Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária ul. C. 15. Telslcn: József 12-97.

Predplatné: na rok . K 20-— na pol roka K 10-— na štvrťroka K 5-— na mesiac . Kl 75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne

J32 konín. =

Ročník V. Číslo 174 BUDAPEŠŤ, v stredu, 14. októbra 1914, Jednot l ivé č ís la po 6 h a l .

Severné bojiště. Oslobodenie Przemyslu je

úplné. Rusi stále ustupujú.

Úradná zptáva. (Zaslaná 12. okt. na po­ludnie. Došla večer o 7. hod. 40 min.)

Naše vojská ustavične a vždy vífazne úto-čiac dostahly San.

Oslobodenie pevnosti Przemyslu je dokon­čené. Od pevnosti na sever a na juh napádame nepriateľské obliehajúce vojsko. Jaroslav a Leza/sk je už v našich rukách.

Od Sienjawy ustupujú silné nepriateľské voje.

Na východ od Chyrova tiež napreduje naša ofenzíva.

V ruskom Poľsku zmarili sme všetky po­kusy silných ruských válečných síl, ktoré chcely od Ivangorodu a od tohoto na juh prejsť cez Vislu.

Generálmajor Hôfer v. r. námestník náčelníka generálneho štábu.

Ku zprávě podáva sa toto vysvetlenie: Keď naša armáda po druhej ľvovskej bitke rozložila sa bola vo svojich nových a bez­pečných pozíciách, prvou prácou ruských vojsk bolo obkľúčiť Przemysl a týmto cieľom pře­šly cez rieku San. Prvá veta Hôferovej zprávy veľmi krátko oznamuje, že Rusov zahnali sme už aj za ich prvú stanicu, za San a že týmto prestalo aj obliehanie Prze­myslu.

Przemysl, ktorého dobývanie zaplatili Rusi životom 50.000 mužov, je teraz už úplne oslobodený. Naša armáda čistí Halič od Ru­sov. Tá dlhá rovná čiara, ktorá ide cez Chýrov, Przemysl, Jaroslav a Lezajsk, ozna­čuje hranicu, od ktorej na západ niet už ru­ského vojaka. Ostatná časť Hôferovej zprávy súvisí už s obsahom nemeckej úradnej zprávy, ktorú niže podávame.

V Haliči pomaly už nastáva poriadok.

Viedeň. 12. okt. (Uh. telegr. kane.) V Haliči a na sever od Visly Rusi stále ustu­pujú. Naše a nemecké vojsko je im vždy za pätami. Nepriateľa silno prenasledujeme. Do viacerých takých miest, kde ešte pred niekoľkými dňami Rusi boli pánmi a ktoré spravovaly ruskými generálmi vymenované vrchnosti, vrátily sa už naše vrchnosti a úradníci a začali naprávať, čo Rusi pokazili. Návrat nášho úradníctva posmelil aj miestne obyvateľstvo, ktoré sa tiež vracia do svojich bydlísk. Rusmi pokazené telegrafy, mosty a železničné trate už opravili. Železničná premávka je už zas zavedená. r V podstate Rusi nenarobili mnoho škody. Úrady ozna­mujú, že ešte aj kozáci zachovali sa po ľud­sky, len ich špinavosť zanechala po sebe nepríjemné stopy.

Rytier Auffenberg na odpočinku.

— Šiel so zvláštnym kráľovským uznaním. — Viedeň, 12. okt. Jeho veličenstvo kráľ

upravil na rytiera Auffenberga tento najvyš­ší rukopis:

Milý generál pechoty rytier v. Auffen­berg !

Tešil som sa, že som mal už príležitosť prejaviť vám svoje zvláštne uznanie za vltazné vedenie mojej 4. armády pri Za-mosclach a pri Komarowe, tiež s radosťou rozpomínám sa i na vaše veľmi účinné zamiešanie sa do bojov u Ravy Ruskej a v Maglerowa, preto je mi veľmi ľúto, že vám váš zdravotný stav nakladá, aby ste sa za dlhší čas šetrili. Z tej príčiny pre­kladám vás so súčasným prejavom mojej spokojnosti do stavu nadpočetných a po­nechávam si vás neskôr zas upotrebiť.

Vo Viedni, 9. októbra 1914. František Jozef v. r.

Novšie nemecké úspechy v Rusku.

Berlín, 12. okt. (Wolffova agencia.) Veľký generálny štáb oznamuje:

Na severnej čiastke východného bojišťa odrazili sme 9. a 10. októbra všetky útoky prvej a desiatej ruskej armády proti našim východno-pruským vojskám.

Ruské pokusy, aby nás od Schirwindtu zaobišli, sme zmarili. Pri tom zajali sme tisíc Rusov. V južnej čiastke Poľska predvoje na­šej armády dosiahli Vislu.

Pri Grojci na juh od Varšavy zajali sme dvetisíc mužov z druhého sibírskeho armád­neho sboru.

Úradné ruské zprávy o veľkých víťaz­stvách pri Augustowe (Suvalki) sú púhe vy­myšleniny. Ako treba oceňovať ruské úradné zprávy, ukazuje fakt, že o svojich ťažkých porážkach pri Tannenbergu a Insterburgu Rusi nevydali žiadnej zprávy.

(Z tejto zprávy vysvitá, že Nemei sú už pri Grojci. Grojec je mestečko od Varšavy len na 45 km vzdialené. Nemecké vojsko teda stojí už pod Varšavou, takmer v bez­prostrednej blízkosti vonkajších fotrifikácií hlavného mesta v ruskom Poľsku).

Nikolaj Nikolaievič čakateľom ruského trónu ?

Berlín, 12. okt. (Wolffova ag.) Cez Ko­daň oznamujú: Ruský svätý synod naložil, aby sa kým vojna trvá, vo všetkých pravo­slávnych kostoloch po modlitbe za cara a za dediča trónu Alexeja modlili aj za veľko-knieža Nikolaja Nikolajeviča. Toto nariadenie je vážne zvlášť z ohľadu na poriadok dede­nia trónu. Totiž je hodne pochybné, či care-vič Alexej súc telesne slabý, bude môcť vô­bec nastúpiť ruský trón. Za nim dľa poriad­ku nasledovať by mal cárov brat veľkoknieža Michal Alexandrovič, ale tak sa zdá, že ho obídu k vôli veľkokniežaťu Nikolajovi.

Vzbúrili sa ruskí vá­leční zajatí,

Lipsko, 12. okt. V Crossene , v tábore ruských zajatých bola vzbura, ktorej šesť ľudí padlo v obeť. Jedna zablúdená guľka usmrtila aj dozorcu táboru Schulzeho.

Vpád Rusov do Uhorska. Marmarošská Sihof 13. okt. Rusi ute­

kajú už z Marmarošskej cez Karpaty do Ha­liče. Posledné ich zbytky stoja od Jesenice (Kórôsmezó) na západ. V bystricko-nasód-skej a solnocko-dobockej stolici už niet Ru­sov. Sem vtrhnuvšie ruské voje, ktoré malý

od boka kryť marmarošský vpád a súčasne pripraviť aj inváziu do Sedmohradska, sú už úplne rozohnané, utekajú a hľadajú cestu k Jesenici, lebo chcú sa spojiť so zbytkami marmarošského vojska, ale naše hrdinské vojsko im tieto pokusy zdarné prekáža a snaží sa obkolesiť utekajúceho nepriateľa.

V Marmarošskej bolo dosiaľ sedem bitiek a v každej sme zvíťazili Katastrofa do Uhor­ska vtrhnuvšieho ruského vojska je nevy­hnutná.

Srbsko. Srbský časopis v záujme pokoja.

V Niši vychodiaci Narodni List silno na­páda Pašičovu vládu a súri, aby Srbsko uza­vrelo s Rakúsko-Uhorskom pokoj. Dôvodí: Srbská armáda utrpela veľké ztráty, v ce­lom Srbsku pustoší cholera, červienka. Rus, ktorému nemecká a rakúsko-uhorská armá­da dá dosť roboty, Srbsku pomáhať nemôže. Jestli Srbsko nechce svoju úplnú záhubu, musí čímskôr uzavreť pokoj.

Po páde Antwerp. Berlín, 12. okt. Amsterdamské telegramy

oznamujú, že Nemci odrezali zadnému voju belgickej armády ústup a zajali ho. Nemecké voje víťazne napredujú aj na Gent. Hlavný stán belgickej armády s anglickým a s bel­gickým generálnym štábom utiahol sa do Ostende. Anglický generál Maxwell v po­sledných bojoch padnul. Antwerpy bombar­dovalo 200 nemeckých, 30 a 42 centimetro­vých kanónov a spusta menších diel.

Belgická vláda presídlila sa do Londýna. Do Londýna došlí belgickí uprchlíci rozprávajú že belgický kráľ Albert je ranený a má preto jedno rameno podviazané. Do Folkestonu došlo viac veľkých parníkov s ubehlíkmi a so 600 ranenými. Dľa zprávy „Niauve Rot-terdamsehe Courantu" belgická a anglická armáda pri obrane Antwerp utratily 15—20 tisíc mužov. Nemci chytili vlak, ktorý viezol mnoho munície a 60.000 pušiek.

Na rade je Betfort. Berlín, 12. okt. Dľa švajčiarskych zpráv

Francúzi očakávajú, že Nemci teraz po do­bytí Antwerp začnú útočiť na francúzsku pevnosť Beifort. Väčšina občianskeho oby­vateľstva tohoto opevneného mesta už odce­stovala. Dosiaľ odišlo do južného Francúzska na 25.000 duší. Francúzi po krátkom boji opustili Sundgan.

Boje vo Francii. Víťazstvo nemeckej jazdy.

Berlín, 12. okt. Veľký generálny štáb o-znamuje: Naša jazda 10. októbra od Lille na západ úplne porazila jednu francúzsku jazdeckú divíziu a druhú pri Hasebrouku za­hnala zapríčiniac jej veľké ztráty. Na našej fronte boje ešte nepriniesly riešenia. O ko­risti, ktorá pri Antwerpách padla do našich rúk, ešte chybujú dáta.

Strana 2 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Číslo 174

Japonské delá vo fran­cúzskej armáde.

Berlín, 12. okt. (Wolffova ag.) Japonsko dfä parížskych zpráv prepustilo istý počet z j tých kanónov, ktoré bola preň zhotovila Čreuzotva fabrika, francúzskej armáde, avšak s tou podmienkou, že pri delách budú ja

Smrť rumunského kráľa Karola I.

Budapešť, 13 októbra. Kráľ Karol leží vystretý v sinajskom ka­

štieli v jednoduchej rakve z dubového dreva a prikrytý starou, v tureckých bojoch do-

Prešporok, Debrecín, Košice 1 — 1, Szinna, (Zemplín), Endrôd (békéšska st.)2-2, Nem. Lupča (Liptov) 3, Budapešť 4, Balážďarmoty (Novohrad) 6 pádov; z týchto padlo 9 na civilne obecenstvo, ostatné na vojsko. — Sdělujeme ešte, aké poriadky boly poro­bené, aby sa cholera z vojska nepre­nášala na civilne obyvateľstvo. Tých ra-

ponskí dôstojníci. Chýr tento však ťažko sa ] driapanou rumunskou zástavou. Nad mrtvým 1 n e n Y c h fctorj dovezú z krajov cholerou srovnává s tými vyjednávaniami, ktoré vedie j telom jeho bdie a modlí sa ovdovela krá- • Japonsko vo Washingtone

Portugalsko sa chystá proti Nemecku.

Berlín, 12. okt. Tunajšie časopisy ozna-' mujú, že cez Rím došly zprávy, dľa ktorých

Portugalsko chystá sa Nemecku vypovedať vojnu. Vyhlásenie vojny čaká sa každú chví­ľu. Portugalsko hneď za tým pošle pomocné vojsko, asi stotisíc mužov, do Francúzska proti Nemcom. V Berlíne ponímajú tieto zprávy skôr zo stanoviska humoristického než vážneho.

ľovná Alžbeta. Synovec zosnulého panovníka, teraz nový

I rumunský král Ferdinand I. v nedeľu složil l pred snemom v Bukarešti prísahu na ústavu. 1 Kráľa Ferdinanda a kráľovnú Mariu vítal ľud

n-skazených, nebudú dopravovať do krajin­ských nomocníc a už docela nie do súkrom­nej opatery, lež ich umiestnia v zvláštnom baráku, izolovane od iných chorých. Takéto cholerové baráky sú v Niepoloviciach. Tiež sú porobené prísne poriadky pri železničnej

Celé mesto bolo na nohách, keď sa nový panovník i so svojou rodinou viezol do chrámu a odtiaľ do snemu, kde ho členovia zákonodarstva vítali s hlučným „Setreasca! a Hurrah!" Po slávnostnej prísahe povedal kráľ Ferdinand reč. Sľúbil, že jako dobrý Rumun celý svoj život a všetky sily svoje venuje otčine a národu, čo shromáždění hodnostári a zákonodárci prijali s nadšením.

I Žatým predseda snemu Pherikide v dojíma-Na mori. vej reči holdoval pamiatke zosnulého kráľa

c . \ Karola. Po slávnostnom akte boly v sídel-Bitka n a s e v e r n o m m o r i . j n o m Chráme poďakovacie služby Božie.

Berlín, 12. okt. Cez Rotterdam oznamujú j V kasárňach vojsko složilo prísahu nové-z 10. októbra, že so Severného mora od í mu kráľovi. Scheldy na západ počuť silnú kanonádu. K r á r K a r o 1 , zanechal r. 1899 písaný a r. r\T x u <. u r c • . 5, f 1911 doplnený testament, v ktorom na srdce Dľa všetkých znakov na Severnom mori stojí | k , a d i e s v

P0 j m i / n á s t U p C O vi, aby pokračoval v

jeho politike a bol na tom, aby sa hranice I krajiny rozšířily. Zo svojho súkromného ma­

jetku 12 miliónov frankov poručil na dobro-dľa zpráv zo Sv. Ivana Medvanskéko stojí í činné účely. Pelešský zámok dostane kráľ zo 40 lodí a s niekoľko anglických torpedo- j Ferdinand, kým však žije kráľovná Alžbeta, borcov. Ostatné anglické lode operujú na j ona ho má právo užívať. Ohľadom svojho Stredozemnom mori. Tieto dni v Bare vylodnili pohrabu porobil kráľ Karol tiež poriadky : 4 delá 156 cm kalibru a dopravili ich do žiadal si jednoduchý pohrab. Smútočný sprie-tvŕdze Krtuč pri Lovčene. Avšak tieto delá ) vod má isť po chotár hlavného mesta, tam v Kotore nemôžu narobiť škody, lebo sami f majú rakev jeho položiť na turecké delo a francúzski delostrelci zistili, že by k tomu j tak doviesť do Bukareštu. Kráľa pochovajú bolo treba väčšieho kalibru delá, prev ktoré * v kláštore Curtea de Arges. by museli vystaviť osobitnú cestu. V Čiernej Dľa zpráv z politických kruhov vláda po-Hore je teraz 350 francúzskych vojakov, z f dá svoju demisiu a pravdepodobné je, že

v hlavnom meste s veľkým oduševnením, j premávke. — Proces vraha Principa a jeho 24 spo

veľká bitka.

Francúzska flota na Adrii

ktorých 250 patrili ku skadarskému francúz­skemu detachementu.

Nezdarený útok francúzskej floty | na Kotor.

Válečný zpravodaj „Budapestu" píše že j 19. sept. zo 17 veľkých a 31 menších lodí { pozostávajúca francúzska flota zjavila sa j pred ostrovom Rondonim, ktorý zatvára ko- f torský záliv. Lode boly na 5—6 km od *

vzhľadom na ťažké medzinárodné položenie utvorí sa národná vláda s Carpom na čele. Carp, jako je známo, je veľkým priateľom trojspolku.

Chýrnik. Bmžajješf, 13. októbra.

— Naši hrdiniivia. Z Lučenca nám ozna-hretítí Naše baterie čakalv""že" heriríatefeW f mníú: S e m d o š l a z P r á v a > ž e J a n T a k a č > íole sa^prTbliSTLrazian'a mínyľ'avlfk nl ^tovník Všeobecnej banky v Lučenci ktorý priateľ zdá sa tušil nebezpečenstvo a lode 3 a k o v 0 ^ a k 16 honvédskeho pluku bojoval jeho změnily svoj beh. Keď jedna obrnená n a fvern°m bojiStí, padnul tam hrdinskou loď ukázala svoj bok, z tvŕdz Lustice a Ma- s™ f?U- J f k S b

Ko l/ o d™ z T l S 0 v c a a 26-

mula naše delá obsypaly ju granátmi, tak ^ : ^f0^ bo] v . L " c e " c l a n a f f že onedlho utonula. Druhé dve nepriateľské " l e d ľ ľ u d o m

K P r e * v o ] u h ? r l l v 0 . s a °ch°^ lode utrpěly veľké úrazy. Francúzske lode v s e o b e c " e obfubeny a známy jako horlivý tiež strielaly, ale nenarobily žiadnej škody v a Povedomy Slovák Pokoj prachu jeho. opevneniach. A ranených mali sme len 1 • + Cwte cwára Vilhelma a RerlmsKe ná-

• raestle v Budapešti, Svojho času sme sdě­lili, že mestská rada hlavného mesta po­dala návrh rade verejných prác, aby terajšia

dvoch, aj tí utrpeli len ľahšie rany.

Ruská flota na Čiernom mori. Sofia, 12. okt. (Uh. telegr. kane.) Ruská

Vacovská okružná cesta (Váczi-kôrút) na­zvaná boja „Cestou císý-a Viihelma" a ná-

černomorská flota, 28 lodí, zastala pred Bal- í mestie, ktoré je na konci tejto cesty pred čikom. Jeden dôstojník vystúpil na breh a i západným nádražím „Námestím berlínskym", oddal veliteľovi colnej stráže listy pre ru- j Rada verejných prác, rozumie sa, privolila a munsku vládu. Listy udajne poslal veliteľ ] tabulky novými menami včera pribili na ruskej floty. Neskôr flota sa rozdelila na j okružnú cestu a námestie. Z tejto príležito-trojo: v prvej skupine boly 2 pancierové lode 4 torpédové fregaty, 2 križiaky a 4 míny kladúce lode. Táto skupina zmizla s obzoru. Druhá skupina, ktorá pozostávala z 8 lodí, zastala asi na 5 km. od brehov.

sti domy nanovo krstenej cesty a námestia boly ozdobené nemeckými, uhorskými a mestskými zástavami a večer bolo osvetle­nie. Mešťanosta Bárczy poslal cestou nemec-

jjtéha. konzula Fúrstenberga o priekrste a Tretia časť odplula smerom ku Konstanci, j jeho význame zprávu do Nemecka, ale pravdepodobne zastala pred Kavárnou, i —• Sňah. Na Tatrách a v sedmohradských Medzi týmito troma flotami konajú strážnu '' Karpatoch napadlo mnoho snahu, službu 4 menšie vojenské lode. — Cholera. Posledne sa vyskytla cholera

na nasledovných miestach: Ružomberok, I Lipt. Sv. Mikuláš, Zagyvapálfalu, Lučenec, Potopená anglická loď.

Inčnikov včera začal pojednávať trestný súd v Sarajeve. Prvý deň minul sa formalitami zistenia osobných pomerov obžalovaných a prečítaním obžaloby, ktorá má 33 tlačených strán. Dľa žaloby Princip pri vyšetrovaní udal, že druhým svojim výstrelom zastreliť chcel zemského náčelníka generála Potiorka, ktorý sedel na automobile oproti následní­kovi trónu a že manželku arcikniežaťa Fran­tiška Ferdinanda trafil len náhodou. Kňažnú Hohenbergovu vraj na žiaden pád usmrtiť nechcel.

— Novi poručíci. Tých poslucháčov vie­denského Theresianuma jako aj môdling-skej a hainburgskej vojensko-technickej aka­demie, ktorí teraz skončili tretí ročník svo­jich štúdií, vymenoval kráľ predčasne za poručíkov. Nový poručíci sú už aj pridelení ku aktívnemu vojsku.

— Vydanie zajatých. Francúzska vojenská správa prostredníctvom Švajčiarska dostala už prvý soznam tých Francúzov, ktorých Nemci v terajšej vojne zajali. Následkom toho očakáva sa, že si Francúzsko a Ne­mecko onedlho na vzájom vydajú zajatých.

— Čo stojí jeden deň vojny? Z Berlína oznamujú: Hospodársky časopis „Economist" udáva, že jeden deň vojny, vpočítajúc do toho už aj mobilizačné trovy neutrálnych štátov, stojí 200 miliónov mariek. Z toho 44 miliónov vydá Nemecko, 42 miliónov Rusko, 32 miliónov Francúzsko a 32 miliónov Ra­kúsko-Uhorsko. Z tohoto výkazu chybujú však trovy Anglicka a potom nebere, zdá sa, ohľad na tú vážnu vec, že Nemecko bojuje v zemi ruskej, francúzskej a belgickej.

—: Leroy-Beaulieu o vojne. Učenec Leroy Beaulieu vo francúzskej Akademii prednášal o vojne so stanoviska spoločenského a ho­spodárskeho. Vypočítal niekoľko zajímavých údajov. Z pomedzi l-7 miliardy ľudí vojna dotýka sa 847 miliónov; toľko je tých, ktorí pre vojnu trpia. Sem treba počítať aj neu­trálne štáty, lebo však tieto musia následkom vojny udržovať svoje vojská vo válečnom stave. Čo sa efektívnej válečnej sily týče, tu neslobodno do ohľadu brať údaje z r. 1914., dľa ktorých Nemcov je 60 miliónov a Fran­cúzov 40 miliónov, lež treba počítať s tým počtom obyvateľstva - jaký malý štáty pred 20 - 32 rokmi, lebo len tá gene­rácia dospela teraz ku vojopovinnosti a slúži pod zbraňou. Dľa terajších údajov Francúzov bolo 39 a Nemcov 52 miliónov. Na konec Leroy-Beaulieu tvrdil, že anglická flota veľmi obťažuje Nemecku dopravu potravín a mu­nície, kým Rusko má na svojom území pře­bohaté pramene, z ktorých čerpať môže svoje potreby.

— Radiotelefon. Dľa došlých zpráv poda­rilo sa talianskemu učencovi Marconimu rie­šiť problem bezdrôtového telefonu, s ktorým urobil pokus už i pred talianskym kráľom, a síce nasledovne: Jeden nástroj svojho te­lefonu postavil na terasu talianskeho mini­sterstva námorníctva, druhý v Centocelli, v diaľke na 12 kilometrov. Pokusy dokázaly, že hlas pri telefonovaní vôbec neoslabnul. Pokusy sa natoľko zdařily, že dnes-zajtra budú už všetky talianske lode týmto telefó­nom opatrené.

Majher a vydavateľ: Slovenský Denník uč. spol. Zodpovedný redaktor: Anton Stefánek.

Tlačsu Budapeitinnslralíř esktadatefekého spclka úäastináríkejspoločností, BudapeítTvTIL, Mária ulica číslo 15.