OBÁLKA

CYBERHATE – NENÁVISŤ NA INTERNETE

IRENA BIHARIOVÁ

Bratislava, 2012

ÚVOD

Publikácia CYBERHATE – NENÁVISŤ NA INTERNETE je stručným sprievodcom problematikou nenávisti

šírenou na internete, smerovanou najmä voči rasovým, národnostným, etnickým, sexuálnym a

náboženským menšinám. Je primárne určená pre potreby pedagogickej praxe pri vyučovaní

spoločensko-vedných predmetov na stredných školách, preto nie je štylizovaná ako vyčerpávajúci

odborný text a upúšťa od podrobného právneho mapovania problematiky.

Publikácia ponúka základné teoretické informácie, ktoré čitateľom pomôžu zorientovať sa v tom, čo

problematika cyberhate obnáša, aké sú jej praktické podoby od čias, kedy sa stal internet efektívnym

nástrojom aj pre slovenskú krajnú pravicu až po súčasnosť , kedy sa nenávistný obsah na internete

šíri aj vďaka mladým študentom, ktorí častokrát disponujú veľmi laickými a skreslenými informáciami

o jednotlivých menšinách. V internetovom prostredí sa diskusie o menšinách (zvlášť o Rómoch)

značne homogenizujú, možno dokonca skonštatovať, že nenávistné a neraz hrubo protiprávne

postoje sú dominantné. Tieto generalizujúce, hanlivé a osočujúce prejavy – napriek tomu, že

prekračujú intencie Trestného zákona – sa svojou masovosťou stávajú akoby legitímnou súčasťou

virtuálneho diskurzu.

Práve to ešte väčšmi odôvodňuje potrebu zapojiť najmä pedagogickú obec do zveľaďovania

povedomia v radoch svojich študentov o témach, ktorým sa na internete venujú – v témach

týkajúcich sa menšín totiž ďaleko častejšie prezentujú postoje, ktoré sú skôr prejavom prvoplánovej

nenávisti a laických replikovaných klišé, než prejavom, ktorý by odrážal ich skutočnú orientáciu

v problematike.

Publikácia vo svojej praktickej časti sprostredkúva základný náčrt toho, ako sa možno s fenoménom

cyberhate vysporiadať. Vysvetľuje v nej základný právny rámec (ktorý je pri cyberhate narušený) a

nástroje, ktorými ho možno postihovať. Okrem právnych (sankčných) mechanizmov sa však kladie

oveľa väčší dôraz na to, aby bolo študentom sprístupnených čo najviac korektných informácií o

menšinách, aby v ich svetle dokázali sami prehodnocovať svoje postoje šírené (nielen)

v internetových sieťach. Za týmto účelom publikácia ponúka základné praktické rady, ktoré môžu

pedagógovia a pedagogičky využiť na vyučovaní a pri diskusiách so svojimi študentmi.

Všetkým učiteľom a učiteľkách, pedagogickým pracovníkom a pracovníčkam, želám predovšetkým

veľa síl, energie a trpezlivosti pri vykonávaní ich nesmierne náročného a cenného povolania.

Irena Bihariová, autorka

AUTOR : Mgr. Irena Bihariová

VYDAVATEĽ : Friedrich Ebert Stigtung, Bratislava, 2012

ISBN :

TEORETICKÁ ČASŤ

I. Čo je to cyberhate?

Pojem cyberhate možno zjednodušene preložiť ako protiprávne prejavy nenávisti smerované proti

rasovým, národnostným, etnickým, sexuálnym či náboženským skupinám a ich členom, ktoré sú

šírené prostredníctvom siete a umiestňované na internete.1

Cyberhate má dve typické zložky :

„Cyber“

Ide o vyjadrenie prostredia, akým a v ktorom sa nenávistný obsah šíri a umiestňuje. S patričnou

dávkou zjednodušenia si tento priestor môžeme predstaviť ako úložisko, na ktoré vysielame

informácie (server). Vďaka internetovej sieti sa potom na toto úložisko pripojíme a získavame prístup

k obsahu a informáciám umiestneným na serveri.

Rozdiel medzi cyberhate a nenávistným výrokom, ktorý je vyjadrený v bežnej komunikácii, alebo

prostredníctvom tlače, rozhlasovým či televíznym vysielaním, je práve v osobitosti prostredia : pri

cyberhate je to internet a počítačové siete.

Informácie na internete sú najčastejšie sprístupnené v podobe web stránky. V kontexte témy

cyberhate je potrebné zmieniť sa o dvoch typoch webového prostredia :

Webové stránky, ktorých obsah je tvorený samotným autorom (vlastníkom, správcom,

providerom), (ďalej len „webstránky“)

Je pre ne typické, že obsah umiestňuje konkrétna osoba (zväčša administrátor, správca), ktorý má

povolený vstup do obsahovej časti, čiže autorizuje všetko to, čo sa na webe objaví. (Možno si to

predstaviť ako klasickú web stránku firmy.) V zásade tí, ktorí si webovú stránku prechádzajú, nemajú

možnosť priamo ju dotvárať, vkladať do nej vlastný obsah a ovplyvňovať jej tematické zameranie.

Tzv. „user created (generated) contend “ , (ďalej len „UCC“)

Hovorí sa im aj „participatívne web stránky“, alebo v doslovnom preklade „užívateľom tvorený

obsah“. Ide o taký formát webu, ktorý síce má taktiež svojho autora a správcu, ale samotný obsah

mu dotvárajú užívatelia - napríklad vešaním textov, videa, fotiek. Autor takejto web stránky v zásade

len nadstavuje základné funkcionality a vzhľad web stránky. (Hoci samozrejme aj on môže zasahovať

1 Pojem cyberhate možno tiež definovať ako protiprávne vyjadrenie nenávisti najmä voči etnickým, rasovým,

národnostným, sexuálnym, náboženským skupinám a ich príslušníkom vo virtuálnom prostredí, v širšom

vymedzení ako šírenie ideológií popierajúcich základné ľudské práva prostredníctvom internetu

a umiestňovanie takéhoto obsahu do jeho častí.

do obsahu a rozhodovať o tom, aký obsah by sa v jeho priestore nemal nachádzať.) Typickým

príkladom UCC sú tzv. sociálne médiá, najmä sieť Facebook, www.youtube.com, ale aj rôzne

blogovacie portály, diskusné internetové fóra apod. Ich popularita sa rozrástla najmä od roku 2005.

„Hate“

Ide o samotnú obsahovú zložku, ktorú umiestňujeme do virtuálneho prostredia. V kontexte

fenoménu cyberhate je to prejav vyjadrujúci nenávistný , hanlivý postoj, ktorý smeruje proti rase,

etnicite, národnosti, vierovyznaniu či sexuálnej orientácii (resp. skupinám a ich členom, ktoré sú

definované cez tieto kategórie), pričom v zásade platí, že má podobu protiprávneho skutku.

Samozrejme, tento prejav nemusí byť vyjadrený len písaným textom. Protiprávny hanlivý obsah môže

byť podaný vo forme

Grafiky (obrázky, fotky, kresby, symbolika znakov)

Zmiešaného textu s grafikou (infografiky, plagáty, pozvánky, letáku)

Audio (pieseň šírená internetom)

Video

Obrazovo – zvukového záznamu

II. Web stránky s nenávistným obsahom

1. Web stránky s nenávistným obsahom ako ideologické projekty krajnej pravice

Slovenská krajná pravica a rôzne neformálne hnutia zamerané na šírenie posolstva Tretej ríše

a ideológií potierajúcich ľudské práva si pochopiteľne našli svoje miesto aj na internete.

Kým v 90-tych rokoch využívali rôzne samizdatové printoviny, postupne, po roku 2000 začali

prenikať aj do virtuálneho prostredia. Súvisí to predovšetkým s čoraz väčšou dostupnosťou

internetového pripojenia pre širokú verejnosť a samozrejme s výhodami vyplývajúcimi zo

samotnej podstaty internetu : ponúkol im cestu, ako masívne tlmočiť svoje postoje čo

najširšej verejnosti a možnosť zjednodušovať vzájomnú komunikáciu. V neposlednom rade,

internet umožňoval aj patričnú anonymitu, a tým pádom zmenšené obavy z odhalenia

políciou.

Podobne ako ktokoľvek iný, aj aktéri krajne pravicovej scény spočiatku tvorili web stránky,

ktoré obsahovo napĺňa len majiteľ webu (príp. ním poverená osoba), čiže bez možnosti

užívateľov ovplyvňovať ich obsah. (Štandardné weby časovo predchádzali neskoršie

populárnym UCC).

V prvom štádiu (r.2000) vytvárali web stránky, ktoré už pri letmom pohľade prezrádzali svoje

ideologické zameranie. Častokrát tieto indície naznačoval už ich samotný názov (napr.

www.whitefront.com), symbolika znakov a rún (prebratá z Tretej ríše), mottá a slogany

prebraté z fašistických režimov (vid obrázok č.1).

Mnohé mali svoj obsah naozaj prepracovaný - dá sa o nich hovoriť ako o doslova

ideologických projektoch a či info bankách - užívateľ si v nich našiel všetky potrebné

ideologické materiály spojené s propagáciou nacistického odkazu, nechýbali konšpiračné

články o Židoch, „Novom svetovom poriadku“, a taktiež veľa materiálov, ktoré dokázali

svojim dizajnom a formou zapôsobiť na mládež (hudba s neonacistickými textami, odznaky,

nášivky, distribúcia oblečenia a pod.)

Obrázok č. 1:

http://aryanrebel.wordpress.com

V červených krúžkoch sú označené priame indície odkazujúce na neonacistickú ideológiu2

Táto web stránka – ako jedna z mála, ktorá obsahuje takéto priame odkazy – ostala ku

dnešnému dňu stále aktívna.

V sekciách web stránok sa zväčša nachádzali ideologické texty (Mein Kampf, Protokoly

sionských mudrcov, diela spochybňujúce holokaust, rasové a eugenické teórie a pod). O to

väčšmi boli zradné pre študentov a mládež, ktorí v tomto prostredí nadobúdali neraz oveľa

2 Combat 18 = je militantná zložka medzinárodnej neonacistickej skupiny Blood and Honour. Číslicou 18 vo svojom názve odkazuje na Adolfa Hitlera (poradím písmen v abecede – A=1, H=8). Blood and Honour = ide o jednu z najznámejších medzinárodných neonacistických skupín, s pobočkami takmer všade v Európe a USA. V nemčine bol jej názov (Blut und Ehre – Krv a česť) používaným heslom v radoch Hitlerjugend, mládežníckej organizácii NSDAP.

obsiahlejší prehľad historických udalostí, než mohli získať bežným vyučovaním v škole;

samozrejme, získavali ho v pokrivenej optike, demagogickou manipuláciou faktov a bez

možnosti kritickej konfrontácie.

Ďalšou zaujímavosťou v obsahu týchto stránok boli rôzne návody a manuály, ktoré čitateľa

zaúčali do „bojových akcií“, prípadne tomu, ako sa vyhnúť stretu s políciou a ako reagovať pri

jej úkonoch. V neposlednom rade, na posilnenie guráže potenciálnych mladých

sympatizantov ponúkali reporty z bojových akcií (napríklad dnes už zaniknutá webstránka

www.nsinfo.org

Niektoré tiež plnili úlohu tzv. watchdogs – monitorovali a zverejňovali fotografie a mená

osôb, ktoré uznali za svojich oponentov (takto sa na ich web stránke objavili ľudia, „vinní“ už

len tým, že patrili k inej subkultúre založenej na odmietaní rasovej nenávisti). Takýto

monitoring prinášala napríklad stránka Redwatch Slovakia.

Hoci viaceré web stránky tohto typu dnes už v takejto nápadnej forme (t.j. s nápadne

ideologicky vyhraneným obsahom) nejestvujú, sú samozrejme na internete stále dostupné

nespočítateľné množstvá ich verzií v inom, než slovenskom jazyku. Niektoré slúžia ako

ideologické projekty ponúkajúce články a publikácie, iné fungujú ako hudobné portály na

propagáciu neonacistických kapiel a textov. Dostupné sú tiež e-shopy na predaj a distribúciu

oblečenia, nášiviek, kníh či počítačových hier s neonacistickým posolstvom.

Obrázok č.2

Web stránka http://www.ns88.com/

Je zameraná na predaj najrôznejších materiálov spojených s propagáciou fašizmu a nacizmu.

Číslica 88 v názve webstránky odkazuje na nacistický pozdrav Heil Hitler! (číslovka je

vyjadrením poradia začiatočných písmen pozdravu v abecede.)

2. Webstránky s nenávistným obsahom ako

„alternatívny zdroj informácií“.

Zmeny v prezentácii krajne pravicového posolstva

Vyššie spomenutý typ webov (s nápadne neonacistickým obsahom) postupne vytlačili také,

ktoré už nie sú na prvý pohľad tak ľahko identifikovateľné ako weby propagujúce nacistický

a rasový koncept. Snaha dištancovať sa o „typických nacistických a rasových prvkov“ je

aktuálna v celkovej sebaprezentácii u veľkej časti krajne pravicových subjektov v celej Európe

(Slovensko nevynímajúc). Najmä tá časť z nich, ktorá začala ašpirovať na politické ciele,

postupne upúšťa od prvkov (symbolík, hesiel, znakov), ktorými by bola priamo spojiteľná

s ideologickým odkazom Tretej ríše. Snažia sa navonok zbaviť povesti rasistov

a podporovateľov totalitných režimov, nechcú byť vnímaní ako subjekt priamo

spochybňujúci holokaust a povolávajúci k obmedzovaniu ľudských práv pre rasové skupiny.

Hoci práve tieto myšlienky ostávajú naďalej ich programovým cieľom, navonok svoje

posolstvo zaobaľujú do atraktívnejšej rétoriky. Pokúšajú sa profilovať ako politicky

relevantní aktéri, ktorí majú mandát a patent na riešenie migrácie, korupcie, postavenia

Rómov, homosexuálov apod.

Keby sme však ich súčasnú agendu bližšie preskúmali, zistili by sme, že ide stále o to isté

posolstvo : nepriateľ definovaný súčasnými extrémistami nie je kriminálnik ako taký, ale len

selektívne definovaný z radov konkrétnej rasovej či etnickej skupiny. Rovnako, keď hovoria

o ohrození tradičnej rodiny, nehovoria o alkoholizme, automatoch, týrajúcich manželoch, ale

o skupine osôb definovaných svojou sexuálnou orientáciou. Čiže hoci svojho nepriateľa

naoko označujú sociálnymi nálepkami (kriminálnik, parazit, rozvracač hodnôt, terorista..),

v skutočnosti sa v tejto kategórii vždy nachádzajú len osoby z konkrétnej etnickej,

náboženskej či sexuálnej skupiny. Podobne vieme dešifrovať aj paletu nimi ponúkaných

„riešení“ :

- volajú po totálnej demontáži právneho štátu a liberálnej demokracie, napríklad

v podobe návrhov na zmeny volebného systému (často v duchu stupňovania

hlasovacieho práva pre jednu skupinu, a znižovania váhy hlasu pre iné skupiny),

- populisticky kritizujú politikov, pričom nimi ponúkaná alternatíva zvyčajne stojí na

ekonomicky a právne nerealistických, vzájomne protirečivých cieľoch (napríklad

zníženie daní a stavba štátnych bytov)

- pri volaní po zmene systému konštruujú alternatívu v podobe korporatívneho modelu

s vodcom (čo je jeden z typických znakov fašistických režimov),

- navrhujú nútené práce pre vybrané skupiny obyvateľstva (alternatíva pracovných

táborov s obmedzeným právom na slobodný pohyb a pobyt),

- popularizovanie eugenických opatrení a štátom regulovaného pohlavného života

jednotlivcov

- selektívny prístup občanov k verejným službám a úradom (obvykle na princípe

fyzickej sily a zdravia, pričom niektoré etnické skupiny z prístupu a priori vylučujú),

- dožadujú sa vystúpenia z medzinárodných spoločenstiev (EÚ , OSN NATO,

Medzinárodný menový fond), v snahe zbaviť sa tým akýchkoľvek záväzkov

medzinárodného práva

- v ich koncepte politického systému všetku sféru občianskej spoločnosti pohlcuje štát

– ten kontroluje takmer všetky úseky civilného života, rozhoduje o reprodukčnej

politike, o povolenej kultúre a morálke, o oblastiach na možné sebarealizáciu skupín

obyvateľstva apod.

Tieto posuny v sebaprezentácii sa samozrejme prejavujú aj na dizajne a obsahu súčasných

web stránok : ako sme uviedli, snažia sa v nich vyhnúť explicitnej propagácii národného

socializmu a konceptov obmedzujúcich ľudské práva a potierajúcich všeobecnú rovnosť ľudí

v dôstojnosti a právach. Súčasné web stránky krajnej pravice sa naopak tvária ako

alternatívny zdroj informácií, ako akýsi protipól voči mediálnemu a spravodajskému

mainstreamu, ako informačný kanál s intelektuálnym zameraním, ponúkajúci kritické

pohľady na spoločenské a politické dianie. Namiesto knihy Mein Kampf v nich dnes nájdeme

rôzne konšpiračné materiály, ktoré môžu mladých študentov zvádzať k dojmu, že ide

o alternatívny pohľad na tému.

Práve týmto sa stávajú častým zradným zdrojom pre študentov, ktorí na internete hľadajú

podklady k svojim seminárnym prácam či diplomovkám. V dojme, že narazili na „nový

pohľad na danú spoločenskú tému“ v skutočnosti citujú demagogické a konšpiračné

fabulácie, bez zreteľnej logickej argumentácie, relevantných výskumných zistení a odkazu na

verifikovateľné zdroje. V týchto textoch a článkoch, ktoré doslova chrlia „prevratné zistenia

a odhalenia“, takmer vždy chýba jasná metodika postupov, akými sa k takýmto zisteniam

autori dopracovali, je pre ne typické nevedecké a laické syntetizovanie informácií ,

tendenčné vytváranie kontextu, do ktorého zasadzujú údaje a samozrejme, medzi riadkami

nechýba implicitný nenávistný postoj voči „nepriateľovi.“

Najznámejšou ideologickou baštou tohto druhu je v súčasnosti web stránka www.beo.sk.

Hoci sa definuje ako web, ktorý nie je napojený na žiadnu organizáciu, je nepochybné, že

autorov obsahu spája podobné ideologické presvedčenie. Beo tak plní funkciu miesta, na

ktorom sa zhromažďujú informácie z toho istého ideologického súdka, zabalené do pozlátka

nezávislého spravodajstva a kritických pohľadov na spoločenské a politické dianie doma aj

v zahraničí. Samozrejme, dá sa aj tu nájsť ešte stále niekoľko nespochybniteľných indícií,

ktoré naznačujú podporu národnému socializmu. Už samotný názov ukrýva odkaz na Tretiu

ríšu : kedysi sa totiž tento web volal Národný pozorovateľ (neskôr Pozorovateľ), čo bol

slovenský preklad názvu periodika Völkischer Beobachter, vychádzajúceho v nacistickom

Nemecku.3 Neskôr sa web stránka premenovala na beo, čiže skratku zo slova Beobachter

(obrázok č.3)

Obrázok č. 3

3 Pozri : http://en.wikipedia.org/wiki/V%C3%B6lkischer_Beobachter

Zdroj : www.beo.sk

Okrem Beo sú dostupné desiatky podobne ladených web stránok so slovensky písaným

obsahom. Ponúkajú rôzne články s výkladom historických udalostí (viažucich sa najmä

s obdobím Slovenského štátu), medzinárodnú politiku (obsahujúce rôzne konšpiračné objavy

o EÚ, NATO, MMF a pod), politiku Blízkeho východu (s primárnou pozornosťou na Izrael,

v ktorých svoj antisemitizmus s obľubou maskujú ako „boj proti sionizmu“).

Jedným z najrozsiahlejších webov s takýmto obsahom, ktorý sa vydáva za internetovú

encyklopédiu, je www.metapedia.org, ktorá existuje v rôznych jazykových verziách, vrátane

slovenskej. Má byť „alternatívou“ známej wikipédie, jej obsah je však tvorený materiálmi

vyslovene propagujúcimi politiku Tretej ríše a NSDAP, jej štátnikov, obhajujúce režim

Slovenského štátu, spochybňujúce holokaust apod. Takisto sa v nej nachádzajú rôzne

nevedecké pamflety vydávajúce sa za odborné práce, spochybňujúce rovnosť rás

a propagujúce eugeniku.

Je dobré, aby pedagógovia a pedagogičky upozornili svojich študentov na to, že informácie

získané z týchto zdrojov sú viac tendenčné a manipulujúce, než poctivou sondou do

problematiky.

www.neprisposobovi.sk

www.white-media.info

www.hlavuhore.wordpress.com

www.dolezite.sk

www.zvedavec.org

www.tvina.sk

www.cez-okno.net

www.altermedia.info

www.narod.sk

www.svornost.org

Obrázok č. 4

Zdroj : www.white-media.info

Okrem týchto web stránok, ktoré sa tvária ako alternatívny zdroj informácií a ktoré, ako sme

spomenuli, majú dnes už menej nápadný nenávistný obsah, existujú weby, ktoré slúžia na

propagáciu samotných subjektov a hnutí krajnej pravice a ultra nacionalizmu. Príkladom sú

napríklad

Slovenské hnutie obrody : www.sho.sk

Néve slobodné slovensko : www.nss.sk

Slovenská pospolitosť : www.pospolitost.wordpress.com , www.pospolitost.org

Národný blok : www.narodnyblok.sk

Slovenskí branci : www.slovenskibranci.sk

III. User created content: Nenávistný obsah

tvorený užívateľmi sietí

Ako sme uviedli, ide o weby, ktorých obsah vytvárajú samotní užívatelia. Programátor vytvorí

základnú šablónu, web dizajnéri pripravia grafické prvky, vzhľad a ovládanie, no obsahová

časť je ponechaná v réžii náhodných užívateľov, ktorí vkladajú do webovej stránky svoje

texty, diskusné príspevky, blogy, videá či fotografie. Prichádza tu tým pádom

k zreteľnejšiemu rozlišovaniu zodpovednosti za protiprávny obsah, kedy na jednej strane

vystupuje samotný autor prejavu, a na druhej strane zodpovedný majiteľ webu (resp. jeho

prevádzkovateľ).

Ak je nenávistný obsah umiestnený v UCC webe, neznamená to automaticky, že

celý UCC web ako taký je nenávistným (rasistickým) projektom

Pri UCC platí, že existencia samotného webového priestoru nie je v zásade automaticky sama

o sebe protiprávna, aj keď sa v ňom objaví protiprávny obsah.

Kým web stránky tvorené svojim majiteľom sú typické tým, že ich obsah je tematicky a

kontextovo homogénny, pre UCC je naopak typická heterogenita obsahu. Pri UCC weboch je

má samotný web skôr len ponukou prostredia, ktoré bude zaplnené rôznymi postojmi

a obsahom zo strany užívateľov.

Samozrejme, nie je tým vylúčené, že aj UCC web môže mať svoje tematické zameranie :

napríklad existujú UCC weby, ktorých obsah tvorí internetová komunita spojená spoločným

záujmom alebo ideologickým presvedčením (napr. diskusný portál pre osoby so zdravotným

postihnutím, alebo online kuchárky, do ktorých užívatelia vkladajú recepty, taktiež rôzne

zoznamovacie portály, kde je hlavným zameraním vytvorenie priestoru pre zoznámenie

a randenie.) V zásade však platí, že pri UCC weboch treba v prvom rade skúmať konkrétny

obsah a vložený príspevok, pretože ide o oddelenú zodpovednosť majiteľa web stránky

a autora obsahu.

Autorom protiprávneho nenávistného obsahu na UCC môže byť ktokoľvek. Netreba

za tým hľadať len krajnú pravicu.

Autori protiprávnych výrokov hanobiacich národ, rasu či presvedčenie, alebo ktorými sa

podnecuje rasová, národnostná či etnická nenávisť, dnes už vôbec nie sú len osoby z radov

krajne pravicových hnutí. Nemusíme teda na týchto fórach či sociálnych sieťach hľadať

žiadne spoločné indície či znaky (heslá, runy, symboliku), ktoré by naznačovali spojitosť

s extrémistickými hnutiami a neonacistickou ideológiou. Ako sme uviedli vyššie, dnes sa

takýmto zjavným a explicitným symbolikám snažia vyhýbať aj samotné krajne pravicové

subjekty, najmä ak majú politické ambície. Bez zveličovania možno dokonca vysloviť, že

fenomén etnickej nenávisti šírenej na internete je dnes priam masovou záležitosťou a bolo

by nepochopením podstaty tohto problému, ak by sme ho zužovali len na problematiku

krajnej pravice a extrémizmu.

Z právneho hľadiska je napokon za určitých okolností irelevantné, kto je autorom výroku, ak

ide o výrok napĺňajúci skutkovú podstatu trestného činu. Rovnako irelevantné by to malo byť

aj z hľadiska spoločenskej tolerancie – ani také výroky, ktoré sa dnes v internetovom

prostredí šíria naozaj masovo a s obrovskou verejnou podporou, nie sú hodné prehliadnutia,

ak sa nimi pácha trestná činnosť. Je dôležité, aby zvlášť pedagógovia a osoby pracujúce

s mládežou vnímali takéto výroky rovnako citlivo, ako keď odznievajú z úst či pera známych

extrémistov, a poučili študentov o protiprávnosti takýchto verejne prezentovaných postojov.

IV. Podoby nenávistného obsahu

Vložený obsah môže mať podobu rôznych trestných činov či priestupkov. V kontexte problematiky

cyberhate sa možno zmieniť o tých trestných činoch, ktoré sa na internete nachádzajú najčastejšie :

1. Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd ostatných

Osoba sa tohto trestného činu dopúšťa vtedy, ak svojim konaním – čiže aj písomnými,

ústnymi, grafickými či obrazovými prejavmi – verejne propaguje alebo podporuje hnutia

a skupiny, ktoré násilím alebo hrozbou násilia smerujú k potlačeniu práv a slobôd iných

(§421). V praxi to znamená, že páchateľ svojim prejavom či konaním vyjadruje podporu

takým hnutiam, stranám či skupinám (alebo ich propaguje), o ktorých súd rozhodol, že

smerujú k potlačeniu práv a slobôd – takouto stranou by bola napríklad NSDAP. Na

Slovensku sa vo vyšetrovaní často prizíva znalec, ktorý vypracuje odborný posudok

a zhodnotí, či daná skupina alebo hnutie hrozbou násilia alebo násilím smeruje k potlačeniu

práv a slobôd. Notoricky známymi skupinami tohto druhu je Blood and Honour či Combat18,

v Česku napríklad Národní Odpor a pod.

Uvedený trestný čin možno spáchať aj tým, že osoba k týmto skupinám verejne prejavuje

sympatie, alebo používa ich znaky, heslá, rovnošaty.

Odkazovanie na tieto skupiny môže byť riešené nielen texatmi, ale napríklad aj použitím

symboliky (hákový kríž, runy – napr. SS, číselné šifry použité v danom kontexte a v úmysle

propagovať tieto ideológie či skupiny – napr. 88, 18, 14), videami (napr. zachytávajúcimi

heilovanie), obrázkami (napríklad ríšska vlajka).

Treba rozlišovať, s akým úmyslom sa na internete zverejňuje obsah tohto typu : aby sme ho

mohli označiť sa protiprávny, musí sa preukázať, ze páchateľ ho umiestnil na internet alebo

ho tam šíril práve s úmyslom vyjadriť tým podporu daným skupinám alebo ich propagovať.

Ak by sa na internete zverejnila napríklad odborná prednáška policajta, ktorý vysvetľuje

problematiku symboliky a znakov hnutí potláčajúcich práva a slobody, nedopúšťal by sa

trestného činu, keďže úmysel zverejnenia je celkom iný, než snaha o vyjadrenie podpory.

Obrázok č. 5

Zdroj : www.myspace.com

Portál myspace sám o sebe nemá s krajnepravicovou ideológiou nič spoločné. Ako typický

UCC web len poskytuje užívateľom priestor, v ktorom si môžu vytvárať vlastné profily

a sieťovať sa s ľudmi z celého sveta (môžeme si ho predstaviť ako predchodcu siete

Facebook). Uvedený užívateľ si vytvoril profil, ktorým sa jasne hlási k ideologii Tretej ríše, čo

dokazuje aj jeho fotografia s ríšskou orlicou a hákovým krížom, taktiež nick (virtuálna

prezívka) Nazi Jew Hater (ten, ktorý nenávidí Židov), heslo „KKK – 4ever truly white“ (skratka

KKK odkazuje na kukluxklan, zvyšok hesla je v slovenskom preklade „navždy pravý beloch“).

2. Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

Ďalším častým trestným činom, ak nie najčastejším, ktorý sa na internete pácha v súvislosti

s prejavmi proti národnostným, rasovým a etnickým skupinám, je trestný čin hanobenia

národa, rasy a presvedčenia (§423).

Ide o akýkoľvek verejný prejav, ktorým niekto hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú

rasu alebo etnickú skupinu, alebo ktorým hanobí jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich

príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu,

pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania.

Zákon síce presne nešpecifikuje pojem „hanobenie“, ale z jazykového výkladu možno usúdiť,

že by malo ísť o akékoľvek výroky a prejavy, ktorými je znevažovaná česť, dôstojnosť

a povesť, ktoré sú urážlivé , zosmiešňujúce alebo osočujúce.

V tomto smere treba poukázať na určitú mieru latencie spoločnosti, ale aj orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré častokrát vôbec nereagujú ani na radikálne, hrubé a osočujúce

výroky politickej krajnej pravice voči Rómom. Takto nadstavená latka diskurzu potom

legitimizuje inak trestnú činnosť – dokonca možno vysloviť, že to, čo si ešte pred 10-timi

rokmi nedovolila vysloviť ani najtvrdšia neonacistická elita na margo Rómov, sa dnes stáva

štandardnou súčasťou verejného žargónu.

Typickými miestami, kde sa môžeme stretnúť s páchaním tohto trestného činu, sú najmä

rôzne internetové diskusie a fóra.

Obrázok č. 6

Zdroj : www.facebook.com

3. Podnecovanie k rasovej, etnickej alebo národnostnej nenávisti

Podnecovanie sa v duchu trestného zákona chápe ako :

Vyhrážanie sa spáchaním zločinu alebo obmedzením práv a slobôd

Vykonanie obmedzenia práv a slobôd

podnecovanie k obmedzovaniu práv a slobôd

a to voči jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,

národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.

Ďalej Trestný zákon špecifikuje ako protiprávne konanie :

verejné podnecovanie k násiliu

verejné podnecovanie k nenávisti

voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,

národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.

K tejto skutkovej podstate tiež patrí

konanie, ktorým sa niekto vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje genocídium, zločin

proti ľudskosti, zločin proti mieru, vojnový zločin, verejne popiera alebo vážne

zľahčuje taký čin. (ľudovo známy trestný čin spochybňovania a popierania holokaustu

a nacistických zločinov).

Obrázok č.6:

Zdoj : www.youtube.com

Obrázok č. 7:

Čo sa týka vplyvu asociálneho prostredia na výsledné správanie cigánskych detí, je rovnako najvyšší čas presadiť kultúrnu asimiláciu Cigánov. ... Nezodpovedných a asociálne žijúcich rodičov je nevyhnutné kontrolovať, aby mohli byť podľa potreby dočasne izolovaní a pohlavne separovaní, prípadne umiestnení do ústavov pre asociálov a duševne postihnutých.

Zdroj : http://pospolitost.files.wordpress.com/2012/02/stratc3a9gia-pre-riec5a1enie-cigc3a1nskeho-prrroblc3a9mu.pdf

Výňatok z elektronicky distribuovanej publikácie „Stratégia pre riešenie cigánskeho problému“, ktorej autorom je Marián Mišún, je z kľúčových kádrov, ktorí bol na kandidátke strany Ľudová strana - Naše Slovensko.

V tomto prípade autor pobáda (navrhuje) etnicky selektívne obmedzovanie niekoľkých

základných ľudských práv, napríklad slobodu pohybu a pobytu („umiestňovanie do ústavu“),

reprodukčné práva a práva na súkromie (štátom nariadená pohlavná separácia).

Prístup Mišúna je de facto vykradnutím ideí z Hitlerovej knihy Mein Kampf. Pre porovnanie :

Mišún vo svojej vyššie zmiernej Stratégii uvádza :

Rovnako ako v ríši zvierat, musíme aj v ľudskej spoločnosti uplatňovať princípy zamedzujúce nadmernému rozmnožovaniu spoločensky nepoužiteľných jedincov a naopak, všemožne podporovať tých, ktorí sú zdraví a pre spoločnosť užitoční (sociálny darwinizus). Ako ľudia sme súčasťou prírody a preto musíme dodržiavať prírodné zákony, v opačnom prípade zanikneme. K stabilizácii slovenského sociálneho systému je dôležité začať konečne uplatňovať aspoň čiastočný, štátom riadený eugenický prístup. Slovenský národ musí logicky v čo najväčšej miere obmedziť nekontrolovateľnú pôrodnosť asociálov a občanov s poškodeným zdravím. Nezabúdajme, že dobre fungujúcu ľudskú spoločnosť vedia zabezpečiť jedine duševne a fyzicky zdraví jedinci.

Hitler , Mein Kampf :

Požiadavka, aby bolo chybným ľuďom zabránené v plodení ďalších defektných potomkov je požiadavkou najzdravšieho rozumu a vo svojom sústavnom prevádzaní znamená najhumánnejší čin ľudstva. Ušetrí trápenie miliónom nešťastných a vo svojich dôsledkoch povedie k zvyšujúcemu sa ozdravovaniu vôbec. Rozhodnosť zakročiť v tomto smere postaví do cesty prekážku aj ďalšiemu šíreniu pohlavných chorôb. Lebo tu sa bude musieť, ak to bude potrebné, prikročiť k nemilosrdnému oddeleniu nevyliečiteľne chorých. Pre nešťastne postihnutých je to síce barbarské opatrenie, avšak pre súčasný a budúci svet je to požehnanie. ... Je teda nutné previesť korektúru v prospech tých lepších. Avšak to zariaďuje samotná príroda tým, že slabšej časti vytvára tak zlé životné podmienky, že už tým je obmedzený jej počet. Avšak zvyšku nedovoľuje chaotické rozmnožovanie, ale tu nastupuje nové bezohľadné triedenie podľa sily a zdravia.

Obrázok č. 8:

Zdroj : www.facebook.com

4. Extrémistický materiál

Ak sa internetom šíri obsah popísaný vyššie, môže byť vyhodnotený aj ako tzv. extrémistický

materiál. Trestný zákon ho definuje ako písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo

obrazovo-zvukové vyhotovenie, ak je vyrábané, šírené, prechovávané za účelom podnecovať

nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo

jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej

skupine, pôvodu. Trestný zákon bližšie špecifikuje tieto vyhotovenia v §130 ods.8

PRAKTICKÁ ČASŤ

I. Právne riešenie

1. Trestné oznámenie

Fenomén cyberhate je v rámci vnútroštátneho práva možné riešiť prostredníctvom

Trestného zákona a Trestného poriadku. Ak má osoba podozrenie, že prejav, výrok, grafika či

video na internete napĺňa znaky trestného činu, môže podať trestné oznámenie na

ktoromkoľvek mieste Policajného zboru alebo prokuratúry. Hoci na správne podanie

trestného oznámenia neustanovuje Trestný poriadok žiadne špeciálne náležitosti

(oznámenie môže byť podané aj anonymne), nemal by v ňom chýbať

- popis skutku (napríklad citácia samotného výroku)

- link na web stránku

- ideálne aj printscreen stránky4

2. Terms of use / Legal Terms a zodpovednosť providera

Provideri – teda tí, ktorí poskytujú svoju službu (napr. gmail, portál SME, facebook, youtube

apod), vytvárajú tzv. „terms of use“ – pravidlá používania (niekedy prekladané aj ako

„zmluvné podmienky“). Tie musí každý užívateľ odsúhlasiť, ak chce danú službu providera

využívať a vstupovať svojim obsahom do jeho priestoru. Pravidlá pre používateľov zvyčajne

vždy obsahujú aj klauzulu o tom, že užívateľ nesmie porušovať platnú legislatívnu, alebo tiež

o tom, že svojim obsahom nemôže urážať či inak hanobiť etnické, rasové či sexuálne skupiny.

Ak provider zistí, že užívateľ svojim obsahom porušuje tieto pravidlá, môže užívateľa

potrestať – samozrejme, intenzita a druh sankcie sa rôznia. Napríklad môže byť vyzvaný, aby

obsah odstránil, prípadne mu ho správca automaticky vymaže, alebo zakryje závadný

4 Print screen je funkcia na klávesnici, ktorá umožní, aby sa obraz videný na monitore „odfotografoval“. Keď ju stlačíme, odfotografuje sa aktuálny obraz na monitore. Následne otvoríme program Paint (má ho k dispozícii každý užívateľ operačného systému Windows), a stlačením klávesovej skratky CRTL+V do úvodnej plochy v tomto programe, prenesieme skopírovaný obraz. V závere stačí obraz v Paint-e uložiť. Pripojiť ho k trestnému oznámeniu možno buď ako napálenú prílohu na CD/DVD nosiči, alebo ho jednoducho stačí vytlačiť.

komentár pred ostatnými užívateľmi. Tvrdšími sankciami býva dočasné alebo trvalé

zablokovanie užívateľa (tzv. ban), alebo trvalé odstránenie jeho užívateľského konta a tým

znemožnenie užívateľovi pristupovať na daný portál či k službe.

Príklad (výňatok) z Terms of use siete Facebook :

Obrázok č. 9:

Zdroj: https://www.facebook.com/legal/terms

Ako sme už spomenuli, ten, to prevádzkuje UCC web stránku, nie je automaticky zodpovedný za to, ak niekto v jeho priestore umiestni protiprávny obsah. Avšak ako ustanovuje Európska smernica o elektronickom obchode vo svojom článku 145, toto platí len vtedy, ak poskytovateľ tejto služby

5 SMERNICA 2000/31/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 8. júna 2000 o

určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o

elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode). Dostupné : http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32000L0031:SK:HTML

a) nič nevie o nezákonnej činnosti alebo informáciách a čo sa týka nárokov na náhradu škody, nie je si vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie

b) alebo takýto obsah po upozornení okamžite odstráni.

Voľné preložené, ak providera upovedomíme o tom, že v jeho priestore je protiprávny obsah, je povinný ho odstrániť, inak sa zaň môže stať spoluzodpovedným.

3. Problematika amerických serverov

Bohužiaľ, postihovanie cyberhate sa v praxi potýka s veľkým problémom, ktorému čelia aj

ostatné európske krajiny – a síce problému umiestňovania nenávistného obsahu na

americké servery, čo komplikuje národným orgánom spustiť proces vyvodzovania

trestnoprávnej zodpovednosti.6 Server je totiž vždy spravovaný právom toho štátu, v ktorom

sídli. V prípade USA však platí úplne odlišná úprava slobody slova, než je v Európe. Podľa 1.

dodatku k Ústave USA nemôže štát obmedzovať slobodu slova zákonom ani nijakým

postihom. V dôsledku toho je možné považovať za prejav slobody slova aj nenávistnú

rétoriku, spochybňovanie holokaustu, propagáciu Tretej ríše a fašizmu. Jediným mantinelom

v americkom koncepte slobody slova je to, že prejav nesmie byť priamym pokynom

(nabádaním) na násilie voči konkrétnej osobe.

V praxi potom nastáva veľmi komplikovaná situácia : ak je výrok trestný podľa nášho práva,

ba dokonca je odôvodnený predpoklad, že ho spáchal občan SR, je síce daná jurisdikcia

Slovenskej republiky a pôsobnosť slovenských trestnoprávnych právnych predpisov, (a teda

osoba je v ich zmysle stíhateľná); avšak na to, aby stíhanie mohlo reálne začať, potrebujú

slovenské orgány spoluprácu so správcom amerického serveru (konkrétne vo veci

identifikácie užívateľa potrebnej na to, aby si vyšetrujúce orgány mohli hodnoverne spojiť

virtuálnu identitu so skutočnou osobou). Americké servery však v zásade odmietajú

poskytovať túto súčinnosť, keďže v zmysle ich právneho poriadku sa osoba nedopúšťa

trestného činu.

Samozrejme, neplatí to absolútne. Ak je naozaj odôvodnená potreba a orgány činné v

trestnom konaní vyvinú dostatočnú aktivitu, je možné tieto dáta od správcu (providera)

amerického servera získať. Vo všeobecnosti však pretsvava status quo, ktoré dobre využíva aj

krajná pravica : svoje propagandistické weby, alebo právne závadné materiály prezieravo

umiestňuje na americké servery, a tým sa úspešne vyhýba stíhaniu.

6 Sídlo serveru si vieme priradiť podľa koncovky v názve web stránky (.sk = Slovensko, .de = Nemecko, .che = Švajčiarko, fr = francúzsko..). Ak má web stránka koncovku .org, .info, .com – ide väčšinou o americký server. Ak má web stránku niektorú z týchto koncoviek (org, net, info, com), presné zistenie sídla serveru umožňuje web stránka www.whois.net : zadáme do jej vyhľadávacieho okienka názov webu, ktorý chceme overiť, a ukáže sa nám, na koho je registrovaná web stránka a kde sídli.

Keďže na tento problém sa zatiaľ nenašiel efektívny právny postup, je možné využiť aj iné,

mimoprávne cesty na riešenie cyberhate.

II. Mimoprávne riešenia

1. Hatespeech – more speech !

Viac ako trestnoprávne vynucovanie zodpovednosti za trestný čin spáchaný v internetovom

prostredí môžu byť efektívne aktivity na princípe občianskej angažovanosti. Ide o známu

stratégiu uplatňovanú v boji proti rasovej, etnickej či národnostnej nenávisti, ktorá sa odvíja

od hesla : „Čím viac prejavov nenávisti, tým viac treba, aby zaznievali reakcie a názory, ktoré

ich odmietajú“. Aktivity teda nesmerujú k tomu, aby sme autorov nenávistných výrokov

umlčiavali represiou, ale aby sme ich svojim hlasom prekričali.

Ak totiž zaniká hlas názorovej opozície, resp. ak ho nie je dostatočne počuť, nastáva situácia,

kedy trestná činnosť tohto druhu, vzhľadom na svuju masovosť, začína byť z titulu svojej

„väčšinovej podpory“ legitimizovaná. Typickým príkladom sú nenávistné protirómske

skupiny v sieti Facebook, v ktorých sa zhromažďujú zásadne homogénne postoje, bez toho,

aby v nich prebiehala skutočná diskusia. Názoroví oponentni – z rôznych dôvodov – radšej do

takýchto „debát“ nevstupujú. Treba však podotknúť, že práve rezignácia na vyvažovanie

diskurzu (a to nielen v internetovom prostredí) ho nepriamo legitimizujú. Aktérov

homogénnej diskusie to totiž utvrdzuje v presvedčení, že ich postoj je správny, pretože ho

zdieľajú všetci účastníci diskusie a nejestvuje nikto, kto by ich čo i len spochybňoval.

V tomto smere je nezastupiteľná úloha práve pedagógov, ktorí dokážu študentom a žiakom

demontovať ich zjednodušené a často až protiprávne predstavy o tom, ako možno

pristupovať k nadstavovaniu menšinových politík a k vnímaniu menšín. Je nepochybne

potrebné, aby sa práve počas vzdelávacieho procesu mladí ľudia učili spôsobom kritického

myslenia, overovaniu zdrojov, korektným metódam pri skúmaní a zhodnocovaní

spoločenských javov a verifikovaniu informácií. Okrem týchto poznávacích techník je však

nemenej dôležité, aby pedagóg – intelektuálna autorita a dôveryhodný zdroj v procese

poznávania – poskytol študentom aj vecný náhľad do daných tém a vybavil ich fundovanými

informáciami. V kontexte formovania ich postojov voči menšinám by mal zvládnuť pozíciu

argumentačného pendanta voči akýmkoľvek zhubným, laickým a štvavým postojom voči

menšinám. V súčsnosti sú pre pedagógov (ale aj študentov) k dispozícii viaceré stručné

a prehľadné bulletiny, z ktorých možno čerpať pri komunikácii týchto tém so žiakmi.

Napríklad :

K téme Rómovia

Bulletin Facebook1939, vyd. Ľudia proti rasizmu

- Poskytuje ukážky najčastejších prejavov protirómskej nenávisti v sieti Facebook

a poskytuje stručnú protiargumentáciu voči daným prejavom protiprávnej nenávisti.

Dostupné v elektronickej podobe : http://www.rasizmus.sk/facebook1939.pdf

Bulletin Nie som rasista, ale... vyd. Ľudia proti rasizmu

- Je ucelenou zbierkou najčastejšie formulovaných nenávistných postojov voči Rómom,

ku ktorým sú priložené základné fakty a argumenty na spochybnenie a negáciu týchto

postojov (ako je to s nadstavením sociálnych dávok a čo na to štatistiky, čo je

podstatou rasovomotivovanej kriminality a prečo si ju nemožno zamieňať

s majektovou kriminalitou, kde viaznu finančné prostriedky určené na integračné

programy, koľko Rómov žije v neštandardných obydliach a ktorá časť Rómovia je

v skutočnosti väčšinou apod).

K téme cudzincov, moslimov a politiky multikulturalizmu

Bulletin Migrácia v Európe a na Slovensku : čísla, fakty, súvislosti. Vyd. Ľudia proti rasizmu

Súbor najčastejších mýtov o cudzincoch žijúcich na Slovensku a ich konfrontácia so

štatistickými a výskumnými zisteniami, vysvetlenie politiky multikulturalizmu, príčiny

migrácie a jej vývoj na Slovensku.

K téme menšinových poltík a aktivít štátu v tejto oblasti:

Štvrťročník Menšinová politika na Slovensku. Vyd. Centrum pre výskum etnicity a kultúry

(CVEK)

Pre pedagógov môže byť štvrťročník užitočný z dôvodu, že sprostredkúva odbornú reakciu

na aktuálne dianie v menšinových témach, na aktivity a návrhy štátu. Poskytuje odbornú

argumentáciu k tomu, v čom môžu byť niektoré kroky nekonštruktívne, alebo naopak, čo

odborná mimovládna obec ponúka ako riešenia.

Periodikum si možno stiahnuť na web stránke CVEK v sekcii Dokumenty :

http://www.cvek.sk/main.php?p=dokumenty&lang=sk

III. Odporučania pre pedagógov

1. Práca s informáciami

Študenti dnes čoraz viac siahajú po internetových zdrojoch ako prameňoch, z ktorých

čerpajú informácie.

Pri zadávaní tém seminárnych prác či referátov študentov poučte o tom, aby si

informáciu získanú z jedneho zdroja preverili ďalším zdrojom – môžu siahnuť po

tlačených materiáloch, môžu sa obrátiť na občianske združenie so žiadosťou o pomoc

pri spracovaní tém (relevantných pre ich agendu), prípadne so žiadosťou o doplnenie

zdrojov. Rovnako sa môžu obrátiť na orgány štátnej správy s oficiálnou žiadosťou

o informácie. Je taktiež dôležité, aby pracovali podľa možností s priamymi

(prvpotnými) zdrojmi – a teda necitovali inú seminárnu prácu či referát.

Ponúknite študentom web stránky, ktoré im môžu slúžiť ako bezpečný zdroj

informácii v témach týkajúcich sa menšín, ľudských práv alebo extrémizmu

Ľudia proti rasizmu : www.rasizmus.sk

Web stránka o migrantoch, cuzincoch, multikulti, Rómoch : www.multikulti.sk

(prevádzkuje Nadácia M. Šimečku)

Občan, demokracia a zodpovenosť : www.oad.sk

(diskriminácia, rodová rovnosť)

Nadácia otvorenej spoločnosti : www.osf.sk

(vid najmä sekcia Publikácie)

Amnesty international Slovensko : www.amnesty.sk

Centrum pre výskum etnicity a kultúry : www.cvek.sk

(vi´d najmä sekcia Dokumenty)

Človek v ohrození : www.clovekvohrozeni.sk

Človek v tísni : www.peopleinneed.sk

Všetko o diskriminácii : www.diskriminacia.sk

Základné mýty a fakty o Rómoch : www.syndromrom.sk

(prevádzkuje Ľudia proti rasizmu)

Všetko o migrácii, cudzincoch : www.integration.sk

Bezpečné surfovanie na internete : www.zodpovedne.sk

Práva lesieb, gayov, bisexuálov a transgender : www.lesba.sk , www.qcentrum.sk

Práva žien a rodová rovnosť : www.aspekt.sk , www.glosolalia.sk, www.moznostvolby.sk

2. Podpora kritického myslenia

Vysvetlite študentom základné princípy poznávacích procesov – v spoločenských

vedách totiž obzvlášť platí, že na potvrdzovanie pravdivosti jednotlivých téz o celku

nemožno vychádzať z argumentácie „in conreto“ – teda generalizovať konkrétnu

skúsenosť či jeden jav na vyslovenie záverov o celej skupine či o celkovej povahe

skúmaného javu. Logický postup indukcie je na mieste, no vyžaduje, aby sa skúmali

všetky súčasti celku, a až po tom sa mohla vysloviť téza platná pre celok.

Poučte študentov o tom, že ak predpokladajú pravdivosť nejakej hypotézy (napr.

„cudzinci na Slovensku nás oberajú o prácu“), je nevyhnutné, aby tézu opreli

o štatistiky a overiteľné údaje.

Korektná metológia skúmania pravdivosti musí zahsňať aj hľadanie takých údajov či

štatistík, ktoré tézu spochybňujú alebo vyvracajú. Postup hľadania dôkazov „pre

a proti“ má slúžiť k tomu, aby sa študenti neučili tendenčnému konšpirovaniu téz,

ktorých pravdivosť si apriórne potvrdzujú jednostrannými dôkazmi, ignorujúc ostatné

údaje a fakty, ktoré by danú tézu mohli narušiť.

3. Formovanie postojov k menšinám

Vzhľadom na to, že politické elity veľkej časti politického mainstreamu pristúpili na verejný

dopyt a sami sa stávajú šíriteľmi protimenšinových postojov, je úloha pedagóga v demytizácii

menšín o to viac nevyhnutná. Je nesmierne smutné, ak sa sám pedagóg stáva osobou, ktorá

svoje študenstské publikum utvrdzuje v stereotypných a nenávistných postojoch, ak sa

necháva strhnúť verejnými vášňami a stráca cit pre objektivizáciu osobných skúsenosti

a názorov.

Koncom školského roka 2012 informoval študent organizáciu Ľudia proti rasizmu o svojom

zážitku z dňa rozdávania vysvedčení na strednej škole: „Dnes som zostal maximálne

pohoršený a znechutený z vyjadrenia sa našej riaditeľky školy počas odovzdávania

vysvedčenia k rómskemu etniku, že je neprispôsobivé a je stvorené len pre hudbu a nič iné a

mnoho rasistických narážok a prirovnaní náš študentov k negatívam spojeným s Rómami.

Následne sme sa jej spýtali čo má proti "cigáňom" (ako ich nazvala) a riaditeľka školy

odpovedala verejne, že je RASISTKA.“ Takéto situácie bohužiaľ nie sú ojedinelé a nepochybne

podrážajú autoritu aj ostatným pedagogickým kolegom, ktorí sa snažia študentov, naopak,

zasvätiť do chápania rasizmu ako spoločensky zhubnej ideológie, a ktorí svojou mravenčou

prácou vnášajú do vzdelávacieho procesu úctu k ľudskoprávnym hodnotám. Napriek

nepochybne náročnej, nedocenenej a často až frustrujúcej práci učiteľa je potrebné, aby za

každých okolností ostal v roli odosobneného profesionála, ktorý ani napriek osobným

názorovým či ideologickým postojom nemôže spadnúť do úrovne, na ktorej replikuje laické

a škodlivé postoje svojich žiakov.

Demytizačné aktivity a materiály, ktoré možno použiť na vyučovaní

Vzhľadom na to, že problematika spojená s postavením a integráciou menšín na Slovensku,

zvlášť Rómov, je nesmierne komplikovaná a pri práci učiteľa bohužiaľ neostáva dostatok času

na to, aby sa ňou dopodrobna zaoberal alebo si ju sám naštudoval, je možné siahnuť po

alternatívnych možnostiach výuky.

a) DVD

Vyššie sme uviedli zoznam stručných a prehľadných bulletinov, ktoré pedagóg môže využiť,

takisto sa môže bližšie zoznámiť s problematikou menšín na uvedených web stránkach. Do

tretice, môže siahnuť (a využiť priamo na hodinách) tematicky relevantné DVD, napr :

Združenie Jekhetane - Spolu7 vydalo veľmi pôsobivú trilógiu DVD o Rómoch a spolužití s

majoritou:

„Odsúdení na spolunažívanie v dobrom“ ( film o dobrých príkladoch spolunažívania

Rómov s majoritou.)

„Pred dedinou za dedinou“ (ako a prečo vznikli osady)

„ O farbách“ (dokument predstavuje skvelého učiteľa Jána Sajka, ktorý pôsobí v

Jarovniciach.)

Pokiaľ ide o ďalšie video materiály, oplatí sa kontaktovať združenie Človek v ohrození8, ktoré

sa dlhodobo venuje programu šírenia ľudskoprávneho povedomia prostredníctvom filmov

(projekt „Jeden svet“).

b) Diskusie

7 JEKHETANE-SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, redakcia@rnl.sk

8 Človek v ohrození, Svoradova 5 811 03 Bratislava, E-mail: info@clovekvohrozeni.sk

Hoci dnes už máloktorý mimovládny subjekt na Slovensku disponuje zdrojmi, vďaka ktorým

by mohol na požiadanie školy cestovať za účelom prednášok a diskusií na školy, je možné sa

priebežne dotazovať aj na túto možnosť.

Inovatívnou metódou, ako možno priblížiť študentom „menšiny na živo“, je tzv. živá knižnica.

Ide o špecifický druh diskusie na škole, avšak vedený neštandardatným spôsobom - miesto

lektora odbornej prednášky o menšinách vystupujú pred triedou konkrétni zástupcovia

menšín a z osobného a intímneho uhla približujú študentom život v koži Róma (cudzinca,

gaya, zdravotne postihnutého apod.)

c) Hry

Pedagógom vrelo odporúčame publikáciu z dielne PDSC „Výchova k tolerancii hrou“, ktorá je

nabitá interaktívnymi hrami šitými na vyučenie o menšinách, ľudských právach, rasizme,

predsudkoch apod. 9

V kontexte témy cyberhate ponúkame jednu vzorovú hru, na ktorej môžete študentom

prakticky demonštrovať potrebu kritického myslenia a ukázať im, ako sa dá pri manipulácii

s kontextom budovať falošný obraz o menšinách. V hre si študenti zároveň skonfrontujú

vlastné stereotypné predstavy. Hra sa volá „Etnológ“.

1. Rozdeľte študentov do 3 skupiniek a každej rozdajte ten istý obrázok. Dôležité je, aby si

navzájom nevideli, že pracujú s tou istou fotografiou. (Ak nie je možné usporiadať ich

v triede tak, aby navzájom nevideli obrázok inej skupiny, každej ho ukážte len na chvíľu

a obrázok následne zoberte). Môže ísť napríklad o fotografiu rómskej osady.

2. Skupine č. 1 oznámte, že sú v roku 1940 a sú vydavateľmi nacionálne orientovaného

časopisu „Na stráž!“. Uveďte, že na ich fotografii sa nachádza židovská rodina.

Skupine č.2 oznámte, že sú reportérmi National Geografic a na fotografii majú rodinu

s pôvodnými obyvateľmi USA, Indiánmi.

Skupine č.3 oznámte, že sú redaktormi typického slovenského bulváru a na obrázku vidia

slovenskú rómsku rodinu z obce Hermanovce.

3. Všetky skupiny dostanú to isté zadanie : majú podľa obrázka vytvoriť reportáž čo

najpútavejšie pre svojho čitateľa, na ktorého sa ich časopis orientuje. V nej majú priniesť

informácie o tom :

Ako táto rodina žije - čím sa živia jej členovia, čo sú „typické profesie“ tejto kultúry,

aké sú väzby členov apod.

V čom sú odlišní od bežnej slovenskej rodiny a či majú navzájom niečo spoločné

Aký je ich hodnotový systém – ako chápu vzdelanie, prácu, spravodlivosť

Aké majú potreby, záujmy, ako trávia čas

4. Nechajte študentom cca 15minút čas na písomné spracovanie.

9 Na publikáciu je možné sa dotazovať : PDCS, Bratislava, Štúrova 13. http://www.pdcs.sk

5. Následne každá skupina najprv prečíta svoju reportáž a následne ukáže svoj obrázok

(prípadne ho ukáže učiteľ, ak ich žiakom nenechal k dispozícii)

6. Prezradenie pointy a následná diskusia so študentami : vysvetlime im, ako sa dá tá istá

vec intepretovať rôznymi spôsobmi, ak ju vkladáme do účelového kontextu

a prispôsobujeme základnú informáciu tomu, čo predpokladáme, že bude pre nášho

čitateľa pútavé. Spytujte sa študentov,

ako si predstavovali svojho čitateľa

ako táto predstava ovplyvnila ich reportáž a akým spôsobom

či do popisu vnášali aj svoje postoje a ak áno, podľa čoho si ich utvorili (o Židoch,

Rómoch či Indiánoch)

spýtajte sa študentov, ako by sa cítili, keby ich fotografia, z ktorej nie je známy

kontext, z ktorej nevieme usúdiť, prečo sa na fotke takto správajú, z ktorej nemáme

ako zistiť, čo v danej chvíli cítili, objavila na internete v dezintepretovanom kontexte.

Na tomto príklade im vysvetlite, ako vznikajú stereotypy a tendenčné modelovenie

obrazu – keď dostávame len kusé informácie, a netušíme, aké sú príčiny, dôvody,

kontext o tom, čo u menšín spôsobuje také či onaké správanie, poľahky skĺzneme

k tomu, že si tento kontext dotvoríme buď sami, alebo ho nekriticky preberieme zo

zjednudušujúcich a kusých informácií.