ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

5roãník 26máj 2016

cena 0,90 EUR

Profesorom z vlastnej vôleBol pri v‰etk˘ch aktoch

spojen˘ch so vznikom samo-statnej Slovenskej republiky.Podieºal sa na programeponovembrového v˘voja Slo-venska, ale aj âesko-Slo-venska. Ako syn politickéhoväzÀa bol z vysoko‰kolského‰túdia odvelen˘ do Pomocné-ho pracovného práporu (PTP).V bani na Ostravsku získalv˘uãn˘ list baníka. Diaºkovovy‰tudoval Vysokú ‰kolu eko-nomickú. Po roku 1989 zastá-val post ministra ãi podpred-sedu parlamentu. Prof. Ing.Marián Augustín Húska, DrSc.

Narodili ste sa 9. septembra1929 v Hubovej. Ako sa na Ïivoteva‰ej rodiny i va‰om osobneprejavila blízkosÈ RuÏomberkaa vplyv Andreja Hlinku?

Rodiny môjho otca a matky bolikatolícke. Otec si vÏdy písal Húska-Hamaj, matka pochádzala z rodinyKyjovcov. Bola to ão do vlastníctva

polí, lúk, pasienkov a lesov najbohat-‰ia rodina v obci. Z t˘chto dvoch ro-dín pochádzali viacerí richtári. Naprí-klad star˘ otec Kyjo bol richtárom asido roku 1914 a star˘ otec Húska cezprvú svetovú vojnu. Môj otec cezdruhú svetovú vojnu. Húskovci ajKyjovci mali obchod a hostinec a môj

otec mal e‰te aj obchod s drevom.Hotové peniaÏky v‰ak doná‰al lenobchod s drevom. Lebo obãaniaväã‰inou kupovali „na borg“.âo sapamätám na‰e rody patrili k ºudá-kom, hlinkovcom a sidorovcom.

Pokraãovanie na 10. strane

A. M. Húska prijíma hostiu od pápeÏa sv. Jána Pavla II. Foto archív

Včí

sle

Arpád TarnóczyUčenie a výchova 2Eva ZelenayováPredátormisami sebe 3

Peter MulíkVojnové stereotypy 8Viliam JablonickýPiačekova filozofialásky a ľudskosti 9

Ján Litecký ŠvedaPrídu aj Barbarské dni? 4Z výročných schôdzí 6Spomienka v Ladomerskej Vieske 7

Július HomolaBoh ma vždyvyslyšal 12Anton SemešKádrový invalid 13

NÁŠ ROZHOVOR

UÏ niekoºkomesiacov sa hovorío ‰kolstve, hlavneo uãiteºoch. MoÏnoaj o vychovávate-ºoch. ZaráÏa, Ïe anináhodou nikto ne-chce odhaºovaÈ dô-vody súãasného

stavu. MoÏno preto, Ïe vinníkmi byboli uãitelia, ako produkt vedeckéhokomunizmu. Uãiteºov uãili uãitelia, kto-rí pol storoãia boli komunisti alebo as-poÀ nad‰tandardne lojálni s boº‰evik-mi. T˘ch skutoãn˘ch uãiteºov odstránilihneì po roku 1948. A teraz k podsta-te: Skupina ãi politická strana, ktoráorganizovala a vykonávala zloãiny, zís-kala hrou globálnych pánov delenímsveta absolútnu moc nad v˘chodnouEurópou a teda aj nad âSR. Vy‰e 80percent slovensk˘ch kádrov boli sku-toãní proletári - nielen materiálni, alehlavne duchovní. Stalo sa hriechombyÈ vzdelan˘m, teda uãen˘m. A nedaj-boÏe maÈ e‰te aj nejaké imanie, nado-budnuté zväã‰a v zahraniãn˘ch ba-niach, ale viackrát aÏ za morom. „Vy-volen˘mi“ boli oznaãení za burÏujov,kulakov alebo kolaborantov b˘valého,koneãne získaného vlastného ‰tátu.A tu uãitelia a „autori“ histórie konajúnajväã‰ie zlo. AÏ 80 percent neprávdtvorí tak˘ v˘klad, aby rezultát bol protiSlovensku a Slovákom. Akceptácia po-hºadu „cudzincov“, bohuÏiaº so slo-vensk˘m obãianstvom, ktorí boli, súa zrejme aj budú proti zvrchovanostislovenského národa vo vlastnom ‰tá-te. „Uãitelia“ moÏno povedia, Ïe ne-majú podklady. A preto je ºah‰ie opi-sovaÈ resp. akceptovaÈ to, ão hlásajúsúdruhovia historici. ·koda, Ïe trimesiace voºna nevyuÏívajú na hºadanieobjektívnych historick˘ch prameÀov.Hodnotenia programu v˘uãby by

nemali robiÈ vzdelanci vy‰tudovaní za200 bodov˘ prídavok za stranícku legi-timáciu rodiãov.

Siedmeho apríla si pripomínamev˘roãie odhalenia osvienãimsk˘ch zlo-ãinov po verifikácii správy dvoch slo-vensk˘ch Îidov, ktor˘m sa podariloutiecÈ z koncentraãného tábora. Slo-venská republika zastavila deportácie.V správach Slovenského rozhlasu somv‰ak poãul informáciu, Ïe Maìarsko

ukonãilo deportácie. O Slovensku „slo-venské“ rádio nepovedalo niã. Preão?Prejavila sa skutoãná poslu‰nosÈ (pá-nov) súdruhov redaktorov?! Ale kohoto vlastne poslúchajú? Áno, je tu zno-vu skupina, ktorá má vÏdy pravdua hlavne má peãiatku, ktorou vás zara-dí do krajnej pravej ãi ºavej, tobôÏ ajdo fa‰istickej kategórie.

Je to po 25-roãnej „zmene“ riade-nej globálnou mocou, prostredníc-tvom KGB, ·tB a spravodajsk˘mi sluÏ-bami u nás akreditovan˘mi smutné.Znovu sa na‰iel dostatok kolaboran-tov, staãilo prezliecÈ kabát. A poslú-chaÈ „in‰truktorov“, ktorí dokázali ro-zumieÈ potrebám globálnych pánov,veì nakoniec uÏ za totality poberaliÏold (nad‰tandardné príjmy oprotiradov˘m obãanom).

A znova sa t˘mto „peãiatkov˘m“spôsobom vraciame, síce sofistikova-nej‰ími spôsobmi, do totality. Politic-k˘ch väzÀov uráÏa, ak je uÏ znovu„neÏiadúce“ ukázaÈ na vysokoposta-

ven˘ch súdruhov, profesionálov z ÚV,KV, OV, MV, ZV, na ‰éfov milícií, spo-lupracovníkov ·tB, lebo sa môÏuschovaÈ za náboÏenskú ãi národnú prí-slu‰nosÈ! Ono je to potom uÏ para-graf. Aj to dokázali, Ïe Slovensko narozdiel od in˘ch ‰tátov nemá ani zá-kon „na ochranu republiky“. Kon‰ta-tovaÈ v‰ak nestaãí. Musíme v sebehºadaÈ skrytého hrdinu, aby mal vôºunezaprieÈ svoje presvedãenie. Pritaká-vania uÏ bolo dosÈ. ZaãaÈ by mali „zvo-lení“ zástupcovia slovenského ºudu. Jesmutné, Ïe vymoÏiteºnosÈ práva jeu nás v súãasnosti ÈaÏko dosaÏiteºná,hlavne preto, Ïe je mnoho „vyvole-n˘ch“, ktorí sú nad zákonom. Vieranás udrÏuje vo vedomí, Ïe bude aj lep-‰ie. Îe bez súdneho v˘roku nebudemoÏné osoãovaÈ, naz˘vaÈ, odsudzovaÈpodºa vlastného vkusu ani vtedy, keìje to pán prezident. Jedna „demokra-tická“ vláda deratizovala ãasÈ noviná-rov. Div sa svete, nikomu za hranicami‰tátu a ani po spravodlivosti baÏiacimmimovládkam to neprekáÏalo. Ono tot˘m, ktorí uÏ majú peãiatku vyvole-n˘ch, meria „svet“ ináã!?

Vlastn˘ názor a jeho uplatÀovanienebola nikdy ºahká vec. Hlavne vtedy,keì bol za rodinu, vieru v Boha a t˘mproti „slobodn˘m lóÏam“, ktoré pe-niazmi riadia svet. Oni potrebujú veºaJudá‰ov, aby mohli vládnuÈ. Zatiaº saim darí. Odpútavajú pozornosÈ obãa-nov sveta vopred organizovan˘mi„problémami“, ktoré nakoniec rie‰ia„oni“. Samozrejme za peniaze daÀov-níkov. NemôÏeme ãakaÈ na sitnian-skych rytierov ani na zlatú rybku. Skú-sme posunúÈ filozofiu dobra a láskyaspoÀ o krok, aby nám potomstvonemalo aÏ tak mnoho ão vyt˘kaÈ. Tak,pohnime sa, aj keì to bolí.

Arpád Tarnóczyãestn˘ predseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 � Telefón: 02-5263 8156 � Fax: 02-5296 4610 � e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 0,90EUR � Celoročné predplatné: 10 EUR � Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. � Číslo účtu v Sberbank Slovensko: SK743100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX � EV: 3851/09 � Tlač: ART&PRESS, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisy nevraciame � ISSN: 1338-404X � -MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Učenie a výchova

„Kto nepozná pravdu, je iba

hlupák. Ale ktoju zatajuje,

je zločinec.“

Schválili bezplatné cestovanie

Mestské zastupiteºstvo Hlavné-ho mesta SR Bratislavy na svojomzasadnutí 31. marca jednomyseºneschválilo zavedenie stopercentn˘chzliav pre drÏiteºov preukazov ËZP,úãastníkov protikomunistického od-boja a politick˘ch väzÀov a drÏiteºovdiamantovej Janského plakety. Rov-nak˘ postup sa oãakáva aj odposlancov Bratislavského samos-právneho kraja. Ak poslanci BSKschvália návrh, úãastníci protikomu-nistického odboja a politickí väznibudú môcÈ bezplatne cestovaÈ pocelom území BSK. (zl)

SLOVO NA ÚVOD

3

Pri ãítaní kniÏkyS.N.U.F.F. od ViktoraPelevina som uvaÏova-la, naão autori vym˘-

‰ºajú utopistické scenáre pre svoje úva-hy. Veì pí‰u o holej realite. âi právepreto? Je realita ná‰ho Ïivota takámorbídna, Ïe by ju nebolo moÏné vy-daÈ v nejakom vydavateºstve? Musiaautori siahaÈ po Ïánri, ktor˘ im toumoÏÀuje? Akú senzáciu svojho ãasuvzbudil Orwellov román 1984! Neskôrsa pridali ìal‰í autori, ktorí s istouskepsou vnímali smerovanie ºudstva.Napokon to, ão sme si ani vyfantazíro-vaÈ nedokázali, sa v aktuálnom ãasestáva skutoãnosÈou.

Kto by si bol pomyslel, Ïe raz nie-komu napadne povaÏovaÈ za diskrimi-náciu biologick˘ rozdiel medzi muÏoma Ïenou? Hoci sa nás stúpenci rodovejrovnosti usilujú presvedãiÈ o tom, Ïeide iba o rovnosÈ ‰ancí pre obe pohla-via, nie je to pravda. Inak by otcaa matku nemuseli nahradiÈ pojmamirodiã ãíslo jeden a rodiã ãíslo dva. A súaj iné dôkazy o zvrátenosti doby. Do-konca ‰kolské uãebnice uÏ uãia detiodtraÀovaÈ rodové stereotypy. âiÏe

tvrdia, Ïe Ïeny sú rovné muÏom a na-opak. Biológia v‰ak nepustí. Kedysiznámy inÏinier medicíny Mengele bolza jeho experimenty na ºuìoch pova-Ïovan˘ za zloãinca a dnes metódy ge-netick˘ch manipulácii s ºudskou rasousú povaÏované za úspech medicíny.S ºahkosÈou obchádzame Stvoriteºa

a s p˘chou dokazujeme svoju úbo-hosÈ, ak nás nedokáÏe zastaviÈ ani sku-toãnosÈ, Ïe takmer 98 percent DNAnepoznáme. Ale pú‰Èame sa do géno-v˘ch manipulácií... âlovek nemá v prí-rode predátora. No môÏe sa ním staÈsám sebe.

„ReÏim - to sú v‰etci tí, ktor˘m saza reÏimu dobre Ïije“, napísal Pelevin.Aké v˘stiÏné. I mnohé iné jeho úvahy,hoci desivé, predsa z dne‰ného uhlapoznania nie nemoÏné. Îijú medzi na-mi myslitelia, ktorí dokáÏu nakresliÈbudúcnosÈ ºudstva, no akosi ch˘bajúpraktickí vodcovia, ktorí by zabránili jejerózii. Dnes predsa viac ako kedykoº-vek predt˘m pozorujeme ako na filmo-vom plátne skazu, do akej sa Európarúti, a, niã. Ideme ìalej, dokonca t˘ch,

ktorí sa pokú‰ajú siahnuÈ na záchran-nú brzdu nazveme extrémistami. âlo-vek denne siaha na strom poznaniaa vôbec nevidí, ako sa sám vyháÀaz raja. Z toho ná‰ho, pozemského. Slo-boda sa zmenila na systém sebautrá-cania. Na spôsob Ïivota, v ktorom nietzmyslu, cesty, na akési prvolezectvo.A tí, ão urãujú smer nás vedú po sa-tanskom chodníãku. Veì to vidíme!

Toºko slov o ºudsk˘ch právach,koºko sa ich v posledn˘ch rokoch vy-slovilo, by mohlo viesÈ k zdaniu, Ïesme spoloãnosÈ na najvy‰‰ej moÏnejhumánnej úrovni. Keì si ctíme kaÏdúmen‰inu aÏ po jednotlivca. AÏ sa podnánosom t˘ch práv celkom zadusíme.IbaÏe pod rú‰kom ºudsk˘ch práv moÏ-no vykonaÈ aj tie najbe‰tiálnej‰ie skut-ky proti ºudskosti. ZbaviÈ ºudí Boha,viery, zmyslu Ïivota a spraviÈ z nich fi-gúrky na ‰pagáte. âoraz ãastej‰ie satakáto budúcnosÈ ºudstva objavujev utopistick˘ch románoch. Zhrbení nadinteligentn˘mi obrazovkami ani nezba-dáme, akou ºahkou korisÈou sme sastali. Alebo?

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Predátormi sami sebe?

âestn˘ predseda PV ZPKO Arpád Tarnóczy oslávil 10. apríla v Zlatej sáleBojnického zámku Ïivotné jubileum 80 rokov. K poãetn˘m gratulantomsa pripojilo vedenie organizácie, redakcia Svedectva a najmä priateliaÈaÏko skú‰aní väzensk˘mi metódami „prev˘chovy“. Spomíname s láskouv srdci. Na snímke jubilant v kruhu rodiny. Foto Eva Zelenayová

Na prelome rokov 1949–1950 sa pre komunistov stalaKatolícka cirkev hlavn˘m nepriateºom. Komunistick˘ reÏim sarozhodol zlomiÈ jej ”vplyv na masy” a s t˘mto cieºom jej v ro-ku 1950 zasadil ‰tyri hlboké rany: v‰etk˘ch biskupov dal dodomáceho väzenia, v apríli 1950 Akciou K zlikvidoval v‰etkymuÏské rehole, Akciou P zlikvidoval Gréckokatolícku cirkeva v auguste 1950 Akciou R Ïenské rehole.

Akcia K, známa tieÏ pod menom Barbarská noc, sa odo-hrala v noci z 13. na 14. apríla 1950 a bola namierená proti‰iestim reholiam: franti‰kánom, saleziánom, jezuitom, te‰ite-ºom, redemptoristom a baziliánom. Bolo prepadnut˘ch 56klá‰torov a rehoºn˘ch domov, v ktor˘ch sa zdrÏiavalo 850 re-hoºníkov.

Akciu K nariadil Ústredn˘ v˘bor KSâ na ãele s generál-nym tajomníkom Rudolfom Slánskym. Odsúhlasil prezidentrepubliky Klement Gottwald. Akcie politicky zastre‰ovala tzv.Cirkevná ‰estka ÚV KSâ na ãele s ministrom spravodlivostiAlexejom âepiãkom. Bol v nej aj neskôr popraven˘ VladimírClementis. Na Slovensku mali hlavné slovo ãlenovia vedeniaKSS – Gustáv Husák, vtedaj‰í predseda Zboru povereníkov,Daniel Okáli, povereník vnútra a Ladislav Holdo‰, povereníkpre veci cirkevné.

Nejdem sa veºmi roz‰irovaÈ o samotn˘ch akciách, po-drobnej‰ie sa o nich dozviete napríklad v knihe profesoraVnuka „Akcie K a R“. Chcem sa iba pristaviÈ pri samotnomnázve, ktor˘ tejto akcii po rokoch prischol: „Barbarská noc“.ªudov˘ jazyk rukolapne a presne pomenoval k ãomu vedúv‰etky tie pokrokármi vymyslené humanizmy a najÏiarivej‰ieideály ºudstva bez Boha: k barbarstvu. PouÏijem e‰te jedno ºu-dové prirovnanie v podobe porekadla: „Márne na‰e namáha-nia, bez BoÏieho poÏehnania“.

Zhruba pred ‰tvrÈstoroãím sme boli v‰etci svedkami, akoskonãila jedna takáto stavba bez Boha, stavba komunizmu.Ako beznádejne sa rozsypala a obrovsk˘ rachot bolo poãuÈna celej zemeguli, pretoÏe uÏ od samého zaãiatku bola po-stavená na nezmysle. A na ºudskej p˘che, Ïe svojím obme-dzen˘m rozumom dokáÏe v‰etko zvládnuÈ. NuÏ komunizmusaj so svojimi zverstvami zákonite skonãil, no nijaká obdobaNorimberského procesu sa nekonala. Naopak, zasa súdiaoni. Aj so svojím primitívnym slovníkom, pretoÏe ich hlúposÈnám tu zostala a presvitá cez v‰etky masmédiá. A zostala ajnenávisÈ voãi kresÈanstvu, ktorá sa zahniezdila vo v‰etk˘ch‰truktúrach vybudovan˘ch Kominternou. Zmenila sa iba takti-ka a dnes pokojne môÏeme povedaÈ, Ïe kresÈanstvo je v sú-ãasnosti najprenasledovanej‰ie náboÏenstvo na svete. Hocipráve v Európe Ïiadny mysliaci ãlovek nemôÏe poprieÈ, Ïepráve kresÈanstvo je v základoch nielen jej kultúry, ale aj cel-kového rozmachu, ãi uÏ spoloãenského alebo technického.Tu nesmieme zabudnúÈ, Ïe identita Európy spoãíva na t˘chist˘ch pilieroch, za vernosÈ ktor˘m trpeli aj na‰i politickí väznia dostávali drakonické tresty ãi sluãky – na pilieri národnoma kresÈanskom.

To, ako starí marxistickí komunisti brutálne a priamo úto-ãili na obidva tieto základné korene na‰ej a európskej identitysme zaÏili takreãeno na vlastnej koÏi. Preto nemáme veºk˘problém postrehnúÈ, Ïe ich neomarxistickí potomkovia útoãiana to isté, ibaÏe oveºa rafinovanej‰ie a namiesto teroru viacuplatÀujú finanãné páky. Iba triednu nenávisÈ vystriedala ne-návisÈ ku kresÈanskej Európe a proletársky internacionalizmuszase multikulturalizmus. No a namiesto Lenina tu máme tzv.politickú korektnosÈ.

Pri súãasn˘ch propagandistick˘ch tamtamoch veºa ºudí ajzneistie. Aj mnohí kresÈania, ktor˘ch sa snaÏia oklamaÈ prek-rúten˘mi interpretáciami evanjelia, ba dokonca sa ich snaÏiazískaÈ, aby sami aktívne pracovali na zániku kresÈanstva v Eu-rópe. Veì ão uÏ povedaÈ na to, keì najväã‰í hlásatelia ateiz-mu a nepriatelia cirkvi sa zaãnú oháÀaÈ hlavn˘m prikázanímkresÈanskej lásky? Je to síce nechutná fra‰ka, ale obãas aj veº-mi nebezpeãná. No kaÏd˘ kresÈan, pevn˘ v svojej viere chápe,Ïe v prikázaní o láske k blíÏnemu stojí, Ïe ho mበmilovaÈ akoseba samého, ãiÏe to seba je prvoradé a aÏ z toho sa odvíja ajláska a jej miera k druhému. Nepoznám nijaké cirkevné pri-kázanie, ktoré by prikazovalo samovraÏdu. Poriadnemu kres-Èanovi by malo staãiÈ poznaÈ aspoÀ katolícky katechizmus.Napríklad tieto dva paragrafy:

KKC 2264: Láska k sebe samému je základn˘m prin-cípom morálnosti. Je teda oprávnené presadzovaÈre‰pektovanie vlastného práva na Ïivot. Kto bráni svojÏivot, nie je vinn˘ z vraÏdy, hoci je núten˘ zasadiÈ útoã-níkovi smrteºn˘ úder.

Ak niekto pri obrane svojho Ïivota pouÏíva väã‰ienásilie, ako je potrebné, je to nedovolené. Ak v‰akumiernene odráÏa násilie, obrana je dovolená… A nieje potrebné na spásu, aby sa ãlovek zriekol umiernenejobrany preto, aby sa vyhol zabitiu druhého; lebo ãlo-vek je povinn˘ viac sa staraÈ o svoj Ïivot ako o cudzí.

KKC 2265: Oprávnená obrana môÏe byÈ nielen prá-vom, ale aj váÏnou povinnosÈou pre toho, kto je zod-povedn˘ za Ïivot in˘ch. Obrana spoloãného dobra vy-Ïaduje zne‰kodnenie nespravodlivého útoãníka. Z to-ho dôvodu majú právoplatní predstavitelia moci právopouÏiÈ zbrane, aby odrazili útoãníkov na obãianskuspoloãnosÈ, ktorá je zverená ich zodpovednosti.

Svät˘ TomበAkvinsk˘ vo svojom hlavnom diele „Summatheologica“ pí‰e: „âo sa t˘ka vzÈahov na prirodzenom zákla-de, musíme viac milovaÈ svojich pokrvn˘ch príbuzn˘ch; v ob-ãianskom Ïivote viac vlastn˘ch spoluobãanov; a vo vojenskejoblasti viac svojich spolubojovníkov.“

Ale Ïiaº, Ïijeme v dobe, keì uÏ pomaly kaÏd˘ druh˘biskup sa tvári múdrej‰ie ako uznávan˘ uãiteº Cirkvi a voveºkom preberá pochybné my‰lienky, ktoré sa v Európe zaãaliobjavovaÈ po francúzskej revolúcii.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Výročie Barbarskej noci v Banskej Bystrici

Prídu aj Barbarské dni?

Do Banskej Bystrice zvyãajne mie-ria delegácie pripomínaÈ si úãastníkovSlovenského národného povstania.Politickí väzni Zväzu protikomunistic-kého odboja si 13. apríla pripomenuliin˘ dátum z histórie Slovákov - Bar-barskú noc. Na poludnie sa v Katedrá-le sv. Franti‰ka Xaverského slúÏila sv.om‰a za úãastí poslanca NR SR apredsedu BBSK Mariana Kotlebu, zá-stupcu Ústavu pamäti národa PatrikaDubovského, predsedu PV ZPKO JánaLiteckého ·vedu, podpredsedu PVZPKO Rafaela Rafaja, duchovného PVZPKO Jána Ko‰iara, predsedníãky ROPV ZPKO Heleny Halkovej, zástupkyneKPVS zo Zvolena Ing. Gondovej, ãle-nov PV ZPKO a miestnych obyvateºov.

Spomienka na Barbarskú noc sauskutoãnila pred pamätnou tabuºou

na budove Biskupského úradu. V reci-táli vystúpili Kucbel, Karva‰, ‰tudentiKatolíckeho gymnázia ·. Moysesa podvedením Mgr. Ladislava Javorského,syna b˘valého predsedu bystrickej or-ganizácie politick˘ch väzÀov. K prí-tomn˘m sa prihovoril zástupca ÚPN ajpredseda PV ZPKO. BásÀou politické-ho väzÀa, ktorú predniesol Ing. MartinHagara sa slávnostná spomienkaskonãila.

Bystrick˘ prv˘ roãník Barbarskejnoci dal dobr˘ základ na vytvorenienovej tradície pre toto mesto.

(ez)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

V Banskej Bystrici nielen o povstaníPríspevok predsedu PV ZPKO v skrátenej podobe uverejÀujeme na 4. strane. Foto Eva Zelenayová

V Banskej Bystrici pred Biskupsk˘m úradom. Foto Eva Zelenayová

Po sv. om‰i bol organov˘ koncert. Foto Eva Zelenayová

Îilina – Predsedníãka RO PV ZPKOAnna Fodorová sa na zaãiatku schô-dze v súvislosti s parlamentn˘mi voºba-mi zmienila o tom, Ïe politici sa veºmiãasto vyjadrujú o zloãineckom fa‰izme,ale o zloãineckom komunizme nepad-ne ani slovo. Ten je legálny a komu-nistická strana existuje naìalej. Pripo-menula, Ïe za 27 rokov nebol niktopotrestan˘ za vraÏdenie, popravovaniea Ïalárovanie nevinn˘ch obetí. Politic-k˘m väzÀom komunizmu dodnes ne-bolo splnené zmiernenie krívd podºazákona ã. 125 z roku 1996, ão malupraviÈ osobitn˘ zákon. Îilinská regio-nálna organizácia organizovala v mi-nulom roku ‰tyri pietne spomienkya odhalila jednu pamätnú tabuºu.Vzhºadom na nízku úãasÈ ãlenov naschôdzi o ìal‰om spôsobe kontaktus ãlenskou základÀou rozhodne regio-nálna rada. V regióne Ïije e‰te 24 re-habilitovan˘ch politick˘ch väzÀov.

Ko‰ice – Schôdza sa uskutoãnila16. marca. Predseda RO PV ZPKO ·te-fan Novák poukázal na to, Ïe aktivityorganizácie smerujú k odkr˘vaniu fak-tov, pripomínajú správanie sa b˘valejkomunistickej totalitnej moci a ich za-nechanie by bolo v˘hodné pre súãas-nú politickú a ekonomicky vládnucuoligarchiu. Znamenalo by odstránenienárodnej histórie a t˘m aj zniãenie ná-roda. Pripomenul konferencie v Smo-leniciac a v Levoãi, ãi úãasÈ ãlenov napietnych spomienkach v Jáchymovea v Leopoldove. Prítomn˘m potom-

kom politick˘ch väzÀov vkladal do s⁄dcúlohu, zasadiÈ sa svojím hlasomo vyrie‰enie doteraz trvajúcej traumySlovákov. Spoãíva v rozpoltenom v˘-klade historickej úlohy prvej Slovenskejrepubliky a jej predstaviteºov. Za t˘mcieºom odporúãal uskutoãniÈ konfe-renciu historikov. Návrh ·tefana Nová-ka a Jozefa I‰tóka vzdaÈ sa funkciíúãastníci schôdze neprijali. UznesenímÏiadali, aby Predsedníctvo PV ZPKO vy-naloÏilo neoblomné a rozhodné úsiliena naplnenie zákona o III. odboji; abysa zasadilo o in‰talovanie pamätnej ta-bule kardinálovi Korcovi, aby sa ãelnífunkcionári PV ZPKO zdrÏali politic-k˘ch funkcií jednotliv˘ch strán ako ajpodpisov˘ch akcií ak nemajú na to sú-

hlas v˘konnej rady. Odôvodnili to t˘m,Ïe masovokomunikaãné prostriedkyneinformujú o t˘chto aktivitách prav-divo, objektívne, ale tendenãne.

Îiar nad Hronom – Predsedníãkaregionálnej poboãky Margita Zimano-vá kon‰tatovala, Ïe vzhºadom na zdra-votn˘ stav ãlenov poboãky, nemoÏnooãakávaÈ hojnú úãasÈ na schôdzach.V diskusii odzneli pripomienky k ak-tuálnym problémom v spoloãnosti.Napríklad Ïe sa Slováci nedokáÏuzomknúÈ a navzájom si pomáhaÈ; Ïeka‰tieº ·tefana Moysesa je v súkrom-nom vlastníctve a chátra. Je v dezolát-nom stave. Rovnako ‰kôlka pri auto-busovej stanici je v súkromn˘ch rukách

NA AKTUÁLNU TÉMU

6

Z výročných schôdzí

Politickí väzni pri pamätníku v Îiline. Foto archív

Na schôdzi v Trnave. Foto archív

Šidov memoriál

Prv˘ roãník Memoriálu Leopolda·ida sa uskutoãní 15. mája o 16.00hod. v Likavke pri RuÏomberku. Spo-mienkovú slávnosÈ otvorí organov˘koncert v rímskokatolíckom kostoles úãinkujúcimi prof. Stanislavom ·uri-nom a sopranistkou Zuzanou ·ebesto-vou. Zá‰titu nad podujatím prevzalprof. Amantius Akimjak, pedagóg naKatolíckej univerzite v RuÏomberku.

(ah)

V sobotu 23. apríla sa v Ladomer-skej Vieske konala pietna spomienkana tragédiu rodín Valentovej a Danko-vej. V malom parãíku pred Obecn˘múradom odhalili pamätník obom rodi-nám, ktor˘ je v˘kriãníkom na dobu b˘-valého totalitného komunistického re-Ïimu. Pavel Valent bol 14. januára1952 zatknut˘ a 28. marca 1953 naPankráci v Prahe popraven˘. Preto, Ïepomohol svojmu ‰vagrovi k útekuz âesko-Slovenska. ëal‰ie drakonickétresty vyniesol ·tátny súd v Bratislaveaj nad jeho manÏelkou Margitou, jejotcom a bratom. Telesné pozostatkyPavla Valenta nikdy úrady rodine ne-vydali ani neoznámili, kde je pochova-n˘. Deti Margita (9), Helenka (7) a PeÈ-ko (3) zostali po zatknutí rodiãov samév byte. Napokon skonãili u star˘chrodiãov.

V roku 2000 odhalili rodinámValentovej a Dankovej pamätnú tabu-ºu na Obecnom úrade v Ladomerskej

Vieske. Po rekon‰trukcií úradu bolonevyhnutné nájsÈ pre tabuºu novémiesto. Slávnostnému odhaleniu nové-ho pamätníka predchádzala sv. om‰av miestnom kostole. Pri pamätníku od-zneli ver‰e politického väzÀa JúliusaHomolu, ktor˘ sa osobne pietneho ak-tu zúãastnil. Na odhalení pamätníka sa

ìalej zúãastnili predseda PV ZPKO JánLiteck˘ ·veda, podpredseda PV ZPKORafael Rafaj, duchovn˘ PV ZPKO JánKo‰iar a ìal‰í regionálni funkcionári PVZPKO. O pohnutom osude obochrodín napísala dcéra Pavla ValentuMargita Zimanová kniÏn˘ dokument.

(zel)

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

Úãastníci spomienkovej slávnosti. Foto Eva Zelenayová

Spomienka v Ladomerskej Vieske

Odhalenie pamätníka v Ladomerskej Vieske. Foto Eva Zelenayová

a je zniãená, hoci mohla byÈ vyuÏitá najednoizbové byty pre dôchodcov; b˘va-lá zdravotná sestra sa pozastavila nadstavom v nemocniciach. Podºa jejskúseností, pacientom prinesú obeda poloÏia na stolík. Keì ho sami ne-dokáÏu zjesÈ, zostanú hladní, leboobed odnesú.

Trnava – Na v˘roãnej ãlenskejschôdzi v Trnave, ktorá sa uskutoãnila

6. apríla, sa zúãastnil predseda PVZPKO Ján Liteck˘ ·veda, duchovn˘ or-ganizácie Ján Ko‰iar a zástupca Ústavupamäti národa Peter Ja‰ek. V‰etci saprihovorili prítomn˘m. Po smrtipredsedu RO PV ZPKO Vojtecha Ott-mara doãasne viedol organizáciu FelixNe‰trák. IbaÏe pre svoj vek a zdravotn˘stav rozhodol sa ìalej nekandidovaÈ natúto funkciu. Za novú predsedníãku re-gionálnej organizácie bola zvolená Bea-

ta ëureková. Veºk˘m zadosÈuãinenímpre politick˘ch väzÀov bola informácia,Ïe z funkcie poradcu na Najvy‰‰om sú-de SR bol koneãne odvolan˘ sudca ·te-fan Minárik, ktor˘ v minulosti odsúdil(aj rehabilitoval) zosnulého VojtechaOttmara. Ako hosÈ vystúpil v diskusiipán Îilák, ãlen KPVS a vyjadril nádej, Ïepo nedávnych personálnych zmenáchby mohlo dôjsÈ k zlúãeniu obochorganizácií. (ez)

UÏ tradiãne sa 8. mája na celom sve-te venuje veºká pozornosÈ koncu 2. sveto-vej vojny. Nielen historici, ale aj spisovate-lia, publicisti, politici a odborníci z rôznycheurópskych krajín diskutujú o rozliãn˘chskúsenostiach a dôsledkoch vojnovéhoobdobia a konca vojny

Interpretácia dejín 2. polovice 20. sto-roãia je trvalo silne podmienená v˘sledka-mi 2. svetovej vojny. To platí v‰eobecne,ale na Slovensku zvlá‰È. Tie boli nielen po-litické, ale aj ideologické. Platí nepísanázásada, Ïe status quo, ktoré nastolili víÈazitejto vojny, je trvalo platná podmienka in-terpretácie dejín. IbaÏe historik by mal byÈosloboden˘ od tohto tlaku a skúmaÈ ibafaktografiu. A to aj napriek tomu, Ïe vojnysú nespornou súãasÈou ºudsk˘ch dejín, ãoniektorí eufemisticky definujú ako pokra-ãovanie diplomacie in˘mi prostriedkami.V ãase, keì niãivosÈ zbraní dosiahla moÏ-nosÈ zniãenia ºudstva a boli pevne zadefi-nované ºudské práva, ani historik by ne-mal vnímaÈ vojnu, víÈazstvá a prehry v nej,ako jeden z prostriedkov na rie‰enie me-dzinárodn˘ch konfliktov, ani ako pozosta-tok ãestn˘ch rytierskych súbojov, alebonebodaj ‰portu, kde je nutn˘ víÈaz a pora-zen˘. V modern˘ch vojnách niet skutoã-n˘ch víÈazov – sú iba porazení. V historio-grafii by nemal maÈ miesto ani nijak˘vojnov˘ heroizmus, lebo padlí vojaci nav‰etk˘ch stranách ‰li do vojny pod tlakommoci a najväã‰ími a najhroznej‰ími obeÈa-mi vojny je nevinné, neozbrojené civilnéobyvateºstvo.

Aj historiografie veºk˘ch národov(americká, ruská, britská, francúzska atì.)sú pri interpretácii dejín tohto obdobiastále ovplyvnené politick˘m hodnotením,nastolen˘m na konci 2. svetovej vojny,ktor˘ zásadn˘m spôsobom ovplyvÀujepráve jej vojenské súvislosti. Vyzdvihujúnajmä vojensk˘ zámer vojny – prispieÈk poráÏke Nemecka, v ãom sa zhodujú sozámermi celej protifa‰istickej koalície Spo-jencov a Sovietskeho zväzu. Táto ideoló-gia víÈazov vojny limituje aj historiografiu.Nevidno úsilie o objektivizáciu.

Vojna spôsobila, Ïe Sovietsky zväz,pred vojnou ostrakizovan˘ ‰tát s pochyb-nou povesÈou, sa stal spolu s Veºkou Bri-tániou a Spojen˘mi ‰tátmi krajinou,

rozhodujúcou o povojnovom usporiadanísveta. Poãas nej sa vytvárali rôzne formyspolupráce t˘chto mocnosti. Mimoriadnyv˘znam nadobudli schôdzky ich vedúcichpredstaviteºov Roosevelta, Stalina a Chur-chilla. Napriek rozdielnym názorom rie‰iliproblémy rokovaním s cieºom nájsÈ spo-loãného menovateºa. T˘m bola istá formadiktátu, ktor˘ urãoval povojnové usporia-danie sveta, najmä Európy. Veºká trojka,podobne ako Mníchovská konferenciav septembri 1938, menila hranice, urão-vala formu vlády jednotliv˘ch krajín.

Z tohto hºadiska malo mimoriadny v˘-znam druhé stretnutie „veºkej trojky“v Jalte, kde rie‰ili najmä otázku povojno-vého osudu Nemecka ale aj Poºska. Dôle-Ïit˘m bodom bolo prijatie Vyhláseniao oslobodenej Európe, v ktorého interpre-tácii od zaãiatku dochádzalo k zásadn˘mrozdielom medzi Sovietskym zväzom a zá-padn˘mi mocnosÈami.

Postavenie ZSSR malo po skonãenívojny dva odli‰né aspekty – zahraniãnopo-litick˘ a vnútorn˘. Zahraniãnopoliticky saZSSR stal veºmocou a jeho prestíÏ bola ne-porovnateºná so stavom pred vojnou. Ho-ci paradoxne do júna 1941 bol komunis-tick˘ Sovietsky zväz rovnak˘m agresoromako nacistické Nemecko. Obsadenie roz-siahlych území v˘chodného Poºska po 17.septembri 1939, napadnutie Fínskas územn˘mi ziskami, alebo anexia Bessa-rabie a severnej Bukoviny na úkor Rumun-ska ãi troch pobaltsk˘ch republík Litvy,Loty‰ska a Estónska – predstavovalo tak˘rozsiahly územn˘ zisk, dosiahnut˘ agre-sívnymi metódami politiky, Ïe miesto ZSSRmedzi víÈazmi vojny je t˘m spochybni-teºné.

Pri skúmaní európskej historickej pa-mäti na rok 1945 je azda najv˘raznej‰ouzloÏkou jeho spojenecké, ãi transatlantic-ké vnímanie. V ‰tátoch protihitlerovskejkoalície rok 1945 v historickej pamäti zna-mená oslobodenie Európy, víÈazstvo nadhitlerovsk˘m nacizmom, ba ãasto sa inter-pretuje ako „triumf demokracie“. Táto in-terpretácia prevláda v západnej Európe,najmä vo Veºkej Británii a Francúzsku, vrá-tane USA, ako aj vo v˘chodnej Európe.Tam v‰ak v najväã‰om rozsahu v post-sovietskej Ruskej federácii.

V stredozápadnej Európe, pod ktorousa chápe najmä Nemecko a Rakúsko, márok 1945 ako bod historickej pamäti dvo-jak˘ charakter. Na jednej strane znamenákoniec totalitnej diktatúry, ktor˘ ale záro-veÀ znamenal pre tú ãasÈ európskehokontinentu na dlh‰ie obdobie poráÏku‰tátu, rozvrat, ba dokonca katastrofu,okupáciu, uplatÀovanie spravodlivosti ví-Èaza a rozdelenie krajiny. Vo v˘chodnejãasti Nemecka to okrem toho znamenaloaj zaãiatok novej diktatúry.

V stredov˘chodnej Európe, myslímet˘m najmä Poºsko a tri pobaltské krajinyLitvu, Loty‰sko a Estónsko, má rok 1945jednoznaãne negatívny v˘znam, pretoÏeje takmer totoÏn˘ s historickou spomien-kou na Jaltu. Tá znamená zradu zo stranyvlastn˘ch anglo-americk˘ch spojencova ich vydanie Stalinovi. A kontinuálny pre-chod od jedného diktátorského, cudziehoetnického reÏimu k druhému.

V Jalte sa podpísala Deklarácia o slo-bodnej Európe, v ktorej sa USA, ZSSRa Spojené kráºovstvo zaviazali, Ïe nechajúna osloboden˘ch európskych územiachprebehnúÈ demokratické voºby. ZároveÀ samocnosti zaviazali pomáhaÈ národomosloboden˘m od nacistov rie‰iÈ demokra-ticky ich politické a hospodárske problémy.V˘chodné ãasti Nemecka (Sliezsko, Pomo-ransko, V˘chodné Prusko) mali pripadnúÈpod poºskú a sovietsku správu. Obyvateºst-vo (asi 15 miliónov Nemcov) malo byÈz t˘chto území odsunuté na západ.

Závery prijaté na jaltskej konferenciiboli po roku 1945 prijímané rozpaãito ale-bo otvorene kritizované. Roosevelt bol ob-vinen˘ z odpísania v˘chodnej a strednejEurópy v prospech komunistického ZSSR.V tejto súvislosti sa predov‰etk˘m zmieÀu-je Rooseveltove a Churchillove odmietnu-tie Ïiadosti poºskej emigraãnej vlády o po-vojnovú medzinárodnú kontrolu poºskéhoúzemia. Navy‰e Ïiadni predstavitelia in˘ch‰tátov, o ktor˘ch sa rokovalo, neboli doJalty pozvaní, a tak boli vylúãení z rozho-dovania o osudoch vlastného ‰tátu ãi ná-roda. Je silne nepravdepodobné, Ïe obaja‰tátnici verili, Ïe Sovieti splnia na konfe-rencii dohodnuté závery ohºadom „slo-bodnej Európy“. Peter Mulík

historik

V ZRKADLE ČASU

8

Vojnové stereotypy

Pred niekoºk˘mi storoãiami Rousseau na-písal, Ïe zo v‰etk˘ch ºudsk˘ch poznatkov samu zdalo „najuÏitoãnej‰ie, ale najmenejpokroãilé poznanie ãloveka“. Aj keì sme po-kroãili, nielen vo svete, ale aj na Slovensku,pribliÏne pred rokom obdobne to tvrdil mlad˘intelektuál A. Vydra v zrejme nie veºmi ãítanej

eseji PovesÈ filozofov. Pokú‰al sa analyzovaÈ, preão sapredov‰etk˘m u nás filozofia, ale aj ìal‰ie spoloãenské vedy(sociológia, história...), nete‰ia najlep‰ej povesti. Okrem toho,Ïe to videl „uÏ z letmého pohºadu na rôzne diskusie o lukra-tívnych a nelukratívnych ‰tudijn˘ch odboroch“, za neblahérenomé si mohla do veºkej miery disciplína aj sama. Hoci inív tom nie sú nevinne.

Zo stránok ãasopisu Slovenského filozofického zdruÏenia(SFZ) moÏno vyãítaÈ, Ïe uÏ na prvom valnom zhromaÏdenív roku 1990 do‰lo k pokusom o zásadné kritické vysporiada-nie sa s minulosÈou, keì predsedom sa stal F. Novosád. Vzá-pätí J. BaláÏová a ìal‰í. Bola to reakcia na existenciu pred-chádzajúcej Slovenskej filozofickej spoloãnosti (SFS) zaloÏeneje‰te v roku 1966. Pod predsedníctvom J. Kocku vznikla vtedyceloslovenská organizácia, ktorá umoÏÀovala rozvíjaÈ filozofiunov˘mi slobodnej‰ími a tvorivej‰ími formami, z ktorého pod-hubia vzniklo viacero podnetn˘ch publikácií. Najznámej‰ou sastala rozsiahla Antológia z diel filozofov. V pookupaãnom ob-dobí, od roku 1970, sa aj s filozofiou museli rozlúãiÈ desiatkyerudovan˘ch uãiteºov i nádejn˘ch vedeck˘ch pracovníkov. Fi-lozofia a s Àou nielen SFS, ale celá oblasÈ spoloãensk˘ch vied,kultúry a umenia, sa po kratuãkom nad˘chnutí, opäÈ na dvedesaÈroãia dostala nielen pod prísnu kontrolu straníckehoaparátu, ale stala sa aj priamou súãasÈou ideológie marxizmua nástrojom komunistickej strany.

Obrat pri‰iel s nov˘m názvom Slovenské filozofické zdru-Ïenie, ktoré umoÏÀovalo zahrnúÈ pod jednu strechu pluralitnev‰etky smery a disciplíny i v‰etk˘ch filozofov. Tomu nasvedão-vala aj voºba predsedov, ktorí viac ãi menej spoluformovali v˘-voj tejto kráºovnej vied. Poãnúc T. Pichlerom, za ktorého sav roku 1995 zaãalo s organizovaním kongresov slovenskej fi-lozofie v päÈroãnom cykle, pokraãujúc E. Vi‰Àovsk˘m iniciu-júcim v˘roãné stretnutia ãlenov SFZ v spolupráci s katedramifilozofie slovensk˘ch univerzít. Vtedy sa filozofovalo na tému„Kríza filozofie - filozofia krízy?“ Napriek tomu, Ïe filozofi podvedením A. Remi‰ovej, Z. Pla‰ienkovej a ìal‰ích mlad‰ích, R.Karula i súãasnej A. Javorskej, uskutoãÀovali mnohé predná‰-ky, diskusie, konferencie, vydávali zborníky i monografie namnohé závaÏné témy. Vyrástli a znovu sa tu objavili mnohéosobnosti, ako napríklad L. Hanus, J. Letz, M. Marcelli, E. Bon-dy, E. Farka‰ová, J. Sivák. Filozofia ako jedna zo základn˘chhumanitn˘ch disciplín, Ïiaº, neprenikla hlboko do formovaniaa premien modernej slovenskej spoloãnosti tak, ako by bolomoÏno Ïiadúce.

Napodiv nik neprotestoval, keì sa o svoju anonymitu ne-priamo sami zaslúÏili. Dodnes nepublikovali, ão i len kniÏnúencyklopédiu slovensk˘ch filozofov. A naopak, stále uvádzajú

aj na svojej elektronickej stránke SFZ iba verziu „Elektronick˘slovník slovensk˘ch filozofov (v˘ber)“, ktor˘ v‰ak bol iba zre-produkovan˘ podºa slovníka z nakladateºstva Atlantis, Brno,1998. V‰etci sa v Àom stali „ãesk˘mi filozofmi“, lebo autoria vydavatelia v zlej a anachronickej tradícii na‰ich susedsk˘cha tentoraz ne-bratsk˘ch a ne-partnersk˘ch vzÈahov jednodu-cho v titule cynicky vynechali, Ïe ide o slovensk˘ch filozofov.Navy‰e na stránkach SFZ sa dodnes nachádza iba Bibliografiak dejinám filozofického myslenia na Slovensku do roku 1965!Na‰Èastie to napráva dostupná, iná a prvá slovenská, Ïiaº, tieÏiba poãítaãová filozofická hypertextová encyklopédia, známaaj pod skratkou FILIT, ktorej rozvinutím je Pomocn˘ slovník fi-lozofa. Otcovstvo sa prisudzuje inému, ‰ir‰ie predsa len máloznámemu filozofovi a pedagógovi na viacer˘ch na‰ich univer-zitách, Jozefovi Piaãekovi. Predov‰etk˘m jemu som sa chcelvenovaÈ, májovému neprehliadnuteºnému jubilantovi. AspoÀkvôli jeho nedocenenej ostatnej sumarizaãnej knihe spreddvoch rokov. Nielen pre vreckov˘ formát by ju mohli nosiÈ ‰tu-denti pri sebe, ale aj mladí a neúnavní hºadaãi stratenej,zmätenej, ãi nenachádzanej hodnotovej orientácie, akej jednes málo. Titul Synkritizmus, filozofia konkordancie, 2014,by ich nemal odradiÈ. Autor i vydavateº uÏ na obálke prezrá-dzajú svoje kresÈanské a metafyzické v˘chodisko, keì v detai-le z Michelangelovej maºby v Sixtínskej kaplnke, dochádzak pokusu o symbolick˘ dotyk boÏskej a ºudskej ruky. Prekva-puje ako v˘razne, nezakryte a originálne sa in‰piruje pri tvorbefilozofick˘ch v˘razov Hviezdoslavom, HroboÀom a produktív-nym slovotvorn˘m potenciálom súãasnej slovenãiny, pravdaÏe,popri Heideggerovi, Husserlovi ãi ìal‰ích. Ako hodnotovo etic-ky prísne vníma kultúru na pozadí dejín klasickej a modernejfilozofie, ako „premieÀanie zla, ‰karedého, hodnotovo neu-trálneho, menej dobrého a menej krásneho, na dobro, krás-no, lep‰ie a kraj‰ie“. Podºa neho do kultúry „patrí iba to, ão sapodieºa na premene zla/‰karedého na dobro/krásno“. A napozadí poznania, Ïe podstatou ºudského bytia je transcenden-cia, reflektuje jeho podoby v oblasti kaÏdodennosti, umenia,vedy, filozofie a náboÏenstva. To je prvá z desiatich téz, spo-ãiatku akoby málo zrozumiteºného pojmu synkritizmus. Jehohomo kulturalis vníma maximum ºudského bytia v kultúre,maximum kultúry zas v zmysluplnosti. Podstatou zmysluplnos-ti je podºa Piaãeka synkritika a maximum zmysluplnosti jeláska, ktorú praktizuje homo amans, ãlovek milujúci. Uviedolsom iba mal˘ náãrtok a v˘chodisko pokraãovania terapeutic-kej funkcie filozofie, ktorú v Európe vníma od Sokrata, ne-obíduc Aristotela.

Filozofi majú svet nielen vysvetºovaÈ, no i pokú‰aÈ sa homeniÈ k lep‰iemu. Nezaobídeme sa bez poznania nielen sa-m˘ch seba, ale aj vlastnej premeny, ão môÏe byÈ vÏdy dobr˘mzaãiatkom ºudstva v lokálnom i globálnom rozmere. Piaãekprekraãuje filozofiu západnej tradície, hlásiac sa aj k myslite-ºom v˘chodu, ão zaregistroval autor doslovu knihy RichardSÈahel. ZároveÀ odpovedá na otázky ão je súãasná filozofiaa ak˘ je jej zmysel v modernej spoloãnosti, ão by sme si maliosvojiÈ. Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Piačekova filozofia lásky a ľudskosti

Pokraãovanie z 1. strany

âo to pre vás znamenalo?V ºudovej strane bolo mnoho

prúdov, my sme stáli na pozícii Sido-ra. Vnímali sme to tak, Ïe on bol podpriamym vplyvom Hlinku. Hlinka ne-chodil do Gombá‰a a ªubochne lencelebrovaÈ om‰u na „deÀ odpustu“,ale sem tam na koãi aj do hosÈovskejizby kyjovského hostinca na pre-ferans.

Vy si ho pamätáte?Samozrejme, a nie len z jeho ná-

v‰tev obce, ale v sprievode otca aj naruÏomberskej fare. Dokonca s otcomsom bol aj na Hlikovom pohrebe. Bolsom slabosÈou otca a vydrankal som,aby ma brával ako prívesok na jehocesty lokálneho politika i obchodní-ka. Vzal ma i na diskrétne stretnutiesidorovcov na Smrekovici, kde Sidor,keì ho Hitler vyhnal z pozície predse-du autonómnej vlády, oddychovala vlastne aj intrigoval proti Tisovi. Si-dor a Tiso boli rivali. Otec bol dlhopod vplyvom Sidora a len postupne,na základe reálneho pôsobenia Tisu,zaãal chápaÈ, ako zachraÀuje sloven-sk˘ národ v nacistickej sfére pred roz-parcelovaním Slovenska medzi se-beck˘ch susedov. Samozrejme staãil

uchrániÈ pred Hitlerov˘m chorobn˘mexpanzionizmom len väã‰inu náro-da. No podstatne viac ako protekto-rátny Hácha.

TakÏe ste sa zmierili s prv˘mslovensk˘m ‰tátom?

Hej, dokonca tak, Ïe otec chodilintervenãne za Tisom a úspe‰nevybavil desiatku prezidentsk˘ch v˘ni-miek pre Îidov. Proti nacistickémuhladu po zdrojoch potrebn˘ch pre

expanznú vojnu vznikol na Slovenskusystém korumpovania nacistick˘chrekviraãn˘ch delegácií. Otec ãobystarosta a lesmajster ‰tátnych lesovv ªubochni organizoval pre nich ho-nosné poºovaãky a napakované kufreplné kvalitn˘ch potravín a nápojovúãinne zmäkãili srdcia nacistick˘chvymáhaãov.

Aké máte spomienky naobdobie prvej Slovenskej republi-ky?

Vojnové hospodárstvo Nemeckabolo stále nenásytnej‰ie. Najvy‰‰íhospodársky úrad a ministerstvohospodárstva nám ãoraz ãastej‰ieposielali nemecké delegácie, aby smerôznymi „pozornosÈami“ prinútilipriÏmúriÈ ich kontrolné oko. Otecako starosta mal v‰ak ãasto na krkuaj domácich nenas˘tencov. Poãasvojny aj v prvej SR vznikla hospodár-ska komisárska sluÏba a tzv. mlatob-ní komisári, ktorí mali dohliadaÈ, abyhospodárska produkcia bola kontro-lovaná a aby z nej odvádzali urãen˘kontingent ‰tátu. Aj slovenskí komi-sári boli hladní po korupãn˘ch bene-fitoch a po úplatku za „priÏmúrenéoãi“. Zrejme korupcia, v‰imné a inéprvky boli veãn˘mi sprievodn˘mizlami príÏivníctva. Temné znaky

NÁŠ ROZHOVOR

10

Augustín Marián HúskaFoto Eva Zelenayová

·piãky slovenskej politiky na sv. om‰i, ktorú celebroval sv. Ján Pavol II. poãas náv‰tevy Slovenska. Foto archív

Profesorom z vlastnej vôle

parazitizmu a uzurpácie sa praktiko-vali uÏ od praveku. A aj dnes náso tom presviedãajú dne‰ní neoliberá-ri i neokonzervatívci u nás i vo veº-mociach. No museli sme strpieÈ aj inéveci. Pri‰lo nariadenie, Ïe v‰etky ho-tely musíme daÈ k dispozícii na re-kreaãné turnusy pre nemecké deti.KaÏdé dva mesiace pri‰la nová „vár-ka“ nemeck˘ch detí z rozbombardo-van˘ch miest. Sprvoti pochodovalia bubnovali v zovret˘ch radoch v rov-no‰atách Hitler Jugend, ale neskôrmenej bubnovali a vyspevovali, alehltavo konzumovali jedlo, ktorésa uÏ v Rí‰i stalo vzácnym.

Va‰u mladosÈ poznaãilavojna. Ako ste ju vnímali?

Mal som pätnásÈ rokov, keìsom ako protiokupaãn˘ uteãe-nec spolu s otcom a rodinou eva-kuoval do ªubochnianskej doliny.B˘vali sme v tzv. ãierÀavskej há-jovni. Hájnici z rozkazu povsta-leckého veliteºa doliny vytvoriliz civiln˘ch obãanov od 15 rokovtzv. hospodárske lovecké jednot-ky. Na zásobovanie zverou ku-chyÀu povstaleckej posádky.

V povstaní?Hej. Ale keìÏe zvere bolo

málo tak sme lovili salvami. Pretosom od Povstania uÏ nikdy nebolna Ïiadnej poºovaãke. Spomí-nam si, Ïe sme schádzali z lesovdva dni po páde Banskej Bystricea to na „drezíne“ lesnej Ïelezniã-ky. Povstalci sa rozutekali domov,ãi na partizánske chodníãky. Na krajiªubochne stála píla a pri nej nás uÏãakala desiatka b˘valej nemeckejLuftwafe a asi ‰tyria chlapi v sloven-skej uniforme s ãiernou páskoua s nápisom Slovenská domobrana.Mali ironické poznámky ako: „No ãopovstalci? Bolo vám lep‰ie v ãecho-slováckej partizánskej republike?“Mlãky sme sa dali prezrieÈ a prepusti-li nás domov.

Po vojne ako?Nasledovali prehliadky, asi ‰tyri.

Organizovali ich revoluãné v˘borya Zbory národnej bezpeãnosti. Po ro-ku 1948 nám skonfi‰kovali obchod,hostinec a jedného dÀa pri‰li e‰tebácipo otca a odviezli ho. Odsúdili a dvaroky ho sÈahovali od Ruzyne cez

Bratislavu, Leopoldov, Ilavu aÏ poBrno.

Za ão ho odsúdili?NuÏ, stalo sa, Ïe poruãík Chovan

u‰iel na Západ. Jeho otec bol mojímkrstn˘m otcom. Bol to vysok˘ chlapmeter deväÈdesiat, ãiÏe neprehliad-nuteºn˘. Vrátil sa na Slovensko akoporuãík v˘zvednej francúzskej sluÏby.Potom e‰te trikrát bol na Západe, neÏho chytili, uväznili, tr˘znili a popravili.T˘ch, ktorí ho prechovávali, odsúdili.

Jedn˘m z odsúden˘ch bol vá‰otec?

Áno, poãas v˘sluchov sa dôstoj-ník Chovan priznal, Ïe otcovi pove-dal o tom, Ïe ide na Západ a Ïe mumôj otec povedal, uÏ dávno si tammal byÈ. A na základe toho otec do-stal dva roky ÈaÏkého väzenia a kon-fi‰káciu ‰tyroch pätin majetku. Jasom musel opustiÈ vysokú ‰kolu a na-stúpil som do podniku lesov v Gelni-ci. Po roku som dostal povolávacírozkaz do Mimone a tam vidím, Ïesom buì medzi kÀazmi alebo zlodej-mi. Po dvojt˘ÏdÀovom tzv. v˘cviku,ale bez zbraní, ma odviedli do Ostra-vy Radvaníc, kde som bol 26 me-siacov ako nespoºahliv˘ vojak PTP.Z toho 90 percent ãasu som robilv bani Ludvík, trochu v baniachHedviga a Pokrok.

To kvôli otcovi?Nikdy mi nikto nepovedal, preão

som musel robiÈ v bani, v PTP. No ajtak v rámci nedeºného vzdelávaniasom sa prihlásil do závodnej ‰kolypráce. A dostal som aj v˘uãn˘ list.Som vyuãen˘ baník. Robil somv predkoch, teda v razení chodieba v tzv. nízkych (90 aÏ 130 cm) poru-boch a slojách. Tam od prachu skoronebolo vidno kahance. Nosili sa v ru-ke alebo zavesené na obojku. VáÏilipäÈ kíl. Vzpriamene sa nedalo kráãaÈ,len zohnuto alebo po ‰tyroch. Keì

sme sa po prvej smene vracalik raziacej veÏi, nevládal som ísÈ.Nechal som ostatn˘ch odísÈ a jasom sa vybral ‰tvornoÏky. Nat-rafil na mÀa bansk˘ strelec, kto-rému som povedal, Ïe pôjdem,len ão si trochu odd˘chnem.A on mi, synak poì, a zobral mapod pazuchu a vliekol von. Odtiaºmám ob‰trukãnú nemoc pºúc,hlavne od kamenného prachu.

Ako ste sa dostali k vyso-ko‰kolskému diplomu?

To je zaujímavé. Prvého de-cembra 1953 ma prepustili. TouÏ bol prezidentom Zápotock˘,zaãali ru‰iÈ PTP, bolo cítiÈ ist˘ od-mäk. Zaãal som robiÈ v jednomstavebnom podniku v RuÏom-berku a po roku som jednodu-cho napísal list. Poslal som hopredsedovi vlády do Prahya predsedovi Zboru povereníkovdo Bratislavy. Napísal som, Ïe sa

v‰ade hlása: Ja som baník, kto jeviac? K listu som priloÏil overen˘ od-pis môjho v˘uãného listu a napísal,Ïe som robil v bani a mám právo Ïia-daÈ, aby som sa dostal na vysokú‰kolu. Z Bratislavy pri‰la odpoveìhneì. Îe to akceptujú, ale vzhºadomna celkové okolnosti mi povoºujú lendiaºkové ‰túdium.

A vy ste to dotiahli aÏ na ve-deckú hodnosÈ. Bez straníckejlegitimácie?

Nikdy som sa nestal ãlenom ko-munistickej strany. Nie, Ïeby o mÀanestáli, ale ja som hovoril, Ïe predsavedia, z akej som rodiny a to by boloproti akémukoºvek zmyslu.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Mal˘ Gustík s mamkou a sestrou. Foto archív

S veºk˘m záujmom som si preãítalknihu Antona âulena Kde iní konãia,my zaãíname. Prakticky na jedno po-sedenie – s pár prestávkami. Ako sámvojak v poli – je to opravdiv˘ Ïivotn˘príbeh autora súci na filmové spraco-vanie. Je to pevné svedectvo o vierea mocnej dôvere v BoÏiu dobrotua pomoc. Pri ãítaní jednotliv˘ch kapi-tol som sa v duchu porovnával s mla-d˘m Antonom. Prvé údery nás obochprekvapili uÏ vo veku 5 – 17 rokov.V roku 1947 som bol sextánom naGymnáziu v Kremnici. Keì som sa rá-no 18. apríla dozvedel, Ïe popravilipána prezidenta, vrátil som sa domovz ulice kde ºudia plakali a odloÏil somaktovku s kniÏkami. B˘val som na pri-váte v Kremnici, do ‰koly som v tendeÀ ne‰iel. Zronil ma veºk˘ Ïiaº. Chcelsom byÈ sám. I‰iel som do lesa nadKremnicou smerom na teraj‰í televíz-ny vysielaã a cel˘ deÀ som blúdil poblízkych kopcoch. Vrátil som sa dobytu aÏ veãer. V ‰kole na druh˘ deÀsom spoluÏiakom povedal, Ïe popra-va pána prezidenta bola vraÏda. Cítilsom tento rozsudok pomsty ako smr-teºn˘ nad slobodn˘m Ïivotom Slová-kov vo svojom ‰táte. JUDr. TiborBöhm – môj spoluÏiak, sedeli smev jednej lavici – mi radil, aby som i‰ielk lekárovi, ktor˘ mi iste dá potvrde-nie, Ïe som bol chor˘ a preto somnebol v ‰kole. Jeho návrh som odmie-tol. V srdci som mal Èarchu Ïiaºua vzdoru. Triedny profesor mi na v˘-roãnom vysvedãení dal za to trojkuz chovania. Bol to komunista, ale mneto bolo v‰etko jedno. Dostal sompodmieneãn˘ vyhadzov a z gymnáziasom musel odísÈ.

Môj bratranec profesor Kútik malznámeho riaditeºa Gymnázia v Ban-skej ·tiavnici a tam ma prijali do septi-my. Zápas tvrdo pokraãoval. UÏ 16.septembra 1947 ma rovno z vyuãova-nia doviezli do Bratislavy k dvom le-vom. Vypoãúvali ma v súvislosti s taj-n˘m ‰tudentsk˘m ãasopisom Nástup,ktor˘ sme vtedy vydávali. Zatvorili mado krajského väzenia v bratislavskom

Justiãnom paláci, kde som Ïivoril jede-násÈ mesiacov. Prepustili ma a dali mipodmienku, lebo som v ãase zatknu-tia nemal e‰te osemnásÈ rokov.

Vo väzení som po ãase dostal ce-ruzku a zo‰it s oãíslovan˘mi stranami.Podarilo sa mi doÀ napísaÈ a dostaÈvon niekoºko ver‰ov...

Po prepustení som sa zamestnalako robotník v lese, na stavbách...staval som vysok˘ komín pivovaru voVyhniach, v strojárÀach v Hliníku nadHronom, v Podpolianskych strojár-Àach v Detve. Potom, ão pri‰li zamnou kádrové materiály z rodnej ob-ce Lehôtka pod Brehmi, ma prepusti-li aj z robotníckych „funkcií“. Tamoj‰ípredseda komunistickej strany mi ne-mohol zrejme zabudnúÈ, Ïe e‰te predvoºbami v roku 1946 pred kostolom,kde on korte‰oval za KS, som nahlaspovedal: „Ak vyhrá voºby komunistic-ká strana, tak to budú posledné voºbyv â-SR.

V júni 1949 ma ·tB opäÈ odviedlado väznice v Banskej Bystrici. Chceliodo mÀa, aby som dosvedãil, Ïe mojipriatelia, star‰í ‰tudenti, zaloÏili ilegál-nu politickú stranu. Po troch mesia-coch ma prepustili. Potom som saopäÈ ocitol na stavbe strojární.

Odtiaº som 15. apríla 1951 naru-koval na základnú vojenskú sluÏbu.

Ako vojak som pracoval na v˘stavbevojensk˘ch letísk v západn˘ch âe-chách. Koncom novembra 1953 somsa dostal do civilu a mohol som savrátiÈ domov. Na‰iel som si prácu nastavbe hlinikárne. Bolo to len ‰esÈ ki-lometrov od mojej rodnej dediny –Horné Opatovce, neìaleko SvätéhoKríÏa nad Hronom (od roku 1955 Îiarnad Hronom). Tam som pracoval aÏdo svojho odchodu do dôchodkuv roku 1990. Diaºkovo sa mi podarilovy‰tudovaÈ na V·T v Ko‰iciach a mo-hol som v tejto fabrike od roku 1963pracovaÈ ako technik.

Po previerkach v rámci normalizá-cie v roku 1969 som bol poslan˘ k lo-pate, ale o to smel‰ie som moholpísaÈ samizdaty a obranné listy akonapr. Za pravdu a spravodlivosÈ, ZanáboÏenskú slobodu ako aj textySlovensko v zápasoch.

Denná modlitba mne a mojimpriateºom pomáhala premáhaÈ v‰etkyÏivotné úskalia a ÈaÏkosti. S úctoua obdivom k Antonovi âulenoviporovnávam svoju dôveru v BoÏiupomoc a musím uznaÈ, Ïe nebolavÏdy taká neochvejne pevná, ako je-ho. Tak sa mi to dnes javí, ale mojeprosby k Pánu Bohu. On vÏdy vysly‰al.Nech je za to pochválen˘ a zveleben˘!

Július Homola

SPOMIENKY

12

Boh ma vždy vyslyšal

Na snímke v strede Július Homola v Ladomerskej Vieske.Foto Eva Zelenayová

Podpísan˘ A0 5658 potvrd-zujem, Ïe nasledujúce riadkysú písomne doloÏené v mojomarchíve.

Po prvé. Pridelenie ‰tátneho bytupre moju rodinu v bratislavskej Petr-Ïalke vÏdy (trikrát) skonãilo zaradenímdo poradovníka na október. No vofebruári nového roku uÏ sme sa z po-radovníka „vyparili“. Nበbyt pred-seda národného v˘boru pridelil za-mestnancom JRD v PetrÏalke. âlenmiJRD síce neboli, staãil úplatok päÈtisíckorún. To vy‰lo najavo, keì manÏelkapredsedu národného v˘boru ho uda-la, Ïe predáva byty. Nakoniec súdruhapredsedu pouÏili ako kádrováka naministerstve financií. Tak som si muselkúpiÈ pozemok a postaviÈ v PetrÏalkedom. PretoÏe keì som Ïiadal o pri-delenie pozemku, dostal som odpredsedu písomnú odpoveì, Ïepozemky sa prideºujú len „obzvlá‰ÈzaslúÏil˘m obãanom, ão sa u menova-ného nezistilo“.

Po druhé. Dom som dokonãil za‰esÈ mesiacov a z podnájmu sme sapresÈahovali do svojho. Pomohla mi‰tátna pôÏiãka so spláca-ním úveru na dvadsaÈrokov. PoÏiadal som kan-celáriu prezidenta republi-ky, aby moju ÏiadosÈo „v˘maz trestu“ doruãilaprezidentovi. Prezident A.Zápotock˘ ju podpísal. Po-kúsil som sa teda o maturi-tu na veãernej ‰kole. Predmaturitnou skú‰kou stra-nícka organizácia ‰tátnehopodniku Matador pouãilariaditeºa ‰koly v PetrÏalke,Ïe ma nemá pripustiÈ kuskú‰ke. Stalo sa. O dva ro-ky sa mi to podarilo urobiÈv starom meste. Zmenil

som zamestnanie. No Matadorka po-slala novému zamestnávateºovi o mnemateriál, v ktorom sa uvádzalo: „Me-novan˘ u nás dosahoval veºmi dobrépracovné v˘sledky. Má síce v˘maztrestu od prezidenta Zápotockého, alepredt˘m bol odsúden˘ ako proti-‰tátny zloãinec na 14 rokov trestuv Jáchymove.“

Po tretie. V roku 1968 som napí-sal ministrovi národnej obrany list. Po-prosil som ho o pre‰etrenie mojejkauzy, lebo som bol zaraden˘ do PTPbez komisionálneho postupu. Dostalsom pouãné rozhodnutie: „VáÏen˘pán Seme‰! Vበpfiípad jsem dal pro-‰etfiit a oznamuji Vám, Ïe âeskoslo-venská armáda na Vás 'p o h l í Ï i' ja-ko na v o j á k a!“ Teda, nie somriadny vojak, len na mÀa v Prahe „po-hlíÏejí jako na vojáka“.

Po ‰tvrté. Po skonãení previerokv roku 1972 som pracoval vo v˘sku-me stavieb. Nበdirektor, dobrák odkostI, si ma zavolal a povedal mi: „Dalsom v meste u súdruha ·lapku za Vászáruku, Ïe Vás za kádrové 'pre‰ºapy'(1968) potrestám preradením do ka-tegórie R a citeºne Vám zníÏim plat.Budete vedúcim skladov ústavu,nákupu, v˘daja a dvakrát do rokaurobíte inventúru. Viem, Ïe dodrÏíteDesatoro BoÏích prikázaní a nebudetekradnúÈ.“ Plat mi zníÏil o sto korún,ale mesaãne mi dával odmenu 600korún.

Toto sú úsmevy z môjho Ïivota.Anton Seme‰

SPOMIENKY

13

Kádrový invalidalebo „Úsmevy života“

Anton Seme‰

Zºava A. Seme‰, A. Tarnóczy, J. Ko‰iar a J. Liteck˘ ·veda na „porade“ v centráleorganizácie. Foto Eva Zelenayová

3. mája 1945 spolu so sovietskou armá-dou vtiahli na Slovensko aj osobitné jednotkyNKVD, ktoré robili oãisÈovacie akcie proti zná-mym nekomunistick˘m verejn˘m ãiniteºom ajna najniωej úrovni mal˘ch dedín. Nevinné oso-by bez akéhokoºvek súdneho pokraãovania väz-nili, sústreìovali v improvizovan˘ch táboroch,a potom veºkú ãasÈ z nich násilne odvliekli doRuska. Od októbra 1944 do júna 1945 depor-tovali do Ruska podºa hrub˘ch odhadov 15 aÏ20 tisíc slovensk˘ch obãanov.

4. mája 1919 pri návrate lietadlom z Ta-lianska zahynul francúzsky brigádny generála slovensk˘ ãlen vedúceho triumvirátu ãeskéhoa slovenského odboja v zahraniãí Dr. MilanRastislav ·tefánik. Jeho lietadlo pri pristávacommanévri na letisku vo Vajnoroch havarovaloa zapríãinilo smrÈ ·tefánika i jeho troch talian-skych sprievodcov.

5. mája 1945 SNR rozhodnutím ã.1224/945-prez. vydala zatykaã na 68-roãnéhospi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰áka.

8. mája 1945 vláda SR v exile v rakúskomKremsmünsteri podpísala dokument, ktor˘m sabezv˘hradne podrobila veliteºovi 20. korpusu 3.americkej armády generálovi Waltonovi H. Wal-kerovi. V ten deÀ sa skonãila vojna v Európe.

10. – 11 mája 1848 sa z iniciatívy ·tefanaM. Daxnera zi‰la porada slovensk˘ch národov-cov v Liptovskom Sv. Mikulá‰i, na ktorej zostavi-li Îiadosti slovenského národa. V ‰trnástichbodoch obsahovali program slovenskéhonárodno-revoluãného hnutia. Jeho obsah pred-stavuje dôleÏit˘ dokument o ‰tátoprávnychpoÏiadavkách Slovákov.

11. mája 1943 profesor patologickej ana-tómie na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzityMUDr. Franti‰ek ·ubík, ktor˘ sa zúãastnil na ex-kurzii medzinárodnej komisie súdnych lekárovdo ruskej obci KatyÀ (Smolensk), kde objavilimasov˘ hrob Sovietmi zavraÏden˘ch poºsk˘chdôstojníkov, vojakov a intelektuálnych pracovní-kov, verejnou predná‰kou v Bratislave informo-val o v˘sledkoch zisten˘ch komisiou. Táto po-tvrdila, Ïe masová vraÏda sa stala v roku 1940

a bola dielom príslu‰níkov sovietskych policaj-n˘ch orgánov.

11. mája 1944 pápeÏ Pius XII. vymenovalnitrianskeho biskupa Dr. Karola KmeÈka za arci-biskupa.

11. mája 1947 z iniciatívy dekana Boho-sloveckej fakulty Slovenskej univerzity JozefaBúdu katolíci v Bratislave organizovali kríÏovúpúÈ do Mariatálu (teraz Marianka), poãas ktorejniesli ÈaÏk˘ dreven˘ kríÏ od jezuitského kostolav centre mesta aÏ do pútnického chrámu PannyMárie. PúÈ ako reakciu na popravu prezidentaSR Jozefa Tisu viedol prof. Jozef Búda.

13. mája 2004 zomrel v Bratislave politic-k˘ väzeÀ Jozef Tomá‰ek, zakladajúci ãlen KPVS

14. mája 1968 sa v moravskom VelehradezhromaÏdilo asi 2500 katolíckych kÀazov sosvojimi aj dovtedy tajn˘mi biskupmi a zaloÏiliDielo koncilovej obnovy (DKO). Jeho celo‰tát-nym predsedom sa stal praÏsk˘ arcibiskupFranti‰ek Tomá‰ek a predsedom Slovenskéhov˘boru DKO trnavsk˘ biskup Ambróz Lazík.

15. mája 1948 ·tátny súd v Bratislavevyniesol rozsudok nad druhou skupinou obÏa-lovan˘ch z proti‰tátneho sprisahania na Sloven-sku. J. Kempn˘ bol odsúden˘ na 6 rokov, M.Bugár na 1 rok, P. âarnogursk˘ na 18 mesia-cov, F. Jurãoviã na 7 rokov, L. Obtuloviã na 8 ro-kov, J. Sta‰ko na 6 rokov a P. MaxoÀ na 7 rokovväzenia.

16. mája 1949 dvadsaÈjeden príslu‰níkovpolície obsadilo Saleziánsky ústav v Michalov-ciach a ich vedúci oznámil riaditeºovi prof. ·te-fanovi Faberovi, Ïe je zbaven˘ svojich funkciípredstaveného saleziánskeho ústavu a správcupriºahlej farnosti. Musí ihneì opustiÈ tútobudovu aj so svojimi spolupracovníkmi. Faberaodporoval poukázaním na nezákonnosÈ ich po-stupu, ale márne. Obyvateºstvo sa hrozivo zhro-maÏdilo pri kostole a na dvore ústavu, takÏe sa-leziáni museli ºudí presviedãaÈ, aby ich nebránili.Báli sa totiÏ krviprelievania. V‰etk˘ch rehoºníkovodviezli a eskortovali s ozbrojenou stráÏou aÏdo ·a‰tína. PribliÏne v tom istom ãase podobnelikvidovali ìal‰ie tri saleziánske diela v Îiline,

v Trnave a v Komárne. To bola prvá násilnáa protiprávna akcia komunistického reÏimu pro-ti katolíckej reholi uskutoãnená e‰te pred ichoficiálnou likvidáciou. Postupne t˘m ist˘mspôsobom likvidovali ìal‰ích 24 klá‰torov in˘chrehoºn˘ch spoloãností.

20. mája 1950 zriadili v Prahe minister-stvo národnej bezpeãnosti, ktoré viedol najprvLadislav Kopfiiva a od 23. 1. 1952 K. Bacílek.Toto ministerstvo sa stalo v˘konn˘m orgánomnekontrolovateºného bezprávia a teroru protiv‰etk˘m „nepriateºom“ totalitnej Komunistickejstrany v celej âSR.

21. mája 2004 zomrel v RuÏomberkuzakladajúci ãlen organizácie politick˘ch väzÀovPavol BrodÀansk˘

24. mája 1918 koncom mája pri‰iel doAmeriky predseda âesko-Slovenskej národnejrady profesor TomበG. Masaryk a vo svojomprejave k Slovákom v Pittsburghu vyhlásil: „Bu-de slobodné âesko a bude slobodné Slovensko.Na Slovensku politické vedenie, ‰koly, súdnic-tvo a v‰etko iné bude slovenské, v âechách ães-ké.“ Na základe tohto vyhlásenia predstaviteliaslovensk˘ch a ãesk˘ch spolkov, aj prof. T. G.Masaryk, 30. mája podpísali âesko-Slovenskúdohodu.

25. mája 1991 pápeÏ Ján Pavol II. poctilsídelného biskupa v Nitre, politického väzÀaMons. Jána Chryzostoma Korca hodnosÈou kar-dinála. Je to prv˘ biskup na území Slovenska,ktorému Svätá stolica udelila tento najvy‰‰ístupeÀ cirkevn˘ch hodností. Do tejto vysokejfunkcie medzi najbliωích poradcov pápeÏa bolslávnostne in‰talovan˘ v Ríme 28. júna.

Máj 1947 v tomto mesiaci bolo na Sloven-sku e‰te stále deväÈ pracovn˘ch táborov, v kto-r˘ch Ïivorilo vy‰e 900 osôb. Ku koncu roka saich stav zv˘‰il na 1387.

Máj 1972 - skupina katolíckych laikovv Bratislave zaloÏila tajné vydavateºstvo Samiz-dat, ktoré vydávalo náboÏenskú literatúru pretajné krúÏky laikov a kÀazov, neskôr aj ‰tvrÈ-roãník RadosÈ a nádej (RAN). Vydavateºstvopôsobilo aÏ do roku 1990.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

STALO SA

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO� Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda rokoval 7.

apríla na pôde organizácie so ‰tatutárnym zástupcom Sve-tového zdruÏenia b˘val˘ch politick˘ch väzÀov Ing. JurajomRadziwillom-Ano‰kinom o otázkach spolupráce obidvochorganizácií a o perspektívach spolupráce v‰etk˘ch organizá-cií politick˘ch väzÀov na Slovensku do budúcnosti.

� Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda iniciovalrokovanie v Nitre ohºadom osadenia pamätnej tabule prekardinála Korca na Nitrianskom hrade. Má sa uskutoãniÈv tomto mesiaci za úãastí nitrianskeho biskupa Mons.

Viliama Judáka, primátora Nitry Ing. Jozefa Dvonãa ako ajduchovného PV ZPKO Jána Ko‰iara.

� Predseda a podpredseda PV ZPKO Ján LIteck˘·veda a Rafael Rafaj rokovali 27. apríla v priestorochPredsedníctva PV ZPKO s delegáciou KPVS v zloÏení PeterSandtner, Jozef Baník a Karol Rosenberg. Prediskutovaliotázky spoloãného záujmu a vymenili si informácie t˘-kajúce sa obidvoch organizácií (pietne spomienky, zákon,chystané akcie ÚPN, ...) Rokovanie prebehlo v srdeãneja ústretovej atmosfére.

Cyril Bahna z Kremnice oslávil4. marca Ïivotné jubileum 87 rokov.

Valéria Kraushuberová z Hlo-hovca oslávila 10. apríla Ïivotné jubi-leum 80 rokov. Juibilantom doda-toãne úprimne gratulujeme.

V máji si pripomíname v˘znam-né Ïivotné jubilea t˘chto na‰ichãlenov a priaznivcov. Spomínameaj na t˘ch, ktorí sa tejto slávnostinedoÏili.

50 rokovIng. Peter Îingor, Martin 27.5.1966

55 rokovOndrej ëuríãek, Luãenec 28.5.1961Eduard Holl˘, Nitra 1.5.1961

65 rokovMária Bajãíková, Îiar nad Hronom

23.5.195170 rokov

Mária Horváthová, KriÏovany nad Dudváhom 8.5.1946

75 rokovJudita Kmecová, Poprad 17.5.1941Mária Kr‰ková, Topoºãany 9.5.1941Emília Gajdo‰ová, Hlohovec

12.5.1941Anna Bulová, Slovenská ªupãa

7.5.194180 rokov

Mária Mi‰eje, USA 25.5.1936Milan Hric, Badín 17.5.1936

81 rokovAnna ·lepecká, Záhor 10.5.1935

Oºga OstroÏlíková, Uºany nad Îitavou2.5.1935

82 rokovJozef Karel, Bratislava 1.5.1934Dr. Katarína Mikulová Bratislava

31.5.1934Irena Lichtmannegerová, Luãenec

9.5.1934Anna Maková, Heºpa 22.5.1934

83 rokov·ranková Irena, Veºk˘ Lapበ8.5.1933BoÏiková ·tefánia, Nitra 21.5.1933

84 rokovJozef Cahel, PovaÏská Bystrica

18.5.1932Marian Uhrík, Brusno 1.5.1932

85 rokovJolana BoÏiková , Nitra 4.5.1931Margita Bartoviãová, ·urany

30.5.193187 rokov

Eugénia Vyskoãilová, Bratislava5.5.1929

88 rokovBoÏena Zacharová, Bratislava

19.5.1928Magdaléna Salviánová, Trnava

17.5.192889 rokov

Rudolf Mi‰eje, Bo‰any 28.5.192796 rokov

Anna Vígºa‰ská, Lutila 3.5.1920Bernardína Ivanãíková, Svät˘ Jur

17.5.1920Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 91 rokovÏivota, po dlh‰ej chorobe zomrel 7.februára 2016 v ‰táte Pensylvániav Spojen˘ch ‰tátoch AdalbertVojtech MI·EJE, kde bol aj pocho-van˘. V minulom ãísle sme uviedli je-ho nesprávny dátum úmrtia. Mi‰ejebol dlhoroãn˘m ãlenom PV ZPKO.Za chybu sa ospravedlÀujeme.

✞ Vo veku 88 rokov, 1. októbra2015, zomrela AlÏbeta NOVÁ. Po-chovaná bola v ·ípkove.

✞ Vo veku 86 rokov, 28. apríla2016, zomrel Ing. Juraj RADZIWIL-ANO·KIN, ktor˘ sa v ostatnom ãaseangaÏoval v prekonávaní rozporovmedzi jednotliv˘mi organizáciamipolitick˘ch väzÀov.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo

zápasí s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãinnosti bez krytia fi-nanãn˘mi prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvouo pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈ z prostriedkov ‰tátnejdotácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰om okolí potenciál-nych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stratili nástrojprezentácie vlastného jestvovania. Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verímev‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov, za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈsvoj príspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX,alebo sa kontaktujte na tel. ãíslach 0905 737 790 a 0902 199 429. Darcomúprimne ìakujeme. Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

PripomínameÚradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Obchodnej ulici č. 20 sú v pondelok a v stredu od

9.00 hod. do 13.00 hod. Upozorňujeme našich členov, že mimo úradných hodín sa telefonicky nedovolajú do kanceláriePredsedníctva PV ZPKO.

Terézia Holecová, ·enkvice 20 EURJUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURJozef BaláÏ, Trenãín 10 EURMelánia Straková, Pie‰Èany 8 EUREva Hluchová, Pie‰Èany 6 EURMária Horváthová, KriÏovany nad Dudváhom 20 EURLadislav Straka, Veºké Orvi‰te 16 EURMária Halásová, Hlohovec 6 EURJozef Horváth, Hlohovec 16 EURIng. Marian Hromádka, Trnava 96 EURMagdaléna Salviánová, Trnava 10 EURªudovít Virãík, Vysoká nad Uhom 6 EURªubo Hatala, Prievidza 8 EURJán Parcer, Prievidza 8 EURKarol Uhrín, Îilina 10 EURViktória Kováãová, Liptovsk˘ Ondrej 10 EURJozef Panáã, Îilina 40 EURIng. Anna Bednárová, Îilina 10 EURVojtech Bednár, Trstená 1 EURGustáv Hrabovec, Doln˘ Kubín 5 EURMargita Kováãová, Tvrdo‰ín 5 EURHelena Laurinãíková, Mokraì 8 EURAnna Letrichová, Tvrdo‰ín 10 EURPavol Turãina, Îa‰kov 6 EURHelena Záhorová, Bziny 8 EURMagdaléna BrodÀanská, Îa‰kov 3 EURLako‰tíková Agne‰a, Doln˘ Kubín 8 EURJozef BrodÀansk˘, Doln˘ Kubín 8 EURViera Pitrová, Svät˘ Jur 28 EURBernardína Ivanãíková, Svät˘ Jur 28 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16