1

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE

UČEBNÉ MATERIÁLY

k predmetu EKONOMIKA

pre 1. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor

6341 6 M škola podnikania

Operačný program: Vzdelávanie

Programové obdobie: 2007-2013

Prijímateľ: Stredná odborná škola, Mierová 727, Strážske

Názov projektu: „Moderná škola – cesta ku kvalitnému

vzdelávaniu, kvalita vo vzdelávaní, úspech našich

absolventov na trhu práce“

Kód ITMS projektu: 26110130595

Spracovala: Ing. Bc. Beáta KUŽMOVÁ

Číslo a názov pozície: 3.1.36 Metodik pre prípravu a tvorbu učebných

materiálov pre žiakov v predmete Ekonomika

2

OBSAH

1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY

2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY

3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA

4 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

3

Prínos

Aristotela

1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY

Učenie starovekého Grécka

Grécko

Pojem ekonómia, ktorý skloňujeme vo všetkých pádoch, má korene

v starovekom Grécku. „Oikonomikus“ (oikos = dom, hospodárstvo,

nomos = pravidlo) bol názov Xenofontovho spisu, v ktorom sa zaoberal

pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva.

Platón zastával názor, že trieda, ktorá má vládnuť v spoločnosti, by

nemala mať nijaké súkromné vlastníctvo. Namiesto toho by malo

existovať vlastníctvo komunálne (spoločné), aby sa tak zabránilo

sporom.

Aristoteles naproti tomu veril, že súkromné vlastníctvo plní

v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať.

Hlavným prínosom do ekonomického

myslenia je analýza výmeny a použitia

peňazí vo výmene. Potreby človeka sú

podľa neho obmedzené, jeho túžby sú

nekonečné. Výrobu tovarov za účelom

uspokojovania potrieb považoval preto za

prirodzenú a označil ju ako ekonomiku,

zatiaľ čo výrobu tovarov zameranú na

uspokojovanie nekonečných ľudských túžob považoval za niečo

neprirodzené a označil ju ako chremastiku. Rozhodnúť, či tovar

predávaný na trhu uspokojuje ľudské potreby alebo túžby, považoval

za veľmi ťažké.

4

Charakteristi

ka obdobia

Vývoj ekonómie ako vedy

Predklasickí autori sa často rozdeľujú do troch škôl ekonomického

myslenia:

scholastiky,

merkantilizmu,

fyziokratizmu.

Ekonomické učenie začalo Xenofónom, Platónom a Aristotelom

a pokračovalo v učení scholastikov - T. Akvinský (1225 – 1274).

SCHOLASTIKA

Prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním

rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe, boli

scholastici. Ich pôsobenie spadá do obdobia

medzi 13. – 16. storočím. Najvýznamnejším

predstaviteľom scholastiky je Tomáš Akvinský.

T. Akvinský

Spoločnosť tohto obdobia spájali tradície, zvyky, centrálna vládnuca

autorita. Vtedajšia spoločnosť bola rozdelená na 4 skupiny:

nevoľníkov,

šľachtu,

kráľovskú rodinu,

cirkev.

V podstate všetku pôdu vlastnil kráľ a cirkev. Kráľ ju rozdával do

užívania šľachte, ktorú si týmto zaviazal určitými povinnosťami. Právo

užívať pôdu sa dedilo z otca na syna. Aj vzťah medzi šľachticom

a nevoľníkom bol založený na tradíciách. Nevoľník platil za užívanie

5

pôdy svojou prácou, úrodou alebo peniazmi. Cirkev bola najväčším

vlastníkom pôdy v západnej Európe a mala významný svetský vplyv.

Scholastickými autormi boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúsili aplikovať

náboženské princípy na svetský život. Ich cieľom nebola analýza

ekonomickej činnosti, ale vytvorenie pravidiel ekonomického života,

ktoré by boli paralelou existujúcich cirkevných dogiem.

ÚLOHY:

1. Charakterizujte obdobie scholastiky:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov obdobia scholastiky:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

6

Charakteristi

ka obdobia

Raný

merkantilizm

us

Rozvinutý

merkantilizm

us

Predstaviteli

a

Merkantilizmus

Merkantilizmus označuje smer v ekonomickom myslení, ktorý

z historického hľadiska zaberá asi 250 rokov (1500 – 1750). Prejavil

sa takmer vo všetkých západoeurópskych štátoch, no najväčší stupeň

rozvoja dosiahol v Anglicku a Francúzsku. K rozšíreniu merkantilizmu

prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých

kovoch, ktoré prúdili do Európy. Cieľom merkantilistickej hospodárskej

politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina.

Merkantilizmus delíme na:

raný,

rozvinutý.

Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý

do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov. Vývoz drahých kovov

z krajiny bol zväčša zakázaný a štát uplatňoval prísne hospodárske

opatrenia voči domácim aj cudzím obchodníkom, ktorí museli platiť

vysoké clá. Peniaze, ktoré sa z predaja získali, nesmeli sa z krajiny

vyviesť, ale museli sa za ne nakúpiť tovary vyrobené v danej krajine.

Štát podporoval ťažbu drahých kovov a získaval ich aj dobývačnými

vojnami.

V období rozvinutého merkantilizmu štát podporoval manufaktúrnu

výrobu určenú najmä na vývoz. Rozvinutý merkantilizmus považoval

manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi v Anglicku

bol Thomas Mun a vo Francúzsku J. B.

Collbert.

7

J. B. Collbert

Predstaviteľmi merkantilizmu u nás za čias Rakúsko – Uhorska bola

Mária Terézia a jej syn Jozef II.

Jozef II. Mária Terézia

ÚLOHY:

1. Charakterizujte obdobie merkantilizmu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Charakterizujte raný merkantilizmus:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Charakterizujte rozvinutý merkantilizmus:

.................................................................................................................

................................................................................................................

4. Vymenujte predstaviteľov merkantilizmu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Kep/POMA107.jpg&imgrefurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Page2.htm&h=303&w=255&sz=19&hl=sk&start=3&tbnid=E1csnKDVFf6J4M:&tbnh=116&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dm%25C3%25A1ria%2Bter%25C3%25A9zia%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Kep/POMA107.jpg&imgrefurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Page2.htm&h=303&w=255&sz=19&hl=sk&start=3&tbnid=E1csnKDVFf6J4M:&tbnh=116&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dm%25C3%25A1ria%2Bter%25C3%25A9zia%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

8

Charakteristi

ka obdobia

Hlavní

predstavitelia

F. Quesnay

Fyziokratizmus

Fyziokratizmus vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlády prírody.

Vznikol ako reakcia na učenie merkantilistov v druhej tretine 18.

storočia vo Francúzsku. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal

pôdu a poľnohospodársku výrobu.

Hlavnými predstaviteľmi boli – F. Quesnay

(1694 – 1774) osobný lekár francúzskeho

kráľa Ľudovíta XV. a A. R. Turgot (1727 –

1781) minister financií za vlády Ľudovíta XVI.

A.R.Turgot

Ekonómiou sa začal zaoberať ako 60 – ročný.

K ekonómii pristupoval ako lekár k ľudskému

organizmu, t. j., hľadal príčiny, ktoré spôsobujú

„chorobný stav hospodárstva“. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je

poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou,

čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára

čistý výrobok, zisk. Ostatné druhy práce fyziokratizmus pokladá za

neproduktívne. Tieto názory F. Quesnay aplikoval aj na sociálnu

štruktúru spoločnosti, ktorú podľa neho tvoria tri triedy:

trieda vlastníkov pôdy,

produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci

v poľnohospodárstve),

sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach

hospodárstva).

9

ÚLOHY:

1. Charakterizujte obdobie fyziokratizmu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

2. Vymenujte predstaviteľov fyziokratizmu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

3. Vymenujte členenie spoločnosti podľa F. Quesnaya:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

10

Prínos

Zhrnutie a prínos predklasických teórií

Najväčší prínos oboch škôl – merkantilizmu a fyziokratizmu –

spočíva v tom, že si uvedomili možnosť skúmať jednotlivé ekonomické

javy a procesy. Vytvorili prvé modely fungovania ekonomiky a z toho

hľadiska ich možno pokladať za prvých ekonómov – teoretikov.

Merkantilisti boli prví, ktorí si uvedomili funkcie peňazí v ekonomike, ich

vplyv na celkovú cenovú hladinu, obchodnú bilanciu a stupeň

ekonomickej aktivity v krajine.

Scholastici, a najmä ranní merkantilisti, považovali proces výmeny,

v ktorom jedna strana získava, zatiaľ čo druhá strana stráca, za

základný problém v spoločnosti a preto sa dožadovali zasahovania

štátu, resp. cirkvi. Fyziokrati zase považovali fungovanie ekonomiky za

harmonické. Z tohto hľadiska boli zástancami liberálnej hospodárskej

politiky založenej na voľnej hre trhových síl, čím výrazne ovplyvnili

nielen A. Smitha, ale i ďalší vývoj ekonomických teórií.

ÚLOHY:

1. Vysvetlite prínos predklasických teórii:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

obdobie merkantilizmu

11

Charakteristika obdobia Klasická ekonómia

Predstavitelia

W. Petty

Klasická ekonómia

Jednou z krajín, ktoré najviac získali zemepisnými objavmi a rozvojom

svetového obchodu, bolo Anglicko. Vybudovalo si veľkú koloniálnu

ríšu a nahromadilo veľké množstvá kapitálu.

V 18. storočí vznikla ekonómia ako veda a jej základy položila

klasická ekonómia, ktorá trvala do 70. rokov 19. storočia.

Predstavitelia klasickej ekonómie preniesli pozornosť z oblasti

medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby. Predpokladali,

že hospodárstvo má svoj vlastný poriadok a zákony. Vystupovali proti

zasahovaniu do hospodárstva, boli stúpencami politiky hospodárskeho

liberalizmu. Predmetom ich skúmania boli makroekonomické subjekty.

Veľký význam v klasickej ekonómii mala aj analýza medzinárodnej

deľby práce.

K najvýznamnejším predstaviteľom klasickej ekonómie patrí: Wiliam

Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Malthus.

Tento všestranne vzdelaný človek nehľadal

zdroj bohatstva vo sfére obehu, ale vo výrobe.

Vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty,

ktorou vysvetlil také ekonomické kategórie,

akými sú: renta, cena, mzda a úrok.

Podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal

súvislosti medzi peniazmi a výmenou tovarov. Podľa Pettyho hodnotu

tovaru vytvára iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné

druhy práce vytvárajú len nepriamo, pokiaľ sa vymieňajú za drahé

kovy.

12

A. Smith

Dielo

D. Ricardo

Bol nadšeným stúpencom a hlásateľom

hospodárskej slobody – liberalizmu. Za

základ fungovania trhovej ekonomiky

považoval slobodu človeka, slobodu

vlastníctva a slobodu podnikania.

Adam Smith

Tvrdil, že:

„každý jednotlivec sa riadi svojím vlastným prospechom, ale

vedie ho k tomu akási neviditeľná ruka, aby pomáhal dosiahnuť

cieľ, o ktorý mu vlastne vôbec nejde. Tým, že sleduje vlastné

záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby im

chcel skutočne prospieť.“

Významné je aj Smithovo učenie o hodnote:

„zdrojom bohatstva krajiny je práca, bez ohľadu na to, v ktorom

odvetví bola vynaložená.“

Najvýznamnejšie dielo A. Smitha: Pojednanie o pôvode a podstate

bohatstva národov – r. 1776 (niekedy len: Bohatstvo národov).

Nemal špeciálne ekonomické vzdelanie, jeho

školou bol praktický život na burze. Tu

dosiahol veľké finančné úspechy a už ako

25. ročný patril k najbohatším ľuďom

v Anglicku. Nadviazal na Smithovo učenie,

najmä na teóriu hodnoty. Podľa Ricarda

veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktorú treba vynaložiť na jej

výrobu. Veľkosť hodnoty tovaru nezávisí iba od bezprostredne

vynaloženej živej práce, ale aj od minulej práce.

13

J. B. Say

Kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je

tvorba užitočných vecí, na výrobe ktorých sa

podieľajú tri výrobné faktory: pôda, práca

a kapitál, kde každý výrobný faktor má za svoj

podiel na výrobe nárok na odmenu:

J. B. Say

pôda – renta,

práca – mzda,

kapitál – zisk.

ÚLOHY:

1. Charakterizujte klasickú ekonómiu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

2. Vymenujte a popíšte prácu a dielo najznámejších

predstaviteľov klasickej ekonómie:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

14

Karol Marx

(1818-1883)

Dielo

Ďalší

predstavitelia

SOCIALIZMUS

Marxistická ekonomická teória

Vychádzal z ekonomických teórii A. Smitha

a D. Ricarda a ďalej rozvinul teóriu pracovnej

hodnoty. Marx rozlišoval pojmy práca

a pracovná sila. Pracovná sila podľa Marxa

dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má

sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje

kapitalista. V tom videl základ vykorisťovania. Predpokladom

hospodárskeho rastu kapitalizmu je akumulácia (nahromaďovanie)

kapitálu. Zaujímalo ho aj postavenie robotníckej triedy. Podľa Marxovej

teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane

zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej zväčšovanie bohatstva

v rukách malej časti spoločnosti.

Zákonitosti vývoja kapitalizmu vysvetli Marx v diele Kapitál.

Jeho pokračovateľmi boli: F. Engels, V. I. Lenin.

K. Marx V. I. Lenin

ÚLOHY:

1. Popíšte marxistickú ekonomickú teóriu:

................................................................................................................

2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov socializmu:

................................................................................................................

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/engels.jpg&imgrefurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/Barco.html&h=239&w=200&sz=7&hl=sk&start=2&tbnid=h6QSagpfG2qH-M:&tbnh=109&tbnw=91&prev=/images%3Fq%3Df.%2Bengels%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/engels.jpg&imgrefurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/Barco.html&h=239&w=200&sz=7&hl=sk&start=2&tbnid=h6QSagpfG2qH-M:&tbnh=109&tbnw=91&prev=/images%3Fq%3Df.%2Bengels%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://cla.calpoly.edu/~lcall/lenin.gif&imgrefurl=http://cla.calpoly.edu/~lcall/outline.weekfive.html&h=333&w=293&sz=30&hl=sk&start=10&tbnid=oT3vOVaN_v3ldM:&tbnh=119&tbnw=105&prev=/images%3Fq%3Dlenin%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

15

Predstavitelia

J. M.

Keynes

(1883-1946)

Dielo

Neoklasická ekonómia

Orientovala sa najmä na analýzu dopytu, ponuky a spotreby

a vychádzala zo Sayovho zákona trhu. Vytvorila teóriu hraničnej

užitočnosti, podľa ktorej hodnotu tovarov určuje majiteľov subjektívny

pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.

Alfréd Marshall, John Bates Clark, Leon Wabras.

A. Marshall J. B. Clark

Keynesova makroekonomická teória

Anglický ekonóm J. M. Keynes vytvoril v 30.

rokoch 19. storočia teóriu, ktorej cieľom bolo

zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do

trhovej ekonomiky. Jeho teória vznikla v období

Veľkej depresie, v podmienkach veľkého poklesu výroby a vysokej

nezamestnanosti.

Jeho najvýznamnejším dielom je „Všeobecná teória zamestnanosti,

úroku a peňazí.“ (1936).

ÚLOHY:

1. Opíšte ekonomický smer neoklasickej ekonómie

a keynesovej makroekonomickej teórie:

................................................................................................................

................................................................................................................

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.gif&imgrefurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.html&h=198&w=200&sz=32&hl=sk&start=2&tbnid=LBwJPxyixdX_VM:&tbnh=103&tbnw=104&prev=/images%3Fq%3Dalfred%2Bmarshall%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.gif&imgrefurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.html&h=198&w=200&sz=32&hl=sk&start=2&tbnid=LBwJPxyixdX_VM:&tbnh=103&tbnw=104&prev=/images%3Fq%3Dalfred%2Bmarshall%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://cepa.newschool.edu/het/profiles/image/clarkyoung.gif&imgrefurl=http://cepa.newschool.edu/het/profiles/clark.htm&h=271&w=206&sz=15&hl=sk&start=6&tbnid=ZLOEnckn9CLeKM:&tbnh=113&tbnw=86&prev=/images%3Fq%3Djohn%2Bbates%2Bclark%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

16

Ekonomické myslenie druhej polovice 20. storočia

Od 70. rokov sa do popredia dostávajú nové ekonomické koncepcie –

neokonzervatívne, ktoré odmietali keynesovské štátne zásahy do

ekonomiky a vyzdvihovali význam slobodného trhu.

1. monetarizmus – M. Friedman,

2. teória racionálnych očakávaní – E. Lucas,

3. ekonómia ponuky – A. Laffer.

ÚLOHY:

1. Charakterizujte obdobie ekonomického myslenia 2. polovice

dvadsiateho storočia:

................................................................................................................

................................................................................................................

................................................................................................................

................................................................................................................

................................................................................................................

M. Friedman

17

Vývin ekonomického myslenia na Slovensku koncom

19. a začiatkom 20. storočia

K najvýznamnejším slovenským mysliteľom tohto obdobia,

zaoberajúcimi sa hospodárskymi a sociálnymi otázkami, patrí Anton

Bielik, ktorý napísal niekoľko esejí a článkov, týkajúcich sa pomerov

a národnostného útlaku.

Peter Kompiš – publicista,

Fedor Hondek – verejný činiteľ, publicista, podnikateľ – zaoberal

sa problematikou financií a družstevníctva na Slovensku,

Milan Hodža – najvýznamnejší a najpozoruhodnejší teoreticko-

ekonomický význam jeho diel, bol to politik, národovec, novinár

a národopisec,

ústredným problémom v jeho hospodárskych, sociálnych

a politických aktivitách bola otázka agrárnej demokracie

a družstevníctva, za najdôležitejšiu sociálnu a hospodársku vrstvu

v spoločnosti považoval vzdelaných roľníkov a sedliakov.

Milan Hodža

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.sav.sk/uploads/a0066715024/Hodza.jpg&imgrefurl=http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:Hodza4.jpeg&h=800&w=565&sz=363&hl=sk&start=18&tbnid=BdI942K0_zCmtM:&tbnh=143&tbnw=101&prev=/images%3Fq%3Dmilan%2Bhod%25C5%25BEa%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.sav.sk/uploads/a0066715024/Hodza.jpg&imgrefurl=http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:Hodza4.jpeg&h=800&w=565&sz=363&hl=sk&start=18&tbnid=BdI942K0_zCmtM:&tbnh=143&tbnw=101&prev=/images%3Fq%3Dmilan%2Bhod%25C5%25BEa%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk

18

Imrich Karvaš

Dielo

Rudolf Briška

Dielo

Ekonomické myslenie na Slovensku v rokoch

1918 – 1948

Prvými slovenskými predstaviteľmi, ktorí sa

ekonomickej teórii venovali profesionálne, boli

Imrich Karvaš a Rudolf Briška.

Bol významný teoretik, guvernér národnej banky, minister.

Základy hospodárskej politiky (1947).

Hovoril o socializácii spoločnosti, dôležitú úlohu pripisoval štátu. Bol

zástancom politicko-hospodárskeho hnutia regionalizmu.

Pôsobil ako profesor na viacerých vysokých školách.

Národné hospodárstvo (1943,1947).

Stotožňoval hodnotu s úžitkovou hodnotou. Podľa neho veľkosť

hodnoty závisí od 3 činiteľov:

1. užitočnosti,

2. vzácnosti,

3. výrobných nákladov.

ÚLOHY:

1. Charakterizujte ekonomické myslenie na Slovensku na

prelome 19. a 20. storočia.

................................................................................................................

2. Charakterizujte ekonomické myslenie v období rokov 1919 –

1948, vymenujte hlavných predstaviteľov a ich diela.

................................................................................................................

19

Ekonomika

Ekonómia

2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY

Ekonómia a ekonomika

je to systém vzájomne prepojených odvetví

a ekonomických vzťahov v spoločnosti.

Faktory ovplyvňujúce úroveň ekonomiky:

Každá ekonomika je podmienená zemepisnou

polohou, prírodnými zdrojmi, tradíciami, úrovňou

výrobných činiteľov, veľkosťou populácie,

vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a pod.

je to veda o obchode medzi krajinami,

skúma vzťahy v ekonomike,

veda o peniazoch, bohatstve, kapitály

a bankách,

ekonómia je širší pojem ako ekonomika,

obidve navzájom úzko súvisia. Ekonómia

ako veda vznikla v 18. storočí a jej

zakladateľom bol A. Smith (1776).

ÚLOHY:

1. Definujte pojem ekonomika:

................................................................................................................

2. Definujte pojem ekonómia:

................................................................................................................

3. Kto bol zakladateľom ekonómie ako vedy?

................................................................................................................

20

Mikro-

ekonómia

Makro-

ekonómia

Makroekonómia a mikroekonómia

Ekonómiu ako vednú disciplínu delíme na makrekonómiu a

mikroekonómiu. Obidve spolu úzko súvisia, aj keď každá „žije

vlastným životom“.

mikros – pochádza z gréckeho slova – malý

skúma správanie sa jednotlivých individuálnych

spotrebiteľov a firiem. Odpovedá na rozličné

otázky , ako napr. sa určuje cena jednotlivých

tovarov, alebo ako určiť výšku mzdy .......... .

makros – z gréckeho slova – veľký

Zaujíma sa o fungovanie národnej ekonomiky ako

celku, teda nie jej jednotlivými časťami.

Predmetom skúmania makroekonómie sú

hospodárske jednotky (domácnosti, firmy), ktoré

neexistujú izolovane, ale navzájom spolupracujú.

Makroekonómia skúma napr., čo určuje celkovú zamestnanosť alebo

nezamestnanosť, čím sa určuje veľkosť národného dôchodku a pod.

Rozdiel medzi mikro a makroekonómiou je niečo podobné, ako keď

porovnávame niečo malé, s niečím veľkým . Obrazne povedané,

mikroekonómia študuje stromy, makroekonómia skúma les ako celok.

ÚLOHY:

1. Aký je rozdiel medzi makroekonómiou a mikroekonómiou?

................................................................................................................

................................................................................................................

................................................................................................................

21

Pozitívna ekonómia

Normatívna ekonómia

Cvičenie

Funkcie ekonómie

Pozitívna a normatívna ekonómia

zaoberá sa takými javmi, aké v skutočnosti

sú, čiže ekonomickou realitou.

zaoberá sa tým, ako by ekonomika mala

vyzerať. Normatívna ekonómia vychádza

z poznatkov pozitívnej ekonómie.

Určte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pozitívne alebo negatívne:

1. nižšie ceny benzínu vedú k vyššej spotrebe: ..............................

2. ceny chleba by mali byť nižšie: ..................................................

3. chudobní by nemali platiť dane: .................................................

4. obmedzenie dovozu japonských áut zvýši zisky našich firiem

a preto je žiaduce: ....................................................................

5. zvýšenie cien potravín bolo jednou z príčin francúzskej revolúcie:

................................................................................................

Funkcie ekonómie

1. pragmatická funkcia – táto funkcia umožňuje využívanie

teoretických poznatkov v praxi

2. porovnávacia funkcia – ekonómia poskytuje množstvo

kvantitatívnych a kvalitatívnych funkcií o skúmaných javoch

a procesoch

3. metodologická funkcia – umožňuje využívať metódy ekonómie

v praktickom živote.

22

ÚLOHY:

1. Vysvetlite pojem „pozitívna ekonómia“:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

2. Vysvetlite pojem „normatívna ekonómia“:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

3. Vysvetlite funkcie ekonómie:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

23

Ekonomické disciplíny

Ekonomické disciplíny

Ekonomiku skúmajú viaceré ekonomické disciplíny. Základom

ekonomických vied je ekonomická teória. Na ňu nadväzujú napr. dejiny

ekonomických teórií, teória hospodárskej politiky atď.

Celý komplex ekonómie pozostáva z nasledujúcich disciplín:

úseková ekonomiky

napr. ekonomika školstva, zdravotníctva,

priemyslu a pod.,

prierezové vedné disciplíny

ekonomika financií, burzovníctvo,

manažment a pod.

Ekonomika využíva aj poznatky iných vied, napr.

matematiky, štatistiky, informatiky atď.

ÚLOHY:

1. Charakterizujte úsekové ekonomiky:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

2. Charakterizujte prierezové vedné disciplíny:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

24

Vedecký prístup

Skúmanie ekonómie a metódy skúmania

Doteraz bolo ešte veľa javov neobjasnených,

ekonómovia a iní vedci však vyvinuli techniky –

vedecký prístup - ktoré im umožňujú lepšie pochopiť

skúmané javy, napr. ako je nezamestnanosť, inflácia,

ceny, zahraničný obchod .... .

Vedecký prístup využíva:

1. pozorovanie – je to jeden z hlavných zdrojov ekonomických

poznatkov o ekonomických javoch, hlavne o ich historickom vývine,

2. analýza – k zaznamenanej minulosti musíme pridať ekonomickú

analýzu. Je to prístup, ktorý dedukuje určité formy ekonomického

správania sa,

3. štatistika - využíva štúdium získaných výsledkov a logické

uvažovanie,

4. experimenty – ekonómovia čoraz častejšie využívajú laboratórne

riadené experimenty pri skúmaní ekonomických javov.

ÚLOHY:

1. Ktoré metódy využíva vedecký prístup skúmania ekonómie?

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Popíšte a vysvetlite jednotlivé metódy vedeckého prístupu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

25

Ceteris paribus Omyl post hoc Klam kompozície

Otázka subjektívneho

pohľadu

Chyby (nástrahy) v ekonomickom bádaní

V ekonomickom živote sa často možno stretnúť s nástrahami, ktorých

nepoznanie by viedlo k nesprávnym poznatkom a záverom. Osvojenie

si nástrah v ekonómii umožní vyhnúť sa viacerým omylom.

Jednou z najväčších nástrah číhajúcich v ekonómii je použitie

predpokladu ceteris paribus (skúmanie javu za inak nezmenených

podmienok). Taký biológ s tým nemá väčšie problémy. Zisťuje napr. či

používanie sacharínu nevyvolá u potkanov karcinóm. Ceteris paribus

pre neho znamená experimentovať s potkanmi rovnakého druhu, veku,

zabezpečiť im rovnaké podmienky napr. stravu, vodu atď.

Ekonóm je v zložitejšej situácii. On skúma napr. ako sa zvýšenie cien

benzínu odrazí na jeho spotrebe. Pritom musí zohľadňovať viaceré

faktory, napr. dokončenie diaľnice, kde je prevádzka úspornejšia,

vzrast cien MHD atď.

Je to chybný, klamlivý predpoklad, ktorý hovorí o tom, že jav

A predchádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva jav B.

V skutočnosti, že jedna udalosť nasleduje po inej, vôbec nemusí

znamenať, že ju zapríčiňuje táto udalosť.

Spočíva v domnienke o tom, že to, čo platí pre časť, to platí aj pre

celok, pre spoločnosť.

Príklad: Ak podnikateľ zvýši ceny jedného tovaru, očakáva zisk. Ak by

rovnako postupovali všetci podnikatelia, budú maximalizovať zisk? Nie,

pretože každý výrobca je zároveň spotrebiteľom, a to, čo získa

zdražením svojich výstupov, to stratí pri nákupe vstupov.

26

Čo si myslíte, sú na obrázku vtáky pozerajúci doľava alebo zvieratá

(zajace, klokany) pozerajúce doprava?

V skutočnosti neexistuje jediná správna odpoveď, obidve tvrdenia

môžu byť správne, záleží na uhle pohľadu.

ÚLOHY:

1. Vysvetlite pojem „ceteris paribus“ a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

2. Vysvetlite pojem „omyl post hoc“ a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

3. Vysvetlite pojem „klam kompozície“ a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

4. Vysvetlite otázku subjektívneho pohľadu a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

................................................................................................................

27

Potreba

Členenie potrieb

Ľudské potreby a ich uspokojovanie

je to uvedomený alebo neuvedomený nedostatok. Všetky

potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada

uspokojiť.

Existuje veľké množstvo potrieb, rozmanitosť ktorých nepozná hranice.

1. Potreby rozdeľujeme podľa naliehavosti na:

primárne (životne nevyhnutné) –

prijímanie potravy, ochrana pred chladom,

pohlavný pud, sú vlastné tak zvieratám

ako aj ľuďom.

sekundárne (luxusné) – t. j. získané

a naučené potreby (sociálne – potreba

komunikácie, úspechu, a uznania, právne

– ľudské práva a sloboda, ekonomické –

potreby súvisiace s výrobou a spotrebou ,

etické, kultúrne a pod.

Hranice medzi životne nevyhnutnými a luxusnými potrebami závisia od

životnej úrovne danej krajiny. Napríklad vo vyspelých krajinách je

vlastnenie chladničky životne nevyhnutnou potrebou, ale v niektorej

krajine to môže byť ešte luxusná potreba.

2. Podľa toho, či uspokojujem potrebu sám, alebo v skupine,

členíme potreby na:

individuálne – byť členom určitého

28

Statky

Členenie statkov

spoločenstva (ľudstva ako celku), potreba kúpiť si mlieko,

topánky ...)

kolektívne – byť občanom štátu,

pracovníkom firmy ... (tieto záujmy

vyplývajú zo spoločných potrieb ,

kolektívnych alebo spoločenských).

3. Potreby môžeme členiť aj podľa toho, či majú hmotný charakter

alebo nehmotný charakter:

hmotné – materiálne – napr. potreby

stravovania, odievania , bývania,

nehmotné – nemateriálne – napr.

potreba čítania, učiť sa, priateľstva,

lásky a pod.

všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby. Môžu byť

výsledkom prírodných procesov (napr. voda, vzduch ...) alebo

výroby (napr. chlieb, topánky, auto ...)

Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby.

1. Podľa spôsobu získania členíme statky:

1. voľné – vyskytujú sa voľne v prírode

a v dostatočnom množstve (vody riek, morí, oceánov,

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://i.pravda.sk/07/011/skcl/P2318358f_nakladne_auto.jpg&imgrefurl=http://spravy.pravda.sk/na-stavenisku-zomrel-47-rocny-muz-z-nitry-ff9-/sk_regiony.asp%3Fk%3D96002%26c%3DA070106_185654_sk_ckronika_p23&h=300&w=400&sz=25&hl=sk&start=3&tbnid=LrNI_lUokYGh5M:&tbnh=93&tbnw=124&prev=/images%3Fq%3Dauto%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

29

rastliny). Nie sú výsledkom výroby. V súčasnosti, keď postupne sa

vyčerpávajú prírodné zdroje a životné prostredie na Zemi je ohrozené,

stávajú sa voľné statky čoraz obmedzenejšie a preto treba s nimi

hospodáriť ako so vzácnymi statkami.

2. ekonomické (vzácne) – sú označované aj ako vzácne statky. Ich

množstvo je obmedzené a nemôže uspokojiť všetky potreby.

2. Podľa účelu použitia rozlišujeme statky:

1. kapitálové (investičné, výrobné) – ktoré sú

určené na ďalšiu výrobu, napr. mlieko na

výrobu syrov, stroje, suroviny, materiál ...

2. spotrebné (konzumné) – ktoré sú určené na

priamo spotrebu – napr. mlieko ako nápoj,

bicykel, chladnička, rádio ....

3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:

1. hmotné – napr. obraz, kniha, dom, potrava

2. nehmotné

napr. slnečné žiarenie, vedomosti, služby...

3. hmotné a nehmotné zároveň

obraz, kniha .....

30

Spotreba

Výroba

Výrobné vstupy

Služby

4. Podľa toho, čiu potrebujú uspokojujú

1. súkromné – statky, ktoré patria iba jednej

osobe a ostatní ho už nemôžu používať (napr.

vlastná záhrada, osobné veci ....)

2. verejné – statok, ktorý nepatrí iba jednej

osobe, ale môžu ho používať aj ostatní ľudia

(polícia, školy ...)

Uspokojenie bežných potrieb sa volá spotreba.

aby sme mohli uspokojovať svoje potreby, je dôležitá výroba,

teda proces, pri ktorom sa vstupy premieňajú

(transformujú) na výstupy

výrobné faktory tvoria vstupy do výroby

(inputy) – teda pôda, práca a kapitál.

Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby

svojím priebehom.

Delíme ich:

vecné – tieto služby súvisia napr.

s údržbou a opravou vecí, so zabezpečením čistoty a ochrany....

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/vysoka_pec1.jpg&imgrefurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/dilny_detail.php%3Fdilny_id%3D48&h=434&w=600&sz=26&hl=sk&start=8&tbnid=BADDZbzctq3OFM:&tbnh=98&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dv%25C3%25BDroba%2B%25C5%25BEeleza%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/vysoka_pec1.jpg&imgrefurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/dilny_detail.php%3Fdilny_id%3D48&h=434&w=600&sz=26&hl=sk&start=8&tbnid=BADDZbzctq3OFM:&tbnh=98&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dv%25C3%25BDroba%2B%25C5%25BEeleza%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk

31

osobné – uspokojujú ľudské

potreby priamo a sú

sprostredkované pomocou vecí

(kaderníctvo, manikúra ...)

ÚLOHY:

1. Definujte pojem potreby:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Definujte pojem statky:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Definujte pojem služby:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

4. Definujte pojem spotreba:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

5. Definujte pojem výroba:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

6. Definujte pojem výrobné faktory:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

7. Rozčleňte potreby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

8. Rozčleňte statky podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

9. Rozčleňte služby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

32

10. Uveďte príklady z konkrétnych podnikov, kde je výstupom

kapitálový a kde spotrebný statok alebo služba:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

11. Vymenujte konkrétne druhy služieb v školstve , zdravotníctve

a kultúre:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

33

Prirodzená deľba práce

Špecializácia a kooperácia

Výhody deľby práce

Nevýhody

deľby práce

Deľba práce – vznik a vývoj

V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať

(oddeľovať) jednotlivé druhy prác. Najskôr sa vyčlenili tzv. typicky

mužské práce (lov, ťažba surovín, ťažká práca na poli, v lese ...)

a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie a pod.

Tak vznikla prirodzená deľba práce.

Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe.

Ľudia vykonávajúci konkrétne spoločensky užitočné druhy prác sa

postupne začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú

najlepšie predpoklady a zručnosti.

Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych

rokov, kmeňov od poľnohospodárskych. V druhej veľkej spoločenskej

deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej

sa oddelil obchod od ostatných činností.

Deľba práce ako proces osamostatňovania sa jednotlivých

špecializovaných druhov prác (špecializácia) vedie nevyhnutne

k vzájomnej výmene a spolupráci medzi výrobcami a spotrebiteľmi – ku

vzájomnej kooperácii.

Medzi výhody deľby práce patrí značný rast produktivity práce, čo

vedie súčasne k úsporám času pri výrobe. Ďalšou výhodou je tiež

možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na

vykonávanie jednotlivých úkonov.

Vysoký stupeň deľby práce prináša so sebou však aj nevýhody pre

pracovníka. Príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť

a často sa stáva, že vzniká pocit nudy a bezúčelnosti., čo je príčinou

rýchlej vyčerpanosti a brzdí rozvoj osobnosti pracovníka. Ďalšou

34

Medzinárodná

deľba práce

nevýhodou je vzájomná závislosť ľudí. Ak by napr. pri pásovej výrobe

automobilov zaostávala práca pri osadzovaní pneumatík, spomalil by

sa odbyt finálnych výrobkov, čiže hotových automobilov.

Osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, ktorá prerastá hranice

jednotlivých krajín, je medzinárodná deľba práce.

V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými

ekonomikami. Účasť jednotlivých krajín na deľbe práce závisí nielen od

ich veľkosti a polohy, ale aj od prírodných, klimatických

a spoločenských podmienok. Čím je krajina menšia a menej rozvinutá,

tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce.

Môže sa tak orientovať na taký druh exportu alebo výroby, pre ktoré

má najlepšie podmienky. A naopak, ostatné druhy tovarov a služieb

bude dovážať za svoje vyvážané tovary a služby.

ÚLOHY:

1. Definujte pojem deľba práce:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Vysvetlite ako vznikala prirodzená deľba práce:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Definujte pojem kooperácia a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

4. Definujte pojem špecializácia a uveďte príklad:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

5. Určte výhody a nevýhody deľby práce:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

35

6. Popíšte proces medzinárodnej deľby práce:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

7. V čom spočíva podľa Vás význam medzinárodnej deľby práce

pre takú krajinu, ako je Slovensko?

.................................................................................................................

.................................................................................................................

36

Zákon vzácnosti

Čo vyrábať?

Základné problémy ekonomiky

Človek je rozporuplný fenomén prírody. K svojmu životu potrebuje len

veľmi málo, ale pritom túži p nesmiernom množstve statkov, ktoré by

jeho život mali spríjemniť. Chce spotrebúvať oveľa viac, ako môže

ekonomika vyprodukovať. Táto snaha ľudí však naráža na obmedzené

zdroje, ktoré príroda poskytuje. Statky sú preto vzácne. Túto

skutočnosť vyjadruje zákon vzácnosti, ktorý hovorí o tom, že:

„ statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov

neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli

spotrebúvať. Pretože ľudia nemôžu uspokojiť všetky svoje

potreby, musia rozhodnúť o tom, ako obmedzené zdroje využijú

na výrobu tovarov a služieb na uspokojovanie súčasných

i budúcich potrieb.“

Ekonomika je veľmi zložitým, dynamicky sa rozvíjajúcim

mechanizmom. Tento mechanizmus rieši vo vzájomných súvislostiach

tri základné ekonomické otázky:

1. čo vyrábať?

2. ako vyrábať?

3. pre koho vyrábať?

Prvá otázka - teda aké tovary, aké služby, v akom množstve a kedy

vyrábať?

Zdalo by sa, že na tieto otázky existujú aj jednoduché odpovede. Ale

v skutočnosti neexistujú. Bolo by ideálne, kedy sa vyrábalo to, čo ľudia

potrebujú, čo si žiadajú .... V čom je teda problém? V tom, že množstvo

výrobných faktorov, ktoré spoločnosť má k dispozícii je obmedzené. Ak

použijeme výrobné faktory na výrobu jednej veci, potom ich

pochopiteľne, nemôžeme použiť na výrobu niečoho iného.

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.biospotrebitel.sk/foto-galeria/img/rajske-jablka.jpg&imgrefurl=http://www.biospotrebitel.sk/foto-galeria/fotografia/831/rajske-jablka.htm&h=240&w=320&sz=19&hl=sk&start=1&tbnid=IR-yVTZ69wtROM:&tbnh=89&tbnw=118&prev=/images%3Fq%3Djablk%25C3%25A1%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk

37

Ako vyrábať?

Pre koho vyrábať?

Napr. koľko sa upečie chleba, ušije šiat, postaví divadiel?, budú

dovolenkovať mladí podnikatelia v zahraničí a bývať v luxusných

domoch?

Druhá otázka znamená, riešenie problému, akým spôsobom sa budú

vyrábať rôzne tovary a služby, v akej kombinácii, akú techniku alebo

technológiu pritom využívať?. Napr. Budú robotníci zvárať autá ručne

alebo to urobia roboty? Cieľom riešenie tejto otázky by mala byť

minimalizácia výrobných nákladov a zabezpečenie maximálneho

zisku. S týmito otázkami sa musí vysporiadať každý jednotlivý

podnikateľ, ale aj ekonomika ako celok.

Za problémom ako vyrábať sa na úrovni ekonomiky neraz skrývajú

otázky: napr. – vyrábať v súkromných, štátnych či zmiešaných

podnikoch, dať prednosť strojovej veľkovýrobe alebo ručnej

malovýrobe? (hospodárnosť). Vyrábať elektrickú energiu z vody,

uhlia, plynu, ropy, jadrového paliva? (ekológia).

Tretia otázka rieši, pre koho sa budú tovary a služby vyrábať? Či

statky, napr. CD bude určené pre malé deti, mládež, alebo pre staršiu

generáciu. Táto otázka je nemenej dôležitá a zložitá ako prvé dve. Jej

riešenie sa dotýka každého z nás. Ide totiž o tom, akým spôsobom,

medzi koho výsledok ekonomickej činnosti rozdeliť, medzi tých, ktorí sa

podieľali na jeho výrobe, jeho tvorbe a tých, ktorí sa na jeho tvorbe

nepodieľali? Zachovať pri tom rovnostskársky prístup? Prideliť rovnako

usilovným i lenivým, rovnako výkonným i menej výkonným?

S troma základnými ekonomickými otázkami sa spájajú aj ďalšie, napr.:

o otázka času, kedy vyrábať určité tovary a služby?

o pre aké trhy vyrábať (miestny, národný, svetový)?

o v akej kvalite, sortimente vyrábať?

o za akú cenu vyrábať, aké výrobné zdroje použiť, v akej

kombinácii?

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.apotheka.sk/apothekapics/2001_01_homeopatia1.jpg&imgrefurl=http://www.apotheka.sk/default.asp%3Fprg%3Darticle%26id%3D120&h=221&w=250&sz=105&hl=sk&start=1&tbnid=z2z2SFkaNqhVlM:&tbnh=98&tbnw=111&prev=/images%3Fq%3Dstrojov%25C3%25A1%2Bpr%25C3%25A1ca%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.skoladokoran.sk/images/foto-deti.JPG&imgrefurl=http://www.skoladokoran.sk/projekt_prointegra.htm&h=500&w=363&sz=34&hl=sk&start=9&tbnid=e1njuHW9EbT_6M:&tbnh=130&tbnw=94&prev=/images%3Fq%3Ddeti%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

38

Aj keď zákl. 3 otázky nasledujú za sebou, všetky sú rovnako dôležité

a riešia sa súčasne.

ÚLOHY:

1. Vysvetlite zákon vzácnosti:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Ktoré základné a vzájomne súvisiace ekonomické otázky rieši

každá ekonomika?

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

39

Hranica produkčných možností

Hranica produkčných (výrobných) možností

Základné problémy organizácie ekonomiky by sa dali pomerne ľahko

riešiť, ak by spoločnosť mala k dispozícii neobmedzené množstvo

výrobných zdrojov.

Tieto zdroje sú však obmedzené, a tým utvárajú hranice výrobných

možností. Spoločnosť musí rozhodnúť, ako zdroje, ktoré má

k dispozícií, využije na výrobu ekonomických statkov. To znamená, že

musí sa rozhodnúť, ktoré ekonomické statky bude vyrábať a v akom

množstve. Navyše musí rozhodnúť, či sa výrobné zdroje majú využiť

len na súčasnú, alebo aj na budúcu spotrebu. Musí sa rozhodnúť, či

bude vyrábať len spotrebné predmety, alebo aj kapitálové statky, ktoré

v budúcnosti umožnia vyrábať viac spotrebných i kapitálových statkov.

V každom časovom okamihu môže krajina so svojimi obmedzenými

zdrojmi produkovať len určité množstvo statkov a služieb. Navyše

ekonomika nemôže zvýšiť produkciu jedného tovaru bez toho, aby

čiastočne neobmedzila produkciu iného tovaru alebo služby.

Napr. ak sa čím viac vyrobí benzínu, tým menej sa môže vyrobiť

vykurovacej hmoty.

Hranica produkčných (výrobných) možností predstavuje maximálne

množstvo kombinácii statkov a služieb, ktoré možno vyrobiť pri

existujúcich výrobných zdrojoch v ekonomike.

Príklad:

Predpokladajme, že v ekonomike sa vyrábajú iba dva ekonomické

statky a to pušky a maslo. Ekonomika sa má rozhodnúť v akom

pomere bude tieto statky vyrábať. Výber možno aplikovať na akúkoľvek

dvojicu tovarov. Všetky možné kombinácie sú uvedené v tabuľke.

40

Prvou možnosťou je, že by ekonomika venovala 100 % svojich zdrojov

na výrobu pušiek a vtedy by nevyrábala žiadne maslo, pretože na jeho

výrobu by už neboli zdroje – bod A (0,15).

Druhou možnosťou je to, že by ekonomika vyrábala maximálne

množstvo masla (5 mil. kg) a žiadne pušky – bod B (5, 0). To sú dva

extrémy medzi ktorými je veľa ďalších možností.

Ak sme ochotní vzdať sa určitého množstva masla, môžeme vyrobiť

nejaké pušky navyše. Napr. môžeme vyrobiť iba 3 mil. kg masla

a zároveň 9 tisíc kusov pušiek – bod D (3,9). Ide tu o premiestňovanie

výrobných zdrojov zo zbrojárskeho priemyslu do výroby masla

a naopak.

ÚLOHY:

1. Vysvetlite a graficky znázornite hranicu produkčných možností:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

41

2.Na základe zadaných údajov zostrojte a opíšte hranicu produkčných možností

Úloha A

Možnosť Maslo v mil. kg Pušky v tis. kusoch

A 0 15

B 1 14

C 2 12

D 3 9

E 4 4

F 5 0

Riešenie:

Úloha B

Možnosť Autá v tis. kusoch Potraviny v mil. kg

A 150 0

B 140 20

C 120 40

D 90 80

E 50 130

F 0 200

Riešenie:

42

Úloha C

Kombinácia

Mobilné telefóny Odevy

A 15 000 0

B 12 000 2 000

C 10 000 3 000

D 6 000 5 000

E 3 000 5 500

F 0 6 000

Riešenie:

43

Efektívnosť

Hranica produkčných možností a efektívnosť

Dosiaľ sme predpokladali, že ekonomika bola skôr na hranici

produkčných možností ako pod ňou.

Ak je ekonomika na hranici produkčných možností, znamená to,

že vyrába efektívne.

Efektívnosť znamená, že nedochádza k plytvaniu zdrojov, t. j., že

existujúce výrobné zdroje sa v ekonomike využívajú na 100 %.

Presnejšie povedané, ekonomika vyrába efektívne vtedy, keď nemôže

vyrábať väčšie množstvo jedného statku bez toho, aby produkovala

menšie množstvo iného statku.

Efektívnosť je jedným z ústredných pojmov ekonómie. Pod

efektívnosťou rozumieme dosiahnutie optimálnych výsledkov za

predpokladu, že všetky obmedzené zdroje, ktorými spoločnosť

disponuje, sú úplne a správne využité.. Efektívnosť znamená, že sa

neplytvá zdrojmi spoločnosti.

ÚLOHY:

1. Vysvetlite, kedy ekonomika vyrába efektívne:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Definujte pojem efektívnosť:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

44

Zákon klesajúcich

výnosov

Zákon klesajúcich výnosov a alternatívne náklady

peňažné vyjadrenie spotreby všetkých výrobných faktorov

ocenený výkon (výstup)

Vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese.

Zákon klesajúcich výnosov:

Tento zákon vyjadruje to, že ak postupne zvyšujeme množstvo

nejakých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy

ostávajú nezmenené, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo

dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.

Predpokladajme existenciu podnikateľa, ktorý podniká na 5 ha pôdy

a pestuje obilniny. Predtým ako začal podnikať do pôdy nevložil žiadnu

prácu ani kapitál. Z nulovými vstupmi nemohol teda dosiahnuť žiadny

výstup, preto v prvom riadku tabuľky sú nulové hodnoty.

V prvom roku podnikania podnikateľ vložil do pôdy 10 jednotiek práce

a kapitálu, výsledkom ktorých bolo 30 jednotiek produkcie.

V druhom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce

a kapitálu na 12 a dosahuje celkovú produkciu 40 jednotiek, čo

znamená, že prírastok z dodatočných vstupov (z 2 jednotiek)

predstavuje 10 jednotiek produkcie. Podobne je to aj v treťom roku

podnikania.

Vo štvrtom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce

a kapitálu na 16 a dosahuje celkovú produkciu 53 jednotiek, čo

znamená, že prírastok z dodatočných vstupov predstavuje už len 5

45

jednotiek výroby.

V piatom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce

a kapitálu na 18, dosahuje celkovú produkciu 55 jednotiek, čo

znamená, že prírastok z ďalších dodatočných vstupov oproti

predchádzajúcemu roku je už len dve jednotky.

Z uvedeného príkladu vyplýva, že pridávaním dodatočných

jednotiek práce a kapitálu pri zachovaní množstva pôdy

dodatočné výstupy skutočne sklesajú.

ÚLOHY:

1. Interpretujte zákon klesajúcich výnosov:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Vysvetlite zákon klesajúcich výnosov:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

46

Vlastníctvo

Spôsob rozhodovania

Základné typy ekonomík

Podľa spôsobu, akým spoločnosť pristupuje k riešeniu základných

ekonomických otázok, rozlišujeme jednotlivé typy ekonomík.

Dôležitou charakteristikou je vlastníctvo a spôsob rozhodovania

o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov.

Vlastníctvo je právo vlastníka používať svoj majetok. Môže ísť

o súkromné alebo verejné vlastníctvo.

V prípade, že väčšina majetku je v rukách individuálnych občanov,

hovoríme o súkromnom majetku. V tých ekonomikách, kde prevažuje

kolektívne a hlavne štátne vlastníctvo ide o verejné vlastníctvo.

Na základe spôsobu rozhodovania o výrobných zdrojoch rozlišujeme:

1. trhový hospodársky systém,

2. centrálne riadené hospodárstvo.

Z historického pohľadu sa základné

ekonomické otázky v prvotných civilizáciách

riešili prevažne inštinktom, zvykmi

a tradíciami , ktoré sa dedili z pokolenia na

pokolenie. V starovekých spoločnostiach syn

priamo preberal povolanie od svojho otca.

Tieto zvyky sa v niektorých krajinách

zachovávajú aj dnes.

Do určitej miery inštinkty, zvyky a tradície plnili požadované

ekonomické úlohy, ale na druhej strane boli neefektívne, preto zanikali.

47

Trhová ekonomika

Centrálne riadená

ekonomika (príkazová)

Predstavuje ekonomický systém, pre ktorý je

charakteristické to, že čo, ako a pre koho

vyrábať je určené pomocou systému cien,

trhov, stimulácie a odmien. Jednotlivé firmy

vyrábajú iba tie tovary, ktoré im prinášajú najväčšie zisky, tým

odpovedajú na otázku čo vyrábať. pri výrobe využívajú technológie,

ktoré sú najmenej nákladné, a tým odpovedajú na otázku ako vyrábať.

O spotrebe rozhodujú ľudia tým, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú

za prácu.

Predstavuje ekonomický systém, v ktorom

vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní aj

spotrebe. Typickým znakom pre túto

ekonomiku je to, že vyrobená produkcia sa

rozdeľuje bez dostatočného využitia cien

a trhu. Najhorším variantom príkazovej

ekonomiky je systém s centralizovaným rozhodovaním. V rámci

takéhoto systému sa zostavujú nereálne plány, určujú výrobné kvóty

a spotreba. Takýto ekonomický systém neumožňuje zabezpečiť

efektívne využívanie výrobných zdrojov a efektívne riešiť hlavné

ekonomické problémy spoločnosti.

ÚLOHY:

1. Čo je dôležitou charakteristikou pre každú ekonomiku?

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Charakterizujte ekonomiku na základe zvykov, tradícií

a inštinktov:

48

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Vysvetlite spôsob rozhodovania o troch základných otázkach

v centrálne riadenej (príkazovej) ekonomike:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

4. Charakterizujte trhovú ekonomiku:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

49

Pôda

Práca

Kapitál

3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA

Základné činitele výroby – výrobné faktory

Hospodárstvom rozumieme tú časť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej

cieľom je výroba statkov a služieb. Všetky vstupy do výroby sa

označujú ako výrobné činitele a možno ich rozdeliť na tri základné

skupiny:

prírodné zdroje (pôda)

práca

kapitál

Prírodné zdroje – zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody

a využíva vo výrobnom procese. Patrí sem najmä:

pôda, ktorá sa využíva

v poľnohospodárstve, ale aj na

stavbu domov, tovární ciest,

železníc a pod.

rôzne energetické zdroje,

samotné životné prostredie – voda, vzduch.

Práca – predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí

zameranú na tvorbu statkov a služieb, ktoré

uspokojujú ľudské potreby. Ide tak o fyzickú,

ako aj o duševnú prácu, ktorú ľudia (pracovné

sily), vynakladajú v procese výroby. Môže ísť o prácu v priemysle,

poľnohospodárstve, doprave, ale aj v zdravotníctve, školstve a v iných

činnostiach, ktoré poskytujú služby.

50

Ceny výrobných

faktorov

Na vykonávanie práce je potrebné získať príslušnú kvalifikáciu

(vzdelanie), ktorá závisí od zložitosti a náročnosti práce. Čím je práca

zložitejšia, tým si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu.

Kapitál – tvoria tie statky, ktoré pomáhajú

pri výrobe ďalších statkov alebo služieb.

V priemyselnom podniku to môžu byť napr.

stroje, výrobné budovy a haly, dopravné

prostriedky, zásoby. To je fyzický kapitál.

Kapitál tiež existuje v peňažnej podobe,

ktorý je predpokladom existencie fyzického

kapitálu (samotné peniaze, cenné papiere a pod.).

V spoločnosti založenej na súkromnom vlastníctve má každý výrobný

faktor svojho majiteľa. Ak sa má majiteľ motivovať, aby svoj kapitál

zapojil do výrobného procesu, musí dosiahnuť z neho nejaký

dôchodok. Výsledkom použitia:

práce je mzda,

pôdy – renta,

kapitálu – zisk, úrok, dividenda alebo kapitálový výnos.

ÚLOHY:

1. Definujte pojem hospodárstvo:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Vymenujte a popíšte základné výrobné faktory:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Určte cenu každého jednotlivého výrobného faktora:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

51

Subjekty trhu

Firmy

Domácnosti

Štát

Účastníci trhovej aktivity

Na každý trh vstupujú určité subjekty (účastníci) a každý z nich sleduje

svoje vlastné záujmy a ciele. Medzi subjekty trhu patria:

firmy,

domácnosti,

štát.

Firmy (podniky, výrobcova) sú subjekty, ktoré vyrábajú tovary

a poskytujú služby a na trh prichádzajú s cieľom predať ich, čiže

vystupujú ako predávajúci.

Môžu však vystupovať aj ako kupujúci, a to vtedy, ak kupujú výrobné

faktory – prácu, pôdu, kapitál.

Vstupujú na trh, aby dosiahli zisk.

Čiže spotrebitelia, vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci

a na trhu výrobných faktorov ako predávajú, lebo predávajú svoju

prácu, pôdu alebo kapitál, ktorými sú vlastníkmi. Vstupujú na trh preto,

aby poskytnutím výrobných faktorov čo najlepšie uspokojili svoje

osobné potreby.

Štát je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trhu najmä vtedy, ak je

potrebné odstraňovať negatívne prejavy trhu alebo stimulovať

(podporovať) pozitívne vplyvy, aktivity. Na trhu vystupuje aj ako

predávajúci, ale aj ako kupujúci. Štát by mal však predovšetkým

ochraňovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie.

Vzťah medzi jednotlivými subjektmi vstupujúcimi na trh môžeme

v zjednodušenej podobe znázorniť takto:

52

ÚLOHY:

1. Vymenujte a popíšte základné subjekty trhu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

Podniky Domácnosti

Štát

http://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&docid=rsdFrgSsz5ohXM&tbnid=-G0e3HhrIjC96M:&ved=0CAUQjRw&url=http://www.univerzita-online.cz/ekm/ek2/zakladni-veliciny-makroekonomie/makroekonomicky-kolobeh-stacionarni-ekonomiky/&ei=GRHRU5vwFo-V7AaMoIC4CQ&bvm=bv.71667212,d.ZGU&psig=AFQjCNH7L4aAMPG5_54FFhAiLS0GlveXkw&ust=1406296722947263http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.montostroj.sk/images/pozadie/podnik_det.gif&imgrefurl=http://www.montostroj.sk/foto.html&h=480&w=640&sz=223&hl=sk&start=5&tbnid=vSGM0Gsw2fCAMM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/images%3Fq%3Dpodnik%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.montostroj.sk/images/pozadie/podnik_det.gif&imgrefurl=http://www.montostroj.sk/foto.html&h=480&w=640&sz=223&hl=sk&start=5&tbnid=vSGM0Gsw2fCAMM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/images%3Fq%3Dpodnik%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG

53

T r h

Typy trhov

T r h

Pojem trhový mechanizmus je odvodený od slova trh. Trh

najjednoduchšie charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú

kupujúci a predávajú, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji

určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.

Na trhu sa teda uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi

a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary

a služby.

Trhy môžeme členiť z viacerých hľadísk.

1. Podľa počtu predávaných a kupovaných tovarov a služieb:

a) čiastkové trhy

b) agregátne trhy

Čiastkovým trhom rozumieme trh, na ktorom sa predáva a kupuje len

jeden druh tovaru, napr. trh automobilov, trh televízorov, trh pšenice

a pod.

Agregátny (sumárny) trh, je trhom všetkých tovarov a služieb.

2. Podľa predmetu kúpy a predaja:

a) trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom

výrobné faktory – pôda, práca a kapitál

b) trh spotrebných tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na

ňom spotrebné tovary a služby určené na osobnú spotrebu

c) finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa na ňom

54

sústreďujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi

jednotlivými ekonomickými subjektami (napr. medzi

podnikateľmi a bankami),

3. Podľa územného hľadiska:

a) miestny (regionálny) trh – trh na území určitej oblasti, pre

ktorú môžu byť charakteristické určité tradičné produkty

b) národný trh – trh v rámci celého štátu danej krajiny

c) svetový trh – trh, ktorý prekračuje hranicu štátov a vznikol na

základe deľby práce a medzinárodnej špecializácie a kooperácie

ÚLOHY:

1. Definujte pojem trh:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Rozčleňte trhy z hľadiska počtu predávajúcich a kupujúcich

a uveďte príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

3. Rozčleňte trhy z hľadiska predmetu kúpy a predaja a uveďte

príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

4. Rozčleňte trhy z územného hľadiska a uveďte príklady:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

55

Cena

Funkcie trhu

Trh v ekonomickom systéme pri riešení 3 základných otázok

v spoločností plní presne vymedzené funkcie:

1. prenáša a informácie

2. poskytuje podnety pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu

3. rozdeľuje dôchodky

Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónoch ľudí pre

milióny iných jednotlivcov bez použitia počítačov, internetu, pričom sa

informácie šíria automaticky bez toho, aby sa o to niekto staral. Ich

hlavným nositeľom je cena.

Cena je to suma, za ktorú sa kupujú, resp. predávajú

tovary a služby. Trh cez systém cien sprostredkúva

informácie o dopyte a ponuke medzi účastníkmi trhu.

Každý tovar, služba, výrobný faktor má svoju cenu.

Na trhu spotrebných tovarov a služieb sa kupuje a predáva za cenu

spotrebných tovarov a služieb.

Na trhu výrobných faktorov má každý výrobný faktor svoju osobitnú

cenu.

cenou pôdy – je renta,

cenou práce – je mzda,

cenou kapitálu – úrok, dividenda.

Na trhu spotrebných tovarov a služieb a výrobných faktorov sa podľa

výšky ceny rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia o tom, či sa predaj

alebo kúpa uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš

56

vysoká, daný tovar nekúpi. Výrobca alebo predávajúci musí cenu

zvážiť, naopak, ak je po tovare dopyt príliš vysoký a ponuka nízka,

kupujúci sú ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú sumu.

Predávajúci si môže dovoliť cenu zvýšiť.

ÚLOHY:

1. Vymenujte a popíšte funkcie trhu:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

.................................................................................................................

2. Definujte pojem cena:

.................................................................................................................

.................................................................................................................

...........................................................