Plány manažmentu povodňového rizika

Plány manažmentu Plány manažmentu povodňového rizikapovodňového rizika

Trnava, 30. novembra 2012Trnava, 30. novembra 2012

Obsah prezentácie

1. Obsah plánu manažmentu povodňového rizika

(vyhláška č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizik).

2. Prevencia: územné plánovanie a racionálne hospodárenie v krajine

3. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami

4. Časový harmonogram prípravy prvých plánov manažmentu povodňového rizika

Obsah plánumanažmentu povodňového rizika

1. Závery predbežného hodnotenia povodňového rizika vo forme úhrnnej mapy územia, ktoré je predmetom manažmentu povodňových rizík s vyznačenými oblasťami: v ktorých existuje potenciálne významné povodňové rizikoalebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.


2. Mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z nich vyplývajú.


3. Opis cieľov manažmentu povodňového rizika podľa s uvedením údajov o:

3.1 odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov,

3.2 environmentálnych cieľoch,

3.3 ochrane kultúrneho dedičstva, najmä kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,

3.4 hospodárskych činnostiach na povodňami potenciálne ohrozenom území,

3.5 rozsahu a trasách postupu povodní,

3.6 územiach s retenčným potenciálom ako prirodzenými záplavovými oblasťami,

3.7 pôdnom hospodárstve a vodnom hospodárstve,

3.8 územných plánoch regiónov a využívaní územia,

3.9 ochrane prírody,

3.10 plavebnej infraštruktúre a prístavnej infraštruktúre


4. Existujúce a navrhované preventívne opatrenia na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika:

4.1 Opatrenia v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a na urbanizovaných územiach podľa platného územného plánu.

4.2 Vodné stavby a. poldre

4.3 Úpravy vodných tokov, odstraňovanie nánosov z korýt vodných tokov a porastov na brehoch vodných tokov, ochranné hrádze a protipovodňové línie.

4.4 Opatrenia na ochranu území pred zaplavením vnútornými vodami.

4.5 Územia vhodné na prirodzenú transformáciu alebo umelú transformáciu povodňových vĺn.

4.6 Prehľadné mapy s vyznačením polohy existujúcich a navrhovaných opatrení.


5. Predpovedná povodňová služba, hlásna povodňová služba a varovanie obyvateľstva

5.1 Zoznam hydroprognóznych staníc, vodočetných staníc a vodomerných staníc.

5.2 Plán skvalitnenia vykonávania predpovednej povodňovej služby, najmä návrhy na doplnenie monitorovacejsiete, skvalitnenie technológií merania a prenosu údajov, návrh na výskum a vývoj analytických a prognostických metód.

5.3 Plán zvýšenia úrovne hlásnej povodňovej služby a postupov varovania obyvateľstva.


6. Súhrn opatrení a určenie priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika

6.1 Súhrn všetkých navrhovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami.

6.2 Priority opatrení a opatrenia navrhované do roku 2021, najmä zoznam opatrení zostavený podľa poradia naliehavosti ich realizácie;

pri sústave opatrení sa tiež uvedie návrh poradia realizácie jednotlivých častí sústavy.

7. Práca s verejnosťou

7.1 Akcie na zvýšenie povedomia verejnosti o povodňových rizikách.

7.2 Aktivity zamerané na zvýšenie povedomia verejnosti o povodniach (preventívne opatrenia na ochranu zdravia a majetku, informovanie o vhodnom správaní sa počas povodne a odstraňovanie následkov povodní).

Preventívne opatreniana ochranu pred povodňami

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v jednotlivých ohrozených geografických oblastiach sa budú vyberať podľa:

1.zdrojov ohrozenia, trás povodní a charakteru povodňového rizika;

2.prírodných podmienok v príslušnej oblasti;

3.pomeru výdavkov a prínosov:

VýdavkyVýdavky: odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy opatrení na ochranu pred povodňami počas celého predpokladaného obdobia ich životnosti;

PrínosyPrínosy: odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území bez realizácie preventívnych opatrení počas rovnakého obdobia.

Prevencia: územné plánovaniea inundačné územia

Najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenie na ochranu pred povodňami je ponechať vode potrebný priestor a nepostaviť sa jej do cesty:

a)zohľadnením povodňových rizík v územnom plánovaní

b)určovaním inundačných území (usmerniť výstavbu na bezpečné miesta).

BratislavaBratislavarok 1820rok 1820

dnešné Trnavské mýto

Trnavské mýto


Trnavské mýto


Prevencia: racionálne hospodáreniev krajine

Pre intenzitu tvorby povrchového odtoku platí vzostupný rad: lesles trvalé trávne porasty trvalé trávne porasty krmovinykrmoviny obilninyobilniny

okopaninyokopaniny obnažené poleobnažené pole.

Racionálne hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde prispieva k zmierneniu povrchového odtoku, ale nemôže byť nosným prvkom ochrany pred povodňami.

Rizikovou situáciou pre tvorbu povrchového odtoku sú:zrážky s vysokou intenzitou (prívalové dažde, často spojené s búrkami),dlhotrvajúci dážď,topenie sa snehu,a ich kombinácia.

Keď zrážky dopadajú na pôdu s vysokou vlhkosťou alebo na zmrznutú pôdu, porasty a ich zloženie:nemôžu významne ovplyvniť tvorbu povrchového odtoku,môžu znížiť mieru erózie pôdy a rýchlosť odtoku vody.

Prevencia: racionálne hospodáreniev krajine

Výsledky experimentálnych výskumov naznačujú, že vlastnosti krajiny a spôsob hospodárenia v lesoch, ktorý môže byť spojený so zhutňovaním pôdy lesnou technikou, nesprávnym budovaním lesných ciest a pod., môže lokálne zvýšiť povodňové riziko, ale odtok ovplyvňujú len čiastočne.

V súčasnosti existujú dve protichodné školy o vzťahu lesa a vody:

1.Les pôsobí ako „špongia“, ktorá nasáva vodu a postupne ju uvoľňuje.

2.Les pôsobí ako „pumpa“, ktorá vysáva vodu z povodia.

Mnohé štúdie upozorňujú na skutočnosť, že vplyv lesa na povodne je obmedzený, pričom dôležitú úlohu má lesná pôda. Retenčná kapacita lesných Retenčná kapacita lesných porastovporastov (intercepcia, opadanka a pôda) je v podmienkach Slovenska za ideálneho stavuza ideálneho stavu odhadovaná približne na 45 až 70 mm45 až 70 mm, lesný lesný ekosystém v priemernom staveekosystém v priemernom stave má retenciu zrážok vo výške 30 až 40 mm30 až 40 mm.

Prevencia: limity krajinypri zadržiavaní vody (prívalové dažde)

Prívalový dážď na povodia Svinky a Dubovického potoka 20. 7. 1998:100 až 130 mm počas 2,5 hodiny

Maximálne prietoky vody/objem povodňovej vlnyMaximálne prietoky vody/objem povodňovej vlny:

Renčišovský potok (ústie) Qmax = 95 m3∙s-1/425 tis. m3

Malá Svinka (Uzovské Pekľany) Qmax = 190 m3∙s-1/1,33 mil. m3

Malá Svinka (Jarovnice) Qmax = 230 m3∙s-1/1,9 mil. m3

Dubovický potok (ústie) Qmax = 160 m3∙s-1/850 tis. m3

Jarovnice po povodni

Prietok vody v Toryse (profil Sabinov)20. – 22. 7. 1998

Prevencia: limity krajinypri zadržiavaní vody (prívalové dažde)

Prívalový dážď na Štrbského potoka 14. 7. 2001:v stanici Štrba 73,6 mm počas 50 minút (15:20 – 16:10;

95 % úhrnu zrážok spadlo od 15:50 do 16:10)

Maximálny prietok vody: Qmax = 120 m3∙s-1

Špecifický odtok vody z povodia:Malá Svinka (Jarovnice): 13,9 m3∙s-1∙km-2

Štrbský potok (Štrba): 26,0 m3∙s-1∙km-2

Štrbský potok (asi 1 hodinu po kulminácii)

Štrbský potok (asi 2 týždne po povodni)

Návrhové prietoky pre kapacitu korytaDruh priľahlých pozemkov Návrhový prietok

Historické centrá miest, historická zástavba > Qmax.100

Súvislá zástavba, priemyselný areál, významné líniové stavby a objekty

≥ Qmax.100

Rozptýlená bytová a priemyselná zástavba, súvislá chatová zástavba

od Qmax.20 do Qmax.50

Veľmi cenná pôda ako sady, chmeľnice a pod. od Qmax.20 do Qmax.50

Orná pôda (podľa bonity) od Qmax.5 do Qmax.20

Lúky a lesy od Qmax1 do Qmax.2

Návrhové prietoky pre priehrady a hateDruh stavby Dimenzačný prietok

priehrady ≥ Qmax.1000

hate, poldre ≥ Qmax.100

Preventívne opatrenia: návrhové veličiny

Preventívne opatrenia: povodne a sucho

Na Slovensku priemerný ročný úhrn zrážok kolíše:

od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca a východnej časti Žitného ostrova

do približne 2 000 mm vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2 130 mm).

Množstvo zrážok na Slovensku vo všeobecnosti pribúda s nadmorskou výškou o približne 50-60 mm na 100 m nadmorskej výšky.

Priemerný ročný úhrn zrážok na Slovensku je približne 758 mm758 mm.

Preventívne opatrenia: povodne a sucho

Objem vody v 1 milimetri zrážok: 1 mm = 1 l∙m-2 = 0,001 m3∙m-2

Plocha Slovenskej republiky: 49 035 km2 = 49 035∙106 m2

Priemerná výška zrážok na Slovensku: 758 mm = 0,758 m3∙m-2

Priemerný ročný objem zrážok na Slovensku: 0,758 m3∙m-2∙49 035∙106 m2 = 37 168,53∙106 m3 = 37,2 mld. m3

Hydrologická bilancia: Zrážky = Výpar + OdtokZrážky = Výpar + Odtok

Z územia Slovenska odtečie približne 35 % objemu zrážok:12,883 mld. m3 vody (v priemernom roku)

Vo vodohospodárskych nádržiach aktívne ovládame asi 8 % objemu odtoku z územia Slovenska.

Na adaptáciu na očakávané následky klimatickej zmeny potrebuje aktívne ovládať približne 24 až 25 % odtoku vody z územia Slovenska:

Potrebujeme vodohospodárske nádrže s ovládateľným akumulovaným objemom cca 3 mld. m3 vody (v súčasnosti aktívne ovládame cca 1,04 mld. m3 vody).

SLOVENSKO NEZVLÁDNE ADAPTÁCIU NA SLOVENSKO NEZVLÁDNE ADAPTÁCIU NA KLIMATICKÚ ZMENU BEZ VÝSTAVBY ĎALŠÍCH KLIMATICKÚ ZMENU BEZ VÝSTAVBY ĎALŠÍCH VODOHOSPODÁRSKYCH NÁDRŽÍ A PRIEHRAD!VODOHOSPODÁRSKYCH NÁDRŽÍ A PRIEHRAD!

Preventívne opatrenia: povodne a suchoNa reálne hospodárenie s vodou je nevyhnutné

akumulovaný objem vody aktívne ovládať:

1.V čase prebytku (počas povodní) vodu zadržiavať a tým:

a) chrániť územia pred záplavami;

b) vytvárať zásoby vody na obdobia bez zrážok a s malým odtokom vody z povodí).

2.V čase nedostatku vody (počas sucha) akumulovanú vodu vypúšťať a tým:

a) zásobovať obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo vodou;

b) zabezpečovať ekologické potreby vodných tokov a krajiny;

c) dodržiavať hygienické normy na riedenie odpadových vôd.

„Vodozádržníky Kravčík-Kováčovho typu“ nemôžu nahradiť vodohospodárske nádrže:

1.neumožňujú ovládanie odtoku akumulovanej vody;

2.počas pbdobia sucha vyschnú;

3.ich životnosť je nedostatočne krátka;

4.sú nebezpečné a technicky sú nespoľahlivé, pretože neboli realizované podľa regulárnych projektov (prieskum, statické riešenie, zakladanie, vlastnosti použitých materiálov a pod.) .

Preventívne opatrenia:vodohospodárske nádrže a priehrady

prepadový (retenčný) priestor

ochranný (retenčný) priestor

zásobný priestor

stály priestor

Základnou funkciou vodohospodárskej nádrže je meniť časový sled a veľkosť prietokov vo vodnom toku, alebo nahromadiť vodu tak, aby bola pre človeka užitočnejšia. Viacúčelové nádrže na vodných tokoch zvyčajne plnia:

zásobnú funkciu:zásobnú funkciu:vytvárajú zásoby vody v obdobiach jej prebytku a v obdobiach jej nedostatku uspokojujú nároky na vodu;ochrannú funkciu:ochrannú funkciu:

vytvoreným ochranným (retenčným) priestorom zachytávajú škodlivý prebytok vody v tokoch.

Preventívne opatrenia:konštrukcie priehrad

zemné a kamenité Starina H = 50 m W. A. C. Bennett Dam H = 186 m

gravitačné Palcmanská Maša H = 34 m Grand Dixence H = 285 m

Preventívne opatrenia:konštrukcie priehrad

klenbové Contra H = 220 m Hongrin Süd H = 90 m

členené a iné konštrukcie Daniel-Johnson Dam H = 214 m

Preventívne opatrenia:najvyššie priehrady vo svete a na Slovensku

Najvyššie priehrady vo svete:1.Rogun (Tadžikistan) 335 m2.Bakhtiyari (Irán) 315 m3.Jinping (Čína) 305 m4.Nurek (Tadžikistan) 300 m5.Xiaowan (Čína) 292 m6.Grande Dixence (Švajčiarsko) 285 m7.Xiloudu (Čína) 278 m8.Inguri (Gruzínsko) 272 m9.Chicoasen (Mexiko) 262 m10.Vajont (Taliansko) 262 m

Najvyššie priehrady na Slovensku:1.Čierny Váh (horná nádrž) 75,7 m2.Turček 66,1 m3.Nová Bystrica 65,4 m4.Ružín I. 63,0 m5.Bukovec II. 56,0 m6.Málinec 53,0 m7.Liptovská Mara 52,5 m8.Hriňová 51,0 m9.Starina 50,0 m10.Orava 48,0 m

Rogun

Čierny Váh

Preventívne opatrenia: poldre

QNQN

QPQP

prítok povodňovej vlny odtok neškodného prietoku


Preventívne opatrenia: potrebný objem poldra

Preventívne opatrenia:sústava poldrov na prítokoch (Štajersko; AUT)

Preventívne opatrenia:sústava poldrov na hlavnom toku (Myjava; SVK)

Preventívne opatrenia: poldrePreventívne opatrenia: poldre



Preventívne opatrenia:úpravy tokov a ochranné línie

Účelom úpravy vodného toku je spravidla:protipovodňová ochrana pozemkov a objektovúprava odtokových pomerov povodia a pririečnej zónyrevitalizácia toku a príbrežnej zónyúprava splaveninového režimu tokustabilizácia brehov a dna korytazlepšenie kvality vôdumožnenie odberu vody a zaústenie odpadových vôd a prítokovenergetické využitie tokuumožnenie úpravy vodného režimu priľahlých poľnohospodárskych a lesných pozemkovzlepšenie plavebných podmienok na splavnených tokoch.

Účel súvislej úpravy toku je potrebné posúdiť aj technicko-ekonomickým rozborom. Pred súvislou úpravou má prednosť úprava odtokových pomerov (suché poldre, záchytné kanály, zalesnenie a pod.) a stabilizácia koryta miestnymi úpravami.

Preventívne opatrenia:úpravy tokov a ochranné línie

Preventívne opatrenia:ochrana pred podzemnými vodami

Preventívne opatrenia:udržiavanie prietokovej kapacity korýt tokov

Plány manažmentu povodňového rizika:časový harmonogram vyhotovenia a schvaľovania

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., v spolupráci s ďalšími orgánmi a organizáciami v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti:

Ministerstva životného prostredia SR;Ministerstva vnútra SR;Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

vypracuje 9 plánov manažmentu povodňového rizika v týchto čiastkových povodiach:

1.čiastkové povodie 3-01 Dunajec a Poprad (31 oblastí/73,400 km);

2.čiastkové povodie 4-13, 17 Morava (51 oblastí/125,290 km);

3.čiastkové povodie 4-21 Váh (192 oblastí/460,050 km);4.čiastkové povodie 4-23 Hron (54 oblastí/169,650 km);5.čiastkové povodie 4-24 Ipeľ (9 oblastí/23,750 km);6.čiastkové povodie 4-30 Bodrog

(129 oblastí/237,400 km);7.čiastkové povodie 4-31 Slaná (31 oblastí/57,705 km);8.čiastkové povodie 4-32 Hornád (57 oblastí/122,000 km);9.čiastkové povodie 4-33 Bodva (5 oblastí/17,200 km).

Pre čiastkové povodie 4-20 Dunaj sa plán manažmentu povodňového rizika nevyhotovuje, pretože v tomto čiastkovom povodí neboli identifikované existujúce významné povodňové riziká a ani ich pravdepodobný výskyt.

Plány manažmentu povodňového rizika:časový harmonogram vyhotovenia a schvaľovania

12/2014: predloženie na posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

na konzultácie s verejnosťou.

08/2015: Zapracovanie pripomienok k návrhom plánov manažmentu povodňového rizika a vyhotovenie ich konečných znení.

09/2015: Predloženie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika na prerokovanie v Porade vedenia Ministerstva životného prostredia SR.

10/2015: Zapracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika do aktualizovaných plánov manažmentu povodí a aktualizovaného Vodného plánu Slovenska.

12/2015: Schválenie: prvých plánov manažmentu povodňových rizík; aktualizovaných plánov manažmentu povodí; aktualizovaného Vodného plánu Slovenska

Vládou Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Documents

Plány manažmentu povodňového rizika