TV

OR

~ S

ELF

7-9

— 9

-9-2

012

TV

OR

~ S

ELF

7-9

— 9

-9-2

012

SELF sa nám veľmi páči. Nielen že prezentuje dobré nápady a kvalit-ný grafi cký dizajn, ale vyzdvihuje projekty, ktoré majú spoločnú ešte jednu veľmi dôležitú vec. Nevieme ju presne pomenovať, a často ani vysvetliť, ale všetci do jedného sa s ňou dôverne poznáme. Nemusí ísť o grafi cký dizajn, ani o výtvarné umenie, môže to byť varenie, hudba, náboženstvo, mapovanie, časopisovanie. SELF pro-jekty spája motivácia ich vzniku. Sú to všekto dobrovoľné, spočiat-ku často neziskové projekty, vznikajúce bez zadávateľa/zákazníka/klienta, z vlastnej iniciatívy tvorcov. Neexistujú s cieľom zarobiť, ale skôr priniesť niečo nové, posunúť vývin, urobiť pokrok, experimen-tovať, zapojiť ľudí a posunúť dané odvetvie, v ktorom sa realizujú, trochu ďalej.Ako študentský časopis zapadajúci do tejto kategórie samovra-žedných záľub sme veľmi radi, že sme sa na festivale ocitli. V nor-málnom svete majú ľudia tendenciu nechápať naše problémy vyplývajúce z tvorby takýchto projektov, (keďže ho robíme dobro-voľne, zadarmo a načo vlastne) a stretnúť podobne uvažujúcich ľudí s podobným cieľom bola inšpiratívna a motivujúca skúsenosť. Sme radi, že nadšených Self ľudí je tak veľa, a najmä že ich vďaka organi-zátorkám toľko z nich prišlo. Ďakujeme Ľubici Segečovej, Márii Riškovej a EveKašákovej (a všet-kým ostatným v zákulisí) za pomenovanie záslužnej činnosti Self projektov, za nápad zorganizovať ich stretnutie a výmenu názorov a za úspešné usporiadanie podujatia. Naozaj dúfame, že nás bude čakať aj ďalší ročník. Všetky ostatné názory, informácie a zaujímavé výroky nájdete na ďalších stránkach!

Gabriela Gažová, šéfredaktorka

Čo držíte v rukách?Tak toto je výsledok viac než 24 hodinovej nonstop práce celej re-dakcie Tvora. Nájdete v ňom čo-to o každom autorovi zapojenom do projektu Self, recenzie,rozhovory, názory okoloidúcich, autorský komix nakreslený priamo v záhrade Photoportu len a len pre Tvora, kopu fotografi í a mnoho ďalších. Po celodennej a celonočnej písa-cej a zalamovacej šichte už nevládzeme ani písať zhrnutia- nech sa páči, listujte. Plagát, do ktorého sme, ako sa na Tvora patrí, zabalili toto číslo, pre nás vytvorili Tomáš Klepoch a Matúš Maťátko vo svojom freestyle print labe na dvore, za čo im veľmi ďakujeme. Limitovaná edícia!

P.S. Niektoré z tém načrtnutých v tomto špeciálnom vydaní nájdete v dlhšej verzii v treťom čísle Tvora, už v decembri!

Prajeme príjemné čítanie

Vyčerpaná redakcia Tvora

pripravili:sobota 9-00 — 20-00 Karolína KamenskáTerezia KocianováAurélia GarováGabriela GažováJaroslava ŠakováSimona VojtečkováPeter GálaDeana Kolenčíková

grafická úprava:sobota 20-00 — nedeľa 16-00Vojtech RumanLenka NavrátilováJuraj KočárAurélia Garová

fotograf: piatok — nedeľaJakub Jančo

plagát:Tomáš KlepochMatúš MaťátkoMarek Cina

autori použitých písiem:Ján FilípekOndrej JóbRadim Peško

piktogramy:thenounproject.com

3

TV

OR

~ S

ELF

7-9

— 9

-9-2

012

Porozprávala o fundra-isingu, komunikácií s vydavateľstvom a spo-luprácou s holandským veľvyslanectvom.

„Ja nemôžem z týchto fotiek a kníh žiť. Mohla by som z toho žiť keby som mohla robiť väč-šie náklady. Keby som z každej knižky mala náklad 4000 výtlačkov a predávali by sa pa-ralelne, ale na väčšie náklady treba väčšiu in-vestíciu. Určite by som ešte chcela vytlačiť moju prvú knihu o Bratislave, ale vôbec neviem ako na

nu nájdem fi nancie. Tie-to knihy by som chce-la predávať ako trilógiu o Slovensku, o Brati-slave ako malú, O Koši-ciach väčšiu a o žiline úplne veĺkú.“

„A keby sa mi viac pre-dávali fotky, vytlačené a zarámované, čo je na Slovensku veľmi ťažké. Moje fotky o Slovensku som oveľa viac predala do Holandska.“

„Ja som začala fotiť keď som mala 16 a odjakži-va som mala zakázky ako reportáže, portréty či svadby, takže všetci odomňa očakávali, že pôjdem študovať foto-grafi u, ale po strednej škole som si dala rok pauzu a išla som na stáž u fotografa Joris Jan

8-9

-2012

11-0

0 ILLAH VAN OIJEN – – HUMAN LANDSCAPES

Bos, ktorý fotografuje pre Netherlands Dance Theatre, čo bolo veĺmi luxusné. Tam sa robili celé show pre fotografa, kde on mohol stopnúť celé predstavenie a scé-na sa zopakovala a tam som si uvedomila, že nechcem byť fotografka, lebo mi pritom chýba-la práca s mozgom. Tak som išla študovať na univerzitu odbor „word and image“, zjednoduše-ne kulturológiu. A tam som zistila, že nechcem byť teoretik. Tak som potom išla študovat fo-tografi u na Royal art academy v Haagu. Similarities medzi Slo-venskom a Holandskom vidím v tom čo fotím. Aj v Holandsku sa deje,

4

TV

OR

~ S

ELF

Výstavy Knižného di-zajnu sú„Self“ projek-tom v priamom prenose. Dvojica dizajnérov Lu-káš Kijonka a Žaneta Drgová prezentujú no-vinky od autorov, ktorí si na knihe okrem obsa-hu cenia aj to, ako vyze-rá. Knihu vnímajú ako objekt, návštevníkom dávajú pri manipulá-cii s knihami rukavičky. Výstavy sa často me-nia na čitateľské krúž-ky, návštevníci si priam obradne a opatrne listu-jú knihy, ktoré sú často tým najlešpím, čo sa v súčasnom grafi ckom dizajne vydáva. Počas prednášky na Sel-fe však nešlo o žiadne formality a rozprávalo sa bez rukavičiek aj bez obalu, no hlavne bez zá-bran a otvorene o prob-lémoch a byrokracii, ktoré akciu ako Kniž-ný dizajn nevyhnutne

8-9

-2012

11-3

0

že sa budovy búrajú, centrum je teraz plné mrakodrapov. Nieje to slovenský problém, ty-pické na Slovensku ale je, že ĺudia si myslia ze ich hlas nič neovplyvní. V Holandsku viac ĺudia bojujú, je tam viac akti-vistov a ich aktivity sú úspešné.“

„Myslím si, že za posled-ných sedem rokov, ktoré tu na Slovensku bývam sa táto situácia zlepši-la. Organizujú sa dis-kusie a ĺudia chcú viac rozprávať o tejto proble-matike čo je veľmi dole-žité. Z podvedomia sa to dostáva do vedomia či až povedomia. Práve te-raz je aktuálna diskusia o zmene Námestia SNP.“ A ako to dopadne s SNP je otázne, no možno sa stretneme s nejakým self projektom práve o tomto námestí na bu-dúcom Selfe.

sprevádzajú. Kompli-kácie mohli vzniknúť najmä pri predaji pub-likácií. Bez zmlúv s vy-davateľmi je väčšina kníh, ktoré vystavovali, sprostredkovaná (čiže zapožičaná alebo po-darovaná) v minimál-nom počte kusov od dizajnérov. Výnimkou je napríklad spoluprá-ca s Moravskou galériou v Brne. Pri otázke o pokračova-ní výstav organizátori zdôrazňujú, že po skú-senostiach z predošlých akcií by už bola určite nepredajná. Výstava by tak nadobudla výlučne osvetovú a prezentačnú funkciu, čo však môže byť pre ňu zároveň aj oslobodením od byro-kracie. Ale samozrej-me: kľúčovým slovom k ďalším projektom je

„keby“…

KNIŽNÍ -- DESIGN

5

TV

OR

~ S

ELF

TŘ

IČT

VR

TĚ

Lukáš Kijonka a Lukáš Veverka sú grafickí dizajnéri a robia roz-hovory s grafickými dizajnérmi.

Čo pre vás znamená třičtvrtě? O čom je?Lukáš K.: zo začiatku to bolo pre nás o tom, že by sme vytvorili miesto, kde by rozprávali dizaj-nér s dizajnérom. Nie ako moderátor s neja-kým hosťom, ktory sa pýta na veci, ktoré sú často banálne, ktoré nás natoľko nezaujímajú. Mám veľmi rád aktivi-tu architekta Adama Gebriana - Bourání na Wave (rádio Wave, pozn. red.), rozhovory s archi-tektami. Bol to pre mna inšpiratívny model, kto-rý funguje a páči sa mi. Sú to dvaja ľudia, ktorí sú si prácou rovní. Mám však pocit, že úplne sa to nepodarilo. Idea, že by sme dávali priestor pred kamerou dvojiciam ľudí, ktorí sa chcú stret-núť stroskotala na tom, že ľudia pred kamerou hovoriť jednoducho nechcú, tak sa stalo, že to moderujeme skôr z núdze. Je to ťažké, často sú toorganizačné alebo iné rozpačité dô-vody, nechce sa im do toho… Lukáš V.: Mňa na tom zaujíma najmä to, že ľudí natočíš reálne v nejakej dobe. Vidíš ich gestá, vidíš ich štúdio a aj dokumentárne de-taily. Keď sa to za x ro-kov zostrihá a vytiahne, tak potom uvidíme, aký to malo zmysel a aká bola scéna. Má to slúžiť

ako jeden z nástrojov ako ju spätne definovat. V reálnom čase je veľ-mi ťažké hovoriť o tom, kto je dobrý či pochopiť zmysel prác. Myslím, že tieto platformy budú slúžiť ľuďom, ktorí sa o to zaujímajú. A tiež budúcim teoretikom. Budú chcieť mapovať českú scénu, tak si nájdu Třičtvrtě, nájdu si rozhovory a tak. Budú môcť poskladať, čo sa dialo. Lukáš K.: To má dva aspekty. My dávame tým prácam a prípadne i názorom ľudí akoby tvár. Pretože veľa ľudí z odboru ani nevedia, ako vyzeraju, čo nie je úplne dôležité pre chá-panie tých vecí. ale je to akoby nejaká vec naviac. Keďže žijeme multi-mediálnym obdobím, prečo to neurobiť na obrazovke. Zaujímavé je, že aj my dvaja to u seba vnimame veľmi kriticky. My vieme, že sa nevieme prezentovať, pýtať sa, popísať svoje veci... Takže toto je ako-by sonda. Nie ukázať, že sme blbci. Je zaujímavé vidieť, že tu je generácia ľudí, ktorí prezentujú iných ludí, ale sami seba prezentovat nevedia. Keď vidíš športovca, ktorý nevie robiť roz-hovor, všetci to chápu, pretože je to športovec. Ľudia ako sú architekti či dizajnéri by rozprávať mali vedieť. Lukáš: Ak bude tento projekt trvať dlhšie, možno bude vi-dieť iné aspekty, ktoré sme dnes nevideli. To sú dizajnéri, ktorí dnes tvo-ria a tvoria takto...

8-9

-2012

12-0

0

6

TV

OR

~ S

ELF

LA

PIS

CIN

A E

DIT

OR

IAL

82 B

ØO

K&

DE

SIG

N S

HÕ

P

stretnúť sa. No aspoň posledný mesiac som bola aktívne tu. Internet je dobrý nástroj. Ja by som neodradzovala ľudí, že sme ďaleko. Dá sa. Budúcnosť SELFu? Neviem. Teraz, to pre mňa znamená len tento víkend. Potom budem rozmýšľať, čo som si z toho odnies-la. Samozrejme, tomu sa človek neubráni, to by bolo fajn rozviť, to spraviť. Festival chceme určite robiť dvojročný, takže sú tam nejaké ná-pady, čo by sa dialo v ten rok, keby bola pau-za, ale to ne nebudempredbiehať.

82 bøok&design shõp

S našou improvi-zovanouredakciou v ateliéri trivjednom susedilo kníhkupectvo 82 bøok&design shõp Adama Berku.

Prečo si s týmto projek-tom začal? Na Slovensku mi v súvislosti s knihami chýbalo viacero vecí, išlo hlavne o to, aby tie kni-hy boli pekné a zároveň kvalitné. Z odborných kníh tu totiž nebolo sko-ro nič. Keď som robil diplomovku, potrebo-val som knižky, ktoré tu neboli a musel som kvôli tomu cestovať do zahraničia. Vedel som si tie knižky aj objednávať sám, ale ja som chcel kníhkupectvo, ktoré by ich malo tu. Ďalší dô-vod bol ten, že som mal okolo seba spolužiakov, ktorí potrebovali tie isté knihy a tak som si hovo-ril, že keď už to kupujem pre seba, tak to môžem kúpiť aj pre niekoho iné-ho. Dá sa teda povedať, že si vyplnil medzeru na trhu. Ale nemáš žiadne kamenné kníhkupectvo, chystáš aspoň interne-tový predaj? Internetový obchod bude spustený čo nevidieť. Ide to troš-ku mimo plánu. Keď niečo robíš, zrazu zistíš, že niečo nefunguje, čo si chcela a naopak vyjdú veci, ktoré si vôbec ne-čakala. Ja som vlastne pôvodne chcel mať iba internetový obchod. A nakoniec predávam iba s pop–upom, idem priamo za ľuďmi na festivaly, natrhy a fun-guje to, lebo ľudia si to

La Piscina Editorial

Eva Kašáková, spoluor-ganizátorka festivalu SELF .

„Som súčasťou malého vydavateľstva La Piscina na Tenerife, kde žijem už 3,5 roka. Vydávame publikácie k výstavám, alebo výtvarným akci-ám. Spoločná spoluprá-ca funguje veľmi dobre, každý máme rozdelené role a plníme si ich perfektne. Takisto pro-jekt SELF je pozitívna skúsenosť. Okrem tejto aktivity mám ešte aj inú aktivitu, čo je malý de-sign blog, prezentujem tam svoj uhol pohľadu. Aký je tvoj uhol pohľa-du? Asi je osobný, vadilo mi, že na ostatných blo-goch sa vždy grafickému dizajnu venuje z hľadis-ka vizuálneho, nepre-berajú sa tam zásadné témy. Nieje to až také aktuálne. Ako sa mení, pretvára. Vždycky sú to len obrázky, knižky, možno nejaké trendy. Je to zaraditeľné do ur-čitého okruhu. Mňa viac zaujímalo rozoberať fundamentálne témy, ktorým sa väčšinou ľudia nevenujú. To sú všetko aktivity z vlastnej iniciatívy. Pre niekoho je to časť voľného času, ja iné hobby nemám. Niekedy by to mohla byť práca, ale v súčasnosti to nie je nijako ohodno-tené. Takže hobby. Ako sa dá prepojiť Tenerife a Slovensko? Riadim si to sama, festival SELF sme dlhú dobu riadili na diaľku, samozrejme tam nebola možnosť

8-9

-2012

12-0

0

8-9

-2012

12-0

0

7

TV

OR

~ S

ELF

radi pozrú tým, že je to vizuálne zaujímavé. Niečo na štýl „kniha ako dizajnový prvok“? Mož-no práve v tom tkvie ich budúcnosť. Alebo veríš v apokalyptické reči o zániku kníh? Knihám verím ako médiu. Neo-povrhujem digitálnymi médiami, ale ja osobne som zástancom analó-gového systému života. A knihy sú geniálne v tom, ako sú rozšírené medzi ľuďmi Preto mám rád papierové knihy, lebo skvele uchovávajú informácie a myšlien-ky tak majú obrovskú šancu na prežitie aj cez dlhé časové úseky. Keď spomíname prežitie, z čoho žiješ ty? Venuješ sa aj niečomu inému okrem bookshopu? Od jari tohto roku sa venu-jem už len kníhkupec-tvu, žerie to strašne veľa energie. Snažím sa robiť len to, čo si môžem do-voliť a hlavne neskončiť v mínuse. Predávam len to, čo mám na skla-de, nenakupujem veľké množstvá kníh, ktoré by sa nepredali.

ale neprerobíš. Mal in-ternetový predaj Kázní nejaký význam? Ten mal kľúčový význam! V tom, že keď Artforum začalo predávať knihu a začala sa riešiť v médi-ách, tak si ľudia klikali na web. Ďalšia vec, keď si Panta Rhei klikli na web, tak asi zalapali po dychu, že to je fakt dosť dobrá kniha, lebo ten web bol dobrý. Ja som z nej spravil v podstate hrdinu (smiech). Vďaka tomu mediálnemu „oko-lo“. Má to dobrý web, sú tam všetky informá-cie, môžete si prečítať ukážku z kázne. A kni-ha – dizajn, prevedenie, tvrdá väzba, to všetko sú detaily, ktoré vytvárali tú hodnotu. Množstvo detailov akcelerovalo predaj. Vidíš normálne kázne v kresťanských obchodoch a ani kres-ťania to nekupujú! Sú hnusné, tie kázne sú o ničom a sú to proste ležiaky. Pri mne všetci aj váhali, či to chcem vydať, dokonca Daniel Pastirčák nechcel aby sa to volalo Kázne.

Kázne Jula Nagya

Na začiatku vydávania publikácií Kázni stála snaha človeka vydať kni-hu Daniela Pastirčáka. Vo vydavatelstvách aj vo svojom okolí sa stretol s opatrným prístupom, ktorý prirodzene vyvo-láva samotný názov, téma a obsah publiká-cie. Napokon vyšiel so svojim nákladom 1000ks a začal predávať aj prostredníctvom we-bu, čo zároveň dostalo jeho projekt do širšieho povedomia ľudí. Projekt, ako hovorí Julo Nagy, nerozbehol s víziou zá-robku. Snažil sa dostať Kázne medzi ľudí – išlo mu hlavne o texty, obsa-hovú stránku. Zároveň si však dal záležať na samotnom vizuále pro-jektu, ktorý dopomohol k jeho propagácii. Julo Nagy to vyjadril tak, že z knihy spravil hrdinu.

Pre koho? To je otázne a otvorené... Si boháč po predaji svojich kníh? Nooo, nemáme teraz vo firme skoro žiadne peniaze. No ale je prav-da, že ja som sa doho-dol s autormi, že majú polovicu zo zisku, čo vydavateľstvá nerobia. A od tohoto treba odrá-tať DTP, manažment, manažérku, korektorov, zostavovateľov dizajn som si zaplatil, ske-ny… Čo ešte? Web som dal naprogramovať! Takže tých nákladov je ešte dosť veľa, takže z tohoto môžeš ešte ďalšie prachy odrá-tať, ale bolo to slušné. Nezbohatneš na tom,

KÁ

ZN

E J

ULA

NA

GYA

8-9

-2012

13-0

0

8

TV

OR

~ S

ELF

PRESTÁVKA

9

TV

OR

~ S

ELF

8-9

-2012

13-3

0 —

15-0

0

TYPISM

Typism Juraja Sukopa ponúka priestor vytvo-riť si písmo pre webové rozhranie.Projektom fl at dokáže J.S. zalomiť texty rov-nakým spôsobom ako napr. v InDesigne, av-šak umožňuje omnoho rýchlejší proces práce.

10

TV

OR

~ S

ELF

8-9

— 9

-9-2

012

8-9

-2012

15-0

0TH

E B

ES

TS

ELLE

R C

RE

ATIV

E P

LATFO

RM

TR

EN

D L

IST

JAKO

VEJCE

VEJCI Svoji přednášku zača-ly hřmotným hlasem a omítly mikrofon, ná-sledoval přepis sky-pe rozhovoru typu

„máš mlíko?“ „donesu cukr!“… Sestry Dostál-kovy spolu bydlí v jed-nom pražském domě, jedna v pátém a druhá ve druhém patře. Mají k sobě blízko, patrné je to i na jejich tvorbě, i když každá dělá něco jiného. Daniela a Lin-da (obě s brýlemi a té-

měř k nerozeznání) jsou tvůrčí dvojice skrývající se za The Bestseller Cre-ative Platform. Linda (s rovnými vlasy) se za-bývá grafi ckým desig-nem, její sestra Daniela (s vlnitými vlasy) zase fotí. Holky, co jste vlast-ně zač?Linda: Jmenujeme se The B.C.P., seskupení jsme založili v roce 2005. Nejsme grafi čtí desig-néři, proto se na věci snažíme dívat komplex-ně… Střídalo se zde více profesí, architekti, spi-sovatelé. Já sama jsem studovala nové média a scénografi i a teď se vě-nuji grafi ckému designu.Sdružili jsme se pro-to abychom mohli mít komplexní výstupy.Vaše práce je hodně různorodá, zabýváte se grafi ckým designem, vizualizací výstav apod. V jakém oboru se nejlíp cítíte doma?Daniela: Nemáme rádi škatulkování, neřekla bych že je pro nás zásadní nějaký výstup…Tématicky se ty věci stí-rají, důležité je pro nás dělat to co nás zajímá. Myslím, že skvělá defi -nice toho co se snažíme dělat je uvedena v kata-logu, viz katalog SELF str.57. U nás se stírají věci mezi volnou tvor-bou a zakázkami. Jaký máte pocit z tohoto fes-tivalu?D: Mám z toho skvělý pocit, holky to výbor-ně zorganizovaly. Jen mě mrzí, že určité věci jsou limitované,diskuze, které mě zajímají by se mohly rozvíjet do neko-nečna.

ČO TEDA

HOVORIL TEN

TRENĎÁK? Jeho najčastejšie slo-vo bolo TREND! On robí webovú stránku, na kto-rej zaznamenáva trendy. Napríklad tam bol trend preškrtnutého formá-tu brožúry alebo čoho-koľvek. A to pomenujú a zbierajú napríklad 20 rovnakých grafi ckých spracovaní bez ohľadu na obsah. To zavesia na internet, ľudia si tam môžu posielať svoj trendy grafi cký di-zajn a proste je to taká REFLEXE, REFLEXE to je!

8-9

-2012

15-3

0

11

TV

OR

~ S

ELF

TV

OR

~ S

ELF

8-9

-2012

16-0

0

8-9

-2012

17-0

0

INTE

RP

RE

TÁ

CIA

V G

RA

FIC

KO

M D

IZA

JN

E

KO

MFO

RT M

AG

PÍSAŤ

O DIZAJNEKatedra vizuálnej komu-nikácie na VŠVU je jedna z najpokrokovejších na škole. Napríklad aj kvô-li predmetu Interpretá-cie v grafi ckom dizajne, ktorý vedie Mgr. art. Marcel Benčík (aj ArtD.). Trénuje sa schopnosť formulovať myšlienky, analyzovať, kritizovať

– vyjadrovať sa. Výsled-kom má byť nielen na-písať kvalitný článok, obhájiť sa na prieskume (s hlavou a pätou), sluš-ne požiadať o grant, či urobiť rozhovor s absol-ventom, ale aj pochopiť potrebu všeobecného prehľadu a inteligentnej formulácie či už písané-ho textu, alebo vlastnej prednášky/prezentácie.A otázka na Marcela:

Je lepšie, keď o dizajne píše dizajnér?Teoretici vedia formál-ne písať lepšie, skladba textov je iná, používajú správnejšie výrazy – to je profesionálne písanie. Dizajnér ho nemá na-hrádzať, ale má písať so všetkou skúsenosťou di-zajnéra, to je plus. Texty formuluje inak, problé-my vidí inak. Možno tie texty nie su tak odborné, ale to nie je hlavný cieľ. Ide o to, vedieť napísať článok tak, aby ho ve-del niekto prečítať. Som zástanca toho, že tre-ba písať popvo, najmä o veciach, o ktorých sa nepíše. Keď to budeme vedieť napísať populár-ne, môže to byť aj vma-instreamovom médiu a šíriť sa ďalej.

JE HEZKEJ, NE-

ZAMENITELNEJ,

OBRÁZKOVEJ A

NEMÁ ŠÉFRE-

DAKTORA.Časopis Komfort Mag je nezávislé periodikum vychádzajúce dvakrát ročne v Prahe. Vznikol pred takmer piatimi rokmi, vyprovokovaný náhlou dierou v trhu po (načas) zaniknutom ma-gazíne Živel. Je z veľ-kej väčšiny založený na obraze, či už je to foto-grafi a alebo ilustrácia, pričom text ostáva na 20 percentách časopisu (po novom oddelených v samostatne zviaza-nom zošite vloženom v časopise). Komfort mag je dvojjazyčný a aj vďaka tomu sa mu poda-rilo rozdistribuovať sa takmer po celom svete.

Tvrdia, že nechcú byť odborným časopisom. Aj vzhľadom na svo-ju periodicitu sa sna-žia tvoriť bezčasovo/nadčasovo, bez rubrík a potreby preberať ak-tuálne dianie, ale skôr vo väčšom merítku zhr-núť atmosféru a tenden-cie súčasného (nielen) výtvarného sveta. Po experimentoch so za-hraničnými prispieva-teľmi sa snažia udržať si témy a atmosféru stredoeurópskeho ča-sopisu, nepopierajúc ešte nedávnu minulosť a spomienky na detstvo v socializme. Komfot mag sa tak aj v zahra-ničnej konkurencii stá-

va ojedinelým zjavom, kombinujúc vizuál (pod-ľa ohlasov vyzerajúci lu-xusnejšie a drahšie ako niektorí jeho západniar-ski kolegovia) a obsah odrážajúci špecifi ká na-šich končín.

Jeho redakciu tvoria najmä kreatívci, dizaj-néri, ilustrátori, fotogra-fi . Nemajú šéfredaktora, no zatiaľ sa im priro-dzene darí deliť si jeho povinnosti medzi seba. Nahánanie termínov, zodpovednosť za obsah, propagácia, distribúcia. Každý s členov tímu sa okrem svojich príspev-kov zapája aj do role šéfredaktora a zatiaľ im to takto funguje. Pred-sa len, majú jeden cieľ – tvoriť spoločné kvalitné dielo, zapájať zaujíma-vých ľudí, tvoriť refl exiu, šíriť ju po svete, byť akč-ný, držať v ruke výsle-dok, povznášať kultúru, otvárať diskusiu, tešiť sa na každý výtlačok, ces-tovať s nimi posvete…Rozhovor s redakciou časopisu Komfort Mag nájdete v novom čísle TVORa.

12

11

TV

OR

~ S

ELF

8-9

-2012

17-3

0K

IX K

IX

The Rodina & Jack Jack

Zoskupenie The Rodina tvoria Vít Musil a Tereza Rullerová. Existuje vyše roka. Vít a VJ Texa sú spolu už štyri.

PIATOK:Ty sa trblietaš. VJ Texa: Já nevím co to znamená. Třpitíš se. VJ Texa: A jo. To používám taký lesk. Vždy? VJ Texa: Vždy. Každý den. A nedávám si to jenom na víčko, ale dávám si to i na lícní kost.

SOBOTA:Ako sa cítiš po vystúpení? VJ Texa: U VJ-ingu je to stejně jako celá kapela, jako hudebníci. Záleží na tom, jak často hrajem, protože někdy je to stres, když neznáš, s kým hraješ. Je hrozně důležitý znát jeho hudbu, zvuk. S Midi Lidma je to v pohodě, ale třeba s Jack Jack to byla prvá velká spolupráce tady na Selfu, takže sme byli trošku v stresu, co je ale velmi důležité, aby si to celý prožila a skutečne to procítila. Musíš tu hudbu hlavně slyšet a samozřej-mě záleží na rytmu a na atmosféře, kterou spolu tvoříme společne s hudeb-níkem. Tady na Selfu je to perfektní, takže jsem pro-žívala ten koncert a bavilo mě to.

Mrkvička

Kde bolo, tam bolo, ko-nal sa raz v jeden krásny septembrový deň festi-val autorských projek-tov Self, na ktorom sa zišlo množstvo nadšen-cov umenia a tvorivých ľudí, ktorí sa stretli, aby si vypočuli prednášky iných nadšencov odo-hrávajúce sa v garáži – čo si budeme klamať, kráľovstvá sú predsa len už trocha klišé, žijeme v 21.storočí. Do garáže zavítal aj pán Mrkvička, ktorý usúdil, že deti v kráľovstve sú už príliš znudené mainstreamo-vými knihami so zlou grafikou a triviálnymi textami. Rozhodol sa preto založiť portál mrk-vicka.sk a teraz sa ako správny rozprávkový hrdina vydal do sveta, putoval po celom krá-ľovstve a propagoval kvalitné detské knižky. Počas jeho prednášky sa celá garáž ozývala smie-chom, zúčastnení počú-vali rozprávku, ktorú im pán Mrkvička prečítal, s väčším zaujatím, ako keby bola naozaj určená pre ich vekovú kategó-riu. Očarení prednáškou si zapisovali tituly, ktoré im pán Mrkvička odporúčal, aby si ich prečítali, keď raz svitne taký deň, že dokončia všetky svoje autorské projekty a konečne budú mať na niečo aj čas. Taký deň určite príde, umelci totiž žijú šťastne, až kým sa im nestane, že nedodržia deadline.

TH

E R

OD

INA

A J

AC

K J

AC

KM

8-9

-2012

21-0

0

8-9

-2012

18-0

0

14

TV

OR

~ S

ELF

MR

KV

IČK

A

13

TV

OR

~ S

ELF

1313

TV

OT

VO

TV

ORRR

~~S

ES

ELF

LF

Sobotná performance Bůh internetu.

TV

OT

VTTTTTTT

RRS

ES

ES

E

skoro.  Nebojíš sa, že popularita mapy odha-lí tajné miesta a tie sa stanu preľudnenými? Rozmýšľam, že ďalšie vydanie bude také, že tie tajné veci budú len na papierovej mape a na in-ternete to nebude, tak trošku to zašmodrchať.

ALIC

ASom študentkou ilu-strácie na VŠVU, mo-mentálne v poslednom ročníku a Alica je moja najnovšia kniha. Dob-rodružstvo z temných lesov, čiernym sprejom na kancelárskom papie-ri, v náklade 120 ks, tla-čená Risografom, ručné viazaná a orezaná.

julianachomova.tum-blr.com

8 -9

-2012

10-0

0 —

22-0

0 9-9

-2012 10-0

0 —

18-0

0Autorka populárnej bra-tislavskej mapy zachytá-vajúcej obľúbené miesta jej obyvateľov, Pavka Morháčová, hodnotí vý-sledky SELF prieskumu špecifi ckých miest náš-ho hlavného mesta.

 Kde najviac brešú psy? Mimo centra. Zaujímavé bolo, že na začiatku bolo úplne vidno, že všet-ky bodky sa sústreďo-vali na okolie (niektoré sa nezmestili na mapu). A v centre nebolo nič.

 Až potom sa začali báť v centre? Tam sa nebo-ja, väčšinou v Petržal-ke, pod Patrónkou a na Hlavnej stanici.  A kde sa bojíš ty?  Tá Patrónka, to je masaker.  A kde ti to vonia? Pri Figare! A potom ešte v Petržke niekedy, tak úplne dole, niekedy tak zafúka od pekárne a ráno tam vo-nia chlieb, to je super.

 Odporuč nám, prosím, tip na víkendový výlet. Akurát dnes sme mali vlastivednú prechádzku po Ružinove, kde sme asi tri a pol hodiny cho-dili po ružinovských fontánach.  Sú funkč-né? Niektoré z nich hej a niektoré kvôli nám spustili. Čakali sme pät-násť minút a potom zrazu začali cícerky vy-biehať! Všade sa oplatí vybrať, len sa musíš do-zvedieť nejaké informá-cie, všetko je v podstate zaujímavé v tom mes-te.  Plánuješ aj nejaké ďalšie výstupy? Turistic-kého sprievodcu? Už mi volal pán Marenčín, či by som z toho nechce-la nejakú knižku urobiť, ale to sa mi zdá byť ešte

M_P

_B

A

16

TV

OR

~ S

ELF

NO

VE

UC

EB

NIC

E.S

K Pamätáte si ten pocit – sedíte v lavici, listujete učebnicu slovenčiny (alebo akúkoľvek inú učebnicu, doplňte si predmet podľa vlast-ných preferencií) a chce sa vám – spať, učebnicu čo najskôr zavrieť alebo ako sme sa dočítali na nástenke projektu nové učebnice – zvracať. Priznajme si to rovno: slovenské učebnice nie sú nič extra, dieru do sveta vzdelania s nimi neurobíme, ale niečo s týmto stavom by sme urobiť mohli. Pokúša sa o to Martina Rozinajová projektom Nové učeb-nice. A tento projekt prichádza veľmi vhod. Ja sama mám totiž ešte v živej pamäti highligh-ty učebníc, ktorými som bola deväť rokov svojej základnej školy pravi-delne zásobovaná. Buď veľa textu a málo obráz-kov, alebo veľa obrázkov nevzťahujúcich sa k textu, resp. – a to bol najčastejší prípad – veľa textu aj veľa obrázkov a pre mňa tým pádom nulová informačná hodnota, keďže v čase základnej školy človek zvykne mať životnú fi lozofi u na štýl: je toho veľa, to sa mi nechce. Učebnice z projektu Nové učebnice však upú-tajú svojou vizuálnou stránkou, nezahltia in-formáciami a inšpirujú svojou hravou formou.

Povím Vám příběh kte-rak se Jakub Kryš aka Feri Macfričkins přes politologii a truhlařinu k tvorbě blogu dostal.Dopomohl mu k tomu jeden byt po dědečkovi, který mu byl plně k dis-pozici a hlavně neustálá touha hledat v nepro-bádaných vodách in-teriérového designu či architektury. V součas-ném nadbytku desig-nového balastu se nám pokouší najít správ-ný směr. Jeho heslo by mohlo znít design ne-musí být drahý hlavně, když je hravý. Mnohdy nás napadne, že by-chom si ten daný kou-sek uměli představit ve svých příbytcích, ale ne vždy nám to ceno-vá bariéra dovolí. To už přispěchá Ferko se svým blogem a poradí jak si vyrobit lampu nebo křeslo. A vždy s vtipem a lacině… Ukazuje nám že člověk nemusí být studovaný, stačí mu k tomu, že potřebuje vyřešit určitý problém např. co se úložného prostoru týče. Nápa-dy získává podrobným prohledáváním inter-netu či z vlastní zkuše-nosti. Vřele doporučuji navštívit jeho království a následně si vytunit in-trákovou izbu nebo celý privát podle jeho více či méně podrobných ná-vodů.

8 -9

-2012

10-0

0 —

22-0

0 9-9

-2012 10-0

0 —

18-0

0

TO

TO

TU

.SK

17

TV

OR

~ S

ELF

TV

OR

~ S

ELF

(IN)VISIBLE DATA

Visible data. projekt, ktorý chce reagovať na fi nancovanie kultúry na Slovensku. Zapojení dizajnéri sa snažili spra-covať informácie a dáta do vizuálnej podoby, aby aj vďaka nim bola situácia ľahko odčítateľ-ná a problém konečne jednoznačne VIDITEĽ-NÝ. Projekt vychádza aj v tlačenej podobe už po tretí krát. A keďže táto téma si vyžaduje a nao-zaj zaslúži hĺbkové spra-covanie, sľubujeme, že o nej oveľa viac náj-dete v najbližšom vyda-ní TVORa.

VOLÁNÍ DO MINULOSTI

Maroš Schmidt, Majo Lukáč, Klára Prešnajde-rová. Partia absolútne nezávislých ľudí, ktorí rozmýšľajú nad minu-losťou a súčasnosťou. Nepodporuje ich žiadna politická skupina, ani rodičia (tak povedali). Zameriavajú sa na čes-koslovenský design z rokov 1945 až 1992. OSTBLOK vznikol na Víťazný február 2012. Orientuje sa iba na predmety do domác-nosti do určitej veľkosti. Veci, o ktorých ľudia hovoria „Jéj, aj to sme mali!“ Dnes očakávame, že ľudia sa prídu pozrieť na tento proces, možno nejaké veci prinesú a my im ich pekné vrátime. Našou prioritou nie je zbieranie, ale mapova-nie, dokumentovanie a popisovanie. Mnoho vecí sme dali do múzej-ných depozitárov.Maroš: „Našim výsled-ným cieľom je urobiť sú-hrnnú publikáciu, ktorá objektívne zhodnotí di-zajn. Nafotených máme možno 400-500 predme-tov a stále to nie je dosť. Boli to krásne veci, aj veľmi technicky vyspelé. Mnohokrát boli revoluč-né, tie patenty sa predá-vali do zahraničia.Majo: Dôležité je, že boli, jedno či dobré alebo zlé, ale dnes nie je nič. My dvaja sme vyštudova-li priemyselný dizajn a toto je jediný spôsob ako sa dostať do kontak-tu s priemyselným de-signom.

OSTBLOK patrí medzi významných darcov

predmetov pre budú-ce možné priemyselné múzeum, ktoré (zatiaľ) u nás (ešte stále) nie je. OSTBLOK zároveň zisťu-je minulosť predmetov, rok výroby, autora.

Maroš: „V Slovenskom centre dizajnu už sú de-pozitáre a pravdepo-dobne sa budú čoskoro sťahovať do Hurbano-vých kasární takže je to pre nás výzva pod-porovať tento projekt. Priemyselno-umelec-ké múzeum by mohlo vzniknúť v priebehu 3–5 rokov. Má zasadnúť komisia, bude sa robiť selekcia premetov. Mú-zeum by zároveň malo mať didaktickú funkciu. Byť živým miestom, kto-ré radi navštívime“.Múzeum by malo vznik-núť transformáciou Slovenského centra de-signu, takže vyhovárať sa na nejakú krízu ani nie je potrebné. Rieše-nie sa ponúka. Nejde o klasické vytvorenie múzea kde sa nalejú pe-niaze a urobí sa budova.

Maroš: „Ponúkame rie-šenie, ktoré je optimál-ne. Najprv musí byť popísaná zbierka, inšti-túcia musí mať zbierko-tvorný status a potom môžeme žiadať o to, aby sa to nazývalo múzeom.Ten proces je teraz na-štartovaný. Ak by som to mal objektívne zhod-notiť, nemôžem pove-dať, že by sa každá vláda stavala chrbtom, ale s každou vládou je vždy boj, je to hlavne priorita ľudí, ktorí majú radi di-zajn a skúmajú ho.

8-9

-2012

10-0

0 —

22-0

0 —

9-9

-2012 10-0

0 —

18-0

0V

ISIB

LE

DATA

OS

TB

LO

K

18

19

TV

OR

~ S

ELF

Majo: „Ja by som iba na margo tej krízy povedal, že jedno z najdôležitej-ších úloh OSTBLOKU je motivovať, inšpirovať pozitívnymi prípadmi z minulosti. Myslím že do istej miery dávame odpovede na to, čo ďa-lej robiť. Dali by sa rie-šiť mnohé problémy.“ Napríklad? Majo: „No napríklad. Produkovať. Inovovať. Vymýšľať. In-vestovať.“

Rozprávala som sa s Klepátkom a Maťo-chom.

Ako ide workshop? K: Dobre (hehehehehe).

Čo sa vám tu najkrajšie stalo?:K Čo ja viem, guláš bol super. Párky. M: Guláš a párky.

Mali ste tu aj nejakých ľudí? M: Chodia chodia, poze-rajú, jedna baba tu ryje.K: My tu teraz vyrábame plagátik pre TVOR a čo ešte robíme…M: A potom fajčíme.K: Fajčíme, jeme párky a ináč je to super!M: Robíme plagát, bude zaujímavý, bude pozo-stávať z viacerých vecí. Tu máš Bratislavský erb, Bratislava horí.K: To bude prekvapko.M: A dobre. Prekvapko bude, nepoviem.

Čo výstava (ASIL)?M: Nainštalované je to pekne, ďakujeme orga-nizátorkám.K: Šikovné dievčatá.M: Tak je to ako keby vý-sek z tvorby, nielen my ale aj rôzni iní autori. Projekty, ktoré vznikli tým že to krvopotne vy-ryješ, vytlačíš a vždy to niekto musí zafi nanco-vať. Ten materiál, ono sa to zdá že je to málo, ale ten čas, ktorý pritom stráviš, nieje to jedno-duché. Projekty vznik-li na rôznych miestach, keď sme ešte boli štu-denti, tak sme vytvárali plagáty na výstavy, ďal-šie projekty v Banskej Štiavnici, v Galante 4D

KLE

PO

CH

MAŤÁTK

O L

IMIT

ED gallery. Tak je to pros-

te. Máš z toho radosť. Máš z toho vášeň, stá-le sa ti množí niečo ako keby, stále nové a nové výtlačky. Tešíš sa na to. A potom keď to čekuješ, práca s prekrytiami, je to vášeň proste.K: Dáko mudruješ.M: Neviem čo jej už mám tu povedať.K: My tu máme takú dielňu klasických tla-čiarenských techník, ryjeme do lina. Teraz robíme taký týchly Fre-estyle, to sa inak nedá za taký krátky čas. Je tu fajn, pekne. Spomínali sme gulášik, dúfam že sa to podarí.M: Podľa mňa hej. Mož-no....To vyryjeme.

Vy ste tiež na worksho-pe? Ou.Hej ale ja very very funny po slovensky. Ale je to dobre, predtým som to len tak videla, te-oria, grafi ka, no, teraz to je naozaj. Teraz sa teším. Také veci, nau-čím sa, uvidíme. (hovorí účastnička). K/M: No… ideme tlačiť.

(V skutočnosti skutoční ilustrátor a grafi k: To-máš Klepoch a Matúš Maťátko.)

21

TV

OR

~ S

ELF

8-9

-2012

10-0

0 —

22-0

0 —

9-9

-2012 10-0

0 —

18-0

0

Je projekt Pavla Nogu, ktorý sa začal v Ostrave. Zamyslel sa nad kvan-tom reklamy, ktorú den-ne nachádzame v našich schránkach. Tieto le-táky začal zo schránok vyberať a cez ne tla-čiť poéziu slovenských a českých básnikov. Namiesto toho, aby si niekto z letáku porov-nával rozdiel cien, by si mal prečítať text parazi-tujúci medzi riadkami. Upravené, zrecyklované letáky vkladá Pavel na-späť do schránok.Reakcie ľudí priamo ne-sleduje, je si vedomý aj

toho, že nie každý si text prečíta. Kontrast, ktorý vznikol vložením textu medzi reklamu, nám tak-tiež pripomína, že občas sa treba zastaviť. Čítať medzi riadkami je niekedy viac, ako sa na prvý krát zdá... Návštevnici Selfu sa mohli zúčastniť tohto vrstvenia textu priamo na workshope v záhrade.

POÉZIA NAMIESTO REKLAMY

22

TV

OR

~ S

ELF

8-9

— 9

-9-2

012

9-9

-2012

15-0

0

V piatok počas úvodné-ho zoznamovanieho zrazu „Stretni svojho autora“ sme mali mož-nosť ochutnať mňamky rôznych farieb a chutí. Niekto bol pobúrený, že je všetko LEN ovocie ale-bo zelenina. Ľudia stáli s papierovými tácočka-mi a hádali, čo to majú na špáratku. Cvikľa, hummus, mrkva, všeli-jaké chutney a chutné syry, mňam muffi ny. Myslím že pre väčšinu to bolo príjemné a dob-rodružné!

Kto ste? Celé to súvise-lo len s našim očarením, existujúcim trhoviskom na Žilinskej, kde býva-me. Chodíme tam mi-nimálne každý piatok a sobotu nakupovať. Pre nás to znamená straš-ne veľa, pretože tam skutočne funguje verej-ný priestor. Je to samo-zrejme ekonomická vec ktorá je veľmi skutočná. Niekto niečo vypestuje a iný si to kúpi a spra-cuje. Ja si myslím, že je

7-9

— 9

-9-2

012

pekné sa o to podeliť.B: Je to strašne osob-né a nemá to aktivis-tickú preferenciu. Tá motivácia je jednodu-chá. Jedlo je len vyús-tením.Z: Je zaujímavé, ako sa tam (na trhovisku) budujú vzťahy. Cho-díme tam už 4 roky, časom sme to tam spoznali, registru-jeme sa a s obchod-níkmi, občas nám zakývajú. Buduje sa akási dôvera, ale vlastne to nie je nič zvláštne.Z: Trhovisko je výbor-né, ľudia si tu plánu-jú stretnutia. Majú tam mizernú kávu, ale aj tak si tam ide-me sadnúť. Stretne-me kopu známych, nič neplánujeme. Najkrašie ovocie?

B: Mne sa hrozne páči hrozno, je to opu-lentné.Z: Pre mňa je zásadné jablko.B: Dizajnovo najkraj-šie je hrozno, zároveň je dosť gýčové, ale ne-viem sa tomu ubrániť.Ktoré ovocie najviac

spotrebujete?

Z: Prakticky všade dávame citrón, to je základ, aj keď nieje local. Potom petržle-nová vňať, cesnak. A vlastne cesnaku je najviac!Z: A ja idem variť.

KNIHÁRSKA DIELŇA PETER ĎURÍK A LIDA MLICHOVÁ

LOCAL ACT KONÁ, ČINÍ

Knihársku dielničku zo Žiliny sme žial dnes osobne nezachytili, keď-že prezentáciu na SELFE majú až zajtra, v nedelu. Lida Mlichová povyšu-je knihu na samostatný umelecký artefakt. Pri-stupuje ku knihe, ako k samonosnému ob-jektu. Jej spracovanie si vyžaduje cit, pokoru, a zachovávanie tradície, na ktorú Lida Mlichová nadviazala po svojom otcovi Jánovi Vrtílkovi. V tomto duchu vycho-vávajú aj druhých. Svo-je kumšty si umelecká dielnička nenecháva iba pre seba, aktívne pri-pravuje workshopy pre študentov a záujem-cov o tradičné spraco-vávanie knižnej väzby. Vytvorený odkaz  mi-nulosti, zachovávaný v prítomnosti a prená-šaný v živote kníh do budúcnosti je to, čo Kni-hárska dielňa Petra Ďu-ríka a Lidy Mlichovej prináša.

23

TV

OR

~ S

ELF

TVOR je časopis Vysokej školy výtvarných ume-ní, ktorý vznikol v roku 2011 zo študentskej ini-ciatívy. Aj keď pochádza z VŠVU, funguje nezávis-le. Vychádza raz za se-mester v náklade 300 ks, má priemerne 68 strán, 168 × 238 mm, dve far-by, jeden plagát, a pre-chováva náklonnosť ku kvalitnému grafi ckému dizajnu. Venuje sa ume-niu, kultúre, dianiu, tvo-reniu, ale aj netvoreniu.

Načo nám je?Časopis TVOR sme zalo-žili z viacerých dôvodov. Okrem počudovania, že na našej škole plnej kre-atívcov už dávno neja-ký nie je, hlavne z túžby po spoločnom, semes-ter (aspoň časovo) pre-sahujúcom diele. Chceli sme, aby poskytovalo priestor na diskusiu a aby nás jeho tvorba niečo naučila, poskytla prax a pekne sa vyníma-la v portfóliu.

Tak sme vytvorili sme časopis, ktorý nám dal možnosť komentovať a kritizovať umeleckú i školskú scénu, doku-mentovať dianie oko-lo seba, vyjadriť názor, otvoriť diskusiu či kon-frontovať tvorcov, štu-dentov, pedagógov (a v neposlednom rade to re-prezentatívne zalomiť). Stal sa akousi platfor-mou,ktorá zapája nielen grafi ckých dizajnérov, fotografov, ilustráto-rov ale i všetkých štu-dentov (aj z iných škôl, s ktorými spolupracuje-me), ktorí majú záujem pridať sa k spoločnému

projektu a prispieť k po-vzneseniu (nielen) vizu-álnej kultúry okolo nás.

Neateliérový, ale pritom školský projekt nám umožnil vyskúšať si mnoho vecí, s ktorými budeme mať dočinenia po skončení štúdia, a čo je výhoda, s veľkou dáv-kou slobody. Vznikla ta-kzvaná experimentálna prax, spájajúca profesio-nálny prístup a možnosť

„uletieť si“ a riskovať, na konci ktorej vzniká ozajstný časopis, kto-rý sa po prieskume ne-odinštaluje, ale ostane na nočných stolíkoch svojich čitateľov.

Ako vznikol a vzniká?Zakladateľkou časopi-su je jeho šéfredaktorka, Gabriela Gažová. S myš-lienkou vytvoriť časopis vyrukovala na jar 2011. Vedenie školy nápad od-kleplo a rozhodlo sa ho fi nančne podporiť a za-strešiť výrobu prvého čísla. Ešte koncom let-ného semestra 2011 sa začala zoskupovať re-dakčná rada, ktorá po-čas letných prázdnin vymýšľala nielen názov, ale aj celkový koncept časopisu.

V septembri 2011 bol Tvor načrtnutý, praco-valo sa na vizuáli, zatiaľ čo redaktori spracová-vali svoje témy, písali články, robili rozhovo-ry a pripravovali obsah prvého čísla Tvora. Me-dzitým sa za pochodu riešili aj praktické otáz-ky tlače, papiera a pro-pagácie.

Prvé číslo Tvora bolo vy-tlačené v škole, no ako správny študentský ča-sopis sme si jednotlivé čísla skladali a spinko-vali sami. Po celonočnej šichte uzrel svetlo sveta prvý Tvor.

Časopis sme slávnost-ne pokrstili 6. decem-bra 2011 v KC Dunaj, za sprievodu rôznorodého hudobného programu a takmer 400 návštev-níkov. Krstnou mamou sa stala prorektorka pre grantovú a projektovú činnosť Lucia Okoličá-nyová, ktorá ho obliala slizom (v tú noc to bol netvor). Aj vďaka krstu sa o Tvorovi popísalo na množstve internetových portálov, všimlo si nás aj TASR a venovalo nám reportáž. Akciu organi-začne zastrešila Deana Kolenčíková.

Prípravy druhého čísla sme zahájili začiatkom letného semestra 2012. Po predchádzajúcom hektickom semestri sme sa pustili do tvorby ďal-šieho vydania pokojnej-šie. Druhého Tvora sme vypustili v máji 2012 a znova sme to úspeš-ne oslávili- tentokrát (v porovnaní s krstom) takmer neorganizo-vanou tvorpekačkou a tvoršpekačkami.

Čo v ňom nájdete?Časopis sa venuje rôz-nym témam, snaží sa mapovať dianie nielen v umení a kultúre ale aj v meste, ateliéroch a medzi študentami našej školy. V Tvorovi nájdete rozhovory s absolven-

24

7-9

— 9

-9-2

012

TV

OR

~ S

ELF

tami, študentami a rôz-nymi umelcami, reakcie na aktuálne dianie, ko-mentáre, recenzie, an-kety, reportáže zo stáží, súťaží a workshopov, a k tomu mnoho ďalších multižánrových vsuviek.

Prečo vyzerá, ako vy-zerá?Vizuál Tvora má na sve-domí tím piatich grafi c-kých dizajnérov. Medzi jeho hlavné poznávacie znaky patrí variabilné logo a layout. Inšpiru-júc sa multižánrovosťou našej školy sme zvolili systém rôznorodých pís-meniek tvoriacich slo-vo TVOR, ktoré sa dajú ľubovoľne kombinovať. Písmenká navrhovali viacerí študenti Katedry vizuálnej komunikácie a prispeli tak do širo-kej databázy písmenko--piktogramov, z ktorej si podľa konkrétneho použitia vyskladávame naše logo. Variabilita samotné-ho layoutu je špecifi cká tým, že napriek načrt-nutej základnej schéme necháva každému par-ticipujúcemu grafi cké-mu dizajnérovi priestor na vlastné uchopenie vizuálu zalamovaných strán. Päť dizajnérov, päť rôznych prístupov. Rôznorodosť priznáva-me a preferujeme, na 64 stranách nájdete rozlič-né, zdanlivo nesúvisiace vizuály, ktoré sú ale spá-jané spoločnými znak-mi Tvora. Každé vydanie časopi-su je tlačené maximál-ne dvoma farbami. Prvé číslo bolo oranžovo-čier-ne, druhé modro-zelené.

Stavili sme na výrazné, priam krikľavé farby, ktoré v kombinácii s jed-noduchosťou neplnofa-rebnej tlače prinášajú žiadaný efekt „samizda-tového“, novinového (študentského) časopisu, tlačeného na obyčajný recyklovaný papier. Zaujímavosťou Tvora je plagát fungujúci ako obal a zároveň titulka časopisu. Je neoddeliteľ-nou súčasťou každého jedného čísla a spra-vidla má dve až tri ver-zie. Autorom plagátu je študent alebo absolvent VŠVU. Touto cestou pri-nášame ďalší priestor na prezentáciu tvorby. Plagáty sú tlačené sie-ťotlačou v škole, za čo ďakujeme p. Kvasnicovi.

Kto ho robí?V redakčnej rade pracuje plus-mínus 5 ľudí. Šéfre-daktorkou je Gabriela Gažová, medzi ďalších stálych členov patria grafi ckí dizajnéri Vojto Ruman, Aurélia Garová a Lenka Navrátilová. Na tvorbe vizuálu sa okrem nich intenzívne podie-ľali Ado Juráček a Ma-rek Minor. Redaktorskú základňu ďalej tvoria Simona Vojtečková, Lí-via Pemčáková, Edu-ard Herrmann, Deana Kolenčíková, Dominik Hlinka. Je veľmi ťažké určiť hranicu medzi stá-lym a externým spolu-pracovníkom, no práve tí externí tvoria najväč-šiu časť redakcie. Plniť stránky Tvora sa nám teda zatiaľ darí aj vďa-ka pomoci množstva ob-časných prispievateľov, či už zo študentov VŠVU

alebo kolegov z VŠMU a UK. Dôležitou súčas-ťou redakcie sú fotografi , Juraj Starovecký, Ondrej Urban, Michaela Dutko-vá, Viktor Šelesták, Mi-chal Huba, Jakub Jančo, Dominika Jaculiaková a mnohí ďalší. Viesť tím ľudí, ktorí spo-lupracujú na projekte len na dobrovoľnej báze je naozaj špecifi cká úlo-ha. Šéfredaktor môže byť rád, že sa vôbec nie-komu chce niečo navy-še robiť. O to väčšia je radosť, ak sa podarí vy-tvoriť naozaj hodnotné a zaujímavé príspevky. Za spoluprácu celej re-dakcii v mene redakcie ďakujem! Dlhý menný zoznam si môžete pre-čítať tu. Touto cestou by sme chceli osloviť všetkých potenciálnych prispievateľov, či už z radov študentov, ale-bo aj širšieho okruhu okolo Tvora. Sme žánro-vo a formálne neobme-dzení, takže privítame ako redaktorov, tak ilu-strátorov, občasných manažérov a skladačov plagátov a všetkých os-tatných ľudí, ktorí by sa chceli zapojiť.

Financovanie tvora?Neodmysliteľnou otáz-kou fungovania Tvora je jeho fi nancovanie. Sa-mozrejme, je to náš več-ný problém. Začiatok projektu bol podporený vedením školy, na ktorej náklady bol časopis vy-tlačený. Keďže bol pre-dávaný za dobrovoľný príspevok, zarobil si na tlač ďalšieho čísla.

25

TV

OR

~ S

ELF

TV

OR

~ S

ELF

NÁ

VŠ

TE

VN

ÍK Návštevník: Našli sme tu kamarátov, pozerali sme sa na pána Klepo-cha a Maťátka ako tlačia, potom sme videli roz-právkové knižky. A boli sme na prednáške o kni-hách, ktoré sú dobré a ktoré zlé.

A ktoré sú dobré?N: Tie, ktoré má Ivan Pa-ľaga v kabele.

A tie zlé?Miško (8 rokov, sediac na pleciach Návštev-níka): Zlé sú tie ktoré nemá v kabele.

Čo sa ti tu najviac pá-čilo? M: Knižky.N: Povedz čo sa ti ešte páčilo…M: Zápisník. Je čier-ny, a má také bodky. Na sebe a z takej gumy má obal. (v 82 bøok&design shõp )

A bol drahý, vravíš?M: Hej, za 15.

Chodíš do školy ?M: Hej som tretiak.

Čo sa ti tam páči?M: Čítanka.N: Majú tam čítanku čo ilustrovala Matlovičová, veď povedz.M: Hej tá sa mi páči.N: A ten bicykel sa ti páči. M: Hmmm.M: A nebol som na tom bicykli.N: Taký nadizajnovaný bicykel, čo tam umelci majú. (OSTBLOK)

TH

E E

ND

Potom sme sa prešli k OSTBLOKU a hľadali sme Maroša Schmidta. Majo a Klára povedali, že za rohom prezentu-je niekomu bicykel. Išli sme za roh a tam bol Maroš. Spýtala som sa či sa môj kamoš Mišo môže povoziť na bajku.

Maroš Schmidt : Nedá sa, lebo je ťažký a neudr-žal by rovnováhu...Odišli sme.N: Povedz Mišo aký bol zážitok z bicykla.M: Hrozný! (tvári sa na-štvane)N: Povedz na čo je taký bicykel.M: No čo, nanič je! Keď sa na ňom nedá jazdiť.

PE

KK

A L

OIR

IPekka Loiri, fínsky gra-fi k a pedagóg, porotca Trienále plagátu v Trna-ve, o Selfe:

Už som našiel niekoľko pekných a zaujímavých vecí. Napríklad tieto sta-romódne klasické plagá-ty (Klepoch & Maťátko). Je skvelé vidieť, že nie-kto pochopil tradíciu a tradičný plagát. Vidím to ako poctu klasickej grafi ke. Vaša generácia je totiž príliš naviaza-ná na počítače. Keď som začínal s grafi kou, mu-seli sme vedieť dopre-du, aký je náš cieľ, kam sa chceme dopracovať, robili sme si náčrty. Vy často ako prvú vec otvo-ríte počítač a veslujete neviete kam. Je to dob-rodružná cesta, a veľmi často je výsledok skvelý, ale ja by som tak neve-del pracovať. Veľmi pod-porujem podujatia, pri ktorých sa stretnú ľudia pracujúci v jednom od-vetví, vymieňajú si ná-pady, komunikujú spolu. Myslím si, že vo vašej krajine je naozaj veľa dobrých grafi ckých di-zajnérov.

26

27

TV

OR

~ S

ELF

TV

OR

~ S

ELF

UR

TD

7-9

— 9

-9-2

012