Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA
SPRÁVA
O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE
ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
ZA ROK 2009
BRATISLAVA 2010
2
3
© Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 2010
Autori: Kolektív autorov – odborných pracovníkov SNSĽP Editorka: JUDr. Anna Zachová Redakčná úprava: Mgr. Jana Galbavá
4
OBSAH
ÚVOD .................................................................................................................................. 7
Všeobecná časť: ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA ............................................................ 12
1. OSOBNÉ PRÁVA A SLOBODY ................................................................................... 12 1.1. Právo na život ..................................................................................................................... 12
1.2. Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania .................... 13 1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach ... 15 1.2.2. Prípad Mustafa Labsi ..................................................................................... 17
1.3. Osobná sloboda .................................................................................................................. 17
1.3.1. Dĺžka väzby – novela Trestného poriadku ...................................................... 18
1.3.2. Zriadenie/nezriadenie detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce ....................................................................................................... 19
1.3.3. Obchodovanie s ľuďmi. Predĺženie doby udeľovaného tolerovaného pobytu obetiam obchodu s ľuďmi zo súčasných 40 na 90 dní..................................... 20
1.3.4. Násilie páchané na ženách a deťoch, domáce násilie ...................................... 21 1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena ..... 23
1.5. Právo na súkromie .............................................................................................................. 25 1.5.1. Ochrana osobných údajov .............................................................................. 26
1.6. Právo na vlastníctvo ........................................................................................................... 27 1.6.1. Vyvlastňovanie, rešpektovanie práva na vlastníctvo pri výstavbe diaľnic ....... 27
2. OBČIANSKE, POLITICKÉ PRÁVA A PRÁVA CUDZINCOV ......... ........................... 34
2.1. Volebné právo .................................................................................................................... 34
2.1.1. Voľby v roku 2009 a rozhodovanie Ústavného súdu SR vo veciach týkajúcich sa volieb ........................................................................................................ 35
2.2. Účasť žien na správe vecí verejných .................................................................................. 36 2.3. Účasť zástupcov menšín na správe vecí verejných ............................................................ 37
2.4. Občianska participácia – vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných ............... 38 2.5. Sloboda prejavu a právo na informácie .............................................................................. 41
2.5.1. Tlačový zákon v praxi .................................................................................... 42
2.6. Petičné právo ...................................................................................................................... 44 2.7. Právo pokojne sa zhromažďovať a právo slobodne sa združovať ..................................... 46
2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť ..... 46 2.7.2. Incident počas zhromaždenia v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta .... 48
2.8. Právo na azyl ...................................................................................................................... 50
2.8.1. Zákon o azyle, možnosť požiadať o bezplatnú právnu pomoc, utečenci v Humennom .................................................................................................. 50
2.8.2. Novela zákona o pobyte cudzincov ................................................................ 51
2.8.3. Proces integrácie azylantov ............................................................................ 53
2.8.4. Zamestnávanie cudzincov počas hospodárskej krízy ...................................... 55 2.8.5. Asistovaný dobrovoľný návrat ....................................................................... 55
3. PRÁVA HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE ............................................ 57
3.1. Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu ....... 57
3.1.1. Zamestnanci vo firmách zahraničných investorov v SR – ich práva a pracovné podmienky .................................................................................. 58
5
3.1.2. Mobbing, bossing a šikanózne správanie na pracoviskách .............................. 60
3.1.3. Sociálne podniky v praxi ............................................................................... 61
3.2. Právo na bývanie ................................................................................................................ 61
3.2.1. Vysťahovanie občanov bytovky Stráže vo Zvolene ........................................ 62 3.2.2. Nové tendencie v oblasti bývania súvisiace s rómskym obyvateľstvom .......... 63 3.2.3 Postavenie domov nižšieho štandardu v Bánovciach nad Bebravou – anketa .. 64
3.3. Právo na vzdelanie ............................................................................................................. 65 3.3.1. Schvaľovanie individuálnych študijných plánov v rámci vysokoškolského
štúdia ............................................................................................................. 66 3.3.2. Riešenie financovania súkromných centier špeciálnopedagogického
poradenstva ................................................................................................... 67 3.4. Právo na sociálne služby .................................................................................................... 69
3.4.1. Zákon o sociálnych službách v praxi .............................................................. 70
3.4.2. Podmienky v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov ........................... 71
3.5. Právo na ochranu zdravia ................................................................................................... 74 3.5.1. Práva pacienta................................................................................................ 74 3.5.2. Prístup k zdravotnej dokumentácii – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva .............................................................................................................. 75 3.5.3. Poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky 77
3.5.4. Národný program sexuálneho zdravia v Slovenskej republike ........................ 80
3.6. Právo na ochranu životného prostredia .............................................................................. 82 3.6.1. Zmeny v legislatíve........................................................................................ 83 3.6.2. Skládka v Pezinku ......................................................................................... 84 3.6.3. Tichá a Kôprová dolina .................................................................................. 87
4. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A INÝCH MENŠÍN ..................................................... 88
4.1. Práva národnostných a etnických skupín ........................................................................... 88 4.1.1. Program Dekády začleňovania rómskej populácie do roku 2015 .................... 89 4.1.2. Novela zákona o štátnom jazyku .................................................................... 91
4.2. Práva ľudí so zdravotným postihnutím .............................................................................. 93 4.2.1. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – proces ratifikácie
v Slovenskej republike ................................................................................... 94 4.2.2. Pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony ľudí s duševnými
poruchami a ľudí s mentálnym postihnutím ................................................... 96
4.2.3. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia po roku účinnosti .......................................................................... 96
4.2.4. Odstraňovanie informačných bariér vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím .................................................................................................... 98
4.2.5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007/ES o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave ...................................... 99
5. PRÁVA SPOJENÉ S UPLATŇOVANÍM ĽUDSKÝCH PRÁV ................................ 100
5.1. Právo na účinný právny prostriedok nápravy ................................................................... 100
5.1.1. Špeciálny súd a Špecializovaný trestný súd ................................................. 101
5.2. Právo na nezávislý a nestranný súd .................................................................................. 103 5.2.1. Disciplinárne konania voči sudcom .............................................................. 103
5.3. Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ...................................................................................... 104
5.4. Právo na efektívny výkon súdneho rozhodnutia .............................................................. 105 5.4.1. Prieťahy v konaní ........................................................................................ 105
5.4.2. Ľudské práva a exekúcie .............................................................................. 106
6
5.5. Poskytovanie právnej pomoci zo strany inštitúcií podporujúcich presadzovanie a ochranu ľudských práv ................................................................................................ 107 5.5.1. Verejný ochranca práv ................................................................................. 108
5.5.2. Centrum právnej pomoci ............................................................................... 109 5.6. Novelizácia zákona o mediácii ......................................................................................... 110
6. EXTRÉMIZMUS ......................................................................................................... 112 6.1. Trestný zákon a extrémizmus ........................................................................................... 113 6.2. Prejavy násilia s pravdepodobným rasovým motívom ................................................... 115
6.3. Prejavy extrémizmu a prejavy hanobenia národa, rasy a presvedčenia .......................... 116
6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu ..... 117 6.4.1. Zhromaždenia členov krajne pravicových hnutí a protirómske zhromaždenia . 117 6.4.2. Extrémizmus na športových podujatiach ...................................................... 119
6.5. Zneužívanie slobody prejavu a prejavy extrémizmu, šírenie extrémizmu na internete ... 120
Osobitná časť: ZÁSADA ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE ................................................................................... 122
1. UPLATŇOVANIE ANTIDISKRIMINA ČNÉHO ZÁKONA ..................................... 122
1.1. Posudzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení ........................................................... 124
2. DÔVODY DISKRIMINÁCIE ...................................................................................... 127 2.1. Dôvod diskriminácie – pohlavie ...................................................................................... 127
2.1.1. Tehotenstvo ako dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe .... 129
2.2. Dôvod diskriminácie – príslušnosť k národnosti a etniku ................................................ 130 2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti obydlí príslušníkov rómskej národnosti .......... 132
2.3. Dôvod diskriminácie – zdravotné postihnutie .................................................................. 135 2.4. Dôvod diskriminácie – vek .............................................................................................. 138 2.5. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie ................................................................ 140 2.6. Alternatívne a iné dôvody, ktoré sa v praxi vyskytujú ako diskriminačné ...................... 141
3. ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE V OBLASTIACH CHRÁNENÝCH ANTIDISKRIMINA ČNÝM ZÁKONOM ................................................................... 143
3.1. Pracoviská a trh práce....................................................................................................... 143 3.1.1. Problémy zákazu diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri prepúšťaní 146 3.1.2. Personálne agentúry ako dôležitý partner na trhu práce ................................ 147
3.2. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní .......................................... 148
4. PROSTRIEDKY PRÁVNEJ OCHRANY – KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S PORUŠENÍM ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZA NIA .. 154
4.1. Mediácia ako mimosúdne riešenie sporov vo veciach diskriminácie .............................. 155
4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania 155
ZÁVER ............................................................................................................................. 161
Príloha č. 1 ........................................................................................................................ 164 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií .................................................................... 164
Príloha č. 2 ........................................................................................................................ 168 Zoznam skratiek ...................................................................................................................... 168
7
ÚVOD
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (Stredisko) ako nezávislá právnická
osoba plní nezastupiteľné úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv
dieťaťa a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Stredisko bolo zriadené zákonom
Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 1994 na
základe medzinárodnej zmluvy, a to Dohody medzi vládou Slovenskej republiky
a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské
práva – oznámenie MZV SR č. 29/1995 Z. z.
Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov pôsobí Stredisko aj ako jediná
slovenská inštitúcia pre rovnosť t. j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého
zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
Vzhľadom na túto legislatívnu úpravu má Stredisko v organizácii slovenskej
spoločnosti mimoriadne, osobitné postavenie. V rámci štruktúr Organizácie Spojených
národov (OSN) má Stredisko postavenie Národnej inštitúcie pre ľudské práva so statusom B
(NHRI) v súlade s Parížskymi princípmi1 a v rámci Európskej únie (EÚ) pôsobí ako
špecializovaná inštitúcia pre oblasť antidiskriminácie, tzv. National Equality Body. Hoci
takéto spojenie nie je na medzinárodnej scéne bežné, možno konštatovať, že prepojenie
špeciálnej antidiskriminačnej agendy s univerzálnym základom podpory a ochrany
ľudských práv prináša pozitívne výsledky.
Na základe tohto svojho postavenia Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie
základných práv a slobôd vrátane práv dieťaťa, ako aj dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania v Slovenskej republike. V zmysle § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 308/1993 Z. z.
o zriadení Strediska v znení neskorších predpisov (zákon o Stredisku) Stredisko na tento
účel najmä:
- monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv (vrátane práv dieťaťa) a dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona,
1 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 48/134 z 20. decembra 1993.
8
- zhromažďuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej
republike,
- uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov v oblasti ľudských práv
(vrátane práv dieťaťa), zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti,
- pripravuje vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ľudských právach,
o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, o zákaze diskriminácie,
- zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie (vrátane mediácie),
- zastupuje účastníkov v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania,
- vydáva odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania
podľa antidiskriminačného zákona,
- vykonáva nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie,
- vypracúva a uverejňuje správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou,
- poskytuje knižničné služby,
- vypracúva správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania
v Slovenskej republike, publikuje ich (v tlačenej podobe) a zverejňuje prostredníctvom
internetu.
Kompetencie, ktoré Stredisko vykonáva na medzinárodnej scéne súvisia s členstvom
Strediska v medzinárodných inštitúciách a Stredisko ich získalo svojím aktívnym a iniciatívnym
pôsobením v týchto inštitúciách.
- ako Národná inštitúcia na ochranu a podporu ľudských práv (NHRI) a člen Európskej
regionálnej skupiny NHRIs (European Regional Group of NHRIs) sa podieľa na
vypracovávaní analýz a prípravách hodnotiacich správ a stratégií, ako aj koncepčných
materiálov Európskej regionálnej skupiny NHRIs,
- ako Equality Body a člen Equinetu (sieť národných orgánov pre rovnosť) sa zúčastňuje na
činnosti pracovných skupín a podieľa sa na vypracovávaní analýz a hodnotiacich správ
týkajúcich sa oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania,
- okrem toho sa Stredisko podieľa na výskumno-monitorovacej činnosti v rámci
ChildONEurope – európskej siete inštitúcií skúmajúcich práva detí so sídlom vo Florencii,
je stálym členom a podieľa sa na príprave odborných materiálov, odporúčaní a záverov
AGE (Európska platforma pre starších) pri EK v Bruseli.
9
Činnosť Strediska logicky vyúsťuje do určitých výstupov, záverov a zistení. Medzi
najvýznamnejšie výstupy Strediska každoročne patrí Správa o dodržiavaní ľudských práv
vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike a Správa o dodržiavaní práv
dieťaťa. Kompetencia na každoročné vypracovávanie správ o dodržiavaní ľudských práv
v Slovenskej republike vyplýva Stredisku tak z § 1 ods. 4 zákona o Stredisku, podľa ktorého tieto
správy vypracúva a zverejňuje každoročne do 30. apríla, ako aj z bodu 3 písm. a – iii) Parížskych
princípov. Rozšírenie obsahu Správy o posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania upravila
novela zákona o Stredisku (zákon č. 85/2008 Z. z. účinný od 1. apríla 2008) a právomoc
uverejňovať nezávislé správy týkajúce sa diskriminácie zverujú Stredisku ako Equality Body
tzv. antidiskriminačné smernice Európskej únie.2
Na základe stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktoré poukazovalo na absenciu
pravidelného monitorovania a hodnotenia uplatňovania a dodržiavania práva dieťaťa,
Stredisko už tretí rok vypracováva a predkladá verejnosti aj samostatnú správu o dodržiavaní
práv dieťaťa v Slovenskej republike.
Koncepčným zámerom predloženej Správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady
rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike v roku 2009 (Správa) je vo Všeobecnej časti
poskytnúť všeobecné, ale zároveň obsažné hodnotenie dodržiavania základných ľudských práv
a v Osobitnej časti podrobnejší (ucelený) pohľad na dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania v istom limitovanom priestore.
Pre štruktúru Správy (výber základných ľudských práv) sa preto vo Všeobecnej časti
zvolilo teoretické východisko delenia ľudských práv podľa predmetu, ktoré bolo v záujme
veci – tam, kde si to vyžaduje charakter skúmaného práva – niekedy kombinované
s obsahovým ponímaním ľudských práv. Správa o dodržiavaní ľudských práv sa tak v prvej,
všeobecnej časti zameriava na:
1. Osobné práva a slobody
2. Občianske, politické práva a práva cudzincov
3. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
4. Práva národnostných a iných menšín
5. Práva spojené s uplatňovaním ľudských práv
6. Extrémizmus
2 Napríklad článok 12 ods. 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES a článok 20 ods. 2 písm. c) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES.
10
V Osobitnej časti „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie“
štruktúra zodpovedá dôvodom a oblastiam chráneným antidiskriminačným zákonom.
V súlade so zadefinovanou štruktúrou prerokovanou Správnou radou Strediska3 –
uznesenie č. 200 z 12. októbra 2009, tvoria obsah Správy tie základné ľudské práva a slobody,
ktorých nedostatočná ochrana, resp. porušovanie rezonovali v roku 2009 v našej spoločnosti
a boli predmetom kritiky či verejnej a odbornej diskusie, ako aj diskriminačné konanie
s akcentom na dôvody a oblasti chránené antidiskriminačnou legislatívou. Vzhľadom na
rozsah sledovanej problematiky a priestorové limity sa v úvode každej kapitoly uvádzajú len
stručné všeobecné informácie o garantovaní práv, ktorými sa predmetná kapitola zaoberá,
najvýznamnejšia medzinárodná úprava a vnútroštátna ústavná úprava. Jednotlivé zákonné
úpravy, prípadne iné všeobecne záväzné právne predpisy sa uvádzajú len v prípade, že v roku
2009 došlo k ich zmenám, ktoré ovplyvnili uplatňovanie skúmaných práv, alebo tam, kde sa
to vzhľadom na povahu skúmaného práva javilo ako nevyhnutné.
V niektorých prípadoch sú uvádzané aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva
vo vzťahu k Slovenskej republike z roku 2009. Hoci ku konaniam, o ktorých Európsky súd
v roku 2009 rozhodoval, došlo podstatne skôr než v roku 2009, uvádzajú sa tieto rozsudky
ako významné precedensy, upozorňujúce na konanie/nekonanie, činnosť/nečinnosť, ktoré je
potrebné z hľadiska ochrany ľudských práv eliminovať.
Pri tvorbe Správy bolo hlavnou ambíciou Strediska poskytnúť objektívny, pravdivý
a aktuálny obraz o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2009. Preto sa
Stredisko obrátilo so žiadosťou o spoluprácu pri posudzovaní dodržiavania ľudských práv na
široký okruh mimovládnych organizácií pôsobiaci v oblasti ľudských práv a akademickú obec.
Súčasne Stredisko na základe § 1 ods. 5 zákona o Stredisku požiadalo o poskytnutie podkladov
3 Členmi Správnej rady Strediska v zmysle § 3a ods. 1 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Strediska v znení
neskorších predpisov v roku 2009 boli: JUDr. Juraj Horváth – predseda Správnej rady, vymenovaný predsedom Národnej rady SR, Prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc. – podpredsedníčka Správnej rady, vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky, Prof. PhDr. Gustán Dianiška, CSc., vymenovaný dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, JUDr. Alena Mátejová, vymenovaná ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Mgr. Anton Martvo ň, PhD., (do 2. júna 2009 JUDr. Marek Števček, PhD.), vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Mgr. Marián Meszároš, (do 24. júla 2009 JUDr. Henrieta Antalová), vymenovaný Verejným ochrancom práv, Ladislav Richter, vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na návrh mimovládnych organizácií, Prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc., vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Doc. JUDr. Vladimír Vrana, PhD., vymenovaný dekankou Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
11
a údajov aj orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy
a verejnoprávnej inštitúcie. Celkovo Stredisko oslovilo 231 orgánov, organizácií a inštitúcií,
z ktorých odpovedalo a poskytlo relevantné údaje a podklady 120 oslovených.4
Značnú časť validných a aktuálnych údajov Stredisko získalo aj z monitorovacej
a výskumnej, či inej odbornej činnosti v rámci plnenia úloh Strediska, pri preverovaní podnetov
a informácií klientov, ktorí sa na Stredisko obrátili so žiadosťami o poradenstvo a pomoc, ako aj
z vlastných poznatkov a skúseností zamestnancov Strediska a jeho regionálnych kancelárií.5
Veríme, že predkladaná Správa bude prínosom nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre
ďalší rozvoj systému ochrany ľudských práv v Slovenskej republike.6
4 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií pozri v Prílohe č. 1. 5 V rámci Projektu „Poradenské služby za účelom vybudovania regionálnych administratívnych kapacít
Slovenského národného strediska pre ľudské práva“, realizovaného s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodový fond, Stredisko v roku 2007 otvorilo 7 regionálnych kancelárií (v Nových Zámkoch, v Kysuckom Novom Meste, v Donom Kubíne, v Kežmarku, v Humennom, v Rimavskej Sobote a vo Zvolene).
6 V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2006 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa všetky názvy pozícií a profesií v tejto správe rovnocenne vykladajú v ženskom aj v mužskom rode.
12
Všeobecná časť
ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA
1. OSOBNÉ PRÁVA A SLOBODY
Osobné práva a slobody (tradičné osobnostné práva) tvoria spolu s občianskymi
a politickými právami základný pilier ľudských práv a z historického hľadiska predstavujú
práva prvej generácie. Sú to základné ľudské práva, ktoré sa kreovali, resp. boli sformulované
a zakotvené už v prvých medzinárodných dokumentoch o ľudských právach. Predstavujú
základné normatívy celej medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv, od ktorej sa odvíja aj
ochrana vnútroštátna.
Slovenská republika ako štandardný demokratický štát garantuje dodržiavanie
medzinárodného štandardu základných ľudských práv, a tak ako po minulé roky, ani v roku 2009
sme nezaznamenali závažné systémové porušenia základných ľudských práv v tejto oblasti. To
však neznamená, že by sa v tejto oblasti, predovšetkým pri uplatňovaní, výkone a ochrane týchto
práv, nevyskytli žiadne problémy, nedostatky či zmeny, na ktoré je potrebné upozorniť.
1.1. Právo na život
„Právo na život je najzákladnejším ľudským právom a východiskom k iným právam.“7
Preto je zakotvené vždy v úvodných normotvorných ustanoveniach najdôležitejších
medzinárodných dokumentov o ľudských právach.8
Na vnútroštátnej úrovni je toto právo garantované článkom 15 Ústavy Slovenskej republiky
(Ústava SR), ktorý právo na život priznáva každému a zároveň priznáva právo nebyť pozbavený
života. Ochranu pred svojvoľným pozbavením života poskytuje predovšetkým Trestný zákon
v Osobitnej časti – 1. hlave.
Zákonná úprava kriminalizujúca zavinené usmrtenie človeka sa v sledovanom období
nezmenila. Ako vyplýva zo štatistiky Ministerstva vnútra SR, v porovnaní s predchádzajúcimi
dvomi rokmi sa znížil počet vrážd zistených v roku 2009, a to na 80 (v roku 2007 to bolo 89
a v roku 2008 94). Percento objasnenosti sa v roku 2009 pohybovalo okolo 86 %, čo
7 Svák, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). 2.
rozš. vyd. Žilina : Poradca podnikateľa, 2006, s. 149. 8 Napr. článok 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a jeho Protokoly č. 6 a č. 13, článok 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a jeho Opčné protokoly, článok 4 Amerického dohovoru o ľudských právach.
13
predstavovalo zvýšenie objasnenosti cca o 6 %. Znepokojujúca je však skutočnosť, že medzi
páchateľmi týchto zločinov boli aj traja mladiství.
V súvislosti s právom na život a jeho ochranou v zmysle tzv. pozitívneho záväzku
štátu je potrebné spomenúť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (Európsky súd) vo
veci Dvořáček a Dvořáčková proti SR. Išlo o prípad mladej ženy, ktorá zomrela vo veku 23
rokov, pretože jej srdcová chyba nebola po narodení riadne liečená.
Ešte v roku 1987 manželia Dvořáčkovci s dcérou iniciovali konanie pred súdom, kde si
uplatnili náhradu škody z dôvodu, že zdravie ich dcéry bolo vážne a nenapraviteľne poškodené
v dôsledku nedostatkov v postnatálnej starostlivosti, ktorá jej bola poskytnutá v zdravotníckom
zariadení. Prvostupňový súd v roku 1990 žalobu zamietol. Po zrušení rozsudku bola vec vrátená
okresnému súdu, ktorý stále vo veci koná. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdili, že nečinnosť
okresného súdu prerástla v odopretie spravodlivosti. Európsky súd vo svojom rozsudku z 28.
októbra 2009 pripomenul, že článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Dohovor) prikazuje štátu nielen zdržať sa „úmyselného“ pozbavenia života, ale tiež uskutočniť'
primerané kroky na ochranu života osôb, ktoré podliehajú jeho jurisdikcii (pozitívny záväzok).
Tieto princípy sa uplatňujú aj v oblasti verejného zdravia, a preto Európsky súd rozhodol, že
došlo k porušeniu článku 2 Dohovoru v jeho procesnej časti, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1
Dohovoru a že dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne spravodlivé
zadosťučinenie a náhradu nákladov a výdavkov.
1.2. Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania
„Korene a pôvod všetkých ľudských práv a slobôd sa spájajú s existenciou ľudskej
bytosti a s ľudskou dôstojnosťou.“9 Preto rešpektovanie fyzickej a duševnej integrity patrí
k podstate ochrany ľudských práv, pričom najvýraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje práve
pri zákaze mučenia.
Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je na
medzinárodnej úrovni zakotvený v článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a v článku 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Jeho
dodržiavanie a kontrolný mechanizmus je v rámci európskeho priestoru zabezpečené Európskym
dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania
9 Zachová, A.: Ochrana osobnej slobody v zmysle článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. In: Právo na ochranu osobnej slobody : (Zborník z celoštátneho odborného seminára s medzinárodnou účasťou k príležitosti 60. výročia založenia Rady Európy). Bratislava : Akadémia Policajného zboru , 2010, s. 17.
14
a v rámci univerzálneho systému ochrany ľudských práv Dohovorom Organizácie Spojených
národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestaniu.
V súvislosti s medzinárodnou úpravou zákazu mučenia v rámci univerzálneho systému
ochrany ľudských práv Stredisko opätovne, tak ako po predchádzajúce roky, pripomína
vhodnosť urýchlenia prístupových procesov k Opčnému protokolu k Dohovoru proti mučeniu
a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý bol
prijatý OSN v roku 2002 a ktorý (podľa oficiálnej štatistiky OSN) do konca roka 2009
podpísalo 64 a ratifikovalo 50 členských štátov OSN.
Na vnútroštátnej úrovni zabezpečuje ochranu pred mučením a neľudským zaobchádzaním
článok 16 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť
krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestania (Dohovor proti mučeniu) vytvoril kontrolný mechanizmus rešpektovania ľudskej
dôstojnosti osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody alebo trestané, a to zriadením Európskeho
výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania
(CPT). Členov CPT volí Výbor ministrov Rady Európy (po jednom za každý členský štát
Dohovoru proti mučeniu) z nezávislých a nestranných odborníkov z rôznych oblastí „s vysokými
morálnymi kvalitami a známymi svojimi znalosťami v oblasti ľudských práv“.10 Členovia CPT
v pravidelných intervaloch vykonávajú v členských štátoch návštevy s cieľom posilniť ochranu
osôb pozbavených osobnej slobody pred mučením a neľudským zaobchádzaním alebo
trestaním. Návštevou miest, kde sa nachádzajú osoby pozbavené slobody, sa CPT snaží odhaliť
prípadné nedostatky, upozorniť na ne kompetentné orgány a prostredníctvom permanentného
dialógu so zmluvnou stranou prispieť k zlepšeniu stavu v danej oblasti. CPT nie je inšpekčný
orgán a jeho úlohou nie je sankcionovať.
V roku 2009 vykonal CPT v Slovenskej republike už svoju štvrtú periodickú návštevu.11
Návšteva sa uskutočnila v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009 a v rámci nej navštívil výbor 18
policajných pracovísk, 3 zariadenia policajného zaistenia pre cudzincov a 6 zariadení na výkon
väzby a trestu odňatia slobody. Odporúčania CPT sa dotýkajú napr. techník používaných pri
zadržaní a súvisiaceho policajného výcviku, či zvýšenia efektivity a nezávislosti vyšetrovania
sťažností na zlé zaobchádzanie zo strany polície. Pozornosti CPT neunikol ani prípad zlého
10 Článok 4 ods. 2 Európskeho dohovoru proti mučeniu. 11 Prvá pravidelná návšteva sa uskutočnila v roku 1995, druhá v roku 2000 a tretiu pravidelnú návštevu
Slovenskej republiky CPT vykonal v dňoch 22. februára až 3. marca 2005.
15
zaobchádzania s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach, ktorý sa stal len 3 dni
pred jeho návštevou. V tejto súvislosti CPT konštatoval, že „v porovnaní s predchádzajúcimi
návštevami na Slovensku dostal CPT iba niekoľko obvinení zo zlého zaobchádzania počas
policajného vypočúvania a/alebo väzby. Ale široko publikovaný incident z 21. marca 2009
týkajúci sa zlého zaobchádzania so šiestimi mladistvými Rómami na policajnom oddelení
v Košiciach upozornil na to, že slovenské úrady musia zostať obozretné a stále propagovať
a presadzovať princíp nulovej tolerancie pri zlom zaobchádzaní zo strany policajtov“.12
Spomínanej kauze sa podrobnejšie venuje osobitná podkapitola 1.2.1.
Hoci predmetná správa CPT obsahuje viacero výziev a širokú škálu odporúčaní,
v úvodných poznámkach v bode 2. sa konštatuje: „Výsledky návštevy v roku 2009 ukazujú, že
v porovnaní s predchádzajúcimi návštevami CPT na Slovensku sa vo všeobecnosti zlepšilo
zaobchádzanie zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva s osobami, ktorým bola
obmedzená osobná sloboda. Predovšetkým, delegácia CPT dostala menej obvinení zo zlého
zaobchádzania a javilo sa jej, že príslušníci orgánov presadzovania práva sú si viac vedomí
toho, že zlé zaobchádzanie so zadržanými osobami je neakceptovateľné.“ 13 Ďalším pozitívnym
zistením je skutočnosť, že správa CPT po prvýkrát neobsahuje výzvu a odporúčania na
zabezpečenie informovanosti orgánov presadzovania práva o Dohovore proti mučeniu a o
úlohách a právomoci CPT počas návštevy.14
V súvislosti so zákazom mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania je potrebné pripomenúť, že nielen v zmysle štrasburskej judikatúry, ale aj
z rozhodovania Ústavného súdu SR je zrejmé, že ochrana poskytovaná na základe zákazu
mučenia sa vzťahuje aj na prípady vyhostenia a vydania osoby do krajiny, kde jej hrozí riziko
takéhoto zaobchádzania. V Slovenskej republike v tejto oblasti už druhý rok rezonoval prípad
Mustafa Labsiho, ktorému je venovaná samostatná podkapitola 1.2.2.
1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach
Košickí policajti zadržali dňa 21. marca 2009 šiestich rómskych chlapcov, ktorí lúpežne
prepadli ženu a predviedli ich na obvodné oddelenie na bezpečnostnú prehliadku. Zo
zverejneného videozáznamu, ktorý bol vysielaný v Slovenskej televízii 7. apríla 2009, je
12 Bod 16, s. 13 Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej
Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 13 Bod 13, s. 12 Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej
Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 14 Celý text Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej Európskym
výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je prístupný na http://www.cpt.coe.int/documents/svk/2010-01-inf-svk.pdf.
16
zrejmé, že policajti nútili chlapcov vo veku 10 až 16 rokov, pod hrozbou fyzického násilia, aby
sa vyzliekli donaha a vzájomne si dávali facky. Navyše boli vystavovaní zastrašovaniu psami.
Stredisko toto konanie príslušníkov polície jednoznačne kvalifikovalo ako porušenie
článku 16 ods. 2 Ústavy SR a článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súčasne sa obrátilo na Ministerstvo vnútra SR (MV SR) – sekciu kontroly
a inšpekčnej služby so žiadosťou o informácie o postupe zodpovedných orgánov v danom
prípade vrátane vyšetrenia rasového motívu konania ako mimoriadne závažnej okolnosti
prípadu a o prijatí preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie takýmto zlyhaniam.
Z odpovedí sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR z 22. júna 2009 a 8. marca 2010
vyplýva, že vyšetrovanie vykonáva odbor inšpekčnej služby. Dozor vykonáva prokurátor
Generálnej prokuratúry SR. Počas vyšetrovania bolo vznesené obvinenie proti siedmim
príslušníkom PZ v Košiciach pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 Trestného zákona (TZ) a pre zločin vydierania podľa § 289 TZ. Podľa ďalších
(medializovaných) informácií deviati príslušníci polície – piati z Pohotovostnej motorizovanej
jednotky (PMJ) a štyria príslušníci služobnej kynológie – boli prepustení z výkonu služby na
pokyn ministra vnútra SR a prezidenta Policajného zboru SR pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ a vydierania podľa § 189
TZ. Z funkcie bol odvolaný aj riaditeľ a zástupca riaditeľa košickej PMJ, riaditeľ a zástupca
riaditeľa obvodného oddelenia PZ SR Košice – Juh, ako aj vedúca oddelenia košickej
služobnej kynológie.15
Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovanie tejto udalosti ešte nie je ukončené, sekcia
kontroly a inšpekčnej služby MV SR sa nevyjadrila k možnému rasovému motívu.
V rámci preventívnych opatrení MV SR vydalo rozkaz ministra vnútra SR č. 21/2009
o úlohách na zabránenie porušovania ľudských práv a slobôd príslušníkmi Policajného zboru
a príslušníkmi Železničnej polície pri vykonávaní služobných zákrokov a obmedzovaní osobnej
slobody účinný od 24. júla 2009, ktorým boli uložené a do konca roka prevažne aj realizované
viaceré opatrenia preventívneho charakteru (prehodnotenie psychologických testov – sprísnenie
kritérií, psychologické hodnotenie policajtov každých päť rokov, špecializovaný výcvik
policajtov, priebežné vyhodnocovanie správania sa policajtov počas zákrokov, rozšírenie
vzdelávacieho programu na Akadémii PZ v Bratislave na tému ľudských práv).
15 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na:
http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=15739.
17
1.2.2. Prípad Mustafa Labsi
V roku 2009 pokračoval prípad alžírskeho občana Mustafu Labsiho, ktorej sa
podrobne venovala Správa za rok 2008.16
Mustafa Labsi mal byť pôvodne vydaný do Alžírska, kde by mu ale podľa jeho slov
hrozilo riziko mučenia a podrobovania krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Obrátil sa preto na Ústavný súd, ktorý ešte v roku 2008 rozhodol o porušení jeho práva nebyť
mučený a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) o prípustnosti vydania do Alžírska
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mustafa Labsi sa zároveň obrátil aj na Európsky súd pre
ľudské práva (Európsky súd), ktorý vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého pán Labsi
nemôže byť vydaný do Alžírska. Alžírčan sa tak ocitol v situácii, keď na jednej strane má na
Slovensku zákaz pobytu, na druhej strane ho nemožno vydať či vyhostiť. V roku 2009 sa
prípad pertraktoval najmä v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o azyl. Krajský súd
v Bratislave vo februári 2009 zrušil rozhodnutie Migračného úradu MV SR, ktorý Labsimu
v októbri 2008 zamietol žiadosť o azyl. Sudca rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad
nezabezpečil dostatočný rozsah informácií z krajiny, odkiaľ Labsi pochádza a poukázal na to,
že Migračný úrad MV SR nezabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by odôvodnili,
prečo mu azyl nemá byť udelený.
V júni 2009 Migračný úrad MV SR opätovne rozhodol o neudelení azylu z dôvodu, že
žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky; v októbri 2009 Krajský súd v Bratislave toto
rozhodnutie potvrdil.17 Podľa informácie od zástupkyne SR pred Európskym súdom pre
ľudské práva sťažnosť pána Mustafu Labsiho podaná na Európsky súd zatiaľ nebola vláde SR
oficiálne oznámená.18
Hoci pán Labsi opakovane presviedčal verejnosť aj médiá, že jeho želaním je žiť na
Slovensku s manželkou a synom, koncom roka 2009 zo Slovenska ušiel a bol zadržaný
v Rakúsku. Späť na Slovensko bol eskortovaný 11. marca 2010.
1.3. Osobná sloboda
Rešpektovanie fyzickej a duševnej integrity človeka ako ľudskej bytosti je základným
atribútom aj práva na osobnú slobodu.
16 Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok
2008. Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2009. 175 s. 17 Mustafa Labsi azyl nedostane. In: Spravodajstvo SITA, 28. októbra 2009 [disk, interná databáza]. 18 Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, Kancelária zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva
evidovaná 17. februára 2010.
18
Osobná sloboda je na medzinárodnej úrovni garantovaná článkom 9 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach a článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Na vnútroštátnej úrovni je garantovaná článkom 17 Ústavy SR.
Tieto ustanovenia takmer zhodne zaručujú osobnú slobodu a vymedzujú dôvody
a spôsoby jej prípadného pozbavenia. K obmedzeniu osobnej slobody nemôže dôjsť inak ako
z dôvodov a spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.
1.3.1. Dĺžka väzby – novela Trestného poriadku
Väzba je prostriedkom na zabezpečenie prítomnosti obvineného na procesných
úkonoch v trestnom konaní, zabraňuje mu v recidíve alebo v pokračovaní trestnej činnosti a
tiež v marení dôkazov trestnej činnosti. Predstavuje závažný zásah do osobnej slobody
obvinenej osoby, pričom v zmysle článku 17 ods. 5 Ústavy SR možno do väzby vziať osobu
iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Zároveň je však
nevyhnutné pripomenúť, že aj osoba vzatá do väzby je chránená prezumpciou neviny a väzba
nie je trestom za spáchaný skutok. Preto je nevyhnutné, aby maximálna dĺžka väzby bola
stanovená zákonom. Súčasne je povinnosťou súdov dbať o to, aby doba väzby obvineného
v rámci maximálnej hranice neprekročila nevyhnutnú dobu.
Maximálnu dĺžku väzby určuje Trestný poriadok v prvej časti, štvrtej hlave, prvom
diele. Úpravy rozhodovacieho mechanizmu a dĺžky väzby sa v roku 2009 dotkli dve
novelizácie Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). Zákonom č. 5/2009 Z. z., účinným
od 1. februára 2009 sa okrem iného zmenil rozhodovací mechanizmus vo väzobných veciach
a zákonom č. 97/2009 Z. z., účinným od 20. marca 2009 bola predĺžená maximálna lehota
väzby v trestnom konaní zo štyroch rokov na päť, pričom však predĺženie maximálnej lehoty
väzby v trestnom konaní musí byť viazané na rozhodnutie súdu tak, aby boli splnené kritériá
podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR. To znamená, že celková lehota väzby v trestnom konaní spolu
s jej predĺžením nesmie presiahnuť 60 mesiacov.
Kým úpravu rozhodovacieho mechanizmu väzby možno považovať z hľadiska
ochrany práva na osobnú slobodu za pozitívny vývoj, predĺženie maximálnej dĺžky väzby až
na päť rokov treba vnímať ako výnimočné opatrenie zamerané na ochranu spoločnosti pred
osobami obvinenými zo spáchania mimoriadne závažných zločinov. Domnievame sa preto, že
vzhľadom aj na okolnosti, ktoré viedli k prijatiu tejto novely, by bolo vhodné prijať aj
opatrenia na zefektívnenie a urýchlenie postupov orgánov činných v trestnom konaní tak, aby
19
„trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní“,19 pri
rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb a nemusela byť
predlžovaná lehota väzby.
1.3.2. Zriadenie/nezriadenie detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce
Procesu zriaďovania detenčného ústavu, ktorý by mal zabezpečovať liečbu pacientov
so súdne nariadenou ochranou liečbou sa venovala aj Správa za rok 2008.20
Vláda SR ešte na svojom zasadnutí 9. júla 2008 uznesením č. 489 rozhodla o zriadení
detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce. V detenčnom ústave môžu byť –
podľa vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR – umiestnení pacienti celého spektra
psychiatrických diagnóz (F0 – F9) v prípade, že svojim správaním spĺňajú kritéria pre
umiestnenie. Najčastejšie ide o poruchy osobnosti, poruchy správania a adaptačné poruchy.
Kapacita navrhnutého detenčného pracoviska mala byť 36 izieb. Projektová
dokumentácia bola dopracovaná na základe podkladov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ
SR), Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a stanoviska hlavnej odborníčky MZ SR v
špecializačnom odbore psychiatria. Stavebné práce na vybudovanie detenčného ústavu sa
v tomto období odhadovali približne na 18 mesiacov. Prevádzka zariadenia mala byť zahájená
do 31. decembra 2009. Jeho zriadenie sa však opäť presunulo, tentoraz z dôvodu nedostatku
financií v dôsledku hospodárskej krízy.
Rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR č. 22/2009 zo dňa 2. novembra
2009 Ministerstvo financií SR uvoľnilo finančné prostriedky účelovo určené na zriadenie
detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a na splnenie úlohy uznesenia
vlády SR č. 489/2008 zriadiť a sprevádzkovať detenčný ústav pri Psychiatrickej nemocnici
Hronovce. Termín bol určený na 31. december 2010.
Pokiaľ sa v správe za rok 2008 konštatovalo, že „v súčasnosti sa v ústavných
zariadeniach poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť nachádza približne 30 – 40 pacientov,
ktorí sú adeptmi na umiestnenie v detenčnom ústave“,21 treba doplniť, že v roku 2009
nastúpilo do psychiatrických nemocníc po skončení výkonu trestu odňatia slobody na účely
výkonu súdom nariadeného psychiatrického liečenia ďalších 13 osôb.
Napriek objektívnej situácii (hospodárska kríza) Stredisko opätovne hodnotí celú
situáciu za neúnosnú a obáva sa, že nadobúda už chronický charakter.
19 Pozri § 1 zákona č. 301/2005 (Trestný poriadok). 20 Cit. dielo v odkaze č. 16, s. 17, 18. 21 Tamže, s. 18.
20
1.3.3. Obchodovanie s ľuďmi. Predĺženie doby udeľovaného tolerovaného pobytu obetiam obchodu s ľuďmi zo súčasných 40 na 90 dní
Slovenská republika je z medzinárodného hľadiska považovaná za zdrojovú a taktiež za
tranzitnú krajinu prevažne mladých ľudí, s ktorými sa obchoduje za účelom prostitúcie alebo inej
formy sexuálneho zneužívania. Podľa informácií poskytnutým Úradom boja proti organizovanej
kriminalite Prezídia Policajného zboru22 bolo v roku 2009 evidovaných 9 prípadov obchodovania
s ľuďmi, pričom boli objasnené 3 prípady, čo predstavuje objasnenosť 33,33 %. Obeťami týchto
trestných činov bolo 7 žien, pričom v jednom prípade mala obeť menej ako 18 rokov. Zo
šiestich páchateľov bola stíhaná jedna žena, pričom 4 zo všetkých páchateľov boli recidivisti.
Aj keď posledné 3 roky naznačujú klesajúcu tendenciu trestnej činnosti,23 môže ísť
skôr o dôsledok otvorenia hraníc a s ním súvisiace problémy pri odhaľovaní cezhraničnej
trestnej činnosti, než o faktické zlepšenie situácie. V roku 2009 nebol udelený žiaden
tolerovaný pobyt osobe, ktorá sa stala obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi.24
V roku 2009 bol vypracovaný a prijatý zákon č. 594/2009 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. S účinnosťou od 15. januára 2010
predlžuje obdobie udelenia tolerovaného pobytu cudzincovi – obeti trestného činu
obchodovania s ľuďmi na 90 dní (pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, t. j. do 15.
januára 2010, bolo možné takýmto osobám udeliť tolerovaný pobyt len na 40 dní).
Podľa dôvodovej správy je tento návrh v súlade s Národným programom boja proti
obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 – 2010, ktorý schválila vláda SR v apríli 2008, ako aj
s odporúčaním Výboru OSN pre drogy a kriminalitu (UN ODC), aby sa zrovnoprávnilo
postavenie cudzincov pri poskytovaní ochrany s postavením obetí obchodovania s ľuďmi –
občanov SR.
Dôležitú úlohu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi hrá prevencia
a informovanosť potenciálnych obetí. V roku 2009 prebehla rozsiahla informačná kampaň
upozorňujúca na bezplatnú Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (reklamné
bannery na www.azet.sk, plagáty formátu A4, mediálny spot odvysielaný na STV). Taktiež
Asociácia komunitných centier zrealizovala preventívne aktivity v rómskych osídleniach
formou školení, resp. seminárov (celkovo sa ich zúčastnilo 245 osôb).
V rámci programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi financovaného MV
SR prevádzkuje Medzinárodná organizácia pre migráciu od 1. júla 2008 Národnú linku pomoci
22 Odpoveď Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite evidovaná 25. februára 2010. 23 V roku 2006 bolo zaznamenaných 19 trestných činov obchodovania s ľuďmi, v roku 2007 to bolo 13 a v roku 2008 11 trestných činov. 24 Odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície z 3. marca 2010.
21
obetiam obchodovania s ľuďmi. Bezplatná linka 0800 800 818 je určená na poskytovanie
pomoci a informácií osobám, ktoré sa mohli dostať do rizikových situácií a na prevenciu vzniku
takýchto situácií. Linka zaznamenala v roku 2009 1073 hovorov, z ktorých 639 volaní bolo bez
odozvy na strane volajúceho. Z prijatých hovorov bolo v 234 prípadoch poskytnutá konzultácia,
vo zvyšných prípadoch išlo buď o omyl, alebo o zneužitie linky. Ako vyplýva zo zápisu
z rokovania Expertnej skupiny pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi z 18. decembra
2009: „ Čo je mimoriadny úspech, že prostredníctvom uvedenej linky bolo identifikovaných 5
obetí obchodovania s ľuďmi, čo je aj u medzinárodného hľadiska unikát“25.
1.3.4. Násilie páchané na ženách a deťoch, domáce násilie
Napriek nespornej snahe medzinárodných organizácií, štátnych orgánov aj mimovládneho
sektora je násilie páchané na ženách stále existujúcim, a vôbec nie zanedbateľným faktorom
v našej spoločnosti.
Aj keď v roku 2009 podľa štatistiky MV SR poklesol počet evidovaných prípadov
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona zo 497 z roku
2008 na 369 v roku 2009, ako aj trestného činu znásilnenia podľa § 199 TZ z 152 v roku 2008
na 136 v roku 200926, domnievame sa, že pri stále vysokej latentnosti tejto trestnej činnosti je
potrebné aj naďalej venovať problematike domáceho násilia a násilia páchaného na ženách
a deťoch sústredenú pozornosť.
Za pozitívny krok v boji proti domácemu násiliu možno považovať zákon č. 491/2008
Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. decembra 2008 novelizoval zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore. Táto novela oprávňuje príslušníka Policajného zboru (policajt) vykázať z bytu alebo
domu a zakázať vstup do bytu alebo domu a jeho bezprostredného okolia osobe, ktorá násilím
ohrozuje spolubývajúce osoby na dobu 48 hodín.
Uvedená novela zákona bola pre potreby polície podrobnejšie špecifikovaná interným
predpisom, a to Rozkazom prezidenta PZ č. 95/2008 z 12. decembra 2008, ktorý vychádzajúc
zo zákona presne stanovuje podmienky a postup, za ktorých môže policajt osobu násilníka
vykázať zo spoločného bytu.27
25 Zápis z rokovania Expertnej skupiny pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sa uskutočnilo dňa
18. decembra 2009. 26 Pri trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §§ 201 a 202 TZ sa počet v podstate nezmenil (387 v roku
2008 a 385 v roku 2009). 27 Nesvadba, A. – Duraj, M.: Právne aspekty vykázania z obydlia. In: Právo na ochranu osobnej slobody :
(Zborník z celoštátneho odborného seminára s medzinárodnou účasťou k príležitosti 60. výročia založenia Rady Európy. Bratislava : Akadémia Policajného zboru , 2010, s. 41–49.
22
Novela zákona o Policajnom zbore priniesla i zmeny týkajúce sa TZ a Občianskeho
súdneho poriadku (O. s. p.), a to predovšetkým skrátenia lehoty na rozhodnutie o návrhu na
predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. zo 7 dní na 48 hodín od doručenia
návrhu, ktorý má všetky potrebné náležitosti.
Podľa informácie Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru bolo
v roku 2009 na území Slovenskej republiky celkovo realizovaných 229 vykázaní z obydlia,
v rámci toho bolo podaných celkovo 44 návrhov na predbežné opatrenie súdom a súdy
z uvedeného počtu návrhov vydali celkovo 28 predbežných opatrení. Iba v jednom prípade bola
proti predbežnému opatreniu súdu podaná sťažnosť, ktorú však krajský súd zamietol.
Vzhľadom na to, že posúdenie závažnosti konania násilníka v konkrétnom prípade
domáceho násilia závisí od odbornej úrovne policajta vykonávajúceho vykázanie z obydlia,
kladie sa veľký dôraz na zvyšovanie odbornej úrovne policajtov vykonávajúcich tieto zákroky.
Pokiaľ ide o vzdelávanie policajtov v problematike identifikácie domáceho násilia pri
aplikácii oprávnenia policajta vykázať osobu násilníka zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona
č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, najvhodnejšou metódou pre identifikovanie
domáceho násilia je použitie tzv. metódy SARA, ktorú s veľmi pozitívnym výsledkom
používajú už štvrtý rok policajti v Českej republike, ako aj v ďalších štátoch. Uvedená metóda
je chránená autorskými právami, avšak občianskemu združeniu Pomoc ohrozeným deťom –
Centrum Nádej v Bratislave sa podarilo získať výhradnú licenciu na školenie policajtov
uvedenou metódou v Slovenskej republike. Pod odbornou garanciou špecialistov z
Policajného zboru SR a spoločne s jeho lektormi budú psychológovia z uvedeného občianskeho
združenia vykonávať školenia policajných pedagógov zo všetkých policajných škôl
v tematickom okruhu využitia metódy SARA pri identifikácii domáceho násilia.
S vyššie uvedenou problematikou súvisí aj plnenie úlohy vyplývajúcej z Národného
akčného plánu prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012, a to
vypracovanie monitorovacej správy o postupoch polície pri aplikácii oprávnenia vykázať
násilnú osobu zo spoločného obydlia v zmysle § 27a vyššie citovaného zákona. Na základe
monitorovacej správy bude expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného
na ženách a v rodinách pri Rade vlády pre prevenciu kriminality zvažovať legislatívny
návrh na zmenu dĺžky doby vykázania osoby násilníka zo spoločného obydlia, ktorá je
v súčasnej dobe v trvaní 48 hodín (na porovnanie: v Českej republike a v Rakúsku je doba
vykázania v trvaní 10 dní).28
28 Odpoveď Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru z 12. apríla 2010.
23
1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena
Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena
patrí k základným osobným právam. Ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej
a intímnej sféry každej osoby, ktorá zahŕňa ľudskú dôstojnosť, česť, dobré meno i osobné
údaje, zakotvuje na vnútroštátnej úrovni čl. 19 Ústavy SR.
V rámci európskeho právneho prostredia patrí právo na ochranu osobnosti k jednému
z najsilnejších. V súvislosti s týmto právom môže dochádzať, a v praxi aj reálne dochádza,
k stretu s ďalšími ľudskými právami a slobodami, a to predovšetkým s právom na informácie
a slobodou prejavu. Podľa Ústavného súdu SR sa všetky základné práva a slobody chránia len
v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva či slobody.
Neobjektívne, skresľujúce, stereotypné a zavádzajúce informácie v médiách sú
príkladom, keď dochádza pri „uplatňovaní slobody prejavu“ k porušovaniu práva na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.
Rada STV v roku 2009 evidovala dve sťažnosti súvisiace s oblasťou ľudských práv.
Diváčka poukázala na to, že vo vysielaní Slovenskej televízie absentujú kvalitné slovenské
programy určené pre deti a mládež. V druhom prípade sa jednalo o sťažnosť na jednostranné
spracovanie príspevku v rómskom magazíne. Sťažovateľka poukázala na nekorektnosť,
neetickosť a jednostrannosť pri spracovávaní príspevku tým, že jej nebolo umožnené vyjadriť
sa k problému zaradenia rómskej žiačky do špeciálnej triedy v škole, ktorú zastupuje.
Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dohliada na zabezpečenie všestrannosti
informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielania, ako aj na objektívnosť a nestrannosť
spravodajských programov, bolo v roku 2009 v súvislosti s publikovaním informácií v médiách,
doručených 18 sťažností na porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Z nich bolo 5
opodstatnených a Rada uložila vysielateľom sankciu vo forme pokuty, 1 sťažnosť bola
neopodstatnená a 12 konaní nebolo ešte ukončených.
V roku 2009 bolo Rade doručených 8 sťažností v súvislosti s reprodukciou
stereotypov a predsudkov o menšinách (národnostných, etnických, sexuálnych a iných) a
intolerancie k istým skupinám ľudí (osoby so zdravotným postihnutím, sociálne
znevýhodnení a pod.). Všetky sťažnosti vrátane sťažnosti Strediska z 30. júla 2009
namietajúcej diskriminačný tón časti relácie Teleráno, ktorá bola odvysielaná televíziou
Markíza dňa 29. júla 2009, Rada posúdila ako neopodstatnené. Stredisko napriek tomu
24
zastáva názor, že v predmetnom bloku relácie Teleráno došlo k paušálnemu zosmiešňovaniu
žien vodičiek motorových vozidiel, a tým k diskriminačnému konaniu.
Asociácia vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku (Asociácia) v roku 2009
neevidovala sťažnosti na neobjektívnosť informácií regionálnej a lokálnej tlače vo vzťahu k
menšinám v zmysle národnostnom alebo inom. Podľa skúseností Asociácie je komunikácia
uvedených tém v regionálnej a lokálnej tlači menej než v iných médiách poznačená
neznášanlivosťou, resp. stereotypmi a predsudkami. Asociácia nemá informácie o zhoršení
situácie ohľadom objektívnosti informovania o menšinách slovenskou regionálnou a lokálnou
tlačou. Nezaznamenali ani sťažnosti na regionálnu tlač v súvislosti s publikovaním informácií,
ktoré by boli v rozpore so základnými ľudskými právami.
Na Stredisko sa v roku 2009 obrátilo niekoľko sťažovateľov, ktorí poukázali na
porušovanie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu
mena zo strany niektorých pracovníkov médií. Išlo o viacnásobné sťažnosti na pracovné
metódy externej redaktorky TV Markíza. Občan poukázal na to, že redaktorka ho
s kameramanom nasnímala na ulici a tento záber vsunula do reportáže s negatívnym
obsahovým zameraním. Občan sa obrátil na Radu pre vysielanie a retransmisiu a zároveň
podal trestné oznámenie na polícii za poškodenie dobrého mena a úmyselnú diskreditáciu
jeho osoby. Ďalšia sťažovateľka poukázala na postup tej istej redaktorky TV Markíza, ktorá
v reportáži zameranej na diskreditáciu sťažovateľky, použila výpoveď svedka, ktorého
kameraman nasnímal bez hlavy, so zmodulovaným hlasom a bez uvedenia mena. Klientka sa
obrátila na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá za nedodržanie objektívnosti
spravodajstva v danej reportáži udelila TV Markíza sankciu.
Možno konštatovať, že na Slovensku reálne dochádza zo strany niektorých
pracovníkov médií k porušovaniu Etického kódexu novinárov a k porušovaniu práva na
ochranu osobnosti.
Médiá majú v spoločnosti výrazný mienkotvorný vplyv. Preto Stredisko považuje za
mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečilo zachovávanie rovnováhy medzi spomínanými
ústavnými právami, právom na informácie, slobodou prejavu a právom na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.
25
1.5. Právo na súkromie
Na medzinárodnej úrovni zakotvuje právo na súkromie článok 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach a článok 8 Európskeho Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor).
Ústava SR garantuje právo na súkromie (na rozdiel od medzinárodnej úpravy) vo
viacerých článkoch, keď hovorí o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1) alebo
o ochrane pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2).
Neoddeliteľnou súčasťou práva na súkromie je aj ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe (čl. 19 ods. 3), nedotknuteľnosť jej
obydlia (čl. 21 ods. 1 – 3) a ochrana osobných údajov a listové tajomstvo (čl. 22).
V súvislosti s namietaným porušením niektorého z uvedených článkov Ústavy SR
vydal Ústavný súd SR v roku 2009 celkovo 25 rozhodnutí, ale len v jednom prípade
rozhodol o porušení práva na súkromie. Prípad sa týkal odpočúvania a zaznamenávania
telefonických hovorov sudcu všeobecného súdu, ktoré sa uskutočnilo na základe viacerých
rozhodnutí krajského súdu v rokoch 1999 a 2000. V konkrétnom prípade sa o vzťahu
odpočúvania a práva na súkromie Ústavný súd SR vyslovil nasledovne: „Odpočúvanie a
zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky z podstaty veci možno považovať za zásah do
práva na súkromie fyzickej osoby. V súvislosti s rozvojom telekomunikačných technológií,
a najmä rozvojom mobilnej siete, treba považovať komunikáciu medzi rôznymi osobami
prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky za jeden z hlavných kanálov medziľudskej
výmeny informácií. Súčasťou práva na súkromie je nepochybne aj dôvernosť obsahu informácií
šírených takýmto spôsobom, a to nielen vo verbálnej forme, ale aj vo forme zasielaných
písomných či obrazových správ.“29 Uvedeným prípadom sa v roku 2009 zaoberali aj okresné
súdy v Bratislave a Senici, na ktoré sa sudca obrátil v súvislosti s únikom záznamov
z odpočúvania, keďže tieto záznamy sa objavili aj v médiách. Súdy priznali sudcovi
nemajetkovú ujmu spolu v hodnote vyše 280 tisíc eur (osem a pol milióna slovenských korún).
Rozhodnutia ešte nie sú právoplatné, MV SR sa v oboch prípadoch odvolalo.30
Porušenie práva na súkromie vo vzťahu k Slovenskej republike konštatoval aj
Európsky súd vo svojom rozhodnutí z 9. júna 2009 v prípade Kvasnica vs. SR.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že odpočúvaním jeho telefónu v roku 2000
bolo porušené jeho právo na súkromie garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru. O svojom
odpočúvaní sa dozvedel z anonymného listu, neskôr bol informovaný, že kópie prepisov 29 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 117/07-33. 30 Zdroj: http://www.sme.sk/c/5187901/vnutro-ma-platit-za-odposluchy.html. Cit. 4. apríla 2010.
26
z odpočúvania sa dostali do médií a dokonca boli voľné prístupné na internete. Právo na
rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je absolútne, v zmysle čl. 8 ods. 2
Európskeho dohovoru môže štát do tohto práva zasiahnuť v prípadoch, keď je to v súlade so
zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Vláda tu síce priznala
odpočúvanie, zároveň však tvrdila, že zásah do sťažovateľových práv bol zákonný
a ospravedlniteľný. Súd však pri rozhodovaní poukázal na viaceré nedostatky, ktoré neboli
v súlade s požiadavkou zákonnosti a nevyhnutnosti zásahu. Samotný sudca krajského súdu,
ktorý dal súhlas na odpočúvanie priznal, že žiadosti o odpočúvanie boli síce podávané
písomne, ale polícia ich spravidla odôvodňovala ústne a sudca z časových dôvodov obvykle
nemal čas preštudovať si celý spis a overiť dôvody uvádzané políciou. Sudcovia sa preto
museli spoliehať na informácie uvedené v žiadosti, čo predpokladalo určitý stupeň dôvery.
Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s prijatým rozhodnutím odpočúvať, aj keď podozrenie voči
sťažovateľovi mohlo byť následne rozptýlené. Toto údajne nebolo nijako neobvyklé a stávalo
sa to v cca 10 – 20 % prípadov.
Na základe uvedeného prišiel Európsky súd k záveru, že proces rozhodovania a dozoru
v súvislosti s vykonaným odpočúvaním nebol v súlade s požiadavkou zákona a zásah do
sťažovateľovho práva na súkromie nespĺňal požiadavku „nevyhnutnosti v demokratickej
spoločnosti“. Sťažovateľ nepožadoval žiadne finančné odškodnenie, za dostatočnú satisfakciu
považuje samotné rozhodnutie Európskeho súdu.
1.5.1. Ochrana osobných údajov
Ochrana osobných údajov je na národnej úrovni zverená do pôsobnosti nezávislého
orgánu, ktorým je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR (úrad) sa prípady porušovania zákona
o ochrane osobných údajov šetria v rámci inšpekčnej činnosti úradu. V roku 2009 úrad
zaevidoval 108 takýchto oznámení od fyzických osôb a 36 podaní od iných subjektov, teda
celkovo bolo prijatých 144 oznámení. Najčastejšie išlo o neoprávnené nakladanie s osobnými
údajmi zo strany (bližšie neurčených) prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Úrad uvádza,
že 47 podaní bolo vyhodnotených ako neopodstatnených. Úrad v roku 2009 uložil 19 pokút
v úhrnnej výške 27 446,19 Eur. Úrad vydal 161 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov
a nápravu v súlade s § 46 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, čo je nárast
27
oproti predchádzajúcemu roku o vyše 120 %.31 Úrad v roku 2009 inicioval aj jedno
oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.
Úrad v roku 2009 poskytol 674 vysvetlení, pričom najčastejšie riešené otázky sa týkali
súhlasu dotknutých osôb, zodpovedných osôb, monitorovania priestorov kamerovým
systémom, povinností prevádzkovateľov, bezpečnosti spracúvania osobných údajov a rodného
čísla. Úrad riešil aj otázky spojené s ochranou osobných údajov, ktoré presahujú národné
hranice v spolupráci s partnerskými organizáciami členských štátov EÚ a Rady Európy.
1.6. Právo na vlastníctvo
Právo vlastniť majetok sa na vnútroštátnej úrovni priznáva podľa článku 20 ods. 1
Ústavy SR každému. Vlastníctvom sa pritom rozumie oprávnenie vlastníka predmet
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
V európskom kontexte ochrany ľudských práv je ekvivalentom práva na vlastníctvo
právo na pokojné užívanie majetku, ktoré je podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznané každej fyzickej alebo
právnickej osobe, pričom nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu
a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, samotné vlastníctvo je za
určitých okolností obmedziteľné, či dokonca zrušiteľné. Vlastnícke právo teda nie je
absolútnym právom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je však
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu.
V súvislosti s obmedzovaním vlastníckeho práva, resp. v súvislosti s vyvlastňovaním,
či núteným obmedzením vlastníckeho práva rezonovala výraznejšie vo verejnosti v roku 2009
téma aplikácie opatrení na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
V roku 2009 nedošlo v súvislosti s výstavbou diaľnic a ciest pre motorové vozidlá
k legislatívnym zmenám.
1.6.1. Vyvlastňovanie, rešpektovanie práva na vlastníctvo pri výstavbe diaľnic
Výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je témou, ktorú pozitívne prijíma väčšina
verejnosti. Výstavba diaľnic je jednoznačne verejným záujmom. Nové cesty prinesú našej
31 Odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky z 1. marca 2010.
28
spoločnosti ekonomické výhody, pričinia sa o regionálny rozvoj a pod. Na dosiahnutie tohto
cieľa ale cesta musí viesť cez pozemky, ktorých vlastníkom vo väčšine prípadov štát nie je. Ak
však existuje verejný záujem, vlastnícke právo možno v nevyhnutnej miere, na základe zákona
a za primeranú náhradu obmedziť (nútené obmedzenie), či dokonca zrušiť (vyvlastnenie).
Kým v rokoch 2007 – 2008 sa vytváralo optimálne legislatívne zázemie na urýchlenú
výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, rok 2009 už priniesol prvé výsledky v podobe
prvých kilometrov nových ciest a stavebného ruchu v lokalitách plánovaných nových
dopravných tepien.
Proces prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá začal výrazne
akcelerovať v roku 2007. Vtedajšou legislatívou upravené vyvlastňovacie konanie bolo v praxi
veľmi zdĺhavé, a tak boli na návrh Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky (MDPT SR) prijaté viaceré opatrenia,32 ktoré mali pomôcť urýchliť dostavbu
základnej siete diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v termíne do roku 2010.
V roku 2008 bolo prostredníctvom zákona č. 86/2008 Z. z.,33 zákona č. 219/2008 Z. z.34
a hlavne prostredníctvom kľúčového zákona č. 540/2008 Z. z.35 prijatých niekoľko ďalších
urýchľovacích opatrení na úrovni legislatívnych zmien.36
Zmeny a doplnenia zákona č. 669/2007 Z. z.37 prijaté počas roku 2008 smerovali
nielen k zásadnému rozšíreniu zoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú jednorazové
32 Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie
prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 275/2007 Z. z.); prijatie zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov; nelegislatívne opatrenie - rozhodnutie MDPT SR realizovať výstavbu diaľnic cez tzv. PPP projekty (verejno-súkromné partnerstvá).
33 Zákon č. 86/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
34 Zákon č. 219/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.
35 Zákon č. 540/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36 Ďalšie legislatívne zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
37 Riešenie akcelerácie výstavby diaľnic, ktoré zákon č. 669/2007 Z. z. ponúka, považujú niektorí právni experti za kontroverzné, pretože pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia už nebude povinnosťou stavebníka preukázať, že je vlastníkom pozemku (resp. že má k pozemku iné právo, ktoré ho na stavbu na ňom oprávňuje). Podľa § 2 ods. 1 písm. a) postačí, ak preukáže, že „urobil úkon na získanie“ takéhoto práva.
29
mimoriadne opatrenia (z 538 na 12), ale aj k zavedeniu mechanizmov, ktoré zvýhodňujú
dohodu o výkupe pozemku alebo stavby oproti vyvlastneniu.
Samotný zákon č. 669/2007 Z. z. vyvolal v radoch opozičných i koaličných poslancov
a poslankýň vlnu kritiky a ich nesúhlas viedol 10. januára 2008 k podaniu návrhu na začatie
konania o súlade právneho predpisu na Ústavný súd SR.39 Navrhovatelia v návrhu na začatie
konania o súlade napadnutých ustanovení s označenými článkami ústavy a dodatkového
protokolu Ústavnému súdu SR požadovali, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení
až do rozhodnutia vo veci samej.
Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 11. novembra 2009 predbežne
prerokoval návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodol o jeho
prijatí na ďalšie konanie bez pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení. K uzneseniu
pripojili spoločné odlišné stanovisko sudkyňa Ľudmila Gajdošíková a sudcovia Juraj Horváth,
Ján Luby a Lajos Mészáros.40 V ňom odôvodňujú svoj nesúhlas s rozhodnutím pléna
Ústavného súdu SR o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti.
Na tlačovej konferencii Ústavného súdu SR v Košiciach 24. februára 2010 sa
predsedníčka Ústavného súdu SR vyjadrila, že plénum Ústavného súdu SR bude rozhodovať
o súlade niektorých ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych
opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (o tzv.
vyvlastňovacom zákone) „koncom jari alebo začiatkom leta“. Podľa slov predsedníčky
Ústavného súdu SR: „Rozhodnutie bezprostredne pred voľbami by sa mohlo stať nástrojom
politického boja ako koalície, tak aj opozície. Ústavný súd Slovenskej republiky nechce a
nebude spolutvorcom predvolebnej kampane ktorejkoľvek strany politického spektra.“41
O vyjadrenie k problematike vyvlastnenia v Slovenskej republike v roku 2009 sme
požiadali MDPT SR, Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. (NDS) a krajské stavebné úrady (KSÚ).
K zaslaným otázkam sa z 8 KSÚ nevyjadril KSÚ v Bratislave a KSÚ v Trnave. Nasledujúce
informácie prinášame z odpovedí jednotlivých subjektov.
K súčasnej praxi vyvlastňovania pozemkov z titulu výstavby diaľnic a ciest pre
motorové vozidlá nám MDPT SR42 spolu s NDS43 zhodne zaslalo nasledujúce vyjadrenie:
„Ak vlastník nehnuteľnosti, určenej právoplatným územným rozhodnutím na zastavanie 38 Stav k 1. aprílu 2008. 39 Pozri: http://www.concourt.sk/podanie.do?id_spisu=109435. Cit. 12. apríla 2010. 40 PL. ÚS 19/09-53 - Odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej, sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho
a Lajosa Mészárosa vo veci sp. zn. PL. ÚS 19/09, http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_ spisu=325090. Cit. 12. apríla 2010.
41 Tamže. 42 Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 4. marca 2010. 43 Odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti z 2. marca 2010.
30
líniovou stavbou vo verejnom záujme, nesúhlasí s dobrovoľným prevodom vlastníctva, resp.
nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti ako predávajúcim a
stavebníkom ako kupujúcim,44 nastupuje možnosť použitia inštitútu vyvlastnenia ako krajného
prostriedku zásahu štátu získať vlastnícke právo k veci proti vôli jej vlastníka, a to na základe
zákona, vo verejnom záujme, za primeranú náhradu a iba v nevyhnutnej miere. Nakoľko
vyvlastnenie predstavuje problematický a časovo náročný proces, stavebník diaľnic a
rýchlostných ciest – líniových stavieb dáva pri majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníckych
vzťahov prednosť konsenzu a tento inštitút využíva naozaj len v krajnom prípade.“
KSÚ v Banskej Bystrici dodáva, že v prípadoch, kde sa nedohodnú vlastníci pozemkov
s investorom stavby v ponukovom konaní, t. j. v konaní o dobrovoľnom odpredaji pozemkov,
resp. o dočasnom obmedzení práv, postupuje navrhovateľ tak, že predkladá návrh na
vyvlastnenie pozemkov potrebných pre riešenú stavbu cesty príslušnému stavebnému úradu,
ktorým je podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. miestne príslušný krajský stavebný úrad. Vo
vyvlastňovacom konaní, ktoré zvyčajne uskutočňuje stavebný úrad v mieste stavby s najväčším
počtom účastníkov (vlastníkov pozemkov) na príslušnom obecnom úrade (zasadačka, resp.
kultúrny dom), sa ešte dá pristúpiť po objasnení problému k zmluvným vzťahom. Z konania
sa vypracováva zápisnica, do ktorej sa zapracovávajú vznesené námietky účastníkov konania,
o ktorých sa môže ešte stále rozhodnúť v prospech účastníkov, znamená to teda, že sa môže
pristúpiť aj k zmene výšky náhrady, zámene pozemkov a pod., okrem zmeny trasy, ktorá je
určená už vo vopred vydanom a právoplatnom územnom rozhodnutí, ktoré platí dva roky.
Tento postup riešia príslušné ustanovenia stavebného zákona a teda po ich preštudovaní si
každý vie urobiť obraz o celom konaní.45 KSÚ v Trenčíne spresnil, že zároveň vo funkcii
druhostupňového orgánu preskúmava a podľa potreby napráva aj postup stavebných úradov
pri vyvlastňovaní v ich vecnej príslušnosti. Informoval nás taktiež o príprave nového
právneho predpisu – zákona o vyvlastnení pozemkov a stavieb,46 ktorého cieľom je zakotviť
právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Samotné prerokovanie
pripravovaného nového stavebného zákona bude podľa zaslanej informácie uskutočnené až v
novom volebnom období.47
44 Alebo k uzatvoreniu dohody o zriadení vecného bremena a pod. (poznámka). 45 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici z 1. marca 2010. 46 Uznesením vlády SR č.196/2009 bol Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov 11. marca 2009 schválený, s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády. Vláda SR poverila svojho predsedu predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady SR na ďalšie ústavné prerokovanie a ministra výstavby a regionálneho rozvoja uviesť tento návrh v Národnej rade SR. (http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/753015E1596A2BF3C12575700037A876?OpenDocument. Cit. 12. apríla 2010).
47 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Trenčíne z 1. marca 2010.
31
Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorá zabezpečuje výstavbu diaľnic a
rýchlostných ciest, v roku 2009 zaevidovali 176 podaní návrhov na vyvlastnenie, 135
vyvlastňovacích konaní, 111 vydaných rozhodnutí a 9 odvolaní. Všetky uvedené vyvlastňovacie
konania vykonával príslušný krajský stavebný úrad. Ako spresnilo MDPT SR, obmedzenie
vlastníckeho práva je možné v zmysle platného stavebného zákona uskutočňovať iba v
nevyhnutnej miere (trvalý záber – teleso cesty, dočasný záber pozemkov – prekládky
inžinierskych sietí), vždy vo verejnom záujme, v súlade so zákonom. Náhrada sa poskytuje podľa
znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom pre oblasť stavebníctva.
Na úrovni jednotlivých KSÚ boli zaznamenané nasledovné informácie:
KSÚ v Prešove v roku 2009 evidoval 143 návrhov na vyvlastnenie, vykonal 224 konaní
o vyvlastnení a vydal 224 rozhodnutí o vyvlastnení. Proti 5 rozhodnutiam o vyvlastnení bolo
podané odvolanie.48
KSÚ v Banskej Bystrici v roku 2009 obdržal 120 návrhov na vykonanie
vyvlastňovacích konaní a teda aj na vydanie vyvlastňovacích rozhodnutí. V priebehu
vyvlastňovacích konaní došlo k dohode v 19 prípadoch, t. j. navrhovateľ a investor zobral
návrh na vyvlastnenie späť a stavebný úrad v dôsledku toho vyvlastňovacie konania zastavil.
Zo 101 vyvlastňovacích návrhov bolo teda vydaných 95 vyvlastňovacích rozhodnutí a v 5
prípadoch boli tieto konania prerušené z dôvodu, že účastníci predložili svoje protiposudky
o oceňovaní nehnuteľností, ktoré boli predložené na posúdenie Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline. V jednom prípade bolo proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu prvého stupňa podané
odvolanie na odvolací orgán, ktorým je v danom prípade ústredný orgán štátnej správy, t. j.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVaRR SR) v Bratislave, ktoré
prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie.
KSÚ v Trenčíne za rok 2009 evidoval jeden návrh na vyvlastnenie pozemkov z titulu
výstavby diaľnic. Konanie nie je ukončené právoplatným rozhodnutím.
KSÚ v Žiline v roku 2009 uskutočnil konanie a vydal 112 vyvlastňovacích rozhodnutí
pre účely výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. V tomto počte sú započítané aj
rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva pre účely výstavby diaľnic a ciest pre
motorové vozidlá, ktoré platí len počas výstavby a za náhradu (tzv. dočasné a ročné zábery
nevyhnutné na prekládku sieti, stavebné dvory a pod.). Odvolanie proti vyvlastneniu ani
dočasnému obmedzeniu vlastníckeho práva nebolo podané.49
48 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Prešove zo 4. marca 2010. 49 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Žiline z 25. februára 2010.
32
V priebehu roku 2009 bolo na KSÚ v Nitre evidovaných: 42 návrhov na vyvlastnenie
a obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám pre rýchlostnú cestu „R1 Trnava –
Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok“, stavby
„R1 Nitra, západ – Selenec“, „R1 Selenec – Beladice“, „R1 Beladice – Tekovské Nemce“.
Uskutočnilo sa 42 konaní, bolo vydaných 84 rozhodnutí o vyvlastnení a 96 rozhodnutí o
obmedzení vlastníckeho práva. V zákonnej lehote účastníci konania podali 9 odvolaní. 1
odvolanie bolo podané po zákonnej lehote t. j. bolo oneskorené. 7 rozhodnutí o vyvlastnení,
resp. obmedzení vlastníckeho práva MVaRR SR ako odvolací orgán potvrdilo. 2 rozhodnutia
boli zrušené a vrátené KSÚ v Nitre na nové konanie (2010). 131 rozhodnutí nadobudlo
právoplatnosť, v ostatných prípadoch účastníci konania po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení
dobrovoľne uzatvorili kúpne zmluvy, resp. zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. V týchto
prípadoch bolo konanie zastavené zápisom v spise.50
KSÚ v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, v roku 2009
evidoval 1 návrh na vyvlastnenie podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Bolo
vedené 1 vyvlastňovacie konanie, na základe ktorého bolo vydané 1 vyvlastňovacie
rozhodnutie, podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu bolo
podané odvolanie. V odvolacom konaní odvolací orgán (MVaRR SR), napadnuté
rozhodnutie tunajšieho úradu potvrdil.51
V súvislosti s možnosťou právneho zakotvenia práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať
priamo s investorom o podmienkach prevodu vlastníctva MDPT SR uviedlo, že platná právna
úprava pamätá aj na právo vlastníka nehnuteľnosti dotknutej investičnou činnosťou vo
verejnom záujme rokovať priamo s investorom podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona.
Vlastník je priamo oslovovaný investorom stavby s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy,
pričom výzva musí obsahovať náležitosti podľa príslušných ustanovení stavebného zákona.
Zaslaním tejto výzvy (doručuje sa doporučene do vlastných rúk v obálke s doručenkou) sa
začína písomné rokovanie s vlastníkom o návrhu kúpnej zmluvy, pričom ak je to potrebné a
ak to vlastník žiada, investor s ním rokuje aj osobne. KSÚ v Košiciach dodáva, že podľa §
110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Ustanovenie § 112 ods. 3 stavebného zákona
upravuje obsah návrhu na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je aj dôkaz o tom, že pokus o
získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný.
50 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Nitre z 23. februára 2010. 51 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Košiciach z 22. februára 2010.
33
Názor na požiadavku viacerých občianskych iniciatív na prechod vyvlastňovacieho
konania do kompetencie súdov nie je v prípade oslovených subjektov jednotný. MDPT SR a
NDS uviedli, že občianskymi iniciatívami požadovaný prechod kompetencií pre konanie o
vyvlastnení zo stavebného úradu ako orgánu štátnej správy na súdy, pri ich súčasnom
zaťažení, nie je optimálnym riešením. Za súčasnej organizácie súdnictva, počtu prípadov na
súdoch a na čas ich rozhodovania nie je ministerstvo naklonené tomu, aby vyvlastňovacie
konania prešli na súdy. Majetková príprava stavieb vo verejnom záujme, akými diaľnice a
rýchlostné cesty podľa § 108 ods. 2 písm. f) sú, by sa neúnosne predĺžila. Za tejto situácie
podľa MDPT SR postačuje, že mimoriadnym opravným prostriedkom rozhodnutí správnych
orgánov o vyvlastnení je možnosť ich preskúmania súdom. Je to významný inštitút, ktorým sa
napĺňa právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Tento názor zdieľa aj KSÚ
v Prešove a KSÚ v Žiline. Podporujúce stanovisko k možnosti prechodu vyvlastňovacieho
konania do kompetencie súdov naopak vyjadrili KSÚ v Banskej Bystrici a KSÚ v Nitre.
Neurčito sa k iniciatíve vyjadril KSÚ v Košiciach a KSÚ v Trenčíne, pričom práve v Trenčíne
predpokladajú za reálny prechod druhostupňového konania (t. j. konania o odvolaní), a to
podľa už pripravenej novej právnej úpravy.
MDPT SR a NDS uviedli, že počas roku 2009 bola v troch prípadoch vyvlastnenia
vlastníkom zaberanej pozemkovej nehnuteľnosti vznesená požiadavka poskytnúť náhradu vo
vecnom plnení. Nakoľko Národná diaľničná spoločnosť, a. s. voľnými pozemkami nedisponuje,
môže dotknutému vlastníkovi poskytnúť len náhradu v peniazoch, podľa trhovej ceny určenej
znaleckým posudkom. KSÚ v Prešove a KSÚ v Trenčíne uviedli, že náhradná nehnuteľnosť
(vecná náhrada) za vyvlastňované pozemky v roku 2009 nebola poskytnutá, vlastníci tieto
nežiadali. Náhradná nehnuteľnosť za vyvlastnený pozemok bola na úrovni KSÚ v Banskej
Bystrici žiadaná zo strany vlastníkov od investora v 2 prípadoch, keď ale vlastníkom nebolo zo
strany investora vyhovené. KSÚ v Nitre a KSÚ v Košiciach nás informovali, že za vyvlastnenie
a obmedzenie vlastníckeho práva bola v roku 2009 poskytnutá len peňažná náhrada.
MDPT SR, NDS ani KSÚ za rok 2009 neevidovali sťažnosť ku konaniu o vyvlastnení z
titulu verejného záujmu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
34
2. OBČIANSKE, POLITICKÉ PRÁVA A PRÁVA CUDZINCOV
Ochrane občianskych a politických práv sa venuje významná pozornosť tak na
medzinárodnej, ako aj na národnej úrovni. Na medzinárodnej úrovni obsahuje základnú úpravu
občianskych a politických práv väčšina medzinárodných dokumentov, upravujúca základné
ľudské práva a slobody (napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd či Charta základných práv a slobôd).
Na vnútroštátnej úrovni sú zakotvené v treťom oddiele druhej hlavy Ústavy SR.
Konkrétnu úpravu a garancie ich výkonu a ochrany obsahujú osobitné zákony. Článok 31
Ústavy SR obsahuje ojedinelý ústavný princíp, podľa ktorého zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Podľa Ústavného súdu SR tento
princíp nemá povahu práva zaručeného jednotlivcovi, „jeho obsahom je záväzok Národnej
rady Slovenskej republiky pri prijímaní zákonov upravujúcich politické práva a slobody
schváliť iba také zákony, ktorými sa umožní a ochráni slobodná súťaž politických síl v
demokratickej spoločnosti“.52
2.1. Volebné právo
Jedným zo základných predpokladov slobody a demokracie v spoločnosti je aj
uplatňovanie (zavedenie) všeobecného a rovného volebného práva.
„Volebné právo zahŕňa najmä právo voliť a byť volený, ďalej právo účasti na
navrhovaní kandidátov prostredníctvom politických strán a hnutí, alebo pri navrhovaní
nezávislých kandidátov prostredníctvom skupín občanov. S tým súvisí aj právo účasti na
predvolebnom boji a právo na informácie o politických programoch predstavovaných
jednotlivými kandidátmi. Volebné právo napokon zahrnuje právo domáhať sa preskúmania
zákonnosti priebehu volieb.“ 53
Aktívne volebné právo (právo voliť) predstavuje jednu z foriem účasti obyvateľstva na
správe vecí verejných, pasívne volebné právo (právo byť volený) je súčasťou práva na prístup
k verejným funkciám.
52 PL. ÚS 19/1998 53 Nesvadba, A. – Zachová, A.: Teória štátu a práva. 2. doplnené vyd. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave,
2008, s. 49.
35
Na medzinárodnej úrovni upravuje tieto práva napr. článok 25 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, článok 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj články 39 a 40 Charty základných
práv Európskej únie.
Na vnútroštátnej úrovni zaručuje tieto práva článok 30 Ústavy SR. Ústava SR v článku
30 ods. 1 zaručuje obmedzené volebné právo aj cudzincom s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do
orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Právo zúčastňovať sa na správe vecí
verejných slobodnou voľbou v súčasnosti upravuje v Slovenskej republike 5 samostatných
zákonov,54 ktoré upravujú niektoré podmienky výkonu a prekážky vo výkone volebného
práva odlišne.
Vzhľadom na mimoriadny význam volebného práva pre existenciu a fungovanie
demokratickej spoločnosti Stredisko opätovne (tak ako v správe za rok 2008) odporúča
zjednotiť „volebnú“ legislatívu.
2.1.1. Voľby v roku 2009 a rozhodovanie Ústavného súdu SR vo veciach týkajúcich sa volieb
V roku 2009 sa na Slovensku konalo viacero volieb, a to prezidentské voľby, voľby do
Európskeho parlamentu, voľby do VÚC a v niektorých obciach aj doplňujúce komunálne
voľby. Voľby sa konali na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním. Ani v roku 2009 sa nevyhli podozreniam z manipulácie ich priebehu a výsledkov,
ani podaniam, ktoré z týchto dôvodov adresovali niektorí občania Ústavnému súdu SR.
Na Ústavný súd SR bolo v roku 2009 doručených 11 podaní týkajúcich sa volieb. 7
podnetov sa týkalo komunálnych volieb, z toho 4 podnety sa týkali volieb do VÚC, 3 podnety
prezidentských volieb a 1 podnet volieb do Európskeho parlamentu. V súvislosti s týmito
podnetmi Ústavný súd SR ešte nerozhodol a nevyslovil porušenie ústavnosti alebo zákonnosti.
Ústavný súd SR v rámci podaní týkajúcich sa volieb v roku 2009 zaevidoval 4
námietky v súvislosti s podozrením z kupovania hlasov voličov.55 Podnety v súvislosti
54 Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho
odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho
poriadku. Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu. 55 Odpoveď Ústavného súdu SR z 3. marca 2010.
36
s volebnými sťažnosťami riešil Ústavný súd SR v rámci konania podľa čl. 129 Ústavy SR,
alebo iným spôsobom.
V obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves sa v roku 2009 konali voľby až štyrikrát.
Okrem prezidentských volieb, volieb do Európskeho parlamentu a volieb do VÚC, tu boli aj
doplňujúce voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, pretože Ústavný súd SR v
septembri v roku 2008 zrušil platnosť volieb do samosprávnych orgánov obce. Doplňujúce
komunálne voľby tu vyústili do hromadnej bitky, pri ktorej musela zasahovať polícia.
V súvislosti s doplňujúcimi komunálnymi voľbami v Žehre zaevidoval Ústavný súd SR opäť
dve sťažnosti. Jednu volebnú sťažnosť podala skupina väčšia ako desať percent z
oprávneného počtu voličov a ďalšiu sťažnosť napádajúcu výsledky volieb podal kandidát na
starostu, ktorý skončil v poradí ako druhý. Obaja navrhovatelia v sťažnostiach tvrdili, že
počas volieb bola porušená tajnosť hlasovania, lebo sto až dvesto voličov pri úprave
volebných lístkov sprevádzala ďalšia osoba, pričom medzi sprevádzajúcimi boli aj kandidáti
na poslanca. Tvrdili tiež, že sa udiali aj ďalšie skutočnosti naznačujúce, že voľby boli
zmanipulované. Ani v tomto prípade Ústavný súd SR ešte nerozhodol.
2.2. Účasť žien na správe vecí verejných
Ďalším nevyhnutným predpokladom fungovania demokratickej spoločnosti je
primerané zastúpenie jednotlivých skupín obyvateľov vo volených orgánoch verejnej moci.
Napriek faktu, že ženy predstavujú v našej spoločnosti štatisticky väčšinu,56 ich skutočné
zastúpenie v rozhodovacích a riadiacich pozíciách je dlhodobo nedostatočné a v mnohých
prípadoch skôr symbolické.
V roku 2009 sa uskutočnili viaceré voľby, ktoré mohli zlepšiť zastúpenie žien vo
volených orgánoch. Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, tak zo všetkých 184
kandidátov a kandidátok predstavovali ženy 28,2 %, napokon sa do Európskeho parlamentu
dostalo 5 žien, čo znamená výsledné 38 % zastúpenie Sloveniek v Európskom parlamente.
Slovensko tak o 3 % prevyšuje európsky priemer, keďže celkovo ženy tvoria v Európskom
parlamente 35 %. Oveľa horšie však vyznievajú ukazovatele zastúpenia žien v politike na
národnej úrovni. V súčasnej dobe je zo 150 poslancov v parlamente len 27 žien, čo predstavuje
18 %, zo 16 členov vlády sú len dve pozície zverené ženám, ministerka spravodlivosti je
zároveň aj podpredsedníčkou vlády. Percentuálne zastúpenie žien vo vláde je 12,5 %.
56 Podľa dostupných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili ženy k 31. decembru 2009 51,39 %
všetkých obyvateľov. Informácie o počte obyvateľov sú dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do? docid=4471. Cit. 11. apríla 2010.
37
V roku 2009 sa uskutočnili aj voľby do vyšších územných celkov. Na post predsedov
a predsedníčok kandidovalo z 57 kandidátov len 5 žien (necelých 9 %), pričom až v 4 z 8 krajov
nekandidovala ani jedna žena. Kandidátky na miesta poslankýň tvorili celkovo 20,4 %, najviac
žien pritom kandidovalo v Bratislavskom kraji (takmer 24 %), najmenej ich kandidovalo
v Žilinskom kraji (len 5,4 %).57 Celkové zastúpenie žien v regionálnych zastupiteľstvách je
v súčasnosti na úrovni 15 % (61 žien poslankýň v porovnaní s 355 mužmi poslancami), najvyššie
zastúpenie žien majú Bratislavský a Trenčiansky kraj (24 %), najmenej žien nájdeme v Prešove
(len 6 %).58
Dňa 8. apríla 2009 bola uznesením vlády SR č. 272/2009 schválená Národná stratégia
rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, pričom medzi prioritné oblasti, ktoré si v aktuálnych
podmienkach Slovenskej republiky vyžadujú strategickú a komplexnú podporu a zvýšenú
podporu zo strany rozhodujúcich subjektov patrí aj oblasť verejného a politického života,
participácie a reprezentácie. Dosiahnuť vyvážené postavenie a zastúpenie žien a mužov
v rozhodovacích a mocenských pozíciách je prvým z operačných cieľov stratégie. Ako ďalšie
problémy v oblasti verejného a politického života stratégia označuje o. i. nevyvážené
zastúpenie žien a mužov vo verejnom a politickom živote, rodovú stereotypizáciu, nízku
podporu rozšírenia dostupných služieb súvisiacich s oblasťou verejného a politického života,
reprezentáciou a participáciou či nedostatočné uplatňovanie rodových hľadísk pri tvorbe
verejných politík a verejných rozpočtov.
2.3. Účasť zástupcov menšín na správe vecí verejných
Účasť na správe vecí verejných je jedným zo základných práv národnostných menšín.
Na medzinárodnej úrovni zakotvujú účasť menšín na správe vecí verejných medzinárodné
dokumenty OSN, napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj
dokumenty Rady Európy, napr. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Na
vnútroštátnej úrovni upravujú práva národnostných menšín články 33 a 34 Ústavy SR, pričom
právo príslušníkov národnostných menšín zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa
národnostných menšín a etnických skupín je výslovne garantované v článku 34 ods. 2 písm.
c) Ústavy SR.
Poradným a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť národnostnej
politiky a pre oblasť implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov
57 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/vuc2009/. 58 Zdroj: Databáza Európskej komisie. Dostupné na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=774&langId
=en&intPageId=657.
38
v zmysle jej článku 7 ods. 4 je Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a
etnické skupiny (Rada).
Rada koordinuje úlohy, ktoré vyplývajú pre vládu SR vo vzťahu k príslušníkom
národnostných menšín a etnických skupín z Ústavy SR, z medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná, a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a
spolupracuje pri ich realizácii najmä s ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej
správy, orgánmi územnej samosprávy, mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti
ľudských práv, vedeckými pracoviskami a akademickými inštitúciami. V roku 2009 zasadala
Rada celkovo štyrikrát.
Hoci sa voľby do samosprávnych krajov VÚC v roku 2009 niesli v duchu nízkej
volebnej účasti, pozoruhodná bola pomerne vysoká volebná účasť Rómov, ktorí tak mohli
ovplyvniť dianie v regionálnych parlamentoch. Na základe výsledkov volieb však treba
konštatovať, že zatiaľ čo maďarská menšina sa dokázala presadiť a podieľať sa tak na
verejných rozhodnutiach, rómska menšina úspešná nebola.
Do regionálnych parlamentov sa dostali celkovo len dvaja príslušníci rómskej
menšiny. Jeden poslanec do regionálneho prešovského samosprávneho kraja a druhý do
košického samosprávneho kraja. Celkovo na post župana samosprávneho kraja kandidovali
štyria rómski kandidáti. Ani jeden z nich neuspel.59
Podľa informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky sa údaje tykajúce sa
etnického a národnostného zloženia poslancov, ako aj županov či starostov a primátorov
štatisticky nesledujú, pretože údaje o etnickom a národnostnom pôvode nie sú uvádzané na
žiadnej kandidátnej listine pri žiadnom type volieb. Ani jeden volebný zákon takúto
povinnosť kandidátom neukladá.
2.4. Občianska participácia – vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných
Občianska participácia je v súčasnosti frekventovaným pojmom v slovníku mnohých
komunálnych politikov, ale aj rôznych občianskych aktivistov. Mnohí obyvatelia sa však
mylne domnievajú, že ich možnosť participovať na rozhodovacích procesoch je obmedzená
len na obdobie volieb alebo referenda. Občianska participácia je široký pojem, ktorý ľuďom
umožňuje zúčastňovať sa rozhodovacích procesov, kontrolovať tieto procesy, vyjadrovať svoj
názor, zoskupovať sa s inými obyvateľmi a presadzovať svoje iniciatívy.
59 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na: http://rnl.sk/modules.php?name=News&file
=article&sid=16987.
39
Jedným zo spôsobov ako môžu občania poukázať na existujúci problém, vyjadriť svoj
názor k zámerom obce či navrhnúť konkrétne aktivity je aj možnosť vystúpiť s príspevkom na
obecnom či mestskom zastupiteľstve. S otázkou, nakoľko občania využívajú túto možnosť
participovať a príp. ovplyvňovať činnosť obecného zastupiteľstva, sme sa obrátili na vybrané
mestá. Zasadnutia obecného zastupiteľstva sú zo zákona zásadne verejné, ak na rokovaní požiada
o slovo poslanec NR SR, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Podľa zákona
sa slovo môže udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.60
Z listu primátora Bratislavy vyplýva, že na zasadnutiach Mestského zastupiteľstva
(MZ) hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy občania často využívajú možnosť
vystúpiť na týchto zasadnutiach. V prípade, že požiadajú o vystúpenie, je im to v plnej miere
umožnené. Občania najčastejšie vystupujú a vyjadrujú sa k otázkam územného plánu mesta,
k majetku mesta, životnému prostrediu, k doprave v meste, ako aj k mestskej hromadnej
doprave, k problémom súvisiacich s cintorínmi, najmä k poplatkom za hrobové miesta a
k otázkam kultúrneho rozvoja mesta.
Z vyjadrenia mesta Banská Bystrica vyplýva, že občania sú na jednotlivé zasadnutia MZ
pozývaní formou zverejnenej pozvánky na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica, ako aj na
internetovej stránke mesta. Pre občanov sú zverejnené všetky predkladané materiály na
internete, a tak isto priamo v rokovacej miestnosti majú občania k dispozícii aj písomný
materiál. Majú vyhradené miesta na sedenie priamo v rokovacej miestnosti a aj na balkóne.
Občania sa zúčastňujú na jednotlivých rokovaniach MZ v menšom počte, no v prípade
prerokovania závažných problémov sa zúčastňujú vo väčších počtoch, ako napr. pri problémoch
s MHD, prijímaní VZN, zrušení školy, riešení problematiky zhoršeného životného prostredia.
Na zasadnutiach mestského zastupiteľstva pritom vystupujú občania k jednotlivým bodom na
základe Rokovacieho poriadku, kde je uvedené, že o udelení slova záujemcovi z radov
verejnosti rozhodujú poslanci hlasovaním. Poslanci svojim hlasovaním umožnili občanom
vystúpiť k riešenej problematike. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 24. júna 2008
poslanci prijali uznesenia č. 236/2008-MZ, ktorým sa zaručilo to, že v rámci programu MZ je
zaraďovaný bod „Slovo pre verejnosť“ v trvaní 30 minút, kde môžu občania vystúpiť so svojimi
problémami, námetmi a pod., bez potreby odhlasovať ich vystúpenie poslancami MZ. Túto
možnosť využilo v období od 24. júna 2008 do 26. januára 2010 23 občanov a občianskych
združení mesta.
60 § 12 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
40
Inú skúsenosť ohľadne záujmu obyvateľov o túto formu participácie majú Košice –
Staré mesto. Zasadnutia MZ sú verejné a sú prístupné každému občanovi, ktorý má záujem sa
ich zúčastniť, napriek tomu je podľa vyjadrenia mesta účasť občanov na zasadnutiach MZ
sporadická a nízka. V priebehu zasadnutia MZ, v súlade so schváleným rokovacím
poriadkom, majú občania možnosť vystúpiť a predniesť svoje návrhy, resp. požiadavky
súvisiace s program, túto možnosť občania nevyužívajú. Občania môžu svoje námety,
pripomienky a žiadosti vzniesť aj pri osobnom stretnutí so starostom mestskej časti a
v priestoroch úradu je zriadená schránka na prijímanie písomných podnetov od občanov.
Okrem toho môžu občania v priebehu poslaneckých dní vznášať svoje návrhy a
požiadavky priamo príslušným poslancom, ktorí boli zvolení za daný obvod, v ktorom občan
býva. Táto forma komunikácie je najrozšírenejšia a využilo ju ročne približne 110 občanov.
Najčastejšie sa požiadavky občanov pritom dotýkajú samosprávnych funkcií mestskej časti a
mesta a sú zamerané na riešenie dopravy a dopravnej infraštruktúry, mestského mobiliára,
verejného poriadku a údržby verejnej zelene, udržiavania čistoty verejných priestranstiev či
zariadení pre šport a rekreáciu.
Možnosť zúčastňovať sa zasadnutí MZ využívajú aj obyvatelia Trenčína. V roku 2009
požiadali o možnosť vystúpiť na zasadnutí MZ v troch prípadoch, pričom podľa Rokovacieho
poriadku MZ v Trenčíne je umožnené občanovi vystúpiť na zasadnutí MZ po odsúhlasení
jeho vystúpenia poslancami. Vystúpenia sa týkali petície „Za zachovanie súčasného stavu a
rozlohy lesoparku Brezina a plôch verejnej zelene mesta Trenčín“ (1 občan) a občianskej
petície proti budovania AUPARKU v meste Trenčín, kde vystúpili dvaja občania.
V Trnave boli v priebehu roka 2009 vznesené dve požiadavky na vystúpenie, v oboch
prípadoch to bolo občanom umožnené. Prejednávanou problematikou bolo poskytnutie
príspevku mesta na činnosť subjektu a výška dotácie; v oboch prípadoch išlo o riaditeľov
súkromných materských škôl.
Význam zapojenia sa občanov do rozhodovacích procesov je aj témou Európskeho
týždňa miestnej demokracie, ktorý od roku 2007 organizuje Rada Európy. Cieľom tejto aktivity
je zvyšovanie povedomia o miestnej demokracii a presadzovanie myšlienky demokratickej
účasti občanov na miestnom živote. V roku 2009 sa Európsky týždeň miestnej demokracie
organizoval vo všetkých členských krajinách Rady Európy od 12. do 18. októbra 2009. Jeho
účelom bolo zvýšiť povedomie európskych občanov o práci miestnej samosprávy a informovať
ich o možnostiach účasti na rozhodovacom procese na miestnej úrovni.
41
Na Slovensku sa do akcie zapojili viaceré kraje, zoznam uskutočnených aktivít možno
nájsť na internetovej stránke Ministerstva vnútra, v sekcii Verejná správa.61 Do akcie sa
zapojili aj viaceré školy, napr. v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa ich zapojilo až 27.
Viaceré z nich pripravili deň otvorených dverí, návštevu rôznych zariadení, ktoré spravuje
samospráva, rozhlasové relácie i informačné panely. Počas celého týždňa sa v školách v
jednotlivých okresoch kraja uskutočnili besedy s volenými predstaviteľmi – poslancami,
primátormi alebo starostami.62
2.5. Sloboda prejavu a právo na informácie
Sloboda prejavu je jedným z hlavných pilierov demokratickej spoločnosti a jednou zo
základných podmienok jej rozvoja a rozvoja každého človeka.63
Na medzinárodnej úrovni je garantovaná vo väčšine medzinárodných dokumentov
upravujúcich základné ľudské práva a slobody (napr. článok 19 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach, článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd či článok 11 Charty základných práv Európskej únie).
Na vnútroštátnej úrovni je sloboda prejavu a právo na informácie upravené
predovšetkým v článku 26 Ústavy SR. Sloboda prejavu a právo na informácie zahŕňa aj právo
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
V súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu je potrebné pripomenúť, že aj v roku
2009 dochádzalo k individuálnym prípadom zneužívania slobody prejavu, ktorým sa venujú
iné časti tejto Správy (pozri časť 1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a ochranu mena, s. 23, ako aj časť 6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho
a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu, s. 118).
Pozornosť verejnosti v roku 2009, nielen vo vzťahu k slobode prejavu, upútalo
zverejnenie prehlásenia „Päť viet“, pod ktoré sa podpísalo 105 sudcov a sudkýň, s pripojením
výzvy, ktorou sa obrátili na prezidenta, premiéra a poslancov. Týmto prehlásením podpísaní
sudcovia a sudkyne vyjadrili svoje vnútorné presvedčenie, že „pracujú v priestore, kde sa
popierajú ich práva na slobodu prejavu a slobodu názoru“. 64 Okrem charakterizovania
problémov a príčin, ktoré, podľa ich názoru umožnili v súdnom systéme vznik nepriaznivého
61 Podrobnejšie informácie o vykonaných aktivitách sú na http://www.minv.sk/?europsky-tyzden-miestnej-
demokracie. 62 Zdroj: http://www.bbsk.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/DE5DEFC1F9ABC22FC12574DE003664D6. 63 Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Handyside vs. Spojené kráľovstvo zo 7. decembra 1976. 64 Stovka sudcov: Pracujeme v strachu a neslobode. Správa agentúry ČTK, zo dňa 2. 10. 2009. Zdroj:
http://hnonline.sk/slovensko/c1-38496560-stovka-sudcov-pracujeme-v-strachu-a-neslobode.
42
stavu, predložili Ústavnoprávnemu výboru NR SR aj návrhy riešení (napr. návrh
legislatívnych zmien v statusových zákonoch sudcov). O svojej iniciatíve informovali aj
kompetentné orgány Európskej únie, Rady Európy a stavovskú organizáciu sudcov International
Association of Judges (IAJ-UIM). Na základe tejto iniciatívy vyslovilo Ministerstvo
zahraničných vecí USA vo svojej Správe o dodržiavaní ľudských práv za rok 200965 určité
obavy týkajúce sa integrity súdnictva v SR. V októbri 2009 bola zriadená aj webová stránka pre
sudcov a širokú verejnosť (www.sudcovia.sk), na ktorej možno verejne diskutovať o stave
súdnictva a možnostiach jeho zmeny.66
V súvislosti s podmienkami uplatňovania práva na informácie došlo v roku 2009 na
medzinárodnej úrovni k významnej udalosti. 17. júna 2009 bol v Rade Európy predložený na
podpis nový medzinárodný dohovor – Dohovor Rady Európy o prístupe k verejným
informáciám. Ide o prvý medzinárodný dohovor, ktorý sa špeciálne týka práva na informácie,
a preto Stredisko odporúča, aby Slovenská republika zvážila urýchlenie prístupového procesu
k tomuto dohovoru.
Pokiaľ ide o uplatňovanie práva na informácie v roku 2009 v SR dochádzalo, tak ako
v predchádzajúcom roku, k individuálnym porušeniam. Kritike verejnosti sa nevyhli niektoré
medializované prípady, napr. zmluva o predaji emisných kreditov AAU medzi Ministerstvom
životného prostredia a americkou firmou Interblue Group, keď pôvodne neboli zverejnené
niektoré informácie s odôvodnením, že sú predmetom obchodného tajomstva. Kompletné
znenie zmluvy o predaji kvót emisií CO2 zverejnilo MŽP SR v júni 2009.67
Verejný ochranca práv za uplynulý rok činnosti preukázal porušenie práva na
informácie, zaručené článkom 26 ods. 1 Ústavy SR v 9 prípadoch.
2.5.1. Tlačový zákon v praxi
Tlač a sloboda tlače má v demokratickej spoločnosti výnimočné postavenie. Sloboda
tlače patrí k základným politickým slobodám, bez ktorých je fungovanie demokracie
nemysliteľné. 1. mája 2008 začal na Slovensku platiť nový tlačový zákon (zákon č. 167/2008
Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve).
Popri práve na opravu, ktoré v inej podobe platilo aj podľa predchádzajúceho
tlačového zákona, zaviedol nový zákon aj právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie
65 2009 Human Rights Report: Slovakia. Dostupné na: http://www.state.gov/g/drl/rls/hrrpt/2009/eur/136057.htm 66 Prečo vzniklo Päť viet a Výzva, zo dňa 16. 9. 2009. Dostupné na: http://www.sudcovia.sk/index.php?option=
com_content&view=article&id=70:preco-vniklo-pat-viet&catid=35:dokumenty&Itemid=27. 67 Znenie zmluvy dostupné na: http://www.cas.sk/clanok/120766/emisie-sme-predali-za-5-05-eura-ukazala-
zverejnena-zmluva.html. Cit. 11. apríla 2010.
43
a spresnil práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní týchto práv, práva a povinnosti
vydavateľov periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, vzťahy
medzi verejnosťou (fyzickými a právnickými osobami) a vydavateľmi periodickej tlače a
tlačovými agentúrami. Právo na odpoveď nie je v Európe novým inštitútom, využíva sa v
zákonodarstve najmenej dvanástich krajín, ktoré sú členmi Európske únie (v niektorých je
dokonca upravené v ústave), ako aj v ďalších iných európskych krajinách.
Hoci zákon počas jeho schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, politickej opozície
a niektorých medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače, tieto obavy sa
v praxi nepotvrdili.
Napriek tomu je podľa vyjadrenia Slovenského syndikátu novinárov nedostatkom
tlačového zákona nevyváženosť práv a povinností, chýbajúca definícia cenzúry, komplikovaná
úprava práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Ani podľa vyjadrenia Asociácie
vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku (AVRT) tlačový zákon nezabezpečuje vyváženú
ochranu, pretože poskytuje neprimerane veľké možnosti verejnej správe, prípadne aj
podnikateľskému sektoru.
Podľa AVRT prevažná časť žiadostí o opravy a odpovede bola v roku 2009 zo strany
politikov. Hlavnú príčinu, prečo občania v porovnaní s politikmi a firmami využívajú právo
na odpoveď minimálne, vidí AVRT v tom, že obsah médií sa neporovnateľne viac priamo
dotýka politikov a firiem a ich záujmov než ostatných občanov.
Výskum na tému ako sa využíva v slovenských denníkoch právo na opravu a právo na
odpoveď od prijatia tlačového zákona68 zisťoval, ako sa inštitút práva na odpoveď a inštitút
práva na opravu využíva v troch mienkotvorných slovenských denníkoch: SME, Pravda a
Hospodárske noviny. Z výskumu vyplýva okrem iného to, že obavy, podľa ktorých mali byť
novinové strany zaplavené publikovanými opravami a odpoveďami sa nenaplnili.
Tlačový zákon priniesol v roku 2009 aj prvé rozsudky. Väčšinu žiadostí o odpoveď,
ktoré noviny dostali, odmietli uverejniť, pretože nespĺňali potrebné náležitosti. Súdy priniesli
precedensy, ktoré hovoria, či vydavatelia postupovali správne. Častým dôvodom, prečo médiá
odmietajú uverejniť odpoveď je, že dotknutá osoba sa nebráni proti skutkovým tvrdeniam, ale
hodnotiacim úsudkom, čo však zákon nepovoľuje.
Po roku a pol účinnosti možno konštatovať, že tlačový zákon na jednej strane
rešpektuje medzinárodnoprávnu úpravu ochrany slobody prejavu (tak v rámci univerzálneho
68 Realizovaný Mgr. Branislavom Ondrášikom, MA, PhD. z Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy
práva v Bratislave pod názvom: „The Slovak Press Law: History and Its Impact on Free Media (Slovenský tlačový zákon: Jeho história a dopad na slobodu médií“).
44
systému ochrany ľudských práv, ako aj v rámci systému ochrany ľudských práv
reprezentovaného Radou Európy) a je v súlade s ochranou slobody prejavu (slobody tlače)
zakotvenou v článku 26 Ústavy SR, no na strane druhej poskytuje vyváženú ochranu
základných osobnostných práv – osobitne práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena, v zmysle medzinárodných dokumentov, článku 19
Ústavy SR a odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.
2.6. Petičné právo
Petičné právo je garantované v článku 27 Ústavy SR a bližšie podmienky jeho
uplatňovania upravuje zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, pričom oprávnenou osobou
je každý, kto dovŕšil 18 rokov. Podpisy však môže zhromažďovať už aj osoba, ktorá
dovŕšila 16 rokov.
Petícia je písomná žiadosť, ktorú podávajú občania Slovenskej republiky na príslušný
orgán, t. j. orgány verejnej správy v prípadoch vecí verejných alebo v prípade spoločenského
záujmu. Každú petíciu je potrebné adresovať vždy kompetentnej inštitúcii, ktorá sa ňou môže
ďalej zaoberať. Petíciou možno žiadať, až na niektoré výnimky, všetko to, čo podávajúci
považuje za opodstatnené. Podávanie petície nie je časovo obmedzené, pričom v niektorých
prípadoch môžu viesť k vyhláseniu referenda k danej otázke, situácii či stavu, napr. návrh
zmeny cestovného poriadku autobusovej linky. Petíciou však nemožno vyzývať na
porušovanie základných práv a slobôd ani zasahovať do nezávislosti súdu (ods. 2 a 3 článku
27 Ústavy SR). Petícia nesmie ani vyzývať k porušovaniu Ústavy a právnych predpisov SR,
popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich
národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a
sociálne postavenie, alebo k roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo
k násiliu alebo hrubej neslušnosti (§ 1 ods. 3 zákona o petičnom práve).
Petičné právo občanov ukladá orgánu verejnej správy povinnosť prijať petíciu, ak
spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o petičnom práve, prešetriť ju a v zákonnej
lehote podať stanovisko.
Petície 2009
V súvislosti s výkonom petičného práva v roku 2009 zaznamenali orgány verejnej
správy početné aktivity.
45
V Nitre riešili v roku 2009 najviac petícií za posledné štyri roky. Magistrát mesta Nitra
vyhodnotil 22 petícií ako opodstatnených a 11 ako neopodstatnených. Petície sa týkali
napríklad zrušenia kafilérie, zrušenia prevádzky pohostinstva, či vybudovania parkovísk.
Všeobecne, v minulom roku klesol aj počet sťažností zo strany občanov mesta Nitra. (17.
marca 2009, SITA).
Petícia za vysielanie rádia Patria mala na začiatku apríla už 15 000 podpisov a ich
počet neustále stúpal. Petícia bola iniciovaná na základe myšlienky rovnocenného postavenia
maďarčiny so slovenčinou v oblastiach obývaných občanmi maďarskej národnosti
a myšlienky za obnovu pôvodného rozsahu vysielania Rádia Patria pre národnostné menšiny.
(11. apríla 2009, ČTK).
Poslanci mesta Brezno pod tlakom verejnosti, podporeného petíciou, zmenili svoje
rozhodnutie, ktoré sa týkalo pôvodného rozhodnutia z februára 2008 ohľadne osady Hlavina.
Išlo o výstavbu bytov a následného zvýšenia štandardu pre rómske rodiny. Primátor prejavil
snahu pomôcť týmto rodinám, ale poslanci podľahli tlaku protestujúcich občanov a zrušil
pôvodné rozhodnutie týkajúce sa rozširovania osady. Občania (ktorí podali petíciu) sa
sťažovali najmä na zhoršenie bývania, zníženie hodnoty ich nehnuteľností, či zníženie
bezpečnosti a ohrozenie ich majetku. Po zrušení tohto plánu sa nastolila otázka vytypovať inú
lokalitu pre toto rozšírenie. (15. apríla 2009, TASR).
Petícia so snahou o vyvolanie referenda proti predaju Bardejovských lesov bola
iniciovaná občianskou iniciatívou, ktorá sa snažila zabrániť predaju 1 300 hektárov lesa
súkromnej spoločnosti z obavy o jeho zdevastovanie. (16. apríla 2009, SITA).
Petícia s názvom „Stop uránu“ bola iniciovaná slovenským Greenpeace a na
Slovensku bola propagovaná kampaňou s názvom Ekologická stopa. Proti ťažbe uránu sa
vyzbieralo už 100 tisíc podpisov a touto témou by sa mala zaoberať aj NR SR. (17. apríla 2009,
Mikuláš Jesenský).
Petícia s názvom Červená pre Štefana Harabina bola iniciovaná zo strany občianskych
aktivistov aliancie Fair-play v spojení s inými občianskymi združeniami, ktorí protestovali proti
zvoleniu Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. (10. apríla 2009, SITA).
MV SR evidovalo za rok 2009 osem petícií, pričom nikto nenamietal na MV SR
porušenie petičného práva.
46
2.7. Právo pokojne sa zhromažďovať a právo slobodne sa združovať
Právo pokojne sa zhromažďovať a právo na združovanie občanov sú právami, ktoré
zaraďujeme do tzv. práv prvej generácie. Ide o politické práva, ktoré veľmi úzko súvisia so
slobodou prejavu.
Slobodu zhromažďovania a združovania v medzinárodnoprávnej úprave garantuje čl.
21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 11 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 12 Charty základných ľudských práv
Európskej únie.
Na vnútroštátnej úrovni je toto právo zaručené článkom 28 a 29 Ústavy SR.
Právo na zhromažďovanie nie je absolútnym právom a za určitých, v zákone presne
vymedzených podmienok, môže byť obmedzené. Zo samotného obsahového vyjadrenia tohto
práva v medzinárodnej i vo vnútroštátnej úprave vyplýva, že sa zaručuje právo pokojne sa
zhromažďovať. Požiadavka „pokojne“ je jednak základnou ústavnou podmienkou výkonu
tohto práva, ale na druhej strane zakladá pozitívny záväzok štátu zabezpečiť pokojný priebeh
každého zhromaždenia.
Výkon zhromažďovacieho práva má slúžiť občanom na využívanie slobody prejavu a
ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení
verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
Podrobnú úpravu zhromažďovacieho práva obsahuje zákon č. 84/1990 Zb.
o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
Neoddeliteľnou súčasťou zhromažďovacieho práva je aj zákaz podmieňovať
zhromaždenia akýmkoľvek predchádzajúcim povolením orgánu verejnej správy.
2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť
Najvyšší súd SR zrušil dňa 1. júla 2009 rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o rozpustení
extrémistického občianskeho združenia Slovenská pospolitosť (SP) a vrátil ho Ministerstvu
vnútra SR na opätovné konanie. Predmetné konanie na NS SR iniciovalo občianske združenie
SP – podaním opravného prostriedku v súlade s § 12 zákona o združovaní občanov proti
rozhodnutiu ministerstva o jeho zrušení, a to z nasledovných dôvodov:
Pred samotným rozpustením občianskeho združenia SP ministerstvo zaslalo
združeniu „upozornenie“ zo 7. novembra 2008, v ktorom konštatovalo, že SP vyvíja
činnosť, ktorej cieľom je roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z národnostných,
rasových, náboženských a politických dôvodov, pričom SP mala sledovať dosahovanie
47
svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Ministerstvo preto SP
upozornilo a vyzvalo, aby od takejto činnosti upustila. Ministerstvo v predmetnom liste
zároveň upozornilo, že „v prípade, že občianske združenie bude v uvedenej činnosti naďalej
pokračovať, Ministerstvo vnútra ho rozpustí“. 69 Predmetné upozornenie bolo ministerstvom
odoslané 11. novembra 2008. Dátumom doručenia upozornenia občianskemu združeniu SP
bol 18. november 2008, čo bol posledný deň zákonnej lehoty na prevzatie upozornenia
ministerstva združením.
Medzitým však už ministerstvo svojim rozhodnutím z 13. novembra 2008 občianske
združenie SP rozpustilo. V odôvodení predmetného rozhodnutia ministerstvo odcitovalo zo
stanov občianskeho združenia schválených v roku 2003 jeho hlavný cieľ, ktorým malo byť
„podporovať fyzický a duševný rast každého člena združenia, prehlbovať vedomosti o histórii
zvykoch a poslaní Slováka a Slovanov, propagovať všeslovanskú vzájomnosť, slovanskú
kultúru a tradície, spolupracovať s Maticou slovenskou, Štúrovou spoločnosťou a ďalšími
spoločenskými organizáciami, ako aj so slovenskými krajanskými spolkami a organizáciami
v zahraničí, pričiniť sa za ochranu morálky a napomáhať k zamedzeniu šírenia drog, alkoholu,
pornografie, prostitúcie a úžery, chrániť a zveľaďovať slovenskú prírodu, pomáhať pri
ochrane pamiatok a archeologického výskumu, organizovať a zastrešovať kultúrne
a športové podujatia, vydávať časopisy, knihy a rôzne iné publikácie, tiež audiovizuálne
nosiče najmä s tematikou slovanstva. Ministerstvo ďalej len všeobecne uviedlo, že pod
uvedenými cieľmi vyvíjaním činnosti prostredníctvom pochodov a šírením informácií cez
internetové stránky roznecuje nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových
náboženských a politických cieľov, čím sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré
sú v rozpore s Ústavou SR a zákonmi v rámci ktorých propaguje protižidovské
a protiľudské konanie Dr. Jozefa Tisa, znevažuje postavenie osôb iných rás a národnostných
menšín a tým šíri neznášanlivosť a nenávisť v občianskej spoločnosti. V závere
odôvodnenia svojho rozhodnutia ministerstvo zhodnotilo, že občianske združenie SP bolo
na uvedené konanie upozornené písomne listom zo 7. novembra 2008 a vyzvané, aby od
uvedených činností upustilo (vyvíjanie uvedených činností pritom ministerstvo ako správny
orgán malo za jednoznačne preukázané), avšak občianske združenie SP aj po upozornení
pokračovalo v tejto činnosti, preto bolo potrebné ho rozpustiť.
69 Dostupné na: http://pospolitost.wordpress.com/2008/11/20/vyzva-na-rozpustenie-slovenskej-pospolitosti-je-
v-rozpore-s-pravom-i-logikou/. Cit. 1. apríla 2010.
48
Dôvodom rozpustenia SP tak podľa ministerstva bolo porušovanie ustanovení § 4
písm. a) a b) zákona č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, podľa
ktorých „Nie sú dovolené združenia:
a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov
pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské
vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov,
podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony,
b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.“
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie ministerstva,
uviedol,70 že rozhodnutie o rozpustení občianskeho združenia je vážnym opatrením, ktoré
môže byť prijaté len na základe zákona. Senát ďalej skonštatoval, že ministerstvo vo výzve
adresovanej SP nepomenovalo činnosti, od ktorých má upustiť, iba odcitovalo príslušný
paragraf zákona. Na tieto skutočnosti poukazovali ešte pred vydaním rozhodnutia NS SR,
okrem predstaviteľov SP, aj zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií pôsobiacich
v oblasti ľudských práv, podľa názoru ktorých pri rozpustení každého občianskeho združenia
je MV SR povinné v rozhodnutí opísať konkrétne skutky a aktivity združenia, ktoré sú podľa
ministerstva v rozpore so zákonom a na základe ktorých bolo združenie rozpustené.
Výzva bola navyše doručená až po zrušení občianskeho združenia SP, to znamená že
SP nedostala ani možnosť odstrániť resp. napraviť skutočnosti v nej vytýkané. Pritom podľa §
12 ods. 3 písm. c) zákona o združovaní občanov, ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja
činnosť, ktorá je v rozpore s § 4 tohto zákona, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho,
aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho
rozpustí. Tieto zákonné podmienky však v prípade rozpustenia občianskeho združenia SP
(vzhľadom na okolnosti súvisiace s doručovaním) fakticky splnené neboli.
2.7.2. Incident počas zhromaždenia v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta
Počas návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa na Slovensku došlo dňa 18. júna 2009
na zhromaždení pred prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave
k medializovanému incidentu. Ten spočíval v konfliktoch a fyzických potýčkach medzi
skupinkou osôb patriacich k slovenským aktivistom (upozorňujúcich na nedodržiavanie ľudských
práv v Číne) a osôb čínskej národnosti (vítajúcich prezidenta ČĽR), zúčastnených na
zhromaždení pred prezidentským palácom ako aj v následnom zásahu polície, v rámci ktorého
70 Zdroj: Denník Pravda zo dňa 12. augusta 2009.
49
bolo zadržaných 9 osôb (3 Číňania a 6 Slováci), medzi nimi aj občiansky aktivista a predseda
Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál.
Incident počas zhromaždenia a následný zásah polície vyvolal viaceré otázky, pričom
sa najviac pertraktovalo „nepovolené“ zhromaždenie, nekonanie či konanie slovenskej polície
pri napádaní slovenských občanov neznámymi mužmi čínskej národnosti a samotný zásah
polície smerujúci proti slovenským aktivistom a ich následné zadržanie.
Samotné zadržanie Ondreja Dostála a ďalších aktivistov zdôvodnila polícia
neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa. Ondrej Dostál svoje zadržanie hodnotil ako
„drsné“. Podľa jeho vyjadrenia sa však následne k nemu polícia správala slušne a telefonicky
sa s ním skontaktoval aj minister vnútra. Prepustený bol cca po 5 hodinách ako poškodený.
Podľa bratislavského krajského policajného riaditeľa71 pri incidente si pán Dostál chránil
majetok, keďže skupinke aktivistov, s ktorými bol na námestí, chcel prívrženec opačného
tábora zobrať transparent. Dostál však podľa riaditeľa neposlúchol policajta, preto ho z
námestia odviedli, a až potom sa vysvetlilo, ako k incidentu došlo.
V súvislosti s organizovaním zhromaždenia slovenských aktivistov je potrebné
upozorniť na možné pochybenie Krajského súdu v Bratislave. Usporiadanie zhromaždenia,
ktoré oznámil organizátor Ondrej Dostál mestskej časti Bratislava – Staré Mesto bolo
starostom zakázané. Proti zákazu zhromaždenia preto organizátor podal na Krajský súd v
Bratislave opravný prostriedok dňa 15. júna 2009, hneď nasledujúci pracovný deň po tom, čo
mu bolo rozhodnutie o zákaze zhromaždenia doručené. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.
o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov mal súd o zákaze zhromaždenia
rozhodnúť do troch dní od podania opravného prostriedku. Lehota na rozhodnutie súdu teda
končila dňa 18. júna 2009. Súd však o opravnom prostriedku podanom Dostálom nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote troch dní, ale až 14. júla 2009, t. j. po 29 dňoch. Súd napadnuté
rozhodnutie o zákaze zhromaždenie rozsudkom zo dňa 14. júla 2009 zrušil ako nezákonné, čím
potvrdil, že rozhodnutie starostu mestskej časti o zákaze zhromaždenia bolo v rozpore so
zákonom. Predmetné rozhodnutie súdu však bolo doručené až po termíne zhromaždenia.
Z uvedených dôvodov podal Ondrej Dostál sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej
namietal, že nedodržaním zákonom stanovenej trojdňovej lehoty pre rozhodnutie o opravnom
prostriedku proti zákazu zhromaždenia krajský súd porušil jeho právo na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
71 Zdroj: Spravodajstvo SITA 18. júna 2009.
50
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo pokojne sa zhromažďovať podľa článku 28 Ústavy
SR. V predmetnej veci ešte Ústavný súd SR nerozhodol.
2.8. Právo na azyl
V zmysle článku 53 Ústavy SR poskytuje Slovenská republika azyl cudzincom
prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ide o jediné právo, ktoré
garantuje Ústava SR len cudzincom. Uvedené právo nie je absolútne. Podľa Ústavy SR azyl
možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.
Právo na azyl znamená pre cudzinca „právo domáhať sa jeho poskytnutia spôsobom, v konaní
a na orgánoch upravených zákonom, existenciu ktorého predpokladá aj článok 53 Ústavy“.72
Týmto zákonom je zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (zákon o azyle).
Na úrovni Európskej únie garantuje právo na azyl článok 18 Charty základných práv
Európskej únie, podľa ktorého sa právo na azyl zaručuje dodržiavaním pravidiel Ženevského
dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 týkajúcich sa postavenia utečencov a
v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Rok 2009 potvrdil klesajúcu tendenciu v počte osôb žiadajúcich o azyl.73 O azyl
požiadalo 822 osôb, azyl bol udelený 14 osobám (1,7 %), 98 osobám bola poskytnutá tzv.
doplnková ochrana (11,92 %). Najviac žiadateľov pochádzalo z Pakistanu (168 osôb),
nasledovali žiadatelia z Gruzínska (98 osôb), Moldavska (73 osôb), Ruskej federácie (72 osôb),
Indie a Vietnamu (57 a 56 osôb).
2.8.1. Zákon o azyle, možnosť požiadať o bezplatnú právnu pomoc, utečenci v Humennom
Podrobnú úpravu azylového konania, podmienky udelenia azylu, formy poskytovanej
medzinárodnej ochrany a iné práva a povinnosti účastníkov azylového konania upravuje
zákon o azyle. Od svojho prijatia bol zákon viackrát novelizovaný, ostatná novela vykonaná
zákonom č. 451/2008 Z. z. nadobudla účinnosť 1. decembra 2008. Hlavným cieľom uvedenej
novely bolo zabezpečenie transpozície čl. 15 smernice Rady 2005/85/ES (Právo na právnu
pomoc a zastúpenie), ktorý ukladá členským štátom Európskej únie zabezpečiť poskytnutie
právnej pomoci pri odvolaní voči zamietavému rozhodnutiu v azylovom konaní.
72 Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 7/02-25 z 27. marca 2002. 73 Rok 2005 – 3549 žiadateľov, rok 2006 – 2849 žiadateľov, rok 2007 – 2542 žiadateľov, rok 2008 – 909
žiadateľov. Zdroj: Migračný úrad SR.
51
Túto službu zabezpečuje Centrum právnej pomoci (CPP). Poskytovaniu právnej
pomoci v azylových veciach sa venujú 5 zamestnanci centra v kanceláriách Bratislava,
Košice a Humenné. V priebehu roka 2009 CPP dostalo celkovo 47 žiadostí, právna pomoc
bola poskytnutá 45 žiadateľom. Výsledkom poskytovanej právnej pomoci je jeden udelený
azyl, v iných prípadoch sa dvakrát nekonalo zastupovanie z dôvodu neposkytnutia súčinnosti
a úteku žiadateľa hneď po podaní žiadosti, štyrikrát prevzal právne zastupovanie advokát alebo
mimovládna organizácia. Vo viacerých prípadoch bolo konanie vrátené späť na nové konanie
na prvostupňový súd, príp. Migračnému úradu SR. Žiadatelia sa obracajú na CPP formou
písomnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.74 CPP pri vybavovaní azylovej agendy
spolupracuje s Ligou za ľudské práva, s ÚPSVaR v Trenčíne, s IOM a UNHCR.
V roku 2009 sa Slovenská republika pozitívne postavila k žiadosti Vysokého komisára
OSN pre utečencov Antónia Guterresa o spoluprácu pri presídlení palestínskych utečencov,
uviaznutých v utečeneckom tábore Al Waleed v Iraku na hraniciach so Sýrskou arabskou
republikou. Podstatou tohto presídlenia bola preprava palestínskych utečencov a osôb pod
ochranou UNHCR z Iraku, ich dočasné umiestnenie na území Slovenskej republiky a
následné presídlenie do tretej krajiny. Na základe uvedeného boli uskutočnené viaceré
rokovania medzi zástupcami Úradu UNHCR, IOM a MV SR, ktorých výsledkom bola dohoda
stanovujúca podmienky tohto humanitárneho transferu. V predmetnom období sme sa obrátili
na Migračný úrad MV SR so žiadosťou o poskytnutie podrobnejších informácií k celému
transferu. Podľa získaných informácií tvorilo 98-člennú skupinu Palestíncov 37 detí, 34
mužov a 27 žien,75 pričom najstarší člen mal 77 rokov a najmladšie dieťa 4 mesiace.
Samotný príchod sa uskutočnil v stredu 26. augusta 2009 krátko pred šiestou hodinou
ráno, kedy pristálo na košickom letisku lietadlo s palestínskymi utečencami. Utečenci boli
pôvodne umiestnení v utečeneckom tábore Al Waleed v Iraku na hraniciach so Sýrskou
arabskou republikou, kde však žili v zlých podmienkach. Ich pobyt na území Slovenska bol
len dočasný, stanovený dohodou na obdobie 6 mesiacov. Podľa získaných informácií
obdobnú pomoc palestínskym utečencom poskytlo okrem Slovenska napr. Rumunsko.
2.8.2. Novela zákona o pobyte cudzincov
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o pobyte cudzincov) bol od svojho prijatia novelizovaný niekoľkokrát. Zatiaľ
posledná zmena bola vykonaná zákonom č. 594/2009 Z. z., prijatým 1. decembra 2009 74 Odpoveď Centra právnej pomoci z 3. marca 2010. 75 Odpoveď Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z 20. augusta 2009.
52
a účinným od 15. januára 2010. Podľa dôvodovej správy cieľom novely je transpozícia
nových právnych predpisov Európskej únie a taktiež riešenie niektorých problémov, ktoré sa
vyskytli v aplikačnej praxi. Takmer všetky navrhnuté zmeny možno rozdeliť do troch
hlavných oblastí – zmeny v udeľovaní víz, v udeľovaní jednotlivých druhov pobytov
a v administratívnom vyhosťovaní a zaisťovaní cudzincov.
Vzhľadom na schválenie tzv. Vízového kódexu Spoločenstva sa vypúšťajú niektoré
ustanovenia o vízach. Jednoznačne sa ustanovuje, že cudzincom sú vydávané dva typy víz –
schengenské a národné. Na rozdiel od schengenských víz, pri ktorých zavádza Vízový kódex
povinnosť odôvodniť neudelenie víza, ako aj možnosť odvolať sa proti neudeleniu, pri
národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza,
ako aj nemožnosť odvolať sa proti ich neudeleniu.
Zmeny v udeľovaní pobytov vychádzajú podľa dôvodovej správy prevažne z
poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa okruh cudzincov, ktorým sa bude udeľovať
prechodný pobyt na účel podnikania – tento druh pobytu bude možné udeliť aj osobám
konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Pri prechodnom pobyte na účel
zamestnania určité skupiny cudzincov (prevažne pôjde o cudzincov, ktorí sú vyslaní na
územie Slovenskej republiky) nemusia žiadať o povolenie na pobyt do 90 dní pobytu (môžu
pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosť o udelenie povolenia na prechodný
pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare). Obdobný postup (nevyžadovanie
povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu) platí aj pri študentoch a cudzincoch vykonávajúcich
osobitnú činnosť. Zamestnávateľom pribudla povinnosť oznamovať policajnému útvaru
skončenie pracovnoprávneho vzťahu s cudzincom, a to do troch pracovných dní. V praxi sa
totiž vyskytovali prípady, keď cudzinec neoznámil, že sa mu skončil pracovnoprávny vzťah, a
tým aj účel pobytu. Povolenie na prechodný pobyt možno podľa novej úpravy viazať aj na
liečenie a dobrovoľnícku činnosť.
Pokiaľ ide o administratívne vyhostenie, tak v samotnom rozhodnutí musí v súčasnosti
policajný útvar určiť aj konkrétnu krajinu, do ktorej je cudzinec vyhostený. Na žiadosť
cudzinca je polícia povinná poskytnúť mu písomný preklad častí rozhodnutia o vyhostení v
jazyku, ktorému rozumie. Dôvodom na vyhostenie sa stalo aj predloženie cudzích, falošných
alebo pozmenených dokladov pri kontrole v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Cudzincom,
ktorí predložia takýto doklad pri hraničnej kontrole, teda ešte pred vstupom na územie SR,
môže byť uložený zákaz vstupu na územie SR až na 5 rokov. V praxi sa totiž vyskytovali
prípady, keď cudzinec predložil napr. pozmenený doklad, ale vzhľadom na to, že nevstúpil na
naše územie SR, ho nebolo možné administratívne vyhostiť a zakázať mu vstup. Bol mu iba
53
odopretý vstup a následne sa takýto cudzinec mohol pokúsiť prekročiť vonkajšiu hranicu na
inom hraničnom priechode.
Vo vzťahu k zaisťovaniu cudzincov došlo k možnému predĺženiu lehoty zaistenia
cudzinca o ďalších 12 mesiacov (k pôvodným 6 mesiacom), ak je predpoklad, že jeho
administratívne vyhosťovanie bude trvať dlhšie, pretože cudzinec nespolupracuje s políciou alebo
jeho domovský štát mešká s vydaním náhradného cestovného dokladu. Počas doby zaistenia majú
zástupcovia mimovládnych organizácií prístup do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov,
a to na základe súhlasu riaditeľa zariadenia. Policajnému útvaru pribudla povinnosť v
pravidelných intervaloch opakovať cudzincovi poučenie o jeho právach a povinnostiach.
Vzhľadom na krátku aplikačnú prax uvedenej úpravy sa nebudeme venovať
posudzovaniu vplyvu a možným problémom uvedenej legislatívy.
2.8.3. Proces integrácie azylantov
Integrácia cudzincov predstavuje v poslednom období jednu z kľúčových myšlienok
migračnej politiky EÚ. Rozprúdenie intenzívnej diskusie o otázkach vzájomného pôsobenia
migračnej a integračnej politiky a o ich dosahu na hospodárske a sociálne ciele EÚ primälo
štáty EÚ k tvorbe svojich integračných plánov.
Koncepcia integrácie cudzincov v SR bola schválená vládou SR 6. mája 2009
uznesením č. 338/2009. Z hľadiska časového horizontu predstavuje dlhodobejšiu víziu na
obdobie približne desiatich rokov, pričom výraznejší nárast počtu cudzincov v SR sa
predpokladá asi od roku 2015. Dokument navrhuje legislatívne, organizačné a praktické
opatrenia pre integráciu cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky.
Koncepcia predpokladá vznik Rady vlády SR pre migráciu a integráciu. V záujme
zlepšenia koordinácie a súčinnosti medzi jednotlivými subjektmi participujúcimi na
realizácii migračnej politiky v časovom horizonte do roku 2010 predpokladá aj
transformáciu súčasných úradov zaoberajúcich sa problematikou cudzincov, migrácie, azylu
a integrácie do jednotného orgánu a vytvorenie Imigračného a naturalizačného úradu
Slovenskej republiky.
Podľa informácií Migračného úradu MV SR bol uznesením vlády SR č. 467/2009 zo
dňa 24. júna 2009 schválený štatút Riadiaceho výboru pre migráciu a integráciu cudzincov,
ktorý ako prierezový koordinačný medzirezortný orgán začal svoju činnosť realizovať.76
76 Odpoveď Migračného úradu MV SR z 11. marca 2010.
54
Medzirezortná expertná komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov
(MECOMIC)77 na svojich zasadnutiach identifikuje problémové oblasti zo strany štátnej
správy a samosprávy, spolupracujúcich partnerov a vedeckej obce a upozorňuje na viaceré
problémy (napr. nízka miera akceptácie cudzincov na území SR zo strany majoritnej
spoločnosti, celková nepripravenosť spoločnosti z hľadiska personálno-kapacitných zdrojov,
nedostatok finančných zdrojov na riešenie integračných opatrení a pod.). Na ostatnom
zasadnutí MECOMIC-u v novembri 2009 boli predstavitelia spolupracujúcich rezortov
vyzvaní na dôsledný a zodpovedný prístup k realizácii jednotlivých bodov uznesenia vlády
SR č. 338/2009 ku Koncepcii integrácie cudzincov SR a implementácii integračných opatrení
(Koncepcia). Konštatovalo sa, že na realizáciu koncepcie je potrebná nielen politická podpora
vyslovená vládou SR schválením Koncepcie, ale aj ďalšia harmonizácia právnych predpisov
Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie v oblasti
migrácie a integrácie. Potrebný je aj ďalší rozvoj inštitucionálneho rámca nevyhnutného na
implementáciu politík v tejto oblasti, v kontexte jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na
realizácii integračnej politiky. Nevyhnutné je tiež vyčleniť potrebné finančné prostriedky v
návrhu rozpočtov jednotlivých rezortov na realizáciu integračných opatrení, a to počnúc
rozpočtom na rok 2010, ako aj zabezpečiť prenos kompetencií v tejto oblasti zo štátnej správy
na orgány územnej samosprávy.78
Podľa Hodnotenia začleňovania žiadateľov o azyl a azylantov v Slovenskej republike
s ohľadom na ich vek, pohlavie a iné odlišnosti sa „v Slovenskej republike realizuje
integračný program predovšetkým na základe projektov financovaných z Európskeho fondu
pre utečencov (ERF). Projekty realizujú jednotlivé mimovládne organizácie a rozsah
integračných služieb, ktoré na ich základe poskytujú, závisí od výšky navrhnutých
a schválených finančných prostriedkov na Ministerstve vnútra SR. Integračné projekty pritom
implementujú viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa o finančnú podporu svojich projektov
uchádzajú v postavení konkurentov. Nižšia úroveň vzájomnej koordinácie týchto
mimovládnych organizácií, ale aj samotný proces schvaľovania finančných prostriedkov majú
za následok rozdiely v poskytovanej úrovni a rozsahu integračnej pomoci v jednotlivých
projektoch, a teda aj jednotlivých častiach územia Slovenskej republiky“.79
77 Zriadená rozhodnutím ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 55/2007. 78 Odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 9. marca 2010. 79 Hodnotenie začleňovania žiadateľov o azyl a azylantov v Slovenskej republike s ohľadom na ich vek,
pohlavie a iné odlišnosti : Spoločná správa o zisteniach MFT za rok 2009. Bratislava : UNHCR, 2010, s. 3.
55
2.8.4. Zamestnávanie cudzincov počas hospodárskej krízy
Aj zamestnávanie cudzincov v roku 2009 (tak ako zamestnanosť všeobecne) poznačila
prehlbujúca sa hospodárska kríza, čo sa prejavilo výrazným poklesom udelených povolení na
zamestnanie cudzincov v celej Európskej únii. Odzrkadlilo sa to najmä v náraste počtu odňatých
povolení na zamestnanie cudzinca z dôvodu ukončenia pracovného pomeru pred uplynutím
obdobia určeného v povolení na zamestnanie. Na základe oznámenia úradov práce o odňatí
povolenia na zamestnanie cudzincovi, úrad pre hraničnú a cudzineckú políciu odníme cudzincovi
aj povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a cudzinec musí územie SR opustiť.
Podľa vyjadrenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) bolo najviac
povolení na zamestnanie cudzinca odňatých v prvom štvrťroku 2009. Pomer udelených a
odňatých povolení na zamestnanie cudzincov sa v minulých rokoch pohyboval na úrovni 5:1, v
roku 2009 sa zmenil takmer na 1:1. K 31. decembru 2009 evidovali na úradoch práce,
sociálnych vecí a rodiny 2656 cudzincov s platným povolením na zamestnanie na území
Slovenskej republiky, z toho 2 039 mužov a 617 žien. Počet cudzincov, u ktorých sa
povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorých úrady práce vedú na
Informačných kartách, je 1 285, z toho 951 mužov a 334 žien. Takže celkový počet
predstavuje 3 941 evidovaných cudzincov. K 31. decembru 2009 evidovali na úradoch práce
11 323 občanov EÚ, z toho 9 218 formou pracovnoprávneho vzťahu a 2 105 vyslaných na
výkon práce na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu. Celkový počet
cudzincov a občanov vedených v databázach úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom
ich zamestnania je k 31. decembru 2009 je 15 264, z toho 12 254 mužov a 3 010 žien.80
2.8.5. Asistovaný dobrovoľný návrat
V roku 2009 sa s pomocou IOM (Medzinárodnej organizácie pre migráciu) – Úrad
IOM v Slovenskej republike vrátilo zo Slovenska do svojej domovskej krajiny 139 migrantov.
IOM im zabezpečila asistovaný dobrovoľný návrat vďaka programu asistovaných
dobrovoľných návratov, ktorý sa na základe dohody s Ministerstvom vnútra SR realizuje na
Slovensku už od roku 1998.
Program dobrovoľných návratov je určený neúspešným žiadateľom o azyl
a migrantom, ktorí sa na území Slovenska zdržiavajú nelegálne. IOM zabezpečuje humánne
návraty do krajín pôvodu a pomoc pri začleňovaní do života iba tým záujemcom, ktorí
80 Odpoveď Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z marca 2010.
56
z vlastnej vôle prejavia záujem vrátiť sa domov. V roku 2009 spustila IOM o tomto programe
prvú celoslovenskú informačnú kampaň.
Prvá časť kampane prebiehala od augusta do novembra 2009 v Bratislave, Trnave,
Nitre, Trenčíne, Topoľčanoch, Žiline, Zvolene, Košiciach a v Prešove a bude pokračovať aj
v roku 2010. Kampaň v roku 2009 bola úspešná, čo sa prejavilo aj na zvýšenom počte
volaní na informačnú linku 0850 211 262, ktorý sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím
strojnásobil. Počet migrantov, ktorí nemali povolenie na pobyt, nenachádzali sa v zariadení
MV SR a využili možnosť vrátiť sa domov s programom IOM, stúpol z nuly v roku 2008 na
47 v roku 2009.81
81 Časť 2.8.5. bola so súhlasom IOM – Úrad v Slovenskej republike spracovaná na základe tlačovej správy
IOM uverejnenej na www.iom.sk.
57
3. PRÁVA HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva radíme z historického hľadiska delenia
základných ľudských práv a slobôd do druhej generácie ľudských práv. Je to skupina práv,
ktorých rozsah i uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni závisí predovšetkým od ekonomických
možností štátu.
Na medzinárodnej úrovni ich upravujú najmä Medzinárodný pakt o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach a Európska sociálna charta, Revidovaná Európska sociálna
charta, ako aj príslušné články Charty základných ľudských práv Európskej únie a jednotlivé
čiastkové dohovory medzinárodnej organizácie práce (ILO) či dokumenty Svetovej
zdravotníckej organizácie (WHO).
Na vnútroštátnej úrovni sú síce deklarované v článkoch 35 až 43 Ústavy SR, ale ako
vyplýva aj z taxatívneho vymedzenia v článku 51 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v
čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú. V praxi to znamená, že tieto práva sú špecifikované v príslušných
zákonoch z dôvodu (vzhľadom na problematiku) ich nevyhnutnej osobitnej zákonnej úpravy.
Vzhľadom na široký rozsah celej oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv
sa v tejto kapitole venujeme len tým právam, v súvislosti s úpravou ktorých sa v roku 2009
upozorňovalo na možné problémy, alebo došlo k určitým zmenám v legislatíve či praxi.
3.1. Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu
Medzinárodný rámec predmetnej právnej úpravy predstavujú najmä ustanovenia
článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, články
2–8 II. časti Revidovanej Európskej sociálnej charty a článok 31 Charty základných práv EÚ
a ďalšie medzinárodné zmluvy v rámci systému ILO či WHO.
Právo na primerané pracovné podmienky je na vnútroštátnej úrovni deklarované v
článku 36 Ústavy SR ako právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ktorým
sa zamestnancom okrem práva na primeranú odmenu za vykonanú prácu garantuje aj ochrana
proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, ochrana bezpečnosti a zdravia
pri práci, najvyššia prípustnú dĺžka pracovného času, primeraný odpočinok po práci,
najkratšia prípustná dĺžka platenej dovolenky a právo na kolektívne vyjednávanie.
58
Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je viazané na existenciu
pracovnoprávneho vzťahu a prislúcha všetkým jeho účastníkom v pozícii zamestnanca (bez
ohľadu na jeho štátnu príslušnosť). Uvedených základných práv je možné domáhať sa len
v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú,82 napríklad Zákonník práce, zákon
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o minimálnej mzde a ďalšie.
3.1.1. Zamestnanci vo firmách zahraničných investorov v SR – ich práva a pracovné podmienky
Na skutočnosť, že spôsob výkonu práce u niektorých zahraničných zamestnávateľov,
ktoré u nás pôsobia kratšiu dobu nie je často zlučiteľný s našim právnym systémom,
morálnymi a ľudskými zásadami, napr. označovanie zamestnancov farebnými páskami,
agresívne správanie zo strany vedúcich pracovníkov k podriadeným, poukázal vo svojom
stanovisku Národný inšpektorát práce.83
Na porušovanie Zákonníka práce nadnárodnými spoločnosťami pôsobiacimi najmä
v odvetví obchodu, predovšetkým v oblastiach dodržiavania dĺžky pracovného času
(nedodržiavanie týždenného pracovného času pri zamestnancoch pracujúcich v dvojzmenných
a trojzmenných prevádzkach), nadčasová práca (neevidovanie a nepreplácanie nadčasovej
práce), nočná práca, odpočinok zamestnanca (nedodržiavanie nepretržitého odpočinku v
týždni zamestnanca) upozornila aj Konfederácia odborových zväzov.84
S podobnými podnetmi od zamestnancov, prevažne výrobných spoločností konateľov
z Ázie, sa stretávajú aj zamestnanci Strediska. Klienti sa sťažujú na nedodržiavanie
Zákonníka práce v súvislosti s nadčasovou prácou, nedostatkom odpočinku medzi
jednotlivými zmenami, nedodržiavaním prestávok v práci, ale aj fyzickými trestami či
ponižovaním zamestnancov.
Spoločnosť KIA Motors Slovakia, s. r. o. v odpovedi na otázky Strediska ozrejmila
svoju firemnú kultúru a dodržiavanie práv zamestnancov. Táto spoločnosť zavedením
preventívnych inštitútov môže slúžiť ako príklad dobrej praxe v otázkach prevencie
diskriminácie a sexuálneho obťažovania v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnanci založili
odborovú organizáciu a so spoločnosťou uzatvorili kolektívnu zmluvu. V spoločnosti okrem
odborovej organizácie založili aj radu Harmony ako poradný orgán, zložený z volených 82 Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až
46 tejto Ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ 83 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010. 84 Odpoveď Konfederácie odborových zväzov z 5. marca 2010.
59
zástupcov zamestnancov, ktorej cieľom je riešenie pracovných problémov priamo
s vedením spoločnosti.
Jednou zo zahraničných firiem, v ktorej zamestnanci dlhodobo poukazujú na problémy
v pracovnoprávnych vzťahoch, je kórejská spoločnosť YURA Corporation Slovakia s. r. o.,
ktorá má svoje výrobné závody v Rimavskej Sobote a v Hnúšti, v regióne, ktorý je v miere
nezamestnanosti v rámci Slovenska dlhodobo na 1. mieste.
Stredisko (prostredníctvom svojich regionálnych zástupcov) na základe viacerých
podnetov zrealizovalo v tejto spoločnosti, v závode v Rimavskej Sobote, nezávislé
zisťovanie, monitoring dodržiavania práv zamestnancov. Zisťovanie bolo zamerané na
posúdenie celkovej situácie a reálny stav v tých oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, v
ktorých zamestnanci poukazovali na údajné porušovanie ľudských práv a obmedzovanie
osobnej slobody.85
Z uvedeného zisťovania vyplynulo, že spoločnosť doteraz pre svojich zamestnancov
nerealizovala žiadne vzdelávacie aktivity, školenia, semináre, čo možno hodnotiť ako
nedostatok tejto spoločnosti a jeden z možných dôvodov vzniku nedorozumení a napätých
vzťahov medzi zamestnancami a vedením. Informácie sú zamestnancom poskytované len
individuálne, na základe ich požiadaviek a pripomienok. Ako nedostatok tejto spoločnosti
možno vnímať aj to, že v porovnaní s niektorými zahraničnými spoločnosťami pôsobiacimi
na Slovensku, táto spoločnosť nemá vypracovaný Etický kódex. Má vypracované „Pravidlá
správania sa vo vzťahu k zamestnancom“ a „Firemné zásady pre pracovníkov spoločnosti
YURA Corporation Slovakia, s. r. o.“, ktoré len čiastočne, nie však úplne, nahrádzajú
obsahovú podstatu Etického kódexu.
Ako pozitívum možno hodnotiť fakt, že táto spoločnosť zamestnáva vo výrobnom
závode v Rimavskej Sobote aj zdravotne postihnutých ľudí, zamestnáva tiež výrazné
percento ľudí, ktorí dosiahli len základné vzdelanie, a ktorí by vzhľadom na minimálne
príležitosti zamestnať sa v ekonomicky zaostalom regióne Gemera boli pravdepodobne
dlhodobo nezamestnaní.
85 Zisťovanie sa realizovalo štandardnými formami nezávislého zisťovania: prezretie výrobných priestorov,
nazeranie do príslušných pracovnoprávnych dokumentov a osobné rozhovory so zamestnancami a zástupcami zamestnávateľa, ako aj pomocou dotazníka. Dotazník pre zamestnancov bol zameraný na prejavy správania a formu komunikácie zamestnávateľa so zamestnancami, na výskyt obmedzovania možnosti vyjadriť sa k pracovným povinnostiam, k plneniu pracovných úloh, vystavovanie tlaku direktívnou alebo agresívnou formou komunikácie zo strany zamestnávateľa, na výskyt vyhrážok, prejavov slovného a fyzického násilia, útokov na osobnosť zamestnancov.
60
3.1.2. Mobbing, bossing a šikanózne správanie na pracoviskách
Stredisko a jeho regionálne kancelárie riešili v roku 2009 vyše 260 podaní týkajúcich
sa mobbingu, bossingu, prípadne šikanózneho správania na pracoviskách. Počty riešených
prípadov majú z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Najviac podnetov je z oblasti školstva.
Zamestnanci a zamestnankyne poukazovali na neprimerané zaobchádzanie, nevhodný prístup
zo strany nadriadených zamestnancov, rozporuplné pokyny od nadriadených. Takéto
správanie zamestnávateľa v niektorých prípadoch vyústilo až do výpovede buď zo strany
zamestnávateľa alebo zamestnanca.
Mnohé obete šikanózneho správania na pracovisku sa boja prípad riešiť, ak sú ešte
v pracovnom pomere, aby neprišli o svoju pracovnú pozíciu. Často sa v týchto prípadoch
začínajú brániť až vtedy, ak im zamestnávateľ doručí výpoveď. Často takéto správanie zo
strany zamestnávateľov spôsobuje u obetí aj zdravotné a psychické problémy, ochorenia,
ktoré môže niekedy vyústiť aj do invalidity.
K celkovej situácii neprispieva ani fakt, že oficiálne štatistiky týkajúce sa mobbingu,
bossingu a šikanovania sa v Slovenskej republike (SR) nevedú a výskumov v uvedenej oblasti
je v SR žalostne málo.
Podľa informácií Národného inšpektorátu práce (NIP) táto inštitúcia riešila 20 podaní
týkajúcich sa mobbingu a bossingu, no ani v jednom z nich inšpektori práce nekonštatovali
porušenie zákona. Z ich vyjadrenia vyplýva, že nie je jednoznačne možné preukázať
mobbing, bossing a šikanovanie, a preto spory v pracovnoprávnej oblasti môže vyriešiť jedine
súd (avšak väčšina sťažovateľov údajne takéto riešenie odmieta). Inšpektoráty práce
poukazujú na to, že vnímanie diskriminácie, mobbingu a bossingu u zamestnávateľov
a zamestnancov nie je vždy správne interpretované, napr. osobné spory medzi vedúcim
zamestnancom a jeho podriadeným sú často vnímané ako bossing len preto, že sa jedná
o nadriadeného zamestnanca. Zo skúseností inšpektorátov práce vyplýva, že mnoho
zamestnancov nežiada v prípade problému zamestnávateľa o nápravu hneď, ale nechá, hlavne
zo strachu, situáciu dospieť tak ďaleko, až je neriešiteľná.86
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny obdržalo v roku 2009 4 sťažnosti na
mobbing a bossing na pracoviskách, z toho 2 sťažnosti štátnych zamestnancov na mobbing,
ktoré boli z dôvodu príslušnosti postúpené Úradu vlády SR, 2 sťažnosti boli prešetrované
v rámci pôsobnosti príslušných úradov práce, v jednom prípade sa nepodarilo metódami
a formami kontrolnej činnosti ani potvrdiť, ani vyvrátiť námietky sťažovateľa na mobbing,
86 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010.
61
druhý prípad bol z dôvodu príslušnosti postúpený na riešenie NIP. Obete vo všetkých
prípadoch označovali za osobu, ktorá ich šikanuje, nadriadeného zamestnanca. Dôvody
obete mobbingu/bossingu neuvádzali.87
V rámci posudzovania tejto problematiky je negatívnym zistením skutočnosť, že mnohí
zamestnávatelia nemajú vypracovaný systém účinných opatrení proti možnému šikanovaniu.
Absentujú etické kódexy, prípadne pracovné poriadky, ktoré by riešili problematiku
diskriminácie, mobbingu a bossingu na pracovisku. Na pracoviskách nie sú vytvorené ani
etické komisie, ktoré by prípadné spory mohli nezávisle posudzovať.
3.1.3. Sociálne podniky v praxi
Jedným z opatrení aktívnej politiky trhu práce, určených najmä pre znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie, bolo aj založenie pilotných sociálnych podnikov. Tieto podniky
vznikli najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, ako sú Gemer, Spiš a
Orava. V sociálnom podniku tvoria aspoň 30 percent zamestnancov najmenej počas 12
kalendárnych mesiacov zamestnanci, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli
znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie.
Fungovanie a opodstatnenosť tohto opatrenia aktívnej politiky trhu práce sa nevyhlo
niektorým kritickým ohlasom, ktoré poukázali aj na problematické fungovanie sociálneho
podniku ARVIK v Bardejove. Tento bol neskôr na základe nedostatkov zistených
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zrušený.
Sociálne podniky majú na Slovensku reálne opodstatnenie a do budúcnosti majú
význam v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti; tam, kde žijú ľudia, ktorí sú
ohrození chudobou, alebo ktorí žijú v chudobe. Je preto nevyhnutné naďalej zabezpečovať
také podmienky (vrátane kontrolných opatrení), aby tento zámer aktívnej politiky trhu práce
splnil svoj plánovaný cieľ, a to pomôcť znevýhodneným skupinám obyvateľov uplatniť sa
na trhu práce.
3.2. Právo na bývanie
Napriek celkovému poklesu nezákonných vysťahovaní zo strany miest a obcí boli
prípady vysťahovania zaznamenané aj v roku 2009. Dôvodom pre vysťahovanie naďalej
ostával údajný záujem mesta alebo obce o opravu či rekonštrukciu daného objektu. Niektoré
indície však poukazujú aj na ich širší zámer, a to profitovaním z veci (predajom objektu)
87 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z marca 2010.
62
a zároveň „zbavením sa“ neplatičov (aj na úkor osôb schopných platby uhradiť). Prax
poukazuje aj na zneužívanie nedostatočného právneho vedomia dotknutých osôb, zvyčajne
pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dôkazom toho je napríklad
skutočnosť, že po prevzatí právneho zastúpenia vo veci renomovanou inštitúciou z oblasti
ochrany ľudských práv nadobudlo riešenie a záver podstatne iný rozsah a dopad - pozitívny
pre zastúpených občanov.
Významným precedensom, ku ktorému došlo v roku 2009 v oblasti práva na bývanie,
je rozhodnutie Okresného súdu Prešov. Ten rozhodol, že Mesto Sabinov, ako aj Ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja SR, porušili zásadu rovnakého zaobchádzania. 88
O nástrojoch zabezpečenia primeraného štandardného bývania príslušníkov sociálne
vylúčených rómskych komunít hovorí aj Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované
skupiny obyvateľstva a model jej financovania. Súčasne zakazuje segregáciu, ktorá sa môže
prejaviť napr. aj formou výstavby prehlbujúcej priestorovú a sociálnu segregáciu.
3.2.1. Vysťahovanie občanov bytovky Stráže vo Zvolene
Od februára 2009 sa regionálny zástupca Strediska vo Zvolene intenzívne venoval
problematike vysťahovania občanov bytovky Stráže vo Zvolene. Z dôvodu plánovanej
rekonštrukcie celého objektu sa malo 51 nájomníkov, väčšinou rómskeho pôvodu, z toho 36
neplatičov, vysťahovať. Nájomné zmluvy s obyvateľmi boli uzatvárané vždy len na jeden
mesiac, pričom sa im predlžovali. Situácia sa zmenila v apríli 2009, keď sa zreálnili obavy
obyvateľov bytovky, že budú vysťahovaní.
Stredisko pri riešení tohto problému spolupracovalo aj s Občianskym združením
ANNWIN z Banskej Bystrice. Zástupcovia oboch inštitúcií navštívili dotknutých občanov
v mieste ich bydliska a v marci iniciovali osobné stretnutie s predstaviteľmi MsÚ Zvolen, a to
aj za účasti primátora mesta Zvolen a ďalších zamestnancov MsÚ Zvolen.
Jednotlivé návrhy a ďalšie kroky sa následne konzultovali v regionálnej kancelárii
Strediska vo Zvolene, pričom dotknutí občania boli priamo informovaní o možnostiach
riešenia tejto problematiky. Primátor mesta prisľúbil, že občanom bytovky na Strážach bude
po dobu rekonštrukcie poskytnuté dočasné náhradné ubytovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že
väčšina nájomníkov sú neplatiči, títo sa obávali o riešenie či prípadné neriešenie ich situácie.
Preto zástupca Strediska prerokoval túto tému nielen s vedúcou právneho odboru, ale aj s
vedúcou odboru sociálnych vecí, zdravia a rodiny MsÚ Zvolen, pričom mesto Zvolen 88 Bližšie v Osobitnej časti 4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania, s. 159.
63
prisľúbilo riešiť situáciu v prospech tých, ktorí nemajú finančné pohľadávky – nedoplatky
voči mestu. Krátko nato boli niektorým občanom doručované výzvy na vypratanie z bytov,
pričom boli upozornení na možné následky neuposlúchnutia tejto výzvy. Tento krok dotknutí
občania vnímali veľmi emotívne a negatívne a požiadali zástupcu Strediska o spísanie žiadosti
na MsÚ Zvolen o predĺženie nájomnej zmluvy. Tejto žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko
mesto Zvolen už plánovalo podávať návrhy na súd na vypratanie objektu. Tento krok opäť
dotknutí občania vnímali veľmi citlivo a s nevôľou. Občania opätovne očakávali
zabezpečenie kontinuity bývania v bytovke na Strážach. Následne zástupca Strediska
kontaktoval Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Úrad potvrdil, že
dotknutí nájomníci nemôžu byť vyprataní bez súdneho rozhodnutia, takže sa situácia
čiastočne upokojila. Postupne však dospela do štádia, keď poslednému nájomcovi skončil
nájomný vzťah s mestom Zvolen a nájomná zmluva im nebola predĺžená. Predstavitelia
mesta Zvolen potom argumentovali tým, že žiadny občan nie je v žiadnom právnom vzťahu
voči mestu ohľadne práva k nájomnému bytu, a teda im ako mestu nevyplýva zákonná
povinnosť o udelenie náhradného ubytovania. Napriek tomu sa zástupca Strediska opätovne
stretol s predstaviteľmi mesta Zvolen, ktorí prisľúbili náhradné a dočasné ubytovanie tzv.
platičom, t. j. 15 občanom. Mesto Zvolen poskytlo bezdetným nájomníkom ubytovanie
v Útulku pre bezdomovcov a rodinám s deťmi, no len jednému z rodičov ubytovanie v
krízových centrách v Banskej Bystrici a Handlovej. Niektorí občania boli napokon
ubytovaní aj priamo v meste Zvolen.
V liste primátora mesta Zvolen sa uvádza, že MsÚ Zvolen prijal deväť žiadostí
o poskytnutie náhradného ubytovania, pričom išlo prevažne o platičov, ktorí si plnili
povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy v čase jej platnosti. Postupne však pribúdali
žiadosti z radov neplatičov. V riešení bolo 31 prípadov, resp. domácností, spolu 106 osôb.
Vyriešených bolo 23 žiadostí, z toho v 10 prípadoch bolo umožnené ubytovanie v útulku
„Nádej“ vo Zvolene a v Domove pre osamelých rodičov v Banskej Bystrici. V jednom
prípade bolo zabezpečené ubytovanie v Lučenci pre celú rodinu. V 12 prípadoch bolo
poskytnuté dočasné bývanie pre celé rodiny v bytoch vo Zvolene.
3.2.2. Nové tendencie v oblasti bývania súvisiace s rómskym obyvateľstvom
Kým v roku 2008 rezonovali v médiách kauzy vysťahovávania Rómov, v roku 2009 sa
objavili nové tendencie v podobe výstavby múrov. Najviac medializovaným prípadom bola
výstavba múru v obci Ostrovany (bližšie v Osobitnej časti 2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti
64
obydlí príslušníkov rómskej národnosti, s. 132). Udalosťou, ktorá vzbudila všeobecnú
pozornosť, bola aj stavba v meste Michalovce. Následne sa objavila správa, že takýchto
stavieb je na Slovensku viac (ako napr. v obci Sečovce), len sa o nich verejne nehovorí.
Hoci vo vyššie uvedených lokalitách (východného Slovenska) boli zo strany
majoritného obyvateľstva najčastejšími podpornými argumentmi pre výstavbu múru ochrana
majetku, zabrániť krádežiam, zamedziť znečisťovaniu prostredia, múr ako protihluková stena,
stena na squash či iné športové aktivity, spoločným menovateľom týchto stavieb môže byť
neriešená kriminalita zo strany samosprávy. Významnou skutočnosťou, na ktorú poukázalo aj
Stredisko vo svojom odbornom stanovisku k výstavbe múru v Ostrovanoch, môže byť aj
chýbajúca komunikácia na úrovni samosprávy obce a jej obyvateľov.89
Vychádzajúc z vládnej koncepcie bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva, je
možné múr vnímať ako fyzickú bariéru v zmysle priestorového oddelenia rómskeho
a nerómskeho obyvateľstva. Takéto oddelenie (odrážajúce mieru sociálnej nerovnosti
v spoločnosti, meste či obci) nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu segregáciu. Obce
a mestá v tomto prípade (bez ohľadu na mieru náročnosti) sú povinné dodržiavať zásadu
rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že antidiskriminačný zákon ustanovením § 2
stanovuje, že priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou
zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Navonok neutrálny predpis, rozhodnutie,
pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou je možné považovať
za nepriamu diskrimináciu.
3.2.3 Postavenie domov nižšieho štandardu v Bánovciach nad Bebravou – anketa
Radnica mesta v Bánovciach nad Bebravou sa rozhodla riešiť problematiku
rekonštrukcie troch bytoviek na ul. K Nemocnici svojráznym spôsobom.
Dňa 14. novembra 2009, v čase konania volieb do zastupiteľstiev samosprávnych
krajov, mali občania mesta možnosť hlasovať o vysťahovaní približne 700 občanov prevažne
rómskej národnosti z bytoviek nachádzajúcich sa v centre mesta prostredníctvom ankety.
Pôvodne mali Bánovčania vyjadriť svoj názor na problematiku umiestnenia
a budovania nových bytov pre obyvateľov bytoviek v referende, ale napokon zastupiteľstvo
z finančných dôvodov pristúpilo k anketovému hlasovaniu, ktorého sa zúčastnilo iba 22,2 %
89 Bližšie pozri Stanovisko Strediska z 22. januára 2010. Dostupné na: http://www.snslp.sk/.
65
oprávnených voličov mesta, a tak sa jednoznačne nerozhodlo, kde by sa byty mali budovať.
I napriek takémuto výsledku vypísalo mesto na rekonštrukciu zničených bytoviek v centre
mesta verejnú súťaž s tým, že firma, ktorá by súťaž vyhrala, by bola okrem rekonštrukcie
zaviazaná aj zabezpečením náhradného bývania pre ich obyvateľov, avšak s trvalým pobytom
mimo územie mesta. Kritika mimovládnych organizácií zasadzujúcich sa za dodržiavanie
ľudských práv národnostných menšín sa v tomto prípade týkala toho, že mesto sa tým zbavilo
zodpovednosti riešiť kritickú situáciu svojich občanov. Predmetom kritiky bolo aj to, že
zhotoviteľ pri obsadzovaní bytov bude preverovať schopnosť budúcich nájomníkov dlhodobo
uhrádzať nájomné a služby spojené s užívaním bytov a rešpektovať vyjadrenia mesta Bánovce
nad Bebravou k nájomníkom, čo by znamenalo, že do bytoviek by sa po ich rekonštrukcii
mohlo vrátiť len minimum pôvodných nájomníkov. Prípadom sa zaoberá aj Úrad
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (Úrad splnomocnenca).
Stredisko požiadalo o vyjadrenie k tejto záležitosti aj primátora mesta Bánovce nad
Bebravou. Podľa jeho písomného vyjadrenia bol mestskou radou uznesením č. 21/2009,
bod B/22 (pôvodné uznesenie č. 20/2009 bod C/1) zaviazaný vyhlásiť verejnú obchodnú
súťaž s cieľom renovácie bytových domov. Výsledkom verejnej obchodnej súťaže sa
podľa jeho slov zaoberalo aj rokovanie mestského zastupiteľstva 23. februára 2010, ktoré
problematiku rómskej komunity opätovne dôkladne, za prítomnosti občanov prebralo
a vzalo na vedomie informatívnu správu o stave rómskej komunity na ul. K Nemocnici
v Bánovciach nad Bebravou.
Na jednej strane tak mesto s cieľom riešiť problematiku marginalizácie rómskej
komunity uznesením č. 22/2010, bod B/13 schválilo Koncepciu riešenia problémov rómskej
komunity v najbližších rokoch, na druhej strane aj naďalej pretrváva iniciatíva mesta
vysťahovať obyvateľov spomínaných bytoviek mimo územia mesta podľa podmienok
obchodnej verejnej súťaže, ktorá má byť podľa uznesenia č. 21/2009 z 15. decembra 2009
primátorom vyhlásená najneskôr do 31. januára 2010.
3.3. Právo na vzdelanie
Právo na vzdelanie je upravené na medzinárodnej úrovni v článkoch 13 a 14
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v článkoch 28 a 29
Dohovoru o právach dieťaťa, v článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj v článku 14 Charty základných ľudských práv Európskej únie.
66
Na vnútroštátnej úrovni je právo na vzdelanie zakotvené v článku 42 Ústavy SR,
podľa ktorého sa právo na vzdelanie priznáva každému, pričom občania majú právo na
bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách.
V roku 2009 sa pokračovalo v komplexných legislatívnych zmenách školského
systému, ktoré začali v roku 2008 prijatím zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov o výchove a vzdelávaní.90
3.3.1. Schvaľovanie individuálnych študijných plánov v rámci vysokoškolského štúdia
Základným právnym predpisom pre oblasť vysokoškolského vzdelávania je zákon
č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (zákon o vysokých
školách). Hoci sa vzdelávanie na vysokých školách uskutočňuje formou kreditového
systému, ktorý umožňuje vytvoriť si určitý študijný plán, zákon o vysokých školách
umožňuje v zmysle § 100 najmä študentom so zdravotným postihnutím študovať podľa
individuálneho študijného plánu.
Vzhľadom na to, že zákon presne neupravuje podmienky schvaľovania individuálnych
študijných plánov ani v prípade študentov so zdravotným postihnutím, Stredisko sa zaujímalo,
či sa tento spôsob štúdia na vybraných vysokých školách aj využíva. Konkrétne, či interné
predpisy univerzít a jednotlivých fakúlt obsahujú možnosť schváliť individuálny študijný plán
90 Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 496/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 308/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 236/2009 Z. z. o školskom internáte Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 37/2009 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.
67
študentom, ktorí o to požiadajú, za akých okolností je možné danú žiadosť schváliť a či
univerzity evidujú nejaké sťažnosti študentov, ktoré sa týkajú odmietnutia schváliť
individuálny študijný plán. Naše otázky sme adresovali univerzitám v krajských mestách.
Väčšina univerzít odpovedala na otázku týkajúcu sa úpravy schvaľovania
individuálnych študijných plánov v interných predpisoch, že predpisy univerzity túto oblasť
priamo neupravujú, pretože je upravená v študijných poriadkoch jednotlivých fakúlt. Takmer
každá univerzita uviedla, že študenti študujúci v kreditovom systéme si môžu vytvárať osobný
študijný plán. Všetky univerzity potvrdili, že v odôvodnených prípadoch môžu dekani alebo
prodekani jednotlivých fakúlt schváliť individuálny študijný plán. Niektoré univerzity uviedli
i príklady a citácie zo študijných poriadkov a dôvody pre individuálny študijný plán
študentov, ktorí oň požiadajú. Uvádzali napr. tehotenstvo a materstvo študentiek, zdravotné
dôvody, reprezentácia v športe, zahraničný pobyt študentov.
Vychádzajúc z jednotlivých odpovedí je zrejmé, že každá žiadosť sa posudzuje
individuálne. Ani jedna z univerzít doposiaľ neriešila sťažnosť, ktorá by sa týkala odmietnutia
schváliť individuálny študijný plán študenta. Niektoré univerzity (napríklad UMB v Banskej
Bystrici) uviedli, že na fakultách pôsobia rôzni koordinátori pre kreditový systém i pre
študentov so zdravotným postihnutím, ako aj študijní poradcovia, ktorí môžu pomôcť
študentom zorientovať sa v tvorbe študijných plánov. Všetky univerzity potvrdili, že žiadosti
študentov o individuálny študijný plán boli schválené.
Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že univerzity nemajú v zásade výhrady
k umožneniu študovať študentom i v rámci individuálnych študijných plánov.
3.3.2. Riešenie financovania súkromných centier špeciálnopedagogického poradenstva
Centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú zriaďované podľa § 130 a 131 zákona
č. 245/2008 Z. z. (školský zákon). Prioritným cieľom týchto centier je poskytovať odborné
služby deťom so zdravotným postihnutím a deťom so špeciálnymi potrebami. Neštátne
zariadenia tohto typu zabezpečujú proces školskej integrácie v materských, základných
a stredných školách. Poskytujú pravidelný diagnostický a terapeutický proces, aby si mohli
deti plniť školskú dochádzku. Klienti týchto centier majú zabezpečenú starostlivosť
psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, rehabilitačného a sociálneho pracovníka.
Zamestnanci centier tiež vykonávajú terénnu prácu; navštevujú deti, žiakov a študentov
priamo v školách.
68
V apríli 2009 schválila NR SR novelu (zákon č. 179/2009 Z. z.) zákona č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov. Zároveň s uvedeným zákonom bol pozmeňujúcim návrhom poslancov novelizovaný
i zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a samospráve v znení neskorších predpisov,
v ktorom sa stanovili podrobné pravidlá financovania neštátnych umeleckých škôl, jazykových
škôl, materských škôl, špeciálnych materských škôl a školských zariadení, podľa ktorých obce
v období rokov 2010 a 2011 poskytnú na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy
a poslucháča cirkevnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy a cirkevného školského
zariadenia dotácie vo výške najmenej 88 % z dotácie na žiaka základnej umeleckej školy,
poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej
pôsobnosti obce.
Asociácia neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva (Asociácia)
zastáva názor, ktorý tlmočila viacerým príslušným inštitúciám vrátane Strediska, že uvedený
obsah ustanovenia § 6 ods. 12 písm. g) zákona o štátnej správe v školstve a samospráve v
znení tejto novely porušuje viacero právnych predpisov (princíp rovnosti zakotvený v Ústave
SR, ako aj princíp rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu
zriaďovateľa definovaný školským zákonom). Svoje stanovisko odôvodnila tým, že takto
navrhnutým ustanovením nie je garantovaná ani minimálna dotácia pre súkromné centrá
špeciálnopedagogického poradenstva, ktorú by mala samospráva týmto zariadeniam
poskytnúť a výšku dotácie stanoví samospráva len na základe svojho rozhodnutia.
Na možné dopady novely sa Stredisko informovalo vo vybraných súkromných
centrách špeciálnopedagogického poradenstva. Konkrétne, či sa zmenila situácia v oblasti
financovania súkromného centra po účinnosti novely (1. septembra 2009), ako sú súkromné
centrá financované a či majú nejakú podporu zo strany samosprávneho kraja alebo obce.
Všetky súkromné centrá špeciálnopedagogického poradenstva sa zhodli v tom, že
ide o „porušenie princípu rovnosti vo vzťahu k súkromným centrám ŠPP v zmysle zákona
č. 179/2009 Z. z. Uvedené znenie vytvára podmienky pre porušenie princípu rovnosti pri
financovaní zariadení, pretože presne neurčuje sumu, ktorá má byť zariadeniam poskytnutá zo
sumy zaslanej zo Štátnej pokladne, t. j. môže sa pohybovať od 1 Eura až po 100 %
poskytnutej sumy“.
Ako sme sa dozvedeli z odpovedí, v praxi sa financovanie súkromných centier
realizuje pomocou príspevkov z obce na základe hlásenia o počte klientov do 15. roku veku a
zo samosprávneho kraja na základe hlásenia o počte klientov nad 15 rokov veku života.
69
Súkromné centrá uviedli, že po septembri 2009 sa museli vysporiadať s obmedzeniami
súvisiacimi s krízovými opatreniami.
Súkromné centrá z Nitry a Košíc však uviedli, že v roku 2010 dotácie na ich činnosť nebudú
obmedzené a získajú plnú výšku. Súkromné centrum z Levíc naopak uviedlo, že v roku 2010
získa zo strany mesta iba dotáciu vo výške 40 percent z potrebnej sumy financií.
Z uvedených informácií jednoznačne vyplýva, že súčasné financovanie súkromných
centier si vyžaduje určitú presnú reguláciu, alebo priame financovanie prostredníctvom
štátnej pokladnice.
3.4. Právo na sociálne služby
Právo na sociálne služby, resp. na prístup k sociálnym službám vyplýva z práva na
sociálne zabezpečenie, ktoré je na medzinárodnej úrovni garantované článkom 9 Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článkom 34 Charty základných
ľudských práv Európskej únie a článkom 12 Európskej sociálne charty a Revidovanej Európskej
sociálnej charty. Právo na prospech zo sociálnych služieb je samostatne upravené v článku 14
Európskej sociálnej charty a Revidovanej charty.
Rešpektovanie týchto medzinárodných dohovorov sa na vnútroštátnej úrovni premietlo
do článku 39 Ústavy SR, keď tu upravené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, možno bezpochyby chápať ako právo
na sociálne zabezpečenie. Odsek 2 článku 39 Ústavy SR potom upravuje právo na takú
pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, teda sociálnu
pomoc. Prostriedkom na realizáciu sociálnych práv upravených v článku 39 Ústavy SR sú
sociálne služby.
Sociálne služby boli počas roka 2009 konkrétne upravené zákonom č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov.
MPSVaR SR od zákona o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009,
očakávalo, že jeho prijatím sa dosiahne väčšia variabilita sociálnych služieb. Prostredníctvom
individuálneho rozvojového plánu poskytovania sociálnych služieb (sociálne služby „šité na
mieru“ klienta) bude možná lepšia aktivizácia klienta. Zákon zaviedol nové druhy sociálnych
služieb a odborných činností, ako aj sociálne služby orientované na vybrané skupiny klientov,
komunitné plánovanie, zvyšovanie kvality a odbornosti pri poskytovaní sociálnych služieb,
akreditáciu vzdelávacích programov. Pri poskytovaní sociálnych služieb malo dôjsť k
70
previazanosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zákon rieši zabezpečenie nezávislého
dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb, zvýšenie objektivity posudzovania odkázanosti
na opatrovateľskú službu a odkázanosti na pomoc inej osoby (Barthelov index) a garantovaný
prístup registrovaných subjektov k finančnému príspevku pri vybraných sociálnych službách
(na základe rozhodnutia VÚC alebo obce o odkázanosti občana).
Vzhľadom na fakt, že nástupom roka 2009 došlo na Slovensku k úplnej rekonštrukcii
poskytovania sociálnych služieb,91 venujeme v správe krátky priestor aj získaným skúsenostiam
z praxe po roku účinnosti zákona o sociálnych službách.
Vzhľadom na niektoré negatívne signály, ale aj priame skúsenosti s prijímaním klientov
do domovov sociálnych služieb vrátane domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov, sa
Stredisko v rámci uplatňovania práva na prístup k sociálnym službám zameralo práve na túto
špeciálnu problematiku.
3.4.1. Zákon o sociálnych službách v praxi
NR SR schválila zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (zákon o sociálnych službách) 30.
októbra 2008 s účinnosťou od 1. januára 2009.
Prijatie zákona o sociálnych službách sprevádzali námietky zo strany samospráv
i mimovládnych organizácií, ktoré vyjadrili svoj nesúhlas s niektorými ustanoveniami.
Skúsenosti so zákonom v praxi potvrdili, že niektoré výhrady, ktoré sprevádzali prijatie
zákona boli opodstatnené. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb namietajú zavedenie
diskriminačných prvkov pri výbere poskytovateľa sociálnej služby, pretože sociálne zariadenie si
občan nevyberá sám, ale prostredníctvom VÚC a obce, ktoré, podľa ich názoru preferujú štátne
zariadenia a pre nedostatok financií čakateľov nechávajú v poradovníkoch a neumiestňujú ich
v neverejných zariadeniach. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnych službách má síce fyzická osoba
právo výberu služby, ale striktne sa určuje povinnosť VÚC alebo obce ako postupovať pri
zabezpečovaní služieb, čiže za určitých podmienok.92
Hoci podľa medzinárodných štandardov majú azylové domy pre týrané a tehotné ženy
zaručovať anonymitu, bezpečnosť a bezplatnosť, podľa zákona o sociálnych službách sa ženy
v núdzi musia hlásiť na VÚC a obciach, ktoré im azylové zariadenie vyberú.
91 § 111 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní sa zrušuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 92 Odpoveď Žilinského samosprávneho kraja z 8. marca 2010.
71
VÚC a obce poukazujú na ďalšie problémy s implementáciou zákona o sociálnych
službách. Ide najmä o dlhý a náročný administratívny proces pre občanov žiadajúcich
o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a následne požiadanie o zabezpečenie tejto
služby, hlavne ak ide o občana ťažko zdravotne postihnutého, chorého a odkázaného na
pomoc ostatných, nerovnosť pri platení úhrad za sociálnu službu pre občanov, ktorí sú
odkázaní na takúto službu po novom, v porovnaní s občanmi, ktorí boli umiestnení ešte podľa
zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci – rozdielnosť platieb za rovnakú starostlivosť.
Zákon o sociálnych službách rieši a upravuje poskytovanie sociálnych služieb predovšetkým
u dospelých občanov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci však špeciálne pristupoval
aj k deťom do 18 rokov a upravoval platenie úhrady pre deti (neplatili napr. za bývanie,
atď.), medzi obslužné činnosti patrí aj upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne a
šatstva, toto pomenovanie „bývalého zaopatrenia“ je problematické pre klientov
ambulantnej sociálnej služby, ktorí sú v zariadení do 4 hodín, nie sú vyriešené vzťahy
v prípade občanov, ktorým sa poskytovala sociálna služba s celoročným pobytom na
základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného do 31. decembra
2008 v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadili obce. Ak tieto zariadenia nie sú
v niektorých prípadoch financované účelovými dotáciami z Ministerstva financií SR obce
ich zo svojho rozpočtu nedokážu naďalej prevádzkovať ako zariadenie sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách však v § 106 ods. 6 uvádza zákonnú povinnosť poskytovať
sociálnu službu tejto fyzickej osobe naďalej.93
3.4.2. Podmienky v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov
Jednou z priorít Strediska v rámci monitoringu a výskumu v roku 2009 bol monitoring
dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u klientov zariadení pre
seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv.
Východiskom monitoringu boli najmä skúsenosti s riešením podnetov od klientov
zariadení doručených na Stredisko týkajúcich sa nerešpektovania základných práv a slobôd
vrátane diskriminácie a rôznych foriem zlého zaobchádzania, ako aj námet pedagogických
pracovníkov Fakulty sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove na monitoring
vybraných zariadení sociálnych služieb z hľadiska dodržiavania práv klientov.
93 Odpoveď Žilinského samosprávneho kraja z 8. marca 2010.
72
Zámerom Strediska preto bolo monitorovať dodržiavanie a ochranu ľudských práv
a zásady rovnakého zaobchádzania vrátane rôznych foriem zlého zaobchádzania94 s klientmi
zariadení sociálnych služieb pre seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, ako aj
monitorovanie prevencie týchto javov vo vybraných zariadeniach so zreteľom na dopady
implementácie zákona o sociálnych službách.
Monitoring zariadení sa uskutočnil prostredníctvom osobných návštev zamestnancov
Strediska. Celoslovenský záber sa zabezpečil využitím personálnych kapacít regionálnych
kancelárií a výskumných zamestnancov Strediska v Bratislave.
Bolo navštívených 16 zariadení – dve zariadenia v územnej pôsobnosti každej
regionálnej kancelárie a Strediska. Ich zriaďovateľom bol vyšší územný celok, obec alebo
mesto. Vzhľadom na zvolenú metodiku95 bolo potrebné, aby návštevu vykonali vždy dvaja
zamestnanci Strediska. Terénny zber údajov prebehol v mesiacoch január – február 2010, teda
po uplynutí roku od účinnosti zákona o sociálnych službách.
Vzhľadom na obmedzený rozsah Správy poukazujeme len na najdôležitejšie zistenia.
Na základe monitoringu možno konštatovať, že neboli zaznamenané vážne porušovania
ľudských práv klientov zo strany ošetrujúceho personálu a poskytované sociálne služby boli
v súlade s podmienkami zachovávajúcimi ľudskú dôstojnosť.
Navštívené zariadenia pre seniorov sa nachádzajú väčšinou v príjemnom prostredí so
záhradou, parkom, prípadne iným priestranstvom vhodným na prechádzky alebo posedenie.
I keď dostupnosť je do niektorých zariadení ťažšia, keďže sa nachádzajú na periférii mesta,
môže to niektorým obyvateľom vzhľadom na pokojnú a tichú lokalitu skôr vyhovovať.
Bezbariérovosť je riešená formou výťahov, vzhľadom na to, že ide zväčša o staršie budovy.
Väčšina zariadení však poskytuje starostlivosť viac ako 100 klientom, v niektorých
prípadoch až 240, čo i napriek poskytovaniu kvalitných služieb môže na klientov v porovnaní
s ich domácim prostredím pôsobiť neosobne a spočiatku stresujúco. Izby boli väčšinou
jednolôžkové, dvojlôžkové a trojlôžkové.
94 Pod zlým zaobchádzaním sa rozumie správanie, ktoré nerešpektuje ľudskú dôstojnosť. Môže mať podobu
mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestania, ale aj podobu neúcty k právam človeka, nerešpektovania jeho autonómie, súkromia alebo práva na spoluúčasť v procese rozhodovania o jeho vlastnom živote, či zneužívanie závislosti na poskytovanej starostlivosti alebo jej prehlbovanie.
95 V priebehu návštevy výskumná dvojica uskutočnila štandardizovaný rozhovor s riaditeľom/riaditeľkou zariadenia alebo iným zodpovedným/nou pracovníkom/čkou, podľa možností najmenej dva krátke pološtandardizované rozhovory s náhodne vybranými klientmi/kami zariadenia, pozorovanie podmienok a pomerov v zariadení prípadne nahliadnutie do interných predpisov zariadenia a dokumentácie klientov.
Z návštevy sa vyhotovili záznamy z rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi a klientmi, ako aj záznamy z pozorovania. Výber navštívených zariadení sa uskutočnil na základe odporúčaní zo Strediska a Fóra pre pomoc starším.
73
Zariadenia mali vypracované organizačné, prevádzkové, pracovné a domáce
poriadky ako aj poriadok na úschovu vecí. Etický kódex niektoré zariadenia samostatne
vypracovaný nemali, ale bol súčasťou domáceho poriadku. Registre telesných a netelesných
obmedzení klientov pri priamom ohrození života alebo zdravia klientov alebo iných osôb
v niektorých zariadeniach neviedli. V prípade potreby telesných a netelesných obmedzení
používali zábrany na postele a lieky na upokojenie podľa predpisu lekára. V jednom
zariadení v časti domova sociálnych služieb použili popruhy z dôvodu agresivity klienta
a ohrozenia jeho okolia.
Nedostatkom v niektorých zariadeniach je, že klienti nemajú k dispozícii signalizačné
prístroje pri posteliach, ktorými by mohli v prípade potreby privolať ošetrujúci personál.
Riaditelia zariadení uvítali záujem Strediska zisťovať dopady legislatívnych zmien na
oblasť sociálnych služieb pre seniorov rok po uvedení zákona o sociálnych službách do praxe.
Upozornili na úskalia, ktoré so sebou tento zákon priniesol a poukázali najmä na
komplikovanosť a zdĺhavosť nového systému preposudzovania klientov podľa stupňa
odkázanosti, ktorý vo väčšine prípadov nezodpovedá reálnemu aktuálnemu stavu klienta,
keďže posudkoví lekári prehodnocujú klientov len podľa predložených dokumentov, bez
toho, aby klientov osobne videli a vyšetrili. Opätovné posúdenie klientov podľa nového
systému si bude vyžadovať okrem iného aj zvýšenie personálnych kapacít a zároveň
finančných nákladov pre zariadenie. Neústretovým voči klientom sa ukázal § 8 ods. 4 zákona
o sociálnych službách, ktorý ustanovil, že ak fyzická osoba má vydané právoplatné
rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada, obec alebo vyšší
územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej
služby uvedenej v § 34 až 41 (vrátane zariadenia pre seniorov) najneskôr do 60 dní odo dňa
doručenia žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu
územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším
územným celkom. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že klient bude môcť byť
umiestnený v zariadení, ktoré sa nachádza ďaleko od miesta jeho pôvodného bydliska, resp.
od bydliska jeho rodiny, pričom tendenciou dneška je umožniť starému človeku zostať čo
najdlhšie v jeho prirodzenom domácom prostredí.
Riaditelia by uvítali zlepšenie spolupráce a komunikácie s odbormi sociálnych vecí
vyšších územných celkov a miest, ako aj vyjasnenie si svojich kompetencií. Riaditelia tiež
poukazovali aj na absenciu terénnej sociálnej práce s cieľom vyhľadávania klientov, ktorým
by bolo vhodné poskytovať starostlivosť v zariadeniach pre seniorov. Pracovníci zariadení
74
špecializujúcich sa na klientov s duševnými chorobami vyjadrili istú obavu z ohrozenia
bezpečnosti v zariadeniach.
Klienti v pološtandardizovanom rozhovore vyjadrili väčšinou spokojnosť s poskytovanou
starostlivosťou a rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a na práci personálu oceňovali najmä ochotu
a ústretovosť.
3.5. Právo na ochranu zdravia
Medzinárodnoprávnej úpravy práva na zdravie sa týka článok 13 Európskej sociálnej
charty a Revidovanej sociálnej charty, táto téma je upravená aj vo viacerých dohovoroch
Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V článku 12 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je toto právo vyjadrené tak, že „štáty
uznávajú právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického
a duševného zdravia“.96
Právo na ochranu zdravia je na vnútroštátnej úrovni zakotvené v článku 40 Ústavy SR.
Vychádzajúc však z článku 51 Ústavy SR, všetky vzťahy podľa článku 40 Ústavy SR musia byť
upravené zákonom.
3.5.1. Práva pacienta
Práva pacientov sú zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, predovšetkým
v Európskej charte práv pacientov.
Najdôležitejšie práva pacientov v Slovenskej republike sú deklarované v Charte práv
pacientov v Slovenskej republike (Charta) z roku 2001. Cieľom Charty je uľahčiť občanovi
orientáciu v jeho základných ľudských právach a slobodách v oblasti zdravotníctva. Práva
pacientov v Slovenskej republike sú zakotvené a konkretizované vo viacerých zákonoch,
pričom právo na zdravotnú starostlivosť je definované ako právo na využívanie výhod
zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné.
Vo veci uplatňovania práv pacienta sa Stredisko obrátilo na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (Úrad).
V roku 2009 úrad riešil celkom 1 846 podaní a do konca roku z týchto podaní ukončil
1 581, t. j. 85,6 %. V porovnaní s rokom 2008 došlo k nárastu v počte prijatých podaní o 182.
96 Kráľ, J.: Ľudské práva v Slovenskej republike. [Bratislava : Bonus Real], 2004, s. 112.
75
Pokiaľ ide o ich štruktúru, 1 836 podaní bolo kvalifikovaných ako podnet, 9 podaní bolo
kvalifikovaných ako sťažnosť a 1 podanie bola petícia.97
Z vecného hľadiska sa najväčší rozsah podnetov týkal správneho poskytovania
zdravotnej starostlivosti – 66,8 %. V súvislosti s ich riešením úrad vykonal 1 049 dohľadov, z
toho 803 dohľadov na mieste – teda u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V rámci dohľadu
sa potvrdilo, že 19,6 % podnetov bolo opodstatnených a 80,4 % (843) podnetov bolo
neopodstatnených. Z hľadiska štruktúry podnetov a sťažností prijatých úradom v roku 2009
prevládala najmä: nespokojnosť s postupom pri liečbe, pričom najviac podnetov súviselo s
úmrtím, neetický prístup zdravotníckeho pracovníka k pacientovi, nedostatky v organizácii práce.
Úrad v roku 2009 uložil v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti 119 pokút
priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, úradom bolo uložených 78 opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov. V 45 prípadoch úrad podal návrh na uloženie sankčných
opatrení VÚC. Úrad v roku 2009 podal 3 trestné oznámenia. V súvislosti so správnym
poskytovaním zdravotnej starostlivosti 1 trestné oznámenie a s podozrením na nezákonný
postup lekára 2 oznámenia. V rámci činnosti odbornej komisie predsedu úradu zriadenej na
posudzovanie závažných a nejasných prípadov, ktoré vznikli v súvislosti so šetrením
poskytovanej zdravotnej starostlivosti, bolo v roku 2009 na 4 odborných komisiách
prerokovaných 9 prípadov. Z nich 2 boli nezhody (rozpor medzi pitevným nálezom
a klinickou diagnózou) a 7 komplikovaných prípadov v súvislosti so šetrením poskytovanej
zdravotnej starostlivosti.98
Podľa vyjadrenia úradu sa v roku 2009 právo správne poskytovanej zdravotnej
starostlivosti v porovnaní s minulým obdobím z hľadiska štatistických ukazovateľov úradu
percentuálne zlepšilo.
Stredisko požiadalo o vyjadrenie aj Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR). Podľa
odpovede MZ SR odbor kontroly, vládneho auditu a sťažností MZ SR nezaznamenal v roku
2009 nárast podaní namietajúcich diskrimináciu v oblasti poskytovania alebo prístupu k
zdravotnej dokumentácii v porovnaní s rokom 2008.
3.5.2. Prístup k zdravotnej dokumentácii – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci K. H. a ďalší proti SR z 28. apríla 2009
konštatoval, že došlo k porušeniu práva sťažovateliek na rešpektovanie súkromného
97 Zdroj:https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID=2675&docEID=112476
&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1&AspxAutoDetectCookieSupport=1. Cit. 13. apríla 2010. 98 Odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 3. marca 2010.
76
a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Európsky dohovor) a práva na prístup k súdu v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru tým, že sťažovateľkám bolo znemožnené vyhotoviť si fotokópie ich zdravotných
dokumentácií, čím mali sťaženú pozíciu pri podávaní žalôb o náhradu škody.99
Rómske ženy sa dožadovali prístupu k dokumentácii, pretože sa domnievali, že boli
protiprávne sterilizované. Osem rómskych žien, ktoré nemohli po pôrode cisárskym rezom
otehotnieť, sa od leta 2002 domáhalo v nemocniciach v Krompachoch a Prešove prístupu k ich
zdravotným dokumentáciám. Potom, čo im a ich právničkám nemocnice úplný prístup k
zdravotným dokumentáciám (vrátane zhotovovania fotokópií) odmietli, sa ženy obrátili so
žalobami na príslušné vnútroštátne súdy a následne i na Ústavný súd SR. Slovenské súdy ich
žaloby zamietli s odôvodnením, že majú právo len na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie
a robenie si výpiskov, avšak nie na zhotovenie fotokópií. Rómske ženy sa v auguste 2004
obrátili so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva (Európsky súd). Vo svojej sťažnosti
tvrdili, že zabránením prístupu k zdravotnej dokumentácii vo forme fotokópií došlo k porušeniu
ich práv podľa Európskeho dohovoru, konkrétne článku 8 (garantujúci právo na súkromný a
rodinný život) a článku 6 ods. 1 (garantujúci právo na prístup k súdu). Rómske ženy tvrdili, že
prístup k ich zdravotným dokumentáciám vo forme zhotovenia si fotokópií bol nevyhnutný s
ohľadom na zabezpečenie dôkazov v prípadnom súdnom konaní, ktoré mali v úmysle iniciovať
voči nemocniciam. Fotokópie zdravotných dokumentácií požadovali i preto, že chceli zabrániť
ich strateniu alebo zničeniu. Dokumentácie niektorých rómskych žien sa totiž medzičasom
údajne stratili. Slovenská vláda v odpovedi namietala, že odmietnutie prístupu k
dokumentáciám bolo nevyhnutné, keďže nemocnice chceli zabrániť ich zneužitiu. Európsky súd
konštatoval, že prístup k zdravotnej dokumentácii predstavuje súčasť práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života. Európsky súd podotkol, že nenašiel žiaden relevantný dôvod
na to, aby im nebolo umožnené získať fotokópie zo zdravotnej dokumentácie, do ktorej mohli v
zmysle vtedy platného zákona nahliadnuť a robiť si z nej výpisky. Rovnako nevidel dôvod,
prečo a ako by pacienti mohli zneužiť údaje z vlastnej zdravotnej dokumentácie. Európsky súd
ďalej uznal argument sťažovateliek, že bez fotokópií zdravotnej dokumentácie nemali dostatok
informácií o svojom zdravotnom stave a mali sťaženú pozíciu pri prípadnom podávaní žalôb o
náhradu škody. Z tohto dôvodu Európsky súd rozhodol, že došlo k porušeniu práv
garantovaných článkom 8 a 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a priznal každej zo sťažovateliek
spravodlivé zadosťučinenie a náhradu nákladov a výdavkov.
99 Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K.H. a ďalší vs. SR (sťažnosť č. 32881/04).
77
Hoci Slovenská republika podala Európskemu súdu žiadosť o opätovné preskúmanie
tejto veci Veľkou komorou, senát piatich sudcov Veľkej komory Európskeho súdu 6.
novembra 2009 tejto žiadosti nevyhovel, v dôsledku čoho rozsudok nadobudol právoplatnosť.
3.5.3. Poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky
Jednou z foriem zdravotnej starostlivosti je, podľa zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov, i lekárska služba prvej pomoci.
Lekárska služba prvej pomoci je v § 2 ods. 20 citovaného zákona definovaná ako
zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej
starostlivosti a ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia. V rámci
všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej
v rozsahu minimálnej verejnej siete poskytovateľov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve stanovuje a definuje minimálnu
verejnú sieť poskytovateľov, pevnú sieť poskytovateľov, koncovú sieť poskytovateľov
a verejnú sieť poskytovateľov (§ 5 až § 6a).
Minimálnu verejnú sieť poskytovateľov upravuje od 1. januára 2009 nariadenie vlády č.
640/2008 Z. z. o minimálnej verejnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré priamo
ustanovuje pôsobenie lekárskych služieb prvej pomoci na počet obyvateľov Slovenskej republiky.
V súvislosti s tým rezonovala počas roka 2009 v spoločnosti a v médiách problematika
poskytovania lekárskej služby prvej pomoci (LSPP). Aj Stredisku boli adresované podnety, v
ktorých bola namietaná najmä dostupnosť tejto zdravotnej starostlivosti pre znevýhodnené
skupiny obyvateľstva.
Na základe žiadosti Výboru NR SR pre zdravotníctvo predložilo MZ SR v marci 2009
analýzu poskytovania LSPP v SR. Ministerstvo uviedlo v tejto analýze 3 možné modely
riešenia LSPP. Prvý model predpokladal zrušenie LSPP, pričom dostupnosť nepretržitej
zdravotnej starostlivosti by bola zabezpečená u konkrétneho poskytovateľa, s ktorým má
občan uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Druhý model predpokladal, že
kompetencie zriaďovať a manažovať systém poskytovania LSPP zostanú VÚC s malými
modifikáciami, tak ako je to dnes a posledný model predpokladal také vymedzenie
geografickej dostupnosti a zdravotného obvodu, na základe ktorého vznikne pevná sieť LSPP
s presne určeným miestom pôsobenia.
78
Na základe uvedeného oslovilo Stredisko MZ SR a všetky samosprávne kraje. Na otázku,
v akom štádiu je navrhovaná úprava LSPP ministerstvo odpovedalo, že v súčasnosti ešte nie je
rozhodnuté, ktorý z uvedených modelov sa bude realizovať a uplatňovať. Poskytovanie LSPP je
stále nezmenené a riadia ho samosprávne kraje. Ministerstvo zastáva názor, že „LSPP je
relatívne predimenzovaná, čo súvisí s lokálnymi tlakmi na poskytovanie tejto služby bez
reálneho náhľadu na fungovanie tohto systému, a vedie k nespokojnosti lekárov slúžiacich
LSPP kvôli vyššej pracovnej záťaži a nižším príjmom ambulancie LSPP a tým nižšiemu
odmeňovaniu”. MZ SR iniciovalo pracovné stretnutie všetkých zainteresovaných do LSPP, a to
predstaviteľov jednotlivých VÚC, Slovenskej lekárskej komory, Komory zubných lekárov,
Asociácie poskytovateľov LSPP v SR ako aj Asociácie súkromných lekárov v SR, s cieľom
nájsť spoločné riešenie fungovania LSPP prijateľné pre všetky zúčastnené strany.
Stredisko tiež zaujímalo, ako bude pripravovaná úprava LSPP zohľadňovať
dostupnosť pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. MZ SR zastáva názor, že dostupnosť
je vo vzťahu k znevýhodneným skupinám obyvateľstva adekvátna.
Na samosprávnych krajoch sa Stredisko informovalo o dostupnosti LSPP v danom
samosprávnom kraji a počte sťažností adresovaných samosprávnemu kraju na
poskytovanie LSPP.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji je dostupnosť LSPP hodnotená ako
optimálna. Samosprávny kraj v danej oblasti spolupracuje so všetkými relevantnými subjektmi.
Navrhoval ponechanie súčasnej siete LSPP pri zohľadnení geografického a demografického
členenia kraja. Samosprávnemu kraju boli adresované 3 sťažnosti na nesprávny postup lekárky,
na prevádzkovanie LSPP a na nedodržanie rozpisu služieb v LSPP.
Bratislavský samosprávny kraj odmieta celkové zrušenie poskytovania LSPP. Ako
dôvody uvádza, že v tomto samosprávnom kraji je vysoká migrácia, vysoká hustota
obyvateľstva a pôsobí tam množstvo študentov. Poukázali na skutočnosť, že „z pohľadu
jednotlivých regiónov je teda zrejmé, že nie je možné navrhnúť jednotné riešenie LSPP pre
celú republiku a že jej organizácia nemôže byť jednotná“. V odpovedi Bratislavského
samosprávneho kraja je podrobne rozpísané poskytovanie LSPP, ako aj záver, že LSPP v
Bratislavskom kraji je mierne poddimenzovaná, čo spôsobuje zhoršenú dostupnosť v časti
Bratislavy (okres Bratislavy IV a časť okresu Bratislava III) a obyvateľov okresu Senec”.
Poskytovanie LSPP ako nesprávne bolo namietané v 14 sťažnostiach.
V Košickom samosprávnom kraji zodpovedá podľa odpovede dostupnosť LSPP
potrebám všetkých skupín obyvateľstva. Košickému samosprávnemu kraju bolo adresovaných
79
5 sťažností, týkali sa i samotného výkonu LSPP a tiež nevykonávania povinností poskytovateľa
LSPP a nenastúpenia do LSPP.
V Prešovskom samosprávnom kraji je zabezpečená LSPP v každom okresnom meste,
to zodpovedá i návrhu samosprávneho kraja, ktorý predložili MZ SR ako pripomienky k
úprave LSPP. Na poskytovanie LSPP nezaznamenali v Prešovskom samosprávnom kraji
žiadnu sťažnosť.
Dostupnosť LSPP pre všetkých obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja je
zabezpečená minimálne v každom okrese jedným poskytovateľom lekárskej služby prvej
pomoci pre dospelých, lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a v štyroch okresoch
kraja majú špecializovanú zubnolekársku službu prvej pomoci. Trenčianskemu samosprávnemu
kraju bola adresovaná jedna sťažnosť na poskytovateľa LSPP.
Dostupnosť LSPP v odbore všeobecné lekárstvo v regióne Trnavského samosprávneho
kraja nie je problémom ani pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Trnavský samosprávny
kraj (TTSK) ďalej v odpovedi poznamenal, že „odbor zdravotníctva a humánnej farmácie
TTSK je presvedčený, že LSPP pri súčasne existujúcej sieti staníc záchrannej zdravotnej
služby predstavuje odliv finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia a je
zneužívaná pacientmi, ktorí nevenujú pozornosť svojmu zdravotnému stavu“. V priebehu
roku 2009 boli podané Trnavskému samosprávnemu kraju 3 sťažnosti na činnosť LSPP.
Žilinský samosprávny kraj sa podieľal na analýze poskytovania LSPP pre MZ SR, ktorej
súčasťou boli aj návrhy na riešenie LSPP v Žilinskom kraji, ktoré zohľadňovali demografické a
geografické podmienky kraja so zachovaním dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Dostupnosť LSPP v Žilinskom kraji vychádza z potrieb obyvateľov a hodnotia ju ako
primeranú. Z analýzy, ktorú samosprávny kraj realizoval v roku 2009 vyplynulo, že využívanie
LSPP po 22.00 hodine je minimálne a po 24.00 hodine temer žiadne. Žilinskému
samosprávnemu kraju boli adresované 3 sťažnosti týkajúce sa najmä poplatkov za LSPP.
Z uvedeného vyplýva, že úprava poskytovania LSPP si vyžaduje širokú
zaangažovanosť všetkých relevantných subjektov, pričom rozhodujúcu pôsobnosť by mal mať
samosprávny kraj, ktorému sú známe všetky špecifiká a osobitosti daného regiónu, ktoré
môže zohľadniť pri navrhovaní úpravy poskytovania LSPP a realizovaní jej poskytovania.
80
3.5.4. Národný program sexuálneho zdravia v Slovenskej republike
Ešte v decembri 2008 MZ SR navrhlo zrušenie úlohy, ktorou ho vláda SR v roku 2003
zaviazala vypracovať „Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia“.100
Definitívne sa o tom rozhodla vláda SR 21. januára 2009. Namiesto dokumentu zásadného
systémového charakteru navrhovalo MZ SR problematiku sexuálneho a reprodukčného
zdravia riešiť v rámci tzv. „Národného programu starostlivosti o ženu a matku“. Ten mal byť
predložený na rokovanie vlády v termíne do 30. júna 2009.101
Niekoľko mimovládnych organizácií zaslalo hneď pri zverejnení zámeru MZ SR voči
tomuto návrhu hromadnú pripomienku a vyzvali vládu SR, aby sa vrátila k riešeniu
problematiky ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia prostredníctvom komplexného
programového dokumentu. Príprava „náhradného“ dokumentu zameraného „len“ na ochranu
reprodukčného zdravia, by bola podľa ich názoru nedostatočným riešením, odporujúcim
základným ľudskoprávnym a ženskoprávnym princípom, keďže účinná ochrana sexuálneho a
reprodukčného zdravia si vyžaduje komplexný a systematický prístup.102
Návrh „Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné
zdravie v Slovenskej republike“ predložilo MZ SR 14. mája 2009 na medzirezortné
pripomienkové konanie.103 Ako je uvedené v predkladacej správe k materiálu, účelom a
dôvodom predloženého návrhu národného programu bolo rozpracovanie stratégie Svetovej
zdravotníckej organizácie (SZO) v oblasti reprodukčného zdravia.104 Obsah návrhu NP tvorili
100 MZ SR tak urobilo po tom, čo v marci 2008 návrh bezúspešne predložilo po 4 rokoch na rokovanie vlády. Už
v priebehu pripomienkového konania (29. 11. - 14. 12. 2007) odznelo k predmetnému materiálu množstvo pripomienok zásadného charakteru jednak zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov, ale aj zo strany viacerých občianskych združení a cirkevných organizácií. Medzi kľúčové sporné body pôvodného materiálu patrili oblasti: plánované rodičovstvo, bezpečná interrupcia a služby zabezpečujúce jej výkon, sexuálne a reprodukčné zdravie mladistvých, sexuálna výchova na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia, prevencia a manažment neplodnosti alebo výhrady týkajúce sa ekonomickej náročnosti zabezpečenia realizácie programu a výhrady týkajúce sa nejednoznačnosti a nepresnosti termínov a navrhovaných riešení.
101 Uznesenie vlády SR č. 56/2009. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/appl/material. nsf/0/5C55F931E86 939C8C125754C00446888/$FILE/Zdroj.html a http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnos t/clanek.phtml?id=1173702. Cit. 13. apríla 2010.
102 Bližšie pozri text vrátane verejnej pripomienky na: http://www.oad.sk/?q=sk/node/246 alebo http://www.sme.sk/c/4230771/mimovladky-nesuhlasia-s-nevypracovanim-programu-sexualneho-zdravia. html. Cit. 13. apríla 2010.
103 Zdroj:https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=1&matEID=1487&langEID=1& Aspx AutoDetectCookieSupport=1.
104 Predkladacia správa ďalej zdôvodňuje: „Princípy zahrnuté v Deklarácii svetového zdravia, upravené v máji 1998 na 51. valnom zhromaždení SZO ‘Zdravie pre všetkých 21‘, ktoré tvoria rámec pre politiku zdravotnej starostlivosti regionálneho úradu SZO v Európe (WHO Copenhagen, 1999) a majú základný význam pre tvorbu stratégie. Ďalšie dokumenty, ktoré boli použité ako východiská pre tvorbu tejto stratégie, sú: Správa z medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (Káhira 1994) a Globálne posúdenie implementácie akčného plánu konferencie o populácii a rozvoji, prezentované na Mimoriadnom valnom zhromaždení OSN v New Yorku (1999).“ Dostupné na: https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID =1487&doc EID=57281&docFormEID=13&docTypeEID=4&langEID=1&tStamp=20090528085501810, 13. apríla 2010.
81
tri oblasti: oblasť starostlivosti o ženy od detstva cez adolescenciu až po starobu, oblasť
bezpečného materstva a oblasť reprodukčného zdravia. Prioritnými cieľmi NP boli: i) zlepšenie
kvality a dostupnosti zdravotníckych služieb reprodukčného zdravia, ii) monitoring a kontrola
sexuálne prenosných infekcii (SPI) vrátane HIV/AIDS, iii) prevencia onkologických chorôb a
ich skríning a iiii) prevencia a manažment domáceho násilia a sexuálneho zneužívania, ako aj
prevencia obchodovania so ženami (trafficking) v súlade s platnou legislatívou a
medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná tak, aby bol dosiahnutý maximálny
potenciál zdravia a kvality života pre všetkých obyvateľov SR.
K predloženému návrhu predložili mimovládne organizácie „Hromadnú pripomienku
skupiny mimovládnych organizácií k návrhu Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné
materstvo a reprodukčné zdravie, predloženého Ministerstvom zdravotníctva SR (číslo materiálu
12568/2009-OZS)“,105 ktorá obsahovala 4 všeobecné pripomienky a 18 pripomienok
k jednotlivým častiam materiálu, všetky zásadného charakteru, ako aj rad podnetných návrhov.
Napriek tomu, že podľa názoru MZ SR príprava materiálu bola zameraná na citlivý
prístup ku všetkým skupinám spoločnosti a predložený návrh bol v súlade
s medzinárodnými dohovormi, ktoré SR podpísala, nepodarilo sa dosiahnuť dohodu
s cirkvami a inými náboženskými inštitúciami. Väčšina z nich ho naďalej odmietala ako
celok a navrhla jeho stiahnutie.
MZ SR si uvedomovalo, že za týchto okolností nedosiahne v dohľadnej dobe
konsenzus v rámci celospoločenskej diskusie a preto požiadalo o odklad predloženia návrhu
„Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie v
Slovenskej republike“ (NP) na rokovanie vlády v termíne do 30. októbra 2010.
Jedným z problémov, ktorý by mal byť riešený v rámci NP, je aj dostupnosť
antikoncepcie pre všetky skupiny obyvateľstva. Problém sa akcentuje práve v súvislosti so
znevýhodnenými (sociálne slabšími) skupinami obyvateľstva. Poukazuje sa na slabú osvetu a
informovanosť, nedostatok finančných prostriedkov a pod., ktoré sú reálnymi prekážkami
prístupu k antikoncepcii. Na základe navrhovaného NP by mala byť otázka dostupnosti
antikoncepcie riešená cez zamýšľanú „Stratégiu dostupnosti poskytovania služieb
plánovaného rodičovstva a dostupnosti všetkých antikoncepčných metód pre najširšie vrstvy
obyvateľstva s osobitným zameraním na marginalizované a iné ohrozené skupiny obyvateliek
a obyvateľov do roku 2011“. Vypracovať dlhodobé programy dostupnosti antikoncepčných
105 Zdroj: http://www.poradna-prava.sk/dok/HP%20MVO%20Nar%20program%20reprozdravie_MV_OaD_
Poradna_QLF_270509.pdf. Cit. 13. apríla 2010.
82
metód pre rôzne skupiny obyvateľstva má MZ SR v pláne postupne v termíne do roku 2014
(ak bude „Národný program“ tohto roku prijatý).106
MZ SR v súvislosti so snahou o zlepšenie zdravia rómskej populácie realizuje od roku
2007 cestou vybraných regionálnych úradov verejného zdravotníctva „Program podpory
zdravia znevýhodnenej rómskej komunity“, ktorý koordinuje Úrad verejného zdravotníctva
SR. V rámci riešenia uvedeného programu pracujú v teréne (v segregovaných a separovaných
rómskych osídleniach a lokalitách) 30 komunitní pracovníci zdravotnej výchovy, ktorí
zabezpečujú v oblasti zdravotnej výchovy komunikáciu medzi cieľovou skupinou – obyvateľmi
segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít - a lekármi, sestrami, pôrodnými
asistentkami, verejnými zdravotníkmi a šíria zdravotnú osvetu a informovanosť v komunite.
Pôsobenie prostredníctvom komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy je
zamerané na viaceré problémové oblasti, o. i. aj na prevenciu infekčných ochorení (vrátane
očkovania), či sexuálne a reprodukčné zdravie – zodpovedné rodičovstvo, atď. Pozitívne
výsledky získané v súvislosti s realizáciou programu je možné udržať len v súčinnosti s
cieľovou skupinou – obyvateľmi segregovaných a separovaných rómskych osídlení, a to
dodržiavaním zásad pri udržaní zdravého životného štýlu a aktívnej spolupráci pri zmene
svojej zdravotnej a životnej situácie.107
V tejto súvislosti sa Stredisko domnieva, že dostupnosť antikoncepcie pre znevýhodnené
skupiny obyvateľstva by pravdepodobne bolo možné riešiť aj prijatím rezortných dočasných
vyrovnávacích opatrení.
3.6. Právo na ochranu životného prostredia
Právo na ochranu životného prostredia je základným právom garantovaným
v článkoch 44 a 45 Ústavy SR. Podľa týchto ustanovení každý má právo na priaznivé životné
prostredie, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie, nikto nesmie nad mieru
ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje; štát má
dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť
o životné prostredie a zabezpečovať ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne
žijúcich živočíchov. Podrobnosti o uvedených právach a povinnostiach ustanovuje zákon.108
106 Tamže. 107 Tamže. 108 Týmto zákonom je najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(spolu s vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.), zákon č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a množstvo osobitných predpisov.
83
Podľa článku 55 Ústavy SR každý má aj právo na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Ako základný a určujúci ústavnoprávny rámec, ktorý vymedzuje vzťah medzi ochranou
prírody, resp. životného prostredia vo všeobecnosti a využívaním vlastníctva, je možné uviesť
ustanovenie článku 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu iných, alebo v rozpore so všeobecne záväznými záujmami chránenými
zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom“ spolu s ods. 3 článku 44 Ústavy
SR, podľa ktorého „nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať
životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky“. Otázku vzťahu využívania vlastníctva
a ochrany prírody riešil už aj Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 22/06, v ktorom okrem
iného uviedol, že: „opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody
obmedzujú okrem dotknutej skupiny vlastníkov aj ďalšie subjekty práva, sledujúc legitímny cieľ
ochrany ekologickej stability a trvalé udržiavanie a obnovovanie a racionálne využívanie
prírodných zdrojov, keďže sa prostredníctvom svojho vlastníctva priamo alebo nepriamo
podieľajú na využívaní uvedených prírodných zdrojov, alebo majú možnosť sa na ich využívaní
podieľať, pričom ochrana a zachovanie týchto zdrojov prispieva k ochrane a zachovaniu
hodnoty samotného vlastníctva dotknutých vlastníkov“ .109
V priebehu roka 2009 rezonovalo v spoločnosti niekoľko prípadov súvisiacich
s právom na ochranu životného prostredia. Medzi nimi aj nedostatky vyčítané zo strany EK
(spájané s „ohrozením eurofondov“) a následné legislatívne zmeny, prípady poukazujúce na
nedostatočnú možnosť účasti verejnosti pri povoľovaní projektov so značným dopadom na
zdravie a životné prostredie, ako aj problematické vzťahy medzi ochranou životného
prostredia a vlastníckymi právami, resp. využívaním vlastníctva.
3.6.1. Zmeny v legislatíve
Po kritike zo strany Európskej únie (EÚ), týkajúcej sa nedostatočnej transpozície
európskych smerníc do právneho poriadku SR, bol s účinnosťou od 1. septembra 2009
novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon), tak aby bol v súlade a príslušnými smernicami EÚ.
Novelou sa ustanovila nová úprava stanovenia navrhovaných činností a najmä ich
zmien, ktoré budú podliehať povinnému hodnoteniu, zisťovaciemu konaniu alebo vydávaniu
109 Nález Ústavného súdu SR je dostupný na www.concourt.sk.
84
vyjadrení, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie. V tejto súvislosti bola do zákona vložená nová príloha č. 8a s názvom
„Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“, ktorú bude navrhovateľ činnosti povinný doručiť
na príslušný orgán. Na základe vyplneného oznámenia príslušný orgán rozhodne, či pôjde
o zmenu, ktorá bude podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, alebo nie.
Nebolo vyriešené kritizované vylúčenie občanov z povoľovacích konaní o ochrane prírody.
Z ďalších významných zmien v právnej úprave životného prostredia treba uviesť nový
zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a vyhlášku MŽP SR č. 314/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o
fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon
bol prijatý v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch a nariadení Komisie, ktoré boli
prijaté na jeho vykonanie. Predmetom jeho úpravy sú povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi,110 výrobkami a
zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností
uložených týmto zákonom alebo osobitným predpisom (väčšinou nariadenia Komisie).
Stanovuje tiež podmienky na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ukladá
povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej
spôsobilosti na nakladanie s určitými fluórovanými skleníkovými plynmi. V súvislosti s
prijatím tohto zákona došlo tiež k novelizácii ďalších predpisov, konkrétne zákona č. 401/1998
Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, zákona č. 478/2002 Z. z. zákona o ovzduší111 a
zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.6.2. Skládka v Pezinku
V priebehu roku 2009 v spoločnosti aj naďalej rezonoval prípad skládky odpadov
v Pezinku. Skládka sa nachádza približne 280 metrov od obydlí a 400 metrov od centra mesta.
Proti skládke zorganizovali odporcovia skládky v minulosti demonštrácie a protestné pochody
z Pezinka do Bratislavy. Podľa aktivistov je skládka v rozpore s územným plánom mesta.
Odporcovia skládky odpadov argumentujú zdravotnými dôsledkami skládok a tým, že sa
nechcú stať regionálnym smetiskom.
110 Čl. 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých
fluórovaných skleníkových plynoch (Ú. v. EÚ L 161, 14. 6. 2006) v platnom znení. 111 Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za
znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)
85
22. januára 2009 MŽP SR rozhodlo, že skládka odpadov v Pezinku sa buduje
zákonne. Cieľom mimoodvolacieho konania bolo prešetriť zákonnosť postupu Slovenskej
inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Ministerstvo v postupe a rozhodovaní SIŽP nezistilo
žiadne pochybenie. MŽP SR súčasne zrušilo predbežné opatrenie, ktoré vydalo v tejto veci
25. novembra 2008 spoločnosti Westminster Brothers. 27. januára 2009 mesto Pezinok a
občianski aktivisti žiadali Najvyšší súd SR, aby zmenil rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, zrušil integrované povolenie vydané SIŽP na výstavbu skládky a vrátil im vec na
nové konanie. Zároveň žiadali o odklad vykonateľnosti povolenia skládky, ktorým by sa
zachoval faktický stav dovtedy, kým bude rozhodnuté o zákonnosti jej povolenia.112 25.
februára 2009 riaditeľ Inšpekcie životného prostredia v Bratislave po ústnom konaní
spojenom s obhliadkou stavby v rámci kolaudácie skonštatoval, že pezinská skládka je
budovaná v súlade s projektovými dokumentmi. Mesto Pezinok sa na ústnom kolaudačnom
konaní spojenom s obhliadkou skládky nezúčastnilo, podľa prednostu Pezinka ich totiž na
pozemok nevpustili. 17. apríla 2009 Najvyšší súd SR pozastavil prevádzku skládky odpadov
neďaleko mesta Pezinok. V uznesení Najvyššieho súdu SR sa uvádza: „Ú čelom odkladu
vykonateľnosti nie je dočasná úprava pomerov účastníkov do okamihu vydania konečného
rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, výnimočná ochrana niektorých účastníkov konania
pred účinkami napadnutého a súčasne právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.“ Podľa
Najvyššieho súdu SR pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia postačujú dôvodné obavy, že
by na strane žalobcu mohla nastať závažná ujma. Najvyšší súd SR teda zabezpečil, že na
skládku v Pezinku nebolo možné voziť žiaden odpad a to napriek tomu, že už bola
skolaudovaná. 28. mája 2009 Najvyšší súd SR zrušil všetky povolenia súvisiace s novou
skládkou, ktoré boli vydané štátnymi orgánmi, a označil ich za nezákonné. Súd rozhodol, že
celé povoľovacie konanie musí začať odznova a v súlade so zákonom.
28. októbra 2009 Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu
SR z 28. mája 2009, kým nerozhodne o sťažnosti EKOLOGICKEJ SKLÁDKY, a. s.. Tá v
sťažnosti namieta porušenie svojich ústavných práv. Rozhodnutie Ústavného súdu SR si
EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s. vysvetlila tak, že môže na skládku zvážať odpad, k čomu
aj od 29. októbra 2009 dochádza. 12. novembra 2009 Pezinčania požiadali Ústavný súd SR,
aby im sprístupnil rozhodnutie, na základe ktorého EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s.
zaváža skládku odpadom. Ústavný súd SR 4. decembra 2009 tejto žiadosti nevyhovel.
112 Zdroj : http://www.vyvlastnenie.sk/kauzy/pezinok-skladka/.
86
Pezinčania sa v boji proti skládke obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, pod
ktorú sa podpísalo viac ako 8000 ľudí. V nej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich
z Aarhuského dohovoru.
Podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, SIŽP ako správny orgán v
integrovanom povoľovaní vykonáva svoju činnosť podľa svojich kompetencií, ktoré vymedzujú
všeobecne záväzné právne predpisy SR, najmä zákon č. 245/2003 Z. z., a v tomto duchu
postupovala aj pri povoľovaní skládky odpadov „Skládka odpadov – Pezinok“. Ani v
mimoodvolacom konaní MŽP SR nenašlo na postupe SIŽP žiadne pochybenie. Podľa vyjadrenia
MŽP SR sa teda skládka odpadov v Pezinku v súčasnosti prevádzkuje v súlade s prijatými
uzneseniami, ako aj s podmienkami integrovaného povolenia. 2. decembra 2009 Inšpektorát
životného prostredia (IŽP) Bratislava na základe skutočnosti, že Ústavný súd SR začal v tej istej
veci konať skôr, konanie zastavil, a v súčasnosti SIŽP čaká na rozhodnutie Ústavného súdu SR.113
Na otázky Strediska ohľadom skládky reagovalo svojim vyjadrením aj mesto Pezinok.
„Podľa názoru mesta Pezinok je prevádzkovanie skládky odpadov protizákonné, keďže na
takúto činnosť neexistuje zákonné povolenie. Pôvodné povolenie na prevádzkovanie skládky
odpadov, ktoré vydala SIŽP, Inšpektorát a ktoré následne potvrdila SIŽP, Ústredie v konaní
na druhom stupni, bolo totiž právoplatne zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.
mája 2009. Na základe ústavných sťažností podaných spoločnosťou EKOLOGICKÁ
SKLÁDKA, a. s. Ústavný súd SR odložil len vykonateľnosť tohto rozsudku, pričom týmto
nebola dotknutá jeho právoplatnosť. Práve v dôsledku pretrvávajúcej právoplatnosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR naďalej platí, a teda naďalej je zrušené vyššie uvedené povolenie na
prevádzkovanie skládky odpadov v Novej jame. Nakoľko prevádzkovaním (ukladaním
odpadu) bez zákonného povolenia sa prevádzkovateľ – BRICORP DEVELPOMENT, s. r. o.
dopúšťa páchania iného správneho deliktu, mesto na túto skutočnosť upozornilo príslušný
správny orgán – Slovenskú inšpekciu životného prostredia, IŽP Bratislava. Zároveň vo veci
skládky prebiehajú aj iné konania na príslušných súdoch a správnych orgánoch.“114
Vzhľadom na to, že mesto Pezinok považuje skládku a jej prevádzkovanie za
protizákonné, plánuje aj naďalej využívať všetky zákonné možnosti a podnikať právne kroky,
aby došlo k zrušeniu skládky, ktorej existencia je, podľa názoru mesta Pezinok, v rozpore s
platným územným plánom mesta.
Stredisko považuje (aj v tejto súvislosti) za dôležité opätovne pripomenúť, že
v záujme ochrany práva životného prostredia je nevyhnutné upraviť kompetencie samospráv
113 Odpoveď Ministerstva životného prostredia SR z 8. marca 2010. 114 Odpoveď mesta Pezinok z 12. marca 2010.
87
tak, aby mohli vo väčšej miere ako doposiaľ rozhodovať o skládkach odpadu na svojom
katastrálnom území.
3.6.3. Tichá a Kôprová dolina
Uvedené národné prírodné rezervácie sú predmetom zvýšenej pozornosti najmä
ochranárskych združení a aktivistov už od roka 2004, kedy bolo v Tatrách po veternej smršti
zničených vyše 12 000 hektárov lesa. Odvtedy prebiehali spory medzi zástupcami
ochranárskych združení na jednej strane, a Štátnymi lesmi, a. s. a MŽP SR na strane druhej,
týkajúce sa možnosti/nemožnosti ťažby kalamitného dreva v tamojších lesných porastoch.
Medzi najdôležitejšie udalosti roka 2009 súvisiace s touto témou je možné zaradiť nasledovné.
V januári 2009 Ústavný súd SR nálezom115 rozhodol, že Generálna prokuratúra SR
postupovala pri riešení trestného oznámenia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (VLK), ktoré
sa týkalo ťažby v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Tichá a Kôprová dolina, v rozpore so
zákonom. VLK podal ešte v apríli 2007 trestné oznámenie, podľa ktorého dochádza ťažbou v
NPR Tichá a Kôprová dolina k trestnému činu poškodzovania životného prostredia. Ústavný
súd SR rozhodol, že Generálna prokuratúra SR postupovala v rozpore so zákonom a bolo tak
porušené ústavné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a to domáhať sa
zákonom stanoveným postupom svojho práva pred orgánmi Slovenskej republiky. Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí zakázal Generálnej prokuratúre SR porušovať práva združenia VLK a
prikázal sa opätovne zaoberať ich podnetom a vyjadriť sa k postupu nižších prokuratúr.
Európska komisia ukončila 14. apríla 2009 konanie voči SR v kauze Tichá a Kôprová
dolina, ktoré začala v júni 2007 pre porušenie smerníc EÚ v navrhovaných územiach Natura 2000
v Tatrách a Nízkych Tatrách. Dôvodom na začatie konania mali byť zásahy v Tichej a
Kôprovej doline pri spracovaní kalamity bez ich posúdenia podľa smernice o biotopoch.116
Ministerstvo životného prostredia SR koncom októbra 2009 oboznámilo dotknutých
účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia smerujúceho k vydaniu súhlasu na žiadateľom
(Štátne lesy TANAP) požadovanú činnosť a k povoleniu výnimky pre žiadateľa v národných
prírodných rezerváciách v Tichej a Kôprovej doline.117
115 Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 232/08-54. 116 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich
rastlín. 117 Odpoveď Ministerstva životného prostredia SR č. 8957/2009-2.2 z 29. októbra 2009. Dokument dostupný na:
http://www.wolf.sk/sk/clanky/ticha-dolina-je-opaet-ohrozena-tazbou-aktualizovane, stiahnuté 12. apríla 2010.
88
4. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A INÝCH MENŠÍN
Ochrana práv prešla z hľadiska medzinárodnej úpravy zaujímavým vývojom.
Univerzálny systém ochrany ľudských práv spájal ochranu práv menšín zásadne s ochranou
základných ľudských práv a slobôd.118 Neskôr sa „od pôvodného všeobecne prijatého
ponímania základných ľudských práv a slobôd postupne vyčleňuje úprava zákazu
diskriminácie z rôznych dôvodov, ochrana práv menšín...“119 a boli prijímané medzinárodné
dohovory upravujúce tieto špecifické okruhy.120 Aj v rámci európskeho systému ochrany
ľudských práv sa špeciálne úpravy ochrany menšín vyvíjali popri tzv. všeobecných
dohovoroch (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európska sociálna
charta a Revidovaná Európska sociálna charta, Charta základných práv Európskej únie)
postupne.121 Z uvedeného vyplýva, že práva menšín sú neoddeliteľnou súčasťou základných
ľudských práv a slobôd.
Preto sa posudzovaniu ľudských práv príslušníkov menšín v Slovenskej republike
budeme venovať (tak, ako v predchádzajúcich rokoch) aj v správe za rok 2009.
V tejto kapitole sa zameriame na práva národnostných menšín a práva ľudí so
zdravotným postihnutím. Iným, v spoločnosti rovnako významným skupinám, ako sú
napríklad ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou a z určitého hľadiska i migranti, sa
venujeme v správe na iných miestach všeobecnej časti, respektíve osobitnej časti týkajúcej sa
zásady rovnakého zaobchádzania.
4.1. Práva národnostných a etnických skupín
Dodržiavaním ľudských práv národnostných menšín a etnických skupín, ako aj
jednotlivcov patriacich k menšinám sa zaoberáme prierezovo v celej správe za rok 2009 a preto
v tejto časti upozorníme na niektoré skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich rozvoj a postavenie. Pri
hodnotení dodržiavania ľudských práv menšín je potrebné zdôrazniť, že v súlade s povinnosťou
rešpektovať prirodzené ľudské práva a ľudskú dôstojnosť, dominujúca väčšina nesmie vo
118 Strážnická, V. - Šebesta, Š.: Človek a jeho práva : (Medzinárodná úprava ochrany ľudských práv). Bratislava :
JUGA, 1994. 119 Tamže, s. 81. 120 Napríklad Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966), Dohovor o
odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) v znení protokol o postavení utečencov (1967), Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutí (2007) a ďalšie.
121 Napríklad Európska charta regionálnych a menšinových jazykov (1992), Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín (1995) a ďalšie úpravy v rámci EÚ a OBSE.
89
vzťahu k príslušníkom menšiny prehlbovať ich znevýhodnenie (diskrimináciu). Ľudia v
menšinovom postavení, tak ako to zakotvuje Ústava SR a ďalšie medzinárodné dokumenty,
potrebujú aj osobitné práva, ktoré dominujúca väčšina nepotrebuje.
V roku 2009 sa práv národnostných menšín dotkla najmä novela tzv. jazykového
zákona, ktorá vyvolala nielen politickú, ale aj širokú spoločenskú diskusiu.
Postaveniu národnostných menšín na Slovensku sa aj v roku 2009 venovala i Rada
vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny.
4.1.1. Program Dekády začleňovania rómskej populácie do roku 2015
Dekáda rómskej inklúzie 2005 – 2015 je medzinárodná iniciatíva 12 krajín Európy,
ktorá spája zúčastnené vlády, medzinárodné inštitúcie a rómsku občiansku spoločnosť.
Dekáda predstavuje prvé spoločné úsilie zamerané na zmenu života Rómov v Európe.
Do Dekády sa zapojili tieto štáty: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká
republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko
a Španielsko. Slovinsko zatiaľ vystupuje v pozícii pozorovateľa. Hlavným cieľom Dekády je
podpora aktivít na posilnenie sociálneho začlenenia (sociálnej inklúzie) Rómov v Európe
vrátane pozdvihnutia ich ekonomického statusu.
Program Dekády sa zameriava na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť,
zdravie a bývanie a tri vzájomne súvisiace témy: chudobu, diskrimináciu a rodovú rovnosť.
Každá krajina si vytvorila svoj vlastný akčný plán, ktorý vychádza z existujúcich vládnych
politík a stratégií.
Slovenský národný akčný plán vypracovali pracovné skupiny pre jednotlivé priority
zložené zo zástupcov Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, Ministerstva
školstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Štatistického úradu SR, mimovládnych
organizácií, ako aj predstaviteľov Rómskeho fóra mladých, a stanovili ciele v 4 prioritných
oblastiach, ktoré by sme mali dosiahnuť do roku 2015.
„VZDELÁVANIE
* všetci rómski chlapci a dievčatá absolvujú ZŠ
• všetci rómski chlapci a dievčatá absolvujú prípravu do ZŠ v predškolskom zariadení,
• 15 % rómskych žiakov, ktorí ukončia základné vzdelanie, navštevuje gymnázium,
• 50 % rómskych žiakov, ktorí ukončia ZŠ, navštevuje SOU, SOŠ,
• 0 % rómskych žiakov nesprávne diagnostikovaných v ŠZŠ a ŠVZ,
• o 15 % znížiť počet rómskych detí zaradených v ŠZŠ a ŠVZ,
• zníženie pomeru Rómov s neukončením vzdelaním o 50 %,
90
• vytvoriť systém ponuky (legislatívne a vzdelávacie podmienky) pre ukončenie stupňa vzdelania.
ZAMESTNANOSŤ
• vzdelávanie zamestnancov štátnej správy na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie,
• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných uchádzačov o zamestnanie, s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce,
• zvyšovanie zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom integrácie občanov so zdravotným postihnutím na trh práce,
• uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy pre trh práce zodpovedajúcich požiadavkám pracovných miest a individuálnym potrebám uchádzačov o zamestnanie,
• podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie ako prostriedku zvyšovania zamestnateľnosti, najmä znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a osôb odkázaných na dávku v hmotnej núdzi,
• posilniť úlohu preventívnych opatrení s cieľom zamedziť vzniku nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti,
• umožniť uchádzačom o zamestnanie prístup k získaniu základného vzdelania a získaniu základných zručností (čítanie, písanie, počítanie), sociálnych zručností, k vzdelávaniu a príprave pre trh práce a prístup k stredoškolskému vzdelávaniu,
• zníženie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie motivácie zamestnávateľov k zamestnávaniu dlhodobo nezamestnaných vrátane identifikácie bariér na strane dopytu po práci pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie,
• pomáhať riešiť problémy jednotlivcov a skupín žijúcich v komunitách ohrozených sociálnou exklúziou prostredníctvom komunitnej sociálnej práce a ovplyvňovať ich sociálnu situáciu tak, aby boli schopní integrovať sa do spoločnosti a zároveň rozšíriť ich možnosti využívať nástroje aktívnych opatrení na trhu práce,
• vytvorenie nových pracovných miest; zvýšenie motivácie, stimulácie a vzdelanostnej úrovne rómskej populácie; rozvoj a osvojenie si potreby participácie na riešení svojich sociálnych udalostí; šírenie osvety v oblasti hygieny, vzdelávania, školstva, zamestnanosti,
• naučenie klientov rómskej národnostnej menšiny základným sociálnym a komunikačným zručnostiam; rozvoj pracovných inkubátorov a podpora samozamestnávania.
ZDRAVIE • vytvoriť verifikovanú databázu údajov o zdraví a nerovnostiach v zdraví medzi rómskou komunitou a
majoritnou spoločnosťou a medzi jednotlivými rómskymi komunitami navzájom ako základ efektívnych zdravotníckych intervencií,
• zlepšiť prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť informovanosť Rómov o poskytovanej zdravotnej starostlivosti,
• zlepšiť informovanosť a aplikáciu princípov plánovaného rodičovstva, opatrení na predchádzanie pohlavne prenosným ochoreniam,
• dosiahnuť priemer preočkovanosti u rómskej populácie blížiaci sa priemeru majoritnej populácie.
BÝVANIE • vybudovanie technickej vybavenosti v rómskych osadách,
• výstavba bytov v rómskych osadách,
• výstavba bytov pre Rómov,
• obnova existujúcich bytov,
• majetkovo-správne vysporiadanie pozemkov.“
91
Slovenska republika prevzala predsedníctvo Dekády 1. júla 2009 a potrvá do 30.
júna 2010.122
Počas predsedníctva SR sa konalo 17. zasadnutie medzinárodného riadiaceho výboru
Dekády v dňoch 22. – 23. septembra 2009 v Spišskej Novej Vsi a v rámci slovenského
predsedníctva sa konal 19. – 20. novembra 2009 v Poprade medzinárodný odborný seminár
Tvorivosť a inovácia vo vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Účastníci
seminára sa pripojili k výslednému dokumentu konferencie Právo na vzdelanie pre každé
dieťa: odstraňovanie prekážok a podpora začleňovania rómskych detí, ktorá sa konala v dňoch
2. – 3. júna 2009 v Belehrade.
Popri všeobecných odporúčaniach, prijali účastníci aj niektoré odporúčania v oblasti
špeciálnych škôl pre Slovensko:
- zjednotiť poradenský systém v slovenskom školstve (Centrá pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie a Centrá špeciálnopedagogického poradenstva) do jedného celku,
- aktívne posudzovať a kontrolovať prácu poradní (najmä súkromných) prostredníctvom
kontrolného mechanizmu školskej inšpekcie,
- využívať nástroje na uplatnenie začleňovania rómskej populácie, a to najmä:
o mobilizáciou komunitných zdrojov na rozvoj potenciálu rómskej komunity a na
vytváranie adekvátneho edukačného prostredia. Do tejto mobilizácie je nevyhnutné
zapojiť najmä rómske komunity,
o využitím existujúcich technických (už existujúce budovy a technika), personálnych
(existujúci vyškolení profesionáli) a finančných (vytvorenie viaczdrojového
financovania) zdrojov najmä na lokálnej úrovni,
o spoluprácou štátnych a neštátnych inštitúcií na riešení jej začleňovania.123
4.1.2. Novela zákona o štátnom jazyku124
NR SR prijala 30. júna 2009 novelu zákona o štátnom jazyku. Podľa Dôvodovej
správy bola dôvodom novelizácie potreba pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila
vyššiu účinnosť a vykonateľnosť tohto zákona, a tým prispela k zlepšeniu starostlivosti
122 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list).
Dostupné na: http://rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=16771. 123 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na:
http://rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=16954. 124 Zákon č. 318/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o
štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92
o štátny jazyk a k upevneniu postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka v SR a tiež
to, že si ju „vyžiadala predovšetkým nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka
vo verejnom styku“.125
Prijatím novely došlo k nasledovným zmenám v zákone:
a) explicitné vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o štátnom
jazyku,
b) zakotvenie povinnosti všetkých štátnych orgánov, orgánov samosprávy a verejnej správy
ochraňovať štátny jazyk a aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania jazykového zákona,
c) úloha ministerstva kultúry schvaľovať a uverejňovať kodifikovanú podobu štátneho jazyka
na svojej stránke,
d) spresnenie a doplnenie úpravy používanie štátneho jazyka v úradnom styku,
e) spresnené používanie štátneho jazyka pri geografických názvoch,
f) doplnená a zmenená úprava používania štátneho jazyka v oblastiach verejného styku –
masmédiá, knižné publikácie, vysielanie audiovizuálnych diel pre deti, informácie pre
verejnosť, verejné podujatia a zhromaždenia,
g) zmenená a doplnená úprava používania štátneho jazyka v tzv. „ostatných oblastiach
verejného styku“ (hospodárstve, službách, v zdravotníctve atď.),
h) spresnenie podmienok dohľadu nad dodržiavaním zákona vrátane práv a povinností osôb
vykonávajúcich dohľad a povinností kontrolovaných subjektov,
i) zakotvenie možnosti ukladania pokút a
j) predkladanie správ (ministerstvom kultúry) o stave používania štátneho jazyka vláde.
Zmeny v zákone o štátnom jazyku vyvolali kritiku predovšetkým zo strany zástupcov
maďarskej národnostnej menšiny, niektorých mimovládnych organizácií či podnikateľských
subjektov, ktorým sa podarilo vzbudiť pozornosť nielen na domácej scéne, ale aj napr. na
pôde OBSE alebo Európskeho parlamentu. Podľa ich vyjadrení mali byť úpravy v zákone
namierené proti príslušníkom maďarskej menšiny, ktorých mal zákon obmedziť v používaní
maďarčiny a (v často spájaných súvislostiach s chýbajúcim zákonom o menšinách) porušovať
práva menšín.
Proti zákonu vystúpili aj politici v Maďarsku vrátane poslancov maďarského
parlamentu, ktorí v spoločnom vyhlásení (20. júla 2009) požiadali Slovensko, aby zrušilo
prijatý jazykový zákon. Niekoľkí (prevažne maďarskí) „europoslanci“ pertraktovali zákon aj
125 Dôvodová správa – všeobecná časť k zákonu č.318/2009 Z. z.
93
na pôde Európskeho parlamentu. Eurokomisár pre viacjazyčnosť Leonard Orbana odporučil,
aby Slovensko pozorne dohliadalo na to, ako sa legislatíva bude uplatňovať v praxi. Prijatým
zákonom sa zaoberal tiež vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek.
Vo svojom posudku126 z júla 2009 potvrdil súlad novely s medzinárodnými dokumentmi.
Súčasne poukázal aj na pochybnosti týkajúce sa nepresnej terminológie a zavádzania zákona
do praxe. Svoje stanovisko k veci osobne prezentoval aj v septembri 2009 pri návšteve
v Bratislave na zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny.127
Nejasnosti okolo zákona o štátnom jazyku majú doriešiť „Zásady vlády SR k zákonu
Národnej rady SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov“ prijaté vládou v decembri 2009.128 Pri príprave „zásad“ Ministerstvo kultúry SR
(MK SR) spolupracovalo s Úradom vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných
menšín, ktorého väčšina odporúčaní bola zapracovaná do ich textu. Cieľom zásad je
zjednotenie výkladu ustanovení zákona o štátnom jazyku vrátane postupu MK SR pri výkone
dohľadu nad dodržiavaním tých ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré podliehajú
dohľadu Ministerstva kultúry podľa § 9 zákona o štátnom jazyku, pri ukladaní sankcií MK SR
podľa § 9a tohto zákona, ako aj pri spolupráci s odbornými slovakistickými pracoviskami v
súvislosti s prerokovávaním a schvaľovaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka.
4.2. Práva ľudí so zdravotným postihnutím
„Ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako plnoprávni občania a majú
právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život a plné zapojenie do
spoločnosti“, uvádza sa na webovej stránke Európskej Únie.129 Umožniť takýmto osobám
využívať rovnosť príležitostí je podstatou aj dlhodobej stratégie EÚ na zabezpečenie ich
aktívnej účasti v spoločnosti. Hlavným prvkom Európskej stratégie v oblasti zdravotného
postihnutia (2004 – 2010) je akčný plán pre zdravotne postihnutých. V sekcii Európskeho
parlamentu venovanej osobám so zdravotným postihnutím sa zdôrazňuje, že do roku 2010 by
Európska komisia chcela dosiahnuť zlepšenie ich vyhliadok na zamestnanie, dostupnosti
zamestnania a nezávislého života. Európsky parlament a ďalšie inštitúcie EÚ si osvojili tento
prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím: „Zdravotne postihnuté osoby sú zahrnuté do
126 Zdroj: http://www.sme.sk/c/4944441/vollebaek-s-jazykovymi-pokutami-narabajte-opatrne.html. 127 Záznam zo zasadnutia dostupný na http://mensiny.vlada.gov.sk/data/files/4939.pdf. 128 Schválené uznesením vlády SR č. 933/2009, platné od 1. januára 2010. 129 Bližšie na http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=429&langId.
94
rozhodovacieho procesu na základe európskeho princípu: ‚Nič o ľuďoch so zdravotným
postihnutím bez ich účasti‘.“
V snahe o aktívne začlenenie a plnú účasť zdravotne postihnutých osôb v spoločnosti
v súlade s medzinárodnými princípmi ochrany ľudských práv prijala OSN Dohovor o právach
osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou sa jeho ratifikáciou stane
aj Slovenská republika.
4.2.1. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – proces ratifikácie v Slovenskej republike
Stredisko každoročne, od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, zdôrazňovalo vo svojich správach potrebu jeho ratifikácie a implementácie.
Vzhľadom na to, že 9. marca 2010 Národná rada SR súhlasila svojim uznesením
s ratifikáciou Dohovoru i s jeho opčným protokolom, zrekapitulujeme v tejto kapitole celý
proces vzniku a ratifikácie s dôrazom na jeho hlavné princípy.
Text Dohovoru spolu s jeho opčným protokolom schválilo Valné zhromaždenie OSN
13. decembra 2006. Dohovor bol otvorený na podpis 30. marca 2007.130
Vláda SR na svojom zasadnutí 5. septembra 2007 prijala uznesenie, v ktorom súhlasila
s podpisom Dohovoru a odporučila ho prezidentovi SR podpísať s výhradou ratifikácie.
Prezident SR podpísal Dohovor 26. septembra 2007, čím Slovenská republika vyjadrila vôľu
stať sa zmluvnou stranou Dohovoru a ratifikovať ho.
Gestorom ratifikácie a implementácie Dohovoru je MPSVaR SR. Do procesu
ratifikácie sa aktívne zapojilo i Stredisko svojim stanoviskom reagujúcim na proces ratifikácie
a pripomienkovaním prekladu textu Dohovoru i opčného protokolu. Dohovor patrí do
kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy SR vyžadujú pred
ratifikáciou súhlas NR SR. NR SR vyjadrila súhlas s ratifikáciou Dohovoru a jeho opčného
protokolu svojim uznesením zo dňa 9. marca 2010. Podpísaním ratifikačnej listiny
prezidentom SR bude ratifikačná fáza ukončená. Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá
priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa článku 7
ods. 5 Ústavy SR má Dohovor prednosť pred zákonmi, keďže ide o medzinárodnú zmluvu
o ľudských právach a základných slobodách.
130 Do platnosti vstúpil 3. mája 2008.
95
Dohovor je prvý medzinárodný právne záväzný dokument vo vzťahu k ľuďom so
zdravotným postihnutím. Je vnímaný ako významný a dôležitý moment (iniciatíva) v histórii
medzinárodnej, ale i národnej politiky týkajúcej sa zdravotného postihnutia. Pre štáty, ktoré sa
ním rozhodnú riadiť ako zmluvné strany Dohovoru, predstavuje vo vzťahu k ľuďom so
zdravotným postihnutím nielen právny text, ale i víziu a návod ako postupovať pri tvorbe a
realizácii politík obsahujúcich i problematiku zdravotného postihnutia. Cieľom vytvorenia
Dohovoru nebolo kreovanie nových špecifických práv vo vzťahu k ľuďom so zdravotným
postihnutím, ale zdôraznenie, že vzniknuté bariéry, s ktorými sa títo ľudia v spoločnosti
stretávajú a ktorým čelia, by mali byť odstránené. Účelom Dohovoru je poskytnúť podporu
pri zabezpečovaní plnohodnotného, rovnakého a efektívneho užívania ľudských práv
zdravotne postihnutými, bez diskriminácie, na rovnakom základe s ostatnými v spoločnosti
a podporovať úctu k ich dôstojnosti. Dohovor je označovaný ako silný nástroj (signál)
aktívnej participácie ľudí so zdravotným postihnutím na ochrane svojich práv. Dohovor je tiež
označovaný ako začiatok reformy politík zaoberajúcich sa zdravotným postihnutím. Prináša
nový moderný pohľad na zdravotné postihnutie; takzvaný posun od medicínskeho modelu
zdravotného postihnutia k sociálnemu. Zdôrazňuje potrebu prijímania primeraných úprav, ich
neprijatie považuje za formu diskriminácie, a potrebu realizácie pozitívnych opatrení (positive
measures) v rôznych oblastiach spoločenského života. Hovorí o „mainstreamingu“
zdravotného postihnutia a univerzálnom dizajne pri poskytovaní služieb, pričom je potrebné
brať do úvahy dostupnosť, a to nielen fyzického prostredia, ale i informácií.
Prijatím a ratifikovaním opčného protokolu k Dohovoru sa umožňuje jednotlivcom
i skupinám osôb so zdravotným postihnutím podať sťažnosť vzniknutému Výboru OSN pre
práva osôb so zdravotným postihnutím. Opčný protokol umožňuje štátom a jednotlivcom
lepšie pochopiť obsah štandardov zakotvených v Dohovore pri ich aplikácii na konkrétnu
životnú situáciu. Môže pomôcť zabrániť vzniku diskriminačných situácií a porušovaniu
ľudských práv, stimulovať zmeny v tvorbe legislatívy týkajúcej sa zdravotného postihnutia,
zvyšovať povedomie verejnosti o tejto problematike.
Osobitný význam má samotná aplikácia a implementácia Dohovoru. Dohovor
obsahuje vo svojich článkoch monitorovací mechanizmus a určuje podmienky, ktoré by mala
spĺňať národná monitorovacia inštitúcia. Jednou z nich je i aktívna spolupráca a konzultácie
s organizáciami združujúcimi ľudí so zdravotným postihnutím, čo je aj jedným z hlavných
princípov Dohovoru.
96
4.2.2. Pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony ľudí s duševnými poruchami a ľudí s mentálnym postihnutím
V článku 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa týka
spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím na právne úkony, sa zdôrazňuje, že každá osoba
je spôsobilá na právne úkony a v prípade, ak je to potrebné, zaistí sa osobe so zdravotným
postihnutím podpora pri rozhodovaní.
Upúšťa sa teda od inštitútu pozbavovania spôsobilosti na právne úkony a nahrádza sa
inštitútom podporovaného rozhodovania. Uvedenej problematike sa v Slovenskej republike
venujú rôzne občianske združenia. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
v SR sa realizáciou projektu „Spoločne proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím“
snaží o presadenie zmien a reformy v posudzovaní a právnom uznaní konania osôb
s mentálnym postihnutím. Združenie na podporu svojich aktivít iniciovalo vznik koalície proti
diskriminácii, ako aj tri okrúhle stoly venujúce sa reforme opatrovníctva, ktorá úzko súvisí
s danou problematikou.
Cieľom iniciatívy je zavedenie mechanizmov podporovaného rozhodovania do
slovenského právneho poriadku, najmä do ustanovení Občianskeho zákonníka. Zavedením
uvedených mechanizmov sa majú rešpektovať princípy autonómie, slobody, proporcionality
a subsidiarity vo vzťahu k ľuďom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami.
Základným východiskom návrhu je, aby zákon neobsahoval možnosť pozbavenia spôsobilosti
na právne úkony, ako aj to, aby obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo len krajným
prostriedkom ochrany človeka s postihnutím. Občiansky zákonník a ďalšie príslušné právne
predpisy by mali zaviesť právnu ochranu dospelých ľudí s mentálnym postihnutím
a duševnými poruchami. K zavedeniu týchto mechanizmov už pristúpilo viacero európskych
krajín vrátane Českej republiky a Maďarska.
4.2.3. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia po roku účinnosti
1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vzhľadom na to, že implementáciu novoprijatého právneho predpisu malo počas roka
2009 monitorovať MPSVaR SR, obrátilo sa Stredisko so žiadosťou o vyjadrenie týkajúce sa
aplikácie citovaného zákona práve na toto ministerstvo.
97
Ministerstvo vo svojej odpovedi uviedlo, že citovaný zákon novým spôsobom
upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. Predovšetkým upravuje právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali sa
bariéry, s ktorým sa stretávajú. Jeho cieľom je ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred
sociálnym vylúčením, pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti. Upravila sa lekárska a sociálna
posudková činnosť, vyhotovovanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Ďalej pôsobnosť
štátnych orgánov v oblasti kompenzácie, konanie, režim spracovania osobných údajov a
sankcie v prípade zneužitia poskytovaného peňažného príspevku na kompenzáciu. S cieľom
zvýšiť objektivitu posudzovania znevýhodnení a poskytovania peňažných príspevkov na
kompenzáciu sa novým spôsobom vymedzila odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne sa upravila odkázanosť fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou. Ustanovili sa podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na
kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne
vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na
účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čím sa zvýšila
objektivita poskytovania tejto formy pomoci.
Opatreniami, ktoré vydalo MPSVaR SR, sú okrem zoznamu pomôcok, stavebných
prác, stavebných materiálov a zariadení určené aj maximálne zohľadňované sumy z ceny
pomôcok, stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení. Zvýšila sa sadzba na jednu
hodinu osobnej asistencie. Zaviedol sa valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných
príspevkov na kompenzáciu. Zákon upravil aj podmienky poskytovania peňažného príspevku
na opatrovanie, ktorý je určený pre fyzické osoby vykonávajúce opatrovanie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím v domácnosti. Tento peňažný príspevok sa poskytuje v
paušálnej výške tým osobám, ktoré vykonávajú opatrovanie a zároveň je im poskytovaný
niektorý z vybraných druhov dôchodkov. Rozšíril sa aj okruh fyzických osôb pri poskytovaní
peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň je tento peňažný príspevok možné poskytnúť
aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva
s ňou (spoločný trvalý alebo prechodný pobyt). Taktiež sa zaviedla možnosť poskytnúť tento
peňažný príspevok aj externým študentom.
98
Ministerstvo ale súčasne upozornilo, že „doterajšia aplikácia zákona však preukázala
rôzne interpretácie vybraných ustanovení zákona príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí
a rodiny“. Ministerstvo na základe uvedeného a v záujme zabezpečenia jednotného
uplatňovania zákona pripravilo do legislatívneho procesu novelu zákona č. 447/2008 Z. z. o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
Z toho vyplýva, že aplikáciu uvedeného zákona v praxi a jeho prípadné novelizácie
bude potrebné i naďalej sledovať a monitorovať prípadné aplikačné problémy.
4.2.4. Odstraňovanie informačných bariér vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím
Informačné bariéry sú jedným zo známych druhov bariér, s ktorými sa stretávajú ľudia
so zdravotným postihnutím. Stredisko vo svojich predchádzajúcich správach upozorňovalo najmä
na stav odstraňovania bariér zo strany rôznych verejných inštitúcií a orgánov štátnej správy.
V súčasnosti považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že okrem
architektonických bariér, teda bariér fyzického prostredia sa ľudia so zdravotným postihnutím
rôzneho druhu stretávajú často s informačnými a komunikačnými bariérami v spoločnosti,
i keď existujú rôzne medzinárodné i národné dokumenty a plány obsahujúce záväzok tieto
bariéry postupne odstraňovať.
Hoci už existujú zásady a štandardy webových stránok rešpektujúce dostupnosť pre
ľudí so zdravotným postihnutím, i v súčasnosti sa na rôznych webových stránkach môžeme
stretnúť s prekážkami rôzneho druhu (napríklad vo forme obrázkov bez zvukového sprievodu
a podobne), ktoré neumožňujú zdravotne postihnutým získať potrebné informácie.
Organizácie ľudí so zdravotným postihnutím, ako i špecializované inštitúcie (napríklad
Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami pri Univerzite Komenského)
realizujú rôzne semináre, kde oboznamujú širokú i odbornú verejnosť s informačnými
a komunikačnými bariérami, mechanizmami a postupmi, ktoré slúžia na ich odstraňovanie.
Základnou myšlienkou odstraňovania spomínaných bariér je zdôraznenie práva prístupu ľudí
so zdravotným postihnutím k informáciám v pre nich dostupnej a zrozumiteľnej forme, ako je
napríklad posunková reč, Braillovo písmo a ľahkočitateľná (zrozumiteľná) forma pre ľudí
s mentálnym postihnutím. Toto právo obsahuje i najvýznamnejší dokument vo vzťahu
k ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorým je Medzinárodný dohovor OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím. Bude preto potrebné neustále sledovať a monitorovať, ako sa
99
uskutočňuje odstraňovanie informačných bariér, najmä zo strany verejných inštitúcií
pôsobiacich na rôznych úrovniach, od lokálnej až po národnú.
4.2.5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007/ES o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave
Dňa 3. decembra 2009 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave č. 1371/2007/ES. Základom
novej právnej úpravy EÚ sú záväzné pravidlá deklarované Dohovorom o medzinárodnej
železničnej osobnej doprave (COTIF), Dodatkom A – CIV k COTIF a Všeobecnými
prepravnými podmienkami pre železničnú prepravu osôb (GCC-CIV/PRR). Cieľom
Nariadenia je posilniť ochranu cestujúcich v osobnej železničnej doprave, zlepšiť kvalitu a
efektívnosť železničných služieb.
Nariadenie má svoj význam i vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorých
ochrana práv je Nariadením tiež posilnená. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. privítala
túto iniciatívu Európskej únie, keďže výrazne pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť
železničnej dopravy.
Plné a dôsledné plnenie Nariadenia vo vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave však
bude vyžadovať dlhodobejšie a systémové opatrenia a zdroje. Nariadenie je preto zatiaľ plne
uplatniteľné iba v oblasti medzinárodnej železničnej osobnej prepravy. Pre vnútroštátnu
diaľkovú železničnú osobnú prepravu boli dňa 4. septembra 2009 Železničnej spoločnosti
Slovensko, a. s., Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR udelené výnimky
z plnenia niektorých ustanovení Nariadenia na obdobie piatich rokov. Okrem iného sa
výnimky týkajú i článkov ustanovujúcich pomoc na železničnej stanici a vo vlaku ako aj
prístupnosti. Pre vnútroštátnu mestskú, prímestskú a regionálnu železničnú osobnú prepravu
boli Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR udelené trvalé výnimky z uplatňovania všetkých ustanovení nariadenia okrem niektorých
článkov. Práva a povinnosti cestujúcich vo vnútroštátnej železničnej osobnej preprave na
území Slovenskej republiky sú upravené v citovanom nariadení, v príslušných všeobecne
záväzných právnych predpisoch vnútroštátneho právneho poriadku SR a v Prepravnom
poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (PP ZSSK).
100
5. PRÁVA SPOJENÉ S UPLATŇOVANÍM ĽUDSKÝCH PRÁV
Zakotvenie jednotlivých práv a slobôd osôb v ústave, zákonoch alebo medzinárodných
dokumentoch by samo o sebe neposkytovalo ich dostatočnú a efektívnu garanciu. Ako uvádza
literatúra, „charakteristickou črtou demokratického a právneho štátu je poskytnúť občanovi
právne prostriedky na ochranu jeho práv pred neoprávnenými zásahmi štátu alebo iných
subjektov, pred odopieraním jeho práv a na vynútenie ich rešpektovania. Zaručiť vymožiteľnosť
práv a slobôd je predovšetkým úlohou súdov“,131 alebo: „Bez práva na súdnu ochranu by
vymedzenie samotných práv nemalo svoj zmysel. To sa týka tak ľudských práv vymedzených
v Európskom dohovore, ako aj celého vnútroštátneho právneho poriadku.“132
Z uvedených východísk, ako základných predpokladov fungovania právneho štátu,
možno jednoznačne vyvodiť nevyhnutnosť riadneho fungovania súdnictva.
5.1. Právo na účinný právny prostriedok nápravy
Za základný medzinárodný právny rámec „prístupu k spravodlivosti“ možno
považovať právo na spravodlivý proces vyjadrené v článku. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (Európsky dohovor), alebo článok 14 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach, spolu s právom na účinný právny prostriedok nápravy,
ktoré garantuje článok 13 Európskeho dohovoru.
Dôležitou zmenou v systéme ochrany ľudských práv v rámci EÚ bolo pre všetky jej
členské štáty (výnimky dojednané pre Veľkú Britániu a Poľsko, uplatňovanie Charty si
osobitne dojednala aj Česká republika133) nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy dňa 1.
decembra 2009. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv EÚ (Charta) stala
súčasťou primárneho práva EÚ s rovnakou silou ako zmluvy. Lisabonská zmluva nezakotvila
jej celý text, obmedzuje sa len na odkaz na znenie Charty v čl. 6 Zmluvy o EÚ, ktorý znie:
„1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej
únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má
rovnakú právnu silu ako zmluvy. Ustanovenia Charty žiadnym spôsobom nerozširujú
právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Práva, slobody a zásady v Charte sa
131 Repík, B.: Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ, 1999, s. 9. 132 Svák, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva). 2.
rozš. a dopl. vyd. Žilina : Poradca podnikateľa, 2006, s. 337. 133 Vyhlásenie ČR k Charte základných práv EÚ. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUri
Serv.do?uri=OJ:C:2010:083:0001:0012:SK:PDF.
101
vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII Charty, ktorými sa
upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa
v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.
2. Únia pristúpi k Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
3. Základné práva, tak ako sú zaručené Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské
štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.“
Konkrétnu úpravu práv súvisiacich s uplatňovaním ľudských práv Charta obsahuje
vo svojej šiestej hlave „Spravodlivosť“ (čl. 47 – 50). Podľa čl. 47 Charty - Právo na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces:
„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok
ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna
pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc
potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.“
Vysvetlenie134 k citovanému ustanoveniu uvádza, že prvý odsek je síce založený na
článku 13 Európskeho dohovoru, ochrana v práve Únie je však rozsiahlejšia. Celý článok 47
sa vzťahuje na inštitúcie Únie a členské štáty, pokiaľ vykonávajú právo Únie, a to s ohľadom
na všetky práva zaručené právom Únie.
Úpravu práv súvisiacich s dodržiavaním základných práv a slobôd na vnútroštátnej
úrovni obsahujú články 46 – 50 Ústavy SR zakotvujúce „právo na súdnu a inú právnu ochranu.“
5.1.1. Špeciálny súd a Špecializovaný trestný súd
Medzi veľmi frekventované témy v roku 2009 patril aj vývoj udalostí okolo
Špeciálneho súdu (ŠS) a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorých existencia a pôsobenie (najmä
ŠS) už od ich zriadenia v roku 2004 názorovo rozdelili politikov, odbornú aj laickú verejnosť.
Predtým „Špeciálny súd“ teraz „Špecializovaný trestný súd“ so sídlom v Pezinku patrí do
sústavy súdov SR. Koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých
to ustanovuje Trestný poriadok. Svojím postavením a kompetenciami má predstavovať účinný
134 Pozri Ú. v. EÚ C 303/02, 14. decembra 2007 (Vysvetlivky k Charte).
102
nástroj v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Je prvostupňovým súdom a má
postavenie krajského súdu.135
Vo februári 2008 podala skupina 46 poslancov Národnej rady SR návrh Ústavnému
súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy,
v ktorom žiadali, aby ÚS nálezom vyslovil nesúlad viacerých ustanovení zákona č. 458/2003
Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (a dotknutých ustanovení súvisiacich noriem) s Ústavou, s Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Dohovorom OSN proti korupcii.136
Nálezom z 20. mája 2009137 vyslovil ÚS SR nesúlad zákonnej úpravy s viacerými
ustanoveniami Ústavy SR a s Dohovorom OSN proti korupcii.
Uvedené rozhodnutie ÚS SR bolo vnímané pomerne rozporuplne, čomu nasvedčuje už
samotný výsledok hlasovania sudcov ÚS SR pri rozhodovaní v pomere 7:6 (odlišné
stanoviská zaujalo 6 sudcov ÚS). Obavy zo zrušenia Špeciálneho súdu vyjadrili aj
mimovládne organizácie, ktoré spustili kampane za jeho zachovanie.
Situácia, ktorá vznikla po vyhlásení nálezu ÚS SR, znepokojila aj väčšinu členov vlády
SR, ktorá sa preto rozhodla formou legislatívnych zmien zabrániť úplnému zrušeniu
Špeciálneho súdu. Bolo však potrebné vyriešiť vec ešte pred účinnosťou nálezu ÚS SR
(zverejnením v Zbierke zákonov), pretože nadobudnutím účinnosti nálezu by došlo k strate
účinnosti mnohých ustanovení zákona o zriadení Špeciálneho súdu a po ďalších 6 mesiacoch aj
k strate platnosti (a zániku ŠS) a zároveň k vzniku viacerých problémov, z ktorých najväčšie
obavy vyvolávali najmä: možnosť obvinených v závažných kauzách dostať sa na slobodu,
možnosť vzniku nároku časti odsúdených na obnovu konania, prechod neukončených vecí na
okresné súdy a ďalšie. Neistú situáciu po vyhlásení nálezu ÚS SR využili hneď niekoľkí z
obžalovaných v kauzách prejednávaných pred ŠS, ktorých pojednávania museli byť odročené
z dôvodu existencie prekážok v ďalšom pokračovaní procesov.
Preto bol už na rokovaní vlády 27. mája 2009 schválený návrh zákona
o Špecializovanom trestnom súde. Jeho cieľom bolo zriadenie Špecializovaného trestného
súdu v sústave súdov SR, tak aby kontinuálne nadviazal na činnosť Špeciálneho súdu. Ako
uvádza dôvodová správa, „kľúčovým ustanovením bolo definovanie prechodu výkonu
súdnictva, t. j. oprávnenie Špecializovaného trestného súdu zriadeného podľa tohto zákona
135 Viac pozri na: http://www.specialnysud.sk/. 136 Vyhlásený v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 434/2006 Z. z. 137 PL. ÚS 17/08.
103
konať v právoplatne neukončených veciach, ktoré sú súčasťou agendy Špeciálneho súdu
zriadeného podľa doterajších predpisov“.
Návrh nového zákona reagoval na nález ÚS predovšetkým nasledovnými zmenami:
rozšírila sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o niektoré nové skutkové podstaty
trestných činov, novelizovali sa ustanovenia týkajúce sa povinnosti sudcov doterajšieho
Špeciálneho súdu podrobiť sa bezpečnostným previerkam a upravená bola aj výška
funkčného príplatku. Špecializovaný trestný súd bol zriadený ako samostatný súd so
špecializovanou agendou v oblasti trestného práva, ktorého pôsobnosť má byť zameraná na
ochranu pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej
spoločenskej nebezpečnosti.
NR SR schválila tento návrh 18. júna 2009 ako zákon č. 291/2009 Z. z.
o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od
17. júla 2009. Za jeho schválenie hlasovalo 119 zo 135 poslancov.
5.2. Právo na nezávislý a nestranný súd
Základným právnym rámcom tohto práva je článok 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa
ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch uvedených zákonom aj na inom orgáne
Slovenskej republiky“ a článok 6 ods.1 v prvej vete Dohovoru: „Každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“
Nezávislosť a nestrannosť súdov garantuje aj článok 141 Ústavy SR ako základnú
charakteristiku súdnictva – jedného zo základných pilierov demokratického právneho štátu.
V súvislosti s nezávislosťou súdnictva sa v roku 2009 objavili určité okolnosti
indikujúce problémy v justícii.
5.2.1. Disciplinárne konania voči sudcom
K spochybňovaniu nezávislosti a nestrannosti súdnictva na Slovensku prispelo
v priebehu roku 2009 aj niekoľko prípadov sudcov a sudkýň, ktorí boli, podľa ich vyjadrení,
vystavení rôznym neštandardným praktikám, ako napr. nátlaky pri ich rozhodovaní
v konkrétnej veci, preradenia, zneužívanie disciplinárnych postihov a ďalšie. Pokiaľ ide
o disciplinárne postihy, časť z nich mali tvoriť sudcovia, ktorí sa určitým spôsobom dostali do
104
konfliktu resp. nestotožnili sa s postupmi bývalého ministra spravodlivosti.138 Väčšina
z týchto disciplinárnych konaní ešte prebieha. Predseda vlády SR vyhlásil, že v Slovenskej
republike „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“.139
K záležitostiam sa vyjadrila vo svojom vyhlásení z októbra 2009 aj celorepubliková
rada Združenia sudcov Slovenska, najväčšia stavovská organizáciou sudcov v SR, podľa
ktorej sudcovia by nemali byť disciplinárne stíhaní za prejavenie svojho názoru.
5.3. Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Prostredníctvom tohto ustanovenia poskytuje Slovenská
republika ústavnú záruku, že orgán verejnej moci bude o právach oprávnených osôb
rozhodovať v súlade so zákonom a že postup uskutočnený v mene orgánu verejnej moci bude
správny. V prípade odklonu od tejto záruky Slovenská republika preberá zodpovednosť za
porušenie práva priznaného osobe.140
Podrobnejšiu úpravu obsahuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy, a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu. Podľa zákona je potrebné nárok vopred predbežne prerokovať na
základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom, a až v prípade, ak príslušný
orgán nárok na náhradu škody alebo jeho časť neuspokojí do šiestich mesiacov, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde.
Ústrednú evidenciu všetkých žiadostí a uhradených náhrad škôd podľa zákona vedie
Ministerstvo financií SR; evidencia je prístupná aj na webovej stránke. Stredisko sa
osobitne obrátilo na Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR v súvislosti so
situáciou v roku 2009, vzhľadom na to, že práve tieto 2 ministerstvá sa v evidencii
vyskytujú najčastejšie.
138 Disciplinárnu zodpovednosť sudcov podrobne upravuje vo svoje tretej časti zákon č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 139 Zdroj: www.sudcovia.sk. 140 Drgonec J.: Ústava Slovenskej republiky : Komentár. Šamorín : HEURÉKA, 2007.
105
Podľa odpovede Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2009 ministerstvu doručených
122 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, 6 nárokov bolo
uspokojených. Zo zvyšných žiadateľov, ktorým nebolo vyhovené, podalo 36 voči
ministerstvu žalobu. Celkovo bolo v roku 2009 vyplatených 1.927,7 €.141
Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) nevedelo Stredisku poskytnúť žiadne údaje,
keďže nevedú samostatnú evidenciu žiadostí ani uspokojených nárokov, čo však Stredisko
považuje za chýbajúci štatistický indikátor, ktorý by mala táto inštitúcia vyhodnocovať.
5.4. Právo na efektívny výkon súdneho rozhodnutia
Obsahovo je toto právo upravené v článku 46 Ústavy SR. Viaceré subjekty, vrátane
ÚS SR aj tento rok v komunikácii so Strediskom poukázali v súvislosti s dodržiavaním
ľudských práv v Slovenskej republike na to, že najzávažnejším problémom stále zostáva
zabezpečenie vymožiteľnosti práva, teda zabezpečenie efektívnej súdnej, resp. inej
právnej ochrany.
5.4.1. Prieťahy v konaní
Podľa informácií poskytnutých ÚS SR právo na konanie v primeranej lehote
(bezprieťahové konanie) je najčastejšie sa vyskytujúcim právom, ktorého porušenie namietajú
účastníci súdneho konania na ÚS SR. V celkovom hodnotení nárast týchto podaní kulminoval
v roku 2005 (913 ústavných sťažností). V roku 2009 nápad predstavoval 688 ústavných
sťažností, pričom v roku 2009 ÚS SR konštatoval porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR v
271 veciach. V 258 prípadoch priznal ÚS SR sťažovateľom v uvedených veciach finančné
zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy spojenej s porušením ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v celkovej výške 863.740,07 €.
Predsedníčka ÚS SR iniciovala 7. decembra 2009 odbornú poradu na túto tému.
Účastníci rozpravy prijali resumé, v ktorom sa zhodli na niektorých problémoch, ktoré
prieťahy spôsobujú, a navrhli aj možnosti riešenia. Pomalý výkon spravodlivosti podľa nich
ovplyvňuje okrem iného aj nedostatočná profesionálna úroveň zodpovedných subjektov v
rozhodovacom procese, nedostatočná úroveň súdnych rozhodnutí a ich výkon, znížená kvalita
administratívneho aparátu, rezervy v systéme vzdelávania. Dôsledne je treba riešiť obštrukcie
v konaní, ktoré možno pripísať advokátom. Z tohto pohľadu navrhli zaoberať sa aj
prípadnými zmenami advokátskych taríf. Navrhli aj opätovne posúdiť kreovanie inštitútu
141 Odpoveď podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky z 18. marca 2010.
106
štvorročného obdobia sudcov. Súhlas s vymenovaním sudcu bez časového obmedzenia
prezidentom Slovenskej republiky by udeľovala Súdna rada Slovenskej republiky. Zaviesť
disciplinárnu zodpovednosť pre sudcov, ktorí nerešpektujú názor vyšších súdov, resp. ÚS SR
navrhol predseda NS SR. Nemalú váhu prisúdili aj analýze poznatkov od kontrolných
orgánov a následným školeniam a metodickým príručkám pre všetky zložky.
Prieťahy v súdnom konaní (porušovanie práva na spravodlivé súdne konanie) patria aj
medzi najčastejšie namietané práva na Európskom súde.
Zo 42 prípadov, ktoré boli zo strany Európskeho súdu v roku 2009 oficiálne oznámené
vláde SR sa 39 prípadov týkalo práve prieťahov v konaní. Európsky súd vyhlásil celkovo 39
rozsudkov proti Slovenskej republike. Z uvedeného počtu v 29 prípadoch rozhodol
rozsudkom o porušení článku 6 Dohovoru v časti zaručujúcej právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote (niektoré z týchto rozsudkov sa však týkali aj porušenia iných práv). Ako
spravodlivé zadosťučinenie priznal sťažovateľom celkovo 139.798,- € (pripomíname však, že
niektoré z týchto prípadov sa týkali aj iných porušení a v týchto prípadoch nie je možné
osobitne vyčísliť spravodlivé zadosťučinenie priznané za porušenie práva na prerokovanie
veci v primeranej lehote a za iných práv).
5.4.2. Ľudské práva a exekúcie
Ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu sa týka aj nútený výkon súdnych
rozhodnutí. Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí svojou činnosťou závažným spôsobom zasahuje do
základných ľudských práv a slobôd občanov, napr. do vlastníckeho práva či do
nedotknuteľnosti obydlia. Preto musí exekútor pri výkone svojej činnosti postupovať v súlade
so zákonom, nestranne a nezávisle.
Stredisko sa aj v roku 2009 stretlo s viacerými prípadmi namietaného nezákonného
postupu v súvislosti s exekúciami. „Obeťami“ boli väčšinou starší ľudia a ľudia zo
znevýhodneného sociálneho prostredia.
Napríklad v regionálnej kancelárii Strediska v Kežmarku boli evidované prípady, kedy
nebanková spoločnosť poskytla úver viacerým rómskym rodinám a to tak, že pracovník tejto
nebankovej spoločnosti osobne chodil po rómskych osadách a presviedčal ich o výhodnosti
takejto pôžičky a zároveň im poskytol finančnú hotovosť. Konkrétne – sťažovateľka si od tejto
nebankovej spoločnosti požičala sumu 10.000,- Sk a mala úver splatiť poštovými poukážkami,
ktoré dostala na mieste v sume 820,- Sk mesačne celkom 24 krát (820 x 24 = 19.600,- Sk podľa
107
zmluvy). Z doložených a uhradených platieb sa zistilo, že sumu, ktorú sa zaviazala splatiť,
dávno uhradila a táto suma aj s pokutami za omeškanie dosiahla 27.000,- Sk. Exekútor napriek
tomu, bez toho, aby si vyžiadal informácie či dôkazy aj od tejto sťažovateľky, nariadil exekučne
konanie s povinnosťou uhradiť ďalších 26.900,- Sk. Takže za požičanie sumy 10.000,- Sk mala
sťažovateľka nakoniec uhradiť za asistencie exekútora 53.900,- Sk.
Obdobne si sťažovateľka vzala nebankový úver, ktorý splatila, hoci s niektorými
splátkami bola v omeškaní. To nebankovej spoločnosti spolu s exekútorom stačilo na to, aby
požiadali o založenie nehnuteľnosti a vklad do katastra. Ten však bol následne, za pomoci
regionálnej kancelárie Strediska, súdom zrušený.
Aj tieto skúsenosti Strediska ukazujú, že takéto prípady nie sú ojedinelé, a naďalej sa
rozmáhajú. Rôzne inštitúcie uzatvárajú zmluvy, ktoré sú zjavne proti dobrým mravom,
s cieľom získania neprimeraného zisku a so stanovením úrokových sadzieb a splátok, ktoré je
možné považovať za nemorálne a úžernícke. Občania niekedy prichádzajú o celý majetok,
dochádza k vyprataniu domu a k následnej strate majetku.
Je zarážajúce, že sa to často stáva za asistencie exekútorov, teda osôb, ktoré sú zo
zákona povinné dodržiavať pri výkone svojej činnosti základné práva a slobody občanov.
Občania sa nevedia brániť, pretože sú v nevýhodnom postavení, životné situácie ich nútia
pristúpiť na nevýhodné a rizikové zmluvy, často bez nároku domáhať sa spravodlivého
konania. Uplatňujú sa skôr nároky tzv. nebankových subjektov, ktorí i napriek zjavnému
porušovaniu dobrých mravov nebývajú postihované.
V exekučných konaniach sa najviac odráža nízke právne vedomie občanov,
predovšetkým tých zo sociálne slabého prostredia. Veľmi často totiž dochádza k tomu, že
občania nevyužijú ani len základnú možnosť danú Exekučným poriadkom vzniesť námietky
proti exekúcii.
5.5. Poskytovanie právnej pomoci zo strany inštitúcií podporujúcich presadzovanie a ochranu ľudských práv
Podporu a ochranu ľudských práv, ako svoj záväzok vyplývajúci nielen
z medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov, ale i z vnútroštátneho systému ochrany
ľudských práv, realizujú jednotlivé štáty, okrem iného, aj vytváraním orgánov a inštitúcií
zabezpečujúcich ochranu jednotlivcov pred porušovaním ľudských práv a základných
slobôd, poskytujúcich právnu pomoc a služby a slúžiacich na monitorovanie a vzdelávanie
v tejto oblasti.
108
Inštitucionálny rámec právnej pomoci a služieb v oblasti ochrany a presadzovania
ľudských práv, ktorý predstavuje v Slovenskej republike viacero subjektov, sa v roku
2009 nezmenil.
Problematikou ľudských práv, národnostných menšín a etnických skupín sa na úrovni
vlády i naďalej komplexne zaoberá sekcia ľudských práv a menšín Úradu vlády SR, ktorá tiež
rieši podnety osôb namietajúce porušenie základných práv a slobôd. Svoje nezastupiteľné
úlohy v roku 2009 plnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.142
5.5.1. Verejný ochranca práv
Významnou inštitúciou na ochranu základných ľudských práv a slobôd je Verejný
ochranca práv (VOP) so sídlom v Bratislave. Pôsobí od roku 2002 v oblasti ochrany
základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri riešení ich porušovania zo
strany orgánov verejnej správy a ďalších orgánov verejnej moci, ak je ich konanie,
rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. VOP každoročne predkladá
Národnej rade SR Správu o činnosti, v ktorej uvádza svoje poznatky o dodržiavaní
základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy za
predchádzajúce obdobie, a svoje návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Stredisko sa každoročne listom adresovaným Kancelárii VOP informuje o počte
vybavených podnetov týkajúcich sa diskriminácie a o postupe v prípade preukázania
diskriminácie. Za rok 2009 sa Stredisko informovalo aj na uplatňovanie kompetencie VOP
v zmysle § 21 ods. 3 zákona o Verejnom ochrancovi práv, týkajúcej sa možnosti namietať
nesúlad právnych predpisov v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Kancelária VOP
Stredisko informovala, že eviduje presné štatistické údaje o preukázaných porušeniach
základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb v zmysle Ústavou a zákonom
ustanovenej pôsobnosti VOP. V priebehu roku 2009 nebolo preukázané ani jedno porušenie
ľudských práv a slobôd v zmysle článku 12 Ústavy SR. Kancelária VOP síce presné
štatistické údaje pokiaľ ide o podania mimo jeho pôsobnosti nevedie, poskytla však
informáciu, že počas roka 2009 sa na VOP s podnetom namietajúcim diskrimináciu obrátilo
viac ako 100 sťažovateľov. Z nich viac ako polovica podnetov nespadala do vecnej
pôsobnosti antidiskriminačného zákona. Podnety vecne spadajúce pod antidiskriminačný
zákon sa týkali oblasti pracovnoprávnych vzťahov a oblasti sociálneho zabezpečenia.
142 Viac informácií o činnosti Strediska možno nájsť v Ročnej záverečnej správe o činnosti za rok 2009
zverejnenej na jeho webovej stránke www.snslp.sk.
109
VOP sa zaoberá každým podaním, a postupuje v zmysle zákona o verejnom
ochrancovi práv. Je oprávnený postúpiť podnet prokuratúre – takto postupoval v dvoch
prípadoch namietajúcich diskrimináciu. Ak išlo o namietanie diskriminačnej legislatívy,
obrátil sa i na príslušné výbory Národnej rady SR. Z vlastnej iniciatívy a nad rámec svojich
zákonných povinností VOP poskytuje tiež základné právne usmernenia aj v prípadoch, ktoré
nepatria do jeho pôsobnosti, a to v rozsahu súvisiacej platnej právnej úpravy, možností
riešenia problému, prípadne odkazu na vecne príslušné orgány a inštitúcie.
Právomoc uvedenú v ustanovení § 21 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi práv,
podľa ktorého verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo
ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR ratifikovala
a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať návrh na začatie
konania pred ÚS SR, v roku 2009 VOP nevyužil. V súvislosti s predchádzajúcim návrhom na
začatie konania pred ÚS SR – podaným v roku 2007, vzal verejný ochranca práv v roku 2009
svoj návrh v predmetnej veci čiastočne späť a zároveň požiadal ÚS SR o pripustenie zmeny
návrhu. K uvedenému došlo na základe žiadosti skupiny občanov, ktorá iniciovala podanie
prvého návrhu a súčasne z dôvodu zmeny súvisiacej právnej úpravy.
5.5.2. Centrum právnej pomoci
Strediskom každoročne oslovuje aj Centrum právnej pomoci (CPP) poskytujúce
právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. V roku 2009 Stredisko zaujímalo, nesplnenie
ktorej zo zákonných podmienok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a zastupovania
bolo najčastejším dôvodom zamietnutia žiadostí žiadateľov, koľko žiadostí o poskytnutie
právnej pomoci bolo v priebehu roka 2009 odmietnutých z dôvodu nesplnenia zákonnej
podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., t. j., že osoba sa nenachádzala
v stave materiálnej núdze a aký postup CPP odporúčalo žiadateľom v prípade nesplnenia
uvedenej podmienky.
CPP vo svojej odpovedi uviedlo nasledovné informácie:
Najčastejšími dôvodmi nepriznania právnej pomoci boli nepreukázaná materiálna núdza
a bezúspešnosť sporu z dôvodu zmeškania lehoty alebo iných zákonných dôvodov. V
minimálnom rozsahu nebola priznaná právna pomoc z dôvodu, že hodnota sporu neprevyšovala
výšku minimálnej mzdy. Podmienka, aby sa osoba nachádzala v materiálnej núdzi, nebola
splnená v prípade 117 žiadostí. CPP aj v takých prípadoch klientov písomne upozorňuje, ako
110
majú v predmetnej veci pokračovať, poskytuje im vzory právnych podaní, v prípade záujmu
klientov im centrum skontroluje, príp. upraví vyplnené vzory pred podaním na súd.
CPP v roku 2009 riešilo podnety týkajúce sa diskriminácie v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov. V rámci zlepšenia prístupu k spravodlivosti uskutočňuje CPP aj mediačné služby;
uskutočnilo spolu 18 mediácií, z toho 14 v oblasti občianskeho práva, 2 v oblasti rodinného
práva a 2 v oblasti pracovného práva.
* * *
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že inštitúcie podporujúce presadzovanie a ochranu
ľudských práv majú veľký význam a nezastupiteľné miesto v mechanizme slúžiacom na
ochranu ľudských práv a slobôd.
5.6. Novelizácia zákona o mediácii143
V oblasti poskytovania mediácie ako mimosúdneho riešenia sporov bola
najdôležitejšou udalosťou v roku 2009 príprava novely zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii
a doplnení niektorých zákonov. Novela mala tiež upraviť ustanovenia Notárskeho poriadku
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Novelou zákona o mediácii sa mala
okrem iného prevziať do právneho poriadku SR Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č.
2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných
veciach, cieľom ktorej je uľahčiť prístup k alternatívnemu riešeniu sporov a podporovať
riešenie sporov v priateľskom duchu prostredníctvom nabádania na používanie mediácie a
zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním. Novela má priniesť
aj viacero zmien do procesu mediácie; najvýznamnejšou je skutočnosť, že počas mediácie
prestanú plynúť premlčacie a prekluzívne lehoty.
Navrhovanú novelu zákona o mediácii pripomienkovali viaceré občianske združenia
združujúce mediátorov na Slovensku a svoje výhrady k nej vyslovilo aj Stredisko.
Pripomienky sa týkali predovšetkým toho, že navrhované zmeny majú finančný
a administratívny dopad na účastníkov dohody o mediácii, čo v praxi môže mať negatívny
vplyv na využívanie mediácie na Slovensku.
Navrhovaná novela však bola na rokovanie Národnej rady SR predložená bez
zapracovania týchto pripomienok. Novela nadobudne účinnosť 1. júla 2010. Transponovaná
smernica mala priniesť výhody všetkým, ktorí chcú riešiť svoje spory mimosúdnou cestou, ale
143 Zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.
111
vzhľadom na niektoré ustanovenia novely sa Stredisko obáva opačného efektu. Proces
mediácie sa skomplikuje, pretože na začiatku si budú musieť dať všetci účastníci mediácie
úradne overiť podpisy na dohode o začatí mediácie. Dohoda o začatí mediácie bude musieť byť
následne registrovaná v Notárskom centrálnom registri listín, a až jej registráciou sa mediácia
začne. Povinné registrovanie každej dohody o začatí mediácie notárom nielenže predĺži
a predraží proces mediácie, ale nezodpovedá ani požiadavke na zachovanie dôvernosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Stredisko konštatuje, že tieto zmeny budú mať
negatívny dopad na klientov inštitúcií poskytujúcich mediáciu ako verejnú službu, teda
bezplatne. Zníži sa dostupnosť mediácie pre žiadateľov Strediska o právnu pomoc, ak sa cítia
byť diskriminovaní, ako aj pre klientov Centra právnej pomoci, ktorí sa nachádzajú
v materiálnej núdzi.
Stredisko sa obáva, že zavedenie povinnosti registrácie v Notárskom centrálnom registri
a úradného overovania podpisov môže na klientov uvedených inštitúcií pôsobiť odradzujúco.
112
6. EXTRÉMIZMUS
Vzhľadom na alarmujúci nárast prejavov intolerancie motivovanej nenávisťou voči
príslušníkom iných rás, národov, národnostných či etnických skupín, prípadne náboženstiev
alebo len inak vyzerajúcich či zmýšľajúcich, začalo Stredisko už v roku 2008 mapovať túto
problematiku prostredníctvom monitoringu médií špeciálne zameraného na prejavy rasizmu,
xenofóbie a antisemitizmu. Súčasne vyčlenilo túto tému do samostatnej kapitoly Správy,
hoci z pohľadu ľudských práv ide o prierezovú tému týkajúcu sa širokého spektra práv
a slobôd počnúc právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, končiac slobodou prejavu,
zhromažďovacím a združovacím právom a ďalšími.
V rámci monitoringu médií Stredisko v roku 2009 zaznamenalo 899 správ, čo je
v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 392 správ viac. Tento nárast je mimoriadne
znepokojujúci, pretože odzrkadľuje aktuálne dianie v spoločnosti. Správy v uplynulom roku
informovali najmä o udalostiach v súvislosti s protirómskymi zhromaždeniami v Šarišských
Michaľanoch, Krompachoch a Hnúšti a tiež v súvislosti s výstavbou múru v Ostrovanoch.
V médiách aj v roku 2009 ešte rezonovali udalosti z predchádzajúcich období, napr.
prípad Hedvigy Malinovej, o ktorej monitoring médií zachytil 5 správ. Médiami sledované
bolo v roku 2009 t. j. štyri roky od tejto tragickej udalosti, vyšetrovanie a súdne pojednávanie
vo veci vraždy Daniela Tupého. K prípadu vraždy Karola Sendreia z pred 8 rokov na
policajnej stanici v Revúcej monitoring zaznamenal 8 správ, a to vzhľadom na skutočnosť, že
Najvyšší súd SR 17. septembra 2009 svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Krajského
súdu z februára 2008, podľa ktorého dvaja policajti boli odsúdení na 8,5 roka a ďalší dvaja na
7 a 4 roky väzenia. V prípade útoku na americkú basketbalistku tmavej pleti zo 6. apríla 2008
Okresný súd v Košiciach v máji 2009 jedného z dvoch útočníkov podmienečne prepustil
a druhého podmienečne odsúdil. Jeden z útočníkov sa dopustil už viacerých rasovo
motivovaných trestných činov a stále čelí obvineniu z rasového útoku zo septembra 2008,
keď spolu s ďalšími štyrmi napadli na Sídlisku nad jazerom v Košiciach piatich Rómov,
pričom používali aj rasové nadávky.
Problematike rozpustenia/nerozpustenia Slovenskej pospolitosti sa venuje samostatná
kapitola (pozri Všeobecná časť 2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia
Slovenská pospolitosť, s. 46).
113
Podľa údajov Generálnej prokuratúry SR došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi
len k miernemu nárastu počtu trestne stíhaných páchateľov pre rasovo motivované trestné
činy. Páchatelia tohto druhu trestnej činnosti vyjadrovali najmä verbálnym spôsobom
sympatie k fašizmu, k hnutiam potlačujúcim základné práva a slobody. Ďalej išlo o slovné,
ale i fyzické prejavy ponižujúce určité etnikum alebo rasu, pričom najväčší počet
zaznamenaných útokov bol vedený na adresu židovskej komunity, ako aj rómskeho etnika. V
predchádzajúcom roku sa nezmenil ani podiel mladistvých na páchaní rasovo motivovanej
trestnej činnosti. Skladba páchateľov rasovo motivovaných trestných činov zostala za
uplynulé obdobie prakticky rovnaká ako po predchádzajúce roky. Páchateľmi sú v prevažnej
miere mladí ľudia, pričom najsilnejšie skupiny tvoria i naďalej obvinení vo veku od 20 do 24
rokov (25 osôb) a mladiství (35 osôb).
V roku 2009 bolo podľa štatistík Prezídia policajného zboru v Slovenskej republike
evidovaných celkovo 132 trestných činov s rasovým motívom. Väčšina, t. j. 93 trestných
činov bolo z dôvodu verejného prejavenia sympatií najmä používaním zástav, odznakov,
rovnošiat alebo hesiel ku skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, 14 prípadov
podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, 9
trestných činov podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, 7 trestných činov
hanobenia národa, rasy a presvedčenia, 2 trestné činy výroby extrémistických materiálov, 2
prípady rozširovania extrémistických materiálov, 1 trestný čin prechovávania
extrémistických materiálov.
6.1. Trestný zákon a extrémizmus
V novembri 2008 predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR do legislatívneho procesu
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov. Dôvodom predloženia návrhu zákona podľa Predkladacej správy
k návrhu144 bola evidovaná „gradácia násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku
ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolností, ktoré v predchádzajúcich
obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite“. MS SR tak reagovalo na
prípady výtržníckeho správania sa skupín divákov na športových podujatiach, spojeného
s prejavovaním názorov, resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv
a slobôd osôb. Ďalšími dôvodmi boli prípady podnecovania k násiliu alebo nenávisti z dôvodu 144 Predkladacia správa dostupná na: http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/8068F2951D323B6C41257
500004E8934/$FILE/Zdroj.html. Cit. 13. apríla 2010.
114
rasy, farby pleti alebo národa, na verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti
ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie.
Súčasne MS SR navrhlo sprísniť postih na niektoré z týchto konaní, ktoré boli aj dovtedy
považované za trestné činy.
Návrh zákona bol prijatý 16. júna 2009 s účinnosťou od 1. septembra 2009 ako zákon
č. 257/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 257/2009 Z. z. uvádza definíciu extrémistickej skupiny (§ 129 ods. 2),
extrémistického materiálu (§ 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu (§ 140 písm.
d/ a f/), definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým
motívom (§ 140a). Upravuje skutkové podstaty trestných činov násilia proti skupine
obyvateľov podľa § 359 a výtržníctva podľa § 364 a v dotknutých skutkových podstatách
dvanástej hlavy osobitnej časti (§ 421 až § 424) a ustanovuje nové skutkové podstaty v tejto
hlave – § 422a až § 422c a § 424a.
Hoci boli do Trestného zákona vnesené pojmy ako extrémizmus a odvodené adjektíva,
novela jednoznačne nedefinuje pojem „extrémizmus“. Keď napríklad v § 129 ods. 3 sa pod
extrémistickou skupinou na účely Trestného zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb
na účely spáchania trestného činu extrémizmu, nie je na základe zákona jednoznačné, čo pod
pojmom extrémizmu zákonodarca myslel. Istý odvodený výklad pojmu môžeme však nájsť v
§ 140a, v ktorom sú trestné činy extrémizmu definované ako „trestný čin podpory a
propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422,
výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov
podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa – 422c, hanobenia národa,
rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k
niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa §
424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f)“.
Zákonom č. 257/2009 Z. z. došlo k premenovaniu názvu 12. hlavy osobitnej časti
Trestného zákona, ktorá znie „Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy
terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové“ a taktiež premenovaniu názvu jej Prvého dielu
na „Trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu“. Pri trestných
činoch uvedených v 12. hlave osobitnej časti Trestného zákona (okrem trestného činu
podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421
a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu
115
podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424) sa nepremlčuje
trestnosť týchto činov a vykonateľnosť uloženého trestu.
Prijatím zákona č. 257/2009 Z. z. bol z Trestného zákona vynechaný pojem
„holokaust“. Pôvodná trestnosť verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo
ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti takýchto prejavov aj vo
vzťahu k iným obdobným zločinom (teda nielen holokaustu, ale aj genocíd a zločinov proti
ľudskosti a pod.) a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením § 424a (a dopĺňa
úpravou § 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa § 422a až 422c), ktoré
postihujú verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale
všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných proti skupine
osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa,
národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre
predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto
skupinu osôb alebo jednotlivca.145
Možno konštatovať, že zákon č. 257/2009 Z. z. na jednej strane síce rozšíril a upravil
Trestný zákon tak, aby korešpondoval s aktuálnymi formami a obsahmi extrémistickej trestnej
činnosti, na druhej strane je tu však stále evidentná potreba precíznejšie upraviť
a modifikovať niektoré ustanovenia a sporné miesta.
6.2. Prejavy násilia s pravdepodobným rasovým motívom
V tejto oblasti Stredisko v médiách zaznamenalo, okrem uvedeného prípadu zlého
zaobchádzania s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach (pozri Všeobecná časť
1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach, s. 15)
nasledovné prípady fyzického napadnutia:
5. 4. 2009 v Bratislave na Panónskej ceste v autobuse linky č. 91 štyria útočníci vo veku 19 –
27 rokov napadli desiatich mužov rómskej národnosti. Páchatelia cestujúcich kopali, bili
lopatou a verbálne im nadávali. Po privolaní polície bol útočník v krátkej dobe zadržaný.
26. 4. 2009 sa neďaleko Košíc v skorých ranných hodinách násilím a vyhrážaním dobýjal do
domov, v ktorých bývajú Rómovia pracovník SBS. Vykopával dvere, rozbíjal okná a vystrelil
do vzduchu. Obyvatelia privolali políciu, ktorá páchateľa zadržala.
9. 5. 2009 v Devínskej Novej Vsi po rozpustení nedovoleného punkového koncertu dvaja
príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) bratislavského krajského riaditeľstva 145 Dôvodová správa dostupná na: http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/FC90CC57DD62DE26C
125750D002E27A0/$FILE/Zdroj.html. Cit. 13. apríla 2010.
116
polície hrubo napadli jedného zo štyroch mladíkov, ktorí ich rozhodnutie neuposlúchli. Obaja
príslušníci boli potrestaní.
20. 5. 2009 došlo v rámci školského výletu k napadnutiu a k ublíženiu na zdraví 16 ročného
chlapca iným 16 ročným chlapcom. Dôvodom útoku boli údajne dlhšie vlasy.
31. 5. 2009 v bratislavskej Mlynskej doline došlo k napadnutiu študenta z Kene, ktorý sa
vracal na internát. Útočníci po ňom hádzali kamene čím mu spôsobili zranenie hlavy.
Hospitalizovaný bol 4 dni a na útočníkov podal trestné oznámenie.
7. 6. 2009 v obci Zohor vo večerných hodinách 20 ročný mladík strelil plynovou pištoľou do
hlavy 61 ročného muža rómskej národnosti, ktorý bol na prechádzke so svojou družkou.
18. 6. 2009 v jednom z Košických podnikov napadla skupinka mužov dvoch študentov
z Čadu, ktorí práve odchádzali na internát. Spočiatku im verbálne nadávali, potom ich fyzicky
napadli a kopali. Útok zaznamenala bezpečnostná kamera.
9. 8. 2009 v Rimavskej Sobote vo večerných hodinách došlo k bitke medzi prívržencami
hnutia skinheads a Rómami. K podobnému incidentu prišlo približne v polovici augusta
v Močenku medzi skupinou mladých ľudí a obyvateľmi rómskej národnosti z Hornej
Kráľovej potom, čo údajne Rómovia napadli 21 ročného mladíka.
22. 8. 2009 na Kollárovom námestí v Bratislave, na zastávke MHD došlo k vzájomnému
útoku s ublížením na zdraví medzi trojicou neonacistov a dvomi mladými mužmi rómskej
národnosti. Nebolo však jasné kto koho prvý napadol.
28. 12. 2009 sa neznámy muž telefonicky vyhrážal obyvateľom rómskej národnosti
z Klenovca vypálením osady. Svoj úmysel oznámil aj polícii. Stíhaný je na slobode.
6.3. Prejavy extrémizmu a prejavy hanobenia národa, rasy a presvedčenia
K veľmi závažným prejavom hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k
národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti možno v roku 2009 zaradiť protirómske výroky
Mariána Kotlebu v jeho predvolebných propagačných materiáloch vo voľbách na predsedu
Banskobystrického samosprávneho kraja. Parlament Rómov na neho v tejto súvislosti podal
trestné oznámenie. Marián Kotleba získal 10 % podporu obyvateľov Banskobystrického
samosprávneho kraja a celkove z deviatich kandidátov skončil na štvrtom mieste. Snahy
extrémistických hnutí vniknúť a uspieť v politickom systéme vo voľbách v roku 2010 sa
prejavili aj založením politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko, ktorej lídrom je bývalý
vodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba. Na druhej strane snahou občianskeho
združenia Južanská rada na sebaurčenie je založenie strany za autonómiu južnej časti
117
Slovenska pod názvom Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť. Obidva tieto extrémy
na slovenskej politickej scéne považuje Stredisko za veľmi nebezpečné.
Na znepokojivý nárast rasistických nálad v spoločnosti upozornila v roku 2009 aj štvrtá
pravidelná správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii uverejnená 26. mája 2009.
6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu
Hoci podľa informácií Prezídia Policajného zboru SR zhromaždenia, ktoré sa
uskutočnili v priebehu roka 2009, nemožno označiť ako zhromaždenia extrémistov, keďže
organizátori a účastníci neboli právoplatne odsúdení za extrémistický trestný čin, je potrebné
upozorniť na výrazný nárast zhromaždení, ktoré možno považovať za zneužívanie
zhromažďovacieho práva a práva na slobodu prejavu.
6.4.1. Zhromaždenia členov krajne pravicových hnutí a protirómske zhromaždenia
V roku 2009 došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k výraznému nárastu
zhromaždení členov krajne pravicových hnutí na Slovensku. Prehľad uskutočnených
stretnutí, ktorý však pravdepodobne nie je úplný, zachytáva aktivity v tejto oblasti v SR
republike i v blízkom zahraničí, ktorých častými účastníkmi sú aj sympatizanti obdobných
hnutí zo Slovenska:
14. 2. 2009 sa v centre Budapešti pri príležitosti výročia boja nemeckých a maďarských
fašistických jednotiek v meste zhromaždilo približne dve tisíc neonacistov z viacerých krajín
Európy. Zhromaždenia sa zúčastnili aj členovia neonacistických hnutí zo Slovenska. V ten
istý deň sa konalo podobné stretnutie v Drážďanoch, na ktorom polícia zatkla aj dvoch
Slovákov, ktorých neskôr prepustila.
14. 3. 2009 v súvislosti so 70. výročím vzniku Slovenského štátu sa na Hodžovom námestí
v Bratislave zišlo približne 200 prívržencov hnutí krajnej pravice, aby si pochodom
z námestia smerom k Martinskému cintorínu k hrobu Jozefa Tisa uctili jeho pamiatku.
Z bezpečnostných dôvodov a obáv, aby nedošlo k stretu s účastníkmi stretnutí, ktoré
vyjadrovali nesúhlas s týmto pochodom, polícia v spolupráci s radnicou starého mesta
stretnutie neonacistov rozpustila po tom, ako Marián Kotleba, predseda Slovenskej
pospolitosti, zakričal gardistický pozdrav.
23. 4. 2009 sa v obci Dolné Zahorany na južnom Slovenku stretli členovia a priaznivci
maďarského extrémistického hnutia 64 žúp s cieľom náboru nových členov. Stretnutie bolo
118
pôvodne naplánované na 22. 4. v obci Fiľakovo. Podobné akcie sa uskutočnili aj v Dunajskej
Strede a v Šamoríne. Plánované boli aj v Moldave nad Bodvou a v Košiciach.
20. 4. 2009, pri príležitosti 120. výročia narodenia Adolfa Hitlera, sa v Ústí nad Labem konal
pochod českých a slovenských neonacistov.
25. 7. 2009 sa v maďarskom Györi uskutočnil koncert skinheadských skupín aj za účasti
kapiel zo Slovenska.
8. 8. 2009 v Šarišských Michaľanoch, sa konalo protestné zhromaždenie približne dvoch
stoviek sympatizantov krajne pravicových hnutí, podporené aj miestnymi obyvateľmi, ako
reakcia na útok dvoch mladistvých obyvateľov osady v Ostrovanoch na 65-ročného
dôchodcu. Napriek tomu, že iniciátorom protestu bolo OZ Slovenská pospolitosť, stretnutie
nikto oficiálne nenahlásil. Neohlásený protest, ktorý sa konal na futbalovom ihrisku nechal
starosta obce rozpustiť. Protestujúci výzvu starostu neuposlúchli. Polícia ich začala z ihriska
vytláčať. Po zaistení Mariána Kotlebu začali protestujúci na policajtov hádzať pyrotechniku
a kamene.
14. 8. 2009 sa v Prešove uskutočnil pochod za účelom vyjadrenia protestu proti policajnému
zásahu v Šarišských Michaľanoch.
15. 8. 2009: plánovaný pochod, ktorý sa mal konať v centre Budapešti pri príležitosti 22.
výročia smrti Rudolfa Hessa, maďarská polícia zakázala spolu s ďalšími deviatimi
podujatiami súvisiacimi s týmto pochodom. Stretnutí sa malo zúčastniť približne 200 000
stúpencov pravicových hnutí v Európe.
22. 8. 2009 sa v Krompachoch uskutočnilo ďalšie protestné zhromaždenie Slovenskej
pospolitosti s rovnakým cieľom ako v Šarišských Michaľanoch. Protestu sa zúčastnilo
približne 500 ľudí aj za účasti miestnych obyvateľov.
V ten istý deň niekoľko členov krajne pravicových hnutí podporilo protestnú akciu proti údajne
nespravodlivému uväzneniu príslušníka hnutia skinhead za vraždu Róma vo Svitavách.
25. 8. 2009 pochodovali v Nových Zámkoch členovia extrémistických hnutí.
29. 8. 2009 sa konalo protirómske stretnutie v Turzovke. Stretnutia sa zúčastnili aj členovia
extrémistických hnutí z Čiech. V ten istý deň pochodovali členovia združenia Nové slobodné
Slovensko obcou Ostrovany do Ražnian a odtiaľ sa presunuli do Spišského Podhradia.
5. 9. 2009 sa konalo ďalšie stretnutie Slovenskej pospolitosti v Krompachoch. Protest sa
uskutočnil pod dohľadom policajtov a trval asi 4 hodiny.
18. 9. 2009 v Košiciach sa stretlo približne 150 stúpencov krajne pravicových hnutí.
Stretnutie trvalo približne 3 hodiny bez väčšej podpory obyvateľov Košíc.
119
26. 9. 2009 Marián Kotleba na opakovanom zhromaždení v Hnúšti predstavil novú politickú
stranu Naše Slovensko.
17. 11. 2009 sa v Lipanoch v okrese Sabinov približne 300 ľudí zúčastnilo zhromaždenia
organizovaného združením Nové slobodné Slovensko. Účelom stretnutia bola najmä kritika
polície, politiky, médií a Rómov.
21. 11. 2009 Slovenské hnutie obrody usporiadalo v Poprade pochod zo Železničnej stanice
k pamätníku Jozefa Bonka. Matica slovenská poskytla hnutiu priestory a podieľala sa aj na
organizácii prednášky.
5. 12. 2009 na neohlásenom stretnutí v centre Bánoviec nad Bebravou musela zasahovať polícia.
6.4.2. Extrémizmus na športových podujatiach
Dňa 1. novembra 2009 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 10 zákona č. 479/2008 Z. z.
o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických
podujatí, ktoré ukladá organizátorovi futbalových a hokejových podujatí dvoch najvyšších
celoštátnych súťaží s kapacitou štadióna nad 2 000 účastníkov alebo pri organizovaní
podujatí, ktoré sú označené organizátorom podujatia, obcou alebo Policajným zborom za
rizikové, zriadiť pri vchodoch a východoch z priestorov pre účastníkov podujatia a v
priestoroch určených pre účastníkov podujatia funkčný kamerový zabezpečovací systém,
ktorý umožní identifikáciu tváre fyzickej osoby. Podľa vyjadrenia Úradu justičnej
a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru SR sú zatiaľ kamerovým systémom
vybavené len tri štadióny. Udalosti na štadiónoch v priebehu roka 2009 zatiaľ nesvedčia o
tom, že by prijatím spomínaného zákona došlo k zlepšeniu situácie v oblasti diváckeho
násilia. Monitoringom médií Stredisko v roku 2009 zaznamenalo nasledovné športové
udalosti sprevádzané výtržnosťami divákov:
8. 4. 2009 v ligovom futbalovom zápase medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava
fanúšikovia Slovana urážali senegalského futbalistu v drese Trnavy. Urážky boli namierené
proti jeho farbe pleti.
11. 4. 2009 vo futbalovom zápase medzi klubmi DAC Dunajská Streda a Spartakom Trnava
prišlo k vzájomnej bitke medzi fanúšikmi, ktorá rozprúdila aj záujem národných politických
strán Maďarska a Slovenska.
2. 6. 2009 v súvislosti s oslavami 90. výročia založenia klubu ŠK Slovan Bratislava vedenie
klubu usporiadalo priateľský zápas s futbalovým klubom FC Neapol. Zápas sa však
120
nezaobišiel bez výtržností zo strany fanúšikov Slovana. Bezprostredne po ukončení zápasu
fanúšikovia vbehli na ihrisko a zaútočili na bezpečnostnú službu a hasičov.
30. 7. 2009 sa konal v Žiline futbalový zápas tretieho predkola Európskej ligy UEFA medzi
klubmi MŠK Žilina a chorvátskym Hajduk Split. Zápas bol sprevádzaný výtržnosťami zo
strany chorvátskych fanúšikov ešte pred zápasom. Po tom, ako sa nedostali na štadión,
v centre zaútočili na policajtov a reštauračným zariadeniam a podniku MHD spôsobili
materiálne škody.
6. 8. 2009 počas futbalového zápasu medzi MFK Košice a MŠK Žilina, fanúšikovia
košického klubu urážali dvoch hráčov Žiliny (pokrikmi proti ich farbe pleti).
22. 8. 2009 pred futbalovým štadiónom počas zápasu medzi Trnavou a Ružomberkom polícia
zadržala 29 ročného muža, ktorý verejne hajloval a pokrikoval fašistické heslá.
28. 10. 2009 počas zápasu medzi klubmi DAC Dunajská streda – ŠK Slovan Bratislava, ktorý
bol vyhlásený za vysoko rizikový, musel rozhodca kvôli nevhodnému správaniu sa fanúšikov
zápas na 10 minút prerušiť. Fanúšikovia hádzali na hraciu plochu svetlice a mince z ktorých
jedna zasiahla hráča do hlavy.
6.5. Zneužívanie slobody prejavu a prejavy extrémizmu, šírenie extrémizmu na internete
V roku 2009 monitoring médií zaznamenal 15 správ týkajúcich sa nebezpečenstva
šírenia extrémizmu na internete. Z obsahu správ vyplýva, že v poslednom roku výrazne stúpla
iniciatíva príslušníkov neonacistických skupín zhromažďovať a zdieľať osobné údaje, fotky
a iné podrobné informácie o odporcoch pravicovo extrémistických hnutí prostredníctvom
internetu pod heslom „pamätaj si tváre a mená zradcov našej rasy, všetci zaplatia za svoje
zločiny“. Keďže sú tieto stránky registrované na zahraničných internetových serveroch
predovšetkým v USA, ich vytváranie nie je v Slovenskej republike v rozpore s Trestným
zákonom. Stredisko však túto skutočnosť jednoznačne hodnotí ako zneužívanie práva na
slobodu prejavu.
Podľa odpovede Prezídia Policajného zboru SR bola v roku 2009 verejná
internetová sieť pravidelne monitorovaná. Všetky prejavy verejne publikované a
prezentované boli vyhodnocované, a v prípade podozrenia, že došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, boli informácie o nich odstúpené orgánom
činných v trestnom konaní. 146
146 Odpoveď Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru z 8. marca 2010.
121
Protirómske tendencie sa objavili aj na internetovom portáli Facebook, kde sa vyskytlo
viac takýchto skupín. Najväčšiu, s takmer 70 000 členmi, pod názvom „Žiadne výhody
cigánom“ administrátor Facebooku na podnet OZ Ľudia proti rasizmu z portálu odstránil.
Internetová televízia Slovenskej národnej strany zverejnila reportáž svojho poslanca z Brezna,
v ktorom sa na adresu rómskeho etnika vyjadroval hanlivo a podľa názorov odborníkov až na
hranici zákona.
122
Osobitná časť
ZÁSADA ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE
1. UPLATŇOVANIE ANTIDISKRIMINA ČNÉHO ZÁKONA
Rok 2009 znamenal piaty rok platnosti a účinnosti zákona č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon alebo
ADZ). Tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, spočívajúce
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy,
príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Poskytuje ochranu pred diskrimináciou v niektorých oblastiach spoločenského života, ako sú
pracovnoprávne a obdobné právne vzťahy, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť,
poskytovanie tovarov a služieb a vzdelávanie, a ukladá povinnosť prijímať opatrenia na
ochranu pred diskrimináciou a prihliadať na dobré mravy. Pre prípad porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania tento zákon ustanovuje prostriedky právnej ochrany.
V porovnaní s rokom 2008, v ktorom boli prijaté 2 novely tohto zákona (zákon č.
85/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2008 a neskôr zákon č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od
15. októbra 2008), v hodnotenom období nedošlo k jeho novelizácii. O uvedených novelách
antidiskriminačného zákona sme podrobnejšie písali v Správe o dodržiavaní ľudských práv
v SR za rok 2008.
Možno konštatovať, že prepracovaná podoba zákona je už druhý rok dostatočným
právnym nástrojom na presadzovanie rovnosti jednotlivcov i skupín, spôsobilým reálne
v praxi zabezpečovať ich ochranu pred diskrimináciou.
Aj v roku 2009 bola naša spoločnosť konfrontovaná s prípadmi diskriminačného
správania a porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, ktorými sa zaoberalo aj Stredisko.
Z hľadiska oblastí chránených antidiskriminačným zákonom jednoznačne dominovalo
zamestnanie. Ďalšími oblasťami v porovnateľnom zastúpení boli vzdelávanie, zdravotná
starostlivosť a poskytovanie tovarov a služieb. Najfrekventovanejšími chránenými dôvodmi,
123
pri ktorých dochádzalo k diskriminácii, boli príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,
rod/pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia, rasa a farba pleti.
Podľa monitoringu spracovaného Strediskom sa v médiách v roku 2009 objavilo 152
správ informujúcich o diskriminácii v niektorých oblastiach života našej spoločnosti
a z rôznych dôvodov. Samotné Stredisko riešilo 1571 podaní namietajúcich porušenie
ľudských práv a diskrimináciu, z nich 912 vybavilo jeho 7 regionálnych kancelárií.
Ekonomická kríza sa negatívne prejavila najmä v pracovnoprávnych vzťahoch.
Evidentný bol nárast diskriminácie u osôb (mužov a žien) s vyšším vekom, tehotných žien
a matiek starajúcich sa o deti a to nielen pri hľadaní práce, ale aj pri ich prepúšťaní zo
zamestnania, najmä z organizačných dôvodov. Vek, rod a rodinný stav boli najčastejšími
dôvodmi diskriminácie. Zníženie možnosti zamestnať sa prehlbovalo stratu pracovných
návykov u dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa naďalej len ťažko uplatnili, resp. neuplatnili
na trhu práce.
Novým fenoménom v hodnotenom období bol prístup niektorých zamestnávateľov
k vybavovaniu sťažností zamestnancov a zamestnankýň, ktorí namietali porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania zo strany svojich nadriadených alebo kolegov a kolegýň. Namiesto
splnenia si povinnosti odpovedať na sťažnosť namietajúcu diskrimináciu a napĺňať povinnosť
prevencie prijímať opatrenia pred diskrimináciou, zamestnávatelia ju často vedome
obchádzali a presúvali zodpovednosť na obete diskriminácie, uplatňujúc pri ich vybavovaní
ustanovenia zákona o sťažnostiach, a to napriek tomu, že sťažnosť na porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania a na diskrimináciu sa neposudzuje podľa zákona o sťažnostiach.
Takéto správanie Stredisko identifikovalo tak u orgánov štátnej správy, v územnej
samospráve, ale aj v niektorých výrobných podnikoch.
V roku 2009 v slovenskej spoločnosti rezonovali aj rasovo motivované útoky na
Rómov a prípady segregačných tendencií niektorých miest a obcí voči Rómom, ktoré sa
prejavovali aj stavaním múrov oddeľujúcich obydlia rómskych a nerómskych obyvateľov.
Rok 2009 však nezaznamenal výraznejšiu zmenu v rozhodovaní súdov, ktorá by bola
v prospech obetí diskriminácie, uplatňujúcich si svoje právo na rovnaké zaobchádzanie
a odstránenie diskriminácie. Nedôvera osôb dotknutých diskrimináciou k súdnym rozhodnutiam
v diskriminačných veciach, obava z trov konania a z prieťahov v súdnom konaní, nasmerovala
obete diskriminácie k širšiemu využívaniu mediácie ako vhodného nástroja mimosúdneho
riešenia sporov.
V roku 2009 boli aj evidentné snahy gejov a lesieb o sebaurčenie v spoločnosti
a uzákonenie registrovaných partnerstiev.
124
1.1. Posudzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení
Stredisko je podľa § 8a antidiskriminačného zákona tou inštitúciou, ktorej sú štátne
orgány povinné, po priebežnom zmonitorovaní a vyhodnotení, podávať správy o
opodstatnenosti ďalšieho trvania prijatých dočasných vyrovnávacích opatrení (DVO).
Stredisko však ani v roku 2009 nezaznamenalo zvýšenie počtu štátnych orgánov, ktoré
by pre znevýhodnené skupiny, za podmienok stanovených antidiskriminačným zákonom,
využili možnosť prijímať DVO.
Stredisko dostalo odpovede na otázky súvisiace s DVO z Ministerstva zdravotníctva
SR, z Ministerstva kultúry SR, z Ministerstva životného prostredia SR, z Ministerstva
dopravy pôšt a telekomunikácií SR a z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a
z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Ministerstvo školstva SR na zaslané otázky, týkajúce sa aj DVO, neodpovedalo.
Ministerstvo zdravotníctva SR s cieľom zlepšiť zdravie rómskej populácie
pokračovalo v realizácii Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity.
Program realizujú vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva a koordinuje ho Úrad
verejného zdravotníctva SR. Cieľovou skupinou komunitných pracovníkov zdravotnej
výchovy sú obyvatelia segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít.
Zdravotno-výchovné pôsobenie je zamerané na viaceré problémové oblasti, akými sú osobná
hygiena; prevencia infekčných ochorení a sexuálne a reprodukčné zdravie.
Ministerstvo kultúry SR vytvára priestor na podporu dočasných vyrovnávacích
opatrení v rámci grantových programov Kultúra národnostných menšín a Kultúra
znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktoré sú zamerané najmä na rovnosť príležitostí v
oblasti menšinových kultúr, a tiež predchádzanie diskriminácii a multikultúrne iniciatívy.
Priority a kritériá týchto programov každoročne aktualizuje. Aj v roku 2009 podporovalo
tvorbu nástrojov smerujúcich k vyrovnávaniu šancí, k odstraňovaniu stereotypov a
predsudkov, informačných bariér v prístupe ku kultúre pre znevýhodnené skupiny
obyvateľstva a tiež k eliminácii všetkých foriem násilia. Konkrétne z grantového programu
Kultúra národnostných menšín boli priority programu akcentované smerom k deťom a
mládeži so zdravotným postihnutým. V tejto súvislosti boli v roku 2009 realizované kultúrne
aktivity ako sú napr. tvorivé umelecké dielne a letné tvorivé tábory pre rómske deti a mládež a
osvetovo-vzdelávacie aktivity k odbúravaniu informačných bariér pre osoby so zdravotným
postihnutím (vzdelávací projekt Okná múzeí dokorán v spolupráci s Národnou radou občanov
so zdravotným postihnutím v SR).
125
Z odpovedí Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva dopravy pôšt
a telekomunikácií SR vyplynulo, že v roku 2009 nemali prijaté žiadne dočasné
vyrovnávacie opatrenia.
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nemá zadefinovanú kategóriu
osobitných dočasných vyrovnávacích opatrení. Uskutočňuje však viacero aktivít a opatrení
smerujúcich k odstráneniu rôznych foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia
a znevýhodnenia vyplývajúceho z príslušnosti k ohrozeným skupinám obyvateľov, ktoré sú
zamerané na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi.
V rámci svojej dotačnej politiky v oblasti výchovy a vzdelávania poskytuje dotácie
určené na podporu prístupu ku vzdelávaniu, podporu pravidelného plnenia povinnej školskej
dochádzky a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu. Cieľom poskytovania dotácií je motivovať
žiakov z nízkopríjmových rodín k dosahovaniu pozitívnych študijných výsledkov, čo by im
malo zlepšiť šance na ďalšie vzdelávanie na stredných a neskôr na vysokých školách,
a následne ich umiestnenie na trh práce. Aj v roku 2009 pokračovalo napĺňanie schválených
národných projektov ako „Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo
nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce“; „Podpora samozamestnania
uchádzačov o zamestnanie“; „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“;
„Podpora uplatnenia občanov ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku globálnej
finančnej krízy“, ktorých konečným prijímateľom bolo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny. Cieľom týchto projektov je zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej
nezamestnanosti prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných
nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce.
V zmysle Systému koordinácie implementácie horizontálnej priority marginalizované
rómske komunity (HP MRK) na roky 2007 – 2013 ich koordináciu zabezpečuje Úrad
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Za implementáciu uvedených opatrení sú
zodpovedné sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom – Sociálna implementačná
agentúra a Fond sociálneho rozvoja.
Na základe vyjadrenia Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity sa
o uplatňovaní dočasných vyrovnávacích opatrení v SR hovorí najmä v súvislosti s rómskym
obyvateľstvom. U prevažnej väčšiny Rómov je dlhodobo monitorovaná vysoká miera
sociálneho a ekonomického znevýhodnenia.
Uplatnenie dočasných vyrovnávacích opatrení sa podľa mnohých odborníkov ukazuje
ako jediná cesta k vyrovnaniu trvalého znevýhodnenia Rómov na trhu práce, v bývaní a vo
126
vzdelávaní. Pre adekvátne a efektívne uplatnenie dočasných vyrovnávacích opatrení majú
kľúčový význam dostupné dáta o situácii rómskeho obyvateľstva v SR. Na základe
uvedeného Úrad splnomocnenca v roku 2009 realizoval v spolupráci s primátormi miest a
starostami obcí monitoring o situácii rómskeho obyvateľstva v SR. Spracované výsledky budú
slúžiť na sformulovanie návrhov prípadných DVO za aktívnej účasti Strediska.
V hodnotenom období sa na Stredisko neobrátil ani jeden štátny orgán, ktorý by mu
podal správu o monitorovaní a hodnotení prijatých dočasných vyrovnávacích opatrení
s cieľom prehodnotenia ich ďalšieho trvania. Príčinu možno vidieť v nejasne formulovanom
ustanovení § 8a ods. 4 antidiskriminačného zákona o podávaní správ Stredisku, ako aj v
nejednoznačnom názore odbornej verejnosti a dotknutých orgánov na aplikáciu inštitútu
DVO v praxi.
Pretože v roku 2009 nebola prijatá zmena ADZ, ktorá by rozšírila počet subjektov
oprávnených na prijímanie DVO, Stredisko opätovne poukazuje na to, že zaradenie obcí,
vyšších územných celkov a zamestnávateľov medzi osoby oprávnené prijímať DVO by
mohlo pomôcť zabezpečovať rovnosť príležitostí v praxi a plniť očakávania v súvislosti
s odstraňovaním sociálneho a ekonomického znevýhodnenia, ako aj znevýhodnenia
vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia.
V hodnotenom období neprebiehala ani širšia diskusia zainteresovaných štátnych
inštitúcií, na tému DVO a preto má Stredisko ambíciu v roku 2010 túto tému zviditeľniť.
127
2. DÔVODY DISKRIMINÁCIE
2.1. Dôvod diskriminácie – pohlavie
Diskriminácia na základe pohlavia je ťažšie identifikovateľná a reálne má negatívny
vplyv na jedno z pohlaví. Prevládajúce stereotypy, ktoré určujú nerovnaké postavenie žien
a mužov, sú však vo všeobecnosti vnímané ako prirodzené a spoločnosťou tolerované.
Stredisko v minulom roku riešilo niekoľko desiatok prípadov namietanej rodovej
nerovnosti. Najčastejšie bolo namietané materstvo ako dôvod nerovnakého zaobchádzania,
niekoľko prípadov sexuálneho obťažovania, prípady ukončenia pracovného pomeru z dôvodu
tehotenstva a podobne. Prevažná časť týchto prípadov poukazovala na nerovnaké
zaobchádzanie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu.
Zo správy o kontrole, ktorú vykonali Inšpektoráty práce (IP147) vyplýva, že
zamestnávatelia mali stanovené kritériá pri poskytovaní mzdy také, ktoré boli rovnaké pre
mužov a ženy. Boli zistené 2 nedostatky – z toho v 1 prípade to bola diskriminácia podľa
pohlavia. Druhý zistený nedostatok sa týkal nedodržania zásady poskytovania rovnakej mzdy
za prácu rovnakej zložitosti dvom zamestnankyniam, došlo k nedodržaniu všeobecnej
rovnosti v odmeňovaní (mimo aspektu pohlavia). Tu však treba podotknúť, že mnohokrát sú
vo vedení zamestnávateľov, kde pracujú prevažne ženy, muži, prípadne, mzdové rozdiely sú
zdôvodnené inou pracovnou náplňou, ktorú však vyššie finančne ohodnotení (väčšinou muži)
reálne nevykonávajú.
Rovnako inzeráty a písomné pracovné ponuky sú gramaticky uvedené do jedného
rodu, čo navodzuje dojem aj nástupu do zamestnania podľa pohlavia. Zamestnávatelia pred IP
prevažne vyjadrovali názor, že nemajú záujem o pracovníka podľa pohlavia, ale o pracovníka,
ktorý odvedie riadne prácu u zamestnávateľa.
Pri porovnávaní rovnakej odmeny za prácu sa pri výkone IP porovnávala mzda
v základe, t. j. základná mzda pri nástupe do zamestnania, minimálna mzda, ako aj ostatné
náhrady, ktoré má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi. Počas výkonov
inšpekcie práce vo väčšine kontrolovaných subjektov neboli zistené nedostatky, ktoré by mali
priamu súvislosť s uplatňovaním diskriminačného prístupu v odmeňovaní zamestnancov
podľa pohlavia. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že muži na tej istej pozícii majú vyššie
147
Záverečná správa Národného inšpektorátu práce z previerok zameraných na kontrolu dodržiavania ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa diskriminácie (úloha č. B/49/09).
128
platy ako ženy, nikto z oslovených inštitúcii, okrem Konfederácie odborových zväzov, to
nepotvrdil, rovnako to zatiaľ nepreukázali súdne konania.
Konfederácia odborových zväzov vo svojom liste148 poukázala na problémy, ktoré sa
týkajú rozdielneho odmeňovania mužov a žien. Stretli sa s nimi pri analýze kolektívnych zmlúv,
kde sa uvádza, že ženy na rovnakom pracovnom poste ako muži sú zárobkovo znevýhodnené.
V apríli 2009149 bola schválená Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013.
Účelom Stratégie bude na nasledujúcich 5 rokov primerane reagovať na celospoločenské
procesy s cieľom zabezpečiť implementáciu rovnosti žien a mužov de iure a de facto.
Za výzvu v rámci implementácie dohovoru CEDAW môžeme na Slovensku označiť aj otázku
rodovej segregácie vo vzdelaní, ktorá ústi do rodovej segregácie trhu práce. V oblasti
vzdelania, ako aj ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie na Slovensku pretrvávajú pomerne
silné rodové stereotypy. Vzdelanostná úroveň žien je na Slovensku približne rovnaká ako u
mužov (aj v oblasti vysokoškolského vzdelania), je však rodovo segregovaná, ženy prevažujú
v humanitných smeroch štúdia. Kompetentné inštitúcie vo svojich dokumentoch plánujú
zintenzívniť zavádzanie opatrení, ktoré by zvýšili záujem žien o vzdelávanie v tých
profesiách, ktoré sú dosiaľ považované za mužské a ktoré by odstránili neproporcionalitu v
tejto oblasti, ale výsledky zatiaľ nie sú dostatočne viditeľné. Jednou z hlavných bariér, ktoré
bránia naplneniu takto stanoveného cieľa, je pretrvávajúce stereotypné vnímanie úlohy mužov
a žien v spoločnosti. Napriek tomu, že sú chlapci a dievčatá vzdelávaní spoločne,
odovzdávaný výchovný obsah nie je rovnaký. Rodová segregácia v oblasti vzdelávania sa
prenáša aj na trh práce. Pomer žien a mužov na trhu práce je pomerne vyrovnaný, rodová
segregácia sa však prejavuje hlavne vo výške mzdy. Napriek vyhovujúcej legislatíve nebola
na Slovensku dosiahnutá rovnosť v odmeňovaní žien a mužov. Mzdové rozdiely medzi
mužmi a ženami v Slovenskej republike pretrvávajú.150
148 Odpoveď Konfederácie odborových zväzov z 5. marca 2010. 149 Uznesenie vlády SR č. 272/2009 z 8. apríla 2009. 150 Porovnanie hrubých mesačných miezd mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére, III. štvrťrok 2009:
Podnikateľská sféra Nepodnikateľská sféra EUR/mes. EUR/mes.
Celá SR Muži Ženy Celá SR Muži Ženy 809,60 896,52 685,62 659,05 749,49 624,17
Zdroj: TREXIMA
129
V praxi sa často stretávame aj s nepriamou diskrimináciou žien (neudeľovanie odmien
zamestnankyniam, ktoré mali prekážku v práci, napríklad ošetrovanie člena rodiny, čiastočné
úväzky, ktoré sú v porovnaní s plným úväzkom inak finančne ohodnotené a podobne).
2.1.1. Tehotenstvo ako dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia ADZ (§ 2a ods. 11 písm. a), smernice Európskej
únie, ako aj judikatúra Európskeho súdneho dvora považuje i tehotenstvo a materstvo.
Tehotenstvo a biologické materstvo je fáza rodičovstva, v ktorej je treba chrániť unikátny
vzťah matky a dieťaťa. Pri preukazovaní diskriminácie na základe tohto dôvodu sa
nevyžaduje existencia porovnateľnej osoby (komparátora). Teda, ak sa v prípade tehotnej
ženy preukáže, že zaobchádzanie s ňou je menej priaznivé, považuje sa toto konanie za
priamu diskrimináciu. Smernica Európskej únie č. 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti
príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti
a povolania (prepracované znenie) v článku 2 písmeno c) hovorí, že diskriminácia zahŕňa
menej priaznivé zaobchádzanie s určitou ženou, vzťahujúce sa na tehotenstvo a materskú
dovolenku v zmysle Smernice č. 92/85/EHS. Smernica Európskej únie 92/85/EHS o zavedení
opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok,
pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok stanovuje okrem iného v článku
10 zákaz prepustenia tehotnej ženy. Zákaz prepustenia sa vzťahuje na celé obdobie
tehotenstva a materskej dovolenky okrem výnimočných prípadov, ktoré nesúvisia so stavom
tehotenstva či materstva, a povoľujú ich vnútroštátne predpisy a prax. Smernica ďalej
obsahuje podmienku, že ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v spomínanom období, musí
písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia. Aby sa neuskutočňovali
protiprávne prepustenia, majú členské štáty povinnosť prijať opatrenia na zlepšenie ochrany
tehotných zamestnankýň, tých, ktoré sú krátko po pôrode, alebo dojčiacich zamestnankýň.
V rámci rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora sa ustálil nasledovný
názor: „niet pochýb o tom, že nemožno porovnávať situáciu ženy, ktorá kvôli svojmu
tehotenstvu zistí, že je nespôsobilá na vykonávanie úloh, na ktoré bola prijatá so situáciou
muža, ktorý je podobne nespôsobilý zo zdravotných alebo iných dôvodov“. Európsky súdny
dvor tiež zdôrazňuje, tak ako sa to uvádza v preambule Smernice 2006/54/ES, že „uznáva
pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania legitímnosť ochrany biologických podmienok
žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku
na dosiahnutie skutočnej rovnosti“.
130
Stredisko i počas roka 2009 riešilo prípady, v ktorých bola namietaná diskriminácia
z dôvodu tehotenstva. Hoci je v Zákonníku práce i v iných pracovnoprávnych predpisoch
stanovená ochrana okrem iných skupín zamestnancov i tehotných žien, Stredisku boli
adresované viaceré sťažnosti týkajúce sa najmä prepustenia zamestnankýň v skúšobnej dobe.
Jedna so sťažovateliek čelila tejto skúsenosti i napriek tomu, či práve preto, že postupovala
v zmysle pracovnoprávnych predpisov, ktoré vyžadujú oznámenie tehotenstva písomnou
formou. Krátko po oznámení tehotenstva využil jej zamestnávateľ právo skončiť pracovný
pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, čo vykonal vo forme písomného oznámenia.
Dôvod tehotenstva sa teda stále javí ako fenomén, s ktorým sa zamestnávatelia
odmietajú zaoberať, a ako riešenie nachádzajú často skončenie pracovnoprávneho vzťahu
s tehotnou zamestnankyňou. I keď presné štatistiky prepustených tehotných žien v skúšobnej
dobe neexistujú, možno vysloviť názor, že tento trend má vzrastajúcu tendenciu na trhu práce.
Skúšobná doba, kedy sa obe strany, ako zamestnávateľ, tak i zamestnankyňa, môžu
rozhodnúť bez ďalších formálnych postupov a záležitostí pracovnoprávny vzťah skončiť, sa
javí ako obdobie, v ktorom je toto právo na strane zamestnávateľov často zneužívané.
Z uvedeného vyplýva, že bude potrebné posilniť ochranu na strane tehotných žien, ale
i poskytnúť zamestnávateľom pomoc vo forme nástrojov, ktoré budú pre nich i pre tehotné
zamestnankyne prospešné, čo by malo byť jednou z úloh príslušných inštitúcií.
2.2. Dôvod diskriminácie – príslušnosť k národnosti a etniku
Základným nástrojom vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie
diskriminácie, rasizmu, xenofóbie či intolerancie je Akčný plán predchádzania všetkým
formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
V poradí už piaty Akčný plán je na obdobie rokov 2009 – 2011.
Napriek opatreniam vlády SR môžeme konštatovať, že etnická diskriminácia je na
Slovensku pretrvávajúcim javom. Rómovia sú dlhodobo vylučovaní z trhu práce a pre
nepriaznivý zdravotný stav, nedostatočné vzdelanie a sociálny status majú obmedzené
možnosti zúčastňovať sa na spoločenskom živote.
Diskriminácia má vo väčšine prípadov formu nepriamej diskriminácie, obťažovania,
pokynu na diskriminácie a nabádanie na diskrimináciu.
Potvrdzujú to aj výsledky Eurobarometra 2009. Slováci považujú za druhú
najrozšírenejšiu diskrimináciu práve diskrimináciu na základe etnického pôvodu (49 %).151
151 Bližšie informácie nájdete na: http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/archive/eb-diskriminacia.pdf.
131
Stredisko a jeho regionálne kancelárie poskytovali právnu pomoc v 15 prípadoch,
v ktorých žiadatelia namietali diskrimináciu z dôvodu príslušnosti k rómskemu etniku.
Z týchto prípadov bol 1 prípad týkajúci sa diskriminácie pri prístupe k tovaru a službám, 6
prípadov diskriminácie pri prístupe k zamestnaniu, 1 prípad sa týkal diskriminácie pri prístupe
k vzdelaniu a 7 prípadov diskriminácie pri prístupe k bývaniu. Z týchto prípadov boli 2
opodstatnené, ďalšie sú v konaní. Na prelome rokov 2008 a 2009 Stredisko uskutočnilo
úspešnú mediáciu v prípade namietanej diskriminácie zamestnankyne zamestnávateľom
z dôvodu etnickej diskriminácie. Prípade bol ukončený mediačnou dohodou a zamestnankyňa
bola aj finančne odškodnená.
Stredisko poskytovalo právne poradenstvo aj Rómom, v 26 prípadoch, ktoré sa
netýkali diskriminácie.
Regionálna kancelária Strediska v Humennom riešila v roku 2009 podnet rómskej
občianky namietajúci diskrimináciu v prístupe k tovaru a službám – neobslúženie v lekárni.
V tomto prípade bolo v spolupráci s obchodnou inšpekciou a OZ Poradňou pre občianske a
ľudské práva v Košiciach vykonané nezávislé šetrenie (testing), ktoré nepotvrdilo
diskrimináciu z dôvodu rasy a etnicity pri prístupe k tovaru a službám.
Slovenská obchodná inšpekcia zrealizovala v roku 2009 dve kontrolné akcie zamerané
na diskrimináciu rómskych občanov v reštauračných a pohostinských zariadeniach, jednu
v spolupráci s OZ Poradňa pre občianske a ľudské práva. V oboch prípadoch sa predmet
podania potvrdil.
Štátne školské inšpekcie v jednotlivých krajoch riešili 1 podnet namietajúci
diskrimináciu rómskeho žiaka z dôvodu vylúčenia rómskych žiakov z účasti na exkurzii
učiteľkami základnej školy. Sťažnosť bola prešetrená s výsledkom, že je neopodstatnená.
Z listu Národného inšpektorátu práce nie je možné jednoznačne určiť, či sa medzi
podnetmi namietajúcimi diskrimináciu nachádzal aj podnet namietajúci diskrimináciu z
dôvodu rasy alebo etnicity, a či bol aj takto vyhodnotený.
Aj Verejný ochranca práv sa zaoberal podnetmi, ktoré namietali diskrimináciu aj
z dôvodu etnicity, ich počet však Stredisku neupresnil.
OZ Poradňa pre občianske a ľudské práva svoje prípady v čase prípravy Správy
o dodržiavaní ľudských práv v SR za rok 2009 ešte len sumarizovala. V roku 2009
poskytovala právne zastupovanie na súdoch v 10-tich konaniach, v ktorých bolo namietané
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prístupe k tovarom a službám, sociálnemu
zabezpečeniu a zamestnaniu. Z týchto prípadov tri prípady skončili mimosúdnym urovnaním,
v jednom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie prvého stupňa zamietnutím žaloby a vo
132
veci bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, ostatné konania ešte nie sú ukončené. OZ
poskytovalo aj právne zastupovanie 16 klientom/klientkám v 5 trestných konaniach (pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podnecovania k rasovej nenávisti alebo hanobenie
rasy, prípadne zneužitia právomoci verejného činiteľa s rasovým motívom).152
2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti obydlí príslušníkov rómskej národnosti
Na základe mediálnych správ o výstavbe múru v obci Ostrovany vykonalo Stredisko
v zmysle § 1 ods. 2 písm. g) zákona o Stredisku v obci nezávislé zisťovanie. Súbežne Stredisko
oslovil aj Úrad splnomocnenca, ktorý požiadal o odborné stanovisko, či v predmetnej veci došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zaobchádzania.
Nezávislé zisťovanie spočívalo okrem posúdenia veci z právneho hľadiska aj
v návšteve zamestnancov Strediska v obci Ostrovany. Cieľom bolo pozorovanie atmosféry
v obci, vykonanie neformalizovaných rozhovorov s rómskymi a nerómskymi obyvateľmi.
Dôležitou súčasťou bola aj obhliadka panelového oplotenia spôsobom, aby bolo možné zaujať
stanovisko k zásadným otázkam, napríklad či novovybudované oplotenie bráni miestnym
Rómom využívať verejné prístupné miesta, či sa zmenila situácia vo využívaní miestnych
komunikácii a či dochádza na základe postaveného oplotenia k segregácii miestnych Rómov
a pod. Zistenie vyššie uvedených skutočností malo napomôcť posúdeniu či postavením
panelového oplotenia došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle
antidiskriminačného zákona. Následne sa Stredisko obrátilo aj na starostu obce Ostrovany,
aby sa k predmetnej veci vyjadril. Skúmal sa územný plán obce, financovanie stavby, proces
schvaľovania výstavby, dôvody, ktoré k nej viedli, preventívne opatrenia prijaté obcou a pod.
Z odpovede starostu vyplynulo, že deklarovaným cieľom výstavby oplotenia, na
súkromných pozemkoch alebo na hranici pozemkov, bola ochrana dotknutých obyvateľov obce
pred sústavným vnikaním cudzích osôb na pozemky, pred krádežami ich ovocia, zeleniny a
paliva. Obec sa opierala o zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, predovšetkým o § 3 ods. 2 písm. f) a § 4. Podľa vysvetlenia starostu obce
poškodzovaní vlastníci pozemkov najprv nahlasovali krádeže oceľových stĺpikov
a poškodzovanie existujúceho oplotenia, ako aj opakované krádeže úrody na polícii. Nakoľko
k nájdeniu páchateľov nedošlo, podania boli odkladané. Na otázku Strediska aký bol počet
a charakter sťažností evidovaných oprávnenými orgánmi obce starosta uviedol, že „od roku
1991 poškodení občania nahlasovali krádeže polícii. Podľa vyjadrenia starostu páchateľ
152 List od Poradne pre občianske a ľudské práva z 18. februára 2010.
133
v týchto kauzách bol vždy neznámy. V ostatnom čase poškodené osoby riešili vec sťažovaním
sa na obecnom úrade a žiadosťou o súčinnosť starostu pri riešení sporu. Štátna polícia podania
eviduje.“ Hoci predloženie štatistiky podaní o krádežiach by v tomto prípade mohlo byť
považované za podporný a vierohodný materiál starostových tvrdení, starosta takúto štatistiku
nepredložil a tak miera rozsahu škody neznámymi páchateľmi zostala neidentifikovaná.
Z ďalšej časti odpovede vyplýva, že oplotenie bolo financované z rozpočtu obce,
zámer bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom (OZ). K tomuto vyjadreniu starosta zaslal
zápisnice z rokovaní OZ, uznesenia OZ k výstavbe oplotenia, hlasovanie OZ o uzneseniach,
výber dodávateľa, vyhlásenie výberového konania a vyjadrenia k ohláseniu drobnej stavby.
Z hľadiska preventívnych opatrení starosta v odpovedi odpísal podporné rozvojové
programy z minulosti. Podľa štatistiky uvedenej v liste sa prostredníctvom viacročnej komunitnej
sociálnej práce v obci, založenej na partnerstve medzi ETP Slovensko a obcou Ostrovany
podarilo zamestnať 86 občanov Rómov, nasmerovať k dokončeniu vzdelania 18 občanov a 4
nezamestnaní si otvorili drobné podnikanie. Poukázal na skutočnosť, že viac ako 29 chudobných
rodín si doteraz zrekonštruovalo svoje byty a domy využitím uvedenej mikro pôžičky a 15 rodín
je zapojených do sporiaceho programu, pričom 8 z nich sporenie ukončili a pripravujú sa na
rekonštrukciu svojich bytov a domov. Obec ma ambíciu začať v roku 2010 s výstavbou bytov
nižšieho štandardu, v súčasnosti finalizuje prevody vhodných pozemkov na obec.
Na jednej strane je preto potrebné vyzdvihnúť iniciatívu obce pristúpiť k projektovým
aktivitám aj vzhľadom na dosiahnuté výsledky – zamestnanie časti Rómov, rekonštrukcia bytov
pre časť Rómov a hodnotiť ich pozitívne, na druhej strane obec by mala venovať väčšiu
pozornosť výberu takých projektov, ktoré by s prihliadnutím na špecifiká obce boli čo
najvhodnejšie. Kvantita projektových aktivít nie je automaticky garanciou zlepšenia
koexistencie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva a vytvorenie nediskriminačného prostredia.
Starosta bol Strediskom požiadaný aj o vyjadrenie k predošlým postupom a aktivitám,
ktoré od roku 1991 zrealizoval na riešenie pertraktovaného problému – krádežiam. Okrem
opatrenia – ústneho vplývania (upozorňovania) rómskeho obyvateľstva, že nemajú
poškodzovať a vnikať na pozemky susedov, zo strany terénnych sociálnych pracovníkov
obce, ostatných zamestnancov obce a poslancov OZ, sa starosta nezmienil o iných
opatreniach, ktoré by viedli k náprave a prevencii. Starosta obce sa nevyjadril, či on sám sa
snažil tento problém komunikovať s obyvateľmi osady, alebo to ponechal len na komunitných
pracovníkov. Preto je na mieste otázka, či uvedené opatrenia možno kvalifikovať ako
dostatočné a vyčerpávajúce.
134
Múr mal byť podľa informácii starostu súčasťou sociálno-vzdelávacieho centra, ktoré
obec má údajne v úmysle vystaviť v rómskej osade. K tomuto bodu starosta pripojil
informáciu, že centrum je zakomponované v územnom pláne obce, ktorý schválilo obecné
zastupiteľstvo uznesením č. 4/1999-B/1 dňa 9. júna 1999 a že vynaložené prostriedky na
územný rozvoj obce sú podľa potreby pre celú obec. Z informácie poskytnutej starostom
nebolo zrejmé či stavba múru má byť základom pre výstavbu tohto centra, prípadne akú úlohu
múr v súvislosti s plánovaným centrom zohráva.
Závery Strediska boli nasledovné:
Pri posudzovaní, či je možné postavenie murovaného oplotenia v Ostrovanoch
považovať za diskriminačné konanie podľa ustanovení antidiskriminačného zákona, Stredisko
skonštatovalo, že tento konkrétny prípad nie je možné subsumovať pod žiadnu z oblastí, ktorú
antidiskriminačný zákon chráni. Napriek skutočnosti, že posudzovaný problém nespadá pod
žiadnu z oblastí chránených antidiskriminačným zákonom, nie je možné zásadu prevencie,
výslovne vyjadrenú v § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona, obmedziť len na určité oblasti.
Preto Stredisko skonštatovalo, že prevencia pred diskrimináciou nebola v konaní obce
uplatnená dostatočne. Stredisko pripustilo možné nedodržanie alebo porušenie práv
chránených inými predpismi a upozornilo aj na negatívny dopad takéhoto konania na
formovanie postojov verejnosti. Odporúčania, ktoré Stredisko navrhlo na jednotlivé dotknuté
subjekty, ako aj podrobnosti celého prípadu sú uverejnené na webovej stránke Strediska.153
Príslušné koncepčné materiály vlády SR, orientované na skupiny obyvateľstva v SR
s okrajovým/znevýhodneným postaveným (Národný akčný plán SR k Dekáde začleňovania
rómskej populácie 2005 – 2015; Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny
obyvateľstva) uvádzajú, že umiestňovanie stavieb nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu
segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity.
Merateľnou hodnotou je vzdialenosť umiestňovania stavieb od obcí, ale aj prístup obidvoch
zložiek obyvateľstva k verejne poskytovaným službám.
V prípade preukázanej potreby má obec oprávnenie použiť i rázne, efektívne a
dočasné opatrenia v úzkej súčinnosti so zodpovednými štátnymi inštitúciami.
Obce a mestá by teda mali prijímať účinné opatrenia na prevenciu segregácie. Medzi
najdôležitejšie oblasti, kde by sa tieto opatrenia miestnych autorít ako riešiť problémy
153 Odborné stanovisko Strediska zo dňa 22. januára 2010. Dostupné na: http://www.snslp.sk.
135
rómskych obyvateľov mali realizovať, patrí územné plánovanie, bytová a sociálna politika
a miestny ekonomický rozvoj.
Múry, ktoré v roku 2009 vyrástli v Ostrovanoch, ale aj v iných mestách SR, sa stávajú
faktickým symbolom rozdeľovania ľudí. Ide o fenomén s cieľom zabezpečiť stavebnou bariérou
oddelenie problémového etnického osídlenia Rómov od obydlí Nerómov. Pri takomto postupe
fakticky dochádza aj k ich spoločenskému oddeleniu. Aktuálna situácia neprispieva k
zlepšovaniu vzťahov medzi nerómskym a rómskym obyvateľstvom a ani nedáva základ na
integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. Naopak, znižuje sociálnu súdržnosť medzi ľuďmi.
V našej spoločnosti pretrváva potreba verejnej diskusie o existujúcich sociálnych
rozdieloch, o ich tolerovateľnej miere, o separácii a začínajúcej segregácii niektorých skupín
obyvateľov, o úrovni tolerancie k nim a o podmienkach akceptácie takýchto obyvateľov.
Posudzovanie vzniknutej situácie by malo byť postupne oprostené od negatívnych
emócií, predsudkov a stereotypných názorov, s dôrazom na dodržiavanie hodnôt ako sú
zodpovednosť za svoje konanie a rešpekt k cudziemu vlastníctvu.
Formovanie a scitlivovanie verejnej mienky k začleňovaniu rómskych komunít do
spoločnosti, poskytovanie dostatku objektívnych informácií môže výrazne ovplyvniť aj
vyvážené prezentovanie tejto témy v médiách.
2.3. Dôvod diskriminácie – zdravotné postihnutie
Kvalita života občanov so zdravotným postihnutím závisí okrem iných faktorov najmä
od možnosti ich ekonomickej a sociálnej participácie na udalostiach spoločenského diania.
Najvypuklejšie sa diskriminácia tejto skupiny osôb prejavuje na trhu práce. Aj keď skúsenosti
s diskrimináciou na trhu práce má väčšina dospelej populácie Slovenska, ľudia so zdravotným
postihnutím ju vnímajú citlivejšie.
Pracovné možnosti ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2009 komplikovala aj
hospodárska kríza, počas ktorej sa počet voľných pracovných miest výrazne znížil. Vzhľadom
na to, že v súčasnosti je vo viacerých regiónoch Slovenska situácia na trhu práce
problematická, možnosti tejto skupiny ľudí zamestnať sa boli aj v roku 2009 veľmi malé. Na
trhu práce je zdravotný stav aj naďalej veľmi častým dôvodom nerovnakého zaobchádzania.
Aj keď novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2008,
priniesla viacero možností na zvyšovanie konkurencieschopnosti tejto skupiny ľudí pri
uplatňovaní sa na trhu práce, táto skupina ekonomicky aktívneho obyvateľstva aj v roku 2009
narážala na množstvo predsudkov a umelo vytváraných bariér zo strany zamestnávateľov.
136
Šance zdravotne postihnutých ľudí pri hľadaní práce sú približne o polovicu menšie
v porovnaní s ostatnými uchádzačmi o prácu. Pomoc pri vstupe na trh práce uchádzačom o
zamestnanie so zdravotným postihnutím poskytujú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
a niektoré mimovládne organizácie, zväzy a agentúry podporovaného zamestnávania. Pre túto
skupinu uchádzačov sa zo strany ÚPSVaR v rámci aktívnych opatrení na trhu práce realizujú
rôzne pilotné, regionálne a národné projekty. Agenti pre pracovné miesta, ktorí pôsobia
v rámci ÚPSVaR, zisťujú požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov, pracovné
podmienky u zamestnávateľov a sledujú situáciu na trhu práce.
Medzi najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce patria ľudia s kombinovaným
postihnutím hluchoslepota a ľudia s mentálnym postihnutím. Mentálne postihnutí ľudia
dosahujú vzdelanie na úrovni špeciálnych základných škôl a praktických škôl a väčšinou sa
zamestnávajú v chránených dielňach. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine
občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj
svojich zručností a schopností. Hluchoslepota spôsobuje extrémne ťažkosti v oblasti výchovy
a vzdelávania, v spoločenskom živote, v mobilite a v prístupe k informáciám, čo zároveň
komplikuje možnosti uplatnenia sa ľudí s týmto postihnutím v pracovnej oblasti.
Na základe novely zákona o službách zamestnanosti ponúka ÚPSVaR zamestnávateľom,
ktorí majú záujem vytvoriť pracovné miesta pre zdravotne postihnutých občanov, viaceré
možnosti ich podpory. Patria medzi ne aj príspevky orientované na chránené dielne alebo
chránené pracoviská. Slovenský zväz telesne postihnutých (Zväz) však upozorňuje na to, že
v roku 2009 mnohé chránené dielne zanikli a podmienky uplatnenia sa zdravotne
postihnutých v spoločnosti sa v roku 2009 zhoršili. Vplyv na to mala pravdepodobne aj
pretrvávajúca hospodárska kríza. Zväz vnímal rozdiely v diskriminácii zdravotne postihnutých
mužov a žien na trhu práce aj v roku 2009, a podľa ich stanoviska sa oproti roku 2008 tieto
rozdiely ešte prehĺbili. Z pohľadu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím pretrváva
vysoká bariérovosť (fyzická aj komunikačná). Jednou z ciest, ako zlepšiť situáciu zdravotne
postihnutých v tejto oblasti, je podľa Zväzu potreba lepšie materiálne aj finančne zabezpečiť
mimovládne organizácie, ktoré zastupujú túto skupinu občanov.
Problematike zdravotne postihnutých občanov sa venuje aj Národná rada občanov so
zdravotným postihnutím v SR (NROZP). Združuje občanov rôznych druhov zdravotného
postihnutia: hluchoslepých, chronicky, mentálne, psychicky, sluchovo, telesne a zrakovo
postihnutých, ale aj ďalších. Snahou rady je vzájomná spolupráca pri presadzovaní lepších
životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím na národnej, regionálnej a
medzinárodnej úrovni.
137
Ako príklad dobrej praxe možno uviesť službu pre zdravotne postihnutých občanov pri
hľadaní práce, ktorú zaviedol internetový pracovný portál www.profesia.sk. Služba umožňuje
takýmto občanom uviesť informáciu o svojom zdravotnom postihnutí v životopise, ktorý si
vytvorili na danej stránke. Pri zriaďovaní tejto služby portál spolupracoval s NROZP v SR. S
ich odbornou pomocou vznikla sekcia venovaná zamestnávaniu zdravotne postihnutých
občanov, ktorá prináša potrebné informácie nielen pre túto znevýhodnenú skupinu ľudí, ale aj
pre zamestnávateľov, ktorí majú záujem ľudí so zdravotným postihnutím zamestnať.
Ďalším príkladom dobrej praxe je vytvorenie prvej špecializovanej chránenej dielne,
poskytujúcej služby motoristom v rámci celej Slovenskej republiky.
Stredisko v roku 2009 riešilo niekoľko prípadov namietanej diskriminácie občanov
so zdravotným postihnutím. Najčastejšie sa vyskytovali v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov. Zamestnávatelia aj naďalej používali voči zamestnancom so zdravotným
postihnutím praktiky v podobe rôznych pracovných obmedzení, ukončovali s nimi
prednostne pracovný pomer a podobne.
V prípade ťažko zdravotne postihnutej ženy, ktorá pracovala v štátnej organizácii na
odbornej pozícii, a obrátila sa na Stredisko s tým, že zamestnávateľ jej dal výpoveď
z organizačných dôvodov (pričom tieto podľa jej názoru spočívali v diskriminácii), Stredisko na
základe šetrenia vyjadrilo podozrenie, že došlo k porušeniu zásady nediskriminácie. Preto
Stredisko iniciovalo neformálne stretnutie zamestnávateľa a zamestnankyne, ktorého cieľom
bolo zistiť bližšie súvislosti, ale najmä dostať odpovede na otázky súvisiace s namietanou
diskrimináciou. Z tohto stretnutia vzišla dohoda oboch strán riešiť problém mimosúdne –
mediáciou. Mediácia, ktorú vykonalo Stredisko bola úspešná. Došlo k podpísaniu dohody a
ťažko zdravotne postihnutá klientka bola vzatá späť do pracovného pomeru v danej organizácii.
Na základe uvedených skutočností, aj skúseností Strediska, možno konštatovať, že
niektorí zamestnávatelia na Slovensku ešte stále nie sú stotožnení s potrebou včleňovať aj
zdravotne postihnutých ľudí do pracovného procesu. Túto skupinu občanov vnímajú v pracovnom
procese skôr ako príťaž. Zdravotne postihnutých občanov je potrebné aj v kontexte
pracovnoprávnych vzťahov vnímať komplexne, z pohľadu vzdelanostného, sociálneho,
psychologického aj etického a snažiť sa im na základe ich potrieb vytvárať podmienky na ich
včlenenie sa do pracovného a spoločenského života. Prijatím a realizáciou primeraných úprav
v prospech ľudí so zdravotným postihnutím sa títo stávajú rovnocennou pracovnou silou
v mnohých pracovných oblastiach a obavy z ich zamestnávania sú preto neopodstatnené.
138
2.4. Dôvod diskriminácie – vek
S používaním veku ako kritéria pre priznanie rôznych práv alebo uloženie povinností sa
stretávame dennodenne v rôznych oblastiach spoločenského života. Takéto rozlišovanie sa
všeobecne považuje za prirodzené a užitočné. Problém však nastáva, ak sa pokračuje
v rozlišovaní osôb z dôvodu ich veku v oblastiach, kde na to nie je žiaden dôvod a kde to zákon
dokonca výslovne zakazuje.
Na úrovni práva Európskej únie je diskriminácia z dôvodu veku zakázaná v oblasti
zamestnania a zárobkovej činnosti. Smernica Rady 2000/78/ES zároveň umožňuje členským
štátom určiť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nebudú diskrimináciou, ak v kontexte
vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom
a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné. Smernica ďalej príkladmo
uvádza, čo môžu takéto rozdiely v zaobchádzaní zahrňovať.
Novela antidiskriminačného zákona, účinná od 1. apríla 2008, nad rámec tejto smernice
zakotvila zákaz diskriminácie z dôvodu veku na všetky chránené oblasti, t. j. popri
pracovnoprávnych a iných právnych vzťahoch aj na oblasť sociálneho zabezpečenia, zdravotnej
starostlivosti, vzdelávania a poskytovania tovarov a služieb. Zákon zároveň pripúšťa rozdielne
zaobchádzanie z dôvodu veku v prípade, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
cieľa a na jeho dosiahnutie je nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Preto diskrimináciou z dôvodu veku nie je určenie minimálnej alebo maximálnej vekovej
hranice ako podmienky na vstup do zamestnania; určenie osobitných podmienok na prístup k
zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu a osobitných podmienok na výkon zamestnania
vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie alebo osoby s
opatrovateľskými povinnosťami a ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora
pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana a podmienky minimálnej vekovej
hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým
výhodám v zamestnaní.
Vek patrí nielen podľa výskumov, ale aj podľa skúseností Strediska medzi najčastejšie
dôvody diskriminácie na trhu práce. Potvrdzujú to aj výsledky Eurobarometra 2009,154 podľa
ktorého Slováci považujú za najrozšírenejšiu práve diskrimináciu na základe veku (64 %
opýtaných). Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že v porovnaní so spoluobčanmi v rámci
EÚ sa Slováci vo vyššej miere stretávajú pri pracovných pohovoroch s diskrimináciou na
základe veku (až 69 % opýtaných Slovákov – 48 % občania EÚ).
154 Zdroj: http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/archive/eb-diskriminacia.pdf.
139
V roku 2009 sa v porovnaní s rokom 2008 situácia na trhu práce v súvislosti
s diskrimináciou z dôvodu veku výrazne nezmenila, vplyvom hospodárskej krízy mala dokonca
stúpajúcu tendenciu. Z informácií poskytnutých napr. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Kežmarku vyplýva, že úradu bolo nahlásené jedno hromadné prepúšťanie, v rámci ktorého
má zamestnávateľ v roku 2010 prepustiť 69 zamestnancov, pričom až 50 z nich je vo veku nad
50 rokov.155 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade bolo v roku 2009 nahlásených 6
hromadných prepúšťaní, z ktorých boli 4 aj realizované. Zo štruktúry prepustených
zamestnancov z hlásených hromadných prepúšťaní vyplýva, že z celkového počtu 176
prepustených je 78 osôb vo veku nad 50 rokov.156 Aj keď na základe uvedených údajov nie je
možné jednoznačne konštatovať diskrimináciu z dôvodu veku, pretože nemáme k dispozícií
vekovú štruktúru všetkých zamestnancov v konkrétnom podniku, uvedené údaje len potvrdzujú
skúsenosti Strediska, na ktoré sa tieto osoby následne obracajú.
Z prieskumu realizovaného v roku 2009 zástupkyňou regionálnej kancelárie Strediska
v Nových Zámkoch na vzorke 296 respondentov, ktorý mapoval postoje, stereotypy
a skúsenosti zamestnávateľov s vekovou diskrimináciu v pracovnoprávnej oblasti vyplýva, že
väčšina oslovených zamestnávateľov (79,73 %) pripúšťa diskrimináciu na slovenskom trhu
práce. Pričom najčastejšie sa to deje z dôvodov veku (30,29 %).
Prieskum zisťoval aj preferencie zamestnávateľov pri prijímaní zamestnancov do
pracovného pomeru a nakoľko pri výbere zamestnancov zohrávajú úlohu predsudky
a stereotypy. Zamestnávatelia podľa vyjadrenia preferujú pri prijímaní do zamestnania
kritérium kvalifikácie (47,95 %) a dĺžku praxe (35,62 %). Požiadavka veku sa umiestnila na
treťom mieste (4,11 %). Napriek tomu, že k diskriminačným požiadavkám sa priznalo len
malé percento zamestnávateľov, realita je taká, že na trhu práce sa s diskrimináciou stretávajú
aj relatívne mladé vekové skupiny (už 40 – 45 ročných) zamestnancov, ale aj absolventi
a mladí ľudia do 25 rokov veku.157
Prieskum sa venoval aj otázke, aké výhody a nevýhody zamestnávateľom vyplývajú zo
zamestnávania starších zamestnancov v porovnaní s mladšími vekovými skupinami. Za najväčší
nedostatok starších zamestnancov považovali zamestnávatelia v 81,08 % neovládanie cudzích
jazykov, tesne na druhom mieste označili nedostatočné počítačové zručnosti (74,32 %). Naopak
na starších zamestnancoch oceňujú ich bohaté pracovné skúsenosti (93,24 %), zodpovednosť
(79,73 %) a lojalitu (78,83 %). Väčšina zamestnávateľov hodnotí starších zamestnancov
155 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku z 2. marca 2010. 156 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade z 2. marca 2010. 157 Zozuľáková, M.: Ageizmus a veková diskriminácia : Rigorózna práca. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009.
140
v porovnaní s mladšími pozitívnejšie. Vyšší vek ako determinant pracovných schopností
zamestnancov sa nepreukázal v postojoch zamestnávateľov ako významný.
Predmetom zisťovania bola tiež atraktívnosť a šance na trhu práce rozličných
uchádzačov a tiež rodová a veková percepcia zamestnávateľov. Túto percepciu jednoznačne
odmietlo 14,86 % zamestnávateľov, ostatní sa rozhodovali na základe pohlavia a veku. Šance
žien na trhu práce sú podstatne menšie ako mužov, ženy by uprednostnilo iba 20,27 %
zamestnávateľov. Najvyššie šance získať zamestnanie pripisujú zamestnávatelia mužom
stredného veku (31,08 %), naopak najnižšie šance majú paradoxne mladšie ženy (1,35 %).
Predpokladáme, že tento postoj v značnej miere ovplyvňujú aj častejšie materské a rodičovské
povinnosti mladších žien.158
2.5. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie
V roku 2009 sa v SR znovu otvorila téma registrovaných partnerstiev osôb rovnakého
pohlavia a jej začlenenia do legislatívneho rámca.
V Európe sú registrované partnerstvá v Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, v
Spojenom kráľovstve, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku
v Portugalsku a aj v Rakúsku. Možnosť uzavrieť homosexuálne manželstvo existuje v
Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európy manželstvo homosexuálnych párov uznali
Kanada, niektoré štáty USA a Argentína.
Európsky parlament (EP) vyzval štáty na zmenu ich legislatívy v prípade párov rovnakého
pohlavia. Hoci tento návrh podporili aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu za Slovenskú
republiku, nie je táto požiadavka v súčasnom období prioritou legislatívneho procesu.
Homosexuálne páry na Slovensku teda nemajú právo uzatvárať registrované partnerstvá,
a preto sa cítia byť diskriminované. Registrovaným partnerstvom sa táto menšina snaží priblížiť
majorite a dosiahnuť väčšie práva v oblasti vzájomného informovania o zdravotnom stave, v
otázkach dedenia, vyživovacej povinnosti v prípade rozchodu partnerov, alebo v prípade
pôžičiek, ktoré by mohli získať za výhodnejších podmienok už ako registrovaný pár. V bežnom
živote sa osoby s rovnakou sexuálnou orientáciou stretávajú s obťažovaním, šikanovaním a s
nepriateľským správaním. Ako zamestnanci a zamestnankyne často nemôžu využívať rôzne
benefity, pretože sa vymykajú tradičným rodinným normám.
V roku 2009 sa iniciatíva Inakosť obrátila aj na Verejného ochrancu práv o pomoc pri
realizácii obsahu výzvy EP. VOP pripustil, že práve táto téma otvára priestor na diskusiu 158 Zozuľáková, M.: Ageizmus a veková diskriminácia : Rigorózna práca. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009.
141
o chápaní rovnosti danej v Ústave SR. Tento podnet bol vôbec prvým podnetom na tému
diskriminácie pre sexuálnu orientáciu, ktorou sa zaoberal Verejný ochranca práv od začiatku
fungovania jeho kancelárie (21. januára 2009, SITA).
Podľa prieskumov verejnej mienky slovenská verejnosť nemá problém s prijatím zákona
o životnom partnerstve medzi osobami rovnakého pohlavia. Väčšina ľudí v prieskume vyjadrila
podporu práva na informácie o zdravotnom stave partnera, voľno v zamestnaní pri úmrtí
a zabezpečovaní pohrebu a vecí s ním súvisiacich. Viac než polovica respondentov sa vyjadrila
kladne aj k vyživovacej povinnosti medzi partnermi, k bezpodielovému vlastníctvu a dedeniu
v prípade úmrtia jedného z partnerov. Z tohto prieskumu vyplýva, že je potrebná reálna
komunikácia medzi zainteresovanými stranami, a nie je dôvod prečo by mala byť táto snaha
odsúdená na neúspech (7. októbra 2009, SITA).
2.6. Alternatívne a iné dôvody, ktoré sa v praxi vyskytujú ako diskrimina čné
Chápanie pojmu diskriminácia je v spoločnosti veľmi rôznorodé a ani v súčasnosti nemá
pevné kontúry. Pojem a koncept diskriminácie je pre väčšinu obyvateľstva stále značne nejasný
a veľmi často sa stáva, že intenzívny vnútorný pocit neprávosti a krivdy si ľudia stotožňujú
s pojmom diskriminácia. Väčšina ľudí vníma diskrimináciu nad rámec určený
antidiskriminačným zákonom.159 Aj z tohto dôvodu namietali na Stredisku diskrimináciu
obyvatelia patriaci k rôznym sociálne slabším skupinám z rôznych alternatívnych dôvodov,
ktoré antidiskriminačný zákon neuvádza.
Jeden z najrozšírenejších dôvodov sa týka osôb, ktoré majú zápis v registri trestov.
V roku 2009 sa na Stredisko obrátilo viacero osôb, ktoré namietali diskrimináciu pri uchádzaní
sa o zamestnanie z dôvodu zápisu v registri trestov. Voči bývalým odsúdeným možno
v spoločnosti pozorovať výrazný sociálny dištanc. Ako najväčšiu krivdu to vnímajú osoby po
výkone trestu odňatia slobody, pretože vzhľadom na ich záznam v registri trestov, je málo
pravdepodobné, že si nájdu zamestnanie. Takmer každý zamestnávateľ dnes vyžaduje
bezúhonnosť. Prepustené osoby, ktoré si dlhodobo nedokážu nájsť prácu, často následne
páchajú trestnú činnosť, ktorej výsledkom môže byť opätovný výkon trestu odňatia slobody a
„istota bývania a stravy“. V zariadení na výkon trestu.
159 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)v znení neskorších predpisov, zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
142
Ďalším, v praxi sa vyskytujúcim problémom, je diskriminácia skupiny obyvateľov, ktorí
sa od majority odlišujú sociálnou odkázanosťou, prípadne vážnymi sociálnymi problémami. Ich
uplatňovanie práva na prácu, je značne okliešťované v závislosti od príslušnosti k určitej
sociálnej skupine. Príkladom sú bezdomovci, z ktorých sa mnohí nedokážu preukázať
občianskym preukazom, a preto nie sú prijímaní ani na brigádnické práce.
Aj dlhodobá nezamestnanosť uchádzača o zamestnanie je veľmi frekventovaným a
aktuálnym problémom. Hoci nezamestnanosť sa podľa antidiskriminačnej legislatívy SR
nepovažuje za dôvod diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania, v praxi sa ním často stáva.
V rámci stereotypov zamestnávateľ od dlhodobo nezamestnaných očakáva znížené osobnostné
či pracovné kvality a obvykle takým uchádzačom o zamestnanie pripisuje nepodložené
charakteristiky. Tieto umelo vytvorené obrazy negatívne ovplyvňujú aj snahu tých, u ktorých k
zníženiu pracovných návykov nedošlo a pokúšajú sa zapojiť do pracovného procesu.
Stredisko v roku 2009 zaznamenalo aj prípady, kde sťažovatelia namietali tzv. „rečovú
diskrimináciu“. Mnoho osôb sa cítilo byť „rečovo diskriminovaných“ pri uchádzaní sa
o zamestnanie v medzinárodných spoločnostiach, kde bolo požiadavkou používať cudzí jazyk v
každodennej praxi. Predovšetkým však išlo aj o pozície, pri ktorých konkrétna náplň práce
nevyžadovala každodennú (alebo aj sporadickú) komunikáciu v cudzom jazyku. Mnohí sa cítili
byť na pracovisku diskriminovaní, ak boli v práci nútení komunikovať v inom ako v rodnom
jazyku, pokiaľ sa práca vykonávala na území Slovenskej republiky.
Postoje mnohých obyvateľov, najmä v pozícii zamestnávateľov a poskytovateľov
tovarov jednotlivcom alebo skupinám osôb, ktorí sa vymykajú „štandardu“, sú poznačené
predsudkami voči „inakosti“. Na zmenu týchto postojov je mimoriadne dôležité zvyšovať
informovanosť a právne vedomie verejnosti o témach ľudských práv a diskriminácie.
143
3. ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE V OBLASTIACH CHRÁNENÝCH ANTIDISKRIMINA ČNÝM ZÁKONOM
3.1. Pracoviská a trh práce
Ako už bolo uvedené, v porovnaní s rokom 2008 sa situácia na trhu práce v súvislosti
s diskrimináciou v roku 2009 výrazne nezmenila, aj keď vplyvom hospodárskej krízy mala
stúpajúcu tendenciu.
V roku 2009 inšpektoráty práce riešili 74 podaní namietajúcich diskrimináciu, z toho
opodstatnených bolo 17. Vyše 50 % podávateľom odporučili inšpektoráty riešiť vec súdnou
cestou, resp. im bolo odporučené obrátiť sa na Stredisko. V kontrolovaných subjektoch,
v ktorých boli zistené nedostatky v oblasti diskriminácie, neuložili inšpektoráty pokuty, ale
nariadili odstrániť zistené nedostatky. Podľa vyjadrenia NIP počet podaní namietajúcich
diskrimináciu klesol a z celkového počtu podaní tvorí oblasť diskriminácie len veľmi malú časť,
čo je dlhodobý trend. Poukazujú na to, že samotní zamestnanci nedostatočne ovládajú svoje
práva a povinnosti, a tým vytvárajú predpoklady pre diskrimináciu. Do pozornosti dávajú
zamestnávateľov, ktorí majú na vysokej úrovni vypracovaný etický poriadok, ktorý môže
pôsobiť ako preventívny prvok.160 Žiaľ, skúsenosti Strediska ukazujú, že existencia samotného
etického kódexu ešte neznamená, že ide o pracovisko, kde sa dodržiava zásada rovnakého
zaobchádzania; často ide iba o naplnenie formálnej stránky a praktické využitie je neefektívne.
NIP v tejto súvislosti opätovne poukázal na fakt, že je problematické preukázanie
existencie diskriminácie zamestnanca, a preto by sa podnety namietajúce diskrimináciu mali
riešiť súdnou cestou. Avšak len malé percento diskriminovaných sa obráti na súd, čo
potvrdzujú aj správy zo súdov, ktoré evidujú minimálne množstvo takýchto žalôb. Na druhej
strane však treba konštatovať, že aj súdnych rozhodnutí v prospech obetí diskriminácie je
žalostne málo.
Výnimku tvoria tzv. antidiskriminačné žaloby sudcov, ktorí ich v roku 2009 podali
cca 150. Stredisko však v tejto veci vyslovilo názor, že v tomto prípade išlo o nerovnaké
postavenie sudcov upravené zákonom, nie o ich diskrimináciu upravenú v antidiskriminačnom
zákone. Platná právna úprava sama o sebe nemôže predstavovať porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania podľa ADZ. K nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní
by došlo napríklad vtedy, ak by za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, pri porovnateľných
pracovných výkonoch a výsledkoch práce boli sudcovia odmeňovaní rozdielne u toho istého 160 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010.
144
zamestnávateľa. O diskrimináciu by mohlo ísť aj vtedy, ak by na tom istom pracovisku súdu
mali vyšší funkčný príplatok sudcovia – muži oproti sudkyniam – ženám.
V súvislosti so zložitým preukazovaním diskriminácie mnohé odborové organizácie
a odborové zväzy zdieľajú rovnaký názor. Väčšina z oslovených organizácií a zväzov sa
domnieva, že platná legislatíva vytvára reálne predpoklady pre zabránenie diskriminácii
a vytvára vhodné právne podmienky pre rovnaké zaobchádzanie.
Z kompetencií úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva aj kontrolná činnosť,
ktorá sa v roku 2009 realizovala v 14 prípadoch. Kontroly boli zamerané na dodržiavanie § 14
a § 62 ods. 2 a ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, pričom nedostatky neboli zistené.
Ústredie ÚPSVaR zaevidovalo 3 podnety od občanov, ktoré namietali porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu (zverejnené ponuky zamestnania,
pracovná inzercia), ale prešetrením sa nezistila opodstatnenosť týchto podnetov.161
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva aj povinnosť zamestnávateľov,
personálnych a sprostredkovateľských agentúr zverejňovať pracovné ponuky formou inzercie,
ktoré sú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Stredisko oslovilo listom aj
personálne a sprostredkovateľské agentúry, ktoré takisto ako mnohí zamestnávatelia
uverejňujú diskriminačné inzeráty, niektoré je možné vyhodnotiť ako inzeráty, ktoré
uchádzačov diskriminujú priamo, nepriamo, ale sú to aj inzeráty s tzv. latentným
diskriminačným vyjadrením, ktoré môžu mať diskriminačný dopad na uchádzača/uchádzačku.
Podľa vyjadrenia pracovno-personálnej agentúry Index Nosluš, s.r.o. ich agentúra
zabezpečuje zásadu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v oblasti prístupu
k zamestnaniu napr. aj tým, že pri ponukách práce neuvádza požiadavky na zaslanie
fotografie, diskriminačné otázky nie sú súčasťou výberových kritérií ako napr. pohlavie,
národnosť, vierovyznanie a pod.162 Tieto vyjadrenia sú však v rozpore s realitou, nakoľko
uvedená personálna agentúra často zverejňuje diskriminačné inzeráty, napr. vyžadovaním
fotografie na rôzne pracovné pozície, a to aj robotnícke.
Stredisko riešilo v roku 2009 zvýšený počet podaní v pracovnoprávnej oblasti, ako
napríklad neplatné skončenia pracovného pomeru, nevhodné pracovné podmienky, problémy
pri preukazovaní choroby z povolania, skončenia pracovných pomerov donútením
k popísaniu dohody bez uvedenia dôvodu, aby zamestnávateľ nemusel vyplatiť odstupné,
ďalej zámerné neprideľovanie pracovných úloh zamestnankyni, neposkytnutie dostatočných
161 Odpoveď Ústredia práce, soc. vecí a rodiny SR z 9. marca 2010. 162 Odpoveď z pracovno-personálnej agentúry Index Nosluš z 19. apríla 2010.
145
informácií k vykonávanej činnosti, udelenie sankcie za porušenie pracovnej disciplíny za
neuposlúchnutie príkazu, ktorý bol v rozpore so zákonmi. Masívne bol v podnetoch
namietaný mobbing a bossing, a to zo strany širokého spektra zamestnávateľov (štátna správa,
samospráva, verejnoprávne inštitúcie a súkromní podnikatelia).
Pribudlo aj prípadov namietanej diskriminácie z dôvodu pohlavia (prevažne
tehotenstvo a materstvo), zdravotného postihnutia a etnicity. Niekoľko vysokoškolsky
vzdelaných rómskych žien s pedagogickou špecializáciou pre špeciálne školy namietalo, že
napriek tomu, že spĺňali kvalifikačné predpoklady, ovládali rómsky jazyk, pričom
v špeciálnych školách sú umiestnené prevažne rómske deti, boli prijatí nerómski uchádzači,
dokonca bez danej špecializácie. Avšak prevažne z dôvodov, že prípadný súdny spor by im
len zhoršil postavenie na trhu práce, neboli ochotné tento problém ďalej riešiť. V inom
prípade nebolo možné preukázať diskrimináciu pre etnicitu uchádzačky preto, že škola
rómsku pedagogičku už zamestnávala.
V minulom roku Stredisko identifikovalo nárast diskriminačných prípadov, ktoré bolo
potrebné riešiť veľmi opatrne, pretože dotknuté osoby sa obávali neoprávneného postihu
(viktimizácie).
Treba, žiaľ, konštatovať, že často boli tieto obavy v súvislosti so zložitým
preukazovaním diskriminácie oprávnené. V súčasnosti napríklad prebieha súdne konanie vo
veci žaloby na ochranu osobnosti, podanej nadriadeným na kolegyňu, ktorá ho obvinila zo
sexuálneho obťažovania. Túto skutočnosť potvrdilo aj Strediskom vykonané nezávislé
zisťovanie. Od podania žaloby boli prakticky všetky pojednávania odročené pre neúčasť
navrhovateľa alebo jeho právneho zástupcu, čo však obeť diskriminácie cielene vystavuje
ďalšiemu stresu a dlhšej viktimizácii.
Pri preverovaní prípadov sa aj Stredisko stretáva s urážlivými slovami a vyhrážaním sa
zo strany zamestnávateľov. Objavili sa prípady, že na príkaz nadriadených zamestnanci
spisujú petície o tom, že nikto nikdy nebol na pracovisku diskriminovaný, čo v pozadí
výskumov o tom, čo všetko ľudia vnímajú ako diskrimináciu, pôsobí skôr kontraproduktívne.
Aj keď v roku 2009 Stredisko zaznamenalo pokles podaní týkajúcich sa nerovnakého
zaobchádzania pri prijímaní do zamestnania najviac ohrozených skupín, nemusí to znamenať, že
sa situácia zmenila, ale iba to, že po predchádzajúcich skúsenostiach tieto skupiny rezignovali na
hľadanie práce a často sa uchádzajú o podradné pozície, prípadne prácu už vôbec nehľadajú.
V práci sa zástupcovia Strediska často stretávajú s nepochopením podstaty
diskriminačného správania a jeho identifikácie v konkrétnych prípadoch, a to nielen u laickej,
ale aj u odbornej verejnosti. Východiskom v tejto nepriaznivej situácii môže byť spolupráca
146
zainteresovaných inštitúcií formou vzdelávacích aktivít, organizovaním okrúhlych stolov,
workshopov a spoločný postup v prípadoch namietanej diskriminácie, čím by v praxi prišlo
k eliminácii diskriminácie.
3.1.1. Problémy zákazu diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri prepúšťaní
Ekonomické problémy v spoločnosti súvisiace so svetovou hospodárskou krízou, ktoré
začali na sklonku roku 2008, sa najmä v období od januára 2009 prejavili v počtoch prijatých a
následne vybavených podnetov IP o porušovaní hlavne pracovnoprávnych predpisov
zamestnávateľmi. V hodnotenom období 2009 bolo vybavených celkom 6 289 podnetov, čo
v porovnaní s rokmi 2006, 2007 a 2008, kedy bol počet podnetov relatívne rovnaký, predstavuje
nárast o 1 693 podnetov. Situáciu v jednotlivých častiach Slovenska určite ovplyvňuje miera
nezamestnanosti a nedostatočný počet vhodných pracovných miest. V súčasnosti sa situácia
v možnosti zamestnať sa ešte zhoršuje. Tento stav ovplyvňuje správanie zamestnancov vo
využívaní prostriedkov na ochranu pred diskrimináciou a z tohto pohľadu treba posudzovať aj
štatistické hodnotenie roku 2009, ktoré v porovnaní s rokom 2008 vykazuje pokles počtu
podnetov zameraných na diskrimináciu o 10 %. Je totiž prirodzené, že zamestnanci, v snahe o
udržanie si pracovného miesta, menej upozorňujú na porušovanie právnych predpisov počas
trvania ich pracovnoprávneho vzťahu, a tým menej na nerovnaké zaobchádzanie.
Podľa overených informácií, ktoré získalo Stredisko, došlo pri niektorých hromadných
prepúšťaniach k prepúšťaniu prevažne starších ľudí a žien – matiek. Aj správy z niektorých
oslovených ÚPSVaR potvrdzujú, že prevažne boli prepúšťané ženy, čo však súviselo so
štruktúrou zamestnávateľov, ktorí nahlásili hromadné prepúšťania. Vysoké percento
prepustených bolo vo veku 45 – 60 rokov, mnohí prepustení boli občanmi so ZŤP.
Niektoré úrady potvrdzujú aj závery z výskumov, že priemerný vek prepustených žien
bol 45,5 rokov. Žiaden úrad však nepovažoval štruktúru prepustených zamestnancov za
diskriminačnú pre absenciu možnosti identifikovať konkrétny zákonom chránený dôvod.
Úrady neevidujú osobitne občanov na základe ich etnicity a národnosti, a tak údaje
o prepustených Rómoch, prípadne iných národnostných menšinách, nie sú k dispozícii.
Napriek tomu, že v praxi by sa organizačné zmeny mali dotknúť menej výkonných
zamestnancov, mnohí zamestnávatelia sa nechali ovplyvniť svojimi predsudkami a zo
zamestnania odchádzali aj veľmi kvalitní zamestnanci zo zákonom chránených skupín, čo
však môže v konečnom dôsledku len zhoršiť finančné problémy niektorých zamestnávateľov.
147
Ešte stále sa nevyužívajú v dostatočnej miere iné formy zamestnania, ako napríklad domácka
práca, telepráca a podobne.
3.1.2. Personálne agentúry ako dôležitý partner na trhu práce
Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie
z dôvodov chránených antidiskriminačným zákonom a dôvodov uvedených v zákone
o službách zamestnanosti163 sa vzťahuje i na oblasť prístupu k zamestnaniu.
Zákon o službách zamestnanosti v § 14 ods. 2 zakotvuje, že občan má právo na prístup
k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v
pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným
zákonom, ktorým je antidiskriminačný zákon. V oblasti služieb zamestnanosti, kam patrí
okrem iného i sprostredkovanie zamestnania, zohrávajú dôležitú rolu i personálne agentúry.
Personálne agentúry vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia na sprostredkovanie
zamestnania za úhradu, ktoré vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na dobu
neurčitú. Presné podmienky týkajúce sa sprostredkovania zamestnania za úhradu stanovuje
zákon o službách zamestnanosti v § 25 až 28.
Hoci personálne agentúry nie sú priamo jedným zo subjektov pracovnoprávneho
vzťahu, majú významnú rolu na trhu práce i pokiaľ ide o presadzovanie zásady rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie, najmä v oblasti práva na prístup k zamestnaniu a povolaniu.
V tejto súvislosti Stredisko zaujímalo, ako uvedenú úlohu vybrané personálne
agentúry spĺňajú, či realizujú vzdelávacie aktivity v tejto oblasti určené pre svojich
zamestnancov, manažérov a klientov, či si tieto agentúry vytvárajú vlastné etické kódexy
a pravidlá obsahujúce povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz
diskriminácie. Stredisko ďalej zaujímalo, či sa personálne agentúry venujú podpore
manažmentu rozmanitosti, či upozorňujú svojich klientov pri sprostredkúvaní ponúk práce, že
sa dopúšťajú, alebo by sa mohli dopustiť porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Otázky
Strediska sa týkali i možnej existencie osobitných programov pre uchádzačov o zamestnanie
patriacich k znevýhodneným skupinám obyvateľstva.
Na položené otázky zareagovali dve z viacerých personálnych agentúr. V odpovediach
zdôraznili, že pohovoru sa môže zúčastniť každý uchádzač o zamestnanie. Diskriminačné
otázky a fotografie nie sú súčasťou výberových kritérií v rámci pohovorov. Pokiaľ ide
o podporu manažmentu rozmanitosti, jedna z personálnych agentúr upozornila na to, že
163 Zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
148
dlhodobo zamestnáva porovnateľný počet žien. Podľa odpovedí personálne agentúry majú
etický kódex a pri riešení praktických záležitostí z neho vychádzajú. Súčasťou školení
budúcich zamestnancov personálnych agentúr je i oblasť nediskriminačného výberového
procesu. Osobitnú pozornosť jedna z personálnych agentúr venuje posielaniu profilu
zamestnanca, ktorý nesmie byť v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Profil neobsahuje
ani fotografiu, meno a kontaktné údaje. Z odpovedí personálnych agentúr ďalej vyplýva, že
jedna sa priamo venuje podpore manažmentu rozmanitosti, hoci neuviedla ďalšie podrobnosti,
a druhá mu nevenuje osobitnú pozornosť, ale ho aplikuje v praxi, a to priamo zamestnávaním
zamestnancov rôznej národnosti, vierovyznaní a etník. Obe personálne agentúry zhodne
uviedli, že klient odmietajúci ktorúkoľvek skupinu uchádzačov o zamestnanie na základe
diskriminačného dôvodu, nie je pre nich správnym obchodným partnerom. Jedna z nich
zdôraznila, že klientov na danú skutočnosť i upozorňuje, najmä ak by sa porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania týkalo príslušníkov rómskej národnosti. Personálne agentúry
nevenujú osobitnú pozornosť uchádzačom o zamestnanie zo znevýhodnených skupín
obyvateľstva, ku všetkým údajne pristupujú rovnako, a nie diskriminačne. Je však potrebné
konštatovať, že získané informácie nedávajú komplexnú odpoveď na to, ako si personálne
agentúry v skutočnosti osvojili úlohu dôležitého „hráča“ na trhu práce v oblasti presadzovania
zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.
V budúcnosti bude preto potrebné začať spolupracovať s personálnymi agentúrami
a zamerať vzdelávacie aktivity v uvedenej oblasti práve na tieto významné subjekty. A to i pri
poznaní, že ich postavenie do veľkej miery ovplyvňuje i stav celkovej zamestnanosti
a vytváranie ponúk práce, nakoľko boli jedni z tých, ktorých sa ekonomická a finančná kríza
dotkla do značnej miery.
3.2. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, vo vzdelávaní a poskytovaní tovarov a služieb vrátane bývania
ustanovuje na európskej úrovni smernica rady 2000/43/ES len s ohľadom na rasový alebo
etnický pôvod.
Slovenský antidiskriminačný zákon ide v tomto smere nad rámec európskej úpravy
a zakazuje diskrimináciu v uvedených oblastiach nielen z dôvodu rasy a príslušnosti
k etnickej skupine, ale aj z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, príslušnosti
149
k národnosti, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Treba však pripomenúť, že zásada
rovnakého zaobchádzania sa v zmysle § 5 ADZ uplatňuje len v spojení s právami osôb
ustanovenými osobitnými zákonmi upravujúcich konkrétnu oblasť právnych vzťahov.
Sociálne zabezpečenie
Zásada rovnakého zaobchádzania sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňuje
v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, pokiaľ ide o prístup a
poskytovanie sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod.
Na Stredisko sa často obracajú osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov cítia
diskriminované práve v oblasti sociálneho zabezpečenia. Po preverení všetkých skutočností je
ale potrebné často konštatovať, že problém spočíva v nedostatočnej informovanosti osôb o ich
právach a povinnostiach v konaní so Sociálnou poisťovňou. Príčinou sa ukázali zmeškanie
lehoty, alebo nepredloženie všetkých relevantných dokladov.
Nezriedka však problém spočíva aj v samotnej Sociálnej poisťovni, v odbornosti
a v osobnostných predpokladoch jej zamestnancov, pretože príčinou sťažností býva
neprimeraná dĺžka konania, neposkytnutie dostatočných informácií, problémy v osobnej
komunikácií a pod. Napriek viacerým podnetom adresovaných Stredisku sa v priebehu roka
2009 ani v jednom prípade nepotvrdila existencia diskriminácie v oblasti sociálneho
zabezpečenia. S otázkou týkajúcou sa počtu a obsahu podnetov namietajúcich diskrimináciu
v oblasti poskytovania sociálnych služieb sa Stredisko obrátilo na vyššie územné celky.
Odpoveďami zareagovalo 7 krajov, avšak žiaden z nich údajne neriešil sťažnosť týkajúcu sa
zásady rovnakého zaobchádzania.164
Zdravotná starostlivosť
Zákaz diskriminácie v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti upravuje okrem
ADZ aj zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti či Charta práv pacienta.
164 Žilinský samosprávny kraj uviedol 12 podnetov a sťažností, tieto sa ale mali týkať nespokojnosti klientov
v zariadeniach v súvislosti s poskytovanými službami, resp. s konkrétnym zamestnancom zariadenia.
150
Podľa informácií poskytnutých Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
v priebehu roka 2009 riešil úrad len jeden podnet namietajúci diskrimináciu z dôvodu
príslušnosti k rómskej národnosti. Tento podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený.
Zamestnanci Strediska sa v rámci svojej práce stretávajú aj s podnetmi
a sťažnosťami na prácu lekárov od osôb, ktoré sa cítia „diskriminované“, napr. v prípade,
keď musia platiť za lieky, alebo ak sa im lekár nevenuje s dostatočnou pozornosťou.
V priebehu roka 2009 Stredisko ani v jednom prípade nepotvrdilo diskrimináciu v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Stredisku bol v roku 2009 doručený podnet predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých
Slovenska, organizácie združujúcej ľudí so zrakovým postihnutím v Slovenskej republike, ktorá
sleduje aj situáciu v oblasti kategorizácie zdravotníckych pomôcok úplne alebo čiastočne
uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Upozornil Stredisko na nerovnaké
zaobchádzanie v oblasti zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k osobám – diabetikom so
zrakovým postihnutím. Za nerovnaký prístup označili obsah vydávaných Opatrení Ministerstva
zdravotníctva SR, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo
čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. V skupine D zoznamu
zdravotníckych pomôcok sa nachádzajú zdravotnícke pomôcky pre diabetikov. V danom
zozname ako základný funkčný typ glukomeru, ktorý sa poistencom poskytuje na základe
lekárskeho poukazu bez doplatku, je určený glukomer bez hlasového výstupu a iných
špeciálnych úprav. Je to typ pomôcky, ktorý nemôžu samostatne využívať osoby nevidiace,
prakticky nevidiace a slabozraké – neprečítajú namerané údaje z displeja prístroja, prípadne ich
prečítajú len s veľkými ťažkosťami. V zozname zdravotníckych pomôcok pre diabetikov sa
nachádza glukomer s hlasovým výstupom. Hlasový výstup umožňuje čítať údaje z jeho displeja.
Pre objasnenie treba dodať, že ide o jediný, pomerne lacnejší glukomer, ktorý môže uvedená
skupina osôb so zdravotným postihnutím používať samostatne. Tento typ glukomeru môže
poistenec získať až po úhrade doplatku 75 % z jeho celkovej ceny. K možnému porušeniu
princípu rovnakého zaobchádzania tak dochádza v tom, že zatiaľ čo poistenec bez zrakového
postihnutia má možnosť získať na základe zdravotného poistenia funkčne vyhovujúci glukomer
bez akéhokoľvek doplatku, poistenec so zrakovým postihnutím ho môže získať len po úhrade
nemalého doplatku.
V tejto súvislosti sa Stredisko obrátilo na MZ SR s otázkami týkajúcimi sa zaraďovania
zdravotníckych pomôcok do kategorizačného zoznamu, predovšetkým aké kritériá sú
zohľadňované pri zaraďovaní zdravotníckych pomôcok do zoznamu týchto pomôcok, úplne
151
alebo čiastočne uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia a aké konkrétne kritériá musí
spĺňať zdravotnícka pomôcka zaradená ako základný funkčný typ v uvedenom zozname.
MZ SR vo svojej odpovedi uviedlo, že kritériá kategorizácie sú určené § 21 zákona
577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.), ďalej, že základný funkčný typ zdravotníckej
pomôcky poskytuje poistencovi s určitým zdravotným postihnutím alebo určenou chorobou
vyhovujúci funkčný efekt, ktorý je rovnocenný s inými porovnateľnými typmi alebo
vyhotoveniami, má požadovaný estetický vzhľad, požadovanú životnosť a cenu.
Na otázku, či boli MZ SR adresované sťažnosti týkajúce sa výšky cien
zdravotníckych pomôcok v roku 2009 a či sa zohľadňujú námietky k ich cenám pri ich
zaraďovaní do kategorizačného zoznamu, MZ SR v odpovedi upresnilo, že podľa § 22 zákona
577/2004 Z. z. žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych
pomôcok a o úradné určenie ceny podáva ich výrobca alebo ním splnomocnený zástupca
ministerstvu. Pri kategorizácii MZ SR prihliada na údaj o cene od výrobcu alebo dovozcu v
štáte, v ktorom má sídlo výrobca zdravotníckej pomôcky, ak je v ňom zdravotnícka pomôcka
registrovaná, alebo vo všetkých členských štátoch Európskej únie, v ktorých je registrovaná.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že glukomer bez hlasového výstupu
zaraďovaný ako základný funkčný typ nespĺňa podmienku vyhovujúceho funkčného efektu
pre skupinu osôb diabetikov so zrakovým postihnutím, ale i starších ľudí, a tým sa stávajú
znevýhodňovaní.
Zaradenie glukomeru s hlasovým výstupom sa Stredisku javí ako nepriama
diskriminácia, pretože ide o predpis navonok pôsobiaci neutrálne a sledujúci legitímny cieľ,
avšak podmienky na jeho dosiahnutie nespĺňajú mieru primeranosti a nevyhnutnosti.
Vzdelávanie
Pre oblasť vzdelávania sú v súvislosti so zákazom diskriminácie okrem
antidiskriminačného zákona dôležité aj zákony upravujúce právne vzťahy pri poskytovaní
jednotlivých stupňov vzdelávania, ako je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) alebo zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Oba zákony obsahujú
v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania priamy odkaz na
antidiskriminačný zákon. V súčasnosti platný a účinný školský zákon obsahuje explicitný
zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, samotnú definíciu segregácie
152
ale neposkytuje. Z informácií poskytnutých štátnymi školskými inšpekciami vyplýva, že len
štátna školská inšpekcia v Bratislave a Košiciach sa zaoberala podnetmi namietajúcimi
diskrimináciu. Inšpekcia v Bratislave riešila 5 podnetov, ktoré sa týkali najmä zaraďovania
žiakov do tried (napr. s rozšíreným vyučovaním niektorého predmetu), do športového krúžku,
na exkurziu, výlet a pod., pričom v jednom prípade bola namietaná diskriminácia z dôvodu
etnického (rómskeho) pôvodu žiakov základnej školy. Podľa informácií z inšpekcie boli
všetky námietky vyhodnotené ako neopodstatnené, takže neboli uložené ani ďalšie opatrenia.
Košická inšpekcia sa zaoberala podnetom namietajúcim diskrimináciu v prípade vylúčenia
rómskych žiakov z exkurzie učiteľkami ZŠ, anonymná sťažnosť bola prešetrená a inšpekciou
vyhodnotená ako neopodstatnená.
V špeciálnych školách je evidentné zastúpenie prevažne rómskych detí. Ich
začleňovanie do bežných tried v základných školách, kde by sa učili spolu s deťmi majoritnej
časti spoločnosti, by však určite vytváralo podmienky pre ich lepšie zapájanie do aktívneho
života a následne na trh práce.
Vo vzťahu k dodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania so žiakmi a študentmi so
zdravotným postihnutím je dôležitá požiadavka stanovená v § 2 ods. 3 ADZ, podľa ktorej
dodržiavanie rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred
diskrimináciou. Zákon o vysokých školách v súvislosti s podporou študentov so zdravotným
postihnutím v § 100 zakotvuje, že vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre
študentov so zdravotným postihnutím, vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby, bez
znižovania požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim podmienkam štúdia patrí
umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných prípadoch
predĺženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie podmienok
súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím. Téme schvaľovania
individuálnych študijných plánov sa Správa podrobnejšie venuje v podkapitole 3.3.1.
Všeobecnej časti Správy.
Poskytovanie tovarov a služieb
Zákon 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obsahuje v súvislosti so zákazom
diskriminácie v § 4 len stručný odkaz na antidiskriminačný zákon, v zmysle ktorého je
predávajúci povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. Predávajúci zároveň
153
nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.
Slovenská obchodná inšpekcia evidovala v roku 2009 47 podnetov týkajúcich sa
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, z ktorých 11 bolo opodstatnených, 27
neopodstatnených a 9 podnetov je v štádiu riešenia. Podľa poskytnutých informácií bolo
nerovnaké zaobchádzanie so spotrebiteľom zistené v 33 prevádzkach, pričom išlo najmä
o účtovanie dvojakých cien pri predaji toho istého tovaru, resp. poskytnutí služby rovnakej
kvality, odmietnutie predaja výrobkov spotrebiteľovi, ktoré boli vystavené alebo inak
pripravené na predaj a o neposkytnutie služby rómskych občanom. Z informácií poskytnutých
Slovenskou obchodnou inšpekciou ďalej vyplýva, že v roku 2009 boli uskutočnené 2
kontrolné akcie zamerané na diskrimináciu rómskych spoluobčanov v reštauračných
a pohostinských zariadeniach, pričom v oboch prípadoch sa podnet podania potvrdil.
Skutočnosť, že diskriminácia v oblasti poskytovania tovarov a služieb je pre niektoré
skupiny občanov každodennou realitou, potvrdzujú aj informácie poskytnuté Poradňou pre
občianske a ľudské práva v Košiciach, ktorá v roku 2009 poskytla právne zastupovanie 23
klientom v 10 konaniach, pričom prípady sa týkajú namietaného porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania v prístupe k tovarom a službám, k sociálnemu zabezpečeniu a k zamestnaniu.
Na základe podnetu sa v roku 2009 Stredisko zaoberalo upozornením na skúsenosť
mnohých rodičov, ktorí sa dennodenne stretávajú so zákazom vstupu s kočíkom do predajní
alebo rôznych prevádzok poskytujúcich služby. Uvedená prax bola Strediskom v
stanovisku165 vyhodnotená ako diskriminácia z dôvodu pohlavia a rodinného stavu.
165 Stanovisko zo 6. júla 2009.
154
4. PROSTRIEDKY PRÁVNEJ OCHRANY – KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S PORUŠENÍM ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA
Neochota obetí diskriminácie riešiť svoju situáciu súdnou cestou spočíva v celkovej
nedôvere v súdny systém, finančnej a časovej náročnosti súdneho konania, ale aj v nedostatku
informácií a neznalosti prostriedkov právnej ochrany. Preto naďalej pretrváva dlhodobo nízky
počet právoplatných rozhodnutí zapríčinený aj nedostatkom podaní.
S otázkou ohľadne počtu podaní týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania sa Stredisko obrátilo na jednotlivé súdy. Viacero súdov nezaznamenalo
a neriešilo v priebehu roku 2009 žiaden takýto návrh (napr. okresný súd v Žiline, Pezinku,
Piešťanoch, Košice 1, Košice 2, Senica). Ojedinele sa vyskytli návrhy (Bratislava 4 – l
žaloba, Nové Zámky – 1 návrh, Rimavská Sobota – 3 návrhy). Prekvapením preto bola
informácia Okresného súdu Bratislava 1, ktorý v priebehu roka 2009 zaznamenal 106
návrhov. To však súvisí s prípadmi tzv. platovej diskriminácie sudcov všeobecných súdov
oproti sudcom bývalého Špeciálneho súdu. Druhým „rekordérom“ v počte návrhov za rok
2009 je na základe získaných informácií Okresný súd Bratislava 5 s 24 návrhmi a Okresný
súd v Martine so 16 návrhmi.166
Napriek iniciatíve Strediska z predchádzajúcich rokov, aby súdy do svojich štatistických
hodnotení zaradili aj identifikáciu „podané a rozhodnuté kauzy súvisiace s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania podľa dôvodov a oblastí ADZ“, stále neexistuje žiadna evidencia
prípadov v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, preto majú uvedené
informácie len orientačný charakter.
Stredisko tak opakovane poukazuje na nevyhnutnosť doplniť aktuálnu štatistiku
spracovávanú jednotlivými súdmi a aj centrálne o uvádzaný štatistický identifikátor. Tieto údaje
Stredisko považuje za nevyhnutné pre plnenie úloh, vyplývajúcich mu zo zákona o Stredisku,
akými sú monitorovanie a hodnotenie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania či
kompetencia vypracúvať a uverejňovať správy a odporúčania o otázkach súvisiacich
s diskrimináciou.
Vzhľadom na dôvody uvedené v úvode tejto časti Správy je významným prostriedkom
ochrany práv obetí diskriminácie mediácia, ktorej je venovaná samostatná kapitola. Vzhľadom
166 Podrobnejšie pozri časť 4.3. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.
155
na jej osobitný význam je preto neustále potrebné zvyšovať informovanosť zainteresovaných
subjektov o možnosti využívať mediáciu v sporoch podľa antidiskriminačného zákona.
4.1. Mediácia ako mimosúdne riešenie sporov vo veciach diskriminácie
Stratégie riešenia diskriminácie sú rôzne a predstavujú nástroje rôznej intenzity od
zmierneho riešenia sporu mimosúdne prostredníctvom mediácie, podaním podnetov kontrolným
orgánom, medializáciou – zverejnením skutočností a využitím tlaku médií až po súdnu ochranu.
Obeť diskriminácie môže súbežne využiť viaceré postupy, alebo zvoliť ich postupnosť.
Stredisko v roku 2009, tak ako v predchádzajúcich rokoch, poskytovalo v rámci pomoci
obetiam diskriminácie aj mediáciu, o ktorú prejavuje záujem čoraz viac žiadateľov o pomoc.
Nárast záujmu súvisí aj so zvyšovaním informovanosti o tomto spôsobe riešenia sporu vo
veciach súvisiacich s diskrimináciou a jeho výhodách. Celkove bol zvolený mediačný postup
v 13 prípadoch, z toho sa v 3 prípadoch spor ukázal ako nevhodný na mediáciu, v 3 prípadoch
odstúpil od mediácie iniciátor, v 6 prípadoch s mediáciou nesúhlasil respondent. V dvoch
prípadoch sa obe strany dohodli na riešení svojho sporu mediáciou a za pomoci mediátoriek zo
Strediska bola dosiahnutá dohoda.
Pokiaľ ide o štruktúru mediačných prípadov riešených na Stredisku išlo výhradne
o spory vzniknuté v pracovných vzťahoch, resp. v zamestnaní. V dôvodoch v týchto prípadoch
dominoval predovšetkým rodinný stav (7) a tehotenstvo (1), mobbing a bossing (3). V ďalších
prípadoch bol dôvodom vek, zdravotné postihnutie. Z demografického hľadiska mali
o mediáciu v absolútnej prevahe záujem ženy (12:1).
Potvrdením efektívnosti využívania foriem mimosúdnych urovnaní vrátane mediácie bol
aj prípad, ktorý riešila v minulom roku Poradňa pre ľudské a občianske práva v Košiciach.167
Išlo o prípad diskriminácie v oblasti poskytovania tovarov a služieb z dôvodu etnickej
príslušnosti. Tento prípad bol úspešné ukončený formou mimosúdneho urovnania.
4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania
Podľa § 9 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona právo na
rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv
na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä
167 Zdroj: http://www.poradna-prava.sk/go.php?p=5.
156
domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania,
ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
Už v predchádzajúcich správach o dodržiavaní ľudských práv Stredisko poukazovalo
na pretrvávajúci problém pri efektívnom presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania,
spočívajúci v nedostatku domácej judikatúry, o ktorú by sa bolo možné oprieť pri posudzovaní
prípadov porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona
a súvisiacich osobitných zákonov.
Podobne ako ostatné roky sa Stredisko preto snažilo zistiť, aká bola v tejto oblasti
situácia v priebehu roka 2009. Ministerstvu spravodlivosti SR a všetkým krajským
a okresným súdom Stredisko adresovalo otázky týkajúce sa podaných návrhov/žalôb
súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a rozhodnutých (z toho právoplatne
rozhodnutých) prípadov.
Zo strany Ministerstva spravodlivosti SR bolo Stredisko informované,168 že
výkazníctvo Ministerstva spravodlivosti SR poskytuje údaje o pohybe súdnych agend (nápad,
vybavené, nevybavené atď.) iba v celkových číslach bez podrobnejšej špecifikácie.
Ministerstvo zároveň uviedlo, že systém súdnej štatistiky eviduje len skončené veci. Nové
žaloby a prebiehajúce konania sa nesledujú. Ministerstvo preto z rezortnej štatistiky nemá
žiadne informácie o právoplatne skončených súdnych sporoch za roky 2005 – 2009 týkajúcich
sa práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou podľa zákona č. 365/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov (alebo súvisiacich osobitných zákonov).
Informácie, ktoré Stredisku poskytli jednotlivé krajské súdy mali rôzny obsah
a charakter, prípadne sme odpovede nezískali (Krajský súd Prešov). Ako sme boli
napríklad informovaní zo strany Krajského súdu v Košiciach, dožiadaniu Strediska nebolo
možné vyhovieť, pretože krajský súd o požadovaných údajoch o skladbe súdnych konaní
evidenciu nevedie.
Krajský súd v Bratislave nezaznamenal v roku 2009 ani jeden návrh na začatie
konania, kde predmetom konania bolo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa
zákona č. 365/2004 Z. z. a ani jedna vec nebola v roku 2009 právoplatne skončená. Pokiaľ
ide o výsledky v jednotlivých okresných súdoch, pôsobiacich v obvode Krajského súdu v
Bratislave, zaznamenané boli nasledovné výsledky:
- Okresný súd Bratislava I prijal v roku 2009 spolu 106 návrhov s predmetom sporu
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z., pričom 168 Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z 5. marca 2010.
157
rozhodnutý bol jeden spor, avšak rozsudok doposiaľ z dôvodu priebehu odvolacieho
konania nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
- Okresný súd Bratislava II – podané boli dva návrhy, rozhodnutý žiaden,
- Okresný súd Bratislava III – konania súvisiace s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania neeviduje,
- Okresný súd Bratislava IV – podaná bola jedna žaloba, ktorá sa týka porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z., v ktorej zatiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté,
- Okresný súd Bratislava V – podaných bolo 24 návrhov sudcov týkajúcich sa porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania,
- Okresný súd Malacky v roku 2009 nezaregistroval žiadne podanie týkajúce sa zásady
rovnakého zaobchádzania, ani žiadna vec nebola rozhodnutá,
- Okresný súd Pezinok v roku 2009 nezaznamenal žiadne návrhy týkajúce sa porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a žiadna vec nebola v 2009 právoplatne rozhodnutá.
Krajský súd v Banskej Bystrici poskytol nasledovné informácie z okresných súdov
(OS) vo svojom obvode:
- na OS Banská Bystrica bolo v roku 2009 podaných osem návrhov, ktoré sa týkali
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
Rozhodnuté bolo v jednej veci, ale táto ešte nie je právoplatne skončená.
- OS Veľký Krtíš roku 2009 uviedol, že boli podané 2 návrhy v zmysle
antidiskriminačného zákona, ktoré podali sudcovia Okresného súdu vo Zvolene,
a ktoré sa týkali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (veci boli OS prikázané
Krajským súdom v Banskej Bystrici). Rozhodnuté boli dve veci, (bližšie
nešpecifikované či ide o uvedené žaloby a či bolo rozhodnuté právoplatne).
- na OS Brezno v roku 2009 nebol podaný žiadny návrh podľa antidiskriminačného
zákona. Jedna vec je v konaní, zatiaľ nie je právoplatne skončená.
- OS Rimavská Sobota uviedol že v roku 2009 boli podané tri návrhy týkajúce sa
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona (vo
všetkých prípadoch boli navrhovateľmi sudcovia okresných súdov v obvode
pôsobnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici a predmetom sporu je náhrada
nemajetkovej ujmy). Ani jedna z uvedených vecí nebola v roku 2009 rozhodnutá. V
roku 2009 boli právoplatne rozhodnuté dve veci týkajúce sa porušenia zásady
158
rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Jedna vec bola skončená
zmierom, druhá rozsudkom OS, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol, v
spojitosti s rozsudkom krajského súdu, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil.
Podľa informácií Krajského súdu v Nitre bol v jeho obvode v priebehu roku 2009
podaný 1 návrh na začatie konania týkajúci sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
podľa zákona č. 365/2004, ktorý sa vedie na OS Nové Zámky. Na Krajskom súde v Nitre a
ani na okresných súdoch v jeho obvode nebolo rozhodnuté o žiadnych veciach týkajúcich sa
antidiskriminačného zákona.
Krajský súd v Trenčíne informoval, že v roku 2009 na ich súde bol podaný 1 návrh
vo veci týkajúcej sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného
zákona. V predmetnom konaní ide o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia
Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 o poskytovaní sociálnych služieb. Vo veci
bol dňa 10. februára 2010 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené, vo
zvyšku týkajúcom sa porušenia § 9 zákon č. 365/2004 Z. z. bol návrh zamietnutý. Vec nie je
právoplatne skončená. Žiadna vec týkajúca sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
podľa antidiskriminačného zákona nebola právoplatne rozhodnutá v roku 2009 na tomto
súde. V jednom konaní bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku okresného súdu Trenčín zo dňa
14. novembra 2008, č. k. 11C/259/2005-162 o vyplatenie nemajetkovej ujmy, kde sa
žalobca ako pracovník žalovaného domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodu jeho
diskriminácie v zamestnaní (porušovania zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ZP).
Vec bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. apríla 2009 zrušená a vrátená v napadnutej
časti súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave uviedol, že v obvode tohto súdu neboli podané žiadne žaloby
týkajúce sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona
a neboli rozhodnuté žiadne označené veci.
Krajský súd v Žiline uviedol, že samotný krajský súd a podľa informácií z okresných
súdov ani okresné súdy v jeho obvode (Okresný súd Žilina, Čadca, Námestovo,
Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín) neevidovali v roku 2009 podanie návrhov
týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného
zákona, ani právoplatné rozhodnutia v právnych veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
159
Na Okresnom súde Martin bolo v roku 2009 podaných 16 návrhov týkajúcich sa
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa citovaného zákona, o žiadnom z nich
však nebolo v roku 2009 právoplatne rozhodnuté.
Stredisku poskytli informácie tiež jednotlivé okresné súdy, z ktorých uvádzame:
- OS Košice I, OS Košice II a OS Košice okolie, OS Piešťany a OS Senica uviedli, že
v roku 2009 nebola podaná žiadna žaloba, ktorá by sa týkala porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. V roku 2009 taktiež
nebola rozhodnutá ani jedna vec, ktorej predmetom konania by bolo porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
- na OS Kežmarok nebol v roku 2009 podaný žiadny návrh na začatie konania týkajúci
sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákon č. 365/2004 Z. z. V roku
2009 bola na OS Kežmarok právoplatne ukončená 1 vec týkajúca sa porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
Zisťovanou skutočnosťou bolo tiež podávanie, prípadne rozhodovanie súdov
o verejných žalobách. Žiaden zo súdov, ktoré Stredisku poskytli požadované informácie,
tzv. verejnú žalobu nezaevidoval a o žiadnej ani nerozhodol.
V júni 2009 bol medializovaný rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2009,
v ktorom OS Prešov rozhodol, že mesto Sabinov a Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR konali diskriminačne, keď rómskych obyvateľov z centra mesta presťahovali do
bytov nižšieho štandardu mimo súčasnej zástavby mesta.169 Občianske združenie Občan
demokracia a zodpovednosť, ktoré v tomto prípade sprostredkovali právnu pomoc, a podalo
žalobu pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pre príslušnosť navrhovateľov k
rómskemu etniku, na svojej stránke www.oad.sk k danému rozsudku uviedlo, že žaloba
vychádzala aj z toho, že poskytovanie bývania nesmie v zmysle nášho právneho poriadku a
medzinárodných dohovorov prehlbovať priestorovú, spoločenskú a ani etnickú segregáciu.
Súd rozhodol, že mesto porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania jednak nevhodným
výberom lokality, ktorá prehlbuje segregáciu, a zároveň tým, že do tejto lokality
presťahovalo len Rómov, hoci aj iní občania bývajúci v centre mesta sa nachádzali v
rovnakej situácii. Súd tiež rozhodol, že aj Ministerstvo výstavby pri poskytovaní dotácie na
výstavbu bytov nižšieho štandardu konalo diskriminačne; k tomu súd uviedol, že ak by
ministerstvo dostatočným spôsobom skúmalo, pre akú skupinu obyvateľstva výstavba bude
a kde sa má nachádzať, plnilo by tak aj pozitívny záväzok štátu prijímať opatrenia na
169 Zdroj: http://korzar.sme.sk/c/4894237/sud-romov-v-sabinove-segregovali.html. Cit. 9. apríla 2010.
160
ochranu pred diskrimináciou. Tiež by tak zistilo, aký dopad môže mať poskytnutá dotácia
pre danú skupinu obyvateľstva, a túto by neposkytlo, resp. nemalo poskytnúť, čím by sa
vzhľadom na finančnú situáciu mesta Sabinov výstavba neuskutočnila.
Podľa dostupných informácií mesto Sabinov využilo opravný prostriedok voči
tomuto rozhodnutiu súdu. Napriek tomu, že odvolací súd rozhodnutie okresného súdu môže
zmeniť, Stredisko považovalo za dôležité informovať o tomto rozsudku vzhľadom na jeho
precedentný charakter v tejto oblasti. Okresný súd Prešov sa pri rozhodovaní významne
zaoberal antidiskriminačnou legislatívou v úzkej spojitosti s medzinárodnými dohovormi
a súvislosťami z nich vyplývajúcimi.
Stredisko v roku 2009 podalo žaloby a prevzalo zastupovanie v 3 prípadoch týkajúcich
sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V dvoch z nich Stredisko zastupuje
zamestnankyne v žalobe o neplatnosť výpovede a o určenie povinnosti zamestnávateľa upustiť
od porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu proti
zamestnávateľovi, ktorého zriaďovateľom je VÚC Prešov. V treťom prípade zastupuje
Stredisko žalobkyňu v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy pre porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania v jej predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu. Konania prebiehajú na OS
Humenné a OS Martin, v žiadnom z nich zatiaľ nebolo rozhodnuté.
* * *
Napriek tomu, že téma diskriminácie je na Slovensku dosť často pertraktovaná a
medializovaná, je obsah a význam tohto pojmu stále nezrozumiteľný veľkej časti populácie (v
niektorých prípadoch žiaľ, aj odbornej).
Preto, podobne ako v predchádzajúcich správach, Stredisko akcentuje potrebu
pokračovať v zlepšení informovanosti o európskej a národnej antidiskriminačnej legislatíve tak
u osôb/aktérov priamo zúčastnených na regionálnej a lokálnej úrovni, ktorí bývajú označovaní
ako diskriminujúce osoby, ako aj u osôb, ktoré sa v zamestnaní, vo vzdelávaní, pri
poskytovaní tovarov a služieb, v zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení stávajú obeťami
diskriminácie alebo viacnásobnej diskriminácie. Ochota štátnych orgánov a samospráv vytvárať
a podporovať preventívne antidiskriminačné politiky v úzkej spolupráci s ľudskoprávnymi
inštitúciami a mimovládnymi organizáciami (aj formou dočasných vyrovnávacích opatrení), ale
aj zvýšenie miery podieľania sa diskrimináciou ohrozených skupín na živote a riadení
spoločnosti môže prispieť k pozitívnemu formovaniu spoločenských nálad a postojov a
k postupnému odstraňovaniu rôznych foriem diskriminácie a bariér v presadzovaní rovnosti
v živote našej spoločnosti.
161
ZÁVER
Hoci hodnotenie dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike býva každoročne
predmetom viacerých správ uverejňovaných slovenskými aj medzinárodnými inštitúciami
a mimovládnymi organizáciami, dovoľujeme si na tomto mieste zdôrazniť, že jedine
Stredisko je zo zákona povinné a oprávnené vypracovať a zverejňovať každoročne Správu
o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania. Takéto oprávnenie
vyplýva Stredisku, ako jedinej NHRI a Equality Body v Slovenskej republike, aj z citovaných
medzinárodných dokumentov.170
Preto je každoročnou ambíciou Slovenského národného strediska pre ľudské práva pri
vypracúvaní Správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania
v Slovenskej republike poskytnúť slovenskej aj zahraničnej verejnosti viac-menej komplexný
pohľad na aktuálny stav ľudských práv v Slovenskej republike, na ich uplatňovanie
a dodržiavanie, ako aj na opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy na úrovni štátnej
správy a územnej samosprávy, ktoré boli v Slovenskej republike v priebehu roka prijaté,
prípadne nadobudli účinnosť.
Túto ambíciu by ani pri hodnotení za rok 2009 nebolo možné naplniť bez účinnej
spolupráce všetkých orgánov verejnej správy (počnúc ústrednými orgánmi štátnej správy až po
orgány obecnej samosprávy), verejnoprávnych inštitúcií, akademickej obce a mimovládnych
organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv. Preto veľmi pekne ďakujeme všetkým
spolupracujúcim orgánom, organizáciám a inštitúciám za ich ústretový prístup a za konkrétne,
obsažné a predovšetkým objektívne a využiteľné podklady. Je nám skutočne ľúto, že
z hľadiska rozsahu Správy nebolo možné všetky podklady a stanoviská do správy zapracovať.
Pre Stredisko sú však aj nezapracované podklady a informácie významným zdrojom
poznatkov a určite budú využívané pri vypracúvaní odborných stanovísk a čiastkových správ,
pri nezávislom zisťovaní či pri výskumoch a v publikačnej činnosti. Zoznam spolupracujúcich
orgánov, organizácií a inštitúcií je uvedený v Prílohe č. 1.
Rok 2009 možno z hľadiska rozvoja systému ochrany ľudských práv a slobôd
charakterizovať aj ako rok zbierania/nadobúdania skúseností s uplatňovaním viacerých
významných zákonov ovplyvňujúcich tento systém v praxi (napr. zákon o sociálnych
službách, tlačový zákon, školský zákon a pod.). Aj keď pri príprave niektorých zákonov
170 Pozri Úvod.
162
i k platným zneniam niektorých z nich (predovšetkým v sociálnej oblasti) sa vyskytli kritické
pripomienky, všeobecne možno konštatovať, že legislatívne, ale aj iné kroky, ktoré štátne
orgány a iné zainteresované subjekty v Slovenskej republike v roku 2009 uskutočnili, v snahe
o posilňovanie ochrany a uplatňovanie ľudských práv, predchádzanie ich porušovaniu
a s cieľom odstraňovania diskriminácie, boli v slovenskej verejnosti prijímané pozitívne.
Na základe skutočností uvedených v tejto Správe možno vo všeobecnosti konštatovať,
že v Slovenskej republike v roku 2009 nedochádzalo k porušeniu systému ochrany ľudských
práv a základných slobôd, či k plošnému porušovaniu ľudských práv, alebo k výraznému
porušovaniu ľudských práv v rámci určitej oblasti.
Slovenská republika ako štandardná demokratická krajina uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná,
a záväzky vyplývajúce pre ňu z členstva v medzinárodných organizáciách na ochranu
ľudských práv a z pristúpenia k medzinárodným dohovorom o ľudských právach. Dôkazom
toho je aj členstvo Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve od
júna 2008 do júna 2011 a jej medzinárodne rešpektované aktivity v tejto oblasti.171 Za prejav
uznania na medzinárodnom fóre treba považovať aj zvolenie Slovenskej republiky v októbri
2009 za člena Výkonnej rady UNESCO172 na štyri roky.
Napriek tomu v Správe poukazujeme na určité problémy a nedostatky súvisiace
s ochranou a uplatňovaním niektorých ľudských práv a základných slobôd v roku 2009
v Slovenskej republike. Niektoré z nich, napríklad neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní,
majú, žiaľ, už chronický charakter a k tomuto nelichotivému označeniu sa podľa názoru
Strediska približuje už aj problém nezriadenia detenčného ústavu a roztrieštenosť volebnej
legislatívy. Prinajmenšom znepokojujúci je trend určitej zhovievavosti (časti spoločnosti) k
prejavom intolerancie motivovanej nenávisťou voči príslušníkom iných rás, národov,
národnostných či etnických skupín, prípadne náboženstiev, ku krajne pravicovým hnutiam či
dokonca k rasovo motivovanému násiliu.
171 Napríklad na svojom 13. zasadnutí dňa 24. marca 2010 schválila rada OSN pre ľudské práva Rezolúciu
o predĺžení a posilnení mandátu pracovnej skupiny pre nový Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa vytvorenej v júni 2009. Slovensko sa v rámci tejto pracovnej skupiny profilovalo ako líder a podstatnou mierou sa podieľalo na príprave rezolúcie a rokovaniach o nej. Predsedom pracovnej skupiny je zástupca Slovenskej republiky pán Drahoslav Štefánek.
172 Výkonná rada má 58 členov a je rozhodovacím orgánom UNESCO, ktorý medzi zasadnutiami Generálnej konferencie zatupuje 193 členských štátov UNESCO. Medzi priority UNESCO, ako univerzálnej, špecializovanej organizácie OSN pre vzdelávanie, kultúru a vedu, patrí aj podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody tlače a práva na informácie.
163
Vychádzajúc zo svojich rozšírených úloh a kompetencií Stredisko v roku 2009
venovalo zvýšenú pozornosť najmä zisteniam a problémom, ktoré sú obsahom Osobitnej časti
Správy. Monitoringom, výskumnými, vzdelávacími či informačnými aktivitami bude
reflektovať tieto citlivé oblasti porušovania zásady rovnakého zaobchádzania aj v roku 2010 a
snažiť sa jej porušovaniu predchádzať a hľadať pozitívne riešenia.
164
Príloha č. 1 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií
1. Asociácia fakultných nemocníc SR
2. Asociácia slovenských kúpeľov
3. Asociácia vydavateľov regionálnej tlače
4. Centrum právnej pomoci
5. Denník Pravda - Perex, a.s
6. ELVOD, a.s.
7. Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove
8. Generálna prokuratúra SR
9. Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže
10. INDEX NOSLUŠ, spol. s r.o.
11. Informačná kancelária Rady Európy
12. Kancelária verejného ochrancu práv
13. Kia Motors Slovakia, spol. s r.o.
14. Konfederácia odborových zväzov
15. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici
16. Krajský stavebný úrad v Košiciach
17. Krajský stavebný úrad v Nitre
18. Krajský stavebný úrad v Prešove
19. Krajský stavebný úrad v Trenčíne
20. Krajský stavebný úrad v Žiline
21. Krajský súd v Banskej Bystrici
22. Krajský súd v Bratislava
23. Krajský súd v Košiciach
24. Krajský súd v Nitre
25. Krajský súd v Trenčíne
26. Krajský súd v Trnave
27. Krajský súd v Žiline
28. Lugera & Maklér, spol. s r.o.
29. Magistrát hlavného mesta Bratislava
165
30. Mestský úrad Bánovce nad Bebravou
31. Mestský úrad Banská Bystrica
32. Mestský úrad Michalovce
33. Mestský úrad Pezinok
34. Mestský úrad Prešov
35. Mestský úrad Sečovce
36. Mestský úrad Trenčín
37. Mestský úrad Trnava
38. Mestský úrad Zvolen
39. Mestský úrad Žilina
40. Miestny úrad Bratislava – Staré mesto
41. Miestny úrad Košice – Staré mesto
42. Migračný úrad MV SR
43. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
44. Ministerstvo kultúry SR
45. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR
46. Ministerstvo spravodlivosti SR
47. Ministerstvo spravodlivosti SR – kancelária zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva
48. Ministerstvo spravodlivosti SR – sekcia medzinárodného a európskeho práva
49. Ministerstvo vnútra SR
50. Ministerstvo zdravotníctva SR
51. Ministerstvo životného prostredia SR
52. Nadácia otvorenej spoločnosti
53. Najvyšší súd SR – odbor dokumentácie, analytiky a zahraničných stykov
54. Národná diaľničná spoločnosť
55. Národné centrum zdravotníckych informácií
56. Národný inšpektorát práce
57. Okresný súd Bratislava I
58. Okresný súd Bratislava II
59. Okresný súd Kežmarok
60. Okresný súd Košice – okolie
61. Okresný súd Košice I
166
62. Okresný súd Malacky
63. Okresný súd Nové Zámky
64. Okresný súd Piešťany
65. Okresný súd Prievidza
66. Okresný súd Senica
67. Okresný súd Žilina
68. OZ SPOJE
69. Prešovská univerzita v Prešove
70. Rada STV
71. Sekretariát Rady vlády SR pre seniorov a Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím
72. Slovenská demokratická a kresťanská únia
73. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
74. Slovenský odborový zväz zamestnancov obrany
75. Slovenský syndikát novinárov
76. Slovenský zväz bytových družstiev
77. Slovenský zväz telesne postihnutých
78. SOZ sklárskeho priemyslu
79. SOZ verejnej správy
80. Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja
81. Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva pre poruchy učenia a správania
82. Školské inšpekčné centrum Košice
83. Školské inšpekčné centrum Nitra
84. Školské inšpekčné centrum Trnava
85. Školské inšpekčné centrum Žilina
86. Štátna školská inšpekcia
87. Trnavská univerzita v Trnave
88. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
89. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
90. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
91. Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja
92. Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
93. Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru Obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie
167
94. Úrad Bratislavského samosprávneho kraja
95. Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR
96. Úrad justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ
97. Úrad Košického samosprávneho kraja
98. Úrad na ochranu osobných údajov
99. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok
100. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
101. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
102. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
103. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota
104. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
105. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen
106. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
107. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
108. Úrad Prešovského samosprávneho kraja
109. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
110. Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja
111. Úrad Trnavského samosprávneho kraja
112. Úrad Žilinského samosprávneho kraja
113. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví
114. Ústavný súd SR
115. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
116. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
117. VIA IURIS – Centrum pre práva občana
118. Združenie odborárov jadrovej energetiky
119. Združenie slovenských spotrebiteľov
120. Žilinská univerzita v Žiline
168
Príloha č. 2 Zoznam skratiek
ADZ, antidiskrimina čný zákon - Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
predpisov
AVRT - Asociácia vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku
COTIF - Dohovor o medzinárodnej železničnej osobnej doprave
CPP - Centrum právnej pomoci
CPT - Európsky výbor na zabráneniu zlého zaobchádzania
DVO - Dočasné vyrovnávacie opatrenia
EP - Európsky parlament
ERF - Európsky fond pre utečencov
ESD - Európsky súdny dvor
EÚ - Európska únia
Európsky súd - Európsky súd pre ľudské práva
Charta - Charta základných ľudských práv EÚ
IOM - Medzinárodná organizácia pre migráciu
IŽP - Inšpektorát životného prostredia
KOZ - Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
KSÚ - Krajský stavebný úrad
LS PP - Lekárska služba prvej pomoci
MECOMIC - Medzinárodná expertná komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie
cudzincov
MDPT SR - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
Migra čný úrad - Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
MPSVaR SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
169
MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
MVaRR - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
MZ - Mestské zastupiteľstvo
MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NDS - Národná diaľničná spoločnosť
NHRI - Národná inštitúcia pre ľudské práva
NIP - Národný inšpektorát práce
NP - Národný program starostlivosti o ženu a matku
NPR - Národná prírodná rezervácia
NR SR - Národná rada Slovenskej republiky
NROZP - Národná rada občanov so zdravotným postihnutím
NS SR - Najvyšší súd Slovenskej republiky
O. s. p. - Občiansko súdny poriadok
OKS - Občianska konzervatívna strana
OS - Okresný súd
OSN - Organizácia Spojených národov
OZ - Obecné zastupiteľstvo
PMJ - Pohotovostná motorizovaná jednotka
Rada - Rada vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny
SIŽP - Slovenská inšpekcia životného prostredia
SP - Slovenská pospolitosť
Správa - Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania
v Slovenskej republike v roku 2009
Stredisko - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
SZO - Slovenská zdravotnícka organizácia
TT SK - Trnavský samosprávny kraj
170
TZ - Trestný zákon
ÚPSVaR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Úrad splnomocnenca - Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Ústava - Ústava Slovenskej republiky
VLK - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK
VOP - Verejný ochranca práv
VÚC - Vyšší územný celok
VZN - Všeobecne záväzné nariadenie
WHO - Svetová zdravotnícka organizácia
ZP - Zákonník práce
ZŤP - Zdravotne ťažko postihnutý
Zväz - Slovenský zväz telesne postihnutých