ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

10roãník 25október 2015

cena 0,90 EUR

Keď vlastencov posielali do väzeniaV roku 2013 vy‰la kniha

Ivana ·telcera Nበzápas o sa-mostatnosÈ Slovenska (1945-1992). V tom roku autor oslá-vil 90. narodeniny. TrebapodotknúÈ, Ïe na slobode,lebo v roku 1955 ho odsúdilina doÏivotie. Ako väã‰inupolitick˘ch väzÀov - za vlasti-zradu. No on naopak tvrdí, Ïesvojej vlasti zostal vern ,̆ barozposlal v‰etk˘m veºvysla-nectvám memorandum, abyprestali uznávaÈ samozvancovza predstaviteºov slovenskéhonároda. V roku 1955 to bolona trest smrti. No on Ïije a vy-dáva svedectvo o dobe, ktoráSlovákom nepriala. Zhováralisme sa v jeho trenãianskomdome.

Muselo vám veºmi záleÏaÈ naslovenskej samostatnosti, keì stekvôli tomu strávili veºa rokov voväzení?

Narodil som sa v rodine národneuvedomelého uãiteºa v Predmieri.OdjakÏiva som mal s âechmi

konflikty. Chodil som do gymnáziav Hlohovci, kde sme mali uãiteºovâechov. Tí nám hovorili, Ïe my,Slováci, musíme im byÈ podriadení.Preto, Ïe oni nám vydobyli sa-mostatnosÈ.

Kedy to bolo?V roku 1938. Otec bol uãiteº,

v tom ãase správcom ‰koly v ·uleko-

ve. Tam, kde dostal správcovskémiesto, sa sÈahovala celá rodina.

TakÏe e‰te pred vojnou stemali negatívne skúsenostís âechmi?

Stále som mal s nimi konflikty.Na prvom ãeskoslovenskom reálnomgymnáziu v Hlohovci uãili sami âesi.

Pokraãovanie na 10. strane

Ivan ·telcer poãas rozhovoru so ‰éfredaktorkou Svedectva Evou Zelenayovou. Foto archív Svedectva

Včí

sle

Ján Litecký ŠvedaČesko-Slovensko či väčšie Čechy? 2Eva ZelenayováEurópa sa utápa v chaose 3

Ivan A. PetranskýRok 1945 a noví politickí väzni 8Viliam JablonickýChráňme našu jedinečnosť 9

Zasadala Výkonná rada PV ZPKO 4Ján Košiar v Berlíne 5Konferencia v Smoleniciach 6 – 7

Ivan MrvaSlovenská októbrová tragédia v roku 1944 12Juraj VrábelVyšla Zimanovej knižka 13

NÁŠ ROZHOVOR

Urãite aj kon-com tohto mesia-ca si budú v âe-chách organizova-ne a slávnostnepripomínaÈ vznikprvej âSR. A akosme zistili v po-sledn˘ch rokoch,ani sa uÏ veºmi

neunúvajú s pouÏívaním skolabované-ho termínu âeskoslovensko, oslavovaÈbudú v˘roãie „ãeskej“ ‰tátnosti. Obãassa síce e‰te ozve nejak˘ Slováãik, vy-chovan˘ v moduse sluhovstva, Ïe veìto bol „spoloãn˘“ ‰tát... Ale pre istotuani nie veºmi nahlas, pretoÏe uÏ je na-uãen˘, Ïe ão príde z Prahy, je sväté,takÏe sa snaÏí z toho nejako vymotaÈ.A odrazu ani sám nevie, ãí je. NuÏv tomto prípade som aj ja na stranepraÏsk˘ch reÏisérov, pretoÏe tzv.âeskoslovensko nebolo ani náhodou

nijak˘ spoloãn˘ ‰tát, ale od saméhozaãiatku aÏ do neslávneho konca toveru boli iba také väã‰ie âechy. Nailustráciu prikladám mapku z roku1922 z knihy Hanu‰e Kuffnera: Ná‰stát a svûtov˘ mír. Vtedy uÏ ‰tvrt˘ rokjestvovala „spoloãná“ republika.A pán Kuffner iba spontánne popísaltúto mapu „Obce ãeského národa“tak, ako to presadzovali otcovia „oslo-boditelia“, Masaryk s Bene‰om, a celáãeská spoloãnosÈ. TakÏe sa vôbec ne-musel okúÀaÈ.

MoÏno táto mapa niekoho pre-kvapí (a nebola jediná), treba v‰ak do-daÈ, Ïe iba t˘ch, ão nepoznajú veºmisvoju históriu. Hlavne história prvejâSR zo slovenského hºadiska je do-dnes zamlãiavaná a obchádzaná téma.Star‰í sa ju na hodinách dejepisunauãiÈ nemohli, keìÏe za komunizmubol ãesk˘ nacionalizmus rovnakov‰evládny ako za prvej republiky. Navy-

‰e pre svoje ciele mal v rukách odrazuoveºa úãinnej‰iu zbraÀ – boº‰evick˘ te-ror. TakÏe slovensk˘ch vlastencov uÏnielenÏe zatváral na dlhé roky do väze-nia, zabavoval a bielil im noviny, ale uÏich rovno aj popravoval.

Mlad˘ch zase po e‰tebáckej insce-nácii uãia dejiny staré boº‰evické kádrez ãeskoslovensk˘ch ‰kôl, ktoré sa anina sekundu nevzdali svojich v˘sost-n˘ch pozícií t˘ch jedin˘ch správnychvykladaãov histórie. TakÏe je to akobyuzavretá sluãka. No a neokominternav súãasnosti ovládajúca v‰etky na‰emédiá prísne stráÏi, aby sa nepretrhla.Preto neãudo, Ïe beÏného ãlovekaprekvapí aj tak˘to obyãajn˘ obrázok,slúÏiaci na poznanie vlastnej histórie,ktor˘ by mal byÈ v kaÏdej stredo‰kol-skej uãebnici dejepisu.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 � Telefón: 02-5263 8156 � Fax: 02-5296 4610 � e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 0,90EUR � Celoročné predplatné: 10 EUR � Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. � Číslo účtu v Sberbank Slovensko:4000128109/3100 � EV: 3851/09 � Tlač: ART&PRESS, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisy nevraciame � ISSN: 1338-404X � MATERIÁLY uverejnenév rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Česko-Slovensko či väčšie Čechy?

Odkazom do dreva pozdravil konferenciu PV ZPKO pán ·tefan Wolf. Foto Eva Zelenayová

SLOVO NA ÚVOD

3

Na seminár v Smo-leniciach v roku 2011ãlenovia na‰ej organi-zácie dlho spomínali.

Do tohtoroãného uplynulo toºko ãasuako medzi dvoma olympijsk˘mihrami. Záujem o podujatie tohto cha-rakteru je znaãn˘ najmä pre jeho v˘-nimoãnosÈ. V tom, Ïe príspevky histo-rikov sa nijak nelí‰ia od preÏitej skúse-nosti mnoh˘ch, e‰te Ïijúcich svedkovdoby, ale aj úsilím predná‰ateºov, ãonajvernej‰ie a z pozície domácej opti-ky hodnotiÈ na‰u históriu.

Na tohtoroãnej vedeckej konfe-rencii predniesli svoje príspevkyokrem renomovan˘ch historikov ajpredseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·vedaa podpredseda organizácie RafaelRafaj. V˘Àatky zo v‰etk˘ch referátovpriná‰ame v tomto ãísle Svedectva,v plnom znení vyjdú v pripravovanomzborníku z konferencie. Liteck˘ ·vedaa Rafaj analyzovali súãasn˘ stav na‰ejspoloãnosti priãom podºa Liteckého·vedu je produktom 20. storoãia. Toprepadlo ideológiám, z kor˘ch vzni-kajú najväã‰ie totality. V súãasnostipozorujeme ako Európska únia sofis-tikovan˘m spôsobom smeruje k novejtotalite. Vynucovanie multikultura-

lizmu administratívou EÚ v krajináchÚnie spôsobuje rozpad tradiãn˘chhodnôt a nástup diktátu.

Uteãenecká kríza naplno odhalilaneschopnosÈ in‰titúcií Európskej únierealizovaÈ zmysluplnú politiku. Bene-volentn˘ prístup k plneniu, lep‰ie po-vedané k neplneniu záväzkov vypl˘-vajúcich z ãlenstva v Únii demoralizuje

spoloãenstvo ‰tátov. Rozvrátená spo-loãnosÈ ºahkko skæzne k opatreniamsmerujúcim k oklie‰Èovaniu ºudsk˘chpráv. K˘m v‰ak na africkom kontinen-te a na Blízkom V˘chode dochádzalok destabilizácii ‰tátov zvonku, Európ-ska únia sa destabulizuje zvnútra.ZvládnuÈ tento proces a súãasne ute-ãeneckú krízu je ÈaÏká v˘zva pre ‰tátyúnie. Niektoré akoby sa vzdali riade-ného procesu, iné sú ostrakizovanépráve preto, Ïe ho nechcú ponechaÈÏivelnému v˘voju.

V tomto ãísle Svedectva uverejÀu-jeme recenziu knihy Pavla Fendeka:Súmrak európskej civilizácie. Ide azdao prvú publikáciu, ktorá presnepomenúva v˘voj na európskomkontinente od polovice minulého

storoãia aÏ dosiaº. Je odpoveìou nasúãasné dianie aj na Slovensku. UÏpred piatimi rokmi sa o slovenskejspoloãnosti vyjadril Laco Oravec, pro-gramov˘ riaditeº Nadácie Milana·imeãku, Ïe je „extrémne rasistická“,Ïe „my nie sme otvorená spoloãnosÈ,ani vo vzÈahu k inakosti a diverzite“.Fendek vo svojej kniÏke uvádza: „Po-litická korektnosÈ, nástroj moci a ty-ranie kultúrnych marxistov uÏ dospelado takého ‰tádia, Ïe pokiaº nazvúsvojho oponenta rasistom alebo fa‰i-stom, nemusia uÏ viac odpovedaÈ najeho na jeho argumenty. Musí totiÏbrániÈ svoj charakter.“

Slovenská spoloãnosÈ zatiaº bránisvoju kultúrnu a duchovnú identitu.Bráni sa pluralite hodnôt, lebo zna-menajú konflikt dvoch svetov. Ne-môÏe fungovaÈ ‰tát, v ktorom saspravodlivosÈ vykonáva na základerímskeho práva i ‰arie. Azda doãasne,k˘m jedna z nich nezvíÈazí. Politickíväzni komunizmu majú skúsenosÈs diktátom ideológie. Preto vÏdy budústáÈ na strane bojovníkov za civilizaã-né dediãstvo Európy.

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Európa sa utápa v chaose

Rozlúãka na smolenickej Ïelezniã-nej stanici. Foto Eva Zelenayová

Zasadnutie V˘konnej rady PVZPKO sa uskutoãnilo 21. septem-bra v Smoleniciach. Otvoril hoa viedol predseda PV ZPKO JánLiteck˘ ·veda. PoÏiadal predsedovregionálnych organizácií, abyo svojich v˘znamn˘ch podujatiachpoãas roku informovali regio-nálnu tlaã. O plánoch na najbliωieobdobie i na rok 2016 podali sprá-vu jednotliví predsedovia.

Pre‰ovská organizácia uskutoãnív dÀoch 21.-23. októbra 2015 seminár pripríleÏitosti 100. v˘roãia narodenia muãení-ka Pavla Kalinaja. V jeho rodn˘ch Bijacov-ciach bude aj stretnutie s obãanmi. V Bra-tislave sa 17. novembra 2015 o 10.00hod. uskutoãní pietna spomienka pricentrálnom pamätníku obetí komunizmuna cintoríne VrakuÀa. Ráta sa s úãasÈoupredstaviteºov ‰tátu a diplomatického zbo-ru. Pravdepodobná je aj úãasÈ predseduINTERASSO Christiana Wolfa. Po pietnomakte je plánované obãerstvenie pre ãlenovPV ZPKO a hostí a o 14.00 hod. sa dele-gácia PV ZPKO zúãastní kladenia vencovpri pamätníku na Devíne, ktoré organizujeKPVS.

Nitrianska organizácia pri príleÏitos-ti 95. v˘roãia vysviacky prv˘ch slovensk˘chbiskupov Karola KmeÈka pre Nitru, Maria-na Blahu pre Banskú Bystricu a Jána Voj-ta‰‰áka pre Spi‰skú diecézu pripraví 12.februára seminár. Predsedníãka RO PVZPKO AlÏbeta Loudová zistí moÏnostízískania pamätnej tabule pplk. Jána ·mi-govského z Nitry, s cieºom jej osadenia najeho hrobe v Spi‰skom Podhradí. Trnav-ská organizácia zabezpeãí v˘roãné stret-nutie 24. augusta 2016 v Leopoldove.

Banská Bystrica zatiaº nekonkretizo-vala podujatie. Trenãín organizuje stret-nutie 6. októbra 2015 pri pamätn˘chtabuliach na múre väzenia. Pravidelneorganizuje pietnu spomienku aj v Zliecho-ve. V˘znamn˘m podujatím roka je tieÏpietna spomienka na popraven˘ch tren-ãianskych gymnazistov Alberta Púãika,Antona Tunegu a Eduarda Tesára. V bu-dúcom roku si pripomenieme 65. v˘roãieich popravy (20.2.). Túto pietnu spomien-ku je moÏné organizovaÈ spolu s KPVS.

KeìÏe predsedníãka RO PV ZPKOv Îiline Anna Fodorová sa zo zdravotn˘chdôvodov zasadnutia VR PV ZPKO nezú-ãastnila, nie je známe, ktoré podujatiev regióne z celo‰tátneho hºadiska budedominantné. V Îiline sa nachádza prv˘pamätník odhalen˘ politick˘m väzÀomkomunizmu a pamätné tabule Ja‰ka, Îin-gora a Chovana. Ko‰ick˘ región nemázatiaº vytypovan˘ termín ani podujatiecelo‰tátneho charakteru. Do úvahy pri-chádzajú Dlhá nad Cirochou alebo Spi‰skáNová Ves.

O nav˘‰enie finanãn˘ch prostriedkovna rok 2015 v sume 19 tisíc eur sa zaslúÏi-la predsedníãka RO PV ZPKO v Pre‰oveMária Dvorãáková. Ministerstvo vnútra ichúãelovo viazalo na pietne spomienky,tabule, vence, semináre, publikácie. Exis-tuje teda reálna moÏnosÈ osadiÈ tabuºubiskupovi Jánovi Vojta‰‰ákovi v areáli BÚv Spi‰skej Kapitule. Podrobnosti zistí MáriaDvorãáková.

Podpredseda PV ZPKO Rafael Rafajnavrhol skvalitnenie web stránky a pripo-menul, Ïe PV ZPKO by malo vydaÈ vyhlá-senie k súãasnej situácii s emigrantmi pri-chádzajúcimi do Európy. Zaznela aj infor-mácia o tom, Ïe PV ZPKO vydá tohto rokuknihu Antona âulena, jeho osud vojakaa disidenta a knihu Jána Liteckého ·vedu.Publikácia o pamätníkoch politick˘ch väz-Àov pre nároãnosÈ projektu do konca roku2015 nebude hotová, ale pracuje sa nanej. Odznel aj návrh, aby Svedectvo ã. 12vy‰lo v náklade 10 tisíc kusov s t˘m, Ïe bysa predávalo v stánkoch. V prípade úspe-chu by sa v projekte pokraãovalo.

V˘konná rada prerokovala aj spolu-prácu s KPVS a kon‰tatovala, Ïe jestvuje,ale zlúãenie v tomto ãase neprichádza do

úvahy. Delegácie PV ZPKO sa zúãastnili napodujatiach organizovan˘ch KPVS v Záka-mennom, Leopoldove a na Devíne. Podºainformácie ·tefana Nováka, predsedu ROPV ZPKO v Ko‰iciach, viacerí ãlenovia majúdvojité ãlenstvo.

Na ‰tátne vyznamenanie prezidentomrepubliky boli navrhnutí Anton Seme‰,Arpád Tarnóczy, Anna Fodorová, Pavol La-vo, bratia ·korvagovci, dr.Búc, Anton To-mík, Pavol BrodÀansk˘, ·tefan Palenãár.

Vylúãenie Kazimíra Krivo‰a sa usku-toãnilo v súlade so stanovami. Odznelo naVR a preto sa orgány PV ZPKO nemajúdôvod opäÈ zaoberaÈ touto otázkou. Prija-li v‰ak stanovisko, Ïe ak má pán Krivo‰ zá-ujem vrátiÈ sa do organizácie, musí o to pí-somne poÏiadaÈ a najmä, ospravedlniÈ sa.K niektor˘m opakovan˘m v˘hradám voãiãlenovi v banskobystrickej organizácii kvôliãlenstvu v komunistickej strane sa radanevyjadrovala. Kon‰tatovala, Ïe to jev kompetencii príslu‰nej poboãky. Zobralana vedomie, Ïe ide o aktívneho a nápo-mocného ãlena. Predseda PV ZPKO J. Li-teck˘ ·veda vyzval úãastníkov rady, abynavrhli ãlenov kontrolnej a revíznej komi-sie, ktorá dosiaº nie je personálne kom-pletná. âlenovia rady zobrali na vedomieinformáciu, Ïe v bratislavskej kancelárii sazdrÏiavajú títo funkcionári a pracovníci:predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda, pod-predseda PV ZPKO Rafael Rafaj, predsedaRO PV ZPKO Bratislava Anton Malack˘,sekretárka Emília Malacká a ekonómkaEva Litecká ·vedová.

V˘konná rada zobrala na vedomie, Ïe10. októbra 2015 sa v Likavke pri RuÏom-berku, v rámci Memoriálu Leopolda ·iduuskutoãní organov˘ koncert.

Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Zasadala Výkonná rada PV ZPKO

Vecne a konštruktívne

Vedúci predstavitelia PV ZPKO poãas zasadnutia V˘konnej rady PV ZPKO.Foto Eva Zelenayová

Obeť okupáciez roku 1968

UÏ niekoºko rokov organizuje re-gionálna poboãka v Prievidzi pietnuspomienku pri hrobe Stanislava Sivá-ka (1939-1968) v Bojniciach. Zahynul21. augusta 1968 rukou sovietskychokupantov. Organizácia politick˘ch väz-Àov sa postarala o rekon‰trukciu hrobua dbá o to, aby sa na obete sovietskejokupácie nezabudlo. Pietnej spomienky,ktorú zorganizovala regionálna organizá-cia PV ZPKO v spolupráci s MsÚ v Bojni-ciach a klubom KDH A. Neuwirtha sazúãastnili zástupcovia mesta, príbuznía obãania mesta. Prítomn˘m sa prihovo-ril Ing. Martin Hagara a spolu s ãestn˘mpredsedom PV ZPKO Arpádom Tarnóc-zym poloÏili na hrob veniec. (ez)

Nedá sa zabudnúťPred klá‰torom v Novákoch 28. au-

gusta 1950 zastalo niekoºko nákladn˘cháut, dvaja príslu‰níci Verejnej bezpeãnos-ti, niekoºko príslu‰níkov ·tátnej bezpeã-nosti v civile a predseda MNV inÏinierEhrlich. ÀSpráva o tom sa r˘chlo roznies-la obcou a vzápätí niekoºko desiatok ob-ãanov, najmä v‰ak Ïien s motykamia hrabºami zabránili odvozu rehoºníãoka likvidácii klá‰tora. Nie nadlho. V nociNováky obsadilo 500 aÏ 600 príslu‰níkovmilície, armády a Verejnej bezpeãnosti,no klá‰tor na‰li prázdny. Obãania z celé-ho okolia odniesli a schovali jeho mobili-ár medzi obãanmi, na fare a v kostole.Odvoz rehoºníãok do Nov˘ch Zámkov sav‰ak nezaobi‰iel bez ‰arvátok. Pri tom za-istili a pred súd postavili 40 obãanovNovák. Z nich 22 odsúdili pre vzburu od

‰iestich mesiacov do päÈ rokov odÀatiaslobody.

Spomienku na túto tragickú uda-losÈ zorganizovala regionálna po-boãka PV ZPKO v Prievidzi 29. augus-ta v spolupráci s MsÚ v Novákocha miestnym Klubom KDH. Pietna spo-mienka sa zaãala sv. om‰ou v chráme sv.Mikulá‰a, ktorú celebroval piarista páterPavol Kolár. V homílii priblíÏil udalosti

spred 65 rokov. Pri pamätníku tejto vzbu-ry prehovoril jej priamy úãastník Ing. Mar-tin Hagara. Vyslovil Ïelanie, aby sa ne-zabudlo na mart˘rium rehoºníãok, ktoré40 rokov trpeli poniÏovanie, otrockú prá-cu, ale svoju vieru a Cirkev nezradili.

Za zvukov piesne Ave Mária, ktorúzaspievala Ing. Nórika Kovalíková, poloÏi-li k pamätníku vence. Za PV ZPKO ArpádTarnóczy a Ing. Martin Hagara. (ha)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

� Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda sa zúãastnil narokovaní Mestského zastupiteºstva v Bratislave 24. septembra,keì rokovalo o zru‰ení zliav v mestskej hromadnej doprave.Vystúpil v diskusii a ocenil snahu poslanca Jána Budaja o pre-dæÏenie poskytovan˘ch zliav pre politick˘ch väzÀov. Apelovalna poslancov, aby neadekvátnymi opatreniami nerelativizovalizásluhy väzÀov svedomia pri nastoºovaní demokratického reÏi-mu. Predt˘m vystúpil v diskusii v podobnom tóne aj predsedasprávnej rady ÚPN Ondrej KrajÀák. Zvlá‰È sa prihováral zamanÏelky a rodinn˘ch príslu‰níkov úãastníkov protikomunistic-kého odboja, ktorí v ãase komunistického reÏimu boli tieÏ na

okraji spoloãnosti. Ako deti politick˘ch väzÀov nesmeli ‰tudo-vaÈ na v˘berov˘ch ‰kolách a spolu s ich rodiãmi zná‰ali príko-rie. Nakoniec poslanci odsúhlasili predæÏenie poskytovania zliavpre politick˘ch väzÀov s mal˘mi úpravami, o ktor˘ch vásbudeme vãas informovaÈ.

� Na‰u organizáciu 17. septembra nav‰tívil prof. Ró-bert Letz. Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda s nim prero-koval obsahovú náplÀ knihy o politick˘ch väzÀoch a ich orga-nizácii a v súvislosti s jej prípravou ponúkol archív a spolu-prácu. Kniha by sa mala dostaÈ na kniÏn˘ trh v máji budúcehoroku.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTA PV ZPKO

Ján Košiar v BerlínePodpredseda medzinárodnej organizácie politick˘ch väzÀov INTERASSO

Ján Ko‰iar sa 25. septembra zúãastnil rokovania jeho päÈãlenného predsed-níctva, ktoré sa konalo v Berlíne.

Predseda organizácie Nemec Dr. W. Christian Fuchs predniesol správu o ãin-nosti od ostatného kongresu v Bukure‰ti. V januári 2015 sa zúãastnil na pohrebeãestného predsedu INTERASSO Jure Knezoviça v Bratislave a na ìal‰ích stretnutiachmedzinárodn˘ch organizácií a diplomatov v Berlíne, Budape‰ti a Bruseli. INTERASSOpodpísalo dohodu o spolupráci s ãeskou organizáciu PamûÈ so sídlom v Prahe.Informáciu o stave prípravy publikácie o 20 kongresoch INTERASSO poskytla Dr.Anna Kaminská zo Spolkovej nadácie pre v˘skum dejín diktatúry SED. Na publikáciizaãal pracovaÈ dnes uÏ neboh˘ predseda Jure Knezoviç. Jej vydanie sa oãakávav roku 2016.

Vzhºadom na to, Ïe v budúcom roku uplynie 60 rokov od maìarskéhoprotikomunistického povstania, predsedníctvo kon‰tatovalo, Ïe by bolo vhodnébudúcoroãn˘ kongres INTERASSO usporiadaÈ v Maìarsku. O moÏnostiach podásprávu maìarská organizácia politick˘ch väzÀov.

Peteris Simsons, ãlen v˘boru z Loty‰ska, informoval o problémoch s v˘stavboumúzea nacistickej a sovietskej okupácie v Rige. Predsedníctvo podporilo tento pro-jekt podpismi pod petíciou adresovanou primátorovi hlavného mesta.

Predsedníctvo organizácie s radosÈou uvítalo správu, Ïe Octav Bjoza, ãlen v˘bo-ru INTERASSO z Rumunska, dostal vysoké ‰tátne vyznamenanie - Rytier Rádu Ru-munskej hviezdy a stal sa ‰tátnym podsekretárom pri úrade vlády. Ide o vyzname-nanie celej rumunskej organizácii politick˘ch väzÀov. Predsedníctvo tieÏ zobralo navedomie fakt, Ïe rezolúcie upozorÀujúce na stratu pamäti o ãasoch komunistickéhoreÏimu z kongresov INTERASSO zostávajú bez odozvy. Predseda Ch. Fuchs ichposlal aj vlani na rozliãné európske in‰titúcie a nepri‰la ani jedna odpoveì. Fuchsprisºúbil úãasÈ na pietnej spomienke 17. novembra v Bratislave, pri centrálnompamätníku obetí komunizmu. Ján Ko‰iar

podpredseda Interasso

Po ‰tyroch rokoch od ostat-nej vedeckej konferencie orga-nizovanej PV ZPKO sa v sep-tembri v Smoleniciach zi‰liãlenovia na‰ej organizácie, abysi vypoãuli príspevky známychslovensk˘ch historikov a svoji-mi skúsenosÈami obohatiliodbornú diskusiu. V ãarovnomprostredí smolenického zámkusa zi‰lo takmer ‰esÈdesiatúãastníkov konferencie, medzinimi aj mladí ºudia, rodinnípríslu‰níci politick˘ch väzÀov.Prínos konferencie bol pretoveºmi v˘znamn .̆

Rokovanie pozdravil predsedaSprávnej rady ÚPN Ondrej Kraj-Àák. Pripomenul, Ïe nosná téma kon-ferencie – Politickí väzni v 20. storoãí- je aj nosnou témou ãinnosti Ústavupamäti národa. „Dovoºte mi preto,aby som pre osvieÏenie pamäte uvie-dol aj niekoºko ‰tatistík. Od nástupukomunistov k moci bolo v âesko-Slo-vensku evidovan˘ch 250 000 politic-k˘ch väzÀov. Z nich 241 bolo popra-ven˘ch, viac ako 600 ich zahynulo priv˘sluchoch bezpeãnostn˘mi zloÏkami.Pri úteku cez hranice bolo zastrele-n˘ch okolo 400 osôb. Viac ako 8 000obãanov bolo poslan˘ch do táborovnúten˘ch prác a okolo 5 000 mlad˘chmuÏov sa nedobrovoºne ocitlo vo vo-jensk˘ch pomocn˘ch technick˘ch prá-poroch. Poãas „barbarskej noci“ v ro-ku 1950 bolo 2 500 kÀazov a rehoº-níkov vyhnan˘ch z klá‰torov. Tov‰etko zanechalo v histórii ná‰ho ná-roda nezmazateºnú ‰kvrnu.“ ëalejúãastníkov konferencie informoval,Ïe „ÚPN v uplynulom roku podal doNR SR podnet na prijatie zákonao jednorazovom od‰kodnení pre b˘-val˘ch politick˘ch väzÀov. Prostriedkyna od‰kodné pre politick˘ch väzÀovmali byÈ hradené z v˘sluhov˘chdôchodkov b˘val˘ch príslu‰níkov ·tB.Îiaº, návrh zákona medzi poslancamiv NR SR nena‰iel dostatoãnú podpo-ru. Ale nevzdávame sa.“

ZhromaÏdenie politick˘ch väz-Àov listom pozdravil tieÏ predse-

da Trnavského samosprávnehokraja Tibor Miku‰. Napísal: „Uvedo-mujem si, Ïe sloboda je najvy‰‰ímprejavom ºudskej dôstojnosti a pretoby nemali byÈ Ïiadni ºudia prenasledo-vaní a väznení za svoje politickénázory. VáÏim si, Ïe upozorÀujete nadôleÏité témy a nedovoºujete za-budnúÈ na príkoria, ktoré vykonal nasvojich obãanoch b˘val˘ reÏim.“

V úvodnej predná‰ke urobilhistorick˘ exkurz do ãias Uhorskaa jeho politick˘ch väzÀov historikIvan Mrva z Univerzity sv. Cyrilaa Metoda v Trnave. Najskôr defino-val termín politick˘ väzeÀ: „Politické-ho väzÀa môÏeme charakterizovaÈako osobu, ktorá bola odsúdenáa uväznená z dôvodu politického ale-bo svetonázorového. Podºa najroz‰í-renej‰ej definície ak sa pri uväznení,obÏalobe a odsúdení nere‰pektujúzákladné práva a slobody, ako je slo-boda myslenia a vyjadrovania názoru,náboÏenského vyznania, ‰írenia infor-mácií a sloboda zhromaÏìovania, jetaká osoba povaÏovaná za politické-ho väzÀa.“ Poukázal na skutoãnosÈ,Ïe na rozdiel od doby komunizmuv minulosti mali politickí väzni moÏ-nosÈ vyhnúÈ sa trestu. Ospravedlne-ním, odvolaním svojich názorova pod. Mrva pripomenul najväã‰í poli-tick˘ proces na Slovensku, „známybratislavsk˘ delegovan˘ súd v roku1674, ktor˘ mal priebeh akému bysme sotva na‰li paralelu v modernejdobe. Evanjelickí duchovní a uãitelia,

ãasto bezdôvodne podozrievaní zosprisahania voãi panovníkovi, boli nasúd do Bratislavy riadne predvolaní,mnohí sa naÀ ani nedostavili. Tí, ktorína proces pri‰li, neboli uväznení, aleb˘vali v hostincoch, prenajat˘chmiestnostiach a na súdne konaniedochádzali. Viacerí poãas procesuz Bratislavy odi‰li. Ostrihomsk˘ arcibis-kup Juraj Selepãéni, ako predsedajúcisúdu, v‰etk˘m ponúkal viaceré kom-promisy: PrestúpiÈ na katolicizmus,vzdaÈ sa kÀazského úradu a ÏiÈ v kra-jine ako súkromná osoba, alebo savysÈahovaÈ do zahraniãia. Iba tí, ãonaìalej odporovali, zostalo ich 45z pôvodn˘ch 600, boli odsúdení nasmrÈ. No trest nebol vykonan˘, alezmenen˘ na galejné otroctvo.“

Iná bola situácia v 19. storoãí.„V roku 1849 vojenské súdy poslali nasmrÈ 114 osôb a 1765 ºudí odsúdilina dlhoroãné väzenie. Boli to trestyza bezmála rok trvajúci krvav˘ odboj,poãas ktorého sa Ko‰utisti dopustilimnoh˘ch zloãinov. Podºa skromn˘chodhadov bolo povraÏden˘ch asi päÈ-tisíc rumunsk˘ch civiln˘ch obyvateºov,mnoÏstvo Srbov, asi 100 Slovákova vypálené mnohé obce.“ Mrva ìalejkon‰tatoval, Ïe „základy modernejuhorskej legislatívy sa zaãali klásÈv marci roku 1848 a medzi prv˘mizákonmi prijat˘mi na bratislavskomsneme uÏ môÏeme nájsÈ aj tak˘, kto-r˘ bolo moÏné zneuÏiÈ na elimináciupolitick˘ch protivníkov a aj nevinn˘chkritikov reÏimu. Bol to paradoxne

ZAZNAMENALI SME

6

V Smoleniciach sa uskutočnila vedecká konferencia PV ZPKO

Historicky najviac trpeli politickí väzni komunizmu

Na snímke vºavo dcéra a vnuãka Márie ·idovej. Foto Eva Zelenayová

zákon ãíslo XVIII. o slobode tlaãe. V je-ho úvode sa tvrdí, Ïe kaÏd˘ môÏesvoje my‰lienky verejne ‰íriÈ pomocoutlaãeného slova, ale zároveÀ zavádzalcelú ‰kálu pokút a aj trestov za rôznetlaãové priestupky“.

Historik Peter Mulík zo Sloven-ského historického ústavu Maticeslovenskej sa zameral na politickyprenasledovanú cirkevnú hierar-chiu. „Na Slovensku sa politickémureÏimu, nastolenému po skonãení 2.sv. vojny naskytla moÏnosÈ kompro-mitovaÈ katolícku cirkev cez kÀazov,ktorí spoluvytvárali politiku prvejSlovenskej republiky.“ Povedal, Ïe„komunistická vláda ‰irokoplo‰nepokraãovala vo svojom boji proti cirk-vi“ a citoval dekréty, na základektor˘ch vláda zru‰ila 13 diecéznychseminárov, prepustila a zatkla ichprofesorov. Zru‰ila Gréckokatolíckucirkev a muÏské i Ïenské rehole.

Martin Lacko, historik Ústavupamäti národa rozviedol témuprenasledovan˘ch Slovákov za svojenárodné povedomie. Uviedol, Ïe„jednou zo sporn˘ch otázok je, od-kedy vlastne môÏeme o komu-nistickom reÏime, a teda aj o odbojiproti nemu, u nás hovoriÈ. Túto otáz-ku jasne nerie‰i ani zákonodarca. Najednej strane sa spravidla hovorío februári 1948, av‰ak v inom zákonesa objavil október 1944. Pritom v‰akprvé sovietske jednotky na územie SRvstúpili uÏ v júli 1944. Mnoho sa po-vedalo aj o perzekúciách, rehabilitá-ciách a pod. Nechcem to tu rozvíjaÈ.Chcem len upozorniÈ na jednudimenziu, o ktorej nehovorí ani záko-nodarca, ani médiá, ani ‰kola. Je tootázka prenasledovania Slovákov zaich národné a národno‰tátne pre-svedãenie. A sem nepochybne patrí ajprávo na samourãenie, vrátane ‰tát-nej samostatnosti...“

Ivan A. Petransk˘, b˘val˘predseda Správnej rady ÚPN, v sú-ãasnosti historik Filozofickej fa-kulty Univerzity sv. Cyrila a Meto-da v Trnave sa vo svojom príspevkuvenoval ãinnosti ÚPN. Na zaãiatkuzdôraznil, Ïe politickí väzni bezprost-redne pripomínajú slovenskému náro-du justiãné zloãiny spáchané komunis-tick˘m reÏimom v âesko-Slovensku na

svojich odporcoch, ktorí aktívne zápa-sili za my‰lienky slobody, demokraciei slovenskej ‰tátnej nezávislosti, ale ajna osobách, ktor˘ch protikomunistic-kú ãinnosÈ si reÏim iba vymyslel.“Pripomenul, Ïe od roku 2003, kedybol ústav zo zákona zriaden˘, sa zaãa-li odvíjaÈ úzke vzÈahy medzi politick˘-mi väzÀami z obdobia rokov 1945 –1989 reprezentovan˘mi predov‰et-k˘m Zväzom protikomunistického od-boja a Konfederáciou politick˘chväzÀov Slovenska a ÚPN.“ Zdôraznil,Ïe „politickí väzni sa poãas celejexistencie Ústavu pamäti národaaktívne zaujímali o jeho ãinnosÈ a sta-vali sa na jeho obranu v zloÏit˘ch mo-mentoch jeho existencie“.

Témou predná‰ky podpredse-du PV ZPKO Rafaela Rafaja bolnárod ako obeÈ totalít v 20. sto-roãí. Dotkol sa v‰ak aj súãasnejaktuálnej situácii s uteãencami a po-vedal, Ïe v súvislosti so ‰tatútom poli-tického väzÀa dochádza v prípade imi-grantov k jeho zneuÏívaniu ba aÏ de-honestovaniu. MôÏe za to aj politikanezodpovednej, ideologicky podfar-benej bezhraniãnej migrácie presad-zovanej Európskou úniou a najmä Ne-meckom. Zdôraznil, Ïe b˘valí väznisvedomia poãas krutého obdobia pre-nasledovania a likvidácie odporcov re-Ïimu neutekali zbabelo pred zlom, alesa mu postavili, aj keì riskovali svojeÏivoty, slobodu, majetok ãi kariérua ‰tyridsaÈ rokov trpezlivo vzdorovalia bojovali proti zloãineckému reÏimu.ZamieÀanie ekonomickej migrácie ale-bo ºudského strachu pred konfliktomobãianskych vojen v regióne za po-litické prenasledovanie je uráÏkou

pamäti státisícov aÏ miliónov skutoãnepoliticky prenasledovan˘ch a väzne-n˘ch ºudí v b˘valom âesko-Slovenskuaj v celom V˘chodnom bloku.

Napokon ako posledn˘ na konfe-rencii vystúpil predseda organizácieJán Liteck˘ ·veda so zaujímav˘m po-hºadom na Európu. V úvode si poloÏilotázku, kvôli ak˘m skutoãnostiam ta-ké obrovské mnoÏstvo ºudí v 20. sto-roãí viedlo neºútostnú vojnu proti svo-jim spoluobãanom. Do‰iel k záveru, Ïev podstate príãinou boli ideologickéhnutia, ktoré mali v kaÏdej krajinesvojich prívrÏencov. A bez ohºadu nasvoj národn˘ ãi spoloãensk˘ pôvodsprávali sa voãi sebe ako smrteºnínepriatelia. Za hlavn˘ch aktérov tejtoobãianskej vojny oznaãil marxizmomtvarovan˘ boº‰evizmus a z nepriateº-stva k nemu vzniknut˘ fa‰izmus, prí-padne radikálny fa‰izmus, nazvan˘národn˘ socializmus. Urãujúcim fakto-rom pre oba reÏimy bol militantnepresadzovan˘ svetov˘ názor, s ãímsme mali aj u nás doãinenia po druhejsvetovej vojne. V súãasnosti povaÏujeza veºmi nebezpeãn˘ trend presadzo-vanie politiky nenávisti, ão pripisujepredov‰etk˘m ºaviãiarom. Tí podºaLiteckého ·vedu nenávidia cel˘ svet,lebo sa nespráva podºa ich Ïelaní.KaÏdú obrannú reakciu voãi ichnezmyslom zaãali oznaãovaÈ nebez-peãn˘m slovom nenávisÈ a svojutakmer nekoneãnú nenávisÈ voãi kres-Èanskej Európe oznaãujú ako boj zaºudské práva a humanizmus.

Príspevky v plnom znenínájdete v pripravovanom zbor-níku z vedeckej konferencie.

(zl)

ZAZNAMENALI SME

7

Pohºad do rokovacej sály. Foto Eva Zelenayová

Rok 1945 znamenal koniec druhejsvetovej vojny a zároveÀ bol rokomv‰estrannej zmeny v Ïivote Slovenska.Obnovilo sa âesko-Slovensko a nastúpilautoritatívny ºudovodemokratick˘ reÏimso siln˘m postavením extrémistickejkomunistickej strany.

Zástancovia slovenskej nezávislosti,politick˘ exil ãi aktívni antikomunisti sastali nepriateºmi nového zriadenia.Prirodzen˘m sprievodn˘m znakomtohto revoluãného pohybu bolo r˘chlevytvorenie poãetnej skupiny nov˘chpolitick˘ch väzÀov.

Politickí väzni boli na Slovensku po-ãas Uhorska, medzivojnového âesko-Slovenska i prvej Slovenskej republiky.Rok 1945 v‰ak dal tomuto fenoménuúplne nov˘ rozmer.

OkamÏite po politickej zmene saobjavila kategória politicky prenasledo-van˘ch osôb – obetí retribuãného (z la-tinského retribuo – odplatiÈ) ºudovéhosúdnictva. Ne‰lo o niã v˘nimoãné,podobné súdy boli vtedy beÏn˘m preja-vom odvety za ãiny, ktor˘ch sa poãasvojny dopustila porazená strana. Zavzne‰ené úmysly potrestaÈ vojnové zlo-ãiny, navy‰e podporené medzinárod-n˘m rámcom jednoty víÈazn˘ch ‰tátov,sa v‰ak na Slovensku dalo ukryÈ v‰elião.

Aj túÏba ‰piãiek nového reÏimu popomste dlhoroãn˘m rivalom (hlavnez rozpustenej ºudovej strany), ktorúteraz mohli naplniÈ jednoduch‰ie neÏv politickom boji. Ale i snaha nielenpotupiÈ, ale najmä trestnoprávne po-stihnúÈ úsilie o nezávislosÈ Slovenska.

Retribuãné súdnictvo na Slovenskumalo ãrtu, ktorou sa odli‰ovalo od po-dobn˘ch akcií v in˘ch krajinách: trestaloakúkoºvek ãinnosÈ presadzujúcu nezá-vislosÈ vlastného národa, a to aj vtedy,ak nemala charakter spolupráce s Ne-meckom. Trest smrti tak bol napríkladurãen˘ za „rozbitie âeskoslovenskej re-publiky“ ãi za prispenie k vytvoreniu slo-venskej autonómie a samostatného‰tátu. Práve tieto skutky politickéhocharakteru – popri snahe o potrestaniepríslu‰níkov maìarského etnika – boliv popredí záujmu retribuãn˘ch súdov.

Na Slovensku sa retribuãné súdnic-tvo odvíjalo od nariadenia Slovenskej

národnej rady ã. 33/1945 o potrestanífa‰istick˘ch zloãincov, okupantov, zrad-cov a kolaborantov a od zriadení ºudo-vého súdnictva v máji 1945. I‰lo o retro-aktívnu právnu normu; trestala ãiny,ktoré v ãase ich spáchania neboli trest-né. V roku 1945 tak vznikli ºudové súdya popri nich Národn˘ súd, pred ktor˘postavili najv˘znamnej‰ie osobnosti Slo-venskej republiky a ukladali im exem-plárne tresty. Na trest smrti, ktor˘ boli vykonan˘, odsúdil Národn˘ súd aj pre-zidenta Jozefa Tisu a premiéra VojtechaTuku. Pred retribuãn˘mi súdmi naSlovensku spolu do roku 1948 stálo 22278 osôb a odsúden˘ch bolo 8962z nich. TridsaÈ odsúden˘ch skonãilo svojÏivot na popravisku.

Netreba pripomínaÈ, Ïe aj v prípa-doch, ak trest postihol skutoãn˘ch vinní-kov, trestal páchateºov iba na jednejstrane. Zloãinci z tábora víÈazov, v slo-vensk˘ch pomeroch najmä aktéri parti-zánskych represálií, bez ohºadu nabrutalitu svojich ãinov trestu unikli. UÏv júni 1945 sa nariadením Slovenskejnárodnej rady zastavilo stíhanie za trest-né ãiny „spáchané do oslobodeniav záujme odboja“. BeztrestnosÈ zloãinovspáchan˘ch úãastníkmi odboja saneskôr upravila aj celo‰tátne. Presne rokpo skonãení vojny prijal praÏsk˘ parla-ment „zákon o právnosti ãinov súvisia-cich s bojom o znovunadobudnutieslobody âechov a Slovákov“.

Podºa neho ãiny vykonané od Mní-chovskej dohody, ktor˘ch úãelom boloprispieÈ k boju o „znovunadobudnutie

slobody âechov a Slovákov“ alebo kto-ré smerovali k „spravodlivej odplate zaãiny okupantov alebo ich pomáhaãov“,neboli bezprávne, ani ak by inak bolipodºa platn˘ch predpisov trestné.

Retribúcia bola najdrastickej‰ímprejavom zúãtovania s predchádzajúcimreÏimom, nie v‰ak jedin˘m. ëal‰ími bolimasívne ãistky vo v‰etk˘ch oblastiachspoloãenského a kultúrneho Ïivota, za-merané proti prívrÏencom nezávisléhoSlovenska. Bezprecedentné „oãisÈova-nie“ sa dotklo príslu‰níkov vedeckej,kultúrnej a umeleckej slovenskej elity.

ªudové súdy a ãistky boli pomstouza ãinnosÈ pred rokom 1945. V˘voj poprechode frontu v‰ak priniesol aj ìal‰iukategóriu politick˘ch väzÀov – ºudí, kto-rí uÏ po zániku Slovenskej republikyv nov˘ch pomeroch napriek nesmierne-mu osobnému riziku vyvíjali najrôznej‰ieaktivity v prospech slovenskej samostat-nosti a proti nedemokratickému ºudo-vodemokratickému reÏimu. Spolupraco-vali pri tom so slovensk˘m exilom i spra-vodajsk˘mi sluÏbami západn˘ch krajín.Mnohí z nich na túto nezi‰tnú a idealis-tickú prácu doplatili stratou slobodya po roku 1948 viacerí aj Ïivotom.

M˘tus, Ïe povojnové perzekúcie sazaãali februárom 1948 je dodnes silnozakorenen˘ a na obete, ktoré priniesolrok 1945, sa neraz nespravodlivo zabú-da. V nejednom prípade pritom i‰loo v˘razné príklady bojovníkov za demo-kraciu, slobodu a nezávislosÈ Slovákov.

Ivan A. Petransk˘autor je historik

ZAZNAMENALI SME

8

Rok 1945 a noví politickí väzni

Ivan A. Petransk˘ (druh˘ sprava) medzi historikmi v Smoleniciach.Foto Eva Zelenayová

Na pozadí obrov-sk˘ch problémov s ute-ãencami, ktor˘m ãelíEurópa, sa ostatné pro-blémy zdajú oveºamalichernej‰ie. PritomÈarchu „humanity“ ne-

sú predov‰etk˘m men‰ie a chu-dobnej‰ie ‰táty nielen juhov˘chodnejEurópy. V základoch sa totiÏ otriasaich dne‰ná i budúca kultúrna a ná-rodná identita. Nie je teda v prvomrade ohrozené Nemecko, akoby sanavonok zdalo. PredbeÏne ho mástáÈ súãasné prijatie uteãencov 25miliárd eur navy‰e z plánovanéhorozpoãtu. A to sa e‰te nenaplnilapoÏiadavka kancelárky Merkelovej,Ïe (pre ich potreby) ich príjmu 800tisíc a in˘ ãeln˘ nemeck˘ politik vy-hlásil, Ïe ich do roku 2020 budú po-trebovaÈ aÏ ‰esÈ miliónov. Ak si chcúudrÏaÈ ekonomickú v˘konnosÈ a so-ciálny ‰tandard, aby nahradili starnú-cu populáciu s nízkym demografic-k˘m koeficientom.

Nie je to prv˘krát, Ïe sa skryteplánované obrovské sociálne inÏinier-stvo vymyká z rúk a obeÈami sú v pr-vom rade obyãajní ºudia zo ‰tátov,v ktor˘ch sa vedú vojenské konfliktyãi mocensky podmienené prevraty.Od Iraku po S˘riu nehovoriaco Ukrajine, odkiaº hlavne prichádzajúdne‰ní a budúci uteãenci ako pred-pokladan˘ lacn˘ zdroj pracovnej aÏotrocky zneuÏívanej sily.

Nejde teda len o huntingtonov-sky podmienen˘ kultúrny, nekom-promisn˘ náboÏensk˘ a civilizaãn˘konflikt moslimského a kresÈanskéhosveta, v˘chodu a západu, ktoréhosme váhajúcou súãasÈou. V pozadíje uÏ zreteºne ãrtajúca sa prípravabudúcnosti iniciátorov „nového sve-tového poriadku“ podºa dominujú-cich globálnych vízií a trendov neoli-berálov voãi zdanlivo momentálneprehrávajúcim a ustupujúcim konzer-vatívcom Európy. Veì pre viacer˘cheurópskych lídrov poãnúc Juncke-rom, Schulzom a nekonãiac Merke-lovou, je multikulturalizmus (obdoba

amerického melpotu) alfou a ome-gou cieleného zamerania. Je tavia-cim kotlom národov a jednotlivcovcentralizovanej a oklie‰tenej demo-kratickej EÚ. Darmo poukazujeVáclav Klaus, Ïe je to ‰ialená vízia preEurópu, nie odli‰ná od zámerovMarxa, darmo protestuje chorvátskaprezidentka ãi maìarsk˘ a srbsk˘premiér i ìal‰í predstavitelia men-‰ích ‰tátov Únie, cez ktor˘ch sa valiavlny uteãencov novodobého sÈa-hovania národov. T˘m sa otváranekoneãn˘ rad otázok a potreba hºa-daÈ ur˘chlene rie‰enia, lebo tu ideo otázku budúceho preÏitia cel˘chnárodov, kultúr a ‰tátov formujúcichsa stároãiami.

âiÏe v prvom rade je to nielenmocensk˘, ekonomick˘, ale aj inte-lektuálny zápas o to, ako má vyzeraÈaj na‰a budúcnosÈ. A tu sa ukazuje,Ïe za niektoré nepredvídavo a dosta-toãne nepremyslene podpísanézmluvy „bez v˘nimky“ na európskejúrovni, ako lisabonská, budememusieÈ mimoriadne zaplatiÈ. A istenielen pridelen˘mi uteãencami, ão siniektoré porovnateºné ‰táty akoDánsko a Írsko, nevraviac o VeºkejBritánii dávno vopred vymohli, Ïe saich vôbec nebudú t˘kaÈ niektoré roz-hodnutia centralisticky diktovanéBruselom. AspoÀ v nieãom sme simohli vybojovaÈ akú-takú v˘nimku,ak by sme vopred vedeli, ale aj do-kázali presadiÈ na‰e potreby a záuj-my... DokáÏeme sa z toho dostaÈ,keì na‰i zástupcovia neraz konalitak zreteºne politicky a diplomatickynaivne a nie ako ‰achoví veºmajstri,rátajúci s mnoÏstvom krokov vopredo konaní svojich protihráãov?

âosi sa v‰ak predsa aj u nás deje.K prevahe liberálnych postojov v mé-diách, zväã‰a tvrdo a neraz iracionál-ne atakujúcich aj symbolick˘ a mo-hutn˘ Národn˘ pochod za Ïivot pri-budol mediálny obhajca triezvehoposudzovania náboÏensk˘ch otázokv spoloãnosti. Ide o internetov˘Konzervatívny denník Postoj, ktor˘by mal vychádzaÈ aj v tlaãenej

podobe. V RTVS sú v‰ak stále ibahmlisté predstavy ako informovaÈo národn˘ch a kultúrnych záleÏitos-tiach, hoci ‰túrovské jubileum po tri-‰tvrte roku uÏ koneãne objavili...Diskusia o Matici slovenskej zverejne-ná po niekoºk˘ch mesiacoch v‰akbola opätovne v „havranovskej“predstave parity a plurality: dvaja ab-solútni odporcovia základnej národ-nej in‰titúcie, proti jedinému predse-dovi MS. Na Bratislavskom hrade, aÏpo tvrdom ataku viacer˘ch náv‰tev-níkov v˘stavy o Veºkej Morave hor-ko-ÈaÏko dodatoãne doplnili aspoÀsprievodné texty v slovenskom jazy-ku. To museli odborníci upozorniÈzodpovedné orgány, Ïe pouÏitím v˘-luãne ãeského a anglického jazyka jeporu‰en˘ zákon! Materiálovo veºmibohatú v˘stavu zaiste treba vidieÈ, ajkvôli exponátom zo slovensk˘ch ná-lezísk a rozsiahlej a expandujúcejkniÏnej produkcii susedn˘ch archeo-lógov do sveta. No iste si mnohí po-loÏia otázku, kde je v˘raznej‰iezastúpenie nálezov z Devína, Brati-slavy, Nitry, sakrálnych objektov zoSR, vrátane nespomenutého Pribi-novho kostola ãi aspoÀ zábery pôdo-rysu chrámu z Blatnohradu...

Vrcholom letn˘ch kultúrnych pa-radoxov bola v‰ak absolútna mediál-na a in‰titucionálna negácia WorldGames, Svetov˘ch hier v umení, kto-ré sa po Záhrebe druh˘krát usku-toãnili v Bratislave. Napriek tomu, Ïeich otváral chorvátsky exprezident,súÈaÏili umelci v‰etk˘ch zameraní zo42 krajín, z ktor˘ch vy‰e sto aj t˘ÏdeÀpobudlo v hlavnom meste. Neãu-dujme sa potom, ão o nás napí‰u‰okujúco ignorovaní spisovatelia,v˘tvarníci, fotografi, hudobníci i fil-mári sveta...

TakÏe, ak chceme vitálne a bezp-roblémovo preÏiÈ, nestratení, jedi-neãní a svojskí v akejkoºvek budúcejpodobe zmietanej Európy, musia byÈna‰e v˘kony na v‰etk˘ch úrovniachoveºa kvalitnej‰ie. Tak v ekonomike,politike, kultúre i vo vzdelanosti.

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Chráňme našu jedinečnosť

Dokonãenie z 1. stranyOni prenasledovali autonomistic-

ké hnutie na Slovensku. Keì po-ãúvali prejavy predstaviteºov tohtohnutia uráÏali ich. Upierali nám aké-koºvek práva. Vyhlasovali, Ïe oni násoslobodili od Maìarov, preto majúprávo nás kolonizovaÈ. V ich Otto-vom obchodno-náuãnom slovníku sadoslova uvádza, Ïe „Slovensko budena‰i koloniálni zemí. Je mylní názor,jako kdyby koloniálni zemû nesmûlas materskou hraniãit. Pfiíklad je Ruskose Sebífii“. Dostával som sa s nimi doveºk˘ch konfliktov. Preto ma nechaliv ‰kole prepadnúÈ.

Po vojne ste sa dostali doväzenia. Preão?

Preto, Ïe sme sa hlásili k samo-statnosti. Poãas mierovej konferencievo Viedni som s Pavlom Janãoviãomnapísal pamätn˘ spis, memorandum,v ktorom sme sa doÏadovali, aby sve-tové demokracie umoÏnili SlovenskusamostatnosÈ. A to som poslal naveºvyslanectvá ‰tátov celého sveta.Dokonca aj vtedaj‰ej vláde v Prahe,ktorá o Àom rokovala.

Posielali ste ho ako osoba,alebo ste boli ãlenom nejakej or-ganizovanej skupiny?

Poslali sme to za organizáciu Slo-vensk˘ch rodoºubov a vlastencova za Slovenské oslobodzovacie hnu-tie. Doporuãen˘mi listami. Pán Jan-ãoviã bol b˘val˘m Ïupn˘m tajomní-kom ºudovej strany v Trenãíne. Nomusím priznaÈ, Ïe som mal aj s nímkonflikty, lebo bol ãechoslovakistic-kého zm˘‰ºania. Îe vraj máme slúÏiÈâechom a ãeskí profesori trvali natom, Ïe ich musíme prijímaÈ a byÈ imposlu‰ní.

TakÏe memorandum vás do-stalo do väzenia?

Iste, lebo sme vyhlásili, Ïe „slo-vensk˘ národ neuznáva právnu legiti-mitu tzv. âSR, prezidenta Bene‰aa jeho vládu v Lond˘ne“. Uvádzalisme, Ïe sa chopili moci násilím a podochranou ZSSR a krut˘m terorom sadrÏia pri moci. Vyzvali sme vlády ‰tá-tov celého slobodného a demokratic-kého sveta, aby prestali uznávaÈ

t˘chto samozvancov za predstavite-ºov slovenského národa. ZároveÀsme ich poÏiadali, aby ur˘chlili oslo-bodenie ujarmen˘ch stredoeuróp-skych národov spod sovietskej boº‰e-vickej okupácie, k˘m e‰te majú pre-vahu v nukleárnych zbraniach. Jedenexemplár v˘zvy by sa mal nachádzaÈv archíve Krajského súdu v Bratislave.Keì sme Ïiadali o obnovu konaniav roku 1969, vtedy ju odtiaº doniesli.

Predt˘m vás v‰ak museli zais-tiÈ a odsúdiÈ...

V stredu veºkonoãného t˘ÏdÀa(6. apríla 1955) ma matka nabádala,aby som i‰iel na sv. spoveì. Akobytu‰ila, Ïe na Àu dlho nebudem môcÈísÈ. Priznám sa, namrzen˘ som i‰iel,vyspovedal som sa a pristúpil k sv.prijímaniu. Na Zelen˘ ‰tvrtok somznova i‰iel na sv. om‰u a po nej somsa vrátil naraÀajkovaÈ. A ako zvyãajnedo zamestnania. Pracoval som v Re‰-tauráciách a jedálÀach (RAJ), kance-láriu som mal v izbe hotela Tatra.Odrazu sa otvorili dvere a dovnútravtrhol Ivan Greã z ·tB v Trenãínea bez akejkoºvek v˘zvy namieril namÀa revolver. Bol s ním e‰te jedene‰tebák z Prahy, zdrapli ma, vyviedliz budovy, posadili do auta a odviezlido budovy ·tB. Otázky nemali koncakraja. Spôsob vy‰etrovania v niãomnezaostal za metódami zo stredove-ku. Vypoãúvali ma vo dne v noci,

nedovolili mi spaÈ. Keì som sa v‰et-kému vzoprel a aj za cenu Ïivota somsa rozhodol nepodºahnúÈ nátlaku,pouÏili drogy. Najskôr som mal pokáve pocit ako pri narkóze rajsk˘mplynom. Neskôr i po polievke. Napo-kon dosiahli svoje, stratil som kontro-lu nad vlastn˘m organizmom a bolsom ochotn˘ podpísaÈ aj to, Ïe somzhodil atómovú bombu na Hiro‰imu.

Súd sa konal v Trenãíne naprelome septembra a októbrav roku 1955. Vy ste ho v knihenazvali divadeln˘m procesom.No vám i‰lo o Ïivot!

NuÏ, súd sa konal v závodnej je-dálni Meriny Pod Sokolicami. Senátsedel na javisku, na jednej straneprokurátori, na druhej obhajcoviaa neodmysliteºné publikum. A predpódiom jedenásÈ obvinen˘ch. Medzinimi môj otec i ja. V‰etk˘ch nás súdi-li kvôli memorandu. Vo Viedni sav tom ãase konala mierová konferen-cia, som presvedãen˘, Ïe len vìakatomu som nedostal trest smrti. Odsvojho zaistenia aÏ do vynesenia roz-sudku som Ïil v presvedãení, Ïe mapopravia.

Dostali ste „len“ doÏivotiea vበotecko?

DvadsaÈtri rokov väzenia a ìal‰ídoÏivotie. Bol som si vedom˘ toho,Ïe ma ãaká smrÈ, tak som si poãassúdneho pojednávania robil pos-mech. Vystupoval som suverénnea smelo som sa vyjadroval. Preãítalimi z memorandu zmienku o pánoviprezidentovi Jozefovi Tisovi, Ïe akomaják ukazuje cestu do zjednotenejdemokratickej Európy a nútili ma,aby som povedal, Ïe bol vojnov˘mzloãincom. Iba som ironicky precedil,podºa vás bol, podºa mÀa nie. Keì sama predseda súdu op˘tal, ak˘ bolkoneãn˘ cieº na‰ej organizácie, pove-dal som, rozbitie tzv. âesko-Sloven-skej republiky a obnovenie slovenskejsamostatnosti. Na to publikum zare-agovalo vrah, darebák, obesiÈ, po-praviÈ. To boli nakomandovaní ºudia.Odsúdili nás, niektorí sa odvolali, ajmôj otec, ja nie. Odporuãili mi neod-volaÈ sa lebo vraj v Prahe by mne

NÁŠ ROZHOVOR

10

Keď vlastencov posielali do väzenia

Ivan ·telcer Foto Eva Zelenayová

a Janãoviãovi e‰te pridali – trest smr-ti. V‰etci sme v‰ak museli ãakaÈ naodvolacie konanie. Za ten ãas násdrÏali na Krajskom súde v Bratislave.

Ako dlho?Od 1. októbra do 5. decembra

1955. A potom?Potom ma vozili do Prahy na

Pankrác a späÈ do Bratislavy naKrajsk˘ súd. Pre‰iel som Leopoldo-vom a Ilavou. Skúsil som Valdicei Hradec Králové. Ale ani vo väzenísom si nedal pokoj a pokraãoval somv ãinnosti.

Ako? V akej?V Leopoldove som sa náhodou

dostal do kancelárie, tak som znovavypracoval memorandum. Ale jedendarebák ma udal. Pripravili moju li-kvidáciu a to tak, Ïe poãas prevozudo Ilavy som mal utiecÈ.

Ako?Najhor‰í dozorca, ak˘ sa v Leo-

poldove vyskytoval ma oslovil, Ïe ãoby som na to povedal, keby sme spo-lu u‰li. Îe na kopci nás bude ãakaÈhelikoptéra, odvezie nás do zahrani-ãia a potom ja sa budem za nehoprihováraÈ, lebo mi pomohol ujsÈ. Po-vedal som mu, Ïe ja nikde nejdem.On na to, tak vy nejdete? Reku, niesom tak˘ hlúpy, aby som sa nechalzastreliÈ ako králik. Nemám preãoutekaÈ. Keì príde môj ãas, prepustiama aj bez úteku.

A dali pokoj?Áno, nemohol som z cely ani na

krok. Ale raz som si obzeral dverea zistil som, Ïe sa dajú otvoriÈ. Ne-

viem, ãi to bolo narafiãené, no keìsom sa dostal z cely von, zbadal somna dverách ãervenú nálepku. Toznamenalo nebezpeãn˘ väzeÀ, Ïiad-ne vychádzky. Strhol som ju a abysom nevzbudil podozrenie, zatvorilsom za sebou dvere. Na druh˘ deÀsom sa uÏ prechádzal. Nikto si niãnev‰imol.

âo na vás vo väzení najviaczapôsobilo?

Správanie sa dozorcov k biskupo-vi Jánovi Vojta‰‰ákovi. Raz bol vo veº-mi zlom zdravotnom stave. Mal ho-rúãku a nikto sa o neho nezaujímal.Mal som spolub˘vajúceho zubnéhotechnika, ktor˘ cez deÀ pracovalv ambulancii a v noci chodil spaÈ docely. Cez neho som sa dostal do am-bulancie, kde som poÏiadal lekára,aby okamÏite hospitalizovali Vojta‰-‰áka, lebo ho bude maÈ na svedomí.

A zariadil to?Zariadil. Vojta‰‰ák slúÏieval vo

väzení om‰e. Hostie sme si potompodávali poãas prechádzky na dvore.

Ako mohol slúÏiÈ om‰u? Kde?V cele. On s nik˘m nekomuniko-

val, lebo mu do cely dávali najväã‰íchzloduchov, darebákov, sviniarov ãomu robili zle. Buì stál alebo saprechádzal. Ostatní sme tieÏ boliv celách. Hostie sme si prevzali poãasprechádzky. Dával ich v papierikoch.Tváril som sa, Ïe si zaväzujem ‰núrkua keì pre‰iel okolo mÀa, pridal somsa k nemu.

Z ãoho boli hostie?Z kúska chleba alebo z roÏka.

Keì sme ich chceli prehltnúÈ, museli

sme sa zasa tváriÈ, Ïe si utierame nos. Preão ste sa rozhodli napísaÈ

kniÏku?Aby to zostalo v pamäti národa. KniÏky z obdobia prvej Slo-

venskej republiky svedãiaceo vlastenectve ºudí, ktorí nako-niec boli za slovenskú samostat-nosÈ väznení, stále nevidno natrhu. Stále sú neÏiaduce, ako ke-by sme nemali vlastn˘ ‰tát. âo sio tom myslíte?

Ale viete, keì aj takí, ak˘m jepán Dobiá‰, sa ãudne správajú. Za-stavil ma na ulici a povedal mi, Ïe e‰-te ma raz budú súdiÈ za to, ako somrozbíjal âesko-Slovenskú republiku.Tak som mu povedal, ty si baran.Bliωia ti je Praha spoza Moravy akoSlovensko? Îe vraj my sme ãecho-slováci. Ak˘ som ja âech, ja som Slo-vák. âo, ja som konská krava? Tosom mu povedal. Vo väzení som sastretol i s doktorom Neuwirthom. Povzniku ‰tátu som mu vytkol, Ïe ne-hlasoval za zvrchovanosÈ Slovenskejrepubliky. To bol tieÏ ãechoslovakis-ta. Povedal mi, Ïe Slováci nemôÏubyÈ samostatní, musia byÈ s âechmi.

Ste rád, Ïe máme svoj ‰tát?(Slzy v oãiach.)âo by ste odkázali mladej

generácii?Aby sa drÏala slovenského náro-

da. Opatrovala samostatnosÈ a nero-bila Ïiadne kompromisy. My mámeprirodzené právo na samostatnosÈ,ako kaÏd˘ in˘ národ. Nemali by smesa toho za Ïiadnych okolností vzdaÈ.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Ivan ·telcer v spoloãnosti svojho mlad‰ieho priateºa Ladislava Nebusa. � Ivan ·telcer pred svojím domom v Trenãíne. Foto Eva Zelenayová

KaÏdoroãne sa na konci augustabombasticky oslavuje zaãiatok povsta-nia, no jeho smutn˘ koniec sa spomínalen ‰eptom. KeìÏe v októbri od tragic-k˘ch dní uplynie 71 rokov, pripomeÀ-me si nieão z jesennej slovenskej tragé-die roku 1944.

Do polovice októbra povstaleckáarmáda ustúpila z Turca, Liptova, Po-nitria napriek tomu, Ïe mala poãetnúprevahu a v˘hodu horského terénu,umoÏÀujúceho úãinnú obranu. Situá-cia sa v‰ak zdala byÈ stabilizovaná ajvìaka príchodu paradesantnej bri-gády, keìÏe jej príslu‰níci, poväã‰inev Sovietskom Rusku zajatí vojaci Slo-venskej armády, mali bohaté bojovéskúsenosti.

V druhej polovici októbra nastalzvrat a povstanie sa poãas niekoºk˘chdní zrútilo. Katastrofu spôsobili dveskutoãnosti: Intrigy Lond˘na a nástuppoãetnej‰ích nemeck˘ch síl. Ministerzahraniãia a obrany samozvanej lon-d˘nskej vlády Jan Masaryk 17. októbra1944 poslal rádiotelegraficky pokyngenerálovi Viestovi, Ïe v krátkom ãasesa zaãne oãista dôstojníckeho a poddô-stojníckeho zboru povstaleckej armády.K˘m neprebehne, mal Viest zabrániÈ,aby sa na veliteºské miesta dostali oso-by, ktoré sa prehre‰ili proti vernostiâSR. Bol to úplne nepochopiteºn˘krok, Lond˘n v tejto zloÏitej situácii ne-mal niã iné v pláne, len ãistky. Mnohí siuvedomili, Ïe ani dobrovoºn˘m podria-dením sa Bene‰ovej klike, ani bojom,krvou a obeÈami sa nevykúpia. âistkysa pre zrútenie povstania odloÏili, dô-sledne ju o päÈ rokov vykonali komu-nisti, keì slovensk˘ch dôstojníkov bezohºadu na zásluhy v odboji vyhodiliz armády a pozatvárali.

Tri dni po osudnom rádiotelegra-me zaãala z územia Maìarska postu-povaÈ 18. SS divízia pancierov˘ch gra-nátnikov Horst Wesel. Napriek hrozivoznejúcemu názvu bol to skôr podrad-n˘ bojov˘ útvar. Tvorilo ho asi deväÈti-síc viac-menej násilne zmobilizovan˘chmaìarsk˘ch Nemcov, takzvan˘ch ·vá-bov, s nedostatoãn˘m v˘cvikom,v˘zbrojou a slab˘m odhodlaním. K˘mdivíziu v Maìarsku zostavovali, zbehlo

z nej vy‰e 100 vojakov, ão im uºahãilaskutoãnosÈ, Ïe mnohí nemali ani uni-formy. Pre nízku disciplínu hrozil divíziirozpad a tak ju rad‰ej nasadili na Slo-vensko, i keì na boj pripravená nebola.

Od 20. októbra dva pluky granát-nikov r˘chlo postupovali od maìar-sk˘ch hraníc na sever. Hlavn˘m cieºombolo Brezno. Hoci na schôdzach sa po-vstaleckí koryfeji du‰ovali, Ïe z mestaurobia druh˘ Stalingrad, keì sa v okolístrhlo niekoºko prestreliek, papierovíhrdinovia zutekali. Nestihli do vzduchuvyhodiÈ ani mosty, aby spomalili nemec-k˘ postup. Keì padlo Brezno a 25. ok-tóbra aj Zvolen, armáda sa rozpadávala.Operaãn˘ rozkaz majora Noska zaujaÈkruhovú obranu Banskej Bystrice, uÏnemal kto splniÈ. Povstaleck˘ reÏim saocitol v posledn˘ch k⁄ãoch, preru‰ili saaj prípravy na oslavu 28. októbra.

Generál Viest rozpustil armádua vyzval dobrovoºníkov, aby pokraãova-li v odpore partizánskym spôsobom.E‰te pred zaãiatkom konca vojaci do-stali mimoriadny Ïold na ‰tyri dni do-predu, ão boli ‰tyri koruny, dve ko‰elea dvojitá dávka suchej stravy. K úrad-níckemu a politickému aparátu bolpovstaleck˘ reÏim ‰tedrej‰í. Bystrick˘mbyrokratom dva mesiace bojujúcim vofoteloch vykúren˘ch kancelárií vyplatilimzdu na tri mesiace vopred. Z letiskaTri Duby odlietali ãlenovia vládnej de-legácie a rôzni exponenti, ktorí si

netrúfali zostaÈ. Do Moskvy evakuova-li aj 150 kilogramov zlata z bystrickejpoboãky Národnej banky Slovenska.O jeho ìal‰om osude nie je niã známe.Napochytro sa rozpú‰Èal aj koncen-traãn˘ tábor na hrade Slovenská ªupãaa niekoºk˘ch internovan˘ch dôstojní-kov na ãele s plukovníkmi Kanákoma Zverinom postrieºali, aby sa zbavilinepohodln˘ch svedkov.

V Bystrici vládol 26. októbrachaos, v‰etky krãmy boli otvorenéa zdarma nalievali, ão anarchiu lenprehlbovalo. Na uliciach sa prejavovalapotláãaná nevraÏivosÈ vojakov a parti-zánov, oz˘vala sa streºba a boli aj obetena Ïivotoch. Partizáni „evakuovali“ fi-nanãnú hotovosÈ z bánk a niektorí od-chádzali do hôr s plecniakmi pln˘mibankoviek. Podºa svedectva veliteºa pa-radesantnej brigády plukovníka Pfiikrylasa v horsk˘ch bunkroch z dlhej chvílekartovalo o závratné sumy. Poslednéorganizované jednotky opustili Bystri-cu nad ránom 27. augusta po vyhode-ní v‰etk˘ch mostov cez Hron. KolónyzúboÏen˘ch vojakov premie‰ané s civil-mi smerovali do Starohorskej doliny.V hoteli na Donovaloch sídlil hlavn˘‰táb armády, ale uÏ nemal komu vydá-vaÈ rozkazy. Na donovalsk˘ch lúkachsa podarilo pristáÈ men‰iemu lietadlu,aby do bezpeãia odviezlo Golianaa Viesta. Rozzúrení vojaci stroj zniãilia oboch veliteºov prinútili zdieºaÈ ne-ist˘ osud rozpadnutého vojska.

Medzit˘m Ïenijná rota brigádySchill ãistila cestu zo Sliaãa do Bystriceod prekáÏok a mín. Prieskumná hliad-ka siedmich Ïenistov vo veãern˘ch ho-dinách 27. októbra vstúpila do Bystrice.Nemci na Ïiadny odpor nenarazili,streºba sa oz˘vala len z okolia liehova-ru, kde sa bojovalo o posledné zásoby.Ba‰ta povstania tak˘mto neslávnymspôsobom padla.

ËaÏko opísateºné tragédie v‰ak po-kraãovali v nasledujúcich t˘ÏdÀoch.ªudsk˘ Ïivot uÏ dávno stratil na cene.V horách a bojov˘ch stretnutiach umie-rali povstalci, partizáni, Nemci i civilnéobyvateºstvo.

Pokraãovanie na 14. strane

FAKTY A POLEMIKA

12

Slovenská októbrová tragédia roku 1944

Ivan Mrva Foto Ladislav Lesay

Pri tohtoroãnom kladení vencov na poãesÈ nespra-vodlivo odsúden˘ch politick˘ch väzÀov v Leopoldovemi pani Zimanová darovala svoju knihu Utrpenie ro-diny Valentovej a Dankovej v 50. rokoch. UÏ z názvusom vyãítal, Ïe to budú kruté spomienky autorky nabesnenie komunistov, e‰tebákov, prokurátorov, sud-cov ãi bacharov v tomto období. Po preãítaní knihy sami v‰etko potvrdilo.

Autorka opisuje ságu utrpenia svojich rodiãov a rodiny,ktorá ich vychovávala. Matka autorky v knihe uvádza spo-mienky na manÏela Pavla Valenta: ,,Písal sa rok 1952, 14.január, kedy sme zaãínali prv˘ deÀ dovolenky. Bolo deväÈhodín, keì zazvonil zvonec. Po otvorení dverí som zbadalamanÏelov˘ch dobr˘ch priateºov, ktorí ho vyzvali, aby i‰iels nimi do práce. Po dlh‰om rozhovore sa mi manÏel ospra-vedlnil, Ïe sa hneì vráti, aby som pokraãovala v balení.O dve hodiny znovu zazvonil zvonec. Bolo mi divné, lebomanÏel predsa kºúãe od bytu mal. Otvorím dvere a tu vidím‰tyroch muÏov, príslu‰níkov VB a jednu Ïenu v bielom plá‰-ti v uniforme VB. âo sa stalo manÏelovi, p˘tala som sa. Niã,odpovedal jeden z nich. Len aby som sa obliekla a i‰la s ni-mi. A ão bude s deÈmi? Tie my postráÏime. Veì sa hneìvrátite.“

Nevrátili sa. ·tátny súd v mene republiky 11.9.1952ich uznal vinn˘ch a odsúdil ich. Pavla Valenta na trest smrtiobesením. ÎiadosÈ o milosÈ mu bola odmietnutá. Pochova-n˘ je na cintoríne v ëábliciach pri Prahe, rodina dodnes ne-vie, kde sa nachádza jeho hrob. Margitu Valentovú, rod.Dankovú, odsúdili na doÏivotie. Pavel Valent bol popraven˘za to, Ïe pomohol krstnému otcovi Vojtechovi Dankoviv úteku cez hranice a manÏelka Margita Valentová za roz-vracanie ºudovodemokratického zriadenia. Tri malé deti de-väÈ, ‰esÈ a trojroãné ostali z minúty na minútu bez rodiãovsamé v byte!! Odviedol ich star˘ otec, dôchodca GabrielDanko. KeìÏe bol lístkov˘ systém, star˘ otec i‰iel vybaviÈ

potravinové lístky do Bratislavy. LenÏe s lístkami sa domovuÏ nevrátil. Zaistili ho na ulici a odsúdili na 11 rokov väze-nia. O deti sa hrdinsky starala chorºavá babka AugustínaDanková, ktorá vynikala obetavosÈou a láskou k vnúãatám.Matka pani Zimanovej sa z väzenia vrátila po siedmichrokoch.

Autorka knihy niekoºkokrát Ïiadala prezidenta republi-ky o milosÈ pre svoju mamiãku. V roku 1969 jej rodiãovPavla Valentu a Margitu Valentovu rehabilitovali. V knihesú podrobne opísané osudy deti, náv‰tevy rodiãov vo väze-ní, fotodokumentácia a autentické písomnosti.

To, ão dokázal zloãineck˘ komunistick˘ reÏim nabezbrann˘ch ºuìoch, je otrasné svedectvo komunistickejhistórie a nikdy nesmie byÈ zabudnuté. Pred oãami celéhonároda niãil vlastn˘ch ºudí, intelektuálov, biskupov, kÀazov,ale aj poctiv˘ch roºníkov, ktorí ani dobre nevedeli, za ão súodsúdení na dlhé a ÈaÏké roky väzenia. Vykon‰truovanéprocesy boli na dennom poriadku. Bezcitné bitky donútiliväzÀov vypovedaÈ to, ão chceli ich muãitelia poãuÈ.

Pani Valentová v knihe tieÏ uvádza, Ïe pri v˘sluchu naÀu nemilosrdne kriãali a vyhráÏali sa jej vulgárnym spô-sobom. Ku koncu v˘sluchu jej vy‰etrovateº povedal, aby saotoãila. Videla manÏela v putách nemilosrdne zbitého. Tvármal zelenú a oãi podliate. Na súdne pojednávanie sa muse-la uãiÈ naspamäÈ, ão ma vypovedaÈ, ak nie, vraj uvidí.

Celé generácie rodín, ktorí mali rodinn˘ch príslu‰níkovvo väzení sú dodnes poznaãené na zdraví, ale aj materiálne.Celá ma‰inéria komunistickej moci nemá niã spoloãné s hu-manizmom, morálkou a pravdou. V‰etci, ktorí nevinnetrpeli vo väzniciach, boli vystavení neznesiteºn˘m podmien-kam Ïivota. Ale tí, ão preÏili, preÏili iba preto, lebo jedinouich nádejou bola pravda a spravodlivosÈ, ktorá stojí naBoÏích základoch.

ëakujem pani Zimanovej za odvahu a námahu pri napí-saní tohto vzácneho diela.

Juraj Vrábel

Pod t˘mto názvom práve vy-chádza kniÏka Pavla Fendeka s prí-znaãn˘m podtitulom Barbari sazmocÀujú Európy. Vydal ju In‰titútnárodnej politiky, ktorého zakladate-ºom je podpredseda PV ZPKO RafaelRafaj. Svoju ãinnosÈ otvoril veºmi ak-tuálnou publikáciou. Prv˘ raz sa totiÏna verejnosÈ dostáva kniÏka s ucele-n˘m hodnotením spoloãensko-poli-tického v˘voja Európy od poloviceminulého storoãia dodnes. Autor

odkr˘va karty reÏisérov zvrátenéhov˘voja na starom kontinente a priamprstom ukazuje na vinníkov rúcaniazákladov európskej civilizácie. „Pozhodnotení v‰etk˘ch aspektov multi-kulturalizmu, ktoré som analyzoval,môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe EÚ cieºavedo-me buduje anticivilizáciu k civilizáciieurópskej,“ tvrdí autor a presvedãivoargumentuje.

Aj Fendek predpokladal in˘ v˘vojspoloãnosti po roku 1989 aÏ si uve-

domil, „Ïe pred Európanmi stojí no-v˘, neomarxistick˘ ideologick˘ protiv-ník, ktor˘ je podstatne zákernej‰ía nebezpeãnej‰í, ako boli predo‰léideológie: hned˘ národn˘ socializmusa ãerven˘ internacionálny socializ-mus“. Fendek de‰ifruje nielen pôvod-cov scenára nového sveta, ale aj ichnástroje a jeho kniÏka je nesmiernedôleÏit˘m sprievodcom v labyrinteservírovanej ideológie nového kultúr-neho socializmu. (zel)

RECENZIA

Vyšla Zimanovej knižka

Súmrak európskej civilizácie

13

� 2. októbra 1952 v procese pred·tátnym súdom v Ko‰iciach boli odsúde-ní na trest smrti za „teroristickú ãinnosÈa ‰pionáÏ v prospech USA“ príslu‰níciBielej légie: Ján Re‰etka, Michal Mihok,Bohumil Gruber a Dr. Bodnár na trestsmrti, Stanislav Hadaã na doÏivotn˘ Ïalár,Ján Minárik na 25 rokov, Jozef LeÏák na18 rokov a M. Madej na 15 rokovväzenia.

� 6. októbra 1938 podpredsedaHSªS Jozef Tiso pozval do Îiliny ãlenovV˘konného v˘boru Hlinkovej slovenskejºudovej strany. K nim sa pripojili aj pred-stavitelia v‰etk˘ch dôleÏitej‰ích politic-k˘ch strán Slovenska a podpísali spoloã-né Vyhlásenie o autonómii Slovenskav rámci ãesko-slovenského ‰tátu.

� 6. októbra 1948 Národné zhro-maÏdenie v Prahe vynieslo zákon naochranu ºudovodemokratickej republiky.Tento zákon ã. 231/1948 a nariadenia,ktoré sa k nemu pripájali, postupneodstránili v‰etky pozostatky demokratic-kého právneho poriadku v âeskosloven-skej republike.

� 18. októbra 1918 T. G. Masarykvydal Washingtonskú deklaráciu (Vyhlá-senie nezávislosti ãeskoslovenského ná-roda doãasnou vládou âeskoslovenska),ktorou jeho „vláda“ vyhlásila samostat-nosÈ ãesko-slovenského ‰tátu. âesko-Slo-vensko teda formálne vzniklo v zahraniãí,bez akéhokoºvek prejavu súhlasu obyva-teºstva území, na ktoré si jeho tvorcoviarobili nároky.

� 21. októbra 1947 ãeskoslovenskávláda v Prahe predloÏila návrh zákonao stíhaní trestn˘ch ãinov proti ‰tátu. Zá-kon mal odstrániÈ pochybnosÈ, ãi takétoãiny na Slovensku sa majú stíhaÈ podºa

zákona na ochranu republiky ã. 50/1923,alebo podºa zákona Slovenskej republikyã. 320/1940 Sl. z.

� 23. októbra 1915 v Clevelandeuzavreli prvú dohodu o spolupráci ame-rick˘ch âechov a Slovákov, ktorá vo‰lado dejín ako Clevelandská dohoda.

� 25. októbra 1948 zriadila vládaÚrad pre veci cirkevné, na ktorého ãelopostavila komunistického predáka A. âe-piãku. Jeho poverencom pre Slovenskosa stal G. Husák.

� 26. októbra 1939 na slávnost-nom zasadaní Slovenského snemu jed-nomyseºne zvolili za prvého prezidentaSlovenskej republiky dr. Jozefa Tisu,ktorému hneì oznámili v˘sledok voºby.ZloÏením Ústavou SR predpísanej prísahybol uveden˘ do úradu.

� 26. októbra 1942 Spojené ‰tátyamerické uznali Bene‰ovu „ãeskosloven-skú vládu v zahraniãí“.

� 27. októbra 1907 maìarskí Ïan-dári strieºali do zhromaÏdeného davuveriacich, ktorí protestovali proti maìar-sk˘m kÀazom vyslan˘m do ich obce âer-novej, aby vysvätili nov˘ kostol. ZavraÏdili15 osôb a vy‰e 80 zranili. Obãaniaâernovej Ïiadali, aby kostol vysvätil ichrodák Andrej Hlinka, z ktorého iniciatívybol kostol postaven˘. Maìarské súdypotom odsúdili 22 muÏov a 16 Ïien.

27. októbra 1945 americká vládavydala Jozefa Tisu a ìal‰ie slovensképolitické osobnosti vláde âeskoslo-venskej republiky. E. Bene‰ vydal „prezi-dentsk˘ dekrét“ ã. 137/1945 o trestaníniektor˘ch previnení proti národnej cti(tzv. mal˘ retribuãn˘ dekrét), o zaistenínespoºahliv˘ch osôb a o osobitn˘chtáboroch pre nútené práce.

FAKTY A POLEMIKA/ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

STALO SA

Dokonãenie z 12. strany

MnoÏstvo Ïivotov si vyÏiadali aj kru-té poveternostné podmienky, len zajednu novembrovú noc v roku 1944v Nízkych Tatrách zmrzlo 83 príslu‰ní-kov paradesantnej brigády. Na viace-r˘ch miestach otvárali hromadné hroby,aby identifikovali obete partizánskejkrutosti a zároveÀ sa zaãali plniÈ novéhroby obeÈami nemeckej pomsty.

V pondelok 30. októbra pri‰iel doBanskej Bystrice prezident Tiso v sprie-vode niekoºk˘ch ministrov a hlavnéhoveliteºa nemeck˘ch síl na SlovenskuHermana Höffleho.

V prítomnosti mnoÏstva bystrické-ho obyvateºstva defilovali príslu‰nícivíÈaznej brigády Schill a s nimi aj oddielHlinkovej gardy. Po slávnostn˘ch pre-javoch prezident niekoºk˘m nemeck˘mvojakom, ktorí v bojoch prejavili mi-moriadne hrdinstvo, pripol na hruì vy-znamenania. Aj z radov Tisovi odda-n˘ch ºudí sa ozvali na bystrickú paráduv˘ãitky, Ïe ako slovensk˘ prezident ne-mal vyznamenávaÈ t˘ch, ão Slovákovstrieºali. Prezident sa pri súkromnomrozhovore zmienil, Ïe rozdaÈ t˘ch párplie‰kov Nemcom stálo za záchranuBystrice, Brezna a Zvolena pred skazoua mnoÏstva ºudí pred smrÈou. GenerálHöffle chcel za vyvraÏdenie nemeckejvojenskej misie popraviÈ tristo rukojem-níkov z Martina a zniãiÈ tri hlavnéhniezda odporu podobn˘m spôsobomako Nemci práve niãili Var‰avu. Tisodôrazne Ïiadal, aby zmenil svojerozhodnutie a keì generál prejavilochotu, ale len v prípade prezidentovejaktívnej úãasti na slávnostnom defilé,Tiso návrh na kompromis prijal.

Hovorí sa, Ïe ak niekto zachránilão i len jeden Ïivot, akoby celé ºudstvozachránil. A tak za 30. október 1944patrí Jozefovi Tisovi vìaka, aspoÀdodatoãne.

Ivan Mrva autor je historik

Slovenská októbrová tragédia roku1944

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku 85 rokov, 6.9.2015zomrel Ján KENYERES z RuÏom-berku. Posledná rozlúãka sa konala9. septembra 2015 v Dome smútkuv RuÏomberku.

✞ Rodina a priatelia sa 31. au-gusta 2015 rozlúãili v Dome smútkuv RuÏomberku s AlÏbetou TIURA-NOVOU, b˘valou ãlenkou organizá-cie PV ZPKO v RuÏomberku.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

VýzvaVážení členovia PV ZPKO, sympati-

zanti, priatelia. Naša organizácia dlho-dobo zápasí s neštandardnou situáciou,keď pripravuje plány svojej činnosti bezkrytia finančnými prostriedkami. Nedo-statok peňazí nás núti obrátiť sa na Váss výzvou o pomoc. Vydávanie Svedec-tva nie je ďalej možné zabezpečiťz prostriedkov štátnej dotácie, preto saobraciame na Vás s prosbou, vyhľadaťvo Vašom okolí potenciálnych sponzorovnášho časopisu. Ak nebude vychádzať,akoby sme stratili nástroj prezentácievlastného jestvovania. Azda neprajníciby sa tomu aj potešili. Veríme však, že sanájdu podporovatelia ideálov, za ktorésme trpeli, a ktoré hodláme aj naďalejchrániť a obhajovať. Záujemcovia o po-moc pre naše Svedectvo môžu poslaťsvoj príspevok na číslo účtu:4000128109/3100, špecifickýsymbol: 1212, alebo sa kontaktujtena tel. číslach 0905 737 790 a 0902199 429. Darcom úprimne ďakujeme.

Vedenie PV ZPKO a časopisu Svedectvo

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

� Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Obchodnej ulici ã. 52 sú v pondeloka v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod. UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïe mimo úradn˘ch hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie Predsedníctva PV ZPKO. (r)

Korecová Mária, Nitra 20 EURBrÀák Peter, JUDr., Bratislava

50 EURDarcom vyslovujeme

úprimné poìakovanie

V októbri si pripomínamev˘znamné Ïivotné jubileá t˘chtona‰ich ãlenov a priaznivcov.

40 rokovOºga Nováková, Pezinok 19.10.1975

45 rokovMi‰ejová Dana, Bo‰any 3.10.1970

50 rokovGombár ªubomír, Zvolen 2.10.1965

55 rokovZacherová Mária, Hrabu‰ice 6.10.1960

60 rokovKernová Mária, Modra 15.10.1955

70 rokovPetreková Anna, Levoãa 1.10.1945Poláãková Jozefa, Hlohovec

75 rokovI‰tóková Mária, Ko‰ice 10.10.1940Hlavatá Edita, Rudinka 14.10.1940

80 rokovZáborsk˘ Michal, Ing., Bratislava

8.10.1935

81 rokovDudá‰ová Antónia, Dubnica nad Váhom 4.10.1934·porerová Magdaléna, Bratislava

23.10.1934BaÀas ·tefan, Martin 17.10.1934Lavová ·tefánia, Nitra 28.10.1934

82 rokovPetru‰ková Anna,Jamník 24.10.1933·i‰ulák Ondrej, Bratislava 6.10.1933NiÏÀanská Emília, Vrbové 29.10.1933

83 rokovTomko ·tefan, Michalovce 9.10.1932Palenãárová Anna, Behárovce

11.10.1932Lasica Ferdinand, Bratislava

19.10.1932

Herodeková Mária, Nitra 1.10.1932

84 rokovStreicher Teodor, MUDr.,Bojnice

9.10.1931Belica Franti‰ek, Mgr., Pezinok

15.10.1931

85 rokovKovaãovsk˘ Ján, JUDr., ·enkvice

30.10.1930

86 rokovKºúãovsk˘ Pius, Horné S⁄nie

29.10.1929

87 rokovBrhloviãová Lívia, Bratislava

3.10.1928

88 rokovâupec Vladimír, ·tiavnik 21.10.1927

89 rokovAdamík Jozef, Îilina 19.10.1926

91 rokovPolaãková Anna, Bratislava

20.10.1924

93 rokovMrovãáková Helena, Marku‰ovce

19.10.1922

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16