Záverečné stanovisko, diaľnica D4, križovatka DNV II/505 - štátna hranica

7/24/2019 Zveren stanovisko, dianica D4, kriovatka DNV II/505 - ttna hranica

1/68

1

Dianica D4, kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR

ZVEREN STANOVISKO

(slo: 1137/2014-3.4/ml)vydan Ministerstvom ivotnho prostredia SR poda zkona . 24/2006 Z. z.o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov

v znen neskorch predpisov.

I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI

1. NzovNrodn dianin spolonos, a.s.

2. Identifikan slo35 919 001

3. SdloMlynsk Nivy 45, 821 09 Bratislava

II. ZKLADN DAJE O ZMERE

1. NzovDianica D4, kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR

2. elDianica D4 predstavuje dopravn prepojenie existujcich dianinch ahov D1 a D2v junej, vchodnej a severnej asti Hlavnho mesta SR Bratislavy, priom dotknut zemie

je aj z hadiska dopravnch vzahov a vzieb v rmci reginu Vekej Bratislavy vemikomplikovan, vzhadom na prudk rozvoj spdovho zemia a neustle sa meniace aktivitya funkcie v tomto mimoriadne atraktvnom zem, kde je stanovenie dopravnch poiadavieka prepojen na existujci komunikan systm vemi rozhodujce. sek dianice D4 priamonadvzuje na pripravovan rchlostn cestu S8 v Raksku prechdzajcu reginom DolnhoRakska prakticky a po Viede.

3. Uvate

Motoristick verejnos.

4. Umiestnenie (katastrlne zemie)Kraj: BratislavskOkres: Bratislava IV.Obec: MBratislava - Zhorsk Bystrica, MBratislava - Devnska Nov VesKatastrlne zemie: Zhorsk Bystrica, Devnska Nov Ves

5. Termn zaatia innostiPredpokladan rok zahjenia vstavby: po roku 2016 (na zklade dlhodobho plnuNDS, a.s.)

Predpokladan rok uvedenia do prevdzky: rok 2020


2/68

2

Predpokladan rok ukonenia prevdzky: nie je stanoven

6. Strun opis technickho a technologickho rieeniaRozsah dianinej siete a siete rchlostnch ciest Slovenska bol schvlen uznesenm vldySR . 162 z roku 2001 Nov projekt vstavby dianic a rchlostnch ciest, ktor definoval

dianin sieahmi D1, D2, D3 a D4 a sie rchlostnch ciest ahmi R1, R2, R3, R4, R5 aR6 s monmi almi rchlostnmi ahmi v alekom vhade. Uznesenie vldy SR .523z jna 2003 Aktualizcia novho projektu vstavby dianic a rchlostnch ciest rozrilosie rchlostnch ciest o rchlostn ah R7 a Uznesenie vldy . 882/2008 z 3.12.2008upravuje dianin ah D4, upravuje rchlostn ah R1, spresuje a dopluje sierchlostnch ciest o al rchlostn ah R8.Siedianic je poda Uznesenia vldy . 882/2008 definovan nasledovnmi ahmi:

D1 :Bratislava (Petralka kriovatka s D2) Trnava Trenn ilina Preov Koice ttna hranica SR / Ukrajina,

D2 : ttna hranica R / SR Kty Malacky Bratislava - ttna hranica SR / MR,

D3 : ilina Kysuck Nov Mesto adca Skalit ttna hranica SR/PR, D4 : ttna hranica Raksko/SR - Bratislava - kriovatka D2 Jarovce - kriovatka

Ketelec - kriovatka s D1 Ivanka pri Dunaji sever - kriovatka Raa - kriovatkaZhorsk Bystrica - kriovatka DNV - ttna hranica SR/Raksko.

Poda Programu pokraovania prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky2011-2014 (mj 2011) schvlenho Vldou SR je vstavba dianice D4 v seku BratislavaJarovce Ivanka sever zaraden medzi prioritn stavby v dopravne najviac zaaenomregine Bratislavy s predpokladanm zaiatkom vstavby v roku 2014 formou verejno-skromnho partnerstva (PPP). (Poda najnovch informci z NDS, a.s., sa predpokladvstavba najskr v roku 2016).

Strategick dokument s celottnym dosahom Nov projekt dianic a rchlostnch ciest,Doplnok . 3, ktor preiel v roku 2013 posudzovanm poda zkona . 24/2006 Z. z.o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonovs vydanm Stanoviska MP SR 14.01.2014, doplnil a skompletizoval vedenie trasy dianiceD4 od kriovatky Jarovce po ttnu hranicu SR/RR v dke 49 km.

Trasa dianice D4 v Doplnku . 3 strategickho dokumentu je navrhnut tak, aby sa jejrealizciou naplnili tieto zkladn ciele:

medzinrodn dopravn napojenie Slovenska a Rakska s dopravnmi vzbami naMaarsko a esk republiku (s mestskmi aglomerciami Viede, Budapea Praha)prostrednctvom prepojenia dianice D4 na dianicu A6 Viede Budape a na

plnovan rchlostn cestu S8 Viede ttna hranica RR/SR; dopravn prepojenie existujcich dianinch ahov dianice D1 a D2 v junej,

vchodnej a severnej asti hl. mesta SR Bratislavy; odklonenie tranzitnej dopravy v smere Raksko, Maarsko, esk republika a Koice

(alej na UA) a asti zdrojovej a cieovej dopravy mimo zemie hl. mesta SRBratislavy;

rieenie nenosnch dopravnch problmov v meste Bratislava i priahlej astiBratislavskho kraja.

Stanovisko MP SR k uvedenmu strategickmu dokumentu odpora jeho schvlenie zadodrania podmienok uvedench v asti VI. ZVERY, bod . 3 Odporania naprepracovanie, dopracovanie pravu nvrhu strategickho dokumentu a v bode 6 stanoviska.Na schvlenie sa odpora variant . 1:


3/68

3

sek D4 ttna hranica RR/SR - Jarovce - Ivanka pri Dunaji - Vajnory - Raa akoplne zdvodniten pre odahenie Mesta Bratislavy rozptlenm dopravy vovonkajom okruhu

sek D4 Raa - Zhorsk Bystrica - Devnska Nov Ves - ttna hranica SR/RRdraako vhadov koridor

Pre sek D4 Devnska Nov Ves - t. hranica SR/RR zo stanoviska MP SR k Doplnku . 3vyplynulo, e ak by sa dospelo do ukonenia procesu posudzovania vplyvov k novmskutonostiam, tkajcich sa environmentlnych vplyvov, bude potrebn aj tieto zapracovado strategickho dokumentu.Trasa dianice D4 v zmysle Doplnku . 3 je aj sasou alieho strategickho dokumentus celottnym dosahom Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry SR do roku 2020(SPRDI 2020) a Stratgia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020(SRVOND SR 2020), ktor preiel v roku 2014 posudzovanm poda zkona . 24/2006 Z. z.o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonovs vydanm Stanoviska MP SR zo da 17. 06. 2014.

Stanovisko MP SR k uvedenmu strategickmu dokumentu odpora jeho schvlenie zadodrania podmienok uvedench v asti IV.3 stanoviska s tm, e ak jednotliv projekty budspa limity pre posudzovanie vplyvov na ivotn prostredie, bude potrebn vykona ichposdenie poda zkona pred ich povolenm poda osobitnch predpisov (prpadne doloi

jeho vsledok, ak u bolo vykonan) a v prpade potreby bude vykonan aj hodnotenievplyvov na zemia sstavy Natura 2000.

Sasn stav a variantyV sasnom obdob m Slovensk republika jeden medzinrodn dianin hranin priechods Rakskou republikou, ktor m priamu nadvznos na dianin sie v Raksku(dianica A6). Ide o hranin priechod dianice A6 a dianice D4 Bratislava - Jarovce

situovan v junej asti Bratislavy. Uveden hranin priechod spolu s hraninmpriechodom Bratislava - Berg na ceste E58 (I/61) tvoria jedin kapacitn dopravn prepojenieSlovenska s Rakskom. alie priechody (Zhorsk Ves Angern, Moravsk Svt Jn Hohenau) maj obmedzen kapacitu.V severozpadnej asti Bratislavy a priahlej asti Zhoria sa v poslednom obdob vznamnesstreuje okrem vrobnch aktivt aj rozvoj bvania a sluieb. Tento rozvoj vakpodmieuje nov nroky na dopravn infratruktru, o sa prejavuje zvenm intenzitydopravy po existujcej cestnej sieti, najm po dianici D2 a ceste I/2.

Vhadov otvorenie dianinho prepojenia Slovenska s Rakskom v severozpadnej astiBratislavy a to prostrednctvom dianice D4 na Slovensku a rchlostnej cesty S8 v Raksku,

umon nov kvalitn a bezpen dopravn prepojenie Dolnho Rakska a Viedne soseverozpadnou asou Bratislavy a priahlou asou Zhoria, m sa vytvoria predpokladypre realizciu rozvojovch investinch zmerov v dotknutch reginoch.

Navrhovan sek dianice je sasou dianinho ahu D4 pozostvajceho z 5-tichsamostatnch sekov. Ide o nasledujce seky:

a) t. hranica RR/SR Bratislava, Jarovce, v prevdzke (tvor prepojenie dianice A6 a D2),b) Bratislava, Jarovce Ivanka pri Dunaji sever, v prprave (tvor prepojenie dianice D2

a D1),c) Ivanka pri Dunaji, sever Zhorsk Bystrica, v prprave (tvor prepojenie dianice D1

a D2),

d) Zhorsk Bystrica Devnska Nov Ves, v prevdzke v polovinom profile (tvor


4/68

4

prepojenie cesty I/2, dianice D2 a cesty II/505),e) Devnska Nov Ves ttna hranica SR/RR, v prprave (tvor prepojenie dianice D2

a rchlostnej cesty S8).

V sasnosti je v prevdzke dianica D4 (pokraovanie dianice A6) od ttnej hraniceRR/SR po kriovatku (D4 s D2) Jarovce v dke 2,7 km a polovin profil dianice D4 vseku Zhorsk Bystrica DNV (v pracovnom nzve stavby kriovatka Stupava juh) v dke3,2 km (prepojenie cesty I/2 s dianicou D2 a cestou II/505).

V zmysle Rozsahu hodnotenia urenom Ministerstvom ivotnho prostredia SR boli prealiu fzu posudzovania uren nasledovn varianty:

variant A erven variant E modr variant F lt variant T bordov (tunelov)

Uveden varianty boli technicky prerieen v tdii realizovatenosti a elnosti pre ah D4Bratislava Jarovce Ivanka sever Stupava juh t. hr. SR/RR (Dopravoprojekt Bratislava,

r. 2009), priom podrobnejie rieenie tunelovho variantu bolo spracovan v tdiiPrieskum uskutonitenosti tunela pod riekou Morava na trase dianice D4 Devnska NovVes - ttna hranica SR/RR (Alfa 04 Bratislava, r. 2008). Tunelov variant bol v uvedenejdokumentcii rieen alternatvne ako tunel hben Th a tunel razen Tr.Poda uvedench podkladov zaiatok seku navrhovanej innosti a tm aj zaiatok trasovanianavrhnutch variantov je umiestnen v polohe pred navrhovanou mimorovovoukriovatkou MK Devnska Nov Ves, kde sa trasa predmetnho seku napja napredchdzajci sek dianice D4 Zhorsk Bystrica - DNV. Koniec seku hodnotenej innosti

je na t. hranici SR/RR, kde sa dianica D4 napja na plnovan varianty rchlostnej cesty S8Marchfeld v Raksku.Zkladn technick parametre jednotlivch variantov dianice D4 s nasledovn:

Trasanavrhovanejinnosti

rkovusporiadanie

Kategria cesty Nvrhovrchlos

(km/hod.)

Max.Pozdnysklon

Variant A (erven)

4 pruhov,

smerovo

rozdelenkomun.

D 26,5/120/

80,100 (tunel)

1204,5 %

Variant E (modr) 120Variant F (lt) 120Variant Th (tunelhben) (bordov)

80

Variant Tr (tunelrazen) (bordov)

100 3,0 %

Varianty D4 s navrhnut v rkovom usporiadan D 26,5 (pln profil - tvorpruhsmerovo rozdelen), omu zodpoved aj cel technick rieenie. rkov usporiadanienadvzujcej rchlostnej cesty S8 na rakskej strane je toton a technicky zosladens kategriou dianice D4.

Popis variantu A (ervenho)

Zaiatok trasovania variantu (km 0,000) sa nachdza pred navrhovanou kriovatkou MK

Devnska Nov Ves, kde sa trasa hodnotenho seku napja na k.. predchdzajceho sekuD4 Zhorsk Bystrica DNV v km 3,025 severne od arelu Volkswagenu (VW). Trasa alej


5/68

5

prechdza cez ponohospodrsky vyuvan plochy poza arel podniku VW. V cca 2,25 kmkriuje existujcu eleznin traBratislava Kty mostnm objektom. alej prechdza cezinundan zemie Moravy na estakde v polohe severne od existujcej elezninej trate DNV Marchegg sbene s jej trasou, priom sa repektuje vzdialenos od trate, ktor savhadovo bude rozirova (zdvojkoajnenie) prve na tto stranu. Koniec seku je veden

na estakde cez rieku Moravu a po t. hranicu SR/RR. Na rakskej strane nadvzuje trasa D4na navrhovan trasu rchlostnej cesty S8 variant NORD, ktor je v rovnakom rkovomusporiadan ako navrhovan dianica D4. Dka trasy tohto variantu je 3,473 km.

Z hadiska vkovho vedenia je dianica D4 vo variante A v seku po 0,6 km trasy veden vzreze o hbke cca 2,5 m, alej sa prispsobuje nivelete ternu v polohe cca 1,8 kmpokrauje nsypom a mostnm objektom s vkou 8,5 m a 14 m, kde niveleta D4 jeovplyvnen dodranm gabaritu na elezninej trati Bratislava Kty a rovou hladinyQ100 = 143,22 m B.p.v. rieky Moravy. Nvrh mostnho objektu nad riekou Moravourepektuje budcu plavebn drhu vodnho toku.

Popis variantu E (modrho)Zaiatok trasovania variantu je toton s variantom A. Trasa alej prechdza cezponohospodrsky vyuvan plochy poza arel podniku VW. V cca 2,3 km kriuje existujcueleznin tra Bratislava Kty mostnm objektom, ktor pokrauje aj ponad eleznintra Devnska Nov Ves Marchegg. alej prechdza cez inundan zemie Moravy naestakde v polohe june od existujcej elezninej trate DNV Marchegg. Koniec seku jeveden na estakde cez rieku Moravu a po t. hranicu SR/RR. Na rakskej strane nadvzujetrasa D4 na navrhovan trasu rchlostnej cesty S8 variant SD, ktor je v rovnakomrkovom usporiadan ako navrhovan dianica D4. Dka trasy tohto variantu je 3,573 km.

Vkov vedenie dianice D4 vo variante E je po kriovanie so elezninou traou Bratislava Kty toton ako vo variante A. alej je trasa modrho variantu veden na estakdeponad obidve eleznin trate a inundan zemie Moravy. Najvymi miestami, ktortrasa D4 prekonva premostenm, s eleznin tra Devnska Nov Ves Marchegg aBratislava Kty. Pri premosten uvedench elezninch trat je navrhovan innosvedenvo vke cca 15 a 17 m nad existujcim ternom. Niveleta D4 je ovplyvnen dodranmgabaritu na elezninch tratiach Bratislava Kty a DNV Marchegg, resp. rovouhladiny Q100 = 143,22 m B.p.v. rieky Moravy. Nvrh mostnho objektu nad riekou Moravourepektuje budcu plavebn drhu vodnho toku.

Popis variantu F (ltho)

Tento variant je pribline rovnak ako variant E modr, je vak posunut o cca 150 mjunejie, a to z dvodu priaznivejieho mimorovovho kriovania oboch elezninchtrat. Na rakskej strane nadvzuje trasa D4 na navrhovan trasu rchlostnej cesty S8 variantSD, ktor je v rovnakom rkovom usporiadan ako navrhovan dianica D4. Dka trasytohto variantu je 3,690 km.

Vkov vedenie variantu F je podobn ako pre variant E.

Popis variantu T (bordovho)

V zmysle uvedenej technickej dokumentcie je tunel Morava navrhovan v dvoch variantoch: hben tunel variant Th razen tunel variant Tr


6/68

6

Tunelov variant je veden v trase totonej s variantom F ltom, priom sa niveleta dianiceod zaiatku seku postupne zahlbuje do predzrezu vchodnho portlu, ktor je pre razentunel v km 1,500 a pre hben tunel v km 1,750. Zpadn portl tunelovho rieenia vychdzau na rakskej strane, a to variant hbenho tunela Th v km 4, 670 a variant razenho tunelaTr v km 5,500.

Na rakskej strane tunelov varianty vak nenadvzuj na iadny zo tudovanch variantovrchlostnej cesty S8 a to na zklade odporan tdie, ktor pre ASFINAG (rakskaorganizcia na rovni NDS na Slovensku) spracovala projektov kancelria Werner consultGmbh v roku 2008. V uvedenej tdii S8 Marchfeld Schnellstrasse, KN Dt. Wagram Staatsgrenze bei Marchegg sa preverovalo trasovanie tunela popod Moravu a jej inundciua na stranu Slovenska o dke 5 045 m, z toho dka na rakskej strane by bola 2 950 m a nastrane slovenskej 2 095 m. Tunel je navrhovan ako hben a razen, razen as by maladku 3580 m a hben as 1 465 m. V rmci uvedenej tdie sa zvaovala aj monosspolonho cestnho a elezninho tunela. Takto rieenie vak neumon vjazd doelezninej stanice Marchegg a ani do elezninej stanice Devnska Nov Ves z priestorovch

dvodov, stanice s vzdialen od kriovania rieky Moravy len cca 2 km. Tento problmvyluuje monos preloenia elezninej trate pod zem s cieom vytvorenia sbenhoeleznino-dianinho tunela pod chrnenmi zemiami rieky Moravy aj napriek tomu, etakto rieenie by bolo efektvnejie. eleznice Slovenskej republiky (SR) ani Rakskeeleznice (BB) s takmto rieenm nepotaj ani vo vhade. eleznin traMarchegg ttna hranica RR SR Devnska Nov Ves sa pripravuje naelektrifikciu a zdvojkoajnenie, priom s druhou koajou sa uvauje severne od existujcejtrate. Stavba je pripravovan v rmci projektu Prepojenie elezninch koridorov TEN-T,zaiatok realizcie je plnovan na rok 2012. V zveroch predmetnej tdie sa z dvoduprevahy negatvnych kritri neodporal tunelov variant rchlostnej cesty S8 pod riekouMoravou.

Rovnako ako na rakskej strane nebol pre rchlostn cestu S8 odporuen tunelov variant,tak aj na slovenskej strane ani v stanoviskch odbornch organizci ku sprve o hodnoten,ani v zveroch technickej tdie nebol tunelov variant odporuen pre dianicu D4 v sekuDNV t. hr. SR/RR.Zkladn technick parametre hbenho tunela Th tunel m celkov dku 2 920 m, z toho na zem Slovenskej republiky v dke 1780 m,

v Raksku o dke 1140 m, portlov predzrezy maj celkov dku 733 m, z toho na zem SR v dke 340 m, v RR

o dke 393 m vka kontrukcie tunela 8,75 m, prieny rez kontrukcie rka 23,7 m, navrhovan hbenie tunela pozostva z 2 podvariantov prechodu cez rieku Moravu a to

- metdou postupnho budovania ohrdzok- metdou vysvania a zaplavovania

prechod popod teleso eleznice je navrhovan pretlanmCel sek hbenho tunela, okrem variantnho prechodu cez rieku Moravu (ohrdzky,vysvanie), bude budovan v otvorenej stavebnej jame zaistenej kotevnmi tetovnicovmistenami, priom portlov seky bud rieen ako trval kontrukn prefabrikovanpodzemn, resp. pilotov kotevn steny. Po vyhben stavebnej jamy a vybudovan tunelovejkontrukcie bud tieto sptne zasypan. Vzhadom na to, e stavebn jamy bud prevanepod hladinou podzemnej vody, bude potrebn tieto rieiaj ako tesniace kontrukcie votknut

do nepriepustnho neognneho podloia. Prpadn priesaky bude potrebn zabezpeierpanm.


7/68

7

Metda postupnho budovania ohrdzokPre prekonanie rieky Moravy sa navrhuje podvariant postupnho ohrdzkovania. Vekosohrdzok je navrhnut tak, aby bol zachovan prietok do min Q5(pron voda). Pri tomtovariante sa predpoklad vstavba vlastnho tubusu cestnho tunelu (elezobetnovkontrukcia s ochrannm oceovm pancierom) v dvoch suchch ohrdzkach priamo v koryte

rieky. Vlastn ohrdzky v rieke bud z dvojitch tetovnicovch stien. Tvar ohrdzok jehydraulick s ohadom na prechod vekch vd a tvorbu vmoov. Os ohrdzok sledujeprdnicu rieky. Ohrdzky maj vntorn lovitopiesit zsyp, s proti vmoom ochrnenkamennm zsypom. Brehov ohrdzky na oboch stranch bud zaisten pomocou kotvenchpodzemnch stien zo tetovnc.Pre oba dopravn smery je navrhnut spolon tubus. Tubus mus by navrhnut protivztlaku, podkladov vrstva bude z rieneho piesku s bonm kamenn zsypom. Vstavba -betnovanie tubusu bude realizovan v suchej ndri po dilatanch dieloch. Priestor okolotunelov bude iastone naplnen prostm betnom, ktor bude sli aj ako za protivztlaku.Postup vstavby predpoklad najskr vybudovaviu ohrdzku na slovenskej strane, ktor

bude zasahova za polovicu rieky. Dvojit tetovnicov stena je navrhnut do vky cca Q5(pron prietok. Steny bud navzjom spojen ahadlami. Pta, v prpade nutnosti, meby isten injektami, mikropilotami. Vstavba bude realizovan z nstupu priamo z brehupomocou zjazdnej rampy. Nsledne bude budovan menia ohrdzka, a to rovnakmspsobom z rakskej strany. Kontrukcia bude rovnak s tm, e as ohrdzky budenasaden" na u hotov kontrukciu tunela, ktor bude uzatvoren elnmi provizrnymistenami. Ohrdzky s budovan s presahom, v predchdzajcej ohrdzke je vdy zabudovanzrodok nslednej ohrdzky vrtane zrodku pre prienik tetovch stien nslednch ohrdzok.

Metda vysvania a zaplavovaniaMetda spova z postupnho vysvania dvoch nezvislch komrkovch profilov (pre kadsmer dopravy jeden tunel) zo suchho doku na slovenskej strane. Po stabilizci oboch

jednosmernch tubusov vo vkope a utesnen ndr na slovenskej i rakskej strane budtunelov rry pripojen na brehov tunely. Tubusy v rieisku bud stabilizovan zasypanmvyaenmi trkopieskami, nad stropy dianinch tubusov bude do rovne pvodnho dnapreveden ochrann ak kamenn zsyp. Zkladn rozmery vysvanho prvku s: dka 200 m rka 10,9 m vka 8,8 m hr. stien 0,7 (1,0) mRozmery vysvanho prvku (tubus) bud predstavovadku 200 m, rku 10,9 m a vka 8,8m. Tubus bude vdy betnovan v suchom doku do posuvnho debnenia dky cca 12 m. V

priebehu zaahovania bude tubus v elch vodotesne uzavret pomocou oceovchkoncovch stien. Ako iastone plvajce teleso sa nsledne vysunie na miesto, kde sa spustna dno. Vyuva sa vztlak vody k nadaheniu tunela, o vedie k redukcii manipulanch sl.Princp spova vtom, e sa cel tunel postupne vybetnuje v suchom doku, po jehodokonen sa dok zapln vodou a cel tunel sa naplav do vopred vyh benej ryhy v rienomdne. V priebehu zaahovania bude tubus v elch vodotesne uzavret pomocou oceovchkoncovch stien.Such dok - brehov tetovnicov ndr sa pouije pre postupn beton a vysunutie obochtubusov. Po utesnen tetovnicovej steny bude such dok vyerpan a bude zrealizovanbeton tubusov. Po ich vysunut sa such dok pouije aj pre beton tunelov nadvzujcichna vysvan tunely v rieke.


8/68

8

Prechod popod teleso eleznice pretlanmPre podchod elezninch trat sa odpora pouisystm pretlania s kombinciou ahania.Pre kad smer dopravy je navrhnut jeden tunel. Na vybetnovan profil tunelu sa pripevn,z dvodu zmenenia odporu proti vnikaniu do zeminy, oceov brit a zariadenie preupevnenie anch ln. Tlaen stanicu tvoria spravidla 4 a viac hydraulickch lisov, ktor

doku vyvin silu aj niekoko tisc kN. Hydraulick lisy slia tie k smerovej korekcii,prpadne k vychyovaniu osi reznho britu pri pretlaovan do oblka. Nadvlom praktickyvytvra iba zosilnen rezn brit. Pri pretlan vak bude potrebn zabezpei erpaniepodzemnej vody systmom studn vzhadom na to, e stavebn jamu v mieste prechodupopod eleznicu nebude mon zabezpeitesniacou kontrukciou.Zkladn technick parametre razenho tunela Tr tunel s dkou 4 000 m (hben as469 m a razen as3531 m), z toho dka na rakskej

strane je 1 900 m (z toho hben as302 m) a na slovenskej 2 100 m (z toho h ben as167 m),

portlov predzrezy maj dku 194 m, z toho na slovenskej strane 101 m a na rakskejstrane 83 m,

2 jazdn pruhy s priebenm odstavnm pruhom na vozovkch oboma smermi vo dvochtunelovch rrach,

spsob razenia - raziaci ttov stroj s kvapalnou elbou (hydrott) priemeru 12 m plocha vrubu 113 m2, dvojplov vstavba tunelovch rr s tubingovm ostenm hrubm cca 50 a 60 cm a 30

cm hrubou krupinou z betnu spracovanho na mieste s medzivrstvou tesniacej flieSpsob vstavby razenho tunelaVstavba bude prevane realizovan pod hladinou podzemnej vody, vo vodou nastenchzeminch. Vzhadom k oakvanej nestabilite ela a vlastnho vrubu bude pravdepodobnepouit zeminov tt, ktor je vemi flexibiln a je mon ho pouiv celom rozsahu spektra

zemn. Bentonitov suspenzia vytvra na elbe vrubu spevujci a tesniaci kol. Otvorenhlava umouje okamit odtok rozpojenej zeminy k stiu odvdzanho potrubia. Vzhadomna mon vskyt bludnch balvanov mus by raziaci tt vybaven drviom, ktor zvldnebalvany aspo do 500 mm. Na povrchu mus byt' dostaton priestor pre bentonitovhospodrstvo, mieacie a skladovacie priestory, zariadenie pre odluovanie vkopu odpaiacej suspenzie a taktie alie prdavn zariadenia. Aj pri razen hydrottmi TBM jenutn zachova urit minimlnu vku nadloia, aby sa nezdvhalo, respektve nepretrhlostlaenm vzduchom. Prpadne je nutn nadloie upravi- sanova.Plnoprofilov raziace stroje (Tunnel Boring Machines = TBM) s komplexnou zostavoustrojnch jednotiek a zariaden, umoujcich mechanicky vyvta do horninovho masvuvrub kruhovho prierezu poadovanej vekosti a zaisti ho ihne proti zavaleniu

definitvnym ostenm. Prieny rez vrubu mus by kruhov. V dsledku toho je prierezvrubu pribline o 10 % v ako pri konvennom rieen. alej mus byvyrieen vrobatubingov (prvok ostenia tunelov, ktor sa pouva pri razen pomocou ttu TBM). Vberkontrukcie TBM mus by o najlepie prispsoben geotechnickm podmienkam v trasetunela. Podrobn ininierskogeologick prieskum mus bypreto vykonan u pred vberomstroja TBM.

Plochy potrebn pre mont a demont TBMS ohadom na celkov dku (pribline 200-300 m) ttovej asti a zvesovch zariaden TBMbude nevyhnutn zabezpei pre mont tchto zariaden na povrchu pred tartovacmslovenskm portlom plochu dky 300 - 350 m a rky 30 m. K tejto ploche bude musieby


9/68

9

vybudovan eleznin vleka s dvoma elezninmi koajami pre dopravu tubingova alieho materilu.Zkladn daje o kriovatkchNa zklade smerovania dopravy v hodnotenom zem je poda technickej dokumentcienavrhnut mimorovov kriovatka Devnska Nov Ves. Ide o mimorovov osmikov

kriovatku dianice D4 s existujcou cestou II/505 umiestnen v priestore medzi arelomjazdeckho klubu Karpatia a arelom spolonosti Volkswagen Slovakia a.s. v miestesasnej cesty II/505. V rmci navrhovanej kriovatky djde k prave smerovhoa vkovho vedenia cestyV sasnosti je v prevdzke predchdzajci sek dianice D4 v polovinom profile, kde je

jedna z kriovatkovch vetiev napojen na cestu II/505 vo forme malej okrunej kriovatky.Ide o doasn rieenie kriovatky s tm, e z dvodu predpokladanho nrastu dopravnhozaaenia z arelu spolonosti VW Slovakia, a.s. je predpoklad jej dobudovania na osmikovkriovatku.Zkladn daje o mostochNvrh mostnch objektov vychdza zo smerovho a vkovho vedenia navrhovanej

innosti v hodnotenom seku. Nvrh mostnch objektov repektuje prejazdn gabaritypremosovanch dopravnch trs v zmysle STN 73 6201. Pri premosten vodnch prekokbud mosty nadimenzovan na prevedenie prietoku Q100 s poadovanou rezervou. Rozptiapol estakd v jednotlivch variantoch bud prispsoben rozptiam existujcehoelezninho mosta tak, aby nov podpery nezhorovali hydraulick pomery v inundciiMoravy. Koryto rieky bude premosten jednm mostnm otvorom s piliermi umiestnenmimimo koryta. Rozptia ostatnch pol v inundcii bud nsobkom rozptia inundanch polexistujceho elezninho mosta, m bude mon umiestni piliere novho mosta v smereprdnice do zkrytu s existujcimi piliermi.

Zkladn daje o dkach mostnch objektov na seku D4, DNV II/505 t. hr. SR/RR suveden v nasledujcom prehade:

Variant Mosty na D4 (m) Mosty nad D4 (m) spoluVariant A (erven) 855,0 104,0 959,0Variant E (modr) 1 532,0 104,0 1 636,0Variant F (lt) 1 532,0 104,0 1 692,0Variant Tr (bordov), tunelrazen

0,0 104,0 104,0

Variant Th (bordov), tunelhben

0,0 104,0 104,0

Hlavnm mostnm objektom pri vetkch variantoch (okrem tunelovho variantu) je most cezrieku Moravu. Rozptia pol s iastone prispsoben rozptiam (69+100+69) existujcehoelezninho mosta tak, aby nov podpery nezhorovali hydraulick pomery v inundciiMoravy. Koryto rieky bude premosten jednm mostnm otvorom s piliermi umiestnenmimimo koryta vodnho toku.sek Moravy od rieneho 6,0 km po rieny 99,0 km je v zmysle vyhlky .22/2001 Z.z. ,ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zaraden vodnch ciest a ich jednotlivch sekov doprslunch tried poda klasifikcie eurpskych vodnch ciest, zaraden do vodnch ciest(klasifikan trieda Vb), ktor s uren na splavenie a povauj sa za vhadovo sledovan.Navrhovan mostn objekt cez rieku Moravu spa kritri stanoven uvedenou vyhlkou.Pri kren navrhovanch mostnch objektov s existujcimi elezninmi traami bud

zohadnen a splnen kritri tkajce sa premosten elezninch trat (vka priechodnho


10/68

10

prierezu 7500 mm, resp. konkrtne poiadavky SR). Vhadovo sa pota s elektrifikcioua zdvojkoajnenm v sasnosti neelektrifikovanej jednokoajovej elezninej trate DNV Marchegg.Odvodnenie vozovkyV celom seku je navrhovan cestn kanalizcia, ktor je cez odluovae ropnch ltok

odvdzan do recipientu, rieky Moravy.OdpovadlV rmci stavby dianice D4 v seku kriovatka DNV II/505 t. hranica SR/RR sa pota srealizciou vekho avostrannho odpovadla umiestnenho v 1,3 1,8 km pre varianty A,E a F v k.. Devnska Nov Ves. Dianin odpovadlo bude napojen z oboch smerovprevdzkovanej dianice D4 prostrednctvom vybudovania podjazdu popod D4 pre napojeniepravho psu dianice, so situovanm vjazdu a vjazdu do jednho miesta. Vo variante Th aTr (tunelov) sa s realizciou dianinho odpovadla neuvauje.Vybavenosvekch odpovadiel zaha napr.: erpaciu stanicu pohonnch hmt, parkoviskpre osobn a nkladn vozidl, parkovisk pre autobusy, sluby stravovania snepretritou prevdzkou, oddychov plochy s prvkami drobnej architektry, informan

sluby a pod. Navrhovan kapacity jednostrannho odpovadla s nasledujce: celkov plocha odpovadla 59 560 m2, zelen plochy 28 500 m2, poet stojsk:

pre osobn vozidl 61 parkovacch miest,pre nkladn vozidl 70 parkovacch miest,pre autobusy sa pota s vytvorenm 10 parkovacch miest.

Protihlukov opatreniaNa zklade hlukovej tdie boli pre ochranu obyvatestva navrhnut nasledovn protihlukovbariry:

Variant A v km 1,850-2,300 vpravo, v km 2,300-2,500 obojstranne a v km 1,950-2,300 vavo Variant E v km 1,800-2,400 vpravo a v km 2,150-2,450 vavo Variant F v km 1,900-2,500 vpravo a v km 2,200-2,550 vavo

Okrem ochrany obyvatestva bola navrhnut protihlukov barira aj v chrnenom zemnasledovne:

Variant A v km 2,600 3,500 obojstranne Variant E v km 2,600 3,600 obojstranne Variant F v km 2,650 3,700 obojstranne

Pre variant tunelov sa nenavrhuj iadne protihlukov bariry vzhadom na jeho vedeniepod povrchom.Zemn prcePoda niie uvedenej tabuky varianty estakdov A, E a F maj zhruba vyrovnan bilanciuzemnch prc (vkop nsyp), varianty tunelov vak maj vznamn prebytok vkopov(vkop hbenho tunela a vyaen materil z razenho tunela), hben tunel m prebytokvkopu cca 700 000 m3 a razen tunel a cca 950 000 m3, o si bude vyadova zriadeniepomerne rozsiahlych depni.Prehad zkladnch ukazovateov jednotlivch variantov navrhovanej innosti je uvedenv nasledujcej tabuke.


11/68

11

Por.slo

Ukazovate jedn.navrhov

aninnos

VariantA

VariantE

VariantF

VariantTh Variant

Tr

1. Celkov dka trasy km 3,473 3,573 3,690 3,690 3,6902. Tunely ks - - - 1 13. Asancia objektov ks 5 2 0 0 04. Odpovadl, parkovacie ks 1 1 1 0 0

5.Trval zbery ponoh. ha 14,10 23,4 23,08 11,59 11,59Doasn zber ponoh. ha 6 6,0 6, 15,39 6,

6.

Protihlukovopatrenia

(protihlukov steny

m 2 100 1900

2 000 0 0

7. Preloky ciest II., III. m 7 78 7 78 78. Preloky ponch ciest, m 4 764 3 3 647 2 197 2 1979. Oplotenie m 4 220 4 4 015 3 000 3 00010. Kubatra nsypov m 68 510,3 204 527,7 199 909,3 37 343,5 22 406,1

Variant A (erven)Variant E (modr)Variant F (lt)Variant Th (bordov)

Variant Tr (bordov)Pozn.:kubatra vyrbanho materilu z oboch tunelovch rr razenej asti tunela

Zkladn informcie o prprave navrhovanej rchlostnej ceste S8 Marchfeld v RakskuVzhadom na svislosti navrhovanej innosti s sekom vedenm na rakskej strane, kdepokraovanie dianice D4 nadvzuje na rchlostn cestu S8 Marchfeld Schnellstrae, jepotrebn uvieszkladn informcie ostave prpravy tejto investcie.Rchlostn cesta S8 bude pripojen na siedianic a rchlostnch ciest Rakska v dopravnomuzle rchlostnej cesty S1 Raasdorf, na ktor sa S8 napja vchodne od Viedne, priomrkov usporiadanie S8 je toton so rkovm usporiadanm dianice D4. V sasnosti mmesto Viede vystenie dianic, resp. rchlostnch ciest na kad smer okrem vchodnho

smeru na Marchfeld. Prve navrhovan dianin prepojenie Viedne a Bratislavy budeimpulzom pre al rozvoj reginu Zhorie - Danubian region Zahorie / Marchegg -Gnserndorf. Koridor rchlostnej cesty S8 bol zakotven aj legislatvne (Spolkov zkon II .37/2011 Zb. - nariadenie spolkovho cestnho odboru plnovania zo da 7.2.2011, uvedenv prlohch posudku).

Poda informcie zstupcov spolonosti ASFINAG (vi prlohy k posudku) a stanoviskaSpolkovho ministerstva dopravy, inovci a technolgi (vi stanovisk) je prpravarchlostnej cesty S8 rozdelen na dva seky:

1. sek:S8 zpad zaiatok seku je na rchlostnej ceste S1 v uzle Raasdorf, koniec seku

Gnserndorf (ttna cesta L9), celkov dka tohto seku je 14,8 km.


12/68

12

2. sek: S8 vchod zaiatok seku je pokraovanm seku S8 zpad od Gnserndorfu (L9)po ttnu hranica RR/SR pri Marcheggu, celkov dka tohto seku je cca 20 km.

Prprava 1. seku S8 zpad je ukonen zadvac projekt a v jli 2011 sa zaal proces EIA,ktor bude ukonen v roku 2013, zaiatok vstavby sa predpoklad v roku 2014 a jeho

odovzdanie do premvky v roku 2017.Prprava 2. seku S8 vchod je ukonen prpravn projekt vo dvoch povrchovchvariantoch prechodu cez rieku Moravu, koridor variantu NORD m priamu nadvznosna

n variant severn - erven A a koridor variantu SD m priamu (nepriamu) nadvznosna nae varianty jun - E modr, resp. F lt.

V prpravnom projekte vak nebolo definitvne rozhodnut o variante trasy S8, avakrakska strana preferuje povrchov rieenie trasy S8 v prechode cez rieku Moravu a to nazklade spracovanej tdie realizovatenosti tunelovho prechodu rchlostnej cesty S8 popodrieku Moravu (Werner Consult Gmbh, 2008), v rmci ktorej boli zhodnoten pozitva a

negatva podpovrchovej trasy (zvery tdie neodporaj tunelov variant na realizciu).Poda harmonogramu vstavby spolonosti ASFINAG zaiatok vstavby tohto seku S8 sauvauje po roku 2016, predpoklad v roku 2023 a jeho odovzdanie do premvky v roku 2025(vizznam z konzultci z 8.8.2011 uveden v prlohch posudku).

Poda stanoviska radu dolnorakskej krajinskej vldy vstavba dianice D4 akoaj pokraovanie rchlostnej cesty S8 predstavuje vemi dleit as plnovanhocezhraninho cestnho spojenia medzi Viedou a Bratislavou s vysokou prioritou. Jehorealizcia je preto v zsade vysokm dopravno-politickm zujmom krajiny Doln Raksko(vistanovisk).

Rakska republika vak z dvodu absencie dostatonch prieskumov a nzkemu stup

uplnovania seku S8 vchod nevie v sasnosti odborne a komplexne rozhodn a

uprednostnijeden z navrhovanch variantov hraninho priechodu cez rieku MoravuS8-D4 severne, resp. june od eleznice DNV-Marchegg (vistanovisk). Pri prechoderieky Moravy vak preferuje povrchov varianty.

III. POPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA

1. Vypracovanie sprvy o hodnoten

Vypracovaniu sprvy predchdzalo hodnotenie zmeru Dianica D4, kriovatka DNV II/505

- t. hranica SR/RR, na zklade ktorho MP SR s prihliadnutm na doruen stanovisk vspoluprci s rezortnm orgnom, povoujcim orgnom a po prerokovan s navrhovateomurilo a vydalo rozsah hodnotenia k navrhovanej innosti poda 30 zkona zo da 10.7.2007pod j. . 7168/07-3.4/ml.

Sprvu o hodnoten Dianica D4, kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR (alej lensprva o hodnoten) vypracovala spolonos Ekojet, s.r.o. poda prlohy . 11 zkona .24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorchzkonov (alej len zkon) v auguste 2010. Vedcim rieiteskho kolektvu bol Mgr. Tomembera. MP SR dokumentciu vrtilo v decembri 2010 navrhovateovi na dopracovaniebodov 2, 12 a 16 rozsahu hodnotenia. Doplnenie je priloen v sprve o hodnoten a bolo

spracovan v januri 2011.


13/68

13

MP SR poda 33 ods.1 zkona rozoslalo vetkm zainteresovanm subjektom, vrtanezainteresovanej verejnosti. Sprva o hodnoten bola zverejnen poda 34 zkona obvyklmspsobom na magistrte mesta Bratislavy a na internetovej strnke mesta Bratislavy a MPSR (www.enviroportal.sk).

2. Rozoslanie a zverejnenie sprvy o hodnotenpln sprvu o hodnoten navrhovate predloil poda 31 ods. 4 zkona MP SR vofebruri 2011. MP SR poda 33 ods.1 zkona sprvu o hodnoten rozoslalo vetkmzainteresovanm subjektom, vrtane zainteresovanej verejnosti. Sprva o hodnoten bolazverejnen poda 34 zkona obvyklm spsobom na magistrte mesta Bratislavy a nainternetovej strnke mesta Bratislavy a MP SR (www.enviroportal.sk).

Zveren zhrnutie v nemeckom jazyku bolo poda konvencie Espoo a bilaterrnej dohodymedzi vldami SR a RR o jeho vykonvan zaslan aj Spolkovmu ministerstvuponohospodrstva a lesnho hospodrstva, ivotnho prostredia a vodnho hospodrstvaRakskej republiky. Nsledne Spolkov ministerstvo poda l. 4. odst. 1 a 2 bilaterlnej

dohody, ktor zaruuj, e sa rakska verejnosme zastniprocesu v rovnakom rozsahua za rovnakch podmienok ako slovensk verejnos, zariadili asrakskej verejnosti s tm,e poskytnut podklady boli poda 10 odst. 7, prv veta UVP-G 2000(Umweltvertrglichkeitsprfungsgesetz - Zkona o posudzovan vplyvov na ivotnprostredie z r. 2000) a v spojen s 34 odst. 1 slovenskho Zkona o posudzovan vplyvov naivotn prostredie . 24/2006, 30 dn verejne vystaven v dotknutej hraninej obci Marchegg,ako aj na internete.

3. Prerokovanie sprvy o hodnoten s verejnosou

Prerokovanie sprvy s verejnosou bolo zvolan pozvnkou pre prslun orgny

a organizcie a zverejnenm na internetovej strnke Bratislavy a konalo sa na magistrteHlavnho mesta SR Bratislavy da 28.3.2011 v miestnosti . 5 Primacilneho palca.

Program verejnho prerokovania bol nasledovn:

1. vod a privtanie astnkov verejnho prerokovania v mene HMB i v mene navrhovatea(NDS, a.s. Bratislava) Ing. Stanislav Toko2. Rekapitulcia doterajch krokov v procese hodnotenia vplyvov na ivotn prostrediez polohy dotknutej obce a navrhovatea Ing. S.Toko3. Prezentcia sprvy jej spracovateom EKOJET Bratislava Mgr. Tom embera4. Diskusia5. Zver

Ad 1/vod: Ing. S. Toko z RE - OP magistrtu vz. dotknutej obce privtal astnkovverejnho prerokovania a predstavil kol. Mgr. Blaenu Korov a zstupcov:

vz. navrhovatea Ing. Danielu Okuliarov, Ing. Alenu Kunierovvz. spracovatea sprvy Mgr. Toma emberu, Mgr. ubomra Modrkaa vz. MBratislava D.N.Ves Ing. arch. Milana Belka.

Uviedol, e z verejnho prerokovania bude vyhotoven psomn zznam a bude priloenaj nahrvka na CD- nosii. Obania maj ete monos pripomienkovania tohtozmeru/sprvy do 7. aprla 2011 a svoje pripomienky mu posiela na adresu: MP SR,Sekcia environmentlneho hodnotenia a riadenia, Odbor environmentlneho posudzovania,

Nm. . tra 1, 812 35 Bratislava.


14/68

14

alej uviedol, e elom navrhovanho zmeru je vytvorenie novho seku dianice D4,kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR, ktor bude kapacitne vyhovova poiadavkmdopravnho prdu, najm tranzitnej nkladnej dopravy. V sasnosti je v prevdzke dianicaD4 od ttnej hranice RR/SR po kriovatku (D4 s D2) Jarovce v dke 2,7 km a vo vstavbe

je aj polovin profil dianice D4 v seku Zhorsk Bystrica Devnska Nov Ves

(kriovatka Stupava juh) v dke 3,2 km. Realizciou navrhovanej innosti djde k prepojeniudianice D4 s pripravovanou rchlostnou cestou S8 v Rakskej republike. Navrhovan sekdianice je sasou dianice D4, pozostvajcej z 5 samostatnch sekov a to:

a) ttna hranica SR/RR Bratislava, Jarovce v prevdzke,b) Bratislava, Jarovce Ivanka pri Dunaji, severc) Ivanka pri Dunaji, sever Zhorsk Bystrica,d) Zhorsk Bystrica - DNV (vo vstavbe v polovinom profile),e) DNV ttna hranica SR/RR.

Miesto realizcie zmeru ukzal na mape (M 1:30 000) komplexnho urbanistickho nvrhuPN hl.m. SR Bratislavy z r. 2007 (dotknut zemie ohraniuj prevane ponohospodrsky

obrban plochy, v koncovch sekoch prechdza cez inundan zemia rieky Moravyprevane lky a lun lesy. Juhovchodne sa nachdza eleznin vleka vedca do areluVW a.s. a arel podniku VW Slovakia a.s.).

Predpokladan termn zaatia a ukonenia innosti je uvdzan na obdobie:

- predpokladan termn zaatia vstavby: r. 2016- predpokladan termn ukonenia vstavby: r. 2018, pre tunelov varianty r. 2020

Ad 2/Rekapitulcia doterajch krokov z polohy Magistrtu hl. m. SR Bratislavya navrhovatea - Ing. Toko strune zhrnul priebeh posudzovania od etapy zaujatia stanoviskak zmeru a po dnen verejn prerokovanie:

HMB urobilo tak kroky, ktor jej v procese posudzovanie poda z.. 24/2006 Z.z. oposudzovan vplyvov na ivotn prostredie vyplvaj.

a/ Zmer (.44-07) obdran 30.5.2007 s termnom zaujatia stanoviska do 20.6.2007;stanovisko mesta bolo vypracovan 25.6.2007 a podpsan primtorom da 23.7.2007.

b/ Oznam verejnos informovan o zmere 5.6.2007 s monosou nahliadnutia dov termne 5.6.2007 26.6.2007 (monos robi vpisy, kpie ap.) v Inforcentremagistrtu/FRONT OFFICE a s monosou zasla svoje stanovisko na MP SR do26.6.2007.

c/ OZ Rieka Morava v ohrozen vz. Rbert Barda 5-stranov list z 18. jna 2007adresovan Magistrtu HMB neshlas vo vetkch predloench variantoch.

d/ Rokovanie k RH zst. HMB sa ho nezastnili, Ing. Toko sa zastnil len rokovania naM D.N.Ves, ktor bolo aj za asti viacerch orgnov a organizci.

e/ Rozsah hodnotenia z 10.7.2007 - v RH sa uvdza, e v zmere boli navrhnut 3 varianty a 2podvarianty; e MP SR predloilo zmer na zaujatie stanoviska 13 dotkn. orgnom, 3obecnm radom, rakskej strane a MDPT SR v Bratislave. Po zohadnen dolchpripomienok v spoluprci s rezortnm orgnom, povoujcimi orgnmi a po prerokovans navrhovateom uruje poda 30 zkona nasledovn RH:

f/ v RH sa uruj varianty pre alie hodnotenie:


15/68

15

Okrem nulovho variantu (tj. popis stavu bez realizcie zmeru) varianty uveden v zmere,prp. ich modifikcie a nov tunelov variant a pre vypracovanie sprvy o hodnoten bolodefinovanch 20 pecifickch poiadaviek:

g/ Sprva o hodnoten bola obdran s listom MP SR zo da 28.2.2011. Termn na zaujatiestanoviska HMB je do 1.4.2011.

h/ Oznam pre verejnos zo da 9.3.2011 o doruen sprvy o hodnoten, o verejnomprerokovan da 28.3.2011 o 17:00 hod. v m. . 5 Primacilneho palca a o monostipripomienkovania sprvy do 7.4.2011 (termn a miesto verejnho prerokovania smeoperatvne rieili s Ing. D. Okuliarovou).

h/ Pozvnky na verejn prerokovanie (zo da 9.3.2011) boli expedovan 11.3.2011

Ad 3/ Prezentcia sprvy jej spracovateom EKOJET - Mgr. Tom EMBERA:

Po odprezentovan dokumentcie nasledovala diskusia v nasledovnom znen:

Andrej Kovark (BROZ) uviedol, e sa dotkne viacerch problmov a polo niekoko

otzok. (Poznmka: Ing. S. Toko so shlasom diskutujceho A. Kovarka v tomto zznamezaradil postupn reakcie na jeho otzky vdy ku konkrtnemu bodu pripomienke tohtodiskutujceho). Pn Kovark spochybnil vyhodnotenie barirovho efektu u povrchovchvariantov (zbery zemia + revitalizan opatrenia), vytkol, e zber 3 ha CH nerieibarirov efekt, v sprve sa neriei ani vplyv na CH Zhorsk Pomoravie. Pn Kovarknsledne upozornil, e migrujce s aj netopiere (a tento vplyv tam bude).

Reakcia Ing. Tokoa ale netopiere ako cicavce maj echoloktory a vedia sa vyhn ajrchlym prekkam (prd vozidiel bude sce vysok, ale domnieva sa, e ku kolzimneprde).

Reakcia Mgr. embera barirov efekt bude eliminovan pri povrchovch variantoch

estakdou, teda dianica bude realizovan nad ternom a nie na nsype. Takto rieenieumon migrciu popod navrhovan stavbu.

Reakcia Ing. Okuliarov OP spracovala monitoring fauny pre dianicu D1 pri P. Bystrici a uvid sa ako bude barirov efekt vyhodnoten.

Protireakcia p. Kovarka priamy zber rieite, ale nie adekvtnu nhradu !

Reakcia Mgr. embera - k otzke revitalizanch opatren uviedol, e s prklady v zemNATURA 2000 (Vysok p. Morave) aba trkov na ploche 22 ha, kde sa rieila aj adekvtnanhrada za trkovisko, v prpade navrhovanej innosti D4 ide o verejnoprospen stavbu, kdedochdza k zberu cca 1 ha, a ten navrhujeme nahradi cca 3 ha. Rieme teda primerannhradu. Dianica je nsobne menia ako uveden trkovisko, ktor bolo povolen.

Reakcia Ing. Toko D4 v PN je ako VPS, musme zohadovaaj ekonomick nroky (...a navye je krzov obdobie).

Reakcia Mgr. embera - barirov efekt bol vyhodnoten vo vzahu k NATURA 2000 pretosa navrhuje estakda (tzn. piliere), nie zemn val a preto je mon prechod/migrcia fauny(ale aj flry). Kontrukcia mosta sa navrhuje o najplochejia, bez stoiarov a vysokchpilierov; a vplyv na SES a CH je zhodnoten v sprve.

Razen tunel je opomenut (tvrd p. Kovark) a zdrazuje sa geolgia prp. hydrogeolgia(HG), uviedol, e tunel by iel cez nepriepustn podloie = ly. V alom vstupe uviedol, ez hadiska hrbky neognu vplyv na podz. vody neme by.


16/68

16

Reakcia Mgr. embera neognne ly s rozlman a cez trhliny me by stavbazaplavovan, razen tunel prechdza aj kvartrnymi sedimentmi a tie s zvodnen. Je zrejm,e vplyv povrchovch variantov na HG a geologick stavbu zemia je men, ako vplyvtunelovch variantov.

Hodnotenie konkrtnych druhov avifauny pre jednotliv varianty - p. Kovark tvrd, eu bociana bieleho to nie je porovnaten poas vstavby a po realizcii zmeru. P. Kovarkuviedol, e pole potou vetky svoje vhrady na MP SR (prsub do 1 tda). Kontatoval,e nie je vyhodnoten ani vplyv na sokola rroha (a s tam 3 pry).

Reakcia Mgr. embera v tab. 4 (prlohe sprvy) vplyvy na viacer druhy poas vstavbya po realizcii s uveden (vrtane sokola rroha). Mgr. embera prezentoval terov diagram= celoron prieskum vplyvov na faunu predmetnho zemia, v roku 2008 prebeholkomplexn monitoring fauny a flry v zem a jeho vsledky s uveden a boli pouit presprvu o hodnoten. V prpade ak pn Kovark m in informcie, mal by uvies ich zdroj,kedy boli publikovan, resp. kedy bol nahlsen vskyt chrnench ivochov v zmyslezkona o ochrane prrody prslunmu radu, sta kpia podania.

Reakcia Ing. Okuliarov - sresnenie vplyvu na HG rieime v alch stupoch PD povykonan geologickho prieskumu. Tunelov varianty boli rakskou stranou zamietnutz dvodov technickch a ekonomickch.

Tunel nevhoda, e sa neurob cyklotrasa. Uviedol, e cyklotrasa cez Moravu sa ide robijunejie v D.N.Vsi. Uviedol, e s celkovo nadhodnoten vplyvy nadzemnch variantov!K synantropii nsledne dodal, e sa nejedn o rou, ale o TTP, e zemie je mono obrba(kosi).

Reakcia Mgr. embera no v tuneli cyklotrasa nebude, kontatoval.

Chba mu vyhodnotenie synantropnch (invznych) druhov. Uviedol, e naa aszemia je

cennejia ako rakska asdotknutho zemia.Reakcia Mgr. embera k synantropii uviedol, e m viac bude vzdialen eleznica odcestnho telesa (var. F), tm viac bude v zem synantropnch druhov a preto je snaha onajviac pribli navrhovan sek k existujcej eleznici, ktor sa bude zdvojkoajova aelektrifikova. Na vskyt synantropnch druhov m vplyv aj vekos obhospodarovanchhonov po vstavbe, kedy v prpade, e hony s mal, nie je mon ich obrba technikou,neobhospodaruj sa a zarastaj, takto prpad by ale nemal u hodnotenej innosti nasta.Legislatva E umouje z dvodu realizcie verejnoprospench stavieb i zsah do CH,ale treba zohadni aj ekonom. efektvnos. Faktom je, e aj rakska strana sa vyjadr.Rakania zamietli tunelov variant (cez SEA hodnotenie), lebo je nsobne drah.

Reakcia Ing. Toko tento koridor je rieen u niekoko desaro nazad, v koncepcii PN2007 sa prezentuje zdruen koridor eleznica + dianica, a s takmto zdruenm shlasiliv rmci pripomienkovania PN 2007 aj ochranrske organizcie. Zdraznil, e povauje zavhodnejie previesobe teles v 1 koridore, ako robidva samostatn - ruiv koridory.

Reakcia Ing. Kunierov ak variant je nad 20% drah, u to vyhodnotia ako neefektvne(tzn. v Raksku).

Reakcia Ing. Okuliarov otzka tchto debt je na neskorie obdobie prpravy vstavby.

eleznin most pozitvum. Plamienka driemav, sokol rroh na moste hniezdia, alebo hovyuvaj pri povodovch stavoch r. Moravy. V tab. 3 sokol rroh sa spomna ako

nehniezdiaci; ale aj haja tmav a hajaerven s tam.


17/68

17

Reakcia Mgr. embera my sme mali a do sprvy dali kvalifikovan daje. Ak mte in,potom to dolote, ale nech s to daje publikovan a hodnovern vyzval p. Kovarka.

Protireakcia p. Kovarka ale tieto druhy s tam, zdraznil.

Reakcia Mgr. embera sokol rroh v okol Trnavy - Voderady sa pre neho osadzuj bdky.

K otzke doplnenia dajov ete dodal, e daje s zo SAV-ky / PRIF UK a nevid dvod ichdopai korigova.

Reakcia Ing. Kunierov prieskum bioty bol uroben v roku 2008.

Reakcia Mgr. Korov dodala, e toto je lokalita v zmysle SES oznaen ako RBcJeliny mlyn.

Reakcia Ing. arch. Belek (MD.N.Ves) uviedol, e nzory na tieto veci s rzne, potvrdilinformcie Ing. Tokoa o zdruen koridorov eleznice a dianice. Kontatoval, e po 2. svet.vojne zemie bolo neprstupn a vznikol tam prales. V kontexte irch svislost MDNVuviedol, e pri rieen urbanizcie v Lamaskej brne sa rieia aj mosty, aj barirov efekt.elal si, aby sa stavba neprejavila negatvne, kontatoval, e sa bude rokova o veciach aj

s Rakanmi, e sa to bude vyvjaa e z toho vyplynie dobr rieenie. Vzniesol poiadavkuna vyhodnocovanie vplyvov v plnej rke a poakoval sa za aktivitu aj zst. BROZ.

4. Stanovisk, pripomienky a odborn posudky predloen k sprveK sprve o hodnoten boli zaslan nasledovn stanovisk, vrtane stanoviska rakskejstrany poda bilaterlnej dohody medzi SR a RR o posudzovan vplyvov na ivotn prostrediepresahujcich ttne hranice (Podstatn asti doruench stanovsk, vzhadom na obsiahlosniektorch z nich, uvdzame v skrtenej forme, ich pln znenie je k dispozcii na MP SR.Sasou stanovsk je aj zznam z verejnho prerokovania).Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, Sekcia cestnejdopravy, pozemnch komunikci a investinch projektov zo da 21.3.2011, .j.

11281/2011-SCDPKK predloenej sprve o hodnoten nemme zsadn pripomienky.Regionlny rad verejnho zdravotnctva Bratislava zo da 22.3.2011, .j.HP/06192/2011Z hadiska ochrany zdravia shlasm so sprvou o hodnoten poda zkona . 24/2006 Z.z.pre innos Dianica D4, kriovatka Devnska Nov Ves 11/505 - t. hranica SR/RR", k..Devnska Nov Ves a Zhorsk Bystrica. Akceptujem realizciu vetkch variantov, zhadiska hluku uprednostujem variant F.Ministerstvo obrany SR, Sekcia majetku a infratruktryzo da 5.5.2011, .j. SEMaI-34-159/2011K predloenej sprve o hodnoten nemme zsadn pripomienky.

Ministerstvo vntra SR, Sekcia ekonomiky zo da 30.3.2011, .j. SE-OSNMI-2011/000583-015MV SR po pretudovan uvedenho hodnotenia, ako dotknut orgn ttnej sprvy, ku sprveo hodnoten Dianica D4, kriovatka Devnska Nov Ves II/505 - t. hranica SR/RR" poda 35 ods.1 zkona . 24/2006 Z.z. o EIA uplatuje pripomienky uveden v stanovisku.V prpade, e tunelov variant je neprijaten pre raksku stranu, poradie ostanch variantovv uvedenej sprve sa nemen a je akceptovaten.Ministerstvo ivotnho prostredia SR, Sekcia geolgie a prrodnch zdrojov zo da22.3.2011, .j. 19203/2011Odbor ttnej geologickej sprvy nem z hadiska celkovej koncepcie ani z hadiska vberuoptimlneho variantu (E-modr) nmietky voi predloenmu materilu.


18/68

18

Ministerstvo ivotnho prostredia SR, Sekcia ochrany prrody a tvorby krajiny zo da29.3.2011, .j. 20745/2011Zo zverenho zhrnutia vypracovanej sprvy o hodnoten vplyvov stavby dianinho sekuD4 kriovatka DNV 11/505 - t. hranica SR/RR" na ivotn prostredie bol ako najvhodnejuren variant E (modr) a na druhom mieste variant Tr (tunel razen, bordov). Nult

variant (nerealizcia vstavby dianice) nebol v zvere hodnoten. Pre ochranu prrody jenult variant najvhodnejm rieenm z pohadu zachovania funkci chrnench zem, cezktor je plnovan vstavba. Druhm monm variantom vyhovujcim poiadavkm ochranyprrody je variant Tr, vzhadom na jeho bezkonfliktn podpovrchov priechod chrnenmizemiami. Na druhej strane tento variant me hypoteticky spsobizmenu vodnho reimupodzemnch vd, ktor by mohla ma za nsledok zmeny vodnch stavov v mokrad'ovchbiotopoch, pre ktor boli chrnen zemia v hodnotenom priestore vyhlasovan.Pri zverenom porovnvan a vyhodnocovan jednotlivch variantov (str. 135 kapitola V. )boli bran do vahy a pri vpotoch boli pouit aj hodnoty vh jednotlivch kritri.Najviu vhu mali priraden kritri 20. - zsah do biotopov eurpskeho vznamu, 21. -zsah do maloplonch chrnench zem, 22. - zsah do prvkov NTURA 2000 a

RAMSAR. Vzhadom na tieto vhy vyiel ako druh najvhodnej variant Tr naprieknajvym finannm nkladom a trvaniu vstavby. Predpokladme preto, e ak by bolporovnvan nult variant (nerealizcia stavby) vyiel by ako najvhodnej aj napriek snaheprezentovadan vstavbu ako nutn a zlepujcu ivotn prostredie obyvateov dotknutchmestskch ast.Vzhadom na to, e v zverenom porovnvan nebol zahrnut nult variant, nie je monbrado vahy takto hodnotenie za zvzn a pln.Ministerstvo ivotnho prostredia SR, Sekcia vd zo da 31.3.2011, .j. 15245/2011Z hadiska vecnej psobnosti poaduje naa sekcia zapracovanie nasledujcich pripomienok:

Zkon . 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodami bol nahraden novm zkonom .7/2010 Z. z. (str. 100, asC/ III./ 5.)

Nariadenie vldy . 296/2005 Z. z. ktorm sa ustanovuj poiadavky na kvalitu akvalitatvne ciele povrchovch vd a limitn hodnoty ukazovateov zneisteniaodpadovch vd a osobitnch vd bolo nahraden Nariadenm vldy . 269/2010 Z.z., ktorm sa ustanovuj poiadavky na dosiahnutie dobrho stavu vd (str. 125, asC/III./18.)

Vzhadom na absenciu stanoviska Slovensko-rakskej komisie pre hranin vody (Komisia)si sprvu o hodnoten ponechvame.Prostrednctvom splnomocnenca vldy SR pre hranin vody bude zaslan splnomocnencovivldy RR pre hranin vody so iadosou o jej prerokovanie v Komisii a zaslanie jejstanoviska.

Krajsk rad ivotnho prostredia Bratislava, Odbor ochrany prrody a krajiny zo da11.4.2011, .j. ZPO/979/2011

V komplexnom hodnoten odporuila dokumentcia sprvy o hodnoten za optimlny variantE - modr, ktor je z nho pohadu mon odporui pre realizciu, je vak potrebn hozosladis zemnm plnom.Krajsk pozemkov rad Bratislavazo da 9.3.2011, .j. 285/59/2011Kontatuje, e sprva je spracovan v slade s ustanoveniami zkona .220/2004 Z.z. oochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z.z. ointegrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnenniektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Pripomienka KP uveden v stanovisku.719/135/07 zo da 19.06.2007 bola akceptovan a zapracovan do dokumentcie. S


19/68

19

prihliadnutm k uvedenm skutonostiam Krajsk pozemkov rad v Bratislave z hadiskaochrany ponohospodrskej pdy nem nmietky ani alie pripomienky.Obvodn rad ivotnho prostredia Bratislava zo da 29.3.2011, .j. ZPO/2011/01832-9/ANJ/BAI VNem pripomienky k sprve o hodnoten. Kvli zujmom ochrany prrody a krajiny ako

environmentlne najprijatenejie preferujeme varianty Tr a E v danom porad. Pripomienkyorgnu ochrany prrody iadame zohadni pri vypracovan zverenho stanoviska zposdenia navrhovanej innosti a pri uren podmienok, za akch sa innos odporapovolia realizova.Obvodn rad pre cestn dopravu a pozemn komunikcie Bratislavazo da 24.3.2011,.j. B/2011/02340/LBOObvodn rad pre cestn dopravu a pozemn komunikcie v Bratislave, ktor je v zmysle 3ods. 5 psm. a) zkona . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich v znen neskorchpredpisov (alej len cestn zkon") cestnm sprvnym orgnom pre cesty II. a III. si zhadiska svojich kompetenci neuplatuje poiadavky.Obvodn bansk rad Bratislavazo da 1.4.2011, .j. 323-738/2011

K predloenej sprve o hodnoten vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie tunajrad ako dotknut orgn, nem nmietky.Okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru Bratislava zo da 29.4.2011, .j.ORHZ-BA2-1319/2011Okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru v Bratislave Vm oznamuje, e vzmysle usmernenia MV SR Prezdia Hasiskho a zchrannho zboru v Bratislave vydanhopod . p.: PHZ-71 l/OP-2007 zo da 5.3. 2007 a v zmysle zkona . 24/2006 Z. z. oposudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov knavrhovanej innosti neuplatuje pripomienky, nakoko sa v danej lokalite nenachdzazariadenie v sprve Hasiskho a zchrannho zboru.rad pre regulciu elezninej dopravy, sekcia pecilneho stavebnho radu zo da9.3.2011, .j. 1048/2011-S4/J-iK predloenej sprve o hodnoten nemme zsadn pripomienky.Bratislavsk samosprvny kraj, Odbor dopravyzo da 30.2.2011, .j. 100065/11-PK/79K predloenej sprvy o hodnoten Odbor dopravy radu BSK, z hadiska svojej psobnostinem pripomienky.ttna ochrana prrody SR, RCOP Modra, Sprva CHKO Zhoriezo da 28.3.2011, .j.CHKO/ZA/128/2011Zo zverenho zhrnutia vypracovanej sprvy o hodnoten vplyvov stavby dianinho sekuD4 kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR" na ivotn prostredie bol ako najvhodnejuren variant E (modr) a na druhom mieste variant Tr (tunel razen, bordov). Nult

variant (nerealizcia vstavby dianice) nebol v zvere hodnoten.Pre ochranu prrody je nult variant najvhodnejm rieenm z pohadu zachovania funkci

chrnench zem, cez ktor je plnovan vstavba. Druhm monm variantomvyhovujcim poiadavkm ochrany prrody je variant Tr, vzhadom na jeho bezkonfliktnpodpovrchov priechod chrnenmi zemiami. Na druhej strane tento variant mehypoteticky spsobi zmenu vodnho reimu podzemnch vd, ktor by mohla ma zansledok zmeny vodnch stavov v mokraovch biotopoch, pre ktor boli chrnen zemia vhodnotenom priestore vyhlasovan.Pri zverenom porovnvan a vyhodnocovan jednotlivch variantov (str. 135 kapitola V. )boli bran do vahy a pri vpotoch boli pouit aj hodnoty vh jednotlivch kritri.Najviu vhu mali priraden kritri 20. - zsah do biotopov eurpskeho vznamu, 21. -

zsah do maloplonch chrnench zem, 22. - zsah do prvkov NTURA 2000 aRAMSAR. Vzhadom na tieto vhy vyiel ako druh najvhodnej variant Tr napriek


20/68

20

najvym finannm nkladom a trvaniu vstavby. Predpokladme preto, e ak by bolporovnvan nult variant (nerealizcia stavby) vyiel by ako najvhodnej aj napriek snaheprezentovadan vstavbu ako nutn a zlepujcu ivotn prostredie obyvateov dotknutchmestskch ast.Vzhadom na to, e v zverenom porovnvan nebol zahrnut nult variant, nie je mon

brado vahy takto hodnotenie za zvzn a pln.Slovensk vodohospodrsky podnik, .p., OZ Bratislava zo da 6.4.2011, .j. 4697-210/2011-KiSlovensk vodohospodrsky podnik, .p. OZ Bratislava Vm dva k predloenej sprve ohodnoten nasledovn vyjadrenie:

1. Principilne nezamietame iaden navrhovan variant rieenia trasy dianice D4.Poadujeme vak, aby nvrh mostnho objektu nad riekou Morava bol v slade s STN 736822 "Kriovanie a sbeh vedenia a komunikcii s vodnmi tokmi".

2. Poadujeme repektova jestvujcu polygnov sie, nachdzajcu sa na slovenskejstrane inundanho zemia. Stavbou nesmie djsk pokodeniu jej objektov, t.j. bodov

nachdzajcich sa na danou zem P 55/1, P 54 a P 53. Tie mus by zachovanviditenosmedzi bodmi polygnovej siete.

3. Vzhadom na to, e v Slovenskej republike je rieka Morava vhadov vodn cesta,poadujeme v svislosti s podplavnou vkou medzi rovou vysokej plavebnej vody aniveletou spodnej hrany mostovky repektovavyhlku . 22 Ministerstva dopravy, pta telekomunikci Slovenskej republiky z 20. decembra 2000.

4. V svislosti s potrebou osadenia plavebnch znakov na objekte mosta upozorujemesprvcu mosta na jeho povinnos osadi a udriava tieto plavebn znaky v slade snariadenm slovenskho plavebnho orgnu.

5. Poadujeme osadina nosn pilier mostnho objektu na slovenskej strane vodoetn latu,sliacu na odtavanie vodnch stavov na rieke Morava, viditen z mostovky objektu.

6. Oznamujeme, e naa organizcia nezodpoved za prpadn vzniknut kody na stavbemostnho objektu pri povodniach na toku Dunaj, resp. Morava.7. Upozorujeme budceho vlastnka mostnho objektu na jeho povinnosti vyplvajce z

47 zkona . 364/2004 Z.z. Vodn zkon.8. Upozorujeme, e v zmysle 27, odst. 1 psm. a) zkona . 364/2004 Z.z. vodn zkon,

je na predmetn stavbu potrebn shlas orgnu ttnej vodnej sprvy.9. Nvrh stavby ako i samotn realizcia mus by v slade so zkonom . 7/2010 Z.z. o

ochrane pred povodami.10. al stupe projektovej dokumentcie iadame predloi naej organizcii k zaujatiu

stanoviska.

Z dvodu, e stavba mosta bude kriovahranin vodn tok, iadame, aby bola informcia opredmetnom zmere zaraden, ako bod programu 19. zasadnutia Slovensko-rakskej komisiepre hranin vody.

Hlavn mesto SR Bratislavazo da 30.3.2011, .j. MAGS OUP-40045/11-49839Hlavn mesto SR Bratislava dva k predmetnej dokumentcii nasledujce stanovisko:1/Z hadiska zemnho plnovania:Posdenie vo vzahu k PN hl.m. SR Bratislavy, rok 2007 v znen neskorch zmien adoplnkov (alej len PN):

PN stanovuje v severozpadnej asti Bratislavy trasu komunikcie funknej triedyBI ako sasnultho cestnho okruhu mesta. V zmysle upravenho nvrhu Zmien adoplnkov 02 sa navrhuje zmena funknej triedy zo zbernej komunikcie BI na

dianicu D4 v seku Kriovatka Stupava juh -t. hranica SR/Raksko


21/68

21

z hadiska trasovania posudzovanho seku dianice D4 nie je v rozpore s PNtrasovanie poda variantu A. Vyhodnotenie piatich posudzovanch variantov v poradE - (modr), Tr - (bordov, razen tunel), A-(erven), F - (lt) a Th - (bordov,hben) berieme na vedomie. Z hadiska vsledkov posdenia poda vybranch 22kritri hodnotme prv tri varianty - E, A a Tr ako realizovaten s nosnm vplyvom

na ivotn prostredie a koncepciu rozvoja mesta. Varianty E a Tr ako aj situovanieodpovadla DNV podliehaj procesu zmien a doplnkov PN poda ustanoven 30 a 31 stavebnho zkona

Z hadiska dopravnho plnovania k predloenej sprve o hodnoten kontatujeme:

v predloenej sprve o hodnoten sa na zklade rozsahu hodnotenia vydanho MP SRpre alie, podrobnejie hodnotenie vplyvu navrhovanej innosti urili okremnulovho variantu i varianty uveden v zmere (variant A, E, a F) prpadne ichmodifikcie a nov tunelov variant (variant T) vyplvajci z pripomienokdoruench k zmeru

v zmysle zverov z porovnania posudzovanch variantov dianice D4 je v predloenej

dokumentcii odporan povrchov variant E modr sasou sprvy o hodnoten je aj prloha Dopravn tdia, ktor sa zaober analzou

a prognzou dopravy dotknutho zemia pre asov horizonty rokov 2020, 2030 a2040. V zverenom zhodnoten z hadiska dopravnch vzahov navrhovan stavbaD4 prina nesporn zlepenie dopravy a dopravnej infratruktry v dotknutom zem,z hadiska vhadovho dopravnho zaaenia a vvoja dopravnch vzahov sadianica D4 v seku kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR budova odpora,navrhovan dianica je v medzikriovatkovch sekoch a v kriovatke DNV vovhadovch rokoch vyhovujca. Vsledky dopravno - kapacitnho posdenia prenulov variant potvrdzuj potrebu budovania D4.

Posdenie vo vzahu k PN: trasovanie dianice D4 vo variante A je v slade s trasou nultho okruhu v PN mesta,

v ostatnch variantoch sa trasovanie li nult okruh v rieenom seku je v PN definovan ako komunikcia f. tr. B1,

kategrie MZ 22,5, priom pripomienky Nrodnej dianinej spolonosti k Nvrhuzmien a doplnkov 02 PN hl. m. SR Bratislavy ohadne dianice D4 v dotknutomseku (t.j. zmena funknej triedy zo zbernej komunikcie BI na dianicu D4 v sekuKriovatka Stupava juh - t. hranica SR/Raksko) boli akceptovan a zapracovan doupravenho nvrhu ZaD 02, ktor doposia nebol schvlen Mestskmzastupitestvom. Vychdzajc z platnho znenia prlohy . 2 Cestnho zkona, ktor

o.i. definuje aj funkn triedu nultho okruhu ako dia

nice (t.j. funk

nej triedy Al),tento neslad hodnotme ako vlastn nedostatok PN a nie ako rozpor s nm. Uveden

vak plat len v prpade variantu A uvaovan vek avostrann odpovadlo na dianici D4 (km 1,3 - 1,8 variant A, E a

F) napojen z oboch smerov prostrednctvom vybudovania podjazdu popod D4 nemoporu v PN, v ktorom s odpovadla ako zariadenia dianinej siete" v grafickejasti Verejn dopravn vybavenie" konkretizovan

v zmysle platnho zemnho plnu, ako aj upravenho nvrhu ZaD 02, je na tomtoseku plnovanej komunikcie (vchodne od elezninej trate) navrhnutmimorovov prepojenie s obslunou komunikciou C 1, ktorej vedenie jenaplnovan pozd eleznice junm smerom do Priemyselnho parku DNV. Vo

vyhodnoten pripomienok sa k uplatnenej podmienke k zmeru EIA uvaova s


22/68

22

napojenm Priemyselnho parku DNV" uvdza, e priemyseln park DNV budenapojen prostrednctvom MK DNV. Vzhadom na to, e v svislosti s plnovanmrozrenm vroby v areli zvodu Volkswagen Slovakia, a.s. prebieha prprava novejprstupovej komunikcie z dianice D4 do priemyselnej zny, je mon akceptovauveden rieenie pri vzjomnej koordincii stavieb

podmienka koordincie dianice D4 so zmermi SR (vybudovadruh koaj do RRna vonkajej strane oblka) uplatnen k zmeru EIA je zobrat na vedomie, zmeryoboch stavieb bud skoordinovan

Zveren posdenie:S prihliadnutm na vznamn prnos dianice pre rieenie dopravnch problmov svisiacichs tranzitnou dopravou (v sasnosti priaujcou komunikcie v meste) z hadiskadopravnho plnovania s predloenm variantnm rieenm trasovania dianice D4shlasme. Podporujeme vber a dopracovanie toho variantu, ktorho prprava a nslednrealizcia bude efektvnejia a rchlejia. Je vak nevyhnutn upozorni investora naskutonos, e rieenia, ktor s odlin od rieenia v platnej zemnoplnovacej dokumentcii

z hadiska trasy, podlieha procesu schvlenia zmien a doplnkov tejto UPD. Z

asovhohadiska a z hadiska naliehavosti rieenia dopravnch problmov je najvhodnejm

rieenm trasa v plnom slade s PN, t.j. v zmysle variantu A. V prpade nevyhnutnostiprocesu schvaovania zmien a doplnkov PN je mon jeho urchlenie dosiahnuminimalizciou vyvolanch zmien a doplnkov.Z hadiska systmov technickej infratruktry:

Technick dokumentcia (DUR) s rieenm stavby nm nebola zatia predloen naposdenie.

Predloen sprvy o hodnoten nem v grafickej asti vyznaenie existujcich aninavrhovanch zariaden TI, o neumouje nleit posdenie; informcie s len vtextovej podobe.

S ohadom na uveden, povaujeme za potrebn zdokumentovanie hlavnch zariadena lni TI v koridore stavby a vzjomnej koordincie:

- zvlahov CS, jej prvodn potrubia a hlavn vtlan potrubie (sbeh, pozdsevernej strany elezninho mosta),

- prvodn potrubie itkovej vody pre Volkswagen (kriovanie),- Jalovsk potok,- navrhovan systm daovej kanalizcie dianice D4.

dokumentciu iadame predloina posdenie SVP, .p. a Hydromeliorcim, .p..

2/ Z hadiska vybranch zloiek ivotnho prostredia a pecifickch faktorov

Ovzduie: Z krtkodobho hadiska djde pri stavebnch prcach v dotknutom zem a jeho

okol k zneisteniu ovzduia najm letom prachovch astc. Poadujeme eliminovavznik a rozptyl tchto astc do prostredia v zmysle bodu 1 prlohy .3 vyhlky .356/2010 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o ovzdu.

Rozptylov tdia v prlohe sprvy potvrdila dodranie platnch emisnch limitov prezneisujce ltky aj pri najnepriaznivejch rozptylovch a prevdzkovchpodmienkach, v zmysle vyhlky . 356/2010 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektorustanovenia zkona o ovzdu.


23/68

23

Vody: Vstavba dianice ovplyvn stav povrchovch a podzemnch vd. Je potrebn

vyiadasi shlas orgnu ttnej vodnej sprvy v zmysle 27 ods. 1 psm. b) zkona. 364/2004 Z.z. o vodch.

Pdy:

K nvrhu PN udelil KP Bratislava, ako prsl. orgn ochrany PP, shlas naneponohospodrske pouitie PP poda 13 zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane avyuvan ponohospodrskej pdy. Do tohto shlasu nie s zahrnut pozemky vrieenom zem pre uvaovan varianty seku D4, kriovatka DNV II/505 - t. hranicaSR/RR.

Hluk, odpady: Pri nakladan s odpadmi poas vstavby treba repektova 40c zkona . 223/2001 o

odpadoch. V dolnej tabuke na str. 30 preveri shrnn plochy navrhovanch protihlukovch

cln.Ochrana prrody a krajiny:

Poda 6 ods. 2 zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znenneskorch predpisov sa vyaduje shlas prsl. orgnu ivotnho prostredia (OUP) pripokoden alebo znien biotopu eurpskeho vznamu alebo biotopu nrodnhovznamu, ak orgn ochrany prrody a krajiny vo vyjadren poda 9 ods. 1 upozorn,e innosou, ku ktorej sa dva vyjadrenie, me djs k pokodeniu alebo znieniubiotopu eurpskeho vznamu alebo biotopu nrodnho vznamu.

Poda 6 ods. 4 zkona . 543/2002 Z.z sa vyaduje shlas prsl. orgnu ivotnhoprostredia (KP) na zmenu stavu mokrade, najm jej pravu zasypvanm,odvodovanm, abou tstia, raeliny, bahna a rieneho materilu, okremvykonvania tchto innost sprvcom vodnho toku v slade s osobitnm predpisom.

Poda 15 ods. 2 psm. c) sa vyaduje shlas KP pre umiestnenie stavby v zemso 4. stupom ochrany - Devnske alvium Moravy. Na zklade celkovho zhodnotenia zsahu do CH, t.j. zsahu do dvoch EV Rieka

Morava s 2. st. ochrany a Devnske alvium Moravy s 3. st. ochrany, ale aj do CHVZhorsk Pomoravie (vyhlka definuje zakzan innosti), CHA Devnske alviumMoravy so 4. stupom ochrany, Ramsarsk lokalita Niva Moravy (lnok 4 ods. 2Dohovor o mokradiach majcich medzinrodn vznam - Ramsarsk dohovor), ako ajzsah do NRBk . Alvium Moravy (repektovanie 3 ods. 3 a 5 zkona . 543/2002Z.z.) je potrebn repektova zkonom . 543/2002 Z.z. stanoven opatrenia ( 3opatrenia pri zsahu do ekosystmov SES, 6 ochrana biotopov, 13 a 15zakzan innosti poda stupov ochrany, 28 NATURA 2000), ako aj vetky

vyhlky a dohovory, ktormi boli tieto zemia vyhlsen. V alom stupni dokumentcie, iadame doloi vetky relevantn stanovisk

orgnov OP, ako aj nvrhy kompenzanch opatren. Nezvisle od vberu vyhovujceho variantu je potrebn zrealizova vetky

navrhovan opatrenia uveden v dokumentcii - tdia posdenia vplyvov dianiceD4, sek kriovatka DNV II/505 - t. hranica SR/RR, na integritu zem NTURA2000 z hadiska cieov ich ochrany, ako aj opatrenia uveden v kap. IV. Opatrenia naprevenciu, eliminciu, minimalizciu a kompenzciu vplyvov navrhovanej innosti naivotn prostredie a zdravie.

Pri zabezpeen revitalizanch a kompenzanch opatren a doloen stanovskprslunch orgnov OP, ako aj pri zohadnen relatvne nzkeho zsahu navrhovanejinnosti do CH, podporujeme realizciu tohto seku dianice D4.


24/68

24

Toto stanovisko nenahrdza Zvzn stanovisko hlavnho mesta SR Bratislavy k investinejinnosti, ktor bude vydan v zmysle veobecne zvznch prvnych predpisov na zkladeodbornho posdenia dokumentcie pre zemn rozhodnutie.Mestsk asBratislava Zhorsk Bystricazo da 29.3.2011, .j. 2011/382/RoVydva shlasn stanovisko so sprvou o hodnoten vplyvov innost na ivotn prostredie

vstavby a prevdzky dianinho seku D4, kriovatka DNV II/505 - ttna hranica SR/RRnavrhovatea NDS, a.s., Bratislava.Mestsk asBratislava Devnska Nov Ves zo da 28.3.2011, .j. 2709/2011Mestsk asBratislava Devnska Nov Ves:

Odpora tunelov rieenie - razen tunel, ktor zachov maximlne hodnotyprrodnho zemia (biotopy, chrnen zemia, existencia chrnench druhov at.),zachov zemie pre rekreciu obyvateov, hospodrenie pdy, zni hlunos.

Odpora d'alej sa zaobera monosou vedenia eleznice a dianice tunelom podriekou Moravou v jednom koridore, pri ktorom by investin nklady boli prijaten ajz hadiska budovania prepojenia.

Neshlas s budovanm ani zaatm vstavby tohto seku dianice pokia nebudevybudovan cel D4 obchvat aj s napojenm seku kriovatka Ivanka sever - Stupavana D1. V opanom prpade by dolo k zahlteniu mesta tranzitnou a osobnou dopravoua naopak k zhoreniu dopravnej situcie v Bratislave.

Poaduje, aby bol vykonan hydrogeologick prieskum zemia s preverenmhydrogeolgie podloia pre realizciu tunelovho rieenia. Jeho nevykonanie v sprveo hodnoten povaujeme za nenaplnenie bodu rozsahu hodnotenia.

Podporuje predovetkm eleznin dopravu ako ekologickejiu formu dopravy medziSR- RR.

Bratislavsk regionlne ochranrske zdruenie, Bratislavazo da 30.3.2011Pri zverenom porovnvan a vyhodnocovan jednotlivch variantov (str. 135), boli bran do

vahy a pri vpotoch boli pouit aj hodnoty vh jednotlivch kritri. Najviu vhu malipriraden kritri 20. - zsah do biotopov eurpskeho vznamu, 21. - zsah do maloplonchchrnench zem, 22. - zsah do prvkov NTURA 2000 a RAMSAR. Vzhadom na tietovhy vyiel tesne ako druh najvhodnej variant Tr, napriek najvym finannm nkladoma trvaniu vstavby. Predpokladme preto, e pri zohadnen nami predloench pripomienok,by v zverenom hodnoten vyiel ako najvhodnej var Tr. Vzhadom na to, e v zverenomporovnvan nebol zahrnut nult variant, nie je mon brado vahy takto hodnotenie zazvzn a pln.Slovensk ornitologick spolonos/BirdLife, Bratislavazo da 31.3.2011, .j. 71/2011/JRPri zverenom porovnvan a vyhodnocovan jednotlivch variantov (str. 135), boli bran dovahy a pri vpotoch boli pouit aj hodnoty vh jednotlivch kritri. Najviu vhu malipriraden kritri 20. - zsah do biotopov eurpskeho vznamu, 21. - zsah do maloplonchchrnench zem, 22. - zsah do prvkov NTURA 2000 a RAMSAR. Vzhadom na tietovhy vyiel tesne ako druh najvhodnej variant Tr, napriek najvym finannm nkladoma trvaniu vstavby. Predpokladme preto, e pri zohadnen nami predloench pripomienok,by v zverenom hodnoten vyiel ako najvhodnej var Tr. Vzhadom na to, e v zverenomporovnvan nebol zahrnut nult variant, nie je mon brado vahy takto hodnotenie zazvzn a pln.DAPHNE - Intitt aplikovanej ekolgie, Bratislava, list zo da 31.3.2011Na zklade zaslanho zhrnutia uprednostujeme v prpade realizcie projektu tunelov variantT r (razen tunel).

zemie, ktor je dotknut navrhovanouinnos

ou spad hne

do nieko

kch chrnenchzem nrodnho aj eurpskeho vznamu, o podiarkuje jeho osobitn vznam: Chrnen


25/68

25

vtie zemie Zhorsk Pomoravie, navrhovan zemie eurpskeho vznamu Devnskealvium Moravy, Chrnen arel Devnske alvium Moravy. Okrem uvedench je dotknutzemie sasou Trilaterlnej Ramsarskej lokality Niva na stoku Moravy, Dyje a Dunaja -mokrade medzinrodnho vznamu, ktorej ochrana je uplatovan v zmysle Dohovoru omokradiach majcich medzinrodn vznam predovetkm ako biotopy vodnho vtctva

(Ramsarsk dohovor), ktorho je Slovensk republika zmluvnou stranou od 1.1.1993.Vzhadom na vyie uveden ekosozologick ale aj spoloensk vznam dotknutho zemiapovaujeme pre navrhovan innos Dianica D4, kriovatka Devnska Nov Ves 11/505 -ttna hranica SR/RR" za najprijatenej tunelov variant Tr (razen tunel), z hadiskaoakvanch vplyvov na ivotn prostredie (obyvatestvo, ivostvo, chrnen zemia,vegetcia a biota) poas vstavby, ale aj poas prevdzky dianice D4. Nae stanoviskovychdza aj zo zaslanho zverenho zhrnutia, v ktorom sa pe, citujeme Pri hodnotenvplyvov poas prevdzky na zemia NATURA 2000 s oba tunelov varianty vhodnejieoproti variantom povrchovm." alej sa uvdza Pri realizcii nhradnch revitalizanchopatren a dodran navrhovanch opatren na prevenciu, eliminciu a minimalizciu vplyvovnavrhovanej innosti na zemia NATURA 2000 je mon predpoklada, e varianty E a Tr

nebud maz dlhodobho hadiska nepriazniv vplyv na integritu zem sstavy chrnenchzem z hadiska cieov ich ochrany."Pevne verme, e tak vznamn zemie akm je nepochybne Trilaterlna Ramsarsk lokalitaNiva na stoku Moravy, Dyje a Dunaja, si zasli najcitlivej mon prstup pri plnovan arealizovan rozvoja zemia, postup, ktor aj za cenu zvenej technickej a finannejnronosti zabezpe zachovanie vznamnch prrodnch, socio-ekonomickch, kultrnychahistorickch hodnt tohto vnimonho zemia v maximlnej monej miere.Realizovatenos a oprvnenos takhoto technickho rieenia v danch podmienkachilustruje aj fakt, e prve v Rakskej republike, v inej asti Trilaterlnej Ramsarskej lokalityNiva na stoku Moravy, Dyje a Dunaja - Lobau - sa kvli zachovaniu prrodnch arekreanch hodnt dotknutho zemia rozhodlo vies dianin obchvat mesta Viedeprechdzajci oblasou Lobau v 8,3 km dlhom tuneli Donau-Lobau. Slovensk republika mteda monosdokza, e patr medzi kultrne nrody Eurpy a cen si prrodn bohatstvosvojej krajiny ako aj zdravie jej obyvateov o nimenej ako susedia na zpad od jej hranc.DAPHNE - Intitt aplikovanej ekolgie sa angauje v ochrane a rozumnom vyuvanzemia Nivy Moravy u od roku 1994. Doteraz sme realizovali pribline 40 bilaterlnychalebo trilaterlnych cezhraninch projektov s partnermi z Rakska a eskej republiky.Spolupracujeme s organizciami ochrany prrody, sprvcami povodia, uvatemi -ponohospodrmi, lesnkmi, poovnkmi, miestnymi samosprvami, zujmovmi zdrueniamia mimovldnymi organizciami. Zasadili sme sa o Memorandum o porozumen pri ochraneTrilaterlneho ramsarskho zemia podpsan zstupcami ministerstiev ivotnho prostredia

eskej republiky, Slovenskej republiky a Rakska. Za toto silie sme boli ocenenRamsarskou cenou za ochranu mokradi v roku 2002 spomedzi lenskch krajn Ramsarskhodohovoru z celho sveta.OZ PAJTN, list zo da 30.3.2011Po pretudovan si predloenej Sprvy o hodnoten Vm zasielame nasledovn pripomienky apoadujeme ich zapracovanie \ alch krokoch procesu EIA:1. Poadujeme realizova vstavbu tohto seku nultho okruhu D4 a po vybudovanostatnch sekov D4 vrtane napojenia na kriovatku Ivanka sever - Stupava na dianici Dl.V opanom prpade by dolo k zveniu intenzity dopravy v dotknutom priestore, o je prveopak proklamovanho znenia tranzitu v Bratislave a priahlom zem.2. Poadujeme realizova tunelov variant. Tunel maximlne zachov hodnoty prrodnho

zemia (biotopy, chrnen zemia, existencia chrnench druhov at.). zachov zemie prerekreciu obyvateov, hospodrenie na pde. zni hlunos a pod. Argumenty tkajce sa


26/68

26

nenapojenia na S8 je potrebn riei s Asfinag, ktor je relevantnm partnerom na rakskejstrane, ke sa preuke z hadiska ivotnho prostredia vhodnej variant, ako doterazpreferovan.3. Nie je relevantne zhodnoten nutnos spojenia slovenskej a rakskej strany dianicou arelevantnosvedenia navrhovanho koridoru. Chba strategick posdenie rieenia dopravy v

tomto regine v nadvznosti aj na eleznin dopravu. Existuje dianin prepojenie cezKittssee. Hovor sa aj o odahen nkladnej dopravy zelektrifikovanm a zdvojkoajnenmeleznice cez Marcheggsk most. Nevytvra sa tm aksi zdvojenie odahenia aj dianinoucestou? Poadujeme relevantne preukza opodstatnenos budovania dianice v tomtopriestore. Z predloenej Sprvy o hodnoten nm nie je zrejm, akou metdou bola zisovanintenzita dopravy na dianici D4 ako celku a konkrtne aj v seku kriovatka DNV II/505 -t.hranica SR/RR. Takisto poadujeme zhodnoti dopravn situciu a nutnosprepojenia SR aRR v navrhovanom koridore a projektovo riei monos vedenia eleznice a dianicetunelom pod riekou Moravou v jednom koridore, pri ktorom by boli minimalizovan zsahydo prrodnho prostredia kadm z oboch dopravnch koridorov.4. Nie je dostatone vyhodnoten nult variant. Poadujeme ho rozpracova.

OZ Mal Karpaty, list zo da 7.4.2011V zmysle zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene adoplnen niektorch zkonov (zkon EIA") Vm zasielame nae stanovisko k predloenejsprve o hodnoten. Toto stanovisko nahrdza nae predol stanovisko z 5.4.2011 v plnomrozsahu.1. Spdov oblas a opodstatnenie dianice nie je dostatone preukzan. Op nie jezdokladovan, ako navrhovatelia dospeli k predpokladanej intenzite dopravy na dianici D4,ktorej rieenie m by jedinm/kovm prnosom tejto investcie. iadame dopracovadopravn opodstatnenie navrhovanej investcie s dveryhodnmi odhadmi intenzity dopravy adoloenie smerovho dopravnho modelu.

2. iadame uplatni 18 ods. 13 zkona EIA na vetky seky dianice D4, nakoko s vprevdzkovej a aj priestorovej svislosti, a preto je potrebn vykona ich posudzovaniespolone. Zroveby tm bol splnen aj el zkona, aby bola zabezpeen vysok roveochrany ivotnho prostredia. Taktie by to prospelo ku komplexnmu zisteniu a opsanie ansledne vyhodnoteniu priamych, nepriamych, synergick a kumulatvnych vplyvy vstavbya prevdzky D4 na ivotn prostredie, priom by boli komplexne spracovan dopadyprevdzky D4 na dopravn sie a dotknut komunikcie na loklnej rovni (mestaBratislavy), regionlnej (Bratislavskho kraja), nrodnej ale aj medzinrodnej. Uvedenmposudzovanm by sa vytvoril priestor na komunikciu, diskusiu a konzultcie v takomrozsahu, e by sa hadali vhodn a environmentlne najprijatenejie varianty rieeniatrasovania D4, tak aby boli zosladen loklne, regionlne, nrodn a medzinrodn potreby a

poiadavky z hadiska potrieb ivotnho prostredia, obyvatestva a hospodrskych adopravnch zujmov, priom by sa prpadne uetrili aj peniaze na proces posudzovaniavplyvov na ivotn prostredie, ktor s platen prostrednctvom akciovej spolonost ttu,tzn. aj z naich dan.3. iadame spojiEIA viacerch dielch sekov D4 na slovenskej strane, ktor sa navzjomovplyvuj do jednej sprvy o hodnoten vplyvov na ivotn prostredie.4. Navrhujeme spoji EIA navrhovanho slovenskho seku D4 - ttna hranica s EIArakskeho seku S8, ktor sa navzjom ovplyvuj, do jednej sprvy o hodnoten vplyvov naivotn prostredie. Jeden sek bez druhho nem opodstatnenos.5. Z posudzovanch variantov v rmci sprvy o hodnoten iadame v rmci zverenhostanoviska odporuina realizciu iba variant Tr - tunel razen, ktor je jedinm variantom,

ktor je mon realizova z hadiska ochrany ivotnho prostredia. Tento posudzovan


27/68

27

variant v maximlne monej miere zabezpe zachovanie priaznivho stavu ivotnhoprostredia v dotknutom zem. Zrove sa zachov funknos zemia pre rekreciuobyvateov a hospodrenie na pde. Tmto variantom sa docieli taktie minimlny zberpdy, zni sa vplyv hluku a vibrci na dotknut zemie, obyvatestvo a faunu, zni sa vplyvlniovho zneistenia ovzduia v dotknutom zem, zni sa vplyv svetelnho zneistenia,

zni barirov efekt z hadiska vplyvu na scenriu a migrciu ivochov, minimalizuj sazsahy a zbery do biotopov eurpskeho a nrodnho vznamu, chrnench zem a prvkovSES a ich celistvos. Uveden variant taktie najviac napa poiadavky Smernice Rady .92/43/EHS o ochrane biotopov, vone ijcich ivochov a vone rastcich rastln (znmatie ako smernica o biotopoch) z posudzovanch variantov (z hadiska poiadavky nazachovanie biotopov eurpskeho vznamu a prioritnch biotopov eurpskeho vznamu, ktorsa v dotknutom zem nachdzaj). V prpade, e by mal byodporuen in posudzovanvariant alebo jeho modifikcia, sme toho nzoru, e by mal by potom odporuen nulovvariant, tzn. neodporuenie vstavby D4 v tomto seku vbec.6. Poadujeme aby bol vykonan podrobn hydrogeologick a ininierskogeologickprieskum zemia s preverenm monosti realizcie tunelovho rieenia. Poda nho nzoru

u pred prpravou sprvy o hodnoten mal by spracovan oprvnenou osobou aspoorientan hydrogeologick a ininierskogeologick prieskum pre jednotliv variantyrieenia, nakoko sa cel hodnotenie vplyvu na dotknut horninov a vodn prostredie, ktor

jasne vyznieva v neprospech tunelovch rieen sa neopiera o relevantn daje a jehovpovedn hodnota strca na relevantnosti a tm pdom obsahuje vek mieru potencilnychnepresnost a to vzhadom aj na vhu tohto kritria pri hodnoten jednotlivch variantov. Nazklade uvedenho iadame uplatni 35 ods. 5 zkona EIA a dopracovahydrogeologick aininierskogeologick prieskum pre jednotliv varianty rieenia a to oprvnenou osobou naich vypracovanie a na zklade toho prepracova hodnotenie dotknutho horninovho avodnho prostredia, vh kritri a vyhodnotenie variantov.7. iadame zapracovanie a doprojektovanie minimlne 2 ekoduktov v rke minimlne 30 mna zabezpeenie migrcie zveri.8. Tam kde je to technicky mon iadame vedenie cestnho telesa v zreze s cieom zneniavplyvu na okolit scenriu a hladiny hluku.9. Tam kde je to technicky mon iadame budovanie protihlukovej ochrany na sekochvedench nad rovou okolia formou vegetanch stien.10. Podporujeme predovetkm eleznin dopravu ako ekologickejiu formu dopravy medziSlovenskou republikou a Rakskou republikou.11. Poda smernice Eurpskeho spoloenstva o ochrane biotopov sa poaduje hodnotiminimlne dve alternatvy projektov vzhadom na zachovanie biotopov eurpskeho vznamua prioritnch biotopov eurpskeho vznamu, ktor sa v lokalite nachdzaj. Ako jedin

vhodn rieenie povaujeme tunelov variant alebo nestavanie tohto seku dianice vbec.12. Pre stanovenie vplyvu na vone rastce rastliny a ivochy a priazniv stav druhov, ktor

s predmetom NTURA 2000 je potrebn monitoring v trvan aspo3 roky.Nae obianske zdruenie je zainteresovanou verejnosou v zmysle ustanovenia 24 a nasl.zkona EIA, stanovisko zasielame poda ustanovenia 35 ods. 3 zkona EIA, a preto zroveiadame v nslednom povoovacom konan postavenie astnka konania.

Duan Statelov predseda

OZ Rieka Morava v ohrozen, list zo da 4.4.2011Tmto si v reakcii k predmetnej sprve o hodnoten dovoujem uvies, e nae obianskezdruenie:- Kontatuje, e v sprve o hodnoten nie s vbec vyhodnoten pripomienky nho

obianskeho zdruenia, o povaujeme za nenaplnenie rozsahu hodnotenia vydanho pod .


28/68

28

7168/07-3.4/ml zo da 10.7.2007 k predmetnej innosti a jeho bodu 20 vyhodnotenieostatnch pripomienok.- Neshlas s realizciou dianice D4 v predmetnom seku. Bratislava a Viede u mdianin spojenie medzi dianicou A6 a slovenskou D4 v junej asti Bratislavy, ktor sanachdza len cca 20 km od predmetnho seku. Budovanie alieho dianinho spojenia je

neefektvnym pouvanm prostriedkov daovch poplatnkov, vyvol nov dopravu v zem,ktor sa tam predtm nenachdzala a zhor kvalitu ivotnho prostredia v okrajovej astiBratislavy nielen v okol dianice ale aj sekov, ktor bud dotknut zvenou dopravou.Povauje dvojprdov cestu a vyuvanie elezninho koridoru za ekologickejiu formudopravy.- Z predloench variantov povauje za jedin vhodn rieenie tunelov rieenie -razentunel, ktor zachov maximlne hodnoty prrodnho zemia (eurpsky vznamn biotopy,chrnen zemia, existencia chrnench druhov at.), zachov zemie pre rekreciuobyvateov, hospodrenie pdy, zni hlunos.- Poda smernice eurpskeho spoloenstva o ochrane biotopov .92/43/EHS je potrebnposudzovaminimlne dva varianty verejnoprospenej stavby vedcej cez lokality NATURA

2000. Alternatva tunelom je alternatvou, ktor zachov eurpsky vznamn biotopy vrtaneprioritnch biotopov.- Odpora alej sa zaobera monosou vedenia eleznice a dianice tunelom pod riekouMoravou v jednom koridore, pri ktorom by investin nklady boli prijaten aj z hadiskabudovania prepojenia.- Poaduje, aby bol vykonan hydrogeologick prieskum zemia s preverenm hydrogeolgiepodloia pre realizciu tunelovho rieenia. Jeho nevykonanie v sprve o hodnoten povaujeza nenaplnenie bodu rozsahu hodnotenia.- Podporuje predovetkm eleznin dopravu ako ekologickejiu formu dopravy medzi RRa SR.- Spdov oblas a opodstatnenie dianice nie je dostaton preukzan. Op nie jezdokladovan ako autori dospeli k intenzite dopravy na predmetnom seku dianice D4. ZoSlovenskej strany bude spdovou oblasou predovetkm oblas Zhoria, ktor nie jepostaujca na dianin profil.

Duan Statelov, Bratislava list zo da 7.4.2011V zmysle zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene adoplnen niektorch zkonov (zkon EIA") Vm zasielame nae stanovisko k predloenejsprve o hodnoten. Toto stanovisko nahrdza nae predol stanovisko z 5.4.2011 v plnomrozsahu.1. Spdov oblas a opodstatnenie dianice nie je dostatone preukzan. Op nie jezdokladovan, ako navrhovatelia dospeli k predpokladanej intenzite dopravy na dianici D4,

ktorej rieenie m by jedinm/kovm prnosom tejto investcie. iadame dopracovadopravn opodstatnenie navrhovanej investcie s dveryhodnmi odhadmi intenzity dopravy adoloenie smerovho dopravnho modelu.

2. iadame uplatni 18 ods. 13 zkona EIA na vetky seky dianice D4, nakoko s vprevdzkovej a aj priestorovej svislosti, a preto je potrebn vykona ich posudzovaniespolone. Zroveby tm bol splnen aj el zkona, aby bola zabezpeen vysok roveochrany ivotnho prostredia. Taktie by to prospelo ku komplexnmu zisteniu a opsanie ansledne vyhodnoteniu priamych, nepriamych, synergick a kumulatvnych vplyvy vstavbya prevdzky D4 na ivotn prostredie, priom by boli komplexne spracovan dopadyprevdzky D4 na dopravn sie a dotknut komunikcie na loklnej rovni (mesta

Bratislavy), regionlnej (Bratislavskho kraja), nrodnej ale aj medzinrodnej. Uvedenmposudzovanm by sa vytvoril priestor na komunikciu, diskusiu a konzultcie v takom


29/68

29

rozsahu, e by sa hadali vhodn a environmentlne najprijatenejie varianty rieeniatrasovania D4, tak aby boli zosladen loklne, regionlne, nrodn a medzinrodn potreby apoiadavky z hadiska potrieb ivotnho prostredia, obyvatestva a hospodrskych adopravnch zujmov, priom by sa prpadne uetrili aj peniaze na proces posudzovaniavplyvov na ivotn prostredie, ktor s platen prostrednctvom akciovej spolonost ttu,

tzn. aj z naich dan.3. iadame spojiEIA viacerch dielch sekov D4 na slovenskej strane, ktor sa navzjomovplyvuj do jednej sprvy o hodnoten vplyvov na ivotn prostredie.4. Navrhujeme spoji EIA navrhovanho slovenskho seku D4 - ttna hranica s EIArakskeho seku S8, ktor sa navzjom ovplyvuj, do jednej sprvy o hodnoten vplyvov naivotn prostredie. Jeden sek bez druhho nem opodstatnenos.5. Z posudzovanch variantov v rmci sprvy o hodnoten iadame v rmci zverenhostanoviska odporuina realizciu iba variant Tr - tunel razen, ktor je jedinm variantom,ktor je mon realizova z hadiska ochrany ivotnho prostredia. Tento posudzovanvariant v maximlne monej miere zabezpe zachovanie priaznivho stavu ivotnhoprostredia v dotknutom zem. Zrove sa zachov funknos zemia pre rekreciu

obyvateov a hospodrenie na pde. Tmto variantom sa docieli taktie minimlny zberpdy, zni sa vplyv hluku a vibrci na dotknut zemie, obyvatestvo a faunu, zni sa vplyvlniovho zneistenia ovzduia v dotknutom zem, zni sa vplyv svetelnho zneistenia,zni barirov efekt z hadiska vplyvu na scenriu a migrciu ivochov, minimalizuj sazsahy a zbery do biotopov eurpskeho a nrodnho vznamu, chrnench zem a prvkovSES a ich celistvos. Uveden variant taktie najviac napa poiadavky Smernice Rady .92/43/EHS o ochrane biotopov, vone ijcich ivochov a vone rastcich rastln (znmatie ako smernica o biotopoch) z posudzovanch variantov (z hadiska poiadavky nazachovanie biotopov eurpskeho vznamu a prioritnch biotopov eurpskeho vznamu, ktorsa v dotknutom zem nachdzaj). V prpade, e by mal byodporuen in posudzovanvariant alebo jeho modifikcia, sme toho nzoru, e by mal by potom odporuen nulovvariant, tzn. neodporuenie vstavby D4 v tomto seku vbec.6. Poadujeme aby bol vykonan podrobn hydrogeologick a ininie

Documents

Záverečné stanovisko, diaľnica D4, križovatka DNV II/505 - štátna hranica