EURÓPSKA

BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIABEZPEČNÁ EURÓPA V LEPŠOM SVETE

SK

EURÓPSKA

BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

BEZPEČNÁ EURÓPA V LEPŠOM SVETE

Mnoho ďalších informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Prístup

k nim môžete získať na serveri Europa (www.europa.eu).

Bibliografické údaje sa nachádzajú na konci tejto publikácie.

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2009.

ISBN 978-92-824-2432-2

doi: 10.2860/16398

© Európske spoločenstvá, 2009.

Rozmnožovanie povolené s uvedením zdroja

Printed in Belgium

VYTLAČENÉ NA BIELOM BEZCHLÓROVOM PAPIERI

Poznámka

Obsah tejto príručky, ktorú vypracoval Generálny sekretariát Rady, nie je záväzný

pre inštitúcie Európskej únie ani pre členské štáty.

Podrobnejšie informácie môžete získať na oddelení Informácie pre verejnosť

útvaru Komunikácia generálneho riaditeľstva F na tejto adrese:

Generálny sekretariát Rady

Rue de la Loi 175

B-1048 Bruxelles

Fax +32 (0)2 281 49 77

Internet www.consilium.europa.eu/infopublic

Európska bezpečnostná stratégia sa prijala v decembri

2003 a predstavuje míľnik v rozvoji zahraničnej a bezpeč-

nostnej politiky EÚ.

Po prvý raz sa EÚ dohodla na spoločnom hodnotení

hrozieb a vymedzila jednoznačné ciele smerovania

bezpečnostných záujmov, ktoré sa opierajú o naše

základné hodnoty. Nič nevyjadruje naše ciele lepšie než

samotný názov stratégie: Bezpečná Európa v lepšom

svete – to je hlavným cieľom našich činností.

O päť rokov neskôr, v decembri 2008, som Európskej rade predložil na základe

mandátu udeleného hlavami štátov a predsedami vlád správu o vykonávaní straté-

gie. Táto správa pod názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete bola vypra-

covaná v spolupráci s Európskou komisiou a skúma sa v nej, ako stratégia funguje

v praxi, a čo treba urobiť na zlepšenie jej vykonávania. Hlavy štátov a predsedovia

vlád túto analýzu podporili.

Ako sami uvidíte, v krátkom čase sa veľa dosiahlo. Uspokojenie by však nebolo

namieste. Naďalej čelíme mnohým zložitým výzvam vo svete, ktorý sa rýchlo

mení.

Som presvedčený, že rovnako ako v minulosti, aj teraz Európa na tieto výzvy úspešne

odpovie.

Javier Solana

Generálny tajomník Rady EÚ/vysoký predstaviteľ pre

spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Predslov

Fotografi e

Strana 3 Rada EÚ – © Európske spoločenstvá

Strana 10 Rada EÚ – © Európske spoločenstvá

Strana 15 © EC/ECHO/Adriaan Sullivan

Strana 17 EULEX Kosovo

Strana 25 © Európske spoločenstvá

Strana 28 EUMM Gruzínsko

Strana 38 Rada EÚ – © Európske spoločenstvá

Strana 43 © Európske spoločenstvá

Predslov 3

SPRÁVA O VYKONÁVANÍ EURÓPSKEJ

BEZPEČNOSTNEJ STRATÉGIE

– Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete 7

BEZPEČNÁ EURÓPA V LEPŠOM SVETE

– Európska bezpečnostná stratégia 27

Obsah

Zhrnutie

Päť rokov po prijatí Európskej bezpečnostnej stratégie nesie Európ-

ska únia na svojich pleciach väčšiu zodpovednosť ako kedykoľvek

predtým.

EÚ je aj naďalej prístavom stability. Jej rozšírením sa rozšírila aj

demokracia a prosperita na kontinente. Situácia sa zlepšuje aj na

Balkáne. Susedskou politikou sa vytvoril pevný rámec pre budovanie

vzťahov s partnermi na juhu a východe, pričom sa prostredníctvom

Únie pre Stredozemie a Východného partnerstva dal týmto vzťahom

nový rozmer. Od roku 2003 prináša EÚ nový rozmer čoraz viac aj do

riešenia kríz a konfl iktov na miestach, ako sú napríklad Afganistan

a Gruzínsko.

Napriek tomu dvadsať rokov po skončení studenej vojny čelí Európa

čoraz komplexnejším hrozbám a výzvam.

Stále nie sú vyriešené konfl ikty na Blízkom východe a inde na svete,

ďalšie vznikajú dokonca aj v našom susedstve. Zlyhanie štátu má

nepriaznivý vplyv na našu bezpečnosť z dôvodu šírenia trestnej

činnosti, nezákonného prisťahovalectva a v poslednom období aj

pirátstva. Nová hrozba, ktorá nás zasahuje aj vnútri našich spoločností,

prichádza zo strany terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Irán

výrazne pokročil vo vývoji svojho jadrového programu, ktorý ohrozuje

stabilitu v regióne, ako aj celý systém nešírenia jadrových zbraní.

SPRÁVA O VYKONÁVANÍ EURÓPSKEJ

BEZPEČNOSTNEJ STRATÉGIE

Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete

8

Globalizácia prináša nové príležitosti. Vysoký rast, ktorý zaznamenal

rozvojový svet na čele s Čínou, zbavil milióny ľudí chudoby. Globali-

zácia však predstavuje hrozby, ktoré sú komplikovanejšie a navzájom

prepojenejšie. Hlavné tepny našej spoločnosti – informačné systémy

a dodávky energie – sa stali zraniteľnejšími. Následkom globálneho

otepľovania a degradácie životného prostredia sa mení tvár planéty.

Globalizáciou sa okrem toho urýchľuje prerozdelenie moci a prejavujú

sa ňou rozdiely v hodnotách. Nedávne fi nančné otrasy postihli rovnako

rozvinuté aj rozvojové krajiny.

Rovnako ako v minulosti aj teraz Európa na tieto nové výzvy vyspeje.

EÚ pomocou jedinečného súboru nástrojov už prispieva k bezpečnej-

šiemu svetu. Doteraz sme sa venovali budovaniu bezpečnosti ľudí tým,

že sme sa snažili o znižovanie chudoby a nerovnosti, presadzovali sme

dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv, posilňovali

rozvoj a riešili základné príčiny, z ktorých vyrastajú konfl ikty a nízka

bezpečnosť. EÚ aj naďalej predstavuje najväčšieho darcu krajinám

v núdzi. Na dosiahnutie trvalej stabilizácie je však potrebná dlhodobá

angažovanosť.

Za posledné desaťročie sa v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej

politiky, ktorá je integrálnou súčasťou našej Spoločnej zahraničnej

a bezpečnostnej politiky, nasadilo viac ako 20 misií zameraných na

zvládanie širokej škály kríz – od misie na budovanie mieru v Acehu

po cunami po ochranu utečencov v Čade, čím naša politika získala

množstvo skúseností a schopností.

Tieto úspechy sú výsledkom príznačného európskeho prístupu k zahra-

ničnej a bezpečnostnej politike. Uspokojenie by však nebolo namieste.

Aby sme boli schopní zaručiť bezpečnosť našich občanov a naplniť ich

očakávania, musíme byť pripravení formovať udalosti. To znamená, že

musíme rozmýšľať strategickejšie a naše konanie musí byť účinnejšie

a viditeľnejšie na celom svete. Náš úspech je väčší, keď konáme včas

a jednotne, využívame vhodné schopnosti a máme trvalú podporu

verejnosti.

9

Na zabezpečenie trvalých riešení konfl iktov sa musia spojiť všetci aktéri

v regióne, ktorí majú na mieri záujem. Zvrchované vlády musia prijať

zodpovednosť za dôsledky svojich krokov a niesť spoločnú zodpoved-

nosť za ochranu obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi,

etnickými čistkami a zločinom proti ľudskosti.

Je dôležité, aby všetky krajiny dodržiavali základné zásady Charty OSN

a zásady a záväzky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

(OBSE). Musí byť jednoznačne jasné, že zvrchovanosť, nezávislosť

a územná celistvosť štátov, ako aj mierové riešenie sporov sú zásady,

o ktorých sa nerokuje. Na riešenie územných otázok sa nesmie použí-

vať vojenská sila ani hrozby – nikde.

Európa musí zohrávať vedúcu úlohu pri obnove multilaterálneho

poriadku na celosvetovej úrovni. Na špičke medzinárodného systému

stojí OSN. Všetko, čo EÚ v oblasti bezpečnosti podniká, je prepojené

s cieľmi OSN. Spolupráca so Spojenými štátmi a ostatnými partnermi na

celom svete nám ponúka výnimočnú príležitosť na obnovenie multila-

teralizmu. Transatlantické partnerstvo opierajúce sa o spoločné dejiny

a spoločnú zodpovednosť aj naďalej znamená pre Európu nenahra-

diteľný základ. V záujme lepšej spolupráce pri zvládaní kríz musia EÚ

a NATO prehĺbiť strategické partnerstvo.

V posledných piatich rokoch EÚ významne napredovala. Náš príspevok

k lepšiemu svetu je všeobecne uznávaný. Ale napriek všetkému, čo

sa nám už podarilo dosiahnuť, predstavuje Európska bezpečnostná

stratégia prácu, v ktorej je potrebné pokračovať. Aby sa nám podarilo

plne realizovať náš potenciál, musíme byť ešte schopnejší, ešte súdržnejší

a ešte aktívnejší.

Európska rada prijala Európsku bezpečnostnú stratégiu (ESS) v decem-

bri 2003. Po prvý raz sa ňou ustanovili zásady a vymedzili jednoznačné

ciele smerovania bezpečnostných záujmov EÚ, ktoré sa opierajú o naše

základné hodnoty. Stratégia je komplexná a stále plne relevantná.

Cieľom tejto správy nie je ESS nahradiť, ale ju doplniť. Ponúka príle-

žitosť zhodnotiť, ako sa nám dosiaľ darilo a čo ešte možno urobiť na

vylepšenie realizácie.

Úvod

Javier Solana, vysoký

predstaviteľ EÚ, Šarif

Šejk Ahmed, prezident

Somálska, a Ban

Ki-moon, generálny

tajomník Organizácie

Spojených národov

počas konferencie

o Somálsku, ktorú

v apríli 2009 spoločne

v Bruseli zorganizovali

Organizácia

Spojených národov,

Európska únia

a Africká únia.

V ESS sa určil súbor hrozieb a výziev, ktoré stoja pred našimi bezpeč-

nostnými záujmami. Po piatich rokoch sa tieto hrozby a výzvy nestratili:

niektoré sú závažnejšie a všetky sú komplexnejšie.

Šírenie zbraní hromadného ničenia

Šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) zo strany štátov i teroristov

sa v ESS identifi kovalo ako „najväčšia potenciálna hrozba bezpečnosti

EÚ”. V posledných piatich rokoch sa toto riziko ešte zvýšilo, čím vzniká

tlak na multilaterálny rámec. Aj keď Líbya svoj program ZHN zrušila, Irán

so Severnou Kóreou si dôveru medzinárodného spoločenstva ešte len

musia získať. Pravdepodobný návrat civilnej jadrovej mocnosti v nadchá-

dzajúcich desaťročiach v prípade, že ho nebudú sprevádzať vhodné

záruky, bude znamenať pre systém nešírenia ZHN nové výzvy.

EÚ sa v rámci svojej stratégie zameranej na ZHN, prijatej v roku 2003,

aktívne angažovala na multilaterálnych fórach a stála v popredí

medzinárodného úsilia zameraného na riešenie iránskeho jadrového

programu. V stratégii sa zdôrazňuje prevencia, ktorá sa má dosiahnuť

spoluprácou s OSN a prostredníctvom multilaterálnych dohôd tak,

že sa EÚ stane hlavným darcom, ako aj spoluprácou s tretími kraji-

nami a regionálnymi organizáciami na skvalitňovaní ich schopnosti

predchádzať šíreniu ZHN.

V takomto prístupe by sme mali pokračovať tak, že ho podporíme

politickými a finančnými opatreniami. Zásadným prvkom bude

úspešný výsledok konferencie v roku 2010, na ktorej sa preskúma

Zmluva o nešírení jadrových zbraní s dôrazom na posilnenie režimu

nešírenia ZHN. Vyvinieme úsilie, aby táto konferencia vyvážene, účinne

a konkrétne prispela k zintenzívneniu medzinárodného úsilia zamera-

I. Globálne výzvy a hlavné hrozby

12

ného proti šíreniu ZHN a na odzbrojenie a zabezpečenie zodpoved-

ného vývoja mierového využitia jadrovej energie v krajinách, ktoré

o to majú záujem.

Ďalej musíme pracovať aj na osobitých otázkach, medzi ktoré patria:

podpora EÚ zameraná na multilaterálny prístup k cyklu jadrového

paliva; boj proti fi nancovaniu šírenia ZHN; opatrenia na zabezpeče-

nie biologickej ochrany a bezpečnosti; riešenie otázky šírenia nosičov

jadrových zbraní, najmä balistických rakiet. Mali by sa otvoriť rokova-

nia o multilaterálnej zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu do

jadrových zbraní.

Terorizmus a organizovaná trestná činnosť

Jednu z hlavných hrozieb pre náš život predstavuje v Európe, ale i

celosvetovo terorizmus. Útoky, ktoré sa odohrali v Madride a Londýne,

pričom ďalšie sa podarilo zmariť, a domáce teroristické skupiny

naberajú na našom kontinente na závažnosti. Naše spoločnosti naďalej

ohrozuje organizovaná trestná činnosť, nedovolené obchodovanie

s drogami, ľuďmi a zbraňami spolu s medzinárodným podvodom

a praním špinavých peňazí.

Od roku 2003 sa EÚ podarilo dosiahnuť pokrok pri ich riešení prostred-

níctvom dodatočných opatrení v rámci Únie ako súčasti Haagskeho

programu z roku 2004, ako aj novej stratégie pre vonkajší rozmer

v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, prijatej v roku 2005. Nimi

sa uľahčilo cezhraničné vyšetrovanie a koordinácia trestného stíhania.

Stratégia EÚ na boj proti terorizmu, ktorá bola prijatá takisto v roku

2005, je založená na dodržiavaní ľudských práv a medzinárodného

práva. Jej prístup sa zakladá na štyroch elementoch: predchádzanie

radikalizácii a náboru teroristov, ako aj faktorom, ktoré k nim vedú;

ochrana možných cieľov; stíhanie teroristov; reakcia na následky útoku.

Aj keď opatrenia na vnútroštátnej úrovni sú naďalej najdôležitejšie,

významný krok vpred na európskej úrovni predstavuje vymenovanie

koordinátora pre boj proti terorizmu.

V rámci EÚ sme už pre ochranu našich spoločností pred terorizmom

urobili veľa. Mali by sa sprísniť koordinačné dojednania na zvládanie

veľkých teroristických incidentov, najmä incidentov, pri ktorých sa

použijú chemické, rádiologické, jadrové alebo biologické materiály, na

13

základe už existujúcich rámcov, medzi ktoré patria dojednania krízovej

koordinácie a mechanizmus civilnej ochrany. Ďalej je potrebné praco-

vať na riešení otázky fi nancovania terorizmu a na účinnej a komplexnej

politike EÚ na výmenu informácií, v ktorej by sa mala náležite zohľad-

ňovať ochrana osobných údajov.

Potláčaním extrémistických ideológií a odstraňovaním diskriminá-

cie musíme zintenzívniť boj proti radikalizácii a náboru teroristov.

Významnú úlohu v tomto úsilí má medzikultúrny dialóg uskutočňo-

vaný prostredníctvom takých platforiem, ako je Aliancia civilizácií.

V súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou je potrebné prehĺbiť

existujúce partnerstvá s hlavnými partnermi, našimi susedmi, ako aj

v rámci OSN s cieľom riešiť otázku pohybu osôb a policajnej a justičnej

spolupráce. Zásadným prvkom v tomto kontexte je uplatňovanie existu-

júcich nástrojov OSN. Mali by sme ešte viac posilniť partnerstvo so Spoje-

nými štátmi americkými, zamerané na boj proti terorizmu, okrem iného

aj v oblasti výmeny a ochrany údajov. Mali by sme rozšíriť aj schopnosti

našich partnerov v južnej Ázii, Afrike, ako aj našich južných susedov. EÚ

by mala podporovať multilaterálne snahy, a to najmä v rámci OSN.

Potrebujeme zlepšiť prepojenie medzi vnútorným a vonkajším

rozmerom. Je potrebné skvalitniť koordináciu, zvýšiť transparentnosť

a umocniť fl exibilitu v jednotlivých agentúrach tak na vnútroštátnej,

ako aj na európskej úrovni. To sa už stanovilo v ESS pred piatimi rokmi.

Dosiahnutý pokrok je však pomalý a nedostatočný.

Kybernetická bezpečnosť

Moderné ekonomiky sú vo významnej miere závislé od kritickej

infraštruktúry, ktorá zahŕňa oblasť dopravy, komunikácií a dodávania

energie, ako aj internet. Trestnou činnosťou na internete sa zaoberá

Stratégia EÚ pre bezpečnú informačnú spoločnosť, ktorá sa prijala

v roku 2006. Útoky proti súkromným, ako aj štátnym informačným

systémom v členských štátoch EÚ, ktoré predstavujú novú potenciálnu

ekonomickú, politickú a vojenskú zbraň, však priniesli nový rozmer.

Preto je v tejto oblasti potrebné vynaložiť ďalšie úsilie zamerané na

preskúmanie komplexného prístupu EÚ, zvýšenie osvety a rozšírenie

medzinárodnej spolupráce.

14

Bezpečnosť dodávok energie

V posledných piatich rokoch sa zvýšili obavy týkajúce sa energetickej

závislosti. Znižovanie produkcie v Európe znamená, že do roku 2030

sa bude musieť dovážať až do 75 % našej spotreby ropy a plynu. Toto

dovážané množstvo bude pochádzať z malého počtu krajín, pričom

v mnohých z nich je ohrozená stabilita. Čelíme teda celému radu

bezpečnostných výziev, ktoré si vyžadujú zodpovedný prístup a solida-

ritu zo strany všetkých členských štátov.

Našou odpoveďou musí byť energetická politika EÚ, ktorá skombi-

nuje vonkajší aj vnútorný rozmer. Hlavné prvky sa vytýčili v spoločnej

správe vysokého predstaviteľa a Komisie z júna 2006. V rámci Európy

potrebujeme jednotnejší a prepojenejší trh s energiou, na ktorom sa

bude osobitná pozornosť venovať najodľahlejším krajinám a v rámci

ktorého bude fungovať krízový mechanizmus na vysporiadanie sa

s dočasnými výpadkami dodávok.

Nesmierne dôležitá je väčšia diverzifi kácia palív, zdrojov dodávok

a tranzitných trás rovnako ako dobrá správa vecí verejných, dodržia-

vanie zásad právneho štátu a investície v producentských krajinách.

Tieto ciele sa v politike EÚ podporujú prostredníctvom angažova-

nosti v Strednej Ázii, na Kaukaze a v Afrike, ako aj v rámci Východ-

ného partnerstva a Únie pre Stredozemie. Energia predstavuje hlavný

faktor vzťahov aj medzi EÚ a Ruskom. Naša politika by sa mala venovať

tranzitným trasám vedúcim okrem iného cez Turecko a Ukrajinu. Mali

by sme spolu s našimi partnermi vrátane Číny, Indie, Japonska a USA

popri transparentných a kvalitne regulovaných globálnych trhoch

presadzovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie, nízkouhlíkové

technológie a energetickú účinnosť.

Zmena klímy

Dôsledky zmeny klímy na bezpečnosť sa určili už v ESS z roku 2003.

Uplynulo päť rokov a riešenie tohto problému sa stalo naliehavejším.

V marci 2008 vysoký predstaviteľ a Komisia predložili správu Európ-

skej rade, ktorá označila zmenu klímy za „prvok zvyšujúci hrozby”.

Konfl iktné situácie sa pôsobením prírodných katastrof, degradáciou

15

životného prostredia a bojom o zdroje ešte viac zintenzívňujú, a to

najmä pokiaľ sú sprevádzané chudobou a rastom populácie, čo má

negatívne humanitárne, zdravotné, politické a bezpečnostné dôsledky

vrátane zvýšenia migrácie. Zmena klímy môže viesť aj k sporom

o obchodné trasy, morské oblasti a pôvodne nedostupné zdroje.

Rozšírili sme svoje schopnosti v oblasti predchádzania krízam a ich

zvládania, ale je potrebné ešte skvalitniť schopnosti v oblasti analýz

a včasného varovania. Tieto úlohy nemôže EÚ plniť osamotene. Musí

zintenzívniť spoluprácu s krajinami, ktoré sú z tohto hľadiska najohro-

zenejšie a zvýšiť ich schopnosť takéto krízy zvládať. Zásadný prvok pri

tom bude predstavovať medzinárodná spolupráca s OSN a regionál-

nymi organizáciami.

Rozdeľovanie potravinovej

pomoci, ktorú poskytli EÚ

a Svetový potravinový program

OSN v Zimbabwe.

Silným mechanizmom vedúcim k stabilite, mieru a reformám na našom

kontinente je aj naďalej proces rozšírenia.

Rokovania s Tureckom sa začali v roku 2005, odkedy sa otvorilo viacero

kapitol. Pokrok na západnom Balkáne bol aj napriek svojmu pomalému

tempu neustály. Prístupové rozhovory s Chorvátskom značne pokro-

čili. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko získala štatút kandi-

dátskej krajiny. S ostatnými krajinami západného Balkánu sa podpí-

sali dohody o stabilizácii a pridružení. Srbsko sa priblížilo k splneniu

všetkých podmienok, aby pokročilo k ustanoveniu hlbších vzťahov

s EÚ. V Bosne a Hercegovine zohráva EÚ vedúcu úlohu, ale pri odstra-

ňovaní prekážok, ktoré bránia reformám, sa aj napriek istému pokroku

viac očakáva od miestnych vedúcich predstaviteľov.

Do Kosova vysielame našu najväčšiu civilnú misiu EBOP (EULEX) ku

dnešnému dňu a naďalej tu budeme poskytovať významnú hospodár-

sku pomoc. Nevyhnutnosťou v celom regióne je spolupráca a dobré

susedské vzťahy.

Je aj v našom záujme, aby mali krajiny, s ktorými máme spoločné

hranice, dobrú správu. Tento proces podporuje aj Európska susedská

politika (ESP), ktorá sa začala vykonávať v roku 2004. Na východe sa

na nej podieľajú všetky spôsobilé krajiny okrem Bieloruska, s ktorým

v súčasnosti podnikáme kroky týmto smerom.

S Ukrajinou sa už dospelo ešte ďalej, pričom tesne pred fi nalizáciou

sa nachádza ďalekosiahla dohoda o pridružení. O podobnej dohode

sa čoskoro začnú rokovania s Moldavskou republikou. Ako doplnok

k bilaterálnym politikám EÚ v čiernomorskej oblasti, ktorá má pre

II. Budovanie stability v Európe a mimo nej

17

Európu osobitný význam, sa začala vykonávať politika Čiernomorská

synergia.

Nové obavy vyvolávajú tzv. „zmrazené konfl ikty” u našich východ-

ných susedov. Eskalácia napätia v Gruzínsku, týkajúca sa Abcház-

ska a Južného Osetska, vyvrcholila v auguste 2008 do ozbrojeného

konfl iktu medzi Ruskom a Gruzínskom. EÚ stála na čele medzinárod-

nej reakcie, zabezpečovala sprostredkovanie medzi účastníkmi sporu,

ako aj humanitárnu pomoc, civilnú monitorovaciu misiu a významnú

finančnú pomoc. Naša angažovanosť bude pokračovať aj naďalej

prostredníctvom ústrednej úlohy EÚ v rámci ženevského procesu.

Vďaka aktívnej účasti EÚ v rámci rokovacieho formátu 5 + 2 a pomoc-

nej hraničnej misii EÚ získalo impulz možné riešenie podnesterského

konfl iktu.

Oblasť Stredozemia, ktorá pre Európu predstavuje oblasť hlavného

významu a príležitostí, naďalej prináša komplexné výzvy, medzi

ktoré patrí nedostatočná politická reforma a nezákonná migrácia. EÚ

Misia EBOP na

podporu právneho

štátu v Kosove.(EULEX)

je najväčšia civilná

misia, ktorá sa vôbec

kedy začala v rámci

európskej bezpečnostnej

a obrannej politiky.

18

a niektorí stredozemskí partneri, konkrétne Izrael a Maroko, pracujú na

prehĺbení vzťahov na bilaterálnej úrovni. Prostredníctvom ESP sa posil-

nili reformy, ktoré sa pôvodne začali v rámci barcelonského procesu

v roku 1995, ale regionálny konfl ikt spolu s narastajúcou radikalizáciou

naďalej rozsievajú nestabilitu.

EÚ vďaka svojej úlohe v kvartete, spolupráci s Izraelom a Palestínskou

samosprávou, Arabskou ligou a ostatnými regionálnymi partnermi,

stála aj v centre úsilia zameraného na urovnanie konfl iktov na Blízkom

východe. Plne sa angažuje v annapoliskom procese s cieľom vytvoriť

dva štáty a poskytuje trvalú fi nančnú a rozpočtovú pomoc Palestínskej

samospráve a budovaniu kapacít okrem iného poskytnutím expertov

v oblasti justície, polície a riadenia hraníc, ktorí pracujú na mieste.

V Libanone zabezpečujú členské štáty ústredný prvok mierovej misie

UNIFIL. Čo sa týka Iraku, EÚ podporuje okrem iného prostredníctvom

misie EUJUST LEX politický proces, rekonštrukciu a právny štát.

Od roku 2003 predstavuje Irán čoraz väčší zdroj obáv. Jeho jadrový

program sa stal predmetom viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady

OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Vývoj

vojenskej jadrovej schopnosti by znamenal hrozbu pre bezpečnosť

EÚ, ktorá je neakceptovateľná. EÚ spolu s USA, Čínou a Ruskom prijala

dvojlíniový prístup, ktorý je kombináciou dialógu a zvyšujúceho sa

tlaku. Vysoký predstaviteľ predložil Iránu ďalekosiahlu ponuku na

znovuobnovenie dôvery a súčinnosti s medzinárodným spoločen-

stvom. V prípade, že bude Irán s jadrovým programom pokračovať,

bude rásť aj potreba prijatia dodatočných opatrení na podporu procesu

OSN. Zároveň je potrebné, aby sme na účely budovania regionálnej

bezpečnosti spolupracovali s ostatnými krajinami v regióne vrátane

štátov v Perzskom zálive.

V ESS sa stanovilo, že Európa má bezpečnostné záujmy, ktoré presa-

hujú jej bezprostredných susedov. V tejto súvislosti stojí na popred-

nom mieste Afganistan. Európa prijala dlhodobý záväzok zabezpečiť

stabilitu tejto krajiny. Členské štáty EÚ poskytujú misii NATO významný

príspevok, pričom sa EÚ angažuje aj v oblasti správy a rozvoja na

všetkých úrovniach. EÚ rozširuje aj svoju policajnú misiu. Toto úsilie

19

nemôže uspieť bez plnej afganskej angažovanosti, ako ani bez podpory

susedných krajín – najmä Pakistanu, ale aj Indie, krajín Strednej Ázie

a Iránu. Pozitívny prvok z hľadiska udržania strategickej rovnováhy

v posledných rokoch určite predstavujú zlepšené vyhliadky dobrých

vzťahov medzi Indiou a Pakistanom.

Väzba medzi bezpečnosťou a rozvojom

V ESS a v Konsenze o rozvoji z roku 2005 sa stanovilo, že udržateľný

rozvoj nie je možný bez mieru a bezpečnosti a trvalo udržateľný mier

sa nemôže nastoliť bez rozvoja a odstránenia chudoby. Rozvoj je

naďalej podkopávaný ohrozením verejného zdravia, najmä pandé-

miami. Základným prvkom tejto rovnice sú aj ľudské práva. V mnohých

oblastiach, kde prebieha alebo sa práve skončil konfl ikt, musíme riešiť

otriasajúce sexuálne násilie, ktoré sa zneužíva ako zbraň na zastrašenie

a vydesenie. Zásadnou požiadavkou je účinné vykonávanie rezolúcie

Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 o sexuálnom násilí v ozbrojených

konfl iktoch.

Konfl ikty často súvisia s nestabilitou štátu. Krajiny ako Somálsko sa

ocitli v bludnom kruhu slabej správy vecí verejných a opakujúcich sa

konfl iktov. Vyvinuli sme úsilie na jeho prelomenie prostredníctvom

rozvojovej pomoci a opatrení na zlepšenie bezpečnosti. Kľúčovou

časťou stabilizácie a obnovy po konfl ikte je reforma sektora bezpeč-

nosti a odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia, ktoré boli ústred-

ným bodom misií v Guinei-Bissau či Konžskej demokratickej republike.

Toto úsilie je najúspešnejšie, keď sa vykonáva v partnerstve s medzi-

národným spoločenstvom a zainteresovanými stranami na miestnej

úrovni.

Skrytou príčinou konfl iktu často býva bezohľadná ťažba prírodných

zdrojov. Napätie rastie v súvislosti s vodou a surovinami a vyžaduje si

mnohostranné riešenia. Inovačný model na riešenie tohto problému

ponúkajú Kimberleyský proces a Iniciatíva za transparentnosť v ťažob-

nom priemysle.

20

Pirátstvo

V ESS sa poukázalo na pirátstvo ako nový prvok organizovanej trestnej

činnosti. Pirátstvo je ďalším príkladom, keď zlyhá štát. Až 90 % sveto-

vého obchodu sa spolieha na námorné trasy. Pirátstvo v Indickom

oceáne a Adenskom zálive v posledných mesiacoch vyvolalo tlak na

riešenie tohto problému a malo negatívne dôsledky na humanitárnu

pomoc poskytovanú Somálsku. EÚ reagovala, a to aj prostredníctvom

misie ATALANTA, prvej námornej misie EBOP, ktorej cieľom je vytlačiť

pirátstvo z pobrežných vôd Somálska, pričom reagovali aj ostatné

postihnuté krajiny a iní medzinárodní aktéri vrátane NATO.

Ručné a ľahké zbrane, kazetová munícia a nášľapné míny

Európska rada v decembri 2005 prijala stratégiu EÚ na boj proti

nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície

a nedovolenému obchodovaniu s nimi. V kontexte jej vykonávania EÚ

podporuje akčný program OSN zameraný na riešenie tohto problému.

EÚ bude aj naďalej rozvíjať aktivity zamerané na boj proti hrozbám,

ktoré predstavujú nezákonné ručné a ľahké zbrane.

EÚ poskytla výraznú podporu myšlienke medzinárodnej zmluvy

o obchode so zbraňami a rozhodla sa napomôcť proces vedúci k jej

prijatiu. Je taktiež hlavným darcom v súvislosti s činnosťami zamera-

nými proti mínam. Na celom svete aktívne podporuje a presadzuje

Ottawský dohovor o protipechotných mínach. Významným krokom

vpred, pokiaľ ide o reakciu na humanitárne problémy spôsobené

kazetovou muníciou, ktoré vyvolávajú veľké obavy všetkých členských

štátov EÚ, je Dohovor o kazetovej munícii z Osla, ktorý sa dohodol

v máji 2008 v Dubline. Ďalším dôležitým krokom by bolo prijatie proto-

kolu o tomto druhu munície v rámci OSN, do ktorého by sa zapojili

všetky hlavné vojenské mocnosti.

21

Pri hľadaní odpovedí na meniace sa bezpečnostné prostredie musíme

dosiahnuť väčšiu účinnosť – medzi sebou doma, s našimi susedmi, ako

aj na celom svete.

A. Účinnejšia a schopnejšia Európa

Naša schopnosť reagovať na výzvy sa v posledných piatich rokoch

rozvinula a musí sa rozvíjať aj naďalej. Prostredníctvom inštitucionálnej

koordinácie a strategickejšieho rozhodovania musíme posilniť vlastnú

súdržnosť. Rámec na dosiahnutie tohto cieľa poskytujú ustanovenia

Lisabonskej stratégie.

Ústredným prvkom nášho prístupu musí byť včasné predchádzanie

hrozbám vznikajúcim z nových zdrojov konfl iktov. V tejto súvislosti

je nesmierne dôležité budovanie mieru a odstraňovanie chudoby.

Každá situácia si vyžaduje, aby sme jednotným spôsobom využívali

nástroje, ktoré máme k dispozícii, vrátane politických, diplomatických,

rozvojových a humanitárnych nástrojov, nástrojov na riešenie kríz,

hospodárskej a obchodnej spolupráce a nástrojov civilného a vojen-

ského zvládania kríz. Mali by sme posilniť aj svoje schopnosti v oblasti

rozvíjania dialógu a mediácie. Osobitný zástupca EÚ využíva silu vplyvu

EÚ v rôznych regiónoch, kde prebiehajú konfl ikty. Dôležitú úlohu ako

aktéri a partneri musia zohrať aj občianska spoločnosť a mimovládne

organizácie. Významný príspevok majú aj volebné pozorovateľské

misie pod vedením poslancov európskeho parlamentu.

Úspech EBOP, ktorá tvorí integrálnu súčasť Spoločnej zahraničnej

a bezpečnostnej politiky, sa odzrkadľuje aj vo zvyšujúcom sa dopyte po

našej pomoci. Misiou v Gruzínsku sa potvrdilo, čo sa dá dosiahnuť, keď

III. Európa v meniacom sa svete

22

konáme spoločne s potrebným politickým odhodlaním. Čím komplex-

nejšie výzvy však pred nami stoja, tým musíme byť fl exibilnejší. Je

potrebné, aby sme si v závislosti od zdrojov stanovili priority medzi

záväzkami. Vďaka bojovým skupinám a oddielom civilného nasadenia

sa zvýšila naša schopnosť urýchlenej reakcie.

Kľúčom k úspechu sú vhodné a efektívne štruktúry velenia a štáby. Je

potrebné, aby sme zvýšili svoju schopnosť vhodne kombinovať civil-

ných a vojenských odborníkov, a to už od počiatočnej fázy prípravy

misie, cez jej plánovanie až po uskutočnenie. Túto stránku EBOP

rozvíjame prostredníctvom zavádzania vhodných administratívnych

štruktúr, fi nančných mechanizmov a systémov. Existuje taktiež priestor

na zlepšenie prípravy, pričom môžeme stavať na Európskej akadémii

bezpečnosti a obrany a novej európskej iniciatíve na výmenu mladých

dôstojníkov, na ktorej vytvorenie slúžil ako model program Erasmus.

Musíme naďalej pracovať na začleňovaní otázok týkajúcich ľudských

práv do všetkých činností vyvíjaných v tejto oblasti (vrátane misií

EBOP), pričom musíme vychádzať z prístupu orientovaného na ľudí,

ktorý je v súlade s myšlienkou ich bezpečnosti. EÚ uznáva úlohu žien

v otázkach budovania mieru. V tejto súvislosti je nesmierne dôležité

účinné vykonávanie rezolúcie BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpeč-

nosti a rezolúcie č. 1612 o deťoch v ozbrojených konfl iktoch.

Pokiaľ ide o civilné misie, musíme mať schopnosť zostaviť vyškolený tím

disponujúci širokou škálou spôsobilostí, v krátkom časovom horizonte

ho nasadiť a udržať ho na mieste dlhé obdobie. Potrebujeme zabezpečiť

plnú interoperabilitu medzi národnými kontingentmi. V tomto kontexte

sa členské štáty na účel poskytnutia odborníkov, ktorých budú podpo-

rovať ďalší pracovníci pripravení na nasadenie, zaviazali vypracovať

národnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať aj otázkami rozpočtovania

a obstarávania. S cieľom zabezpečiť včasné nasadenie misií by sa mali

zefektívniť spôsoby získavania a obstarávania zariadení.

Pokiaľ ide o vojenské misie, musíme naďalej posilňovať naše úsilie

v oblasti kapacít, ako aj vzájomnú spoluprácu a dojednania o rozdelení

nákladov. Na základe skúseností sa ukázalo, že je potrebné spraviť ešte

viac, a to najmä v oblasti kľúčových kapacít, medzi ktoré patrí strate-

23

gická letecká preprava, helikoptéry, vesmírne kapacity a námorná

kontrola (ďalšie podrobnosti o týchto otázkach sa nachádzajú vo

Vyhlásení o posilnení schopností). Tieto snahy musí podporiť aj konku-

rencieschopný a mohutný európsky obranný priemysel, ktorý viac

investuje do výskumu a vývoja. Na čele tohto procesu úspešne stojí od

roku 2004 Európska obranná agentúra, ktorá by mala naďalej v tejto

práci pokračovať.

B. Väčšia angažovanosť so susedmi

Prostredníctvom ESP sa posilnili jednotlivé vzťahy s EÚ na bilaterál-

nej úrovni. Tento proces teraz musí viesť k vybudovaniu regionálnej

integrácie.

Únia pre Stredozemie, ktorá vznikla roku 2008, dáva vďaka svojej

rozsiahlej agende, ktorá okrem iného zahŕňa otázky námornej bezpeč-

nosti, energie, vody a migrácie, obnovený politický impulz zameraný na

tento cieľ vo vzťahoch s južnými susedmi. Jej dôležitým prvkom budú

aj otázky hrozieb pre bezpečnosť, napríklad zo strany terorizmu.

Východné partnerstvo predpokladá skutočne veľkú zmenu vo vzťahoch

s našimi východnými susedmi a zásadné skvalitnenie politických,

hospodárskych a obchodných vzťahov. Cieľom je posilniť prosperitu

a stabilitu uvedených krajín, a tým i bezpečnosť EÚ. Predmetné návrhy

zahŕňajú širokú škálu oblastí dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce

vrátane energetickej bezpečnosti a mobility osôb.

Dosiahnutie trvalej stability u našich susedov si bude vyžadovať neutí-

chajúce úsilie zo strany EÚ v spolupráci s OSN, OBSE, USA a Ruskom.

Naše vzťahy s Ruskom sa v dôsledku konfl iktu s Gruzínskom zhoršili. EÚ

od Ruska očakáva, že bude dodržiavať svoje záväzky spôsobom, ktorý

bude viesť k obnoveniu potrebnej dôvery. Naše partnerstvo by malo

vychádzať z rešpektovania spoločných hodnôt, a to najmä ľudských

práv, demokracie a právneho štátu a zásad trhovej ekonomiky, ako aj

zo spoločných záujmov a cieľov.

Je potrebné, aby sme vyvíjali trvalé úsilie zamerané na riešenie konfl ik-

tov v Zakaukazsku, Moldavskej republike a konfl iktu medzi Izraelom

a arabskými štátmi. Tak ako všade inde, aj tu bude kľúčom plné zapoje-

24

nie s USA. V každom prípade musí trvalé riešenie spojiť všetky strany

v regióne. Na rozdiel od Iránu zohrávajú krajiny ako Turecko, Egypt,

Jordánsko, Saudská Arábia a Katar v tomto regióne čoraz významnejšiu

úlohu. Výnimočnú príležitosť predstavuje spolupráca s Tureckom –

okrem iného i prostredníctvom Aliancie civilizácií.

C. Partnerstvo v záujme účinného multilateralizmu

V ESS bola Európa vyzvaná, aby prispela k účinnejšiemu multilate-

rálnemu poriadku na svete. Pri dosahovaní tohto cieľa sme od roku

2003 posilnili naše partnerstvá. Naším kľúčovým partnerom v tejto,

ako aj iných oblastiach sú USA. Všade tam, kde sme spolupracovali,

predstavovali EÚ a USA ohromujúcu silu dobra na svete.

Na špičke medzinárodného systému stojí OSN. Všetko, čo EÚ v oblasti

bezpečnosti podniká, je prepojené z cieľmi OSN. V súlade s vyhláse-

ním EÚ a OSN z roku 2007 EÚ úzko spolupracuje s OSN vo všetkých

hlavných ohniskách vrátane Kosova, Afganistanu, Konžskej demokra-

tickej republiky, Sudánu/Darfúru, Čadu a Somálska, pričom sa zlepšili

inštitucionálne väzby. EÚ podporuje všetkých 16 prebiehajúcich

mierových operácií.

Spolupráca EÚ a NATO pri riešení konkrétnych otázok na Balkáne

a v Afganistane prebiehala dobre, aj keď formálne vzťahy nezazname-

nali pokrok. V mene spoločných bezpečnostných záujmov potrebujeme

posilniť toto strategické partnerstvo a dosiahnuť lepšiu operačnú spolu-

prácu pri plnom rešpektovaní rozhodovacej autonómie oboch organizácií,

pričom je potrebné ďalej rozvíjať vojenské schopnosti. Od roku 2003 sa

nám podarilo prehĺbiť vzťah s OBSE, a to najmä v Gruzínsku a Kosove.

Významne sa rozšírili vzťahy s Čínou. Väzby s Kanadou a Japonskom sú

úzke a trvalé. Rusko je dôležitým partnerom v globálnych otázkach. Vo

vzťahoch s Indiou zostáva ešte priestor na ďalší rozvoj. Vzťahy s inými

partnermi – okrem iného s Brazíliou a Juhoafrickou republikou a v Európe

s Nórskom a Švajčiarskom – nabrali od roku 2003 na význame.

EÚ užšie spolupracuje aj s regionálnymi organizáciami a najmä Africkou

úniou. Prostredníctvom spoločnej stratégie EÚ – Afrika podporujeme

schopnosti Afriky zvládať krízy, ktoré zahŕňajú regionálne pohoto-

25

vostné zbory a včasné varovanie. Vďaka stratégii prijatej v roku 2007

sme prehĺbili väzby s partnermi v Strednej Ázii, s ktorými vedieme

posilnený politický dialóg a pracujeme na otázkach týkajúcich sa

okrem iného vody, energie, právneho štátu a bezpečnosti. Aktivity

EÚ v ďalších častiach sveta zahŕňajú rozvoj spolupráce so združením

ASEAN, združením SAARC (ktorá sa týka regionálnych otázok, napr.

Barmy) a Latinskou Amerikou. Získané skúsenosti stavajú EÚ pri presa-

dzovaní regionálnej integrácie do osobitej úlohy. Tam, kde sa iné štáty

snažia v súlade so svojimi špecifi ckými podmienkami s nami súťažiť,

mali by sme ich podporiť.

Medzinárodný systém, ktorý vznikol po skončení druhej svetovej

vojny, čelí tlakom na viacerých frontoch. Otvorila sa otázka zastúpe-

nia v medzinárodných inštitúciách. Je potrebné zlepšiť legitímnosť

a účinnosť a zefektívniť rozhodovací proces na multilaterálnych fórach.

To znamená viac sa oň deliť a zaangažovať ostatných. Ak čelíme spoloč-

ným problémom, neexistujú iné, len spoločné riešenia.

Kľúčovými prioritami sú zmena klímy a dokončenie dauhaského

kola rokovaní WTO. Čo sa týka prvej uvedenej priority, EÚ uskutoč-

Cieľom „EU NAVFOR

Somalia – operácia

Atalanta” je chrániť lode

pred pirátskymi činmi

a ozbrojenými lúpežami.

26

ňuje rokovania, ktoré by mali viesť k novej medzinárodnej dohode,

pričom musí využiť všetky prostriedky na to, aby sa v Kodani v roku

2009 dosiahol ambiciózny výsledok. Mali by sme pokračovať v reforme

systému OSN, ktorá sa začala v roku 2005, a zabezpečiť, aby si Bezpeč-

nostná rada zachovala rozhodujúcu úlohu a primárnu zodpovednosť

za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Popri rozšíre-

nom úsilí EÚ o posilnenie medzinárodnej spravodlivosti a ľudských

práv by sa mala ešte zvýšiť účinnosť Medzinárodného trestného súdu.

Je potrebné, aby sa Medzinárodný menový fond a ostatné fi nančné

inštitúcie prispôsobili novej realite. Mala by sa transformovať skupina

G8. A musíme naďalej vyvíjať kolektívne úsilie zamerané na splnenie

rozvojových cieľov tisícročia.

Tieto otázky, ktoré sa rovnako dotýkajú domácej, ako aj zahraničnej

politiky, nie sú obmedzené hranicami. Sú dôkazom toho, ako v dvadsia-

tom prvom storočí viac ako kedykoľvek predtým musí zvrchovanosť

zahŕňať aj prvok zodpovednosti. Pokiaľ ide o základné ľudské práva, EÚ

by mala dosiahnuť pokrok, čo sa týka dohody dosiahnutej na Svetovom

samite OSN v roku 2005, v ktorej sa hovorí, že ochrana obyvateľstva

pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi

proti ľudskosti je našou spoločnou zodpovednosťou.

***

Zásadným aspektom je udržanie si podpory verejnosti v otázke našej

celosvetovej angažovanosti. V moderných demokraciách, v ktorých

zohrávajú pri tvarovaní politiky významnú úlohu médiá a verejná mienka,

predstavuje záväzok voči verejnosti dôležitý prvok pre dodržanie našich

záväzkov v zahraničí. Vysielame policajných a justičných odborníkov

a vojakov do nestabilných zón po celom svete. Úlohou vlád, parlamen-

tov a inštitúcií EÚ je vysvetliť, ako to prispieva k bezpečnosti doma.

Pred piatimi rokmi sa v ESS stanovila vízia EÚ ako sily za spravodlivejší,

bezpečnejší a zjednotenejší svet. Odvtedy sme urazili veľký kus cesty.

Ale svet okolo nás sa rýchlo mení, hrozby sa vyvíjajú a moc sa presúva.

Aby sme zaručili Európe bezpečnosť v lepšom svete, musíme sa pri

tvarovaní udalostí usilovať viac. A musíme sa usilovať teraz.

27

Úvod

Európa nikdy nebola prosperujúcejšia, bezpečnejšia a slobodnejšia.

Násilie prvej polovice 20. storočia ustúpilo obdobiu mieru a stability,

ktoré nemá v európskych dejinách obdoby.

Vytvorenie Európskej únie bolo v tomto vývoji kľúčovým prvkom.

Premenilo vzťahy medzi našimi štátmi a zmenilo životy našich

občanov. Európske krajiny sa zaviazali k mierovému riešeniu sporov

a k spolupráci prostredníctvom spoločných inštitúcií. Počas tejto

doby sa postupne rozširovali zásady právneho štátu a demokracie

a autoritatívne režimy sa zmenili na bezpečné, stabilné a dynamické

demokracie. Nasledujúcimi rozšíreniami sa vízia jednotného a miero-

vého kontinentu stáva realitou.

Spojené štáty zohrávajú kľúčovú úlohu v európskej integrácii a európ-

skej bezpečnosti, najmä prostredníctvom NATO. Po ukončení stude-

nej vojny ostali Spojené štáty americké v postavení dominantného

vojenského aktéra. Žiadna krajina však nedokáže riešiť súčasné zložité

problémy sama.

Európa stále čelí bezpečnostným hrozbám a výzvam. Prepuknu-

tie konfl iktu na Balkáne pripomenulo, že vojna z nášho kontinentu

nevymizla. Počas posledného desaťročia neostala ozbrojeným konfl ik-

tom nedotknutá nijaká časť sveta. Väčšina týchto konfl iktov sa odohrala

skôr v rámci štátov ako medzi nimi a väčšina obetí patrí medzi civilné

obyvateľstvo.

BEZPEČNÁ EURÓPA V LEPŠOM SVETE

Európska Bezpečnostná Stratégia

V Bruseli 12. decembra 2003

28

Európska únia, ako únia 25 štátov s vyše 450 miliónmi ľudí, ktorí

vytvárajú štvrtinu svetového hrubého národného produktu (HNP),

a so širokou paletou nástrojov, ktoré má k dispozícii, je nevyhnutne

globálnym hráčom. V poslednom desaťročí boli európske ozbrojené

sily nasadené v takých vzdialených miestach, ako sú Afganistan,

Východný Timor a Konžská demokratická republika. Vďaka narasta-

júcemu zbližovaniu európskych záujmov a posilňovaniu vzájomnej

solidarity EÚ sme hodnovernejším a účinnejším aktérom. Európa by

mala byť pripravená, aby prevzala svoj diel zodpovednosti za celosve-

tovú bezpečnosť a budovanie lepšieho sveta.

EÚ monitoruje rozhovory

s osobami vysídlenými

v rámci štátu v zbernom

tábore v Gruzínku.

29

Globálne výzvy

Po studenej vojne vzniklo prostredie s čoraz otvorenejšími hranicami,

v ktorom sú vnútorné a vonkajšie aspekty bezpečnosti nerozlučne

späté. Obchodné toky a toky investícií, technologický rozvoj a rozší-

renie demokracie priniesli slobodu a prosperitu mnohým ľuďom. Iní

vnímajú globalizáciu ako príčinu frustrácie a nespravodlivosti. Týmto

vývojom sa zväčšil priestor pre neštátne skupiny, ktoré zohrávajú úlohu

v medzinárodných záležitostiach. A zvýšila sa ním aj európska závis-

losť – a tým aj zraniteľnosť – na vzájomne poprepájanej infraštruktúre

v doprave, energetike, informáciách a iných oblastiach.

Od roku 1990 zahynuli vo vojnách takmer 4 milióny ľudí, 90 % z nich

patrilo medzi civilné obyvateľstvo. Vyše 18 miliónov ľudí na celom

svete prišlo v dôsledku konfl iktu o svoje domovy.

Vo väčšine rozvojového sveta spôsobujú chudoba a choroby

nevýslovné utrpenie a sú príčinou naliehavých obáv o bezpečnosť.

Takmer 3 miliardy ľudí, polovica svetovej populácie, žijú za menej ako

2 eurá na deň. 45 miliónov ľudí každoročne umiera v dôsledku hladu

a podvýživy. AIDS je v súčasnosti jednou u najničivejších pandémií

v histórii ľudstva a prispieva k zlyhávaniu spoločností. Nové choroby

sa môžu rozširovať rýchlo a stať sa tak globálnymi hrozbami. Subsa-

harská Afrika je teraz chudobnejšia ako pred 10 rokmi. V mnohých

prípadoch sa zlyhanie hospodárstva spája s politickými problémami

a násilným konfl iktom.

I. Bezpečnostné prostredie:

globálne výzvy a kľúčové hrozby

30

Bezpečnosť je nevyhnutnou podmienkou rozvoja. Konfl ikty neničia len

infraštruktúru vrátane sociálnej infraštruktúry, ale aj podporujú trestnú

činnosť, odrádzajú od investovania a znemožňujú riadnu hospodársku

činnosť. Mnohé krajiny a regióny sú chytené v bludnom kruhu konfl ik-

tov, nebezpečia a chudoby.

Boj o prírodné zdroje, najmä vodu, ktoré sa v dôsledku globálneho

otepľovania v nasledujúcich desaťročiach zhoršia, bude pravdepo-

dobne príčinou ďalších nepokojov a migračných pohybov v rôznych

regiónoch.

Európe spôsobuje osobitné obavy závislosť na energii. Európa je

najväčším svetovým dovozcom ropy a zemného plynu. Dovoz predsta-

vuje približne 50 % dnešnej spotreby energie. V roku 2030 sa tento

podiel zvýši na 70 %. Väčšina energie sa dováža z Perzského zálivu,

Ruska a severnej Afriky.

Kľúčové hrozby

Agresia veľkého rozsahu voči akémukoľvek členskému štátu je v súčas-

nosti nepravdepodobná. Európa skôr čelí novým hrozbám, ktoré sú

rozmanitejšie, menej viditeľné a menej predvídateľné.

Terorizmus: Terorizmus ohrozuje životy; vyžaduje si veľké náklady;

usiluje sa podkopať otvorenosť a toleranciu našich spoločností

a predstavuje rastúcu strategickú hrozbu pre celú Európu. Teroristické

hnutia majú čoraz viac zdrojov, sú prepojené elektronickými sieťami

a neváhajú použiť neobmedzené násilie, aby spôsobili nesmierne

obete.

Najnovšia vlna terorizmu je vo svojom rozsahu celosvetová a je prepo-

jená s násilným náboženským extrémizmom. Vyplýva zo zložitých

príčin. Patria medzi ne tlaky modernizácie, kultúrne, spoločenské

a politické krízy a odcudzenie mladých ľudí žijúcich cudzom prostredí.

Tento jav sa týka aj našej spoločnosti.

31

Európa je cieľom aj základňou terorizmu: európske krajiny sú cieľom

a došlo k útokom na ne. Logistické základne buniek Al-Káidy odhalili

v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Nemecku, Španielsku a Belgicku.

Zosúladená európska činnosť je nevyhnutná.

Potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť je šírenie

zbraní hromadného ničenia. Medzinárodné dohody o režimoch

nešírenia a kontrole vývozu šírenie ZHN a ich nosičov spomalili. Teraz

však vstupujeme do nového a nebezpečného obdobia, ktoré zvyšuje

možnosť pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, najmä na Blízkom východe.

Pokrok v biologických vedách môže v nadchádzajúcich rokoch zvýšiť

účinnosť biologických zbraní, vážnou hrozbou sú aj možné útoky

chemickými a rádioaktívnymi materiálmi. Šírenie raketových techno-

lógií je ďalším prvkom, ktorý prispieva k nestabilite a Európu by mohlo

vystaviť vzrastajúcemu riziku.

Najhrozivejší je scenár, podľa ktorého teroristické skupiny získajú

zbrane hromadného ničenia. V tom prípade by aj malá skupina dokázala

spôsobiť škody v takom rozsahu, ako predtým iba štáty a armády.

Regionálne konfl ikty: Také problémy, ako sú napr. v Kašmíre, v oblasti

Veľkých jazier a na Kórejskom polostrove, ovplyvňujú európske záujmy

priamo i nepriamo, podobne ako konfl ikty odohrávajúce sa bližšie

k Európe, predovšetkým na Blízkom východe. Násilné alebo zmrazené

konfl ikty, ktoré tiež pretrvávajú na našich hraniciach, ohrozujú regio-

nálnu stabilitu. Ničia ľudské životy a sociálne a fyzické infraštruktúry;

ohrozujú menšiny, základné slobody a ľudské práva. Konfl ikty môžu

vyústiť do extrémizmu, terorizmu a zlyhania štátu; poskytujú príleži-

tosti pre organizovaný zločin. Nedostatok bezpečnosti v regiónoch

môže zvyšovať záujem o ZHN. Niekedy je najpraktickejším spôsobom,

ako sa vysporiadať s novými hrozbami, ktoré sú často ťažko identifi ko-

vateľné, riešenie starších problémov regionálnych konfl iktov.

32

Zlyhanie fungovania štátu: Zlá správa vecí verejných – korupcia,

zneužívanie právomoci, slabé inštitúcie a nedostatok zodpovednosti –

a občiansky konfl ikt rozkladajú štáty znútra. V niektorých prípadoch

tieto javy viedli ku kolapsu štátnych inštitúcií. Somálsko, Libéria

a Afganistan ovládaný Talibanom sú najnovšie príklady. K rozkladu

štátu sa môžu pridružiť aj zrejmé hrozby, napr. organizovaná trestná

činnosť alebo terorizmus. Zlyhanie štátu je alarmujúci jav, ktorý podko-

páva globálne riadenie a prispieva k regionálnej nestabilite.

Organizovaná trestná činnosť: Prvoradým cieľom organizovanej

trestnej činnosti je Európa. Táto vnútorná hrozba pre našu bezpečnosť

má významný vonkajší rozmer: cezhraničné obchodovanie s drogami,

ženami, nelegálnymi prisťahovalcami a zbraňami predstavuje veľkú

časť činnosti zločineckých skupín. Môže byť prepojené aj s teroriz-

mom.

Takáto trestná činnosť sa často spája so slabými alebo zlyhávajúcimi

štátmi. Príjmami z obchodovania s drogami sa vo viacerých krajinách,

kde sa vyrábajú drogy, fi nancovalo oslabovanie štátnych štruktúr.

Príjmy z obchodovania s drahokamami, drevom a ručnými zbraňami

fi nancujú konfl ikty v iných častiach sveta. Všetky uvedené aktivity

podkopávajú právny štát, ako aj samotný sociálny poriadok. V extrém-

nych prípadoch sa môže stať, že organizovaná trestná činnosť začne

štát ovládať. 90 % heroínu v Európe pochádza z makovíc vypestovaných

v Afganistane – kde sa z obchodu s drogami hradia súkromné armády.

Väčšina tohto heroínu sa distribuuje prostredníctvom balkánskych

zločineckých sietí, ktoré nesú zodpovednosť aj za 200 000 zo 700 000

žien – obetí sexuálneho obchodovania na celom svete. Nový rozmer,

ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť, je nárast morského pirátstva.

S prihliadnutím na všetky uvedené rozličné prvky – terorizmus páchaný

s maximálnym násilím, dostupnosť zbraní hromadného ničenia, organi-

zovaná trestná činnosť, oslabovanie štátneho systému a uzurpovanie

sily – mohli by sme čeliť skutočne veľmi radikálnej hrozbe.

33

Žijeme vo svete, ktorý prináša lepšie vyhliadky, ale aj väčšie hrozby,

ako sme kedy poznali. Budúcnosť bude čiastočne závisieť od našich

činov. Musíme myslieť globálne a konať lokálne. EÚ má v záujme

obrany svojej bezpečnosti a presadzovania svojich hodnôt tri strate-

gické ciele:

Riešenie hrozieb

Európska únia sa aktívne zapojila do riešenia kľúčových hrozieb.

Po 11. septembri reagovala opatreniami, medzi ktoré patrilo prijatie európskeho zatykača, kroky proti fi nancovaniu terorizmu

a dohoda o vzájomnej právnej pomoci s USA. EÚ naďalej rozvíja

spoluprácu v tejto oblasti a zlepšuje svoju obranu.

Mnohé roky presadzuje politiku boja proti šíreniu ZHN. Únia práve schválila ďalší akčný program, v ktorom sa plánujú kroky

na posilnenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu,

opatrenia na sprísnenie kontrol vývozu a riešenie nezákonného

pohybu zásielok a nezákonného obstarávania. EÚ sa zaviazala

dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych

zmlúv, ako aj posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní.

Európska únia a členské štáty zakročili s cieľom pomôcť riešiť regionálne konfl ikty a postaviť zlyhávajúce štáty, ako

napríklad štáty Balkánu, Afganistan a Konžská demokratická

republika, zasa na vlastné nohy. Obnova dobrej správy vecí

verejných na Balkáne, podpora demokracie a pomoc miest-

nym orgánom pri riešení organizovanej trestnej činnosti

II. Strategické ciele

34

je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa vysporiadať s

organizovanou trestnou činnosťou v rámci EÚ.

V ére globalizácie môžu vzdialené hrozby vyvolávať rovnaké znepo-

kojenie ako blízke. Činnosť v jadrovej oblasti v Severnej Kórei, jadrové

riziká z južnej Ázie a šírenie ZHN na Blízkom východe vyvolávajú

v Európe obavy.

Teroristi a zločinci dokážu v súčasnosti pôsobiť v celosvetovom

meradle: ich činnosť v strednej alebo juhovýchodnej Ázii môže byť

hrozbou pre európske krajiny alebo ich občanov. Globálna komuniká-

cia zároveň zvyšuje informovanosť Európanov o regionálnych konfl ik-

toch alebo humanitárnych tragédiách kdekoľvek na svete.

Naše tradičné vnímanie sebaobrany – vrátane studenej vojny – sa

zakladalo na hrozbe napadnutia. V súvislosti s novými hrozbami

bude prvá línia obrany často v zahraničí. Nové hrozby sú dynamické.

Hrozba šírenia ZHN neustále narastá; teroristické siete sa stávajú čoraz

nebezpečnejšími. Zlyhanie štátu a organizovaná trestná činnosť sa

šíria, ak sa zanedbajú – ako sme toho boli svedkami v západnej Afrike.

To znamená, že by sme mali byť pripravení konať ešte pred tým, ako

kríza nastane. Na to, aby sme začali predchádzať konfl iktom a hrozbám,

nikdy nie je priskoro.

Na rozdiel od obrovskej viditeľnej hrozby počas studenej vojny nie je

žiadna z nových hrozieb čisto vojenská; a ani sa nedá riešiť výlučne

vojenskými prostriedkami. Každá z nich si vyžaduje kombináciu

nástrojov. Šírenie zbraní sa dá potlačiť kontrolami vývozu a dá sa proti

nemu bojovať politickým, hospodárskym a iným nátlakom a zároveň

pritom riešiť základné politické príčiny. Riešenie otázky terorizmu si

môže vyžadovať kombináciu spravodajských, politických, súdnych,

vojenských a iných prostriedkov. V zlyhávajúcich štátoch môžu byť

na opätovné nastolenie poriadku potrebné vojenské prostriedky, na

riešenie okamžitých kríz zasa humanitárne prostriedky.

35

Regionálne konfl ikty si vyžadujú politické riešenia, ale v období po

konfl ikte môžu byť potrebné vojenské prostriedky a účinná činnosť

polície. Hospodárske nástroje slúžia na obnovu a civilné krízové riade-

nie zasa pomáha obnoviť civilnú vládu. Európska únia je mimoriadne

dobre vybavená na to, aby mohla reagovať na rôznorodé situácie.

Budovanie bezpečnosti v našom susedstve

Dokonca aj v ére globalizácie je geografi a stále dôležitá. Je v európ-

skom záujme, aby krajiny, s ktorými máme spoločné hranice, mali

dobrú správu vecí verejných. Pre Európu predstavujú problém susedia,

ktorí sú zapojení do násilných konfl iktov, slabé štáty, v ktorých prekvitá

organizovaná trestná činnosť, nefungujúce spoločnosti alebo prudký

nárast populácie na jej hraniciach.

Integrácia pristupujúcich štátov zvyšuje našu bezpečnosť, ale zároveň

približuje EÚ k problematickým oblastiam. Našou úlohou je podpora

skupiny krajín s dobrou správou vecí verejných na východe Európskej

únie a na hraniciach so stredozemskými štátmi, s ktorými môžeme

udržiavať spoluprácu a úzke vzťahy.

Na Balkáne sa najlepšie ukázalo, aká je takáto stratégia dôležitá. Vďaka

úsiliu, ktoré sa vyvinulo spoločne s USA, Ruskom, NATO a inými medzi-

národnými partnermi, už stabilitu regiónu neohrozuje vypuknutie

žiadneho veľkého konfl iktu. Dôveryhodnosť našej zahraničnej politiky

závisí od upevnenia našich výsledkov v tejto oblasti. Európska perspek-

tíva ponúka strategický cieľ aj stimul pre reformu.

Naším záujmom nie je, aby rozšírenie vytvorilo v Európe nové deliace

čiary. Je potrebné, aby sme rozšírili prínos hospodárskej a politickej

spolupráce na našich susedov na východe a riešili pritom tamojšie

politické problémy. Teraz by sme sa mali výraznejšie a aktívnejšie

zaujímať o problémy v Zakaukazsku, ktoré sa čoskoro stane naším

susedným regiónom.

36

Strategickou prioritou pre Európu je vyriešenie arabsko-izraelského

konfl iktu. Bez neho existuje iba malá šanca, že sa podarí vyriešiť iné

problémy na Blízkom východe. Európska únia sa musí naďalej angažo-

vať a byť pripravená vyčleňovať zdroje, pokým sa problém nevyrieši.

Riešenie, ktoré počíta s existenciou dvoch štátov – ktoré Európa

dlhodobo podporuje – sa v súčasnosti všeobecne prijíma. Jeho reali-

zovanie si bude vyžadovať, aby Európska únia, Spojené štáty americké

a Rusko, krajiny tohto regiónu, ale najmä samotní Izraelčania a Pales-

tínčania vyvinuli spoločné úsilie.

Stredozemskú oblasť vo všeobecnosti naďalej trápia vážne problémy

týkajúce sa hospodárskej stagnácie, sociálnych nepokojov a nevyrie-

šených konfl iktov. Záujmy Európskej únie si vyžadujú neustálu spolu-

prácu so stredozemskými partnermi prostredníctvom účinnejšej

hospodárskej, bezpečnostnej a kultúrnej spolupráce v rámci barce-

lonského procesu. Malo by sa uvažovať aj o širšej spolupráci s arabským

svetom.

Medzinárodný poriadok založený na účinnom multilateralizme

Vo svete globálnych hrozieb, globálnych trhov a globálnych médií

závisí naša bezpečnosť a prosperita čoraz viac od účinného multila-

terálneho systému. Naším cieľom je vytvorenie silnejšieho medziná-

rodného spoločenstva, dobre fungujúcich medzinárodných inštitúcií

a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

Sme odhodlaní presadzovať a rozvíjať medzinárodné právo. Základ-

ným rámcom medzinárodných vzťahov je Charta Organizácie Spoje-

ných národov. Za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti

zodpovedá v prvom rade Bezpečnostná rada Organizácie Spojených

národov. Európskou prioritou je posilnenie Organizácie Spojených

národov a jej vybavenie tak, aby mohla plniť svoje povinnosti a účinne

konať.

Želáme si, aby medzinárodné organizácie, režimy a dohody boli účinné

tvárou tvár hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť, a preto

musia byť pripravené pri porušení svojich pravidiel konať.

37

Kľúčové inštitúcie v medzinárodnom systéme, napr. Svetová obchodná

organizácia (WTO) a medzinárodné fi nančné inštitúcie, rozšírili rady

svojich členov. K WTO sa pripojila Čína a Rusko rokuje o vstupe do tejto

organizácie. Naším cieľom by malo byť rozšírenie členstva v týchto

orgánoch pri súčasnom zachovaní ich vysokého štandardu.

Jedným z kľúčových prvkov medzinárodného systému sú transatlan-

tické vzťahy. Nie sú len naším bilaterálnym záujmom, ale posilňujú aj

medzinárodné spoločenstvo ako celok. Dôležitým prejavom tohto

vzťahu je NATO.

Aj regionálne organizácie posilňujú globálne riadenie. Pre Európsku

úniu má mimoriadny význam sila a efektívnosť OBSE a Rady Európy.

K usporiadanejšiemu svetu výrazne prispievajú aj ďalšie regionálne

organizácie, ako napr. ASEAN, MERCOSUR a Africká únia.

Podmienkou medzinárodného poriadku založeného na pravidlách

je to, aby sa právo vyvíjalo a reagovalo na vývoj, ako napr. na šírenie

ZHN, terorizmus a globálne otepľovanie. Naším záujmom je ďalší rozvoj

existujúcich inštitúcií, ako napr. Svetovej obchodnej organizácie,

a podpora nových, ako napr. Medzinárodného trestného súdu. Naše

vlastné skúsenosti v Európe dokazujú, že bezpečnosť je možné zvýšiť

prostredníctvom budovania dôvery a režimov kontroly zbraní. Takéto

nástroje môžu aj výrazne prispieť k bezpečnosti a stabilite v našom

susedstve a vo vzdialenejších miestach.

Kvalita medzinárodnej spoločnosti závisí od kvality vlád, ktoré sú jej

základným kameňom. Najlepšou ochranou našej bezpečnosti je svet

demokratických štátov s dobrou správou vecí verejných. Šírenie dobrej

správy vecí verejných, podpora sociálnych a politických reforiem, rieše-

nie otázky korupcie a zneužívania právomoci, vytvorenie právneho

štátu a ochrana ľudských práv predstavujú najlepšie prostriedky na

posilnenie medzinárodného poriadku.

Obchodné a rozvojové politiky môžu byť účinným nástrojom na

podporu reformy. Európska únia a jej členské štáty ako najväčší posky-

tovateľ ofi ciálnej pomoci a najväčší obchodný subjekt majú dobrú

pozíciu na presadzovanie týchto cieľov.

38

Dôležitou črtou našej politiky, ktorú by sme mali ďalej posilňovať,

ostáva prispievanie k lepšej správe vecí verejných prostredníctvom

programov pomoci, podmienečnosti a cielených obchodných

opatrení. Svet, ktorý ponúka spravodlivosť a príležitosť pre každého,

bude bezpečnejší aj pre Európsku úniu a jej občanov.

Mnohé krajiny sa vyčlenili z väzieb medzinárodného spoločenstva.

Niektoré vyhľadali izoláciu, iné neustále porušujú medzinárodné

normy. Je žiaduce, aby sa takéto krajiny opäť pripojili k medzinárod-

nému spoločenstvu a EÚ by mala byť pripravená poskytnúť v tomto

ohľade pomoc. Tí, ktorí tak nie sú ochotní učiniť, by mali pochopiť, že

za všetko sa platí, aj v ich vzťahu s Európskou úniou.

Javier Solana, vysoký predstaviteľ EÚ, Hillary Rodham Clintonová, ministerka zahraničných

vecí USA, Karel Schwarzenberg, minister zahraničných vecí Českej republiky, a Benita

Ferrerová-Waldnerová, komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy, na tlačovej besede po stretnutí

ministrov EÚ – USA konanom počas českého predsedníctva EÚ.

39

Európska únia urobila pokrok v oblasti koherentej zahraničnej politiky

a účinného krízového riadenia. Máme k dispozícii nástroje, ktoré možno

účinne použiť, ako sme to dokázali na Balkáne i inde. Ale ak máme

prispieť spôsobom, ktorý zodpovedá nášmu potenciálu, musíme byť

aktívnejší, súdržnejší a schopnejší. Takisto musíme spolupracovať s

ostatnými.

Viac aktivity pri presadzovaní našich strategických cieľov. To zahŕňa

celú škálu nástrojov krízového riadenia a predchádzania konfl iktom,

ktoré máme k dispozícii, vrátane politických, diplomatických, vojen-

ských a civilných, obchodných a rozvojových aktivít. Boj proti novým

dynamickým hrozbám si vyžaduje aktívne politiky. Musíme vybudovať

strategickú kultúru, ktorá podporuje včasný, rýchly a podľa potreby

rozsiahly zásah.

Ako Únia 25 členov, ktorá na obranu vynakladá 160 miliárd eur, by

sme mali byť schopní viesť viacero operácií súčasne. Mohli by sme

rozvíjať operácie, v ktorých by boli obsiahnuté vojenské i civilné spôso-

bilosti.

EÚ by mala podporovať Organizáciu Spojených národov pri reakciách

na ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. EÚ je odhod-

laná posilniť s ňou spoluprácu s cieľom pomôcť krajinám, v ktorých

sa konfl ikt urovnal, a posilniť podporu určenú OSN v situáciách, ktoré

si vyžadujú krátkodobé krízové riadenie.

III. Politické dôsledky pre Európu

40

Musíme vedieť konať ešte predtým, ako sa situácia v okolitých kraji-

nách zhorší, a to keď sa objavia známky šírenia zbraní, a ešte predtým,

ako nastane núdzová situácia, ktorá si vyžaduje humanitárnu pomoc.

Preventívnymi opatreniami môžeme predísť vážnejším problémom

v budúcnosti. Práve Európska únia, ktorá prevezme väčšiu zodpoved-

nosť a bude aktívnejšia, bude tým aktérom, ktorý bude mať väčšiu

politickú váhu.

Schopnejšia: Schopnejšiu Európu máme na dosah, aj keď ešte potrvá,

kým naplno využijeme svoj potenciál. Činnosť, ktorá sa v súčasnosti

vyvíja – najmä zriadenie obrannej agentúry – nás vedie správnym

smerom.

Potrebné je transformovať naše ozbrojené sily na fl exibilnejšie a mobil-

nejšie a umožniť im, aby reagovali na nové hrozby, rovnako je potreb-

ných viac zdrojov na obranu a ich efektívnejšie využívanie.

Systematické využívanie spoločných zdrojov by znížilo duplicitu,

prevádzkové náklady a v strednodobom meradle by zvýšilo spôso-

bilosť.

Takmer po každom veľkom a účinnom vojenskom zásahu nasledoval

chaos v radoch civilistov. Potrebujeme väčšie kapacity na to, aby sa

všetky potrebné civilné zdroje efektívne využívali v krízových situáci-

ách, ako aj po nich.

Silnejšia diplomatická spôsobilosť: potrebujeme systém, ktorý spája

zdroje členských štátov so zdrojmi inštitúcií EÚ. Riešenie vzdialenejších

a odlišných problémov si vyžaduje lepšie porozumenie a komuniká-

ciu.

Najlepším základom spoločnej činnosti je spoločné hodnotenie

hrozieb. Vyžaduje si lepšiu výmenu spravodajských informácií medzi

členskými štátmi a partnermi.

41

Pri zlepšovaní spôsobilosti v rozličných oblastiach by sme zároveň

mali uvažovať o širšom spektre misií. Môžu medzi ne patriť spoločné

operácie odzbrojovania, podpora tretích krajín v boji proti terorizmu

a reforma sektora bezpečnosti. Reforma by bola súčasťou širšieho

budovania inštitúcií.

Stále dohovory medzi EÚ a NATO, najmä Berlín plus, posilňujú operačnú

spôsobilosť EÚ a poskytujú rámec pre strategické partnerstvo medzi

týmito dvomi organizáciami v oblasti krízového riadenia. Odráža sa tak

naše spoločné odhodlanie čeliť výzvam, ktoré prináša nové storočie.

Väčšia súdržnosť: Podstatou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politiky a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky je skutočnosť,

že v jednote je sila. V priebehu minulých rokov sme vytvorili mnoho

rôznych nástrojov, z ktorých každý má vlastnú štruktúru a opodstat-

nenie.

Výzvou súčasnosti je tieto rôzne nástroje a spôsobilosti spojiť: európ-

ske programy pomoci a Európsky rozvojový fond, vojenské a civilné

spôsobilosti členských štátov a iné nástroje. Všetky môžu mať vplyv na

našu bezpečnosť a na bezpečnosť tretích krajín. Bezpečnosť je prvora-

dou podmienkou rozvoja.

Diplomatické úsilie, rozvojové, obchodné a environmentálne politiky

by mali postupovať podľa rovnakého programu. Jednotnosť velenia

počas krízy sa nedá nijako nahradiť.

V boji proti terorizmu aj organizovanej trestnej činnosti je kľúčovou

otázkou lepšia koordinácia medzi vonkajšou činnosťou a politikou

v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

Potrebný je väčší súlad nielen medzi nástrojmi EÚ, ale aj v rámci vonkaj-

šej činnosti jednotlivých členských štátov.

42

Súlad politík je potrebný aj na regionálnej úrovni, najmä pri riešení

konfl iktov. Problémy zriedkavo vyrieši jednotlivá krajina sama alebo

bez regionálnej podpory, ako o tom svedčia skúsenosti získané na

Balkáne a v západnej Afrike.

Spolupráca s partnermi: Existuje len málo problémov, ak vôbec

nejaké, ktoré dokážeme zvládnuť sami. Uvedené hrozby sú spoločné

hrozby, ktoré zdieľame so všetkými našimi najbližšími partnermi.

Medzinárodná spolupráca je nevyhnutnosťou. Je potrebné, aby sme

naše ciele presadzovali prostredníctvom multilaterálnej spolupráce

v rámci medzinárodných organizácií aj prostredníctvom partnerstiev

s kľúčovými aktérmi.

Transatlantický vzťah je nenahraditeľný. Spoločne môžu byť Európska

únia a Spojené štáty americké mohutnou silou, ktorá koná pre dobro

vo svete. Naším cieľom by malo byť efektívne a vyvážené partnerstvo

s USA. To je ďalší dôvod, aby EÚ ďalej budovala svoje spôsobilosti

a prehlbovala súdržnosť svojich členských štátov.

Mali by sme ďalej budovať užšie vzťahy s Ruskom, dôležitým faktorom

v našej bezpečnosti a prosperite. Rešpektovanie spoločných hodnôt

posilní dosahovanie pokroku na ceste k strategickému partnerstvu.

Naša história, zemepisné a kultúrne väzby nás spájajú s každou časťou

sveta: našimi susedmi na Blízkom východe, našimi partnermi v Afrike,

v Latinskej Amerike a v Ázii. Tieto vzťahy sú dôležitou hodnotou, na

ktorej sa dá stavať. Predovšetkým by sme sa mali usilovať rozvíjať

strategické partnerstvá s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou, ako

aj so všetkými partnermi, s ktorými máme spoločné ciele a hodnoty

a ktorí sú pripravení podporovať ich.

43

Záver

Žijeme vo svete nových hrozieb, ale aj nových možností. Európska

únia má potenciál významne prispieť k riešeniu hrozieb a pomôcť

využiť príležitosti. Aktívna a schopná Európska únia by mohla zavážiť

v celosvetovom meradle. Týmto spôsobom by mohla prispieť k efektív-

nemu multilaterálnemu systému, ktorého výsledkom by bol spravod-

livejší, bezpečnejší a jednotnejší svet.

Rada Európskej únie

EURÓPSKA BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA – BEZPEČNÁ EURÓPA V LEPŠOM SVETE

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie

2009 – s. 43 – 14,8 x 21,0 cm

ISBN 978-92-824-2432-2

doi: 10.2860/16398

QC-78-09-568-SK-C

Ako je možné získať publikácie EÚ?

Publikácie na predaj:

• prostredníctvom EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);

• u vášho kníhkupca s uvedením názvu, vydavateľstva a/alebo čísla ISBN;

• priamo prostredníctvom jedného z našich obchodných zástupcov.

Kontaktné údaje na týchto obchodných zástupcov je možné získať na webovej

stránke http://bookshop.europa.eu alebo zaslaním faxu na +352 2929-42758.

Bezplatné publikácie:

• vprostredníctvom EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu);

• na zastúpeniach alebo delegáciách Európskej komisie. Kontaktné údaje

na tieto zastúpenia alebo delegácie EK je možné získať na webovej stránke

http://ec.europa.eu/ alebo zaslaním faxu na +352 2929-42758.

Rada Európskej únie

www.consilium.europa.eu

QC

-78

-09

-56

8-S

K-C

ISBN 978-92-824-2432-2