Nová krv pre slovenskú ekonomikualianciapas.sk/wp-content/uploads/2016/10/Nová-krv-pre...Prešovský kraj anskobystrický kraj Košický kraj Trenčiansky kraj Podnikateľská aliancia

Nová krv pre slovenskú ekonomiku

Časť I. Občania nečlenských krajín EÚ

Autori: Jaroslav Juriga, Peter Kremský, október 2016 Projekt pripravila:

v spolupráci s

Partneri projektu:

Podnikateľská aliancia Slovenska

Bajkalská 25, 82718 Bratislava 212

tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525

e-mail: [email protected], http://www.alianciaPAS.sk

2

Nová krv pre slovenskú ekonomiku I.

Občania nečlenských krajín EÚ

Projekt Podnikateľskej aliancie Slovenska na zvýšenie hospodárskeho rastu, zamestnanosti a zlepšenie konkurenčnej schopnosti Slovenska.

Cieľ projektu: Analýza zamestnávania pracovníkov z krajín mimo EÚ a návrhy na zjednodušenie tohto procesu a priblíženie potrebám trhu práce.

1. Analýza súčasného stavu

1.1. Súčasný stav legislatívy, ktorá sa týka zamestnávania pracovníkov

z krajín mimo EÚ.

Voľný pohyb osôb je jedným z pilierov a základných princípov Európskej únie, ktorej je Slovensko členom od roku 2004. Je prínosom najmä pre jednotlivca, nakoľko mu umožňuje uchádzať sa o pracovné miesto, pracovať, ale aj žiť v inej ako domovskej krajine. Má pritom právo na rovnaký prístup ako občania danej krajiny.

Koordinácia zdravotného a sociálneho zabezpečenia, uznávanie odborných kvalifikácií, ale aj možnosť uplatňovať tento princíp vo všetkých členských, ako aj nečlenských štátoch Európskej únie - Islande, Nórsku, Lichtenštajnsku či Švajčiarsku možno označiť za pozitíva tejto náročnej problematiky.

Na druhej strane slobodu voľného pohybu osôb obmedzujú dočasné, či niektoré trvalé obmedzenia, ktoré sa uplatňovali najmä pri vstupe nových krajín do európskeho spoločenstva. Ďalšie sa uplatňovali alebo uplatňujú z hľadiska vnútornej bezpečnosti štátu či ochrany verejného zdravia.

Obmedzenia voči občanom nečlenských krajín EÚ, ktoré ich obmedzujú v oblasti

zamestnávania na území EÚ sa v časoch kríz a vysokej nezamestnanosti ospravedlňujú potrebou ochrany pracovného trhu a obmedzeného množstva voľných pracovných miest. Najmä v čase silného ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti však môžu poškodzovať ekonomiku EÚ, brzdiť jej rozvoj, výšku investícií a konkurencieschopnosť.

Európska únia je otvoreným priestorom v globálnom svete, pre ktorý je azda najväčšou výzvou súčasnosti migrácia z tretích krajín, predovšetkým utečencov z regiónu Blízkeho Východu a krajín afrického kontinentu.

mailto:[email protected]

http://www.alianciapas.sk/



tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


3

Miernym paradoxom je súčasne rastúci nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, ktorých potrebu členské krajiny EÚ nedokážu pokrývať vo vlastnej réžii, či uplatňovaním princípu voľného pohybu osôb. Situáciu ešte vyostruje starnutie obyvateľstva v Európe a hroziaca demografická kríza s bolestivým dopadom na penzijné systémy a fiškálnu rovnováhu v mnohých európskych krajinách.

Primárna pozornosť sa pri hľadaní riešenia týchto problémov venuje európskym štátom, ktoré majú štatút kandidátskej alebo asociovanej krajiny, ale aj Ruska, či ďalších krajín bývalého sovietskeho bloku označovaných ako skupina „Východného partnerstva“. Prekážkami tohto úsilia sú zložitá geopolitická situácia a uplatňovanie obchodného embarga voči Rusku.

V súčasnosti je na Slovensku viac ako 87-tisíc cudzincov, pričom viac ako polovica

z nich je z krajín EÚ. V tejto skupine každoročne rastie počet žiadateľov o povolenie na pobyt, podobne je to však aj pri žiadateľoch z tretích krajín.

Najviac cudzincov z krajín EÚ prichádza na Slovensko z Českej republiky (11 %),

ďalej z Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska. V prípade migrantov z Rumunska (7,7 %) nastal významnejší nárast počtu migrantov po vstupe tejto krajiny do EÚ. Jej občania na Slovensko prichádzajú predovšetkým ako pracovní migranti.

Každý ôsmy cudzinec z krajín mimo EÚ pochádza z Ukrajiny (30,5%), čo predstavuje najpočetnejšie zastúpenie občanov spomedzi krajín EÚ aj nečlenských krajín EÚ. Nasledujú krajiny ako Srbsko (15,7%), Ruská federácia (10%), Vietnam (6,5%), Čína a Kórejská republika.

41858 42858 45492 47544 49526 50749

24333 25019 26157

29171 35261 37217

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000

100 000

2011 2012 2013 2014 2015 2016 (30.6.)

Cel

kový

po

čet

cud

zin

cov

Rok

Vývoj počtu platných pobytov pre cudzincov v SR

Občania EÚ Štátni príslušníci tretích krajín





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


4

Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

V posledných rokoch sa však prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Poznámka: Za imigranta sa považuje človek, ktorý si prihlásil zvyčajný pobyt v danom štáte na dobu aspoň 12 mesiacov.

Zdroj: Eurostat, graf INEKO

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

20 000

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Cudzinci - nové pobyty na Slovensku podľa krajiny občianstva

Other countries

Bulgaria

China

Poland

South Korea

Germany

Vietnam

Serbia

Hungary

Ukraine

Romania

Czech Republic

Slovakia





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


5

Na druhej strane sa do Českej republike stále sťahuje niekoľkonásobne viac občanov iných krajín. Mnohí z nich prichádzajú tradične zo Slovenska, zaujímavý je však aj vysoký podiel Ukrajiny ( v tisícoch osôb ročne), Vietnamu, Ruska, Bieloruska či Moldavska.

Poznámka: Za imigranta sa považuje človek, ktorý si prihlásil zvyčajný pobyt v danom štáte na dobu aspoň 12 mesiacov.


0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

Cudzinci - nové pobyty v ČR podľa krajiny občianstva

China

Bulgaria

United States

Mongolia

Moldova

Belarus

Romania

Poland

Germany

Russia

Vietnam

Slovakia

Ukraine

Czech Republic

Total





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


6

Štruktúra krajín, z ktorých jednotliví pracovníci na Slovensko prichádzajú, sa preto v priebehu rokov pomerne výrazne mení. Od roku 2008 sa napríklad výrazne zvýšil počet pracovníkov z Rumunska, Poľska, Maďarska či Srbska.

Naopak, Čechov alebo Ukrajincov pribudlo porovnateľne menej a Nemcov či Francúzov dokonca ubudlo. Rakúšania sa dokonca v štatistikách ani nevyskytujú, čo je veľmi prekvapivé najmä preto, že ide o krajinu susediacu so Slovenskom.

Zdroj: UPSVAR, graf INEKO

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

Cudzinci pracujúci v SR podľa krajiny pôvodu

Feb_2016

Feb_2008





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


7

Výrazne najviac cudzincov na Slovensku pracuje v Bratislavskom kraji, je to vyše

tretina všetkých takýchto pracovníkov v krajine. Ďalším silným regiónom je Trnavský kraj, nasleduje Nitriansky a Žilinský. Ide o regióny so silným priemyselným potenciálom, najmä automobilkami a strojárskymi podnikmi, v prípade Bratislavy aj centrami trhových služieb a IT-priemyslom.


38%

15% 12%

10%

8%

6%

6% 5%

Pracujúci cudzinci v SR podľa krajov (2/2016)

Bratislavský kraj

Trnavský kraj

Nitriansky kraj

Žilinský kraj

Prešovský kraj

Banskobystrický kraj

Košický kraj

Trenčiansky kraj





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


8

Do veľkej miery ide o vzdelaných ľudí minimálne s dosiahnutou maturitou, štvrtina

má dokonca vysokoškolské vzdelanie. Nepotvrdzuje sa teda predpoklad, že na Slovensko prichádzajú najmä manuálni pracovníci, ktorí sú schopní vykonávať iba jednoduché práce.


22%

21%

20%

9%

7%

6%

3% 0%

0% 0%

12%

Pracujúci cudzinci v SR podľa vzdelania (2/2016)

Úplné stredné odborné vzdelanie

Úplné stredné všeobecné vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Vyššie odborné vzdelanie

Základné vzdelanie

Stredné odborné vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Nižšie stredné odborné vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Neukončené základné vzdelanie

N/A - neurčené





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


9

Zo štruktúry profesií možno vidieť, že ide najmä o povolania, ktoré sú na

slovenskom trhu práce dlhodobo nedostatkové. Ide o výkonné technické profesie, uplatniteľné najmä v automobilovom, strojárskom a elektrotechnickom priemysle, ktoré tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky.

Zaujímavé sú však aj počty štyritisíc špecialistov (IT-priemysel a centrá služieb) a dvetisíc riadiacich pracovníkov. Pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov je len zhruba štyritisíc.


0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

Pracujúci cudzinci v SR podľa profesie (2/2016)

Operátori a montéri strojov a zariadení

Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci

Špecialisti

Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci

Technici a odborní pracovníci

Pracovníci v službách a obchode

Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci

Administratívni pracovníci





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


10

Téma zamestnávania cudzincov patrí z pohľadu legislatívy medzi rozsiahle problematiky, v ktorých prevažuje presné vymedzenie pojmov, práv a povinností relevantných subjektov.

Primárna úprava je daná zákonom 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý vychádza z viac ako dvoch desiatok príslušných európskych smerníc a nariadení, pričom v slovenskej legislatíve je úzko previazaný so širokým rozsahom právnych noriem (napríklad pohyb osôb cez hranice, trestné právo, azyl, štátne občianstvo, politika zamestnanosti, pôsobnosť policajného zboru a ďalšie).

Z hľadiska kompetencií v oblasti zamestnávania cudzincov patria kľúčové úlohy

Ministerstvu vnútra SR a Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, prípadne inštitúciám v rámci ich pôsobnosti - Úradom hraničnej a cudzineckej polície a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

1.1.1. Zákon o pobyte cudzincov

Zákon o pobyte cudzincov stanovuje podmienky postavenia, registrácie a pobytu cudzincov na Slovensku, ale aj ich evidenciu, kontrolu pobytu, vydávanie dokladov a viaceré ďalšie súvisiace ustanovenia. V nadväznosti na zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.

Cudzinec musí splniť dve podmienky, aby ho zamestnávateľ so sídlom na

území Slovenskej republiky mohol zamestnať. Musí mať povolený prechodný pobyt na účel zamestnania a musí mať povolenie na zamestnanie.

Povolenie na prechodný pobyt udeľuje policajný útvar na čas potrebný na dosiahnutie konkrétneho účelu, zvyčajne najviac na jeden rok. Účelom prechodného pobytu môže byť podnikanie, zamestnanie (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o brigádnickej práci študentov), prípadne štúdium a iné účely. Povolenie na prechodný pobyt je viazané iba na jeden účel. V prípade vykonávania inej činnosti, napríklad práci popri štúdiu, musí cudzinec podať novú žiadosť o udelenie povolenia.

Právoplatné povolenie ho potom oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Môže tiež vycestovať do zahraničia a vrátiť sa späť na územie Slovenskej republiky v rámci času, na ktorý mu bolo povolenie udelené.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


11

1.1.2. Povolenie na zamestnanie

Povolenie na zamestnanie udeľuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom sa riadi Zákonom č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ten detailne pojednáva o možnostiach zamestnávania cudzincov, formách zamestnania, povinnostiach zamestnávateľov vrátane oznamovacích povinností a postihov, okrem iného aj prostredníctvom Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

O povolenie na zamestnanie je potrebné požiadať ešte pred príchodom na

Slovensko – vo vlastnom mene alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa. V tomto momente zvyčajne nastupuje jeden z kľúčových nástrojov na ochranu vnútorného pracovného trhu Slovenska - povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny udeliť cudzincovi vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom, ktorý je vedený v evidencii nezamestnaných.

Inými slovami, pri vydávaní povolenia na zamestnanie sa prihliada na aktuálnu

situáciu na trhu práce. Preto môže nastať situácia, že kvalifikovaný zamestnanec zo zahraničia, ktorého má firma záujem zamestnať, nedostane povolenie. Zistí totiž, že v evidencii nezamestnaných sú uchádzači vhodní na danú pracovnú pozíciu. Na druhej strane sú však títo uchádzači napríklad dlhodobo nezamestnaní, stratili vhodné pracovné návyky, prípadne nejavia záujem o danú pozíciu a stabilnú prácu.

Zamestnávanie cudzincov je jednoduchšie v prípade vedcov, výskumných

a vývojových pracovníkov, ale aj zahraničných konateľov obchodných spoločností, či v prípade krátkodobých stáží mladých ľudí do 26 rokov veku. V takýchto situáciách sa neprihliada na domáci trh práce, ale na príslušné medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Povolenie na zamestnanie sa udeľuje najviac na obdobie jedného roka. V prípade

sezónneho zamestnávania je to najviac na šesť mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území Slovenska uplynulo obdobie najmenej šesť mesiacov. V prípade, keď si firma chce udržať pracovníka zo zahraničia dlhšie, je možné povolenie opakovane predĺžiť o jeden rok.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


12

Štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR naznačuje, že pri súčasnom

počte cudzincov s pracovným povolením na Slovensku (26 324 – august 2016) pripadá jeden pracujúci cudzinec na 95 pracujúcich Slovákov. Ich počet medziročne rastie, v uplynulej dekáde viac ako osemnásobne (3351 v roku 2004).

15426

15875

16444

16718

17228

17491

17337

17433

17678

18140

18733

19428

19356

19947

20620

21418

22002

22209

22639

23045

2524

2566

2582

2657

2661

2693

2742

2793

2843

2925

2958

3033

2922

2928

2954

3024

3071

3131

3199

3279

0 5 000 10 000 15 000 20 000 25 000 30 000

január 2015

február 2015

marec 2015

apríl 2015

máj 2015

jún 2015

júl 2015

august 2015

september 2015

október 2015

november 2015

december 2015

január 2016

február 2016

marec 2016

apríl 2016

máj 2016

jún 2016

júl 2016

august 2016

Celkový počet udelených povolení na zamestnanie

Ro

k

Mesačný prehľad zamestnávania cudzincov v SR

Občania EÚ Štátni príslušníci tretích krajín





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


13

1.2. Možnosti mimoriadnych povolení na pobyt a prácu - modrá karta, uznávanie dokladov o vzdelaní, uznávanie neformálneho vzdelávania.

Rastúca náročnosť firemných procesov vytvára tlak na potrebu kvalifikovanej pracovnej sily, najmä pri pracovných miestach s vyššou pridanou hodnotou. Ich počet rastie s ohľadom na technologický vývoj a prejavuje sa poklesom počtu pracovných príležitostí, na ktoré postačuje nízka, prípadne žiadna kvalifikácia.

Tento rozdiel vytvára tlak na jednotlivca a potrebu jeho neustáleho učenia sa (systému celoživotného vzdelávania), ale zároveň aj potrebu uznávania a prenositeľnosti vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré nadobudol v rozličných vzdelávacích systémoch a formách (napríklad neformálne vzdelávanie).

1.1.3. Modrá karta EÚ

Modrá karta je príklad riešenia nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov v Európskej únii. Tá upriamila týmto nástrojom pozornosť na prilákanie odborníkov z krajín mimo európskeho kontinentu. Ide o typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva na účel vysokokvalifikovaného zamestnania, to znamená najmenej s ekvivalentom vysokoškolského vzdelania.

Jej výhoda v porovnaní so získaným povolením na pobyt spočíva vo voľnosti pohybu po celom svete a bezproblémovom návrate na Slovensko počas obdobia až troch rokov – doby platnosti modrej karty.

Pre jej vydanie je opäť nevyhnutná kooperácia s úradom práce. Zamestnávateľ, ktorý

má záujem o zahraničného odborníka, ktorého môže získať prostredníctvom modrej karty, musí nahlásiť príslušné voľné pracovné miesto a preukázať pracovnou zmluvou, že mu poskytne minimálne jednoročný kontrakt s mesačnou mzdou prevyšujúcou 1,5- násobok mzdy v danom odvetví.

Súčasne je nevyhnutnou podmienkou uznanie dokladu o vzdelaní zahraničného odborníka – buď formou rozhodnutia Strediska na uznávanie dokladov pri tzv. „regulovaných“ povolaniach alebo žiadosťou podanou na vysokú školu, ktorá je na Slovensku akreditovaná v danom odbore.

1.1.4. Uznávanie odborných kvalifikácií a dokladov o vzdelaní

Proces uznávania odborných kvalifikácií možno zaradiť medzi formálnu procedúru vstupu zahraničných pracovníkov na slovenský trh práce. Zahŕňa v sebe uznanie zahraničných diplomov, vysvedčení, osvedčení o kvalifikácii a iných dokladov pre účely posúdenia rovnocennosti s dokladmi vydávanými v Slovenskej republike.

Systém sa riadi zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a

Smernicou 2005/36/ES, pričom rozoznáva najmä stupeň kvalifikácie (napríklad maturita,





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


14

vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého a tretieho stupňa), odborné činnosti potrebné pre výkon povolania v regulovaných činnostiach (napríklad lekár, zubný lekár, farmaceut a iné, ale aj využívané okrem iných pri remeselných a viazaných živnostiach) a neregulovaných činnostiach (povolania, ktorých výkon nie je podmienený kvalifikačnou požiadavkou).

Proces uznávania koordinuje Stredisko pre uznávanie dokladov o vzdelaní a je postavený na princípe porovnávania dĺžky štúdia, ako aj obsahu a rozsahu vzdelávania. Výhodou je, že s rastúcou úrovňou kvalifikácie klesá administratívna náročnosť, to znamená, že napríklad vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (doktorandské) sa uznáva automaticky.

V prípade nižších úrovní kvalifikácie – úrovne vzdelania (na Slovensku je to

ekvivalent ukončeného vzdelania na základnej škole, prípadne učebného odboru bez maturity na strednej škole) prebieha proces uznávania na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Škola vytvorí priestor na vykonanie komisionálnych skúšok pre uchádzača o uznanie dokladov vzdelania a v spolupráci so Strediskom pre uznávanie dokladov o vzdelaní prevedie známky do klasifikačnej stupnice platnej v SR.

So štátmi, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní je procedúra jednoduchšia a predovšetkým rýchlejšia. V tejto skupine štátov je Česká republika, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko a Ukrajina.

1.1.5. Uznávanie neformálneho vzdelávania

Pre zjednodušený prístup zahraničných pracovníkov na domáci trh práce je možné využiť aj systémy uznávania neformálneho vzdelávania. Princíp uznávania je postavený na prístupe, že vzdelanie, prípadne kvalifikáciu je možné posúdiť bez ohľadu na to, či boli získané v systéme formálneho (školského) vzdelávania alebo mimo neho.

Umožňuje uznávanie celého spektra vedomostí, zručností a kompetencií a v prípade ich potvrdenia (teda ich určenia, zdokumentovania, posúdenia a/alebo osvedčenia) je možné tieto vzdelávacie skúsenosti použiť pre účely ďalšieho štúdia alebo prácu.

Systematický prístup v tejto oblasti prináša predovšetkým Európska komisia, ktorá sa

prostredníctvom iniciatív ako Európsky kvalifikačný rámec, Europass a kreditové systémy ECTS a ECVET usiluje, aby v celej Európe fungovali transparentné a vzájomne spolupracujúce systémy na uznávanie zručností a kvalifikácií.

Využiteľnosť tohto systému uznávania na Slovensku závisí na spustení systémov

Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií. Vzájomná súčinnosť týchto systémov si vyžaduje ich plné akceptovanie zo strany zamestnávateľov, verejnej správy a vzdelávacích inštitúcií, vrátane úpravy príslušných zákonov v oblasti školstva a zamestnanosti.



http://www.minedu.sk/data/files/5643_zz_2015_60_ceska-republika.pdf

http://www.minedu.sk/data/files/5639_zz_2000_328_madarsko.pdf

http://www.minedu.sk/data/files/5638_zz_2000_123_chorvatsko.pdf

http://www.minedu.sk/data/files/5641_zz_2006_3_polsko.pdf

http://www.minedu.sk/data/files/5637_zz_1999_236_rumunsko.pdf

http://www.minedu.sk/data/files/5636_ukrajina.pdf



tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


15

Následne dokážu zlepšiť prepojenie medzi potrebami trhu práce a ponukou vzdelávacieho systému, využiť potenciál nezamestnaných a ľudí hľadajúcich zmenu práce prostredníctvom nadobudnutia novej kvalifikácie. Zároveň vytvoria prístup na trh práce aj pracovníkom, pri ktorých môže byť náročné uznávanie dokladov o vzdelaní, ale vedia sa preukázať vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými pre dané pracovné miesto.

Funkčný systém uznávania kvalifikácií umožní ohodnotiť úroveň vedomostí,

zručností a kompetencií prakticky komukoľvek, bez ohľadu či sa dokáže preukázať dokladom o vzdelaní. V procese hodnotenia sa totiž posudzuje jeho kvalifikácia podľa stanovených štandardov (vzájomne odsúhlasených komorami, zamestnávateľmi a príslušnými inštitúciami). Systém sa dá využiť pri stredoškolských aj vysokoškolských kvalifikáciách, kľúčová je zhoda aktérov na národnej úrovni (ministerstvá, zamestnávatelia, školy).

1.3. Plánované legislatívne zmeny

Na riešenie aktuálneho nedostatku disponibilnej pracovnej sily na Slovensku sa podujali ministerstvá vnútra a práce. Novela zákona o pobyte cudzincov už prešla predbežným i medzirezortným pripomienkovým konaním, rokovaním v tripartite, na rokovaní vlády SR 21. septembra 2016 však bolo rokovanie k tomuto bodu prerušené. Schvaľovací proces zákona o službách zamestnanosti, či príslušných ustanovení Zákonníka práce prebieha. Účinnosť spomínaných ustanovení sa očakáva koncom tohto roka.

V rámci úpravy zákona o pobyte cudzincov boli navrhnuté viaceré úpravy, ktoré

môžu priniesť pozitívne efekty pre trh práce. Sezónni zamestnanci budú môcť vykonávať platenú prácu na Slovensku v dvoch

režimoch: s časovým rozlíšením do a nad 90 dní pobytu na Slovensku. V prvom prípade bude nutné schengenské vízum a povolenie na zamestnanie,

prípadne len povolenie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. V prípade, ak si bude chcieť štátny príslušník tretej krajiny pobyt predĺžiť, môže požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, ktorý nesmie prekročiť 180 dní, pričom predchádzajúce dni sa mu budú započítavať.

Druhý variant sa preberá v súlade s európskou smernicou o vnútropodnikovom

presune, ktorá pojednáva o období pobytu dlhšom ako 90 dní. Táto zmena je určená najmä na uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov (vedúci zamestnanec, odborník a stážista), ktorí sú v rámci podniku činného na území Európskej únie presunutí na územie Slovenskej republiky.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


16

S ohľadom na špecifikum slovenského IT priemyslu – významný podiel centier zdieľaných služieb a rastúce požiadavky tohto sektora po kvalifikovanej pracovnej sile sa návrh novely zákona o pobyte cudzincov zameriava osobitne aj na príslušníkov tretích krajín, ktorí sa uchádzajú o prácu v týchto spoločnostiach.

V prípade ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa bude rozhodovať v skrátenej lehote do 30 dní. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude na Slovensku pracovať pre centrum strategických služieb, sa bude môcť zdržiavať na území Slovenskej republiky 90 dní bez povolenia na zamestnanie.

Podobne sa navrhuje úprava v prípade modrej karty, ktorá umožňuje využiť

zjednodušené procedúry pre zamestnávanie vysokokvalifikovaných cudzincov. Úprava by mala predĺžiť jej platnosť z troch na štyri roky.

Ďalšie úpravy v snahe o uľahčenie zamestnávania cudzincov z tretích krajín

naznačujú, že aj v prípade straty ich zamestnania v SR sa im poskytne prechodné obdobie 60 dní na to, aby si našli nové zamestnanie.

Uvedené opatrenie, ale aj návrhy na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade jeho straty, prípadne možnosť realizovať inovatívne podnikateľské projekty vopred posúdené Ministerstvom hospodárstva SR, môžu napomôcť k hlbšej integrácii cudzincov na slovenskom trhu práce a v strednodobom horizonte zmierniť dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile.

Povinnosti zamestnávateľov v súvislosti so zamestnávaním cudzincov sa primerane

upravia. Pri zamestnávaní občanov Európskej únie, štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska bude mať zamestnávateľ povinnosť uzatvoriť pracovnoprávny vzťah v súlade so Zákonníkom práce.

Nástup a ukončenie zamestnania oznámi do sedem pracovných dní na úrade práce, pred nástupom do zamestnania má povinnosť prihlásiť zamestnancov v Sociálnej poisťovni a do ôsmich pracovných dní musí prihlásiť zamestnancov aj v príslušnej zdravotnej poisťovni. Odhlásenie vo všetkých spomínaných inštitúciách patrí taktiež medzi obligatórne povinnosti.

Pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín platia rovnaké povinnosti, ako je uvedené

vyššie, je však nutné pridať k nim vybavenie povolenia na pobyt (lehota 30 - 90 dní) a hlásenia, ak sa jeho pracovný pomer skončí skôr ako je dĺžka jeho povolenia na pobyt.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


17

1.4. Súčasná prax slovenských podnikov v prípade potreby zamestnania pracovníkov z krajín mimo EÚ.

Situácia na trhu práce v SR sa v súčasnosti vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Vďaka dlhodobo vysokému hospodárskemu rastu, príchodu nových investorov a rozširovaniu prevádzok existujúcich firiem sa dopyt po pracovných silách výrazne zvýšil. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich zamestnancov, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Ponuka voľných pracovných miest rastie bez ohľadu na vplyv sezónnych prác, miera nezamestnanosti kontinuálne klesá a v auguste 2016 dosiahla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) úroveň 9,43 %, o takmer dve percentá menej ako rok predtým.

Predstavuje to 256 271 osôb, ktorí sú disponibilnými uchádzačmi o zamestnanie, čo je takmer o 50-tisíc menej ako v auguste 2015. V tejto kohorte je viac ako 70 percent osôb nezamestnaných dlhšie ako rok, polovica dokonca dlhšie ako dva roky. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie je stále takmer 300-tisíc.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.


Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce firmy hlásia dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

40000

II/2010 II/2011 II/2012 II/2013 II/2014 II/2015 II/2016

Počet voľných pracovných miest





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


18

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na prilákanie pracovnej sily zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunsko, Bulharska, Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín.

Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt súvisiacich so

zamestnaním cudzinca na slovenskom trhu práce je pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť. V týchto záležitostiach si však aj tieto spoločnosti musia kontrahovať osobitných špecialistov, prípadne sa spoľahnúť, že tento náročný proces zvládnu s pomocou spolupracujúcich personálnych agentúr a/alebo agentúr dočasného zamestnávania.

Využívajú pritom partnerské siete - pobočky agentúr v zahraničí, ktoré im vyhľadajú vhodných uchádzačov podľa požiadaviek konkrétneho zamestnávateľa a zabezpečia ich pre účely agentúry pôsobiacej na území Slovenska. Nasleduje časovo a administratívne náročný proces vybavenia povolenia na pobyt, ktorému v tomto prípade predchádza aj vydávanie povolenia na zamestnanie. Toto povolenie si navyše vyžaduje zisťovanie, či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom, ktorý je vedený v evidencii nezamestnaných v SR.

Medzi najviac žiadané pracovné pozície pritom patria: výrobní špecialisti a inžinieri, výrobní operátori, remeselníci, vodiči, IT-špecialisti, pracovníci v logistike, nákupe a kvalite.

Viaceré z uvedených pozícií je pritom možné obsadiť aj z radov nezamestnaných v SR, avšak zisťovanie ich záujmu v prípade získanie povolenia na zamestnanie pre cudzinca trvá 30 dní, čo predlžuje proces získania zamestnanca zo zahraničia a výsledok býva v drvivej väčšine prípadov rovnaký – nezáujem.

Podľa prieskumu personálnej agentúry Express People, ktorý realizovala v ČR

začiatkom tohto roka, plánuje 7 z 10 tamojších zamestnávateľov nábor zahraničných zamestnancov. V ČR pritom už v súčasnosti využíva pracovníkov z iných krajín 37 % spoločností. Vzhľadom na podobnosť pracovného trhu so Slovenskom možno očakávať podobné výsledky.

Ministerstvo práce prišlo s návrhom úpravy zamestnávania cudzincov, avšak stretol sa s potrebou celkového zjednodušenia systému, nie iba na sezónne práce.

Odborové združenia v tejto problematike zvyčajne odmietajú akékoľvek zjednodušenie procedúr zamestnávania cudzincov. Zdôrazňujú pritom potrebu hľadať zdroje v radoch nezamestnaných Slovákov a zvyšovať ich rekvalifikáciu.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


19

1.5. Situácia a potreby slovenských podnikov, pokiaľ ide o zamestnávanie pracovníkov z krajín mimo EÚ aj s ohľadom na požadovanú úroveň kvalifikácie/zručností pracovníkov.

Náborové plány slovenských firiem, podľa sledovania Indexu trhu práce, ktorý pravidelne na globálnej báze sleduje spoločnosť Manpower, sú optimistické a kulminujú v pozitívnych číslach. V medziročnom vyjadrení sa pohybujú v hranici od +7 do +13 %, pričom tento ukazovateľ signalizuje neustály rast počtu náborov zamestnancov vo firmách. Pre práve začínajúci štvrtý kvartál tohto roku síce predpoklad ukazovateľa klesá na hodnotu +6 %, avšak po očistení sezónnych vplyvov je stabilný na úrovni 8 percent.

Z hľadiska sektorov ekonomiky, ktoré signalizujú najvyšší rast náborových aktivít, si

už niekoľko kvartálov striedajú pozície v prvej trojke spracovateľský priemysel, veľkoobchod - maloobchod a finančné a outsourcingové služby. K týmto odvetviam treba priradiť aj IT-sektor (najmä centrá zdieľaných služieb), telekomunikácie, elektrotechniku a energetiku. Na základe interných analýz ich pracovný portál Profesia.sk pomenoval ako top oblasti, v ktorých majú firmy problém nájsť zamestnancov.

Ponuka pracovných pozícií prevyšuje dopyt zo strany disponibilnej pracovnej sily

a s ohľadom na spomínaný Index trhu práce možno v nasledujúcich mesiacoch očakávať ďalšie prehlbovanie tohto trendu. Firmy sa ocitajú v zložitej situácii – nájsť nových zamestnancov je čoraz komplikovanejšie, k dispozícii majú aj stále nižší počet vhodných kandidátov.

Bližšie zameranie na najviac chýbajúce pracovné pozície, ktoré sú okrem iného aj

najťažšie obsaditeľné naznačuje, že ide o nedostatok ľudí s technickým a ekonomickým vzdelaním, so strednou (maturita) a vyššou úrovňou vzdelania. Medzi nimi sú na popredných miestach výrobní špecialisti a inžinieri, výrobní operátori, remeselníci, vodiči, IT-špecialisti, pracovníci v logistike, nákupe a kvalite. Nasledujú obchodní zástupcovia, účtovníci a finančníci, zamestnanci v službách hotelov a gastronómie, operátori CNC zariadení, zvárači a ďalší.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


20

Pri pohľade na prognózu rastu zamestnanosti v SR na ďalších desať rokov, ktorú

modelovala Európska komisia je zrejmé, že pozitívny rast možno očakávať v riadiacich a technických pozíciách a pokles v rutinných pracovných činnostiach a operátorských pozíciách.

21,83

17,21

9,98 9,40

5,78 0,43 0,43

-2,37

-17,53

11,18 12,44

1,66

9,29 8,98

-8,28

-3,80 -3,00

-14,97

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

20

25

Zmen

a v

%

Prognóza rastu zamestnanosti, podľa pracovných pozícií, v období 2015 - 2025

Slovensko Európska únia





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


21

2. Návrhy 2.1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania

občanov z nečlenských krajín EÚ, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.

V kombinácii s aktuálnymi legislatívnymi návrhmi na skrátenie administratívnych lehôt je potrebné hľadať možnosti na skrátenie časovej lehoty zisťovania, či je možné danú pracovnú pozíciu obsadiť záujemcom o prácu zo Slovenska. Ide o pravdepodobne najvýraznejšiu bariéru efektívneho pokrývania voľných pracovných miest, neobsaditeľných uchádzačmi zo Slovenska. Časová lehota je účinnou brzdou tohto procesu, často ho dokonca úplne znemožní.

Toto opatrenie je možné dosiahnuť okrem iného lepším prepojením informačných systémov verejnej správy. Pomohlo by tiež zavedenie pravidla, pri ktorom sa obsaditeľnosť danej pracovnej pozície zisťuje iba na kvartálnej báze, nie pri každej žiadosti o povolenie na zamestnanie cudzinca.

Takýto režim by mohol platiť v prvom rade pre krajiny, ktoré sa pripravujú na vstup

do Európskej únie, teda Balkán a Ukrajinu, ktoré sú Slovensku aj kultúrne blízke. Odporúčame tiež zvážiť prioritu pre etnických Slovákov a ich potomkov žijúcich

v zahraničí, ktorí majú blízke väzby k Slovensku. Jazyková bariéra je v ich prípade minimálna, prípadne zvyčajne vôbec neexistuje, najmä pokiaľ ide o občanov Srbska a Ukrajiny.

V tomto prípade by uchádzači mohli dostať povolenie na pobyt v dĺžke jedného roka s automatickým predĺžením na maximálne 3 roky v prípade viacročného pracovného pomeru.

2.2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb, priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).

Novela zákona o pobyte cudzincov vytvorila priestor pre uľahčenie režimu pre centrá strategických služieb. Ich zoznam pre účely povolenia na pobyt dodáva Ministerstvo hospodárstva SR.

S ohľadom na potrebu zabezpečenia kontinuálneho rozvoja slovenského hospodárstva by mal byť zoznam odvetví rozšírený predovšetkým o priemyselnú výrobu, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšou zložkou tvorby hrubého domáceho produktu SR, ako aj sektor IT, prípadne sektor zdravotníctva (berúc do úvahy regulované povolania, ktoré sú v tomto sektore zastúpené).

V prípade priemyselnej výroby a IT sektora je kvalifikovaná pracovná sila nutným predpokladom udržateľnosti (najmä s ohľadom na sezónne výkyvy potrieb pracovnej sily) a budúceho rozvoja týchto odvetví. Zrýchlené administratívne konanie pri





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


22

vybavovaní pracovného povolenia pre cudzincov by v prechodnom období napríklad troch až štyroch rokov umožnilo preklenúť súčasný nesúlad medzi potrebami trhu práce a ponukou vzdelávacieho systému (štruktúra absolventov).

2.3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej

sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.

Dočasné a sezónne výkyvy potrieb kvalifikovanej pracovnej sily si okrem súčasných

legislatívnych návrhov vyžadujú aj ďalšie opatrenia. Zrýchlenie procesu zisťovania disponibilnej pracovnej sily spomedzi

nezamestnaných zo SR sa môže dosiahnuť efektívnejšou spoluprácou informačných systémov ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podobne si aj charakter pracovných pozícií pri dočasnom zamestnávaní vyžaduje predovšetkým vysoké pracovné nasadenie jednotlivca v kratšom časovom úseku (2-3 mesiace) v porovnaní s pozíciami v IT sektore a špecialistami, ktorí pracujú na dlhodobejších projektoch. V tomto prípade je možné udeliť povolenie len pre jednotlivca, iba na obmedzený čas a bez možnosti zmeny zamestnania na území SR.

2.4. Makroekonomické prínosy pokrytia nedostatkovej pracovnej sily

občanmi nečlenských krajín EÚ, krátkodobé a dlhodobé benefity pre Slovensko (odhad rastu HDP, priemyselnej výroby, daňových a odvodových výnosov).

Ekonomika SR pokračuje v prorastovej kondícii a podľa aktuálnej prognózy Národnej banky Slovenska dosiahne rast HDP v tomto roku úroveň 3,5 percenta. V ďalšom období sa očakáva kontinuálny nárast až na 4,2 % v roku 2018.

Súčasne sa na trhu práce očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. V

období rokov 2016 - 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových pracovných miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách.

Pozitívny je aj výhľad rastu nominálnych aj reálnych miezd (3,9 % v roku 2016)

a celkovej zamestnanosti (2 %). Zrýchľuje najmä vplyvom vyššej produktivity práce a dopytu po pracovnej sile.

Hlavným zdrojom ekonomického rastu Slovenska je export tovarov a služieb.

V skupine tovarov predstavujú autá a elektronické výrobky majoritu, ale napriek dostatočnému investičnému apetítu je ich ďalší rast tlmený nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti PwC každá piata firma na Slovensku uviedla, že potrebuje v tomto roku najmenej päťdesiat nových zamestnancov.





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


23

Pre udržanie predikovanej úrovne rastu zahraničného dopytu (3,7 % v roku 2017)

a postupnému zvyšovaniu zamestnanosti na predkrízovú úroveň roku 2008 (napríklad v priemysle pracuje stále iba 388-tisíc ľudí v porovnaní so 437-tisícami v roku 2008) bude potrebné maximálne využívať existujúce zdroje disponibilnej pracovnej sily - starší zamestnanci, ženy na skrátené úväzky, nezamestnaní, občania Slovenska pracujúci v zahraničí a tiež zamestnanci zo zahraničia.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa na Slovensku od roku 2012

zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak nastane pre slovenskú ekonomiku nová situácia, keď limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu začne byť ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka

vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).


-50 000

-40 000

-30 000

-20 000

-10 000

0

10 000

20 000

30 000

19

90

19

91

19

92

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

Slovakia (Population change, number of people)

Natural change of population Net migration plus statistical adjustment





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


24

3. Záver

Slovensko v Európe patrí do skupiny štátov so stagnujúcimi populačnými číslami podobne ako Grécko, Chorvátsko, Ukrajina alebo Bielorusko. Krajiny, ktoré sú častým cieľom imigrantov vykazujú vysoké rasty, na druhej strane rebríčka sú balkánske a pobaltské štáty, ktoré naopak prichádzajú o masy obyvateľstva.

Vo vyspelých priemyselných krajinách prebieha konkurenčný boj o vzdelaných a schopných pracovníkov najmä v perspektívnych odvetviach, ako sú informačné a komunikačné technológie a služby, internetový priemysel, strojárstvo, elektrotechnika, výskum a vývoj.

Cieľom takejto súťaže o odborníkov sú nielen občania Slovenska, ale aj ďalších okolitých krajín vrátane nečlenských krajín EÚ. Cieľové krajiny sa ich usilujú prilákať nielen vyššími platmi, ale aj zjednodušovaním procedúr zamestnávania, zvýhodňovaním pri získavaní pracovných povolení, systémami podpory bývania, pomocou pri presťahovaní rodinných príslušníkov.

Dôvodom je potreba náhrady slabej pôrodnosti vo vyspelých krajinách rozumnou prisťahovaleckou politikou zameranou najmä na európske krajiny. Do Nemecka sa napríklad v posledných rokoch prisťahovalo niekoľko miliónov ľudí, najviac ich bolo z Poľska a Rumunska.


-10,0-8,0-6,0-4,0-2,00,02,04,06,08,0

10,0

Spai

n

Swit

zerl

and

No

rway

Ital

y

Swed

en

Irel

and

Au

stri

a

Bel

giu

m

Un

ite

d K

ingd

om

Ru

ssia

Icel

and

Den

mar

k

Slo

ven

ia

EU (

28 c

ou

ntr

ies)

Ger

man

y

Fin

lan

d

Cze

ch R

epu

blic

Fran

ce

Hu

nga

ry

Aze

rbai

jan

Net

her

lan

ds

Bo

snia

an

d H

erz

ego

vin

a

Po

rtu

gal

Serb

ia

Gre

ece

Cro

atia

Ukr

ain

e

Slo

vaki

a

Bel

aru

s

Po

lan

d

Mo

ldo

va

Geo

rgia

Turk

ey

Esto

nia

Arm

enia

Bu

lgar

ia

Alb

ania

Ro

man

ia

Latv

ia

Lith

uan

ia

Hrubá miera migrácie vo vybraných štátoch Európy (priemer za 2000-2014)





tel. 02/ 5823 3481, fax 02/ 5823 3487, mobil 0905-821525


25

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom

raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce.

Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom. Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce.

Bratislava, 6.10.2016 Autori: Jaroslav Juriga Peter Kremský Projekt Nová krv pre slovenskú ekonomiku I. pripravila

v spolupráci s Partneri projektu:



Documents

Nová krv pre slovenskú ekonomikualianciapas.sk/wp-content/uploads/2016/10/Nová-krv-pre...Prešovský kraj anskobystrický kraj Košický kraj Trenčiansky kraj Podnikateľská aliancia