ïÖßÒË9Î

îððê

ïñîððê ï

vo chví ach, ke ítatetieto riadky, sme si e�tecelkom dobre nestihlivychutna vô u viano -ného ihli ia zmie�anús vô ou dymu svie okzo v elieho vosku, e�tecítime na jazyku chumedoviny zo �tedro-ve erného prípitku. Nachví u sme sa zastavi-

li a zamysleli v kruhu najbli��ích, a u� je tu roknový, ktorý sa hlási o slovo.

Rád vyu�ívam aj túto príle�itos , aby som naza iatku roka 2006 úprimne a srde ne pozdravilcelú v elársku rodinu a po akoval v�etkým jejlenom za obetavé úsilie a ne ahkú prácu, ktorú

pri svojich v elách i v prospech prírody v uply-nulom roku odviedli. Po akovanie v�ak celkomur ite patrí aj v�etkým blízkym, ktorí pre totona�e poslanie mali a majú pochopenie.

Sme o rok star�í, rozvá�nej�í a bohat�í o al-�ie �ivotné skúsenosti. Vä �ina z nás hodnotí vý-sledky minulého kalendárneho roka, aj to, akosme sa na nový kalendárny rok pripravili a ov�etko máme e�te urobi , aby v elársky rok, kto-rý sa nezhoduje s kalendárnym, bol úspe�nej�í.

Od konania 8. VZ SZV sme v aka pochopeniudrvivej vä �iny lenskej základne, ale najmäfunkcionárskeho aktívu dokázali, �e aj napriekmno�stvu problémov je v ka�dodennom �ivotepredsa len mo�né a oso�né vráti sa k osved e-ným zásadám v elárenia, ktorému dominuje pre-dov�etkým premyslená a dlhodobo plánovanáa programovaná v elárska prax.

Musíme sa dr�a pravdy na�ich otcov a de-dov, �e len tvrdá robota prinesie výsledok. Somrád, �e sme dokázali nastúpi cestu, ktorá máambíciu potvrdi vysokú kvalitu slovenských v e-lích produktov doma i vo svete a následne sa pre-sadi na trhoch EÚ.

Tých v elárov, ktorí aj napriek zákazom pou�í-vali a niektorí e�te aj pou�ívajú nepovolené lie i-vá, nepova�ujem za naozajstných v elárov, preto-�e aj ich pri inením je stav v obchodovaní so slo-venským medom taký, aký je. Tá as finan nýchprostriedkov, ktorú by mal dosta v elár za svojusvedomitú prácu, sa ocitá vo vrecku �tátneho la-boratória v Dolnom Kubíne alebo v iných zahra-ni ných laboratóriách, a verte, �e nejde o malúsumu. Musí nám ís o to, aby sme do v elstievaplikovali o najmenej lie iv, aby ná� med nebolkontaminovaný rezíduami a obstál tak na jednot-nom európskom trhu. V�etkým nám musí ís o to,aby produkt ozna ený ochranou známkou Sloven-ský med bol v európskych �tátoch h adaný.

Vstup do EÚ sa aj medzi v elármi niesol v at-mosfére len pozitívnych o akávaní. Viac ako rokpo za lenení SR do EÚ v�ak musíme kon�tatova ,�e vstup nám zatia nepriniesol splnenie o aká-vaní. Za hlavný dôvod pova�ujem, �e ná� ani ná�zväz ani samotní v elári sa na vstup nepripravi-li. Zatia len nieko ko jednotlivcov vyu�ilo mo�-nosti, ktoré poskytujú programy EÚ na podporuv elárenia. Vä �ina je zatia zvyknutá na podpo-ru, hlavne formou dotácií, ke dostane na ruku

ur itý obnos na výdavky spojené s chovom v iel.Mnohí v elári pokladajú takýto postup za samo-zrejmý a nechcú vidie , �e doba je iná a vy�adujesi zmenu myslenia i prístupu k tomu, aby sme do-siahli aspo úrove okolitých krajín. V EÚ jevä �ina podobných podpôr poskytovaná nepria-mou formou.

Preto i u nás bude musie dôjs k zmene, kto-rá bude zodpoveda zavedenej praxi Európskejúnie. Mali by sme odmietnu tých, ktorí sa sna�iademagogicky strhnú so sebou neinformovaných,alebo tých, ktorí chcú po u len svoju pravdu.Treba sa pevne postavi na zem, vidie , o sa de-je v celom potravinárskom sektore SR, i v ob-chodných re azcoch, h ada východiská a pred-stavite om �tátnych orgánov navrhnú opatreniana zlep�enie stavu. Rozhodujúca úloha spo ívav zladení noriem na podporu v elárenia v SRs normami na podporu v elárenia v EÚ a musí-me by pripravení na ur ité zmeny, ktoré nastanúv rámci tejto podpory.

U� pominuli asy vy kávania podpory od �tá-tu, v tomto mô�em len závidie predchádzajúcimvedeniam SZV. Nastúpila doba tvrdej práce v bo-ji o ka�dú korunu alebo euro formou spracova-nia projektov za ka�dú oblas v elárenia spojenús formuláciou po�iadaviek. Ak sa na tých 92,�Skza rok 2005 pozrieme z tohto uhla poh adu, taksa nám tá suma javí v inom svetle.

Treba v�ak poveda , �e zvý�enie podpory naúrove okolitých �tátov dosiahneme len vtedy,ke na Slovensku bude existova jednotná v e-lárska organizácia, ktorá na seba prevezme bre-meno sústredeného tlaku na �tátne orgány, a zá-rove bude spolupracova so v elárskymi or-ganizáciami �tátov EÚ na dosiahnutí takýchzmien v európskej legislatíve, ktoré budú vä �-mi naklonené potrebám v elárov, a nie eu-rópskemu obchodu s medom. Aj orgány EÚ po-trebujú pomoc v ochrane európskeho trhu protitlaku WTO (Svetovej obchodnej organizácie)v obchode s medom.

Nesmieme zabudnú na Svätoplukove prútya jeho odkaz si vezmime k srdcu. Mal som mo�-nos zú astni sa na v elárskych stretnutiachs bohatým odborným i kultúrnym programom,kde nebolo vidie rozdiel, kto je lenom SVSa SZV. Pri poh ade na pokojné a priate ské gestániekdaj�ích mo�no rivalov, ktorí spolu dokázalizápalisto odborne diskutova , ale i spieva itancova , som si uvedomil, �e aj toto mô�e bycesta, ktorou sa slovenské v elárstvo namiestorozde ovania bude spája . Verím, �e sa so zdvih-nutými hlavami doká�eme popasova aj s úloha-mi, ktoré pred nás postavilo 8. VZ.

V nadchádzajúcom roku 2006 prajem pretov�etkým, pre ktorých je slovenské v elárstvo jed-nou z priorít, kde nachádzame tvrdú prácu a as-to i utrpenie, ale na druhej strane i rados , oddychi osoh, predov�etkým pevné zdravie, rodinnú po-hodu, jasnú myse , úspech pri realizácii dobrýchrozhodnutí a bohaté výnosy v elích produktov.

Ing. udovít GÁLpredseda SZV

Ing. Tibor JÓKAY:Kalendárium � Január . . . . . . . . . . . . . . 2Ing. Valent AVOJSKÝ, CSc.:Med je najvýhodnej�ie predávapriamo spotrebite ovi . . . . . . . . . . . . . . . 4Jozef BARIAK:List z Medoproduktu, s. r. o. . . . . . . . . . 5JUDr. Milan SLÁVI EKIng. J. Kme odstúpil z funkcie . . . . . . . 5MVDr. Jozef JUR�ÍK:Aktuálny seminár . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Anna ZÁBOJNÍKOVÁ: Viete, kamputovala �medová vstupenka�? . . . . . . . 6Anna ZÁBOJNÍKOVÁ:Myslia kompetentní na budúcnos ? . . . . 7RNDr. Ivan POPOVI :Nové poznatky z vedeckej v elárskejkonferencie v Po sku . . . . . . . . . . . . . . . 8Mgr. Ján PÍ�: Sú a� �VK � Test . 4 . . . 0JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Med ako biopotravina . . . . . . . . . . . . . . 0Viktor GAB O: Pomô� si love e, aj . . .Borislav BUKOVSKÝ:Príjemné s u�ito ným . . . . . . . . . . . . . . 2Milada IVANKOVÁ: Pomáham u omprostredníctvom prírody . . . . . . . . . . . . 3Ing. Michal MA I KA, CSc.:Bez vzdelávania to nepôjde . . . . . . . . . . 4

SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . . . 5KRÍ�OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Prvá strana obálky:Detailný poh ad na v eliu krá ovnú. V elári,nezabudnite: Tento rok zna íme matky bie-lou farbou.

Foto: Gabriel PAVLÍK

Æ Ñ Þ Í ß Ø Ë

� astné vykro eniedo roka 2006a ve a radosti a osohuzo v elárenia�elajú

vedenie SZVa redakcia

www.vcelari.sk

ïñîððê

Zaujímavým mo-mentom vo formo-vaní cien medov nakonci uplynuléhoroka bolo postupné�zlep�ovanie� cienkvetových medov,pri om ceny ostat-ných druhov (agáto-vého, horského) ne-javili takmer �iadny

pohyb. V pozadí sú zrejme pohyby v produk-cii hlavného svetového hrá a s kvetovýmmedom na európskom trhu � Argentíny. Povla aj�ej domácej výkupnej cene medu za0,6 USD/kg, ktorý sa v nemeckých prístavochobjavil za , USD/kg, mnohé z nich zní�iliprodukciu. V decembri jeho prísun klesal a donovej úrody, ktorá bude zrejme ni��ia, ku kon-cu decembra chýbali e�te �2 mesiace. V roku2005 predstavoval nárast exportu kvetovýchmedov tejto krajiny na nemecký trh, v porov-naní s rokom 2004, vy�e 60 %. Nákupná cenakvetových medov bola v USA k . 2.2005� ,65 USD/kg. Sledova tieto pohyby jenielen zaujímavé, ale i prospe�né pri tvorbekrátkodobých vízií, usmernení na�ej budúcejprodukcie. Ur ite sme si vedomí toho, �e ne-patríme a ani v budúcnosti nebudeme patrimedzi ur ujúcich hrá ov európskych cienmedu � mô�eme sa iba prispôsobi .

Hygienické ú ové dnoOtázka zdravotnej stránky � kondície

v elstiev � je vo ve kej miere (60 a� 80 %) zá-vislá od ú ovej hygieny. Z meliva nachádzajú-ceho sa na dne ú a na hygienickej podlo�kemo�no v skorej jari íta mnoho o zimovanía stave zásob v elstva. Z hygienickej podlo�kynachádzajúcej sa pod sitom nepriechodnýmpre v ely sa dá mapova zdravotný stavv elstiev po as celého roka. Laboratórnymrozborom tohto meliva by sme sa dostali k in-formáciám, asto smerodajným pre budúci �i-vot v elstiev, a zverozdravotným opatreniam,ktoré je potrebné vykona pre budúce bytie ale-bo nebytie toho-ktorého v elstva. Vyhotovenietakejto �tatistiky by bolo finan ne ve mi ná-ro né. Nehovoriac o tom, �e takéto údaje byboli dvojse nou zbra ou � pod a toho, kto byich dr�al v rukách. Z h adiska zverozdravotnejpraxe v�ak nie je ur ujúce aka na takéto zis-tenia � je mo�né a nutné kona preventívne.

Problematika tejto oblasti je známa �tát-nym veterinárnym orgánom, ako i pracovní-kom Ústavu v elárstva v Liptovskom Hrádku,ktorí celú situáciu mapujú. asto by ju prav-depodobne rie�ili ru�ením celých chovov. A tovo vä �ine prípadov nejde. Sledovanie zdra-votného stavu v elstiev cestou sledovaniaú ových podlo�iek praktizuje iba malý po etv elárov. Vä �inou sa o zdravotnom stavev elstiev informujú prehliadnutím stavu plo-du v elstva. Ten v�ak nehovorí o v�etkom.A predov�etkým nie z poh adu prevencie.

Ur ujúcou podstatou celej problematiky jestav ú ového inventára slovenského v elár-stva. asto sa stretávame s produkujúcimi�ú ovými archaizmami�, ktoré rie�enie tejtoproblematiky vracajú o 50� 00 rokov dozadu.Úle s neodnímate nými dnami, zadováky,le�any a pod. neumo� ujú, aby sa táto proble-matika pri vä �om po te v elstiev dala zvlád-nu prakticky a na as. Stretávame sa v�aki s progresívnou praxou, kde sa tejto otázkevenuje pozornos , o sa odzrkad uje aj na hos-podárskych výsledkoch danej v elnice, dob-rom zdravotnom stave a kondícii v elstiev.

Kde za a ?Ú ové systémy s neodnímate ným dnom

by sa síce dali tejto skuto nosti prispôsobi , noprácnos tejto operácie by bola asovo taká ná-ro ná (odpíli dno a vyhotovi v drá�kach zasú-vate nú plat u ako dnovú dosku), �e renta-bilnej�ie je zhotovenie odnímate ného dnaz nového materiálu. Odporú anie: Nové úletohto typu nevyrába , pou�ité nekupovaa vlastných sa postupne zbavova vyradením.

Odnímate né ú ové dná zhotovovapod a osved enej praxe daného regiónu, ktorýmá vplyv na:

� Svetlú vý�ku ú ového dna (podmet)s mo�nos ou vsunutia vnútorného pe ochytu(s vyberate nou pe ochytovou a prepadacoumrie�kou) s dostato ne ve kým zásobníkom nape . Vyberate nos týchto prvkov (na mimopro-duk né obdobie) má z h adiska hygieny pod-statný význam. Upozornenie: Pe ochytovámrie�ka v úli po as celého roka toti� vylu ujeumiestnenie akejko vek ú ovej podlo�ky.

� Plochu zasie ovania ú ového dna(50� 80� 00 %). Pri vnútornom pe ochyte jeto automaticky 00 %. Pri variante bez apliká-cie pe ochytu je to pri praktických rie�eniachdetto 00 %. V elstvo sa vetrá na ploche ce-

lého dna po as celého roka (i v zime). ahkádrevená plat a uzatvárajúca pevne celé dno savsúva (nad alebo i pod mrie�ku) iba v obdobílie enia v elstiev (fumigáciou, aerosólom,pou�itím odpar. látok). Tento moment má zozverozdravotného h adiska zásadný význam.

� Dimenzovanie celej kon�trukcie z h adis-ka statického (nízkonadstavkový systém, kla-sický B-typ, dno ú a na pevné stanovi�te, ko-ovný voz). Na h adisko tepelnotechnické sa

neprihliada, lebo v elstvo sa cez dno po ascelého roka vetrá. Treba si uvedomi : Zatep-ovanie dna pri silných v elstvách je mylnou

hypotézou minulosti.Podstatou hygienického ú ového dna je

vsúvate ná dnová plat a � vsúvate ná pod apotreby pod a nad mrie�kou (bez zásahu ceznadstavok), ktorá sa dá pod a potrieb vymie aza istú dezinfikovanú (pred prvým jarnýmpreletom) v ur itých asových intervaloch po-as celého roka.

Technické rie�enie takéhoto ú ového dna(viac by hovorila fotodokumentácia) sa kon-�truk ne dá ve mi ahko zvládnu . V zahnitýchpráchnivých rohoch starých ú ov s pevnýmdnom sa udr�uje �prírodná rezervácia� spórplesní rozli ného druhu vrátane pôvodcu vápe-natenia plodu, miliónov spór hniloby, ktoré a-kajú iba na vhodné �podnebie�, kedy vyklí i .Preto sa dnovú plat u oplatí meni .

In�pektor zdravia v ielA opä sme pri zdravotnej otázke. Nové

trendy súvisiace i s na�ím vstupom do EÚ naúrovni �tátnej zdravotnej správy opä nasto u-jú túto ani nie tak novú otázku. Nech je to u�in�pektor zdravia v iel, ako sa oficiálne uvá-dza, alebo nech je to hoci v elársky in�pektor,jeho praktické fungovanie prospeje celej v e-lárskej pospolitosti. Popri tom, �e by jeho náv�te-va nebola pre ka�dého z nás milá. Akými prá-vomocami ho v�ak �vyzbroji �, aby mal silu i na�vykydanie hnoja z chlievov augiá�ovských�?

ady sa pohli a nápomocné pri praktickomformovaní tejto in�titúcie mô�u by krajskézdru�enia SZV, ak majú ma in�pektori prak-tický význam. Od ich ú innosti sa o akávaviac ako od bývalých spolupracovníkov s ve-terinárnou správou, ktorí mohli pôsobi lenpekným slovom. �e to bolo neú inné, ukazu-jú do stovky �ivých ohnísk moru v eliehoplodu na území Slovenska. Aké sú predstavydne�ného produk ného v elára na túto novúin�titúciu, ktorú v elárska prax potrebuje akoso ? Mal by by :

Vy�kolený �tátnymi orgánmi �tátnej ve-terinárnej a potravinovej správy SR v oblastizdravotnej problematiky v elstiev a v elíchproduktov (certifikát).

Odborne zdatný v elár s autoritou vo svo-jom regióne, s praxou minimálne 0 rokov pri ob-hospodarovaní 80� 00 v elstiev s primeranýmivýsledkami. Bolo by dobré, keby bol majite omvzorovej v elnice (vyu�íval by praktické uká�ky).

Popri znalosti v elárskej problematikyby bol primerane znalý v oblasti práva a in-

Na v elnici vládne pokoj zimy. O to vä �í pohyb je vo v elárovej dielni.Vä �iu polovicu zimných prác by sme mali ma ku koncu januára za se-bou, aby nás prípadný skorý nástup jari neprekvapil. Vä �inu z nás u�odbytové ceny medov netrápia, preto�e svoj med sme odpredali za cenu,akú núkal trh � pravdepodobne na hranici vlastnej rentability. Nebolov�ak inej cesty, ke niet skladových kapacít a do novej v elárskej sezó-ny sú potrebné financie na vykrytie nákladov produkcie.

î

srde ne pozývajú na

V ELÁRSKY PLESd a 4. februára 2006 do kultúrneho domu v Sebechleboch so slávnostným otvorením o 9. hodine.

Kultúrny program:vystúpenie dychovej hudby Sebechlebskí hudciFS Ge oviankaDFS VienokHeligónkari z Hontutombolaokoládový, srdie kový, jab kový a metlový tanec

Do tanca a na po úvanie zahrá cimbalová hudbaOL�IAKOVCI (na obrázku).Vstupné 500,�Sk na osobu(prípitok, predjedlo, 2 x ve era, �trúd a, káva, alko ajnealko nápoje).Te�íme sa na ú as v elárov a priaznivcov v elárenia!

ïñîððê

�titúcií súvisiacich s problematikou v elár-stva a odbytu v elích produktov.

Prístupný pre v elára v ur ených aso-vých obdobiach � telefonicky, elektronickoupo�tou, osobnou náv�tevou za ú elom rie�eniaodbornej v elárskej problematiky.

Publika ne inný, aktívny v zhro-ma� ovaní aktuálnych informácií v oblastiv elárstva � internet, minimálne 4 zahrani név elárske periodiká, znalos aspo jednéhosvetového jazyka.

Komunikatívny, s presved ovacímia psychologickými vlohami, so schopnos ouvystupova na verejnosti, schopný koncipovajasné a stru né predná�ky na ur enú problema-tiku, znalý v elej pastvy svojho okresu (kraja),aktívnych v elárov � aspo vä �ích.

Po�iadaviek by bolo hádam e�te i viac, notie by potom nesp al azda ani predseda SZV.Preto musíme by skromnej�í. V susednomMa arsku sa in�titúcia takéhoto v elárskehoodborníka na úrovni �úp (krajov) prakticky ak-tivizovala v nedávnej minulosti. Zabudnime nato, �e niekto bude v dne�ných pomeroch takú-to innos vykonáva bezplatne. Takíto od-borníci u na�ich susedov sú honorovaní finan -ne z ústredia zväzu na úrovni cca 0� 5 tis. Skmesa ne. Zdroje na tieto ciele sú erpané zovzdelávacích programov EÚ. In�pektori súk dispozícii jeden de v tý�dni s tým, �e v zim-nom období sa ich aktivita zvy�uje.

Hoci rie�enie tejto prepotrebnej funkcie jeu nás e�te len v plienkach a najprv si musímeujasni priority ( i necháme padnú centruma budeme podporova kraje) a ich financova-nie, lebo naraz v�etko ma nemô�eme.

V elár v januáriJe obdobie výro ných lenských schô-

dzí. Patrí sa, aby sa ka�dý v elár v rámci vlast-nej ZO na nej zú astnil. Vyu�ime tieto stretnu-tia na al�ie odborné vzdelávanie, výmenuskúseností. Vecou výboru ZO SZV by malo byusmernenie priebehu celej schôdze. Aby bolana prospech rozvoja slovenského v elárstvaa nepropagovali sa informácie i postupy, odnes u� vonkoncom neplatia. Aby sa nepredvá-

dzali �výskumníci a zlep�ovatelia� len pre na-plnenie vlastných osobných �umeleckých� am-bícií. Nieko ko posledných v elárskych výstavnám poskytlo ne�elané príklady aj tohto druhu.

Popri spolo ných vzdelávacích akciách jepo dlhé zimné ve ery dostatok asu i na indivi-duálne vzdelávanie. Odborné v elárske prekladya ostatné v elárske periodiká, ktoré sme nesta ilipre�tudova po as sezóny, si prelistujme teraza vnuknuté my�lienky porovnajme s na�ou pra-xou. Nenechajme sa v�ak zvies � nie v�etko, o jev odli�ných klimatických pomeroch dobré a pri-ná�a výsledky, je vhodné aj na na�e pomery. Aj in-dická s ahovavá v ela � ke �e je podstatne vä �iaako na�a a teda donesie i dvakrát to ko meduako kranka � by sa nám hodila. A predsa to nejde� aspo si to myslí vä �ina z nás, no nie v�etci.

Pokoj na v elnici skontrolujme asporaz do tý�d a. Ak máme otvorené spodné vet-ranie, nie je problémom ani adom zapchatý le-tá od topiaceho sa snehu. Ak z neho mámeobavy a nepraktizujeme ho, zabezpe me v el-stvám neustály prístup dostato ného mno�stvavzduchu. Rad�ej viac ako menej � zamedzímetým i zrá�aniu vlhkosti v úli, ktorá bude po-stupne narasta , nako ko matky u� plodujú.

Po et nových rámikov na budúcu sezó-nu si pripravme tak, aby sa ka�dému v elstvuu�lo aspo 5 kusov. Vyrezané rámiky po tre ompou�ití vyra me, sú nestabilné. Dobre sa s ni-mi bude zakurova v kachliach. Kovové mater-ské mrie�ky a povalové k midlá zbavme voskua dezinfikujme v 3 % roztoku lúhu sodného,následne opláchnime istou vodou. Aj tým pri-spejeme k ozdraveniu ú ového prostredia.

Foto: Autor

Dostato né pe ové zásoby v elstva v ne-skorej jeseni sú zárukou dobrého jar-ného rozvoja.

Sprievodné podujatia:prezentácia v elárenia v Honte � minulos , sú asnos a budúcnosvyu�itie medu v lie ite stve a kozmetikenenahradite ná ope ovacia innos v iel80. výro ie organizovaného v elárenia v Sebechlebochprezentácia mikroregiónov Hontianka, Konkordia, Ju�né Sitnoprezentácia obce Sebechlebysú a� o najlep�í med, medovník a medovinu z Hontu

Informácie a predpredaj vstupeniek:Peter Demian, 962 66 Sebechleby 333Tel. vo ve erných hodinách: 0903/545 923, 045/559 8 35

ïñîððê

Jedným z hlavnýchbodov programu bo-la aj nákupná cenaslovenských medova ich realizácia nazahrani ných trhoch.Na�ich v elárov, kto-rí si príspevok po-zorne pre ítali, ur i-te zaujalo stanovisko

Ing. �pa eka, obchodníka s medom z R,ktorý je známy aj v elárom na Slovensku,ako razantne vystúpil aj na tomto rokovanís vyhlásením, �e má vo svojich skladoch 800ton repkového medu, o je 40 kamiónov. Nie jev�ak ochotný vyviez ho do Nemecka za cenu,2, prípadne ,4 eura, o je asi 46,70�

54,50Sk/kg, a aká na vy��iu cenu aj preto, �erepkový med nemeckým konzumentom chutí.

Poh ad do NemeckaVä �ina na�ich v elárov sa zamý� a nad

tým, o sa stalo, �e ceny medu klesli tak hl-boko. Ja som bol zasa zvedavý, aká je reali-za ná cena medu v NSR, ktorá je najvä �ímimportérom medu na svete. Vo V ela ství. 4/2005 som sa do ítal, �e v Nemecku je

82 338 v elárov, ktorí chovajú 769 245v elstiev, od ktorých v r. 2003 vyprodukova-li 22 22 ton medu, o je 28,75 kg na v elstvo.V r. 2003 sa do Nemecka doviezol med v cel-kovom v objeme 93 529 ton. Priemerná cenamedu v NSR predávaného priamo spotrebi-te om (nie cez obchod) dosahuje pri repko-vom mede 3,47 eura, pri kvetových medoch4,44 eura, medovicových medoch 4,50 eura,vresový med sa predáva po 6 eur a cena me-du medovicového jed ového je 5,97 eura�

Nemô�eme sa preto udova Ing. �pa e-kovi, �e nie je ochotný do Nemecka vyviezrepkový med za ,2 a� ,4 eura, ke nemec-kí v elári predávajú svoj med za ceny nieko -konásobne vy��ie, hoci kvalita eských ajslovenských medov je porovnate ná s kvali-tou nemeckých, z dôvodu takmer rovnakýchzná�kových zdrojov na Slovensku, v eskui Nemecku. Rozdiel je asi iba v tom, �e Nem-ci sú vä �í lokálpatrioti a dávajú prednosmedu vyprodukovanému v Nemecku.

Obchodníci profitujúNákupcovia a spracovatelia medu na Slo-

vensku ponúkajú za repkový med z úrodyr. 2005 iba 35 a� 40 Sk/kg. Táto cena je pre

na�ich v elárov likvida ná, najmä pri cenecukru, ktorý sme v roku 2005 kupovali nazimné zak menie v elstiev po vy�e30,�Sk/kg. Problém je aj v tom, �e na sve-tových trhoch s medom je vysoký pretlakmedu zo zahrani ia, najmä z íny, Argentí-ny, Mexika a Brazílie. Tieto �táty ponúkajúve ké kvantá medu za ve mi nízke ceny, as-to pod jedno euro za kg aj s dovozom do eu-rópskych prístavov. Aj ke kvalita týchtomedov nie je porovnate ná s kvalitou medueurópskych producentov, predsa je v Európedos spotrebite ov, ktorým je jedno, aký medkonzumujú, hlavne, �e je lacný.

Touto problematikou sa podstatne viac za-oberajú v elári v R. Na Slovensku k nej za-tia nebol v poslednom ase uverejnený ani je-den príspevok. eskí autori vidia chybu v tom,�e v elárovi sa ponúka iba /3 z ceny medu,druhú si ponecháva nákupca a spracovatemedu a tretiu tretinu si zinkasuje obchod.Z toho vyplýva, �e ak nákupca a spracovatemedu ponúka za repkový med 35,�Sk/kg,obchod ho predáva za pribli�ne 05,�Sk/kg.Jednodruhové medy stoja v obchode a�250,�Sk/kg. Aj ke sa nakupujú od v elárovza vy��ie ceny ako repkový med, predajnéceny v obchode sú neúmerne vysoké.

Jestvuje východisko?Východisko z tejto situácie je iba jedno.

Predáva med spotrebite ovi priamo � preda-jom z dvora. Zatia sa takýto obchod darí naj-mä men�ím v elárom, ktorí vlastnia 0 a� 20v elstiev a doká�u takto realizova celú svo-ju produkciu za cenu 80� 20,�Sk/kg (privo nej tvorbe cien). Nie je pravda, �e záujemo med na Slovensku je malý a �e med sa ob-javuje iba na sviato nom stole. Z vlastnejskúsenosti mô�em potvrdi , �e z roka na rokje aj u nás oraz viac konzumentov, ktorí siro ne kupujú pre svoju rodinu 5 a� 0 kg me-du. Sú aj takí, ktorí si u� roky aj alebo kávusladia iba medom a na maslový chlieb si na-tierajú med. Dá sa poveda , �e zdravá vý�ivasa aj na Slovensku pomaly udomác uje.

Aká je kvalita slovenského medu?V novembri 2005 som oponoval vecnú

etapu výskumnej úlohy: Racionalizácia v e-lárstva v rámci trvalo udr�ate ného rozvojapri vstupe do EÚ (rie�ite v r. 2003 �2005Ing. Ján Kopernický, CSc., VÚ�V Ústav v e-lárstva v Liptovskom Hrádku). Sú as ou tejto

etapy bola aj úloha: Sledovanie kvalitatívnychparametrov jednodruhových slovenských me-dov (rie�ite ka RNDr. Tatiana ermáková,VÚ�V Ústav v elárstva v Liptovskom Hrád-ku). Rie�ite ka po as 3 rokov sledovala kvali-tu medov takmer zo v�etkých okresov Slo-venska. Na Ústav v elárstva v elári poslali 77vzoriek medu. Boli to medy agátové (20 vzo-riek), repkové (20 vzoriek), zmie�ané (26vzoriek) a medovicové ( vzoriek). Rie�ite -ka posúdila kvalitatívne vlastnosti jednotli-vých medov. Sledovala ich vzh ad, farbu,�truktúru, arómu a chu . Rozbor hygienickejnezávadnosti urobil �tátny veterinárny a po-travinový ústav v Dolnom Kubíne. Che-mickou analýzou jeho pracovnici zis ovaliprítomnos a�kých kovov (ortuti, olova, kad-mia, zinku), prítomnos antibiotík a obsahmetabolitov amitrazu a acrinatrinu. Vo v�et-kých vzorkách bol zistený obsah �kodlivínhlboko podlimitný, o potvrdzuje, �e kvalitaslovenských medov je na európskej úrovni.

Podpora prudko pokleslaSlovenskí v elári sa domnievali, �e vstu-

pom do Európskej únie stúpnu aj ceny medu,produkovaného na Slovensku. Ukazuje sav�ak, �e EÚ nepodporuje produkciu medu,ale iba ope ovaciu innos v iel. Aj v tomtosmere do�lo k sklamaniu. E�te v r. 2003 v e-lári, ktorí vlastnili 5 a viac v elstiev, dostali zaope ovaciu innos po 250,�Sk za prezimova-né v elstvo, v r. 2004 to bolo u� iba 60,�Ska v r. 2005 iba 92,80 Sk, o je suma neúmer-ne nízka na to, ako v ely svojou ope ovacouinnos ou napomáhajú zvy�ova úrody ento-

mofilných po nohospodárskych plodín.V rámci EÚ sa realizuje a� 90 % produkciemedu priamo od v elára k spotrebite ovi. Ce-ny sú pri tomto predaji východné pre obidvestrany, tak pre producenta, ako aj pre spotre-bite a. Na tomto spôsobe obchodu, bez me-dzi lánku, profitujú najmä malov elári, ktorídoká�u týmto spôsobom realizova ka�doro -ne svoju celoro nú produkciu a tento spôsobpredaja medu má aj v budúcnosti perspektívu.

Propagujme saNá�mu medu chýba ú innej�ia propagácia,

najmä tá aktívna. Negatívnej propagácie bolou� dos . Podstatne viac by sa malo realizovatakých predná�ok, akou bola predná�kaRNDr. Tatiany ermákovej, ktorá odznela nasprievodnej odbornej konferencii po as Ná-rodnej v elárskej výstavy v Liptovskom Hrád-ku, d a 22. 0. 2005 pod názvom: Apiterapia� sú as tradi nej i sú asnej medicíny. Ú ast-níci, ktorí sa konferencie zú astnili, a bolo ichvy�e tisíc, si predná�ku vypo uli s nev�ednýmzáujmom a bude ú elné, ak sa text tejto pred-ná�ky o najskôr objaví aj v asopise V elár,aby sa s jej obsahom oboznámilo o najviacv elárov, ale najmä konzumentov medu.

Vo na�om asopise . /2005 ma zaujal príspevok Ing. Tibora Jókayho, lenaredak nej rady V elára, z jesenného zasadnutia Valného zhroma�denia Zdru-�enia slovenských spracovate ov v elích produktov, ktorého sa zú astnil. V ro-ku 2004 malo zdru�enie 8 lenov a sú to tí, ktorí na Slovensku rozhodujúo obchode s medom a jeho exporte do zahrani ia.

Redakcia po�iadala autorku o poskytnutieuvádzanej predná�ky na publikovanie.

ïñîððê

Vá�ení v elári,preva�ná vä �ina z vásprijala správu, �e nastrednom Slovensku priZvolene sa za al budovazávod na spracovaniemedu, s pote�ením. Zá-merom spolo nosti Me-doprodukt, s. r. o., bolopostavi prevádzku na

spracovanie medu v objeme, aký slovenskív elári doká�u ro ne vyprodukova , to zna-mená 2,5 a� 3-tisíc ton ro ne. Závod sa za alstava v roku 2003 v objeme 55 mil. Sk, do-budoval sa v septembri 2004, ke sa spustilaaj skú�obná prevádzka technológie v objeme5 mil. Sk. Na výstavbu závodu a jeho príslu-�enstva nám nebola poskytnutá zo strany �tá-tu ani z fondov EÚ �iadna dotácia. Vzh adomna neskoré spustenie výroby sa nám nepoda-rilo zabezpe i umiestnenie produkcie v roku2004 na viano nom trhu, ktorý je, samozrej-me, rozhodujúcim pre al�í ekonomický rast,preto�e 70 % produkcie sa zabezpe uje v pre-daji práve v tomto období.

Neúspech realizácie na vnútornom trhupre nedostatok asu spôsobil, �e sme muselidodato ne po�iada o preúverovanie v SLSPna získanie odlo�enia splátok, ako aj na za-bezpe enie finan ných zdrojov na výkup me-du v sezóne roku 2005. Navý�enie finan -ných zdrojov sa nám podarilo zabezpe i a� vapríli, nie v�ak v takej vý�ke, ako sme po�a-dovali. Napriek tomu sme vykúpili medv hodnote 2,5 mil. Sk na ve kono né trhy.Následne sme museli vyradi pre prítomnosantibiotík med, ktorý bol v elármi pri odo-vzdaní do Medoproduktu, s. r. o., deklarovanýako negatívny. Pri spracovaní a homogenizá-cii potvrdil �VPÚ v Dolnom Kubíne prítom-nos tylozínu a sulfamidov. Výsledky ústavuteda potvrdili, �e niektorí v elári úmyselnepozalievali do odovzdávaných nádob aj medpozitívny, ktorý im bol vrátený z predo�lejprodukcie. Na�a spolo nos pri�la o pribli�ne2 mil. Sk, ktoré zaplatila za vypracovanie la-boratórnych meraní �VPÚ, z u� aj tak nízke-ho úveru. Uvedené peniaze sme nemohli rea-lizova v obchodnej sieti. Spomínaný medsme okam�ite pou�ili na al�ie spracovanie,kde v�ak realizácia finan ných zdrojov jepodstatne dlh�ia. Aj táto skuto nos nás oka-m�ite viedla k tomu, �e sme po�iadali bankuo navý�enie finan ných zdrojov. Po intenzív-nych rokovaniach nám bolo dané ubezpe e-nie, �e po splnení podmienok, ktoré po�ado-vala banka, budú nav �ené finan né zdrojedo nákupu medu v objeme 25 mil. Sk.

�ia , aj vinou a ob�trukciou na�ich part-nerov v zahrani í sa postupne odsúvala mo�-nos spustenia prefinancovania medu z me-siaca júl na mesiac august, kde sme v polovi-ci septembra s okam�itou platnos ou pozas-tavili nákup al�ieho medu. Spolo nos Me-doprodukt, s. r. o., uzatvorila hospodárskezmluvy na dodávku medu do preva�nej

Uverej ujeme stanovisko PredstavenstvaSZV a Výkonného výboru SZV k odstú-peniu predsedu Ústrednej kontrolneja revíznej komisie SZV.

D a 4. . 2005 bol na sekretariát SZVdoru ený list Ing. Júliusa Kme a, predseduÚstrednej kontrolnej a revíznej komisie SZV,ktorý v liste uviedol, �e d om 8. . 2005odstupuje z funkcie predsedu ÚKRK SZV.Ako prí iny tohto rozhodnutia uviedol:

. neochotu sekretariátu SZV spolupracovas predsedom ÚKRK SZV;

2. neexistenciu schváleného rozpo tu narok 2005;

3. neschválenie plánu práce revíznou ko-misiou;

4. odmietnutie po�iadaviek na informáciepredlo�ené písomne na prvom zasadnutíVV SZV;

5. nehospodárne nakladanie s finan nýmiprostriedkami SZV, deficit neexistujú-ceho rozpo tu asi 500 000,�Sk.Vzniknutou situáciou sa zaoberalo Pred-

stavenstvo SZV a v súlade so Stanovami SZVrozhodlo vec predlo�i na rie�enie VV SZV.

V rámci ustanovenia § 8 písm. c) StanovSZV uvo nené miesto v orgánoch SZV jemo�né doplni kooptáciou kandidátov s naj-vy��ím po tom hlasov získaných vo vo -bách do orgánov SZV s výnimkou predseduVýkonného výboru, po ich súhlase. Pod-mienkou je, aby VV SZV situáciu zhodnotilako odôvodnenú pre uvedený postup.

Výkonný výbor nasvojom zasadnutí d a

0. 2. 2005 vo Víg a�i �okrem jedného hlasu �odsúhlasil potrebu obsa-di funkciu predseduÚKRK SZV a odporu ilpostupova pod a § 8písm. c) Stanov SZV. Nazáklade tohto ustano-

venia bol do funkcie predsedu ÚKRK SZVkooptovaný Mgr. Miroslav Sta�ko (na ob-rázku), preto�e získal vo vo bách predseduÚKRK SZV druhý najvä �í po et hlasov.Mgr. Sta�ko vyjadril písomný súhlas s pri-jatím funkcie predsedu ÚKRK SZV. Na za-sadnutie VV SZV bol telefonicky prizvanýaj Ing. Július Kme , zasadnutia VV SZV sav�ak nezú astnil.

Výkonný výbor SZV po�iadal novéhopredsedu ÚKRK SZV o pre�etrenie dôvo-dov odstúpenia Ing. Kme a z funkciea predlo�enie písomnej správy k výsledkom�etrenia na najbli��ie zasadnutie VV SZV.Stanovisko k nedostatkom uvádzaným bý-valým predsedom ÚKRK SZV musí pred-lo�i na najbli��ie zasadnutie VV SZV ajsekretariát SZV.

Aj ke Ing. Kme bol vo funkcii iba krát-ky as, je potrebné mu za vykonanú prácuv mene VV SZV po akova .

(ms)

vä �iny obchodných re azcov a ako prvá za-ala s vývozom baleného medu do eskej re-

publiky, Ma arska, Vietnamu. Uzatvorilisme hospodárske zmluvy, ktoré vysoko pre-vy�ovali zásoby, ktoré sme mali od dodáva-te ov slovenských v elárov. Vzh adom na to,�e letné mesiace (júl � august) obchodu s me-dom ne�i ia, celá vykúpená produkcia, tedapribli�ne 90 %, sa za ala realizova a� v sep-tembri. Poplatky súvisiace so zabehnutím ob-chodu spolo nos zaplatila v objeme 5,2 mil.Sk, k priamym tr�bám za dodaný tovar saspolo nos dostáva po 60 � 70 d och od do-dania tovaru. To znamená, �e preva�ná vä �i-na príjmu za tovar nabieha a� v mesiacochdecember, január, február. Za 4. kvartál do

0. 2. 2005 sa nám podarilo doda tovarna�im odberate om v objeme 25 mil. Sk.

Moderná fabrika, �pi ková technológia,umiestnenie výrobne v strede Slovenska,dobré hospodárske zmluvy, dobré vzájomnépodmienky na al�iu spoluprácu viedli spo-lo nos k dohode so Slovenským zväzomv elárov na dlhé obdobie. Mo�nos zabez-pe enia potrieb pre v elárov, laboratórnychanalýz medu, likvidácie nekvalitných, pozi-tívnych medov na antibiotiká � to bol a aj jehlavný dôvod, aby táto spolupráca pokra o-vala aj na alej. Za výrobky zo slovenskéhomedu sme ako spolo nos na medzinárodnejvýstave Agrogastra získali ocenenie kolekciemedov a na Agrokomplexe v Nitre boli ude-lené ocenenia Zna ka kvality. Toto v�etkonám len potvrdzuje, �e nastúpená cesta jesprávna napriek v�etkým a�kostiam, ktorév sú asnosti prekonávame.

Aj po kontrole lenmi VV SZV sme pre-ukázali, �e skladové zásoby spolo nosti súdostato né na to, aby sme dokázali vyplatihlavné záväzky vo i slovenským v elárom.V sú asnosti prebieha v na�ej spolo nostipríprava na vstup zahrani ného investora,ktorý by mal v krátkom ase finan ne po-môc pri zabezpe ení vyrovnania finan nýchzáväzkov.

Vzh adom na blí�iace sa viano né sviatkysa celá problematika pre nás skomplikovalatým, �e mnohí z vás po ítali s príjmami zamed ako hlavným finan ným príjmom, ktoréu mnohých inia desiatky tisíc Sk. �iadne slo-vá na ospravedlnenie asi nedoká�u dostato nevyjadri útos nad tým, �e sa nám pri v�etkejsnahe nepodarilo k dne�nému d u urobi tenposledný krok, ktorý sme si tak ve mi priali.

Dovo ujem si vás v�etkých ubezpe i , �espolo nos Medoprodukt, s. r. o., je akcie-schopná, sna�í sa o produkciu kvalitných vý-robkov, zavádza nové výrobky do výroby.Uzatvárame nové hospodárske zmluvy so za-hrani ím, ale zárove vieme, �e bez spolu-práce s vami � v elármi Slovenska � sa námto nepodarí. Ubezpe ujem vás, �e vo ve mikrátkom ase svoje záväzky vo i v�etkýmdodávate om postupne vyrovnáme.

Vá�ené v elárky a v elári, prijmite, pro-sím, ospravedlnenie za vzniknutú situáciu.

Jozef BARIAK, riaditeMedoprodukt, s. r. o.Víg a�, 3. 2. 2005Foto: bv

ê

Na In�titúte vzdelávania veterinárnychlekárov v Ko�iciach sa 27. a 28. októbra2005 uskuto nil odborný seminár na té-mu Aktuálna zdravotná problematikav chovoch v iel na Slovensku. Bol ur enýveterinárnym in�pektorom pre zdraviezvierat RVPS a KVPS, a �pecialistomna choroby v iel RVPS v Slovenskejrepublike. Odborným gestorom semi-nára bol hlavný radca ústredného riadi-te a �tátnej veterinárnej a potravinovejsprávy SR pre zdravotný stav v elstievna Slovensku a podpredseda SZVMVDr. Pavel Hovorka.

Po úvodnej predná�ke MVDr. Hovorkuo sú asnej zdravotnej situácii a stratégiirozvoja v elárstva na Slovensku informo-vala prítomných o sú asnej kvalite meduz poh adu Paenibacillus larvae a rezíduíantibiotík riadite ka �tátneho veterinár-neho a potravinového ústavu v DolnomKubíne MVDr. Mária Kantiková, ktorápoukázala na nepriaznivé výsledky labora-tórnych testov vzoriek medu na prítomno-s rezíduí antibiotík. Vzorky posielaliv uplynulom roku do Dolného Kubína naj-

mä výkupcovia a spracovatelia medu, kto-rí vzorky odoberali z produkcie jednot-livých v elárov po as výkupu.

Aký je postup pri praktickej innostiveterinárneho in�pektora pre zdravie zvie-rat pri tlmení chorôb v iel a v elieho plo-du pod a najnov�ích zásad veterinárnejstarostlivosti predniesol prítomným MVDr.Jozef Karas z RVPS v Pre�ove. MVDr.Alena �karková a MVDr. Viera Beladi ovázo �VPÚ Bratislava pripravili zaujímavúpredná�ku o laboratórnej diagnostike cho-rôb v iel. (Príspevok Diagnostika parazi-tárnych a mykotických ochorení v iel pri-pravujeme do budúceho ísla.)

O zdravotných po�iadavkách a pred-pokladoch na plemenné chovy v iel ho-voril riadite VÚ�V Ústavu v elárstvaIng. Ján Kopernický, CSc. Ako zabezpe iochranu po nohospodárskych kultúra o klasifikácii postrekových prípravkovvrátane sledovania ich toxického vplyvuna v ely predná�ala RNDr. Tatiana er-mákova, zástupky a riadite a VÚ�V Ústa-vu v elárstva v Liptovskom Hrádku.

Aké sú moderné formy v elárenia �pravidlá biov elárenia, ako dosiahnubiologicky isté a hodnotné v elie produk-ty informoval prítomných veterinárnych

Martin Piovar i odkazuje v�et-kým v elárom, ktorí zaplatili me-dom �v naturáliách�, �e mô�u maskuto ne dobrý pocit. Med toutonetradi nou formou darovaliu om, ktorí ho pre svoje zdravie

ve mi potrebujú. �iada si tentoin al�í komentár?

�AZ�

vo v elárstve, darovali med z rôznych kú-tov Slovenska pacientom Dolie ovaciehocentra K, obyvate om Domova sociál-nych slu�ieb pre dospelých a malým oby-vate om Detského domova v LiptovskomHrádku. Med, ktorý bezplatne do jednora-zových obalov naplnil pán Sekula z Divína,poputoval aj k pacientom do Detskej ozdra-vovne v Lu ivnej a do Dolie ovaciehoústavu pre dospelých vo Vy�ných Hágoch.

lekárov dlhoro ný odborný znalec v oblas-ti biov elárenia MVDr. Jozef Jur�ík zo�VPÚ Bratislava. Chorobám v iel a v e-lieho plodu � prevencii, lie ení a najmäpoznatkom za posledné dva roky v tejtooblasti sa venoval doc. MVDr. Juraj To-por ák, PhD., z Univerzity veterinárneholekárstva v Ko�iciach. O nevyhnutnosti�kolení in�pektorov zdravia v iel, tedabývalých spolupracovníkov s veterinárnousprávou a o systéme �kolenia a jehocie och pri získavaní vy��ej kvalifikáciepri klinických kontrolách v elstiev nachoroby v iel informovali ú astníkovseminára Ing. J. Kopernický, CSc.,MVDr. P. Hovorka, a MVDr. J. Karas.

Realizácia seminára je al�ím z dôka-zov, �e problematika zdravia v iel v sú-asnosti je serióznou témou a rovnaký

záujem ako zo strany odborníkov by jejmali venova aj chovatelia v iel. V akapozitívnemu ohlasu na úrove predná�oka uvádzaných tém sa vedenie In�titútu prevzdelávanie veterinárnych lekárov v Ko-�iciach rozhodlo zopakova podobný se-minár 6. a 7. marca 2006.

MVDr. Jozef JUR�ÍK,�VPÚ Bratislava

Prvá národná v elárska výstava sapre usporiadate ov skon ila zaslú-�eným úspechom. Pozitívne ohlasy zostrany náv�tevníkov aj vystavova-te ov z rôznych kútov Slovenska sved-ia o tom, �e výstava bola príjemne

a u�ito ne stráveným asom. Okreminého vzbudzovala záujem a zveda-vos aj forma platenia vstupného.

Jeho vý�ka bola ubovo ná, ka�dý saobrovo ne rozhodoval, i zaplatí a ko kozaplatí. Netradi nú mo�nos platenia maliv elári � vstupné zaplati medom. Iste vászaujíma, ko ko sa vyzbieralo na �medo-vom vstupnom�? Celkom to bolo 86kgmedu. Samozrejme, usporiadatelia sa ne-vyhli zvedavým otázkam, o s ním urobia?

Odpove je ve mi jednoduchá � dostalsa do správnych rúk. Mnohí ste sa ju do-zvedeli z reportá�e TV JOJ, ktorá neza-váhala a krásnu charitatívnu akciu zachytilaaj kamerou. D a 24. novembra 2005 odvy-sielala táto televízia správu, pod a ktorejMartin Piovar i, predseda ZO SZV Liptov-ský Hrádok, a Ing. Ján Kopernický, CSc.,riadite Ústavu v elárstva, ktorí sa aktívnepodie ali na organizácii Národnej výstavy

ïñîððê

Pracovné semináre v Krá ovejOSLOVUJEME ZÁUJEMCOV O ROZ�IROVANIE SI NAJNOV�ÍCH POZNATKOV ZO V E-LÁRSTVA V EURÓPE A PRIZÝVAME V�ETKÝCH NA AKTÍVNU Ú AS NA

Predpokladáme ú as hostí zo zahrani ia. Prvé stretnutie plánujeme uskuto niv druhej polovici januára 2006.

Rozsah stretnutí (jednod ové, viacd ové) prispôsobíme záujmu v elá-rov o túto formu vzdelávania. Náklady spojené so seminárom si ka �dýú astník hradí sám.Bli��ie informácie získate na ísle 0903/687 382.Za organizátorov Ing. Ján Meleg, CSc., ZO SZV Nitra

ïñîððê

Stalo sa u� tradíciou, ktorú zalo�il v r. 996Ing. Kv toslav ermák, CSc., �e v�dy razro ne, spravidla na jar, sa v LiptovskomHrádku stretávajú registrovaní chovateliav elích matiek. Stretnutia sú ve mi ob ú-bené a sa stali nielen zdrojom rôznych in-formácií, ale predov�etkým miestom vzá-jomných stretnutí a výmeny skúsenostíú astníkov zo v�etkých kútov Slovenska.Vznikom Zdru�enia chovate ov v elíchmatiek Slovenskej kranskej v ely sa zapl-nila legislatívna medzera, ktorú chovateliamali pri plnení si úloh im vyplývajúcichzo zákona . 94/ 998 o � achtení a pleme-nitbe hospodárskych zvierat, aj ke obsa-hová nápl seminárov zostala nezmenená.

Ke sa na jar roka 2005 lú ili, dohodli sana spolo nom stretnutí v e�te v tom roku, najese . Jesenné stretnutie sa konalo s as ouchovate ov, ktorí prijali pozvanie a pricesto-vali v októbri na prvú Národnú výstavu vov elárstve do Liptovského Hrádku. Násled-ne v novembri sa uskuto nilo plánovanéstretnutie výboru zdru�enia chovate ov. Pro-gram zasadnutia výboru rie�il rad problémova nezodpovedaných otázok, ktoré sa dotý-kajú plemenárskej práce chovate ov v elíchmatiek. Vznik zdru�enia podnietilo Minis-terstvo pôdohospodárstva SR z u� citova-ných dôvodov. Iróniou sa v�ak stalo, �e hnev prvý rok existencie zdru�enia (2004) cho-vatelia v elích matiek podporu na odchova-né a predané v elie matky nedostali. Situáciasa zopakovala aj v tomto roku, a ako vplývaz dostupných materiálov, ktoré e�te v t. . niesú kompletné, ak v r. 2004 do�lo k minimál-nemu poklesu dodávky v elích matiek v e-

lárom oproti roku 2003, ukazuje sa, �e rok2005 bude podstatne hor�í. Dôvodov zlej si-tuácie mô�e by nieko ko, ale ur ite tým naj-vá�nej�ím je nepriznanie podpôr chovate omza odpredané v elie matky. Náklady na od-chované v elie matky sú u jednotlivých cho-vate ov individuálne, ale v kone nom dô-sledku v�dy vysoké. Súvisia s materiálnyma technickým zabezpe ením chovu, vrátanenajnutnej�ej ré�ie, ktorá je s chovom spojená(cestovné, pohonné hmoty, po�tovné, tele-fón, prípadne al�ie). Rozlo�enie nákladovna cenu matky medzi odberate a a podporu,ktorú chovate za dodanú matku dostal, po-máhalo udr�iava prijate né ceny matiek prev elárov, ale � o bolo najdôle�itej�ie � kuv elárom sa dostávali kvalitné v elie matkyzo � achtite ských, ale aj rozmno�ovacíchchovov, v ktorých je sledovaný zdravotnýstav v elstiev a ich pôvod.

Ak zdru�enie v minulom roku evidova-lo z celkového po tu chovate ov cca 20 %agropodnikate ov, prípadne SHR, v roku2005 do�lo k ich rapídnemu poklesu, s ímsúvisí nepriaznivá legislatíva zo stranyMinisterstva financií SR, ktoré kladie v sú-vislosti s vyplatením podpôr chovate omhospodárskych zvierat neprimerané pod-mienky. Medzi ne patria predov�etkým od-vody do v�etkých fondov, pri om MF SRneprihliada na skuto nos , i je chovatev trvalom pracovnom pomere, alebo inakzárobkovo inný, alebo i je dôchodca, a u�vôbec sa neprihliada na al�iu skuto nos ,�e ide o sezónny charakter prác, t. j. ajo sezónny príjem. Podmienky, za akých Mi-nisterstvo pôdohospodárstva SR vyplácapodpory, sú také, �e sa stávajú preká�kouna ich vyplatenie, s finálnym dojmom, uro-bi v�etko pre to, aby podpory chovate omvyplatené neboli. Navy�e nedostato ný ob-jem priznaných finan ných prostriedkovMinisterstvu pôdohospodárstva SR neumo-� uje ani vyplatenie v�etkých dota ných ti-tulov v zmysle platného výnosu .806/2004- 00, ale to je u� v kone nom dô-sledku al�í vá�ny problém, ktorý sa dotý-ka chovate ov, pre ktorých je v elárstvo za-mestnaním a jediným zdrojom príjmov.

Vá�nou skuto nos ou zostáva, �e nieko -ko desiatok rokov vykonávaná plemenárskapráca VÚ�V Ústavu v elárstva spolu s re-gistrovanými chovate mi v elích matiek,ktorí sa na nej so záujmom, ale aj zaniete-ním podie ali, mô�e by postupom asuznehodnotená, ak dôjde v budúcnosti k jejstagnácii alebo preru�eniu. Táto skuto nossa stáva vá�nou hrozbou pre zachovanie ge-nofondu slovenskej kranskej v ely.

Anna ZÁBOJNÍKOVÁ,lenka Zdru�enia chovate ov

v elích matiekFoto: Milan ermák

ZO SZV Stupava si dovo uje pozva pria-te ov v elárov a priaznivcov na vzdeláva-cie predná�ky, ktoré sa budú kona v je-dálni re�taurácie Stupavská kr ma (nám.SNP , Stupava) nachádzajúcej sa v bez-prostrednej blízkosti autobusovej stanice.Termín: v�dy tretí �tvrtok v mesiacochjanuár, február a marec 2006, od7.30 do 20.00 hod.

9. januára 2006Ing. Michal MA I KA, CSc.CHOV MATIEK

� základy chovu matiek, � výber ple-menných v elstiev (matiek a trúdov), �mo�nosti zachovania vybraných líniípri vo nom párení matiek, � praktickéskúsenosti z chovu matiek s cielenýmivlastnos ami

6. februára 2006MVDr. Pavel HOVORKAZÁSADYAPRAKTICKÝ PO-STUP ERADIKÁCIE MORUV ELIEHO PLODU

� postup na jar (odber medu z vencov,odber zimného meliva), � hygiena nav elniciach, � postup pri zistení prítom-nosti spór BLL (v závislosti od po tuvyklí ených kolónií), � úloha v elár-skych in�pektorov

6. marca 2006Ing. Rastislav UMYSANADSTAVKOVÉ V ELÁ-RENIE

� zásady nadstavkového v elárenia, �stru né kalendárium prác, � minimali-zácia zásahov vo v elstvách, � pred-chádzanie rojovej nálade v elstiev, �rozmno�ovanie v elstiev (odlo�ence,zmetence), � lie enie v elstiev

(jh)

ÑÑÍÍ ÎÎ úú ÍÍVýroba v elárskych potrieb:

� úle vysokonadstavkové� úle nízkonadstavkové� rámiky, pe ochyty� oplodnia iky

Ing. �tefan �losárKraskovská 8,980 53 Rimavská Ba aTel.: 0907/526 294Fax: 047/5495 80

ïñîððê

V oblasti biológiev iel predstavilo 4referujúcich s na-sledujúcimi témami:hodnotenie �ivota-schopnosti trúdíchspermií prostred-níctvom vybranýchfluorescen ných far-bív a po íta ového

programu Cellquest; rozoznávanie druhovpe ových obnô�ok v elami pomocou vône;korelácie medzi ve kos ou ú ového otvorua po tom v iel vracajúcich sa do ú a; alter-natívne metódy hodnotenia hygienickéhosprávania v iel; výskum kondície v iel ro-botníc za a�ených starostlivos ou o trúdyv klietkových pokusoch; klasifikácia nepra-videlných buniek plástov, ktoré ich spájajús rámikom, vplyv prítomnosti matiek nakondíciu robotníc vo v elstvách; pou�itieniektorých nehormonálnych biologickyaktívnych substancií z rastlinnej a �ivo í�-nej rí�e vo v elstvách; hodnota fagocytár-neho indexu hemolymfy zimujúcich v ielako jedného z parametrov ich imunolo-gického profilu, a niektoré al�ie.

Plemenitba a chov matiekZaujímavé boli aj referáty a postery

z oblasti plemenitby a chovu matiek, kto-rých bolo dovedna 4, takmer v�etky z do-máceho Po ska. Boli na tieto témy: metódyhygienického správania v iel pri selekciiv elstiev odolných proti zvápenateniu v e-lieho plodu; vplyv genetickej premenlivostina adaptabilitu robotníc v bezmatkovýchv elstvách; faktory ovplyv ujúce únik v ielz oplodnia ikov; výskum inite ov urých u-júcich kladenie vají ok umelo inseminova-nými matkami; výskum zafarbenia trúdiehosemena ako indikátora jeho kvality; hodno-tenie genotypu agresívnych a miernychv iel pomocou �ihadlového testu; metódymorfologického hodnotenia plemien a líniív iel chovaných v Po sku s pou�itím po í-ta ovej analýzy obrazu krídla; vplyv pod-mienok uchovávania v elích matiek preda po inseminácii na zapl ovanie semennýchva kov a vyprázd ovanie vajcovodov, kestupe zaplnenia semenných va kov sahodnotil pod a ich zafarbenia: slabo naplne-né mali mlie nu farbu, stredne naplnené

jasno krémovú s nazna eným mramorova-ním, dobre naplnené krémovú s výraznýmmramorovaním. Zaujímavý bol poster o hy-gienickom správaní v iel rôznych populá-cií stredoruského plemena v iel a al�ie.

Referáty z technológie v eláreniaDo tematickej oblasti technológia v elá-

renia zaradili referátov. Boli taktie�vä �inou z Po ska na tieto témy: vylep�enýmodel odsáva a v iel z plástov; odstra o-vanie v iel z nadstavkov pri medobraní;vplyv zimných zásob na rozvoj v iel a ichkondíciu; ekologický monitoring v elstiev;mo�nos pou�itia nieko kofarebnýchzna iek pri letá i na ovplyvnenie orientáciev iel pri viacerých spolu umiestených aleboskon�truovaných oplodnia ikoch; vzdiale-nosti medzi plástmi v plodisku, vystavanomna vo nom priestranstve; stav v elárstvav �tatistických íslach v oblasti ne alekomesta Lod�; charakteristika v iel, opú� ajú-cich úle v zime; asové zmeny povrchovú ových stien, tvorených rôznymi materiál-mi; plemenitba v iel v podmienkach ari-dizácie klímy (zo Slovenska).

Ekonomika v eláreniaZ oblasti ekonomiky v elárenia boli iba

3 referáty (jeden z Ukrajiny, dva z Po ska).Ukrajinský hovoril o produk nom poten-ciáli a základných parametroch rozvojav elárstva v tejto krajine. Kým v roku 990bolo na Ukrajine 3 mil. 5 5 tisíc v elstievso 72 % podielom súkromného sektoru,v roku 2003 asi 2 mil.757 tisíc v elstievs 93 % podielom. Ro ná produkcia medusa pohybovala medzi 50 a� 60 tisíc tonami.Po et v elstiev by sa mal do budúcnostizvý�i na 6 miliónov. Napo ítali okolo 900druhov v elársky významných rastlín.Prvý referát z Po ska charakterizoval kon-zumentov medu, ktorí si kupovali medpriamo u v elára. Dávali prednos tekuté-mu lipovému medu v kg balení, z druhovpohánkovému, vresovému a zmie�anémukvetovému. Viac ako 60 % respondentov saobávalo fal�ovania medu. Druhý referátz Po ska hodnotil ekonomické parametrev elníc v Po sku v závislosti od po tuchovaných v elstiev. Vyplynulo z neho, �eak má by v elnica rentabilná, musí jutvori minimálne 90 v elstiev.

Patológia v ielTáto oblas bola reprezentovaná 7 re-

ferátmi, venovanými najmä klie�tikovitostiv iel. Z referátu o o is ovaní sa v iel ro-botníc rôznych plemien od klie�tika Varroavyplynulo, �e stupe o is ovania bol naj-vy��í u v iel kaukazského plemena � viacako 0 %-ný, ni��í u stredouerópskeho �8 %, najni��í u kranského � %. V Litve zaposledných 0 rokov odskú�ali antivaroóz-nu efektívnos preparátov Gabon PA 92,Apistan, Apifos, kyseliny � ave ovej a mrav-ej. Z nich najvy��iu ú innos preukázali

Apistan a Gabon � vy�e 98 %, ú innosoboch kyselín bola asi o 20 % ni��ia. V Po -sku na vybraných v elniciach zhodnotilidvoma metódami antivaroóznu efektívnosnov�ích preparátov Biowar a Apitraz, kto-rých ú innou látkou je amitraz. Ú innosBiowaru stanovili na 89 %, Apitrazu na84 %. Na inom mieste v tej istej krajine od-skú�ali Perizin s ú innou látkou kumafos,v mno�stve 45, 30, a 200 mg v pásiku.Najvy��iu ú innos , v priemere a� 97 %,mali pásiky s obsahom 30 mg kumafosu.Z Ukrajiny bol zaujímavý referát o osobi-tostiach rozvoja klie�tika Varroa vo v el-stvách, umiestených na ope ovanie v skle-níkoch, ke zistili zvý�ené percento steril-ných sami iek Varroa v zimných mesiacoch.Po skí výskumníci referovali o úvodnýchvýskumoch genotypových vlastnostíPaenibacillus larvae � pôvodcu moru v e-lieho plodu, alej o mo�nostiach zis ovaniaprítomnosti jeho spór v mede a telách v ielna základe mikrobiologických skú�ok.Zaujal aj referát o vplyve CO2 na aktivituspór Nosema apis. V klietkových pokusochv laboratóriu potvrdili, �e CO2 mal pozitív-ny vplyv na tempo �írenia nozémovej ná-kazy. V inom referáte z Po ska hodnotiliodolnos v iel robotníc proti nozematózepri rôznych ochranných opatreniach, v al-�om referovali o úvodných výskumoch na-kazenia inseminovaných matiek prvokomNosema apis. Zaujímavý bol aj referáto pokusoch, v ktorých hodnotili toxicitukyseliny acetylsalicylovej s vitamínomC (Aspirin � C) na v ely. Tento prípravokmô�e do istej miery spoma ova �írenie no-zematózy. Jednotlivým skupinám v iel po-dávali 6 a� 0,2 mg Aspirínu � C a jeho ú i-nok na v ely pozorovali 7-krát � po , 2, 6,24, 36, 72 a 96 hodinách. V skupine v iel,ktorej podali 6 mg, v�etky v ely uhynuli u�po 6 hodinách, v skupine, ktorej podali0,2 mg, uhynula z 240 iba jediná v ela,v kontrolnej skupine �iadna. Z pokusov vy-plynulo, �e dávka ni��ia ako 3 mg nemá to-xický ú inok na v ely. alej zazneli referátyna tieto témy: registrácia v elích lie ebnýchprípravkov v Po sku, hodnotenie apifyto-preparátov na základe parametrov svojichantioxida ných vlastností, apifytopreparátyvo forme mastí a ich antimikrobiálne vlast-nosti, tlmenie klie�tikovitosti kyselinoumrav ou a � ave ovou. Zo Slovenska bol

V po skom meste Pulawy, vzdialenom juhozápadne od Var�avy asi 20 km,sa konala tradi ná, v poradí u� 42. medzinárodná vedecká v elárskakonferencia. Zú astnilo sa jej takmer 50 vedeckých a výskumných pra-covníkov, predov�etkým z domáceho Po ska, ale aj z Ruska, Ukrajiny,Nemecka, Litvy, eska i Slovenska. Dovedna bolo prezentovaných 05referátov, i u� prednesovou alebo vä �inou posterovou formou, ktoréboli zaradené do 0 tematických oblastí.

ïñîððê

referát o vplyve klimatických zmien nazdravotný stav a tlmenie v elích chorôb.

O v elích produktochV elie produkty boli námetom asi 0-tich

referátov, z ve kej vä �iny boli venované me-du. Referovali o dehydratácii hlavných dru-hov kvetových i medovicových medov, keplásty s nedozretým medom vybrali z ú ova dali ich do su�iarne, pri om pred tým a po36 hodinách zis ovali obsah vody, celkovúkyslos a diastázové íslo. Napr. malinovýmed mal za iato ný obsah vody 22,6%, po36 hodinách u� len 6,9%, celkovú kyslos(mval/kg) na za iatku 7,0, po 36 hodinách8,5, diastázové íslo (Shade) na za iatku5,57, po 36 hodinách 8,30. Podobne

i v ostatných druhoch medov po 36 hodináchklesol obsah vody, o nie o stúpla celkovákyslos i diastázové íslo, ktoré vyjadruje ak-tivitu -amylázy. Tri referáty boli venovanékry�talizácii medu, z prvého vyplynulo, �ev mm3 zmie�aného medu je okolo 3 00kry�tálov, v druhom predstavili zariadenie,ktoré umo� uje zmenu konzistencie skry�ta-lizovaného medu bez jeho ohrievania. V tre-om referovali o optických vlastnostiach

kry�tálov zmie�aných kvetových medov. a-lej bol referát o antioxida ných a antibiotic-kých vlastnostiach najdôle�itej�ích druhovpo ských medov. Najvy��iu antibiotickú ak-tivitu, vyjadrenú strednou inhibínovou hod-notou, vykazovali medovicové medy z ih-li anov, potom medy vresové a zlatoby ové(Solidago), najni��iu medy kvetové zmie�ané.Najvy��iu antioxida nú aktivitu mal med po-hánkový, najni��iu agátový. alej boli referá-ty na tieto témy: ohrozovanie zdravotnej bez-pe nosti v elích produktov na v elniciachv Po sku, botanická charakteristika zmie�a-ných kvetových medov v ju�nom Po sku,zmeny obsahu cukrov vmede v priebehu ucho-vávania po 3, 6, 2 a 24 tý�d och, chemic-ké zlo�enie v elieho jedu a pe ová analýzamedov v In�titúte v elárstva v Pulawách.

�ivotné prostredie a produkty v ielAj na tejto konferencii boli referáty, za-

oberajúce sa problémami �ivotného pro-stredia, najmä v súvislosti so v elími pro-duktmi. Zaujal referát o probléme výskyturezíduí sulfonamidov v po ských medoch,ktoré sa kontrolujú u� 5 rokov. Udáva sa, �ero ne v priemere a� v 25% vzoriek medovobsah rezíduí sulfonamidov prevy�uje sta-novený limit 50mg/kg, v niektorých vzorkáchi 0-krát. Dva referáty sa venovali obsahua�kých kovov (Pb, Cd, Hg, Zn, Fe, Cu)

v medoch a v elami konzervovanom peli,ktorý je zo �tatistického h adiska prijate ný,lebo iba v nieko ko málo vzorkách bol zis-tený nadlimitný obsah kadmia a medi. al-�ie referáty v tejto tematickej oblasti: výsled-ky radia ného monitoringu v elích produk-tov, vplyv formy pou�ívaných prostriedkovochrany rastlín na v ely a vplyv zmesí lis-tových hnojív s insekticídmi na v ely.

Najviac referátov z rí�e rastlínNajvy��í po et referátov, a� 27, bol veno-

vaný tematike nektáro- a pe odajného rast-linstva a ope ovaniu, o je u� posledných0 rokov tradíciou. Najviac referátov bolo

z domáceho Po ska, ktoré je v tejto oblastisvetovou ve mocou. Podali informácievä �inou vo forme posterov o ekológii, nek-táro- a pe odajnosti a efekte v elieho opele-nia na úrodu plodov celého radu v elárskyvýznamných rastlín, v elárskej verejnostiznámych a menej známych. Referovali napr.o nektárodajnosti brusnice chocholíkatej(Vaccinium corymbosum), ktorá sa zriedka-vo pestuje aj u nás a vyniká relatívne vyso-kou koncentráciou nektáru, potom o nektá-rodajnosti kríka zemolez kam atský (Loni-cera kamtschatica), o nektárodajnosti dvochpoddruhov bazalky pravej (Ocimum basili-cum), o pe ovaní hlavá ika jarného (Adonisvernalis), o pe ovaní brezy previsnutej (Be-

tula pendula), ktorá vytvára ohromné mno�-stvá pe u s obsahom takmer 22 % bielkovína 3 % tukov, a preto je pre v ely ve mi hod-notný. alej boli postery o pe ovaní mrlíkov(Chenopodium), ktorý sa zara uje medzi bu-riny, o pe ovaní vrbice v bolistej (Lythrumsalicaria), ktorá kvitne aj u nás na mokrýchlúkach a ha jej porastu vyprodukuje okolo37 kg pe u, o pe ovaní na podobných mies-tach rastúcej roripy rakúskej (Rorippa aus-triaca) z e ade kapustovitých rastlín, potomope ovaní dvoch hlavných druhov devä silovz e ade astrovitých, bieleho a lekárskeho(Petasites albus, P. hybridus). Z výsledkovvyplynulo, �e hektár devä sila bieleho vy-produkuje asi 6 kg pe u, lekárskeho o po-lovicu menej. al�ie postery (v�etky bolive mi precízne pripravené) boli na tieto té-my: �túdium nektárií viacerých druhov kve-tov hlohu (Crataegus), silfia zrastenolistého

(Silphium perfoliatum) z e ade astrovitýchrastlín, o nektárodajnosti lipy srdcolistej (Ti-lia cordata) v oblasti Uralu, o nektárodaj-nosti fazule �arlátovej (Phaseolus coccine-us), hru�ky oby ajnej (Pyrus communis),v elníka moldavského (Dracocephalum mol-davica), jarabiny vtá ej (Sorbus aucuparia),rozchodnice ru�ovej (Rhodiola rosea), slezov-ky trojzárezovej (Malope trifida), o nektáro-a pe odajnosti 3 druhov zlatobyle, z ktorýchmednatos ha zlatobyle kanadskej (Solida-go canadensis), ktorá rastie aj u nás, bolaprepo ítaná takmer na 400kg a pe odajnosna 90 kg. Zaujímavé boli postery o kvitnutía nektárovaní cesnaku pa�ítkového � pa�ítky(Allium schoenoprasum) a najmä o efektev elieho opelenia 4 divorastúcich druhovcesnaku Allium, ke nasadenie semien z vo -ného opelenia bolo v priemere asi 80%, zozaizolovaných rastlín pred opelením len asi35 %. Priemernú hmotnos 000 semienz opelených rastlín vy íslili na 4, g, neope-lených na 3, g. Opelené rastliny u nás zná-meho cesnaku medvedieho mali nasadeniesemien 95%, neopelené 88 %, priemernáhmotnos 000 semien z opelených rastlíndosiahla 9,0 g a z neopelených 5,3 g.

Z Ukrajiny pochádzal poster o �túdiupe ového spektra medov strednej a ju�nejasti Ukrajiny, ke jednodruhové medy ma-

li iba 7 a� 0 rôznych druhov pe ových z n,zmie�ané 2 a� 20. Autor lánku predstavilposter na tému diferencie v nektárodajnos-ti, nálete v iel a efekte v elieho opeleniamedzi ekologicky a konven ne pestovaný-mi ríbez ou iernou a pohánkou jedlou.

al�í ope ova iReferátov, resp. posterov v tematickej

oblasti iný ope ujúci hmyz ako v ela medo-nosná bolo pä na tieto témy: autentickékorelácie medzi d �kou melích cuciakova h bkou kvetových rúrok ope ovanýchrastlín, blanokrídly hmyz na po ských znám-kach a zápalkových nálepkách, správaniematiek me a zemného pri vytváraní hniezdav laboratórnych podmienkach, ekológia sr� a(Vespa crabro), ope ovací efekt samotár-skej v ely murárky záhradnej (Osmia rufa)na cesnaku cibu ovom (cibuli kuchynskej).

ApiterapiaV tejto oblasti boli predstavené tri

postery na tieto témy: kontaktová alergiana propolis pri �enských onemocneniach,v elí plod � nová surovina pre farma-ceutický priemysel, klinické pozorovanianového po ského preparátu PROPOL ��EL pri obareninách.

Titulný list zborníka vydaného pri príle�i-tosti 42. ro níka vedeckej v elárskej kon-ferencie v Pulawách.

Reprodukcia: Tomá� Zábojník

Z konferencie bol vydaný zborník skráte-ných referátov, ktoré sú v anglickoma po skom jazyku. Je sú as ou kni�niceÚstavu v elárstva v Liptovskom Hrádku.Prípadným záujemcom mô�eme po�ado-vané materiály z neho prefoti .

ïñîððê

IV. TEST � JANUÁR. Festival medu a vo ba krá ovnej medu sa

tradi ne u� �iesty rok uskuto nil na po espokrokového v elára Kálmána Sótera v:a) Krá ovej pri Senci,b) Liptovskom Hrádku,c) Dolinke pri �ahách.2. Posunova pe u je:

a) prípravok na vypichovanie pe u z buniekplásta,

b) sie ka na posúvanie pe u pri su�ení,c) výbe�ok na hornom okraji päty zadného

páru nôh v ely.3. Podvojné v elárenie je:

a) dvojv elstvové, dvojmatkové, ke sú dvev elstvá v jednom úli, ktorým sa upraví naobdobie hlavnej zná�ky spolo ný medník,

b) umiestnenie v elstiev na dvoch rozli nýchstanovi�tiach, aby vyu�ili zná�ku súbe�nekvitnúcich rastlín,

c) v elárenie po as hlavnej zná�ky, ke sa jed-nému v elstvu nadstavia dva medníky.

4. Manipula né v elstvo sa pou�íva na:a) vyrovnávanie sily produk ných v elstiev,b) výcvik za ínajúcich v elárov,c) sledovanie medných prírastkov po as hlav-

nej zná�ky.5. V elomilná rastlina facélia vrati olistá

poskytuje v elám:a) nektár,b) pe ,c) nektár aj pe .6. Feromóny sú chemické látky, ktoré slú�ia

hmyzu, teda aj v elám, na dorozumievanie.Vznikajú v � azách v iel a sú vylu ované:a) mimo tela,b) vo vnútri tela,c) mimo aj vo vnútri tela.7. Medzi asti ú a nepatrí:

a) výklz,b) letá ová zástr ka,c) materská mrie�ka.8. Najvä �ím producentom medu na svete je:

a) Argentína,b) USA,c) ína.9. Ope ovacia innos v iel je pre prírodu

a loveka najdôle�itej�ia práca a ú�itok.V odbornej literatúre sa hodnotí ako:a) 9-násobok hodnoty vyprodukovaných v e-

lích produktov,b) 0-násobok hodnoty vyprodukovaných v e-

lích produktov,c) -násobok hodnoty vyprodukovaných v e-

lích produktov.0. Klie�tik Varroa destructor ostáva nepo-

hyblivý u� pri teplote:a) 7 °C, b) 8 °C, c) 9 °C.

Pripravil Mgr. Ján PÍ�

Med ako biopotravinaOTÁZKA:Pri náhodnom stretnutí v elárov, ale ajnev elárov, do�lo k polemike o tom, ije med BIOPOTRAVINA a i je vlastnemo�né ka�dý med pova�ova zaBIOMED. Prosíme o odpove .

V elári z Pie� anOdpovedá JUDr. udovít Volník,znalec z odboru po nohospodárstvo,odvetvie v elárstvo:

Na objasnenie toh-to problému je po-trebné ujasni sitie najzákladnej�iepojmy, ktoré sa navec vz ahujú.

Najskôr nieko -ko slov o mede.Je to �pecifickýpotravinový pro-

dukt �ivo í�neho pôvodu, ktoréhopodstatnou as ou sú produktyrastlín. Je to vlastne sladká látka pro-dukovaná v elami z nektáru rastlínalebo z výlu kov hmyzu, �ijúceho narastlinách. V ely v prírode zbierajútieto produkty, pretvárajú ich tak, �eich obohacujú o al�ie �pecifické lát-ky (enzýmy a fermenty), zahus ujúich a ukladajú do plástov. Nako koiba v ela je schopná vyprodukovamed, nápisy na obaloch v obchodochv znení �v elí med�, idú nad rámecozna ovania. Takýto produkt úplnesta í ozna ova ako MED. Pre úpl-nos treba uvies , �e iný ako v elímed nepoznáme, lebo iba v ely vediaprodukova med.

Pokia ide o limity niektorých fyzi-kálnych a chemických parametrov,v tomto smere sú v rôznych krajináchodli�né nároky. V poslednom ase naj-mä v legislatíve EÚ boli prijaté mnohézmeny a doplnky. Kvalitatívne para-metre medu sú zakotvené v SmerniciRady 200 / 0/ES z 20. 2. 200 , kto-rá vstúpila do platnosti . 8. 2003. Natúto smernicu naväzuje aj VýnosMPSR a MZSR . 88/2004 zo d a28. 4. 2004, ktorý upravuje hlavu 9ná�ho Potravinového kódexu. Tietozmeny sa týkajú ozna enia MED, bezprívlastku v elí, alej obsahu fruktózya glukózy, hmotnostného % vody

(max. 20 %), elektrickej vodivosti jed-notlivých druhov, obsahu vo ných ky-selín a v neposlednom rade aj limituobsahu HMF (hydroxymetylfurfuralu �a� 80 mg na kg).

Niektoré krajiny, ako napr. aj eskárepublika, si dali zaregistrova ochran-né známky medu s presne ur enýmiparametrami kvality. Verím, �e v do-h adnej budúcnosti bude takto zaregis-trovaný aj ná� slovenský med, ktorý sapo stránke kvality mô�e porovnávas ktorýmko vek iným medom na svete.

Teraz nieko ko slov k druhej astiotázky, i ka�dý med mo�no pova�ovaza BIOMED. Tu sa musíme najskôroboznámi s tým, o sa rozumie podpojmom ekologické po nohospodár-stvo a výroba biopotravín.

Národná rada Slovenskej republikyprijala 4. mája 998 zákon . 224/98,ktorý upravuje práva a povinnosti fy-zických a právnických osôb, ktoré vy-rábajú bioprodukty alebo zberajú vo nerastúce rastliny, alebo ich spracúvajúa vyrábajú z nich biopotraviny, prípad-ne uvádzajú do obehu biproduktya biopotraviny. Tento zákon bol noveli-zovaný zákonom . 4 5/2002 zo d a9. 6. 2002. Pod a uvedených zákonov:

. Ekologická po nohospodárskavýroba je taká výroba rastlín, v ktorejsa pou�ívajú osobitné osevné postupy,zelené hnojenie, hnojenie organickýmihnojivami, mechanické, fyzikálnea biologické metódy na ochranu rastlín,ako aj chov hospodárskych zvierat, prektoré sa pou�ívajú výlu ne krmivá po-chádzajúce z ekologickej rastlinnej vý-roby a ktorým sa sú asne venuje oso-bitná veterinárna starostlivos .

2. Bioprodukty sú rastlinné výrobkya �ivo í�ne výrobky vyrobené systé-mom ekologickej po nohospodárskejvýroby.

3. Biopotraviny sú potraviny, ktorésú vyrobené len z bioproduktov pri po-u�ití povolených zlo�iek, prídavnýchlátok a materiálov.

Odpovede posielajte elektronicky najan.pis@post.sk, po�tou: Mgr. Ján Pí�,Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

ïð

Po takto urobenom úvode je ka�démujasné, �e nie ka�dý med je mo�né po-va�ova za biomed. Výrobcov takéhotomedu pod prísnou veterinárnou kontro-lou je mo�né spo íta na prstoch jednejruky. o robi , aby sme mohli ná� medozna i ako BIOMED, si povieme v bu-dúcom ísle ná�ho asopisu.

ïñîððê

Oprava ko�a medometuPo dlhých rokoch pou�ívania najskôr

za ne hrdzavie v medomete pletivo ko�amedometu. Tomuto sa nevyhneme hlavnev prípadoch, ke bolo pocínovanie pletivanedostato né. Vzniknutý stav si vy�adovalrie�enie. Ako v elár s men�ím mno�stvomv elstiev nemô�em investova do novéhonerezového prístroja, ve Výrob a medzi-stienok v �elovciach ponúka 3-rámikovýnerezový ru ný medomet za 5000,�Sk, a sa-mostatný nerezový kô� tie� nie je najlacnej-�í. Náter celého ko�a potravinárskou farbouneprichádzal do úvahy, a to z dôvodu, �e nie-ktoré asti sa nedajú vy isti a nedá sa zaisti ,aby v záhyboch nezostával med, poprípadevoda, ktorá by podporovala hrdzavenie.

Rozhodol som sa teda, �e z ko�a odstrá-nim v�etko pletivo, pricínované nosné as-ti pletiva a spev ovacie prie ky. Takto mina ko�i zostala iba hrubá kostra, ktorá sadala ve mi dobre vy isti . Na istenie sompou�il lekárenský benzínalkohol, ktorýsom pova�oval za najlep�í prostriedok naodstránenie zvy�kov vosku a propolisu.Pred istením som e�te vyhol krajné li�ty,a tie som z vnútornej strany po dôkladnomvy istení natrel potravinárskou farbou.Ihne po nátere som ich sklepal, aby sa tamv budúcnosti nedostala voda alebo med. Podôkladnom vy istení a odmastení som celúkostru dvakrát natrel potravinárskou far-bou. Po prvom nátere celej kostry som

v spodnej asti vhodným ekologickýmtmelom vytmelil v�etky priehlbiny tak, abyz dolnej asti odtiekla akáko vek tekutinaa nezostávala v priehlbinách ko�a. Po tejtoúprave som sa rozhodol namiesto pletivapou�i ro�ty z nerezovej gu atiny a pásikovnerezového plechu.

Vopred som si vyhotovil nákres ro�tutak, aby som vedel si zaobstara potrebnýmateriál. V odbornej predajni som kúpil po-trebný po et nerezových ty iek s rozmermi

000 2 mm a 000 4 mm, vo firme,ktorá pracuje s nerezovým materiálom, somsi dal z odpadu nastriha nieko ko pásikovs rozmermi cca 350 4 mm. Z tohtouvedeného materiálu som pripravil potreb-né d �ky. Nako ko kô� môjho 3-rámikovéhomedometu má rozmery 420 3 0 mm, po-treboval som vyhotovi 3 ro�ty.

Ako prie ne nosné ty ky som pou�il ne-rezovú gu atinu s priemerom 4 mm a d �kou3 0 mm, na jeden ro�t som potreboval 3 ku-sy. Na spodnú stranu som pou�il nastrihanýnerezový plech dlhý 270 mm, na ka�dý ro�t kus. Na jeden ro�t som potreboval 8 ku-

sov nerezových ty iek 435 2 mm(420 + 5 mm po dolný okraj).

Z odstrihnutého plechu som si pripravilna ka�dý ro�t 4 kusy dr�iakov cca30 4 mm a na kraje som nav tal 3 mmotvory, a 2 ks cca 25 4 mm s jednýmotvorom. Tieto krat�ie dr�iaky som pou�ilna hornú ty ku ro�tu. D �ku ty iek s prieme-rom 2 mm som volil preto, �e som ich po-treboval upevni pomocou nerezového pási-ka o spodnú hranu ko�a medometu. Vzdia-lenos nosných ty iek ro�tu je 40 mm.Zvislé ty ky sú od kraja nosných ty iekvzdialené 28 mm a medzi sebou v�etky po5 mm. Nosné ty ky sú privarené z von-

kaj�ej strany ro�tu o plechový nerezový pá-sik z vnútornej strany. Obdobne sú z vnú-tornej strany pripevnené i dr�iaky ro�tu.Takto pripravený materiál som dal zvarizvára ovi, odborníkovi na zváranie nerezo-vého materiálu. Najlep�ie je bodové zvare-nie. Ro�ty na kostru ko�a som pripevnilnehrdzavejúcimi skrutkami 3 8 mm, pre-nievajúce asti som opiloval. Prilo�ená

fotografia najlep�ie dokazuje výsledok re-kon�trukcie ko�a medometu.

Ak by chcel niekto urobi podobnúrekon�trukciu ko�a medometu, upozor ujemna skuto nos , �e pod a dostupných dokla-

dov boli vyrábané medomety pre 3 alebo 4rámiky, kde ko�e mali rôzne rozmery �420 3 0 mm, 480 320 mm a 480370mm. Pod a týchto rozmerov si musímeda vyhotovi ro�ty. Meriame od hornéhookraja po dolný okraj ko�a. Takto upravenýkô� mi slú�i k úplnej spokojnosti.

Jednoduché cedidlo na medDlhé roky som pou�íval na cedenie medu

iba hornú as dvojdielneho cedidla, ktoré sapredáva ako príslu�enstvo k normalizovanejnádobe pod medomet. Spodná as s hustýmsitom v na�ich podmienkach nebola pou�i-te ná, nako ko vytá ame vä �inou husté me-dy. Raz vo výpredaji som � astnou náhodouobjavil misku na umývanie ovocia z nerezo-vého sita, aj horné a dolné lemovanie boloz nerezového plechu. Horný vonkaj�í prie-mer tejto misky bol takmer 290mm.

Nako ko ve kos o iek sita vyhovovalana cedenie medu, bolo potrebné na nádobuvyhotovi nadstavec, ktorý po vlo�ení donádoby pod medomet dr�í cedidlo v po�a-dovanej vý�ke. Inak by zasahovalo hlbokodo nádoby. Tento krátky kruhový nadstavecsom vyhotovil z tenkého hliníkového ple-chu tak, aby tesne vo�iel do jestvujúcej ná-doby pod medomet. Hliníkový plech sommohol pou�i , lebo tento nadstavec praktic-ky neprichádza do styku s medom. Vý�kunadstavca som si stanovil tak, aby sa celánádoba aj s nadstavcom dala ahko spodmedometu vytiahnu . Horný okraj nadstav-ca som v niektorých miestach tro�ka ohol,aby vlo�ené cedidlo pevne dr�alo v nad-stavci. Na spodný okraj kruhového nadstav-ca som pripevnil dve kovové nábytkovéu�ká, ktoré ho dr�ia v nádobe.

Cedidlo � misku � som z vonkaj�ej stra-ny spevnil �tyrmi kúskami silne pocínova-ného drôtu. Spodné lemovanie misky somsklepal, aby tam nezostával med alebo vodapri umývaní. Podobné spevnenie je vidieaj na cedidle medu na plastovú nádobu, aképonúka ako novinku Ing. Baraník. Celkovýpoh ad na nadstavec a cedidlo je na prilo-�enej fotografii.

Foto: Autor

Ka�dý z nás pozná porekadlo Pomô� si love e, aj Boh ti pomô�e! o iné zo-stáva v elárovi, ktorý patrí do skupiny s men�ím mno�stvom v elstiev, kev elárske zariadenie postupne vypovedáva slu�bu? Najmä my star�í v elárinemáme peniaze nazvy� na nákup nových a drahých zariadení. Vtedy si musí-me pomôc sami tak, ako vieme. Pred takýto problém som bol postavený aj ja.O svoje skúsenosti sa chcem podeli s ostatnými v elármi a zárove itate ovpoprosi , aby vlastné výrobky odfotografovali alebo nakreslili a opísali. Ka�-dú dobrú radu a nápad uverejnený v na�om asopise V elár si radi pre ítame.

ïï

ïñîððê

Aj tak by bolo mo�né charakterizovapodujatie ZO SZV v Martine. V elária priaznivci tejto ZO v krásnom po asíodchádzajúcej jesene nav�tívili v elár-sku rodinnú farmu priate a Sedlá kav Bu oviciach na Morave.

Tu v prekrásnom prostredí, 30 km pred Br-nom, obhospodaruje priate Sedlá ek vy�e 400v elstiev moderným nadstavkovým systémomv ú och vlastnej upravenej kon�trukcie. Úlenielen pre seba vyrába v dobre vybavenej sto-lárskej dielni. V mobilnej predajni ke sme videlia mohli si i kúpi �iroký sortiment v elárskychpotrieb, ocenili sme aj mimoriadny sortimentodbornej literatúry.

Nav�tívili sme i medáre , kde napr. z dôvodual�ích technologických komplikácií nepou�í-

vajú strojové odvie kovanie, ale prácu stíhajúklasickým ru ným spôsobom. V innosti smesledovali vyvíja pary na spracovanie vyrade-ných rámikov. V spolo enskej asti bol zasa pes-trý výber kozmetiky na báze v elích produktov,ajov, suvenírov i medoviny.

V�etkých asi najvä �mi zaujalo nad�eniea zápal, s akým tento medzi v elármi mladýlovek vedel rozpráva o v elárení, o nevy-

hnutnosti prejs na nové spôsoby v elárskejtechnológie, o úskaliach propagácie a predajav elích produktov. Pou né, podnetné a pútavébolo rozprávanie a predvádzanie systému nad-stavkového v elárenia s celoro ným postu-pom obhospodarovania a lie enia.

Perfektnos hostite ov bola skuto ne obdivu-hodná e�te i v takej drobnosti, ke po nie-ko kohodinovom programe zabezpe ili v tomtomeste ku pre v�etkých kvalitnú a primeranúre�tauráciu.

A tak skuto ne nikto ne utoval dlhú cestu, le-bo bola vyvá�ená novými a cennými poznatka-mi, dobrou priate skou pohodou, po as cestyvzájomnou výmenou vlastných skúsenostía utu�ením starých i nových priate stiev. Ur iteprispela k zvý�eniu záujmu prenies nové poznat-ky i do vlastnej v elárskej práce, tak�e i z tohtodôvodu sme lenom ZO SZV prispeli men�oudotáciou na náklady tohto vydareného podujatia.

Borislav BUKOVSKÝ, predseda ZO SZV MartinFoto: Autor

ïî

VZDELÁVACIE KURZY PRE V ELÁROVÚstav v elárstva v Liptovskom Hrádku v decembri 2005 uskuto nil vo svojich priestoroch kurz pre za ínajúcich v elárov pod názvom V elár-

ske minimum. Jeho 27 absolventov získalo základné vedomosti o v elárení a po úspe�nom vykonaní závere ných testov aj osve enia o úspe�nomabsolvovaní kurzu. Ústav aj roku 2006 pripravuje nieko ko vzdelávacích akcií pre v elársku verejnos . Aktivity budú zamerané na získanie základ-ných informácií o v elárení, v elích produktoch, chove v elích matiek a ope ovaní.

Koncom januára 2006 sa v priestoroch In�titútu vzdelávania veterinárnych lekárov v Ko�iciach a na Ústave v elárstva v Liptovskom Hrádku uskuto ní vzdelávanie pre

in�pektorov zdravia v iel,ktorí po úspe�nom ukon ení dvojd ového kurzu dostanú príslu�né osve enie.Záujemcovia o kurz predov�etkým z východného a severného Slovenska sa mô�u prihlási vo svojich ZO SZV. Kapacita ú astníkov kurzov je ob-

medzená, ú astníci si hradia ubytovanie a stravovanie, iasto ne �kolné. Podobné kurzy sa pripravujú aj pre v elárov z ostatných regiónov Slovenska.Presné informácie o ase konania akcie budú v as zverejnené na internetovej stránke SZV www.vcelari.sk.

Touto cestou chcem vyjadri vrúcnepo akovanie SZV za pozvanie na Ná-rodnú výstavu vo v elárstve do Lip-tovského Hrádku. Na va�u výstavusom �la s hlbokou úctou k va�ej práci.Bolo mi c ou by medzi v elármi, u -mi, ktorých stato né a pracovité rukyvo ajú medom a kvetmi. akujem zahlboký záujem o moju prácu, za to, �este ma prijali medzi seba.

Týmto by som sa chcela trocha priblí�iitate om V elára. Cie om mojej práce je

pomáha u om prostredníctvom byliniek,ajov, likérov, zábalov a kúpe ov z ano-

vého a konopného plátna, popri tom sastara aj o krásu tela a pleti, kde bylinky,prírodné produkty, príroda sama majú ne-zastupite nú úlohu. Jedna z prirodzenýchvlastností loveka je tú�ba po kráse, a to ajpo kráse vlastného tela. Zachovaním zdra-vej �ivotosprávy s primeranou modernoukozmetickou starostlivos ou sa sna�ímeudr�a si telesnú krásu i svie�os a oddialihranicu starnutia o mo�no do najneskor-�ích rokov. Kozmetiku v�ak nemô�emechápa ako výlu ný elixír udskej krásya dokonalosti; má tie� hranice svojej pô-sobnosti. Okrem toho kozmetické úkonya prípravky majú ú inok iba vtedy, ke sasprávne uplat ujú. Jednou z najvä �íchvýhod udovej medicíny je jej nad aso-vos . To, o platilo o bylinkách pred 4 000rokmi, platí dodnes!

Ke �e toto je asopis o v elách, v elá-roch, a teda aj o mede, chcela by som pri-spie nieko kými vetami o tomto ú�asnomdare prírody. Med sa pova�oval za v�e-obecné dobro pre udí a� do významnéhoobjavu chemika Marggrafa, ktorý na�ielcukor v oby ajnej bielej repe. Roz�írením,predajom a zlacnením továrensky vyrobe-ného repného cukru bol med v ka�dom ci-vilizovanom �táte vytlá aný z jedálneholístka rodín, pravda, na �kodu zdravia. Medstrácal svoje uplatnenie aj v dôsledku ve -kého pokroku lekárskej vedy a vynájdeniamnohých ú inných liekov proti rôznymchorobám. A predsa, zásluhou modernejvedeckej biochémie a výskumov sa medv sú asnosti opä dostáva na to estnémiesto, ktoré mu od nepamäti nále�aloa nále�í. Moderné výskumy a biochemickérozbory dokazujú nielen jeho lie ivú moc,ale pova�ujú ho za dôle�itú a biologickyvysokohodnotnú lie ivú potravinu. Med sapreto nikdy nemô�e nahradi továrenskyvyrobeným cukrom.

Vedci, lekári a výskumníci svetovéhomena zistili priaznivé a lie ivé ú inky medupri mnohých chorobách. Med vlastnými vy-nikajúcimi vlastnos ami z energetickýchzdrojov najlep�ie zodpovedá v�etkým po-�iadavkám a potrebám udského organizmu.Jeho invertné cukry, glukóza a fruktóza, súhotovými �ivinami (pohonnou hmotou) presrdce a v�etko svalstvo tela. Prechádzajú dokrvi bez trávenia. Zvý�ením telesnej náma-hy sa úmerne zvy�uje látková premena, priktorej sú nevyhnutne potrebné vitamínyskupiny B. Tieto vitamíny má organizmuspri po�ití medu hne k dispozícii. Preto�emed má vysokú energetickú hodnotu, vytvá-ra sa v organizme aj pri po�ití men�ích dá-vok medu pomerne ve a energie. Blahodar-né ú inky medu sa prejavujú najmä vtedy,ke sa podáva rozpustený v aji alebo v pre-varenom mlieku primeranej teploty.

Na záver ponúkam aspo dva z ve mive kého po tu receptov a mo�ností vy-u�itia medu.

Chrípka, katar priedu�iek, angína,nádcha sa úspe�ne lie ia, ak chorý u�ívaka�dé �tyri hodiny mocca ly�i ku medu.

Med sa musí u�íva presne ako liek. Také-to dávkovanie slú�i aj ako prevencia!

Ochorenie prsníkov. Listy vini a sa na-mo ia do medoviny a nechajú sa lúhova5 dní. Po 5 d och sa listy z medoviny vyberúa natrú sa medom. Medovina, v ktorej sa lis-ty vini a lúhovali, sa ohreje. Do nej namo í-me anové plátno. Nakoniec listy natretémedom prilo�íme na prsníky a prekryjemeanovým plátnom. Na e�te dáme suchý zá-

bal a necháme pôsobi aspo hodinu. Tútoprocedúru opakujeme 3-krát v tý�dni.

Milada IVANKOVÁ, Vranov nad Top ou

Milada Ivanková prezentovala na Ná-rodnej výstave vo v elárstve mno�stvoexponátov zo svojej súkromnej zbier-ky. S poznatkami z udového lie ite -stva sa podelila aj na výstave s názvomNevyu�ité mo�nosti udovej medicíny� duchovné a hmotné bohatstvo hor-ného Zemplína, ktorá sa uskuto nilaod 6. . do 6. 2. 2005 v �tátnej ve-deckej kni�nici v Ko�iciach.

ïñîððê

Foto: Gabriel Fo ko a Pavel Hovorka

ïñîððê

Doc. Ing. JozefREKO�, PhD. �narodil sa . . 936vo Ve kom Bieli,vy�tudoval gym-názium v Senci( 95 � 954) a Vy-sokú �kolu po no-hospodársku v Nit-re ( 956 � 96 ),

obhájil kandidátsku dizerta nú prácu( 967) a habilitáciu za docenta Agrono-mickej fakulty V�P ( 985). Pracovalna V�P (dnes Po nohospodárska uni-verzita) ako lektor ( 960 � 96 ), asis-tent ( 96 � 963), odborný asistent( 963 � 985) a docent ( 985 � 999).

Vz ah ku v elám a v elárstvu získal odrodi ov. Za iatky v elárenia spadajú doroku 948, do jeho tajov ho zaú al skúse-ný v elár Ján Suta z Ve kého Bielu. JozefReko� v roku 952 (mal len 6 rokov) ob-hospodaroval u� 24 v elstiev. Aj ako �tu-dent V�P v Nitre sa zaujímal o v elárskuproblematiku. Tu nav�tevoval v elárskyvedecký krú�ok zriadený pri Katedre cho-vu malých hospodárskych zvierat, ktorýviedol jeho asistent na disciplíne v elár-stvo (pozn. red.: bol ním autor tohto lán-ku). Aj v sú asnosti na dôchodku v eláris 2 v elstvami. V minulosti sa �peciali-zoval na výrobu materskej ka�i ky a vos-ku, v sú asnosti produkuje len med.

Po as �túdia na V�P stal sa pomocnouvedeckou silou na spomínanej katedre. Tuza al s vedeckou innos ou, ke sa veno-val ope ovaniu slne nice v elami. Výsled-ky pokusov spracoval v svojej diplomovejpráci ( 96 ). V nej de�ifroval prí inu mor-tality lietaviek na slne nici. Neskôr( 983� 985) sa vrátil k problematike sl-ne nice zistením, �e na vnútorných ste-nách kvietkov sú mikroskopické gu ô ky�ivicového extraktu. Tieto sa pohybujúsmerom nahor k bliznám a pra�níkom ty i-niek. Lietavka po ka�dom ponorení cucia-ka do kvetov si cuciak uma�e a preto si houtiera predným párom nôh. Gu ô ky, ktorésa dostanú a� na úrove blizny a pra�níkovty iniek, sa zachytávajú na spodnej astiochlpeného tela lietaviek pri pohybe cezkvietky. Následne sa v�emo�ne sna�í od-stráni ich, o sa jej nikdy nepodarí. Gu ô -ky si rozma�e po celom tele, olepí sa, una-ví a napokon nedoká�e z kvetov odletiespä do svojho v elstva (pozri lánok v .8/2005, 2. a 3. s. obálky.).

V roku 963 vyrie�il nechemické o�et-rovanie a ochranu uskladnených rezerv-ných plástov pred vija kou vo�tinovou ichumies ovaním v �peciálnych stojanoch sozabezpe eným vo ným prúdením vzduchumedzi uskladnenými plástmi. Navrhovanérie�enie bolo mo�no vyu�i aj vo ve kový-robnej technológii. V rokoch 964 � 970sa venoval projektom pre �pecializovanúv elársku farmu v Bodoku pri Nitre. Vy-pracoval a realizoval metodiku technolo-gického postupu výroby medu, zvý�eniaprodukcie vosku a zaviedol aj výrobu v e-lej materskej ka�i ky s vysokým podielomtechnizácie. Vypracoval a realizoval pro-jekt zvý�enia produktivity práce pri medo-braní vo v�etkých fázach (zvoz mednýchplástov do medárne a spätný rozvozprázdnych plástov). Odvie kovanie med-ných plástov sa vykonávalo strojovo.Plásty sa vytá ali na 20-rámikovom ra-diálnom medomete s elektrickým poho-nom. Kapacita medárne bola projektovanána potreby vytá ania medu v okresnommeradle. Prácne a asovo náro né k me-nie v elstiev na zazimovanie technickyvyrie�il tak, �e jeden pracovník bol schop-ný nak mi 600 v elstiev za jeden de . Vy-pracoval tie� metódu pridávania matiekdo odlo�encov vo ve kochovoch. Jehoprojekt budovania �pecializovaných ve -kochovov bol neskôr zahrnutý aj do kon-cepcie rozvoja v elárstva na Slovensku.

Doc. Reko� sa zaslú�il aj o ve kovýro-bu medoviny a o jej komercionalizáciu(ako prvý na Slovensku) v hospodárskomzariadení Bodok. Na jej výrobu sa spo-iatku pou�ívala zmes agátového a istco-

vého medu a preto medovina dostala ná-zov Agátec. V�etky parametre medovinyboli riadne stanovené (obsah alkoholu,zvy�kový cukor, zvy�kový extrakt, vo nýa viazaný oxid siri itý, prchavé a neprcha-vé kyseliny). V neskor�om období zaniklizdroje istcového medu a do�lo aj ku pre-menovaniu na Slovenskú svetlú medovi-nu. V elárska prevádzka v Bodoku bolavybudovaná na kapacitu okolo 500 hekto-litrov, o umo�nilo aj komer ný predaj naSlovensku. Neskôr v dôsledku organiza -ných zmien prevádzka v Bodoku zanikla.Vo výrobe medoviny pod a Reko�ovej re-ceptúry pokra oval neskôr dr. Tomka(koncom 80. rokov).

V septembri 969 si slovenská v elár-ska organizácia pripomínala 00. výro iea pri tejto príle�itosti sa konala v areáliV�P v Nitre 3. celoslovenská v elárskavýstava, ktorá pokra ovala v Sloven-skom po nohospodárskom múzeu (SPM)v Nitre a rozsahom i spôsobom in�taláciepôsobila mohutným dojmom. Bola príno-

som pre slovenské v elárstvo. Okrem slo-venských na nej vystavovali aj rakúskia ma arskí vystavovatelia. O úspe�nú prí-pravu výstavy (scenár, architektonickérie�enie, realizácia) sa pri inili najmä Ing.Reko� (garant), Ing. Vontor ík (riaditeSPM), Ing. arch. Miskolczi (architekt),kolektív pracovníkov z V�P a v nemalejmiere aj v elári ZO SZV v Nitre. Slováuznania od náv�tevníkov výstavy potvr-dili, �e dobrá vec sa podarila.

Od roku 978 sa slovenské v elárstvoocitlo v priamom ohrození klie�tikovitosti.Bolo potrebné vypracova rýchlu a ú innúterapiu v elstiev. Na rôznych pracoviskáchna Slovensku sa testovalo takmer 50 rôz-nych látok prírodného i chemického cha-rakteru. Za úspe�né vyrie�enie problémua zavedenie prípravku Avartin 0 s obsa-hom ú innej látky amitraz bola kolektívuodborníkov v zlo�ení J. Hanko, R. Jendre-ják, �. Polá ek, J. Reko� a . Ro�ko ude-lená Národná cena SSR. V tejto súvislostitreba uvies iniciatívu Ing. Reko�a, ktorýsa podujal vyvinú technológiu výroby pá-sikov s obsahom ú innej látky amitraz.Zoskupil tím spolupracovníkov, ktorí boliúspe�ní a u� v roku 983 získali od Ústavu�tátnej kontroly veterinárnych preparátova lie iv v Nitre oprávnenie na výrobuprípravku Avartin. Po obhajobe závere nejsprávy sa otvorila cesta pokry lie ivomcelé Slovensko. Nasledovalo ve ké mno�-stvo predná�ok. Prípravok sa pou�íva do-dnes a v aka dodr�iavaniu metodiky jehoaplikácie doteraz nebola preukázaná rezis-tencia klie�tikov na tento prípravok. Porôznych zmenách s miestom jeho výroby(V�P Nitra, �PP Oponice) od roku 990prípravok vyrába Bares Nitra.

Jozef Reko� predná�al v elárstvo nadennom �túdiu i posluchá om popri za-mestnaní v �tudijných odboroch: zootech-nický, fytotechnický, prevádzkovo-ekono-mický, a tie� predná�al aj na pedagogickejfakulte, v zahrani í najmä v Ma arsku.Pod jeho vedením obhájilo vy�e 25 �tu-dentov diplomové práce a práce �tudent-skej vedeckej odbornej innosti zo �pecia-lizácie v elárstvo. Patrí medzi poprednýchslovenských autorov, ktorých práce sú zá-kladom pokroku a úspe�ného vývoja v e-lárstva. Je jedným z tých, ktorí inovovali,skvalit ovali a prehlbovali predmet v e-lárstvo. Prispel k modernizácii a aktualizá-cii výchovno-vzdelávacieho procesu dis-ciplíny v elárstvo na teraj�ej Slovenskejpo nohospodárskej univerzite v Nitre.

Bol výrazne publika ne inný. Je spo-luautorom 3 stredo�kolských u ebníc, au-torom 6 vysoko�kolských skrípt a 4 skríptv spoluautorstve. Vo vedeckých asopi-

ïñîððê

soch publikoval 27 vedeckých príspevkov(samostatne) a 6 príspevkov v spoluautor-stve. Okrem toho publikoval 05 príspev-kov v odborných asopisoch (V elár,Pszczelarstwo, v asopise moderného lo-veka Pyramída, v zborníkoch Agrikultúra,Po nohospodárstvo, Acta zootechnika,v encyklopédii Beliana, v denníku Prácaa dvojtý�denníku Po nohospodár).

Je autorom rie�enia k midla vhodnéhopre ve kochovy (autorské osved enie AO. 98938/ 979) a zariadenia na mecha-

nické naná�anie tekutých látok na papie-rové pásiky s predvo bou vyprázd ovaniazásobníka (AO . 242 99/ 988) na výro-bu Avartinu.

Po as pôsobenia na �kole pracoval akolen výboru ZO SZV v Nitre, neskôr aj

v Predsedníctve SZV. Z mnohých oceneníspomeniem aspo najvýznamnej�ie: Vyni-kajúci pracovník po nohospodárstvaa vý�ivy ( 978), Vzorný pracovník V�P( 987), Zaslú�ilý zlep�ovate s právomnosi zlatý odznak ( 988), Pamätná medailaza pomoc a spoluprácu pri rozvoji po no-hospodárskeho múzejníctva na Slovensku( 982), Vyznamenanie SZV za zásluhy na

poli rozvoja slovenského v elárstva �strieborná plaketa ( 98 ), zlatá plaketa( 986), Pamätná medaila SZV za realizá-ciu 3. celoslovenskej v elárskej výstavy( 969), Národná cena SSR ( 987).

Jeho odkaz ostatným v elárom znie::�Vyu�ívajte v�etky mo�nosti na sústavnédopl ovanie odborných poznatkov.�

Ing. Michal MA I KA, CSc.Liptovský HrádokFoto: Archív J. R.

80 rokovLadislav BIELEK, Spi�ská Nová Ves; �tefanDOPIRIAK, Ko�ice; Jozef MI KO, Ko�ice 75 rokovJozef BUDZ, Spi�ská Nová Ves; JánKAPSDORFER, Spi�ská Nová Ves; AlojzMLYNAR ÍK, Spi�ská Nová Ves; ViliamSKALKA, Spi�ská Nová Ves; P. LEN-DACKÝ, Pre�ov; J. PAUKO, Pre�ov;Pavel SLATINSKÝ, Hnú� a70 rokovFranti�ek �KORVÁNEK, Spi�ská Nová Ves;Ján UNGER, Spi�ská Nová Ves; EmilZUMRIK, Spi�ská Nová Ves; Ján SMO-RADA, Spi�ská Nová Ves; Zoltán SZE-LECZ, Hajná ka; Jozef TOMOV ÍK,Vinné; Emília ZÁMO NÍKOVÁ, Komár-no; Rudolf NÉMETH, Komárno; Mgr. Pa-vel LÁSKA, Hnú� a; Andrej PETHO, ur-kov; Jozef BÓRIK, Húl65 rokovVincent BOBOV ÁK, Rozhanovce;MVDr. Matej MO OVSKÝ, Tren ín60 rokovVladimír STEINER, Spi�ská Nová Ves;Ladislav UNGER, Spi�ská Nová Ves;Ing. Tomá� HOSPODÁR, Michalovce;Ing. Vladimír IVAN O, Ko�ice; PavolGABRI�, Kubra55 rokovVasi LI KO, Naciná Ves, Peter STARO ,Vrbnica; J. KANA�, Pre�ov; M. SMOL-KO, Pre�ov; Alojz CVE KA, PetrovaVes; Peter HOLENDA, Bobot; Martin KI-RIPOLSKÝ, Trávnica50 rokovMartin AMBROZ, Spi�ská Nová Ves;Milan Biro� ák, Spi�ská Nová Ves; Milo�KELLNER, Spi�ská Nová Ves; JozefNOVÁK, Spi�ská Nová Ves; Jozef RU-MAN ÍK, Spi�ská Nová Ves; Peter �PIC,Spi�ská Nová Ves; V. DOPIRÁKOVÁ,Pre�ov; Ing. Milan RÁSTO NÝ, Tren-ianska Turná

Jubilantom srde ne blaho�eláme!

So zármutkom oznamujeme, �e v roku2005 na�e rady nav�dy opustili v eláriEdmund TARNOCI vo veku 80 rokova Matej TUREK vo veku 57 rokov.

es ich pamiatke!

Redakcia uverej uje mená jubilantov a ozna-my o úmrtí lenov SZV pod a listov z jednotli-vých základných organizácií. �iadame dife-rencova mesiac narodenia, inak neviemeoslávenca zaradi do správneho ísla V elára.Uzávierka . 3/2006 bude 5. januára 2006.

So synom Jankom pri prehliadke v elstva.

Ing. Reko� so spolupracovníkmi.

�kolský v elín s cvi eb ou a laboratóriomv Oponiciach.

Medzi �tudentmi pri ko�tovke medoviny.

ïñîððê

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXX /2006. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatnéasopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Te-

lefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: sekretariat@vcelari.sk. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava.Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: ulmo@stonline.sk, redakcia@vcelari.sk. Web: www.vcelari.sk.

�éfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef I�MÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HO-VORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, Franti�ek BIZUB, Ing. Ján HA� ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KO-PERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plura-lity uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2006 je 336,� Sk.Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39�6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o.,Vajnorská ul., tel.: 02/44 63 24 39, Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informá-cií pre pôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2006.

Výrob a medzistienok udovít Klí �NAWAX oznamuje, �e vyrába medzistienkyzo v elieho vosku metódou kontinuálnehopriameho liatia na plnoautomatických strojochtypu VAII (NSR � Rietsche). Medzistienky,ako aj celý závod, vykazujú vysoký stupeveterinárnej a hygienickej bezpe nosti. Voskna výrobu medzistienok filtrujeme a potomsterilizujeme teplom. Ú�itková, bezpe nostnáa estetická hodnota medzistienok sp a kritériánoriem platných v EÚ, o oce ujú aj na�i za-hrani ní odberatelia. Výmenu surovín za me-dzistienky, predaj medzistienok a nákup voskua vo�tín vykonávame osobne a po�tou. Zna núas uvedených slu�ieb vykonávame prostred-

níctvom na�ích spolupracovníkov, kontaktuverej ujeme na na�ich webových stránkach,prípadne poskytneme telefonicky.

Ná� pracovný as:Pracovné dni od 7,00 do 5,30 hod.Sobota od 8,00 do 2,00 hod.V prípade nutnosti mô�me va�u náv�tevu u násindividuálne dohodnú aj okrem uvedenéhopracovného asu. Platba pri nákupe, predaji,alebo odplata za slu�by je v hotovosti. Va�unáv�tevu alebo po�tovú zásielku s rados ouo akávame na adrese:

udovít Klí � NAWAX, Pivni ná 35, 946 57Svätý Peter, tel.: 035/7685 44, 7685 504, 7685505, fax: 035/7685 226, E-mail: klic@stonline.skhttp:\\www.nawax.sk, alebo www.nawax.com

Výrob a medzistienok MEDOVID � Miro-slav ernek, 906 05 Soboti�te 57 (Trnavskýkraj) oznamuje, �e:� vyrába medzistienky, vymie a za vosk a vo�tie� predáva v elárske potreby

ïê

Pracovný as:Pon � Pia 9.00� 6.00 hod.Sob. 9.00� 2.00 hod.Náv�tevu odporú ame vopred ohlási . Tel.:0902/ 3 94.

Predám 8 zánovných ú ov echoslováks odnímate ným dnom (stropné k midlá,vrchnák), ks za 000,� Sk; a pojazdný au-tobus �L � 2 000,�Sk. Tel.: 09 0/97 96 29,047/ 433 27 26.

Predám 0 v elstiev v JU, umiestnenévo v elíne v Roho�níku. OK. Tel.: 0903/8598 78.

Predám z rodinných dôvodov skri ovúV3S, zariadenú, vo výbornom stave, gará�o-vanú, zní�ené poistné � v elárske. Výhodnácena � dohodou. Tel. ve er 9.00�22.00 hod.:09 8/ 0 49 54.

NÁRODNÁ VÝSTAVA VO V ELÁRSTVELiptovský Hrádok 2005

Foto na 3. a 4. strane obálky: Boris Bukovský, Gabriel Fo ko a Pavel Hovorka.

îððê îððé îððè

îððç îðïð îðïï

NÁRODNÁ VÝSTAVA VO V ELÁRSTVELiptovský Hrádok 2005