ÄRODHY HLÁSNIK 2řOVJUřY PRE SLOVENSKY EUD,

Vychodí k a ž d ý p i a t o k . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(Turóczsientmárton).

Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Jozef Gregor. Hlavní spolupracovníci:

Or. Milan Ivanka, Marka Pietrová. Vydavateľ: Jozef Gregor.

Predplatné: Do .Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa na Papánek, Kováč 6 Co., knihkupectvo, 886 Milwaukee ave, Chicago, III.,

za 1 doll. 45 centov ročne.

Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 30. októbra 1914. Číslo 44.

Vyučovanie slovenskej reči. Dňa 17. septembra 1914, ako som to i v Ná­

rodných Novinách bol oznámil, podal som popodpisovanú prosbu na administratívny výbor stolice Turčianskej, v ktorej prosili sme, aby sa v tieto časy i v našej stolici, kde sú až na výnimky výlučne slovenskí rodičia, odhliadlo od žiadosti rodičov a bez tejto nariadilo sa vyučovanie slovenskej reči, ako riadneho predmetu vo všetkých štátnych ' ľudových, na území stolice Turčianskej sa nachodiacich školách. Prosba v zasadnutí ad­ministratívneho výboru dňa 12. októbra za­držanom bola pojednávaná a dľa doručeného výroku riešená bola nasledovne:

»Poneváč dfa nariadenia ministra nábo­ženstva a výučby dňa 13. aug. r. 1914 pod í. 114.000 vydaného, vyučovanie slovenského písania a čítania v 111. IV. a V. triede štátnej ľudovej školy len do patričných škôl zapí­saných dietok rodičia, poťažne tútorovia sú oprávnení žiadaf a prosbu podať, prosebníci, akozastupitelia týchto, považovaní byt nemôžu, preto administratívny výbor prosbe miesta nedáva a vyučovanie slovenského písania a čítania v 111. IV. a V. triede štátnej ľudovej äkoly zodpovedave ministeriálnemu naria­deniu len na žiadosť rodičov môže nariadiť.«

V dnešné časy chceli sme vyhnúť každému verejnému boju za našu slovenčinu, ale keď nejde tak, ako by sa to v záujme pokoja želalo, nezbývá nám iné, ako v smysle mi-nisteriálneho nariadenia pokračovať, chytiť sa do práce a pri každej štátnej ľudovej škole sosbierať podpisy tých rodičov, poťažne tú­torov, ktorých dietky do 111. IV. a V. triedy chodia a žiadať vyučovanie slovenskej reči ako riadneho predmetu.

Prosby môžu sa v krátkosti takto sostaviť: Slávny administratívny výbor stolice

Turčianskej! Nižepodpisaní rodičia, ktorí v štátnej

ľudovej škole , v školskom roku 1914—1915 v III. IV. a V. triede máme vyše

1 s dietok zapísaných, na základe nariadenia ministra náboženstva a výučby, pod č. 114.0C0/1914 vydaného, úctivé prosíme

Slávny administratívny výbor stolice Turčianskej, aby ráčil nariadiť, že by sa v III. IV. a V. triede Štátnej ľudovej školy

slovenská reč ako riadny predmet riadne vyučovala.

S úctou B. č., meno rodiča. Meno žiaka, trieda.

Prosby čím viacerými podpismi opatrené, čím skorej doposlať sa majú kr. škôldozor-covi alebo viceiŠpánovi, alebo tu podpísanému, aby už v zasadnutí dňa 12. novembra mohly byť riešené.

Turčiansky Sv Martin, 26. okt. 1914. Otto Škrovwa,

ev. farár.

Svetová vojna. Armádny kommandant, generál pechoty

Svetozár Boroevič, prijal vojenských dopiso­vateľov vo svojom hlavnom tábore a vyslovil sa asi takto: Je mi známe, že verejná mienka je sklamaná, že úspechy neidú tak jeden za druhým v nepretržitom rade, ako sa očakávalo. Bitka pri Rossbachu v sedemročnej vojne tr­vala pol hodiny, bitka pri Gravellote pol dňa, bitka pri Sedane jeden deň, a každá z týchto bitiek skončila sa katastrálne pre jednu z bo­jujúcich strán. Ja som bojoval u Tomášova sedem dní a u Ľvova päť dní, až sa polo­ženie trochu uvoľnilo. Vo Francii trvá terajšia bitka už niekoľko týždňov. Oproti tomu sme videli, že obliehanie Sevastopoľa a Paríža trvalo 4 6 mesiacov, kdežto teraz sa pev­nosti dobýjajú za čas pomerne krátky. Vojna sa stala technickou otázkou. Hovorím otvo­rene: keby Rusi mali našu pechotu, boli by dnes už vo Viedni, a keby sme my mali takú silnú artileriu, ako majú Rusi, boli by sme dnes v Kijeve. Prostriedky vojny sa změnily,

človek ostal ten samý. Iba na jeho nervy sa kladú dnes iné požiadavky. Videli ste našich chrabrých vojakov bojovať vo fronte a iste ste sa presvedčili, aký je to nádherný mate­riál. Ale Rusko má ohromný rezervoár ľudí. Obyvateľstvo európskeho Ruska samo je dva razy toľké, ako obyvateľstvo našej ríše. Preto sme na počiatku stáli oproti Rusom ako 1:3. Teraz je pomer 1:2, a konečne si budeme rovní, potom príde rozhodnutie katastrofálne. Som presvedčený, že táto katastrofa bude ví­ťazstvom našich zbraní. Do tohoto času mô­žem našej verejnosti len radiť: trpelivosf, trpě­livost a trpělivost. Či to potrvá 4 týždne či 4 mesiace, nemôže dnes nikto povedať. Ale naše víťazstvo přijde. Reč generálova bola prijatá s búrlivým odobrením so strany shro­mážděných korrešpondentov novín.

Vojna s Ruskom. Pešťbudín, 23. októbra. Úradná zpráva,

vydaná na poludnie, prišla o 6. hodine 30 minútach. Medzitým, čo včera v bitke južne o . Przemyslu mala slovo hlavne naša ťažká, proti nepriateľským oporám postavená arti-leria, na spodnom toku rieky Sana vyvinuly sa tuhé srážky, pri ktorých sme dovolili, aby nepriateľ prešiel na západný breh rieky, aby sme ho mohli napadnúť a ubiť. Prejdené ruské vojská na všetkých punktoch pristúpili k rieke. U Zarečia sme chytili do 1000 Rusov. Čaty nášho vojska zjavily sa nečakane pred Ivan-gorodom, zbily dve nepriateľské divízie, chy­tily 3000 Rusov, ukoristili jednu zástavu 15 strojových pušiek.

Pešťbudín, 25. októbra. Z hlavného vojen­ského stanu zvestujú: Na severno-východnom bojišti naše vojská a silné nemecké vojenské sily temer na jednej nepretrhnutej frontovej línii bojujú. Línia ťahá sa od svahov východ­ných Tatier cez Starý Sambor, cez priestran­stvo, ležiace východne od Przemyslu po nižný tok Sanu, od poľskej Visly až po Plock. Bo­jujeme s hlavnou ruskou silou, ku ktorej po­slali Rusi kavkázske, sibírske a turkestánske

BESEDNICA. O vývine válečných lodí.

V minulých číslach Nár. Hlásnika bola reč o tom, ako sa vyvinuly delá z ohňometov až po dnešné 42 cm ové opachy. Málokto vedel z našich čitateľov, že už pred 3000 rokmi boly kanóny. To tiež málokto vie, že i vá­lečné lode sú tak staré, ako vojna sama. Ovšem, že té prvotné válečné lode nemalý tej úlohy, čo terajší »nebojsovia«. Pravé vá­lečné lode začaly sa stavať len koncom stre­doveku. Normanni boli prví, čo na mori hľa­dali svoju moc a slávu. O nich sa zistilo, že už v XI. století, teda 400 rokmi pred Kolum-busom vynašli Ameriku. O nich kronika vraví, íe svoje lode nad povrchom vody železným pancierom obrnili. S týmto bol urobený za­čiatok, avšak ďalší vývin sa predsa nepojí k tomu začiatku, lebo roku 1354 IV. Peter, kráľ aragónsky svoje lode neobrňoval železom, lež tvrdými kozami zvieracími, čo znamená úpadok v porovnaní s normannskými loďami.

Až do roku 1782 nepočuť ničoho o bro-lenoscoch. Vtedy ale francúzsky merník a ŕlukovnik d'Arcon 10 lodí, ktorými dobýval Gibraltár, obil železnými pancierami Toto ale neboly pravé lode, iba plávajúce batérie, ktoré

pod ohňom nepriateľských gúľ vyšly rýchlo na vnivoč.

Potom zas za dlhý čas nič. Roku 1822 francúzsky generál Paixhans (čítaj: Pehán) vynašiel nové bombomety (krátke, hladkocie-vové a veľkokaliberové delá), ktoré sa me­novite proti lodiam dali znamenite upotre-bovat. Paixhans ale odporúčal pre svoju ar­mádu i to, aby sa oproti týmto bombometom, ktoré si iné štáty tiež zaopatřily, lode silnými panciermi obrnily. Že mal pravdu, dokázalo sa r. 1849, kde 6 takýchto nassanských bom-bometov zničilo celú dánsku flottu a r. 1853 pri Sinope utonula celá turecká flotta. I pri Sebastopole paixhans-ovské nábrežné delá narobily ohromnú škodu spojenej anglicko-francúzskej flotte. Na základe týchto zkuše­ností Guieysse (čítaj: Gieis), francúzsky mer­ník postavil roku 1855 prvé pancierové plá­vajúce batérie, ktoré v krimskej válke vy-probovali a ktoré sa v dobývaní Kinburnu veľkolepé dokázaly. Týmto boly stvorené pancierové lode válečné. Na stavbu takýchto francúzska vláda založila osobitnú loďnicu v Toulone. Prvú takúto loď »La Gloire« (čítaj: la gloár = sláva) pustili na vodu 24. novem­bra 1859, stavanú podľa plánov merníka Du-puy de Lome (čítaj: DUpUy dô Lom).

Ďalší vývin už išiel rezk:. Coles Cowper,

anglický kapitán r. 1860 odporúčal, aby naj­ťažšie delá uložili do pohyblivých panciero­vých veží, že by sa nemusela celá loď, al len veža" obracať.

Roku 1876 Angličania postavili loď, ktorí mala už i palubu obrnenú.

Aby této ťažké lode malý i dostatočn rýchlosť, merníci usilovali sa vynájsť tom spôsob. Taliansky merník Br/n prvý postavil loď s 18-tisíc koňskými silami. Dotial znali len 6—8-tisíc k. síl veľké lode. Tiež Talia Cuniberti postavil válečnú loď na 20-tisíc koň ských síl, ktorá uháňala rýchlosťou 22 uzlov (1 uzol = 1-86 km.). Takáto ľoď spotřebo vala za hodinu 300 metrických centov uhlia

Na zkúsenostia. h rusko-japonskej válk Angličania začali stavať svoje ohromné lo-diská s 18-tisíc tonn vytisnutej vody a 24—2 uzlov rýchlosti. Prvú takúto loď pomenovali »Dreadnought« (čítaj: drédnaut = nebojsa!) a toto meno sa stalo v posledné časy pocho-pom a postrachom — vačkov daňujúcich ob čanov. Sú na nich 305 cm-ové delá v oce ľových vežiach.

Od tých čias postavili ešte väčšie lode takzvané hyperdreadnought-y. Že sú nieô horlny, to sa v terajšej vojne má dokázať.

Poslal som už p r e d p i a t o k ?

Strana 2 NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 44

vojská. Naša offenzíva cez Tatry pritiahla na | seba veiku nepriateľskú silu. V strednej Ha­liči, kde oba protivníci zaujímajú opevnené pozície, všeobecne ešte stojí bitka. Od Prze-myslu na juhovýchod a na nižnom toku Sana naše vojsko malo viac ráz úspech v posled­ných dňoch. V Ruskom Poľsku obe strany veľké sily postavily oproti sebe, ktoré bojujú od včera na línii Ivangorod—Varšava, juho­západne od Visly.

Vojna franeúzsko-nemecká. Ženeva, 22. októbra. Nemecké pozície vo

východnej i severnej Francii dostaly veľké posily sviežimi vojskami.

Berlín, 23. októbra. Nemecké podmorské člny zjavily sa na belgickom pobreží. Sú tam nebezpečné pre anglické obchodné lode.

Veľký nemecký stán dňa 24. októbra pred­poludním. Boje okolo Yser—Ypres—kanála sú neobyčajne tvrdošijné. Na severe sa nám po­darilo so značnými silami prekročiť kanál. Východne od Ypres a juhozápadne od Lille idú naše vojská v urputných bitkách pomaly napred. Ostende bolo bombardované. — V Ar-gonských horách išli naše čaty napred. Uko­ristili sme strojovú pušku a niekoľko mužov sme zajali. Dva francúzske aeroplány sme sostrelili. Severne od Toulu, pri Florei Fran­cúzi nechceli prijať prímerie k pochovaniu mŕtvych.

Londýn, 24. októbra. »Times« oznamuje z Bordeux, že po 2 mesačnom cvičení nové vojská přišly k armáde Joffreho. Franzúzi tvrdia, že tým rozmnožia armádu o pol mil-liona vojakov.

Vojna so Srbskom. Pri navracaní sa z úspešnej akcie na Save,

náš riečny monitor »Times« narazil na ne­priateľskú mínu a potonul. Z mužstva chybí 33 osôb, ostatní sú zachránení.

»Ung. Korr. B.« oznamuje: Silné srbské a černohorské sily, ktoré niekedy vnikly vý­chodne do Bosny, boly dňa 22. októbra po trojdennom rozhorčenom boji medzi Mokrou a Rogalicou zbité a k rýchlemu ústupu pri­nútené. Detailly tejto bitky prídu v najbližších zprávách, lebo ďalšia akcia sa ešte len vedie. Potiorek, F. Z. M.

Ruščuk, 24. októbra. Včera nocou o 11. hodine ruské dunajské lode »Šefčenko«, »Prus«, »Bolgaria«, »Románia«, »Srbia«, »Gróf Igna-tiev«, »St. Georgij* a »Poliakov« viezly po­travu, muníciu, pušky cez Ruščuk do Srbska. Loď »Bulgaria« je ozbrojená a opancierovaná, lebo myslia, že budú napadnutí dvoma ra-kúsko-uhorskými monitormi, ktoré plávajú okolo Vidina. V smysle dunajskej konvencie vojenské tovary možno viezť prostriedkom Dunaja a nebojujúce štáty nemajú práva ex­pedíciu zastaviť. Konfiškovať tovar možno len

Rumunský kráľ Ferdinand. Nebohý rumunský kráľ Karol I. nezanechal po sebe syna, preto jeho následníkom je syn jeho najstar­šieho brata, doterajší korunný princ Ferdinand. Narodil sa 24. aug. r. 1865 a oženil sa 10. jan. r. 1893 s princeznou Mariou zo Saschen-Koburg-

Gotba.

v tom prípade, keby lode chcely sa zakotviť v neutrálnom prístave.

Drobné zprávy. Viedeň, 21. októbra. Bulhari nechcú pre­

pustiť ruský vojenský materiál pre Srbsko. Splnomocnený ruský minister Savinsky robí kroky u ministra Radoslavova, ktorý sa ale odvoláva na neutralitu.

Berlín, 21. októbra. Nemci konfiskovali v Antwerpách 120.000 žochov východno-in-dickej bavlny.

Pancierová francúzska loď„Flandre" s 25.000 tonn obsahu bola 21. okt. pustená na vodu.

Viedeň, 22. októbra. Včera predpoludním naše vojská vtiahly do Černovic. Gróf Meran.

Viedeň, 22. okt. Cár úkazom povolal zo všetkých gubernií domobranu (Landsturm).

Berlín, 22. okt. Pruský krajinský snem mal vojenské zasedanie, na ktorom povolil kredit 1 a pol milliardy.

Krakov, 23. októbra. Ľvovské obyvateľstvo Rusi upotrebujú k zemným prácam. Stavajú strelecké priekopy. Súčasne rozmnožili ľvov-skú garnizonu na 80.000 mužov.

Carihrad, 22. októbra. Prístavná správa oznamuje úradne, aby lode, ktoré idú pozdĺž bulharského pobrežia, držaly sa od brehu

aspoň na 12 míľ, jestli nechcú narazit na míny, ktoré sa osvobodily od kotiev.

Viedeň, 23. októbra. Arciknieža Karol Franc Jozef mal dňa 22. októbra audienciu u Jeho Veličenstva. Arciknieža ide zase nazad na bojiště.

Rím, 23. okt. Korrešpondent »Times«-ov ktorý sa bavil v Ríme, dostal dojem, že Ru­munsko ostane pod novým kráľom v tom samom politickom ovzduší.

Carihrad, 23. októbra. Angličania stiahl k Suezskému kanálu 14.000 mužov, 5000 koncentrovali okolo Alexandrie. Časť vojsk prišla z Austrálie. Úrad prístavný v Alexan­drii oznamuje, že do prístavu príde 50.000 mužov kanadských a austrálskych vojakov.

Kôln, 24. októbra. Šestnásť belgických mestských starostov držia Nemci v zajatí, preto, že rozkazom kommandantov stavali

i obťažujúci odpor. Londýn, 24. októbra. Na moriach nachádza

sa štyritisíc anglických lodí na veľkých cestách nepriateľ z nich potopil tridsaťdeväť.

Z Berlína oznamujú, že šéf generálneho štábu generál von Moltke ochorel na pečeňu a žič. Lieča ho v hlavnom stane. Jeho dieli prevzal minister vojny Falkenheim.

U Vás v kuchyni 1

m á t e kolínsku cikorku i

Najnovšie. Úradne z ministerpräzidiálneho tlačovéh

oddelenia. Pešťbudín, 26. októbra popoludn Berlín, 26. októbra. Z veľkého vojenského stanu oznamujú: Západne od Yserského ka­nála medzi Nieuportom a Dixmuiden, ktoré miesta má obsadené nepriateľ, naše vojská napadly tvrdo sa brániacehô nepriateľa. V boji zúčastnivšiu sa anglickú flottu naša ťažká artilleria prinútila utiahnuť sa, tri lode sme trafili, následkom čoho celá flotta 25. oktobr poobede sa vzdialila z obzoru a tam niekí ostala. Pri Yprese ešte stojí bitka. Juho-zá padne od Ypresu, ako i juho-západne a zá padne od Lille nápad našich vojsk ide dobr napred. V boji medzi domami, veľmi urputnom Angličania mali veľké ztráty a nechali v m šich rukách do 600 zajatých. Severne od A rasu silný francúzsky nápor naša streľba pr stavila. Nepriateľ mal silné ztráty. Na v chodnom bojišti naša offenzíva proti Augi stovu postupuje. Pri Ivangorode boj sto priaznivé, rozhodnutie ešte neprišlo.

Berlín, 26. okt. O bojoch na Yser

Niečo o torpédach. Podmorské náboje, alebo míny a torpéda

boly zprvoti tak hrozné nástroje, že sa my­slelo, že pre ne žiaden štát nebude vojenských lodí staväťl Vývin vecí ale dokázal, že i proti torpédam možno sa brániť: nastavali osobit­ných lodiek, ktoré inšieho nerobia, ako po­ľujú na torpéda a na podmorské člny; mimo toho veľké lode nosia okolo seba vystrčenú veľkú drôtovú sieť, do ktorej sa torpéda za-mocú a povedľa lode vybúšia bez toho, že by lodi poškodily.

Torpéda sú už vyše 300 rokov známe. Pri obliehaní Antwerpenu (roku 1585) upo-trebúvali malé člnky, naplnené horiacimi a výbušnými látkami, a této zasotili medzi ne­priateľské lode, kde člnky výbúšily a zapá­lily lode.

Myšlienka podmorských zbraní pochádza od ženiálneho vynálezcu parolode Fultona roku 1797. Fulton bol síce veľký milovník mieru a nepriateľ vojny, ale práve preto si lámal hlavu nad tým, ako by obránil svoju vlasť bez toho, aby sa drahé vojenské lode staväly, preto bol pyšnější na svoje torpéda a podmorské člny, než na paroloď, ktorá sa stala veľkým dobrodením pre človečenstvo.

Roku 1864 anglický merník Whitehead íiel samočinné torpéda. Od tých čias

rozoznávame nehybné míny a samočinné, po­hyblivé torpéda. Míny sú len na obranu a obyčajne v blízkosti brehov poukladané, tor­péda ale i na napádanie súce, menovite od­kedy sa už i osobitné loďky k vystreleniu torpéda stavajú.

Prvé podmorské míny boly takzvané »do-tykové« (kontakt) míny, tieto len vtedy vý­búšily, keď sa ich loď dotkla. Mína bola zo železného plechu v podobe hrušky alebo valca a naplnená bola výbušnou látkou. Na pár metrov pod hladinou mora bola k zemi za­kotvená a keď sa loď do nej búšiia, zapálil sa v nej pušný prach a vybúšil s ohromnou silou vozvyšok. Neskôr vynašli míny, ktoré boly s pevniny elektrickým prúdom zapálené, alebo výbúšily síce na náraz s lode, ale len ak boly s pevniny elektrikou naplnené. Tieto míny majú tú prednosť, že ich možno kedy­koľvek neškodnými urobiť, čo je hhvne pre vlastné lode veľmi výhodné, lebo môžu bez­starostne plávať ponad ne, — elektrikou ich naplnia len keď sa nepriateľ blíži.

Veľkosť námorníckych diel. V posledné časy námorníctvo každého štátu

sa usilovalo zväčšiť kaliber diel a nábojov. Angličania majú 341 milimetrov široké (vnú-tral) delá. Spojené Štáty severnoamerické 355

milimetrov. Nemci majú 352 mm. kalibw delá. — Zväčšenie kalibrov má ten deľ, aby sa zkazonosný účinok náboja zväčšil. Vacs náboj má totižto väčšiu prieborivú silu, prp e

do seba viac výbušnej látky a nie je tree zvyšovať jeho silu rýchlosťou výstrelu. Znán vec, že čím rýchlejšie ktorá guľa letí, ty väčšmi škodí i vlastnému delu alebo pusK Pri veľkých nábojoch teda nekazí sa ciev dela tak, ako pri menších. Cievy d i e l * veľmi krátkeho života: veľké delá po W~ 150-om výstrele sú už úplne zkažené, r väčšiu diaľku, ako na 12 kilometrov nesu bodno strieľať už i pre ohyb povrchu zem lebo preň nevidno dobre predmet, do ktorér sa strieľa. Chýrna anglická dieľňa na de Armstrongova dorába pre dreadnoughty de 45 cólov dlhé a s kalibrom 360 mrn-vyr" váha jedného náboja je 726 kg., rýchlosť hn na kraji cievy 838 metrov za sekundu-

mrazu a nepohode vzdorujúce, S?rantO' vane v rozličnom vyvedení majú vza>

na sklade

SCHOLZ-o¥ské parotehUarne S S ä r v Suůunoch fg»»*«/f«») Turč. atol

Číslo 44 NÁRODNÝ HLÁSNIK Strana 3

Nieuportu až po Dixmuiden píšu: Nemci od stredy napádajú šiance pri Dixmuiden. V oba-polnom ohni stalo sa mesto dymiacou sa ruinou. Boj je hlavne delový. Francúzi prvý raz postavili proti Nemcom nové ťažké hau-bice v dobrom úkryte. Nemci sa opevnili. Nové nemecké posily bojujú práve tak, ako staré vojská. Často robia nápady bajonettom, hoci francúzska marína strieľa z kanónov. Nemecká artilleria robí veľmi ťažké rany.

(Copenhagen, 26. okt. Londýnske noviny zvestujú z Hazenbrouku: Keď kráľ Albert nachádzal sa na mieste, ktoré bolo Nemcami silno napádané a jeho štáb ho napomínal, aby sa prílišne nevystatoval guliam a šrap-nellom, kráľ odpovedal: »Môj život nemá väčšej ceny za krajinu, ako váš. Moje miesto je v bojovnej línii«. Kráľ zdržuje sa vždy medzi vojakmi a potešuje ranených.

Berlín, 26. okt. »Daily News« píše, že bitka na Visle je najväčšia v tejto vojne nielen vzhľadom na číslo bojujúcich, ale i vzhľadom na urputnost a ztráty.

Bukarešt, 26. okt. Na celom východno-pruskom fronte trvá rozhorčený boj. Nemecká artilleria je dobre krytá a strieľa präcízne.

Berlín, 26. okt. Z Londýna píšu, že ne­mecký križiak »Emden« prepadol parník »Etford« a odobral mu 400tonn dobrého uhlia.

Athény, 26. okt. Pokračujúc v provoká-torskej politike, Albánci napadli epirotský sbor z Moschopolis. Epiroti odrazili Albáncov. Vodca epirotského sboru Tripolitakis padol v boji.

Miláno, 26. okt. Francúzska vláda^shabala všetky hotely v Nizze, ktoré patřily Nemcom, Rakúšanom a Uhrom.

Berlín, 27. okt. Z Haagu telegrafujú, že šéf anglického generálneho štábu Charles Douglas dňa 26. okt. umrel v Londýne.

Berlín, 27. okt. Z hlavného stanu: Boje na línii Yser--Ypres a juhozápadne od Lille trva­jú s rovnou tvrdosťou ďalej. Nemecké voj­sko i včera pokročilo. Na ostatnom bojovnom fronte západne nestalo sa ničoho významného.

Západne od Augustova je napádanie so strany Nemcov vo veľmi pomalom pokroku. — Juhozápadne od Varšavy všetky nápady silných ruských vojsk boly odrazené. — Se­verne od Ivangorodu nové ruské armádne sbory překročily Vislu.

Úradná zpráva 27. októbra o 4. hod. 24 min. Položenie v strednej Haliči je nezmenené. Juhozápadne od Ivangoroda stoja naše mužne bojujúce armádne sbory. Jeden z nich sám zajal 10.000 mužov v boji s veľkou presilou. Hôfer, generálmajor.

»Budap. Korresp.« oznamuje poloúradne: Z Romanja Planina vybité sily po štýrdennom nepretrhnutom prenasledovaní zatisnuté boly u Višegradu a Gorazda za Drinu. Naše vojsko ukoristilo v škole v Hartienice muníciu, pri Veliko Brdo-Vracevici strojové pušky a hôrske delá. Východná Bosna je tedy až po Drinu očistená. Dve opevnené pozície nepriateľské pri Rovni a Macne vzali sme šturmom. Pri tom sme zajali mužstvo a ukoristili 600 pu äiek a bomby. Potiorek, Feldzeugmeister.

Berlín, 27. okt. »Lokalanzeiger« píše: Rusi sú odhodlaní pri Ivangorode nesporiť so si­lami. Množstvo zajatých zdá sa byť dobrým predznakom.

Černovice, 27. okt. V Černoviciach počaly pracovať niektoré úrady. Nazpäť povolanie utečencov nie je ešte radno pre neurčité po­mery. Preto úrady nevystavujú ľudu osved­čenia do Černovíc.

Frankfurt, 27. okt. Veľký japonský parník »Kamasata Maru« medzi Kobe a Singapore bol potopený križiakom »Emden«.

„Po vojne". Vyhodený m o s t Převrhnutá -lokomotíva. Zhorené mesto. Rozrumená železničná

stanica.

Rotterdam, 27. okt. V Severnom mori po-tonulo mínami 17 lodí rozličných národností.

Berlín, 27. okt. »Vossische Zeitung« píše, že napnutie medzi Činom a Japonom je veľké.

Obetujte na Červený Kríž í f

CHfRDIK. Nemecký cisár hlavnému mestu. Cisár

Vilhelm poďakoval sa starostovi Pešti dr. Šte­fanovi Bárczymu zato, že pomenoval ulicu v Pešti »Ulica cisára Vilhelma« a námestie »Berlínskym«. Depešu polal adjutant Treutler: »Jeho Veličenstvo cisár a kráľ s uspokojením vzal v známosť, že uhorské hlavné a sídelné mesto jednu ulicu a jedno námestie pome­novalo menom cisárovým, resp. menom jeho hlavného a sídelného mesta. Jeho Veličenstvo poďakúva sa za tento dôkaz spojeneckého smýšľania. Na najvyšší rozkaz von Treutler.«

Voľba farára. Na Laze, v trenčianskom senioráte, vyvolili si jednohlasne za farára Milana. Žarnovického, dosiaľ kaplána v Pezinku. Blahoželámel

Syn šéfa generálneho štábu nadporučík Ervin Conrad Htltzendorfský 20. októbra pod Przemyslom bol ranený. Rana nie je nebez­pečná. Starší syn jeho, ako známo, padol na poli bitky.

Cholera. Ministerstvo vnútorných diel o-znamuje, že 21. októbra boli chorí na choleru

v jednej dedine Békéšskej stolice, v dvoch dedinách Beregskej, v jednej dedine Boršod-skej, v jednej Hajdúskej, v jednej Komárňan­skej, v jednej Sabolčkej, v piatich dedinách Šarišskej stolice, vo Štvrtku na Spiši, v Sa-mošujváre v Sedmohradsku, vo dvoch dedi­nách Ungskej stolice, v piatich obciach Zem­plínskych Vo všetkých týchto bolo po jednom chorom. V Segedíne bol tiež jeden. Po dvaja boli vo troch dedinách Beregskej stolice, v Ne­meckej Ľupči (v Liptove), vo Veľkej Breznej v Ungskej stolici, v Michalovciach zemplín skych, traja boli v Tiszasúlyi, po štyria v jed­nej dedine Ungskej stolice a v Pešťbudíne, šiesti tiež v ungskej dedine a siedmi v Ďar-motách. — Z týchto všetkých bolo 16 vojakov.

48 rokov nosil guľu v prsiach. V Cho-dzieži, v Pozňansku, po tieto dni umrel pri súde sluha Matzke. Matzke (vlastne iste Macek alebo Macko) bol vo vojne roku 1866 a od­niesol si z nej guľu v prsiach. Vyňať mu guľu nepodarilo sa ani potom: nosil ju v tele celých 48 rokov, až do svojej smrti. Zacelená rana otvárala sa mu na čas každý rok, ale zato dožil 74 roky.

Francúzske šípy. Francúzski aviatikovia (vzduchoplavci) strieľajú so svojich lietadiel na nemecké vojsko ľahunkými, len asi 20 gr. ťažkými šípami. Ako teraz z Baselu píšu: spustili celý dážď takýchto šípov na bojujúcich Nemcov. Na každom šípe je nápis: »Francúz-sky vynález, nemecký výrobok.« Rozumie sa, šípy zhotovili ešte pred vojnou.

SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK V TURČIANSKOM SV. MARTINE Akciový kapitálSSK 1,100.000—. Založena roku 1868. Vklady K 19,400.000.—.

Gíatrálka v Turčianskom 8v. Martins. — Filiálky: Y Liptovskom S?. Mikoláši, na Vrútkach a Ston. Tepliciach. Expozitúry: Y Snrjanoch, f Moäorciacb a Y SloYenskom Právne. :-: Pridružený ústa?: Hrádocká spořitelna Í Hrádku.

lžaoberá 8a bankovým obchodom každého druhu a assekuruje proti ohnu, krupobitiu, nehode a na život — Vklady zúrokujú sa éo najvýhod­nejšie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.

rana 4 NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 44

Amnestia pre priestupky. Ako sme už dávnejšie spomenuli, kráídal milosf (amnestiu) pre prečiny a zločiny, niže 5-ročným väzením trestaf sa majúce a nie z peňazobažnosti, zisku­chtivosti pochádzajúce, avšak len tým, ktorí počas vojny konajú vojenskú službu — Teraz oznamujú novinky, že náš minister vnútor­ných diel Ján Sándor vymohol u Jeho Veli­čenstva milosť i pre tých, vojenskú službu konajúcich, ktorí sú pre priestupky (kihágás, menšie, policajné veci) trestaní alebo pod ža­lobu postavení. Takýmto má byť pokuta úplne odpustená, poťažne má byť priestupkové po­kračovanie zastavené. Táto milosť týka sa len tých priestupkov, ktoré boly do 20. sept. 1914 spáchané. Ministerské nariadenie v tejto veci má číslo 172.998.

»Duchovný poklad vojaka«, knižočku, ob­sahujúcu náboženské a mravné naučenie i modlitby pre vojakov, veľmi primeranú vo­jakom v pokoji, na vojne i raneným v ne­mocniciach, odporúča spolok »Tranoscius« v Liptovskom Sv. Mikuláši. Cena viazaného výtisku 40 hal. Farským úradom pri väčších objednávkach za hotové výtisk 30 halierov.

Rumuni dostali od vlády subvenciu (pod­poru). 497 subvencií dostaly súkromné školy a 204 učitelia.

Praha stavia nemeckú školu. Kráľovské mesto Praha stavia Nemcom školu, ktorá bude stáť 550.000 kor.

Pľúcny mor. Z Lissabonu píšu, že sa v Portugalsku na viacerých miestach objavil pľúcny mor.

Štatistika svetovej vojny. Podľa najnovšej nemeckej štatistiky je vo vojenskom stave 69 percentov europejského obyvateľstva a na celom svete 890 millionov ľudí, to jest 53 per­centy. Preto možno túto vojnu nazvať ozaj svetovou.

Tisloi obváJia všeobecne známy a oblúbený „Jane krém" mast na tvár, lebo kdo ju npotrebuje, istota-. opeknie. Pehy, pupence a iné tvár spatiaee fľaky *s krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tv&» Téglik „Jano krému" stojí K 1-20 a k tomu patriace mydl 70 halierov. Z vidieku js najlepšie objed )st tak, ked ve­před zašlete K 2-30, aa ktorý obnos dostane „Juno kréxr' k tomu patriace mydlo a navnd k upotrebeniu. bez vá«' tkých iných poštových \ ýdavkov. Kdo ale nechce šante peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostat t it. Eugena Flittnera vBaftakij Bystrici (Besiterczebány*)

Pište teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na ídravíe, lebo je to náš naj­

drahší poklad. Mnohým íažkým chorobám môžeme vyhnút. sed sa začneme hneď liečiť Sto trpí na žalúdkové bo-"asti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď uživ? ..Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, ab urestaly htseď všetky bolesti a napravily žalúdok. Ceui jfaíky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky » vopred poslaný obnos E 2-80 franko alebo na dobierke Pri každej zásieUxe je priložený návod k upotřebeni!: Dostat u dr. Eugena F l i t t n e r a v Banskej Bystric: {Besz ter czebány a).

Vezmite teda dopisnica a p i š t e na túto adree ešte dnes.

Slovenský obrázkoví kalendár a Zora kalendár pre slovenský ľud

na rok 1915 vyjdú v druhej polovici novembra t. r.

Prosíme všetkých, ktorí sa o naše kalen­dáre zaujímajú a ktorí ich kupúvajú, aby do tých čias poshoveli.

t Knihtlačiarsky fit spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Živnostenská banka v Prahe, S v Akciový kapitál K 80,000.000'—.

Rezervné a poistné fondy vyše K 25,000.000-—.

Centrálka v Prahe, Na Příkopě 30.

ži« filiálok.

Telefon č. 225,3837. a j .

Prenajíma

Všetky obchody bankové.

5«ía«ita» »eksá«ky).

Peštianska obilná burza. 27. októbra.

Zbožie

Pšenica « « «

Raž Jačmeň

« «

Ovos Kukurica Repica Proso

Druh

horno-uhorská tisská

banátska báčska

na krm slovenský

pívov. tisský

nová

tS_- w

•3 c >

75—79 78—82 78—80 78—80

— — — — —

Cena za 100 kg. od

39-90 3960 3950 39 80 3130 2270 —•— —•— 2180 2030 —•— — ' —

do

41-40 4140 4050 41-40 32 — 23-90 _ • — —•— 23-20 2070 — • —

— • —

naturalist, maďarsky nezná •5 júci. hladá miesto u meníe

r. k. farnosti FR. RVASN1CA, Oravka p. Jablonka, Organista,

(Arva m.)

Síciestroje ifflmiwiiisiiiiiiiiiiiiiimiiäniiiiiiiiiiiiniiiiiwiiaiEľ

Dycikle 8 h v iiiriŤiHHiiiiiwomíHTiinminminTr

súčiastky MIlllilllMIäl!!' kúpite naj­

lacnejšie vo v e l k o K á v o d e

Jozef Vrabec, T ý n i š t ě n/Orl. (Cechy.)

Nezabudnite, že najlepšie zbytky kanafasu zefíru, oxfordu, Sifónu, tlače, flanelu, barchetu, uterákov atd. má

stále na sklade

ALOIS DOUBRAVA, tkalcovna, NÁCHOD ¢. 351. (Cechy), ktoré zasiela:

I. najlepšie 40 metrov za 20 kor. U. veftni dobré 40 „ 16 kor.

Ostatatuý tovar dPa cenníka a vzoriek, ktoré zasiela zdarma. N e i a b u d n i t e I

Založeno rolu 1869. R P l a n á , o r g a n y m a h a r m o n i a Vi

ľ. re kostol, školu i dom a en o za výhodných pod­

mienok dodáva

Ján Tflčei, Kntflá Hora (Čechy.)

Blustr. prospekty organov, cen­níky harmonií a pián zdarma a franko. — Postaveno 260 organov,

6600 harmonii.

Rátací strojček za 1 kor. (vopred v mam­kách). Zašle F. H0DIK

architekt, Hrabová-V í t k o v i c e (Móram S kusov dobierkou 5 ko Strojček tento okamlite

násobi a delí najdlhšie čí­sla až do millionov.

NASSKE FIRMY. V rubrike tejto uverejnené sú výlačne len adresy slovenských a českých obchodníkov, továrnikov a re­meselníkov atd., u ktorých nakupovať a objednávat je mravnou povinnosťou každého uvedomelého Slováka.

anekdoty, kuplety a výstupy. Joz. Šváb, nakl., Praha, m., Mostní 4. 8ozn. zdarní

Bombony a cukrovinky Alois Gillar, Mor. Ostrava. Maršnerove šumivé bon

bony, orient, cukrovinky pečivá a čokolády. Divadelné javiská

dodáva Fr. Fert, odborný divad. maliar, Brno-fíusoíiw.

Náradie. J á n Arvay, stolár, Žilina (Rýnok 6. 9.), sklad náradiu

Podivín, Dejmin a Kyneto dodajú vvbomú chuť, kyprosť a vzhlad všetkému pečivu Vyrába továreň A. F. Stecher, České Budějovice, •

pošle kopcom vzorky zdarma. Staré i nové výšivky

kupuje ,LIPA* Ind. priem. úč. spol v Turč. S. Martine Šatstvo pre mužských

A. Žiačik, krajčír, Turč. S. Martin, sklad ang látok

íáiiBuriaa:SÄ Ubristy iklU llolii ítnjľ

Vo vlastnom dome. Prvý český krest závod

jExistoje už 85 rokev Dodáva šicie stroje najkw-lej akosti, velmi trvanliví h 5-ročnou zárukou *ko toveué EO zaručene epoUn livého materiálu, vytkli*

né. Zásielky vypfetano. 126 dobre balené.

Stroj* SingeroTky v cene od K 60 Stroje krnhovkj v Mneod K 110. Tiež na mesačné splátkv po 8-W kor.:-. Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vyplj Uný, tmn je všetko podrobne uvedené.:: Bicí &°i I* vec uži točná, usporí sa ním mnoho časn i peňazí do r*k*<

Ghcete mat pekné školu? Najlepšie vystaví Vám ju i na splá­

tky stavitel: M. M. HARMING BUDAPEŠŤ, Víl., Veres ,PáTné o-J^

| Pánom drevokupcom a drevorezaeom I do pozornosti! ::::

obrázkový cenník po.

Prv, ako by ste si zariadili dielňu na mo­torový pohon, n e z a b u d n i t e si žiadať nál

vJeuuik a vysvetlenie bespiaine.

oorazKovy cenník pô. ^ j . . ' p ,.- —

vodných amerických W a t e r l o o m o t o r o v ý c h p i l » I *% n v í i T M A r e Z a C i e k . ° ktorých je všeobecne známo,

H T 17 W I? Q C Ä a ^ l c , v > ž e 8 a ^ a d e najlepšie dokázaly.

D- UunĽO, gag- B n d a p B 81, Y., Lipót-kómt 15. g TitřH Kníhtiařiaršky ačsstinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.