Nahlas specialne vydanie

Nahlas www.nahlas.sk

špeciálne vydaniezadarmo

Más to?ˇ

+

Veci, ktoré sa oplatí mat >>s.24,-

Bear Grylls:Extrémne dobrodruzstvoˇ

FutbalistaKaká:Medzi najlepsímiˇ

Skutocné príbehy

Chcel som zmenu

Túzila som, aby ma mal

niekto rád

ˇ

ˇ

http://www.nahlas.sk

Snažila som sa žiť dobre a slušne. Pochá-dzam z veriacej rodiny, no na strednej škole som začala pozorovať, že spolužiačky, ktoré žijú bez

som pocit, že je mu úplne jedno (ak vôbec je), či som dobrá alebo zlá. Začala som ho za tú ľahostajnosť nenávidieť, až som úplne prestala veriť, že je.

Všetko sa mi zdalo nezmyselné a prázdne. Neustále som sa snažila naplniť to prázdno, ktoré ma zožieralo. Vtedy som prvýkrát siahla po heroí-ne. Na chvíľu mi skutočne bolo fajn. Netrvalo to dlho a tie hrozné pocity ničoty ma opäť ovládli. Pokúsila som sa o samo-vraždu. Prežila som to. Mala som za sebou tri pobyty na psychiatrii.

Asi po dvoch rokoch toho kolotoča som prišla na liečenie do jedného strediska. To, že je kres-ťanské, som nevedela, ináč by ma tam nikto nedostal. Stála som zoči--voči riaditeľovi, ktorý mi hovoril, že Ježiš ma miluje napriek tomu, aká som. Jeho slová som odmie-tala s tvrdením, že viera v Boha je len pre slabých jedincov, ktorí sa nevedia vyrovnať so životom a mňa sa to netýka. No

Ježiš začal neúnavne klopať na moje srdce cez úsmevy terapeutiek, prijatie a modlitby. To klopanie bolo také nalie-havé a zároveň nežné, že som mu nemohla odolať, zrazu ma premohla láska, ktorú som cítila a ja som vedela, že Ježiš je živý. Odpoveď z mojej strany bolo vyznanie, že verím, že Ježiš zomrel za moje hriechy a pozvala som ho do svojho života.

Toto rozhodnutie bolo pre mňa veľmi oslobodzu-júce. Už som sa nemusela báť smrti a ani života. Ježiš sa mi stal najbližším pria-teľom. Chcela som, aby to takto ostalo navždy.

Boha, sa majú lepšie ako ja. Vyzerajú lepšie, lebo sa maľujú, môžu hovoriť, ako chcú, chodia na diskotéky a ja musím chodiť do kostola a žiť slušne kvôli nejakému Bohu, ktorého nepoznám, o ktorom ani celkom neviem, či je, len keby náhodou bol a ja by som nežila slušne, po smrti by som išla do pekla. Prišla vzbura a začala som skúšať, koľko si môžem dovoliť: jeden bozk, ciga-reta, rúž a make up, nejaké drogy, alkohol. Začala som spávať s chlapcami, prišla i marihuana. A Boh stále nič nehovoril. Mlčal. Mala

„V tej chvíli som túžila, aby som

život mohla prežiť ešte raz. Ale každý má len jeden a ja

som ten svoj poriadne zbabrala.“

No boli veci, ktoré som milovala a nevedela som si bez nich predstaviť svoj život. Preto som po ná-vrate domov začala robiť mnoho kompromisov, až som Ježišov hlas nakoniec prestala úplne počúvať. Vôbec som si neuvedo-

Bud príde zázrak alebo smrt,-,-

Nahlas / www.nahlas.sk / 3

SKUTOČNÝPRÍBEH

Bud príde zázrak alebo smrt,-,-

v pokore Bohu všetko, ako som to práve cítila, vyznala som mu úprim-ne, ako veľmi ho ľúbim a túžim po ňom, no som slabá a hriešna a nedoká-žem sa už sama zmeniť.

O necelých 24 hodín na to som bola práve s tým priateľom, ktorý vyrábal

pervitín. Sedeli sme spolu v malej kartónovej búdke, keď zrazu vybuchla jedna reakcia. Ja som vyskočila a on v reflexe nádobus horľavinou odhodil na mňa a aj som začala ho-rieť. Keďže plamene nešli uhasiť, chcel ma zahasiť vodou, no v zmätku zobral nesprávnu bandasku a do

movala, že On ma neo-pustil, to ja som bola tá neverná. Riešila som to po svojom. Dávka heroínu opäť spravila svoje.

Keď rodičia zistili, že opäť beriem drogy, posta-vili ma pred rozhodnutie prestať s tým alebo odísť z domu. Zbalila som si tých pár vecí a žila som na ulici. Často som nemala čo jesť, no priateľ, s ktorým som bývala v starej za-rastenej záhrade, vyrábal pervitín, takže fetovať bolo vždy čo. No drogy ma už nemohli naplniť. Stále viac ma desila tma, ktorá ma obklopovala. Nenávidela som to, no ja som už o sebe nerozhodo-vala, droga rozhodovala za mňa. Uvedomila som si, že pre mňa už nie je cesty späť. Všetky možnosti zlyhali, nikto a nič ma už nezachráni, moja cesta vedie k pomalej smrti. Tak veľmi som túžila po láske a slušnom živote, no tieto myšlienky boli pre mňa len snom. Vedela som, že buď príde zázrak alebo smrť, už nebol pre mňa dôvod ďalej sa trápiť. Vtedy som povedala


Neviem, koľko to celé trvalo, no priateľ sa vrátil a uhasil ma. Tridsať per-cent môjho tela zhorelo, bola som v nemocnici viac než päť týždňov a museli mi robiť mnoho plastic-kých operácií, aby som vôbec mohla ďalej fungo-vať. Zázrak je, že moja tvár zostala úplne bez jazvy.

plameňov na mojom tele šplechol benzín. Muselo to vyzerať hrôzostrašne. V šoku utiekol a nechal ma tam celkom samú. Padla som na zem zožiera-júcou bolesťou. Zrazu som vedela, že zomieram, je koniec a ja teraz predstú-pim pred Boha. V tej chvíli som túžila, aby som život

mohla prežiť ešte raz. Ale každý má len jeden a ja som ten svoj poriadne zbabrala. Vtedy som si spomenula na Ježiša a na jeho kríž, začala som kričať, aby mi odpustil to, že som premrhala svoj život. Zrazu sa mi premie-tol film môjho života. Ježišmi postupne ukazoval, ako ho on videl a ja som pochopila, aký On je čistý a svätý, no napriek tomu, nech som hovorila alebo robila čokoľvek, bol vždy celkom blízko pri mne, miloval ma, hovoril ku mne, no ja som ho nepo-čúvala. Fyzická bolesť ma stále oslabovala a trýznila, ale bolesť nad týmto poznaním bola silnejšia. Plakala som plačom bo-lesti, ktorý ma očisťoval. Vtedy som spoznala, že Ježiš mi odpustil. Zrazu som sa cítila byť čistá ako dieťa, moje srdce napĺňala láska, pokoj a radosť. Mala som pocit, akoby som celé tie roky bola oslepená, ale teraz boli moje oči otvo-rené. Vedela som, že som Bohom prijatá a od tejto chvíle či zomriem alebo budem žiť, patrím Ježišovi, celá a úplne so všetkým.

„To klopanie bolo také naliehavé a zá-roveň nežné, že som mu nemohla odolať.“

Dnes prežívam pokoj som slobodná od vecí, ktorým som predtým podliehala. Milujem svoj život, i keď viem, že tým najkrajším okamihom môjho života bude, keď opäť uvidím Božiu tvár. Toto všetko, čo mám a čo som dostala, nebolo ani za moje skutky, ani za moje snaženie, bolo to z milosti a celkom zadarmo. Bohu stačilo, aby videl môj postoj, kedy som uznala, že za svoj život si zaslúžim večnú smrť a zachránil ma.

Andrej:

SKUTOČNÝPRÍBEH

Medzi láskou a nenávistou,-


Celý príbeh sa začal, keď som mal približne 15 rokov. Môj otec dostal prácu ako obchodný part-ner svetoznámej spoloč-nosti a veľmi dobre zará-bal. Peniaze však zmenili jeho charakter. Rodičia sa hádali, otec začal mamu psychicky vydierať a týrať. Mama upadla do depresií.

S mamou sme v nede-ľu chodili na omšu. Vedel som sa modliť, veril som, že Boh existuje. Moje srdce prahlo po láske a bolo veľmi zraniteľné, ak sa mu lásky nedo-stávalo. No vždy som sa zaľúbil do nesprávnej

večer som si uvedomil, že už nie je nikto, komu by som veril. Priatelia mi boli cudzí, s rodinou som nemal taký vzťah, aby som s nimi mohol rozoberať svoje problémy a pocity. Zhodnotil som svoj život asi takto: „Pozri sa na seba! Nemáš nič. Nikto ťa nechápe, nikto ťa nemá rád. A ty už tiež nevieš mať nikoho rád!“ Moje vnútro bolo spá-lené. Bol som príliš hrdý na samovraždu. Ponoril som sa do satanistickej hudby, agresie a zavrhol som lásku. Potláčal som v sebe všetky ušľachtilé pocity a napĺňal sa ne-

rád. Nenávisť vo mne však začala vyhrávať a ja som všetky dobré city obrátil na nenávisť voči nim. Mával som niečo ako zá-chvaty posadnutosti, keď sa mi zmenila tvár, bol som nepríčetný a zraňo-val som svojich blízkych. Naučil som sa v tomto stave čo najskôr odísť preč. Uvedomoval som si, že som nebezpečný pre seba i pre okolie. Vždy, keď som vykonal niečo zlé a niekoho som priviedol k slzám, bol som spokoj-ný. Ale len dovtedy, kým neopadol môj záchvat nenávisti. Potom prišla ľútosť a bolesť, ktorá opäť naštartovala nenávisť. Bolo to ako uzavretý kruh. Bál som sa toho, čo vykonám, čo mi prinesie deň. Trávil som čas sám, pretože sa ma ľudia strá-nili a ja som sa stránil ich, nechcel som im ublížiť.

baby. Pomaly som sa ponáral do depresie aj ja. Pamätám si, ako som sa bál každého nového dňa. Chodil som skormútený, nemal som chuť k ničo-mu. Strácal som priateľov a vôbec dôveru v človeka, v lásku. Napokon ma zradil aj človek, ktorého som mal najviac rád. Bola to rana do srdca. V ten

návisťou, ktorou som nahradil akúkoľvek lásku, našťastie okrem lásky k mojej mame a k sestre.

V tomto stave som pri-šiel na VŠ. Všetko sa zdalo byť v poriadku, len v dru-hom semestri mi moja ne-návisť začala prerastať cez hlavu. Uvedomil som, že ľudí na intráku mám veľmi

Medzi láskou a nenávistou,-

„Pomaly som sa ponáral do depresie. Bál som sa každého

nového dňa.“

V tom čase som sa nemodlil a na intráku som do kostola nechodil. Uvažoval som, čo bude. Vedel som, že ak sa niečo nestane, príde koniec. Chcel som ujsť niekam do samoty, kde by som bol v bezpečí sám pred sebou, pred nenávisťou.

Mal som kamarátku, ktorá ma mala rada na-priek tomu, čo som robil. Mal som ju rád a práve preto som mal pri nej najväčšie záchvaty nená-visti. Jedného dňa som jej pred všetkými v záchvate povedal veci, ktoré vôbec neboli pravda. Odišla

na koži, chudol som.Bolo pred Veľkou No-

cou a ja som sa dozvedel som sa, že na intráku bude spoveď. Ani neviem, čo to bolo, odkiaľ sa to vo mne vzalo, cítil som, že musím ísť na spoveď. Od tej poslednej to bol už rok. Rok, v ktorom som sa vzdal lásky a rozhodol sa pre nenávisť. Bol to boj. Jeden hlas mi vravel, aby som nešiel na spoveď, druhý aby som vyznal svoje hriechy a nenávisť. Na spovedi som mu rozprával o svojej posad-nutosti a živote bez Boha. Kňaz ma postavil pred roz-hodnutie. Povedal niečo v zmysle: „Tak toto bol tvoj život bez Ježiša. Daj mu šancu! Ale vedz, že to nesie so sebou aj následky a záväzok. Musíš sa vzdať nenávisti, začať odznovu, no tentoraz s Bohom.“

Rozhodol som sa pre Ježiša a vzdal sa nenávisti. Všetko to pramenilo z hlbokej túžby môjho srdca. Nikdy nezabudnem na to, čo sa stalo potom. Všetko bolo iné. Necítil som žiadnu nenávisť, bolesť, hnev. Toho všet-

kého som bol plný, ťažilo ma to ako žeravé uhlie v pľúcach toľké mesiace. Zrazu to zmizlo. Dosiaľ nezažité teplo ma začalo napĺňať, akoby prenikalo každou jedinou bunkou môjho tela. Bolo to také silné, také úžasné, že som to nemohol zniesť. Padol som na kolená a modlil sa. Slzy radosti a odprosenia mi stekali po tvári. Bol som uzdravený, zbavený všetkého, čo ma dovtedy napĺňalo. Neostal som však prázdny. Mal som v sebe lásku a ten rozdiel sa nedá vyjadriť slovami. Vedel som, že môj život už nebude ako predtým.

Odvtedy už ubehlo niekoľko rokov. Ešte mnohokrát sa ma opäť zmocnili záchvaty nená-visti, že som ublížil. Ale mal som Boha, ktorému som sa vždy prišiel vyznať. Asi rok potom mi jedna kamarátka povedala: „Ty si úplne iný chalan, akého som poznala pred rokom.“ Áno. Teraz mám nového priateľa Ježiša a nebojím sa, že by ma zradil ako tí ostatní. Už viem, čo znamená byť zachránený.

„Necítil som žiadnu nenávisť, hnev.

Ťažilo ma to ako že-ravé uhlie v pľúcach

toľké mesiace.“

s plačom. Keď som z toho na druhý deň vytriezvel, prišla hlboká ľútosť a bo-lesť. V tej dobe som už začal mať z depresie aj fyzické problémy - mäkla mi sklovina, mal som bolesti žalúdka, ekzémy


Zákon nepus�. Pravidlá treba dodržiavať.

♥- = §

Je nejaká nádej?

--

VÝSADKÁR Od otca sa naučil liezť

a plaviť v skorom veku. Ako teenager získal čierny pás v karate a za-pojil sa do skautingu. Po skončení školy slúžil 3 roky v zálohe britských špeciálnych vzdušných síl ako výsadkár. Dvakrát slúžil v severnej Afrike. V roku 1996 mal nehodu s padákom. Podľa chirur-ga o chlp unikol úplnému ochrnutiu a bolo otázne, či vôbec bude chodiť. Bol uvoľnený zo služby, nasledovali rehabilitácie a úsilie splniť si detský sen - vyliezť na Mount Everest.

EXPEDÍCIEEverest: 16.5.1998

dosiahol ako najmladší Brit vo veku 23 rokov jeho vrchol 18 me-siacov po nehode.

V roku 2000 viedol prvý tím, ktorý oboplával Britániu na osobnom

plavidle. Tiež vesloval 35 kilometrov vo vyrobenej vani po Temži. O 3 roky viedol prvú neasisto-vanú plavbu severným Atlantikom v stabilnom nafukovacom člne.

V roku 2005 sa jeho tím pokúsil preletieť para-motorom nad Anjelskými vodopádmi vo Venezuele, ktoré sú najvyššie na sve-te. Po boku vzduchoplavca Alana Veala vytvoril sve-tový rekord za najvyššie konanú spoločenskú večeru v teplovzušnom balóne vo výške 7600 m.

Spolu s Alom Hodgso-nom, ktorý má amputova-né končatiny a Freddym

BEAR GRYLLS JE BRITSKÝ DOBRODRUH. ZNÁMY JE JEHO TELEVÍZNY SERIÁL MAN VS. WILD (ČLOVEK PROTI DIVOČINE). VEĽKÝM DOBRODRUŽSTVOM JEHO ŽIVOTA JE AJ JEHO VIERA.

„Vieru beriem ako skalu v mojom

živote. Dáva mi pevnú oporu.“

aj ako motivačný rečník. Nafilmoval televíznu sériu pod názvom Man vs Wild, v ktorej je vhodený na ne-hostinné miesta a ukazuje divákom, ako prežiť. Lozí po útesoch, skáče padá-kom z vrtuľníka, zlieza ľa-dovce, beží cez horiaci les, brodí sa cez pereje, zliez

MacDonaldom prekonali v roku 2008 Guinnessov rekord 1 hodinu 36 minút za najdlhší nepretržitý voľ-ný pád v krytom priestore.

MAN VS. WILDBear Grylls vydal nie-

koľko kníh a občas pracuje

BEAR GRYLLS

EXTRÉMNEDOBRODRUŽSTVO


vodopády. Medzi „nechut-nejšie“ kúsky patrí jedenie rôznych lezúcich zviera-tiek a hmyzu alebo pou-žitie zdochliny ovce ako spacáku. Program videlo viac než 1,2 miliardy ľudí.

JEHO OPORAV máji 2009 sa naj-

mladším vedúcim skautov v Británii. Viaceré jeho vý-kony zbierali peniaze pre charitatívne organizácie.

Bear žije s manželkou Sharou na lodi na Temži v Londýne. Spolu sa tiež rohodli prejsť Alfa kurzom o základných veciach viery. Na otázku, nakoľko je pre neho kresťanská viera dôležitá, odpovedá: „Beriem ju ako skalu v mojom živote a trvalo mi veľa času, aby som sa to nebál povedať. Ale naučil som sa, že iba pyšný človek povie, že nič nepotrebuje. Viera mi dáva pevnú oporu a keď ju objavíme, život má opäť zmysel. Nijako to však život nerobí ľahším a stále zápasím so slušným po-dielom skúšok a pochyb-ností, ale to je výsledkom pokusu prekročiť hranicu a žiť život naplno.

EXTRÉMNEDOBRODRUŽSTVO

SKUTOČNÝPRÍBEH

Lucka:

Túzila somˇ

mal niekto rád

po tom, aby ma


Vyrastala som v ne-veriacej rodine. Jedinou veriacou bola moja babič-ka, tak som vieru vnímala ako niečo pre babičky. Fascinovala ma však jej obrovská obrázková Biblia. Keď som mala 14, babička zomrela, a pa-mätám si, ako sme sa so sesternicou naučili „Otče náš“, ktorý sme našli práve v tejto Biblii. Na strednej škole som sa začala zau-jímať o duchovno. Vtedy nastal boom rôznych východných filozofií. Hocisom si kúpila rôzne knihy s rôznymi filozofiami,mnohé z nich som nikdy nečítala, len som ich mala uložené v poličke.

Asi ako každé dievča v mojom veku, aj ja som veľmi túžila po vzťahu, po tom, aby ma niekto mal rád. Keď som prišla na výšku do Bratislavy, bola som vyľakaná, mala som strach z mnohých vecí a moje sebavedomie bolo veľmi nízke. Keď som si neskôr našla priateľa, bola som šťastná, že niekto o mňa prejavil záujem, že som aj ja niečím príťažlivá. Tento vzťah pritom vôbec

V spomínanom vzťa-hu som vytrvala vyše troch rokov – až keď si môj priateľ chcel dať do obývačky v „našom“ budúcom spoločnom byte biliardový stôl, som pochopila, že on so mnou svoj život neplánuje a moja túžba po rodine sa pri ňom nenaplní. Začala som si Bibliu viac čítať, aj som sa viac modlila, do svojho života som však Boha naplno nevpustila.

Dostala som sa do ďalšieho vzťahu, ktorý na chvíľu zalepil dieru v mojom srdci. Cez môjho priateľa som sa zoznámila s ďalším aktívnym kresťa-nom, ktorý nás brával do kostola. Nikdy predtým som do kostola nechcela chodiť, keďže som ničomu nerozumela a pripadalo mi to len ako hodina telocviku. Krátko predtým,

nespĺňal moje očakávania, no bola som ochotná vytrvať v ňom, vzdať sa svojej čistoty, klamať rodičov, chodiť v noci po baroch. Vo svojom srdci som však stále verila, že sa to raz zmení, že raz aj ja budem prežívať čistú lásku, že budem mať rodinu a budem šťastná. Nechcela som však počúv-nuť svoj rozum, ktorý mi hovoril, že na to potrebu-jem tento vzťah skončiť.

V škole som mala spo-lužiaka, na ktorom som videla, že jeho viera je iná, ako viera ľudí, ktorých som dovtedy stretala, že má veľmi jasné postoje a presvedčenia. On mi rozprával o Bohu, o tom, čo urobil Ježiš. Vtedy som ho veľmi nechcela počú-vať, pretože to bolo veľmi nepohodlné a celý môj život by som musela zme-niť. Ale nejako v kútiku srdca som vedela, že má pravdu. Cestou na intrák som dostala do rúk malú Bibliu – čítala som si ju asi každý večer. Svedomie hrýzlo stále viac, ale ne-chcela som sa odpútať od starého spôsobu života.

Ďakujem Bohu, že to so mnou

nikdy nevzdal, že som bola vždy pre

neho dôležitá.

krst, chodila som na kurz základov kresťana, na modlitebné stretnutia – bola som veľmi smädná po Bohu. Dokonca mi Boh dal aj to „pridané“ – začala som chodiť s tým mužom z práce. Keď som potom bola pokrstená, cítila som všetku tú špinu z môjho života zmytú úžasnou Božou milosťou. V ten istý rok ma môj milý aj požia-dal o ruku! Aké skvelé!

Boh ma odvtedy oslo-bodil od mnohých vecí a stále na mne pracuje – postupne ma oslobodzuje od strachu z neznámeho, z vystupovania pred ľuďmi (nikdy by som ne-bola povedala, že budem niekedy tlmočiť a práve tým som sa živila niekoľko rokov), zo strachu o bu-dúcnosť – už viem, že v tom nie som sama, že Ježiš je pri mne. Viem, že každá situácia v mojom živote má svoj význam a že Boh je nad všetkým. Uvedomujem si, že všetko, čo v živote mám, je darom od Boha. Ďakujem Bohu, že to so mnou nikdy nevzdal, že som bola vždy pre neho dôležitá.

ako sme sa s týmto priate-ľom rozišli, som videla filmUmučenie Krista a pamä-tám si, ako som po ňom nedokázala rozprávať kvô-li bolesti, ktorú som cítila vo svojom srdci. Veľmi sa ma dotýkalo, ako Kristus trpel a že takto trpel aj kvôli mne. Boh vo mne pracoval na plné obrátky...

Po rozchode som pochopila jednu dôležitú vec: žiadny muž nemôže zaplniť tú prázdnotu v mojom srdci, od toho je tu Boh. V Biblii som čítala: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všet-ko dostanete navyše.“ A to bola veta pre mňa. Začala som Boha hľadať celým svojím srdcom, Biblia pre mňa začala ožívať. Zrazu môj život naplnila radosť a prekypovala zo mňa von. V tom čase som vede-la, že ešte stále po niečom túžim – chcela som niečo viac, ako len sa zúčastniť na omši a ísť domov.

Potom som nastúpila do novej práce a tam som stretla muža, s ktorým sme sa často rozprávali

o Bohu a ktorý ma zobral na modlitebné stretnutie jedného spoločenstva. Bolo tam niečo, čo ma tam ťahalo znovu a zno-vu. Tam ma pri jednej modlitbe zaplavila úžasná

„Po rozchode som pochopila jednu

dôležitú vec: žiadny muž nemôže zaplniť

tú prázdnotu v mojom srdci,

od toho je tu Boh.“

Božia láska. Cítila som, ako som prijatá a veľmi milovaná samým Bohom.

Rok, ktorý nasledoval, bol pre mňa ako skutočne nový život: začala som chodiť na prípravu na


Hlavne buď pozi�vny. Ignoruj bolesť okolo seba.

♥ - =

Je nejaká nádej?

--

Sue Stottmeiste-rová behala v parku v mestečku Rockville, v štáte Maryland v USA, ako to mala vo zvyku vždy predtým, než išla vyzdvihnúť deti zo školy. V ten deň však svoj beh nedokončila. Namiesto toho na ňu niekto zaú-točil a brutálne ju dobil. Keď ju našla polícia, už päť hodín ležala v snehu. Zomrela pri prevoze do nemocnice, zanechajúc za sebou smútiacu rodinu a otrasené spoločenstvo.

Kedykoľvek sa niečo podobné stane, ľudia si kladú otázky: Prečo Boh dovolí, aby existovalo zlo, keď je schopný ho zastaviť? Je to otáz-ka, ktorá v mnohých vyvolala pochybnosti o existencii Boha, jeho dobroty a moci.

Otázka zla natoľko trápila novinára Lee Strobela, že sa rozhodol uskutočniť výskum a napísať knihu, aby od-povedal na túto a ďalšie ťažké otázky o Bohu.

Strobel bol ateistom, keď sa rozhodol skúmať historické dôkazy za a proti existencii Boha. Jeho cesta však viedla k obráteniu a nadobud-nutiu živej viery v Krista. Lee však stále bojoval s otázkami, ktoré akoby nemali žiadne logické vysvetlenie - ako naprí-klad prečo by milujúci Boh dovolil niekomu zavraždiť oddanú matku akou bola Sue Stottmeisterová.

V snahe pokúsiť sa odpovedať na otázku zla sa Lee rozhodol urobiť rozhovor s kresťanským filozofom PetromKreeftom z Bostonskej univerzity. Kreeft ponúkol Strobelovi náuku o tom, prečo existuje vo svete zlo. Ľudská rasa by totiž nemohla užívať oboje - slobodnú vôľu a zároveň svet bez hriechu. „Keď sa raz Boh rozhodol

BOHPREČO

Prečo Boh dovolí, aby

existovalo zlo, keď je schopný

ho zastaviť?

DOPÚŠŤAZLO

stvoriť ľudské bytosti so slobodnou vôľou“, vraví Kreeft, „ostalo to už len na nich, či spáchajú hriech alebo nie. Boh vytvoril „možnosť zla“, ale sú to ľudia, ktorí tento predpoklad zrealizovali.“

Kreeft potom ponúkol Strobelovi druhé vy-svetlenie existencie zla. Uviedol, že Boh možno toleruje krátkodobé zlo, aby pre nás dosiahol dlhodobé dobro, ktoré my však zatiaľ nevidíme.

Predstavte si, povedal, medveďa uviaznutého v pasci a poľovníka, ktorý sa ho pokúša vyslobodiť. Poľovníkovi sa nedarí získať si medveďovu dôveru, a tak nemá na výber a musí mu pomôcť uspávacími strelami z pištole. Vydesený med-veď si myslí, že poľovník ho chce zabiť. Nechápe, že on to robí zo súcitu.

„Verím, že Boh pre nás niekedy robí to isté“, vraví Kreeft, „a my nechápeme, prečo to robí, práve tak ako ten medveď nedoká-zal porozumieť dôvodom

poľovníka.“ Jednoducho musíme Bohu dôverovať.

Nakoniec, uzatvára Kreeft, ľudia neutečú pred dôsledkami zla, ktoré vykonali, aj keď to tak možno vyzerá. Raz s nimi Boh urobí zúčtova-nie, a tí, ktorí konali zlo, budú za utrpenie, ktoré spôsobili, potrestaní.

Medzitým musíme pamätať na to, že Boh plače s plačúcimi - a že Jeho vlastný syn poznal smútok a nešťastie. A že nám pomôže pretrpieť agóniu zla vo svete.

Kniha Kauza viera od Lee Strobela pribli-žuje, že Boh vie dať to, čo potrebujeme, a to aj uprostred veľkého utrpenia (knihu možno kúpiť na www.ver.sk).

Ako napísala Corrie ten Boom o svojom pobyte v nacistickom koncentračnom tábore: „Akokoľvek hlboká je temnota, v ktorej sme, Boh je ešte hlbšie.“ Chuck Colson Zdroj: Break-Point. Šírené so súhlasom.

BOH

?PREČO


DOPÚŠŤAZLO

pobehovať a jesť ústami. Malý skeptik: To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka. Malý veriaci: Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.

Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný. Malý veriaci: Aj keď tak presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode,

Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač a ďalší bol malý skeptik.

Malý pochybovač sa pýta: Veríte vlastne v život po pôrode? Malý veriaci: Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká. Malý skeptik: Bl-bosť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode? Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme

v každom prípade bude-me potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.

Malý skeptik: Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je? Malý veriaci: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať. Malý skeptik: Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.

Malý veriaci: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom!

Prevzaté z YOU 3/2002

MALÝ SKEPTIK

V BRUŠKU TEHOTNEJ ŽENY BOLI RAZ TRI EMBRYÁ...


Je vôbec niekto, kto ma berie, nech prežívam čokoľvek?

♥ + =

Je nejaká nádej?

?--

Martin:

„Cítil som sa ako nula. Pre mnohých

ľudí som bol len feťák a díler.“

SKUTOČNÝPRÍBEH

Chcel som zmenu

ako ma vidia oni. K tomu mi nepridala ani moja chudá postava, vyrážkami posiate čelo a staromód-ny účes do boku s obrov-skou kučeravou vlnou. Cítil som sa ako nula. Nepreháňam. Keď som kráčal po chodbách školy, robili si zo mňa srandu aj mladší žiaci. Viete, čo bol najväčší paradox? Že som bol najrýchlejší na škole. Trénoval som atletiku a na konte som mal mnoho rekordov. Prakticky som zlepšoval už len ten svoj, lebo som


„Cítil som sa ako nula. Pre mnohých

ľudí som bol len feťák a díler.“

na škole nemal konkuren-ta. Ale aj napriek tomu som uveril tomu, že som nikto. Pamätám si jeden konkrétny moment, keď som ráno stál pred zrkadlom pripravený ísť do školy a pri pohľade na seba som sa strašne rozplakal. Mysľou mi prebehlo: „Prečo nie som ako T.L. (jeden z najob-ľúbenejších chalanov triedy)? Tento moment presne vystihol to, aká bola moja sebahodnota.

vďaka vynikajúcim špor-tovým výkonom do špor-tovej triedy a tu sa začala formovať moja hodnota a to, ako som videl sám seba. Ako rodina sme to veľakrát nemali ľahké, museli sme si peniaze požičiavať. Bolo pre mňa dosť pokorujúce nosiť celý rok jedny nohavice, alebo striedať tri uštri-kované pulóvre, hlavne v triede plnej „frajerov“ so značkovými vecami, ktorí mi dali patrične pocítiť,

Vyrastal som na sídlisku v Nových Zámkoch. Moji rodičia neboli veriaci. Kvô-li starkej som začal chodiť na náboženstvo a do kostola. Bolo to viac nasilu ako dobrovoľne. No ne-skôr som začal niektorým veciam veriť, uvedomoval som si, že „tam hore“ asi niekto naozaj bude, že tu bol nejaký Ježiš, ale nevedel som pochopiť, ani uveriť tomu, že by mohol vstať z mŕtvych.

Keď som bol siedmak na ZŠ, prestúpil som

Potom som nastúpil na strednú. Vedel som, že tu začína pre každého niečo nové a tak som sa rozhodol, že sa posnažím zapadnúť do kolektívu. Prvýkrát som vyskúšal alkohol a začali ma brať medzi seba. A o to mi išlo. Keď som mal 15, prišiel som prvýkrát do styku s marihuanou. Zrazu som bol niekto. Moja smola bola v tom, že sa mi to za-páčilo a začal som ju fajčiť. Najprv len občas a asi po pol roku som ju už fajčil denne. Keď som mal 16, už som ju pestoval a začal som ju aj predávať. Neskôr som skúsil hašiš, nakoniec prišlo LSD. Môj život bol naplno ovládnutý drogou a závislosťou. Takýmto životným štýlom som žil 5 rokov. Moje vzťahy s rodičmi aj súrodencami sa úplne rozpadli, ne-ustále hádky, klamstvá, ... Mal som kopu dlhov, pár vecí skončilo v záložni. A popri tom som ešte stále chodil do kostola.

Asi po piatich rokoch som začal viac rozmýšľať o tom, čo žijem. Uvedomil som si, že moje sny a túž-

Chcel som zmenu

by boli kedysi úplne iné. Pre mnohých ľudí som bol len feťák a díler. A tak som zatúžil po zmene. Rozho-dol som sa, že s drogou úplne prestanem. Od pondelka, od Nového roku, od narodenín. Nebolo šance. Až raz...

Na ten deň nikdy nezabudnem. Bol som na námestí, len som tak sedel a snažil som sa vyvetrať si myšlienky. Vtom som si na druhej strane námestia všimol, že sa stavia akési pódium. Jeden chalan mi povedal, že sa tam chystá koncert a bude tam aj ne-jaký raper z Ameriky. Oči sa mi rozžiarili, lebo rap som miloval. A tak som zostal. Vystupovalo tam viac Američanov, spievali a tancovali. Program bol celkom super a na ďalší deň mali vystupovať v miestnej hale. Pripravil som sa, že ten večer si dobre užijem a poriadne som sa nahúlil. Prišiel som do haly, kde bolo asi 300 mladých z celého mesta. Tancovalo sa, rapovalo a mne sa to páčilo. Zrazu ten raper zobral mikrofón a povedal, že nám chce

niečo povedať. Povedal, aby zapli svetlá v hale, že nám chce vidieť do očí. A vtedy ma až zježilo, lebo som cítil, že sa niečo bude diať. Aj sa dialo. Povedal nám, že sem neprišli len kvôli spevu. Že ich sem za nami niekto poslal a chce

ktorú sme zažili. Ako som tam tak sedel, nevnímal som nikoho okolo seba. Cítil som, že som tam len ja, ten raper a Boh. Tie slová smerovali priamo ku mne. Akoby niekto odkryl moje falošné ja. Dnes viem, že to bol Ježiš osobne a podal mi svoju prebodnutú ruku. Potom sa ten muž modlil tak, ako som nikdy nikoho nepočul modliť sa. Bolo to osobné. Povedal, že túto akciu organizovala miest-na skupina kresťanov a že sme tam vítaní. Keď som odtiaľ odchádzal, niečo vo mne bolo iné. Cítil som sa taký „ľahký“ a viem, že sa vo mne niečo zmenilo. Začal som chodiť do tej skupiny, kde som spoznal ľudí, ktorí mi pomohli pochopiť, čo je to sku-točný životmeniaci vzťah s Ježišom. Po nejakom čase prestala závislosť na drogách, moje vzťahy sa začali dávať do poriadku. Boh mi dal pochopiť, aký som pre neho vzácny, že som výnimočný a že aj za môj život bola zaplatená vysoká cena. Som mu za to veľmi vďačný a nikdy by som to nemenil.

Tie slová smerovali priamo ku mne. Cítil som sa taký „ľahký“

a viem, že sa vo mne niečo zmenilo.

nám o ňom niečo pove-dať. Povedal nám, že ten niekto nás pozná doko-nale. Pozná to, čo žijeme, pozná naše problémy. Že ten niekto sa volá Ježiš a dnes nám ponúka nový začiatok, že je pripravený zabudnúť na všetku špinu,


Už to mám. Môžem začať už dnes.

♥ + =

Je nádej. Jej meno je Ježiš.

) >>

o--

PEARL HARBOR

Keď Japonci v 2. svetovej vojne zničili Pearl Harbor, dlho sa hovorilo o tom, že to nikto nemo-hol predpokladať, ani tušiť. Len nedávno vyšlo najavo, že Briti mali medzi Nemcami veľmi kvalitného utajeného špióna, ktorého nechali vycestovať aj do USA a on sa snažil Američanov varovať pred týmto útokom. Oni mu však nedôverovali, pretože si mysleli, že pracuje aj pre Nemcov. A tak ich ani nenapadlo varovať ná-morníkov na Pearl Harbor. Nič netušiaci námorníci si spokojne žili, až kým nenadišiel ich koniec.

nám začína rásť nejaký nádor a treba ho vyrezať a my budeme tvrdošijne trvať na tom, že chceme iba lieky proti bolesti hlavy, či proti nádche.

ZACHRÁNENÝ TOPIACI SA

V biblickej reči „spása“ znamená vytrhnutie z veľkého nebezpečen-stva, ktoré sa nijako nedá odvrátiť a prevyšuje nás; z ktorého si sami nemôžeme pomôcť. Dalo by sa to vyjadriť obrazom topiaceho sa, ktorý je zachránený niekým, kto ho už pod hladinou zachytil za vlasy, vytiahol ho a doplavil na breh. Viem si predstaviť, aký by bol každý z nás vďačný, keby bol na mieste toho zachráneného, ako by často na to myslel a hovo-ril o tom ostatným.

Od čoho nás má zachrániť, keď sa tvárime, že všetko

je „v pohode“ a my sme vlastne

skvelí ľudia?

pohode“ a my sme vlastne skvelí ľudia? Zdá sa, že aj ľudia, ktorí sú od neho ďaleko, chcú od neho pomoc iba vtedy, ak niečo potrebujú. To je ako prísť k doktorovi, ktorý zistí, že

Más to?ˇ

PODCENENÉ RIZIKO

Sú ľudia, ktorí o riziku vedia, ale ho podceňujú. V dokumente o záplavách som videl, ako sa starý manželský pár rozhodol odmietnuť evakuáciu, pretože sa báli, že im niekto vykradne domček. Obaja zahynuli vo vodách prívalovej vlny.

KAZDÝ TO VIE

Prečo to spomínam? Pripadá mi to ako dobrá paralela so životom. Každý vie, že raz určite zomrie a každý vie, že ho to môže prekvapiť kedykoľvek. A predsa to ignorujeme, nič o tom netušíme, pod-ceňujeme to, alebo tomu do hĺbky nerozumieme, alebo sa to snažíme vytesniť z mysle. Mnohí s dobrým pocitom vy-hlasujeme, že Ježiš je náš Spasiteľ. Spasiteľ znamená ZÁCHRANCA. Ale od čoho nás má zachrániť, keď sa tvárime, že všetko je „v

ˇ


Más to?ˇ

myslíš, alebo si dokážeš pripustiť. Hriechy ťa od Boha vzďaľujú (myslím, že nemá význam diskutovať o tom, či ich máme alebo nie, pretože som si istý, že každý z nás o tých svojich zákernostiach, špina-vostiach, prestúpeniach a pádoch veľmi dobre vie) a ty sa nemôžeš dostať do Božej blízkosti. Biblia hovorí, že nikto nedokáže vykúpiť svoju dušu, a pre-to vieš, že sa z toho sám nedostaneš.

Veci, ktoré sa oplatí mat, ked ide o zivotˇ

,-,-

SÁM SA Z TOHO NEDOSTANES

To, z čoho nás môže a chce zachrániť Ježiš Kris-tus, je však oveľa väčšie nebezpečenstvo ako uto-penie. Chce nás vyslobodiť z večnej záhuby, večného odlúčenia od milujúceho Boha a tým od večného trápenia. To je najväčšie nebezpečenstvo tvojho života, ktoré je oveľa väčšie a reálnejšie, než si

ˇ

AKO NÁS ZACHRÁNIL?

Nie silou, násilím, sval-mi, zbraňami, či spolu so silnými bojovníkmi. On nie je taký a navyše nebezpe-čenstvo, ktoré nám hrozilo, bolo oveľa väčšie ako to, ktoré sa dá odvrátiť takými prostriedkami. Zvíťazil láskou a obetou. Prišiel

na tento svet, aby nám povedal o Bohu Otcovi, ktorý je v nebi a aby bol k nám najbližšie, ako sa len dá. Bol Boh i človek zároveň, no ponížil sa a nechal sa nespravodlivo obviniť a odsúdiť. Nechal sa za nás pribiť na kríž a zostal na ňom napriek bolesti a utrpeniu, hoci mohol z neho zostúpiť. Dokonca ho k tomu aj s vý-smechom vyzývali. Zostal na kríži aj preto, lebo mu za to stojíme. Osobne si myslím, že keď zomieral, mal pred sebou Tvoju tvár

ˇNAJVHODNEJSÍ CAS

Bob Gass píše: „Jeden profesor v Anglicku má na náhrobnom kameni napí-sané: ‚Čakal som to, ale nie už teraz.‘ Možno sa nad tým pousmejete, ale otáz-ka neznie: ‚Je smrť blízko?‘, ale: ‚Budeš pripravený, keď príde?‘ Nechcem vás strašiť smrťou. Možno aj teba niečo priviedlo do bodu, keď si sa zamýšľal nad životom alebo nejaký-mi zmenami. Stále však čakáš na vhodnejší čas. Záchrana je pre tých, ktorí sa chcú nechať zachrániť. Nechaj sa zachrániť, lebo dnes je najvhodnejší čas, aký budeš mať.“

ˇ

JEZIS JE ZÁCHRANCA

Boh nás veľmi, skutočne veľmi ľúbi a zá-leží mu na nás. My sami si ničíme vzťah s ním a on namiesto toho, aby sa od nás odvrátil, sa k nám vo svojom milosrdenstve skláňa. Nemohli sme si pomôcť sami, a tobôž napraviť tento vzťah. On, aby nás vytrhol zo záhuby, posiela nám ZÁCHRANCU! Ježiša Krista, svojho syna, to najcennejšie čo má - toho sa kvôli nám zrieka. On chce našu záchranu, veď sám hovoril, že ne-prišiel na tento svet, aby ho súdil, ale aby ho spasil. Naozaj niet nikoho iného, kto by nás spasil.

ˇ ˇ


MÁS TO? MÁS ZÁCHRANU? SI ZACHRÁNENÝ?

Na to, aby si to mal, aby sa všetko to, čo urobil, vzťahovalo na teba, musíš niečo urobiť, pretože sa to nestane automaticky. Potrebuješ sa nechať zachrániť. Ako sa to robí? Uznaj, že nie si o.k. a potrebuješ záchra-nu. Pripusti si a vyznaj, že

si hriešny a hrešíš. Uver svojmu Záchrancovi, že ťa môže a chce zachrániť, že naozaj za teba zomrel na kríži, pretože ťa miluje. Nechaj sa preniknúť dojatím nad tým čo všetko pre teba urobil a robí. Popros ho, aby ťa zachránil, odpustil ti a viedol tvoj život.

Môžeš to urobiť teraz napríklad aj týmito slovami:

i tvár každého z nás. A jeho láska k nám mu nedovolila zostúpiť. ZOMREL! V straš-nom utrpení. Pochovali ho do hrobu, ale on na tretí deň vstal z mŕtvych. Zničil moc hriechu a smrti. Potupil a odzbrojil diabla, ktorý nás sužoval a utláčal. Potom vystúpil na nebesia k svojmu Otcovi. Stále má dôkaz toho, že iba On je ten, ktorý ťa zachraňuje. Sú to jeho prebodnuté ruky i nohy a bok. Tie rany si nechal, aby sme vedeli, ako mu na nás záleží a ako po nás túži.

ˇ ˇ

„Ježiš, viem že som hriešny a že ťa

potrebujem. Verím, že si zomrel

za moje hriechy. Prosím odpusť mi.

Príď teraz do môjho života ako môj

záchranca. Daj mi nový život. Chcem

ho žiť s tebou.“

http://www.zksm.sk


Kresťania veria v Božiu lásku. Veria v to, že sa ľudia neocitli na tomto svete náhodou, ale Boh ich chcel a stvoril ich s jasným zámerom a túžbou. Stvoril ich, aby im mohol byť blízko, aby mohli prežívať jeho priateľstvo a záujem, silu a pomoc, ochranu a lásku, súcit a odpustenie a aby mohli prísť do neba.

Sme utvorení na to, aby sme prežívali, že sme milovaní, že nás má niekto rád a chce nás. Že je tu niekto, kto nás úplne chápe a rozumie nám.

Toto tak veľmi potre-buje naše srdce a ak to nedostáva, tak prežíva bolesť. Čím menej prijatia a chápania dostáva, tým je bolesť väčšia. Bolesť vychádza na povrch v rôznych podobách: ako sklamanie, rezignácia, rebélia, utiahnutosť, predvádzanie sa, strach, hanba, agresivita, pocit menejcennosti, porov-návanie sa s druhými, hnev atď.

Prečo to však nedostávame, ani keď v to veríme? Pretože to očakávame od ľudí okolo nás. Ľudia nám to ale ne-dokážu dať v takej miere, ako by sme to očakávali, či potrebovali, aj keď sa ako budú snažiť. Preto je naša bolesť taká častá a opakujúca sa.

Sklamaní potom nedokážeme prijať samých seba a stále niečo hľadáme. Hľadáme našu hodnotu v niečom mimo nás. Snažíme sa zaujať druhých, aby si nás všimli, ocenili nás, mali nás radi. Naše srdce má ale stále bolesť.

Liek na túto bolesť existuje. Existuje zaho-jenie. Príď k Bohu. Ako? Úplne jednoducho. Oslov ho, prehovor k nemu, popros ho, aby prišiel do tvojho života. Tak ako to cítiš. Povedz mu o tom. Tvoje srdce je stvorené, aby bolo naplnené jeho láskou, pochopením, prijatím. A u neho sa to stane. Je to pravda, je to

skutočnosť. Uvidíš. Skús to. Nič za to nedáš.

Je však jedna brána, ktorou budeš musieť vojsť, aby si sa s Ním stretol a tou je odpus-tenie. Odpusť druhým za to, čo ti urobili, ako ti ublížili, ako ti nevenovali pozornosť, keď si to po-treboval, odpusť im keď ťa neocenili a nepovzbudili, keď si urobil niečo dobré, odpusť im, keď ťa bili, hnevali sa, atď. Odpusť sám sebe a odpusť Bohu, lebo je možné, že sa na neho hneváš, že to všetko dopustil, aby sa ti stalo.

Nakoniec popros ty Boha, aby ti odpustil tvoj hnev, tvoju rebéliu, tvoje krádeže, klamstvá, hnevy, kritiku, posudzovanie, atď.

Potom choď a vezmi si, čo ti patrí už od stvorenia sveta, choď a vrhni sa mu do náručia, lebo už dlho na teba čakal, aby si ťa mohol silno objať. Choď a bolesť v tvojom srdci sa rozplynie navždy.Mário Tomášik, Soňa Jančíková

Prečo bolesť máme

v srdci?

Všetko mohlo byť úplne inak, na prahu dospelosti totiž utrpel po skoku do bazéna vážne zranenie. Osudným sa mu stalo skĺznutie do bazéna, keď sa po malej šmykľavke pustil hlavou napred. Vtedy osemnásťročný Kaká si zlomil krčný stavec. Sprvu ani lekári nevedeli odhadnúť, či si nepoško-dil miechu a neostane pripútaný na vozíček. Ukázalo sa, že mal ob-rovské šťastie. „Trvalo mi dva mesiace, kým som sa zotavil. Boli to najdô-ležitejšie dni v mojom živote, lebo som pocho-pil, že dovtedy som bral život trochu povrchne,“ spomína. Pomáhala mu najmä chuť vyzdravieť a silná viera. Po roku mohol opäť hrať futbal a o pár mesiacov neskôr sa stal hráčom brazílske-ho národného mužstva.

V r. 2003 prijal ponuku talianskeho AC Miláno a ihneď sa stal miláčikom domáceho publika. V júni 2009 podpísal šesťročnú zmluvu so španielskym veľkoklubom Real Mad-rid. Prestupová čiastka bola 65 miliónov eur.

Tento športovec i ďa-leko od domova zostal verný svojej brazílskej láske, ktorú spoznal ešte v devätnástich. „Zozná-mili nás rodičia, môj otec poznal jej mamu. Hneď pri prvom stretnutí som vedel, že je to dievča, kto-ré som hľadal,“ spomína. „Už vtedy som myslel na sobáš. Keďže som odišiel do Talianska a ona bola príliš mladá, museli sme počkať.“ Ich vzťah prešiel aj touto skúškou a v roku 2005 Kaká a Caroline Celico spojili svoje životy v manželskom zväzku. Spolu majú syna Lucu.

Kaká je veľkým vzorom pre milióny mladých chlapcov na celom svete. Má bleskovú rýchlosť na ihrisku. Je členom klubu Kristovi Atléti a zo svojho platu prispieva aj na humanitárne ciele. V roku 2004 sa stal najmladším humanitárnym veľvyslan-com OSN v boji proti hla-

BRAZÍLSKY FUTBALISTA KAKÁ MÁ AJ NAPRIEK SVOJMU MLADÉMU VEKU NA KONTE UŽ NIEKOĽKO ÚSPECHOV, MEDZI NAJVÝZNAMNEJŠIE PATRÍ TITUL MAJSTRA SVETA Z ROKU 2002, VÍŤAZSTVO V LIGE MAJSTROV V SEZÓNE 2006/2007 A ZISK ZLATEJ LOPTY V ROKU 2007. JE POKLA-DANÝ ZA JEDNÉHO Z NAJLEPŠÍCH FUTBALISTOV SVETA.

Futbalista Kaká:

du. So svojou manželkou navštevujú cirkev. V kosto-le v Brazílii dokonca vysta-vil trofej pre najlepšieho hráča sveta v roku 2007.

MEDZI NAJLEPŠÍMI

Celé menoRicardo Izecson dos Santos LeitePrezývkaV Brazílii sa „Kaka“ používa ako skratka pre Ricarda Narodený 22. 4.1982Pozícia ofenzívny stredopoliarKluby2009- Real Madrid


2003-2009 AC Miláno1999-2003 São Paulo FCFutbalová charakteristikafantastické futbalové myslenie, prehľad v hre, výborná prihrávka, vý-borná strela zo strednej vzdialenosti, výborný exekútor priamych kopov, takmer neomylne pre-mieňa aj pokutové kopy

PROFIL/KAKÁ

Futbalista Kaká:

Za svoj úspech verejne ďakuje Ježišovi Kristovi, a vôbec sa za to nehanbí. Dokonca na tričku nosí nápis: Patrím Ježišovi.

MEDZI NAJLEPŠÍMI

FUNGUJE TO!

KAŽDÝ CHCE

NIEČO, ČO MU NAOZAJ

POMÁHA A JE

PROSPEŠNÉ


Je len pár ľudí na svete, ktorí by si kúpili nefungujúci vysávač, alebo auto, ktoré je len nefunkčnou maketou. Len málokto by užíval liek, ktorý by mu lekár predpísal, ale povedal by mu, že mu vôbec nepomôže.

Len málo neveriacich uverí v Pána Ježiša, keď im povieme, že ak uveria, tak potom majú dodržiavať určitú morál-ku a určité náboženské úkony a keď sa bude moc snažiť a bude mať šťastie, tak sa dostane do neba. Ale v bežnom živote im to nejak nepomôže.

Čo bolo a je také prítažlivé na viere v Ježiša?

To, že je to niečo skutočné, niečo čo naozaj funguje, niečo čo veľmi pomáha človeku žiť a zvládať život. Ktoré prináša nádej na večný život. Kresťanstvo, ktoré funguje je príťažlivé a to ľudia chcú. Každý predsa chce niečo, čo mu naozaj pomáha a je prospešné.

Prečo sa neveriacim zdá, že kresťanstvo nefunguje?

Pretože sa kresťania až príliž často uspokoja so zvykovým kresťanstvom. No zvykové kresťanstvo (aj keď má v sebe veľa dobrého a úctu-vzbudu-júceho, mnohokrát veľa vernosti a obety) nemá takú silu, aby evanjelizo-valo, dotklo sa hľadajú-cich, či neveriacich, aby už z diaľky bolo vidieť jeho premieňajúcu silu.

To, čo tak veľmi priťa-huje ľudí na kresťanstve a mení ich, je v prvom rade Božia láska a Božia prítomnosť.

K tej sa dostanú vtedy, ak otvoria svoje srdcia. Svoje srdcia otvoria vtedy, ak im niekto povie zrozumiteľným spôso-bom pravdu o tom, ako ich Boh miluje a ako veľmi trpel Pán Ježiš za ich hriechy. A to z lásky.

Ak otvoria svoje srdcia pre Ježišovu lásku a odpustenie, tak sa stane, že Ježiš veľmi jasne a „viditeľne“ vstúpi do ich životov a začnú

s ním mať naozajstný vzťah. Zrazu uvidia, že kresťanstvo to nie je len morálka, predpisy, súbor právd, ale, že je to predovšetkým pri-mknutie sa, priblíženie sa k Ježišovi. Budeš vnímať jeho veľkosť, majestát, všemocnosť, ale i to, že chce byť s tebou priateľ. Blízky priateľ. Ten, ktorý ti rozumie, chápe ťa, pozná ťa, odpúšťa ti.

Tým ďalším sú vypo-čuté modlitby.

Keď ostatní vidia, že keď sa kresťania modlia, tak sa dejú veci, potom sami túžia viac spoznať Boha a tiež mať s ním taký vzťah a zažívať vypo-čutie svojích modlitieb.

Ďalším je to, ako vyzerá život kresťanov.

Či sú ľudia nádeje, či najozaj do ich životov prichádza milosť zhora, ktorá im dáva silu pre-konávať problémy, mať radosť, silu niesť svoj kríž, schopnosť rozoznávať kam ich Boh vedie.

Chceš byť aj ty takým kresťanom?

VTIPYRodičia majú dvojičky. Jedno riadneho pesimistu a druhé veľkého optimis-tu. Na narodeniny ich chcú vyskúšať. Pesimistovi vy-kúpia obchod z hračkami a optimistovi dovezú do izby fúru konského hnoja. Z izby pesimistu sa ozýva plač: „Toľko darčekov, všet-ci mi budú závidieť, hračky sa budú kaziť a bateriek koľko ide do nich.“Z izby optimistu sa ozýva smiech. Keď prídu do izby, optimista sa prehŕňa v hnojí a vraví: „Toľko hnoja, tu musí byť niekde koník.“

Na Záhorí v miestnom rozhlase upozorňujú oby-vateľov na miestnu sláv-nosť: „Občaná očúvajte. Ak bé pršať, oslava nebé. Ak nebé pršať, oslava bé. Opakujem. Ak bé, tak nebé, ak nebé, tak bé.“

Zídu sa všetky zvieratká z džungle a lev hovorí: „Pôjdeme na výlet.“ „Pôjdeme na výlet“, zopa-kuje žaba. „Zbaľte si veľa jedla a pitia.“ – hovorí lev. „Zbaľte si veľa jedla a pitia“, opakuje žaba. Lev sa už nahnevá a vraví:

„To zelené zviera s veľkou papuľou nikam nepôjde!“ A žaba na to: „Chudák krokodíl, a ten sa táááák tešil!“

Starenka nastúpi na autobus a hovorí:„Jeden lístok prosím.“Vodič sa jej pýta:„Kam chcete lístok teta?“„Sem, do ruky.“„Ale kam cestujete?“„Ja idem na svadbu.“Naštvaný vodič sa jej nervózne pýta:„Ale babka, kde bude tá svadba?“„Keď bude pekne, tak vonku, keď bude zima, tak vnútri.“

Sekretárka sa potkne na prahu a vyleje trochu kávy. - To by som vedel aj ja, - podpichne ju šéf. - Samozrejme, šéfe, - odpovedala bez mihnutia oka sekretárka. - Keď ste už videli, ako sa to robí.

Chuck Norris zamkne šuf-lík tak rýchlo, že do neho stihne hodiť kľúče.

Na pohovore: „No, vzhľadom k tomu, že

nemáte žiadne odborné vzdelanie, žiadate pomer-ne vysoký plat.“„Pravdaže“ - vraví uchádzač, - „viete si vôbec predstaviť aké ťažké je pracovať, keď nemáte ani poňatia o tom, čo robíte?“

Príde puberťák k holičovi s veľmi mastnými vlasmi. Holič sa pýta: „Tak čo mladý, ostriháme alebo vymeníme olej?“

Malé dievčatko sedí na kolenách deduškovi, ktorý jej číta rozprávku. Čas od času vzhliadne od knižky a natiahne ruku, aby sa dotkla jeho vráskavej tváre. Potom si siahne na svoju tvár a potom zasa na deduškovu. Nakoniec po-vie: „Dedo, stvoril ťa Boh?“ „Áno, zlatíčko,“ odpovie dedko. „Boh ma stvoril pred mnohými rokmi.“ „Aha,“ povie dievčatko a potom sa pýta ďalej: „Dedo, mňa tiež stvoril Boh?“ „Áno, samozrejme,“ odpovie dedko. „Boh ťa stvoril celkom nedávno.“ Dievčatko sa znova dotkne oboch tvárí a po-znamená: „Bohu to ide čím ďalej, tým lepšie, že?“

http://www.ver.sk

Sme na Facebooku!Staň sa fanúšikom!

Nahlas Špeciálne vydanie / Nepredajné / Redakcia Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37 / tel.: 02/55571397 / nahlas@mar�ndom.sk / www.nahlas.sk / Reg. číslo MK SR EV 3085/09 / ISSN 1337-9771 / Ilustr. foto SXC,

iStockphoto, Georgios Wollbrecht/SXC, internet / Tlač D&D Interna�onal Slovakia / © Nahlas 2010

Partneri špeciálneho vydaniaVydavateľSpoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na

www.mar�ndom.ske-mail: infocentrum@mar�ndom.sk

adresa: Infocentrum, Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37 / tel.: 02/55571397

V Nahlase nájdete príbehy, témy, rozhovory, pravidelné rubriky. Vychádza 8-krát do rokaspolu s prílohou biblických zamyslení na každý deň SLOVO NADNES.

ZKSM / www.zksm.skeSPé / Sliač / www.spolocenstvosp.skEliáš / Nová Dubnica / www.elijah.sk

Južania / Trenčín / [email protected]čenstvo v Púchove / [email protected]

www.nahlas.skPrelistuj si aktuálne číslo. Sleduj bunusy.

Objednajte si Nahlas pohodlnena www.nahlas.sk alebo na 02/ 5557 1397

Povzbudí. Buduje. Inspiruje.ˇ

Uz viac ako 12 rokov.ˇ

http://www.nahlas.sk

http://www.facebook.com

http://martindom.sk

Documents

Nahlas specialne vydanie