Nahlas 8-2009

8/2009 príloha pre vedúcich spoločens�ev

ZRELOSŤ+Nahlas

biblické zamyslenia na každý deň

SLOVO NA DNES+

2

Nahlas

3

úvodník

Nahlasvydáva

Spoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na

Sme skupina kresťanov (prevažne katolíkov) z Bra-�slavy. Každému z nás sazmenila viera - stala sa vi-tálna a plná života; niektorí uverili v Boha ako predchá-dzajúci ateis� a sympa�zan-� iných nábožens�ev. Pre-čo? Zažili sme, že s Bohom môžme mať osobný vzťah.

S tým, čo máme, sa chceme podeliť, nechceme si to nechať len pre seba - preto je aj tento časopis, preto sú aj ďalšie naše ak�vity. Idenám najmä o to, aby kres-ťania žili svoju vieru naplno. Tiež o to, aby neveriaci spo-znali Krista a žili život podľa Neho, aby sa na Slovensku žilo podľa Božích princípov a aby na tom všetkom kresťania spolupracovali.

Spoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na je tu od začiatku90-tych rokov. Jeho vedú-cim je Mário Tomášik. Spo-ločenstvo má aj svojho kňa-za, ktorým je Jozef Haľko.

Viac na www.mar�ndom.sk.

píše Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina

To dokáže dať iba Boh

Keď si jedinečný, tak premýšľaš inak ako keď si tuctový. Keď sa napojíš na Boha

všetko je iné. Iba on ti môže dať zažiť aký si naozaj jedinečný. A dokonca i pre Neho.

Môžeš tak upokojiť svoj život. Upokojiť a otvoriť pre úplne nové dimenzie.

Zažiť to, že sa môžeš pozrieť na seba tak, ako sa pozerá Boh. Zažiť prijatie,

odpustenie, zažiť to, že si milovaný a chcený.

Toto dokáže dať iba Boh. Nasľubovať to dokáže hocikto, ale dať to dokáže iba

Boh.

Niekedy kladieme na ľudí veľké bremeno, bremeno našich očakávaní, že nám dajú

toto prijatie, že naplnia naše životy, že nám budú vždy k dispozícii a že …..

Isteže, naši blízki sa mnohokrát snažia, ale žiaľ, nemajú na to. Biblia hovorí, že

je to ako keby si odišiel od prameňa vody a šiel by si k dopukanej cisterne a chcel by

si, aby v nej bola rovnako dobrá voda. Je to chyba tej cisterny?

Kto sa spolieha na človeka a očakáva od človeka to, čo môže dať iba Boh, tak

bude za prvé sklamaný a za druhé nepožehnaný. Kto však pochopí, bude sa z ta-

kéhoto postoja kajať a napojí sa na Boha, tak spozná a dostane to po čom (možno

aj podvedome) túži: to ako ho niekto veľmi ľúbi, to, že nie je sám, to, že mu niekto

úplne rozumie, že je tu niekto, kto sa o neho postará, ochráni, pomôže.

Pracujeme na tom, aby Nahlas bol pomôckou a dvierkami k týmto božím veciam.

Veríme, že to tak je a je to aj vďaka Vám, naším čitateľom. Ďakujeme, že sme v tom

stále verne spolu a že z toho môže byť aj požehnanie pre iných.

Poďte s nami ďalej!Milí čitatelia Nahlasu,všetkých vás, ktorým končí predplatné týmto číslom, chceme pozvať na ďalšiu cestu v duchovnom živote spolu s Nahlasom aj nasledujúci rok. Veríme, že aj vďaka Nahlasu sa prebudí živá viera a tešíme sa na všetko, čo má Pán pre nás pripravené. Do čítania, priatelia!

4

Nahlas

8 Nechajme sa milovať Pánom a potom budeme môcť milovať ľudí okolo seba (Igor a Martina Čikošoví)50 Bavia ma ľudia a knihy a trochu Bohu závidím, že môže byť všade (Maruška Kožlejová)

12 Čas skúšky (Najšťastnejší ľudia na Zemi)21 Si najlepšia zo všetkých22 O zajkovi, ktorý čakal na Vianoce

Vydáva

Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina od roku

1997. Vychádza 8-krát do roka spolu s prílo-

hami Slovo nadnes a Zrelosť.

Kontakty do redakcie časopisu Nahlas

Redakcia časopisu Nahlas,

Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv.

Martina, Čajakova 28, 831 01 Bratislava

tel. 02/5557 1397

e-mail: [email protected]

www.nahlas.sk

Kontakty do kancelárie Infocentra

Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv.

Martina, Čajakova 28, 831 01 Bratislava

tel. 02/5557 1397

e-mail: [email protected]

www.martindom.sk

Vedúci redakcie

Andrej Kmeťo

Redakčná rada

Mário Tomášik, Andrej Kmeťo, Martina

Bučeková, Soňa Jančíková

Ďakujeme

Redakcia ďakuje spolupracovníkom,

prispievateľom a podporovateľom.

Grafické spracovanie

Andrej Kmeťo

Foto na obálke

Flickr

Tlač zabezpečuje

Vydavateľstvo Don Bosco

Registračné číslo Ministerstva kultúry

EV 3085/09

ISSN 1337-9771

Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu

textov, zaslaných na uverejnenie v Nahlase.

Všetky príspevky z tohto časopisu možno

ľubovoľne preberať s uvedením zdroja.

Rozhovory Príbehy

www.nahlas.sk• prehľad obsahu každého aktuálneho čísla• vybrané články v plnej verzii• informácie o časopise a možnostiach objednania• špeciálne vydanie časopisu v kompletnej verzii navyše v plnofarebnom prevedení

24 Počuť Boží hlasRozlišovanie je veľmi dôležitá úloha pre nás a pre náš život.

12 Čas skúškyPríbeh z knihy Najšťastnejší ľudia na Zemi o rodine Shakarianovcov,

ich službe a záchrane ich mlyna

Práve čítateNahlas 8/2009

Buďme nahlasHovorme o Bohu nahlas

32 Prvotná dôvera - úvod33 Začiatky jedinečných príbehov34 Prvotná dôvera

Identita: Prvotná dôvera28 Nové víno: Momentky42 Enter the Godzone tour

Reportáže

Obsah

5

46 Dva životy46 Za hranicou vlastných síl sa ukáže viera54 Lepšie sa kráča po jednej ceste viacerým

Obsah

obsah

Budúce číslo 1/2010

Svedectvá Pravidelné rubriky 6 Správy11 Stĺpčeky Jána Buca Moja vec - TVOJA VEC - Naša vec18 Starý očami nového Šabat a skutočný odpočinok38 Hrdinovia viery P. A. Florenskij: Kristov vyslanec v kruhoch nepriateľského režimu47 Kultúra a médiá 57 Vtipy58 Čo - kde - kedy61 Objednávka62 Nestačilo?63 Okienko pre Mariána Lipovského Pssst! Pokoj Ti. Upokoj sa.

32 Prvotná dôveraJe to dôvera, ktorú človek nosí vo svojom srdci a ktorá mu dáva istotu života.

28 Nové víno: Momentkyz 3. ročníka konferencie pre vedúcich

Aj v roku 2010 sa budeme spolu stretávať na stranách časopisu Nahlas. Časopisu, ktorému ide o prebudenie na Slovensku.Nové číslo Nahlasu vychádza na začiatkom februára 2010.

Špeciálne vydaniePrelistujte si celé číslo špeciálneho vydania Nahlasu – príbehy obrátenia, vyučovania, rozhovor, zaujímavosti, zamyslenia a 4x Slovo na dnes.Čítajte na www.nahlas.sk

Výroktohto čísla

„Nech život ľudí na Slovensku je aj Tvojou vecou, nech to, ako to bude po nás, je aj Tvojou vecou.“

Ján Buc o tom, čo je aj tvoja vec >>strana 11

Píšte námna [email protected]

24 Počuť Boží hlas 2

Vyučovanie

Prílohy

Slovo nadnesbiblické zamyslenia na každý deňZrelosťpre vedúcich spoločenstiev a ľudí v duchovnej službe

Facebook NahlasPridaj sa k skupine Nahlas na Facebooku a prehľad každého Nahlasu uvidíš ako prvý na svete - ešte skôr, než je vytlačený.

38 Hrdinovia vieryFlorenskij: Kristov vyslanec

8

Nahlas

Igor, aká bola tvoja cesta k Bohu? Si z kresťanskej rodiny, alebo si sa spoznal Boha v inom prostredí, než v rodine?

Môj vzťah s Pánom začal niekedy v mojich desiatich rokoch, kedy som po prvýkrát šiel na nábožen-stvo. Predtým som v kostole ešte nebol a tak som ani nevedel, ako farár vyzerá. Cestou na nábožen-stvo som videl muža, ktorý bol iný ako zvyčajní muži a tak som ho oslovil, či nie je náhodou kňaz. Povedal, že áno. Pre mňa to bolo čosi nové a vo vnútri som vedel, že je to dobré začať chodiť do kostola. Ale až v seminári v treťom ročníku som stretol živého Boha. Dovtedy som žil život v kompromisoch a navonok som vyzeral ako sluš-ný a nevinný, no mal som strach z mŕtvych. Kvôli tomu som išiel za svojim predstaveným s tým, že radšej odídem zo seminára, lebo som si nevedel predstaviť, že by som mal pochovávať. A jedného dňa sa ma predstavený opýtal, čo by som robil, keby som stretol živého Boha. Moja odpoveď bola: „Utiekol by som,“ nechcel som sa stretnúť s niekým, kto bol mŕtvy.

Jedného dňa ma spolužiak zavolal na modlitby a keďže som chcel byť všade, tak som šiel. No v krátkej chvíli som mal obraz, ako sa Ježiš prechádzal medzi nami a rozsieval svoju lásku a pokoj. Vtedy som nechcel urobiť nič iné, len sa ho dotknúť. Dodnes vyznávam, že som nestretol krajšieho človeka, ako je Ježiš. Vtedy som videl, že taký úžasný Boh prišiel ku mne a miluje ma. Následne na to som sa už nebál mŕtvych. Začal sa vzťah s Pánom a padali konkrétne kompromisy.

Čo ťa teraz na kňazstve teší a napĺňa?

Teší ma a zároveň napĺňa to, keď vidím, že ľudia prijímajú novú nadej. No zároveň pociťujem veľkú zodpovednosť. Veľmi rád spovedám ľudí a vtedy sa mi opakujú moje prvé slová, keď sa ma učiteľ na etic-kej výchove spýtal, čím chcem byť.

Odpovedal som, že kňazom, lebo lekár lieči telo a ja chcem liečiť duše.

Martina, tvoja cesta k Bohu bola aká?

Navštevovala som v nedeľu

Nechajme sa milovať Pánom a potom budeme môcť milovať ľudí okolo sebaIgor a Martina Čikošoví sú manželia rok aj sedem mesiacov. Igor je gréckokatolícky kňaz v tomto čase pôsobiaci v Pastoračnom centre pre Rómov v Čičave spolu s manželkou. Martina je katechétka, učí zväčša rómskych žiakov. On je Róm, ona Nerómka. Obaja milujú Boha a ľudí.

9

rozhovor

Jedného dňa sa ma predstavený opýtal, čo by som robil, keby som stretol živého Boha. Moja odpoveď bola: „Utiekol by som,“ nechcel som sa stretnúť s niekým, kto bol mŕtvy.

kostol, avšak vyrastala som v ro-dine s problémami tejto doby a tak sa mojou rodinou stali priatelia. K tomu patrili chaty, alkohol, ... Potom som na kurze Filip spoznala lásku Ježiša a jeho odpustenie. Na mojej novej ceste

to v tom, že mám účasť na man-želovej službe a naše zameranie je nasmerované naozaj jedným smerom – k Bohu. Ťažkosti vidím v tom, že manžel ako kňaz sa nie-kedy musí rozhodovať medzi služ-bou a rodinou a ako nevýhodu vní-

mam stratu súkromia, ale všetci potrebujeme strácať pre Boha.

Môžete obaja napísať, čo si ceníte na tom druhom?

Igor: Veľmi si cením na svojej Tinke, to, že je, že stále stojí pri mne ako mužovi, že ma povzbudzuje a miluje takého, aký som. Veľmi si cením jej trpezlivosť a to, že ma naučila rozprávať o svojom prežívaní.Martina: Veľmi mi imponuje

jeho zmysel pre humor, široké a otvorené srdce pre ľudí, jeho starostlivá láska voči mne a že prijíma takú, aká som.

Ktoré hodnoty sú pre vás najdôležitejšie?

Na prvom mieste je to vzťah k Bohu a život v jeho vôli, potom láska a dôvera, rodina a priateľstvá,...

Ako vyzerá váš bežný deň?

Vstávame skoro ráno, aby sme mali dlhý deň. Ráno máme osob-nú modlitbu a spoločné raňajky, ak je to možné (väčšinou sa to dá). Tinka odchádza do školy a ja zostávam v centre. Poobede každý

Nechajme sa milovať Pánom a potom budeme môcť milovať ľudí okolo seba

ma sprevádzala moja priateľka – môj „strážny anjel“ a formovaná som bola v Koinonii Ján Krstiteľ.

Kedy si sa stretla s Igorom? Ako ste sa spoznali?

Stretli sme sa už na teologic-kej fakulte, kde som študovala teológiu, ale naše priateľstvo dostalo priestor, až keď sme sa stretli v Pastoračnom centre Ró-mov v Čičave, keď som povedala Bohu „áno“ na pozvanie do tejto služby, kde už Igor rok pôsobil.

Aké je to byť manželkou kňaza? V čom vidíš ťažkosti a v čom požehnania?

Je to povolanie. Požehnaním je

prečítajte si viac >>v Nahlase 8/2009

10

Nahlas

z nás opäť odchádza na pravidel-né stretnutia v rámci našej služby. Večer trávime spolu rozprávaním sa, alebo inak oddychujeme. Máme skúsenosť s tým, že ak sa večer spolu modlíme, prináša to do nášho manželstva veľké požeh-nanie a jednotu. Sme normálni ľudia a tak pomedzi to potrebuje-me stihnúť aj povinnosti v domác-nosti, s ktorými si pomáhame.

O čo najmä ide v pastorácii Rómov v Čičave?

Hlavnou myšlienkou je vybu-dovať existujúci tím ľudí, ktorí budú vplývať a pracovať na tom, aby evanjelium a jeho zásady prenikli do rómskych komunít. Služba sa opiera o 4 piliere a tými sú: 1. kvalita a nie kvantita, tzn. zmena života, morálne zásady, služba pre vlastnú komunitu, 2. vytrhnutie ľudí z ich prirodzené-ho prostredia, 3. vybudovanie

pomocníkov v pastorácii z radu laikov, najlepšie samotných Rómov, 4. evanjelizácia.

Mali ste túžbu slúžiť medzi Rómami?

Boh konal cez pozvanie otca Martina Mekela. Prijali sme pozvanie a Boh nám dal lásku k Rómom a túžbu slúžiť im. Toto je Božia vôľa pre nás. Ďakujeme za ochotné a obetavé srdce otca Martina a jeho manželky v tejto službe, sú pre nás vzorom.

Mate nejaký sen, víziu?

Našou víziou je vízia Pasto-račného centra Rómov a to je priniesť evanjelium do róm-skych osád a tým teraz žijeme.

Ako prežívate Vianoce? Máte niečo špecifické,svoju tradíciu?

Veľmi sme sa snažili, aby všetko bolo tip--top, ale kvôli službe a vianočnému zhonu sme si nenašli čas jeden na druhého a do toho sa naozaj narodil Kristus, ktorý nám osvetlil situáciu a zase nás zjednotil.

Naše minuloročné Vianoce boli naše prvé spoločné. Špeciálne zvy-ky nemáme, ale obaja sme sa tešili na to, že ich budeme prežívať spolu s Kristom medzi nami. To sa aj sta-lo. Ježiš sa naozaj narodil do našej biedy. Veľmi sme sa snažili, aby všetko bolo tip-top, ale kvôli službe a vianočnému zhonu sme si nenašli čas jeden na druhého a do toho sa naozaj narodil Kristus, ktorý nám osvetlil situáciu a zase nás zjedno-til. Štedrovečerná večera sa začala o 21:15 . Boli to krásne Vianoce.

Počas Vianoc sa veľa hovorí o dávaní, prejavoch lásky a ľudia sú k sebe milší. Čo si myslíte, čo je naozaj potrebné, aby prišlo Božie kráľovstvo k nám na Slovensko? Čo by sme sku-točne mali mať v srdci?

Majme v srdci živé Božie slovo (reagujme na neho) a nechaj-me sa milovať Pánom v každej našej prázdnote a potom bu-deme môcť milovať ľudí okolo seba. Majme túžbu a ochotu mať Vianoce každý deň.

Za rozhovor ďakuje Andrej Kmeťofoto: archív Čikošovcov

11

rozhovor / stĺpčeky

STĹPČEKY

JÁNA BUCA

Je to neuveriteľné, ale je to tak, je tu koniec ďalšieho kalendárneho roka. Mnohí z nás možno bilancu-jú, čo a ako bolo a mnohí možno uvažujeme, čo a ako bude. Aký máš pocit z roka 2009? Ak mám byť pravdivý k sebe a aj k tebe, keď to čítaš, ja osobne taký zmiešaný. Zdá sa mi veľmi rýchly, uponáhľaný, neforemný... A moje očakávania sú plné nádeje a viery, že Pán Boh je ten, kto môže pomáhať uspora-dúvať veci tak, aby to bolo ok. To je môj pocit a u každého môže byť rôzny. Ale keby som sa opýtal, ako vní-mame našu krajinu, naše nádherné a mi-lované Slovensko? Čo by si odpovedal? Mám veľmi rád Slovensko, mám rád Slovákov, ale mám trošku obavu. Hej, obavu, a to z urči-tého smerovania, formovania hodnôt ľudí, z vývoja a z nás samých. Zdá sa mi, že ľudia si zvyknú na všetko a veľmi ľahko sa vieme pri-spôsobovať určitým trendom. Na čo sme si možno v tomto roku zvykli my? Auto? Nový mobil? Noví spolupracovníci? Priatelia? A možno sme si zvykli aj na seba a na svoj učičíkaný život, v ktorom sme už sami zo seba rezignovali a povedali sme si, že už to je tak a nebude inak. A tu je ten mo-ment, kde si ja osobne nechcem zvyknúť. Nechcem jednoducho prijať to, aby na Slovensku boli veci tak, ako sú, nechcem sa uspokojiť s duchovným, hodnotovým, eko-nomickým, rodinným, ... vývojom v mojej domovine. Mám ju rád. Mám rád Slovensko a záleží mi na ňom a na ľuďoch, ktorí v ňom žijú.

Práve v týchto dňoch sa poma-ličky spúšťa projekt, ktorý sme na-zvali: „TVOJA VEC“. Chceme v ňom upozroniť ľudí žijúcich na Sloven-sku, že to, ako to bude v budúcnosti v našej krajine, záleží aj na TEBE. V biblii sa evanjeliu podľa Lukáša opisuje príbeh, ako ľudia priniesli

ochrnutého človeka k Ježišovi, aby ho uzdravil. No pre zástupy sa im to nedarilo. Ale oni verili, že Ježiš je ten, kto môže zmeniť život ich pria-teľa a tak odkryli strechu a spustili chorého priamo pred Ježiša. On, keď videl ich vieru, tak uzdravil cho-rého a ten odišiel domov na svojich nohách (porov. Lk 5, 17-26). Verím, že takto to môžeme robiť aj my. Verím, že Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes a naveky (Hebr 13, 8). Aj my môžeme pred jeho tvár priniesť nielen jedného chorého, ale možno aj celý národ, celú krajinu. Verím, že Pán Ježiš sa môže dotýkať aj nás

a jeho moc môže aj nás uzdravovať.

Nikto z nás sa nemôže vyzúvať a tváriť sa, že je nad vecou. Nikto z nás nemôže povedať, že sa s tým nič nedá robiť. Nikto z nás by nemal mávnuť rukou a povedať, že je to už aj tak v keli. Chceme povolať ľudí k tomu, aby sa dokázali po-staviť za to, aby

to u nás – na Slovensku – bolo lepšie a stále lepšie. Verím tomu, že je to možné. Veríš tomu aj ty? Nech TVOJA VEC, ktorú nesieš, nie je len niečo maličké, súkromné ... Nech život ľudí na Slovensku je aj Tvojou vecou, nech tvár Slovenska je aj Tvojou vecou, nech to, ako to bude po nás, je aj Tvojou vecou. Od začiatku roka 2010 sa aj ty mô-žeš stáť súčasťou projektu TVOJA VEC. Na webovej stránke www.tvojavec.sk postupne nájdeš ďalšie informácie, inštruktáže, pozvania.

Ján Buc / foto: Flickr

MOJA VECTVOJA VEC

NAŠA VEC

12

Nahlas

Príbeh z knihy Najšťastnejší ľudia na Zemi

Čas skúšky Kniha je opisom príbehu podnikateľa Demosa Sha-kariana, pôvodom Arména, žijúceho v USA. Dej sa za-čína ešte v Arménsku, na konci 19. storočia, odkiaľ sa Demosov starý otec spolu s niekoľkými ďalšími ro-dinami rozhodol odísť do USA na podnet muža, ktorý prorokoval veľké prenasle-dovanie kresťanov v tejto krajine. To sa napokon aj naplnilo počas turecko--arménskej vojny, keď bolo nespočetne veľa kresťanov zavraždených. Životný príbeh hlavného hrdinu je poznačený prejavmi Božej moci takmer na každom jeho kroku. Demos opisuje svoje neúspechy, ak nepo-slúchal Božie vedenie, ale najmä zázraky, ktoré sa diali, keď sa nechal abso-lútne viesť Bohom. Kniha je svedectvom o Božej moci. Povzbudí vás, aby ste verili, že i vo vašom živote sa môže prejaviť a že i vy môžete byť svedkami zázrakov.

Vľavo: Demos Shakarian, hore: s manželkou Rose, dole: Arménsko, vlasť rodiny Shakarianovcov.

13

príbeh

som pozval jeho a tridsaťtri ďalších miestnych pastorov na večeru. Celý tento projekt sa tam nikomu nepáčil. Nikdy som nevidel toľko podozrieva-vých tvárí pohromade, ako keď som sa postavil, aby som povedal pár viet. Popísal som týmto mužom sta-nové stretnutia, ktoré sme poriadali v Los Angeles už siedme leto. Na-koniec sa predsa len postavil jeden muž a povedal nahlas to, čo si zjavne každý myslel. „A čo máte z tohto všetkého, pán Shakarian, vy?“ Vytiahol som z vrecka Nový zákon a nahlas som prečítal verše z Pr-vého Listu Korinťanom 12, ktoré pre mňa nadobudli veľký význam. „Priatelia,“ povedal som, „verím, že Boh dal každému zo svojich služobníkov konkrétny dar na bu-dovanie Jeho kráľovstva. Verím, že ak tento dar nájdeme – a použijeme ho, budeme tými najšťastnejšími ľuďmi na zemi. Ja patrím medzi tých šťastných,“ povedal som. „Svoje poslanie som objavil. Som pomoc-ník, ako sa tu píše. Mojím darom je pomáhať druhým ľuďom, aby mohli uskutočniť to, čo oni vedia robiť najlepšie. Ja vám pomôžem dať sa dokopy, pripraviť miesto na zhromaždenia, pomôžem vám nájsť tých správnych kazateľov. A budem mať radosť z toho, že používam talent, ktorým ma Boh obdaril.“ Napätie v miestnosti povolilo. Za-čali sa ozývať návrhy, týkajúce sa mítingov vo Fresne. Tu mal pastor kontakt na miestne rádio, tam ďalší vedel zariadiť čosi v tlačiarni. „Zdá sa, že máš pred sebou nie-koľko nabitých mesiacov, Demos,“ povedal mi jeden z pastorov, keď ma videl vychádzať k autu. „Bu-deš musieť byť veľa času mimo svojej kancelárie. Dúfam, že ti obchodné záležitosti idú dobre.“ Usmial som sa na neho s istou dávkou istoty. „Lepšie to už ani nemôže byť, Floyd,“ povedal som. „Lepšie by to už ani nešlo.“

Mal som veľmi príjemný pocit, že Boh je v tomto všetkom s nami. V pondelok ráno, na začiatku ok-tóbra som šiel autom do mlyna, aby som zariadil niekoľko posled-ných záležitostí pred odchodom do Fresna. Na moje prekvapenie, pred hlavným vchodom stál náš ekonóm Maurice Brunche. V tvá-ri mal nejaký čudný výraz a bol bledý ako ten jemnučký prášok, ktorým je v mlyne všetko pokryté. „Tak a je to tu, Demos,“ natŕ-čal ku mne ruku s papiermi. „Čo sa stalo?“ „Cenové obmedzenia sa uvoľnili. Trh s komoditami sa dnes ráno v Chicagu otvoril bez nich.“ „To je vynikajúce Maurice! Presne na toto sme…“ Slová mi zamrzli v ústach, lebo z výrazu jeho tváre som pochopil, že to bude zrejme inak. Bez slova som odkráčal za ním do kancelárie a posadil som sa na stoličku, čo bol veľmi dobrý ťah. „Mám obavu Demos, že to vôbec nie je skvelé.“ „Chceš povedať, že ceny sa nezmenili?“ „Zmenili sa, Demos. Padli.“ Ukázal mi papier, čo držal. „Na momen-tálnom stave zásob sme stratili desaťtisícpäťsto dolárov. Ale každý deň nám prichádzajú ďalšie zásielky. Keďže sme nemali dosť miesta na uskladnenie toľkého obilia, museli sme ho začať predávať a teraz nás každý predaj stojí peniaze.“ Vzal som mu ten papier z ruky. Zákony na komoditnej burze umož-ňujú obrovské cenové výkyvy kedy-koľvek. Videl som, že už v priebehu prvých pár minút od otvorenia burzy zaznamenala cena obilia maximálny pád. A my sme samozrejme museli stále platiť tie najvyššie ceny, ktoré som dohodol pred pár mesiacmi. „Tento cenový pokles sa ešte neskončil, Demos. Ak to takto bude pokračovať, môže sa stať, že… skrachuješ.“

Otec bol znovu v kancelárii. Sedel za svojím stolom oproti môjmu a kým čítal naše štvrťročné vý-kazy, stále viac mraštil tvár. „Robíš nadzásoby, synu,“ povedal mi a prstom ukazoval na čísla, ktoré ukazovali na vyššie zásoby obilia, než boli naše momentálne potreby. Otcovi sa nikdy nepáčil projekt s mlynom kvôli neustá-lemu stúpaniu a poklesu cien. Táto jeho námietka sa ale v nastupu-júcich povojnových rokoch nezdala byť veľmi významná. Každý, kto v zime roku 1947-1948 pracoval s komoditami vedel, že jediné, čo udržiavalo nízke ceny, bolo nariade-nie vlády. Ovos, pšenica, kukurica, múčka z bavlníkových semien ako aj sójová múčka – to všetko bolo celé mesiace v rovnakej výške, akoby pripravené vyštartovať vpred. Vo chvíli, keď bude cenové nariadenie zrušené, ceny všetkého mohutne vzrastú. Preto sa mi zdalo byť dob-rým obchodom poriadne nakúpiť ešte kým je nariadenie platné. Ostré oko Arménca si to v našich vý-kazoch všimlo hneď. Jeho zachmú-renie bolo ešte väčšie, keď si všimol, že som nás zaviazal k obratu stoviek tisíc dolárov, za ktoré podľa súčas-ných cien kúpime zrno, čo nám bude dodané nadchádzajúcu jeseň. Týmto rozhodnutím som vlastne odistil pomyselnú rozbušku.

V najnečakanejších chví-ľach sa mi v mysli neustále vynáralo jedno slovo. Fresno. Prečo som stále musel myslieť na Fresno? Bolo to mesto vzdialené tak asi 300 kilometrov na sever od Los Angeles a pokiaľ sa pamätám, nie-koľkokrát som tadiaľ musel autom prechádzať. Podarilo sa mi od jed-ného pastora v Los Angeles získať meno iného vedúceho z Assemblies of God vo Fresne. O pár týždňov som už bol v hoteli vo Fresne, kam


24

Nahlas

BOŽÍ HLASV minulom čísle sme písali

o tom, že je nielen reálne, ale aj potrebné pre nás počuť Boží „hlas“. Aj keď sa to zdá svetu smiešne a niektorým kresťanom fanatické, tak s určitosťou môže-me povedať, že Boh chce s nami komunikovať, pretože chce s na-mi mať veľmi blízky vzťah, chce k nám hovoriť. Má pre nás svoj plán, svoje zámery (myšlienky o nás), ktoré sú dobré (Jer 29, 11). Spomínali sme, že Božia vôľa pre nás je to najlepšie, čo môžeme žiť (neznamená to, že to najpohodl-nejšie, alebo bezproblémové).

Vyučovanie bolo aj o tom, že nejde o fyzický hlas, ale že Pán sa nám prispôsobuje a používa rôzne cesty a spôsoby k tomu, aby k nám hovoril. Pri tomto počúvaní Božieho hlasu nejde o nejaké nové zjavenia, či biblické pravdy, pretože tam nám Pán už povedal všetko skrze Písmo, skrze svojho Syna, ktorého poslal na svet. Cirkev učí, že Ježiš je jediné, do-konalé a definitívne Otcova Slovo.Už nemožno očakávať nejaké nové Zjavenie. Samozrejme Pán k nám môže hovoriť a ukazovať nám niečo, čo nám môže pomôcť viac pochopiť prijaté Zjavenie, ale nie niečo, čo by si nárokovalo, že je novým, či dokonca iným Zjavením. Nám však ide v tomto vyučovaní, aby sme vedeli po-chopiť a spoznávať, ako a kam nás Boh vedie v našom osob-nom živote, ako môžeme spo-znávať, čo je našou službou, ako sa zapojiť do života Cirkvi, ale i spoločnosti. Netreba zabúdať,

že nerozlišuje medzi duchovným a svetským životom u nás, pre-tože on náš život vidí ako jeden celok a chce nás budovať a viesť v každej oblasti nášho života.

Ako k nám teda hovorí

Nemôže k nám hovoriť pria-mo ako k anjelom, pretože nie sme čisto duchovné bytosti, ako anjeli. Sme ľudia, máme nielen dušu (či ak chceme ducha – tú najvnútornejšiu časť duše a dušu), ale máme aj telo. Máme svoje premýšľanie, prežívanie, city, zmysly, ... Preto nám hovorí do našej mysle skrze verše z Písma, ktoré nám vo vhodnom čase pripomenie, cez určitú myš-lienku, náhly vnem, určitý pocit (pokoj, naliehavosť, radosť, ...), tichý vnútorný hlas v srdci...

Zároveň sme bytosti, ktoré Pán stvoril aj pre spoločenstvo, pre iných, sme spoločenstvo Cirkvi. Pán nechce aby sme boli samo-tári, individualisti, preto k nám chce hovoriť aj cez iných ľudí. Pomôže nám to nebyť nezávislý-mi, či izolacionistickými a naučí nás to, že potrebujeme aj iných. Navyše druhí ľudia nám môžu

byť potvrdením toho, čo sme my rozlíšili, že nám asi „hovorí“ Pán. Cez iných k nám hovorí napríklad cez radu, nejaké vyučovanie, ká-zeň v kostole, slovo poznania...

A hovorí k nám aj cez okolnosti života, rôzne situácie, otvore-né, či zatvorené možnosti...

Najlepšie zažijeme Božie vede-nie, keď to bude kombinácia toho, čo vnímame my, že je od Boha, toho, čo vnímajú iní a okolností, ktorými prechádzame. Nezostaň-me iba pri jednom zdroji, pretože vtedy je riziko omylu oveľa väčšie.

Nie všetko, čo prejde cez našu myseľ, či pocity, nie každý vnem, ktorý vnímame, je však od Boha. To už zistil asi každý z nás. Nie všetko, čo nám pove-dia ľudia je niečo, čo nám chce povedať Boh (skôr si myslím, že len málo z toho) a okolnosti sú mnohokrát nejednoznačné a často nevieme určiť, či sú len skúškou, alebo nás Pán chce v tej konkrétnej veci zastaviť.

Preto potrebujeme veľmi roz-lišovať. Myslím, že rozlišovanie je jednou z veľmi dôležitých úloh Cirkvi, jej lídrov. Ale je to veľmi dôležitá úloha aj pre nás a pre náš život, lebo inak budeme robiť všetko, čo nás na-padne, alebo čo nám povedia iní.

Rozlišovať znamená vlastne dobre sa na to pozrieť, zamyslieť sa nad tým, „skritizovať“ to (nie byť negativistický, ale naozaj dôsledný), znamená to oddeliť, rozdeliť, odlíšiť. Skrátka nerobiť

Rozlišovanie je jednou z veľmi dôležitých úloh Cirkvi, jej lídrov. Ale je to veľmi dôležitá úloha aj pre nás a pre náš život.

POČUŤ 2

prečítajte si

viac >>v Nahlase 8/2009

25

vyučovanie

všetko automaticky, alebo sa ne-chať len tak unášať okolnosťami.

Znamená to aj zistiť zdroj, pôvod toho, čo prichádza k nám (myšlienky, pocity, fantázie, reak-cie ľudí, ...). Znamená zistiť aj to, prečo hodnotím situácie tak, ako ich hodnotím, prečo sa dívam na tieto okolnosti práve takto.

Keď hovoríme o zdrojoch toho, čo prichádza do nášho vnútra, tak ich môžeme nájsť niekoľko:

• To, čo hovorí svet – názory, ktoré panujú (mnohokrát odporujúce viere, či zosmiešňujúce vieru).• Diabol – ako zlá bytosť odpo-rujúca Bohu a nenávidiaca tých, ktorí Boha milujú. Preto sa im snaží uškodiť, oklamať, zviesť ich. Snaží sa to robiť veľmi rafi-novane, dokonca niekedy aj cez biblické citáty. Snaží sa mnohokrát tváriť ako anjel svetla a presved-čiť nás, že to, čo sa nám snaží nahovoriť, je niečo od Boha. • To, čo vychádza z nášho vnútra, teda my sami – naše myšlienky, túžby, tajné priania, ... Veľakrát to vôbec nie sú zlé alebo hriešne veci, ale celkom dobré, no majú jedinú chybu, že to mnohokrát nie je to, čo chce práve Boh.• Boh – ako ten, ktorý nás stvoril, najlepšie pozná, najviac miluje a chce pre nás to najlepšie a chce, aby sme naplnili svoj život.

Ako rozoznať tieto zdroje

• To, čo hovorí svet, podrobiť kritike, skúmaniu cez lupu Bo-žieho slova, cez lupu morálnych hodnôt kresťanstva, cez lupu života a skúseností Cirkvi.• To, čo hovorí diabol, sa vyznačuje nepokojom, nutkaním, nalieha-ním, pocitmi viny, mnohokrát je to ospravedlňovanie hriechu, je to často vytrhnuté z kontextu

POČUŤ 2

32

Nahlas

Prvotná dôveraTýmto číslom uzatvoríme opäť

ďalšiu časť nášho hľadania strate-ného obrazu (našej identity). Téma o prvotnej dôvere síce uzatvorí tento celok, ale zároveň otvorí (odkryje) témy, v ktorých budeme pokračovať. Prvotná dôvera totiž bytostne súvisí s našim vzťahom s pozemským otcom. S našich skúseností vidíme, že je to oblasť u nás na Slovensku, ktorá je východiskom k všetkým aj doteraz rozoberaným témam a preto by sme sa chceli v ďalších číslach venovať témam (oblastiam), ktoré môžu byť v našich životoch poškodené práve pre zlý príklad našich otcov, alebo nedostatok prítomnosti otca v našom živote.

Boh je Otec a Ježiš, keď prišiel na zem, po celý čas ukazoval na Otca a svojim príkladom nám ukázal, aký je Otec. Otec je kľúčový pre náš zdravý rast a správne videnie Boha v našom živote. Chceme preto ešte viac otvoriť túto oblasť (aj keď bolesť môže byť veľká), aby sme o to viac mohli zažiť, aký je Boh. Jeho náručie sa nám ponúka každý deň a veľmi tú-žime po tom, aby sme ho už nemuseli odmietať len preto, že nevieme, aký je v ňom pocit, bojíme sa priblížiť, od-mietame ho a hľadáme namiesto toho všetko možné, čo si myslíme, že nás uspokojí. Veľmi túžime po tom, aby už viac Otec nemusel plakať preto, že jeho deti nevedia, aký je dobrý, láska-vý a ako veľmi nás chce držať, stískať a povedať nám, ako nás miluje.

Preto prosíme Boha o milosť, aby nám aj cez túto rubriku naďalej zjavoval seba a prosíme o to, aby na Slovensku povstali zdraví, silní, roz-hodní, nežní a pevní muži – otcovia.

Soňa Jančíková

„...ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste...“ (Dt 1, 31a)

33

iden�ta

Naše otvorené srdce zrazu cíti, že toto nie je to, čo potrebuje, cíti, že namiesto prijatia a lásky dostáva pocit nechcenia, pocit niekoho, kto je tu navyše, či pocit niekoho, kto je tu iba úplnou náhodou.

A tak sa začneme pred bolesťou, spôsobenou týmito zraneniami, „zatvárať“. Naše srdce už viac nie je bezhranične otvorené na prijatie, ale začína sa učiť, že nemôže dô-verovať, nemôže veriť, lebo potom prichádza bolesť. A tak si začneme okolo nášho boľavého miesta stavať svoj úkryt. Úkryt, kde sa snažíme chrániť a liečiť sami, lebo cítime, že nemôžeme veriť najbližším.

Ovocím začína byť strach otvoriť sa komukoľvek a prijí-mať dobré veci pre svoj život.

Ľudia, ktorí si zažili takéto ne-prijatie, sú často ľuďmi, ktorí majú pocit, že na všetko vo svojom živote sú sami. Že nie je nikto, kto by im mohol pomôcť, niekto, od koho by mohli slobodne a bez okolkov prijímať. Cítia sa ako tí, ktorí sú navyše, tí ktorých potreby nikoho ani veľmi nezaujímajú. Sú presved-čení o tom, že ľudia nemajú akoby čas riešiť a počúvať to, čo vravia. Často sa nevedia rozhodnúť a mať istotu vo svojich rozhodnutiach, veľmi váhajú a spôsob reagovania na zložité situácie, je niekedy veľmi detinský, plný plaču a emócií.

Strach, že by sa mali otvoriť niekomu a znova cítiť bolesť, je príliš veľký na to, aby tak urobili.

Toto však nie je to, čo Boh chce pre náš život. Túži po tom, aby sme prežívali život v plnosti so všetkým, čo k tomu treba. Túži

vstúpiť na miesto našej prvotnej bolesti a vyplniť ho svojou láskou a prijatím. Túži po tom, aby sme vyšli z nášho úkrytu, aby sme mu dovolili milovať nás a naplniť to miesto, ktoré tak dlho strádalo.

V Bohu je charakter a vlastnosti otca, ale i matky. On nám chce prinavrátiť to, čo nám nebolo dané. Chce nám do nášho srdca vrátiť pocit istoty, ktorý nám dáva naša matka, pretože pred narodením a po narodení sme najviac závislí

Každý z nás prichádza na tento svet s očakávaním, že bude prijatý. Je to niečo, čo do nás Boh vložil už od počatia. Znamená to, že od ni-koho neočakávame zlé veci, pretože ich nepoznáme. Úplne prirodzene očakávame iba prijatie, láskavý prístup a milujúce prostredie. Oča-kávame iba to, pre čo sme boli stvo-rení a to je dobro. Tu niekde (v lone matky a pri narodení), sa začína odohrávať príbeh každého z nás, do deja ktorého neskôr vstupuje náš vzťah s otcom, ktorý má najväčší dosah na vybudovanie prvotnej dôvery. Dôvera je niečo, čo sa bu-duje až vo vzťahu, ktorý začíname mať so svojimi rodičmi po narodení (viac v nasledujúcom článku). Je to pocit bezpečia, prijatia, istoty, od-vahy žiť, vstupovať do nových vecí a vzťahov s ľuďmi bez strachu, atď.

Ako malé deti naozaj dokáže-me veci iba prijímať, keďže sami nie sme schopní zabezpečiť si jedlo, ochranu, pomoc, prijatie, lásku. To všetko očakávame od najbližších, ktorými sú rodičia.

Naša duša, naše srdce sú nastavené iba na dobro.

V období, kedy sme schovaní u mamy v brušku, však prichádzajú chvíle, kedy je „zaútočené“ na naše odhalené srdce, čakajúce iba dobré veci. Naše očakávanie prijatia, začí-na byť oslabené na základe niečoho, čo nás bolí. Mnohým z nás chýba úplne najzákladnejší zážitok dobra, a to je radosť našich rodičov z nášho počatia, či nášho narodenia.

Začiatky jedinečných príbehov

na nej. Chce nám prinavrátiť pocit bezpečia a ochrany od nášho otca, ktorý nás drží s hrdosťou a nehou na rukách, keď sme v nich položení (opäť viac v nasledujúcom článku).

Boh je ten, ktorý tlieskal radosťou rukami, keď si sa počal, pretože On vie, koho stvoril. Nech boli okolnosti tvojho počatia a pôrodu akékoľvek, Boh nikdy nepovedal, že ťa nechce, nebol prekvapený z to-ho, že si zrazu tu. Bol hrdý a stále je to hrdý Otec svojho dieťaťa.

Lenka Jamborováfoto: Jarka Sládkovičová, Flickr

Náš vzťah s otcom má najväčší dosah na vybu-dovanie prvotnej dôvery.


38

Nahlas

HRDINOVIA VIERY

Pavol sa narodil 9. januára 1882 neďaleko mestečka Evlach v Západnom Azerbajdžane v ne-veriacej rodine. Jeho otec bol dopravným inžinierom, budoval v Zakaukazsku železničnú sieť. Matka pochádzala zo vznešeného arménsko-gregoriánskeho rodu. Gymnaziálne roky mladý Pavol prežil v prostredí kaukazských hôr, kde sa u neho veľmi prehĺbila láska k prírodným vedám. Po ukončení gymnázia následne rozvíja tento svoj talent na Fyzikálno-mate-matickej fakulte Moskovskej univerzity v Moskve. Tam sa okruh

jeho záujmov neobyčajne rozširuje a prehlbuje sa i jeho duchovný život. Stretáva sa so Solovievovými myšlienkami, nadväzuje vzťahy s literárno-duchovným hnutím symbolistov, spriateľuje sa s bás-nikom a mysliteľom Andrejom Belim (Bugajevov pseudonym), zoznamuje sa s charizmatickým biskupom Antonom Florensovom i s otcom Izidorom, mníchom ne-ďalekého getsemanského skítu1, ktorý sa stáva jeho duchovným vodcom. Po ukončení štúdii v roku 1904 odmieta ponúknuté miesto na univerzite a premýš-

Skús si predstaviť človeka, kresťana. Kresťana, ktorý si dokáže aj v nepriateľsky nastavenom režime zachovať svoju tvár. Kresťana, ktorý je aj napriek svojmu úprimnému vzťahu k Bohu tak dôležitý pre svojich prenasledovateľov, že ho napokon ako osobu jednoducho musia nielen tolerovať, ale aj spolupraco-vať s ním. Kresťana, ktorého na bezbožnosť nepresvedčia ani vyhrážky, obmedzovanieosobnej slobody, ba ani strata života. Jedným takýmto kres-ťanom bol Pavol Florenskij, ktorý je pre mňa svojou húževnatosťou a vytrvalos-ťou nielen vzorom svätosti, ale aj zdrojom inšpirácie pre život kresťana dneška.

Florenskij v troch podobách: ako pravoslávny kňaz, vpravo hore ako otec so synom, dole ako väzeň.

KRISTOV VYSLANEC V KRU HOCH NEPRIATEĽSKÉHO REŽIMU

Pavol Alexandrovič Florenskij

39

hrdinovia viery

KRISTOV VYSLANEC V KRU HOCH NEPRIATEĽSKÉHO REŽIMU

Pavol Alexandrovič Florenskij

1 / Priestor, kde východní mnísi žijú v ma-lých chatrčiach v blízkosti murovaného kláštora. Okrem modlitby a starostlivosti o návštevníkov sa živia vlastnou prácou a tým, čo si v malých záhradkách dopestujú. 2 / V pôvodnom jazyku „Stolp i utverždeni-je istiny“. Je to medziodborová intelektu-álno-teologická zbierka listov priateľovi, ktorý môže byť symbolicky chápaný ako Kristus. Okrem tohto svetoznámeho diela sú často citovanými aj jeho spis „Pri roz-vodí myslenia“ (U vodorazdelov mysli), či kniha o ikonopisectve „Ikonostas“ a iné.

ľa o vstupe do kláštora, čo mu úspešne jeho duchovný radca vyhovára a upriamuje ho na to, že by mal pokračovať v štúdiách.

Preto sa mladý Florenskij rozho-duje pre štúdium teológie na Mos-kovskej duchovnej akadémii a vstu-puje do kňazského seminára. Spolu s ďalšími študentmi zakladá spo-ločnosť Sojuz Christianskoj borby, zameranú na revolučnú prestavbu ruskej spoločnosti v súlade s idea-mi a myšlienkami Vladimíra Solo-vjova. Keď je kvôli členstvu v tejto spoločnosti v roku 1906 uväznený, prestáva sa viac angažovať v radi-kálnych kresťanských hnutiach.

Počas týchto študijno-duchov-no-formačných rokov sa viac

venuje aj filozofii, umeniu a fol-klóru. Začína písať aj veľký skvost svojej spisovateľskej činnosti, knihu „Stĺp a opora pravdy“2 (vydaná až r.1924), ktorej zosta-vovaním začína aj obdobie jeho veľkých vedeckých úspechov. Po štúdiách ostáva na akadémii prednášať filozofiu. Publikujesvoje príspevky z oblasti filo-zofie, teológie, teórie umenia,matematiky a elektrodynami-ky. Stáva sa editorom jedného z najváženejších duchovných periodík v Rusku Bohoslovecký vestník, v ktorom veľmi kreatívne pôsobí až do revolúcie v r. 1917. Ešte pred jej vznikom sa ňou

Florenskij zaoberal z filozofic-kého a politologického hľadiska a upozorňoval na vzrastajúcu krízu kultúry, ktorá napokon vyvrcholila do mnohých zverstiev boľševikov. Túto krízu on sám považoval za dôsledok straty duchovnosti a národnej identity.

Porevolučná doba prinies-la okrem zrušenia duchovnej akadémie i uzavretie kláštorov, v ktorých ako ženatý pravo-slávny kňaz Pavol Florenskij plodne pôsobil už sedem rokov.

O jeho veľkom vplyve na súčas-né myslenie svedčí aj fakt, že pat-ril medzi prvých kňazov, ktorí boli po revolúcii perzekvovaní – ná-silne vysťahovaní na pusté ruské

O jeho veľkom vplyve na sú-časné myslenie svedčí aj fakt, že patril medzi prvých kňazov, ktorí boli po re-volúcii perzek-vovaní – násil-ne vysťahovaní na pusté ruské pohraničie.

pohraničie s Turkmenistanom. Jeho návrat do Moskvy v roku 1922 napokon spôsobil samotný Trockij (neskôr po Leninovej smr-ti Stalinov priamy súper), na kto-rého odporúčanie začal pracovať


42

Nahlas

Vždy, keď sa povie tento názov, prebudí sa vo mne obrovské množstvo spomie-nok, zážitkov, ale hlavne zvláštny a neopísateľný pocit Božej blízkosti. Tento projekt znamená v mojom živote skutočne veľa a rád by som vám ho priblížil tro-chu viac z môjho pohľadu.

ENTER THE

Osem týždňov pred začiatkom tohto projektu ešte takmer nikto nevedel, že o 56 dní to vypukne. Dnes čítam na internete množ-stvo reakcií o tom, ako Boh konal počas Enter the GodZone tour.

„Mestská športová hala, Prešov: Takmer trojhodinová netradične koncipovaná hudobná šou s kres-ťanským podtextom. Spektakulárny, energický večer vytvorili interpreti zo Slovenska a z Británie.“ (Inter-netový blog účastníka z Prešova)

„Ťažko sa slovami opisuje to, čo som zažila. Bol to silný pocit spo-ločenstva a prítomnosti Boha, ale niečo úplne iné ako v kostole. Cítila som zároveň obrovskú radosť zo života.“ (Účastníčka v Bratislave)

Odkedy sme v spoločenstve SP po komunikácii s otcom biskupom Balážom urobili rozhodnutie, že Voľnosť na Nevoľnom v roku 2010 už nebudeme realizovať, často som sa modlil a pýtal Pána, čo s nami plánuje. Jedna z vecí, o ktorej ku nám Boh hovoril, bola jasná vízia toho, aby sme sa priblížili viac ľuďom tam, kde sú. Tak sme v našom meste začali realizovať jeden projekt, v rámci ktorého sme urobili niekoľko evanjelizačných koncertov zahraničných interpre-tov v miestnej škole, zrenovovali sme staré ihrisko a viac sa venovali

TOUR

43

reportáž

rozvíjaniu vplyvu v našom meste. Dnes mi je však jasné, že aj Enter the GodZone tour zapadá do toho smerovania, ktoré nám Boh ukázal – ísť bližšie k ľuďom. A tak cestovať s evanjelizačným programom po rôznych mestách Slovenska bolo tiež takýmto priblížením sa.

lizačných koncertoch. Myšlienka prišla zo strany KBS, ktorá chcela v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež zorganizovať niekoľko koncertov v diecéznych mestách. Keď sme spojili naše vízie, vzniklo Enter the GodZone tour. Skutočne

Asi v septembri 2009 som sa zúčastnil jedného koncertu slo-venskej popovej kapely a myslím si, že práve tam sa vo mne zrodila prvýkrát myšlienka pripraviť evanjelizačný program, ktorý naozaj kvalitným spôsobom ukáže mladým ľuďom, aký je náš Boh. Nosil som túto myšlienku v srdci a plánoval som realizáciu tohto projektu na rok 2010... ale vtom som dostal telefonát, v ktorom som sa dozvedel, že nie som sám, kto rozmýšľa o evanje-

som sa toho obával, lebo moje predstavy o prípravách a kvalite tohto projektu boli vážne ohro-zené – do začiatku turné totiž ostávalo 6 týždňov. A tak sa za-čalo tvrdo „makať“ na prípravách „prototypu“ tohto projektu .

Boh však ani na sekundu ne-zaváhal a jasne ukazoval počas celej prípravy, že toto dielo je v jeho pláne. Bolo úžasné po-zorovať, ako rýchlo prichádzali nápady na grafiku, program,ako sa šírila propagácia a všetko

klapalo. Od objednania leteniek pre zahraničných hostí, technic-kého zabezpečenia, finančnéhozabezpečenia až po samotný program a jeho produkciu. Dnes sám nerozumiem, ako to bolo možné. Už v tejto prípravnej fáze bolo vidieť moc Božiu v priamej

akcii. Chlapci tvrdo pracovali na vizualizáciách textov a na pro-jekciách, dievčatá z kreatívneho tímu chystali scénku, moderátori rozmýšľali nad čo najkreatívnej-ším uvádzaním celého programu a zahraniční hostia sa s nasade-ním pustili do propagácie Enter the GodZone tour na facebooku. Stovky ľudí sa modlili, niekoľko spoločenstiev sa postilo a de-siatky rehoľných spoločenstiev zahrnuli Enter the GodZone tour do svojich modlitebných úmys-lov. A bolo to cítiť v každej se-kunde realizácie tohto projektu.

13.11.2009 bol deň, kedy sa asi 30 mladých ľudí stretlo a celé turné sa začalo. V piatok večer na generálke v malej telocvični v Ru-žomberku to však vyzeralo dosť zle. Bolo totiž treba zladiť všetky samostatne pripravené veci do jedného celku. No a v tomto


Reportáž JULA SLOVÁKAo Enter the GodZone tour

60

Nahlas

Bra�slavaBistro ParisienNákupné centrum DanubiaPanónska cesta

Máte �p na ďalšie miesto, kde by ste kúpili Nahlas?Dajte nám to vedieť! Píšte na nahlas@mar�ndom.sk alebosa ozvite na 02/ 5557 1397.

Podporujte NahlasAko na to:

• modlite sa za Nahlas, aby prinášal životPočas Kampane pre Ježiša a iných evanjelizačných výjazdov oslovíme stovky ľudí, ktorým ponúkneme Nahlas. Je to fantas�cký spôsob, abysa ich mohol Boh dotknúť a vy im to môžete vymodliť. • posielajte nám svedectváVeľakrát počujeme životné príbehy a svedectvá ľudí, ktorým Boh v živote urobil dobré veci. Ak ste zažili Božie konanie vo vašom živote, dajte nám o tom vedieť, aby bola Božia dobrota viditeľná.• ponúknite Nahlas ďalšímAj vy môžete prinášať ľuďom život tým, že im ponúknete Nahlas. Vaši známi tak budú môcť čítať o Bohu a Božích veciach. Objednajte pre nich Nahlas ako darček a my im ho budeme pravidelne posielať. • vieme využiť vaše talentyNahlas potrebuje ľudí, ktorí majú chuť napísať reportáž, postreh, zamyslenie, ktorí sú ochotní prepisovať texty, na-hrávky, prekladať, jazykovo korigovať texty, fo�ť alebo nám chcú poskytnúťfotografie do fotobanky.• finančná podporaPríspevok na Nahlas nepokrýva platy zamestnancov ani náklady redakcie. Preto, ak sa vám časopis páči, bude-me veľmi radi, ak prispejete na jeho ďalší rozvoj. V každom prípade vám ďakujeme za vašu doterajšiu podporu a priazeň. Zvlášť ďakujeme tým, ktorí posielajú viac ako je ročný príspevok - aj kvôli vám Nahlas existuje a na-preduje.Ak chcete podporiť Nahlas, využite účet: 2661475133/1100. Ak chcete podporiť prácu Infocentra, evan-jelizačné výjazdy či „Kampaň pre Ježiša“, pošlite príspevok na účet: 2661475002/1100 (pre „Kampaň“ pripíšte variabilný symbol 999).

Bra�slavaStredy - stretnu�a Spoločenstvapri Dóme sv. Mar�na / Istro-polis, každú stredu od 18:30Dobrá kniha /Hviezdoslavovo nám. 22Lúč / Križkova 1Lúč / Námes�e SNP 11Fran�šek / Fran�škánska 2Jonatán / Legionárska 2

TrnavaDobrá kniha / Štefánikova 44Nitra Lúč / Farská 20Nová Dubnicana otvorených stretnu�ach spolo-čenstva Eliáš, info: www.elijah.sk, 0911 250 559 / saleziánske strediskoŽilinaLúč / Mariánske nám. 23Na stretnu�ach Spoločenstva NovýJeruzalem / Kláštor kapucínov, Jezuitská 6, streda od 17:30Mar�nLúč / M.R.Štefánika 26

Bra�slavaČajovnička Simeon Čajakova 28

Bra�slavaUniverzitné pastoračné centrum Staré Grunty 36 (Mlynská dolina)

Čítajte NahlasVychutnajte si svoj obľúbený časopis aj tu:

Nakupujte NahlasČasopis Nahlas si môžete zakúpiť tu:

61

buďte Nahlas / objednávka

Objednávka časopisu Nahlas

Objednávku pošlite na adresu: Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv. Mar�na,Redakcia Nahlas, Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37. Nezabudnite priložiť potvrdenieo zaplatení príspevku.

nový objednávateľ pokračujúci objednávateľ

Objednajte si časopis Nahlas

Príspevok uhraďte na číslo účtu: 2661475133/1100, názov účtu: Infocentrum (SWIFT: TATR SK BX - pre zahraničných objednávateľov). UPOZORNENIE: Do databázy vás môžme zaradiť, až keď od vás obdržíme doklad o zaplatení príspevku (ústrižok šeku, výpis transakcie z internetbankingu,...).

mailom

na nahlas@mar�ndom.skUveďte svoje meno, adresu, obdobie, na ktoré si časopis objednávate a priložte výpis transakcie z internetbankingu

telefonicky

na čísle 02/5557 1397 a pošlite nám potvrdenie o zaplatení príspevku

a@poštou

vyplňte objednávku a pošlite na našu adresu spolu s potvredním o zaplatení príspevku

r

Meno:

Ulica a číslo:

Obec / Mesto: PSČ:

E-mail: Telefón:

Časopis dodávajte na adresu (ak je táto adresa odlišná od vyššie uvedenej):

Záväzne si objednávam časopis Nahlas: 8 čísel (celý rok) - príspevok 13,28 € / 400 Sk 4 čísla (pol roka) - príspevok 6,64 € / 200 Sk Počet výtlačkov: ks Nahlasu

na celý rok

8 čísel príspevok 13,28 € / 400 Sk

na pol roka

4 čísla príspevok 6,64 € / 200 Sk

Dolný KubínNa stretnu�ach spoločenstvakaždú prvú stredu / Ak�vcentrum, Nemocničná 2RužomberokCaritas / Majere 5Banská BystricaRosa / Lazovná 1ZvolenLúč / Nám. SNP 68PrešovFran�šek / Fran�škánske nám. 2KošiceDobrá kniha / Hlavná 89

PrešovMost Café Škultétyho 3

RužomberokUniverzitné pastoračné centrum Hrabovská cesta 1

62

Nahlas

Nestačilo?Prečítal si celý Nahlas a ešte máš chuť? Pozri sa na našu stránku www.nahlas.sk,

kde sme pripravili BONUSY, ktoré v časopise nenájdeš.

Chceš byť prvý?Ak chceš nabudúce vidieť nový Nahlas ako prvý v galaxii,

pridaj sa do skupiny Nahlas na Facebooku a uvidíš!

HRDINOVIA

MARUŠKA KOŽLEJOVÁ

NIKDY NEVYDANÉ TITULKY 2009

• vyučovanie Davida Wilkersona: Ľudia iného druhu

• videorozhovor v 3 častiach s Maruškou o jej knihe Ako chytať v žite aj o jej živote

• nepamätáte si ich? Nikdy totiž nevyšli. Prelistujte si, ako mali vyzerať tituky Nahlasu za rok

2009 a ako to nakoniec dopadlo

Prečo majú Ma-rián Lipovský, Mário Tomášik a Evka Hrešková radi Nahlas?

CARLOS MARTI-NEZ o tom, ako sa stal mímom a čo je jeho úloha

JÁN BUC hovorí pre Nahlas počas Campfestuo vplyve na okolie

ŠTEFAN BEŇA, riaditeľ CampFestu o prebiehajúcom festivale

Kapela F6: Snívame o prebudení nielen Rómov na Slovensku

VIDEÁ

2010

Okienko

Pssst! Pokoj Ti. Upokoj sa!

V mojom srdci je asi vrtuľa, ktorá sa ne-skutočne roztočí aj pri nepatrnom vánku neistoty a problémov. Nastáva turbulencia pocitov a pochybností, ktoré mi chcú od-fúknuť – aj s koreňmi – Božie slovo zasiate vo mne.

A vtedy vo mne nastáva boj, či ostanem stáť na tom, čo je napísané v Biblii, alebo sa poddám okolnostiam a bude ma unášať vír beznádeje a nepokoja. Ale ak sa niečoho v tvojom a mojom živote dá chytiť, tak to je Pán Ježiš, „Slovo“.

On hovorí „pokoj ti,“ hoci úplne ne-rozumieš tomu, čo On práve v tvojom živote robí. Presne ako povedal učeníkom v evanjeliu Lukáša 24, 36. Hovorí ti „pokoj“, aby si sa neľakal a nestrachoval, že ťa nechá samého a opustí (Ján 14, 27). „Pokoj ti,“ keď máš hocijaké súženie, lebo On je silnejší ako celý svet (Ján 16, 33). „Pokoj ti,“ keď máš strach z ľudí, ktorí ti môžu ublížiť (Ján 20, 19). „Pokoj ti“, keď ťa posiela hocikde mu slúžiť (Ján 20, 21). „Pokoj ti,“ keď prichádzajú na teba pochybnosti a nevera (Ján 20, 26). „Pokoj ti,“ keď zabúdaš, že to On je Pánom všetkého a nikto iný (Skutky apoštolov 10, 36). „Pokoj ti,“ lebo si milovaný, povolaný a svätý v Božích očiach (Rimanom 1, 7). „Pokoj ti,“ keď pochybuješ, či ti Pán Ježíš odpustil hriechy (Rimanom 5, 1). „Pokoj ti,“ aj keď si s blížnymi, ktorým nezáleží na pokoji (Rimanom 12, 18), lebo On sám je náš pokoj (Efezským 2, 14). „Pokoj ti,“ keď sa bojíš, či budeš mať čo jesť a piť. Veď On vie, čo potrebuješ (Lukáš 12, 22-31).

Tak si to nedaj vziať. Nech v tvojom srdci vládne Boží pokoj (Kolosanom 3, 15).

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj tebe, človek dobrej vôle, aj v Novom roku!

pre Mariána Lipovského

Je našou výsadou prinášať Božie kráľovstvo

Vďaka Nahlasu môžeš

ty aj ľudia v tvojom okolíčítať články, vďaka ktorým

duchovne ras�eš. A porastú aj ďalší.

Tak si nenechaj Nahlas len pre seba.

Pošli ho ďalej.

dalejposli

ďalším ľuďom.

>>povzbudíbudujeinšpiruje

.

....

Documents

Nahlas 8-2009