Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŽINIERSTVA
1132680
PREVÁDZKOVO TECHNICKÉ HODNOTENIE
VODNEJ NÁDRŽE ORESKÉ
2011 Miroslav Haník
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŽINIERSTVA
PREVÁDZKOVO TECHNICKÉ HODNOTENIE
VODNEJ NÁDRŽE ORESKÉ
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Krajinné inžinierstvo
Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo
Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva
Školiteľ: Doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.
Nitra 2011 Miroslav Haník
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra krajinného inžinierstva
Akademický rok: 2010/2011
ZADÁVACÍ PROTOKOL BAKALÁRSKEJ PRÁCE
Študent: Miroslav Haník
Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo
Študijný program: Krajinné inžinierstvo
V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku SPU v Nitre z roku 2008 Vám zadávam
tému bakalárskej práce:
prevádzkovo technické hodnotenie vodnej nádrže Oreské
Vedúci bakalárskej práce: Doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.
Dátum zadania bakalárskej práce: október 2010
Dátum odovzdania bakalárskej práce: máj 2011
Podpis Podpis
Doc. Ing. Viliam Bárek CSc. Doc. Ing. Karol Kalúz CSc.
vedúci katedry dekan
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Miroslav Haník týmto vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Prevádzkovo technické hodnotenie malej vodnej nádrže Oreské“ vypracoval
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
Nitra, 26. máj 11
..........................................
vlastnoručný podpis
Poďakovanie
Touto cestou by som chcel vysloviť poďakovanie doc. Ing. Ľubošovi Juríkovi,
PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej
bakalárskej práce.
Taktiež chcem poďakovať zamestnancom Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. odštepný závod Košice za poskytnutie potrebných podkladov na
vypracovanie mojej bakalárskej práce.
V Michalovciach 24.5.2011
Abstrakt
Bez vody niet života. Voda ovplyvňuje každodenný život všetkých živých tvorov.
Ľudia vodu využívajú k rôznym činnostiam v poľnohospodárstve, v domácnosti,
priemysle, v doprave a ďalších iných odvetviach.
Vodohospodárske činnosti plnia aj malé vodné nádrže, ktoré slúžia k plneniu
rôznych funkcií. Plnenie úloh týchto nádrží narúšajú rôzne problémy, ako sú nefunkčné
objekty, narušené dno, porušené brehy a zanášanie nádržného priestoru sedimentami
a odpadom. Prinavrátiť prevádzkovú schopnosť nádrží vyžaduje zistenie súčasného
stavu malej vodnej nádrže. Následne vykonáme revitalizačné opatrenia, ktoré odstránia
poruchy a nedostatky vodnej nádrže.
Úlohou tejto bakalárskej práce, je zamerať sa na technický a prevádzkový stav
malej vodne nádrže Oreské, a následne nájsť vhodné spôsoby a riešenia k zlepšeniu jej
funkčnosti, pre ktorú bola vybudovaná. Hrádza, brehy, funkčné objekty, nádržné
priestory a okolie sú predmetom nášho záujmu. Taktiež sa zameriavame na nemenej
dôležité znaky, ako sú priesaky, depresné prepadliny, trhliny, zosuvy svahov, stav
vegetácie v okolí, a iné poškodenia.
Obhliadka v teréne nám umožnila vyvodiť závery, z ktorých je zjavné, že nádrž
nie je udržiavaná v takom stave, aký si vyžaduje pre splnenie jej funkcií. Hrádza je
udržiavaná, betónové tvárnice sú stabilné, rizikom je ale možnosť prerastania konárov
vysokých stromov do telesa hrádze. V najhoršom stave sa nachádza bezpečnostný
priepad, ktorý sa rozpadáva a jeho výtoková časť je zanesená množstvom konárov.
Okolie nádrže si vyžaduje zmladzovanie porastu, ktorý vo svojom vysokom veku padá
do nádrže a nechráni tak nádrž pred vetrom spôsobujúcim vlnenie hladiny. Problém je
tiež zanášanie nádrže sedimentami a bahnom, ktoré sa dostáva až do loviska. Zanášaním
nádrže sa zvyšuje hladina dna, čo znamená zmenšovanie zatopenej plochy.
Kľúčové slová: malá vodná nádrž, technický stav vodných nádrží, prevádzkový
stav vodných nádrží, funkčné objekty, zmladzovanie porastu, zanášanie nádrží,
Abstract
Without water there is no life. Water influences daily life of all living creatures.
Humans use water for various activities in agriculture, households, industries, in
transportation and in other businesses. Water activities fill even small water dams, in
order to fulfill different functions. Fulfillment of these challenges is undermined by
various problems, such as non-functional objects, disturbed ground, watersides and
clogging the reservoir with waste. To restore the operating capacity of reservoir requires
determining of current state of small water dam. Subsequently revitalization measures
will be carried out, which will remove faults and defects in water dam.
Objective of this thesis is to focus on technical and operational status of small
water dam Oreske, and subsequently to find appropriate ways to improve its
functionality, for which the dam was built. Dams, watersides, functional objects,
reservoirs and surroundings are subject of our interest. We also focus on less important
features, such as leakage, depression valley, cracks, slope sliding, state of vegetation in
surroundings and other damages.
Inspection of the ground led us to conclusion, from which is obvious, that dam is
not maintained in such conditions that are required for its function. Dam is maintained,
concrete blocks are stable, but the risk is the possibility of overgrowing benches of high
trees into body of dam. In the worst state is security spillway, which decays, and its
outlet part is clogged with number of branches. Surroundings of dam requires
rejuvenation of crop, which in its old age falls into dam and does not protect the dam
against wind, causing, causing the motion of water. Also, problem is in clogging of dam
with sediments and mud, which reaches up to fishery. By clogging of dam, the dam bed
level increases, which causes reduction of means reduction of flooded area.
Key words: small water dam, technical state of dam, operating condition of water
reservoir, functional objects, rejuvenating of crop, clogging of dams.
OBSAHObsah
Zoznam symbolov a skratiek..........................................................................................9
Úvod................................................................................................................................10
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................11
1.1 Vodné nádrže.......................................................................................................12
1.1.1 Malé vodné nádrže........................................................................................13
1.1.2 Rozdelenie MVN a ich funkcie....................................................................13
1.2 Nádrž a hlavné stavebné objekty..........................................................................17
1.2.1 Členenie nádržného priestoru.......................................................................22
1.2.2 Brehy a dno malých vodných nádrží a ich úprava........................................25
1.2.3 Úprava okolia malých vodných nádrží.........................................................27
1.3 Prevádzka nádrže.....................................................................................................27
1.3.1 Manipulačný poriadok.....................................................................................28
1.2.4 Prevádzkový poriadok..................................................................................28
2 Cieľ práce.................................................................................................................30
3 Metodika práce........................................................................................................31
3.1 Popis záujmového územia....................................................................................31
3.2 Postup hodnotenia................................................................................................40
4 Výsledky práce.........................................................................................................41
4.1 Hrádza..................................................................................................................41
4.2 Bezpečnostný priepad..........................................................................................41
4.3 Výpustný objekt...................................................................................................42
4.4 Brehy MVN..........................................................................................................42
4.5 Lovisko a kadisko................................................................................................42
4.6 Nádrž....................................................................................................................43
4.7 Porasty v okolí nádrže..........................................................................................43
4.8 Manipulácia s vodou............................................................................................43
4.9 Merania a pozorovania.........................................................................................45
4.10 Odbery vzoriek vody a ich analýza......................................................................46
5 Záver.........................................................................................................................49
6 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................50
7 Prílohy.......................................................................................................................52
OBSAH
Zoznam symbolov a skratiek
a i. - a iné
a pod. - a podobne
č. – číslo
ha - hektár
m - meter
mm - milimeter
m² - meter štvorcový
mil. - milión
m n.m. - označenie nadmorskej výšky (metrov nad morom)
napr. - napríklad
MVN - malá vodná nádrž
Q - prietok
STN - Slovenská technická norma
tzv. - tak zvaný
VN - vodná nádrž
10
Úvod
Voda ako jedna zo základných zložiek ma veľmi cenný a podstatný význam pre
život človeka a jeho existencie. Je potrebná pre všetky odvetvia života, a teda je
základnou podmienkou rozvoja všetkých činnosti hospodárenia. V prírode sa vyskytuje
v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná
para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi, tvorí 1,3 miliardy km3. Tvorí podstatnú
zložku biosféry a pre zabezpečenie výživy ľudstva má popri pôde prvoradý význam.
Okrem biologických funkcií má voda tiež funkciu zdravotnú, a teda hygienu človeka
a sledovanie kvality predovšetkým pitnej vody. Menej dôležitou funkciou je funkcia
estetická, čiže kultúrna.
Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, splaškovými vodami, ropnými
produktmi, rádioaktívnym odpadom, ťažkými kovmi, a i. Náplňou vodného
hospodárstva je práve odstránenie alebo aspoň obmedzenie týchto negatívnych vplyvov
na vodu. Snahou vodného hospodárstva je taktiež upraviť nerovnomerné rozdelenie
vody tak, aby vyhovovala miestnym a časovým požiadavkám.
Na zlepšení kvality vody v povodí, ochrane pred veľkými vodami a ako základný
zdroj vody v oblastiach s riedkou riečnou sieťou boli vybudované malé vodné nádrže.
Na základe spoločenských a ekonomických hľadísk predstavujú malé vodné nádrže
najefektívnejší prostriedok, ktorý zabezpečuje potrebu vody, ochranu pred povodňami,
možnosť chovu rýb a kačíc, rekreáciu, plavbu, závlahu a i. Zosúladenie kvality vody,
nárokov užívateľov a kapacity vodných zdrojov umožňujú malé nádrže. Každá nádrž
má za úlohu plnenie jednej primárnej funkcie a následne až fungovanie sekundárnych
funkcii. Dôležitý je tiež význam malých vodných nádrži z pohľadu rekreácie, estetiky
a hygieny.
Rekonštrukcia hrádze a funkčných objektov, revitalizácia, zníženie eutrofizácie,
ochrana pred zanášaním a i., sú jednými z možných opatrení, ktorými možno udržiavať
malú vodnú nádrž vo vyhovujúcom stave spĺňajúcom funkciu, pre ktorú bola
vybudovaná.
11
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
Správa o vodnom hospodárstve v SR v roku 2009:
Tab. 1.1 Prehľad vodných stavieb v SR; v tabuľke je uvedený prehľad
12
UkazovateľJ
ed-notka
Roky2
00520
06200
72
0082
009Dĺžka vodných
tokovk
m3
8 18338
211* 38
217**3
8 2173
8 217z toho: upravené
tokyk
m8
1258
1998
202,58
208,98
220,7Vodohospodárs
ky významnéa vodárenské
vodné toky
km
11 850
11 850
11 850
11 850 11 850
Dĺžka ochranných hrádzí
km
3 127
3 135
3 135,2
3 135,2 3 135,5
Dĺžka umelých kanálov a privádzačov
km
42 42 67 6
7 67
Hate počet
210
216 217 2
16 216
Počet plavebných komôr
počet
12 12
1515 15
Čerpacie a prečerpávacie stanice
počet
71 72 72 7
2 70
Vodné nádrže spolu
počet
278
278
278
277 277
z toho vodárenské nádrže
počet 8 8 8 8 8
Celkový objem vodných nádrží
mil. m3
1 908
1 908
1 908
1 908 1 908
Suché nádrže – poldre
počet
14 20 20 2
0 20
Historické vodohospodárske objekty
počet
23 23 23 2
3 23
ZdrojSSVP, š.p., Žilina - ročný výkaz závodnej jednotky o správe
a prevádzke vodných tokov a vodných diel, Ekonomická ročenka,
V celkovej dĺžke tokov je započítaná evidovaná dĺžka drobných vodných
tokov z III. etapy delimitácie, delimitovaných k 30. 4. 2006
V roku 2007 boli delimitované 3 drobné vodné toky v celkovej dĺžke
5,648 km (URL 1)
Z tabuľky 1 je zjavné, že z celkového počtu 277 nádrží v Slovenskej Republike je
veľkých nádrží 51 a teda malých je 226.
1.1 Vodné nádrže
Rozdelenie vodných nádrží podľa pôvodu vzniku:
Prirodzené nádrže sú panvy nad alebo pod povrchom, ktoré vznikli bez ľudského
zásahu vplyvom prírody. Pôvod MVN môže byť vulkanický, tektonický, ľadovcový,
krasový, alebo sú výsledkom vodnej erózie. Ich využitie je polyfunkčné, a to chov rýb,
závlahy, ako zásobáreň vody a i.
Umelé nádrže sú vodné nádrže, ktoré vznikli ľudským zásahom do prírodných
pomerov v prírode. Poznáme:
Postranné, umiestené na prítoku, no s prívodom vody rovnakým ako
z hlavného toku.
Pretekané, vystavané priamo na vodnom toku, ktorá je i hlavným
zdrojom vody. Ide predovšetkým o údolné nádrže, ktoré neregulujú
hlavný tok
Nepretekané, ležia mimo hlavného toku s umelohmotným prívodom
ovládaným človekom. Poznáme údolné, bočné alebo obtokov, kde:
Údolná alebo priehradná nádrž, vzniká prehradením údolnou
priehradou, takže tvorí jej dno, boky údolia a návodná strana, resp.
svah až po maximálnu hladinu.
13
Bočná nádrž, vytvorená oddelením a uzavretím časti údolia
obvodovou hrádzou vedľa toku; prítok do bočnej hrádze je možné
ovládať (regulovať) a tým obmedziť jej zanášanie, čo nie je možné
v údolnej nádrži.
Vyhĺbená nádrž, vzniká vyhĺbením v teréne a často i zvýšením
obvodových hrádzi z výkopu získaného v nádrži.
1.1.1 Malé vodné nádrže
„Malé vodné nádrže“ predstavujú vodohospodárske diela, ktoré spĺňajú tieto
podmienky:
menší objem, zatopená menšia plocha, slúžia k potrebám národného hospodárstva.
Podľa STN 73 6824 Malé vodné nádrže sa pod malé vodné nádrže zaraďujú také
nádrže, pri ktorých je splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:
objem nádrže po hladinu ovládateľného priestoru nie je väčší ako 2 mil m3 .
najväčšia hĺbka nádrže (ako zvislá vzdialenosť medzi maximálnou hladinou
a najnižšie položeným miestom nádrže) nepresahuje 9 m.
storočný prietok (Q 100) v profile hrádze nie je väčší ako 60 m³.s-1.
Malá vodná nádrž je prirodzene alebo umelo vytvorený priestor, ktorý sa
v závislosti od času prázdni alebo plní vodou.
Malá vodná nádrž je umelým spôsobom vytvorený priestor, určený na
zachytávanie a hromadenie vody, ktorá vyrovnáva nerovnomernosti medzi prítokom
vody do nádrží a jej odberom z nej (JUVA, 1980).
1.1.2 Rozdelenie MVN a ich funkcie
Rozdelenie MVN podľa výškového umiestnenia v teréne, teda umiestnenia úrovne
dna hladiny k úrovni terénu okolitej prírody:
14
hrádzové, ktoré vznikajú čiastočným alebo úplným zahradením
oblasti zátopy. Sú obvykle budované v rovinatých oblastiach, no
rozdelenie hĺbok je nerovnomerné. Využívajú sa k chovu rýb, k
rekreácií, ako povodňová ochrana a i.
údolné, ktoré vznikajú priečnym prehradením údolia čelnou hrádzou.
Hĺbka vody je nerovnomerná s rozsiahlou oblasťou plytčín v hornej
časti nádrže a značnými hĺbkami pri hrádzi. Údolne nádrže sú vhodne
pre ochranu voči povodniam, rekreačne účely, zásobovanie priemyslu
a obyvateľstva vodou.
kopané, zahĺbene alebo polozahĺbené, ktoré vznikajú vykopaním
priestoru nádrže pod úroveň terénu alebo sa vykopaný materiál
použije na hrádzky kde hladina vody siaha nad úroveň terénu.
Vypúšťanie je problematické. Vhodnú sú na protipožiarnu ochranu,
ako zásoba vody pre malých odberateľov a na ďalšie hospodárske
využitie.
podzemne, ktoré vznikajú prehradením prípustných vrstiev pod
terénom až po nepriepustný podklad. (ZEZULÁK, 1987).
Rozdelenie MVN podľa situačného umiestnenia:
Obecné nádrže, situované priamo v obciach alebo na ich okrajoch,
najlepšie v polohách prehrievaných a chránených stavbami
a stromami pred chladným vetrom. Ich hĺbka a rozmery sú menšie.
Zriaďujú sa k rôznym cieľom (zásobné, ochranné, rybochovné,
požiarne), mnohokrát sú znečisťované splaškami z ulíc a dvorov, čiže
môžu byť zdraviu škodlivé.
Poľné nádrže, vyskytujúce sa najbežnejšie, obvykle sa stavajú
v údoliach medzi obrábanými roľami, najvýhodnejšie v teplých
nížinných oblastiach dobre oslnených a chránených pred studeným
vetrom. Využívajú sa k chovu rýb. Silné dažde a topenie snehu ich
zaťažujú eróznymi splachmi z ornice a hnojív z okolitých polí, často
sú zanášané a intenzívne zarastajú.
15
Lesné nádrže, umiestňované v lesoch, často v zatienenom prostredí,
iba pri väčších polohách sú presvetlené, čiže tieto nádrže majú vodu
studenú, znečisťovanú spadnutým a hnijúcim lístim.
Lúčne nádrže, situované taktiež ako poľné nádrže, ale medzi lúkami,
a preto sa eróznymi splachmi zanášajú omnoho menej (JUVA, 1980).
Rozdelenie MVN z hľadiska vodohospodárskej funkcie delíme na:
Zásobné (akumulačné) nádrže, akumulujú prebytky prietokov vo
svojom zásobnom priestore, aby nimi mohli kryť potrebu vody v čase
nedostatku. Nádrž teda vyrovnáva odtokový režim počas 2 výrazných
fáz – plnenia zásobného priestoru a jeho prázdnenia. Dĺžka týchto fáz
určuje cyklus nádrže, počas ktorého dochádza k uvedenému
vyrovnaniu. Malé vodné nádrže pracujú obvykle s 1 ročným cyklom
alebo sezónnym cyklom.
Ochranné (retenčné) nádrže zachytávajú škodlivé prebytky vôd pri
povodniach a po prechode povodní sa ich obranný priestor postupne
úplne vyprázdňuje, aby bol pripravený k zachyteniu ďalších
povodňových vĺn. Ochranné nádrže znižujú kulminačné prietoky
v profile hrádze. Ako aj u zásobnej nádrže aj tu sú zreteľné dve fázy
prevádzky:
1. plnenie ochranného priestoru
2. jeho prázdnenie
Tento cyklus spravidla neprekročí dobu jedného týždňa.
Viacúčelové nádrže spájajú zásobnú a ochrannú funkciu. Zo zásobného
priestoru kryjú potrebu vody v čase jej nedostatku a v ochrannom priestore
zachytávajú povodňové vlny (JURÍK, 2007).
Funkcie vody v krajine:
Voda plní mnoho veľmi významných spoločenských i ekonomických funkcií
v každom enviromentálnom priestore. Okrem základných funkcií ako biologická,
klimatická, zdravotná, a pod.
16
Voda je nositeľkou aj radu dynamických funkcií vedome i náhodne využívaných
človekom:
Politická a hospodárska funkcia vody ja daná jej strategickým významom
pre celú spoločnosť. Úroveň vodného hospodárstva v každej zemi sa
priamo odráža v ekonomickej i spoločenskej prosperite, a tým spätne i v jej
politickej kultúrnosti a stabilite. Štúdium politickej geografie, histórie
diplomacie, medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva dáva
mnoho príkladov vysokého oceňovania strategickej hodnoty určitého toku,
čo pretrváva až do dnešnej doby.
Funkcia vody v poľnohospodárskej krajine – voda je bezalternatívny
produkčný faktor v poľnohospodárskej výrobe. Uplatňuje sa pri zvyšovaní
bioenergetického potenciálu pôd, ochrane pôd, zásobovaní rastlinnej
a živočíšnej výroby vodou a pod. a jej význam neustále narastá.
V modernom poľnohospodárstve narastá význam v procese biologizácie,
ekologizácie a ekonomizácie produkčných systémov a v samotných
výrobných procesoch. Z uvedených hľadísk ma nezastupiteľné miesto
regulácia vodného režimu pôd a úprava vodných pomerov v krajine so
zameraním na optimalizáciu jej produkčného potenciálu. Voda, slnečné
žiarenie a pôdy sú hlavnými prvkami ekologického poľnohospodárstva.
Funkcia vody ako chladiaceho média sa uplatňuje aj pri využívaní
najmodernejších technológii. Ide o tepelné zdroje, ktoré aj dnes pracujú
s energetickou účinnosťou 25 až 35%, t.j., že viac ako 60% vyvinutého
tepla je stále odvádzané späť do biosféry.
Dopravná funkcia vody má svoje ťažisko v doprave námornej
a vnútrozemskej (riečnej), kde trvalo konkuruje nízkou cenou.
Energetická funkcia vody v súčasnej dobe je veľmi významná. Ide
o mechanickú, chemickú a tepelnú energiu. Vytvorený hydroenergetický
potenciál nie je typickým tovarom určeným na trh, ale je prírodným
zdrojom a bohatstvom, ktoré je potrebné ochraňovať a racionálne využívať
(KALÚZ, 2010).
Funkciou malých vodných nádrží je zvyšovanie akumulačného a retenčného
potenciálu územia, k tomu sa pričleňuje pozitívny vplyv na kvalitu a kvantitu vôd,
17
významnou je tiež protierózna ochrana územia ako stabilizačného prvku hydrografickej
siete a nezanedbateľnou je tiež ekologická a krajinotvorná funkcia (URL 2, 2011).
1.2 Nádrž a hlavné stavebné objekty
Hlavnými stavebnými objektmi MVN sú:
- hrádza,
- funkčné objekty: bezpečnostný priepad, odberné objekty, prívodné
- výpustné zariadenia.
Hrádza
Hrádza je základným, najdôležitejším, najdrahším, a najnebezpečnejším
stavebným prvkom malej vodnej nádrže.
Podľa pôdorysného usporiadania rozoznávame hrádze priame, lomené a zaoblené.
Hrádze malých vodných nádrží sa navrhujú z materiálov zemných, súdržných
a nesúdržných. Konštrukcia s usporiadanie hrádze závisí na pôdne mechanických
vlastnostiach zemín použitých na stavbu hrádze, na podloží a základových pomeroch
hrádze, účelu a usporiadanie hrádze a objektov patriacich do hrádze a pod. Návrhu
hrádze musí predchádzať podrobný inžiniersko-geologický prieskum, ktorý sa zameria
na celkové zhodnotenie geologických pomerov záujmového územia (HANÁK, 2008).
Materiál na stavbu hrádze sa delí na jemnú frakciu s veľkosťou zŕn do 0,063 mm,
piesok o veľkosti zrna 0,063 až 4 mm, štrk o priemere zŕn 4 až 63 mm a hrubý štrk,
kamene a balvany o priemere nad 63 mm (ŠÁLEK, 1999).
Podľa spôsobu uloženia zeminy v hrádzovom profile sa delia hrádze na:
Homogénne – hrádza zložená z jedného typu zeminy; homogénne hrádze je
vhodné stavať do výšky 6 m. Zeminy na stavbu homogénnej hrádze musia byť
dostatočne nepriepustné a konštrukčne stále. Materiál hrádze ma byť odolný voči
objemovým vplyvom počasia alebo presakujúcej vody. Najvhodnejšie sú piesčité hliny,
zahlinené piesky, sprašové hliny, prípadne silne zahlinené štrky. Tieto zeminy majú
18
obsahovať 50 -70% piesku a 50 – 30% ílovitých častíc. V uvedenom zložení vypĺňajú
jemné zeminy póry piesku a tým zabezpečujú vodotesnosť. Pri obsahu piesku väčšom
ako 75% už zreteľne stúpa priesak hrádzou; pri zvýšenom jemnej zeminy by sa zväčšila
nepriepustnosť, ale zhoršili by sa stabilné vlastnosti, najmä šmyková pevnosť. Ílovité
zeminy sú nevhodné nakoľko zle reagujú na navlhnutie a vysychanie. Zeminy pre
stavbu homogénnych hrádzi nesmú obsahovať korene, kmene, pne, a podobné súčasti,
ktoré by vytvárali preferenčné cesty pre priesak vody cez hrádzu. Konáre po uložení do
telesa sa nesmú dotýkať a špáry medzi nimi musia byť vyplnené hlinito-ílovitým,
minimálne priepustným materiálom.
Nehomogénne – hrádza zložená z dvoch, alebo viacerých druhov zemín, ktoré sa
ukladajú do hrádze telesa oddelene. Rozoznávame u nich časť stabilizačnú, a časť
s tesniacou funkciou (napr. hliny), ktorej úlohou je zabrániť prenikaniu vody a súčasne
prebrať tlak vody a preniesť ho na nosnú časť (piesky, štrky, štrkopiesky).
Podľa umiestnenia v teréne sa delia hrádze na čelné, bočné a deliace:
Obr. 1.1 Čelná a bočná hrádza a - vodný tok, b – prívodný kanál, c – brehová
línia, d - hrádza (ČISTÝ, 2005)
Celková výška hrádze (Z) sa vypočíta zo vzorca:
Z = hH + hZ + hR + hB [m]
Kde: hH – hĺbka odstraňovanej zeminy v základovej špáre [m]
hZ – hĺbka zásobného (úžitkového priestoru nádrže [m]
19
hR – hĺbka ochranného retenčného priestoru [m]
hB – výška bezpečnostného prevýšenia [m]
Výškové situovanie MVN:
Obr. 1.2 výškové situovanie malej vodnej nádrže v teréne a – napájací zdroj,
b – nádrž, c – odpad (ČISTÝ, 2005)
Obr. 1.3 opevnenie návodného svahu hrádze MVN (autor, 2011)
20
Koruna hrádze a jej šírka sa navrhuje so šírkou komunikácie na hrádzi minimálne
3,5 m. V prípadoch, keď je doprava pre hrádzu vylúčená, stanoví sa šírka koruny hrádze
v závislosti na posúdení stability a technológie výstavby hrádze. U hrádze výšky nad 5
m šírka hrádze v korune nemá byť menšia ako 3 m. Koruna hrádze sa spevňuje
makadamom, štrkom a pod. Asfaltové plochy a koruny hrádzi sa navrhujú s jednotným
sklonom 2-3% smerom ku vzdušnému svahu nádrže (HANÁK, 2008).
Teleso hrádze je objekt vybudovaný tak, aby nedochádzalo k vyplavovaniu zemín
z telesa, zemného tesnenia a podložia.
Vlnolamy sú konštrukcie slúžiace ako súčasť pobrežnej ochrany pred vlnami
spôsobujúcimi eróziu, alebo k ochrane prístavu pred účinkami počasia a zdvihnutou
rozbúrenou hladinou. Cieľom takejto konštrukcie je znížiť intenzitu a silu vĺn. Poznáme
pevné alebo plávajúce vlnolamy. Ich výber závisí od hĺbky vody, sile vĺn, oblasti prílivu
a pod.
Funkčné objekty
Na zabezpečenie bezpečnosti nádrže, využívania a dostatku vody v toku pod
nádržou a tiež na zabezpečenie využitia naakumulovanej vody v nádrži sa na malej
vodnej nádrži budujú funkčné objekty. Ich potreba alebo riešenie závisí od typu
a využitia nádrže.
Poznáme 4 typy funkčných objektov MVN:
výpustné objekty
bezpečnostný priepad
odberné objekty
prívodné a výpustné zariadenia (kanály)
Výpustné objekty:
Výpustné objekty sú zariadenia slúžiace k regulácii odtoku z nádrže, k plynulej
výmene jej objemu, zaisteniu požadovaného prietoku v koryte pod nádržou
21
a k vyprázdneniu nádrže. Obyčajne sú riešené tak, aby sa hladina zásobného priestoru
mohla ustáliť na ľubovoľnej výške. (JURÍK, 2007)
Pri nádržiach o objeme nad 1 mil. m3 navrhujeme dva výpusty. Minimálny priemer
spodného výpustu je 300 mm. Tieto zariadenie sa nachádzajú v najnižšie položenom
mieste MVN (HANÁK, 2008).
Podľa konštrukčného usporiadania delíme výpusty na:
otvorené (žľabové) – sú tvorené obdĺžnikovým otvorom po celej dĺžke hrádze,
uzatvoreným stavidlom alebo hradidlovou stenou, ktorá u menších nádrží plní tiež
funkciu bezpečnostného priepadu.
uzavreté (rúrové, dnové) – odvádzajú vodu z nádrže buď potrubím prechádzajúcim
telesom hrádze, alebo násoskou položenou cez korunu hrádze.
Typy používaných zariadení:
výpustný mních (jednoduchý, dvojitý uzavretý, dvojitý otvorený) – pre všetky
druhy vody s hĺbkou do 3m; priamy rúrový výpust s voľnou hladinou a jednoduchým
regulačným zariadením tvoreným hradidlovou stenou, cez ktorú prepadá odvádzaná
voda.
zasúvadlový výpust – pre hrádze s hĺbkou až do 10 m.
kombinovaný výpust – kombinácia mnícha a dnového výpustu, ktorá umožňuje
ovládanie hornej, cca trojmetrovej hĺbky zásobného priestoru pomocou hradidlovej
steny
drevené zasúvadlové a čapové výpusty
odbery a iné špeciálne zariadenia vyplývajúce z účelu nádrže.
odbery a iné špeciálne zariadenia vyplývajúce z účelu nádrže.
Bezpečnostné priepady
22
Bezpečnostné priepady sú určené na bezpečné odvedenie povodňových prietokov
a na ochranu zemných hrádzí proti preliatiu. Chránia údolie pod nádržou pred možnými
škodami, ktoré by vznikli preliatím alebo pretrhnutím hrádze. Bezpečnosť proti preliatiu
hrádze sa musí preukázať výpočtom. Kapacita bezpečnostného priepadu sa navrhuje na
Q100. Na bezpečnostnom priepade ani v jeho blízkosti nesmie byť umiestnené
zariadenie, ktoré by znížilo jeho kapacitu, spôsobila upchanie a pod.
Bezpečnostné priepady na malých vodných nádržiach sa delia na: hrádzové,
brehové
Bezpečnostné priepady delíme podľa konštrukčného usporiadania na: korunové,
brehové, šachtové, fontánové, žľabové, doplnkové a núdzové.
Bezpečnostné priepady sa podľa smeru prúdenia vody pred prepadovou hranou
delia na: čelné a bočné
Bezpečnostné priepady podľa pôdorysného usporiadania prepadovej hrany sa delia
na: priame a zakrivené (HANÁK, 2008).
Odberné objekty
Odberné objekty pre odber vody z malých vodných nádrží delíme podľa
umiestnenia vzhľadom k nádrži na:
Odberné objekty umiestnené priamo v nádrži
Odberné objekty umiestnené v hlavnej hrádzi
Odberné objekty umiestnené na brehu nádrže
Odborné zariadenia sú určené na odber vody pre rôzne účely, napríklad pre
závlahy, priemysel a podobne. Odbery sa delia na gravitačné a odbery čerpaním
(ČISTÝ, 2005).
Prívodné a výpustné zariadenia (kanály)
Prívodné zariadenia slúžia na privádzanie vody od odberného objektu
k nápustnému objektu nádrže. Prívod môže byť otvorený alebo krytý (JURÍK, 2007).
23
Výpustné zariadenie umožňuje ako úplné vyprázdnenie nádrže, tak regulovanie
hladiny riadením odtoku (FIALA, 1980).
1.2.1 Členenie nádržného priestoru
Priestor nádrže vytvára vo vertikálnom smere tri rôzne časti, a to priestor stály
(mŕtvy), zásobný (akumulačný) a ochranný (retenčný). Všetky tieto priestory sú
zastúpené a plne funkčne najmä u prietočných údolných nádrži, ale pri iných druhoch
nádrži môže byť niektorý z nich obmedzený, prípadne môže úplne chýbať. Napr. u
nádrži závlahových alebo hospodárskych sa obmedzuje nádržový priestor úplne na
priestor zásobný, a naopak u ochranných nádrži zásobný priestor prakticky chyba. U
nádrži rybochovných s odberným zariadením až v dne, chyba priestor stály.
Priestor stáleho nadržania (stály, mŕtvy) sa nevyužíva na normálnu prevádzku.
Dosť často sa s ním uvažuje pri závlahových nádržiach, nie však z toho dôvodu, že by
sa ako typický priestor stáleho nadržania u veľkých nádrží nemal vypúšťať, ale
dôvodom tu býva vyššie umiestnenie minimálnej prevádzkovej hladiny v súvise
s umiestneným odberných zariadení, zachovanie určitého objemu potrebného na
prezimovanie menšej posádky rýb, zabezpečenie vyžadovanej akosti vody a pod. Pri
intenzívnom využívaní rybníkov je tento priestor vylúčený.
Zásobný (akumulačný) priestor slúži na zlepšovanie prietokov a zaistenie odberov
vody z nádrže počas obdobia jej nedostatku v toku. Je základným priestorom všetkých
akumulačných nádrží a preto i po objemovej stránke tvorí hlavnú zložku celkového
objemu nádrže. Pre určenie jeho objemu je rozhodujúce kritické obdobie nedostatku,
kedy je prietok v toku menší ako požadovaný odber. Obyčajne siaha až na dno.
V hornej časti zásobného priestoru, medzi korunou bezpečnostného priepadu
a o niečo nižšie položenou hradiacou stenou výpustného objektu, môžeme vytvoriť
niekoľko cm hlboký rezervný priestor. Jeho účelom je zachytávanie prítoku z letných
dažďov, ktorým možno čiastočne nahradiť straty výparom, prípadne trvalo nadlepšovať
odtok z nádrže.
24
Ochranný priestor (retenčný) sa u prevažnej väčšiny malých nádrží buduje ako
neovládateľný. Je vymedzený najvyššou prevádzkovou hladinou a maximálnou
hladinou, ktorá sa dosiahne pri prietoku návrhovej povodne nádržou. S transformačným
účinkom retenčného priestoru na povodňovú vlnu sa ráta iba vtedy, keď sú k dispozícii
presnejšie hydrologické podklady. Objemy jednotlivých prietokov a výmery im
prislúchajúcich zatopených hladín zisťujeme pomocou charakteristík nádrže (JURÍK,
2007).
Obr. 1.4 členenie nádržného priestoru (JURÍK, 2007).
Hladiny a pásma VN
25
Na základe stanovenia najčastejšej úrovne hladín a ich rozmedzia (max. hladina,
hladina zásobného priestoru, hladina stáleho nadržania), možno na zatopenom svahu
nádrže vymedziť štyri pásma, v ktorých sa navrhujú vhodne výsadby tráv, vodných
rastlín, krov a stromov v správnej polohe vzhľadom k okraju nádrže.
Hladiny a pásma VN sú rozdelené:
profundálne - trvalo zaplavene,
sublitorálne - trvalo zaplavene, dosahuje až ku kóte dolnej prevádzkovej
hladiny
litorálne - pásmo kolísania vodnej hladiny, až po kótu hladiny zásobného
priestoru,
supralitorálne - pásmo občasného zaplavenia v rozsahu od hladiny zásobného
priestoru po maximálnu hladinu.
Obr. 1.5 hladiny a pásma MVN (autor, 2011)
1.2.2 Brehy a dno malých vodných nádrží a ich úprava
26
Malé vodné nádrže umiestňované do prírodného prostredia vyžadujú rozsiahle
úpravy dna a brehu; prispôsobujeme ich podmienkam zatopenia a sú nutné
z hygienických, ekologických a prevádzkových dôvodov. Úprava dna a brehu je preto
neoddeliteľnou súčasťou výstavby rybníkov a účelových nádrží.
Brehové úpravy
Úpravy brehu sú dôležité pre ochranu vymieľania pri vlnobití. Pôsobením vlnenia
vody na breh dochádza k uvoľňovaniu zemného materiálu a vytváraniu pobrežnej
oblasti, tzv. litorálnej zóny. Brehovou abraziou uvoĺnený materiál zanáša nádrž
a usadzuje sa v okrajovej zóne. V litorálnej zóne dochádza dochádza mnohokrát k rastu
tvrdých mokradných porastov a postupnému zarastaniu a zbahňovaniu. Proti ďalšiemu
postupu brehovej abrazie a rozširovania litorálnej zóny sa odporúča vegetačné
spevnenie, plotiková ochrana a pod. V odôvodnených prípadoch sa spevňuje litorálna
zóna aj ťažším opevnením. Odporúča sa upraviť hĺbku vody u brehu na 0,6 – 0,8 m
(min. 0,4 m), a vytvoriť tak umelú litorálnu zónu. Sklon dna v litorálnej zóne sa
navrhuje minimálne 1 % (HANÁK, 2008).
Brehová abrazia je plošné obrusovanie podkladu (dna i brehu) pohybom vody
(vlnením) spojené s premiestňovaním a ukladaním voľného materiálu. Vznik a rozvoj
abrazie je spôsobovaný mnohými faktormi, výsledky sú však rovnaké – výrazné
poškodenie brehu nádrží, vznik abrazných zrubov a odplavením desiatok, či stoviek m3
zeminy (ŠLEZINGR, 2004).
Úprava dna nádrže
Niektoré nádrže si vyžadujú špeciálnu úpravu dna. Úprava dna malých vodných
nádrží spočíva:
v odstránení porastov (stromov, kríkov) zo záplavového územia,
v odstránení stavieb zo záplavového územia,
v urovnaní a stabilizovaní dna,
v odvodnení dna a v znížení priepustnosti dna,
Zo zátopovej plochy odstránime všetku organickú hmotu, ktorá by spôsobila po
napustení nádrže hygienické a estetické nedostatky. Nevyhnutné je odstránenie všetkých
27
prekážok, ako sú stavby, balvany, zvyšky stavebného materiálu a podobne. Z dna
nádrže vyťažíme prípadnú rašelinu, odstránia sa skládky, hnojiská, močovkové jamy a
čokoľvek, čo by mohlo spôsobovať znečistenie (ČISTÝ, 2005.)
Pri budovaní vodárenských nádrží musíme odstrániť z dna nádrže nielen kríky,
stromy a hygienicky závadné látky, ale aj celú orničnú vrstvu. Splaveniny na dne nádrže
odstraňujeme pomocou mechanizácie a pretože ide často o veľmi úrodnú zeminu,
deponujeme vyťažený materiál alebo ho priamo použijeme na kultiváciu neplodných
pôd (JURÍK, 2007).
1.2.3 Úprava okolia malých vodných nádrží
Úpravy v okolí nádrže spočívajú v terénnych úpravách, vo vytvorení trávnatého
pásu pozdĺž brehovej čiary nádrže a vo vysadení stromovej a kríkovej vegetácie.
Terénne úpravy zahŕňajú aj odvoz prebytočných zemín, ornice, stavebných materiálov,
urovnanie terénu a rekultiváciu zemníka. V každom prípade opäť platí pravidlo pre
maximálnu úsporu presunu zeminy vzhľadom k vysokým finančným nákladom na túto
činnosť.
Priestor medzi hladinou normálneho prevádzkového stavu a maximálneho stavu
hladiny sa odporúča ohumusovať a osiať trávou. Účelné je vytvoriť nad maximálnou
hladinu trávnatý pás minimálnej šírky 15m. Tento trávnatý pás slúži ako účinný
biologický filter, ktorý zachytáva splaveniny splavované povrchovým odtokom do
nádrže a prepúšťa relatívne čistú vodu. Pre zhotovenie tohto pásu je možné použiť
prebytok ornice, odobranej z priestoru zátopy nádrže.
Tento priestor sa odporúča tiež osadiť vhodnými drevinami, ktorých druhová
skladba sa konzultuje s oddelením životného prostredia príslušného okresného úradu
(ČISTÝ, 2005).
1.3 Prevádzka nádrže
28
Pre každú nádrž musí byť vodohospodárskym organom určený jednoznačný
prevádzkovateľ a správca. Toto určenie je spravidla stanovene pri povolení stavby alebo
najneskôr pri kolaudácii. Sprava a vlastne prevádzkové predpisy sú jednoznačne a
stručne podchytene v manipulačnom poriadku, ktorý je súčasťou projektu a musí byť
schválený vodohospodárskym organom (ŠINDLAR, 1967).
Pre každé vodné dielo ma byť vypracovaný manipulačný a prevádzkový poriadok.
Jednoduché nádrže menších rozmerov môžu mať spracovaný prevádzkový a
manipulačný poriadok v jednom dokumente.
1.3.1 Manipulačný poriadok
Manipulačný poriadok je súbor predpisov , zásad a smerníc, ktoré určujú, ako
manipulovať s vodou vo vodnom diele alebo v sústave vodných diel z hľadiska
bezpečnosti vodného diela alebo s vodným dielom ovplyvneného územia. Ďalej
obsahuje, ako účelne využívať vodu podľa dôležitosti spoločenských a hospodárskych
záujmov, pre ktoré vodné dielo slúži alebo ktoré ovplyvňuje.
Manipulačný poriadok ako prehľadný a jasný súbor predpisov, zásad a smerníc pre
manipuláciu s vodou na vodnom diele a súhrn najdôležitejších technických dát vodného
diela má obsahovať nasledujúce údaje:
určenie prevádzkovateľa a užívateľa vodného diela,
hlavné údaje o diele s presným určením jeho umiestnenia, s výstižným
popisom objektov a účelových zariadení zabezpečujúcich riadnu funkciu
diela,
stručné informácie o pokračovaní výstavby,
účel vodného diela s rozdelením objemu nádrže (kontrola a kóty hladín)
a požiadavky na účel a hospodárenie s vodou, vrátane odvolania na
schvaľovacie protokoly.
29
V grafickej časti sa nachádzajú doložené hydrotechnické podklady, situácie,
priečne rezy, podklady a schémy, na ktorých základe bol návrh vypracovaný a následne
schválený.
1.2.4 Prevádzkový poriadok
Pre každé vodné dielo by mali byť vypracované pravidlá prevádzkovej údržby
jednotlivých zariadení. Tieto pravidlá sú zostavené do prevádzkového poriadku
Prevádzkový poriadok je súhrn predpisov, smerníc a pokynov pre obsluhu
a údržbu všetkých zariadení vodného diela. Súčasťou prevádzkového poriadku sú
prevádzkové predpisy (návod na obsluhu) jednotlivých strojných a elektrických
zariadení.
Prevádzkový poriadok obsahuje predovšetkým tieto údaje:
Pokyny a údaje o pozorovaní v priebehu prevádzky diela, popis a zameranie
základných bodov, lehoty a pokyny na vykonávanie prehliadok a kontrol,
Prevádzkové predpisy jednotlivých zariadení s návodom na obsluhu,
Zákazy platné na vodnom diele a v jeho okolí (rekreácia a pod.),
Program technicko-bezpečnostného dozoru vodného diela,
Povinnosti obsluhy pri mimoriadnych situáciách, predovšetkým pri povodniach
v súlade s povodňovým plánom vodohospodárskeho diela. U vodných diel bez
stálej obsluhy predpisuje prevádzkový poriadok povinnosti služby pri
nebezpečenstve povodne,
Pokyny pre vedenie prevádzkového denníka,
Požiadavky na obsluhu jednotlivých zariadení,
Pokyny zaisťujúce bezpečnosť práce pri prevádzke a údržbe (ŠÁLEK, 2008).
30
31
2 Cieľ práce
Cieľom práce je zhodnotenie súčasného a technického stavu MVN Oreské,
nachádzajúcej sa v Košickom kraji.
Na pozorovanom a hodnotenom území je vybudovaná MVN, ktorá je staršia,
zanedbaná a potrebovala by konkrétne zásahy, aby bola schopná bez problémov plniť
funkcie, na ktoré bola navrhnutá a následne vybudovaná.
K zhodnoteniu súčasného technického a prevádzkového stavu MVN sa upriamime
na kontrolu objektov a zariadení, ktoré ovplyvňujú fungovanie MVN:
Funkčných objektov
Nádržných priestorov
Hrádzového telesa
Okolia nádrže
Na základe zistených skutočností zhodnotíme súčasný stav MVN a porovnávame
už so známymi teoretickými znalosťami o malých vodných nádržiach.
V závere bakalárskej práce navrhneme opatrenia a následné riešenia nedostatkov
a závad, ktoré neumožňujú MVN vykonávať svoju funkciu plnohodnotne. Prihliadame
na funkciu hospodársku, ekologickú, estetickú, ochrannú a i.
Pri spracovaní zadanej problematiky vychádzame z dokumentácie daného vodného
diela, z obhliadky nádrží a z teoretických znalostí.
32
3 Metodika práce
3.1 Popis záujmového územia
Účel a využitie vodnej nádrže
Účelom VN bola akumulácia vody pre závlahové účely, chov rýb a kačíc.
V súčasnosti VN neplní svoj pôvodný účel, využíva sa len na chov rýb.
Vodná nádrž sa rozprestiera južne pod obcou Oreské, vedľa štátnej cesty Zbudza
– Oreské, na toku Turský potok v km 4,600. Vlastná nádrž je vytvorená z čelnej hrádze,
z ostatných dvoch strán je ohraničená prirodzene zvýšeným terénom.
Malá vodná nádrž Oreské
Obr. 3.1 Malá vodná nádrž Oreské ( Google Earth, 2011)
33
Hlavné parametre nádrže
Kóta max. prevádzkovej hladiny 100,00 m n. m.
Kóta retenčnej hladiny 100,50 m n. m.
Zátopová plocha nádrže pri max. prevádzkovej hladine 9,42 ha
Zátopová plocha nádrže pri retenčnej hladine 11,29 ha
Dĺžka sypanej hrádze 273,00 m
Maximálna výška hrádze 4,60 m
Šírka hrádze 4,00 m
Kóta koruny hrádze 101,10 m n. m.
Kóta nivelety dnového výpustu 95,22 m n. m.
Kóta priepadovej hrany bezpečnostného priepadu 100,00 m n. m.
Dĺžka odpadu od výpustu 109,76 m
Dĺžka bezpečnostného priepadu s odpadom 174,20 m
Celkový priestor nádrže sa delí:
a) Zásobný priestor 96,50 – 100,00 m n. m.
b) Retenčný priestor 100,00 – 100,50 m n. m.
Tab. 3.1 Objemy a zatopené plochy pre jednotlivé priestory
PriestorRozpätie hladín
m n. m.
Objem
m3
Zatopená plocha
ha
Celkový Vc
Z toho:
Zásobný VZ
Retenčný
Vr
96,50 – 100,50
96,50 – 100,00
100,00 – 100,50
180 430
128 655
51
775
11,29
9,42
1,87
34
Charakteristické hladiny:
maximálna prevádzková hladina 100,00 m n. m.
retenčná hladina 100,50 m n. m.
Hydrologické pomery
Hydrologické údaje s projektu ,,Malej vodnej nádrže Oreské“, vypracovanej
Krajským poľnohospodárskym projektovým ústavom Košice.
Tok: Turský potok
Plocha povodia: 13,0 km2
Maximálny odtok Q = 15,34 m3.s-1
Zrážky dlhodobé priemerné sú 715 mm/rok, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 481
mm.
Aktualizované hydrologické údaje z novembra 1996 zo SHMÚ Košice
Tok – profil: Turský potok v km 4,6
Plocha povodia: 12,1 km2
Priemerný ročný prietok: 0,075 m3.s-1
Hydrologické číslo: 4-30-04-016
Q100 28,0 m3.s-1
Z porovnania maximálnych prietokov je aktualizovaná Q100 = 28 m3.s-1 voda väčšia
oproti projektovanej Qpr = 15,34 m3.s-1 o 12,66 m3.s-1.
Hydrologické údaje SHMÚ aktualizované v r. 2007
Tok: Turský, km 4,600
Plocha povodia: 12,10 km2
Priemerný ročný prietok: 0,075 m3.s-1
Hydrologické číslo: 4-30 -04-016
35
Tab. 3.2 Priemerné denné prietoky dosiahnuté alebo prekročené priemerne počas:
30 90 180 270 330 355 364 dní
0,195 0,080 0,034 0,015 0,009 0,006 0,004 m3.s-1
Tab. 3.3 Maximálne prietoky dosiahnuté alebo prekročené priemerne raz za:
1 5 10 20 50 100 rokov
3 8 11 15 22 28 m3.s-1
Straty vodného obsahu nádrže pozostávajú zo strát priesakom dna nádrže,
hrádzovým telesom, hrádzovým podložím, výparom z voľnej hladiny.
Strata trvalým priesakom dna
Q = 1,04 l.s-1
Strata priesakom hrádze
Q = 0,044 l.s-1
Strata výparom
Ročný výpar 47 100 m3, priemerný mesačný výpar 3 925 m3.
Plnenie nádrže pri priemernom ročnom prietoku
Q = 0,075 m3.s-1 a sanitárnomy prietoku 0,006 m3.s-1 je 21,6 dňa.
Vyprázdnenie nádrže spodným výpustom Ø 60 cm pri plnom otvorení, keď do
nádrže sa neuvažuje žiadny prítok, trvá 18 hodín 42 minút.
Údaje o kapacite objektov :
Konzumčná krivka dnového výpustu je vyznačená v prílohe č. 8 Pri maximálnej
prevádzkovej hladine v nádrži 100,00 m n. m. je tlačná výška hladiny 4,48 m na os
dnového výpustu na kóte 95,52 m n. m. Pri takýchto podmienkach kapacita dnového
výpustu je 2,20 m3.s-1.
36
Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu je vyznačená v prílohe č. 9. Pri max.
výške prepadového lúča 0,50 m, čo je rozdiel medzi kótou retenčnej hladiny 100,50 m
n. m. a kótou koruny bezpečnostného priepadu 100,00 m n. m. je kapacita
bezpečnostného priepadu 23,06 m3.s-1. Priepad neodvedie novelizovaný prietok Q100 =
28,0 m3.s-1.
Hrádza
Šírka koruny hrádze 4,0 m
Dĺžka koruny hrádze 273,0 m
Sklon vzdušného svahu 1: 2
Sklon návodného svahu 1: 3
Kóta koruny hrádze 101,10 m n. m.
Max. výška hrádze 4,6 m
Zátopa nádrže
Zátopová plocha vodnej nádrže pri hladine na kóte 100,00 m n. m. je 9,42 ha
a hladina na kóte 100,50 m n. m. pri povodniach až 11,29 ha. Stredná hĺbka vody je
2,00 m. Po ľavej strane zátopy sa nachádzajú lúky a pasienky a po pravej strane štátna
cesta Zbudza - Oreské.
Hrádza nádrže je zemná, homogénna, budovaná zo súdržných zemín. Tieto tvoria pôdy
ťažké, t. j. hlinito-ílovité. Hrádza je vybudovaná z výkopového priestoru nádrže.
Priečny profil hrádze je lichobežníkového profilu, so šírkou v korune 4,0 m a sklonom
svahov: vzdušný 1: 2 a návodný 1: 3.
Koruna hrádze v šírke 4,0 m je ohumusovaná a osiata trávnym semenom.
Opevnenie návodného svahu je z betónových tvárnic 50/50/10 cm s uložením do
štrkopieskového lôžka hr. 10 cm. Opevnenie siaha až po korunu hrádze. Päta svahu
hrádze je zaistená kamennou pätkou 90/60 cm, na ktorú sa opiera opevnenie hrádze.
37
Opevnenie vzdušného svahu pozostáva z ohumusovania hr. 10 cm a osiatia trávnym
semenom.
Vo vzdialenosti 3,15 m od päty vzdušnej strany je v hrádzi vybudovaná drenáž
13 cm, ktorá je uložená do štrkopieskového lôžka. Vyústenie drenáže je každých 20 m
do zbernej ryhy o šírke 60 cm, ktorá je vybudovaná pozdĺž päty vzdušného svahu,
vyúsťujúca do vývaru odpadu z mnicha.
Z priestoru telesa hrádze je odobraná ornica o hrúbke 20 cm.
Bezpečnostný priepad
Dimenzovanie kapacity bezpečnostného priepadu
Q = 2/3 μ * b * H 3/2 * 2g
kde μ = prepadový súčiniteľ
b = dĺžka prepadovej hrany [m]
H = h + v2/2g [m]
h = prepadová výška [m]
v = prítoková rýchlosť [m.s-1]
g = gravitačné zrýchlenie [9,81 m.s-2]
Použijeme výpočet zostavený v tabuľke 3.4
Tab. 3.4 Smernice pre dimenzovanie združených funkčných blokov zemných
hrádzí o výške do 12 m
H [m] Q [m3.s-1]
0,10 2,06
0,15 3,70
38
H [m] Q [m3.s-1]
0,20 5,83
0,25 8,10
0,30 10,71
0,35 16,49
0,45 19,50
0,50 23,06
0,57 28,00
Pri výške prepadového lúča 0,50 m pri retenčnej hladine 100,50 m n. m.
prepadne cez priepadovú hranu 23,06 m3.s-1. Pri výške prepadového lúča 0,57 m
prepadne cez priepadovú hranu 28,00 m3.s-1.
Bočný bezpečnostný priepad ako celok (priepadový múr, žľab priepadu)
neodvedú max. povodňový prietok udaný SHMÚ Q100 = 28,00 m3.s-1.
Odpad od bezpečnostného priepadu
Odpad od bezpečnostného priepadu má dĺžku 140,20 m. Tvorí ho jednoduchý
lichobežníkový profil so sklonom svahov 1 : 1,5 a premenlivej šírke dna. Od km 0,0 –
0,09150 je šírka dna 4,0 m, svahy a dno sú opevnené kamennou dlažbou o hrúbke 30 cm
do podkladného betónu o hrúbke 10 cm. Od km 0,09150 – 0, 14020 je šírka dna 2,0 m,
opevnenie rovnaké. V km 0,09150 je kamenný stupeň h = 0,80 m.
Spôsob merania a kontrola úrovne hladiny v nádrži
Za účelom sledovania hospodárenia s vodou v nádrži sú zabudované vodomerné
laty na konci bezpečnostného priepadu v km 0,17420. Rekonštruovaný bezpečnostný
priepad v dĺžke 34,0 m tvorí gravitačný oporný múr so zaoblením koruny priepadu na
kóte 100,00 m n. m. Na návodnej strane oporného múra je vytvorená tesniaca clona
z ílovitého materiálu. Terén pred priepadom sa na celej dĺžke o šírke 5,00 m spevní
kamennou rozprestierkou premenlivej hrúbky 40-60 cm. Na korune priepadu je zriadená
oceľová lávka na kóte 100,80 m n. m., na ktorú sú prichytené oceľové hrablice, kvôli
úniku rýb pri prepade vody cez priepad. Dno a svah spádiska priepadu sú vytvorené
39
z kamennej dlažby hr. 30 cm do podkladného betónu hr. 20 cm so zaliatím špár
cementovou maltou s vyšpárovaním.
Výpustný objekt
Dimenzovanie – stanovenie kapacity dnového výpustu
Q = F . µ . 2.g.H
kde: F - prietočná plocha dnového výpustu v m2
µ - výtokový súčiniteľ 0,83
g - gravitačné zrýchlenie 9,81 m.s-2
H - tlačná výška od hladiny po os dnového výpust
Výpočet je zostavený v tabuľke 3.5
Tab.3.5 Smernice pre dimenzovanie združených funkčných blokov zemných
hrádzí o výške do 12,0 m.
H [m] Q [m3.s-1] v [m.s-1]
0,5 0,73 2,5
1,0 1,04 3,6
1,5 1,27 4,5
2,0 1,47 5,2
2,5 1,65 5,8
3,0 1,80 6,3
3,5 1,96 6,8
4,0 2,08 7,3
4,5 2,20 7,8
(Príloha č. 12 – Konzumčná krivka dnového výpustu)
40
Odpad od výpustu
Odpad z výpustného objektu v dĺžke 109,76 m tvorí lichobežníkový profil o šírke
dna 0,6 m a sklonom svahov 1: 1,5. Opevnenie svahov je z kamennej dlažby o hrúbke
25 cm s vyplnením špár cementovou maltou do štrkopieskového lôžka hrúbky 10 cm.
Odpad naväzuje na vývar o hĺbke 40 cm a dĺžke 4,00 m.
Spôsob merania a kontrola úrovne hladiny v nádrži
Za účelom sledovania hospodárenia s vodou v nádrži sú zabudované vodomerné
laty na konci bezpečnostného priepadu v km 0,17420.
Výpustný objekt je vybudovaný v najnižšom mieste dna nádrže. Objekt
výpustného objektu – mnicha tvorí dvojitá betónová šachta, hradená dvojitou stenou
z drevených hradidiel hrúbky 5 cm, výšky 25 cm a šírky 128 cm. Vzdialenosť medzi
stenami je 15 cm, priestor medzi nimi je vyplnený ílovým tesnením. Hradidlová stena je
vybudovaná po max. prevádzkovú hladinu 100,00 m n. m. Na potrubí 60 cm sa
nachádza kanalizačný uzáver, kóta vtoku 95,40 m n. m. a kóta výtoku 95,10 m n. m.
Dĺžka potrubia 31,00 m. Na vtokovej časti sú osadené oceľové hrablice 20 mm, na
výtokovej strane je vývar o hĺbke 0,40 m a dĺžke 4,00 m.
Odvodňovacie rigoly v dne nádrže:
Odvodňovacie rigoly v dne nádrže sústreďujú a odvádzajú vody pri úplnom
vyprázdnení nádrže. Profil je jednoduchý lichobežník o šírke v dne 0,60 m so sklonom
svahov 1 : 1,5. Rigoly č. 1 a č. 2 majú rovnakú dĺžku 80,0 m. Do rigolu č. 1 v km 0,008
zaúsťuje z pravej strany rigol č. 2.
Správca vodnej stavby:
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica
odštepný závod Košice
Ďumbierska 14, 041 59 Košice
Tel.: 055/6008 111
Zodpovedný pracovník: riaditeľ SVP, š.p. OZ Košice
Tel.: 055/633 45 09 Fax: 055/633 35 80
41
Prevádzkovateľ vodnej stavby:
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Košice
Správa povodia Laborca, Michalovce
Vajanského 3, 071 80 Michalovce
Tel.: 056/644 16 17 Fax: 056/644 17 72
Organizácia poverená vykonom technicko-bezpečnostného dohľadu:
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica
Odštepný závod Košice
Ďumbierska 14, 041 59 Košice
Tel.: 055/6008 111
Zodpovedný pracovník: vedúci oddelenia TBD
Tel.: 055/6008 133
3.2 Postup hodnotenia
Predmetom riešenia bakalárskej práce je komplexné zhodnotenie prevádzkového
a technického stavu MVN Oreské, čím zistíme aktuálny stav vodnej nádrže.
K posúdeniu funkčných objektov, nádržného priestoru, hrádzového telesa a okolia
MVN použijeme 2 zdroje informácii:
Prevádzková dokumentácia vodnej nádrže.
Rekognoskáciou v teréne fyzicky hodnotíme stav nádrže, funkčné objekty a okolie
MVN.
Zistený súčasný stav MVN porovnávame s pôvodnou prevádzkovou
dokumentáciou. V prípade potreby navrhneme možnosti a spôsoby riešenia problémov
a ich následné odstránenie. Výsledkom práce je zaistiť prinajmenšom dobrý stav
funkčných objektov, hrádze, okolia a samotnej vody. Cieľom je taktiež znovu
prinavrátenie funkčnosti MVN, pre ktoré bola vybudovaná.
Pri riešení zadanej problematiky vychádzame z teoretických poznatkov, zo
súčasnej dokumentácie daného vodného diela a obhliadky MVN v teréne.
42
4 Výsledky práce
Malá vodná nádrž Oreské v súčasnosti neslúži účelu, pre ktorý bola vybudovaná.
Samotné vodné dielo je funkčné, napriek tomu sa využíva len na jednu činnosť, pre
ktorú bola vybudovaná, t.j. chov rýb. Z celkového hľadiska nádrž možno považovať za
zachovalú a plniacu si svoju funkciu, napriek tomu je potrebných viacero technických
zásahov k zlepšeniu jej chodu a plnej funkčnosti.
4.1 Hrádza
Po obhliadke hrádze možno konštatovať, že je plne funkčná. Opticky nevytvárajú
betónové tvárnice žiadne depresné prepadliny, sú stabilné bez náletov, možno
pozorovať len výskyt menšieho porastu medzi tvárnicami a na okrajoch hrádze sa
vyskytujú naplavené stromy, kry a iný odpad, ktorý je potrebné odstrániť.
Problémom hrádze môžu byť tiež vysoké ochranné stromy, umiestené v tesnej
blízkosti za hrádzou. Je pravdepodobné, že konáre týchto vysokých, prestarnutých
stromov prerástli až do hrádze, čo by mohlo spôsobiť jej statické narušenie alebo
obmedziť jej funkčnosť. K riešeniu tohto problému je potrebné vykonať odborný
posudok, ktorý vykonáva poverený odborný pracovník povodia.
4.2 Bezpečnostný priepad
Stav bezpečnostného priepadu je zlý, vyžadujúci si rekonštrukciu. Betónová
konštrukcia, teda oporný múr sa v povrchových častiach rozpadáva, následne opadáva.
Návodná strana je zachovalejšia, no vyžaduje si odstránenie nanosených konárov,
odpadu a pod. Vo výtokovej časti bezpečnostného priepadu sa taktiež nachádza
množstvo konárov a iného odpadu, ktorý je potrebné pre plynulý odtok vody odstrániť.
43
4.3 Výpustný objekt
Keďže z obhliadky nádrže nebolo možné pozorovať výpustný objekt,
predpokladáme, že výpustný objekt je uložený vo vnútri hrádze. Jeho stav je možné
určiť technickým preskúmaním, ktorý posúdi odborný pracovník povodia.
4.4 Brehy MVN
Brehy majú relatívne veľký sklon, čo si vyžaduje ich samotné opevnenie
zabraňujúce zosuvu zeminy do nižších častí, čo spôsobuje zanášanie nádrže a tým
pádom zmenšovanie plochy nádrže. Opevnenie brehov v okolí celej nádrže môže byť
riešenie taktiež betónovými tvárnicami, ako je to z časti na východnom brehu.
Neopevnené brehy a ich veľký sklon majú za následok padanie stromov do samotnej
nádrže. Tento problém si vyžaduje kompletné preriešenie situácie brehov s svahov
malej vodnej nádrže.
4.5 Lovisko a kadisko
Za účelom výlovu rýb po vyprázdnení nádrže bolo vybudované lovište s kadišťom
pred vtokovým objektom. Lovište má rozmery 8,0 x 7,5 m. Je vybudované z betónovej
dlažby na štrkopieskovom podklade o hrúbke betónovej platne 15 cm.
Pre manipuláciu pri výlove je vybudované kadište o rozmeroch 10,0 x 2,5 m zo
zdrsneného betónu. Kadište je spojené s korunou hrádze betónovými schodmi o šírke
2,0 m.
Lovište a kádište sú úplne zanesené zeminou, resp. bahnom, ktoré steká z vyšších
častí nádrže. Stekajúca zemina a bahno so sebou naniesli množstvo odpadu, ako sú
plastové fľaše, pneumatiky a pod. Pre plnú funkčnosť tohto zariadenia je potrebné
vyčistenie týchto nánosov a odpadu a následné je potrebná i samotná rekonštrukcia
lovišťa.
44
4.6 Nádrž
Samotná nádrž už netvorí takú veľkú plochu, ako to bolo na začiatku jej
využívania. Vtokové pobrežné časti sú s prítokom vody zanášané zeminou, ktorej
nánosy spôsobujú zvýšenie hladiny dna, a tým pádom zmenšujú objem nádrže.
Množstvo nanosených a naplavených sedimentov je predovšetkým na severnej
a severozápadnej strane, kde je nádrž viditeľne zmenšovaná k jej stredu. Odhadom
môžeme usúdiť, že hrúbka sedimentov môže v niektorých miestach dosahovať až 1 m.
Okraje nádrže, kde už nevystupuje na vyvýšené časti spôsobené usádzaním sedimentov
voda, sú zväčšia porastené rastlinami. Taktiež môžeme pozorovať zamokrené oblasti
tvoriace bahnité mokrade.
4.7 Porasty v okolí nádrže
Okolie nádrže tvoria stromoradia, ktoré sa však nevyskytujú po celej dĺžke
jednotlivých brehov. Tieto porasty dosahujú výšku až do 25 m, z čoho vieme usúdiť, že
ide o prestarnuté dreviny, ktoré majú potenciál lámať sa a následne padať do nádrže.
Riešením tejto problematiky je možnosť deleného zmladzovania postupným výrubom
týchto stromov. V princípe ide o výrub každého 3. až 7. Stromu, ktorý je nahradený
mladým jedincom. Tento proces obnovy zmladzovaním môže trvať 5 – 10 rokov. Za
vhodné môžeme tiež považovať zmenu druhov porastu, napr. topole nahradíme jelšami,
vŕbami, poprípade iným druhom topoľa.
4.8 Manipulácia s vodou
Hospodárenie s vodou
Hospodárenie s vodou v nádrží vykonáva prevádzkovateľ vodnej stavby – SVP,
š.p. OZ Košice, Správa povodia Laborca, Michalovce. So všetkými zariadeniami na
výtokovom objekte manipuluje výhradne prevádzkovateľ vodnej stavby.
45
Povolené odbery
Odbery vody z nádrže sa môžu uskutočniť len po dohode s prevádzkovateľom
nádrže a po rozhodnutí vodohospodárskeho orgánu.
Pri plnej nádrži je prietok Q355 = 6,0 l.s-1 v toku pod vodnou stavbou
zabezpečovaný prepadom cez bočný nehradený priepad.
Vyprázdnenie nádrže je možné v prípade výlovu rýb, opráv, alebo revízie.
Plnenie nádrže
Pri priemernom ročnom prietoku Q = 0,075 m3.s-1 a sanitárnom prietoku 0,006
m3.s-1 sa nádrž naplní za 21,6 dňa. Prípustná maximálna rýchlosť plnenia nádrže je 1,2
m za 24 hodín (1 deň).
Pri plnení sa musí sledovať návodný a vzdušný svah hrádze. V prípade, že sa
v priebehu plnenia vyskytnú resp. objavia akékoľvek závady, ktoré by mohli ohroziť
bezpečnosť vodnej stavby, musí sa plnenie okamžite prerušiť alebo podľa povahy
ohrozenia započať s vypúšťaním. Pokračovať s napúšťaním sa smie až po vyšetrení
a odstránení závady.
Prázdnenie nádrže
Čiastočné alebo úplné vyprázdnenie nádrže sa uskutoční na základe rozhodnutia
vodohospodárskeho orgánu, vydaného na základe žiadosti prevádzkovateľa vodnej
stavby po predchádzajúcom vodohospodárskom prerokovaní.
Rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu nie je potrebné, ak ide o vyprázdnenie
nádrže v záujme CO, obrany štátu alebo v prípade ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby.
Retenčný priestor
Prázdnenie retenčného priestoru nádrže prebieha samočinne bočným nehradeným
priepadom. Odtok sa môže zvýšiť o kapacitu dnového výpustu 2,2 m3.s-1.
Manipulácia v zásobnom priestore
Manipulácia s vodou v zásobnom priestore nádrže predpokladá plnú projektovanú
funkčnosť vypúšťacích zariadení výpustného objektu.
46
Zásobný priestor od kóty 96,50 – 100,00 m n. m. sa podľa možnosti udržuje na
max. prevádzkovej hladine 100,00 m n. m., aby pre prípad potreby dodávky vody bol
maximálny objem vody.
Odber vody zo zásobného priestoru je možný len za mimoriadnych okolností,
o ktorých pojednáva kapitola D.
Po každom mimoriadnom vypúšťaní vypustený zásobný priestor je povinný
prevádzkovateľ postupne doplniť.
Manipulácia v zimnom období
Manipulácia s vodou na vodnej stavbe v zimnom období nevyžaduje mimoriadne
opatrenia, pretože bočný priepad je nehradený.
4.9 Merania a pozorovania
Technicko-bezpečnostný dohľad (TBD) v zmysle § 56 odsek 6 zákona MŽP SR č.
364/2004 v znení neskorších predpisov, pri vodných stavbách IV. kategórie vykonáva
správca VN sám. Dohľad sa vykonáva v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 458/2005 v
rozsahu podľa § 4 odsek 4, t. j. hodnotením javov a skutočnosti zistených pri
obchôdzkach.
Obchôdzky vykonáva 1x mesačne obsluha vodnej stavby.
Pochôdzkami je potrebné robiť následovné pozorovania:
stabilitu hrádze a svahov nádrže ovplyvňovanú účinkom kolísania vodnej
hladiny
opevnenie návodného a vzdušného svahu hrádze
opevnenie svahov nádrže
funkčnosť dnového výpustu a celého výpustného objektu
funkčnosť bezpečnostného priepadu
stav odpadu od bezpečnostného priepadu
stav odpadu od dnového výpustu
stav prístupu k nádrži
47
4.10 Odbery vzoriek vody a ich analýza
Obr. 4.2 Miesta odobratých vzoriek vody z VN Oreské z dňa 10.4.2011(Google
Earth 2011)
48
Tab. 4.1 Obsahu soli, hodnoty pH a elektrickej vodivosti z odobratých vzoriek
Vzorka
č. 1
soli 284
mg/l
284
mg/l
284
mg/l
elek.
vodivosť
546
µS/cm
545
µS/cm
545
µS/cm
pH 8,06 8,04 8,04
Vzorka
č. 2
soli 302
mg/l
302
mg/l
302
mg/l
elek.
vodivosť
572
µS/cm
571
µS/cm
571
µS/cm
pH 8,19 8,10 8,09
Vzorka
č. 3
soli 295
mg/l
294
mg/l
294
mg/l
elek.
vodivosť
560
µS/cm
560
µS/cm
560
µS/cm
pH 8,19 8,16 8,15
Vzorka
č. 4
soli 313
mg/l
312
mg/l
312
mg/l
elek.
vodivosť
591
µS/cm
591
µS/cm
591
µS/cm
pH 8,02 8,01 8,01
meranie č. 1 meranie č. 2 meranie č. 3
Zákal jednotlivých vzoriek vody: vzorka č. 1 = 17,4 NTU
vzorka č. 2 = 7,9 NTU
vzorka č. 3 = 0,38 NTU
vzorka č. 4 = 0,47 NTU
49
Tab. 4.2 Obsah množstva jednotlivých prvkov a zlúčenín v jednotlivých
odobratých vzorkách (výsledky sú uvedené už po prepočítaní danými koeficientami)
Presnosť merania: NO3- = ± 0,05 mg/l / ± 10% z merania
NO2- = ± 4 mg/l / ± 4% z merania
NH4 = ± 0,05 mg/l / ± 5% z merania
Pcelk. = ± 0,3 mg/l / ± 4% z merania
PO43- = ± 1 mg/l / ± 4% z merania
Nameraná hodnota BSK5 (biochemická spotreba kyslíka) vzorky č. 4 = 4,26
mg/l.
50
Čísl
o vzorky
N
O3-
N
O2-
N
H4
P
celk.
P
O43-
1 0,
1772
0
,8225
0,2
68636
0,
021
0,
016
2 0,
8417
0
,4277
0,2
248
0,
010
0,
157
3 0,
6202
0
,6580
0,2
15808
0,
014
0,
119
4 0,
6645
0
,7896
0,2
49528
0,
006
0,
086
51
5 Záver
Najbližšie roky, desaťročia, až storočia bude pre ľudstvo voda ešte ďaleko
nevyhnutnejšou a potrebnejšou látkou, za akú bola doposiaľ považovaná. Potreba vody
je žiaduca vo všetkých častiach planéty, kde sa nachádza život. Ľudia žijúci na Zemi si
s odstupom času uvedomujú, akú významnú úlohu plní voda v ich živote. Zásoby vody
prudko klesajú, čo sa už v súčasnosti prejavuje v menej vyspelých krajinách. Vážiť si
zásoby vody, ktoré máme, znamená aj budovať malé vodné nádrže, ktoré spĺňajú
množstvo funkcií zlepšujúcich a zjednodušujúcich život ľudí. Tieto nádrže okrem
kultúrnej a estetickej funkcie zahŕňajú aj ďaleko dôležitejšie funkcie, ako je chov rýb
a vodnej hydiny k obžive, zachytávanie a krátkodobé uskladnenie látok negatívne
vplývajúcich na životné prostredie, zachytávanie a následné udržanie vody pred
možnými záplavami, využívanie v poľnohospodárskej výrobe a krajine a pod. Aby
všetky tieto funkcie a činnosti spĺňali svoj účel, je potrebné a nevyhnutné dohliadať na
technický stav týchto nádrží. Pravidelná kontrola, opravy a následná starostlivosť
o malé vodné nádrže zabezpečuje ich bezpečnosť a plnú funkčnosť, pre ktoré boli
vybudované.
52
6 Zoznam použitej literatúry
1. ČISTÝ, M. 2005. Rybníky a malé vodné nádrže II. Bratislava: STU, 2005. 129 s.
ISBN 80- 227-2209-X
2. FIALA, J. – KAURA, J. – SÁDLO, J. 1980. Stavby vodní a meliorační. Praha: SNTL
– Nakladatelství technické literatúry, 1980. 312 s.
3. FULAJTÁR, E. – JÁNSKY,L. 2001. Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana.
Bratislava: VÚPOP, 2001.
4. HANÁK, K. – KUPČÁK, V. – SKOUPIL, J. – ŠÁLEK, J. – TLAPÁK, V. – ZUNA,
J. 2008. Stavby pro plnění funkcí lesa. Prah: ČKAIT, 2008. 304 s. ISBN 978-80-87093-
76-4
5. JURÍK, Ľ. – MATYO, J. 2007. Vodné stavby. Nitra: SPU, 2007. 222 s. ISBN 978-
80-8069-843-0
6. JŮVA, K. – HRABAL, A. – PUSTĚJOVSKY, R. 1980. Male vodní nádrže. Praha:
Státní zemědělske nakladatelství Praha, 1980. 280 s.
7. KALÚZ, K. – REHÁK, Š. – HLAVČOVÁ, K. – SZOLGAY, J. 2010. Vodné
hospodárstvo krajiny, Vydavateľstvo: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
2010. 314 s. ISBN 978-80-552-0513-7
8. ŠÁLEK, J. 1997. Vodní hodpodářství krajiny I. Brno: Vysoké učení technické, 1997.
152 s. ISBN 80-214-0949-5
9. ŠINDLAR, M. 1967. Malé vodní nádrže. Pardubice: ČS VTS ZPÚ, 1967.
53
10. ŠLEZINGR, M. 2004. Břehová abraze; příspevek k problematice zajištení stability
břehu. Akakdemické nakladatelství CERM, s.r.o. Brno, 2004. 159 s. ISBN 80-7204-
342-0
11. ZEZULAK, J. 1987. Vodohospodařske stavby II. Praha: Státni pedagogické
nakladatelství, 1987. 167 s.
12. ZUNA, J. 2008. Stavby pro plnění funkcí lesa. Prah: ČKAIT, 2008. 304 s. ISBN
978-80- 87093-76-4
Použité normy a legislatíva
Zákon č. 364/2004 Z.z o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
zákona 384/2009 Z.z.
STN 73 6824 Malé vodné nádrže (1978)
URL 1: Dostupné na www: <http://www.vuvh.sk/index.php/sk_SK/dok>
URL 2: Dostupné na www: <http://www.zmos.sk/katalog-opatreni-rieseni-a-prikladov-
z-praxe.phtml>
Google Earth
54
7 Prílohy
Obrazové prílohy:
Príloha 1. Návodná strana hrádze MVN Oreské
Príloha 2. Lovisko a káďovisko na MVN Oreské
Príloha 3. Vývar výpustného objektu MVN Oreské
Príloha 4. Masívne opevnenie bočného brehu kamennou rovnaninou MVN Oreské
Príloha 5. Bezpečnostný priepad MVN s hrablicami Oreské
Príloha 6. Vtoková časť MVN Oreské
Príloha 7. Pohľad na MVN Oreské, severná strana, nesúvislý porast stromov
okolo VN
Grafické prílohy:
Príloha 11. Krivka objemov a plôch MVN Oreské
Príloha 12. Konzumčná krivka dnovej výpuste MVN Oreské
Príloha 13. Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu
Príloha 14. Bezpečnostný priepad, vzorový priečny rez
Príloha 15. Situácia MVN nádrže Oreské, M 1:720
Príloha 16. Bezpečnostný priepad MVN Oreské
Príloha 17. Bezpečnostný priepad, pôdorys
55
Príloha 1. Návodná strana hrádze MVN Oreské (foto Autor, 2011)
56
Príloha 2. Lovisko a káďovisko na MVN Oreské (foto Autor, 2011)
Príloha 3. Vývar výpustného objektu MVN Oreské (foto Autor,
2011)
57
Príloha 4. MasívneOpevnenie bočný breh kamennou rovnaninou
MVN Oreské (foto Autor)
Príloha 5. Bezpečnostný priepad MVN s hrablicami Oreské (foto
Autor, 2011)
58
Príloha 6. Vtoková časť MVN Oreské (foto Autor, 2011)
Príloha 7. Pohľad na MVN Oreské, severná strana, nesúvislý porast
stromov okolo VN (foto Autor, 2011),
59
Príloha 11. Krivka objemov a plôch MVN Oreské
Príloha 12. Konzumčná krivka dnovej výpuste MVN Oreské
60
Príloha 13. Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu
Príloha 14. Bezpečnostný priepad, vzorový priečny rez
61
Príloha 15. Situácia MVN nádrže Oreské
Príloha 16. Vzorový rez hrádze
62
Príloha 17. Bezpečnostný priepad, pôdorys
63