroj., elektrotech.,chem., priem.; lodenice. 1992 OH. Zal.pred príchodom Rimanov, po spojenís Aragónskom 1137 hl. m. kráºovstva.
sl. dramatik a prozaik, * 1909, † 1953;popredn˘ predstaviteº dram. tvorby naSl. v medzivoj. obd. 1942 zanechal povo-lanie ev. kÀaza a pôsobil ako tajomníkSl. nár. kniÏ. Ako prv˘ sl. dramatik savysmieval karieristom a poukázal na ne-gatívne javy v spol. Z diela: román Îelez-né ruky (1948), pre mládeÏ Husliãky z ja-
vora (vy‰iel aÏ 1957), dráma3 000 ºudí (1934), âlovek, kto-rého zbili (1936), Matka(1943), spoloã. satira Mastn˘hrniec (1941).
amer. fyzik, * 1908, † 1991;1949 objavil tranzistorov˘ java rozhodujúcou mierou sa po -dieºal na v˘voji tranzistora;1956 Nob. cena (s W. H. Brat-tainom a W. B. Shockleyom).Za objav kvantovomech. v˘zna-mu supravodivosti 1972 ìal‰iaNob. cena (s L. N. Cooperoma J. R. Schriefferom).
1. okr. m. v Pre‰ovskom krajiv Ondavskej vrchovine; 33 000 obyv.(2009). Obuv., potr., drev., stroj. priem.
Bárány Robert
Barazdaláš
Barbados
barbari
Barbarossa
barbituráty
barakudovité
Baran
baranidlo
Barabáš Stanislav
baptistérium
baptisti
bar
Barabáš Pavol
baobab dlaňovitý
Barbora
Barca
Barcelona
Barč-Ivan Július
Bardeen John
bantustany
Bardejov
65Bardejov
B
PAVOL BARABÁŠ
BARBADOSautomobil v národných farbách počas osláv Dňa nezávislosti
BAOBAB DLAŇOVITÝv austrálskombuši
Barbados – dejiny
1518 ostrov obja-vený španiel-skymi moreplavcami
1627 začiatky britskej kolonizácie1630 pestovanie cukrovej trstiny,
dovoz otrokov z Afriky1652 – 1966 britská korunná kolónia1838 zrušenie otroctva1958 – 62 člen Západoindickej federácie1966 vyhlásenie nezávislosti v rámci
Commonwealthu; prijatie novejústavy; člen OSN
1967 člen OAŠ1994 – 2008 premiérom O. Arthurod 1996 generálnym guvernérom
C. S. Husbandsod 2008 premiérom D. Thompson
BARBADOS
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 65
Hist. jadro MPR: súbor hodnotn˘chstredov. objektov, got. Chrám sv. Egídia(NKP), ranoren. radnica, hradby z 15. stor., got. a ren. domy na námestí.Bardejovské Kúpele s lieãiv˘mi prame-Àmi. Skanzen. DoloÏen˘ 1247, zaã. 14.stor. príchod nem. kolonistov, od 1376slobodné kráº. m., jedno z najv˘zn. na v˘ch. Sl. Remeslá, obchod, kult. roz-voj (tlaãiareÀ 1579). Neskor‰í úpadok za-stavila aÏ novodobá industrializácia. Hist. jadro 2001 zapísané do Zoznamusvet. kult. dediãstva UNESCO; 2. okr. v Pre‰ovskom kraji; 937 km2,v 86 obciach 76 543 obyv. (2006),44,4 % v okr. m. Rozprestiera sa na vr-chovinách a hornatinách fly‰ového pásmaZápadn˘ch Karpát a V˘chodn˘ch Kar-pát, oddelen˘ch r. Topºa a jej prítokmi.Osídlenie rovnomerné, prevaÏne v ma -l˘ch obciach. Okrem Slovákov (90,7 %)Rusíni a Ukrajinci (spolu 4,5 %) a Ró-movia (4,2 %). Hosp. základÀa málorozvinutá, sústredená v okr. m. Stroj.,obuv., potr. a drev. priem. Poºnohosp. sa vyuÏíva 49,4 % úz. (prevaÏujú lúkya pastviny, na ornej pôde sa pestujú naj -mä obilniny, zemiaky a ºan); chov hov.dobytka a o‰ípan˘ch, 41 % zalesnen˘ch.Relat. vys. zastúpenie individuálnych roº -níkov. Cestn˘ hraniãn˘ priechod do Poº.Îivotné prostredie zväã‰a vys. úrovne.Bardejovské Kúpele. V 7 obciach pozoru-hodné drevené kostolíky.
ãasÈ Bardejova, 4 km sev. od mesta. Kú-peºné objekty a zariadenia, krytá koloná-da, domy a vily zväã‰a z 19. stor. Balneo-terapia vyuÏíva 10 studen˘ch miner. pra-meÀov. Lieãba chorôb tráviacej sústavy,látkovej premeny, d˘chacích ciest. Letnékoncerty, ·ari‰ské múz. ºud. arch. V par-ku dreven˘ kostol z 18. stor., premiest-nen˘ z obce Mikulá‰ov.
fr. film. hereãka,* 1934; na prelome50. a 60. rokov je-den z dobov˘ch ero-tick˘ch symbolov.Z filmov: ...a Bohstvoril Ïenu (1956),Súkromn˘ Ïivot(1962), Viva Maria!(1965), Keby bol DonJuan Ïenou (1973).
[fr. barrée – zatvoren˘] hmat s jedn˘mprstom (ukazovákom) poloÏen˘m cezv‰etky (hmatníkové) struny pri hre na lutnu, gitaru al. violonãelo, ão umoÏ -Àuje akordickú hru vo vy‰. polohách.
dutá miera pouÏívaná v USA a VB: 1 b.(brit.) = 36 galónov = 163,6 l; 1 b. (amer.)= 115,63 l (pre suché sypké substancie),resp. 119,24 l (pre kvapaliny). Pre ropua benzín v oboch krajinách 1 b. = 158,76 l.
sl. speváãka (mezzosopranistka), * 1935;v˘zn. predstaviteºka sl. vokálneho umenia60. a 70. rokov 20. stor. Od 1958 sólist-ka Opery SND, 1969 – 72 Mest. operyv Linzi. Z úloh: Popolu‰ka, JeÏibaba (Ru-salka), Carmen, Grófka (Piková dáma).Bohatá koncertná ãinnosÈ.
koralov˘ útes v podobe mohutného valu,od pevniny oddelen˘ útesov˘mi kanálmi,dlh˘ aj tisícky km. Najväã‰ím b. ú. jeVeºká koralová bariéra pri sv. pobr. Aus-trálie.
(baryum, zn. Ba) chem. prvok zo skup.kovov alkalick˘ch zemín, prot. ã. 56,oxidaãné ã. II, relat. at. hm. 137,3, hus-tota 3,62 g . cm–3; striebroleskl˘, tepl. to-penia 725 °C, tepl. varu 1 646 °C.V prír. sa vyskytuje ako baryt a witherit.Zlúã.: vo vode nerozpustn˘ síran bárnat˘BaSO4 sa v jemnej ãistej forme pouÏívaako biela farba, aj ako kontrastná látkapri röntgenovaní Ïalúdka a ãriev a prísa-da pri v˘r. papiera. Chróman bárnat˘BaCrO4 slúÏi ako Ïltá farba pre maliarov,na farbenie keramiky, skla a pod.
[bákla] brit. fyzik, * 1877, † 1944; obja-vil charakteristické rtg. spektrá che-mick˘ch prvkov, polarizáciu rtg. Ïiareniaa zák. jeho rozptylu. 1917 Nob. cena.
juhoafr. lekár, kardiochirurg, * 1922,† 2001; prof. na univ. v Kapskom Meste,ako prv˘ uskutoãnil úspe‰nú transplantá-ciu srdca (1967).
[bárns] angl. prozaik, * 1946; aut. post-mod. románov in‰pirovan˘ch magick˘mreal. Z diela: Metroland (1981), Flau -bert’s Parrot (1984), Arthur & George(2005).
[bárnem] amer. podnikateº v obl. div.a cirkusu, „krẠhumbugu“, * 1810,† 1891; majster a symbol neserióznej, no vys. úãinnej „barnumskej“ reklamy.Napísal autobiografiu.
[port.] sloh eur. um. od konca 16. dokonca 18. stor., pôv. z Tal. Jeho ideo -v˘m zákl. bola protireformáciaa absolutizmus. Vo v. u. a arch. je pre b. príznaãné stie-ranie hraníc medzi arch., plastikoua maºbou, cieºom bolo vytvoriÈ jednotn˘spoloãn˘ um. úãinok. Maºba sa stávailuzionistickou a predstiera plastické prv-ky, arch. pouÏíva maºbu napodoben˘chãlánkov na zv˘‰enie pôsobivosti. B. dávaprednosÈ asymetrick˘m formám, vykle-nut˘m a vydut˘m zaobleniam, nadsa-den˘m proporciám, priestorovo rozvi-nut˘m gestám, efektn˘m perspektívam.V mal. Caravaggio prekonal predchá -dzajúci sloh manieriz-mus, zaviedol takmer na-turalizmus. Popri Àompracovali Carracciovci,kt. obrazy, naopak, pred-stavovali idealizujúci,uhladen˘ ‰t˘l (bolonská‰kola). Vo Flámskupôsobili P. P. Rubens, A. van Dyck a J. Jor -daens, v Hol. Rem-brandt, F. Hals, Vermeervan Delft. ·p. majstramib. boli D. Velázquez, B. Murillo, F. de Zurba-rán. Vo Fr. zastupujú b. N. Poussin a C. Lorrain,v nem. krajinách vynikliako maliari oltárnychobr. a freskári M. Gün -ther a F. A. Maulbertsch,v Tal. bol predstaviteºomb. L. Bernini. Na Sl. b.vrcholil v rokoch 1670 aÏ1740, prejavoval sa najmäv kat. sakrálnej arch.a mal. v˘zdobe kostolov.V hud. je pre b. charakt.v˘razná melodika skla -dieb, pátos, chromatika,svojrázna rytmika. Za -ãiatky opery, oratória,kantáty, z typ. foriem:fúga, toccata. Hl. pred-stavitelia: C. Montever-di, A. Corelli, J. S. Bach,G. F. Händel.
[gréc.] prístroj na meranie tlaku vzduchu.OrtuÈov˘ b. (princíp objaven˘ E. Torri-cellim, 1643) spoãíva vo zvislej, zhorauzavretej sklenenej trubici dlhej asi 85 cm,naplnenej ortuÈou; jej spodn˘, otvoren˘koniec je ponoren˘ do nádobky s ortuÈou.Tlak vzduchu udrÏuje ortuÈov˘ stæpecv rovnováhe. Pri hor. konci trubice vznikávzduchoprázdny priestor (Torricelliho vá-kuum). Hladina ortuti v trubici v závislos-ti od tlaku vzduchu stúpa al. klesá, tlakvzduchu moÏno odãítaÈ na stupnici. Za normálny tlak vzduchu sa povaÏuje1 013,25 hPa. Aj aneroid.
[v starej hornonemãine baro – slobodn˘muÏ] pôv. ãlen panovníckej druÏiny, od15. stor. najniωí titul príslu‰níka vys.‰ºachty.
[-kija] najv˘zn. prístav v sev. Kolumbii,na ºavom brehu r. Magdaléna, 20 km od ústia do Karibského mora; hl. m. dpt.Atlántico; 1,1 mil. obyv. (2006). Rozvi-nut˘ priem.; lodenice.
[beri] sir, ‰kót. dramatik a románopisec,* 1860, † 1937; klasikou svet. detskej lit.sa stala jeho hra Peter Pan (sl. 1967), kt. sa doãkala aj viacer˘ch prozaick˘cha film. adaptácií.
[beri] sir, angl. arch., * 1795, † 1860; hl. dielo: novogot. budova parlamentuv Lond˘ne (1804 – 52) s A. W. Pugi-nom.
(barterov˘ obchod) druh obchodovania(najmä v zahr. obch.), pri kt. sa platí zatovar tovarom; v˘menn˘, kompenzaãn˘obchod.
sl. sochár, * 1888, † 1979; v˘zn. predsta-viteº sl. soch. v medzivoj. a povoj. obd.Aut. komorn˘ch diel z mramoru a dreva,búst v˘zn. umelcov, náhrobn˘ch pomní-kov. V ranom obd. sa in‰piroval bibl.motívmi, neskôr aj ºud. um., stvárÀovalsoc. a voj. námety. Z diela: Jób, Hlavasmútiacej Ïeny, Parti-zán, Oãovanka.
sl. sochár, * 1922; synJ. Bártfaya. TvorcakoláÏí, pamätn˘ch me-dailí a Ïánrovo rôzno-rod˘ch soch. diel, por-trétnych (J. Smrek)a komorn˘ch plastík,monumentálnych súso‰í Nad hrobom bo-jovníka (bratislavsk˘ Slavín), Pomník ví-
Bardotová Brigitte
baré
barel
Baricová Ľuba
bariérový útes
bárium
Barkla Charles Glover
Barnard Christiaan Neethling
Barnes Julian
Barnum Phineas Taylor
barok
barometer
barón
Barranquilla
Barrie James Matthew
Barry Charles
barter
Bártfay Július
Bártfay Tibor
Bardejovské Kúpele
BRIGITTE BARDOTOVÁveľká ochrankyňa zvierat
BAROKExtáza sv. Terezy od Berniniho
TIBOR BÁRTFAY
BARDEJOV
B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 66