- u

Slovenský orgán sociálnodemokratickej strany Uhorska. Motto: Vlastnou silou

Vychotíia každý štvrtok. Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „Robotnícke

Sieving", Pozsony, Koróna utca 19.

Preíipíaíné g Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednotlivé čísla v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XIII.- V Prešporku, 24. júna .1.916. , v Číslo 25.

ové dane. Čoskoro už celé dva roky irvajúca vojna,

ktorá tak mnohé proroctvo srúti'.a na kopu a všetky národy podmanila do svojejs moci, donucuje teraz aj uhorský snem k iným ná­zorom. Tento konservatívny snem, ktorý p& držal kŕčovito ducha stredoveku a uzavrel sa hermeticky pred každým moderným ván­kom, je následkami svetovej vojny donútený k premene svojich myšlienok a volky-nevolky musí zakúsnuť do kyselého jabĺčka: zvýšiť dane majetných tried.

Vedenie vojny stojí peniaze. Stály-li pre­došlé vojny miliony, vyžaduje terajšia sveto­vá vojna miliardy. A keď i tie mnohé mili­ardy sohnané sú z válečných pôžičiek, ktoré sa predbežne splácať nemusia, nemôže štát zostať dlžen úroky za ne, lebo veď-banky á kapitalisti dajú i štátu svoje peniaze len za dobré, mastné úroky, ktoré musia sa už te­raz platiť a nie teprv volakedy po vojne.

Svetová vojna vyžiadala si už i doteraz obrovskú sumu peňazí od našej krajiny a ne­myslíme preháňať, jestli ťarchu úrokov šacu­jeme ročne na 1000 miliónov korún. Tedy štátne výdavky našej krajiny zvýšia sa naj­menej o 1000 miliónov korún ročne, čo zna­mená, že štát musí hladať zdroje, z ktorých by o týchto 1000 miliónov viac prijal, ako pred vojnou, nechce-li, aby nastal bankrott. Z tohoto dôvodu je vláda donútená prikročiť k zavedeniu nových daní, aby z jejich príj­mov kryť mohla úroky válečných miliardov.

A tu musela vláda starého konservatívne-ho režimu odhodlať sa k tomu, aby tenkrát nie výlučne na bedra chudobných vrstiev, lež i na majetných uvalila nové dane. Predtým bývalo tp obráteno. Dnes však nedá sa' z chudobného ludu viac vyprešovať, ako z neho prešujú nesvedomití a do žalára patriaci li­chváři s potravinami a inými potrebnými článkami. Nie teda súcit vlády k ludu, nie štátnická múdrosť a porozumenie primalá vládu k tomuto kroku, léžtáholá skutočnosť,

"ze z chudobného ľudu nedá sá na túto dobu viac vytľcť, ako koľko už doteraz naň, nava­lené bálo. Preto vláda nezabudla ani aa ne­majetnú triedu. V poslednej dobe zdražel ta­bák, oigarety. špiritus, cukor. To všetko po­trebuje i chudobný človek a tak prispieva indirektne ku väčším príjmom štátu. Vláda teda vjkonala i v tomto smere svoju „povin­nosť", ale to všetko ešte nestačí na nesmier­ne úroky,, ktorými je štát obťažený a preto bolo nevyhnutelné, aby vláda zarezala do živého majetných tried a prikročila ku zave­deniu, poťažne zvýšeniu dane z válečného zisku a veľkého dôchodku,tak podobne väč­šie dane od majetku.

Avšak sme presvedčení, že týmito novými daňami nebude predbežný účet vojny ani zdafaka vyrovnaný. Vláda má o to starosť, aby majetné triedy a za dobu vojny zbohat­nuvší liferanti nemuseli mneho vypustiť z tých obrovských ziskov, ktorých si nazbíjali. Nép-

szava, zaoberajúc sa tiež otázkou nových daní, vypočíta, že nové dane donesú najviac 60 miliónov korún. 'Kolko tu vraj chybuje na potrebných 1000 miliónov, ktoré sa vyža­dujú na zaokrytie úrokov? Všetko je vraj len komédia a klamstvo. Najväčšie ťarchy musí niesť nemajetný Iud, lebo musí niesť obrovské potravné dane, ktoré zarážajú mu už dech. A neostane ani pritom ešte. Nebu­de dlho' trvať a vynájdené budií formy pre nové dane a nové zdroje pre príjmy štátu. Naskutku : radosť bude nám žiť po vojne. Keby jej bolo už aspoň konec! Ale krv tečie áalej potokami a .llžoba štátu- sa s týždňa na týždeň zvyšuje do nekonečna.

V tieto dni obrátený je zrak celého sveta, ale v prvom rade pozornosť našej monarchie na ruské bopte. Ruská lavina sa pohnula a miestami valí sa od dňa na deň bližšie ku nám, ku našim Karpátom. Rusi zatlačiac náš front v okolí Lucku, vzali si smer na Vladi­mír, Volinskij a Kovel. Mimo toho utočili s presilou i na južnej čiastky fronty okolo Černovíc, ktoré po tuhom boji zaujali. Na-predujúc i medzi Dňestrom a Pruthom zauja­li Horodenku a v priestore nad Pruthom prekročili riečku Stripu. Kde neboli vstave pohnúť našimi opevnenými miestami, to boío pri Kolkoch, kde naše čaty ešte i dnes držia svoje posicie a vzdorujú ruským útokom. Tak podobne dolu níže Dubna až pres Tar-nopol sa na fronte veľa nezmenilo. Dľa zpráv s posledných dní zastavený bol postup Rusov i smerom na Vladimír, Volinskij, ba dokonca podarilo sa Rusov donútiť k ústu­pu. Situácia je každopádne vážna a neslo­bodno veci ľahkomyseľno ponímaf. To, čo bolo lanejšieho roku, zda sa, že pominulo. Rusi, ío čo konajú, nekonajú zo svojej vlast­nej sily a pohotovostí, lež s pomocou iných štátov menovite Japonska, Ameriky.

Rusi shromáždili ohromné vojsko na celej bojovnej čiare. Na tie miesta, kde dľa vy­pracovaného plánu chceli náš front prelomiť, postavili v bojoch otužilé mužstvo. Nahro­madili množstvo streliva, jako. od počiatku vojny ešte nikdy. Vedenie technických oď-delení prevzali francúzski dôstojníci a do oddelení primiešané bolo aj francúzske muž­stvo. Za frontom postavili delá vo viac ra­doch, do predu menšie delá nazadku ťažké mažiare. Z výstrelov dalo sa určiť, že medzi delami boly francúzske, anglické a japonské delá popri ruských kanónoch. Japonské ekra-sitové granáty a fraucúzske plynové bomby hádzali na naše zákopy. Z tohoto je zrejmé, že spojenci Rusov prispeli všetkou možnou pomocou, aby sa ruská offenzíva zdarila.

Nepriateľ začal teda offenzívu s ohromnou silou, s použiť . všetkých možných prostried­kov. My sa bránime proti útokem a jako to

najnovšie zprávy sdeľujú, bránime sa s.o zdarom. Ruská offenzíva je nové napnutie síl, jakého od počiatku svetovej vojny ne­bolo. Ale keď sa táto offenzíva skončí s ne-zdarom, — potom azda nastane nový obrat a priblížime sa rýchlejšie ku pokoju.

Na talianskom fronte naša a na francúz­skom fronte pri Verdune nemecká offenzíva trochu ochabla,, čomu netreba sa diviť. Koneč­ne máme za sebou dva roky vojny a teraz treba odvrátiť nebezpečie^ ktoré valí sa od východu.

/ B o j o C e r n o v i c e . Cernovice, hlavné mesto Bukoviny neboly

vydané bez boja, ktoré náležia k najkrvavej-ším. Odrážanie útokov nepriateľa kládlo na uhorsko'-rakúske vojská najvyššie požiadav­ky fyzické a morálne. Jeden úíok za druhým bo! odrážaný. Až teprv, keď nepriateľ pod ochranou svojho delostrelectva vynútil si na niekoIKo miestach prechod pres rieku Pruth, a keď predmostie, ktoré slúžilo za oporu našemu vojsku, takmer srovnal so zemou a zamiernil koncentŕickú palbu na jednotlivé čiasti mesta, bol daný povel k ústupu. Keby sa hlavné veliteľstvo bolo nechalo riadiť menšími ohledami k vlastnej zeme a mestu, nebolo by nič snadnejšle bývalo, než naria­diť priamu obhajobu mesta; nevyhnutelným dôsledkom toho však by bolo úplné zničenie mesta a súčasne i krvavé obeti obyvateľstva civilného.

S f l e š f a n o s t a Ľ e r n o v í c . Oznamuje sa, že ako pri prvej invásii, tak

i teraz dosadili Rusi na čelo černovickej mestskej správy Rumuna. Tenkrát to bol farár grécko-východnej cirkve dr. Sandru.

I Hovcrí sa, že je to taktika voči Rumunsku.

B r u s i l o v p l ý t v á ľ u d s k ý m m a t e ­r i á l o m .

Dľa štokholmskej depeši „Lokalahzeigeru" v Petrohrade rástne nevôľa proti generálovi. Brusilovi, ktorý v bojoch pri Volhýnii plýtvá ľudským materiálom tak, že predstihol do­konca i veľkoknieža Nikolajeviča. Dľa opa­trných odhadov ruských dôstojníkov obnáša-iy ruské ztráty už v prvých dňoch ofensívy 250.000 mužov. Minister vojny podal carovi zprávu o situácii a prehlásil, že Brusilov ú-plne zapomíná, že Rusko nemôže už posta­viť do póla tretí armádu.

R u s k é m u n i č n é t r a n s p o r t y . Dia zpráv v posledných dňoch do prísta­

vu Archangelska stále dochádzajú muničné transporty z Anglicka a Ameriky. Každý transport pozostáva zo štyroch dopravných lodí a dvoch torpédoborcov.

- J a p o n s k é g r a n á t y . „N. W. Journal" sděluje dľa „Kôlnische

Voíksztg.: Pri uvítaní nového ruského vy­slanca v Tokiu baróna Krupenského hovoril ruský dopiomatický jednatel Ščetín vo svojej reči, že Japonsko za posledných 5 mesjacov _dodalo do Ruska 40 miliónov granátov.

Strana 2. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 25.

N e m e c k ý v e i r o p l a v e c I m m e l -m a n n sa z a b i l .

Nadporučík Immelmann pred niekoľkými dňami í lietacím strojom spadol na zem a zabil sa. Immelmann počas vojny zpomedzi všetkých nemeckých letúňov sostrelil najviac francúzskych iietacích strojov. Jedna z po­sledných zpráv spomína až 18 takýchto hr­dinských skutkov.

Z a č i a t o k v š e o b e c n e j o f f e n z í v y .

Z Berlína oznamujú: „Ruskôje Slovo" prinieslo článok, v ktorom hovorí, že teraj­šia ruská offenzíva má väčší význam, než jednoduchá uľahčujúca offenzíva. Je to vraj začiatok všeobecnej offenzivy štvordohody. Teraz započne vraj i anglická offenzíva, ktorá je vraj veľmi dobre pripravená. Francúzsko je k vlastnej oífenzíve neschopné, ale pri Verdune „drží býka za rohy". Jednomyselne panuje názor, že táto ruská offenzíva bola zo všetkých najlepšie pripravená. Velitelia sú : generáli Brusilov, Ruskij. Ivanov, Everth a Alexejev, Kuropatkin a "Rulov navrhli plány. Ďalej súčastniii sa príprav „vynikajúcim spô­sobom generáli Zacharov, Cerbatov a Le-šický, jakož i minister vojny Šuvajev.

Molfíie. Padajú a miznú i vefkáši. Ktorý guľou,

ktorý nešťastnou náhodou, ktorý porážkou srdca. Ale nejednému není popriato dožiť sa konca vojny a jej otáznemu výsledku. Vo-janskí velikáši Goitz, Qallieni, Kitchener, Sukri zomreli v krátkej dobe jedon za dru­hým. Najtragickejším osudom Anglický mar­šál Kitchener, ktorý zahynul s loďou na mo­ri. Smrť Nemeckého generála a či vlastne poturčeného bašu Goltza zapríčinilo tiež po­žehnanie" vojny. Ako sa vtedy písalo dostal v Turecku ten nebezpečný vredový thypus, k£orý s ním ukončil.

Prazvláštným spôsobom zomrel minulú ne­deľu nemecký generáloberst Moltke v Berlí­ne. Bašu Goltza doviezli totiž domov, do Nemecka a pripravili smútočnú slávnosť na ktorej povedali sa i reči. Rečnil i Moltke a po dokončení svojich slov idúc na svoje miesto sadnul si na stoličku. V tom okam­žiku ale spadnul so stoličky, čo zapríčinilo veliký rozruch, tak že smútočná slávnosť musela byť okamžite zaklúčená. Lekári, kto­rých bolo pri slávnosti celý rad, priskočili okamžite ku Moltkeovi, ale poneváč proti smrti niet lieku, nemohli ani mnohí nič iné učiniť, ako koštatovať smrt generála Moltke-ho. Mrtvolu generálobersta odviezli do pa­loty generálneho štábu, kde ju uložili na ka­tafalk. Zosnulý generáloberst Moltke bol sy­novcom svetochýrneho maršálla- grófa Molt-keho, vodcu víťaznej vojny Nemcov proti Francúzom r. 1870—71. Roku. 1904. stal sa členom a r. 1906 náčelníkom veľkého gene­rálneho štábu nemeckého. Po vypuknutí sve­tovej vojny do 25. októbra r. 1914. on vie­dol válečné operácie Nemcov. Po bitke pri Márne ochorel a cisár Vilhem ho prepustil z postavenia náčelníka veľkého generálneho štábu. Počiatkom januára r. 1915. bol vy­menovaný za náčelníka námestného generál­neho štábu a v tomto postavení sotrval až do smrtí.

Nuž, hľa, taký je človek. Dnes velikášom, zajtra mrtvolou, ktorú treba rýchlo odpratať, leho ináč stane sa nepríjemnou. Dnes on disponuje nad životom nepočetných máss, zajtra zakomanduje jemu pani smrtka: „Marš".

V krátkej dobe pat vynikajúcich vojan-ských mužov z rôznych proti sebe stojacich a bojujúcich národov odsťahovalo sa na „druhý svet". Snáď sa tam porozumia a do­pomôžu odtiaľ tu zostavším k mieru a po­koju.

Pád Salandrovej vlády.

Taliansky ľud, pokiaľ vieme, nechcel voj­nu, bránil sa jej s celpu silou a vojna bola len dielom vlády Salaŕidrovej a radu váleč­ných krikiúnov. A keď eraz už viac než rok pociťuje taliansky ľud veľmi neblahé dôsled­ky a bremena vojny, a keď v poslednej do­be vojna, prenáša sa z čiastky na pôdu ta­liansku a jeho obce, mesta a pevnosti vy­dané sú častému a nebezpečnému bombar-dementu rakúskych letúnov, rastne v Tali­ansku vždy väčšou mierou túžba po mieru a nespokojnosť ľudu obracia sa hlavne proti vláde. Nespokojnosť táto je tým väčšia, keď chudobný taliansky ľud je si vedomý toho, že k tejto vojne nemuselo doísť, keby bola rozvaha a čestnosť, u talianskej vlády pre­vládala.

Pod vlivom úspechov uhorsko-rakúskej offenzívy sišla sa dňa 6. júna talianska sne­movňa a splnilo sa očakávanie, že pri po­jednávaní rozpočtového provizoria prejaví sa nálada proti vláde. Ministerský predseda Sa-landra podal z tejto príležitosti prehlásenie o zahraničnom a vojanskom stave krajiny. V reči svojej zamestnával sa "tiež mnoho s na­šou ofenzívou. Jeho reč bola přehlušovaná mumlaním a přerušováním so" strany opozič­ných poslancov. Po reči jeho prišlo na hla­sovanie a tu väčšina sněmovny vyslovila votum nedôvery voči Salandrovej vláde, čo znamenalo pád kabinetu. Salandra podal na to demisiu a snažil sa o rekonštrukciu ka­binetu. Z tohoto dôvodu vyjednával s jedno­tlivými politikmi, ale námahy jeho neviedly ku zdaru. Do tejto chvíle vládna krísa ešte trvá, lebo neni sú vstave zdrotuvaf nové ministerstvo. Zdá sa, že je priveľa eskimov a málo čukí (morských psov). Odstúpením Salandrovej vlády nenastáva síce zmena vo válečnej politike Talianska, čo znamená, že váleční štváči majú ešte stále veľmi značný politický vliv.

Podpora udov a sirôt, u n á s a v N e m e c k u .

Sekretár sociálne demokratickej strany u-horskej, soudr. Buchinger dostal zo Schľes-wig-Holsteinu (Nemecko) nasledovný dopis:

Ctený súdruhu! Na radu robotníckeho sekretariátu v Kielu obraciam sa k Vám s prosbou o vysvetlenie v nasledovnej záleži­tosti :

Jeden bývalý predseda dolu označeného odborového sdruženia, patriaci do Uhorska povolaný bol r. 1914. do Nitry k plneniu vojanskej povinnosti. V mesiaci decembri 1914. padnu! v Rusku. Tu sa bol svojho času oženiľ vezmúc si za ženu jednu vdovu, s nouž mal už pred tým dve deti. Poneváč sa tuná nestal príslušným, žena s detmi stala sa príslušná do Uhorsku. Vdova padnuvšieho súdruha dostávala posavaď mesačne 60—62 mariek válečnej podpory. Teraz však doru­čeno jej bolo vdovskú a sirotskú podporu ustálivše písmo, dľa ktorého má dostať vdo­va 112 kořún a deti 48—48 korún ročnej podpory. V nemeckých peniazoch znamená

4o asi 50 pfenigov na deň. V Nemecku by dostala tá istá vdova 736 mariek, čili 2 marky denne. Predbežne nevieme uveriť, že by v Uhorsku tak minimálnu podporu dostá­valy vdovy po padlých vojínoch a domnie­vame sa, že tu stal sa omyl. Pri 50 pfeni-govej dennej podpore pripadla by vdova na ťarchu chudobných podporujúceho úradu, čo by malo konečne ten výsledok, že by ju vykázali z Nemecka. To by bo! smutný osud. Boli by sme vám preto veľmi povdační, keby ste nám sdělili obnos podpory vdov a sirôt uhorských občanov, padlých aa bojišti a súčasne poslali nám vzťahujúce sa záko­nité ustanovenie v nemeckom .preklade.

V úfnosti, že našej žiadosti vyhovíte, ďaku­jeme už po predu za vašu ochotu a značíme sa so súdružským pozdravom

, August Môrschel predseda sdruženia spojených odboro­

vých organizácií v Husumu. Tak v Nemecku nechcú ani veriť, že by

sa v Uhorsku jednej vdove a dvom detom poskytlo len 208 korún ročnej podpory a domnievajú sa, že je vo veci dajaký omyl. Oh, a zatiaľ sú oni, naši milí Nemci, na omyle, o čom ich upovedomila Buchingerová odpoveď a do nemčiny preložený výťah otázneho zákona. Nič to menej bolo by na­čase, aby sa vláda priznala k tomu a rýchlo prichystala zákon, ktorý zabezpečí našim vdovám a sirotám aspoň takú podporu, aká poskytovaná je v Nemecku, nec"hce-li, aby ubohé siroty a nešťastné vdovy nemreli hla­dom a štát netrpel hanbu.

Zo záfrraniíia. Anglicko. Ministerský predseda Asquith

mal vo svojom volebnom , okrese v Lady-parku reč, v ktorej venoval najprv vzpo-mienku zahynutému maršalovi .Kitchenerovi, potom bráríií a odôvodňoval brannú povin­nosť, nacož prešiel k ruskej ofensíve a k odporu talianskemu a konečne pochválil u-datnosť -Francúzov pri Verdune. Asquith sdělil ďalej, že Jofferovi nabiednutá bola an­glická pomoc. Kroky, ktoré budú zahájené, budú diktované zdravou stratigiou. Úkoiom anglického loďstva je chrániť zem pred ne­priateľskou invásiou a strážiť vejanské tran­sporty, ďalej pečovať o ochranu obchodu a pokračovať v blokáde. O bitke pri Skage-raku hovoril Asquith, že nepriateľ zahnaný bol bez toho, že by podnikol pokus sotkať sa s hlavnou silou anglického loďstva. A teraz nepriateľ hlása víťazstvo, ktoré boio vo skutočnosti porážkou. Ešte viac takých ví-ťazství a z nemeckého loďstva nezbude nič, čo by stálo za reč. Asquith hovoril-o situá­cii v írsku slubuje, že po vojne vláda splní tamojší svoj úkol a vyslovuje na konec uz­nanie kolóniám za jejich služby na rôznych bojištach.

Japonsko. Japonský vyslanec barón Sa-katani, ktorý došiel dp Paríža ku hospodár­skej konferencii šrvordohody vyslovil sa následovne: „Chceme dať spojencom dôka­zy solidarity. Nás bude tešiť, keď Anglia o-pustí svoje zastaralé principy svobodného obchodu. Dôveru Japonska k Rusku dokazu­je fabrikácia munície, ktorú sme utvorili pre Rusko. My odobierame ruské pokladne lístky. Cieľ Japonska je zničiť pruský militarismus, aby sme zničili sny o svetovom panstve ne­meckom. My ponecháme spojencom osud Nemecka -a afrikánskych kolonií. Až potom pozdvihneme slovo, 'keď pôjde o. aziatické kolonie a o Tichý oceán, tam budeme hľa­dieť nemecký vliv paralyzovať.

Nemecko. „Vorwärts" oznamuje: Ohľad­ne vysokých cení zaslaly ženy ši. Batocké-mu, diktátorovi hromadného stravovania v Nemecku tento telegram: Jedenásť ženských, schôdzi v kolínskom okoliu sděluje: Ceny zelenin vzdor bohatej úrody lichvársky vy­hnané boly na troj a • štvornásobnú výšku cení mierových. Ostrá kritika tlači všetkých smerov a prípisy úradom zostaly bezvýsled--né. Pri súčastnom nedostatku mastnôt je nedostatočná výživa obyvateľstva zrejmou. Vzrušenie v robotníckej triede a strednom stave vzrastá, na trhoch dochádza k znepo­kojujúcim výstupom. Okamžité zakročenie je, nutné. Vajcia možno dostať v Berlíne len na cedulky, najvýš 2 vajcia na týždeň pre jednu osobu.

Taliansko. Nová talianska vláda je už pohromade. Kráľ odobril menoslov novej vlády. Ministri hneď složili prísahu a popo­ludní prevzali spravovanie svojich torieb. „Corriere delia Sera" oznamuje, že nová vláda 27. júna predstaví sa vyslaneckej ko­more s rečou nového ministerského predse-

Cílso 25. „RC-OTNICKE NOVINY" Strana 2.

du Boselliho o válečných cieľoch Talianska. „Avanti" oznamuje novšr krok parlamentár-nej socialistickej strany proti zahraničnému ministerstvu. Predsedom novej vlády je 78 ročný Boselli bez torby, politickým komis-sárom válečných záležitostí je Bissolati, za­hraničným ministrom Sonnino, ministrom vojny generál Marone, ministrom námořnictva admirál Corsi, ministrom finacií Méda. Dľa povolania je medzi novými ministrami deväť advokátov.

Amerika. V Spojených Štátoch rozprúdila sa agitácia ku voľbám presidenta. Vedľa do­terajšieho presidenta Wilsona kandiduje i sudca Hughes so strany republikánskej, kto­rý najde na svojej strane americké ne-mectvo.

Rumunsko. Rumunskí sociálni demokrati v nedeľu predpoludním v Sidoliho ciskusi vydržiavali shromaždenie, aby zaujali roz­hodne stanovisko proti búreniu ku vojne. Vodca sociálnych demokratov Rakovski prí­zvukoval, že široké vrstvy rumunského ľudu nežiadajú, aby sa Rumunsko zamiešalo do vojny a že pohyb za vojnu len niekoľko ľudí umele roznecuje. Najviac treba odsúdiť hucka-nie, ktoré sa deje v jednotlivých časopisoch. Po shromáždění bola* na uliciach demonštrá­cia za pokoj.

Vojna a smer hospe* dárskeho vývinu.

Socializmus vychádza zo základného po­znania, že za dneskajších súkromo-kapita-listických výrobných okolností veľkovýroba zatlačuje malovýrobu, sústredňuje výrobné prostriedky do rúk neustále menšej čiasti spoločnosti a tým utvára pomery, ktoré nutno volajú po novej úprave, po podstatnej zmene vo smyslu soštátnenia a zverejnenia celej výroby, vo smyslu socialistickom. Ako vplyv vykonáva na tento smer vývoja válečná doba ?

O vzájomnom pomere medzi priemyslo­vým veľkopodnikom a malou remeseľnfckou živnosťou netreba ani hovoriť. Konkurenčný zápas jnedzi týmito bo! rozhodnutý už pred vojnou, v tomto ohľade terajšia doba nepri­náša nič nového. Nad remeslom už pred vojnou veľkopriemysel nesporne jupiatnil svo­ju prevahu. Ďaleko väčšia čiasť toho, čo ľudstvo potrebuje k životu, prestalo byť do­rábané v dielňach malých remeselníkov a prešlo do šálov fabrík. Bárs aj v daktorých odvetviach — Krčmári, hokynáři, remeslá, rátajúce s osobným vkusom a- podobne — počet osôb malých živnostníkov sa rozmno­žil, poneváč do nich v zúfalstve utiekaly sa konkurenciou kapitálu zničené existencie všetkých ostatných vrstiev obyvateľstva, tiež bývalí robotníci, a.poneváč ďalej mnohí z týchto „samostatných" živnastníkov v sku­točnosti neni sú ničím iným, než úplne od­vislými sriadencami veľkokapitálu (na príklad krčmári), celkový význam malej živnosti v hospodárskom živote rýchle a podstatne sa zmenšil a cez všetky ochranné opatrenia^ sa­mostatnosť „malého muža" zmizela. Že v tomto ohľade váľečná doba postup vývoja Jen priostrila, je sämozräjmým.

Teraz však pozorujeme charakteristické zjavy, ktoré svedčia, že po vojne prídeme do ďalšieho štádia vývinu, k rozhodujúcemu konkurenčnému zápasu medzi kapitalistmi najväčšími a kapitalistmi malými. Netreba pochybovať, že sústredňovacia" tendencia ka­pitálu postupuje. V boji za hospodárske u-platnenie sa práve teraz najväčší kapitalisti môžu rátať s priaznivými podmienkami. V tom odvetví priemyslu však, kde títo zosta­nú víťazmi a zatlačia podniky menšie, takže výroba dostane sa skutočne len do niekoľko ohromných veľkopodnikov, pozorujeme sna­hu, aby ovládnuvšie veľkopodniky sa sdru­žily na podklade úmluv kartelových a medzi seba rozdělily výrobu aj osoh. Prichádzame

k miestu, kde výroba zostane pozbavená súkromopodnikateľskej anarchie. Kde presta­ne byť bezplánovitá, neregulovaná, len sle­pými pohnútkami súkromej špekulácie po­háňaná. Prichádzame k miestu, kde vo vnú­tri súkromo-kapitalistických pomerov v sku­točnosti výroba je zmonopohzovaná, ovšem že nie zmonopolizovaná v prospech celku, v prospech,štátu a všetkého ľudu, než v prospech skupín najväčších kapitalistických a finančných magnátov. Od toho je len krok k myšlienke, ktorou budú nútené zapodievať sa štáty a snemovne po válké, keď príde k riešeniu finančných dôsledkov války, k my­šlienke, či je možné, aby pre kolektívne sriadenie takto už dozrälá výroba zostala naďalej v rukách súkrcmých alebo či nemá byť zavedený celkový obrat.

Veľkým činiteľom, ktorý v terajšom čase pôsobí k urýchleniu tohoto sústredňovacieho procesu, sú banky. Banky hrajú dnes vo výrobnom živote v skutočnosti väčšiu úlohu, než majitelia.fabrík sami. Veľké banky od­vislé sú od bankového úveru. Keď je da­ktorá banka poskytnutím úveru súčastnená na niekoľko fabrikách stejnakého druhu, má prirodzene záujem, aby tieto podniky si vzá­jomne nekonkuroval}'. Aby sa sľúčily v kar­tel. Vedenie kartelu potom prevezme banka. Poneváč od úveru banky odvisli sú tiež menší kapitalisti toho samého odboru, na ktorých ale banka nemá priamy záujem, je samozrejmé, že títo nemôžu rátať natoľko s jej pomocou. Následkom obťaženého banko­vého úveru ich konkurenčné úsilie proti zkartelovaným najväčším podnikom, ktoré už samo o sebe je najvýš nesnadné, stáva sa úplne beznádejným. Ž najväčších fabrík má síce každá svoju starú firmu a pred verej­nosťou vystupuje ako podnik samostatný. Ale kupujúci vie a na cenách pozná, že má čo do činenia už len s členom sdruženého spolku. Najrôznejšie fabriky ovládané sú z jediného miesta. Skutočná samostatnosť jed­notlivého podnikateľ* patrí minulosti. Vládu

-nad fabrikami a tovarom, rozhodovanie o cenách, nepriamo tiež o pracovných pod­mienkach robotníctva, převzaly kartel a ban­ka, v ktorej zase len pomerne, malý počet jednotlivcov ma rozhodujúci vplyv. Tak ra-stnú nové útvary hospodárskeho podnikania, s ktorými bude treba nielen robotníctvu, ale aj štátu, počítať v poválečnej budúcnosti.

V Nemecku boli sme práve v týchto týž­dňoch svedkami daktorých dôležitých prak­tických udalostí tejto povahy.-Snáď najdôle­žitejším odvetvím nemeckého priemyslu s hľadiska svetového obchodu je priemysel chemický. Priemysel tento vyvinul sa V: Ne­mecku, k vysokej dokonalosti následkom po­kroku vedy a jej využitia. Práve preto, že je dieťaťom najnovšej doby, je sústrednený v pomerne malom počte veľkých, moderne zariadených fabrík a dá sa snadno prehliad­nuť. Dosiaľ boly nemecké fabriky chemické organizované v dvoch karteloch. Teraz sa tieto dva kartely sfučujú v jedon so základ­ným kapitálom vyššej 200 millionov mariek. Len štyry menšie podniky zostaly mimo kar­tel a týmto bude zapotreby viesť ťažký boj o zachovanie, boj, ktorého výsledok je cel­kom neistý. Pohnútkou, prečo že doterajšie dva chemické kartely v Nemecku sa sľuču-jú, je asi to, aby monopolistickým ovládnu­tím doinajšíeho trhu mohly po válke doma určovať ceny v takej výške", aby za hrani-ciami prípadne mohly svoje výrobky predá­vať cez kratšiu-dlhšiu dobu aj' pod cenu a tým zmariť prípadné prekážky, ktoré bolo by treba očakávať od hospodárskych úkla­dov štátov štvordohody. Nech sa ale tieto okolnosti vyvinú akokoľvek, toľko je isté, že práve behom vojny v Nemecku priemysel chemický — a ten patrí tam medzi najdô­ležitejšie priemyslové odvetvia — vyzräl k najvyššej sústrednenosti, aká je ešte v hra­niciach súkromého hospodárstva vôbec my­sliteľná.

Pomimo toho stretáme sa v hospodárskych udalostiach Nemecka ešte s inými zjavmi,

i než je kartelové sústredňovanie priemyslo­vých podnikov jednoho odvetvia. Jedna z najmocnejších spoločnosti uhelných a žele­zářských, Hugo Stinnes, spojila sa s paro-plavebnou hamburksko-americkou líniou a severonemeckým Lloydom za tým účelom,

'aby spoločným nákupom účastín asi za 15 miliónov mariek ovládnuly Woermannovú námornú paroplavebnú spoločnosť. Spoloč­nosť táto má 40 dopravních parníkov s 138 tisícmi tunami nákladového priestoru. Tak vzniká veľká kombinácia kapitalistického sú-stredňovania. Veiiké podniky banícke, uhol­né a železářské spojujú sa s veľkými pod-nikami dopravnými, aby pre dobu po vojne zaistily si čo možná najväčšiu prevahu nad ostatnými konkurentmi a čo najviac přiblíži­ly sa k monopolistickému postaveniu.

Opätovne iného, rázu sú projekty, v ktoré sa teraz pripravujú v Nemecku v ohľade výroby elektriny. Pripravuje sa zariaďovanie ohromných elektrární, z ktorých elektrický prúd vedený bol by po širokých obvodoch.

Tak má byť z jednej obrovskej elektrárny zásobované celé Bavorsko na pravom brehu Rýna. Druhá jediná velká elektráreň má byť sriadená pre celé Sasko. Pri týchto veľko-podnikoch už vopred pomýšľa sa na to, aby výroba vyhradzená bola jedine štátu. Ostat­ným podnikateľom má byť ponechaný len predaj prúdu.

Dôležité transakcie smerom k sústredné­mu výroby prevedené boly v poslednej do­be tiež v Rakúsko-Uhorsku a síce v podni­koch uhelných. Stala sa pozoruhodná zmena vo vlastníctve v uholnom revíru moravsko-osiravskom,- kde ťažia sa celé dve tretiny všetkého kamenného uhlia'Rakúska. Veľká banka Rakúsky ústav pre úver pozemkový (Bodenkredit Anstalt), ktorá mala tam už veľké bane a hute, zakúpila s jej baniami susediace bane Ostravskej baníckej a hutní­ckej spoločnosti, ktoré patřily predtým knie­žati Salmovi. Týmto spôsobom skoro tretina všetkej výroby moravsko-slezskej pánve sú-strednená je v rukách Bodenkreditky, druhá tretina je v rukách Guttmannovej skupiny (bývalá Severná železnica a vítkovické hute), za ktorú zas v skutočnosti sa skrýva iná veľká banka, Ústav úvěrný (Kredit-Anstalt). Možno predpokladať, že je lén otázkou ča-. su, kedy obidve veľkokapitalistické spoloč­nosti skaríelujú sa dohromady'S tak budeme mať tiež tuná po vá!ke jedon z prípadov ka­pitalistickej výroby vo forme celkom vyzrä--lej a pre ďalšie opatrenia vhodnej. Taktiež v behu sa nachádzajúca Kestránkova akcia' pre slúčenie Pražskej železárskej spoločnosti s Alpskou moníannou spoločnosťou patrí do rámca týchto zjavov.

Čo sú proti' týmto novo sústredňujúcim sa hospodárskym" silám majetky starých ge­niálnych rodov, čo je proti týmto hospodár­ska moc starých konzervatívnych činiteľov

-vo štáte? Hospodársky vývin vefkokapitaii-zmu ani behom vojny nestojí, opačne, .pre tento je vojna veľkým revolucionárom. Až utíšia sa vlny válečné, na brehoch budúcich mierových pomerov pred množstvom nového materiálu ocitne sa aj naša socialistická kri­tika, aj naša socialistická politika.

Chýrnik.

Cisár Vilém u zajatcov. Cisár Vilém navštívil lodnicu v Elbingu, kde bavil sa tiež s ruskými zajatými, ktorých je tam mnoho zaměstnáno. Hovoril s nimi vraj ru­sky a ku jeho prekvapeniu jeden z nich odpovedal mu nemecky. „Viete kto som", pýtal,sa cisár Vilém. „Germánsky car", od­povedal zajatec. Iní zajatci, ktori pochádzali z Varšavy, odpovedali tiež nemecky, hovo-

jj riac, že sa im v zajatí ľúbi. Cisár Vilém im P odpovedal: „Vidím, že sa nachádzate vo : veľmi dobrom stave". I Pustošiaca povíchrica. Novohradskú, o-1 bec České Brezovo 10. júna takmer celú

Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY- Číslo 25.

spustošila povíchrica neobyčajnej sily. Po­víchrica s budovy železničnej stanice od­vliekla krov, viac železničných voyíov pře­vrhla, 12 domov sa srútilo a ostatné domy sú tiež tak porúchané, že zo 178 domov len 18 ostalo celých. Krov školskej budovy sa srútil a z kostola ostala len veža. Povích: rica trvala asi za 5 minút a narobila ne­smiernu škodu. Päťdesiatšesť rodín potrebu­je súrnu pomoc. Ľudom sa na šťastie nič nestalo. — O pustošení veľkej povíchrice došly zprävy aj z iných krajov, tak po­dobne z Čiech. V sobotu 10. júna, velká búrka strhla sa v Čechách nad Budejovica-mi. Strašné sú škody od pevetrnej krútňa­vy, ktorá vznikla iste v blízkosti mesta Bu­dějovic, ničiac všetko, čo je v cestu prišlo. Pri podobných povětrných krútňavách stáva sa, že strhne niekde strechu, vyvráti strom. Ale čo tu bolo, prevyšuje každú predstavu. Stá striech strhalo, s menších stavieb odnia-r.ieslo ich so všetkým, celé stavby, stodoly, tehelne a podobné sa perúchaly, drevené stavby sa poválaly. Obes Nemanice je taká, ako po veľkom ohni. Ani jediná budova v obci neostala nedotknatá. Sady sú zničené, stromy polámané, ploty, včelíny rozmetané. Obrovské, storočné stromy od koreňa vyr vrátené. Á taký je stav i niekoľkých sused­ných obcí.

Hfbka Severného mora. Nejedného z našich čitateľov bude zaujímať, aké hlboké je Severné more, na ktorom stála veľká ska-gerracká bitka pred pár dňami. Je ono pre­kvapujúce plytké. V južnej čiastke, medzi Dánskom a Anglickom priemerne len 35 m., teda asi ako štyrposchodový dom. Dobrá veža by ešte trčala z neho. Na severe, medzi Norvéžskom a Škótskom je hľbšie, okolo 3Ô0 metrov. Tam, kde sa nedávno nemecké lode meraly s anglickými je more 18—51 metrov hlboké. Potápači ľahko môžu k ním pristúpiť. Na tom mieste, kde Lusitania u-tonula' je 75 m. hlboké, ta potápači už ne­môže vniknúť, predsa pomýšľajú Lusitaniu vytiahnuť. Titanic utonul 300Ó metrovej hľb-ke. Najväčšia hĺbka je v Tichom Oceáne a rovná sa najväčšiej výške na zemeguli, tojest vrchu Himalaya: 9000 metrov. V Severnom mori je melčina „Doggerbank" menovaná, nad ktorou je more len 13 m. hlboké. Vo­jenská loo! by tu teda, i keby utonula, so stožármi a kominmi trčala ven z vody.

Obmedzenie premávky poľnej pošty. Ku poľným poštám č. 27., 35., 38., 40.,42., 44., 47., 63., «6., 68., 70., 71., 72.,75.,84., 87., 92., 104., 110., 126,, 132., 136,, 139., 162., 169., 173., 189., 207., 351. 351/11., 351/III,, 352., 353. a 507. súkromné balíky nemožno poslať.

Železaičaé nešťastie v New Yorku. Na vysokej železnici stalo sa veľké nešťastie. Jedon csstovatelmi nabitý vozeň vrazil do vozňa pred ním jachajúceho a v druhom vozni vypukol oheň; Viac cestovateľov zho­relo a veľmi mnohí "soli ťažko ranení. Ne­šťastie svojou nedbalosťou zapríčinil vodič druhého vozňa, ktorý tiež zomrel.

Návrat invalidov z Ruska. Z Viedne oznamujú, že tam v utorok predpoludním z Ruska prišlo 390 zaměněných rakúsko-uhor-ských invalidov. Na bohaté ozdobeuom ná­draží vítali ich arcikňažna Maria Terézia,

"hlavná opatrovnická, zastupitelia vojenských

a občianskych vrchností, medzí nimi spoloč­ný vojenský minister Krobatin, místodržiteľ Blegleben, knieža-arcibiskup Piffl, vojenský biskup Bjelik a príbuzní invalidov. Hudobný sbor hrál vojenské piesne, medzi čím ťažšie chorých invalidov odniesli do čakálne, ľahšie ranený sami šli tam. Tu ich pohostili. 155 invalidov ostane vo Viedni, kde ich umiest­nia v rozličných nemocniciach a ostatných 135 ranených hrdinov privezú do Budapešti. Invalidi s veľkým uznaním hovorili o tom srdečnom privítaní, ktorého sa im v Švédsku, hlavne ale v Nemecku dostalo.

Rekvirovanie kuchynského riadu. Hon­védsky minister 16. júna nariadil rekvirova­nie z kovov zhotoveného domáceho náčinia. Nariadenie o 3—4 týždne vstúpi do života a v každom meste a obci na plakátoch na-riadia odovzdanie z kovov zhotovených do­mácich nádob a náčinia. Toto ustanovení vo veľmi mnohých, domácnosťach spôsobí zmä­tok, jestli sa gaž^iny zavčasu nepostarajú o nahradenie mažiarov, kotlov a iných potreb­ných kovových vecí. Takéto nahradzujúce predmety v posledné časy síce. vo veľkom množstve zhotovili, ale sa predsa možno c-bávať, že následkom náhlej veľkej hľadanosti týchto vecí daktoré domácnosti predsa osta­nú bez kuchynského riadu. Opatrné gazdiny však tomuto teraz, kým neni pozde, ľahko môžu vyhnúl

Cestovné legitimácie. Najnovším naria­dením ministra vnútorných diel z vonkajšie­ho operačného územia vyňaté sú severné stolice Uhorska: Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Spišká, Abauj-Tornian-ska, Šarišská, Zemplínska, Sabolčská, Ung-ská, Berežská, Ugočská i svobodné kráľov­ské mesto Košice. V obvode juho-východné-ho bojišťa vyňaté sú z vonkajšieho operač­ného územis stolice BáČ-Bodrogská a Bara--ňanská s mestami Bajou, Zomborom, Subo­ticou, Pätikostolirii a Novým Sadom. Tu te­da všade možno cestovať bez legitimácie. V Rakúsku súčasne vyňali z vonkajšieho ope­račného územia severovýchodné kraje Slez­ska a,Moravy, na juhu, na juhozápadnom bojišti, južné kraje Solnohradu a Štýrska.

Boj © Cernovice. Bratské „Právo Lidu" donáša o bojoch

pri Cernoviciack túto zprávu: . Dopisovatel „N. W. T." Julius We­ber píše ze dne 14. června mezi jiným : Již čtyři dny zuří prudký boj o Cerno­vice. Známý, ústup naší fronty mezi Dněstrem a Prutem měl za následek, že jsme přechod­ně vyklidili své posice severovýchodně od Černovic. Stalo se to v sobotu dne 10. červ­na bez boje. Skupina, která měla celý rok tyto ku předu posunuté posice, přeložila své posice do údolí Prutu v sousedství Černovic. Od té chvíle byly Cernovice dějištěm ruského zápolení. Přípravný boj o Dněatr začal v neděli" svatodušní. Černovický policejní úřad oznámil úředním upozorněním, že Cernovice v neděli budou asi vydány nepřátelské palbě dělostřelecké. Obyvatelstvo ihned pochopilo a po vydání této vyhlášky nastal útěk z města. Město otřásalo se duněním, neboť Kusové, kteří byli na druhém břehu Prutu, zahájili dělovou palbu na město, střely padaly zvláště

I na dolní a nádražní čtvrt. Palba byla velmi

prudká. Chvílemi zasáLla střela nějaký oby­dlený dům. - Naše vojska odpovídala čilou střelbou a tak minula neděle letnic. Noc měla poměrně klidný průběh, v po*ndělí stří­leli Rusově na naše posice, jjři čemž však zrovna nemířili, takže střelba byla vlastně na město. Celé údolí Prutu a město staly se bo­jištěm, ruské střely-ustavičně svištěly, zápalné granáty dopadaly do malých dvorců a vystu­povaly mohutné mraky dýmu. Jeden granát dopadl do budovy nádražní, jeden šrapnel zabloudil do jižní, čtvrti a zranil lehce tři osoby. V noci . bylo město v hluboké tmě, úřady byly v činnosti, obecní zastupitelstvo na radnici bylo v permanenci. V noci z pon­dělka na úterek chtěli Rusové město přepad­nouti ód severovýchodu na rumunské hranici útokem. O půlnoci nastala strašná dělostřel­ba, blesky z děl šlehaly na tmavém obzoru, Rusové ustavičně pálili na naše posice. Při : svém útoku vstoupili na rumunské území, chtějíce obejíti naše obránce. Zde, jak známo, narazili na ozbrojenou rumunskou pohranič­ní stráž, načež nastal dosti živý boj, v němž bylo raněno 23 Rumunů.

Naši obránci zahájili zničující dělostře­leckou palbu na útočníky, kteří utrpěli velmi těžké ztráty. Boj trval až do 3 hodin ráno. Rusové přiblížili se již k Prutu. Dále však se již- nedostali, sta Rusů utonulo v Prutu á nesčíslně jich padlo v palbě našich dél. Útok podniknutý s velkými masami byl úplně odra­žen. V úterý dopoledne řádila naše děla v nepřátelských sborech ::a Prutem, jež chysta­ly se znova k útoku na jedno z našich před­mostí. I tento útok byl naší dělostřeleckou palbou v zárodku zmařen. Boj o město však dosud neskončil, palba odpoledne poněkud polevila, avšak klid netrval- dlouho. O 3. hod. ranní jakoby peklo se rozevřelo, bylo to proti našemu předmostí Zučka. Zdálo se, jakoby z tisíců jícnů byl chrlen oheň, celé město se třáslo, avšak ani tento útok nepřinesl Rusům úspěchu.. Naše děla odpovídala stejně prudce a obránci tohoto úseku v pravé chvíli přešli k protiútoku, při čemž došlo k strašlivému boji z blízka. Rusové, kteří postupovali v 16

. řadách, byli zkoseni a záloh} ustavičně po­volávané z údolí Prutu, byly konečně zatla­čeny až daleko za Sadagoru. Tak město již čtvrtý den prožívá těžkou krisi a co píši tyto řádky, trvá dělová palba dále. Zpráva, dne 17. června oznamuje však již dobytí Černo­vic Rusy. ^ ' „P. L."

Tisíce holohlavých vyl ieřeno!

Píšte si ešte dnes o úpravu, ktorú Vám zdarma a franko zašle K o s m e ­t i c k á l a b o r a t o ř „ O l y m p " ,

Praha-Smíchov 25, Cechy.

Vydavateľ a zodpovedný redaktor Emanuel Lehocký. Knihtlačiareň B. Rapek v Holiči.

DIERNI B3NK9 účastín, společnost filiálka v Prešporfeu Figyes

foherceg-út 4. sprostredkuje posielanie peňazí válečným zajatcom lacno a rýchlo

Figyes fôherceg-út 4.

Prijíma vklady na knižky p r i výhodnom zúročení Kupuje dol lare, marky a ruble za najvyššie ceny. — Predáva losy za hotové a na splátky,

?^SZ23£Sn2ľ£ľľľ s