II

C PhOL Zb"ca l'LASIENWVA, CSc., prof. DL hab. ló",f Kuusz Sl, 2004

UNIVERZITNÁ KNiŽNICA PU P~EŠOV

Prfr. č.:

S;gn.: r, 429 9 06 MDl

Lektorsky posúdili prof, RN Dr. Ladislav CSOt-llUi SJ. PhD. prof. RN Dr. Anron HAJI:(JK, DrSc.

Druhú čast 1 pol)riny prelof iI doc. ThDr. Andrej F1UP'EK 5J

ISBN 80- 7141 - 465-4

Zlatica Phl..~icnková - Jázd Kutisz S)

Na ceste s Teilhardom de Chardin

Dobr:iknih. Tmava2004

Ven ujeme ná.~mu priatelOvi FrankoviM.

8

3. Cesra lfisky k svetu, človeku a Bohu .................... ..................... 88 3.1. Temariz:kia lásky ............ ................................... 88

3. 1.1. láska a evolúcia .......................................... .. ................. 89 3.1.2. Podoby la,ky ................ ......... ..................................... 94

3.2. Človek z hradiska osobnej identity ....................................... 97 3.2.1. Sťastie :1 utrpenie ........................................................ 106

3.3. Evolúcia, ekológia a zodpovednosť ..................................... 113 3.3.1. Evolúcia a zodpovednosť ............................... "." ....... 11 4 3.3. 1. 1. Tcilhardova vlIia - inšpirntlvny zdroj eko-mysle n ia 117

3.4. Dynamizmus .. nabofcnsrva ze mc" a .. náboženstva ncb..," .. 121 3.4.1. Koz rn ick:\ dimenzia mod litby ................................ 128

Nanl icsto záve ru ........................... ..... ....... ..... ... .. ....................... 136

D ruh:\; časť U6zcf Kulis:r: SJ ) ............ ................................... ........ t 37

4. Kozmické rozmery vtelen ia ........ ....... .. ........................ .. ........ 139 4.1. Vtelen ie a jeho pcrspcktlvy ... .............................................. 139

4.1.1 . Rea lizmus vtelenia ........................................... .. ......... 140 4.1 .2. Dynamizmus vtelenia .................................................. 148

4.2. Krlf - deflnitlvne zjaven ie zjcdnocujllCej !.Isky ................. 153 4.2.1. Krffv8t1lrovcku ......................................................... 153 4.2.2. Križ Jefiš:1 Krista ........................................................ 155 4.2.3. PI nM zmysel krlža ....... .............................................. 159

5. JežiA Kristu s v tajonll~tve C irkvi ... ...... ............ ......... .. ..... ........ 165 5.1. Zm ftvychvsranic - inaugurácia kozmickeho KrisnI ........ 165 5.2. Cirkev - biologicke fylum Krista ........................................ 168 5.3. C irkev - os evolučné ho vývoja ............................................ 175 5.4. Neomylnosť - :a ruka rozvoja ............................................ 177

6. Eucharili tia - sviatosť vtelenia ........... .. .................... ............... 179 6.1. Úloha Kristovho tela .......................................................... 179 6.2. Kozmick~ rozmery sviatosti vtelenia ... 182 6.3. Eucharisria - predlženie vtelen ia v dejinách ................ 184

7. Pt rome - pler6ma - tajomstvo vtelenia dozriev<tiúce v dej inách ..... .......................................... ..... ...... 187

I

Obsah

Úvod .................................................................................................... 11

Prvá časť (Zlatica p tašienkov,\) .................................... ................... 17

1. TeiLhard a jeho cesta .................................................. ........ ... .... 19 L\. ro života Tcilharda dc Chnrd in ......................................... oo 19

l.!. !. Tcilha rd na ceste za swjoll vfzioll sveta ........................ 2 1 1.2. nAko vidfm" Tc ilhardovo videnie sveta ................................ 23 1.3. Dielo a z,\kladné znaky tvorby..... . .. ........ ...... . 25

1,.1.1. Peripetie štýlu <I jilZyb ................................................... .3 1 1.3.2. Optimizmus, llnivcrzatizlllllS II profetizlllus

- ur~ujúcc clHlrakteristiky v!úe ............................. . ...... 34 1.3.Z.1. Optimizmus.. ...................... .. ........... ..... 34 1.3.Z.Z. Unive rzal izmus a profctizlllus ............................... .. .. 36

1.4. Ccsra vedy, filozofic , teológie :. myst iky .............................. 38 1.4.1. Komplcme n tll rita vedy II n:\bo!ensrva

Oč;lnl[ Te ilharda ............................................................. 41

2. Cest-ol. evolúcie !iveta .............................. .................................... 49 2. 1. Tematizácia l.-vo l učnej problematiky......... .. ............. 49

2.1.1. Evolúcia - smelá hypotéza, teória, č i fakt! ................... 50 2. 1.1.1. Svet v pohybc ............................................................... 53 Z.I.2 . Určujúce zn aky Tcilha rdovho evolučného

obr:lzu svet:1 ..................................... . ........................... .5 5 2.1.2. 1. Evolučné zákony... . ....... 56

2.Z. Filozoficko-teologické aspekty evolúcie ............................ ... 59 Z.Z. 1. Vesmlrna I.\tka alebo !tmara a duch v jL-dnorc.... ...59 Z.Z.Z . Fcnomcnol6gia ako evolll~nň ontológia

a ep istemológia.. . .................................... 63 2.2.2. 1. Dyn am izmus a substanciá lna jednota sveta ............. 65 2.2.2.2. Metafyzika "unirc" a memfyzika "esse" ................... .. 66 2.2.2.3. Marg iná lie k evolúcii a kreácii... . ........ 7 5

2.3. Personalizác ia sveta ................................................................ . 8 1 2.3.1. O hn isko lásky z perspektivy involúcie sveta ................ 8 4

7.1. Biblické chá(XlOie plcrómy. . ..................... 187 7.2. Teilha rdOVliké ch ápanie plcrómy ............................... 188

7.2.1. Statické ch{\plInie pler6 my .................................... ..... 189 7.2.2. Dynamické cháp.mie p]erómy .................................... 19 1

7.3.1cžiš Kristus - syntéza stvoreni:1 .......................................... 192 Numiesto záveru ...... .. ................ .............. ..... ... ... ...... ........... ...... 195

Po užité skratky Teillmrdových prác ................... .. ..... ................ . 197 Použitá literatlITa ...... .. ............. .......... ... ............. .... ............. ...... . 199

Resumél Na ceste li Teilhardom de Chard in .............................. 207 SummaJ')'l On the way w ith Teilhard de C hard in ... ............ ....... 209 Résumél Norre chemine ment avec Teilhard de C hardin .... ........ 213

9

12 I Na ceste s TeilhOlrdom de Chardin

Naša \ICťIomá rezignácia na prevažnú väčšinu tYchto prác spOsobuje. fc táto rozprava stráca sprostrcdkO\lané komparovanie a konfrontl.\ciu n:t.~ich nárorov s n:hormi mnohých autorov (obmcdzimc sa vynimoc ne Iba na niektorych). Pridtfamc 53 ~3k n3j tm1 prác samotného Teilhard" de C hardin.1 Možno tak schád:wllle aj z ~rapaného ch(x!nlčk:. "t.'tručenYch intcrprcttkií", nic istým spôsobom ziskavame bezprostn .. '(lnejM kontakt s osobou :1 dielom tohto francúzskeho mysliteľa, VC(1at., filozofa II ki'l3Z<\, člena jezuiOikej rehole.

Zlliste, naše "strctnutie" a nM "dialóg" s Teil ha rdom, ba možno presnejšie naša "cc:.'Stl. ... II nak "putov.mic" za n (m a ~ nim nebud ll uko no.:nc, ani ncobsi:lhnu a nc:.vyčc rpajú 'VŠetky možné prob lém~ otfuky a ccstičky, kroré k od po\l(:d hlm na ne (či už priamu alebo nepriamo) vedú . nudu skOr poZV:lIllm na ďalš ie stretnutia, oMlrené d ialógy, hradan ie nOV'f\:h ciest a neustále pmov.mie ...

Našc úsilie prerlmočiť všetky najrelevantnejšie výrvy, na ktore mOkme rnkmer na každom kroku pri p\ltovani po tcilhardO\lSkých choJnlčkoch "natrafi ť", by bolo neltspciné llf čo len z aspektu ich vymenuvávania. Prero sa vyhneme tomuto márnemu úsiliu a iba zdOr..un[me. fc ~etky výzvy, s krurými Teilhard prichadzn, Sll adresova né čl~kll JnO(lcrnej doby. No dnes m6!cme II \'Cľkou dávkou i~1Oty (JO\o'.-·dať, fc sa plne vzťahujú aj na č\ol.'Cka súč .. ~nej "pumnoderncj doby~, v ktorej tiež hľadáme tie ,.spr.ívnc" l.."C8ty fivota, aby sme boli plne "ľuďmi".

V fivote neba prejsť mnoho ciest, aby sme . ..:\ "sm!i člc",d::om". c..'Stu môkme rcda Ix>nílllať aj ako symbol istej filozofie f ivol:a. V ľudských dej inách jI..'St\lOVlllo II vlastne dodnes existuje mnoho fivotnYch ciest, ktorC nám znncchali myslirelia rôznych olx lobí. IGlžd:í z nich llko mčit .. í [Xxloból fi lozofie fivom prim\ŠH nejakú pravdu o č loveku. Také Sl! aj tic, ktoré ~1 zrodili v 20. storoč i. Myslime si, fc jedna z najkrajších, aj ked' vólx:c nic najTal\Šlch ciest je toj, krorú nám Z<lIlcchal pr.ive Tcilhard de C hardin. P~o práV\: jedna z najkra~/ch dC"t~ Možno i preto, že existovať znamellá

pre čl<M!ka vlastne nelL~rftlc "st'Jvať sa" a toto "st:ávanie sa" je "r.lstom", je "dozrievaním", čo sa realizuje v .celku bytia". Tento celok zah fr\a aj ľudske spolOCcnst\lO povolá.vané ku zjednoten iu sa s Bohom. A človek mOk tOll to cesrou k Bohu krltQť spolu s ostatnými I'uďmi.

Prečo jedna z vôbec nic najrahších ciest? Mofno prltvc preto, že spomlnané "st:áv.tnie sa a rast" člOYeka je nepretrfitýrn procesom zbavovania

I Spôsob dtoyani:1 Teilh.1 rdovYch pdc ic takYro: o.1jsk6r lI~d:amc rok. v ktorom hola CitO\l'AJU práca napisanA, JXXom . kr:uku diela. v ktorom sa lpominatU pr:ka na.::h:klu. Mw1r.altTlmy.

Úvod

.. .som odwln; k,d.'ll( aido kol1{'/I po (I'Il('j '<'Sk', Iu_JOm JÍ uák~oiac il';, ntJfI'rid< wm ... te ~ k obtomlll ~omt MU(' /JOnl7lT'll1m ol hmld.. ......

Tdlhard dl' Chardin

Pom inuli u! časy, ked' sa v mene ortndClll:ie odm icm lo a odsudzoY:l lo takmer všetko, čo Teilhanl de C han:lin (lB81 - 1955) napisolI. T<lkisto pomi nuli aj obdohia nekritického nadk nia II automatického pn.::bcr.mia m~lienok tohto amora. Tieto dva extrémy J):lľria, ako S,1 zdá, minulosti. Dielo Teilharda de C hardin nie je "*Ik jt.'tl mxluchč a pochopen ie jeho tvorby si vyf;.lduje nemalú fllozoflckl'Keolo),[ickll prípr:IVlJ. Je preto celkom pritoozcné, že mnohf entuziasti a nadšcní čitatelia, ale aj mnohí kritici jchu pnk ho nedočftali "do kon ca~ . Prvl spoznúv;tli jeho myslen ie najČlStejšie odtrhnuto od kontextu, v ktoT<l!ll s.'t formCl'\la lo. Dnthl, najmä prlsn i odsudzov:ttelia, ho často čim i i, il dokonca citovali, ~, druhej ruky".

V prcdk\;ldanej publik:icii SOI zlimernc nehl ldeme zmicfuwilto mnoh'ich prltclch , kroté boli venov.m é fivonl a dielu Teilharc\a de C hardin. Lcn ich vymenov.mie by z.'tbralo prlliš vda miesrn. Aj kCtf s.'t č iastočnej myšlienkovej komparácii s niekrorými autornli celkom nevyhneme, chcemes.'t primárne venovať problematike, kto r ll Teilhnrd lX!zprostn.-d ne nastolil v podobe znepokoj ujllcic h otázok ~Ioveka dncAnej J ()by. Vo všeobecn ost i iba uvedieme. fc pr.\cc. ktoré sa ~obemjll t\'OTOOU nMho mysliteľa, prcdsmvujll konglomerár rozličnYch [Xldôb a typov spmo.:YVa nia, naplsali ich autori č i autorky rozličnYc.h národ n osti, ľudia z rOznych kont inentov sveta a z rov dielnych ku ltúr. Manifestujc sa v nich nielen bo hat:\ pcstmi{a d i/CrcncO\l3-nosť pohľadov, ale nájdeme tu ~'t5l:úpený takmer kak ly litcrnrny !:incr: od vcdt.'Ckcho, cez popularizujuci af pc! !u rnalistidcý. Podobne je [ O s typom či chamktcrom týchto pr-k. Nájdeme ml..-dzi nimi su marizlljllce prnce, ale aj problémom ~pccifikované, kn\tkc koment:\re č i zamyslenia. Obč;l.~ sa TcilhardlJ"toU meno vyskytne iba v poznámkach pod čiarou alebo v zozname litcrat(lry. V palete týchto prác mnohé prezentujú nobjektivizujúce" stamwiská a sú p[sané z určitého . nadhľadll", iné :t.'ts vyjadrujú "naj­subjektlvnejhe" či v istom zmysle (pozitívn o m alebo negatívnom) "najzaujatejšie" pozlcie. Sll to práce obd ivné i kri t ické, také, čo pôsobia dojmom "ncutrality", ale aj dojmo m "zaťafcnosti" (nadšcnia i nen:ivisti).

Úvod

IIa vlastného egoizmu a odovzdáv.m ia sn "druhým " ;l všetkému, čo n ás "presahuje". A toto je najt'a!.~ia llloha t lovcka, Icbo jej plnenie znamená vykročiť tou živocnou Cl'Stou, krorlt jc aj .. cestou krf!ovouw

• Teilhard VYZVVa [ dnešného ~lovcka isť touto cestou, cestou plnou kresťanskej symboliky. Je to primálo, ~i priveľa?

Ptedkladan:\ p ubliká c ia nep redstavuje encyklopcil icky sub o r Tcilhan:lO\l)'ch myšliellok, :Z:Khyt".\v.l len časť tej jeho t\ourby, ktorá sa dotýka ~kór filoroficko-toolOb'ickej problematiky, :Ij to ibol s dOrazom na tú Ilniu problémov a otíizok tohto r.\zu, ktore bezprostredne súvisia s pochopenim kozmol~tickej, antropologickej a krL"iro k)j"tickej strltnky jeho uČCnia.

HhlVnli Hnili pr.iee tvori a dve clkhtdné č.'tsti, suvisiace mk so širšlm ku ltlimo-f'lIowfickym, \'\..~(.'Ckým a duchovnym ko ntextom, ako aj s užším rcologicJco.krisrologickYm a krisroccntrickym kontextom tvurby Tcilharda de C hardin. Obidva kontexty prin{lšajú cely rad pcst*h problemQ\lýl:h o kruhov, tema tizova nýc h o tázok i konceptu:\ lnych r iešeni, kto ré sú šttuktllr.ilnym podkladoOl pre dalšie potrebné členenie obidvoch častí

prltcc. Autorsky sú relativne autonómne, :tle poznaa:né úsilím n.íjsť ich zjednocuju ce motívy. Prvá čast kn ihy, kto rej autorkou jc Zlatic,l Plašienkov.i, zaChynMI cC!>1:u myslenia Tcilhunla cle C hardin v jeho ústrednej otient-'tdi. Je pn:dsrnwm\ ako cesta lásky ku svetu, k človeku a k Bohu na základe interpretácie jeho e\lOlučného učen i a. Postupnc priv.\dz.'t či tateľa k teologickej :1 kristologic.kej problem.trike kn.'St'anského učcnia, ktorému je venOVim{1 druhá GISt' kn ihy Otl poľskéhu autora Józefa Kulis.:z:l $1.

Y knihe vychádza mc z predpokladu, fc pre au te ntické a pravd ivé hod notenie myslenia Te ilharda de C hardin je nevyhnutné poznať jeho tvorbu aj z hľad i ska toho, aký vplyv mt'lfc uplamiť pri ú~ilí () pochopenie n:\.šho vlastného "miesta v živote". Tcntu mysliteľ nám okrem šlx:do'tlnych vedl.."Ckych prác z oblasti p.uleonrol6gic a antrop()l6gie z.11lcchal tvorbu filozoflcko-rcol~ického c harakteru, ktom SIl d otýka pr.'tve pochopenia "miest., človeka vo \fC\imíre". Svoje ÚVllhy pL'i.11 vfdy v konkrétnej životnej situácii a v principe pre ko nkrétnych ľudí , OIlc mnohé vlastné poznatky a skúsenosti z tjchto oko lnosti vedci posunúť do vkobecnejšej, univerzálnejšej podoby a ponúknuť ich mnohým súčasnl1rom.

Radi by sme na romto m icste pripomenuli, te Tcilhard de Chardin viac ako tridsať rolcov f ii s ľuďmi, ktori skllmali .. archív Zeme" aktotf svojimi o bjavmi formova li (po)vedomie 20. storočia. Uvedo moval s i, že v prostredi, v krorom sa nachádza (alebo - TeiLhard by povedaJ - kam "ho Prozreteľnosť umicstn ib~) , nic jc Krisnis a kresťanstvo pritomné. Bn čo viac, mnohí jeho vedecki kolegovia sa pozerali na kresťanstvO ako na vyhasnuté ohnisko, zasypané popolom minu losti. Kristus bol pre týchto

II

13

14 l Na Ct.'S(C s Tcilhardom de C hardin

rudi .primalý" oproti problémom súč..~sného !M!r-d. I>rijať kresťanstvo -hovorili - znamená srať sa. "umenšcným" vo svojom člOVCi."cnstvc, vo svojej ľudskosti. Pr.íYC táto situácia sa sr-dia pre Teilharda výzvou, .. by priblIžil Krist:.l ru{fom, li ktorými pracCNaI a mv-Jral novú vlziu !M!m, ktorli iba v Kristovi mohla nájsť svoj %m')'5CL

Tento nový rozmer skutočnosti, novú vl%iu !ovcta opisoval Teilhard v !cúdii l..tJ Monut de ,'AIlITt % 20. j .. nuára 19042 takto: "Mohli by sme poYCdar', ic rudia žili rozptýlen I a uzavreti do seba ako nahodne U)Skupenl pasažieri v podpaiubi lode, a o jej pohyblivom charaktere, ani o pohybe neru!ili... No zrazu, !ťastnou zhodou okolnosd, :Ilcbo skôr v d ôs!l.'(l kll ~ho dozri<..va nia, sa naše oči otvorili. Najsmcl.šl spomedzi nás vy)l li na p:tluhu. Uvideli locr, ktorá nás nesie. Spozorovnti penu po prúde na provc lode. Zistili, že cxisntjc kutol na poháňanie a tid kormidlo na udrtiaVllllie SIl1CrtI. A preduvSctkým, ID.1clali vznáš:tjúce sa oblnky, podrili VÔ r' u ostrO\ftN ukrytých ZOl ho rizontom: to ul nie je nepokojne hmýrenic sa ľuJI na mieste, ani un:\!;lIl ie prúdom, ale Ceslil ...

Je nevyhnutné, aby z takejto vlzie \fZi~lo iné fudst\Q, l'udstvo, O kturom t:.'Štc nemáme PI'C\.-tSt<lVll, ale Tudsoo, ktoré akoby sa uf prcdiem lu cez to

staré, .. ko tO dtim zakaždým, kt.od· ma m\hod y fivota uved ú do ko nmktll s iným človekom , ktorý, aj keby mi bol cudzi narodnosIDu, vrstvou, nISOu alebo nábofcn!uwlll, jc mi bliEi ako bmt, pretott aj on Ilvidel lOĎ, tlj on podli~ tt: /X)Slulmjeme do/m.au.'" N~ vlzia !lvcta, O ktorej Teilhard hovoril, sa sra la skutocnos(ull.

Č l ovek, ktorý odhali l z;\ ko n itosti vYvoja il "st.ivani n sa", ju začal programO\lať ti jednoducho [\fOriť. Uf v 20. storoči sme prcflVllli pokusy o reali%áciu nového sveta, nového ľu dského spoloče nstva W (orme rotnlitných demokracií, f.:t.<'!izmu, komunizmu i bpimlistickej demokmcic. Niesli so scOOu veTmi konkrétne obmzy sveta, fivom II človeka.

Z ... kladna Teil hardova vlzia svera ako "sveta vo vývoji", v "stnvani sa II ta.'Itc" dozrievala niekoľko rokov. Mohli by sme vlastne povedať, fc to boL, práve hypotéza evollkie v biológii 19. storoč i a, ktora sa sta la pre neho podmienko u poznania a celostného vedeckého myslen ia, kecl"fe iba proces, iba stávanie sa, iba konvergentný vývoj dovoľuje porozumieť Cclku, akýmje svet. V L.1klade pochopenia sveta vo vývoji však stoji nová metl.lfyzika bytia, metafyzika, ktorú potvrdzova la aj skúsenosť. Táto memfyzi1ru pokladá za najpodstatnej!! rozmer bytia nic jeho samotnu existenciu, ate existenciu jednotiaccho (zjed n ocujúceho) pôsobenia, ktoré 5.1 prejavuje v celom evolučnom procese.

J 19<f2, De T. VII, 1.80-81.

16 I Na ceste s Te ilhardom de C hard in

V našej práci sa usilujeme tieto Teilhardove zámery predosc:riel' a sl1č..'lSne ponúkame čitateľoví mofnosť preskúmal' a premyslieť, čim jeho d ielo znepokojovalo a priťahovcl lo w<kov, filozofov a tcol~'OV i laickú vercjnos(, rudi Il:lj rozličncjšcj intclektu:llnt=j a duchovnej orientácie, ale ticf, č im mMe ti eto pocity vyvolávať aj dnes. Nako l"ko sa n~m to pod .. rilo, ncch.\VilffiC na h\sk.avé po.~udcnie čitateľa.

I Úvod

Čokor~k existuje, cxismjc teda VĎaka jednotiacemu (zjednocujúcemu) pôsoben iu - to je pod~tatný z:.ikhld všetkého bytia, všetkého jestvujúccho. l\xIobnc mužnu Vesmfr - útok (u TOll t - V.šctko) (JOnfmai ako veľký proces zjednocovania.

V kultú rnodvilizačnom milieu S\>Ujcj doby Tcilhard , ktorý poznal dejiny %c me, históriu života a človeka , od haľuje zákon vývoja a ukazuje nový rozmer kresťanstva \'0 svete a v ňom i človeka , krotý jc ormrený Kristovi kozmid'-Ych dimcnzii. NayYŠC, ~vOjOlt tvorbou poukazovul n .. to, fc práve v kresťanstve 8., nachádL.~ skutočná jcdnoriac.~ (zjcdnocujúC1) moc, že iba o no v zmftvychvsta lo m Jcf i~ov i prin:Ba pravé vf(a%stvo sve!'d v jch o evolučnom rmmere.

Usilujcmcs<\ tu prcJstnviť aj to, ako sa Tcilhard po kúšat jazykom ltvojich s ú čas níkov, jnzyko m Ill od e rn ého č l ove ku vyjadri ť sam u podstatu kresťanstva. Pokiaľ IX>zn:\mc dejiny dO!:: iem n teológ'ie, zcM sa , fc to nic je nič mimoriadne. Spô"<lb vyjad rovan!:1 tajmmtv:1 viery bol vfdy Jejinnc :l kultlJTne podm icncnY. Človek z nich vh.iy čerp;l t - II robi to d(xincs -\l)'jadrovacic prostri l.:Jky, jazyk a pojmy, ktorymi postihuje tajoms[\fO svojho f ivom späté s tajon1S[\f01l1 Boha.

Aj Te ilhard hIada l zodpoved ajúci spOsob vyjadre ni a podsra ty krest.mstva. Túžil to urobii pn... .. doviictL:ým pre ľudi, s ktorými hú spojil žiw t a pr:IL';!., n..oda pre rudi "-"dy - 1"lk."'ontolÓf:,1(J\I ti ;mtropolÓJ.,JO\I. Pr.ivc títo rud ia, ktorí od krývali dejiny sveta :1 !ivom .1 odhaľovali S\\!t ako \<\!Ik.ý proces srávania $l a dozricv:.mia, IK'\Iidcli v ňom miesto pre Boha a prc kresiansMJ. Podra nich kre>ranstvO nemalo čo Ixmúknut, kcd'fc utrpenie II problémy SVCt'.l boli Vli~ic ako odpovede, ktoré prin:'l.š.,1a vicra v Jcfiš:.l Krista. T íto rudia, ktorl skúmali minulost' zeme, nemali nijakú nádej sp;ltú s budúcnosťou. Dodajme, žc rúr0 chamkteristiku môfcmc poufiť aj v šir, šom význame a v mnoho m piati aj dnes a dotýka sa k:lfdého % nás.

NauhiVllmc 5.~, fc nov:í V\..-d<.-cká prcdsOlva C\IQ!učného SYCta, ktoro sa rodila na prelome 19. a 20. storOCia, a krcst';lIlstvCl hcrmeridcy uzavreté \/o

svojo m t.\Žko zrozumiteľnom tco l~ickom jazyku, to boli dve clkladné pr!~iny cclej Tcilhardovcj tvor ivej činnosti. Túr0 jeho čin nosť mÔžeme označiť aj ako pokus vyjadriť tajomstvo kresťanstva jazykom rodiaceho 5.,

svctu. Je v nej skrytá hlbok. ... túžba predstaviť univcrzúlny rozmer kresfunstv.\ II úsilie poukázal' na to, fe jedine ono mÓfc dal' od poved n'l tie najhlbšie a!pirácie moderného čl"""-'! ka. Teilhard túfil ukáL.11' človeku - ktorý pochopil seba ako SÚČll'lťwfkého Celku (celéhovcsmiru) a uvedomil si, že sa nachádza uprostred smerov-mia tohto veľkého proccsu - Boha zjaveného v Jefišovi Kristovi ako Ccntmm zjednocujúcej lásky uprostred ~jajúceho sa. svet.~.

Prvá časť

15

20 Zlatica Pla! icnkova

zúčastň.uje na pa loontologjd(~h vylwpávkach v S(,."\ICrnom Span icl~kll, kde sa mu naslcytL'l možnosť obdiVOVJ.ť aj nástenné marby v Almmire.

Obdobie prvej svctCM:j \Qjny prcru~ilo na Istý čus jeho \I\."<I(!cké :t..imcry ti Tcilharcl nastúpil na front. Vojnové roky ~I stávajú pre neho žril..'d1001 novcj fivorncj skúsenosti. Jej v'fzn;\m môžcme 1:.1chyt i ť vo fOrmll lov.ml niektorých Tci lhard~h hlavných idcovYch uricnt:\d l.

Roky 19 19 - 1923 strávil v Parí!i. Na Sorbone re alizoval svoje predvojnové pl~ny v oblasti vedeckého štúdia geológie, p'l[conro!ógic a biológie. SlIGL!iIlC pracoval v labornróriu M(lzc:I prfrodn~h dejln (MuSl.>C d 'hisroirc narurc llc) II v rokoch 1920 - 1923 vyučoval geológi u na Katolíckom inm:itútc v Parí!i. 22. marc.'l 1922 bol promov.mý na doktora prlrod ných vied. V rokoch 1922 - 1923 bol predsedom Gcologickej spolocnosri Frnncúzska (Sudc(Č I,.'I..-tulc'l:iquc de Fr.:mcc).

Od roku 1923 prich:'ldz. ... v jcho iivote k veľkým zmenam. Teilh:.,...! absolvlljelowjll prvú výskumnú c(..~u do Činy, krajiny, Kror:i.sn mu oO('"'I.llho smne "cxilovYm nzylo m" nn vyše dvad5<lť rokov. Keď S:l nn jeseň 1924 vrátil do P:.lrlf.a, z. ... stihli ho prvé váinc "ncclorozumeniaM II ofici:\lnymi inštitúciami vRImc. Nask-dov.lli prvé z:ikazy verej ného ~obcn ia na K. ... rolfckom inštirúte il nl.'Skôr aj v obL'l.'1ti publikačnej činnosti . N;\vr:u do Číny S:I st.\v.! pre neho nielen nevyhnutným, alc priam želateľným .

Roky stravcné na cxpcdlc i:ich po celom svete Ix)1i nal)lnené tllk výskumnou č innosťou v oblasti p<llcontológie, ako aj plnd nou tvorivou č innosťou n;! fHozoficko-n.-ologidmm poli. Predovšetkým to však bolo rozpmcov:mie jeho veľkej vlzie vývoja vcsmiru, smerujlu.:eho kll svoj mu dlU.:hovnélllu bo!skému ccntTlI, a teda i obdobie u!VOrcnia "novcj syntézy" veJy a n.lboknslvlI.

Tejto svojej vh:ii zasviltil celý fivut, horý od roku 195 1 ai do smrti prdil n.ltrv.llo usadený v N(.'w Yorku , s menMmi prcsn\vkami pobytov v Európe a na cxpcdlciťlch v Južncj Afrike. 10. aprlla 1955, na vellc.onocnú nc<lcľu, ktorú z..1~al slávenim sv:.itcj omše v Kan.--dr:Ue sv. Patrika (Sa int· Pll trick), na sklonku dňa - poc.."1s rozhovoru s priateľmi pri MIke ~aj ll -nahlc zomicra na srdcové zlyhanie. Je pochovaný nn jezuil:!lkom cIntorinc v St. Andrcw's on Hudson, asi 160 km od m est:.! N{.'W York.'

1 počas mojej !lhiu:vy lo hm dntorlna vauguRe roku 2CXXllOm 1iJt'Ib, k u l1 ardl, II kto­rom IJ3 dntorin IlIiICMdza, prevzal:! po je:uitoch In~ InJtlnícla. OneJ patri AmerlCk~I1IU kuchA ... kcmu im[initu (Culinary Imtirutt of America).

I

1. TeiLhard a jeho cesta

Popularita fm nl.:úzskeho myslitda Pierm Tcilhanla de C hanlin mala vždy JI\IO;C vzostupné i ZO'itupné f.\zy, ako to u výnimocn~ osobnosti obyčajne Ilývn. Moj im clmcrom W:ik nic je sledov.tť ani vlny nad::Cnia, ani nezáujmu (} ;Cho dielo, pretože omzky mód nych m~licnkových trendO\! býv.ljú často 2mdnou a vndliivou z:ílcfit~ťou . Vychádzam skôr z predpokladu, fc ;ldckv.ímc dlOdnotcn ic jeho oo"", jc dtc st.\lc otmrcnou ornzkou. Do istej miery prcnv.lvJ v podobe výzvy, na ktorlt SOl pokúšam jednoducho ~>oV'J.f. Môj rcšf.M!kt k tejro výzve mn \-\.-dic k úsiliu pl\.-dscaviť základy Teilhanlovho odkazu rl zároveň tým nspoň zlomkcwito l:xxx1ha liť Čo'l.'1ť jeho osobnej snahy, ktor.:í "a skrýv.! v Ixnad r jeho my.šl icnb.m lm dl.'ť!ičstva.

SkÔr nd: k tnlllU pristúp im, uvediem niekollm stručných biogmfickych údajov z Tcilh:lľ(lovho život;J , ktoré m()fu d okresliť celkový r:\nl(.'C jeho fi\ttnej pli te, hoci naomi pôjde iba o mljz:\klildnejšie fukty.

1.1. Zo života Teilharda de Chardin

ľicrrcTeilhanl deCh:mlin sa narod ili. m.lja 1881 na rodinnom z:\mku Sarcenat nc(ľa lc ko Cle rmo nd·Ferrand v Auvergne, sope~nom kraji stredného Francú 7..<;b , ro(H~om Ernmanuclovi Teilhnrdovi de Chard in n BerthoAdcle, rod . Oompierrc d' Homoy, ako ilrvrm z jooenästich dctl. Ako jedenásťročný nastúpil na lItlldi:'l do jczu itskčho Kolégia Notro-Onmo­de Mongré (\OU Villcfranchc-sur·Saônc), kde dospcl k rozhodnutiu stať sa jezuitom. Celý cyklus jczui.tskcj prlpffi\l)' n v.!1 trin ;\Sť rokov. Sidlo novidáfil jezuitskej rehole bolo v A ix-en-PTO\\!nC<.', kam Tci lhard prišiel 19. m. ... rc.. ... 1899 a už nasled ujúci deň začoI I m<.'S:l~nč duchovné cviťcnia sv. I&'1láca z Loyo1y. Stni 8<1 t(-da novicom Sl>oločnosti Jc!iŠO\lcj. V Aix-cn-Provcnce srrávil obdobie od marca 1899 do septe mbru 1900. Potom prešiel do školo'lStik..'\tu v Lavale a 25. marc..'\ 1901 zloUilIvoje prvé j{''2ui15ké sľuby. Skolastikac bol v roku 1902 prencsený mimo úzcmia Francúzska, do Anglicka, na ostr(J .... Jcrsey. Tam v rokoch 1902 - 1905 absolwvJI svoje filozofkké štúdiá (išlo takmervýJ ll~ne oschoulStickú fHozoftu) . Naslť\:lujúce tri roky pôsobil ako profesor chémie a fyziky na jcwitskom Kolégiu Sv.itej rodinyv K.'\hire. Teolo~,'ickť: vzdelanie nndobudol opäť v Anglicku (Hastings) lX>Čas rokov 1908 - 1912. za kňaza bol .....,."wrený 24. augusta 191 1. po skon čc nl teologických .štúd ii odchádza do Pnrlia a pod vede nim palcontol6ga Marcellina Boula nadobúda odborné vzdelanie. Z:l.rovcň. sa

Te ilh ard a jeho cesta

1.1.1 . Tcilhard na ceste za svojou vizio u sveta

Moja snaha priblfžit Tcilh;lrdovu vitiu SVNa, ktorej neoddeliteľnou lI ľU!:ISťOU je jeho videnie č love ka a Boha, viden ic h lbokcj vnútornej l,rel)Ojenosti a súvisla;ti výmja vesmfru, fio.ota, ľud.~kého myslenia a budúcich \'\lt, ll1 ~ ných perspektfv, by ma la rdlpektova ť aj Teilhardov osobný z..'\pas II 101'0 vla.stné videnie. Z'\pa.s, ktorý m nkoncolll nerol j{.xl noduehý, 0.1 skôr nnopak, bol poznačený II IXlpretk:lv.mý mnohými živomými peripetiami, lI~knliami a nedorozumeniami najrozličnc;Sicho druhu. P'.ltrilo i]ý sa., aby "mn sa o nich zmien ila li n:\lclituu vážnOllt'ou, ai]ý som srnT'06t!iw pr\.'Ilstlvila k:tžclll "maličkost", ktor:'! na "videnic" n:\šho mysliteľa vplýva1. ... alcbo "moh~." \1J lývJť, a aby som .s L<;tou dávkou n:.pätin slcdovJ~., <lko~. ro všetko skonči lo a1eoo "mohlo" skončiť, čo ~tko podsnltným spôsobom ovplyvnilo alcbo "mohlo" ovpl.,vnif Teilhardovu viziu, keby ... Srnči dos.. ... diť inú dobu, iné IX>Sta\'enie, iný stolV poznania, iné "cirkL"""'1é autoritl ntď. No neurobim mk teraz, na tomto micstl!, lebo nj keď 8<. to patri, v tejto pr.ld 5.'\ ďaL~im .. !i\'otopisným" črtám II udalostiam rul TcilhanlO\A!j (.~'lC žiwtom zamernc \»'hnem. Jediné, čo v tejto súvislosti pokll1d:\m z.. ... vhodné pripomcnúť, je fe nomén "ambiv.tlentnt.J>tt, ktorý býv.l na iivutn",:h ccsnkh kaMéhočlCM!ka verným n '-'!fmi fu'itým liúpútni!wtn.

Vo \IŠc..'Obccnmi by slnc mohli p<l'ICdnl', le hlroli ambivJlcntný mih č loveka k sebe, k ruJom i k <lkejkof\ICk skUfocnooti je v samom z:\kb de I\:\.~ho jcstvo\f'Jnia, len mz vystupujú zjavne~ie Jo popredia jeho "tem né", inokedy "svetlé" STrá nky. Možno ro vystopoval' aj viivot..: Tci lhnrda de Chardin. J(.-dnll malú stopu pl\.'dstlvu;c naprlk41cl jeho rclpckt a p(x.lu.~nost' .... oči drkcvnýmauturin\m (a svo;im nlldriaJcllým) najed nej stmIlea ni.....Júvcra v nimi Zl.lstáv.mý scholastický .~tlitldcj obral .\oWUl na stmne d mhej. Ak budeme túto stopu poklad.,ť Zo'\ výraz ambivalcllde, potom treba hní!\f jedným dychom doJať, fe Tcilhan.1 s ""mro st'.!\Otn ambivJlendc neustále Iilpasil a "vyrovn:l.vJl sa". Robil to sebe v~l<;mým a ncop:lkOV:ltcfným spôsobom.

Vždy s pokorou prijal oftci:ilnc prIkazy, z:.\k.'1zy a oJponlčnnin, Ktoré sa týkali tak publikov.!niajcho pr.:\c, ako i jeho pcdaf,'tl:ickcj a verejnej ~inna;ti,4

ale nikdy 5<1 vnútornc nczrickt)1 pTCS\o\..~čcnia o dynamickom obraze .weta.

Vedci, že základn:!. nehybnosť ~mím ncmOže byť vyhovujúcim rámcom, ktorý jc potrebný na pochopenie veľkej duchovnej premeny sveta. O tej možno hmmiť len \ou vyvljajúcom s. ... s~ (vesmíre), ktorý neust:1le rastie II dozricvJ, ai raz dospejc do svojho fi nálncho 'Zo'lvtšenin.

4 Soči .pomeruí( mbi prlj~t mltsto profeaora, kton! mu ponukllna katedre v CoUqe de Frona:. =lkal prron;\iaf na K:atolickom Inkirotev Parfti, mbI ÚČU6ti na korlgllXv USA. kde sa mohollUdnuť J A. Einsteinom a J. M:uiTllinom. a pod.

19

2 1

22

24

Zlatica PlaAienková

Dramaticky a so smútkom prcfival opätovné sklamania 2. neporozu­menia a odmietan ia svojej koncepcie, ktorú v k.onccntroVdncj podobe formuloval či uf. v kratkych filozoficko-teologických ~tUd lflch , alebo YO

svojich hlavných pn\C1ch. no na rento údel sa nikdy vehementne ncsťaŽO\r.t1. V tejto súvislosti molno spomenúť prcdcMcdcým dve najvýznamnejšie

práce, ktoré boli prcdlofcn~ na oflciálne pooúdcnie (cenzú ru) predst'a\ICným v Rlme: Lc Milieu ditl in ti Lc Phtnomene "umilin.' Prvá z nic h bola od mietnur;' s hlavnou námietkou, fc idey, ktoré sú v práci obsiahnuté, cite nic sú doscuocne "uelé" na to, aby boli publ ikova né. V porovnani s toUto námietkou parodoxnc vyznkv..l odmietnutie dnJ hcj pr-ke - jej plJblikovanic bolo zamietnuté 5 odôvodnením, fc svet citc . m. .. dozrd" pre myšlienky, kroré Sll v nej obsiahnuté. Okrem tohto hlavného dôvod u bolo :\.~i 290 pripomienok navrhnutYch na jej prepracov.mie,

Rm: n .. d;1 neboli dostačne zrelé idey, inokedy zmie svet neho ! na r,c d ostatocne priprave ný. Teilhard prijima rozhodnutia prC\lsravcných bez :I kéhokoľvck hnl.'Vu , aj k(.J lJ~ite nic s radosťou. No nernôfu ho z!om it' v d'alše; neúnavnej práci, zaw;ltcncj lA...J e i Bohu. Nijakc prlkoria v t'om ncpoda~i!i optimistickú nádej na kom.'Čné vh".u ... tvo ducha (ducha IX>ZIlania, ducha slol.xxly, ducha "rasru~, ducha budúcnosti).

Mnohé IoVOjC postoje vA;lk nl.-deklarov.11 vcrcjne :a nevystavovn l na všcobccný obdiv, skô r !kl s nimi zdôverovallovujim priateľom for mo u rozh(M)rQV:l osobných li .. rov. Jeho bohaw. korcšJXmdencia" svedči O h lbo­kom prcllvanl a trpkej bolesti, ale aj o znovu nadobudnut(; odv-Ihe a vie­re v spr.\vn06ť nastúpe nej cesty ... A, s.,mozrej me, ncp~w.va l p~lť, n('Ch ro bolo kdekoľvek a kedykoľvek: č i uf počas výskumných cic.tit, a lebo dokonca v prestávkach a chviJ'kach pokoja medzi streľbou v obdobi prvej svetovej vojny.

Na tomto pozad l možno posúdiť aj jeho vzťahy k iným ľudom, blizkym a priareJom, prcsnl.jšie ku konlm.:mym CtiOb:\m, s ktorými SOI v !ivotc stn..-rol alebo stn."t:í\'al. TIC(O vzť:lhy nC«rýv.lju nijaké :záhady, skôr jasocj:lie ktyšt.ll izujú

I PmCII .lt MiliOl diWi : &sid tIt: IIit inlhiNTt V)il:l v slUYenskom preHlde V. D;ulČn 5J pQd n:lM/1n &tski pros!mH .. : EMj 1} lllllitomom tiuole dvalmlt. Prvý nu ju yY(bH Prlateli~ Dobrej knihy, C1mbr!dgc (Ontario, Kanada) 1974. po druh~ ml -.yila vpreprm:ov:mom vyd~ n( na S~nsku vo vydavatcTbtvc Dobm !mih:l, Trn3\"d 1996. Tdlhard Illl llllllll túto pr.lcu vroku 1927, alepubl!!w.~ln:1 boLt:I.lvkomplC)(f}om dle!e (OcT. !V) v rolcu 1957. JdlO najvV%n:.mlllcjJL1 .1 aj naj11'1.1mcjiia pr.\C1 Lc ľhi.IO.nbw: Iw.Min (Ce T. J) vyI!a hneď pojeholmrrt,v rok.u 1955, ale Tdlhanlju napbaldtevrolcoch 1938 - 1940 v Pekingu. Sl("1'Velukj preklad dodnes dlýba a po ~y \')'i!:' v preklade J. Sokol1 pod n:\M.>m Vtsnúr" IIdsn.(I (Vykhmd, Pr.tha 1990).

t Qe T. XII, EG, OP, Unt, LZ. LV.

Zlatica PlaSicnková

byť cite mnoho, v závislosti od toho, koJ'kokrát po jeho pnicach siahnem. Kedysi, pred rokmi, ma mto skutočnosť rozlaďovala, ll! skľučov.l la. Dn es ll! z nej vóbec nie soru slllutná. Teilím sa z tej tu potc nd:ilnej ponuky, ktorll ml po.~kytuje Teilh' lTClow dielo, lebo ned(M)ľuje ustrnllt v jed inej uzavretej myšlien kovej schéme, v jedno m hermetickom Uazykovom II interprem~nom) dmd. Naopak., ne ll.~t:;i!e podnecuje a núti premýšľať i "dom~rať' to, čo bolo ilxl n<lznačené, nevyjadrené aleoocclkom Z:lmlč.nnc. A čo je najhlavnejšie: VYZÝV;I k reflexii vlastnej skúscn06ti. k odhaTovan iu skrytých pmvd , kll prch lbcn iu osobného myslenia n k ncfahkclllu zápasu o porontmenie seb., samého i o pochopenie sveta, v ktorom lijeme, ktorý spolutvurime :1 v ktorom mame to "svoje miesto".

Viem, fc po tomto vyznani je celkom opodstatnené, nk iIa čitl.Ud zahlbí r:ldšcj priamo do člmn!a Teilharda, nd do predkladanej pr:k-c o ,'orn (a aj illU to vrelo odlXlrúČl m), a le napriek tomu :l.Špimjcm msm!' v úlohe t ichej spoločníčky, ktom bude na ceste s Tcilh:lrdOln II za Tcilhnn:lom spn.v.'ad Z:lť. Aj keď, snmozrcjme, nl.'Chcem Tcilh., rdCMJ tvorbu pn..-dstaviť iba cez prizmu vlastných intc rpretl.\d l, či dokoncl iba vlastných ilúzii, OiObnClllll prlstupu sa nt-vyh nem. Plne si p ritom ulA..-domujem, fc "moje videnic" Tcilhan1ovho "viden ia SVCf<I" mofno bez problémO\! spochybnil'. Pri čloml tejto pr.ke sa t:lk Illetóda filozo fi ckej skep,")' môfc nepochybne uplatn i ť.

Podotýkam, ic Te il hardovo mysle n ie zos talo t iet otvorené vo~i polem ike, \UČi plumlizl1lll iných st:lOovIsk, hľadl .. k a pozlci!. Bn niekL'ťly sa mi zdá, fe v tomto smere pôsobi dokonca akoby meTod o log icky uvoľnenC , hoci je zv iazu nč. R.u s.., javí ako uzavretý sysTém, inok.('(ly Hko otvoreny obraz .\Wr.I, kto rý d(M)ruje ďalš ie doplnen ie. V kafdom prlp:tde to, čo nám Tcilhard ponúkol, osobne nech ápem ako nejakú špeci:i lne "uzavretú" koncepciu a lebo filozofkko-teologický systém, 'Ile skôr ako "orvurenf či , dtc presnejšie, nnellkon~eny~ obraz, "videnie~ , "víziu sveta", hoci n\mCOVdné ho rizon tom i možnOil'a mi pozna niadobya jeho O!IObného presved čenia o fina li z:\di vývojovej reality v konrexte kresťa nskej eschatologickej peOlpektlvy.

za 1:.lUfivdnÚ ch.,rnkteri.stiku Teílhardovho učcn ia v zmysle detl novan ia jeho základnej vizie sa obyčajne poldadá Mdeni.e o jeho ~pcc i fickej .. syntéze vedy a viery". ČO táto syntéza v skutočnosti prcdst.lvuje, to prib lUim neskor. Tu chcem iba ako dôlcžitý fa kt uvicsť okolnosť, fc Te ilhardovi ncllo o formu lovanie akejsi vkobecnc a navkly piamej teórie, ktor..\ by spájaL1 vedu a vieru, a le o pouká.zanie na ich vnútornú spätosť, zreteľ nc vyjadrenú prostrednlct\oOm mofncj a nevyhnutnej jednoty kresťanského nábofcnstv.l s chápanim cvolôde vesmiru, !ivotd a č.lovelc.n. Pri rom všetkom Teilhard wôrazňoval, že sa nepokuŠ3 o konečné či definitívne vy:.vetlenie

Te ilhard a jeho cesta I 23

)4:110 osobnú tvár. V~iajú roti! naozaj o mnohom: o jeho sympatiách, lil le, pokore, ba i o .spomenutom ~pekte voči "vn:hnosti", no hOYOria aj II toÍll t:íciach mo!n'j(:h konfliktov a ich zafchnanl za cenu osobných odriekanl II /iCbaobetov.mia. Teilhard si n ikdy ner.clil cestu jcclnoduchej a bezpečnej llriCry, ale uprednostnil cestu horl ivého hľadača prnvdy ...

Modality našich vzťahov maju vhly osobný rozmer, charnk.tcristicku dimenziu , pr!znač.nú pre b!dcho čl~k.1. Mysl1m s i, fc Teilhard je vo .. voj ich vzťahoch výn imočný najma tým, te So' v nich prejnvuje jeho typicky Ilptimist ické myslenie, zm~1 pre harmóniu a úsilie o duchovnú plnosť ~cho slova mi povedané, je to úsilie o nnár:l~t ~i prirastok vedomia").

Bol osobnosťou, ktor.\ svoju dobu v istom zmysle prekľOCi la a v istom ohrade aj ~VOj OlI V!ÚOll p red stih la. Počas je ho života však mnohé jeho pr.lee dlho kolovali medzi vzdelancami !en :I ko .. z:t1c.\zl\ né lJ'l()('ieM vpodobc rOzt'Ych opisov a širšej verejnosti boli ,~rn~trcdkov'olné <l! po jeho smrti.

1.2. "Ako vidím" Teilhardovo videnie sveta

To , ako vidime (v zmysle ako rozumieme) viden ie !;vcta in~h rudi, je T\(.'smiernc z10fitý proces <I závisl od komplexu f.lktorov. Jeho výsledkom mOf.c byť tomlne nepochope nie, I!ia'itočné porozu menie, alebo relatívne uccleny vhrad do m)'5lcni:.l, re<;pcktfvc do koncepcie predlofcncj v podobe prk nejakého myslirera. Nič to nemenl na sk.utočnosti , le bez ohľadu na vYslcdo k tohto procesu vUly zaujmemc un!itý postoj nielen k dielu, ale často aj k samému m)'5 l i teľovi. Hoci obmedzenosť na.~ho .videnia" je ncspoc.hybnitdná, nemusi n:'ls to cite obmedzovať v pokusoch o čo najhl~1 ponor do myslitcrCNho dieUl. Veľa pri tom zák:fl na moom stanovisku alebo pozlcii, či na uhle pohľadu , ktory zvollmealcboo ktory sa pri týchto pokusoch usilujeme. Preto je' pochopircľné, fc kah:lý si najde tú ,,~"\IOj tl " pozíciu, smnovisko ó vla..mu prizmu videnia. A tak%:.lriar čo jt.-dni mlprlklad nad,ád:ajú v Teilharo(M.)ffi d iele a odkaze i nšpi r~cie, inl sa len pousmejll a n~riacky

IXlkrútia h Ja'-UI.1. A.to je cšte ten zhovicv..lVCjši puo;toj. Zarytí odpon.:ovhi sa ZV)tajne predst:lvujú a dáV-Ijú počuť lipine inak.

Osobne sa priznávam, fe k n iektorým tcxtom Teilhardovho diela som SOI vo svojich niekollmrocných dialÓf,JOCh vmcala nespočetnekrát, čítala som ich znova a znova, často s verkou chuťall, olXas s nostalgiou, ale niekedy uf len zo samej zotr\l'clčnosti , aby som sa presvcd~ila , či kaf.dé n~ čltanie je, alebo nie je poopmven lm prcdch:'Jdzajúceho čltania, alebo dokonca jeho úplne iným (ne)pochopen lm. Dokonca predpokladám, re takýchto "súkromných~, neukončených, často akýchsi vrstevnatých, ale zavše aj sporných vyslcdny-ch čitani a ich n:\sledných (re)inrerpretácil môfc

Teilhard a jeho cesta

Wtl.l, an i o formulovanie všcobecnej teórie mysle n ia, konania alebo 1I1Y'l tiky, a le o predloženie svojh o pohľadu na svet,7 teda toho, ako on ~\' Id'" (slovo wir " vidieť musIme preto bmť vidy do úv-lhy).

1.3. Dielo a základné znaky tvorby

Vieme,!e hlavne Tcilhardove pn\cc ~I i vL't5tne af po jeho smrti. Mohli hV !lille dokonca urobiť ich klasiflk:\du, vyčlen iť určité etapy vydáv-mia I odbo rného skúman ia tých to pruc :1, samozrejmc, v tejto súvislosti I lrlpomcnúť tid hlavné "spory o Td lharda". Bez det:t i lneho ťlencnia tohto k"ltnplcxneho d íela stačl n.\m tCr..lZ uvit.'Sťz.1 kbd né infor mácie, ktore súvisia len s jeho pr.k'lmi výrazne fUozoflcko-rcolOj,r\ckého charakteru. Mám t li

rIti mysli "ib.,· suborných trinásť zv-izkuv Tcilhardovho d iela v rozsahu \ 002 strán.8

Pre publikovanie tYchro jeho pr-k vznikli hnoo dV.l výbory: ."--dedcý vybor" a .. ~ný vYbar" (JXX."ty členO\! sa počas olxlobia publikovania I\o llllozrejme menili), k.tore pozostávali zo svetoznámych osobnosti rôznych národností, profesii :1 od lišných SYl.'tonflh radov. Prvý výbor [VOri Ii okrem iných naprildad H. Breuil, J . l-luxlcy, O. H. R. von Koe ni~w.lld, R. Oppcn~ hci mer, J. Piveteau, A. J. Toynbcc, H. Tcrmier II dru hý výbor pozostával z niektorých pribuznYch Teilharda de C hard in, ooobných pria tcrO\!, ale aj význačných osobnosti ro š irš icho intelektuálneho prostredia: M. Tei!haro. C hambon , J. Morrier, R. Aron , G. Bachclard, C. Cuénot, J. Hyppolitc, J, Lacroix, L S. Scnghor, J. Wahl ol ďaL~ 1.

Prvá. etapa ,,spOIUY o Te ilhan:la" Sól %a~ina hni..'(J po jeho smrti. Trv.'! pDČ.lS (~xlobia, v ktorom sa publikujú jeho h!:lvne (a v bitom zmysle najzákl:idne}~ic) pr.\ce v prv)\:h šiestich zv;izkoch súbomcho diela. Okrem spomin.,n~h pnie u PflénomCré: luamin· a Le Milieu dilll'n sem IXlma súbory cscjl ĽAptxrrition de I'HlJlnme, La VISion du Passť, I..'AlJCnir!k I'HonmlC n I..'Éfv:rgie lutmaif'lt!.

, 19H,Oc T.rx, a. 65. · V$úbornomfil~ckomcllclcidcoMu.yOeT. l -X1l1 (vyd.l!Jitioľll duSeuil

v Parili v rokoch 1955 - 1976), kroré w uveclent v unnamc poulhých ardtiek. tejto publikácie. Rozsah 3 802 publikov.,orch llrin oolno dlc:l~ uv.\dzam podľa údajov, ktoré Z05t;lvi1 Arturo dc Aodrxa pri prlldltOld 100. výrOCb nuodeoin Tcilhard~ dcOtardio pod n1Izmm ~Tcilh:ard dcCh.1rdin' Pll'It'nt bibliOlJllphlCit111tuatlon and intdlectu~1 and cxisl:cndal lnOucocc· pre mcdlhárodnu publikkiu The ~ IO '- hum.an: A~I 1'«OrInaiJ.Jance ol Iwmon Ptr5/:lft:Um: in an • o{ mms/onnafion wrilfcn in honooa of picn-r Tnlhtm.! de Oumfin. Inlcrn.1t.ioIlll1 Tcilh:i rd Compendium, ccntenary rolumc editu! by Leo Zonnnclwld and Robert Muller. \'fhNenaar(Nel:herla ncb), Mlran:lnda Publishcra b. v., 1983," 336-339.

25

26

28

Zlatica Plag jenkow

Ide teda najmä o olx:Iobie rokov 1955 - 1962, hoci tým sn vydávanie Tcilhardoyho diela dte neskončilo. Publikovan ie posledného zväzku jeho filozoficko-teologických p nk bolo ukončené af " roku 1976 vydan ím trinásteho zväzku LL Cocu,.. de la Matím.

Mol no to zn ie absurdne, ale spomenuté obdobie jc v roku 1962 symbolicky ukoncXné vyhl:\scnim Svätého oflda vRime, ktort 30. júna 1962 prijalo zn;! me Monitum vo veci diela Tcilharda de Charuin. Bolo akýms i komp ro m isom, ktory prijal pápe! Ján XX II I. na m iesto jed noznačného zamdcn iu TeilhardO\lých diel na index,"

Monilum naznači lo jasné V<l ľOv.mic pn.--d týmto d ielom. UV.\dZ:l Só\ v i'lom, fc bcz akéhokorvek oosudzov:mia mho, čo Tcilh;m/ Zl.lIll'Chal II oblasti pozit ívnych vk'd, je zrejmé, fc z filozofického a reolc,.:id:cho hrad iska sú jeho dic~1 plné dvojz1Htčno:;ti II omylov, ktoré sa dotýkajú pn.'\~uvšctkým btolk k.eJ doktrfny. Preto kard im\. li II kl'azi - členovia PusVllml'j kongreg:k ic Sviitéh o ofld;] da li n a zmímosl' všetkým urd i n~rom , predstave ným ~,,\ I~J!cn.~ ~';":h inštitlu.:if, scmin:\rov a rektorom unive rzIt vyhh\l!Cn ic., aby Ich mo hl! varovať pn.xi Tcilharoovým dielom.

. Deií m~r~ sa v L'~SS(."ftI(I.wre RmllllllO objavil dlhý komenr:\r, zjavne tnšplrovanytymto MOfUwm, hovoriaci o dvojznačn06ti , chyb;k h a omyloch, ktore sa vytykaj(1 Teilhardovl. Ide o ~itky, ktore S,I dorykajli nasledujúcich o kruhov ol".izok:

I. KcnupdlllLVOTeJtUl (kreácie). (Naznačuje S'I tu, fc Teilhard má tendenciu rob i ť zo stvorenia d ru h d osahovania s .... mého Boha. Odvul~va SOI pritom na slová prí.."VZa té od sv. Pavla. Je to súčasne p roblematika ch~p<mia pleromiz."K:ic podľa tmdfde sv. P.tvla.)

2. V:,(ah, "!MV u:smfmm a Bohom. \ľci lhard hovori, fc \'CSmfr akoby v istom zmysle transformoval Boha.)

~. <?ld~it ~riRa. (Podľa Teilh.·mb KrNU.'! je bod OIT1t.'l,':I \Ulmill! a jeho í.."\IOluc le. Tym SUČlSne hCNOri o trojakej prirodzcllosti Kriow,l, ale an i n ic tak o jeho ľudskej a bo!skej prirodzenosti, nko o pri rodzenosti kozmickej.)

4. V:ltah~JwanadPrirod(rrlého.(Tei lhanlzm idav;la lebozt'l.mieňn prirodzené a nadprirodzené, lebo tvrdi, ic kreácia nejestvuje bez ink:l rnkie, inbrn:'lcia bez vykúpenia, a !c teda hLwné mystéria k.rcsťamtv.1 n ic sú nič iné len rôzne podoby pieromizácie.)

• VIl'<ietuký biskup Helmut KritlCl v knihe ImS""",,whcnmr : W Il! mir noch KmI~i1 "oo. alki: {thu pIJe, fe p1pdli nd.clal t()(O MoniI .. m, ale n:uilu to urobila ",kupina IUn~h~ Zll teho chrbtom ... IbI'OY. KRÄTZEL., H.: Im 5I>rnll(gI'lw.'mml: Was mir IItIeh Kollt/I nochalltsfo.-lUl. Wolliberx:~St.GlIbric~ 1999,1.17- 18. TatMonirurnpoarl:AAS(./I.InApOlltOlicne Sedil) 54, 6. 8. 1962, L 526.

Zla tica Plašicnková

rozumovt':ho poznania) a vie ry. Skutočnosť, fc " .. .súlasný vzt'a h medzi vie rou a rozumom vyL1d uje starostlivC úsilie o rozpoznávanie, lebo rak rozum ako aj vic ra sa ochudobnili, a stoja voči sebe sl:lbé"I1, mofno pochopil' ako dôraznú VÝZVL' k utvoreniu novej, pre hlbenej jed noty mí..xtzi n imi. TnkútQ IXlžindnvku ma l Teilharo neusrnle na mysli.

ĎlIHliu etapu, ktorá sa týb TcilhardCNho dieln, môžeme nilzvaťetnpou systematického b:\dania jeho pr:\c. Trv:\ f.lkticky dodn es, ale hlavné pr:ke o Tcilharoovi vznikli v priebehu prvýt:h dVlldsi<ltich mkov IXl mku 1962, reda do toku 1982.tl Aj tento rok m~ určitú symbolickú zvlMmosť. Je to

ro k úmrtifl Je;lIlne·M 'lrie M o rtierovej, d l horočnej osobnej nsistcntky Te ilh :mla de C haroin a tajomn lčky nad.\de "Fondation Te il h'l/·d de Chardin", zalo!cnej iX> jeho smrti v ľ.ldfi. Je vdmi dôlcfiré spomenúť, fc pdve o na bola tou OIiObou, ktorej Teilhud vo svojmu závete odk.1z.11 celé l>voje ní..-vyd:mč dielo, S vdlcou úctou môfcme sk-dov.ll' pOCi n rcjro vzácnej k ny, ktom 8.1 vlasme zaslOžiIa o publikova nie komplcxného dicla Teilharda de C hardin. Ncllo pritom iixl o J'O'ikytllutie Tcilhan:lovho dc..i ičstv:l , krOl'é jej odk~Z:II, ale flj o jej ob rovskO aktivitu v rámci "všeobccnčho výboru w

a v pr.\ci 8.1mOrnej nnd~cie. V súčasnosti je osob nos!' a d ielo to hro mysliteľa tief predmeto m

skúman ia v:ičšich či mcnšich knifných pmc a ~t(td i! , ale pn..·dCJ\lktkým sa jeho dielo stalo témou d iskusii na rôznych mí..'C!z i n~ roJ nYch kongresoch il sympózi:\.ch, najmä nn rých, ktoré sa dotýkaj I" z:ivafn';":h problé nuw vzťahu \o\!dy n viery, í..'VOlúcie a kre~cie, TÓZn}':h podôbspirihmlfr, ekologickej problematiky, vývojovýc h trendov, fllturo logických v jzi! a podobne. Artiku lov:\né postoje Ill nuhých humanistov, futuro lÓl::'uv, ekolOil' ickýdl aktivistov i celých hnutí (napr. New Af.:,oc) k n:horom Tci l11flrda de C hllrdin sú takmer bcfnou z.1 I cfi tosťou.

Konferencie venované osobitne mysliteľskému odkazu Teilh;mb de C hardin pnividelne kafdoročne o'1.':lnizujú mnohé S\1! r~ spoločnosti, asoci~cie a spolky Teilha rda de Chardin na celom svete. V mno hých kmj inkh vzn ikli . teilh<lrdovské študijné centr.\" , napojené na dve veľké medzinllrooné organiz.1cie: "Fondation Pierre de C hardin" so s iel lo m v Parlfi, ktor.'! bola zalofená v roku 1966, a " Internlltiona l Te ilh ard Fo u ndation", z.·t!olená počas tzv •• tcxaské ho stretnutia" v roku 1980

II JAN PAVOL Il ~ tm tltUlio (VIt'IIl a 'IOlJU1l). Br:uill:lva, 1998, 5. {fl, u Komplcx~ JOUWIIJ...,. tjochto pr.\c o TeilhankM uv.I.d1óljú :t mapujú mnoM publi ldcie,

pret:o ~ bolo ~ Ich tern $pOmina ť, ul aj VlhJ:,dom 1111 to. Ie v ll\'ode boL1 zdOvodne~ Jnignkia 0.1 kompl~ uv:kI1óInic n:Dol'Oll ;ednodivjch autol'OY. prero!e to nle,ie hlavným z;tmerom tejto publilW:ie.

Teilhard a jeho cesta I 27

5. Koncepcia hmot, a ducha. (Teilhard zmiešava hmocu u ducha, krotý je ponimaný len ako stav hm ory. Je ro pan-psychizmus, finál ne dosiahnutý Kristom, bodom Omq,'ä evolúcie.)

6. Kcrn.cepcia hrkch ... (Ide prcdoWctkým o štatistickú koncepciu, na L1klade ktorej sú ľud ia vinn i le n kolekt!vne, nie ind ividuálne. Toro je podľa Tcilharda výklad dedičného hriechu.)

Monitum dte dod~va , fc tieto spomenutc okruhy nájdeme v d iele Teilhan:la v nekoherentnej podobe a súčlSne s:.I U neho stretneme s rô1:nymi JnykOYým i odtienK.1mi pollfiv.mých slO\l, ako sú: takmer, približne, skoro, Istý dr uh , takpoved iac atď., čo spôsobuje veľké nezrovnalosti a dvoj­ItlaČnosti. Preto jeho spisy zost,\vujú viac alebo menej v opozldi proti btollckej doktríne.

Na tomto mieste nic je vonkoncom potrebné .... nalyzovať spomenuté vyhlásen ie, VI..-d' z.'\.mer, ktorý sledovalo, splni lo, aj kí.." \' je viac nd zrejme, že uvedené vYčitky boli urobe né "napochytro", povrchne a bez hl~icho pochopenia Teilh anlových snáh i celkovej kOIll:cpcie. Čo je však za rážajú cejšie, je skutOC IlOSť, fc ešte aj v sú~asnost i sa mô!cme stretnúť & takýmito postojmi najmä u ľuJi , ktor! .~ i Ilaozaj nedajú "námahu" čitať jeho dielo v komplexnejšom dmd, v dejinnom kontcxte, ale tid v "otvore­nosti voči novým vedeckým poz.narkom",:1 najmfi .. z prvej rukl. Našťastie sa na~li mld, ktor! o pu stil i rllto pozkiu :l pustil i sa do študova nia TcilhardCl\lýt:h prnc, aj keď istli mieni vlastných predsudkov a ~zal'ažcni" rozm.."l ni tého dnlhu si každý ixidatcf niesol rl bude st.'ilc so sebou niesť.

A ko znak akceptovateľného (domnievam sa , fc dokonca azda aj pozitiv ne ho) prlstupu k Tci lhardovmu myslen iu zo strany súčasnej Katollckej d rm mMe poslúfiť fukt, fc počas medziná rodnej slávnosti, ktorú usporiadalo parižske sid lo UN ESCO pri pr[\cfitosti 100. výrOCia narodenia Teilharda de C hard in v roku 1981, kde sa zi~lo ~ dvesto dclq,.atov. k.ard in~ 1 A. Casaroli poslal v pápcfovom mene list rektorO\li Katolíckeho inštitútu v P·,ulf i. V liste sa I.fVl'Idza, fc nezvyčajný ohlas, ktorý vyvolali Teitharoovc práce, ako aj ")'!arovanie jeho osobnosti II bohatsM> myslenia PTí..-dst3.wjú trvale znamenie našej doby.1O A d okonal v nedávno vydanej cncyklike Jana Puvla Il. Ficks I!t mtio .sa môžcme mí..-dzi riadkami dočltať o "Teilhanlovcj rchabilirodi", ak vezmeme do liv.lhy konštatovanie o potrebe akceprov.lť co, čo si Teilhard nnjviac fela \: jednotu vedy (v zmysle

t.J U{tI'e du Glroinal Casaroli II M· Poupurd. In: TriihmdMa.mJin: Sonappurt, 5()n (JClwa!ill. Colloq ue du ~nue Shres 1981. Pnria : Lc Centurio n, 1982, l. 173- 174; WALOSZCZYK. K.: WoIa t):ia: M):t/PieTre'a TrilhmttaikO\mdin. W:lrs::awa: r:.~ il1litytU{ wydawniay, 1986, a. 21.

Teilhard a jeho cesta

v USA, ktorá má svoje sídlo v Denveri (Colorado, USA). Spája všetky lHlJ,!lofónne asociácie a centr~, vrn.ta ne európskych, ázijských a latinsko­llmcrických, p ri~om pravdepodobne najväč.~la z n ich je "American Ic ilhan:liun Association" vo Washingtone.

Vďak..'l týmto dvom veľkým ol1,>'ílniz:kiám sa po celom !M:Ce dod ní..'S pravidelne konajú symp6zh\ a ko ngresy na poce.~ť Teilharda. Úroveň (wmdzujúc podľa niektorých vydaných publikáciI) je vysoká, ale to, čo je nnjviac atraktfvne, je interpretácia súlasnYch problemov, poskytovanie Ihwých vlzH sú ~;\snos t i i budúcnosti práve na pozad ! Teilhard ovej pcrspektivy poh ľadu na svet. Ako i1ustracia mMe poslÚŽiť napriklad v Holandsku publikovaná veľm i zaujlmav.'i pr.'!Cll ~ desin to bt human. A global recormaissance of hunum fJeTSl>tt:titf'J in an ag/! of tmru:fonMtUm u,"ttm 111 Mnou,.. of PierTe Teilhattl ck OIanlin, II

Možno by bolo vhodné dte aspoň okoIjovo pripomenúť, fc pre dôsled né potozumenieTeilhanlavho odbzu zohn\VlI dólí..'fitlt (1lohu nielen Jllldium d obovej klímy, profesio m\lnej ukotvcnosti a d uchovnej formácie :mtom, ale aj skúman ie spomenutých publikovaných spisov a navyiic aj JdlO korešpondencie, z.1znamov, dennikov, ba dokonca cite nepubliko­\~lIl~h textO\l a listoV, Pritom si mushne uvedomiť, fc hoci k.lldý pokus priblifiť myslen ie Tcilharda de C hard in "komplexne" je vopred osúdený n:. neúspech, máme šancu poodhal iť kúsok jeho osobného vnútra a jeho vide nia, ak So1 o to budeme úp rimne lt.~ilovať a ak s istou davkou vyrrvalcx;ti budeme s jeho dielom v osobnom kontakte.

A k toto stručne uvede n ie jeh o diela fl kr;\tke priblIžcnie tvorby vzbudzuje dojem nesmiernej sp letitosti, labyrintu rôznorooy.:h myšlienok, :1 naj m ä nell chopitern ost i jeho myšlien kovej Hnie, chcela by som podotknúť, fc náj.~ť o rient.lčnll AriadninLJ oif nie je <lf take ť:iike, nko hy lO niekto OČ.lkaV:II , alebo ako by "sa patrilo" ocak:\vaťod diela rukej mnoho­srnmnej ponuky. Aj ked' m\!> pri jeho čitan l a n'l.~om vlastnom hľndan l n i ~ nezbavuje ťažkosti v ús. ill o porozumenie, predsa len žiarivé svetlo jeho myslenia prebleskuje celým d ielo m a ubzuje CCS{U, ktorou So1 treba vydať.

Táto C:CSCI je razená. Tcilh::m:ICMXJ lNrednou myšlienkou o í..Wlúcii a o vz:)..

Jomnej, talq xwediac ,.rodnej" <J.renedckej a runlocncj} prepojenosti vcsmiru, fivota, čl Olo'eka II Boha. Tým je daný aj zaber oblasti, ktoré sa musia pri

II V tomto medlinirodnom Teilharoovom kompendiu je 31 prilpievatdav IO kyroch kontinentov (od Ameriky, cn Európu, Á1iu, at po Aultni.liu). BibliografICkú $iru:\ciu ohl'adom pffico TdlharJovi tmHl)(IY'.l! A. de Andrxa. Pratlc\zal, aký neutlcNjúd a enormý jez:lujem oTeilh:l.loo ... odwajv~llOIli.Nerudo. ~naozajjeČOdomoíifa(vlwrucmx:h _doby.

29

:r 30 Zlatica Plnšicnková

sk.úmanl (cjm problematiky nevyhnutne objaviť na scéne. Nie YŠ.'\IC. v podo. be rckvizft ~i doplnkov, ale ako "živý systé m" zjed notenia vcdl.'Ckých poznatkov, fil020fidcYch a teologických špeKulácii i tichej kontcmpl:'lcic, % ktorť.ho vznikl:1 !Nomschopná vUia. OJganickú syntézu, o krotú sa Tcilhard vo so.qom myslen! a diele usilov.ll, :ro S\{)jho hfadislm du>iahol, aj ked' ju mno h! neuznali a ncuzn;í.v.ljú dotcr.u. To však. uf nic jc Tcilhardoy problém.

Niektorí ;Iutori v tej to súvislosti vytýkajú Tcilhardovi akúsi "kon­ceptuálnu ncstabi litu" a lebo nedôslednosť. Majú na fO plné právo. Skeptický IXlSroj a nedôvera ku vktkým konceptom, ktoré sa usilujú o zjcclnQ(cnic nielen rôznych odborných a medziodborOvých Jisdplfn a st:.movfsk, ajc J okonea zdanl ivo nesúvisiacich fakrov empirickej pov.1 hy, (akrov intuitívneho pôvodu a n<\oožcnskcj skllsenosti, k tomu ~tkémll upmvňujú. Rnda by so m \lŠ:.lk na tomto mieste pripomenul:I ji.·d nu znarnu skut:očnosť. Mnohí veľk / filozofi v r:ímci ellrnp ... kej tmdície (XI Platóna po 1-lcboc1a, alebo ak chceme od Aristotela po Dcsclrta, ~ i po iných velik.\nuv v dejimkh AlomAdcého myslenia, sn vym:l~lIjú najma rym, te vytvorili silné, afl:,Jtlme l Hl.l~ne dost:.ltočnc zdôvodnené filozofické sysrémy (hoci aj protin:čive). Forma gystcmarického a Iq,~ckého výkbdu problematiky akoby bola puncOlll spr.\vnosti a opcKlst'.ltnenostijcj ril..~nia. Tcillllllll W<lk tOrmu gyste matkkého vykbdu javov skutočnosti naOZ::lj nell pnxlnoon'oval, hod jeho h lavné pr:ke sú poznačené synretickým pohradom na skutočnos t'. Nemysl1m si, fc by sa Teilharcl vzpieml požiadavke systcmatickc.lti .. tleciu­nOOľi pri pi$Oml 3vojich pnie. Skôr opak bol praVl.:lu ll . No vynu:d zcnie okruhov problémov, ktor\: pn.-odstavil vo svojich pmcilch - aj ke<r na z:ikladc jcdno tiaecj idi.'Ycvolllcie - jc rnké o~iahle, fc nie ki..-dy jednod ucho ne môfu túto po!imJavku systematickos ti rc."~pektova" a cel ko m spln i!'. hutgmLltlM

Itndt,ldu v jeho d iele je však zjavn;\ a celkom nespochybniterná. ČO je anla spochybniteľ né, to sú emocion;ilne postoje a asociadc,

ktore spontl nne ..:har:tkte rizujú reakcie kafdého človeka v konkrétnych z:\kladnYch fivotných s itu;\ci:\c h. Nie je to inak ani v prlp'lde nášh o m~s litc ra . Emocionálny náboj , ktory Teilharclove práce nesú, hlboký zamtercsov.mý wť:lh, pr(tomn~ť Mvlzii" a ďalekooiahlych cxtrapohlci/ s l! akoby dokreslením jeho dtenia, myslenia a osobného pastuja. Sú jcho lvarou , na ktorej sa ml~ja všctky odtiene hlbokého duchovného zrenia a rastu. Majú tak svoje opodstatnené miesto a sú ilmmentnou ~rtou jeho diela, ktorú nem6feme prehliadnuť.

K ncodflatdným aspektom Teilhardovho diela mofno priradiť aj mnohohodnotO\"ý charakter tvorby. Predstavuj II ju práce, v ktorých sa prellna vedecký, filozofický, rcolQbrický, ba aj m.,sticlcy rozmer, a preto zreter né dimenzie týchto stránok danú mnohohoono~ť priezračne manifcsrujú.

32 1 Zlatica Pla~ ienková

ne né argumenmcie, formulácie, pTt..'Clzne vymedzené a nemenné pojmy, definlcie " strohé logické dedukcie, zbavené akýchkol\.\!k obl'm:n~h vyjadreni a metu for, boli (alebo budú) lItťite sklamaní. U Te ilhanla S;! totif bez akéhokoľvek druhu násil ia snúbi scientistický jazyk nielen s jazykom

filozofickým :t t(,'ologickým, ale aj metaforickým. l...c n tak na okmj možno podotknúť, fc dnel\ je o t.izka vzťahu vl.'(!eckého

:I memforického jazyk:! stále otvorenou a d iskutovanou témou. Bez vstUPll

do tejto "jazykovej hryw iba uvcdiem, že meramorfózy, ktoré od dob Tcilharda zazn amenávame na tomto po li, sú tief obrazom našcj llóvery v ten či o nen jazyk. Je to dam; okrem iného aj tYm, fc "Ý1x·M.,'dná hodnota liehm jazykov sa vkobct:nc ešte sr.\Ic pokladá Z;1 prlliš rozdielnu. Pre Tcilh:lrd a n ic je vš.1k táto rozdiel nosť podstatná. Vô\x.'c S:l nebmnil MPokušcn iu" pouffv.lť jazyk m crntOr a obrazov, prosrrcdn icrvom ktorého vyjadrov.tl ",,\.'(!cckésrn.novisk. .. \ a pr'IVťl yM. Nebola ru prirom nejaká špeci:ilna srratél; ia , kto rú zvolil so z:\merom zmiasť čitatcfa, a lc prostriedok na vyjadrenie roho, na čo.striktný jazyk vedy "ncpostnčoval". Teda nepot>'tlUXMII z Teilha rdovho stanoviska. Vcd' ~o mme byť adckv.\tncjšlm vyj:ld rcnim ('\.'Olúcic ako "liara", ktoro všetko osverTuje, Mkrivka", v ktorej sa musia stn.1:nllt Wctky lin ie! MCf:.lfom žiary, 3VCUa, oh"a, s ktorou $Ol ru strcnlvame, je znama v európskej fi lozofii prinajme nšom od Platóna ~i sv. Augustina a u Te ilharda je rahko zako mpo novarcf n;i aj d o teologického, ha af mystické ho konrcxnJ. Z toh to pohr"dll ,,~vctle nie" problému i."VOlllcic m.\ uf vefmi hlfzko k intlmncmu dteni u sr .. 1rosti problematiky evolúcie :I Boha. TOlk .'1:\ II Tcilharda napr!kbd aj tradičný spt., r r.:mlúda \lCrtlLS Ho h

(krc:'tcia) posúv:\ na inú ÚroVCl'. O kre m roho, mieru nejednoznačn ost i ni ektorých Tei lhardovych

vyjadreni a pojmov, prfp;:ldne z:.lvcdenie určitých "neologizmov" (a nic je ich málo) oproti motoficky ustálenému pojmosloviu mo!no niekedy IX/klada!' skôr %<1 výh(x!u nef z:.I prit':tf. [Xl".'Oľujc inte rprcr.ldu, ktom mMe byť neskôr sprc..'lňov'Jná, dynamicky rozvijan:'i. ... krorá tuk Tahko neustrnie. Akoby n l plati lo, fe myšlie nka jc fiva dovtedy, d okedy ju mofno ďalej rozvíjat', alebo flou fiť. A tak si n iektoré Teilharoove myšlienky zabezpečili svoj vývojov'f zdroj.

ČO sa týka spôsobu alcbo štýlu plsania filorofiekoreologických tcxtoV, mohli by sme povcdat, fc n l ver mi často ide skOr o istú podobu filozofickej escjistiky, ba dokonca m iestami až o akési "fHozoAcké básnenie", nef () typické mewfyzické a teologické rrnktáty. Na prvý pohľad to môre súvis ieť tlj s tYm, fc v Teilhard(M)m prípade akoby ani m~lo () d ôsledné rozpracova­ilie prohle nmriky typicky tradične chápanej metafyziky (povedzme v zmysle kl ,l!~kkl'j tlntnlfll.:ickej prohlematiky), aj ked samozrejme istý druh "novej

Te ilhard a jeho cesta I 31

o.: prk.vodným tnakom sa tak stáva aj ea.rokrá<lna rozmanit~t (tematická, ~Iylovä, jazyková) jeho diela. Napriek rozmanitosti je toro die lo charakteristické w l'mi vzácnou jednotou a jeho rematická diferencovanosť navyše preukazuje vnlltornú idCO\lÚ koherenb'losť a je vyjad renlm intq;,1f'l1lnej koncepcie.

1.3. t. Peripetie štýlu a jazyka

BliSiu chamkteristiku Te ilhardovho diela môfcmc z iskať;lj t.lk, kt:d ' sa lamyslime nad spôsobom alebo štýlom pls.1nia a poufiv:mia jazyka v jeho !,"orbe, ktorá súčasne vyjavuje určité špr.:cifl kum autorovho uVJ.fovania, myslenia a drcn ia. Pood ha lenie týchto stmnok tvorby nam umož"uje \'VStopovať niele n spomenuté priznačné špl.'cifikum, ak: aj úskaHa a peripetie, nll ktoré nará!alo a na(falcj namb nemálo ~inltdov.

Zdanlivo jedncxluché, ale pravderxxlohne dôlcfité postrehy sa môžu zlIkladať na tom, že nekritické Ixxlľahnutie jL.Jnému štýlu (uvažovania aj p/s:.mia), či dokonc:.I akL'jsi jLxlinej "norme \o\XIcck~ti" Ila jednej strane a svoj­voľnej, ba až frivolnej pozlcii filozofického špekulovania na strane druhej nebolo pre Tcilharda :Ini typické, ani prij<ltcľné. Jeh o uVolžovanic , "nad hrad" , "videnic· PO'lltd ~ i ta l\trikrne scientistické, prísnc vedecké myslenie a bezbrehé filozofil:ké špekulovanie je viac-mcnej cha rakteristické skOr načrtnu tim novYch ho rizontov a di me nzii takéh o poh rad u, ktorý I I(.'vylučuje prepojenie ~cckej , filozofickej a rcolq,tick.cj perspektlvyvidenia ~vcrn. Je to uk:aka ~koly ncdogmartckého videnia a myslenia, ale pmlodou je, le kr.'Ičat touto cestou nczname ná vfdy lipine sa vyhnliť omylom asio­IlY"' uličkam.

NaV)'ŠC skutočn~ť, fc Tci lhard nLvysrupov;\1 z pozicie "č istého" filozofJ., reolÓf:,7U či prirodovcdca, spOsobovala a dfC stále spôsobuje, fc mnohým, ktor! sa štylizujli do takýchto "č istých" poz/cil, ne rob i nijaké ťafkosti Tcilharda kr i tizovať a odsud zova!' u l . neprofes io n alitu". Hodnota Te ilhardovhu duchovn~ho odbw v takomto pripade zostáva ~asto nepo~imnutá :1 jeho posolstvo zamlčané. Citlivý č itateľ jeho prác vSak určite nahliadne hl~ie .

V ~om teda spočfva to AJX..'Cifikum, ktoré S:I prejavilo v jeho vyjadrOV'J.ni :1 p/sani? Ak sa pokúsime zhodnotiťTei1h"rdov spôsob vyjadTOV'J.oia, naj m5 v jeho filozoficko-teologických pn1cach, musime skonštatovat', že má ďaleko od "jasn ej a čistej" pojmovej vybavcn~ti :J strohosti. Pri čltanl jeho pmc '-'!fmi rýchlo namzime na istú "ooriériu", hoci wJm i pohyblivú, ale aj tak zreternú a poukazujúcu na to, fe nejde o typický spôsob formulovania :I'l.rumentov, jednoznačných výpoved i alebo deflnlcii v danej oblascL Preto lImohí, ktorí očakávali (alebo ocakávajú) iba filozoflc~1l ~H,

UNIVERZITNÁ KNIU;ICAm Ul. 11. nov. 1,01115 PREŠOV

Te ilhard a jeho cesta I 33

1110 hlfyz iky" (v podobe evolučnej o ntológie) St1m rozvljal. Podobne rozvfjal III Ilr~itú " nOVÚ epistemoI6giu" , ale nikdy nic v rá mci jednej štúdie, II ~pckllvc jednej uL-e lenej úv.lhy. To je jeden z dôvodov, ktorý nás núti Io l lll xwať llrčujúce metafyzické , epistemol~';eké , ale napriklad aj etické Ilk ludy jehovizievcclom d iele, v r.lmd ktotéhosú ~asto akoby Mroztrúscné", 1" lnholo vyrieknuté, a pritom pre dôsledné txXhopcn ie jeho koncClx ie !.Ikč dOležite. Napriek rumu, fc mis v tomto smere Teilhard nijako osobitne 1 \\' II~pokoj{, a najmii vôbec nam neuľahčí toto "pátranie", nic je to dôvod 1'4\~ ! : I ČUjlld na to, ahy s me popreli prltom nosť akejkoľvek metafyziky, plll'ndne, aby sme jeho spôsob pls.1nia odmietali ako filozoficky a tC()o II 'IoIiLky nekorektný.

Pravdou je, fc Tcilha rd n:\0%.1j pred pf$Omlm siahodlhých tmkr.itov plcfe rovd l p ilkm ic filozo fi ckYch eseji ~c ich vyše dvesto), kro ré svoju h'!K'l\:mciu zafivajll aj dnes. Mo!no pmv\! v sÍlČ:lsnoori sa filozofldui. esej ~Ik tl f:iner (respektive štýl) filozofi ckého pfs,1nia S{~iva aj v odborných \1~ , lde mick.ých filozofických a literárnych kruhoch nielen módnejšou, ale n.ljm.1 akceprov.ltdnejklu z:\lcfitOl! ťou , nd to bolo v d obe a v Stx1ločnU!ti h' Uhardových kolegov (minimálne v teologických kruhoc h). Takáro pudoba p isane ho tCXtu II Tcilharda nebola módnou %..1Icfi tosťou, ale skôr vyruzom spôsobu jeho lIv..I!ov;mia, kto rý treba akCeptlM\ť. S istou d:ívkou t\'\' ličen ia by sa dalo dokonca pO\lt.'t1 ať, fc bola pre neho aj vynúrcnou formo u plsanin, ktorll si navyšc mimoriadne ob rúbil ;1 ktoni sa sta!;I neodlučiteľnou ~ in nosťoll na }cho VCl.k-ckO\oýskumnýl.:h ccst:l.ch a cxpe<l i­II:kh. Veľmi ~:t.'lto Sll nachádzal v siul<'!chkh, ked' nebola poruke nielen Illj:lk .. \ knižnial, nie niekedy an! len prostn..-die nebolo naklonenč po6l<ytovať UHl )XXl mi enky na p/saníc. Tciihnnl si ich však .'I:\m akosi "vyn lltil

W alcho

" Iln~ icl", ~ i to uf bolo v t."kopoch prvej svctOYCj voj ny, v hod inke ticha lued zi p.1Ibou, pri prechádzke lerom, v Ul\Clnej kaplnke, kde svoje MIesné" poznámky sta rostl ivo prepisov.t1, alebo pDČUS mnohých plnvieb na mori n dlhých hod in pozorovania t.1padu slnka ... Nachádz:.d tieto podmienky ~Ide, kde sa ocitol, lebo an i na (lkamih neporavihl jeho tllžba pochopiť

" uvidieťjednoru sveGl, f ivut.l, ~ IO\ICka a Bohu, všetkych "dobrých" i "zlých" St nh\ok vyvljajúcej sa skutočnost i.

Dalo by sa teda skon~ta{()V'J.ť, fc esejistická podoba jeho prác je chamkteristická tak pre fllozofické, ako aj pre mnohé teologické rozpravy. Pritom môfeme d re 2:lZIlamenať, fc v m noh}ch z nich sa dokonca niektoré problémy nezriedka opakujú, Te ilha rd sa k nim neoblo mne, sústavne a nanovo vrncia, ai čkM:k nadobudne dojem, fc je to uf oonalnc, a práve vtedy často jeho úvahy ná hle prekvapia neočalcivanými závermi a novým rozmerom. Te ilhard totiž nikdy n eprestal myslieť a pozerať .dopred u"

34 I Zlatica Plaš ienková

a "nahor", a to ani vo chvíľach najv~č.šieho zlyhania rudskej civilizácie a kultúry, b.l i sl.lmomej rudskosti, upT05tred najukrutnejšieho utrpenia, !x"\fu a smrti, ktort bolisprbo:l nymja\Um najmii jehowjnových skúsenostI.

Žiadalo by sa mi vy5 loviť v tejto súvislosti cšte jeden postreh. Mam dojem, žc pre TeHharoa bola esejisticb forma pís:mia z istýl.:h dÔ'AXlov nakoniec vyhovujllcejšia a oveľa potrebnejšia, jednoducho pmgmatickejšia. Umožňov.l la, aby filozoficko-teologické myslenie p renikalo do širšieho kontextu ku ltúry n oslovilo tak v;ič.ší intelektuálny okruh ru d í, nd iba

úzky r:'IInt..'C "odbornikovu . Te ilhardovo dielo si p rt!to vyž<lduje hodn o ten ie aj z inci, ši ršej ,

ko mplexnejšcj, nic iba prísne akademickej pozlcie. Keby sme sn pozreli nn jeho spisy cc:z prizmu širšej rozieie, I"L~ hodnotenie by vyznelo v celkom inom svetle. Filozoficko-escj istické spmeovan ie p roblematiky so svoji m v;ičMm okru ho m č i tateľov dovo rovalo š íri ť ni ektoré je ho myš lienky rýchlejšie, <lj kecľ, fia r, nepoc hybne za ce nu mnohých zjednoJušcnL Konzekvencie tohto spôsobu pisa nia sú markantné dod nes.

Hľadnt'vysvetl enie, prcro TeilharclO\.-\} d ielo má čo povL'Cl ať nj dnd nému č itateľovi, znamená z'l čať stopovať orienta~né body ;\ typiáé ~ny jeho vizie. Tu sa mÔŽl't11e srať sved knmi vdkolepého úsilia, :llebo múrneho prL'ť!savzatia. Z1 lclf na mis.

1.3.2. Optimizmus, univerzalizmus a profctizmus - určujúce charaktcristikyvízie

Ak sa na vyš..:;ie spomenutú úlohu podujmeme, ako vodidIo n:\m môžu poslúžiť aj niektoré &11šie markantné chamkrcristiky Te ilhardovho uvažovania, ktoré, už popri skôr vyl1le nov.lIlých fo rm{llnych, a le pritom ur~lIjúcich

znakoch jeho diela, tie! V)'IXJV\.'\.iaj ll o výmzn~h rozmeroch jeho t11~ lenia, prítomných v jeho celostnej vizii. Spo medzi nich nemôžcme 0IXl t11CnM predovšetkým zreterný optimizmus, lmiverzalizl1lus a profetizmus.

1.3.2.1. Optimizmus

O ptimizmus, ktorý tak často mno hých poburov:li, '11e ktorý aj dodával

"chuť žit, optimizmus bezhraničného rozmeru, taký, ktorý niektorl nazv.lii a! utopickÝt1l, nerc:l.lnym, márnym a smiešnym, <lle in í zas naopuk povzbudzujúcim, IXXInetným, nezlomným a dávajúcim človeku krídla, je v Te ilhardovom myslení neodškriepitefne priromný. Nec h by sme ho posudzOV"Jli akoukoľV\:koptikou, nL 'Ch bysmc s nim sllhlasili ~i nesúh lasili, nech by sme predstMli ~e pozitívne i záporné stanovi.ska, určite o Teilhardo-

36 I Zlatica Plašienková

Dosrnvame su tak ku centrálnemu jadru jeho viery, ktorým je aktivna viem v Boha a s ll časne vo 1>vct a jeho ťVolúciu . Ako brilantné potvrdenie takto IXlnimanej viery môže poslúžiť jeho vrllcne vyzna nie v citovanej práci: "Verím, že wsmlr je evolúcia, verlt11, je L'VOhlcia smeruje k duchu , V\:r lm, že duch 5.1 dovršuje v osobno m , verím, že najvyMl .~tupcň osobného jc kozmický Kristus."' ) Sila tejto vie ry udáva tón jeho optimi:zmu a ne­

zmení na tom nič an i fakt, že ľudshU, 'lle aj konkrttny č lovek ~rmi často zlyháva, ba doko nca vedo me koná "proti

W tejto univerz..'\ lnej tend encii,

proti všetké lllu duchovnému m.~tll, zren iu, proti lo\skc , proti svetu ... ĽUdMVCl, ktoré už to l1c:okdt prejavilo !tVOje zlyh:m ia, tol1c:okrát pod rahlo

F.llošným ideálom pokroku či už na poli vedy alebo II oblasti soci.\lneho života, toto ľudstvo neprcstúva v Te ilhardových oč iach nísť a z rieť ďalej. Od 18. storočia výrazné glorifikovanie n ,L'kj nlcionality (a teda aj nekritickej viery v rozum a tL'Chniku) doviedlo ľudstvo ai na p rah vlasmej skazy, z.1niku niekrorých kultúr a d ncs, ako sa VŠL"'Olx.'Cne tvrdI, ;lj na IXJkr..lj ekologickej btastrofy. Napriek tomu je Te ilh :ml presvedčený, že ľudstvo, ktoré sa

nachádZil akoby v "embryon"llnomu

Mádiu smjho vývoja, má pred i;Cbou vcľhJ hudllCl'OSť.

Gr..ltld iôznooť tejto viery a na nej z:llof.cného optimizm u jc veľmi (Jzko prcpojenú s el'al;!mi črta.mijchoviz ie, krotJimisú uniw:rza lizmLL'ia profetizmus.

1.3.2.2. Univerz<llizmus a profetizmus

Tc ilhard l)v;1 optim i.~tická viera (so v":ctkými jej spomenutými aj cšte nL 'Spomen utým i podobami) je tou vierou, k.to ra sa nemôže izolovať do uzavretej pozície chamkteristickej pre úzky, oklicštený výsek. skutočn osti, alebo nejakej vyslovene ohnmičcnej oblasri, bez akéhokol\.\:k p repojen ia na cclú skuročnosť, n:1 všctky dimenzie nášho pôsoben ia a videnia. V sna­he predostrieť jed notný alebo zjednotený poh ľaJ na skutočnosť, zdôrazň ujem - celú skutočnosť, Sol Teilhard stáva t.mrcOIll ho listickej vlzie (či u! ju po menujeme kom.:epciou alebo obrazom sveta) . Te n to druh ho lizlllu (v (Is ilí uc h op iť celok) musí ma ť ambídLl, ktor.i vy jad rt najbaz.'\.lnejšie a :zároveň najvšcobecnejšie, najunivcr:zálnejšic aspekty platné pre celú skutočnosť a zdôvodni vz:\jomné prepojenie prvkov (Gtstí, ob~lstO, ktoré v rámci celku nadobl!dajll tak svoju autonómnosť, ako aj z:ivislosť a súvislosť s inými prvkam i celku a s celkom S<lmým.

'1 TEILHARD DE CHARDIN, P.; Jllk 161m, $. 19. V rokU 1950 v k údu u coeur ,Ie la Mlltn (SNa: hm()(y) p!'ilnal, te dnCll by dopln.il • ... wrim, !e!la duch včb..:k .. dO'VTll uje v (J5tXmom".

Teilhard a jeho cesta I 35

'Mili optizmizm e ako určujll cej východiskovej báze jeho vízie piati: "V dejinách sa dod nes n evyn o ril veľkolepejší optim istický- projekt, tlf1 icmjúd sa o teológiu a vedu ... ~l. Túto výstižnú chamkteristiku vyslovil , dko m nedávno na adres u Te ilharda slovenský filozofT. MOm, hoci sam JdlO o ptimistické stanovisko nezdieľa a jasne zclô\Odňuje, prao je to tak. Mno hí bádatelia, ktori sleduj II a spoznáwj ú IXXIobu tohto optimizmu, ~, I však už ani tak nepoZilsravujú nnd jeho prítomnO'iťou v Teilhardovom J lde, ako skÔr nad toll pamdoxnou skutočnú.'iťou , že pr.\\\! obdob ie prvej ~wl ovcj vojny bolo ! ivnou {X'x:lou a p riam výzvou p re formovan ie jeho uplhnistického - Č'lstO nc kririáy, 'IŽ prehnane optimistického púlitoja k t h'útu a svetu ako celku. a Akoby &1 \\.1 voj nových z:ikopoch vl icvalo do tll'ho stále viac a viac o ptimistického pn.'SVl.'1..ičenia o zmysle ľudského úsilia, \II1~! ia láska a .~i la žiť v zhode s VYVOjOVOll tendenciou vesmíru , CVOlllciou rlld~tvn smerujúceho k d uchovnému zjL .... lnorcniu.

K po rozumen iu tohto optimizmu nám llIôže trochu pomôcť jeho kllnkretizac ia. Zname ná to po ložiť si predovšetkým o tilzku: Vo vzťahu k čomu a komu sn Teilhardov optimizmus prejavuje? Tu hntxľ zL~time, že z.\kladom tohto optimizmu sú u rťité podoby Tcilhardovcj viery. A JXxlôb viery nko llstredného jad m optimizmu n.ijdeme u Teilharda hned' nickorko: viem vo svet, v č loveka, vo ved u, v {Xlkrok, v duchovné napredownie ľl ldstva, v , d klNý usmernený vyvoj .'Iveta, vcxL~tcnciu finálneho duchovného llhniska Omega, v kozmického Krist.l, viemv lásku a jednotu, akS<l zmienim I I ~ PO Il o týc h zakladnýc h podobách. Myslim, že hoc i možno ďalej vymenÚv.lť jednndi~ podo by viery, treba sa pozastaviť pri jL.cJnej nanaj"'Äi t, ltljimavej chamkte ristike viery, ktor:1 môže istým spôsobom prekvJpiť. Jc lú z psychologického hľ<ld isk.t jej vymtxizenie ako "intelektuálnej syntézy " llnivcrzúln o u tendendoll vcsmiru"16, ako o tom Tcilhard plik v auto. hlografickej ~tLJdii Comment je crois z roku 1934. Inými slova mi, akoby ľeil hn rd po~dnl, že č lovek musi nielen pochop i!', ale navyše aj prijať vývojový charakter svct::l, jcho hlavné smerov.mie II Zilvŕšcnic a na clklade

roho ešte aj konať.

l. MONZ, T: U,t)filo;pffJffI. Brati$la"~ 1 : Kalligram. 2002, 5. U3. II Tdlh:ud li.1 ako mL1C!ytridsiamik oúčlStnil v pm:i m.'tCM.; ..qnc, priOOm pt)Iiobjl ll iek'll v úlohe

$\1lir.\m i' ~tTh':ltct1I1lnených n.1 boji.J:.u, ale aj v prvy..:h I:'i~h lini.kh a okrem iného ilj v pluku rc:choty\'Oja\ocw Marornnov - moslÍlOCN, ktor!\' I'.oIn viddi \.\!Cký pr!lclad odvahy a pokory, p reto ho mbli ..sid~Marnbout· (mudrc). zl IMJju obcc.l'AJ l'inno6l'mmjnc z:W..11 l1CSkôr tri oceneni1: 'kjenskú ml'(bilu, \bjro.y kra v\t!Nv.J a yYUllImcnmue 6mxi 1q:ie.

1& 1934. De T. X. V teim auri pr.ke budem poufiva ť ~esky preklad Jill. \'i!nm, zahrnutY do rOVllomennchn vyhero TEILHARD DE CHARDlN. P. , J"k ..8lm. Pr.Jha : \lyichrnd. 1997,5.20.

TcilhaTd a jeho cesta I 37

Tendencia univcrzalizmu lH v Teilhardovej vizii je priezračne pritomná \lllsill utvoriť jednomý (celOStný) pohrad na vesmir, jeho mimo riadne zložitú hl l:lt:6riu (tTVOln ie), súčaSťOll ktorej sú aj ľudské dejiny, člove k a jeho vzťah k Bo hu. Preto musi zvoli ť taký metodický postup, ktorý by mu dovolil p~)odkryť niečo, čo hUrí jadro takéh oto pohradu. M ož no len súhlas i ť • "'fm, že najvýmznejšia črta TeilharckNho univerzalizmu prekračuje všetky r~ lIl cQ\r.lnia, kro ré mu filozofická trJdícia prisudzov.IiOl. 'Y N ašiel ju vo VTltltornej dimenzii celej vývojovej skutočnosti , v tej dimenzii, ktora tmi un iveJ'cllnu plattlo.~ť, a to naprie k tmml, fc ju možno lcn veľmi ťa~ko definovať. Podst:ltou Un M:rzalilačnej tendencie, manifestujúcej S<l v cclej "klltocnosti a vyjadrenej v jeho vizii, je zvnú torňovJnie procC!iU sti.iv.m ia sa II rastu, čiže to ho, čo sa V L'VOlučnotn procl-~ stiv.\ zjavnyt1l, čo môžcme .kLltnnť, čo môže me i prdivať a v bfdom p r!pade aj reflektovať. 11nivcrzalizačná tendencia VV!-lOV\..x!á o tom, že IIŠCtko sa nejakým sp6sobom ~lrctú, dotýka, no a "miesto" tohto stretlI, tohto dotyku je vnútrajšok, .~lrcd~ celej skutočnosti. To je nap:\jad zd roj , ktorý v L'Volúcii snile viac II \~01c rastie ol "VL-die" ju k zav&niu, k jl..-dnej jed note. Na pôde tcmatizúcie lťjro problematiky už b<ldúme výnlZnLJ profctickl! stránku Tcilhardovcj vfzie.

Ak chceme hovo ri ť o profetickom d uchu Tcilhardových pnie, tlpn\vňuje n.ls ktomIl prL'Clovšctkým jcho "vizionársky~ spôsob interprc­! ~de ot:.'lzky Ziwfšcnia cclcj L'Volúde, jej fln:llneho vyú.~tenia. Interpret-ída ll'jlO stránky L'VOlllde je tiež spoje ná s intrcprcr:íciou problematiky parúzie (v zmys le druhéh o príchodu Kri sta) a osvetle nia celé h o proces u pleromiz;kie na báze dosia hnutia plerómy (plnosti, llaplnenia). Sú to

IIo 111lozrejme ot.ízky tL'Ologkkej provcniende, v krorýl..:h sa Tc ilhard obmda l,rL'(lovšctkým ku sV:itopavlovskej trndicii. Z historického hfad isb siahajú t'~ I C ďalej, do obdobia židovských sraroz.'\.konnýeh predstáv, ktoré vytvorili II!ntickú predstavu o príchode " ko nca S\lCta", ktorú 'lŠ..1.k Teilharcl značne "dyna mizuje" . NaV')'ŠC, .~i1 ne apo kalyptický chamkrer židowko-krest'anskej Itl1drcie vzh ľadom n:,] budúce perspektlvy vzbudmval skôr strach a hrôzu nd optimistickLJ víziu budúcnosti, ktorá, ako už vieme, je pre Teilharda \ h rlrakteristickA. Tým S<ljeho typ prot\:tizmujednoznačnc ll§i od profetizmu ~t ilrolO\konných prorokov.

ĎaL'\ím znakom, ktorý býva pre prorokov obyčajne príznačný, je to, žc nehovoria len o bud úcnosti, ale často sú kritikmi s llčasných pomerO\l, lIodá ln eho a mravného d iania, takže "do ma" nie Sl! nikd y prijímaní

IO FI)'lnologicky môfcmc sl",,'O univcr;ali~mlls ocJ..uJ il' od tlni ..... 'YfCre, ~O m~mcn;\ smerovať

kj .... d r\ému . IO WALOSZC2YK, K.: Wol.! t:lCio. M~ Piem'o. Ttilho...da!it Q.ardin, 5. 137 . . '---

J

ľ

38 I Zlatica Pla,Š ienková

s náležitou priazňou, pochopcnlm a ocenením, skôr naopak. V tomto smere má Teilhard s nimi predsa len niečo spoločné. Ani jeho názory (aj keJ' o inych veciach) neboli prijfmané ~mcdzi svojimi~ s nadšcn[m, nehovoriac už o pon)tumenL

No to, čo je pre Tcilhard ove "prorocké reči" azda najv'ťstižnejš ie , môžeme tiež čftnt' cez prizmu toho, o akej najdôlcžitejikj úlohe človeka vo vkobccn osri vypoV\...xlajú. Mám na mysli jeho neusrú!e zdôrazňovunie potreby budúcej vlzie, utvo renia obmzu rud.~kej budú cn osti, ktorú je spojcná s dynam ickým cháp;.ln Im plerťJ my (pieromatického z.1Vršcnia ~vet<l), so zodpovednosťou :tOl i..'VOlúd u a tid s potrebou cxtraJXlhícic súbsných poznatkov v možnej perspcktí~ , u najmä z hradbb celku sveta a Boha. je sa mozrej me otázne, čo sa m života mysliteľa z ntkéhoto okruhu vizií môže overiť, ale to ešte nevyItl čuje mož nosť nesko~ ieho porvrdenia aspoň najv'ťmznejšfch pr(.·(\JXM-xlanYch vý\ujových trendov. A v príp;.lde Teilharda sa mnohé jeho anticip:ície nap!i'l ajú , predOVŠetkým tie, ktoré naznačoval vzhrado m na duchOO/ľlÝ msta vz;íjomnú prcpojenosťa zodpo\l\:d nosť ľudstva za evollkiu.

Nezanedbateľnou je v tomto smere aj ním artikulovan,\ potreba zjedn ote nia rudské ho poma n ia (raciomíln eho i mimo rado núlneho), a najm,l prclXJjenia vedy, filozofie, teológie a mystiky. O ich cest:\ch za celosrnym poznanim S:l ter.u zmienim bliž.~ie.

1.4. Cesta vedy, filozofie, teológie a mystiky

Euró pske myslenie - vr;itane mn ohých fi lozofickych smerov - sa v chápani problematiky podstatnt!ho, suoot.mdálneho zo\kladu :.vcta a s ním spojeného u rčujúceho oomzu sveta:l č \ovelut Casto nieslo v znameni dvoch osudných extrémov: čisrého spiritualizmu, alebo jeho opaku - ČiSTého materializmu. Prekonať tieto extrémne pozície bolo pre Tc ilharda jednou z celoživotných úloh.

Právc z tohto dôvodu niektorí auto ti naozaj viJia jeho hlavn"; od kaz v návode na riešcnie či už osfr'i'ch, odsunutých, alebo z.'lInlčanýd1 nsporuv~ medzi vedOl I, fil ozofi ou, teológiou II mystikou. Nosu i wk/, ktor! pokladajú jeho model n-"'Yntézl, "symbiózy" alebo ~kol11p lementarity" týchto ublasti :tOl neprijarcľný. A ďalší sa ko ncentrujú na celkom iné otázky obsiahnuté v jeho diele, rnkže túto problematiku s ... dkou ľahkosťou ro'aleka olx:hddl.ajú.

Ak by sme chceli vo všeobecnosti chamkterizovať relačné vflzby filozofie, teológie a prírodných vied (lx:z konkrétneho odvokiv.mia sa na dejinna­filozofické manifestácie týchto v.izieb), do popredia by pravdepodobne vystúpil fakt, že tu môžeme ocIhaliť najrozličnejšie intenciálne nasmerovani;l:

40 J Zlatica Plašienková

že je iba výsledkom neporozumenia, ktorého súčasťou je aj oddcľovani a . protipost:lvcl~ic :cdy a nálxlžensrva (vie ry) a ktoré sa koniec koncOl vyrazne prejaVUje aj v cháp.mí problematiky c.:volúcie.

V naj~obccnejšom zmysle {a to som zdôr.t2nila už niekol'koknit} s;

takmer vsetky problcmy, ktoré Tedhard vo svojich prácach reflektova

~~~1l~.cxpli~'t.cie :1 zá';ad~é~o ~.n.edzcn ia I..;olučnej problcmiltiky a s ňou spojenej tem,ItIz."icle relacnych v.lz leb medZ I vc. .. mírnym bytim, životom človekom a Bohom. Nazd:iv.lln sa pre to, že je vecou poctivcj d iskusi vyjasniť otúzku, do akej miery je v sú~asn osri Teilhan..kwa viziu ~vct:l pod netn z hrad iska nájdenia východiskCM::j platformy pre vedenie Jialógu medz prlrodnými vedami, filozofiou a ťt.'O lóg io ll.

Nech hy v~a k boli výsleJky tohto dialógu v súčasnosti akékoTvek, vzťa prir()(lný..:h vied, filozofie a teológie, 11 predoviktkým ohromné úsili

pr~t~moči ť podstatu: . ~l l~ku a pot~bu tohto vzťahu je v Tci lhardov~:m pnp.\de ukážkovou slud lOll aurentlckého a úprimného uvažov.mia. Be ak~!~ ~~f\ICk .príkras a zveličenia 5; \ odV:lŽujcm povc(bť, že ich "vzájomn O"!:ltle :: vnutor~:\ sp;.1~, krorll Tcilhard od hal'ujc, nie jc po ku!i(lTn o ich \lĽ.IJomne ~Jd~scOle, aOl odobratím kh vl a.~tn}\:h "kolllpctcllcil~. Tcilhar? n.edcklarllJ~ Ich ~mrto ll~né bozky a dotyky, ale vášnivll túžbu po ich ljed n ote nI. Priam sa 1111 zdá, že sú d okonca :ma[ól::iou a výrazom Teilhardovho vášnivého pono re llia S.I du IlIllrJty, du IJfJ tskťlw prostft'dia, a f(.'(la i v'ťra zolll mystickej skúsenosri, v ktorej podťov:tl zji..'(ln otenic so slJIným Kristom.

O Teilh,mJO'\Iých mystických z;ižitkoch sa 11:1 tomto miesrc nebudem rozš irovať, iba uvedie m, že podľa mi'la zo hmii dô lditú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale ner~)Chybne sa ~'VUj skýlll spôsobom podiefali aj na. formovani .~amotnej jeho vizie. Tento kontext je pre mňa oso bne veľmi duldiry, lebo si myslím, že iba \-ú"ka mystickej skúsenosti mohol Tcilhard ponllknuť S\.Oje celostné videnie IM:to\ a Boha. A opäť, iba v tomto ~~ntcxtc. je pre mňa zrozum iteľne, že kristiflkov.má hmota, svätá hnwta, JC) hymmck:.\ oslava a súčasne pozdvihnutie JXltény a b lkha na oln\ri zeme je vyjadren im stavu hm oty preniknurej duchom a Sllčasne sprostred­~UjÚCOll výpovedall o fucbkcj prirodzenosti, ba azda i o prirodzenosti ludskobožskej, bez najmenšieho náznaku herézy. M:l m na mysli Kristovo pono~nie sa do hmoty, o ktorom .5.1. Teilhard zmicl\uje napriklad v eseji Le Pretre (Kňaz), ale prcdO'\lŠetkým v eseji u o'rist daru la Matkh-e (Kristus v hmote), s pndtiru lom Trais histories L'OlIIme Benson (Tti prlbehy podľa Bensona), zo 14. októbm 1916, ktorú naplsal v dedink.e Nanc.le-Orand

Teilhard a jeho cesta I 39

11.1 cplste mologkkého a logického, cez axiologkko-ctické až k eschata-1''Nlcka-mystickému. Tieto "orient<\cie~ môžu mať podobu navz.'tjom sa Iylučujúcich, vzájomne sa ignorujú cich, alebo vzácne sa doplňujúcich, ~jllllplcment<\rnych vzťahov.

Ich prepojen ím sa napokon koncipuje obraz sveta, č loveka a Boha. NIl'kedy v tomto ohmzc svem a Bo ha nadobúda predznejšie určenie miesto IIlIloha č loveka, inokedy jc človek vylúčeny z hry, podobne, ako je vylúčeny 1ll l\oh. U Teilhard:\ všaic tabto vylúčen osť nehrozi. Naopak, človeka .. lIoha nemožno z hry vyhWť, lebo ponllknutý obraz by celkom (najm:1 I Ih',':holob'ické ho hradiska) smItH svoje opOOsmtnenie. K tomuto obrazu .. , h)!"iž upínajú nádeje ~IO\l\!ka , h radan ie možnýdl ciest z chaotického bltl\liska svetonáhTadových rápaní, žiwtnych postOjtN, ba i zhytočn'i'ch 1I ,Ipenl a namah. Spoľahlive východisko, Ix:vná opora (aj keď nik.dy nic t l' lko m bez poc hybnostI) je motivujllcim prvkom v záplave častýc h ,H Ullani, r iskantných kúskov na lane natiahnutom nud priepi1sťoU, často I h~p,1noU aj ako život bez akéhokor~k zmyslu.

Ko niec ko n cov by sme moh li pripustiť, že možno to bolo iba Ir llh3rdovo súkromné, osohné smerov.mie a túžba po zmysle, ktoré sa lH,mifcstovali v rovine jeho životn a práce, no ktoré bol schopný rozšfriť II p t'\:tlmočiť z iL~pektu potrieb celého ľudstv.I i S\O\:!t:\ ako celku. Tým akoby

I Jeho osobné hľadanie princípu kOlllplementmity, bez ktorého si ťažko 1111 !fno predshIViť vyv.\fcno.~ť v ľudskom ži\o\)te, či dokoncH samotný zmysel IIiI_ich úsili, po.~unulo do roviny univeru\lnej platnosti.

Spôsob, ,lkým Teilhard ukazuje č loveku zmysel všetkých jeho úsili, llhrnzne poVt.-xlané "namahy a potu pnice", je si ln,\ strúnka jeho koncepcie, lIupriek tomu, že môk vyvol;Jť celý rad pochybnosti a ncsllhlasu. Kto by w fmi chcel prej3viť t3kýto postoj, dôvodov môže nájsť viac nd dosť. Ill rlVný dôvod možno vypátrať v kritériu perspektlvy pohľadu, ktorú ľr ilhard stanovuje a o ktorej S<I zmienim nl..,,:;kôr.

Pozadie Teil ha rdovho myšlienkového úsilia môžcme zachyti ť aj na p,lI\or.\me doby, v ktorej Teilhard tvoril a ktorej maky citerne vnlmal, ba " Io1no až bolestne prežíval. Teilhard predvfdal, že v modernej dobe môže d í'>j sť k rozporu medzi kultúrou, vedou a ~vcrom na jedncj strane a cirkvou, l\ J\bofenstvom a vierou n;) stran e druhej . Ich cesty sa zjavne môžu rozchádZ<lť. Moderný človek je tak postavený pred výzvu: Ktorej ceste mám dM prt:dnost? Alebo ticf inými slovami: Prlťažl iV06ti ktorej "hviezdy~ mám pod rahnúť: svetu, č i Boh u? A ak je týmto moderným človekom veriaci ~ lovck, toto všetko môže vyvolať vcllc.ú krízu v jeho srdci, ba môže prlsť aj ku strate samej pdťažlivosti a presvcdčivosti kresťanstva. Preto chcel Tcilhard II kú:tOlť, že konflikt medzi svetom a Bohom je iba zdanliv'ťm konfliktom,

Teilhard a jeho cesta I 41

I"",,'ll ~ oddychu jeho pluku v obdobi sé rie bojov, te,<;ne pred odchodom Ihl front do Verdunu.20

Tieto príbehy majú svoje konkrétne názvy: LL Tableau, L'(};tensoir, La I '14\wde (Obraz, Mo nštrancia, Sviatostná schránka). H oci ich Teilhard 1! IJpráw v mene svojho "priateľa" 8 ensonaIl, s najV':i& u pravdeIXXIobnos-1'.1\1 Ide o V'{povcd' J otýbjúcu sa jeho vlastných mystickYch z.1žitkov.

Ak sa teraz vrátime ku predchádmjúdm zmienkam o Teilhardovom vI1'11 hu k vede a k náboženstvu, môžeme doplniť, že Teilhardov paralelný J1IIcm o priroJoV\..J.né a filozofl cko-teolog:ické vzdelanie ho zrejme jasnejšie

II Ml\lc viac uisťOV:l1 nielen o možnostiach, ale predovšctkým o potreb:.\ch I~ lll lveho prepojenia pozll;mia spomen utých oblastí. No možno to boL. 11\11l,xlucho obd ivuhodne zvlMtna a motiVlljúC'.1 túžba, ktor.i ho privkdla ~ h)muto "príliš riskantnému " rm hodnutiu. ČO však bolo za touto túžbou !l11'ho po čom tak vcf mi túžil? Vari moh li byť v pozadi túžby aj bté (hoci Pll'Chodne) vnútorné ~kla l1lania z nedostmočného uspokojenia v pr/pade Il lIdobudnutia \1I.. .. 1Jcckého pohľadu "od izolov.lného" od náboženského, ~.ld lO naopak, náboženského od wdcckcho, ktoré prispeli k VYrx_'Stovanil1 trJ!I) silnej túžby po ji..'(lnotnej pravde a na.~trb il i tak naivnú dôveru v mož.. nll~ti "čistej V\.-dy" nlebo "čistého n;'lbožcnstv.I"!

Aj bez núroku na jcJnoznnčn(J odpoV\...'ť!' 5.1 zdá, že jeho vízia 5.1 mohla lIudiť iba Z<l predpo kladu vzújomného rdpcktovJnia vedy a náboženstva IlIltasne. Z:lstavllle sa n,l chvi ľu p r i analýze vzťahu vedy a nábožcnstva v /I (lVislosti s temati:tO\d oll hbvnYch problémov, ktore so scoou prináš.11.

1.4.1. Komplementarita vedy a náboženstva očami Teilharda

V dejim\ch I'lldského myslenia .5.' súčasťou vzťahu vcdy a náboIcnstV"J ,',Isto stali aj otázky cvolu":ncj ti..'Órie a náboženskej viery, ktoré neraz vyústili do spOn! veda \o\:fZUS viera. Tento spor sa pn.:zenroval pl\.-d~tkým v proti­posl:nvcní procesu C\oUlúde a kreácie, a ani v s(u~.asnooti nic je mkéto chápanie ~Ilimkoll. Podob.I tejto antinómie jc však podľa Teilharda iba epistcmo­l"i:ickým omylom, ktorý možno prekonať. Ale akým sp6s0bom?

]j] Obidve eseje lÚ jlllblikoYané in: TEILHARD DE CHAR01N. P.: &riu dll temps <k larumr (1916- 1919). Paris, 1965. V !Ch ďaiklm vyd~nll roku 1992 lÚ I)ôl s. 85- 107 (Le Christ danll la Matihc) a 281-302 (Lc Princ).

II tWbertHughBensoo(J871 - 1914),lllámyal~idýrorru\rx:tpM:.prt'kladanýaj dofrnncWitirJo" . bolliynonl angllk.1nskcho an:ibiJ,;.u(XI, ale pod vpr,wlll NewIlla1"lCJVých pmc v roku l!Xl) kOl1'...:rtov.11 na kato licitll"u.l5. Na Teilh:m:la zar:ósohili ~ho 3(X)b\ypt:idu' romálll' Li MniM

de la Tme (v u~liclom origin.11i TI..: Lonl of 411t World) a Li ~I\dlt Auro.c.

~ '-

42 I Zlatica Pla~ ienková

Z. ~.ut í-:un(l. char:lktcristiku Te ilhardovho u~enia sa ob.,tajne poklad ~r~e,:ue ~ s~lfickl~j ~syntéze vedy a viery". Do diskusie na túto tému vstupli totIŽ Tet!hard soS\'Ojím chápan ím komplementárneho vzťahu medz ve~ou a vierou. Nosnou b..1zou je pritom ch:\pa nie c..'VOlúcic, a to podl' TeJ!hanh len také chápanie, ktoré umožní kombinovať obidva spomenut fenomé ny: ",->.:h :kú prku a kresnmskú vieru. Moh li by sme sa pýtnť &llej J~ to vôbec 1ll~tné? Ba čo vinc, Tcilhnrdovc potiadavky s... stuP['1ujú a veľm Sl že lá, aby spncvod ným momento m toh to l"l,~il ia bolo dokonca vzbuden i "lásky k vede krc.~ťanským sp<isooo m", ako o tom hovo rí v predná~k "Science ctChrisrou analysc etsynthčsc" nn konferencii v P:lríži 27. februára 1921.

11 Ak by sme tieto z.1 mcry roz.~ jrili () ď.,lš ic Te ilhani("J\.Q prcs",,-dčeni a lcbo skôr o predpoklad, fc človeku dncš nej d oby mÔže z a bezpeč i vn li tornú ha rmó niu ib'l ~tYzi kálna ,. cclostn:\ ko ncepcia sveta a KristaU, ~t~ ako to uv.ldza v MUIl U IU IA'"fS

ll, zL'inli by sme, žc jeho pr 'vnradou potrebou

Jl:usclo byť pr:'I~jenie ",,'{ly a nahoženskej vic ry, n ro nielen z logické ho dovod u, alc aj z Jeho vlastnej potreby porozumieť il,;h vzťahu na Ľl klade osobnej skúsenosti \I\:dcn a b \nza.

Aj ked' tu samozrejme hovorím už o období jeho ",--dcckčho a ki'laZ.'ikčho ~~.~nia, j,e znúme, že o tomt? vzťnh u premýšfal od !o"VOjich n .. 'Otogickych ~t\ ~dll, h ore absol\'O'Vll1 v Anghcku, v I-l astinl.,'sc v rokoch 1908 _ 19 12.

Mlln~h~~1ll, ?alo to obdobie, ktoré v retrospektfvno m pohľade na dejin K:.lrol[ckcJ cirkVI bolo oIxloblm Z:l ~ín:lj(lceho sa boja proti l1Ioclern izmll.lot

Tcilha rd v tomto obdobi ve ľmi zvužuje svoj duje m o tcú!úgiu, ale aj o ~ll, a to ,n:ljm,1 v súvislo.-; ti s o t,\zkou: ČO je pre fivot dôlcžitejšie! Aj ked ~povcd tuši, akoby sa nt.."v\.'{tc! cite jednoznačne rozhodnúť. jc<lno zo '~"VOJ lch vyznani v liste rodičom z 23. aprib 1910 , ktoré hovor!, že hoci teológia nic je nejako zvl ášť zaujimav.i, prcrlS:1 len jc v jeho fivotc vef mi Jä!cžit.\, dop!ňa nerozhodným konštatovaním či 'Ikýmsi druhom rc..-'ť:níckej ot,:,zk,,: "Teológiu upriamuje moje myšlienky na všeličo a Z:1l' lnam rušiť, že cxlstuJe ~ľa otúzok, ktoré sú menej príjemné, zaru všnk pre život dotefitejšie ako v(.-dy, preto sa pýtam, č i .~l skôr :l lebo neskôr nevydam tým smerom, UH

ii 1921, ex- T. IX, J . 4.5-62. II 1924, CC T. IX, s. 66.

1+ Ul v rok.u 1907 vyJallJllpd P.iU5 X. cru;ykliku l'ruandi, IIa ~kl:lde ktorej \oietci bohosICM:i m~$C[, zloflť prodmodc~m~tid:ú prlr.ahu. Pre Teilhard~ to bola w frn i mťaJkáv.ljúCl skuJka, húfe Z,1 rnod~rmstu boljXlkladómy (a neskôr, v 5Úvi~ loeti s účaiťou !lH pohrebe cxlwmUlllkov.m"ho jCZUlru a mooer1l~u G. TyrreHa. m~pendov.mY) ;lj jeho d;\vny profe50r z gYTnll:lziMnych ~tljdH abbi! H. BrtmOll(1.

i' LEROY, P. - MORIN, H. -SOUUE.S.: Pikrindc!'AI'ťTI;": I...e/Jk TeilhallJde o.aruintl11T>tJC!"l

SlIcorrtlpoodana 1905-1955. !':iris: J::ditions de CenturiOIl, 1989, I. 48.

44 I Zlatica Pla~ie nkov.i

V~imn ime si ešte raz akcent kladený na vnúto rný pokoj človeka Vnúto rný pokoj - dalo by sa teda poved ať, fc psycho logický alebo tie psychický rozmer ľudského vnútra je na prvom mieste, až potom nasleduj hľadi .. ko gnozeologické a logické. Akoby aj u Teilharda mni "psycho logicky nahliadanývcsmfr prvenstvo pred "logicky" videným vcsmirom. Unáhlen záve r z týd\co tvrde nl by nás mohol po~taviť do pozlcie tých, ktor spochybňujú rcšpektovanie naroku akejkoľvek JXJtreby psych o logickej pov:1hy v pozn:\vaccj činnosti člCM:ka, pripadne popie mjú akékoľvek "iné" nd ,,",--dt..'Cké" hodnoty poznania. Možno sa to naozaj na prvý poh lild jav ako ncvyhnutné, ale nes mieme preh l iadnuť jednu z:\v.lŽnÚ skutočnosť. Pnzn ,\vaj([r.;i č lovek je vfdy bytosť z "mäsn a kosci" , bytosť, ktorá je kurnplexnoLl rudskou bytosťou a ne možno ju zrcdu kOV:l ť na objektívn IXJZl\,ívaci logický ap;mit, na odosobne ný poznóívacl subjekt, ktorý v men "objektivity a nelltrOl li ty" nezaujlmn nijaké st.movisko nielen v samOIT procese poznáv:mia, ale doko nca ani k jeho výsled kom,

Te ilh;l rd si p r idobre uvcdumov.l l z ložitosť I'udských lX"lrrieb a ic naph'lania, kto ré nemôžcme IXl deliť od poznúv.mia, nehovoriac o [\a~on ko nani. Viaže k h aj s ot:\zbmi ]X>Chopenia S<lméh o zmyslu živora, kror ne možno z našich livah nikdy vy l účiť, ani keby sme od poved' vôlx.'C nenašli To však nic je jeho prípad. A preto tX"lkladú Z.l svoju prvomdll ú loh sprostred kov.lť svoje videnie týchto vt'Cl.

Teraz už za iste c1uípeme, prečo Te ilhard ovi tak principiáll\e id e a o psycholog ický výklad Hobjektlvner skutočno.~ti, teda o taklx lVedia "llI:!yd\Ologický vcsmir" a mÍL-sto č loveka v [\om . Mo hl i by sme dokonc! pripustiť, že tÚr0 psychologick:\ iXlttcba človeka je niekedy Z:lUjlm.1Vcjši. ako logika výkladu. A o krem to ho, h radiac na veci očam i Te ilharda, zmysluplnosť p.~Y'holol:ického výkladu S:l ukazuje najmii v zdôrazneni po treby h:umon ického prepojenia kresťanstva :1 modernej vedy. Miera je ho psycholog:iz.kie i uprimn osť, s a ko u hovori o potrebe takéhoto pohľadu, sú spolu s mnohými kn:sťanskými neortodoxnými myšlienkami a pod netmi v jeho vízii v každom ohľade mimoriad ne zaujímavé.

Z uvedeného vyplýva, že Tcilhardov 'v\!decký a náboženský život bol naozaj plný nie kedy až dramatického úsilia o zjednocujúcu syntl.".zu ",-dy a kresťilnskej viery. V tomto o hrade .5;.1 preto vo svojich pr.:icach \l\!ľmi často zmieňuje o potrebe modernej doby riešiť Hkompercnčné spory" medzi prín:xlnými 'v\!dami a nábožcmt\Qm, Okrem toho si však plne uvedomuje, že pre ľudi, ktori S(I rozhodnuti vo svojom fivote kombinovaťvcdcckú pr.k u s kresťan­skými snahami, je rozhodujúcou úlo hou jasne definowl' vz:'ijomné vzťahy

Teilhard a je ho cesta I 4 3

Vtedy zt\!jme ešte celkom jasn e netu~il, že sa v jeho živote cesta teológie II \ésta vedy buJú u berať tým istým smerom. Nazdávam sa, že prave ,11'~ l edkom tohto spo locného smerova nia vedy a teológie bolo , fe sa \I UvoľC nako niec nevede l vzdať ani jed ného, ani d nlhého.

At paradoxnou sa mote jnviť sku točnosť, že vďaka teológii ziskal h-ilh:lrd ak)'Si nový obzor pre ponimanic \ll,dy. Otvoril sa mu nový a - zdá ... priam motivačný ho rizont nazerania na vedu. Bola to perspektíva, ~I(\d volala JXJ zmysle vedec ké h o výskumu, po úpo rn o m skúma n i minulosti zeme, života, rudstv.I, aby sa rým odhalila perspektiva priam • ", hatologickej bl[d LJ cnosti. Tento teologický horizont mu pon úkol novú Ilt l"Mpcktívu videnia a stal Sll takpovediac impulzom pre pochopenie (llo hy W,ly ;l jej výsledkov. Vcrlecké búdan ie sa tak neskôr stalo neodmyslitcfnou In [~'asťOll na drúhe jcho kň<1zskchu povola nia.

Z\rt:M:ň je očividné, že v TeilhHrdovolll fivote zohr:\vala \,.:da ... voju úlohu 111'1 wojfm vplywm na T(.'Ológi l1. V prvom phine bola predovšetkým vy­I)'\mellcou k novému tt."'OlojJickcmu p rcm%['aniu. Bob výzvou, kto r(l Tcilh:1I\1 Iltll..l ivo počúv.ll , s wl"kou v.ižnosťou n.-il:pektov.lI, a preto na ňu <lj ľC<lI,.'OV<l 1 tlovými teolog:ickými (.1 pre mnuhYch kon troverznými) názormi. S ne­~ IÍllernou n.\maho ll \!ŠIk vždy hľadal <K1p<M....tJ: hod nt-bola hnc..~ľ tlllIXJr\ldzi.

Podľa \lŠCtkého Teilhard touto aktivitou naznačoval aj niečo na'v'yšc, čo hy sme mohli zh rnM do jednej vety: Z'ltial" čo \0\."(1<1 uSIX"lkojuje rozum, 11,\hoženstVD uspokojuje srdce. A preto pestuv.ln ie "".Jy pre lX"lkoj J"udskčho II UHI je nepostačujúcc pre týt:h, ktorí chcu dať zadusť aj svojmu srdl.:u. NcJ(le pritom () vy1učujuce sa u~pokojov.mie, o d ichotomické cháp,mie 1I 1'Il 111U a viery, ale n aopak, o navzújom sa doplňujú ce, obo hacujúce u tJed nocujúce. Nazllačuje tým, že takýmto .~pôsobom je azd a možne vyh núť So. istej schizofrénii našho rozpolteného vnútra.

O n sám sa poklad:\, či skôr sa Ix múb Bohu za "ma le skúšobné palcU, 1111 ktorom sa táto syntéza dá realizovať. Vytvorenie "celostnej koncepcie IIVCI:1 a Krism" pokladá nav%c aj za vyjadrenie akejsi duchovnej tendencie Iclčho vesmirne ho vývoja. Túto duchovnú tendenciu Tci lhard samozrej me upisuje na mnoh)'ch miestach svojej tvorby, ale skromne pritom dodáw, te ju určite "ini \I budl[cnosti vyjadria plnllie~16. Na dru hej strane je prcsved~ený, že z:íkladné hradisko, s kto rým prichádtn on, je posta~llj(J ce,

ked'žczaručuje - sa mo zrejme, za prc.....Jpokladu jeho akceptova nia - vniltOrny ]lukoj a vz.1jomné usporiadanie, vysvetlenie a pochopenie prepojen ia fYllckého, morálneho, sociálneho a náboženského obrazu sveta.

IO 1924, ck T. IX,.!i. 66.

Teilhard a jeho cesta I 4 5

I", ht~l dvoch o blasti. Celá vt'C je o to dô lditejšia, že pokusy apolO!:,JCtiky "tknlúV"J né týmto smerom neboli vždy celko m vyvážené.ll

Tci lhardov zamer bo l lipine ud lišný od úsili takejto apo logetiky, I Mr;1Zne p ripo m ína, fe v minu losti sa apologéti často postavili proti Itl ~purným o bjavo m, občas sa zas usilovali z vedeckých skutočností vyvod iť Ull 'li)fické a reologkkézávery, ktnré štúd illlTl hmotných fenoménO\l nemôfc I ~ I kymúť. Inokt.-dy sa Z;lse veda prczcntov,lla ako sila zla, ako po kušitcf, 1I~lIl'lerna mágia, alebo - naop.1.k - S<l vychv.lľovala ako bohké osvietenie, 1~!lllové pole práce pre k.rl:.'lbnské ambície.

Ak pr(..J. .. a len chocme reflektOV:lť, n najmä porozumieť komphkov.lIlosť \'rť" hov \\.-dy, filozofie a teológie, mllsime uznaťu rč.ité hermcnelltické rámce. ,,~!ltd:\ veda vych údz.'l z istých predpokladov, ktoré pre~lhujil jej vlastný l'lI'dmet. Do týchto prcdpokhldov môžeme zahmliť lak určité vŠl.:olJ1..'cné, ", Inollive vcdné disdp!iny, prcsahllj llce (alc im všetkým spoločné) pojmové tllllddy (čas, priestur, pričinu , z;\kon), ako aj určitú axiol6giu (hoonorový .y~l élll) . Poznanie rozl i~n~h dôbsa od lišuje 'lj tým, čosa p<lklndá (hodnoti)

• ]"Ioznateľné, možné a nepoznaterné, aké sú kritériá poznatcl"nosti a istoty 1 ~'1I1:1 nia, a ce lý tento komplex z:íklad ných pojmových moddov a hodnôt II \'ymcdzovaný horizo n tom toho, čo vôbec možno vnlmnť, poznávať, 11IY" licť, na čo sa možno pýrať."Uj

ľcilhardov .... ystém po znania stoji tkž na urči t)\:h predpo kladcx:h. Sil 10, predpoklady filozofické (mem(y:zické) a teologické, ktoré spoluurčujú l" ui ront myslitcfnosri je ho ~ystému a ktoré sú u neho nevyh nutne Z:lko m· IkHlov.mé aj d o inrcrprcrúde a reflexie fa ktov skúsenostnej a (enomeno­I"wkkej pov,lhy. Skúscno. .. rné f.lkty slúžili Tci lharoovi na podporu jcho lf\\l\!tickych názorov. N o mnohé jeho objavné a pre vývoj ",-...Jy vý:mamné

tu\lo ry sa nezrodi li iba z empirickej skú se nost i, ale aj z teologic ko­tllnzofických dôvodov a pohnútok.

Pred Teilhard oV'j>11l zrnkom sa však prim,irne vynoril fakt evollide (V\'~mírll, živom, č loveka a ducha), ktorý v systéme poznania jeho dol."Iy IIcholo ma tne ~vediť v zhode s jeho z.1kladným z:ímerom, a to z dvoch .1i'"Mxlov: z dôvodu ceolOt:ického, alc aj z dôvodu striktne vedeckého. Ak h 'llhurd nechcel potlačiť ti "o!XJmenúr"" fakt cmiude a vzdať sa prito m

.\l11)ho pôvodnéh o úsilia, musel ponúknuť taký systém (či skôr obraz)

IlI.nn"oia a v idenia sveta, ktorý by manifestoval a vysvetľova l rovnako

I E1I..HARD DE CHARDIN, P.: !..et mf aplo.in, Tt:xts sck'Ctoo and amnl:oo br Jean·Pierre l)CIIlOlllin. T ran:;lated by René Haguc ,!!"Id others. New York: EvanS/o n , San Francisco; Lundon : Hólrper and Row Publishers, 1970, I. tn.

H.OSS, P.: ?rom&:) m!tnr. Prah3 : Mlad~ froma, 1987, s. 7.

~ '-

46 I Zlatica Plašie nKová

\A!dcdcý, ako uj krcst'ansky pohľad z;,íl'O\lCfI. Pokús i ť sa hľadať odpoo..ulc takto celostne videný cYOlučný proces znamená brnt do úvahy cak ako aj filozofiu u teológiu.

Fakt evolúcie, vedecký systém a fLIozoficko-tcologický rámec sa vo veľmi komplikovanom vzťahu. No metóda, ktorú Tcilhard II cvolučn:\ tl. .. 'Ória, ktorou interpretov.1i skú mané javy, funb'OV'olli na ovcritcľ n05ti. KL'tffc ovcrircf nosi 11\.1 svoje kritériá a v daná aj rym, čo jc v danej dobe pochopiteľné alebo " '[>ocI>opitdntl (pričom roto \/krka je dané horizontom myslircl'nOii tj), systém a o braz sveta, č!O\ICka a Boha bol nazcm ný cez p rizmu ho rizontu duby, II preto nebol wcobccnc akceptovaný ani zo .. 1\.'Ologických kruhov, ani zo strany striktne scicntistick)'l.:h vedcov,

Prcjavovnlo Sól to rn ini m:Unc dvojakým spôsobom. Zu stromy reocentrkky oricntovanych o ftU(lmcných predstav i teľov k rc';ť,,,,,kéh" myslenia ;1 o(k i,\ [nydl drkcvný\:h kruhov ro bol prob lémov evol úcie VC~lllítll, vývoja rudského rodu II r súvisiacich o tázok. Okrem toho . TcilhaN ()I\.Q poznanie tu . nj na dobový stupeň interprcr-:ldc b ib lických textov (napr!kbd stvoreni a svcm, v problematike dcdi~ného hriechu, lajomstv.l a vykllpcnia), a rym bolo v rozpore li dq{matizujllcoll kn:sl'unskou a I\Oll ch(lp;mo ll "úlohou" vcdy. Faktom jc. fc aj ked' v

dejín uf Cirkev m!vystupcN'.J la z pm:!cic odJXlrkync vedy, TdU",rdo4 uv.\žovnnic (vzhľadom na jeho evolucionistické myslenie) ncbczpcčné a ncprij llldné.Akobypôda naj". ·,iJ ,mc Jcnu",,",lu cn,cn,)au''''11

v [one C irkvi nebola e1ire J OST,ltocnc .1 možno len n~~~1 ~;:::'~(::ll prezieraw Ixxhopcný cdkový Tcilh"roOOl lx)hTad na cvo!(lciu,

48 I Zlatica J>laAic nková

danu metaforu by bolo možné in terpretoval aj v súvislosti nrcooi,," •• vedy a mystiky (o čom Teilhard uvažova!), alebo doko nca af formulovanie potreby budúcej (:>rnpeKtfuy viden ia a chápania veci.

Teilhard veľmi dobre vedel, lc v sú~nsncj dobe je celkom •. , mo''''*4 rozdielnosť výkladov II koncepcii ~VCt:.l , ako aj """m',""'c,,. sprcv.\dZ:ljll. No hoci táto ich roz li čnosť vn:Ha vda lItrup J o mod ern ého č love ku , vždy jc to I cp~ic , ako zotrv,\vať na dogmatického myslenia. Za takýto dogmatický typ myslenia pestova nie "h!bric d'A)jakcj pravdy", Jeho myseľ sa vzpier.l pr ijať modelu takého vzťa hu vedy a nabo!cnstv:l, ktorý sa preze ntuje z pcn;pcktívy tejto tc6rie pmvd y Gcdncj božskej a dnJhcj SYCtlikcj).

Táto K'Ória nebola pre Tcilharda prijateľná ani v p ripólde, keby si poJoby pmvdy nCodpOTO\Illli. U",--dcná kOIl(."Cpda totif drii "'~clc"slQ. II vcdl...·cL:ll pmvdu v akejsi diskrčrnej vzdialenosti, jc obidvcx:h str:l l\. A TcilharJovi jc cud zhl d ualir .. takéhoto "","k""'",i. pretožc poznanic, n:l priek jeho odli~ny lll my~lienkovYrn horizontom, celostne, hoci k nemu "-'{lú rôzne Ct'Sty,

Tcilh,lrdoyou rychodiskovou pozk io u bolo teda prcs\!édčenie, nemusi "o<ISUllút" \!édu, aby urobi l mk-sto viere, a n i naopak, žc "vylllči l'" vieru, aby na SI.:éllu V!j:túpila vcd a, a le skôr musi komple llle n tám y vzt':.lh, hoci, ako So1 KM, jeho ltv.lfov.m ic je apriórnom predpoklade n i{:~(Jm ll veri ť, llby !ime vôbec mo hli o po:mllnl :J \llXle.

Mohli by s me ted a zhrnllť : Te illl:l rdovil llcta k fakto m , predznosť a v isrom zmysle aj v\'-xlock:1 prlsnosť a zmysel pn: ~·vct, horý ch:'lpe a ko jede n organický celok, Sll viac.menej dÔ<i lcdl<or41 jeho \!éd("'l.:kc; činnosti. Úsilie uchopiť túto j<.'dnotll ,),VCt.l ho viedlo fi ckému zovšeolx:cnc nill dan cj jed noty, ktorú rodiriI na vc. .. mlru, na \/ktky úrovne bytia a inte rpretova l YO vzťa hu k Bohu,

Teilharoov..l n:o lÓblla (a - dodala by som - aj mystika) srnIa i".", .... lnol. súčasťou jeho lH..."cnia a pomáhala mu n:u.:.hádzať "h l b.~I" základ

Te ilhll rdovi išlo o " h lbšie" pochopenie javov, ktoré sú \\:dy. Úloha vedca podľa neho nespočíva iba a skúmani javov, ale rúto ú lohu situuje pn.'·d ovktkym do inte rprct:lcil, strlnovcnia nových hypotéz, nových súvislosti, i vizil, ktoré ObVCtfUjÚ vcd aj z "iného" pohľadu, Myslieť, vidieť a "-,d a javy tuk "kosi "inak" bolo teda jeho !ivornym údelom,

Te ilhard a jeho cesta I 47

I, I"Iktcrizuje prcdCJ\/ktkým jeho analytickosť, ktorá v prvom m ome nte h.ld'::lod božs,,*h skutočnosti. No zároveň toto vedecke nazeranie (do , I) pri hl~om ponore a p rieniku do "ved" poukazuje ml syntetickú

.uukrúru S\~a, na jeho spo ločný II joonotny clklad. Tým nú.~ akosi núti ",,,Ilh' smer uvafovania spil ť od analYzy k syntéze (tá sn uskutočni za tli ,Ipt'kladu prepojeniu vedy a viery, ako aj filozofickej a m\bofcnskej Illtlli~ ic), kto r:\. nás dovedie smerom kjcd incčnému "stredu" vcd - k Bohu.

Nd,udem na tomto mieste tú to remu príliš rozv,jdzať, dOiCU'\cm sa k nej , .. k.'r, keď prcdsttlvim poJst:.ltné momenty jeho u\l'.J.fownia o jedno tllom

Linde vyvijaj úccho sa sveta. Teraz iba doloflm, fc t ieoo myšl ienky­I 111111 zmysledte nie dost:uo(~ne prehlbené- rozvinul v parížskej p red näške

\ 'fII' (rt Olrist ou lLnal)se et " ntIW {Veda a Kristus, čik :m al'i'za II !>yntéza)líI , II, p inSie a zrel~ic úvahy o súvislosti syntézy a viery analyzoval práve v amo­II. ~mfkkom texte COllllllent je (.T()i.~ (Ako verim), hoci jeho zamer bol uf

,11'1110 predtým celko m priehradný. ľeilhard tu zdômzr' uje, fc z psychologické ho hľad iska, ktoré je pre

III ho \rychodiskové, existuje súvil~lnsl' medzi aktom synté~ a vierou. "Veriť It.lIllená usklltoč.ňov.tť intc1ektualnll !>yntézU." 1O Z tohto aspektu poto m

Ihl\-y\c definuje vieru ako ,.súhlas n;~~j intc1q,,>cncie s nejakou všeobecnou I_ "IX:!.:tíwu vcsmlruw11

• Pritom upozorňu}c, fc prwpočiatok aktu synté~ ~ nC IOitihnuteľný . Prcdl>okladá \!Šak, že "každá viera sn rodí z nejakej inej \kry" '?, priť:om tMo b'Cnéza nI..'vylučujc rozumové uVlltova nie , a preto liU tntlkky môžcme postul1Ov.lt' k vjcmm najelementurnejšlm a mk dôjsť ~ ,,\Ikejsi z,ikladnej intuld l", :t:1 kto ro u už ni ť: ncrozozmlV',lme.

V ~ Iedova ncj IInil Te il hardovej o rientácie vzhľadom na vzťa h vedy I vlcry môžeme cšte chvIľu zotrvať II U'IÍL"Sť d;tl~ie Z<Lujlm:M skutočnosti. ~k~ d':.tlsie súvislosti "-'{ly a viery Teilhard odhaľuje? PrcdO\lŠCtkym poukazuje 11.1 Ilkutočnosť, fc a k prcn iknemc af na dno \/l.-dcckého vyskumu, zistime (,IJ kc(f sme pozitivisti), fc je oduševneny af a kousi mystickou nádejou. P,eniknllt' ku S\'"etl ll k.1!dého poznan ilI znamená vlastne zostúp i ť "clo hlbky wd M ~ i "jadra V\.'Clu

• Čo táto me tafo ra predstllvuje? Podfa v.šed é ho .klllocnost', že z,'l vonknjWu, ja\lO\lOu stránkou všetkých p rvkov sveta je aj It II vnútro, "duša")}, fulda by som tu iba vermi op.'ltrne naznačila, lc

1921, o.: T. IX, l. 45-62. I ElLHARD DE CHARDIN, P.: Jill \Čňm,~. 20.

" IElLHARD DE CHAROIN, P.:Jdl..-fflm, l . 20. 'I IT;ILHARD DE CHARDIN, P.; JIlÄ vfflm. I . 21. " fOto , naterat. nie celkom Ja5~ omačcnie JOdpa.ordj Tcilhardovmu c~paniu dwch

. Ironok (vonk:.jkj a vnútornej) t"o'Olúcte, ale o nich budem hovori1'al nelk6rv WvisIooi • cvoIul:njmi mronmi a Inrerprcddou ~vt'lim'mcj \4,tky-.

2. Cesta evolúcie sveta

NILjz:\kladncjšim faktom, ktorý hol naozaj "TeilhardoV'(m životným Il tl lL ttnikom" a ktorým sa celý fivot zaobcml zo všetkYch hľad isk, bol najmii 1,'.Ullr"a ny fakt evolúcie svetu. Na dokreslenie jeho rcmatiz<\cie So1 pokúsim "tIlhiematiku (.>Y()lúcie ť:o n"jst ručnejšic predostrieť.

2.1. Tematizácia evolučnej problematiky

Dnes}c u! celkom zrejmé, že okruh Otázok :l p roblémov, ktoré súvisia I'hlhlcmatilmu evolúcie, je t.lk vcdt.-ckého (najmi! biologické ho akozmo-

1"l.Ij( kého), ako aj flIozofkkčho, svcton:h oT'U\!\:ho, oo dokonca i sociiIIno­I t Io kého charakrcm . [volučna proble matik:. mú teda \!érU a,~pcktov, No

Ilk vIdy boli reflektované a artikulov,mé. ľc ilhard n ebol prV'(, kru sa venoval prob lematike evulúcie. Svojim

I ,ohľadom sa \!Šak predsa Icn odlišuje č i lLf od niektorých najstaršieh IIId ických uren i, ncskorškh SI11~'T ... l.ck.,...:h hylozoických ko ncepcii a ldx> ",IJvYznamnej~lch filozofic kých n:horov dotýkajúcich sa filozofickej Itlterpn.--rácie vývojovej problcmariky, s ktorymi :f.1 stretávame napriklad II , h..'J.,ocla, Spenccra, Bcrw;on;l ť:i WhitehL-ada. Evolocna vlzia, ktorir rozvinul IllIhard, sa YŠ..1k Uši aj od biologickej C\IOlu~nej l\.."Óric Charlesa [}.uwinll, I humas.'1 Dobzh,mskeho, Arthura PC::ICOCka, ako aj od názorov sÚČlSných 1I\·I'II.larvinistov - bioltib>'OV, ako S(I najmä R. Dawkins a S. J. GOllld, 6 " ... iobiolt\,'OV (pn.."dU'\fil:ctkým E. Wilson), a to nflpriek tomu, fe \/o \lŠCtkých ~ I'omenutých koncepcil\ch by sme m o hli nájsť niektoré zna ky, hore n l lťh:\d1.1me aj ti Tdlharda.

Keby s me s le d oval i p r iebeh rozpracováva nia cvol uť:ných teórií I'rlnajmenšom od "klasickej epochy LanmfC.1 a Darwina", z:unamenali by _nte, že odvtedy pri~ lo rak k výrazným zmcn:'m v sa motnej interpreclcii pujmu evolúcia, ako llj k novým posunom v oblasti .,aplikácie" L"\fOlúcic. t Ik:\z;l lo sa, fc aj ked' sa pojem evolúcie o bjavil najskôr na pOcIe zoológie II ncskô r v p rlbuzných biologickych d iscipll nach , postupne sa začal nl~irovat' na celú skutočnosť, a tcda aj evoluť:né t:\kony sa Z:lča l i vzťahovať 1111 celý vesmir, S pojmom cvolllcie Z:lča [a praCOV:lt' jadrova fyzika, fyzika hviezd, ale aj chémia, socio lógia a pod. Po uživa ho i h istória pri interpretác ii ľudskYch civiliz..icii, ale apliku}c sa aj na dejiny nábotcnstiev, oo i samého myslenia, a dokonca na "dejiny pojmov". Hovorime o eyol(ldi pojmov \I v tomto rámci aj o (;.'VOlúcii pojmu evolúcie.

49

(

...

50 I Zlatica Pla~ ienková

Tei1hard patril k r:ým mysli teľom, ktorých pl"CSVI.-dčcn ie o platno.~d evolúcie Sól vzťahova lo nam.. ... j na celý vcsmir (svct)"~ a \/Šetko. čo S,l v f\o~ roJiiu, J OUil.'v.llo, rástlo, stávd.lo sa a niekam smerovalo . Evolúcia a celo !'vcta sú prc neho ncoddclird ne.

Ak sa dtc na chvlfu zastavíme pri skúmani evo lučnej problcm:~t~~ v 19. a 20. storočí, muslmc konš[3roy:u'. fc pri n ieslo so sebou nicko llu otvorených a nezanedbateľných problémov (prcdovktkým v súvislos II novým i poznatka m i v biologickej oblasti, ale n ielen s nim i), kton nadobud li po6tupnc char.lktcr tr.ldičncj problcm:ltiky. Tcillmrd ju \'Šu skúmal celkom netmd ične. Kontcxtu:\l nym po:wdlm tohto lxid,lIl ia i klnsick:í ot:ízka: ČO može mať evolúcia spoločne s Bo ho m! Takto polo!cn oflhka m\.s veľmi neprekvapl, to, čo jc prCkv.lplljúccj.~ j c, sú odpoved krore Td lh:1I'I.:I pc.m(Jb. Myslí kh absolútncv.\lnc, bez najl1lc Jl~icho n~znak

pochybnosri o stan<M!ní spr.\vnej cesty p ri ich hrnd aní. Tt'Jto CCHt'l] .~Jll~I~~ ~ iastočnc pred swvili, zostalo n:\m IXKl ujať .-.:\ ,ul:llyzuV:l ť, aké výs led K.' prlnil-sla, "Icho k akým skúma niam naSllle rtM \hl dill.;! VL'ťl ecký n filozofickc tcologiáý z:iujem.

Skúsme h .'(1:! pouvafovať rc r..IZ () ro m, či n:ím po núknuté Tci lh;\I\~ OVI od povede pripomínajú ilúzie, kto ré mo~no mame aj my Slllnl v súvislos s dano u problemati kou, alebo či predstavujú d~tatočné zdôvod ne ni (pripadne aspoň deme1l(árny z:íkl:ld), n;1 ktorom je možné založif n ru pro.VL'(!čcn ie o ich správnosti. T..'lk či onak, je na mis, ako s n im i naloifm

2.1. 1. Evolúcia - smelá hypotéza, teória, či f"ki

Ak som \' J)TL·'dch :id zajúc..."Cj bpitole uviedla, žc Tcilha rd v súvislos s c há pa nim evolOcic č<ISto použival obľOlzné po me nova nie v pod~b metafory ,,:o.vctla" a "lia ry", teraz by som chcela pr ib i lž i ť in terpretťtci c...'VOlúcie, ktorá je nahliad:mú aj z inej pozfcie a h or.1 sa bezprostredn vzmhuje k výsku mnej práci nášho mysli tera. Na tomto poli by sme celkon opodst'oltnene mohli položiťot.izku: Je (:mlllcia smelou hypotézou, tc6riou či filktom! Podobne sa totiž pýta aj TĽi lhard, ,I to mk v kontexte vcdc...'Ckcj ;lko aj fllorofkko-toologickej perspektfvy, hoci vo !>'\!Ojej hlavnej Pr.íci,,~ Phbwtl1bt.e Hu.main trv..i. na tom, že ju treba ~ítať "vý[učne akovcdct:ký spisW

)

Je ho odpove<ľ je v tomto smere jasmi, pretože evollh.::ia je vhlc Ile

hypotéza, n.:ória alebo nejaký ~)'sté m, je všeobecnou pod mienko u, ktor rie musia rclpektovat', ak si nárokujú na mys[itcľnO!lť a pmvdivost'.'l> J

.. TcrmlJlV vnmt, a wtt budem v zhode I Teilh:Huom pOUflv.lt lynonymieky. 1\ 19l8- 1940, De T. I, •. Zl. • 19l8- 1940. ce T. I, .. 142.

52 Zlatica Plašicn kovä

zaručcne to bolo ta k, ale vzhfadom na uvcdené sKutočnosti by srn prinajme nšom takúto Teilhardovu "vsmpnú" prezen táciu diela mo h logicky pripustil'.

Tieco pn.odl:clné poznámky o VL'dockej a fHozoficko-tc...'Ologickej rovin v kontexte p roblematiky 1..'VOlúcie môžeme teraz postupne roz.'li rit'. Be iliytocných okolkuv môžcme pri pustiť, že Tcilh:lrd O\.'C teoretk:ké reflexi i formu !ovll nie odv'o\žnych nových hypotéz v súvislosti s interpret:kio f...ktu evolúcie si preds:.\ len vyžndov:.d i určitú fo rmu svoj ho potvrdenia Znamena lo to naj m;l konfrontOV'.\ť ich s prirooo\l\..-d nými f:\ktmi, kton Jlr i n:í~\ 1i n l.Y\-oéoojavy. Pre Tc ilhardn to boli objavy najmii na poli b",:ologick a paleo..'lntropologickej vcdy. Bo hatým u:lrojom l1 n!ujúcich (nktov bo pre neho prcdOl./ktkým palcoo ntropologické výskl1my rca[izov.l né Ixx."'a: jeho vcdcck~h expedfcil. O n s..;m &1 zúčastn il na mllOh~h výskl1mnýc c...'Xpc...'(lfdách pmkticky vo \JŠCtkých najvýznamnejSlch lokali t:kh IiYCtn. Srn\! sl)Ol1lc n\Jt' mn o hé oblasti v Čine40, v Mo ngolsku , v Ind ii, na Uorneu v 1l;l rme, na JáYC, v Etiópii, Som <i lsku, Jul nej Afri ke a pod.

Dalo by sa l"lO'\ICtla ť, fc práve všetky VL'Ck'Cké objavy boli tým vz:icnyrt ko rektívom jeho fil ozoficko-teologkkého " rozpr:\vanla", inrcrpretác a výpoVL'dl, kto ri! boli "ZV\.'Stov:mím" vnútornej súvislost i a vt..;jom n~ z:\vislosti jed rlOtlivých ja\UV a prvkov skutočnosti, ich ust'rvzt'ažnenlm d celostného c...'VOlučného pohradu.

Z nnzn:l~cn<:ho o pM vyplýv..\ už zdOr..l zňov,m:.\ Teillm'llova pmlci:l, k~n n;\s uisťuje pr;najmen~om o dvoch \I\.'Ciach. Po prvé, fc uspokojil' sa ib

s ch;\lxmlm l..'\IOlllcic ako "hypotézy" alcbo ]Xl\\.'(lzme "metódy inrcrprctlk' javov~ by bolo ,L"! primalo, alebo pril i~ detinské, n ,)O druhé, fc (lk ajvytmrlm (l..'Ódu 1..'VOlúde (o filkte 1..'\lOlllde), nemi'lžemc ju sr:orožniť len s "vedocko h . .'óriou". Keby s..'l bol totil Tcilhard uSlx)koj i[ .~ ,,\I\.'dl..'t:koll rcótlou" c...wllld

bol by sk" lllval iba Ccstl J, ktorou sa pT\."'(1 nim vydal C h. D.lrwin v biolÓl,,1\ I"CSp. 1-1 . Spencer .... 0 filotOfii. Teilhard &1 vš,1k ubeml inou Ct'S(OU a jeh tooria 01.1 sú~asne VL-dtdtú i fi[otOfick()iL'()ILlb~ckll d imenziu.

Evolúcia je nespochybnitd ný fakt, čo zna me n:\, že svet je fenomén ktorý sa nacháJza v procese zrodenia, námsnt, p remien rcalitlljúcich si

v prÍl..'litorc a v alS<: (inak povedané, v trv-ml). Vo S\lCtc So'l všet ko mu .zrodiť", inak do ne ho ne môže vstúpil'. Z h radiska evohk ie svet n ic·

~ ľočns .tll'lIIkeoo" - VYIe dwds.1l rolwv IIvajUcehu - obdobia sa pri ....,.klllnoch v C::.ho:'­kou-tien. nedaleko od I'ckifll!:\!, Teilhanl, k:m:uU!l:ý profesor Dn\idson Black. či~~ pro(t'IOI" Wen.Choung Pci a irú scivaju spoI.oobjnvitefmi ro.iI~h nJlezov Čllit"l lebk .z:\SlUpcu· dneJI kla.ifilww.neho bloqick&o druhu H OlilO eroctw, vt'«lyobjavitefm popl$aného ako Sin:mthropus pekineruis.

Cesta evollLcie sveta I 5 I

II dn vychodisk.ovým fakto m, ktorý musime nnjskôr pripustiť a až potom iLn môžeme opisovJ.i ,I (ief interpretovať (vykl.'ldal?

V tejto súvis losti stoji za zmien ku eMe jed na význo'l mná. okolnosť. II llh:ml v spomínanej práci, v ktorej je problematika evolúcie (vesmíru, II\llf:I, človeka, myslenia) prcdst.!vcná najvýrnzne~ ic, nas chce presvedč i ť, l, IlIll primárne nejde o výklad (evoilicie svern, m iest.! ~Iovcka v prfrode III~ólnickej JX.lv.lhy rudstv.I), ale ilxi o to, ako s..1 evolúcia človeka a rudstva

t IlIlozrejme, v ko n texte cclc ho vcsm ini, svcm) ja\lI. Ide teda o opis faktov I~" jnvov (fe noménov), toho, čo s.'l ubzujc, ~o on sám vnlma a vid! a čo je

iL llpný predostrieť ;] uk.h:ll'. Čimtdovi t() patrične zdó razniluf \Q svojich 1I\\lI.lných pozllúmkach ;] w \o\! rmi zn:'lInom prológu Nid iec"'.l1 Ide mu h~ l n I I jav, ofimomén, o ni~vi(lc, o ni~ menej, ale - dod~va - oc..."C[ý fenomén. }/!

No a právc preto, le ide O celý fenomén, nemôže Isť len o z:.\chyten ie .Il~rt!ho~, "ho lého ve<lccké ho f:lktU", nech by bola snaha o st riktne "čisto" \\ dl.'ťký pohľad akokol~k úpornú. Tcilhard si je \I\."'(lo mý tejto skutočn~ti ,. \\'1'mi dobre vie, že b žJc rukcto lrsil ic o wdc...'t:ký popis celku v!dy súvisí • \'~c hoJ.iskovými pred pokladmi (~eobecno-filozofickej pova hy), 0\..-1

~'drých závisl VYlvore ný systcm, že ide () predpoklady, kto ré u rčujú ,,"rkrúru predk!:.idaného \I\.'ťk't:kého !;)'Stému. Napriek tOBlU I't"j le trv.í na hllH, fc aj všcobc...'Cná V\..'dc...'Ckú intcrprct;\cin Vl'Smiru (n apriklad II takých

tlhll,lcrn~h w d cov, akými boli Point.:aré, Ei nstcin,JClms aďa~í) stále zostáva 1.1\ ~hypcrfyzikol1", krorll nemožno pokladať ta memfytiku, aj keď sa tic to

dl't:ké teórie javia Cik, a koby d lCd i politihnúť samutný :z;\klad loVC[';I .W

Vdm i s i že lá, a by si ~ i ra tcr osvojil toro zdôvodnenie pozlcic hYl"crfyziky" aj v n im pn.."zcn tovJ.nej p ráci a neuchyroval 8.'1 k úsiliu párrať

,_III1Otofickej a lCologickej metafyzi ke. Tu mi však b ije do oči jeden výrazný IlIlUllcnt. Te ilha rd píše "ólVL'rtisscmc nt" ku svojej prád až v marci roku 1"47, hod n ikopis diela vznikal v priebeh u rokov 1938 - 1940.Jc známe, , Illckol'ko rokov "č,,'lkalo" dielo na oficiálne poo(ldcniev Ríme, ale súh lasu

tl,I publikovanie sa aj tak nedočkalo. To \/Š.'lk teraz nie je podstatné. o..era

\VIIl(lmnejšou sa mi javi jedmi veľmi parodoxml skutočnosť v súvislosti • Il' ilh.'lrdovými mo!nosťami publikovať svojc procc. Oficiálne totiž mohol J I ll h likovať len práce ....ylučne vedc...'Ckc ho ch arakteru, ll[e nie fil ozofické ti r ťologidcé tt.!Xty. Ak by sme rcda vzn [i do lJvahy tieto okol nosti, mo hli IIV li me Te ilhardovll snahu prezentovať spo mcnutú prku a ko vedec ký .]1111 J)Okladať za ahwlľltnc pochnpircfn ú. Ncodva!ujem sa tvrdiť, že

I'oIJ8- 194O, ce T. I, 5. 21, 25. 1'll8- 1940. ce T. I. ... 21. IIlla- 1940, De 1: I, 5. 21.

Cesta evolúcie sveta

.hIlIOvft, daná" vec, ale St'oivajúca sa skutočnosť, vec v p rocese stávania sa I,"tu, zren ia a konečného vyústenia (reologidcým jazykom poVL-dané -

1\ 11'[I"lania v GLsc, dosiahnutia p[crómy, je mk procesom p leromizacic). TOlo chápanie s.'l vzťahuje na cely vesmír, íL'da n ielen na oblasť bio logickej

1\'lhkie, ale na v:ktky oblasti vyvljajllccj s,'l skutocnosti, pret:ofe Tcilhardov.i ~,lIlccpda evolúcie zahh"la súčnsne vesmlmu, biologickú i duchovn ll t\·lIh·lciu . Ich objasnen ie je v určitom zmysle tl ie len späté, ale priam i~ l\ ltn ienené rdpcktoV'.mlm sltvL~k)iiti s ot.\zkou o zmYllte evolúcie, o jej .H1l'rOV'J.nl a finálnom zavficn l.

Tým, fc sa Tcilh:lrd riadi touto l)Crslxktfvou. VYZÝVJ. n :'ls z:\mýšrať Sl\ \l1I-1I.-n nad omzkou ako, a kým spôsobom a akým mechanizmom vývoj 1'1\ hlchal, ako vzn ikol vcsm ir, Zem, život a ~IO\ICk s jeho výnimočným III~ [c n1m, nie tie!, pr(.'Čo roto Wctko bytie w nikJo, a naj m:i kam, k čomu

111~ vývoj sme ntje, tl..-dn aký jc zmysel vesmlrnej cwlúcie a, S<lmozrej mc, aj 11\'[~kého života.

1\'(I luciao'lloWr SII neoddclircrné. lným i slovami, Tcilhard ponúka ni~o, I ,1 1"" sme bez okolkov moh li natv.lŕ "pnx.uuálnou teóriou (ko ncepciou)"

• hyrúvajúcou "svet v pohybe".

Z.I.1.1. Svet v pohybe

V Tdlhmd~q konc."Clx:ii vidíme ch:\punic (.'\.dúcic w v1.1CCrýl:h (dokOllCI ,,. \~tkých) obb stiach skutočn~ti. Z:lsv.itenejšl pohľad oJhall viacero

IIIJllll.'J\o)\:h aspcktlN, alc na tomto miC'ite IXJdem \o\!fm i st:nJčrul., priam hcsICNit.i. V IIlnjom zo rno m poli preto neblld e Tcilh ;m .lov'o\ ko ncepda vo ~"VOjej ~lIl1lpk'Xnosti a komplikovanO'iti, a[e slLSO'I..'(llm sa len Iln jej Ilaj !XJCI.~t:.1tncj.~ie ulvlllcnko',,'é "jndrn", v pod ol"\! \\!ľmi kr:\tk,.\:h \)\!Xccrpov,\tl'Í'=h konšc".\tov.mi, III Y!..I(lujúcich si nijaké ana[ýzy a uS\.lhit:né odbočcni:l.

1;1 postačujúce pokhldám spomenúť, fc evolúcia prcdst.\vujc \II~.'olx.'cný 'VYlIJ kozmického cel ku (vesmiru, sveta), kto rý n azÝV;1 kotmogené1:ou. V '11~l hovo uSom chápani znarue n:.\ 1..'VOlúcia tiež vývoj živej p rirody, t. j. Id"loJ.lickú evolúciu, klon\. je osobi tným prlpadom kozmického vývoja I L 11 1r:\ Sôl nazýva b~ Ge ro proces utv.\mnia bitlSféry, čiže sféry života). '\k JII buJ eme cite špt.'Ciálnejšie vymedzovať o'l popisoval' na úrovni vývoja [Ihl~kého d ruhu, pôjde o antropogmtvt. Okrem týchto vymedzení je tu

I "t' jedno, ktoré sa týka psychickej (v ~iršom zmysle slova a duchovnej \ u!.\om význame) oblasti. Ide o priebeh psych ickej evolúcie, hon\. je II Ijvld itdnejši:.1 na duchovnej ún:wni vývoja rudského druhu (prirOOzcne,

53

54 I Zlatica PlaSicnková

aj na llrovni každého jednotlivca), tcda na úrovni nooPO (pričom id o utvámnie mysliacej sfCry, teda nex>sféry).il

Ako vid lmc, cely evolučný kontext Tcilhardovej koncepcic umofňu akccptcw.lť význam skutočnosti nielen z fyzického a biokJU'ickeho hrad~ ale nj z hradiska spiritu.ílncho. Mohli by smc doda~ fc TcilhamCW:1 knnce~ má I"mmcr kozmolCl,rickcj (bioIObtjcko~mtropologick~pirituáln<.i) <.'VOl lIčn koncepcie, krom zo lhtň.. .. vyvíjaj t'l(.'·u sa empirit:kt'J skutočnc~ť()d c1emcnror~~ čnstfc af po cvolliciu rudstva smero m k nad·ľudstvu a kon cčném dudl<MlélllU zj<.-d norcniu. Tc ilhard sa n l pokú:'::1 ~"'-'fli ť pl'OCL."i konvcl"J..,"Cntn syntézy rudských vedomi, č i fe proccs zjcdn ocovanin sa mosta tnýc ind ividuáln)\:h ",--doml do j<.'(liného kordlcxlvllcho kolektlvneho \o\Xlom A pmve v t('jta oblasti, v obl:l~ti t..'VOllide ducha, ktoní j<: vyjadrenlm plnOl ľudského bytia, S<I zmčf Tcilhardova vlzia buJt'H.:nosrl :I Jeho - uf v pre ch:ídZ:ljt'lr.:ej bpitok~ nazna čen::l - optimisrick;i " per.~pcktlva vide ni dw.:hovnéhu ~)ja Vi,:;;rniru.

Zl zm ienku stuj [ aj skutl:x:nosť, fc k úV:lh~1ll o rejto kozmickej ducha nej perspektive d()~pieva TedharJ aj na z,"iklade exrrapo l ťtc ie poznatk z kozmológie a astronómie. V jednej zo svojkh význumnejMch pme Gruu/>e tfJolonit/U1! hUllla in. Stn«:turcs cl ,Jira;t iom évolutiws pišc: "Sll~asr astronómia mra s existenciou aké hOOi pOCi:1točllcho .atómll. , krorý 11I~h; pred niekoľkými miliatl.-Iam i rokov obsahov.lf hmotu celej hviezdncj rll Je iste nťt padnc, fc biolúb>lcká extrapolácia - dovcdem\ čo najd'alcj d hudúcno.ui - vedie k analDg'ickej hypotéze, II to svojim spôsobo symerricky k onej prVOIXlČiatočnej jednotkc fyz ickej: rorif k hypoté univcnl,í lneho ohniska, ktoré nazývam O nll'ga a ktoré by nebolooh ni. .. ko zvonkajMovania a fy.:kkcj expanzie, ale rt>ychického zvnútorňovania ...

.1 Podrobnll all:IJrru raltto in te rprctUYanYch a~p ~"oQ[ocného pl'tJU."5U pl't'dstavhn v i pub[ik .... di, h.Jle,i zasJuhutc ,;'K I'ri~nnl. Mnoho.' IJr.'Ict-, kloreaa \l\:nujú uVNeniu d~ Tdlha rU.1 Je O1,11\lin, \i.1k IÚto probklllllliku do.!.:llocnc J&le.:lnc Ojlisa[i, '! ~I? \Xlluuu,icm najnd 11.1 preklJd pclce W1LDIERS, N. M, TciUIlI!Ú IW: Chimlin: u..oo do 0ItI

Ont,',r!o CKnI1.1d:d, 1974; vl"dwm j'lty\c;u n.a publik ... \ciu VRÁNA, K.: Ttil1\117d,k-~

~~:~,7r~;:~a~~~:;'1 ::7 !u~~;cn t~~7J;;;~~~ i1J:~ llrn.ct:~ V.~k'l: II IIjJO:frol nakho I&W. tUrn. 1968). Ticto l\.:wlt 'tťtd le Ili vynlk:ijúc1m u\o\"'(Jenlm Teillmclollho myslenia v.zhradom na dam:1 ,xvblcmmiku 1I11,1ik.HlI Jnzyloc'l\oQln pn.l5trOO

~l CltU\l',III~ z j\"Ikého prekladu TEILHARD DE CHARI)[N, P.: Mwo ~/o.iktl v ""1'0(. V5bor Jludil. Proha, 1993.5.89. Tcilhard dokonCil túto pr:ku v roku 1949:1110 v[u

;:::~:~~!)=~~;:~~~~~ll~~~~~::~~;::=; Albin MidlCl v Pulii. ale v r:\roci ~anL, h:llnplexr\l!ho dieL, v &litlom Ju &UH vyl

dv roku 1963 vCe T. VIII , pod n:i:vom LD PlI/aM I'HomlN:oons ", Norllfl'.

S 6 I Zlatie.1 PIaSienková

CV tejto súvislosti by som mohla pripomenM nllprlklad aj biblické SIOVl Ja som Alfu a O mcbrJ.")

7, Bod O mcg-J. C'vUlúc ie je zároveň idcntický s Kri.srom (kozmickýr nábo!enskej vicry.

Ukazuje sa, fc naj typickej.šo u (v zmysle najodlBiternej~ou) i!rto Tcilhurdovcj koncep.::ie - v porovnani so \lŠCtkým i ostatnými koncepcIar - SlJ neobyčajne pt.'VIle prepojené (kontcxtu:'dn e n:lvz:\jum nadv.hujúc tvrdr.:nin o vzťahu kresemského n;\božcnstv,l a evolúcie. V mnohých j~~ pr~alch nájdeme nic Ixwn::hné zmienky, ale hlbaw zamýšľan ie sa nad týr llko navzájo m reagujú dvet is fc rocn:\ trad iCn ťt k resť:lIls k:\ vicm v Kris a "m ladá V\.'ťk"Clci viem" v evohk iu . NM mysli teľ bol prL'lIvL"(I~ený o to fc v sú~a ... n~ti (ide o olx.lobie pm:j polovice 20. ~lo rt.lčia !) uf vzhfildo na učenie o l.'VOhkii pad in v tejto oblasti mnoho p I'L'(lsudkov (mysl[m fc je ro prv,\ vefk:\ Ht'l úa. krorú akcepnwal) II v dôsledku roho doJ k UVl.-dolllOvôlniu si "dmi z:.\v:Jf.nýt:h skutočn~ri . Podľa ne ho ich mDf! s(ormuIOV",lť do nasledujlkich tvrdení:

l. Ewltldonizmus a kresťanstvo &1 \/o S\'Ojcj z:.\klacl nej pl'L'\ISf<l\\! !>ve v podstate zhod ujli (z aspekru smerovani;1 <.volúcie k vyi:šim smvom ",--dom ÔI duchovna),

2. Evolucionizmus a kn."Súmstvo sa navz.1jom IXltrebujt'J (t ; l~pek Ixxlporov:mia jL-dného a dovrWvJ.n i:1 dru hého).

3. Evolucion izmus .1 kresťanstvo potrebujú utv.\mť syntézu (z ;l~pek svojho vz:íjomného oplodi'lovan ia S:J ako komplcmcnt.\rne hod nory)}

T ieto Tcilh ;~ rdove výchQ(liskové pozide n;\ m d ovoruj ú n:lsledr porozum ieť aj dalšhn jeho tvrdeniam, a predovšetkým pochopiť po~d (ormulov:m ia univcrL'\lnyr.:h <.'V'O lučn)\:h z:\konO\l, a tým aj plnAl význa jeho L"VOlui!ncj konc.cpcie.

2.1.2.1. Evolučné z:ikoo

V r.\ mci I>mjej koncepcie Tc ilham formuluje najvýzl"ll1lne~ ie un M:rz.1l z:íkonir~ti, ktoré by sme azda mohli chápať a uekonštnlOV:lť v podo troch cikonov. Teilhard sice z.1konom v pri:l mom zmysle slova nazýva l pl"Vt'i z n ich, ale pracovne ich rnkto môžeme nazvať všetky: 1. z:\kon zlofitol a vt..'CIomi.1 (Ioi de Complcxité et de Conscic.ncc)1\ 2. (zákon) r::Ulb~nciáln a mdiálnej eneq,>ie Ooi ďénergic t:lnb~nriellcet mdiale}"fi, 3, (zákon) psychic~ koovc'l.lCncie (la i de oorr.eIJ,"Cnce p.)\:hique)"'l.

.. ÚYOd do kfesnmsUhofMJta. In: TEIUlARD DE CHARDlN, P.: la1 u6im, L 12-7 -ti 1938-1940. oc 1: l L 58. • 1938- [940, ce T. 1, L 62. • 1 [938-1940, ce T. t, I. 58.

Cesta evolúcie sveta

1"'I .... II11lnam, fc termin biologickd extmlX)láda pouflva Teilha rd aj v súvis-1".11 S explikáciou duchovného vývoja, Icbo [c n je ďalšlm rozvi nutím "Ijl.mickcho vývoja. K tomuto ohnisku by mala vyústiť zemská noosfém, ,. ' 1lI...' kríve ~tky ~Cltné, nk vo vcsmire existujú, a lebo d te len vznilmúY

rento proces jc však nemysli teľný bez toho, aby sa netýka l ľud i aj f l,ľllJiska ich pcrsonalizačného vývoja, Je tO zá~ň snaha pouldl23ť na • ~llIdný rrend celého cvo l u~ného procesu, krorý má pe rsonalizačný ,1',lr,l ktcr a o ktorom budem hovoriť neskOr.

1\1 tejto stručnej vsI1.lpnej "pl\..xlohrc" sa môf.cme za~ať zaujlmať o deľ ... II' t\ ,In ic najz..1kladnejSich charaktcristických znakov evolučného obmzu !>'VL1:'J.

h I podobe, v akej ich Tcilhan:1 pl\..'ťlstavil.

2.1.2. Určujúce znaky Teilhardovho evol učného obrazu ~veta

Ilez nároku na vyče rpávajúce vyme núvanie vSetkých aspe ktov (ktoré \ II jh l chvíli nic je af clké I'« !srnrné) je podra mňa postačujúcc zmien iť sa II II lc ktorých určujúcich znakoch evo l uč n é ho proces u, s krorými sa 1111 I , ~vamc v TcilhardO\'OIl'l ch:\p:ml ~i uf v rovine explicitno;,.:h formulácii, .~ hli implicitných tvmenl.

I Evolúcii pod lieha skutocnOl!ť (systém) vtL'(ly, ak SlI meni, ak sa v nej I .. LlIl uči'l. ujú nejaké zmeny, Sa mozrejme, n ic bf.dá zmena sa dá pokladať

1'\"llučný prOL'L'S, jej poY:lhu bUB ie u~ia n:ísledné vymedzenia, l. Ticto zmeny sa odohr.íV:ljÚ v ur6tnm priestorovom a Casovom r:imci,

I ~t" mô!cmc hovoriť o .. histó rii", o dej in.kh evolučného procesu, v rámci ~1"ll\ho jesMljÚ isté f.hy (crapy) a im rodpovedajllcc snJpne vývoja.

l, Evolučné zmeny vedú k dokona lejšlm formám, ktoré s. .. vyznai!ujú 1111,1 ~ l úrn zložitosti (komplexity, komplexnosri) a im zodpovedajúcou 11t.1\·!\OU psychického zvnútom cnia, tL"lla nárastom vedomi:l.

4, Z aspektu dosahovan Ia dokonalcjšlch evol učných foriem &1 dá potom lIo .. dzuvať o tvorivosti evolučného procesu.

~. Tvorivý evolučný pn:x:ell speje k urtitému konečnému cieľu, má I .1.1 (l duchovného hradiska) kOnVCI'b'Clltný (zbiehavý) charakter.

(I, Tento finálny cid (nazvaný bod Olllq:'ol) však organizuje (v zmysle l'l ll! lhujc) a usmerňuje celý evolllčný procCII k sebe n hoci je posledným, ~"II\''' ným cieľom, jeho existenciu treba predpoklad ať uf od z..lčiatku I\plllo.'né ho procesu ako nevyhnutný dercrminujúci f .. ktor celej evolúcie.

, II" IIARD DE CHARDIN, P.: MIsfD&i.otkD "ptfroJt; V,;borJUldiI, •. 89.

55

Cesta evolúcie sveta I 57

I'rvý zákon, opierajúci &1 o šp.."Ci:\lnu diak:ktiku pátu\lOSti, dyadickosti, ~h,," som sice dotcr.JI osobitne ncanalyzov.lla, ale s krorou So" budeme 1" II,.dy oboznam<NJ.ť (preto!c &1 r"Iou Tei/hard principiálne riadO, "YJXM.!j./;\ 'I poS tupnom evolu~nom nárane organ ickej z1ofito~ti veci a ramu

,lľllM.--dajúcom ich ~~h ickom zvnútorňovnnf, kto ré j<: - inými slov.uni I",\\'d rm é - zduchovň ova nlm. Pl:ltnusť tohto z.ikona je univerz...1In'ol. To IIltllcná, možno ho zaznamenať od prvých okamihov jesMwania prejavov ~"lIIlických sil (napriklad ~ravir:u'! ných, dektrumagnctick)\:h a pod.), cez

' II t i\l)"ch organizmov a človeka a! po IXlSk'(lnécentnlln vý\.-nj:l, bod Omq:a. llotitosť, kto"~ prcdsclVuje urč itú in(r.J.~rnlkrll ru "Vl"'Cl

u, sa najvýraznejšie

IIL IfI IJCv oq,"iIniz:íci i kh materiálncj ll rovne, zatiar i!oveoomie, predsravujúce "'I'I , I ~lruktUru ,,\I("'CI", sa mani(<.'Stllje na ich psychickej, duchovnej úrovni. "1111 1111 je prejavom ich zvnútorňov.lIlill, centrov.mia a svoj im spôsobom I.L "zodpovedá" za celý vývojový pohyb, ke,rfc m u nálefl aj akési IIIIlirmačné" pole. Zd:lCZ:pt..'Čuje - podra VŠC1'.ké.ho - usmerne ný vývojový

'lind vcd, ktorý Teilhard naZÝV:1 tief fJflogtm~u.411 Symbolicky by sme , IlI n zákon zlofitosti - vedom ia mohli vyjad rif ako dve stránky, dve .~IIII~ká usporiadania, o rganiz:\de bf.dčho \-C'Imfrneho elemenru % hľadi...k.a "l.lllIlnteriálnej .. duchovnej org.m icide, Icn s rO'Zlii!nou mierou inrenzity • IlJnk~nej priority.

I )ruhý z..1k<m, podob nc :lko prvý, rťt tll [icf. s podobou dy.ldickosti j I 111'1."""1' ml1!,"Cnci:ilnej .. mdiálncj e nergie je artiku lov:mťt n:Jplno, len ich I 1\,Ihrl je ťafko postihnu rcľm\ (kv.lntifikoV'.ltdn:n, kL'(J"fe Tť:ilha!\:1 má na 111\ II dmh duchovnej enel)!ie, tol kk z..1defi novať tento pojem, ako ~\m I lIpomina, je aj z ve,káčho hradi ska najproblemat ickejšie , hoci o jej u l,h'ndi niet pochýb. Spoj itosť tý.:h to eneq:H je tllk:\ zjavn:\ ako spoj itosť 1,1.1 II duSe, ale Teilh :lľd podotyb , fe spt'lsob vyj lldriť ich spojenie ~ .. hl·l'e lUne bol a je \10 vede ignorovaný. Prcro Tcilh a rd ova amb Ida I II kll 'IČiť tUto V(.'de+.:kli odmietavú pozlciu jc pochopitel'ml.

S\'lljc riešenie spome n utej dvoj<lkej energie zakl:ldá na poc.ho~ní 11I.J~kcho vedomia, ktoré reflektuje seba s,'lma. wk!c dO\'Oľuje porozumieť "'I'~lljšlm a vnlltor ným aspektom ",-'CI, a [o nielen na rudskej úrovni, ale

1'~"lIIkuM:k "bode" ~miru.4'.I Op:.1ťby som chceL" zdôrazn iť, fc ide o extra .. I~.l.\l ill clkona t:lngcnda lncj a mdi;í\nej e nergie na univerzálnej úrovni.

V., \"koba:nom lmyslc: ~pi." Teillmrd pod orrogenézou %äkbdnY~ rrend WrúJ) 1'\'1 ,lúde, krorého ocinky môtcme poum,NJi '" ''Ý"Jj1 kozmickej l"ilky t hrad.i5b Dotitl.'jkj IUI K>lnej usporiwI'106ti a p5ychlcko!:hoM'lutoTllenia. Jelo VIame hlavni .zamerooosi" 111+-100 ,.$merovanic· C'o'Olúcie ku IYOjmu u~eni:mu cieľu. I\)KIY. TEILHARD DE ~ IIARD1N, P.:M{uo&..&""nrod.!;\fjbof.h.dif.l. 70-71.

II II HARD DECHARDIN, P.: Mflr(l&.ika ~(JffroJt, v;&or.uudic, I. 60 .

U I......-.

58 I Zlatica PIMicnková

Tu sa ternz pri inrerpretácii tohto dru hého zákona zast'.lVfm a op:.iť lc. prvému, pretože gradácia rematiz.'\de problematiky cvolučn';':h sn smne zreteľ ncj~lI af v jeho kontexte.

S p rvým z:.~ k.onom zložitosti - vedomia jc totif s~itá jed na implik.ida, yY))O'tICdajllOl o ~hicky konvcfl,ocntncj šmikrúre a iiVCfl'l, T l lto implik:tciu môžeme pokojne vyjadrit'v podobe trt.ttj

a pomenovať ju zdlwn konvergencie. VYpcwl..Já o tom, fc z psy, h;"keI4 (duchovného) aspektu sa viictko zbich."l, konvcf}.Jl.Jjc do aké hosi pólu vcsmfru, stred u či vrcholu, na ktorom sa všetko viak. rého podu\d:tô l všetka súdrtnosť, koherentnosť, konzistcnt nosf'O a ako z prcdchád1.1júccho textu vieme, Tcjlh:ml pomenova l bodom

Tento vn:hol, !xxl OmC).. ... prcd.~tavtljc psychické, \-\!domc, ohni.~ko evolúcie. Vý:znnm bodli O mt'g.\ (z aspektu dcrcrmillcMlncj I.:vullicii i z hľadisb k1\... ... ťanskcj jc t'nký k dctail nejkj úvahe o i\om musí m r'e.~kôr d te nevyhnutne navrhujem ~ill\núť si jeden pozoruhodný mnme r,t v mysleni Ib ukazuje na to, fc Tei lhard si rll.:vie prcd~taviť vývoj ducha, . jeho rozman itý pohyb :l ras t bez llstrcd ného Centra. Centrum, l1la~ické ,Il lovo, kto ré dovoľuje porozum ieť aj perspektive slistl't'llflO$li, vYP(M:d:ljllcej o duchovnom "navljan! Sól" celého seba a do seba , o špir:\lovitom vnlltorno m nabaľova ni , sú"tn.,I""anll duchovnej str..\nky vývoja.sl

Viem, fc pohybovať sa len v rovine i ntcrprctnčných skm tiek je veľké r iziko, ale n ieked y te nto posftlp poskytuje cen ný porozumenie krtlča k obrovskému myšlienkovém u zo\bcru, YO svojom d iele prcdsclVil. Uvedomujem si tid, fc ak n,,,, ;C.,o o,bs;",hl~. prcrent.kie ponúknm čos i ako exccrpt, ,~ô,~~::I~~~~;~:;~;~~~::;:;;:1 povn.:hnusti a pcxlceňownia tcmatiukic rn nohý..:h . : I.~pck tov prl.."ZCntova nej ko ncepcie. Tiem a kceptovať Ul predpokladu, ak by sa ZOl excerpto m

umjit niektoré menej zrozum iteľné, či dokonca eclkom n'rXJC1,opi,cľ'4 onhky, ich (ne)rlcšcnie a možné ťažkosti z nich vypJýv.ljlK'C. I . čirorcfa uistil:l, fc t:lkýtO zámer by bolo v tomto pr!p;.ldc Sk ra tkovitosť, Ktorll som v danej te llHltizácii evolučný,h

~ 1921, De T. iX, •. 78. II V tejto 8úvlilo.t1 móf.eme n:l ozn~nh: tohto aspektU

pričom v Telih..u d(M)!1) ch:lp;ml i ľM>lúd .. nepredMavujc: Ojol, ~~l",". ;bo "'ô'~""JoI fc na Ultitej dlKhovru:j úrovni (kritickom .pmhu· vroomla) d~i:llmlltej doch:ldu ku prechodu od divcfiť'nmej ku kOl\\l'o!rgentnej Iln\nu C'\IOlúde.

Cesta evolúcie sveta

ytl,.lnostnila pred ich o~frnejšoll interprenkiou, m:\ celkom prozaický ltt\,~I : rdpeKtuje rozsah publiKácie. Vyplýva tiež z m ojej rezignácie na .1I~IYl'Ml nie .!i peciálne antropologiclc.ej problem,ltiky, ktorej sa v tejto práci

....' "111 venOVJť iba okmjovo.

2.2. Filozoficko-teologické aspekty evolúcie

!\t-J'fc Teilhard ChL'e postih n úť zmysel celej t!wlúcie , musi čoraz častejšie I "I,tZ hlbšie tJvJ.wvm' o jej hybný..:h momentoch, o silách, ktore určujú

Itl _mer, eclkovú orien táciu a finálny cieľ. Je nezlomne presvedčený, že 1 tll n určuj úci z;ime r muže dosiahnu ť len Zll prL-dpoldad u zachovania

.ll'lkého a súčasne filozoficko-ten logickčho pr1NtUpU, pričom mus! ., IU lVať ich kompetenčné po lia SKúmania. Nazd:lv,un 8:.1, že tu kdesi sa.

11IO, llI rl jeho hypotéz.."\ o dVO(h strúnkach ~jajúcej sa sku točnosti, ktom • putom premie tla aj do vyčlenenia dvoch stránok evo llrcie: oonkajkj

l'tlllwrnej. Súčasne je tu pnrme r' UV,dt'Wilni:l o psych ickej, vnútornej, ~I,rl\lergentnej štruktúre vesmiru, o vedomej stredovost i, I.:entrickosti \ m'priamej úmere k jednoduchosti rn:lte ri:\lneho níl protivku, tL-da v pria .. 111IlIrmere k org.mickej zložitosti.

/. rtia ľ čo skúma n ie vonkaj~cj Oavovej) st rflnky evoilIcie patri do .lIl1\petencie prlrod ný..:h vieJ , vnútorná strá nka evoilIcie predstavuje h.llitu", Ktorl1 môže o<l ha l i ť len teore tické uVJfov;mie fllozofi ckého t~-tl IOl:ického ..:hamkrcru, č i dokonca len in tu itlvny vhľad "do vn li tra

",IM, do spomen utej .kv,tlity" II "j,ldra" \\..oci. I' rib life nie tých to f il ozo fi cko-teolog ických as pektov e vo lúc ie

1'11 dpoldad:í vyjasniť Il i naprv nicktort z.íkladné pojmy, s ktorými Teilhard 1I11,1h.1, ale ktoré neboli \/fdy dostatocne špecifikova né, alebo aspoň n ic II~, iII", nás ich IX'uživan ie občas nczm iln lo. Stretne me 8:.1 nl jednak s no­"Itvarm i a jed nak so sta rým i zn ámym i pojma mi, avš.. ... k s ich novou ,,1"';l hovoll nápl ňou a významovým posunom.

2.2,1, Vesmírna látka alebo hmota a duch v jednote

Pri osvetľovani tejto problematiky z."\zn:lmenáv,une v Tc ilhardovom H~ lnvnť kll" akoby h ru ~ nuvými i starými terminami, hru, kto rá nie je '1lIlI oúčelná , ale má pomOcť vyj adriť týmito pojmami vyvfjajúcu sa _ku lOčnosť a lebo "vývoj vcd", ako niekedy tÚto skutočnosť natýva. I ~\!'ó pi cv.J tak k 2<1V\..-dcn iu synonymicKých pojmov "vcsmirna látka", "Lí.tka

59

60 I Zlat ica PlaSienkov.i. Cesta evolúcie sveta I 61

uni~r~a", .. vesm~rn~ ~lc.a n ivo" (J'ttoffe de l' Univcrs),n aby sa LI.ldn:\ jednota (fond;nnentalc unite), preuKazujúca totožnosť masy trndrcneOlll, a le. n~Jm.1 dichotomickému pOl1žfvaniu pojmCN hmom il . l tll \IHlSť spr:lvania, pričom je akoby zred UKova ná na jedinú fonnu kto~ zdOrazňuJe ~ch lc:mjnú protiklad nosI' a s ňou spojen II . t ml ie, ktor" je "homobl'énna a koleKtlvml" (un ité d 'ho mOj,,>énéité, uni té re~hty n:l dve ťXllr,šnc oblasti skurocnosri: materiáln u II • rfj.. 1I\!\.'). 17 Podľa TeilharJa je clementi\rna hmom _ majme stále na mysli Te rlha rd ~10v0r! o vývoj i .. vesm ir neho tbnivll ~ , "kozm ickej hlll"hkluch", hoci POUžf\ll1 len pojem hmoty (11;1 úrovni myšlicnkO\oťho "latky u~ ~verza , má na mysli sku točnosť, km til je Zl\roveň I .. lttlllenl rozl i.!iuje ~te clcmenr;\rn u a totál rHJ hmotu) _ chamkreristickil h n.lO:~eJ.~ duchovnej povahy. NeprcJstavujc teda a ni '"lllrčujúcimi aspektmi, stmnkami: mnohosťou, jL-dnotou a energiou alli "elstu h moru , .. ic je výmzom - nazvime to _ akejsi It~UI,II\t é , unité, énergie).1II

IIhmoto-d ucl~~". "Vo .'ivete nie je ani duch, :mi hmot:;: .!:Itkn V .. rlll i zaujimavá je n;\jmil jeho interpretácia energie. En ergia (ako Duch-HtJl(~(l. Te nto prim<irny východiskový nirnCl.: trochu konk"-.izujl .... 'll1Iler.1 vzájomného pôsobenia častfc) sa v prlpade element.lrnej hmory a POUK:1ZUJC na to, :Iko vlastne duch "vyslobodzuje" a I ' U IIl r\ za najpôvlXlnejs\1 formu kozmickej látky, tak nko ju popisuje ako 111\1 hmota ,.shjfj" v poJobc pľC(lmctlJ l>ÔSobenia. Aktivi!:! ,"IL ,1 Tcilhard však svujim vysvctľov,mlm energie prekmčuje .. ioo" jej nnt~rk~ z~refn:'r, ~ h~l()ta prenrstii do Ixnorovarcfného wdom ia, ,-"L ~llle , prípad ne fyziká lncx:hemickč chápanie (čo mu fyz ici nemôžu Ju~h,' co JU "u.drim\l:1 či nnú a vývojaschopnú. Mohli by sme :'i i ILI \III od pustiÓ a hCM>rl o nej _ pre ne ho z najdôlcžitejšieho h radiska, ~n y,~ lI eť, f~. Tedhard bude pokračovať v rejlo traJičnej hl .. h,b IlS}'Chického _ ako o sile pôwbenia v podobe mnl:,'cnciálnej (rum IIltcrprer.\cu (o nôldnr~cnosti ducha nad lunorol1), ak by :'ime I , i lyziko1 mOže skúma{, pretože jej prejavy sú naw nok viditc.l'né a me-postupné vymai'lov.lIl lC sa z tohto Z<tni mL'OV:.mia a na pou k:izanie na I .. lllé) a rad iá lnej e neryie, krom je vnútornou d ime nzio u Kafdej vcd S.ílll ~-Il1ch by lx.-z hm.oty :'ittatil d u..o...l S\uj<.; exi.~rcnde, fc to ona je ~tll yk.í so ... akémukofvek \\.xk \:.kcml1 skú maniu .w

ma tricou. O :L"Y~letnckom vztJhu tcda nemôfc byť 1\.'Č. ~1 "ipn!ncnutl! tri stránky hmoty ruzv..\dza tľak;, aby vyjadril špeci flkum ich • Z ,toh~o '.lľad lska Sl.t už Tei~hard VYlllyk:\ aj khl.'.idcému sporu 1"'1 MT\' aj na úrovni tol:úlnL; hmOl:y. Tot:.\ln:l hmatli je vla. .. me celý ~mir,

verzus dueli, sporu o "prvcnstm hmoty alebo ducha a prckmčujc t ,k,t kozmiddl l:itb sKutočnosti , Ktor:i tvori system , celok a kvantum spor marcrializmu a idea lizmu v cháp:ml d:lIlcj onlzky. Je' to' I tor(' rltC, totum, q utl n tum) ,1lO Systém svojou mnohosťou, celoK svojou VĎa~a tomu, fc 8:.lIno tcrminoloj.,'i..:ké J)Oldivanic IXlj lllOV h mot'l '1 I I!lIlh1u a kvoumllll svojou ener~iou. T iero Zllll jlmavé charakter istiky rurp ňa novým ubsahom. ' , l'llhll tuje detailnejšie, ale pre mL~tl interprcť.rdu v rcjto chvili nic sú až ruke Okr~tlt toho Sol tid domnieva, fc jednuu , "dkých il úzii I It \'", lntn é. Najpod statncj;ie je zol chytiť to, ako ~a tieto múnky hmoty

n:\zor ~l Je IXl~ ladať 2<1 !:lIIotu Icn jcj jcdnotlive elementy _ 1'1' 1.lvlrj"r v evolllcii \\..'Smirncj hltky v r,\md celkovej vývojCM:!; tendencie. a ~~hl,l.'~ovať Ich za nUJJednoo LJchšie ,I najst:\lcj~ie. Aj t ieto V ľétrospektlve pohl'adu na (..'VOlučný procL'S by sme moh li zolznamenať, ~aJU ~'(ILJkO\ll' 1' n'.1 p.rejavy niečohu cité jemnejšieho, priam . i .. L, \zm ida\. látka (:1ko c!cme nn'lrna hmom) prcclsr.rvuje stav nL'Z\Iiazomých co pn poh ľade ZOl ist u "hranku hlbk/ uf neruzozntlvmne, lIt IIlcntov swta, stav, krorý možno pukladať ZOl "stav mnohosti" (dodaj me, h mataternéh o ves miru (Z<ivratný mnO!SlVOIll a nepatrn ý ,., I'f'jlcnej, najronofenťj mnohosti). Tento .'ltav mnohotlti .ic charakteristický rozpad:\val. 'It> No čim viac "hmottl" umelo äticpirne, rým viac sa ,,, 'jilll ndtruKtllrov,lIlosťou , ktorá chara kterizu je alebo svojským

~ 1938- 1940, DeT. I, ,, 33. Pozri tid rt:J\'IlOmennú ltúdiu L't.uJrkik l'Un ' rok In: 1953,0eT.VlI ••. 395-406. aV'(zJt1ml\úpr;kulrolr:u 1936 pod 1I.:IJ1 u lJni\OtQ 1hsmtnd, in, 1936, De- T. VI naj~ J. 72- 75

1\ 192<J. De 1: IX, so 79. • .

:i:~i De T .. V1, .". 74; !)Omv. 1938-1940. Ck T. L l. 33-48: 1924, ot T.lX, •. n -81 ~ ro~~~lVItcducharo \'lt.i hulwl\lltolc~\IajUwdci.kOrl\ClÚhb.!ln.!Itll~ko, ~I ducha od hm<Xy \.)VUpujú JOII mnohl~. To Uh rd . . I __ L<-

teltom prctrv;iv .. júaj kritiky: obkMlch strl n. e a .fC tu _vaym vi 1938-1940, ce T. I, so 35.

I" ..... ubo m vyjadruje srupe i\ materializ..ície evolučného vcsm irne ho proccsu. I, hl aký5i SLW zvláštneho dru hu chaosu a neusporiadanosti (v súvislosti • pl.lIll~ťOU prindpu entropie); rento smv sa v evol učnom procese čoraz \ II~ Mruktúruje a usporadúva. Nllllrovn i bio lOj,tidcých systémov uf viditeľne

11.118- 1940, ce T.I, I. 35-36. .. 1'1 )8- 1940. ce 1: 1,1. 34-37. - "1)8- 1940, ce T. 1. 1.59-6+.

1Y)8- 1940,0eT. 1,1.J8.

62 I Zlatica Pla!ienkov.i

zachytáva me nárast organizova nosti a pokles entropie (resp.

negentrop ic), takže život je prejavom vYraznej~ej ";:;0~'~~::~~:~1 komplikovanejilcj štruku·mw.mosti a tomu uxJpovcdajúcej I~ychickosti (duchovnosti).

Kvóli tomu, aby sme pochopili vývojový proces správne, treoo mať

pamäti, fc pamlelným procesom materializ:.\cic je proct.'8 ~~~~~,:;;~:~11 kozmickej l:\tky, ktorý vyjadruje strá nku zjednocovania (, i vnútorneho) stavu kozmickej Mtky. Proces spirinmlizacie vývojový ndmst 1~)'Chična (duchovnosti). To znamená, fe nezjoo notenej ti neusporiadanej mno hosti vývojOYO speje ku .~a stupňujúceho organ izovaného a št ruktúrova né h o zjl.'tlnocova nia. Spirinl<llizáda je proces. ktorý je spÔsobuje orJ.:;\nlzovanosť rozptýlenosti, utv..\ra .1 lI sporiadnn osť spomenutej mnoh o.~ti. Stupe l\ , s namsmjúd lll zjl.'ťlnocov'olnlm, organ izovan Im It utv:iranlm. v I,.wlučnom procese. Pod ra Teilharda, l.'\I{llllda VhL'itnc svojej hlavnej osi) v smere YyŠ.'icj spiritualiz:.icie a niBcj m"tcd;"li.\Cic s pukračujúcOlI L.'\'Olúciou ide aj o viditeľnejšiu . i l

ducha, ktorú možno pozorOV:lť n ielen na úrovni človeka , nIc uj utv:\r.m ia rudských spoločensticv, a ktor:'1 bude zjavná najmii z pcn,pc'[i". utvorenia cc1oplaner.'l rneho duchovne zjednoteného rudstva).

Keby sme tento opísaný vývojovy proces chceli vyjadriť v filozofických pojmoch, IlO\'I..-xlali by sme, fc je ro prOCL"S akejsi ducha z hmoty. S ľ.lkýmro vyjadlX'nlm treba vš;lk narábal' veľmi Nemožno ho interpretOV:l ť doo;lovne aku zrOtlen ie ducha z hmom,~h<tl prvotného z:íklad u (clemcnt:.\rnej maté rie), ale ako obrazné vid iteľný n:i rast ducha v evolučnom procese, na začiad:u prcjavyduchovnej stránky takmer IK'Viditcfné. Boli !:.Ikč mo!né ich ani pozorovaf, ani sktnnať, ale fo nezna mcn;\, fc rudimenľ.\rneho psychického "vn útra" VL'CI

ponlman:'l evolúcia, ktom sa postu pne prejavuje l'I..1jmft svojou m""""j"c<'" ps~hickou (a 2V1:\...~ť duchovnou) str.inkou, nám porom dCMlfuje .. pochopiť spomenmé koll~t<ltovanie o ,",>ellezc ducha z hmoty, ako Tcilhurdoyo tvrdenie, že hmotu možno pokladať za "matricu čo na prvý pohrad vyzerá mkmer p;lradoxne, je teraz celkom ,""',,m,,"r,," a kriticky tón, ktorý na margo Teilha rdových tvrdenl v ooto :taznit..val II zaznieva, je vYsledkom nL-dootJ.ltočného oono.",,,,c,,,, celkovému výkladu C\lQlučného procesu a pojmol6gii,

D ruhé nebczpečenstvo, ktoré hrozi pri intcrprcn\Cjj Teilh",d",'oi koncepcie reflektujllcej vzájomnéVZČlhy h morya ducha vC\oUluČflom

64 I Zlatica Plaš icnková

a epistemologickej str;\nky je ho Koncepcie (učenia), ktorú jednoducho /ť."I\otnerlo!6giou.

O oticla\ ~trllktúra skutočnosti, ktorej kon~tituOV',mie je obje'[lvny. Lwlučným výsiL-dkom, sa potom nj z epL~tcmického hľadiska s L'\IOlučnou epistemolbgiou, ktor.1 kotclponcluje s C\iolučnou on[,016>,i01l1 Z ;Ispcktu filozofickej interpretácie predstavujú dve fenomen ologk:kej koncepcie. Aub je vhodné dop l niť, fc i nestotofl\llje .~kutočno.~ť s jej subjektívnou ~tru ktlm\c i oll a nelltickým ro zvrhom človck:1 ako episl'cmologickcho subjektu . je prc...wcdčcný o "subjektivnosti" n;\.o\ho pohľadu n:\ svct, 'lle nie o jektfvnolll kon.~tituOV'.lIl!svet.l. S\o\:tsa n;lm jednoduchojavl, ak,o ntok'b"c1. a epistcmologick:'l {alebo noetická, ba aj

funomcná lnej podoby sveta nic je zameniteľná s I ""~ ,jck'tlvi[ou~. Sku točnosť je ponlmaná <lko sťlbor fenoménO\l, ktorý .... a na

skllscncmtl javl ako štruktúrovaný vývojový eelok, pričom sú t:\stúpc.né roz l ičné rovi ny a stupne bytia. Genéza Wctkých úrovni

navzájom spiitých v jl.-dinom evolučnom pnx."Csc - "YIlOVL'ťlá o ~[:n~~1 n:\slednOl"t i {piati tu tdkon l1'kU1'lmtOO'ifi} vznikli týchto úrovni, ic z prc.dcluidz:.ljťlcich foriem a o ich presnom b""IJ ,rics,o",v""" Teilhard napriklad pozna me náva, že tak ako prYť! jcd "obunl,oi. fivočfchy, tak ani člowk nemoh li vzniknlrť vo fyz ickom svete ' neskô r, ako sa to udialo. Ak teda vkrko pod lieha tejto JJOIItupnosti, treba pn.--d poklad:lť, fc všetko m,\ !t'\lOj "ats". Z vyplýv:l, že aj vývoj duchovnosti vovcsJlllre m:i ~'\IOj ~Č:1S zrcnhl " v ",,'u'no" procese postupncho ps')'\:hic kčho nar;lsm"ia 0\ smerova ni ,1 ku cenrru, tl."thl v procese konvcrgov,mia k bod u O lllL"g.1.

Mohli by sme vyvod iť, fc Teilhard buduje svoj u cclostMI logickú kozmolugickú koncCj:w.:iu v kontexte I bytia. V tomto smere hrá v jeho evo l učnej prÍlostor a čas. Tieto katl."górie Sl! mkpovediac rovnocennc, ;mijedna z nich nieje fundamcntálnejšia. objavuje v mkom čase a na takom mieste, ako je to

a sl~vanie sa m,í svuje presne určené "miestoM, ~:~::,,:,j~:~~oj:l1 vývojo .... ej krivke. ~pricstorové kontinuum je, Ol rovnocenné. Iba v presne určenom čase a miesre vznik;lj(1 jednotl ivé procesuálne súcna. S tý'm vystupuje do )X)prcdin nezanedbateľná okoln~f. Táto okolnosť je v Teilhard~j funOlnenol6il. prltomná a b.'ldatd ná {"Jk v ontologickej, ako aj vepL'itcmologickej keďže beZV'jhradne zdôrazňuje uchope nie každéh o fenoménu v perspektíve celostného videnia. Ako prlkL1d móle poslúž i ť jeho

Cesta evolúcie sveta I 63

It lo h Interpretácia založena na dualistickom *hcxlisJ.w...om principe, ktorý "'III ll! spomenula. Z tejto pozfcie sa tieto tradičné "sub.~mncieM hmoty • ,h' ha deklarujú v ich vlastnej izolovanosti il ncclvis~ti. Ak sa pripusti ~ I. \':;\Jomna súvislno;ť a z:.'ivisl~ť, ich dyad ick.1 JX'1T0\'06ť, ČIStO je poznačená IIlIlmdcnaoťou" jednej alebo druhej. Ked'fc aj u Teilhnrda m6žeme v tejto hotH, ike dyadickosti Z<\znmncnať funl&ný "primát" ducha (budem o ňom Itll\\lnť neskôr) pred hmotou, toto nebczpa"ensNo je celkom reálne. ZnO\l'.l.

",u.lme mať na zn.'fcH jeho interprenkíu "kozmickej látky", aby sme daný IlhnM ducha nl.'Ch;\pnli ako nadradenosť, ale ako nevyhnutný vnútorný tMllI'kl zjednocujúcej povahy, ktorý plni svoju oricntujúcu a usmerňujúclI II~~\U vo vývoji hitky llnivcrz:.l.

Myslím si, že to, čo jc v danej st'lvislosti v Tei!h:lrJovej interprct':lCii 11411'TI )(luktfvncj~ie, odhaľuje jeho koncepcia 1.'VL1lúcie v kontexte ontologickej 11"I\lenmtiky. StTučne si ju pribli!ime, nic najprv IX)zJUlmenárn, fc pri }cj '"IJ,r,lcovani si Teilhurd nekladie oclzku o presných hraniciach poznania, IlIJlyI: ' sa {ako to urobili viacer! mozom, či jcstvtljc t:lké poznanie, o ktorom ",mMe nijaký rozumný človek Ixx:hyoovať. Ncridi preto ani "VL."'Čnt lulltcologický problém, ani nepf.'k ~pcchl.lne štúdie na tllto tému, ale III Nem.atika pozn:'MIIli.1 II du\pnnia svcm je SÚČ:l"ťoll .jeho spôsobu videnia 1\\ III". V to mto zmysle môžcme hovoriť o cpisrc mo logickcj rovi ne 1,ll harJcrvYch náhradov alebo o jeho noerike, krorá má tid evolučný ,11<1r.lktcr. Ontologick."i a cpisremolc'l,"ida\ stránka ~videnia" sveta sú v\.1.Stne ~ ti ~ dve prepojené dimenzie jeho "fcno menoIÓb'Íe"tll.

2.2.2. Fcnomenol6gia ako evolučná ontológia a epistemol6gia

Skutočnosť (vyvijnjúcc sa bytie) a JX)znanie skutočnooti sú vlasme dve tlrl'lIjúce oblasti, ktore sa v Teilhardovcj ontologicJro.epistc mologickej ~,"lcepcii objavujú takisto ako v 'lkejkoľvc.k inej filozofickej koncepcii. III, čo jeho koncepciu odliAuje, spočlva najmä v interprclikii, v ktorej sú 'lI!llllogick.ý a ep iste mo logický aspckt nerozl učne späté. Z takejto l'l \INpektivy je potom prinajmenšom zrozumiterné (hoc i diskmabilné) II·ilhllrdovo tvrdenie, fc IlCVl.--domosť (neznulost'l jc dru h olltologidcého ,1.., II reda že skutočnosť (svet) sa môle zavHl i ť (spieť k dokonalosti) iba IVil' , ako sa vyjadruje v systematickom II rdlcktovanom poznanf.fil A tak \'{'4lcdný obraz sveta (interpretácia S'III.'tU) je výrJzom jL'<Inoty olltolOb'Íckej

l .tll "" olmj pripominam. te nqde o hcidrggc~k.,. t~p;1mi (eootMnológiu. 11)}8- 1940. Oc T.l, a. 276.

Cesta evolúcie sveta I 6S

"1Ij\'yznamnejšieho fe noménu, akým je č/ootk. Teilhard tvrdi: "Človek hl tliMe kompleme uvidieť Sí..-OO samého mimo ľudstva, ani ľudstvo mimo It\"hl, ani fimt mimo vesmiru."!>) Podobne na iných miestach však tie! Ilflrlllrnina, re "fenomen vesmIr" musi v sebe u%:Itv.\rat' "fenomén ~lovekaw, .. .1 .1 tik chceme pochopiť ~'SIlllr, musí mc pochopiť človcka.M

Bel siahodlhého filozofi ckého exkurzu do ontolog:ickej problematiky • Illterpretácie otázok bytia, súcicn, substanciI, akcidentov a podobne, 11 .. 11\ pre kontcxtuúlne pozadie Teilhardovcj inrcrpretácie sľ.lčl pripomenúť, It pr.h'C oblasť fyziky, najmil objavy kvantovej fyziky podkopali základy 1.~l·J o ntológie, ktorá si lou-mocou lipla na pevných a n emen ných .ul,~t,mciách. Filozofia mk mo hla urobiť neuvcriterný paradigmatický ' .... un. ktorý Teilhard jasne predstavil a "<lznač il, že C\()l llčný dynamizmus • _lI II\IJlnd áln;l jl..Jnom sveta sa nemusi;1 vylučov.u'.

2.2.2.1. Dynamizmus a substanciálna jednota sveta

ľdlhardov:.l inte rpretácia ontologickej problematiky je podfa mňa "lu\'Cr\ novoti podobou filozofi ckého "evo l učného monizmu". Táto Itlll'rpretácia, z,'l ložcn;\ na prcsvcclčenl o .sub.swnddlllrj jl!dnnte sveta - sveta • _I,WC zrodu, st:hr;lIlia sa il msm, môže nepochybne vyvoláv,lť (Jdiv tých "1Y"llldov, ktorýth myslen ie IXKll ieha preintclektllalizov..lI1cj a prcgl."'O­rullrirov.lIlej ontológii, ba i pohoršOV:l1' t)\::h, ktorl rozbíjajú skutočnosf 114 ncmenné substancie (všetky rovnako sllbst;mci:'llne) a na akcidenty.M Idlllllrdova evolučn;\ on tológia sa opiera o dViI cl kladné pojmy: je to ,"ll' llI " nedokončen;í sllbstancla~ (SlIbstalH:e inachevée) ol pojem . lIh~tancia slIbsr:.lIlcie" (Substall!.."C de SUbst'.lIlce).6I\

I'rvý pojem implikuje, fe ide o substanciu vývojovo neukončenú, II! hII I'OVÚ", neúplnú, teda o substanciu vo vý\ouji. Druhý pojem, v nad·

t IlIllIsri na prvý, zdômzfluje, fc tak ako v JXMlhe VL.'Ci niet substancie 11 I\Il'ercj a ukončenej, t'dk niet an i subsmncie samost'dtnej, osobitnej, I 4,14 MIIlCj , ale že sa každá opiera o mno ho subsmncil af po najvyMI stred ~4m\'C!l,'Cnde. Spomenutá otvorenosť, ako vidieť, je dvoj'lkcho charakteru: , ",ucnosťvoči celému '-'!smirnemu prostred iu a voči srrcdu konvergencie

life bodu Omct,>a. JI.' rcda zrejmé, fc táto 61owfidQ\ interpretácia implicitne zahma fukr

",lh'lde a explicitne hovori o vzájo mnej pre(X>jenosti, súvislosti a pod-

NltI- 1940. De T. I, a. 28-29. II IUIARDDE CHARDIN,I'.,MlJro l lo.&"pffrotX v;borswdi(,a.ll. "'H. De T. IX. I. SO. NH, ce T. lX, 5. 81.

66 I Zlatica Pla~ienková

mienel10sti jedno tlivých aspektov skuto~n osti, o ich "e,,,.<."I_ prirodzenej a "totálnej" spojitooti. Zárovei'! vypovedá o nc"dd"I;"rnOl. časti a celku alcbo, inak poved:.mc, o jedno te (mnohom, množsM), chjp.,ných u Teilharda v zjednoten ia (diferencovanej jednoty). Tieto dimenzie však priestor takej interpretácii sveta, ktod pres'lhuje l roviny filozofickej do teologickej. Zarojenie ndynam ickej I

do teológie je tak celkom možné, ba v TcilhardCNOm pr!p;lde možné a prijatdné. Stávame sa svedkami utvorenia teologickej koncepcie, ktorá mú niele n evolu~ný !

(sllbstancioi lne jcdnotny), ale aj d uálny (pcxlvojny, nie vš:lk materiálnu-spiri tu.Uny dwrakrer. Najbrilantnejšlm výrazom tejto je tcórhl jcdlwlia..:e1w (.vtwritcrskť/w) pôsulx:nia :Ilcho teória WOrltlC] . (l'Uniun I.:réarrice).

Z:. kln dné, určlljúce piliere koncepdc tvuri\i\!j . s/t .... oritcľského pÓsolx:nia (l'lInio n cré:micc) formoval dvam\sť rokov ~e to olxlobie 0 .. 1 roku 1912 do roku l 1924 dopisuje druhý v.\ľiant štúd ie Mon Unit'i.'l'S.~J PrvYkr:ít n,i :tVOm napl:,alllž poča.~ wjny, v roku 1917, ale tento t:cxr nebol , pre ši~iu verejnosť a Teilhard ho stúli.: doplňal, ako (I tom sVl..--da korclpondenci,1 so sesternicOlI Mar).: lIcrite Teilhard-Chnmbon.bII

Dalo by sa povt.xla ť, že aj tu, pcx:lobne ako v iných štlldi,kh, niekoľko rradičnych problémov netradične. V prvom pláne tO

TeilhardO\~.l in terpretkia "l'llllion créa tr ice" je r"i~~;~':: ~~~~;~::',,:,:~jl ne mofno z pozleie tradičnej dOl!my "ctcario ex nihilo" . akceptovať. Podľa vSctkého si Teilhard bol vedotny tohto I preto k téme neustále vroletl a hrad:ll formulác ie "menej problematické", až

zda, Makobl Sôl tohto metafyzického skúmania vzdaval, uvedumujúc ~voju nLodostatočnosť, a le tid uhrani~enusť )Xluffvanej pojmovej na opísanie "tajonl."tva~ kre:kie. Z:ímerne hovorlm Makobl, onak, Tcilhnrd predstavuje ~vojll teóriu i či tvorivej jednoty), ktorá, ako s... na.zdawm, je formulovaným InA!Wff{ik, unirť a IIlCtahúky es5ť.

Pokúsim fia o stručné zhrnutie tejto teórie, a to preduvšctkým s interpretáciou faktu evolúcie , pretože o tento fakt illU vždy

III 1924. ck T. IX. R. 63- 114. "'I'ouilksty18. IO. 1917:3.10.1918; ll. 10. 191B.ln, GP, i. 271-272;3 17-31':1:

68 I Zlatica Plašienková

a) má ~voj cieľ, b) nemôže si pomyliť cestu, ani sa na nej z:.\Staviť.71 Aj v prlpade jednotlivých elementov môžcmc pripustiť ;nd,ererm h'w,,,,"OI a reda usudzovať, že nic viictky prvky musia dosiahnuť dd, PI\! r...·clok je finálny úspech z:.uučený. Z:\ruka je ist<l vzhfadom na J'Ô.'iobcnie transcendentnej d uchovn ej sily VYŽ:trujllccj z bodu a imanentne tkvejúcej vo všetkom, teda vo vnútri každej veci.

Na prvY po hrad badateľnú Te ilhardovu skeps u, vzťahujúcu sa partikulárne pripady, kompenzuje istota o riad iacej silc (z~ tTôlnscendenrnej II imanentnej) vesmiru, ktor:i je ťažko zistiteľná notl ivych pokusoch, ale vyp lyva z vys ledk ov nesmierne (nekonečného) počtu pokusov (v sú lad e so z.\ko nitosťou vcfkych č!scl) . 71 Nejde teda o ir;lcinn:\lnu vieru, a le o akceptovateľné prc.wcdčenie, že vývoj vesm íru pôjde na s\lújcj ceste a dosiahne aj vyššiu úmvcň \\.-domia.

Hlavný dô vod, pre~u je to mk, možno vypátrať najm ii. v perspektívy pohrnJu, ktorú TeilharJ st a nov uj e ako cl ko nzclm,;nciu tohto posrul:itu. TýmTO kritériom je vit.'T(l ti

:I koby nepriamo vyjadrená niečím (vierou v život),

netlmoč! jej ko nkrétllil pe rspektívu, :lle ",,1piit;' 'i"'melo"".dm"""ó""lpel ru existenc ie nad-1ivota, oč<lk:\vanej, budLlcej je funkčná sila a pôsolx:nie hodu Omcg'a.

Teilhard n:tkonic..'C úprimne priznáva, že tito viera jc 1 1","cho,log;ck'h4I1 hľadiska nevyhnutnú, lebo ak by nijaká rrvalll, nczni

duchovnú skutočnosť nejestvova la, viera v budllcnooť by sa rO'lply"u~. dtil by sa strate ný, nemal by motiváciu k nijakému konaniu a by zúfa lstvu. No jednym dycho m dodáva: "Priveľmi milujem vcsmir, ma obklopu je, aby som mu ncdôveruv.II."71

l:.ískl.\ a viera (resp. dôvera), aké úžasné symbiotické spojen ic, 'o ,,,mel<ll z jednej knitkej vety! MlI ďa leko, b blizko k n<'1deji! N~dej, JXJkladaná z:.l matku lllúdryd\, n ,idc..i, básnikmi opl~má ako ktoré n;"\s povzncsú tam, kde duch m:\ svoje sídla ...

matky múdrych i synom nädeje v ducha. Kedysi sám o ",. "'''Nhl,'' .. , citi byť rovnako d ieťaťom "zeme i neba", vc..-clcom i kňazom, ktorého post:lvil na dôležitú križovatku ciest, na ktorej prúdia t:lki.~to ľudské, aj babke sily. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že každá jeho myšlienb to vehementne potvrdzuje.

11 1921. OO T. IX, 5. 68-69. II 1924, ck 1: IX, i. 69. II 1924, cle T. IX, 5. 69.

Cesta evo lúcie sveta I 67

VY' hodiskovou bázou celej koncepcie je niekoľko základných postu hitov 111;\ '1ad: 1. primát vedomia (ducha), 2. viem v život, 3. viera v absolútno, 4 prio rita celku/O'J

I lm.od' prvý postuljt o primdte: vedomia vych:\dza u Teilharda z logického 14 p~}'Chologického pre.~vedčenia o tom, že /rytie je dobro. Ontologicb jlwblematika je od začiatku včlenená dn určitej podoby b iblickej oIw,ltológie. Tento určujúci postoj sa St;'W.1 podkladom pre ďalšie dva . lIhposruláty: a) Bytie je lepšie ako nebytie. b) Plnšie bytie je lepšie ako 1ll' lIplné. S týmito prindpmi súvisia J~l lcj d\-\! rozMrcné, pomocné a prak­th ke konkrétne z:.\sady, odvodené zo všco\.x.'Cnejšcj zásady, forlTluloV'.lncj l' lI'jro podobe: Plné (achcvée) bytie je vedomé bytie. Praktic ké zásady IUlllknia stupr'lovitosti II hodnotovosti vedomého bytia sú: a) Ved omé I ~tle je lepiiic ako lleVl..'ťlomé bytie. b) Viac vedomé bytie je lepšie ako tlll'nej vedomé bytie.7o

Vid íme, že napriek možnej negáci i spom fnan 'i'1:h z.ásad v teoretickej I praktickej rovine Teilhard nezlomne lipne na tejto agatologickej stclnke l'Vr la, ktorá jc identicb s axiolugickou str.inkoll :l z ktotej vyplYv'.I, že z:.1 \ ~iu hodnotu a vyš.liie dllbro trd):1 poklad:lťvcdnmé bytie, čo, domyslené II" "konca", presnejš1c, do dôsledkov, znamená, že /ry( via~ rouná .'>ťl byť ville I\',lum;. Ve!"mi to rzovito dopln Jm, že byť villc vedomj znamen:'! u Teilharda

+lll'ifle t.oidicť. A pripomel'llllc s i, že temo z:ímer bol vždy určujúci. Tak sa ~,mk'C koncov začína jeho nVllir" konkretizovať do rozmaniTejších pcKlôb ,i neskôr zistíme, k nkej úžasnej JXrsJXhivc m\s dovl:dic.

Z predchádzajLH.:cho opisu vyplýva, že v\.'\:lomiu (psychike), výstižnejšie Il.\msru alebo prírastku tohto vedomia, sa dootáva najvyznamnej~ia pozicia hľadiska posudzov.mia z;\kladného kritéria evolučného "pokroku",

IVl) It1 ~néhlJ napredovania smerom k vyšším stavom vedomi"l. Prim(lt wdomia rozhoduje o posudzovaní il hodnotení - trúfnem si povedať -IItI'f.'ilu celej evolúcie.

Dtuhý postulii t, n.lw.mY viera ti tiw t, mal (XXIra všetkého nesmierny 11'lyv nielen na formu lovanie jeho teórie, <Ile, v pmktickom zmysle slova, tU eelý život Tci lharda. Fe.nomén žiwm, tento krehký, ale (XXIľa Tcilhard<l n,ijtrvácnej~í vesmírny jav, je koreňom celt:j jeho ftlozofickej viery, kto ni. 1I~lllerňoV'.lla jeho myslenie nielen ndopredu", ale i nnahor", to znamená k očakávanej budúcnosti. Pozoruhod ný obr<lz budúcnooti je čiastocne ' !tkomponovHoý v ni.mci to hto postu látu v jeho d';dš(ch dvoch ~lIbpostuJjtoch, ktoré vyjadrujú neochvejnú istotu, že vesmir ako celok:

Cesta evolúcie sveta

I \nstávame sa ku tretiemu postul<ltu vit.'ry ti absolútno. Skut, ako ho 1M. 1IIlcm, chcela by som spomenlIť jednu nzdanlivú maličkosť'. Uvede>o

"" ilie si túžby po absolútne sa II TeilharJa objavilo už v detstve. Mno hé '1f,II!lCne uv:.\dzajú jeho "fetiš~, ktorým bol dlhý tHS kúsok želc..-z.a. Až ke~:ľ ~~ ll) Jxxlrahlo procesu korózie a objavi la Sô.1 na ňom hrdza, dospel Teilhard ~ plllnaniu, že ani železo, ani kn mene a hmotné prvky n ic ~ú niečim !Ii""lh'lIne trvácim a stMym, a CO jeho citlivú dušu vermi rozľútosti lo. Ako 1, .. l'clý muž v :z.amyslení nad touto spomienkou z detstva si uvedomil I"'idox, ku ktorému prišiel aj na základe vlastnej skúsenosti (vr<lmne Ilt ~kej), že najtrv:'!cnejšim vesmírnym javom je tcn, ktorý je javo m IIllkrehkejšlm. A tým je fenomén života. Zdá sa. mi prctoc..'Clkom prirodzené, It predchádzajúci postul~t viery v žiwt sa musi spájať s posmlátom viery

" .lh~l(ltnlJ. V principe jc tento posmhir kr:itkou rckapimhícioll predch<'1dz.ajúcil.:h

1 ~1' llIhírov, odvolá"".1 sa na dosiahnutie cieľa vývoja sveta a rovnoznačne • ulm na dosiahnutie vyš.~j úrovne vedomia.u Pre tento stav 'lt.-domia je IllII rakteristické tn, že je stavom konečným (jXlur toujours), srá lym, tlllVratnYm, č iže st;1vom absolútnej dokona losti.

A teraz prichádw k slovu nadej a s ňou otúzka: Môžeme naozaj dúfať, Jo lenlizujeme čos i trvalé, alebo ~I usilujeme nicro z. lepiť z popola? Ba ~o "l.ll, da sa pýt.lť d:llej: Je rud.~ké lIsilie na partkipúcii tohto spolocného dlda hodno (eny, akú zal'! č lovek zaplatí v podobe životnej n~mahy, lltrap, .t hidlU pred smrťou? Teilhardova odpoveď je stručná a jasná. Uspokojiť Id~ môže len istota, že výsk-dky ml.~kh n.\mah - v&tka ~omtlsi, čo spočiva 1111eh samých - SOI st;\vajú súčasťou Skutočnosti, ktorú n ič nezničl -hrhllckym jazykom PO\'\."thUlé "ani červ, ani hrdza".7' Mal,'11et konc..~ného ~\"Ib:lku dodáva mídeji živnú miazgl.l a potrebn ú hlbku . Ukazuje ~i, fc lInkonca sám vesmir, ktorý z.rodil !ivot i človeka, nlto ľudskú potrebu 1l,Ideje uspokojuje. Pretu Tcilhard zostáva verný svojmu presvedčeniu , re . tlier vesmírneho života má z.a cier vytvoriť - metaforicky alebo tcolOll:ickýrn Ilrykom pov~xlané - nnovú a nesmrternú Zem"71i.

Teilhard ov súč,lsník B. Russel, hory poukazuje na roz.diel medzi \11JXJdnjm lII)'slením na jr...odnej strane a krestanskjm chápaním vesmíru na strane dllthej, sa o kresťanskej kozmológii iron icky vyjadruje ako o prítulnom Ii' pl c potrebnom pre tých, ktor! vesmír mimo dosahu tohto tepla ppkhldajú iba za chladný a nehostinný. V istom ohrade sa asi ncmyli

" 1 ~24. ck T. IX, I. 69-70. I 1924, ce T. IX. I . 70.

II 1924, ce T. IX. 5. 71; n~ iných miClit:t(h hlM)rí tie! . flO'.'t MesroM, . nO\lý" Jeruzalem".

69

70 I Zllltica Plaš ien kOVii

a 7..'\Sahuje do boravého miesta kresťanskej kozmológie S\oQjich čias. vyjadren ie !iii však v nijakom prí{Xlde nemófc vzťahoval' na vesm ir, predsmvil Teilhanl . Skôr by 5.1 na Tcilharda mohlo \l%l':.lhovať charaktcrizov.lIlie slobod ných mysliterov, ktorl vo vcsmire - ako vyrástli a pre ktorYch je vcsmIr dokona lý a poskytuje pravú I

VĎaka slobodné mu mysleniu sa prestal i báť, oslobodi li myser od a dosiah li pokoj, nedostupný nevornl kom naivity." B. nepochybne veľkým mysl i teľom, aj ked' jeho spOsob uvalov.m ia

iným smerom nko Teilhardov. To, čo môže lip. ... jaf ich :z..~ ujmy, je mno h Ych ide ntických ot:\zok. No iba jeden z n ich nn ne (Tcilhard), druhý sa m.'\Iyjad ruje (RuSiiCl).

B. Russd ~ak pn • .'gna ntne nastoruje ti fo rmulllje on1zky, ktorými Tcilhard zaoberal: "Má "-.'Smfr nejaký j(,.'(lnotný ph\n a deľ, [l leOO jC! n:'dlOdným výsledkom pÚle atómov? 1e vedomie trv.doll .~ú~a.~ ť() lJ . dávajúc I):\dej na nClJiitále \l%l":ls tanie 11lIhlrosti , alebo je le n udalosťou na mll le j hezvýzmunnej plan éte, na ktorej sa fivot r a m.'vyhll urnc snm e nellložným! Majú dohro a zlo význam v celom alebo ib.I pre čl ovckl.\!"7~

Russcl si nerobí nijake n:'ideje na uxIp",,,d,m;;, • "i<.htoOt1\,,,,k,, "lc ,(,I,Jaj li tým, fc ani vtedy, keby š;\nrn oola mizivú, n(,.'\Iyplýva z to ho, že tJ kéto oť.lzky ne mo hli, alebo nemali kl:t'iť. Dodajme rt.x!.!, fc ak je polofi ťl'li t:.Ikéto otázky, potom aj Te ilhardovc od pDVI..-de nám pri o ich ricšcn ie môžu JXlSI(rfi( ako nt.vyt.~rpatd ný zdroj na ceste za p ravdy. Teilhan:1 pravdu vfd y hľadal a myslím si, fc mOk byť prinajmcn~m takého slobod né ho mysli tera (doko nc:.I aj v r:'IInd . ~ruktúry), Zll a ké ho sa pokladal súm 13. Russcl.

Zostalo nám pozrie ť sa na posled ný Tcil hardov postu lát '1tiority S čim Sól cite stretnemc p ri tomto postuláte? Môže va ri ohú r i ť, prekvapiť n k'člm, čo by sme neboli očakávali! Alebo to povicm CO mô!e me o ce lku povedať, o kre m toh o, že v logike i uvarov,mia je prirodzcnou rudskou potrebou postihnút celok! jc nf taká frustrujúca, "ko by sa na p rvý pohrad zda lo. rcdb1JlO\ll.lt na jej O'ovctlcnic a opomen M aj logicko (lfOVt! l'I to však nic jc Teilhardov pripad. O n sa neV2dáva z,\paslI o II problem atiku celku prccizujc.

Vzt"Jh k celku na základe rozu mového uvawvania sp. ... ja nM predovktkým s monistickým prístupom k inte rp retáci i

fi RUSSEL. B.: f\.rlm) t pamifci ; Wmtafl! owIntj m,:lli. Wrodaw, 1995, l. 91. ,. RUSSEL. B.: PrObItm, fiiowJfll. Bl'nisl.,.,o:., 1992. &. 101 - 102.

72 I Zlatica Pla.š ie nková

koncepcie. Moja poznámka sa týkala Teilhardo\'ej i ktorá SIl mi rcraz )X>tvrdzujc v nO'JCj siNislosti. Teilhard cestu k cclku, kto n1 by mal'! - z a.spcktll logickej myi!lienkovcj IXlStllpne, krok za krokom viesť k celku, ale všetko je v , Teilhard hO\lOrl: "NeobjH\ll,N.lI som s nám<!hou celok. On .'ia akčmus i .kozmiá ému vedo miu , - zjavil, nanúti l. Jeho pÔsobenie rozhýba lo v!\ctky vn útorné procesy, vdýchlo J o n eh zo rgan izova lo ich. P ráve preto, te h o I.u ~ /m a voHnivo miluje m , v primár bytia, nemÔfcm pripustiť kont.očnú po rážku iivor:t a t(dit' po inej od mene ako po tomto celku $lInom."'"

Teória jedn otiaceho pôsobenia - tvorivej jednoty ma ta k nt.'OChw jnú bhu.Jcden jej u lroj je pono rený hlookov m~'Stickej ' <

druhy v rovi ne filozofkkých postu !.hlN. Prvú rovinu m{)krnc le n akceptovať, d ruhú môfcme R.'Oreticky posud zov:J t'.

Zdá 8<1, fc kt.xf Tci lhard ptt.'CI kladá svoje }XlStu láty, ne mh l si pl\..'(lbcžne sr:trosti an i s \1:! rJiktom "--dy. Vyslovuje premisy, ktoté tomu, fc nic sú do p n:.'du dok. ... zané, môfc pomJ pne rozvljať. Nejde i o č/r u hru pre m /s, a le v e p iste rn o log-ickom zmysle je to

~konštatov.\Il ie" pred pozn:ívanim, je to teJa aký.;; i anricip.1čný krok ktorý pn.'CI po klad ,\, fc vyslOYl.'né prcmiio)' budú (v ('>!KI l učnej dok. ... zóllle (prilXld ne JXlSl'upne pOlvrdzovnné, alebo aspor\ InC""Nn\t;,,r nét

1e nan"j....yš z:m\žaj llcc, že napriek tomu, fc si nerobi .~rn rOtlt i verdikt, podoba o n tológie, ktorú ponúka, je sú~asnc tako u koz mo lógie, kto rú rc flekmje vedecké pozna n ie doby, a vcritlkovanLJ 1>l\n1, pri~om anticipuje i poz nanie, kroré p(xlllehn f.llzi nk:\cie. Napriek iivojej "hypotetick(}.~ri " je je ho evo l učná akceptw.Jtcľn:\ a n:tcf" lej môže pod l iehať "tcstov.miu" "",",,"w Drfr,,,lnvch vil.'(l, ale najm,' zo .~tntny skúsenosti samotného fi w ta ľudstva.

Vo t'l!ozoficko-t{.'oIQbtickoln význame, s akcen tom na h.'Ologidcý, cilte vyvodiť, fc celé st\Qritdské pôsoben ie ;:lleoo slvori tcrskú ponimať ako p rocesuainu čin nost a nemnfno ju II irolov.lIlý uh stvorenia. Z aspektu charakterizovania tejto či nno;lť jed notiaca, kon\l\.'fl,'Ujltca, či presnejšie umofňujúca ko nvc"!cn,: ;u a "zbiehan ie &1", rnkisto aj dosahovan ie ~':;lch duchovných Ak tlJto činnost' na hliadame z hrad iska rudskcj perspektívy, má táto i svoj ncpostrádatcl'ný zmysel.

Hovor i ť, že evolúc ia má konve rgentný r:b, znamená pri pustiť zjed nocujúci charakter. To súčas ne znamen á (vzh radom n a to,

M 1921, ce T. IX, f. 72.

Cest'd evolúcie sveta I 7 l

M, mistický p rístup je z istej o ptiky p riamo u opozlciou proti pluralistickému I II \WpU, napriek tomu, fc majú aj spoločnú východiskovú bázu. Uši sa , .. l plural istické ho pr.ive tým, fe 8<1 ncz..1st'avujc len p ri ich spoločnom

IIIIl.mi, že .. ~tko sa spája so všetkým" (roll{ tient it tout) a tvorí spoločný hluk" ("totHlitu", "ab'l"l.-,..ŕ.tt", .zhluk" ako mt.'chanické zoskupen ie), a le ide

,l tlej "za" tento b lok, ide k celku (ako vn úmrne d ifere ncovanej jednote). Iluralisti si vystačia s b lo kom, monisti vidia cclok. Tcilhard U l v p ri ncípe I ·tlkmčuje v riešcn i or:\zky srarej mcrafyzkkej tt:ld lde, ale súčasne ju Il l·krnčuje. Tá totiž, časro uchvátená (Jsillm o jed notu Oedno), rad iJc...\lne

1l l'; lC<N:lla plunllizmus (mnohost? a dospil..'vala k cclku ako urtitémll dmhll I.khrany". Teilhard m.'chce Zó.l tr:.lt if mnoh05ť, naolXlk, chce z:u;hr:\niť aj

lUj mOže to urobiť i \l(fa ka celku, ktoreho po nlm.m ie ma skutočne hlbší IkI:IJ. Ce lok má p reto II Tcilhurda naoZ:lj výs.1dné postavenie. Dodáva

~ \ lll ak mn o hosri jej významný memfyzický iitatus, ale ukazuje aj niečo 1I,lvySe. Pr:íVC \i\ľakn celku SIl Tcilhard "prcpraclJV.I" k najvnútornejšiemu myslu skutočnos ti. Celok je totH vyvrc h o le nlm ptcdch;\dz<ljOci ch

1'''\lUlátova odha ruje novú di menziu, najz.ikladne)šiu charakteristihl ''VV\)jovej sklltočnos. t i, a tou je jecl lwCli. Nesm ierna, obrovsk;'! jed nota, '1IIpňu.fe S\uje konštalOvanie Teilh;mF',1 a súčasne hovori: ~Ani z filozo-III kého, ani z psycholObtického hľadiska 801 ncmôže n ič \Q svete pochopiť IU,lk aka v relácii k celku a skrze cc\ok."KI Tým 0010 povc<hmé všetko.

Môžeme p reto zhrnú": Absolú tno, po:;ledná skutočnosť, ku ktorej \ 'Iko speje, sme ruje, nemôfc byť n ič/m iným ako ~tko zilhrnujlkim ,rUtom, p retmlls formovaným d o zjed no te né ho vedomin (čoskoro sa ,I, IZ\~eme, fc je to kozmické "--domic, neskôr jasne označené a ko kristovské \' dOln ie).RI V liste z 18. :1llt,11. lsta 1950 So'! Te ilha rd zm ieňuje o tom, že od I.hfneho a VŠl.'Obecného kozmického zmyslu pn..'Chádz..1 teraz k rumu, čo tI, Il)rva krt,it ovský zmyscl.'u

A teraz pride moje m alé inte rmezzo, ktoré som kdesi na úvodných I Il lnach práce naznačila v s (lvi.~losti s interpret;\ciou Tei1haroovcj cc\osmej

N14,Oc: T.IX.1.7 1. 1',)24, De T. IX. $. 72.

I Kn:mické''I.'i.lomie", týkH Kozmidu!ho zmylIlu. krorfm Teilh~ 1\1 omat'ujez ['tiYI.:hol~kkeho hradisb U\~alll cnlc sl pocitu .rodnej" prcpojen05l:i cclello ~llllfU . T~rmiľlOtOl:ick~ . pojcnic . I«mnickt zlll'f'Cl" iia u n('ho l ryj(' tlcf 8 termlnolll wKrIJtovský lm~I" . Tentu t'-'Tm ia I\.'!dobudol ,io, k ~'Oju kon('óll) a zreteľnú podobu v c.eji r..: ('.All ..... .Je. ia Mati~ II roku 1950) a Ipcd!lnclól nim z:iober:l d1l.'v roku 1955, krotkyblpn.-d ",,*,ulmrlou, II ~túdii le Ouuaqllt.

11:1110 Ibt bol U\,.T'l.'jncnY v knihe LEROY, P.: Lnt.n fomiUbc dt TrilhanJ ck Ovmlin. ParU : Ccnrurion, 1976, l. 71. Tu ho citujem p!Xlr~ tEROY, P. M MORIN, H. - souut S.: J'&rindtl'h't'llir: l..t pm T6u.a.ddtOwtIin a fltIo.mMl~ /905-1955, •. 213.

Cesra evolúcie sveta I 73

'I dllocovať zna mená u Teilharda vytvá rat'), lc evolúcia je aj tvorivým, ~h·. I! fvnym procesom. Bez okolkov teJa môlcme u Teilharda synonymicky IlImf l\l:lť s1(M) s/luori( a tjednocomť. Teória tvorivej jednoty, jednotiaccho

l\\JritcTského pôsobenia má!>."je korlzclM!ncie, ktoré očividne pomáhajú , IC viac pochopiť vyvljajllcu sa skmočn05ť. Na čele týchto konzekvencii ~ uf v kontf,!){te l.'VOlučných Zó.\konov spomcn ucl - do plnkovú zásada, ~ IIlr"l Teilhard formu luje tolktO: "Všetka súd rinosť (koherencia, konzistencia

dlJpln ila auto rka) poch ádzu z ducha. "M Inými slov.mli, jc to vlastne 111';1 1' definkhl jl..Jnotillceho pôsoben ia . Konzistentnosť, koherencia, 11!llrfnosl' sú vlasme prejavom syntCzy a !mfd:\. Syntéz:l, aj t j naj ncIXl trnej~ia, ~ prejavom ducha. Op:1ťsa potvrdzuje primát d ucha (alebo funkcia d ucha) \ '\'úlúcii, ktotý 8..1 (spolu s ď"l~lmi uf uvedenými z..'\s..1dami) st;l l jednym

n.ljcharakteristickejšlch znakov jeho kont."Cpc.ie. V kontexte ~kých lI\.-\.'Clen-;,.:h zásad potom uf Teilhard s istou dúvkou

Illtka;ti objasň uje teóriu I'u.nion ~lt'ittrict prosrrednictwm p&obcn i..1 finá lneho, ~,'III..'Čného a ccntr.\lne ho bodu cvohkie - bod u O mega, ktorý zároveň .!tJpc nielen ako imanenrnu, alc :lj ako transcendentnú pričinu l.volúcic.

Posledné poznáml)', ktore chl:e m pripojit k lJV.lhilm o tejto koncepcii, Iykajú mcta.{yzického rámGI uni~ a ťSSť. Postrchnllt' relačné \l:izby mL--clzi

fIIl'I :lfyzikou unm a ase je pomerne komplikov.mé a ponllk.1 sa m in imálne dvujaká illterprcmčná mužnost, súvisiaca s h lavnou temu, ktorú v zhode

rd lhardovým myslenltn môf.eme navy:k slOrrnuloo;;l( \.Q dvoch \l:.lriantoch v:.1vi51osti od prlpadu - nikto: I"ť t ntlllU.'tW'l tiednocomť sa (tSSť oo ~mm) a /ry(

lImlIená b,r' tiedT1{l(I.'1 ljm (Ciie" uniri).n Ak ~lltidZ:lme z lI\\.>dencj ((-ZV, d('M)ľuje tli pripustiť IK'oddeliteľnosť bytia II zj..:.'d n rxovania, nlkfc môžeme doložiť, f. definlcia ('.s5e sa tOV'T'~ dennicii Imire (ak SOI temz sústn:dlme ilxl na prvý \,1 ' iam lI\"xlenej tézy). N a d nrhcj stnme tu existuje možnosť polož iť si o tázku, ,I predsa len unire nepreťkhádZ:1 ť.S$('! Pripustiť tútO možnosť, teda OPÝClť ~ [l11:llno, či ~metafyzib unirc" predchádza "metafyziku e:s3e", nic je af také " .. problematické, ako by bysmcsi k L1l i, alcčrnl sa dobtýdÔ\Ol-t pred)X>k.ladat ItJnkčný primát alelx, prioritu unirt: pred ťSSť, a to najm.'i Z metod ického hlildisb (pochopiteľne, temz opomlname orozku cxl.srujúcej prftomnosti ~ l'rvot:ného Bytia", v našom pripade bodu O mega ako prwmého a po­~k·d ného Centra, ale implicitne ho prcd)X>kladámc, lebo by sme nemohli

"IJ, lkým spôsobom pokračovať v interprec\cii vYvoja bytia).

M\<)z.t.Oe T. IX, •. 77. IlIIlo by 53 analogicky ...yvodit', le !deo alc.tlvnu II [.Qslvnu podobu *"llO(XJIo'3nia. Dctailnejli('

:Inal'flY'pocihoa Tcilhard(N.I kúdia Comllll'llt jEwis, v ktorej uWd::l aj ~lI i nské brmuL!.dc: . PlU5 et.se .. plID plur.I uni re (forme active). Pluf CMe .. plUI a plurioo. uniri (form(' 1J;.'15M:)."ln:OeT. Xl,f. 2()3.

74 Zlatka PlaJ icnk.ová

Bytie v zmysle vyvfjajúcej sa skutočnosti JXMj:mVJ proccsuálnym zjcdnocovania, jcdnorenia mnohosti (la plurnlifé, la multilude, lc red'l v isl'Om zmysle je byde "výsledkom", len ~O sa výkladovým mmcom, vz:1pärl y logike Teilhnrdmej 111' 1y!liiC" I"",c) zachytávame, fc jednota sa ~vynára" 1 mnohosti, čo by presne proriHldn ú intcrprctkiu. Ob.wv lIsnipia, keď si 1I1'>'C<lI, m l:mc, ( U ide o metaforu ana logickú tej, li kto rou sme S:I stretli v . s ch:\p:mlm ducha n hmoty. Bob (o metafOra .l,.>\!nézy" ducha z Tak nko prijcj \lY!>vctl'ov.m l, :.j tenu: môf.cmc jXM.'d'l ť, fc "vym\ran ic" . z mnohosl'i vyjad ruje vývojovú stupňovitosť em piricky IlU:IO""""cfn,eho duchovného zjcd nocoy:mia. Čim v;i(sia mnoh~ť 8..1 .

n~rasr dllchovna, tým silncj.<l ia sila zjednocovan ia, krom vystupuje II :01:1 na Ixwrch.

T:l ldc primát(priorita) Imire sa môže zrtch OV:l ť na priek tonUl, fc wlire a mcm(yzi b a~sú Olxit' lcn dvesrr.1n ky jed iného <.·\olu~ného

Tci lh ard je v~<lk majstrom metafo r. Le n čo sa n~dejal1le, porozumeli Jcdn ej m etafore, ut sa ocita m c v zajat! d nJhcj. SllOn1C nlllej metafory "zrod enhl duc.hu z hm oty" sa odvatujem súvi. .. lusti prlpo me nM clfc ďalšiu , ktom je na~ zhod nfl 5 názvom jeho štúdie Ln luHe confrr muhihUU:. In lO'lwéfalion possibk ck ItJ Monde (Boj proti mno hosti}"1. Tcnro "l~.,j p roti mnohosti" 1

l lialckrickc spojcn ie jednoty a mno hosti, ncpn..-'dst:.I\'\lje spojenie či zjed noren ie, alc SllGISne zdôrazňllje, fc každe .ie<ln""",nl. (l lnifik:k.ia) jcsllälSnc p rocesom rozrozll()V;1 n ia, rozli.klv:m ia (d il'crcnci:\Ci,,). Nejde t:.lk o utvorenie nerozčlenenej, ncrozlfšcncj jednoty, o dialektk:L:é sp:>jen ic "unifik:k ie prostrl;..'CI nfctvolll difcn:",chk:ic renciácie I'rostrednlcrvom unifikácie", prcfofc pravá _lI llifikO cl. diferencujc·, ((.'d a rozr6zňujc. Tým zaroveň elementy aj JXIuknzujc Tcilhmd v pozomhodnej štúdii Est/uWe ďun Unitm ak: tiet v inýt:h textoch .1II!

To, fc Teilha rd zd Omu\uje rozmanitosť, od! i~n llsť a , ' zjednotených elemc moy, je relcvJntnou stránkou jeho koncepcie; 11\ u k;Uc

.. Ak by lille chccJl apllkovd{ túto mmfyziku \'0 vzt':lhu k ch~ pIIl\iu Boha, lllohU lIpOIu I Teilhal\iom )XWCd~ť, fc Boh edstuje "VĎaka~ minU, fc .. , Ijcdnocujc dl'OYCfl zjcd IXXCI'I'f'). Je ru lld urťitll a'lViJ1OK' moo:d "oda.obnenrm ~ OnlCF II trojjcdlnjm Dohom, najmi %jcdľlO[Cnlm bodu Omcg;l . Krista. Porov. 1ClUiARD CHARDIN, p,: Onnmtnljtwú. ln:Oc T. XI, a, In-223.

m 1911, EO, a. 109-132 . • Purov. 1936, oc T, VI,a. 103; 13; 1949,OcT. VIl, l. 115-185; 1950,0."[ VlI. .2:2J-2J6.

19SO, or T, VII, l . 237- 213,

76 I Zlatica PIMie n kova

narnz, o~mfite' ,.alebo vývojom,'IO t"dkže, ak je evolúcia nepopierateľným nlktom,,lC ro naJJ<.-dnoduc.:hAl argument v prospech evolučného tvoren ia. Evoilicia je pokračujÚCi proces, nazývaný aj "crc., tio continua",

Tcilhard(M) dô!c.fité rozlišovanie medzi actu.~ t'Tfatitmi5 lI llctL4l I."rťationis /mJlatwatu,sjevýnimočne podnetné, k<.":i'žc spustilo rcťllZC\: nových prienikov do I,)roblematiky a rozMrilo horizont mysliteľn osti. Hlwný rozdiel tllL.Jzl :tllHto dvoma intcrpret.lci~lmi (lZctIU LTCatiunis a netu:> L'Tfatiani.~ lmJlongmw) Je preJovšctkým v tom, že prvá akcenruje len pria my, bezprostredný dô.'i!eJ ok, ktorý tento stvoriterský akt spôsohl, a pod.iva iba ~tatkké chapaniestvorenia, zatiar čo druhá m:\ na mysli ča,'!OVO nepretrfité Ivorcnie, Tllto dynamkké IX'lCho pcnic st\Uriterského aktu OIvorilo Tcilh.m.lllVi CCStu k. synréZl' krc;\de (krcadonizmu) a 1;..'VOlúde k'voludonizmu). EvoludO' IU ZIllUS ol krcadonizllltL" nic sú pre nehu vylučujúce S,1 alfc rnarlvy, a le ide 1ll1.."\.I:ti ni~i o \IZ!':th ko njunkcie. Vylllčujúca ahernntlvn05ť hy pripadala do lIva~y 11.);1 vtedy, ;lk by sa cvolucionizmuschilpallen čL'lfu lIlareriaIL .. ril:ky :t kreaclun izmus \!ýs<)Stne tcisticky (vylučuj úc l'l:IIH!Il-tcizmus). NM mysl ireľ Ich ~ša ~ ~cc.h lÍ pe v ra.k~j lo podobe, pretu ne lll ;\ prob lé m p rijať k rcac lo.nL~tlcky (pa ne n teL .. tlcký) l'vnluci(lIl izlll llS (matcri;'LImHipirirwi lny), a ld 'lO tld naopak, (."VUlllcionisrkký krcack)n izmllS,

Druhý Illumenr, kto rý ,~(lVisí s aristotelovským prvým hýhatdom, je tC,n, h: vYP(l\ICd:\ cl Abso lúlTle, ktore UV.\JUI do pohybu "wt, je tl;..'(la jeho hyh;lt"cfom - z perspe kt ívy .... ý\~* :>"VCta - odzad u (Il re1m), čik stojaci m na znčiatku , pt\'tobiaci m .... minulosti. HModcly Boha S; t od AristotclnvYch č,i:L~ ul~\m,li ~.dy na z;íklndc .pr\.'\lstavy určitej prvotnej II von kaj,~j hnacej ~rly, l~hl ~I CCJ I~ ":'tro. Od te) doby, ~ l ko sa v na,~m vedomi zrod il _zmysel pre c .... o luclu. , n iC Je pT\.! nás uf fyzicky možné ch:ip;11' II uctiLv. l1' Ho ha inak ne! ak.1l pr".ltnt"l o~ankhJ hnaciu silu pôsobiacu ab allu . Uspokoj I ť nás móle Il"l.1 130h, ktorý bude .~\UjolJ funkc iou plne .OmCl.,ou .... ~ J

Pre TcilharJa je Boh v zmysle bod u O mega hýbateCom od predu (ab (lille), red li. z budú cno..'i ti, od finalncho konca n'olúcie. Okre m toho VZhr'ldom na jeho interpretáciu "vnútra V\.-'CI" musime brni do úvahy aj tent~ mom,ent :1 pripustiť vnútorného hýbateľa vcd - hypote t icky ho nazvtm~ hybatcľom zvnú rr:.1 (ab intTa), A prflve tu najmarka ntnejšie vystll~~ na povrch moment tr.tnscendencie a imanencie Boha vo vzt'ahu k \r)'VIJllJUccmu sa svetu.

Pri ~&Iednejšom ,:men~vávan í základných znakov kreSťa ns kej metafyzjky (ak toto tcrmmologlcke spojenie mMeme oprávnene poUU .... llt?

'o BUh C\IOlua. In: TElLHARD DE CHARDIN p . Jak .,'H ... s 161 ti TElLHARD DE CHARDIN, P.: JaJ.. ,mm, s. i61: ,. .

Cesta evolúcie sveta

VlljC najvýrazne jš ie opodstatne n ie n ajmä z pcrspcktlvy finalizácie I \\llučného procesu, jeh o t:.lvticni.1., ktoré bude tcšpek.tovať zachovanie , ~)nej jed inocnosti kafdého prvku. Tým sa však bude zaoberať iná časť II jl 0 publikácie,

2.2.2.3. Marginálie k evolúcii a kreácii

Nedá mi, aby som Sól pri problematike chápan ia cvoI.ÚCte a k.reácie ešte II lino neprL'irnvila, CXI obdobia Teil ha rdo\o\!j smrti uplynulo prakticky 1',,11 storočia a v Iill6.t'inOflri So'! v konrcxtc dialógu vedy a náoofcnstv'd tie to IIt,izky kladú i nad~l lej, ptičom občas ro vyzer.\ tolk, fc v rovine odP(M .. .cJI . lIle sa lakmer neposunuli, aj keď JXXlncmých publibci! cxistuje v súčas .. IU lsti naozaj veľa ,II\)

Pozitívne jc najmä ro, fc 5:.1 ticto or.'tzky naďalej sklunaj(j , Snaha jemne llt. l Hš iť, alebo "IXJPn.'SÚv,u'" zmltlvunc intcrprcr.\de ma dte na chviľu nú ti h~zcNito podčia rklllJť nie sice Tcilh:m.i ov ko mplcxný prlnos lc uvedenej h·rnatike, ale zop:\r m~lienok, ktoré by bolo matné nanovo zužitkovať. I Jroblm to m k ibn ntl slx)s(.h maT'lCinálneho dodatku, ktorým ch cem " ,chytiť . nóvum - je ho koncepcie vo vzťlth u k n iektorým trad ičným Ill terprctáciámcvolúcie a kn."o\cie, a poncch'l ťho p ri tom otVOrené kritickým l"lhradom i mofnostiam ďal~icho rozpmCCNllll lu. 2::1 týmto ú<.'clom UV\..--diem Ilj pdr TeilhardovYch myil lienok, ktore som d oteraz nepredslaviIa, ale ku Ltt>rým .sa .... naskodujúdch bpitoLach dfC v kmtk06ti dosrnne m.

Predov~erkým pripomeniem, fc v rúmci nie kto rých tradičných Ll csŕd Tl.'l\q\:h interprer.kii problematiky L'\IOlúde II kre.kie je v pozadl často "rlromná (l i ut vedome :!lebo nevedome) platforma ariswrc!ovskej metafyziky, tá, ktorá h ovor i o Absolútn e (bohu) ako o n ehybno m hyhaterovi. Premietnutie tejto pozJc ie do kresťttn.skej náuky naš lo ~vuje \.'Yjadrcn ie v inre rprct:.\cii VI.."Čného, nemenného u nehybného Boha, ktorý 1I\\)jlm st\Uritd ským :z."I.s.,hom, (jt..'<.lnu rJzovým) aktom tvori svet.

Teilhardova myser So, nemOfc uspokojiť s ch ápan im stvorenia ~veta Ilko jediného a izolovanéh o stvoriteľského aktu . Podľa neho musi ís ť \I proccsuálne, cvolll(~n é s/tvorcnie, I1 lké, ktoré :>:1 na~ lit:'Jle realizuje, I po hradu Boha - podotýka - by all i ne mal byt' rozdiel v to m, č i tvori

l najinlpir.ukme;&fch, k[o~ patril ~j k najlllWlfm prbpc:vkom k lejlo ttme, mol~ lMCať publikäde: GUIlTON, J.: Boh a _ : Rothowr s G. ~ ti S /. 8q;p11'1OWm. Bratislava: Lúč, 1992; HEUER, M, - h'CIŇSKI, 1.: D:Jk-,r, eu.oIu.cji. Tam6w : W)dawnktwoDlc«1jlTlIrnOMldcj Bl.blot, ~ONDOK. J , P.: Pfimdnl,~ II ttOIaa'e, Bmo, 200lj HAVOHT, J. F,: Boh po DuruAIIOIJi : E\IOIubwJ ~ Bratialava, 2003.

Cesla evolúcie sveta

alebo povedzme mdšcj kresťanského myslenia - by sme zistili, te v úsili prckrociť . nedostatlcy" rôznych filozofických konceptov, nadv.."i.zujúdch na platonizmus, aristotelizmus, "",osticizmus, novoplatonizmus a pod" ho lo nevyhnutné vyrovnať sa s mnohým i ďa l ~ !m i .usbli:lmi " pri ('lrnlulov..ml vlastných pc.x.lstatných téZ,'11 Z najvýzn:lmnej;ich kresťanských Inyšlienok treba hádam pripomenúť cAre tri n asledujúce.

Krcsrdnslci. interprerncia stvorenia nepripú~r.l prcdsCMJ akceptovania d\'och Absolúrien - dvoch prindpovdobm a zla (chápaných ako pôvodcov d ucha a hmoty), lebo tým by - pudobne :Iko manicheizmus - lIJXldla do dualistickej pozfcie'l po prela z:\kl:ldný judaL .. ticko .. kresr'unsKy monoteizmus. (Dejiny kresťanského myslenhl však ub zuj ú , le napriek odmietnutiu d ualizmu tohto typu sa čusto zmietalo v iných jeho pcx:Iobách.) Teilhard riešil problematiku existencie dobra a zla (z.'\klad nú otfuku tccxlk.""C)') veľmi originálne, ale o tOIU hudem stručne hovuriť v inej súvislosti,

Druhá, a svojim charakterom ver mi významná, mySlicnkastivisl s od m iet .. nutlm interprctov..m ia stvorenia na SIX'\sob plotinovskej emandcie sveta z jedinej bo!skej podstaty, prctofc ro by mohlo postupne viesť k akccp­lo....:miu subsmllci;ilncj jt.'ťl nory sveta a Bo ha a premietnuť sa najmä do p:mtcistických konce pcii - pre krcsi<mskč myslen ie opäť neprijateľných. A IU (myslim pantcisl"ický kontl..'xt) m~ Teilhanl n ielen inú mienku , ale aj Íllý problém. Tcilh:m.l mri! substanciálnu j<''t"inotu sveta a Boha svojským spôsobom nielen akcepruje, ale ;rj akce ntuje. Pritom však vóI.x.."C nie je tr.rdične ch~\paným panteistom, nic je jNlllell Wis lOfIl'l1 (clÔr.1Z je kladený na eli, takže jc jxm·ell-tei.HOf!l, hoci sám o sebe priamo IllNOrf, že je .pmvýrn panteistom~ alebo "kresťanským pan teistom"""). Nie vidy Sil mu d ari a rtiku lovať túto pozíciu mk, aby mohla byť prijatú bez zn ~' mok podozrenia, keďže ju vyjadmje "neadelcv.itnyrn jatykom", mylne dúf.ljúc, že konot.'\cic spojené s termin om panteizmus nebudú neg:ltlvnc, naopak, fc dovoli .. najvhodnejšfm spôsolllJ m odstn\n i ť akéko ľvek nepochope n i:\. Je prcsvcdčeny, fe ponlikmmi interpretndll (s odvolávaním .sa na texty sv. Pavla) bude prijatá. s poc.ho pcnim (to je druhA vel"ka ilúzia, ktorej podľahol a uveril), Je ioo m:ilo kreôt'anskýt:h tcoIÓl,'OV, ktorl Tcilhardov pane nreizmus nepokladajú m hcréz.u,

Mnofstvo kritických výhmd by mohlo od jXld n úť, keby mnohí kritici akceprovali aspoň to, čo o panentcizme hovorí napríklad Karl Rah ne r.

_l Po""".11lESMO ..... 'TANT, c.: Zd.lIltIdnf Pt;",", !tks(tlrub! lMIaht,ik" Pr:lhOl. 1994. - , pri hbdanlllOlo"jch podôb VIt·uhu tcolórie II C\Ulutncj teórie napriklad t~lm nsl.:y bio1ós L

GallClli sjJochybňuje nielen panrciadcXy, ak aj pal"lemclJdckj prilrup.. Forov. GAllEN I, L : Is b .... ere doing thcolotrf. In: Z:FII, rol. 36, no. l (Marth 2001~ so 33-48.

oo! lMXl do k~an&kého ll\lOl1l. In: mUtARD DE CHARDIN, P.: Jal ~m, 5. 85.

75

77

78 Zlatica Plašienková

80

Tento kresťanský teológ jasne deklaruje, že p;mcnreizmus je taká forma ~ante.lzmu, ktorej hlavným cieľom Ilic jc ch;\pať Boha ;1 svet ako navz:ijom

l~c?t\(.:ké skut:nosti, :,IJe v krorom sl! nkccnc klOldic na chápan ie sven! ako l.:c.lku v Bohu . . Dom!llL"vam sa, že v Tcilhaniovom pripadc môžeme dolo­Žlt, fe p;m~~clzmus je nielen formou panteizmu, ale 'lj teizmu, teda výra­zom, h ory mtCtprctiH~nc prc. .. ah ujc aj tradičný tcizmu.~ aj pantc izmus.\16

Ok,rcm ,sr.O!Ilcnutých ,dvoch r rctkhoidzajlu.:ich momentov dory kajúcich sa krcsť~nskcho ,myslema jc tu dtc treti, azda najkompl iKovanejši, ale ncprch!mJnu~c1ný moment, ktorý sa opile vzťahuje na Aristote lovu mc~afyzlkll. Arl~t~)tclcs hovori o hýhmdovi, ktorý uv..\dza do pohybu .wet, ted .l nl."'! ~a mysh ~CStvOrc~lý, už ex istujúci I>vct _ :Ikoby nine AbsolLJtno~ -, ,s ~ror~11l už ':yb."te.r dalcJ nem:í ni~ spo l očné. V tomto zmysle je An~totclc." v ~r,ĽStur;"kcJ m.et:I(YZI,kc odrnict:Hlý, pretože Boh v krcst'anslVe tvori .sw: z "n icoho (LTI!(lt!O ťX nl/u!o), ôže neuv:'rdza do IXlhyhu nic~o ~O už exrstllJe. T:\to metafyzika nemôže pripustit', fc okrem ~~neh(l jed i n~ho ~~oha ex istuje aj "vl..~mí" Lírb (m:ltéria), ktnr.\ ndx)!a stvorená, ib..'lUVL'dená d(~ IXlhybu (:.lku!e to v utistutclovskej tľ:ldidi). No u TeiJhard:l je do istej IllICr~ pr~b ! eJ,n s automat.kkým prijatlm takejro inrcrprct:kie stVl.lTcnh! ~ex .l\lhll.o .. NI~žcby tocxpI lcitne formuloval, ~i r1L'Vllojak n;lhlas deklaroval, .IJe r~1Ip[.H.: !tr1e Je v tcxto,,:h dtcľna, h;l priam m ierne nazna~er,;i obť.lžnosť t:lkCjto rnterprct:kie.

~a tomto IXlli j~ zretcfné, že Sól Teill~ard "Z:lJnot:iva~, fc lll..vil..' l.:clkom v ptlJmoch :r:rd i ~nCJ 1l11..'ta{yziky vyjaJriť tli, ~O by si mk veľmi k laL A tak o I'om bl1~. n~lwvorl priamo, aleho ked' hovori, tolk trm:hu v:\gne, VYr~m:\ha sr ,pľlrodzenc kl;l.~H.:kým pojmom nit 'fit) ako op.lku Iry~ill, akollť_ Irytw (n.:sp. nlčotyakn ,,:r!itrukturúlnej" mnohosti, ako "či.~rl..'j" mnohosti). M:ím VS<lk siln é podoz re nie (v sllvislosti s nebczpt.ú·nstvom antin óm ie mzun.l~ JXI~iar ide o p.ripustl..'nic t!Xi.~tencie ničoty) , že túto Iliéotu v zmysle :I~rytut Terlh:lrd v prmdlX m.'\:h:'ip..'l l ako "absolútne ni~~ (ro by okrem lI1eho dov()r~,:".do vlastne ilpe ku[atfvllc pripustiť aj možnosť existencie dvoc.:h absolutlen: absolútneho bychl a absolLltncho nebytia, t:lkžc daJo by sn potom cšrl..' hovori ť. o abso[lltne, ak nic je [cn jedno absoILJtn o?), ale

Zlatica P[a.šicnkov.\

nými tc6riami superstrún, alebo že by kh anticip:\ciu!). Pritom sa vevoluč­

nom procese st:\ le zachováva jednom sul\'itr:lt:u kozmickej látky. Ak by sme tieto myšlienky rozvin uli na tI·al.kj hypotetickej úrovni

a predpokladali čos i mké, že Boh a ,..stav nebytia" v zmysle "pr\X.'Xistenčncj potcndálnej mnohosti~ sú celkom (pripomeňme prioritu celku) a že l.:c1ok v tcilhardovskom zmysle je Jifcrencov.rn oll jednotou, potom by Boh a ni­~ota neboli heg'c!ovsky totožné, iba sub.~tand:ilne alebo sú-pod.mnne lliferencovanc zjednotené, ~Im by bola su~tanciú [ n:l j(.'\lnuta sveta a Ho ha nielen pochopitdn:\, :rlc aj pripustila. Pretože podsr.ltou pnx:csu tvorenin je zjednocovanie, ktore .~a prejavuje n:lvonok i \10 vnútri, evolúcia svet"ol (teda s/tvorcnie l..'vo lLldou), "povsn\vJnk byri:l" 1H<l t.lk "svojho Boha".

Teilhard sa na jl..'\lnom mieste 1>'V(~ej štlrd ic Boh t.'UJlúck! z 25. októbra 1953 c.:c1kom pruZ:licky pýta: "Kto ra-kytnc .... volLrci i jej vlastného Iklhu?~ Aleho tid: "Kde r.rkého Boha r,:\}~t't IOO Boha, ktorý nil:je tlJt(lÍnÝS(lvšctkym, tL"ih n ic je totožný so sveto m, atc ktorý je "\0\:) všctkom~, [dxl - pripOll leJ' me bibl ické - "všetko povstalo skrze neho" On 1,1) a "v liorn tijeme , hý1.ll:l1lc S:I :1 SI1IC~ (Sk 17,2M). Ak dte ,kll.!:\me nna počiatku bolo Slom a stCMJ bolo u lklha"~ a tid "SICMI S:l telOIll sralu", jc pre Tcilhar\1a lIpine [O\::ic.:ké, že toto Slovo (UlI,.'OS), ktoré sa sr.\va telom, musi i nterpretovať pnxesll:ilne, nic ib..'l ako kOllkretny h bto ric.:ký akt vtcleni:l - ahl inkarnovnný (Neo)u'l)....os, ~ižc Bohoč l o\!ck, ale :Iko jl..xlno cdn~l'né kOIrrlio..:ké vtelenie (neskôr uvidínIc, že vtelenie i vykúpen ie SIl I..vn[ucnc interpretov:tné, mkžc predst.1V\ rj(r len ruzne str:inky jI..'(liného p rocesu L .... ·I.)[úde).

Akdte teilhanlú\'Nky pripustí me, že Boh tv('rl cvolucne{kl\'ikia at..·"dt'Jc.:h1 . ~i t(.x!a neprorirl..ťi:I, ;lle sú ryrn i.~tym a jediným l1ľl'ICL."'iOm), obrazne môfcme vlastne pOVI..'llať, že Boh navo nok tvorí rak, "akoby" sa vl..'\:i rvorili samy; pornm mÔžcme s ~fkou dúvkou istoty dodať, ic Boh nt.......:h:íva vcd t\-ú riť sa sumy na Ľik [ade ,,[úsky~ , ktom je podstatou zjednocujúceho t..Vol ll~ného tvorenia. Ak (lpiiť zopakujem, že byť zn:II11CIl;\ zjednocovať S:l a hyť zjednoteným kssc - unirc, lIniri) a zjcdnocov.lt' znameni\ rúsť (cTL."iCere), pričom ni.!;ť znamená byťviac (plu~ crrc) a byťviac.: znamena viac viJieť (\o\..--dier', ~o znamen:i (teraz už pokojneJopinim) i vim: milovať(dO\\!dené do krajnosti, môžcme miloVilť aj vt'1:imír), r.lk je ter.lz jasné, že [:'iska a s J10U span\ j(.x!n(lt.l je aj ústrednou evolučnou silou. Liska nic je slepa, ona "viJt. Prejavuje sa

~'1 BUh CWJluct. 11\: THLHARlJ DE CHARDlN. P.: Jak \.:tín:, 5. 161. ~") I Tu je nejm~ aj vdmi blizk~ prllxlz!lusť ~ ehasidským učením, pre ktor.! te .cdY iVl..'t len

jedno slovo E Bo!!ch ÚSt" :\ ktor!! . mofno Ehmúť d o jedincj V1.:ty: wzpomJ!' Bo h~ v k;1f(ki veci a dcosahovať ho bklýrn čistym činom", alm to interpretuje M. Bubct. Pozri dOll lov L Brob in: BUBER, M.: ChIlJkUkd t1pm....,.,r. Pr:lha. 1990, 5.560-561.

Cesta evolúcie sveta

Ilko "nie~oW. čo by sa sice nepriamo dalo chápať ta\tmer na spôsob Ar istotelovej "p rvotnej loi tky" , nic je to v~ak tak, i \teď túto zdan livú podobn05ť nemožno úplne vylúčiť; tTeba ju však osvetliť v perspektive lncj súvi~losti .

Hypoteticky pripusťme (s istou dávkou licencie na ďalšie rozvijanie TcilhardCJl.l)och m~1ienok), že by tám ničota (nebytie) bola u Teilharda skôr stati, natvimc to stav "pre-i.'xistenčnej potenciálnej rnnohosti~ (o kto­rom nemôžeme nič VYP{M ... .Jat'), ktorý jtxinotiadm s/tvorcnlm povstúva, vstupuje Jo .~tavu prvotnej rozptý lenej mnohosti (ru by sa ana lógia Aristoteloycj "prvotnej !:hky", aj keď s istou výhradou, dala pripustit'), tej mnohosti, kto rú už txrzn:\l1le z predchlhlz:ljúcich analýz a vieme, že ide u stav kozmické ho tbn iva, krore má materiúlnCHhrchovnú povahu. Pripustiť tento "pr<>cxistenčný smv~ neznamen;\ hovoriť o nejakom stave "chao:;u", ako ho l-1OZnÚme zo stllUv'C~h kozmOl,'(inif {ako wroja, pmrneňa zrodenia božstK..'V a nús!t.'1..lncbo poriadku atď.):"" Z j(."(.\nejTcilhard(~j zm ienky o tom, že "prvť zjed notenie n:lslLx!uje po prvej mnohostt~, by sa dalo usUJzOV,lť, že zjLJnoo.:Y\I'.lť sa muselo .. niečo", ale niečo, ~o I..~ nI..1csM.N.l!cl, čO bolo Sf:l\Klm pl\.'-CXL'itCn~nej pon:nci:'ilnej mnohosti. Ked'fe podra TeilhanJa byť znamená zjednocovať sa a .~účasne byť zjl..'dnntený, vý.;[cdkom bfdého zjtxlnoct:.l'lf.Hlia je vznikanie (pov..nlvJnic bytia), msr \Umlrnej látky, kton\ (vzhT;rdom na nm()hCf'ť,jednotu a encryiu) MJr! na všctk')\":h n~h ..,yvojcrvYch SUlpňoch nlM: plumlity, ktoré sa d'a lej zjcdnocujLI (z:\sluhou p.)\:hickej enelYic) a vytvúmjú r.ídCNO čomz vyš..~ic ~ynt(ozy,

V~ i lllnillle si, že terminologkktl spojenie "prvá mnohu.~t'" sa podľa Wctkčhovzf.lhllje na opis stavu vesmíru všt~\diác.:h mx:lu, vznikania, stávania -"<l, a nie na označcnie "prOt:xisten~ného smvu potenciálnej mnohosti". Takže prvú mnohosťbyv tomto prip;.lde mohla OmaČClv.lťstav rozptýlenosti vesmlrnej l:\t\ty (na. úrovn i nekonečne malé ho i nesmierne početného, mnohého), ktorý v spiitno!ll L ...... olučnorn zrk.1dlc siaha ešte aj "za" hranicu vznikli c1cmentamej hmoty (c1cment:irnych častíc). Teilhard v dnnej súvislosti scnHam txružije dokonca termín clemcnt:\rn}'l.:h vlákien, krortl sa udclvajú z.'\rO\lCr"l s časoprÍl~torom (af by som tu videla analógiu s dneš-

91\ Len wk mimochodom, dnCil je problematika c!\;IOS\l llcsmiernc aknJ:llna, lle pre 1I1CO pr:\cu

1ll1tern: menej dôld it :\.. Neodptmlm si vilk m:llú polMmku. MoffX) j.:lllt3Čl mr ~h:rOol pozerať l tcj 5pr~vtu:j per~pekt(vy. ~Iebo lpeku!ativne pripu5tiť . prt-chaoticky" Stav, a môfcmcuL:.ámťnezničitdnÚ a tot.\l nlt spojitOllťijkuTocnosti (alm . uvu nebytia a Boha),

.d ked vefmi rOHlorodej n diferenca.lInej, no zjl-anotenej M-utocoosti, ktom 5i S,1ma generuje poriadok VĎaka nepgtrnylll. nnachyTirdným fluktuácí:lm. nl 'Súdm v &ebc vnútornú inform,\ciu, !lO informáciu ponímanu nic . ib.1" 'x) fyzJL:..11tx>rn význame.

w 1936. CC T. VI, I. 73,

Cesta evolúcie sveta

od "vôle žit" k nvôli dobre prežit"', af k "vôli viac ako žit", ktore sú prejavom teilhardO\lSky vyjadrenej "chuti žit'" (lc b10lÍt de vivre). ~ll

Tc ilhnrJova imrcpret<'lcia h\sky ~pojenej s ch uťou žiť vôbec neprotireči b io logickému "boju o prdit ie" (ani prirodzenému výberu, možnym mut.icil\!n a adapmcii sa pro.~trcdiu), naopolk, môže byť v pozadí tohto b oja, dokonul môže byť jeho h lavnou, vnútornou psycholog ickou pružinou, a o tom vlastne Teilhard vo svojich prácach vefa hovoril. Pril-x>minal, te na poli darvinovskej VLx!y, teda "od Darwinn sa mnoho (a právom) hlMJrI () . prežiti mljschopnejšiehoo;. Aby však tento Jarvinovsky boj o ex istenciu vôlx.'C funb'()Val, musI II súperiacich elementov priamo prLx!pok[adať úpornú tendenciu k Z:lchovaniu a p rditill"lcl.

Túr0 tendencia ~i faktor má podfa Tei[harda psychic.:kú puv.lhu, dimenz iu, ktorú (JX)jmami rudskej skúsenosti) definuje ako pravú chuť žiť, lebo oml je ..... z:íkladnú pmžin:l, ktoni poháňa a riadi vesmir na jeho hlavnej osi komplexnosti a VC1..~omia" K\i. Tak vlastne Tcilhard, akceprujúc D:mvina, rozvíja jeho ~ isto biologic.:ky interpretovanú C\Ulúdu o psyr.:h()< logickú d imenziu, kr.oni j(,.' dt,[clirým pod ložim jeho met.lfyziky h\sky a jtxlno­ty. Usb a jednut~1 Slr sice v evolLrcii ~"\\!ta rovnako bož.~ky v5cmocnc, ako aj ľudsky krehké'l slaIx':, jt..x!noollcho však vžJy zav;izujúcc. Domyslieť túto z:\v:iznosťdo rovi ny zod lXJV\."\~nosti Z:l (.·volllciu (l>vcm, ľudstva, spo ločenstiev, seha samých atd'.) a pT\..'1..1 ntv.iruu bl1dúcnostt jc už vefmi Tahbi úloha. No c.:esm, ktor:; k nej viedla, [xI[a nesmierne ťažk:\. Až t.lk:í ťažk:;, fc lx)1a ~Ij cestou tŕnistou a krIžovou. A priznajme, fc aj ľudská. epopeja vo vesm[ľC sa viac než čoko ľvek iné podob<i krlfovej ceste ("ko ceste duchovn ého rast.u, ktorý nic je vždy bezbo lestný) .

2.3. Personalizácia sveta

Teilh:lrd so ~wjfm vycibreným zmyslom pre vnlmanie univerz.:.\.lneho zjednlxovania, 2 ktorého t.lklll l!r na každom kroku môžeme Z:lcltiť prlchuť ab..<;u[útna, oživujúcu VÔI"lU lásky a jt....J.lloty, sa nemôže odpÚt<lť od potreby ukázať, že ak vcsmír naozaj smeruje ku svojmu zamenili, toto finá lne centrum II ohniskD zjednotenia a navijania vesmiru do nVl1útm" je tým duc.:hovným pólom vesmíru, ktorý udav.I tón h lavnej vývojovej tendencii

1<'1 Text 5 rovnomenným n~;wom U GOIlt o:le "lII"( napísal Teílhanl v \lO'I-'emb ri 1950 a loU. hotn!'Ie odpredn.U.11 členom smleho výbo ru Svcto\'~ho kongresu veriacich t<l mier

(World Congrel'li o f Faith for I\:att, Co!I!:rés Inondial des ClUfoInOi pour l~ pólix), Je publikovaný" in: 1950, DeT. vn, s. 2J7- 2.'i1.

I,ll 1950, cle T. vn, I . 241- 242. ~ 1950, De T. VII, ~. 243.

79

8 1

82

84

Zlatie .. Plašienkova

1."Clého vcsmiru. Ako by sme tUto tendenciu mohli vzhľadom na da;ia­hnutie cieľa oo najadckv:itnejilic zadefinovaI'!

N alich:wo!ii otázky jc o to silnc~ i:l , že si vyf:ldujc brať do úv.\h y tak vedeckí., ako aj mcr;.\ fyzicko-tcolo~,.ickú stn'inJc.u. Pokú .. mc sa tt.oda s lcdov.lť, do akcj miery ju Tcilhard tematizoval rnk. aby u robil zadosf obidvom II ahy udrfal lwhcrcntnoNf 1."Clcj koncepcie.

Z pn..-och;id%<ljlll.:eho výkladu ll! Júvnn vieme. že svet kon\r\!l'J,,'ujc, zbieha sa, jednoducho navfja s.. ... n:vdn scb.,. Hoci jc yYvt*lVO otvoreným celkom,

smcnljc lc finalitc, ku svojmu absolútnemu cieľu , centru vktkYch L"Cntic ľ, ako n ick"''ťl y nazýva (c ntn dd. MBoha môžcme z,'ldcfinnvat len liku C'''''''1HfU711 ("(.,ltk.,., V tcj tolložitc'6ti s:\ skrýv:\ dokona losť jeho jl.'ťl noty - ;l'llinc vyústenie, ake logicky m"!cmc pripis:\ť vývoju dudm·hmory,WlOt

Toro Centru m, toto Ah'iollitllo, ku ktorému všelko smerujc, ncmô1c hy!' - pexlra Tdlharda - :l bstmktnyrn cicl'om, idetdom, niL'\~ hll, ču nem,\ svoju "tv.ír", čo je iha slcpmr ólb .. ;ollJfnou silou (encll!iou alehn vL'tlnmlm), [lk' nlU.~1 hvť konkrémyl1l Niekým. Tentu Niekto jc osobný, nCól rwnymný Hoh, živé Ahsollrtno {tu k(k-si trel);'l hTadať aj !,oJstarný rozd iel mcJzi Bohom ži\\.'j viery, IkJhom Ahr.thámól, Iz;\ka a J .. kuba, a hohom fjIOZ<l(I'N). Len od ti\\!lw, uS(lhného Boha môžcme roriž (lI.,'':. l kJvať wOw Ilhky, tepla a ti:ny, ktllr.i doo,,,ruje i člo\ll.:ku p lne ho miloval', TIlzvinÍlf najvlllrtornejšic potencie Sf(k~ l , bol zmyslu rejro hisky aj p~,JTIlzllmieť. Svel má svoje .snia:, je to S rdce (lS(~mého lJohtl, Bo ha so svojou tv.irou Krista. Nech by hola tMo Ixxloha určitej a n tropomorflz:.kie vcsm iru akokorvek neadekv.il'lla, n ič výstižnejšie ako srdce, pr.llneň nekončiacej l:isky, I.\sky, ktunl sa daruje i umužňuje milovať, si v konrcxte zmyslu a dmri ži ť asi nevieme predstavi ť. Vyplýva to priamo z l..'X istenci.i1nych postojov človeka voči svetu, priro­dzene, 'L1 pn..'<lpokladu, ie zdierame Teilhal'li CJ\.r\! optimi~tk:ké pozide, ktoré vyluC:ujú absu rditu ~VCt:1 ,

Vn vyš.~ ic opls;m ých ~úvislosrial;h je už nadovšetko jasné a zrejmé, žc OSOh;,l Krista je spomlnané r OI'.k-d né Centrum spiritu.l lnehový\o\)ja vesmlnl. Osoba Kri~t:1 (so svojou h\skou) udáva ten harmonizujúd tón, vyznačuje spr.ívny srncI' a hL1vný der univcrz:\Ineho vývoja vcsmiru, kroTý SOI dosahuje hezvýhmdne procesom pcrson;l liz:.kic. To znamená, že person:1licldn \oCSm lru bude tou tendenciou, ktor.í SOI dá prij ať tak z h radiska nabofenskej viery, ako aj z hradL~k:1 mcr;lfyzickej interpretácie. Ak by sme aj nepripllsrili ich komplementárnosť, mus!me aspoň uznať, že si neprotirečia .

Teilhardova istota je skutočne ncochvcjn,l . Pe rsonaliz .. \ciave<>tniru ("veta) - ako hlavný cieľ vývoja - sa zavm iba v dosiah nuti posledn é h o

KlJ 1936, ce T. Vl, ,, 86.

Zlatica P la~ienkova

Práve Kristus najvillc odzrkadľuje Bofiu prítomnosť \/o svete, alc aj jeho od l i.~nosť IXI sveta.

f\::rll<,maliz,kia SVCtil je bez Kristd ncmysl iteľ ná, on jc vlastne ncvyhmrtný aspekt ~ne univcrzft lne ho vývoja a m:mifL"Srllje Sl j v rlanctiz..1čnom procese, chtip;mom ako nav ijanie ľudstva na seba. No nielen celé ľudsTVO s toji pred prijatlm tejto kozmickej výzvy, ale tie! kafdý prvok, k:dd:\ "monúda", čov nwine živo!'.l čl~k.1 jevýzvOlI k individuálnej persona lizo\di, výzvou ,~r:lV.l ť S<I osobou. Konce1\tJ'(J'IIancjšl IXlhľad núrn nauw6rje cšt'C viac. Zvýr.llňujc význam /X'TSUTUlli:tlk'nt!}l(} /m/(l.'Su" jeho äeľa v irnpow nrnom svcd e celej cvolúdc, kron! IXJSkytujc prilditosť porozumieť aj zmyslu živom čJU'\ICb, ľUdstVol a u niVCľZ:I , Tu sa sa mozrejme \ll.: ľrni prieZrJÓle manifi..'Sruje viaz;mosť na pcrson:\lny srn..J cddlO ~mlru , ktorým je KrL~tus - 0111el-(a, ale ro, oo l.'Videntnc vrh;\ nO\/'( rozmer do rcjto interpret.kie, SllVisl s d re jLx lno u srr.\n kuu toh to pTOl."CStI. V personaliZ:lC:nolll prOCL':'iC je implidme prfto mml ll1OŽmJ..~ť .,rmllsccnduv.lť scb.1" a súčasne "hy!' tl'; IJlSL'Cndov;lný". (Sj::M.,'Ciflk:íciu n iektOrých t)\:hto iL'ipektU'v SOI pokílsim ilustrov;ll' na prikl:lde pcrs(lnaliza~ného procesu so zrL"tdom na člCJ\.r\!ka, je ho identitu ti sinrtJva .. nosI' v l..'\I{J lučnom procese.)

Doplnfm iba, fc - pod ra nUla - z "'Ý\oQjovcj perspektivy by SOI mo h la možnosť .byl' tmn ... o;cendl"JVilJlýY pun imať aj ako "hyl' otvorený" hud lICJ\ONti, d o konca v jej "nl'koncčnom" Ttlzmere ch:ipanom v l't.'OkJtlicklllll kont..:xt..: ako "VL~nost".

Tento kontext hy si vyžadov, ll lIlrcjm i ť ešte konL~ný dd ako posk'l lnli ahsolútnu hlxlnnnr v r:'lmci Teológie sp:i.~y, ale to nebude prCťlmetoll\ tuh to zamyslenia, Jť.'(liné , čo k lomu rnúžcm uviesť, je p ripomien b , fc pr:\vc tl,.'() lógiil sp:isy (nL>t:h by .~ rnc ju aj nehra li celku m do (rv,lhy) m:\ tHk z logickej, ,lkll :lj zo ps}\:hulugickej str:ínky v Tci lhnrdovcj kom:epdi s\lOje plné o pOdstatnenie.

2.3. 1. Ohnisko lásky z perspektívy involúcic sveta

Venujme SOI :L~pOll krnrko pohľadu n:1 problcm:ltiku, ktorú Teilhard rozvinul \'0 svojich lrvJh:'lch o bode Omega v súvislosti s ch.\panfm Kristu. Už sme d efinitfvne zazn'lmcnali, fc Boh, ktorý bol mljskôt spoznllv:mý na z.'i.kl:lde filk n l evolúcie ako bod Omq;.l, môže byť spoznJvanyaj na základe náboženskej viery ako Kristus. Niekoľkokrát som spome nula, Je Teilhnrd J o. .. pel k vymedzeniu Krista n ielen z aspektu je ho božskej a ľudskej prirodzenosti, ale aj z hradiska jeho kozmickej diOlenzie.107 Zatiar čo bofská

~Te:ilhani iia po!I;úi:r. id6~zniťtri prirodzenosti Krista: rud,lui. bohkli a kcvn\clcíl. Môfcmc tiet poYCdat', fe ide: o tri dimenzie Krista: historicIcOl(, jddjlOO&ť:l uniYc:rUlnolt'.

Cesta evolúcie sveta

personalneho stredu vesmiru, ktorým je osob ny Kristus (a to ponlmaný n ielen v zmysle bof:sk,o..ľudskej, ale aj kozmickej p ri rodzenosti). Je to reda Boh, ktorý umožňuje personaliz.ačný pruccs, a v to mto zmysle je jeho transcendentnou, nepodm ienenou podmienkou, a le z3.I'O\Ieň poslednym, imanentným cierom tohto procesu, inými slOV"Jmi, celej ~lúde. Pritom si musíme uvedomiť, fc tento Boh nie je výsledkom evoltkie, nic je jej "produk.tom", ale evolúcia - ako pouk:uuje Teilhard - si ho vlastne sam a vyžaduje. Vyžaduje si ho v pod obe ciera , pn!tofc \/\!Smir niekam smeruje

a toto smerov.mie (ukovšctkll, oo Sól zrodl a st:\V.l Sl, r.lstie, má svoj Z:lčiatok a svoj kon k'C) speje ku svojmu konCil, k Z:1vf'šcni u. Ale teraz jednoolIcho použijeme posk.Jné p!smeno I,.'Ttckej abco..-dy na ozna~en ie tohto finálne ho cieľu, môžcme ho bez rozpakov označiť a nazvať O mL'g.l.

Jeho úlohu v L'\IOlučnum prOL'CSC u! 1Xlzná rne, ale nebude na škodu lwiesťTeilhard<M: slUV'J.: "Z hl~ldjsk.a vnútornej e nergie Sl~ivd funkcia bodu OtnCl.{a vo ve.<imfrc v tom, fc i[,iduje :1 l. rd rtuje jl.-dnonr mysli;1cich Ctstfc .'>wt.l ... Ale :lko bv mohol ako mi llljúd :l hodný lásky takto pôsobiť, keby nIm nejakým Sp&OlxlJll nclx)lu! I:craz! '" Ako som ~dal, L'ÍSk:l v styku s neosobným a anonymným umiern, '" Aby sa dalo milovať, je pod.statné koexistovať .... Omega by nikdy nemohol vyrovnávať pôsobenie prlt'aflivosti II oopudzovania mL'(.!z i ['udmi, keby nept)sobils nM1akou silou, to znamenfl,

s tým io;tým tkanivom Bllzk:osti. Silociary ~Islcy, ako každej inej energie, &1 musia v kafc.lom o kmn ihll uz:wiemť \I nk'Čolll danom a e:x:l'itujúcom. Tolké ~i ako idc:ilny alclxl vim lálny st l\.'Ci nemôžu stačiť .... Aby bul Omega 'ZVJ'ChO\lôlllc prfťlllivý, mw.f byť uf zvrchO\lôme pritomný."ll)i

Z uvedených myšlie n o k vyplývajú najm ä dw osobitne zóluj lmavé postrehy dotýkajúce sa hodu On~, a to jeho reality i virtuality zarO\lt!ň. Poznamenajme, fc rento vrchol, ktorý je reálne, existenčne daný a pritomný oo samého pOCiadw CVClIÍlcic nko .finalny bod", sa 'L'Írovcň v d uchovnej evollicii \lCSmlru virtuálne fo rmuje, d.otv:.\nl, kým sa proces, ktorý riadi (teda p rit':.lhuje), neskonči. Metaforicky vyjadrené, v ňom So1 zbiehajú ni tky, -.ietky vývojové cesty VL'smiru, a tO je mo2né naotaj preto, že je to reálne a ~inné ohnisko, Bez jeho aktu;\ lne ho pôsobenia by p roces evolúcie nemohol postupo...-.u'. Tým je jeho imanentnosť v l.."VOlučnom procese, ale aj jeho transcendentnosť ako &ficho centm li pIne očividná.

Z C\Ulu~ného hľ:ldiska je relevantný práV!! tento centrálny bod O mega ako pôsobiaCI a účclov.\ prf~ina kozmickej c\IOlúcie. Toto C\IOlučné hradblko jc preto predstavené z <lspektu jeho vcdedceJ a metafyziclc.ej interpretácie. V nábofcnskom kontexte je jeho jediným pravým ekvivalentom Kristus,

L .... 1938- 1940, oto T.I, .. 299 -300.

Cesta evolúcie sveta

:l rudská prirodzenosť je vo v.lč!ine lc.resfunských teologických u~en l neproblematická a jej akceptovaternosť $.1 sp<ija <lj li učcnim o Vtelenom Slove - prostroon lctvom historického Jd iŠlI Krista, určité pochybn osti a znepokojenicvzbudzuje pojem kOlmiclcej dimenzie (prirodzenosti) Kri.sm, p rIpadne ;cj odlišnej interprer.\cie, súvisiacej pr:\ve s ino u interpretáciou problcm;1tikyvtclcnin. Z tejto pcrspekri")'Tci lhard dôsledne rozvádza svoju kristológiu. Ňou Sô.l v&1k bude demilne zolobcrať druhá č.asť tejto publilcicie.

Nateraz sa mllsfrne uspokojiť s predbdnými poznámkami. Naj­dôJdirejšou budc t:i, ktor:1 zdômznf, fc kozmický (univerz:.l.lnv) Kristus nepK'tlsraV\ljc nové bof..~tvn, a le JXljem, ktorV označuje reáln u "syntézu Krist.l a \lCSmlru"'OII. A t,lk otúzku, akli prirodzenosť či dimenziu Kris!'d má Te ilhard na mysli, keď hovori o kozmickom alebo univerz.itnom Kristovi, u! nemusi vôbec zllelXlkujovať. Prctofc nejde o nejaké nové boi~tvtJ (a Z<IVLxlcnie novej podoby herézy), mô!cme JXlkojnc pripustiť tcilhardovskú snahu oo naj prilichavcjšievyj:1driť s.1mu podstatu kresť.lnstva pomocou tohto pojmu. lbol kozmický KristIL~ - podra neho - je jediným

možným ~'VCtlenlm "t.ljornstva" illkarnácie. Zopakujme si, fc pochopil' túto skutočnosť pred pokladá prijať moderné

ch;ipan ie evolúcie, umotňujllce interpretovať vývoj skutočnosti ako nezvr:ltnýa ko n\\!fb'Cntný p roces, smenrjllci k univcrz:.\ lncmu leozmickélllu stred u, do ktorého sa \lŠCtko zhiehn, v ktorom Sll všctko ~vctfu;C, z ktorého je VŠl.>tko riadené n ktorý je tak ccntrom celej evolúcie, ako aj centrom duch(N!lcj inl'JJ"t:ie (navij:lIlia dO\ln Llfl1l) sveta, "Vývoj rým, že odhal'uje vrcholky svcm, umoži\uje Krist.l - TO\Inako ako Kristus tým, že dooáv.1 svetu zm~I , umoflluje vývoj."rlW Pretože pokl1lčujlIL11 L'vollici:l potrehuje stól1e fyz ickú i dllchovnlr vzpruhu, ahy IUI svojej ceste ncustrnula, a rým

vlastne aj nezanikla, potrcbtljc svoj n~erpatcrný zdroj. Týmto zdrojom jc Kristus, ktorý jc pochopený aj kozmkky, aj ako bod O mega z;\1'(M!i\.

Z tcilhardllvsk.ej pozici e vidcné, úvahy o k.ozmickom ohn isku, označenom symbolom Omef:,>'ll, boli koniec koncov v koncentrovanej podobe vyjadrené aj v jeho teórii jednoti:1ceho sltvorcnia (['union créatrice). T úco tt.'Ória dodávd podra neho roľko lesku pmvd ám kresťanstva, fe je ochotný vyhlás i ť ju nakon iec nielen za filozofickll teóriu (ktorú zjavené pravdy poMdzujú .l komplementárne doplňujú), ale priamo 13. flIozofidcé predlženie viery \/o vtelen ie.

A ~k S\OUje zfIvery zh rnul d o nasledujúcich troch téz: I. Kristu5 zjavený a Omega jc jedno a to isté.

...... Jak YČfim. l n: TElLHARD DE CHARDIN. P.:Jak w;fm, .. 41. IiI9 TIILHARD DE CHARDIN, P.: Jak ulffm, J. 43.

83

85

86 Zlatica ľla!icnkova

2. Ulcazuje &1., že prnvc ako OmCJ,'aje Kristus dosiahnuteľnya nevyhnutný vo všetkých Vl..'l:i<lch.

3. Krisnis, abyz.aujal pozíciu OnKl,'Y, muse! v númahc a v muk:il.:h vtelenia dobyť a oživiť vesmír. 11O

za potvrdenie prvej tézy JXlk!adá výpovl.-.Jc sv. Júna, a najmä sv. Pavla o fyzickom vlad:\rstvc Krista nad M:.'torn (Kol 1, 17; 2,10, 3,11; Ef 4,9). Sú tO jednoducho, ilko howri Tcilhard, dcfinldc O mC).,'Y. Tu si veľmi dobre uved o muje, fc pre mnuhých Sl! tieto kozmiác pr[vlastky Krist'l iba

vyjadrením jeho hol .... kcj prirodzenosti, bm Sil padra ncho o.~l:lbllje výrečnosť Pavlových textov, lebo sa p rcdJX>kladá iha Kristovo juridkké a mar.ílnc vla~nkkc pr.hu na vesmlr.

V (I.~ili preh!biť tieto úv.lhy, analyzuje kontext Kol 1,1').. 16, v ktorom m.i .w. Pavol na mysli nepochybne tcandrkkého Kristn. Vu vtdenom Kristovi holll stwrené viletko, ~() je na zemi, vid i rl.!ľné i neviditeľné. Tli je všt..'Obccn(· a kozmické vbdúrstvo Vteleného S lova cel kom zrejmé. Kl."tfžc Kristus sv. Pavla (a Kri stu s llly~tický) je stotož n e ný s posledným o hniskom sveta, s O megou, "vc.>;mír je až do ~vojho hrnntn(:ho jadra fyz icky prc.~i;lknlltý vplyvom je ho nfldflld skej prirodzenosti. Prítomnosť Vteleného Slova prcnib ~tkÝnl ako llniverz:\lny prvok. V srdci v.:lctkých Vl."t:í žiari ako centrum neknnc~t1l" blizke a zúrovc rl (prerofc koinciduje .~ hodo m llnivcrz.'\ lncho zavŕšen ia) nehmečne vzdialenĽ~lll.

Tu Teilhn n:1 veľmi pôsobiVl' cl'alej llv:\dzo\: "Kristus fyzkky p<wbf všade okolo mb, všetko uspor.tdúva. O d n:tjclernenrárlll:j~ich pohybov arómov až IX ) najv2nl.'Šcnejšiu mystiáú konte rnplkiu, lXl najr:lhšfr.:h zoivan{)v až po najsilnejšie prlJdy života a myslenia, l!st;wičnc ož ivuje \ľŠctky pohyby Zeme lX!z toho, aby ich naruš il. Recipročne Z:L>;C Krisnis fyzicky zužitkúva každý t,lkýto jav: všetko, ~(l je vo vesmíre d obré (r. j. \lŠCtko, ~O v n:\ lllnhc smeruje ku zjednoten iu), je prijíma né skrze Vl'dené Slovo ako pokrm, ktorý si prisV\.ljuje, prcmicll<l a divinizuje. V uV\..·dorm:n í si tuhro dV\.ljitého n nesmierneho zostupného n Vzo.'\tupného pohybu, pr ipravu júce ho plcrórnu (mc zrclosl'vcsmíru), rnôf.cwriaci človl:k nájsťnetM:rirerné svctlo a silu na m, aby usmernil a živi l .~\oQjc úsilie. Viem vo vesmírneho Krista neuveritdne obohacuje našu mravnosť a mystický žiwt.~II!

Rozvinúť žiaru vesmlrneho Krista znamena lo pre Te ilharda obja\UVať takú form u viery, ktorá podľa jeho najvnútornejšieho presvedčenia rodpovcd:í pnrrcb:i.m mooerného liJdstv<l. Základné otázky kri.stológie teda

Ihl 1924. oe T. I.X, s. 82. LI! 1924, ot: T. IX, i. 85-86. tl i 1924, oe T. IX, s. 87-88.

88 I

3. Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

Lisb vystupuje oo samého začiatku Teilhardovho rozvafuvanÍt1 ako univerzálna kozmickú enerl,!"ia, sila, honi prenikú všetkyrni f:\zami kozmol,!"enézy, zasahuje všetky oblasti ľudského života i ľudského sPOločenstv.l. Siht k~..ky je v tom, že prcdst'.l"'-ljc zplnocujlrcll ene'l,';u, o kto< rej by sa dalo piJVL.Jať, žc je až posv-:itnOlI energiou, lebu je 7.;.\kladom všetkých tvorivYch kozmil:kých si l. Il ... 1 láska jl: schopná tvoriť ;1 viesť svet, ľudské bytie a l:X istenciu človeka dOj1rcdu, k ocahíva nej z.ívcrcčnej fáze spo ločného dw.:hovncho zjl.'i..I!1l)tenia v Bohu.

3.1. Tematizácia lásky

Výo.:.hoJish\výrn stanoviskom pre rell1atizúc iu hisky je Tei lh ardovo

presvedčcnie () zvláštnej l)(XloI_'lC ccbv ..... '<; lllírnej arnoriz;.k ic. V u~itom zmysle hy si n r Tcilhn rd moho l t: lk mer podať ruku s Maxom St:helcrom. Tcilharduvské ponl m.mic l.'vlllúcie a lásky kordponJuje Jo istej miery so .-;chclerovským fundamentálnym jndrom objektívne ~prúvnehll lXJrimlku \o\:smiru, pt\:dst'a\.\:ného v poJol'lC "ordo all1oris~, J'Xlriadku, ktorý &:hdet tak veľmi tLI žil vštepiť do svojho snka, lebo bo l presvedčený, že mu to umožni lXx:hopiť pn:pojem):;ť ~vcra a člCNCb, dovoli odhnľovať ld.Jc,Jwdnosť \\.'(; j poJľa il1\ vl:L~tnej vnúturnej hlXlnoty a na tomto roman i vyMJrit' etiku hodnôt. Jeho mérou bolo "milOv,lť VL'\:i ~() možno tak, ako ich miluje Boh, a Llvcdumdo spoluprcž iV:lť vo vlastlmll\ akte li~ky p(lIStupné stotožnenie božského a ľudského aktu v jL.Jnorn a tom L'\tom bode s\'\..1'a hodnôt..."n~.

Zm\i:ljlrc:1 podobnosť, kto rá S<l n:im IXlIllrka, jc nanz;.\j L'tkav.\, vcď Tcilhatd tid huvorí tl hísh:, ktor,\ m:i ~mírny rozmer, ilxlže u neho je akcent prl:nescný na evolučný, dynamizujúci charakter spominanej I:isky. DovolLm si nadvi:I7.;.lť na túto Tcilh.m.:lovu myšlienku a veľmi jadrne p<.lVL-.Jať, že laska jeskutocnn, ktl)ré.'i.'l nedá uzavrieť do nijakej ST:ltkkcj sub.~tanciálnej ohr:mičenosti, naopak, jc skutoč no, ktoré pr:ivc preto, že je dyna mické a vyvíjajúce sa, môžeme objasňov,lť z rÔ2n't\=h pohľadov il pozídi.

Naše naj rozširenejšie skúm:mia I:í.~ky sa však koncentruj LI na jej citOV05ť, a pritom n,im Č:1~tn unik:\ IXKistntnejší rozmer. V romto zmysle Tcilhard puznamenáva; ~Lásku obyč:ljne skúmame (a ako dôkladne ju vicme analyzovať!) ibazjej citovej str.\nky: akomdosti a útrapy, ktoré n..im spôsobuje.

MSCHELER, M.: Ŕ.ddkUk,. Pl'llh:l: V~dlr.ld, 197L,5. 36.

Cesta evolúcie sveta

vyplynuli: riešenia problematiky vzťahu Boha a sveta, a to v spojeni s myš­lienkou evolúcie.

Tak mi znova moje ~jtan ie Teilharda navodzuje uf raz spomenutý postreh. Potvrdzuje to, čo som naznačila už ~ie, že sa filozofická stránka metafyzik., unire a rue zreteľnejšie vynára vo !ovojej bezpr06trednej pn.."Viaz;.lno;ti s jej teologickou str.i.nkou a končí sa tJm, kde bol jej zdroj - v mystike.

"R<.>Čw mystiky je však aj "tCČoUW lásky a touto .. rcčOtl~ dáva Teilhard zaznieť v plnej nádhere "nahoty~ svoje slastné opojenie zo zakúšanej

"jednoty" bytia a Boha. Preto sa jeho láska k bytiu (svetu, hmote, vesmíru) a k Bohu m .. da nikdy oddeliť. V I:\ske k vesm[nr sa "dotýka" Boha a skrze !-ovet sa zjt."tinocujc s Bohom.

Celý s.q fi\.\)( z;.lSV::icujc tejto idd jednoty. "Moja siL 'l, moja jed ina sila spočíva v snahe byť mystikom, t. j. žiť ib.'l z jednej jedincj idey ... Celý m ôj vnútorný život je posilňavaný slasťou z bytia, ktorá je tlspokojemi v Bohu, našom Pánuvi. Ak sa to má pod.uiť, je rozhodujllcim vnútorným problémom dôjsť ex omnilJU.~ (zo všctkého) ku menej jednote, uvidicť ju v mnohom. Tak(to uchopenie však predpokladá vášnivú slasť z tejto božskej jednoty.wllI Je to teda nevýslovná. slasť z jednoty; jej kontext robi

zrozumiteľným aj VZ06tu p ku Krisrorvi, ktorý sa deje cez ZU'itup do hmoty. Hmota a duch, \-\!Smit a Kristus sú pochoJX:né ako jeden celok. V hmote a evolúcii môže Tcilhard milovať aj Kri..rn. V nasledujúcej bpitole sa pokúsim rozvrhnúť tematiz:\du cesty tejto nevýslovnej sily lásky, ktorá je tmelom Wetkej jednoty. jej met:lmor16zy dodáv,ljÚ čaTU il zmysel celej (.'\Ulúdi.

"1 Cit. podr., GRÚN. A. _ RIEDI., G.: M~tika a tr&I. Praha Cesiu!. Ktestanslcl. akademie, 1996, &. 54-55.

Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

Jasa tu riadim štúdiom jej prirodzenej dyn;lmikya ewlutívnehovýz:namu ... "lls Tým chce naznačiť, fe jeho úvahy o láske budú rešpektovať tento evolučný dynamizmus, a tým aj komplemem-aritu pohľadu, kto ní je pri porozumeni láske takisto dôlcžim, ako aj pri objasňovani samej evolúcie.

Tcilhard naozaj pokladá lásku z;.1 najd ôležitejšiu dimenziu celého vývoja a ako hudobník rozvíja tému lásky v úspcinýdl v.lfiáciách pri rozličných prllditosti:teh a v rôznych kontextoch. ll~ Azda najko ncentrovanejšie ~ú jeho úv.thy formulované v pr:id Le MWeu divin a v u Phénomhte humain, ale jej v.triácic nac.hádz;lme s<\mozrejme v rnnohýt.;h t.'SCjat:h. Spomedzi najvýzna mnejškh spomeniem: L'Ewlution de la Chasteté (l934l, Ľtnergie humainĽ (1917), Le Cocu.r de la MatiiTt: (l950), ĽÉnergie d'Ewlution (1953).

lnšpirujlrc S:1 tYmito textami, ale aj odkazmi na jeho korešpondenciu, pokúsim su obd ivuhodnú l:estu lásky tcmatizovať v jej konkrétnych p<xiob:Íl:h. Už teraz môžcm vysloviť myšlienku, že nehľadiac na stručné vymenov.mie prác s touto tematikou, t:elé Teilhardovo dielo je vlastne jedným vcfkým sllvislým opusom lásky. An i by to nemohlo byť inak, keďže láska srelesňuje jeJinú lx.'Z!:>CČnú cestu vývoja sktJt{)~nOi'iti smerom k jej zavŕše niu.

3.1.1. Láska a evolúcia

PDdľa Tcilhanln. najh lb.~1 prienik k Op~~LJ vi;colx:cnej cwlúcic získame sústn.:-den[m sa na opis t'volúde h\sky. Teilhatd nás taktne uporoTllujc na Llsk:.tlic, kmré je pri ch:ip:Lní lásky zreteľné vtD:ly, ak ju skúmame alebo sJX\jamc iba s citovými p rejavmi, ako sú rad(lt\ť na jedncj stran:e, alebu tr:.ipcnia na str.tncJTllhej.Snaha vyhnúťsa týmtojl..'(lnostranným llskaliam cšrc nL'Znamen;\ rezignľYv:1f na ich skúmanie; voli však pritom iný metodický postup, a tt) pr.ive s ohbdom na to, ŽC l:~~kll l:hce skúmať z hľadiska jej prinxlzcnej dynamiky, aby tým ")'7.(lvihol prcdo\lšetkýrn jej (''\o\Jlutivny význam.

Kvôli tomu, aby túto evolučnú dimenziu uka:nl, musi na všctkých vývojových stupňoch tra nsparentne rekonštruov.lť \JŠ(".leprftomnosť lásky, musí ponúknuť to, čo by sa dalo nawať fcnomenológiou l:isky.

Teilhard preto rekonštruuje dejiny vesmíru z ich vonkajJicho, pozoro< VJtefncho, fenomen álneho hľadiska, pozorujllC pritom procesy kombinácie atómov, ča~tfc, bunLek (uv.idza príklady s gravitáciou, zakrivením priestoru il pod.), ilustruje príklady z biologickej oblasti, od pohlnvncj vášne, cez

n ~ 1938- 1940. ot: T. I, 5. 293 . I~ Po1'OV. KING, u': Th,: Spmt uf om: wm: &fhliom Ul! Tcilhard dE l'hmdil! and GIoh:z!

SpiTiIl.llIlir,. New Yorl: Para~:on HouM-", 1989, s. 176.

87

89

90 Zlatica Plôl~ienková

materinské II otcovské in~tin kty až po solidaritu spoloče nstiev, aby tým sllčasnc pouk:h.'ll na vnútornú stránku VŠClký\:h tYchto procCSO't', na to, čo "hýbe prfrodou", na - nam dobre známe - vnútro ,,-"'cl (rad iainu energiu), ktore v p riebehu evolúcie narast:i úmerne tlo!itosti p rvkov, vcd ť:i ~ trukt(Ir()V:mych systémov. V tomto zmysle p redstavuje láska naozaj kozmickú energiu ponlmanú v širokom význame, od jej element.lrn.".:h prejavov v štád iách nudu Y\."Smfru. cez dlhý proc~ .. ~rťlv.mia 1';1" ~rkých podôb vesmlrnej l:'itley, af po kOnl ... 'Čné vyústenie (.'Vll!úcic.

Z prcdch:'idzoljúdch bpitol vie me, ic tento fc nomcnoIOj.(ický obr;!z ... ,.'~mfru II k:nomcnoIOl,.';cké umenie opisu polll ,íhalo Tcilh:lI'dOYi wl:\dať isté (a!ko.'1t i, kroté sa objavili vo filowficko .. tcologickcj rovine, :.Ie ich z:.ív:dnost' a "fll..Jorit .. 'Šcnosť" zn",,\la ta k či onll k 1:1komponovallú v jcho Illcrafyzkkcj konccpcii unire a C!Ue. V mafl.(inúliokh v druhej kuritule som v tejto silvi~1cl.'iti uviedla možnosť pred pokladať ~pre-cx i s ' en~ný stav poh.! IH.: i ľdnej rnnuIHl.'it i" , ktory vstu puj e do stavu prvotnej 11l nohosti .'ilIČ i nne li jl.xlnntiadm pt"",-xlCni rn. Tet"JIlIŽ môžcme s ismrou doplni ť, fe pOi.lst atou tuhto zjcdnocujlll:eho pôsobe n ia je láska liku psychickil (vnútorn ú) energi:!. Z takcjto intc rprcllkie plyn ic, že v mn)rch šl1íd i:lch ....y..\lja vesmíru by sme okrem "prvotm:j mnohosti" mali pripustiť aj uTť:itý stav "prvotncj e nergie" alebo "prnenetJ{ie", ktore spoln':!ne tvoria ah:,.i "pole sil" prvutnej kuzrnk kej Mtky (vyjaJren0 v n.'Či fyz iky ;r kési .. silové polc" a v teči J"f'~holr" . .'i cky i nrerprerovanéhovcsmlnljXM..'ťlzme .. vnútorné pole I:isky~). Vr.:d " 8.1 VŠo1k e mpiricky nikdy nemôže zlm .. I(.Tl i ť al~(lliJtneho

Z: lčiatku .)ovcta" (to sú ja lov!.! vyskumy, dod:\va TcilharU), ruMe opi.~ JVa ť lcn vyvljajúd Só.1 (cISl)pricstoľOVY) !.VCt z fc nomenolot.:h.:.kej pe~pektÍ\oy, prcro veda zost';\VJ - ako to Tcilhanl zt!Ôr..lzi'tU'IlJl - v tom ro ohľaJe vfJy iba hypcrfyzikoll, nie metafyzikou. Mcrafyzick:\, hlbinmí rovina a lcbo rovina "hlbin nej (bcz)pričin nosti", hord prcs.'lhujc sktlscnostn ll a pozonJVardnú IIfé rll hy t ia a vykr:lčuje "'z:I" časopriestonwt'"1 dej innosť, za .. ud:l losť' historické ho vzniku, Roda vykračuje a nd b zuje k udalosti "nad histurickej" alcbo "pred-h istorickej", je Iipckulativneho c h a rakteru :1 ullHl!ňuje flluzofh.:ko-rcologickú interpret.kill, hod nemá s vedeckým O'v'Crov;m lm u! n ič spolocné. No aj tu nar.\ža mc na "m"nrinely" rud.'ikého pozn"nia, Icbo o prc-cx isrcnčnom stave ne m ÔŽcme ani z hl\ldiska ftlozo fl cko­tl.'Ologickcho vypovetiať n ič ine ako to, te ide o nejaký stav (a prisúdiť mu pr!padné hypotetické charakteristiky).

Ak by srne si trMli pohyOOv.lť sa ešte v tejto rovine a vysloviť <ľnlšie hypotctické predpoklady, nadväzujúce n<l prcdchádzajúce pozn;\m ky o tomto StaVC, dospeli by sm e iba k roui rujú..:em u c hllmktcrizova niu postu lova neho pre-existen~ného smvll (stavu nebytia) a nawolli by sme ho

92 I Zlatica P la~ienková

fenomčny nevedia n ič o existe ncii lásky, ale to nedokazuje, fc nic je v skrytej podobe všade pritom ná.

Všcobt...'Cná, všcmocná, neskmtitcľná, tajuplná - to sll najz:\kladnejil ie adjektfvn, ktoré Teilhanl li I:\skou spája, <I môžcme ich dfe vystupňovať, ako sa o tom d(),~it<l mev~túdi i ĽEsprit(~ In Terre: ~L\ska je na~(lI.'lCCnej~ia, nnjsil nejšia <I najtajomm:jši:l z kozmick)rch energil."110 Tmo v!lctkn n~s núti pripusti ť, akoby hl~b bola naozaj reálne činn:\ pod Ix_wn..:ho m rudskej dviliz:.\cic, alc ka!dy JXlk ll .~ o jej úplné pochopenie zlyh:iV:I. N ic kcdy sa dukonca spr:\vnme, akoby srne od nej očak,lv.l li len ro l'ko, fc si zam il uje ijvnt n ncsp<\i;oh i neg:ltivne dôsledky. A tak S;l Tc ilharcl 1* :1: Alc č i sn mMe z:ísadnyrn spt\sohom rozvij:lť rud.~rvo, ak si llprimne nepolo2f aj ot:\z ku , k o ľko p ravdy fi si ly sa p re m árn i v ne.~pr;\vnej s ile hls ky, ba at v akejsi damm nej l:\ske? Na (x lpcM.'tf si ciTe dwlru p(~k;\ rne, aj kl..XI' tym nechce m ptM. .... la l', žc pod:ím vyčerpávajúcc oJ po",-'(le.

Vmtim ."iól k ~hodiskOl.cj tl'lllhe. Pokiaľ tl.. .... la kleo prlt(llllm»;ťltnivc~lnej L'\.~ky, - hCM)rl Tcil hanl, - tYm, že jll konštatujeme pr..\vc 1ll1. .... lzi mnui, ľuďmi , môžcme pr:lv\1m pn...'(lpok ladať, že je v nejakej nejXltmej Ixxlobc vo všetkom, čo je. N:loZ:lj nikde nc..:hyha a vzostup vedomia je toho dôbzom. "Lisb YO

všctky..:h možny..:h cxl ticňodl nic je nič inc a n ič menitie ako viac-menej StOlxll' .. ')':hickej konvcl)..ocncie vesmíru zanc..:haná v srdci (\Kl vnútri - duplnila :Il1forkn) kahlé ho prvku.MUI Je In n.x!a univcrz;\lna vesrn frna vh~tn~', má kozm ickt'l d ime nziu. Túto I:bb je schopn:1 vicsl'bytosri k dokonalému hynu, a To tYln, že! ho sp:íj:l, zjednocuje, lebo iba lásb .~I',\ja v hlhkc. či ide o dvo­jicu, :l Icho skupinu, "-'(Iedy tlm, všadt.! okolo n:\.~ , denne a na o.:l..:j lemi ioo l'\.~b sr)f.)sobujc vnOtumé spo;enie.

Ak hy .-':1 podľa tcjto hypotézy a v súhho;c s ...ysled bmi pb)\.:hoklj.,rickej .m" ly:z:y pokladala l:íska Z;J pMlfllÚ a všt.'OIx.x:nll ps)\:h ickú energiu, lx~o by všctko podľa Teilharda pre n.\š intelekt a našu ~ill!lOSť jasné. Tvrd i tot if, fe vik:olx."1..:n:\., 'A!Sm lrna I:\ska je n id cn r",~hologick.y Illožml, ale je to dokonca jeJ iný úpl ny a kOIl(.'Čný spôsob, ako m('I!cmc m i kMlť )ovct (vcsmir). Aby tutostn novisko preukazal, venuje sa analýz..: núm il..wk, ktore n;L~lI schopnosť milovať cely svet popierajú. Upozorňuje dokonL":', te a k s rne si často mysleli, fc l:\skou muža It !ene, k deťom, k priarcľom a mo!no i k vlnsti V)t."crpťunc všctky prirodze né for my lásky, mylime sa, lebo v [onlto zozname chýba najZ:'lkladncj~ ia jej formn, tn, ktorá vrhá prvky celku k sebe pod tlakom u:zaviemjúccho sa vesmiru, "Vesmfrna af1n it:.l, a ret.-Ia vcsmirny zmyscl!"11J

llo,l 1931, De T .. VI. f.. 40. 1:1 1938- 1.910, c>e T. 1, •. 294 .. LU 1938-1940,OeT.I .... 296.

Cesta lásky k svetu , č love ku a Bohu

stavom nprc-cxistcnt:nej mnohosti a energic" (s implicit ne pritom nou jednotou a l'\skou). Tento stav, o ktorom nemôžeme (v hmniciach rozumu) nit: isté vypoveda ť, mÔžcme aspoň predbelne nazvatvnútorne zjoonotenym, ale dikrenCOV".mým celktml nBoha a SfllVU nebytia".1I1

S ledujúc trochu tcilhardovský chodnlt:ek, doplňme, že o Bohu naowj ne môreme nič vypovedať, a k sn sám v dejinách nezjawje a ne umoži'tuje človeku spoznávať ho, ak Sl.1 ncinbrnuje v cclom kozmickom procese, v širke a rozmanitosti rxxlôb, v celej šl<:l1e vcsmlrncho tkaniva, v prejavoch hrejivého vnÚtr..l vSctky..:h vcd, ale i v konkrétnej podobe v osobe Krista a jeho Iťlsky. Akccptov.:mie toh to hradiska dovoľuje prejaviť aj nesmierne obdivuhod nú sch opnosť c lovcka: m i lovať vesmir, milovať evolúci u , prejavuv,l ť lúsku ku vktkému, ~o ju spôoobuje, čo s i'lou súvisi a umoci'lu je ju . PTLodpokL.tdom však je, ako som to zdi\mzňovala c!lrc v SÚVL'ilosti s per­sonali za~ným pmcesom, aby vcsmir rnal"''V(lju tv.lr, svojc srdce, aby sa pcrson ifi \wo.t.,l, 'Iby ma l svoje ohn iskn pr Íl'ažlivosti.l l~

Takymto ( hodnf~kom vSfl.l pujeme uf na cestu h\.sky, ktorá nebrán i pocho pi ť jed notu vesmiru ti Krista spôsobulll, ktorý v Teilha rdovej te rmi no lógii je vyjad rt.!nilll jednoty prOl.:eSlI kozmogenézy ol procesu kristo,..'Clli.'zy, ti to bez ak)rchkuľvek názllllktw herezy. Imanentnosť Boha vo svete ta k nemší ;Cho absollttnll tmn'iCCnde n mosť. N aop;lk, logicky spája prirlxlzcnés nad prirodzcnym , p"-'tofe nad prinxlzené nieje podfa Tcilharda nÍl.~o m imoprirodzcné č i protiprinxlzcnc.

Ak sa vr..\. time k pn."dchádz:.ljúcÍlu úvahám, zistim e, že Teilhanl....,clládza zo svojho pres\\.'\.Ičcnia o tOlll, že láska na úrovn i celého vcsmim nic je vec výlučne rud'ik:í, ale že jt.! v rôznum stupn i a podobách prítomná \ou ~h form<ich o\l,".'lnizovanej hmoty. Keby totiž nejakú rud ime ntnrna vnútorná náklon nosl' ku spájaniu ,,1H.."CXistovJL.1 uf medzi m olekuLmli, holu by fyzkky nemožné, aby sa objavila vyššie medzi ruďmi v podobe rudskej lásky"l t'I. Ekvivalentne to plati vlastne o w...'tkom, 5 čim sa strcrávdme v ľudskom svete. T <t k je to naprikbJ llj s pojmami ako slolxxla alebo zodpovcdnosť n pod.

Ak teda pozorujeme vývoj S\o\:t.t z vnútorného hľad iska, vid imc snipne ved o m ej spontánn ost i <I m ôfemc postupova ť ll! na ú roveň sociálnych systémov a 8k..JOV.lť dokoncll mké sociálno,ku ltú rne fenumény, ako sú napriklad veda, výroba, finande. Tcilha rd sam ozrejme hovori, že t ieto

'I] V hranici<tdl n:tboo:llskjviery".\ ()(:\,k.iL IXJI.\Na na Inu OCNInu. lLlc tú ter.L~ LloI .. bodcm romer.:lt'; na(~T.lZ pripual:lm v tomto kontexte l!SpoII d6Ictit05ť filozofIdej a n.~ inNk:ie.

"~ 1938-1940. Ce T. l, 1. 2m. , .. 1938~ 1940, Oc: T. I, f.. 291.

Cesta lásky k svetu , človeku a Bohu

Ak by sme nám ietky proti možnosti milov.l ť svet skoncentrovali do obmed zenosti dosah u n ášho srdca, Z" k to rým je už iba c h lad ná spravodlivosť a chladnv rozuOl, Teilhard by nam iet'dl tvrdcnfm o existencii nMho súzvuku s celkom. Pod ľa neho v n~ich snIciach existuje akýsi p ria m neodolateľný i n~tinkr, ktmy nás unr\Ja vždy k jed note. Tento in!tinkt 5:.1

od ha ruje vted y, keď s:t kedykoľvek :1 ktorýmkoľvek smerom pre n ieto nadch neme. Memfom, ktorú v tomto prfj)(lde Teilhard použil, jc prilichavá, "Reagujeme týmto inšti n ktom na svet ~;IS wh olet ta k, ako ocami !Ul svctlo. "Il L Je to zmysel pre celok, pre \Il."'Slll lrny celok (pre kozm ický zmysel) kon kre tizujúci a prejavujúci .~ a tVl\roU v tvú r všetkem u, k čom u sa vzťah ujeme: voči prlrode, IUKlbc, poczii. vede, kráse, pravde. Mám pocit, že rentu zmysel pre cclok n ic je u! ilx. súčasť jeho vilie, ale možno i preJ.. tucha fi n:í lneho SÚMlku s celkom (a Tcilhardom aj "z.'1kúsen;,t jeho veľk:í "Pritomno ... (' v pod<~)C mystiek)rch z:'lfi tkov). Memforkky povedané, celok (a skutočno pritomnej ~\.~ky v celku) je v Tcilha rdovom videni určujúca, základná nO[:I werkých oslavných spL. ... V()V, čistej poézic, fi lozofi c.ké ho básne nia a možno aj čistého míboh.:nstv.l (m'f.>1:iky). Tóny celku sa v jeho vízii rozozvučali do nesm iernej symfó nie I:\sky.

HO\oUrf wk o prlromnoori univcrZl\lnej lásky, ktorá je \/o svojej podsmtc jednoducho silovým priťahova n fm, vplývilj(]d m na kafdy element -pripomeňme dávno spomlna nč virtu~ l ne 5.1 tvoriacc, alc rcl lne existujúce centrum VC!>mlru - v JXXlobc .. výzvy" ku z,iLodnorcn iu.

A ko YŠ;lk zd <M.xl n it', pn..'ČO existuje vo svete aj vlna wporu a nenávisti, napriek tomucu silnému zjed nocujúcemu vplyvu? Alebo poviem to dce zreteľnejšie a ostrejil ie: Načo t':\to Bo!ia sila č:t1ci, nef 8.1 uplatni?

Odpoveď by mohla :zn i eť t:.tkto: Čaká, kL'(ly sa slobodná vôfa jed incov rozhodne prekonať t%V. "antipersonalist ický komplex", ktorý nás stále och rom uje. TI.. .... b ocnkúva S:I nalk rozhodnu tie prijat' možm»;ť II sk utočn osť toho milujúceho a m ilo .... aného, ktorý je mk blizko il z.'\rovci't na "vrcholku" a vysoko "nad nami".

Slovom, skúmajú..: poJstatu lásky, Tcilhard zisťuje nielcn to, aký je jej pôvod, a le aj ako L'VOlúda Iá.'iky vystupuje smerom hore, aby utvorila vzruh lásky človeka k Bohu. A Te ilhardova läska k Boh u sa v je ho osobe - poviem to veľmi jednoznačne - premietla aj do schopnosti milovať vesmír, svet, život, človeka , rudstvo. Bol presvedčený, žc nech by bola laska k Bohu a ho rlh.usi pn: Boha akokoľvck trnnSl.."Cndentná a tvorivá, musi zostúp i ť do fudského srdca. Podľa neho však ešte má lo fud I pochopilo túto transfurmáciu. Pritom ide o nesmieme dOležitú záleži tosť.

111 1936. De T .. VI. ., 102,

9 1

93

9 4 I Zhi tien PlnAienková

3.1.2. Podoby 1 ... 1ey

Zaznll mennli sme, žc témn h'lsky je prltomná v celom TeilharJovom d iele II má svoje rôzne podoby, d imenzie n prejllVY. U Tci lharda sa nnjl..':lstcjšie vyskytuje l;\ska v štyroch zcíkladn~h podohlkh. V štlldH ésquis5e d'un UnitA.'TS fb:sonnel uv:.d:w pr~ tri podoby, .tv.ire" lásky tuho istého OIl.'klhu .llA Sll manikstúcioll nášho Žh'Jt.I, jeho (und:unent:.ilncj sily, ktorú zachyr:'lv.mle na inJividu:. lnei, ale aj soáílncj úrovn i, na úruvni ruJstV'J ako <:clku II rif.."! v zmysle km:lll i~kom. In Tl,; l1to zmytiel &1 kryje II krhm:wským zmyslom, ktorý Tci lhan! neskôr ooliši oo kuzm ického zmyslu a d:í do SIIvisu .so Jitvn ou rxxlolXlu !;bky, zosohnenou v Kti!ituvi.

Prvou p<xlobou l ťisky v našom živofe je klskcl pohlavnd (sexu,llnn). Vypovcd ,l o prlťailivosti rohlavi. .. Scxuťil na l:h ka je š pech\lny d ruh ukotvenia ~ I ()veka v billloj.:il:knm ~vcte a prostl\..'(ln lL"tvom neho aj v Jo­l'emjMch dejin~ch." ll" Z vir:ilne ho hradiska predst~lVl ljc doplnen ie vinsmej (wbirusl'i , mkžc re kv.mtnnst' nevyhnutncho spojenia 1l1\ lžs kého II ženského prindpu pri utv:iraní ľudskej šp .. :d (ickosti jc I1c:;pnrllú. V btom ohľade by s me m ohli dokonca poveda!', že jej p rostrednlcrvum dnch:\d z,l ku slXlzn:.\van iu liel);l s;mlého, k !,otvn'!en iu s\-njej individtmlilY. D,i *1 wak predpoklad ať, že vzhradom na neust:\ le Sol meniace I)mlmien ky jej ~iastočoth{l .,odhiologizova ni,," s.. ... môk prcjaVUVlu' sinic via~ na I's)\:h ickej a osobnostnej úrovni.

A k hy .~ me túto poh lavnú lúsku in tcrpretov:d i v jej hisroricko­hioltlj,,>1ckum význame, mohli hy sme zclZnamenat lIIťitý námsr jej sily, jej in tenzity. Na úrovni člO\'Cka vš, ... k t;ito in tcnzit:1 1h..-vystl1puje ilJ:1 v čisto .,b ioIOt,Ckkom" rozmere, ale aj v d uchovnom. Nemôžem S I ubnin i ť dojmu, žc Te ilhard tu už akosi anticipuje neskorši .demogm (jcký~ prohlém sú~asnčho rUdSIV-l, k..:'IÍ UIXttOrfmjc, fc s... nemôže Ilô lrad(l}(Iloll javi ť práve tá skutočnosť, fc z llspckw bio lOf,>1ckých ro.lmienok sú~,~ncho n;\rastu ľudskej popul:kie vu svete IlI..vysru puje už do popredia .,mzmnorovad zmysel" pohlavnej l:\sky, ale jej .,odb io lot,>1zov:.mťi" pod oba. Teilhanl isrým sp6s0hom načrráva ricien ie demografického problému súčasného .~VCl'J.. Akcent ~'l u! ne kladie na biologické plodenie, ale na tramformáciu a D\lda väčšiu "sublimáciu" sexuálnej lásky na psychický č i osobnostny zc\kl:ld a rozmer. "L\skou mufa a feny sa spletc l\é vh\kno pred lžujc p rin mo do srdca sveta,"m Mysl(m si, fc tu kdL"Si možno vybadať Tc ilh.ml(M) ll.~i1ie

IU Tieto lxxloby n !Ch výl;nal1l li \i!ma nj Ck""!~W Uartnik. PIJTOV, MRTNll(, Cz, S.: TeiIhurdw.:sk4. u.itia dtki6u.,. Lublin : T(J'N3~ l\:lulwwe KUL, 1975, .. 175-176.

111 1936, oc VI, l. 91. I. RARTNIK, Cz. S.: TaJ~ ... tie> drici6w, I. 175. 111 1936, ce T. VI, L 97.

96 I Zlat ica Pla§ie nková

mofno ponfmať ako význ:unnll hodnotu . .,Kozmickým zmyslom naZÝVJm viac alclx> menej neurť:itú afinitu, ktorú mís p&)\:hologidcy viafc ~ celkom, čo nas ohklopuje. w III Schopn~1' milovať celý vcsm ir korešponduje s I'ým.to kozmickým zmyslom.

St\lrtú l'")(Xlobu prL-dsrnvllje omexálnCl (kriswl.Iskd) /lblw alcho tid l:íska n:lhofcn.~ká (Ia (hont.:!, la supen:harité). S toum podolxlll je zviazlIný kristO\l!iký zmy:;;c l. Je to taký typ h\sky, ktorý pn'kra~lIjc m in ll k)l;ť:l prítomnosť a \I\."(!ie k hudllcnusti. Ide o dosia hnutie najvyš5cj syn tczy v mc Ile perspekrfvncj blllhknosti, v hode Omegn, ktorý je zosob nenYIl1 koz mkkym Kristom, Je to d osh.dHlllrie najvyššieho vrch o lu , poslednéhu bodu I.:vollll::ie. Vllll!urnČ "nHJXljcnic" na Omegu pT\.'tlst'lV\lje sníle oživov;\Il ie tcjtn I.ísky 1\0hol11. Tym I!:l vlastne z:l bczlx.'Čujc oži\lov.mie a zjed nocovanie vklkych SChOpnl"l'i11 Il;\.~ho ja a J och:íd z.a k z.av&niu našej osoby.

TMo J.Isb 111,\ výsostneescharil.:kýcharakter. Tcilharduv rerlninulOt,Cický pONu n 1ll1.."'(lzi kozm ickym a kristov:.kým zmyslom som už uviedla; defin í­rfvny prl..'Chod ku kristo'Vskélllu zmyslu Teilh;m;\ na :oklonku swjej twnr,. j' lsnc dek~lt(lVa l.

Spomenuté štyri podoby ~isky, hoci každá z nidl má vh'ltne ... '\oUj u "tvár", svoju pod obu , nic sú prori kladné. pr;\vc naopak, sú ko mplc mentárne a Tci lha rd zclvrhuje tie in rcrpret.kie lásky, ktoré proti sebe Sr:IV: lj(1 I:iskll k !iVetu (člo\o\:.k u i vcsmfm) a lásku k Bohu. V ttllllto zmysle nemôže súhlasil so sv. AUl-1tlstlnom a s jeho imerprctádou VL'ťm'j a (kx.~lsnej I;í.~ky, ktoré sú z;.ikl"dom dvoch rôznyt:h l>Vl'tnv - Božieho a ... 'VCtského. Pre Tcilharda s\lCCikc prirodzcne vstll ptlje do nadl!vctského, pretože nadprirodzcné jc priamym pokr.tčov.mlm prirodzcncho. Ll\ka kStoctu prcto nemôfc byť v pwti klade k /ll$ke k Bohu. Tieto I:L~ky, ako som sa po kúsila uk.1mť, sú podľa Tci lharda v jednej osovej L'Volučnej lín ii.

Prúvc od delc nie sveta a Bo ha, l:\s ky k wetu il lúsky k Bo hu sfXrNllbilo \I dej in k h \Ida rozkolov il nL"(lorozllmen i. OJ,~tfi\nellie tejto sch izmy je 1)O(l ľa Teilhanla nl.vyhnllfnml úlohou dnclnej doby. lll Človck môže ten to cid uskutočn iť. Je totif bytosťou , ktorá môže obidve lásky zjed noti ť, pretofc ml jednej srrune je bytosťou spätou (v híske) li Bohom (Absolútnom, aLnm lútn ym byt fm) a na druhej srrane bytosťou , ktod svojou ukotvcnosl'ou II zasadenosťou je spojená so svctom (aj li jeho konL~nosťou , dOL':t~nosťou). Človek je z!trovcň bytosť bio logicky obmedzená a konečná, ale :1; bytosť prekonávajúca tieto obmedzenia a konečnos~ z aspektu svojej vlasfnej §truktllry, Tá nám dovoľuje vyvljal' sa, "byť vinc", . n\sc .... Nab

III 1936, De T. VI, l. 101. IH BAR1NIK, CL S.: Tti!hmt.lou.ska ~ d{iqdw, s. 176.

Cesta lásky k svetu, č loveku a Bohu

pouk:.ízať na rozdielnosť sexuálneho zmyslu (Ie .sms sexuel) od v&.'Olx.-cne ľudského zmyslu (It: StnS humain) alebo zmyslu ľudstva , na postupnú transformaciu jedného do d ruhcho.'u Dospieť ku preciznejAie m u pokusu o formu lovanie problematiky

zjed no tenia mubkého a !cnského prindpu, ale tie! k ncidcalizovanej podobe úlohy samé ho funomé ll u .VL'ťnčho fcnstV'J" v Tcilhard(M,)m viden!, je pre mňa výzvou, na ktorú by som chcela čiastočne odpovedať \I inej publikáci i, preto ternz llmysclne rezignujem na dô kladné analýzy a iba jednou vetou uvediem, fc fenomén f.cnstva hn\ svoju neodmyslite[nú u lohu tak v celostnej rcilhardovskcj vbH, ako aj v podobe silného katalyzátora je ho osobnej spiritualiry a duch twného mstu. s.-\m sa neopakovateľne nádhe rným spôsooo m vyjadri l, ako So. v ňom vše tko formova lo pod "že nským pohľadom-o

O ru h:í podoh.a lásky, "ko to vyplynulo ZU slXllllenlltého kontextu, m:l teJa .sociálny, kolektfvny, s!,X'i ločenský ll! všeľuJský chamkrcr. Môžeme ju pomenov.\ ť " rudsk~ láska~. Týka sa jcd notli'A:ov, skupin a spo ločenstil..'V rudi, ba i celého rudstvll, ktoré SI st:\le viac sp:ija, až JO/iiahne duchovnú jednotu. T,i pr\xl'imvuje vyš.~ ill etapu $lmého procesu antro(Xlj,'Cnczy (ted .. úroveň humani~ícic, nic iba hominizácie), ktor:' sa realizuje na úrovni nou;féry. Dosiahn utie tejto jcdnory predsf:.lvtlje v istom ohrade tid zmysel a cid fudstv:l, aj kC(f n ie poskod ný, konl"Čný. "Zmysel I'udstva" sa dosahuje v r:.lmci celku noosféry, kde S I kOl1lplerizujeenergia hl~ky a totalizujll rudské molekuly.IN Význam fCjto l:'isky z:.\chyt:l.va aj v štúdii La Manréc tk l'Autre. Píšc: "L:.\ska jc vnútornou str.\nkou rxx:i tov:mej p rfbuznosti, krorá navzájom spája II priťahuje elemenry SVCf:l, l"VItTum k cen tTu."11O Je teda silou, ktom viaže, spája jC(lno tlivé ľudskt centrá, ich "vn útra". Tato jej centrická, sústred ná sila jc zároveň VÝfllznm univerzálnej syn tézy, V txxJsratc tým Te ilhard inymi slovami vyjadril to, čo napfs ll už v roku 1926 v Lrs ftmdenu..'11ts ct le Fon.d de l'IMe d'l!'volution ti ponúkol ako .u n ikátnu vfziu ves m íru II š peciálnejšie 0ll. ... nizované ho lt'"Wm, v ktorom sú čisti psychicky navzájom viazcmé v ich zrode a ich urťenOliti"ul.

Treťou podobou je tdska kovnitka a s ňou spoje ný kozmický zmysel. Mohli by sme ju pold'ldať 2.'\ a nalo~ .. ickc predlženie spo ločenskej, kolektfvnej lásky, ktorá ~asahuje vlastne celý vesmír. Pn.-c!sravujc spojenie j ednotl i~ov a celého rudstv.l s vcsmfrnym univerzom. Toto spojenie, ak je uvedomené ,

ll>l 1936, De T. Vl," 91- JOL LI9 1936. De T. Vl, •. 97. llO 1942, De T. VU, J. n. Ili 19Zó. De T. Ul . .. 191.

Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

psych ická štruktúm je výrazom mk biologickej, ako aj duchovnej dimenzie (v teilhardovskom chápa n!), [alde v súlade s tým sa odvíja aj ú loha človeka "pracovJt"' na svojom "vnútornom" m.ste, aby tým rozvinul spominané podoby l:\sky a zapojil s... do ce lkového pcrsonali2.'\čného procesu evolúcie. Ne mal by si \IŠ;\k pritom pomýliť cestu. Ved' hlavný urgu ment, ktorý nám Teilhard pon(lka, zn ie: Lá.~kc sa nemôže proti postaviť Msk.-!, iha el."oizmu.~

II izolOV:lIlosť. Prijať ten to Urg'lIlnent znamemí odpovt..Jať na cxistenciálnll výzvu, krorá s.'l d.1 priliehavejšie ....-y:;vcrliť v Teillmrdovcj tcmatiz.1ci i otázky osohn ej identity.

3.2. Človek z hradiska osobnej identity

Tematiz:kia pmblem"ltiky osobnej identity patri dne-; \Q filozofii k t'Jk­mer najmódnejším , aj kl..'Ó nic výluťne najaktuálnejším témam. Fakticky je pokrJČO\r.\n lm i prekmčovan(m toho, čo L ... č. ... lo VYSUIPOV;U' do popredia v nO\lO\ll':kej problematike subjektu, ne-;kô r boJo spojené s jeho "kriZOlI č i smrťou", súvisclo !t istým i (ormam i alebo typmi r.lcionality a tid so stupňujClc(lu sa kritikou .. pa nského" rozumu, ktorý vl:\dol svcru, prírod e a vylu~OV',Ji akékoľvek mimo mdonalnc spôsohy poznávania. élovek ako poznavajllCÍ subjekt sa 111 v prcV:lžnej miere konllrinlUOV'.l l v opozícii proti všetkému, čo by mohlo spôsolxJY.Jt jeho t:\vis l06ť od prlnxly, od in~h rudi a, samozrejme, aj (xl Boha.

Posn lpne So'! tUto opozíciu sr:\v.lla * htxliskovoll b:.izou pre vymedzenie je ho vlastnej identity, ncz.1vis lcj od vonkajš ie h o sveta (napriek istej ukotve n osti člo\leka v flom) a od Boha, a pož iadavka autonómnosti subjeknl bol;I prvomJulI z:.\ldirosťou. VŠI.'tko, čo bolo nejakYm spôsobom iné, od lišné, bolo viac-mcnej vy lúčené .. chápané ako neprijateľné a cudzie \IO vzťahu k utv.\rnniu osobnej Identity subjektu. Trvalo veľmi dlho, kým sa prístup k porozu meniu idc n ti ty zmentl, II t ak prelom il bariéry abso lú tneho vylučovania toh o d ru hého II iné ho zo zorného po ľa individ uollneho subjektu. Isté unnlógie by sa možn o dali vystOpovAť aj v rovine kolektivneho subjektu (na úrovni spoločcnsti ev, etník, národov, kultú r a pod.). Mo!no by sme aj dejiny ľudskYch dvili tácii mohli skúmať na poz:.ldi problematiky hradania idcntity rôznych kultll r, ktoré sa koniec koncov dcfinov.lli aj vo vzťah u (pozirfvnom či n egatívnom) k iným , ocIlišným kulroram a OObtv.'Im, a tým špecifikovali svoju vlasmú identitu.

V u rtitej podobe SI s touto tematikou stretávame už v biblických texroch, a to najmä v zmie nknch o cudzincoch, o susedoch, o tých druhých, iných, voči ktorým sa nejaký národ vymedzuje a identifikuje s cidom

95

97

98

100

Zlatka ľlašienková

~odhaliť" vlastnlr identitu. No podľa Tcilharda z tohto procesu nemohol byť vy l účený Boh.

ľozrime Si.\ teraz, ako sa t,lto problematika objavuje II m',šho autora. Tcilhardov,l tcmatiz.ícia C\'iOlmcj identity, h orlI môžcme začlen i ť clo širšieho rámca problematiky ľud.~kej identity, tC\:h! do pmblcmatiky - jeho slovami - "st.'iv.mia ,'\:t č loveka, vIDudwjc mnohé prch':lpc nia:l len m~lokto t(ltO temu po kl .. d:í II neho za kfúi'.ovú. Nechcem tvrd i ť, že idl! (l naj nooncjšiu tému, ale v r)ijako l11 príp..lde nejde o tém u marginnlizovanu, ako by sa to mohlo na pT\'Y pohli,d zdať. Túto téma, vzh ľadom na lO, že jc rakfXMXIiac ~roztrllscnú" v mnohých jeho pn\cach, si vyžadllje najskôr odha l i ť celý kontext jeho filozofick(xmtropo l~ickcj koncepcie rr potom yYŠpcdfikovať t li jej štrukturú[nu zložku, krOTOl je skolH:entrO\lim~\ do Ixx:lllby lhrah II per­sonaliZ:lčnom procese človeka.

Temat i z ~\c in osohnej identity je tak na jednej strane kompoz i čne m:oomyslitel'nou súčasťou ,*-,obccnej prulllematiky pcrsonaliz:'tcie \o\.'Smíru a na d ruhej strnne parr! do jeho ilntropolo~~ i ckcj koncepcie. V tomto druhom 2.:lTúmcov,ml s;\ st.íw Z:llljí lll:l\\lll z nickorkých uh lov poh ľad u . Jed en je .~ piitý ~ komplexnou prob lematikou evo lúcie č l oveka ako pT'C(lstavib.,EI binlngitkcho druhu Homu sapiens (n:i lcž r teda do rámca jeho llvah () procese hom iniz:íde a hllrnaniZiície v konrexh: celej vesmírnej cvolth:ic a jej kOlH..'čného .~merovania a vyústenin) a iný ústi do uBej pmblt:m:l tiky čloovcka, ktnr.í!kl vykryštaliu)Volb doch;ípOln ia C\UIlkie človeka ako ľudskej I'SOby (ru S;l prem ieta v reflexii o personalizačnom procese jl.'\HnC:I). Len v i ntcrprct:lčnom r;'lmci l»chm prol':csov je mofné s plnou v.ížnosťou sa z<lober.\ť ot:ízkDlI osobnej identity člOV\.' ka.

Teilhardovo terminolog ick~ :z..'lzemie nic je ske nnjvhodnejšie pre takto sfo rmulovan ú podobu orúzky o osolmej identite, ale napriek tomu si dovo lím obsaho m Jndnej rétorickej vybavenosti z isté ho uhla túto tt..'matiz:iciu pú.'ót:1Viť, pretože .~i myslím, že naozaj .~tači m;\lo a 111Mcme do nej wkomponovať niektoré jeho z:íkladnc pojmy. Núka sa &'1 /lHmejme ešte viac možnostI. Jed n ou :z. nich by moh lo byť pokúsiť sa napriklad o :ula lógiu s Bubcrovo\] konr.:e)X:iou Ja a Ty, alebo dať sn motivovať h.Vlna-.ovou personnlistickou koncepciou biblickej pľlNCnicnde, a najmä jeho interprct:ídou druhého (Druhého); v nasled ujúcom rexte to vSak explicitne neurob1m, aj keď hude tento kontext či:\.~točne prltomný.

Spomenuté rámUNanie tematizCMlnej problematiky ma trochu - v dob.. rom zm)~le slova - provokuje nazrieť alebo, oov:\.žnej~ ie povl.:dané, odhaliť z ~\kladné pramene Teilhard ovcj interpret.ide. Zl určujúce pokladám minimálne tri vyživovacie :z.droje. Prvým :z.drojom sú poznatky získuné na poli biologickej a pa lcoantropologickej vedy o človeku na úrovni

I Zlatic.n Pl~ienková

môžcme nepriamo slLxlovať aj v mnohých jeho biDt,,>Taflc\.;ych ~jach, a to prevažne v tých, v ktorých vystupuje do IX'prt.--<lia ~h{)logické hľadisko v reflexii nad sebou samym :1 úvahy o t.."Allúcii fenoménu vlastnej v i ery.!~ V ne(X)Slednom rade môžcme scm ptiradiť aj jeho osbvnú ódu či spev ĽEr.cnll.'l jlí-ninin (Vt..'Čné žcnstw) lll nleho ĽEIXJlutWn de la Owwté (Evolúcia ~istnty)nl! a bohatú korešpondenciu n denníky, ktore z hľaJi.~ka adekv.itneho uchopenia tejto lémy ZOhráV.IjÚ ~wje neZi1.~rupitcl'né micsto.t~1

Vyrovnať sa li tým ito na IX'hrad rozdielnymi textami nic je až take nemožné, nic preverenie všctk)l;h možnýc h konštrukcií ,I konce ptualiz.'\cií danej prohkmatiky by m\s zaviedlo k tnkému podrobnému rozhoru, že by to z.'1bmlo pr i \o\:ľa miesta. Ak .~l však sústredíme len na niektoré aspekty chápania problematiky osohnej identity, i:iže tej r~xloby identity, kTorá jl,.' viazan;\ na individuál ne bytie č l oV\.: b, na ľudshl individllal itu v jej dynamickom konštituov,l r,í, môže me !kl tOllluto rozboru vyhnllť, jediné. čo mus íme urohiť, je ur.:hopiť problc mntiku osobnej idemity na pozadí IXlChopenin \o\:smírneho prncL'Sll perso ll;lliz:icie. Tak n,'!s \!t')lx:c ncprckv,lpi zistenie, že proces pc rsonn liz:.kic individu;\ lncho l'Jo\-\:b jc II Teil harda vla .. ~rne čiastkovým prílladom celkovej V\.:sm írncj pcrsoll: llizaólI,.'j tt:nc\ende.

Podstatou pcriiOllaliz:ide na illdividu;llnej úrovni č l oveka jc prOt.:es vn(ltnrného zjt..'\lnonw.rn ia a koherencie človeka . Tento proces, vyjadrený pomocou m ojich termínov, jc procesom realiz(u;ie troch navdjom združených 1')(}S()!Jen i (Te ilhnnl Ixwie "pohybov") vnútllrných centier (stredov) seba"o~()bnej, druho-osobnej :1 hožsk(H)sobnej vzrahovosti. V te ilhardovskolll "dopnwdanl" je to ted:r proces vnúš.'1nia nar..lsl'ajllCej jednoty a koherencie do našich citov, myslenia a konania, ktoré sa ~ltlalclj.!i cky premietajlJ vo všetkých vzťahoV)ÍCh dimenz ill.ch. Je h) prcx:es, v ktorom vnútorne rastieme, vymedwjerne sa ako osoby (osobn osti) prostretInlctvom prehllx:nia mlšhD vnútorného cen tm, niiMlO "ja", ktoré

TrilhmJ,~ G umUn. nr. 2. P.~rk, &uil, 1'J60.j ..... ml 1!1 v Suy It- /Jon~'I<T. Pari§, Scuil. 1966, ~ nap()!ibly v r.\rnd ln 1m..\:l iQ!II ,k !'~'Iliy (De. T. XI. P:l ri ~ 1 973 . ~ . J 19-140). V ~C5' kom pn:khlJc $:I objavil 'ou výbere TEILHARD DE CHARDIN, 1'., Clu.j,(' til. Prnha , ~hr:ld. 1970,5. 15S-172.

110 Ide prl ... lnw .. '1kým o .esej ovnútomorn fivocc". ako mil' podtitul jeho pr:lce Le. Mi!;.,\< di~n, ď:llcj!iCm pmr! autobiogr:lfkký~pis C....,Il\!lW.'U je L"l'{l i, ~ roku 1931 a tid u u.n.,de la Maribl:, ktorý.:!opls.:l l vroku 1950v P.Jrífi.

"1 191B. EG. 5. 249- 26J. Ll. 1934, Oe T. XI, B. 65-92. t lO K d~nej téme $:I V'lt'ahujú napriklad niekturé výbery ~ kordpondcndc :z..·lTlldcne do &Tiu

Ju ~mpsdelagu.>m' (1916- 1919>: ("I;.~ď"n,/X..u«: J....:u"CS(/914-/919J; um\':! act.t'.l')r'l# (192J- /9J9)~ ;ljtic, krotis\! \-"Členené dorybcru LEROY. P. - MORIN, H. - SOUUP .... S., PtknndcľAvrnif: lc Pm T~!hanlde Ou/TJind tn4\!11$(l <:::.o..YO/X)I\dana: (1905- 1955).

Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

vymedzenia biologického druhu Homo sapiens. Druhý zdroj tvoria filozofické (a čiastočne aj teologické) interpretácie fundamenl:ll.lnych problémov dnešného človeka s ich fenomenologicqm, historickym, existenciálnym, pcrsonalnym i tnmscedentným kontextom. Obidva :z.droje SlJ ešte napújanc tretím pmmei\om, a tým je - ~\ko s:! na:z.dávam - sféra jeho osobnej .~kúscnosti.

Som pľC!tvcdčená, že reflexie osobnej skúscnOliti, ponímanie vlastnej individ uálnej Juchovnej evolúcie, ktorú sa ma nifestovala v celom jeho povolaní vedca a ki\az<l, a le pred ovšetkým na spiritl"ilnej II rovn i, sa nevyhnutne premietli aj do jeho celkovej imerprct.k ie danej problematiky.

Vik.."Obcrno-cvolu~Jl(Yantropologická (kozlllu logicko-antrolX'logidG.\ a sllčasne fi loznfickO-:lnrropolog:kká) interpretácia problematik.y ľudskej identity pozosniva z n i ckoľkych nosnýdl oblastI. Týkajú sa takisto vyml.xlzenia ll lohy celého ľudského rodu na po1<'1dí C\.Qlúcie ži\K)(a a \lCS­

míru, nku aj individuúlncj úlohy a mbt:1 č l o\o\:ka 'li ako zástupcu Homo sapiens v kontexte celku bytia. Prierez tejto Témy je zreteľný pI'l.'llovšctkým v Te ilh<lrdnvých pr.1cach Le PhémJ!Ju!nc humain a La Pla..:e de !'HOllffill.' dam la Nafurc.

D.i sa 1XM...Jať, že tli ide skôr o podobu vymed:z.enia ľudskej identity ako hiolvgk.:ktHoôcilllcj iJemi." spfijnjún:j s;,r prt.--<lovšctkým so VIl)!'ilom rudsttl(l, ľudské ho roJu ako také ho. No keďže aj tu je llolm už dobre známa lub prepoj cno.~ť n súvislosť s "kozmickým zmyslom", teda vesllllrom ako celkum, mOžellle pod r;] všetkého II Teilhnrda hovorie o ľudskej identite aj ako o idelltite mct.afy~ickilw rozmeru.

ŠfX.'Cifikum ľudskej identity ako individuálnej U!§vbncj idemil, s;,r odkrýw v reálnej prepujenosti s prcdchúdZiljúdmi J voma podoblllli vymedzenia identity, ale jej obj:l.~nenic v "pr.l\Um

w, či "prísnom" zmysle slove vidrme

nž na llrovni individuálneho bytia človeka, ktoré je tiež vi.\z:rné na rovinu pohlavnosti (sexuá lneho :z.mys lu). Tematizácia osobnej identity bude v'i'rnz n ejšia, ak sa súsneJímc tul ana lýzu inJiviJu;HnehD bytia človekn v kontexte jeho pcrsuna lizačného proccsu. Treba rxxJotknúť, že Wetky tri podoby temati:clcie ľudskej identity, ktoré som vy~ lenila (biologieko­.'M)Ci<i lna, merafyzick .. \ a osobná), majú spoločného menovateľa v celostnom personaliz.'1čnom procese.

Ako ptíklad najkoncentrovanejších úvah o ol:ll.:z.ke osobnej identity môže JX)slúžiť Tcilhardov.l štúdia RiflaiolU jur le Bonheurt1! , ale otá:z.ku

' ''' Pomarncrui.vam, lc pojmy č!owk. riod!k; jdli!l<'C a rlld!~ inJit.t/J"um budem poufr.~lf v Il:l" slooujucom texte r;ynonymiclcy.

' I i To t ~údic Rl!fkxions mr It llonllntT (Úv3hy o Uastí) bol prcdncscny 28. dl'l;cmbrn 1943 v Pekingu a po TeilhardCM'j smrti bol vi:!ckr;tt publikov-mV. po prvý mz v a lhim /lit~TI'

ee."ta lásky k svetu, človeku a Bohu

s..'1 stáva pravjm neq,JOistickym Egom. Ak by ncllo o vnútorné, ale iba o for­málne, vonk.'Jjšie, akési mechanické združov,lIlie, zjednocownie sa s inymi jedine,l mi (ba i s Bohom), nemohli by sme vnútorne r:\.sť, nemohli by sme hovoriť o pcn;onalizačnom proccsc, iba ako namstnni n.Bho individualizmu a egoizmu.

Z l-"tCrspc ktivy detailnejMch analýz by sme samotné vymedzcnie osobnej identity mohli pokojne rozvrhnúť dtc aj do ďa lšieh prclínajllckh !kl rovín: roviny scoochápania, roviny sebninterprctácie a roviny seoouskuTOČtlovania. Sú to nielen navzújom slxlté, ale aj dôldité roviny pre h lbšie JXlStihnutie pmblel11iltiky. Aj ony vypovedajú o vzf.lhových v;izb.'\ch inJividw\lneho človeka k scl>c samému, ku sv(,.'tll (sú tak zrercľné voči iným ľuďom i celému ľudskému rodu) a tid k celku VI..'Smrrneho bytia n k Bohu, ale ncpok.ladam rentu IXlSnlp skúmania v tomto okamihu za pr/nosný; n ič vynimocne by sme tým v TdlhardcMJIll prípaJe neodha lili. Čo tu VŠ<lk teraz prchliadam, vykompenzujem iným spôsoboIll, ~ím si dovullm urobiť cMe jt:den menší ob lllk, kto rým Ilakuniec dospcje m k možno;.ti predstaviť Teilhardovll interprc;\ciu v jeho V't'znarnovom i terminologickom kontexte.

Mn o u "čítan:iu

Teilhardova podoba persona l hač néh o procesu implidtne vypovedá ti reflex ii osobnej identity človeka na z;lkl<lJe špecifikovania jeho vnlltorného centra - "ja" nko dynam ického fuktora, n 1'0 v rámci všetkých relačných vitzieb zjlXlnocujúc.eho sa procesu. Pretože kaž~ lé zjL-dnocov,mie m;l byť vnútorne diferencované, môžcme ho pomocne V)'1>vctliť IlHxlerncjMmi tc:rntflllni aku j(..'\lnotll "toho istého~, "totožného", "rovnakého" (na jednej strane) ti "inéhow, nod l~ncho", "rozdiclneho~ (na druhej str..m e). Vý:z.nmn iné ho (respektíve imI kosti) nadohúda na svojej intcn:z.ite najma v perspektíV\.: vzfJhu člCM!k:1 a Boh<l. Vo VŠColx.'Cnosti viiak môžcme tvrd iť, že "prítomnost' iného~ v ni" prelamuje ohraničenosť nM .. :j individuúlnej ex istencie. Teilh<lrd sám vlastne poklad~\ za prirodzenú a nevyhnutnú podmienku procesu pc rsonali:z.:ície urč itú podobu tr.mscenJende indivjd u.-Hnej ohran ičcnej I'udskej cxistcnde. Navyk dtc hovorí, fe " ..... nezvmtný vwstup Iného (Druhého) okolo nás, a dokonca jeho včlenenie do nášho individuálnehu živo ta, nepochybne vyjadruje a meria na~ vla.~tné povýšcnic v Osobnom {ľersonálnoffi)"'1O. Použiť výraz "vzostup inéhow znamená súčasne nkcentovať aj "pozdvihnutie seba a iného", čím Teilhard :z.dôm:z.ňujc vz.'r.jomne prepojenú výhodnosť tohto medúľudského vzťahu na základe lúsky k Bohll. t4l Tým je daná dráha, na

1+0 1942, CC T. VII, ... tH .. t .. Tento aspekt li \IIimb aj V. Kingov:l . PomY. KING, u., ChriSl in All Th,"" . b/llonu.:

SpiritlUlJic, .... ~m Tei//'IIlrddc Chardin. New York, Orbis 8001:&, 1997, s. 120.

99

101

102 I Zlatica Ph\~ ienková

ktorej Te il hard artiku luje, že nejde len o vztJ h lásky na u\ld ade sympatie k "i né mu", o vonkaj.~ic, formalne spojenie, ale o vzájomnú lásku, ktor.\ je spoločne ukOlVCná v Bohu.

Pri interpretácii personaliz.."lčného procesu je dôld it:é si pmnii m!', ie nic je ani z on toloj"rického, a n i z epistcmolog ick~ho aspektu u~lvrctým a izolovaným pr(x;'CSQm. Pn.·dpokladá relačnú v-:izbu na druhého člCNCka (rudO a jeho (jch) (tiOlmé, Vlltirornč centnlln nko p.)'Chickú (d uchovnú) dimenziu, krom sJXllu s biolOb,>ickou rovinou tmrí šrruktll ru ľudskej bytosti.

Z1rovcň "*Ik ide aj oSP:"ltosťs'lbsol li tnou , duchovnou (ale nic abstmkmou II anonym nou) dimenziou - tcl.ia s Bohom v jeho osobnom ponhnani. Znamená to, fc do popred ia znovu vystupuje O/iOb;1 Krist<l, :Ivšak nielen ako historického Jdi!.'! (v jeho bohočkJ\.'\.'ČenskOlll rozmerc), ale aj ako lInivcrzúlndlO, kozmkkélm KrL .. t'J , kmrého som u! - z as pcktll našich h lavných potrieb - p!\.'(lstavila v rrcdch:\dZi.ljúckh čma i ,lch pmce. I'U

A tak sa dosr.\vame primno k TeiUmdovi. Z nll..'todkkčhu hl;,di~b hy sme persona lizačný pro.:cs na ún",ni ľudJ.:ého indMdll ll moh li rnzdcliť dn rroch navz:\jom sp;1t)\:h tI%. Tci!h:m:l stupi\nvirn ~let'luje f.U:u (\''1ll'rrk;k (ťCtl !'I'iltio l\), a...'I..\.'1u'ltlde (d~'L'CntTa tkl1l) ,l nadomnride ó sujx.'71'L'Ill1rIc~ ~'\lt r-cen ! ·r.lti( Ul). HI Tento tmjf.\wvý pro.;cs v t.lkomro prieľClC je procesom vnúromého zjl.'dnr.x::ovania, :a:lokonab.·,;U\ia a tlítstT\.'CľlN,\Ilia sa ~1(J\ .. l.~b na Sd:ról, Ila in~h rudi II na Boha, čim konštinllljc, spoluutv.\m sVDjU a;obnú iden tim.

Prv:1 f.\Ul petsollali zoide, pomcnovan:\ ceninida, prcdSf'.lvuje sllsrn ... dcn ie rudského indivldua na seba s:.lIné ho. "Nielen fyzicky, :llc aj intclcktu :'i ln e a mur:\ lne je čl O\.o\!k č lovekom len vted y, 1 .. ..'(ľ sa st:\ le kul tivuje ... Aby time boli plne S:lInými sebou, musíme tt-da po celý ! ivot pmctN.lť na Illtwm urganizov.ml - to znamcn:i, musime vnM:.lť s'túle viac po riadku a jc...Jnoty do na.~ich myšlienok, na..~ich c ito\l, do n:íšho spr.h~IIl i;I ... Byť mll lllelll\

IU Jl'\lna n .. """ pUJ.n~ln~~ AA 1);lllskM v ~ťrvi5I061 i . inli,'rpn:tádou .W't'n~ho tcn"v:\". M~ dw a5peklY. Prv;- ", ryb f{'llOow!nu lcllMv.l, horY Ii;I II Teilh:llw 5tlIV'~ tlf,'tXllociternou lúbs(uu }eho "vah o owbnej id{'n(ÍI{'. Mal na fO rmlil"né dOwdy. V skutul.'oulli IO 001 t"ofnu nie vlJy t\olvonok pri:lmny, ll lc jedn(,%n:\čnc vf<ly I'rllumny ~lJmcxr Jeho uv:\!uY'.mi:l. Druhý a5pch fmoménu ",:lného kmtV'.\ " I 1It:\V',1 dOlelitVtll \lfl'\ly. keď Tellh:nJ IlIwurt u M m ~ko u skutocnom prvku Zeme. V mml'O 111lylle [lO tntlohy.:h rokoch od nap~lnla spevu na večné ft:mNo dud~w, k tento kll~ký j)M)k~ ilj Ll\lbkym prv~úm.Tentu ;eho dO'.'tlok jl\)I, lbluje n:I .'tvrtu· dlmctulu Krista, ale lU lllU8!mc byť ustt1ll!tt a tO nctda alim l'1<.'itllie ul\i~l\uť dre ď~lilia podsmtn:l v:lililt, krom odbmje na M:triu - M:ttku Botlu.

II' 190, De T. XI, f. 130-131. V ~eskom preklade je lermin lUr<cnlra llon prdofenyam lupcrcentn\cia. Porov. Úvahy o 'tbti. In: TEI LHARD DE CHARDIN, P.: OUlttll,

J. 155- 172.

104 I Z!:ltic,1 Plašie nková

predl!it O tu!orowt. Ta!de láska, ktom videla a nebol:l slepá, môre práw: prero (alebo VĎaka tomu) vyústi ť do ador.\cie. l4M

Predstnve n hn jedn o tlivých, ale navzájo m spätých fJz (cen tr:'icie, dcccn t mcic a nadcentmcic/supcrcentr:\cic) pcrsonali zatného procesu prich:'idulnc k z.1vcrll , fc jeho realiz.1cioll a pr~trednictvom Sól človek dopracúva ku .~vUjlllU pravému Egu - o.~()h nc l11 u "JlI w ako výrazu difcrcnL'O\Il.lIlej jí.'(l noľY vzťahu "roho istého" a "ineho", ntorofn(}';tt a "od U&­nosri", "rovnakosti" II n rozd i clnosti ~, ako k vy rnedwn iu svojej pravej osobn ej ident.ity (a to p redovšetkým Cl.'Z tjcd nol:llj iJcu l:\..sku k iným, ku ~vctu a k Bohu).

1-:;Ste hlif.~ie .~k(lrnan ie daných fáz zvýrazňuje sklltocno:.ť, fc OI'Iulma identita (c h:'ipanil aj ako vnútorn á ccl i.~tvosť človeka v zrny:;le vyš.šie spome nutej duchovnej jL,<lnOfy il koherenciI.! svojho ,Ja") .<;;:1 dosah uje Ic n rl.!a li ~ki()lI transcendlw.lni:l (vo ... )ozname prekračova n ia) scba sa rnt:ho. Z:\roveň je fU irn plid tlle u lkom ponovaná aj mo!nosť človeka "byť rr.lns..::endOV:lIlý" (iným č lovekom - jeho duchovným rlld!!kym centrom a Bo hllTn). Do a kej m ie ry je mo! né interpretovať mo!nosť byť tr.lnsccndova ný Buhom len ako apriórnu (prcsnl.!j.~ic tr.m.<;cemlc\lt<\lnu) pod m ienku pcn;ona lizai"ného procesu na úrovn i in dividu:I, zosr:\va . diskutab il nou II otvorenou z;\Iditosťou, aj ket.l' môžcllle I)L'Z ol: .. iv pJV'l.'d:lť, fc hovori ť Ilnjmä o f.\:zc nadcentr.kie či supcn:cnrnkie v pcrsollnli%:.lčno!n pnl(.'CSC jc možné len VĎaka existencii štru k.tu n'llneho najvyššie ho L'Cllfra -duchovného vn:holku evoillcie. Vzh radom na im.mentnosť a I'mn~n· dentlU)S1' Bo ha nemobluvšak jL-dnodudm hovoriť ib:I o tmllscellllent:\lnej podmienke persnnaliZ::lcjl.! ~Iovcb.

Zost:llo ru ešte ned opoveda né jetino výT;\ zn č, II možno lI j púl~ivé, osobnejšie "SliSto", kroré by sme ch \:cli rm: mlčky ob ísť, inokedy ticho "pre h l tnltť", a le n ajčastejš ie vôbec ne pr ijať. Je to Im:dun:cnusť našej personaliu\cie. Ak piati, fc pcrso nal iz..'\c ia je procc.~, v ktorom možnosť rľ<\Osccn d ova ť II SlIčasne byť rra nsccndova ný jc z:\ rovcť\ f in:'i lne determ inova n:\, mk z toho vyplýva, že dosiahnlltic osolmej idcntiry človeka je v pcrsona !i Z: lčnom procese prl.-du r~ené. Je to však naOZi.lj mk? Bezohľadu nn našc individ uálne priania (v sp;1tosti s očalc.\v.mou lxl JX1V!.'Cľou ), Illusim

HI> lariNky tnm ln I/dQmriQ mamcoá klatl'lni{', bofdcllllCt:l, dJolny .rub, ako ili uv.ldlll v publik4cii KUKUCA, P., SlQllnlk sOl'dootktj lalino.'i",. Bmlls/aw : $ľN. Z<XX>, l. II. Takym výt.nam ~ MJjoo povahou mohol. implkime pripustiť aj rouner pokury. Ak by ~me len tak pre llIujimaVQl;I' skumilli bdne ~lUUV:lIlt .pojenie ..wml'tcw,l1lll Iasu-, mohli by Ime pripusti!', te I lama láib je hodna IOO!I'lov:.l1lia, alebo ft: $.:nna Iflsb la thoftluje. Uoh, hort je Usb. je jej ~adrenim. PotoII1 I milovat'znamelá adorovať. V tomlo ulilovanJ,l"itc v tejto adorncii je tOI~ aj h100k4 powr:a.

Cesta lásky lc svenl, človeku a Bohu

predovšetkym uskutočniť sa a nájs!' sa. "144 Moja okrajO\l'J. poznámka v tejto chvili sa týka pripomenutia Teilha rdovej tézy b,ť:rna1lWld Iry{ :jednotenj.

Druhá fáza pcrsonalizaČllčho procesu, nazvaná docentf'dcia, spoäva v sústre­ďovaní sa jed notlivca na iných rud i cestou lásky, ktorej čaro spočíva v tom, žc robi človeka úplným . Teilhard hovori, fc "ne môžeme dôjsť až k cieľu nas samých , ak %0 seba nevystúpime a nezjoo no tfme sa s d ruhým i tak, aby sa týmto zjoonoren ím vytvoril istý prirastok vcdomia"H5. Aj tu si dovolím osviežiť na~u pamäť pouk.'\zanim na hod notu prirastku vedomia v t:volučnom procese II na sú lad so zákonom zložitosti - vcdomi. ... Ale. toto hodnotové k ri téri um použijeme aj v prfpade pcrsonal iza~néll() procesu, bude hod nom zjednocovan ia VC(lollli ncspochybniteľn:'i. Vyfa.duje si to \lŠakspojcnie dvoch rovnako nmíročn~h~ '.,.'d o ml, ktoréhovýslcdkom je novú d uchovná jednotn. Vid rme, fc už muto požiadavkou sa veľm i l'ah ko otvar;1 priestor pre zd ôvodnen ie nVVŠkj" vzťahovej roviny. Túto rovin u Tcilh ard zolstrduje Illeta fyzickým ko ntextom II u pozorť\uj e, že dll chovné spojenie fu d l je moc, sila, ktotli S;l tla~ť do ""-'i.m lru vtedy, ak !Io'! v:zfah t11 Lx!zi jl..x! inoHlli (kon krétne m\prikb! aj medzi mužom a !enou) zjL.J nocujc v Kristovi, ktorý je centrum II stred všet kých sŕdc, ohnisko všetkej túžby. Ukazuje (.'\.'St u zjed notenčho "putova nia" k Bohu. Tu nám 10j,,1Ícky vyplynie pn .. chod ku tretej f.\zc pcrsona!iz:\čného pnx.:csu.

ZilV'cn.'Čnou, treťou fazuu, prcdsr:wujúl.'Oll nudctntTdt:iu (supcrccntr.ídu), je po to m sllsrrede nie ľlldskcho indivldua na to ho, kto ho absolú t ne prevyšuje a kto je v-JčAl ako o n . č im doch:.\dza k duchovnčmu zjednoteniu s Bohom. Preto Te ilhanl hCMlrf: " ... nestačf sa tL.--cla rotvíj:l ť sebe samému - all i odd:ivať sa d ruhému, ktorý m i je rovný -, a le ešte treba podriad iť a privies!' !>'VOj ! iYOt tOlnU, kro je v-:i(3( am ja. "I..,.

Spomcnuté tri n\zy pcrsonaliz."lčného procesu vypovcdajll o zamernn l sa ČICNCka na tri ontotvorné podoby rudského !ivota: Iry!, mi/ow{ a /1lÍOrQ.

wť,l-f7 podra Tcilhard:1 sú ro prirodzené fázy vzosnlpné ho pohybu nMho života. Zvoliť ten to vzostu p ný p rúd je tO isté ako zvol i ť cestu n;jjho d uchovné ho, persona l izačného rastll. Ak si opä!' spomen ieme na I!niu esse, uniTe, (.Tl.'S(;eJe, tak sa toto "crcscere • rásr dá sledovat' ďalej cez lín iu "byť viac" .. nviac viJiL't" .. "viac m ilowl'. A cenil m ôžeme dre Hniu mi!ooať

''''' 1943, ce T. Xl, l. lJO. 141 1943. De T. Xl. s. iJL ' ... 1943, ce T. XI, f. \JZ. 'of! 1943. De T. XI, l. DZ. Na tomto mit'5te mo!l1o pripomenúť. It: I Iýmiro w,1joUltlll

prepojcnyml f~tami rudsk~ho IIvola kordpondujú ~j tri Stul)OC 'ť:l$tin: Jtu,,-ie Ta\IU.

'ťastle l"sky,lfaWe ooorkie.

Cest'd láSky k SV'etu, človek.u a Bohu

pripome n M, že pozornejšl č itateľ vydti! Teilhardovu odpoYeď už v tej časti da nej proce, kde boli zmie n ky o postulátoch (predovšetkým ide o postulát vie ry v živur) jl.!ho teórie ťunion matrice. Finálne determ inovaný je len celkový vývoj (v našom kontexte celkovfI. person alizácia vesmíru), ind ividuá lne indetetminizmy sú n ielcnfc prirOOzcné, a le aj nevyhnutné, vzhľadom na individuálnu sloixKllI scbau"-'<Iomujúcich .'ii.I , reflektujúcich sa bytosti (v našom prfpade na ltrovni pcrsonaliulcic jcdnotliv<:ho človeka) .

Pcrsonal izačný proces je Z<i lc1 i tosť nakj slobodnej volby a tú musíme vyko n ať sam i. To, li schopnosť tru nscendovať II byť t ranscenJova ný ruzvin ie me v prOlipcch n.\.šcj pcrsol1álnosti, je otázkou vorby. A to, ~i n:'is zavflZllost' tcjm voľby dOVt,.'(\ie aj k uvcclomeni u si prepojenosti nášho pe rsona l i z ačného p roces u s un iverzá lnou pe rsona li zádou, vcf mi pmvdepodobnc súvisi s otlhkou vicry v tli to pcrsonalizadu. A s ňou je naj pr.\Vdcpodobncj~ic spojená aj Illožnosť int.crprctov.l ť spojenie "byť tnm scendovant aj .. ko "byt' otvorcnt eschatologickej budúcnosti, ako som to na prl..Jch:\(bjlkich stmmkh naznači!u.

Na z;lvc r týchto mojich re fl exii u! iba zh rn iem, !e Tcilhardov;l intc rprctúcia u;obnej identity je zrozumiterná ibi v kontexte vzlahll \IŠL'11ých spomen utých podôb II dimenzii identity, ktoré umožň ujú zachytiť str.\.nkll rovnakosti II rozd ielnosti, "toho istého" II .iného" (inakosti) v procese u tvá ra n ia "j .... ľudskej osuby.l'" Pri t:lkejto sllVZťažnosti sa môže objavi ť metod ický problém v intcrpreclci i (,lI'iObnej identity vted y, ak by sme celok ~ja" poklad .. 1i bu(r t.a tota l iťu "toho iSléhu" II "iného" .. lebo %:.1 korel:\r bžd ého z nich. Tei lhard ov spôsob zachytenia cohto "ja" predpokladá pod mienku odlillovať medzi ntým istým~ a "iným ", ale súé:t'!ne rcaliZOV:l ť ich dife rencovanú jL-dnotll, tak ako si tu celok - to uf vernú dobre vicme - vy!<lduje. Navyše Sol ot:.\zb vyml.-d%en ia o.".ohnej iden tity prostrcdníctmm "ja" zač lefllljc do ča.'AA'Cj tI fc n ome nologickcj roviny, ktoré zohradfl ujú kon krét n e IHldm ienky jej nadobú d ania. Tým sa Teil h atd vyh ol mechan istickcj inrc rpretáci i chápania osobnej identi ty, ktor:'i by sa. mohla

... V c.k'tailnc;lom prlltupc k inrcrpn.'t:\cil h'M!ho a lt1.1kostl u Tdlhan:la by WlIC Wi:ili. fc je lll~nutnt rotIbat 1n;llwal' rudskú, ale tlel bobku. Tu ~ Ime mohll hľa,bt uKilt par .. lely $o JpofIlelllllou UvinnloyoI.I iru~ciou druMho a Orohtho (leda človeka a Boha). To!-ma Inakosti je teda rdeVranlru\ t:lk Id&.oóU pochopenia .ícdnotvl"wb. m.n a Boh., (na ~klade 1ňsIcy), ako IIj I dôvodu V'(lTlC'(ltcnb vlutnej identity. Ak hudeme hrnť do liwhy Trilhardovu OIObnu alW5enc»t'ako jeden 1OuJrojo.rdanej rematiz:oicie. pW)mla mU51me Wstrodit na jeho úvahy pned<Metkym ~ d\OCh pozk:ll: I poIIcie jeho IlatlOVi$b ako:ástupcumu!skéhorOOu,vlaoromramicv.llmylclprepohlavnoit, a tpozide5tlllOvisb lod:l.lncj roly TeUharda ako..ooca :1 kl'l.ua. Domnlev.lm 53, te lU pm:.K!i t)'dIro ~h h&dillk;e IIlCIIfN! pororumicttietjeho$jJOfTlCTlurtmtlCjam vtó.! j:rutuJ.s.dce/unOlJalebo &o!Ucia&wc:,.

103

105

l06 I Zlatica Plaš ienkov.i.

lO B

prejaviť v spôsobe jej prisúdenia na základe toho, že každé. individuálna bytosť ma smje ..ja". Toto ..ja" pokbd:\m - v súlade s Teilhardom - za potencialny prt.'\ipoklad, ale i výskxlok procesu m.dobudnutia osobnej identity. Osobnú klenritll je teda zaležitosťou proccswHnou. dynamickou. ~1.sovou a č i nnou. Len v uvcdomenom vzťahov.mi lc. inemu a v ~strctnuti s:.1" s iným sa môže nak ~ja". flašc duchovne ce ntrllm ident i fikU\l'.l ť ~\ ko "to iste il "iné" a môže samo seba SpOlll kr\!oV,lť. Je to ted;1 proces zrenia. prehlbov:.m ia duchc,.mej dimenzie 00Jy. A vlastne tento pn)(;t'S Tci lhard nazval personaliZ:lčným procesom čloycka.

Pretože z metod ického hradiska sme nlzl l~ ili niekoľko fúz tohto procesu. v tcilhanlovskom duchu by bolo zrej me adekv.·ltnej~ie hovorit'skór u proce­."C st:ív.lOia sa .,j,'" osoby. nd n proccsc utv.inlll iu nailej or.obnej identity. ,Iko som tu tcmatizov" b . T.1.k či tak. ide o proces ".~t;\v.H\ia s:.\ a nlSn .... VYPoVť.xlajlki o vnútornej jednote. vnllttJrnum zjednocov.m l. (1 n,L~om 1li..'t.'1.'Oistickom. pravom ..Jn~ ako najhlbšom stn.'tl e nailej bytost i.

3.2.1. Šťustic ól utrpenie

Ak ~hL'cmc nL'Char v plnej po;:\obc dozn ie!' prnblcnmtiku .st:'Iv.mia sa a ras t u~ č loveka, vyžaduje si to dlrc rc;l!iwv;lf na p rvý IXJh rad vcľmi ambivalentnú úlohu, UlcíZ:lť.. č i spo mlnaný pcrs()n;llizacný pn"X."\!. ... kro rý analogicky !>voj im trom f.\Z:lIn pripisuje aj tri kordpondujút.'C vrstvy šr'a. .. tia (šf.l.'itic tastu. šťastie 1:'lsky a šťastie ador.\cie) ,I jc pri lll;írne spojený so vzostupnou vývojovou rendenciou osobného zrenia člO\lcb. môk nejakým sp<\oiobom da!' (xl poved' na nt;hku - ak u! nic pri:llll II zmysle utr~nia. mk aspor"! - II "mil'Sťc" utrpcnia v našom živote. Nupriek du ~í bijllceJ prwpMnovcj ,I rnbiwlenmooti tejro úlohy zi.~tlme. Nk"c!ujúc tdlhardCJIISké m~lienkovc Sllnldnice, fc jej ambivalcntnost' lIStllpujc Jo pOZ:ldia. stúva sa druhomdou a na prednú IiCcnu vstupuje celkom iný. možno dôležitejší skl.se nostn ý horizu nt a myš li en kov;i konccptua liz:\cia v pod obe kumplement:lrity št':.lStia a utrpenia.

Teilhard v úpornej snahe poch opiť povahu súvLodosti mt.-dzi šť:I."1:lm a utrpením v pma. • ...c n:\šhn "zreni,," sIce ncru.~f ich protikladnost, ale zdá 11:1. le práve preto. fe ju akceptuje (a ňou aj podohu ambivalentnosti duchovncho rastu cloveka). je schopný nic odm:\nit'. ale "zm ierniť" absolútnu kontnIdikciu ich protikladnosti ponet:hunJm, ak to tak môžem nazvať, vzťahovej kontrárnooti. či dokonca iba protildad nosti rel:\cie (v aristotelovskom zmysle), Preto aj šťastie aj utrpen ie majú ~oje miesto v procese ,.stávan ia S .. l " c loveka, nic je nl."V)'hnutné tomuto procesu ambiva lentnosť "odobrať. ci jednoducho ju popierdf.

Zlatica Plašie nkov.\

SústreJim sa teraz na spomenutý výsek problematiky zla iba v súvislost i s otázkou ľudského utrpenia. Výc hodiskovll platformu porozumen ia utrpen.iu ľudského jed inca (v tciLhardovskej perspektive) nachádz.1me v akceptovani skll rOCnOFiti, fc urrpcnie je vždy viac-menej sp.'ité aj s inými zložkami živor-I. fc 8.1 v1dy niečoho dotýka. že nejestvuje len vo svojej izolovanosti, Ak by sme ttv.lli n;1 jeho :l l~o l l' !'Ilej "iullov..lIlostt. nikdy by sme nemohli konrcxtu;i lne nahmar:.iv.lť jeho .. významy". ~() by už dopn.-du zn,mlenalo zblviť ho akéhokoľvek zmyslu. n ieto dte teilhardo\fsky mu pričftať IXlZitivny zmysel. Tcilhard pracuje v prieSTore rohto z:.ikl:tJného in terpretačného r.ímcn, ale nevyhýh:1 sa ť:dkosf iam, ktoré I'lJ sebou nesie. Aj on sa preto pýlll. či môže č lO\lCk Vl.-JoI11e prijat' utrpen ie. či ho mbk vo svojo m žiw te akt.'Cptova!' ako nLvyhnutnl' S"'GL~ť, ha či S:I s nim môže dokonca i denti fikov.l ť. či je prijarcrné mzumom i srdcom.

Tak ako to časf() II Tcilharda býva. tmn. kde zlyh,iva aleho je už nelxlsr:..ČujlU.:l' pojmovú reč, t:\l11 p<lIJžije obr.rznú reč. krtmi niekedy "dopovie" n('VYI'lI.lVL'tlané. inokL'tly otvori viac interpl'('t:lčnýdl možnosti. a t;lk ~ .. sto povic vi:lc, aku hy sme si mysleli alclxl ~akn li. Tcilhatd vie u!\ľ:1z r\l: mys l i eť. Je ro 1IlmJvsk;í výhoda, kto rú Nt',\le nt.vÍl: me LipIne docen i ť.

Aj v Janej s(lvislosri mu opiit' ll,) pomoc pric h:hlza jedn~1 z jeho ul'll.livuhod ných mt.1'afnr. Ako mnohé iné. aj on,) 11\:\ Oľj$lI1 i zmicklll'll.w,lhu. Je to mct;.fu ra stromu - biolq:ického m~.II1iznUl, živého !>)'Srému, ktorý, ukorvcný vo S\IOjtlm pru;trt'(lI, musi čeliť vi!ctkým vnlltorným prck:\žkam a nepriaznivým vonkajšlm vplyvom. Jeho r.lst jc výnrzum to ho. ako jc v daných poJ mienkach schopný odoláv:l !' a W'. I-loci nepuhoda. neč.as a h(l tky ooc'as pol:\mu \.\!t")' a aj listy na SlTOme uschnl' i kvcty zv:'idn l,. všetku je tli na "svojom mk'Stc". je SVC\iec(vnll1 toho. ako rásml strom. krorý ich nicsol :1 m.'Sie ďa lej.

A tCr.IZ prieh:\d2:1 druh:\. významovo ()]);lčn:l nlet.lfma. Metafor.:1 umelo uvitej kytke kvetov. IImelý celok, v krorom sú pek ne naaranfované jed notlivc prvky. a le I)()Sllájané il,.1 navonok - vonkajškove spoje nie nahradilo vnútorné, ol'J.:im ické. Len čo niektorý z týchto prvkov uv.'id nc. kytica pôsobi pod ivne. lebo každý kvet bol odtrh nutý osobitne a nemá vnútorné prepojenie s iným i kvetmi toh tu "umelého" celku. no Celok svcm (a S<lmozrcjmc aj náš ži"ot) môžeme tt. .... -ta chápat' na spôsob stromu.

1'1/1 19]]. De T. VI, $, 59-6]. Tietu mct:)f\1ry pOlllil Tdllmd v kr.1tknl11 mlll)'Slcn l pod n:\:Mlm LD Sil/lli(lCau(I!I 1.'1 kl Vld •. ~,~ UllUfTlOCnlct do:- kl Swffor,,1Q' (\Iy:znam a pmitfvna hodnO{a utrpenia). My51itn l i , !~ dmocl TcllhaNťM) n;ljvnútor~j'lc vymvn:\v.l nie sa li probl~n);ulkou rudského utrpimia. kture muhol bc%prulit:I\.'ť\ne sloouwť aj v fMxC swjej ťatko chorej 5CSl ry Marl(lleritc.Maric. Doma ju VOL11l Oui,\l ita Q Teilh~rd viedol I fIOU ooru.tú Icordl'oooenciu.

Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

Výsostným zfl ujmom Tc ilharda je pritom niele n h radať . miesro" utrpenia. ale aj jeho pozitívny význam v naJom !h'ote. Dozvediet sa trochu viac () kontexru:\ln om pozadí utrpenia. u miestn i ť vedra neho aj bolesť, smútok a smrt' ako prejavy II konkrťtne podoby zln (ako ich Teilhard chápe). ~ ktorými sa dennodenne streC<\V.lme oode vôkol nás, ale tiež v našom vlastno m fivote, to si vyžaduje veľkú mieru trpez livého a pomalého postupov.mia pri ich opisov;ml a adekv:\tnom vysvctl'ovan1. Prinajmen~m to m a me ná irncrpretov,lť všcobecnú problematiku zla v rámci cc\eho evolučného prcx'''C8U. čile podľa Teilharda už tak na urovni abiotických i biotických ihruktúr, ako aj na ú rCNn i sod:\lnych 3)'Stémov, a teda nielen !pcciálnc na lIrovn i clovcka. T.'lk ako mnohé iné ko mplikované, ale \.\!ľmi zaujímavé otlízky. aj tl1to delene - ako predmet môjho záujmu - objasn lm podrobnej3ie v Íllej práci. Naccr.lz sa pokúsim zhrnú!' problematiku .šťasti a a utrpeni;! vo vcrmi úzko vymt.-dzenom pric:o;tote.

Takmer vo Wctkyd\ dob:lch mnohí krc.."ú\ll.~k/ myslitelia n i c.~li akúsi šrafetu. ktor'" (xlovzd:ivn li fudstvu s pociftl111, fe pn\ve im sa podarilo vysvetliť. alebo aspor' prijateľným spôsobom zdôvodniť existenciulItrpcnia w!;vcte. Či už to boli rozman ité spôsoby uk.. ... mť zmysel utrpenia v celku sveta, alebu v ind ividu:\ lnych pripadoch. N ... tomto z. ... klade bola často ponúknm:.\ VÝZV.l alebo n:\vod. ako prijat' dané utrpenie. respektíve ako ho znäšať alebo prekonal',

Ani myšlicnková in id'ltiv.l Teilharda nL-ooL1 na tomtu poli inšpirov.ln:\ len jehovhirnýtn . osuhným zá ujmom. ale vyvierala % uw Jených tradičných metafyzických jXlrricb filozoficko-teo logického ch arakteru (zdôvod ni ť existenciu zln vu !lvcte v slJVislosri s exi.~tenciou Boha). ZárCM!ň však bola motivovanú úsilím objasnit' danú tému tak. aby I\eprotireôlu ZIlamym vedeckým !)()znlltkom z oblasti fyziky (otázlm entropie. rozpadu. chaosu) či biológie (bolc.«, utrpenie a smrť všetké ho five ho). Ak k tomu pridame oblasť rudského žiYom, činnosti. ľudskej skúscnosti so zlum vo všet1cých jeho spomlnaných podobách, ale n~ - jazykom mor.Uky povedané -skúsenosti morálneho zhI (hriechu) u čIOYCk..'l , vid ime, že cesta. ktorou sa Teilharu potreboval vybmt, nemohla byť ani rahk. .... ani celkom priamociara, ale muscl.1 mať S\.()je okruky, svoje meandre a isté odlxKenia. ZdaLo by sa, fc ~tliť celú tú to ptierczovú !kálu. zohradniť \lŠC(ky spomenuté aspekty je nemožné. No ak. sa Tcilhard pokúsil o nemožné. Skúsme aspoň na čas pripustil' jehu prcdst'.lw. ktor:1 hy pri "dobrej \It) liW moh la zohrat rovnako inšpiradvnu ú lohu v naSich vl.'1Stných. súkromných hľadaniach odpovedi na rieto otázky, akú v Teilhard()\.Qm pripadc zohrávali vymenované obhl!l1:i jeho zaujmu,

Cestll lásky lc svetu, cloveku a Bohu

alebo kytice. ČO si vyberieme! Organickú sústavu preniknutú dynamizmom ra. .. tu. alebo umelo posp.. ... j~mé prvky! Kto teda lime? Listy a kvety ~Ilc:ého srromu, kde sa všetko objavuje v pravom čase il na sprnvnom mieste tak, ako si to vyžaduje org.lIl ický celok, alebo kvet uvitej kytice, umelého celku!

Tieto metafory otv.\ rajú n ielen br.\nu prcd(X)TOzumenia. ale aj rovinu porozu meniA . Nejd e prito m iha o dômyselné <l abstmktné prirovmmie. Praktické dt'ls!t.-dky týchto metafor SmeTlljlJ k našim prt"(I.~t.lv,\ m o zmysle ľudského úsilia a o hodno!:C individuúlneho rudskcho utrpenia} \1

TeilharolMl (xlptM.'\l' už zrejme pozl\3me. nic jc potn.--bllč ju art i ku lo\f:lť, No či rym pl'Ciovcd~ivo ulc\z:.ll aj na mnfnosť dospieť k odpovediam nn ďaL~ ie, vyš.~ie položené ot:\zky dotýkajúce s..'l existencie zla. bolesti a utrpenia vo s\o\:tc, ro musi posúdit' kl.lfd ý čit:ltd sám. V k.aždom prip:lde. teilhardosky spr.\vne vidiet' .wt:t znamcn:i vidieť Z:I Ic.ú.lým jeho vývojovým úspechom ncvyh nufn~t' 2:lplatit' .. d,u\" v pnd ohe ]'lonížky. "umenilen ia~ prvkov. vo fu rme nejakého prejavu "e\folutivneho" zb . Ak:í komplemenrarita dobra a zla! IJlJ ru ka" ruke. jedno s d ruhým. vždy spolu v dmd evolucné­h o napn."(lov.m;;l.

Teilhard inrerpn.:tuje zlu v podobe prirod zc ncho dôsledku ('A."(lfajšic ho proJuktll) Lwlučncho procesu, tl.-d .. procesu, ktoré mu vd'ačimc aj 2:1 m\~ hvot. Prijať uhu kom pleme n ta ritu dobra a zla mamen:\ akceptovat' nevyhnutné .. \.\!llľajšie produkty" evolúcie. A na to, aby sn našc srdce moh lo psychologicky .~ nimi vyrovnat' a uspokojiť sa, .:ora~ i" (:licho musíme!) jcdmxluc.ho prisúd i ť hodnotu týmtuVl.-J rajšim produktom C\IOlúcie. Avšak takú hodnotu. ktor:'! je kon3tnlktívna, prn:itíVIll', krom n .. is formuje a ktorll zároveň pr('tv:\mmc. str.msformujcme na ct.'Ste nášho mstu. A utrpenie môžeme .. prct' .... nriť"' il):1 vtedy, ak fO robIme správne. TeilharJovsky to znamen,\. kL'\f ho spoj/mc s hiskou ,I prind])()1l\ jt..Jr\oty,

Už len vyrieknutie týc.hro slov možno vyvohí II mnohých rudí nesúhlas. ale ponllknu lepil ic rlešcnie? Teilhanl si je istý. fc utrpenie možno pn.'t\oOriť (Cik prekonať a premôt:ť v určitom ohfade) iba C('Sto u jeho "prijMia" . Sledujme tento myšlie nkový postup ,ralej. Pr ij :lť utrpen ie znamen:\ nec h úpat' ho a ko nepriateľa, s kto rým m:ll11 e urputne bojovat' (upozorň ujem, fc nejde u automatické prijatie akéhokorvek zla). Z'lujat' nepriateľskú peniciu vuči ncmu neznamená, že ono ustú pi. Prijať utrpenie, akceprova!' ho rozumom a srdcom je možné vredy. al:: ho uvid lme v akejsi lI lo he .duchovnej energie". sily. ktot".t n:\s od kJáňll od Ct,'Oizmu. individu:J liz.. mu. kompenzuje n~ omyly. a tak nás mok orientovať. centruv.lť, vnútorne

'Ol 193), De T. Vl. I.. 62.

\07

109

110 I Z1atic3 Plašienková

zjednocovat' v hlavno m duchovnom cvo lu~nom smcre, v našom perso­na liza~nom roSte.

Dospeli sme mk k východiskovej otázke: V (!om možno nájsť spollXnú platfo rmu ~ t'astia a utrpeni :l ~ Naporúd zi je najjednod uch.~ia odpoveď: V procese JX:rsonaliz.1de.

Tým m~\ utrpen ie n ielen svoje "m iesto" v nnSum živote , ale je mu implicitne prisuch.: n:í aj kon~tru ktfvna hodnom. Je n:da mkým spricvod nym javum na fivotnej ceste ~1lM:ka a v p nJl."CSC jeho vlastného evolučného, duchovnčho zrenia, krorý má aj potitívny zmyscl.l\xlra Tc ilharda, utrpenie móle človeka povzn iet' veľmi vysoko. O kre m roho je fU c.~tc jeden rozmer ind ividu:Uneho urrpen ia. Rozme r, Ic.torý môžcme Sk'CIOV<l ť v perspektive celku cvulutivne ho sveta. Kafdy pokrok, ku krorému v evolllci i sveta dOI.:hádza, sa uskutočňuje.' za L\:n u neúspechov a mnoh~-ch znme nl. A pnivc tMo Vl'Sm lrna Ix:rspektlva hovori o tom, že vik:td "trpiaci, nech by patril i ku kturéllluko lVck druhu, sl! VYr.J tOlll toh to tvrdého, ale Vlnc.'lcného (Idelu. Nepredstavujú bCZl.:enné a ume nikn": prvky. O ni jed noduc ho platia za pOSl"U p a viť-.u.stm všetkých. Sú to padli na poli cti MI~I , dlXl.i.v.t Tcilhard. T.1kfc , hod utrpenie je isr:\ JXXloba "ume nšcniaM, nerob! z n;l~ "ulllc n.šc né prvkll.vl.'m. Trpiad m ľU(ľom n.\ldi, aby vi'IC ako ~tatn l mie ril i lc tomu, čo je botské, ahy sa sta rali o dýcha nie p re ~h , ťu ako banki p racujú v hlbin:kh h moty. Pr:\\-\! tým ľudom , ktorl vo ~vojnm os~\henom tcle ncsú vilhu SVCr:1 v pohybe, je dam\ možnost' byť naj:\ktfvnej~lmi čin itdmi pokroku, ktorý k h zd anlivo obetuje a dnl.lH

Tieto TcilhardCM.: úvahy majú Ixxl ľn mňa uf chamktcr veľmi osobn>ý\:h post rehov, kto ré sa vzť<l hoval i na život jchu chorcj, ule v '~JXl locnosti ~ Katolickej jednoty d1Orých~ nesmierne akt fvnej sestry Margueritc-M aric. Ona bola v je h o očiach rou, kto r:i nenah rad i teľ ným s pôsobo m sjX)lupô:>obila na "obrátcnl~ ľudské ho utrpenia a vk~ldala sily, kto l\! jej cite zdr.Jvotný smv um(l!ňova l vyuf i(, do tých fo riem pr-ke a ú lo h, knlré nik nemo ho l nahnldit. Jej ťinnos( lxlla pravým príkladom .. odovzdania saM skutOCnosti, ti fCtia pravým opakom kapitulácie pred u trpením. To ona sa staral1 aj o jeho .dýchanie" (ban íkom zemc tu Tcilhanl najprawe­podobncj!iie nazýva aj seba samého).

Teilhatd tak mohol urobiť teoretický záver podporený prakrickou skú.-.cnosťou . Vedomé prijatie utrpenia dovoľuje ťkweku transcendovať S<lmého seba, "pre krociť seba" a otvori ť sa vcs mlrncj evolučnej perspektive,

~ 193.1, ce T. VI, $o 63. :ll 1933, De T. Vl, I. 64.

112 I Zlatica Plaš icnkov;l

.. 6, Mal1.'l.Icritc, sestra moja, kým ja , oddaný pozitívnym silám vesmiru, som prcch;\dzal kontinenty a brázdil moria, vášnivo skúmal všetky odtiene Zeme, Vy, ne hybná na lôžku, ste pokojne v hlbke S\oQjho vnútra premicňa li najhor!iie t ie ne svcm na svetlo. PlJ\ICdzte m i, kto t nas dvoch by mal mat v lXiach Stvori tcl"a lepši podiel!",ISS

Tento doje rnny z:lvcr n:\s prcsviOOCI o tom, fc pochopit' zmysel u trpen ia vôbec nic je jednoduché ÔI fc Te ilhard bol nim .z.:Isiahn utý" skrz..na.~krz: o$ob ne, vedecky, teologicky, ale t ie! všeohecne ľudsky, človcčen,~ky, vesmírne. Vcl'm i dobre V\.·dcl aj to, že rudské utrpen ie tvot l vo >.vete jt.-den "obrovs.kYocc:\n", a le fc je v ňom ukryn\ aj obrovs.!c.;\ sila. Problém spočfva v tom, ako jll uvoľni ť, ")'ufi ť, sublimov.l t'~!

PripÚšf.\ aj to, fc čim viac SOI človek stáva čllM:korn , tým holestnejší sa pre neho st ... iV.1 problém zla, kfoTC treba odmietnul'. Najdôlditej.;;ie v tejto súvislosti \lŠ:lk u! Z:ô1znclo. Od mietnu" zlo treb .. r:lk, fc ho prijmeme a pro­tvorime, JlIchovne tm nsfOrmuje.'mc, a f": \k z.1ko lllpollujemc aj do n:Hho peNOna l i Zl.lčného mstl l.

PO\1znMame sa tým Zl.\rovcl\ k hlbšiemu pochopeniu cclk.o\o\!ho zmyslu >.vet;\. Zmyslu ce lku hyti;l, ale aj vlastné ho ! iw tu. Živom, ktorý n;ís neraz "zaskoč!" , prekv.l p l lym najmenej očakl\vaným, rovn:t ko dobrým , :, ko aj zlým. Podoby dobra i zla sO naozaj rozmanité, ťi ~I vzťah ujú na u trpe nie alebo na Mastil'.

Medzi urrpc nlm a šťastím vidim v Tc ilhan.lovcj inrerprcrúdi cite jednu a nalÓbriu. Teilha td sa zmieňoval aj o rom , fc čim SOI v fivotc dosciv..1 d:-' lcj, rým vial.: cháp.11 , fc "byt' šťa~tný" alebo "neMastný" v l>dnom zmysle slova pre neho veľll n<..'2na mená, VyhlasOlr..II , fc osobný úSp€.'Ch či u,o;;pokojenie si nezat;!llhujú, aby S<l u n ich ~Iovck z.'lsr:lvoval, kaľ Sll dost'dvia, Hte an i aby sa trápil, "k neprId ll alebo mdlc.ajú. Cen u má tcn verni ťinn osr' pre svet ­v Bohu. Kym fo ~Iovck spozná a podľn toho z.;H~ne 2i t', m us i prekročiť alc.ysi prah, Zl.tf i ť akési odvrátenie &1 od to ho, n:l ~o sú ľud hl v.~olx.'"Cne zvyknut!. Tieto myillienky, ktore sa stali je ho fivomým mottom, ma vedú k úvahe, fc tak a ko utrpenie, aj šfJstie je " iba" ve<lraj§1 produkt t.'volúd e, no nic ako "umenšcnic", a le ako "prídavok" ľudského ús ilia. Z rohto pohradu je potom samouejme šťastný ten, kto nehradá šťastie priamo, ale ten, kto ho nachddza v podobe radosti ako doplnok, ako dodatok na ccsre za pl nosťou , na evolučne stúpajúcej ccsre - Tcilhmdovými slovami -"dopredu a nahor".

,.Byt' v mdosti", to je ren najsprávnej!il výmt, ktorý by sme mohli v Tei~ hnrdovo m prlp adc poui i ť. Je to rad ost', ktorá strh uje, rozvlja, b ud!

,,~ 1951. De T. Vl I, l. 257.

Ccst"J lásky k svetu, človeku a Boh u

a mie. vkrol!iť aj na cestu smerujúcu k. Bohu. A túto cestu by sme mohli symbolicky nazvat' cestou krIla.

No to u! vstupujemc na pôdu náoofcnskej interpretácie. Vcd· práve touto cestou - C(.':ItOIl krífa (povcdane teologickým jazykom) dochád Zl.1 ku zduchovnenil.l, ku "zboišten iu svet.).", ku "zmytiu h ricchova vin" . Nar:\f:lme tu IUI tr .. dičné kresťanske ch;\p:.mie zmyslu krlfll. Je to samozrejmé, ved" samo kn.'Sťanstvu sa znxliln v tomto znamen! a je illU Zl.l.w.itcné. Te ilhard však d til jX)t rcbu toto tmditné ponímanie ukázať :Ij z inej pozície, z perspck­tivy <""\IOlúcic, a mk prelomiť " ... pesi mizmom podfubcný zmysel križa"l~. Zdôrazňujc%<"lVafn ll súvi~losť medzi krífomobcrov.m ia a .. polclnia" a krífom "evolúdc~. Kcď sa toriž hlbšie zamyslim e a pokúsime sa v j:u yku "kozmllj..'\!nézy" (vc..sminl vo vývoji) vyjadrit', čo zn:lIllenÚ "niesť h riechy sveta", môžeme Pl)V(.'dať, fc ide o "m ... "'iCnic ťarchy l>"VCI<. v stave evol(ldc" (bez roho, aby sa zn lfil podiel obety, ba ll 'l0pak, k bolesti po ka n ia sn prid .iv.1 aj nÚ llmhit n t'nrcha I.:elcj t..'Vnlúcic) .1n

Jc tu jed iny Krif, ktorý je vyku piteľským krlfollt, ale v Teilhardovýcb ociach súčasne v sche ob-lah uje dve zlofky budúc nosti: trnnscen denrno a evo lučne pozJvih nuté ľllll slVO. Feno me nologické videnic sveta p refo n,,'vylučuje krí!, nao\xlk, v ,.srdci ľudstva", na križovatke h(xl nô t a prubló­mm sa krif vypína ovc.fa pevnej!iic, a lc iba pod pod mienkou, fc sa rozšlri pod ra dimenzie mJYéhu evu lučného pohľnd u , fc pl\.'Scmc byt' chápaný iixl ako "znamenie viťazstva nad h riecholll II nadobud ne svoj plný zmysel ako dynam ický a l\ plný symbol ~mirll v Sr:J\IC pcrsonatizujúcej cvol(lde" '56

•

Ten to ohraz krlfn osvetľuje aj da lšie n~.~úvL~I Orsti, ktoré milclite p riblui najlll ii druhá ča.~ť tcjto knihy, prew v tomtu kontexte ut doplním iba zo\)úr myš li enok, ktore Tei!hard načrtol vo veľmi kn\tko m za myslen! L' ť:.'ncrgi e ~pir ítuclle tie !,~ Souffra nce (Duc hovná ene rgia u u pc nia)iS7, uverejne nom ako p rcdsklV ku knihe Monique Givcletovcj o fivote je ho sestry Marglleriro-M a rie. N a píS:11 ho af niekoľko rokov po jcj sm rt i, 8. januúra 1950 v Pnrli i, a t môj ho pohľadu je ro h lboké vyznanie obd ivu a úcty k !ene ncs(lccj "f.Jn:hu~ \Iupenia \Q IJvojom zúbofcnom, chorom tele. Pov<..-d:lla by som, fc je dokonaJ. Teilhuduvým porovnaním hod no ty v1:t~tného fivom so fivuto m tej to jeho nl.vy!ieč itcrne chorej sestry, ktorá

patrila naoZo.1j k tým, čo p .. 1d li na "poli at .

''H CO dne. 'VČI: ole!ulvd od Botl drIM: : Zobc<.:n\!nl a prohlOl\benl Imy:Ju Ktlre. (n: TE1LHARf) DE CHAROIN. P.:.M l'!!fIm, I. ))5.

' It TEILHARD DE CHARD1N, P.: Jak mfm, 5. 136. 'Wo TElUiARD DE CHARDIN, P.: Jill. .offlm, lo 137. H:I 1951, CC T. VII, •. 253-257.

Cesta lásky k svetu, ~Ioveku a Bohu

opti mizmus a pod ieľa sa na rudskom ~i nc. Je to ~ in pre svet, ale ukotvený v Bohu. Ak pripomenieme, fc byt' zname ná byt' zjednotený, ie zjednotený t na mená byť zjednoteny v liske, h! milovať zname ná .. do tovat', mk potom ado rov.t( znamená aj radova" &1.. "Byť v radosti" - to je jednota, láska a ado r.ícia v Ho hu . N ijll ko inak, le n wk sú pre mňa pochopiteľné jeho slová, !e rJdos( n ic je pod miene n;"l nijakou pozemskou skutocnosťou, ale participuje na kau.lom ľudskom twriwm d iele.

Sm e bytosti, ktoré Sll t(J č'l.~tň lljú n<1 l.>volučncj tvorbe svem, sme je ho spolutvorcovia, sme Il<lrtidpačné a tvorivé byt06ti, ktoré - uVt.'domujúc si smetoV".m ic L'\o\) lúde - ju m.\me vo "svojkh rllk:kh", Toto w do mie VŠ<l k zaväzuje. Je tcda vecou našej sloboJy tvori l' svet. A so slohcx:lnu kráča s nami ďalš ie "t'a!ké a Vlnl.·kné" bremeno - zodJl(M.-d nost'.

Moje nasledllj lll.:c llVahy sa preto cire aspoň Okr:ljOVO dotknú tejto témy, hoci rckv.ll1tl1~t' zodpuvct.lnosti nadnhlkia v sllčasnOl'ti stále viac na svojej aktmilnost i, napriklad aj v kontcxte existujúcej ekologickej kr lzy.

3.3. Evolúcia, ekológia a zodpovednosť

D I1 L'S sa lIkal:ujc, fc proble matika rod)XM.'ťl n06ti (a leda aj Te ilhart\ov.l antidp;kia or:hky u vývoj i ZlxlfXl'\J\...Jnost i) analyzova ná v sllVisl~ti s p rch!bu .. júcou 5;1 eko logickou kriu m jc stále viac olxxlsrnmen;i a poukazuje na mi moriadnu naliehavosť jcj re flex ie. Sllčas n :'t dviliz;\d a , ktor:\ - ako pripom ína P. Tc ilhan.l de O lard in - je char:lkreristická IJ""\Ujím rozmachom do šírky (v spôsohc kOlllll n ik..kic), do h lbky (pokrok vedy) a objemovo (jcdnod ivL'C môfc jL'1.linYtn j..,l('Stom strhnú!' k Zl.ichr:me či do Zl.\huby m.L~y iných), sa nach~d:za v st.l\-\! OIkéhosi planetárneho zovretia, rc.sncjšich vJzieb a interdependcl1ľl1Q<; ti. Dynam ika všetkých rýt:h to pnx:c.'iOV je na jed nej str. lnc ncbczpl..'Čn:\:t ťa!kl\, lcbocdý>.vct n,\h !esttlji pred novými problém~ml i, ale na d ruhej str.1I1e je z:\nM:l\ zdn~om rastu rud,~kej ztx!pc:M.'I3 nosti. 1

,./

In ak poved ané, tMo sk utoč n osť je pod ľa Te ilha rda aj u ikladom utvo renia novej pozcnl.~kej etiky, mkej, ktorú je akceptovatdná v mme! evol učnéh o ohrazu sveta. Mysl1 m si, fc prija t ie toh to Teilhardovho zdôvodnen ia "kozm ických" z.'ikladov etiky ná m nebr.\.ni, pr.\.ve naopak, umo!ňuje čoraz uvcdomenejšie koncipovat' globálny étos, o ktorom sa dnes veknlOl,tickom mysle ni (vr;itnne eko-filowfickčho a cJc..o.teologického Llv.lfovania) hO'KltÍ v súvislosti s nádejou rLld~tV'J i ceki planéty na pre!itie.

1~ 1950, ce T. VII, s. 216 ... 217.

111

11 3

114 I ZlatlaI PIMienková

3.3.1. Evolúcia a zodpovednosť

V nas ledujúcich úvahách skúsme \o)1::hádzat z už známych Tc ilhnnJových myšlienok o tolU, fc člOYek (\Q význame celé ho rudstva), ktorý ..:hápe !lvoje miesto vo svete a mofnosti budúceho vývoja, je schopný vziať tento vývoj do Itvojkh rúk. Z tohtosr:.mťNiska sa pred fudstvom pochopitcl"ne objavuje vždy aj možnosť alternatlvnej voij)y, a le s každ ou voľbou je ncrozluí'!ne spojený (eno mén zoJflO\'\.--dnosti z."l budúci vyvoj.

V sú~asno ... ri sledujeme, ic fudsoo sa na našej planéte veľmi i)\:hlo "rozprcstiem", "rodinlje·, a to n ielen numericky, ale aj b ..... "Oj,::Tl.l ficky. No ešte rýl:hlejšie sa m.<;(M.), ekonomicky, politicky a duc hovne mieA:I. Súťasne nll r.lstajl1 intcnz!vncj~ie spojenia medzi kaulym jl--d inwm a rudstvOm na celej planéte, ktore f:.\Srt"l pr.lkticky b'Colllerrickýll\ rudo m. JcdnlXlucho, podľa nMhu auror.I, do..:h;\t!za ku zvYšcnej konce ntr.·ldi IIktky..:h síl, \/lktkých "vLlkien evolu ~ného procesu", a z kedysi, v minu[osť i, divergenTného biu!r1Mickélw vývuj<l vystllpujc na povrch vil~~ i e a zrctdnej.~ i c duchovné sú~trcSovanic ľUdStv:l , J och;'dz..1 k jeho konvcl1,'cncii. Týmitu reflexia mi Tcj [ha rd Jop'''a základné tvrJen ic J. Huxlcyho o tom, !cCVUlllci,l na llrCM\i človeka &lu-.uJo nllljc (in\\:nčnc reflektuje) o Mdenie, fc hlavné smerov.mie {.wlúcie iJe lIj po osi kOIl\\!fl,'Cndc.

Nujprv z.a ~J llunle ChÚp;.lť túto tendenciu z rozumového hľ;l diska, ale Tcilhlml je pTCl>ved~ený (a pokojne ill U môfcme dať z.a pravdu), fc čim (falej, tým viac b uJe t<Íto tendencia c m piricky priezmčncjšia , vid i teľnejšia a prcsvcJČivcjš ia. T:lldc môieme súh lasi ť li tým, fc svet b ioloJ:kky aj j)Sychicky via..: konverguje a dcfinitfvnc prcch:'ldza alebo vstupuje do stavu samO' alcbo self-cvohkie. 16O V tom vidl Tcilhard :Ij pcx.l .. tllnl lX)kroku. Je to vlastne intc rprcnkia, krom zdôrJ.zi\ uje, fc h l .. rorický pro..'CS nadobúda na úrovni člO\lCka, w vYwame celé ho rudstv.l, ultitý d ruh sanmrcalizácie. Ľudstvo je tvorcom seb:l samého, vystupuje či vyn:\rn & 1 zo !IVOjho "ťinu", je tllk spolutvOrcom aj ďlllšieho evolučného procesu.

Menxlnlogicky ru trebl br-J.i zrctd na to, fc tkro Tcillmrdovc tvrJenia nemolno intetpretovať nez;\visle od tých, kde poukazu,ic na prepojenosť ľudskej histÓrie s prirodnou históriou, na akcentova nie faktu, fc dejiny sa ne;tačinajú ibn objavcnlm sač lovcb. Tcilharo v!dy hovori odejinách celého vesmiru, o mani(estl.cii vesmírnej evolúcie na jedno tlivých ..,yvojových eta ~lťI ch a o uvedomeni si tejto evolúcie na úrovni č [O\ICka ako ľudského druhu. Toto llV\.-domenie ;tnačl, lc ľudstvo berie cvol(lciu do svojich rúk,

IMi 1951, De T. vn. $. 323. nro úvalu pod nazvom Tlt7lUformlltion el f~ en I'H()mmt! tlu Mkanm d.t ['~wtio!l bola napfs:mA lpedilne pf! J. Hux\cyho.

116 I Zlatie:l Plašienlc.ow

zodpc:MXlny.ni, lebo mto zodpoVednosť nám prirodzene "pripadla". Tejto zcxlpovl-dnost i sa jednoducho ne môžcme vývojovo ani vzdať, :mi ~Ivit (ibi ju môžcme ",.'donu: nen..~pektoval' a nepripustiť).

Prcm iem utlm Teilhardovho kom.'C{Xného pohr:ldu na zOtlp(M!Jnosť

zisťujeme, fc fe no mé n :toopmwnosti n adobudol v tomto kontexte nové d imenzie: dostal !laOulj planet:\rny rozm.cra kontúry horizontu budúcnosti. Prijatie takto prelllYlllenej zodpo",!dnosti n<'1 m nebr.ini, ba skôr nnop..'lk, 1Illložť\ lIj e IXlkJad,l1' Tei1hardovu koncepciu zod IXl\'\."tlnosti za j{."{len z mof,. nýc h in š piratlvflyc h zdrojov s ú čnsnéhn ekologické h o mysle nia. Eko[ogickým jazykom IXM.-dané, takMo ZOl1po\',-"(inos[ môže tvoriť bázu novcj pozemskej (planctúrncj, 'A:Sm írnej) etiky. ntu m\ul (v jcj povnhe je mg:lIl ický z.ikon) má - na rOZ(licl od s lX)ločensko.,,()d~[nej a pr.lvnej bazy zod povcdnof.tl, na prlXlpi .... och ktorej 5:.1 vždy dú nej:lkým kompromisom dohodn(H~ - tú pr{.'C!nosr' (alclxl ncvýhOtlll!), fc !lvoje po nl!lcnic n ikomu nemlpúS(a. A domysl ieť ekologické d imenzie mho inte rp retova nej zodlXM..'ťl nost'i, to je C\IOlu~nfl výzv:l súčasnosti.

Spomenuté Tci [h<ln:lovc myšlienky by mohli byť nám ierkou proti rým rvn:lenia m, ktore vid ia v jeho konccJXii (ah--eptujllccj tclcoIQbticlc.osť vývoja) skôr zd roj "de moriv.'lcie" ľudského lIsilia nd podjXlru zodJXM!dnej ~I ktfvnej či nnosri. TakYto jXlsroj \QČi Tcilhardovj ullljlma napriklad aj K. Lorenz. Pod ra L.orcnza proces org.mickcho f\.Orcll ia h\Qriw; C'JI111kic) nic je medné pn..'l:lv ida ť, !lvcTOvé dianie nic je PTL""ťl u ltcné a llčelne uSIXlriada né. Viera v účelné u .... poriadaniesvct.l má preto de mom!izuj(]ccdôslr,:dky.lcLxl zbavuje čk",'Cka slohody rl zodJXM.-dnosti. Zmieňuje $(\ o tom uf v lho.lc prvej kapitoly ~vojej práce 0...'1 Abba" des M(''Tl'k.'hIidw.'I1 (Odum ie ranie fud$kosti) :Ij v .~úvL-;losti s m\.hľadmi P. Tcilhanla de C h.a rdin. Podľa i..o rc nz..'l tento mysli teľ "urobil v'fznamny krok, keď sto tožnil stwrcnie $ (..'vo[úciou", ale mý[il lkl vo victe v ro, "fc l.'VOIlI~na ceMa nd neživého k živému, nd ni!šicho k vyššiemu je z,\sadne prcdu~ená, prcdctctminovanáw.J(o(, Teilhardovo učenie ti kon{.~n()m cieli cvolu~ného d iania, teda akceptov:mie tclcalo­gickosti vYvoja je pre \..orenm neprijatcr né.

N .. zdávdlll Stl, fc w nkoncom nie je nevyhnutné v,vmcnť alebo dokazova( Teilhardow a lebo lon.:nz<Ml presvedčenie o Análne determinOY"dnom, čl nooetermi nov.m om e\Ulučnom procese. OYeľa rck'\lantne~oll !l<l mi jDVf problematika, ktorá. sa dotYka obidvoch koncepnlálnych rámcov v ponlmani evolučného diania a ktorú možno skoncentrovať do otázky zodpovednosti

"'1950,0teT. VU". 215. " LORENZ. K.: Odu.mJldnllidMosli. Prdha Mla~ fmnla, 1997, l. 13.

Cesta lásky k svcru, č loveku a Bohu

je za ňu slilleviac a viac zodpoo.oeclnc. ČIm viac sme schopni tieto prcjXljcnia pripustiť, tým viac sme kon iec koncov schopn í pren iknúť k .. z.ähadamu

vesmíru, ŽiVOr:.1 a človek" , <l najml\ h lbJic porozum ieť aj sebe s."lmýrn a v da­no m kontexte porozumieť aj evolúcii rodjXl\oednosti vo S\o't!te.

Jedna powruhod m'l Tei1harduva štúdia % roku 1950, venovaná or:.hke zodprM..-dnosti, nesie názO\' L'l.!wlulion d~ la Resporuabilité daru tt Monde {Vývoj zodpovednosti vo svcte)kll . Ak. by sme sa pokúsili zhod notiť jej in~p i r;Jtívne momenty zo spo mína nej e ko logickej perspektívy, u ltit:c by sme do;pcli k tomu, fc móic usloviť pn..Jovik:tk'frll tých rudí, ktorým nic je riclcnie ekolt'l:kkej krízy \,,, hosrajné.

Te ilhard nahliada feno mé n zodpovedllosti vo dvoch rovin;kh. Prvou je rovina pr..\vm>-spoločcnskej formy zodpo1l\.'ťlnosti , ktor.i ako morál na záviizno.~ť {viaz:mosl? je \oú flIozo(kkej TUvin .. ' reflektova ná ako problém objektívneho ukotve ni a povinnosri. Druhel rovi nu predstavI.lje rovina biolO).,tickej fo rmy zc.xl povcd nosti, ktor;\ je sp:itú .~ vývojom, je nez.\visL1 od meta(yz i~kých úvah a je vyjadrellô\ v podobe "zmyslu pre rodpoVt."(lnost'" (lc scns de la Rcspons:.lbilíre). J(ol Pr.lve tcnro zmysel n ic je p(x:lfa Teilharda lli čim inylll nd reflektov.mým výrazom prim;\rnej, <l teda btej..'Orickcj (nevyhnumej) vlastnosti ~ohosi lIn i\'\!rz;Unc ho či lIni~ru'llne dančho, lIi\ je vlastne d ispoziciou vyvijajúce ho sa vesmini, ktorá spolu s n(!t;l li tom ps)\:h izlllU (zna my Teilh:ln lov :tlkon zloiitosti - Vl.Xlomi:1) p rejavuje :.;.uje stále vyš.':;ie duc hovné kva lity .. hod nory. V prepojen i na zodpoved nosť ich zachyt:\v.llne v konvcrblCncii troch pásiem solidat ity. od nepatrných prejavov "solidarityU v najnižšom p:ísme fyzick~h :1 che mických clvislosti, cez pá .. mo ,.. .. ymbiotických .. vzr.thov živých organizmov, af po rcfl ektuvanú intemkciu flJdskYch 1\10bôc.1, IM od krory.:h l\ô l zodJXM.XI nosť nedá odčleniť.

Pterože spo mina ny ~ pre todpmdrlOSťjc súčasťou evolučnčho ptol.'CSu a ne možno ho od {."\r\)lúcic (xldeliť, Tcilhnrd mene jXlukáz:a ť, kam a! siahajú .korene uxlpcNl."(lnosti". Upozun\uje, a ro celkom priamo, fc zoopovt..-J.. nosť sa :zač ína uf mm, kde sa prejavuje kozmická látkn, kde s."l z.."lčfna priestor a GIS. Genéz:.l zodrxM..'ťl nosti "je kocxrcnzlvna totalitc ~a.~\l a pric:.1orllI< IM.

Tcilhard tým, fc hovori o ~)ji zodpovednosti ako o ultitt.i str..ín ke kozmogcnézy, hovori o zodpovcdl\Osti, kton\ v tomto l."\IO [ll~nom pnx:csc ~rastiew . Z tohto zorného uhla!\:l mk mer odvažuje m tvrdiť, že to evolúcia nás u či nil a zodpovednými za flu samotnú, fe sa st av<lrne za ňu

1101 1950, CC T. VI I, a. 21i-12L IOl 1950, CC T. VII. a. 213. 101 1950, ote T. VII. a. 213. ... 1950. ot> T. VII, 50 215.

CeSta lásky lc. svetu, človeku a Bohu

člCM!b za dalši cmlučny proces, tcd<l aj za svoju budúcnosť a - slovami lorenZ:I povt..-da né - aj za svoju .ľudskosť".

Obidvaja myslite lia to tiž fe nomé n "zodpow.'dnostiW

sp."\jajú (a právom) s fenomé nom na~j Judskosti", ncz.'\visle od nimi preferov;.mého ch:íp;lIlia evolučného procesu a budúceho vr.uja. V tomto smere sa pmkticky celkom 2hcxlujú. Je pre mňa ~rkou z;\hadoll , .. ko rakému skvclcmu mysliteľovi, akým nepochybne K. Lorenz 00[, mohol uniknM zo zorného pora právc

rozmer zodpoved nosti, o ktoTOm Teilhard hovoril. Tak či onak, prbpt.vky týchto IIlYll lircľov k rozpmcova nill problematiky

zodlxM .. -d nosti sll nesporné ÔI ptc eko[Ol:'ické zmýšf:mic nemenej podnetné. Bez ohradu na ich rozdielne kontcxtu:\lne rámce je dôld ité si uVC(lom i[ pnive l\i1~U úlo hu \IO svete, ktorý môfc mc rovna ko ničiť, devasto1lllr a priviesť na pokmj dml(lj.Jkkcj i JuchO\'oej ka t:lstrofy, ako aj M:ra&JV:.l ť, chr:ín i ť ;l ľOzvij al', prcrofc t idenic závisi vidy od n:\.s.

3.3.1.l. Tei lhardova vízia - inšpiratívny zdroj eko-myslenia

V súčasn(Jlll e kologickom mysle ni, kroré je reprezentované pest~ťOll rozm a ni tých pr údov a s me rov, hád am n<ljúst redn ejšoll spo loč nou vý\.:hooiskuvuu plat((lTlnou je idea jednoty človeka a pri rody. S flou č..'I. .. ro súvisi rein t'c rprct:ícia tr.tJ iČného ponimani:l tejto id ... 'Y a h radanie nového, prehlbcncj~ icho z:íkhdu jt.",lnmy č.1CM!ka a pri rody. Vzťah č.h:wcka a prirody sa posudzuje aj z hľad isb objasnenia "miesta" člCM:ka v pri rode. Tu sa do palby kri tiky dost;iva prcdovšctkym kr.tjne ;mtro p(x:entrickc ch:íp-.m ie týchto vztahov a mil-stôl čluyc ka.

Teilhard sh:e t icf prich;hlz:J s určitou podobou ilntropocentrickej koncepcie, ale jehu sta novisko antropocentrizlllu nl.'\IYch,idul z takých pn."tlpokladov, ktor\: .~(I typické pre lIntropocenrrizllllls napríkl:\d n(~kej filozofie a vedy, krme pozfciu ~ [ oveka v prí rode značne nadhodnotili a g!ot ifikov.l [i, ~ l to do takcj m iery, že ~ IOYCk už nebul schopný uznať hodno tu n i~uho, iha .o;cb;1 !\:lmého. Ak nejakli h f.Xi notll pr1tocly aj mnal, r:.lk iba «Ikú , ktod. - vide ná yYl učne z pozide č l o\l\:ka - predstavovala prirrx:l u aku nejaký ufi točný rezctlAX'tT pre ľudské vyu tirie.

Teilhan:iCM! antropoccnrrickc postoje sa odvljaj li z ceUcom in~h pozlci!: z pochopenia procesu prirodzenej e\lOlúcie vcsmiru, v krorom !l<1 obj .. vi la Zem a na nej postupne život a človek. kto rý so svojím rcflcxlvnym myslen im z<l uja l v prírode vrcholné post:.lvcnie. Z perspektivy dnd nej ekologickej problematiKy nejd e o hľad i sko a rogant nej nadradenosti č loveka nad prirodou, ale o zasadenie a ukotvenie rudského druhu do rámca prirody. Te ilhard bol ne zlomne presvedčený, že rudské myslenie, ktoré si (úro

115

117

118 I Zlatica Plašienkova

"rodnú" (geneticKú) prepojenosť s prírodou plne uvedomuje, nemôže konať protiprlrodne, protiprirodzene. Jeho "antropocentrizmus~ je jednozmlčne charakteristický svojlm premostením s tým, čo sa dnes označuje ako "biocentrizmus", pripadne "kozIllocentrizmus". Navyšc, Teilhard hovori aj o krisrocentrizmc, rakfe obvinenie z vyzn:\vania "a rogantného" antropocentrizmu je tu vylúčené.

U Teilharda je sice človek v centre, upTllstrcd vesmíru, má v t'l om S\oUje "ústredne miesto", ale nic v stutickom a nadrndenom, ale v duchovnClm,

dynamickom a súvzťažnom zmys le. (: lovck II ce lý ľud ský rod ,Iku rcfld(tlljúcc, 'A.'domé centrum VĽSmírneho diani.\ m,l výnilmxné postavenie nielen preto, že si tento vývoj uvedomuje, ale aj preto, že tvo ri "mMl Mir zeme", dúva jej "novú kofu", novú duchU\lnú vrstvu. Teilhard JoceTHlje fenomén ~Ioveka a ľu dského druhu ako kreatlvncho či niteľa cdej skutočnosti , ktorý smjoll aktivi tou vyrvúr.\ nový, mysliaci noosférický obal Zeme. Teilhardova viet;! v silu ľudskej reflexie, ktllr.i Zem IXlvzn;Ba, dvíha n:l evolučnej ct..'Ste, transformuje jej dimenzie, rOlŠiruje jej ša nce duchovne prefiť, je vierou, ktor.1 ~pcktlJjc a neruš! biolot,:ické prt..'dpokbdy tohro vývoja. Ľudský rod tvori teda SÚČ<lsť V\.'Smlrneho diania, proCt.."SU ... ~t;\\l:Inia sa a rastu" a smerovania ku konečnčmu cieľu vývoja vcsmiru, a le nevyhnutnou podmienkou je st,\le zachov:lv.\l\ie biologických z,\konirosti, rc:spcktlvc kh "v~ lel\ov.U1 ie~ do vyš.~kh vývojových štad ii. Powdnli by srne, je to vývoj od organir.:kélw k nadorganickémll (tOlllU, kt.ore nic je protiorganické). A prúve zo skutocnosti, fc žijeme vo svete, krorý sa st.l le tvori, mstie II vyvija, vyplýva aj naša povinnONť ZÚÓlstt'lOV.lť Sl\ na tvorbe tohto ~vct.\ . Tu znamena pod ieľať S;'l na d iele t..volllCie, viesť jll k zavi"šcniu. Z mkéhoto hrad iska je na ~Iovt:ka kladen:'i nj vel"k.í z{xlpo\lL"(lnosť.

Dnešné disku.sie o prežiti, alebo z..'\. niku rudského druhu (príp.ldne Zeme) Teilhan.:l vlastne dúvno anticipoval. Prip(l.~fJI, že v dalekej bud ltcnosti môže rudský druh zaniknúť. Dokonca ani vtedy, keby s" "prcmbtnil" na iné miesto vo vesmire v prlp;lde '-"YČerpan i n našej Zeme, jeho prditie nic je zamčenč. Zost.\v.\1 ~k aj v mkomto prJp;.lde verný svojmu pre.vcdčcniu , že biologickýz;\nik nemusi znamen:lťaj z:\nikduchovnej stn\nky ľudstv"d , ,,ducha rud~tva~ a ľudských jed im:ov, pretožc tie "prclijit v dimenzii "nadži~)ta~.

Opäť s,1. stretúv:\me so zreteľným poukázaním na to , že čosi trvalé, čosi nezvratné tu pred nami "uf je" nko očakúvajllca nás skutocn osť, ku ktorej speje duchovný rozmervyvijajúceho S:I sveta. Akje aj ľudský rod "te<;tov.mý" t..'VOlúciou tak, ako každý iný biologický druh, tak toto "tc.~tovan ie~ vo svojej pos ledn ej fáze preveruje du ch ovné prditie, a nie biologicky morfologické, fyziologické a behavioriálne štruktúry, ktoré sa v e\oUlúcii geneticky reprodukujú. Ide ru vlastne o duchovnú evolúciu, o nárast

120 I Zl:ltica Plašienková

zmýšranie. O krem toho daná paradigma reh<lbilituje tid mimo racionálne spôsoby poznávania sveta <l utv:ira rak novú uuchwnll klímu. A toto v!ctko si následne vyžaduje reinterpretovnť aj ponlman ie vzťahov vedy a náooženstva. Tu Sl! veda n duchovnosť",} vz.1jomnom vzťahu, ich hmnicc sa na "najhlbšej" rwine "dotýkaj LIu (možno dokonc:l stierajú), a lev knždom prípade obidve majú JXxl.icl na univerz.'llistkkom spôsobe videnia sveta. Ubzuje S.l hlbinn,j možna.t' stretn utin vcdy a núooženstva.

S ur~irou dávkou i~toty sn d;1 prcdJXlklad ať, že rak Č;lstO vyostrené vzťahy medzi nimi môžu (n apriek prctrv.lV:ljúcclllu mno!~tvu kritických výh rnd) nnkonk-c prer.\st'dovz:íjomného porozumeni:l a tak prepotrcbného dop!ňanin . Holistick,\ (a SÚ~;Lmc ekologická) p.aradigma si to dokOJK'":.\ s:uua vyžaduje. O toto vzo\jomnc porozumenie a komplemellt:lTiut ich pohfadw i.~ I () Tcilhnrdnvi po t..·dý život. V takomto un ivcrz:\lnom r:\.md m ,1 miesto

aj viem a láska k človeku, rudstvu a ~vctu, aj viera a I~iska k Bohu :1 z nich vyp lývajúca dôvera a n;í dej v budllcnosť. Mužno aj preto tak vdmi zdôrazt'loval "sv:1tú 1:iSKtI k zemi", ktorll môžcme prejavovať svojou

činnosťou v tomto evolutlvnom svcte . Li.~ka k zem i sa prl! neho srala pilierom a z:iklndom jehu ~míboŽĽnstva zemeu. Toto núboženlitvo, spojené s "n:\.l.xňenst\.\)m neb,," zalofcným n:lh\ske k Bohu, je dillMm inšpimrlvnym momentom, ktorý je v dndnom ekofi lmoficko m a ekoteologiáom my.;lenl obsiahnutý aj v úvahlkh o ekologickcj duchovnoot i. "posv:itnosti" ~'VCt:t, jeho "sakníltlosti" (napriek prirodzenej prof.i.nnooti) a podobne. IMI

Niektoré výnimočné idey Pierra TeilharJ .. de Chard in Dysmev konrcxte d nclnej ekologickej krí zy mohli rozvijn ť d'ulej. N:I prvý p!;ín by sa uiťite dostal veľmi preferov:my pojem ckospiricuality. Hoci jeho vymedzenie nic je v literatúre jednozn'lčné, nazdávam .-';1, fc eknspiritu ali tu mofno činstočne chamkterizov.lť ako istý druh alebo jednu z foriem rudskej duchovnosti - teda ľudskej spirituality vôbec. Z roho vyplýva priam povinnosť hľadať súvisla.ti medzi tradičnými podoballli spirituality a dneš­nou interpretácio u ekr)Spiritu:llity. To je opiiť jt..-dna z tém, ktoré pTL..'<;;.lhujú môj terajši z::i.mer. Nazna~im YŠ..'lk, akým smerom sa mofno vybmť, nk dáme znovu prehovoriť Tci1hardovmu odkazu, k.ro rý veľmi stručne uved iem prostredníctvom jeho úvah o dynamizme " n.Hx)ženstv.l zeme" a "náboženstva neba

u.

"'" Poui n.1prlkJad práce H. S1wlimowsk~ho: SKOUMO'W'SKl, IL f.ro.Philruoplry; fksig!lil1,f

New Tactia for Livint; (1911l); Ut'ing PhilO$(lpI.,; fa,.Philowpl., ru a Tret: af Life (992), A.'iacml PIOCt la DwIoU: Wngu,'lhRI!\lI.'mlCCII/'fJI1 tl~Emu.(1993); Tht: ParticipatoryMind : A New 1'Ilmry af Kn()ll.~ "M Ilir: Unil.Jt"TJ<" (199-4) a mnoh~ int"o

Cestn l:\sky k svetu, človeku a Bohu

"duchovnej energie" a o jej smerovanie do posledného ohn iska, bodu Oml.'I:,>:l. J)uchovn:í evolúcia má tt.-da "šancu" dôjsť do "svojho konca", do nczvratného hcxlu Omega a prahu "ultra" ~i "super-reflexie". Preto ječlOvt:k (ľudstvo) pred "tvarou budúcnosti " zodpovedný Zo, vývoj celku alebo za celll evollIciu , ktorú dril m ~vojich rukách.'~7

TMo rodf'O'V\..Jm\~ť rudstva "pred" tv.hou budúcnosti ~i "zau budúcnosť

musí Z<l hŕňať aj súčasnosť (ktor;1 je pokral:ovan im a následkom minulosti), musi 5;.l vzťahov.\ť na naše terajšic vzťahy k Zemi, k prírode a k vesmíru

wbc..-c. Tým Tcilhard nek"gitimizujc p'lllský I~toj ~Iovcka k prfrode a jeho do minantnú n,ldvl:\Ju, :lle ruký - nazvime to - asymetrický (a súčasne partnerský) \lZf.lil, v ktorom rodpovt.-d nosť za všetko bytie pripadú ~lovcku z jt..-dnoduchého dlMxlu: ~ IO\lCk a svet tvoria jt..-dnotu. Vývoj ~Iovcka bol Ziivislý od vývojn t..'Clku hmoty a celku života ;l už d :ivno je človek v pozícii toho, kto tento vývoj preVZ<ll Jo svojich rú k a spolu s ním aj evolučným SpÔ.'roblllll narastaj(JCll mJpovednosť.

Už vúvude tl:jto pr:lce som spomenu la, že Teilhan:l()'V;\ celostn:'\ v izia sveta je akousi p<Xlobou holistickej vizie. Jeho jednotný alebo zj<.:dnotený pohfnd na skutOCno;ť, zdômziíujem, L·dú skutočnosť, pn:dstavuje taký druh holizlllU, ktorý - okrem arnbfcie vyjadri ť najuniverz:Hnejšie aspekty celcj ~ljlM::j rc:dity - ponúka t id novú podobu alebo formu duchovnosti. Je to CIk.'\. duchovnosť, ktor.í už nic je orientovaná iba - met.\foricky povcdané - smerom horc, ale nj smerom dolu, smerom k Zemi- IN!

Z perspekt ívy danej dudlOvnosti a vo svetle holistickcj paradigmy je Zem ponlman:í ako intl.:gr:\Iny prmkvcsmírnchocelku. Toto\lŠak implikuje potrebu od m ietnu ť v tradkii filozofického myslenia, :l najmii európskej ku ltúry také pretrv.ívajlice hod noty, ktoré sú svojou podstatou krajne antropocenrrické. Holisrick,i p.'lr.\digma tik určuje nový, un ivcrZo1.listický spôsob videnia .weta, a ko aj nový systém hodnôt. Súčasne ju možno nazvať v ist{lm zmysle aj ekologickou parnd ig'tlIou, pretože kreuje ekologické

... Mimochodom, vTci lholl\.-!O\Ydl úv.lh:kh o rodfXM-dnCJi!.( i n.'lt;h~dzamc unit:nku otom, fc pro\w !cna, "fcrv;tvo" !Kosil' Illl;'~iaic hrcll\cno KKlpf.M.."\l!lt.J.ti za~ . TlelO jeho ret1exie

by si n:lOzaj Z:l§[Ú;! ~ i viac rororrll)';ti, ~ l e ni\ tO!l\tlJ nJk~fC i~h ll! ncm,:,1.i:1ll pred~(~viť.

... Z ckolOt:icky %11lýllbjúdch ~1lI0nN, horí v súČlmei litcr:ltúrc fl.ajvi"c akcentujú ruto formu duchovnosti oor,\tcIlll k Zemi, it: asi naj;:n .. 1rllejM friljofCAPllA ~ jeho pr:!Cl Tht 1i<m.ing a,im. umdull, 1984. V%hľ~dom rul Teilhardov príspevok. v tomto 'mere poul tid pr.lcu KING, u., n~ Sf>irirofOnt- E,-mh, Re{l.ni",,, nn Tr.ilha.,j ,k Ooanlin and Glohal Spiril ... ,li!). New York., 1989. MÍlnoriadl'~c podn ern:1 pr.lea, hor:! pod~v:l prehrad sú~asn~ho filozof1ck.~ho mys!cni,1 o rudskom prebywnf na ZemI i o mor:llnej zod~'CdnCJi!.( i ~lowb a je vef\cyrn pr!r.rnom

v ohbsti JI·J ~:lmt"ho ek.o.myslenia. je publik..1.d,1: KOHAK, E.: z..knd itl'lu»:di: KIII,ilOh t..iologic~ ~tik,.Pnh.1:SLON, 1998.

Cesta lásky k svetu, č loveku a Bohu

3.4. Dynamizmus "náboženstva zeme" a "náboženstva neba"

Z uJtiteho hradisk:! možno usudzovať, že sú to práve Teilhnrdovc úvahy o dynamizme náb()i<."fl..~too :tťl/U! a nó.boirnswa lU!ba, ktoré vypovcdajLI o tom, ako sa história zeme (v zmysle čiastKo\ľ\!ho výrazu histórie vesmittt) dynamicky spriaha s históriuu nebI. le to interpretácin, ktorá je v teo­logickom jazyku obyúljne prcmietnlltú v prcJsmv.ich o parúzii (druhotn príchode KrisLJ).

Tento Teilhnrdot11 rcflektOV".mý dynamizmus nemožno IXlChopit' bez n,ildirelHl pripOlllcllutia kontextu,llneho t:imca jeho videnia .~l!b~n(~j si tll;icie núbožel).~tv:.1 vo svete, najmii krest'nnského núboženstva, a tiež bez akcepTovania ní m navrhovanej a potrebnej syntézy Iá.sky a viery v Boha a lúsky a viery vo swt.

Jt..'ťlna viern - vier.! v Huha predstavuje Zo'\.klad núl.lOiL"flSlm nehli a druh~ - vieta \'0 svet (pozostá.vajllca z viery v evo lllCiu, viery v ~l(lveka, viery

v pokrok, viery \\1 vedu ':1 poJ..) je z..'\.kbdom ntlbuz/.'llSI Vll :n'1r1ť . Tdharrlcl'\u ponlmanie partlzie vyjadruje liylUéw týchto dvoch podôb

viery. Parúz ia, ktod m;\ nn kresťnnsko l11 nebi svoje centd lne miesto, prt..'ťlslavujc mtH ud'llo.sť, v r:ímci ktorej Sll hisrorick..1 skutočnosť (dej iny ZCllIe, vcsmiTu) sp{lja s tr.mscendentnou skuttXno.sťou.

Ž i :lľ, ako pripomln:t Teilhnrrl, zvyk li sme si Prt.'(I.~t<lVUV:lť p:lr(uiu, ktod llI ;í s konc~nou p l atnosťou usku točniť l30fie krúfovstvo na zcm i, ako udalosť k:ltastroficklt, bn ~o v ia c, ako takll, krorú sa LJskuto~ní bez akéhokorvck súvisu s llsilím celého rudského rod u. NlI nema li by sme skúr predpokladnť - pýta s:\ Tcil ha rd - viiL~iu pravdepodobnost', že s:\

iskra pan'Jzie môže z:t i ~kriť !en nuxlzi nebom a zemou, ktor:i vo ~vojom biolo~icko ll1 rozvoji dosiahne kritický bod sod{llnej neb'HirlN Podľa Tcilhardovcj interprer:kie Sl\ Hožie kr:'irn."stvn môže zren lizovať ib.'l cez Zem, ktor,l dosiahne stupe!'1 evolúcie v nad·lttdstve. Je to súčasne korullov:k ia vtelenia, ktore ktcsťanst\.\) ot.'l.Ikávn. Treb:.1 si v~ak uvcdorniťtúto .~klltočnosť:

"Evan jel ium nás lIl-'oozorňujc, že by bolo márne šl-1Cklllov.lt', kedy a akým spôsob om sa smne táto úžasn:i u dalosť. Ale mu sime ju o':akdua(. Očak:ív:mie - úzknst!ivé, kolekttvne n činné ocak,\v.mie konca ~VCta, t. j. východ iska pre ~vct - je čisto kresť:mskä úlohn a h:\.dam aj najr.\zovitejšin zn:\mka núšho núbožcllstv.I."ll1

11" nle He,lr! of Ihe Problem. Ill: TE1LHARD DE CHARDlN, P.: 71Lt Ful,,,,: of Mml. New York., 19M. Ii. 280.

tJ ' Pri citov,ml Te ilh~rJlNCj pr-ke u Mili ..... di,;n budem v n,lsb:lujú(Ích ci\~ci;'ch 1'l" l1fl\~lI'

vprcvafncj miere ~JO\-ef\$ký preklId, alcvfd)·uvcdiemaj dielo lI.strnnyorit.~n:llu. V pr!l~ld('.

[[9

121

J 22 I Zlatica Plašienkova

Pre Teilha rda je celkom isté, že: .. Vtl--dy. pr.wdcpodobne na stvoren l privedenom až k paroxyzmu (k vrcho lu) jeho schopnosti jednoty, sa uskutočni purúzia. Nakoniec s. ... prejavi ako jed iný proces asimilácie a syntézy, krorý 50 ... vyvijal od za~iatlru času. U n iven:.ílny Kristus sa o bjavl ako blesk uprot.1:red mrakov pomaly sa posv'Jcujúccho SVCf:.I ... V tomro momente. hovori sv. P-.I'A:l1 (I Kot 15,23n), (ln dokom\ VŠCObCl.:né *-dnorcnie ... Takro sa vytvori ol)ťolO ickY cclok Boha a svem, pler6ma. mjom ná realim, ktorú ne mOžeme pokladať za kr.lj~ iu od Boha (ked'k Boh SOI llloho l 1.<loblsť bez svetl), ale ktotú si nemôžcme predst-.lvif ani ako abMlú tnc bculťMxlnú, alx!olúrnc prístupnú. ak ntthcemc u robiť stvorenie ncpochopl tcrnym. Kri.sruvo utr~l1ie au,uro ným a našc úsilie zbaviť význlUllu."171

Dru há čas l' tejto publikk ie predstllvi danú p roble matiku overa podrobncjšic; UJ Sól mi fiada o.'iYCd i ť iba niekoľko aspektov: Nem:lli by sme prehliad nu ť, fc viera v l\oh:1 a vkm 'AJ !'\I\.:t sú ako dVlI vektory, ktoré sn k ,-;chc \JUžia a nakoniec sa spújajll. Jeden vekmr, ktorý označuje kresťanstvo sje ho vierou v osobné ho a transcendentného Bo ha. jevekturom smeTlljlu: im nahor. Druhý ~kto r, ozna~ujúd ~wt, ľud skll vicnl vo "Ý"lj :.VCtl.l, v človck...., [\ najm:l v ~uper(nad)rudstw a vilctky ľudské rllfby a snahy, jc vcktor smerujt'lci dopredu.. Vytúfcnú jl--dnot:1 sa ukazuje vo dvoch n)znych smcmch. Jedcn je lenit a d ruhý horizont. Pod ľa Tcilhllrdn, viel"J v Boha a viem YO sver môžu nabcmť spoločnú silu, lebo si neprotin:či a. "Viera vo l>vct ;I vic nI v Boha n ic su prorichodnč pojmy, ale naopak, sú svojou :1rruktt'lroll kumplemcnt~rne.w'7I Rozvoj sveta n ic je t\!d:l pre Boha konkurenciou. ~ Pokrok vesm iru , a najmä ľudskéhu v\!smiru, n ic je z..ípolenhn proti Bohu, ani marnenim e nergii, ktoré Ill:\me využit pre n eho."I7~ V určitom o hľade to n aprl kl:ld znamenťl p ripusti ť, fe huma nistickú viem \IO svet musi implikoV:lť :L';~kt ador.íde:l vier:l v Boha musi i mplikovať aspekt "Ý"')j;1 SVCf:.I.

Napriek tomu vyzerá siruácia vo svete l-'Clloom inak. To, ~o Tcilharda znepokojuje najviac, je prcdov!ledcým skutočnost. le sllČlsný Sf<lV vo svete je zvl:Uť chamkteristick'f nespokojnosťou v nábo1cnsk)\:h veciach. b.1 priam l>tmtou samej p rf t':lŽlivusti kre<iťanstva. Túto nespokojnosť sp .. íj .. s tým. že

le by KIm cll'ovnla Ilodr~ origin.1[u. uvediem ho na plWm miCK!! a potom pouU!cm 011

struny v dovenskOIn pftklad~. T:\to dt:\ci<l je podra TElLHARD DE CHARDlN, P.: /lOtSJCť p,oJtr«!iť: Eltjo lmlIOmOmVwr ... Tm.w;l.: Dobra knih", 1996, l . 150.(1927, De T. 1V ••. 196- 197.)

"I 1924,Oc IX, l . LU- ILt 111 KfeJťanltvl II cvolucc: PodllČty pro novou teologil. In: TEILHARD DE C HARDlN,

P.: Jllk Wffm. J. 91. "'TEIUiARD DE CHARDlN. P.: Bobki~, .. 15J. (1927,Ot T. IV, •• 200,)

124 I Zlatica Pla~ienkoo

fili neustále v t llžbe po veľkom Dn i iba preto, lebo o d Syna č loveka očakávali osobné a lconkrcrne riešen ie problémov a nespravodlivosti života."Llll K rymtu tvrdeniam clte d odáva: "Účalclvanie Neba môžc osrať fivé len vtedy, ak je vtelené," a preto sa pýta: ,.Ak.e tclo d:lmc my dnes svojmu OČllklíVlmillr" Jcho odpoved' vz:íp:.1t1 zn ie: "Tcl() nesmiernej úpl~ rwUktj n:ídeje, Ulaz Ak tl.Ja nl-'Chceme zahynll ť, potrebujeme tútl) silu m\deje

a nemôžeme dovoliť. aby 8:.1 stmtiln, a le tm\me .~1 všemožnc pr i~iniť o ro, aby Ulstala v l1 i\bolenský..:h ~íklaJoch :1 a~pi rúcikh. Dôvndov je viac.

Najp()dstatncj~i je však ten, fc iba ony ~."d:ívajú dne~nýll1 ľll cľom tak silnu rx>ciťovať obw\lskost' Svef:.l, vdkosť d ucha il IXlSviil'l1ú hodnutu kn!de; novej pravdy. Len v tejru škole SOI našc kn..'Sť;lIl~ké pokolenie ZIlOVlI nauč( očak.lv.lt"'"Il . !-loci musime pr ipust i ť: "Nikdy nehudeme \I\."\lieť vilctko, čo Vrelen ie drc oča kúV;l od sil sveta."1111

Pn.'to Tcilhan.l tak úpenli'A:l volá: "Zdvih ni h lavu , Je tl l1.<llem! Puzn na nC'lmierne mno1.'itm l'j>ch, čo huJ ujll a čo hľ:IJajú ! Č i vidi:1 t)ich všetkých ľud i, oo s .... n:lln;íh:ljll v L'Ibomtóriách, v študovniach, 11 11 Jlll.šl'nc h. v tuvár­

"ach , v to m obrovskom spoločens kom kotle Nuž, ved z! Viicrku to kVlISCnic, ktoré spôsobuj(1 v umeni, vu \!\.'(Ie, v myslenl, ro vi:crko je pre reb:l. - Otvor rl--da s\IOje náručic, ~voje srdce :l prijm i ako svojho Pána Jcfi~1 prlld a záplavu rudskej m iaZl,,'Y. Prijmi ju, tlifa miazJ . .'tI. lehn bez jej krstu zv:'\dncl bez nUby, ako kvet bez vody. Stamj 5:.1 o ňll, IclXllx.-z M'ljho sl nka 8:1 d i'A:l rozplynie v neplo:lnýl.:h výhonkoch!" 'H~

Len [{liU istuta Teilh;udovi dO\lul'uje, aby ho Zem objala \0\:1 svojom n:ln lčl, al>y mohol "donil..vJťv lone Zemc", veri ť v prctvurcnie rejto Zeme, ktorej SOI odd;lv.1 fi kron\ sa pre neho sm!:l "Telom To ho . kto je a Tuho. kro pricl\i\d1.<lu .'I4I'Teilhanl je prc:.......u..l čeny. fc ~~t nC:!iev scbc z;lruky kOI1C1!neho lL'ipl..'chu a Inusl Sól, \If kvôli ~Vújcj štruktlire, vynoril' v ahsllllitlle. Svet smeruje k vrcholu, k boJ u sll~trcdcnia , lebo 111.1 konvcr..,"Cll tl1tl pOVllhu. Z I'cologicko-csc harolClg' ickej pcrpektlvy sa dú povcdať. že aj n;lprle k nellltitcmu vývoju dôjde ku konečnému stllVU - k p.1roxyzmu - ...-yMiemu stupňu reflexie, kritickém\l bodu ako výl.:hoJisku pre uskutočnenie parúzie a nastolenie nového Jeruzalema.

Kedy však bude svet pripravený na parúliu! Tcilhard s ..... často zmieňuje o tom, le l>wt bude pripr:wený na parúziu al ""cely, h . .J· bllde dokotK..'ený

1>1) TElLHARD DE CHARDIN, P., &bki prosndic.l. 152. (1927. De T. IV, l. 199.) \lQ. lClLHARD DE CHARDIN. P., BOtSkI pmsrm1ic,"152. (I927,OcT. IV. l. 199.) JI' lCILHARD DECHARDIN, P.: &biel prostnodic, .. 153. (1927, CC T.1V, •. 200.) J'4 TEILHARD DECHARDIN, P.: BObSCi p.osr.nlir,l. 15f. (1927, 0e T. IV, I. 201.) ~ TEILHARDDECHARD!N,P.: BobSci~.L 151. (1927,0eT. IV. l. 201- 202.) "' lCILHARO DE CHARDIN, P., Bat:SI<l prost~, $. ISS. (1927, ce T. IV, l. 202.)

Cesm lás ky k svetu, ť:loveku a Bohu

v Sllčasnosti nevid ieť n:l zemi nijake znaky expandujúcej viery, okrem vicry h umanistov. Ak tab c hce me pochopiť ľudský svet, musime radikálne zmeniť pcrspcktlvu pohľadu. T:í d ncim\ perspclttiva je totiž celkom iná, než bola pcrspcktlva b':llileovská ~ i da rvinistická. In Prameň sú~asncj

nábožcnskej krlzy SIX)Čiva pod ľa n:Uho au tora práve v konfl ikte dvoch vyš.'i ie spomenutých v ier: viery smcruj lll.:ej nahor a viery smerujúcej do pn.-du. Teilhamvcľmi úprim ne priznáva, že počas mnohých nlkov, ktoré str.'lvil 'A:l svete \.\!dy II vu .!ivetc vkry, videl ~IKé napätie, ktoré je .. pravým zdrojom dndne; nálx)fcnskej ncistoty~ 111\. Mal t'i'm na mysli .. skutočnosť, fc na oblo hc fud l neZ:ld rf.1te ľne stúIXll-'VOllI tfvny Bo h smCtuV<\nia dopredu, krorý &1 p ri prvom pohľm!e zdú proticl1ťxl ný transcendentnému Bohu smerovania IIlIhor, kroré ho n:lm na :Idoráciu p rcdkkld:i. kt'ésr,IIl.~tvo"l71 . Nejde prito m o kompronlis Jlledú I1cbunl :I zemou. lcbo výl; led nica ~hro vier je vhlsrne ich spojen1m, vz:\jollmým o!ivcn!m a posilnenim.

N:1jmark:lntnej~ie!l<1 tieto Tcilharollvc interptct:\cie dajú sledovať v jeho p r,ki Jjot;kť lnn~lm:lil!. 1 1~ Tli sa .~i l y nelxl sp:ljajll zo silam i ze me a Boh tÚŽob

smerovan ia na hlIr SOI zjednocuje s Hohom túžob smerovania dopredu. .. Svet nemôfe mat' dva vrcholy, tak ako kruh nemôže mať dva StTl--dy. Hviezda, ktorú ... vcr očakáva. hoci cšte nevie vyslovif jcj meno a neoceňuje pr\!Slle jl-i pravú tmnscendenrnosť, :I nl-'Vie rozozn ..... ť ani jej najduchovnejšie a najboi .. kejil' ie 1 1IĎ..!, t:í IwkzJll ncmožc byť nič iné ako Kristus, ktorého my oČak:\VlUTIe. A1::'IY sme túlili po PlItllzii, trcll:l ibôl nl-'Chať. aby v nás bilo samorne srdce Zeme, il IXlk J1..?;ťančl.lv:1ť ho."''N V TcilhanlCM)m videni je [eda lIpine zjavn~, fc il);l v spojeni s Kristom bije vn;!.. .. srUce zeme. A preto je celkom logické, že morlv nMho clujmu o ocalc.;v:mie parú.zic treba hradať v poznan í "hlhkj spojilosti ml-xlzi Kristovým triumfom a úSJXXhom d iela, ktoré s.. ... fU na zem i snaff vybudovať rudské Ílsil ieNl~.

Podra Tcilham:'l boli dÔVIXly a motívy oc'ak;ív:mia parúzie v dejin:.\ch vcrmi rôzne. ~Židia do k:\zali očakáVlH' Ml-'Si:\&'I rri risic rokcw iba preto, lebo si h u prcdsrm.,-wali odetého Sll\'A:lU s'A:lj ho naroda. Učcnici sv. P..lvla

ri' Poruv. TIlcHl'llf{of lhc Prub[em. lo:TEILI-IARJ) OE CHARJ)IN. P.: ThtFw.t.m::o{Man, s. 272 -282; TIIC En.:! ,,(tlH~Spt.'deJI. [ni TI:I L!'IARD DE CHARDlN, P., Tht Furnn:of Mlln.li . JI2-JI-4.

110 CO dnes liwt occk:\v:l od Bo!i drkve i Zubecn1!ni a prohluubcnl limylIu Ktll .... Ln: TEILHARD DE Ci·IARDlN, P.: Jak lIt.'i'im, li. IJI.

111 TIILHARD DE CHARDIN, P.,}uk ldlm,~. 111. I:' Intt'Tp r\.'fácb tt'rmlnu .pn:lI\Ir«lic:" je pl"inajmcniom trojak.1. Pojem miliewako ľn'lflm llr

molno dl:l.Pllť v ,m}'lilc okolia - clwironmcnnl, \ou V'(I: I'l:lln C prOlitr«lnk1v;, ~ llel "' yÝ1nam{'ltJOOu.

n~ TEILHARD DI!CHARDIN, P.: 1Jo&Jci/ll'OUn'llic, L 153.( 1927. DeT. 'V. ~, lO<' Wil Ij() TIIlliARD DE CHARDiN, P.: Bo:bki~it ••. 152. 0927,OcT. IV, •. I\)I}.)

Ceirn lásky k sveru, človeku a Boh u

pro::cs divinizáde duchovn~h sil hmoty, zeme, S\ttl. <":astw.i. šlci.L. ... je nedozerná. No svedectvom toho, re tento proces diviniz:icie so ... dávno za~al, je t icf: TeiUmrdu\I:'1 inn..:rpn.'tl.ídfl Kriswvho krstu v Jo rd;\ne. N týl.;hto všeobecn~h dcjin.ích hmoty môŽCtnc rozpoznať "-,Ilcolcpý symbol krstu. Kri<rus S:I ponoril do vôd JonHnu, kroré symbolizujll sily Zeme. IbwJtil ich . A ako howrl ~V. GJt+.'ot z Ny.,.W. \o)Stúpil z nich. neslle ,'IO sebou celý svet. "111'1

Teilhard mú n:da na mysli dvojjlc'<i iný proces diviniz.ície ~'VCt.I: fX-morenie do ~vcta n vynoren ie z neho. Ani jedna str:\nka tohto procesu sa nemôže prccen i ť. Teilhard tým nazna~tljc, že niekrori mystici pn.'Cenili f;ízu Ixmorenia II d\l,:di Hožie kr.\fovst\O nájsť primnotl cel!rou, v hmorc, v nnd~ni, v I'lIdsk)\::h pokrokoch. Inc exrrémnc prúdy lIznúvajťl le n druhú f.\zu a nepripustia iné JX"k>-v;lteni~ hmllty nd: jej z ničenic. Tci lhflrd ovi \lŇak ide o jej pozdvihnurie, o spirirualiz:kill, u jej sul:tlimúd u, t ... -da o jej tr:msform:\cill. Nl-ide pn..-to ani (l jej zniocnie. Olle ani o jej l"lUnl-"\:han ie v jl--dncj rovine, l\:I n.; istej lIrovn i.

DoceniťWto myšlienku tr:.ms(orm,\cie mk, aby n:'lm ncuni\ml ani duch, an i hmota, je podľ:1 nc h n pm~ Ixx:hopcnie krcsť;mskcj nad prinxhenosti

(a tt.'(!a aj ot:izky divin iz.1cie). Dalo by s..'I azd;l pripustiť, fc jeho pr:k':l Boi.dc.é prosiredie akoby bola viac určcmi tYm, ktorl až "pohansky" počúvaj ú. .. h lasy Zcme

w, nd tYlU, ktorl sú vu !M)jej viere v tmnscendenrno celko m ust:i1enl.

Je skô r pre tých, ktori hT;ld ajll, krorl dria potrebll zjcdnotiť zem a ncbu. Tak vlasme mlXlerní kresťan in slOja n:loz. ... j pn..-d pmblémom: .,V samých n:ljduc hovnejšich vnnv{u.:h ich hytosri sa prch{nhjú protichudné pr1livy a odlivy. s[lÓsobov'Jné priťažli\'ost'u ll dvoch súperiacic h hvit.'U1... Roha a svet:l. Kturý z tYchto dmch si vydubyje Vlič.~ itl Ikm!,,11IIl V smhe vyst ri h:lť m<xlcrnéhn ('ltM:b p red udlÍ1čcn!rn 0<1 svcm, ale tiež pr ... ,,1 odmietl1l1tim l-'V:.lI1jcl iových r.id, Im dokonca pred rczij.!nkio u n:l purozl1menic tohto vzf.dlU nHx1zi svcto m il Bohol1\, d,\<;k"1.lkoll1 i!oho mufe byt' dvojaký. teda rozpo ltený fi"'-lf, IXllIkazujc Tcilhanl n:l cestu, ktora na jednej strane bez "najmenšieho lIswpku prlrodc", ale na Jruhej stra ne pr~ívc .. z túžby po Vlič:1cj dokolla lmti" môže "najprv lIvil-'S{' d o sldauu a potom navzájom OŽiVOVllť I:isku k Bohu a ulmvú lásku k ~vctu, úsilie po oopúrani a tlsilie po rozvojiW

•IIN

Týmito íJV:lhami su usiluje rozpt)i1if nepokí~ v rudských dušiach a ulcázat možné spojenie dnd nc.ho vyvijajllccho so ... , d ynamického l>VCt:l a kresťan­ského Boha. Je si \I\.-.Jomý to ho, fc ľudia si položia otázku: .Je Kristus ev.mjelii, p rcdsmvovaný a milOV'J ný v rozmeroch svcm Stredozem ného

.., 1927, De T. IV, l. 128 (v5lOYCrWwln preklade •. 95-96). III" TElll-IARD DE CHARDIN. P., ~~ ••. 21. (1927, De T. IV, $. 35.) IIIt TEILHARDDE CHARDIN, P.: 8ob!rij:>n:lltfl'fik.I. 25. (1927, De IV.5.J6.)

12 1

125

l26 I Zlatica Pla.šie nkoVlÍ

mora, schopný obsiahnuť náš mk obdivuhodne rozšíren ý vesm ír a môže byt elke jeho stredom! Neukazuje sa swt ~irn!, b lUšl ;I os l "ujlll"e~ 1 ako Jah'A!! Nezn ič ! moc míbo1enstvo? N ez:ltieni n:\!ho Boha!"19O

V tomto kontexte je [o :lj ši~ia formul:\da m:\zky rozponi medzi n:\hoženskoll vieruu II vedou, či InL'Xlzi náoofcnskol1 vierou a pokrokom. Teilhardovi k le II výmzné popreric tohto moderného ko nfliktu medzi nimi. I'okhld:'! ho %:1 nesmierne zhuhný. DokonC:l ho interpretuje ako dôvod rozvoj:1 vJčiieho zla pre kresťanstvo, nci bolo jeho h istnrické

prcnaslctlovanie. V úprimnej snahe vysropov:u', čuspOsobuje tento konfl ikt, oMlrene k ladie Ofázky typU: ČO d nes chýb.1 krcsťanslvl.Ir Je ho postrehy o fom, že nk kr< .. 'Sťnnsrvo moderného človeka neoslovuje a nič pozitívne

mu nehovori, mk niekde je chyba, Sll vefmi pJ\..llnnn tné. Mno hé podohné p.1lčivé ot;i:zky nastoruje najm:' v !túdii Snice probIbIIM

z roku 1949. Jej motto znie: Jedni hCM}ria: T rpczlM> čakajme na návr.lt Krista. Inl vravia: fbdJkj Jnkončll1\! budOVomie sveta. B te in! si mysli:l: Dokončme formovanie člťM:ku na zemi, aby !kl urý\.:hl ila l~ltúzia."I ~1 Tcilhardov'J kritika II apolOf,'Ctika krcsť:.mstv.t, ktorú vyslo .... uje t:lkJXJ\.'I,.'(!iac jed ným dycho m, je omnoho ro:rsiah le~i:l. Okrem iné ho SIl ko nccnrm je aj na osvetlen ic troch z:\kl:lClných dimenzii kresťanstva, kroré - ako pOlikazuje É. Riclc:.ll1 - Teilhard v pr.·lei La Oise Jn6t.'1ue intcrpJ\..'tuje ako neschopnosť kresťanstva rozvinú !' tri Z4\klad né rozmery: uniwl'ZaUstidcý, fUll lristický a personalistjdcý.l~l N apriek tomu, fc kresťanstvo je už Ul fM)jcj defin ície un iverz:1listické, nezna mem'l to, fc tílto d ime nziu nestratilo, ie nezrodilo túr0 pcnipcktivt l vide nia a že nezotrv,\v,l 1):1 IX)zlcii slTt.'(loyelrej

kozmológie. O krem iného je tu skryt.i ~irka, kron\ je spíin\. li inl'erprcnkiou vn.' len ia. Tcilhard, v snahe ro~friť interpretňdu vtelenia na celý \o\!.~mfr, sa pusmvil [várou v CV:\r celej časopriestorovej skutočnosti , s ktorou prkhňdza svet novcj kozmolÓj.,oic.

Futurizmus, pod obne ako un iverzalizmus, je krestJn.-;tvU tid vl:lStný, alc n~"(.'cnstvo s[.XX.' lva v tom, fc t:rnn'i(:cndencia n .. 'idejl sa snív.l pre mnohých veriacich uzavretým mimozcnt.~kým ideálo m. ČO toto u:z..'lvrctie praL:tidcy mamená! To, že kresťanský ideál sa stane pmdvnym a USpúv,ljúcim. VTei~ hardovYch očiach má byť tento ideál "" .. dený IoWkou dQb1fl IY k romu, aby bol interpretovaný ako nadzerm.ký, nie mimozemský. Nndzcm'\:ké je pokračovanie zcmskcho a moino ešte doplniť, fc mimozemské nemá so :zemou nič s{Xllocné. V tomto zmysle je iba nadzemský ideál tým ideálom, ktorý inšpiruje maximálne

IOiI 1927, ce T. IV, l. li (v slcMndwm prekbde •. 16). ItI Thc: Heart of thc: Problem. Iru TEIUtARD DECHARDIN, P.: Th.: F.ct .. ", ofMan.I. 272. Itl RlDFAU, E.: M~f TtllhanIa dr Dlmdin. Olomouc, 2OCH, i. 81.

128 I Zlatica Plašienková

týchto "podôb náboženstva" m ožno i nterpretovať aj prostrednictvom interpretácie lllohy čl ovek.1 vo vzťahu ku svetu a k Bohu a s tYm súvisiacej problematiky parútie. Pripomínam, fc bod p:ltútie Kri .. ta So'l kryje s bodom fudskej zrelosti , prcro je skutočne v nedohradne \'el'kcj časovej škály.

Ko m.'CfbJt:nda v Tcilhardovom ponímanl mOle byť teda zalotená iba na dynam izme n;\bo!cn.'ItVa neba a zem\!. I'rem je bud(lcnosť sveta :zviaz:..má s niekorkými podst:.ltnymi vývojovými aspektmi a tendenciami. Viare sa na u rč ité psycho loj.lickc zjednotenie ľudstva, na vývoj vedy, techniky :. preh lbujúce sa IXlZn~vanie sveta, ale rie! na t.'\k.ladnú d ud1O .... nll víziu, ktor,. poskytuje spr:\vne pochopené kresť:.mscvo. Právc kresťanstvo "udržuje a zdokonaruje vlziu n ie neosobného ;1 uZ4lvn..'tého vesmiru, ale z aspektu

jeho budúcnosti otvoreného l)Qžskčmu Ccntru". 1'X Nilboženstvo hudúcnosli mn teda človeku ukt\Z4lť, ako tvori ť, pozn.hlal',

mi lov.lť a s lúž iť \o\!.~mlnl, ktorého je sll~asťOll. Pretofc Boh a vesmir nic sú oddelené a nmn:\jom nl.'Z:.\vislé ~kllročnost i, konlA.'.TJ..'Cnda nábožcnstVol neba :I zelll \! jc celko m prirudzcmi il pre Tdlhanla jed iná spr.ivna pfL'(l~mv:.I, na ktorej možno za ložiť rnkpovcdiac hlbokíl k01WCn: iu modernLi . neviery"

;1 zjednotiť mk lilSku k Ho lm s !:\skDL! k ~V\!U1.

3.4.1. Kozmická dimenzia modlitby

Vzhľadom na prcdeh:idzajúcc pribliien ie Teilh;lI\luvej cdo.~tnej v!zie v zmysle jej kozmologk.ko-antropolul{ickej a filozoficko--tcologickej konl"epcic, a naj mii na posledné liv:.lhy, bude možno :z..'lu j!maVl.': pouk.\:zat na \o\!fmi :zv!;\štny aspekt nil-ktorý\:h Teilhardových textov, asrx~kt, o ktorom som sa zatiar nezmien ila, ale ktorý ma ~wjim sp(')8obolll fasc inuje. &Ima pre seba stlm ho pomenova la kozmickým rozmerom Teilh:Hdových modli tieb. N cmMn pritom na mysli klasickc modlirlx)VČ texty, ale ide mi u Teilha rdovc esejistické a poet ické texty, ktoré .~n ImJf .. mňa dajú interptctOV'Jť ako výr.tz jednej velkej a nekon~iacci sa modlitby.

Pokúsim sa to Uk.1:za( prosrrcd n fcty(ln\ výberov z nasledujlicich rexrov: Kounickd omfa, KrisllU ti nmou, Duchovnd sita nnwtJ,l% Kňat, Mojt litdnie, Boislu! prostrtdie.

~ 1919,OcT. vn, ... 185. TÚr0 ln-,ilic:nku vyjadrUTcifhardvpr.ki pod n:\r.o;Jm Lner...wrimu />J',:~dc: l'Unifirorinot ""tnllÍnc:, ktomjc Inhnoriadnc il~rndvnav kontcxte súčoanYch I"'JCClIOV~lIzujUcdlo.aM:ta. Hlavnýpodnct kZOim."lcniu t~1 úv.lhyO~~, vlllllo rncj "tnlnkc qedTlC)(('lV;lniu rudSlVJ..

"" Tellh:lnlovc procc Kovnlo:1c4 OI!Úa, KriJIIU "I.moc.:o;u IJNcho\.nd lila hmol,vy!1i YO frnr.cúl$kej 1""" .. lln" 1",d Ihlllnl" Hymne tk l'Unit<eI'J v EJitiom ,Iu Sc:uU v roku 1961 {v zo.mume ,knulrk Iw~,II'Il' ~J.." l IU}. V tejto pn\d poulljcm .J0YefU1cy preklad Dr. A. Boteb:

Cesta lá:~ky k SVC[l\, ~ Iovcku a Bohu

fudské úsilie. &.et IlXIa \o \o\!1h:j miere bude patriť pni\e tým, ktorí vzbudia väčšiu nádej ul na tejto :zemi, nie iba mimo nej.

Personalistick:'l. dimenzia kresfunského nábufcn<ltva ako náboženstvd osobného, r~ersoná lneho Bo ha sa môle veľmi ľahko zredukovať na inrcrprctácill Lv.mjcJia ako oblasti morálky a u\konodarstvd. a zabudne sa pri tom na jeho kozmickú a orgunicJru nádheru, kror.\ je obsiahnut..'\už v učcn/ l>V. Pavla. N:'!uk:. o Krisrovi musi ob;iahnuť\fŠ( . .'tky aspekty ~j T'C<llity.1'11

Vo v.koOccnaiti je Tcilh:tn.l pre.~l~ený, že krcsťanstm je aj v moder­

no m ~vcte tou duchuvnou si lou, ktorá môfc ridiť prol.lltm ~lovcb, fc predovšetkým môfc človek... "oživit" ,zvýraznil' jeho poslanie, naprie k tomu, že mcxle rnc ľudstvo, .-ko sa w ;\, sa od krcsť:msfVlI ČISto priam oddefuje II vztľaľuje. V t:lkomto in rcpret.lčnum r.\mei možno vid ieť napriklad úv,lhy J. Oa n iéloua, ktorý poukazuje na význam toh to Teilhardovho snafc nia, k(.'d· hovori: "On zjednocuje trojitú biblickú dimenziu č lCM:ka: vládu nad svetom prostľ(.'(l nlctvolll techniky, spoločenstvo osôb p rostrednictvom lásk.y, otvor\!n i\! sa Bohu prostred n lctvolll ad on\cie: t(.'Chnika. laska, ador:.ída Sl. Iri d imenzie VI.:smiru. Ak chýba ib:.I jCťIrl.'1 Z nich, vcsmir je plytký, apomIstvo lllídejc, ktoré n:ml d;\v,1 Teilhard, je také, fc tieto t'ri dimellZiL-', vzdialené od toho, aby si n:w:z:\jom oponovali, konvcrgujú"."'~

V Teilhanlowlll duch u domyslené: je najvyš,lU Čl" odstr.ini l' konfl ikt medzi S\r\.'tQ m a Hn hom, lebo tento konflikt je vyvolaný lt mclo. Vo svojej podstate je iha zda nlivým konfliktom , ktorý sa vyhlasIIje :z..1 skutočný. Svoju mieril zodpov(.-dn~ti %:1 jeho odstr:\ne n ie nl 'Sie aj súčlSné kresťanstvo. Ked'žc Teilhar\1 ho nL'1.:hápe staticky, ale ol).f.micky, v procese neprestajného dianiu ,\ ako mo:!nosť otvor i ť sil :lllSOlúrnej hudlll.:nosti, vv:zYv:.l ho prebudiť s<\ zo zimné ho sp:\nkll, vy:zIÍL\:r S:1 zust:lr',\:h myillienkovýl.:h modelov, ktorým moderny S\\!t tl f dúvno prestlll rozumieť.

No ak SlJča .. ný krcsr.m nie je schopný úprimne 8:1 oddať nNnako sveru, ako aj Bohu, nepochopil, fc je medzi nim i spojen ie, fc je to spojenie nBoha rm výsostiach" - IJohtdlOre a nBoha C\Qlúde~ - HaM vj)rt'du, fc jc to dynamická jednota n;lbu!cnsMl neh: .. a n:ihoknsrva zcmc. Táto :z..1kladná konvcl'b'Cocia medzi Božím kn\fovstvom a fud~kým úsilím je pre Teilharda určujúcn.

Preto je celkOIn poc hopitdné, ie Tcilhard ulôrazňuje .. svJtú lásku k :ze mt, ktorú prcjHvujc rne ~VOjOlI ~innl)st'o ll v L'VOl utivnom svete, teda vo svete, ktnrý sn st::lle vyt:v.\m. Jeho nl,,\lJUženstv() zclllew

, ktoré je spojené s nnáboženstvom neba", je CIk vcJ'kým in.~pimt!vnym prumci'lom súčamej doby (vr:1mne hfudania ekologickej pamd igmy). Konil.'C kon~ov, zjednotenie

~. M:I byt'tc:dot n:\m u'~Il:llllym ~n~lII1l či ~""/lI'I"islllOrll. M CitOVilOC podl'a RIDF..AU, t: MJlbI Tdlhmda cit Olludin. Olomouc, 2001.

Cesta lásky k svetu, ~lovcku a Bo h u

Predpokladom porozu men ia t)\:hro textov jc poznanie Teilhardovcj odpovede 0.1 vef mi naliehavú othku, ktorú si sám v názve jednej :zo svojich prác kbdie: ČO dnes llo~ očakáw. od Bo!ej C irkvi!1II7 Táto otázka je akoby predM!SťOll ot:izky, ktoru možno v súrnsnosti srormulw.tť aj takto: "Má v tomto sekula rizovan o m svete modl itba d te nejaku nádej?"''18 E.~te rudik:.\lne~ie sa d:'! opýtať: nMoino sa cite v našcj dobe modlit? Nie je ro pn.;av myil licnkovcj %<I()srn losti~ Nie je modlitba kultúrnym atavizlllo m".!"1W

Zdá s:.I, že odpovede 11<1 fieto or:ízky súvisia ~ I1<t~OU rečou o Bohu. Ak dnes mno hl tL'OIÓJ,lovia priznáV'Jjú, že žijeme v dobe, ked' sa reč o Bohu naozaj ~t:lll1 proble m atickou, muslm dudať, fc Te ilhard od halil túto problcmarickl.lsť lIf O\'Cfa skôr na pozad I n;l.~ich interpretácii, teda i našej .. reči" o vzťahu Bo h a a sveta ako o dvoch "súperiacich" hviezdach v očiach mOlierného č loveka. KL .... ľt.c toto d ichotum ickt videnie chl1:l eliminova l', pokllSn sa u d vojakli tr.lIlsfo rm:iciu: tnmsfon m\ciu "n.'Či C irkvi" aj ,,~i svetaM . Prv.\ z nich - "reč Ci rkvi" už znela mod ernému človeku cudzo, lebos:. st;11 .. n.~Oll, ktor.i zakollzcr\Ovala Boha iba doformlll a vyprahnut)\::h

pojmov teolog ickej metafyziky, a tak h o celkom umftvila v č isto tmnscenJe ntno lll svete. Druhá n.~ - "r~ svetu" (má na mysli preclovktkým Vl.-du) Boha Zi.) llo'VCl'lI ~dklll1l vylllČihl, b.l dokonca illU <xloprcla i to .. mic.~to na ncl~iach".

A wk Tcilhardov<'l "n.'Č" o &,hu a o lloVi.'tC, ale aj jazyk, ktorý použiva, je celkom iný. Pn.'Ču! t eho jeho interpren\.cia vzťahu Boha a ~VCt.1 bola Z41lofená na dvoch spomlna ných hisk:n.:h a tu sa jasne :1 jednotna~nc muselo pretmnsformovať a j dt) spol\l inan~h textových mcxllitieb. Krítu modliIby (v súčasnom zmysle slov:.l) tl...-da Te ilhard ooohne nepociťoval. Mcx:lli tb.1 nebola pre n\!hoor:\znoll, ale prirodzenou SllČR~ťOl I je ho videnia a chá pan ia. Potreba vyjadr i ť vie ru v mod litbe bola celkom sa mozrej m;i. Modlitbu pritom pcxir .. nehl' n er ll ~1 M" .hocaký jl.'tlnotlivý dercrmi nizn lus, - nakorko

TEIUlARD DECHARDIN. P.: ~ • ..,mí".. C:imbriJge(Ontario, Kan .. da): Priateli:. Dobrej knihy, 1976.

1'11 CO dna; .včt (li:cknVII od Bo!1 cirkve: Zobc:cm.'ni II prohloubc:nl imyslu ktlk. In: TElLHARD DE C HARDIN. P.: Ja! toSi'm." JJO .

... NANDRÁSKY, K.: CO otlovujcln, Teba osluviad Milan Rúfula moolitba. 1n: Filowľw, roč. 55,2COO, č. 9,1.702. Na toffito mie5te byllOm rAda uviedla, fc K. Nandr.\5J.:y"1 tiet uobc:m Jic!om Tcllh:lnln de a 'aNin. (),;obn()iť il dielo tohto myslite!;1 an:lfywv,tf \\) vian:r;..:h pr;\r.-.tW, 1I 1e v WvislO!it i J nakou pr-leou odponičam do powrnOlil1 n.IJlll~ :;iS\·.'leny priel\:z !Nu!:"m il dielom Tel!h.anl~ de Chnrdin z roku 1990. NANDRAsKr. K.: Pierre Tcilhard de Ch:lrdin (1!!81~ 1955). In: l;ilolJlflll.~. 45. 1990, l'. (l. J . 702 · 717.

,.. NANDRÁSKY, K.: CO oslovuiem, Teba oslo.'iac! Milan Rúfus ~ modllll>:l. In. 111o~,fllj . ~. 55. 2000. Č. 9, •. 702.

[27

[29

130 I Zlatic..1 Pl:dienková

modlitba (obyčajne) neme ni beh udalosti, ale ich zapája do novCho usporiadania cclkuWlOO

• Všimnime si dôraz na usporiadanie ccllw. Z mhoo hrad iska t1p lne opodstntnene za cikladnú črtu jeho osobných textových cscjistick.yc.h modlitieb m61eme pokladať ich kozmickú dimenziu.

Kozmická modlitba môžc byť iba tam, kde je kozmicky ponlmaná nádej, vicm i l:\skn, kde je Vtelené Slovo intcrpretov.m é v ko n textc celého \\!limiru . TÚr0 dimcnziu modlitby vidíme u tohto mysliteľa priehradne. Teilhard, oslovujúc Bo ha v modlitbe, prihov:'l ra sa z.1n:"M!ň k celému svetu, :lleoo nno lXl k, prihov:u':ljtk~svetu , oolovujc Boha. Ne mohol by sa modliť lc Bohu (podocýk:lm, osobnému Bo hu), ak by S!I tým súčasne nevyslovil u n<..'Obral:nl ku svetu. Nemohol by milov;lť svet, kcby v ňom m:vidcll3oha a nemodlil 5:1 k nemu. 5.1.m k tom u h O'JOrí: ~Krist:l milujeme "kn n<iObu, a on sa mím vnucuje liku S\IL'{." lOl Preto jc úplnc zrozu 11l i teľnéjeho priznanie, ktoré sa od tcjto skutočnosti odvija: nVšctkn moja rod(lI\ť ti thpl'ch, celý zmysel môjho byt;;1 i I:huť do živuta, Sl\ u\vislé, môj lioh, od tejto z.~kladnej vlzie Tvojho sp!.ljenia s \l\:smírom ." 202

Je v t;Ikcjto !xxlobc modlitby naoulj zmyslupln(»t? Je to zmysluplm\ ~ k Bohu, o Bohu a ku "'Y\!nJ :I o svctc! Zdú .5<1, fc Tcilhurdov:\ modlitbu ma naozaj cl kladnejšl "Ýlnam ako cclé nadobudnuté poznanie. V jeho textoch je Z:lznamenardn,l akoby tendencia osob il)\:h pn.'Chodov. Je to prechod od dôkladnej analýzy ku ~'Ob.'Cnejšcj reflexii a poznaniu II od nich k mcxlli tbe. Ona jc nako niec tou najint imnejšou a zároveň skúsc nostnoll str.\nkou sy'lUetiekého,1X(1a unM.:nálneho poronmlenia \IL'I..;. $\..\.'llčl o tom aj náj<lcny rukopis jeho Jit \n U na obrázku Krista s planúcim snlco m .101

V tejto z. ... vcnx."'ncj časti mojcj pmce dám prehovoriť Teilhan10vi jeho vla.<itnými slovami (M!ra Oli.tcj.~ie ako dOO!raz, aby sme si moh li ro najviac "V}Chutnnr"' ml(cnticku;I'Teilhard~h "modlidXl'ol)clt cscjisticko;.:h rext:cw". Moje dlhšic spricvOO né k.omenníre alebo :malýzy by toti! zbytočne nanJšali hlbku, krá .. u , JXK!tidrosl' n ilpc..-cifikum Teilhardovho myslen ia i j:uyb.

V týchto textoch uvíd lme, že Teillian1 11.1 neobmd .. ku nzdedenému" Bohu fo rmlll, ktorý &1 postupne stráCl, ale lc. živému Bohu skutočnU'ltl, fej, honí sa tvorf, i tcj , ktorá zaniká: &Poui, Panc, usi lujem &1 Ulchytil' v sebe, a Tebe odovzdať \lŠCtko, čo dncšnčho dňa \OQ svete vzrastie, i to, to sa umenM, ba aj to, čo L'Clkom odumrie. Hra, dar mojej obeti, jedinej, na ktorej Ti zálcfl.

WIQ4 Bolia hostia je pre Tei1harda celý svet. "Panc, prijmi

X» TEI LHARD DE CHARDlN, P.: PiOdI W!mllll, l. 87. ll)! TElLHARD DE CHARQtN, P.: PiOdI w:smllll, I.. 14L 2t' TEILHARD DE CHARDIN, P.: PIe5tIÍ W5mm.,1.. 31. UH M~ li ta nie. In: TFJLHARD DE CHAROIN, P.: Ja! WHm, I.. 167. zol! TF.lUiARD DE CHARDIN, P.: lWň tomlru, I . 16.

132 I Zlatica Plaliienková

Z filozoflcJro.anttopolo~,'ického hľad iska mk. Tcilhard c ha rakrerizujcll\Qje "micsrow vos~(C,svojc "pot.Ubnic", ktoréjc odpcM!ďou na Božie "",tanic". Teologická otázka "Adnm, kde si?" je plne zod povedaná.

Akúsi kulmimid u t)\:hto myšlienok b:ld~me v TcilhardO\l'fch slOYlkh, ktorými vyjadruje scb;,odovzd:.mie II z.1sVlitenie sa wmu to kozmickému vtelenému Kristovi: Jdiš, odd:\V.lO\ sil T~'ljmu Telu v celom jeho tolsahu, to }t...">t svetu , ktorý T..qau mocou a mojou vicrou sa smi I\,\d hcrným a livým mvinci m kotlom, kde všetko mizne, aby znOVlI ožilo. - SO v~ .• 'tkÝllli sihuni, ktore VyWlab \Q Illne T\Uja ooriv.'l prlťa!lMliť, so ~I slabučkou "-.Jou, so IM:ljimi rchofnými lOiv.1zkam i, so svojím kľlazstvom ... Sl) svojim najhl~rm ľudským pn.."M.'(k..'cním sa mu oddávam, aby som z l'Ieho žil II s nim aj mrel "ll)

Vzapäd Tei lham oznamuje Boh u: "Odkryl si mi hlavné p061anie SVI..'ľJ: dov~if sa "Ybr.mou čllsum \lŠCtkého ... vojho bytia v pln(llo;(i Tvojho vteleného SlwJ ... "l14 Toto odhalenie korunuje prosbou: "Panc, daj, aby mi T\oQje zustúpenic do kozmickýl.:h pri~torov neholo len mile a dm ho pn.-chUVi\v.mé :lko ovocic flIozu(jckej .1ípckuh\cie, a le aby sa mi stil lo naozaj sklltocno u Pritom nOlil'oU."m Tato skutočnosť, llofia prítom nosť je tt.'lb vidy viac ako IllL::C špckul,kic o nej. Preto prosi aj o dar viery: "ľ:lIle, daj, ;Iby som vcril!"JIfi Podobne sa k Hohu obmda s touto p roshou na inom mieste ,.A Ty s. ... m, Ty, krorého lt\sbvú múdrosť ma tvori zo všetkých sil :l všetkých n:\h(Xi %Cme, d opmj mi, aby som urobil aspoň pokus o brestu, ktorého pln:\ llčin nost &1 mi zjavi iba v pritom nosti, a porom v ňu aj veril, veril vrllcne, veril nl.ld~ku!"lll A v tom istom mo mente Ul s ily tejto viery

(ľakuje: "Vd'aka Tebe toro očakúVlmie a t:lm viem Sll už p lné IX\'IIlbivej sily. Willi Z"'rovcň vyjadnlje lIcm, očak.1.va n ie, tll1by: "Bok môj , pad:\m na tvár pred Tvojm\ Prítomnosťou v kozme ... Po Tebe túžim n Tel"l ocHkávam POJ črmmi všctkcho, s čim sa dndného dň:1 stretnem, všetkého, čo sa mi dnes prí hod r a čo d nes vytvorim."2IY

T,\to túžba po stremut! s Bohom pm;trcdnlctwm ~ta jc vyjl.ldrcná aj v túžbe ocakávania a je spoje ná s túžbou objavov.mia, spozn:\vania, ktoré neodderuje I30ha II svet. Je to manifcstúda jednoty viery a myslenia, čiže túžby veriť a poznať Boha a ~t v jednotc, a nic v ich izolov.mosti ako sa mých osebe. Vidime tu uoci tú paralelu s tOll podobou novodobého

lJl TEILHARD DECHARDlN, P., ~ t.emln<,I..J I-J2. ~ TEIUfARO DE CHARDIN, P.: ~ wsmm., l. liO. 11I TEILHARD DECHARDIN, P.: PiomWSlnln<,l.. 23-24. l" TElLHARD DE CHARDIN, P., PieKol w;smS ..... I.. 24. ul TElLHARD DE CHARDIN, P.: &tdu! pmsl'n:l:/.Mo, I. 59. WTEtLHARD DECHARDIN, P., Ba&ki~, 1..59. lit TElutARO DE CHARDtN. P.: PWCr\ W':JTIIm., t. 25.

Cesta lás ky k svetu , člove ku a Bohu 131

tútO tot.i. lnu Hostiu, ktorú 11 stwrcnstvo, Tebou priťahované, prináša ... " IM

Svet je uírovcň oltárom, nn ktorom obetuje prácu a utrpenie všct~h rúk a ducha. S dôycrou vyzn:'.v.l: . P:.me, kcd'!c UIS nemám ani chlieb, ani vino, ani o ltár, i k<..-d' li! nie som v lesoch na b rehoch Aisne, ale v ďalekých ázijských stepiach, povzncsicm SOI nad symboly al k 83.mému majestátu skutočna :l ohctuje lll 11, ja Tvoj kňaz, pr-ku a súfcnie sveta na o ln\ri celej zemc." lC/tI Pri tom to obctov:mi "Imlichom a p.1ténoll sú mi h lbiny duk naširoko otvorenej všetkým siMm, čo Se1 v tejto chvíli vznesú 10 všcdcých

strán zcmC),,'llle a sústro.li :l k Duchu"1tl1. Teilhard ova modlitba nieje an i malicherným prian im, aleje vyjadren Im

nL-vyhnlltllosti mkej viery, krllr.'l je zdrojom tepla, vzdo rujúcim mŕlVOlnému v.\Ilutiu chladu. nKeby som nemnhol veri ť, fc Tvoja skutočná Prítom nosť oživuje, spm!lI j!.: a ut/uicv.1 aj tú lI"jmen,~ill čiastku e n!.:rgií, ktoré ma prenibj(l. :Ilcbo sa ma letmo dotýkajli, č i by som neskrehol do špiku ... vuj hu bytia .1 new m rel lXl zi!1lY!~ 2Ct!

V ll\ lXllitbe Tcilhnrd kladie Hohu ot:\zky. A Boh mu (mlčky) odpovcd:\, prerože vzúl"lrl mll Teilh:lrd da kuje: nBož!:!, ď;l k lljem Ti, že si t isíccrými sJXlsobmi uS1l1enlovalmľlj pohrad, al si ma koncť ne priviedol k (xl krytiu nL'Smiernej prostoty Vl.'C I!wl1)J Pretu t id ako svoje cv:.mjel ium a poslan ie (poslanie zmieriť svet li l\ohom a ukáZ:lť "prostotu \IL-d") Uv:\JZ:I poTrebu .. ... vniesť Krista do vnÍltm ... natllf:l liliticlc.~h a poh,lOských skutocnoliti".l1\l

Takmer vo všcrk~h I:CXmch je %Tl.'rcľné, že 5:1 pokladá skôr za hlá .. atcfa vteleného Krt~t::l, nd oslx:mYatcľa Sv.itéhu DUl:ha: "Nech in í podľu ... 'VOj ho ~ieho JXVllania ZVC8tUj(t nádhenJ Tvujho č lrcho Ducha! Ja však, ovládany po ... lanim v.lziaci m v najvnútornejšIeh koreňoch mojej prirodzenosti, elK'Cm,lxl môže m hovori ť iba o n<..-VYSČlmrcľnolll pn . .'dlžcnl Tvojho Bytia, vteleného v hmote. Nikdy nebudem mocI' k. ... ztl ť iné, ako t:ljomstvn Tvojho Tela, ó, Duša, žia riaca vo všctkom, oo mis o bklopujc!"m

T:íto univerz.\In a p ritom nosI' Kristu vo svete ho utvrdzuje v potrebe poukazovať na ich jednotu a byť jej ZVl."'StoV:.ltd om: .Ja S,111l, Panc, by som dKeI svojim verm i skromným d ielom byť apoštolom a - ak to mk smie m pO'V\!dať - c.:v:mjdis tolll tvojho Krista vo vesmíre."112

11:' TEIUiARO DE CHAROlN, r.: PII'K'tl \~mfr", i. 16. ! ..... TEILHARD DE CHAR[)IN, 1'.: ľit!ll.'lIl"dmlm, ~. 15. l~ Tf:lLHARD DE CHARDIN, 1'.: J~tk.'lI n.,mfm, l . 15. :. .... TEIUiARO DE CHARI)IN, P.: Piac!ll<$mlnl, l. 21 - 22. !.. ... TEILHARD DE CHARIJlN, 1'.: IWeň I~mlrn, l . 22. ll,' Knb. In: TEILHARO DE CHARDIN, P.; alld tlI.'. 130. III TEILHARD DE CHARDIN, P.: ~ resmfnl. 5. Jl. /ll Kn&. In: TEILHARD DE CHARDIN, P.: CNd tft. s. 130.

ri!lOVS~ \~lV[iW; • mI'. UN1VEUITN;' l(.'III1.'·CA.L ul. 1J. nOY. I. Oil U pRJ:f,Q'

Cesta lásky k svetu, človeku a Bohu

osvietenstV'd., ku ktorej 8..1 evanjclidcý teológ H einz lahmtv práci O o.sviclL'fll náboterurWTn prizm\v.., so sympntinm i, pretože podra neho vtedy .. boli Bo h a ... vet cite po .... polu " v sú l"de s tým viera II mYlilenie žili a rozvfjali sa spoločne. Vtedy by som bol md fiI" UO - dodáva autor. H. lahmt, sú.hhL .. iac s Hq,>elovým výrokom: "Bez SVCtl nic je Boh Bohom", tento výrok ~ip!ití doplňa tvmen/m: "a bez Boha ~vct nezostáw svcto m".J1l

Teilh,ml však :,kobydúvno pTL-d Za hrnto m ani nemusel tieto dva výroky spájať, lebo v jeho oč iach boli vidy v j<..'(lnotc. Pojem jednoty II Te ilhard a - ako dou re viemc - neuznl1člIjc totofnosť. Keď hovori o jednote Bo h:l a svem, má na mysli celok, ktorý jcvnútornc diferencovaný. Tlito konccJXiu môžeme u\rOVCll n:lzvaf ho listickou a je opodstatnené sa domnievať, že te nto holizmus musi bcz lxxl micnečne rezonov..l ť aj z jeho kozmic kej modlitLy. Vyplýva to z jeho chúp:lIlia dynamiCkého bytia, jeho aktlvndltJ uskutočňovan ia ako I . .'vo lučnéhu procesu, ktorý jc vlastne jednQriacul1 sn.urird skou činnosťou Boha, Preto Boh a ~( nikdy neboli navz:1jom od seha oddelen i, ale ani rurnlní. Preto modli tba k Bohu je modlitbou L'Clého SVCf;.I, modli thou, ktorou tentu ... vet pu.v.ku;C, fchná, a le uín:M'rl

Boh u kladic svet ako obetu. Ako obetu po:.v.l tnú, lebo obetuje Bohu, oo je Božie. A tak jeho " Hymnus na hmo t u"lll a ko istý d ruh m odlitby je z tohto h radiska ú p lne podwpird ný. Požchnáva hmotu, ktorá zraôlIje i ošetruje, ktor;\ vzdoruje, aj 5:1 podd ávH, ktom búra i stavia, spútava i oslohot.lzuje, ktora je miazgou našich d llši, ruko u Božou , Telom Kristovým. Pre to jej mó&:: !chua t', poztl r.lVúv.l ť ju ti obetovať zárOVCll .

Možno jc to p redovšetkýnl Tcilhardova Kotmidut omJa, ktorá jc m~..Jiac jeho d e nnou om'KlU nad .,vetom , v ktorej vzdáva hold tejrú dyn amickej skllttk~nosti, čiže d iferencovan čmu celku. Tento celok jc

d ifcrcncov:.mou jed notou 130 h:l a sveta. Sú tu však aj zjnvné odbzy na poníman ie Božej iman entnO/i ri a rmnscendentnosti zárovel\' ktorým d:hr.l naplno ~aznicťv Bnblwm tmlStredl. V)'I.:hurnajme si z tejto p r-ke na.slcdujllce kr;I~ ie dt:'lty: "Bužske n:ís oulich:l, pren iká a formuje prostrednktvol11 všetkých stvorc n i bcz výnimky. Predstavovali sme si ho ako čosi ďaleke a neprIstupné , a :zatiaľ tijeme ponoren l do jeho hlčiacich vrstiev. ~ 1lI Svet

Ill' ZAHRNT,H.,O(~vlcenII1.1~vll11. ln:T~20.lCoIt:á:A~. Pmha:\lykhr:ac1.

1995, .. 4JJ. ilI ZAHRNT, H.: O o&vlccnl n. ... bo!enKVIm. In: TeuiocIt 20. Jlokrť : Ant%git-, I. 4JJ. ll! ~Hymnus 11:1 hmotu- .ic IÔČU(OO tcxnl Ducho"nd lila IImOI, (v om .... mom prckbd~ 1'I(,d

~lV\.}ffi ~Pic5d\. na hmotu"). Tento !oa ic publikovan, ~j 113 konci «-sk. 'Ju:, prek!:..!u knihy lHLHARD DE CHARDIN, P.: Vmnrr a !idstw. Pr..ha : y.,.ichm,I, Im.

Il' TE[LHARDDECHARDlN,P.:fkttM~,I..99. {1927,OeT. I V, I. 1'1 IH)

I Jl

134 ! Zlatica Pla!iicnková

5.1 tcd.1 odhaľuje ako božské prostredie a "Boh sa n:Hmu tápa~mu hľadaniu od krýva všade ako v:šoooo:nť p!'Ostfťdie len preto, lebo on je konečným !1CX!om, v kto rom sa zbiehajú v!ictky skutOl!nosti" 2H. Týmto bodom jc Jc!i~ Krisn ls.m "Vcsmfr dostávJ Ježišovu podobu, ale aké mjomsoo! Ol~awjc sa JeB ukrižovaný ... "121>

Azd>l ru TCilhard nazn:úlje to, na čo zn.imc pouknzujc už cv.lnjelista Marek (Mk 6,5; 6,6). ako na skutoL;,osť, že Jdi>: je bez viery rudi oc-zmocný? Nakoniec sa jeho nc mohú'llost prejavi v jeho ukrifova n í, alc tým - nko podotýka H. Z1hrnt - S<l spornalť Božieho zjaV\!nia vo ~,,\!tc st.\VJ zrozumirdnoll.m Boh je v~lstne tam, kde ho rudi" nevidia, kde ho nehľadajú, t:.lIn, kde si mysli;l, fc ani nc môfc byť. Akoby pr.'l~ preto TcilhanJ vidl a hfada Boha naurtj t:.lIll, kdc ho iní m.vidia a nehľadajú, akbo to robia i1Jl l niektor!.

I-Iľad;\ ho Il:l dne hmoty, v hlbilllk h Yiictkcho. Bo h je pritomný v pro­f:ínnom, mm, kde ho nikto ;mi netuš!! TcilhanJ akoby tU naznačova l aj problčm fu ds kej skúsenosti Bnh a a zd:\ sa, fc aj prohlé m ľudského sprosrredkov,mia tej to skúsenosti. Tam, kde pol:Om jedni ")'kladajll túto skúscnONt' ako l3o!ie oslovcnie , pre iných je to hIlH:.\Zia. V'{myscl. O bj:wuje Sól pmolé m dvojzn;~nnr.ti tejto skllsen~ti a potrehy jej jo,:lnoznačnej istoty. Teilhard si zrejme lIVCdOlllOV,ll požiadnvky moderncho s\o\!tu., pofi:ldavky vzfa hujllcc 1\;1 na Boha, Ixl ktorého aj modernýwcf 1X. ... lkáva to, čuoolkava1i a čoho sa tllk veľmi dožadovali uf filr izeji a %4\konn ld. Z'\zraky! Z:\zraky, kroré hy vyvr;\rili túto ambiv,dentll osť Bok; skľJ scno..<;ri, čim by S:l stala jedllOznačnoll . Tdlh:ll\! nepožaduje takéto z:\zraky. Je vzd iale ný od tukýchro pufiadaviek. Okrem toho vie, že ani z..i.zmky by neposnič il i.

Dôsled ok :l mbivalentnosri t(~j t{) skúscnosti je však jasný. Mohli by sme ho sformulovať do onízky: Kde umÍl.':im i ť Boha vo ~vctC! Má tu vóbec vyčlencné nejaké micsto? Jednoznačm\ poznatcľnost' tohto miCS("J v n;~ich poh fadoc h na Boha nejes tvllje. Môfe jes tvova ť iba psychologicky nespochyhnirefné prcs\o\.-xlčenic , fc sa nad\:\dta všade a vo všetkom. Toto vietko nic je s Bohom rorofné. T:.\to Božia všadepritomn osI' je S(JÚlSne vyjadrenim toho, fc všetko je v Bohu . Je - ako hCM>rí Tcilhani - v každej hun ke, v každom ~ltóme, vo YŠCtkej pokorenej i nepokorenej hmorc, lebo aj ona je v "om, hoci s nim nic je totofná. Keď Pau l Tillich opisuje úsilie

lH TEILHARD DE CHAROIN. P.: Book.! f1'IVlm.<dit,l. 101. (1927, De T. IV. I. 136.) In Jdi! KrlstUJ ic ol poolllUl oY v IffiYIIle hiMor\cktho ohnisku. Tuto hl8torkIr.ú dhneruiu

KriitJI. TeilharJ =lroooeň dopIfIa o unilll;!n:\ln\1 dinlenziu, "'Ii:KIrenÍllunmickým ohnlikom ICriirom·Omqou.

IM TEILHARD DE CHARDIN, P.: PiťSC!l l'tJmln., I . 141 ; Knč: . In: TEIU'lARD DE CHARDIN, P.: awt tlr, I. 121.

ID ZAHRNT, H.: O OIYkcnl näboknstvlm. In; T~ lO.ltOItlf: Anto!oaW. 5. 436.

136 I ~a~iesto záveru

M oje "sl1pútnlt::M:t n:1 cesre s Tcilhardom a Z:l Teilhardom sa na tumto mieste končí. Videli sme, že Pierre Teilhard de Chard in po J:11 náčrt veľkej drámy vývoja vesmíru. Dodaj me, fc r...\to dr:1Il1;1 je aj dr.ímou relloménu č!rwcka, ľudstva a modcrnél1(l sveta, ale tid krcsl'llnlitva. Na pozadl ťejto dr.lmy však vidicťt:CSnJ. Mofno je to jcJlla z m<\la ciest, knm:: nie kam \o\..Jl1po

PokOs ila som sa mojimi ocam i uvidieť a priblížil' n iečo z toho, čo v tejtovdkt.; epopeji vesmíru uvidel Tcilhard . Je ho príbeh, krorý jeslIčllsťou tejto vesmírnej epopeje, je možno rre Illnuhýt:h pmvokllj(Jó. :lle na turn llf n ič nezme ním . C itliV'{ čitateľ sa s tým vyrovn:i lia m a tak sa k osobe a dielu Tcilhan la vráti, :'llebo nt.vr.\ri. Ak So1 m i poJarilo uk:\ %4lť hoci (IZke

:1 kľ\lkate, ale tie spr.\vne chnd níky, ktoré do\\."dú na c~tu k Tcilhar.Jovi, nepokbd:im !ovoju snahu %41 zbytočnú.

Te illmrd ov.l ..:~t:.l - a SIX'\sob, a k.ým !il- vidy srúp<ll;l nahor i dopn.-du. Teilhard chcd vfJy .. nahrať v%kll" , .-1,.,. napriek v!ktkým jednod ivostiam (ivšcrkým bolesmým udalostiam) mohol vystúpil' a uvidieť. O tU .'k1 nellstále

pok tlš;ll. Aj ked' 5:1 routo rozprnvou mo je "spreVl.idtllnie" životom a dielom

Tcilhardil de Chôl rdin skon~ilo. m oja ll..';ohnú ..:esta s Tcilhanlolll a za Teilh:m.loJll :s:.1 nekonči. NO'oIl! č ítanie, nO\o'l! .. domýšranic" je úloha, ktorú srjlc viJ lm ml obzore. Ak ju l.:lZrie aj či toltef, potl."ŠCnic bude na mojej str:mc, lebo spoločne ~ kn\~:.l trochu f:lhšie,

K týmto\\.>t\m môžcm dodať už ibu p(Jik.,Jnll pozn:ímkll. Thto puhlik:kia o Tcilhardovi de Ch;mlin , tak ako mnohé iné,!!1 iba naznačuje oblas[i problém~h okruh(N, rcffilltiZOlr'.m.,:,.:h ot".\zok i kona.'JlO.1úlnych riekni. ktoré dido tohto mimoriadneho myslircľa ponúka. Nic v!ietl«) môžcme prijať bez výhnld II lllltomatidcy. Som však pl'C8\lt..-dčcná. fc to, čo je z Teilhan:ICI\I)dt n..flcxil najpcxl'ilatnt.-j!lie .1 najfimtnejšic, ro naozaj prclije :l bude .. dsť" &llej. Tým So1 naplni jeho snaha, aj doceni jeho individuálny prínn..

t ..... PoTOY. PQRuBCAN. J.: &.:mj.eIiMm, ll"""k, umnfr. Trnava: Dobro Ir.nih3, 1993, l. II. IJ! V~ht,dom rul nesmlo::rne roz:siah\y R.og&cr pmc o Tci!hnrdovi, ktorý smev tejru publiUdl

nemohli plne dtoYat. v 100mame poullrej IIter,ltury lwedlcme aspoň nicluor,\:h autorov n.~m zn:\m"l'l=h p ..... c, Aby mal čitateľ 1l1ofl105tu I nimi v prlp!ldc potreby Jid .owmiť a Ir.ompnrovať roUlC Nboly.

Cesta lásky k svefll, človeku a Bohu \

tT'J.osccndov..lt Boha teizmu, čile úsilie dôjsť k "Bohu nad Bohom ", doclava, fe tento "Boh n ad Bohom Teizmu je prítomnostne ukryry v k ~lfdom stretnuti Boha a ~1OV'Cka".llII

Tcilharuova mod litba akoby bola pr.\ve tOll podobou mod li tby, ktorá pozdvihuje Boha nad Bohil tradičného teizmu . Tu vidím paralelu medzi Te ilhardoll\ a Til lk::hom. I'r:uneň odvahy k bytiu, o ktorej hovori T ill ich a ktorý jc II ne ho ")'jadrcný v potrebe transccnde ncie Boha teizmu, je II Tcilharda vyjadrený kozmickou m odlitbou .

AkOllže rečou je Ted a táto mod litba u Tci lh an:la! Je rečo u poézie, v ktorej oslovuje rl je oslovuvaný. Je rcčou proscbnoll i ,ľakovnuu. Je ro...UlI viery, n;klcjc i I:\sky. Dolln by sa 1XM..·(:Jať, !e jeho modlitba znie ilko jedno veľke vyznanie skúsenosti lásky k jdi;'\uvi Kristovi: ,Jem, milujem Ť:l pre te n dav. čo .'kl v Tebe skrý\r.l ;1 km..y d ljcm so ~tkým i ost:.ltnými bytosť-.un i h uča!', mtxll i ť 1\;1, plakať ...• h .. "(f 1\;1 k Tebe privin iem. Milujem Ťa pre tmnscende l1t1lú a IleúprllSnll st:\ l osť Tvujkh z:\merov, ktor:.í J(x\:iva Tvujmu sladkému pr ia lcfsťVu črtu n ezlllenitc:fncho de tcrminizmu ... Milujem Ťa aku Žri{.·dlu, ako či nné u ofivlljúcc Prostred ie, Hko Ko n iec a Počiatok aj prirodzeného ~"VL1:a :'1 je ho do tv.\ r.1 niCl."ll'I

A azda najvia, pt'lsohivosti je v nezii;tnosri tejtu modlitby. Tcilhardova osohm\ Illlllllirl.la jc súčasne nux llitlXlll s~t:.l , nUlllHtbou nad ~vctom či jednod ucho V'{r.lzom jl.-dnufy s\-\:ta a Bo ha w s~tle kozmk::kcj modlitby ~lko prejavu kozlllit.:ky ponlmallej viery i l:isky. Mod li tb.l, vie ra i l:\ska sú vlastne 1lI..'uI.ldclitcľnč. Tým 501 )XJlVrdzuje aj h lbokú myšlie nka o mod litbe ako p .... ,,1ll sk.urku viery, ale pamdoxne s(lČôt<;ne (l tum, fc necxisuJjc dele nie na vieru a sku tky. Tu sú iba skutky podľa viery na z:.\klade h\.~ky ...

V moJlithc TeilharJ počúva Boha. odpovt.-dá mu, alc aj vypovcda o Buiul, (l ~vcte il (l )'V'lljcj l:.ískc k n im. Modli sa s nCllYCrircnou l"ahkosťou, aj kt.-d' sa nach :ídl.:1 v najťu!š/ch situ:ki:kh. Jehu mtx'llirby s(l nik Hj isté reflt!Xic vht~tnej skúsenosti , :I () tie by n:\m malo isť aj v sll~lsnosti . Tento odkat je pn."ll nami, treba si n:\jsf len t(l .svoju" optiku.

m. nWCH, P.: l3í1h nad Bohem a odvaha Ir. bytI. In: T~lO.uokll : Atllo~ ••• ot l" lit TElLHARD DE CHARDIN. P.: PitMTi tA!STl\ÍI"U, I. 68.

Druhá časť

135

140 I Jóref Kulisz 5J

Ni~je to náhlX~tl , te Tcilha rd nazvaloorbu novej kristolót:ie nC'M)U Niceou. V JC-od no m. SYOJom liste napísal: .. Zdá sa mi, te po p'ltnástich storočiach zn~ pn.!fl~mc vellcé ~jc aria nizmu, s jediným rozd ielom, fc dnes nejde o dcfl l)ovn~ ,e ~tlhu KľI.~ta v lone Najsviitcjšcj Trojice, a lc o to, ako uk.'hať vzt':.~\ n~eJzl ~nsro~l ll S\-\!tom, ktorý Sól zrazu St:.Er f.lOtastidy vcfký, nad herne ZOl!l.~llIZOV:lny a VHIC nd pravdepodobne .poly hlml;) in. (. n. mysliacich planct - Čl azda milióny). WZl4

. Pokú~mc 5:.1 tcmz prcanalyznv<lt jednotlivé etapy vzniku tejto novej knsrológ'le.

4.1.1. Realizmus vtelenia

V č:lsoch, kc,ľ mdonalizmus popieral h isrorickosr' Jcfj~1 Krist:l, ked' prnt~~t:.II~rská škoilI prijímala jedinc Krista vie rY :l m od ern ilInus videl v Jcfl~V~ Icn. človek:l , ktorý v najvyškj micrc p rd/va l "n:ibofe nské ,>?h lll.JU\ ' Te l J/.la~\1tvn.l i l, že k pod~1arc krcsf.mstva p'ltr! vicr.! v bofstvo lus~r.,ekeho J:il..~l : Napisni, že .. kresf.lOsr\Q je nik JXxlľa S\'njcj dcAnfcic, ako ',IJ podra S\-\1JCJ podsrnry n:iboženstvom vrclenia"'1\(>, prusrn:d nk:rvom ktore ho Bol~ v oso':'c Jdiša z Nazareta osobne vstupuje do dejln , .. veta a ľudslva. TCIlhOlrd SI U\-\:dOlllOV'..I I, že popierojúc histurickosť j!..iiš:.l Krista l-\o~oč~ovcb, je kresťanstvo zaťahov.ml! do oblasti ideull'lJ.{ie alelx) AlozoAe: a tym Je jX>ZLxlvcné ilvujej vlastnej sily a fivotnosti. lH

Teilhard, tlznávaj(lI': hodno[U hismrick~h prameňov u jd išovi Kristovi .h~adal mu~nosť skú ma.n ia,. l ... l dokom .. ' 1 skúsenosť Krista nn inej nwiJlc: .Iko to robda apolq,'Cuka Jeho doby.

Apulog'ctib prelolllu 19. il 20. stOroČi:l, nazý\';lIl:'1 histo ridsrickou pokl.adala l.·vallj~liá lOl historický dokllnwl1t, kto rý ukazllje pmV\livú tv:'!; a taJ.ol~l.~tvo JC~ l ä:l. 19. storočie nielenfe spochybt'lovalo h ilito rickosť L",:tnJehl, a le l:.IVlL.J lo aj nové eh:'tpanie dejin, v ktoro m nebolo miestn pre hlJmnstvo Boh!Xloveka v jcfi':~ovi. n~

) T~ilhard videl ~n ú .mo~nosť, Ilko dokazova ť pravdivt~f krcsť:IIl.~tVl.I. I~uka.~.l l ~a praxu Cirkvi ako lM!rcnie vtcleni:I, ktoré mlÍ I>~e reálne, lustorlcke 11\1I ... "i{O \/o vývojovom dozricv.mí sveta i človek ..... It')

l" L~~r:' ~~;::i7_~~~5. Cit. podra: LUBAC, H. d", la ~ du &ft Tdlhmd tk owrrdin.

;: 1936. De T. VI, ... I!J. Porov. 19+4, De T. X, .. I!!O, 186- 187. JI7 193ij. De T. V, .. ;9.lbrov. 1916, EG, l. 396; 1936, De T. VI, •. 112. 1. 1927, CC T. IV, .. 1-40. Porov. 1939, ce T. X, I.. 158, 187.

DULLES. A~ Q."IIMf i Eu~lia. WaTU<lW~ 1971 .. 2;- 26 1M 1919, UP, .. 384; 1919, Um, •. 116,413; 1923: LV, .. '31; 1927, De T. IV,,, 118-120 122.

1929, CeT.XI, .. 33-31, 37; 1931, CkT. Vl, .. 54-55; 1932, <Je T.XI, .. 60: i933, ~

4. Kozmické rozmery vtelenia

4.1. Vtelenie a jeho perspektívy

Z .. čnimc spomienkou. V liste z 19. júna 1926 Pierre Tcilhard de C hard in napisal~ .. rrcd~crom, v č lnskoamcrit:kcj skupine poslucháčov, mím veľm i sympatkký profcsor z HtlrV:lľll ll jasným a jed nud uc hým spú;obom prcdnicsol rcfcr:\r O tUJn, ako SOI prebúdza myslcnic vo Mer:lcej línii. Ja som premýšľa l nad pricpast'ou oddeľujúcou \\.·dct:ký SYCt, v ktorom St .. n:lch;íd Z:11ll :I ktorého jazyk puzn:\m, od svct:II:\. .. ()lo~,'ickcho a rlmskcho, krorťhu jazyk jl' mi takisto zm\my. Pn prvul11 .šok u pri myšlienke, fc realita, o ktorej hovori tedÓl,:ia, muže :l m:í byt' r:lk:í rc{l lml ako svet, o ktorom huvor! VCJ;l, vidllll, fc som SChOP Il ý vyjadriť jazykom vedy to , o čom hovuri tL~J l ógi:l, ktorcj jazyk jc prc m nohých nezrozumiteľný. DosJX:l som k z;íveru, že KrL .... nJs, lIice! !UUIe, nic je cuJzl záujmom proresorn Parkera a fc st:'lči m:.I:'. pomoc, aby prclid od wojej pozitivistickcj 1"»>)'l:ho IÓb>i.e k m.,... tiekej perspektive. Toro !X)znanie ma post:.lVilo n:1 nohy."lU

Nuv:', vizia Sve!':.l, krutá ~I rodil:1 na prelome 19. a 20. storočia, a krcs­f:mstv(l herm eticky uzavrete vo svojOJll m:ilo zrozumitcľnom j:lZyku teológie, to sú dvc z:i khldné (lrl~iny celej TcilharuO'lJCj fVOrivcj činnosti. T(lro je h o č in nos!' môfemc OZJl;\č it ll ko pokus vyjad ri f tajomstvo kresťa nstva jazykom nxiiaccho sa .~\lCta. Je v nej skrytá hlboká túžba ulcizať tlnM.:rz:í lny rozmer kresťanstva aj vMa odkryť pravdu, fc jedine ono môže byť odpovedali na najhl~ie a.~pi ráde člO\.\!ka 20. storOC:ia.

Trc\l:.' JXlzna Jncn:lf, fc Tcilh:lrd uv:.l ~innn'ifbola pokusom vyrmrif neMI kristológiu - d L'>Ciplinu vysvetľujúcll t:ljolllsrvo Krista , Bohnčlovcka. Teilharu poznal dokonale kristológiu svojej doby. VL-dcl, ie jej pozornn'ir' sa slIstreďuje na výsku m ~ontolÓf.lic" II "p'\'YChnlógieM Krista. Podľa jeho mienky, !':.ljOJllstvo Kristrl vyjadrené pomocou filozofickýc h pojmoy pri kontakte s realito u, s novou vlziou svct;! ncm:llo čo ponúknuť jeho súbsnikom. Preto bol presvedče ný II ]X>trebc Ilovej teológic, ktorá by ukaza la vzťahy JllLxlzi Kristom n ~vetom, jeho uni\\:n;lIny, kozmický rozmer, o ~om hO\Uri l uf sv(itý Pavol.

Túto potrebu vyj;tdri1 Teilhal\l jednou \lCl'OlI: "Skôr ~i neskÔr budemc potrebovať novú Niccll, ktorc\ ukMe pr.lvdivo kozmickú tvár vtclenin."w

ll! 19M, LV, 5. 91-92. lU 1955, Unr, $. 419.

Kozmické rozmery vtelenia I Dnes, ked' celkom bcfne prijimame výrazy /w.unos., /wvnic/cj, najÔlStej§ie

máme na zreteli vzdialené príc.<itOry, do k.torYch človek pomaly, aj ked' nie bez istých obav, vstupuje. V b1Tl.'Čtinc /wsJnos znamená súlad, harmónia, poriadok. Adjckt!vum kounic/c; zna~ 1 u.oda usporiadaný, harmonický. Ak človek celý !lvet označil slovom kozmos, urobil tak zrejme preto, lebo videl v ňom sú lad" poriadok. V~vctlime tiel, lc ked' plŠCOlC (1 kozmickom charaktere vtelcnia, slovo /umni.:kj ch ápcme nic v statických kat~ri:'u.;h (usporiadaný, lIst'.\lcný \IO ~vojich z:\konoch), ale dynamkky. Vtelenic sa ru jav! a ko lIspomJ uj(lca kategória, ktorá usmcrň uje stvoriteTský proces od jeho po,~iatk(J'\I ~lf po úplné lOlvt.~nie.

TcilharJovský zmysel výr.lnl km:midc.j vo vzfuhu k tajomstvu vtelenia podlOpime d tc l ep~ ie pomocou prlkladu rC:lliz:\cic projektu nejakej konkrétnej buJovy. Skôr, nd SI takýto projekt zn:alizuje, najprv vznikne v mysli an;hirekta, krorY ho vo svojej Mlrivcj pn..-dst'.lVC vnlllla ako určitý celok. Táto nsobitn;\ projekchi je JXJtom mzlotená na jcdnotl ivé, navz<íjom ver mi ,hku súvisi:u..'C detllily v dokumentáci i, kto rú sa srane základom vykonania pr.ke, DokulIlenr.ídll celku m:\. svoju vn útornú štruktú ru, u.~por i adanic. kroré od z:,čiarku usmerňuje slx)sob rcaliZ<icic projclc.tu. Prcmyslcný a rozpr:ICJ.N.mý Ldok jc rozlofcný na ti.slL'C jednotlivých prvkov, dctaikw, krore - usmernené a usporiadané ly\) s\!t~Li vn(ltornej štmktúre - sil v rca\iz:icii v!Ziou celku. Vnl maný n chcený celok d:iva komp;.lktn~f a zmysel deta ilo m, ktoré ho spoluutvúrajú. ĽlIhko si možno uvedomi ť, ic lIV1..'tIený priklaJ je dukonnlým vysvctlenlm problému nazna~encho v titule tejto kapitoly.

Podľa Tcilharda S\\!t nebol stvnrcný v j .... dnej chvili, mz navfdy nemenne ust.itcný'v\.\ svoj ich Z:ikonoch.Jcho ch;ip;.mic S\I\!t:.l vysvctruje termin too/uda, ktorý ozn<l~ujc, fc realita, v ktorej flje me, sn llI..'objavila na hlc, ale lxlla fi aj naďa lej je prot:eso m dlhého II p()ITla lého dozrievania. HO Pre tohto jC{linc~ného teológa cvolúdil značl cšte niečo navyšc: je vyjadrenlm sf\lurirdského BofidlO pôsobenia v č:lse a priestore. 241 Podfa neho, dokonalejšlm poznáv:mfm dcjln svem a dejín rudstvJ. ti ich rozborom vo svetle &ficho zjavenia môžcme IlOitrchnúť, fc spolu so začiatkom stvoren ia .sol ~:tvi l aj špecifický obsah, krorý oMral prvotinystvorcnia do budÍlcnU'iti.

T.IX, •. 1;0-1;5; 193;,~T.X, .. I40-I;I; 1936.0eT. VI, •. Il2-I13: 1936.OeT.IX. s. 163-164; 1937,OcT. VI, .. L92; 191-;,OcT.X. •. 180- 187, 195-2()(}, 19; 6.ÚC'T. VII, 1.154-158; 1948,OCT.XI, .. 201--206; 19i8, OeT.V, •. 29+. 19;8, L1nt, f. 2lO; 1950, CC T. X. 8. 236, 211-2;); 1953, CeT. X", 267-272; 1955, Uni, •. ; 12. ľo~'. KUI IS7. J.: Teilh:.rduwskie pokcie Wdd cnbl. In: CoII. ThtoL,;9, 1979. (;11"':, m .•. 51-64.

.!iC PIVETEAU, J.: LtPborTfiIM1'IltltOum1in5atorml. P.l.ri3, 1964, •. 11- 18. lil 191-2, CkT. III, l. 323-324.

139

141

142 l Józcf Kulis: SJ

Tvoren im SYCt:! začlI Boh rcal iZ(~ať tajomstvo skryté od \lCČnosti . Bo lo to mjoms1VO JetiA;} Kri!o1':.l. od večnosti, teda vfdy, Boh videl!M.'t v Jcfišovi Kristovi.w Jcfj~ bol n ielcn predurčcn lm, ale aj - ako to n;lpls.11 svätý 1':.\\\)1- "Hlavou ~:tkéhOSl'vorenia" (poroY. Ef 1,10; Ko l l ,15,IB). Pociatok slVOrenifl sa teda sc11 počiatkom veľkého procesu, v kforo m sa v konkrétnej z;\vislcj ex istencii zač lna usklltočňov:.l( mjomst\lO Jefi /!:I Krisra, ukryté v & hu od vcčnosti - milovaný Celok.

Podľa Tcilharda, <"--i iny svcro i Jejiny ľudstva pred Krisrom boli prlpmmu Zeme a človeb na zjavenie tajo mstva vtdcni". Dlh;í dolxl prlpravy bola nuplnená ~innosťou Krist:1 - OmťID. Tcilhard chtiIXl1 doslovne formulácie sv. Pavb , ktorý tvrdil, fc "vilctko je stvnrmé skrze neho (Krist""J);1 pre neho" (Kol 1,16). Ak je [o prnvd:l, porom Kristll~ llčinkujc \/o stvorení nielen in m(linc inlt.'ntiollu, ale aj in OTíliuc II(ll"r(IC, ako ll činr';'l prič inu, Icbo omnia iII

oo l:ollclird sUn/.m

Tajomstvo ukryté v Boh u od večnost i - vtelený Jdi~ Kr i.~t u s, 1'lIava vilctkdw stvorenb - sa l: l čl ll;j uskutočT'tuvat' v čase, aby sa z:1VHilo vtelenie ako privilegova ný ok;unih Božieho pl<inu sp:\.~y. Proces IlN kutlxT'tujúd S:l v časc je pre Teilha rda dejinami sp:\sy, v hotýd, - NPolu s )lTl'-ckymi otl.::uni - vidi Il.!Stllmcnt pripmvy vtclenia. l 44

Jd iš Kristu:ol v mjomstve Božej precxistencie pcrs l>c kt lvou /tvoj ho ľudskčho pol"ati:! spôsobil, Ic proces sl\Illrenia hol realiz:kiou tajomstva ukrytého v Bohu od 'o'CČnu;t i . Jt..'ťl notlivéctapy, h oré pn..'\Jch:hl Z:;l Ii Jcfi.~ narode nie, neboli pozhavené jeho prItomnost i: boli prenikn uté jeho vplyvom. OtT:lS jeho poča ti .. dal J o pohybu kozmickú hmotu a určil smer prvých prúdov v hiosfére. Priprava jeho na mdc nia urýchlila n:Jzvoj in~ti nktu a ticf ubjavenie a rozvoj myslen ia na Zemi. Nemali by sme sa naivne poho!'ŠOv.\! nad tým, že McsiM dal na sd);1 čalmť tak dlho. V~tko bolo pondmč - to ťažké, anonymné u.~ ilie pn.urného člOYCka, celé srá..ocia sa vrstviac .. kr.'ts:\ Egypra, nepokoja plne očakávanie brnel .. , starostlivo dcstilov:me esencie mystik VYchodu, aj najsubtiInejšiu mlld rosť Grékuv _, aby konečne na konári Jesseho, na kon;iri ľudstvu , mohol rozkvitnM kvet. Všetky tieto prlpmvy v kozmickom ;1 biologickom rozmere boli nevy­hnutne, aby sa Kristlls mohol zjuvil' medzi fuďmi. Celá táto pnkll sa však uskutočnila vd~lka prebudeniu aktivnych tvorivých síl ľudskej d uše, tej

lU DURRWELL, F. x.: w16unft:tion dt'J~~rilI!JIlJ<1Iur. Pu ls, 1967, •. 155-J56. ~l 1924, ~T.lX, I. 89. Td lhaN poufiv.l cit.i.l vm:lhe uU"1ťp&obcnle Krist~wJtwren l . H4 1921, oc T, IX, s, 89-90.

144 I )ózcf Kulisz SJ

dôsledku z.n.'lk, znamenie defin itívnej moci Krista nad SVL"'tom. Pr:lvc preto, že Kristus sa nalrepil. do matérie, je nerozlučne spojený s rozvojum ducha. Je tHk h lhoko ponorený do viditeľného sveta, fc ho nemotno od neho oddeliť a nezn ičiť pritom z,'l kl:ldy každého byti; •. Celkom isto nejestvuje nijaký prvok. vesmíru, ktorého kore ne by nesiahali af do tej najh lbšej min ulOMi. Mame však omnoho viac dôvodov ptiplsa( tllto mjomn ú !Jn.'cxistendll Kristovi. Nielen in ordinc intentionis, '1 1e :.j il\ unlinc Illlturae omnia in t'ťl c(lIlditct .\unt.~ I\1

Hufie Slovn, ex istujúce v t:ljomstvc noha vo V\..'Čn011l vzťah u ku svojmu č!(IV\.'Čenstvu, sn v okam ihu s\vorcnia stalo centrom, ku ktorému sa za~a l uhemť celý SMlritcfsky proccs. Boh 'ou smjom mjom.~tvc videl JclL~l KrL~ta - Vtelené Slo\lo - ako výsled ný plod dlhého stvoriteľské ho procesu. Tci lhanl de C harJin ho nazýva t'ljo11lným "Celkom" - C'C'st d'abonl le Tour1u, ktorý jc spojený a podmienený vnll tornou prlčinnosl'nuUl •

V statickom chápnní bol :>o"VCt vnimaný ako konglomerát sLicien, ktoré vz:ljomne sp.1jab len stvoriteľská Božia myšlienka. V t..'YO l llčnej vlzii ~l svet

javi, Oilpriek lIl noi'itvu existencií, ako dozritv,ljúca jednom, prlčinne zdôvodlH:n;\ ptl\ludom sllcien, krorá má svoj kuniec už od s:unéhuzoKiatku. A pr.\vc rentu koniec dáv:.I zmysel celému stvoren iu.

Boh, ktorý chcel Jcfi~a KrLo;;ta, Bohočl<M:ka, nemohol chcieť oddelene slnkn, zem, rastl iny, zvierat .... PodTa Tcilharda, nemohol stvoriť tieto súcna odJclenc ;1 ptichlV:l ť ich k ui jt.'Stvujlldll1. Vyt(Jfcný "Celok" SOI T<lzprcstie ra v čnsc, v dozrievan! organického a ps)\:hickčhu života (svet ruJI) už do okamihu, kt'(ľ sa zjavil leiL~ Kristus. Kristus vstúp;! do sveta nic Ilko nejaký d CKhlto k, vpustený akoby bočným vchodoml~, ale zol čol l jt'Stvovať ako "Plod w d lhého stvurircfského proCl .. 'SU , ktorý v Ježlšovi Kristovi 2..'lčal realizovať svuju pr.1VÚ jednorum.

TcilharJ, hovoriac o stvoritdskej úlohe JcfiŠ:1 Krism, v ktorom a pre ktorého .~1I t:l~alo zjt'CInocujúce stvol\.'nie, roôrazi'lUje, fe Slovo - druha Bofs kl\ Osobll - pôsobilo svojou fuds kou pt i rodzc n o.~ťou dte pred h istoric kým (dejinným) vtclen (m. Toto pôsobe nie nazýva pré·action mynt!Tiease - rajomným, nic rc:i. lnym p&;obcn lm. Bufie Slovo jestvujúce v IXňcj prirodzenosti vo ve~nom vzťahu ku svojmu člOV\.u..nstvu ptisobilo

I II 1924, c>e 1: IX, I. 88-M9. JII 1924, c>e 1: IX, l. 84. Porov. 1919, U nt, .. 25. m 1919, L1m ... 24-25; 1920.Oe 1: X,,. 42-43; 1921,C>e 1:111, •. 36; 1924,0e1:lX, •. 8·1.

ro""". DURRWEu.. F. x.: La Zuml:ÔOII dt Jáw .. ,stm: dN ltIlllf, •. 155- 160. ~ 1916, EG, .. 47-49; L924, ce T. IX, l. 89. lIS 1916, EG, l . 48; 1919, U nI, •. 24-25: 1924, o.e T. lX, l. 84, 107-108; 1933, ce T. X,

1,105-109.

Kozmické rozmery vtelenia l

duše, ktorá mala za úlohu vdýchn uť dušu vesmíru. Kristus sa zjavil v náruči Marie vtt.'Cly, ked' ut pozdvihol svct."w

Všctko, čo v d ejinach existovalo, bolo nasmerované ku Die(a(u narodenému z P:m ny. Toro smerov.m ie bolo dozrieva nhn a prfpravou procesu celého stvoreni;1 n;1 mjm1l.'1tvo vrelenhl.

Tcilhard napísal: .... ;Iby S:I Kristus mohol po prvýkrát zjavil 0:1 Zemi, bolo potrebné (s.1 mozrejme, n ikro o tom nepochybuje), aby v súlade so VŠl.'(lhccným pnx:csom tvo!úde bol rudský typ už an'lto micky LL~c\lený :I aby ho soci:\lnc chamkterizoval už istý stupeň rozvoja kolektívneho ~dom ia ." 2411 Pod ľa Teilhnrda S:l leda spolu so stvoreni m zabI ad\\!nr, rr1pr:1v:1 ccléhostvorenia nu zjed nol"cnic, prt..,<IO\Ii:crkým \fŠ.'lk na definitivne zjl,.'(i not~n ie rud i s Bohom u vik:tk',\:h ľud f navz::\jon\.bll

V dej innlJIll pľ()(:C'iCSl\lO renia a dlh~j prlpr.lvybo1Jdi~ Kristus prítomný n{yzil:kyMl'lll. Na tÚto fyzkkll a zMovci\ dynamickú prítomnost' u pozorňujú vyjml rcnhl ~v;itého P:lVla, s kturými S; l Tcilh"n.! stotofflllje.

Sv. Pavu l učí , že umnla in iJoo t:OnsWII! (Kol 1,17), ipse t'st ct qui (/Sa'l1dit

sulIt'''' UIllTU.·S uJC lo.~, ut iml>l.en!r omllia (Ef 4, lOV"! Ježiš KristL!s je Pano m cele. ho VCll l1lfru Ilie preto, že Ot"(.~ Imi Jal ~vct, ani nic preto, že ho Ott'\: ako P;ína vovit..~lol do swra zvonka, a l ~ preto, že je O mt'ga, Hýbateľ veľkého t'\'olu\:nčho úsil ia dozrievania svcra. l'll) Tcilhard napl,,-'\ I:

" ... prvý akt vtelenia, prvé zjavenie križ.1 je pohn'ttenie sa Božej j(.'(lnoty do naj hlbšej pricpa,"1i mnohoori. Vo vesmin: sa môže objaviť I~n to, čo pochádZ:1 z neho. To, čo sn objavuje vo ",-'Ciach, mlL~1 pris! skrze hmotu, vydohyť S:\ z mnohcll'iti. Vstúpenie Krism do !M.'ta nejakou bočnou c~tOll by bolo nepochopiteľné. Vykupiteľ nemohol prc niknllt' do rbniv:.\ \-'(:smiru, vkroč il do krvneho ubeh u inuu cestou ako tým , že 5.'\ najprv spojil s hmotou, a náslt'CIneolm"lllzova l. llltl'gTitcllem Tmne Matrisnon minitie,

wscu;TatlÍt. Ktistovo uponffcnie v bt..'l:lehemskej ma.~. l1c:e a potom cšte vJSil." v Gl<;C,

ktorý prt.',.khádzo.1 jeho verejné vystú penie medzi ľuďmi, je n ielen lekciou pokory, ale jc to predovšetkým prejav zákonov ",.cnézy a v konečnom

~ 1924, o.: T.lX. I. H9- 90. (!\lrJkýprcklad : w,bór l.um. Wal"iZ<lw:l, 1966,~ . .lS- )6.) ľorov. 1917 , EG, s. lBI- ltl 4: 19Z). o.: T. X, I. 7M: 1935, Unt, , . 296- 297; 1936, Ck T. VI , J. 183: 1940, o.: T.I, I. JO l; 1950, ot: T. VII, a. 271.

I"'" 194t!, 0eT. XI, ' . 169.I\lrtlv. 192tí,Oc 1: III , l. 192-19.1;1949, (kT. X, 5. 347; 195J,Oe T. VI[ , 8. 40S: 19l.9, EG, l . 395.

Hl 1916, EG, 5. 48; 1920, CC T. X, ,, 26: 1933, oe T. X, i . 105- 106. I" 1924, ot: T. IX," 82-94; 1933, De T. X, l. 105-109. l .. 1924, ce T. IX, I . 82. Tu .ú uveden'" mnohé cit:'tlyJ 1i.m;:N1IV. Pavla. ll<! 1924, oe T. !X. •. 85-94: 19)), De T. X, l. 10S- I08: 1946, De T. IX, , . 239-240.

Kozmické rozmery vtelenia l

pr:ive týmro človečcnstv()m, p ripr.lVuj úc v konečnom dôsledku úplné zjed notenie s ľudskou prirodzenosťou.U6

Vplyv Sluva - Krista na ustAlvičnc sa rozvijaj (lCu realitu je od počiatku fyzickým pôsoben lm.H1 Kristus pren ikli zvn útlll loVOjOll pritomno ... ťou a mocou celé stvon.:nic a dáVIl mu nielen smer, ale aj zmyscl.HII Vtelenie, ako priplllV\!ný okamih stvoriteľského Ixisohenia, nemohlo byť "odizol0-vaným lxx:Iom" vo stvorcnl, muse lo:-;a vzr.lhovafna celú evolllciu - smerom späť aj dopredu. Tvoril (J "svo rn ik", v ktorom stvorenie d os iahlo ~voju definitívnu a vnútornú jed notu.HY

Teilharoo'Vský realizmus vtelenia nie je ()d li~ný OJ real izmu sv. TomMa. OO .... xlyvrclenia, Ietoré prt'ťl klad:í Tciihard, sú wakcelkom i n č ako dôvody, hun: j."Xx!:iv:.tl sv. Torn.íš. Mativy vtelenia, kroré uv:ídml sv. TomašAkvinsky, prija la teológia n azývaná v clejimic h tomistickull ~kol(lu . Sv. Tomtlš poznamcn:íVlI, že mienky tt..'oU>f..'ťl'V, ktorl hľaJaju odôvodnenie vtelenia, nic Sll jednotné. Tvnlí však, že Jnoonuuionis IlIlionem tteba hľadať v upore o Sv.1tl: plsTIlo, h oré nam zjavuje Božiu vôľu. A \I Pisme čltame, že v Božej ekonóm ii spá"Y, v ktorej žijeme, "dielo vteleni:! predur~i l Boh ako liek na hriech, tIXia, keby nebolo hrit..'Ch u, nebolo by ani vtelen iaMlfo1.

Sv. Tom;\.~ tiet hOYllTi, že slr~asný poriadok sp:\sy ncobm(.'ťlzujc Božiu všemohllcnosf. Jestvuje totit mofnosl'vrclenia bez hriechu, a le tito situácia by mohla nast:.u' v inom porhld ku spásy, ako je ten, kforý nam zjavuje Sviité pismo.''''1

Uvažovan ie .,v. Tom:t~ (I deli \ItcIeni:! je skrz na..J.:.rz biblické. Sv.1té pismo totiž hlM}ti o jedinom cieli vrclen ia, ktorým je vykupcnie. SvJtý Tom.H, spr('snlljúc, definoval vtelenie ako 1t'11k.-dium Jlt'lXctti.U,' Tento pojem - v chá-

, .. 19111, EU, s. 339 1<1 1924. CIC T. IX, 3. M2-8i, H7. ,,< 1924. De 1: IX, 8. 88-94. ''''' 1920, De T. X ••. 21-26. I>ť>S. Th.1 11 q. 1. :1 3: .E., cnlmqunccx!lOi:, DdYOl.lIlltatCPfU\~niunt,ilIprn omneJebitum

.::re:alUTac, ntJhis InľKltdCCIl: non 1)1.8 UI\I nisi qll:llcnuI in Sacr-ol &"Tiprura n:tdunrur, per (j1l:1I 11 uivin.1 voo1ll1lf:1$ Inl104cscil. Unde, cum Sacm Scrlplum ubique inc::a!Tl.1l1onb ratio ex pCCGlto prim! hominil :\Uigm.'1ur, convenkmiu!i didtur inmrnationil opus on linarunun CMe ~ oeo in remI!(!lulll l)I!L"Cl II, Im qUOO. l)tCCltO non od$tente, ÍIlctm.1(io

non fuÍliSL'f." Porvv. BOUSSE.H.:uSmm:wJuMonck :T.I.PltlctduOttuI.Otamb.:ry, 1951. •. 103-146; MARTELET,G.: /'rob/nrv; a.;:tlld.slkd!Tisf • . Paris, 1965,1.35-80.

AI S. Th. III q. I. a 3: "Qlulmllil potentb Del ad hoc non limitttur: poruluc:fenlrn. ctial11 pea;ato IlOIl C'lIb(cnte, 0I:U5 tl'lClnUlri."

~ S. Th . HI q.I.;J.

143

145

146 I J6zef Kulis: SJ

pani sv. Tom .. \Š3. - nic je teda "centrom" zjednocovacieho procesu stwrenia, :Iko lO tvrdi Teilhard, ale jc prlsnc spojený s Boflm plánom spásy.IM

Tcilhan:l Je Ch;miin svujou víziou stvorenia - dozrk.'Vajuccj pierúrn) -akoby pokraooval v mysleni niektorých stT\!Jo .... ckých tcolÓj.l{N. V 7. storoči sv. Maxim Vym;\vač učil, fc Boh pnxivldal vtelenie II rozhodol o ňom nez:\visle od rudskcho hril:chu. Celý st"mireľský procCli smeruje k cicl'u, ktorým je Kristus - Vrele né Slovo.2M Myšlienku !ov, Maxi lTla Jalej rozvljala a o bohacovala predovikrkým trad ieia vYchod n ej rcolu);l ie.!M Kristo-­ce ntrizmus dejln spnsy v z:\padncj reolój.! ii h l:\sala predovšetkým fra ntiškánska ŠkO~I , najmä jej vdlcý pT\!dstavird Ouns ScotuS.IM

l\xlľa Du nsa ScOf:!, vrele nic pn..'(lchúdz:alo v k'l-:ickoll1 pori,Rlkll Božie rozhodnutie o stvoren l <I vykupenl, a aj v poriad ku miln<lti holo pf"\ť: . Dar mi losti, čik dHr I\ufieho fivnm bol torif od sa mého počiatku Kristovým darom. TL'\1a nesmi !'Ol nim - ako to uči tomistickľL škola - až n{.'skôr, až po sp,khani hrit.'Chll prvým človekum. O kmnihom stvorenia sa ježiš Kristus stal priČilhllL dcľO .... t UI, \1%01\1\0\1(1 i ú~hLfnou I.:clého s:tvoriterského procesu. Hoh, prL-dvldfljllc hrh.!\:h, chcel aj vykllpen ic č loveka v jcfiikwi Kristovi, Vtelenie, okrem svojho spá<;neho chamkteru, neprL'St:íva byt form:i lne {l,,,I,ívcn(m a , hv.Uou KrÍl;:t:I. Hriech človeka uviedo l do tohto t:ljomstv.l len mod:ilny rozdiel - nadobud lo vykupiterský cham ktcr. /...ngos - l30žie SIO\lO prijíma rudskíl prinxlzcnnsť, už n ie ne:mlTternt'T , zintCJ.{n'lv.mll, čo by nascIla, kehy člO\o\!k nL'Zlll"clil, ale pri ["(Jllzcm)!>ť pod lichajlLclI utrpeniu a smrti.

V dndnej I;:iw,\di, V\ľaka tajomstvu vfeh.:nlll, ktoré m:\ vykupiteľský

char-lktl.!r, dns:lhujemc sp,l'\u - víťazstvo nad hriechoLlI II sll l rťl)l l , alc hriech

.... ·s. 11 •. III 4.1. a 3. l'" Quae5t. ad ·Tn:llusium. 60. In: PG 90. 621 - 624. 1\"lobnú vlvu dejln 5tVQfenia

n"Ulllel'O\':l l~ho ku Krialovi 1\l1d ... ,{I~Inc aj II IV. lrem-ja II Terluli;'mll , hor~ plie, .QlIodcumquc t nim limu. cxptlrncoorur. Oll'i.sms oogh':loolur homo fulUnJII, quod CI limus. el camlermo, \tU W CI tclTll tIIrv.: ...

M De rellu rt."Cl ionc cnrniJ, VI. In: PL 2, H02. /I>! HRYNIEWlCZ, W., a.,sul.llltu(tl l'tud\ll. Lublin, 1982, .. 73. ~ DUNS SCOT:OpuI ľur~len.e III , d. 7. q. '1-. In: UTe. T. IV, koL 188-4- 1896. Porov.

SANNA,A.:LaR.-&tditddiJ ~'risIoStu"wlo Io.saooi.:rfw"lCCSClllrll. ľudov.!, 19511 OONNER)Y. G. E: II primato dl C rl.to ncJln to:o!ogia contempOflll'ICiL. In: l\OOIe.ni ť (lI'; ... >lulln.:nli di rr%gia dotcrNLtiaa. T. II . Mll~no. 1957, l.. 123-23.5: BONNEKW, O. E: la jln"mlluri du ChriJI Jdon j'&rirone ti ko Imdirlot!. Rom ... , 1959. Myilienky DulW Scot'oI I'OlVij:LIi, Su:lreI, l...e5ius, f"mnt i.kk SalCiky. Augunln Nicolas, Onorio J'Autin, Rupert, DetIIt a i. Porov. RACHARO, 1.-: Le ~ tk la mfnnp60n. Tournai, 1959,,- ["19-15 1.

148 I Józcf Kulisz SJ

Taldc, h.'(1' sn Krisrus objavil v náručí Márie, On už stVárňoval renta svet, a teraz ho opM dvlhal.Z70 Toto pozdvihnutie nemalo len vonbjiJ( charakter, kedžc svojim zjednocujLkim pôsobcnhn prenikalo Vlktko od počiatku ako Vlkobecný zjednocujúci Pr\oQk,l1L

4.1 .2. Dynamizmus vtelenia

Historickoljť osobnosti Jdi~a Krist.l, Bohočloveka, patri k Ixxistate kresfilnstvJ.. Tcilhurd n<\písal: "Keby sa odmietla hist:oridcá skutočnosť Krista, vtedy by SOI rozhodujúca Božia \'šadcprirom"{l,~ ť stala ioo podobnou všetkým iným metafYzickým chiméram, ho la by nch.rá, nejasná a nepodlie­hala by nnhodujúccj kontrole shl..cnosti pre iné z:\mery, neubzovala by mor:ílne smery, kto ré by ná ... mohli v fivnre l:lv."\ZQY;lť:m

PocH:1 fmncllzskeho jL'Zuitu, h istorick.; pmVl..iu L"V:Uljdil spočiva v tom, fc lldu lusťvtclcn ia ukazujú ako t:ljomst\lo h istorickcj u;oby Ježiša z Nazmem. Túto dejinnll lldlllusť nemožnu oom<xlziť ib.1 na nepatrnú epizódu, krom by sa ro-zvfj:ll a mimo alebo popri h istorickom ldi~ovi . ô1ko to chcel R. Hulrmunn. Ba nemôžemc v I\OIll vidieť Hni Icn plnd illlôlnenrné ho vývoja, ako to ukarovlLl modernizmus, <l!ebu ako to Vll svojej kri.stLJlógii llavrhov.l1 A. Hulsbosch. Z7 1

Počiatkom kn...-sť: tnstva je .stretnutie nt'konL'Čného, VI.."Čného Bytia s bytim č.1sným, kom. očným, čo sa uskutočnilo v )cfišovi Kri.~rO\li , ktorý sa narodil ako čl<:M:k z P:.lnny M:irie, Will rei na krížia \/)il:11 z Inttvych .}11 T{)[o ~trcnlutie Boha II čloycb pomenovala t mdicia vtclenfm.m Tcilhard tvrdí, že mro uda losť SIl d,i v dcjin;kh uveriť. nt. Keď hovori {) overitcfnosri vtelenia v dejin.kh, ll(,'o(M,láva sa na h istorické dokumenty, lebo dejiny, 1:0 podľa neho nic sú len dokumenty z minulej doby, ô1le prt.'\loviictkým je ta to reálne, čo 5.1 konkrétne realizuje v {,"Vo!údi, čo jej J~va smer:l zmysel. Pr-jvc v udalosti rajonl.'llVn jcfiila Krisc;\, čo porvn.lzujú L'vnnjcli:'1 il iné dokumenty, Teilhard, podobne ako I3lo ndel, videl obrovský dynamizmus, ktorý sa aknlalizujc v dejinách a J:\V,I im zmysel. Pr-ive !muís C irkvi, ako vel'kcho

m 192", 0eT.lX. '- 90. 171 1916, RJ, '- "7; 1921, <k T. IX, I. 57- 62; 192", ce T.IX, •. Hó-9e}, 193". AH, .. 69-70. nl 1927, ce T. IV, I. 1-40- 1"1: 1939, Ce T. X, s. 157-158. Tli HULSAClSCH, A.: JCW$Chrbtul, gekend lis men, bdeden ala zoon GOOs. In: Tijrúchrifc war~, 6, 1966, l. 250- 273.

1M 192], CC T. X, s. 88; [933. oc T. X, s. 158: 19-40, ot: T. I, l. 327; 19-4-4, De T. X, l . 187. m 1915.GP,I. n 1917, EO, I. 195-197.Poruv. LUBAC, H.de:1tilhall'1ttllOlrt lrnl/JS. P:lrb,

197 1, I. 65-87; SPF..A IOHT, R.: Ul viť de ~ Tcilhal"d de Oltmlin. P-Jris, 1967. I . 163. n. 1927. ce T. IV. ,- 1"1-156; 1939. ce T.X, .. 157-158. !brav. LUBAC, H. de: Teilhmdd

notrt ItInps, ,-65-87.

Kozmické roz:mery vtele nia I ~1(M!ka n ie je prlčinou vtelenia. O n len spôsobuje, že vtelenic nadobuda spásny charakrer.2tJ7

V tcilhardovskcj vlzU srmritcrský pTOl .... CS od !tvojho poťiurku obsahuje v sebe tajomstvo VTelenia a vykúpenia. Svet, nachadzajúci sa na ceste evolučného vyvojn, Mlleruje k dokonalosti vďaka zjednocujúcemu pO!IObcniu Krist<l - O mcb"Y. Jeho stvorirdska aktivita, ktor.í usmerňuje a zjL-dnocuje mnohN>ť, je spas nou aktivitou. Sp:isa tu nic je len akýmsi dodatkom , ktorý sa v Božom phi nc objavil v d t\o>ledku hriechu. Stwre nie, vtelenie a vykllpcnie tmri:J. jo..1en ta jomný pnlCC8, ktorý Teilhard nazval tMcrmnou, je ro proces, v ktorom sa Boh dáva slVOrcniu.

Božie S ltMJ, existujúcc vo večnom V'Zt'ahu ku s\oQjmu člO\o'CČCnstW, .sa v okamihu stvore nia stalo "Prvkom" zjL'i,inocujlld m celý proces. Toru zju:lnocujúce IxJsohenic U'b'OSlI - S lov.1 tmzýv.1 Tcilh;m .. 1 proo....""iOm m:lcni!l, ktorý m t'! sp.\.~ny ch:lmktcr.lI>11 Svet je pmvc týmto pôsobením vyslobodeny z mn oh osti - z h. rll"ťhu sveta. Počiatok stvorenia bol ted a počiatkom prlpravy nTda~ - mk"'ta defin itívneho zjLxlnnrcnia Slova s rudsMJm.

Tcilhard ovské ch~p:.mie tajomstva vrelenia je blizke koncepcii gn..\:k)'(h Utt.1.lV.l fo'l I\ x lra mienky Tei lhan..la, Kristus v ch.íp.m í cirkevných otC<lV, pn..Jovik!tkým j,.rn:-ck\-'Ch, ako aj v perspek.tive svetl \OQ vý\uji je Prvkom, je Svomikom celého procC'lu stvorenia. Vtelenie, ktore sa začína sjX)lu so srmren (m, je PT\! Tcilhan.h nielen logickým prvkom, ako je to u Scota, ale je prct.lovšcrkým prvknm reálnym :l lIsmerňujlidm celé s[\ot)rcnie.

OOZriLv,ljúd svet uf od Z:1~ i :ltku obsallll;C vo svojej štrukt(lrc nielen "micsto vtdcnia" ~ fmme budu - hisrorkkej \Ltblosti dejín, ... Ie aj sa mo vtelenie. O nn tvorilo "štruktLJru" dúvajl'u.:ll konkrétnu podobu evolllcii, a t:'ttu podoba si ~adov.lla "ponorenie SOI Hoha do dej In " vo vtelen!. Vyplývalu z: n L'V)'hnurnosti vývoja, v ktorom sa objavi lo vedomie. Jeho dalšie pretv.\l'<lnic sa mohlo uskutočniť jL-dinc zapojením sa do rojomstva Božieho živom .

.)Iô/ SEEBERG, R.: ÚMdk L-hn:Jd Ou.., Scot,u. Leipzig, 1913. PuTIN. RAYMOND, P., DUlU SnM. IHH-4-ltl96: MORA\V5KI, M., /Jorrnttl wki. Kmków, 192'1-,1.35-36; MARGERtE, B. ,;Ie: l..eOlriJi pourk '/IOnJ.-. Paril, 1971. .. 16-17: WCIÓRKA, 1.-: Stkiceo Teillvmkit. Ibm.u\, IY7J, I.lI9-223.

/I<' 1924, DeT. IX, s. 72~94; DIETl, M. M.: The Th.ooioJO' ofilu: RnlL .. npilon of Duru SroillH,nd TeiUwnI de ChtmIin. B.~l lthnore. 1976.

~MAI.ONEY. G.:1'hlQ!p,Iit;OuiSl; r-mm/'atoIIOTtilhanl.NewYork., 1968; MALON EY. G., Oll)lSllI.I kc.mic:1:",. W:ln:awol, 1972, l.. 171 -207. O tmýifanl g~-h otcov pm:ri, GAt.ar, J.: L:1 ..e/m!prion 11I)Stm: ď,,!Wftl"t. ROilla, 1965, .. 1 79-197~ MALONEY. G.: otr,snu ~,'- 92-170; ALFARO, J.: 0Ur0/tWt1 tantrop%cia.AssIil, 1973, ,- 83- 104.

Kozmické rozmery vtelenia

prúdu d uc hovného života, realizujúceho dnes moc z:mftvychvstalého Ježiša Krista, je overenim historidc.lR,i vtelenia.

p<xira Tei lhan:la de C hardin kresťanstVO - v historickom Vl.-Jomí -vzrastalo od elovck.1 JežiŠII, v ktorom bol poznávaný a uct ievaný Boh. Popiernť li nes hisn.lrickosť Krista (teda popicm!' bofs{VO historického Jcži~a) by znamenalo vylú čiť cdll mystickú cnergiu nahromadenú za dV\! tisicročia v kre;f..tnskom bk (kmeni), Kristus narodcný z I'-<m ny fi KrL ... tu." zmftvoy\:hvstalý jc jeden nedeliteľný cclok.l11

Pri zrode krctiťm\Slv.1 je autentická posmv.l, osoba Ježiš.1 Krista, oooml, k(Orcj duchovný rozmer nedovoľuje, aby bnb vrcsmm~ do ľudsk.cho rámca. Kresťanstvo jc vo !tvojej podSt".ltc náhorenstvom vtelenia,l7lI čo !'Ol dá inými slOVoImi vyjadriť mk, fc Boh wstupuje z výšin nebies do !t'V\!t:1 C\IOlucie, aby všetko, do čoho vstúpi, priviedol sl:xiť do výšin. V Kristovi tati! dost'liva S\l\.1' najv:i&iu milosť - je vtiahnutý do fh')ľ.1 Naj~v:i rejšcj Trtljice.m

Majme na zreteli, fc dôlditosť udah ... ti, v r:imci krorej "Slovo Si.\ rclom st:llo", nemofno vyjad riť smtkkými pojnmni. M6f.cmc teda hovoriť II dy­n:lmkkom charaktere vtelen ia , ~O Teilhanl clu\pc Jvojako. V prvom prlp'lde prcdst:lvlIje dlhý stvori teľský proces pripr<lvujúci ~ rudskLJ prirodzeno.st'" (kozmkký charakter vtelenia), ktorú si Boh prbvoji1. Cdý proces dejin, až do pr!chodu Ježiša Krista, bol pri pravou vtelen ia, bo l dejinami, v ktorých Kristus prip r:.woval S\\lju rudskú prirodzenosť. Druhé chápa nie dyn:uni:zmu, ktoré sa pokl'lsime pn.'dstaviť obšírnejšie v naslo-­d ujl1cej ť:asri , sa v:zťuhlljc na .samotný hib10rický okamih vtelenia.

Výmz "Vldi( sa~ značí pre Božie SIlM.l srat' sa čl(M..!kom a trv.'l to tdk d lho, ako dlho rrv:.í ľudský život. Existenciu však niesme schopnl obmedziť, uzavrieť do tt."Snéh() r;\mCI:l pokladať ztl čosi nemenné. Životjcohmn icXný dvoma ud"losf.Ulli - mmxlením il smrťou, no napriek romu nic je n k-'Čim shltickýrn. Život je pnlC("Som dozricv.lIlia a Shivanin sa. Prftomnosť človek::. s.'l zV';ič~uje vd'aka jeho slobodným rmhodnmiam, ktoré SPÔSObUjll, fc budúcnosť sa sn\Vl.l re:IUtuu. Btldú~no.sť je výsled kom veľkého úsilia, h rada nia , hodnoren ia a porovn ávania ; zvolená lilobod nou vorbotl jL.Jnodi\-\:a začína sa uskutočňovať. Tým So1 sr-Iva prvkom , ktorý aktlJ;llinljc dozricv ... mic človeka. Budllcnosť teda rozhoouje n ielen o kvalire rozvoja existencie č lovcb, ale aj () tom, či sa jeho život: snme procesom smerujllcim k. naplnellitl.~

lf! 1944, De T. X, I. 187, 1946, ck T. VII, I . 15"1. ZlO 1938, CkT. V, I. -19, ['OlOV. 1927,0eT.IV,I. l"Ih 1939,CkT. x, l. 157- 15R: IlJot6,('I.l

T. VII,5. 15'1-. ~ 1923, De T. X. '- 88. Tu ""\Ch!\(i%ame mvcnu 110y1V. ",,Ma l U~11I E(er;ml>m -I,V-IO, JII.'I FRQMM, E.: I..Jo.ic.:tMod voln.tlfo:i. W:nnaw.l., 1978,1.-«>-53.

147

149

150 I Józef Kll lisz SJ

Avšak dôsledné pozorovanie n.is p[\.,'Wk.cfču , k ten to .. proces k plnosti" ncc.x.lvratnc speje ku smrti. Smrť tt-d'1 wUlpuje do ~t ruktúry stvoreného bytia, ktorým je aj t"lovck. ~I

A kým spôsobo m m Ože smrť d :lVflť konečnú nchuť fivotll ~ ! Pod ľa Tc ilhanla, v rudskom svete jc sm rť nCllspcchom, kozmickým ~kand:ilom. ktorý č lovek niclenre ne mÔže ukryť, a lc je voč i nem u bezradný.vll Vo vedom i človeka sa sm rť javf fika najhroznejš! z nepriateľov, krorý všetko, čo je rudské, priv.idza k rozpadu a mnohosti.2111 Kc(f!c smrť niči s,'\motný

pi"OCC'l dmriev.mia, nemôže byť chcenou a VC(lome zvolenou budtkno:;ťou. Vediac, čim jc sm rť, vo ~Y\Jjh.:h cxi~ncj;\lllych snah,kh ju nlljčastej~ie

vôbec nebericme na YC1.1omic. V budúcnO!<>1:i h rad :\ me iné hcxlnory, ktore. budú prosr~ . .'~né n:Hm u dozrkv.lIl iu. No či si vólx....: IM .. "'{lnmujclllc f.lkt, fc v 11,lšOIll rudskom roz tnerc pmvc smrť, a nic tic iné hndnol:y, d .lv.1 ži\Qtu k()nL~né, deA n itŕvne z:l f.lrbcn ic!~

V živo re človeb j<..'Stvtlje o krem VL'tlomia smrti aj im\ SkÚSC Il\~t', ktorá bol($l'ne poznillllen:\.v:\ ľudske deji ny. Ide o skúscno:.ť slalXlSti , zla, hrk-chu, ktore Sll Z\lia:tIl1C s pod st'llfoU u\.-\:.'ťlomov.tného života, so slobot.loll t"lovcka

schopného vedome voliť zlo II p.khat' h ril.!ch. Aj t'llto skúsenosť akoby mls pl\."SV iL'ťIČ:l hl , fc rudskú bytosť je ndk:íz:m.\ len Tla IIvuje vlastné sily a n ic jc scho pná zjeJ noti ť mnohosť \/o svojom srdci mm , kde sa v slohud no m rozhl)(lnutl md ! zkl VOn)a.

Pr;'lve v takej tu ľudskej prirndzcnosti, nach:ídzajúc .... j Sll na ceste tlt\'oI\"!ncj do budúcnosti , fi lc o kusujúccj vrcho l svojich mo žnosti, Sll Božie S lovo st ll lo telum - ť lovi.'kom . Treb .. však spr;\vne c h:\pat' výr.lZ ~Ntalo sa". Samozrejmc, smlo .'1:1, ~ifc z:.u.':llo CXi.~rov.l ť skrze vtelen ie a narode n ie. Ale tu bol ilXl počiatok.

Ľudské vcclw\l ie, kto ré je plodom dlhchn Bož ie ho stvnr ircfskc ho pôsobe nia, St\ na zem i nezjavilo ako nco('ak:ivaný doplno k svetu. VSetko, čo cxistOVdlo, čo sa d ia lo pr<..-d človekom, smerovalo k jeho o bjaveniu S.l vo svete. THo uda l o.-;ť nebola Z:lVfšcn lm d iela stvoreniu, a tým me nej záverom procesu ho m iniz:\cie. Tyoriaci sa .Celok" - Totálny Kristus -dO!'! iahol objavením Sll človekl určitú et.lpu vývoja, v ktorej Boh pokračowl \Q s'A)jom stvo riteľskom pôsobeni, aiY( v ľudskej rodi nc pri pravil okamih ,

)1<1 1920, CC T. X, I. Sl; 1922, o... T. X, .. 63. I!HO, T. I, .. 315-3<4H: 1947, DeT. X", 221-222: 1952, CC T. X,,, 259.

KI 1924, De T. IX, .. 9l. Zl'l 1921, ck T. IX. I. 91. lH 194L. Oe T.VIl, •. <f8-SO; 1943, Oe T.IX, .. 2Q5-208.

15 2 I Józef Ku lisz SJ

jeho konci. ť.udské bytie, vo svojom jcstvov:m i otvorené do bud lknosti, dozricv.\ v čase, sr:ív.t sa človekom.

N iektorl autori vnukajú myi\lienku, fc človek svoju plnosť d os:.lhuje af v o ka m ihu s mrti, ked' svojim rozhodnu t1m, svoj ím ".\ no" zje d nocuje všetko, čo v I'om dozrievalo počlS jeho pozemského života. Nl V tomto ~vct!c slová "Slovo sa telom stnio" vnubjll prCltvcdčenie, fc Ono sa stávalo v ČISC, a n ic fc SOI zjavi lo už celkom na počiatku v plnej dokonalO!'!ti , raz navfdy ustJ.lenc vo IIvojom člOYt'ťcnsrvc,j tlan Alf.l to je pro.V\.'tlčený, že bez to h to úspclného stáv-mia sa človekom by vtele n ie Slova bolo len mýtom, č i d o konc.'\ čilJ tým dokerizlllom.1'tll

jem Kristus vo svojej ľudskej prirodzenosti Ixxlst:t'lp il pOkíl.~'lIlic, spozn:\va l mrpcnie ,I bolesť. V mod litbe a v o.'!Olmých rozluxln m iach hrada l bud(l~nosť, ktor;\ .. by spôsobilfI" jcho sn\vanie Si.l človekom II krorá hy d a hl jeho d ej innému život u p lný mzm e r. Dejin nú .~hlse IH).~ť času, a osobitnc sk il'iCnosť pomin utcľno.ti urobil lx)žl Syn ~~ou, 'Alilb čomu sa sr.\val č lovekmll ako každý z n:b. Vo svojom ľudskolIl pred u fČcn l rozhodova l u naiklm c)"" Llde .'KI~

V člOVL~ensrvc Jci i~ 1 Krist'll bol S\.\.'t v plnOiiti zasiahmný !'t1wrircľskou Bow u mOCOlI,M tedll I:\.SkOll , ako silou zj<.-c!noclljúcou celé d ielo .~tvorcnitl . Túto lásku č lovek odmietol u! na poč iatku svojic h dejí n . O na t ief

formOVoIIa ľudské dejiny, aby sa účin nc zjavila v Ježišovi Krb"tuvi, v ktoro m a pre ktorého bolo \lŠCtko stvorenc. Božia I ;t~ku sa VIiollI sl.lla definitívnc oliObným dnfUm pre každého ťJO\o\.·b. Zrušil:1 všetky obnK'\lzcnia aj bmny .. uZôlVľCtej mor.\ lky" a z Jd iša urobila d ar bez hr:mk a až po snuť, v kro rej SCb:1 samého ohe tO\/[l1 ed ému rUdSMI aj kaL.Ii.!Il1t1 jeJno tli....:O'V;' Z'!I(,

lOj l\OROS. L: M"h'rium mDl'tb. Ohcn.FrdbUrjI hn Br .. 1962; BOROS, L: M)SrmNm morri,. Wamaw~, 19n; KOZlELECKI. J.: Kmtap.;;.: ~~. W.U'Iz.:tWOl, 1971; WOJCIECHO'-NSKI, T.: Z cwolucyjncj prob!cmulykl 6micrd l'Ikwiekl_. In: StuJla Phi !owp/Uat: Ol1istic"'a~, 15, 1979, I, L 1l1-9B. Kristov (!yn;tmlcky rom.Jj Uki'WjU YO wojich .kriKoIóg~ch" aj Kasper, Schoonenberg. PanllCnherga illl.

;", ALFARO, J.: CriSfOIO&ia ~ antro/JOloRilr, .. 260-261. r.. ALľARO,J.: CriWlloglatflntwpologia, I. 109;1. 52-71. Porov. SCHOONEN13ERG, P.: un

Dio di IIOI11lni. Bn.:sdll., 1973, l. 151-163; OAWT, J.: Vers .. nt 1IIlOWdk chrufolo~. lethidkux, 1971," 95-110.

lH 1921, CC T. IX, I. 62. l'tI6 SCHOONENBERG, P.: un Dio di \IOmmi ••. 114.

Kozmické rozmery vtelen ia I v ktorom sa "Slovo stane tclom ".2111 Tento obmih bol novým st\'Orenlm

a novým začiatkom.Mf, l:\oh v Jcli~ ~=t~ ~~llP;~ d o dejín rudstva,

15 1

aby mu ullložnil účast' nn živote N fllSv.ltclSCI Trollce. . Z,lčiatok pozemského fi\Qm JdL~a Krism, Bo hoclovcka, Je novolI empou

tvorencho "Celku". dozrievajúceho v m'iC pkr(ml). Ako kaidé p rcdchádzaj(\(.'C štádiu m, mk aj Vtele né Slovo vo svojom dQ\o1!Čens l'\IC ho lo ~(V()rcné na svoje lipIné dokončenie, ktore. m~ nasmťaž zmt(\.)':h'll'itanlm, vdaka ktorCInI I Ktisnls _ Pán všc.."tkčho, privedie dielo stvoren ia k dctlnitivneTllu viť:.lzstW.b!K

po dlhom bsc príprnvy vtelen ia, krotý Tcilhll rd nllzýva fdtol4 kenóo (kcnos i.~), spolu s mjomstvom vrelen ill na.~t'llla nov:\ f:\Z::1 stvOrenia, k.toreJ znakom bola 0ll.-dziTudsk.1 5)'tnpathcia. oo Tcilhard doslovJ. naplsa.1: .Knstus, aby ov[;\Jol rudský žoor, :lby ho QpalH.N.1l S'Aljlm vlastnym životom, 1l1~l'iel n ielen .s.kon(ron tov'1ť !>voj vlastný žiYOt: s ľudským životom , ale musel SI ho pr isvoj iť, muscl ho zakits i ť, ochutnať a v scbe samo m ho lw~á.d nuť. Pre~ by sme nepochopili historickú existenciu Krist:l , znct:Vonh by sme JU a sprof.movali, keby sme si neuVCilomili, že L~ lo o obwvský z:1p:.ls Princípu najvy:l'tcj jL.Jnoty s mnl.lhusťoll, k torú bolo treba zjoo notiť."l'/Io.1 .

Pre Tcilhatcla .~l !3ofic Slovo nesmio v plnosti človekom už v okamih u

I')(x'atia č i naroJ e l\Ía, ale <lŽ \l(raka to mu, že prijalo celý rll~ský ~iwt II u~ bilo ho svojim. Ako si v človeku rozvíjajúci sa ~~r tlvt..Jollll l SVOJe podame,

v KrisfO'Vi sa o no stalo realitou.N' Jdiš Kristus ako človek sa ~ ... ,)j lm rudským ntino" odovzdal Bohu t::elým

nerozdeleným srJco m. To, čo ľudstvo odmieclo vo !>voj011l počiatku a čo Bo h, napriek nd m ictnutill, rea lizovlli v dcjim\ch , v Ježišovi,.v jch~ pozcm skum iivote, bolo jL·dným n;i no" rozložcným v časc. Kedfc JcllS Kristus hol človekom, a l'Vl' čiuvekom zn:llllenalo byť v čase, muscl byť podriadt.'ný tým i .... tým z:\konom dozrh,v,1I1ia,. akým YII.k.I.lieha k~Ž41ý ~ný rudský živut. Toro si, \XXI ra Tcilharda, \l)'f.'lduJe na m i obl;l\oUV:.IIl'1 real ICl, kror:i jasne lI ktlzuje, re človek je bytie dotrievajúcc v časc.

Súčasná psyc h ológ ia a filuzofit.:k:1 ant ropológia n .\s poúťajll, žc dokoml l O!'! ť ľudskej osoby sa ne nach.ldt:l na počiatku jej žimHl, ale na

N 1919, l!G.~. 424: 1942,OcT.X,$. 163- 176; 1948.OcT. XI ••. 169-17C>; 19i1, GeT. VI(,

lôf.1~·1:~á~.:ws: 1917, EG, •. 125, 197; 1919, IInt, ~ 43; 1920, Oe T. X", 54- 57; 1921,Oc T.IX, 8. 62; 1922. ck T.)(; 1923, Ce T. X, s. 87M89; 1924, De T. IX, l . 86-90; 1932, De T. XI, l. 63; 1933, CkT. X. J. 157- 158: 1944. De T. X, ~ IIH- 1M.

-.:t 1916, EG, ,. 40; 1924, ce T. IX, I. 84. "'" 1924, ce T. IX. J, 88-94. 1934. De T. X, l . 1~. I" 1921, De T. IX, ,. 90. lItI'I 1924, De T. IX, ~ 90. l'II 1919, EG", 125.

Kozmické rozmery vtelen ia 1

4 .2. Kríž - defi nitívne tjavenie tjed nocujúcej lásky

4.2.1. Krii v staroveku

Napriek dosť pod robnemu h i..,torick.ému ~ru.d ill II t~tl! smrti ukri!ovanlm: 1lI •• "VÍeIllC cite presne, akým spôsobom So'\ ukrižova nte tl~kutočňavn lo a aký význam mal \ou svojej podsmte rrcst smrti lIkriŽUvan ftn . Autori Zôl~rnjúci ~ touto problem'ltikUl' sll prcs\<1!d~en i , že pri hľadan i zmyslu smrti na krlžl trdxt Inar vždy na zretel i prostredie:l mr..:, ktor:. rozhod ov.lla o mkom spô'!obc smrri il rid :lUmr.I, krorý opisuje túto u(blost'.N1

V~hl:\scn ie trestl l smrti ukriiovanim;l jchovykon:ln ic 11\;110 iný priebeh

na Východe ;1 iný na Z1pade. Na Llp.u le na p rikla d , a~o nazn:~čllje h istorický výskWIl , S'l trest ukri ioV:lI1hn alebo n il swkml ttTn Il tl kol u f mtl\.1.: h .. .l nd slldencfI nep raktizoval. Tento spôsub dl)(l afOČnčhu trestu nastClknutia na kôl po smrti, najčastcj~i e po usmrten i smtlm a vysm\o1!nl odsú deného pred oci verejnosti, bol zn~my iO; l na Vý(hoJc. Na Z\padc bol tl\.'Stsmrti ukri!ov.m lm vymeraný,,!dy len živé m u a bo l bczp rostTL.JnOlI príč inou smrti.NI V ponlm:m l Ztipadu krutosť llkt iWvJ.n ia s(XJČIv.~ la v tom, fc odsúdcnL'C nielcnfc bo l verejne pr.lIliercwaný, ale zomicrnl verml bolestne a d lho. Ten to d ruh 1Tl.'StU bol ZT\Ú tny už v sml"lJO.'Ckom Grecku, aj v Kart:.lgu,

udkiar ho neskôr prL"VZ.1li Rim.m ia.Z'H V Pak'St lne Z:J čias Krista SOI n:ljb .. ~rc}~ ic používal trest smrti lIb me liova­

ni lll . lOO Na trest smrti ukrižov.lI1ím odsudzova la jed ine rimska moc.

NL'SmiCll1e však L'Ibfldať, že Rima nia týmto sp<)whom n ikdy nctR'Stali ~ll)\lCka, ktorý moh ol II ~be povt..-.J ať d vis nlllllllUlS SWIlI. Tilkutl s m.rťou umierali len otrod, cudzinci z pmvincil - brU/Xlri. \'It Preto mohol CICCro n:1 plSl.l ť: nPredst:lVJ krltl nHlsl byť vzdiale ná n ielen tclflm Rimal\LW, ale aj

ich mysliam, očiam i uš iam."'1O!

"' BRAND EN I\URGER, E.: Croc ..... Alhcro. In: DitiQNlOO tki wocdzJ bib! ..., tk! N>«IW

l'II' :ÓI~r;;~~: :~:r~:l::~~ IlI!l Kreul~u~. l n: Stilllmerl kr Zdl, 144. 1948- 1949,

5.50-59. I'H KRO IJ.., G.: A>.f dm SpiI'/fIl Jou. Leipzig. 1970. ~ ~2. . IN 2kl .. :,wkč tJ'Clt~ Pr.WO vynu.:núv.l icyrl Slx'tIoby vylumunin ruz>iU(lku Imni: ub mcL'low.mc,

upAlenie, Kutie a zo.duscnle. Porov. KRO~ G.: Auf Ikll Spwren /aN, ~ ]8~MJ81 2idl~ !XlU\.111 aj smrt na krW, kror.! m nmen.1la: ~Je prekhatyocl Bohn ten, lo vul na dII:VC (Ot 21,23).

!.ll KROLI.., G.: Al<{dm Spil~ )r:s'" l. 382-383. ].3j CICERO, M. T.: pm C Rabirio /H'fd"dU()nis TI', 5. 16: .Nomcl1 ip!lll nl cnlcls ~b,il !'Ion

modo a wrl'oredvium Romanonnn SeJ etLam a 'OKitllltionc, oculis. auribus:

153

154 I JózefKulilizSJ

C idom trestu smrti bolo vždy napraviť poru~ný poriadok a ukázať silnú a dobre fun".'u júcu moc.X)} Z toho dôvodu mit-sfO ukrižovania bolo ske vždy vzd ialené <xl knfdodenného kolobehu f i\lOtlJ, pred&! však m uselo byťdobrcvid i tdné pre všetkých. CX!st"ldencc umicr.ll po tupnou a uk rutnou smrlou pred OC:lm i vik:tkých.

P~) úmdn~nl vym.'SCní rotsudku musel odsúdenec .-mm niesť n:í.~troj slllrtl. Nescme kríža, najól.~tejšic priocneho ramenil, S<I smlo ... yno nymom smrti otrok., (ibis lAd l."rUCL'TII).

Na mieste l lkrifovan ia S<l vykonalo cšrc bi~ovunie, kto ré bolo s(l~asfou to h to trestu. OdIiÚdcnl.":I, ~crp"lneho cestou a urr;\pcnehn bičovaním, ptiviazali ku prÍí..'\!ne lllll rame nu krifa, kto ré po tom uPLvnil i na zvislý kól, pripra\r\':ný už vopn:.'ťl na m iesre ukrižov.m ia. Pri ukrifuva n l sa spo mína aj ~)ribfjanic rllk k u J>ric~ne mll mme nu, namiclito priväzoviln ia. Nie je Jednoznačne isté, či pribljali aj nohy.,. ...

Smrť prich,\dzn la vdmi pmnaly. Bolo to d lhé, hulestné umk ran ie, v llplm':J opustenosti, pričom samotnú s mrť nasr;dn v dôs ledku tot:\ lnej ~i.:tpanosti aleoo v dôs ledkll Z<ldu.'>Cnia. Ak sm rť odsúd enca ma la byť vystraho ll pt\.' spoločnost', alebo ak bo l odsúJ c ncc nczn:\my, je ho tdo ost<ívalu na krlži ako korisť vt.\kov. Existovala ~Ik aj mofnll6t' odovzdať tclo <xlsúdencl p tlbllznÝI1l a lebo známym. lO'

Žid ia, vo IIvl1jich dejimkh často rozohnanl a depon:ov.ml d o cudzích krajin a ku ltllr, poznali aj tl'L~ smrti ukrifov.mim, č i tn.--st nastoknutia už m nV\.:ho odsúdellL";l na kô l. ~ Niektoré biblické t..:."X ty (napr. Joz 8,29; Ot 2 t,22-23) naznl\čuj ú, fi.: podobnú fOrmu ttcsru up latz\ o\J:lli - len slXlradidcy - aj samotní Židia, Hoci sn v Dt 21,22-23 nach.id:ta fCJrlllu l.ícia JOVo !'ujl'ica tn..-st .~mrn ukrižovllnlm ~ i r\<lstokn lltim na kôl, Žid ia Sól nikdy lll:storožnili s týmto trc.'itofll , ktorý p raktizovali v kh krajin c rímski o kupanti. Umieran ie rt..'! krUi tx)lo Ixxl r'l nich Božou kli' II.OOll II prejavollI <xivrhnutia člu\,\:ka od Boha (Ot 2 1,22-23). Ten to druh sm rt i vzbudzoval v n ich odpor a pocit ptlnífcn la.

\;ll KRO~ G.'Aufdm S/1Immk$", .I~den IÍ>I~ischcn PmYinzcn d:ij.'I:g\.'Tl w.ttaic Kreuziguns d nes der wkhrltpilcn Mltt.:!, die lIntcT,ocllt<:n VOlker in Rllhc und Oehol'8.1m Zl! haltcn."

~ BRANDENBURGER, E.: Cruce-Albcro. In: Diti(ll1(trio tki ronceHi h<blici d..-l. Nuol'(l

TtslalllClkl, •. 417. ~'IBRANDENBUROER, Eo, Crocc-Albero. In, DitlOllario dei ( OllCetti bibilci dd Nuow

Ttslllmcn!o, ... '118.

,... H~rl~2~.torn tieto tcxry ~tého pÚima: On 4O,19n; Eld 6,1 1; Eat 5,14; 7,9; 9.13;

156 I j ózef Kulisz SJ

Pre rudí blfzkych Jcfišovi nebolo p reto rah ké objaviť zmysel jeho smrti, kt.x!· umieral p red ich ocam i.

Vzn iká bobtn~ otázka: Ak bol s Ježišom Boh, ptt~o sa jeho životná cesta skončila križom? Obraz rcjm bobtnej situácie nach:\dt.'!me v Evanjeliu podra Luhl'i.1, ktorý núm zm;hoval postoj cmauzských tlčenrkov(U 24,13n). Bolesť il sklamané n:ídeje jeruzale ms ké ho spolOČenSlv..1 vyj:ld ril i slovami: ..A my sme dld~t! i, fc on vykúpi lzmeL Ale dnes je llŽ rrct! de r\, ako sa CO

\'ktko sta lo." (Lk 24,21)""

Objavi ť il puchoJl i ť zmysel J efi.~ovcj tragickej ,~ ll1 rti n ilm umofnilo až poznan ie tajUIlI .. <;tv.1 jeho zmŕ~hvstania.1lI Kruk z:.1 krokom S'I dú :o; l edov,lť lL~ ilic jeruZ:Ilcmskčho slx>ločcnstv:l pri h rad:U11 a obj:I\lUv.lní zmyslu kríf..1 .lU

Nachúd zolllle hu už v slov:kh "Nezn:\mcho" na ceste do Emauz, krorý u~en ik()n!po\Jedlll: "Vy m .. '\:h:ip ... 1ví a ť:.lrbavl srdcom uvcriťVŠI.'tko, čo hoYOrtll p roroci! ci ne mal Mesi:H toto všetko vytrp ieť, a mk Vtl~'iť do 1>vojcj sMvy? A IJOťnllc od Mojfi.'::1 a vktkých Prorokov vyklad al illl, l'O Sl\ naňho v celom Pisllle vzt'ahovaILl." (Lk 24,2S-27) Te n istý motlv Pl~ lll:l 1'lOI.l:'iV.! LllkM aj nn inom mic:;te (Lk 24 ,44-46).

Synoptki zdiJr.rzr\ u; ll, že Jd iš Ilezomrd pre SCh;I , il ie PT\! ~ Ioveka ;r za č loveka, za cd e !'udstvo, aby ho osloboJ il <xl klia tby hrh.:d u l. S touto ideou sa stret:lv;une v lov;lIljcli:\ch, osobime vša k v Idov.lch: "Toto je moja krv novcj zmluvy, ktor.i ~a vyHlo 'va Zól všetkYch." (Mk 14,24) Podobne slová n:lch:klzollne aj II ManH:l: "Toto je moja krv n()\l(.:j zmluvy, klOr.i ~a vyliL'V3. Zól ~tkýl:h IIa od pusrc.n k hrk'Chm." (Mt 26,28) Luk:\!! z:.IS plk .Ten to kalich je nuv..i zmluv;1 v mojej krvi, ktor.í sa vyliloV,1 ZOl v.l~." (Lk 22,20)

Tiero vyjadren ia s\r\':dčia o Will, fc pr\ť cirkt.v né spoločenstv:i , v ktorých d tlZrkvala synoptickú tradícia, !x)1i <xl poč iatku prc~",-"{I~c ne, že v Jdi.~ S<l splnila prcJpcM.'l..ľ proroka I ZOl i:i~1 o trpiacom služobníkovi (lz 5 3,7.12). jdiš bol tým prisľllbcným Baránkom, ktorý vzal na scha hriechy mno hých.

Smršilll, :lko sú ~ynoptickc Lvanjdiá, aj ked' veľmi ori#inálnym chápanim a vyjadrením rani.:J tmdícic je pojem sm rti a krlža II .!tvJtčhu Pavla, ako hCMlri C h . H. D.xxLl" Podľa m ienky M. Flicka a "L AJsz.c".,hyh(~ v Corpus Paulimml nachádz:.lme uf syntézu tcol~kkčho ch;ip;mia zmyslu kri!a a smrt i Jclti.1 Krista.

1H Pl"CS\o\..'dčcn ie sv:irého Pavla je oh;;iahnu~ v slov.ich: Kristus zomrel

1~ ľANNENl\ERG, W.: OUl%cia: UnO'l.nncui {ondmnfnltl/J. f\reso;L1, 197'1,1.329- 330. l it FUCK, M. - ALSZr:OHY, Z.: /I mwnu Ikila c __ .... Bn.' Ilda, 1978, ... 93. III R ICK. M. - ALSZEOHY, Z.: /I rIlÍJI<'n.l .Idia UOťt', 9'1-lZ(}, MOLTMANN, J.: Dtr

~k1\.'ltigr .. (">ilir. MCmchell, 1973, I. 66-67. !Il 0000, Ch. H., ~pw..il'ki o Krolat .. 'Ít . W:IT$~IW.I, 1981, l . 58. m FUCK, M. - ALSZEGHY, Z.: II mistmJddJa~'TOa', a . 103.

Kozmické rozmery vtelenia

4.2.2. Križ Jeiiša Krista

Karl R.1h ncr radi pri rozjlmaní o Kristoyom h lži pozricť na Jcfi.ša aGlmi neveriaceho historika. ČO môžcme vtedy o I\om povedať! Veľmi málo, ale zároveň veľm! mnoho. Budll to fakty vpísané do \1cobecnýt:h dej In: "Narodil ~I v bczvýznnmnej kmjine vtlo'(\ajšicho sveta; svoj život za~al skoro nepovšimnutý, nL'Ch.\p;.11i ho dokonca an ijeho najbliBf a rod ičia. Žil úplne m imo politických cildirosr!. Niekollm rokov po tom , ako verejne vystúpil, zomrel na Go4,J()(C. V jeho živote nic je n ič zviMme a jedinečné. Dá sa povedať, že p refii tuho dnsť málo, a ani to ncbolo ver m i dynamické. ČO má pre n:'rs význa m , to pre neho bolo bezvýznamné. Mal lipine iný p rl'itllp k f ivotu aku ubyčajný ~1{M!k . Ľudia, ktorých si o n sám yY\Qlil, ncchúp'lli jeho ur:cnie a vtr:.ll:ickcj c hvili ho nechali samého. Nczauj lmal sa o pol itiku , nezolObera l So1 Vl.'tIOll, neric.~il spoločenské problé my. Iste, ncrx:lsudzoval t ieW z.:ilditosti, :I le ni.:venoval im ani osobitn II pozornosť. Dá S:l le n povedať, fc Jdi.~ Kristus bol n:\božným člO\"\!kom."lOl

N :ízory puduhncho typu ponúk:! aj SlIČ;L<i llá ateistickú filozofia . Leszek Kobkowski, jlo'tlcn z jcj p l\.'\.lst:lVirerm, pL~ o Ježišovi takto: "Kri.srus vt\.: lil vo svoji.:j osobllOliri schupnosť nahlas vysloviť pmvdu, schopnosť bráni t' pr.IVI.:lU až d o ktmca, bez ústupkov, schopnost posr'.lviť sa na odpor proti tlaku )o"tabilnej reality, ktom ho ne prijima. U~i l , ako je mofné bez použitia násilia n:L~t:lV i ť tvár seOc i 1>vctu. Bol prlklaJo m tej md ik.~ lnej 3l1tcntkkosti, v kto rej kafd l\ Tudskí OSOIxI môže pmvdivu ož ivi ť svoje vlastne hodnoty."JllI V~imnime si, fc vc rn('~t' zvoleným idc:ílo m ~I, pod ľa L KolakO'NSkého, \.Q

vnútri Kri.~r;\ zrodi la a bula cň ivov.m:\ viet1,)lI v Bo htI, krorého Ježiš nazýva l svujím O tl.:u m. "I(W

Dajmi.: s i tt.x!a ot.\zku: Kde m:\me hľadať zmysel Ježišovej smrte Podľa K. Rah ne ra spočíva v náboženskom posroj i Krista. Ukrifovaný Krisn Is bol pre po ham7o' b l:hnovstvum (I Kor 1,23). Aký význam mohol rrmť pre Rimanovnk-bu pre Grékov Ježiš um iemjúci 'vu východ nej provincii d s.\rstvll! Zomieml ako mnoh l in l, smrťou odsúde nCI, ktorý bol obvinený z verej­nl!ho zločinu .

Jcfišov,l smrť bola pre Židov pohoľŠCnlm (l Kor 1,23), keď!\.: noh tou to smrťou prejavil smje odmietnutie a kliatbu (Ot 21,22-21). V IImuí ukrižovanlm vóbec, a osob itne v J c!i~ovej sm rti sa .sk rývala tf,lN dhl odvrhnutia od Boha, v mene ktorého clkonná moc vynil'.~ 1:1 rut/lud\lk

>.J7 RAHNER, K.: aa"tioni uq:ti &rn:id di 5. JlM{io. Rom:I, 1967, . , 1 ~7 1M/4 ~ ... KOtAKOVJSKI, L: JetusChrpnu prorok I rdUrIlUlI\lr. Iru 1\',(1"'11"11, IIHI'!, 'I I "

I. 1,6-7. \J9 KotAKO\YISKI, L: Jeru,Ot~prorok i n:","m;tt",. II I I A'l/1<'I\!'"h, N~j\,\l ",17

Kozmické rozmery vtelenia

za naše h riechy, smi So'! na§ou Sj:X\soll, jeho krmu ilme očistcn i, v ňom nám I30h zjONiI svoje oo pllSfCn ie (potoV. I Kor 15,3 n).m

Protesta l\Olká cxe~z:.1 \IO svojej krajne libcráln() .. rddom~lllej podobe, pred~kým z dM tn1rsteho storočia, vyjadri la svoje pochybnOiti o zmysle Kristuvho krffa. O:lzrbdrujc tt) otázka: Pochádza S[Já';ny zmysel JclišcM=j smrti od ó\pt .... 'rokw ;J pl'\Qtm.; Cirkvi, alelXl [Cnm zmysel prcl:fv..ll m !>W;<)m vedomi a dal ho swjcj smrti s:\m Jdi~ Kristus.' MôU: 'A>b..'C historik poznať Vl..Jomie JdL~a v jeho Iwjdô lcžitc}'ki hod ine ..:.v.mjdiovcj služl:,y d r\lhému člOlJCkll !ll~

Nťijsť <xI J>O'VCď na rieto otúzky urah~ i1o v po.~ledných rokoch lepšie poznanie cvanjcliCM!ho milieu. Nové objavy :l vlJaka tomu hllilie poznanie prostn..'ťli a tých ~ia.~ 1I1llofňujú dokonalcj~ie pochopiť lov,lOjeliové po;oLstvo o m-ht lostiach Veľkého pia tku a Veľkej noci. Dncšn f biblisti zhodne potvrdZUjll auri.:ntick~ť Ježišových logil, v km rých on s .. ím predpO\/ .... -dill svoj <xldux ! a tlllysc!lIvojej smrti. Nik nespochybl\uje f:lkt, h: v týchto lQb>i:\ch jc vyjadn:né jasné \ '\.'\.i o mie jeho pC)Ci:I:m ia. Idc o deti> IObri:l:

A. T:lkzv;m:\ c lI l.:ha ristick:\. formu la, krorll Sil nac hádza II všetkých syn o ptikov (M k 14,24: Mr 26,28: Lk 22,20) , 'Iko aj text nazÝV:ln ý pcl:ehn anic kalich:I , krorý nach;'u:lZ<lffie v Prvom liste Korinťan om (J Kor 11 ,25). Podra Illienky b i bli.~t()v, logiá vyjadrujú mysle nie ~Hnol:ného J CŽi.~'-I , ktorý si hu l vedomý, fc v .\001 Sól rC:llizlljll proro.:tv:\ (Iz 53,4-7 i Ex 24 ,H).

B. Slov.i o Synovi človeka, ktorý prišiel, aby slúžil, kroté nachádZólll lC II M<l rb (Mk 10,4 5) aj II MatÍl~ (Mr 20,28), hovoria podľa mienky biblistov o tom, ~Il prežíva l Ježiš, ktorý si jasne lIvcd om()lVoll, fc IIvnjnu .službou n!: llizujc 1 ~ I i:Hov() pronx:tw (lz 52,13-15 - 53,1~1l).

C. Trojn:\sobn:í predpoveď utrpenia, ktorá sa nachádza u Marka (M k 8,31: 9,3 1: 10,33), a p:uald né rexty u osnl tných dvoch synoptikov (Mt 16,21: 17,23; Lk 9,22) nic sú p romct:vami l'X ~tu, alc sú pokladó\né za Ježišuve Iog-iú, nk il; nic celkom doslovnc, rak vdmi blízke Jen~vi, ktorými vyjadri l w d ornie smjho krutého kom:u. Hl

JI\ TOf05U nickt~ 11.1j<lt)Ic1llcjlic tCl([y ~V. P:n.U,OaI2,ZJ; 3,13: '1,'1: 5.24; Rim 3,2+. 6,5n; I IV,r l,iJ.18.zo,.Jl; 2,1·5; 5,13: Ef 1.7: 5.2: Hdlr 1.3; 9,22; 10,12. Poro.-. RICK, M. - I\LSZEOHY, 2.: II mwl"ltllldkl CTOO', " 103- 120.

,lf. "'U.ION, L C., ~lUlfld d .. múcmalumi.'. ľlIrill, 1911 : SCHWEITZER, A., Gc5clUd ulfM /...thon.J;;:su.f-bwsdu ... , . T. I- II . MOncl.en; Hamburg. 1966: LATOURF.I..LE, R.: I.:accb d.Jé:Aupmb él'.l..,ue. TOUrlllll: MOIlrn'aI.I979, 1.31 - 11.

117 RIGAlJX, It: Die.,. 1'11 'IO.IIudi<!. Gembloux. 1973. I. '0-'11, Porov. SCHELKE. N. H.: Dit P<wion)l:SII iII der VCTk.indigunKd.., ~ Te:srmownq. Heklclberg, 1949; LÉON..oUFOUR, X.: Rb.:its de la I",,"ioll. In: [)i.:I;'JIIlIm: tito la Bibk. SuP1>1cment. T. VI. P-Jrit., 1961, koJ. 1419-1491; BENOIT, P.: &~'x('tI~.T.1. P:iril, 1961,1. 117- H2.SCHWEIZER, E.: Emiťd.ig.uli ,md ErlwjIUlJij/!Jd J<'Jw "ndstinen N:tch/op. ZOr!ch, 1962: JEREM1AS, J.: ~d" No,,"-"lIU TalIlmenr. T.1.p.Jria, 1973: DREYFUS, F.,JhwllkUit.i!'fu'i!hilll Dim! p.Jrll, 19&4.

155

157

158 I j6zef Kulisz Sj

Trel'l:l v&,k ma{ na zreteli, fc Nový zoikon nedáva hotovú a raz mMdy plntn(1 tl..'olot,,'ickú foyntézu zmyslu smrti a zmŕ~hV!lt.miil jefiša Krist.l .lUl Pr:ívc nllopak, strer:'lvclln~ S;l mm s mnohými ubnu:mi II formuláciami. ktore nám majú umožnil pochopi ť totu rnjo msMJ. T.'lk cv<mjclisri, ako aj svlitý P:.wol dt..-h nuj(1 jcfišovu smrť nko o lx..1:u, cenu vykúpenia, vyslobodenin, uzmierenia, zadoslučineniu, ooproscni:l, zm ierenia. Množstvo výnlZOV na

vyjndrenie ,uhto rnjol1lstv:.II'VI.!dčí o tom, že hradanie zlUy.dujcfišovcj smrti sa nemOte opie ral' len o jt.:dno č i d ruhé sfonllu loV'.mic. No práve ra k Sil to

v ccl}'Ch dcjin:\ch teológie n:l~'astcjšic dialo. Pod ra potn.!by a d ucha filozoFie 501 jcfi!kw.l "mri pn..--dsmWV'.I1a len v jl. ... dnolll aspckt\!, ktorý - pocJra mienky teolÓb'O\! tl.)ho-ktorťho ohdobill - ~wtľoval t;ljnmsrw Jcfi~o .... ej smrri .. U9

Napriek fOlllll, žc cháp:lIlie zmyslu kriti, {~X.'ty, zmiel\!nia bolo niekedy d osť vzdi .. le né od b iblick..:-hu ch:\pania, vzhľadom nll ducha ;1 IXltreby danej doby, 110 vidy IlI..l Ill Yýsk"1.lkolll hľadania zmyslu tll hn, l\l bolo pre jťl.lnjt;h bklmllt!llUJlII II Im: Jn.ltjch {JO/umk'nim.

Kresťania nd za~iatk ll vyzn:\val i, že križ panI k podstate Jdi~JVho puslunia. V krfži je ukryre tajomstvo I:isky, li ktorolI kresl\l!l.~tw vstúpilo du ~'VCtl .

Teilh:ml videl v r:ljolllstvc krlfa srdce eelého kn.'sťansIV:L Tvrdil, fe kr~",ľ;II'L~IV(), ak clu:e osmI' sebou s.:1I11ým a z:iruveň mať čo odovzdal svetu, musi ustavičnc kon rcmplnvať t:.ljOI11Stvo krltl ,I tak vstu pova ť du roh ra tajomstva. III Teilh:mJ však vyslovil aj o t:.izku: "Čo Vl1:lk naozaj pllrrl k pod. state krib, aký je jeho skutočný zmysclt'12J

Zmysel krl!;'l, ako hu eháp::lla dovtedajšia t(.'Ológia, hol podra Tcilharda Jcrcrminov.mý víziou S\ott:l, ktor.'! SOI v sllGl'inosli st;'lva nCOlknl:'llnou. 121 Sver ho l chápaný ,'jt;ltieky. Kn:sf.In~tvu sa v ňom rozvíjalo v prcs\o\,-d~en f, !c všetko zlo v nás aj okolo nás l11á svoj pOCilltnk v mjiY~ V (l~ i li definoval podSt:.ltlI kro;l'lI l'\1;fva sa hovorilo o vine a súčasne o odčinen í pn..'Vinen ia, ktoré Jdiš prinjC'iOll3ohll.'l~ jeho symbolom bol križ, znak zadUIťučinenia "ZOl prnxný hriech, ktorj uvil.-dol ľlKI:.nu do stavu hril:chu, utrpenia a snuti"I16.

'k> HRYN IEWICl, W., ('J..?/W rw.<Su> Pasdw, 5. 383. IN HRYN IEWlcz, W.: Oll')lIW naSl11 HI.k+.n, " 383-385. Pl>rU'i. MOI.L1:R, G. L: KlIIholiJo:he '1\1 l:Jv,:llI(Itik; Mlr Srlfdilllll "nd PRail <kr ~'Ít;. j:n:lbury; Ba5d; Wi • .'n, 1995, t. 372-377.

AI.SZEGHY,Z._ FUCK, M., lpnmonli JellDlIIJl"na.. Tori.'\(}. 1978: HRYN IEWICZ, W., ChI'):III1J na.I{Illluchtl, li. 383-396; GALOT,j.; Laml'l11/11KIII, •. 197-297.

III 1952, De T. X, li . 257. m 1952, De T. X, li. 257. m 1933, De T. X, •. 98-105. u. 1933, De T. X, .. 100. '11 1933, oc T. X. I. 100. !JI> 1911, o.: T. X. " 190- 191,

160 I j c'lzef Kulisz SJ

A\IŠ<lk ukliZl.ll zmysel kritl jed ine ako obety, ako udalosti Veľkeho piatku, neznamená podľll Teilhanla plnohodnotne pochopenie toho, čo Kristov križ sk utočne oh'iahuje.

l\:xIľa Tcilhan.la, v najsmri:!j kn:st':.msla..i tradlcii S:I nach:\dz:l aj ren d ruhý zn~1 krlfa ako symlx>lu pokroku, ktorý vi:ak neskôr u lXldol do zahudnutia. ns ~t \/o vývoji, ktorého hohalN:Vo il mlnmha sa dnCli ozn;l~ujll pojmom

l.·"nlllcia, oI:x-1:lhuje v sebe I'HjOlllllÚ otvorenosť \.'!Xi tIlblosti kri!;). Evol(u.:ia, ch;\)"(111:1 ako proo!S sr.uritcr~keho zjednOCtMlllia, si v ľ\Klsl«..; nJVÍne, fL'ťb v I'()o

vine clozrilv.m ia, vyfadujc niden duch(Mlé ccntrum jl.'(!noty1'\f" ule:tj l~)Cty­zriek., nia .... 1 zo stromy ~IO\~kll, zriekania, kturé je podmienkou dozrk.v.mia jednoty, ku ktorej od veko .... pCMJbl Boh ľud."',") v Jcfi'klvi Kri'itnvi01.

Im,\.'d aľ, fc n:l kríži je Boh llmil:r.ljlki a {\'!Iubod zujllci z kliatby h rk'f.:hu, zna mená prM.."1.lať len ~ll'iť pm\o\.lyo t::Ijomstvc"')'kt'lf'l-'n ill. Ukriž"Wolný Kristus je v novej vizii ~vcta niele n ~oheto\l uzmiereni:J", ~lle je ro Bu h evnlúde, pre kon ávajúci inerdu (ne h yb nost', hczv[;ídn osť) , ktor:\ odpu ru je

skuručnčmu d nzrkvaniu ducha. Kristus rrpiad na krlži "nepn:.'fiit<iw byť lým, ktorý nesie hrk'Chy ~Wt:.l, " ako taký - ncslki hrkchy sveta - So'llltáv;1 prc YCriadeh tYm, ktorý nesie a udržiavcI hremenu .... \0\,1':1 v (:vultkii"''''.

Nový pohľad na Jdi~ križ, hf .. danic jeho plnšieho zlllr>lu nemôk zmenšil' alebo p l\!krút it' luxlnotu Kristovcj obety a vykúpenia, ktoré sa v 1'0111 u.~kutocnilt). kle tu skôr o tn, ukázoll' kri! ako 11l.'vyhnutnosť obety a úsilia pod l1l icr''nrjúceho n~ .... tvoren ie - dozrkv.mie rudskej jl.'1..lnoty.

DozrÍl'vanicsvcta 11 l."Ch;\va zast.:bou na nlm)':h úrovni<lch - 1ll.'Org;mk:kej, organ ickej, pS)'I.:hickcj - sropy neporiadku, nl.'\.')\:larenYť:h pokusov o tVot..,. n ic jednoty, zname n ie utq X.'nhl. B:, treba I'~ovedať, že zlo, ch:\panc \Q

vik:olx.'Cllosti, ktore Teilhard definuje ako 1II110/1OSt', je vplso\né dn .>;;Imotnej .~n , ktliry cxL~nljt'lccj rC;1lity. Prckcmať toto zlo, privic..'Sť I1moh(Y;ť (zlo) k vi\~~j Jedn ote je vlasme IXKlmicnkou existencie a vývoja svctn.

Stvorenie od !kllného z:.1~iatku - cez tlnrropuj,"Cne%\1, vtelenie II v sú. časno.~ti cez ll ~inkov'<lnie C irkvi - jc pnx:cs, ktorý smeruje, v<r.,b fyzickemu pOsobeniu Krista, k (rplnemu zjcdnoteniu s Boho m, kwré Tcilhard, nask-dlljúc sv;iteho Pav~I , nazYva pk'l"Ól'TlOu.1W

Dejiny stvurenia, počnllc od preh istórie af po z,1.vtšcnie v pleróme, s(r pod ľll Tcilhanlll t'djo mstvom \!telen ia aj vyk:llpcnia z:íT'O\lt!ň. Sú t'djomstvom

,,, 1912, OcT. X, l. 170; 1952, De T. X, li. 257-261. I N 1952, CA T. X, l. 259. 111 1952, oc T. X, .. 259. "" 1911, oc T. X, l. 191. '" KUusz.J.tTcilhardowdr;le~ I'Im:wt1y. In:CdL Theol., 49,1979, folK. lV, ,, 61-61;

P"'EFFER:am.w-~Fr.mkfurt; Bcm;J.a.i~,I979, 1,1. 182- 192;11,1. 177-216.

Ko zmické rozmery vtelenia

Krí! chápaný jedine lIko symbol uzmierenia vytvoril podra TeilharJn zvláštny postoj krc.~ť:lIlskej nábožnosti, postoj neustálcj nápravy, po.~toj ustavičného odpú.š6.min II zndosťu~ inen ia.U7 Ulc.rifuvaný Krisnrs bol podľa neho najčastejš ie predstavovclOY ako Har:inok zaťažcný h riechom sveta a svet ako massa damnata. lDi

Kristus n;'ls svojou smrťou na krlfi očistil od viny prvotného hriechu a jeho p reliam Ic:rv So'l smia symbolom vykúpenia - to vyzdvihovalIl II roz. prno,Nd l .. teol6gi:I.1

1'l Rozli~ne tcórie vykúpenia predstavovali križ ako

jctlnOrnzl.l\lll udalt161 Veľkého piatku. V tento deň Kristus priniesol scha smné ho ako obetu Bohu, aby ho tak odprosil z..'l ľudské hricchyYo

Take ponima n ie obsahu II zmys lu Ježišovho krifa vytvOrilo, podľa Teilharda, nezdntvý pO .... h~ ku svetu, k fi\lOtll aj k ruďom. Tieto postoje obs;l hoval i v i~tlHn zmysle kut';L~rroflcké ch:\p<l nic ŽiVOt"ol a smrti ako d&k,dku prvotného hriechu. LJ~asť č loveka nn h riedlO m pokazenej prírode vzbudzlN.l!a nl.'\ lô'\\!l'Il ~i tomu, oo je rudské, aj voči tomu, čo je spojené s hmoTOU, kl.'\ľžc 11l:1tcria sa I.: h;\p;ll:1 ako "z,'\klad p{,du a rozkJadu"Jll.

4.2.3. Plnil zmy,e1 krI!"

Nový obraz sveta, krorý SOI vytv.iml oo ~ ias Galilell, si pomllly ziskavlII dumO\'Ske p ni\.\.) v myslen í rudi H spôsolxyval, že kresťanstvo str.'iclllo na svojej arr.lkrivnosti. Tei lhanl povie, k kresťanstvo prestalo byť v dobro m zmysle n.lkazl hlč. lll

Svet chamkteriZOVllOý ideou pokroku a evolúcie si pod ľa Tcilhllnla vyžaduje neM: cha panic zmy.du kríL1.. O krem očisťujúcej a zad{\'!l\l~it'H rj(leej hoonoty krIti, huni ostane pmvtii'w'Ou II trvulo u, treba ncvyhnume uk:'l z:.n' križ aj Ilko symbol pokroku ;1 tvoriYl:j cnergie. JJ1 A\IŠ<lk predstavenie krltl ako symbolu pokroku nez namen:l, že križ ostal pre Tcilharda jedine symbolom. Veľmi dobre si uvedomo .... a l, že posun dôrazu pri hľadaní mW'ý\;h hodnôt ktffa mófc wcforrnOV:lť. i!i d o konca odsunúť d o lÍZ:ldi:l "')'kupiteľskú, lipásnll htJdnot.lI, ktorú kri! obsahuje a ktor.i bola v kres­lanskcj, prcdO\lŠCtkým v uipaJ lll!j tradícii vfdy jednoznai!nc prí tomná.'14

' n 1933, De T. X, $. 100. '1> 1944, De T. X, s. 170. m 19]), De T. X. ~ . 100. "" nA!.oT. J., La "-'d...,,,PťIOT', l. 197-297. ' H 1952, ce T. X, ~. l58. "l 19]6, ce T.IX, •. 164. m 1933,Oc T.X, .. I()+, 1936, 0eT. IX, I. 162; 1<}44,OeT.X,~. 19!: 194A,AH, . , 227: IIJH, ~ T. X. L 258-l59.

)M 1951, CC T. X, s. Z57-261.

159

Ko zm icke rozmery vtelenia 161

vtelenia , leho - ako napl..al Te i1hard - KriSfilS nemo hol vstúpiť do sveta akousi bočnou cestou, nemohol byť len doplnkom u! stvorenej a sformO'\la­nej rc<llity. Kristus si SII{~hn stvor iteľským, fyz ickým pôsobenim pripra\lOV'dl "miesto" úplne ho spojenia s rudskou prinxlzenost'ou.\iO

Proces stvore n ia o bsahuje v sebe aj tajom.~tvo vykúpt:nia, lebo s okami­hom povolanill k bytiu sa nhjnvil aj krlf ako prejav ~ponorenia SOI Božej jednoty Jo tnjomných hlbuk mnuhosti"'~ l. Vďak:. stvor iteľskému zjednocovaniu sa v nej zača l o ll.~klltoci'\oval t:1jmnstvo, ktoré holo od ve~ll(l<'lti skryté v Bohu. Prvý dotyk Krista - Omeg)' s mnohosťou, teda zo\~iatok procesu výwja, prin:í.~al so S(:bou "YImizdncnie - kcnózu. Podľa C lauda C Ul:not<1 ro znamen:\, k Kri~t'lIS s počiatkom stvorenia VKročil do

tajo mstva svojho krifa. l41

Vteleni m - dcfinit lvnym a úp lným spujenim Krista s fudsko u priro..lzc l1ff>rou - vstúpil Kri~tus do ~vctll, \' ktorom už hol pritomný ~'VOjim pôooben[m. Bola tu ľudsk .. \ n::.llitll, klon" pr.i\.\! \l\1;lka jeho pl~obcniu IXlla pl\!jawm určitl . .'j, aj kl."!' ešte n,,-dokonalej Juchovnej jl.'tlnoty. Utrpt:nic,

sm rť, ale p redovšetkým hriech - monIIne zlo - upozorňuj ú na fukt, že v o kamihu, keJ' d o sveta vkročil človek St) svojou slobod o u, zjavila sa v rudskom vnútri JovtL'l1y nCollých;ln;i a ZlÍrtM!ň t:.ljornna mnohosť.

Krisrus, stan(re sa č lovekom, nCIl\(Jhol prejsl ľahosl<ljnc o ko lo tejto mnohosti - rozlXl!te nOliti ľuJskeho srde:.\. Jcfi.'i Krisrus ako SJXlSitd "dtil v sebe fudské snke - to srdce, ktoré jc pre n:is ŽriL'1..!lo m verkčho trápenia i veľkej mdosti. Kristus vš: lk nebolukýmsi ~IO\fCkom , hol Človekom, tcda nebol ibi č lovekom dokonalým, idd lnym, ale Ix)1 ~IO\.'t!kull1 l:clostným, (Ipiným, tor:ílnym, klorý vn svojom Yl.,lumf ohsiahol vedomie všetkych fuJI. Pukúsme ... a prl!d.~taviť s i oceán v~erkýdl rudských náruživosti, llČak:\vani, všetkelHl urrpenia a mJosti. KlIždý jednotlivec je kvapkou v tomtu nesmiernom ocdne. Kristus sa ponoril do tuhto vdkeho mora, všctkými pórmi na .... lv:.Il ľudske skllscnosri :I všetky si ich prbvojil. Toto bú rlivé mure prcčerp.,l do fovojho srdr.:..'l, ujarmil ho v sebe a jeho vlnobitiu, jeho p rílivom a odlh,,)m lbl svoj vlasmý rytmus. Toto je zmysel horli'viho !ivot'l dobrotivého a modliaccho sn Krista. Toto jc nepren iknutdne mjomstm jeho utrpenia. Toto je neporovnateľná z.tsluha jeho smrti na kri1i."lt ' Takto sa Z:1~lI l a druhá fuza StvOri teľského lrsilill, fázll novej skúsenosti krifa - Ježišov IXlZCmslc:ý fivot.)4~

~1 1924, De T. IX, .. 89. lti 192i. oe T. IX, l. 88-89. w. cu~ar, C.; G qw.e Tri!hmd(l utaimtnl dil. Parit, 1972, s. 170-171. \43 1924, De T. IX, l. 90-91. \i4 1924,0:T.lX, I.90.Pon.w. HRYNIEWlcz, W~a..",.us1'llWlHucho.,I.274-279; 295-296.

162 I Józe( Kulisz 5J

Okamih, v ktorom sa "Slov() stalo telomM, nemôžeme lIulvrieť d o rámca statických pojmov. Vtelenie sa realizova lo v .~úlade so z..'\konmi ži\otta. Vreliť sa zn:1Inena10 PI'\! Božie Slovu stať sa človekom, a to trvá ta k dlho, aký dlhý je ľudský život, ktorý nemôžeme uuwrieť do tesných n\mcov a chápllť ako nkw nemen né. Život - naprie k tom u, že je uzavrcry medzi

Jvoma udalosr.l mi: n:lrodenlm a smrťou - je pl"Ol."CSQm d ozrievani:l, kto rý sa konči až smrťou .'"

Božie Slovo, smnúc sa čl ()\.\!kom, vkročilo Jo prirodzenosti rudskcho

dozricv,lnia . Jd iš Kristu~ \.'tl svojej fudskej existencii Npoznával pukušenie, zakúsil utrpen ie a bobi. V Illlltllitbc a v osobných ruzhudnutial:h odkrýval to, čo malo spt;suhiť, fc sa stane č lovekom, a čo malo dať defi n itívny rozmer a zmysel jeho fivl,)('U .lii- Je ho fMJt lx)1 lIst:wičným 'lá noM, kturým v jeho rudskom s rdd d ozrit.:valo jediné a najúplnejšie odd:míc Boh u všetkého, čo je rudské.

Teilhard napísa l: "Dejinnll existendu Jdi ša by sme nelxx: hopili, znelwri! i fi sprof,muv,lli by sme ju, ke by sme si nelivedomili , fc to bo l giga ntický uípas prindpu najvyš.~j jl.." lnofY s nlllnh~lbu, ktorli holo treba zjcd noti ť."li1 KrL .. tus si llVt..'(lo llmvill, fc skúsen n-;" ľudskej existencie je rovnoznal'ná s prl..'(lurťcnhll na sm rť. Smn'vládnc\IOsvcte ako najscra.linejSI nepri:uerlc4ll

, lebo p riv.'dzn dOZricvajlJCU jeclnoru č loveka k rozpadu, ku mnohnsri ~. jefiš, vstuJ)ujtk d o tajomslV:J smrti, ju neprdiv.1 le n ako bioloj.!kký fenomén, ako rozpnd roha, čO Je ľudské. Napriek rumu, že smrť prinlÍŠ:t so sebou skúscnosť temnoty pekla, pre Jd i.š:1 bola z.'\pasom zjcJnocujlll.."Cj lásky so vzbunm ľudskej prirOt.lzcn nsti.

Sm rť sa ma osebe nelx,la pre Jdi.lia deľolll, bud lu.:nosťou, krorll chcel a p re ktorú SOI rozhodol. Existovala len ako p rechod k defin itívnemu víťazstvu , horé rormovalo jeho rudské d ozrievnnie. K tomuto vl(azstvu išiel CI..'Sto u dlhých Illod li tieb fi osobných roz!l(Xlnlltl, kturé naj(Jplnej~ie vyjadril svujlm posledným zvolanim: .Je dokonané ." Kristus zachoval nf do ko nca \\:rnosť tej l;t"ke, krom na plnila je ho I'udské srdce. Tejto lňskc odovzdal scb:.l S:lmého v IXlSIC(lnej hodine temnosti. Vo svojej pos lu~n~ti O rcovi zjednot il to , ťo sa vo svete beznádejne rozpadlo. Svoj im k.-tfdodenným "áno" realizova l ontologkkú premenu adcfin itivneotvoren ie

,.. 1924 oc T.IX, 8. 88-9"; HRYNIEWICZ. W.: ~uu III"I$t/.Iw.:M. s. 27"-279. ,... 19H, ce T. IX, I . 91. 101 19H.Oe T. IX.J. 90. O~mT'lOhof.IIM.l"on.J pmnal:.jJctil, pla.11okrelll iny.:h I H. UI'J\()O

& ltll:l'lar. Porov. BALTJiAS..\R, H. Uh von: KmnI IlJllJc,us_ krnnm Iiii~ lI.n. Fn:ibulJ im Br., 1980. I. 120; HRYNIEWIC2, W.: 0n,U..J ntlJtll l\ucha, l . 280.

1<1 19H, De T. IX, .. 91. ... 19H , OeT. lX, s. 91.

164 I Józe( Ku lisz SJ

odm ietol zmysel, pre ktorý bo l sMlrený - dosillhnutie spoločcnstva s B0-hom usilovným budov~mhn ruJ~kl!ho spo loccllStvH v jdišovi KristO\li.'~ Nedosta tok duchovnej jednoty je pre Tc ilharda krit ickým znamenlm vnútorné-ho rozvmnJ jLxlnotl i\o\:ov. Je jl.'(l lllx llldlO hriecho m rll ru.'tv.I.

Vknk.'cnic jefiša Kristl do SWt.l, predOYŠl.1.kým tu najllplnl..išic vkl'OČt!nie -cez vtelenie - bolo vkl'OČCnhn do reality rozvrútcnl..l hriechom. KriSfU .. :.'IKljim ru(lským ",\no" napr.lVit a *'(Inotil ro, oo Il<l počiatku <I aj v priebehu d ejln hrk..'ch čkM!b rúca. Svojim ,,:ino" (X1(M(bl čl(M!kl. l .<;(,.Ut .'i:lmé ho. ZjI..'t!nocujlJC v sebe "mmlha.i S\aa", napli'lal ľudske snk e Buf.oll I{l~kou a st:Í\~tl SOl novým zn:uncnlm. Svt't S:l v ňom stlll po prvýkr.'t v plnost i dobrým. l"

Sme si vedomI, čo zna men:í hyf verným v 1:'L~ke až d o konca. Neustále ot\'Orenie fudského .,j:t \QČi Božiemu .Tl je ťažké, ako križ. Vkn x.'cnie Božieho Slova do rudské ho d ozrievan ia 0010 ne usnil lJ lI metamurfózo u, pmCt..·'iom tajomnej premeny toho, čo je rlldské a v!'mld ruzdl'lené; lx>lo vk~enlm na krlŽ(Nú l:estLI . lIoil Pod manit' si nmuhosť rudské lm srdca II na .. učiť ho I;'L~ke k Bohu, to je tu isté aku vifilz.'ilvo IX1Zllačcné kriŽ(lIll, vlfazslvo, v ktorom S:I čl(M.'k dl 'l.St:iV.l b liiliie k Bohu.

Krcst'nnsMl, ak chce .šlrif :.'Wjc pOSOL~M) viery, musí p redst:l\.{Wa" ioWtu d ve pod oby krífa - podobu zadosťuč inenia , uzmie re ni a, aj PQd obu viť:lzného dyn:Jn\iz lll ll. IN Teilha rd ov t ri u m fál ny opti m izmu s n e bol naivným optimizmom, opti nlÍzlHDIlI bez lltrpe nia ol zriekania . Bul to optimiznll.ls, ktorý sa nxlil z konťelllpl:\cic života, .~mrti a zlllf tv}\:lwstan ia Jdi~a Krism. Kríf - v c h:\pan l Teilhan la - sa llI..'ohml..-dzuje len na udalosi Vd'kéhtl pia tku. Prvé ukrifovan ie, prvj {:i.z:.l kenózysol zolčina užuka mihom stvorenia, keď Božie S lovo svujim zjednocujúci m pôsobcnl m zaČlllo priv.ldzať mnohosť na CI..'liW k jl."lnorc. Spolu so \lZr.lStom jcJnoty sf\o\.)!'Cn ia silnela kenó za Božieho Slova. Vo liWrc duchtwného zjoonoco\!',lI\ia ~I kc nóza stú vala čoraz bo lcsrnej~oll, až ko nečne celý svoj osteň zjav ila v udalosti, v ktorej ,,s10Yll S:I rclom stalo ~.

Križ v rudskom živote jdiita Kriio't:l, to je pu>toj jeho každode nné ho ,,:\no" ako txl p<M..-ď na Boliu lásku, ktorú poznával vo svojom SN d. Smrť na krlfi je d e fin it fv nym zjednotcnlm fudské ho "ja" s Boffm "Ty", zjednoten im, ktorého deflnitfvny rozme r lj;wuje 130h v zmŕtvydwst;ml

jcfišo\ Krista. Zmfrvychvsrnnlm sa Ježiš Kri.'itlls sr,\v.l novým stvorenim , Pi'nom \lŠCtkého.

!if. LUBAC, H. de:: Kau&,vn. I. 22. no 192i, oc: T. IX, •. 90-92. ~ 19H, 0e T.1X, J . 92-93; HRYNIEW1CZ, W.: Ou,súU nO.JlI! Ehscha, .. 279. 1I01 19i4, Oc: T.X.L 11Xl-192.

Kozmic ké ro zmery vtele n ia

stvorenia voči Bo h ll. )'iO Smrť - veľká, stracho m napll\ajúca neznáma -bola po prvýk!-.lr a definitívne premožená v Ježišovi KristoVi. V jeho živote, smrti a zmtt:vyl.:h\lStan l dosml svet svoje definitívne určenie.ul

Vo S\.\..1.le toho , čo sme povedali, je pre Teilhmda ~ľmi vzd ialené a cudzie presvedčcnie Bultma n na, ie Kri.~o.'W:l smrťje rragidcým koncom šľachl..'Oleho fivot<l.1U KristUV<l smrť nic je koncom , ke<l'fe, ~ko tvrd i Te ilhard, Kri~nls smrť premoho l. Dal jej (f'yzicky) charakter metmnorfózy. V KrL~tovi, skrze smrť, zlsk:il sver pr/stup k Bohu. !~\ Tcilhard - spolu.~ srnmu reolOj.!kkou

tr.tdldOlI _ sp;íj:1 smrť a zmŕtvychvstmlie Ježiša Krism do jednej sp;\sncj

mlalosri a nazýv;\ jll ko zmickou udalosťou. ''11

jdi.~ Kristus ukrifov::mý, to je Ježiš v 1..'Clo m io'\lojom pozcm"kom živote, ježi.li prekon:\v.ljllci te mnoty rudskej cxist\!ndc, zjcdnocl.ljllci v sebe Božie volan ie :1 rudskll odJXM..-d: Križ v je ho živote ne možno obmedziť len na mimoj smrti v dci'! Vdkcho piarku, ale nao pak, rreba v ňom vidieť zúklad života, ''ll'ilb ktnremu Ježiš vyviedol s\\:t z mnuhOlil'l Adamovh o hriechu

il priviu lo! hu z:'!mveň "do hlbok Božieho prostrcdiaMm

. O dkrýw jllc plllŇI zmy:-;c l JdiŠť,who kr i!:.l , txl harujc me dve IXKloby toh to

\CJ'kéh u tiljOIllStv.I. ľrv.í - 0..1 počiatku kl't'l>ťanskej Tr.ld icie konremplOV'an:'l a preffv:lIld - ch:'lpc tento f.l ktv katl..l,"Óriáeh z.'\dosťučinenia, kroté prin iesol Jdi.li Krisms z.;1 hri, • .'c hy rudstva. Kristus trpiaci a z.;lfužený "h riecho m svern" dvíha bremenu evo lúcie - dudwvnéhu d uzril.."Villlia wem, prr.: ktoré je práve h ritth, vzdor člllveKa, najvii&lu prckúžkou.·~ Kn!r.lý hril..'t:h , videný v perspekt lvc stvo riteľského zjednocova n ia rlllL .. tva, je rozmnofova nlm

mnohosti, zv.1&w..lIlim zla vo sve!'e. Vina nezn iči l a biol<Jt.ti..:klJ ~tnlktúru človcb, nC2n ičl ani b iologickú

jed now rudského rodu, rÚ":::1 však d uchovné spoločenstvo. ktu ré S:\ má realizov'al' v I'udskej slX'ločnosti. TÚr0 myšlienku n:tchúdZ:llne uf v tmdicii drkevnýl:h otl..'O\I, Podľa nej hril.'ch rúca "duchovno jednotu, ktorá lxx1ľa zoimcrll Stvoriteľa môi byť tým hlb~i", čim plnš ie sa real izuje zjcdnotenie

človeka s Iklho m"l'I7. OdmK.'tJ\utic- na z.;lČiatku dejln rllt.l~lva - vnútorného p;:tocl:mi., k jednote

malo Z:I náskxlok. fc jed notl i\ll:i 8.1 uzavreli do seba a pre seba. Človek tým

1<,1 19H, o.. T. IX, ~. 92. 1" 1924, De T. IX, I. 92. "I MALET, A.: I~ P.·nshd.: U"dol/lJuhJll(lnn. OenM. 1962 .•. 1"7. 'IH 19H , Oe T. IX. I. 91. l« 1924, o.: T. IX, s. 92. !\' 1942, ce T. IX, .. 92. ~ 1927,0eT. IV.~. 74 . m LU!3AC, H. de: KIlCOliqvI1. KmlWw, 1961, I. 10-11.

5. Ježiš Kristus v tajomstve Cirkvi

Kresťanstvo je f í\lOU skutočnosiou v dejinách , je mohutným duchov­

ným p rúd o m v procese dozril .. 'V.m ia ľudstva. Celé sromčia - od svojho počiatku _ o h l;t"llje jednu udalosť: V Jefišovi Kristovi Boh viťmne pn:vicdol č loveb ccz sm rť. Toto viťa z.~tvo, ilj keď prekračuje našu re ali tu, sa uskurocni1o v našom svete. Prc svedkov zmttvychwtalcho Ježiša dOlôml p roblém živom a sm rti nový rozmc r v jeho t riumfe. Zm~h\lSmlý ost:~va s nami do konca sveta, USt:.íV.l, aby aj naďalej pre m:lhal h riech a smr". Zmi'tvydws, .. lý Kristus je kvasom Vt.'čno. .. ti, ktorá posnJpnc premieňa koncčnú sku točnl'lsť. C irkcvllko spolučensl'\lO veriacich , zrodené z osobimó­hu pn...>fiv,tn ia apoštolov, ostáv,1 aj naS .. lej pre Tudí vilctkýo.:h {' ias micsrom bžd{xlcnnej skúsenosti moci Zmtlvychvstalé ho. jeho j ... '(li neČnlJ úlohu

n ;im jas ne II z:\v;1znc pr ... .J. .. t:lvil Dru hý v.l tikúllsky koncil. Vo vicOlllčnej ko nšti túci i o C irkvi Lumen gL'tltillm čítlme: "Syn Bož!,

v fUllskej prirodzellt)l;fi, ktorú VZ411 na .seba, :.'VOjou smrťou a :''\I'{~lm vzkricsen lm prekonal smrť, vykúpil čla.'I;Ka a pn.1\Qril ho ml nOYé stwrenic (purov. Gal 6,15; Z Kor 5,17). Tým, fc udclil s\'l.ljhu Ducha, zo:.'Wjich br-UIN, po ... ukm~h zo všctk'j\:h nÚI\w.lov, t,ljolllne vytvl) r il .~t'l.lby svoje Telo." (LG 7) Týmto telom je C irkv aku z:íIDl;uk jL'(lno{y :\ lliídcje .~p;í~)' pre cdý l'l.IClský rod. "A mk tento m...,;i:ínsky fud, hoci n:lf'cnu nezahrnuje v sebe vM..1.kých rudi, bH nemz sa javi alv., mali{'ké st:ído, pn.-dsa je on pre cdé rudské po kolenie najisn:jšfm z;i rudko m jeJ noty, n:ídeje a sp:.\sy. Kri.'itlls ho usm mwi! ako spokl<l..'cnstvo f ivota, Msky a pravdy. On ho IXlUfív.1 :lj Ul mísrroj vykúpcni:l vktkýl:h a pa-dela d o t:dého S\.'L"t.l ako sv.:t1o ilwm a sor zeme (pol\w. Mr 5,1.3-16)." (LG 9) Teda Cirkev, uko o!o;obitné miesto prll\.Jmnusti zmttv)'l:hvstaléh o

Jdiša Kr~ .. ta, je mocou a ioviarosťoll sl:x\.snej ,Íl.'llnot y.

5.1. Zmftvychvstanic - inaugurácia kozmického Krista

Napriek tomu, že smrť je pre Tcilharda ako prlrod O\ledca podmienkou vývoja a vzn iku doko nalejškh foriem živora, vo svete ľudí ju nazýva kozmickYm šk..1nd:i lo m. 161 Smrťou S3 totif človek vracia ku mnoh(~t'I, ktorej prvky akoby sa chceli pomstiť du~ i za to, že Ich v {'ase jť."ťl nori aceho procesu, akým bol život, zbavila autonómie.

1N 1924, OeT. IX . .. 91; 1941, Oe T.VII, I.-i8-"9.

163

165

166

"'11948, De T. VII, •. 179- 180; 1952, Ce T. vn, l. 349-351; 1953, De T. VU", 4IJ--114. 100t RIDEAU, E., Ln /)mJh Ju PbI: Tei/ha"" dl' CMoÚin. P:. ris, 1965, l. 122-124. Katql'Ória

tr.l!uc~ndent'nOS( i jc hh1Vl\OU témou antropologickej teolÓJIie K. Rahnera. Porov. ľA'INENBERG, W., Was iu dcr Ml'nJ(h.' GOuingcll. 1972, PANNENDERG. w., Kim jaI~r.riI, 1971.

L66 l jozef Kulisz S]

Proti tomuto škandálu rozprlclu sa n",.~ vedomie od počiatku búrilo. ľov%buJwvalo a st:\lc JXMbudzllje vôľu k tOIllU, aby 1l;ld nim zvíťaziIn. S\I(.-dl't.."tvOm toho jc mo hutný prúd d uchovného fivotd člO'VCka, akým je náhofensMl, alc aj r02MJj a úspechy rlld.~kého brCnia v oblasti "---dy.

Vzbura, v prvot illlich vedo mia cšte slabá, sa sr;\Vil sil nejšou .~polll li jeho vývojom, po.'as ktorého čl CM.'k spoznávol chuť a Ô.lrll fimrn. PocHa Tc ilharda, postoj človeka všctký\:h čias, v krorom s.'l p rejavuje vMa fit, viem v nczvmrnosť toho, čo ho tvor!. jc :t1"l,'l1I11entolll skmocnol.ri, fc človek jc Ilrecný pre \-\.'Čno.~ ť. A túr0 vicm je siln cj.~ia ako rudsk:'! skúsenosť konca v 1I I11icr.m(. Viem v nezvratnosť zrodeného \-\.-Jnmia podmicflujc- prijatie m\nuhy Život,L Tei lha rd ro ilu struje pr/klad u m ban Ikov, ktor/ po nešťastn om Z:lsyp:m( !.:hodl))' LlI\r.\vajll uvilznen í v [cmno r.kh ll<lTlc. j l.-di nc viem a nádej, fc l.."Ct;tll k ! ivutu n ic je pn;J ni mi nav!d y IlZOlVrct:\, Sl! schopné it:h povzhudiť, aby SO I usilovali () vyslohodenie.I(,\

Napriek tOIll U, fc vie r.I v Il I..'ZVratnosť tuhn, ~o Ivorí {~lovcka, vstupuje do ~truktll ry člQ>.\''I..\!n . .;tv.I, rudst\'o si je VCllumé fukw, fc smrť n iči člOYCka

fi fc v rámci tohto IM!tl.I nic je sc.:hopny nič urob iť proti tOIll U, aby s:.1 na~ vcdo mie, uhohatcné fivotO Ill , Ill'Vr:.\rilu kl l I11no h(>sti. Viera v ll1ožnosť v(ťazstva a sOča!;ne vedomie vb stnej nemohúcnul~1i IIlxlooblljil, fc clo'Vck vu svoj ich dejin.kh jc bytosťou utvoreno u voci budúcnosti, bytosťou, v ktorej u stavične tlie pr:ll11ie llo!.; n:ldeje. Tento po...;toj n"dcjc, postoj o! vore n čho, aktívneh o oč:lki\v:uúa hlld ú~nosri l)tlme nova!:! fi lozofia tmnccndc nciou čl o\ICka . IM

Celý rento proces "Ý"lja, v t r.uu:c ndend i človcka ()tV!1rcnyvoči I"jllmnej hudllo1(!iti, SOI poJ ľil Tdlharda snlv,1 v p lnej l1Ikrc po.:hopird ny a! v t:\jom~ Jd iša KrLstl.l. Verí, fc stmritcrsky pRX-~ jc rcaliz::ídoll 13o!icho pl:\nu, kturý. vdcj in;kh postl.lrnc (l(l krý.~l ný, bolv plnej micre(Jd hak:nýv Jd ikNi Kristovi. V "'\0111, pre neho a skrze neho lxllu všetko sivorenč. Od :.vujho 1')(~ia tk Ll je SM)fCnic prlprn\-\)tI vrclen ia a s(lG\sne je aj vykllpcnlm, sta \-\l ll\. ktorý S\Qju plnusť dosahuje vo zm~h\lSt.lIll Jd iŠ:l Kri."t:\.

Jc!išovo zmftvydwstan ic ... a don cd~ivna v reolÓf.l'ii pokladalo il1<l za apolOb'Ctidcy arl;,'ument jeho božského poslan ia. Prfručky 1.!X1..'b'l.."ty N~hu z:.\kon.'l aj fu ndamcnr:.i lncj tcolÓj,.ric \/Cnovali tomuto mjomstvu sotva n iekol'ko

110 1 Im, ce 1: VII, .. 179-180; 1952, ce T. VII," 349-3511 1953, De T. VII. s. 413-414. ~ RIDEA.U, E.: La ~ d" Pm Ttilf..ard ,ko DImrlin. I':.lril. 1965, J . \22- 124. K:l[q/Ór\a

tm lUCendentnooi je hlavnou {~mO\l ;l!lt!opologickcj tcológie K. R.., hnera. fu""". PANNEN BERG, W.: Wm uf der Mensch! Gllulr\#.'Im. 1972; PANNENBERG, W.: Killl Jatctbuidt! Paril, 1971.

)di.ii Krist\l!!V '

_ . .... .. ~ I NIJ(,

168 I Józef Kulisz SJ

rého uf niet navratu. Všetko, ~o vo svete duzrievlllo, vo~lo v zmft:\'y(h. vstalom Kristovi do Otcovej slávy. Človc~enstm Ježiša Krista sa vďaka zmŕtv}\:hvstaniu stalo ~asťotl - prvotinami - nCM.!ho stvo~nia.

"Zmttvychvstanie,~ naplRal Tcilhard, "je nesmierne vznešenou kozmickou udalosťou, lebo nno znamen;i Kristuvo definitívne a skutočnl.! prevzatie úlohy Centra všetkého. PrC{lryrn to bola akoby len dUŠ:I, ktor.i s veľkým LIsi11m zhromaf&1v.da embf)'llnálnc prvky. Teraz Kristus žiari na celý .~vet ako najvyššie, cdkom suverénne vedom ie a akrivim. Vynoril sa

z matérie, prcjdlk cez krst. Omia hol neDu, zn~tll piaC predtým do zemských hllxlk. Ik:;ccndít et lI .. 'i(('llllit ut imIJk:rc! mllnú, (Ef 4,IO)."lm

Exis tuje \'.~lk aj tretia etapa zmhvydwst:lllia, kto rú rreba nazvať blld~h.:n~ťoll. Zmttvydwsta lý Kri.~tlls sa st;\va lminnu sp:ísy p~ VŠl:tkych, hon hn b stvorl'n l v I\lllll a pre nehu. Božil' v i ťazstvll nad snuťou, ktoré sa usktltocnilo v L lovcó:: nstvcJcž i ~a, nie je l1kon~enírn stv!.)reni:l, ale je etapou velkeho Božieho phinu, ktUTý ~I rozvíja v L.Lo;.:. Jdiš dosiahlle ~vuj u plnosť vo všcll!x.'CnOIl1 ztllttvy\.:llvstanf, kuJ I'lILlstm, pren ikllll té H...,žou mocou

Z:1~nej.cslVt.lV:I~V tajo mll~j j ~'(lnotc v Kristovi, LO Te il !l<lľl.ln<lzýva jll(,TTíltllJlj.17~ . V .~lI ÔISl1CJ et,~pe dejín sp:ísy zmft.vyd\\lst:1lý Krl.~flIs Sprft01Tl1\UjC svoju

spasn u moc v taJomstV\.' C irkvi, predovšetkým v t:ljorll.~tvc Ew,:harisric, krnrá m:1 kuzmu:: kLl moc ol je ko zmickou ,~kuto~. nOliťou.l7t

5.2. Cirkev - biologické fylulll Krista

Druhý vatibnsky kllnd l hovuri:H.:, ž..: "Cirkev je v Krisrovi ilkoby sviatosťou, ~ižc znakom:1 p rostrit'tlkoll l vn llt{lTl1élul zj\xinoten ia s HohulIl a jednoty (elélw fudsk.dw rod u" 11l, zúrnV('ň púznamenúva, Žl! to utn for rn uh\dou ch(;c veriacim dôslednejšie vysvetl i ť a pribl í žiť podsrmu a vše­olx."Cné poslanie C irkvi 171

• Tak to bolo v (eI~h jcj dejin;\.ch. V každom storoci, predovšetkým v krízových nlxlobiach hľadala Cirkev primerané form ul"cie a obrazy v úsil i pribli žjť Llovcku svt~e rajomstvo. 1/<t

Spolocenstvo Izr.lela, oživené jedným povolan ím, zrooené v zm luve na Sinaji, je v heb rejskej Biblii naw.mé KaMl JMwe. ScptlJ:lginta tento výraz prekladá ako Ekk!e5{a K:yr{ou, čo Zll,H'í bud' slávnostné náboženské

..... 1924, De T. IX, 5. 92. n.l 1920, ot: T, X, 5. 22, 1948, CC T. XI, 5. 211. I: L 1924, Oe T, IX, 5. 92. III LO I. romY. LG 9, ... S, GS 42, 45; LG 26, AG 5. 11 1 LG l.

-". Stmtny n~~n proh[é1llu ponúka E. J. Sinn&. PVl'OY. BINNS, E.]., II mistem Jella Chicsa. In, LaJl>ailualir<ldi TdUlurddcC1vm1ill, Red. M. Ko.sler, B. Brown.lus!si, 1972, 5. 171-179.

170 I Józef Kulisz SJ

Nie je to jl..Jnota daná raz navždy, hotovú ti plne sformovaná. Naopak, je to jednot:.l, ktorá sa realizuje v C irkvi a skrze C irkev sa. stáVJ. úlohou, ma dozrieVil ť v čase . Druhý vatikúnsky komi! ULí, že Ci rkev je znakom, ~viatn~ťOll jdnoty. Znakom, ktorý mú Z:l úlohu privúdzať k jednote, a nie len ubzovať, kde t;i to jl.'{lno!:<l je. S ilou, ktorá zjednocuje a uzdravuje srd..:ia, je Božia I:bb, zjavenú v Ježišovi Kristovi, ktorý v Slllžbc Cirk.-vi spôsobuje da r j edn oty.l7~

Dejiny ukazujú, že to, ako C irkev chú j)ala ~ba ,~:1Il1\1 :1 ako prejavovala svoje tajo ll1,~tvo, z;'lvisclo nielen oo ducha doby, ale aj od ťažh),'jti, s ktorým i sa Cirkev strctúvala.''/'I

V~hlxiný a neskôr ;lj z:\j:Xldný rozkol mali Z:I n:isIL"lok, že C irkev vo svojej teo logickej reflex ii Zdllľi l zr\{JV:lla len vidi tdné orl}lnizačné prvky. V spore s protesrantmi teológia pnukazO\~.11a na to, Ú) tvorí viditeľnú Cirkt.'V, aby tak jasne vynK"(!zi la hraniclJ , ktorú ju oddeľuje nd prOfcst:lnt{lV. Tento stav eklcziulógie ptctrv:11 vhL~rne af do 19. ,~tllrOC i a, h.'{ľ pTl.'tlst:lVircf tflbinb'enskej školy Johann Adam Mochlcr, vd'ab 11('M!j analýze obmzov

Sv.'\ tého pfsma <l drkcvný\:h or..:ov, pripravi l ..:esru Il uvé mll poh ľadu na pt;lvdu () Ci rkv i. l~

Moehlcrovskc ..:h:ip:II1ie Ci rkvi aku f ivé ho IXlkr.IL{N.lnia vtelenia prijali a ([a lej rozvljnli viace rí teológovia 19. stuTOLia :1 ich n:izory sú obsia hnuté aj v dcfinitfvnej s..:héme o Cirkvi Prvého v.ltik:\nskeho kon..:ilu, ktorú vypr:lwval St:hrader. Vieme, že t:íto schc ll1a bola oJmietll llr;i z dôwdu zdanlivej mnohozna~nosti il meta(orickost i. IH1 Du doby Prvého varikúnskc!m kondlu hol n()vý poh ľ:u.lna Cirkl.'V, ktorývypracovnl Mochlerl

ako aj obsah s..:hémy De E..:cbia prij fm:lllý tak v n,iuke pápežov, ako aj v n.iuke tcológov. w

Kriza modernizmu vyvola la istll opatrnosť a obavy pred novými sformulov:m iami tajo nL'Itva Ci rkvi. G. Weigel t-1Oznamen <1va, že tUJlógia toho olxlobia hľadala pre Cirkev ;lhst raktn ejši model. Nehovorila n i č o vnútornom živote Cirkvi, o liturgii, či n ohlasovaní slova. Ak SOI hovo rilo () Cirkvi, tak jedine o hieran:hii, aj to najčasccj šie z pnivncho hľadiska.1!;1

111 LUBAC, H. J e: KalOoc,tm. 5. 54- 56. lit BINNS, E.J., Il mi'\lemdeI!'IChil'S.1.ln, UI JpiriuUlJi!<l. di Tti!ilmd/k ChllTdin, 5. 172 - 173. 1><1) BINNS, E.J., Il mi5tero ddh Chil'S~. In, LI s/lirih.aliuldi Trilhard 1k00000in, 5, 173-174:

RARTNIK, ú. S., Knk Wl ~ CJtrystu.s.:l , 5. 56 . . " L B[NNS, E. J.: Il !nistero dell~ Chlcs.1, In: LI spirinoali!<l. di TtilJIlITli <k Chanlin, 5. [74. I!!J STIRNlMANN, E.: Ll Chi!!\'1 aelb ProblcmatiCl pr~nte. l n: l\obkmi e !Jficnw.menri di

IC<JIogia~ica, T. I, s. 144-150. )!Ol WEIGEL, G.: The Chll>th: R..-adillJl:l in ThmIOtO. Ncw York, 1963, X: poruv. BINNS, E. ]"

Il mistero della Chiesa. Ia: LI JpOrill'<lJi!4idi TciJharcj Je CMnlin, 5. 175- 176.

Jem Kristus v tajomstve Cirkvi

zhromafdenie izraelského ľudu, alebo samotný n:irod, t\o\)riaci vd'aka zmluvc ol'J,r.lni..:hl spoloLensko-núhožcnskú jednotu. V Sra.rom zákone nach~dzalllc viacero iný\:h termínov, obrazO\', figur II symbolov, ktoré ukazujú mjomstvo povolania Izmela. V istom zmysle si ich vynútila shl.~nosť, v ktorej Boh dovolil Izrae lu nanovo prd:ív:iť zmluvu zn Sinaja. Stačí spomenúť niekol'ko ohrazov: Izrael - Božl ruJ, Pánova vinica, svJ.té mesto Jeruzalem -, nhy sme zistili, 'Ik.O vnímal Izrael súm seba vo !o'VCde Božcj výzvy, ktorú sa SI11 If1 jeho každodennou skllsenosťou. 17 ~

Ci rkev, zroden:í z prcboJl\lltého boku Kristovho a oživcnn vo swjOI11 vedomi sp,isnym poslaním v deň zoslania Ducha Svätého, od sa mého Z:lLiatku ..:háp:.lia seba Sl.HllU ako navý Bofi ľud, ľud Novej zmluvy, krorll Boh lIz;wrel V Ježišovi Kristovi. Autori Nového zákona, pomilhnjtk si st:lroz:ikonnými pojmami a {)bruzmi, ktoré vyjadrov.lli t:.ljomslVO zmluvy ml.'tlzi Bohom :1 vyvoleným národom, chceli ukáz.nť, že Zm l\JV:1 sa v p lnej ]llic~ realiZlljevspolocen~tVl..: veriacich v Ježiša KrL~t1l, Sviitý r.l\.\J1 pOll lent lje C irkev _ spolllLenstvo veriacich - Telom, N evestou Krista. Na II'I iSIl·1

pr.IV\1U II Ci rkvi ako o živom Kristovom tcle, aj ked' v in~h ObnlZlk:h, IXlllkaZUjl:1 ~väry l\ :ter il ~viitY JánY"

Stn.:tnutie Cirkvi s h lboko humanistickou helé nskou kultllľl1\l si vyžadovalo pr~"(lsmviť v nový..:h obrazoch tajomstvo Krista, ktoré "il'kcv aktualizovala svoji m poslaním. Robi to ul svJ.t)r r.wol vu svojom ohlllS\1V'.InJ a tej to úlohy ~l v plnej miere ujlmajú aj cirkevnl otcovia. Vo svojej n~lIkc V)\:húdZ:ljÚ z bibl ický\:h obnlzov. Cirkev je pre nich duchovný !zrnel, Tl."X1 ľudloslavujlldch Boha, dom Izrada, Boží rud, Pánova vinicu. Realita, !la

ktorú sa rieto poj my vzťahuj ú , n ic je však náhodným zhromafdenJm jl..'t l notli~ov, ale - ako Illlwri sv. Cypriún - "ľudom zjednoteným skrze jednutu OtGI i Syna i Du..:ha Sv'J tého~ .lll.

\/< MEDEBlELLE, A" L'Él:lIse. In, Diclionain:: de la Bibl.!. Supplement. T. ll . I. 487- 6\)1 : SCHMIDT, K. l" Ekklc1i'l.ln, TIW'.ťl logjs.;h." Wli1'rnbu.:h tu,n Neuen Tt'JliImť!LI. T. III , 5. 502-539; TINA, P., LI Puk!!1!l1 rub i", : Es!!ldio IUswrirouologiC'(l . S .. mc!on;J, [ 95~J NAGY. S., Chryuw.I\I' /Cokie/e : Ztry!ldcJaj.1logiiju...1.l!lI<'!nw.h'll'j . Wrocbw, 19B2. ~. 5 J-n: I3ARTNIK, Cz. S., Koi..l ó1}L'V/JiL ChryillUa. Wrocbw, 1982, 5. 19- 24.

1;<. PUl'OY. llARThl[K, C~. S., !&killf }.>twa a..:-llUa, 5. 24-28: SC,!NACKENBURG, It l

Die Kin:he im New::n Testllm.. .. ,H. Fn:ioofK im Ik, 1969: mPIEN. J., Ttologia ~"" . 1'r'\loU, : CtfoIIIic!Ir. i KaJcidl \41 dXM,:~m pkmiť ~. Wam:\W,I, 1979.

<I' &.o. CYPRlAN, De Orat. Dom. 23. In: PL 4, 553. Tuto myWenk.u cituje Drllhý\~lIlk.~!ld:V Iwoci[ vo vie ruučnej lron!tituci i o CirlM. (LO 4). O ch;\p;lai Cirkvi u olWV \).,Itd , LUBAC, H.de, KntOOC)'Z!1L,5. 40-68; BU RGHARDT, W., The BOOy of Christ , P,Hrl~,k Insil:ht . Ia, n~ OJu,..;h ru tlw Bod, ojaml/, Notre [hrne. 1963, I . 69- 101, I3ARTN IK. Ct. S,: Kui!:iólktl'W Chryjl.W/.l, 5. 28-32.

169

Ježiš Kristus v taj o mstve C irkvi 1 171

Situácia sa zmenila až po prvej svetovej vojne, kl.-d' - ako poznamenaVJ. G. Lindbcck - sa o Cirkvi z,1čína hovoriť ako o spoločenstve riadenom

D uchom Sv:ltým, a nic pr.'lVllymi predpismi.~ Medzi n .. 'Ológov toho olxlobia, ktorí tajomstvo C irkvi predstavujú

n{)vým spôsobom, sa zaradil aj Tcilhard, Chcclukázať osobitnú úlohu Cirkvi a jej m ie;to vo svete svojej doby.\t15 Teilhard nezanechal systematický výklad ekleziológie. V cc!om jeho diele však nach<idZ:lme výroky, kto rl.! mim dovo[ujú vytvoriť obraz Cirkvi, ktorý je v súlade s jeho CWlllČn()U predstavou svet.l.

V snahe lI k<\zať úlo hu kre.~ťanstva v evul učnom vývoji ľudského vedomia, prl..'tlovšctkým fllnkdu "jeho .~rd..::t - Kl1tolkkej cirkvi, použiva Teilhard pojmy z biológie: .hlum a l'axe (kmeň a os).

V prirodOVl...Jn",billlog"ickej systenlatike termín fjlum označuje najvyš.~iu btL).(úriu v ríši ra stl ín a zvierat. ).,'iI! Ide o "fiv\1 vetvll~, druh, kolektívnu,

dobre rozvinutú skutocnost'. Každé fj/um je ch:1r.1kterizova nc IXJlymorfiz...

nWIll :1 c!astkkosťou . [>olymo rfizmus sa pn:javl1jc boh:lt'1;t\IOlll jedin(ov v r..ímci roho istého

druhu, alebo sa vyz naLuje Illn ož..~TVOm vdmi rôzny..:h org:illlw 1.1 toho istého jedinca. Vlastnosť polymorfizlllll je znakom Jobrého prispôsobenia sa p rostred iu, čo ~V\..'dL í o elasrickosti d ruhu, ktorý &1 vo sv\ljom dynamizme

pri.'ipôsohllje novým životným pod mienkam. Pozorovaním zisťujeme, že fjlu.m, napriek st.i!c!l1l1 vývuju a množ..'Itvu

(xllišných jecl in ..:ov, tvori jeJnotl!. Zn túto jednotu vďa~1 vnútornej štruktúre jedincov. Vďaka nej sa daný druh javl ako realita dokonale odlišcn<\ od iných foriem živom. ry/u.m - živý zv:i.zok, ktnrý je v sr:í.lom vývoji, sa vyznačuje aj .~klonolll k divergencii, Líže ku pri:un nekonečnému n:'Jtastu zm nožovanÍ<l jedinwv, ~{1 s{Xlsobujc oddeľovan ie SOl od ptíbuzen­

ských alebo b lfzkych for iem.1II7

Aj keď - podľa Teilhilrda - priro.izelll),'jť a vlastnOliti biologického hla mú kaW é náboženstvo jestvujúce v dejinúch duchovného života ľudstva, pln(1Ii1' dll..:ho\'ného ob."ahu s:.1 zj<lvujc až v krc.~tH\skom hlt. 1>4iI

... LINDBECK, G., Ec(I~iolob'Y and Rom.an G,tholic RC!1l'W;1l. iL" NNl 1Mo~. NL'W York, 1%5, s. 191.

'"\ BtNNS, E. ].: II mbtcroddb Chies.a. in: U. slJiritualiuidi Teilhard<k Oklrdill, 11.17(,. Smll.'ný n~l.'rt \'Ý\'O~1 pojmu ~Cirk.ev~ pozri: BINNS, E. J., II mistero delln Ch!i:SóI. IUI I" SjlirilllllliwlJi Tó!hcmJ.Je Q,,,nlin,/;, 176- 179 .

.... HASS, H., Tdll~mi .<k G.!!rdin - LuiJwn; O.".ndbegrijjt - Eriäu~~'T1 - TĽlI(. [l , "",lIu " !!, 1971,5.262.

"'l 1940,O.:-T. I,5.121-[23; 1954. Oe T. Il, i . 307. ... 1933, De T. IX. s. 143- 145.

172 I 1ózef Kulisz SJ

Puhľad na ndlxlfcnstvo ako take cez prizmu biologickéhu fila umoži'iuje vo f.tkrc množstva n~\boženstiev objaviť úplne nový zmyseL Tato mnohosť je faktom, pri vysvetľovun í ktorého ostane me vždy v rovine viac·menej racionál ne opodstatn e ncj h ypotézy,PI'! Treba pllVed,l ť , ie nie všetky nl\boženstv:\ - hlt! holi rovnako dôlcžité, Teilhard si pomúha prirovnan ím: podobne, ako nic všcrky zvieracie blá [xlli určené na to , aby bezprostredne umožnili utvoren ie č loveka, t:lkistll nic všetky n,\oožc nstv.'t mali tú brll hodnotu, Tie o hn ivkú boli 'lŠ:.lk potrebné, aby sa n\\ll1 ol rozvíjať strom

život:l, Podohne vo vývoj i nábožcmrva sa ml,~ [o mic.~ to, v ktorom malý pramienok duchovného života r:ístol a smerov,l! k utvoren iu mie.~til , kde sa malo u skutoč niť tajomstvo vtelenia. l"" Ten pram el\ bo l llIi c.~tn lll osobitného stretnutia Uoha s človekom. V tom prllde duchovného živu ta "Jnzrit::vala osobau, ktorá svojím fitU uvied!:l Boha do rudskcho n.xiu, óm ľud stvo vkročilo do ŽiVO"1 s:lmého Hoha. "JI

Te ilhard napbal: "Nl'Ch už boli z.1s[u hy iných nlilxlžcnsti<..'Vvd llchovnom d ozri! .. v.lIl1 rudstva akekoľV\.:k, nemožnu poprieť, fc najžiarivcjš io.: , p retože kolektívne ohnisko l:\sky, akeho dovtedy nebolo vo ~vctl!, hori hie ťt nUfl(:

v.mki krcsf,ll\Stv:l - vCirkvi .~N I Tllto lwriace o hnisko, hi.~t\)ľicky z;,lčlnajlke v Ježišovi, neprcsn\va čoraz úč inncjš ie a hlb..~ie o\!plyvt~ (lvať ruzvoj Iluosf .. 'ry. w"1

Dejiny krc.-;Gmstva svcd~ia o je ho ve ľkom dynOlll1izme a pružno.~ti. elastickusti. Tieto podsmtne vla.~tnost i bla sa prejavujú predovšetkým v pnliawl!mj energii , vd'a b ktorej sa kresťa n stvo oddel ilo 0<1 inýc.:h núlxl:!en~tiev, Illl..'dzi ktmým i vzniklo, p rejavuj lJ .~l l'iež OdWlIlUll intc).:r ity, oČiSťOV'llllm sa od b ludov il cu d 20 rod ých prv kov. Wi Okrem toho schopnosť prctrv.\ť, C)(panzia "";1 \\.'fmi d irerelll:ov:m o m vý"oji, S(:hopnosť prispôsobiť S:l novým pod mienkam, to sú podľa Teilha rdov;] tiež vlastnosti b iologického fyla, NI Te ilh a rd jednoducho povie , fc kresťanstvo, pn .. .Jnvšctkým však Katu!kka cirkev je hiologické b lu.m Krista. 1'ioI> V Cirkvi zmŕtvychvswlý Krisrus akuJalizuje IIvoju sp~bl1l1 moc, rozvíja svoju totúlnu

- DANIELOU,j.: Le "1)'I1~du)lllul des nmions. I':J ri~ , 191tl; THILS, G .: l'mbbn) f.i.'tI!ogii 1'\'lil!:ii ni(\:hr.ddj'lIIlJu .. h. W:1rSL1W:I, 1975; RAUUIN, Y.: b"l!lb>ťli!.<ltion C[ r..Jigion~ mOlK!ia! Cló. In: Coocilium, 1971:1, Bi. 5. 65-72.

)'10,' 1933, ot: T. IX, l. [41- [45. M 1924, cle T. IX, 5. 81. Hl 1955, DeT. XHI, l. 10.1. PoT\"N. 1940, CC T. I, s. 326-332; 1916, De T. vn, s. 154; 1918,

De T. Xl, I. 204-206. >o, 1946, oe T. VII, s. 151. PoIUY. J940, oe T. 1, •. 3]2 . "" J950, De T. X", 241-242. Powv. 1940, ot: T. l, ~ . 12 1. W' 1924, OcT. X, s. 196; 1940, De T. I, 5 . 121; 1950, cc T. X, s. 242-213; 1955, OeT. XIII ,

•. 103- 105. w. 1949, AH, 5. 238-239.

174 I ]ózef Kulisz S1

Práve naopak, C irk<.. .... vo svojom vývojovom dyn:lmizme, rca lintjúc sp.ísnu m~lC zmŕtvychvsta léh o Kt ista, musi prejavi ť d l1chovny po..~toj v ruzvoji krlStcNSkého vedomin JXxlfa miery vzrustajúceho ľudského "'--domia ...... \

V Tcilhard ovcj núuke je toto tvrdenie veľmi dôlditým prvkom. Rozvíjajúce sa ľUUSMl a v ň om vl!domie rozdelenia u túžby po jednote sú skmocnym pod kladom pre novú jednonl, pre novll .~y nrL".zu fJCr Chri.ltum ct in Olristo. Na túto .skllťOčnosť lIpozori'\lIje nj Druhý .v'ltik.:.ínsky koncil vo viero u čnej kon~t!túci i II CirkVI: "S llôlsné podml c nky robi'l tú to povin nosť Cirkvi este naliehavc~,u, aby všetci ľudia, ktorých d nes uBie .~p,íj 'ljÚ roz ličné spoločens ké , tL'1.:hn ické a ku ltúrne zV:izky, dosiahli aj p ln ú Jednotu v Kristovi. u+<x>

Nov.í jl'\.lnora - a v hmcilovcj definici i plnn~ť -, kto r:\ vznik <l o kolo Jdi..~l a v Jdišovi, S;l StÚV:l jeho fy/mn, v ktnrulll S<l prejavuje celé lx)hatstvo a knkl ..... 'lioll inil iale. Viditeľnou Sil st:íva predovšetkým vn llto rn;í Štr l1 ktLlr.l hb - I;bka. Cirkl..'V sa \I(];l ka híske stlÍV.1 v ľlldskej spoločlHlSti Č:l~ť(IU reflexívne kristifikovaného .~V\.:ta, o hniskom llsobitneho pribuzcl1stv.1 IlK't lzi ľud'mi, p rlhuzenstva, ktoré Sil - ako hovoril Tcilhard - (lpien! (I supcrl,ísku .... "l1

St<lv.\ ~ l lll ÍL .... tlml, v k!"l.lrom BI,h sn\[e vsll.lpuje do ŽiVtml, mÍťiitolll, v ktorom S:I n:í m v J;i ~ ke :1 Nkrzc h\sku Ho h zjavuje ako O tcc ...... "Oj

Teilhard rým, že Uk,\z;,ll hiskll - 1l 1lll.:zmŕtvychvsta lého Krista aknvnúrorn ú šrru ktútll Cirkvi, p~j;wil, :lko hlhoko je jeho myslenie zakotvené v tmdrcii otcov. OrcovÍll primvn.\v.ljú C irkt,'V k horiacemu kru, ktorý horí olll~ () 1ll D1Kha Sv:itého. IJud\ hískyvkmeCirkvi navmda pľ\otnll h:lrmón iu ľlldskej prirodzenosti:·""J Jean M;lrie Ro~er Ti l\ ,ml O P, rozvijajú t.: .wojc [Ivahy o profetu.:klllll c haraktere C irkvi n.l podklade d ok umentov D ruhé ho viltik.in~keh() konci [u, pLk: "Cirkev je tl..Ja v s..'l.ITlOlll SITl'i.lc rudsk~:h d cj in bratstvom .lasky, kto rú Otec nanovo formuje mocou svojej vlnstnej Božej l:.~~ky, prellJkajuccj hr.ltl!kú lásku kresťanov. V&lka tamil t:íto hlska o hlasuje, zj:lvujc no ... '\'! dielo st"ore nia, zvestuje, že Boh ustallovil vo ~vetc pra;treu ie, k to re č l ovekovi umožň uje rcaliz;ic iu je h o skutočnej pri rod ze n osti , s:mlOzrcjme, IXxl ,.xxl mienko u, h: bude žiť v krcst.l1lskl; h\i>ke . W~lO

.. " 1944, Ge T. X, ~ 196.

...... LG I. tO:"I 1948, CC T. XI, 5. 206. ... ~ 19]3, Unt, 246; 1937, LV. s. 212. Porov. LUBAC, H. de: L'ttt.'!Tltlfc'minin.~lI~m,.un ta!<'

all Pb\: Te-iIhtIfJ de CiLll1din. Pnris, 196/!, s. 260-263. "'":"'1 LUBAC, H. de: Kntol~m, 5. 13~46, 54-56. .~ TILLARD, J. M. R.: Kokió! - pmfet)Uny twiaMun mawiel\i:L In: No..., vl.n"'t Kol.: iola.

WarU;lwa, 1968, 1. 17.

Jem Kristus v tajomstve C irkvi

osobnosC"'J C irkev je tiež mie..<;rom, kde sa ľudstvu v 1cfišovi zjavuje Boh ako OtC(;.w~

Vnútornou kV.llirou, duchovnou energiou, ktorá tvori a preniká (yzickll jed notu kresťanskeho hla, je hbb. Vďab nej sa v Cirkvi a skrze C irkL'V objô.lVllje vo svete stav šJX.·dficky nového wdomia, Preto Teilhard hovori, že C irkev je .Jylum hisky v prirodc"m, a prirovnáva Cirkev - spoločenstvo fo rm ovllné h\skoll - k živé mu organLzmu, ktorý je oživený moco u zmft\'y(:hvsta[eho Krista. V ňom sme spojeni v jedno milosťou, ktclTl\

d<lV.l núm všetk.ým Hoží život.......... . Jed n ota v h\ske nic je ni ečim stat ickým a taz n avždy C irkvi duným,

V jednote C irkvi viddi otcovia veľký dynamizmus. C irkev - n ový, zjednote ný a st.íle Sa zjednocujúci ľud - ukazuje svetu str:uenll jedno ItI a zútove t~ zhromažďuje ako matka vo svojom lo ne roztrlltené dCII. Zjednocujúcou silo u je zmrrvychvstalý Kristus . Jeho [;\ska očisťuje ľmvaJclle srdció1. Il prin ,\š;1 Jar jCti nory.401

Pod ra Teil llllrda, Ježiš Kristus zrnŕtvychvsm lý sa S[{IViI SĽctCOIl i!ulUIl., k resťan .~ké ho hltl. V J eži.~ovom pozemskom živore, ale predflv~clkým v jeho zm ŕtvychvstaní sa objavilo "ohnisko nového vedomia", klu rc nielen l~we~ llje temnoty ľlldsko.:j neistoty v otázke predll~eniil, ale Sf;\va sa aj počiatkom novej jednoty ... 'l V Jdišovi Kristovi dost(ivn Svel" vo sVl.1jeJ krehkej (kCtl'žc uvedume nej) časti - v človekovi - dokonalú odpoved' nr! oro:\zku o zmysle ľudského úsilia a nádej na definirívne vlťaz..~tvo.+O\ Te ilh :lrd rvrdil, že v Kristllvi ziskavlI s\\.'t svoje deftnit ivne ~vcdenic, lebo le n tJ('f

Ip.mm ('( in ll/St) všetko, ~(1 C)(istuje, z(skava svoj kone~ný a úplný rozlller,+í"M Nekonečný, !)oží dynamizmus, ktorý sa nachád za v .scaioll ini/ialc, speje

k toIllu, 'lby s:.l prcjlwil v l~m;c, v konkrétnosti stvorenia, ale prcd ovšclkým vo lo.V\!tc ľudského duzriL'v:mia, Preto C irkev, ako Kristow biologicke hliml, ne môžc byť, podľa Tcilharda , skostnateným a raz navždy lJsn\l c n ýlll

systémom či zb ietkuu právd poch:idz.a júdch z dávnej minulosti

wf 1944, CC T. X. li. 180. TlJ{O jc jeJl1l1 , ",lllnno!i[!, krom, podEl Tdlh~t .. J o\"l'j mienky,

rozhoJujť o IXl'htate k.rc&ťal1lik.~ho 11l">$!oja. .... 19.1], LIm, 5. 246; 1940, oc T. I. s. 330-332. - Rctrn i«:li de 1914 e[ 1945. Cit. podľa: LUBAC, H. de: l...d pri~ (l" I'tn· 1;'ilI\1lnl (Ir

DIanIin, 5. 114; 1937, LV, s. 212; 1940, De T. I, s. 328-329. ..." 1916, EG, 1.39- 40. ... ... LUBAC, H. de: KaroiJcn.m, i . 54-56. ""1 1936, Ge T.lX, 5. 163; 1936, LV, 5. 2071 19]9, Ge T. X, $. 157-15ij. ""1 19]6, LV, 5. 2Cfl . ... ... 192), De T. X, s. 95.

1ežiš Kristus v tajomstve C irkvi

241<1 sa, že 1. M. R. TiIlard, keď nazýva Cirkev "pra;trcdímw

, v ktorom ~ Iovck realizuje llvoj II pravú prirodzenosť, n3dv:1zuje na Teilharda, ktorý mkisto označil Cirkev termínom ľaxf, vypožičaným z prirodnych vil...J a mna· čujlldm mi~co, prostl"\.~ie osobitného zhrom.1.kl'avnnin a premeny.~1I

5.3. Cirkev - os evolučného vývoja

Te rmin I'axe - os si Tci lha rd vypožičal, podobne ako termín h lum, z prirooný!.:h v i ed.~l l Ak c hceme vysvetl iť význa m termínu ľuxe v ch:ip.ml Teilh:lrOa, musíme poved ať, že definuj e ústredný smer ptocesu , ono čosi, (lkalo č~lho je sústrCt1enc cd é úsi lie evolúcie. Dokol1nlým príkladom toho nlôfc byť tvrden ie, že ev(ll učný p rocc.-; v ndivej hmote sa sústredil na vznik Živut:l. V p rou.'SC f ivom vývoj smerov.l l ku vzniku vedomia, a vo vedomí Ixllo všetko sústT<..'(lené na tvorenie vy.:;.~ icho, teda kolektivneho vedomia

meJzi ľuďmi. Teilhard lX)llŽíV:ll termin I'axe, po.:lobne ako te rmin tJlum, na označenie

l~lk k lX.'Srnnstv:t, ako aj C irkvi. V oboch prípadoch chcel U káz;,lť osobitnú ú lo hu C irkvi v lInivcrz;,\l n~h Jejinách.4\l

Podfa Tcillwrda, s:\mým centro m, osou v evolúcii duchCNTlého fi"ota, krurého prej:lvom je n:\hofcnstvo, je k resťa nstvo. ~ l i V ňom sa totiž nach:kb to nnjcitlivcj.~ÍI: m iesto - pr.ive t.i ,,()Sw, v ktorej sa Bo lie pôsobenie d ost:íva v najdokonal~jšcj miere k ~lovekovi.~I ~ Ci rkev vd'aka to mu, fc aktll:llizuje nlOl.: zmŕtvyclwst:1 léhll Kr~~r.J, Sil St;lW ,,~llw zhrll1uažJcnia, "s:lIným h rotom šípu ", kmrý usmerňuje rl.'i}'\:hickú ener~i ll a dáw zmysel ľudsk(:11l u fiV()tu a k() llanÍlI.~l~

Druhý v,lti kansky koncil vo vieroučnej kon.~titúcii o C irkvi Lu.mCTI 1..'Cll tium uči: "Jl.'(line Kristus je totí! Prostredníkom a Cc:;tou k spásc; a O n sa niÍm St;\V:l p rítomným vo IIvojom Tele, t. j. v Ci rkvi,u (LG 14) Z:lä sa, že

411 1926,L1m, s.132, 1947, OeT. V. Ii. 21:15 . • '1 Trntu t~ rmťn polIffv;~ Tcilh.ud vo ..... ..Jcrkum zmysle, 1)rt(!O\~Kým YO dwch die/llch:

1940, ot: T. I, 5. 154, 161, 180, 1 98~ 199,1]5- 253: 1946, Oc T. lX, s. 271 . • 1' 1926, L1m, s. 132; 194.S, De T. X, s. 216; 1917, Ge T. V, s. 285; 1948, De T. XI. I . 20fi;

19.5O, Ot:T. VI I, •. 249, pol:n. 1. !\JfOY. LUBAC, H. de: L'&nd{éminin,ir"lk Jl.run Ie)tť <Iu Pm TcilhDni Je Chaniin, i . 309.

. '. 1926, Um, 1.12; 1955, De T. XlU, I . 103, 104-1 11. '1 1 1926, Unt. s. 246; J917, De T. V, I . 285, 1955, CC T. XlII, •. 103 . I W; 1918, De T.X!, i. 206. ľoro\'. I9-W,Oc: T.l, s.J28-329; 1955, DeT. XII !. ,. 103, 101- 11 1.

Pr.lVdivos{ k.rcsťanmr~ hrad;\. Tei/hard niev L1mllruch, :11e \> 1'lIn, lc Kre;(:m.m, d~\~1 unyscHudsk.:lllu fivotu.IbfOY. 1929, OeT. X1,1. ]7: 191], OcT. X, ~. 110- 1'11 : 1941, CC T. X,~ . 199-200.

175

171

L 76 . j JÓ2cf Kulisz SJ

V týt;.hto slovách nachádzame OM.!nu slov Teilharda, pre ktorého je Cirkev "micsto m plodného stretnutin svet:! s Kristom ~m,

KlJn~iI , Jcfi nujúc C irkLv ako .~olxx:n(1 svi .. rosf spásy" (LG 48), vysvetľuJe , fc Ci rkcv jc "zn:!kom .. prostriedkom J ôverné ho spojen ia s Bohom a jednoty cclého r .. dského poko le nia.,." (LG I), C irkw jc reda "viditernou svia tosťou tejtu ll lxl.~ i rdncj jcd noty~ (LG 9).

Po u!ivaj(h: Tcilharclovc s lov:\, môžeme povcd ať, fe C ir kev jc najc itl ivcj,~rm miestom v dejinách, mit'Srom, v ktom m S;I v plnosti dosr.ivlI

človeku a lI"V1..:tlI zj<"dnocujll(:C Hofle p<v.oOC-n ie, jL.J inou možnost'ou , a ko Sll cl,i vstllp i ť d o noosféry, jc kresťansk:\ "os", 11I.>YOrl Tcil hard .41~ Len

kn..~1':.U\stvo môže IipÔliobiť, fc ...-ý\.\*",\,: dmriL'Vanie ~''',:t:1 a ľudstva dosiah ne svoj kllnL-cný der.~ I~

Vo vnilrurnulIl smcre 1Iý\\.lja a vzrastu duchovného život.l vidl Tcilhlln..1 mk.-...;to pre nábožensIvo Vfl!lcnia, rn: Icn.'l>ť:lnstm. ]l.'d ine kn..'W"an:-.1\r\) nll"\ŽC Jať lI"\i\:tu ,~kucučné "z;'1v&nie, ldx) len ono uv,ld za - v Ježi.~M _ do tajomstva Sômk.~o 1~~ "l:1. "V ňom," napls.'t1 sviitý Al4,'u'\tln, ".'>:1 Ii.Klský rod ubn(MJjc a wn ... ká akoby nanov(J."4Jil V Ci rkvi môže ~"\i\:r dosi .. hnu ť Kristovu plnosť, lebo v nr.:j sa nrl(I"I:\dZ:IUŽ z:)n tka Od:i.~);1 jc v nej prítomné spásn e Bolie I~:x:n ic.

Wi kto r Wnrn,h:h 0513, ud vol:ivajtk sa IHI J(l kum emy Dru hé h u varikánskr.:ho kunl.:il ll , hovorr o C irkvi :Iko o tajo mstve. Akoby lým nnd v:l zovlIl na Tci/ha rda, keer p lŠ(', fc v Ci rkvi "sme dost:!1i j<.,li nL'ól ú pr ílcž ltosť deflnitfvndw rozvuj,! nášhlI Ur.'ioll1lé ho bytia, Ichu v ncj rn;\ lllc možnosť spolu pmcuvlll' li dej inami sp.isy, ktorých skutočným tvorcom :I n06itcľom je sám /.\Oh"411.

Teilhard ~d y, kL"" písal II k rc.'i ť:ll\stVl.!, ma l na mysli je ho b tolkku podobu. Životnost' krcsŕ.lTlslv.1 "ko fylll, jeho org;m izujll(:'1 a zjt'(.:I nocujClc:1 siL .. je v Klnolickej ci rkvi. V ncj kru;ť.mslvo prejavuje 1I'"nju :lll tcntkklt moc ako fylwm.m V nej SOI nach:íJZ:1 "os" (I'axe), ktorá rozohrieva ruJské srdci", md! noYl! postoje v syn tl.'2C starého Kréda s d ucho m nOYCj Juby. Jedi ne krcsri.mstvo v rinl'iko k:!ro lickej podobe je schopné fJU'raviť sa zároveň tvárou v tvár prftomn06ti i b ud úcnu.t i a ukázať smc r plného ruZVI.~a I!kM;;ka.~H

+17 1918, oc T. XI, I. 206: 1955, De T. XIII, 5. lOJ, m 1926, U m, J. 132. Porw. 195.'i, De T. XllI,l. 10.1, I 04~ III. +w li1~~,C: ~9~" 216: 1954, UnI," 404, 408: 1955, De T. X11 L, I. 10l, 104- 111: 1955,

+/,:, Sv. AUOUST1N, EpiK. 18 n. 33. In: PL ll, 4<f8. nl WARNACH, W.: KUdcló! ~1ko t.: l k"'~1l1cnt. In: ~ oln'llt Kokiokt, I . 12. m 1944, ~ T. X, ,, 196. -UJ 1944, De T. x. •. 197. Porov. 1953, Ce T. X". 267-268.

17 8 I j ózef K\Jli~z Sl

/ ~hJse no.~ t i C i,rkvi jc, pocHa Teilhard:!, viac pravdy ako v zjcdno­dus:cn~h fil owfickych systémoch. Skúsenosť C irkvi je turi! živú, čo sa preJa~~o prcdcMctkým v živote svátých.~lI lch Jla'iroje sú SVCťk'Clvom, fc katoliCizmus m:í nco~ajnú silil prcni1mť a of ivoV<lť d uše.H4 KT\.'S ťanstvo, v rímskom vydaní, sa St:iVH akoby pl:unci'\om fudského Ihilia n m\lldžcn. stvum po kroku.

iu V lone Iloosfiry jc C irkev zrno m a za~ iatkulll

"I\: II PCrvi~:lIi.z;\cie", ktorú I!owjím pc)sobcn lm pa;>tu pne pr\!nik:í zvnll t r.1 celý ~t II prrv:\dza ho k jedi ném u centrll, ku Kr isrovi.4 \f1 Un i\IC rz:i1J1(~~ť Ci rkvi

JCJ vkobt."'\.'né poslan ie je p rclfv,mé v cdcj krcsťml.~kej t radfci i. RadOlitn;

~~,~ sp;i.~ m.~ byť oh laStw:má vkrkému stvoreniu (M k 16,15). PfCto n ic JC n U': lJn Il llll\onad nyrn, fc IJn lhý v,lt ik:insky konc.:il , v sna he lIká "z;'lť .... vcHl .'iklJ!(~n t"J POdSf:ltll Ci rkvi, nadviizujc na n:lu kll pl\.'l.k h:\duljtk kh koncilIN (Lli I) ~ ;ernu ,zd ôI"Jz,)uje VŠl:olx'Cllusf, uniVl.!rz:.\In Ul!ť svojh n poslan i:l, kroré prlll ,L~a SI"'I.~lI rud~kelllu rudu a vŠ( ... t:kYm kozmickY'1lI živlom (I"'" LO 7. 13.48). "w.

m 1919, Unt, s. 45. + .. 1913, LV, 5. 34. :: 1936, De T. IX, s. 163- 164. PomY. 1914, De T. X. " 1St

1946,OeT. V1 I,I. I56.

Jcm Kristus v tajomstve C irkvi ! 5.4. Neomylnosť - záruka rozvoja

Vo svojom liste z Činy 19. jú n u 1926 p!še TeiJhanl o s\Ujich dojmoch a o radosti, čo prcHv,ll p ri stretn utí il vedcami, s ktorými Spolllpracoval.~l. Sp,\jala ich spolcx..'ná úloh 'l - objavoy.m ie pmwy o dejiná,h živom a človeka na Zemi. Strctnuti.1. a pr:\QI s týmito ľuďmi, najl!astcj~ ie IlCVl! riaci rni, ho u tvrd2ov:ll i v presvedčcni, že m imo C irkvi SlI nac hádz,lj(! obrovské

npriestory" dobm a kr.ísy, kroré ako by očakávali na svoje Z:lčlenenie d o Krisra :1 Ľ lvtšcnic v ňom. Ak I.:hl.:emc byť kTC.'iťan rn i , pisal ďa lci, ti..-da l'lllfmi, ktorf sprftomňujú zjednocujúce Božie p(~)benie v Kristovi, nesmieme n kolo to ho dobro a kr-..\sy prcchádz:.l ť rahost:.ljne. M:\me s nimi symp:'ltizov.u', ubwv.t ť, že jl..'(!ine v Kristovi existuje skuročná l.""Cst:l k definitivnej plnosti.

N iekuľko ruknv pn.-d spominOIným listom, dl\! v roku 1920, Teilhatd napl~al, fc ib:I C irkev môže Uk:.í"z;'lťSVCru" r .. d SMI pr.l"vdivú cestu kdefin itív­nemu vh'a:z:nvu - ku zjed noten iu všcrkdlO v Kristovi.4H Presvedčcnie, fc v kro;thnst\.\: - v I'lIXC ~hretien·ll, - mok svet zlsk:!f IIvuje z:.w&nic, Teilhan:1 vyjad rov.l l :I deflnnv,11 \ou )ovojej tvorbe mnohorakými spôsobmi.

Kresťa n stvo , a ko Kr isfovo biolog ické fylum~H, má vo svojom najčulejiiom mieste, v knto lidzmc, zmysel, potenciu, kton\ umožň ujc ohja­viť, n ic YŠ:lk Ix.-z námahy h ľadan ia, spr.\vnu ccsnl ku zrelosti" definitlvnemu naplnen iu421'1. Ol),>:\nom f.yktit1<..:j nt.'mn,lnosli sú koncily a papc!i, krml vyjadnt­jll myslen ic Cirkvi.1M Oar - Teilhard hovorí vn)."IC1 (If selU) - ni..'Omylnosti, kori"'I\. lY:\Il ia ldi v Jfnii "veľkého zákona ccf.lliz:\cie b iologickej cvoh.'u.:ic"il().

V Katolíckej d rkvi SOI - podľa Tei lhaNa - nach,ld Z:1 .. hrot šípu postu pu­júcej <""JI LJcic~, ktorú, prcrínajllc Illr.lČn ;\ ncL .. toty, ukazujedefinitívllyzmyscl 1I1lÍ\.\!rz.:íln}'.'h , kiIn. j L'tlinc Cirkl.'V je z:imkou rado·;tI zo zísbnia Kri<;t(M!j pl.n<Ni, v ktol\.i :-."\-\..'t Jl.'\Ch:'ldza zlll')tiC1 )o""'.ici cxb1\:ndc ;1 l l ..... tvičncho sc.ív.mia S .... ·,1

U miClOrne nic C irkvi nR soun om "z;'lčiatku ,,<.'Volučného š1pu" spôsobuje, že C irk ... 'V SOI sl,lv,l jedin ým miesto m n;\ ra.~ ll novej kva lity v (.'\.Q lllčnom

tkanive. V nej :I ko v .. osi" sa nach:'ld za "2:\zmčný pokl:KI náoofcnskcj skúsenosti il jed iná možn~ť zbofštcn ia"411.

-tlf 1926, LV, I . 91. Pol\ ...... 1954, U m, I. 401, 4OB; 1955, U m,l. -418-120. il< 1920, U nt, I. 62. 1'01'011. 1921, Um, ,, 72. +It- 1926, Um, s. 132. tO 19-45, AH, s. 238-2.39. 4100 19+1-,Oe T. x, •. 181. ON 1944, ck T. X. I. 181. 41: 1944, De T. X, l. 18 1. Oli 1919, GP, ,, J57; 1923, De T. X, .. 95. t l,! 1929, LZ, $. 1<:6.

177

179

6. Eucharistia - sviatosť vtelenia

Všcolx'cná viem Karolrckej cirkvi, vyjadrená aj v jej úradnom U(~ení, hhis:l, že "VO ~viam,sti EUl.'harisrie, po konsckr.idi , h Icb:1 a vlna, je likutocne, rC'.ÍJne a podstatnc príromný nM P:ín ježiš Kristus, pmyY Boh a pr.lyY I! lovck, rod spôsobmi týchto v iditeľných skutočnost!"411. C irkL'V mkisto

lI~ f , fc v I)\:h to viJi tcl"ných sviatostnYch znakoc h S" sprftOll1l)ujc tli istá obehl, krorli p riniesol Jd iš Kristus na krífi za spásu IIvcta a fudí.·liI

Teilh.ml p rij ima ,elý real izmus vie ry C irkvi v t'Jjo msrw Eucharistie a veľmi .~i l n() zd umzt\lIjc skutočn ú pritomnosť Kristu pod spOsobmi chlcba II vína, Eucharisriu vn íma ako obetu. T ieto zúkladné pmvd y sú centrom štru ktúry jeho nábo!cnskcj vízic ~wta ,

V jehl) dielach ..-!tak n:u.:h:\dzumcsk1.ltocne osobité cháp;mie Eucharistie, N<...-vychúdZ:1 natoľko z veľkonočncj udalosti, ako 2 vtelenia. V w charistii

vidí JlfClllžcn ie obmzll vtelenia, akoby duchovny k.u lminačný bod vtele n ia il z;lrO\lCI) korumAAlnic "mystickej e nergie vtelenia", Je to SÚč.1Sne nenergia" zverl.:ll:\ Ci rkvi, ktoní môže byť slovom C irkvi akoby opakovaná, Prťtve látu I.:nergia premieňa dnc.'i čluvdm zeme na človek:.! l3ofieho Slova, ted .. plni úluhu z.-\kladnej !>víatOlifi II súč\sne "sviatosti vtelen ia".

6.1. Úloha Kristovho tela

Nalilulcn ú lIt:."izku le pšie pochopíme, nk ~ na p roblem po zrieme akoby od k011l.:'I, UJ strany v\ .. 'Čnélw živom. Medzi najkr.ljšic Č;L'iti evanjelií p:uria u rči le slov:\ svJ.tčhu Jllna v 17. kapitole, kdc mim J;'llI CKICJVU.!úVd jdikwtl vcľklia z.;;kú modlithu: v nej Jd iš prosi D rc l ojed no tu pre týt;.h, ktor! už v neho '-'!ria, a moJl1 ..... 1 aj "z;'1 Iy..:h, ~o ,-;'1 v blldt"l\:n~ti stan ú jeho u~ellíkmi .

Ouk:.!zujt"J to slov:\: "No nepl'O!ô/m len Z:I nich, :llc lIj "z;'1 tých, čo skrze ich ,~Iovo u'-'!ria \ou mňa, aby všetci boli jl.'i.l no, ako ty, On.'c w mne a ja v rcbe, aby aj o n i boli v n;tS jedno, aby svet uveril , že si mn ry poslal." On 17,20-2 1)

Z jdi..~h slov badaťvefk..ú sfO\tostl ivcxo;ť (1 ~Ič;lré dielo zhromafchr..mia ľUCb;t.v..l do jednej roJi ny BožIeh deti, ktorej Otcom je súm Boh. Sv.1tý ).\n pokm~lIje: "Nech sú tak dokonale jedno, aby SVI.!t spoznal, fc si m.1 ty poslal a fc ich milujcš mk, ako milujcl mňa." On 17,23) Toro zjednoccn ie

~ lJ llmi/ITil4 n1 Fiad; Ktldeks Jc"t"I)'M(n"h~,itdti Koklo/l,. SpDC. J. M. SiYmu8i~ k Sl. s. G!OON"d SJ. fumar\, 1964, Vl!, J. 289; porQY. VII, ,, 278, 279, 280, 281, 285, 292.

.,.c 1951, OrT. VlI, .. 319, 320, lZ!. Oobiahu dogmyo priromllOKi KrialIIvNajw.ln:jlej tvi:ltolti pa ni: SZAFRANsKl, A L: TmIcwin 1iM1di t:IL~.l.J.Jblin, 1971," 168-170,

180 l J6zcf Kulisz 5J

chapeJcli.ho\!ľmi rcllnc,dasa (XM...Jať, priam fyzicky. HOIIOrí otom, pom:\hnjúc si obraznýrn prlkbdom: seba prirovnúv.l k vink!l1 tl nás k mtolestiClm vštepeným do tohto vink'ol On 15,1-4). BoU fMlt So'\ sráv.1 cJuml pný pre mls \l\:J'aka kmellu - Kri.>;tUVmu čkMx.'enstvtl, ktoré 7.Oll'ollo zjednoco.r..mic rud'itva.

Tvoriac:.I s:.l jednom jc sn.\le rastúcolI fyzickou l'L"'a litou, ktorej H la...uu, Srdcom i fivotoda rným Kmeňom je Kri.~tlIlI. A navyše, Te ilhard je pl'\.."NC(!čcný, fc vdak:. Hoficlll ll f i\ltllU v mbsme sl navz:\jom niele n brnrmi a scsmuni, ale .~t;\V,II11C sa tOll istou realitou - Kristom.·"! L;ska Hoh" Otl,;a, jediného Bo ha, sa pre n:\1> ~ t :\vu dostupnou prostredn krvom KristO'lho č lov\."'Če l1."tv;I, v ktorom sa Boh - v ľudskej tv.\ ri Jdiša - skMňa ku :'V(.'fU ;l celému rUdSMJ.

Zjl.."\lnol.:o .... anic ruJI sa Z<1l':\ lo na zemi a smeruje k budúcnosti, k denn it"'­nelllu Z<1v&!niu. Preto Te ilhan:1 'ZI. lôrazňuje, že sviitl, teda tí, ktorl ll!dodahli plncl'u' sp:\!iy, tvoria s Kristum organický celok, ofivo .... aný jedným fivotum .1 l:\skoll.·+,) Úplné zjl.'1..lnotenic rudstv,\ a s\"Wlrenia v I\ohu ozn: I~ i1 Tcil hard Pavlovým ,~Iovom plcT/lma. V nej sa .. suhst;lIId.ilrw jednota a srvmen:i mnOlllk>ť sp:\jajú - nemk~ljllC S:\ navz:\jom - do jedneho celku, ktorjr neprid;\V:l nič podstatné Bohu, je vš:lk ist'ým dru ho m triumfu a roz.. priL"It:r:men lm 1i:\ bytia .. ••r.

K<lfdý vyvole n ý, spasený, vl:L~tni Boha v plnn"ti a tiež, podľa miery l\vojkh možno.sti, na..:h,\dz:\ v 1\011\ l\vojc definitivne vnúwrné Z<lv~nie. Vlastncn1c či ind ividu:\\ne videnie Bo ha nic jc vi\ak, rll.xHa Tcilharda, z!.~kaVll né jL'1..lnotlivo. Ako Sll jt'1..lnotliVl! časti Ofl.(Olnizl1lll oživnvané ži~ltt)ln ccléhn orltanizlIlu, tak b la!cné vide nie Hoha, na ktorom maj lr spascn l lIGL~ť, hod je indiviJ u:Hne,jez:\nl\lCň spoločným .. ktom cc\cho organizmu. Tcilhard hovorI: Ix'T l1ulllum UlliUl jJo(l'l'lti(le.oH1

Org.\nom b l;deného viden ia Boh:1 nic je, pnJ ra Tdlh;mhl, jednotliv:.\ dušu, oddelen;\ OJ inýdl, ale lluša zjeJno rcn:\ N celým spo l~ensrvom spasenýt'h, pre ktoré su Boh st.h,,\ dostupným v Kristovom člCM!~el1.~tv\:. Ako sa na zemi Boh stal viJitdllým p re mís v č lovcčellstvc Ježiša Krista z Na7.0lrct.r a v ňom sme mali prlstllp k Otcovi, mk isto treoo stuv ...... .'čnej bl<lžcnnsti chápať a ko stav jl:d noty, srny trvlI lého spoločenstv: l, v ktorom sa Boh uderuje skrze Krist<Ml clO\o\!Čen'Ôtvo.oHl

ol " 1916, EG, •. -40. 04ól 1920, ce T. X, l. 22. <il 1927,OeT. IV.I. 1-49. "'11920, DeT. X. I. 22. <i, 1920, De T. X, l . 2J.

182 l J6zcf Kulisz 5J

6.2. Kozmické rozmery sviatosti vtelenia

V súlade s d,ivnou kresťanskou traJ Ir.:iou je Tcilharo prc:."VL.J~cný, že Euch:nistii patTI p~ miesto medzi v.ktkými sviatr~6.1mi.·~ Dmje "osou", na ktorej So'\ uskutočňuje d;I I.~1 proces vtelen ia a mJ\IČho st\rUrcnia .4 ~1

" Keď !Ia k n:'im Kristus pr ib lifuje v znaku, a kým je sviatosť, uvedomujeme si, fc neprich:'id%ó.\ prero, aby 1i:1 s n;uni zhOV'Jral. Prkh:\dza rn:w, llby m\~ viac fyzidcy vrcroval do seba, :lj do všctk)\:h \\.:r iackh v jedno­te vzr.lsr,ljlh.:eho .'Ôveta ."·~ z Je ro jt.'1..ln o pôsohenie s dvoja kým ú~in kom: Kristus zjednucuje so .sebou II p reh lbuje jednoTU medzi veriaci m i. Prijíman ím Krt'Ôta v Eucharistii S:l dOf;r;~v.mle do osohného duchovného - re:.lneho kontaktu so zjcdnucujúdmi silami Vreleného 5 1(Jva ... ~t Podľ:. Tcilhan la, tento kontakt n ic je novým strctnurlm II KrL~tom, ktu"": možno mer,lť Ixúum p rijatýdl sv:.itých prijlm.ml, ale (lľj.(i ln idcy je tým istým proCt.'SOIlI dudm\lného mzvoj, l, tým i ,~tylll prt lCL'SO I1l ll ,\š hu pnsv.ktl\l'lnia, krorjr So1 Z< 1~a l ,~viato.~ťOl r ktst:II,"'\oI

EUťhari.~t i:l ('(.·,Ja n ic je novým zjiXlnotl'u lm s Kri~tom, kroré by vzn iklo popri už ,it..".tvuj lK"Um zjl..-dnotenl, oo 11;.1 zrodik) \Il) :-oviatu.ti kn;nl.m Naupnk, Eucharisti.:I prehlbuje ;1 UPl.'Vňujc roto pl"\'\! a \-\:Čne zjt.'1..lnt!(Cnic, .spex.iobujc, fc KrioinlS nús hll~ie preniki.\, a tým sme t\.'snejšie zjt.'\lnutenf .. j li inými w riadmi.4'ij,

Ew.:haristia jl' rl.'\b !'(<<,"aft1(:I1 IWl1lmitltti.~ &dt~~itlť. Jej veľkú zj'-'tlno":lljú..:u 11101,;, kturú Td lha rd IIlllk'Sti'\lIjc v smere rozvfj'ljút.:ej .'\a noo;;fé ry, hl:í,~:l l i, lux:i skôr v h il>torkknm ľllZllle rc, IIŽ d rkt.-vu l otcovia.

Sv. Jún DllIllascensky napl'\ôl l: "J-!cM)r!me II lt)"luločenSIvc (Iwimmi/I) -o no tu naO:Z::lj je, leoo vstupuje me do spolu':!c nslv.\ s Kristom a m,\ me účasť IUI jeh u Tele i na jchu Božstve, ~I tým utv;\r:\mc aj spuločens tvo

a vzájomnú jed notu mulzi sebou, pretože p rijhnajúc z jedného C hleb" všetci Sll sr.\vmne jl.'1..lným telom il jednou krvou Krism, a pre .'iChl navz:\jom s:.l stúvame údmi, lebo spolu s Kristom tvorime spoločné tdl) ... .. ~7

N 1944. CC T. X. I. 194; (lOruv. SlAFRANsKI, A. 1_: T~ Ii~ _""~"tntj, ... 9S-105. ~1' 194i, De T. X. I . 194. " j 1923. CC T. X, s. 90. Teilll;IN prijím:1 rdlnu prlIOIllIlO5( KrUolD '" Eum:uwii. I\on ..... 19H,

úc T. IX, l. 93 -94. 011 194i, De T, X,~. 194. PoTO\'. SUWINSKI, A.: [,!c.1 Uuu. Hotrxc, s. 195, SZAFRANSKI,

A. L: TM~fI ~I~ n«1v~"l:I:q,s. 'JB... JOS; SZAFRANsKl, A. L: fllr?-)'jll1Cjr •• Wnmn\\la, 1973, l . 179- 18 1.

~ 1944, oc 1: X, I. 194. '", 1920, ce T. X, l. 23. ~ 1920, oc T. X. 1.24- 25. ~l'J De: lide Of1odOIl:l, IV, c. II In: 1"194, 1154. (Porský prekt:.d: Ul,kW <4'16ry ptfIwdtiwtj.

WaT1Zaw,l , 1964, •. 222.)

Eucharistia - sv iatosť vtelenia

Posväcovanie človeka a jeho dozriev.mie v milosti je nadväzo\lllnlm 1\

ustavičným prehlbovnnlm fyzil,;kého spojenia s človcčcnsMlm Spasiteľn.~~· A to je mo!né VĎaka vtclenill, lebo vtelenie spojilo Boha 5 rlld.~kým rodom a smlo So, tak začiatkom jeho nového livot:l. )cfiš Kristus sa stáva miestom stretnutia roho, oo je Bobké, s tYm, čo je [udské, a zároveň sa st:\V:1 pmmellom milosri, ktor:i je z:.lč iatkom novej syntézy, SpôsoblljúCl'j, lc veriaci 7.01~ l najú byt' jt."'CInoll skUtOCIl05roU.+4\

Okamihom prvého a z:.\rovcfl VL'Čného spojenia človeka s Krismvým tdom je krst, v ktorom milosť zjednocuje človeka s bobtvom Vtelendw S lova II t:li\rcpllje ho do stvoreného organizmu, fyzicky nasmeľO\l:mčhl1 Ila

KristO\lO ČIOVl."'ČC I1.~[VO, d o spoločenstva veriacich, do C irkvi.oM/> M ilosť je prvok sp:\jajúd človeka s Boho m , takisto je č i niteľoIlI

organ izujúcim II utv'.i rajúdmjl.'({cn livý, rnjomnýorgan izmus. n;\Sl1lel"\w. lIl~ n:\ člO\lCČenstvu Krista, v ktorom sa Boh stáV::1 pre n:\s dostupný. Aku kaldý živor, tnk aj život milo.sti je plný dynamizmu, Milosť túfl Čllr: I Z hlb.~ie pľl'niknť fivnt jl.'i.lnotlivýt.:h osôb a zjednocovllť kh navz .. \jolll llh:dzl sehou, II CL"'Z nich celý svct ... 41

I'n:x:cs zjed nocuv,lIlia ľlldstva medzi sebou navz:.\jom ~a temI realizllJl' v KrL~rovi pru;trcdnktvom sviarotid. Podra Teilharda , svialQl;ti - v zmy.'l ll·

zjl..Jnocovunia n prdllhov.lIlia jednoty - pôsob ia "bio IOl,lkky" , čo Je

nlljzrcrdnejšie pr:hr\' \IO sviarostí Eucharistie.WI

Tci lhan.1 n.\m neponllka sysrcmaticky spracovanú n:\uku o ~vint(lI'irlil ch , ako to robia nnličné prlnlčky šk(lt~kej tt.'OI(',gic aleoo autori, ktor! ~\ 7.OIoher:ljll (n uto ofúzkou. Zbytočne hy sme II Tcilha rda hľadali defin lciu ~viato'ítí aleho predstavenie spôsobu ich pr!či nného spojenia s Kristom. Na 7.O\klade roho, čo huvorl o nicktorýl.·h S\l'iarustiach, môžeme VŠo.'\k pochopi ť, čim pre neho

SlI a aké mil!"tI'l zaujim:l j ľl v jeho t.volllčnej vizH sveta. Z'ikladnml ~viatosťou, .... zmysle prvcnstv:\, jc sviatosť krstu, 4f11 kl'!Jr~

Il:\S Vi.'IV:\dz:.1 do večnosti sa mé ho Boha. Krstom sa v človeku %a~lnn nov:\ skutočno. .. t. Ostatne sviatosti v nas preh lbujú Bofí fivo[ a dúvajú IIi\ U

II skutocflov.l ť fivotné povol'ln ie, ktoré sa tak stáva slufbou v prOílpec h j,-.Jnoty. SviatOSfi nás z:.tp..;jajll do smenl evolučného narastania j<..'d noty,

ktorej zjednocujúcou silou jc \:isk.1.

.. u 1920, oc T. X, J, 23. IU 1916. EU. II. 40 . .... 1920, CC T. X. J, 24; 1924. De T. IX, I. 86.

::: :::~ix~·i9~-I~.O'PoIOCensko-t'AJriYl'júloheEucharisr;iePoui:SUWINSKI , A.: Idea uw. /JOQI 14'1' "S~lorj ~i. Pdplin. 1974, .. 194- 199.

.... 1920. CC T. X, J, 2+' 1924, ce 1: lX, ' . 86.

18 1

Eucharistia - svitltoSt vtelenia 183

Svii.tý Cyprian naplsal: "Okrem toho, kresťanskl1 jednoN: utvoren.ú l> i1n ou a nerozlučnou lá.skou, vyjadrujú aj Pánove obety. Ked Pan svoJe relo nazývJ ch lebom, ktorý vznik.; , mnobtvJ spojených zrn, prt..Jsravuje jednom nMho rud u , do ktorého o n sám ako osoba patril. A ~. ~~jU krv nazýva vlno m , ktore získavame vylisovan im z naraz nazblcra nych m no hých hoblIr viniča, tým prcdst'<lvujc Olj n:'is ako st:\du zlofene z rô znych

rlu:! 1 navz.1jom spt)jen ých ... ·'I>I Henri de Lubac z:.1S<1 tvrdi l, fc u! Origt'.'nes postrehol vel1c:l1 z\vislosť

medzi individuálrwm telom Kristu II jeho "opravdivým~ Telom, ktorým je CirkC\l.4~~

Teilhard je však pod vplyvom d ucha trad ide prcs\lt.'({čcný, le sviité prijí m;mia jI...Jnnrlivého človcb sú prchlhl.'n lm z:.\kladného spojen ia. s Kris­tl.1 l1\, ktmťhn 7.Oló"lkom je krst, :I Sl! :lj prehlhc ním spojen ia s organizm om veriacich. Trcb:\ tid IlO\Il.'i.l ať, fc ~V';'tč prijhnan ia ľudi Wetký<:h čias sú

prchlbcnim spujcnia ..::e léhoorg.lnizlllu veri:\cich s Kristom - sú prehlbenlm

jeho priromno.~(i v ľuJský..;h (kiin:\ch .<I6O . . ,. Tak s:.l du.t:'lv:unc ku kozmickému rozmeru Euchan.stlc, mry TCllhard

vysvetľuje rakto: "Prijatie Krista v Eucharistii je v la:,'tne vidy ipso faclO vtelením do krislllI,lCncty, krorli je dušou všeobecnej kozmogcné:z:y (v tom je ptxlstllta kresťanskej viery). Pre kresťana, ktorý pochopil túto Bofiu e ko nómiu a súčasne sa dal preniknúť VI...-domlm o'brankkcj jednoty ... vcta, prijíman ie oezna~ I sporaJickú udalosť, izolovanú od cclku .dozriewjúce,ho :-oveta. ZÚČ:L~'tňlljll1': sa na Eucharistii, kresťan si uvedomUJe, fc sa dotyka 1i:unčho srdca evolúcie. Prijim ajlle Kristli v Eucha ristii, kresťan si je vedomý, fc zapúja svoj fivot - \lŠCtko, čo živut ~ sebou prinä~ - do tela SVCt:l

dozril.'Y:ljúceho evolúciou ....... r . . Ch lieh - po kon.'ÓCknkii - So' SI':\VH malou časťou hmoty, v kton"') "Je

olk>iahllur.\" prltomnosť Vteleného SI'lv.1 v ľudskom svete. V tomto kl~ skll hmoty Slovo re:í1ne sprltomfluje celú ~'VOj u osobnú energiu .....

l

"~ Epi.t. 69. c. 5 ll. 2. (ľoúkY preklad: liu,. Warn.1wa, 1969, •. 141.) l'oM' (l1.1 .. a/II 1111

SakmlTll'Jlly tl,o/tIQ. Kmków. 1970,5. 135. Podobne hoyur( av. AUlIlJS lIN t ..... Itl 111' pt JB, 1247- 124S.

ft'! LUBAC, H. Je: Kalolk,vn. f. 79. tlool 1944, ce T. X, J, 194- 195. ... 1944. cle T. X. I . 195. ,.;..z 1924, ce T. IX, •. 93

184 I )6.,{ Kuli" S)

6,3, Eucharistia - predlženie vtelenia v dejinách

Kristovu pritolllnosi však pod ľa TeilharJa nemofnu obmcdzov.li lcn na jeho .. počiatočné tclo~ - nll pr!tomm).~ť rod .~pôsooom ch ldJ<l a vina,"'" lcf~ KrL~fll'J ako O IllC). .... a pôsobiace Ccn tmm prir.thujc k sclx: viictko, čo existuje."'" H(~tia jc podobná plo't polajúcemu ohnisku, z ktorého fiari a širi ":' p [:~mcň. Ako iskra hodcn:í Jo kopy slamy sa vdmi rVchlo obklopí šlwkym kruh om 0 1,1':1, ixx10lmc pOC'as stnnxJ svi:lto.~tnú Hostia (lebo ona je skutočne len jedna v rukúch kňazov, ktor! 5<\ men ia) SO I rozvfja, premicň:ljúc sa na nckolll.'Čnc v..i&iu, druhú Htx>tiu, ktorou jc sa motný l>'VCr, :M!f postupne prcnikaný univcrzálnYIIl prvkom.

T:lkk, k~·l.:/' zaznie Hoc ť.U: Cor/>lU ItIt:UIJI, luM.: uznm:lIjc Immario chlieb, j('cuMaTio priroJzenosť; matériou svi:.tosti jc SOullutný swt, v krorolll SOI

rozprestiera nilllľudskú prin.mmU>t' lIn i~I'74Hneho Krista, aby svct privk."ll ~r k plnej dokonalosti. Svet je dinn irivnnu a rc;\lnou Hostiou, dl ) ktorej Kristus

postupne zostupu je, a! do naplnenia \o\!ko'V. kdnll.~I~.M' a ,iL"den čin nap!r'ajll 0:1 v\'čnoNti lllli\\!rz:.ílnusť \\!Ci: Hoc t!'lt 0Jr11US IlIatm. Všetko, ťo sa deje vu M.'fl!, napom:\ha - zdhlcb či zbllzka - konsckr.kiu celého \\!Smiru.4II'

Tieto sloVll nekoncťne prer.rsn,jú rú oJrobinku chlebo" ~ nad ktorou zazneli; pr i~i r'lJjú sa k mdcniu cc!cho Mystkkcho tda. Podra Tdlhn rda kunsckT\.l\l:LnlÍ hostia sa post upne zm(~I' lJje celého vcsmiru, kt~ Irý d0\'1hll~ \I bsc postupnej konsek.r.kie prOliI:n.:d nlc tvom pl\:d lžujúcchosa vtelenia.~' Preto l1Iusfn,\e prijať ako n.kt. že na povrchu Z.:me jestvuje iha j ... ..Jin:i sv;lr.'t om.:),a; ustavične jc spr!tumňov;rn~ n\ ist;i uheta - obeta z Kalv:írk:.1M

Druhý v:rcik;í nsky koncil v kOllšritlrd i o PO'iv:"i tncj limrgii s"tTOSlUlClum

oondlium uči, fc .,SlXl.'iitcľ pri I\"..k:dncj V\.~eri , \I lÚ noc, kL·d· bol zradený. ust.!nO\li! euch:uisrk kú obetu s\lOj ho Tela a .~\Il*-i Krvi, aby ňou nepn.:st.!jne pokračovlll v p riebehu 'A!kov v obere Kríža, dokiar lin S:illl nepríde. Tým

zver~1 Ci~k~i, svojej m iloV:lnej neveste, pamiatku svojej smrti a iI",'ojho \I1kricscnm (Se 47). Spríromnen~ o ber.l krl!.'\ nic jc pHsívnoll udalosl'ou. Spritoml'ujc samotného p(Mxlcu sp:'t:.)', Jdi11;\ KrL\1::\, ktorý chce *"(lnOfjť il priviesť k Otcovi všetko, čo jcstvtlje (pot(Jv. AG 9; LG II, se 48).

Tcilhanf je ptcSV\.x!čcný, že skutOCnoll hosnou. ktor.\ su má premenil' je svet, a jej počiatkom je konsckrova n:'1 Hostia na ohá ri. Kris tus !Nt; boVOjOU prftomnosťou denne prcnikl\ romz intlmnej~ie. Kntlsckráda svct:.\

tIIl 1924, oe T. IX, I. 93. ... 1921, De T. IX, I. 9.3. tli, 1924, De T. IX, I . 93-94. w> 192]. De T. X, s. 90. -Ió1 1927,0eT.1V, ... 150-151,171-172.

186 I J6zef Ku lisz SJ

spósobom.m Opakovanie týchto slov ncuz:rtvárn udalosť !ulm do romea času. Naopak, znov.l ju definuje ako ústrednú ud .. losť dej fn. Jej úlohou je čo~z h lbil: ie ~rc.nika t' h,motu i rudské srdcia. V uda losti krlfu sa zjavuje Bofla ~I.~b k ludom. Jdl~ Kristus odovzdal nn kríži svoj rudský fivot OtCO\li, aby človek mohol v plnej micre uskutočniť bovoje predurtcnie .• 76

RL':l lizuje sa tu teda jeden mjomný proces - jedna sv:1tá. o nl.Š:.\, jedno zv:lčšujúce sa sjX>ločcnstvo, ktoré premieňa n:~~ čIOYl't.'cnsrvo. SjX>IOI..'cnstvo 'A!rindch jt! rozil lrením a doplnt!ním prcmcncného chleba na o ltúr i.411

tlI WARNACH, W.: Knkiólpko.amment. ln: Now,ob.q Koi:io/a, .. 46. t ltt TlUARD. J. M. R.: KokI6l - profetya:ny zwi:utun zOOwicnia. In, Now, ~ KoIdoID,

.46. 0171 1927,OeT. IV, •. 150- 1S8.(MkyprckL1d: W)b6r/XSm. 1. /04-1 lO.) 1961, HU,I. 21-24.

Euc haristia - sviatosť vtelen ia

sa začala okamihom stvorenia a trv;1. sr-J. le. Prichodom JefiŠd. Kristu .'1..'\ jej moc ::.väčilila. O dnepamäti Só.\ vL'l.'itne realizuje jedno: "Kristovo telo ... 1tI8

Úsilie rudI \lšctkých ~ i as, to ~etko, čo sa s verkou nama ho lJ denne uskutočňuje , je p rí pravou univerz;ilnej ho.'Itie na prijatie "skutočnej pritomnosti Vtelené ho S lova"4IW.

Chlieb a vino ~ pre Tcilharda stáv..Ijú vermi dôlefitýmsymbolom. C h lieb je dobro, ktorym sa stvorenie denne obohacuje. VÍllll je zase symbolom lrsilia :r nam,lhy vynalofcnej na dosiahnutie II znásobenie doom.11O

celý ~t, kto l'j sa na máha, je predurčený na to, aby sa premenil na p.ínovo telo. Potvrdenlm toho Sll TeilhardO\.'C slová: .,Zo Wcr:~h stvoren f, tých ll vilzncných v neoživenej hmote, tých, čo Só.l prebúdzajú na svetlo života, :r tých, čO S<L tdia zo slohody, počujcm ~hádz.ať fatobu, všeobecné V\llanic: Ak môžcl, zmiluj sa naJ nami, ty, kňaz.. [},\j nám dokon~enie svem rým, fc n;l.m d:~~ n,íšho Boha. Kto teda vyriekne nad beztvárnou hmotou svenl slov:'!, ktoré nám Jajú dušu? Kto sa zaslúži o to, aby zmizla prek:ížka, ktor,'l onini zjednoteniu medzi Bohom a stvorením? Nech sa opakuje I\dic slCMJ 1(,to je mojť [llo ~tl.! dnes, zajtra a stále, až dovtedy, kým S:I premena nellskutolni v plnej mieI'C .. "111

Z t~hru slO\l Z.1zni...v.\ O1M!na slťN wdtého Pavla v USTC Rimanom: "Celé stvorenie spoločne vzd)'l.:h :í a zvíja 8.1 v pôrodných bolestiach až dotctaL" (Rim 8,22) To znamemí, fc skutočné vyslobodenie II dokonrenic S\o\..111 vidl Tci lhan l vo Vrclenom S lov'C, ktore pn...--d lžujc swj proces vtelen ia na nQl\.'O IurŽl!ý der', ked' Z(~t:lI pllje pod sp{)/ioomi chlebu II vina, aby z tohto mnlého kozmického prvku fiari lo bkolll IM.ljho Božstvu na L'Clý ~r.'I72

Bo h Sll neobmedzuje le n na malú od robinku chleba, a le jej pra.1:n..,<ln k:t\'om pČosobí na cel.! stmren ic - a to je ďa/§ ie vrelen ie.'I7J Kňaz, drfiacv ruk.~ch hostiLi, zhromahfuje cc!ý~vcr, krorýwlá a p['OIIl ovyslolxxk. .. nic. a ",,'Slovuje naJ nim slov:\ kOfl.';ekráde: Hoc: est o"l'1U meum . .,Je dokonané. A znOVOI, vdáka kňazovi. tvorivú moc Slova spočinu la na svetc, aby premohla jeho ničotu, zlobu, práw notll II jeho nesúlad.""1"

SIOV'd premencllin, o pakovane kažJý Jeň, il to mnoho r.h, tvnria jeden p roces ZlIčatého vtclcnirl. Uv;id zajú nas do spoločenstva s ~l1dOIll Krl."l a Zo.1p.íjrljÚ do spásnej obety Noyej zmluvy, sprítomňov:rncj SVlllh)/llnYtIl

.... 11J2J. oe T. X, 5. 90: 1918. EG. 6. 290. 4NI 1927. oe T. IV ... 111. <vil 1923, LV, ... 16 . -171 1918. EG, .. 286-287. -171 1918, EO, I. 278: 1917. EG. J. 164. 4'l' 1918. EG, •. 287. 289. .14 1918, EG, l. 288.

7, PI rome - pleróma - tajomstvo vtelenia dozrievajúce v dejinách

Okolo té my, krorá nás z:mjlma a je veľmi úzko spojemí s ot'J.zkoll ch:íp~mia vznIhlI vývoja p rírody a Božej milosti v Teilhardovcj vízii S\/etu,

vzniklu ve rO! ncdorow1l1enl. Teilhard je obviňOV",lflý z dvoch udlišných, ba dokom .•• cxtr\:llln)'1.:h posrojO\l. Jcdni vidia v je ho diele IXlIlteizlllus. ktorý sa \lmj prejavuje v jeho .vykupircrskej cvolúcii"·1". Inl mu zas vyčlmjl"1 hrubozrnný natllm lizmlls. nach;\Jz.'\júci ~voje p l n~ vyjasnenie v silách prlrody. unie pozorný ~imrer J iel tohto francúzskeho tL"Ológa, lmalyzujúc jeho pojem (JU.Wflly, t ieto JXlI'itojc vôbec nenacháJza.

7,1. Biblické dlápanie plerómy

Na lepšie pochopenie bohat&va skutočnosti, ktoru Teilhard definuje ).l tl .. i:kym SIOVOIll/JILTÓ1I1a, všimnime si význam tohto SICNa vo Sv:i.tom p lsme a osobitne II sviitého Pavla . .fIY

SIO'I.oU ~IerÓIII(l .~a v ev:\njdi:ích vyskynlje piiťkrát (Mt 9,16; Mk 2,21; 6,43; 8,20, Jn 1,16) a \/ Iisroch sv:1tého Pavla dvan:lst'k.rát. V podstate c hápan ie ubsahu tl)h m slov.! nerobl ťažkosti (Mr 9,l6; Mk 2,21; Rim 11,12.25, 1l,IO; 15,29, I Km 10,26, Gal 4,4, Ef l,lO; 3,19). V Pavlov;-ch Ilsroch z v;lzcni"l na št:ymch micst:1Ch (Ef 1,23; 4,13: Kol 1, 19, 2,9) ma .'110\10 "Ieróma krisfolOj,l'kký význa m . Grécke IXKlstatné meno plerómCl, ktorému v slovcnônc zodpovt..Ja sl(M) I"-!I°st, oooahuje ~iroké významové spektrum. Etymologicky definuje výsk"dok či nnosti naplftan ia, teda stav Jokonče nil1, naplnenia, p lnosti. Slúži aj na označenie toho, čo nnplr'w nejaký priestor (Ž 24,1; l Kor 10.26), ako aj na označenie d OJllncni:1 ncj~lkcj veci (Mt 9, 16; Mie. 2,2]). Nieked y sa týmto terminom uznm"lljl· cdok. (Rim H,1 2), plnosť (Rim 15,29), nuplncnie (Rim 11,10).

Pozorným ~lmnim Nt."J\o'Čho z:l.konn zistime, že s!O"vQ 1n."l'Ôl1I11 aktl lJlIlIIi( lt' spojené s osobou JcliAa Kristd. Sviitý Marek pl.šc: "KloJ' JIIII11 m<ftlll ilf. M" priolid do Galil ... 'Y a hlásal Bofie evanjelium.. H ovoril: .Naplnil llill'Wi III'rIIIIiJi~ I

4'l~ Toto te: tilUI ~nonYl1llléh() pal11fletu, L'áo:l lWlitm n.~~IIII!rfkt II .. /' Tr~"' Ij, I ,*-"fI 1\."1, 1950.

fl'ISoop1eróm:l - plrx:.ťpotri , I..4Sainlc Hiblr. KolIlCIU . I . 1'lnot,A I ....... ' I III "'1. 1951 ... J8-39:Ust,wlfficnN'~IlIl"""I. Si'r:II:. A . J .lll~,-"i n .... I\.IIM'._ '11 549: DUPONT, P., Dictionnail't' de la mMe. SUl'l'll'lIIf111 , rI,~" 'I 4l' M, .. III 5rowtlik ltologii htblijnej. Pomlu't, 1973.

185

187

L.

188 I )ózef Kulis% SJ

SOI Uofie kr.i.Tcwstvo. K.,jajre sa a \ot!rtc evanjeliu.c" (Mk 1,1+15) .. N<lplnenie ča~lt neznamená, fc človek alebo !lvct dosiahli dokonalosť, a le označuje Bohom stam~ný rns, kt'Ó sa v ~ Jcžiša splňajú prW'uby pn>rokov.

Špecifiku spojen ia sllMl pleroma s Kristom vidime JOIsne v listoch sv:itého Plwla. V U ste Kolos;,mom čit;une : "Lebo Boh dlCcl, aby v ňom prebývala vk'tb plnosť." (Kul 1,19) Z kontcxnl vieme, fc spojenie "v r'lo m" označuje zmftv}\:hvstalé ho Krisra, ktorý 11:.1 smi Hla\oUu C irkvi, prwrodcným z mt t. "l"h (porov. Kol 1,18).

Pri ~vctTov,1Il1 tcrminu pi.em!11l1 (plnosl', ktor:\ ptcbyv,1 V Kri!ltovi) !Ii spomedzi vial:erých intcrpret:kil :taslúfia porornosť dve. Ptv:\ l:h:ípe teTlnln l,km1l1l1 st'llticky II v tomto prf p:IJ e označuje V\!smlr napln e ný Božou prftomnosťolJ. Na podporu tohto smtického ch.\pania sa wdluje pouk:íZ:lť na z:\vislosť sv.ttého POIvia 0<1 po pu l:irnchu stoicizmu a sapienciúlu.,..:h pn)o',tred i (Mlld 1,7).

Druhá interprettkia sa zas ll.~i l uje zdornmiť dynamkký charakTer tohto výmzu. Podľa nej hy sv:i tý Pawl tid. nadv:izoval rm ubruy čerpané zo

sapicnci:l.lnej li rcrnt(lry (Sir 24,2')·3 1; Pris 8 ,1 2). Plnosl' Múd rtl!;ri - l\ubtvn, kton'l p rebývaiiI v Kristovi (Kol 1,19; 1,9),

je podobniÍ p rame riom žiwj vody (porov. Si r 24,25'11; Prl.~ H,28), čo prinM:lj(r boha tstvo fivo ta a .~ p.\s rHl moc. Totn nl urazňuje sv. Pavol pro.lov:oktkým v Li.~te Rirn:lnom (Rim 5,15-21; 8,31 ·39; 11,3J.36), v U~te Filipanom (Ftp 2,9)a lid v liste E(ez:mo m, v známum hym ne (lS~'X:Vtlj llcom ~tI . .'dros( milosti, kro rú nám udeTlljc Jcliš Krisrus (pOI'OV. Ef 1,J. 14).

Plnos( Božej ~emohúcnosti, \lCČného života a sv..i tos ti , tcda p lnosť toho, čo dnsi,dm l osl;\\o\:ný KrL~tus , dos tiiv,1 aj Cirh:v, kror.\ je jeho tclnm (1(01 1, 18; 2,9; Ef 1,22.23). Preto sviitý Pm/ul v Liste E(cz:lIlom nazVva Cirkl..'V plnosťou Krista (Ef 1,21). V tom istom liste (Ef 1, 11 . 16) svärý P:.M)I hO\Qrf, fc v Citkvi je Kristov dynam izmus. Prnstrednfctvom .!;\.ujho TeLI, ktoré rast ie v Ci rkvi, 1(ris(Us svojou pritomnosťou postupne napIňa cely sve, (Ef 1,22-23, 4, 10).

7,2. Tcilhardovské chápanie p[crómy

Teilh;ud použlva slovo pteroma tak v zmysle staticko m, defin ujúc dosiahnutý Stav dokona losti, ako 'Ij v zmysle dynamickom, vzruhujúc tento termin na proces, kto rý ~die ku st.lvu d oko nalotiti - pleromi:uldí. Pler6m4

je pre Teilharda M ystické tclo - spoločenstvo veriacich v edej svojej dokonalosti, alebo tief Sofie krárovstm, kroré uf d OSiahlo smju plnosť. Podfa neho, t ieto obrazy nám ukazujú fivý, ce lko m nadprirodze ný

190 I Józcf Kulisz SJ

na 060bné, nepokoja plné otázky, hoté vznibli v jeho vnútri.+tC1 Neskôr poku.šenie svojho ducha vyjadri l slovami:.Je to pohan.~k.-\ hoJ ina, v kto rej z niU(ch oblasti vesm íru doJieh:l ku mne hlns sirén. k4ll ~

Tým hhisom oola práve vznclcnosť a n ádhenl ~'\ICra, ktorý ho obklopoval, vel'ké mjom. ... 'tVU, v ktorom je ponorené všetko, čo j(..~tvuje. Pohrúžený do nádhe rnej sku tOCnosti okolo seba!l<'l Teilhard dtil aku malý, stmlCnýatóm, kto rý \oo S\IOjom vnúrri nach:\dz:.1 rv;\r niečoho nevysloviteľné ho. Táto tvár 8<1 mil zd ala byť oslobodzujúcim slovom , ktoré ho z;\roveň vyzývn!u zlxlViť SOI sclx'Ctva a fi ť vi:lc ce losťou ilVCtll. Zdala Sól mu byť bližšou a intfmne~~()u ;Iko dUŠ:l, podobnou moci ofivujllCCj podsmru lovcra, blízkou nko absolútno, ktoré, aj keď sa skrýva, ustavične priťahuje člO\lCb.

Ten hlas preb(ld Zlll v ňOITl túfhu Z\Il.'riť Sól hmo!'e, ahy Ix)Čul a podwpil ~\}lanie , kto ré v nej zazni<.Vol. Tcilhard tento kmk ncučinil , lebo pochopil, že keby ho urobil, stmlil by svoju osobnosť a bol by poh ltený lx:.%rv.\rnou cxistujúoou masou .41111 Preto nilpiSóII: "Skutočnou výzvou kozmu je txnv..lIl ie k \.\Xlomej účasti na ....... I'kej proici, kto rá Sól v "'lom uskllto~.YHlje; ne:tnači to poddať SOI behu VI.'CI, ktorý by n;\s spojil so ~vl,)jou j<.'(l inoll d ušou. Naopak, trebn s n im z:.ípns i ť, nby sme v budlu.:nosti Jooiahli akýsi oid." '\117

O dva roky neskô r (v roku 19lH) Te ilhanl v j<..Jnum zo swj ich listov pisal o znepokojcnf lo'VUjho provinci:íla, JX'ltnl Chanteum, ktorý pri čitan i eseje fu~re objavil v nej isté prvky panteizmu. V tomto lisre dn lej plSO ll, že to scho last ika m u vn útiL, U1ú tll Sl:hému sllJ\l, a prctn Illuk byť zle chúpnný. Pokračlrj e, že napriek vktkémll dti, že pokiaľ ide II poost'ltu jeho myslenia, je pravo\'erný, leho to, oo pik, ro bi v duchu sv..i télw I\ lvla a sV':it"ého J:ina.

TeilhaN si uVL'X!ol1loval, fc pokuScn ie IUllOCy je starým pohan~kým pokušcním, v kto rom človek smka lot'Vuju U"oObnosť a to, čo je najkmjšie _ I;\sku ;1 inJiv idual itu.'" V pokuk ni hmoty IX~1:rchol rnožnnsť veľkého omylu, úplneho zn ičenia Tudskej osoby, ako Rj zničenia jl...Jno ty, do ktorej bola osoba povo la ná. 41H Preto bo l p resvedče ný, fe pan teizmus je fi lOlOAckou ruino u myslc, a ti. ktorf by Si.1 v ~ko lc panrci%lll ll usilovali dotknúť toho , čo je bo2ské, zachytia Len prach hmoty.of'IO

'M O'OUlNCE, R.: Uu pro~ tT! jJn.).~: uilho.td de Q"lRlilld l'm<enÍl' de la Pt'ru&d~'tknnoe. T. II. Pa ris, 1970. " 138- IH;Ibruv. OOUSSAULT. G. - GENORON, L _ HAOUE1TE. A.: Ibllmrul~.oction, OIMFc~TeilhmdJeChanliIl. F':I ris, 1967.

~ 1916, EG, " 21. ... 1916, EO, l. 18-23 . • 11916, EG, 8. zl. Porov. 1916, GP, t. 114. 0408 1916, EG, 5. 19. '""1916, [-(i,I.23. .... ' 1918, EG, I. 361.

Pleróma - tajomstvo vtelen ia dozrievajúcc v dejinách

0 'l.r.lnizmlls, hoci jeho nadprirodz.cné vlastnosti nie sú vo faze narastnnia rahko vnlmurcl'né.4HO

7.2.1. Statické chápanie pler6my

Pod ra Teil ha rd 'I, ľudstvo, v ktoTOm Bob v Jc!i~ov i Kristl..wi ll tvara II po lOL"cnsrvu s rde il fivotn, v oku mihu definitívneho Víť:UlitV'ol nad zlo m Zllčne jestvovať nko tajomný Celok. Tci.lhard ho nazýva PIeromolI - Jcfišolll Kristom v pln()Sti jehovtdenia. Vyvolení, tvoriac organický, nad prirodzený Celok v JdiWvi Kristovi, nestmtia nič z individuali ty svojej osobnosti. Tcilhard siaha IX) znám'rCh nhmzl'JCh, aby ll k:\Z:II, fc tento t~lj ()mný, tvrlri:ld sn Celok nl..'Ol.is lnu'ujc odli~nosť osob, ale n:lop:lk, rm:vljll ieh a obo hacuje, p riv..\dz:.ljÍlc k plnosti cxisrende.

Azda si spominame na chvíle (IJivu či nadknia pri pohľade na klenby nlebo na ku puly n;\dhe rn)\:h chr.\nm\l, vybudov.mých z tehal alebo z brnu­r'a. Klcnll<l aleho kupo la - to je určitý celok. Jednotl ivé prvky v pln~ti prejavia svoju fo rmu, svoj tva r a krilsll, keď nájdu svoje m iesto, ale af v celku. Svorník - s rdce, okolo ktorého sú poukladané, im dtMl jednotu a zmysel, a p rito m nem 'tI ich oJlišnosť. Pod obne bu nky nMho tela mÔŽu nn plno rozvi nlr ť ~voj život II .'M~u aktivitu .'lf v živote ccleho oT)ť,mizmu.4111

Ta kisto celá osobnosť a individuali m spasených ziskav:l p lný lesk :If v hienm:hicky us poriadanum celku, k to ré mu dáv,I vnll to rn ll s (xJj i tosť

KrisUM) ~1l.M.~enstm. Tentu ..:clok nic jc n ič iné ako . my:.'tické proolžcnie jehu pod sW ty .... II1 .

Zmftvychvstlllý Kristus, uku ~vorn lk v ku pole, sústrcdiJjc vyvolenYt;h okolo Sc!"l II preniká ich mocou m ilosti, \/CElk:1 ktorej tvoria s nfm o rganický celok. Zj(.'( lnoclljllC:1 moc. Sa smL, prisnlpnoll iba VĎaka jeho člO\X..'lenstvll . l'Ierorn(l - p lna;ť, I:kň ie kr.\Tovst\U, je sta\oQm \II..'Čného spotOČCn.<;t\I'd, v ktorom 11:1 skrze Krist(M.) člQl..'CČenstvo Boh udeľuje vyvoleným.4IIJ

Spo minane obmzy, ktoré POUbZUjll na jednotu spllscných v Kristovi a z:iIlM.ôf\ u:!ÓI".IZI''HJjll odli~nosť k h osobnOSť!, Sll v istom zmysle odpovedou n:. ~i tku Tcilh;lnlovi, fc jeho chápanie pleróm, - večn06ti obsahuje v sebe p:.mreistické prvky. Je pravdu, že poku~nic panteizmu sa rodilo v je ho sNci v GISC je ho prvého stretnutia s krásou Blízkeho východu. Práve tam Teilhard, naplnený obdivom voči minulosti, hľadal zároveň aj odp<M..--de

.... 1920, ce T. X, l. 22 . • " 1920, ce T. X. I. 22: 1923, ce T. X. " 86-87. ... 1923, De T. X, l. 23. '"'1 1923, De T. X, 5. 23.

189

Pler6ma - mjomstvo vtelenia dozrievajúce v dejinách I 19 1

Pravda je tam, kde je osobný Boh. Zjedno tenie s n im je obohaten[m rudskej osoby v jej individualnej existencii. Svet pri svojo m konci, ku ktoremu speje, sa v nijakom prlpade nestane zhlukom prvkoYani oceanom, v ktorom jednotlivé kvJ.pky str.k.,jtl svoju existenciu. Práve naopak, bude to mjomný Cclolc, v ktoTOm jestvujú pr in:lj mcnšom dve osoby - Boh II ~1tM::k.",,1

7.2.2, Dynamické chápanie plerómy

V roku 1944 Tc ilhard napísal, fc k podstate kresťanstva patrl: a) viem v osobného Bo ha , b) viem v Božstvo histo rického Jefiša Krista, cl viera v Ci rkev ako b'um, v ktorom a ktorým Jem Km;tus sprftomňuje tajomstVO ukryté v Bohu a cez neho lj:Ivcnc.4'.Il

T'ljom.~tvo zjave né v Ježišovi Kristovi, ktoré sa realizuje jeho mocou v C irkvi a skrze C irkl.. ..... , je JXlIitupnou premenou svem - plcromi:z.-\cioll, je JX~tlIpným prckon:iv..m im mnohosti - hriechu a smm mocou zmftvych· \lSt.l lého JeU::;;1 Kris~1.

Ako ~I IISkufocňllje t:\to premena po zemskej skutocnosti a ľudského ",,-,lomia v nej! Td lhard lxlmiet'a Desc.Irt<l'Vll vysvetlenic, pocIľa ktorého Bofia vôra ako \I()nkaj~ ia sila sl:óo;obuje, fe ~d(O sa ČLSOm stávn tým, čo si Bo h Z:lUlll ien il \ou !lvcrc uči niť. Neprij ímal OIn i t"dké stvoriteTské :tjavenie Boha, v ktorom, ilko tvrdili J cisti, by Bo h ob-iiahol zj<.'(!nocujú..:u moc, ale .... Im by mstlll mimo dejln S\\!ta.

Ak je Jcli~ Kristus Centrom vktkcho, a wk ho predstavuj ú sv. Pavol aj loV. J:ín, to znamená, fc nemôže byť len akýms i doplnkom už stvorené ho 1o'V\..'t'd. V ňom, skrze ncho ;1 pre ncho bolo VŠI...'tko stvorené, Vl..ľaka nemu sa dejiny st;\V;lj ll prcja\ll.Jm jeho zj<...Jnocujúecj moci. Stvori tefské, zj<.xI nocujúcc daruv;mic sa Boha stvore niu v Jl'ŽiŠO\ri Kristovi nuzýva Tcilhanl l)k'1'tJflu'~áda. Pi~: "Počinajúe JXlhybmi ;Itómu až po mystické vzlety, od najjemnejšieho pohybu vánku af po rých le prúdy žiYOta a mysle, Kristus jed noznačne oživuje ka!dý pohyb zeme."""

Božie pôsoben ie je rozlofcné v čase celých dejin stvore n ia a svoje definitivne viťazstvo d osahuje v zmitvychvstlmi Jcfiša Krista. V Ježišovi, v jeho viťaz.~tvc nad smrťou zjavil Boh defln itfvne povol.anic človeka. L:lovek bol pozvaný do spoloéenstv..1 s iným i a s Bohom.

...1 HU. 5. 20-21; 1919, EG, ,. 40 1 -~IJ: 1931, DI: T. X, I. 131-135; 1939. DI: T. X, s. 158: 1941, CeT. X,I. 199-200.

~l 1911. o: T. X, l. 91-93 . ft ! 1921, De T. IX. I. 87-88.

192 I Józef Kul isz SJ

ľkróma - p lnos!', IJ.Xla dcflnitfvne zjednotenie Boha a stvoreniu, ku ktorému speje celý ~mir, bude - pooJa Teilharo:\ - kritickYm o\t.'lmihom v cdYch un ivcrzaln't'=h dejin:tch,<W4 bude chvíľou veľkého oživeniu l."Clého stmrcnia. Parúzi" Jcl:iša z:lVBi t.ljomsM> spojenia, zv.1zku vznikajúceho medzi !t'\\!to m a Bohom.M Kým vilak n:L'>ronc (lk:lluih "hodnoten ia na r.L~mj íll.'Cj I:\sky" sveta, je potrebne, aby ľudstvo k to mu dozrelo. Podobne, :Iko si vtelenie vyžadO'Vl.llo prfpr.Ml, vývoj a spolocensln1 zrcln;( č~k:l , mkL'\to aj obmih p:lrúzie jc, podra Td lharda, podmienený zrdu'ifou Illdstva.i'IIío

PfefÓ'IIIa v ~h:\p:lI\ i Tcilharoa je p rocesom udeľovania sa O tl." Synovi a skne ncho - vdhka jeho vtc!cn iu - C irkvi a S\lCfU. ~t sa ,xlStllpne st:iv.1 Ho. .. t iou, na ktorú wstllpUje o hd'l, aby ju %Vníltra prcmici\al. ... 11 Preto je l>kwma tajomstvom ..... jolllst:icv, ktoré ukonči parilzia Vtdené ho Slova.""'"

7.3. Ježiš Kristus - syntéza stvorenia

Tn, fc Jem Kristus, v ktorom \Jol. defini tívne :1 najJll n .~ h.: zjavil S\\Jj ll

Ia.~kll k rll (l.~tvll , je srdcom St'A)renia, ak nic priam jeho .~yntézoll, u~ il ul ~v. ľ;1\-\1l v Lisre Ko!o~anom. Pavol napís-... l: nVkt:ko je stvorenc skrze neho a pre IIchu. O n je pn.·d v~ . .'tkým a \lŠCtko v ňom SI'(~fv.I." (Kol 1, 16- 17) Tiero slová znamenajÍl, fc Jc!iš Kristus hol pri začiatku stvorenia a fc jc prameňom zj<''l..ln ocov:mia sveta - noosféry. n itu jcd lHJtlI , ~j keď dte krehkO aslahú , prellv.nne uf v n u.šcj ka!dodenllosti. O lla je ust1lvične sa sprlronu'tujúdm dielom zmft.v)\:hvsta lého Ježiša Krism - jeho ~1~enstv\1 II.' stnlo prame f\()1ll moci zjl-d nnelljlK'Cj vilctkn, čo jcstvujc.4W

Tcilhan.I, v ús ili priblifiI' dncšOl!mu človcku tajo mstvo Jcf i~ 1 KrL~t:I, h ľada l takč formu lácie, kto ré by pn..xlsmvili jeho ull i'-'! rz.,liznm~ fi zjetlno­cujÍlCll moc v prol.. .. cse sM:1renia. V roku 1918 po prvýkr:.\r, n ic bez ub.iv a strachu, pout il fCnuill "dUŠól sveta " DI.

Zc.1:\ sa, lc rám fi) rmuLida 5:1 zrodila z jeho osobnYch 'Z.ilitkcN. Na jed n<.; strane to boli ukrutnosti p~j SVl.'t ovej mj ny, na ktorej sa aj on zúčastn il , a na dmhej strane pl'CS\o\.-dčenle, te jl.xl ine Kristus, pritomný vo svete !tvojou zjednoclljúcou m OCOlI, móte prekonať všetku rudskú slalx"'ISť, pre;aVlljúcu

... 1950, De T. V, I . 38+-385; 1952, De T. V. 5. 398- 395. "" 1924.OcT. IX, I.11J-114. "" 1948, o.: T. Xl. I . 168- 170. oo! MARGERIE, RI U!OIrisI/IOUI'~mtJI'Ide. Parili, 1971. L 105- 106; 1955, CeT. Xllt, L 107-I~. .... 19-48, oe T. XI, I . 2D. ." 1918, EO, .. 224; 238. lbru...-. 1918. EG, i . 228; 1926, AH, " 61-62: 1926, Une. I. 132-

ll); 1942, Ce T. V," 123-124. - 1918, EG, .. 227.

194 I J6ref Kuli" SJ

nic je nejakým mftvym bodo m. Ako Celok jestvujúci v Bofom stvor i teľskom p lá ne bol syntézou, k rorli spája la tvor iaci sa C elo k. O lm mihol1l stvorenia sa začal proces zjednocovan ia v Božom Slove.

S~ri.rdská m"x: S IOIr.l pren ik.1 všetko ZVtllitrd a priťa huje k sclx, ahy prMl.'(lta stvore nie k definitívnemu viťaz. ... 1vll.

Pod ľ" Teilharcla, zmftvychvst:llý Jem Krism~ je mocou, ktorn oživuje a obrodzuje l.'Clý stwrcný ~'\II..'I' . Smjfm sMJr itcľskýrn pt~>bcnfm jc prítomný od t)\:h najjc11lnej.~ i(.:h I~hybov ató mu až po na~ie rnysticke vzlety. Čim vy{~ja dnkolln]osr, tým ViaC jeho pritom nosti a tým viac zjl-xlno<''lJj llcej 11\0 1.:!.

Osobitným spôsobom sa to prejavuje V ľudsktml ~vctc. Kristus prináša ~love ku fyziclclJ moc lI ového po. .. obe ni:1 :t novehu bytia. V OblllilHl 8kuto~ného ourodzujúu:ho stretnuti .. Bo h:1 s člO\o\!knm ne nasr.\v" nejaký nllhod ný dotyk ľudskej d ullc Holou m ilOBlou, llle č iuvek dosr.'iva novú inrormkiu, vzt:\st Yl..x/olllia a nasmerov.m ie snlC:1 na novíl jl.x! notu. l\xI ľ,l Teilhama, Jcfill Kristus pôsobí IIa svet' :I J'udstwl ako suhstandl\!n:1 (orma. Súhrn ľudských jed inuw je dobre pript:\vcn:í Intltm(/ tn'illlll, kt(mi - Mlílrr.1 informuv,ml'l. prfto m nOli(ou :I pôsobením KrL~t:1 - postupne nadob(ldll jeho podobu.

Konaj lki a vikrko prenikajúci Kristus nie je pre Tcilhllrda nejakou a~ktnou (ormou. Je ro hisrorický Jcž i~ Kristus, vtelený a zm /'t'v.,,::hw;t:llý.

J~ lln čIOV<.'Če./lStvo sa stúva nástrojom jednoty sveta, Vo svojej fun kcii zJl..Jnocuv,lJl la ... a vktkčhn dotýka fyzicky. Svoj im ~lovl.'Čc ns lv()1lI (ako p rinciporn jl.'( lnoty) !.x)1 prltomný už v p rou.'SC st\o\)rcn i,l, aj pn.xI vrclen im. Zmftvydwstlllý Jc!L~ sa vo svojom č loveče nsrvc st;\V,1 Ce n tro m a ved ie k defin itívnej jl.xlnorc s Bohom. Podobne ako prvé storoč ia idc nriAkOV:l li Kr~st:l s w.,'OSOJII, ra k si pod ľa Tcilharda aj d ncilná dol);1 vyžaduje, aby S:I

Knsws sra l Moron'lm evolÚCie, ktorý v!letko hýhe zvnútra, krorý všetko, čo jestvuje, kristifikuje. ~)1

'In 1918, EG, •. 339. Porov. 1916, EG, •. 40; 1918, EG, dJ8-3J9, J12-J44; 1921, Oc T.II, L 37; 1923. LZ, •. 66; 1924, 0eT.1X, •. 87; 1.945,OeT. X, L 209-2 11 ; 1946, Ce T. IX, •. 239-240: 1951, Ce T. VI I, l. 272, 1953, ce T. X. L 268.

Pler6m:l - tujomstvo vtelen ia do zrievajúce v dejinkh

sa drastickým sp&obom v hriechu. nDuša sveta" - zjednocujúca moc -nielen kladie nároky na ceste ľudského doztil-'vllnia, ale dávcl tid nádej WČIlCtil i .

TeilhardCNe d e finlde JcfiSa Kristu majú za der ukázať primát Krisl:I \1.)

svete. On bol pri počilltku všetkého, v ňom, skrze neho II pre neho sa Z:1~al proces stmrenia a naďalej trvá. O n jc tým univerzálnym prvkom roc\hu.:cj sa jed noty ioovcta, tvoriaceho So' spo ločenscvcl rudi s Bohom. Vznikajúca jl::Jnnt:a je moin á jedine vtl:aka jeho čl<M.:čcnstvl.l , ktoré je nástrojom Vlkt kcj jednoty. Zmtrvychvstalý Kristus je mkývc ľký ako l>vct, je h rnnicou \&'tkéhu, oživuje a priťahuje k sebe \'krko, jc L,vfšcn[m vktkého.

Teilhan:1 nestotof nil Krista s "du llou ... veta", napisal len: "Jedno je p rr.N:l\."(/lm, v ktorom sme prcmeneni na Onlhc."scl

O niekorko mkov neskôr v jednom zo svojich !isteN napísal, že jeho najv3.ooll tld.l)()ll jc uk:\znť Bahn nic nko vlastnrka, majiteľa z čias neolitu, ale Roha v J eži.~()vi KrL~royi, v ktorom svet dosahuje pankristia niz::ldu. 'I<11

V d:llllfch riadkod\ vyzn:iVll, že sam otný výmz, podobne ako problem, ktorý je vu výraze nPllllkrist i[\lli zml1s~ obsiahnutý, mMe byť zle pochopený."'" Ako sa dú vyj<ldriť kozmické pôsobenie Ježiša Krista vo S\IC{C, a osobitne v rozmere ľud ského dll~ha! Teilhard, vedomý si problému, hraJ:11 iné definície , ktoré by ulclz.ali skutočné miesto Jefiša Krista vo s\\!te. Fotnluh'ida "Dl1i~a l>vcru~ Ix)!:, IXlSnlpne nahradená takými terminmi, ako tot:Hny Kristus, kozmický KrisflIs a koncčne univerzálny Kristus,"""

Kristus ako :'>ynrcza stmrcni:l - v Teilharo(M)m chápani, pxlobne aku kedysi v !>unlmanr Origc na - jc svojí m zjednocujúci m pósobc n [1Il prlroll\ný v celom l'IM.Jrcni, zvnutm prcnik:i všetko, čo jesMJje.~ V ňom sa ll.~kutočni lo stvuren ie a uktllo neho, ako okolo~vornika , sa zh romafdlljc (di konŠffilkcia klcnbysvct:l,dnsahujlicsvoj dcflnitívnyzmyscl.Jdi~ Kristl l~ prenilci všctko zvnútm a priťahuje k sebei spôsobuje, že mnohosť súden začin:J M>riť zlllYl' lu p lný celole. Svoje stvoriteľské, zjednocujúce pôsobenie vyjad ril Krisnls v lllod litbe, ktorÍ1ll:\m cxloyzdal sv. Ján: Ul sim UIlUIII, sk'Ul et nos unulII sumus {Jn 17,22). 'IC.Vo

Kri ... w s sa snivll .. Principom un ivcrz:.i. lnej limtnosri (trVácnostO", V\fnb ktorému všetko smeruje ku SVl)jllll1 defln itfvnclIlu %:.Iv&niu a oo ktorého všetko stvorenie dosn\va s .... oju ! ivornosť (trv.knost' :I existenciu. Krisľu~

~ 19[8. EG, s. 227. "" 19)6, LZ. I. 127- 129. JolI 1\1)6, lZ, J . 129. \,)o 191B, EG, i. 221 -229; 1919, EG, I. 401-409; 1924, CC T. IX, , . 87 . Kl Porov. MALONEY, G.IO'rylCws!w,micm), I. li S . ft 1917. EG, l . 124, Ul ; 1918, EG, 1.276-277, 338- 3]9; 19[9. Unt ... 4); 1924, De T. IX,

,,89-90; 1927, Ce T. IV, L 150, 152, 153- 155, 158; 1940, De T. I. I. 326-329.

Namiesto záveru

Nam iesto z;íveru chceme aspoň vo všcobec nost i predstaviť prvk.y kristológie Druhého v;ltik:\n.~kcho koncilu. Tento konci l bol totiž v istom zmysle novou N iceOlJ, o kmrcj hovoril ti prsul Teilhard de C haniin. Niccjský koncil deflnov.ll, kto je lcž i~ Kristus v tajomstve Nl1~wiitcjšcj Trojke. Druhý v.ltik:lnslcy konci l, okrem inéhu, definoval, kro je a kým by mal byť Jem Krb1us pre dnciný ~'\II..1 : , prc dnc1ln ll kultúru a pre rudskú ľOOinu .

Ked'žc d te ncm~me Spr.lCOV:lnll kriscol6giu Druheho vatikánskeho kondlu, t(J , ~o chceme prcdsclwiť, uude len .~úhrnom niektorých my!llienok z obhlsti h istológie v Pastor:ilncj konllt itúcii Gaudium et spel o Ci rkvi v sÚ Č:l.Snom svete. ~

ZLhl &1, lc k:dUý, kto sa ,-dú ... ; spt':lCOV'dť túr0 ~u, bude mll"iict mť úvahou na n!IllU o prrulCme čbcb. T.'lkú !lChému tntiž ponuka konštitúcia GruJium et spes, keď najprv pnxbnM.lje (XMJl:mic ~1cM.-ka \o svcclc krestanslcého zj:M.' l1tl (OS 12). Celu dr.\mu a v.U:nost' ľudského žMxa si Gaudium et spts wima v kontexte nwJiny, kultÍlry, ekonomického, spolOCcnského, politického a medzi.. n.tuooného fiwt.l. \f.''iL'tko, v ~om čk:M!k !ije, illU má IXJInähnť duoiahnuť pimE čIcM.'čcnstv.\, do ktoreho ho Boh 1X, .. dal.

Kto jc tl.'(.!a č lovekt Je nCl.lok()n~enou hytOliťou, bytn<;fou, ktorá je na

ceste ku "';\lojmu n:lplneniu. Toitu l.'CSta je pomačcn:\ slabosťou a hrk·cho m. CcI:1 verko,sť človeka je obsiahnut:\ v povolani človeka Jo spoločenstva s lluholll a s rud·m i. Toto pow!anie je z:irovcl'l. výzvou stať sa v Jd:išovi Kristovi Božím synom. ľn.-dpoklaJ:i a vyjadruje to spo lOl."cnský rozmer č lCNCb. Boflm obmz(lln nic jc le n č lovek ak.o jednotlivt..'C, alc aj bra~ké spoločenstvo, ktoré je ch~pallé ako obr.1z trojjediného Bulla. Budovanie bratského s!"IO ločenstva medzi l'uďmi jc lJ.~ klltočň(Jvanim najhlhšieho powlania - Božieho plánu, vyjadreného aj vS!x>IOl.'cnskej štruktl1re ~IO\\!ka (porov. OS l Z, 18, 19, Zl, ZZ, Z3, Z4, Z9, 3Z).

Skúsena;ť nám hovori, fc toro povolan ie prekmčujc možnosti ~IO\ICka. Človek ho však musi prijať, ako hovori B. Scsbo.-.él(H, aj ked' nie je molné rcaliZOY:.u' ho, opierajuc sa iba o ľudské sily. "Tajomstvo člO\lCkn sa popravde naozaj vyjasňuje jedine v tajomscvc Vteleného Slova. Lebo Adam., prvý človek, bol predobrazom toho, ktorý ma l prís!', ro jcsr Krista Pána. Kristus, nový Adam, práve tým, fc zjllvuje tajolllstvo c>tca a jeho lásky, v p lnej

- Ibro.'. SESBOOt 8"./6;~ ,iIIIU il, rfllllir/lJulk I'~ist. ľnri,. 1982, •. 188- [93 . lnSF.SBOOÉ, B.,}bmOmsIJmu la J1I'IIiiJlon de l·fttI~. " 189.

195

191

196 I ]ótef Ku lisz S]

miere odha ľuje č loveka č loveku a dáva mu najavo vznešen ost' jeho povolania. Niet sa teda čo čudovať, že ~etky pr.wJy, o ktorých je reč, v ňom nach,idz.ajÚ svoj ron )j a dos:.lhujú l'lvoje vyvrcholenie." (OS 22)

Toto zjavenie sa uskutočn ilo v rudskej prirodzenosti. "Lebo m.~im 'ltdcnlm Sôl Syn Božl určirýmsp()sohom s(XIjil s k:dJÝIll človekom. Pr.tCt'JV:11 rudskými rukami, UV',lfov;ll fudskuu mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou miluv:.1 ľudským snIcom. Nmudiac sa 'z Márie Panny, mlo:zaj sa sral jcdn~ z n:\s, vo všetkom nám podohný, nll.! bez hrk.'l.:h u. " (GS 22)

Syn Boží sa stal č ltM!kom a obnovuje \.'!krko, Lo je ľudské. Vtelen ie je ohnovením Božieho obmzll v človekovi. V Kristovi sa v plnO'lfi zjavuje Boh - milujílci OtCť. L:\ska, ktorä Sô\ zjavila skrze Ježiša v každodennosti živora , sa smia poč iatkom nové ho spo l očenstva . "Vo svojkh k.\zňach vr,;lovnc prikäz,11 d ietkmn Bužím, uhy sa navz:ijom spm\l;l li ako hmtia. Vu svojej mod litbe prosil, aby \'Šetci jeho uU'llld holi -j<."(lnOc C .. ) Apt~rolom \~lk nari;ltlil h lúS:lť blallDM.osť YŠCtkým Il,irodom, aby sa ľudské lX\kolcnic stalo rodinuu BožoII, v kturej hy .~plnenfm zákona 00111 !:bb." (US 32)

Brmské spločenst\O $1 dnCll realizuje v C irkvi a sknc C irkey, kror:\ je znakom zjedncx:ujllccj prlromnOl\ti Zmftv)\:hllSr:liCho. "Krisms, ustlmoycný ~'Wjlm vzkriesenlm za P,hla, krurému je .lami všetk:! moc na ncbi a Ila

zemi, už účinkuje y rudský..:h srddach s ilou syojho Ducha, pričom ~L"VZl~ud~uje .Ien túžbu po bud tk OIll veku, 'lle fľJll "'\Iným ()2 ivujc a l')()o sdňllJ c ,IJ vclko(hl.~ ll é snahy, ktnrym i .":1 rudsk;\ spo lučnosť us iluje urobiť 1> .. uj fiYuf ľudskejš/m a tomuto cieľu IJOll riad iť L'Clú zcm." (GS 3H)

Zmtrvyr.:lwstalý Krisms je lX)Č i atkom i mocou 1lU\\!j jt.xf noty fudske; rodiny. "Slovo Božie, ktorým puv!>ralo vktko, sralo Sôl tdom a prcbýv.llo na zemi medzi I'uďmi. Vstúpilo do svc [(Jv'il:h dejín ako dokolltllý člCM.'k, zapojac s..'l d o n k h a zjednotiac ich v sebe. ( ... ) P,i n je cicľom rudsk)\:h dej/n, ohn iskom, v ktorom &'1 sústreďujú rúfhy hisrórie a civili'Z.kk, srl'l.!dolxKlorn I'udského pokolenia, porcrhou vktky..:h sfdc a splnením ich snáh." (GS 38, 45) JcfiA Kristus je JXlťiotkorn i zavfšcnfm, je srdcom rudských dej ln - je ,.Alfa i OnU.'/{ll, Prvý a J\)!dedny, Počiatok a Konií'C" (Zjv 22,13).

PRi.\oVl~i \~I\tWTI' rR!.\o\l UN1YtRZ.lTNÁ ~ltN1C:'~ Ul. 11. nov. \. OS\15 pRf,S

Použité skratky Teilhardových prác

AH - P. TEILHARD DE CI-JARDIN, Acromplír I'homme. LLnres in/dítes (1926- 1952). Paris 1968.

EG - P. TEILHARD DE CHARDIN. &:rits d", ItmfJS de la gumT (1916-1919). Pa ris 1965.

G P - P. TEILHARD DE CHARDIN, GL'fI~ cl'une peru!'!!!. L.cttres (1914-/919). Puris 1961.

HU - P. T EILHARD DE CHARDIN, H"mnt cle I'Unium. Poris 1961. unt - P. TEILHARD DE CHARDIN, Lettn!S íntill\t"$ II Auguste Valtnsin,

Bruno <le S(Jlt'J"rel, Henri de Lubac (1919- 1955). Paris 1972. LV - P. TEILHARD DE CHARDlN, uH,,, <k ""ag' (1923- 1955).

Paris 19'56. LZ - P. TEILHARD DE CHARDIN, uttra d Uont;" Zanta (1923-

1939). Puris 1965. De - P. TEIl.HARD DE CHARDlN, 0"''"'" 7: l -XlIl. Par~ 1955-

1976, T. I T. 1l T. 111 T. IV T. V

Le P/lénolllble h",main l'ApparilUm <le ťHomme Ul Vhion du "assi LL Milicu dit/in l'Auenir de /'Homme L' I~lIcgic hUlllllim­

L'At:titlťltioll de I'Energic T. VI T. Vil T. VIII T. IX T.X T.XI T. XIl T. XIII

La "!m;e de I'HomfJK dans ltI N(/Illrc Sdence et C.hrist O mnnclltjcl.'TOis Uj Directions tk l'Atlenir !kiu du temps de la gvem: (/9'ft Lc Coeur de la Matit""t

IVIVj

Použitá literatúra

Literatúra použitá v obidvoch častiach publikácie

TEILHARD DE CHARDIN, P.: Oeuvres. T. I-XIII. Paris: Éditions du Scu il, 1955- 1976.

TEILI-IARD DE CHAROIN, P.: Le Phtnomille humain. T. I. Pa ris: Éd itio ns du Scui\, 1955.

TEI LHARD DE CHARDlN, P. : L'Appmition de I'I-Iomme. T. ll. Pa ris : f:d itions o u $euil, 1956.

TE1LI-IARD DE CHARDlN, P.: La Vision du Pa.u!'!. T . III. Paris: Éditio ns du $cu il, 1957.

ll~:JLHARD DE CHARDlN, P.: Le Milieu divino T. lV. Paris : Édition .~ du $cu il, 1957.

TEl UIARI) DE CHAROIN, P.: L'Avenir de I' Homme. T. V. Paris: ÉJiti olls Ju Scuil, 1959 .

TEILHARD DECI-IARDIN, P.: L'Énttgiehumaint. T. VI. Paris: Éditions du Seuil, 1962.

TEILHARD DE CHARDlN, P.: L'Actíuation de ľÉnergie. T. VII. Paris: Éditions Ju Seuil, 1961.

TEILHARD DE CHARD1N, P.: La Place de j''''amme daru la Natl4ft. T. Vl1l . Paris: Éditions du Sc uil , 1963.

TElLl-lARJ) DE C HARDlN, P.: Scit:nce et Chrut. T. IX. Paris! Éditlons clu Scu il, 1965.

TEILHARD DE CHARDIN, P.: Commenl je nou. T. X. Pa ris: Édifi{)n~ Ju Seu il, 1969.

TEILHARD DE CHARDIN, P.: Les DirectiolU de "Avenir. T. XI. I'lIfl. l Éd it io lls du Seui!, 1973.

TElU-IARI) DE C HARDIN, P.: &:rits du temps de Ja ,l[\j('TfdlYIÓ ' V,V), T. XII. Paris : f:ditions d u Scuil, 1976.

TElLHARD DE CHARDlN, P.: Le Coeur Je I/j M(l/Im. , . XIII 1'1'1, Ed itions du Seui!, 1976.

TEI LHARD DE C HARDlN, P.: Accof11/llir /'lImnnu' ' '''"'''' 1"*'1111 (1926-1952). Paris: G rasset, 1968.

TEILHARD DE CHARDlN, P., fCTi" rl . ,,,ni>' '" J. ...... '"'' ,VIUI Paris: O russct , 1965.

TEILHARD DE CHARDlN, 1'., Gn,,'" ,1'."' ,..... ....... "U'. 1919). Pa ris: Grassct, 1961.

197

200 l Na cesre il Teilhardom de Chard in

TEILHARD DE CHARDIN, P.: Hymne de l'UnilleT!. Paris: Éditions du Selli l, 1961.

TEILHARD DE CHARDIN, P.: LeUTCl imitlJeS ci AUKUSte Valeruin, I3ntno ckSolages, Henri tk Lubac (/9/9- /955). Paris: AlIbicr~Monta ibrne, 1972.

TE ILHARD DE C HARDIN, P., Le,,,,, de..,.", (1913-1955). Pad" Gr:.lssct, 1956.

TEILHARD DE C HARDIN, P.: LeUTl'S a Lionti~ Zanta (1923- 1939). P.dr!s : Ocsdéc de Brouwcr, 196'>.

Litcmtúra použitá v prvej časti publikácie

ANDRACA, A. de.: Tc ilhard de C ha rd in : P TL"SCIH bibliognlphica l situation and itltclb:rual and existcm:: ial influcnce. In : 110e f)csire fú IJe I-funuU! : A /{/fJhul rťcollllllimnlt:ť vf hu.llum PCrs/Jj!..:tillť.~ i71 (IH (jKe uf tWlUform/ltioll wriuell iII IWl1.our of Pi crre Tcilll.llrd de Clwrdin. Internationa l Tcilhôlrd Compend iu m, ccntcnary volume editcd hy Leo Zon nndvc!cl li nd Rouert Mulle r. W:lsse naa r : Mirananda Pu bli:; hers b.v., 19M3, s. 336-339.

BARBOUR, G. IL In tlte /ield with Tei/html tie C/um/ill. New Yurk : Herder and Herder, 1965.

UARTN IK, Cz. S.: TdJlwrclllwska w itit/ d~itjów. Lublin: TowanyslWo nal lknwe K:lrolickicj..'O un iwersytctll Lubclskiego, 1975.

BARTN IK, Cz. S.: TtHluml:WII jako historia wniwl'rStlhw. Luhl in : STANDRUK, 2003.

nENDLOvA, P.: Tdllllnr! dt CIl.llnlin, lIoni nndl~ lul tlllici~mu.! Pmha : Svoboda, 1967.

131RX, J. H.: /ntapreling(oolution : Darwin &.. T~i1hard ck C'Jwn:li, •. Amherst : Promerhcus 1300101, 199 1.

AUBER, M.: Ouuids/ul vypnJuéní. Pmha : Kalich, 1990. BROžA, l.: Autor chasidských vypr:\.včn L In: BUBER, M .: CluuiJslu1

tlJprdtJl!nf. Pmh a : Kalich, 1990, s. 555-574. CA.RLES, J.: Tei/hard de Chardin : Sa vie, son oevre atIeC un ťX/XI$Č de sa

/,hiUmJphie. Paris: Prcsscs univcrsitaircs de Fmnce, 1964. CAPRA, F.: Thl! Twming Poillt. London: Wildwooo house, 1984. CAPRA , F. - STE IN DL-RAST, D. - MATUS, L Nol"" do

wsv:dúwiata : Pos~wkiu.l(mia na j>ogr,miQu. Muki i duehowoki. Kruków : Znak, 1995.

CUÉNOT, C.: TeWumi dt Charclin: Les graru1es ltape.s ck son áKJlution. Paris: Plon, 1958.

FLOSS, P.: Prom6ry vidtní. Praha: Mladá fronta, 1987.

20 2 I Na ceste s Tc ilhardom de C hard in

LUBAC, H. dc: TtiUuml Jmthu~ : Ri[lexions tt souvtniT:'l. Paris: Fayard. 1977.

MACI IOVEC, M., Doolov. In, T EILHARD DE CHARDlN, P., MfSlo čloWka ti pffmk. Pmha : Svolxxb , 1967, s. 165- 177.

MACHOVEC, M., Doslov. In, TEILHARD DE CHARDlN, P., Chul iCl. Prahu: Vyšehrad, 1970, s. 225-nz .

MALONEY, G. A.: ChryslUJ kosmietny. Warsz:lwa : PAX, 1972. MUNZ, T.: U(f:J fiLoV)fmll. Bratis lava: K<llligra m, 2002. NANDRAsKY, K.: "Čo()!ilovujcm, Tell:l os\oviOll.:t Milan RMus II IlHxlli tb:1.

In: Filo~IJfi{/, rr~. 55, 2000, č . 9, s. 702-717. NANDRASKY, K.: Pierre Tc il hard dc C hard in (188 1- [955). In:

Filo:tO!itj, roc. 45, 1990. č. 6, s. 702- 717. ONDOK, J. P.: Jlf/rodnl t.ť(lCl (/ ceolo/{ie. Brno: COK, ZOCH. pORunCAN, J.: Emnjelium, človek, toe.~mir. Trnav;l : Dobr.1 kn iha, 1993. PIVETEAU, J.: II pm Tt:iUlanl (k Cllltruill, Sl'1U'mt. Paris: Fay:m:I, 1964. POLKOWSKI, A.: Switu1ecfwo TóllliJrcla. WarszaW:1 : Pax, 1974. RAl-INER, K.: Klei~ du..'O/ogi.sdl.t's Wiirterhuch. FrciburJ{ illl Brcis .... "' tJ :

Herde r, 1965. RID EAU, É.: M,.tlellí Tri/haf/Ia dt: Chardin. Velehrad: Re(uJ,:i u lll

Ve/chmel - Rom:l, 200 1. RIVI~RE. C.: En Oiu( lit'-\: uoiUwrd 1938- 1944. P:uis: Éditions du s..··uil,

1968. RUSSE L. R.: " uMb!"" filowfie. Bmtislav..t : P anJ K, 1992. RUSSEl.., ll: f\fI'tn>t, t J){l mi~'d : Warto~ wu/nej "I:#li. WnlClaw : W kolomch

t~czy, 1995. SCHELER, M.: /(dd kuk,. Praha: Vyiichmd, 1971. SKOLlMOWSI, H.: &o-Philo.wph, : Dť5igning New Tactit:.'l [Of Livillg.

Bosto n : Ma riun Boyms, 1981. SKOLlMOWSKI, H.: Uving Plti!.oso/Ih,; Ec(}oPhilo.roph, (U a Tree of Life.

London: Arkana, !992. SKOLlMOWSKI, H.: The Participatory Mind: A Netu TI\Cory of KnouAtd;.re

and the UnitlťTS4! . London: Arkana, 1994. SMULDlERS, P.: La vi:!ion de Teilham. de Charclin : Essai ck Tifbiun

thtologiqut. Paris: Dcsclčc de Bro uwer, 1964. TAZBIR, M. (ed.): Myflo. Ttilhania de OUlrdin W Po/sct. Warszawa : Pax,

1973. TEI LHARD DE C HARDlN, P.: T he Heart of the Problem. In:

TEIIJ-IARD DE C HARDIN, P.: The fulUfr of Man. New York: Harpcr and Row, 1964.

Použitá literatúra

GALLENI, L : Is bjosphcre doing rheoIOb'Y~ In: Z,gon, vol. 36, no. (Ma<ch ZOO1), s. 33-48.

GUITTON, J.: Boh a veda: Ro~howr s G. /JogdanOtlOm a s r. BogdaflOtlOm. Bratislava : Lú~, 1992.

GRENET, P.: Teithard de Chaniin un ioolu.tionniste ehritien. Paris: Segher, 1961.

ORON, A. - RI EDL, O.: MJStika a eros. PnI ha: ČKA, 1996. GäRRESOVA, I. F., S,n "'"' , C"""k T,i1Iw.J d, CI",.Jin. Vclchmd ,

Rcfllgium Velehrad - Roma, 1998. HAUGHT, J. F.: Boh po Darwinovi: cuoluóu2 tto16gia. BratislaV:1 :

Ka ll igra m, 2003. HEER, E : Holmtff tiwf. Pr..lha : Vyšchmd, 1969 HUGEDÉ, N.: u cas Tei/html de Clwrdin. Paris: Libmirie Fisc hh.lchc r,

19M. JAN PAVOL [l. : En<..,klika Fides ct ntUO (VieTTJ {1 ro~u.m) . Brati.~ l aY.I: Don

Busca, 1998. HELL ER, M. - ZYC INSK I, J. : O,len\(lt, ewolucji. Ta rn 6w

Wydawnictwo Die\:czj i Tarnowskicj nlBLOS, 1996. KING, U.: TlU' SfJi,it of One Earth: Reflections 011 Teil/wttl de Clwrdin

lUul Glob,,1 SpiritwaJit,. New York: P:l mgon Housc, 1989. KING, U.: Christ in All Things : ExplOTinl{ Spiritu.uJir, with Tei/hard tk

aumlin. M aryknoll ; Ncw York: Orbis Books, 1997. KOHA K, E.: Zdend stlcHa-ldf : Kal,hul, t tlc.ologicke etik,. Praha:

Socio log iLkč nakladarclstvl SLON, 1998. KRÄTZEL, l-L Im Spnmg gehemmt : Wru mM' nach Konl U nD(,.'h alJes /dÚl.

Wolfsberg : Verlag St. Gahrid, 1999. KUKLICA, P.: SI()!Jllfk 5ff(ťÚNtktj latinlin,. Bratislava. : SPN, 2000. KUU SZ. J.: TeilhardowsJd( rozumienie gruchu. Wa rszawa : ATK, 1986. KUU SZ, J.: TajemnicuJelusa C/\rystusa W mV/mieniu Teilhania de Chan:lin.

Warszawa : Bobola num, 1995. I..EROY, P.: teuru familim de Teil/l.l,rd cle Clwrdin. P-dris : Ccnturion, 1976. LE ROY, P. - MORIN, H. - SOU LIE, S., Plkrin d, l'A"",i, , t. /><re

Teilhanl de ClumJin ,i (niveTJ sa cQ'Ne..!pondanct 1905-1955. Paris: Ccnturion, 1989.

LETZ, J.: Filo~ofickd antropológia: Pr!spevok ku. kreačno-etlolučll ému

pom:r:umeniu človeka. Bratislava: ÚSKI a SKA, 1994. LORENZ, K.: Odu.mfrdní lidskosti. Prnhn : Mladli fronra, 1997. LUBAC , H. de: La pell.S<!e rcliKicusc du Pth-t: Teilllllni de CllfIrclill. Paris:

Aubier~Montaij.(nc, 1962.

201

Použitá literanira I 203

TEIlHARD DE CHARDIN, P. Místo č/ollikuv pffrodt. Pmha: S'Klboda, 1967.

TEIU-IARD DE CHARDIN, P.: Chuť ilt. Praha: Vyšehrad, 1970. TEILHARD DE CHARDI N, P.: ul mt aplain. Texts sc lccted and

arrangcd by Jean-Picrre Dcmoulin. TransJatcd by René Hague ;md othcrs. Ncw York: Harpc r Hlld Row, 1970.

TEILI-IARD DE CHARDIN, P.: pje.~ň vesmíru. Cnmbridge (Ontario): Priatelia Dobrej kn ihy, t976.

TEIU-IARD DE CHARD1N, P.: Vc.unlr fl !idstoo. Praha : Vyšehrad, 1990.

TEILHARD DE CHARDlN, P.: Smysl a IXJzitivnf hodnota utrpenI. In: &le5t IJ ntUllje : Deset esejii o osalmim :[fan!. Praha: Vykhrad, 1992, ,. 252-255.

TEILHARD DE Cl-IARDIN, P.: Misw človika v triirode; Výbor studif. 2.

vyd. Praha: Svulxxia-Libcrtas, 1993. TEIU-IARD DE CI-lARDlN, P.: Bllh cvolucc. In: Teologit 20. stoleti :

ATlIOIoKit. Pr:.lha : Vykhrad, 1995, s. 109-113. TEILHARD DE CHARDIN. P.: /JotJ;/d jn"OSrmJi(: Esej o Vl\utomomtitlOlt.

Trnava: Dobrá kniha, 1996. T EllHARD DE C I-I ARDIN. P.: SlOt/a !JiT)'. Velehrad: Refugiu lll

Veleh rad - Roma, 2001. TILLlC H, P.: Bllh nOld I\nhem a odvaha k byti. In: Tea/ag-ie 20. století:

AlIto/agk. Pmha : V~hrad, 1995, II. 425-427. TEILHARD DE CHARDIN, P.: Jak ,..alm. Pmha : Vyše hrad, 1997. TRESMONTANT, C.: Dejin, vesmfru a sm:y.tl stllfJfení. Praha: ERM,

1993. TRESMONTANT, C.: Ukludnl pojm, kfes(U1IS/d 111~!wfylik,. Praha: Au la

a Kfc.~!'a n sk.1 akadcm ie vRImč , 1994. VOJTEK, J. P.: ('..est) k T~ ilIlttrdojJi de Chardin. Pra ha: K fcsťa nsk ô\

akadcmic Rim, 199/Í. VRANA, K.: Tei/hard de Clum/in. 2. prcprac. vyd. Rychnov nad Knčžnou

, Jelek, 1997. (I. vyd. "",Io pod pscud. ŽELIVAN, P., Pi,"" T,ilhanl ck Owniin : Vidte a apoJtoL našeho vlku. Ŕlm : Ktcst'-.msk:i akademic, 1968.)

WILDIERS. N. M.: Tti/hani de Chardin : Úvod do diela. Cambridf,<e (Ontario) : Priatelia Dobrej kn ihy, 197" .

WILDlERS, N. M.: Bu.da1cnos( a úloha élotlt"!' v Teilhard de ChanlilWtlOffi obrate slJf'ta. Séria Rozhľady 5. Rim : SUSCM, 1969.

WALOSZCZYK. K.: Wola Oda : M~l Pi~'a Tei/hanIa tk Chardin. Warszawa : Paflstwowy Instytut Wydawniay, 1986.

204 I Na ceste s Teilhardom de C hard in

WCI6 RKA, L: Sz:/tke o TcilhanLtie. Poznaň ; Ksi~g:lrnia ilw. Wojciechn, 197J.

ZA HRNT, !-I. : O osvleenl m\bnžc nstvlm. In: Tt'ologit 20. swleli : Antologie. Prah" : V)ichrad, 1995. s. 433-436.

Lite ratú ra pou žitá v druhej časti p ublik.'i:cic

ALSZEGHY, Z. - R ICK, M.: l primordi della Saltlt'lW. Torino, 197M. AMATO, A: La cristologhl cosmka diTcilha rd dcChard in .lll: Pmh/emi

mllm'i Ili I.Ti.'Ilfl/OXilf, Roma, 1975, s. 95- 124. ARMAGNAC, Ch. d': L: fllťl1l~ s/l;riruel de Teilhmtl de Olllnlill. Paris, 1961:t BALTHASAR, )-1. Urs vun: Kelin! IIJlS Jesus - kcnnclI 'Ulir Ihn. FrciburJ.(

im Brcfs~HL, 19KO. HA LTI-IAZAR, E. R.: leill\i4rtl and the ~upenllltlmd. I~a lrimu rc, 19M, nARTNIK, Cz. S.: Tťi ll\im/IlW~k ll witia dlit'jôw. Lublin, 1975. HARTNIK, Cz. S.: Ku,fI.;i61 }ClIHlI Chrystasa. Wrudaw, 19tH. 13ARTN IK, Cz. S.: a,,)stu..~ jako .~e Tl\ h.i.~W,.íi. Wrodaw, 1987. 13AUDRY, G. H. : u ,nvblcmetle /)iI.,.-u dwL.~ kl tlCfl~cd~ Tl'ilJwn/ tie C/w)'{lill.

Nantes, 1970. BERGERON, l. - ERNEST, A. M .: Lc Chri.~t Wllitlt'rxel et J'ťtJI'IIWtiOlI Sl'Úm.

Teilhtml cIc CJlim/in. 1\ lris, 19R6. BO ROS, L: M~t<.,..i"m TllQTli,S. W;mizaw;l, 1977. CASELU\ , v.: Teilhan..1 de C h;lrdin, profeta dcll':unore. In: DitdO).,o,

4, 1967, <. 2J6-242. CUÉNOT, C.: Ct qve Tcilllllnl a vraimcnt dit. Paris, 1972. CUENOT, C.: Chrystus. In: Wi~i, 6, 1963,6, s. 46-')6. DIETZ, M . M .: ~ TIu!oloKJ ofllle Red~'1n/XionofDuru Sm/us and Tdthanl

de ChanIin. Balrimore, 1976. DULLES, A.: CJlT),StUl i E'wangeJill. Warszl.lw:t, 1971. DANIÉLOU, J.: u mJ$/t~ du salut des nations. Paris, 194K. DANIELOU, J.: Znaczcnie Tci1harJa de Chardin. In: Znak, 14, 196Z,

s. 7J2- 744. DOUSSAU LT, G. - GENDRON, L. - HAGUETIE, A., r"n,l~i,m,

action, Omegl' chl~ Ttllhan! de Ch.amin. Paris, 1967. DURRVELL, F. x.: La resurrectifJn de } ÓU5 mys/Cre du sa lut. Paris, 1967. FLICK, M. - ALSZEOHY, Z.: II mistern ddla croce. Bresc ia, 1978. FILLION, L. C.: us t!taPťs du mfionalisme. Paris, 1911. FROMM, E.: Ucie(:Vca od UXllnoki. Wars<>awa, 1978. GALOT, 1.: Ven u,~ llOu,tI(lk cnrutologie. Lethielleux, 197 1.

206 I Na ceste s Tcilhardom de C hard in

PL.ASIENKOvA, Z.: Eko.sp iryrua ln o~é w my~li Tci lh;lTlla i Skoli. mow·skk'b'o. ln: Wok6Jdw-filotofii. Red. A. P:.puzinski, Z. Hull. ByOblOSZCZ, 2001, s. 89- 100.

PLASIENKOvA, Z.: Kozm ická kr istolóJ,1ia u TeilharJa de Chard in. In: KISS, 1. , (I L: Krishu - PantokrtHOT'. Bratislava, 2002, S. 19-43.

PLAS IEN KOVA, Z.: Dynamizmus n :'tbofcnstv:.1 neba :t !l ,il)u!enstva Zetne. In: KISS, 1. , II i.: 1\1UI1fÍgia med?:i nehom a ~emou. BmtislnV:l, 200J, <. 51-5R.

Pt..UZANSKI. T.: Mllrk.~i?:m (I fc nmncn Tt'ilIum/a. Wllľszawll, 1Q(i7. POLKOWSK J, A.: ~",i{uUCtwo Tcil/wnla. Wnrszawa, [974. RIDEAU, E.: M,.~It'l1.f TťilharWl de C/wrdin. Velehmd, 200 1. RIGAUX, B.: Die" ľa rt'lSusdtl. GemblOllx, 1971. SCI-IOONENBERG, P.: un Dio (Ii uomini. Brescia, 1973. SESBOO~, B.: Jlnu.r.ltrist dtUL.~ Itl tradilion dt' l'Église. 1\ lriS, 19M2. SEEBERG, R.: Ubc.,.. dit. u ·hre des IAHU St:OIUS. Leipzig. 19 11. SMULDERS, P.: Ul vision cle Tei/han/ ck Chnrdill. Pli ris, 1965. SPEAIG HT, R.: Ul vie de Pit.'TTC TeiUwrd dt' Chcnrlin. Pa ris, 1967. SZAFRANSKI, A. L: Teo!ogi(l /jtlng;i tucharysfJf-"tllcj. Luhli n, 1974. TAZRIR, M.: Tci lhnn..1 de Chan.li n o miloSci. ln: Z}ťie i M~I, 25,197'),

21 1 (5), s. 69-1lO. URLlC I-I , L. P.: The Cmlc~JJt IIf Man in Tdlhanl de dumlin. UnivcNiry

of Toron ro, 1972. WALOSZCZYK, K.: WO/ll bcia ; M~j /)il'T'Te'" Teil/um/tt de CJwnlin.

Warszawa, 19R6. WCIÓRKA, 1_: Stkict' II Tt'ilIum/zic. Poznan, 1973. WILDIERS, N. M. : Des Mel\.,Schcn Zukullft Wild J\ufgaj'ť im WdlhitJ

Tei1lllml de ClumliTl.s. Kevclaer, t966. WOjC IECHOWSKI, T.: Z cwolucyjnej problem:ltyki .'1nlicrc i 1..'2 /owicka.

In: StW./id Pililosop/liať. rJt.ri.~tiaTuu: , 15, [979, l, .~. 81-98.

Poulitá literatúra I

G RAND, J.: Tci lhard de Chardi n et l'avc nir de " huml.ln ité. [n: R"poruabl" , 55, 1964, 5 , s. 49-57.

HRYNIEWICZ, W.: ChrytltS na.s~a Pascha. Lublin, 1982. HULSBOSCH, A.: Jezus Chrisrwi. gckend als men, beleden ab Zoon

Gods. In: Tijd.schrift war Theologie, 6, 1966, s. 250-273. JOURNET, Ch.: Wizja ~iam Teilha rda de Chardin. In : Znak, 12,

1960, s. 269-280. KOlAKOWSKI, L : 1ClUS Chrystus prorok ireformator. In : AyXWrnent"

1965,51-52, s. 1,6-7. KOZIELEC Kl, J.: Koncepcje psychologkrne ct:lowieka. Wars:t..'1wa, 1977. KRO LL. G.: Awf den Spurell le,Su. Leipzig, 1970. KULISZ, J.: Teilhnrdowskie poji;dc Wciclenia. In: CaJ/l.'cwnea Theologic(l,

49, 1976, f"",. J , s. 51- 64. Lf:ON-DUFOUR, X.: Teilhard dc Chardin et k J)Toblcnu: Je !'avrnir hwmaill

: Pour compmndre Tťilhard. Toulouse, 196ft LUBAC, H. dc: L'Étt'mCl feminine, etuJe sur Ull texte du P~e Tei/hanl de

O wn/in. Paris, 1968. LUBAC, H. de: La pensée rcJigieu.se du. rb-e Teil/uml ~ Chtlrdin. Paris,

1962. LUBAC , H. de: Teilhind J>05thunU! ; Réf /exio tU et glulJt.'Ttin:. FaY:ITd, 1977. LYONS, J. : TlU! Coslll ic ChTut in OriJ,.'t.'1\ and Teitham de Clwrdill. Oxfon..-I ,

1982. MALET, A.: IA perutI! tk Rudolf Hultmann. Gcnevc, 1962. MALONEY, G.: Thl: Cosmic Christ : ľ'Tm1l Paul to Teilhan!. New York,

1968 . MARGERIE, 13.: Le Christ pour le 1I\.muU. ľll r is, 1971. MARITAJN, J.: Le pa)Sl1fl de la Gcmm~: Un viewx /aic s'interroge d propos

du temps /.J'I'i.sc:nt. Pmis, 1966 MARTE LET, G.: u Christ uniuenel dam I'oeuvre ck Pierre Tei/hard de

Oumlin. Un ivcrsité de Toulouse, 1967. MOONEY, C h. F. : Teílhard de Chamin and thl M,stery of Christ. New

Ymk, 1966. ONIMUS, J.: Pierre Tei/hard de Owmin vw lafoi au moMe. Bnlb'CS' 1968. O RMEA, F.: Tei/hani de Clwmin ; Guida al />tmiern seientifico ~ rdigioslI.

T. l -Z. Firenzc, 1968. PANNENBERG, W.: Cristologia; Li~amtnti for,damclIllIli. Hreschl, 1974. PERLINSKI, J.J.: Teilhard and the New TheoloJ.»'. In: 111t'lJril/ ro nťo",

J, 1969, l, ,. 19-JO. PIVETEAU, J.: Le Pere Teilhard de Chanlin SIIl'I'I I11. Pari", 19M.

R esumé

Na ceste s Tcilhardom de Chardin

Prcdklndan;\ publikácia prin:gfl problemarik u, ktorú Teilhard de Chflnlin nastolil v podohe mnohých znepokojujúcich ot3.zok č loveka dncšnej doby. NM" cesta slzlI Tcilhardom je určitou podobou nsmmutia" ,I "dia[ógu" s dielom II celostnou víziou vesmíru , človeka :J Boha, ktonl Tcilhard Ixm úkol. Na IXlz;ldl jeho my!:licnkO\lého deJič'!tva sa usilujeme hradať odptJ\l\.'{le na niektoré nasmlcné pátči~ oDl zk.y a výzvy, ktoré sú rcl<.v.mtnc aj v súčasnosti.

Kniha nie je enqklop(.x1ickym .súborom myšlienok, Zo'1chyn\va iba nl ČISť Tcilha rdovcj tvorhy, kc(,mí Sil bezprostredne dotýka filozoficko­teulogickej problematiky, analyzova nej 'IŠ:1k v kontexte širiíieho reL1čného r:lnu:a V\..'{ly a n:\božcnslVlI. Preto!c ta najWcobecnejšiu chamkteristiku Teilhardovýl.:h úsili na poli w dy i v oblasti flIozoficko-rcologickcj sa obo,t.'ajne poklad:i tvrdenie o jeho špecifickej .syntéze \l\.xly a viery" , JX>núkame í'imtdovi OO(XNt.'CI· na ot.1zku, čo v konkn::mosti mro synttza prcdsrnvuje.

Prcda .. šetkým I,,*,e o formuláciu al«:jsi všeobecne a ll:lVfdy piamej teórie, ktor.i l"l SJ:JIijnla \UlU:l vieru. Tcilhan:l si jasne uvcdomoyal dobcMJ podmienena>t' IGddcj ptX-lobnL; !>ynrézy. Bol 'Vl1:1k pro.'\o\.-dčt.'I1Ý o VTl l ItOTJlI...; spltO>ti \cdy a viery

a U'lto myi\licnku zreterne formu lov.ll prostn...xl nlctvom zdôr.12ncnia moinej II l"K..vylmutnL; jednoty kresfunského n:\bub.:nstv.\ s chúp.mlm cmlúcic w:s.mlnl, živom II čkM.;ka. Je to pruve Lm úcia, ro SlX\.ia nlCXlcmll vedu a \'leni v dimenzii zodpcMXlajúo..1 pxrcbám modemého rudstva.

Do powrnosti čitlltefa sa dost:.\va niekoľko dôldit}\:h II z<'lujímnvých prob lémových okruhov, kro ré sllvlsia s úsrrcdnOl I evolu čnou proble­mntikou. Tematiz.1.cia tejto problematiky pn.,',.:Istavuje hlavnú osovú ]jniu publikácie. Je prcdst'.Jvcná ako o . .'sm evolúcie, ktorá je súčasne (.'(!Stou lasky ku lovctu, k člCIIJ'Cku a k Bohu .

Vychádzame z prcdpokL1d u, fc Tcilh.'ltdO\l'J vlIia sveta je viziou "sveta vo vývoji", v procese ...stáva.nia 5.1 a rosru-. V mldade takto chápaného sveli! stoji nová metafyzika, ktorá jc inrerpretoV'.lná z aspektu metafyziky "unirc" a metafyziky "cssc". Vypovedá o určujúcom dynamizme :I sublolllnchllnt"J jednote sveta. Filozofjcko-ccologickt. aspekty rejm mcmfy:tiky vyt',,(uJli du problematiky pcrsonalizáde sveta.

Problematika personalizád e je najviac :trO:tllmlrcfllfl nll z(j"" ... I,- h\lt r pretácie lásky a jej jednotl ivých IXldob. V l á.~ ke Ikvle lII kl.ldn6 4'111', .,1 ..

205

207

208 I Nn ceste s Teil ha rdom de C h ardin

vesmíru, živuta, alebu jed nwucho prírOliné prosrrcd ie, v ktorom sa môfc pra:lIfit\l7.O'o1Upný poh~l vývoja. Bez I.\sky bt 001 pred nami il'll stmch ol hrôZo'l, ale II floll ~1 prehlbuje n:L'le nOljvulitorncjšie ~né ccntrmn a uskutOCflujc sa duchovm\ kon~Q,'Cncia rudI.

Uska je IIChopn:í viest bytosti k dokonalému bytiu t ik, že ich zjednocuje. Robi to sl"II.x.obllm pre fllI najtypickcjšlm: sp:ija \,-"Ci vnúturne, v .. hlbkc ich hYLia". Z luhtu hr .. J jsb Sil .. kocnt n<lO::Cj pozornosti pren"'!;:t na ch:\p:mic vnútra čiuveka a s nim slXljenll prohlem.1.tikll Il'iObnej iden ti ty a duchovn6-ho msm. T:lkrO koncipov.m ú pmhlematika Z:lChyt.iva aj or:hky ponhnania šťm .. t ia ;1 urrpenia. Sllt"l~ne n;lzna~l1je možnosti hradaf odpo"."l.ľ na ot.hku "mi~t:t ~ In\\!ka" vo VL'Smire.

T:lro kardin;\lna onhka nás núti zamysliet s;.1 aj n ad prohlelllntikuLI Zl.l\I IXl\'\.'\lnosri Zll L'vnlľLdu a hfac!afv Tl' illlOl ľll'M.)rn 'l\lkazc i n.~pir:lIfvnyzdn~ SÚČ;L~ I,,-~ho ekl)omyslenia. Ako hlboký zdroj lýchtn myšlienok mMe poslú! it' jeho I.:h:\p' lnie dynnlnizlllu "n:'lboženstv.l zcmc~ il ~n(lho!cmtvil ndl;l". Tlllfl st'llllOvisku v pmktickej TOvinl' žiVllra ~ Ioveka ulllu!liuje preklln:\vať d ichotumkkosť II rozpolrcm~ dvojakej oricnr:\cic ~I(I~ka: nn ~vcr nn jednej srr:me alclXl ml l\tlha na .~tr.lne druhej. Podra Teilhan.la ide II vz,ljomne prepojené orient:ídt.! a (I .I\\! J.:IOI.ioby jL'\ln • ..Iho :1 roho L'itĽhu tL'ii!i<l, kfl.Jrým 111:\ byť: smerovat' k Bohu t"t'Z IM.:t. To vla.'itlle zn:ullen,í mat' silu viery i l:ísky, poznať dôvody k životu, Jôvody k n:ídeji na duchovný nlst nás s:ullých i L'Clej u'Ine a to! nimi sp:1tiJ dôvcnl a n:kle; v budúcnosť. V l\.'OI(1f!kkom ;:'Izykll pll~dané, ru kle II! II inrcrprer.kiu pmbJ.cnmtiky pmúzic.

V naclv;lznosti na tieto or;hl-y sa zaober-ime šlx'Ci:ilne teoluJ..rid:.ou problematikou skonccntnW:lI\oll na h istologické :L .. pekty kn::sť: lIlského nábo!cnstvll. UNilujeme sa predsraviť cc.~tu, ako ll sa Teilh;lrCf pokúša l j;Lzykmn s\oujich s(Lč;\Sn íkov, jazykom mOlle rnéhl) čl(M.!ka vyjadrii podstatlI krL'Sl'a nstva. V tomto zmysle ide naj mä o otázky kozmických d imenzii vrclenia a o dynamicke ch:'tp;.lIlic pleromiz:.icie.

Ok rem spomen utých problémových okOlhov pr.'lce je naMm z;\mern m ponúknuť čitateľov i aj možnosť premysli eť, čo v Tci lha rdovom diele znepokojovalo II pr i ť:l hov,l lo vedcov, fi lozoflw, tcolúgov, ale aj ilir~iu inteleknr :\lnu vcrejnosť, a rl) nielen počas živut:\ m ltto mys li teľa, :1 čo môže tieto pu<;toje vyvoh\v.lt aj dm.:s.

Takýmto spôsobom sme vykročili na cesnr slza Tei lhardom, ktorú sme sa zánwcfl pokúsil i čitatdovi čo najzrozumiteľnejšie spmsrl\.·'dkOV:lť. Či 5<1 po nej ~itarcf vydá, [o Zl\lcži il><l na ňom.

ZlO I Na ceste s Teilhardom de C hardin

substantial un it of the world . Philosophical-thcologicu l nspct."ts of th is mernphysics rc.'!ll lt in the problematic of thc pcrsonali. ... ltion uf thc world.

The problcmatics of the persunalisation i.., mostly lInderstandablc on thc basL'i of the inrerprcmtio n of lovc and itl! pmticll lar forms. In love therc is inhercnr the fu ndamcnral ene~'Y of universe, life, or si mply the environme nt in which the asccnd ing movement of the dl.'vclopmen t may extend . W ithout love therc wou ld bc only fcar and terror f.lci ll )l' us, but with love our inner11l0st pe rson:ll ce ntredeepens and spir itu al L't lll~ l).,>cn L'C of people is rr.:a liscd.

l.CM..' i.~ th us able to lead human bcin}.,1li into a pcrfc..'Cr ocinl.( by lllean.~ of unifying- them. It is do ne in the tOrm that is the mCk'it typkal fnr Invc, Lc. love link!! rhinJ.lS internally, in the "depth of their llCing-". From t!l;1r point o f vkw the cmphasis of our mteIlIion is put on undeTlltlmd ing- (lf hllln:m inner·hcing- and on the problemarie of perso nal identity and spirinml growth that are c(lnncctc...o with it. T he prublcl11atic prcscnt(.'\1 in rhis way capCll rcs also the ljuc. .. rions o f Il nd~rstanding- happinl!!i.'i mHI suffcrinJ.::. Ar the same time it indic.lfcs diff"rcnt pos.'!ibiliries nf lIl.'Cking­rhea n!>wcr tu thequcstilJlll.:OIK"Crn ing "the plal."Co( a man" in the universe.

11,is cardinal qUl.."\tion makcs LIS rencct also on the pmhlematic of the TCSI'IOn."ihiliry fnr the L'VOlution and .'Il.'Ck in Tcilhard '!! mi..'S.'i:IJ..,1\.' an inspimrivc SOUl'L'C of pl'L'SCn l W,ly ofrhe I.'l:Mhinking. H is understandi ng of dynami.~1Il of "rclig-inn o f earth" :10.1 "reliJ.:ion of hl. ... lvcn .. may sc rvc as a rrnklllnd source (lf th i..'SC ideas. ThL~ smndpoi nt on a pmctil:: II IL'VC1 of Imm's life enahles to n .... el'L-Ol1lc lhe t!idl( lfOllly and Jisunityof l nan '.~ dlla l () ricn tatinn: tow,ml'l the world nn one hand aml towards Ooc.1 on the other hand. Accordi ng to Teilhard it is ;lbo ut intalinkcd nrienr;t tions and two form,~ of one ,md the sallle effort, that should lead throu~h the 'NOrId to Oud. That means as a nwtrcr of fi ll.:t to have the power of filirh and Ioyc, to know the reasons of bcing-, rhe rea .... o n .... of hope for spiri tual growth of ou rsc lVL~ as well as of the whole Earth and confiJ encc and hope for the fmure that :lrr.! linkc..-d with it. Said in :1 theokJbrical bnJ..,'\LaI,"C, wc are about to denl with the problematic of th t: P'lrousia.

In reference to these qucstions wc are deali ng espedaIly with thc thcologicat problematic concentrating on thc christologica.1 :lSIX:cts of the C hristian religion. We are trying he re to present the way bt which Teilhan.l tried to express the funda menmls o f christianity using the langll~>C ofh is comempornrics, the language of a modem man. In this sense it oon(.'Crns the questions of cosmic dimensions of the lncarnation and the dynam k understand ing of the ple romisntio n.

Summary

On the way with Teilhard de Chardin

Thi:j publicution brinb'S in the problematic which Te illianl de Ch:m.1in miscd in the fo ml of many prcssing qucstions of man nOW'J.c.Iays. Dur w.ty with!tawan.ls Tcilhanl L'I a cermin ki!ld of ,,<I mccting" and "a dialo~:ue" with the works and the whole vision of the universe, of a man and of God, which Te ilhard proposcd. In the b.'lI.:kground of hL~ intcllectual herím!;'! \.vl! are trying to lOOk for the ao.<oWCTll tO some of the pruposcd live question.~ and chalJenb'C..~ that arc rekv.lI\t cvcn today.

The book is not lin CIK)'l: IOI><H.xli l.: fi lc of idcas, it represents only that part of Tdlhard 's work th<lt Jirccrly wncerns the philosophicnl llnd thc~Jlot,:k:l1 is. .. ues which ,ITe analyscd in the context of a brooder relational fmme (lf scicnL't!and re ligion. As thc mostl,1Cnerdl characteri .... t ic ofTcilhnrd's effort in the sdentifk fidd and also in the philosophiclll-thcologir.:a l nrea i.'! usually cOllsidel'L..J the affirmatio n about his s{lL'Cific "synthesis of science and fi lith". Wc offcr to the T\.-ader an answer ro the question of what this synthL'Sis presents in itl! very concretncss.

First" of :1l1 it is not about the fo rm ulation of some general and fon.w r v..ll id theory thatwould Link to),"Cther science and faith. Te ilhard w.\. .... clC:lrly nwarc of time cond itionin~ o f each like synthcsis. But hc was ~tsuaded of the inner relation of scienL'C and faith and he clearly defined this idea. by emphasizing the possible and unavoid.1.ble unity of the C hristian relibrian with the undeTlltanding of the evolution of universe, life and man, Ir is exacrly the evolution t hat connccts modern science and faith in th .. • dimension that is adcquatc tu the the nCC(ls of mankind today.

Thc attention of the readct is Jmwn toscveral important and intcn:atlllll MCas of intercst that al\! related to the centrol cvolutional pnd,!cmll, 1lw topimliz:.ltion of these issucs presents the main SCO~ of thiJ puhlk:.lIun It is presented ru; the way of evolution wh ich is at thc same time ttw _ul love towatd the world, man and Ood.

Wc come out from an assumption that Tcilhan:I'" vl~l()n uf ....... is the vision of "a world in evolution", in the proccs.~ of g:rowing" . On the ground of such undersronding of mccaphysics that is being intctptcted from thc point nf, ...... "unire" and that of "essc". It speak... about a dcterllllnll1lf

Su mma ry I Besidei the abovl>iuentioned areas of interest presented in this work.

our uim is to propose the reaJcr also the possibility to n:consider what in Tc ilhatd's wo rk has worried and attrnr.: ted scientists, philosophers, thcologians but also a broader intclk'Ctllul community, and !lot only during the thinkds life, but w hat may these attirudes evoke at'iO today.

And so wc ha~ scr off on the journey witlv'towards Teilharcl, and at the same rime wc tried [(I comm unicare it ro t hc render in the most unJerstandable way. It is up to thc reader whcther he cont inucs on this journey.

209

211

214 Na ceste s Tci lhardom de C hMdin

Nous p.artons iei d 'unc supposirion quc la vision du monde dc Tcillmrd wir line vi~ion • du monde cn progn.'li., dans un proccSSllS • de de\.'c n ir et de hl croissa ncc •. All fond du monde :lin.~i compris se rie nt. l ille nouwlle mérnphysiquc qu i est inrcrprCn ... ~ de I'aspcct dc la mét'.'lphysiquc • lInirc • c t cdle de • cssc., Elle pa rlc d u dynamismc déterminant cr de l'uni té Sllb~ta ll tidl c du Ill onde. Les aspects philosophiq ucs ct rhL~logiq\1cs de LoctTC ménlphysiC]llc déhouchcllt sur tl ne problcmariquc dc la pcrson naliS:ltion dll monde.

Ll pmblématKllle de la pCT8(llll1alisation se comprcnd lc micux., tTaWI'S l'inrcrprCial iull de \'atllul,lT cr de SI..'S fmnu,,, pôlnk ulicrcs. Dan. ... l'amom se tiem ľcncl'J;ic fon<lamcntlllc de I'uni\'crs.. de la vk Oli hicn, dit ~ implcmcnt. J'cnvirunncmcm d~lns Icql lcl se 11Cllt pnJkml,.oct lc Il1mlVcment m;..:cnd:lnr de I'é\'ulurion. Sans amour IlOtlS n 'aurions dl.'\~mt now, <jue bI cr.lim..: ct l'horn·tIr, m:ds :IVC": c lle Ij 'approlo ndit IUltrc l."Cntrc pcrsonncl lc pluli intéricur ct se rtalisc la l·O Il\~ľ6'\.'ncc spiritucllc deli hommes.

L\lmour l.'Sr alon; olp:lhlc dc 1llcncr k'S ":1"'-'5 \\'~ 1\:Il lt dl' pctfC\;Iinn CIl k"li rtUIlÍliSilllt. Il lc f:li r d'une m:lIli~rc camcféri.'itiquc: ill ic tk"li cho;cs inréricurcment, doms la • pmfondcur de Icur l.'Xistence _. De cc point de Vl IC, ľ:lCo:nt dl' notrc attention cst l11is sur l" (:ornpréhcnsion de I'imetiem de l'honunc ct :lUX prob lčnlHtiq"es de I'identite personncllc ct de la cmi~lm:e sJlirimdle qui sont li("Cl'\ ;I\\."I.: ILli , Lll pmblčnlOltiqlle air\.'ii I~~ s:dsir Hussl dcl' questio ns de la compréhension du ho nhctlt ct de la souffTancc j ct cn mčmc rcmps cik indiqllc tk'lô p<.lS.'i ihilitl!s dc chen:he r LI rčponl"-~ o) 1:1 (1 l l1.--:o;tion de LI • p lace pri.'iC !l:lr !'homml' • d:m s \'\ln ivcrs.

Ce n c qucstion ca rdina le n Olll; forcl' a rétléch ir me mc su r la problé m:ltique de la rcspollliaoiliré dt" I'cvolut ion ct de chcn:her dans I'hčritllge de Tcilh:m.1 ta sou rce d'impirariotl de la pcnséc 6:ologiquc aujourd'hui. Sa c(lInprchension du clynam ismc • de la religion de l" terre. ct • de la rcl i~Tjon du d cl . pCtlt :;cn i r ďUIlC source profunde de ces 1)l~ nSl"cs. Cette attihldc permct, au ni'v'Call pmtlquc de la vie hUllla ine, a surmontcr Ili dlchoromie ct lc dédouble lllcnt dc I'oricllt:ltion double de l'holHme : ďune part Yen! lc monde, d'mltľ'C pmt vcrs Dieli. Sclon Tci lh01rd il :;'01git de deux OrlentntiollS liée:. e nse mble et dellx formes ďun seul effort, 'lui ($( de :IC d iriger vcn; Dieli a travcnl lc monde. Cela signific done ď:woir la pllis.<;;1nce de IfI foi ct de I'flmour, de COllllaltrc les m isons d c la vie, les mi:;on.'i de I'espoir de IfI croiSS<l1lcc spiriruel!e de notls-m(:mcs ct de la Terre em icre, ainsi quc la confiancc er ľespoi r dc I'avcnir. Dít danI< lc langagc thčologique, il s'agir iei de I'interprétarion de la problématiq\1e de ~I p:l rO\1sie.

Résumé

Notre cheminement avec Teilhard de Chardin

Cene puhl ic.1 tion propu:.c une proble m:ltlqlle que Teilhard dc O mn:lin a 1>Uiéc SOllS ulle forme de nombrcuses questions illCJu léhU\U'1I dc I'ho LlUlle d':llLjourd'hlli. Notre t:heminement avcc/vcrs Tcilhlml elOI une sorte de la c rcncontrc _ ct de • d ialoguc • avec ťCl!llYrC cl' la vlsioJl de l'ull iV\!ts, de ['homme ct de Dieli proposéc par Teilh:nd. A I'fl rrič fl' plan de l;OI1 hérit:1ge intclk'l.-tud, nous rcntons de chercher dl"li reIK\IIM''' :l IlX certaincs q uestions I>osces ct aux dčfis qui sont reICv,l lll " 1\1 1111'

dam; notrc ép0'lllc. ('...c livrc n't.."8t 1:l:1S d'ai llcuTS un ensemble enq'dopcdiq uc dt'M 1~lťi·.

ma is il co nrient scu leme n t une panic de 1'1'Cllvre de Tellll,lhl 11111

COIlt:c rne di tl'Ctemcnt la prohlemarique philoroplll(ILll' cl Illtl,I,ItlIIIIK', :", al~c pOllrtomt d:lns un contexte é~Hgie de I:L 1j( 11'lIl.l' \', dl' III t"II.luu L'affirmarion de Sol spécifique c synrhesc de la :lCic..:nn: l'l <Il' 1.1 1\'1,. ... 11 .. t..'tir cunsidén..\c lc plus souvent comme hl cnr.lctéti.tlqlll.' LI I"' ....... dcs efforts de Tcilh:ml dans lc dOlllainc de la ílt.il' LIll' oIh "'Iq\W ... d i."t·ipli ne rheologiqLle et philosophiqlle. C'I'SI 11t\11I1111. 11 nl"" :i no lre k"Ctcllr une réponsc a la ql1C~!i'!ll l (lll'l'III \" II'''' , préscntc-[-eJle SOllS sa fonne concri:!c,

D'ahord il ne s'agit pas de Ll formubl illll ..I,' ct v" lid c po ur tOl1jours qui liem i! la '" k ilU' I

da irclllcnr conscient dll Lunditionni' IIM'llI l»'nthl:sc. Cepel'ldant il a ére peTSIl,I"'" dn IWI1 ct la foi; ct il a formule cel!'c idec 1\ 1fI,W'n pos.~ib l e cr inevitablc entrc la rellKlun de I' l.wlurion de l'llnivcn;, dr I. VW I'evolution qui mit un Ik n " IUN dimension qui repond' ,k" lolOU!'"

L'attentioll de imlX>rtlInts cr ihM", ... nb, IlUI de ľ evolution, I"" '''''!'!'''I!'~ condllctCllr dt' nllt de l'évohullll1 IlUI'" • I'hollllllt' ('( ,Ir 1",11

Résumé

En lien fLVCC ecs questions nOU5 traitons slIrtotlt la problčnlariquc théologiquc q ui se umcentrc autom dt.."S aspects christologiques de hl religion chrérienne. Dans ccr Ollvragc, nous ess.1yons de préscnter un chcmIn a tr.lw rs Icqllcl T eilhard, dans le ~Ulg<rgc de .ses conremporains, dans lc !angage de ľhomme moderne, a rente d'expli'lue les fondemen t'S d u christian isluc. Dlns cc SCI'llHa il s'agit avant CO\ lrd~ questions des dimensions oosmiqucs de l'h'lClm ation et de la nation dymuniquc de la plcromisltion.

En dchotli de ecs <.:adres d c prob l~mcs me ntiollnés plus hallr, notrc intérčt est de propclSt:r a\l$.'ll nu lcctcl1t line pu;slbilité de rtflechir SUT cc <t ui, dans I'ccllvre dc Teilhard, inquiét:r ir ct artirait d es chctcheLl nl, philO!Klphcs, theologiens mais ltussi LIn puulic intcllectucl plus laq"oc au COlll'S de 1,1 vic de cc pCllSeur, ct SUT cc qui pcut provoquer les m~mc~ attitl ldes mls.~i aLLjollrd 'hui,

(Je celte manil:rc, nous 110l.lS sommes mís cn roure avcc/vers Teilhani CJ uc nn us avolls c n mčme temps es.'iayes d e communiquer lc plus d:1irc mcllt :1 Ilorrc Ict:tcur. Si le Icctcur \'eut dčcouvrir cc chemin, ccla depcnd ulliqucment dc lu)..mí!me.

2 1 ~

PhDr. Zlatkll Phl~jCllkov~ CSc. prol. Dr. hob. Józd Kuli" Sj

Na ceste s Teilhardom de Chardin

P~ vy...hmic

Obúlkll navrhol Mgr. Pavel Čis:\r i k Umflck.1 úpravu Marrin Mih:lTov Tcchnkb spo!lI pn\c;l M<lrtin Mih:lrov a Valcnr!n MihaTov ZodpoYl.,Jn:í rcdakrorka MI.'f. M;\ria Fli tikoVl.i

Vydalo vydavarc ľSfVO Dohr.\ kniha P.O. Box 26, Srch\n ikuvJ. 44, 917 Ol Trnava T, I., 033/55 11 119 Fa., 033/ 55 11 226; 5934 226 E-mail: redakcia@dobrakniha_.Ik www.dohr .. kniha.sk.

ISON 80·7141·465·4

& 4 2 9906

UNIVERZITNÁ KNI1.NICA PU

I