ORGANIZAČNO-PRÁVNA ZÁKLADŇA

SPRÁVY DANÍ

Prednáška

© Prof. Vladimír Babčák

ORGANIZAČNO-PRÁVNA ZÁKLADŇA

SPRÁVY DANÍ

1. Finančná (daňová) správa a správa daní

2. Právna úprava správy daní

3. Správcovia dane

4. Druhostupňové orgány

5. Tzv. iné orgány finančnej správy

6. Príslušnosť na správu daní (príslušnosť správcu dane)

7. Modifikácia príslušnosti

1. Finančná (daňová) správa a správa daní

Problematika organizačno-právnej základne správy daní patrí

pod rámec:

všeobecno-teoretických otázok daňového práva

daňového práva procesného.

Daňové právo procesné:

súhrn právnych noriem upravujúcich daňové

vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone správy daní, ako aj pri

organizácii finančnej, resp. daňovej správy a pri vymedzení

jej kompetencie.

kompetenčné normy

normy upravujúce obsahové zložky správy daní.

Pojmy „finančná (daňová) správa“ a „správa daní“ sú veľmi

podobné. Nepredstavujú synonymné pojmy.

Termín finančná správa je legálny pojem, ktorý z obsahového

hľadiska vymedzuje zákon o finančnej správe (35/2019 Z. z.).

Finančná správa je súhrnným pomenovaním pre

Finančné riaditeľstvo SR,

daňové úrady,

colné úrady a

Kriminálny úrad finančnej správy,

V súhrne ide o orgány finančnej správy.

Orgány finančnej správy spolu s MF SR tvoria orgány štátnej

správy pre oblasť daní, poplatkov a colníctva.

Orgány finančnej správy spolu s obcami treba považovať za

orgány daňovej správy (daňovú správu).

Ide o účelové a všeobecné terminologické pomenovanie pre

všetky orgány, ktoré pôsobia v oblasti správy daní.

Do rámca orgánov daňovej správy teda zaraďujeme:

1. orgány štátnej správy pre oblasť daní, poplatkov

a colníctva a

2. obce.

Medzi orgánmi daňovej správy možno rozlišovať:

správcov dane,

druhostupňové orgány a

tzv. iné orgány finančnej správy.

Tým je zohľadnený organizačný i predmetový aspekt správy

daní.

Zložitosť problematiky podčiarkuje aj to, že v súlade

s Daňovým poriadkom sa legislatívnou skratkou „dane“

označujú:

dane podľa zákonov o daniach,

úrok z omeškania (nahradil sankčný úrok),

úrok a pokuta podľa Daňového poriadku alebo osobitných

predpisov,

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady a

miestny poplatok za rozvoj.

Pre účely Daňového poriadku za daň treba považovať aj tie

dane, ktoré boli zrušené a teda už nie sú súčasťou

slovenskej daňovej sústavy.

Napríklad daň z dedičstva, daň z darovania a pod.

Predpokladom toho je však to, že ešte nezaniklo právo na ich

vyrubenie, príp. vymáhanie.

Správu daní vykonávajú správcovia dane:

1. daňové úrady,

2. colné úrady a

3. obce.

Činnosti spadajúce pod obsahovú náplň správy daní však

realizujú aj druhostupňové orgány.

Daňový poriadok ich považuje za osoby zúčastnené na

správe daní.

Druhostupňové orgány: Finančné riaditeľstvo SR a MF SR.

Medzi orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov patrí aj:

Kriminálny úrad finančnej správy.

Ide o tzv. iný orgán finančnej správy.

Správa daní je protipólom daňovej správy tvorí

obsahovú zložku činnosti orgánov daňovej správy.

V zákone č.511/1992 Zb. bola správa daní aj legálne

definovaná. Zákon vypočítaval jej základné zložky:

(1) evidencia a registrácia daňových subjektov,

(2) vyhľadávanie daňových subjektov,

(3) overovanie podkladov potrebných na správne a úplné

zistenie dane,

(4) daňové konanie,

(5) daňová kontrola,

(6) evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania

daňových preplatkov a daňových nedoplatkov,

(7) daňové exekučné konanie a

(8) ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov.

Právne vymedzenie správy daní v Daňovom poriadku je veľmi

všeobecné:

Daňový poriadok správou daní rozumie

postup súvisiaci so správnym zistením dane a

zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa

Daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

2. Právna úprava správy daní

S účinnosťou od 1.januára 2012 je základným právnym

predpisom pre oblasť správy daní Daňový poriadok

(z.č.563/2009 Z. z.).

Vzťahuje sa nielen na správu daní, ale aj na správu oboch

miestnych poplatkov a primerane sa jeho ustanovenia

vzťahujú aj na osobitné odvody.

Štruktúra Daňového poriadku:

Prvé tri časti : základné a všeobecné ustanovenia, činnosti

správcu dane a platenie daní;

Štvrtá časť : daňové konanie;

Piata časť : zodpovednosť za porušenie povinnosti;

Šiesta časť: osobitné ustanovenia pre konkurz,

reštrukturalizáciu a oddĺženie;

Siedma časť: spoločné, splnomocňovacie, prechodné

a záverečné ustanovenia.

Daňový poriadok všeobecný právny predpis. Podľa

tohto zákona sa bude postupovať, ak osobitné predpisy

neustanovujú inak. Znamená to, že do rámca právnej úpravy

správy daní treba zaradiť aj:

1. zákony o daniach (vrátane tých, ktoré upravujú miestne

poplatky). Vo vzťahu k Daňovému poriadku sú považované

za osobitné predpisy;

2. zákony, ktorý upravujú organizačno-právnu základňu

správy daní. Ide o kompetenčné predpisy:

zákon o finančnej správe (35/2019 Z. z.)

účinnosť od 1.júla 2019

zákon o obecnom zriadení (369/1990 Zb).

3. zákony o osobitných odvodoch. V súčasnosti iba

o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach

(235/2012 Z. z.)

Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií

(384/2011 Z. z.) bol s účinnosťou od 1.1.2021 zrušený!

4. zákony, ktoré upravujú medzinárodné aspekty výkonu

správy daní. Do tejto skupiny patria:

zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe

daní (z.č.442/2012 Z. z.)

zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých

finančných pohľadávok (z.č.466/2009 Z. z.)

zákon o automatickej výmene informácií o finančných

účtoch na účely správy daní (z.č.359/2015 Z. z.)

zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

(z.č.11/2019 Z. z.)

5. zákony, ktoré upravujú elektronickú komunikáciu v oblasti

správy daní.

zákon o e-Governmente (z.č.305/2013 Z. z.)

zákon o správe, prevádzke a používaní informačného

systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze,

vývoze a tranzite tovaru (z.č.214/2014 Z. z.).

3. Správcovia dane

V zmysle Daňového poriadku je správcom dane:

daňový

úrad

colný

úrad

obec

Podľa zákona o finančnej správe vykonáva pôsobnosť v

územnom obvode kraja, ak zákon alebo Daňový poriadok

neustanovuje inak (týka sa to Úradu pre vybrané

hospodárske subjekty).

Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno

zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; zriaďuje

ich a zrušuje na návrh riaditeľa prezident finančnej správy.

Postavenie a kompetenciu daňových úradov zakotvujú aj

Daňový poriadok, zákony o daniach / iné osobitné predpisy.

Daňový

úrad

Daňový úrad je preddavková organizácia zapojená na

rozpočet Finančného riaditeľstva SR.

Na čele stojí riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva prezident

finančnej správy.

Riaditeľ o.i. predkladá návrh vnútornej organizačnej štruktúry

DÚ prezidentovi finančnej správy.

Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo priamo prezidentom finančnej správy.

Pod správu daňového úradu spadá :

DPH (s výnimkou dane pri

dovoze tovaru)

Daň z príjmov

Daň z motorových

vozidiel

Daň z poistenia

Kompetencia DÚ (predovšetkým):

správa daní podľa Daňového poriadku,

rozhodovanie v správnom konaní,

kontrola platenia správnych poplatkov, ktoré sú príjmom

štátneho rozpočtu, vymáhanie správnych poplatkov a ich

odvod do štátneho rozpočtu,

vracanie súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu

alebo orgánu štátnej správy súdov, ako aj odvod celkovej

sumy súdnych poplatkov poukázanú súdmi do štátneho

rozpočtu,

informovanie daňových subjektov o ich právach a

povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch.

Daňový úrad okrem toho:

vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri

správe daní a pri vymáhaní finančných pohľadávok,

poskytuje informácie podľa Daňového poriadku,

zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných

účtovných a iných finančných výkazov predkladaných

obcami a inými subjektmi verejnej správy,

prijíma úhrady pohľadávok štátu,

vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v

regulovaných odvetviach,

dáva Finančnému riaditeľstvu SR podnety na zabezpečenie

jednotného uplatňovania osobitných predpisov a

medzinárodných zmlúv, atď.

Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým

úradom.

Vykonáva pôsobnosť na celom území SR.

Vybraný hospodársky subjekt : banka / pobočka zahraničnej

banky, poisťovňa / poisťovňa z iného členského štátu (vrátane

pobočky) / pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa /

zaisťovňa z iného členského štátu (vrátane pobočky) / pobočka

zahraničnej zaisťovne, obchodníci s CP, DDS, DSS, ako aj

daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe

nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 mil. EUR a

viac.

Úrad pre vybrané hospodárske subjekty najmä:

vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach,

zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných výkazov,

rozhoduje o vrátení správnych poplatkov a vymáha správne poplatky, atď.

Postavenie a kompetenciu colných úradov

upravuje zákon o finančnej správe.

Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju

pôsobnosť v príslušnom územnom obvode.

Zoznam colných úradov, ich sídla a územné obvody ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MF SR.

Colný

úrad

Colný úrad riadi riaditeľ. Vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov na návrh riaditeľa určuje prezident finančnej správy.

Pobočky colného úradu a stanice colného úradu na návrh riaditeľa zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy.

Pobočky colného úradu a stanice colného úradu sú organizačnými zložkami colného úradu.

Colný úrad je preddavková organizácia, ktorá je napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva SR.

Pod správu colného úradu v oblasti daní patrí :

DPH pri dovoze tovaru

Spotrebné dane

Kompetencia colného úradu v oblasti správy daní (najmä):

rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu a správy spotrebných daní, ak zákon o finančnej správe alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,

rozhoduje o zaistení / zhabaní tovaru a veci, o zabezpečení

/ prepadnutí veci,

rozhoduje o vrátení dane, pri ktorej je správcom dane,

povoľuje odklad platenia dane / platenie dane v splátkach,

odhaľuje a prerokúva porušenie daňových predpisov, ako aj

odhaľuje trestné činy spáchané v súvislosti s ich porušením

v oblasti spotrebných daní a zisťuje ich páchateľov,

vymáha daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky v exekučnom konaní podľa Daňového poriadku,

vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových

predpisov,

pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy, ako aj

zisťuje a zamedzuje porušovanie daňových predpisov,

zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú

hranicu v súlade s daňovými predpismi,

informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo

veciach daní, atď.

Obec

miestnych daní

miestneho poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady

miestneho poplatku za rozvoj

Obec je správcom:

Správu miestnej dane vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza (pri dani z nehnuteľností), príp. obec, ktorá miestnu daň na svojom území zaviedla.

Správu miestneho poplatku za rozvoj vykonáva obec.

V Bratislave a v Košiciach (osobitný režim):

správa miestnych daní a MP za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady mestské časti, ak tak ustanovuje

štatút mesta.

V Bratislave : správa MP za rozvoj

mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila.

V Košiciach : správa MP za rozvoj

mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.

Správou miestnych daní a miestnych poplatkov nie je možné

poveriť iné právnické alebo fyzické osoby.

4. Druhostupňové orgány

Viaceré obsahové zložky správy daní vykonávajú v zmysle

Daňového poriadku aj druhostupňové orgány.

Nie sú však správcami dane.

Druhostupňovým orgánom je:

Tieto subjekty + zamestnanec správcu dane, daňový subjekt

a iná osoba ako daňový subjekt sú osobami zúčastnenými na

správe daní.

Finančné

riaditeľstvo SR

Ministerstvo

financií SR

Finančné riaditeľstvo SR (FR SR):

je druhostupňový orgán vo veciach, v ktorých v prvom stupni

rozhoduje správca dane.

Postavenie a kompetencia FR SR pre oblasť správy daní je

daná zákonom o finančnej správe, Daňovým poriadkom

a osobitnými predpismi.

FR SR vykonáva pôsobnosť na celom území SR. Jeho sídlom

je v súčasnosti Banská Bystrica.

Finančné

riaditeľstvo SR

Štatutárnym orgánom FR SR je prezident finančnej správy,

ktorého vymenúva a odvoláva minister financií.

Prezident riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť

finančnej správy ministrovi financií.

Viceprezidenta finančnej správy na návrh prezidenta finančnej

správy vymenúva a odvoláva minister financií.

FR SR je rozpočtová organizácia. FR SR je

1. služobným úradom príslušníkov finančnej správy,

2. zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo

verejnom záujme alebo práce na základe dohôd podľa ZP

na FR SR, daňových úradoch, colných úradoch a

Kriminálnom úrade finančnej správy,

Pokiaľ ide o oblasť správy daní, pôsobnosť FR SR možno

účelovo rozčleniť najmä do týchto oblastí:

1. koncepčná, riadiaca a kontrolná činnosť,

2. rozhodovacia činnosť,

3. poskytovanie a zverejňovanie rôznych zoznamov,

údajov a informácií,

4. zabezpečovanie medzinárodnej pomoci a spolupráce,

5. činnosť v oblasti informačných a komunikačných

technológií.

MF SR je v zmysle zákona č.575/2001 Z. z. ústredným

orgánom štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov. Toto

postavenie deklaruje aj zákon o finančnej správe.

Kompetencia MF SR pri správe daní je daná aj Daňovým

poriadkom a osobitnými predpismi.

Pôsobnosť MF SR možno účelovo rozčleniť do týchto oblastí:

1. strategická a koncepčná činnosť,

2. normotvorná činnosť,

3. riadiaca, kontrolná a rozhodovacia činnosť,

4. zabezpečovanie medzinárodnej pomoci a spolupráce,

5. činnosť v oblasti informačných a komunikačných

technológií.

Ministerstvo

financií SR

5. Tzv. iné orgány finančnej správy

Medzi tzv. iné orgány finančnej správy v súčasnosti možno

zaradiť:

Kriminálny úrad finančnej správy.

Kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na

celom území SR. Jeho sídlom je Bratislava.

Ide o preddavkovú organizáciu, na čele ktorej stojí riaditeľ.

Riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy vymenúva a

odvoláva prezident finančnej správy.

Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ.

Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu na návrh

riaditeľa určuje prezident finančnej správy.

Prezident finančnej správy okrem toho zriaďuje a zrušuje

pobočky Kriminálneho úradu, ktoré sú organizačnými zložkami.

Kriminálny úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa

Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku

a koná pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti.

Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred súdom riaditeľ

alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom alebo

prezidentom finančnej správy.

Kriminálny úrad finančnej správy najmä:

plní úlohy centrálnej koordinačnej jednotky a ďalšie úlohy

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv vo vymedzenej

oblasti,

používa informačné systémy finančnej správy,

plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania trestných

činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových

predpisov v oblasti DPH a spotrebných daní a zisťovania

ich páchateľov,

vykonáva úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových

alebo colných úradov (napr. ak to vyžaduje bezpečnosť

štátu),

pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy,

zabezpečuje bezpečnosť prepravy zaisteného tovaru,

vykonáva sprievod zaistených alebo predvádzaných osôb

podozrivých zo spáchania trestného činu,

informuje Európsku komisiu v rozsahu a za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi vo veciach patriacich

do jeho pôsobnosti, atď.

6. Príslušnosť na správu daní

Príslušnosť patrí medzi základné procesné aspekty správy

daní. Ide o jeden z prioritných atribútov hospodárneho,

efektívneho a účelného výkonu správy daní.

Príslušnosť (kompetencia) je jednou z nevyhnutných

procesných podmienok výkonu správy daní.

Tento termín sa používa často v súvislosti s ďalšími obsahovo

blízkymi pojmami, ako sú pôsobnosť a právomoc.

Kompetencia: činnosť štátnych orgánov, orgánov verejnej

správy a pod. v rámci určeného okruhu vecí, ktoré právo

konkrétnemu orgánu vymedzuje a teda dovoľuje. Príslušnosť

predstavuje pôsobnosť a právomoc určitého orgánu pôsobiť

v danej veci.

Pôsobnosť vyjadruje vecne určený okruh záležitostí, ktoré je

určitý orgán poverený prejednávať, riešiť, rozhodovať,

realizovať, to znamená, v ktorom vykonáva svoju právomoc.

Právomoc vyjadruje to, že každý orgán (štátu, územnej

samosprávy a pod.) zriadený na výkon verejných funkcií, má

presne vymedzený rozsah oprávnení a povinností v určitej

vecne vymedzenej oblasti spoločenských vzťahov.

Právomoc sa spravidla chápe ako spôsobilosť orgánu vydávať

právne akty normatívneho alebo individuálneho charakteru

(akty aplikácie práva).

Právomocou pri správe daní treba rozumieť súhrn

oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva príslušnému

orgánu (predovšetkým správcovi dane alebo

druhostupňovému orgánu) pri výkone správy daní, ktoré

sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

Aj v daňovom práve rozlišujeme medzi príslušnosťou:

vecnou,

funkčnou a

miestnou.

Vecná príslušnosť určuje, ktorý druh orgánu verejnej správy

(napr. orgány finančnej správy alebo obce) a ktorý stupeň v

rámci daného druhu orgánu (napr. FR SR alebo daňový / colný

úrad) je príslušný na výkon správy dane.

Funkčná príslušnosť ukazuje, ktorý orgán vecne príslušného

správcu dane je oprávnený v danej veci konať. Možno povedať,

že v tomto prípade sa jedná o bližšie vymedzenie vecnej

príslušnosti, akýsi jej quasi druh, s ktorou spravidla aj splýva.

Typickým príkladom v tomto smere sú miestne dane.

Miestna príslušnosť vyjadruje, ktorý vecne príslušný správca

dane (napr. daňový úrad) je vzhľadom na územie svojej

pôsobnosti príslušný na správu dane a z tohto dôvodu je

príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Miestna príslušnosť sa najčastejšie riadi trvalým pobytom

fyzickej osoby, sídlom právnickej osoby, príp. inými, menej

frekventovanými kritériami.

Daňový poriadok alebo osobitný predpis však môže ustanoviť

inak.

Pre určenie miestnej príslušnosti platia tieto pravidlá:

1. ustanovenia Daňového poriadku i osobitných predpisov sú

záväzné pre správcu dane i pre osoby zúčastnené na

správe daní;

2. prioritu v uplatňovaní právnych noriem majú osobitné

predpisy pred všeobecnými ustanoveniami Daňového

poriadku (lex specialis derogat legi generali - konkrétnejší

zákon deroguje všeobecnejší zákon);

3. základnými kritériami pre určenie miestnej príslušnosti sú:

u fyzickej osoby miesto jej trvalého pobytu, bydlisko, príp.

miesto, kde sa obvykle zdržuje na našom území;

(kritérium forum domicilii),

u právnickej osoby jej sídlo (kritérium forum domicilii),

inak miesto skutočného vedenia (miesto, kde sa

vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a

obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok),

u nehnuteľnosti miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza

(kritérium rei sitae);

4. Daňový poriadok v zásade neustanovuje pomocné kritéria

(kritérium forum actus) pre určenie miestnej príslušnosti

(napr. miesto, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň,

miesto, v ktorom sa nachádza na našom území prevažná

časť nehnuteľného majetku určitej osoby a pod.);

5. ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa miesta trvalého

pobytu alebo sídla daňového subjektu, riadi sa miestom

umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa

Obchodného zákonníka, inak miestom, v ktorom daňový

subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti (kritérium

forum actus). Ak ani tak nemožno určiť miestnu príslušnosť,

je príslušný Daňový úrad Bratislava alebo Colný úrad

Bratislava;

6. pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane

podľa osobitných predpisov;

7. ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi

daňovým a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti

Finančné riaditeľstvo SR;

8. ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi

daňovými alebo medzi colnými úradmi, rozhoduje o

miestnej príslušnosti Finančné riaditeľstvo SR.

7. Modifikácia príslušnosti

K modifikácii, resp. pohybom či zmenám v príslušnosti

dochádza dvomi základnými spôsobmi:

delegovanie atrahovanie

Pri delegovaní ide v zásade o prenos (prechod) miestnej

príslušnosti na iného než pôvodne zo zákona miestne

príslušného správcu dane.

O delegovaní rozhoduje druhostupňový orgán na návrh

daňového subjektu alebo na podnet správcu dane. Tento

návrh, resp. podnet musí spĺňať požiadavku opodstatnenosti.

Ak dôjde k delegovaniu miestnej príslušnosti, oznamuje túto skutočnosť daňovému subjektu a dotknutým správcom dane druhostupňový orgán svojim rozhodnutím.

Rozhodnutie o delegovaní má obsahovať potrebné náležitosti, vrátane poučenia o opravnom prostriedku.

Rozhodnutie o delegovaní je však konečné.

Delegovanie

Delegovanie : procesný inštitút, ktorého

výsledkom je zmena miestnej (nie

vecnej) príslušnosti správcu dane.

Atrahovanie znamená stiahnutie príslušnosti, v rámci ktorej

druhostupňový orgán stiahne na seba príslušnosť z orgánu

nižšieho stupňa. K tomu však musia byť splnené ustanovené

podmienky:

nečinnosť príslušného orgánu,

skutočnosť, že orgán nerozhodne ani v ustanovených

lehotách,

nápravu nemožno dosiahnuť inak a

povaha veci stiahnutie príslušnosti nevylučuje.

Atrahovanie

Pokiaľ k atrahovaniu dôjde, druhostupňový orgán bude konať v

inštančnom postavení toho stupňa orgánu, ktorého príslušnosť

na seba stiahol.

Daňový poriadok pozná atrahovanie ako opatrenie proti

nečinnosti príslušného orgánu. Znamená to, že pripúšťa aj

nečinnosť iného subjektu ako správcu dane

Daňový poriadok obmedzuje uplatnenie tohto opatrenia iba na

nečinnosť príslušného orgánu v daňovom konaní.

S problematikou modifikácie, resp. pohybov či zmien v

príslušnosti veľmi úzko súvisí aj uplatňovanie nasledovných

procesno-právnych inštitútov, ktorými sú:

1. devolúcia,

2. dožiadanie a

3. postúpenie.

OSOBY ZÚČASTNENÉ NA

SPRÁVE DANÍ

1. Všeobecná charakteristika

2. Daňové subjekty

3. Iné osoby

4. Procesné zastúpenie

1. Všeobecná charakteristika

Osoby zúčastnené na správe daní:

zamestnanec správcu dane ako legislatívna skratka pre príslušníka finančnej správy, zamestnanca, ktorého zamestnávateľom je FR SR alebo obec alebo starosta obce ;

druhostupňový orgán: FR SR vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane alebo MF SR, keď v prvom stupni rozhoduje FR SR;

daňový subjekt - osoba, ktorej Daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva;

iná osoba ako daňový subjekt - má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

2. Daňové subjekty

Medzi daňové subjekty podľa súčasnej úpravy patria:

Ide o osoby zúčastnenú na správe daní.

Daňovník Platiteľ dane

Právny nástupca Poplatník

Aj daňový dlžník, zdaniteľná

osoba, zahraničná osoba, atď.

Daňovník

Fyzická / právnická osoba, ktorej príjem, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.

Tento termín sa používa pri priamych daniach.

Konkrétne vymedzenie osoby, ktorá je daňovníkom obsahuje konkrétny zákon o dani, pričom podáva aj charakteristiku daňovníkov v závislosti na plnení ustanovených podmienok.

Tento termín sa používa pri nepriamych daniach. Je to osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od spotrebiteľa alebo zrazenú spotrebiteľovi zo dodávku tovaru alebo služby, pretože osobu daňovníka v legálnom význame u týchto daní nepoznáme.

Platiteľ dane

3. Iné osoby

Podľa Daňového poriadku inou osobou je osoba, ktorá nie je daňovým subjektom a ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinností sú správou daní dotknuté.

Znamená to, že na podklade Daňového poriadku aj týmto osobám možno uložiť povinnosť alebo priznať právo tak, ako daňovým subjektom.

Rozsah týchto oprávnení, resp. povinností je však neporovnateľne užší, než v prípade daňových subjektov.

Inými osobami je široký okruh osôb: znalci, svedkovia, tlmočníci, banky, pošty, audítori, obce, VÚC, štátne orgány a...

Priamo zo zákona alebo na základe výzvy poskytujú rôzne údaje.

4. Procesné zastúpenie

Zastupovanie prichádza do úvahy vtedy, ak:

1. fyzická osoba nemôže pri správe daní vystupovať

samostatne (nemá procesnú spôsobilosť napríklad

pre nedostatok veku, kvôli duševnej chorobe a

pod.);

2. existujú iné prekážky ustanovené zákonom, ktoré

bránia daňovému subjektu osobne vykonávať

jednotlivé úkony a činnosti pri správe daní (napr.

pobyt daňovníka nie je známy, väzba fyzickej osoby

a pod.);

3. Daňavý subjekt využije svoje právo dať sa

zastupovať a byť zastupovaný.

Inštitút spoločného zástupcu:

niekoľko daňovníkov urobí spoločné podanie, alebo

sa to týka rovnakej veci / spoluvlastníctvo veci.

Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu

nemožno podať odvolanie.

Právna úprava rozlišuje:

1. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE ZÁKONA ALEBO ROZHODNUTIA

Zákonné zastúpenie

2. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE PLNOMOCENSTVA

Dohoda o plnomocenstve

1. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE ZÁKONA ALEBO ROZHODNUTIA

Ide o zákonné zastúpenie.

Pri zastupovaní na základe zákona alebo rozhodnutia treba rozlišovať prípady, keď fyzická osoba:

• nemá procesnú spôsobilosť, v dôsledku čoho musí byť pri správe daní zastúpená alebo

• má procesnú spôsobilosť, avšak existujú dôvody, pre ktoré musí byť fyzickej osobe pri správe daní ustanovený zástupca.

Procesnú spôsobilosť treba chápať ako spôsobilosť osoby zúčastniť sa na správe daní. Táto spôsobilosť znamená spôsobilosť samostatne (právne) vystupovať a konať pred správcom dane alebo iným príslušným orgánom.

Procesnú spôsobilosť má osoba v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Jedným z dôvodov pre zastupovanie FO pri správe daní je to, že nemá procesnú spôsobilosť.

Prekážkou samostatného vystupovania FO osoby pri správe daní je buď:

nedostatok veku alebo

súd pozbavil FO spôsobilosti na právne úkonyalebo

súd obmedzil FO spôsobilosť na právne úkony.

Druhá skupina prípadov: daňový subjekt má procesnú spôsobilosť, avšak kvôli rôznym objektívnym aj subjektívnym prekážkam sa nemôže zúčastniť osobne pri správe daní.

Do tohto rámca Daňový poriadok zaraďuje prípady:

pobyt daňového subjektu známy alebo

nepodarilo sa doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo

existencia takých skutočností, ktoré znemožňujú daňovému subjektu osobne vystupovať pri správe daní (napr. väzba, výkon trestu odňatia slobody, pobyt v zahraničí trvajúci nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobá choroba), pričom si FO osoba nezvolila zástupcu.

V uvedených prípadoch správca dane môžedaňovému subjektu ustanoviť zástupcu. Na platnosť rozhodnutia o ustanovení zástupcu je však potrebný predchádzajúci súhlas navrhovaného zástupcu.

.

V týchto prípadoch správca dane môže daňovému subjektu ustanoviť zástupcu.

Na platnosť rozhodnutia o ustanovení zástupcu je však potrebný predchádzajúci súhlas navrhovaného zástupcu.

Ak nie je možné týmto spôsobom ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať SKDP, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov.

U zástupcu, ktorého navrhne SKDP sa predchádzajúci súhlas nevyžaduje.

Zástupcu môže správca dane na účely správy daní ustanoviť aj PO, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za PO konať.

2. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE PLNOMOCENSTVA

Ide o zastupovanie na základe dohody o plnomocenstve.

Daňový poriadok neurčuje bližšie podmienky, kto môže konať ako zástupca. V každom prípade ako zástupca môže pri správe daní vystupovať

advokát alebo

daňový poradca.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ