Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku

Nevyhnutnosť a smerovanie Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovenskusociálnych reforiem na Slovensku

Sociálne reformy : Riešenie problémov chudoby a nezamestnanosti

Bratislava 10.1.2003

PETER GONDA

Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku 2

1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem

Hlavné dlhodobé ciele sociálnej sféry

Základné (priame): znižovanie a eliminovanie chudoby a rizika upadnutia do chudoby

jednotlivcov a rodín; sociálna ochrana (príjmového zlyhania) objektívne znevýhodnených

obyvateľov (napríklad zdrav. postihnutých).

Súvzťažné (nepriame): umožnenie jednotlivcom a rodinám dostatočne si z vlastných príjmov

zabezpečiť plnohodnotný život aj v prípade zmenenej životnej situácie (napríklad v chorobe, nezamestnanosti a/alebo starobe);

funkčnosť, efektívnosť a hospodárnosť jednotlivých systémov financovania sociálnej sféry.



Kľúčové princípy v sociálnej sfére

osobná zodpovednosť, svojpomoc a motivácia k aktivite- v spojitosti s rešpektovaním trhu v ekonomických procesoch (princípu ekonomickej slobody a súkr. vlastníctva) a schopností jednotlivcov ako základu individuálnych výhod a predpokladu využívania slobody;

dobrovoľnosť a decentralizácia

(subsidiarita – jednotlivec rodina mimovládne organizácie a cirkvi obec)

cielene adresná sociálna solidarita – verejná (vládou vynucovaná)

- podľa objektívne preukázanej potrebnosti (vládou garantovaný minimálny životný štandard).



(B) 5. štátna sociálna podpora 6. sociálna pomoc

(A) 1. dôchodkové zabezpečenie 2. nemocenské zabezpečenie 3. zdravotné zabezpečenie 4. podpora (v ne)zamestnanosti

(C) 7. iné (podpora vzdelania,

bývania)

Schéma 1 : Vymedzenie sociálnej sféry v podmienkach SR

Zdroj : Autor


1. Koncepčné východiská sociálnych reforiemSchéma 2 : Vymedzenie základných tokov financovania v sociálnej sfére

DOMÁCNOSTI(podnikajúci)

PODNIKY(finančné, nefinančné)

VEREJNÁ SPRÁVA

DOMÁCNOSTI(nepodnikajúci)

DOMÁCNOSTI

ZAHRANIČIE

mzdy

mzdy

dane a SP

dane a SP

dane a SP

bežné transfery

TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV

PZI, PI ...

Legenda: - transakcie na báze dobrovoľnostiNISD – nezisk. inštitúcie slúžiace domácnostiamSP – sociálne príspevkyPZI – priame zahraničné investíciePI – portfóliové investície

N I S D

dary

dary

bežné transfery

dotácie

dary

granty

granty

Zdroj: Autor



VEREJNÁ SPRÁVA

ÚSTREDNÁ SPRÁVA FONDY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA MIESTNA SPRÁVA

Ústred.rozpoč.organiz.(ŠR)

Štátneúčelovéfondy

Privatizačnéfondy

Sociálna poisťovňa- dôchodkovézabezp.- nemocenskézabezpečenie

Nár. úrad práce- zabezpečeniepodpory (v ne)zamestnanosti

zdrav poisť.- zdravotnézabezpečenie

Legenda:- inštitucion. zoskupenia spravujúcefinancovanie soc. sféry

Slovenskákonsolidačná, a. s. *

Schéma 3 : Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR

Zdroj : Autor


2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem

A/ Primárny impulz – dlhodobo sa prehlbujúce :

! sociálne problémy v súčasnosti a riziká do budúcnosti

- napríklad vysoká miera nezamestnanosti (osobitne v niektorých regiónoch, značná váha dlhod. nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých) a do určitej miery aj problémy dôchodcov a zdrav. postihnutých

! finančné problémy (znižujúca sa schopnosť financovania rastúcich nárokov na sociálne dávky)

- problém každoročných deficitov a kumulovania dlhov (v dôchodkovom a v zdravotnom systéme) v súčasnosti; - riziká ich prehlbovania do budúcnosti (napr. implicitný dlh v dôchodkovom systéme niekoľko násobne prevyšujúci verejný dlh).



B/ Systémové dôvody :

B1/ Nezabezpečovanie hlavných cieľov (funkčnosti a efektívnosti) a nerešpektovanie kľúčových princípov systémov financovania sociálnej sféry.

Naopak, súčasný sociálny systém :• plošne garantuje nadmerné nároky, t.j. sociálne

„vymoženosti“občanom, ktorí by ich nemuseli využívať a• brzdí aktivitu a výkonnosť ekonomických subjektov

(napríklad nadmerným zaťažením sociálnych odvodov), tým brzdí aj súhrnnú ekonomickú výkonnosť krajiny.


2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiemB2/ Hodnotové problémy :

! závislosť mnohých jednotlivcov a rodín na sociálnych dávkach (na cudzích zdrojoch), na cudzích rozhodnutiach a obmedzená motivácia legálne sa zamestnať - mnohí sa nedokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam, najmä tzv. „nezamestnateľní“(potvrdené vysokou mierou dlhod. nezamestn.) - „sociálne pasce“ a „kultúra závislosti“ (zvyk „získavať niečo za nič“)

! demotivácia občanov zo spriemerovaných dávok a služieb s nedostatočnou kvalitou pri diferencovaných a značných platbách do systému (napr. v zdravotnom systéme)

! obmedzené niektoré sociálne dávky, napríklad starobné dôchodky.



B3/ Prehlbovanie príčin problémov (potrebné primárne riešiť) :! nadmerná a deformovaná úloha a pôsobenie vlády (verejnej

správy) v ekonomike - deformácie vo verejných financiách

Vzdelávanie9%

Bezpečnosť4%

Obrana 4%

Všeob. verej. služby

9%

Hospodárs.16%

Sociálne zabezpeč.

27%

Zdravie17%

Iné (býv., kult., finanč...)

14%

Váha verejných výdavkov z vytvoreného HDP (r. 2001)

verejné výdavky

44%

Zdroj : Autor, MF SR



B3/ Prehlbovanie príčin problémov (pokrač.)

! prílišná váha vládou vynucovanej a garantovanej sociálnej solidarity a systémové deformácie sociálnej sféry, najmä :

• absolútna dominantnosť verejného spravovania a povinného princípu (v dôchodkovom a zdravotnom systéme napríklad nad 90% zdrojov);

• prevaha priebežného financovania s neexistenciou priamej väzby medzi príspevkami a dávkami jednotlivca (napríklad dôchodkový systém);

• neexistencia reálnych cien za služby a výkony a nejednoznačnosť platcu za službu (napr. v zdrav. systéme) - „kto za čo komu platí ?“



Prehlbovanie príčin problémov (pokrač.)

! tlak faktorov pôsobiacich na prehlbovanie rozdielu medzi nárokmi na výdavky a schopnosťou ekonomických subjektov vytvárať zdroje ich financovania, v dôsledku :

• obmedzenej schopnosti tvorby zdrojov a napríklad aj nových pracovných miest - dlhodobo nízka produktivita práce (značne limitovaná nadmerným prerozdeľovaním cez verejné financie a prílišným daňovým a odvodovým zaťažením subjektov);

• neúmerného rastu nárokov na výdavky - nedostatočne prehľadné a komplikované dávkové programy a externé faktory (napr. starnutie populácie).



Summa summarum .. Dlhodobejšia neudržateľnosť súčasných systémov sociálnej

sféry do budúcnosti...príklad dôchodkový systém...

• pomer produktivity práce k výdavkom na dôchodky na 1 dôchodcu rastie pomalšie ako klesá pomer prispievateľov k poberateľom (graf 1)

• v prípade nezmenenia súčasného systému a uvedených pomer. ukazovateľov hrozí napriek zvýšenému veku odchodu do dôchodku v budúcnosti reálne riziko znižovania výšky dôchodkov ku mzde a/alebo zvyšovania sadzby na povinné dôchodkové poistenie

Nevyhnutnosť zásadných zmien v jednotlivých súčastiach sociálnej sféry.


2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiemGraf 1

Vývoj pomeru prispievateľov k poberateľom dôchodkov a produkt. práce k výdavkom na dôchodky na 1 dôchodcu

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

1996 1997 1998 1999 2000

med

ziro

čné

zmen

y (%

)

prispievatelia / poberatelia všetkých dôchodkovproduktivita práce / výdavky na dôchodky na 1 dôchodcu

Zdroj : Autor


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem

• Základnou podmienkou cieľového (vy)riešenia sociálnych problémov obyvateľov a efektívneho a funkčného fungovania systémov sociálnej sféry je súčasné:

odstraňovanie deformácií v sociálnej sfére, aby platilo: motivačný a adresný systém sociálnej sféry - predpoklad funkčnosti financovania sociálnych dávok a služieb s čo najnižšími nákladmi;

umožnenie zvýšenej schopnosti tvorby zdrojov financovania sociálnych výdavkov - aby platilo: výkonná a efektívna ekonomika - predpoklad „zdravého“ a efektívneho financovania sociálnych výdavkov

vzájomná podmienenosť riešení ekonomických a sociálnych problémov.


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem

• Predpoklady úspešnosti ktorejkoľvek z reforiem v sociálnej sfére :

spoločné smerovanie ekonomických a sociálnych reforiem v rámci dlhodobo a protrhovo orientovanej stratégie ekonomiky a spoločnosti (trh - vláda - občianska spoločnosť);

spoločné smerovanie reformy verejných financií a reforiem v sociálnej sfére (reformy štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci, podpory v nezamestnanosti a pod.)

vzájomná previazanosť medzi jednotlivými sociáln. reformami a ich nadväznosť na reformy verejných financií.


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem! Spoločné smerovanie („ťah na bránku“) ekonomických a

sociálnych reforiem na:

jednoznačné vymedzenie a zúženie úloh vlády a miery povinnej sociálnej solidarity v podmienkach SR- výrazne zníženie činnosti vlády (váhy verejných výdavkov) tak, aby jej funkcie boli v súlade s tými, ktoré jej v trhovej ekonomike principiálne prináležia, - tlak na zhospodárnenie a decentralizáciu verejnej správy;

- podstatné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia a zjednodušenie daňového systému.

prenesenie nepriamej „zodpovednosti“ verejnej správy na priamu zodpovednosť jednotlivcov a rodín za svoj život.


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiemZásady dlhodobého smerovania sociálnych reforiem:

presun váhy z verejného sociálneho zabezpečenia na súkromné (na jednotlivca, rodinu a mimovl. organizácie);

presun váhy z centrálnej úrovne verejnej správy na miestnu;

presun váhy z povinného princípu na dobrovoľný; presun z relatívne plošného vyplácania sociálnych dávok

na adresný; presun váhy z dlhodobej a všeobecnej podpory rodín na

krátkodobú (nie jednorázovú) podporu objektívne znevýhodnených rodín.


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiemA/ Verejný pilier

podstatné znižovanie objemu sociálnych dávok (v prvom kroku napr. odstránením preferencií zo systému, vrátane nesystémových dávok, a jednorázových finančných príspevkov)

– po hranicu garantovania „povinnej“ sociálnej solidarity (základného životného štandardu)

výrazné znižovanie sadzieb sociálneho poistenia (s presunom platieb na zamestnancov) a cieľovo nahradenie (sadzieb) verejného sociálneho poistenia daňami, napríklad v dôchodkovom systéme.


3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiemA/ Verejný pilier (pokrač.)

striktné zadresnenie vyplácania sociálnych dávok, podľa objektívne preukázanej potrebnosti (primárne pre chudobných)– individuálne posudzovanie (obecnou samosprávou) a kritériá „naviazané“ na rodinu (nielen na jednotlivca) a na majetkové pomery (nielen na príjem);

obmedzenie výšky a času podpory v nezamestnanosti a iných sociálnych dávok, aby spolu pôsobili motivačne k hľadaniu si práce;

podmienenosť finančných dávok nezamestnaným ich aktivitou, napríklad účasťou na verejných prácach;


3. Smerovanie sociálnych reforiemA/ Verejný pilier (pokrač.)

decentralizovanie systémov sociálnej pomoci a štátnej sociálnej podpory na obce;

nahradenie všeobecnej a dlhodobej sociálnej podpory rodín (prídavky na deti) podporou pre objektívne znevýhodnené rodiny :

- rodiny s malými deťmi – rodičovský príspevok na úrovni min. mzdy tým rodičom, ktorí sa celodenne starajú o dieťa v predškolskom veku;

- rodiny so živiteľom invalidom a podobne.


3. Smerovanie sociálnych reforiem

B/ Súkromný pilier

...okrem nepriamej podpory z uvedených opatrení ...

vytvorenie legislatívneho, motivačného a univerzálneho prostredia pre konkurenciu súkromných subjektov (napríklad penzijných fondov a neštátnych zariadení v sociálnych službách);

zabezpečenie jednotných a prehľadných pravidiel kontroly inštitúcií v sociálnej sfére, osobitne v dôchodkovom a zdravotnom systéme.



• Miera úplnosti a razantnosti sociálnych reforiem bude v podmienkach SR závisieť aj od schopnosti :

financovať „transformačné náklady“ (limit. značnou deficitnosťou verejných financií v súčasnosti – okolo 5% HDP a potrebou financovania naakumulovaného verejného dlhu - cca 43% HDP);

prekonať prípadný odpor niektorých záujmových skupín (napríklad odborov), štátnej správy a potenciálne aj (nepriamy) tlak EÚ;

prekonať nedôveru značnej časti obyvateľov (stále zvyknutej na „sociálne pohodlie a istoty“, garantované vládou).



V dlhodobejšom horizonte však môže na Slovensku dôjsť k obdobne zásadným zmenám v sociálnej sfére.

Kľúčovým prínosom môže byť zmena prístupu jednotlivca z pasívneho platiteľa povinných príspevkov „iným“ a pasívneho príjemcu dávok na aktívneho občana, starajúceho sa vopred o svoje zabezpečenie v zmenenej situácii (napríklad v starobe, chorobe a nezamestnanosti).


ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ !

Documents

Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku