SK SK

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli 23. 6. 2017

COM(2017) 338 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o prekážkach obchodu a investícií

v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016

2

PREDHOVOR CECILIE MALMSTRÖMOVEJ,

EURÓPSKEJ KOMISÁRKY PRE OBCHOD

Obchod je nevyhnutný pre prosperitu občanov a úspech našich podnikateľov,

pracovníkov a poľnohospodárov. Keďže v EÚ závisí od vývozu 31 miliónov pracovných

miest a keďže 90 % svetového rastu sa očakáva mimo Európskej únie, naše spoločnosti

potrebujú jednoduchší prístup na zahraničné trhy, aby uspeli vo svete globálnej

hospodárskej súťaže a globálnych hodnotových reťazcov. Obchod prispieva aj

k znižovaniu cien a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov. A čo je ešte dôležitejšie,

z histórie vyplynulo, že – na rozdiel od protekcionizmu a izolacionizmu – pevné

obchodné väzby vo veľkej miere prispievajú k trvalému mieru medzi národmi. Vďaka

obchodu sa okrem toho vymanili z chudoby milióny ľudí na celom svete.

Úspech EÚ sa preto opiera o voľný a spravodlivý obchod. Naďalej budeme pevne

odporovať protekcionizmu a napĺňať odvážny program obchodných rokovaní. V roku

2016 sme boli svedkami viacerých úspechov vrátane podpísania dohôd o voľnom

obchode s Kanadou a Ekvádorom a dohôd o hospodárskom partnerstve s Ghanou

a Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom. Tento rok sa sústredíme najmä na rokovania

s Japonskom, Mexikom a Mercosurom.

Musíme takisto zabezpečiť, aby naše rôzne dvojstranné, viacstranné a mnohostranné

dohody prinášali výhody, ktoré od nich občania očakávajú. Spoločná činnosť Komisie,

členských štátov EÚ, podnikateľského sektora a ďalších zainteresovaných strán v našom

posilnenom partnerstve pre prístup na trh zohráva zásadnú úlohu nielen pri vykonávaní

existujúcich pravidiel a dohôd, ale aj pri určovaní vynárajúcich sa otázok vrátane nových

prekážok, ktoré sa na trhu objavujú, a pri určovaní najlepšej stratégie na riešenie týchto

prekážok.

Z tejto správy vyplýva, že v minulom roku bolo zavedených 36 nových prekážok

obchodu a investícií. Tieto prekážky spolu mohli potenciálne stáť podniky EÚ až

27,17 miliardy EUR. Pozitívnejšie je, že vďaka našej stratégii pre prístup na trh sa v roku

2016 vyriešilo celkove 20 existujúcich obchodných prekážok – vrátane niekoľkých

3

dlhodobých –, čím sa vytvoril potenciál pre ďalšie vývozné príležitosti v sume miliárd

eur.

Vzhľadom na nárast protekcionistických tendencií po celom svete je dôležitejšie ako

kedykoľvek predtým sledovať ambiciózny program progresívnej obchodnej politiky.

Zabezpečenie efektívneho vykonávania našich dohôd patrí k našim najvyšším prioritám,

a preto sa sústreďujeme na ďalšie posilňovanie nášho partnerstva pre prístup na trh.

Neskôr v tomto roku okrem toho vydáme osobitnú správu o vykonávaní našich

obchodných dohôd.

Medzitým napredujeme v našich dvojstranných obchodných rokovaniach s viacerými

partnermi. Zároveň budeme pokračovať v našom úsilí o posilnenie mnohostranného

rámca Svetovej obchodnej organizácie (WTO) založeného na pravidlách – na

zabezpečenie spravodlivosti pre všetkých. V súvislosti s tohtoročnou ministerskou

konferenciou WTO EÚ so svojimi spojencami spolupracuje na dosiahnutí globálneho

pokroku v takých otázkach ako subvencovanie rybárstva, domáca podpora

poľnohospodárstva, regulačná transparentnosť a uľahčenie elektronického obchodu.

V nadchádzajúcom roku bude EÚ pracovať na tom, aby svetové hospodárstvo zostalo

otvorené pre obchod.

CECILIA MALMSTRÖMOVÁ

EURÓPSKA KOMISÁRKA PRE OBCHOD

4

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o prekážkach obchodu a investícií

v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016

ÚVOD

V tomto siedmom vydaní správy o prekážkach obchodu a investícií, ktorá je súčasťou

stratégie pre prístup na trh, sa analyzujú prekážky obchodu a investícií, ktoré Komisii

oznámili podniky a členské štáty prostredníctvom partnerstva pre prístup na trh1.

Toto partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a európskymi podnikmi sa už ukázalo

neoceniteľné pri získavaní informácií o prekážkach obchodu a pri určovaní spoločných

priorít a vymedzovaní spoločnej stratégie na odstránenie prekážok. V nadväznosti na tieto

skúsenosti a so zreteľom na nástup protekcionizmu Komisia vo svojom oznámení

s názvom Obchod pre všetkých2 oznámila „posilnené partnerstvo“ na posilnenie

existujúceho spoločného úsilia a na jeho rozšírenie aj mimo odstraňovania prekážok

obchodu a investícií na vykonávanie dohôd o voľnom obchode (ďalej len „FTA“)3.

V tejto súvislosti sa tohtoročné vydanie správy o prekážkach obchodu a investícií sústreďuje

na konkrétne prekážky, ktoré majú priamy vplyv na hospodárske subjekty EÚ v tretích

krajinách. Tento prístup znamená posun od analýz všeobecných protekcionistických

trendov, ktoré sa skúmali v predchádzajúcom vydaní4, s cieľom sústrediť sa na

najdôležitejšie prekážky ovplyvňujúce vývoz EÚ do 51 tretích krajín5, ktoré boli oznámené

prostredníctvom partnerstva pre prístup na trh a zaznamenané v databáze prístupu na trh

1 Partnerstvo pre prístup na trh bolo zriadené v roku 2007 na prehĺbenie spolupráce medzi Komisiou,

členskými štátmi a podnikateľským sektorom EÚ v Bruseli aj na miestnej úrovni. Založené je na

mesačných stretnutiach poradného výboru pre prístup na trh a odvetvových pracovných skupín pre

prístup na trh v Bruseli a na pravidelných stretnutiach skupín pre prístup na trh alebo trhových

poradcov v tretích krajinách.

2 http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/october/tradoc_153846.pdf.

3 Prijatie novej správy o vykonávaní FTA sa predpokladá ku koncu roka 2017.

4 Všeobecnejšia analýza protekcionistických trendov sa stále vykonáva v dvojročnej správe WTO

o protekcionistických opatreniach prijatých krajinami G20. Posledná monitorovacia správa WTO

týkajúca sa obchodu v čase vypracovania tejto správy

(https://www.wto.org/english/news_e/news16_e/trdev_09dec16_e.htm) pochádza z 9. decembra 2016.

5 Alžírsko, Angola, Argentína, Arménsko, Austrália, Bangladéš, Bielorusko, Bosna a Hercegovina,

Brazília, Kamerun, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Dominikánska republika, Ekvádor, Egypt, India,

Indonézia, Izrael, Japonsko, Kazachstan, Libanon, Malajzia, Mexiko, Moldavsko, Maroko, Nový

Zéland, Nigéria, Nórsko, Omán, Pakistan, Paraguaj, Peru, Filipíny, Ruská federácia, Saudská Arábia,

Singapur, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Tunisko, Turecko,

Uganda, Ukrajina, Uruguaj, USA, Venezuela a Vietnam.

5

v časti vyhradenej prekážkam obchodu6. Táto analýza opatrení ovplyvňujúcich podniky EÚ

takisto umožňuje vypracovanie určitých záverov, ktoré vo všeobecnosti potvrdzujú

pokračujúci nárast protekcionistických trendov pozorovaných v predchádzajúcich správach

o prekážkach obchodu a investícií a správach o protekcionizme.

V prvej časti tejto správy sa predkladá číselná analýza celkového súboru 372 aktívnych7

prekážok obchodu a investícií zaregistrovaných v databáze prístupu na trh a 36 nových

prekážok zaznamenaných v roku 2016 podľa krajiny, podľa druhu prekážky a podľa odvetvia.

Druhá časť obsahuje podrobnejšiu analýzu nových prekážok oznámených v roku 2016

(od 1. januára do 31. decembra 2016), v ktorej sa opisujú konkrétne trendy v rôznych

krajinách a odvetviach a posudzujú potenciálne ovplyvnené obchodné toky.

V tretej časti sa opisujú nástroje, ktoré sa použili na riešenie týchto prekážok v rámci

stratégie pre prístup na trh, a predkladá sa prehľad 20 prekážok, ktoré boli úspešne

vyriešené v roku 2016. Po všeobecnej analýze potenciálne ovplyvnených obchodných

tokov a hlavných odvetví, ktorým to prinieslo prospech, sa zdôrazňujú aj niektoré

významné úspechy.

I. PREHĽAD PREKÁŽOK OBCHODU A INVESTÍCIÍ

V tejto kapitole sa predkladá analýza skutočností a číselných údajov, pokiaľ ide o prekážky

obchodu v tretích krajinách a súvisiace trendy, a to na základe časti databázy prístupu na

trh týkajúcej sa prekážok obchodu, v ktorej sa zaznamenávajú všetky prekážky, v súvislosti

s ktorými boli prijaté opatrenia v rámci partnerstva pre prístup na trh.

Dôležité je pripomenúť, že databáza prístupu na trh (a táto správa) neposkytuje

komplexný prehľad všetkých obchodných prekážok, ktorým čelia hospodárske subjekty

EÚ8. Spoločnosti sa môžu rozhodnúť, že niektoré prekážky partnerstvu pre prístup na trh

6 Databáza prístupu na trh (http://madb.europa.eu/madb/indexPubli.htm) poskytuje spoločnostiam

vyvážajúcim z EÚ informácie o podmienkach dovozu na trhoch tretích krajín. Patria sem informácie

o prekážkach obchodu, ale aj o clách a pravidlách týkajúcich sa pôvodu, postupoch a formalitách na

dovoz do tretích krajín, sanitárnych a rastlinolekárskych opatreniach, štatistikách a o osobitných

službách v oblasti vývozu a dovozu poskytovaných malým a stredným podnikom. Naopak, poradenské

centrum EÚ pre vývoz (http://exporthelp.europa.eu/thdapp/index.htm) poskytuje takisto informácie

o podmienkach dovozu od obchodných partnerov do EÚ (vrátane uplatniteľných ciel a požiadaviek,

preferenčných režimov a kvót a štatistík).

7 „Aktívna“ prekážka znamená, že v súvislosti s prekážkou sa v partnerstve pre prístup na trh aktívne

vykonávajú následné činnosti (na rozdiel od vyriešenej prekážky).

8 Porovnaj napríklad nedávnu spoločnú správu Medzinárodného obchodného centra (ITC) a Komisie

s názvom Riadenie nesadzobných opatrení: pohľad z prieskumu podnikania v Európskej únii,

december 2016 (http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/december/tradoc_155181.pdf), prehľad

opatrení potenciálne obmedzujúcich obchod, ktoré boli opísané v kontexte predchádzajúcej správy

o prekážkach obchodu a investícií (http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/may/tradoc_154568.pdf,

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/june/tradoc_154665.pdf), alebo predchádzajúce správy

o protekcionizme.

6

neoznámia, lebo dúfajú, že ich vyriešia alebo obídu ich účinky, alebo prekážky nemusia

byť v rámci partnerstva pre prístup na trh považované za prioritu. Niektoré spoločnosti

navyše nemusia byť informované o možnosti riešiť prekážky prostredníctvom partnerstva

pre prístup na trh.

Hoci v databáze prístupu na trh a v tejto správe sa neposudzuje (ne)zákonnosť

zaznamenaných opatrení, všetky tieto prekážky boli určené ako problematické z hľadiska

spoločností EÚ a boli stanovené ako priority pre ďalšie opatrenia partnerstva pre prístup

na trh, keďže môžu byť diskriminačné, neprimerané alebo môžu obmedzovať obchod.

A. CELKOVÝ SÚBOR PREKÁŽOK OBCHODU A INVESTÍCIÍ

V čase vypracovania tejto správy bolo v databáze prístupu na trh zaznamenaných

celkovo 372 aktívnych prekážok obchodu a investícií. Toto číslo je dôkazom úspešnosti

partnerstva pre prístup na trh ako fóra na zisťovanie prekážok obchodu, no zároveň

ukazuje, že príležitosti vývozcov a investorov z EÚ sú naďalej obmedzované

významným počtom opatrení. Databáza prístupu na trh umožňuje rozlíšenie

zaznamenaných prekážok obchodu podľa tretej krajiny, podľa druhu opatrenia a podľa

odvetvia. Toto rozdelenie sa dodržiava aj v tejto správe.

1. Rozdelenie všetkých prekážok podľa tretích krajín

V tabuľke 1 sa uvádza grafické zobrazenie geografického rozdelenia týchto opatrení.

Napriek skutočnosti, že na samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil 4. –

5. septembra 2016 v Chang-čou, boli v roku 2016 znovu zopakované sľuby vedúcich

predstaviteľov skupiny G20, pokiaľ ide o odmietnutie protekcionizmu, desať krajín

s najvyšším počtom zavedených prekážok obchodu patrí práve do skupiny G20. Najväčší

počet prekážok bol zistený v Rusku s 33 zaznamenanými opatreniami. Z týchto opatrení

sa 16 uplatňovalo priamo na hranici, 14 za hranicou a 3 boli subvencie, ktoré narúšajú

obchod. Krajiny s druhým najvyšším počtom aktívnych prekážok boli Brazília, Čína

a India, každá so súborom 23 aktuálne zavedených opatrení. Išlo najmä o opatrenia za

hranicami (14 v prípade Brazílie a po 12 v prípade Číny a Indie), ale aj priamo na hranici

(Brazília 9, Čína 10 a India 11). V prípade Číny bolo v databáze prístupu na trh

zaznamenané aj jedno opatrenie súvisiace so subvenciami.

K ďalším tretím krajinám s aspoň desiatimi zaregistrovanými prekážkami obchodu

a investícií patria Indonézia (17), Južná Kórea (17), Argentína (16), Spojené štáty americké

(16), Turecko (15), Austrália (13), Thajsko (11), Vietnam (11), Čile (10) a Mexiko (10).

Tabuľka 1: Geografické rozdelenie prekážok obchodu a investícií v databáze prístupu na trh (* – krajiny skupiny G20)

2. Rozdelenie všetkých prekážok podľa druhu opatrenia

Databáza prístupu na trh taktiež umožňuje rozlišovať medzi jednotlivými druhmi

prekážok, ako je znázornené v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Rozdelenie prekážok obchodu a investícií zaznamenaných v databáze

prístupu na trh podľa druhu

Z grafu vyplýva, že počet prekážok v oblasti tradičnejších opatrení na hraniciach na

jednej strane a opatrení za hranicami na druhej strane je rovnaký (183 opatrení každého

druhu). Opatrenia na hraniciach sú obmedzenia, ktoré majú priamy vplyv na dovoz

a vývoz, spravidla prostredníctvom zvyšovania colných sadzieb, kvantitatívnych

obmedzení, sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení, dovozných licencií alebo

prostredníctvom priamych zákazov obchodovania. Ku krajinám, ktoré sa k týmto

prekážkam najčastejšie uchyľovali, patria Rusko (16), India (11), Argentína (11), Čína

(10) a Turecko (10).

V databáze prístupu na trh bol zaznamenaný rovnako vysoký počet opatrení za

hranicami. K týmto prekážkam patria obmedzenia týkajúce sa služieb, investícií,

vládneho obstarávania, práv duševného vlastníctva či neodôvodnené technické prekážky

obchodu. Najvyšší zaznamenaný počet takýchto opatrení má Rusko, Brazília (zhodne po

14), Čína (12) a India (12).

Treťou hlavnou kategóriou zaregistrovaných prekážok sú subvencie, ktoré narúšajú

obchod. Aj keď sa subvencie skôr riešia prostredníctvom antisubvenčných vyšetrovaní,

členské štáty a podniky sa rozhodli oznámiť niektoré schémy subvencií (šesť) aj v rámci

partnerstva pre prístup na trh – aby zdôraznili rastúce problémy, ktoré táto nekalá

praktika predstavuje. Za polovicu zaregistrovaných subvencií, ktoré mimoriadne narúšajú

obchod, (tri) zodpovedá Rusko, za ktorým nasledujú Čína, Južná Kórea a Spojené štáty

(zhodne po jednej).

9

B. PREKÁŽKY OBCHODU A INVESTÍCIÍ OZNÁMENÉ V ROKU 2016

Vzhľadom na svoj výročný charakter predstavuje správa o prekážkach obchodu

a investícií vhodnú príležitosť na sledovanie nových prekážok, ako aj činností partnerstva

pre prístup na trh, pokiaľ ide o odstránenie prekážok, na ročnom základe. Na základe

údajov zaznamenaných v databáze prístupu na trh bolo v roku 2016 zaregistrovaných 36

nových prekážok v 21 tretích krajinách9. Počet nových prekážok v roku 2016 bol preto

viac-menej porovnateľný s 39 novými opatreniami v roku 2015.

1. Rozdelenie prekážok oznámených v roku 2016 podľa tretích krajín

Geografické rozdelenie týchto nových prekážok je zobrazené v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Geografické rozdelenie prekážok obchodu a investícií oznámených

v roku 2016 (* – krajiny skupiny G20)

Najvyšší výskyt nových prekážok bol v roku 2016 oznámený v obchodných

a investičných vzťahoch s Ruskom (šesť) a Indiou (päť), čo potvrdzuje protekcionistické

trendy zistené už v minuloročnom vydaní správy o prekážkach obchodu a investícií.

Švajčiarsko takisto zaviedlo tri nové prekážky, zatiaľ čo v Alžírsku, Číne, Egypte

a Turecku boli oznámené dve nové prekážky. Zostávajúcich 14 nových prekážok bolo

zaznamenaných v súvislosti s inými jednotlivými tretími krajinami.

2. Rozdelenie prekážok oznámených v roku 2016 podľa druhu opatrenia

9 Alžírsko, Arménsko, Brazília, Čile, Čína, Ekvádor, Egypt, India, Kazachstan, Malajzia, Mexiko,

Moldavsko, Nový Zéland, Omán, Rusko, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Švajčiarsko, Turecko,

Ukrajina a Uruguaj.

10

V tabuľke 4 je znázornený prehľad troch hlavných druhov opatrení zaznamenaných

v roku 2016.

Tabuľka 4: Rozdelenie prekážok obchodu a investícií oznámených v roku 2016

podľa druhu

Väčšina prekážok zaregistrovaných v roku 2016 sú opatrenia za hranicami (20), čo

poukazuje na častejšie využívanie vnútorných opatrení ovplyvňujúcich vývoz či

investície EÚ, ktoré sa často zložitejšie vnímajú a riešia. Väčšina zaznamenaných

opatrení bola prijatá v oblasti obchodovania s tovarom vrátane neodôvodnených

regulačných prekážok, vnútorných daňových opatrení a práv duševného vlastníctva (17).

Niekoľko nových prekážok bolo okrem toho zaznamenaných v súvislosti s obchodom so

službami (dve) a s investíciami (jedna).

Hoci počet nových opatrení za hranicami v roku 2016 prekonal tradičné prekážky

obchodu, ktorým čelia vývozcovia z EÚ na colniciach, počet nových opatrení na hranici

zostáva takisto značný (13). Väčšina týchto obmedzení brzdila dovoz do tretích krajín

prostredníctvom zvýšených colných sadzieb, kvót, zákazov alebo zaťažujúcich systémov

udeľovania licencií (osem). Okrem toho sa objavil aj značný počet nových sanitárnych

a rastlinolekárskych obmedzení (štyri). Počet nových zaznamenaných vývozných

obmedzení zo strany obchodných partnerov EÚ bol v roku 2016 nižší (jedno).

Zoznam prekážok oznámených v roku 2016 obsahoval aj nové subvenčné opatrenia (tri),

buď vo forme všeobecných subvenčných schém (dve), alebo osobitne spojených

s výkonnosťou vývozu (jedno).

3. Rozdelenie prekážok oznámených v roku 2016 podľa odvetví

Z tabuľky 5 vyplýva, že počet nových opatrení zaregistrovaných v roku 2016 ovplyvnil

13 rôznych odvetví hospodárskej činnosti.

11

Tabuľka 5: Rozdelenie prekážok obchodu a investícií oznámených v roku 2016

podľa odvetví

Najvyšší počet nových oznámených prekážok bol zaznamenaný v odvetví vín a liehovín

(sedem), po ktorom nasledovalo odvetvie poľnohospodárstva a rybárstva (šesť).

V prípade automobilového odvetvia, odvetvia liekov, služieb, zdravotníckych pomôcok

a hračiek a odvetvia železa, ocele a neželezných kovov boli zaznamenané zhodne po dve

nové prekážky. Jednotlivé prekážky boli oznámené aj v odvetviach stavebníctva,

nábytku, IKT, stavby lodí a textilu (po jednej prekážke). A napokon bolo zaznamenaných

aj šesť horizontálnych prekážok ovplyvňujúcich viacero odvetví.

II. HLAVNÉ PREKÁŽKY OBCHODU A INVESTÍCIÍ OZNÁMENÉ V ROKU

2016

V tejto kapitole sa predkladá hlbšia analýza nových prekážok týkajúcich sa siedmich

obchodných partnerov, v prípade ktorých boli roku 2016 zaznamenané viaceré nové

prekážky: Rusko, India, Švajčiarsko, Čína, Alžírsko, Egypt a Turecko. Odhadujú sa

takisto potenciálne ovplyvnené obchodné toky.

A. KVALITATÍVNA ANALÝZA NOVÝCH PREKÁŽOK

1. Rusko

Počas veľkej domácej hospodárskej krízy sa Rusko v roku 2016 naďalej uchyľovalo

k využívaniu prekážok obchodu na ochranu svojho miestneho priemyslu, čím

potvrdzovalo trendy pozorované v predchádzajúcich správach. V prípade Ruska bol

v roku 2016 zaznamenaný najvyšší počet nových prekážok (šesť), čím sa počet

7

6 6

2 2 2 2 2 2

1 1 1 1 1

0

1

2

3

4

5

6

7

8

12

existujúcich prekážok v prípade tejto krajiny zvýšil na 33, čo znamená, že Rusko má

zároveň najvyšší celkový počet zaznamenaných prekážok obchodu.

K hlavným prekážkam, ktoré sa oznamovali v súvislosti s Ruskom, patrili subvencie,

ktoré narúšajú obchod, pričom v roku 2016 boli zaregistrované dve takéto nové

opatrenia. Jedno z nových subvenčných opatrení bolo zamerané na presadzovanie

produkcie ruských priemyselných závodov v automobilovom odvetví a odvetví

poľnohospodárskych strojov v nadväznosti na významné zníženie miestneho dopytu.

Vláda v tejto súvislosti vydala dve vyhlášky, ktorými sa z federálneho rozpočtu poskytli

subvencie na vývoz spoločnostiam pôsobiacim v týchto odvetviach v Rusku.

Vláda takisto zaviedla osobitné obmedzenia týkajúce sa účasti zahraničných spoločností

v rámci investičných projektov realizovaných štátom vlastnenými podnikmi alebo

súkromnými spoločnosťami, ktoré sú subvencované štátom. Rusko v kontexte tohto

opatrenia zaviedlo aj cenovú preferenciu na úrovni 15 % pre ruské spoločnosti, ktoré sa

zúčastňujú na verejnom obstarávaní štátom vlastnených podnikov.

Rusko okrem toho prijalo dve nové prekážky súvisiace s osvedčovaním, ktoré sa týkali

odvetvia cementu a liekov a boli zamerané na ochranu miestnej výroby a na podporu

ďalšej lokalizácie výroby. V prípade cementu boli zavedené požiadavky povinného

osvedčovania, pričom dovážajúcim spoločnostiam sa osvedčenia nevydávali (s výnimkou

bieleho cementu), čím sa od marca 2016 zastavil vývoz cementu z EÚ do Ruska. Rusko

prijalo takisto požiadavky týkajúce sa osvedčovania „správnej výrobnej praxe“

v súvislosti s povoľovaním uvádzania na trh a obnovou povolení na uvedenie na trh,

pokiaľ ide o lieky, a to bez zabezpečenia dostatočných kapacít na vykonávanie týchto

postupov v Rusku, čo v prípade farmaceutického priemyslu EÚ viedlo k neprimeraným

oneskoreniam.

Rusko (spoločne s Kazachstanom) takisto oznámilo návrh zmeny nariadenia Eurázijskej

hospodárskej únie o bezpečnosti hračiek, ktorou plánuje zaviesť požiadavky týkajúce sa

psychologickej a vzdelávacej bezpečnosti, čo v medzinárodnej praxi nemá obdobu

a zrejme nemá nijakú súvislosť s cieľmi týkajúcimi sa skutočnej bezpečnosti hračiek.

Rusko napokon zaviedlo významné opatrenie na hraniciach v podobe zákazu tranzitu pre

cestných a železničných dopravcov z územia Ukrajiny na územie Kazachstanu

a Kirgizska cez Rusko bez ohľadu na ich pôvod (t. j. vrátane EÚ). Toto obmedzenie malo

za následok značné zvýšenie dopravných nákladov niektorých vývozcov z EÚ.

Dôležité je pripomenúť, že Rusko takisto rozšírilo svoje dlhodobé obmedzenia týkajúce

sa účasti zahraničných spoločností na vládnom obstarávaní na dve ďalšie odvetvia

(potraviny a rádioelektronické výrobky). Na účely tejto správy sa tieto otázky

nepovažovali za nové prekážky, ale skôr za nové aspekty dlhodobých obmedzení

týkajúcich sa vládneho obstarávania, ktoré už zahŕňali dlhý zoznam tovarov (textil,

zdravotnícke pomôcky, dovážané vozidlá, dovoz ľahkého priemyslu, stroje a zariadenia,

lieky, softvér).

13

Komisia nastolila otázku všetkých nových a existujúcich prekážok v Rusku na všetkých

dostupných fórach vrátane preskúmania obchodnej politiky Ruska, ktoré vykonávala

organizácia WTO v roku 2016, v príslušných výboroch WTO, ako aj prostredníctvom

dvojstranných stretnutí a listov. V prípadoch, keď politiky Ruska porušovali jeho

záväzky v rámci WTO, EÚ využila aj mechanizmus WTO na urovnávanie sporov. Poroty

WTO v roku 2016 rozhodli v prospech EÚ, pokiaľ ide o vývoz výrobkov z bravčového

mäsa z EÚ (rozhodnutie potvrdené Odvolacím orgánom 23. februára 2017) a nadmerné

ruské clá na určité poľnohospodárske a spracovateľské výrobky (primeraná lehota na

vykonanie rozhodnutia WTO Ruskom v čase vypracovania tejto správy ešte neuplynula).

2. India

India v roku 2016 zaviedla päť nových prekážok, celkový počet prekážok tak dosiahol 23

a potvrdili sa protekcionistické tendencie zistené v minuloročnej správe o prekážkach

obchodu a investícií. Väčšina nových obmedzení, ktoré sa zaviedli, boli opatrenia za

hranicami (štyri) zamerané na širokú škálu odvetví, ako sú oceliarstvo, zdravotnícke

pomôcky, textil, ako aj vína a liehoviny.

V súvislosti s odvetvím oceliarstva India zaviedla určovanie minimálnych dovozných

cien, ktoré boli pôvodne uložené vo februári 2016 na 173 výrobkov z ocele. Opatrenie

bolo naposledy predĺžené o dva mesiace v decembri 2016 a týkalo sa 19 výrobkov

z ocele10

. V júni 2016 bol okrem toho rozšírený zoznam výrobkov, ktoré patria do

rozsahu pôsobnosti systému povinného osvedčovania, ktorý prevádzkuje Úrad pre

normalizáciu Indickej republiky (BIS). Do zoznamu boli zaradené tri ďalšie výrobky

z nehrdzavejúcej ocele popri 35 výrobkoch z ocele vymedzených vo vyhláške o kontrole

kvality z roku 2012.

Zdravotnícke pomôcky sú v Indii stále regulované ako „lieky“ podľa podmienok

indického zákona a pravidiel o liekoch a kozmetických výrobkoch, a preto sa na ne

zbytočne vzťahujú prísnejšie požiadavky. V tejto súvislosti je zakázaný vývoz „úplne

zrenovovaných“ zdravotníckych pomôcok (t. j. výrobkov, ktoré boli úplne repasované

a ktoré preto nemožno považovať za použité zariadenia), čím sa obmedzujú vývozné

príležitosti výrobcov z EÚ.

V prípade textilu boli zdvojnásobené dodatočné clá na maximálnu maloobchodnú cenu

určitých druhov tovaru (z 30 % na 60 %). Týmto zvýšením spolu so súvisiacimi

poplatkami za pristátie sa na odevy z EÚ kladie výrazné zaťaženie.

Obchodné príležitosti odvetvia vín a liehovín v Indii sú okrem toho ovplyvnené

neodôvodniteľnými regulačnými odchýlkami od medzinárodných noriem týkajúcich sa

požiadaviek na označovanie a vnútornými daňovými opatreniami.

10

Indické ministerstvo ocele 6. februára 2017 oznámilo, že určovanie minimálnych dovozných cien sa

ďalej nepredĺži. Táto prekážka preto už neexistuje, a ak sa to potvrdí, na účely správy o prekážkach

obchodu a investícií za rok 2017 sa bude považovať za vyriešenú prekážku.

14

Aj keď sa v roku 2016 uvádzal čiastočný pozitívny vývoj v oblasti vývozu

telekomunikačných zariadení, v platnosti naďalej zostávajú iné zaťažujúce požiadavky,

ako je povinnosť spätného vývozu použitých elektrických a elektronických zariadení

v prípade opravy, skúšania, výskumu a vývoja alebo projektovej činnosti. To vedie

k oneskorovaniu dovozu, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje opravu telekomunikačných sietí

aj potenciálne projekty výskumnej spolupráce.

Hoci rokovania o širokej dohode o voľnom obchode s Indiou v lete 2013 de facto uviazli

na mŕtvom bode kvôli nesúladu ambícií a očakávaní, Komisia pravidelne predkladá tieto

otázky indickým orgánom na všetkých dostupných mnohostranných a dvojstranných

fórach, ako je Výbor WTO pre technické prekážky obchodu (TBT) alebo pracovné

skupiny EÚ a Indie a podvýbor pre obchod.

3. Švajčiarsko

V partnerstve pre prístup na trh boli v roku 2016 v prípade Švajčiarska zaznamenané tri

nové prekážky, čím sa celkový počet zaregistrovaných prekážok zvýšil na sedem. Dve

z nových obmedzení sa týkajú sektorov služieb: podniky z EÚ poskytujúce služby sa

doposiaľ museli vo Švajčiarsku registrovať na účely dane z pridanej hodnoty (DPH), ak

ich ročný obrat vo Švajčiarsku dosiahol určitú hranicu. Na základe nových právnych

predpisov navrhnutých v roku 2016 by sa už neposudzoval obrat vo Švajčiarsku, ale

celosvetový obrat. Väčšine podnikov z EÚ poskytujúcich cezhraničné služby vo

Švajčiarsku by tak vznikla povinnosť registrovať sa a platiť DPH. Podnik so sídlom v EÚ

by navyše potreboval vo Švajčiarsku daňového zástupcu, čím by mu vznikli ďalšie

náklady. Pravidlá pre zásielky s nízkou hodnotou, na ktoré sa nevzťahuje DPH, sa takisto

zmenia, vďaka čomu sa dovoz s nízkou hodnotou (najmä prostredníctvom elektronického

obchodu) stane menej atraktívnym.

Na základe novej registračnej požiadavky týkajúcej sa remeselníkov, ktorá bola zavedená

v kantóne Ticino, sa navyše od množstva remeselníckych povolaní (napr. tesári, maliari,

záhradníci) vyžaduje, aby sa registrovali na základe odborných (napr. diplom

a minimálny počet rokov praxe) a osobných požiadaviek (napr. žiaden záznam v registri

trestov). Žiadateľ musí preukázať splnenie týchto požiadaviek, v prípade cudzincov

prostredníctvom osvedčených dokladov vydaných príslušnými orgánmi. To negatívne

ovplyvňuje potenciál európskych odborníkov poskytovať takéto služby.

Švajčiarsko takisto zaviedlo opatrenie na hranici preklasifikovaním colných sadzieb na

ochutené mäso, čím sa tieto sadzby výrazne zvýšili. Hoci bolo medzitým prijaté

rozhodnutie o znížení colnej sadzby na ochutené mäso „dovážané na účely výroby

sušeného mäsa“, dovozcovia budú musieť na požiadanie preukázať, že mäso bolo

dovezené na tento účel. Na časť vývozu z EÚ sa preto budú naďalej vzťahovať vyššie

clá.

15

EÚ predložila otázku týchto prekážok Švajčiarsku miestne na úrovni expertov spolu so

skupinou pre prístup na trh, ako aj formálnejšie v kontexte schôdzí príslušného

spoločného výboru pre clá, voľný pohyb osôb a poľnohospodárstvo.

4. Čína

Ako bolo zdôraznené v predchádzajúcich správach o prekážkach obchodu a investícií

a v databáze prístupu na trh, Čína zostáva medzi tými partnermi EÚ, ktorí najviac

obmedzujú obchod. Spoločnosti z EÚ čelia v Číne mnohým dlhodobým prekážkam

vrátane požiadaviek týkajúcich sa spoločných podnikov, obmedzení prístupu na trh,

povinností týkajúcich sa transferu technológií a neodôvodniteľných technických

regulácií. Výroba v Číne zostáva takisto kľúčovým činiteľom v existujúcej a rastúcej

nadmernej svetovej kapacite v oceliarskom odvetví, ako aj v mnohých iných odvetviach,

a to nielen v tradičných energeticky náročných odvetviach, ale čoraz viac aj v odvetviach

moderných technológií. Čínska nadmerná kapacita v niektorých prípadoch presahuje

veľkosť celkovej výroby EÚ alebo celkového trhu EÚ. To predstavuje riziko dumpingu

s nespravodlivými cenami a výrazného narušenia trhu v EÚ.

Osobitne za rok 2016 boli partnerstvu pre prístup na trh oznámené dve nové prekážky

(v obidvoch prípadoch regulačné opatrenia za hranicou), a to v odvetví nábytku a odvetví

zdravotníckych pomôcok.

Pokiaľ ide o nábytok, zavedené boli horné hranice pre podiel určitých prchavých

organických zlúčenín, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami a predstavujú

značné riziko, že spoločnosti z EÚ nebudú schopné predávať v Číne svoje výrobky.

Komisia nastolila otázku týchto opatrení vo svojej reakcii na príslušné oznámenia

technických prekážok obchodu a pri viacerých iných príležitostiach vo Výbore WTO pre

technické prekážky obchodu a na dvojstranných schôdzach výboru EÚ a Číny.

V prípade zdravotníckych pomôcok Čína v roku 2016 aktualizovala svoje regulačné

požiadavky uverejnením druhého katalógu zahŕňajúceho 350 pomôcok oslobodených

od klinického skúšania. Pokiaľ ide o zaregistrovanie v Číne, na najinovačnejšie pomôcky

sa naďalej vzťahuje podmienka klinického skúšania, ktoré sa má vykonať v Číne.

Komisia Čínu pravidelne žiada, aby zosúladila svoj regulačný systém pre zdravotnícke

pomôcky s medzinárodnými normami a postupmi, a to aj v rámci okrúhleho stola

expertov EÚ a Číny pre zdravotnícke pomôcky, na výročnej schôdzi EÚ a Číny v oblasti

regulačného dialógu a prístupu na trh a na schôdzi EÚ a Číny na vysokej úrovni pre

potraviny a lieky.

Pri riešení nových prekážok zaznamenaných v roku 2016 EÚ, samozrejme, podniká aj

všetky potrebné kroky, ktoré môžu prispieť k odstráneniu 23 existujúcich prekážok

zaznamenaných v databáze prístupu na trh. Vyhliadky na objavenie sa nových prekážok

však zostávajú značné. Čína napríklad zavádza horizontálne pravidlá súvisiace

s bezpečnosťou, ktoré majú významný hospodársky vplyv na viacero odvetví. Čína

takisto nedávno signalizovala nadchádzajúce právne predpisy v oblastiach dôležitých pre

16

hospodárske subjekty EÚ, ako sú vozidlá využívajúce nové zdroje energie. Čína okrem

toho naznačila zámer zaviesť neodôvodniteľné požiadavky týkajúce sa osvedčovania

potravín, ktoré ovplyvnia veľké množstvo výrobkov vrátane nápojov (alkoholických

a nealkoholických), cukroviniek, čokolád, sušienok, džemov, kompótov a ďalších

ovocných prípravkov, mletých výrobkov a obilnín, raňajkových cereálií, ako aj sušených

výrobkov, ako sú rezance a cestoviny. Ak sa tieto opatrenia potvrdia, budú sa riešiť

v budúcom vydaní správy o prekážkach obchodu a investícií.

5. Alžírsko

Alžírsko v správach z predchádzajúcich rokov výraznejšie nefigurovalo, ale vzhľadom na

zhoršujúcu sa súčasnú účtovnú a obchodnú bilanciu a v úsilí zvýšiť miestnu priemyselnú

výrobu krajina v roku 2016 zaviedla dve významné prekážky s rozsiahlymi účinkami pre

vývozcov z EÚ vo viacerých odvetviach.

V nadväznosti na právne predpisy z roku 2015, ktoré umožňujú potenciálne plošné

kvantitatívne obmedzenia, bol v roku 2016 zavedený režim dovozných licencií pre štyri

kategórie výrobkov (vozidlá, cement, oceľové výstužné tyče a oceľové valcované drôty).

V dôsledku toho boli v roku 2016 výrazne postihnutí vývozcovia z EÚ. V roku 2016 bolo

napríklad vydaných len asi 57 000 licencií na dovoz automobilov z EÚ, čo predstavuje

výrazný pokles v porovnaní s vývozom z EÚ na tento trh v predchádzajúcich rokoch

(napr. v roku 2012 to bolo asi 245 000 vozidiel). Toto opatrenie výrazne zasiahlo aj

výrobky z oceľových výstužných tyčí, cementu a oceľových valcovaných drôtov.

Alžírsko okrem toho naďalej využívalo politiky lokalizácie priemyslu zavedené

finančným zákonom z roku 2015, a to prijatím vyhlášky o zriadení horizontálneho

spotrebiteľského úveru na nákup výrobkov vyrobených alebo skompletizovaných

v Alžírsku počínajúc rokom 2016.

EÚ predložila Alžírsku tieto otázky v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Alžírskom,

no Alžírsko sa zatiaľ zdráha zmeniť svoje politiky obmedzujúce obchod. Táto skutočnosť

prispieva aj k nedostatočnému pokroku v jeho rokovaniach o pristúpení k WTO.

6. Egypt

Hoci v predchádzajúcich správach Egypt nebol v centre pozornosti, v krajine sa zavádza

rastúci počet prekážok, ktoré ovplyvňujú obchod. Egyptská vláda najnovšie prierezovým

opatrením zahŕňajúcim 25 kategórií tovaru – od poľnohospodárskych výrobkov, bicyklov,

kozmetických výrobkov a oblečenia až po keramické obkladačky a nábytok –zaviedla

povinnú registráciu spoločností, ktoré chcú vyvážať svoje výrobky do Egypta. Medzi

dokumentmi, ktoré sa na registráciu vyžadujú, sa vo vyhláške uvádza potvrdenie, že výrobca

a/alebo vlastník ochrannej známky uplatňujú systém kontroly kvality. Všetky dokumenty,

ktoré sa majú predložiť, musí potvrdiť obchodná komora, schváliť egyptské veľvyslanectvo

a preložiť akreditované prekladateľské stredisko. Opatrenie vyvoláva obavy, pokiaľ ide

o jeho zlučiteľnosť s rámcom WTO a rámcom dohody o pridružení medzi EÚ a Egyptom,

17

a z pohľadu spoločností vedie k vzniku viacerých praktických ťažkostí (napr. nedostatočná

transparentnosť procesu registrácie, chýbajúce odvolacie konanie, rozsiahle prieťahy).

EÚ vyjadrila svoje obavy na všetkých dostupných fórach vrátane Výboru WTO pre

technické prekážky obchodu, dvojstranného rámca, ktorý poskytuje dohoda o pridružení

medzi EÚ a Egyptom, prostredníctvom delegácie EÚ v Káhire, ako aj listom na vysokej

politickej úrovni.

Egypt okrem toho pripravuje aj návrh systému daňových stimulov pre automobilový

priemysel s cieľom nútenej lokalizácie. Tento systém by umožňoval poskytnutie

daňových úľav spoločnostiam, ktoré dosiahnu požadovaný percentuálny podiel miestnej

zložky, objem miestnej výroby a/alebo hranicu objemu vývozu z Egypta.

7. Turecko

Turecko v uplynulých rokoch zachovávalo viacero prekážok obchodu, ktoré sú v rozpore

s jeho záväzkami v rámci colnej únie EÚ a Turecka, ako sú zaťažujúce colné režimy či

dodatočné clá. V roku 2016 Turecko zaviedlo ďalšie dve opatrenia obmedzujúce obchod,

čím sa celkový počet oznámených prekážok obchodu zvýšil na 15.

Jedna z týchto nových prekážok spočíva v tom, že Turecko uplatňuje nadmerné

požiadavky týkajúce sa osvedčovania v prípade veľkého počtu výrobkov (vrátane strojov,

elektromotorov a čerpadiel) napriek tomu, že sa pri týchto výrobkoch nevyskytli žiadne

prípady nesprávneho fungovania či porúch. Veľký počet spoločností z EÚ preto pri

vývoze do Turecka čelí problémom spojeným s colnými konaniami.

Ďalšou novou významnou prekážkou obchodu je, že turecké orgány vykonávajú

opatrenia nútenej lokalizácie vo farmaceutickom odvetví s cieľom podporiť domácu

výrobu v Turecku. Turecké ministerstvo zdravotníctva požiadalo zahraničných výrobcov

viacerých liekov, aby ich vyrábali na miestnej úrovni. Ak zahraniční výrobcovia

neprijmú „dostatočný“ záväzok týkajúci sa lokalizácie, výrobky sa vyškrtnú zo zoznamu

položiek, ktoré sa môžu hradiť z tureckého systému zdravotného poistenia. To znamená,

že tieto výrobky sa v skutočnosti vylúčia z tureckého trhu. Toto opatrenie je

diskriminačné, pokiaľ ide o dovoz, a bude mať závažné dôsledky pre schopnosť

farmaceutického priemyslu EÚ vyvážať do Turecka a pôsobiť v Turecku, pričom hrozí

strata významného podielu na trhu.

Obavy EÚ týkajúce sa obidvoch nových opatrení boli vznesené na rôznych

dvojstranných stretnutiach s tureckým ministerstvom hospodárstva, ministerstvom

zdravotníctva a Agentúrou pre lieky a zdravotnícke pomôcky. Komisia bude naďalej

riešiť tieto a ďalšie obchodné prekážky s cieľom zabrániť ďalšiemu stupňovaniu

protekcionistických opatrení, zvýšiť prístup európskych spoločností na trh a takisto

zlepšiť celkové obchodné prostredie. Na vykonávanie existujúcich záväzkov Turecka

v rámci colnej únie EÚ a Turecka sa bude prihliadať aj v kontexte predpokladaných

rokovaní o modernizácii colnej únie a ďalšom rozšírení jej pôsobnosti.

18

B. OBCHODNÉ TOKY POTENCIÁLNE OVPLYVNENÉ PREKÁŽKAMI

ZAZNAMENANÝMI V ROKU 2016

Odhad hospodárskeho vplyvu osobitných prekážok prístupu na trh zostáva

problematickým úkonom, ktorý si vyžaduje úzku spoluprácu medzi podnikateľskou

komunitou, členskými štátmi a Komisiou. Jedným z činiteľov pri určovaní priorít

týkajúcich sa prekážok obchodu v partnerstve pre prístup na trh je očakávaný vplyv

každého nového opatrenia, ktoré je oznámené.

Hoci má Komisia v úmysle viac sa v budúcnosti sústrediť na zhromažďovanie takýchto

informácií prostredníctvom partnerstva pre prístup na trh, dostupné hospodárske údaje

týkajúce sa zaregistrovaných prekážok sú stále len čiastkové, hoci sa zlepšujú. V tejto

časti sa preto analyzujú obchodné toky potenciálne ovplyvnené novými prekážkami

obchodu s tovarom. Táto analýza je založená na dvojstranných údajoch o vývoze EÚ

(a údajoch o dovoze v prípade vývozných obmedzení tretích krajín) pre príslušné číselné

znaky colného sadzobníka harmonizovaného systému (HS). Keďže prekážky, ktoré sa

objavili v roku 2016, mohli obmedziť vývoz z EÚ už v tom istom roku, analýza je

založená na priemerných obchodných tokoch v troch po sebe idúcich predchádzajúcich

rokoch 2013 – 2015. Hoci presný účinok prekážok obchodu na tieto obchodné toky

nebolo možné zmerať11

, poskytuje to aspoň predstavu o význame príslušného vývozu

potenciálne ovplyvneného prekážkami obchodu.

Táto metóda sa uplatnila na 32 z 36 nových prekážok zaznamenaných v roku 2016,

s výnimkou dvoch opatrení týkajúcich sa služieb a jedného investičného opatrenia

(v prípade ktorých nie sú k dispozícii žiadne údaje o obchodných tokoch) a jedného

dôležitého horizontálneho opatrenia, pri ktorom nebolo možné určiť žiadne osobitne

ovplyvnené odvetvia.

Z výsledku tohto odhadu vyplýva, že nové prekážky obchodu zaznamenané v roku 2016

potenciálne ovplyvnili vývoz z EÚ v hodnote až do 27,17 miliardy EUR12

. Táto suma

presahuje celkový vývoz z EÚ do takých krajín, ako sú Juhoafrická republika13

,

Alžírsko14

alebo Ukrajina15

a zodpovedá 1,6 % celosvetového vývozu z EÚ v tých istých

rokoch.

Odhaduje sa, že najväčší vplyv na vývoz z EÚ mohli mať – posudzované spoločne –

opatrenia zavedené Ruskom, ktoré potenciálne ovplyvnili obchodné toky až do výšky

11

Nie všetky prekážky obchodu predstavujú úplný zákaz obchodu, a niektoré obmedzujú obchod viac ako iné.

12 Ako základ pre analýzu slúžil priemerný vývoz z EÚ v rokoch 2013 – 2015.

13 Celkový vývoz z EÚ do Juhoafrickej republiky v rokoch 2013 – 2015 dosiahol v priemere

24,41 miliardy EUR ročne.

14 Celkový vývoz z EÚ do Alžírska v rokoch 2013 – 2015 dosiahol v priemere 22,67 miliardy EUR ročne.

15 Celkový vývoz z EÚ na Ukrajinu v rokoch 2013 – 2015 dosiahol v priemere 18,31 miliardy EUR ročne.

19

12,26 miliardy EUR. Nasleduje potenciálny vplyv prekážok, ktoré zaviedli Alžírsko

(3,75 miliardy EUR), Čína (3,7 miliardy EUR), Turecko (2,69 miliardy EUR), India

(2,2 miliardy EUR) a Egypt (1,72 miliardy EUR).

Z tejto analýzy takisto vyplynulo, že nové opatrenia, ktoré zaviedlo Rusko, boli osobitne

zamerané na odvetvia, v ktorých bol vývoz z EÚ do Ruska tradične silný. Napríklad pred

zavedením neodôvodnených požiadaviek týkajúcich sa osvedčovania liekov dosahoval

vývoz liekov z EÚ do Ruska hodnotu 6,1 miliardy EUR ročne a subvencie pre

automobily a poľnohospodárske stroje môžu ovplyvniť obchodné toky v týchto

odvetviach predstavujúce vývoz z EÚ do Ruska v hodnote 5,85 miliardy EUR.

Rozhodnutie Alžírska zaviesť nové kvantitatívne obmedzenia a režim dovozných

licencií, pokiaľ ide o motorové vozidlá, cement, oceľ a oceľové valcované drôty, by

takisto mohlo mať významný vplyv na vývozcov z EÚ, pričom doterajší vývoz v prípade

týchto odvetví dosahoval hodnotu 3,75 miliardy EUR.

K ďalším prekážkam s potenciálnym vplyvom na mimoriadne vysoké obchodné toky

patria povinnosti klinického skúšania, ktoré vyžaduje Čína v prípade európskych

zdravotníckych pomôcok, čo by mohlo predstavovať riziko pre vývoz z EÚ v objeme

2,95 miliardy EUR, zaťažujúce colné postupy, ktoré uplatňuje Turecko na viacero

výrobkov vrátane strojov, elektromotorov a čerpadiel, čo by mohlo mať nepriaznivý

vplyv na vývoz z EÚ v hodnote 2,6 miliardy EUR, a indická prekážka v podobe

minimálnej dovoznej ceny ocele, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť vývoz z EÚ

v hodnote 1,36 miliardy EUR. Požiadavky týkajúce sa registrácie závodov v Egypte,

ktoré sa vzťahujú na 25 kategórií tovaru od poľnohospodárskych výrobkov, bicyklov,

kozmetických výrobkov a oblečenia až po keramické obkladačky a nábytok, by navyše

mohli ovplyvniť obchodné toky vo výške 1,03 miliardy EUR hodnoty vývozu z EÚ.

Významný objem obchodu, ktorý môže byť ovplyvnený uložením nových prekážok

v oblasti prístupu na trh, opätovne potvrdzuje význam stratégie EÚ pre prístup na trh

a „posilneného partnerstva“, pokiaľ ide o monitorovanie a riešenie opatrení

obmedzujúcich obchod vo svete a určovanie priorít medzi nimi a ich riešenie

najvhodnejšími nástrojmi.

III. HLAVNÉ PREKÁŽKY OBCHODU A INVESTÍCIÍ VYRIEŠENÉ V ROKU

2016

Táto kapitola je venovaná stratégii, ktorú Komisia uplatňovala pri riešení prekážok

obchodu a investícií v roku 2016, a dosiahnutým výsledkom, pokiaľ ide o vyriešené

prekážky. V tejto časti sa potom ďalej podrobnejšie uvádzajú niektoré z kľúčových

úspechov z roku 2016. Napokon sa odhaduje hodnota obchodu ovplyvneného týmito

opatreniami pred ich vyriešením.

A. STRATÉGIA EÚ NA RIEŠENIE PREKÁŽOK OBCHODU A INVESTÍCIÍ

20

V predchádzajúcom vydaní správy o prekážkach obchodu a investícií už boli podrobne

opísané hlavné postupy, ktoré partnerstvo pre prístup na trh používalo na riešenie rastúceho

počtu prekážok v tretích krajinách16

. V roku 2016 sa partnerstvo pre prístup na trh naďalej

spoliehalo na podobnú škálu nástrojov na riešenie vecí týkajúcich sa prístupu na trh.

V kontexte rámca WTO zostáva EÚ dôrazným podporovateľom mnohostrannej

obchodnej agendy a mechanizmu na urovnávanie sporov. EÚ si takisto zachovala aktívnu

a konštruktívnu úlohu vo výboroch WTO (napr. pre TBT17

, SPS18

, SCM19

, TRIMS20

,

dovozné licenčné konania, obmedzenia platobnej bilancie), ktoré v roku 2016

poskytovali užitočné príležitosti na vyjadrenie obáv EÚ v súvislosti s mnohými

z opatrení opísaných v predchádzajúcich kapitolách.

Ak prekážky nepriaznivo ovplyvňujúce záujmy EÚ nebolo možné účinne riešiť pomocou

konzultačných mechanizmov, EÚ využila aj mechanizmus WTO na urovnávanie sporov.

EÚ v roku 2016 otvorila dve nové veci, z ktorých jedna sa týkala čínskych ciel a ďalších

obmedzení vývozu surovín (DS 509) a druhá sa týkala diskriminačného prístupu

k vývozu liehovín z EÚ do Kolumbie (DS 502). V roku 2016 rozhodli v prospech EÚ aj

dve poroty WTO (vo veci DS 475, ktorá sa týkala politík Ruska v oblasti dovozu

výrobkov z bravčového mäsa, a vo veci DS 485, ktorá sa týkala ruského sadzobného

zaobchádzania s niektorými poľnohospodárskymi a spracovateľskými výrobkami).

EÚ okrem toho naďalej vykonávala ambiciózny program obchodných rokovaní, ktorý je

ďalším nástrojom na otváranie trhov a riešenie prekážok obchodu. V priebehu roka 2016

bola podpísaná Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou (CETA)

a pristúpenie Ekvádoru k dohode o voľnom obchode s Kolumbiou a Peru, výrazne

pokročili rozhovory o dohode o voľnom obchode s Japonskom, obnovili sa diskusie

o dohode o voľnom obchode s Mercosurom, začala sa modernizácia dohody o voľnom

obchode s Mexikom a takisto začali nové rokovania s viacerými krajinami, ako sú

Indonézia, Filipíny a Tunisko. Mnoho prekážok prístupu na trh sa rieši priamo počas

rokovaní. Napríklad v dôsledku podpísania dohody CETA s Kanadou v roku 2016 sa

odstránenie colných sadzieb doplní odstránením mnohých významných prekážok

uplatňovaných za hranicou v rôznych odvetviach, ako sú napríklad vína a liehoviny.

V kontexte posilneného partnerstva pre prístup na trh a so zreteľom na narastajúci

protekcionizmus sa Komisia rozhodla posilniť aj svoje partnerstvo s členskými štátmi

a podnikmi s cieľom ďalej zlepšovať úsilie koordinácie na odstránenie prekážok v tretích

16

Správa o prekážkach obchodu a investícií za rok 2016, s. 17 – 23.

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/june/tradoc_154665.pdf.

17 Výbor WTO pre technické prekážky obchodu.

18 Výbor WTO pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia.

19 Výbor WTO pre subvencie a vyrovnávacie opatrenia.

20 Výbor WTO pre obchodné aspekty investičných opatrení.

21

krajinách. Dôležité je, že Komisia posilnila aj diskusie so zainteresovanými stranami

partnerstva pre prístup na trh, pokiaľ ide o prekážky obchodu uplatňované v krajinách,

pri ktorých sa uvažuje o rokovaniach o dohode o voľnom obchode alebo pri ktorých sa

takéto rokovania začali, s cieľom určiť najlepšiu stratégiu na riešenie týchto prekážok.

Kľúčovým aspektom obchodnej politiky EÚ zostáva aj vykonávanie a presadzovanie

obchodných dohôd. Vykonávacie štruktúry ustanovené dohodami o voľnom obchode

významne prispievajú k odstráneniu osobitných prekážok obchodu. V roku 2016 to bol

napríklad prípad dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou a prehĺbenej

a komplexnej zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA), ktorá sa začala

predbežne vykonávať 1. januára 2016 (pozri časť III.C tejto správy). Komisia takisto

pozorne monitoruje, či sa záväzky prijaté podľa dohody CETA transponujú do

kanadského práva a účinne vykonávajú. Dohoda CETA okrem toho poskytuje potrebný

rámec na diskusiu o prekážkach, ktoré môžu vzniknúť v takých oblastiach, ako sú

sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, technické prekážky obchodu alebo investície.

V kontexte „posilneného partnerstva“, ktoré bolo oznámené v stratégii s názvom

„Obchod pre všetkých“ prijatej v októbri 2015, Komisia neskôr v tomto roku uverejní

cielenú správu o vykonávaní dohôd o voľnom obchode.

B. PREHĽAD PREKÁŽOK VYRIEŠENÝCH V ROKU 2016

1. Rozdelenie prekážok vyriešených v roku 2016 podľa tretích krajín

Vďaka spojenému úsiliu zainteresovaných strán partnerstva pre prístup na trh sa v roku

2016 podarilo úplne alebo čiastočne vyriešiť 20 zaregistrovaných prekážok obchodu

uplatňovaných v 12 rôznych tretích krajinách. Tieto výsledky, ktoré boli dosiahnuté

minulý rok, sú porovnateľné s 23 opatreniami vyriešenými v roku 2015.

V tabuľke 6 sú zobrazené tretie krajiny, v ktorých sa prekážky riešili najúspešnejšie. Na

prvom mieste bola Južná Kórea, v prípade ktorej bolo v roku 2016 vyriešených päť

prekážok obchodu, po ktorej nasledovali Čína (tri), Izrael a Ukrajina (zhodne po dve). Aj

v prípade Argentíny, Botswany, Brazílie, Egypta, Indie, Japonska, Taiwanu a Turecka sa

podarilo vyriešiť po jednej zo zaregistrovaných prekážok.

22

Tabuľka 6: Geografické rozdelenie prekážok obchodu a investícií vyriešených

v roku 2016 (* – krajiny skupiny G20)

Treba však zopakovať, že vzhľadom na to, že databáza prístupu na trh neposkytuje

komplexný prehľad všetkých prekážok obchodu, s ktorými sa stretli vývozcovia z EÚ,

neposkytuje ani úplný obraz o všetkých prekážkach vyriešených v roku 2016. Najmä

v prípade prebiehajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode sa prekážky a ich

odstránenie niekedy neregistrovali. Na túto otázku sa v budúcnosti v partnerstve pre

prístup na trh pozornejšie nadviaže v kontexte „posilneného partnerstva“.

2. Rozdelenie prekážok vyriešených v roku 2016 podľa druhu opatrenia

Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2016 sa viac využívali opatrenia za hranicou (20)

ako opatrenia na hranici (13), je užitočné analyzovať, aká účinná bola v minulom roku

EÚ pri riešení týchto rôznych druhov opatrení.

Z tabuľky 7 vyplýva, že partnerstvo pre prístup na trh prispelo rovnakou mierou

k riešeniu opatrení na hranici (10) aj opatrení za hranicou (10), čo preukazuje, že súbor

jeho nástrojov je účinný aj pri riešení opatrení, ktoré je často zložitejšie vnímať.

Pokiaľ ide o desať úspešne vyriešených opatrení na hranici, väčšina sa týkala otázok

sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení (sedem), zatiaľ čo ostatné vyriešené prekážky

predstavovali zákazy dovozu alebo colné otázky (tri).

V prípade desiatich opatrení za hranicami sa väčšina pozitívnych výsledkov dosiahla

v oblasti regulačných alebo daňových opatrení týkajúcich sa obchodu s tovarom (deväť),

pričom bola úspešne vyriešená aj jedna otázka spojená so službami.

3. Rozdelenie prekážok vyriešených v roku 2016 podľa odvetví

V tabuľke 7 sa uvádza prehľad hlavných odvetví hospodárskej činnosti, v ktorých boli

v roku 2016 vyriešené prekážky obchodu: poľnohospodárstvo a rybárstvo bolo

odvetvím, v ktorom sa podarilo vyriešiť (úplne alebo čiastočne) najviac prekážok (osem),

týkajúcich sa najmä sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení (päť). Značný počet

23

prekážok sa vyriešil aj v odvetví vín a liehovín (tri), po ktorom nasledovali odvetvia

automobilov a kozmetických výrobkov (v každom po dve). Okrem toho boli vyriešené

jednotlivé prekážky v odvetviach elektroniky, liekov a IKT. Vyriešené boli napokon aj

dve horizontálne prekážky – obidve v Južnej Kórei: jedna sa týkala overovania pôvodu

a druhá (vyriešená dočasne) sa týkala sadzobného zaobchádzania so (spätne dovezeným)

opraveným tovarom (pozri takisto časť III.C.1.).

Tabuľka 7: Rozdelenie prekážok obchodu a investícií zaznamenaných v databáze

prístupu na trh, ktoré boli vyriešené v roku 2016, podľa odvetví

C. KVALITATÍVNA ANALÝZA PREKÁŽOK VYRIEŠENÝCH V ROKU 2016

V tejto časti sa uvádza podrobnejšia analýza prekážok vyriešených v prípade štyroch

obchodných partnerov, v prípade ktorých bol roku 2016 zaznamenaný najvyšší počet

vyriešených prekážok: Južná Kórea, Čína, Izrael a Ukrajina.

1. Južná Kórea

Osobitne priaznivý trend možno pozorovať v Južnej Kórei, kde bola v roku 2016

zaregistrovaná len jedna nová prekážka, pričom päť prekážok sa odstránilo. To dokazuje,

že vykonávacia štruktúra dohody o voľnom obchode poskytuje účinný prostriedok na

riešenie prekážok obchodu (porovnaj takisto časť III.A).

V automobilovom odvetví sa od uplatňovania dohody o voľnom obchode výrazne zlepšili

obchodné toky, niektoré otázky spojené s prístupom na trh však v tomto odvetví

pretrvávajú a Komisia pokračovala v nastoľovaní týchto otázok v pracovnej skupine

dohody o voľnom obchode pre automobilový priemysel. Južná Kórea v tomto rámci

v roku 2016 súhlasila so zmenou svojich jedinečných požiadaviek týkajúcich sa veľkosti

a vzdialenosti sedadiel, ako aj s harmonizáciou niektorých predpisov s medzinárodnými

normami (napr. otázka 48 V podľa nariadenia Európskej hospodárskej komisie OSN

8

3

2 2 2

1 1 1

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

24

č. 100). Komisia bude naďalej riešiť zostávajúce prekážky v rámci príslušných

vykonávacích orgánov dohody o voľnom obchode, ako aj prípadnými zmenami

existujúcej dohody.

V roku 2016 sa vyriešila aj jedna prekážka v odvetví kozmetických výrobkov: po zásahu

EÚ u juhokórejských partnerov bola diskriminačná požiadavka, ktorá zaväzovala

prevádzkovateľov bezcolných obchodov v centrách miest v Južnej Kórei, aby vyhradili

určitú minimálnu predajnú plochu na predaj domácich výrobkov, zmenená na menej

diskriminačnú povinnosť vyhradiť minimálnu predajnú plochu na predaj výrobkov

malých a stredných podnikov.

V oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami boli po zásahoch EÚ zmiernené

aspekty narúšajúce obchod v návrhu právnej úpravy, ktorá obsahovala neodôvodnené

technické požiadavky týkajúce sa syra vyrobeného zo surového mlieka, ktoré by mali

nepriaznivý vplyv na podniky z EÚ.

Z horizontálneho hľadiska Južná Kórea zmenila aj svoje colné potupy týkajúce sa

overovania pôvodu. Do roku 2016 kórejský colný úrad pokračoval vo vykonávaní

overovania pôvodu tovaru z EÚ spôsobom ekvivalentným metóde priameho overovania

pôvodu, čiže priamym kontaktom s dovozcami. Na tento prístup, ktorý bol v rozpore

s nepriamym overovaním pôvodu stanoveným v dohode o voľnom obchode, sa sťažovali

spoločnosti z EÚ v rôznych odvetviach. Po zásahoch EÚ Južná Kórea akceptovala

nepriame overovanie pôvodu v súlade s dohodou o voľnom obchode, čím sa výrazne

zlepšila situácia vývozcov z EÚ.

Ďalšia dlhodobá horizontálna otázka sa týka sadzobného zaobchádzania so (spätne

dovezeným) opraveným tovarom zo strany Južnej Kórey. Dohoda o voľnom obchode

medzi EÚ a Južnou Kóreou neobsahuje žiadne ustanovenie o oslobodení opraveného

tovaru od cla pri opätovnom vstupe do Južnej Kórey po oprave v EÚ. Po častých

zásahoch Komisie Južná Kórea v decembri 2016 predĺžila súčasné oslobodenie od cla do

konca roka 2018. V nadväznosti na toto dočasné riešenie sa EÚ bude naďalej usilovať

o dlhodobé vyriešenie tejto otázky, a to aj v kontexte potenciálnych zmien dohody

o voľnom obchode.

2. Čína

Čína patrí medzi krajiny, ktoré najviac využívajú prekážky prístupu na trh, a to

z hľadiska celkového súboru zaregistrovaných opatrení (23), ako aj z hľadiska nových

opatrení, ktoré vznikli v roku 2016 (dve). V roku 2016 však nastal aj pozitívny vývoj

v prípade troch zaznamenaných prekážok obchodu, z ktorého vyplýva, že stratégia EÚ na

odstraňovanie prekážok môže účinne fungovať aj vo vzťahu k najväčším ekonomikám.

Pokrok sa dosiahol v súvislosti s významnou prekážkou v segmente IKT: Čína plánovala

prijať pravidlá, podľa ktorých by spoločnosti, ktoré obstarávajú tovar v oblasti IKT pre

čínske banky, boli nútené používať čínske duševné vlastníctvo a zverejniť kľúčové

25

softvérové kódy, ktoré sa považujú za obchodné tajomstvo. Po zásahoch Komisie na

vysokej úrovni sa Čína rozhodla dočasne odložiť prijatie tohto opatrenia až do

preskúmania tejto právnej úpravy. Komisia bude túto otázku naďalej pozorne

monitorovať s cieľom dosiahnuť úplné vyriešenie tejto otázky.

Ďalší pozitívny vývoj bol zaznamenaný v kozmetickom priemysle, kde sa očakávalo, že

novými právnymi predpismi sa zavedú zaťažujúce požiadavky, ako je zákaz prelepovania

pôvodnej etikety novými etiketami či povinnosť uviesť na obale názov a adresu

subdodávateľov. Po zásahoch EÚ na všetkých príslušných mnohostranných

a dvojstranných fórach Čína súhlasila s pozastavením tohto opatrenia. Od roku 2016 to

kozmetickým spoločnostiam z EÚ umožnilo pokračovať vo vývoze do Číny tak ako

predtým.

Úspech bol zaznamenaný aj v odvetví liehovín: Čína zachovávala neodôvodniteľné

sanitárne a rastlinolekárske opatrenie, podľa ktorého sa vyžadovali veľmi nízke úrovne

niektorých ftalátov, ktoré boli prísnejšie ako bezpečnostné úrovne stanovené v rámci ich

vlastného posudzovania rizika. Táto otázka bola vyriešená v roku 2016, keď Čína

potvrdila, že sa vráti k predošlej praxi v súlade s výsledkom vlastného posudzovania

rizika, čím sa zabezpečí, že vývozcovia liehovín z EÚ budú môcť pokračovať vo svojej

činnosti.

3. Izrael

Obchodné vzťahy EÚ a Izraela sú založené na dohode o pridružení, ktorá nadobudla

platnosť v roku 2000. Izrael vo všeobecnosti podporuje uľahčovanie obchodu a nie je

veľmi aktívny v používaní prekážok prístupu na trh voči podnikom EÚ, čo zasa prispieva

k pevnému obchodnému vzťahu. Po dvoch prekážkach, ktoré boli účinne vyriešené

v roku 2016, zostávajú v databáze prístupu na trh aktívne celkovo len tri prekážky.

Jedna z nedávno vyriešených prekážok sa týka farmaceutického vývozu: po priamych

kontaktoch s izraelským ministerstvom zdravotníctva teraz Izrael súhlasí s posudzovaním

žiadostí o povolenia pre farmaceutický trh zo všetkých členských štátov EÚ vrátane tých,

ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. Spoločnostiam z týchto členských štátov to konečne

umožnilo vyvážať farmaceutické výrobky aj do Izraela. EÚ dúfa, že čoskoro sa bude

môcť vyriešiť aj podobná prekážka týkajúca sa zdravotníckych pomôcok.

Izrael začal od roku 2016 viacerým členským štátom EÚ znovu udeľovať aj povolenia na

vývoz živého dobytka, táto sanitárna a rastlinolekárska záležitosť sa teda vyriešila.

4. Ukrajina

Predbežné vykonávanie dohody DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou od 1. januára 2016

viedlo k trvalému zlepšovaniu obchodných vzťahov. Celkový súbor aktívnych prekážok

obchodu uplatňovaných na Ukrajine sa znížil z piatich na štyri po odstránení dvoch

prekážok a prijatí jednej novej prekážky v roku 2016. Pokiaľ ide o nové prijaté opatrenie,

ktoré pozostáva z vývozného cla na kovový šrot, treba pripomenúť, že po zásahu

26

Európskej komisie a následnom vete, ktoré ukrajinský prezident uplatnil na pôvodný

návrh, sa platnosť prijatého opatrenia napokon skrátila na jeden rok a má skončiť

v septembri 2017. Celkový počet prekážok by sa mal teda znížiť.

Ukrajina zaznamenala pokrok v odstraňovaní prekážok, ktoré boli zdrojom obáv

vývozcov z EÚ, ako je zrušenie dlhodobého sanitárneho a rastlinolekárskeho zákazu

týkajúceho sa hovädzieho a teľacieho mäsa (hoci niektoré dovozné podmienky stále nie

sú v plnom súlade s normami EÚ) alebo rovnako dlhodobého karanténneho povolenia na

dovoz alebo tranzit zeleniny. Napriek tomu je poľutovaniahodné, že stále platí zákaz

vývozu dreva, ktorý Ukrajina prijala v roku 2015, a to aj napriek mnohým záväzkom

Ukrajiny, pokiaľ ide o zrušenie tohto opatrenia. Komisia bude spolu so svojimi partnermi

v posilnenom partnerstve pre prístup na trh naďalej monitorovať vykonávanie dohody

DCFTA v súvislosti s riešením prekážok a predchádzaním vzniku nových prekážok.

D. OBCHODNÉ TOKY POTENCIÁLNE OVPLYVNENÉ PREKÁŽKAMI

VYRIEŠENÝMI V ROKU 2016

Keďže v tejto fáze neboli k dispozícii dostatočne spoľahlivé hospodárske údaje, na účely

výpočtu obchodných tokov potenciálne ovplyvnených prekážkami vyriešenými v roku

2016 sa takisto použila tá istá metodika, ktorá bola vysvetlená v časti II.B. Hoci táto

metodika nie je dokonalá – keďže posudzovanie obchodných tokov z predchádzajúcich

rokov týkajúcich sa vyriešených prekážok poskytuje skreslené údaje, lebo vývoz z EÚ

bol znížený v dôsledku prekážky, ktorá sa ešte uplatňovala –, poskytuje aspoň určité (aj

keď potenciálne podhodnotené) indície, pokiaľ ide o význam obchodných tokov, ktoré

môžu mať z vyriešenia dotknutých prekážok prospech.

Metodika sa použila v prípade 17 z 20 prekážok, ktoré boli vyriešené v roku 2016,

pričom výnimky sa opäť týkali horizontálnejších záležitostí (otázky opraveného tovaru

a overovania pôvodu v Južnej Kórei) a otázky súvisiacej s IKT v Číne, ktoré boli opísané

v predchádzajúcej časti. Hoci sa očakáva, že hospodárska hodnota vytvorená

odstránením týchto prekážok bude značná, určenie a meranie príslušných obchodných

tokov je stále príliš zložité, a preto tieto toky nie sú do analýzy zahrnuté.

Napriek tomu by na základe tejto metodiky mohlo vyriešenie prekážok obchodu v roku

2016 pozitívne ovplyvniť vývoz z EÚ v objeme 4,2 miliardy EUR21

.Vzhľadom na

obmedzenia tejto metodiky bude v každom prípade pre budúcnosť užitočné sledovať

vývoj obchodu v týchto oblastiach teraz po vyriešení prekážok s cieľom vypracovať

presnejšie závery, pokiaľ ide o vplyv ich vyriešenia22

.

21

Základom na analýzu zostáva priemerný vývoz z EÚ v rokoch 2013 – 2015 v rámci príslušných

číselných znakov colného sadzobníka harmonizovaného systému.

22 Hoci Komisia vypracovala metodiku na presnejšie posudzovanie vplyvu vyriešených prekážok, táto

metodika si vyžaduje sledovanie obchodných tokov po odstránení prekážky. Posledná takáto analýza sa

uskutočnila v roku 2015, pričom sa dospelo k záveru, že prekážky odstránené v rokoch 2012 a 2013

v rámci partnerstva pre prístup na trh viedli v roku 2014 k dodatočným obchodným tokom vo výške

27

Pokiaľ ide o obchodné toky potenciálne ovplyvnené v súvislosti s osobitnými

prekážkami, vývozcovia z EÚ mohli mať výrazne lepšie obchodné príležitosti po

odstránení siedmich prekážok súvisiacich so sanitárnymi a rastlinolekárskymi

opatreniami v roku 2016, ktoré predstavovali vývoz z EÚ v celkovej hodnote

1,86 miliardy EUR. Poľnohospodári z EÚ mohli mať napríklad prospech z odstránenia

sanitárneho a rastlinolekárskeho obmedzenia, ktoré predtým uplatňovala Ukrajina a ktoré

mohlo ovplyvniť súčasný vývoz v hodnote 602,62 milióna EUR.

Vyriešenie prekážok v Číne, ktoré sa týkali kozmetických výrobkov a liehovín, mohlo

mať takisto významný vplyv, keďže vývoz z EÚ v týchto odvetviach mal hodnotu

678,6 milióna EUR a 398,39 milióna EUR. Odvetvie kozmetických výrobkov mohlo mať

prospech aj zo zrušenia diskriminačného zaobchádzania v Kórei, ktoré mohlo výrazne

podporiť zvýšenie súčasného vývozu z EÚ, ktorého hodnota dosahuje

452,56 milióna EUR.

IV. ZÁVER

Cieľom správy za tento rok je poskytnúť komplexný prehľad prekážok obchodu

a investícií priamo ovplyvňujúcich hospodárske subjekty EÚ, ktoré boli oznámené

a vyriešené prostredníctvom partnerstva pre prístup na trh medzi Komisiou, členskými

štátmi a obchodnými organizáciami. Databáza prístupu na trh, v ktorej sa tieto prekážky

registrujú, v súčasnosti obsahuje 372 aktívnych prekážok oznámených v súvislosti s 51

krajinami na celom svete. Takéto protekcionistické nástroje naďalej využívajú najmä

veľké ekonomiky, ako je Rusko, Brazília, Čína, India a Indonézia.

Podobné globálne trendy boli pozorované aj v kalendárnom roku 2016, ktorý je

referenčným obdobím tejto správy. V rámci celkového počtu 36 nových prekážok

oznámených v roku 2016 sa k najvyššiemu počtu nových obchodných obmedzení

uchýlilo Rusko, tesne nasledované Indiou, pričom aj Čína si zachovala svoje umiestnenie

medzi piatimi krajinami, ktoré najviac využívajú prekážky obchodu. Viacero nových

opatrení bolo oznámených aj v súvislosti so Švajčiarskom, pričom v súvislosti

s Alžírskom, Egyptom a Tureckom sa zdôrazňovalo najmä to, že aktívne využívajú

politiky lokalizácie. Popri niektorých horizontálnych opatreniach boli zaregistrované aj

nové prekážky v 13 odvetviach hospodárskej činnosti, medzi ktorými bolo najmä

odvetvie vín a liehovín, odvetvia poľnohospodárstva a rybárstva, a takisto automobilové

odvetvie, odvetia farmaceutických výrobkov, služieb, zdravotníckych pomôcok, hračiek

a železa, ocele a neželezných kovov. Podľa odhadov obchodné toky potenciálne

ovplyvnené všetkými novými prekážkami zaregistrovanými v roku 2016 dosiahli až

27,17 miliardy EUR, čo presahuje celkový objem vývozu EÚ do takých partnerských

krajín, ako sú Juhoafrická republika, Alžírsko či Ukrajina, a zodpovedá 1,6 % celkového

vývozu EÚ.

2,4 miliardy EUR, čo zodpovedá malej dohode o voľnom obchode, ako je napríklad dohoda uzavretá

s Kolumbiou.

28

Pozitívne je, že partnerstvo pre prístup na trh prispelo v roku 2016 k vyriešeniu

20 prekážok obchodu a investícií v siedmich rôznych odvetviach, ako aj k vyriešeniu

horizontálnych prekážok. Pozitívne tendencie, ktoré boli zaznamenané najmä v Južnej

Kórei a na Ukrajine, zdôrazňujú účinnosť vykonávania dohôd o voľnom obchode pri

riešení prekážok prístupu na trh a Komisia je odhodlaná ďalej posilňovať a spájať úsilie

so svojimi partnermi v rámci posilneného partnerstva s cieľom zabezpečiť ešte účinnejšie

vykonávanie dohôd EÚ o voľnom obchode. Hoci cesta vpred je určite ešte dlhá, niektoré

prekážky boli vyriešené aj v Číne, čo preukazuje, že stratégia EÚ na odstraňovanie

prekážok môže účinne fungovať aj vo vzťahu k veľkým ekonomikám, s ktorými neboli

uzavreté žiadne dohody o voľnom obchode. EÚ sa bude naďalej spoliehať na rámec

WTO a svoj vlastný ambiciózny program obchodných rokovaní, ktoré zostanú

kľúčovými nástrojmi na riešenie prekážok. Obchodné toky potenciálne ovplyvnené

prekážkami vyriešenými v roku 2016 sa celkovo pohybovali v rozsahu

4,2 miliardy EUR.

Na záver možno konštatovať, že stratégia EÚ pre prístup na trh sa ukázala ako veľmi

hodnotná na určovanie a odstraňovanie prekážok, čím prispela k lepším vývozným

a investičným príležitostiam hospodárskych subjektov z EÚ. Vzhľadom na celosvetovo

narastajúci protekcionizmus Komisia ďalej zintenzívni svoje úsilie s cieľom zabezpečiť,

aby všetky zainteresované strany spojili sily prostredníctvom partnerstva pre prístup na

trh v snahe podnietiť hospodársky rast a produktivitu na základe otvorených trhov na

celom svete.