METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM

REGIONÁLNE PRACOVISKO V PREŠOVE

METODIKA ODSTRAŇOVANIA PLAVECKEJ

NEGRAMOTNOSTI NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE

VYŠNÉ RUŽBACHY

Mgr. PETER KONRÁDY

2009

METODIKA ODSTRAŇOVANIA PLAVECKEJ

NEGRAMOTNOSTI NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE

VYŠNÉ RUŽBACHY

Záverečná práca

Mgr. Peter Konrády

Stupeň kvalifikácie: 2. kvalifikačná skúška

Pracovisko autora : ZŠ s MŠ Vyšné Ružbachy

PREŠOV 2009

1

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som záverečnú prácu spracoval samostatne a že som uviedol

všetky použité pramene a literatúru, z ktorých som čerpal.

Prešov 14.09.2009 ........................................ Mgr. Peter Konrády

2

ABSTRAKT KONRÁDY Peter, Mgr.: Metodika odstraňovania plaveckej negramotnosti na

Základnej škole vo Vyšných Ružbachoch. [Záverečná práca]. / Peter Konrády –

Prešov: Metodicko–pedagogické centrum, regionálne pracovisko v Prešove. Vedúci

záverečnej práce: PaedDr. Michal Modrák. Stupeň odbornej kvalifikácie: 2. kvalifikačná

skúška. Prešov: Metodicko–pedagogické centrum, regionálne pracovisko v Prešove,

2009.

Záverečná práca prezentuje návrh, spôsob, formy, metódy organizácie

plaveckého výcviku, ktorý môže pomôcť kvalifikovaným, no hlavne nekvalifikovaným

učiteľom telesnej výchovy, pri organizovaní plaveckého výcviku na základných školách.

Pomáha získať žiakom predstavu o plávaní, plaveckých spôsoboch, pobyte vo vodnom

prostredí, bezpečnom a zdravom pohybe vo vode i mimo nej. Súčasťou záverečnej

práce je spracovanie prezentácie v programe PowerPoint o plávaní a plaveckom

výcviku, ktorý formou projekcie na plátne alebo na interaktívnej tabuli dokáže priblížiť,

informovať a motivovať žiakov, učiteľov a rodičov, aby venovali tejto téme vysokú

pozornosť. Klasickým názorom verejnosti je zaoberať sa zdravotným problémom až pri

jeho vyvrcholení, kde už často nie je možné zasiahnuť v prospech zdravia. Podceňuje

sa prevencia v ktorej zohráva plávanie prvoradú úlohu.

Kľúčové slová: Plávanie, základný a zdokonaľovací plavecký výcvik, zdravie,

kraul, znak, prsia, vzdelanie, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy, klasifikácia, žiak,

učiteľ, rodič, metodika plávania, vyučovacie hodiny plávania, plavecké zručnosti.

ABSTRACT Final thesis presents suggestions, ways, forms and methods of organizing the

swimming course, which can help qualified as well as unqualified teachers of physical

education in organizing swiming course at elementary schools. It helps pupils to get

a picture about swimming, swimming styles, staying in water environment, safe and

healty movement in water and outside. Final thesis includes processed presentation in

PowerPoing program about swiming and swiming course, which will be projected onto

the canvas or interactive board, and thus enables to get to know, inform and motivate

pupils, teachers and parents to pay close attention to this topic. Generally, the public

has a classic opinion to deal with health problems when they are culminating, and at

this point there is often impossible to act in favour of health. The preventionsin which

swimming plays paramount role is also often being underestimated.

3

Key words: Swimming, basic and advanced swimming course, health, crawl,

backstroke, breaststroke, education, educational synopsis, educational standards,

klasification, pupil, teacher, parent, swimming methodology, swimming lessons,

swimming skills.

4

PREDHOVOR

Hodnotný výchovno-vzdelávací proces napomáha vytvárať kvalitu nášho života

z pohľadu budúcej perspektívy úspechu človeka, ktorý budúcim štúdiom na strednej,

vysokej škole, v budúcom zamestnaní dokáže aktívne a s dobrým zdravím absolvovať

nástrahy dnešného turbulentného sveta.

Cieľom záverečnej práce je poukázať na možnosti organizácie plaveckého

výcviku, ktorý nie je v dnešnej finančnej situácii veľmi jednoznačne možné zvládnuť

z rôznych dôvodov. Patria k nim finančné prostriedky rodičov, bazény, v ktorých je

možné zrealizovať plavecký výcvik, teplota vody, výška hladiny vody, bazény vlastnia

prevažne súkromné firmy. Náklady na prevádzku bazénov sú vysoké a doprava k nim

nie je tiež veľmi lacná. Kvalifikovaných učiteľov, ktorí môžu, vedia a chcú naučiť deti

plávať je v dnešných školách naozaj veľmi málo.

Pri spracovávaní svojej práce som vychádzal z východísk transformácie

vzdelávania v telesnej a športovej výchove, v intenciách štruktúry kurikula a zavedenia

nových učebných osnov telesnej výchovy a telesnej a športovej výchovy do praxe

(ISCED 1, 2, 3) so 4 modulmi. (Labudová, J. 2008).

Cieľom záverečnej práce je predložiť telovýchovnej pedagogickej verejnosti

a aj učiteľom, ktorí nemajú aprobačný predmet telesnú výchovu, ktorí sú absolventmi

priebežného vzdelávania cvičiteľov základného plávania, metodické postupy pri

odstraňovaní plaveckej negramotnosti školopovinných žiakov .

Úlohou práce je :

1) V rámci prieskumu - Zostaviť a vyhodnotiť dotazník pojednávajúci o plaveckej

gramotnosti rodičov.

2) Vypracovať a predstaviť prezentáciu Základný a zdokonaľovací výcvik na

základnej škole vo Vyšných Ružbachoch.

3) Vyhodnotiť výsledky plaveckých zručností pred a po plaveckom výcviku.

4) Objasniť terminológiu a teoretické poznatky v základnom plávaní a plaveckých

športoch, metodologické postupy pri vytváraní obsahu základného plávania.

5

OBSAH ABSTRAKT .................................................................................................................. 2 PREDHOVOR............................................................................................................... 4 OBSAH......................................................................................................................... 5 ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................... 6 ÚVOD ........................................................................................................................... 7 1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PLÁVANIA A POHYBOVÝCH AKTIVÍT ............. 8 1.1 Plávanie a jeho zdravotný význam .................................................................. 13 1.2 Etapy základného plávania.............................................................................. 14 1.3 Faktory ovplyvňujúce efektívnosť výučby základného plávania ....................... 15 1.4 Metodický postup pri nácviku plaveckých zručností ......................................... 20

1.4.1 KRAUL .................................................................................................. 20 1.4.2 ZNAK ..................................................................................................... 24 1.4.3 PRSIA ................................................................................................... 28

2 METODIKA ODSTRAŇOVANIA PLAVECKEJ NEGRAMOTNOSTI NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE VO VYŠNÝCH RUŽBACHOCH ............................................ 29 2.1 Materiály schválené MŠ SR potrebné k realizácii plaveckého výcviku – smernica č. 6/2009-R, 22.4.2009 ................................................................................................... 29 2.2 Plán základného a zdokonaľovacieho plaveckého výcviku ZŠ Vyšné Ružbachy . 30 2.3 Súhlas rodičov o účasti žiaka na plaveckom výcviku ............................................ 30 2.4 Rozvrh hodín plaveckého výcviku ........................................................................ 31 2.5 Metodické postupy pri tvorbe obsahu základného a zdokonaľovacieho plaveckého výcviku ........................................................................................................................ 31 3 VYUČOVACIE HODINY PLÁVANIA, PRAKTICKÉ UKÁŽKY A ÚLOHY............ 33 3.1 Vyučovacie hodiny 1.- 20. ............................................................................... 33 3.2 Vyhodnotenie plaveckých zručností, naučených plaveckých spôsobov. .......... 38 4 ODPORÚČANIA PRE PRAX .............................................................................. 47 4.1 Poznať dôvody prečo máme plávať, musí ich ovládať žiak, učiteľ aj rodič. .... 47 4.2 Rodič ............................................................................................................... 51 4.3 Kvalifikovaný učiteľ .......................................................................................... 51 4.4 Prezentácia – Základný a zdokonaľovací výcvik na Základnej škole vo Vyšných Ružbachoch ................................................................................................................ 51 ZÁVER ....................................................................................................................... 52 LITERATÚRA ............................................................................................................. 53 PRÍLOHY.................................................................................................................... 55 ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ................................................... 55

6

ZOZNAM SKRATIEK

A Žiak, ktorý sa nebojí vody

B Žiak, ktorý sa bojí vody

C Žiak, ktorý sa veľmi bojí vody

D Dýchanie, poloha hlavy

DVD Prístroj na prehrávanie kompaktných diskov

CD Kompaktný disk

N Práca nôh

OH Olympijské hry

P Práca rúk

PC Personal computer (osobný počítač)

POR Poradie

S Súhra práce rúk, nôh, dýchania

Tv Telesná výchova

VSP Voľný spôsob

7

ÚVOD

Nové podmienky, ktoré so sebou priniesol prechod našej ekonomiky

od centrálne riadeného systému na systém trhového hospodárstva, stavajú školy do

celkom novej pozície. Školstvo prešlo od roku 1998 mnohými zmenami, ktoré sa týkali

hlavne financovania škôl. Dnes vo veľkej miere záleží na zriaďovateľovi školy, čo

dokáže poskytnúť školským zariadeniam v jeho pôsobnosti. Veľký vplyv na úspech

majú materiálne a priestorové podmienky školy. Kvalifikovanosť učiteľov, najmä na

školách v obciach, je dosť komplikované splniť v plnej miere. O kvalifikovanosti učiteľov

v našom okrese sa zmienim v nasledujúcich kapitolách. Mojou hlavnou témou je

organizácia plaveckého výcviku na základnej škole. Plnohodnotný život človeka

vyžaduje, aby vedel plávať, čo je určitý prejav kvality vzdelania každého. Aj preto

mnohé aktivity smerujú k tomu, aby sa jedinec naučil plávať a túto pohybovú aktivitu

využíval pre svoje zdravie. V princípe ide o využívanie plávania ako predpoklad

plaveckých športov ale aj regenerácie a rehabilitácie.

Na pohybové aktivity vo vodnom prostredí existuje niekoľko pohľadov. V

súčasnosti ich využívajú nielen športovci s rôznou špecializáciou, ale aj široká

verejnosť. Štruktúra vychádza zo zákonitostí vodného prostredia vo väzbe na výučbu

plávania a potom sa rozvetvuje do troch základných skupín podľa cieľa zamerania

pohybovej aktivity. Vodné prostredie svojim nevyčerpateľným množstvom premenlivých

vplyvov umožňuje širokospektrálne pohybové aktivity, ktoré sú z hľadiska podstaty

vykonávanej činnosti veľmi rôznorodé.

8

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PLÁVANIA A POHYBOVÝCH

AKTIVÍT

Z hľadiska štruktúry pohybových aktivít vo vodnom prostredí a riešení ich

súčinností, plávanie vyjadruje vzťah medzi súborom špeciálnych zručností (ktorých

kvalita môže byť štandardná – základné, rekreačné plávanie i nadštandardná –

záchrana, potápanie) a zákonitosťami vodného prostredia. Napríklad na odpor

vodného prostredia ináč reaguje svojim výdychom plavec, potápač bez prístrojov

alebo skokan do vody. Každá z aktivít používa iný charakter dýchania, ktoré sa

prispôsobuje zákonitostiam vodného prostredia a pohybovej aktivite. Zámer jedinca

využívať zákonitosti vodného prostredia určuje cieľ pohybovej aktivity, v ktorom je vždy

spoločná jeho intencionalita a emocionálne podfarbenie.

Plávanie sa do 90. rokov rozdeľovalo na:

- základné plávanie,

- zdokonaľovací plavecký výcvik,

- športové plávanie,

(Hoch, Černušák a kol., 1978; Hoch a kol., 1983; Filčák, Laurencová, 1989).

Vývoj celej spoločnosti, a tým i športového diania vo väzbe na aktuálnejší pohľad na

teóriu športového tréningu vyšpecifikoval komplexne základné plávanie ako oblasť

športovej predprípravy (s cieľom naučiť sa plávať), ktorá sa skladá z troch

samostatných organizačno-obsahových celkov.

Novší pohľad na štruktúru vychádza z dominantnosti cieľa pohybovej aktivity

vo vodnom prostredí. K tvorbe progresívnejšej štruktúry aktivít priviedlo súčasné

smerovanie spoločnosti so svojimi pozitívnymi i negatívnymi stránkami. Hľadanie

nových možností v tréningovom procese (kondičná príprava vrcholových športovcov

vo vode – tenisti, atléti, lyžiari), ale aj využívanie zákonitostí vodného prostredia

v regenerácii vrcholových športovcov (futbalisti, hokejisti...) presúva prípravu do inej

kvality, čo umožňujú práve zákonitosti vodného prostredia. Podobne kojenecké

plávanie, či rôzne druhy zdravotného plávania využívajú nie samotné plávanie, ale tieto

zákonitosti (odpor, tlak, vztlak). Adaptácia na vodné prostredie je adaptácia na jeho

zákonitosti, ktoré sa transformujú do plaveckých zručností. Ďalším rozvojom

plaveckých zručností sa rozširuje účinnosť týchto zákonitostí, ktorým sa prispôsobuje

obsah a vonkajšia forma. Kondičné plávanie a aquafitness majú rozdielnu formu, ale

rovnaký adaptačno-stimulačný cieľ.

Charakteristické zákonitosti vodného prostredia podmieňujú nácvik plaveckých

zručností, napr. vztlak napomáha splývaniu, ale i plaveckému záberu, tlak ovplyvňuje

9

výdych do vody pri plávaní, ale pôsobí aj na povrch celého tela a pod. Tieto zákonitosti

následne ovplyvňujú zvládnutie techniky plávania, ktorá sa postupne nacvičuje

a zdokonaľuje v jednotlivých etapách základného plávania (obrázok 1).

Obrázok 1 Plávanie v štruktúre pohybových aktivít Zdroj: MACEJKOVÁ, Y. 2004. Plávanie v štruktúre pohybových aktivít

vo vodnom prostredí, 2004. Bratislava: Telesná výchova a šport, ročník 14, číslo 3-4/2004, ISSN 1335-2245

Pohybové aktivity vo vodnom prostredí rozdeľujeme podľa jej dominantného cieľa na

4 základné skupiny:

- Základné plávanie – cieľ: naučiť sa plávať,

- Výkonnostné plavecké športy – cieľ: dosiahnuť maximálnu športovú

výkonnosť prostredníctvom kvality techniky plávania a trénovanosti organizmu,

- Úžitkové plávanie – cieľ: využívať plávanie v širokej škále pohybových aktivít

na udržanie aktívneho zdravia,

- Zdravotne orientované aktivity vo vode – cieľ: prevencia, upevnenie,

ochrana zdravia, rehabilitácia.

Obrázok 1 znázorňuje základňu, v ktorej sa buduje väzba na rozličné pohybové

aktivity. Bez tejto základne vedieť plávať a využívať plávanie pre svoje zdravie

a športovú výkonnosť je veľmi obmedzené. Plávanie z hľadiska cieľa výučby sa

rozdeľuje na základné plávanie, ktoré môže byť orientované pre bežnú populáciu, ale

i do športového plávania.

Obrázok 2 vyjadruje priame napájanie sa rôznorodých foriem pohybových aktivít

vo vode na cieľ, ktorý sa v pohybovej aktivite rieši. Smer väzby jednotlivých aktivít

ovplyvňuje štruktúru a môže mať podobu reťazovú, ale aj kruhovú. Aktívna participácia

ZÁKLADNÉ PLÁVANIE prípravná, základná, zdokonaľovacia etapa

PLAVECKÉ ZRUČNOSTI - základné - dýchanie vo vode, splývanie, orientácia vo vodnom prostredí,

skok do vody, - nadštandardné - plávanie pod vodou, šliapanie vody, kombinácia

plaveckých spôsobov

VODNÉ PROSTREDIE SO SVOJIMI ZÁKONITOSŤAMI hustota, tlak, vztlak, teplota, prúdenie, zloženie vody ...

10

konkrétnej pohybovej aktivity, prípadne striedanie jej pozície vychádza z cieľa danej

činnosti. Napr. plutvové plávanie sa môže zmeniť na potápanie, športové plávanie na

vodné pólo, rehabilitačné plávanie na športový tréning. Sú však aktivity, ktoré

nevyžadujú etapu základného plávania, ale výrazne využívajú zákonitosti vodného

prostredia – rehabilitácia vo vode v poúrazových stavoch.

Štruktúra je flexibilná, správa sa ako živý organizmus, ktorý sa prispôsobuje záujmu

jednotlivca a konkrétnym podmienkam.

Výkonnostný cieľ

Vysoko špecifická

športová zručnosť

Maximálna výkonnosť

Cielený športový

tréning

Výkonnostné plavecké športy

Diaľkové plávanie

Športové plávanie

Plutvové plávanie

Vodné pólo

Triatlon

Moderný päťboj

Synchronizované

plávanie

Skoky do vody

Stimulačno-adaptačný cieľ

Udržanie a rozvoj

funkčných, motorických

a psychických

dispozícií

Úžitkové plávanie Záchrana topiaceho

Potápanie

Branné potápanie

Aquafiness

Kondičné plávanie

Využitie plávania vo

vodných športoch

Rekreačné plávanie

Otužilecké plávanie

Zdravotný cieľ Ochrana, upevnenie

zdravia Otužovanie

Profylaxia

Kompenzácia

Životospráva

Zdravotne orientované aktivity

Plávanie telesne,

mentálne a zrakovo

postihnutých

Rehabilitačné plávanie

Plávanie rodičov

s deťmi

Baby kluby , plávanie

tehotných žien,

plávanie seniorov

Plávanie zdravotne

oslabených /astmatici,

obézni, chybné

držanie tela

Obrázok 2 Druhy pohybových aktivít vo vode

Zdroj: MACEJKOVÁ, Y. 2004. Plávanie v štruktúre pohybových aktivít vo vodnom prostredí, 2004. Bratislava: Telesná výchova a šport, ročník 14, číslo 3-4/2004,

ISSN 1335-2245

11

ZÁKLADNÉ NÁZVOSLOVIE V PLÁVANÍ PLÁVANIE - pohybová aktivita, ktorá vyjadruje kvalitatívny vzťah medzi súborom špeciálnych

zručností a zákonitosťami vodného prostredia

- je to učením získaná pohybová zručnosť správne a úsporne riešiť pohybovú

úlohu vo vodnom prostredí,

- plávanie je komplex cyklických vo vode koordinovaných pohybov umožňujúcich

udržať sa a pohybovať na hladine vody i pod vodou,

- plavec pritom využíva vztlak a odpor vodného prostredia, jednotlivé cykly majú

svoj rytmus, lokomócia plavca je výsledkom pôsobenia vnútorných - senzomotorických

a vonkajších - hydrodynamických síl.

TECHNIKA PLÁVANIA - spôsob riešenia danej pohybovej úlohy človekom, na základe jeho anatomicko-

fyziologických a psychologických predpokladov v súlade s mechanickými

zákonitosťami vodného prostredia platnými v priebehu plaveckého pohybu a v súlade

s medzinárodnými pravidlami plávania, - plavecká technika predstavuje neuromotorickú adaptáciu na rôzne pohybové

vzorce, v základe určené pravidlami plávania, - neuromotorická adaptácia má svoje špecifiká z hľadiska veku.

PLAVEC NA ÚROVNI BEŽNEJ POPULÁCIE - za plavca sa považuje jedinec, ktorý bez známok vyčerpania súvisle

a bezpečne zapláva 200 m, zvládne skok do hlbokej vody, vie plávať pod hladinou

vody a vyloví predmet z hlbokej vody. PLAVECKÝ SPÔSOB - pravidlami vymedzený pohyb človeka vo vode,

- v športovom plávaní sú medzinárodnými pravidlami stanovené štyri plavecké

spôsoby: voľný spôsob (kraul), znak, prsia, motýlik.

PLAVECKÝ ŠTÝL - individuálne zvládnutie techniky plávania.

PLAVECKÁ SPÔSOBILOSŤ - plávanie na úrovni bežnej populácie,

12

- určitá úroveň plaveckého výkonu charakteristická pre základné plávanie,

ovplyvnená predpokladmi pre plávanie a vzťahom k vodnému prostrediu; je to miera

osvojenia si plaveckého pohybového návyku. POCIT PRE VODU - predstavuje faktory, ktoré zahŕňajú neuromotorickú citlivosť na tlak vody a jej

prúdenie a veľmi dobrý zmysel pre koordináciu svalovej práce v zmysle plaveckej

techniky,

- predstavuje faktory, ktoré zahŕňajú neuromotorickú citlivosť na tlak vody a jej

prúdenie a veľmi dobrý zmysel pre koordináciu svalovej práce v zmysle plaveckej

techniky,

- je to vysoko vyvinuté komplexné kinestetické vnímanie odporu vodného

prostredia, ktoré spočíva na pocitoch zmyslov dotykových, svalových, teplotných

a rovnováhových,

- v plaveckej technike sa to prejavuje ako špecifická neuromotorická adaptácia

na rôzne pohybové vzorce,

- pocit pre vodu je v najväčšej miere je závislý od kvality senzomotorických

schopností, ktoré sú podmienené súčinnosťou receptorov (interoreceptory,

exteroreceptory, proprioceptory) a výkonových zložiek, svalov,

- pocit pre vodu sa v plaveckej technike preukazuje v presnosti vykonaného

pohybu a jeho regulácii vo väzbe na intenzivitu plávania, čas reakcie opornej fázy

a pod.

PLAVECKÉ ZRUČNOSTI - učením osvojená spôsobilosť (spôsobilosť ako cielené konanie) na realizáciu

konkrétneho pohybového prvku vo vode,

- realizácia prvku napr. splývanie, ktorého technickú stránku podmieňujú

vnútorné vlastnosti organizmu (stavba tela, dĺžka zadržania dychu, dynamika odrazu),

- plavecké zručnosti sa získavajú v procese motorického učenia vo vodnom

prostredí,

- výsledkom tohto procesu je naučená zručnosť ako dispozícia na správne,

rýchle a úsporné vykonávanie konkrétneho prvku zručnosti,

- táto dispozícia je základným predpokladom pre učenie sa plávať,

- vývojovo zaujímajú plavecké zručnosti nadstavbu pohybových schopností, sú

však s nimi prepojené a súčasne ich výrazne limitujú.

13

PLAVECKÉ ŠPORTY Športové bazénové plávanie – zahŕňa organizovanú, systematickú športovú prípravu

zameranú na dosiahnutie najvyšších individuálnych športových výkonov v plaveckých

disciplínach.

Vodné pólo – (hrajú muži i ženy) – kolektívna hra dvoch družstiev na ihrisku vo vode.

Družstvo pozostáva z 6 hráčov a jedného brankára. Hrací čas je 4 x 7 minút čistého

času. Ihrisko má rozmery 20 x 30 m s hĺbkou vody 180 cm. Hráči sa rozlišujú bielymi

a modrými čiapočkami. Okrem plaveckých spôsobov musia pólisti zvládnuť veľa

plaveckých zručností, ako šliapanie vody, výšľapy, obraty, znakové paže s prsiarskymi

nohami a pod. Do programu OH boli zaradené v roku 1900, ženy prvýkrát hrali na OH

vodné pólo v roku 2000 v Sydney.

Synchronizované plávanie – v začiatkoch malo názov umelecké plávanie. Do

programu OH je zaradené zaradené od roku 1984, a to súťažou dvojíc – duet. V roku

1988 súťaže jednotlivkýň (sólo) i dvojíc. V roku 1996 len osemčlenné družstvá – tím.

Pôvodné umelecké plávanie využívalo plavecké pohyby pri tvorbe rôznych plávajúcich

obrazcov, pričom sa hudba používala len ako pozadie. V súčasnosti expresia pohybu

v synchronizácii s hudbou sú dôležitými prvkami hodnotenia.

Skoky do vody – do programu OH boli zaradené v roku 1904 – muži, od roku 1914 –

ženy. Skoky zahŕňajú dve súťaže pre mužov a ženy: skok z 3-m dosky a 10-m veže.

Ako prvý bol bol zahrnutý skok z 10-m veže v roku 1904, skok z 3-m dosky v roku

1908. V súčasnosti sú v programe OH i synchronizované skoky do vody mužov a žien.

Skoky sa rozdeľujú na 6 základných skupín: vpred, vzad, zvratné, spätné, vruty, skoky

zo stojky. Skok do vody sa skladá z odrazu letu vzduchom a dopadu do vody.

1.1 Plávanie a jeho zdravotný význam

Plávanie je ideálna aktivita ako sa udržať fit po celý život, je vhodné pre každú

vekovú kategóriu. Človek ním získa svalovú vytrvalosť a celkovú kondíciu. Je len málo

aktivít, ktoré zabezpečia tak komplexný rozvoj celého tela. Pri plávaní je telo

v horizontálnej polohe a pravidelné vytáčania do strán rovnomerne rozvíjajú jeho pravú

a ľavú časť. Plávaním sa dajú dobre precvičiť veľké svalové skupiny, ale taktiež sa

precvičia drobné svaly, o ktorých človek nemal ani poňatie. Zanedbané a menej

uprednostňované svaly sa plávaním spevnia a zníži sa tak pravdepodobnosť ich

zranenia. Tento šport minimálne zaťažuje pohybové ústrojenstvo a preto sa dá označiť

za ideálneho kandidáta pri redukovaní telesnej hmotnosti. Telo je nadnášané a kĺby

14

netrpia. Plávanie by sa dalo výstižne označiť za prostriedok kardiotréningu bez nárokov

na kĺby.

Plávanie je vytrvalostná, aeróbna aktivita. Na to, aby bolo plávanie efektívne, musí byť

pravidelné a musí byť vykonávané istou intenzitou. Túto intenzitu je potrebné

vykonávať dostatočne dlhý čas. Problémom začiatočníkov je, že sa veľmi rýchlo

unavia. Intenzita rýchlo klesá a takéto pasívne plávanie sa dá označiť len za „kúpanie“.

Pre zvládnutie dlhotrvajúceho plávania je potrebné sa „vyplávať“ a zvládnuť techniku.

Význam osvojenia si techniky je výraznejší ako napríklad u behu. Odpor vody je až 700

krát väčší než vzduchu. Čím viac bude plavec pôsobiť na vodu silou o to mu bude voda

klásť väčší odpor.

Ďalším špecifikom plávania je, že telo sa tak nezahrieva - nedosahuje teploty ako napr.

pri behu. Pri behu je chladenie zabezpečené potením a odvádzaním tepla

prostredníctvom vzduchu. Voda obtekajúca okolo plavca odvádza teplo omnoho

účinnejšie.

1.2 Etapy základného plávania

Charakteristickým znakom vyučovania plávania je postupný prechod žiaka

jednotlivými etapami základného plávania. V štruktúre pohybových aktivít vo vodnom

prostredí tvorí základné plávania základňu, na ktorej sa budujú ďalšie aktivity vo vode.

Je najdôležitejším prvkom vo výstavbe vedieť plávať. Jej dôsledky zanechávajú u žiaka

účinky nielen v motorickej oblasti, ale predovšetkým v psychickej. Cieľom základného

plávania je naučiť žiaka plávať. Tento cieľ sa plní v jednotlivých etapách základného

plávania, ktoré sú pri tvorbe štruktúry limitované vekom žiaka. Okrem najdôležitejšej

zručnosti vedieť plávať, je jeho úlohou vybudovať pomocou širokej škály špeciálnych

plaveckých prostriedkov i pocit istoty pri pohybe vo vodnom prostredí. Táto úloha sa

plní v dlhšom časovom úseku (1-2 roky), pretože vyžaduje primeranú reakciu v

nezvyklých situáciách (napr. napitie sa vody a vykašlanie počas plávania).Ide o

prevenciu pri záchrane ľudského života, preto len preplávanie krátkej vzdialenosti je

pre záchranu života nedostačujúce. Široká škála plaveckých zručností má rôznorodý

charakter nielen z hľadiska pohybovej štruktúry, ale i z hľadiska vplyvu na organizmus

človeka (napr. iná technika plávania prsiami je na hladine a iná pod vodou).

15

Cieľ základného plávania sa rieši v troch etapách Prípravná etapa: Zvládnuť základné plavecké zručnosti.

Základná etapa: Naučiť žiaka preplávať 25 m jedným plaveckým spôsobom, 15 m

iným, preplávať s doskou 25 m ľubovoľné nohy a skočiť do hlbokej vody.

Zdokonaľovacia etapa: Naučiť žiaka preplávať súvisle 200 m a viac jedným

plaveckým spôsobom, 50 m iným a rozšíriť plavecké zručnosti (plávanie pod vodou,

pomoc unavenému plavcovi.

Prípravná etapa

1. Zoznámiť sa a adaptovať na zákonitosti vodného prostredia.

2. Zvládnuť základné plavecké zručnosti - dýchanie, ponáranie a orientácia pod vodou,

vznášanie a splývanie v polohe na prsiach a znaku, skoky a pády do vody,

napodobňovanie prvých plaveckých pohybov a preplávanie prirodzeným hrabaným

detským pohybom 5-10 m vzdialenosť.

3. Bezpečne zvládnuť pohyb vo vode po prsia.

Základná etapa

1. Zdokonaľovať a rozširovať základné plavecké zručnosti.

2. Nácvik techniky najmenej dvoch plaveckých spôsobov a prvkov ďalších spôsobov.

3. Bezpečne zvládnuť skok do hlbokej vody.

Zdokonaľovacia etapa

1. Zdokonaľovať tri plavecké spôsoby, jednoduché štarty a obrátky.

2. Zdokonaľovať nadštandardné plavecké zručnosti.

3. Oboznámiť sa so základmi plaveckými zručnosťami, so záchranou topiaceho, skok,

plávanie pod vodou.

4. Zdokonaľovať pocit istoty pri plávaní v hlbokej vode, plávanie v sťažených

podmienkach napríklad v tričkách, plavecký spôsob – kraul.

1.3 Faktory ovplyvňujúce efektívnosť výučby základného plávania

Vonkajšie faktory

Za najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce efektívnosť výučby základného plávania možno

považovať:

- Cieľ plaveckej výučby a z toho prameniaci obsah, formy a metodika.

16

- Vek vhodný pre začiatok výučby.

- Dĺžka výcviku a týždenná frekvencia výučbových hodín.

- Osobnosť učiteľa a jeho interakcia so žiakom.

Cieľ, vek žiakov na výučbu a optimálna dĺžka výcviku je známa. Jednoznačne je

potrebné zaoberať sa osobnosťou učiteľa.

Osobnosť učiteľa

Osobnosť učiteľa je považovaná za jeden z najvýznamnejších činiteľov, ktoré

ovplyvňujú kvalitu motorického učenia v plávaní. Jeho teoretické vedomosti, praktické

zručnosti a schopnosti v plávaní, organizačné a pedagogické skúsenosti sa stávajú

jedným z rozhodujúcich momentov vyučovania plávania. Úlohou učiteľa je podporiť

vyučovací proces vysokou aktivitou žiakov a zaujať nekompromisný a dôsledný postoj

k práci. Učiteľ informuje o stanovení cieľa, o činnosti, ktorá nasleduje, o úlohe, ktorú

majú splniť, prečo a ako ju majú splniť. Základnou metódou vyučovania plávania je

ukážka, ktorá v súhre so sprievodným výkladom urýchľuje žiakovo chápanie. Je

podnetom k napodobňovaniu, vytváraniu a postupnému zdokonaľovaniu predstavy

o cvičení. Pred ukážkou je potrebné zamerať pozornosť žiakov na sledovanie

podstatných častí cvičenia, príkladná a aj niekoľkonásobná ukážka zvyšuje autoritu

učiteľa. Veľký význam pri vytváraní predstavy o činnosti, pochopení a vykonaní

pohybovej činnosti má jej opis a vysvetlenie. Reč pedagóga musí byť jasná,

zrozumiteľná, je vhodná okamžitá kontrola o pochopení a zapamätaní potrebných

poznatkov. Od autority a osobnosti učiteľa sa odvíja dôležitá časť začiatku motorického

učenia, čo je riadenie činnosti žiakov, aktivovanie a zameranie ich pozornosti k danej

činnosti. V prvých hodinách výučby plávania, kedy prebieha testovanie, zisťujeme

množstvo zle naučených zautomatizovaných pohybov, ktoré musí učiteľ opraviť. Musí

správnym metodickým postupom docieliť aby sa správny pohyb zautomatizoval, aby

žiaci pochopili prečo chyby vznikli a našli spôsob ako príčinu odstrániť.

Vnútorné faktory Za najdôležitejšie vnútorné faktory ovplyvňujúce efektívnosť výučby základného

plávania možno považovať individuálne zvláštnosti žiaka:

- Vek žiaka, jeho telesný vývoj, motorika, ktorá je ovplyvňovaná vonkajším

prostredím (rodičia, výchovný systém vzdelávania).

- Pohlavie žiakov nemá až taký dôležitý vplyv na osvojovanie plaveckého

pohybového návyku, je badať rozdiel pri výbere plaveckého spôsobu, kde dievčatá

volia prsia a chlapci v snahe plávať rýchlejšie kraul.

17

- Vodné prostredie, ku ktorému majú prichádzajúci žiaci do školy už vytvorený

určitý vzťah. Tento vzťah už od mala vytvárajú rodičia, tento faktor považujem za

rozhodujúci, preto sa ním budem zaoberať konkrétnejšie.

- Prirodzené plavecké schopnosti dedičného charakteru, kde jednotlivci dokážu

vykonávať jednoduché plavecké pohyby ihneď, zatiaľ čo iní nedokážu napodobniť tento

pohyb po niekoľkých hodinách cvičenia.

- Telesný vývoj detí je v rôznom veku značne diferencovaný, pôsobí na učenie

hlavne pri väčšej telesnej záťaži.

- Koordinácia pohybov je jedným z činiteľov, ktoré predpovedajú mieru a rýchlosť

naučiť sa plávať. Koordinačné schopnosti, silu, rýchlosť a vytrvalosť považujeme za

základné pohybové schopnosti (Kasa 2001).

- Anatomické, fyziologické, funkčné predpoklady, ktorými disponujú jednotlivci

a patrí k nim optimálna výška v patričnom veku, s čím súvisia parametre končatín

a záberových plôch, úroveň srdcovo-cievneho a dýchacieho systému sú predpokladom

na dosiahnutie dobrých výkonov a rýchle osvojenie potrebných plaveckých zručností

a návykov.

- Závažným faktorom (Jursík a kol. 1993), ktorý záporne pôsobí na vyučovanie

plávania je strach, v krajných prípadoch až hydrofóbia. Môže byť eliminovaný alebo

priaznivo ovplyvnený poučením žiaka, nenásilnou prípravou hrami vo vode, príkladom

rodičov, súrodencov, spolužiakov.

- Psychické predpoklady, morálne a vôľové vlastnosti patria k dominantným

najmä pri začiatkoch vyučovania plávania, pri nácviku plaveckých zručností

a plaveckých pohybov.

- Motivácia, pôsobenie vonkajších a vnútorných podmienok, ktoré usmerňujú

a aktivizujú vzťah žiaka k plávaniu, potrebu naučiť sa plávať a dosiahnuť tento cieľ.

Silný vplyv tu zohráva okolie a prostredie v ktorom sa žiak nachádza.

- Pocit vody sa prejavuje v schopnosti pociťovania vlastných pohybov vo vode,

záberové plochy atď., vzťah k vode môže byť dedičný, možno ho získať, rozvíjať

pohybom vo vodnom prostredí hrami a plávaním. Uvažovanie o úrovni pocitu z vody

v širšom slova zmysle nadväzuje na úroveň plaveckých zručností jednotlivca.

Vzťah k vodnému prostrediu Vzťah k vodnému prostrediu už od mala vytvárajú rodičia, ten však často

vytvára záporný vzťah žiaka k vode. Táto myšlienka bola jednou z hlavných motívov,

ktorá ma priviedla k vypracovaniu tejto práce.

Rodič:

18

- Nedoceňuje, nepozná zdravotný význam plávania, plavecké spôsoby, učebné

osnovy, štandardy, základný plavecký výcvik, zdokonaľovací plavecký výcvik.

- Príklad č.1 - Keď sa neutopí v Kráteri (travertínové jazierko), tak mu netreba

nijaký výcvik, lebo vie plávať.

- Príklad č.2 - Načo pôjde na plavecký výcvik, veď nevie plávať, bude sa pred

ostatnými hanbiť.

- Príklad č. 3 - Keby som mal čas (rodič žiaka), tak ho naučím za hodinu plávať,

len nech sa radšej učí na ostatné predmety.

- Nevedomosť – nevie ako má naučiť dieťa plávať, nevie sám plávať, nemá čas

naučiť plávať, obalí ho nafukovacími rukávmi, kolesami, hračkami aby sa mu

neutopilo, pri maximálnej snahe ho nosí na rukách položené skoro nad hladinou

vody.

- Finančný problém, vstup do krytých plaveckých bazénov bez akýchkoľvek

atrakcií sa pohybuje pre dospelého človeka od 7 do 10 € na 2 hodiny, pre dieťa je

to približne polovica.

Žiak: - Množstvo iných záujmov, čoraz menej športového charakteru, televízia, PC, DVD

a mobilná kultúra.

Učiteľ: - Maximálne možným spôsobom informovať žiakov v rámci teoretickej prípravy

telesnej výchovy pred základným a zdokonaľovacím výcvikom - prezentácia

v programe PowerPoint na interaktívnej tabuli: „Základný plavecký výcvik na

Základnej škole vo Vyšných Ružbachoch“, ktorá je súčasťou diplomovej práce.

- Tým istým spôsobom informovať nekvalifikovaných učiteľov, ktorí vyučujú telesnú

výchovu neodborne, nekvalifikovane učia deti plávať.

- Základná škola vo Vyšných Ružbachoch patrí do obvodu Školského úradu

v Hniezdnom, v ktorom je 17 škôl, z toho je 12 plne organizovaných. Odbornosť

vyučovania sa pohybuje okolo 50 %, 11 plne organizovaných škôl absolvovalo

základný a zdokonaľovací plavecký výcvik rôznymi formami (trojdňový pobyt

spojený s plaveckým výcvikom). Počty zúčastnených žiakov na výcviku sa

pohybuje od 11 do 25 žiakov, podobná situácia je aj v mestských školách

(Školský úrad Hniezdne, 04.08.2009).

Riešenie: - Začať tento problém riešiť najprv s rodičmi.

- Naučiť plávať najprv rodičov, potom ich naučiť ako majú postupovať pri učení

svojich detí, dôvod?

19

Dotazník pre žiakov školy ZŠ Vyšné Ružbachy o plaveckej gramotnosti ich rodičov.

- Tento dotazník bol daný žiakom, ktorí sa v máji zúčastnili zdokonaľovacieho

plaveckého výcviku po prázdninách pri nástupe do školy.

- Pravdivosť ich odpovedí je dosť reálna, pretože som ich triedny učiteľ, je medzi

nami priamy, však autoritatívny vzťah, poznám všetkých rodičov, ich odhad si

môžem overiť u každého z nich.

Tabuľka 1 Test plaveckej gramotnosti rodičov Trieda: 7.A, priezvisko žiaka:

Vymaľuj jedno okienko v tabuľke, možnosť z ponúknutých vzdialeností, ktorú dokáže preplávať tvoj rodič, niektorým z plaveckých spôsobov kraul (K), znak (Z),

prsia (P), k uvedenej vzdialenosti dopíš skratku plaveckého spôsobu uvedenú v zátvorke.

PRÍKLAD neviem nepamätám

nevie plávať

25m 50m 75m 100m 150m 200m

MAMA neviem nepamätám

nevie plávať

25m 50m 75m 100m 150m 200m

OTEC neviem nepamätám

nevie plávať

25m 50m 75m 100m 150m 200m

Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 1 Plavecká gramotnosť rodičov 7.A triedy

Zdroj: vlastné spracovanie

V triede je 21 žiakov, 41 rodičov (21 mamičiek, 20 otcov).

- ? znamená, že 2 žiaci si nepamätajú či otec vie plávať alebo nie,

20

- 8 rodičov nevie plávať,

- najviac obsadená je vzdialenosť 25 m, ktorú prepláva 18 rodičov,

- 3 z rodičov prepláva vzdialenosť 50 m,

- 6 rodičov 100 metrovú vzdialenosť,

- len 4 rodičia vzdialenosť 200m,

- len 13 rodičov zo 41 by splnilo vzdelávací štandard o 50 m vzdialenosti, pričom

sa nebavíme o klasifikácii 5 stupňovej škály hodnotenia plaveckých zručností,

- len 4 rodičia by splnili vzdelávací štandard o vytrvalostnom plávaní 200 m,

- len málo by sa dalo hodnotiť niečo o plaveckých spôsoboch, pretože väčšinou

uvádzali že preplávanú vzdialenosť dosiahli plaveckým spôsobom „žaba“.

1.4 Metodický postup pri nácviku plaveckých zručností

1.4.1 KRAUL KRAUL POLOHA TELA

Je mierne šikmá, plecia sú vyššie ako boky, tvár je vo vode. Boky sa stláčajú dolu proti

vztlaku vody.

POHYB NÔH

Vychádza z bedrového kĺbu. Nohy sa pohybujú striedavo vedľa seba hore a dolu v

rozsahu 30 – 40 cm a chodidlá sa vytáčajú dnu. Zdôrazňuje sa aktívny pohyb nôh

smerom dolu, bičovité dokopnutie členka. Svalstvo nôh je uvoľnené, pri pohybe dolu

prechádza do mierne stupňovaného napätia.

CHYBY

- Neuvoľnené svalstvo končatín, neuvoľnenie v členkovom kĺbe.

- Pohyb nevychádza z bedrového kĺbu (ohýbanie členka).

- Nevytáčanie chodidiel dnu.

- Malý rozsah kopov.

NÁCVIK

1. V plytkej vode vo vzpore ležmo rúčkovaním po dne vpred.

2. Cvičenie vo dvojiciach. Spolucvičenec drží cvičenca za ruky a ustupuje vzad.

3. Nácvik kraulových nôh pri stene bazénu držaním za žliabok. Paže sú vystreté.

21

Nádych nasleduje po otočení hlavy nabok.

4. Nácvik kraulových nôh v splývaní s doskou držanou vystretými pažami. Odrazom od

steny bazénu do splývania začneme kraulovať nohami. Spočiatku nacvičujeme krátke

vzdialenosti bez dôrazu na dýchanie. Neskoršie sa vzdialenosť predlžuje a vyžadujeme

rytmické dýchanie bokom.

Zdôrazňujeme, že:

- Telo musí byť vystreté a aktívne kopy celou končatinou vychádzajú z bedier.

- Chodidlá pri kope sa vystierajú a vytáčajú dnu.

- Nádych a výdych sa robí pravidelne.

5. Nácvik kraulových nôh po odraze do splývania, bez plaveckej dosky, s rytmickým

nadychovaním vytočením hlavy. Postupné predlžovanie vzdialenosti.

Zdôrazňujeme:

- Pri nadychovaní neprerušiť rytmus nôh.

- Nádych vytočením hlavy robiť vpravo aj vľavo.

- Pri nádychu zboku sa hlava otáča len do úrovne úst nad hladinou (ucho leží na

vode).

POHYB PAŽÍ

Paža sa prenáša ponad vodu ďaleko vpred, končekmi prstov sa zasúva do vody pred

hlavou, v lakti je mierne pokrčená. Nasleduje záber paže pod telom. Pritom sa dbá na

pokrčenie lakťa (až 90°) a na tlak dlaňou, predlaktím a ramenom proti odporu vody.

Paža sa vedie v strednej rovine pod trupom, stupňuje sa pôsobenie sily. Po dokončení

záberu, došvihnutím paže k hladine, nasleduje odpočinková fáza. Pokrčená paža

uvoľnená v lakti sa prenáša s lakťom vysoko nad hladinou. Keď jedna paža dokončuje

mohutným švihnutím záber, pociťuje druhá odpor vody pri zasunutí ruky pod hladinu.

CHYBY

- Neprenesenie paže ďaleko vpred (alebo zasunutie paže do vody blízko hlavy)

skracuje záber, hnacia sily sa patrične nevyužíva.

- Pri pohybe pod vodou sa paža dostatočne nepokrčí – nevyužíva sa dostatočne

odpor vody.

- Nedotiahnutie záberu paže až k stehnu.

22

NÁCVIK

1. Na suchu sa precvičujú pohyby paží v stoji predklonmo. Precvičuje sa najmä záber

pod telom.

2. To isté sa cvičí vo vode bez dýchania alebo s nadychovaním bokom.

Zdôrazňujeme:

- Dĺžku záberu, teda zasunutie ruky ďaleko vpred a dotiahnutie záberu k stehnu.

- Priebeh záberu pokrčenej paže v lakti.

- Uskutočnenie nádychu na konci záberu, teda krátko pred vynorením ruky

z vody.

- Mohutný nádych.

3. To isté v polohe na prsiach s dopomocou spolucvičenca, ktorý drží cvičenca za nohy

vo výške kolien, čím zároveň zabraňuje pretáčaniu pliec z boka na bok.

4. Nácvik kraulových paží v splývaní s plaveckou doskou, ktorú cvičenec drží nohami

asi vo výške kolien.

Zdôrazňujeme:

- Pokrčenie paže v lakti počas záberu.

- Ruky počas záberu nastaviť kolmo na pozdĺžnu os tela.

- Neustupovať odporu vody a zvyšovať rýchlosť záberu, uvoľnene preniesť pažu

nad vodou.

- Pri nádychu otočiť hlavu nabok, nepretáčať telo.

5. Nácvik kraulových paží v splývaní bez dýchania a s rytmickým dýchaním. Spočiatku

vykonávať toto cvičenie na krátku vzdialenosť 8 – 10 m. Odporúča sa pripojiť mierne

pohyby nôh, aby sa stabilizovala splývavá poloha.

Zdôrazňujeme:

- Všetky odporúčania ako pri cvičení 4.

- Pravidelné striedanie paží.

DÝCHANIE

Nadychuje sa pri dokončievaní záberu (došvihnutie paže pod hladinou k stehnu) buď

vpravo, vľavo, alebo striedavo na každý tretí záber paže). Nádych sa robí len po

otočení hlavy (napríklad po dokončení záberu pravou pažou vpravo), a to ústami

krátko, ale mohutne.

- Hlava sa potom otáča tvárou do vody a vdýchnutý vzduch sa vydychuje nosom

a ústami bez otáčanie hlavy.

23

SÚHRA Súhra paží a nôh má byť taká, aby sa navzájom dopĺňali. Tým sa dosiahne plynulosť

plávania. Na jedno tempo paží (pravá – ľavá) vykonávajú nohy spravidla šesť kopov

(pozri znak – šesť úderová práca nôh). Napríklad pri zábere pravou pažou sa počítajú

kopy nôh – ľavá, pravá, ľavá, nasleduje záber ľavou pažou a nohy pokračujú – pravá,

ľavá, pravá. Pri súhre nesmieme zabúdať na stláčanie bokov (pozri poloha).

ŠTART Pred štartom stojí plavec na zadnej časti štartového bloku. Na povel štartéra „Na

miesta!“ postúpi vpred a zaujme štartový postoj : nohy rozkročené asi 10 – 20 cm,

prsty chodidiel ohnuté cez okraj hrany štartového bloku sa opierajú o prednú stranu

bloku. Nohy pokrčí v kolenách, trup predkloní a mierne zapaží. Predklon je tak veľký,

aby sa udržal na bloku a neprepadol vpred.

Na povel štart (zvukový signál) sa paže pohnú mierne vzad, hneď nato rýchlo vpred a

súčasne sa plavec odráža od bloku . Pri lete vzduchom má telo vystreté, hlavu

nezakláňa ani nepredkláňa (optimálna poloha je medzi pažami). Vystretie a napätie

tela nepovolí ani po jeho ponorení pod vodu. Pod hladinou chvíľu splýva, potom začne

kraulovať nohami, zdvihne hlavu, ruky otočí šikmo hore a tak vypláva k hladine.

CHYBY

- Zlý štartový postoj – spôsobený neprávnou polohou prstov a pokrčením nôh.

- Odraz namiesto vpred smeruje šikmo hore (tým sa skracuje dĺžka štartového

skoku).

- Po odraze sa nevystrie a nenapne telo – neprávna poloha hlavy.

NÁCVIK

1. Precvičovať skoky do vody na nohy z miesta aj z rozbehu – spestrené

rozličnými pohybmi nôh a paží. Skákať z okraja bazénu, zo štartového bloku,

prípadne skokanskej dosky.

2. Pád do vody dolu hlavou zo stoja. Nohy sú vystreté. Paže pritlačiť k hlave. Po

hlbokom predklone tela nasleduje pád do vody vychýlením ťažiska tela vpred.

3. Skok do splývania zo sedu na okraji bazénu (oprieť nohy o žliabok bazénu, aby

bol možný odraz). To isté precvičovať zo sedu na bloku, nohami sa opierať

vedľa bloku.

4. Skok do splývania z podrepu, vzpažiť, hlava medzi pažami. Skákať z okraja

24

bazénu, aj zo štartového bloku.

5. Nácvik štartového skoku.

OBRÁTKA

Pri základnej plaveckej obrátke sa plavec s dohmatom ruky spravidla obracia na bok, z

ktorého sa nadychuje. Pri obrátke vpravo dohmatáva na stenu ľavou rukou v smere

obratu, hlavu a trup otáča čo najrýchlejšie vpravo, nohy skrčuje pod telo. Pravá paža

vykonáva pomocný záber a chodidlá došliapnu na stenu. Nato sa telo ponorí asi štvrť

metra pod hladinu, paže prejdú do vzpaženia a z optimálneho skrčenia nasleduje odraz

nôh od steny. So stálym vydychovaním splýva šikmo hore k hladine. Nasleduje

kraulovanie nohami a záber paží.

1.4.2 ZNAK ZNAK POLOHA TELA V polohe znak leží telo mierne šikmo dolu, plecia sú teda vyššie ako boky. Telo je

vystreté, brada mierne pritiahnutá na prsia.

POHYB NÔH

Vychádza z bedrového kĺbu. Chodidlá sú vytočené dnu a obidve nohy sa pohybujú

striedavo vedľa seba hore a dolu. Svalstvo nôh je uvoľnené, pri pohybe hore

prechádza do mierne stupňovaného napätia. Pohyb stehna smeruje nahor, pričom

koleno ostáva ešte pod vodou. Aktívny pohyb nôh je smerom hore. Dokončuje ho

„bičovité“ vykopnutie členka.

CHYBY - Neuvoľnené svalstvo končatín, neuvoľnenie v členkovom kĺbe.

- Aktívne zohýbanie končatín v kolene – pohyb nevychádza z bedrového kĺbu.

- Nezdôraznenie aktívneho kopu hore.

- Malý rozsah pohybov dolných končatín (býva väčší ako pri kraule).

NÁCVIK

1. V plytkej vode sa nacvičuje pohyb nôh vo vzpore ležmo vzadu.

25

Pozornosť sa sústreďuje na:

- Uvoľnený pohyb nôh, ktorý vychádza z bedrového kĺbu.

- Aktívne vykopnutie smerom hore.

- Vytočenie špičiek chodidla dnu.

2. Vo vode po prsia s dopomocou spolucvičenca, ktorý podopiera cvičiaceho za tylo

alebo pod pazuchami.

3. Nácvik znakových nôh v splývavej polohe znak, po odraze a s nadľahčovacím

prostriedkom pod hlavou (plaveckou doskou). To isté s doskou vo vzpažení.

Sústreďujeme sa na tieto činnosti pri výkone:

vystreté telo (nesedieť vo vode),

pri aktívnom kope hore nesmie koleno prerážať vodu,

kopy sa vykonávajú celou končatinou (nielen predkolením),

špičky chodidiel sú vytočené dnu.

4. Pohyby znakových nôh v splývaní po odraze bez dosky:

paže robia vírivé pohyby vedľa tela,

- paže vo vzpažení.

Zdôrazňujeme okrem pravidelného dýchania vystretú polohu tela, ktorá sa musí udržať

a aktívne kopy hore, ktoré sa robia pravidelne a mohutne.

5. Precvičovanie pohybu nôh s predlžovaním vzdialenosti bez plaveckej dosky aj s

doskou. Zameriavame sa na:

- Rytmickú prácu nôh.

- Pravidelný vdych a výdych.

POHYB PAŽÍ Pohyb paží je striedavý. Pred záberom sa ruka zasunie do vody malíčkovou hranou.

Dlaň sa potom vytáča do smeru záberu, ktorý prebieha pokrčenou pažou (asi v uhle

90°) vedľa tela, lakeť je nižšie ako dlaň. Paža sa vystiera po dokončení záberu. V

priebehu záberu sa sila postupne zväčšuje a pôsobí proti odporu vody až do okamihu,

keď ruka dosiahne stehno. Prenesenie paže nad vodu sa začína vynorením malíčka.

Vpred sa paža prenáša uvoľnene vystretá.

CHYBY - Nesprávne ponorenie ruky pred hlavou malíčkovou stranou a súčasne

nesprávnym nastavením proti odporu vody (nastaviť polohu ruky ihneď proti vode a

zovrieť prsty k sebe).

- Vystreté paže v lakti a nenastavenie ruky, predlaktia a ramena proti odporu

26

vody (dôsledne pokrčiť pažu v lakti – 90° a pôsobiť proti odporu vody celou pažou).

- Paža sa nevedie pri zábere vedľa tela (horizontálne), ale do hĺbky. Paža je

vystretá a odpor vody sa využíva minimálne.

- Nedotiahnutie záberu až k stehnu spôsobuje skrátenie záberu a predčasné

vynorenie paže z vody. Tým sa porušuje aj rytmus plávania.

NÁCVIK

1. Striedavé pohyby paží v stoji pri stene alebo v ľahu na zemi, prípadne ľahu na nízkej

lavičke. Pri tomto nácviku sa dobre pozoruje záber v horizontálnej polohe.

2. Nácvik paží s dopomocou spolucvičenca v plytkej vode. Cvičenec roznoží, druhý ho

uchopí nad kolenami. Dopomoc nesmie nepriaznivo ovplyvniť polohu tela.

3. Nácvik paží s plaveckou doskou zovretou nohami asi v úrovni kolien.

Vyžaduje sa:

- Ponorenie vystretej paže malíčkovou stranou a nastavenie dlane proti vode.

- Stupňovanie sily záberu proti odporu vody.

- Dotiahnutie záberu k stehnu.

4. Nácvik paží v splývaní. Toto cvičenie sa spočiatku vykoná na krátke vzdialenosti (8 –

10 m) s miernym pohybom nôh, aby neklesali dolu. Zdôrazňujeme okrem pravidelného

dýchania horizontálny priebeh záberu paží pokrčených v lakti a pravidelnosť záberov.

DÝCHANIE

Nádych robíme zväčša na začiatku záberu jednej paže (pravej alebo ľavej).

Vydychujeme v priebehu nasledujúceho tempa paže pod vodou.

SÚHRA

Súhra sa zakladá na harmonickom pohybe paží a nôh. Na jedno tempo pažami (pravá

– ľavá) vychádza šesť kopov nohami. Hovorí sa o šesť úderovej práci nôh.

NÁCVIK

1. Nácvik súhry po odraze do splývania, nohy v šesť úderovom rytme, striedavý záber

pažami na krátku vzdialenosť.

2. To isté s predlžovaním vzdialenosti.

ŠTART

V prípravnej fáze uchopíme pevne obidvoma rukami tyč. Nohy, ktoré musia ostať pod

27

vodou, oprieme chodidlami o stenu (odrazová noha trochu vyššie). Na povel „Na

miesta!“ pritiahneme telo k stene. Na výstrel alebo iný akustický povel nasleduje odraz

nohami od steny bazénu vzad hore (asi v uhle 30°), nádych, paže prešvihneme

predpažením alebo upažením do vzpaženia a zakloníme hlavu. Nad hladinou je telo

mierne prehnuté, paže priložené k hlave. Do vody s ponára telo v poradí: paže, hlava,

trup. Nasleduje splývanie pod hladinou a pomalé vydychovanie do vody nosom.

Začneme „kraulovať“ nohami. Miernym priťahovaním brady na prsia a nastavením rúk

nahor sa vynára hlava nad vodu. Záber začíname jednou pažou.

CHYBY - Namiesto odrazu vzad hore sa vykoná odsunutie tela vzad.

- Pád chrbtom na vodu – plochý dopad na vodu je spôsobený tým, že sa po

odraze nezakloní hlava, paže sa nepriložia k hlave a telo sa neprehne.

- Dlhé plávanie pod vodou – spôsobené nepritiahnutím brady na prsia a

nezastavením rúk hore.

NÁCVIK

1. Nácvik odrazu. Rukami sa uchopí štartová tyč, nohy sa pevne zaprú o stenu bazénu,

niekoľkokrát nasleduje pritiahnutie tela k stene s vysunutím v optimálnom uhle hore

(pozor na brucho, hore – nie vzad), potom sa vykoná mohutný odraz.

2. Nácvik ponorenia sa do vody. Pri pohybe nad vodou sa priťahujú paže k hlave.

Vystiera a napína s celé telo – od prstov nôh po prsty rúk.

3. Nácvik celého štartu. Samostatne a na povel.

OBRÁTKA

Pri znakovej obrátke pravidlá predpisujú dohmat na stenu jednou rukou v polohe

naznak. Obrátku je vhodné nacvičovať na obidve paže. Pri základnej znakovej obrátke

sa dohmatáva na stenu cez os tela v smere obratu. Súčasne s dohmatom sa krčia

nohy a telo sa otáča čelom k stene, nadychuje sa ústami a chodidlá došliapnu asi pol

metra pod hladinu na stenu. Po otočení do nového smeru sa telo ponára pod hladinu a

z optimálneho skrčenia nasleduje mohutný odraz od steny, paže trčia do vzpaženia.

Za stáleho vydychovania sa telo dostáva splývaním šikmo hore k hladine. Nasleduje

kraulové kopanie nohami a záber jednou pažou.

28

1.4.3 PRSIA PRSIA - POLOHA TELA - Plavec je vo vode položený na ''prsiach'' a pohyby rúk a nôh vykonáva súčasne.

- Telo je pri základnej (splývavej) polohe takmer horizontálne. Uhol medzi hladinou a

telom plavca sa môže meniť zo 4 do 15 stupňov.

PRÁCA NÔH - Nohy vykonávajú pohyby súčasne a symetricky.

- Medzi časté chyby nôh patrí napr. krivý strih.

- Pohyb možno rozdeliť do dvoch fáz - prípravnú (krčenie) a záberovú (vytieranie).

- Na začiatku sú nohy vystreté a uvoľnené. Nohy sa začínajú krčiť v kolennom a

bedrovom kĺbe.

- Krčenie musí ostať pomalé, pretože sa jedná o pohyb pôsobiaci proti smeru

plávania. Rýchlejšie prevedenie by mohlo vyvolať aj silnejší spätný impulz.

- Počas krčenia dochádza súčasne k vytáčaniu kolien a členkov do strán (päty

smerujú k sebe a prsty von).

- Takáto poloha nôh sa zvykne nazývať fajky. V závere krčenia je uhol v kolene

približne 90 stupňov.

- Medzi trupom a stehnom je uhol 120 - 150 stupňov.

- V okamihu ukončenia krčenia a vytáčania nôh nastáva aktívna práca nôh, čiže kop.

Ten by mal byť švihový a 2 - 3 krát rýchlejší ako krčenie.

- Pohyb je vykonávaný po kruhovej dráhe, spočiatku vzad a von, až sa nohy v závere

opäť vystreté spoja.

- Hlavnú záberovú plochu prsiarskych nôh tvoria chodidlá a vnútorná strana

predkolenia.

PRSIA

PRÁCA PAŽÍ - Rovnako ako pre nohy, tak aj pre prácu rúk platí, že pohyb musí byť vykonávaný

súčasne a symetricky.

- Pohyb sa skladá z troch fáz: prípravná, záberová a vystieranie.

- Pohyb začína zo splývavej polohy, kde sú ruky vystreté vo vzpažení dlaňami dole.

- Záber začína v okamihu zachytenia vody - pohyb, kedy sa paže pohybujú dlaňami

šikmo von, dolu do strán.

- Hlavné záberové plochy sú dlane a predlaktia.

29

- Po asi 30 cm sa ruky začínajú v lakťoch krčiť.

- Záber ďalej pokračuje krčením a pohybom do strán a vzad.

- Lakte sú tlačené smerom hore, no nesmú sa dostať nad úroveň ramien, dráha

záberu pripomína tvar srdca. Záber končí v okamihu, keď sa dlane dostanú za úroveň

ramien.

- Po dokončení záberu dáva plavec paže pod telo a následne ich vystiera do

splývavej polohy.

NÁCVIK

- Pri nácviku postupujeme ako pri ostatných plaveckých spôsoboch, nacvičujeme

ruky, nohy, dýchanie samostatne.

- Nakoniec nacvičíme súhru.

SÚHRA POHYBOV Práca paží sa pravidelne strieda s pracou nôh. Po dokončení prsiarskeho kopu

nastáva na okamih krátka prestávka, po ktorej je vykonaný zaber pažami. Záber je

realizovaný až v okamihu, kedy sú nohy prepnuté. Pred dokončením záberu rukami sa

nohy už krčia - vykonávajú prípravnú fázu.

DÝCHANIE Pri dokončovaní záberu paží sa hlava vynára a nastáva nádych. Po dokončení

nádychu sa hlava (tvar) vracia späť pod hladinu. Dochádza k vystieraniu paží do

splývavej polohy. Súčasne s vystieraním plavec vydychuje ústami aj nosom.

2 METODIKA ODSTRAŇOVANIA PLAVECKEJ NEGRAMOTNOSTI NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE VO VYŠNÝCH RUŽBACHOCH

2.1 Materiály schválené MŠ SR potrebné k realizácii

plaveckého výcviku – smernica č. 6/2009-R, 22.4.2009

Osnovy z plávania na I. stupni ZŠ

Obsahový a výkonový štandard z plávania na I. stupni ZŠ

Osnovy z plávania na II. stupni ZŠ

30

Obsahový a výkonový štandard z plávania na II. stupni ZŠ

Ostatné materiály a dokumentácia potrebná k uskutočneniu plaveckého výcviku:

Plán základného plaveckého výcviku.

Plán rozvrhnutia učiva rozpracovaný na počet hodín.

Podmienky kontroly a hodnotenia zvládnutia cieľov výcviku.

Zmluva o poistení účastníkov.

Menné zoznamy žiakov a výkazy o dennej účasti na výcviku.

Súhlasy rodičov a potvrdenie o zdravotnom stave žiaka.

Záznam o poučení a bezpečnosti žiakov pri plaveckom výcviku.

2.2 Plán základného a zdokonaľovacieho plaveckého výcviku

ZŠ Vyšné Ružbachy

Dátum plaveckého výcviku: 25.05. – 29.05. 2009

Miesto: Plavecký bazén IZABELA – hotel STRAND Vyšné Ružbachy

Účastníci: Žiaci 6.a 7. ročníka základnej školy – zdokonaľovací plavecký výcvik

Vedúci akcie: Mgr. Peter Konrády (predmety – Tv/Bv), vedúci výcviku, inštruktor,

pedagogický dozor

Mgr. Pavol Patarák (Sj/Ukr.J) – inštruktor, pedagogický dozor

Počet žiakov: 26

Účastníci: Žiaci 3. ročníka základnej školy – základný plavecký výcvik

Vedúci akcie: Mgr. Valéria Pulščáková (Učiteľstvo pre 1.-4. ročníky) – inštruktor,

pedagogický dozor

Mgr. Blanka Guľašiová (Učiteľstvo pre 1.-4. ročníky) – inštruktor, pedagogický dozor

Počet žiakov: 13

Vstupné do bazénu: 17 € na 20 hodín výcviku ( 5 dní, 4 hodiny denne )

Poistné: Skupinové poistenie detí a učiteľov – školák, číslo zmluvy: 92904266

Materiálne zabezpečenie:

- plávacie polystyrénové dosky: 50 kusov,

- plávacie vesty: 5 kusov,

- píšťalka, stopky, hokejové puky, reflexné loptičky, gumené lopty, cvičebné kruhy,

stolnotenisové loptičky, gumové hračky.

2.3 Súhlas rodičov o účasti žiaka na plaveckom výcviku

OZNÁMENIE - SÚHLASÍM - NESÚHLASÍM - (správnu odpoveď zakrúžkuj)

31

Žiak: trieda:

„ Už v Starovekom Grécku považovali ľudí, ktorí nevedeli čítať, písať a plávať, za

negramotných“. Základná škola organizuje základný (žiaci 3. ročníka) a zdokonaľovací

(žiaci 6. ročníka) plavecký výcvik. Bude sa konať v bazéne Izabela, od 25.-29.5.2009,

od 9,45 do 14,15 hod., 4 hodiny denne, náklady na výcvik činia 17 € (20 hodín),

poistné je uhradené v škole.

Mgr. Peter Konrády Podpis rodiča:

2.4 Rozvrh hodín plaveckého výcviku

Rozvrh hodín plaveckého výcviku pondelok – piatok

Tabuľka 2 Rozvrh hodín Vstup, prezliekanie, sprchovanie 10.00-10.10 10 min.

1. HODINA 10.10-10.55 45 min. Prestávka 10.55-11.00 5 min.

2. HODINA 11.00-11.45 45 min. Prestávka 11.45-12.00 15 min.

3. HODINA 12.00-12.45 45 min. Prestávka 12.45-12.50 5 min.

4. HODINA 12.50-13.35 45 min. Sprchovanie, sušenie, prezliekanie 13.35-14.00 25 min.

Zdroj: vlastné spracovanie

2.5 Metodické postupy pri tvorbe obsahu základného a zdokonaľovacieho plaveckého výcviku

Pri zostavovaní obsahu som bral ohľad na:

- Podmienky v ktorých absolvujeme plavecký výcvik. Plavecký bazén Izabela má

rozmery 33x12 m, hĺbka vody pri vstupe má 120 cm, na konci bazéna 140 cm,

teplota vody je v rozmedzí 32-34o C, čo ovplyvňuje možnosť regulácie teploty

vzduchu otváracím systémom strechy krytého bazénu. Teplotu vzduchu je možné

znížiť na teplotu vonkajšieho ovzdušia alebo ponechať vnútornú, 30o C.

- Skúsenosti, ktoré sa blížia k 30. rokom učiteľskej praxe v oblasti telesnej výchovy

a športu.

- Efekt vyučovacích jednotiek, ktorých denná frekvencia je 4 vyučovacie hodiny (45

minút), 5 po sebe idúcich dní, sa mi zdá optimálny.

32

- Počet detí v skupine je 10, súčasne prebieha základný a zdokonaľovací plavecký

výcvik, kde vidím silný motivačný podnet zo strany detí, ktoré nevedia vôbec

plávať alebo si myslia že plávať vedia.

- Počet úrazov a smrteľných poranení, ktorú sú častým javom pri plaveckých

výcvikoch a školských výletoch spojených s kúpaním. Preto venujem značnú časť

teoretickej príprave žiakov na plavecký výcvik pred jeho uskutočnením. V nej ich

oboznamujem, formou projekcie prezentácií na interaktívnej tabuli, s témami

možných úrazov, s plaveckými spôsobmi, plaveckými športmi, so zdravotným

významom plávania.

- Samotný obsah úvodných hodín venujem vo väčšej miere bezpečnému správaniu

sa vo vodnom prostredí aj mimo neho. Preto v prvej etape nácviku venujem veľkú

časť elementárnym zručnostiam ako sú vchádzanie a vychádzanie z vody, skoky

do vody, dýchanie vo vode a pod vodou, potápanie, orientácia vo vode

a splývanie. Ak som presvedčený o zvládnutí týchto zručností u žiaka začínam

druhú etapu s učením plaveckého spôsobu kraul, štartový skok, obrátku

a prípravné cvičenia na plavecký spôsob znak a prsia.

- Samotná organizácia hodín prebieha podľa vyššie uvedeného rozvrhu hodín

a v jeden deň sa delí na dve časti. V každej časti sú spojené dve vyučovacie

hodiny s 5 minútovou prestávkou na použitie toaliet a dodržania pitného režimu.

Po druhej vyučovacej hodine je veľká prestávka 15 minút.

Pokiaľ sa budem zaoberať schémou vyučovacej jednotky, je dosť obmedzujúce

a striktné dodržiavanie jej častí nepriaznivé na vývoj učenia sa jednotlivých

pohybových zručností. V úvodnej časti každej vyučovacej jednotky musíme

oboznámiť žiakov s jej programom a organizáciou. Prípravnú časť často spájame

s hlavou časťou v záujme využitia nácviku a opakovaním naučených jednotlivých

prvkov vo vode. Tieto jednotlivé prvky sú v hlavnej časti spájané do celkov, ktoré

majú individuálne časové ohraničenie. V každej záverečnej časti hodiny musíme

vyhodnotiť zvládnutie jednotlivých činností, poukázať na najlepšie zvládnutie,

pochváliť jednotlivcov, ktorí boli aktívni a zvládli učivo dobre. Preto pri jednotlivých

hodinách nebudem uvádzať časovú dotáciu jednotlivých častí, pretože budeme

považovať prvých 5 minút za úvodnú časť, ďalších 35 minút za prípravnú a hlavnú

časť a posledných 5 minút za záverečnú časť hodiny.

33

3 VYUČOVACIE HODINY PLÁVANIA, PRAKTICKÉ UKÁŽKY A ÚLOHY

3.1 Vyučovacie hodiny 1.- 20.

1. HODINA – úloha: Zoznámenie detí s prostredím plavárne, úvodné testovanie, hry pre zoznámenie sa s vodou. - Zoznámenie detí s plavárňou, hygienickými požiadavkami, ktoré musia

dodržiavať pred vstupom a po odchode z bazénu (použitie toalety, sprchy pred a po

výcviku).

- Testovanie, na základe ktorého deti diferencujeme podľa reakcie na vodné

prostredie. Pri testovaní použijeme hry na zoznámenie sa s vodou.

- STRIEKANIE – v najmenšej vode v sede v stoji, čelom k sebe, chrbtom k sebe,

striekanie rukami aj nohami, veľký efekt majú tieto činnosti ak ich cieľom je učiteľ, ktorý

sa naoko bráni.

- LOVENIE PREDMETOV – v malej vode rozmiestnime na dno bazénu rôzne

predmety ako hračky, reflexné loptičky, hokejové puky. Úlohou detí je ich vyberať.

Spôsob ich vybratia nám prezradí vzťah dieťaťa k vode.

- V závere deti motivujeme k ďalšej činnosti.

2. HODINA – úloha: Zoznamovanie sa s vodou pokračovanie, ponáranie tváre do vody, hry na splývanie. - Opakovane jednoduchých hier na kroky, predbiehanie, morský had, žaba,

čajky, hra s vodou, hračkami.

- Hra na sprchovanie, slon, hra na ZOO (dbáme aby pri polievaní mali deti

otvorené oči), fúkanie do horúcej polievky (do stolnotenisovej loptičky), súťaž lodí

výdych musí byť silný (deti musia vydýchnuť do vody všetok vzduch naraz ústami

alebo nosom).

- Zopakovanie spoznaných hier kolo - kolo mlynské, ako skáče panáčik, kto

vyskočí vyššie.

- Ponorenie do väčšej hĺbky, počítanie prstov v plytkej vode v sede v dvojici si

deti ukazujú pod vodou prsty, spoluhráč má určiť počet ukázaných prstov (nádych,

zadržanie dychu, vyfukovanie vzduchu nosom).

- V závere vyhodnotíme zvládnutie nových činností.

34

3. HODINA – poznanie pocitu vztlaku, potápanie, prechod do väčšej hĺbky, hry na splývanie.

- Zopakovanie hier zaháňanie striekaním, slon, hra na ZOO, fúkanie do horúcej

polievky, sprchovanie (opakovanie už prebraných prvkov, kladieme dôraz na

organizáciu v priestore).

- Ukazovanie prvkov na zdôrazňovanie nádychu, zadržanie dychu a výdych

(počítanie prstov, naháňačky, prechod do hlbšej vody, zoskoky do vody z rôznych

polôh, zo sedu z drepu, s dopomocou). Zdôrazňujeme dobu zotrvania pod vodou

vzhľadom na vydychávanie nadýchnutého vzduchu do vody.

4. HODINA – ponorenie hlavy do vody, cvičenie na získanie pocitu odporu vody, dýchanie na hladine vody. - Opakovanie hier krokodíl, hríbik, medúza, hra na tunel, najprv nad hladinou

vody (neprehliadneme utieranie tváre), zopakujeme všetky skoky, potápanie v zvislej

polohe, menej odvážni v dvojiciach (držia sa za ruky, držia učiteľa za ruky alebo okraja

bazéna, držia sa dosky z polystyrénu). Zopakujeme lovenie predmetov, najprv v plytšej

vode vode, potom v hlbšej.

5. HODINA – nácvik, zopakovanie výdychu do vody, držanie plaveckej dosky nácvik pohybu dolných končatín pri kraule a znaku.

- Opakovanie hier vodník, krokodíl, hríbik, medúza, hra na tunel, zopakujeme

výdychy vo vode (dbáme na to aby vydýchli všetok vzduch), začíname nacvičovať

splývavú polohu.

- Dbáme na správnu splývavú polohu na vode a polohu hlavy, nacvičujeme

s plaveckou doskou (veľmi účinná hra je torpédo), skúšame aj bez dosky.

- Začíname nacvičovať kraulový kop, najprv prevedieme ukážku vo vode, potom

nácvik kopu na suchu a tak vo vode, znakové nohy vo vzpore ležmo vzadu

s pretlačením bokov k hladine. V závere zopakujeme skoky a dýchanie do vody.

6. HODINA – nácvik zoskoku z okraja bazénu zo stoja s pomocou, dýchanie do vody, splývavá poloha na prsiach a na znaku. - Opakovanie hier hviezdice na prsiach a na znaku, zopakujeme výdychy vo vode

(dbáme aby výdych bol hlboký a intenzívny). Do hier zapájame skoky už zo stoja,

hlavne bez držania nosa, bomba, vojak, vymyslené skoky.

- Nacvičujeme kraulové a znakové nohy, zopakujeme celý postup, ukážeme si

prácu nôh na suchu, potom pri okraji bazénu, na znaku a na prsiach, potom

precvičujeme s doskou (neustále upozorňujeme deti na vystreté paže, tvár ponorenú

35

do vody, správne vydychávanie nadýchnutého vzduchu). Bojazlivejšie deti plávajú

pozdĺž steny aby sa mohli o čo zachytiť. Deťom umožníme voľný pohyb vo vode aby si

mohli naučené prvky skúšať. Dôležité je použiť príklad, dieťa dôjde ďalej, keď len

splýva, ako keď pracuje s nohami. V závere hodiny zopakujeme skoky, vyberanie

predmetov z vody, potápanie, splývanie, dýchanie.

7. HODINA – nácvik prsiarskeho spôsobu – dolné končatiny, rytmizácia výdychu, odraz do splývavej polohy. - Opakovanie skokov, hier, naháňačiek v dvojiciach, štvoriciach, ponáranie pri

žliabku, potápanie, rytmické výdychy pri okraji bazénu, zoskoky do vody s doskou aj

bez dosky.

- Zopakujeme prácu kraulových a znakových nôh, pri kraule dávame dôraz na

správnu splývavú polohu a polohu hlavy, znakové nohy nacvičujeme s doskou pod

hlavou (pedagóg ťahá dosku, dozerá na vystreté ruky a polohu hlavy).

- Nácvik prsiarskych nôh na suchu za pomoci pedagóga, potom samostatne.

- Opakujeme splývanie, po splývaní hríbik, ktorý môže byť nácvikom na kotúľovú

obrátku, pri kotúli si nedržíme nos.

- Odrazom odo dna, okraja bazénu zaujať splývavú polohu s doskou aj bez

dosky.

8. HODINA – nácvik prsiarskeho spôsobu – prsiarske paže, štartový skok. - Opakovanie skokov, hier, naháňačiek, skoky, po nich splývanie s doskou a bez

dosky.

- Zopakujeme prácu kraulových a znakových nôh.

- Zopakujeme prácu prsiarskych nôh.

- Opakujeme splývanie po skoku bez dosky.

- Pohyb pod vodou – potápanie, lovenie predmetov po skoku do vody z okraja

bazéna zo sedu, z drepu zo stoja, nácvik štartového skoku.

- Pohyb pod vodou – potápanie, lovenie predmetov po ponorení sa do vody,

odrazom od okraja bazénu vyberanie predmetov z dna.

- Nácvik prsiarskych paží na suchu, vo vode v stoji, po splývaní, vo dvojiciach,

s doskou.

9. HODINA – nácvik kraulového, znakového spôsobu práce paží, dýchanie. - Opakovanie skokov, hier, naháňačiek, skoky, po nich splývanie s doskou a bez

dosky.

- Zopakujeme prácu kraulových a znakových nôh s doskou, bez dosky.

36

- Zopakujeme prácu prsiarskych nôh s doskou, bez dosky.

- Opakujeme splývanie po skoku bez dosky z rôznych polôh, pripájanie práce

nôh všetkých troch plaveckých spôsobov.

- Začíname s prácou paží kraul, znak.

- Zopakujeme vydýchavanie do vody na mieste bez činností nosom aj ústami.

- Zopakujeme vydýchavanie po krátkom efektívnom nádychu pri splývaní, po

hríbiku (kotúli) a po skoku do vody.

- Začíname s nácvikom dýchania pri plaveckom spôsobe prsia, kraul, znak.

10. HODINA – opakovanie naučených plaveckých zručností, preverenie ich zvládnutia. - Opakovanie kraulových, znakových a prsiarskych nôh.

- Zopakujeme prácu prsiarskych, kraulových, znakových paží.

- Zopakujeme splývanie, potápanie, dýchanie, skoky a štartový skok.

- Preverenie zvládnutia jednotlivých zručností (poloha hlavy vo vode,

vydýchavanie vzduchu do vody, zvládnutie skokov do vody, poloha tela pri splývaní na

prsiach a na znaku, práca paží a nôh pri jednotlivých plaveckých spôsoboch).

- Podľa zvládnutia jednotlivých plaveckých zručností žiaka sa v ďalších desiatich

hodinách výcviku venujeme viac plaveckému spôsobu, ktorého zručnosti zvládol

lepšie. Dovolím si tvrdiť, že každému žiakovi stanovíme nejaký individuálny plánik,

ktorý by mal viesť k čo najlepšiemu záverečnému efektu.

- Príkladom by mohla byť žiačka, ktorá vie veľmi dobre splývať na prsiach, čo

skoro vôbec nedokáže na znaku. Pri predklonení hlavy vpred a zdvihnutí chodidiel nad

hladinu vody sa predkloní a ide automaticky na dno bazénu, takže sa hneď postaví na

nohy. Plán na najbližšie hodiny je venovať 70% času plaveckému spôsobu kraul, prsia

a 30% času odstráneniu strachu zo splývavej polohy na znaku.

- Prechádzame na prerozdelenie žiakov podľa zvládnutých plaveckých zručností

do skupín.

11. HODINA – 11. – 20. HODINU tvorí opakovanie, zdokonaľovanie naučených plaveckých zručností, záverečné testovanie. - Opakovanie hier, skokov, splývanie, potápanie, dýchanie, štartový skok.

- Opakujeme a zdokonaľujeme prácu kraulových, znakových a prsiarskych nôh,

s doskami, bez dosák.

- Opakujeme a zdokonaľujeme prácu prsiarskych, kraulových, znakových paží.

- Opakujeme a zdokonaľujeme súhru práce nôh a paží bez dýchania s dýchaním.

37

- Neustále odstraňujeme nedostatky a individuálne chyby u jednotlivcov pri

prevádzaných činnostiach, motivujeme a poukazujeme na správne zvládnuté prvky.

- V štvrtý deň (13 -16 hodina) priebežne testujeme vytrvalosť plavcov na

zdokonaľovacom výcviku na vzdialenosť 200 m VSP, dosiahnuté časy evidujeme.

- Posledné dve hodiny venujeme testovaniu žiakov základného plaveckého

výcviku na vzdialenosť 25 m a testujeme žiakov zdokonaľovacieho plaveckého výcviku

plaveckých spôsobov kraul, znak, prsia na vzdialenosť 50 m na čas, 5 známkovou

klasifikačnou stupnicou hodnotíme zvládnutie plaveckého spôsobu. Zvládnutie

plaveckého spôsobu hodnotíme zvlášť, nie počas plávania na čas, pretože vidina

víťazstva, umiestnenia pred ostatnými spolužiakmi je tak silná, že sa žiak dopúšťa

množstva technických chýb, zabúda na všetko čo sa počas výcviku naučil.

- Vyhodnotenie výcviku prebieha po zosumarizovaní výsledkov a hodnotení,

ktoré spracúvame na PC, prebieha väčšinou v pondelok, pretože organizáciu výcviku

plánujeme v týždni pondelok – piatok.

38

3.2 Vyhodnotenie plaveckých zručností, naučených plaveckých spôsobov.

Plaveckú gramotnosť pred základným plaveckým výcvikom, pokiaľ žiak nevie plávať

hodnotíme ho podľa vzťahu k vodnému prostrediu :

A – nebojí sa vody, B – bojí sa vody, C – veľmi sa bojí vody.

Plavecká gramotnosť žiakov pred plaveckým výcvikom, dátum, trieda: 3.A , 25.5.2009 Tabuľka 3 Plavecká gramotnosť pred plaveckým výcvikom, 3. A Bajnoczyová Andrea C - neplavec - veľmi sa bojí vody Fabisová Kristína A - neplavec - nebojí vody Heban Dárius A - neplavec - nebojí vody Heban Dávid A - neplavec - nebojí vody Kilárová Diana A - neplavec - nebojí vody Libák Patrik A - neplavec - nebojí vody Repka Peter A - neplavec - nebojí vody Sčensná Kamila C - neplavec - veľmi sa bojí vody Senková Silvia A - neplavec - nebojí vody Senková Soňa A - neplavec - nebojí vody Sonoga Patrik A - neplavec - nebojí vody Urbanec Samuel A - neplavec - nebojí vody Marfiak Erik C - neplavec - veľmi sa bojí vody

Zdroj: vlastné spracovanie Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku, dátum, trieda: 3.A , 29.5.2009 Tabuľka 4 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku, 3.A

Bajnoczyová Andrea Strach z vody, neponorí hlavu, nesplýva ani s doskou, pri šplechnutí vody do tváre, uší odchádza z bazénu

Fabisová Kristína Kraul 10 m práca nôh bicykel, ešte aj opačným smerom

Heban Dárius Kraul 10 m práca nôh bicykel, pri práci rúk extrémne predklonená hlava, ide pod vodu

Heban Dávid Kraul - nohy samostatne alebo s doskou 5 m, po zapojení rúk 0 m

Kilárová Diana Znak 25 m - 48,15 Libák Patrik Kraul 10 m Repka Peter Kraul 12 m

Sčensná Kamila Kraul 10 m s doskou, ruky nedokáže pripojiť, krátko vydrží s dychom - rýchly výdych

Senková Silvia Znak 25 m - 44,72 Senková Soňa Znak 25 m – 58,16 Sonoga Patrik Kraul 10 m Urbanec Samuel Kraul 25 m - 41,15

Marfiak Erik Strach z vody, neponorí hlavu, nesplýva ani s doskou, vždy po ruke zábradlie alebo učiteľ

Zdroj: vlastné spracovanie

39

Grafické znázornenie plaveckej gramotnosti žiakov 3.A triedy po plaveckom výcviku.

Graf 2 Plavecká gramotnosť 3.A trieda

Zdroj: vlastné spracovanie

Stručná charakteristika skupiny: V tejto skupine sa nachádza 13 žiakov, všetci sú

neplavci, bližšie skupinu neviem charakterizovať, pretože nevyučujem v tejto triede

telesnú výchovu. Zo 17 žiakov sa 4 žiaci nezúčastnili plaveckého výcviku.

KONTROLA - zvládnutie techniky plaveckého spôsobu hodnotíme 5 známkovou klasifikačnou stupnicou

Učivo - zdokonaľovací plavecký výcvik.

1 - Bezchybne zvládnutá technika plaveckého spôsobu, zautomatizovaný pohybový

návyk.

2 - Správne osvojená technika jednotlivých komponentov (dolné, horné končatiny,

dýchanie), avšak zlá koordinácia.

3 - Technicky správne zvládnuté dva komponenty.

4 - Technicky nesprávne zvládnuté dva komponenty.

5 - Technicky nesprávne zvládnuté všetky tri komponenty alebo neplavec.

VZDELÁVACIE ŠTANDARDY POŽADUJÚ Vzdelávací štandard pre 1. stupeň ZŠ z plávania požaduje od žiakov v intenciách

základov plávania preplávať 25 m bez prerušenia i s menšími technickými chybami a bez štartovného skoku. (Sivák, J. 1998, str. 53), (Sivák, J. 1999).

40

Vzdelávací štandard pre 2. stupeň ZŠ z plávania žiak splní, ak prepláva technicky

správne s príslušným štartovým skokom a obrátkou :

a) minimálna úroveň : 50 m jedným plaveckým spôsobom,

b) pokročilá úroveň : 200 m jedným alebo viacerými plaveckými spôsobmi.

(Mikuš, M. – Bebčáková, V. 2004).

Plaveckú gramotnosť hodnotíme vždy pred začatím učenia pohybových zručností na

úvodných hodinách na vzdialenosť 10 m pri základnom plaveckom výcviku a 30 m

zdokonaľovacieho plaveckého výcviku ovládanými plaveckými spôsobmi bez merania

času. Po ukončení výcviku testujeme vzdialenosti 25 m, 50 m, 200 m na čas

a zvládnutie techniky plaveckého spôsobu 5 známkovou klasifikačnou stupnicou.

Z hodnotením sú žiaci oboznamovaní už počas výcviku, po ukončení výcviku sú

výsledky hodnotenia na školskej športovej nástenke.

Plavecká gramotnosť žiakov pred plaveckým výcvikom, dátum, trieda: 6.A , 25.5.2009

Tabuľka 5 Plavecká gramotnosť žiakov pred plaveckom výcvikom, 6.A

KRAUL ZNAK PRSIA R N D S R N D S R N D S

Dudzik Dávid 3 2 3 2 3 3 3 2 2 3 3 2

Grechová Diana 2 2 3 1 2 2 2 2 2 2 3 3

Hanečák Dominik 3 3 4 2 3 3 3 2 3 3 3 3

Hanečáková Nikola 3 3 3 3

Heban Damián A A – neplavec – nebojí sa vody

Kilárová Kristína 1 1 3 1 1 1 1 1 1 1 1 3

Marfiaková Slavomíra 3 2 3 2 4 3 3 2 3 3 3 3

Repková Klaudia B B – neplavec – bojí sa vody

Repková Veronika 4 3 3 3 2 3 3 3

Sčensný Pavol A A – neplavec – nebojí sa vody

Zdroj: vlastné spracovanie

Skratky: R – ruky, N – nohy, D – dýchanie, S – súhra, A – nebojí sa vody, B – bojí sa

vody, C – veľmi sa bojí vody.

41

Stručná charakteristika skupiny: V tejto skupine sa nachádza 10 žiakov, sú medzi

nimi traja neplavci, ktorí sa nezúčastnili základného plaveckého výcviku. Skupina je

málo pohybovo nadaná ako celok, nereprezentujú školu v žiadnom športe ani nejavia

záujem o pohybové aktivity. Jediná žiačka reprezentuje školu v plaveckom športe,

u ktorej odstraňujeme malé chybičky pri kraulovom dýchaní a súhre plaveckého

spôsobu prsia, jej výsledky v plávaní sa dajú prezrieť na webovej stránke školy. Testy

všestrannej pohybovej výkonnosti sa pohybujú v podpriemerných hodnotách. Pri

kolektívnych hrách badať koordinačné nedostatky. Z celkového počtu žiakov v triede

17 sa sa plaveckého výcviku nezúčastnilo 7 žiakov (rodičia uviedli zdravotné dôvody).

42

Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku, dátum, trieda: 6.A , 29.5.2009 Tabuľka 6 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku, 6.A

KRAUL ZNAK PRSIA

R N D S R N D S R N D S Dudzik Dávid 1 1 2 1 2 1 2 1 1 1 1 1

Grechová Diana 1 2 2 1 2 1 1 2 1 1 1 1

Hanečák Dominik 2 2 3 2 2 1 2 1 2 2 1 2

Hanečáková Nikola 2 3 2 2 3 2 2 2 1 2 2 2

Heban Damián Kraul 15 m, najväčší problém dýchanie, 15 m na jeden nádych

Kilárová Kristína 1 1 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Marfiaková Slavomíra 3 3 2 2 3 2 2 2 2 3 1 2

Repková Klaudia

Kraul 20 m, problémová koordinácia pohybov, po 4. dňoch pripojila prácu rúk

Repková Veronika 2 2 3 2 1 2 2 2 2 3 1 1

Sčensný Pavol Kraul 10 m, zlá práca rúk, nôh, dýchanie, súhra (boj o život)

Zdroj: vlastné spracovanie

Záverečné testovanie plávania na vzdialenosť 50m, 200m na čas :6.A . Tabuľka 7 Záverečné testovanie 6.A

50 m 200 m

KRAUL POR ZNAK POR PRSIA POR VSP POR

Dudzik Dávid 00:55,8 2. 01:17,3 4. 01:26,0 3. 06:10,9 2.

Grechová Diana 01:06,3 4. 01:08,9 2. 01:19,6 2. 06:49,9 4.

Hanečák Dominik 01:01,9 3. 01:09,2 3. 15 m 06:20,5 3.

Hanečáková Nikola 35 m 01:28,7 5. 25 m 07:21,8 6.

Heban Damián 15 m Kilárová Kristína 00:42,6 1. 00:49,6 1. 01:00,8 1. 05:11,4 1.

Marfiaková Slavomíra 40 m 01:38,1 6. 01:28,5 4. 07:17,2 5.

Repková Klaudia 20 m Repková Veronika 10 m 20 m 40 m Sčensný Pavol 10 m

Zdroj: vlastné spracovanie

43

Plavecká gramotnosť žiakov pred plaveckým výcvikom, dátum, trieda: 7.A , 25.5.2009 Tabuľka 8 Plavecká gramotnosť pred výcvikom 7.A

Zdroj: vlastné spracovanie Stručná charakteristika skupiny:. V skupine sa nachádza 16 žiakov, sú medzi nimi

dvaja neplavci, ktorí sa nezúčastnili základného plaveckého výcviku. Skupina je veľmi

pohybovo nadaná ako celok, reprezentujú školu v súťažiach v okrese, v školských

súťažiach nemajú premožiteľov ani v starších ročníkoch v hádzanej a volejbale mixov.

Ich pohybové aktivity siahajú do futbalu v okrese nielen chlapcov, ale aj dievčatá.

Reprezentujú školu v plávaní, lyžovaní, tenise, vytrvalostných, cezpoľných behoch, vo

volejbale. V testoch všestrannej pohybovej výkonnosti sú na prvých priečkach, výborne

výsledky dosahujú v gymnastike. V triede je 21 žiakov, plaveckého výcviku sa

nezúčastnili 5 žiaci (rodičia uviedli zdravotné dôvody).

KRAUL ZNAK PRSIA R N D S R N D S R N D S

Andrejko Michal 1 1 2 2 2 1 2 2 2 3 3 3

Bačinský Dávid B B – neplavec – bojí sa vody

Budzák Rastislav C C – neplavec – veľmi sa bojí vody

Diňová Barbora 2 3 3 2

Gajecká Soňa 2 3 3 2

Grech Tomáš 2 2 4 2 3 3 3 2 3 4 3 3

Heban Jozef 2 2 4 2 3 2 3 2 2 3 3 2

Janický Matej 1 1 3 2 2 2 2 1 3 3 3 3

Kilárová Sabína 1 1 2 1 1 1 2 1

Konrádyová Alexandra 2 2 2 2 2 3 2 2 1 1 2 2

Libák Lukáš 2 3 3 3 2 4 2 2 3 3 3 2

Lukčik Jozef 2 2 3 2 2 2 2 2 2 3 3 2

Pizovka Samuel 3 3 3 3 1 1 3 2

Potanková Anastázia 1 2 3 1

Pulščák Branislav 2 2 3 2 2 3 2 2 3 2 3 3

Sonoga Dávid 3 2 4 2 4 4 4 2 4 3 3 4

44

Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku, dátum, trieda: 7.A, 29.5.20

Tabuľka 9 Plavecká gramotnosť po výcviku 7.A

Zdroj: vlastné spracovanie

Z celkového počtu 16 zúčastnených žiakov 7. ročníka na výcviku 14 žiakov preplávalo

plaveckými spôsobmi kraul, znak, prsia 50 m, zdolalo vytrvalostnú hranicu 200 m, čím

splnilo vzdelávací štandard.

KRAUL ZNAK PRSIA R N D S R N D S R N D S

Andrejko Michal 1 1 1 2 1 1 1 2 2 2 2 2

Bačinský Dávid 3 4 4 4 Nezvládol plavecké spôsoby

Budzák Rastislav 4 3 3 4 Nezvládol plavecké spôsoby

Diňová Barbora 1 1 2 2 2 2 1 1 1 1 2 1

Gajecká Soňa 2 2 3 2 2 3 3 2 2 2 2 2

Grech Tomáš 2 2 2 2 2 3 2 2 3 3 2 3

Heban Jozef 1 2 3 2 1 2 1 1 2 3 2 2

Janický Matej 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2 2 2

Kilárová Sabína 2 2 2 2 1 2 1 1 1 1 1 1

Konrádyová Alexandra 1 1 2 1 2 2 1 1 1 1 1 1

Libák Lukáš 1 2 1 1 2 3 1 2 2 1 1 1

Lukčik Jozef 2 2 1 1 2 2 1 1 2 2 2 2

Pizovka Samuel 3 3 3 3 3 2 3 2 1 1 2 2

Potanková Anastázia 1 1 2 1 2 2 1 1 1 1 1 1

Pulščák Branislav 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 2

Sonoga Dávid 3 2 3 2 3 4 2 2 3 3 3 3

45

Záverečné testovanie plávania na vzdialenosť 50m, 200m na čas: 7.A trieda. Tabuľka 9 Záverečné testovanie, 7. A triedy

50 m 200 m

KRAUL POR ZNAK POR PRSIA POR VSP POR

Andrejko Michal 00:49,5 3. 00:54,1 2. 01:08,9 9. 06:51,3 10.

Bačinský Dávid 15 m 15. Budzák Rastislav 15 m 15. Diňová Barbora 01:16,3 13. 01:15,1 10. 01:02,1 6. 06:13,5 8.

Gajecká Soňa 01:12,2 12. 01:22,4 12. 01:34,5 13. 07:31,1 13.

Grech Tomáš 00:58,3 8. 01:02,1 6. 01:31,7 12. 06:41,9 9.

Heban Jozef 00:58,4 9. 01:00,7 5. 01:24,7 11. 07:09,3 11.

Janický Matej 00:48,9 2. 00:53,1 1. 01:08,7 8. 05:41,6 5.

Kilárová Sabína 00:55,3 7. 00:54,3 3. 00:53,3 1. 05:30,1 2.

Konrádyová Alexandra 00:50,1 4. 01:17,1 11. 00:56,5 3. 05:30,1 2.

Libák Lukáš 00:48,2 1. 01:05,6 7. 00:59,6 4. 05:03,1 1.

Lukčik Jozef 00:52,3 6. 01:00,3 4. 01:00,3 5. 05:44,1 6.

Pizovka Samuel 01:11,1 11. 01:30,1 13. 01:12,2 10. 07:28,9 12.

Potanková Anastázia 00:51,9 5. 01:12,1 9. 00:54,5 2. 05:30,1 2.

Pulščák Branislav 00:58,5 10. 01:07,1 8. 01:04,7 7. 06:06,9 7.

Sonoga Dávid 01:21,6 14. 01:36,5 14. 02:00,9 14. 10:26,3 14.

Zdroj: vlastné spracovanie

Po záverečnom preteku sme skonštatovali, že ak žiak chce dosiahnuť čo najlepší čas,

predbehnúť svojich súperov a chce zvíťaziť, zabúda na zručnosti, ktoré získal. Jeho

rýchlosť je na úkor techniky plaveckého spôsobu, dochádza k návratu zlých návykov

pred výcvikom a výsledok sa nedostaví. Preto je nevyhnutné stále zdôrazňovať

dôležitosť plaveckej techniky, upozorňovať na chyby vzniknuté vidinou víťazstva.

46

Grafické znázornenie a porovnanie plaveckej gramotnosti žiakov 6.A a 7.A triedy po

plaveckom výcviku.

Graf 3 Plavecká gramotnosť žiakov 6.A triedy Zdroj: vlastné spracovanie

Graf 4 Plavecká gramotnosť žiakov 7.A triedy

Zdroj: vlastné spracovanie

47

4 ODPORÚČANIA PRE PRAX

4.1 Poznať dôvody prečo máme plávať, musí ich ovládať žiak, učiteľ aj rodič.

1. ZDRAVIE

- Horizontálna poloha organizmu uľahčuje cirkuláciu krvi, srdce je menej

namáhané.

- Posilňovanie svalstva všetkých svalových skupín, chrbtové svalstvo je oslabené

sedením v škole, pri počítači, televízii, nesprávnym nosením tašky, nesprávnou

polohou pri spaní. Plávanie posilňuje pohyb svalov, odďaľuje nástup únavy,

predlžuje dobu práce.

- Dýchací systém, zvýšeným úsilím jeho svalov v priebehu plávania rozvíja jeho

funkcie a celkovú vitálnu kapacitu pľúc.

- Napomáha návrat po operačných stavoch, ortopedických ochoreniach, do

normálneho života počnúc deťmi a končiac starými ľuďmi.

- Vrcholový šport – rehabilitácia, relax po namáhavom tréningovom procese.

- Podpora fyzického rozvoja organizmu.

- Možnosť pohybu zdravotne postihnutých ľudí.

- Otužovanie organizmu v chladných vodách a za nepriaznivého počasia pôsobí

kladne na termoregulačný systém organizmu.

- Nervový systém, duševne preťažený človek pod negatívnym vplyvom okolia sa

príjemne cíti vo vodnom prostredí, priaznivý vplyv plávania sa pozitívne

prejavuje na jeho duševnom stave.

- Plávanie kladne pôsobí na rozsah kĺbovej pohyblivosti.

2. VZDELANIE - Už starí Gréci považovali ľudí, ktorí nevedeli čítať písať a plávať za

negramotných.

- Poznanie plaveckých spôsobov (kraul, znak, prsia, motýlik), plaveckých

disciplín (základné), pravidiel plávania, športov súvisiacich s plávaním (triatlon,

skoky, plutvové potápanie, synchronizované plávanie, extrémne plavecké

športy, vodné pólo), reprezentantov Slovenska v plávaní, patrí predsa

k všeobecnému poznaniu.

48

3. ŠPORTOVÝ TRÉNING

- Pre zvyšovanie kondície, ako doplnkový šport pri ktorýchkoľvek športových

disciplínach je plávanie bežne zaradené.

- Reprezentácia v plaveckom športe ako získanie prvenstva, útly vek majster

okresu, kraja, republiky, Európy, sveta, olympijský víťaz, sláva, prvenstvo,

uznanie, rešpekt okolia.

- Rozvoj koordinačných schopností, orientácie v priestore, zvyšovanie sily,

rýchlosti, vytrvalosti, obratnosti.

4. SEBAVEDOMIE - Integrácia v kolektíve, neznalosť pohybu vo vode vylučuje osobnosť z kolektívu,

nezúčastňuje sa spoločných aktivít, strach o život, zahanbenie, výsmech.

- Estetický vzhľad, obezita kladie často veľké prekážky pri rôznych stretnutiach.

- Plávaním sa formuje osobnosť dieťaťa, pestuje sa pohotovosť, odvaha,

rozhodnosť a správanie sa v nezvyčajných situáciách.

5. ZÁCHRANA ŽIVOTA - V prvom rade si dokážem zachrániť život sám, v súčasnom svete rôznych

podnebných zmien súvisiacich s globálnym otepľovaním, vlny Cunami, rôzne

záplavy na našich riekach v našom regióne. Pri dobrých plaveckých

zručnostiach dokážem pomôcť a zachrániť aj iných.

- K utopeniu detí dochádza pri rôznych akciách, školských výletoch, dovolenkách

v akýchkoľvek rekreačných destináciách, ak nie je odborná pomoc na blízku

dochádza k tragédiám.

- Nevedomosť pri poskytnutí prvej pomoci pri topení je častým sprievodcom

tragédií.

- Mnoho úrazov sa stáva pri plaveckých aktivitách ale mimo plaveckých

bazénov, kde znova absentuje poskytnutie odbornej pomoci pri ostatných

poraneniach, odreninách, zlomeninách, otrasoch mozgu. Častou príčinou týchto

poranení je podceňovanie bezpečnostných pravidiel vo vodnom prostredí, ale aj

v jeho okolí.

49

6. UČENIE PLÁVANIA

- Pokiaľ neviem sám plávať, nedokážem naučiť plávať nikoho.

- Musím ovládať základné prvky pri učení plávania, ktoré vychádzajú z metodiky

plávania.

- Odstránenie strachu z vody, pohyb pri a v plaveckých areáloch, skoky do vody,

dýchanie pod vodou, splývanie sú prvými a neodlúčiteľnými podmienkami

naučiť niekoho plávať.

- Až po získaní týchto zručností je možné začať s učení niektorého plaveckého

spôsobu.

- V školskom vzdelávacom systéme dodržať predškolskú plaveckú prípravu,

základný a zdokonaľovací výcvik.

- Odstrániť nedostatok odborníkov naučiť deti plávať.

- Rodičia, učiteľky, ktoré vystroja deti nafukovacími rukávnikmi na ruky, na nohy,

plávacím kolesom okolo pásu, držia ich nad hladinou vody a povzbudivým

pokrikom kop, kop, zaber rukami, je veľmi veľa, čo nevedie k naučeniu plávať

ani k vzťahu k plávaniu a vodnému prostrediu vôbec.

7. ZÁBAVA

- Každý skúsený pedagóg vie, že čokoľvek učí dieťa, najskôr ho to naučí keď sa

sním hrá, týka sa to matematiky, slovenčiny, cudzích jazykov a obzvlášť

plávania ako aj ostatných pohybových aktivít.

- Dieťa si pri hre neuvedomí prostredie v ktorom je, správa sa spontánne, stráca

zábrany, odbúrava strach, teší sa z dosiahnutého úspechu.

- Vo vode sa dá hrať množstvo hier, športov, pri ktorých je veľa humoru, zábavy,

pri ktorých sa môže každý realizovať a vyšantiť.

- Voľný čas využiť týmto spôsobom je mnohonásobne užitočnejšie ako

vysedávanie pri počítači, televízii, či mnohých sedavých záľubách.

- Pri týchto zábavných činnostiach sa automaticky dostavuje radosť z dobrého

výkonu vo vode.

50

8. VÝCHOVA

- Pri plávaní dieťa získava, formuje a pestuje morálno-vôľové vlastnosti,

húževnatosť, cieľavedomosť, schopnosť prekonať prekážky, disciplínu,

sebaovládanie, sebadôveru.

- Vychovávame ho k sociálnym návykom, správaniu sa na verejných kúpaliskách

plavárňach.

- Spoznáva vodné prostredie, naučí sa nepreceňovať vlastné schopnosti.

9. REKREÁCIA - Rekreačný a blahodarný účinok plávania sa zosilňuje prostredím v ktorom sa

vyskytujeme. Voľná príroda, morská voda, morské podnebie, dno mora,

živočíšna a rastlinná ríša, morské vlny, prichádzanie o zážitky.

- Ak človek vie plávať, jeho rekreačné možnosti nadobúdajú široký rozmer,

predsa vodné športy ako kanoistika, potápanie, vodné lyžovanie, windsurfing sú

podmienené znalosťou plávania.

10. VIZUÁLNE ZNÁZORNENIE - Zdravie, vzdelanie, športový tréning, sebavedomie, záchrana života, vyučovanie

plávania, zábava, výchova, rekreácia sú pojmy, ktoré majú to najužšie spojenie

s výrazom – PLÁVANIE.

Obrázok 3 Plávanie

Zdroj: Vlastné spracovanie

51

4.2 Rodič - Kde je vynechaná predškolská plavecká príprava, rodič možno by aj chcel ale

nevie si poradiť, treba mu pomôcť.

- Naučiť rodiča plávať technicky správne aspoň jeden plavecký spôsob.

- Naučiť ho ako má naučiť svoje dieťa pripraviť na učenie sa plávať, pohyb vo

vode, dýchanie, splývanie, ponáranie, skoky do vody.

4.3 Kvalifikovaný učiteľ - Pokiaľ chýbajú kvalifikovaný učitelia, je nevyhnutné vymyslieť spôsob akým ich

plnohodnotne nahradiť. - Krátkodobé kurzy, nie sú riešením, absolventi týchto kurzov nevedia naučiť deti

plávať, lebo to nevedia sami.

4.4 Prezentácia – Základný a zdokonaľovací výcvik na

Základnej škole vo Vyšných Ružbachoch

- Táto prezentácia v programe Microsoft Office PowerPoint je spracovaná pre

naplnenie cieľa tejto záverečnej práce. Jej jednotlivé časti slúžia formou

projekcie na interaktívnej tabuli priblížiť, vysvetliť, oboznámiť skupinu žiakov,

učiteľov a rodičov s problematikou plávania. - Prezentácia obsahuje 84 strán, podľa skupiny pre ktorú je prezentovaná je

potrebné, podľa cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, použiť niektorú z jej častí.

Nekopíruje záverečnú prácu, pretože jej formát nevyhovuje prezentačným

podmienkam. Prezentácia poukazuje vizuálne na teoretické a praktické

súvislosti, ktoré vznikajú pri vyučovaní plávania na základnej škole. Má rozšíriť

vedomosti a umožniť rýchlejšie pochopiť krásu a účinky plaveckého športu. - Jej tlačená forma môže pomôcť učiteľom plávania ako návrh organizácie

plaveckého výcviku na základnej škole, ale jej cieľom je osloviť tri skupiny ľudí,

do ktorej patria hlavne žiaci, rodičia a učitelia. Táto prezentácia je prílohou

záverečnej práce, tvorí jej súčasť a je na CD nosiči. Pracuje v programe

Windows VISTA.

52

ZÁVER

V záverečnej práci som riešil problematiku plávania žiakov na základných

školách. Prezentácia Základný a zdokonaľovací výcvik na Základnej škole vo Vyšných

Ružbachoch má byť príkladom, pomôckou, motívom pre učiteľov telesnej výchovy, ale

aj pre neodborníkov, laikov, rodičov. Má im pomôcť pochopiť ako máme deti naučiť

plávať. Praxou overené metódy a postupy pri učení plávania majú reálne predpoklady

k tomu aby sa dieťa správne technicky naučilo plávať. Táto práca poskytuje

a vysvetľuje prečo sa máme venovať práve tomuto športu aktívnejšie.

Prínos práce:

- Poskytuje žiakom, učiteľom a rodičom základné teoretické informácie

o plaveckom športe, informuje o zdravotnom význame plávania.

- Vysvetľuje základné názvoslovie v plávaní a plaveckých športoch.

- Oboznamuje s cieľmi, etapami základného plávania, s faktormi ovplyvňujúcimi

efektívnosť výučby základného plávania.

- Uvádza konkrétny príklad plaveckej gramotnosti rodičov vo vytypovanej triede,

v ktorej plavecké výkony ich detí ďaleko predbiehajú výkony ich rodičov.

- Poskytuje metodický postup nácviku plaveckých zručností plaveckých spôsobov

kraul, znak, prsia.

- Ponúka návrh organizácie plaveckého výcviku na základnej škole, poukazuje

na materiály, ktoré sú potrebné k realizácii plaveckého výcviku aj samotné

vyučovacie hodiny.

- Hodnotí výkony žiakov pred, počas a po výcviku, vzájomne ich porovnáva.

- Vysvetľuje dôvody prečo máme vedieť technicky správne plávať.

- Prezentácia v power pointe, ktorá na 84 stranách vizuálne dopĺňa teoretickú

časť záverečnej práce poskytuje vo väčších detailoch možnosť naučiť sa

správne technicky plávať.

53

LITERATÚRA [1] BENCE, M., MERICA, M., HLAVATÝ, R. 2005. Plávanie. Banská Bystrica FHV

UMB, 2005. ISBN 80-8083-151-6. [2] JURSÍK, D. 1980. Organizácia, obsah a metodika plaveckého výcviku žiakov

základných škôl. Metodický list. In.: Tréner, 1980, č. 6. [3] JURSÍK, D. 1995. Plávanie. In.: Telesná výchova a šport. Terminologický a

výkladový slovník. 2. zväzok. F.R.a G. spol. s.r.o. Bratislava. ISBN 80-85508-26-

5.

[4] LABUDOVÁ, J.: Transformácia vzdelávania v SR. In. Zborník referátov

z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. 2008. ISBN 978-

80-8045-515-6.

[5] MACEJKOVÁ, Y. 2004.: Plávanie v štruktúre pohybových aktivít vo vodnom

prostredí. In.: Telesná výchova a šport, Bratislava, 2004, č.3-4.

[6] MACEJKOVÁ, Y.: Dôležitosť plaveckých zručností v didaktike plávania. In.:

Telesná výchova a šport, Bratislava, 2007, č.1. ISSN 1335-2245.

[7] MIKUŠ, M. - KRIŠANDA, A.: Návrhy príkladov plánov z telesnej výchovy pre

základné školy. MPC Prešov. 2003.

[8] MIKUŠ, M.- BEBČÁKOVÁ, V. a kolektív: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích

štandardov z telesnej výchovy na 2. stupni základných škôl. 2004. MŠ SR č. CD -

2004 - 3178 / 6208-1:091. Parasline, s.r.o. Bratislava.

[9] MODRÁK, M. 2003. Základný plavecký nácvik, zdokonaľovací plavecký výcvik v

ZŠ. . In.: Mikuš, M. - Krišanda, A.: Návrhy príkladov plánov z telesnej výchovy pre

základné školy. MPC Prešov. 2003.

[10] RUŽBARSKÝ, P. - TUREK, M.: Didaktika, technika a tréning v plávaní. Prešov

FŠ PU, 2006, 137s. ISBN 80-8068-532-0

[11] SMERNICE MŠ SR č.6/2009-R, z 22. apríla 2009, č. CD-2009-22670/9658-2:911

o organizácii plaveckého výcviku žiakov základných škôl.

[12] UČEBNÉ OSNOVY Telesná výchova pre 5. až 9. ročník základných škôl. 1997.

Schválilo MŠ SR dňa 3. apríla 1997 rozhodnutím číslo 1640/1997-151 . ISBN

80-08-02660-X.

[13] http://www.fsport.uniba.sk/

[14] http://www.google.sk/

[15] http://www.infovek.sk/

[16] http://www.kupaliska.sk/

[17] http://www.mcpo.sk/

54

[18] http://www.minedu.sk/

[19] http://www.modernaskola.sk/

[20] http://www.profimedia.cz/

[21] http://www.statpedu.sk/

[22] http://www.sunfowers.sk/

[23] http://www.unipo.sk/

55

PRÍLOHY Príloha 1 Základný a zdokonaľovací plavecký výcvik na Základnej škole Vyšné

Ružbachy, prezentácia v programe PowerPoint – na CD a tlačenej

forme.

ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV

Obrázok 1 Plávanie v štruktúre pohybových aktivít

Obrázok 2 Druhy pohybových aktivít vo vode

Obrázok 3 Plávanie

Tabuľka 1 Test plaveckej gramotnosti rodičov

Tabuľka 2 Rozvrh hodín plaveckého výcviku Tabuľka 3 Plavecká gramotnosť pred plaveckým výcvikom 3. A

Tabuľka 4 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku 3. A Tabuľka 5 Plavecká gramotnosť pred plaveckým výcvikom 6. A

Tabuľka 6 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku 6. A

Tabuľka 7 Záverečné testovanie 6. A

Tabuľka 8 Plavecká gramotnosť pred plaveckým výcvikom 7. A

Tabuľka 9 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku 7. A

Graf 1 Plavecká gramotnosť rodičov 7. A triedy

Graf 2 Plavecká gramotnosť žiakov po plaveckom výcviku 6. A

Graf 3 Plavecká gramotnosť 6. A triedy

Graf 4 Plavecká gramotnosť 7. A triedy