Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Ing. Zuzana Gregorová

Modelové prístupy k formovaniu základných faktorovkonkurencieschopnosti a kvantifikácia vplyvu na efektívnosť

vývozu vybraných agrokomodít

Nitra, 2005

Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Ing. Zuzana Gregorová

Autoreferát dizertačnej práce

Modelové prístupy k formovaniu základných faktorovkonkurencieschopnosti a kvantifikácia vplyvu na efektívnosť

vývozu vybraných agrokomodít

na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctorv odbore doktorandského štúdia: 62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomikyv špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesnéhohospodárstva

Miesto a dátum: Nitra 2005

Dizertačná práca bola vypracovaná v dennej a externej forme doktorandského štúdia naKatedre manažmentu a marketingu Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskejpoľnohospodárskej univerzity v Nitre

Predkladateľ: Ing. Zuzana Gregorová Katedra manažmentu a marketingu FEM SPU

Školiteľ: doc. Ing. Mária Hambalková, CSc. Katedra manažmentu a marketingu FEM SPU

Oponenti:

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

Autoreferát bol rozoslaný: .....................................................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná ............................ o ............. h. pred komisiou pre

obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia, vymenovanou predsedom

spoločnej odborovej komisie dňa.............................

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesnéhohospodárstva na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

.............................................prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

dekan FEM predseda spoločnej odborovej komisie

OBSAH

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY 42 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA I V ZAHRANIČÍ 4

2.1 Svetové vinohradníctvo a vinárstvo 4 2.2 Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo 4 2.2.1 Zahraničný obchod s hroznom a vínom 5 2.2.2 Legislatívne aspekty vinohradníctva a vinárstva na Slovensku 5 2.2.3 Pozícia slovenského vinohradníctva a vinárstva po vstupe SR do EÚ 5 2.3 Konkurencieschopnosť, konkurenčná výhoda 6 2.3.1 Faktory konkurencieschopnosti a modelové prístupy formovania faktorov konkurencieschopnosti 63 CIEĽ A METODIKA 7 3.1 Cieľ práce 7 3.2 Metodika práce 7 3.2.1 Matica politík PAM (Policy Analysis Matrix) 8 3.2.2 Kvantifikácia vplyvu faktorov konkurencieschopnosti na efektívnosť vývozu hrozna a vína 124 VÝSLEDKY A DISKUSIA 14 4.1 Matica analýz politík produkcie hrozna 15 4.1.1 Ukazovatele nominálnej ochrany 15 4.1.2 Ukazovatele efektívnej ochrany 15 4.1.3 Ukazovatele komparatívnych výhod 15 4.2 Kvantifikácia vplyvu základných faktorov na efektívnosť vývozu hrozna a vína 16 4.2.1 Zahraničný obchod s muštovým hroznom 16 4.2.2 Zahraničný obchod s vínom 16 4.3 Porterov diamant 185 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE 196 ZÁVER 207 POUŽITÁ LITERATÚRA 21

4

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY

Celosvetová výmera viníc predstavuje približne 7,4 mil. hektárov. V Európe sa nachádza60 % viníc, z nich asi dve tretiny v štátoch Európskej únie. Európa sa podieľa na celosvetovejprodukcii vína objemom 60 mil. ton, čo je asi 60 % z celkovej produkcie. Celková spotrebavína vo svete sa odhaduje na 220 miliónov hektolitrov a stagnuje. Produkcia vína rastiea prevyšuje dopyt o 40 – 50 mil. hl. Ešte začiatkom 90. rokov bolo Slovensko vo výrobe vín prebytkové. To, čo saneskonzumovalo doma, smerovalo najmä na český trh. Súčasná produkcia vína na domácuspotrebu nepostačuje a približne toľko, čo sa predtým vyvážalo, treba doviesť. Dôvodovpoklesu výroby vína je viacero. Predovšetkým upadlo pestovanie hrozna. Výmera vinohradovsa niekoľko rokov znižovala, mnohé z nich nik neobrába a neobnovuje.

2 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMAI V ZAHRANIČÍ

Globalizácia je jedným z determinujúcich faktorov vývoja národného hospodárstva. Jejvonkajšie prejavy sú veľmi rôznorodé, často ťažko identifikovateľné, ale ich vplyv na celýhospodársky systém je čoraz dominantnejší. Každodenný ekonomický život podľaHambalkovej (2002) dokazuje, že jednotlivé kolá medzinárodnej ekonomickej súťaže nasvetových trhoch, ktoré sú vlastne finálnym vyústením v produkcii tovarov a služiebv národných ekonomikách, majú skoro stále tých istých víťazov v podobe najvyspelejšíchtrhových ekonomík a najsilnejších nadnárodných spoločností.

2.1 SVETOVÉ VINOHRADNÍCTVO A VINÁRSTVO

Mnoho storočí víno predstavovalo hlavne európsky produkt. Viac ako 60 % celkovejsvetovej produkcie, spotreby a obchodu s vínom sa stále nachádza v Európe, zvyšokpredstavujú hlavne nové svetové vinárske krajiny (USA, Austrália, Argentína, Čile, NovýZéland a Uruguaj), ktoré v rokoch 1980 – 1990 zvýšili svetový export z 3 na 16 percent. Najväčšími európskymi producentmi hrozna boli Francúzsko a Taliansko. Do roku 1999zvyšovali plochy vinohradov a tým aj objem produkovaného hrozna. Nadprodukcia vína,pokles spotreby a exportu vína boli príčinou, prečo sa u nich od roku 2000 objem vyrobenéhohrozna postupne zmenšoval. Naopak noví svetoví producenti vína (USA, Argentína, Čile,JAR) začali zvyšovať svoj podiel na trhu s vínom, rozširovali plochy vinohradov a produkciuhrozna. Produkcia vína vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku bola vysoká, avšak spotreba vínarokmi klesala. Dôvodom poklesu spotreby vína v týchto krajinách je aj fakt, že ľudia meniaživotný štýl, mladí ľudia uprednostňujú konzumáciu piva, rastie boj proti alkoholizmu, platiaprísne pravidlá na reklamu alkoholických nápojov (Francúzsko).

2. 2 SLOVENSKÉ VINOHRADNÍCTVO A VINÁRSTVO

Vinohradnícke oblasti Slovenska sa podľa európskej rajonizácie zaraďujú do zóny B(Hronský, 2001). Celkovo šesť vinohradníckych oblastí so štyridsiatimi vinohradníckymi rajónmireprezentujú na začiatku tretieho tisícročia plochu 20 000 hektárov rodiacich vinohradov.

5

Podľa ŠÚ SR v roku 2003 sa plocha vinohradov medziročne zväčšila o 195 ha. PodľaVÚEPP (2004) bola v roku 2003 výmera vinohradov v SR 17 551 ha. Z celkovej plochy tvorili nerodiace vinohrady 4 479 ha (25 %). Rodiace vinohrady malirozlohu 13 072 ha. Z plochy rodiacich vinohradov pripadlo na muštové odrody 12 677 ha(97,1 %). V roku 2003 sa urodilo na Slovensku 65 955 ton hrozna, z toho muštového 69 546 ton(97,1% z celkovej produkcie). Celková plocha vinohradov so stolovými odrodami klesla za sledované obdobie rokov1994 – 2003 o 60 % a v roku 2003 tieto vinohrady predstavovali celkovú plochu 289 ha.

2.2.1 ZAHRANIČNÝ OBCHOD S HROZNOM A VÍNOM

Vzhľadom na zabezpečenie ponuky pre domácu spotrebu bolo Slovensko nútené víno ahrozno dovážať. Podľa údajov VÚEPP (2004) v roku 2003 v zahraničnom obchode sostolovým hroznom má SR záporné saldo. Dovoz v 2003 prevýšil vývoz o 7 105 t, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu– 218 441 tis. Sk. Najväčšie množstvo tejto komodity sa doviezlo z Talianska (67,1 %) a zGrécka (18,0 %). Vývoz stolového hrozna zo Slovenska smeroval hlavne do Českejrepubliky, kde sa vyviezlo 97,7 % z celého objemu. V obchode s muštovým hroznomdosiahlo v roku 2003 Slovensko kladné saldo 62 905 tis. Sk a vývoz prevýšil dovoz o 3 034 t.

V roku 2003 sa na Slovensko doviezlo 139 481 hl vína a vyviezlo sa 128 230 hl. Najväčšípodiel na dovoze má dovoz vína nad 2 litre, ktorý z celkového množstva dovezeného vínapredstavuje 63,9 %. Tohto vína sa doviezlo 89 181 hl v hodnote 113 477 tis. Sk. Vývoz sarealizoval v množstve 88 359 hl a v hodnote 173 988 tis. Sk.

2.2.2 LEGISLATÍVNE ASPEKTY VINOHRADNÍCTVA A VINÁRSTVA NASLOVENSKU

Zákonom 182/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve vstúpili do platnosti podmienkyorganizovania spoločného trhu podľa nariadenia Európskych spoločenstiev. Norma stanovujerozdelenie vinohradníckych oblastí, podmienky výroby vína a zavádza povinnosť registrovaťvinohrady, nahlasovať úrodu, začiatok a koniec výroby.

2.2.3 POZÍCIA SLOVENSKÉHO VINOHRADNÍCTVA A VINÁRSTVA POVSTUPE SR DO EÚ

Slovensko vstúpilo do EÚ s vinicami na ploche zhruba 22 tis. hektárov. Vychádzajúcz údajov Poľnohospodárskej platobnej agentúry (2004), konkurencia v Európe je vysoká.Podmienkou prežitia bude rast hektárových úrod zo súčasných 5 ton na európsky prijateľných7 až 10 ton a rast kvality bielych a červených vín. Všetci vinohradníci by mali mať svojevinice zaregistrované. Únia stanovila striktné pravidlá na obnovu viníc. Zákaz výsadby bude platiť do roku 2010, čo sa však nevzťahuje na vyklčované vinice.Takých je na Slovensku asi 2,5 tis. hektárov.

6

2.3 KONKURENCIESCHOPNOSŤ, KONKURENČNÁ VÝHODA

Pojem konkurencieschopnosť nemožno univerzálne vyjadriť (Banse a kol., 1999) jednýmukazovateľom, alebo definíciou konkurencieschopnosti. Existuje mnoho definícií prekonkurencieschopnosť, ktoré sú aplikované na rôzne organizačné a teritoriálne jednotky(firma, sektor / priemysel, trhový podiel / náklady).

Podľa zdrojov OECD (1998) sa pod pojmom konkurencieschopnosť chápe schopnosťspoločností, odvetví, regiónov, národov a nadnárodných celkov generovať relatívne vysokéúrovne príjmov z výrobných faktorov, ale aj ich využitie na udržateľnej úrovni v súčasnomkonkurenčnom prostredí.

2.3.1 FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI A MODELOVÉ PRÍSTUPYFORMOVANIA FAKTOROV KONKURENCIESCHOPNOSTI

Štyri faktory podrobne analyzované Porterom (1996) a neskôr použité Donnellym,Gibsonom a Ivancevichom (1997), ktoré tvarujú konkurencieschopnosť sú:

▪ výrobné faktory,

▪ dopyt,

▪ závislosť medzi výrobnými faktormi a dopytom,

▪ podporné odvetvia, podniková stratégia, štruktúra a rivalita.

Model Porterovho diamantu vyjadruje vplyv lokálneho podnikateľského prostredia nakonkurenciu prostredníctvom štyroch vzájomne pôsobiacich faktorov v „diamante“: výrobnéfaktory (náklady a kvalita inputov), podmienky dopytu (náročnosť domácich zákazníkov),strategické prostredie firmy a rivalita (povaha a intenzita konkurenčného prostredia)a nadväzné a podporné odvetvia (lokálny rozsah dodávateľov a nadväzných odvetví).

Na meranie konkurencieschopnosti a komparatívnej výhody v poľnohospodárstve bolivytvorené aj ďalšie prístupy. Niektoré prístupy merajú konkurencieschopnosť a komparatívnu výhodu priamo použitím ekonomických modelov, ktoré zisťujú vzájomnépôsobenie domácich zdrojov, produkčných technológií, dopytu po produkte a vládnychintervencií. Niekoľko modelov bolo vytvorených na zodpovedanie špecifických otázoko poľnohospodárskej produkcii. Tieto modely vyžadujú veľké množstvo údajov a analýz aboli určené pre ďalší vedecký výskum alebo rozhodovanie o politike štátu (Masters, 1995). Matica politík PAM vytvorená Monkom a Pearsonom (1989) je jedným z takýchtomodelov. Matica PAM obsahuje údaje na počítanie faktorov nominálnej ochrany, pomerudotácií výrobcom, komparatívnych výhod, súkromných nákladov, prínosov spoločenskýchnákladov.

7

3 CIEĽ A METODIKA PRÁCE

Vinohradníctvo ako odvetvie poľnohospodárskej výroby má na Slovensku svoj ekologickýa krajinotvorný význam. Jedným zo svetových trendov rozvoja vinohradníctva je jehopostupná ekologizácia, ktorej cieľom je dosiahnuť vysokú kvalitu hrozna, kvalitných nápojova výberových vín. Slovensko nepatrí medzi svetových producentov hrozna, súčasná výmeravinohradov tvorí 0,97 %.

3.1 CIEĽ PRÁCE

Cieľom dizertačnej práce bolo zvolenými modelovými prístupmi formovať základnéfaktory konkurencieschopnosti a kvantifikovať ich vplyv na efektívnosť vývozu vybranýchagrokomodít. Cieľ práce bol rozdelený do nasledovných čiastkových cieľov:

1. definovať model matice politík PAM a základné faktory konkurencieschopnostiprodukcie hrozna na Slovensku,

2. zostaviť a naplniť PAM maticu vstupnými údajmi a vypočítať základné faktorykonkurencieschopnosti,

3. prostredníctvom Porterovho diamantu formovať základné faktorykonkurencieschopnosti slovenského vinohradníctva a vinárstva,

4. definovať ukazovatele konkurenčných výhod pre zahraničný obchod s hroznoma vínom,

5. vypočítať ukazovatele konkurenčných výhod pre zahraničný obchod Slovenskas hroznom a vínom.

3.2 METODIKA PRÁCE

Analýzou faktorov konkurencieschopnosti a kvantifikáciou ich vplyvu na efektívnosťvývozu hrozna a vína v sledovanom období rokov 1998 – 2003 vzniklo niekoľko hypotéz:

1. Bolo efektívne v rokoch 1998 – 2003 produkovať hrozno v daných trhových aekonomických podmienkach na Slovensku? - hypotézu potvrdil, resp. vyvrátil model matice politík PAM,

2. Ak nebolo efektívne produkovať hrozno v sledovanom období v daných trhových aekonomických podmienkach, bolo by efektívnejšie pre slovenských producentovhrozna predať domácu surovinu na zahraničnom trhu a pre slovenských výrobcov vínakúpiť surovinu v zahraničí a z nej vyrobiť víno? – hypotézu potvrdila, resp. vyvrátila analýza zahraničného obchodu s hroznom,

3. Ak si slovenskí producenti vína dopestovali základnú surovinu, alebo kúpili surovinuod slovenského pestovateľa, či doviezli hrozno zo zahraničia pre produkciu vína, boliv sledovanom období konkurencieschopní na zahraničnom trhu s vínom? – hypotézu potvrdila, resp. vyvrátila analýza zahraničného obchodu s vínom.

8

3.2.1 MATICA POLITÍK PAM (POLICY ANALYSIS MATRIX)

Použitie matice politík PAM bolo využité v slovenských podmienkach na hodnoteniekonkurencieschopnosti produkcie pšenice, jačmeňa, kukurice, repky olejnej, cukrovej repy,zemiakov, liehovarníckeho, vinárskeho, pivovarníckeho a sladovníckeho priemyslu. Použitie tohto modelu zatiaľ nebolo použité na formovanie základných faktorovkonkurencieschopnosti produkcie hrozna.

Výsledkom matice PAM boli dve rovnice (Schéma 1):

1. Rovnica ziskovosti (1. a 2. riadok matice). Zisky boli definované ako rozdiel celkovýchpríjmov a nákladov produkcie. Náklady pozostávali z obchodovateľných vstupov (náklady nazákladnú surovinu, ostatný materiál, energiu, opravy a udržiavanie a ostatné priame náklady)a domácich faktorov (práce a kapitálu). Ziskovosť bola vyjadrená v súkromnýcha ekonomických cenách.2. Rovnica vplyvu rozdielností spôsobených politikami a zlyhaním trhu (3. riadokmatice). Výsledkami matice bolo možné poukázať na oblasť transferov zapríčinenýchexistujúcimi politikami a na vlastnú efektívnosť systému, resp. komparatívne výhody.

Schéma 1 Základná matica PAMNáklady

Výnosy Obchodovateľnévstupy

Domácefaktory

Zisk

Trhové ceny A B C D Private Prices

Ekonomickéceny

E F G H EconomicPrices

Transfery I J K L PolicyTransfer

Tradable Inputs DomesticFactorsRevenues

CostsProfits

Prameň: Matošková, 2002Pozn.: 1. Súkromné ceny (deformované ceny). Alternatívnymi označeniami pre súkromné ceny sú trhové ceny,finančné ceny, domáce ceny a pozorované ceny. 2. Ekonomické ceny (ceny nedeformované, bez vplyvuagrárnych politík a trhových deformácií). Alternatívnymi označeniami pre ekonomické ceny sú spoločenskéceny, optimálne ceny, tieňové ceny, účtovnícke ceny, sociálne ceny, ceny príležitostných nákladov a hodnotahraničného fyzického produktu. 3. Efekt divergencie = efekt odchýlok.

Matica PAM umožnila vypočítanie faktorov konkurencieschopnosti: ziskovosť, nominálna miera ochrany pre výstupy, pomeru dotácií výrobcom, nominálna miera ochrany pre vstupy, efektívna ochrana, komparatívne výhody, súkromná rentabilita.

9

3.2.1.1 Ukazovatele nominálnej ochranyKoeficient nominálnej miery ochrany – NPC (Nominal Protection Coeffient),

• ukazovateľ berie do úvahy zdaňovanie a dotácie,• vypočítava sa samostatne pre vstup (NPCI) a výstup (NPCO),• meria dopad politiky na ceny výstupov (NPCO) a vstupov (NPCI),• vyjadruje podiel ceny vstupu/výstupu na domácom trhu k cene toho istého

vstupu/výstupu na hranici za použitia oficiálneho výmenného kurzu,• nevýhodou je, že nezohľadňuje vládnu politiku, ktorá vplýva na dôchodok producenta

mimo vplyvu domácich cien.

Koeficient nominálnej miery ochrany pre výstupyVypočíta sa podľa vzorca NPCO = A/E,

• ak NPCO>1, aktuálna trhová cena výstupu je vyššia ako ekonomická cena výstupu,ide o implicitnú ochranu producenta a zdaňovanie spotrebiteľa,

• ak NPCO<1, aktuálna trhová cena výstupu je nižšia ako ekonomická cena výstupu, ideo implicitné zdaňovanie producenta a ochranu (dotovanie) spotrebiteľa,

• ak NPCO=1, ide o neutrálnu štruktúru ochrany.

Koeficient nominálnej miery ochrany pre vstupyVypočíta sa podľa vzorca NPCI = B/F,

• ak NPCI>1, aktuálna trhová cena obchodovateľných vstupov je vyššia ako ichekonomická cena, ide o implicitné zdaňovanie používania obchodovateľného vstupu,

• ak NPCI<1, aktuálna trhová cena vstupov je nižšia ako ich ekonomická cena, ideo implicitnú podporu používania obchodovateľného vstupu,

• ak NPCI=1, ide o neutrálnu štruktúru ochrany.

3.2.1.2 Ukazovatele efektívnej ochranyKoeficient efektívnej ochrany – EPC (Effective Protection Coefficient)Vypočíta sa podľa vzorca EPC = (A-B)/(E-F),

• ak je EPC>1, naznačuje priamu ochranu (štátne intervencie) u domácich producentov,čo má za následok pozitívnu stimuláciu výrobcov; v ekonomike je nadprodukcia.Rastúce trhové ceny sú vyššie ako ekonomické ceny, zisk vyjadrený v trhovýchcenách je vyšší ako by bol bez vplyvu politík. Ide o pozitívnu ochranu,

• ak EPC<1, ide o demotiváciu domácich výrobcov, ktorí budú naďalej vyrábať danúkomoditu len v tom prípade, ak budú produkovať efektívnejšie ako zahraničnívýrobcovia. V ekonomike je nedostatočný objem produkcie. Zisk vyjadrenýv trhových cenách je nižší ako by bol bez vplyvu politík (ak však EPC<0, jehohodnota nie je jednoznačne interpretovateľná),

• ak EPC=1, ide o neutrálnu štruktúru ochrany – výrobcovia nie sú ani favorizovaní, anidiskriminovaní,

• NPC a EPC nezahŕňajú transfery zapríčinené politikami domácich faktorov.

Koeficient EPC berie do úvahy kombinované účinky cenových deformácií na trhoch sovstupmi a výstupmi. Koeficient:

• meria celkový dopad uvedených vplyvov na producenta (celkový efekt opatrení natrhoch obchodovateľných tovarov),

• je mierou politických transferov obchodovateľných vstupov a výstupov,

10

• je pomerom aktuálnej pridanej hodnoty k pridanej hodnote v podmienkach dobrefungujúceho trhu bez deformácií,

• poukazuje na to, aký vplyv majú politiky na pridanú hodnotu,• v porovnaní s NPC zahŕňa dane a dotácie na vstupy aj výstupy.

Koeficient ziskovosti – PC (Profitability Coefficient)Vypočíta sa podľa vzorca PC = D/H,

• ak PC = 1, deformácie neexistujú, alebo sa vzájomne rušia.

Čistý transfer (zisk = D - H) nemôže byť použitý pre porovnanie medzi systémamiprodukujúcimi rôzne výstupy. Z uvedeného dôvodu bol zavedený koeficient ziskovosti (schéma2), ktorý

• meria motivačný účinok všetkých politík týkajúcich sa obchodovateľných vstupov,výstupov a domácich faktorov (na rozdiel od EPC a NPC nezahŕňa aj transferdomácich faktorov),

• je definovaný ako pomer čistého zisku v súkromných cenách a čistého ziskuv ekonomických cenách,

• jeho použiteľnosť je obmedzená, ak súkromné alebo ekonomické zisky sú záporné,• poukazuje na rozsah, akým súkromné zisky prevyšujú ekonomické zisky (napr. ak

PC = 3, politické transfery a trhové deformácie spôsobujú, že súkromné zisku súv porovnaní s ekonomickými ziskami trikrát vyššie).

Schéma 2 Interpretácia koeficientu ziskovosti (PC)D H Interpretácia koeficientu PC

+ + Produkcia komodity je zisková pri nedeformovanom a aj prideformovanom trhuPC+

- - Produkcia komodity je stratová pri nedeformovanom a aj prideformovanom trhu

+ - Produkcia komodity je stratová pri nedeformovanom trhua zisková vplyvom deformácií na deformovanom trhu PC-

- + Produkcia komodity je zisková pri nedeformovanom trhua stratová pod vplyvom deformácií na deformovanom trhu.

Prameň: Monke – Pearson, 1989

Pomer dotácií výrobcom – SPR (Subsidy Ratio to Producers)Vypočíta sa podľa vzorca SPR = L/E,

• je podielom čistého transferu k príjmom v ekonomických cenách,• je mierou optimálneho dôchodku,• používa sa na porovnávanie efektov štátnych intervencií medzi komoditami (napr. ak

SPR = 0,3 znamená to, že v dôsledku politických deformácií sa zvyšujú príjmyo 30%).

11

3.2.1.3 Ukazovatele komparatívnych výhod

Metóda výpočtu koeficientov domácich nákladov (DRC) a ukazovateľa súkromnýchnákladov (PCR) je založená na hodnotení domácich vstupov na domácom trhu (vnútornákonkurencieschopnosť) alebo na medzinárodnom trhu (externá konkurencieschopnosť)(Foltýn, 2001).

Pri tomto prístupe sa vychádza z predpokladu, že je možné rozdeliť vstupy na tzv.obchodovateľné, ktoré sú produkované doma aj v zahraničí a ktoré sú dokonalesubstituovateľné, a tzv. domáce vstupy, ktoré sú disponibilné na domácom trhu a nemôžu byťsubstituované zahraničnými vstupmi (hlavne faktory – práca, pôda, kapitál).

Koeficient nákladov domácich zdrojov – DRC (Domestic Resources Coefficient)Vypočíta sa podľa vzorca DRC = G/(E-F),

Interpretácia koeficientu závisí od výberu menovej jednotky. Pokiaľ sú všetky položkyv matici PAM uvedené v národnej mene, potom platí:

• ak DRC<1, existuje relatívna komparatívna výhoda. Pri produkcii komodity savyžaduje menej ako 1 jednotka domácich zdrojov (v peňažnom vyjadrení), abyvyprodukovala jednu jednotku zahraničnej meny. Produkovanie danej komodityvyžaduje nižšie ekonomické náklady ako keby sa importovala zo zahraničia. Pretožepridaná hodnota je vyššia ako náklady na využívanie zdrojov, krajina mákomparatívne výhody v produkovaní danej komodity. Minimalizáciou DRC samaximalizuje ekonomický zisk,

• ak DRC>1, existuje komparatívna nevýhoda, komodita by sa mala skôr importovaťako vyrábať, pretože nedostatočná medzinárodná konkurencia znamená ekonomickyneziskové aktivity a výroba by sa nemala rozširovať.

Poznámka: Ak H<0, produkčný systém nie je bez asistencie vlády funkčný, v danomsystéme sa plytvá zdrojmi za súčasného zvyšovania nákladov, ktoré prevyšujú náklady naimport. Za tohto stavu by sa mali uviesť do platnosti alebo odstrániť politiky, ktoré sapodieľajú na vzniku nákladov alebo spôsobujú neefektívne vynakladané zdroje. V dobrefungujúcom trhu sa DRC = EPC = 1

Koeficient DRC:• meria efektívnosť domácej produkcie danej komodity (produkčného systému)

v pomere k zahraničným producentom na medzinárodných trhoch,• meria náklady domácich zdrojov, ktoré sa ušetria (náhradou dovozu), resp. získajú

(vývozom) v jednotkách zahraničnej meny, • identifikuje komparatívne výhody produkcie danej komodity (produkčného

systému).

Ukazovateľ súkromných nákladov – PCR (Privat Cost Ratio)Vypočíta sa podľa vzorca PCR = C/(A - B),

12

Kritickou hodnotou je, keď zisk D = 0 a PCR =1. Každý podnikateľ sa však snažídosiahnuť zisk vyšší ako 0. Takýto zisk dosiahne, ak hodnota domácich faktorov (C) jemenšia ako rozdiel výstupov (A) a obchodovateľných vstupov (B). To znamená, že sa snažíminimalizovať PCR udržaním nízkej hladiny výrobných nákladov (domácich faktorova obchodovateľných vstupov) v snahe maximalizovať zisk.

Koeficient konkurencieschopnosti – CC (Competitiveness Coefficient)Vypočíta sa podľa vzorca CC = 1/ DRC= (E - F) / G,

• ak CC>1, znamená to, že produkčný systém má komparatívne výhody,• ak CC<1, znamená to, že produkčný systém má komparatívne nevýhody.

Koeficient CC je ekvivalentom DRC a vyjadruje pridanú hodnotu na jednotkuneobchodovateľných fixných zdrojov.

Ukazovateľ súkromnej rentability – PPR (Private Profitability Ratio)Vypočíta sa podľa vzorca PPR = (A-B-C)/A = D/A,

• ak PPR>0, znamená to, že pre výrobcov existuje trhový podnet pri danýchsúkromných cenách vstupov a výstupov k rozširovaniu svojej výroby,

• ak PPR<0, znamená to, že pre výrobcu existuje trhový podnet pri daných súkromnýchcenách vstupov a výstupov k obmedzovaniu svojej výroby.

PPR je ukazovateľom konkurencieschopnosti pri trhových cenách a informuje o tom, čivýrobcovia môžu pre daných cenách dosiahnuť zisk.

Ukazovateľ prínosov spoločenských nákladov – SCB (Social Cost Benefit Ratio)Vypočíta sa podľa vzorca: SCB = (F+G)/E,

• ak SCB<1, znamená to, že krajina má vo výrobe danej komodity komparatívnuvýhodu,

• ak SCB>1, znamená to, že krajina nemá vo výrobe danej komodity komparatívnuvýhodu.

Interpretácia výrazov: „implicitne dotovať“ a „implicitne zdaňovať“. Producent je„implicitne dotovaný“, pokiaľ všetky vládne opatrenia spolu spôsobujú, že z istého hľadiskaje zvýhodnený. Naopak, producent je „implicitne zdaňovaný“, ak v dôsledku všetkýchvládnych opatrení je znevýhodňovaný. Napríklad politické opatrenia krajiny spôsobia, žepríjmy z daného priemyslu sú vyššie ako by boli bez štátnych zásahov, teda ide o umelénavyšovanie cien výrobkov v prospech „dotovaného“ producenta a v neprospech„zdaňovaného“ spotrebiteľa.

3.2.2 KVANTIFIKÁCIA VPLYVU FAKTOROV KONKURENCIESCHOPNOSTINA EFEKTÍVNOSŤ VÝVOZU HROZNA A VÍNA

Na hodnotenie konkurencieschopnosti zahraničného obchodu bolo vytvorených veľaindikátorov na základe trhových alebo obchodných informácií. Tieto ukazovatele sú častokonštruované pre jednotlivé produkty alebo súbor produktov.

13

3.2.2.1 Ukazovatele vyjadrujúce podiel na trhu

V dizertačnej práci bolo použitých viacero indikátorov hodnotenia konkurencieschopnosti,medzi nimi aj komplexnejšie ukazovatele: Relatívny index exportnej výhody (RXA),Relatívny index prenikania importu (RMP) a Relatívny index obchodnej výhody (RTA)(Balassa 1989, Scott a Volrath 1992, Volrath 1991).

Relatívny index exportnej výhody – RXA ( The Relative Export Advantage Index)Index RXA je definovaný ako pomer podielu exportu určitého produktu danej krajiny nasvetovom trhu a podielu exportu všetkých ostatných produktov krajiny na svetovom trhu.

)//()/()1(, , , ,∑ ∑ ∑ ∑≠ ≠ ≠ ≠

=jll ikk ikk jll

klkjilijij XXXXRXA

Ak je RXAij >1, krajina má komparatívnu výhodu v hodnotenej produktovej kategórii, ak jeRXAij <1, krajina má komparatívnu nevýhodu.

Relatívny index prenikania importu – RMP ( The Relative Import Penetration Index)

Ak je RMPij >1, krajina má komparatívnu nevýhodu v produktovej kategórii, ak je RMPij <1,krajina má komparatívnu výhodu. Relatívny index obchodnej výhody – RTA ( The Relative Trade Advantage Index)Index RTA je oveľa komplexnejší ako indexy RXA a RMP a je vyjadrením rozdielu medziRXA a RMP.

Ak je RTA>0, export sa vykonáva s väčšou komparatívnou výhodou ako import, ak RTA<0,import sa vykonáva s väčšou komparatívnou výhodou ako export.

3.2.2.2 Ukazovateľ komparatívnych výhod – RCA (Revealed Comparative Advantage)

Ukazovateľ RCA sa používa na hodnotenie konkurencieschopnosti krajín v zahraničnomobchode a je ukazovateľom konkurenčnej výhody príslušnej komodity.

Xi – hodnota exportu príslušnej komodity do sledovanej krajiny,Mi – hodnota importu príslušnej komodity zo sledovanej krajiny,X – hodnota celkového exportu agropotravinárskeho tovaru do sledovanej krajiny,M – hodnota celkového importu agropotravinárskeho tovaru zo sledovanej krajiny.

• Ak je RCA > 0, komodita má komparatívnu výhodu,• ak je RCA < 0, komodita nemá komparatívnu výhodu,• ak je RCA = 0, nejde o komparatívnu výhodu ani nevýhodu.

∑ ∑ ∑∑≠ ≠ ≠≠

=ikk ikk jll

klkjjll

ilijij MMMMRMP, , ,,

)//()/()2(

14

3.2.2.3 Ukazovatele na výpočet vnútroodvetvového obchodu IIT

Medzinárodná výmena tovarov prebieha medzi jednotlivými odvetviami výroby a ajv rámci jednotlivých odvetví. Na medzinárodnej úrovni sa vzájomná obchodná výmena medzidvomi krajinami z tohto hľadiska rozdeľuje na medziodvetvovú a vnútroodvetvovú. Medziodvetvový obchod je obchod s výrobkami rozdielnych výrobných odvetvía vnútroodvetvový obchod predstavuje obchod v rámci toho istého odvetvia. V dizertačnejpráci bol počítaný vnútroodvetvový obchod niekoľkými spôsobmi:

a) Statický vnútroodvetvový obchod (IIT – intra-industry trade) Grübel a Lloyd (1975) uplatnili jedno z najznámejších meradiel vnútroodvetvovéhoobchodu:

,)(

1)5(MiXiMiXi

GLiA+−

−=

kde Xi a Mi predstavujú export a import komodity daného odvetvia i -tej krajiny v jednomurčitom roku. Tento koeficient môže dosiahnuť hodnotu od nula po jeden.

b) Kvázi-dynamický vnútroodvetvový obchodKvázi-dynamické ukazovatele analyzujú zmeny v podiele alebo hodnote porovnávanýchobchodov v dvoch rokoch, používajúc rozličné hodnotiace meradlá. Môžu byť užitočné preanalýzu vývoja IIT v časovom období.

c) Marginálne vyjadrenie IIT (MIIT)Ukazovatele MIIT kvantifikujú stupeň intra-sektorálnej symetrie obchodných zmien. Tietoukazovatele sú zložené z prvotných rozdielov v exportoch a importoch, ∆ X a ∆ M. V tomtoprípade teda MIIT je o dôležitosti IIT v obchodných zmenách a nie o zmenách v IIT.

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA

Cieľ dizertačnej práce bol dosiahnutý • formovaním základných faktorovkonkurencieschopnosti prostredníctvom zvolených modelových prístupov (matica politíkPAM a Porterov diamant) • a kvantifikáciou ich vplyvu na efektívnosť vývozu hrozna a vína.

Na formovanie faktorov konkurencieschopnosti bolo nutné poznať hodnoty základnýchekonomických veličín ako je cena, výnosy, náklady, dotácie a hospodársky výsledok.Hodnoty základných ekonomických veličín uvedených v práci boli získané za roky 1998 –2003. Výnosy pri produkcii hrozna na Slovensku mierne prevyšovali náklady v rokoch 1998,2001 a 2003. V ostatných rokoch bol hospodársky výsledok záporný. Dotácie na hektár sav sledovaných rokoch 1998 - 2003 pohybovali približne na rovnakej úrovni. Aj s dotáciamibol hospodársky výsledok záporný, okrem roku 2003, kedy sa dosiahol zisk vo výške1 255 Sk.ha-1. Dotácie od roku 1998 do roku 2003 stúpli o 220 %. Podiel dotácií na celkovýchvýnosoch vzrástol zo 7 % (v roku 1998) na 11 % (v roku 2003), pričom najväčší podieldosiahli dotácie na celkových výnosoch v roku 2000, kedy tvorili takmer 15 %.

15

4.1 MATICA ANALÝZ POLITÍK PRODUKCIE HROZNA

Konštrukcia matice PAM je náročná na vstupné údaje. Trhové ceny boli získané z údajovposkytnutých VÚEPP a Štatistickým úradom SR. Výnosy, súkromné nákladya obchodovateľné náklady vyjadrené v ekonomických cenách boli vypočítané v dizertačnejpráci. Výpočet ekonomickej ceny závisí od toho, či bolo Slovensko v daných rokoch čistýmexportérom alebo importérom danej komodity.

Ak bol štát čistým importérom (danej komodity sa dovážalo viac ako sa vyvážalo),spoločenská cena sa vypočítala ako paritná cena importu. Ak bol štát čistým exportérom(danej komodity sa vyvážalo viac ako sa dovážalo), spoločenská cena sa vypočítala akoparitná cena exportu. V sledovaných rokoch 1998 – 2003 bolo Slovensko čistým exportéromhrozna, okrem roku 1998, kedy saldo zahraničného obchodu s hroznom bolo záporné.

Na základe trhovej ceny hrozna, spoločenskej ceny hrozna, veľkosti obchodovateľnýcha neobchodovateľných vstupov v trhových a ekonomických cenách bola zostrojená PAMmatica.

4.1.1 UKAZOVATELE NOMINÁLNEJ OCHRANY

Matica PAM umožnila analyzovať stav vinohradníctva, hodnotiť efektívnosťa konkurencieschopnosť produkcie hrozna. Koeficienty nominálnej ochrany preobchodovateľné vstupy (NPCI) boli v sledovaných rokoch 1999 - 2003 väčšie ako 1, z čohovyplýva, že trhové ceny obchodovateľných vstupov boli vyššie ako ich ekonomická cenaa teda používanie obchodovateľných vstupov bolo implicitne zdaňované. Na základevýsledkov koeficientu nominálnej ochrany pre výstupy (NPCO) možno konštatovať, že trhovávýstupu je vyššia ako ekonomická cena výstupu a producent dosiahol zisk na úkor zdaneniaspotrebiteľa.

4.1.2 UKAZOVATELE EFEKTÍVNEJ OCHRANY

Hodnota koeficientu efektívnej ochrany (EPC) v sledovanom období rokov 1998 – 2003bola do roku 1999 menšia ako 1, čo znamená, že výrobcovia dosahovali nižšiu pridanúhodnotu, ako by dosahovali v podmienkach bez trhových deformácií. V ekonomike bolanedostatočne veľká produkcia hrozna. Zisk vyjadrený v trhových cenách bol nižší ako by bolbez vplyvu politík. Koeficient EPC bol väčší ako 1 od roku 2000, čo naznačuje priamu ochranu štátu (štátneintervencie) u domácich producentov. Politika štátu stimulovala producentov hroznaa dosiahla sa nadprodukcia hrozna. Rastúce trhové ceny sú vyššie a strata vyjadrenáv trhových cenách je menšia ako by bola bez vplyvu štátu.

4.1.3 UKAZOVATELE KOMPARATÍVNYCH VÝHOD

Koeficient nákladov domácich zdrojov (DRC) umožnil merať efektívnosť domácejprodukcie hrozna v pomere k zahraničným producentom na medzinárodných trhoch.

16

V sledovanom období rokov 1999 – 2003 dosiahla produkcia hrozna komparatívnenevýhody, keďže pomer hodnoty domácich faktorov vyjadrených v ekonomických cenách (G)k pridanej hodnote vyjadrenej v ekonomických cenách (E - F) bol menší ako 1. Tento stav bolspôsobený hlavne vysokou nákladovosťou produkcie a nízkou cenou finálneho produktu –hrozna. Z teórie matice analýz politík (PAM) vyplýva, že komoditu by bolo výhodnejšiedovážať. Keďže v ekonomickom vyjadrení produkcia hrozna dosahuje stratu (H<0),produkcia bola bez vplyvu štátu neefektívna a v produkcii sa plytvalo zdrojmi pri zvyšovanínákladov, ktoré prevyšovali náklady na import.

Koeficient konkurencieschopnosti (CC) je inverznou hodnotou DRC. Hodnoty CC boliv sledovanom období rokov 1998 – 2003 menšie ako jedna, resp. pridaná hodnota vyjadrenáv ekonomických cenách na jednotku domácich zdrojov bola menšia ako jedna a tedaprodukcia hrozna nemala komparatívnu výhodu (po odčítaní nákladov na obchodovateľnévstupy od výnosov sa dosiahla pridaná hodnota, ktorá nepokryla domáce zdroje vyjadrenév ekonomických cenách).

4.2 KVANTIFIKÁCIA VPLYVU ZÁKLADNÝCH FAKTOROVNA EFEKTÍVNOSŤ VÝVOZU HROZNA A VÍNA

Vplyv faktorov konkurencieschopnosti na zahraničný obchod s hroznom a vínom bol dizertačnej práci kvantifikovaný pomocou rôznych spôsobov analýzy konkurencieschopnostiza účelom väčšej komplexnosti a vypovedateľnosti.

4.2.1 ZAHRANIČNÝ OBCHOD S MUŠTOVÝM HROZNOM

Podľa Colnej štatistiky v rokoch 1999 - 2003 saldo zahraničného obchodu s muštovýmhroznom bolo kladné okrem roku 1998, kedy dovoz mierne prevýšil vývoz. Muštové hroznoje v Colnom sadzobníku zaradené pod označením ostatné. Viac než 90 % importovanéhomuštového hrozna v sledovanom období pochádzalo z Maďarska a viac než 90 %exportovaného muštového hrozna smerovalo do Českej republiky.

V celom sledovanom období rokov 1998 – 2003 bola cena dovezeného muštového hroznanižšia ako priemerné ceny hrozna platené u nás poľnohospodárskym výrobcom. Slovenskíproducenti nemohli konkurovať cene dovezeného hrozna a výhodnejšie pre nich bolo vyviezťhrozno do zahraničia.

4.2.2 ZAHRANIČNÝ OBCHOD S VÍNOM

V zahraničnom obchode s vínom malo Slovensko záporné saldo v rokoch 1999 – 2003.Kladné saldo mal zahraničný obchod s vínom len v roku 1998, kedy objem vyvezeného vínamierne prevýšil dovoz. Najväčšie záporné saldo zahraničného obchodu sa dosiahlo v roku2000, kedy objem dovezeného vína prevýšil vývoz o 133 838 hl. Colný sadzobník používapre kategórie vín nasledovné označenia: šumivé víno, víno do 2 litrov, víno nad 2 litre, vínocelkom.

17

4.2.2.1 Ukazovatele vyjadrujúce podiel na trhu

Zahraničný obchod SR s vínom s Českou republikou

Export vína do Českej republiky tvoril v rokoch 1997 – 2003 90%-ný podiel z celkovéhoexportu vína, ktorý realizovalo Slovensko v sledovanom období. Hodnota relatívneho indexuexportnej výhody (RXA) v rokoch 1998 – 2003 rástla a v každom roku (okrem roku 1997)dosahovala hodnotu väčšiu ako 1. Z uvedeného vyplýva, že Slovensko malo v zahraničnomobchode s Českou republikou vo vývoze vína komparatívnu výhodu. Komparatívna výhodarástla do roku 2001, kedy index RXA dosiahol najvyššiu hodnotu (RXA = 1,253).

Slovensko nemalo komparatívnu výhodu v exporte vína do ČR v roku 1997, kedy hodnotaRXA bola menšia ako 1 (RXA = 0,957). Komparatívna výhoda, resp. nevýhoda zahraničného obchodu s vínom bola sledovaná ajprostredníctvom relatívneho indexu prenikania importu (RMP). V celom sledovanom obdobírokov 1997 – 2003 dosiahlo Slovensko komparatívnu výhodu v zahraničnom obchodes vínom, keďže hodnota indexu RMP bola menšia ako 1.

Komplexnejším indexom hodnotenia komparatívnej výhody, resp. komparatívnejnevýhody je relatívny index obchodnej výhody (RTA), ktorý berie do úvahy rozdiel indexovRXA a RMP. V celom sledovanom období rokov 1997 – 2003 bol relatívny index obchodnejvýhody (RTA) väčší ako 0, čo naznačuje, že export sa vykonával s väčšou komparatívnouvýhodou ako import.

4.2.2.2 Ukazovateľ komparatívnych výhod (RCA)

Zahraničný obchod s vínom so štátmi EU – 15

V zahraničnom obchode s vínom v sledovanom období 1996 - 2001 zaznamenaloSlovensko kladné saldo do roku 1999. V roku 2000 záporné saldo predstavovalo hodnotu77 391 tis. Sk a o rok neskôr hodnotu 8 563 tis. Sk. Vychádzajúc z hodnôt ukazovateľa komparatívnych výhod (RCA), Slovenskov sledovanom období rokov 1996 - 2003 nedosahovala komparatívnu výhodu s krajinami EÚ– 15 v zahraničnom obchode v žiadnej z kategórií vín. Najvyššia hodnota komparatívnejnevýhody pre víno (celkom) bola zistená v roku 2002 (RCA = - 2,949).

4.2.2.3 Vnútroodvetvový obchod (IIT) Statický vnútroodvetvový obchod

Grübel-Lloydov index (GLI) pre zahraničný obchod s EU

Pri hodnotení zahraničného obchodu s vínom s krajinami EÚ v rokoch 1996 – 2004 podľaGrübel - Lloydovho indexu je možné konštatovať, že hodnota indexu bola najnižšiau kategórie víno nad 2 litre. V roku 2001 vykazoval zahraničný obchod s vínom nad 2 litrezáporné saldo vo výške 108 104 tis. Sk. Najvyššiu hodnotu Grübel - Lloydovho indexudosiahol zahraničný obchod s fľaškovým vínom v roku 2004 (GLI = 0,82). V tomto rokuzahraničný obchod vykázal záporné saldo v hodnote 132 991 tis. Sk.

18

Grűbel - Lloydov index pre vnútroodvetvový obchod s vínom s Českou republikou Grubel – Lloydov index pre skupinu víno (spolu) mal v rokoch 1997 – 2001 rastúci trend.V roku 2001 hodnota indexu klesla na hodnotu 0,244 a v rokoch 2002 a 2003 znovu stúplanad hodnotu 0,3. GL index pre šumivé víno prudko rástol do roku 1999 a v tomto rokudosiahol hodnotu GLI = 0,59, v ďalších rokoch klesal a udržiaval sa v hodnotách medzi0,25 – 0,37. GL index pre fľaškové víno mal v celom sledovanom období rokov 1997 - 2003rastúci trend a v roku 2003 dosiahol maximum v hodnote 0,69, kedy export fľaškového vínabol o 88% väčší ako import tejto komodity.

4.3 PORTEROV DIAMANT

Model Porterovho diamantu (schéma 3) uplatnený na slovenské vinohradníctvo a vinárstvovyjadruje vplyv lokálneho podnikateľského prostredia na konkurenciu prostredníctvomštyroch vzájomne pôsobiacich faktorov: výrobné faktory (náklady a kvalita vstupov),podmienky dopytu (náročnosť domácich zákazníkov), strategické prostredie firmy a rivalita(povaha a intenzita konkurenčného prostredia) a nadväzné a podporné odvetvia (lokálnyrozsah dodávateľov a nadväzných odvetví).

Schéma 3 Porterov diamant

Prameň: vlastné znázornenie

STRATÉGIE+ veľký počet producentov - rastúca konkurencia+ stratégie smerujúce ku garancii ponúkaného hrozny+koncentrácia na urč ité odrody+/- budovanie imidžu a značky

PRODUKČNÉ FAKTORY+ domáca produkcia hrozna- rôzna kvalita hrozna+/- uspokojivá fyzická infraštruktúra+ tradícia v produkcii vína+/- odborná pracovná sila, malé investície do pracovných síl-limitovaný prístup k investíciám a prevádzkovému kapitálu

PODMIENKY DOPYTU+ účasť na zahraničných trhoch+/- malý ale poznaný domáci trh- malá segmentácia trhu- malá znalosť zákazníkov

NADVAZNÉ A PODPORNÉ ODVETVIA

+ akceptovanie zákonov, poplatkov a daní EU- stále nevyriešená reštrukturalizácia vlastníctva v nadväzných odvetviach+ spolupráca medzi súkromných sektorom a štátnymi orgánmi+ existencia vinohradníckych a vinárskych spolkov a združení

VLÁDA+/0 zákonodárstvo+ privatizácia+ školstvo

19

5 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSYDIZERTAČNEJ PRÁCE

Dizertačná práca je zameraná na modelové prístupy k formovaniu základných faktorovkonkurencieschopnosti prostredníctvom matice politík PAM a Porterovho diamantua kvantifikáciu vplyvu faktorov na efektívnosť vývozu hrozna a vína. Pomocou modelových prístupov sa formovali faktory konkurencieschopnosti: ziskovosť,nominálna ochrana, efektívna ochrana, komparatívna výhoda, závislosť medzi výrobnýmifaktormi a dopytom. Model PAM je náročný nielen na množstvo vstupných údajov, ale aj nainterpretovateľnosť. Základný model matice PAM bol vypracovaný za obdobie rokov 1998 –2003. Údaje použité v dizertačnej práci boli výsledkom náročného zhromažďovania,analyzovania a výberu informácií. Počas zhromažďovania údajov som zistila, že na Slovenskuneexistuje žiadna práca, ktorá by použila maticu politík PAM pre produkciu hrozna. Prínosom dizertačnej práce pre teóriu sú zhromaždené poznatky o využití modelu PAM,čerpané z našich, ale hlavne zahraničných zdrojov.

V prvej časti vlastnej práce bola vypracovaná analýza súčasného stavu na trhu s hroznoms ohľadom na konkurencieschopnosť, ktorá je v procese globalizácie svetovej ekonomikydôležitá pre dosiahnutie úspechu výrobcu na trhu. V druhej časti dizertačnej práce bolkvantifikovaný vplyv faktorov konkurencieschopnosti na efektívnosť vývozu hrozna a vína.Postup v práci smeroval od definovania faktorov konkurencieschopnosti cez modelovéprístupy na ich zisťovanie až ku kvantifikácii ich vplyvu na efektívnosť vývozu vybranýchagrokomodít. Vychádzalo sa zo základných hypotéz:

1. Bolo efektívne v rokoch 1998 – 2003 produkovať hrozno v daných trhových aekonomických podmienkach na Slovensku?

o Hypotézu vyvrátil model matice politík PAM. Vychádzajúc z výsledkov koeficientunákladov domácich zdrojov (DRC), produkcia hrozna mala v rokoch 1999 – 2003komparatívne nevýhody. Tento stav bol spôsobený hlavne vysokou nákladovosťouprodukcie, nízkymi hektárovými úrodami a nízkou cenou finálneho produktu – hrozna.Z teórie matice PAM vyplýva, že komoditu by bolo výhodnejšie dovážať. Keďžev ekonomickom vyjadrení produkcia hrozna dosahovala stratu, táto výroba by bola bezvplyvu štátu neefektívna. V produkcii hrozna sa pri zvyšovaní nákladov plytvalozdrojmi, ktoré prevyšovali náklady na import.

o Vychádzajúc z výsledkov ukazovateľa súkromných nákladov (PCR), ktorý vyjadrujemieru domácich faktorov na dosahovaní zisku, produkcia hrozna bola okrem rokov2001 a 2003 stratová.

o Hodnoty koeficientu konkurencieschopnosti (CC) svedčia o tom, že v celom sledovanomobdobí nebola produkcia hrozna konkurencieschopná.

2. Ak nebolo efektívne produkovať hrozno v sledovanom období v daných trhových aekonomických podmienkach, bolo by efektívnejšie pre slovenských producentov hroznapredať domácu surovinu na zahraničnom trhu a pre slovenských výrobcov vína kúpiťsurovinu v zahraničí a z nej vyrobiť víno?

20

o Hypotézu jednoznačne nemohla potvrdiť ani nevyvrátiť analýza zahraničného obchodus hroznom. Ceny dovezeného a vyvezeného muštového hrozna boli v sledovanom obdobírokov 1998 – 2003 podľa zdrojov Colnej štatistiky nekompatibilné. Keďže neexistovaliný prístupný zdroj, kvalitnú a vierohodnú analýzu zahraničného obchodu s muštovýmhroznom nebolo možné urobiť.

3. Ak si slovenskí producenti vína dopestovali základnú surovinu, alebo kúpili surovinu odslovenského pestovateľa, či doviezli hrozno zo zahraničia pre produkciu vína, boliv sledovanom období konkurencieschopní na zahraničnom trhu s vínom?

o Hypotézu potvrdila analýza zahraničného obchodu s vínom. V dizertačnej práci bolahodnotená konkurencieschopnosť (efektívnosť vývozu) vinárskeho priemyslu naSlovensku prostredníctvom ukazovateľov podielu na trhu, ukazovateľov komparatívnejvýhody a ukazovateľov vnútroodvetvového obchodu. Z dôvodu väčšej vypovedateľnostiukazovateľov bol zahraničný trh rozdelený teritoriálne na trh s vínom s krajinami EÚ,CEFTA a Českou republikou. Vychádzajúc z relatívneho indexu exportnej výhody(RTA), v sledovanom období rokov 1997 – 2003 sa export vína do Českej republikyvykonával s väčšou komparatívnou výhodou ako import. Index RTA bol do roku 2001najvyšší pre víno do 2 litrov, po roku 2001 prudko narástol pre šumivé víno,

o vychádzajúc z hodnôt ukazovateľa komparatívnych výhod (RCA), Slovenskov sledovanom období rokov 1996 - 2003 nedosahovala komparatívnu výhodus krajinami EÚ v zahraničnom obchode v žiadnej z kategórií vín,

o viac ako 90 % celkového exportu vína smerovalo v rokoch 1996 - 2003 do ČR, čo saodzrkadlilo na vysokých hodnotách ukazovateľa RCA,

o vychádzajúc z hodnôt Grübel-Lloydovho indexu (GLI) pre zahraničný obchod s vínoms krajinami EÚ v rokoch 1996 – 2003, GLI dosiahol za víno (celkom) hodnoty do 0,3,z čoho vyplýva, že zahraničný obchod s vínom s krajinami EÚ mal medziodvetvovýcharakter,

o hodnoty Brűlhartovho indexu naznačujú, že v rokoch 1996 – 2003 bol zahraničnýobchod s ČR pre jednotlivé kategórie vín medziodvetvový.

6 ZÁVER

Z tendencií vývoja hospodárenia vo vinohradníctve vyplýva, že vinohradníctvo nepatrilov sledovaných rokoch 1998 – 2003 k stabilným oblastiam poľnohospodárskej výroby.Kolísavý vývoj produkcie hrozna a hektárových úrod v rokoch 1998 – 2003 bol výsledkomsituácie vo vinohradníctve na Slovensku. Kým ceny vstupov vzrástli od roku 1990 troj ažštvornásobne, cena hrozna stagnovala na úrovni 10-12 Sk za kilogram. Vinohradnícivykazovali v priemere nízke hektárové výnosy, ktoré boli pod hranicou rentability. Príčinoutohto stavu je fakt, že v transformačnom období sa vinohradníctvo a vinárstvo neriešilokomplexne. Kým vinohradníctvo ostalo v rukách družstiev, vinárstvo sa uberalo samostatnoucestou. Ďalšou príčinou bolo, že pokiaľ vinohrady nemali svojich majiteľov a nebolivlastnícky vysporiadané, neoplatilo sa do nich investovať. Podmienky pre vinohradníctvo sazačali zlepšovať až v posledných rokoch, keď vinohradníci už spracovávali nimi dopestovanéhrozno na víno a vinárske podniky skupovali vinohrady. V dôsledku toho producent vína vie,akú surovinu použije na výrobu svojho vína. Zároveň sa odbúrali mnohé dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

21

Na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského vinohradníctva a vinárstva s ohľadom navýsledky získané v dizertačnej práci boli vyvodené nasledovné závery:

1) Vzhľadom na rozdielnosť pôdnych a klimatických podmienok, implementáciulegislatívnych opatrení, nedostatok finančných zdrojov a zvýšenú svetovú konkurenciu,orientovať sa na produkciu a export vysoko kvalitných vín do 2 litrov a šumivého vína.

2) Orientovať domácu konzumáciu na kvalitné vína.

3) Uchádzať sa o dotácie na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, ktoré sú určené naprechod na odrody, ktoré by zabezpečili v našich geografických podmienkach vyššieúrody hrozna. Tieto dotácie využiť aj na realokáciu vinohradov, t.j. ich presťahovanie nainú plochu a na zlepšenie techník správy vinohradov, týkajúcich sa cieľov systému.

4) Zvýšiť záujem zo strany štátu, vinohradníkov a vinárov o vytvorenie vinohradníckeho avinárskeho združenia s cieľom zabezpečiť integritu vinohradníctva a vinárstva, výskuma vývoj, rozvoj trhu, kontrolu exportu hrozna a vína, predaj a distribúciu vína a naplneniepožiadaviek a smerníc EÚ. Zastúpenie v združení by mohli tvoriť odborníci z oblastivinohradníctva a vinárstva a Ministerstva pôdohospodárstva. Združenie by bolo svojoučinnosťou zamerané na podporu exportu vína, poradenstvo v oblasti cestovného ruchu,marketingu a trhu s vínom. Hlavným finančným zdrojom by boli odvody z každého litravína vyrobeného na Slovensku z domácej alebo dovezenej suroviny a z každého hektáravinohradu.

7 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. AILER, Š: Synergia záujmov zvyšuje prosperitu a konkurencieschopnosť II. In: Viniča víno, č. 6, 2002, s. 121. ISSN 1335-7514

2. ALEMU, T.S.: Teoretická analýza konkurencieschopnosti a analýzakonkurencieschopnosti podnikateľských subjektov na domácom trhu. In: AgriculturalEconomics, č. 44, 1998 (6), s. 271 – 280. ISSN 0139 – 570X

3. ANDERSON, K., NORMAN, D. WITTWER, G.: Globalization and the World’s WineMarkets: Overview. In: Discussion Paper No. 0143 (Centre for International EconomicStudies). Australia – Adelaide University, 2001, 45 s. ISSN 1444 – 4534

4. BALASSA, B.: Comparative Advantage, Trade Policy and Economic Development. NewYork : New York University Press, 1989. 343 s. ISBN 0814711294

5. DIXON, P. B. a MENON, J.: Measures of Intra-Industry Trade as Indicators of FactorMarket Disruption. In: Economic Record, č. 73, 1995, s. 233-237

6. DONNELLY, H. J., GIBSON, L. J, IVANCEVICH, M. J.: Management. Praha: GRADAPublishing, 1997. 819 s. ISBN 80-7169-422-3

7. FOLTÝN, I.: Competitiveness – a vague-term or economically measured quantity. In:Agricultural Economics, č. 47, 2001, s. 165-168. ISSN 0139 – 570X

8. MATOŠKOVÁ, D.: Konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu podľa metódyPAM. Bratislava: VÚEPP, 2002. 40 s. ISBN 80-8058-260-2

9. MONKE, E. A, PEARSON, S. R.: Policy analysis matrix for agricultural development.Cornell Univ. Press, 1989, 279 s. ISBN 0-8014-1953-0

22

10. PORTER, M. E.: Clusters and the new economics of competition. In: Harvard BusinessReview, č. 11-12, 1996, s. 77 – 90. ISSN 00178012

11. PORTER, M. E.: Konkurenčné stratégie. Praha : Victoria Publishing, 1994. 403 s. ISBN80-85605-11-2

12. PORTER, M. E.: The Competitive Advantage of Nations. New York : The Free Press,1990. 855 s. ISBN 0029253616

13. RAPKIN D. P., STRAND J. R.: Is an international competitiveness a meningful concept?.In: Goddarrd C.R., Passé –Smith J.T., Coublin J.G.: International political economy: statemarket relations in the changing global order. London : Lynne Rienner, Boulder (Co).,1996. 456 s. ISBN 0333984854

14. SCOTT, L., VOLLRATH, T. L.: Global Competitive Advantage and Overall BilateralComplementarity in Agriculture. In: A Statistical Review (Statistical Bulletin, No. 850,United States Department of Agriculture, Economic Research Service). s. 162-170

15. VOLLHARH, T. L.: A Teoretical Evaluation of Alternative Trade Intensity Measures ofRevealed Comparative Advantage. In: Weltwirtschaftliches Archiv, č. 127 (2), 1991, s.265-280. ISSN 0043 – 2636

1. ATIS : Správa o trhu s vínom a hroznom. Zodp. red. Ing. Dalibor Bára. 2003-. Bratislava:PPA – ATIS. roč. I. ISSN 1336 – 3611

2. ATIS : Správa o trhu s vínom a hroznom. Zodp. red. Ing. Dalibor Bára. 2004-. Bratislava:PPA – ATIS. roč. II. ISSN 1336 – 4448

3. ATIS : Správa o trhu s vínom a hroznom. Zodp. red. Ing. Dalibor Bára. 2005-. Bratislava:PPA – ATIS. roč. III. ISSN 1336 – 4448

4. MZe ČR: Réva vinná, révové víno (Situační a výhledová zpráva). Praha : MZe ČR, 2001.63 s. ISBN 80-7184-223-7

5. OECD: OECD Economics Surveys: Czech republic 1998. Paris : OECD, 1998. 156 s.ISBN 9264159924

6. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa December2004). Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 2004, 54s. ISBN 80-8058-309-0

7. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa November2003). Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 2003, 34 s. ISBN 80-8058-268-8

8. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa November2002). Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 2002, 26 s. ISBN 80-8058-223-8

9. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa November2001). Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 2001, 24 s. ISBN 80-8058-182-7

10. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa November2000). Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 2000, 33 s. ISBN 80-8058-134-7

11. VÚEPP: Vinič hroznorodý, hroznové víno (Situačná a výhľadová správa Október 1999).Autor: Ing. Eva Meravá, Bratislava: VÚEPP Bratislava, 1999, 27 s. ISBN 80-8058-134-7

12. Zákon č. 434/2002 Zb. z. o vinohradníctve a vinárstve13. Zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve

23

8 ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORASÚVISIACICH S RIEŠENOU PROBLEMATIKOU

1. GREGOROVÁ, Z.: Súčasná situácia v odvetví vinohradníctva a vinárstva na Slovenskua prognózovaný vývoj do roku 2005. In: Medzinárodné vedecké dni 2002 (Zborníkvedeckých prác). Nitra: SPU, 2002, s.80–85. ISBN 80–8069–027-8.

2. GREGOROVÁ, Z.: Konkurencieschopnosť vinohradníckeho a vinárskeho odvetvia naSlovensku pred vstupom do EÚ. In: Konkurencieschopnosť, podnikateľské štruktúrya plánovanie v PPoK (Zborník vedeckých prác V.). Nitra: SPU, 2002, s.22-27. ISBN 80-7137-997-2.

3. GREGOROVÁ, Z.: Analýza vývoja vinohradníckeho a vinárskeho sektora na Slovensku.In: 5. Medzinárodná konferencia doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerziteBratislave, Bratislava : Ekonóm, 2002. s. 104-108. ISBN 80-225-1588-4.

4. GREGOROVÁ, Z.: Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo pred vstupom do EÚ, In: 6. Medzinárodná konferencia doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite Bratislave,Bratislava : Ekonóm, 2003, s. 115-119. 80-225-1743-7.

5. GREGOROVÁ, Z.: Vidiecka turistika a agroturistika v súvislosti s rozvojom vidieka naSlovensku. In : Kolokvium „Ostrava 2002“ (Zborník príspevkov k problematikecestovného ruchu, manažmentu a podnikania z medzinárodného kolokvia), Ostrava: VŠB-TU, 2002, s. 17-21. ISBN80-248-0188-4.

6. GREGOROVÁ: Z.: Nové príležitosti rozvoja turizmu a agroturizmu na Slovensku. In :8th

International Agrieconomic Scientific Days, Gyöngös, 2002, s. 346-351. ISBN 963 925675 7.

7. GREGOROVÁ, Z.: Vinohradnícky a vinársky priemysel v asociovaných krajináchcentrálnej a východnej Európy. In: Konkurencieschopnosť vybraných agrárnych komodítSR pred vstupom do EÚ (Zborník vedeckých príspevkov). Nitra: SPU, 2003, s. 149-155.ISBN 80-88943-20-5.

8. GREGOROVÁ, Z.: The position of Portuguese winemakers among other EU wine-producing countries. In: MendelNET 2003 (Sborník přípěvku z konference studentudoktorského studia). Brno: MZLU, 2003, 243 – 245. ISBN 80-7157-719-7.

9. GREGOROVÁ, Z.: Pripravenosť slovenského vinohradníckeho a vinárskeho priemyslupred vstupom do EÚ. In: Riešenie vybraných problémov v špecifickom prostredípôdohospodárstva (Zborník referátov a diskusných príspevkov z vedeckej konferencies medzinárodnou účasťou). Nitra, 2003, s. 75 –80. ISBN 80-968665-9-1.

10. GREGOROVÁ, Z.: Produkčná dostatočnosť SR v oblasti vinohradníctva. In: Manažérskea marketingové prístupy k riešeniu problémov v agropotravinárstve (Zborník vedeckýchpríspevkov z riešenia výskumných úloh Katedry manažmentu a marketingu). Nitra: SPU,2004, s. 86 – 89.ISBN 80-8069-338-2.