Stanovisko obce Marianka k diaľnici D4

7/24/2019 Stanovisko obce Marianka k dianici D4

1/16

Stanovisko obce Marianka k EIA D4 tunel pod Karpatmi Raa Marianka Strana 1 z 10

Obecn rad v Marianke, kolsk . 32, 900 33 Marianka, tel.: 02/65936694

Ministerstvo P SROdbor hodnotenia a posudzovania vplyvovNmestie . tra 1812 35 Bratislava

Da 12.06.2008 v Marianke

Vec: Stanovisko k predloenmu zmeru NDS Dianica D4 Bratislava, kriovatkaIvanka sever Stupava, poda zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvovna ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon EIA)

V zmysle zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmenea doplnen niektorch zkonov (zkon EIA) Vm predkladme nasledovn stanoviskok dokumentcii EIA, ktor sme obdrali 21.5.2008.

Zrove si dovoujeme uvies, e zkonn lehota na spracovanie stanovisko na stavbuuvedenho rozsahu je prli krtka a vrazne vplva na kvalitu stanoviska.

Nae stanovisko je zoraden nasledovne:

I) Oddvodnenie:

a) Nedostaton opodstatnenos stavby v rmci irch dopravnch svislostSR, Rakska, Maarska

b) Stanovisko k variantom predloenej dokumentcii k EIA

2) Poiadavky na stanovenie rozsahu hodnotenia

3) Pvodn stanovisko z roku 2007 poadujeme akceptova ako platn stanoviskov rmci EIA.


2/16


I a) Nedostaton opodstatnenos stavby v rmci irch dopravnch svislost SR,Rakska, Maarska.

V dokumentcii je nedostatone popsan el stavby dianice D4 bez aliehovysvetlenia budovania investcie. Spracovate sa v vode (s. 5) odvolva na materil Novprojekt vstavby dianic a rchlostnch ciest schvlen uznesenm vldy SR . 162 z roku

2001, ktor dianin sie a sie rchlostnch ciest SR tkajcu sa D4 definuje takto: D4 ttna hranica Raksko / SR Bratislava (Jarovce) kriovatka s D2 (s monmpokraovanm v alekom vhade v trase nultho okruhu Bratislavy), dka ahu 3 km.

Zdvodnenie elu stavby v 2. bode kapitoly II. (s. 7) je tie nedostaton. Na strane . 10 jev texte spomenut, e uznesenm vldy SR . 1084/2007 bola potvrden poloha dianicev koridore cestnho nultho okruhu Bratislavy. Uznesenie vldy vak nenahrdzahodnotenie vplyvov na P.

Pred 19.12.2007, ako bol materil Program prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciestna roky 2007 2010 schvlen vo vlde SR, nebol koridor schvlen. Uvaovalo sa leno cestnom okruhu niej triedy (pre Bratislavu). V materili bol ako jedin nov nvrhohadom dianic len text ohadom D4: zaradi do ahu dianice D4 navrhovan cel, tzv.nult okruh Bratislavy (kriovatka s D2 Jarovce kriovatka s D1 Ivanka pri Dunaji kriovatka s cestou II/502 kriovatka s cestou I/2 kriovatka s D2 Stupava juh ttnahranica SR/Raksko), m sa dianica D4 predluje z pvodnej dky 2 km na dku 49 km spredpokladom, e tento okruh bude rieen jednm dvojtunelom s dvoma portlmi (jeden zaRaou a druh za Mariankou) pod malmi Karpatmi, bez vonkajieho zsahu do prrodnhoa rekreanho zzemia Bratislavy, okrajovch ast a okolitch obc (Svt Jur, Borinka,Stupava).

Predstavitelia obc boli teda zavdzan pri predstavovan technickej tdie poas roku 2007na rokovaniach k tdii/zmeru dianice, priom koridor nebol schvlen ako dianin.

Nebola komplexne rieen uveden problematika dopravnho okruhu spojen s verejnoudiskusiou s predstavitemi Bratislavskho samosprvneho kraja (alej BSK) a jednotlivchsamosprv na obidvoch stranch Karpt (t.j. s Mestskmi asami Raa, Vajnory, mesto Sv.Jur, Ivanka pri Dunaji, Borinka, Marianka, Stupava) a s predstavitemi podunajskch obc,napriek tomu, e plnovanie trasovania D4 je zleitos, ktor sa dotka prakticky celhoBSK, nielen Bratislavy. Z D4 je zrealizovan len sek: hranin prechod SR/RR Kittsee Jarovce a po mestsk as Jarovce a ostatn asti D4 sa len posudzuj.

Cel okruh D4 bol vopred rozdelen na iastkov seky a obce boli postaven pred hotovrieenie, bez monosti diskusie k vberu inho koridoru, bez hodnotenia EIA celkovhokonceptu! Takto postup sa jav ako elov vylenie verejnosti z procesu posudzovania

celkovho zmeru.

V naom prpade navrhovatelia prezentovali tdiu len rznymi variantami prepojeniadvoch fixnch bodov kriovatky Ivanka pri Dunaji sever a kriovatky Stupava juh.

Vypracovanie zmeru EIA s predloenmi variantmi sa ned chpa ako snaha ovariantnos, pretoe vlda SR variant . 3 predkladan v zmere EIA, u vopred vylila (vitext: okruh bude rieen jednm tunelom s 2 portlmi).

Z dokumentcie nie je jasn, ak vek zemie m navrhovan dianica obsli.V sasnosti sa severnejie na D2 pripravuje sek rchlostnej cesty R6 od Pchova,spjajci oblas severnho Slovenska s eskou republikou. Logicky dianica D4 preto me

sli skr pre potreby reginu Bratislavy a okolia po Trnavu, resp. Pieany.


3/16


Vber koridoru nultho okruhu bol uren za odlinch spoloensko-ekonomickchpodmienok Bratislavskho reginu ako vhadov v starom zemnom plne (zhruba pred 20rokmi), ktor platil so zmenami od roku 1976 do roku 2007 a nerepektuje intenzvny rozvojobc a miest v okol Bratislavy v poslednch rokoch. Koridor bol navrhovan pvodne akorchlostn cesta, nie ako dianin okruh. Bez dostatonch analz sa do strategickchdokumentov MDPT SR prekoproval pvodn nvrh mesta s odsunutm problmu dopravyna hranicu katastra Bratislavy.

Napriek tomu, e chpeme potrebu rieenia nenosnej dopravnej situcie v Bratislave,dopravnho odbremenenia od tranzitnej dopravy a potrebu dianinho prepojenia, je nutnrieenie zosladi s novmi environmentlnymi, socilnymi a ekonomickmi danosamia bra do vahy odsun obyvateov na vidiek a blzkos rekreanho zemia na vkendovpobyt v blzkosti vekch miest, ktor je perspektvou uvenho trvalo udratenhorozvoja. Je nutn riei situciu v doprave Bratislavy, ale nie na kor okolitch obc.

Do okolitch obc sa sahuj obyvatelia Bratislavy, hadajcich lepie ivotn prostredie. Tozvyuje nroky na dopravu. Degradciou ivotnho prostredia v obciach pri Bratislavy, napr.D4, sa posunie migrcia obyvateov hadajcich nedotknut prostredie opt alej. To vakoptovne indikuje aie nroky na dopravu. Takto scenr je nzornou ukkou dlhodoboneudratenho rozvoja.

Rieenie zodpovedajce trvalo udratenmu rozvoja je budovanie nultho okruhu,minimlne zasiahujceho do prrodnho a ivotnho prostredi dotknutch obc.

Prepojenie Bratislavy s Viedou, ke u jedno spojenie aktvne funguje (A6), jezdvojenm dianinho spojenia oboch miest bez dostatonho dopravnhoopodstatnenia. Z Rakska cez existujci sek D4 a z Maarska dianicou D2 dopravuzokruhova a smerova za Bratislavou v DNV nazad do Rakska na rchlostn cestu S8 (nacestu niej triedy !), nem zmysel. Ak m s len o prepojenie D1 a D2, nie je potrebn tunelpopod Karpaty, je to mon spoji junou vetvou.

Program prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky 2007 2010 nepreielprocesom strategickho environmentlneho hodnotenia (tzv. SEA) poda 17 zkona EIA,priom kad materil takejto povahy cez tento proces prechdza.

Vhodnos koridoru dianice D4

Koridor dianice D4, ktor je veden v trase nultho obchvatu Petralka Ivanka pri Dunaji Stupava DNV, a ktorho cieom je vybudovanie obchvatu mesta Bratislavy, povaujeme zanevhodn z nasledovnch dvodov:

Koridor sa pri zven pripravovanch rozsiahlych mestskch projektov v jednotlivch

mestskch astiach (CEPIT vo Vajnoroch, The Port od spolonosti Penta a CENTROP od fy.Opera v Devnskej Novej Vsi, Jun mesto v Petralke), ako aj neustle sa rozirujcejvstavbe rodinnch a bytovch domov v satelitnch obciach pri Bratislave (napr. Pezinok,Bernolkovo, Vek Biel, ierna Voda, Zhorsk Bystrica, Marianka, Borinka a i.) dostvado polohy mestskej komunikcie a nie obchvatu mesta, kde max. rchlos bude s vekoupravdepodobnosou obmedzen na 80 km/hod.

Nereflektuje dopravn potreby jestvujcich a pripravovanch logistickch a vrobnchcentier v Malackch, Lozorne, Senci a pri Trnave. Zavedenm dopravy do blzkostiBratislavy zbytone predi as a zvi nklady na prepravu tovarov z inch okresov v smeredo eskej republiky, ako v prpade, e by koridor nultho obchvatu bol posunut smerombliie k Sencu a na druhej strane k Malackm resp. k Lozornu, rovnako predi as na


4/16


prepravu tovarov z priemyselnch zn pri Malackch, Zohore a Lozorne do inch reginovSR.

Vstavba dianice vo variantnom rieen . 3 nie je v slade s nariadenm vldy Slovenskejrepubliky . 20/2003, ktorm sa men a dopa nariadenie vldy Slovenskej republiky .64/1998 Z. z., ktorm sa vyhlasuje zvzn as zemnho plnu vekho zemnho celkuBratislavsk kraj v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 336/2001 Z. z.

a s Programom prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky 2007 2010 (textiadame doplni do state IV.12. zmeru EIA).

Zmer EIA nepopisuje, ak s vzby na ostatn dopravn sie v regine, ke nvrhtrasovania tzv. nultho okruhu bol definovan poda administratvnej hranice vtedajiehokraja, ktorm bolo samotn mesto Bratislava, bez preskmania vzieb na regin.

V zmere EIA nie je zven monos vybudovania a prevdzkovania nosnho dopravnhosystmu mesta a prerozdelenia asti dopravy na eleznice ako sas IMHD,

V sasnosti dochdza k prprave projektu TEN elezninej trate s prepojenm na MHDa novm prepojenm Bratislavy a Viedne. Uveden nedostatok povaujeme za zvan.Vhad je pritom prepotan na rok 2035, kedy eleznin koridor u bude v prevdzke.Eurpska nia pritom preferuje posilni modlny presun dopravy z cestnej na eleznina lodn.

Vytvori okruh dianice D4 medzi mestami Bratislava a Viede (iba 20 km od seba!)duplicitne prepja tieto mest v dianinom cestnom profile s negatvnymi dopadmi naokrajov asti oboch miest (hluk, emisie, vibrcie, naruenie ponohospodrskej pdy, zberbiotopov). Intenzity dopravy v severozpadnej asti Bratislavy v smere na Viedenedosahuj intenzity pre opodstatnenie druhho dianinho prepojenia. Rovnakorozsiahlejie sdeln tvary sa na rakskej strane nachdzaj vo vzdialenejej sdelnej osiAngern Viede. Predloen dokumentcia neanalyzuje potrebu budovania aieho

dianinho prepojenia Bratislavy a Viedne.

Odklonenie nkladnej dopravy z dianice D1 a D2 po dianici D4 v smere do Rakska poceste niej triedy S8 a jej privedenie na mestsk obchvat Viedne je nelogick. V prprave jerchlostn cesta na Viede na junej Morave, ako aj sek D4 poza Petralku, ktor spoj D2s A6, ktor doku efektvnejie odvies dopravu zo svojich spdovch oblast. Nkladndoprava zo Zhoria nie je takej intenzity, aby si vyadovala budovanie dianinho profilu doRakska. Priame prepojenie dianice D4 s rakskou S8 nie je nevyhnutn z ekonomickhoani dopravnho hadiska.

Chbajirie svislosti, ako je len loklny zujem mesta rieenie dopravy v Bratislave.Do procesu je nutn zapoji samotn Bratislavsk samosprvny kraj a jeho samosprvy, kde

sa mu tieto irie svislosti a vbec stratgia dopravy v zem vyriei. Obec v prpravnejfze obdrala (ete pred zaatm procesu EIA) ako odpove k svojmu stanovisku nanavrhovan varianty list NDS, a.s. Bratislava . 3110/20891/2007 z 04.06.2007, v ktorom saspomna, e na nultom cestnom okruhu Bratislavy sa dohovorili (len vybran subjekty)Magistrt hl. mesta SR Bratislavy, NDS (poverenie z MDPT SR) a Rakska republika.Myslme si, e mesto Bratislava iba odsunulo nerieen problm dopravy ostatnm obciam(pvodn nvrh Bratislavy ete z pred viacerch rokov sa opakuje, ke nult okruh nebolete navrhovan ako dianica).

Je mon uvaova len o realizcii junej vetvy,kee as dianice D4 (sek: hraninprechod SR/RR Kittsee Jarovce a po mestsk as Jarovce) je dostavan a m aj relnepokraovanie na Rakskej strane v podobe A6. Dianicu D4 napojen na D2 pri Jarovciach

je mon vies v navrhovanej trase D4 v seku okolo Podunajskch Biskupc, Dolnch


5/16


honov, poza letisko M.R. tefnika a prepoji medzi Vajnormi a Ivankou pri Dunaji na D1,alebo alternatvne vies poza Tomov, Nov Dedinku a pripoji za Sencom medzi Boldogoma atajom (Rovinka Blatn D1), ako je to spracovan v nvrhu BSK (Brdzik, august 2006,liste podpredsedu BSK zo da . 16.05.2007,prloha . 1).

Je mon uvaova o prepojen D1 a D2 v okruhu mesta (t. j. doplnenie alternatvy tunelaLama Raa do posudzovania), ako bolo u navrhnut spolu s mapovm vyjadrenm

v spolonom stanovisku obce Borinka a Marianka zo da 24.03.2007.

Rieenie dopravy v Bratislave a zaaenie novch lokalt nebude primeranou nhradou zaznien hodnotn zemia zo strany Rae (. 2, 3), Borinky (. 3) a Marianky (vetkyvarianty . 2, 3, 7). Pritom, aj ke Marianka vo svojom P rta s dianicou, poadovalaznenie nivelety pod rove ternu pri Marianke (ako je to i vo variante . 7 z druhejstrany vo Vajnoroch) a s maximlnym pouitm ochrannch prvkov na minimalizciunegatvneho vplyvu(poiadavku je i v spolonom stanovisku oboch obc z 24.05.2007).

I) b) Stanovisko k variantom predloenej dokumentcii k EIA

Predloen varianty vedenia dianice na zpadnej strane na vysokch nsypoch 12 mpredstavuj neoddvodnitene hrub necitliv rozsiahly negatvny zsah do prrody.Navrhovan vedenie dianice na nsypoch a mostoch po vysten z portlov v Marianke vovetkch predloench variantch nevratne znehodnot prrodn scenriu medzi Mariankoua Stupavou v zmysle spracovanch vizualizci.


6/16


Alternatva 3 cez Borinku je z hadiska ochrany prrody neakceptovaten a navrhujeme juz ach tdi vyli.

Navrhovan rieenia predloen v EIA dokumentuj, e investor a spracovate sa nebolischopn vysporiada s pripomienkami obc Marianka, Borinka, Stupavy a mest. astiZhorsk Bystrica, ktor vyjadrili vo svojom stanovisku v roku 2007. V rmci dokuemntciepre EIA investor neponkol iadne varianty, ktor by brali do vahy uveden jasne

formulovan pripomienky viacerch obc a to aj napriek tomu, e na pripomienkach sa zhodli4 rzne samosprvy.

Vedenie dianice na nsypoch je motivovan jednostrannm krtkodobm ekonomickmzujmom investora minimalizova nklady na odvoz vyaen hluinu pri razen tunelapriom negatvne dsledky rieenia bud pretrvva ach 600 rokov (spomnanprojektovan ivotnos stavby).

Vyvenie dianice m okrem jedinej vhody, ktorou je jednorazov spora nkladovna vvoz vyaenej zeminy, rad zvanch negatvnych dopadov psobiacichdlhodobo (niekoko sto rokov):

Zvan a trval zhorenie kvality prrodnho a ivotnho prostredia dotknutchzem.

Zvenie dianice ako zdroja hluku nad okolit tern, zvi renie hluku, v dsledkuoho okolite zemie bude, pri rovnakej intenzite dopravy, trvalo zaaovan vraznevymi hladinami hluku.

Vytvorenie dominantnho ruivho krajinotvornho prvku natrvalo pokod sasnzachoval prrodn scenriu krajiny.

Eliminuje potrebnejie vyuitie priahlch zem na rekreciu a port (napr. projekt

Zelen pca Bratislavy). Dotknut zemie prestane sli ako oddychov znanielen pre miestnych obyvateov ale aj pre obyvateov Bratislavy (jenepravdepodobn, e sa niekto pjde prechdza popri dianinom ahu).

Zabrni, prpadne iba vrazne obmedz migrciu zvere. Fragmentcia zemiaspsob znenie potu jedincov schopnch pandemickho krenia, o zni poetjedincov geneticky zdravej populcie viacerch druhov fauny pod kritick hranicu(uvdza sa min. 500 jedincov). Znenie potu jedincov v populcii vedie kupostupnej genetickej degenercii populci s nzkym potom jedincov. zemie jev sasnoti pre faunu nepriechodn v priahlch zemiach u v sasnosti vakaabsentujcim ekoduktom na dianici D2. Pre ilustrciu na novovybudovanomjuhovchodnom obchvate Viedne je na pomerne krtkom seku vybudovanch 5vekch ekoduktov ! Ekodukty s tie budovan v Maarsku.

Znenie biodiverzity fauny a flry v danom zem.

Zven zber pdy ako neobnovitenho prrodnho zdroja.

Zhorenie vodnch cyklov

Pozdny profil v seku od km 16,929 (vztiahnut na variant . 2) a po zpadn portl v km14,275 je veden nad sasnm ternom v max. vke 13 m, o vyvolva aj neefektvne

investcie vo vybudovan dvoch kren s ponmi cestami s dkou mostu 227 m v km15,350 a 87 m v km 15,850. Obdobne sa nevyuva sasn relif ternu v km 17,864 na


7/16


vybudovanie nadjazdu na ceste Zhorsk Bystrica Stupava Mst a navrhovan rieenievyaduje v km 17,864 most na dianici v dke 33 m. Pri nami navrhovanom rieenpodrovovho vedenia dianice po kriovatku so ttnou cestou na Stupavu, resp. posunutzpadnho portlu, nebude treba realizova mosty na dianici v km 15,350 a 15,850.

Investor a spracovate, v dokumentcii pre EIA, nepredloili akceptovaten variantu predotknut obce, a okrem jednostrannch protihlukovch stien nenavrhli variantu

s adekvtnymi opatreniami na ochranu prrody.

Pokia m by D4 realizovan, niektorou z predloench variant sme zsadne proti realizciinultho obchvatu v zem priameho dotyku s naou obcou.

V dokumentcii pre EIA chba kvantifikcia negatvnych dopadov na prrodn a ivotnprostredie, priom poda naich informci existuj rzne metodiky.


8/16


II) a) Poiadavky na rozrenie rozsahu hodnotenia v rmci EIA:

Dopracova oddvodnenie opodstanenosti stavby zo irieho pohadu (vstavbalogistickch centier, alternatvne cesty dopravy), nakoko pvodn mestsk okruh jeprekategorizovan na dianicu a m riei in dopravn potreby.

Doplni oddvodnenie umiestnenie dianice D4 medzi navrhovanmi bodmi portlovMarianka, Raa.

Do rozsahu hodnotenia doplni aj dopady na ivotn prostredie poas stavby suvedenm ciest materilu. Tieto by nemali zaaova sasn dopravn komunikcie.

Doplni kvantifikciu negatvnych dopadov na prrodn a ivotn prostredie podaexistujcich metodk.

II) b) Poiadavky na nov variantu:

Doplni nov variantu vychdzajcu z varianty 7 na vchodnej strane, spodrovovm vedenm ku kriovatke so ttnou cestou v Stupave. V prpade,e D4 nebude veden podrovovo s umiestnenm stavby neshlasme.

Doplni variantu vedenia tunela pod Karpatami severnejie, napr. v Lozorne aj vzmysle poiadaviek Bratislavskho samosprvneho kraja. Uveden variant sa meukza vhodnej pokia primrnym elom je vedenie dianinej tranzitnej dopravy.

Doplni variantu tunela pod Karpatmi so zastenm nultho okruhu v Lamai.Vzhadom na vku investcie na nult okruh vo vke 22 mld. SK, nikto relneneoakva vybudovanie mestkho polokruhu so zastenm v Lamai sbenes budovanm nultho okruhu. V dsledku toho doprava z Dbravky do Rae

a dianicu, bude neustle prechdza zemm hlavnho mesta. Nult okruhv dsledku vzdialenosti od Dbravky nebude vyuvan. Uveden variant sa meukza efektvnej v prpade, e primrnym elom stavby je odbremenenie mestaBratislavy od dopravy. Dka tunela so zastenm v Lamai je kratia ako varianta 2alebo varianta 7, priom jej dopravn vyuitenos je vyia a zsah do prrodya ivotnho prostredia Marianky, Stupava men.

II) c) Poiadavky na vylenie variantu:

iadame z rozsahu hodnotenia vypusti variant 3, ktor je z hadiska ochrany prrodya ivotnho prostredia neakcpetovaten.

.................................................Viliam Bolgstarosta obce Marianka


9/16


Doruuje sa:

Ministerstvo ivotnho prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na ivotn prostredie,Nmestie . tra 1, 812 35 Bratislava

Kpia na vedomie:

Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR, BratislavaMinisterstvo ivotnho prostredia SR, odbor ochrany prrody a krajiny, BratislavaKrajsk rad v BratislaveKrajsk rad ivotnho prostredia v BratislaveObvodn rad v BratislaveObvodn rad ivotnho prostredia v BratislaveRegionlny rad verejnho zdravotnctva BratislavaHlavn mesto SR BratislavaMestsk as Bratislava Devnska Nov VesMestsk as Bratislava Zhorsk BystricaMestsk as Bratislava RaaMestsk as Bratislava VajnoryBratislavsk samosprvny kraj, Bratislavattna ochrana prrody SR, Sprva CHKO Zhorie, MalackyBratislavsk vodrensk spolonos, BratislavaStrana zelench Slovenska, BratislavaNaturschutzbund N, Alserstrae 21/1/5, 1080 Wien, Raksko


10/16


Prloha .1. Spolon stanovisko obc z 30.4.2007


11/16

Spolon stanovisko k D4 Strana 1 z 6

Obecn rad, kolsk 32, Marianka 900 33, Obecn rad Borinka,Miestny rad Zhorsk Bystrica sl. tankistov 134, 843 57 Bratislava 48,

Mestsk rad Stupava Hlavn 24/1, 900 31 Stupava

Nrodn dianin spolonosIng. Igor Choma - GRMlynsk Nivy 45821 09 Bratislava

Da 17.04.2007

Vec: Spolon vyjadrenie k nvrhom technickej tdie dianice D4 Bratislava (D1

kriovatka Ivanka pri Dunaji sever) Stupava (cesta I/2)

Obecn zastupitestv obce Marianka, Borinka, mestkej asti Zhorsk Bystricaa Stupavy Vm predkladaj spolon stanovisko k alternatvam technickho rieeniadianice D4 Bratislava, spjajcej tunelom pod Karpatmi zpadn a vchodn okraj Bratislavys napojenm na dianin systm, ktor boli prezentovan da 13.03.2007 v BratislaveVaou projektovou kancelriou HBH.

Katastre dotknutch obc na zpadnej strane vystenia dianice z tunela, predstavujoblass najzachovalejm ivotnm prostredm a prrodou s hojnm vskytom zveri v blzkomokol Bratislavy. Tto oblas poskytuje vborn prleitosti pre rozvoj bvania rekreano-

vidieckeho charakteru. V tejto oblasti sa vyskytuje vek poet chrnench aj nechrnenchdruhov fauny a flry s vysokm potom srnej zvery, baantov ale aj dravch vtkov,kovrnkov a bioindiktorov zdravho ivotnho prostredia. V poslednch rokoch sa do tejtooblasti presahoval vek poet obyvateov Bratislavy hadajci nik pred zhorenmivotnm prostredm v Bratislave, oho dkazom je aj, po dlhom obdob prv, pokles potuobyvateov Bratislavy, a to pokles zhruba o 50 tis.

Z horeuvedench dvodov samosprvy naich obc, mesta a mestskej asti pracujna projekte Zelen pca Bratislavy. Tento projekt je zameran na vybudovanie vznamnejrekreanej oblasti so zachovanm vidieckeho charakteru bvania v tesnom styku s prrodouza dodrania princpov trvalo udratenho rozvoja, s rozvojom rekreanch a portovchaktivt v blzkosti Bratislavy. Na realizciu projektu samosprvy obc v dotknutej oblastipripravuj projekty na erpanie financi zo trukturlnych fondov EU. Vybudovanie dianice

D4, a to poda akhokoek z prezentovanch technickch rieen, ohrozuje spenrealizciu projektu Zelen pca Bratislavy.

V uvedenej oblasti sa nachdzaj chrnen oblasti NATURA 2000, v evidenciiEurpskej komisie ako aj CHKO Mal Karpaty.

Odporame zosladenie investinch zmerov so zkonmi Slovenskej Republikyo ochrane prrody a krajiny .287/1994 Zbierky zkonov z 23. augusta 1994 ako ajVyhlkou . 138/2001 z 30. marca 2001 o chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty ako ajambiciznou obnovenou Eurpskou stratgiou SDS pre rozren Eurpu, odvoden onGetenburskej stratgie z roku 2001, Life+ a pravidlami ochrany oblast NATURA 2000.


12/16


Chpeme aj potrebu rieenia dopravnho odbremenenia Bratislavy od tranzitnejdopravy a potrebu dianinho prepojenia.

iadame o:

1) Doplnenie alternatvy tunela LAMA-RAA, kombinujceho vstup na zpadnej

strane v Lamai v mieste projektovanho okruhu, s opanch portlom v miestesasnho nvrhu, ktor umon napojenie na dianicu Bratislava-Trnava. iadameo zahrnutie tejto alternatvy do EIA. Bliie v bode 4.

2) Vypustenie variant s vedenm dianice na zem Borinky (3 a 5) a nezahrnutie tchotaltenratv ani do stupa EIA. Bliie v bode 5

3) Pri ostatnch variantch iadame o posunutie portlu smerom zpadne o 800 metrova jeho znenie o 2 m pod roveternu, apredenie tunelovej rry v dke 800 ms vrstvou zeminy zhruba min. 1 m a vegetanm pokryvom. Bliie v bode 6.

4) TUNEL LAMA RAA

okruh je sasou nvrhu zemnho plnu Bratislavy, variante II (nult okruh je v IIIvariante).

Dka tunela je rovnak alebo kratia ako pri inch alternatvach, investin ani prevdzkovnklady nie s vyie ako pri ostatnch alternatvach.


13/16


Dopravn vyuitie tunela, vaka bliiemu umiestneniu k Bratislave, je vrazne vyie.Tto alternatva obsli aj dopravu z Devnskej Novej Vsi, Dbravky a Lamaa, ktorv prpade pvodnch variant by zostala smerovan cez stred mesta, m prispejek zneniu zaaenia ivotnho prostredia Bratislavy.

Dopravu z dianice D1 je mon napojipriamo v Lamai. Dopravu z Marchegu je monobslicez napojenie na dianicu D1 pri Zhorskej Bystrici.

Dopravn zaaenie dianice D1 do R je po rozdelen eskoslovenska nzke, dopravnzaaenie zo strany Rakska cez Marcheg nie je jasn.

Dopadyna ivotn prostredie, socilny rozvoj oblast na zpadnej strane je minimalizovan.

Nedochdza ku kolzii s zemm Natura2000, o zachov monoserpania fondov z E.

Je mon vhadovo napojivystenie v rmci plnovanho polokruhu Bratislavy, s vyuitmvekej asti tunela a tm vraznou sporou investci mesta Bratislava pri rieen severnhoobchvatu Bratislavy.

Vyvolanou investciou je vybudovanie novch privdzaov z dianice D1 v Lamai na D4.Po dobudovan prpojky z Dbravky by dopravne vyuila tento tunel aj doprava z Dbravkya Devnskej Novej vsi.

5) VYLENIE ALTERNATIV DIALNICE D4 VEDCEJ CEZ BORINKU.

Vedenie dianice zkym koridorom dolia Borinky neposkytuje iadne monosti ochranyobyvateov, ivotnho prostreia a zem Natura2000 pred hlukom a exhaltmi z dianice apreruuje migran cesty zvere.

Vstavba dianice vo variantnom rieen . 3 a 5 nie je v slade s zemnoplnovacoudokumentciou obce Borinka a nevychdza ani z nariadenia vldy Slovenskej republiky .20/2003, ktorm sa men a dopa nariadenie vldy Slovenskej republiky . 64/1998 Z. z.,ktorm sa vyhlasuje zvzn as zemnho plnu vekho zemnho celku Bratislavskkraj v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 336/2001 Z. z.).

V tejto fze konania upozorujeme na nasledovn skutonosti a rizik, ktor vzniknvstavbou a prevdzkou dianice. Navrhovan vstavba a prevdzka dianice vo variantnomrieen . 3 a 5:

- nezachovva bezpen vzdialenos vstavby od intravilnu obce z hadiska ochranyzdravia obyvatestva, civilnej ochrany, eliminovania vzniku mimoriadnych udalost

(havri at.) a ohrozenia vodnch zdrojov (zdroje pitnej vody);

- bude ma vplyvom hluku a emisi z dopravy negatvny vplyv na zdravie obyvateov aivotn prostredie obce, enormne zvi pranos poas vstavby aj prevdzky dianice(za nevyhnutn povaujeme odborn stanovisko intitci spadajcich pod Ministerstvozdravotnctva SR a Ministerstvo ivotnho prostredia SR);

- prinesie devastciu prrodnho a ivotnho prostredia a krajinno-estetickchprvkov celej jednej obce a jej okolia

- znamen vek zber pozemkov, znenie ich ceny a celkovho majetku obyvateov,

- obmedz a rozvoj obce a po vysdovanie


14/16


- zasiahne do inundanho psma vodnho toku nad obcou, m me djsk povodniams nsledkom ohrozenia majetku obanov a obce;

- bude mazvan negatvny vplyv na chrnen zemia v zmysle zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov: na Prrodn rezervciu (PR)Pod Pajtnom, PR Strmina, CHKO Mal Karpaty, ako aj svisl eurpsku sstavu

chrnench zem Natura 2000 (Chrnen vtie zemie Mal Karpaty a zemieeurpskeho vznamu Homolsk Karpaty). Podotkame, e Slovensk republika sazaviazala voi Eurpskej nii chrnitieto zemia, ktor by boli variantmi 3 a 5 vznamneohrozen;

- bude ma zvan negatvny vplyv na prvky zemnho systmu ekologickej stability(SES), biotopy, na migrciu a ivot ivochov v zem, krasov javy Borinskho krasu(napr. vplyvom drby a prevdzky vozovky, solenm, rozirovanm invznych druhov,nikmi pohonnch hmt a mazv, at.);

- zastav al rozvoj turistickho ruchu v oblasti s vznamnmi kultrno-historickmipamiatkami: Meden Hmre, hrad Pajtn, zrcanina Draieho hrdku), zni zzemiepre rekrean vyuitie, a portovanie v doline Stupavskho potoka, lesn komplex pcaBratislavy, vyuvan na zimn a letn turistiku, monosti pre agroturistiku, bekovanie,rozvoj cyklistickch trs, ktor s podporen projektom financovanm v rmci programuPHARE a pod.

Vzhadom k uvedenmu sa domnievame, e varianty . 3 a 5 s natoko nevhodnzo vetkch naznaench hadsk, e iadame aby boli vylen z dalch stupovposudzovania vhodnosti alternatv EIA a pod.

Rozpracovvanie tchto variant povaujeme za nehospodrne vynakladanieverejnch prostriedkov.

6) ZNIZENIE PORTLU, PREDENIE TUNELOVEJ RRY A ZAZELENENIE

Umiestnenie portlu v uvedenej vke a vedenie telesa dianice na vysokom nsypeznsobuj negatvne dopady na cel oblas. Znuj innosa vopred zvyuj investinnklady akchkovek protihlukovch opatren. Zrove dianica preruuje migran cestyzvere a ni vidiecky charakter oblasti.

Obec Marianka listom svojho starostu vyjadrila poiadavku predenia tunelovej rrya vegetanho prekrytia u v roku 2005, priom sa toto stanovisko pri spracovan alternatvnezohadnilo. iadame o vysvetlenie preo tto poiadavka nebola pri spracovan alternatvbran do vahy.

Vysok umiestnenie portlu zohaduje zujem znenia investinch nkladov s cieomvytvorenia priestoru na lacn uskladnenie vyaenej horniny a skrtenie dky tunela, ovemale na kor vetkch ostatnch negatvnych dopadov na krajinu.

Posunutie portlov zpadnm smerov a predenie tunelovej rry je jednoznanoua nemennou poiadavkou v prpade realizcie alternatv s portlom pri Marianke.

Alternatvy s vedenm tunela so zvenm umiestnenm portlu nie s zahrnutv zemnoplnovacej dokumentcii obce Marianka.


15/16


7) ZAPUSTENIE TELESA DIANICE DO TERNU

Z hadiska ochrany okolia pred hlukom iadame zapustenie telesa dianice v oblasti, kde nieje veden v predenej tunelovej rre na oboch stranch Karpt pod roveternu, tak abysa vytvorila prirodzen protihlukov barira, obdobne ako sa realizoval posledn vchodnobchvat Viedne.

8) VEGETANE PRECHODY PRE MIGRCIU ZVERE

Z hadiska zachovania migranch ciest zveri iadame vybudovanie vegetanch prechodovpre migrciu zvere kadch 500 a 800 m. Kolzie so zverou s prinou aj smrtench nehd(D1).

Ziadame, aby investor (Nrodn dianin spolonos, a.s.) prostrednctvom projektovejkancelrie HBH Projekt, s.r.o. hadali najvhodnejie rieenia v zmysle zkonov SlovenskejRepubliky o ochrane prrody a krajiny .287/1994 Zbierky zkonov z 23. augusta 1994 ako ajVyhlkou . 138/2001 z 30. marca 2001 o chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty ako ajambiciznou obnovenou Eurpskou stratgiou SDS pre rozren Eurpu, odvoden onGetenburskej stratgie z roku 2001, Life+ a pravidlami ochrany oblast NATURA 2000 ako ajStavebnho zkona a jeho vodnch paragrafov o potrebe zachovania trvalo udratenhorozvoja s eliminciou jednostrannej orientcie na minimlne investin nklady bezkomplexnho zvenia celospoloenskch dopadov na vetky zloky spolonosti.

iadame o:

Porovnanie dopravnej vyuitenosti alternatvy LAMA-RAA s alternatvamiMarianka-RAA a zaradenie tejto alternatvy do EIA a vypustenie alternatvvedenia D4 povrchovo cez Borinku.

Posdenie dopadov na socilny rozvoj, ivotn prostredie a trvalo udraten

rozvoj vrtane bezpenostnch aspektov. Komplexn vyhodnotenie vetkch dopadov v rmci platnch metodk.

Nebola nm poskytnut technick dokumentcia na vyjadrenie v dostatonom predstihu,preto nie je mon vyjadrisa v rozsahu a kvalite, ktor si zvanosproblematiky vyaduje.

Nae vyjadrenie povaujte vzhadom na zvanos problematiky za iastkov. Budedoplnen o odborn stanovisk dotknutch profesi po tom, ako nm bude dodanpsomn a grafick dokumentcia vrtane technickch podkladov.

S pozdravom

Viliam Bolg, starosta obce Marianka .....................................................................

Milan Maxian, starosta obce Borinka ......................................................................

Vladimr Kubovi, starosta mestskej asti Zhorsk Bystrica ...........................................

Jn Bele, primtor mesta Stupava ..................................................................................


16/16


Doruuje sa:1. Nrodn dianin spolonos, a.s., Mlynsk Nivy 45, 821 09 Bratislava2. Ministerstvo dopravy pt a telekomunici3. Magistrt mesta Bratislavy, primtor p. urkovsk4. Vyi zemn celok, upan p. Bajan

Na vedomie:

HBH Projekt, spol. s.r.o., Kabtnikova 5, 602 00 Brno, RMiestny rad RaaMiestny rad Vajnory

Documents

Stanovisko obce Marianka k diaľnici D4