„Vy učitelia, učiť hotoví, ó, tomu sa, hľa, prizerajte vzoru! Vám rodič zveril púčok ružový, svoj poklad – kto mu cenu vysloví? Ó, pečujte oň, chráňte od úmoru ho nesnáh, peľ mu hájte, studu zoru, nech rozvíja sa plným prejavom.” Pavol Országh – Hviezdoslav

Piroška Majernyíková – Katarína Szabóová-Szászová

PRÍRUČKA

k čítanke a k pracovnému zošitu

„Písmenká sú ako deti”

Slovenčina pre 2. ročník základnej školy

Obsah

1. Úvod 2. Učebný plán

3. Kľúč na riešenie úloh k pracovnému zošitu „Písmenká sú ako deti” 4. Návrhy na vyučovacie hodiny 5. Prílohy

Úvod

Vážené kolegyne a vážení kolegovia!

Ponúkame Vám knihu, pre 2. ročník s názvom „Písmenká sú ako deti”, ktorá je pokračovaním učebnice prvého ročníka „Idem, idem do školičky”. K učebnici sme vypracovali pracovný zošit a príručku, ktorú práve teraz otvárate. Čítanka a pracovný zošit sú zostavené v súlade s požiadavkami rámcových učebných osnov. Príručka obsahuje návrh na učebný plán, kľúč na riešenie, prílohy a návrhy na vyučovacie hodiny. Vyučovanie slovenského jazyka na prvom stupni základných škôl umožňuje žiakom získať základnú komunikatívnu kompetenciu, t.j. schopnosť porozumieť počutý prejav a čítaný text a vyjadrovať sa ústne a písomne. Práve preto naším prvoradým cieľom pri zostavení učebnice a pracovného zošita bola hravosť, zoživotnenie situácií z bežného života, rozvíjanie komunikatívnej schopnosti, dominácia detského aspektu, diferenciácia a názornosť. Učebná látka utvára tematické cykly, ktoré sa koncentricky, kruhovite rozvíjajú tým sa opakujú a upevňujú predchádzajúce vedomosti žiakov získané v prvej triede. Žiaci si v tomto ročníku osvoja písmená slovenskej abecedy. Pri vyučovaní písmen sme postupovali k cieľu postupne a v primera- nom tempe. Pri vyučovaní nového písmena navrhujeme vychádzať z jazykových rozcvičiek, cvičení a ilustrácií pracovného zošita. Tieto cvičenia, úlohy a ilustrácie sú zamerané na vstupnú motiváciu a na lepšie pochopenie učiva. Žiaci sa na týchto úvodných hodinách zoznámia s formou nového písmena a s fonetikou novej hlásky. Po úvodnej hodine nasleduje spracovanie textu v čítanke. Na začiatku školského roka kladieme väčší dôraz na správnu techniku čítania (na správnu artikuláciu hlások a na správnu intonáciu viet) a stále rozvíjame pochopenie nového čítaného textu. Cieľom je, aby žiaci do konca druhého ročníka chápali globálny význam krátkeho textu. K lepšiemu pochopeniu slúžia názorné ilustrácie, dialógy a otázky i odpovede. Na precvičovanie a upevňovanie učiva dávajú možnosť ďalšie úlohy v pracovnom zošite, ako napr. správne odpisovanie slov, doplňovanie už známych písmen v slovách, hravé úlohy (krížovky, bludiská, vymaľovánky, tajničky, hádanky). Žiaci majú postupne vyriešiť aj zložitejšie úlohy (a to majú správne rozdeľovať slová na slabiky, tvoriť otázky i odpovede, hovoriť

o obrázkoch, po diktovaní správne napísať známe slová a správne označovať kvantitu i diakritické znamienka. /Text diktátov nájdete v tretej časti príručky pod názvom „Kľúč na riešenie”./ Po jednotlivých úsekoch máte možnosť merať kvalitu vedomostí žiakov pomocou previerok v pracovnom zošite.

Na konci pracovného zošita je zostavený slovník očíslovaný podľa strán pracovného zošita. Tieto slová netvoria aktívnu slovnú zásobu, iba napomáhajú prácu žiakov pri riešení úloh a pri príprave na vyučovacie hodiny. V učebnici sú osobitne vyznačené slová v počte 490, čo považujeme za aktívnu slovnú zásobu žiakov v druhom ročníku. Nazdávame sa, že ak táto príručka pomôže učiteľom pri skvalit-ňovaní úrovne vyučovania slovenského jazyka, splní svoj cieľ. Veríme, že sa Vám s touto učebnicou i s týmto pracovným zošitom bude dobre pracovať! Želáme Vám veľa úspechov v práci! Autorky

U

ČE

BN

Ý P

LÁ

N

k uč

ebni

ci „

Písm

enká

sú a

ko d

eti”

zo sl

oven

skéh

o ja

zyka

pre

2. r

oční

k zá

klad

ných

škôl

Roč

ný p

očet

hod

ín:

148

V

ypra

cova

li:

Piro

ška

Maj

erny

íkov

á T

ýžde

nný

poče

t hod

ín: 4

Kat

arín

a Sz

abóo

vá-S

zász

ová

ME

SIA

CH

OD

INA

UČ

IVO

VE

TN

É M

OD

EL

Y

OPA

KO

VA

NIE

UČ

IVA

Z

1. R

OČ

NÍK

A

POZ

NÁ

MK

Y

UČ

EB

NÉ

PO

MÔ

CK

Y

SEPT

EM

BE

R1.

Opa

kujm

e!

Opä

ť v

škol

e O

pako

vani

e:

- vz

ájom

né p

reds

tave

nie

sa

- or

gani

záci

a vy

učov

acíc

h ho

dín

- zá

klad

né u

čebn

é po

môc

ky

- hl

ásen

ie

Ako

sa v

oláš

? V

olám

sa…

D

o ak

ej šk

oly

chod

íš?

Cho

dím

do

zákl

adne

j ško

ly.

Do

ktor

ej tr

iedy

cho

díš?

Cho

dím

do

druh

ej tr

iedy

.

Som

dru

hák

/ dru

háčk

a.

Kde

býv

aš?

B

ývam

na

dedi

ne …

Býv

am v

mes

te…

Č

o je

to?

T

o je

kni

ha.

T

o je

uče

bnic

a.

T

o je

číta

nka.

To

je p

raco

vný

zoši

t.

To

je c

eruz

ka.

T

o je

gum

a.

T

o je

per

ační

k.

Prvý

deň

v šk

ole

2.

Opa

kova

nie

vyčí

tank

y, b

ásne

, pie

sní

a di

alóg

u z

prvé

ho ro

čník

a

(I

.-II.

tém

a)

V

yčíta

nka:

Sto

jí vŕ

ba

Bás

eň:

K

rista

Ben

dová

:

Ide

Anč

a Pi

esne

:

Ja so

m m

alá…

Mám

ručn

íček

, mám

Dia

lóg:

Nov

á ka

mar

átka

3.

Opa

kova

nie-

Zar

iade

nie

tried

y

Aké

sú p

redm

ety

v tri

ede?

Nov

é uč

ivo:

Moj

a la

vica

(Č

ítani

e te

xtu

s por

ozum

ením

)

Sp

rávn

a vý

slov

nosť

sam

ohlá

sky

„a”

Prec

vičo

vani

e uč

iva

Čo

je v

trie

de?

V tr

iede

je ta

buľa

, krie

- da

, stô

l, st

olič

ka, l

avic

a, s

kriň

a, p

olič

ka,

okno

, dve

re, t

aška

…

Nap

r.

Aký

je st

ôl?

Stôl

je v

eľký

a h

nedý

.

Aká

je ta

buľa

? T

abuľ

a je

zel

ená.

Aké

je o

kno?

O

kno

je m

alé.

Aké

sú d

vere

? D

vere

sú b

iele

.

Čo

je to

?

T

o je

moj

a la

vica

.

Aká

je tv

oja

lavi

ca?

M

oja

lavi

ca je

pek

ná a

nov

á.

Č

o m

áš n

a la

vici

?

Na

lavi

ci m

ám p

erač

ník,

cer

uzku

,

gum

u, k

nihu

a z

ošit.

Tu p

racu

ješ?

Á

no, t

u pr

acuj

em.

Zaria

deni

e tri

edy

Aký

je…

? A

ká je

…?

Aké

je…

? A

ké sú

…?

mod

rá lo

ptič

ka

červ

ená

lopt

ička

ze

lená

lopt

ička

fia

lová

lopt

ička

K

n. st

r. 5

Pr. z

oš. s

tr. 4

4.

Jese

ň O

pako

vani

e:

- je

senn

é po

časi

e -

jese

nné

mes

iace

-

jese

nné

ovoc

ie

- je

senn

á ze

leni

na

Aké

ročn

é ob

dobi

e je

tera

z?

T

eraz

je je

seň.

A

ké je

poč

asie

?

Je

chla

dno,

fúka

vie

tor,

prší

. A

ké sú

list

y?

L

isty

sú ž

lté.

Kto

ré sú

jese

nné

mes

iace

?

Jes

enné

mes

iace

sú: s

epte

mbe

r,

o

któb

er a

nov

embe

r. K

toré

ovo

cie

dozr

ieva

na

jese

ň?

N

a je

seň

dozr

ieva

jú ja

blká

, hru

šky,

Már

ia Š

tevk

ová:

Jes

eň p

rišla

Fú

kaj,

fúka

j…

s

livky

, hro

zno

a or

echy

. K

torá

zel

enin

a do

zrie

va n

a je

seň?

Na

jese

ň do

zrie

vajú

: par

adaj

ky,

p

aprik

a, k

apus

ta, h

rášo

k…

5.

Na

trhu

-

Číta

nie

text

u s p

oroz

umen

ím

- R

ozho

vor

Sprá

vna

výsl

ovno

sť sa

moh

lásk

y „o

”

Kam

ide

babk

a, G

rego

r a D

orot

ka?

B

abka

, Gre

gor a

Dor

otka

idú

na tr

h.

Čo

kupu

jú?

K

upuj

ú ja

blká

, hru

šky,

sliv

ky a

hro

z-

n

o.

Aké

sú ja

blká

?

Jab

lká

sú č

erve

né a

slad

ké.

Aké

sú h

rušk

y?

H

rušk

y sú

žlté

. A

ké sú

sliv

ky?

S

livky

sú m

odré

a d

obré

. A

ké je

hro

zno?

Hro

zno

je fi

alov

é.

Čo

uvar

í bab

ka?

B

abka

uva

rí ko

mpó

t.

Aké

je o

voci

e?

Kni

ha st

r. 6

Pr. z

oš. s

tr. 5

6.

Opa

kova

nie

básn

í a p

iesn

í z

1.r.

B

ásne

: M

ária

Šte

vkov

á:

Jese

ň pr

išla

H

rášo

k je

guľ

atý

(Ľud

ová)

D

anie

l Hev

ier:

Pri z

apín

aní

gom

bíko

v Pi

esne

: H

rušk

a hr

uške

šušk

á…

Šošo

vičk

a, h

rášo

k , f

azuľ

a…

Fúka

j, fú

kaj…

Pr

ecvi

čova

nie

mik

rodi

alóg

ov

z 1

. roč

níka

pri

tém

e „J

eseň

”

7.

Aké

i

po

užív

ame

v sl

oven

čine

?

V sl

oven

čine

pou

žíva

me

dvoj

aké

i:

m

äkké

a t

vrdé

(i,

í – y

, ý)

Nác

vik

číta

nia

slov

s

i,í a

s

y, ý

Tv

oren

ie v

iet-

Upe

vňov

anie

slov

nej z

ásob

y z

1. r.

Čo

je to

?

To

je m

aslo

. A

ké je

mas

lo?

Mas

lo je

mäk

ké.

Aké

je to

pís

men

o? T

o je

mäk

ké i

.

To je

krá

tke

mäk

ké i

.

To je

dlh

é m

äkké

í

. Č

o je

to?

T

o je

ore

ch.

Čo

sú to

?

To

sú o

rech

y.

Aké

sú o

rech

y? O

rech

y sú

tvrd

é.

Aké

je to

pís

men

o?

To je

tvrd

é y

.

To je

krá

tke

tvrd

é y

.

To je

dlh

é tv

rdé

ý

.

Pr

. zoš

. str.

6

8.

Nác

vik

číta

nia

hlás

ok „

y, ý

” Zh

odná

výs

lovn

osť

i

a

y Sp

rávn

a vý

slov

nosť

tvrd

ých

slab

ík:

d

y-dý

ty-

tý n

y-ný

ly

-lý

Text

: Mám

e pe

kný

byt

Aký

mát

e by

t?

Mám

e pe

kný

byt.

Čo

je to

?

To

je iz

ba.

Čo

je tu

?

Tu

je k

ober

ec.

Aký

je k

ober

ec?

Kob

erec

je p

ekný

fare

bný.

Č

o je

tam

?

Tam

je n

ábyt

ok.

Aký

je n

ábyt

ok?

Náb

ytok

je n

ový.

K

to je

v iz

be?

V

izbe

je D

orot

ka.

Aké

hra

čky

má

Dor

otka

?

D

orot

ka m

á dv

e bá

biky

, mac

íka,

lo

ptu

a ba

lón.

A

ký je

bal

ón?

B

alón

je m

odrý

.

K

n. st

r. 7

9.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

-

Pr

. zoš

. str.

7

júci

ch d

voch

hod

ín.

10

.

Nác

vik

písa

nia

a čí

tani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „č

”

(pom

ocou

rozc

vičk

y)

Pr. z

oš. s

tr. 8

11

. N

ová

číta

nka

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ro

zhov

or n

a zá

klad

e te

xtu

Čo

má

Anč

a?

A

nča

má

novú

číta

nku.

Čo

robí

Anč

a?

A

nča

číta

. Č

o čí

ta?

Č

íta ro

zprá

vku.

O

čom

číta

?

Číta

o m

ačič

ke.

Kto

ju p

očúv

a?

P

očúv

a ju

Dor

otka

. A

ká je

rozp

rávk

a? R

ozpr

ávka

je p

ekná

.

K

n. st

r. 8

12

.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

jú-

cich

dvo

ch h

odín

O

pako

vani

e uč

iva

z pr

vého

ročn

íka-

Č

ísla

do

dvad

sať

Pr. z

oš. 9

13

.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „š

”

Pi

esne

: Šo

šovi

čka,

hrá

šok,

fa

zuľa

…

Prší

, prš

í

Pr. z

oš. s

tr. 1

0

14

.

Text

: Naš

a šk

ola

-

číta

nie

s por

ozum

ením

-

rozh

ovor

Aká

je n

aša

škol

a?

N

aša

škol

a je

nov

á.

Čo

je o

kolo

bud

ovy?

Oko

lo b

udov

y je

pek

ná z

áhra

da.

Aké

kve

ty k

vitn

ú ta

m?

K

vitn

ú ta

m ja

rné

kvet

y.

jarn

é kv

ety

Kn.

str.

9, 1

0

Aký

náb

ytok

mám

e v

budo

ve?

V

bud

ove

mám

e no

vý n

ábyt

ok.

Čo

robí

me

tu?

Tu

číta

me,

píš

eme,

poč

ítam

e a

cvič

íme.

Č

o m

áme

všet

ci?

V

šetc

i mám

e no

vú č

ítank

u a

nový

prac

ovný

zoš

it.

Aké

rozp

rávk

y čí

tam

e z

číta

nky?

Z čí

tank

y čí

tam

e pe

kné

rozp

rávk

y.

Čo

píše

me

do p

raco

vnéh

o zo

šita

?

Do

prac

ovné

ho z

ošita

píš

eme

úloh

y.

Milu

ješ n

ašu

škol

u?

Á

no, m

iluje

m n

ašu

škol

u.

15.

Utv

rdzo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

jú-

cich

hod

ín

Kom

ento

vaný

opi

s obr

ázko

v N

ácvi

k ča

sova

nia

slov

ies –

pr

vá a

dru

há o

soba

jedn

otné

ho č

ísla

Kn.

str.

10

Pr. z

oš. s

tr. 1

1 H

ra: Č

o ro

bím

? (o

pis h

ry p

ri pr

ílohe

č

. 1)

16

.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „ž

”

V

ikto

r Huj

ík:

K

ráča

boc

ian

Pr. z

oš. s

tr. 1

2

O

KT

ÓB

ER

17

.

Číta

nie

s por

ozum

ením

Te

xt s

názv

om „

Žab

a”

Roz

hovo

r

Kam

idú

vnúč

atá

a ba

bka?

Bab

ka a

vnú

čatá

idú

na d

vor.

Čo

zbad

á A

nča?

Anč

a zb

adá

žabk

u.

Čo

robí

žab

ka?

Ža

bka

je u

čupe

ná v

kal

uži.

Akú

má

kožu

?

Kož

u m

á ze

lenú

ako

tráv

ička

. Č

o kr

ičí D

orot

ka?

D

orot

ka k

ričí:

„

Jaj,

či je

škar

edá!

” A

ká je

žab

a?

Ža

ba je

uži

točn

á, le

bo lo

ví h

myz

.

K

n. st

r. 11

18.

Utv

rdzo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

- jú

cich

hod

ín

Upe

vňov

anie

príd

avný

ch m

ien

(ú

stne

cvi

čeni

e)

Pr. z

oš. s

tr. 1

3 K

n. st

r. 12

19.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a ob

ojak

ej

spol

uhlá

sky

„s”

Mem

orov

anie

bás

ní „

Bež

í vla

k”

a „S

yčí h

ad”

Pr. z

oš. s

tr. 1

4

20.

Číta

nie

s por

ozum

ením

Te

xt s

názv

om „

Mly

nské

kol

o”

Aké

je p

očas

ie?

Prš

í. K

de sú

det

i?

Det

i sú

v iz

be.

Čo

robi

a de

ti?

D

eti s

a hr

ajú.

Č

o ro

bí D

orot

ka?

D

orot

ka p

ozer

á ob

rázk

y.

Aké

zvi

era

zbad

á?

Zb

adá

veve

ričku

. Č

o re

citu

je D

orot

ka?

D

orot

ka re

citu

je b

ásni

čku

o ve

verič

ke.

Aj t

y za

reci

tuj b

áseň

! A

kú h

ru sa

hra

jú p

otom

?

Poto

m sa

hra

jú h

ru n

a m

lyns

ké k

olo.

Za

hraj

me

sa a

j my!

Hra

„ A

hoj,

poď

von!

” K

n. st

r. 13

, 14

Hra

: Mly

nské

kol

o (o

pis h

ry p

ri pr

ílohe

č

. 2)

21.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dzaj

ú-

cich

dvo

ch h

odín

Zv

iera

tá

Pr. z

oš. s

tr. 1

5

22.

Prec

vičo

vani

e uč

iva:

-

číta

nie

preb

ratý

ch te

xtov

-

vetn

é m

odel

y

Kn.

str.

7 - 1

4

23.

Skúš

anie

- P

ocho

peni

e čí

tané

ho te

xtu

(Te

xt: K

to č

o ro

bí c

ez p

rest

ávku

?)

- Rie

šeni

e vý

bero

vého

test

u

Pr. z

oš. s

tr. 1

6, 1

7

24

. - 2

5.

Prec

vičo

vani

e pí

sani

a a

číta

nia

sam

ohlá

sok

y, ý

, a

spol

uhlá

sok

č, š,

ž, s

K

omen

tova

ný o

pis o

bráz

ku

Pr. z

oš. s

tr. 1

8 - 2

1

26.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „ď

” Po

rovn

anie

pís

anýc

h a

tlače

ných

pí

smen

N

ácvi

k po

kyno

v

Poď

von!

Poď

me

von!

Po

ď se

m!

P

oďm

e na

dvo

r!

Seď

rovn

o!

Ďur

ko, b

uď d

obrý

! B

uďm

e do

brí!

Naď

a, b

uď d

obrá

! B

uďm

e ši

kovn

í! Po

saď

sa!

P

osaď

me

sa!

Hra

: Aho

j, po

ď vo

n!

Pies

eň: M

edve

ďku,

daj

labk

u

Pr. z

oš. s

tr. 2

2

27.

Číta

nie

a pr

ekla

d te

xtu

s náz

vom

„P

ri D

unaj

i”

Otá

zky

a od

pove

de

Kde

stoj

í Ďur

ko a

mal

á N

aďa?

Ďur

ko a

mal

á N

aďa

stoj

a na

bre

hu

D

unaj

a.

Na

čo sa

poz

eraj

ú?

Po

zera

jú sa

ako

plá

va lo

ď po

Dun

aji.

Čo

sa p

ýta

Naď

a?

N

aďa

sa p

ýta:

„A

ká je

tá lo

ď?”

Čo

odpo

vedá

Ďur

ko?

Ď

urko

odp

oved

á: „

To je

oso

bná

loď.

” K

oho

vozí

oso

bná

loď?

Oso

bná

loď

vozí

oso

by.

Aká

loď

pláv

a po

d m

osto

m?

Po

d m

osto

m p

láva

nák

ladn

á lo

ď.

Čo

vozí

nák

ladn

á lo

ď?

N

ákla

dná

loď

vozí

tova

r.

K

n. st

r. 15

, 16

28.

Upe

vňov

anie

uči

va h

odín

26,

27

Pr. z

oš. s

tr. 2

3

29.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „ť

” M

emor

ovan

ie b

ásne

o sý

kork

e O

bozn

ámen

ie sa

s pí

saní

m

pohľ

adni

ce

Pr. z

oš. s

tr. 2

4

30.

Číta

nie

s por

ozum

ením

Te

xt: V

zoo

R

ozho

vor p

odľa

otá

zok

Kam

ide

Dor

otka

, Anč

a a

Gre

gor?

Dor

otka

, Anč

a a

Gre

gor i

dú d

o zo

olo-

gick

ej z

áhra

dy.

S ký

m id

ú do

zoo

?

Do

zoo

idú

so st

rýko

m M

aťom

. Č

o zb

adá

Dor

otka

? (A

ké z

vier

a zb

adá

Dor

otka

?)

D

orot

ka z

badá

slon

a.

Čo

hovo

rí (v

olá)

Dor

otka

?

Dor

otka

hov

orí (

volá

):

„ P

ozri,

Anč

a, a

ko ť

ažko

slon

d

víha

noh

y!”

Čo

poze

rá A

nča?

Anč

a po

zerá

ťav

u a

žira

fu.

Čo

obhr

ýza

žira

fa?

Ži

rafa

obh

rýza

kon

árik

y st

rom

ov.

Aký

krk

má

žira

fa?

Ži

rafa

má

dlhý

krk

. Č

o sa

páč

i Gre

goro

vi?

G

rego

rovi

sa p

áči a

ko m

alé

opic

e

skáč

u.

K

n. st

r. 17

, 18

Čo

krič

í Dor

otka

? D

orot

ka k

ričí:

„Tam

plá

va la

buť.

” A

ko b

olo

v zo

olog

icke

j záh

rade

?

V z

oolo

gick

ej z

áhra

de b

olo

dobr

e.

. 31.

Utv

rdzo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

jú-

cich

dvo

ch h

odín

Pr. z

oš. s

tr. 2

5

32.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „ň

”

Pr. z

oš. s

tr. 2

6

N

OV

EM

BE

R33

.

Nác

vičn

ý te

xt

„Hra

so sl

ovíč

kam

i”

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ot

ázky

a o

dpov

ede

Kto

je v

obý

vačk

e?

V

obý

vačk

e je

Táň

a, S

oňa,

Fra

ňo

a

Šaňo

. Č

o ro

bia?

Hra

jú sa

so sl

ovíč

kam

i. A

ké sl

ová

píšu

?

Píšu

slov

á s p

ísm

enom

„ň”

. K

to m

eria

čas

?

Šaňo

mer

ia č

as.

Aké

slov

á na

písa

la T

áňa?

Táňa

nap

ísal

a sl

ová:

čere

šňa,

viš

ňa, j

ablo

ň a

hreb

eň.

Aké

slov

á na

písa

la S

oňa?

Soňa

nap

ísal

a sl

ová:

uče

bňa,

vaň

a a

je

seň.

K

to z

víťa

zil?

Zvíť

azil

Fraň

o.

Aké

slov

á na

písa

l Fra

ňo?

Fr

aňo

napí

sal s

lová

: svi

ňa, s

ukňa

, sk

riňa,

mňa

uká,

raňa

jkuj

e a

bros

kyňa

.

K

n. st

r. 19

, 20

Hra

so sl

ovíč

kam

i (o

pis h

ry p

ri pr

ílohe

č

.3)

34.

Upe

vňov

anie

číta

nia

a pí

sani

a sp

oluh

lásk

y „ň

”

Pr. z

oš. s

tr. 2

7

35.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkke

j sp

oluh

lásk

y „ľ

”

Pr. z

oš. s

tr. 2

8

36.

Voľ

ná so

bota

K

omen

tova

ný o

pis o

bráz

kov

Mem

orov

anie

bás

ne

„Maľ

ovan

á ab

eced

a”

Hra

na

ozve

nu

Kto

čo

robí

cez

voľ

nú so

botu

? C

ez v

oľnú

sobo

tu…

Ock

o rý

ľuje

v z

áhra

dke.

Star

ký o

prav

uje

kľuč

ku.

B

abka

var

í faz

uľu.

Mam

ička

šije

koš

eľu.

Dor

otka

maľ

uje

mot

ýľa.

Anč

a a

Gre

gor s

a hr

ajú

s guľ

kam

i.

Opa

kova

nie

slov

ies

(j. č

. 3. o

soba

) pr

i tém

ach

„R

odin

a, R

ežim

dňa

”

Kn.

str.

21, 2

2

37.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

jú-

cich

hod

ín

Pr. z

oš. s

tr. 2

9

38.

Opa

kova

nie-

číta

nie

a pr

ekla

d te

xtov

K

n. st

r. 15

-22

39.

Skúš

anie

- Po

chop

enie

číta

ného

text

u (T

ext:

Nák

upy)

-

Rie

šeni

e te

stu

Pr. z

oš. s

tr. 3

0, 3

1

40

. – 4

1.

Prec

vičo

vani

e čí

tani

a a

písa

nia

mäk

kých

spol

uhlá

sok

„ ď,

ť, ň

, ľ”

Pr. z

oš. s

tr. 3

1-35

42.

Nác

vik

použ

ívan

ia o

sobn

ých

zám

enja

, ty,

on,

ona

, ono

(ú

vodn

á ho

dina

) Tv

oren

ie v

iet

Ja sa

vol

ám P

aľo.

Ty

sa v

oláš

Šaň

o.

On

sa v

olá

Peťo

. O

na sa

vol

á Ev

a.

On

je P

eťo.

O

na je

Eva

. O

no je

báb

ätko

.

Pr

. zoš

. str.

36

43.

Text

: Spi

, báb

ika

(Číta

nie

s por

ozum

ením

) U

pevň

ovan

ie u

čiva

z p

redc

hádz

ajúc

ej

hodi

ny (o

n, o

na, o

no)

Aké

je b

ábät

ko?

B

ábät

ko je

milé

a v

esel

é.

Kto

ho

má

rád?

Ock

o ho

má

veľm

i rád

.

Aj m

amič

ka h

o m

á ve

ľmi r

ada.

Aj J

ulka

ho

má

veľm

i rad

a.

Čo

vrav

í ock

o?

O

cko

vrav

í: „

Ono

je z

laté

, sm

eje

sa

ako

slni

ečko

.”

Čo

robí

mam

ička

?

Mam

ička

ho

uspá

va.

Usp

ávan

ka:

Sp

i, bá

bika

Kn.

str.

23, 2

4

44.

Nác

vik

vyčí

tank

y s n

ázvo

m

„Jed

en, d

va, t

ri”

a hr

y „J

a-ty

-on-

ona-

ono”

K

omen

tova

ný o

pis o

bráz

kov

Prec

vičo

vani

e uč

iva

Kn.

str.

25

Hra

: J

a-ty

-on-

ona-

ono

(opi

s hry

pri

prílo

he

č. 4

) K

n. st

r. 26

Pr

. zoš

. str.

37

45.

Mäk

ké sl

abik

y „d

e, te

, ne,

le”

(úvo

dná

hodi

na)

Nác

vik

text

u s n

ázvo

m „

Ď, ť

, ň, ľ

”

Pr. z

oš. s

tr. 3

8

46.

Prec

vičo

vani

e čí

tani

a m

äkký

ch

slab

ík „

de, t

e, n

e, le

” po

moc

ou b

ásne

„Id

e pa

vúk”

a

háda

niek

Kn.

str.

27, 2

8

47.

Text

: Poo

bede

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ro

zhov

or

Aký

je d

nes d

eň?

D

nes j

e ne

deľa

. K

de je

ded

ko a

bab

ka?

D

edko

a b

abka

sú v

kos

tole

. K

de je

Dor

otka

?

Dor

otka

je u

tety

. Č

o je

j pon

úkne

teta

?

Teta

jej p

onúk

ne le

kvár

ové

piro

hy.

Kde

je A

nča

a G

rego

r?

A

nča

a G

rego

r sú

v ki

ne.

Aký

film

poz

eraj

ú?

Po

zera

jú ro

zprá

vkov

ý fil

m

„L

eví k

ráľ.”

K

de je

ote

cko

a m

amič

ka?

O

teck

o a

mam

ička

sú d

oma.

Č

o ro

bia?

Odp

očív

ajú.

K

n. st

r. 29

, 30

48.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dzaj

ú-

cich

hod

ín

(mäk

ké sl

abik

y de

, te,

ne,

le)

Ľu

dová

pie

seň:

Prší

, prš

í

Pr. z

oš. s

tr. 3

9

D

EC

EM

BE

R49

.

Mäk

ké sl

abik

y

Di,

ti, n

i, li

– dí

, tí,

ní, l

í (ú

vodn

á ho

dina

) N

ácvi

k ná

učné

ho te

xtu

H

ra:

Vše

tko

letí,

čo

má

kríd

la

Pr. z

oš. 4

0

50.

Text

: Nar

oden

iny

-

číta

nie

a pr

ekla

d te

xtu

- ro

zhov

or n

a té

mu

naro

deni

ny

- vy

jadr

enie

vďa

čnos

ti -

vyja

dren

ie sy

mpa

tie

Čo

má

Anč

a? A

nča

má

naro

deni

ny.

Ked

y pr

išli

jej k

amar

áti?

Jej k

amar

áti p

rišli

popo

ludn

í. A

ké d

arče

ky d

osta

la?

D

osta

la p

ekné

dar

čeky

. Č

o do

stal

a?

D

osta

la k

ytic

u, p

lyšo

vého

med

vedí

ka

a

rozp

rávk

ovú

knih

u o

Vuk

ovi.

Ako

jej b

laho

žela

l Lad

isla

v?

B

laho

želá

m ti

k n

arod

enin

ám.

Čo

pove

dala

Ani

čka?

Veľ

mi p

ekne

ďak

ujem

. Č

o je

dli d

eti?

Det

i jed

li čo

kolá

dovú

tortu

. Č

o pi

li de

ti?

Det

i pili

mal

inov

ku.

Čo

robi

li po

tom

?

Poto

m sa

hra

li, ro

zprá

vali

sa, p

očúv

a-

li

hudb

u a

tanc

oval

i. B

olo

im v

esel

o?

Á

no, b

olo

im v

esel

o.

K

n. st

r. 31

, 32

51.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dzaj

ú-

cich

dvo

ch h

odín

N

ácvi

k sl

abik

ovan

ia

Pr. z

oš. s

tr. 4

1

52.

Nác

vik

dets

kej ľ

udov

ej h

ry

„S

eje

Pete

r pr

oso”

H

ádan

ky –

číta

nie

s por

ozum

ením

V

yučo

vací

cie

ľ:

Pre

hĺbi

ť sp

rávn

u vý

slov

nosť

m

äkký

ch sl

abík

Kn.

str.

33, 3

4 H

ra:

Seje

Pet

er p

roso

(o

pis h

ry p

ri pr

ílohe

č.

5)

53.

Opa

kova

nie:

- čí

tani

e a

prek

lad

text

ov

- pr

ecvi

čova

nie

básn

í, há

dani

ek,

vyčí

tank

y a

dets

kej h

ry

Kn.

str.

23 -

34

54.

Skúš

anie

- po

chop

enie

číta

ného

text

u (T

ext:

Nov

ý ka

mar

át)

- rie

šeni

e te

stu

Pr. z

oš. s

tr. 4

2, 4

3

55

. – 5

6

Úlo

hy z

amer

ané

na p

recv

ičov

anie

čí

tani

a a

písa

nia

mäk

kých

slab

ík

de, t

e, n

e, le

, di,

ti, n

i, li,

dí,

tí, n

í, lí

Pr. z

oš. s

tr. 4

3 –

47

57.

Číta

nie

a pí

sani

e dv

ojhl

ások

i

a, ie

, iu

(pr

ípra

vná

hodi

na)

Nác

vik

slab

ikov

ania

(

Pozo

r! D

vojh

lásk

y ne

rozd

eľuj

eme!

)

Pi

eseň

:

Mal

ičká

som

Pr. z

oš. s

tr. 4

8

58.

Text

: Prí

prav

a na

Via

noce

-

číta

nie

s por

ozum

ením

-

prec

vičo

vani

e sp

rávn

ej

výsl

ovno

sti

- ná

cvik

vet

ných

mod

elov

Aké

ročn

é ob

dobi

e je

tera

z?

Te

raz

je z

ima.

A

ké je

poč

asie

v z

ime?

Je z

ima,

fúka

stud

ený

viet

or, s

neží

. K

de sú

det

i?

D

eti s

ú na

dvo

re.

Čo

robi

a?

St

avaj

ú sn

ehul

iaka

a sp

ieva

jú.

Kto

rú p

esni

čku

spie

vajú

?

Spie

vajú

pes

ničk

u

„K

eď n

apad

á ve

ľa sn

ehu”

. K

de sú

rodi

čia

a st

arí r

odič

ia?

R

odič

ia a

star

í rod

ičia

sú v

byt

e.

Čo

robi

a?

Pr

ipra

vujú

sa n

a V

iano

ce.

Čo

robí

ote

cko

a de

dko?

Ote

cko

a de

dko

post

avia

via

nočn

ý

st

rom

ček.

Č

o ro

bí m

amič

ka?

M

amič

ka v

arí k

urac

iu p

olie

vku

a pl

nenú

kap

ustu

. Č

o ro

bí b

abka

?

Bab

ka p

ečie

rybu

a m

oria

ka.

Via

nočn

é pi

esne

: K

eď n

apad

á ve

ľa

sneh

u…

Vita

j nám

stro

mče

k ná

š

Kn.

str.

35, 3

6

59.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z dv

och

pred

- ch

ádza

júci

ch h

odín

-

úlo

hy z

amer

ané

na p

recv

ičov

anie

číta

nia

a pí

sani

a dv

ojhl

ások

-

kom

ento

vaný

opi

s obr

ázko

v -

rozv

íjani

e sl

ovne

j zás

oby

v té

me

„

Zim

a, z

imné

obl

ieka

nie”

1. N

a pr

vom

obr

ázku

vid

ím d

eti.

Det

i st

avaj

ú sn

ehul

iaka

. O

blie

kli

si

tepl

é no

havi

ce, p

ulóv

rik, z

imný

kab

át, č

iapk

u a

šál.

Vše

tci s

i obu

li či

žmy.

2.

Na

druh

om o

bráz

ku je

ote

cko

a de

dko.

O

teck

o a

dedk

o po

stav

ia

vian

očný

st

rom

ček.

3.

Na

treťo

m o

bráz

ku v

idím

mam

ičku

a

babk

u. M

amič

ka v

arí p

lnen

ú ka

pust

u.

Bab

ka p

ečie

rybu

a m

oria

ka.

Upe

vňov

anie

slov

nej

záso

by

(Tém

a:

Zim

a, O

blie

kani

e)

Pr. z

oš. s

tr. 4

9 –

51

Kn.

str.

35, 3

6

60.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a

spol

uhlá

sky

„ch”

(p

rípra

vná

hodi

na)

Mem

orov

anie

bás

ne

„C

a h

sú k

amar

áti”

Sl

abik

ovan

ie sl

ov

Pr. z

oš. s

tr. 5

2

JA

NU

ÁR

61

.

Text

: Slo

venč

ina

-

číta

nie

s por

ozum

ením

-

nácv

ik ro

zšíre

nej f

orm

y hl

ásen

ia

- ná

cvik

ľud

ovej

pie

sne

„Moj

a m

amka

nie

čo m

á”

- sp

rávn

a vý

slov

nosť

sp

oluh

lásk

y „c

h”

- ro

zhov

or p

odľa

otá

zok

Akú

hod

inu

maj

ú dr

uhác

i?

D

ruhá

ci m

ajú

slov

enči

nu.

Koľ

ko je

poč

et ž

iako

v dr

uhej

trie

dy?

P

očet

žia

kov

druh

ej tr

iedy

je d

vads

ať.

Kto

chý

ba?

C

hýba

Mic

hal C

halu

pka.

Pr

ečo

chýb

a?

C

hýba

pre

to, l

ebo

je c

horý

.

Má

nádc

hu.

K

n. st

r. 37

Po

zor!

C

h ne

rozd

eľuj

eme

pri s

labi

kova

ní.

62.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dzaj

ú-

cich

dvo

ch h

odín

- ná

cvik

det

skej

ľud

ovej

hry

s

názv

om K

olem

baba

- cv

ičen

ia z

amer

ané

na p

rehĺ

beni

e

uč

iva

Kn.

str.

38

Pr. z

oš. s

tr. 5

2-55

H

ra: K

olem

baba

(o

pis h

ry p

ri pr

ílohe

č

. 6)

63.

Nác

vik

číta

nia

sam

ohlá

skov

ej

skup

iny

„ou”

pom

ocou

obr

ázko

v,

výra

zov

a ve

tnýc

h m

odel

ov

Pr. z

oš. s

tr. 5

6

64.

Text

: Ves

elá

rozp

rávk

a

(Ľud

ová

rozp

rávk

a)

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ná

cvik

vet

ných

mod

elov

na

zák

lade

obr

ázko

v -

mem

orov

anie

čas

ti ro

zprá

vky

Kto

s ký

m ta

ncov

al?

(zos

obne

nie)

Hrn

ček

tanc

oval

s de

dkom

.

Ded

ko ta

ncov

al s

babk

ou.

B

abka

tanc

oval

a s l

avic

ou.

La

vica

tanc

oval

a s p

ecou

.

Pec

tanc

oval

a s c

halu

pou.

K

n. st

r. 39

, 40

65.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

jú-

cich

hod

ín

Upe

vňov

anie

sprá

vnej

výs

lovn

osti

a pí

sani

a sa

moh

lásk

ovej

skup

iny

„ou”

Pr. z

oš. s

tr. 5

7

66.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a dv

ojhl

ásky

„ô”

(úv

odná

hod

ina)

Zd

robn

enin

y N

ácvi

k sp

rávn

ej v

ýslo

vnos

ti dv

oj-

hlás

ky „

ô”

Pi

eseň

: Jed

en, d

va

Pr. z

oš. s

tr. 5

8

67.

Preh

ĺben

ie u

čiva

Nác

vik

text

u s n

ázvo

m „

Vok

áň”

a

básn

ičky

„Sý

kork

y”.

M

emor

ovan

ie p

orek

adla

Rie

šeni

e há

dank

y

Pore

kadl

o:

Kôn

má

štyr

i noh

y, a

pre

dsa

sa p

otkn

e.

K

n. st

r. 41

, 42

68.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dzaj

ú-ci

ch h

odín

C

viče

nia

zam

eran

é na

číta

nie

a pí

sani

e dv

ojhl

ásky

„ô”

Pr. z

oš. s

tr. 5

9

69.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a kr

átke

j sa

moh

lásk

y „ä

” (p

rípra

vná

hodi

na)

Poro

vnan

ie –

slov

á s „

e” a

s „ä

”

Pr. z

oš. s

tr. 6

0

70.

U m

äsia

ra

-

Mem

orov

anie

rozh

ovor

ov

- O

tázk

y a

odpo

vede

-

Nác

vik

pore

kadl

a

Čo

bude

na

obed

?

Na

obed

bud

e ho

vädz

ia p

olie

vka

a

pala

cink

y.

Máš

rád

/ rad

a pa

laci

nky?

Áno

, mám

rád

/ rad

a pa

laci

nky.

K

am id

e G

rego

r?

G

rego

r ide

k m

äsia

rovi

. Č

o m

á kú

piť?

Má

kúpi

ť ki

lo h

oväd

zieh

o m

äsa

a

sa

lám

u.

Koľ

ko p

latil

?

Plat

il pä

ťsto

forin

tov.

Po

reka

dlo:

La

cné

mäs

o, ri

edka

pol

ievk

a.

Roz

hovo

ry v

obc

hode

K

n. st

r. 43

, 44

71.

Upe

vňov

anie

číta

nia

a pí

sani

a kr

átke

j sam

ohlá

sky

„ä”

Prec

vičo

vani

e sl

abik

ovan

ia

Tvor

enie

otá

zok

Čís

la d

o dv

adsa

ť po

moc

ou c

viče

ní

Pi

eseň

: Jed

en, d

va

Pr. z

oš. s

tr. 6

1-63

72.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a sl

abik

otvo

rnýc

h sp

oluh

láso

k ŕ,

ĺ K

onfr

ontá

cia

r-ŕ

l-

ĺ-ľ

Nác

vik

sprá

vnej

výs

lovn

osti

Pr. z

oš. s

tr. 6

4

73.

Text

: Zim

né r

ados

ti

- číta

nie

s por

ozum

ením

- nác

vik

otáz

ok a

odp

oved

í N

ácvi

k sl

oven

skej

ľud

ovej

pie

sne

„Už

je z

ima.

..”

Čo

robí

ded

ko a

Gre

gor?

Ded

ko a

Gre

gor r

obia

kŕm

idlo

. Č

o ro

bí D

orot

ka?

D

orot

ka k

ŕmi s

ýkor

ky.

Čo

robi

a de

ti na

vŕš

ku?

D

eti s

a sá

nkuj

ú.

Čo

robi

a de

ti pr

i pot

oku?

Det

i sa

kĺžu

na

ľade

.

K

n. st

r. 45

, 46

74.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

-jú

cich

hod

ín

Úlo

hy a

cvi

čeni

a za

mer

ané

na sp

ráv-

ne č

ítani

e a

písa

nie

spol

uhlá

sok

ŕ, ĺ

Nác

vik

odpi

sova

nia,

pre

klad

u a

sprá

vnej

výs

lovn

osti

Pr. z

oš. s

tr. 6

5

75.

Nác

vik

číta

nia

a pí

sani

a m

äkký

ch

spol

uhlá

sok

dz –

dž

(ú

vodn

á ho

dina

)

R

ieka

nka:

H

ádže

m, h

ádže

š, há

dže

Pr. z

oš. s

tr. 6

6

76.

Nác

vik

riek

anie

k:

D

ziny

, dzi

ny, d

ziny

, dzi

n

Džo

ny m

á dž

em v

eľm

i rád

R

ozho

vor n

a zá

klad

e ot

ázok

N

ácvi

k pr

íslo

via

Čo

je to

?

To je

kop

ec.

Čo

je n

a ko

pci?

Na

kopc

i je

mly

n.

Čo

je p

od k

opco

m?

Po

d ko

pcom

je m

edza

. Č

o je

ved

ľa n

ej?

V

edľa

nej

je n

eväd

za.

Čo

má

veľm

i rád

Džo

ny?

D

žony

má

veľm

i rád

dže

m.

Čo

má

Džo

ny n

a br

ade?

Má

tam

dže

m.

Prís

lovi

e:

Pý

si sa

cud

zím

per

ím.

K

n. st

r. 47

, 48

Pozo

r!

dz, d

ž ne

rozd

eľuj

eme

pri s

labi

kova

ní

FE

BR

UÁ

R

77.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dza-

júci

ch d

voch

hod

ín

Prec

vičo

vani

e:

- č

ítani

a a

písa

nia

spol

uhlá

sok

dz, d

ž

- sla

biko

vani

a

- pra

vopi

su

Pr. z

oš. s

tr. 6

7-69

78.

Opa

kova

nie

- č

ítani

e a

prek

lad

text

ov

- p

recv

ičov

anie

bás

ní, h

ádan

iek,

de

tske

j hry

, roz

hovo

rov,

pie

sní,

rieka

niek

a p

ríslo

ví

Kn.

str.

35-4

8

79.

Skúš

anie

- Po

chop

enie

číta

ného

text

u (T

ext:

Anč

a m

á ná

dchu

) -

rieše

nie

test

u

Pr. z

oš. s

tr. 7

0, 7

1

80

. – 8

1.

Úlo

hy a

cvi

čeni

a za

mer

ané

na p

re-

cvič

ovan

ie č

ítani

a a

písa

nia

hlás

ok:

ia, i

e, iu

, ch,

ou,

ô, ä

, ŕ, ĺ

Pr. z

oš. s

tr. 7

2-77

82.

Nác

vik

pesn

ičky

s ná

zvom

„P

iese

ň o

písm

enká

ch”

Mem

orov

anie

slov

ensk

ej a

bece

dy

Poro

vnáv

anie

pís

anej

a tl

ačen

ej fo

rmy

abec

edy

Kn.

str.

49, 5

0

83

.-84.

N

ácvi

k pi

esne

„V

esel

á ab

eced

a”

Upe

vňov

anie

slov

ensk

ej a

bece

dy

Kn.

str.

51-5

3

85.

Upe

vňov

anie

uči

va z

pre

dchá

dza-

júci

ch tr

och

hodí

n Pr

ecvi

čova

nie

slov

ensk

ej a

bece

dy

a pi

esne

„V

esel

á ab

eced

a”

Cvi

čeni

a za

mer

ané

na p

recv

ičov

anie

sl

oven

skej

abe

cedy

.

Kn.

str.

49-5

3 H

ra:

H

ra s

písm

enka

mi

(opi

s hry

pri

prílo

he

č. 7

) K

n. st

r. 54

Pr

. zoš

. str.

78

86.

TÉM

A: R

OD

INA

CE

STU

JE

T

ext:

Rod

ina

cest

uje

- č

ítani

e s p

oroz

umen

ím

- o

tázk

y a

odpo

vede

- Kde

žijú

Slo

váci

v M

aďar

sku?

(o

rient

ácia

na

map

e)

Aký

je d

nes d

eň?

D

nes j

e pi

atok

. K

oľko

je h

odín

?

Je o

sem

hod

ín.

Kam

ces

tujú

zaj

tra M

alin

ovci

?

Mal

inoc

vi z

ajtra

ces

tujú

do

Slov

en-

sk

ého

Kom

lóša

k te

te M

agde

. Č

ím b

udú

cest

ovať

?

Bud

ú ce

stov

ať v

lako

m.

Preč

o sa

teší

Anč

a?

A

nča

sa te

ší, ž

e sa

stre

tnú

s Lac

om i

s M

onik

ou.

K

n. st

r. 55

, 56

Pr. z

oš. s

tr. 7

9

87

.

Nác

vik

text

u „V

o vl

aku”

a p

esni

čky

s náz

vom

„V

lak”

R

ozho

vory

U

pevň

ovan

ie u

čiva

pom

ocou

cvi

čení

Kde

je ro

dina

?

Rod

ina

je v

o vl

aku.

Č

o sa

páč

i deť

om?

D

eťom

sa p

áči s

neho

m p

okry

tý k

raj.

Čo

pozo

ruje

Dor

otka

?

Dor

otka

poz

oruj

e ak

o be

žia

stro

my.

N

aoza

j bež

ia st

rom

y?

N

ie, v

lak

beží

. K

toré

mes

to v

idí A

nča?

Anč

a vi

dí B

ékéš

sku

Čab

u.

K

n. st

r. 57

, 58

Pr. z

oš. s

tr. 8

0

88

.

Nác

vik

rozh

ovor

u „U

tety

” Po

zdra

vy

Úlo

hy n

a pr

ehĺb

enie

uči

va

Kn.

str.

59

Pr. z

oš. s

tr. 8

1

89

.

Nác

vik

rozh

ovor

u s n

ázvo

m

„Pre

kvap

enie

” O

tázk

y a

odpo

vede

Pr

ecvi

čova

nie

učiv

a

Kto

čím

bud

e na

kar

neva

le?

D

orot

ka b

ude

zajk

o B

ojko

.

Mon

ika

bude

muc

hotrá

vka.

Anč

a bu

de je

žiba

ba.

La

co b

ude

šašo

.

Gre

gor b

ude

kozm

onau

t.

K

n. st

r. 60

Pr

. zoš

. str.

82

90

.

FAŠI

AN

GY

Št

efan

Mor

avčí

k: K

arne

val

(n

ácvi

k bá

sne)

U

pevň

ovan

ie u

čiva

pom

ocou

cvi

čení

Kto

čím

je n

a ka

rnev

ale?

Dor

otka

je z

ajko

Boj

ko.

M

onik

a je

muc

hotrá

vka.

Anč

a je

ježi

baba

.

Laco

je ša

šo.

G

rego

r je

kozm

onau

t.

K

n. st

r. 61

, 62

Pr. z

oš. s

tr. 8

3

Kto

čím

bol

na

karn

eval

e?

D

orot

ka b

ola

zajk

om B

ojko

m.

M

onik

a bo

la m

ucho

trávk

ou.

A

nča

bola

ježi

babo

u.

La

co b

ol ša

šom

.

Gre

gor b

ol k

ozm

onau

tom

.

91.

NA

ŠA R

OD

INA

Ú

vodn

á ho

dina

Mem

orov

anie

bás

ní s

názv

om

„O

teck

o a

mam

ička

”

„Môj

pok

lad”

O

tázk

y a

odpo

vede

Pr

íslo

via

viaž

uce

sa k

tém

e

Koh

o m

áš rá

d / r

ada?

Mám

rád

/ rad

a m

amič

ku, o

teck

a,

se

stru

(ses

tričk

u), b

rata

(bra

čeka

),

babk

u, d

edka

, tet

u, st

rýka

, uja

...

Aké

srdc

e m

ajú

rodi

čia?

Rod

ičia

maj

ú zl

até

srdc

e.

Preč

o m

ajú

zlat

é sr

dce?

Pret

o, le

bo sa

o m

ňa to

ľko

nast

araj

ú.

Čo

robí

dom

a m

amič

ka?

M

amič

ka d

oma

varí,

peč

ie, r

iadi

izbu

,

perie

šaty

, pol

ieva

kve

ty, š

ije...

Pr

íslo

via:

Aký

ote

c, ta

ký sy

n.

A

ká m

atka

, tak

á K

atka

.

Bás

eň:

K

oho

mám

rád?

Kn.

str.

63

Pr. z

oš. s

tr. 8

4

92.

Číta

nie

text

u s n

ázvo

m

„Slo

hová

úlo

ha”

Otá

zky

a od

pove

de

Cvi

čeni

a v

prac

ovno

m z

ošite

Aká

je ro

dina

Mal

inov

ých?

Rod

ina

Mal

inov

ých

je v

eľká

ako

rozv

etve

ná ja

bloň

. K

to tv

orí k

oren

e?

K

oren

e tv

oria

star

í rod

ičia

. K

oho

má

rád

Gre

gor?

Gre

gor m

á vš

etký

ch rá

d.

K

n. st

r. 64

-66

Pr. z

oš. s

tr. 8

5

M

AR

EC

93

.

Text

: G

rego

r pr

edst

aví s

voju

rod

inu

Číta

nie

s por

ozum

ením

K

omen

tova

ný o

pis o

bráz

kov

Nác

vik

použ

ívan

ia p

rivla

stňo

vací

ch

zám

en m

ôj, m

oja,

tvoj

, tvo

ja

Kto

priš

iel k

u G

rego

rovi

?

Ku

Gre

goro

vi p

rišie

l Paľ

ko.

Čo

poze

rajú

?

Poze

rajú

rodi

nné

foto

graf

ie.

Kto

je n

a ro

dinn

ých

foto

graf

iách

?

Na

foto

graf

iách

sú st

arí r

odič

ia, r

odič

ia

a de

ti.

Vym

enuj

čle

nov

rodi

ny!

Č

leno

via

rodi

ny sú

: rod

ičia

, sta

rí ro

di-

či

a a

deti.

K

n. st

r. 67

, 68

94.

Upe

vňov

anie

uči

va o

rod

ine

(po

moc

ou c

viče

ní v

pra

covn

om

z

ošite

)

Pr. z

oš. s

tr. 8

6, 8

7

95.

Opa

kova

nie

– Č

ísla

do

dvad

sať

Mem

orov

anie

vet

ných

mod

elov

V

yčíta

nka:

Des

ať, d

vads

ať, t

rids

ať

(číta

nie

s por

ozum

ením

)

Koľ

ko je

to p

aste

liek?

To

je je

dna

past

elka

. To

sú d

ve, t

ri, št

yri p

aste

lky.

To

je p

äť, š

esť.

.., d

esať

pas

telie

k.

Čís

la d

o 20

K

n. st

r. 69

,70

Pr. z

oš. s

tr. 8

8

96.

Mem

orov

anie

slov

ensk

ej ľ

udov

ej

vyčí

tank

y s n

ázvo

m „

Des

ať,

dvad

sať,

trid

sať”

. N

ácvi

k čí

sel:

10, 2

0, 3

0, 4

0, 5

0, 6

0, 7

0, 8

0, 9

0, 1

00 C

viče

nia

v pr

acov

nom

zoš

ite

Kn.

str.

69

Kn.

str.

71

Pr. z

oš. s

tr. 8

9

97.

Koľ

ko je

to p

aste

liek?

M

emor

ovan

ie č

ísel

od

20 d

o 10

0 po

moc

ou v

etný

ch m

odel

ov

Preh

ĺben

ie u

čiva

To je

dva

dsať

pas

telie

k.

To je

dva

dsať

jede

n pa

stel

iek.

.

.

.

To je

dva

dsať

devä

ť pa

stel

iek.

To

je tr

idsa

ť pa

stel

iek.

K

n. st

r. 70

Pr

. zoš

. str.

90

98.

Prec

vičo

vani

e uč

iva

z pr

edch

ádza

-jú

cich

troc

h ho

dín

Počí

taj s

nam

i! –

Rie

šeni

e há

dani

ek

Kn.

str.

72

Pr. z

oš. s

tr. 9

1

99

.-100

.

Kyt

ica

pre

babk

u V

yučo

vací

cie

ľ:

Pr

aktic

ké p

ouží

vani

e čí

sel

Anč

a pr

edst

aví s

voju

rod

inu

Koľ

ko ro

kov

maj

ú čl

enov

ia ro

diny

?

(roz

šíre

nie

slov

nej z

ásob

y o

rodi

ne)

Preh

ĺben

ie u

čiva

Kom

u ne

sie

Anč

a ky

ticu?

Anč

a ne

sie

kytic

u ba

bke.

Č

o m

á dn

es b

abka

?

Bab

ka m

á dn

es n

arod

enin

y.

Koľ

ko m

á ro

kov?

Má

šesť

desi

atos

em ro

kov.

K

oľko

roko

v m

á ot

ecko

?

Ote

cko

má

štyr

idsa

ť ro

kov.

Č

ím je

ote

cko?

Ote

cko

je a

utom

echa

niko

m.

Koľ

ko ro

kov

má

mam

ička

?

Mam

ička

má

trids

aťos

em ro

kov.

Č

ím je

mam

ička

?

Mam

ička

je k

ader

níčk

ou.

K

n. st

r. 73

, 74

Pr. z

oš. s

tr. 9

2-94

K

oľko

roko

v m

á de

dko?

Ded

ko m

á se

dem

desi

at ro

kov.

K

oľko

roko

v m

á ba

bka?

Bab

ka m

á še

sťde

siat

osem

roko

v.

Prac

ujú

ešte

?

Nie

, už

nepr

acuj

ú, s

ú na

dôc

hodk

u.

Koľ

ko ro

kov

má

Gre

gor?

Gre

gor m

á de

sať

roko

v.

Čím

je G

rego

r?

G

rego

r je

žiak

om. O

n sa

učí

. K

oľko

roko

v m

á A

nča?

Anč

a m

á os

em ro

kov.

Č

ím je

Anč

a?

A

nča

je ž

iačk

ou. O

na sa

učí

. D

o kt

orej

trie

dy c

hodí

?

Cho

dí d

o dr

uhej

trie

dy.

Je

dru

háčk

a.

Koľ

ko ro

kov

má

Dor

otka

?

Dor

otka

má

päť

roko

v.

Aj o

na sa

učí

?

Nie

, ona

cho

dí d

o šk

ôlky

.

10

1.

Pozn

áš si

prs

tíčky

?

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- m

emor

ovan

ie –

náz

vy p

rsto

v

Aká

je D

orot

ka?

D

orot

ka je

čis

tá, v

oňav

á.

Akú

dla

ň m

á D

orot

ka?

D

orot

ka m

á m

äkku

čkú

dlaň

. A

ký je

pal

ec?

Pa

lec

je si

lný.

A

ký je

uka

zová

k?

U

kazo

vák

je p

ilný.

K

torý

prs

t je

najv

äčší

?

Naj

väčš

í je

pros

tredn

ík.

Pies

ne:

R

uky,

ruči

čky

H

lava

, ram

ená

Čas

ti te

la

Kn.

str.

75

Pr. z

ošit

str.

95

K

torý

prs

t je

najd

rahš

í?

N

ajdr

ahší

je p

rste

nník

. K

torý

prs

t je

najm

enší

?

Naj

men

ší je

mal

íček

.

10

2.

Aká

si?

Číta

nie

s por

ozum

ením

A

ko v

yzer

áš ty

?

Aká

je D

orot

ka?

D

orot

ka je

níz

ka a

tlst

á.

Akú

má

tvár

?

Má

okrú

hlu

tvár

. A

ké m

á líc

a?

M

á če

rven

é líc

a.

Aké

má

vlas

y?

M

á sv

etlé

a k

učer

avé

vlas

y.

Aké

má

oči?

Má

mod

ré o

či.

Aký

má

nos?

Má

mal

ičký

nos

. A

ké m

á ús

ta?

M

á m

alé

ústa

. A

kú m

áš p

osta

vu?

Aké

máš

vla

sy?

Aké

máš

oči

?

K

n. st

r. 76

Pr

. zoš

. str.

96

10

3.

Pam

ätáš

sa n

a ro

čné

obdo

bia?

(Opa

kova

nie)

O

pis r

očný

ch o

bdob

í U

pevň

ovan

ie u

čiva

Vym

enuj

ročn

é ob

dobi

a!

R

očné

obd

obia

sú: j

ar, l

eto,

jese

ň a

zi

ma.

K

toré

sú ja

rné

mes

iace

? A

ké je

poč

asie

na

jar?

A

ká je

prír

oda?

V

ymen

uj ja

rné

kvet

y!

Pr

. zoš

. str.

97,

98

K

toré

sú le

tné

mes

iace

? A

ké je

poč

asie

v le

te?

Aká

je p

rírod

a?

Vym

enuj

letn

é kv

ety!

Č

o m

ajú

(cez

leto

) det

i?

Kto

ré sú

jese

nné

mes

iace

? A

ké je

poč

asie

na

jese

ň?

Kam

odl

etia

last

ovič

ky a

boc

iany

? K

edy

sa z

ačín

a šk

olsk

ý ro

k?

Kto

ré sú

zim

né m

esia

ce?

Aké

je p

očas

ie v

zim

e?

Aká

je p

rírod

a v

zim

e?

Kto

ré sú

zim

né sv

iatk

y?

10

4.

JAR

JE

TU

Ú

vod

do té

my

–

Opa

kova

nie

učiv

a o

jari

z 1.

ročn

íka

Č

ítani

e bá

snič

iek

„Ja

r k

nám

pri

šla”

„Fi

alôč

ka”

R

ieše

nie

háda

niek

Mem

orov

anie

slov

ensk

ej ľ

udov

ej

b

ásne

„Sl

nce,

slnc

e”

ja

rné

poča

sie

jarn

é kv

ety

jarn

é pr

áce

Kris

ta B

endo

vá:

Fi

alôč

ka

Kn.

str.

77, 7

8 Pr

. zoš

. str.

99

10

5. –

106

.

Na

vych

ádzk

e

(Číta

nie

s por

ozum

ením

) U

pevň

ovan

ie u

čiva

o z

vier

atác

h

Kam

išli

druh

áci?

Dru

háci

išli

na v

ychá

dzku

do

blíz

keho

lesa

. Pr

ečo

nesm

iem

e kr

ičať

v le

se?

V

lese

nes

mie

me

krič

ať, a

by sm

e ne

-

vyru

šova

li zv

iera

tá.

Aké

kve

ty n

atrh

ali d

ievč

atá?

Die

včat

á na

trhal

i fia

lky.

A

ké z

vier

atá

vide

li de

ti v

lese

?

Det

i vid

eli v

lese

bys

tré v

ever

ičky

,

srnk

u, m

ilého

ježk

a, b

ojaz

livé

zaja

ce,

sý

kork

y a

pref

íkan

ú líš

ku.

lesn

é zv

iera

tá

Kn.

str.

79, 8

0 Pr

. zoš

. str.

100

10

7.

Veľ

kono

čná

Nác

vik

veľk

onoč

nej p

iesn

e M

emor

ovan

ie v

inšo

vačk

y

Kto

ré sú

jarn

é sv

iatk

y?

Ja

rné

svia

tky

sú: T

uríc

e a

Veľ

ká n

oc.

K

n. st

r. 81

Pr

. zoš

. str.

101

10

8.

Hra

na

húsk

y

- Nác

vik

hry

v pr

írode

- Mem

orov

anie

text

u

hy

dina

Pi

eseň

: Mal

ičká

som

Kn.

str.

82

Pr. z

oš. s

tr. 1

02

A

PRÍL

10

9.

Úvo

d do

tém

y „O

BL

IEK

AN

IE”

-

mem

orov

anie

vyč

ítank

y

s n

ázvo

m

„Tid

li-tid

li”

- rie

šeni

e há

dank

y

Kn.

str.

83

-

Vilm

a Ši

mko

vá: M

ačka

bud

e ši

ť

(č

ítani

e s p

oroz

umen

ím)

- P

recv

ičov

anie

uči

va

Pr. z

oš. s

tr. 1

03

11

0.

Text

: Kaž

dý h

ovor

í

(číta

nie

s por

ozum

ením

) O

paku

jme!

Pr

ecvi

čova

nie

nom

inat

ívu

jedn

otné

ho

a m

nožn

ého

čísl

a

To je

zim

ný k

abát

.

To

sú z

imné

kab

áty.

To

je n

ová

čiap

ka.

T

o sú

nov

é či

apky

. To

je te

plá

ruka

vica

.

To

sú te

plé

ruka

vice

. To

je m

alá

čižm

a.

T

o sú

mal

é či

žmy.

šaty

K

n. st

r. 84

Pr

. zoš

. str.

104

11

1.

Preh

ĺben

ie u

čiva

O

tázk

y a

odpo

vede

k te

xtu

„Kaž

dý h

ovor

í”

Prec

vičo

vani

e sl

oves

ných

tvar

ov

(prít

omný

čas

1.,

2., 3

. oso

ba –

j. č

.)

Ako

rast

ie G

rego

r?

G

rego

r ras

tie a

ko z

vod

y.

Od

čoho

rast

ie G

rego

r?

G

rego

r ras

tie o

d m

lieka

, od

rožk

ov...

V

yrás

tol G

rego

r zo

šiat

?

Áno

, Gre

gor v

yrás

tol z

o ši

at.

Kde

šijú

šaty

?

Šaty

šijú

v to

várn

i. Č

ím b

ude

Gre

gor k

eď n

aras

tie?

K

eď n

aras

tie, b

ude

mal

iaro

m.

Čo

bude

maľ

ovať

?

Bud

e m

aľov

ať ja

r, le

to a

veľ

a kv

etov

.

K

n. st

r. 85

Pr

. zoš

. str.

105

11

2.

Nác

vik

pesn

ičky

„Č

ižíč

ek”

Vyu

čova

cí c

ieľ:

Sprá

vne

použ

ívan

ie sl

oves

ných

tvar

ov

Kn.

str.

86

Pr. z

oš. s

tr. 1

06

11

3.

Vyr

ástli

sme

zo ši

at

- n

ácvi

k ro

zhov

oru

- r

ieše

nie

háda

nky

Upe

vňov

anie

uči

va o

kup

ovan

í a

oblie

kaní

od

ev

Kn.

str.

87

Pr. z

oš. s

tr. 1

07

11

4. –

115

.

V o

bcho

dnom

dom

e

Číta

nie

s por

ozum

ením

Nác

vik

smer

ov

(h

ore,

dol

e, v

prav

o, v

ľavo

)

Roz

hovo

r na

zákl

ade

otáz

ok

Zh

oda

pods

tatn

ých

a pr

ídav

ných

mie

n

Kde

kúp

ili k

ošeľ

u?

K

ošeľ

u kú

pili

hore

na

prvo

m p

osch

odí.

Kde

kúp

ili to

pánk

y?

To

pánk

y kú

pili

dole

na

príz

emí.

Čo

dost

al G

rego

r?

G

rego

r dos

tal m

odré

dží

nsy

a ko

cko-

vanú

koš

eľu.

Č

o do

stal

a A

nča?

Anč

a do

stal

a če

rven

é te

plák

y.

Čo

dost

ala

Dor

otka

?

Dor

otka

dos

tala

hne

dé to

pánk

y.

K

n. st

r. 88

, 89

Pr. z

oš. s

tr. 1

08

11

6. –

117

.

Ja, t

y, o

n, o

na, o

no –

m

y, v

y, o

ni, o

ny

Spoz

náva

nie

osob

ných

zám

en

v m

nožn

om č

ísle

(my,

vy,

oni

, ony

) po

moc

ou o

bráz

kov

v pr

acov

nom

zo

šite

N

ácvi

k m

ikro

dial

ógov

M

emor

ovan

ie sl

oves

ných

tvar

ov

v pr

ítom

nom

čas

e je

dnot

ného

a m

nož-

ného

čís

la

Pr. z

oš.

str.

109,

110

K

n. st

r. 90

11

8.

Dru

háci

idú

na v

ýlet

(číta

nie

s por

ozum

ením

) O

tázk

y i o

dpov

ede

Prec

vičo

vani

e uč

iva

Kde

sa sc

hádz

ajú

deti?

Det

i sa

schá

dzaj

ú pr

ed šk

olou

. Je

dne

s vyu

čova

nie?

Nie

, dne

s nie

je v

yučo

vani

e.

Kam

idú

druh

áci?

Dru

háci

idú

na v

ýlet

do

Bék

éšsk

ej

Č

aby.

Č

ím c

estu

jú?

C

estu

jú a

utob

usom

. N

a čo

sa p

ozer

ajú?

Poze

rajú

sa n

a úr

odné

pol

ia.

K

n. st

r. 91

, 92

Pr. z

oš. s

tr. 1

11

11

9. –

120

.

V B

ékéš

skej

Čab

e

(číta

nie

s por

ozum

ením

) R

ozho

vor p

omoc

ou o

tázo

k U

pevň

ovan

ie u

čiva

Kam

išli

deti?

Det

i išl

i do

župn

ej k

nižn

ice.

A

ké k

nihy

vid

eli?

Vid

eli m

aďar

ské

i slo

vens

ké k

nihy

. K

de o

bedo

vali?

Obe

dova

li v

Dom

e sl

oven

skej

kul

túry

.Č

o ob

edov

ali?

Obe

dova

li sl

ivko

vé k

nedl

e.

Aký

pro

gram

si p

ozre

li v

Dom

e m

láde

že?

V

Dom

e m

láde

že si

poz

reli

slov

ensk

ý

kultú

rny

prog

ram

.

K

n. st

r. 93

, 94

Pr. z

oš.

str.

112,

113

M

ÁJ

121.

– 1

22.

Týž

deň

(Opa

kova

nie)

N

ácvi

k ra

dový

ch č

íslo

viek

do

sede

m

Mem

orov

anie

vyč

ítank

y „

V p

onde

lok

sme

nakú

pili”

Čo

sa u

čí Ja

nko?

Jank

o sa

učí

pom

enov

ať d

ni v

týžd

ni.

Koľ

ko d

ní m

á tý

ždeň

?

Týžd

eň m

á se

dem

dní

. V

ymen

uj d

ni tý

ždni

!

Prvý

deň

je p

onde

lok,

...

Čo

rozp

oved

ala

Zuzk

a?

Zu

zka

rozp

oved

ala

vyčí

tank

u.

Text

: Týž

deň

(pri

tém

e

„Rež

im d

ňa”)

Kn.

str.

95, 9

6 Pr

. zoš

. str.

114

12

3. –

124

.

Roz

vrh

hodí

n

(číta

nie

s por

ozum

ením

) R

ozho

vor p

omoc

ou o

tázo

k Pr

ecvi

čova

nie

učiv

a

Kde

bol

Gre

gor?

Gre

gor b

ol n

a tré

ning

u.

Aký

bol

trén

ing?

Trén

ing

bol d

obrý

. Č

o ro

bí A

nča?

Anč

a sa

učí

. K

oľko

hod

ín b

ude

mať

zaj

tra A

nča?

Bud

e m

ať p

äť h

odín

. A

ké h

odin

y bu

de m

ať?

B

ude

mať

mat

emat

iku,

maď

arči

nu,

sp

ev, s

love

nčin

u a

kres

leni

e.

Čo

má

napí

sať

Gre

gor?

Gre

gor m

á na

písa

ť sl

oh.

O č

om b

ude

písa

ť G

rego

r?

G

rego

r bud

e pí

sať

o ja

ri.

K

n. st

r. 97

, 98

Pr. z

oš. s

tr. 1

15

12

5.

DE

Ň M

AT

IEK

N

ácvi

k pe

snič

ky „

Čer

vené

jabĺ

čko”

B

áseň

: M

amič

ke

(číta

nie

s por

ozum

ením

)

Aký

svia

tok

je te

raz?

Tera

z je

Deň

mat

iek.

K

oho

milu

ješ?

Milu

jem

mam

ičku

.

Már

ia Ď

uríč

ková

:

Krá

sny

svet

Kn.

str.

99, 1

00

Pr. z

oš. s

tr. 1

16

12

6. –

127

. D

EŇ

DE

TÍ

V šk

ole

je v

esel

o (č

ítani

e s p

oroz

umen

ím)

Roz

hovo

r pod

ľa o

tázo

k Pr

ecvi

čova

nie

učiv

a

Ako

je d

nes v

škol

e?

D

nes j

e v

škol

e ve

selo

. K

de sú

det

i?

D

eti s

ú vo

nku.

A

ké je

poč

asie

?

Je p

ekné

poč

asie

, sln

iečk

o te

plo

hrej

e.

Aký

svia

tok

je d

nes?

Dne

s je

Deň

det

í.

K

n. st

r. 10

1, 1

02

Pr. z

oš.

str.

117,

118

Č

o ro

bia

deti?

Det

i sa

hraj

ú.

Čo

robí

jedn

a sk

upin

a de

tí?

Je

dna

skup

ina

detí

skáč

e vo

vre

ci.

Čo

krič

ia (v

olaj

ú) d

eti?

Det

i krič

ia (v

olaj

ú):

„Do

toho

! Do

toho

!”

Kto

zví

ťazi

l?

Zv

íťaz

il M

ilan.

12

8.

DE

Ň P

ED

AG

ÓG

OV

Št

efan

Mor

avčí

k: P

ani u

čite

ľke

(n

ácvi

k bá

sne)

R

ieše

nie

cvič

ení

Milá

pan

i uči

teľk

a!

Ďak

ujem

e V

ám z

a st

aros

tlivo

sť a

lásk

u.

K

n. st

r. 10

3, 1

04

Pr. z

oš. s

tr. 1

19

12

9. –

130

.

HU

RÁ

, PR

ÁZ

DN

INY

! T

ext:

Prá

zdni

ny sú

tu

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ro

zhov

or p

omoc

ou o

tázo

k -

cvič

enia

v p

r. zo

šite

Čo

budú

mať

det

i?

D

eti b

udú

mať

prá

zdni

ny?

Čo

robí

Pet

er?

Pe

ter s

a sm

eje

a sk

áče.

A

ké sú

det

i?

D

eti s

ú šť

astn

é.

Čo

robi

a de

ti?

D

eti s

a sm

ejú

a sk

áču.

K

am id

e Pe

ter?

Pete

r ide

k st

arým

rodi

čom

. K

am o

dces

tuje

Han

ka?

H

anka

odc

estu

je k

tete

do

Bud

apeš

ti.

Kam

pôj

de M

artin

?

Mar

tin p

ôjde

k B

alat

onu.

K

n. st

r. 10

5, 1

06

Pr. z

oš. s

tr. 1

20

Kam

ide

Oľg

a?

O

ľga

ide

na S

love

nsko

. K

edy

sa st

retn

ú de

ti?

D

eti s

a st

retn

ú v

sept

embr

i.

13

1.

Text

: Odc

hod

- č

ítani

e s p

oroz

umen

ím

- r

ozho

vor

Čo

robí

Pet

er?

Pe

ter m

áva.

Č

o ro

bí B

obík

a M

urka

?

Bob

ík a

Mur

ka m

ávaj

ú.

Máv

ajú

aj ro

diči

a?

Á

no, a

j rod

ičia

máv

ajú.

Č

ím c

estu

je P

eter

?

Pete

r ces

tuje

vla

kom

.

K

n. st

r. 10

7 Pr

. zoš

. str.

121

13

2. -

133.

Čer

ešne

sú z

relé

- čí

tani

e s p

oroz

umen

ím

- ro

zhov

or

Aké

sú č

ereš

ne?

Č

ereš

ne sú

zre

lé.

Čo

robí

star

ý ot

ec?

St

arý

otec

obe

rá č

ereš

ne.

Čo

robí

Pet

er?

Pe

ter l

ezie

na

čere

šňu.

Usi

lovn

e ob

erá

čere

šne.

Č

o ro

bí B

obík

?

Bob

ík b

eží s

koš

íkom

k st

arej

mam

e.

Čo

upeč

ie st

ará

mam

a?

St

ará

mam

a up

ečie

dob

rý k

oláč

. Pr

ečo

je šť

astn

ý st

arý

otec

?

Star

ý ot

ec je

šťas

tný

pret

o, le

bo m

á

dobr

ého

vnuk

a.

Bol

Pet

er p

oslu

šný?

Áno

, bol

pos

lušn

ý.

K

n. st

r. 10

8, 1

09

Pr. z

oš. 1

22

13

4.-1

44.

Opa

kova

nie

celo

ročn

ého

učiv

a

14

5. -

146.

Záv

ereč

ná k

ontr

olná

prá

ca

Vyh

odno

teni

e

Pr. z

oš. s

tr.

123

- 127

14

7.

Det

ské

hry

v pr

írod

e

14

8.

Hod

note

nie

celo

ročn

ej p

ráce

KĽÚČ NA RIEŠENIE ÚLOH

k pracovnému zošitu

„Písmenká sú ako deti”

4./2. Doplň. tu, je, moja, guma, nová, lavica, ceruzka, pekná, pracujem 4./3. Vyrieš. vodorovne: 1. lopta 2. lampa 3. váza, 4. tri 5. cukrík 6. macík zvisle: lavica Riešenie: To je lavica. 5./2. Pýtaj sa a odpovedz. To je jablko. To je hrozno. 5./3. Vyrieš. vodorovne: 1. paradajka 2. paprika 3. kel 4. mrkva 5. hrozno zvisle: jablko Riešenie: To je jablko. 7./1. Doplň y, ý. farebný, nový, bábiky, pekný, modrý, ruky, ryby, byt, nábytok, umývadlo, mydlo 7./2. Odpovedz. Aký je...? Pohár je plný. Gombík je malý. Jogurt je ovocný. Macík je milý. Bobík je verný. 7./3. Napíš. gombík - gombíky ceruzka - ceruzky dom - domy ruka - ruky 9./1. Prečítaj a napíš. čaj čokoláda koláče kačica pečivo číta 9./2. Spoj, kto čo robí. Mamička varí čaj. Anča číta o veveričke. Dorotka a Monika počítajú cukríky. Babička pozerá film. Evička cvičí. Čaba a Gregor večerajú. 9./3. Vyrieš. Čo má rád Čaba? vodorovne: 1. hrnček 2. tričko 3. vajíčko 4. oči 5. koláč 6. vtáčik 7. domček zvisle: čokoládu Riešenie: Čaba má rád čokoládu.

10./2. b) Napíš. košík Mikuláš šalát píšeme 11./1. Napíš. Ty: varíš guláš, máš zošit, hovoríš o šašovi, kupuješ šál, oberáš hrušky 11./2. Odpovedz a napíš. ty čítaš ty píšeš ty cvičíš ty počítaš ty ješ ty piješ 12./3. Prečítaj a napíš. žaba nože ruže jež žena beží rožok žirafa 13./1. Vyrieš a napíš čo je to. rožok, žabka, ježko 13./2. Odpovedz. Čo má Žofka? Čo má Jožo? Žofka má rožok, žuvačku, nože a ruže. Jožo má čižmy, žirafu, kolobežku a žabu (žabku). 13./3. Vyrieš. Čo má Anča? vodorovne: 1. žaba 2. kolobežka 3. čítame 4. žlté 6. ryba 7. žuvačka 8. ryža 9. beží zvisle: žlté ruže Riešenie: Anča má žlté ruže. 15./1. Spoj. Š: myš, muška, košík, šalát, štyri S: slon, osem, sova, pes, srna (srnka) 15./2. Doplň s, š. slnko, šašo, šál, maslo, škola, spí, stojí, zošit, píšeme, osem, sú, štyri, hrajú sa, zabávajú sa 15./3. Vyrieš. cirkus, cesnak, vlasy, sobota, september

16./2. Odpovedz. Zakrúžkuj. 1. a 2. b Riešenie: 3. b za každú správnu odpoveď 2 body 4. a 5. a Maximálny počet bodov: 20 6. a 7. b 8. a 9. a 10. b 17./3. Diktát lavica, banány, farebný, koláč, kačica, prší, košík, žaba, žirafa, slon, slnko, šalát 18./1. Odpovedz. Čo sú to? To sú zošity. To sú stromy. To sú rožky. To sú cukríky. To sú prsty. To sú jahody. To sú hrušky. To sú žaby. 18./2. Usporiadaj slová. Č Š Ž S Čaba košík jež prst čítanka šašo rožok syr kačica zošit žaba srna číta Mikuláš beží osem 19./3. Doplň č, š, ž. žirafa, čižmy, taška, Žofka, čítanka, škaredý, žabka, šál, píšeme, čítame, všetci, domček, učí sa, náš, šošovička, počíta, hrášok, šikovný 19./4. Vyrieš a napíš. Kto je to? Miloš, Miško, Žofka, Jožko, Tomáš, Maroš 20./5. Vyrieš a napíš. Riešenie: Žaba skáče. 23./1. Doplň d, ď. medveď, Ďurko, záhrada, ďakujem, doma, pod, december, loď, jahody, Naďa, buď, posaď sa, Dorotka

23./2. Usporiadaj slová a napíš vety. Ďurko má nové sandále. Po Dunaji pláva loď. Osobná loď vozí osoby. Nákladná loď vozí tovar. 23./3. Odpovedz. Čo je to? To je osobná loď. To je medveď. To je nákladná loď. To je žaluď. 25./1. Doplň t, ť. Katka, ovocná šťava, tri, labuť, šestnásť, skákať, jogurt, cvičiť, stáť, šiť, biť, jesť, štyri, šesť, ťa, prať, učiť sa, ťuká, Peťo, smotana 25./2. Napíš. Ty: čítaš, píšeš, cvičíš, počítaš, stojíš, tancuješ, skáčeš, kričíš 25./3. Vyrieš tajničku. vodorovne: 1. ťava 2. lyžovať sa 3. šesť 4. Peťo 5. Maťko 6. žlté 7. čítať 8. labuť 9. počítať 10. kričať 11. byt zvisle: Vysoké Tatry 27./1. Usporiadaj slabiky a napíš slová. če-reš-ňa, ra-ňaj-ku-je, u-čeb-ňa, na-há-ňal, bros-ky-ňa 27./2. Spoj. Kto čo robí? Soňa raňajkuje rožok. Šaňo gratuluje Fraňovi. Fraňo si udrel dlaň. Braňo sa pozerá na jabloň. Táňa prečíta slová. 27./3. Vyrieš tajničku. Čo je to? Riešenie: To je Slovensko. 29./2. Doplň. SOĽ MOTÝĽ RÝĽ JEDĽA ĽAD ŽEMĽA KRÁĽ CIBUĽA KĽÚČ KOŠEĽA 29./3. Vyfarbi a napíš. motýľ mašľa košeľa kľúč

30./2. Odpovedz na otázky. Hodnotenie: Olga bevásárol. 2 body Vennie kell sót, babot, hagymát, zsemlét és őszibarackot. 5 bodov Franyó is bevásárol. 3 body Ő golyókat, fésűt, füzetet és képet vesz. 4 body A képen állatkert van. 2 body A teve áll. 2 body A hattyú úszik. 2 body Az elefánt iszik. 2 body Maximálny počet bodov: 22 bodov 32./1. Usporiadaj a napíš. žirafa, labuť, medveď, sviňa, ťava, opica 32./2. Doplň a napíš. a) Dorotka maľuje motýľa. b) Paľko sa pozerá na žirafu. Oľga maľuje slona. Ďurko sa pozerá na sviňu. Elena maľuje medveďa. Ľudko sa pozerá na ťavu. Šaňo maľuje zajaca. Ľudmila sa pozerá na opicu. 33./3. Usporiadaj a napíš. Kto čo má? Soňa má syr. Oľga má opice. Braňo má banán. Gregor má guľky. Hela má hrebeň. Katka má kľúč. 34./4. Vyrieš tajničku. ťa, poď, soľ, vaňa, ťava, koľko 34./5. Spoj. a) Ľudovít Ľudko b) Ocko rýľuje v záhradke. Pavol Paľko Starký opravuje kľučku. Oľga Oľa Babka varí fazuľu. Uršuľa Uršuľka Mamička šije košeľu. Ľubomír Ľubko Dorotka maľuje motýľa. Ľubica Ľubka Anča a Gregor sa hrajú s guľkami.

37./1. b) Napíš. Gunár gága. Hus gága. Húsatko čipčí. On gága. Ona gága. Ono čipčí. 39./2. Doplň slabiky de, te, ne, le. Kde? Sedemnásť, v meste, dnes, v kine, lekvárový, otecko, ideme, Vstaňte! Poobede, žemle, učiteľka, pondelok, sneží, gule, pekne 39./3. Diktát a) teta, dedko, otecko, deň b) nedeľa, dnes, hneď, višne 41./1. a) Spoj. ď - di, dí ť - ti, tí ň - ni, ní ľ - li, lí b) Vyfarbi a napíš. Čo je to? To je jedlička. 41./2. Slabikuj. le-tí, se-dí, sa-dí, vi-dí, jed-li, pi-li, priš-li, ro-di-na, me-ni-ny 41./3. Vyrieš tajničku. Kto je to? Riešenie: To je pani učiteľka. 42./2. Odpovedz. Správne odpovede: 1. a 2. b Hodnotenie: za každú správnu odpoveď 2 body 3. c 4. a Maximálny počet bodov: 16 bodov 5. c 6. a 7. b 8. a 43./2. Diktát stena, zle, poobede, v kostole, v kine, narodeniny, popoludní, pekne, dám ti, teší sa

44./1. Spoj. Dedko a babka sú v kostole. Dorotka je u tety. Anča a Gregor sú v kine. Otecko a mamička sú doma. 44./2. Zakrúžkuj slabiky: de, te, ne, le, di, ti, ni, li, dí, tí, ní, lí. peračník, slovník, lekvár, poobede, kamaráti, kniha, Anička, tíško, Ladislav, príde, pani učiteľka, hrali sa, teší sa, v kine, Janíček, sedí, kreslí, koleno, vidí, pili 44./3. Pýtaj sa. a) Čo je to? Čo je to? Kto je to? Kto je to? b) Aký je paračník? Aká je teta? Aká je rodina? Aké je bydlisko? c) Čo robí vták? Čo robí starý otec? Čo robí sesternica? Čo robí pani učiteľka? 45./4. Slabikuj. de-ti, sme-ti, lis-ty, de-sať, pon-de-lok, ho-di-na, tu-li-pán, ma-li-ny, san-dá-le, stu-de-ný, ze-le-ni-na, na-ro-de-ni-ny 45./5. Vyrieš krížovku. vodorovne: budí listy sedí slivka vidlička kreslí líška hodiny zvisle: bydlisko Riešenie: bydlisko 46./8. Doplň: de, te, ne, le, di, ti, ni, li, dí, tí, ní, lí. ide, stena, slovník, hodiny, polička, nedeľa, kytica, ples, platíme, medvedík, pani, líška

46./9. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. 1. riadok: otecko (Kto je to?) 2. riadok: medvedík (dí je dlhá slabika) 3. riadok: uterák (To je vec.) 47./10. Vyfarbi a rozprávaj.

Rodina

Je nedeľa. Rodina odpočíva. Otecko leží v posteli. Dorotka kreslí listy. Dedko sedí na stoličke a číta. Babka a mamička sa rozprávajú. Gregor pije malinovku. Anča číta rozprávkovú knihu. Je to pekný deň.

49./2. Dopíš. a) Vidím Vierku b) Vidím Žofiu Danielu Silviu Gabrielu Teréziu Marienku Natáliu 49./3. Doplň ia, ie, iu. špongia / špongiu, polievku, žiačka, tretia / tretiu, zbiera, Dovidenia!

mlieko 51./5. Vyrieš tajničku. vodorovne: 1. šál 2. ťava 3. rukavice 4. prasiatko 5. topánky 6. mlieko 7. snehuliak 8. nohavice 9. vianočný strom- ček 10. bocian 11. mačiatko 12. pulóvrik 13. zimný

kabát 14. tanier 15. dedo Mráz 16. čiapka zvisle: Šťastlivý nový rok! Riešenie: Šťastlivý nový rok! 53./2. Doplň h, ch. hodina, chorý, hodinky, orechy, záhrada, nádcha, snehuliak,

hlava, brucho, hovorí, buchty, ihla, Choď! chlapec, kniha 53./3. Slabikuj. ob-chod, o-re-chy, ne-chý-ba, chlad-no, chý-ba, cho-dí-me

54./4. Napíš, čo je to. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. a) orech hodinky ucho buchta (iba tu píšeme h) b) ihla snehuliak chlieb hrebeň (iba tu píšeme ch) 54./5. Diktát chodba, brucho, obchod, ticho, chodím, chutný, chladnička, chlapec, chorý, nádcha 54./6. Vyrieš krížovku. vodorovne: 1. orech 2. hruška 3. chyba 4. buchta 5. ihla 6. jahoda zvisle: Chytaj! 57./2. Vyrieš tajničku. S čím sa hrá Dorotka? vodorovne: 1. s dedkom 2. s babkou 3. veselá rozprávka 4. za babkou 5. pod lavicou 6. hrnček 7. s pecou 8. s chalupou zvisle: s bábikou Riešenie: Dorotka sa hrá s bábikou. 57./3. Spoj, kto čím píše. Cecília píše ceruzkou. Fraňo píše fixkou. Katka píše kriedou. Čaba píše červenou ceruzkou. 59./1. Napíš. Má vokáň To je... Nemá vokáň (kvoká) (nekvoká) X stôl oblok X X nôž stolička X X kôň

59./2. Prelož slová. Usporiadaj a napíš. o ô

osem kôň pero stôl mačiatko nôž 61./2. Usporiadaj a napíš. e ä

darček žriebä dvere päť sedem deväť pes bábätko 61./3. Doplň e, ä v slovách. ceruzka, Svätopluk, žriebä, orech, päť, bábätko, mäso, koberec, dvere, mäkký, chlapec, väčší, mäkčeň, Peter, nevädza 62./4. Slabikuj. dar-ček, mä-siar, dob-re, žrie-bä, de-sať, de-väť, o-sem-násť, de-vät-násť, o-tec-ko, Svä-to-pluk 62./5. Pýtaj sa. Koľko rokov má Anča? Koľko rokov má Martin? Čo si prosíš? Čo bude na obed? Máš rada palacinky? Kam ide Gregor? 63./6. Vyrieš tajničku. Kto je to? Riešenie: To je Svätopluk. 63./7. Spočítaj guľôčky a napíš. To je jedna guľôčka. To sú dve guľôčky. To je päť guľôčok. To je šesť guľôčok. To je sedem guľôčok. To je deväť guľôčok. To je desať guľôčok. To je pätnásť guľôčok. To je devätnásť guľôčok.

65./3. Diktát vŕšok, vŕba, jabĺčko, kĺžu sa 65./4. Usporiadaj a napíš. ŕ ĺ

vŕba vĺča kŕmi jabĺčko kŕmidlo stĺp vŕšok stĺpik 67./1. Zakrúžkuj dž. v džungli, na džudo, džbán, džemom, hádžem, hádžeš, hádže, sádže 67./2. Doplň dz, dž v slovách. cudzí, džem, hádzať, džínsy, medzi, džudo, džbán, džús, erdží, nevädza, hádže, hádzaná, sadza, džungľa 67./3. Slabikuj. er-dží, džín-sy, od-chá-dza, džu-do, džo-kej, džo-kej-ka 68./4. Diktát Kôň erdží. Džbán je nový. Džem je chutný. Pekár chleby sádže. Nevädza je modrá. 68./5. Doplň slová vo vetách. Pod kopcom je medza, vedľa nej nevädza. Džony má veľmi rád džem. Anča pije džús. Pýši sa cudzím perím. Pekár chleby sádže. 68./6. Vyrieš tajničku. Čo robí pekár? vodorovne: 1. vrch 2. hrá sa 3. vlk 4. džem 5. džbán 6. džínsy 7. džús 8. klobása 9. erdží 10. kĺžu sa 11. nedeľa zvisle: chleby sádže Riešenie: Pekár chleby sádže.

69./7. Vyrieš. Čo dostala Agneša na meniny? Riešenie: Agneša dostala džínsy. 69./8. Vyfarbi a napíš. džínsy džbán džús džem 70./2. Odpovedz na otázky. Zakrúžkuj správnu odpoveď.

1. d 2. c Hodnotenie: 3. b za každú správnu odpoveď: 2 body 4. a maximálny počet bodov: 20 bodov 5. b 6. c 7. d 8. b 9. a

10. b 72./1. Doplň: ia, ie, iu, ch, ô, ä, ŕ, ĺ, dz, dž, ou. chorý, sviatok, hádzať, bábätko, spieva, nôžka, žriebä, vŕšok, kĺžu sa, hádže, za babkou, vidím Valériu, vôl, kŕmidlo 72./2. Vyrieš. Čo je menšie? Čo je väčšie? a) noha > nôžka

oblôčik < oblok

kôš > košík

jahôdka < jahoda b) jablko > jabĺčko

vĺča < vlk

vrch > vŕšok

stĺp > stĺpik

72./3. Spoj. päť - 5 deväť - 9 pätnásť - 15 devätnásť - 19 73./4. Diktát žiačka, kačiatko, dievčatá, polievka, mám fotografiu, chytám, obchod, za babkou, potôčik, stôl, deväť, mäkčeň, vŕšok, vĺča, v džungli 73./5. Usporiadaj slabiky a napíš slová. a) hŕba b) jahôdka c) orechová stĺpik devätnásť poschodový džudo nevädza džínsy mačiatko 74./6. Usporiadaj písmená a napíš slová. mlieko, žiačka, nôžka, mäkký, džbán, chôdza 74./7. Pýtaj sa. Kde sú chlapci? Čo pečie babka? Čo robí babka? Aký je kôň? Aká je Dorotka? Čo robí dedko a Gregor? Čo má rád Džony? 75./8. Nakresli a slabikuj. gu-ľôč-ka ob-lô-čik päť-ka o-rech 75./9. Prelož vety do maďarčiny. A kislányok az udvaron vannak. Hiányzik Kovács Mihály. A nagyapa a nagymamával táncolt. A kisablak (az ablakocska) tiszta. 76./10. Vyrieš. Čo hovorí Anča? Riešenie: Anča hovorí: Ja už viem čítať.

77./11. Vyrieš krížovku. vodorovne: 1. pec 2. čítanka 3. kostol 4. kamarát 5. jedľa 6. nábytok 7. kopec 8. chorá 9. mäso 10. hrajú sa 11. košeľa 12. rie- kanka 13. Choď! 14. Dunaj 15. polievka 16. motýľ 17. kino zvisle: Písmenká sú ako deti Riešenie: Písmenká sú ako deti. 78./1. Doplň chýbajúce písmená slovenskej abecedy. a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ,

m, n, ň, o, ó, ô, p, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, y, ý, z, ž 78./2. Usporiadaj mená podľa abecedy.

Adam, Blažej, Čaba, Daniela, Eva, Jana, Karol, Milan, Oľga, Stanislav, Vojtech, Žofia

78./3. Tieto písmená usporiadaj podľa abecedy. ako, džem, nos, kôš, nôž, džínsy 79./1. Vyfarbi ľudové kroje.

Slovenka: svetlé vlasy, biela blúzka, modrá (červeným ozdobená) sukňa, čierne topánky, červená mašľa, červená šatka (na plece) Maďarka: čierne vlasy, biela blúzka, belasá vesta, bledomodrá sukňa, biela (červeným ozdobená) zástera, červené čižmy

79./2. Spoj a napíš. Čo si dáš do plecniaka, keď cestuješ? Do plecniaka si dám: vodu, rožok, jablko, tepláky, uterák a mydlo. 80./2. Spoj. A család a vonaton ül. A gyerekek néznek ki az ablakon. Dorotka figyeli, hogy szaladnak a fák. A gyerekeknek tetszik a hóval borított táj. A Malina család Tótkomlósra utazik.

80./3. Napíš, čo je to. To je osobná loď. To je vlak. 81./2. Doplň chýbajúce slová v dialógu.

- Dobrý deň! - Vitajte u nás! - Aká bola cesta? - Bola príjemná. - Poďte ďalej!

82./1. Aké masky si pripravili druháci? Druháci si pripravili: motýľa zajaca 83./1. Vyrieš krížovku a odpovedz. Aké sviatky sú koncom zimy? vodorovne: 1. február 2. zajko Bojko 3. šašo 4. ježibaba 5. muchotrávka 6. kozmonaut 7. Gregor 8. masky zvisle: fašiangy Riešenie: Koncom zimy sú fašiangy. 83./2. a) Spoj, kto čím bol na karnevale?

Gregor bol kozmonautom. Anča bola ježibabou. Dorotka bola zajkom Bojkom. Laco bol šašom. Monika bola muchotrávkou.

84./2. Odpovedz na otázky. Možné odpovede:

a) Gregor má rád otecka, mamičku, Anču, Dorotku, babku, dedka, tetu, strýka, uja...

b) Ja mám rád/rada mamičku, otecka, sestru (sestričku), brata (bračeka), babku, dedka, tetu, strýka, uja...

c) Rodičia majú zlaté srdce. d) Mamička doma varí, pečie, riadi izbu, perie šaty, polieva kvety, šije...

85./1. Spoj. starý otec - stará mama dedko - babka syn - dcéra brat - sestra strýko - teta otec - mamička bratranec - sesternica vnuk - vnučka

85./2. Napíš, kde je konár, vetvička a koreň. To je vetvička. To je konár. To je kmeň. To je koreň.

85./3. Odpíš. „Naša rodina je veľká ako rozvetvená jabloň,” začína Gregor. „Ja mám všetkých rád,” končí Gregor.

86./1. Vyrieš tajničku. vodorovne: 1. bratranec 2. ujo 3. dcéra 4. otecko 5. strýko 6. mamička 7. sesternica 8. koreň zvisle: rodokmeň

86./2. Odpovedz na otázky.

Anča Malinová by mohla napísať: Naša rodina je veľká. (Naša rodina je malá.) Môj otecko sa volá Michal Malina. Moja mamička sa volá Lenka Malinová-Liptáková. Áno mám. Volá sa Gregor Malina. (Nie, nemám.) Áno mám. Volá sa Dorotka Malinová. (Nie, nemám.)

87./3. Spoj. môj: dedko, otecko, brat, starý otec, braček moja: mamička, sestra, sestrička, babka, stará mama

87./4. Doplň slová tvoj, tvoja. tvoja babka tvoja sestrička tvoja sestra tvoj dedko tvoj brat tvoja mamička tvoj braček tvoj otecko tvoj syn tvoja dcéra 87./5. Napíš. Kto je on? Kto je ona? Žofia - Ona je babka. (alebo: Ona je stará mama.) Jozef - On je dedko. (alebo: On je starý otec.) Michal Malina - On je otec. (alebo: On je otecko/ocko.) Lenka Malinová-Liptáková - Ona je mamička. (alebo: matka, mamka) Matej - On je strýko. Monika - Ona je sesternica. Laco - On je bratranec. 88./1. b) Zakrúžkované čísla napíš písmenami. nula, päť, deväť, dvanásť, sedemnásť, dvadsať 88./2. Spočítaj. a) Koľko prasiatok prišlo na oslavu? Na oslavu prišlo šestnásť prasiatok. b) Koľko zákuskov je na stole? Na stole je štrnásť zákuskov. c) Koľko prasiatok má trúbku? Šesť prasiatok má trúbku. 89./1. Spoj. 10 - desať 20 - dvadsať 30 - tridsať 40 - štyridsať 50 - päťdesiat 60 - šesťdesiat 70 - sedemdesiat 80 - osemdesiat 90 - deväťdesiat 100 - sto

89./2. Spočítaj. Kto má koľko peňazí? Katka má desať forintov. Martin má tridsať forintov. Laco má šesťdesiat forintov. Helenka má osemdesiat forintov. 90./1. a) Doplň chýbajúce čísla. 22, 46, 63, 78, 91 91./2. Spočítaj a napíš. dva a štyri je šesť 2 + 4 = 6

sedem a osem je pätnásť 7 + 8 = 15

desať a dvanásť je dvadsaťdva 10 + 12 = 22

tridsaťdva a šesťdesiatosem je sto 32 + 68 = 100 91./3. Vyrieš krížovku. Koľko dní má marec? vodorovne: štyri tri tridsať dvadsaťšesť osemdesiat šesťdesiatdva štyridsať jeden jedenásť päťdesiat sedemdesiat devätnásť zvisle: tridsaťjeden Riešenie (ústne): Marec má tridsaťjeden dní.

92./1. b) Spočítaj a vyfarbi. 10 tulipánov 12 srdiečok 15 kvietkov 18 trojuholníkov 92./2. Odčítaj a napíš. sto mínus šesťdesiat je štyridsať 100 - 60 = 40

päťdesiat mínus tridsať je dvadsať 50 - 30 = 20 94./5. Spoj. Szabó Ildikó Maďarka Martin Chalupka Slovák Ruženka Malinová Slovenka Kovács Attila Maďar 95./1. a) Pomenuj prsty. palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček b) Koľko prstov máš na jednej ruke? Na jednej ruke mám päť prstov. 95./2. Spoj. Palec je silný. Ukazovák je pilný. Prostredník je najväčší. Prstenník je najdrahší. Malíček je najmenší. 95./3. Zakrúžkuj, čo nepatrí do riadka. a) vaňa zrkadlo uterák mydlo lyžica b) hrebeň zubná pasta pohár posteľ zubná kefka

96./1. Odpovedz na otázky. Áno, Dorotka je nízka. Dorotka má okrúhlu tvár. Má svetlé kučeravé vlasy. Má modré oči. 98./1. Napíš. Ktoré sú ročné obdobia?

Ročné obdobia sú: jar, leto, jeseň a zima. 98./2. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. a) jarné kvety: ruža, snežienka, tulipán, klinček, fialka b) letné ovocie: orechy, čerešne, maliny, jahody, hrozno c) jesenné mesiace: september, apríl, október, máj, november d) zimné sviatky: Veľká noc, Deň matiek, Vianoce, Silvester, Nový rok 98./3. Spoj, čo kedy robíme. Na jar sadíme a sejeme. V lete sa kúpeme v potoku. Na jeseň oberáme jablká a hrušky. V zime sa sánkujeme. 99./1. Odpovedz na otázky. a) Aké ročné obdobie je teraz? Teraz je jar. b) Aké ročné obdobie bolo pred jarou? Pred jarou bola zima. c) Aké ročné obdobie bude po jari? Po jari bude leto. 99./2. Slabikuj slová. svie-ti sln-ko du-je vet-rík kvit-nú tu-li-pá-ny

99./3. Napíš, kto čo robí. JA TY ON, ONA, ONO hrabem hrabeš hrabe sadím sadíš sadí sejem seješ seje 100./1. Spoj, ktoré zviera aké je. Veveričky sú bystré. Ježko je milý. Líška je prefíkaná. Zajace sú bojazlivé. 100./2. Odpovedz a napíš. Na vychádzke Bol slnečný deň.

Druháci išli na vychádzku. Druháci boli v lese. Deti obdivovali zvieratá.

101./1. b) Koľko vajíčok má zajko? Zajko má päť vajíčok. c) Aj ty máš maľované vajíčko? Áno, aj ja mám maľované vajíčko. Nie, ja nemám maľované vajíčko. 101./2. Podčiarkni jarné sviatky. Vianoce, Turíce, Silvester, Nový rok, Veľká noc 102./1. Usporiadaj a napíš. Kde žijú zvieratá? na dvore v zoo v lese sliepka opica zajac hus žirafa srnka kačica slon líška

102./2. Spoj, čo k sebe patrí. káčer, kačica, kačiatko kohút, sliepka, kuriatko gunár, hus, húsatko 102./3. b) Čo je to? To je hus. 103./1. Spoj, kto čo robí. Tata kúpi nohavičky. Mačka pradie dlhú niť. Mačka bude šiť peknú vestičku. 103./2. Napíš, kto čo robí.

JA TY ON, ONA, ONO

som si je kúpim kúpiš kúpi šijem šiješ šije 103./3. Napíš, čo je na vešiaku.

Na vešiaku je klobúk, kabát, čiapka a šál. 103./4. Označ, čo je menšie a čo je väčšie.

nohavice > nohavičky

bundička < bunda

vesta > vestička 104./1. Doplň.

To sú zimné kabáty. To sú nové čiapky. To sú teplé rukavice. To sú malé čižmy. 105./1. Doplň chýbajúce slová a výrazy.

Každý hovorí, že rastiem ako z vody. To nie je pravda. Ja chcem rásť a byť čoskoro veľký. Keď narastiem, budem maliarom.

105./2. Spoj. JA: namaľujem, chcem, narastiem TY: namaľuješ, chceš, rastieš ON, ONA, ONO: namaľuje, chce, narastie 105./3. Slabikuj slová. no-ha-vi-ce, mi-ni-suk-ňa, to-pán-ky, pu-lóv-rik, trič-ko, čiap-ka, ka-bát, san-dá-le, ru-ka-vi-ce 106./1. Napíš, čo robia ľudia. Možné odpovede: Sejú mak. Plejú mak. Lámu mak. Jedia mak. 106./2. Diktát siať, jesť, kúpiš, chcem, rastie, bude, kvitne, namaľuje 107./2. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. a) kúpim, vieš, sejem, jem b) poltopánky, tepláky, rožky, košeľa c) zoo, obchodný dom, obchod, trh 107./3. Spoj, čo kde kupujeme. V obchodnom dome kupujeme: rukavice, topánky, tričko, kabát, nohavice, šál. U mäsiara kupujeme: párky, salámu, mäso, klobásu. 108./1. Napíš, čo kde je.

a) Hore je lampa. Dole je koberec. Vľavo je okno. Vpravo sú dvere. b) Strom je vpravo. Vrabec je hore. Trávička je dole. Krík je vľavo.

108./2. Doplň chýbajúce písmená v slovách. šál, poltopánky, džínsy, košeľa, tepláky, sandále 110./1. Napíš, kto robí činnosť. čítame (my) píšem (ja) kupuje (on, ona, ono) počítaš (ty) sejú (oni, ony) kreslíte (vy)

110./2. Doplň chýbajúce slová vo vetách. a) Koľko máš rokov? Kde bývate? b) Čo si kúpi Anča?

Čo robia deti?

110./3. Napíš, kto čo robí. JA: nakupujem, idem TY: nakupuješ, ideš ON, ONA, ONO: nakupuje, ide MY: nakupujeme, ideme VY: nakupujete, idete ONI, ONY: nakupujú, idú 111./1. Napíš, čo je to. To je pšenica. To je kukurica. To je jačmeň. 111./2. Spoj, kto čím cestuje. Anča cestuje autobusom. Vierka cestuje vlakom. Laco cestuje loďou. 112./1. Odpovedz na otázky na základe textu „V Békéšskej Čabe”. Zakrúžkuj správnu odpoveď.

1. d 2. b 3. a 4. c 5. b

113./2. Spoj. Békéšska Čaba, Slovenský Komlóš, župná knižnica, Dom slovenskej kultúry, slovenský kultúrny program, slovenské knihy 114./1. Napíš dni v týždni. Slabikuj. pon-de-lok, u-to-rok, stre-da, štvr-tok, pia-tok, so-bo-ta, ne-de-ľa

114./2. Spoj. prv-ý/-á/-é 1. druh-ý/-á/-é 2. tret-í/-ia/-ie 3. štvrt-ý/-á/-é 4. piat-y/-a/-e 5. šiest-y/-a/-e 6. siedm-y/-a/-e 7. ôsm-y/-a/-e 8. 114./3. Doplň chýbajúce slová vo vetách. Týždeň má sedem dní. Prvý deň je pondelok, druhý deň je utorok, tretí deň je streda, štvrtý deň je štvrtok, piaty deň je piatok, šiesty deň je sobota, siedmy deň je nedeľa. 115./1. Doplň chýbajúce písmená v slovách. hodiny (hodina), slovenčina, maďarčina, kreslenie, vecné učivo, technika, telesná výchova, spev, matematika, náboženstvo. 115./2. Napíš, kto čo robí. ja sa učím robím ty sa učíš robíš on, ona, ono sa učí robí my sa učíme robíme vy sa učíte robíte oni, ony sa učia robia 116./3. Vyrieš tajničku. Koho miluješ? vodorovne: 1. dám 2. babka 3. ľúbim 4. kytica 5. jabĺčko 6. oblok 7. milujem ťa zvisle: mamičku riešenie: Milujem mamičku.

117./1. Vyrieš tajničku. vodorovne: 1. triedy 2. veselo 3. Šaňo 4. dnes 5. slniečko 6. Do toho! 7. tretí zvisle: Deň detí 117./2. Spoj. Pracuj podľa textu „Deň detí”. (Kn. str. 101) Milan je prvý. Anča je druhá. Peter a Janko sú tretí. Janka je štvrtá. Hanka je piata. Martin je šiesty. Danka je siedma. 117./3. Doplň chýbajúce slová vo vetách. Poznáš si prstíčky? Palec je prvý. Ukazovák je druhý. Prostredník je tretí. Prstenník je štvrtý. Malíček je piaty. 118./5. Vyrieš. Aký sviatok je dnes? Dnes je Deň detí. 119./2. Doplň chýbajúce písmená vo vetách. V druhej triede sme sa naučili čítať, písať a počítať. Pani učiteľka nám vždy pomáhala. Ďakujeme jej. 120./2. Spoj, kto kam cestuje? Peter cestuje k starým rodičom. Hanka cestuje do Budapešti. Martin cestuje k Balatonu. Oľga cestuje na Slovensko. 120./3. Napíš, kto čo robí. ja skáčem sa smejem ty skáčeš sa smeješ on, ona, ono skáče sa smeje my skáčeme sa smejeme vy skáčete sa smejete oni, ony skáču sa smejú

121./1. Usporiadaj slabiky a napíš slová. máva, mávajú, oco, matka, rodičia 121./2.

a) Odpovedz. b) Pýtaj sa. Peter máva. Aký je vlak? Peter cestuje vlakom. Čo robí Bobík a Murka?

121./3. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. prázdniny leto snehuliak slniečko cestuje 122./1. Usporiadaj slová a napíš vety. Čerešne sú zrelé. Stará mama upečie dobrý koláč. Peter lezie na čerešňu. Starý otec je šťastný. 122./2. Vyrieš krížovku. vodorovne: 1. záhrada 2. Buď dobrý! 3. urobím 4. máva 5. spievame 6. oberá 7. skáče 8. lezie 9. Budapešť 10. šťastný 11. všetci 12. Slovensko 13. vlaky zvisle: Hurá prázdniny!

Záverečná kontrolná práca

123./1. Diktát bábätko, deti, čerešňa, jabĺčko, vŕba, kôň, chladný, voľný čas, s Katkou, Slovensko (za každé správne napísané slovo: 2 body spolu: 20 bodov) 123./2. b

1. b (za každú správnu odpoveď 1 bod 2. a spolu: 6 bodov) 3. c 4. b 5. a 6. c

124./3. Slabikuj nasledujúce slová. ži-ra-fa, spie-va-jú, ku-chy-ňa (za každú správnu slabiku 1 bod spolu: 9 bodov) 125./4. Odpovedz a napíš. a) Čo je to? Čo sú to? To je čiapka. To sú čiapky. To je kohút. To sú kohúty. b) Kto je to? Kto sú to? To je chlapec. To sú chlapci. To je dievča. To sú dievčatá. (Hodnotenie: za každú správnu odpoveď: 1 bod spolu: 8 bodov) 126./5. Spoj, čo aké je. Kuriatko je malé. Buchta je lekvárová. Nohavice sú nové. Džem je sladký. (Hodnotenie: za každé správne spojenie 1 bod spolu: 4 body) 126./6. Napíš, čo robí Gregor. Gregor... píše. počíta. pije. (Hodnotenie: za každú správnu odpoveď 1 bod spolu: 3 body)

127./7. Opis obrázku Pozoruj a odpovedz na otázky. Možné odpovede: Čo vidíš na obrázku? Na obrázku vidím zajaca (zajka), slniečko, strom, košík, vajíčko (vajíčka)... 4 body Čo robí zajac? Zajac maľuje vajíčko. 3 body Koľko vajíčok má zajko? Zajko má päť vajíčok. 3 body Spolu: 10 bodov

Maximálny počet bodov: 60 bodov

NÁVRHY NA VYUČOVACIE HODINY

Typ školy: základná škola Ročník: 2. Typ hodiny: Kombinovaná Číslo hodiny: 61. Nová učebná látka: Text: Slovenčina

(čítanie s porozumením) Nácvik rozšírenej formy hlásenia Nácvik slovenskej ľudovej piesne „Moja mamka niečo má” (správna výslovnosť spoluhlásky „ch”) Rozhovor podľa otázok Učebná látka z predchádzajúcej hodiny: Nácvik čítania a písania spoluhlásky ch Vyučovací cieľ: - precvičovanie správnej výslovnosti spolu- hlásky „ch” - rozširovanie slovnej zásoby Výchovný cieľ: Zachovávanie ľudových tradícií pomocou ľudovej piesne „Moja mamka niečo má” Časti VYUČOVACÍ POSTUP Metodické vyučovacej pokyny hodiny Učebné pomôcky Formy práce I. Úvodná časť - Dobrý deň, deti! - Dobrý deň, pani učiteľka! Týždenník: Pozor! Pani učiteľke hlásim nechýba hlásenie nikto. - Ďakujem za hlásenie. Sadnite si.

Vstupná Čo si zaspievajme? skupinová motivácia Zaspievajme si „Seje Peter práca - vytvorenie proso” príjemnej Seje Peter proso... spev atmosféry Chcete si ju aj zahrať? Áno, chceme. opis hry v príručke pri prílohe č. 5 Seje Peter proso... hra Boli ste šikovní, posaďte sa! Opakovanie Aké písmeno sa učíme? frontálna učiva Učíme sa písmeno „ch”. práca z predchádza- Ľavý rad bude písmenko skupinová júcej hodiny „c” a pravý rad bude pís- práca menko „h”. Dvaja žiaci v jednej lavici budú teda písmenom (hlás-

kou )„ch”. Vstaňte! Keď počujete text „C a h Pracovný sú kamaráti”, chyťte sa zošit za ruky! str. 52 Jasné? Áno, jasné. No, tak si to vyskúšajme! „C a h sú kamaráti (žiaci sa chytia za ruky) cha-cha-cha!” Ďakujem. Ešte raz si to Precvičovanie zahráme, ale nech každý správnej krásne vyslovuje ch. výslovnosti Takto: cha-cha-cha spoluhlásky A nie takto: ha-ha-ha. „ch” „C a h sú kamaráti...” No, teraz to bolo krásne. Poďme ďalej! Keď hovoríme text „všade idú svorne spolu, ju cha-cha!” každá dvojica veselo urobí 4-5 krokov dopredu. (Takto.) Rozumiete? Áno, rozumieme. „Všade idú svorne spolu ju cha-cha.” (každé dieťa má úsmev na tvári a dvojice sa prechádzajú po triede). Ešte raz od začiatku!

„C a h sú kamaráti cha-cha-cha! Všade idú svorne spolu ju cha-cha!” Sadnite si! Ktorá dvojica to vie naspamäť? skúšanie My. vedomostí Nech sa páči, Katka so Zuzkou! „C a h...” Pekne ste sa naučili básničku. pochvala; Dostanete pečiatku. (červený hodnotenie bod, hviezdičku...)

II. Hlavná Otvorte si čítanku na 37-ej čítanka časť hodiny strane. Ja vám teraz prečítam text prednesové s názvom „Slovenčina”. čítanie O čom je text? Počúvajte! učiteľa „Zvoní... ... na Kolembabu.” Kto by vedel povedať o čom meranie je text? Miről szól az olvas- pochopenia mány? čítaného (Az olvasmány arról szól...) textu Prečítajme si text spolu! Opakujte po mne! frontálna Prečítajme si text ešte raz! práca Budete čítať po dve vety. Začína Agneša. samostatná práca Teraz spolu preložíme text do maďarčiny. Zvoní. – Csengetnek. ... Rozvíjanie Odpovedzte podľa textu! riadený komunikatív- rozhovor nej schopnosti Akú hodinu majú druháci? žiakov Druháci majú slovenčinu. Koľko je počet žiakov druhej triedy? Počet žiakov druhej triedy je dvadsať. Kto chýba? Chýba Michal Chalupka. Prečo chýba? Chýba preto, lebo je chorý. Má nádchu.

Zachovávanie Na dnešnej hodine sa aj my zvuková ľudových naučíme pesničku „Moja nahrávka tradícií mamka niečo má”. (kazeta Mám ju nahratú na kazete. prípadne Vypočujme si ju! cédečko) Páči sa vám? Áno, veľmi. Opakujte po mne! Moja mamka – niečo má – niečo má... Zaspievajme si pesničku. Ešte raz! A teraz keď počujeme hlásku ch, zatlieskajme! schovala (tlesk) orechy (tlesk) ich (tlesk) mechy (tlesk) III. Záverečná Zvoní. Je koniec hodiny. časť hodiny Naznačte si domácu úlohu: označenie Máte 3-krát prečítať text domácej a dvakrát ho preložiť úlohy do maďarčiny. Naučte sa aj otázky i odpovede z čítanky. Písomná domáca úloha bude odpisovanie v pracovnom zošite str. 53/1. Dnes obdarujem pečiatkou pochvala; Agnešu, Zuzku, Katku a Robka, hodnotenie lebo po celej hodine usilovne aktivity pracovali. žiakov Ďakujem za pozornosť. Môžete ísť na prestávku. Dovidenia! Dovidenia!

Typ školy: základná škola Ročník: 2. Typ hodiny: Kombinovaná Číslo hodiny: 62. Učebná látka: Upevňovanie učiva z predchádzajúcich

dvoch hodín Nácvik detskej ľudovej hry s názvom „Kolembaba” Cvičenia zamerané na prehĺbenie učiva Učebná látka z predchádzajúcej hodiny: Text: Slovenčina (čítanie s porozumením) Nácvik piesne „Moja mamka niečo má” Vyučovací cieľ: - Prehĺbenie učiva z predchádzajúcich dvoch hodín - Precvičovanie správnej výslovnosti a správneho čítania i písania spoluhlásky „ch”. Výchovný cieľ: Rozširovanie palety slovenských detských hier u žiakov Časti VYUČOVACÍ POSTUP Metodické vyučovacej pokyny hodiny Učebné pomôcky Formy práce I. Úvodná časť hodiny - Dobrý deň, deti! - Dobrý deň, pani učiteľka! nácvik Týždenník: Pani učiteľke rozšírenej hlásim, počet žiakov druhej formy triedy je dvanásť, nechýba hlásenia nikto. - Ďakujem, sadnite si! Opakovanie Zaspievajme si pesničku Vstupná „Moja mamka niečo má”. motivácia Vstaňte! Teraz vám pustím pesničku magnetofón pomocou magnetofónu.

Keď počujete hlásku „ch” kazeta urobte drep. Ešte raz! Ešte raz! Dobre, pustím vám ju ešte raz. Poskočte si, keď počujete hlás- ku „ch”. Ďakujem, sadnite si. Aké písmeno sa učíme? Učíme sa písmeno ch. Čo ste mali na domácu úlohu? Mali sme 5-krát prečítať a 2-krát preložiť text „Slovenčina” a odpísať štyri vety. Otvorte si čítanku pri texte čítanka „Slovenčina”. str. 37 Na dnešnej hodine bude odpo- skúšanie vedať Viktor. Viktor, máš pekne prečítať text. Ostatní tiež čítajú, iba ticho. Zvoní... ... na Kolembabu. Prvých päť viet ešte raz prečítaj a prelož ich do maďarčiny. Pozor! – Osztály vigyázz! Ďakujem. Dostaneš pätorku, hodnotenie; lebo si čítal veľmi pekne, výraz- pochvala ne a plynule. Správne si vyslo- voval hlásku „ch”. II. Hlavná Na dnešnej hodine sa naučíme časť hodiny hru na Kolembabu. Prelistujte na tridsiatu štvrtú prednesové stranu. Prečítam vám text hry. čítanie Počúvajte! učiteľa; Kolembaba, kde ťa vediem?... nácvik textu Prečítajme si spolu. Opakujte hry po mne! Precvičme si text ešte raz! Ľavý rad sa bude pýtať, pravý rad bude odpovedať. Na obrázku vidíte ako sa hrá pozorovanie táto hra. funkčnej Čo si myslíte, kto je Kolembaba? ilustrácie On je Kolembaba. (žiak ukazuje na chlapčeka, ktorý má obviazané oči) Áno, máš pravdu. Poďte sem! Postavte sa do kruhu! Vyčítankou určíme kto bude opis hry

Kolembabou. v príručke Jeden, dva, tri... pri prílohe Dobre, Janko. Obviažem ti oči č. 6 ručníkom, aby si nás nevidel. Tak. Kto sa bude pýtať? Ja chcem. nacvičova- Dobre, Ferko. nie hry Ferko, hovor! Kolembaba, kde ťa vediem? Kolembaba, kde ťa vediem? Janko, odpovedz! Do kútika. Do kútika. ... Chytaj si ho! (Po rozhovore deti tlieskajú a chodia okolo Kolembaby. Ona sa snaží chytiť niekoho.) Janko bol šikovný, chytil Paľka. Paľko bude Kolem- babou. Sadnite si! Páči sa vám táto hra? Áno, veľmi. Zatvorte si čítanku a otvorte si pracovný pracovný zošit na strane 53. zošit Urobíme cvičenie druhé. grafitová Zuzka, prečítaj nám, čo je ú- ceruzka loha! Doplň h, ch. Začnime spolu, a potom do- končíte samostatne. samostatná Ten, kto je hotový, sedí rovno. práca Zoberte si červenú ceruzku. červená Premietnem vám správne rie- ceruzka šenie. Opravujte! fólia Eva, prečítaj slová! kontrola záhrada, nádcha... úlohy Kto urobil bezchybne? Kto mal jednu chybu? Ďakujem, vy dostanete pe- čiatku (červený bod, hviezdič- hodnotenie ku...) Kto mal viac ako tri chyby? Robko, inokedy dávaj lepší pozor! Nasleduje tretie cvičenie. Prečíta nám ho Viktor. Slabikuj! Slabikujme!

obchod ob-chod precvičova- orechy o-re-chy nie nechýba ne-chý-ba slabikovania chladno chlad-no chýba chý-ba chodíme cho-dí-me Rozdelené slová máte napísať doma. To bude prvá domáca úloha. Teraz vyriešime štvrtú úlohu. Ivo, prečítaj! Napíš, čo je to. Podčiarkni, čo nepatrí do riadka. Čo je to deti? To je orech. upevňovanie Čo sú to? To sú hodinky. slovnej Čo je to? To je ucho. zásoby Čo je to? To je buchta. Napíšme! hodinky – ucho – buchta precvičova- Čo si myslíte, čo nepatrí nie písania do riadka? h-ch hodinky Prečo? Lebo tam nie je ch, ale h. Béčko bude domáca úloha. Piate cvičenie je diktát. Diktát upozorne- napíšete na nasledujúcej hodi- nie ne. Nezabudnite na precvičova- nie pravopisu h-ch. A teraz vylúštime tajničku. Kto vie dané slovo sa prihlási. dió orech körte hruška ... Riešenie postupne napíšem na tabuľu. Správne odpisujte. III. Záverečná Deti, vypršal čas. časť hodiny Označte si domácu úlohu označenie v pracovnom zošite: domácej str. 53 / 3 úlohy 54 / 4 b) Úloha pre usilovných: str. 55 bludisko V čítanke str. 38 naučiť sa text hry. Pečiatku dostanú: Zolo, Eva, Viktor a Agneša. Dnes oni hodnotenie boli najusilovnejší. aktivity Teraz pozbieram pracovné žiakov zošity. Opravím vám pred-

chádzajúcu domácu úlohu. Po štvrtej hodine vám ich vrátim. Zatiaľ dovidenia! Môžete ísť na prestávku. Dovidenia!

PRÍLOHY

Príloha č. 1 Hra: Čo robím? (Pr.zoš. str. 11) Opis hry: Deti si vyčítankou vyberú jedného žiaka, ktorý sa postaví oproti nim. Vyvolený žiak ukazuje nejakú činnosť ( napr. písanie, čítanie, počítanie, spievanie, kreslenie atď. ), pričom nemôže hovoriť a nemôže vydávať zvuky. Po istom čase sa opýta: „Čo robím?” Ostatní žiaci majú uhádnuť činnosť a povedať napr. píšeš, čítaš, počítaš, spievaš, kreslíš... Ten žiak bude ďalej ukazovať, ktorý sa prvý prihlási a správne odpovie. Hra takto pokračuje.

Cieľ hry: Upevňovanie slovesných tvarov (jednotné číslo 1. a 2. osoba

Príloha č. 2 Hra: Mlynské kolo (Kn. str. 14) Opis hry: Deti sa chytia za ruky, spievajú slovenskú ľudovú pieseň „Kolo, kolo mlynské...” a chodia v kruhu podľa spevu piesne a na každú dobu v takte urobia jeden krok. Pri slove „bác” urobia drep. Cieľ hry: Túto hru môžeme využiť na vytvorenie príjemného ovzdušia v triede a na motiváciu žiakov. Príloha č. 3 Hra: Hra so slovíčkami (Kn. str. 19) Opis hry: Deti sedia v laviciach a majú pred sebou čistý papier a ceruzku. Pani učiteľka povie písmeno, ktoré už žiaci poznajú. Hru začína s týmito slovami: „Napíšte slová s písmenom ...”. O niekoľko minút pani učiteľka hovorí: „Stop, vypršal čas!”. Každý prečíta čo napísal. Víťazom je ten, kto napísal najviac slov.

Cieľ hry: Rozvíjanie a upevňovanie slovnej zásoby a precvičovanie písania doteraz známych písmen.

Príloha č. 4 Hra: Ja, ty, on, ona, ono (Kn. str. 25) Opis hry: Pani učiteľka cez prestávku napíše 5-6 slovies na tabuľu: napr. hrať sa - ja sa hrám čítať - ja čítam učiť sa - ja sa učím cvičiť - ja cvičím Deti stoja v kruhu. Na začiatku hry si vyčítankou „Jeden, dva, tri” vyberú jedného žiaka. Vyvolený žiak obchádza kruh a dotykom (klepnutím) na plece určí jedného žiaka a potom povie: „Teraz každý bude cvičiť!” Po tejto výpovede každý začne cvičiť. To dieťa, ktorého sa dotykol má povedať: ja cvičím (pritom ukazuje na seba) ty cvičíš (pritom ukazuje na suseda) on cvičí (pritom ukazuje na jedného žiaka) ona cvičí (pritom ukazuje na jednu žiačku) ono cvičí (pritom ukazuje na jedno dievča) Ak bolo šikovné, ono bude obchádzať kruh. Hra takto pokračuje.

Cieľ hry: Precvičovanie slovesných tvarov jednotného čísla prvej, druhej, tretej osoby.

Príloha č. 5 Hra: Seje Peter proso (Kn. str. 33) Opis hry: Dve deti sa chytia za ruky (môžeme ich určiť vyčítankou), spievajú slovenskú ľudovú pieseň „Seje Peter proso” a pritom kráčajú okolo. Na každú dobu v takte urobia krok.

Vyzvané dieťa „poď, Anička, medzi nás poď ty, Milka, medzi nás...” sa pripojí k nim. Trojica utvorí kruh a opakuje pesničku. Hra sa opakuje dovtedy, kým nie sú všetky deti v kruhu. Aby hra bola zaujímavejšia, môžeme i takto pokračovať: „ Seje Peter proso aj pšeničku, vyvolili sme si prepeličku. Prepeličku máme i prepela máme, veľa nás, veľa nás, choď, Anička, preč od nás! choď ty, Milka, preč od nás! Pri druhej slohe piesne sa deti postupne z kruhu vylučujú. Keď zostanú dve, hra sa končí. Úlohou hry je:

- aby sa deti správne pohybovali v rytme - precvičovanie správnej výslovnosti mäkkých

slabík - zachovávanie ľudovej tradície - precvičovanie krstných mien - konfrontácia a upevňovanie výrazov málo-veľa - motivácia žiakov

Príloha č. 6 Hra: Hra na Kolembabu (Kn. str. 38) Opis hry: Deti si pomocou vyčítanky vyberú Kolembabu. Zaviažu jej oči. Jedno dieťa chytí za ruku Kolembabu a začína sa rozhovor medzi nimi:

- Kolembaba, kde ťa vediem? - Do kútika. - Čo tam vidíš? - Kohútika. - Akého? - Jarabého. - Chytaj si ho!

Po rozhovore deti tlieskajú a chodia okolo Kolembaby. Ona sa snaží chytiť niekoho. Koho chytí, pokúsi sa určiť ochmatávaním, že koho chytila. Ak povie meno žiaka, chytený žiak sa stane Kolembabou. /Poznáme aj taký variant hry, že po chytení žiaka sa Kolembaba opýta: „Kto si?” Chytený žiak hlasom napodobňuje zvieratá: napr. mňau-mňau, hav-hav, gá-gá, kikirikí... Potom Kolembaba určí meno chyteného žiaka, ktorý sa stane Kolembabou./

Cieľ hry: Rozvíjanie slovnej zásoby a motivácia žiakov.

Príloha č. 7 Hra: Hra s písmenkami (Kn. str. 54)

Opis hry: Spoločenskú hru sa môžu hrať maximálne šiesti. V prípade viacerých žiakov sa deti môžu hrať v skupi-nách. Žiak hodí kockou. O toľko políčok postúpi dopredu, koľko bodov hodil. Hráč má povedať slovo s daným písmenom, alebo slovo, v ktorom sa písmeno nachádza. Keď s daným písmenom nevie povedať slovo, musí sa vrátiť o toľ-ko políčok, koľko hodil. Hra takto pokračuje. Ten hráč zvíťazi, ktorý sa prvý dostane do cieľa. Cieľ hry: Upevňovanie a rozvíjanie slovnej zásoby a motivácia žiakov.

Príloha č. 8 Rodokmeň (Kn. str. 64, 65)

Gregor Malina bratranec Danielsesternica Daniela

otecko Michal Malina

teta Esterastrýko Matej

dedko Juraj Malina babka Etela Malinová

sesternica Monika bratranec Laco

Anča Malinová

Dorotka Malinová

teta Magda ujo Belomamička Lenka Malinová-Liptáková

dedko Jozef Lipták babka Žofia Liptáková