Logistické centrum Goodman, Senec dostavba haly A, časť A ... · cirkuláciou teplej vody (CV) vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP

Logistické centrum Goodman, Senec – dostavba haly A, časť A, A5, A8, A9

Str.1

Na Slovensku pracujúca spoločnosť skupiny Goodman, vlastní, rozvíja a spravuje logistické objekty, ako sklady a distribučné centrá, s vysokou úrovňou kvality. Slovenská zloţka spoločnosti Goodman vlastní a

spravuje významnú logistickú nehnuteľnosť v Senci, ktorá má moţnosť rozšírenia o ďalších 130 tisíc m².

Slovenská spoločnosť je súčasťou skupiny Goodman. Táto medzinárodná

ucelená majetková skupina, ktorá vlastní, buduje a spravuje logistické a obchodné priestory na území kontinentálnej Európy, Spojeného Kráľovstva a Ázie v oblasti Tichého Oceánu. Okrem Európy má Skupina

Goodman kancelárie v Číne, v Hongkongu, v Japonsku, na Novom Zélande a v Austrálii, kde na austrálskej burze (ASX) je vedená ako

najväčšia priemyselná majetková skupina s nehnuteľnosťami.

Slovenská pracovná skupina pôsobí v Senci na jednom z miest, ktoré sama spravuje.

Skupina Goodman má v Európe okrem Slovenska kancelárie v Belgicku, v Českej republike, vo Francúzku, v Nemecku, v Maďarsku, v Taliansku,

v Luxembursku, v Holandsku, v Poľsku, v Španielsku a v Spojenom Kráľovstve. Goodman vlastní a spravuje 92 nehnuteľností v

kontinentálnej Európe a 54 v Spojenom Kráľovstve; hodnota imania týchto všetkých nehnuteľností predstavuje 3,8 miliárd eur.


Str.2

ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1. Názov(meno) Goodman Senec 1 Logistics(Slovakia), s.r.o.

2. Identifikačné číslo

36 858 846 3. Sídlo Laurinská 18, 811 01 Bratislava

4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa

Goodman Senec 1 Logistics (Slovakia), s.r.o., Laurinská 18, 811 01

Bratislava Ing. Jan Pálek – konateľ spoločnosti

Prevádzka: Goodman Logistic Park Senec, Diaľničná cesta 4416/18, 903 01 Senec Tel.: +421 2 452 414 45

Mobil: +420 777 536 436 e-mail: [email protected] web: www.goodman.com

5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno získať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie

JFcon, s. r. o., Druţstevná 942/6, Liptovský Mikuláš 031 01- generálny projektant Mobil: +421903619687

web: www.jfcon.sk

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Logistické centrum Goodman, Senec – dostavba haly A, časť A4, A5, A8, A9

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Bratislavský

Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec

mailto:[email protected]


Str.3

Parcely číslo: 5588/5 – hala a spevnené plochy 5588/23 – chodník ku vrátnici

5585/22, 5585/22, 5588/5 – komunikácia

2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy (záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) a údajov o výstupoch (napríklad zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, vyvolané investície)

2.1. Technické riešenie

Pre uvedený areál bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod názvom „Logistika Senec G“ a bolo vydané rozhodnutie pod číslom ŢP/EIA/1920/07-Ba zo dňa 26. 09. 2007, ţe sa navrhovaná činnosť

nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona.

Navrhovaná hala sa nachádza v logistickom centre Goodman v katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Plánovaná zmena


Str.4

činnosti sa uskutoční v rámci skladovej haly A. Jednotlivé zmeny sú popísané v príslušných odsekoch. Predmetná parcela je situovaná v katastrálnom území Senec, vzdialená je

cca 5km od centra obce Senec severozápadne v smere na Pezinok. Z dopravného aj geografického pohľadu má logistické centrum výhodnú

polohu. Účelom stavby je výstavba resp. dostavba skladovej haly logistického centra Goodman (označená ako skladová hala „A“ ), ktorá bude slúţiť ako

skladový priestor a na manipuláciu s tovarom v rozsahu nadväzujúcom na skladovanie tovaru. V súčasnosti má existujúca hala „A“ pridelené

parcelné číslo 5585/6, dostavba sa bude realizovať na parcele s číslom 5588/5. Predmetom dostavby je dobudovanie jednotiek haly A s označením A4, A5, A8, A9. Hala je dispozične prispôsobená potrebám

flexibilného prenajímania pre viacerých nájomcov. V hale nebudú skladované nebezpečné látky. Skladová hala je navrhnutá ako nízkopodlaţná budova obdĺţnikového

tvaru obsahujúca dvojpodlaţné administratívne vstavky po okrajoch budovy. Prístup k budove je zabezpečený z jestvujúcej hlavnej areálovej

komunikácie, na ktorú bude napojená nová komunikácia vybudovaná za skladovou halou. Zásobovacie dvory sú spádované do úrovne o 1,2 a 0,5 m niţšie ako je úroveň podlahy haly.

Architektonické riešenie vychádza z poţiadaviek na charakter skladových hál a stavebno-technických štandardov spoločnosti Goodman. Vlastný architektonický výraz je daný pouţitým druhom stavebných konštrukcií.

Hala bude riešená ako ţelezobetónový skelet opláštený sendvičovými panelmi na báze plechu. Fasády sú členené dvojpodlaţnými

administratívno-sociálnymi prístavkami. Nosný systém skladovej haly tvorí jednopodlaţný ţelezobetónový prefabrikovaný skelet v modulovom riešení 12 x 24 m.

Pôvodné riešenie:

V rámci pôvodnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované spoločnosťou PROMA s.r.o., november 2007 sú v rámci logistického centra riešené 3 haly (Hala A, Hala B, Hala C), situované na

pozemkoch p. č. 5585, 5586, 5587, 5590/1, 5588/5, 5588/8, 5589, o celkovej výmere 309.308 m2. Zastavaná plocha:

Hala A 84 638 m2 Hala B 89 259 m2

Hala C 10 154 m2 Hlavná vrátnica 36 m2 Ostatné vrátnice 124 m2

------------------------------------------------------------------------------------------ Spolu 184 211 m2 (59,56%)


Str.5

Skladová hala bola riešená ako nízkopodlaţná budova obdĺţnikového tvaru obsahujúca dvojpodlaţné administratívno-sociálne vstavky a prístavky.

Základné kapacitné údaje pôvodného návrhu: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 456,54 m x š. 204,54 m

Zastavaná plocha haly: 84 638 m2 Výška atiky strechy: 12,40 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu)

Základné kapacitné údaje zrealizovaného návrhu – 1 fáza: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 264,2 m x š. 204,5 m

Zastavaná plocha haly: 44 910,9 m2 Navrhované riešenie:

Projekt zmeny stavby pred dokončením sa týka dobudovania haly A, časť A4, A5, A8, A9 s nasledujúcimi zmenami : Konštrukčný systém haly ostane zachovaný.

Hala A časť A4, A5, A8, A9 sa dobuduje v dĺţke 133,16 m, oddelene od vybudovanej haly A ale zachovaním konštrukčného systému haly zo

stavebného povolenia. Medzi existujúcou časťou haly A a dostavbou sa vybuduje nová komunikácia.

V kaţdom rohu budovy sa vytvorí administratívny dvojpodlaţný vstavok oproti pôvodnému umiestneniu vstavkov na bočných stranách budovy.

Administratívny vstavok obsahuje priestory kancelárii, priestory technického vybavenia, šatne a hygienické zázemie pre zamestnancov. Pôvodne jeden skladový priestor haly sa novými deliacimi priečkami

rozdelí na viac samostatných priestorov. Nastane zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Z pôvodného umiestnenia na bokoch budovy sa rozmiestnia na všetky strany.

Základné kapacitné údaje nového návrhu – časť A4, A5, A8, A9:

Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 133,16 m x š. 205,16 m Zastavaná plocha haly: 27 319,1 m2 Úţitková plocha skladovej časti: 25 461,63 m2

Výška atiky strechy: 12,60 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu)

Zmena oproti pôvodnému projektu v bodoch:

pôvodná polozapustené administratívne prístavky sa začlenia do pôdorysu haly a budú umiestnené v kaţdom rohu stavby. Tým sa zjednoduší geometria haly. S touto zmenou súvisí aj pridanie okien

na fasádu haly a vytvorenie nosného systému administratívnej časti vo vnútri skladovej haly;


Str.6

pôvodne jeden skladový priestor haly sa novou priečkou rozdelí na štyri samostatné sklady;

obvodový plášť haly bol navrhnutý zo sendvičových PUR panelov

hr. 150 mm a betónového sendvičového sokla do výšky +2,400 m od ± 0,000. V novom návrhu sa uvaţuje s betónovým soklom po

výšku +0,300 a +2,400 m od 0,000. Obvodový plášť bude vyhotovený z kazetovej steny K120 s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny hr. 120 mm;

výška pôvodnej stavby bola navrhnutá na +12,400 m od ± 0,000. Nová stavba sa navýšila o 200 mm na novú výšku +12,600 m od ±

0,000. Dôvodom navýšenia sú konštrukčné zásady pri navrhovaní strešného plášťa. Nosný systém a výška nosnej konštrukcie stavby zostala nezmenená;

zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Na fasáde je umiestnených 69 dokov.

zmena počtu vjazdov a ich umiestnenie na fasáde. Na fasáde sú

umiestnené 4 úrovňové vjazdy do objektu. zmena veľkosti, orientácie a umiestnenia okien na fasáde.

Vzhľadom na zmenu umiestnenia administratívnych vstavkov a zmenu a počtu dokov na fasáde, sa oproti pôvodnému návrhu zmení aj umiestnenie okien.

zmena polohy a počtu únikových dverí na budove Protipoţiarna bezpečnosť stavby je vypracovaná v súlade s § 9 ods. 3

písm. a) zákona NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred poţiarmi v znení neskorších predpisov s plným uplatnením vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.

z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní stavieb a ostatnými predpismi z oblasti protipoţiarnej bezpečnosti platnými na území SR. .

Konštrukčný celok je v zmysle § 13 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z v nadväznosti na čl. 2.6.2 STN 92 0201-2 definovaný ako nehorľavý,

nakoľko poţiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti sú výlučne druhu D1.

Samotný areál je vybavený vlastným jestvujúcim vonkajším poţiarnym vodovodom ako aj prístupovými cestami pre príjazd poţiarnej techniky v prípade poţiaru. Navrhovaný objekt bude delený na menšie časti -

poţiarne úseky. Pre kaţdý poţiarny úsek bude určené poţiarne riziko, poţiadavky na konštrukcie stavby, zabezpečenie evakuácie osôb a

určenie poţiadaviek na únikové cesty, ako aj určenie odstupových vzdialeností. Poţiarne úseky budú podľa potreby vybavené poţiarne technickými zariadeniami.


Str.7

Navrhovaná činnosť je zaradená do časti Č. 9 – Infraštruktúra položka č. 16 – Projekty rozvoja obcí vrátane

písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov)

v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1000 m2 podlahovej plochy

písm. b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk časť B zisťovacie konanie

2.2. Vstupy

Záber pôdy

Záujmové územie sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Senec. Výstavbou dotknuté parcely sú vedené ako ostatné plochy, z toho dôvodu zmena činnosti si nevyţaduje záber poľnohospodárskej pôdy a jej vyňatie

z PPF. Voda

Studená voda Objekt haly A bude zásobovaný pitnou vodou z areálového vodovodu

dvomi prípojkami DN80. Prípojky vody stúpnu do objektu vo vstavkoch A a D. Do vstavkov B a C bude voda privedená vnútornými rozvodmi studenej vody. Jednotlivé prevádzky v hale budú mať za hlavnými

uzávermi samostatne merané spotreby vody podruţnými vodomermi s príslušnými armatúrami. Od vodomerov budú potrubia studenej vody vedené do kotolní vstavkov, kde bude na potrubí studenej vody osadený

uzáver, vypúšťací kohút a spätný ventil príslušného profilu. Rozvody studenej pitnej vody (SV) budú v súbehu s teplou vodou (TV) a

cirkuláciou teplej vody (CV) vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP. Hlavné rozvody vody budú vedené v podhľade, pripájacie potrubia vodovodu budú vedené v

dráţkach zasekaných do muriva, alebo v inštalačných predstenách. Hlavný rozvod potrubia studenej vody v hale sa vybuduje z oceľových rúr

závitových pozinkovaných (akosť ocele 11 353.1). Potrubia studenej vody a teplej voda a zrealizujú z rúr plasthliníkových pre pitnú vodu (napr. systém Geberit Mepla al. Oventrop, prípadne podobný ekvivalent) alebo

tlakových plastových rúr pre pitnú vodu z PE (napr. systém REHAU, prípadne podobný ekvivalent), tlakový rad pre studenú vodu PN16, tlakový rad pre teplú vodu PN20.

Izolácia potrubí studenej vody v nadzemných podlaţiach proti kondenzácii vodných pár sa zrealizuje penovými izolačnými hadicami zo

syntetického kaučuku (napr. Armaflex AC, prípadne podobný ekvivalent), spoje sa uzatvoria podľa technologických predpisov výrobcu.


Str.8

Tepelná izolácia na potrubí teplej vody sa zrealizuje penovými izolačnými hadicami z PE (napr. Tubolit od Armacell, prípadne podobný ekvivalent), spoje sa uzavtvoria podľa technologických predpisov výrobcu.

Teplá voda Teplá voda bude pripravovaná pre kaţdý vstavok samostatne v štyroch

plynových kotolniach. V kaţdej kotolni bude osadený zásobníkom teplej vody. Rozvody teplej vody (TV) budú v súbehu zo studenou vodou (SV) a

cirkuláciou teplej vody (CV) budú vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP. Hlavné rozvody vody budú

vedené v podhľade, pripájacie potrubia vodovodu budú vedené v dráţkach zasekaných do muriva, alebo v inštalačných predstenách. Pitný vodovod

Zásobovanie haly „A“ pitnou vodou bude vodovodnými prípojkami DN 80, ktoré sa napoja na v súčasnosti uţ vybudovaný areálový rozvod pitnej vody. Prípojky budú napojené na terajší areálový vodovod HDPE D225

mm, resp. D110 mm. Prípojky vody sa vybuduje z rúr HDPE100, tlaková rada potrubia PN10, SDR17. Profil potrubia prípojok bude D90.

Fakturačné meranie spotreby vody pre celý areál je spoločné v jestvujúcej vodomernej šachte pri vrátnici, podruţné meranie spotreby vody pre halu „A“ bude riešené podruţnými vodomermi osadenými na vnútornom

vodovode v hale. Potreba pitnej vody Výpočet prevedený v zmysle vyhlášky MŢP SR č.684 zo 14.11.2006).

Počet pracovníkov v administratíve: 40 pracovníkov v admin. (1 smena á 40 ľudí)

Počet pracovníkov v sklade: 358 pracovníkov v hale (2 smeny á 179 ľudí) Denná potreba vody: 40 x 60 + 358 x 60 = 23 880 l/deň Priemerná denná potreba vody : Qd = 23 880 l/deň = 0,28 l/s

Maximálna denná potreba vody: Qm = 23 880 x 1,6 = 38 208 l/deň = 0,44 l/s

Maximálna hodinová potreba vody : Qh = (40 x 60 + 179 x 60) x 0,5 = 6 570 l/hod = 1,83 l/s (50 % spotreby za poslednú hodinu v 1 smene ) Orientačná ročná potreba vody: Qr=Qdx250=23,88 x 250 = 5970 m3/rok

Poţiarny vodovod Rozvod poţiarnej vody slúţi na dodávku poţiarnej vody do vonkajších

nadzemných hydrantov, do vnútorných poţiarnych hydrantov a pre stabilné hasiace zariadenie. Zdrojom poţiarnej vody v celom areáli LC je

nádrţ pre SHZ a vonkajší poţiarny rozvod. Doprava vody z nádrţe je zabezpečovaná čerpadlom umiestneným v strojovni poţiarnej nádrţe (nádrţ SHZ, strojovňa a poţiarny rozvod dimenzie DN 300 okolo haly „A“

je vybudovaný).


Str.9

Zásobovanie areálu haly „A“ poţiarnou vodou bude samostatnými vodovodnými vetvami, ktoré sa napoja na v súčasnosti uţ vybudovaný areálový rozvod poţiarnej vody DN 300, body pripojenia poţiarneho

vodovodu bude na vysadené odbočky DN 300 opatrené zemným uzáverom(s nadzemným ovládaním), resp. sa zriadia nové odbočky. Vetvy

poţiarnej vody budú privedené k objektu haly „A“, kde budú v objekte napojené na ventilové stanice SHZ. Rozvod poţiarneho vodovodu profilu DN 300 mm musí spĺňať poţiadavky

certifikácie FM Global. Vodovod sa navrhuje realizovať z tlakových hrdlových vodovodných rúr, materiál tvárna liatina, dimenzia DN 300

mm. Tlaková rada potrubia a armatúr bude PN 16. Ostatné surovinové a energetické zdroje

Elektroinštalácia: Skladová hala bude zásobovaná el. energiou z jestvujúcej trafostanice susednej haly označenej ako TS2. V tejto trafostanici je jeden

transformátor aj s NN rozvádzačom RH2.2 ( pole č.1,2 ) ponechaný ako rezerva pre budúcu výstavbu. Napojenie bude z 2. poľa, kde je 8ks

voľných poistkových odpínačov. Káblové prípojky obidvoch častí haly 1. a 2. budú tvorené vţdy dvomi

káblami AYKY 240+120mm2 uloţenými v zemi v chráničkách po celej trase v pieskovom lôţku a zhora zakryté výstraţnou fóliou a príslušnej rozvodni NN budú zaústené do hlavných rozvádzačov RH1 a RH2.

Príkonové pomery: 1. časť 2. časť Celkom

Celkový inštalovaný príkon: Pi = 530,0kW Pi = 300,0kW Pi= 830,0kW Maximálny súčasný príkon: Pp= 350,0kW Pp= 200,0kW Pp= 550,0kW

Koeficient súčasnosti: ks = 0,66 ks = 0,67 ks = 0,66

Priemerná ročná spotreba: Ar = 300,0MWh Ar =180,0MW Ar =450,0MW

Hlavným napájacím zdrojom skladovej haly 1.časti bude rozvádzač RH1

a 2.časti rozvádzač RH2 v skriňovom vyhotovení osadený v nn rozvodni. Z RH1 a RH2 budú napojené cez podruţné meranie spotreby el. energie hlavné sekciové rozvádzače slúţiace pre priestory budúcich nájomcov.

Tieto rozvádzače budú rozmiestnené po jednotlivých častiach haly a funkčných celkoch v ťaţiskách jednotlivých odberov. Bude z nich napojená celá svetelná, zásuvková a motorická inštalácia haly v

príslušnej sekcii ako aj ostatné podruţné rozvádzače haly a vstavkov. Pre napojenie elektroinštalácie administratívnych vstavkov budú slúţiť

rozvodnice napojené z rozvádzača príslušnej sekcie. Hlavné napájacie rozvody k sekciovým rozvádzačom budú káblami AYKY uloţenými v horizontálnom smere v kovových otvorených a vo

vertikálnom smere v uzavretých ţľaboch. Celá ostatná elektroinštalácia v hale bude medenými káblami CYKY uloţenými v horizontálnom smere v


Str.10

hlavných trasách v kovových otvorených ţľaboch, vo vertikálnom smere (prívody k spínačom, zásuvkám, zásuvkovým skrinkám, nástenným svietidlám, automatikám elektrických brán a rámp) po stenách v

bezhalogénových plastových rúrkach. V priestoroch administratívnych vstavkov nad podhľadom, v dutinách sadrokartónových priečok a pre PC

v parapetných ţľaboch. V technických priestoroch bude rozvod na povrchu na roštoch, v ţlaboch resp. plastových rúrkach.

Osvetlenosť priestorov bude navrhnutá na poţadovanú hladinu osvetlenosti v zmysle STN 12 464-1 a STN 1838 pre NO a bude sa

pohybovať v rozmedzí od 1-2Lx ( núdzové osvetlenie ) - 200 Lx ( toalety, upratovačka ) - 250Lx ( schodisko, komunikačné priestory, zádverie, technické priestory, rozvodne nn, šatne, umývarky ) – 250 Lx ( hala-

skladová časť ) – 300Lx ( hala-nakladacia časť ) - 500 Lx (kancelárie, zasadačky, server) Osvetlenie okolia haly bude bude tvorené reflektorovými svietidlami o

max. príkone 250W osadenými na fasáde haly tak, aby rovnomerne osvetľovali okolie. Vzájomná vzdialenosť 10m.

Vzduchotechnické zariadenie VSTAVKY Celkový inštalovaný príkon pre VZT a CHLADENIE vstavkov A,B.C.D: cca

20kW Náplň chladiva R410A v systéme chladenia: cca 12kg Ohrev vzduchu po rekuperácii je vodný - celkový nárok na ÚK je 68kW

HALA časť pracovná Vetranie haly - počet pracovných miest 210 - výmena vzduchu vo fáze I Celkovo privádzané mnoţstvo vzduchu: 10 500m3/h, potreba pre ohrev vzduchu: 126kW

potreba plynu pre eliminovanie tepelných strát: 190kW SPOLU: 32,5m3/h

potreba el. energie: cca 10kW časť skladová Celková plocha skladovej haly cca 15 652m2 * 2m - výška pohybu osôb =

31 304m3 * 0,5*hod = 15 652m3/h čerstvého vzduchu, Potreba pre ohrev vzduchu: 188kW, potreba plynu: 18,8m3/h

potreba el. energie: cca 15kW

Vykurovanie, plynofikácia ZDROJE TEPLA PRE ADMINISTRATÍVNE VSTAVKY

Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre

administratívno-sociálne vstavky, budú inštalované plynové kondenzačné kotle.


Str.11

VYKUROVANIE SKLADOVACEJ ČASTI Ako zdroj tepla pre zabezpečenie potrieb vykurovania skladových priestorov budú pouţité tmavé ţiariče SCHWANK s pretlakovými

horákmi. Vzduchotechnika v hale bude čiastočne riešená pomocou plynových vzduchotechnických jednotiek Sahara. Odvod spalín od

plynových ţiaričov a vzduchotechnických jednotiek bude vyvedený nad strechu objektu. Prevádzka plynových ţiaričov a vzduchotechnických jednotiek je nezávislá na vnútornom vzduchu, prívod vzduchu k ţiaričom

a vzduchotechnickým jednotkám bude zabezpečený z exteriéru potrubím.

V hale a administratívnych vstavkoch budú napojené na plyn tieto spotrebiče :

18 ks tmavý plynový ţiarič calor SCHWANK D 50 U, s výkonom 49,0 kW a s max. spotrebou zemného plynu 4,9m3/hod

5 ks vzduchotechnická jednotka SAHARA s výkonom 65,0 kW a max. spotrebou zemného plynu 6,5m3/hod

3 ks plynový kondenzačný kotol s výkonom 45 kW a spotrebou

zemného plynu 5,0m3/hod


zemného plynu 10,0m3/hod Celková max. hodinová spotreba zemného plynu v objekte :

145,7 m3/hod. Nároky na dopravu

Navrhovaná hala A sa nachádza v logistickom centre Goodman v katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a

obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Lokalita je dopravne obsluhovaná obsluţnou komunikáciu, ktorá sa napája na cestu II/503 v okruţnej kriţovatke so 4 vetvami. Existujúca

obsluţná komunikácia pokračuje priamym úsekom s dĺţkou 256m. Za ňou nasleduje ľavotočivý smerový oblúk odkiaľ pokračuje obsluţná

priamym úsekom o dĺţke 870m k vrátnici logistického centra Goodman. Od vrátnice pokračuje priamy úsek severozápadným smerom so stykovou kriţovatkou na konci 300m úseku. Po odbočení vpravo s otočením sa o

180° sa prichádza k vstupu do riešeného územia. V súčasnosti sa na pozemku nachádza zatrávnená plocha resp. zastabilizované podloţie bez vyuţitia.

Okolo riešeného územia je vedená existujúca komunikácia so šírkou

7,00m a s asfaltobetónovým krytom. Organizácia dopravy je jednosmerná. Po pravej strane komunikácie v smere jazdy sa nachádzajú parkovacie stojiska pre ťahače s návesmi s pozdĺţnym spôsobom radenia.

Odvádzane povrchovej vody z komunikácie a z parkovacích stojísk je


Str.12

pomocou priečneho a pozdĺţneho sklonu do existujúcich uličných vpustov na okraju parkovacích stojísk.

Navrhovaná obsluţná komunikácia sa napája na existujúcu obsluţnú komunikáciu juhozápadne od navrhovanej haly A a bude pokračovať

medzi existujúcou a navrhovanou halou aţ k severovýchodnej strane areálu, kde sa napojí na existujúcu komunikáciu pomocou oblúkov s polomermi 12,0m. Šírka navrhovanej komunikácie je 5,00m a

organizácia dopravy je jednosmerná (v smere od juhu na sever). Celková dĺţka komunikácie je 254,12m

Na danú komunikáciu sa z východnej strany napája navrhovaná spevnená plocha prislúchajúca pre časti A4 a A5. Spevnená plocha sa

delí na časť pre zásobovanie malými nákladnými vozidlami kategórie N1 (celkovo 4 dockov) a na časť pre ťahače s návesmi (celkovo 17 dockov. Šírka časti pre N1 je 15,40m a pre ťahače s návesmi 148,00m. Zo

severovýchodnej strany je navrhnuté po oboch stranách haly parkovisko pre zamestnancov a návštevy haly A5 a A8 Expanzia. Kaţdé parkovisko

pozostáva z 12 parkovacích stojísk s kolmým spôsobom radenia a s rozmermi 2,50x5,00m resp. 3,50x5,00m pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Šírka komunikácie medzi stojiskami s

kolmým radením je 5,50m. Medzi jednotlivými parkoviskami je navrhnutá spevnená plocha so šírkou 104,15m s dĺţkou 24,60m. Z danej strany fasády je navrhnutých 16

dockov, ktoré sú oproti +-0,000 zapustené o 1,20m.

Na juhovýchodnej strane navrhovanej haly sa na existujúcu obsluţnú komunikáciu napája navrhovaná spevnená plocha pre zásobovanie. Spevnená plocha je rozdelená pomocou oporných múrov na 5 celkov s

odlišným výškovým vedením spevnenej plochy. Výškové vedenie sa odvíja do druhu nákladného vozidla, pre ktoré je časť určená. Celkovo je na

danej strane haly navrhnutých 14 dockov pre malé nákladné vozidlá kategórie N1 a 14 dockov pre ťahače s návesmi.

Z juhozápadnej strany je navrhnutá samostatná časť haly pozostávajúca z Drive in-u a z kancelárii. Dané objekty budú dopravne obsluhované cez existujúci vjazd do areálu Goodman určený v súčasnosti pre hasičskú

techniku. Šírka existujúceho vjazdu je 7,00m. Daná časť bude verejne prístupná bez vrátnice.

Pre zabezpečenie naplnenia potrieb statickej dopravy je priľahlého objektu je celkovo navrhnutých 105 parkovacích stojísk, z toho 84 medzi existujúcou obsluţnou komunikáciou a navrhovanou halou, 18

parkovacích stojísk v mieste súčasného pozdĺţneho parkovania pre kamióny, ktoré po úpravách nebudú mať do danej časti areálu prístup.


Str.13

Zvyšné 3 parkovacie stojiska sú navrhnuté juhovýchodne od navrhovanej haley v mieste existujúceho pozdĺţného parkovania. Rozmery stojísk v centrálnom parkovisku sú 2,40x5,00m a šírka komunikácie je 6,00m.

Rozmery stojísk s pozdĺţnym spôsobom radenia sú 6,00x2,20m.

Komunikácia a spevnené plochy sú od zelene oddelené pomocou cestného betónového obrubníka so skosením a s vyvýšením max. 0,15m. parkovacie stojiská budú od zelene oddelená pomocou cestného

betónového obrubníka so skosením a s vyvýšením max. 0,12m. Medzi parkovacími stojiskami resp. cementobetónovými spevnenými plochami a

obsluţnou komunikáciu je navrhnutý zapustený cestný betónový obrubník osadený nastojato. Chodník bude od zelene oddelený pomocou betónového záhonového obrubníka.

Celková plocha asfaltobetónovej komunikácie je 2830m2. Celková plocha cementobetónovej spevnenej plochy je 11920m2.

Celková plocha parkovacích stojísk a chodníkov je 1930m2.

Posúdenie statickej dopravy (podľa platnej STN 73 6110/Z2)

V rámci riešenej haly je uvaţované s funkciami administratívna a sklad

(nevýrobný podnik). Počty zamestnancov a čisté plochy kancelárií sú uvedené v nasledovnej tabuľke.

Počet zamestnancov

administratívy

Počet zamestnancov

skladu

Čistá

administratívna plocha [m2]

Hala A8 - admin 10 72,6

Hala A8 - Sklad 105

Hala A8 Expanzia -

admin

10 70,2

Hala A8 - Sklad 12


Hala A5 - sklad 12


Hala A4 - sklad 50

Spolu 40 179 310,40

Typ prevádzky

Druh objektu

podľa STN736110 v zmysle čl.

16.3.10,tab.20:

úč. jednotka

1 stojisko

pripadá na úč.

jednotku

Parkovacie

stojiská

krátkodobé

Parkovacie

stojiská

dlhodobé

Kancelárie Administratívne

budovy a verejné

inštitúcie

Čistá

administratívna

plocha [m2]

25 310,40 : 25 :

4 = 3,10

Zamestnanci 4 40 : 4 = 10


Str.14

Sklad Priemyselný

podnik Zamestnanci 4 179 : 4 = 44,75

SPOLU 3,10 54,75

SPOLU parkovacie stojiská Po 57,85

N= 1,1 . Oo+ 1,1 . PO. kmp . kd = 1,1 . 0 + 1,1 . 57,85 . 1,0 . 1,4 = 89,08

kmp = 1,0 (ostatné územie)

kd = 1,4 (súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce 60:40, IAD : ostatná

doprava)

Vyhodnotenie objektu:

Potrebný počet parkovacích státí: 90 stojísk Navrhovaný počet parkovacích státí (aj s existujúcimi stojiskami):141 stojísk

Bilancia: + 51

Počet vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu (4% z verejne prístupných parkovacích miest):

5 stojísk

Pozn.: vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu sú uţ

započítané v celkovom navrhovanom počte parkovacích státí.

Nároky na pracovné sily

Nároky na potreby pracovných síl pre obdobie výstavby zmeny činnosti nie je moţné kvalifikovane odhadnúť, moţno len porovnať na základe podobných uţ realizovaných stavieb podobného charakteru na inej

lokalite. Obdobie prevádzky

Kancelárie = 40 ľudí Sklad = 179 ľudí / 1 zmena Sklad = 179 ľudí / 2 zmena

2.3. Výstupy

Ovzdušie

Zdroje znečisťovania ovzdušia Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti moţno očakávať zvýšenie prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných

mechanizmov v priestore realizácie. Tento vplyv je však lokálny a časovo obmedzený na dobu výstavby.

Počas prevádzky Bodovým zdrojom znečisťovanie ovzdušia bude odťah spalín z kotlov. Z plynových kotlov a z plynových ţiaričov budú do ovzdušia produkované

hlavne oxidy dusíka (NOX) a oxidy uhlíka.


Str.15

Uvaţované plynové kotle a plynové ţiariče je potrebné z hľadiska ochrany ovzdušia posudzovať ako zdroj znečisťovania ovzdušia typu „stacionárne zariadenie na spaľovanie palív“, na ktorý sa vzťahujú príslušné

ustanovenia zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, kde sú uvedené aj povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečistenia ovzdušia. Z plynových

kotlov a z plynových ţiaričov budú do ovzdušia produkované hlavne oxidy dusíka (NOX) a oxidy uhlíka. Vzhľadom na inštalovaný tepelný príkon zdrojov tepla (plynové kotle a

plynové ţiariče) - tepelný príkon všetkých zariadení bude väčší ako 0,3 MW (18x49kW + 5x65kW + 3x45kW + 1x99kW =1441kW=1,441 MW)

– jedná sa o nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Povinnosti prevádzkovateľa stredného zdroja znečistenia ovzdušia sú stanovené v zákone č. 137/2010 Z.z. Emisné limity sú uvedené v prílohe č.4,

vyhlášky č. 410/2012 Z.z. Kategória 1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW),

Skutočné dosahované hodnoty emisii znečisťujúcich látok (NOX, CO) pri navrhovaných zdrojoch znečisťovania ovzdušia spĺňajú najprísnejšie poţiadavky ochrany ovzdušia. Na základe uvedeného je moţné

konštatovať, ţe v rámci stavby je pri ochrane ovzdušia volená najlepšia dostupná technika s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na jej obstaranie a prevádzku podľa zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší.

Rozptyl emisii znečisťujúcich látok od navrhovaných zdrojoch bude zabezpečený samostatnými komínmi ukončenými minimálne 0,6m nad

atikou strechy, čo zodpovedá poţiadavkám vyhlášky č. 410/2012 Z.z. a STN EN 15 287.

Plošným zdrojom znečisťovania ovzdušia sú parkovacie plochy, líniovým zdrojom znečisťovania ovzdušia sú príjazdovo – výjazdové komunikácie

napojené na komunikáciu č. II/503. Moţno teda predpokladať, ţe navrhovaná zmena činnosti nad mieru

neovplyvní hodnotu súčasného znečistenia ovzdušia dotknutého územia. Odpadové vody

Splašková kanalizácia Splaškové odpadové vody z haly „A“ budú odvádzané do existujúcej

splaškovej kanalizácie DN 300 v areáli LC Goodman vybudovanej v rámci stavby haly „A“. Splašková kanalizácia je trasovaná z troch strán navrhovanej haly „A“. Vonkajšie prípojky splaškovej kanalizácie od

vnútorných vstavkov dimenzie DN 150 ~ DN 200 sa napoja na terajšiu kanalizáciu DN 300. Na prípojkách splaškovej kanalizácie sa osadia


Str.16

revízne šachty. Z objektu haly budú splaškovou kanalizáciou odvádzané iba odpadové vody komunálneho charakteru zo sociálnych a hygienických zariadení. Splašková gravitačná kanalizácia sa vybuduje z

kanalizačného potrubia PVC hrdlového. Spájanie hrdiel potrubia bude pomocou gumených krúţkov.

Do splaškovej kanalizácie budú odvádzané odpadové vody z hygienických zariadení, kuchyniek a z technických miestností v hale A. Splaškové odpadové vody (OV) od vstavkov haly A, budú odvádzané

gravitačne zvislými odpadovými potrubiami kanalizácie vedenými v stenách, predstenách alebo pred stĺpom. Pripájacie potrubia od

jednotlivých zariadení do odpadových potrubí budú uloţené v dráţkach stenách alebo v inštalačných predstenách v spáde 3%. Splašková kanalizácia bude odvetraná nad strechou pomocou plastových

ventilačných hlavíc. Odvody kondenzátu z VZT zariadení budú vedené cez zápachové uzávierky do splaškovej kanalizácie. Zvodové potrubia (leţaté časti) kanalizácie budú vedené v zemi pod podlahou 1.NP. Vo

výške pribliţne 1 m nad podlahou budú na kaţdom zvislom kanalizačnom potrubí umiestnené čistiace tvarovky prístupné cez

manipulačné dvierka (súčasť dodávky stavebnej časti). Vnútorná splašková kanalizácia bude napojená prípojkami (samostatnými pre kaţdý vstavok) do vonkajšej areálovej splaškovej

kanalizácie. Odtok splaškových odpadových vôd Priemerný denný prietok splaškových OV: Q24 = 0,28 l/s

Maximálny hodinový prietok : Qhmax= Q24 x khmax = 0,28 x 4,0 = 1,12 l/s

Daţďová kanalizácia Daţďové odpadové vody zo strechy haly „A“ a priľahlých komunikačných plôch budú odvádzané do existujúcej daţďovej kanalizácie v areáli LC

Goodman. Kvôli stanovenému limitu na vypúšťané mnoţstvo daţďových OV z areálu LC je zráţková voda z územia kanalizáciou odvedená cez

retenčné objekty, ktoré tvoria spolu retenčný objem cca 4000 m3. Pre účely retencie sú v areáli LC zabudované ţelezobetónové potrubia DN 1400 mm. Na konci retenčného objemu sú na potrubí DN 300 pred

napojením na mimo areálovú kanalizáciu osadené uzáverové šachty z regulačnými prietokovými armatúrami. Pred odtokom daţďových OV z areálu je na kanalizácii osadený odlučovač ropných látok. Retenčné

ţelezobetónové potrubia DN 1400 mm sú trasované z troch strán navrhovanej haly „A“.

Areálové stoky daţďovej kanalizácie realizované v rámci výstavby haly „A“ sa napoja na terajšie retenčné potrubie DN 1400 na viacerých miestach. Napojenie sa prevedie priamo do potrubia DN 1400 mimo revíznej šachty

cez vyvŕtané kruhové otvory, spoje sa utesnia gumovými manţetami. Daţďové OV budú odvádzané gravitačnými stokami a prípojkami profilu


Str.17

DN 150 mm aţ DN 600 mm. Na daţďovej kanalizácii sa osadia revízne šachty. Z objektu haly budú daţďovou kanalizáciou odvádzané odpadové vody zo strechy haly (v objekte sa zrealizuje podtlakový odvodňovací

systém, prerušenie podtlaku bude v revíznych šachtách osadených v nespevnených plochách na prípojkách od vnútornej kanalizácie).

Daţďová gravitačná kanalizácia sa vybuduje z kanalizačného potrubia PVC hrdlového. Kanalizačné potrubie sa pouţije kruhovej tuhosti SN 8, pri malej krycej výške sa pouţije potrubie kruhovej tuhosti SN 12.

Spájanie hrdiel potrubia bude pomocou gumených krúţkov. Strecha haly A bude odvodnená delenou daţďovou kanalizáciou,

podtlakovým odvodňovacím systémom. Kaţdá odvodňovaná strešná rovina bude odvodnená najmenej dvomi vtokmi. Vtoky budú plastové, vybavené záchytnými košmi na zachytávanie hrubých nečistôt. Skladba

strešných vtokov bude prispôsobená skladbe strešného plášťa. Daţďové potrubia budú tepelne izolované proti kondenzácii vodných pár. Vnútorná daţďová kanalizácia bude napojená prípojkami do vonkajšej

areálovej daţďovej kanalizácie. Na kaţdom vyústení podtlakovej kanalizácie z objektu bude v mieste napojenia na areálovú kanalizáciu

osadená prerušovacia šachta s odvetraným poklopom.

Výpočet množstva dažďových odpadových vôd

Intenzita návrhového daţďa

Intenzita 15 min. daţďa s periodicitou 1,0 ............. i = 115,9 l/s.ha ψ (pre strechy) ............. 0,9 ψ (pre komunikácie) .............0,9

strechy .............27 250 m2 komunikácie a spevnené plochy .............19 500 m2

Qdaţď. = S x q x ψ = (2,725 + 1,95) x 115,9 x 0,9 = 487,6l/s

Odpady

Zaistením evidencie a likvidácie všetkých odpadov bude investorom

poverený dodávateľ stavby, ktorý si pre likvidáciu odpadu kategórie „O“ prípadne „N“ zabezpečí ukladanie na riadené skládky príp. iný spôsob

zneškodnenia resp. recyklácie. Predpokladané druhy vzniknutých odpadov počas výstavby v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sú nasledovné:

Kód odpadu

Názov odpad Kategória Spôsob nakladania

17 01 07 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaţdíc a keramiky iné ako uvedené

v 17 01 06

O D1

17 02 01 Drevo O R1


Str.18

17 04 11 Káble iné ako uvedené v 170410 O R13

17 06 04 Izolačné materiály iné ako uvedené v 17

06 01 a 17 06 03

O D1

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O R5

15 01 02 Obaly z plastov O R13

15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované s

nebezpečnými látkami

N D10

Na základe druhov vzniknutých odpadov počas výstavby, je potrebné na stavenisko umiestniť veľkoobjemový kontajner, kde sa budú zhromaţďovať odpady a pravidelne budú odváţané oprávnenou

organizáciou na najbliţšiu skládku vyhradenej pre “nie nebezpečný odpad”.

Zhodnotiteľné odpady sa budú zbierať oddelene od ostatných a zabezpečí sa ich opätovné vyuţitie. Nebezpečné odpady č. kódu 15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky

nebezpečných látok, sa budú zhromaţďovať tak, aby sa zabránilo k ich neţiaducemu vplyvu na ţivotné prostredie. /oddelene od “ostatných odpadov”/. Konkrétny spôsob nakladania a mnoţstvá produkovaných

odpadov počas výstavby budú dokumentované v ďalšom stupni PD na stavebné konanie.

Spôsob nakladania s odpadmi počas prevádzky Predpokladané druhy vzniknutých odpadov počas prevádzky v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sú nasledovné:

Kód

odpadu Názov odpadu

Kategória

odpadu

13 05 02 Kaly z odlučovačov oleja z vody N

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky 0

15 01 02 Obaly z plastov O

15 01 06 Zmiešané obaly O

15 01 03 Obaly z dreva O

16 02 13 Vyradené zariadenia obs. nebezp. N

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O

Vzhľadom na funkčné vyuţitie objektu, moţno predpokladať, ţe po

zahájení prevádzky, dôjde k takej tvorbe odpadov, ktorá svojim objemom naplní skutkovú podstatu príslušných povinností v zmysle zákona o odpadoch pre pôvodcu.

Mnoţstvo odpadov je reálne ťaţko odhadnuteľná nakoľko bude závisieť od zákazníkov.


Str.19

Na základe poskytnutých sluţieb väčšie mnoţstvo produkovaného odpadu bude tvoriť obalový materiál – papier, plasty, prepravné obaly. Po zahájení prevádzky sa budú pouţívať:

- skupinové obaly - prepravné obaly

- spotrebiteľské obaly Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov a ich zhodnocovanie alebo recykláciu minimálne v rozsahu záväzných limitov.

Priestory sú vytvorené tak, ţe na základe poskytnutých sluţieb pôvodcu zohľadňujú ustanovenia zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch. Na zhromaţďovanie odpadov pred ich zneškodnením príp. zberom, je vyhradený, stavebne ohraničený priestor, kde sú uloţené kontajnery na

zmesový komunálny odpad a vyseparované zloţky zhodnotiteľných odpadov. Hluk, hygiena pracovného prostredia, bezpečnosť práce

V súvislosti s prevádzkou treba počítať s nasledovnými zdrojmi hluku:

z dopravy zamestnancov, návštevníkov a transportných vozidiel z technologických zdrojov hluku (vzduchotechnika, plynové kotle

a plynové ţiariče)

V prípade vysokej hlučnosti niektorých technologických zariadení je potrebné vykonať primárnu akustickú ochranu (napr. zariadenia

vzduchotechniky vybaviť protihlukovými a protivibračnými úpravami).

Zdrojom hluku budú plynové ţiariče a plynové kotle. Aby sa hluk a vibrácie od plynového kotla neprenášali do stavebných konštrukcií objektu, budú rozvody vykurovacej vody uchytené na objímkach

s gumeným i podloţkami. Napojenie plynových ţiaričov na odvod spalín bude pomocou flexibilných spalinových a vzduchových potrubí. Počas

prevádzky je navrhovateľ povinný sa riadiť pri prevádzkovaní zdrojov hluku zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom

prostredí v znení neskorších predpisov. Prevádzka sa navrhuje tak, aby sa v nich vytvorili podmienky pre pracovné činnosti a aby odolávali

škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba a jej prevádzka musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre pracovné prostredie.

V súvislosti s minimálnymi zdravotnými a bezpečnostnými poţiadavkami na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s


Str.20

expozíciou hluku je potrebné dodrţiavať poţiadavky podľa NV SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s

expozíciou hluku v znení neskorších predpisov. Celkovo moţno konštatovať, ţe ekvivalentná hladina hluku zo

stacionárnych a mobilných zdrojov súvisiacich s prevádzkou navrhovanej zmeny činnosti bude v dotknutom území podlimitná (menej ako určujú limity vo vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a

vibrácií v ţivotnom prostredí v znení neskorších predpisov. Prevádzkovateľ je ďalej povinný dodrţiavať všetky platné právne predpisy na úseku ochrany verejného zdravia.

Žiarenie a iné fyzikálne polia

V pôvodnom návrhu ako aj v zmene činnosti nebudú inštalované

zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho ţiarenia.

Teplo, zápach a iné výstupy

Nepredpokladá sa šírenie zápachu a tepla mimo územie prevádzky

uzatvoreného areálu.

3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie

Navrhovaná zmena činnosti nadväzuje na uţ vybudovanú časť haly A aj na vybudovanú dopravnú infraštruktúru celého logistického areálu.

V riešenom území sú prevaţne situované logistické centrá a skladové haly. Pri realizácii navrhovanej činnosti resp. jej zmeny nepredpokladáme

a neočakávame ţiadne riziká, ktorých význam a vplyv by mohol vylúčiť očakávané ciele alebo vplyv, ktorý by mohol významnejšie ovplyvniť

vlastnosti dotknutého územia. Pri stavebnej činnosti budú pouţívané beţné postupy a beţné stavebné materiály a látky. Vzhľadom k charakteru stavby, prevádzka nebude znamenať vyššie riziko havárií ako

je to v súčasnom období.

4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov

Zákonným predpokladom realizácie navrhovanej činnosti je získanie povolení, vyjadrení a súhlasov vyţadovaných pred zahájením činnosti v

zmysle platnej právnej úpravy regulujúcej oblasť ţivotného prostredia.


Str.21

Výsledný dokument z tohto oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať rozhodnutie podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcej štátne hranice:

Z hľadiska vplyvov na ţivotné prostredie realizácia zmeny nebude mať vplyv presahujúci štátne hranice.

6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia

Ţivotné prostredie je otázkou vzťahov medzi ľudským ţivotom a

celkovo ponímaným okolím. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu – ţivotného prostredia človeka. Kvalita

ţivotného prostredia je ohrozovaná a znehodnocovaná pôsobením negatívnych javov, charakteru stresových faktorov. Za stresové faktory sa povaţujú tie ľudské aktivity, ktoré ohrozujú existenciu a kvalitu

jednotlivých krajinotvorných zloţiek. V hodnotenom území sa sledovali najintenzívnejšie pôsobiace stresové faktory, a to primárne i sekundárne. Za primárne stresové faktory sa povaţujú umelé, alebo poloprirodzené

prvky v krajine, ktoré sú zväčša pôvodcom stresu. Patria sem všetky hmotné antropogénne prvky územia slúţiace na výrobno-skladovacie,

dopravné, obytno-rekreačné, vodohospodárske, poľnohospodárske a energetické účely. Ich negatívny vplyv sa prejavuje predovšetkým plošným záberom prírodných ekosystémov a následnou antropizáciou

územia. Z aspektu ţivotného prostredia sa prejavujú tieto stresové faktory

zmenou kvality priestorovej štruktúry katastrálneho územia, ako i narušením stability a estetiky krajiny. Z tohto aspektu vidno, ţe najhoršiu kvalitu priestorovej štruktúry majú mestské sídla regiónu

s vysokým stupňom antropizácie územia v dôsledku veľkej koncentrácie socioekonomických aktivít na ich území . Hlavným cieľom environmentálnej politiky je zlepšenie všetkých zloţiek

ţivotného prostredia: ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia a zachovanie rozmanitosti organizmov.

Znečistenie ovzdušia Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok

vo vonkajšom ovzduší. V § 7 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zloţkou ţivotného prostredia,

najmä v dôsledku silného emisno -imisného zaťaţenia zo zdrojov znečisťovania a je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva. Stav kvality


Str.22

ovzdušia odráţajú imisie, t.j. škodliviny, ktoré sa nachádzajú v atmosfére. Ide predovšetkým o látky, ktoré sú bezprostredne v kontakte so ţivou zloţkou a môţu ich vo zvýšených koncentráciách ohroziť.

Úroveň kvality ovzdušia je posudzovaná na základe limitných hodnôt, ktoré boli v prvom rade navrhnuté na ochranu ľudského zdravia pred

hlavnými znečisťujúcimi látkami, ktoré pochádzajú z antropogénnej činnosti. Imisné limity sú zavedené pre SO2, NOx, TL, CO, O3, Pb a Cd. Najväčší úroveň znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka je monitorovaná

v blízkosti oblasti s veľmi frekventovanou dopravou. Celkové ročné emisie SO2 z priemyselných zdrojov rapídne klesli. Príčinou sú aj

spomalené ekonomické aktivity a náhrada uhlia so zemným plynom. SHMÚ monitoruje úroveň znečistenia ovzdušia uţ od roku 1971, kedy boli uvedené do prevádzky prvé manuálne stanice v Bratislave a

Košiciach. Postupne boli merania rozšírené do najviac znečistených miest a priemyselných oblasti. Na území SR je rozmiestnených 28 automatických meracích staníc, z ktorých väčšina monitorovala základné

znečisťujúce látky (S02, NOx, NO2, CO a PM10). Vybrané údaje o zdrojoch znečisťovania ovzdušia a emisiách

znečisťujúcich látok sa od roku 1999 spracovávajú v systéme NEIS (Národný emisný informačný systém). NEIS je tvorený ako viacmodulový systém, ktorý plne zodpovedá poţiadavkám platnej legislatívy v ochrane

ovzdušia. Záujmové územie patrí k oblastiam s relatívne málo znečisteným ovzduším. Vzhľadom k všeobecne priaznivým klimatickým a

mikroklimatickým pomerom je veľmi dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných

znečisťujúcich látok. Zaťaženie územia hlukom, radónové riziko

Hluk je neţiaduci a škodlivý jav, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva ako aj na prírodné prostredie. Preto je vyhodnotenie

hlukovej situácie jednou z poloţiek komunálnej hygieny a je významné aj z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre ochranu prírody a krajiny. Najväčším zdrojom hluku v území je cestná automobilová doprava na

dopravných komunikáciách, hlavne na ceste II/503. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových mnoţstvách vo

všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo

stavebných materiálov, z horninového podloţia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového

rizika pre celé územie.


Str.23

Znečistenie povrchových a podzemných vôd Hlavným cieľom právnej úpravy na úseku ochrany vôd a ich racionálneho vyuţívania je dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd,

ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015. Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického

stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrţe a pod.). Dobrý stav

podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania

koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí. Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť

poţiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, vyuţívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešene rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode – RSV (Water Framework Directive

2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vyhlášky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona. Do nového zákona boli premietnuté aj jednotlivé princípy z príslušných

smerníc EU. Ide najmä o: - všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo

závislých ekosystémov v krajine, - účelne a hospodárne a trvalo udrţateľne vyuţívanie vôd, - manaţment povodí a zlepšenie kvality ţivotného prostredia a jeho zloţiek Slovenská republika transponovala rámcovú smernicu o vodách (smernica 2000/60/ES) do nového vodného zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Pôda je integrovanou zloţkou ţivotného prostredia a predstavuje

rozhodujúci prírodný zdroj. Výkon starostlivosti o pôdu prináleţí Ministerstvu pôdohospodárstva SR, no je potrebné rešpektovať multifunkčný a medziodvetvový význam pôdy

a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného záujmu všetkých zainteresovaných o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu

pôd. S cieľom ochrany pôdy bol v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udrţateľného obhospodarovania a


Str.24

poľnohospodárskeho vyuţívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske pouţitie, postup pri

zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom.

Prílohou zákona sú aj limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde. Sú to hodnoty najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde a stupňa kontaminácie.

Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej kontamináciu.

Kontaminácia horninového prostredia Kontaminácii horninového prostredia predchádza spravidla kontaminácia

pôd a podzemných a povrchových vôd. Problém kontaminácie spočíva v antropickom narušovaní prirodzených ustálených biogeochemických cyklov a tieţ vnášaní rôznych druhov chemikálií organického alebo

anorganického pôvodu do zloţiek ţivotného prostredia. V danom území predstavuje pre horninové prostredie najväčšie nebezpečenstvo

veľkoplošná intenzívna poľnohospodárska činnosť a divoké skládky odpadu. Súčasný stav horninového prostredia je monitorovaný v rámci

Čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) Geologické faktory. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné

prostredie, a v konečnom dôsledku aj človeka.

Odpady Preberanie európskej legislatívy týkajúcej sa odpadov pozostávalo z prijatia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Táto základná právna norma na úseku odpadov a odpadového hospodárstva upravuje práva a povinností právnických a fyzických osôb

pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

Nový zákon o obaloch č. 119/2010 Z. z. účinný od 1.mája 2010 presnejšie definuje pojem obal v súvislosti s potrebou transpozície

smernice č. 2004/12/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a zohľadňuje poţiadavky z praxe.


Str.25

Nová stratégia v oblasti odpadov v rámci Európskej únie spočíva v snahe urobiť z Európy spoločnosť vyuţívajúcu recykláciu, ktorá predchádza vzniku odpadov a vyuţíva ich ako suroviny.

Údaje o tvorbe odpadov boli systematicky zberané prostredníctvom regionálneho informačného systému o odpadoch RISO od roku 1995.

Nová stratégia v oblasti odpadov v rámci Európskej únie spočíva v snahe urobiť z Európy spoločnosť vyuţívajúcu recykláciu, ktorá predchádza vzniku odpadov a vyuţíva ich ako suroviny. Vďaka lepšiemu

spracovaniu bude moţné z odpadu získať na opätovné pouţitie viac cenných surovín a zabrániť, aby sa nebezpečné látky, ktoré sú jeho

súčasťou, hromadili na skládkach. Objem recyklovaných spotrebičov vzrastie pri určitých kategóriách výrobkov na 80%. Pri recyklácii by sa mali vyuţívať najlepšie dostupné techniky spracovania a výrobný proces

by mal byť upravený tak, aby uľahčoval budúcu recykláciu.

Environmentálne záťaže S účinnosťou od 1.11.2009 vstúpil do platnosti novelizovaný zákon č. 384/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z.

o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z.z., do ktorého bola zapracovaná aj

problematika environmentálnych záťaţí. Uvedeným zákonom boli definované pojmy:

environmentálna záťaţ ako znečistenie územia spôsobené

činnosťou človeka, ktoré predstavuje závaţné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s

výnimkou environmentálnej škody,

pravdepodobná environmentálna záťaţ ako stav územia, kde sa

dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaţe,

sanované/rekultivované lokality ako stav územia, kedy

sanačnými prácami, vykonávanými v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, bola odstránená, zníţená alebo obmedzená

kontaminácia na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce vyuţitie územia.

Poškodenie vegetácie a biotopov V širšom okolí záujmového územia je prevaha poľnohospodárskej pôdy

s ekologicko-produkčnou funkciou, vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy je riešené pre kategóriu orné pôdy a trvalé trávne porasty čo zodpovedá produkčnému potenciálu pôd.

V poľnohospodársky vyuţívanom území sú vplyvy ľudskej činnosti na biotu intenzívne a rozsiahle. Prevaţná časť územia bola premenená na


Str.26

poľnohospodárske pozemky (predovšetkým ornú pôdu) alebo urbanizované plochy. Väčšina pôvodných druhov rastlín a ţivočíchov tým z tejto časti územia buď vymizla úplne alebo bola obmedzená na relatívne

nepoškodené zvyšky prírode blízkych biotopov. Druhotné stanovištia boli osídlené najmä synantropnými druhmi - v území tak výrazne stúpa

význam relatívne zachovalých lesných porastov, ktoré sa vyskytujú vo fragmentoch. V antropogénnych typoch biotopov je kvalita a štruktúra rastlinných a ţivočíšnych spoločenstiev výrazne odlišná od prirodzených

podmienok. Na biotu a biodiverzitu územia pôsobia prevaţne negatívne nielen veľké nedostatočne členené poľnohospodárske pozemky, ale aj

komplex činnosti spojených s beţnými činnosťami človeka v intraviláne miest a obcí. Nepriaznivé nepriame vplyvy činnosti človeka na rastlinstvo a ţivočíšstvo

sa prejavujú aj pozdĺţ dopravných koridorov - najmä cestných komunikácií, ako aj pozdĺţ hlavnej ţelezničnej trate. Okrem vplyvov ovplyvňujúcich ţivotné podmienky a správanie sa ţivočíchov ide aj o

toxické účinky výfukových plynov a látok z chemickej údrţby ciest v zimnom období na vegetáciu a biotopy.

Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia Slovenská republika zákonom č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a

kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 15.3.2013 vyuţíva jeden z nástrojov Európskej únie pre obmedzovanie znečistenia ţivotného prostredia do

praxe (Smernica 96/61/ES o IPPC (Integrated Polution and Prevention Control).

Účelom zákona je, v súlade s právom Európskeho spoločenstva, dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ţivotného prostredia ako celku, zabezpečenia integrovaného výkonu verejnej správy pri povoľovaní

prevádzky a zriadenia a prevádzkovania integrovaného registra znečisťovania ţivotného prostredia. Táto právna norma mení prístup v

ochrane ţivotného prostredia a predstavuje prechod od systému odstraňovania znečistenia z konca technologických procesov („end of pipe“) a zloţiek ţivotného prostredia na prevenciu, zniţovanie a

elimináciu emisií škodlivých látok priamo u zdroja v súlade so zásadou “znečisťovateľ platí”. Pojem „integrovaná ochrana ţivotného prostredia“ zahŕňa uvaţovanie o vplyvoch na všetky zloţky ţivotného prostredia

(ovzdušie, voda, pôda a biota) spolu, namiesto oddeleného pohľadu na jednotlivé zloţky. Dôvodom je, ţe kontrola vypúšťania látky do jednej

zloţky ţivotného prostredia môţe spôsobiť presun látky do inej zloţky ţivotného prostredia.


Str.27

Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálna situácia, výţivové návyky, ţivotný štýl, úroveň

zdravotníckej starostlivosti, ako aj ţivotne prostredie. Vplyv znečisteného prostredia na zdravie ľudí je doteraz len málo preskúmaný, odzrkadľuje

sa však najmä v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva. Populačný vývoj na Slovensku je potrebné vnímať v kontexte svetového populačného vývoja, aj keď viaceré demografické procesy prebiehajú u

nás s časovým posunom aj niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami. V okrese Senec, tak ako v celej SR, je na prvom mieste

úmrtnosť na choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádorové ochorenia.

IV. VPLYVY NA ŢIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH

Navrhované zmeny činnosti sa budú riadiť predovšetkým technologickými predpismi a normami.

Vplyv na horninové prostredie a reliéf

Vzhľadom na povahu posudzovanej zmeny činnosti a jej umiestnenie

nepredpokladáme negatívne vplyvy na geologické a geomorfologické pomery lokality. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú moţnosť kontaminácie horninového prostredia v etape

výstavby, ale aj prevádzky. V dôsledku toho realizácia zmeny nebude spojená s významnými vplyvmi na horninové prostredie. Vplyvy na povrchové a podzemné vody Zmenou navrhovanej činnosti pribudne nový potenciálny zdroj

znečisťovania povrchových a podzemných – nová komunikácia a spevnené parkovacie plochy. Z toho dôvodu dochádza k miernemu

zvýšeniu celkového mnoţstva daţďových odpadových vôd. V štandardných prevádzkových podmienkach nie je predpoklad kontaminácie podzemných, ani povrchových vôd.

Vzhľadom na vybudované odkanalizovanie celého areálu a jeho priameho napojenia na vybudovaný kanalizačný systém priemyselnej oblasti, charakter posudzovanej činnosti (prevaţne logistické centrá), realizácia

zmeny navrhovanej činnosti nebude mať významný vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd.

Vplyvy na povrchové a na podzemné vody hodnotíme ako málo významné.


Str.28

Vplyvy na ovzdušie Realizáciou navrhovanej zmeny nedôjde k zmene, ani závaţnému ovplyvneniu klimatických pomerov v dotknutom území v porovnaní so

súčasným stavom. Riešené územie je súčasťou priemyselnej zóny, ktorá je v zmysle ÚPD schválená na funkčné vyuţitie logistické centrum,

dopravné zariadenia, skladové hospodárstvo, vybavenosť a sluţby. Vplyvy pri výstavbe a prevádzke navrhovanej zmeny činnosti sa neprejavia výrazne nepriaznivo.

Navrhovanou zmenou činnosti vzniká nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia.

Vzhľadom na uvedené nie je predpoklad výrazného ovplyvnenia kvality ovzdušia navrhovanou zmenou činnosti, vplyv hodnotíme ako málo významný. Vplyvy na pôdu

Realizácia zmeny činnosti si nevyţiada záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nakoľko sa uskutočňuje v existujúcom logistickom areáli. Vzhľadom k uvedenému a k charakteru a rozsahu zmeny

nepredpokladáme výrazný vplyv na pôdu. Ovplyvnenie kvality okolitých poľnohospodárskych pôd, podobne ako v prípade znečistenia ovzdušia, podzemných, povrchových vôd a horninového prostredia pokladáme za

nevýznamné.

Vplyv na krajinu Zmena bude realizovaná na jestvujúcich plochách areálu. Navrhovaná realizácie zmeny navrhovanej činnosti nebude mať vplyv na

krajinnú štruktúru, pretoţe sa nezmení súčasné vyuţitie časti územia. Vplyv hodnotíme ako nevýznamný.

Posúdenie vplyvov na obyvateľstvo Najvýraznejším dopadom pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej

činnosti je zvýšený dopravný ruch vozidiel, ktorý je spojený s tvorbou hluku a emisií. Vzhľadom na charakter navrhovanej zmeny a lokalizáciu v logistickom

areáli nepredpokladáme ovplyvnenie pohody obyvateľstva blízkeho okolia. Predpokladá sa :

zvýšená sekundárna prašnosť, zvýšené emisie z výfukových plynov stavebnej techniky, zvýšená hlučnosť súvisiaca s prevádzkou stavebných

mechanizmov. zvýšená intenzita dopravy v území, riziko úrazov,

riziko poţiaru.


Str.29

Riziká je moţné eliminovať dôsledným dodrţiavaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dôleţité je dodrţiavanie podmienok poţiarnej ochrany. Nárast hlukového zaťaţenia počas

prevádzky zámeru nebude a podstatným spôsobom neovplyvní hlukovú situáciu územia.

Vplyvy počas prevádzky sú eliminovateľné technickými opatreniami.

Hodnotenie zdravotných rizík

V etape výstavby bude v priestore stavby zvýšený pohyb stavebných

mechanizmov. Preto k čiastočnému ovplyvneniu dôjde v etape realizácie najmä hlukom, prachom a emisiami z dopravy. Toto narušenie bude len

lokálne. Tento dopad nebude mat významný vplyv na zdravotný stav obyvateľov. Priame zdravotné riziká vznikajú v etape výstavby len v súvislosti s

vlastnou stavebnou činnosťou. Jedná sa predovšetkým o nebezpečie úrazu pri doprave a manipulácii s materiálom, pri stavebných, najmä výškových prácach, pri práci s elektrickými zariadeniami, a pod. Tieto

riziká je moţné eliminovať len pracovnou disciplínou a dodrţiavaním zásad ochrany zdravia pri práci.

Samotná prevádzka nie je výrazným zdrojom znečisťujúcich látok, ani pôvodcom stresujúcich faktorov, či iných negatívnych vplyvov v takej

miere, pri ktorej by sa dali predpokladať negatívne dopady na zdravotný stav obyvateľstva. Samozrejmým predpokladom je dodrţanie všetkých bezpečnostných,

technických a legislatívnych podmienok prevádzkovania a prevádzkovania potravinárskej prevádzky.

Všetky pouţívané zariadenia sú konštruované tak, aby nemohlo prísť k priamemu ohrozeniu ţivota, alebo zdravia pracovníka.

Pri zabezpečovaní a realizácii preventívnych opatrení na ochranu zdravia vychádzame zo zákonných poţiadaviek na ochranu zdravia,

vyplývajúce zo zákonníka práce, zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o BOZP

a vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Vzhľadom na charakter činnosti, pracovné postupy, materiálové vstupy a výstupy z činnosti a hlavne jej umiestnenie, je negatívny dopad na

obyvateľov mesta Senec a blízkeho okolia zanedbateľný.

Pri dodrţovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR a interných predpisov uvedenej spoločnosti, nehrozí ţiadne riziko havárií v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.


Str.30

Vplyvy na chránené územia Navrhovaná činnosť pôvodného návrhu ako i zmeny navrhovanej činnosti sa bude nachádzať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č.

543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích

území a súčasnej sústavy chránených území. V blízkosti logistického centra sa nachádza regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky. Tvoria ho tri pozostatky pôvodného dubového lesa medzi

mestami Pezinok a Senec. Martinský les je navrhované chránené územie európskej sústavy NATURA 2000. Z toho dôvodu je potrebné vziať do

úvahy stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, dodrţať ekostabilizačné opatrenia, ktoré boli navrhnuté v rámci povoľovania činnosti.

Vplyv hodnotíme ako málo významný. Rozsah a charakter predpokladaných vplyvov vyvolaných realizáciou navrhovanej zmeny je minimálny a nie je predpoklad ich zväčšenia prípadne vyvolania iných vplyvov ani pri súbehu existujúcimi či plánovanými investíciami v území. Zosumarizovaním uvedených poznatkov zmena navrhovanej činnosti nie je počas výstavby i prevádzky pri dodržaní predpísaných limitov v oblasti životného prostredia zdrojom nadmerných emisií, hluku, kontaminácie pôdy, vody, ovzdušia a nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov.

V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE

Navrhovaná hala sa nachádza v logistickom centre Goodman v

katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Z dopravného aj

geografického pohľadu má logistické centrum výhodnú polohu. Plánovaná zmena činnosti sa uskutoční v rámci skladovej haly A. Jednotlivé zmeny sú popísané v príslušných odsekoch.

Účelom stavby je výstavba resp. dostavba skladovej haly logistického centra Goodman (označená ako skladová hala „A“ ), ktorá bude slúţiť ako skladový priestor a na manipuláciu s tovarom v rozsahu nadväzujúcom

na skladovanie tovaru. V súčasnosti má existujúca hala „A“ pridelené parcelné číslo 5585/6, dostavba sa bude realizovať na parcele s číslom

5588/5.Predmetom dostavby je dobudovanie jednotiek haly A s označením A4, A5, A8, A9. Hala je dispozične prispôsobená potrebám flexibilného prenajímania pre viacerých nájomcov. Pre uvedený areál bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona

24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod názvom „Logistika Senec G“ a bolo vydané rozhodnutie pod číslom


Str.31

ŢP/EIA/1920/07-Ba zo dňa 26. 09. 2007, ţe sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona.

Pôvodné riešenie: V rámci pôvodnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie

vypracované spoločnosťou PROMA s.r.o., november 2007 sú v rámci logistického centra riešené 3 haly (Hala A, Hala B, Hala C), situované na pozemkoch p. č. 5585, 5586, 5587, 5590/1, 5588/5, 5588/8, 5589,

o celkovej výmere 309.308 m2. Zastavaná plocha:

Hala A 84 638 m2 Hala B 89 259 m2 Hala C 10 154 m2

Hlavná vrátnica 36 m2 Ostatné vrátnice 124 m2 ------------------------------------------------------------------------------------------

Spolu 184 211 m2 (59,56%)

Skladová hala bola riešená ako nízkopodlaţná budova obdĺţnikového tvaru obsahujúca dvojpodlaţné administratívno-sociálne vstavky a prístavky.

Základné kapacitné údaje pôvodného návrhu: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 456,54 m x š. 204,54 m

Zastavaná plocha haly: 84 638 m2 Výška atiky strechy: 12,40 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu)

Základné kapacitné údaje zrealizovaného návrhu – 1 fáza: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 264,2 m x š. 204,5 m Zastavaná plocha haly: 44 910,9 m2

Navrhované riešenie:

Projekt zmeny stavby pred dokončením sa týka dobudovania haly A, časť A4, A5, A8, A9 s nasledujúcimi zmenami : Konštrukčný systém haly ostane zachovaný.

Hala A časť A4, A5, A8, A9 sa dobuduje v dĺţke 133,16 m, oddelene od vybudovanej haly A ale zachovaním konštrukčného systému haly zo

stavebného povolenia. Medzi existujúcou časťou haly A a dostavbou sa vybuduje nová komunikácia.

V kaţdom rohu budovy sa vytvorí administratívny dvojpodlaţný vstavok oproti pôvodnému umiestneniu vstavkov na bočných stranách budovy. Administratívny vstavok obsahuje priestory kancelárii, priestory

technického vybavenia, šatne a hygienické zázemie pre zamestnancov.


Str.32

Pôvodne jeden skladový priestor haly sa novými deliacimi priečkami rozdelí na viac samostatných priestorov. Nastane zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Z pôvodného

umiestnenia na bokoch budovy sa rozmiestnia na všetky strany.

Základné kapacitné údaje nového návrhu – časť A4, A5, A8, A9: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 133,16 m x š. 205,16 m Zastavaná plocha haly: 27 319,1 m2

Úţitková plocha skladovej časti: 25 461,63 m2 Výška atiky strechy: 12,60 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu)

Zmena oproti pôvodnému projektu v bodoch:

pôvodná polozapustené administratívne prístavky sa začlenia do

pôdorysu haly a budú umiestnené v kaţdom rohu stavby. Tým sa zjednoduší geometria haly. S touto zmenou súvisí aj pridanie okien na fasádu haly a vytvorenie nosného systému administratívnej

časti vo vnútri skladovej haly; pôvodne jeden skladový priestor haly sa novou priečkou rozdelí na

štyri samostatné sklady; obvodový plášť haly bol navrhnutý zo sendvičových PUR panelov

hr. 150 mm a betónového sendvičového sokla do výšky +2,400 m

od ± 0,000. V novom návrhu sa uvaţuje s betónovým soklom po výšku +0,300 a +2,400 m od 0,000. Obvodový plášť bude vyhotovený z kazetovej steny K120 s tepelnou izoláciou

z minerálnej vlny hr. 120 mm; výška pôvodnej stavby bola navrhnutá na +12,400 m od ± 0,000.

Nová stavba sa navýšila o 200 mm na novú výšku +12,600 m od ± 0,000. Dôvodom navýšenia sú konštrukčné zásady pri navrhovaní strešného plášťa. Nosný systém a výška nosnej konštrukcie stavby

zostala nezmenená; zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Na

fasáde je umiestnených 69 dokov. zmena počtu vjazdov a ich umiestnenie na fasáde. Na fasáde sú

umiestnené 4 úrovňové vjazdy do objektu.

zmena veľkosti, orientácie a umiestnenia okien na fasáde. Vzhľadom na zmenu umiestnenia administratívnych vstavkov a zmenu a počtu dokov na fasáde, sa oproti pôvodnému návrhu

zmení aj umiestnenie okien. zmena polohy a počtu únikových dverí na budove

Lokalita je dopravne obsluhovaná obsluţnou komunikáciu, ktorá sa napája na cestu II/503 v okruţnej kriţovatke so 4 vetvami. Existujúca

obsluţná komunikácia pokračuje priamym úsekom s dĺţkou 256m. Za ňou nasleduje ľavotočivý smerový oblúk odkiaľ pokračuje obsluţná


Str.33

priamym úsekom o dĺţke 870m k vrátnici logistického centra Goodman. Od vrátnice pokračuje priamy úsek severozápadným smerom so stykovou kriţovatkou na konci 300m úseku. Po odbočení vpravo s otočením sa o

180° sa prichádza k vstupu do riešeného územia. V súčasnosti sa na pozemku nachádza zatrávnená plocha resp. zastabilizované podloţie bez

vyuţitia.

Vyhodnotenie objektu:

Potrebný počet parkovacích státí: 90 stojísk

Navrhovaný počet parkovacích státí (aj s existujúcimi stojiskami):141 stojísk

Bilancia: + 51

Počet vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu (4% z verejne prístupných parkovacích miest): 5 stojísk

Celková plocha asfaltobetónovej komunikácie je 2830m2.

Celková plocha cementobetónovej spevnenej plochy je 11920m2. Celková plocha parkovacích stojísk a chodníkov je 1930m2.

Potreba pitnej vody Počet pracovníkov v sklade: 358 pracovníkov v hale (2 smeny á 179 ľudí)

Denná potreba vody: 40 x 60 + 358 x 60 = 23 880 l/deň Priemerná denná potreba vody : Qd = 23 880 l/deň = 0,28 l/s Maximálna denná potreba vody: Qm = 23 880 x 1,6 = 38 208 l/deň =

0,44 l/s Maximálna hodinová potreba vody : Qh = (40 x 60 + 179 x 60) x 0,5 = 6

570 l/hod = 1,83 l/s (50 % spotreby za poslednú hodinu v 1 smene ) Orientačná ročná potreba vody: Qr=Qdx250=23,88 x 250 = 5970 m3/rok Odtok splaškových odpadových vôd

Priemerný denný prietok splaškových OV: Q24 = 0,28 l/s Maximálny hodinový prietok : Qhmax= Q24 x khmax = 0,28 x 4,0 = 1,12 l/s

Výpočet mnoţstva daţďových odpadových vôd

Intenzita návrhového daţďa Intenzita 15 min. daţďa s periodicitou 1,0 ............. i = 115,9 l/s.ha

ψ (pre strechy) ............. 0,9 ψ (pre komunikácie) .............0,9 strechy .............27 250 m2

komunikácie a spevnené plochy .............19 500 m2 Qdaţď. = S x q x ψ = (2,725 + 1,95) x 115,9 x 0,9 = 487,6l/s


Str.34

Elektroinštalácia Skladová hala bude zásobovaná el. energiou z jestvujúcej trafostanice susednej haly označenej ako TS2.

Príkonové pomery: 1. časť 2. časť Celkom Celkový inštalovaný príkon: Pi = 530,0kW Pi = 300,0kW Pi= 830,0kW

Maximálny súčasný príkon: Pp= 350,0kW Pp= 200,0kW Pp= 550,0kW

Koeficient súčasnosti: ks = 0,66 ks = 0,67 ks = 0,66

Priemerná ročná spotreba: Ar = 300,0MWh Ar =180,0MW Ar =450,0MW

Vzduchotechnické zariadenie

VSTAVKY Celkový inštalovaný príkon pre VZT a CHLADENIE vstavkov A,B.C.D: cca 20kW

Náplň chladiva R410A v systéme chladenia: cca 12kg Ohrev vzduchu po rekuperácii je vodný - celkový nárok na ÚK je 68kW HALA

časť pracovná Vetranie haly - počet pracovných miest 210 - výmena vzduchu vo fáze I

Celkovo privádzané mnoţstvo vzduchu: 10 500m3/h, potreba pre ohrev vzduchu: 126kW potreba plynu pre eliminovanie tepelných strát: 190kW

SPOLU: 32,5m3/h potreba el. energie: cca 10kW časť skladová Celková plocha skladovej haly cca 15 652m2 * 2m - výška pohybu osôb = 31 304m3 * 0,5*hod = 15 652m3/h čerstvého vzduchu,

Potreba pre ohrev vzduchu: 188kW, potreba plynu: 18,8m3/h potreba el. energie: cca 15kW

Vykurovanie

V hale a administratívnych vstavkoch budú napojené na plyn tieto spotrebiče :

18 ks tmavý plynový ţiarič calor SCHWANK D 50 U, s výkonom 49,0 kW a s max. spotrebou zemného plynu 4,9m3/hod

5 ks vzduchotechnická jednotka SAHARA s výkonom 65,0 kW a max. spotrebou zemného plynu 6,5m3/hod


zemného plynu 5,0m3/hod


zemného plynu 10,0m3/hod Celková max. hodinová spotreba zemného plynu v objekte : 145,7 m3/hod.


Str.35

Nároky na pracovné sily v období prevádzky Kancelárie = 40 ľudí Sklad = 179 ľudí / 1 zmena

Sklad = 179 ľudí / 2 zmena

Predloţená zmena s prihliadnutím na jej rozsah a charakter s pôvodným riešením:

stavba ani jej prevádzka negatívne neovplyvní ţivotné prostredie

v okolí stavby nespôsobí výrazné ovplyvnenie kvality ovzdušia navrhovanou

zmenou činnosti prevádzkou haly nevznikajú ţiadne škodliviny počas prevádzky zmena navrhovanej činnosti nespôsobí významné

vplyvy na obyvateľstvo nebude mať negatívne vplyvy na horninové prostredie a reliéf,

kvalitu povrchových a podzemných vôd vzhľadom na rozsah

a charakter zmeny bude mať malý dopad na scenériu krajiny

nezasahuje do ţiadnych maloplošných resp. veľkoplošných chránených území

záber pôdy nie je potrebný

navrhovaná zmena nie je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Dodrţiavanie súladu s právnymi predpismi vyţaduje kontrolu a dohľad nad prevádzkou s podmienkami stanovenými v povoľovacom procese a s

dotknutými právnymi predpismi. Všetky činnosti v prevádzke budú riadené tak, aby spĺňali poţiadavky platnej legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie.


Str.36

PRÍLOHY

1.Informácia či navrhovaná činnosť bola posudzovaná podľa zákona Pre uvedený areál bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod názvom „Logistika Senec G“ a bolo vydané rozhodnutie pod číslom ŽP/EIA/1920/07-Ba zo dňa 26. 09. 2007, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona.

2.Mapy širších vzťahov s označením umiestnenia zmeny navrhovanej činnosti v danej obci a vo vzťahu k okolitej zástavbe 3. Výpis z katastra nehnuteľností 4. Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti Vzhľadom na stupeň projektovej dokumentácie ako podklad k vypracovaniu predmetného oznámenia o zmene činnosti slúžili informácie poskytnuté navrhovateľom formou súhrnnej technickej správy a výkresov spracovaných pre zmenu stavby pred dokončením - JFcon, s. r. o., Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš

Dátum spracovania Marec 2015

Navrhovateľ:

Goodman Senec 1 Logistics (Slovakia), s.r.o., Laurinská 18, 811 01 Bratislava v zastúpení DJ engineering s. r.o., Krajná 23,

900 42 Dunajská Luţná

Spracovateľ oznámenia: G – Finance, s. r. o., Gazdovský rad 5, 931 01 Šamorín

Potvrdenie správnosti údajov: Oprávnený zástupca navrhovateľa: ............................................

Spracovateľ oznámenia: ............................................


Str.37

PRÍLOHOVÁ ČASŤ

Documents

Logistické centrum Goodman, Senec dostavba haly A, časť A ... · cirkuláciou teplej vody (CV) vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP