Program vzdelávania v module pedagogického riadenia PK ( … · Web viewPožiadavkou pedagogického riadenia školy je, aby sa tieto hodnoty a procesy dostali do každého vyučovania,

MATERIÁL 1 : PRAVIDLÁ A PODMIENKY AKTÍVNEHO UČENIA SA ŽIAKOV

Pri ktorých pravidlách a podmienkach sa žiaci budú chcieť a môcť aktívneučiť na vyučovaní?

Pravidlá vytvárajú podnety na vnútornú motiváciu žiakov k učeniu sa. Sú charakterizované etickými hodnotami, ktoré uznáva učiteľ a uplatňuje ich na vyučovaní. Dobre indikujú pedagogickú koncepciu učiteľa.

žiaci sa môžu pri učení slobodne rozhodovať, majú možnosť výberu; môžu postupovať pri učení podľa vlastného tempa, svojho učebného štýlu; môžu byť tvoriví pri učení; môžu sa učiť so spolužiakmi; môžu sa pýtať, keď niečo nevedia bez obavy z ohrozenia; môžu vyjadrovať nespokojnosť bez obavy z ohrozenia; dáva sa im šanca aby mohli byť úspešní; dôveruje sa im, že to dokážu; za svoje učenie – prácu sú uznaní a ocenení;

Podmienky vytvárajú možnosti na aktívne učenie sa žiakov na vyučovaní. Dobre indikujú didaktickú koncepciu učiteľa charakterizovanú jeho schopnosťou riadiť procesy učenia sa žiakov.

žiaci sa môžu učiť aj to čo ich zaujíma; vedia, že to čo sa učia má pre nich význam, zmysel; učebné požiadavky sú primerané ich schopnostiam; vedia vopred čo sa od nich v učení očakáva; úlohy a činnosti na vyučovaní sú zrozumiteľné a zaujímavé; spôsob učenia sa na vyučovaní je zaujímavý; majú dostatok učebných zdrojov a pomôcok; prostredie v triede je estetické, čisté a podnetné; na vyučovaní je dobrá sociálna klíma; počas učenia dostávajú pozitívnu a konštruktívnu spätnú väzbu počas učenia sa sú hodnotení vzhľadom k sebe a nie porovnávaní s inými. chyba počas učenia nie je vina; majú skúsenosť, že chybu môžu vždy napraviť a chyba počas učenia sa nefixuje známkou; majú dostatok času na to, aby sa to naučili; dáva sa im priestor na sebahodnotenie, vedia čo sa naučili; vedia, že sa im dáva možnosť aby sa dobre naučili a až potom sa bude skúšať a známkovať; vedia ako a kedy sa bude hodnotiť výsledok učenia; vedia, podľa ktorých kritérií môžu byť v hodnotení úspešní;

MATERIÁL 2 : PROCESY NA VYUČOVANÍ

Ktoré základné procesy by mali byť prítomné na vyučovaní?

Proces personalizácie ( sebarozvoj žiaka): možnosť sebarealizácie žiaka (žiak má možnosť voľby úloh, tempa,

postupu, spolužiaka pri učení, miesta), možnosť navrhovať otázky, úlohy, činnosti, ktoré zaujímajú žiakov, možnosť zažiť úspech (žiak je hodnotený v procese svojho učenia podľa

jeho individuálnej normy), možnosť vyjadrovať nespokojnosť (žiak má možnosť argumentovať,

hodnotiť, konštruktívne kritizovať, vyjadrovať aj negatívne emócie). rozvoj metakognície žiaka (poznávanie vlastného poznávania), rozvoj sebahodnotenia činnosti žiaka, rozvoj osobného záujmu žiaka (učenie sa projektom), rozvoj prezentačných schopností žiaka.

Proces socializácie ( rozvoj kooperácie a prosociálneho správania žiaka): uznanie a ocenenie práce žiaka (žiak dostáva pozitívnu spätnú väzbu), možnosť sa učiť vo dvojici alebo v skupine, možnosť spolupracovať (žiak má možnosť dávať a získavať pomoc pri

učení),

Proces kognitivizácie ( rozvoj poznávania žiaka): úlohy na rozvoj všetkých poznávacích funkcií (taxonómia Bloom - úlohy na rozvoj senzoriky, senzomotoriky, pamäte, porozumenia, aplikácie, analýzy, hodnotiaceho a tvorivého myslenia), úlohy na rozvoj psychomotoriky, úlohy na získavanie a spracúvanie informácií s podporou IKT

Aktívne učenie sa žiakov je podmienené integrálnou prítomnosťou procesov personalizácie, socializácie a kognitivizácie. Procesy motivácie a emocionalizácie sú sprievodnými a implikovanými procesmi.

MATERIÁL 3 : DOTAZNÍK AUS

Vážení žiaci! Dovoľujeme si Vás požiadať o spoluprácu – vyslovenie názoru, formou odpovede na výroky o činnostiach na vyučovaní, ktoré sa môžu vo vašej triede vyskytovať. Dotazník pozostáva z 24 výrokov – tvrdení. Tvrdenia nepovažujte za otázky – tvrdenia len pomenovávajú možný stav a situácie na vyučovaní. Mieru súhlasu alebo nesúhlasu s tvrdením označte na škále tak, že do okienka vpíšete krížik. £ súhlasím – tvrdenie výstižne vyjadruje stav, situáciu na vyučovaní. £ viac súhlasím ako nie £ som nerozhodný(á), neviem sa rozhodnúť – aj áno aj nie£ viac nesúhlasím ako áno.£ nesúhlasím – tvrdenie vôbec nevystihuje stav, situáciu na vyučovaní.

Žiadame Vás o svedomité a pravdivé vyplnenie dotazníka. Dotazník je anonymný a bude slúžiť len na výskumné účely.

Ďakujeme Vám za porozumenie a ochotu spolupracovať.

__________© E. Köbölová – G. Rötling – B. Sihelsky: MPC B. Bystrica, 2006.__________________

V TOMTO DOTAZNÍKU VYJADRITE PROSÍM IBA NÁZORY NA VYUČOVANIE V JEDNOM PREDMETE, V ...........................

1. Tento učiteľ(ka) sa usiluje poznať nás lepšie, ako ostatní učitelia.

£ Súhlasím£ Viac súhlasím ako nie £ Som nerozhodný, neviem sa rozhodnúť£ Viac nesúhlasím ako áno£ Nesúhlasím

2. Málokedy sa rozprávame s učiteľom (kou) o tom, čo máme robiť a ako si máme pomáhať, keď sa nevieme niečo naučiť.


3. Učiteľ (ka) začína vyučovanie napr.: zaujímavou otázkou, situáciou zo života a pod., v súvislosti s tým, čo sa ideme učiť.


4. Pri učení si môžeme vybrať ľahšie aj ťažšie úlohy.


5. Len málokedy sa učíme spoločne – vo dvojiciach (v skupinách).


6. Na vyučovaní dávame učiteľovi (ke) otázky o tom, čo sa učíme.


7. Učiteľ(ka) dokáže poradiť žiakom, ktorí majú nejaké problémy s učením.


8. S učiteľom (kou) sa nerozprávame o tom, ako sa máme učiť a čo máme robiť,

aby sme boli v učení dobrí.


9. Na začiatku vyučovania nám učiteľ(ka) povie, čo sa naučíme, ako sa budeme

učiť a kedy a ako sa to bude skúšať.


10. Na konci učenia nevyjadrujeme ako sme sa cítili, ako sme pracovali a čo sme sa naučili.


11. Často sa učíme tak, že robíme projekty.


12. Väčšinou sa učíme to, čo nám nadiktuje, povie učiteľ – málokedy sa učíme z učebnice, prípadne aj z iných zdrojov (knihy, časopisy, internet a iné)

£ Súhlasím£ Viac súhlasím ako nie £ Som nerozhodný, neviem sa rozhodnúť£ Viac nesúhlasím ako áno

£ Nesúhlasím

13. V našej triede sa zlepšenie v učení nehodnotí – učiteľ nám často vyčíta chyby.

£ Súhlasím£ Viac súhlasím ako nie £ Som nerozhodný, neviem sa rozhodnúť£ Viac nesúhlasím ako áno

£ Nesúhlasím

14. Žiakom, ktorí majú v škole problémy, sa učiteľ(ka) venuje.


15. Málokedy sa oceňuje a aj známkuje naša schopnosť využívať nielen to čo sa naučíme naspamäť, ale aj to, čo logicky a tvorivo urobíme.


16. To, čo sa nám podarí na hodine urobiť, len málokedy ukazujeme spolužiakom.


17. V našej triede si pri učení ochotne pomáhame – vieme si navzájom poradiť.


18. Na vyučovaní máme aj úlohy na porozumenie učiva a jeho využitie.


19. Učiteľ(ka) neprejavuje záujem o naše názory a potreby.


20. S učiteľom(kou) sme sa dohodli na jasných pravidlách správania sa na vyučovaní.


21. Na hodine nie sme povzbudzovaní, aby sme sa pýtali, ak pri učení niečomu nerozumieme.

£ Súhlasím£ Viac súhlasím ako nesúhlasím£ Som nerozhodný, neviem sa rozhodnúť£ Viac nesúhlasím ako súhlasím

£ Nesúhlasím

22. Keď sa nám na vyučovaní niečo nepáči, diskutujeme o tom – vyjadrujeme aj nespokojnosť a hľadáme riešenie.


23. Naša trieda je skôr zábavným miestom, kde sa nedodržujú dohodnuté pravidlá.


24. Na vyučovaní sa naučíme menej – viac sa musíme naučiť doma.


Dotazník vyplnil (a): chlapec dievča

Ďakujeme za dôveru a čas, ktorý ste venovali vyplneniu.

MATERÁL 4 : VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA AUS

1. Ako použiť dotazník

Administrácia dotazníka je vždy skupinová (školská trieda). Je rovnako vhodná pre individuálne účely učiteľa v triede, aj hromadného pedagogického prieskumu (riaditeľ školy - prieskum stavu na škole) i poradenstva na škole.

Každý žiak by mal odpovedať sám za seba. Pred vyplňovaním dotazníka je vhodné žiakom povedať:

„Nejedná sa o žiadnu skúšku a neexistujú správne alebo nesprávne odpovede. Každý výrok si prečítajte a krížikom označte či súhlasíte alebo nesúhlasíte s výrokom. Ak sa pomýlite a chcete odpoveď opraviť potom začiernite to čo neplatí a krížikom označte to čo platí. Nič nepreskakujte a odpovedzte na každú dotazníkovú položku. Čas na vyplnenie je približne 15 minút“.

2. Ako spracovať údaje

Spracovanie dotazníkových položiek je jednoduché. Spočíva v starostlivej transformácii odpovedí na body a ich následnom spočítaní. Na vyhodnotenie sa budú používať dve transformácie – pôvodná (P) a reverzná (R). Použiť pôvodnú transformáciu znamená, že súhlasu, ktorý výstižne vyjadruje stav, situáciu na vyučovaní (++) pridelíme 5 bodov a súhlasu (+) 4 body. Nesúhlasu (- -) sa pridelí 1 bod a (-) 2 body. Nerozhodným odpovediam (x) pridelíme 3 body. Reverzná transformácia predpokladá opačné skórovanie.

Transformáciu odpovedí zo škály súhlasím (++); viac áno ako nie (+); som nerozhodný (x); viac nie ako áno (-); nesúhlasím (- -) na skóre (body), pre jednotlivé položky dotazníka, je potrebné urobiť podľa nasledovnej tabuľky:

Tabuľka 1 Transformačná tabuľka odpovedí dotazníka AUS

Dotazníková

položka(P) - bodovanie Dotazníková

položka (R) - bodovanie++ + x - - - ++ + x - - -

Položka 1 a 7 5 4 3 2 1 P1 Položka 13 a 19 1 2 3 4 5 P1

Položka 4 a 22 5 4 3 2 1 P2 Položka 10 a

16 1 2 3 4 5 P2Položka 14a 20 5 4 3 2 1 S1 Položka 2 a 8 1 2 3 4 5 S1Položka 11a 17 5 4 3 2 1 S2 Položka 5 a 23 1 2 3 4 5 S2Položka 3 a 9 5 4 3 2 1 K1 Položka 15 a

21 1 2 3 4 5 K1Položka 6 a 18 5 4 3 2 1 K2 Položka 12 a

24 1 2 3 4 5 K2

Súčet skóre dotazníkových položiek 1, 7, 13 a 19 vyjadruje veľkosť premennej P1 (personalizácia - podnety).Dotazníkové položky 4, 10, 16 a 22 kvantifikujú premennú P2 (personalizácia - procesy).Kvantifikácia ostatných premenných S1 (socializácia – podnety), S2 (socializácia – procesy) a K1; K2 (kognitivizácia – podnety a procesy) je zrejmá z tabuľky. 3. Ako vyhodnotiť a interpretovať dotazník

Spracované údaje za triedu je možné vyhodnotiť prostredníctvom aritmetického priemeru pre každú zo šiestich premenných. Aritmetické priemery (a. p.) premenných P1; P2; S1; S2; K1 a K2 poukazujú na mieru aktívneho učenia sa žiakov. Interpretujú sa na škále v rozsahu 4 až 20 bodov. Možné rozdiely premenných ukazujú silnejšie i slabšie miesta, v podnetoch učiteľa (P1, S1 a K1) a v procesoch na vyučovaní (P2, S2 a K2).

4 b. 6 8 10 12 14 16 18 20 b.

Interpretácia P1 – podnety učiteľa

4 – 8 bodov (nepodnetná oblasť): Indikátory prítomnosti podnetov učiteľa (poznávanie – diagnostika žiakov; hodnotenie žiakov podľa individuálnej vzťahovej normy; poradenstvo žiakom s učením; nedirektívne vedenie triedy) sú neprítomné v procesoch na vyučovaní. Absencia podnetov preto vylučuje cielený, zámerný rozvoj personálnych zručností žiakov na vyučovaní.

8,1 – 12 bodov (veľmi slabá oblasť): Indikátory prítomnosti podnetov na rozvoj personálnych zručností žiakov sú veľmi slabé. Podnety učiteľa preto neumožňujú zámerne rozvíjať personálne zručnosti žiakov. V procesoch na vyučovaní sú len slabo zastúpené.

12,1 – 14 bodov (priemerná oblasť): Indikátory prítomnosti podnetov na rozvoj personálnych zručností žiakov sú priemerné. Len niektoré podnety učiteľa umožňujú rozvoj personálnych zručností žiakov na vyučovaní. Rozvoj však nie je systematický – cielený.

14,1 – 16 (podnetná oblasť): Podnety učiteľa sú vhodné na rozvoj personálnych zručností. Umožňujú ich cielený rozvoj.

16,1 – 20 bodov (veľmi podnetná oblasť): Indikátory prítomnosti podnetov učiteľa sú v procesoch na vyučovaní sú silne zastúpené. Podnety učiteľa významne podporujú rozvoj personálnych zručností žiakov.

Interpretácia P2 – procesy personalizácie na vyučovaní

4 – 8 bodov (nerozvíjajúca oblasť): Indikátory prítomnosti procesov personalizácie žiakov (voľba úloh, postupu a partnera na učenie; hodnotenie svojej učebnej činnosti; prezentovanie výsledkov učenia sa a vyjadrovanie nespokojnosti) nie sú prítomné na vyučovaní. Absencia procesov vylučuje cielený, zámerný rozvoj personálnych zručností žiakov na vyučovaní.

hhhhh

8,1 – 12 bodov (veľmi slabá oblasť): Indikátory prítomnosti procesov rozvoja personálnych zručností žiakov sú veľmi slabé. Na vyučovaní sa zámerne nerozvíjajú personálne zručnosti žiakov.

12,1 – 14 bodov (priemerná oblasť): Indikátory prítomnosti procesov na rozvoj personálnych zručností žiakov sú priemerné. Len v niektoré procesy umožňujú rozvoj týchto zručností žiakov na vyučovaní. Rozvoj však nie je cielený.

14,1 – 16 (menej rozvíjajúca oblasť): Procesy na vyučovaní sú vhodné na rozvoj personálnych zručností. Umožňujú ich cielený rozvoj.

16,1 – 20 bodov (rozvíjajúca oblasť): Indikátory prítomnosti procesov na vyučovaní sú silne zastúpené. Procesy významne podporujú rozvoj personálnych zručností žiakov na vyučovaní.

Interpretáciu ostatných premenných je možné urobiť rovnakým spôsobom, s použitím nasledovných indikátorov:

Interpretácia S1 – podnety učiteľa

Prítomnosť činností učiteľa, ktoré podporujú rozvoj sociálnych zručností žiakov indikuje: učiteľova podpora – pomoc v učení sa konštruktívna pomoc žiakom v učení učiteľov záujem – pomoc pri riešení problémov v škole dohoda so žiakmi o pravidlách na vyučovaní

Interpretácia S2 – procesy socializácie na vyučovaní

Prítomnosť procesov rozvoja sociálnych zručností žiakov indikuje možnosť žiakov: spolupracovať počas učenia sa vo dvojiciach (učiť sa v skupinách) učiť sa pomocou projektu dávať a získavať pomoc pri učení dodržiavať dohodnuté pravidlá skupinovej práce

Interpretácia K1 – podnety učiteľa

Prítomnosť činností učiteľa, ktoré podporujú rozvoj poznávacích zručností žiakov indikuje: zaujímavosť učiva (protirečenie, situácia zo života...) projektovanie učenia sa žiakov na vyučovaní (scenár) hodnotenie vyšších poznávacích funkcií povzbudzovanie žiakov k učeniu (kladenie otázok)

Interpretácia K2 – procesy kognitivizácie na vyučovaní

Prítomnosť procesov rozvoja poznávacích zručností žiakov na vyučovaní indikujú: žiacke otázky a úlohy úlohy na získavanie a spracovanie informácií úlohy na rozvoj vyšších poznávacích funkcií

dôraz na učenie sa v škole, nie doma

MATERIÁL 5 : DOTAZNÍK MCI ( 1 stupeň ZŠ)

DOTAZNÍK NA DIAGNOSTIKOVANIE KLÍMY TRIEDY ( MCI - Mareš, Lašek 1990)

Vážení žiaci, predkladáme Vám dotazník prostredníctvom ktorého, by sme chceli zistiť klímu vo Vašej triede. Nejde o žiadny test schopností či vedomosti a preto neexistujú nijaké správne a nesprávne odpovede. Ide o dotazník, ktorý zistí ako sa vo Vašej triede cítite a ako vnímate svojich spolužiakov. Ak súhlasíte s tvrdením v dotazníku, zakrúžkujte ANO. Ak nesúhlasíte zakrúžkujte NIE. Ak sa neviete jednoznačne rozhodnúť, potom zakrúžkujte X. V prípade, že ste sa pomýlili, alebo by ste chceli odpoveď zmeniť, prečiarknite to, čo neplatí a zakrúžkujte to, čo platí. Odpovedajte prosím na každý výrok. Nemali by ste nič vynechať – preskočiť. Dotazník nepodpisujte.

Ďakujeme Vám za porozumenie a spoluprácu.

__________________ preložila a upravila: E. Köbölová, 2005. _______________________

1. Mojich spolužiakov práca v škole zaujíma. ANO X NIE

2. Moji spolužiaci sa navzájom bijú. ANO X NIE 3. Žiaci v našej triede často súťažia, aby sa dozvedeli, kto z nich je najlepší. ANO X NIE

4. Učenie v našej triede je ťažké. ANO X NIE

5. Všetci spolužiaci sú mojimi kamarátmi. ANO X NIE

6. Niektorí žiaci v našej triede sú nešťastní. ANO X NIE

7. Žiaci v našej triede si nechcú navzájom požičiavať svoje veci. ANO X NIE

8. Veľa mojich spolužiakov si želá, aby ich práce boli lepšie, ako práce ostatných žiakov. ANO X NIE

9. Moji spolužiaci si dokážu urobiť školskú prácu bez cudzej pomoci. ANO X NIE

10. S niektorými spolužiakmi sa nekamarátim. ANO X NIE

11. Moji spolužiaci majú našu triedu radi. ANO X NIE

12. Veľa spolužiakov robí ostatným v triede naschvál zle. ANO X NIE

13. Niektorým spolužiakom je nepríjemné, ak sú tak isto dobrí, ako ostatní žiaci.

ANO X NIE

14. V našej triede vedia dobre pracovať len šikovní žiaci. ANO X NIE

15. So všetkými spolužiakmi som dôverný kamarát. ANO X NIE

16. Niektorým spolužiakom sa v našej triede nepáči. ANO X NIE

17. Mám spolužiakov, ktorí vždy chcú, aby sa im ostatní prispôsobovali. ANO X NIE

18. Niektorí spolužiaci sa vždy snažia, aby ich práca bola lepšia ako práca ostatných. ANO X NIE

19. Práca v škole je namáhavá – ťažká. ANO X NIE

20. Žiaci v našej triede sa vedia navzájom dohodnúť. ANO X NIE

21. V našej triede je veselo. ANO X NIE

22. Moji spolužiaci sa často hádajú. ANO X NIE

23. Niektorí spolužiaci chcú byť vždy najlepší. ANO X NIE

24. Väčšina mojich spolužiakov vie, ako majú v škole pracovať (vedia sa učiť). ANO X NIE

25. Moji spolužiaci sa navzájom kamarátia. ANO X NIE


MATERIÁL 6 : DOTAZNÍK MCI – KLÍMA TRIEDY - (1 stupeň ZŠ)

5.1 Ako použiť dotazník

Administrácia dotazníka je skupinová (školská trieda). Je vhodná pre individuálne účely učiteľa v triede, aj pedagogického prieskumu (riaditeľ školy - prieskum stavu na škole) i poradenstva na škole.


„Nejedná sa o žiadnu skúšku a neexistujú správne alebo nesprávne odpovede. Každý výrok si prečítajte a zakrúžkujte odpoveď, ktorá najviac vystihuje stav na vyučovaní. Ak sa pomýlite a chcete odpoveď opraviť potom začiernite to čo neplatí a zakrúžkujte to čo platí. Nič nepreskakujte a odpovedzte na každú dotazníkovú položku. Čas na vyplnenie je približne 15 minút“.

5.2 Ako spracovať údaje

Prvotné spracovanie dotazníkových položiek trvá pri 30 žiakoch v triede zhruba 20 minút. Spočíva v transformácii odpovedí na body. Dotazníkové položky sa bodujú nasledovne:

Za odpoveď ÁNO – 3 body, NEROZHODNE – 2 body, NIE – 1 bod.

Pri piatich položkách dotazníka je bodovanie opačné (6, 9, 10, 16, 24).

Dotazník zisťuje 5 premenných. Na každú premennú sa vzťahuje pätica položiek. Hodnotu premennej u jednotlivého žiaka získame tak, že spočítame počet bodov príslušnej pätice dotazníkových položiek.

Súčet bodov dotazníkových položiek (1, 6, 11, 16, 21) vyjadruje veľkosť premennej SPOKOJNOSŤ žiakov v triede.

Dotazníkové položky (2, 7, 12, 17, 22) kvantifikujú premennú ROZPORY medzi žiakmi.

Položky (3, 8, 13, 18, 23) poukazujú na veľkosť premennej SÚŤAŽIVOSŤ medzi žiakmi.

Kvantifikácia premennej OBTIAŽNOSŤ učenia vychádza zo súčtu položiek (4, 9, 14, 19, 24).

Premennú SÚDRŽNOSŤ žiakov v triede kvantifikujú zostávajúce položky dotazníka (položky 5, 10, 15, 20, 25).

Týmto spôsobom vypočítame skóre všetkých 5 premenných u každého žiaka zvlášť.

15 5.3 Ako vyhodnotiť a interpretovať dotazník

Údaje za celú triedu sa vyhodnotia tak, že každá premenná sa vyhodnotí samostatne – prostredníctvom aritmetického priemeru za triedu (nie za ročník ani školu). Vyčíslené hodnoty a.p. sa vpíšu do tabuľky 3 a 4. Podľa povahy premennej sa interpretujú sa škále 5 – 15 bodov.

Tabuľka 4 Klíma triedy

Dotazník MCI Charakteristika klímy triedy

Premenné Výborná 13,1 – 15

Dobrá 10,1 – 13

Slabšia 7,1 – 10

Nevhodná 5 – 7

Spokojnosť žiakovSúdržnosť triedy

Čím sú hodnoty skóre premenných SPOKOJOSŤ a SÚDRŽNOSŤ vyššie, tým je klíma triedy lepšia. Tabuľka 5 Klíma triedy

Dotazník MCI Charakteristika klímy triedy

Premenné Nevhodná 13,1 – 15

Slabšia 10,1 – 13

Dobrá 7,1 – 10

Výborná 5 – 7

Trenice medzi žiakmiSúťaživosť medzi žiakmiObtiažnosť učenia

Čím sú hodnoty skóre premenných TRENICE, SÚŤAŽIVOSŤ a OBTIAŽNOSŤ vyššie, tým je klíma triedy horšia.

O podpornej klíme triedy vypovedajú vysoké hodnoty skóre (13 až 15) v premenných SPOKOJNOSŤ a SÚDRŽNOSŤ triedy a nízke hodnoty skóre (5 až 7) v ostatných premenných.

MATERÁL 7 : DOTAZNÍK NA DIAGNOSTIKOVANIE KLÍMY TRIEDY (CES - Mareš, Lašek 1990)

Vážení žiaci, predkladáme Vám dotazník prostredníctvom ktorého, by sme chceli zistiť sociálnu klímu vo Vašej triede. Nejde o žiadny test schopností či vedomostí a preto neexistujú nijaké správne a nesprávne odpovede. Ide o dotazník, ktorý odmeria aké je prostredie vo Vašej triede a ako vnímate svojich spolužiakov. Váš názor sa môže odlišovať od názoru spolužiakov. Ak súhlasíte s tvrdením v dotazníku, zakrúžkujte ANO. Ak nesúhlasíte zakrúžkujte NIE. Ak sa neviete jednoznačne rozhodnúť potom zakrúžkujte X. V prípade, že ste sa pomýlili, alebo by ste chceli odpoveď zmeniť, prečiarknite to, čo neplatí a zakrúžkujte to, čo platí. Odpovedajte prosím na každý výrok. Nemali by ste nič vynechať – preskočiť. Dotazník je anonymný a jeho výsledky budú použité iba na výskumné účely.

Ďakujeme Vám za porozumenie a spoluprácu.

_________________________preložil a upravil: B.Sihelsky, 1999. _______________________

1. Žiaci našej triedy vynakladajú pomerne veľa úsilia a energie na učenie. ANO X NIE

2.Žiaci v našej triede sa dobre poznajú – vedia o sebe veľa vecí. ANO X NIE 3.Učiteľ sa s nami málokedy zhovára o veciach, v ktorých by sme sa potrebovali poradiť, v ktorých

by sme potrebovali pomoc. ANO X NIE

4. Žiaci našej triedy venujú viac času rozhovorom o mimoškolských veciach, než o učive a učení. ANO X NIE

5. Naša trieda je veľmi dobre organizovaná. ANO X NIE

6. V triede máme jasné pravidlá, ktoré máme dodržiavať na vyučovaní (pri skúšaní, písomkách...) ANO X NIE

7. Počas vyučovania obyčajne žiaci rozmýšľajú o úplne iných veciach ako o učení sa. ANO X NIE

8. Žiaci sa nezaujímajú o spolužiakov. ANO X NIE

9. Tento učiteľ sa nás usiluje poznať hlbšie než ostatní učitelia. ANO X NIE

10. Žiaci našej triedy sa usilujú, aby za nami po hodine bolo vidieť kus práce. ANO X NIE

11. Žiaci našej triedy sú na hodine takmer stále ticho. ANO X NIE

12. V triede sa často menia pravidlá hry – potom nevieme, čo smieme a čo nie. ANO X NIE

13. Žiaci sa obyčajne nemôžu dočkať konca hodiny - to, čo sa naučili ich veľmi nezaujíma.

ANO X NIE14. V našej triede sa žiaci medzi sebou dosť priatelia. ANO X NIE

15. Tento učiteľ sa správa skôr priateľsky než autoritatívne. ANO X NIE

16. Žiaci našej triedy sa pri vyučovaní príliš nenamáhajú. ANO X NIE

17. Žiaci našej triedy sa pri vyučovaní môžu dokonca aj flákať. ANO X NIE

18. Tento učiteľ nám vysvetlil, čo sa stane, keď porušíme pravidlá hry, keď nedodržíme to, čo sa od nás žiada. ANO X NIE

19. Väčšina žiakov našej triedy dáva pri vyučovaní pozor. ANO X NIE

20. Nie je ťažké nadchnúť našu triedu pre nejakú spoločnú činnosť, spoločnú akciu. ANO X NIE

21. Tento učiteľ dokáže žiakom, ktorí majú nejaké problémy, skutočne pomôcť. ANO X NIE

22. Naša trieda je skôr zábavným prostredím než miestom, kde sa žiak niečo naučí. ANO X NIE

23. Žiaci našej triedy sú pri vyučovaní veľmi často hlučný. ANO X NIE

24. Tento učiteľ nám povedal jasne, za akých podmienok budeme spolu dobre vychádzať.ANO X NIE


MATERÁL 8 : PRIESKUM KLÍMY TRIEDY (CES – „KLÍMA TRIEDY “)

1. Ako použiť dotazník

Administrácia dotazníka je skupinová (školská trieda). Je vhodná pre individuálne účely učiteľa v triede, aj pedagogického prieskumu i poradenstva na škole.


„Nejedná sa o žiadnu skúšku a neexistujú správne alebo nesprávne odpovede. Každý výrok si prečítajte a zakrúžkujte odpoveď, ktorá najviac vystihuje stav na vyučovaní. Ak sa pomýlite a chcete odpoveď opraviť potom začiernite to čo neplatí a zakrúžkujte to čo platí. Nič nepreskakujte a odpovedzte na každú dotazníkovú položku. Čas na vyplnenie je približne 15 minút“.

2. Ako spracovať údaje

Prvotné spracovanie dotazníkových položiek zaberie pri 30 žiakoch v triede asi 20 minút. Spočíva v transformácii odpovedí na body. Dotazníkové položky sa bodujú nasledovne:

Za odpoveď ÁNO – 3 body, NEROZHODNE – 2 body, NIE – 1 bod. Položky 3, 4, 7, 8, 12, 13, 16, 17, 22 a 23 sa bodujú opačne.

Dotazník zisťuje 6 premenných. Na každú premennú sa vzťahuje štvorica položiek. Hodnotu premennej u jednotlivého žiaka získame tak, že spočítame počet bodov príslušnej štvorice dotazníkových položiek.

Súčet bodov dotazníkových položiek 2, 8, 14 a 20 vyjadruje veľkosť premennej VZŤAHY medzi žiakmi (x1).

Dotazníkové položky 3, 9, 15 a 21 kvantifikujú premennú POMOC žiakom (x2).

Položky 1, 7, 13 a 19 poukazujú na veľkosť premennej ZAUJATIE žiaka učením (y1).

Kvantifikácia premennej ORIENTÁCIA žiakov na učenie (y2) vychádza zo súčtu položiek 4, 10, 16 a 22.

Premennú ORGANIZOVANOSŤ A PORIADOK v triede (z1) indikuje súčet položiek 5, 11, 17 a 23.

Premennú jasnosť PRAVIDIEL v triede (z2) kvantifikujú ostatné položky dotazníka – 6, 12, 18 a 24.

Týmto spôsobom vypočítame skóre všetkých 6 premenných u každého žiaka zvlášť.

3. Ako vyhodnotiť a interpretovať dotazník

Údaje za celú triedu sa vyhodnotia tak, že každá premenná sa vyhodnotí samostatne – pro-stredníctvom aritmetického priemeru za triedu (nie za ročník ani školu). Vyčíslené hodnoty a. p.sa vpíšu do tabuľky a interpretujú sa na škále 4 – 12 bodov

Tabuľka 3 Klíma triedy

Dotazník CES Charakteristika klímy triedy

PremennéPodporná 10,1 – 12

Dobrá 8,1 – 10

Slabšia 6,1 – 8

Nevhodná 4 – 6

Vzťahy medzi žiakmiPomoc žiakomZaujatie žiakov učenímOrientácia triedy na učenieOrganizovanosť triedyJasnosť pravidiel J

Podľa povahy jednotlivých premenných, nám hodnoty v tabuľke signalizujú či je klíma triedy skôr defenzívna alebo podporná. Čim sú hodnoty premenných vyššie tým je klíma triedy „lepšia“. Rozdiely v jednotlivých premenných ukazujú silnejšie aj slabšie miesta.

MATERIÁL 9 : DOTAZNÍK MPU PRE ŽIAKOV (Rötling-Sihelsky-Valocký 2002)

Vážení žiaci,predkladáme Vám dotazník prostredníctvom, ktorého by sme chceli zistiť ako je

vyučovanie v predmete ______________________________ pre Vás zaujímavé.. Chceli by sme, aby ste na každú otázku odpovedali tak, ako to naozaj pociťujete. Vaše

názory nám pomôžu, aby sme mohli podľa možností reagovať na vaše potreby a takto potom zlepšovať vyučovanie. Ďakujeme za spoluprácu.

Inštrukcia na vyplnenie dotazníka: Na vyplnenie dotazníka budete mať 20 minút. Pozorne si prečítajte jednotlivé otázky. Zamyslite sa nad ich obsahom a pokúste sa označiť (zakrúžkovať) odpovede, ktoré najlepšie vyjadrujú Vaše skúsenosti a poznanie z vyučovania . Dotazník je anonymný .

Tento učiteľ (ka).

1. Umožňuje vám na vyučovaní aby ste sa mohli pýtať a dávať otázky ak nerozumiete učivu ?a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

2. Rozpráva sa s vami na začiatku vyučovania o tom, čo sa naučíte a čo budete vedieť na konci svojho učenia?

a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

3. Oznamuje vám na začiatku i v priebehu vášho učenia podľa čoho budete hodnotení ?a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f) neviem sa rozhodnúť

4. Zaujme vás otázkami pri výklade nového učiva ? a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždy b) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

5. Začína vyučovanie napr.: zaujímavou otázkou, situáciou zo života, v súvislosti s učivom? a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždy b) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

6. Umožňuje vám, aby ste sa na vyučovaní mohli učiť podľa vám vyhovujúceho spôsobu ? a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

7. Umožňuje vám, aby ste si mohli počas vyučovania kontrolovať, porovnávať a opravovať úlohy ?


8. Oznamuje vám vopred, kedy sa bude známkovať a čo sa bude robiť na známku ? a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

9. Umožňuje vám pri učení rozhodnúť sa pre samostatnú činnosť alebo vo dvojici ?a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

10. Dáva vám aj také otázky, úlohy, na ktoré dokážete odpovedať alebo vyriešiť ich logickou úvahou ?

a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždy b) málokedy, iba občas d) častokrát f ) neviem sa rozhodnúť

11. Umožňuje vám pri učení vybrať si aj ľahšie úlohy ?


12. Niektoré úlohy môžete vyjadriť aj iným spôsobom napr.: hovoriť, napísať, nakresliť, a pod.?


13. Hodnotí vás aj tak, že porovnáva vás k tomu, čo ste vedeli predtým a čo viete teraz ?


14. V prípade, že získate zlú známku, dáva vám najavo, že je tu možnosť zmeny?


15. Hodnotí a oceňuje aj vašu schopnosť tvorivo myslieť?


16. Dáva vám na vyučovaní možnosť navrhovať a realizovať aj také úlohy, činnosti, ktoré si sami zvolíte v súvislosti s učivom ?


17. Hodnotí vás tak, že vás porovnáva s iným alebo ostatnými spolužiakmi?


18. Hodnotí vás tak, že ukazuje vám dobré ale aj slabšie stránky vášho učenia?


19. Umožňuje vám spolupodieľať sa na vytváraní pravidiel správania sa na vyučovaní?


20. Umožňuje vám, aby ste na vyučovaní vyjadrovali aj to, čo sa vám nepáči ?

a) nikdy c) niekedy áno, niekedy nie e) skoro vždyb) málokedy, iba občas d) častokrát f neviem sa rozhodnúť

AKO vyhodnotiť dotazník ?

Skórovanie dotazníka: za odpoveď nikdy prideľte 1 bod;

málokedy, iba občas 2 body;niekedy áno, niekedy nie 3 body;často, skoro pravidelne 4 bodyvždy, pravidelne 5 bodov.

Ak žiak označí odpoveď f) neviem sa vyjadriť, potom pridelíte skóre x bodov, podľa naj-frekventovanejšej odpovede žiakov triedy.

Dotazníkovú otázku č. 17 skórujte v opačnom poradí. Za odpoveď nikdy prideľte 5 bodov a za odpoveď vždy, pravidelne 1 bod.

Motivačné podnety v dotazníku sú orientované na univerzálne potreby žiaka. Tieto podnety vytvárajú motiváciu žiaka v oblasti aktívneho učenia sa.

Otázky č. 1,6,11 a 16 sa vzťahujú na motiváciu poskytovaním slobody žiaka v jeho myslení a konaní pri učení sa na vyučovaní.

Otázky č. 2, 7, 12 a 17 sú zamerané na motiváciu k úspechu žiaka pri učení sa na vyučovaní.

Otázky č 3, 8, 13 a 18 sa vzťahujú na potrebu ocenenia a uznania žiaka za jeho výsledky v učebnej činnosti.

Otázky č. 4, 9, 14 a 19 sa týkajú uspokojenia sociálnych potrieb spolupráce a komunikácie pri učení sa.

otázky č. 5, 10, 15 a 20 sú zamerané na vytváranie možnosti rozvoja vyššieho a kritického myslenia žiaka.

AKO interpretovať výsledky dotazníka?

Z jednotlivých oblastí motivačného pôsobenia vypočítajte aritmetický priemer za triedu. Aritmetický priemer určuje mieru motivačného pôsobenia učiteľa na vyučovaní.

V prípade, že aritmetický priemer za triedu je v intervale 20 – 17 bodov, znamená to, že v príslušnej oblasti vytvárate veľmi dobré motivačné podnety.

Pri dosiahnutí 16 – 14 bodov vytvárate dobrú mieru motivačných podnetov. Pri počte 13 – 12 vytvárate slabšie motivačné podnety.

11 – 9 bodov naznačuje, že v tejto oblasti vytvárate slabé motivačné podnety. 8 – 6 bodov je veľmi slabé motivačné pôsobenie. 5 – 4 naznačuje, že v tejto oblasti nevytvárate motivačné podnety na vyučovaní.

MATERIÁL 10 : DOTAZNÍK au PRE ŽIAKOV © Rötling, Sihelský, MPC B.BVážení žiaci, predkladáme Vám dotazník, pomocou ktorého by sme chceli zistiť, v akej miere sa vám na vyučovaní umožňuje, aby ste sa mohli „učiť sa“. Očakávame, že v dotazníku slobodne a úprimne vyjadríte svoje poznanie. Vaše názory nám pomôžu. Chceme potom podľa nich zlepšovať podmienky na lepšie vyučovanie.

Ďakujeme za spoluprácu.----------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Inštrukcie na vyplnenie dotazníka:

Na vyplnenie dotazníka budeš mať 5 minút. Pozorne si prečítaj jednotlivé otázky. Zamysli sa nad ich obsahom a pokús sa označiť (zakrúžkovať) odpovede, ktoré najlepšie vyjadrujú tvoje skúsenosti a poznanie z vyučovania.

Vyučovací predmet: .......................

Na vyučovaní je dôležitý čas, ktorý vám dáva učiteľ, aby ste sa mohli učiť. Zaujímajú nás situácie, kedy sa môžeš samostatne prípadne aj so spolužiakom učiť. Pred učením sa, učiteľ vám zadáva úlohu. „Učenie sa“ budeme chápať tak, že vtedy napríklad čítate text, hľadáte informácie, hovoríte v cudzom jazyku, cvičíte, píšete, kreslíte, počítate, modelujete, robíte pokus, niečo zhotovujete, navrhujete, diskutujete a pod. Teda všetky činnosti v súvislosti s učením, ktoré sa dajú navonok vidieť. Takémuto učeniu sa hovorí že je aktívne.

1. Koľko sa naučíš v škole a doma?

a) všetko sa naučím v školeb) viac sa naučím v škole ako domac) približne rovnako sa naučím v škole i domad) viac sa naučím domae) všetko sa naučím doma

2. Vyskytujú sa situácie na vyučovaní kedy sa môžeš aktívne učiť sa?

a) pravidelne na každej hodineb) častokrátc) niekedy áno, niekedy nied) málokedy, zriedkae) vôbec nie

3. V prípade, že sa pravidelne, alebo častokrát na vyučovaní aktívne učíš , odhadni čas tvojho aktívneho učenia sa vzhľadom na čas k jednej vyuč. hodine.

a) viac ako pol hodinyb) medzi štvrť a polhodinouc) štvrť hodiny

d) menej ako štvrť hodinye) približne 5 minút

4. Na vyučovaní máš možnosť učiť sa so spolužiakom?

a) áno b) nie

5. Na konci vyučovania vieš, čo si sa naučil ?

a) pravidelne po každej vyučovacej hodineb) častokrátc) niekedy áno, niekedy nied) málokedy, zriedkae) nikdy

Ako vyhodnotiť dotazník?

Skórovanie dotazníka:

Skóre odpovedíotázka a b c d e1. 2 1 0 -1 -22. 2 1 0 -1 -23. 2 2 1 1 04. 2 -2 0 0 05. 2 1 0 -1 -2

Vyplnené dotazníky od žiakov v triede odporúčame spracovať a prepísať do súhrnnej tabuľky. Tabuľka má obsahovať číslo žiaka, číslo otázok a ich skóre, celkové skóre žiaka, aritmetický priemer skóre za triedu. Aritmetický priemer bude určovať mieru aktívneho učenia sa žiakov v príslušnom vyučovaní.

Ako interpretovať výsledky dotazníka?

V prípade, že aritmetický priemer za triedu v príslušnom vyučovaní je v intervale:

6 až 10 bodov znamená to, že na vyučovaní sa vytvárajú veľmi dobré podmienky na aktívne učenie sa žiakov. Žiaci sa naučia učivo prevažne v škole.

3 až 5 bodov znamená, že na vyučovaní sa vytvárajú dobré podmienky na aktívne učenie sa žiakov. Žiaci sa potrebujú „niečo“ doučiť aj doma, ale menej ako sa už naučili v škole.

- 1 až 2 body znamená, že sa vytvárajú slabšie podmienky na aktívne učenie sa žiakov. Žiaci sa potrebujú viac naučiť doma, ako sa naučili v škole.

- 4 až -2 body znamená, že sa vytvárajú slabé podmienky na aktívne učenie sa žiakov. Skoro všetko sa musia žiaci naučiť doma.

- 8 až -5 bodov znamená, že na vyučovaní sú nevhodné podmienky na aktívne učenie sa žiakov. Žiaci sa musia všetko naučiť doma.

MATERIÁL 11 : KOMPETENČNÝ PROFIL ŽIAKA

Metodika návrhu kompetenčného profilu žiaka školy.

Kompetencie žiaka vo všeobecnosti sú jeho spôsobilosti preukázať

vedomosti a postoje v učebnej činnosti na vyučovaní, ako aj v iných výchovných

aktivitách školy. Vo vzťahu k vedomostiam je vhodné ich charakterizovať ako

použité vedomosti, ktoré sa navonok prejavujú ako zručnosti (český výraz

dovědnosti). Napr. žiak má dobré komunikačné zručnosti. Takto vymedzené

kompetencie žiaka sa dajú objektívnejšie zisťovať, hodnotiť a následne rozvíjať.

Vymedzenie kompetencií žiaka školy je dôležité na smerovanie a určovanie

cieľov výchovy a vzdelávania v škole. Sú vlastne pedagogickými cieľmi školy

vyjadrenými pomocou kompetenčného profilu žiaka školy, a východiskom aj pre návrh

cieľov vyučovania v jednotlivých vyučovacích predmetoch na škole. Kompetencie

žiaka školy majú nadpredmetový charakter.

Kompetencie žiaka sú odvodené od pedagogickej stratégie (koncepcie) školy,

ktorá je charakterizovaná ľudskými (etickými) hodnotami a procesmi výchovy a

vzdelávania žiaka. Požiadavkou pedagogického riadenia školy je, aby sa tieto hodnoty

a procesy dostali do každého vyučovania, bez ohľadu na vyučovací predmet

Základnými procesmi výchovy a vzdelávania sú procesy personalizácie, socializácie

a poznávania (kognitivizácie). Implikovanými procesmi sú procesy motivácie

a emocionalizácie.

Východiskom pri návrhu kompetenčného profilu žiaka školy sú ciele

koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania Národného programu SR (projekt

Milénium). V projekte „Milénium“ sú vymedzené nasledovné kľúčové kompetencie

žiaka SR:

• komunikačné schopnosti a spôsobilosti,

• personálne a interpersonálne schopnosti,

• schopnosti tvorivo a kriticky riešiť problémy,

• pracovať s modernými informačnými technológiami,

• schopnosti presadzovať občianske a demokratické princípy.

Pri návrhu kompetenčného profilu žiaka školy treba kľúčové kompetencie

bližšie špecifikovať. Je vhodné ich vyjadriť v hierarchickej štruktúre personálnych,

sociálnych a poznávacích zručností. Vhodným kompetenčným profilom školy môže

byť nasledovný príklad:

Žiak školy by mal preukázať nasledovné dobré spôsobilosti a zručnosti:

sebapoznania, sebadôvery a sebaúcty,

sebareflexie a sebahodnotenia (pracovať s chybou a priznať si ju),

zodpovednosti za vlastné učenie,

vedieť sa sebarealizovať,

uznať iných a vedieť spolupracovať,

aktívne počúvať,

byť empatický (spolucítiť s inými),

vedieť sa dohodnúť a dodržiavať dohodnuté pravidlá,

byť asertívny,

vedieť sa učiť,

vedieť sa ústne a písomne vyjadrovať (aj v cudzom jazyku),

čítať s porozumením a vedieť použiť získané informácie,

mať rozvinuté všetky poznávacie funkcie (vnímanie, pamäť, porozumenie, aplikáciu)

vedieť argumentovať

vedieť využívať informačno- komunikačné technológie na učenie sa,

uplatňovať občianske a demokratické princípy

K týmto kompetenciám sa žiadajú pridať ešte kompetencie, ktoré budú reagovať na špecifičnosť školy, potrieb regiónu, komunity v ktorej sa škola nachádza. Môže ísť napríklad o formuláciu: žiak má vzťah k zachovaniu prvkov regionálnej kultúry a iné.

MATERÁL 12 : ŠKOLSKÝ VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROGRAM (Návrh štruktúry písomného spracovania)

1. kapitola : Hodnotenie súčasného stavu výchovy a vzdelávania na škole.1.1 Charakteristika školy ( základná informácia o škole – max. 2-3 s.)1.2 Hodnotenie výsledkov žiakov- dobré i slabé stránky.(Monitor, súťaže, prijatie na

vyšší typ školy a iné).1.3 Hodnotenie úrovne procesov výchovy a vzdelávania na škole.( prieskum- dotazník

žiakom (AUS), prípadne pozorovanie- interpretácie zistení a následné analýzy príčin.)

1.4 Hodnotenie podmienok k učeniu sa žiakov v škole. ( prieskum efektívnosti učenia sa žiakov v škole- dotazník žiakom, prípadne pozorovanie - interpretácie zistení a následné analýzy príčin).

1.5 Charakteristika súčasného programu školy z hľadiska marketingovej ponuky a spôsobu zverejňovania programu školy.

2. kapitola: Charakteristika žiadaného stavu výchovy a vzdelávania na základe potrieb. 3.1 Požiadavky spoločnosti ( kľúčové kompetencie žiaka z Národného programu, ciele

rámcového programu MŠ SR, požiadavky zriaďovateľa, komunity).3.2 Požiadavky žiakov ( anketa, dotazníky).3.3 Požiadavky rodičov ( anketa, dotazníky).3.4 Požiadavky zamestnávateľov žiakov (anketa, dotazník, konferencia)3.5 Požiadavky vyššieho typu školy.3.6 Návrh kompetenčného profilu žiaka školy.

3. kapitola: Analýza súčasného a žiaduceho stavu. Kapitola by mala obsahovať porovnanie súčasného stavu s požiadavkami. Výsledkom analýzy by malo byť rozhodovanie: 3.1 Čo je nutné ponechať?3.2 Čo rozšíriť?3.3 Čo zaviesť nové?3.4 Čo zlepšiť v procese s ohľadom na možnosti a podmienky školy. Možnosti 3.5 budú determinované RPMŠ SR, legislatívou a podmienky pers. a mat. 3.6 zdrojmi školy.

4. kapitola: Návrh výchovno- vzdelávacieho programu školy

ŠVVP - napísaný formou ponuky, oslovenia odberateľov služby. Má obsahovať: zisky žiaka v oblasti jeho personálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja preferované metódy a formy učenia sa v škole systém hodnotenia úspešnosti žiaka školy učebný plán (predmety povinné, voliteľné; časová dotácia;) možnosti rozhodovania žiaka -vzdelávacia cesta ponúkané aktivity v mimoškolskej činnosti poradenské a sociálne služby spolupráca školy s komunitou

MATERÁL 13 : PSYCHODIDAKTICKÉ KOMPETENCIE UČITEĽA

Zovšeobecňujúcou psychodidaktickou kompetenciu učiteľa je vedieť riadiť proces učenia sa žiaka. Činnosti, ktoré predpokladajú túto kompetenciu sú: vedieť projektovať proces učenia-realizovať a reflektovať tento proces na vyučovaní – vyhodnocovať proces.

Čiastkové (špecifické) psychodidaktické kompetencie sú :

vedieť pedagogicky diagnostikovať učenie sa žiaka (poznávací a učebný štýl žiaka);

vedieť pracovať s cieľmi vo výchove a vo vzdelávaní;

vedieť hodnotiť úspešnosť svojej práce;

vedieť pedagogicky a didakticky interpretovať obsah učebnej osnovy do učiva;

vedieť stanoviť základné učivo;

vedieť stanoviť učebné úlohy s ohľadom na ciele a základné učivo

vedieť motivovať a aktivizovať učenie sa žiaka;

vedieť rozvíjať tvorivé myslenie žiaka;

vedieť pomáhať pri učení sa žiaka;

vedieť pracovať s chybou; (poskytovať spoľahlivú spätnú väzbu žiakovi pri učení);

vedieť hodnotiť prácu žiaka (spravodlivo hodnotiť a vytvárať podmienky na sebahodnotenie žiaka)

vedieť podporovať samostatnosť a zodpovednosť žiaka za svoje učenie sa;

vedieť vytvárať priaznivé podmienky na učenie;

Text je spracovaný podľa Průcha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997.

MATERÁL 14 : ŠTRUKTÚRA PROJEKTU UČENIA SA

(Činnosti spojené s návrhom jednotlivých prvkov v projekte je možné označiť ako kompetencie učiteľa vedieť projektovať proces učenia sa žiakov na vyučovaní) a) Výber obsahu, témy, TC, prípadne dávky učiva z učebnej osnovy predmetu na

vyučovanie v období medzi prvým a záverečným vzdelávacím stretnutím

b) Stanovenie základného učiva ( to čo sa majú žiaci učiť na vyučovaní- obsahové vymedzenie)

c) Stanovenie učebného cieľa ( akú činnosť preukážu na konci učenia sa a na akej úrovni?- taxonómia cieľov)

d) Návrh úloh na realizáciu učebného cieľa ( čo majú žiaci robiť, aby sa to naučili?)

e) Návrh kritérií splnenia úloh- kritériá úspešnosti žiaka ( podľa čoho budeme vedieť, žiak bude vedieť, že to vie?)

f) K jednotlivým úlohám navrhnúť vhodné postupy a spôsoby učenia sa žiaka (ako majú žiaci postupovať, akým spôsobom sa budú učiť?)

g) K jednotlivým úlohám a spôsobom učenia sa navrhnúť potrebné a vhodné informačné zdroje a materiálne prostriedky ( čo budú žiaci potrebovať pri učení?)

h) Na jednotlivé úlohy stanoviť čas potrebný na osvojenie úloh a celkový počet

vyučovacích hodín(koľko času bude treba na osvojenie učiva na vyučovaní?)

i) Navrhnúť spôsob hodnotenia výsledkov učenia sa žiakov. (ako a kedy sa bude záväzne hodnotiť?) čo sa bude hodnotiť je v bode e;

j) Navrhnúť scenár vyučovania ( postupné kroky a činnosti učiteľa a žiakov)

Štruktúra individuálnej prezentácie:

Ako bolo vyučovanie naprojektované? ( Stručne vyjadrite aká bola téma, základné učivo, cieľ, úlohy, spôsoby a prostriedky na učenie sa, kritériá splnenia úloh a plánovaný čas.)

Ako hodnotíte skutočný priebeh vyučovania? ( čo sa dosiahlo a čo nie s ohľadom na ciele, úlohy, spôsoby učenia sa, kritériá úloh, potrieb času a aké boli výsledky žiakov?)

V čom boli problémy, čo mienite nabudúce zmeniť, ktoré korekcie navrhujete na zlepšenie účinnosti procesu učenia na vyučovaní?

MATERÁL 15 : KRITÉRIA NA VYMEDZENIE ZÁKLADNÉHO UČIVA

Text je spracovaný podľa Kaiser, A. : Učebnica pedagogiky, Bratislava : SPN 1993, s.197

Učivo je tá časť obsahu, témy učebnej osnovy, ktorá sa vyberie a pripraví na účely učenia sa žiakov na vyučovaní. Nie všetko, čo je obsiahnuté v názve, téme, všetko to, čo vie učiteľ, čo je popísané v učebnici, literatúre je možné preniesť do vyučovania. Vzhľadom na ciele vyučovania, schopnosti žiakov, spôsoby učenia sa a podmienky vyučovania sa musia obsahy v učebnej osnove transformovať do učiva. Jedinečné podmienky každého vyučovania podmieňujú potrebu vybrať hodnotné a primerané učivo.

Okrem vecného zmyslu, základné učivo je to, čo sa majú žiaci naučiť v škole. Základné učivo predstavuje nielen obsahové vymedzenie, ale aj požiadavku, či sa toto učivo dá osvojiť skoro u všetkých žiakov na vyučovaní. V rámci základného učiva sa potom budú navrhovať zvládajúce učebné úlohy. Ich návrh sa bude viazať k naplneniu cieľa vyučovania. Istotne budú žiaci, ktorí sú schopní osvojiť si aj viac. Pre nich bude potrebné navrhovať aj rozvíjajúce učebné úlohy a činnosti.

Na vymedzovanie a určovanie základného učiva potrebujeme kritériá výberu. Sú nimi didaktické a metodické princípy. Didaktické princípy sa budú vzťahovať na otázky, čo bude základným učivom. V metodických princípoch pôjde o hľadanie vhodných spôsobov, ako si žiaci majú osvojiť základné učivo. Hľadisko obsahu (čo) a hľadisko metódy (ako) bude rovnako dôležité. V nasledujúcej časti sú naznačené kritériá výberu základného učiva. Pri uplatňovaní kritérií môže vzniknúť situácia, že sa bude dať použiť iba jedno kritérium.

1. Kritérium zovšeobecneniaTento princíp sleduje výber len toľkých potrebných konkrétnych faktov, údajov, aby sa na vyučovaní dospelo k zovšeobecňujúcim záverom. Bude potrebné teda vybrať a učiť len také prvky učiva, ktoré sa dajú zovšeobecniť. Ide tu o princíp kvantitatívneho a kvalitatívneho zhustenia učiva. Porozumieť učivu v tomto chápaní znamená porozumieť vzťahom medzi prvkami v štruktúre učiva. Predpokladom porozumenia je postup

učenia od konkrétnych k všeobecným poznatkom (induktívna metóda). Žiaci pri učení majú sami dospieť k záverom. V oblasti poznávania je možné každý obsah rozložiť na fakty a údaje a na zovšeobecňujúce prvky. Do zovšeobecňujúcich prvkov môžeme zaradiť napr. pojmy, poučky, vzorce, definície, princípy zákony, všeobecné postupy práce. Kategória zovšeobecňujúcich prvkov je oproti konkrétnym poznatkom podstatne menej početná, čo umožňuje s uplatnením induktívnej metódy dobré zapamätanie učiva.

2. Kritérium exemplárnostiTento princíp sleduje výber reprezentatívneho, typického príkladu, situácie. Z časovo-ekono-mických dôvodov nie je možné sprostredkovať a naučiť „všetko“. Namiesto vysvetľovania a osvojovania si viacerých jednotlivostí sa všeobecné zákonitosti vysvetlia na jednom, prípadne dvoch príkladoch, situáciách. Riešenie jednotlivých situácií sa potom bude odvodzovať od typového príkladu. Tento prístup vyžaduje uplatnenie deduktívneho postupu pri učení, kde sa budú prenášať, transferovať poznatky na iné situácie. Vznikne možnosť rozvíjať u žiakov poznávaciu funkciu analýzy a aplikácie. Pri hľadaní výberu reprezentatívneho, typového príkladu pomôžu nasledovné otázky.

Ktoré znaky typovej situácie platia aj v iných prípadoch? Obsahuje typová situácia dostatočné množstvo znakov na aplikáciu? Kde má typová situácia obmedzenia, hranice aplikovateľnosti?

3. Kritérium praktickostiTento princíp sleduje výber takého učiva a učebných činností, ktoré majú vzťah k životnej situácii. Pri hľadaní základného učiva, ktoré má mať vzťah ku konkrétnej životnej situácii, pomôže odpovedať na nasledovné otázky: Aké skúsenosti už majú žiaci v danom obsahu učenia? Aký význam ma obsah, situácia v živote žiaka? Je to situácia súčasná alebo budúca? Aká je miera výskytu, frekventovanosti situácie v živote, v praxi?

Metodickou otázkou pri uplatnení tohoto kritéria bude: Ako do učenia vniesť činnosť žiakov? Ako sa bude simulovať životná situácia? Niektoré oblasti učenia a prvky sa nebudú dať simulovať (napr. niektoré prvky v matematike).

4. Kritérium primeranostiTento princíp sleduje do akej miery je učivo primerané s ohľadom na psycho-sociálny vývin žiakov. Ktoré obsahy a činnosti môžu byť pre žiakov pochopiteľné? Učivo s vysokým stupňom abstrakcie neumožňuje žiakom jeho porozumenie. Z hľadiska postupu pri učení sa, kritériom primeranosti bude požiadavka nadväznosti učiva. Primeranosť bude vhodné vymedziť ako vhodnú mieru rozdielu medzi doterajším a

novým poznaním u žiaka. Poznanie tejto miery predpokladá poznanie žiakov v procese učenia sa na vyučovaní.

Zručnosti učiteľa na určovanie základného učiva predpokladajú, že ho bude vedieť nielen vybrať, ale aj overiť jeho účinnosť v procese učenia sa na vyučovaní. Na základe experimentu môže potom navrhovať korekcie a upravovať navrhované zámery. Určovanie základného učiva si vyžaduje od učiteľa skúsenostný, empirický prístup. Dá sa to dosahovať pomocou akčného výskumu v triede.

MATERÁL 16 :

AKO VYMEDZOVAŤ CIELE VYUČOVANIA V KOGNITÍVNOM UČENÍ?

Bloomova taxonómia je systém hierarchicky usporiadaných kategórií cieľov v kognitívnom učení. Vychádza z poznatkov psychológie učenia. Vzdelávacie ciele sú kategorizované a usporiadané podľa úrovne, aká poznávacia funkcia, operácia sa pri učení má rozvíjať. Táto systematizácia umožňuje, že vzdelávacie ciele môžu byť použité bez ohľadu na vyučovací predmet. K cieľu vyučovania sa potom navrhujú učebné úlohy. Taxonómia je pomôckou učiteľa, podľa ktorej môže posúdiť a rozhodnúť o tom, aká poznávacia úroveň sa sleduje učebnými úlohami, ktoré naplánoval na učebnú činnosť žiakov na vyučovaní.

1. úroveň: Zapamätanie – cieľom bude preukázať zapamätanie učiva. Úlohy a činnosti na tejto úrovni vyžadujú od žiaka, aby si vybavil, spomenul, rozpoznal, reprodukoval údaje, ktoré sa skôr naučil. Bez ohľadu na povahu učebnej látky a jej prvkov, pokiaľ ide o reprodukciu, odpovede sú vopred jednoznačne správne alebo nesprávne.

2. úroveň: Porozumenie – cieľom bude preukázať porozumenie učiva. Úlohy a činnosti na tejto úrovni vyžadujú od žiaka, aby dosiaľ spoznané vyjadril v inej podobe alebo iným spôsobom. Pôvodný zmysel obsahu ale nemôže zmeniť. Typické úlohy: vyjadriť obsah vlastnými slovami, parafrázovať prečítaný text, vyjadriť obsah obrazovo alebo v symbolickej podobe (vzorec, graf), odlíšiť podstatné od nepodstatného.

3. úroveň: Aplikácia – cieľom bude preukázať využitie dosiaľ spoznaného a porozumeného učiva v situácii, ktorá je pre žiaka nová, ale nie veľmi vzdialená od tej, ktorá sa učila podľa predloženého vzoru. V podstate tu ide o riešenie podobných úloh, na základe aplikácie typovej učebnej úlohy, ktorú si žiaci už osvojili. Učebné úlohy na rozvoj aplikácie sa navrhujú modifikáciou prvkov typovej učebnej úlohy.

4. úroveň: Analýza – cieľom bude preukázať analytické myslenie v učive. Úlohy a činnosti na tejto úrovni vyžadujú od žiaka, aby situáciu, problém rozčlenil na prvky a časti, porovnával ich, hľadal vzťahy medzi nimi, usporiadal ich podľa významnosti a vyvodil alebo odvodil závery. Typickými činnosťami na tejto úrovni učenia bude rozbor príčin a dôsledkov, triedenie, porovnávanie, nachádzanie podstatného, vyvodzovanie záverov z konkrétnych poznatkov a zovšeobecňovanie, odvodzovanie na základe zovšeobecnených poznatkov alebo pomocou analógie. Analytické poznávacie operácie na učive rozvíjajú konvergentné myslenie žiaka.

5. úroveň: Hodnotenie – cieľom bude preukázať hodnotiace myslenie v učive. Úlohy a činnosti na tejto úrovni vyžadujú od žiaka, aby vedel posúdiť či názory, vzťahy, výsledky, výtvory, postupy činnosti, konanie ľudí a iné zodpovedajú stanoveným kritériám hodnotenia. Hodnotenie je vhodné rozlíšiť do oblasti racionálneho, estetického a etického hodnotenia. Typickými činnosťami sú: posúdiť správnosť, overiť niečo, dokázať niečo, zhodnotiť, argumentovať, optimalizovať, oceniť, napísať kritiku, navrhnúť kritérium na hodnotenie a pod.

6. úroveň: Syntéza – cieľom bude preukázať tvorivé myslenie v učive. Úlohy a činnosti na tejto úrovni vyžadujú od žiaka, aby vytvoril niečo nové z hľadiska jeho skúsenosti. Zámerom je, aby žiaci mali možnosť nachádzať a skúmať alternatívy a uplatniť svoj individuálny spôsob myslenia a konania. Ide tu o rozvoj divergentného myslenia žiaka. Je charakteristické počtom nápadov, ich odlišnosťou, originalitou nápadov a podrobnosťou vyjadrenia nápadov.

Taxonómia Kratwohla je zameraná na afektívne učenie. Výchovné ciele (zámery) sa vzťahujú na rozvoj postojov a správania sa žiakov. Typickým predmetom možnosti aplikácie tejto taxonómie je predmet etika. Je možné vymedzovať učebný zámer na úroveň:

1. Prijatie etickej hodnoty - je charakterizovaná vnímavosťou, citlivosťou, pozornosťou žiaka k určitým podnetom etickej povahy. Žiak ochotne prijíma etickú hodnotu (ľudskú cnosť).

2. Získanie presvedčenia - na tejto úrovni žiak získa presvedčenie, pozitívny postoj k činnosti, ku konaniu, správaniu, ktoré je charakterizované určitými hodnotami (ľudskými cnosťami).

3. Začlenenie hodnoty do charakteru osobnosti - na tejto úrovni žiak koná na základe presvedčenia, nová hodnota sa stáva súčasťou jeho charakteru. Jeho slová sú v súlade s činmi.

Taxonómia Harrowa je zameraná na ciele v psychomotorickej oblasti. Dá sa aplikovať v telesnej výchove a v rozvoji pracovných pohybov. Úroveň psychomotorických zručností je možné vyjadriť na:

1. Základné, jednoduché pohyby (napr. vykopnúť loptu, zaradiť rýchlosť v aute))

2. Komplexnejšie adaptívne zručnosti ( písanie na stroji, riadenie auta , pohybová hra, tanec)

3. Interpretačné pohyby (zložité tanečné pohyby, choreografia)

MATERÁL 17 : AKO NAVRHOVAŤ UČEBNÉ ÚLOHY?

Učebné úlohy sú konkrétne a preukázateľné činnosti žiakov pri učení sa na vyučovaní. Pri návrhu učebných úloh je potrebné vychádzať z uplatňovania požiadaviek na:

základné učivo

cieľ vyučovania Učebné úlohy

postup učenia

Požiadavka základného učiva bude znamenať, že učebné úlohy sa budú vyberať len z takého obsahu učiva, ktoré bolo vymedzené na účely učenia sa žiakov na vyučovaní. Návrh učebných úloh z tohto hľadiska predpokladá ich realizáciu na vyučovaní.

Požiadavka cieľa vyučovania má zohľadňovať následnosť úrovní učebných úloh podľa taxonómie Blooma. Ak napríklad cieľ vyučovania v učive bude nastavený na úroveň aplikácie vedomosti, potom radenie úloh musí rešpektovať najskôr uplatnenie úloh na zapamätanie, následne úloh na porozumenie a až potom úloh na aplikáciu. Plnenie posledných úloh bude znamenať plnenie cieľa vyučovania.

Požiadavka postupu učenia bude znamenať uplatnenie princípu najskôr prijať nové poznanie a potom si ho osvojiť. Prijímanie nových poznatkov sa uskutočňuje senzorickým učením. Žiaci prijímajú nové poznatky zmyslami (zrak, sluch, hmat...). Osvojenie učiva bude znamenať, že žiaci by mali aktívnym spôsobom porovnávať doterajšie poznanie s novým, hľadať vzťahy a významy v učive, triediť, usporadúvať poznatky a štrukturovať ich. V podstate ide o uplatnenie operácií na učive prostredníctvom úloh na rozvoj vyšších poznávacích funkcií, ktoré sú vymedzené v Bloomovej taxonómii.

Čo má obsahovať učebná úloha?

Úlohu treba operacionalizovať – vyjadriť činnosť žiaka aktívnym slovesom (čo má konkrétne a preukázateľne robiť žiak?).

Úloha má mať vymedzené podmienky pri ktorých sa má realizovať (vymedzenie spôsobu riešenia, vymedzenie pomôcok, prostredia;).

Úloha má mať kritérium hodnotenia, podľa ktorého je možné posúdiť, kedy je úloha dobre vypracovaná (napríklad: povolený počet chýb, presnosť výpočtu, počet vypracovaných čiastkových úloh, percentom správnych odpovedí v teste, časom na vypracovanie úlohy, požiadavkou na obsahovú štruktúru práce a jej rozsah, požiadavkou na uplatnenie konkrétnych prvkov v práci a ich rozpracovanosť a iné.) Učebná úloha má zvyčajne viac kritérií na hodnotenie. Optimálny počet sú 2 – 3 kritériá. Miera objektívnosti a subjektívnosti kritéria hodnotenia úlohy bude závislá od cieľa a povahy učiva. Subjektívne kritérium hodnotenia bude znamenať, že na hodnotenie učebnej úlohy neexistuje jednoznačná norma na jej posúdenie. Bude sa to vzťahovať na úlohy, kde sa očakáva jedinečný, originálny a tvorivý prístup v riešení.

MATERÁL 18 : SCENÁR VYUČOVANIA

Scenár vyučovania štrukturuje základné činnosti učiteľa a žiakov vo vyučovaní orientovanom na aktívne učenie sa žiakov. Naznačená základná štruktúra je vhodná na dávku učiva, TC. Nie je vhodná na jednu vyučovaciu hodinu. V závere dávky učiva, TC učiteľ uplatní záverečné (sumatívne) hodnotenie spojené s klasifikáciou žiakov.

1. Úvod

1.1 Úvodná motivácia

1.2 Oznámenie žiakom čo sa na vyučovaní naučia, čo budú vedieť, čo im pomôže (učebný cieľ);

1.3 Otázka žiakom: čo by oni chceli vedieť v oblasti učenia;

1.4 Oznámenie žiakom aká bude organizácia činností na vyučovaní, čo sa bude robiť a ako;

2. Proces učenia

2.1 Zadanie úloh. otázok žiakom;

2.2 Učebná činnosť žiakov- žiacke otázky- poradenstvo učiteľa;

3. Záver

3.1 Prezentácia úloh, otázok žiakmi- spätná väzba učiteľa;

3.2 Sebahodnotenie žiakov o tom, čo sa naučili- autotest;

3.3 Sebahodnotenie žiakov o procese učenia -čo sa im darilo a čo nie, čo by zlepšilo ich učenie?

3.4 Hodnotenie učebnej aktivity žiakov učiteľom;

MATERÁL 19 : ŠTRUKTÚRA PREZENTÁCIE REALIZOVANÉHO

PROJEKTU UČENIA SA ŽIAKOV

• Ako bol naprojektovaný proces aktívneho učenia žiakov na vyučovaní?

• Aký bol reálny stav procesu aktívneho učenia?

• V čom sa reálny stav zhodoval, odlišoval od projektovaného stavu?

• Ako reagovali žiaci na základe Vášho pozorovania?

• Ako hodnotili žiaci vyučovanie? ( čo sa im páčilo a čo nie?)

• Čo sa naučili žiaci na vyučovaní?( ako ste to zisťovali?)

• Aké nové poznanie ste získali ?

• Aké zmeny, korekcie je potrebné vykonať, aby sa zvýšila miera aktívneho

učenia sa žiakov na vyučovaní?

Štruktúra individuálnej prezentácie:

Ako bolo vyučovanie naprojektované? ( Stručne vyjadrite aká bola téma, základné učivo, cieľ, úlohy, spôsoby a prostriedky na učenie sa, kritériá splnenia úloh a plánovaný čas.)

Ako hodnotíte skutočný priebeh vyučovania? ( čo sa dosiahlo a čo nie s ohľadom na ciele, úlohy, spôsoby učenia sa, kritériá úloh, potrieb času a aké boli výsledky žiakov?)

V čom boli problémy, čo mienite nabudúce zmeniť, ktoré korekcie navrhujete na zlepšenie účinnosti procesu učenia na vyučovaní?

MATERIÁL 20 : ČO POZOROVAŤ NA VYUČOVANÍ ?

Cieľom pozorovania je zistiť prítomnosť indikátorov tých procesov, ktoré podmieňujú aktívne učenie sa žiakov. Aktívne učenie sa žiakov je podmienené integrálnou prítomnosťou procesov kognitivizácie, personalizácie a socializácie. Je možné, že v reálnom čase vyučovania nebudú niektoré indikované javy prítomné. Znamená to, že miera aktívneho učenia sa žiakov môže byť znížená. Očakáva sa, že pozorovateľ si vyberie niektoré indikátory v oblastiach procesov a pripraví si pozorovací- záznamový list. Do neho potom zaznamenáva iba prítomnosť- neprítomnosť indikátorov. Ide tu o makroštrukturálne pozorovanie pedagogických javov. Systém pozorovania je zameraný na rovnaké javy ako dotazník AUS. Takto vnímané pozorovanie môže byť metódou, ktorá potvrdzuje zistenia z dotazníka. V prípadoch predškolskej výchovy a vyučovania na 1 stupni ZŠ je táto metóda potrebná.

1. Proces kognitivizácie.Indikátory prejavov:

úlohy na rozvoj senzoriky, senzomotoriky úlohy na rozvoj pamäte úlohy na rozvoj porozumenia úlohy na rozvoj aplikácie (analýzy, hodnotenia a tvorivého myslenia) úlohy na získavanie a spracúvanie informácií úlohy na rozvoj psychomotoriky

2. Proces personalizácie.Indikátory prejavov:

možnosť voľby ( úloh, tempa, postupu, partnera, miesta)

hodnotenie podľa individuálnej vzťahovej normy navrhovanie otázok, úloh, činnosti ktoré zaujímajú žiakov (žiacke otázky) plánovanie a hodnotenie svojej učebnej činnosti (naplánuj - urob- skontroluj) učenie sa pomocou projektu (projektové vyučovanie) prezentácia výsledkov svojej práce sebahodnotenie vyjadrovanie nespokojnosti, hodnotenie, argumentácia, konštruktívna

kritika;

3. Proces socializácieIndikátory prejavov:

získavanie a poskytovanie pomoci pri učení sa vo vzťahu k spolužiakom získavanie pozitívnej a konštruktívnej pomoci od učiteľa spolupráca pri učení sa vo dvojiciach dodržiavanie pravidiel diskusie a učenia sa v skupine

MATERIÁL 21 : PERSONÁLNA STRATÉGIA ŠKOLY

Personálna politika školy predstavuje základnú filozofiu v práci s ľudským potenciálom, ľudskými zdrojmi. Pri prijímaní personálnej politiky školy ako najobecnejších zásad filozofie personálnej práce školy, by sme mali mať na pamäti cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, princípy, na základe ktorých budeme personálnu politiku uskutočňovať a konkrétnu personálnu stratégiu, ktorá zabezpečuje realizáciu personálnej politiky.

1. Cieľom personálnej politiky je prijatie takých hodnôt a noriem, ktoré povedú k optimalizácii personálnych štruktúr, ich výstavbe a udržovaní v stave zabezpečujúcom plnenie pedagogickej stratégie školy.

2. Personálna politika je uskutočňovaná na princípoch :

- rešpektovanie zamestnanca ako osobnosti, partnera,

- integrovanie všetkých činností smerujúcich ku komplexnému zabezpečeniu personálu,

- maximálna efektívnosť využívania ľudského potenciálu (nie mechanická pracovná sila,

ale duchovný kapitál),

- snahy o získanie lojality zamestnancov ku škole,

- výkonnosti ako rozhodujúceho faktora hodnotenia a profesijného rastu,

- rovnakých pravidiel pre kariérový rast personálu,

- sociálnej akceptovateľnosti nárokov pracovného pomeru a stimulácie personálu

k profesijnému rastu,

- jednoty cieľov a činností,

- organizačne jasne vymedzených činností a pôsobnosti personálneho manažmentu ,

a optimalizovanej štruktúry školy.

Možné vymedzenie oblastí personálnej stratégie

a.) Hlavné oblasti, ktoré musia byť plánované prioritne

1 - Stanovenie personálnej potreby a systematizácie pracovných miest

2 - Transformácia personálu do cieľovej štruktúry profesií - Plán ľudských zdrojov

b.) Podporné oblasti, ktoré sa spracúvajú až po bode 1,2

3 - Systém profesijných kariér

4 - Personálny marketing

5 - Profesijný rozvoj

6 - Hodnotenie personálu

7 - Sociálna politika

8 - Personálny informačný systém

9 - Personálny manažment a vedenie ľudí

MATERIÁL 22 : KOMPETENČNÝ PROFIL VEDÚCEHO PKProfesijný štandard: pedagogický zamestnanec -špecialistaKariérna pozícia: (uviesť podľa 3.2.4.a) vedúci predmetovej komisie Doterajšie zaradenie: (uviesť podľa vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z. z.) Kvalifikačný predpoklad: (uviesť podľa 3.2.2) vzdelanie podľa doterajších predpisov (Vyhláška MŠ SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov vneskorších predpisov).Kariérny stupeň: (uviesť podľa 3.2.3) pedagogický zamestnanec

K o m p e t e n č n ý p r o f i l

Dim

enzi

a Kompetencia Špecifické spôsobilostiVedomostiZručnostiPostoje

1. N

orm

atív

na a

stra

tegi

cká

1.1 schopnosť uplatňovať všeobecne záväzné právne predpisy v relevantnej oblasti svojho pôsobenia (škola, školské zariadenie)

1.1.1 poznať platné normy a záväzné ustanovenia týkajúce sa školy

súlad pravidiel predmetovej komisiezariadenia a s platnými právnymi predpismi

1.1.2 vedieť uplatniť platné právne normy a záväzné ustanovenia týkajúce sa školy a školského zariadenia

1.1.3 vedieť navrhovať zmeny vzhľadom na skúsenosti s ich aplikáciou v predmetovej komisii

1.1.4 viesť príslušnú dokumentáciu predmetovej komisie

štatút predmetovej komisienavrhnuté zmeny

dokumentácia predmetovej komisie

1.2 schopnosť vytvoriť strategický plán (škola, školské zariadenie, úsek

1.2.1 podieľať sa na tvorbe hodnotového systému a vízie školy a školského zariadenia v súlade s jej poslaním

vízia školy a školského zariadenia v

1.2.2 poznať výsledky analýz vonkajšieho a vnútorného prostredia školy a školského zariadenia

1.2.3 spolupracovať pri stanovení priorít rozvoja školy a školského zariadenia

pedagogická koncepcia školy a

1.2.3 spolupracovať pri tvorbe stratégie a strategických cieľov školy a školského zariadenia s ohľadom na predmetovú komisiu

pedagogické strategické ciele školy a

1.2.4 spolupracovať pri tvorbe plánu práce školy a školského zariadenia na školský rok

podklady pre tvorbu ročného plánu práce školy a

1.2.6 vedieť formulovať ciele predmetovej komisie a ich indikátory

ciele predmetovej komisie

1.2.7 vedieť tvoriť plán alebo projekt práce predmetovej komisie

plán alebo projekt práce

1.3 schopnosť vytvoriť projekty školy a školského zariadenia

1.3.1 spolupracovať pri tvorbe projektov školy a školského zariadenia

projekt rozvoja predmetovej komisie2.

Ped

agog

ické

ria

deni

e šk

oly,

škol

skéh

o za

riad

enia

2.1 schopnosť vytvoriť školský výchovno-vzdelávací program

2.1.1 vedieť formulovať špecifické pedagogické ciele v spolupráci s riaditeľom, zástupcom riaditeľa školy a ostatnými členmi stredného manažmentu vyplývajúce z kompetenčného profilu žiaka

sústava pedagogických špecifických cieľov s

2.1.2 spolupracovať pri projektovaní výchovno–vzdelávacieho programu školy a školského zariadenia s rešpektovaním potrieb žiakov, rodičov, odberateľov a regiónu na úseku predmetovej komisie

projekty výchovno-vzdelávacej práce v

2.1.3 vedieť plánovať použitie zdrojov na realizáciu školského výchovno–vzdelávacieho programu v rámci predmetovej komisie

plán použitia zdrojov na úseku

2.2 schopnosť riadiť procesy realizácie rámcového a školského výchovno-vzdelávacieho programu

2.2.1 využívať participatívny štýl pri realizácii rámcového a školského výchovno-vzdelávacieho programu v rámci predmetovej komisie

fungujúci pracovný tím

2.2.2 vedieť pracovať so spätnou väzbou dávanie a prijímanie spätnej väzby2.2.3 vedieť poskytovať poradenstvo členom predmetovej

komisie v oblasti dosahovania cieľov školského výchovno– vzdelávacieho programu

prijatá, prehodnotená a

2.3 schopnosť hodnotiť kvalitu procesov a výsledkov realizácie rámcového a školského výchovno-vzdelávacieho programu a uskutočňovať korekcie

2.3.1 vedieť hodnotiť kvalitu procesov a výsledkov realizácie výchovno–vzdelávacieho programu v rámci predmetovej komisie

kritériá hodnotenia kvality procesov a výsledkov výchovy a vzdelávania

2.3.2 vedieť získať relevantné informácie o kvalite procesov výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie

relevantné podklady (informácie) krealizácie výchovno-vzdelávacích projektov

2.3.3 vedieť porovnať zistený stav s plánovaným stavom výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie

analýzy kvality procesov akomisie

2.3.4 vedieť navrhnúť korekcie a alternatívne riešenia v plánovaní, realizácii a výstupoch výchovno-vzdelávacieho procesu

navrhnuté korekcie a alternatívne riešenia k

3.2 schopnosť vytvoriť systém hodnotenia pracovného výkonu a odmeňovania pedagogických zamestnancov (škola, školské zariadenie)

3.2.1 vedieť navrhnúť kritériá hodnotenia pracovného výkonu členov predmetovej komisie v spolupráci s členmi predmetovej komisie

návrh kritérií hodnotenia pracovného výkonu členov

3.2.2 vedieť pripraviť a viesť hodnotiaci rozhovor s členmi predmetovej komisie na základe navrhnutého kompetenčného profilu členov predmetovej komisie

hodnotiaci rozhovor

3.3 schopnosť vytvoriť systém rozvoja ľudských zdrojov (škola, školské zariadenie)

3.3.1 vedieť analyzovať vzdelávacie potreby členov predmetovej komisie

interný monitoring vzdelávacích potrieb členov

3.3.2 vedieť navrhnúť systém interného a externého kontinuálneho vzdelávania členov predmetovej komisie (v spolupráci s členmi predmetovej komisie)

systém interného a externého kontinuálneho vzdelávania členov

4. S

ebar

ozvo

j ved

úceh

o pe

dago

gick

ého 4.1 schopnosť profesijného rastu a

sebarozvoj4.1.1 poznať štýly vedenia ľudí absolvované vzdelávanie vedúcich

špecialista)sebareflexia a spätná väzba od členov tímu

4.1.2 vedieť reflektovať a hodnotiť vlastnú činnosť vedúceho predmetovej komisie v tímovej spolupráci

4.1.3 vedieť stanoviť ciele profesijného rozvoja na základe vlastných vzdelávacích potrieb a potrieb školy

plán osobného a profesijného rozvoja

4.1.4 využívať informačno-komunikačné technológie v profesijnom rozvoji

preukázateľné používanie informačno-komunikačných technológií vpredmetovej komisie

4.1.5 využiť poznatky a zručnosti získané v rámci kontinuálneho vzdelávania

aplikácia získaných poznatkov a

4.2 schopnosť identifikovať sa s profesijnou rolou a organizáciou (škola, školské zariadenie)

4.2.1 vedieť sa stotožniť s rolou vedúceho predmetovej komisie sebareflexia vedúceho predmetovej komisie

4.2.2 vedieť získavať členov predmetovej komisie pre plnenie cieľov školy školského zariadenia

správanie sa členov predmetovej komisiezariadenia

zam

estn

anca

4.2.3 vystupovať ako reprezentant školy a školského zariadenia na verejnosti

marketingové aktivity vedúceho

4.2.4 vedieť komunikovať s vedením školy, školského zariadenia a členmi ostatných metodických orgánov

efektívna spolupráca s vedenímmetodických orgánov

MATERIÁL 23 : NÁVRH ČINNOSTÍ VEDÚCEHO PK

Tento návrh činností je odvodený od kompetenčného profilu vedúceho predmetovej komisie (materiál 22). V podmienkach konkrétnej školy musí byť modifikovaný vo väzbe na poslanie, hodnoty, víziu a strategické ciele konkrétnej školy. Potom môže byť časťou popisu pracovného miesta vedúceho predmetovej komisie.

1. Normatívna, strategická oblasť

1.1 Dodržiavať pravidlá práce predmetovej komisie v súlade s platnými internými normami š koly a právnymi predpismi.1.2 Uplatňovať interné normy a právne predpisy pri vypracovaní štatútu, plánu práce a činnosti predmetovej komisie.1.3 Navrhovať zmeny v činnosti predmetovej komisie.1.4 Viesť príslušnú dokumentáciu predmetovej komisie.1.5 Spolupracovať na tvorbe hodnotového systému, vízie školy v súlade s jej poslaním.1.6 Spolupracovať pri vypracúvaní analýz vonkajšieho a vnútorného prostredia.1.7 Spolupracovať pri stanovovaní pedagogickej koncepcie školy.1.8 Spolupracovať pri tvorbe stratégie a formulácii strategických cieľov.1.9 Pripraviť podklady pre tvorbu ročného plánu práce školy.1.10 Formulovať ciele a indikátory predmetovej komisie v súlade so strategickými cieľmi školy. 1.11 Vypracovať plán práce predmetovej komisie.1.12 Vypracovať projekt rozvoja predmetovej komisie (získanie kompetencií členov PK).

2. Pedagogická oblasť

2.1 Spolupracovať pri tvorbe kompetenčného profilu žiaka

2.2 Spolupracovať pri tvorbe výchovno-vzdelávacieho programu školy.2.3 Tvoriť projekty výchovno-vzdelávacej práce v rámci predmetovej komisie.2.4 Plánovať použitie zdrojov v rámci predmetovej komisie.2.5 Viesť pracovný tím predmetovej komisie.2.6 Dávať a prijímať spätnú väzbu.2.7 Poskytovať poradenstvo členom predmetovej komisie oblasti dosahovania cieľov výchovno-vzdelávacieho programu školy.2.8 Vypracovať kritériá hodnotenia kvality procesov výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie.2.9 Získavať relevantné podklady k hodnoteniu procesov výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie.2.10 Analyzovať výsledky procesov výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie.2.11 Navrhovať korekcie a alternatívne riešenia v procesoch výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie.

3. Personálna oblasť

3.1 Spolupracovať pri tvorbe kompetenčného profilu pedagogického zamestnanca (člena predmetovej komisie).3.2 Spolupracovať pri návrhu kritérií hodnotenia pracovného výkonu s členmi predmetovej komisie. 3.3 Pripraviť koncept hodnotiaceho rozhovoru.3.4 Viesť hodnotiaci rozhovor s členmi predmetovej komisie.3.5 Analyzovať vzdelávacie potreby členov predmetovej komisie.3.6 Navrhnúť systém interného a externého vzdelávania členov predmetovej komisie.3.7 Vypracovať projekt na získanie kompetencií riadiť procesy výchovy a vzdelávania v rámci predmetovej komisie.

4. Oblasť sebarozvoja a rozvoja školy

4.1 Reflektovať a hodnotiť vlastnú prácu vedúceho predmetovej komisie.4.2 Vypracovať plán osobnostného a profesijnéjo rozvoja.4.3 Využívať IKT v práci vedúceho predmetovej komisie.4.4 Na verejnosti vystupovať ako reprezentant školy.4.5 Efektívne spolupracovať s členmi vedenia a metodickými orgánmi školy.

MATERIÁL 24 : KONCEPT HODNOTIACEHO ROZHOVORU

Termín : podľa počtu hodnotiacich rozhovorov v školskom roku (napr.: november, február, jún)Hodnotiteľ : meno vedúceho pedagogického zamestnancaHlavné ciele : 1. Sumarizovať sebahodnotenie pracovného výkonu každého učiteľa PK. 2. Poskytnúť učiteľovi spätnú väzbu na jeho pracovný výkon za hodnotené obdobie (pohľad späť). 3. Ujasniť si vzájomne očakávanú podporu a pomoc pre zlepšenie pracovného výkonu (pohľad dopredu). 4. Poskytnúť učiteľovi potrebné informácie viažúce sa k jeho pracovnému výkonu.Obsahovézameranie : 1. Kvantifikácia pracovného výkonu (mal odučiť, reálne odučil, suploval,...). 2. Interaktívna reflexia kvality práce učiteľa (konkretizácia kvality podľa cieľov vo vlastných predmetoch - úlohy, metódy, časy, zdroje, ...) 3. Sumarizácia sebahodnotenia a spätnej väzby - koncept písomnej dohody medzi hodnotiteľom a konkrétnym učiteľom orientovanej na zlepšenie výkonu (riadenie zmeny v pracovnom výkone učiteľa). 4. Infobalíček - informačný kanál k aktuálnym a potrebným informáciám (obojsmerná komunikácia).

Metóda : Interaktívny hodnotiaci rozhovor.

Nástroje využívané pri hodnotení pracovného výkonu učiteľa (funkčná administratíva) : 1. Dohodnuté hodnoty školy (želateľné a neželateľné prejavy správania sa učiteľa). 2. Poslanie a vízia školy.

3. Strategický plán školy, strategické ciele. 4. Platné školské normy a z nich vyplývajúca dokumentácia. 5. Sústava školských plánov vzťahujúcich sa na pracovný výkon konkrétneho učiteľa. 6. Príprava na výchovno-vzdelávaciu aktivitu podľa individuálnych zvláštností učiteľa (vzťahujúca sa k úväzku i k mimovyučovacím činnostiam). 7. Sebahodnotenie učiteľa. 8. Centrálny a individuálny rozvrh učiteľa. 9. Kompetenčný profil pedagogického zamestnanca. 10. Popis pracovného miesta pedagogického zamestnanca. 11. Popis kariérového miesta pedagogického zamestnanca. 12. Písomná dohoda medzi hodnotiteľom a hodnoteným, orientovaná na zlepšenie pracovného výkonu. Čas : 60 minútMiesto : Miestnosť v príjemnom prostredí bez rušivých vplyvov.Sumatívne hodnotenie za školský rok : 1. Realizuje sa na podnet riaditeľa školy. 2. Predstavuje kontinuitu dohodnutého a vyhodnoteného cez uzavreté písomné dohody v pravidelnom intervale (napr.: 3 dohody za školský rok). 3. V aktuálnom čase je možné realizovať hodnotenie pre potreby pridelenia peňazí (zmena v osobnom príplatku, odmeny, ...).MATERIÁL 25 : SEBAHODNOTENIE

Meno, priezvisko, titul : ...................................................................................

Sebahodnotenie pracovného výkonu za obdobie : .........................................

1. S čím som spokojný / nespokojný v procesoch realizácie môjho pracovného úväzku v hodnotenom období ?

2. Moje návrhy, čo chcem urobiť do najbližšieho hodnotenia.

3. Akú podporu, od koho očakávam ?

MATERIÁL 26 : KRITÉRIÁ HODNOTENIA

Kritérium 1: Základné (normatívne)kompetencie pracovnéhovýkonu koeficient : 0 1 2 3

Kritérium 2: Významné kvantitatívne ukazovatele pracovného výkonu

o koeficient : 0 1 2 3

Kritérium 3: Významné kompetencie prejavené vo vých.-vzdel. procese koeficient : 0 3 6 9

Kritérium 4: Významné kompetencie prejavené v mimovyuč. činnostiach koeficient : 0 2 4 6

Kategorizácia pracovného výkonu učiteľa

koeficient 0 - 1,75 podštandardný pracovný výkon

koeficient 1,76 - 3,50 štandardný pracovný výkon

koeficient 3,51 - 5,25 nadštandardný pracovný výkon

Poznámka : Pri mimoriadnych významne prospešných výkonoch môže riaditeľ školy priznať tzv. výkonovú bonifikáciu podľa reálne existujúcich finančných prostriedkoch.

MATERIÁL 27 :

DOHODA MEDZI HODNOTITEĽOM A PEDAGOGICKÝM ZAMESTNANCOM

Meno, priezvisko, titul učiteľa : .........................................................................

Meno, priezvisko, titul hodnotiteľa : ..................................................................

sa na hodnotiacom rozhovore dohodli, že :

....................................... .................................... .................................... dátum učiteľ (podpis) hodnotiteľ (podpis)

Documents

Program vzdelávania v module pedagogického riadenia PK ( … · Web viewPožiadavkou pedagogického riadenia školy je, aby sa tieto hodnoty a procesy dostali do každého vyučovania,