Embed Size (px)
Citation preview
îÚÛÞÎË9Î
îððê
Vo avé Vianoce po tretí raz �u� celoslovenské
Kým odborné vzdelávanie v elárov je v naj-bli��ej dobe rie�ené projektom (pozri lánok o kur-ze v elárskeho minima na s. 3 ), ukazuje sa, �evzdelávanie u iteliek � lektoriek kurzov pe e-nia a zdobenia medového pe iva, zostane, aspozatia , na samovzdelávaní. Vä �ina dne�ných ak-tívnych medovnikárok pre�la samo�túdiom za po-moci odbornej literatúry, získavaním informáciía u ením sa �na vlastnej �kode�, o je v�ak pri zís-kavaní potrebnej techniky a praktickej zru nostipri príprave, pe ení a zdobení medovní kov nevy-hnutné. Zdá sa, �e Martin Piovar i, predseda ZOSZV v Liptovskom Hrádku, chytil rie�enie tohtoproblému z inej strany. Formou sú a�e Vo avé Vi-anoce u� tretí rok po sebe dáva �ancu sú a�iacimnau i sa medovní ky nielen piec , ale aj vyzdobia nápadito naaran�ova .
Na 3. ro níku sú a�e v pe ení a zdobení viano nýchmedovní kov, ktorá sa uskuto nila v decembri minuléhoroka, sa zú astnilo 3 dvoj lenných sú a�ných dru�stiev�iakov 6.�9. ro níka základných �kôl z Hýb, Východnej,Pribyliny, Liptovského Hrádku, Liptovského Mikulá�a,Spi�skej Novej Vsi, Polomky a Sebechlieb. Prvá as sú-a�e � pe enie a zdobenie medovní kov � prebiehala na
Základnej �kole v Hybiach, aj v aka ústretovosti a pocho-peniu riadite ky tejto �koly. Závere ná as � vyhodnote-nie sú a�e � sa konala v Kultúrnom dome v LiptovskomHrádku, kde v�etky sú a�né dru�stvá dostali k dispozíciistôl na prezentáciu svojich sú a�ných výrobkov. Porotazlo�ená zo samých medovnikárok to mala ve mi a�ké. Ajnapriek stanoveným kritériám, medzi ktoré patrila kvalitaupe ených medovní kov, ich vyzdobenie, estetika a naa-ran�ovanie, nebolo rozhodovenie jednoduché. Prvenstvo,úplne zaslú�ene, získali diev atá Dominika Hricová a Ni-kola Fridrichová zo Z� Pribylina. Ich expozícia predsta-vovala dedinku v zime, ktorej viano ná atmosféra ur itenechýbala. Druhé miesto obsadili Martina Rajniakováa Elena Piro�eková z Hýb, tretie skon ilo dru�stvo diev-at zo Z� na ul. s. brigád v Liptovskom Mikulá�i v zlo-
�ení Martina Petrilová a Zuzana Setteyová. Ví azky boliodmenené hodnotnými cenami, ale bez zaslú�enej odme-ny neodi�iel ani jeden sú a�iaci.
(Pokra ovanie na 3. s. obálky)
Ví azky Dominiku Hricovú a Nikolu Fridrichovú z Pribyliny in�pirovala zimná dedinka.
Medovníkový betlehem vytvorili Martina Rajniaková a ElenaPiro�eková z Hýb (2. miesto).
Betlehem Martiny Petrilovej a Zuzany Settyovej z LiptovskéhoMikulá�a ohodnotila odborná porota tretím miestom.
îñîððê ïé
Jednou z astých otá-zok radových lenovSlovenského zväzuv elárov, ktorú dá-vajú lenom predsta-venstva, je, aby vy-svetlili dôvod kle-sajúcich finan nýchdotácii Minister-
stvom pôdohospodárstva SR ob ianskymzdru�eniam, a teda aj v elárskym zväzom.V mojej odpovedi v�dy uvádzam postoja ochotu slovenských politikov ocenivýznam v elárstva v po nohospodárstve.Ako pozitívny príklad pripomínam záujemeských politikov o priebeh 8. zjazdu es-
kého zväzu v elárov, ktorý sa uskuto nilza iatkom decembra minulého rokuv Prahe. Zjazd bol mimoriadnou uda-los ou v �ivote eských v elárov. Prvý derokovania sme sledovali s na�ím predse-dom Ing. . Gálom ako jediná zahrani nádelegácia. Prekvapilo nás, �e na rozdielod ná�ho 8. VZ SZV v apríli 2005, o ktorébol zo strany slovenského ministerstvapôdohospodárstva absolútny nezáujem,na eskom zjazde bola prítomná delegá-cia vedúcich predstavite ov ministerstvazem delství, ktorú viedol sám ministerIng. Ján Mádek. Prítomný bol dokonca ajpredseda parlamentného výboru pre po -nohospodárstvo Ladislav Skopal a piatial�í poslanci eskej snemovne. Táto ú as
sved í o tom, akú závideniahodnú pozor-nos venujú politici v elárstvu v echách.Nepochybne je to aj tým, �e eský zväzv elárov je vo svete ve mi uznávanou cho-vate skou organizáciou najmä pre skvelévýsledky, ktoré dosahuje v ochrane zdra-via v iel a v jednotnom postupe pri pre-vencii �írenia v elích nákaz. Jeho leno-via v aka aktívnej práci predstavite ovzväzu a najmä pochopeniu politikov ria-diacich innos ministerstva po nohospo-dárstva dostávajú najvy��iu ú elovú do-táciu na v elstvo na svete. Je to rovných500 eských korún na v elstvo.
Na dokreslenie vývoja situácie u násspomeniem, �e v tom istom ase, ke ro-kovali eskí v elári � za iatkom decem-bra � bola Bratislava dejiskom protest-ného zhroma�denia po nohospodárovz celého Slovenska, ktorí sa zi�li predbudovou Národnej rady SR. Obhajovalizachovanie domácej agrárnej výrobya pre�itie agropodnikate ov vo v�etkýchregiónoch Slovenskej republiky. Mnohí
precestovali stovky kilometrov, aby prí-tomnos ou na tomto zhroma�dení prezen-tovali svoje oprávnené po�iadavky, ako ajto, �e budú za ne vytrvalo bojova . V roz-hor ení s vý�kou podpory ná�mu po no-hospodárstvu potvrdili, �e na�a vláda za-ujala diskrimina ný postoj vo i vlastnýmpo nohospodárom. Pri reálnom hodnote-ním situácie mi pripomínali iba hlas vo-lajúceho na pú�ti, ktorý nikto z vládnychpolitikov nechce po u .
Tvrdenie, �e slovenskí po nohospodárihrajú vabank o ,5 miliardy dotácii, sa mizdá príli� nezodpovedné a najmä krátko-zraké. Najmä ak si uvedomíme, ako na�avláda �tedro podporuje zahrani né pod-nikate ské firmy, ktoré k nám neprichá-dzajú s úmyslom milosrdného samaritá-na, ale preto, aby dobre zarobili na lacnejpracovnej sile slovenského usilovného ro-botníka. Preto je viac ne� zará�ajúce, �eprotesty po nohospodárov nikto z ob a-nov nepodporuje. Ve tá miliarda sloven-ských korún, za ktorú vláda s ubuje bytyzahrani ným zamestnancom automobil-ky KIA � a to z da ových poplatkovna�ich ob anov � mohla by by nále�i-tej�ie ur ená po nohospodárom, ktorívyrábajú zdravé a vý�ivné potravinya pritom na ich bedrách le�í aj zodpoved-nos za zdravé �ivotné prostredie a za ob-raz na�ej krajiny.
Spolieha sa na dovoz potravín (medzinimi aj medu) zo zahrani ia, je viac akoneprezieravé. Málokto z na�ich politikovsi asi uvedomuje, aké záva�né celospolo-enské dôsledky má sú asný úpadok do-
mácej po nohospodárskej výroby. Netre-ba si zakrýva o i pred tým, ako výrazneklesla úrodnos pôdy a intenzita rastlinnejvýroby oproti roku 990. �e sa zní�ili sta-vy hovädzieho dobytka o 2/3 a tak po a-soch sebesta nosti verejnos ani netu�í, �ero ne dová�ame základné potraviny za30 mld. korún. Tieto peniaze neplatia na�ispotrebitelia domácim, ale zahrani nýmro níkom a producentom potravín. Obme-dzujú sa tým nielen pracovné príle�itostia príjmy obyvate stva na vidieku, ale ob-medzujú sa tak aj na�e zdroje na kúpumodernej techniky, �pi kových technoló-gií a výrobkov.
Je priam nepochopite né, ke suverén-ny a a� nadpriemerne sebavedomý ministerfinancií a podpredseda vlády, ktorý predrokom bez mihnutia oka odsúhlasil viacako 200 miliónov Sk na Národné tenisovécentrum, sa stavia proti vyrovnaniu pod-pory na�im po nohospodárom s úrov oupodpôr v iných krajinách. Ako keby to ne-bola politika relatívne lacných potravín,
Pokra ovanie na 8. strane
Ing. Tibor JÓKAY:Kalendárium � Február . . . . . . . . . . 18Ing. Ján HA� ÍK: Nastaveniepríjmu po�ty v Outlook Express . . . . 20Daniela BEDNÁRIKOVÁ:�kodové udalosti za rok 2005 . . . . . 21MVDr. Pavel HOVORKAPo 8. zjazde SV . . . . . . . . . . . . . . . 21Ing. Michal MA I KA, CSc.:Nesta í plaka , treba kona . . . . . . . . 22Ing. Valent AVOJSKÝ, CSc.:Amitraz je stále najú innej�í . . . . . . 24JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Med ako biopotravina (2. as ) . . . . . 26Mgr. Ján PÍ�: Sú a� �VK� Test . 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27Vat 1 alebo Furetto? . . . . . . . . . . . . . 28PhDr. Beata VRZGULOVÁ:Po zástave vysvätená aj so�ka . . . . . 30Anna ZÁBOJNÍKOVÁ:V elári v ��kolských laviciach� . . . 31SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . 31KRÍ�OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
Prvá strana obálky:udový rezbár Jozef Fojtík z Krupi-
ny so svojím dielom � so�kou sv.Ambróza, patróna v elárov. Viacv lánku na strane 30.
Foto: Tomá� KOPERNICKÝ
Z O B S A H U
www.vcelari.sk
Vá�ené v elárky,v elári a priaznivci v elárenia,
v prílohe tohto íslanájdete tla ivá a podrobnosti
o mo�nostiach poskytnúNA ROZVOJ V ELÁRSTVA
NA SLOVENSKU2 %
zaplatenej danefyzických a právnických osôb.
îñîððê
Na druhej stranenám unikajú ve képrostriedky inves-ti ných podpôrz fondov EÚ, kuktorým je prístupcez projekty � nolen pre podnikate -ské subjekty. Týchje v�ak v na�omv elárstve biednemálo. Blí�ime sa
k najni��iemu bodu sínusoidy a na nástup vzo-stupných trendov je nádej v horizonte piaticha� siedmich rokov. Zmena filozofie agrárnejpolitiky EÚ � jej preorientovanie z podporymno�stva produkcie na kvalitatívnu stránku vý-roby potravín, krajinotvorbu a ochranu prírody(ope ovaciu innos ) � mô�e pre nás znamenakonkrétny prínos pribli�ne v tomto asovomhorizonte. Po�iadavky v uzneseniach V S nalacný cukor, lie ivá a zvý�ené dotácie sú z ob-dobí, ktoré odvial as, a lep�ie bude, ak ich pus-tíme z hlavy. Reálnej�ie nádeje na zabezpe-enie svojho rastu, jednotlivca i základnej
organizácie budeme ma , ak si cez odbornúorganizáciu i projektového mana�éra dámevypracova projekt. Po ítajme v�ak s tým, �esami budeme musie prispie sumou 30 a� 50 %a vopred celý projekt zafinancova .
WTO rozhodovalaSvetová obchodná organizácia (WTO), naj-
vplyvnej�í orgán svetového obchodu (agrosek-tor nevynímajúc), zasadala v decembri uplynu-lého roka v Hongkongu. Svetová obchodnáorganizácia funguje pod a princípu konsenzuál-neho prijímania rozhodnutí, potvrdeného rati-fikáciou v lenských �tátoch. Tých je vo WTO149 a ka�dý má jeden hlas. Dosiahnu v�eobec-nú zhodu nie je za takýchto okolností ahké. Notaktie� meni u� raz takto prijaté rozhodnutie. Ajpreto jednotlivé rokovacie kolá trvajú i celé ro-ky. Najvy��ím orgánom WTO je Ministerskákonferencia. Musí zasada aspo raz za dva ro-ky. WTO má sídlo v �eneve, jeho aparát tvorí630 stálych zamestnancov. Ro ný rozpo etWTO dosahuje pribli�ne 110 miliónov eur.Predchodcom WTO bola organizácia známapod skratkou GATT � V�eobecná dohodao clách a obchode. Pravidlá, ktoré prijímala, satýkali tovarového obchodu.
Ak by na�a domáca spotreba medu krylana�u produkciu, a� tak ve mi by nás nemuselozaujíma , o je WTO a o om rozhoduje. Nopreto�e sme sa nedávno stali jedným z plno-
ïè
Hoci zima � najmä v horských oblastiach � sa e�te nemieni vzda svojej moci, na ju-hu Slovenska tomu mô�e by aj inak. Prípadný februárový o is ovací prelet by v el-stvám ve mi pomohol, no pri dobre zazimovaných v elstvách nie je nevyhnutný.Dielenských prác má v elár stále dos a tak skorý príchod jari skôr neo akáva.Február je i obdobím výro ných lenských schôdzí, bilancovaním výsledkov uply-nulého roka, stanovením perspektív. A tie, ak máme by reálni, nie sú do budúcehoobdobia príli� ru�ové. Hlavne pri hobby v elárení, ktoré u nás preva�uje, sa bude-me musie spo ahnú na vlastné sily, vlastnú zdravú ekonomiku v elárenia. Uve-domme si, �e s na�ím gazdovaním to nebolo ani doteraz celkom v poriadku, ak smesa museli spolieha na dotácie �na ruku�, nech by u� boli bývali i tristo korún nav elstvo. Je otázkou krátkeho asu, ke sa pride ovanie dotácií skon í.
Dokon enie zo 7. stranyktorá nie je len politikou pre chudobnej-�ie vrstvy obyvate stva. Je to tie� politikadobrého �tandardu vý�ivy a podporyzdravia pre v�etkých, teda aj pre tých, o�ijú zo starobných dôchodkov a sociál-nych dávok. A nakoniec: je to politika ajudr�ania kultúrneho charakteru krajinya prostriedok na aktívne tlmenie inflácie.
Mnohí z politikov kladú pritom proti-otázku, kde vzia tých ,5 mld. Sk � o je ibapol percenta z celkových výdavkov �tátne-ho rozpo tu � ke ich potrebujú aj rezortyslovenského zdravotníctva a �kolstva?
Je a� neuverite né, �e ke ide o miliar-du Sk na podporu zahrani ných investo-rov, vtedy sa problémy slovenského �kol-stva a zdravotníctva vôbec nespomínajú.Inými slovami, páni politici ro níkom pri-kazujú, aby �etrili, ale sami rozhadzujú.
Ke koncom minulého roka v rámci hod-notenia svojho rezortu minister pôdohospo-dárstva Zsolt Simon v citáte uviedol, �e��Agropotravinársky sektor sa za posled-né tri roky stabilizoval a na�tartoval k dy-namickej�iemu vývoju, � s odhadovanýmziskom ,5 miliardy Sk, s 900 vytvorenýmipracovnými miestami a vy��ími platmi v mi-nulom roku za ína by dobre fungujúcouekonomikou��, prvé, o mi napadlo, bolo,�e pán minister je opä optimista. A� v al-�ej asti jeho komentára som pochopil, �eako minister rezortu pôdohospodárstvaproti bohorovne múdremu ministrovi finan-cií to naozaj nemá ahké. Ako sám priznal,���e ak má by slovenské po nohospodár-stvo konkurencieschopné, �tát a vláda mu-sia plni to, o nám umo�nila Koda skázmluva z roku 2002. Mô�em po nohospodá-rov ubezpe i , �e budeme bojova o taký ná-rodný doplatok, ktorý podnikate om zabez-pe í základnú rovnocennos v hospodárskejsú a�i a neodsúdi ich do role �tatistu.�
ísla o vý�ke podpôr u nás a v ostat-ných �tátoch EÚ jednozna ne dokazujú,v akej ve kej miere sme ukrátení nielen v po-rovnaní s krajinami základnej pätnástkyEÚ, ale aj oproti �tátom Vy�ehradskej�tvorky. Málokto v�ak tak isto vie, v akejsituácii sa nachádza vä �ina agropodni-kate ov, aká je podniková zadl�enos , akénízke mzdy majú udia, ktorí robia na po-liach a v �ivo í�nej výrobe. Jednoduchopovedané, problém � na ktorý musíme dá-va na�u odpove radovým v elárom � nieje v peniazoch, ale v postoji politikov.A ten sám odpovedá na v�etky otázky!
MVDr. Pavel HOVORKApodpredseda SZV
právnych lenov otvoreného trhu EÚ, rozhod-nutia WTO sa nás a� príli� dotýkajú. A to z dô-vodu, �e jej rozhodnutiam sa musia podriadii kroky bruselskej centrály, vrátane obchodus v elími produktmi. Teda lobbovanie európ-skych v elárov by sa malo za a tu. Napriektomu, �e by pre nás bolo príjemnej�ie pohrávasa na vlastnom domácom pieso ku, nemáme inúmo�nos , ako sa prispôsobi aj pre nás neprí-jemným rozhodnutiam ve kých. Tlak na odbú-ranie agrodotácií trasie hospodárskou politikouEÚ zvnútra. Tlak na odstránenie colných bariéra úplné otvorenie európskeho agrárneho trhuzasa zo strany nových agroexportných gigantov(typu Brazílie) práve cestou WTO.
o pre európske po nohospodárstvo(v elárstvo) prinesú rozhodnutia WTOz Hongkongu?
Konferencia sa mala sta medzníkom na ces-te k búraniu obchodných bariér a otváraniuagrárnych trhov bohatých vyspelých krajín (pre-dov�etkým EÚ a USA). Pod a zámerov WTOspred �tyroch rokov je liberalizácia svetovéhoobchodu najvhodnej�ím spôsobom na vyma-zanie rozvojového sveta z chudoby.
Tlak na otvorenie európskeho agrárne-ho trhu
Nápor na EÚ, aby uvo nila svoj ochranárskysystém v oblasti po nohospodárstva, vyvíjaliv minulosti Spojené �táty, ktoré pred krachomuchránili svoje odvetvie v elárstva len postave-ním vysokých colných bariér (40 %) na dovozcudzích medov (z Mexika, Argentíny, Ázie).Záujem USA preniknú na lukratívne trhy bla-hobytnej západoeurópskej pätnástky bol v�eo-becne známy. Vláda vo Washingtone vedies Bruselom doteraz propagandistickú vojnu.V nej dokázala presved i svetovú verejnos , �eBrusel si ove a systematickej�ie a ú innej-�ie chráni po nohospodársky trh EÚ akoWashington svoj americký. Aj Spolo ná po no-hospodárska politika EÚ má vo svete neporov-nate ne hor�iu poves ako americký systém sub-vencovania, da ového zvýhod ovania a inýchdruhov podpory amerického agrobiznisu.
Spor Amerika � Európska úniaEurópske krajiny sa dostali do ove a prud�ej
pa by za svoju Spolo nú po nohospodársku po-litiku po tom, o sa do úsilia o preniknutie naeurópske trhy zapojila aj Brazília. Tento novýjuhoamerický gigant a oraz zdatnej�í agroex-portér si ostrí zuby na trhy EÚ i USA. Brazíliasi posilnila medzinárodnoobchodné postaveniev roku 1999 po vzniku skupiny G 20, pozostá-vajúcej z lenov skupiny G 8 roz�írenej popriBrazílii o ínu, Argentínu, Austráliu, Indiu, In-
donéziu, Ju�nú Kóreu, Mexiko, Saudskú Arábiu,Juhoafrickú republiku a Turecko. Dvadsiatymkvázi lenom je zástupca EÚ. Táto dvadsiatkavyprodukuje 90 % svetového HDP, podie a sana 80 % svetového obchodu a na jej území �ijúdve tretiny obyvate stva zemegule.
Vízie v prospech rozvojových �tátovZatia o skupina G 7 vystupuje na medziná-
rodnej scéne ako klub najbohat�ích priemysel-ných krajín, G 20 je charakterizovaná ako zo-skupenie stredne bohatých krajín, ktoré má akocelok neraz odli�né záujmy od G 7. Kým vnútriG 7 je váha zástancov Spolo nej po nohospo-dárskej politiky EÚ pomerne ve ká, v G 20 súv ustavi nej defenzíve. Europrotekcionalistickátrojica Francúzsko, Taliansko a Nemecko (Ve -ká Británia zvy ajne nie) v nej má zdatnýcha silnejúcich protihrá ov. Brazília, Austrália,Kanada, India, Argentína a USA sú krajinys rozsiahlym územím a rozmáhajúcim sa agrár-nym sektorom, ktorý h adá nové odbytiská. Eu-rópska únia sa u� zaviazala odstráni exportnésubvencie svojich agroproduktov a po uplynutíprechodného obdobia príde v dôsledku svojichvy��ích cien o as zahrani ných trhov.
Intenzifikácia výrobyOtváranie trhov v�ak znamená aj prístup za-
hrani ného kapitálu do agrosektora rozvojo-vých krajín. Práve podnikate ské subjekty v po -nohospodárstve dostanú moderný mana�ment,budú môc efektívnej�ie pestova plodiny a cho-va zvieratá vyprodukujúce viac, ale stratia ná-rodný vlastnícky charakter. Domáci sa mostatnehospodáriaci ro níci doká�u sotva dr�a kroks modernými ve kofarmármi. Aj distribu nésiete budú optimalizované pre úspe�ných ve ko-farmárov, o s a�í postavenie malých ro níkov.
Pri napínaní svalov ve kých agroproducen-tov ako Brazília, ína a India sa v�ak zvy ajneprehliada spôsob, akým dosahujú výkony, ktoréim umo� ujú predáva agrokomodity a potravi-ny na svetových trhoch za nízke ceny, aké eu-rópska konkurencia dosahuje len s dotáciami.Ich sebavedomie je zalo�ené na nieko kých eko-nomických ukazovate och, z ktorých sa naj as-tej�ie spomínajú viacnásobne ni��ie náklady napracovnú silu. Nominálne najdrah�ia je v agro-sektore západnej Európy, najlacnej�ia v Afrikea stredne drahá v Brazílii.
Nádej: ochrana prírody, krajinotvorbaEurópske krajiny asto upozor ujú na sys-
tematické splo� ovanie kritérií, pod a ktorýchsa porovnáva výkonnos po nohospodárstvav EÚ a rozvojových krajinách vrátane Brazílie.V nich toti� nebýva zoh ad ovaná starostlivoso krajinu, pôdu a ekosystém. Podstatne ni��iesú aj hygienické �tandardy a normy na chovú�itkových zvierat. Absencia alebo len formál-ne minimum sústavy týchto zákonov a predpi-sov dáva podnikaniu v tamoj�om agrobiznisenádych prí a�livosti. Nesp a predpoklady natrvalú udr�ate nos . Ak by sa princíp tie�podni-kania v po nohospodárstve riadiaceho sa zása-dou �po nás potopa� odobril takým nadnárod-ným telesom, akým je WTO, vyvolalo by tooskoro nedozerné a nenapravite né �kody na�ivotnom prostredí.
Ak by Svetová obchodná organizácia neza-hrnula do súboru svojich dohôd starostlivoso �ivotné prostredie, zadala by podnet na divo-kú konkurenciu rútiacu sa smerom nadol, nazni�ovanie �tandardov. Slobodný trh má síce sa-monápravnú schopnos , ale tej sa otvára priestora� pri rie�ení havarijných situácií. Vo ný trh
v krajinách s hladujúcimi masami obyvate ov jezvy ajne divoký trh, v ktorom niet miesta na dl-hodobej�ie plánovanie. Zdá sa, �e WTO nie jev stave presvied a rozvojové �táty, aby prijíma-li základné enviromentálne, hygienické a pra-covné normy �tandardné pre európske podmien-ky agrovýroby. Kým to WTO nebude plne po-va�ova za sú as svojho poslania, zostane nasvedomí EÚ, aby na tom trvala, bez oh adu nanámietky vä �iny rozvojových krajín.
(Spracované pod a TREND � Slovenskoa svet v roku 2005.)
Poznámka autora:Uvedené informácie sú mo�no nezá�ivné
a príli� odborné pre radového v elára, no u�stredne ve kému agropodnikate ovi i mana�-mentu slovenského v elárstva ve a napovedáo budúcich trendoch v odvetví európskeho v e-lárstva. Mô�e poslú�i pri tvorbe stredne- aj dl-hodobých vízií odvetvia � prognostikuje aj trendv oblasti mo�ného vývoja cien. Jasne napovedá,�e východiskom z a�kej situácie sú asnosti jeozdravenie ekonomiky, zni�ovanie neproduktív-nych nákladov, zabezpe enie vlastnej rentabili-ty, diverzifikácia v innostiach a produktoch.Len tí, ktorí sa dostanú zo �slzavého údolia�, sibudú môc u�íva slasti z budúcich zdrojov kra-jinotvorby a ope ovacej innosti. No to musíuplynú al�ích pä a� desa rokov.
V elár vo februáriVykonávame obvyklé dielenské práce
okolo pomôcok, náradia a v elárskeho inventá-ra, vyrábame a drôtikujeme nové rámiky. Drô-tikovanie v�ak napíname a� tesne pred zata-vovaním medzistienok.
Chovatelia matiek odoberajú zimné m t-volky a zasielajú na vy�etrenie pre potreby ude-lenia povolenia na chov v roku 2006.
Koncom mesiaca vyberáme z ú ov pod-metové podlo�ky, ktoré nám napovedia ve mive a o zimovaní toho-ktorého v elstva. Kriticképrípady si poznamenáme, aby sme pri prvejmo�nej príle�itosti vykonali potrebný zásah.
Pripravíme si vydezinfikované, erstvoprefarbené rezervné ú ové dná, ktorých by smemali ma do 30 � 40 % z celkového po tukme ových v elstiev, aby sme pri prvom vá�-nej�om zásahu do v elstva vykonali obmenudna ú a. Napomô�eme tým dobrému jarnémurozvoju v elstva. Toto zverozdravotné opatrenieby sme mali vykona ka�dú jar. S od atýmidnami po ich vy istení a vydezinfikovanív operácii pokra ujeme.
Pripravíme pre v elstvo vy istené jarnépodnecovacie napájadlo (pokia mo�no vyhrie-vané) a po prvom jarnom prelete ho naplnímea uvedieme do innosti.
Spracujeme medovo-cukrové cesto dooplodnia ikov na blí�iacu sa chovnú sezónu,rozdelíme ho do kilogramových balíkov.Mô�u nám prís vhod i v prípade nedostatkumedových rámikov pre v elstvá, ktorých zá-soby po prvom jarnom prelete klesnú pod päkilogramov.
Ani nie tak pre dobrý obed alebo inéob erstvenie, ktoré na Výro nej lenskej schô-dzi ZO SZV dostaneme bez odplaty, ale prena erpanie nových informácií a zorientovaniesa v sú asnom v elárskom dianí sa zú astnímena tejto významnej udalosti vlastnej základnejorganizácie.
ïçîñîððê
Pokoj na v elnici skontrolujeme asporaz do tý�d a.
Foto: Autor
A P I M E DA P I M E D9 9 65 DOLNÁ KRUPÁ
Hlavná 7/578
Tel./Fax: 033/55 77 546Mobil: 0905/38 0 65
E-mail: [email protected]://www.apimed.sk
Výkup v eleho medu celoro ne �informácie o výkupe na uvedenýchíslach
Sezónne výkup su�eného pretriede-ného pe u a propolisu �cena pod a dohodyPonúkame plastové obaly na 40 kgmedu po 95,�Sk/kus �hygienické, ahko umývate né, �etriapriestor. Pri paletovom odbere 150 ksa viac dovoz zdarma!
Predaj a APIMEDna �tefánikovej 44
v TrnaveTel.: 033/55 3 544
(pri jezuitskom kostole)
Ponúka v�etky druhy v elárskychpotrieb a v elích produktov
Otv. hodiny: Po � Pi: 9,00�18,00,So: 8,00 �12,00
. Aktivova Outlook ExpressPo otvorení Outlook Express na hornej li�te
kliknú na Tools, následne sa otvorí zvislá li�taa na nej devä mo�ností na nastavovanie.Kliknutím zvolíte predposlednú Accounts. Pokliknutí avým tla idlom my�i sa otvorí oknoInternet Accounts (obr. ).
V rámiku sa objavia u� na va�om po íta i nasta-vené po�tové prie inky, z ktorých po�tu prijímatea odosielate. Teraz mô�ete prida al�í prie inok alebozriadi nový prie inok. Na hornej li�te aktivujte Mail(ako na obr. 1). Vpravo nastavíte �ípku na Propertiesa kliknete avým tla idlom my�i, ím sa vám otvoríProperties, napríklad vcelari Properties (pozri obr 2.).
Na hornej li�te aktivujte v avo General, týmsa zobrazí stránka ako na obr. 2. Do hornéhookienka vpí�te vcelari, názov domény, na ktorej jezriadený po�tový prie inok. Do okienka Namevpí�te svoje meno a priezvisko, do okienka Orga-
nization názov va�ej ZO SZV a do okienka E-ma-il address vpí�te kompletnú e-mailovu adresu.V okienku pred Include this account when rece-iving mail or synchronizing kliknutím aktivujtezna ku (, ako je na obr. 2. Na dolnej li�te aktivujtekliknutím avého tla idla my�i Apply, tým mátenastavené vami zadané údaje.
2. Nastavenie serverovNásledne na hornej li�te aktivujte Servers
(po navedení �ípky kliknite avým tla idlommy�i), otvorí sa okno Servers (obr. 3).
Do horného okienka: My incoming mailserver is a vpí�te: POP3.
Do okienka: Incoming mail (POP3) vpí�-te: mail.vcelari.sk ako je uvedené na obr. 3.,alebo íselné ozna enie servera 217.11.242.9.Pod a po�iadavky správcu domény je potreb-né uvádza Incoming server slovom�mail.vcelari.sk�!
Do okienka: Outgoing mail (SMTP) vpí�teozna enie SMTP, na ktorý je vá� po íta nasta-vený. Ide v�dy o jedine ný server a ka�dý spro-stredkovate pripojenia na internet ho má iný.Konkrétne meno SMTP servera nájdete na strán-kach vá�ho poskytovate a pripojenia (resp. nazmluve o pripojení). Na obr. 3 je uvedený SMTPmail.post.sk ako príklad.INÉ PRÍKLADY:poskytovate SMTP serverNEXTRA smtp.nextra.skLOCALNET localnet.skT-MOBILE andrea.eurotel.skAk je va�ím poskytovate om Slovak Telecom, jepotrebné riadi sa návodom uvedenom na webo-vej stránke stonline. U tohto poskytovate a súna pou�ívanie SMTP servera kladené �peciálnepo�iadavky (autentifikácia).
Do okienka: Account name vpí�te va�ukompletnú e-mailovú adresu, napríklad ZOSZV Brezovica tam pí�e: [email protected].
Do okienka: Password vpí�te va�e heslo,uvedené v ozname o zriadení po�tového prie in-ka. Pozor � pri vpisovaní hesla sa v okienkuobjavia namiesto ka�dého písmena iba bodky.
Ak chcete, aby pri otváraní Outlook Ex-press nebolo potrebné opätovne uvádza prí-stupové heslo va�ej schránky, aktivujte pomocoumy�i v okienku pred Remember passwordzna ku , ako je na obr. 3.
Po kontrole zadaných údajov kliknite naApply, ím sú aplikované v�etky zadané údaje.Následne odkliknite OK, ím je nastavenieukon ené.
Okrem slu�ieb Outlook Express sa namailserver mô�ete tie� prihlási cez www-roz-hranie na adrese: http://webmail.vcelari.sk,prihlasovacie meno je cela e-mailová adresaschránky, ktorú chcete íta (vrátané zaviná aa názvu domény). Heslom je va�e prístupovéheslo, ktoré sme vám zaslali v ozname o zria-dení po�tovej schránky na doméne vcelari.sk.Tento prístup k schránke mô�ete vyu�i privybavovaní elektronickej po�ty napr. v inter-netovej kaviarni.
Poznámka: Ak máte na PC nain�talovanú slo-venskú alebo eskú verziu office, pou�itev príslu�ných pozíciách slovenské, respektíveeské ekvivalenty uvedených ozna ení.
îð îñîððê
Vzh adom na to, �e pribli�ne 35 % tajomníkov ZO SZV e�te nemá funk nú pridelenúelektronickú adresu, pova�ujeme za vhodné postup nastavenia názorne zverejni . Nasta-venie novej prijímanej elektronickej po�ty v Microsoft Outlook Express si vy�aduje:
Obr. Internet Accounts,
Obr. 2 Propereties Obr. 3 Servers
Komisia Svojpomocného fondu SZVzasadala 10. novembra 2005. Prerokovala14 �kodových udalostí nahlásených v roku2005. Z uvedeného po tu boli dve �kodovéudalosti vrátené z dôvodu neúplnosti.Prí iny �kodových udalostí:
� 8 kráde�í� 3 vandalizmus� 1 �ivelná pohromaCelková iastka �kodových udalostí bo-
la vy íslená na 104 760,� Sk. Náklady ZOinili 1 000,� Sk a po�tovné 435,�Sk, cel-
ková suma inila 106 195,� Sk. Na v�etkyvzniknuté �kody bol nárok na zmierneniev zmysle �tatútu SvF SZV.
Stav ú tu k 30. 11. 2005 bol 696 272,23 Sk.�iadosti o poskytnutie úhrady zo Svoj-
pomocného fondu SZV zaslané po 10. no-vembri 2005 budú rie�ené v 1. polroku 2006.
Daniela BEDNÁRIKOVÁ,vedúca sekretariátu SZV
Pôdohospodárska platobná agentúra vy-hlásila výzvu na predkladanie projektov od20. 2. 2006 do 3. 3. 2006 pre opatrenie . 11Polosamozásobite ské farmy v procese re�-trukturalizácie v rámci programu Plán rozvo-ja vidieka SR na roky 2004 � 2006. Do tohtoopatrenia sa mô�u zapoji fyzické osoby, kto-ré nie sú vedené ako SHR, teda aj v elári,ktorí majú minimálne 5 v elstiev a ro ný prí-jem z po nohospodárskej innosti min.40 000,�Sk uvedený v dani z príjmov fyzic-kých osôb za rok 2005, a zárove splnia al-�ie nále�ité podmienky, uvedené na stránkewww.apa.sk v sekcii Plán rozvoja vidieka.
-jh-
îïîñîððê
Udalos ou v �ivote eských v elárovbol 8. zjazd SV, ktorého rokovanie sa popiatich rokoch uskuto nilo 3. a 4. decem-bra 2005 v Prahe. Stotridsa tri delegátov zo140 pozvaných zástupcov 50-tisícovejlenskej základne organizovaných v e-
lárov v R hodnotilo za prítomnostiministra po nohospodárstva Jána Mádeka,5 poslancov Snemovne poslancov, predse-du parlamentného výboru pre po nohos-podárstvo a al�ích hostí innos a hospo-dárenie SV po 7. zjazde. Spomínanýchviac ako 50-tisíc lenov SV predstavuje98-percentnú organizovanos . R sa takzara uje medzi �táty s najvy��ou organi-zovanos ou chovate ov v iel na svete. Or-ganizovaní v elári chovajú pribli�ne polmilióna v elstiev, o je 97 % po tu v ielevidovaných na území R.
Medzi hlavné úlohy SV patrí starostli-vos o rast odbornej a spolo enskej úrovnelenov, pôsobenie na mláde� a jej získavanie
pre chovate skú innos , spolupráca so záko-nodarnými a výkonnými �tátnymi orgánmi,�tátnymi in�titúciami a nevládnymi organi-záciami. Cie om týchto aktivít je zabezpe-ovanie legislatívnych a al�ích krokov, kto-
ré sú zárukou podpory v elárstva, výskumu,dobrého zdravotného stavu v elstiev, abyv prvom rade plnili funkciu ope ovania � ne-nahradite nej prirodzenej aktivity a ochranuzdrojov zná�ky. V�etka innos SV sa riadistanovami, ktoré sú základným programo-vým dokumentom.
SV je vo svete uznávanou chovate skouorganizáciou najmä pre skvelé výsledky,ktoré dosahuje v oblasti zabezpe ovaniazdravia v iel, a prepracovanú metodiku jed-notného preventívneho postupu proti �íreniuchorôb v iel. Jeho lenovia dostávajúnajvy��ie pridelenú ú elovú dotáciu na v el-stvo na svete. Je to rovných 500,� eskýchkorún na v elstvo. SV je lenom dvochmedzinárodných zdru�ení: Apimondie �svetovej federácie v elárskych organizáciía Apislavie � federácie európskych v elár-skych organizácií z východoeurópskycha podunajských krajín.
Delegáti 8. zjazdu potvrdili vo funkcii6 lenov predchádzajúceho predsedníctvaa zvolili 5 nových lenov do najvy��íchorgánov SV.
Ê#¬¿ª¿
VýstaviskoTMM, a. s., Tren ín
PROGRAMV ELÁRSKEJ PREZENTÁCIE
5., 6. a 7. apríla 2006 (streda a� piatok)Pavilón . 30,00 hod.
SOU P a P Nové Mesto nad Váhom �Ing. Jana �ándorová1. Prezentácia �koly2. Uká�ka zdobenia medovníkov �iak-
mi �koly
7. apríla 2006 (piatok)2,00 hod.
Nákup pe u na Slovensku v roku 2006 �Marek �vajda, KOPPERT, s. r. o.3,00 hod.
Chov v elích matiek � �ebastián Vavro
8. apríla 2006 (sobota) Pavilón . 90,00 hod.
Otvorenie � Ing. udovít Gál, predsedaSZV0, 0 hod.
Vyhodnotenie sú a�e � kreslenie, foto,próza � Tibor Valovi , predseda ZOSZV Nové Mesto nad Váhom 0,30 hod.
Pasovanie do v elárskeho cechu �Ing. udovít Gál
,00 hod.V elárska hymna
, 0� 2,25 hod.Apiterapia, v elie produkty �prof. RNDr. Jozef i�márik, PhD.2,30� 3,25 hod.
Prezentácia v elárskej rodinnej farmya pou�itie aplikátora amitrazu talianskejvýroby Furetto � Ing. Tibor Jókay3,30� 4,25 hod.
Aktuálna zdravotná situácia �MVDr. Pavel Hovorka4,30� 5,25 hod.
Perspektívy V elárskej paseky v Krá o-vej pri Senci � Rudolf Morav ík5,30� 7,00 hod.
Moderné v elárenie, hygiena, novétechnológie vo v elárstve � MiroslavSedlá ek, Bu ovice, R
Ilustra né foto: T. J. -ph-
NovéPredsedníctvo SV
Mgr. Lud k Sojka, Vlastimil So-bota, Ing. Vilém Frisch, MVDr. Mi-loslav Peroutka, CSc., Stanislav Ba-lík, Ev�en Báchor, Ing. Franti�ekKamler, MVDr. Jan Krabec, Vlasti-mil Dlab, Jaroslav Prok�, Petr Tá-borský, Zden k Dobí�ek. O prípadných zmenách v programe bude-
me informova na webových stránkachwww.vcelari.sk a www.tmm.sk.
V sú asnosti sa do na�ich potravino-vých re azcov dostávajú zahrani né, as-to menej kvalitné medy z Ázie a Ameriky.Aby ich chu a iné vlastnosti neboli ve miodli�né, spracovatelia lacné zahrani némedy pred plnením mie�ajú s na�imimedmi (ochucujú ich nimi). Takéto astomenej kvalitné medy si na�i spotrebiteliakupujú len preto, �e sú lacnej�ie. Túto si-tuáciu treba zmeni . Pre o dová�a medzo zahrani ia, ke máme dostatok vlast-ného kvalitného medu? Je nelogické, abysa nepredaný med hromadil u na�ich v e-lárov. Doteraz sme boli zvyknutí, �e smemed hne po medobraní odpredávali vý-kupcom. Vzh adom na sú asné nízke ná-kupné ceny medu (ktoré asto nepokrý-vajú ani výrobné náklady) treba zmenifilozofiu, ktorá by zabezpe ila lep�ie od-bytové podmienky (predaj medu z dvoraa pod.). Jedným z rie�ení je aktivizovaniev elárov prostredníctvom svojich v elár-skych organizácií s cie om dosiahnuzvý�enie spotreby medu na�im obyvate -stvom. Ako na to?
Ka�dý v svojom regiónePropagácia v elárstva a v elích produk-
tov z centra má obmedzené mo�nosti. Pe-niaze na aktívnu reklamu nemáme. Ob as-né centrálne relácie v televízii a rozhlase(frekvencia 10 a� 15-krát za rok) sú nedo-stato né. Ove a viac mo�ností poskytujú re-gióny, okresy, mestá, obce. asto majúvlastné krajové, okresné, mestské i obecnévysielanie. Ke �e �ijeme v príslu�nom re-gióne, mô�eme podstatne viac vyu�ívaosobné kontakty. Ich pomocou mô�emedosiahnu spoluprácu s miestnymi i re-gionálnymi médiami. Pri dobrých osob-ných vz ahoch a serióznych informáciáchmo�no dosiahnu pravidelné mesa né aleboaj tý�denné krátke (5 a� 10-minútové, vý-nimo ne aj dlh�ie) vstupy so v elárskouproblematikou v rozhlase, káblovej, regio-nálnej televízii a pod. Takáto hoci aj krátkarelácia musí by ve mi dobre pripravená.Musí ma koncepciu � vopred vedie , ov nej chceme poveda alebo ukáza . Musí
by vecne správna. Nesmie obsahova za-vádzajúce informácie. Relácia musí bypestrá, aby zaujala nielen v elárov, ale najmänev elársku verejnos . Treba si uvedomifakt, �e z oblasti v elárstva poci uje verej-nos nedostatok asto aj základných infor-mácii, ktoré by mali pozna aj nev elári.
o zaradi do relácieV�etky programy (rozhlasové, televíz-
ne) mô�eme rozdeli na dve skupiny � pra-videlné a príle�itostné.
Pravidelné relácieSú náro nej�ie na organiza nú i tech-
nickú prípravu, ale sú ve mi v a né. Aspotak ich vníma nev elárska verejnos . Odo-zva býva ve mi kladná, najmä v prípadoch,ak hovorenú alebo obrazovú informáciubudú môc vyu�i aj vo svoj prospech. as-to sa mi stáva, �e stretávam známych ne-v elárov, ktorí ma informujú, �e to aleboono bolo o v elách, v elích produktoch,chorobách v iel uverejnené v novinách, re-gionálnej tla i, rozhlase i televízii. Prípad-ne sa ma pýtajú na nejasnosti, ktorým cel-kom neporozumeli. Informácia ich nato kozaujala, �e chcú podrobnej�ie vysvetlenie.A o to nám vlastne ide. Periodicita vysiela-nia závisí od viacerých inite ov. Ak vy-sielatelia relácie majú záruku odbornostiú inkujúcich a prvé realizované vysielania
zaznamenali priaznivú odozvu vo verej-nosti, ni nebráni zriadeniu pravidelnejvysielacej sekvencie so v elárskou proble-matikou. D �ka vysielanej relácie závisí oddohodnutých podmienok.
Príle�itostné relácieIde najmä o spravodajské relácie o pri-
pravovaných alebo práve prebiehajúcich po-dujatiach. Sem patria aj besedy a rozhovorys odborníkmi alebo organizátormi podujatí.
Návrh �truktúry 0-minútovej relácie (spo-treba asu moderátorom asi minúta):
. Práce v elára v príslu�nom období(2 minúty)
Zima: �ivot v elstva v zime (zimovanie)Odpo úvanie zimovania v elstievStarostlivos v elára o zimujúcev elstváSpracovanie vo�tín na voskPrelety v elstievOprava ú ovDezinfekcia ú ov a náradia
Jar: Jarné prehliadky v elstievPlodovanie v elstievRoz�irovanie v elstievPrínos pe u a nektáru do ú a
Leto: RojenieKo ovanie so v elstvamiZná�ka meduMedobranieZnaky zrelosti medu Vytá anie meduOdchov matiekProdukcia pe u, propolisu, mater-skej ka�i ky
Jese : Príprava v elstiev na zimovanieOchrana v elstiev pred �kodcamiLie enie v elstiev proti parazitomTriedenie plástovOchrana plástov pred vija kou vo-�tinovou
2. Zaujímavosti z biológie v elstva (2 minúty)Pohlavné formy v iel a ich úlohyRozdelenie práce v iel vo v elstvevo vegeta nom obdobíTeplo v �ivote v ely a v elstvaPudy v ielVidenie a orientácia v ielOdovzdávanie informácií medziv elami (tance)Ako v ely stavajú plástyAko sa v ely z jedného v elstvanavzájom poznajúOpe ovanie rastlín v elami
3. V elie produkty (3 minúty)Med:
Zdroje medu (nektár, medovica)Ako vzniká medDruhy medov a ich vlastnostiKry�talizácia medu (od oho závisí)Ako správne stekuti stuhnutý med
îî îñîððê
Slovensko je jednou z krajín s vhodnými prírodnými podmienkami na produk-ciu kvalitného medu. Jeho sú asná ro ná produkcia je asi o 40 % vy��ia ako spo-treba obyvate stvom. Prebyto ný med preto treba exportova do zahrani ia.V porovnaní s vyspelými krajinami Európy spotreba medu po ítaná na jednéhoobyvate a u nás dosahuje len 25 � 30 %. Na�i v elári vedia produkova kvalitnémedy. Dokázali to v minulosti a ur ite to vedia aj dnes. Ojedinelí v elári, ktoríto nedoká�u (nedodr�iavajú technologické a veterinárne predpisy), sa postupnesami odsúdia na zánik.
Tradi ný udový odev spestrí a umocníprezentáciu.
Foto: Rastislav Pavla
Pou�itie medu (sladenie aju, kávy,al�ích nápojov, na prípravu jedál,
medovníky, medovina, cukríky,kozmetika)
Vosk, materská ka�i ka, pe , jed, propolis4. Zaujímavosti zo sveta (2 minúty)
Spotreba medu na obyvate aDovoz medu a kvalitaZvlá�tnosti v elárenia v jednot-livých krajinách
Pre ka�dé vysielanie treba vybra ak-tuálnu úzko �pecifikovanú problematikuz navrhnutých alebo al�ích tém, aby smeju asovo zvládli pre potreby vysielania(napr. za 2 minúty).
al�ie spôsoby propagáciePropagáciu v elárstva mo�no dosiah-
nu usporiadaním nasledujúcich typov po-dujatí za ú asti aj nev elárskej verejnosti:
VÝSTAVA � samostatná v elárska ale-bo spolo ná so záhradkármi, drobnocho-vate mi a pod.;
DE OTVORENÝCH DVERÍ � na vzoro-vej v elnici v elára. Predvies uká�ky vytá aniamedu, plnenie medu do pohárov, výroby svie-ok z vosku, ochutnávka medov a medoviny;
SLÁVNOS MEDU � do�inky, v elár-ska nede a. Z programu: Krat�ia zaujímavápredná�ka napr. o mede a jeho vlastnostiachaj pre nev elárov spolu s praktickými ra-dami; ochutnávka a predaj medu; vo ba re-gionálnej krá ovnej medu;
KURZ ZU�ITKOVANIA MEDU V DO-MÁCNOSTI � organizova spolo ne ajs al�ími organizáciami (pre �eny, �iakovstredných �kôl a pod.);
REGIONÁLNA SÚ A� DRU�STIEV�IAKOV Z� � v pe ení a zdobení medovní-kov, ich aran�ovaní na výstave pod doh adomodbornej poroty spojenej s vyhlásením výsled-kov sú a�e a kultúrnym programom (príkla-dom mô�e by u� 3. ro ník podujatia Vo avéVianoce). Vhodné zaradi na za iatok decem-bra, aby sme pokryli zvý�ený záujem o medna výrobu medovníkov v domácnostiach;
CELOSLOVENSKÉ HODNOTENIEMEDOV � od producentov za ú elom vyhod-notenia kvality. Osved enie o kvalite medu(zlatú medailu) získajú v�etci, ktorých medysplnia v�etky stanovené kritériá. Osved enieo udelení medaily si v elár mô�e vyvesiv mieste predaja (napr. pri predaji medu z dvo-ra alebo vo vlastnej predajni). Laboratórne sahodnotí obsah vody, hydrometylfurfural, sa-charóza, sú et obsahu fruktózy a glukózy,elektrická vodivos , ako i senzorické paramet-re (chu , vô a, farba, konzistencia), obal (po-hár a etiketa) a zhoda ozna enia pôvodu meduna etikete so stanovením v laboratóriu. Produ-cent zaplatí základný poplatok za ú as
v sú a�i, ktorý bude pou�itý na rozbor vzor-ky medu. Po�adované parametre na tietoú ely na úrovni zna kového medu (napr.Slovenský med) budú stanovené dodato ne.
UKÁ�KY REMESELNEJ VÝROBY �pre deti i dospelých v spolupráci so �kolami(základnými i materskými), centrami vo -ného asu, obecným i mestským úradom,kultúrnym strediskom, múzeom a pod., pro-pagujú sa remeslá alebo tradície dotýkajúcesa aj v elárstva � výroba svie ok z vosku,pe enie oblátok, pe enie, zdobenie a ochut-návka medovníkov, medu a pod. spojenás prípadným predajom. Tento druh aktivít jenajvhodnej�ie organizova od polovice no-vembra do polovice decembra. O takéto po-dujatia, najmä ak sú dobre spropagované,býva ve ký záujem. Sú priestorom na propa-gáciu v elích produktov a tým aj v elárstva.
o dosiahneme?� Roz�íri sa informovanos �irokej verejnos-
ti o problematike v elárstva.� Vzrastie záujem o v elárstvo.� Zvý�i sa odbyt (spotreba) v elích produk-
tov, najmä medu.� Získame nových záujemcov o v elárenie, ktorí
doteraz len uva�ovali, ako za a v elári .Spomínané ciele stoja za to, aby sme uva�o-
vali o zaradení podobných aktivít aj na úrovnizákladných organizácií. Do plánu innosti na rok2006 nezabudnite zaradi aspo dve z uvedenýchaktivít. Ur ite nám v�etkým popri inom pomô�udosta sa z letargie. By aktívnymi sa ur iteoplatí. Hovorím to z vlastnej skúsenosti.
îñîððê
úú
Výroba v elárskych potrieb:� úle vysokonadstavkové� úle nízkonadstavkové� rámiky, pe ochyty� oplodnia iky
Ing. �tefan �losárKraskovská 118,980 53 Rimavská Ba aTel.: 0907/526 294Fax: 047/5495180Autor lánku (v avo) sa podelil o dlhoro né skúsenosti aj na Národnej výstave vo v e-
lárstve v Liptovskom Hrádku v okóbri 2005. Foto: Boris Bukovský
U� 3. ro ník sú a�e Vo avé Vianoce je prí-kladom úspe�ného zapojenia detí Z� dozhotovovania chutného a oku lahodiacehomedového pe iva.
Foto: Tomá� KopernickýPonuka výrobkov zo v elích produktov jeoraz rozmanitej�ia. Vinetka so základný-
mi údajmi o produkte by mala by sú as ouka�dého predávaného výrobku.
Foto: Rastislav Pavla
Cesty jeho �íre-nia vo vtedaj�omZSSR neboli zná-me. Nepochybnejeho rýchlemu roz-�íreniu do európ-skej asti ZSSRpomohli samotnív elári prevozomv elstiev. Do Bul-
harska bola varroóza zavle ená kaukaz-skými matkami. Jej prítomnos náhod-ne zistili Sam�i ák, Haragsim a Na evv r. 1970. Napriek tomu, �e upozornilina nebezpe nos parazita, v elári, ale ajbulharskí výskumníci nebezpe enstvopodce ovali. Parazit sa ve mi rýchloroz�íril po celom Bulharsku a v roku1974 prenikol do Rumunska, v 1975 doJuhoslávie a 1976 do Ma arska, Gréckaa Turecka. Prvého klie�tika Varroa de-structor na území Slovenska zistil doc.MVDr. Ján Hanko, CSc., pri kontrolemeliva z podmetov zimujúcich v elstievvo februári 1978. Nález bol potvrdenýna jar 1978 aj v teréne a to zistením var-roózou napadnutých v elstiev v obciachVy�né Nemecké a Ruský Hrabovec.
Varroóza v pláne výskumu�tátna veterinárna správa (�VS) Mi-
nisterstva po nohospodárstva a vý�ivySSR ihne po zistení prvého nálezu v e-lieho klie�tika nariadila u� 27. apríla1978, v zmysle vyhlá�ky . 154/61 Zb.,opatrenia na utlmenie nákazy. Ke �e �loo novú nákazu na území SSR, v zmys-le zákona 66/61 Zb. bol vydaný pokynna likvidáciu v�etkých pozitívnychv elstiev a vyhlásené ochranné pásmav okruhu 5 km od ohniska nálezu. �VSzorganizovala �kolenie pre v�etkýchsvojich pracovníkov, ako aj pre funkcio-nárov ZO SZV z východného Slovenska.V júli a auguste 1978 sa vykonali klinic-ké prehliadky v�etkých v elstiev dovzdialenosti 10 km od �tátnych hraníc soZSSR, v 16 obciach bolo zistených vy�e200 pozitívnych v elstiev. V zmysle roz-
hodnutia Okresných veterinárnych zaria-dení Michalovce a Humenné boli v�etkypozitívne v elstvá utratené. Prehliadokv elstiev sa zú astnili aj pracovníci vý-skumu, Ing. Old ich Haragsim, CSc.,z VÚ v elárskeho Dol ( R) a MVDr.Rudolf Jendreják, CSc. z VÚ v elárske-ho v Liptovskom Hrádku. Výskumnýústav v elársky robil opatrenia, aby saproblematika varroózy dostala do plánuvýskumu. Jej rie�ením boli poverení pra-covníci ústavu Ing. Milan Kresák, CSc.,a MVDr. Rudolf Jendreják, CSc. Mate-riálne rie�enie úlohy zabezpe il ústavodkúpením v elárskej farmy od �tátnychlesov v Hrabu�iciach a dohodol si spolu-prácu s Ovocinárskym �tátnym ma-jetkom na jeho v elárskej farme v Levo-i. Na týchto výskumných bázach sa za-ali testova vtedy známe protivaroózne
lie ivá.
Ako diagnostikova ?Najvä �ím problémom bola diagnos-
tika. Klinické prehliadky v elstiev navarroózu, ku ktorým sa prikro ilo v júlia auguste 1978, boli namáhavé a nako -ko sa robili v bezzná�kovom období,vznikali nebezpe né rabovky. Navy�evýsledok prehliadok bol nespo ahlivý.To bol dôvod, pre o ústav navrhol vy�et-rova zimné melivo, ktoré sa odoberalopred prvým jarným preletom z podmeto-vých podlo�iek, ktoré sa vkladali do ú ovpo zazimovaní v elstiev. Diagnostikuzimného meliva, odobratého v uzá-verách, ktoré boli vyhlásené po utratenípozitívnych v elstiev, vykonali na Vy-sokej �kole veterinárnej v Ko�iciach(doc. MVDr. Ján Hanko, CSc.) a �tát-nom veterinárnom ústave v Ko�iciach(MVDr. udovít Ro�ko). Na VÚ v elár-skom v Liptovskom Hrádku sa vy�etro-valo zimné melivo odobraté zo v elstievregistrovaných chovate ov v elích ma-tiek z celého Slovenska. Vy�etrením saodhalili al�ie ohniská nákazy. Pracovní-ci ústavu napr. zistili varoózu vy�etrenímmeliva zo v elstiev chovate a z okr.
Spi�ská Nová Ves. �etrenie prípadu uká-zalo, �e e�te pred vyhlásením ochran-ného pásma v okresoch Michalovcea Humenné bolo so súhlasom okresnéhoveterinárneho zariadenia prevezených 10v elstiev z obce Kolbasov (okr. Humen-né) do okresu Spi�ská Nová Ves a s nimibola zavle ená aj varroóza. Klinickýmiprehliadkami na jar 1980 sa zistilo, �evarroóza bola roz�írená u� v 27 obciachokresu Spi�ská Nová Ves s nálezom1 300 pozitívnych v elstiev. V elári v ro-koch 1978� 1979 s nakazenými v el-stvami ko ovali do okresov Poprad,Lu enec a Rimavská Sobota a spôsobilinakazenie v elstiev miestnych v elárovv týchto okresoch. Vy�etrenie v elstievna varroózu, rozborom zimného melivaa klinickými prehliadkami, sa ukázaloako nedostato né.
Diagnostika pomocou prípravkovFrow a NovofrowPracovník ústavu, Ing. Milan Kresák,
CSc., preto navrhol pou�i na diagnosti-ku prípravky Frow a Novofrow, ktoré sav minulosti pou�ívali na lie enie rozto í-kovej nákazy. Novofrowom sme v júni1980 úspe�ne diagnostikovali 4 100v elstiev v okrese Ve ký Krtí�. Klie�tikbol zistený aj tam, kde sa ho nepodarilodiagnostikova vy�etrením zimného me-liva, ani klinickými prehliadkamiv elstiev. V neskorej jeseni bol tento prí-pravok odskú�aný aj na lie eniev elstiev v Levo i a Humennom. V el-stvám boli podané v tý�denných interva-loch 3 dávky Novofrowu. Od poloviceoktóbra do konca decembra vo v el-stvách odpadlo 750 a� 1 350 klie�tikov.Nako ko hynuli aj klie�tikom po�kodenév ely, bolo potrebné zoslabnuté v elstvápozu�ova na 2 �3 plásty. V�etky v el-stvá v�ak prezimovali, mali dobrý jarnýrast a vyu�ili zná�ku. Nie v�ade boli vý-sledky lie enia s Novofrowom úspe�né.Boli zaznamenané straty v elstiev v Bra-tislave, v okresoch Poprad, Lu eneca Rimavská Sobota. Novofrow sa ukázalako vhodný na diagnostiku, nebol v�akvhodný na prelie enie v elstiev na jesepo zazimovaní.
V elárenie s klie�tikomRie�enie problému �v elári s klie�ti-
kom� predpokladalo nájs vhodné lie i-vo. Napriek intenzívnemu výskumu, ktorýsa v rokoch 1970�1980 robil v mnohých�tátoch, kde bola hrozba varroózy ak-tuálna, nepodarilo sa nájs proti tomutoparazitovi ú inný liek, hoci sa v tom a-
îñîððê
O v e om klie�tikovi (Varroa destructor) som prvý raz po ul na kongreseApimondie v Moskve v roku 97 . Sovietski výskumníci informovali, �etento parazit bol zistený na sovietskom alekom východe a pravdepodobnesa tam dostal prirodzenou cestou z íny. V ZSSR neboli proti tomuto pa-razitovi zavedené �iadne veterinárne opatrenia, preto�e v tom ase sa v elíklie�tik pova�oval za ne�kodného obyvate a ú ov. Informácii som nevenovalzvlá�tnu pozornos vzh adom na teritoriálnu vzdialenos jeho výskytu.
îñîððê
se vo svete testovalo a pou�ívalo okolo100 rôznych terapeutík. Viaceré z nichpracovíci ústavu odskú�ali na v elárskejfarme v Hrabu�iciach (Varostan, BEF,Fenitiazin, Tymol, Tymol so sírou, Frow,Novofrow a i.). Ani jeden prípravok ne-bol ideálny v tom zmysle, �e by spo ah-livo parazita zni il a pritom nepo�kodzo-val v ely, prípadne plod. Najú innej�ieterapeutiká, ktoré bolo mo�né v tom a-se pou�i aj na diagnostiku aj na lie enie,boli odskú�ané v teréne v okresoch Spi�-ská Nová Ves a Humenné. Ú innosmnohých z nich bola ni��ia, ako uvádzalvýrobca, pritom sa asto vôbec nepísaloo negatívnych sprievodných ú inkochtýchto terapeutík. Odporú aný Varostanod firmy Bayer (Ju�ná Kórea) mal napr.ú innos 70 %, bez výraznej�ích výsled-kov a �ivot napadnutých v elstiev sapred �il cca o jeden rok. V jeseni 1980a po as zimy 1980/1981 sme v spoluprá-ci s VÚ v elárskym Dol pod a ich návo-du odskú�ali v okrese Humenné kyselinumrav iu, ktorú za ali pou�íva proti var-roóze v NSR. Výsledky boli pomernedobré. Napriek silnému napadnutiu v ielzimnej generácie sme na jar nachádzaliklie�tika ojedinele. Na robotní om dielesme klie�tika nena�li. V elstvá mali dob-rý jarný rast a do zná�kovej kondície sadostali aj napriek premno�eniu klie�tikav zamorenom prostredí.
Proti lavínovitému �íreniuBol to prvý úspech, ale aj tak klie�tik
viedol nad v elami i v elármi. V elárskaprax súrila výskum, aby o najskôr prob-lém s varoózou vyrie�il, nako ko klie�tiksa lavínovite �íril do al�ích okresovSlovenska, pri om dochádzalo k zna -ným stratám na v elstvách. V r. 1982 bo-li varroózou napadnuté v elstvá u� v 18okresoch a aj to bol dôvod, pre o pra-covníci ústavu v rokoch 1980 a� 1982venovali problematike výskumu preven-cie a terapie varroózy vä �inu pracov-ného asu a bola uprednost ovaná predostatnými výskumnými úlohami. Nav elárskej farme ústavu v Hrabu�iciachbolo otestovaných al�ích 10 rôznychlie iv, lie ivých zmesí a 4 iné látky, kto-ré na lie enie navrhli pracovníci ústavu,ale aj udoví pokusníci a zlep�ovatelia.Lie ivá sa najskôr otestovali na men�ompo te v elstiev a v prípade priaznivýchvýsledkov sa alej testovali v polopre-vádzke na pokusných v elstvách na�ichspolupracovníkov v Spi�skej Novej Vsi,Levo i a Humennom. V roku 1982 bolidosiahnuté ve mi dobré výsledky s lie i-
vom Taktic s ú innou látkou amitraz,ktoré sa pou�íva v �ivo í�nej výrobe nani enie ko�ných parazitov o�ípaných.Lie ivo bolo aplikované v rôznych kon-centráciách, postrekom na plásty a v elyv období po skon ení jesenného plodo-vania. V pokusoch v jeseni 1982 sa naj-vy��ia ú innos lie iva dosiahla vo ve minízkej koncentrácii 0,001% ú innej lát-ky, s ú innos ou a� 98,7 %. Vysoko ú in-ný sa ukázal aj ma arský prípravok nabáze amitrazu, výrobok firmy Hungaro-nectar pod názvom Varescens, v ktorombola ú inná látka napustená do pásikovpijavého papiera, ktorý sa nechal tliev podmete uzatvorených v elstiev 1 ho-dinu. Aplikácia uvedeného prípravku bo-la rýchla a � o bolo dôle�ité � ú innosbola vysoká a� 98,5 %. Dôle�itá bola ajskuto nos , �e tieto lie ivá nemali nega-tívne ú inky na v ely, prípadne na v elíplod. Vzh adom na nízku koncentráciuú innej látky a jej aplikáciu po ukon enízná�kového obdobia nedochádzalok znehodnoteniu medu.
Ojedinelý lie ebný postup vo sveteVýsledky v testovaní lie iv proti var-
roóze v r. 1982 vytvorili predpoklady najesennú diagnostiku v elstiev v r. 1983,ke boli prelie ené v�etky v elstvá naSlovensku. Ministerstvo po nohospodár-stva a vý�ivy SSR uvo nilo finan néprostriedky na nákup lie iv (Taktic a Va-rescens) a vy lenilo aj prostriedky na za-bezpe enie komisionálneho prelie enia
v�etkých v elstiev na Slovensku v celko-vom po te 472-tisíc. Výsledky jesen-ného lie enia v r. 1983 boli vynikajúce.Po as zimy 1983/1984 neuhynuli navarroózu takmer �iadne v elstvá. Bol toprvý a ojedinelý prípad prelie enia v�et-kých v elstiev na územi �tátu na svete.Výsledky lie by v jeseni 1983 boli vyni-kajúce bez oh adu na to, i sa pou�ilTaktic postrekom, alebo zadymovanieVarescensom. Treba si uvedomi skuto -nos , �e v rokoch 1979 a� 1983 uhynulona varroózu v ZO SZV Sobrance a�93,1% v elstiev, v ZO SZV Humenné89,6 % v elstiev a ZO SZV Michalovce82,6 % v elstiev napriek dovtedy pou�í-vaným lie ivám.
al�í významný krok v tlmení varoózyna Slovensku sa dosiahol, ke v r. 1984pedagogickí pracovníci V�P v Nitre podvedením doc. Ing. Jozefa Reko�a, CSc.,vyvinuli lie ivé pásiky na diagnostikua lie enie varroózy pod názvom Avartin01 a zabezpe ili ich výrobu. Ú innos lie-enia varroózy za pou�itia týchto pásikov
bola vysoká � 98 a� 99 %, pri dvojnásob-nom jesennom prelie ení bezplodovýchv elstiev. Metodika na lie enie varroózy,ktorú vypracovali pracovníci VÚ v elár-skeho v Liptovskom Hrádku v r. 1982, jestále aktuálna a pou�íva sa dodnes.
Je dôle�ité, aby sa v elstvá lie iliv období, ke sa u� vyliahol poslednýplod. Ak v elár pred lie ením zistí, �ev niektorých v elstvách sa nachádza e�tezavie kovaný plod, musí ho 1�2 dnipred lie ením zo v elstiev odstráni , pre-to�e v elí klie�tik sa na tomto plode kon-centruje a jeho neodstránenie marí ú in-nos lie enia, lebo lie ivo nepreniká podvie ka plodových plástov. Ak niektorév elstvá plodujú do neskorej jesene, jenutná izolácia matiek v klieto kách, ímsa im v plodovaní zabráni. Pri lie enív elstiev proti varroóze je dôle�ité, abysi v elár v elstvá na lie enie pripravilvlo�ením nehor avej podlo�ky do pod-metu, a vlo�ením prehnutých pásikov dotvaru strie�ky. Aby pásiky zapálil v pod-ve er, v ase, ke v ely prestanú lieta ,po zapálení aby dodr�al uzatvorenie le-tá a ú a na 1 hodinu, pri om musí dbao to, aby v�etky otvory, ktorými by mo-hol dym unika , boli utesnené. Po hodinepôsobenia ú innej látky a po otvorení le-tá ov musí prekontrolova , i pásikyzhoreli. Ak v niektorom úli pásik nezho-rel, treba ho opätovne zapáli a dodr�ahodinové uzatvorenie v elstva na pôso-
Po prvom aj druhom prelie ení treba spo í-ta odpadnutých klie�tikov a pod a ich po -tu prípadne realizova aj tretie prelie enie.
Foto: Gabriel Pavlík Pokra ovamie na s. 26
îê îñîððê
benie ú innej látky. Ú inná látka amit-raz, ktorá sa spa ovaním pásikov Avarti-nu uvo nuje, patrí k dotykovým jedom,ktorý ni í klie�tiky na v elách a otvore-nom plode, prípadne klie�tiky v prázdnychbunkách plástov. Neni í v�ak klie�tikovna zavie kovanom plode. Kontrolu spáduklie�tikov je správne urobi ráno nasledu-júceho d a po prelie ení v elstiev.Lie enie je potrebné po tý�dni zopakova .
Ako mo�no hodnoti tlmenie var-roózy po 23-ro nom pou�ívanílie iv na báze amitrazu? Pri ka�doro nom jesennom prelie ení
v elstiev, v ktorých nie je zavie kovanýplod, sa darí úspe�ne v elári s klie�ti-kom. Klie�tikov odpadáva v na�ej ZOSZV z roka na rok menej. Po as posled-ných piatich rokov odpadlo na v el-stvách mojej v elnice (52 v elstiev) poI. prelie ení v priemere 38 a� 57 klie�ti-kov na v elstvo, po II. prelie ení len 1,3a� 1,8 klie�tika. Z celkového po tu 44v elstiev, ktoré som zazimoval v jeseni2005, odpadli po I. prelie ení najmenej4 klie�tiky a najviac 135 klie�tikov nav elstvo (priemer bol 49 klie�tikov). PoII. prelie ení v 30 v elstvách neodpadolu� ani jeden klie�tik, v 10 v elstváchodpadlo 1�5 klie�tikov a v 4 v elstvách:7, 13, 16, 30 klie�tikov. Tieto �tyri v el-stvá boli prelie ené aj po tretíkrát so spádomtroch klie�tikov v jednom zo v elstiev.
Pri osobnom stretnutí ma informovalpriate v elár Václav Mäsiar z Ni�nejBoce, ktorý obhospodaruje 20 v elstiev,�e po I. prelie ení mal spád spolu 123klie�tikov zo v�etkých v elstiev (priemer6,15), po II. prelie ení bol spád iba v jed-nom v elstve 3 klie�tiky. Podobné výsled-ky dosiahli aj al�í v elári v ZO SZVLiptovský Hrádok. Treba zdôrazni , �ev elári na�ej ZO nepou�ívajú �iadne inélie ivá, len dvojnásobné prelie eniev elstiev Avartinom 01. Tretie prelie enievykonajú iba v tom prípade, ak je spád priII. prelie ení vy��í ako 5 klie�tikov.
Nie v�ade na Slovensku v elári vy-sta ia iba s jesenným dvojnásobným pre-lie ením. Na ju�nom Slovensku, kde jedlh�ie vegeta né obdobie, ktoré umo�ní,�e sa vyliahnu o 2� 3 generácie klie�tikovviac, je potrebné prelie i v elstvá po po-slednej zná�ke v auguste, ale na toto pre-lie enie nie je vhodný Avartin 0 , preto-�e v elstvá e�te plodjú. V tomto ase jevhodnej�ím lie ivom kyselina mrav ia,prípadne Gabon. Avartin sa mô�e pou�i
a� v októbri, po skon ení plodovania.V niektorých lokalitách Slovenska dochá-dza k premno�eniu v elieho klie�tika,ktorý sa stáva rezistentným � odolnýmproti amitrazu, najmä v prípadoch, kev elári Avartin 01 nesprávne pou�ívajúa lie ia s ním v elstvá e�te v ase ich plo-dovania a týmto spôsobom si vy� achtiaklie�tikov odolných proti varroóze.
Ing. Ján Ha� ík v ísle 12/2004 aso-pisu V elár odporú a aerosólové o�etreniev elstiev, ktoré sa pou�íva proti varroózev R. Aj ke ide o materiálne nákladnej�íspôsob lie by, ke sa realizuje na koncijesene, prípadne za iatkom zimy, nedá saproti nemu namieta . Dôle�ité je, �e satýmto spôsobom lie enia dosahuje takmer100 % ú innos , ím sa preru�í kontinuitav rozmno�ovaní klie�tika.
V elárov iste zaijíma, i lie enie Avar-tinom neznehodnocuje med, ke ho u�pou�ívame vy�e dvadsa rokov. PráceBogdanova z Liebefeldu (�vaj iarsko)dokazujú, �e amitraz, ak sa dostane domedu, sa z neho ve mi rýcho vytratí. Akzoberieme do úvahy, �e v elstvá lie imepo zak mení (koniec septembra, október)a jarné lie enie sme vypustili u� pred10-timi rokmi, je predpoklad, �e amitraza jeho splodiny sa do medu vôbec nedo-stanú. Potvrdzujú to aj výskumy v Zem-skom v elárskom ústave v Hohenheime(NSR). Napriek vysokej ú innostiprístrojovej techniky nezistili vo vzorkáchmedu zvy�ky amitrazu ani methylanilinu.
Mô�eme si iba �ela , aby sme lie ivána báze amitrazu mohli e�te pou�íva onajdlh�ie, preto�e zatia nie je vo sveteznáme lie ivo proti klie�tikovi s takouvysokou ú innos ou, akú majú lie ivá nabáze amitrazu.
Med ako biopotravina (2. as )
OTÁZKA:Aké podmienky musí výrobca splni , abymohol svoj med ozna i ako BIOMED?
Odpovedá JUDr. udovít Volník, zna-lec z odboru po nohospodárstvo, od-vetvie v elárstvo:
V poslednom období sa spotrebitelia vä �miako inokedy zaujímajú o kvalitu potravín, me-dzi ktorými je aj zvý�ený záujem o tzv. biopo-traviny. Biopotraviny sú produkty ekologickéhopo nohospodárstva, ktoré sa udomác uje jednakv Európe, no aj v iných astiach sveta. Smesvedkami neustále sa roz�irujúcich plôch, naktorých po nohospodári uplat ujú tieto metódy.
E�te v roku 1972 bolo zalo�ené zdru�enieorganizácií, ktoré sa zaoberajú ekologickýmpo nohospodárstvom. Zdru�enie má názovIFOAM (INTERNATIONALE FEDERATIONOF ORGANIC AGRICULTURE MOVO-MENTS). Zaoberá sa produkciou, certifiká-ciou, výskumom, vzdelávaním a presadzovanímzásad ekologického po nohospodárstva. Zdru-�enie vytvorilo regionálnu skupinu Európskejúnie, ktorá vedie dialóg s Európskou komisiouo tejto problematike. Jednotlivé �táty postupnezavádzajú do svojich právnych kódexov zása-dy, pod a ktorých sa takéto ekologické po no-hospodárstvo potom riadi. U nás je to predo-v�etkým zákon íslo 224/98 Zb. novelizovanýzákonom . 415/2002 o ekologickom po nohos-podárstve a výrobe biopotravín. Od nich je od-vodený aj ná� Potravinový kódex, ktorý navä-zuje na viaceré Smernice Rady Európy, ktorétaktie� pojednávajú o týchto pravidlách.
Zdru�enie IFOAM v roku 1999 zjednotilotieto pravidlá v tzv. CODEX ALIMENTARIUS,ktorý obsahuje aj hlavné Smernice pre produk-ciu, spracovanie, ozna ovanie a uvádzaniepotravín ekologického pôvodu na spotrebu.
Do rámca výroby biopotravín zapadá ajekologické v elárenie, ktoré je rozpracovanév oddiele 5. 9. IFOAM STANDARDS. Tu súzakotvené podmienky, ktoré musia by splnenépre úspe�nú certifikáciu ekologického v eláre-nia. Jednou z najdôle�itej�ích zásad pre takého-to v elárenia (a teda aj dorábania BIOMEDU)je umiestnenie stanovi� a v elstiev v oblastiekologicky obhospodarovanej, alebo v oblastis prevahou divo rastúcich rastlín tak, aby zdro-je zná�ky v elstiev pochádzali zo zdravého prí-rodného prostredia. al�ou zásadou je, �e pri-krmovanie v elstiev musí by uskuto ovanélen z ekologických surovín a v elstvá musia byumiestnené v ú och vyrobených iba z prírod-ných materiálov.
Pochopite ne, �e aj o�etrovanie v elstievproti klie�tikovi a rôznym chorobám musí byzabezpe ené iba presne ur enými látkami, kto-rými sú: hydroxid sodný, kyselina mlie na,� ave ová, octová, mrav ia a éterické oleje.
Iba med získaný za uvedených podmienokmô�e by pova�ovaný za BIOMED, pri om jed-notlivé krajiny postupne vydávajú vlastné práv-ne úpravy, ktoré túto problematiku podrobnerozvádzajú a ur ujú podmienky ekologickéhov elárenia.
Autor príspevku bol v rokoch 973 a� 988riadite om Výskumného ústavu v elárskehov Liptovskom Hrádku.
JÁN FERIAN ÍK �STOLÁRSTVO
ul. SNP 406 038 2 MO�OVCE
V Y R Á B A A P R E D Á VA :ÚLE
� nadstavkové, rôzne typy od 1 470,�Sk,aj OPTIMALKVALITNÉ RÁMIKY
� drôtikované, od 15,�Sk/kus� prírezy � smrekDoplnky:
ROJNICE, PE OCHYTY a iné.Tel.: 0908/264 056, 043/4944 2 9 (ve er)
Dokon enie zo s. 25
îñîððê îé
KOMISIAPRE PRÁCU S MLÁDE�OU
PRI SZVA ASOPIS V ELÁR
v y p i s u j ú :2. ro ník
výtvarnej, literárneja fotografickej sú a�e
n a t é m u
V ELÁRSTVO
Vekové kategórie:do 6 rokov 6�10 rokov11�14 rokov 15 a viac rokov
Výtvarné, fotografické a literárnepráce (poézia, próza) musia súvi-sie so v elami a prírodou. Ku ka�-dému dielu uve te názov, meno,vek a adresu autora, �koly, CV ,príp. tel. kontakt.
Uzávierka sú a�e: 30. apríla 2006
Práce posielajte:Klasickou po�tou:Mgr. Ján PÍ�Dodekova 6968 0 Nová Ba aElektronickou po�tou:[email protected]
Pre ví azov v ka�dej kategórii pri-pravíme hodnotné ceny.
-jp-
MESTO NOVÉ MESTO NAD VÁHOMV SPOLUPRÁCI SO ZO SZV, CEN-
TROM VO NÉHO ASU A SPOLO -NÝM ÚRADOM SAMOSPRÁVY V NO-
VOM MESTE NAD VÁHOM
v y h l a s u j ú :
výtvarnú, literárnu,a fotografickú sú a�
n a t é m u
Ê
Sú a� je ur ená de om materských �kôla �iakom základných a stredných �kôlokresu Nové Mesto nad Váhom.
Sú a�í sa v kategóriách:a) deti materských �kôl: výtvarné
práce ubovo nou technikoub) �iaci . stup a Z�: literárne práce
( ubovo ný �áner), výtvarné práceubovo nou technikou, fotografia
c) �iaci 2. stup a Z�: literárne práce( ubovo ný �áner), výtvarné práceubovo nou technikou, fotografia
d) �iaci stredných �kôl: literárne prá-ce ( ubovo ný �áner), výtvarné prá-ce ubovo nou technikou, fotografia
Miesto predkladania sú a�ných prác: Centrum vo ného asu, Tematínska 28,915 01 Nové Mesto nad Váhom, tel.: 7712420, e-mail: [email protected]ú a�né práce ozna te: meno a prie-zvisko, rok narodenia, názov �koly ale-bo �kolského zariadenia.Uzávierka: 28. 2. 2006Vyhodnotenie: do 20. 3. 2006Ocenenie:. miesto 3 kg medu
2. miesto 2 kg medu3. miesto 1 kg meduMed dodajú:ZO Nové Mesto nad Váhom 30 kg ZO Stará Turá 20 kg ZO Bo�áca 10 kg
Ví azné sú a�né práce budú vystavenév Tren íne po as výstavy ZÁHRAD-KÁR � V ELÁR � ZDRAVÝ �I-VOTNÝ �TÝL v d och 5.� 9. 4.2006 a budú prihlásené na 2. ro níkceloslovenskej sú a�e na témuV ELÁRSTVO s uzávierkou 30. 4.2006, ktorú vyhlásili SZV a asopisV elár.
V. TEST � FEBRUÁR. Národná výstava vo v elárstve sa konala
d a 22. 0. 2005 v:a) Nitre,b) Krá ovej pri Senci,c) Liptovskom Hrádku.2. Umelou bunkou nazývame:
a) umelo vytvorený roj,b) umelú materskú misku na prelarvovanie �umiestnenie vají ka a materskej ka�i ky,c) robotní iu bunku na plastovej medzistienke.3. Látky nachádzajúce sa v mede, reagujú-
ce citlivo na svetlo a teplo, ktoré sú schopnéni i baktérie, sa nazývajú:a) inhibítory, b) fermenty, c) enzýmy.4. Zaujímavé informácie o innosti SZV
a v elárstve dnes ahko nájdeme na inter-nete. Webová stránka SZV je:a) www.vcelari.sk,b) www.vcela.sk,c) www.vcely.sk.5. Melivom nazývame:
a) nerafinovaný cukor na k menie v iel,b) v elie dielo vyrezané z rámikov,c) voskové �upinky a zvy�ky skry�talizovaných
zásob a iných ne istôt na dne ú a.6. Pod núdzovým k mením rozumieme:
a) prikrmovanie v elstiev cukrovým roztokom(3 : 2) v bezzná�kovom období,
b) poskytovanie ve kých dávok cukrového ale-bo medového roztoku v elstvám bez zásob,
c) prikrmovanie v elstiev cukrovým roztokom(1 : 1) na vzbudenie zhroma� ovaciehoa rozmno�ovacieho pudu.
7. Ve ké mno�stvo mladu�iek a plodu po ashlavnej zná�ky:a) zni�uje zná�ku medu,b) zvy�uje zná�ku medu,c) nemá vplyv na zná�ku medu.8. V ela medonosná vníma ervenú farbu ako:
a) zelenú, b) fialovú, c) iernu.9. Na premiest ovanie v elstiev na krátku
vzdialenos je najvhodnej�ie obdobie:a) po as v asnej jari,b) v priebehu zimy,c) v letnom období.0. Vzájomná koordinácia innosti predného
a zadného krídla v ely je zaistená há ikmi,ktorých je:a) 5 � 13, b) 13 � 25, c) 26 � 38.
Mgr. Ján PÍ�
Komisia pre prácu s mláde�ou SZVa redakcia asopisu V elár
a k u j eJOZEFOVI BARIAKOVI A FIRME
MEDOPRODUKT, S. R. O.,za sponzorovanie výtvarnej, literárneja fotografickej sú a�e �iakov �kôl SRhodnotnými cenami v minulom �kol-
skom roku 2004/2005.
îñîððêîè
O ODPOVE SME PO�IADALI TROCH OD-BORNÍKOV:
MVDr. Pavel HOVORKA:
Hovorím áno VAT 1,nie Furetto. Pre o? Po-as trojd ovej stá�e
v auguste roku 2005vo Výskumnom ústavev elárskom v Dole priPrahe mi jeden z naj-p o v o l a n e j � í c hvýskumných pracovní-
kov toho ústavu Ing. Vladimír Veselý pove-dal, �e systém Furetto nie je nový. Pred 20rokmi bol známy v USA od istej firmy, ktorási ho nechala zaevidova na patentovom úra-de pod patentovým ozna ením WING FOG(okrídlená hmla). Systém Furetto, resp. sys-tém, ktorý pod a tejto patentovej americkejdokumentácie vyrába talianska firma podozna ením Furetto, je v princípe istým dru-hom spa ovacej turbíny, ktorá pre svoju funk-ciu spa uje pod tlakom petrolej a prúd spalíntejto turbíny strháva príslu�né lie ivé mé-dium pôsobiace proti Varroa destructor. Prin-cipiálne ide o systém porovnate ný s diese-lovým motorom. Ak by ste za výfukové po-trubie dieselového motora napojili cez sys-tém dýz vstrekovanie látky ú innej protiklie�tikovitosti, mô�ete plyny cez upravenúdýzu vhá a aj do vnútorného priestoru ú a.Otázkou je, ako by na vysokú koncentráciukarbónových látok, ktoré vznikajú pri spa o-vaní petroleja, resp. nafty, reagovalo v el-stvo, a aké stopy by zanechalo na vnútro-ú ových zásobách medu, voskových plástoch,prípadne drevených stenách ú a?
Princíp WING FOG skú�ali pred 15 rokmiaj vo VÚ v elárskom v Dole. H adali spôsob,ako vnies do vnútroú ového priestoru v el-stva odmerané mno�stvo lie ivej látky s onajni��ími následkami po�kodenia ú ovéhopriestoru. Wing Fog rezolútne odmietli potom, ako sa laboratórnymi skú�kami zistilo,�e vo v elstve zanecháva po o�etrení mno�stvokarcinogénnych látok, ktoré vznikajú prispa ovaní petroleja v dýze Furetta. Ove a eko-logickej�ie sa potvrdili skú�ky na báze stla e-ného vzduchu, ke médiom je destilovanávoda, resp. mäkká a istá voda, alebo aj che-micky istý acetón, ktorý sa ve mi rýchlo od-paruje a laboratórnymi skú�kami sa nedajúpotvrdi jeho stopy ani v medových zásobách,
ani vo vosku, resp. neohrozujú zdravotný stavv elstva. Preto z navrhovaného systému vy-�iel ví azne prístroj VAT1, ktorý vôbec nepro-dukuje karbónové spaliny petroleja a iné�kodlivé látky. Pod a prieskumu sa Furettoroz�íril viac v Ma arsku ako v Taliansku, kdeho vyrábajú. Zdanlivou nevýhodou VAT 1 jepotreba generátora � resp. kompresora nastla ený vzduch. V mnohých základných or-ganizáciách rie�ia tento problém oce ovýmif a�ami na stla ený vzduch, ktoré si nechá-vajú natla i v strediskách výroby CO2. S jed-nou malou f a�ou s nápl ou za 110 Sk sa dáo�etri a� 100 v elstiev.
Ing. Ján HA� ÍK:Na úvod chcem po-
znamena , �e pri chovev iel pou�ívam od je-sene 1997 aerosólovúmetódu o�etrovaniav elstiev proti klie�-tikovi Varroa destruc-tor pomocou zariade-nia VAT 1. Ako lie ivopou�ívam Varidol Aer.
s ú innou látkou amitraz. Výsledok o�etreniav elstiev bez zavie kovaného plodu (koncomnovembra, v decembri) je vynikajúci. V el-stvá zbavené ostatkov klie�tikov z letnéhoa septembrového a� októbrového o�etrenia sav novej sezóne rozvíjajú výborne a praktickya� do posledného medobrania nie je potrebnéz dôvodu premno�enia klie�tika do v elstievzasahova . Zariadenie Furetto, na ktoré sapýtate, som zatia nemal mo�nos vidie .Pod a stru nej informácie z webovej stránkyfirmy Lega vyplýva, �e ide o zariadenie nao�etrovanie v elstiev proti klie�tikovi Varroadestructor. Nemám v�ak bli��ie informácie,ktoré by mi dovo ovali al�ie vyjadrenie k za-riadeniu. Predpokladám, �e zariadenie Furet-to nemá licenciu na pou�ívanie na Slovensku,preto ak uva�ujete s o�etrením v elstiev v ne-skorej jeseni proti klie�tikovi, pou�ite aero-sólový vyvíja VAT 1 z VÚ v elárskeho z Do-lu. Uvedené zariadenie má akreditáciu na po-u�ívanie na Slovensku.
Ing. Tibor JÓKAY:Furetto nie je zázrak. Je to len al�ia z po-
môcok na u ah enie o�etrovania v elstievstarým dobrým a stále ú inným amitrazom.V �eliezovskej ZO SZV sme prístroj kúpiliprostredníctvom na�ich ma arských pria-
te ov. Nie je to �domáci výrobok� amatéraalebo kutila, ale je to v krajine výrobcu v Ta-liansku certifikovaný výrobok distribuovanýi známou firmou Lega.
Aké sú skúsenosti s jeho pou�ívaním?Vhodný je hlavne pre vä �ích v elárov
alebo pre celé v elárske organizácie. Je v�akpotrebné, aby obsluhu vykonávala jedna oso-ba, ktorá bude za�kolená najmenej spolupra-covníkom s veterinárnou slu�bou pod a návo-du výrobcu na jeho aplikáciu. Dávkovanielie ivej látky na bázeamitrazu je jeden mili-liter 15 i 20 % roztokuamitrazu na prelie eniedesiatich v elstiev. Roz-menené na drobné: 0,1mililitra tohto roztokurozptýlené v primera-nom mno�stve nosnejlátky na v elstvo. Nos-ným médiom mô�e by rastlinný olej (slne -nicový, repkový � be�ný potravinársky).Princíp innosti je ve mi jednoduchý: dávko-va om zo zásobníka do �pirály, ktorá je za-hrievaná plynom � propán-butánom, sazodvihne dávka lie iva potrebná na prelie-enie jedného v elstva (dimenzovaná je skôr
na objem dvoch nadstavkov, no po�kodeniev elstva nenastane ani pri jednom nadstavku).Zahriatím vznikne v �pirále stla ený plyn(tlak 0,1 � 0,3 atm), ktorý sa uvo ovacímventilom uvo ní nafúkaním do v elstva priotvorenom letá i. Fumigácia sa vykonáva na-smerovaním dýzy do smeru letá a zo vzdiale-nosti cca 10 cm od letá ového otvoru. Dávkazhruba troch m3 dymu s teplotou 40 a�45 °C je �vstrelená� do podmetu ú a. Tentotlak je posta ujúci na to, aby dávka behomjednej sekundy �prerazila� medzi rámikmi a�po strop ú a. Sú asne sa uká�e, kde v�ade jeú deravý. V tých miestach dávka prejde dovo ného priestoru. V tomto asovom mo-mente sa v priestore ú a dosiahne hrani nákoncentrácia ú innej látky � lie iva, ktorézapôsobí proti parazitovi. Letá ú a sa pri-tom necháva otvorený. Prelie enie jednéhov elstva trvá zhruba jednu sekundu.
Skúsenosti kladné i nepríjemnéBoli v zásade kladné, ale i nepríjemné �
nie v�ak zlé. V�etko zále�í od v elárov a ichvedomostí. Sú v�ak medzi nami i �rýchlo-kvasení� v elári. Povzbudení dobrými vý-kupnými cenami medu v posledných trochrokoch, �zlatých asov v elárenia�, rýchloroz�irovali stavy svojich v elstiev. Av�ak poodbornej stránke svoj rast nezvládli. V rám-ci �eliezovskej organizácie sme o�etrili tým-to aplikátorom, i jeho opakovaným pou�itímdo 2 000 v elstiev. Sám som prelie il svojich200 v elstiev od konca augusta do poloviceoktóbra 2005 trikrát. Bez po�kodenia.Prelie ovali sme u dvadsiatky men�íchi vä �ích v elárov a myslím si, �e ú inne.Ú inne preto, lebo následným �krí�ovýmprelie ením� prístrojom VAT 1 s ú innoulátkou fluvalivát pä desiatich v elstiev v po-
OTÁZKA: Dostal sa mi do rúk lánok o výrobku: comodita � 8480 FURETTOza 266 eur (firma Lega, http://www.legaitaly.com). Rád by som vedel, i mániekto z na�ich v elárov s týmto vyvíja om skúsenosti. V sú asnosti obhospo-darujem 82 v elstiev, v ktorých som po o�etrení proti klie�tikovi zaznamenalv 95 % nulový spád klie�tika. Problematika ma zaujíma z h adiska asovejnáro nosti o�etrovania ako i z ekonomického h adiska, preto�e spôsob o�etre-nia pomocou prístroja Furetto sa mi zdá podstatne efektívnej�í ako prístrojomVAT . Ing. Tibor Pálinká� ([email protected])
îçîñîððê
lovici novembra iba v piatich v elstváchpadlo od jedného do �tyroch klie�tikov. �ty-ridsa pä v elstiev bolo istých. Koncom jú-la som prelie oval i kyselinou mrav ou �Formidolom. Továrenskou, a nie �domáckyvyrobeným nosi om� zaliatym �lacnou ky-selinou mrav ou�.
Nepríjemnou skúsenos ou z prelie ova-nia v neskorej jeseni aplikátorom Furettobola s a�nos dvoch v elárov nie z na�ej or-ganizácie, ktorí tie� po�iadali o prelie eniepo vzhliadnutí tohto spôsobu lie enia u svo-jich kolegov. Ich v elstvá sa po prelie enísprávali úplne odli�ne ako tých hádam dve-tisíc, ktoré boli prelie ené predtým. Pre o?To doteraz neprezradili. Len nás obviniliz otravy i po�kodenia nieko kých v elstiev.
Museli sme celý postup prelie ovania vy-svet ova �tátnemu veterinárnemu lekároviv Leviciach. i sú týmto v elárom známepojmy ako terapeutická prestávka (5 dnímedzi ka�dým prelie ovaním � pri ubovo -nom druhu lie iva) alebo kontraindikácia(spolupôsobenie rôznych lie iv v negatív-nom zmysle), alebo nastalo posilnenie ú in-ku lie iva, s ktorým lie ili krátko predtým,alebo sa e�te i v ase lie enia nachádzalov úli � na to si vedia odpoveda iba oni sa-mi. Prelie ovanie sa vykonalo v dobrej vie-re, v snahe pomôc .
Aký dojem si v�ak mám utvori z tejto ne-príjemnosti, ke jeden z týchto priate ov povzhliadnutí videofilmu o v ele Apis dorsata(FABRICIUS 1798) na výro nej schôdzi predrokom � dvoma pri�iel za mnou, aby som mupovedal región, kde v Indii táto v ela �ije �on si ju vraj dovezie? Je toti� dvakrát vä �iaako na�a kranka a zrejme predpokladal, i jejmedný výnos bude dvojnásobný.
o poveda na záver o aplikátore Furetto?Nie je to nie o zázra né, nie je to spása
v boji proti klie�tikovi. No prelie ovanies ním je jednoduché a hlavne rýchle. S na-plnenou vä �ou nádr�ou (1 liter) sa dá pre-lie i 500 v elstiev. S malou s objemom 2decilitre � stovka v elstiev (je takisto sú a-s ou dodávky prístroja). Jeho cena je u nás10 000,�Sk. V Taliansku ho v�ak ur ite kú-pite v prepo te i za 8 500,�Sk. Po prelie e-ní 60 � 80 v elstiev sa minie obsah malejkempingovej bomby propán-butánu. I po-as rýchleho postupu lie by ob as �namrz-
ne� a je treba ju �otepli � horiacou svie -kou, i teplotou rúk. Jedna kempingovábomba stojí asi 52,�Sk, Varidol Fum je re-latívne lacný a tak cena jedného prelie enianás stojí dve � tri koruny, amortizáciuprístroja nepo ítajúc.
Prístroj je ve mi jednoduchý, mal by vy-dr�a i stotisíc cyklov prelie ovania. Ke �e�pirála, v ktorej sa lie ebný roztok mení naplyn, je z ocele � teplotou plame a pro-pán-butánu sa z nej opa ujú drobné astice,ktoré zapchajú výstupnú dýzu. No hne sana�lo i rie�enie � nie je potrebný nový origi-nál od výrobcu. �ikovný v elár si zo�enierúrku rovnakých rozmerov � no medenú(hoci i z pálenice�). Z tejto sa hrdza nebu-de odlupova , dobre sa na u re�e závita rovnomernej�ie rozvádza teplotu ako ko-vová. Rýchlos prelie ovania je stov elstiev za �tyridsa minú . Je to výroboks certifikátom vyrobený �peciálne na lie e-nie v elstiev proti varroóze. Myslím si, �e�tátna veterinárna a potravinová správaa Ústav v elárstva Liptovský Hrádok pooverení jeho parametrov dajú �po�ehnanie�na jeho dovoz. Lebo mnohí z nás by boliprekvapení, aké problémy majú niektorína�i kolegovia i s oby ajným zadymovanímpásikmi. O efektivite týchto prelie ení aninehovoriac. A vyvíja aerosólu VAT 1 aninespomínajme. Prelie ovanie Furettom jejednoduché a rýchle.
K TÉME SME VY�IADALI OD-BORNÉ STANOVISKÁ:
Ing. Vladimír Veselý, CSc., Výskumnýústav v elársky Dol, R:
Vyslovi stanovisko k pou�ívaniu apli-kátora Furetto len na základe skúsenostíso SWING FOG, aj ke ide o rovnakýprincíp, nemo�no. V tomto roku plánuje-me vykona riadne skú�ky, o ktorých vásbudeme informova .
Stanovisko Ústavu v elárstva v Lip-tovskom Hrádku k pou�ívaniu prístrojaFuretto, podpísané riadite om ústavuIng. Jánom Kopernickým, CSc.:
Pracovníci ná�ho ústavu sa doposianedostali do kontaktu s uvedeným prí-strojom a ani nemali príle�itos praktickysi overi jeho lie ebný a ekologický ú i-nok na v ely a ich produkty. Napriekavizovaným aplika ným i terapeutickýmvýhodám majú pracovníci ústavu vá�nevýhrady k introdukcii olejov, resp. ichzvy�kov po spálení do ú ov. Tento feno-mén predstavuje al�ie riziko ohrozeniakvality a dobrého mena medov, vypro-dukovaných v elami na Slovensku, a ich�nulovú toleranciu� pre cudzorodé látky.Zariadenie Furetto zatia nie je na Slo-vensku oficiálne akreditované �VPS SR,jeho pou�ívanie preto nemo�no odporu ibez zásadného stanoviska Ústavu �tátnejkontroly veterinárnych biopretarátova lie iv Nitra.
MVDr. Ladislav Sovík, riadite Ústavu�tátnej kontroly veterinárnych biopre-tarátov a lie iv Nitra:
V odpovedi na vá� prípis a na základerozhovoru o problematike pou�ívania ne-schválených látok � potravinárskeho pe-troleja a iných olejov �, ako aj prístrojaFuretto pri aplikácii lie iv pre v elyoznamujeme, �e ich pou�itie je v rozporeso zákonom . 140/1998 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach. Preto�emed je potravina, dochádza aj k poru-�eniu Potravinového kódexu (zákon .152/1995 Z. z. o potravinách). Z toho dô-vodu je potrebné upozorni v�etkých v e-lárov, �e pou�itie týchto látok a postupovbude ma za následok posúdenie meduako nepou�ite ného na udský konzum.Zo strany orgánov �tátneho dozoru sa bu-de posudzova táto innos ako poru�ova-nie uvedených zákonov. V prípade, �etieto látky, resp. prístroj boli u� schvále-né v niektorom lenskom �táte EÚ, je po-trebné vy�iada od príslu�ného lenského�tátu stanovisko zodpovednej príslu�nejautority o ne�kodnosti pou�ívania tohtoprístroja.
Na jese uplynulého roka sa prvýkrát najuhu Slovenska testoval aplikátor amit-razu talianskej výroby zn. Furetto (odfirmy Lega).
Foto: Tibor Jókay
Aplikátor zn. Furetto.Foto: Archív J. H.
O svätýchpatrónoch v elárov
(autor: Dr. Oto Holúsek, prevzaté z Pútnikasvätovojte�ského, Trnava 94 , skrátené)
Najuctievanej�ím patrónom v elárovje sv. Ambróz, ktorého sviatok je 7. de-cembra. Tento milánsky biskup sa vyob-razuje v rúchu arcibiskupskom, je priom ú v iel. Mnoho podobných obra-
zov ozdobuje príbytky na�ich v elárov.Hovorí sa o om, �e ke ako die a le�alv kolíske, priletel roj v iel a sadol si nakolísku, ba aj na ústa. Niektoré v ely mupriamo do úst zná�ali med. Bolo to po-va�ované za predzves jeho skvelej vý-re nosti, ktorou si neskôr získal aj sv.Augustína. Vyobrazuje sa s v elím ú om.
Vo Francúzsku uctievajú v elári akopatróna sv. Bernarda (20. augusta), ktorýv 12. storo í zalo�il vy�e 100 klá�torov,kde odporú al zaobera sa v elárstvom.V Taliansku uctievajú sv. Valentína,mu eníka a k aza z 3. storo ia, v de je-ho sviatku 14. 2. nechávajú slú�i boho-slu�by, ku ktorým priná�ajú ko�e so v e-lami, po bohoslu�bách pijú v hostincochmedovinu. �kóti si ve mi vá�ia sv. Petraz Nolaska, ktorého sviatok je 31. januá-ra. Ke ako die a spal, usadený roj na ru-ke mu vytvoril malý plástik. Vraj boldobrosrde ný a dobro inný. Jedinou svä-ticou, ktorá sa starala o v ely, bola �ia -ka sv. Franti�ka z Assisi, svätá Klára,uctievajú ju talianski v elári 12. augusta.Mala ve mi rada kvety.
Ako v elársky patrón sa spomína ajsv. Franti�ek z Assisi, ktorý milovalprírodu, a tie� sv. Ján Almu�ník (24.januára), patriarcha alexandrijský, zná-my dobro innos ou a výrokom, �e chu-dobní sú jeho pánmi. V ely mal vo ve -kej úcte a v elu pokladal za posvät-ného tvora, preto�e vytvára vosk naoltárne sviece. Aj sv. Ján Krstite jeuctievaný ako v elársky patrón (24. jú-na), �il prísnym �ivotom pustovníkaa ke sa v ely rojili, usadil ich v du-tých stromoch. Sám sa �ivil lesnýmmedom.
Materiály poskytli Miroslav Vilhan zoSebechlieb, u ite na Z� Bzovík, kto-rého otec viedol 0 rokov v elárskykrú�ok v Sebechleboch, a PhDr. JozefBrunclík, ktorý o sebe prezradil, �e má30 rokov, desa rokov sa venuje v eláre-niu, momentálne má 3 v elstiev a pro-fesionálne sa zaoberá literárnou vedou.
Výborne �na�-tartované� aktivitysebechlebských v e-lárov pod vedenímpredsedu ZO SZVMilana Skokana a ta-jomníka Petra De-miana neutíchli aniv priebehu minuléhoroka, ba naopak. le-novia ZO SZV upria-mili pozornos pre-dov�etkým na detia mláde� � úspe�nepokra uje prácakrú�ku mladých v e-lárov, v lete usporia-dali besedu s praktic-kými uká�kami predeti z detského do-mova, plánujú zriadiv elársky dom, kdesústredia v�etky reá-lie súvisiace so v elárstvom. Myslia aj na vlastnúprezentáciu a sponzorsky podporili akciu Líderkaroka, poriadanú Vidieckym parlamentom, ako ajregionálne podujatie Krupinská heligónka. Akoprví na Slovensku majú vlastnú ma ovanú v elár-sku zástavu, ktorú vysvätili v decembri 2004.
Vyvrcholením aktivít roka 2005 bola nede a
10. decembra, ke sa v miestnom kostole sv. Mi-chala uskuto nila slávnostná svätá om�a za v�et-kých sebechlebských v elárov a vysviacka so�kysv. Ambróza. So�ka patróna v elárov je 80 cm vy-soká, zhotovil ju z lipového dreva napustenéhov elím voskom na objednávku udový rezbárz Krupiny Jozef Fojtík. Pred slávnostnou om�ou sazhroma�dili v elári a ich priaznivci pred farou,kde im krojované diev ence pripli symbolické pa-li kované v ielky zo zlato�ltej priadze. Medzi hos-ami nechýbali riadite Ústavu v elárstva Ing. Ján
Kopernický, CSc., prof. Jozef �imúth zo SAV, Ing.Rastislav Pavla z MP SR, Martin Piovar i, predse-da ZO SZV Liptovský Hrádok, a al�í vzácni hos-tia, ktorí prijali srde né pozvanie sebechlebskýchv elárov. Procesia na ele s mládeneckým richtá-rom a krá ovnou krásy zvolenou v ase fa�iangovv rukách s obetnými darmi, medzi ktorými sa vy-nímali chutný pece chleba z vychýrenej bzovíc-kej pekárne, med, al�ie v elie produkty, vínoa ovocie, smerovala do kostola. Po slávnostnejom�i nasledovala procesia do Kultúrneho domu,kde sa v elári prezentovali vlastnými produktmi �rozmanitými druhmi medu, medovní kami, me-dovinou, orie�kami zaliatymi medom a al�ími
pochú kami. Atmosféruumoc ovali udoví hudob-níci Ol�iakovci a vystúpe-nie najmlad�ích obyva-te ov Sebechlieb, ktorí napódiu predviedli arovnéviano né vin�e, zvyky, za-spievali a zatancovali. Vy-darené podujatie krátky-mi príhovormi pozdraviliv�etci hostia. Hoci zimnýas je pokojným obdobím
vo v elích ú och, se-bechlebskí v elári neod-dychujú a u� teraz na eles neúnavným tajomníkomZO Petrom Demianompripravujú al�ie poduja-tie � v elársky ples, naktorý pozývajú v�etkýchpriaznivcov v elárenia4. februára 2006.
-bv-
îñîððê
Sv. Amróz v dobrej spolo nosti (z ava): M. Piovar i, P. Demian,R. Pavla, traja Skokanovci a J. Kopernický.
�kôlkari pozdravili v elárov pásmom viano ných zvykov, kolieda pesni iek. Foto: Tomá� Kopernický
Sú as ou programu bola prezentáciaa predaj v elích produktov.
Foto: Rastislav Pavla
Foto: Tomá� Kopernický
85 rokovJán LUKA , Dlhá Lúka; Milan JAN I,Pie� any80 rokovMartin UHRIN, Belín; Július GLOBAN,Nitrianska Streda 75 rokovVojtech BABIAK, D. Harmanec; AnnaGA�PERÍKOVÁ, Banská Bystrica; JánTURIANIK, Moj�ova Lú ka; Ing. Ale-xander HASON, Stupava; Miroslav RAJ-TÁK, Stupava; Pavol AMBRO�, Banská�tiavnica; ubomír ULTIS, �urany; TiborSPORINA, Sol any70 rokovJozef OLEJ, Selce; Rudolf RÁC, Stupava;Ferdinand TOMKOVI , Stupava; doc. Jo-zef REKO�, Nitra; Ján KO� , Bardejov65 rokovZigmund KALISKÝ, Banská Bystrica;Michal DULEBA, Be adikovce; Anna CI-BULKOVÁ, Vi� ové; Milan MIKULÍK,Závodie; Ján FOJTÍK, Nitra-Kynek;Ing. Ján PETROVIC, Nitra; Jozef �TEV-LÍK, Ve ké Lovce60 rokovEduard SMOLÁR, STUPAVA; JaroslavHARMADY, Nové Mesto nad Váhom;Jaroslav KVAS OVSKÝ, Svätoplukovo;Mária VO�TIAROVÁ, Banská �tiavnica;J. KARABINO�, Pre�ov; C. KOLIVO-�KA, Pre�ov; Stanislav BUBLA, Prese any55 rokovJán CHLADNÚCH, Varín, Vladimír �UT-KA, Nitra; Ján LAURO, Ú any nad �ita-vou; Milan BALOG, Brezina; PavolBALINT, Sirník; Franti�ek MIHAL ÍK,Plechotice; Otto FE U�, Dúbravka;MUDr. Imrich LUKÁ , CSc., Ko�ice;Jozef HULVÁK, Mel ice; Ing. MiroslavKOSTOV ÍK, Trnava pri L.; Ján �MA-HAJ, Kamanová50 rokov�tefan SÝKORA, Cabaj-Riegler; JurajMAD�AR, Slovenské Nové Mesto; Vladi-mír JARECKÝ, Lastovce; Pavol HA-LAMA, Pie� any; M. KA UCH, Pre�ov
Jubilantom srde ne blaho�eláme!
îñîððê
So zármutkom oznamujeme, �e 28. no-vembra 2005 nás vo veku 88 rokov na-v�dy opustil priate v elár a bývalý ta-jomník ZO SZV Spi�ská Nová Ves Ti-bor HORSKÝ, ktorý prácu tajomníkavykonával takmer dvadsa rokov celýmsrdcom aj vo vysokom veku. Na priate abudeme s úctou spomína .
es jeho pamiatke!
Slovenský zväz v elárov si v minulos-ti pre svoju lenskú základ u vychová-val odborných u ite ov v elárstva a u i-te ky � lektorky kurzov pe enia a zdobe-nia medového pe iva. Výchova odbor-ných u ite ov v elárstva nadobudla e�tevä �í význam po zru�ení V elárskej �ko-ly v Liptovskom Hrádku ( 972), a to ajnapriek skuto nosti, �e kurzu sa mohlizú astni len záujemcovia delegovanívlastnou základnou organizáciou, ktorísp ali v�etky stanovené podmienky. Nakurzoch predná�ali naslovovzatí odbor-níci, ktorí sa prezentovanou problemati-kou spravidla profesionálne zaoberalia nevyhýbali sa vzájomným diskusiámk preberaným témam. Na chýbajúcemo�nosti získania v elárskeho vzdelaniaza ali v posledných rokoch oraz as-tej�ie upozor ova aj samotní v elári.
Tlak narastá hlavne zo strany tých v e-lárov, ktorí za ali v elári vo veku, ke súu� �pristarí� na to, aby si mohli sadnúdo �kolských lavíc akejko vek strednej ivysokej �koly, ktorá vyu uje aj v elárstvo.Situáciu zhor�uje aj al�ia nepriazniváokolnos , a tou je akútny nedostatokkvalitnej v elárskej literatúry, ktorá byv elárom za iato níkom, ale aj mnohýmpokro ilým, pri ich práci so v elami po-máhala a usmer ovala ich.
Pracovníci Ústavu v elárstva v Liptov-skom Hrádku situáciu poznajú a v snahepomôc pripravili projekt Vzdelávaniav oblasti v elárstva ako sú as stratégierozvoja v elárstva na Slovensku, ktorý jespolufinancovaný Európskym spolo en-stvom. V decembri 2005 sa na VÚ�VÚstave v elárstva uskuto nil prvý kurzV ELÁR � modul V elárske minimum,v rozsahu 46 hodín, ktorý ka�dý ú astníkukon il vykonaním písomnej skú�ky a zís-kal osved enie o jeho absolvovaní. Zá-
ujem o kurz bol ve ký a vysoko prekra o-val kapacitné mo�nosti prevádzkovýchpriestorov ústavu. To bol dôvod, pre o saprvého kurzu nemohli zú astni v�etci zá-ujemcovia. Veková skladba ú astníkov bo-la ve mi rozdielna, ale nebola podstatná.Na kurze sa stretli v elári z praxe, ako aj tí,pre ktorých sa v elárstvo stalo novým ob-jektom záujmu. Do lavíc, medzi �spolu�ia-kov� prvého kurzu V elár, si sadol aj Ing.Rastislav Pavla, pracovník Ministerstvapôdohospodárstva SR, ktorý má na staros-ti aj v ely. Jeho osobný záujem dosta sahlb�ie do problematiky zvanej v elárstvobol zo strany �jeho spolu�iakov� vnímanýve mi priaznivo, najmä ako snaha lep�ie po-rozumie v elám, v elárom a ich problémom.
Rozvrh hodín bol nahustený a obsaho-val predná�ky týkajúce sa Biológie a ana-tómie v ely medonosnej a chorôb v iel,V elstva a jeho innosti, Plemenitbyv chove v iel a chove v elích matiek, V elejpastvy, V elích produktov, Laboratórnejdiagnostiky, Legislatívy vo v elárstvea al�ích tém, ktoré predniesli pracovníciÚstavu v elárstva, Slovenskej po nohos-podárskej univerzity, �tátnej veterinárnejsprávy SR a al�í. Pre pracovníkov ústavubolo zorganizovanie kurzu takéhoto rozsahupod vedením RNDr. Tatiany ermákovejnovou skúsenos ou, ako v�ak vyplynulo zozávere nej ankety 27 ú astníkov kurzu,boli s obsahovou nápl ou a priebehomspokojní. V elári z praxe to mali ah�ie,stretli sa aj s tým, o poznali a o im boloznáme, ale aj s informáciami pre nich úpl-ne novými. a��ie to mali ��iaci�, ktorív ely nemajú a museli sa u i v�etko.Práve im chýbali praktické uká�ky, napr.práce na v elnici so v elstvom a pod.,ktoré vzh adom na ro né obdobie nebolomo�né uskuto ni . Získali v�ak vedomosti,na ktorých mô�u v budúcnosti vo v elár-skej praxi stava . V�etci zhodne oce ovalidiskusie, ktoré nasledovali v�dy po od-predná�aní témy a ktoré, pod a vä �iny
ú astníkov, priná�alinové informácie, al-�ie poznatky a ve-domosti. V rozlú ko-vom príhovore Ing.Ján Kopernický, CSc.,riadiate Ústavu v e-lárstva, ocenil snahuv�etkých ��iakov� bezoh adu na vek aleboprofesiu vzdeláva saa prijíma nové po-znatky.
AnnaZÁBOJNÍKOVÁ,Liptovský Hrádok
as ú astníkov kurzu v elárkeho minima.Foto: Rastislav Pavla
Výrob a medzistienok udovít Klí �NAWAX oznamuje, �e vyrába medzistienkyzo v elieho vosku metódou kontinuálnehopriameho liatia na plnoautomatických strojochtypu VAII (NSR � Rietsche). Medzistienky,ako aj celý závod, vykazujú vysoký stupeveterinárnej a hygienickej bezpe nosti. Voskna výrobu medzistienok filtrujeme a potomsterilizujeme teplom. Ú�itková, bezpe nostnáa estetická hodnota medzistienok sp a krité-riá noriem platných v EÚ, o oce ujú aj na�izahrani ní odberatelia. Výmenu surovín zamedzistienky, predaj medzistienok a nákupvosku a vo�tín vykonávame osobne a po�tou.Zna nú as uvedených slu�ieb vykonávameprostredníctvom na�ích spolupracovníkov,kontakt uverej ujeme na na�ich webovýchstránkach, prípadne poskytneme telefonicky.
Ná� pracovný as:Pracovné dni od 7,00 do 15,30 hod.Sobota od 8,00 do 12,00 hod. V prípade nutnosti mô�me va�u náv�tevu u nás in-dividuálne dohodnú aj okrem uvedeného pracov-ného asu. Platba pri nákupe, predaji, alebo odpla-ta za slu�by je v hotovosti. Va�u náv�tevu alebopo�tovú zásielku s rados ou o akávame na adrese:
udovít Klí � NAWAX, Pivni ná 35, 946 57Svätý Peter, tel.: 035/7685 144, 7685 504,7685 505, fax: 035/7685 226, E-mail:[email protected] alebo [email protected];http:\\www.nawax.sk alebo www.nawax.com.
Predám ko ovný voz s 21 v elstvami naRM Tatran B10, zak mené. Tel.: 0908/82 3027, 038/769 45 93 (ve er).
Predám 50 v elstiev s ú mi aj bez ú ov, RMB10. Tel.: 0904/60 57 65.
Predám úle B10, nadstavkové, odnímate nédno � 10cm vysoké, uteplené, palúbkové, kvalit-né, cena 1390,�Sk, vyrobím aj úle na objednávku.Tel.: 0907/44 06 32, e-mail: vlado [email protected]
Výrob a medzistienok MEDOVID � Miro-slav ernek, 906 05 Soboti�te 157 (Trnavskýkraj) oznamuje, �e:� vyrába medzistienky, vymie a za vosk a vo�tie� predáva v elárske potrebyPracovný as: Pon � Pia 9.00� 16.00 hod.
Sobota 9.00�12.00 hod. Náv�tevu odporú ame vopred ohlási . Tel.:0902/11 31 94.
V apríli predám 20 v elstiev, RM 40 25 �B. Tel.: 046/543 17 61.
Predám v marci 20 v elstiev, ko ovný voz, pa-rák na vosk, 200 rámikov. Tel.: 046/545 56 71(ve er).
Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXX 2/2006. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatnéasopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 14, 842 08 Bratislava. Te-
lefón/fax: 02/654 214 60. E-mail: [email protected]. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 14, 842 08 Bratislava.Telefón: 02/43 41 21 55, fax: 02/654 214 60. E-mail: [email protected], [email protected]. Web: www.vcelari.sk.
�éfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef I�MÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HO-VORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, Franti�ek BIZUB, Ing. Ján HA� ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KO-PERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plura-lity uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2006 je 336,� Sk.Registrácia: Ministerstvo kultúry SR 11/13. ISSN 0139�6064. Tla í OPTIMA, 917 01 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o.,Vajnorská ul., tel.: 02/44 63 24 39, Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informáciípre pôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 10 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2006.
îñîððê
1. Do kolónky �Rok� sa uvedie zda ovacie obdobie, za ktoré sa platí da , teda za ktoré zamestnávate , ktorý je pla-tite om dane ( alej len �zamestnávate �), vykonal da ovníkovi ro né zú tovanie preddavkov na da . Napr. ak sa v roku2005 platí da za zda ovacie obdobie roku 2004, uvedie sa rok 2004.
2. Da ovník je po zaplatení dane z príjmov fyzických osôb oprávnený, pod a § 50 zákona o dani z príjmov, pred-lo�i svojmu miestne príslu�nému správcovi dane v prípade, ak tomuto da ovníkovi zamestnávate vykonal ro né zú -tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti, vyhlásenie, v ktorom uvedie, �e suma do vý�ky 2 % za-platenej dane sa má poukáza ním ur enej právnickej osobe, ktorou je
a) ob ianske zdru�enie pod a zákona . 83/ 990 Zb. o zdru�ovaní ob anov v znení neskor�ích predpisov,b) nadácia pod a zákona . 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Ob ianskeho zákonníka v znení neskor�ích predpisov,c) neinvesti ný fond pod a zákona . 47/ 997 Z. z. o neinvesti ných fondoch a o doplnení zákona NR SR
. 207/ 996 Z. z.,d) nezisková organizácia poskytujúca v �eobecne prospe�né slu�by pod a zákona . 2 3/ 997 Z. z. o neziskových
organizáciách poskytujúcich v�eobecne prospe�né slu�by,e) ú elové zariadenie cirkvi a nábo�enskej spolo nosti pod a § 6 ods. písm. h) a k) zákona . 308/ 99 Zb. o slo-
bode nábo�enskej viery a postavení cirkví a nábo�enských spolo ností,f) organizácia s medzinárodným prvkom pod a zákona . 6/ 985 Zb. o podmienkach innosti organizácií s medzi-
národným prvkom v eskoslovenskej socialistickej republike v znení zákona . 57/ 989 Zb.,g) Slovenský ervený krí�.
3. Podiel zaplatenej dane mo�no poskytnú prijímate ovi, ak predmetom jeho innosti súa) rozvoj a ochrana duchovných hodnôtb) ochrana udských práv,c) ochrana a tvorba �ivotného prostredia,d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,e) podpora �portu detí, mláde�e a ob anov zdravotne postihnutých,f) poskytovanie sociálnej pomoci,g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
4. Zoznam prijímate ov, ktorým sa mô�e podiel do vý�ky 2 % zaplatenej dane poukáza , zverej uje Notárska ko-mora Slovenskej republiky ( alej len �komora�) do 5. januára kalendárneho roka, v ktorom mo�no prijímate ovitúto sumu poukáza .
5. Da ovník vo vyhlásení mô�e ur i len jednu právnickú osobu (prijímate a).
6. Da ovník, ktorému zamestnávate vykonal ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti( alej len �ro né zú tovanie�) v súlade so zákonom o dani z príjmov, predlo�í svojmu miestne príslu�nému správco-vi dane vyhlásenie do 30. apríla roku, v ktorom sa vykonáva ro né zú tovanie za predchádzajúce zda ovacie obdo-bie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie od zamestnávate a o tom, �e da za zda ovacie obdobie, za ktoré sa ro nézú tovanie vykonalo, bola zaplatená. To znamená, �e do termínu podania vyhlásenia bol zrazený (zaplatený) aj prí-padný nedoplatok na dani vyplývajúci z ro ného zú tovania � da ovník, ktorý sa rozhodne predlo�i vyhlásenie pod a§ 50 zákona o dani z príjmov, nemô�e ma nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby. Ak mal da ovník z ro néhozú tovania preddavkov na da preplatok na dani, v riadku 11 sa uvedie dátum 3 . marec zda ovacieho obdobia, v kto-rom sa podáva toto vyhlásenie.
7. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane ur enému prijímate ovi nemo�no dodato ne upravova , ak sadodato ne zistí, �e da ová povinnos bola iná. Ak v takom prípade da ovníkovi vznikne preplatok na dani z príjmovfyzických osôb, tento sa zní�i o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímate ovi a sumou do vý�ky 2 % z upravenejda ovej povinnosti.
( alej len �zákon o dani z príjmov�)
Predstavenstvo SZV a Výkonný výbor SZV odporú ajú,aby lenovia výborov ZO SZV na výro ných lenskýchschôdzach v rámci diskusií informovali lenov SZV o mo�-nosti poukáza 2 % z dane z príjmu za rok 2005 od fyzic-kých, ako aj právnických osôb. Prispie mô�u lenovia zvä-zu, rodinní príslu�níci, priatelia a priaznivci v elárenia. Popreru�ení tejto mo�nosti v minulom roku, ke vtedaj�ie ve-denie SZV nezabezpe ilo príslu�nú registráciu ná�ho zväzu,sme tento rok splnili v�etky podmienky na registráciu a opä-tovne sa uchádzame o financie, ktoré nám tak chýbajú. Zís-kané finan né prostriedky budú pou�ité v zmysle zákona595/2003 Z. z. v znení neskor�ích predpisov, § 50 Pou�itiepodielu zaplatenej dane na osobitné ú ely, bod 5 písm. d, g.
Tla ivá okrem tejto prílohy nájdete aj na webovej strán-ke SZV www.vcelari.sk, odkia si ich mo�no v ubovo -nom mno�stve stiahnu .
al�ie informácie o poukázaní 2 % z dane z príjmua mo�nos klás konkrétne otázky nájdete na webovej strán-ke www.rozhodni.sk.
ÐÎ6ÔÑØß ïñîððê
Prispejte 2 %zaplatenej dane z príjmu na rozvoj v elárstva na Slovensku
K odstúpeniu predsedu ÚKRK SZVIsté nepravdy, uvádzané ako dôvody odstúpenia Ing. Kme a
z funkcie predsedu ÚKRK SZV, ma nútia po�iada o zverejneniemôjho stanoviska. Zdôraz ujem, �e ide o môj osobný názor, pod-lo�ený zápismi z rokovaní, ktoré pä dôvodov na odstúpenie vy-vracajú. Som jednoduchý lovek, ktorý sa sna�í pomôc v eláromv dne�ných a�kých asoch, ke sa musíme viac ako inokedy spá-ja a podporova . Slovenskom zúri mor v elieho plodu, výkupnéceny sú najni��ie v histórii v elárstva a predsa sa nájdu medzinami udia, zneva�ujúci prácu tých, ktorí robi vedia a chcú. Somnajmlad�í len ÚKRK a nikdy by som nebol veril, �e predseda,ktorý má dostupné v�etky informácie, sa zní�i k nepravdivýmtvrdeniam. Som predsedom ZO SZV Stropkov a bol som lenomkomisie na prípravu 8.VZ SZV. Nebol som predtým v �iadnychvy��ích zlo�kách SZV a ani nie som za a�ený minulos ou.
Pán Ing. Kme , nie som vo i vám vôbec zaujatý. Teraz u�k veci:
V bode . uvádzate neochotu sekretariátu spolupracovas predsedom ÚKRK. D a 28. 4. 2005 ste listom po�iadali o do-kumentáciu potrebnú pre innos ÚKRK, kde ste okrem inéhovýrazne zdôraznili, �e má by výhradne zaslaná len vám. Toneschválili ani VV ani ÚKRK. Bolo to hlavne preto, �e ak bysme to aj chceli urobi , tak by sme museli na túto innos za-mestna jedného pracovníka, neh adiac na to, �e by bol poru-�ený napr. zákon o ochrane osobných údajov. Zárove upo-zor ujem, �e to bola len va�a súkromná iniciatíva, preto�eÚKRK mala prvé zasadanie a� 8. 8. 2005. V zápise z . roko-vania VV SZV je v uznesení . 8 napísané, �e nikto v kontro-le nebráni, ale musí sa vykonáva na sekretariáte SZV. Treba sariadi smernicou pre innos ÚKRK. Zárove ste odmietli kon-trolova plnenie uznesení z predchádzajúceho obdobia, o ktorévás po�iadal VV, o je tie� v zápise. Vyhlásili ste, �e budetekontrolova len to, o chcete vy. Na o je potom smernica,v ktorej sa okrem iného v prvej hlave 2. odseku hovorí, �e pri
D ÔL E� ITÉ T ER M Í N Y:¼± ïëò º»¾®«�®¿ îððêæ
¼± íïò ³¿®½¿ îððêæ
¼± íðò ¿°®�´¿ îððêæ
�db�
O dôvodoch odstúpenia Ing. Júliusa Kme a z funkcie predseduÚKRK SZV sme informovali v ísle /2006, s. 5.
pe a�ných prostriedkoch v hotovosti sa musí inventarizáciarobi raz �tvr ro ne? Túto úlohu ÚKRK nesplnila. Va�a�iados vznikla ove a skôr, a to 3. 3. 2004, len�e vtedy malalen 0 bodov, dnes je ich u� 3. Vtedy vám to nepreká�alo?Obidva dokumenty mám v písomnej podobe.
K bodu . 2: Ako viem, o rozpo et sme po�iadali na . za-sadaní ÚKRK, aby nám ho predlo�ili na 2. zasadanie. Av�ak2. zasadanie sa do dne�ného d a neuskuto nilo. Nemalnáhodou rozpo et na rok 2005 schváli VV pod vedenímIng. Sel ana e�te v roku 2004?
K bodu . 3: V zápise z 3. 8. 2005 . /2005 zo zasadaniaÚKRK sú rozpracované kontrolné skupiny a následne ter-mínovaný plán práce, len si ho treba pre íta . Na jeho zá-klade boli vykonané inventúry v Krá ovej pri Senci a naSlatine, zápisy z vykonania inventúry sú na sekretariáte.
Bod . 4 je v podstate identický s bodom . .K bodu . 5: Tých 500 000Sk ste zobrali zo zápisu . /2005
VV SZV, kde sa v uznesení . 8/2005 v bode . 7 predpokladáschodok na rok 2005. Tento zápis v�ak pochádza z 30. 4. 2005 �ako teda mô�ete pozna výsledok, ke nebola vykonanákontrola? Ako mô�ete tvrdi , �e rozpo et neexistuje, ke smeho �iadali predlo�i na 2. zasadanie ÚKRK, a to sa dodnes ne-uskuto nilo? Pýtam sa: Mô�e ma nie o, o neexistuje, deficit?
Podotýkam, �e ak by sa nehospodárne nakladalo s finan-ciami, budem prvý, kto na to upozorní. Bu me kritickí samik sebe a priznajme, �e pod va�ím vedením sa neuskuto nilikontroly, ktoré sme mohli hravo zvládnu . Uviedol somskuto nosti podlo�ené v zápisoch, smernici pre innosUKRK a Stanovách SZV, ktoré sú pre nás zákonom.
Gabriel FO KO, len UKRK za Pre�ovský kraj8. februára 2006
Slávnostné vyhlasovanie výsledkov sú a�e bolo popret-kávané vystúpením detí z Centra vo ného asu Lienkav Liptovskom Hrádku a detí zo Základnej �koly v Hy-biach. Milou novinkou oproti výstavám v predchá-dzajúcich dvoch ro níkoch boli uká�ky viano nýchmedovní kov detí z hrádockých materských �kôloka Domova sociálnych slu�ieb v Liptovskom Hrádku,nain�talované súbe�ne s výstavou Vo avé Vianocev tých istých priestoroch Kultúrneho domu. Na výstav-ke detí materských �kôl sa predstavili rodi ia medovní-kovým dom ekom a sa ami, panie u ite ky upe enýmadventným svietnikom a deti vyzdobeným drobným pe-ivom. Klienti Domova sociálnych slu�ieb do drevenej
misky poukladali jednoducho, ale ve mi pôsobivo vy-zdobené medovní ky a svoj prezenta ný priestor dopl-nili al�ími vlastnými prácami.
V tre om ro níku podujatia vzrástol po et sú a�iacichdru�stiev a tým aj náro nos na prípravu celého poduja-tia. Hlavný organizátor sú a�e Martin Piovar i mal tedaopä plné ruky práce, no nes a�oval sa, naopak, práveo o naj�ir�í záber podujatia sa sna�í u� od za iatku. Ne-zabudol sa po akova v�etkým, ktorí mali na vydarenompriebehu sú a�e zásluhu, teda spoluusporiadate om(CV Lienka, ZO SZV L. Hrádok, Z� Hybe a Mestskékultúrne stredisko v Liptovskom Hrádku). Po akovaniepatrí aj Ministerstvu pôdohospodárstva SR, ktoré sa vý-raznou mierou podie alo na sú a�i a osobne ju podporilaj pracovník MP SR Ing. Rastislav Pavla. V neposled-nom rade patrí uznanie v�etkým nemenovaným, ktorínezi�tne pomohli peknej predviano nej akcii. Najdôle-�itej�ie na záver: po roku sa podarilo opä zapojenímdetí propagova prácu v elárov � med, v elie produktya výrobky z nich.
Na záver ostáva iba veri , �e v blízkej budúcnosti sanaplnia slová Stanov SZV, § 3, odsek (2): Organizovaodborné predná�ky a kurzy na úrovni zväzu; ako ajodsek (3) toho istého paragrafu: Pripravova , �koli ,ustanovova a odvoláva u ite ky a u ite ov, lektorkya lektorov v elárstva a u ite ky a u ite ov medovýchvýrobkov. Nebude to na �kodu, ve �írenie vedomostínielen medzi v elárskou, ale predov�etkým nev elár-skou verejnos ou bude na prospech nám v�etkým bezrozdielu.
Anna ZÁBOJNÍKOVÁ,tajomní ka ZO SZV Liptovský Hrádok
Foto: MUDr. Du�an erve
îððê îððé îððè
îððç îðïð îðïï
