Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby

Bratislava, september 2011

Miloslava Zemková generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska Spoluautori: Ľuboš Machaj, Andrej Miklánek,Vincent Štofaník, Eva Reiselová, Mária Mikušová, Rastislav Andris, Dušan Vančo, Lovász Attila, Vladimír Burianek, Marta Gajdošíková, Anna Sámelová, Ivan Kočner, Karol Horváth, Rudolf Pepucha, Milan Prekop, Matúš Miklošík

Obsah:

1. Úvod ....................................................................................................... str. 3

1.a. Riadenie .......................................................................................... str. 4

2. Stratégia programového rozvoja ......................................................... str. 11

2.a. Základná charakteristika zmien ................................................... str. 12

2.b. Programové služby ........................................................................ str. 16

2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanie ................... str. 40

2.d. Štúdiá RTVS ................................................................................... str. 47

2.e. Zhrnutie ........................................................................................... str. 48

3. Záver ...................................................................................................... str. 49

Príloha:

Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS

1. Úvod Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby s

dôrazom na verejný záujem bola predložená podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Koncepcia) na prerokovanie Rade Rozhlasu a televízie Slovenska. Koncepcia vychádza z Projektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, vypracovaného v súlade s § 16 ods. 2 písm. a), (ďalej len Projekt), na základe ktorého bola dňa 10. 2. 2011 Národnou radou Slovenskej republiky do funkcie zvolená generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska.

Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou, národnou, nezávislou, informačnou, kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS) bola zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Svoju činnosť vykonáva v súlade s citovaným zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež Štatútom RTVS, a to prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas (ďalej tiež SRo) a Slovenská televízia (ďalej tiež STV), ktoré sú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity.

Poslaním RTVS je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, t. j. poskytovať

programovú službu, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na základe redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s uvedomovaním si spoločenskej zodpovednosti. V súčasnosti, v druhom polroku 2011, RTVS zabezpečuje vysielanie deviatich rozhlasových programových služieb: Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1, Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2, Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3, Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4, Rádio Patria – Slovenský rozhlas 5, Radio Slovakia International – Slovenský rozhlas 6, Rádio Klasika – Slovenský rozhlas 7, Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8, Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9, a dvoch televíznych programových služieb: Jednotka – STV 1, Dvojka – STV 2.

Táto Koncepcia rozpracúva programové tézy Projektu, stratégiu navrhovaných zmien,

načrtli sme v nej aj nevyhnutný technický a technologický rozvoj. Preto na jej tvorbe participovali riaditelia Sekcie programu RTVS spolu s manažérmi programových služieb a tvorivých centier, a tiež riaditeľ Sekcie strategického rozvoja a techniky spolu s manažérmi a odborníkmi v tejto oblasti. Ostatné oblasti činnosti RTVS majú voči programu výkonný alebo podporný charakter (sekcie výroby, ekonomiky, komunikácie, generálneho riaditeľa a ľudských zdrojov). Spôsob riadenia samotnej inštitúcie, rozpracovanie etáp fúzie a kritické momenty zlúčenia oboch inštitúcií sú komplexne pomenované a popísané priamo v Projekte (v nasledujúcej kapitole uvádzam odpočet, popisujem súčasný stav a plán krokov procesu fúzie), ich realizácia je podmienená zákonnými predpokladmi – spôsob financovania, zostavovanie rozpočtov, nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie – a podriadená priamej schvaľovacej kompetencii Rady RTVS. Z tejto Koncepcie a jej prílohy budú následne vychádzať konkrétne projekty: programové štruktúry, akvizičné projekty a výrobné plány na jednotlivé kalendárne roky, projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejných obstarávaní.

1.a. Riadenie

Organizmus inštitúcie, akou je RTVS, plnenie jej zákonných úloh, tvorivých, výrobných a vysielacích procesov, nemôže riadiť jeden človek. Ide o zložité viacvrstvové riadenie v logicky nadväzujúcich časových úsekoch. Rozlišujeme tri druhy riadenia: riadenie krízy, riadenie zmien, riadenie fúzie, a v každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové). V STV musel manažment v prvej fáze fúzie zvládnuť krízové riadenie, keďže išlo o výrazné zmeny na všetkých analyzovaných úrovniach – organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra, rozpočet, program, vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so štátom, kapacitné plánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby a vysielania. V SRo musí manažment riadiť kontinuálne zmeny: v organizačnej štruktúre, v personálnom obsadení, v programe. Celkovo tu ide o udržanie a skvalitnenie systému. Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivých fázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počas všetkých fáz fúzie). Ekonomické štruktúry musia kopírovať organizačné štruktúry. Programové štruktúry sú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými, kapacitnými a technickými možnosťami, stavané sú v ročnej periodicite s možnosťou flexibilných úprav podľa možností rozpočtu. Technika a technológie musia prejsť výraznou zmenou, túto budú riadiť špecializované tímy. Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov. V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomického riadenia, než pri trojzložkovom financovaní. Riadenie fúzie RTVS Keďže v tejto fúzii ide o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinanty a zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromný podnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Fúziu som v Projekte navrhla v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich základnú charakteristiku, špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre manažment. Odpočet: V prvej fáze fúzie pôsobil v novej verejnoprávnej inštitúcii dočasný manažment – zástupkyňa štatutárneho orgánu, menovaná predsedom NR SR, a jej zástupcovia pre SRo a STV. Základná štruktúra novej inštitúcie bola jednoduchá: samostatné organizačné jednotky SRo a STV, ktoré boli previazané len jediným prvkom – zástupkyňou štatutárneho orgánu. Úlohou dočasného manažmentu bola založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkých administratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu a na jeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností na vykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona. (splnené) Ďalej to bola analýza zmluvných vzťahov – vrátane zmluvy so štátom a príprava novej zmluvy a dodatku na rok 2011 (splnené). Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátom bola možná interpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bolo nevyhnutné prepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie a stanoviť mu presný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 v STV bolo nastavenie výroby navrhnutých titulov tak, že sa predpokladalo “preliatie” štátnych financií do externého prostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšie súvislosti boli prinajmenšom diskutabilné, interné výrobné kapacity mali spotrebovať

maximálne 15% štátnej dotácie, dodatok vôbec neuvažoval o otvorení titulu na nové investície do technického a technologického zabezpečenia výroby in house. Bolo nevyhnutné prepracovať dodatok tak, aby výroba vnútri STV spotrebovala viac financií a externé výkony menej (obrátenie pomeru), aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetky priame náklady, aby sa mohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termíny platieb boli realizovateľné. Nový manažment, zostavený po zvolení GR SR, predložil zmluvu a jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis (splnené, zmluva a dodatok pre STV na rok 2011 sa realizujú). Ďalšou úlohou bolo zosúladenie ekonomického riadenia, presné identifikovanie dlhovej služby a jej štruktúry, vytváranie prierezových pracovných tímov v programových, technických, ekonomických, administratívnych sekciách, v archívoch (splnené). Výstupy z prierezových tímov boli dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia – išlo o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy na organizačné zlúčenie príslušných organizačných útvarov (splnené). Bez schválených nástrojov riadenia a základných dokumentov sa RTVS riadila rozpočtovým provizóriom a v inštitúcii platili staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšie obmedzenia: nemožnosť výraznejších programových zmien v štruktúre televíznych programových služieb – programový koncept Jednotky a Dvojky je súčasťou až riadneho rozpočtu na rok 2011, dovtedy STV vysielala v starom režime, nebolo možné svojvoľne zrušiť Trojku. Ďalej – nebolo možné riešiť personálne obsadenie systemizovaných miest, kým platili staré organizačné štruktúry. Dočasný manažment a neskôr riadny manažment prebral agendy, riadiace kompetencie a právomoci od bývalých štatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholového manažmentu. Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnych subjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva, pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu a všetky problémové prvky popísané vyššie. Obdobie bolo mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňovalo len nevyhnutné výdavky, bolo vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnom režime fungoval v riadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímali toto opatrenie ako dočasnú nevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania v kombinácii s neistotou vyvolanou avizovaným hromadným prepúšťaním. Navyše, nová inštitúcia mala zdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, ktoré spôsobovali nerovnaký prístup k zamestnancom RTVS v dvoch organizačných zložkách. Na podnet ZO OZM a po dohode všetkých deviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstúpil zamestnávateľ do kolektívneho vyjednávania, jeho výstupom je Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu. Riadenie vykazovalo všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných zložkách, s obmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojov riadenia, ku ktorým má autorizovaný prístup GR až po schválení radou). Nadstavbová štruktúra RTVS ešte nejestvovala, nebolo možné ju vyčleniť a riadiť. Zmenový potenciál pre ďalšiu fázu: vrcholový manažment zmeny inicioval. V organizačnej zložke SRo bol zmenový potenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každej oblasti svojej činnosti v uplynulom období, bol pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sám zmeny inicioval (v oblastiach, na ktoré mal dosah – identifikoval spoločné agendy, požadoval vytváranie prierezových tímov). V organizačnej zložke STV bol zmenový potenciál neaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziami a realizáciami veľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou – zamestnanci sa zmien obávali (čiastočne to pretrváva doteraz), bránili sa úvahám o fúzii. Avšak – a to je dôležité – nenaplnil sa predpoklad o vysokej rezistencii voči akejkoľvek zmene, čoraz viac

zamestnancov sa na zmenách spolupodieľa. Organizačná zložka bola v akútnej kríze. Preto ju bolo potrebné krízovo riadiť. Prvá fáza je ukončená. Súčasnosť: Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhý polrok)

Nová GR bola po zvolení zo zákona povinná do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia, ktoré podliehajú jej schváleniu: návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS, organizačný poriadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS, podmienky poskytovania archívnych dokumentov (splnené). Manažment súbežne vytvára systém vnútorných smerníc (pôvodné sú nekompatibilné), tento proces by mal byť ukončený koncom roka 2011. Dobiehajú procesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie a určené v záväznom harmonograme postupu. Po vykonaní právnych analýz urobil manažment niekoľko strategických právnych úkonov, ktoré odvrátili hrozbu exekúcií, ukončil alebo vypovedal nevýhodné zmluvné vzťahy, podal jedno trestné oznámenie, otvoril rokovania o možnosti úprav zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy so štátom. Pripravil návrh novej Zmluvy so štátom a dodatku na rok 2012 – oba tieto dokumenty vyplývajú z nového zákona, potrieb novej inštitúcie a zo skúseností s plnením predchádzajúcich zmluvných vzťahov so štátom. RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť. Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľko rokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená ako ziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení GR RTVS vstúpil do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát, pripravil kompletnú dokumentáciu na rokovanie Vlády SR (materiál prešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, je pripravený na schválenie). K oddlženiu zatiaľ teda nedošlo, okrem reálneho znefunkčnenia systému stále hrozí vysielateľovi strata kredibility. Je to nepriaznivá východisková pozícia na uzatváranie strategických zmlúv, znevýhodňuje fungovanie inštitúcie v konkurenčnom prostredí. Rozpočet, ktorý manažment predložil rade na schválenie, bol stavaný zhora. Aktivizoval priebežné kontrolné mechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Je síce vysoko reštriktívny oproti roku 2010, no predpokladá stratu. (RTVS ju však pravdepodobne nevytvorí). Tvorba rozpočtu zhora si vyžiadala prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov, identifikáciu všetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bolo nevyhnutné vykonať analýzu majetku a identifikáciu prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s hlavnou činnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka, Paučiná Lehota, Liptovský Ján, nasledovalo rozhodnutie o nadbytočnosti majetku a ďalšie právne úkony na jeho odpredaj (splnené). RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vznikli spoločné zlúčené útvary a agendy, schválená organizačná štruktúra a organizačný poriadok sú vysoko šetriace (ľudské zdroje a financie). Prebehol prvý audit agend a na jeho základe bolo otvorené hromadné prepúšťanie, ukončené 30. 9. 2011, teda predčasne. Nový Zákonník práce umožní postupné znižovanie stavu zamestnancov mimo režimu hromadného prepúšťania. V súčasnosti prebieha následný audit agend a pracovného vyťaženia zamestnancov, prebiehajú administratívne úkony – úpravy pracovných zmlúv všetkých zamestnancov RTVS. Reštrukturalizácia STV: spočívala v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustením identických a spoločných útvarov (zlúčili sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), došlo k prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry. Zrevidovalo sa nastavenie procesov

plánovania, výroby, postprodukcie, vysielania. Tieto zmeny vyvolali ďalšie zmeny: najmä v personálnom obsadení, predpokladáme ďalšie zlučovanie príbuzných agend. Manažment navrhol rade ukončenie činnosti dcérskych spoločností fúziou alebo likvidáciou pre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhol ukončenie vysielania jednej programovej služby a úpravy programového konceptu Jednotky a Dvojky. SRo musel počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto išlo o vypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčili sa s televíznymi do nadstavbovej štruktúry), pre budúcnosť musí počítať s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre (budú súvisieť s ukončením implementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie, výkazníctva), počet a rozsah programových služieb tu ostal rovnaký ako v roku 2010. Zatiaľ nebolo potrebné žiadnu rušiť. V tejto fáze je potrebné v programe a technike postupne vytipovať spoločné prvky – v spravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web, intranet, riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy). K tomu sú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického a technologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, projekty priestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach (fúzie regionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend v sídle RTVS, aby bolo možné uvoľniť výškovú budovu STV (dôjde k šetreniu energií a nákladov na čistenie, stráženie, údržbu, správu.) (prebieha) Riadenie: V celom RTVS uplatňuje manažment nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadenie kontinuálnych zmien, v STV krízové riadenie. Plán: Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)

Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po prípadnom spojení v jednom priestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technicky realizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry 2011. Korporátne vrcholové riadenie. Program: Z fúzie sú a budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné, vysielacie a archívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba má svoje špecifiká v rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákup takýchto produktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu, nemôžu dabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe), náučno-vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko sú autonómne prvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania. Rozhlas nie je zvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexné médium nemôže pracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je však možné uvažovať o obsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločných ľudských zdrojov (fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe. Organizačná štruktúra je stavaná tak, aby rozhlasové a televízne tímy mohli spolupracovať a vytvárať spoločné projektové a/alebo realizačné tímy. Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia. Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych a zahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie (obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitie umeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detského speváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programových štruktúrach.

Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky – realizuje sa), intranet, nové médiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidácie a vytvárania styčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV) a hlasových služieb (mobil a pevné siete), (analýzy a prípravné projekty sú už v procese, niektoré prvky bolo už nevyhnutné realizovať). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie a redundanciu prostriedkov IT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebného hardware), (prebieha). Synergickým šetriacim prvkom bude určite spoločný park prenosových vozov a automobilov, predpokladáme ich efektívnejšie využívanie pri spoločných projektoch. Otvoria sa možnosti zdieľania ľudských a technologických zdrojov (najmä zvuková výroba pre STV), zdieľania kontribuč-ných, distribučných a príspevkových ciest (satelitný uplink, dátové linky na štadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚV SR) a ďalšie synergické prvky. Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy). Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možností voľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítať s prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (rozhodnutie o využití platformy PROVYS, projekt je v procese). Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačné zmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS, rovnako aj v SRo a STV. Zostavenie takéhoto rozpočtu musí reflektovať nielen zákonné spôsoby financovania, ale veľké množstvo súvisiacich faktorov a okolností. Základom ostane trojzložkový zdroj príjmu (úhrady, príspevok zo štátneho rozpočtu, reklama), alebo dvojzložkový v prípade zrušenia úhrad. Treba rátať s poklesom na 0,5% využitia vysielacieho času na reklamu v STV. Podľa nášho názoru bude potrebné aktivizovať všetky zo zákona povolené a možné druhy reklamy a telenákupu, a v budúcnosti udržať hoci aj nízke percento na realizáciu reklamy ako minimálneho dodatočného zdroja financovania, na realizáciu cross promo projektov a mediálnych spoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskové charitatívne aktivity. Ostatné vlastné zdroje príjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary, sponzorské plnenia) budú tvoriť skôr doplnkový zdroj. Celkovú príjmovú časť predpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť ju nemôže prekročiť. Keďže výdavky oboch predchádzajúcich inštitúcií spolu boli na prelome rokov 2010 a 2011 na úrovni 115 – 117 mil. eur, pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stála pred manažmentom pri súčasných podmienkach financovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vo výške 20 mil. eur. (v roku 2011 splnené a prekročené, úspory budú najmenej 23 mil. eur). Optimálne zdroje pre inštitúciu s takým rozsahom činností, ktoré vykonáva v roku 2011, by mali byť vo výške 106 mil. eur (optimálne pre technologický rozvoj, RTVS udrží všetky programové služby). Rozpočet s príjmami vo výške 96 mil. eur bude znamenať pomalšiu technologickú obnovu, ale RTVS udrží všetky programové služby len miernou reštrikciou. Ak by príjem klesol pod 90 mil. eur, bude to znamenať žiadnu alebo len nevyhnutnú obnovu pod úrovňou základnej reprodukcie, výraznú reštrikciu v programových službách: SRo bude musieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, najmenej dve celoplošné programové služby neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť na externú spoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielanie jednej zo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, a systému bude hroziť degenerácia. V akomkoľvek režime financovania (z úhrad alebo zo štátneho rozpočtu) bude potrebné rešpektovať pomer 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútri inštitúcie. 30% z každej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% na televíznu tvorbu a vysielanie, po odpočítaní nákladov na spoločné funkcionality. Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. V RTVS bude potrebné udržať nadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak

budú vytvorené podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVS je možné udržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie. Plán: Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)

Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky). Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné využívať výhody spoločného riadenia kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickej podpory, priamej koordinácie programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra s disponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude naplno uskutočniteľná po umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovom usporiadaní. Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania) mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovej horizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväzných ukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania). Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. Projektové riadenie fúzie bude ukončené. Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že ide o viacvrstvový proces, ktorý postupne zmení doterajšie riadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahne teda všetky oblasti činnosti vysielateľa. Výstupy procesu fúzie:

- jednotné ekonomické riadenie,

- centralizovaná stavba rozpočtov,

- kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika),

- riadená príprava na zmenu financovania,

- koordinované programové riadenie a riadenie výrobných procesov,

- spoločné programové prvky,

- možnosť prepojenia ľudských zdrojov,

- spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného marketingového mixu),

- zníženie počtu dcérskych spoločností,

- pružná, efektívna štruktúra systému

- úsporná štruktúra systému (oproti obom predchádzajúcim systémom dôjde k zníženiu prevádzkových nákladov o 20 až 30 mil. eur ročne (Projekt predpokladal 17 – 20 mil. eur).

Prvých deväť mesiacov riadenia fúzie už preukázalo, že projekt fúzie je uskutočniteľný a potrebný, inak by ostalo zlúčenie SRo a STV len na papieri a nevyužil by sa synergický potenciál oboch médií. Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľké médium verejnej služby má potenciál (informačný, tvorivý, výrobný, obchodný) významného

hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu. Správne riadená má potenciál vytvoriť dobrú platformu pre iné než bulvárne a masové programy – klasická hudobná produkcia, moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifické televízne projekty domácej, slovenskej proveniencie môžu vytvoriť významný protipól súkromným televíziám a rádiám, divák a poslucháč musí mať možnosť voľby. Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách, nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní...). Šetrí ľudské zdroje, počíta so spoločným technickým a priestorovým usporiadaním. Má isté riziká: - nerovnaký zmenový potenciál,

- politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému,

- ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia predchodcov),

- riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa v tomto druhu priemyslu realizujú),

- technický a technologický dlh,

- riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (podhodnotené odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr ľudských zdrojov),

- subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby.

Riziká sa však dajú eliminovať: - riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním,

- ochrannými mechanizmami,

- správnym programovaním,

- kontrolou,

- spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením,

- novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).

Úspešnosť realizácie fúzie závisí na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny, aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudské zdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GR a rady (koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú pre manažment nevyhnutné nástroje riadenia a niektoré podliehajú priamej schvaľovacej kompetencii rady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj na prístupe štátnych orgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjde o riešenie cudzích zdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze – systém sám nebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty (spoločné priestorové riešenie).

Hlavnou úlohou GR RTVS a manažmentu v procese fúzie bude vytvoriť dlhodobo udržateľný systém, ktorý bude schopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmeny financovania systému a zmeny v nárokoch na programové výstupy. Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska – vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizácii – si predstavujeme ako súbor moderných programových služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru. V oblasti riadenia zdôrazňujem aspekt zodpovednosti, kvalifikovanosti a osobnej angažovanosti manažérov na všetkých riadiacich pozíciách – realizácia fúzie je mimoriadne náročný proces, v ktorého riadení by každá chyba rezonovala veľmi dlho. V programovej oblasti zdôrazňujem aspekt intenzifikácie (nepôjde o extenzívne rozširovanie služieb) – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte k tým, pre ktorých tu verejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré im sprostredkúva a predstavuje.

2. Stratégia programového rozvoja

V Projekte riadenia a rozvoja RTVS na roky 2011 – 2015 je rozvoj poskytovanej programovej služby viazaný na postupnú revitalizáciu všetkých oblastí činnosti RTVS a na uskutočnenie zásadných krokov fúzie. Programový rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, z hľadiska riadenia pôjde o riadenie súboru kontinuálnych zmien (nie skokových či šokových).

Pri definovaní základných kritérií rozvoja programovej služby vychádzame predovšetkým z troch východísk: - rozvoj programu koncipujeme v súlade s vývojom ekonomickej situácie Rozhlasu a televízie Slovenska, rešpektujeme finančné, technické a technologické podmienky tvorby a vysielania programu; - jasne definujeme programové zameranie jednotlivých programových služieb (okruhov) tak, aby sa vzájomne neprelínali ale dopĺňali a zároveň garantovali plnenie úloh zo zákona, - nadväzujeme na všetko pozitívne, čo priniesli vo vývoji duálneho systému Slovenský rozhlas a Slovenská televízia ako vysielatelia zo zákona a zároveň určujeme podmienky pre modernizáciu obsahu aj formy vysielania všetkých ich programových služieb v spojenej inštitúcii. Keďže manažment RTVS nepozná v tomto období presné nastavenie systému financovania celej inštitúcie, vytvára sa obraz vývoja na ďalšie obdobie len s istými ťažkosťami, rámcovo. Ak je základným predpokladom fungovania celej inštitúcie vyrovnaný rozpočet, v takomto prípade je realizácia programovej služby závislá od vytvárania dostatočných zdrojov v oblasti prímov. Program bude musieť v nasledujúcich rokoch veľmi pružne reagovať na možnosti rozpočtu. Samozrejme i v tejto situácii garantujeme plnenie zákonom stanovených úloh, ktoré predstavujú pre RTVS základné limity jednotlivých programových služieb (financovanie ovplyvní ich rozsah). Základným cieľom rozvoja programovej služby RTVS ostáva aj na ďalšie obdobie zabezpečiť pre obyvateľov Slovenskej republiky spravodajské a publicistické informácie pre ich orientáciu a slobodné utváranie názorov, v oblasti umeleckých programov vytvárať predpoklady na vznik a šírenie kvalitných umeleckých diel všetkých žánrov a tým sa spolupodieľať na rozvíjaní estetických a etických kritérií poslucháčov. Vývojový trend elektronických médií bude v nasledujúcich rokoch ovplyvnený dynamickým rozvojom možností získavania jednotlivých informačných zdrojov. Mladšia generácia dnes akceptuje stále masívnejšie technologické novinky. Klasické programové nosiče budú v nasledujúcom období odsúvané do úzadia. Na túto skutočnosť musíme pri príprave programového obsahu neustále myslieť. Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajú technologických rozvojom, sa dynamická krivka penetrácie nových spôsobov individuálneho prijímania obsahu médií bude aj v najbližšom období neustále zvyšovať. Individuálny výber obsahu vysielania rozhlasu aj televízie sa bude prehlbovať. Dnešný trend stále väčšej akceptácie neplnoformátových programových služieb sa bude v najbližších rokoch ešte dynamickejšie prehlbovať a doterajší vývoj naznačuje, že monotematické, resp. obsahovo užšie zamerané špecializované televízne kanály budú mať čoraz silnejšiu pozíciu. Tento trend je zrejmý aj u iných vysielateľov (nielen) na Slovensku - vplyvom digitalizácie a iných faktorov klesá podiel mainstreamových plnofomátových programových služieb, avšak tento je kompenzovaný nárastom podielu menších, užšie zameraných špecializovaných okruhov. Podobným smerom sa vyvíja napríklad aj Česká televízia, ktorá disponuje momentálne štyrmi a uvažuje o piatom, prípadne šiestom okruhu. Takže aj keď podiel ČT 1 klesá, celkový podiel ČT je pomerne stabilný, resp. dokonca má tendenciu rásť. Na tieto nové okolnosti a možnosti,

ktoré zásadne zmenia mediálne prostredie v najbližšom období aj na Slovensku, musíme reagovať pri príprave programovej štruktúry na všetkých programových službách RTVS. Druhým dominantným vývojovým prúdom, ktorý zásadne ovplyvní postavenie televízií v rámci mediálneho mixu, bude pokračujúci rozvoj online médií a ich zvyšujúci sa vplyv. Aktuálna penetrácia internetu už prekročila úroveň 54% populácie, pričom penetrácia v mladšej časti populácie dosahuje až 90% úroveň (napríklad u detí vo veku 10-12 rokov). To má samozrejme zásadný vplyv na ich konzumáciu klasického „konvenčného“ televízneho obsahu ponúkaného v rámci klasických televíznych služieb: stúpa konzumácia obsahu ponúkaného na on-line platformách. Aj na základe tejto prognózy je zrejmé, že mimoriadnu pozornosť musí programový manažment venovať novým funkcionalitám webu. Práve web sa musí stať novou samostatnou programovou službou s ponukou mnohých možností sledovať programovú ponuku rozhlasu a televízie, no má tiež poskytovať aj nové možnosti využitia spravodajských, publicistických a umeleckých programových žánrov. Web by sa mal preto v horizonte jedného roka stať plnohodnotným spravodajským médiom, kde si návštevník nájde aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, publicistiku, archív relácií, priame prenosy a rôzne prvky interaktivity. Uvažujeme o reláciách a formátoch vyrábaných špeciálne pre web a práve týmto spôsobom chceme osloviť tú skupinu populácie, v ktorej má verejnoprávny vysielateľ tradične slabšiu pozíciu, a síce mladého dynamického diváka.

2.a. Základná charakteristika zmien   SLOVENSKÝ ROZHLAS Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasové programové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ich formátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých programových typov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať v nastúpenom trende – naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo stúpajúcim požiadavkám poslucháčov na príjem jednotlivých programových služieb a efektívnejšie využívať vnútorné aj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby Rádio Slovensko a Rádio Regina budú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní svojich programových služieb. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité bude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však bude hľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich zoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby, ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky. Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto projekte fakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov (nízkonákladové programové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM a programová služba zameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 – 2015 budeme okrem

internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú na mediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť v čoraz dynamickejšie sa rozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti rozhlasového vysielania. Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho systému. Stať sa lídrom v zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú zmenu v celom systéme prenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše vysielanie nielen v on line podobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy. Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah mu v širokej škále budeme ponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa najviac priblíži k individuálnym požiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve verejnoprávny vysielateľ jedinečnú možnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah svojho archívu aj aktuálnych programov. SLOVENSKÁ TELEVÍZIA Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízne programové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku). Najväčšou výzvou pre programový manažment je stabilizácia programovej štruktúry najmä Jednotky Slovenskej televízie. Je dôležité vrátiť vysielaniu Jednotky dôveru medzi divákmi a zostaviť programovú ponuku tak, aby počas celého dňa mal divák garanciu, že ponúkaný program dosahuje potrebné kvalitatívne parametre. Jednotka sa musí stať pre divákov dôležitou možnosťou voľby v ponuke všetkých vysielateľov, pričom hlavným lákadlom sa musí stať práve kvalita. Našou ambíciou je, aby programová ponuka Jednotky mala atraktívnosť a príťažlivosť, aby sa divácke portfólio v prvej fáze stabilizovalo, inak nemožno hovoriť o zvyšovaní diváckeho podielu. Vzhľadom na nesmiernu dynamiku rozvoja trhu ťažko hovoriť o konkrétnom čísle, no potenciál Jednotky je určite vyšší než ukazujú súčasné čísla a preto bude našou snahou zvýšiť trend diváckeho záujmu, pričom by sme radi stabilizovali podiel Jednotky na úrovni 12% diváckeho podielu v kategórií 12+. Pri Dvojke je podstatne náročnejšie stanoviť predikát podielu na trhu, keďže jej programová ponuka je fragmentovaná a zameraná na divácke minority a náročnejších divákov. Ideálne by bolo posudzovať výkonnosť ponúkanej programovej štruktúry vo vzťahu k cieľovým skupinám, ktoré má daný program ambíciu osloviť, pretože práve tento údaj nám dá, na rozdiel od údaja o sledovanosti v univerzálnej cieľovej skupine, relevantnú informáciu o výkonnosti daného programu. To však aktuálny systém monitorovania televíznej sledovanosti v plnej miere neumožňuje. Preto si dovoľujeme vysloviť ambíciu, že podiel Dvojky sa môže pohybovať v intervale 2 až 4% v závislosti od objemu športového vysielania. Dosiahnuť takýto cieľ v období dynamického nárastu konkurencie plnoformátových ale najmä monotematických programových služieb bude neľahká úloha. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa programové ponuky Jednotky a Dvojky vhodne dopĺňali a aj v rámci tohto programového súbehu ponúkali istú alternatívu: cieľom bude, aby divák mal vždy dôvod zostať na niektorej programovej službe STV. Programovú ponuku v rámci jednotlivých časových pásiem budeme na Jednotke a na Dvojke modelovať tak, aby v tom istom čase neoslovovali rovnakú cieľovú skupinu, ale vytvárali alternatívu. Napríklad ak na Dvojke budeme vysielať atraktívny futbal, o ktorom vieme, že oslovuje predovšetkým mužov, tak program Jednotky by mohol ponúkať zaujímavú alternatívu pre ženy. V programovej ponuke chceme v najbližšom období dosiahnuť nielen v obsahu, ale aj v oblasti technológii podstatne vyšší štandard. RTVS, jej organizačná zložka Slovenská televízia, musí prekonať zaostávanie v technologických možnostiach. Týka sa to všetkých oblastí tvorby jednotlivých programových žánrov. Na prvom mieste počítame s tým,

že sa výrazne zmení kreatíva a spravodajstvo. Nové dynamickejšie, operatívnejšie a najmä modernejšie programové self promo a celkovo nová grafika Jednotky a Dvojky budú pre divákov prvým signálom celkovej zmeny programovej ponuky Slovenskej televízie. Tak isto spravodajstvo musí vysielať už začiatkom roka 2012 z nového, moderného štúdia, ktoré umožní poskytnúť divákom modernejší a estetickejší obraz. Opustíme formát vysielania 4:3 a nahradíme ho konečne moderným formátom 16:9. Samozrejme tieto formálne zmeny budú ruka v ruke so zmenou obsahu. Programové upútavky musia ponúkať kvalitné programy a spravodajstvo musí zabezpečovať nielen moderný obraz, ale aj objektívny, nezávislý a informačne bohatý obsah. Už v roku 2012 chceme zabezpečiť na Jednotke tri výrazné hodinové informačné bloky. Ráno od 7 do 8, na obed od 12 do 13 a večer od 19 do 20. Zachované budú aj krátke bloky správ o 16 a 22 hodine. Ranný blok bude zabezpečovať pre divákov základný pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali a na ich vývoj od posledného vysielania, výhľad na najbližšie obdobie a základný informačný servis, ktorý sa dotýka nasledujúceho dna. Na obed poskytneme okrem spravodajských blokov aj komentovaný pohľad na vývoj najdôležitejších tém a večer poskytneme divákom STV celkový súhrn udalostí z domova aj zo zahraničia. Prioritnou kvalitou - zadaním pre spravodajstvo je dôveryhodnosť, mienkotvornosť, vyváženosť a veríme, že s tým pôjde ruka v ruke aj nárast diváckeho záujmu. Našou ambíciou je otvárať nové témy, ponúkať spravodajskú pridanú hodnotu v podobe analýz, historických, ekonomicko-právno-geopolitických súvislostí. Naším cieľom je, aby ostatné médiá čerpali témy a informácie práve zo spravodajstva STV. Ďalšou dôležitou osou tvorby programovej ponuky sa stane ponuka publicistických programov. Na televíznom trhu absentuje občianska a investigatívna publicistika a práve tieto programové typy sa musia stať stabilnými formátmi v programovej ponuke STV. Ale aj víkendové magazíny a ľahšie programové typy, napr. cestovateľský magazín, musíme už v najbližšom období dostať do vysielania. V období nasledujúcich rokov by mala Slovenská televízia zohrať dôležitú úlohu aj v televíznej dramatickej tvorbe. Postupne na túto oblasť takmer úplne rezignovala. Je faktom, že ide o finančne najnáročnejšiu časť programovej ponuky, ale na druhej strane práve tvorba televíznych väčších seriálov, či minisérií ako aj televíznych filmov je vždy signálom stability a dynamického rozvoja televízneho vysielateľa. Slovenská televízia v spolupráci s koprodukčnými partnermi v prípade náročnejších projektov, alebo aj vlastnou výrobou musí každý rok zabezpečiť niekoľko výrazných titulov do vysielania. V období, kým sa nepodarí vytvoriť ekonomické podmienky na znovuobnovenie vysielania ďalších monotematických programových služieb Slovenskej televízie, budeme vysielať niektoré športové podujatia aj na Jednotke. Na tejto programovej službe sa budú vysielať tie športové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na divácku obec prekračuje rámec výlučne športových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy slovenskej reprezentácie v rámci hokejových alebo futbalových Majstrovstiev sveta, prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenských reprezentantov v iných športoch. V istých mimoriadnych prípadoch je možné vysielať aj športové podujatia , na ktorých sa nezúčastňuje naša reprezentácia. Dôležitou súčasťou programingu je aj stabilita vysielacích časov. Budeme podporovať návyk, ktorý sa v divákoch už dlhšie vytvára v jednotlivých obdobiach toho ktorého dňa. Situácia vo vysielaní Dvojky je podstatne stabilnejšia, ale to neznamená, že by aj Dvojka nemala prejsť na nové štruktúry programu. Podrobnejšie tieto zmeny popisujeme v ďalších častiach.  WEB Aktuálna penetrácia internetu na Slovensku je tesne nad 54%, v niektorých európskych krajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na

Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou bude v nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom je rozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa. Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.sk, koncipovaný podľa zákonného rámca informatizácie verejnej správy, pre veľké verejnoprávne médium nestačí. Je nevyhnutné uvažovať o samostatnej webovej programovej službe – táto nemá slúžiť iba na prezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo práve vysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiom spojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytuje plnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotné médium znamená, že programový web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielaných programov, ale rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, online chaty s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami programu atď. V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovú prezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médií verejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka takmer neexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sa v budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislosti s obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnej spravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovej potenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijíma informácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahom v digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novými distribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej služby Rádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám. Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby, ktorým je nízka atraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej formy a štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby vysielania vzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumuje audiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí na zintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti. Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt, na ktorom už RTVS pracuje, technologické zázemie a vytvorenie realizačného tímu. Základné priority webu:

‐  Neustále aktualizovaný spravodajský obsah vrátane videoreportážií ‐  Budovanie synergie s konvenčným rozhlasovým a televíznym vysielaním, či už v

oblasti proma alebo informačnej pridanej hodnoty (púšťanie častí relácií v predstihu a podobne)

‐  Vytváranie exkluzívneho kontentu špeciálne pre web, čo podčiarkuje ambíciu vytvoriť web ako samostatnú programovú službu zacielenú na mladších divákov.

2.b. Programové služby R o z h l a s o v é p r o g r a m o v é s l u ž b y : Informačné programové služby – Rádio Slovensko, Rádio Regina a Radio Slovakia International Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1 Charakteristika programovej služby – Rádio Slovensko je vo svojom 24-hodinovom programe prioritne zamerané na prúdové vysielanie s dominantnou orientáciou na aktuálne spravodajstvo a analytickú publicistiku doplnenú blokmi umeleckého programu. Poslanie – poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov, poskytuje priestor súčasným spoločenským a kultúrnym aktivitám, sprostredkúva hodnoty iných národov. Programové priority – mienkotvorné dôveryhodné spravodajstvo, silná pozícia zahraničného spravodajstva, bezkonkurenčné športové spravodajstvo (priame prenosy zo športových podujatí), analytická publicistika. Informácie nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné. Prioritou Rádia Slovensko je v prvom rade korektne informovať, zaujímavo vzdelávať a popri tom aj zabávať. Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na:

• ranný blok – interaktívne prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne servisné informácie potrebné pre daný deň

• predpoludňajší blok – prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne spravodajstvo a publicistiku, servisné informácie

• popoludňajší blok – prúdové vysielanie zamerané na aktuálne spravodajstvo a analytickú publicistiku, servisné informácie

• večerný blok – blokové vysielanie zamerané na živý kontakt s poslucháčmi, profilové rozhovory osobností, analytická publicistika, umelecké slovo, v novej vysielacej štruktúre 2012 prechod na prúdové vysielanie

Dodržiavaný pomer slova a hudby – 50 % : 50 % Hudobný formát – hudobný formát Rádia Slovensko vychádza z mapovacej štúdie, ktorá presne pomenúva, aké požiadavky má daná cieľová skupina na hudobnú skladbu pre nich ideálneho rádia. Jadro tvoria osvedčené hity 80. a 90. rokov. Na objem súčasnej (aktuálnej hitparádovej) hudby nekladú poslucháči zásadný dôraz. Výnimkou je iba aktuálna domáca produkcia. Tento formát je potrebné ďalej rozširovať. Poslucháči majú možnosť získať potrebné informácie o hraných skladbách cez webovú stránku. Cieľová skupina poslucháčov – okruh poslucháčov verejnoprávnej inštitúcie je rôznorodý, preto Rádio Slovensko zohľadňuje široké spektrum záujmov verejnosti, ponúka program atraktívny a užitočný, ktorý reaguje na potreby a záujmy spoločnosti. Pravidelné prieskumy mediálneho trhu sú východiskovým materiálom pre operatívne rozhodnutia i strategické zmeny v strednodobom horizonte. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie sa zameriava na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy.

Z hľadiska veku ide primárne o poslucháčov vo veku 30 až 50 rokov (s presahom k starším ročníkom). Koncepcia rozvoja programovej služby – v nasledujúcom období bude na tejto programovej službe nevyhnutné podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií vo forme spravodajských materiálov ale aj publicistických programov. Potrebná je jasnejšia profilácia programovej služby, čo si bude vyžadovať postupné zmeny v programovej štruktúre smerujúce k rozšíreniu prúdového vysielania s minimálnym počtom vopred nahratých programov. Tak bude možné flexibilne reagovať na dianie „tu a teraz“. Prioritou je vytvoriť v programe čo najväčší priestor pre možnosť živého vstupovania. Pred akýmkoľvek naplánovaným programom musia mať prednosť aktuálne, rýchle a overené informácie vrátane spoľahlivého dopravného spravodajstva.

• rozšírenie prúdového vysielania v pracovných dňoch do polnoci, cez víkend počas dňa • prehodnotenie tých programov, ktoré sú vysielané na Rádiu Slovensko a súčasne na

inej programovej službe • vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou

spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov (priestor pre spoluprácu ponúkajú najmä významné spoločenské, kultúrne a športové podujatia)

• skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS • rozvoj moderátorského prejavu • rozšírenie analytickej publicistiky v popoludňajšom a večernom prúdovom vysielaní

Spravodajské programy – v spravodajstve je potrebné rozšíriť priestor pre vlastné témy a využívať ich umiestňovanie na webe. Spravodajstvo RTVS by sa malo stať jedným z najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokú verejnosť. Rovnako tak servis pre poslucháčov v podobe dopravného spravodajstva. Súčasné spravodajské programy zostanú zachované, plánujeme rozšíriť správy v tých časoch, v ktorých doteraz neboli a krátke správy o pol vo večernom prúdovom vysielaní. Spravodajské aktuality majú prednosť pred akýmkoľvek vopred naplánovaným programom. Publicistické programy – publicistika na Rádiu Slovensko bude pracovať s kratšími, atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú využívať rôzne formy rozhlasového spracovania. Mimoriadne dôležitý je vhodný výber poslucháčsky zaujímavých a užitočných tém, ktorý sa realizuje prostredníctvom pravidelnej komunikácie medzi dramaturgom programovej služby a editormi výrobných centier. Určitými zmenami musí prejsť náboženská publicistika a magazínové programy mapujúce dianie v kultúrnom a spoločenskom živote tak, aby viac reagovali na súčasné požiadavky poslucháčov. Je potrebné pokračovať v precíznom profilovaní blokov v prime-time a dôsledne dodržiavať nastavený formát rádia (obsahový i pomer slova a hudby). Aj pred programami, ktoré sú dnes už „ikonami“ Rádia Slovenska, stojí úloha zatraktívniť svoj formát a obsah, aby viac rešpektovali základnú koncepciu, filozofiu rádia. Športové programy – Rádio Slovensko bude naďalej podporovať silnú pozíciu kvalitného športového spravodajstva. Priame prenosy zo športových podujatí zostanú súčasťou vysielania. Rádio Slovensko poskytuje priestor aj na prezentáciu menej známych netradičných športov. Dramatické programy – v budúcnosti plánujeme v súlade s jasnejšom profiláciou programovej služby presunúť dramatické programy na Umelecké programové služby, určitú časť aj na Rádio Regina. Príležitostne vo sviatočné alebo počas špeciálnych tematických dní

zostanú zachované umelecko-vzdelávacie programy (fíčre) a čítanie na pokračovanie. Tradičnou súčasťou nedeľného predpoludnia zostane zábavný program. Hudobné programy – popri vyprofilovanom hudobnom formáte v prúdovom vysielaní Rádio Slovensko nezanedbáva ani menšinové žánre v špecializovaných publicistických programoch. Osobitnú pozornosť venujeme súčasnej i staršej slovenskej hudbe. Rádio Slovensko vo svojom vysielaní podporuje aj nové hudobné talenty. Vzdelávacie programy – sú prirodzenou súčasťou denného vysielania v podobe publicistických príspevkov a programov. Zvlášť úspešný je pravidelný program, ktorý prináša autentické reportáže z členských krajín Európskej únie (S Rádiom Slovensko po Európskej únii). Rovnako pondelková zdravotnícka Nočná pyramída, v ktorej sa každý týždeň striedajú experti z oblasti medicíny. V sobotnom večernom programe (Nočná pyramída) majú poslucháči možnosť diskutovať s odborníkmi z oblasti vedy, výskumu, teológie a podobne. Cieľom Rádia Slovensko je pokračovať v hľadaní nových atraktívnych foriem vzdelávania prostredníctvom rozhlasového vysielania.

Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2 Charakteristika programovej služby – programová služba vytváraná tromi regionálnymi štúdiami (Rádio Regina Bratislava, Štúdio RTVS Banská Bystrica a Štúdio RTVS Košice) s 24-hodinovým vysielaním, v ktorom sa strieda prúdové vysielanie s blokovými programami. Programový manažment Informačných programových služieb bude pokračovať v trende diferencovania programových prvkov Rádia Regina od Rádia Slovensko. Poslanie – programová služba napĺňa poslucháčsky záujem vedieť viac o svojom regióne v celom spektre spoločenského života. Poslucháčovi Rádia Regina neunikajú podstatné informácie týkajúce sa celého Slovenska a zahraničia, získava však aj detailnejší prehľad o témach, ktoré sa dotýkajú regiónu, v ktorom žije. Táto programová služba zároveň ponúka iný pohľad na celospoločenské témy, presahujúce hranice regiónu, pre ktorý vysiela s ohľadom na záujem poslucháča. V tom je pridaná hodnota Rádia Regina. Programové priority – formát, v ktorom sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasický rozhlasový plnoformát). Autonómne spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónoch Slovenska. Publicistika, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni. Predstavenie osobností zo všetkých oblastí Slovenska. Živý kontakt s poslucháčom prostredníctvom tradičných (list, telefonát) i moderných foriem komunikácie (sms, mail, sociálne siete). Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na ranný, predpoludňajší, popoludňajší a večerný blok. Dodržiavaný pomer slova a hudby – 45 % : 55 % Hudobný formát – hudba zameraná na 60. a 70, roky. Slovenská hudba s presahom do súčasnosti. Výraznou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina nevyhnutne ostane ľudová hudba a folklór v celom spektre jeho jednotlivých žánrov. Cieľová skupina poslucháčov – Rádio Regina sa prioritne zameriava na poslucháčov, ktorí preferujú pokojnejší životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Z hľadiska veku ide o poslucháčov vo veku 40 až 60 rokov

(s presahom k starším ročníkom). Do cieľovej skupiny patria aj poslucháči národnostno-etnického vysielania, ktoré je pevnou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina. Koncepcia rozvoja programovej služby

• obsahová profilácia Rádia Regina, zvýraznenie jej informačnej jedinečnosti najmä pokiaľ ide o spravodajstvo a publicistiku

• Rádiá Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice zostanú rovnocennými tvorivými centrami s vlastným autonómnym programom v určených časových slotoch (niektoré majú spoločné)

• zjednotenie vysielacích časov národnostno-etnického vysielania v pracovnom týždni a jeho rozšírenie cez víkend

• spoločne sa budú vysielať len tie regionálne programy, ktoré majú potenciál osloviť poslucháčov na celom Slovensku

• prezentácia folklóru bude vychádzať z faktu, že folklór je zaujímavý aj pre mladých ľudí, veď tí predovšetkým chodievajú na folklórne festivaly

• vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov

• skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS Spravodajské programy – prioritou je ďalšie posilňovanie samostatného regionálneho spravodajstva. V súčasnosti hlavný spravodajský program Žurnál Rádia Regina vysielajú rovnocenne Rádio Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Rozšírilo sa autonómne spravodajstvo, autonómne regionálne správy zo štúdií sa vysielajú o 9.00, 10.00, 11.00, 14.00 a 15.00 hod. Publicistické programy – aktuálna publicistika má bohaté zastúpenie v prúdovom vysielaní, kde dynamickejšou formou spracovania reaguje na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti s dôrazom na regionálny charakter. Produkovaná je v každom regionálnom štúdiu samostatne. V budúcnosti musí dôjsť v tomto smere k výraznejšiemu odlíšeniu Rádia Regina Bratislava od Rádia Slovensko. Zachované zostanú blokové publicistické programy (pravidelné analytické besedy, reportáže zo života miest a obcí, programy určené pre občanov s telesným či mentálnym znevýhodnením, profilové rozhovory s osobnosťami spoločenského života a pod.), ktoré ponúkajú detailnejší pohľad na bežný život. Stabilný priestor vo vysielaní budú mať priame prenosy bohoslužieb a programy určené pre veriacich, ktoré budú reflektovať na aktuálne témy a nové otázky v náboženskom a cirkevnom živote. Osobitne to môže byť výzva pre banskobystrické Rádio Regina, ktoré v prieskumoch počúvanosti v Žilinskom kraji zaostáva za Rádiom Lumen už od roku 2009. Dramatické, umelecké a zábavné programy – naďalej budú mať svoje významné zastúpenie vo vysielaní programovej služby. Počas pracovného týždňa najmä vo večernom vysielaní: rozhlasová hra, fíčer, čítanie na pokračovanie, poézia. Cez víkend aj počas dňa: zábavné programy, rozhlasová hra pre mládež, rozhlasové seriály. Do vysielania sú pravidelne zaraďované premiérové tituly, programová služba však naďalej pracuje aj s bohatým archívom. Osobitné miesto v programovej štruktúre majú programy pre deti: každý večer rozprávka na dobrú noc, od roku 2012 plánujeme presunúť nedeľnú rannú rozprávku z Rádia Slovensko na Rádio Regina.

Svoju tradíciu si zachovajú zábavné programy, ktoré sa realizujú vo všetkých troch regionálnych štúdiách. Hudobné programy – Rádio Regina bude naďalej poskytovať priestor všetkým hudobným žánrom. Bezkonkurenčné zastúpenie má autentický folklór prostredníctvom priamych prenosov z festivalových podujatí. V tomto trende budeme pokračovať. V spolupráci s Centrom hudby a špecializovaných programov plní Rádio Regina aj úlohu vzdelávania, v špecializovaných programoch sprostredkúva informácie a zaujímavosti o hudbe, interprétoch a hudobných skupinách. Každé štúdio bude samostatne pokračovať vo vysielaní populárnych „Hudobných pozdravov“ v individuálnom rozsahu podľa požiadavky poslucháčov.

Radio Slovakia International (RSI) – Slovenský rozhlas 6 Charakteristika programovej služby – Radio Slovakia International je významným prostriedkom prezentácie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v zahraničí a zároveň prostriedkom komunikácie s krajanmi. Denne vysiela v premiére magazín v jazyku anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a španielskom v rozsahu 30 minút v každej jazykovej mutácii. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej krajiny so zahraničnými Slovákmi. Štruktúra Informačných programov v jednotlivých jazykových mutáciách:

• spravodajstvo (3 – 5 min.) • aktuálna publicistika (3 – 5 min.) • publicistické bloky – rubriky (3 – 7 min.)

V rámci spravodajských blokov sa RSI zameria na aktuálne politicko-spoločenské dianie na Slovensku s dôrazom na pohotovosť prenosu informácii prostredníctvom rozhlasového vysielania a internetu. V rámci publicistických blokov bude dominovať:

• ekonomika – možnosť investovania na Slovensku ako aj podnikateľské aktivity domácich a zahraničných investorov; verejné financie; stav hospodárstva; udalosti v EÚ a ich dopad na slovenskú ekonomiku; predstavovanie významných finančných inštitúcií

• politika – udalosti na domácej politickej scéne; zahraničnopolitické otázky, najmä aktivity Slovenska vyplývajúce z členstva v OSN, EÚ, NATO a ďalších medzinárodných organizáciách

• kultúra – osobnosti, hudba, festivaly, výstavy, kinematografia, kultúrne pamiatky vrátane pamiatok zaradených do fondu UNESCO, ľudové zvyky a tradície s dôrazom na osobitný prínos Slovenska do celoeurópskeho kultúrneho dedičstva

• cestovný ruch – atraktivity Slovenska pre cestovný ruch; kúpeľníctvo, hrady a zámky, historické pamiatky, prírodné krásy; pripravenosť infraštruktúry pre cestovný ruch; rozvoj vidieckej turistiky

• história – prezentovanie významných udalostí v dejinách Slovenska a ich európsky kontext

• regióny – regionálny rozvoj a špecifiká jednotlivých oblastí Slovenska, rozvoj priemyselných parkov

• sociálny život – reformy, ich hlavný cieľ, priebeh plnenia ako aj vplyv na obyvateľstvo

• šport – osobnosti, úspechy, významné športové podujatia na Slovensku

Koncepcia rozvoja programovej služby – Radio Slovakia International bude vysielať v takom rozsahu, aký umožní financovanie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre zahraničie je viac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme, obsahu a rozsahu takéhoto vysielania. Dohody uzatvára vysielateľ so štátom každoročne dodatkom k päťročnej Zmluve so štátom. RSI je dnes plnohodnotnou súčasťou Informačných programových služieb. Prejavuje sa to v podobe aktívneho zapojenia Radia Slovakia International do programovej skladby Rádia Slovensko a Rádia Regina v dvoch základných rovinách. Prvou sú podnety, tipy a záujmy Slovákov žijúcich v zahraničí. Radio Slovakia International je s nimi v živom kontakte, títo poslucháči sú však prostredníctvom internetu aj poslucháčmi ostatných programových služieb Slovenského rozhlasu. Druhá základná rovina spolupráce sa prejavuje vo využívaní jazykových znalostí redaktorov RSI, ktoré im umožňujú nahrávať rozhovory so zaujímavými osobnosťami. Tie vo svojom programe využívajú ostatné programové služby. Ide o synergiu špeciálneho záujmu štátu a záujmu verejnoprávneho vysielateľa. Zmeny vo vysielacej štruktúre budú odrazom nových trendov. Obsahová stránka magazínov vysielaných v slovenčine a ďalších jazykových mutáciách bude reagovať na súčasné požiadavky a potreby poslucháča a zároveň bude vytvárať nové formy prezentácie Slovenska v zahraničí.

Umelecké programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior

Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3 Charakteristika programovej služby – tretia rozhlasová, umelecko-kultúrna programová služba s 24 hodinovým vysielaním a orientáciou na náročného, intelektuálnejšie zameraného poslucháča. Poslanie – programová služba zameraná na náročného poslucháča v oblasti hudby, umeleckého slova a kultúrnych informácií z domova i zo sveta. Rádio Devín akceptuje overené kultúrne hodnoty a zároveň zachytáva a reflektuje súčasné najnovšie svetové trendy – podporuje experimenty hľadajúce nové témy a nové formy. Dodržiavaný pomer slova a hudby – 25 % : 75 % Hudobný formát – je definovaný kvalifikovaným výberom hudby ustálených foriem a žánrov vyznávajúcou klasické hodnoty v širokom zmysle slova. Popri arteficiálnej hudbe vytvára hudobná dramaturgia Rádia Devín významný priestor aj pre doplnkové hudobné formy a žánre: tafelmusic, stará hudba, jazz, a hudbu menšinových žánrov. Cieľová skupina poslucháčov – špeciálna skupina poslucháčov, ktorých z viacerých dôvodov neuspokojuje vysielanie štandardných programových služieb. Koncepcia rozvoja programovej služby

• vysielanie sa musí stať prehľadnejším, poslucháč musí presne vedieť, v ktorom čase nájde jednotlivé umelecké žánre

• zvýšiť aktívnu komunikáciu smerom von, umožniť tak vnímanie obsahu náročnejšieho formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov

• podstatne zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom, poslucháči sa tak môžu zoznámiť s jednotlivými programami aj mimo on line vysielania

• programová služba ostane platformou pre všetky formy klasickej hudby, treba podporiť jej vzdelávací charakter v tejto oblasti

• Rádio Devín sa musí stať značkou kvality odvysielaných programov, ponúkať poslucháčovi najvýznamnejšie hudobné telesá a interpretov v danej oblasti, vytvoriť status „čo znie na Devíne je top“. Potreba obohatiť Archív RTVS o hudobné tituly tohto formátu je podmienkou.

• dobudovať výrobné procesy s centrami RTVS, vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe

• ustáliť a spropagovať priame prenosy a živé vstupy do vysielania a fixovať profilové programy (koncert, rozhlasová hra, fíčer, priamy prenos) v pevných časoch

• posilnenie prezentáciu vlastnej programovej ponuky (Rádio Devín dnes, Večery Rádia Devín, Rádio Devín pripravuje).

Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre bude potrebné posilniť spravodajstvo prítomné v podobe krátkych správ, a to rovnomerne počas celého dňa, cez víkend so zníženou frekvenciou. Dodáva ho Centrum spravodajstva. Publicistické a dokumentárne programy – bude nevyhnutné lepšie využiť možnosti centier tvorby a výrazne posilniť potenciál externých spolupracovníkov – špecialistov. Do vysielania budú publicistické a dokumentárne programy zaraďované v dvoch polohách:

• aktuálna publicistika (pozvánky, príspevky, reportáže, rozhovory) začlenená do moderovaných blokov

• nadčasová, analytická a umelecká publicistika z oblasti kultúry a spoločenského života, (film, divadlo, výtvarné umenie, architektúra, dizajn, história), predbežne vyrábaná a zaraďovaná do prúdu vysielania na základe dramaturgických plánov a programových porád. Tieto programové typy vznikajú v jednotlivých centrách tvorby (Centrum publicistiky, Centrum dramatickej tvorby a Centrum hudby a špecializovaných programov), a Sekcii výroby. Časť programov bude aj naďalej vysielaná v koncepčne riadenom reprízovom režime v spolupráci s Archívom RTVS.

Slovo – bude prezentované v ustálených vysielacích časoch, vyvážene a počas celého dňa a týždňa, s dôrazom na večer a víkend, v celej škále žánrových a hodnotových možností. Takéto programy budú do vysielania zaraďované na základe prijatých dramaturgických plánov v spolupráci s Centrom dramatickej tvorby, Sekciou výroby a taktiež v spolupráci s Archívom RTVS. Delenie: literatúra – poézia, próza, dráma, esej, vydavateľstvá a edície, literárne ceny umenie – film, divadlo, tanec, hudba, výstavy, architektúra a dizajn dejiny – Slovenska, Európy, vied, ideí a umenia veda – výskum, ekológia, geografia, medicína a prírodné vedy idey – filozofia, náboženstvo, sociológia, eseje a debaty

Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať uvádzaniu pôvodnej básnickej, prozaickej a dramatickej tvorby, ale aj umenovedným štúdiám a recenziám. Hudba a hudobné programy – vo vysielaní programovej služby bude prítomná v dvoch základných polohách. V prvom rade ide o hudbu ako program, a tu bude kladený dôraz na hudobný formát Rádia Devín. Hudobné programy budú vznikať v spolupráci s Centrom hudby a špecializovaných programov, Sekciou výroby a Archívom RTVS. Druhú polohu hudobnej dramaturgie predstavuje hudba v prúdovom vysielaní a v publicistických a dokumentárnych programoch. Zabezpečovaná bude prostredníctvom plánovacieho systému Sepia M. Aj tu sa dramaturgia bude riadiť kritériami autorskej a interpretačnej kvality. Samozrejmosťou bude dodržiavanie zásady vyjadrenej výrokom: „na Rádiu Devín hráme hudbu, ktorú by ste vo vysielaní iného rádia na Slovensku nenašli“. Programy pre deti a mládež – nakoľko pre detského poslucháča je určená programová služba Rádio Junior, Rádio Devín bude vnímať mladého poslucháča rovnocenne, bez zbytočných pátosov a zdrobnenín. Programová ponuka pre mládež bude orientovaná edukačne, t. z. publicistickou formou pre mladých záujemcov hudby, vedy, techniky a umenia. Koncerty – vo vysielaní Rádia Devín budeme klásť veľký dôraz na priame prenosy, reportáže a záznamy z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí (koncerty SOSR, Slovenskej filharmónie, predstavenia Slovenského národného divadla, letné festivaly, významné súťaže, vernisáže, premiéry), a niektoré z takých podujatí budeme tiež iniciovať, organizovať a vysielať (Večery Rádia Devín).

Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4 Charakteristika programovej služby – Rádio_FM je štvrtá rozhlasová, hudobno-kultúrna programová služba s 24 hodinovým vysielaním, so záberom na náročnejšieho mladého poslucháča. Poslanie – Rádio_FM je hudobné rádio s presahom do kultúrneho priestoru orientovaného na náročnejšieho mladšieho poslucháča. Rádio_FM plní funkciu v zmysle zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízií Slovenska – a to najmä rozvojom kultúrnej identity obyvateľov Slovenskej republiky, komplexným informovaním prostredníctvom hudobnej, športovej alebo kultúrnej publicistiky a sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov s akcentom na oblasť Európskeho spoločenstva. Zabáva, vzdeláva, informuje. Podstatou odlišnosti voči privátnym vysielateľom i voči ostatným programovým službám RTVS je hudobný formát preferujúci novú, súčasnú hudbu mimo hlavného prúdu, signifikantné sprievodné slovo, obsah a jeho spracovanie. Dodržiavaný pomer slova a hudby – 20 % : 80 % Hudobný formát – Rádio _FM ponúka priestor žánrovej pestrosti, edukuje poslucháča o nových trendoch v hudbe. Reflektuje na dianie na domácej scéne ale aj vo svete. Hudobný formát je klasifikovaný ako Alternative – Urban Contemporary (A/UC). Vďaka nemu je jednoznačná identifikácia na trhu už pri prvom alebo náhodnom naladení. Domáca hudba tvorí 20 – 24 % z hudobnej zložky vysielania.

Cieľová skupina poslucháčov – orientácia na skupinu vo veku od 14 do 29 rokov, s dôrazom na 25 ročných. Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti je Rádio_FM zreteľne vyprofilované, vysielanie je radené do prúdových blokov. Program je vo väčšine odbavovaný systémom one-man-show. Rubriky a publicistika sú ustálené a kopírujú dopyt cieľovej skupiny, ktorý permanentne mapujeme. Rádio_FM je vnímané najmä u mladých poslucháčov ako pozitívny imidžový prvok SRo (prieskum Focus Group, agentúra AKO, 2007, face-to-face rozhovory).

• posun súčasných celodenných tém smerom k atomizácii na takzvané autorské mikrotémy, ktoré posilnia identitu vysielajúcich denných DJov v zmysle autorstva a osobnej zainteresovanosti, v súlade so štatútom programových pracovníkov. Všetko, o čom sa hovorí, s potenciálom nastoľovania celospoločenskej diskusie.

• dôraz na denné vysielanie. Posilňovanie tém a publicistiky pre cieľovú skupinu. Témy musia byť blízke mladému poslucháčovi a musia sa týkať jeho problémov. Zámerom je súčasne vyvolať diskusiu mapovaním zásadných káuz a ich vyhľadávaním (príklad: výber poplatkov SOZA za vkladanie video obsahu na weby, vďaka tlaku Rádia_FM bolo zastavené). Verejnoprávne témy nemusia byť nudné.

• podporiť a rozšíriť dominanciu ranného vysielania. Ranná šou je dôležitým prvkom každej rozhlasovej stanice.

• Zelená vlna v súčasnosti narušuje formátové hodiny vysielania Rádia_FM, no zároveň je poslucháčmi žiadaná. Dokáže byť suplovaná systémom EON, teda vysielaním napríklad v rámci servisu Rádia Slovensko.

• výmena / aktualizácia zvukovej grafiky. V súčasnosti po takmer 5 ročnom používaní hlasu Martina Bidelnicu navrhujeme aktualizáciu zvukového obalu, nový station voice.

• kontinuálne zlepšovať celkovú kvalitu jazykového a emočného prejavu moderátorov a dídžejov Rádia_FM.

• príprava nových programov, rubrík a formátov, aktualizácia existujúcich večerných formátov, spolupráca a prezentácia vybraných formátov v televízii.

• posilnenie marketingových aktivít a efektívne prepojenie s televíziou. Kontinuálna podpora kľúčových projektov (Radio_Head Awards, Festivalové Rádio_FM, SIGNALL_FM Festival, klubové noci Night_FM a pod.)

• ambíciou je aj naďalej byť priekopníkom nových technológií a online služieb, komunikačná stratégia na sociálnych sieťach.

Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre budeme naďalej skvalitňovať krátke spravodajské bloky a športové spravodajstvo. Publicistické programy – Rádio_FM má ambíciu spustiť poludňajší publicistický formát s využitím možností Centra publicistiky. Koncerty – dôležitou súčasťou vysielania Rádia_FM sú aj naďalej koncerty. Záznamy z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí, koncept festivalových vysielaní, ale aj pravidelné koncerty v štúdiách RTVS (Pohoda_FM LIVE, Šou Baláž a Hubinák, Ráno na eFeMku a podobne).

Deň otvorených dverí – po úspešnom pilotnom ročníku 2010 plánujeme túto iniciatívu realizovať pravidelne každý rok. Rádio Klasika – Slovenský rozhlas 7 Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová služba prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež retransmisiou, určená poslucháčom klasickej hudby. Poslanie – vysielanie klasickej hudby a o klasickej hudbe pre milovníkov tohto žánru na vysokej umeleckej úrovni. Dramaturgicky sa zameriava na vyváženú ponuku hudobných programov z hľadiska hudobno-štýlových období a hudobných druhov, pričom okrem dominantnej európskej i mimoeurópskej hudobnej tradície prezentuje aj slovenskú tvorbu. Vysielacia štruktúra vychádza z 10 hodinového pôdorysu piatich dvojhodinových blokov s odlišným dramaturgickým zámerom, s dôrazom na pestrosť a vyváženosť. Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti reprízuje Rádio Klasika program z produkcie Centra hudby a špecializovaných programov, teda z ponuky, ktorá je určená pre vysielanie Rádia Devín. Prvoradým zámerom Rádia Klasika je postupne vytvárať vlastnú, nezávislú dramaturgiu. To by znamenalo denne vyrobiť dve hodiny vysielania. Terajší spôsob však zaručuje spájanie pestrých dramaturgií, ktoré sa od seba navzájom dostatočne odlišujú a vnášajú do vysielania primeranú rozmanitosť. Možnosti sú aj v rámci jednoduchej vysielacej štruktúry pestré. Jednotlivé dvojhodinové bloky (v prípade zachovania danej 10 hodinovej vysielacej štruktúry) je možné dramaturgicky odlíšiť podľa najrôznejších kritérií:

• z hudobného hľadiska – vyrovnané zastúpenie diel rôznych hudobno-historických období a hudobných druhov, orientácia na významné skladateľské osobnosti a interpretov, profily orchestrov, výročia skladateľov

• z hľadiska aktuálnosti – prispôsobiť dramaturgiu hudobnému dianiu vo svete (výročia skladateľov, hudobné festivaly, upútavky na koncerty SOSR v rozhlase a pod.)

• z hľadiska orientácie na rôzne typy poslucháčov: a) náročný program pre znalca klasickej hudby – menej známe hudobné diela,

interpretačne zaujímavé nahrávky, percepčne náročnejšia hudba (avantgarda, hudba 20. a 21. storočia)

b) menej náročný (vzdelávací) program pre „fanúšikov“ klasickej hudby – populárne diela, kľúčové skladateľské a interpretačné osobnosti atď.

Kľúčové je zdokonalenie komunikácie prostredníctvom webovej stránky, ktorá by mala byť previazaná s Facebookom a slúžiť ako virtuálna kaviareň pre milovníkov klasickej hudby (profily skladateľov, aktuality z hudobného života, pozvánky na koncerty, zaujímavosti z hudobnej histórie). Interaktívnosť webu možno podporiť rôznymi rubrikami: „Tip týždňa“, „Hráme na želanie“, Podcast dňa a pod. To si však vyžaduje náročnejšiu administráciu. Okrem základných charakteristík pevných programových prvkov a tipov na aktuálny program prichádza do úvahy v budúcnosti aj možnosť samostatného vytvárania playlistu zo strany poslucháča. K tejto forme by bolo potrebné vytvoriť schému databázy zvukov, ktoré by boli k dispozícii poslucháčovi na webe, ako aj zabezpečiť systém ich priebežnej obmeny. Všetky navrhnuté spôsoby rozvoja tejto programovej služby budú priamo závisieť na možnosti vytvoriť špecializovaný tím.

Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8 Charakteristika programovej služby – ôsma rozhlasová programová služba, digitálna umelecká programová služba s 24 hodinovým reprízovým vysielaním, prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež v retransmisii, zameraná na intelektuálnejších poslucháčov. Poslanie – programová služba orientovaná na náročnejších poslucháčov v oblasti umeleckého slova. Rádio Litera ponúka poéziu i prózu – rôznorodé žánre z oblasti literárnej tvorby. Vlastnou dramaturgiou zostavuje vysielanie výberom programov z archívu rozhlasu. Dodržiavaný pomer slova a hudby – 95 % : 5 %. Slovný program: štruktúra Rádia Litera je pestrá a zahŕňa rozmanité žánre a typy programov, aby oslovila maximálne množstvo poslucháčov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi internetu. Výberom jednotlivých programov zároveň reflektuje aktuálne ročné obdobie, významné sviatky, výročia alebo prebiehajúce udalosti literárneho a kultúrneho života, ku ktorým sú dostupné programy v archíve. Program zahŕňa: čítania na pokračovanie, rozhlasové hry, monologické formy, eseje, verše, fíčre, portréty a medailóny, programy o teórii literatúry a umenia všeobecne, cestopisné programy o Slovensku a zahraničí, humoristické pásma. Hudobný formát – hudba na Rádiu Litera plní funkciu príjemného, no nie banálneho pozadia k náročným slovným programom. Dramaturgia sa vyhýba príliš komerčným a zvukovo agresívnym žánrom, prevláda prirodzený akustický zvuk a relaxačný charakter. Hudba vychádza z prostredia rôznych žánrov, ako napr. folk, alternatívny pop a rock, soul, džez. Cieľová skupina – náročnejší poslucháči od 15 do 90 rokov, ktorí majú radi hovorené umelecké slovo a literárno-dramatické programy rôzneho zamerania.

Koncepcia rozvoja programovej služby

• sprehľadniť vysielanie; nastaviť väčšiu flexibilitu programovej štruktúry – ak bude možnosť, obmedziť počet jednotlivých opakovaných segmentov

• zinteraktívniť podstránku Rádia Litera na portáli RTVS, naplniť podrobnejšími informáciami o vysielaní a kontinuálne obohacovať o anotácie vysielaných programov a údaje o autoroch, videoblog, fotografie a ďalšie.

• sfunkčniť služby na internete – program vysielania na niekoľko dní dopredu, playlist, aktívna komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí – zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom

• organizovať propagačné kampane (na ostatných programových službách RTVS, v printových médiách, na školách, v knižniciach, kníhkupectvách...)

• organizovať súťaže (pre poslucháčov, ale aj pre začínajúcich tvorcov s možnosťou posúdenia odborníkmi a prípadného spracovania do rozhlasovej podoby

• poskytovať „literárne spravodajstvo“ (udržiavať krok s aktuálnym literárnym dianím na Slovensku či v zahraničí; informovať poslucháčov o novinkách či zaujímavých tipoch; recenzie literárnych diel... )

• vysielať aktuálne autorské programy (zábavného či náučno-vzdelávacieho charakteru) • realizovať spoluprácu s vydavateľstvami audiokníh (reklama Rádia Litera na webe

vydavateľstva a jeho sociálnych sieťach + prelink na web Rádia Litera; zdieľať novinky, programových tipov, súťaží či akcií Rádia Litera na webe vydavateľstva; zdieľať odkazy Rádia Litera na Facebooku (novinky, program, tipy dna, súťaže,...);

Konkrétne informovať o vysielaní vybraných produktov na Rádiu Litera (dátumy, časy); propagovať na vybraných akciách, workshopoch, podujatiach, ktorých sa vydavateľstvo zúčastňuje alebo ich samo organizuje; poskytovať produkty do súťaží organizovaných Rádiom Litera...)

• postupne spracovávať do audio podoby povinné čítanie pre školy (s podporou Ministerstva školstva SR)

• pokrývať účasť / spoluprácu na festivaloch, akciách, eventoch (literárnych, kultúrnych, mládežníckych, artových, alternatívnych, v knižniciach, kníhkupectvách...)

• zverejniť na webe spoplatnené podcasty programov (na stiahnutie) Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9 Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová služba prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, určená špeciálne pre detského poslucháča, hlavnou cieľovou skupinou sú deti predškolského a ranného školského veku. Poslanie – prístupným spôsobom vytvárať u detí blízky vzťah k umeniu, predovšetkým k literatúre a hudbe (prostredníctvom ľudovej i autorskej tvorby). Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %. Slovo – hlavnou náplňou sú v súlade s vyššie uvedením poslaním ľudové i autorské monologické rozprávky, rozhlasové hry a špecializované programy o hudbe. Vysielacia štruktúra vychádza z pôdorysu piatich dvojhodinových blokov s odlišným dramaturgickým zámerom. Forma jednotlivých blokov je stála:

1. monologická rozprávka (5-10 min.); 2. flexibilný programový prvok (čítanie na pokračovanie, detská publicistika, vzdelávací

program o hudbe) (cca 30 min.); 3. rozhlasová hra (30-60 min.). Z hľadiska konkrétneho obsahu sú jednotlivé bloky od seba odlíšené a vnútorne (v rámci

možností) spájajú trojicu programových prvkov do jedného žánrového celku: slovenská ľudová tvorba, zahraničná ľudová tvorba, slovenská autorská tvorba, zahraničná autorská tvorba, dobrodružný žáner a pod. Hudba – podobne ako v prípade slovného programu ide o hudobnú tvorbu určenú výlučne pre deti. Žánrovo pokrýva staršiu i súčasnú slovenskú (čiastočne aj českú) populárnu tvorbu pre deti, slovenské detské ľudové piesne, náučné pesničky v angličtine, zahraničnú hudbu z detských filmov. Hudobná dramaturgia sa pokiaľ možno prispôsobuje slovnému programu v zmysle tematických blokov (ľudová rozprávka v kontexte ľudových pesničiek) a prirodzeného denného režimu poslucháča (uspávanky v neskorších večerných hodinách). Koncepcia rozvoja programovej služby – vzhľadom na to, že Rádio Junior momentálne čerpá programy iba z archívu Slovenského rozhlasu, je zámerom vytvárať v budúcnosti aj premiérové programy, publicistické a vzdelávacie:

• Publicistické programy – sprostredkovanie „detských“ aktualít doma i vo svete, informovanie o zaujímavých prebiehajúcich podujatiach pre deti na Slovensku a pod.

• Špecializované vzdelávacie programy: - umelecké (literatúra, hudba);

- orientované na dôležité témy súčasnosti (životné prostredie, aktuálne spoločenské otázky);

- cestovateľské. Nevyhnutné je nadviazanie komunikácie s poslucháčom vo vysielaní a na internete: • prostredníctvom vysielania – usporadúvanie detských poslucháčskych súťaží (napr.

literárnych, výtvarných), ankiet (napr. o najobľúbenejšiu rozprávku) a pod. • prostredníctvom internetu – v ideálnom prípade vytvorenie samostatnej, interaktívnej

internetovej stránky (príp. podstránky rozhlasového webu). Tu by sa okrem základných charakteristík pevných programových prvkov objavovali aj textové a obrazové upútavky (fotogalérie) na aktuálne programy, internetové odkazy na podujatia spomenuté v aktualitách, výsledky prebiehajúcich súťaží, ankiet, diskusné detské fórum a pod. Podpornou propagáciou na internete je aj rozvíjanie profilu na Facebooku (príp. iných sieťach).

Pre realizáciu interaktívnej časti projektu Rádio Junior je nevyhnutné vytvoriť špecializovaný tím.

Rádio Patria – Slovenský rozhlas 5 a Centrum pre národnostné vysielanie Charakteristika programovej služby – rozhlasová programová služba Rádio Patria vysiela v maďarskom jazyku na samostatnej programovej službe denne 12 hodín a v ukrajinskom, rusínskom, rómskom, nemeckom, poľskom a českom jazyku vysiela 14 hodín týždenne na programovej službe Rádio Regina. Program maďarského vysielania tvorí Redakcia maďarského vysielania a program v ostatných jazykoch Redakcia národnostného vysielania v Košiciach. Národnostné vysielanie v televízii sa realizuje na programovej službe Dvojka, a to v pravidelných časoch. Maďarská redakcia pripravuje denné správy v maďarčine, týždenný maďarský magazín a raz mesačne diskusný program. Redakcia národnostného vysielania v Košiciach pripravuje týždenne národnostné správy vo viacerých jazykoch súčasne, týždenne jeden národnostný magazín a jeden rómsky magazín. Poslanie – národnostného vysielania je udržanie národnej identity príslušníkov menšín, poskytnutie priestoru pre reflexiu menšinových spoločenstiev na Slovensku a v nemalej miere aj informovanie väčšinového obyvateľstva o menšinách, k čomu prispieva slovenské titulkovanie televíznych programov. Priestor pre reflexiu menšinových spoločenstiev zachytáva spoločenské dianie, vrátane politického, poskytuje vyčerpávajúce informácie zo života národnostných spoločenstiev a prispieva k pestovaniu tradičnej aj modernej kultúry týchto komunít. Je dominantným nástrojom pestovania jazykovej kultúry poskytovaním priestoru pre kvalitný jazykový prejav a pre správne používanie menšinových ekvivalentov stále sa meniaceho slovenského hovorového a spisovného jazyka. Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 % Hudobné formáty v rozhlase – v maďarskom vysielaní dominuje v prúdovom vysielaní mainstreamová ale kvalitnejšia hudba z popu a rocku s vyšším pomerom old-pop a old-rock skladieb, v blokových programoch sa objavuje autentická ľudová hudba a spev, tradičné zábavné a vážne hudobné žánre a zľudovená zábavná hudba, ktorú slovenská verejnosť pozná ako maďarskú cigánsku muziku (ekvivalent cimbálky). V národnostnom vysielaní dominuje folklór a regionálne charakteristické hudobné prejavy.

Televízne formáty v národnostnom vysielaní – na prvom mieste sú správy čítané a redigované, zostavované z príspevkov redaktorov a regionálnych spravodajských štábov, magazíny z príspevkov redaktorov a spravodajských štábov, a diskusie s viacerými účastníkmi. Koncepcia rozvoja programovej služby Rádio Patria a Centra národnostného vysielania Rádio Patria – Redakcia maďarského vysielania

• Ranný prúd má byť budovaný ako silný informačný prúd s množstvom spravodajstva, servisných správ, vrátane servisných správ z prihraničných oblastí Maďarska, kam denne cestuje a ešte istý čas pravidelne bude cestovať niekoľko tisíc obyvateľov južného Slovenska. Ranný informačný prúd poskytne informácie aj o dopravnej situácii v okolí aglomerácií s početným zastúpením Maďarov – suburbánne prostredie Bratislavy a Košíc, okresné mestá na juhu Slovenska, hlavné ťahy na juhu Slovenska, diaľničná sieť a príjazdy do Maďarska. Ranný informačný prúd má byť absolútnou programovou dominantou maďarského vysielania od pondelka do soboty.

• Predpoludňajší prúd má za cieľ poskytnúť možnosť počúvania programov, ktoré cez víkendové dni poslucháč nestihol. V tomto prúde má dominovať kvalitná mainstreamová popová hudba, headline-news každú pol hodinu až po kvalitnejšie a dlhšie spravodajstvo na poludnie. Vzhľadom k tomu, že aj menšinový poslucháč má záujem o kvalitné všeobecné spravodajstvo, hodina po 12.00 hod. bude považovaná za súčasť predpoludňajšieho prúdu a na 12.00 hod. sa zaradia len reprízy. Takto poslucháč dostáva možnosť vypočuť si hlavné spravodajstvo Rádia Slovensko.

• Popoludňajší prúd bude charakterizovaný silným spravodajský programom o 13.00 hod., ktorý je špecializovaný na menšinového poslucháča, ale obsahuje aj všeobecné spravodajstvo najmä na báze vysielania Centra spravodajstva RTVS. Z hľadiska rozhlasu útlmové obdobie do 16.00 hod. prináša redigované a moderované hudobné pásma v tematickom radení, niektoré z nich pripravované v spolupráci s Centrom hudby špecializovaných programov a v spolupráci s hudobným archívom Maďarského rozhlasu na základe bilaterálnej zmluvy verejnoprávnych vysielateľov. Popoludňajší prúd vyvrcholí informačnou hodinou od 16.00 hod. a v závislosti od formátovania televízneho programu pre menšiny sa ukončí hlavným večerným spravodajstvom alebo od 17.00 alebo od 17.30 hod.

• V spojitosti s postupným odchodom zo stredných vĺn získava cenu aj čas medzi 18.00 a 6.00 hod. (v súčasnosti vypĺňaný relé programom Rádia Devín). Obe rozhlasové redakcie sa budú snažiť v spolupráci s Centrom hudby a špeciálnych programov vytvoriť bloky s vopred nahranou, identami a moderovaním pripravenou skladbou hudby národností, ktorých cieľová skupina bude okrem menšinového poslucháča aj poslucháč, hľadajúci zaujímavé a kvalitné hudobné formáty. Hodinové bloky môžu obsahovať pravidelne sa meniace hodiny s hudbou národností z celej Európy (využitie siete EBU), etno hudbou, world-music, folkovou a folklorizujúcou tvorbou, a menšinovými hudobnými formátmi mimo popu, rocku a klasickej hudby. Tento vysielací čas môže využívať možnosť automatického vysielania.

• V strednodobom horizonte sa musí Rádio Patria stať hodnoverným nosičom vycibreného spisovného hovoreného slova, na Slovensku totiž zostáva posledným priestorom kultivujúcim menšinový jazyk, tak hovorový, ako aj pre úradný styk. Tento cieľ nemá dosiahnuť jazykovými poradňami (ktoré však vo vysielaní majú miesto), ale samotným jazykovým prejavom všetkých spolupracovníkov rádia. Na tento cieľ

vytvorí RTVS ad hoc mikrofónovú komisiu, ktorá bude posudzovať jazykovú zdatnosť redaktorov v pracovnom pomere. Ku kultivovaniu hovoreného slova musia prispieť aj literárne žánre, v ktorých má Rádio Patria poskytnúť šancu na prezentáciu najmä umelcom z dvoch maďarských činoherných scén na Slovensku a to tak formou čítania literatúry a prednesu poézie, ako aj záznamami vybraných divadelných predstavení.

• Rádio Patria má poskytnúť priestor pre kultúrne a hudobné aktivity mladej maďarskej populácie, pre ktorú je rádio jediným priestorom verejnej mediálnej prezentácie moderných kultúrnych hodnôt. Preto sa Centrum hudby bude snažiť vyberať a nahrávať mladých maďarských interpretov v populárnych ale nielen zábavných žánroch, ich nahrávky zaraďovať do rotácie hudby v prúdoch. Tieto nahrávky poskytne aj Hudobnému centru maďarského verejnoprávneho rozhlasu ako výmenný formát za kvalitné nové nahrávky z maďarskej populárnej tvorby.

• Počas víkendov (od 12.00 hod. v sobotu do nedele večera) bude Rádio Patria uprednostňovať kvalitné blokové programy z vedy, techniky, histórie, umenia a hudby. Tieto formáty bude Patria vysielať premiérovo počas víkendov a v reprízach v predpoludňajších prúdoch v pracovných dňoch.

Rádio Patria – Redakcia národnostno-etnického vysielania • Národnostno-etnické vysielanie je potrebné posilniť najmä v jeho rusínskom

a ukrajinskom vysielaní. V rusínskom vysielaní je potrebné klásť dôraz na jazykový prejav už len preto, že Slovensko je jediná krajina s kodifikovaným rusínskym jazykom. K tomu je potrebné využiť kapacity Prešovskej univerzity.

• Ukrajinské a rusínske vysielanie budeme reformovať tak, aby sa pripravovalo viac formátov pre mladších poslucháčov. K tomu chceme ponechať overené kvalitné literárne a dramatické formáty. Ukrajinské a rusínske vysielanie bude potrebné postupne rozšíriť aj časovo.

• Národnostno-etnické bloky budeme formátovať v závislosti s formátovaním programovej služby Rádio Regina. V pracovných dňoch posilníme prúdy vo večerných hodinách, preformátovať bude potrebné víkendové bloky a to v závislosti od času vysielania.

• K overeným a medzi poslucháčmi populárnym folklórnym žánrom budeme pridávať aj modernú pop-rockovú tvorbu v menšinových jazykoch, s dôrazom na ich kvalitu. V spolupráci s Centrom hudby a špecializovaných programov a Ukrajinským verejnoprávnym rozhlasom vytvoríme pre národnostné prúdy rotáciu modernej hudby do vysielania.

• V rómskom vysielaní sa osvedčila výroba nespravodajských formátov v externom prostredí – v špecializovanej rómskej neziskovej organizácii. Program, pripravovaný s pocitom „pre seba“ je v prípade rómskej komunity hodnotou samou o sebe, bude prínosom, ak sa Centrum bude zaoberať ekvivalentnými možnosťami aj v prípade iných národností.

• Rómsky program obsahuje populárnu rómsku hudbu, málo však je zastúpená rómska autentická hudba s čistým vokálnym alebo len jednoduchým inštrumentálnym prejavom. Populárna rómska hudba obsahuje mnohé hudobné formáty, ktoré vychádzajú skôr zo stereotypov, ktoré o Rómoch pretrvávajú, než zo skutočných hodnôt, ktorých nositeľmi sú. Spolupráca s etnológmi, muzikológmi v tomto smere sa javí ako nevyhnutná.

Centrum národnostného vysielania Výsledkom hospodárenia a hľadania identity verejnoprávnej televízie v ostatných rokoch je aj skutočnosť, že vysielanie pre národnostné menšiny v STV bolo na chvoste záujmu a to sa prejavilo na jej personálnom, technickom a programovom zabezpečení. Registrujeme spoločenskú objednávka, definovanú zákonom, aby sa program pre národnostné menšiny rozšíril, a aby bol aj k pomeru zastúpenia menšinového obyvateľstva vyvážený. Najdôležitejšou úlohou v strednodobom horizonte je teda nájsť rozumnú mieru zvýšenia množstva programov pre národnostné menšiny a v tejto súvislosti aj definovať formáty, ktorých príprava a vysielanie má najväčší dosah a čo najviac vyhovuje kritériám služby verejnosti. Informačná a dokumentárna funkcia národnostného vysielania je nenahraditeľná – nik iný na svete nebude dokumentovať dianie v malých národnostných spoločenstvách, ak to neurobia ony samé. A preto v národnostnom vysielaní má byť charakteristickým formátom spravodajstvo, magazínové formáty a dokument. Zo strednodobého hľadiska bude potrebné nájsť zdroje (aj mimo RTVS) na výrobu dokumentárnych programov maloformátových (8-10 minút), stredných (cca. 30 min.) prípadne aj ich cyklov. Pre zvýšenie atraktivity a tým aj sledovanosti národnostného vysielania je potrebné nájsť zdroje a spolupracovníkov na výrobu a vysielanie televízneho sitcomu. Tento divácky obľúbený formát dáva možnosť televízii formovať verejnú diskusiu v dôležitých oblastiach života menšín tak, ako iný formát nie. Vkusné a aktuálne spracovanie nízkonákladového sitcomu môže zvýšiť sledovanosť už v roku 2012. Vzhľadom na veľkosť trhového segmentu maďarských divákov je možné začať s realizáciou maďarského sitcomu už v prvom roku strednodobého programovania, pokračovať je možné rómskym sitcomom, ktorý by bol okrem iného aj jedinečným na kontinente. Umiestnenie národnostných programov je potrebné definovať v súvislosti s formátovaním Dvojky. Umiestnenie národnostných programov v podvečer, v čase pred primetime by okrem rozumného oslovenia národnostného diváka zväčšilo aj trhový podiel sledovanosti Dvojky v týchto časoch – tento predpoklad súvisí práve so spoločenskou objednávkou na posilnenie a zvýšenie času národnostných formátov. Správy v maďarskom jazyku sú denným formátom – túto prax je potrebné ponechať. Správy ostatných menšín sa pripravujú ako mix na sobotu – táto prax nie je najvhodnejšia, rozumné bude zaviesť malé spravodajské formáty pred menšinové magazíny zvlášť v ukrajinskom, rusínskom a rómskom jazyku. Tým by sa počet spravodajských formátov automaticky zvýšil. Magazíny sú týždenné formáty. V prípade maďarského a rómskeho magazínu je vhodné ich počet zvýšiť. Diskusný program je prítomný len v maďarskom vysielaní. Diskusie – pokiaľ sú vedené dobrým moderátorom a majú zaujímavú tému – sú atraktívne, pritom pomerne ľahko a lacno vyrábané formáty. Preto je vhodné ich zaradiť častejšie a zaviesť aj v ukrajinskom, rusínskom a rómskom jazyku. Zaradenie menšinového vysielania je závislé od formátovania Dvojky. Je však vhodné ho zaradiť ako súvislé časové pásmo, s dennou a týždennou periodicitou formátov a vynechaním neperiodických formátov – výnimku tvoria ad hoc programy, prenosy z divadiel, kultúrnych podujatí. Národnostné programy by sa mali vyrábať denne na podvečer na Dvojku ale nevysielať ich počas víkendu. Aj Dvojka tým dostane šancu vyčistiť svoj víkendový čas a viac ho prispôsobiť víkendovým požiadavkám iných menšinových žánrov. Vzhľadom na množstvo vysielaného programu a na regionálnu rôznorodosť menšinových spoločenstiev je vhodné spolupracovať s čo najväčším počtom externých spolupracovníkov v teréne. Spolupráca s regionálnymi a mestskými televíziami, spravodajcami, umožňuje

národnostnému vysielaniu zostať pestrým, regionálne rovnomerným a pritom z hľadiska financovania efektívnym vysielaním. Tímy, pracujúce s výrobou a vysielaním národnostných programov sú schopné obnovy, reflexie vlastnej práce. V nasledujúcich rokoch sú schopné vytvoriť aj novú kvalitu programu a to len s nepatrným zvýšením kapacít v závislosti od meniaceho sa vysielacieho času. Súčasný tím je schopný

• v Redakcii maďarského vysielania Rádia Patria udržať celodenné vysielanie a pripraviť večerné a nočné hudobné formáty na automatické vysielanie

• v Redakcii národnostno-etnického vysielania Rádia Patria udržať a približne o hodinu rozšíriť vysielanie v ukrajinskom, rusínskom a rómskom jazyku, udržať poľské, české a nemecké formáty a pripraviť hudobné formáty na večerné a nočné automatické vysielanie

• v Centre národnostného vysielania STV, v maďarskej redakcii: udržať denné spravodajstvo, zdvojnásobiť výrobu magazínových formátov, pripraviť redakciu na rozšírenie vysielacieho času. Televízny tím bude potrebné dobudovať.,

• v Tíme NEV v Štúdiu RTVS Košice udržať doterajšie magazínové formáty, pripraviť sa na zavedenie spravodajských formátov pre „veľké“ menšiny (ukrajinskú, rusínsku a rómsku).

Postupným rozvojom národnostného vysielania je možné v súčasných kapacitách a v súčasnej technickej podpore, s využitím externých kapacít dosiahnuť strednodobo cieľ:

• 148 hodín týždenného vysielania na programovej službe Rádio Patria • 15 hodín týždenného vysielania Redakcie národnostno-etnického vysielania Rádia

Patria na programovej službe Rádio Regina • 5 – 7,5 hodín týždenného vysielania na programovej službe Dvojka.

T e l e v í z n e p r o g r a m o v é s l u ž b y : Jednotka STV Charakteristika okruhu – prvá televízna programová služba RTVS, s 24 hodinovým vysielaním audiovizuálnych programov šírených v digitálnej kvalite. Poslanie - poskytovanie služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania programovou službou, ktorú tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy v súlade so znením zákona č.532 / 2010 Z.z. pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov Slovenskej republiky. Programové priority:

• spravodajstvo s programovou nadstavbou – publicistikou a diskusnými formátmi, • pôvodná domáca tvorba – seriály, dokumenty, zábavné formáty, • akvizičné dramatické tituly, • programová ponuka pre deti a mládež. • zvyšovanie podielu premiér domácich programov vo vysielaní Jednotky namiesto

vysielania archívnych programov

Cieľová skupina divákov – televízne vysielanie Jednotky musí byť zamerané na univerzálnych divákov, t.j. pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov. Zámerom programovej štruktúry je udržať záujem doterajších divákov, medzi ktorými prevažuje stredná a staršia generácia a vzbudiť záujem aj u mladších divákov vysielaním takých programov, ktoré dokážu poskytnúť inú programovú variantu v porovnaní s programami komerčných televízií. Cieľom Jednotky je vybudovať prívetivú programovú ponuku rodinného typu, osloviť väčšinových televíznych divákov takou programovou ponukou a jej obsahom, ktorá absentuje vo vysielaní komerčných staníc a získať si ich výhodami, ktoré komerčné televízie nemôžu poskytnúť, ako napr. menší počet reklamy, neprerušovanie programov reklamou, pravidelné dodržiavanie zverejneného vysielacieho času, prípadne vysielanie atraktívnych športových prenosov. Programová štruktúra a skladba bude zameraná v hlavnom vysielacom čase predovšetkým na rodinných divákov a mimo hlavného vysielacieho času budú vysielané programy s obsahom zameraným na tie skupiny divákov, u ktorých je predpoklad, že z časového hľadiska majú možnosť a záujem sledovať televízne vysielanie. Koncepcia rozvoja programovej služby

• dobudovanie vzťahov s jednotlivými centrami tvorby programu a Sekciou výroby programov

• vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe

• získanie diváckeho návyku na vysielanie Jednotky vytvorením pevných časových osí vo vysielacej štruktúre

• prispôsobenie obsahu vysielania požiadavkám a očakávaniam divákov • vytvorenie a dodržiavanie nemenných časov pre vysielanie spravodajských programov • dodržiavanie pravidelného bloku programov vysielaných pre deti a mládež a tvorba

takýchto programov v domácej produkcii

• podpora slovenskej dramatickej tvorby, vrátane tvorby nezávislých producentov • využitie synergického efektu a spolupráca s rozhlasovými programovými službami • vytváranie interaktivity v rámci komunikácie s divákmi • pri poskytnutí 20 % vysielacieho času európskej nezávislej tvorby vybrať také

programy, ktoré nielen splnia túto legislatívnu povinnosť, ale aj zaujmú divákov • možnosť nadviazania spolupráce s Českou televíziou a možnosťou vysielania

spoločných programov vo verejnom záujme pri nižších výrobných nákladoch • zabezpečenie vysielania audiovizuálnych programov na Jednotke v technických

parametroch zodpovedajúcich európskemu štandardu • vysielanie len takých programov, pri ktorých sú výrobné náklady primerané

očakávanému záujmu divákov, prípadne tej vekovej kategórie, ktorej sú určené Spravodajské programy – ich vysielanie je jednou z priorít programovej služby. Z obsahového hľadiska musí byť ambíciou spravodajstva televíznej Jednotky stať sa hlavným zdrojom aktuálnych informácií pre širokú verejnosť. Aktuálne spravodajstvo je vysielané v pravidelných vysielacích časoch v rôznej dĺžke niekoľkokrát denne. Začiatok vysielania spravodajských programov je každé ráno reprízou aktuálnych udalostí z predchádzajúceho dňa a potom nasledujú spravodajské bloky s aktuálnymi správami naživo na poludnie o 12.00 hod., o 16.00 hod., večerné správy od začiatku roku 2012 od 19.00 hod.a nočné správy o cca 22.00 hod., pričom počas pracovných dní dopĺňajú aktuálne spravodajské vstupy aj denný info magazín popoludní. Súčasťou programov vyrábaných Centrom spravodajstva sú aj politické diskusné programy na aktuálne témy v nedeľu O 5 minút 12 a informačné magazíny zo zaujímavosťami a novinkami zo sveta a z domova, vysielanými od jesene 2011 pod názvami Svet v obrazoch a Slovensko v obrazoch. Dôležitou úlohou bude aj zvýšenie už doteraz vysokej úrovne športového spravodajstva, ktoré patrí k najsledovanejším aj v porovnaní s komerčnými televíziami. Práve pri spravodajstve bude možné aplikovať v najvyššej miere synergický efekt pri spolupráci s organizačnou zložkou Slovenský rozhlas a využiť redaktorov na spoločné vstupy z aktuálnych udalostí. Zvýšenie prestíže spravodajstva na Jednotke sa bude dať dosiahnuť divácky dôveryhodnými moderátormi, redaktormi a odborníkmi na jednotlivé oblasti, vystupujúcimi na obrazovke a využitím kapacít regionálnych štúdií i zahraničných spravodajcov a aj doterajšej možnosti využitia kvalitného agentúrneho obrazového spravodajstva. Publicistické a dokumentárne programy – majú dôležité miesto vo vysielaní Jednotky. Z časového hľadiska vysielania sú rozdelené na publicistiku v neskoršom prime-time, ktorá sa zaoberá aktuálnymi spoločenskými témami. Investigatívnu publicistiku zastupuje na Jednotke program Reportéri, ktorý prináša zaujímavé kauzy a ich pozadia. Od januára 2012 sa pripravuje na živo štúdiová publicistika – vždy na občiansku tému, ktorá je aktuálne najviac v záujme verejnosti s možnosťou vyjadrenia zástancov a občianskych odporcov k danej téme a s možnosťou interaktívneho zapojenia televíznych divákov s názvom Aréna. V rovnakom časovom horizonte sa uvažuje s poskytnutím večerného vysielacieho času počas pracovného týždňa pre zaujímavo obsahovo spracovaný dokumentárny cyklus vysielaný počas jednej vysielacej sezóny vždy na určitú tému, ktorá spracovaním a obsahom by mala zaujať široké divácke spektrum. Povinnosťou vo verejnom záujme je aj vysielanie denného informačného magazínu nielen pre ženy s odpoveďami na zaujímavé témy a so zaujímavými hosťami a dôveryhodnými a obľúbenými moderátorkami (Dámsky klub).

Podvečerné vysielanie by mali vyplniť atraktívne spracované vedomostné a zábavno-vedomostné súťaže, v ktorých si môžu diváci porovnávať svoje vedomosti so súťažiacimi a prípadne rozširovať svoj vedomostný obzor. Vo vysielaní na Jednotke by nemal chýbať ani program, v ktorom sú predstavené zaujímavé slovenské a prípadne aj zahraničné osobnosti. Počas víkendového vysielania je z hľadiska divákov a zamerania verejnej televízie potrebné poskytnúť pútavou formou aj informácie z rôznych oblastí života pre rôzne skupiny divákov (magazín pre motoristov, pre milovníkov domácich zvierat, záujemcov o bývanie a životný štýl, varenie a podobne). Po finančnej stabilizácii inštitúcie je možné uvažovať o zaradení do vysielania počas každého pracovného dňa ráno aj informačný magazín prúdového vysielania s aktuálnymi dennými informáciami a zaujímavými hosťami. Pri splnení rovnakej podmienky sa uvažuje aj nad zaradením slovenskej verzie v zahraničí obľúbeného informačno-vedmostného programu na každý pracovný podvečer. Dramatické programy Pôvodné: Podpora výroby a vysielanie domácej tvorby je jednou zo základných priorít vysielania Jednotky. Pre každú sezónu by mal byť pripravený jeden hraný seriál s vysielaním v hlavnom vysielacom čase raz týždenne, ktorý spĺňa základné požiadavky divákov na zaujímavé príbehy a atraktívne prevedenie. Okrem seriálu je priestor vo vysielaní aj pre ďalšiu dramatickú televíznu tvorbu, napr. cyklus adaptovaných diváckych námetov, alebo televíznych poviedok renomovaných slovenských tvorcov, vo vysielaní doplnená slovenskou a českou filmovou tvorbou, pričom podmienkou musí byť predchádzajúci výrazný záujem divákov v kinách. Akvizičné: Podmienkou poskytnutia hlavného vysielacieho času musia byť kvalitné a divácky obľúbené akvizičné filmy, kultové seriály a minisérie. Po výpadku v ich nákupe a obsadení trhu inými televíziami je to časovo a finančne náročná úloha. K vysielaniu pôvodnej dramatickej tvorby možno pripočítať vysielanie kvalitných archívnych filmov v cykle Film pre pamätníkov, ktorých podmienkou zaradenia do vysielania musí byť predchádzajúci záujem divákov o ich sledovanie, rovnako aj pri vysielaní archívnych hraných filmov a seriálov pre deti a mládež, ktoré by mali spĺňať podmienku obľúbenosti u predchádzajúcich mladých generácií, ktoré sa v tejto vekovej kategórii obmieňajú častejšie. Hudobné a zábavné programy Vo vysielaní Jednotky je dôležité mať sezónnu programovú dominantu okrem dramatickej tvorby aj z tohto žánru. Samozrejme musí ísť o spracovanie, ktoré zaujme vysoký počet divákov a prináša aj z obsahovej stránky určitú pridanú hodnotu ako službu verejnosti, nielen jednoduchú zábavu. K tejto programovej dominante je možné akumulovať mediálnu podporu celého spektra programových služieb RTVS, ako sú rozhlasové programové služby a web RTVS. Program by mal byť koncipovaný tak, aby mal prvky interaktivity a zapojil televíznych divákov do možnosti rozhodovania o jeho obsahu počas celého obdobia jeho vysielania. Hlavný event sezóny by mal byť doplnený ďalším programom v hlavnom vysielacom čase na princípe účinkovania obľúbených hercov, ktorí dokážu zaujať televíznych divákov. Priestor vo vysielaní by mal mať aj naďalej program, ktorý citlivou a inteligentnou formou prezentuje rozmanité životné príbehy a ktorý poskytuje nielen divákom, ale aj účinkujúcim možnosť riešenia svojej situácie s pomocou Rozhlasu a televízie Slovenska. K mimoriadnym jednorázovým eventom by na Jednotke mali aj v budúcnosti patriť vo vysielaní vybrané programy s dlhoročnou tradíciou na podporu sociálneho cítenia a charity

a hudobné programy venované výročiam udalostí na podporu slobody a ľudských práv bez politického podtextu. Športové programy Vo vysielaní Jednotky majú svoje miesto aj športové prenosy, ak svojím vysielaním nenarušujú divácky návyk a kontinuitu vysielania. K takýmto programom by mali patriť výlučne významné športové eventy ako sú Olympijské hry a zápasy slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v najsledovanejších športoch (futbal, hokej). Programy pre deti a mládež. Majú svoje pravidelné miesto vo vysielaní Jednotky počas víkendových predpoludní a počas zimných prázdnin, keď vzhľadom k počasiu je väčší predpoklad k sledovaniu televízie aj mladou generáciou. Okrem akvizičných titulov je dôležitá aj výroba a vysielanie programov z domácej tvorby, ktoré musia byť realizované spôsobom blízkym a akceptovaným touto vekovou skupinou. Okrem súťažných a vedomostných programov, ktoré v prípade atraktívnej realizácie bývajú najobľúbenejším žánrom je dôležité venovať pozornosť aj produkcii a vysielaniu dramatickej tvorby, ktorej vysielanie poskytuje možnosť stretnutia celej rodiny pred televíznou obrazovkou. Vzhľadom na vyrovnané pokrytie signálom oboch televíznych programových okruhov, pravidelné vysielanie večernej rozprávky pre deti bolo predovšetkým z dôvodu možnosti poskytnutia lepšieho a pravidelného vysielacieho času presunuté na Dvojku, čo bolo kompenzované na Jednotke zvýšením počtu programov vysielaných pre deti a mládež. Náboženské programy Ich vysielanie na Jednotke podobne ako vysielanie športových programov je obmedzené len na významné cirkevné sviatky a mimoriadne príležitosti, keď je v tieto dni mimoriadna vysielacia štruktúra. K náboženským programom vlastnej produkcie patria na živo vysielané bohoslužby a príhovor pápeža.

Dvojka STV Charakteristika programovej služby – druhá televízna programová služba RTVS – organizačnej zložky STV, v súčasnosti s vysielaním 16 – 17 hodín denne, perspektívne s 24 hodinovým vysielaním. Poslanie – prinášať informácie, prispieť k obohateniu vedomostí o rôznych oblastiach života vrátane národností žijúcich na Slovensku a poznania regiónov a regionálnych osobitostí, vytvárať priestor pre dialóg a diskusiu o témach rezonujúcich v spoločnosti, sprostredkovať duchovné hodnoty, kultúrne dedičstvo, vzdelávanie, kultivovanú zábavu a oddych a v neposlednom rade aj športové dianie doma a vo svete. Programové priority – programová služba Dvojka je koncipovaná ako program pre špecifického diváka a zároveň alternatíva k univerzálnejšej Jednotke a ďalším televíziám na slovenskom mediálnom trhu. Vo večernom čase je program Dvojky orientovaný na kvalitný dokument, filmy s náročnejšou dramaturgiou a programy s hlbším posolstvom, približujúce osudy rodín i príbehy osobností. Zároveň Dvojka vytvára priestor aj na diskusie o spoločensky závažných témach. Zo zamerania Dvojky jednoznačne vyplýva dominancia publicistiky a dokumentu. Vo vysielaní prevažujú publicistické programy občianskeho zamerania, kontaktné poradenské

programy, ktoré majú vzdelávací a osvetový charakter. Priestor vo vysielaní Dvojky má však aj dramatika, kultivovaná zábava a hudba. Značnú časť vysielania napĺňajú po pozastavení vysielania špecializovanej programovej služby Trojka – prenosy zo športových podujatí. Podiel programov vo verejnom záujme vo vysielaní Dvojky tvorí 90 %. Cieľová skupina divákov – Dvojka svojím programom oslovuje v priebehu dňa špecifické, záujmové, národnostné, regionálne a spoločenské skupiny divákov. Osobitnou diváckou skupinou sú diváci náboženských programov, milovníci folklóru a ľudových tradícií, umelecky založená skupina divákov a športoví fanúšikovia. Vo večernom čase je program orientovaný na intelektuálneho diváka, ktorý uprednostňuje vo vysielaní kvalitný dokument, diskusiu na celospoločenské témy, či filmy a programy s hlbším posolstvom. Z hľadiska veku Dvojka oslovuje skôr divákov stredného a staršieho veku a mužského diváka. Perspektívne má ambíciu viac oslovovať aj mladých ľudí, predovšetkým študentov. Koncepcia rozvoja programovej služby

• dobudovanie vzťahov s centrami tvorby programu • vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám

a ponuky centier smerom k programovej službe • vytvorenie pevných časových osí vo vysielacej štruktúre • začlenenie športových programov do vysielacej štruktúry • systematické posilňovanie občianskej publicistiky • podpora slovenskej dokumentárnej tvorby vrátane tvorby nezávislých producentov • vytvorenie spoločnej programovej platformy s rozhlasovými programovými službami • vytváranie interaktivity v rámci komunikácie s divákmi • koncipované využívanie archívu STV s pridanou hodnotou v nových programoch • aktívna spolupráca s medzinárodnými organizáciami vysielateľov

Spravodajstvo – Dvojka prináša súbežne s Jednotkou hlavné Správy STV tlmočené do posunkovej reči pre nepočujúcich divákov. Túto službu zachováme aj v nasledujúcich rokoch. V rámci národnostného vysielania popri správach v maďarskom jazyku bude Dvojka naďalej prinášať Národnostné správy – zo života ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Regionálne správy sú súčasťou vysielania Regionálnych denníkov zo štúdií RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach. K lepšej informovanosti občanov o činnosti nášho najvyššieho zákonodarného zboru prispievajú prenosy z parlamentu. Informačným servisom pre divákov je aj Živá panoráma – vysielanie záberov z panoramatických kamier z jednotlivých stredísk cestovného ruchu s aktuálnou textovou ponukou pozvánok na športové a kultúrne podujatia, (má priestor aj na spoluprácu s rozhlasovou Zelenou vlnou). Podobným spôsobom bude Dvojka prinášať aj denné informácie o kultúrnych podujatiach zo slovenských miest. Aktuálna publicistika musí reagovať na horúce spoločensko-politické, ekonomické a sociálne témy v diskusných programoch, analýzach a komentároch, aj v regionálnom vysielaní. Publicistika – má vo vysielaní Dvojky dominantné postavenie, čo prirodzene vyplýva z napĺňania verejnoprávneho poslania Slovenskej televízie a uspokojovania potrieb našich

divákov v celej škále jednotlivých spoločenských a záujmových skupín. Treba zdôrazniť, že značná časť publicistiky má vzdelávací a osvetový charakter. Dôležité bude postupné vyprofilovanie kvalitnej občianskej publicistiky, ktorá pomôže občanom pri riešení problémov. Publicistika na Dvojke sa bude čoraz viac zameriavať aj na špecifického diváka. V jednotlivých cykloch je potrebné obsiahnuť všetky potreby diváka – od národnostného vysielania, hendikepovaných občanov, starších občanov, rodinných tém, cez informačný magazín a rady občanom, informácie o EÚ, zdraví a kultúre. Tematické zameranie má podvečerný blok občianskej publicistiky. Naďalej sa systematicky budeme venovať problematike zdravia a problematike seniorov a rodiny. Osobitnou kapitolou je kultúrna publicistika. Naďalej počítame s nedeľným cyklom programov o umení. Počas víkendov Dvojka prinesie užitočné praktické rady pre farmárov aj pohľad na život na slovenskom vidieku. Národnostné vysielanie dôsledne publicisticky pokrýva najdôležitejšie momenty zo života národnostných menšín a etník na Slovensku v magazínoch a proporčne sa venuje jednotlivým národnostiam a etnikám. Vzdelávanie – musí mať vo vysielaní Dvojky svoje stabilné miesto vo forme vzdelávacích programov, či programov vzdelávaco-zábavného charakteru, motivujúcich divákov či už napr. k učeniu sa správnej slovenčiny alebo pomáhajúcich zorientovať sa v rôznych oblastiach nášho života. Preto bude dôležité v komunikácii s centrami tvorby programu prinášať nové pútavé typy programov vzdelávacieho a poradenského charakteru, vrátane vedomostných súťaží, či programov zameraných na deti a mládež. Vo vysielaní Dvojky naďalej počítame so zaraďovaním programov popularizujúcich najnovšie poznatky svetovej aj slovenskej vedy a techniky. Dokument – Pôvodná dokumentárna tvorba je prioritou Dvojky. Musí reflektovať historické výročia, ale aj názory a postoje súčasnej generácie, portrétovať osobnosti vedy, kultúry a spoločenského života a zároveň prinášať ďalšie nadčasové dokumenty o slovenskej prírode do série do Zlatého fondu STV. Aj v budúcnosti bude Dvojka podporovať viaceré náročné dokumentárne projekty o slovenskej prírode, osobnostiach, histórii, mestách i obciach, ale aj dokumentárnu tvorbu mladých o mladých, sociálny dokument a tak ďalej. Predpokladá to koncepčnú spoluprácu so širším autorským zázemím a vytvorenie dlhodobej vízie. Dramaturgia STV (Centrum publicistiky) musí systematicky vyhľadávať koprodukčných partnerov a zároveň podporovať aj nezávislých tvorcov. Samostatnou kapitolou v programovom type dokument sú krátko a dlhometrážne dokumentárne série aj sólo tituly zo zahraničnej produkcie, tematicky zamerané na rôzne oblasti (vedu a techniku, prírodu, historické udalosti a osobnosti...). Vyhľadávaním zaujímavých titulov v ponuke zahraničnej aj domácej nezávislej tvorby sa vyprofiloval Dokumentárny klub. Obohatením vysielania na Dvojke je aktívna práca s archívom. Chceme pokračovať vo vysielaní programov, ktoré si získali aj mladých divákov a sú svojskou reflexiou nedávno minulej doby. Náboženstvo – dominantou vysielania pre veriacich zostávajú prenosy bohoslužieb a kresťanský magazín. Zaujímavá aj pre širšiu skupinu divákov je kontaktný diskusný program, ktorý sa venuje otázkam, dotýkajúcim sa problémov života cirkví a náboženských spoločenstiev na Slovensku z oblasti morálky, etiky, sociálnych vecí a ekumenického dialógu. Súčasťou náboženského vysielania je aj nedeľné zamyslenie na aktuálnu tému s dôrazom na kresťanský hodnotový svetonázor. Náboženské vysielanie obohatia duchovné dokumenty.

Tvorba pre deti a mládež – je dôležitou programovou dominantou Jednotky. Na Dvojke je súčasťou každodenného ranného bloku vysielanie pre materské školy. Aj do budúcna sa na základe diváckych ohlasov ukazuje potreba zachovať túto štruktúru vysielania a zároveň doplniť ponuku programov z archívneho fondu STV o nové projekty. Dvojka vytvorí priestor aj na pravidelné diskusné programy s tínedžermi a pre nich. Programovou objednávkou smerom k dramaturgii centier tvorby programu je v najbližšej budúcnosti vytvoriť zaujímavý formát pre mládež vzdelávaco-zábavného charakteru. Pre najmenšie deti má Dvojka vytvorený priestor pre každodenný Večerníček v pravidelnom čase. Dramatická tvorba – sa vo vysielaní Dvojky rozdeľuje na pôvodnú a zahraničnú dramatickú tvorbu. Pôvodnú reprezentujú záznamy divadelných predstavení v ústretovej dramaturgii so slovenskými divadlami. Televízne filmy a inscenácie z archívu STV obohacujú ponuku Dvojky. Čoraz viac však vystupuje do popredia potreba obnovenia pôvodnej tvorby a aktuálneho zaradenia aj na programovú službu Dvojka. Archív možno využiť pri pripomínaní si jubileí tvorcov a osobností TV obrazovky, či historických výročí osobností kultúry, vedy, techniky, literatúry a pod. Dvojka svojou pružnou vysielacou štruktúrou dokáže reagovať vytváraním tematických večerov, či dní. Pokračovať chceme aj v špecifickom príležitostnom vysielaní Nocí s archívom STV – napr. k výročiu SNP, či Novembra 89. Dôležité je vhodné zaradenie a cielené vytváranie štruktúrnych okien tak, aby si divák tieto programy nenachádzal len náhodne, ale aby mali istý dramaturgický kontext. Chceli by sme sa sústrediť aj na tvorivé využitie archívov v strihových programoch s nenáročnými dokrútkami. Osobitne vystupuje tento cieľ do popredia v súvislosti s 55. výročím vzniku Slovenskej televízie. Zahraničnú dramatickú tvorbu reprezentujú filmové okná. Neskorší večer na Dvojke patrí zahraničným filmom pre náročného diváka, ktoré zvýrazňujú „artovú“ dramaturgiu a profiláciu večerného vysielania Dvojky. Profilové výbery z tvorby významných európskych filmových tvorcov, či dramaturgia klubových filmov a filmov pre „Kino na Dvojke“ má dlhodobo vysokú úroveň. Budeme pokračovať aj vo vysielaní slovenských a českých filmov pod titulkom “Na križovatke SK-CZ“, resp. výberom z filmov SFÚ. Hudba a zábava – K programovej ponuke Dvojky patrí aj kultivovaná zábava a hudobné programy v celej škále. Popri zábavných programoch z archívu je dominantou Dvojky kultivovaná talk show s osobnosťami kultúrneho života, rôzne eventy či už benefičného alebo kultúrne obohacujúceho charakteru. Vo vysielaní by mali v budúcnosti dostať priestor aj menšinové zábavné žánre typu kabaret a pod. V oblasti hudby sa Dvojka zameriava prioritne na folklórnu hudbu – mapuje folklórne festivaly a zaznamenáva slovenské ľudové dedičstvo. Ponuku vážnej hudby na Dvojke reprezentujú Bratislavské hudobné slávnosti, ale aj záznamy koncertov vážnej hudby v rámci spolupráce s EBU. V tomto smere je Slovenská televízia bezkonkurenčná, pretože vážnu hudbu divák nemá možnosť vidieť v žiadnej inej zo slovenských televízii. Chceme pokračovať v začatej tradícii – na začiatku roka Novoročný koncert, v závere roka adventné koncerty. Ostatné hudobné žánre reprezentuje na Dvojke napr. jazzová hudba v záznamoch z Bratislavských jazzových dní. Dvojka si bude všímať aj ďalšie hudobné žánre – od bigbítu po súčasnú modernú hudbu, ktorá zatiaľ na obrazovke STV chýba. Perspektívne bude zaujímavá spolupráca na hudobných programoch, ktoré majú spoločnú programovú platformu pre rozhlas aj televíziu.

Šport – návrat športu na programovú službu Dvojka si vyžaduje aktualizáciu programovej skladby v jednotlivých mesiacoch podľa ponuky športových podujatí. Dominantou športového vysielania na Dvojke budú predovšetkým Letné a Zimné Olympijské hry, ME vo futbale, MS v hokeji, Do programovej ponuky zaradíme aj prenosy z ďalších významných medzinárodných športových podujatí – napr. ME v basketbale mužov i žien, MS vo vodnom slalome, MS v športovej gymnastike, Tour de France, Davis cup, Fed cup a pod. Tradične na Dvojke pokračujeme vo vysielaní prenosov z Formuly 1 a z futbalovej Ligy majstrov. Rozsah športu na Dvojke je na jednej strane limitovaný finančnými nákladmi na licencie a výrobu prenosov a záznamov, na druhej strane pri zaraďovaní do vysielania musíme brať do úvahy, že Dvojka nie je prioritne športovou programovou službou a má zákonom stanovené povinnosti v rámci plnenia verejnej služby, ktoré musia byť uprednostnené. 2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanie Koncepcia rozvoja – spravodajstvo a športové programy Centrum spravodajstva – východiskový stav:

• Spravodajstvo RTVS má dve zložky v dvoch nerovnakých úrovniach svojho vývoja. Spravodajstvo Slovenského rozhlasu je moderným, dynamickým, životaschopným organizmom a prostredím na dôstojnú profesionálnu sebarealizáciu jednotlivých profesií, ktoré sa na príprave a vysielaní podieľajú. Je založené na princípe editorskej redakčnej zodpovednosti, ktorá efektívne eliminuje prípadné pokusy o zásahy vonkajšieho prostredia na obsah a formu spravodajských formátov. Je pružné, využíva moderné technológie a teda je aj akcieschopné okamžite informovať o aktuálnom dianí z akéhokoľvek územia v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine. Má širokospektrálne portfólio spravodajských a nadstavbových programov, preto dokáže realizovať a vhodne dramaturgicky umiestniť všetky typy informácií a žánrov.

• Spravodajstvo Slovenskej televízie prežíva vážnu krízu. Časté striedanie šéfredaktorov prinieslo len personálne výmeny redaktorov, ale nie systémovú zmenu profesionálnych zásad tvorby programov a editorskú redakčnú zodpovednosť. Základnou vlastnosťou spravodajstva Slovenskej televízie je alibizmus: vyváženosť a nestrannosť dlhodobo realizuje na základe aritmetických kritérií, čo prináša servilnosť. Okrem toho vysiela spoločensky nekonfliktné témy občianskej publicistiky, ktoré prinášajú sterilnosť. Spravodajstvo STV je pomalé, systém výroby je ťažkopádny, funguje na princípe digitál – analóg – digitál. Spravodajstvo STV potrebuje urýchlenú zmenu tak systémovú, ako aj programovú (krátkodobý cieľ). Až potom bude možné začať funkčnú integráciu spravodajstva STV so spravodajstvom SRo (dlhodobý cieľ).

Krátkodobý cieľ: • nastaviť moderné = flexibilné programové portfólio v Centre spravodajstva STV

s možnosťou okamžitej zmeny programu Jednotky; • zaviesť v Centre spravodajstva STV striktný systém editorskej zodpovednosti v súlade

so Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS; • zosúladiť systém organizácie a riadenia rozhlasového a televízneho spravodajstva tak,

aby sa všetky kontinuálne zmeny dlhodobého cieľa dali realizovať paralelne; Rozšírenie programového portfólia televízneho spravodajstva:

• hlavné spravodajstvo (Jednotka) od 19:00 do 19:55 hod. umožní sprostredkovať divákom širokospektrálne a vnútorne obsahovo, formálne aj žánrovo pestro rozčlenené správy z veľkej politiky, regionálneho diania, kultúry a umenia, a športu

• denné spravodajstvo v časovej osi (Jednotka) 7:00 – 8:00 hod., 12:00 – 12:25 hod., 16:00 – 16:25 hod., 22:00 – 22:25 hod.

• autonómne regionálne spravodajstvo (Dvojka) 17:00 – 17:25 resp. 17:30 – 17:55 hod. – zmenou vnútornej dramaturgie z publicistického magazínu na aktuálne spravodajstvo z regiónov a o regiónoch Slovenska / výrazné posilnenie významu a vplyvu regionálneho spravodajstva

• rozdeliť programový hybrid Správy a komentáre na samostatné Správy (Jednotka) a Analýzy a komentáre (Dvojka) / nastaviť programový zámer, že Jednotka prináša spravodajstvo a aktuálnu nadstavbu, Dvojka vysiela analytické formáty

• Večer na tému intenzívne dramaturgicky spájať s tematickými večermi Dvojky do uceleného celovečerného programu / (Dvojka)

• využitie existujúcich rozhlasových diskusných a analytických formátov jednoduchým a finančne nenáročným statickým prenosom z rozhlasového štúdia na televíznu obrazovku umožní poskytnúť televíznym divákom kvalitný program prakticky okamžite ‐  pondelok – piatok: Z prvej ruky / téma dňa (rozhlasový diskusný formát na

obrazovke z rozhlasového štúdia) / Rádio Slovensko + Jednotka ‐  sobota: Sobotné dialógy / politická diskusia k udalostiam týždňa (profilový

diskusný formát RTVS) / Jednotka + Rádio Slovensko ‐  nedeľa: O 5 minút 12 / (analyticko-komentátorský pohľad na udalosti

uplynulého týždňa) / Jednotka ‐  víkend: Kreslo pre hosťa / profilový rozhovor Jarmily Hargašovej s

osobnosťou aktuálneho verejného a spoločenského diania (obrazové dvojča Veci verejnej s Michalom Tvarožkom) / Jednotka

‐  víkend: Slovensko v obrazoch / reportážny magazín o zaujímavostiach života na Slovensku (programové dvojča k obľúbenému formátu Svet v obrazoch)

‐  víkend: Artmix / formálne odčlenený samostatný formát hlavného spravodajstva o umení a kultúre

Rozšírenie portfólia nadstavbových formátov Jednotky účinne a nárazovo zlepší obsahovú i formálnu kvalitu, ale aj veľmi slabý imidž spravodajstva STV. Dobré spravodajstvo musí byť nielen aktuálne a obsahovo pestré, ale aj svieže a dynamické = moderné vo všetkých aspektoch: redakčne, logisticky, technicky i technologicky, s dostatočne širokým spektrom programových typov. Dlhodobý cieľ: Integrované spravodajstvo RTVS

• programová integrácia paralelných spravodajstiev: spoločná organizácia, logistika, výroba, realizácia a vysielanie spoločne zostavených a vzájomne sa dopĺňajúcich resp. podporujúcich programov v samostatnej zvukovej a zvukovoobrazovej podobe;

• funkčná integrácia spravodajstiev: odstránenie vnútornej konkurencie na platforme programového využitia operatívnosti a akčnosti zvukového spravodajstva a diváckej príťažlivosti zvukovoobrazového spravodajstva;

• integrované spravodajstvo RTVS vo zvuku, obraze a nových médiách:

využitie predností jednotlivých zložiek Centra spravodajstva RTVS na rýchly a pestrý obsah nových médií RTVS – textové spravodajstvo na webe a interaktívne sociálne siete;

Integrované spravodajstvo RTVS prinesie synergiu akčnosti zvukového spravodajstva, konzumentskej príťažlivosti zvukovoobrazového spravodajstva a dynamiky on-line spravodajstva v textovej, zvukovej a zvukovoobrazovej podobe.

Koncepcia rozvoja– publicistické programy Centrum publicistiky SRo – východiskový stav: Centrum publicistiky SRo definovala nová organizačná štruktúra ako spojenie 4 rôznych kolektívov redaktorov:

• aktuálna publicistika • analytická publicistika • armádna redakcia • náboženská redakcia

Zameranie jednotlivých redaktorov na dominantné oblasti ich záujmu sú zárukou hlbšieho analytického ponoru pri väčších publicistických formátoch. Menšie publicistiky do prúdového vysielania pripravujú redaktori podľa zadania tímlídra alebo editoriek aj bez ohľadu na rezortné zameranie ale vždy s prihliadnutím na skúsenosť a osobný záujem o tému. Koncepcia rozvoja riadenia Centra publicistiky SRo Riadenie spočíva v koordinovaní a zadeľovaní pozícií do vysielania a dramaturgii jednotlivých príspevkov, z ktorých všetky prechádzajú výstupnou editorskou kontrolou. V období jesene 2011 pripravíme systém perspektívneho zadelenia redaktorov do tímov, ktoré budú mať pod svojou gesciou jednotlivé rozhlasové publicistické formáty. Znamená to, že členovia tímu budú buď sami vykonávať realizáciu príspevku, alebo zabezpečia jeho prípravu. Zodpovednosť za dodávku jednotlivých formátov prejde na samotných redaktorov už v momente vzniku požiadavky od programovej služby. Efektívnejšia organizácia práce:

• Vytvoriť novú vnútornú organizačnú štruktúru, pretože sa stupňuje tlak na maximálnu operatívnosť, čo sa vylučuje s analytickou publicistikou, ktorá potrebuje adekvátny čas na prípravu a spracovanie;

• Vytvoriť priestor – denný newsroom s oddelenými kójami spoločný pre rozhlasových aj televíznych redaktorov – spojenie na jednom mieste znamená perspektívu spojenia na témach;

• Centrum publicistiky bude v krátkom čase nútené doplniť personálny stav. Analytická zložka publicistiky počíta so skúsenosťami a rozhľadom „starých rozhlasákov“, pretože práve tá formuje verejnú mienku, predpokladá určité kvantum vlastných skúseností, postojov a názorov, práve pri nej sa prezentuje vyzretá novinárska osobnosť;

Koncepcia rozvoja programovej služby v oblasti publicistiky SRo Dôraz na analytickú a publicistiku, ktorá je mienkotvorná – témy, ktoré sú vhodné pre rozhlasové spracovanie bude tím televízneho cyklu FOKUS poskytovať na spracovanie rozhlasovému tímu. Občianske témy – aby poslucháči opäť nadobudli pocit, že sme na ich strane, že pomenovávame skutočné príčiny problémov, hľadáme súvislosti a pomáhame nachádzať východiská.

Prepojíme tím s reportérmi občianskej publicistiky STV a témy vhodné pre rozhlasové spracovanie budeme poskytovať rozhlasovému tímu. Do budúcnosti sa bude musieť dobudovať kolektív autorov, ktorí budú pracovať na investigatíve, to si však zo strany SRo vyžiada nové formy spolupráce a „krytia“ vlastných redaktorov. Publicistické pásma, fíčre, reportáže, fejtóny, recenzie, ktorých cieľom je nielen informovať, ale aj vysvetľovať, komentovať a motivovať – televízne cykly budú mať svoje rozhlasové pokračovania. Pri nakrúcaní dokumentárnych filmov vzniká množstvo nepoužitého, ale užitočného materiálu, ktorý budeme poskytovať na ďalšie spracovanie tímu rozhlasovej publicistiky. Centrum publicistiky – východiskový stav: Centrum publicistiky STV definovala nová organizačná štruktúra ako spojenie konkrétnych kolektívov redaktorov:

• tím pre investigatívnu a občiansku publicistiku • tím pre analytickú publicistiku a dokumentárne filmy • jeden redaktor publicistiky z oblasti silových rezortov • tím pre náboženské programy pripravujúci priame prenosy, publicistiku

a dokumentárne filmy v danej oblasti Programy spadajúce do pôsobnosti centra vznikajú:

• vo vlastnej produkcii STV, v redakčnom vedení Centra publicistiky a vo vlastnej dramaturgii centra a v spolupráci s externými umeleckými zložkami (scenár, réžia);

• ako koprodukčné programy, na ktorých sa centrum podieľa dramaturgicky; • ako prevzaté bezodplatné akvizície. Dramaturgická supervízia centra prakticky pri

týchto programoch zlyháva. Pri týchto programoch je v krátkodobom horizonte nutné prehodnotiť prioritne vhodnosť programu z hľadiska verejnoprávneho poslania RTVS. Pri programoch, na ktoré je možné získať sponzoring, je vhodné uvažovať nad modelom, kde RTVS bude priamym producentom.

Koncepcia rozvoja riadenia Centra publicistiky STV Nová vnútorná organizačná štruktúra zabezpečí stabilizáciu a prerozdelenie funkcií vo vnútri celého tímu centra i v jeho jednotlivých častiach (investigatíva, aktuálna a analytická publicistika, dokumenty). S tým je spojená väčšia efektivita práce. Centrum publicistiky musí začať programovo vyhľadávať novú generáciu budúcich nových televíznych pracovníkov i externých spolupracovníkov – ako audiovizuálnych tvorcov, tak i odborných spolupracovníkov a konzultantov v rôznych problematikách. V krátkodobom horizonte budeme dobudovávať kolektív spoluautorov, ktorí budú pracovať na investigatíve a občianskej publicistike, to si však zo strany RTVS vyžiada nové formy spolupráce. Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja ľudských zdrojov je systematické doškoľovanie všetkých programových pracovníkov v nasledovných oblastiach:

• tímbildingové stretnutia na podporu práce v jednom tíme centra – medzi rozhlasovými a televíznymi pracovníkmi pretrváva vzájomná antipatia a je potrebné čo najskôr ju prekonať, inak sa zo zvyku stane “železná košeľa“

• autorský zákon a právne normy súvisiace s prácou programového pracovníka • IT technológie a zvládanie softvérov na obsluhu strihu audiovizuálnych diel

Koncepcia rozvoja programovej služby v oblasti televíznej publicistiky

• v krátkodobom horizonte vytvoriť nový program zameraný na občiansku publicistiku

• vytvoriť štandardy pre literárnu prípravu audiovizuálnych diel v pôsobnosti centra – pôjde o modelové príklady námetu, treatmentu, scénosledu a scenára pre všetky typy publicistických programov, publicistických dokumentov a dokumentárnych filmov

• od jesene 2011 pripravovať nové, divácky atraktívne formáty s verejnoprávnym poslaním pre Jednotku a Dvojku (vysielanie od 1. 1. 2012) so zreteľom na potreby a možnosti Štúdií RTVS v Banskej Bystrici a Košiciach. Malo by ísť o publicistiku, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni a predstavuje osobnosti zo všetkých oblastí Slovenska

• pripraviť živý publicistický program z oblasti alternatívneho života pre alternatívne žijúce skupiny obyvateľstva, program by mal mať atribúty alternatívne tvoreného programu.

• na jeseň 2011 vypísať súbeh námetov na konkrétne špecifikované programy podľa požiadavky riadenia programu Jednotky a Dvojky

• september – október 2011 navrhnúť a pripraviť konkrétne tituly do zmluvy so štátom na rok 2012

• venovať väčší dôraz na investigatívnu publicistiku, a oddeliť ju od občianskej publicistiky a to aj s ohľadom na mimobratislavské regióny

• v rámci reštrukturalizácie a v nadväznosti na výsledky personálneho auditu riaditeľa centra rozdeliť pracovníkov centra do tímov s jasnou programovou koncepciou

• interpersonálne prepájanie medzi jednotlivými dramaturgmi rozhlasovej a televíznej publicistiky pre lepšiu výmenu informácií o programe

• zapojenie sa do systematického crossproma na báze vzájomného avizovania programov medzi SRo a STV, ale aj vo vnútri samotných programových služieb. Spolupráca na tvorbe náročného programu na báze „tematického reťazenia“ (príklad: ROK PO - tematický deň).

• prehodnotenie obsahu, vhodnosti a dramaturgického zamerania bezodplatne preberaných programov

• nastavenie funkčného modelu dosahu internej dramaturgie nad prevzatými programami

• v súčinnosti s Odborom akvizícii a riadením programu vytvoriť účinný a funkčný mechanizmus pre nákup zahraničných a domácich publicistických a dokumentárnych programov tak, aby centrum malo praktický dramaturgický dosah na výber titulov a ich zladenie s vlastnou produkciou a nasadením do vysielania

• v spolupráci s Odborom akvizícii vytvoriť operatívny a ekonomicky zabezpečený mechanizmus pre nákup dokumentárnych a publicistických programov od domácich nezávislých producentov (v strednodobom horizonte – jeseň 2011).

Koncepcia rozvoja – Dramatické, umelecké a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež Centrum dramatickej tvorby – východiskový stav Primárnou úlohou Centra dramatickej tvorby je v oblasti televíznej aj rozhlasovej umeleckej tvorby pripravovať v úzkej spolupráci so Sekciou výroby, na základe požiadaviek jednotlivých programových služieb, programy z oblasti literárnych a dramatických žánrov, umeleckých dokumentov a tvorby pre deti. Centrum dramatickej tvorby – televízne programové služby

V prvom rade sa mienime zamerať na tvorbu, ktorá pri naplnení verejnoprávneho poslania RTVS pritiahne k vysielaniu televíznych programových služieb divákov a vyvolá v nich pozitívny návyk. Budú to predovšetkým seriály romantického a zábavného charakteru (seriál pre ženy a sitkom), sitkom pre mládež, animovaný seriál pre dospelých a večerníčky. Dôraz budeme klásť na pôvodnú slovenskú tvorbu. Mienime zachovať širokú škálu programov pre deti, ako aj koprodukčnú spoluprácu na vybraných filmových projektoch. Počas roka 2012 pripraví centrum veľký pôvodný seriál zo slovenskej histórie, tak, aby bol pripravený do vysielania v prvom štvrťroku 2013. Centrum dramatickej tvorby – rozhlasové programové služby Okrem odskúšaných a obľúbených rozhlasových formátov (rozhlasový sitkom, Dobrú noc, deti!, literárne pásma, Čítanie dnes letí, Verše, Metamorfózy, Rozhlasové minidrámy, eseje atď.) sa bude centrum zameriavať na formáty pohybujúce sa na pomedzí dramatickej tvorby a publicistiky, ktoré budú vychádzať jednak z doteraz málo zmapovaných oblastí našej histórie (obdobie „vojnovej“ Slovenskej republiky, obdobie komunizmu, rozpad Československa), ako aj z nových atraktívnych pohľadov na svetovú históriu a rôzne spoločenské fenomény (drogové závislosti, osudy slávnych atď.). Bude posilnená poslucháčsky atraktívna forma pri zachovaní faktografie, vzdelávacej a výchovnej zložky; predovšetkým využívaním nových foriem vyhľadávania tém, koncipovania scenárov a následnej bezprostrednej výroby. Koncepcia rozvoja – hudobné a špecializované programy Centrum hudby a špecializovaných programov – východiskový stav Centrum hudby a špecializovaných programov pripravuje do vysielania jednotlivých televíznych a rozhlasových programových služieb rozmanité televízne a rozhlasové žánre, napr. špecializované audiovizuálne programy a zábavné programy z verejných podujatí, hudobný umelecký dokument – fíčer, hudobno-publicistický a hudobno-náučný program pre deti a mládež, popularizačno-náučný program o hudobnom umení pre dospelých, či tradičné hudobno-slovné programy. Dôraz je kladený na atmosféru live vysielania a priameho kontaktu s poslucháčom. Úsilím Centra hudby a špecializovaných programov bude posilniť aktuálnu reflexiu súčasného hudobného umenia, a to aktuálnou publicistikou o dianí v slovenskej i svetovej hudobnej kultúre, ale aj zaznamenávaním a následným redakčným spracovaním a odvysielaním kompletných koncertov, festivalov a iných významných hudobných podujatí. Posilnenie hudobnej publicistiky prebieha aj na úrovni rozpracovania rôznorodosti žánrov rozhlasovej publicistiky. Posilňujeme doteraz menej frekventované publicistické žánre – akými sú recenzia, poznámka, glosa, úvaha a reportáž. Náročnejšie žánre – rozhlasová kompozícia, pásmo, či umelecký dokument, objavujú nové zázemie v progresívnej audiotechnológii. Koncepcia rozvoja v oblasti hudobných programov

• príprava a realizácia audio a audiovizuálnych programových typov v súlade s dramaturgickým konceptom a požiadavkami jednotlivých programových služieb RTVS.

• dramaturgia a zostava špecializovaných audiovizuálnych programov a verejných podujatí – Zábavné programy; Reprezentačné programy podčiarkujúce vlastné spoločensky významné kultúrne aktivity RTVS; multižánrové programové formáty

presahujúce tradičné druhové a žánrové vymedzenie, dynamicky reagujúce na potreby doby a kultúrno-spoločenské dianie na Slovensku, experimentálne audiovizuálne projekty zamerané na nové technologicko-umelecké trendy.

• dramaturgická príprava prvovýroby a redakčná realizácia hudobných a hudobno-slovných programových typov z oblasti vážnej, súčasnej, experimentálnej, jazzovej, folklórnej a populárnej hudby.

• príprava a realizácia vyšších hudobno-publicistických programových typov, mapovanie a podpora súčasného hudobného a kultúrneho diania na Slovensku.

• príprava a realizácia programových typov z oblasti vážnej hudby, metodicky zameraných na výchovu mladého poslucháča.

• dramaturgia hudobnej prvovýroby s dôrazom na súčasnú slovenskú hudbu, vokálno-inštrumentálnu hudbu, autentickú folklórnu hudbu a alternatívne hudobné žánre na Slovensku.

• medzinárodná výmena hudobných audio a audiovizuálnych programov v rámci EBU – súčasná (vážna) slovenská hudba, autentická folklórna hudba a experimentálna hudba. Výmena záznamov a priamych prenosov výnimočných koncertov, koncertných cyklov a festivalových koncertov z oblasti symfonickej, komornej, vokálno-inštrumentálnej hudby, súčasnej a experimentálnej hudby a iných hudobných žánrov zachytávajúcich súčasné hudobné dianie na Slovensku.

• dramaturgická príprava prvovýroby účelovej a scénickej hudby na základe požiadaviek iných produkčných centier a programových služieb RTVS.

• dramaturgia koncertov a koncertných cyklov umeleckých telies RTVS. • metodická spolupráca s Archívom RTVS na systematickom spracovaní a verifikovaní

informácie (metadát) v procese digitalizácie v hudobných audio a audiovizuálnych materiálov pochádzajúcich predovšetkým z prvovýroby RTVS.

• zvýšenie požiadaviek hudobnej prvovýroby prostredníctvom nových platforiem zaznamenávania zvuku ako sú – 5.1, 7.1 princípy snímania a reprodukcie zvuku.

• dramaturgická spolupráca na príprave edičných plánov Vydavateľstiev RTVS (CD, DVD)

• mapovanie a podpora spolupráca s externým prostredím autorskej a redaktorskej základne. Spolupráca s vysokými školami (VŠMU v Bratislave, AMU v Banskej Bystrici, UK v Bratislave).

Koncepcia rozvoja kreatívy zvuku Centrum kreatívy – východiskový stav Centrum kreatívy slúži ako servis pre podporu rozhlasových a televíznych programových služieb RTVS v oblasti kreatívnych riešení zvukového a grafického obalu, špecializovaných činností zvukovej a grafickej výroby, vysielania a umeleckej tvorby. Centrum kreatívy pripravuje programové a komerčné upútavky na koncerty, podujatia a aktivity programových služieb RTVS, ako aj upútavky o vysielanom programe jednotlivých programových služieb, inzercie, reklamy a reklamné rozhovory. Koncepcia rozvoja programovej služby v oblasti kreatívy zvuku: ON-LINE PROGRAMOVÝ SERVIS:

• tvorba programových a komerčných upútaviek pre rozhlas a televíziu (koncerty, podujatia, aktivity SRo a STV)

• tvorba programov o vysielanom programe jednotlivých programových služieb

• realizácia inzercie, reklamy a reklamných rozhovorov • návrhy vizuálnych konceptov a realizácia animovaných a točených zvučiek a kampaní • výroba sezónnych imidžových jinglov, predelov a doplnkových segmentov televíznej

komunikácie. OFF-LINE SERVIS:

• Experimentálne štúdio SRo – podpora ON-LINE servisu a tvorba špeciálnych realizácií a programov pre SRo

• realizácie programov zvukovej tvorby – hudba, slovo, • realizácie projektov a verejných produkcií (pre Rádio Devín) • realizácie špecializovaných činností zvukovej výroby • spolupráca so Sekciou komunikácie na marketingovej komunikácii • spolupráca a nastavenie realizačnej praxe s Vysokou školou múzických umení,

konkrétne s katedrou animácie a vizuálnej komunikácie a katedrou obrazového strihu. • personálne doplniť zložku kreatívnej grafiky, ktorá v sebe zahŕňa animačnú grafiku

a grafický dizajn a DTP grafiku pre podporu printových médií a zložku selfpromo, ktoré v sebe zahŕňa copywrriterov a strihačov upútaviek.

• technologicky podporiť hardvérový a softvérový park za účelom skvalitnenia operatívnosti a flexibility profesionálneho servisu. Vytvorenie štúdiového newsroom systému práce v nových priestoroch bývalých ateliérov STV.

2.d. Štúdiá RTVS Banská Bystrica a Košice

V zmysle novej organizačnej štruktúry RTVS sú regionálne štúdia RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach priamo podriadené generálnej riaditeľke RTVS a vzhľadom k prierezovému charakteru ich činností sú maticovo riadené (metodické a odborné riadenie) cez výkonných riaditeľov štúdií. V oblasti rozhlasového vysielania majú vlastnú programovú službu – plnia najmä úlohy pre Rádio Regina – samostatné vysielanie a bloky spoločného vysielania, na ktorom sa spolu podieľajú, tiež úlohy národnostno etnického vysielania (RŠ RTVS v Košiciach) a pokrývajú časť úloh centier dramatickej tvorby a hudobnej tvorby, spravodajstva a publicistiky. V oblasti televízneho vysielania nemajú vlastnú programovú službu, spolupodieľajú sa na tvorbe a výrobe programov pre Jednotku a Dvojku podľa dramaturgických a výrobných plánov jednotlivých tvorivých centier a Sekcie výroby.

V apríli 2011 bol zahájený projekt zdrojovej a priestorovej fúzie rozhlasovej a televíznej časti regionálnych štúdii RTVS (ďalej len „projekt fúzie“). Postupne boli realizované analýzy výrobno-realizačných procesov a kapacitného vyťaženia ľudských a priestorových zdrojov, z ktorých vyplynulo presťahovanie regionálneho rozhlasového štúdia v Košiciach do komplexu regionálneho televízneho štúdia a regionálneho televízneho štúdia v Banskej Bystrici do budovy regionálneho rozhlasového štúdia. Následne prebehla prvá etapa optimalizácie ľudských zdrojov a bolo nastavené nové vnútorné organizačné usporiadanie v regionálnych štúdiách. Vznikli tri základné skupiny tímov, ktoré sú v kontexte maticovej organizačnej štruktúry metodicky riadené Sekciou programu, Sekciou výroby a Sekciou ekonomiky. V rámci realizácie projektu fúzie vznikla tiež štúdia dislokácie ľudských zdrojov a v súčasnosti prebieha príprava a návrh projektu stavebných a technických úprav vo vybraných priestoroch regionálnych štúdii RTVS.

S obomi regionálnymi štúdiami počítame aj v nasledujúcom období – nielen kvôli plneniu zákonných úloh v (§5 ods. 1 písm. f) a g) zákona o RTVS), ale aj pre ich autonómny tvorivý a výrobný potenciál.

2.e. Zhrnutie Základnou východiskovou axiómou tejto koncepcie je zvýšenie kvality programovej služby verejnoprávneho vysielania, cieľom jej realizácie je udržanie a zvýšenie dôveryhodnosti súboru verejnoprávnych médií a celej inštitúcie. Rozhlasové programové služby v nasledujúcom období čaká:

‐  Pokračovanie v precíznom odlišovaní svojich hlavných staníc, aby sa ich programy neprekrývali: Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch.

‐  Dôležité bude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc.

‐  Ďalšie, špecializované programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však bude hľadať stále nové formy spracovania programov a ich zoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa.

‐  Digitálne programové služby, ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky, čaká ich úprava programových štruktúr a interaktivita.

‐  Rozhlasové služby nesmú rezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Musia ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupnia záujemcom vysielanie nielen on line, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy.

V televíznych programových službách bude nevyhnutné:

‐  Jasné obsahové vyprofilovanie Jednotky ako prívetivého rodinného okruhu a Dvojky ako okruhu pre náročnejšieho diváka s motiváciou rozšíriť obzor poznania. Ambíciou je dosiahnuť sumárny podiel na trhu na úrovni 15% v kategórií 12+ v závislosti od vývoja trhu.

‐  Silné spravodajstvo, ktoré stojí na troch pilieroch: mienkotvornosť (vyjadrená indexom citácií STV v ostatných médiách), dôveryhodnosť a atraktívne spracovanie tém. Ambíciou je zastabilizovať klesajúci podiel na trhu a nastaviť spravodajstvo tak, aby dosahovalo vyšší ako priemerný výkon Jednotky. Na spravodajstvo chceme nadviazať viacerými publicistickými formátmi.

‐  Oslovenie mladšej generácie prostredníctvom webu, ktorý v dohľadnom čase bude možné vnímať ako samostatnú programovú službu. Základnými obsahovými piliermi webu budú aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, ďalej archív vysielaných relácií a v krátkom čase aj samostatné formáty vyrábané len pre web. Ambíciou webu je dostať sa do Top 20 stránok slovenského internetu.

Základné priority Jednotky:

‐  Vytvoriť silný, mienkotvorný, dôveryhodný večerný spravodajský blok s výkonnosťou nad úrovňou priemeru celej stanice. Zostaviť logickú vysielaciu os spravodajských formátov počas celého dňa.

‐  Vytvoriť silnú a stabilnú primetimovú ponuku pre diváka rodinného typu s ambíciou dostať sa nad úroveň 12% podielu na trhu v kategórií 12+. Dôležité je, aby divák už intuitívne vedel, čo ktorý deň môže od primetimu STV očakávať, napomáhať tak zosilneniu diváckeho návyku.

‐  Nebáť sa priniesť nové formáty aj za cenu rizika, že sa bude na ne ešte len vytvárať divácky návyk. Malo by sa jednať o atraktívne formáty s edukatívnou pridanou hodnotou. Týmto spôsobom by mala byť Jednotka istou platformou a „trend seter“ televízneho trhu, kde by diváci mali možnosť skúsiť a otestovať to, čo predstavuje pre iné stanice príliš veľké obchodné riziko.

‐  Akcentovať ponuku slovenských tvorcov v akejkoľvek podobe (seriály, dokumenty, ...), ak táto má predpoklady dosiahnuť očakávanú výkonnosť u divákov Jednotky.

Základné priority Dvojky:

‐  Vytvoriť alternatívu pre náročného diváka a špecifické divácke menšiny. Snažiť sa o špecifický zásah - nie v univerzálnej cieľovej skupine, ale v špecifických diváckych skupinách, predpokladaných konzumentoch programovej ponuky. Ponúkať v pravidelných a silne promovaných vysielacích oknách kvalitné dokumenty, publicistiku, či súťažno-vzdelávacie formáty so snahou o maximálnu možnú pravidelnosť.

‐  Silná ponuka publicistických formátov zameraných na kľúčové celospoločenské témy. ‐  Športové vysielanie zamerané na mapovanie vystúpení na úrovni slovenskej

reprezentácie a najvýznamnejšie svetové podujatia. 3. Záver

Ako som už vyššie uviedla, táto Koncepcia slúži ako základný strategický materiál, z ktorého sa budú následne odvíjať konkrétne projekty – programové štruktúry na jednotlivé

kalendárne roky, akvizičné projekty a výrobné plány. Tieto budú podkladom pre podrobný rozpis rozpočtových kapitol na jednotlivé rozpočtové strediská, projekty a programové prvky. Programové zámery a štruktúry nie sú realizovateľné bez zodpovedajúceho technického a technologického vybavenia. Preto som sa rozhodla priložiť k tejto Koncepcii samostatnú prílohu Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS. Materiál v prílohe bude slúžiť ako základný dokument, z ktorého budú vychádzať čiastkové projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejných obstarávaní.

Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS.

Vytvorená Kedy Kým

Posledná zmena Kedy Kým

Schválená Kedy Kým

Dokument

13.10.2011 Oravec a kolektív

21. 10. 2011 PhDr. M. Zemková GR RTVS

Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS_V1.2_20111013.docx

1. Obsah :

1.  Obsah : .................................................................................................................53 

2.  Ciele a východiská koncepcie rozvoja.................................................................54 2.1  Strategické zámery a ciele rozvoja....................................................................................... 54 2.2  Východiská .......................................................................................................................... 54 

3.  Cieľový koncept HW infraštruktúry....................................................................55 3.1  Architektúra ......................................................................................................................... 55 3.2  Technologická obmena výrobných a vysielacích prostriedkov............................................ 56 3.3  Sieť ...................................................................................................................................... 56 

4.  Cieľový koncept SW infraštruktúry.....................................................................56 4.1  Software............................................................................................................................... 56 4.2  Hlavné SW projekty............................................................................................................. 56 4.3  Bezpečnosť .......................................................................................................................... 56 4.4  WEB .................................................................................................................................... 57 

5.  Projekty ďalšieho rozvoja IS ...............................................................................57 

6.  Rozvoj infraštruktúry zlúčených útvarov ............................................................57 6.1  Centrum spravodajstva......................................................................................................... 57 6.2  Centrum kreatívy ................................................................................................................. 58 6.3  Digitalizácia archívu RTVS................................................................................................. 58 6.4  Odbavovacie pracoviská ...................................................................................................... 58 6.5  Výrobné štúdiá..................................................................................................................... 59 6.6  Hlavná technická kontrola ................................................................................................... 59 

7.  Závery ..................................................................................................................60 7.1  Predpokladaná finančná náročnosť, priority ........................................................................ 60 7.2  Riziká................................................................................................................................... 60 7.3  Strategické zadanie .............................................................................................................. 60 7.4  Revízie dokumentu .............................................................................................................. 61 

8.  Spracovatelia........................................................................................................62 

2. Ciele a východiská koncepcie rozvoja Koncepcia rozvoja vychádza z troch východísk:

- Programová koncepcia a jej priority určujú technologické požiadavky a časovú os realizácie technologického rozvoja

- Proces fúzie dvoch veľkých médií (s nekompatibilnými technologickými reťazcami) nie je možné realizovať bez vzájomnej integrácie technologických celkov

- Trendy technologického rozvoja a možností moderného multimediálneho média, viazané na rozpočtové možnosti RTVS .

Východiskovým rámcom tejto koncepcie je Projekt riadenia a rozvoja RTVS 2011 – 2015, s ktorým bola GR RTVS zvolená do funkcie.

2.1 Strategické zámery a ciele rozvoja Strategický cieľom a základným zámerom rozvoja je trvalá udržateľnosť technologického a procesného zabezpečenia a bezpečnosť výrobných a vysielacích procesov. Strategické zámery a projekty priamo súvisia zo zabezpečením ďalších projektov, ktoré majú dopad na IT. Preto je nevyhnutné v každom projekte alebo zámere riešiť trvalú udržateľnosť projektu. Ďalším dôležitým krokom je podpora procesu a nie prispôsobovanie procesov aplikáciám, na čo by sa pri projektoch nemalo zabúdať. Určitá miera obmedzení je ale prípustná.

2.2 Východiská 2.2.1 Spoločné východiská

Rozhlas a televízia Slovenska v súčasnosti realizuje vysielanie 2 televíznych a 9 rozhlasových programových služieb a jednu plánovanú internetovú programovú službu (www.rtweb.sk) a prislúchajúcu výrobu programov, tiež ich vysielanie. Tento materiál vzhľadom na nejasnosti ohľadom priestorového usporiadania RTVS nerieši konkrétne dispozície. Budú dopracované ako revízia tohto materiálu po ukončení štúdie uskutočniteľnosti a finálnom rozhodnutí o priestorovom usporiadaní RTVS. Obe organizačné zložky musia riešiť obnovu priestorov, a to najmä inžinierskych sietí, energetického zabezpečenia (obnova VN a NN rozvodní, záložné zdroje elektrickej energie), vzduchotechniky, interiérových stavebných prvkov a mobiliáru.

2.2.2 Organizačná zložka (o.z.) Slovenská televízia.

Momentálny stav techniky o.z. STV je na najnižšej úrovni zo všetkých okolitých krajín. Do technického vybavenia pracovísk neboli v predchádzajúcich rokoch investované požadované zdroje, potrebné pre modernizáciu a pravidelnú obmenu zastaraných technológii. Väčšina pracovísk je analógových, morálne zastaraných, poruchových a v mnohých prípadoch starších ako 10 až 15 rokov. Momentálny trend televízii, t.j. vysielanie a výroba programov vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9, sa so súčasným technickým vybavením nedá realizovať. Z týchto dôvodov je nevyhnutná obmena celých technologických reťazcov, s použitím nových technológii umožňujúcich moderné pracovné automatizované postupy. Zároveň z dôvodov, že sa jedná o pomerne veľké investície, ktoré budú uskutočňované paralelne za normálneho chodu vysielania, je nutné túto obmenu plánovať na obdobie najmenej 5 rokov v závislosti od finančných zdrojov, ktoré bude mať RTVS k dispozícii v kapitole investícií. Súčasne s obmenou technológii bude prebiehať čiastočná (vynútená) obnova budov a modernizácia priestorov. STV má momentálne pre výrobu k dispozícii 1 virtuálne štúdio využívane hlavne pre potreby spravodajstva, dve štúdiá ( MD-A a MD-B) využívane pre športovú redakciu a cyklické formáty a 4 štúdia (MD1 – MD4) s rozmermi od 200 m2 do 700 m2, určené pre scénické výroby. Zo štúdia MD1 bola technológia demontovaná a je pripravené na rekonštrukciu. Štúdio MD2 bolo modernizované cca v roku 1996, pričom kamerové reťazce sú z rokov 1992-94 a hydraulické statívy z roku 1978-82. Väčšina technológie, vrátane kamerových statívov, je po dobe životnosti. Prenosová technika z rokov 1972 – 1997 je z hľadiska súčasných programových a technických požiadaviek zastaraná

a v mnohých prípadoch pre súčasnú výrobu nepoužiteľná. Je nevyhnutné obnoviť televízny produkčný a prenosový park pre zabezpečenie výroby v exteriéri, obnoviť DSNG park s ohľadom podporu súčasných signálových formátov a na kompatibilitu s technologickými požiadavkami o.z. SRo. Pre výrobu dabingu je k dispozícii 5 zvukových štúdií, kde v niektorých prebehla drobná rekonštrukcia, ale kapacita, ani technológie nepostačujú požiadavkám na výrobu. Ostatné zvukové štúdia majú technologické vybavenie staršie ako 10 rokov. Hudobné štúdio (bez technológie) je využiteľné len ako akustický priestor. V období od roku 2006 prebehla modernizácia iba na dvoch vysielacích pracoviskách momentálne využívaných pre programy STV1 a STV2 a na pracovisku hlavnej technickej kontroly (HTK), ktorá zabezpečuje prepojenie jednotlivých celkov a kontrolu prichádzajúcich a odchádzajúcich signálov.

2.2.3 Organizačná zložka Slovenský rozhlas

Technika používaná v o.z. Slovenský rozhlas bola v rokoch 2009 a 2010 čiastočne obnovená. Medzi hlavné časti obnovy patria najmä:

• NOA Audio – digitalizačná linka pre digitalizáciu archívnych fondov spustená do prevádzky v marci 2010

• Výmena vysielacieho systému – NETIA, ktorá je integrovaná s NOA a Systemom Sepia

• Obnova serverovej infraštruktúry a pracovných staníc

• Obnova SAN infraštruktúry

• Dva stredné zvukové prenosovo/záznamové vozy

Časti, ktoré je potrebné nevyhnutne obnoviť: • Digitálny prepojovač – hlavná technická kontrola

• Nové/záložné dátové centrum

• Vysielacie štúdiá VP1 – VP8, R12 – R14, R17, R18

• Výrobné štúdiá R1 – R11, R15, R16, R19, R20, MG1 MG2 a dve strihové pracoviská, najmä zjednotenie výrobných prostriedkov

• Prechod prenosových prostriedkov na platformu IP

• Digitálny zvukový prenosový voz spolu s vozidlom na prepravu ozvučovacej technológie na kompatibilnej báze s o.z. STV

3. Cieľový koncept HW infraštruktúry 3.1 Architektúra Technologická architektúra vychádza z najnovších poznatkov a možností pre zabezpečenie nonstop prevádzky kritických aplikácií. Využíva sa zjednotená, optimalizovaná kompletne virtualizovaná infraštruktúra, ktorá plne vyhovuje požiadavkám a trendom IT. Technologická architektúra a jej plánovaná obmena bude riadená podľa ITIL štandardov. Na PC techniku je plánovaná obmena 25% ročne, na servery a diskové polia 33% ročne, na diskové polia, workstations pre kritické aplikácie a nonstop prevádzku systémov 50% ročne. V STV bude potrebné doplnenie infraštruktúry podľa požiadaviek jednotlivých systémov. Nakoľko v STV bola zanedbaná pravidelná obmena, budú nutné zvýšené investície do technologickej obmeny. V tejto o.z. pôjde v nasledujúcich rokoch najmä o riešenie akútnych a havarijných stavov, avšak súbežne a v súvislosti so systémovými riešeniami.

3.2 Technologická obmena výrobných a vysielacích prostriedkov, nakoľko výrobné prostriedky je nevyhnutné spravovať ako samostatné celky. Spravidla ide o riešenia na mieru, preto musia byť riešené samostatnými projektmi. Pôjde o riešenia na báze systémov Mackintosh, prípadne PC s komponentmi výrobnej technológie.

3.3 Sieť Sieťová infraštruktúra je nehomogénna, (Cisco a 3COM). Vzhľadom na prechod SRo na technológiu Cisco (STV funguje na báze CISCO), konsolidácia bude prebiehať postupnou výmenou. Správa siete bude zabezpečená dodávateľsky formou SLA.

4. Cieľový koncept SW infraštruktúry 4.1 Software Konsolidácia licencií operačných systémov a Office systémov prebehla v priebehu druhého polroka 2011, kedy sa prešlo na jednotné licencie Microsft Enterprise Agreement a Microsoft Select. Ostatné licencie, ako napríklad Oracle prípadne ďalšie, budú riešené v súvislosti s postupným auditom.

4.2 Hlavné SW projekty Projekty konsolidácie aplikácií, ktoré vychádzajú z potrieb podpory procesov budú riešené ako samostatné projekty. (napríklad PROVYS, NUNTIO, HELIOS). 4.2.1 Doména

Prechod na jednotnú doménu RTVS je samostatný projekt, nakoľko zasahuje do všetkých systémov, ktoré využívajú autentifikáciu pomocou domény. V SRo to je 99 % aplikácií. V STV je stav overovania na doménový účet iba v spravodajskom systéme Octopus. Tento stav nezodpovedá bezpečnostným požiadavkám na správu systémov. Projekt jednotnej domény bude pravdepodobne ukončený do konca roku 2011.

4.2.2 Mail

Skonsolidovaním mailovej komunikácie na jednotnú platformu Microsoft Exchange získa STV množstvo funkcionalít, ktoré zlepšia komunikačné možnosti. Ukončenie konsolidácie predpokladáme koncom roku 2011. Projekt jednotného mailového servera nadväzuje na riešenie jednotnej domény. Projekt sa nachádza v záverečnej fáze testovania, ktoré je dôležité z dôvodu eliminovania bezpečnostných rizík. Existujúce riešenia mailu v STV budú kompletne nahradené, nakoľko nezodpovedajú bezpečnostným a prevádzkovým požiadavkám na mailovú komunikáciu.

4.2.3 Tlač

Oblasť tlačových služieb je zatiaľ konsolidovaná len v o.z. SRo – táto zložka má centralizované sieťové tlačiarne / multifunkčné stroje s kontrolou tlače systémom MyQ (follow me printing). Tlač v o.z. STV je výrazne atomizovaná (veľké množstvo lokálnych, neprepojených tlačiarní rôznych typov), nekonsolidovaná a neriadená. V súčasnosti prebieha spracovanie štúdie na konsolidáciu tlačiarní v o.z. STV a pripravuje sa projekt na zjednotenie riešenia (optimalizácia, follow me printing, kontrola tlače na základe osobných prechodových kariet). Štúdia (porovnanie nákladov na obstaranie alebo na outsourcing) bude spracovaná na jeseň 2011, realizáciu predpokladáme v prvom štvrťroku 2012.

4.3 Bezpečnosť 4.3.1 Fyzická bezpečnosť siete

Kompletná dokumentácia je uložená v OZČ, nakoľko ide o súčasť kritickej infraštruktúry, údaje o nej sú klasifikované a musia byť chránené z bezpečnostných dôvodov.

4.3.2 Virus scan ochrana

Jestvujúci systém: System NOD32 Enterprise pre 500 užívateľov SRo a 700 užívateľov STV, plánujeme pokračovať vo využívaní tohto systému, ide o globálne akceptované riešenie slovenského výrobcu. Na budúci rok bude potrebné skonsolidovať počet a typ licencií, nakoľko jedna zo zmlúv (v STV) expiruje.

4.3.3 Spam-scan

Riešenie bude konsolidované na jednotnú platformu pre celú RTVS. V súčasnosti si každá o.z. rieši tento druh ochrany samostatne.

4.4 WEB 4.4.1 Webservery

Web servery budú skonsolidované na báze jednotnej technológie. Nakoľko STV má zastarané serverové technologické vybavenie, ktoré bude nevyhnutné obnoviť, najmä pre potreby projektu rtweb, bude sa nové riešenie odvíjať práve od technologickej často projektu rtweb. Kompletné riešenie budeme realizovať postupne v priebehu roku 2012.

4.4.2 Web Aplikácie

Aplikácie pre chod webových sídiel budú skonsolidované novým projektom, nakoľko technologická rôznorodosť existujúcich riešení je nezlučiteľná s požiadavkami na nové sídlo. V pláne je riešenie inštitucionálneho webového sídla www.rtvs.sk, ktoré zabezpečí informácie o inštitúcii a bude obsahovať všetky náležitosti ktoré nám ukladá zákon o informačných systémoch verejnej správy a ďalšie zákony. Na vytvorenie mediálneho portálu www.rtvweb.sk pripravujeme samostatný projekt, ktorý bude obsahovo riešený ako programová služba RTVS. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii pôjde o audiovizuálnu mediálnu službu a vysielanie prostredníctvom internetu. Súčasťou tohto projektu je aj projekt technologického zabezpečenia rtweb.

5. Projekty ďalšieho rozvoja IS Do budúcna je potrebné dobudovanie záložného dátového centra pre zabezpečenie požiadaviek sekcií programu a výroby. Neustále zvyšovanie kapacity zdieľaných informácií zvyšuje potrebu zabezpečenia dátového centra. Takisto aj digitalizácia vysielania zvyšuje nároky na technologické zabezpečenie infraštruktúry. Prioritnou úlohou preto bude vybudovanie záložného dátového centra.

6. Rozvoj infraštruktúry zlúčených útvarov 6.1 Centrum spravodajstva V o.z. SRo je využívaný systém NewsCodex (Sepia), ktorý bol implementovaný v septembri 2009. Tento systém má pravidelnú údržbu a podporu. Je plne bezpáskový a nevyžaduje zásadnú zmenu. Pre o.z. STV je potrebné vybudovať v súvislosti s požiadavkami výroby a CS moderné HD spravodajské štúdia s podporou plnej automatizácie spravodajskej výroby a vysielania, vrátane potrebných NLE strižní pre potreby CS, zabezpečiť prechod na bezpáskovú výrobu spravodajstva a vymeniť ENG kamery. Hlavné projekty a súvisiace projekty:

• rekonštrukcia komplexu spravodajských štúdií,

• rekonštrukcia a unifikácia spravodajských strižní na báze NLE, obnova technologického parku

• newsroom

• obnova a implementácia nových technológií pre spravodajské aplikácie v exteriéri

• spravodajský MAM a prepojenie na MAM RTVS

• prepojenie so systémom Centra kreatívy

• priestorové vybavenie

• súvisiaca a stavebná infraštruktúra (sieť, energie, vzduchotechnika)

6.2 Centrum kreatívy V o.z. SRo je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky, sú zastarané. V o.z. STV je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky a zabezpečiť najmä prepojenie na systém CS a PlayOut systému vysielacích pracovísk. (V súčasnosti sú nekompatibilné a neprepojiteľné). Hlavné projekty a súvisiace projekty:

• grafický systém, jeho unifikácia

• obnova riešenia

• aplikácie spravodajstvo, výroba a vysielanie – implementácia

• prepojenie na MAM RTVS

• priestory a infraštruktúra (riešenie bude vhodné vybudovať v blízkosti newroomu CS).

6.3 Digitalizácia archívu RTVS V o.z. SRo je implementovaná digitalizačná technológia NOA Audio, ktorá bola uvedená do prevádzky v marci 2010. Od 1. 10. 2010 bolo v o.z. SRo ukončené fyzické vypožičiavanie nosičov, výroba dodáva do archívu výlučne digitálne objekty. V o.z. STV úplne absentuje digitalizačný systém. Z dôvodu potreby bezpáskovej technológie pre výrobu, vysielanie a archiváciu bude potrebné zabezpečiť rozšírenie systému NOA o časť video a film. Hlavné projekty a súvisiace projekty:

• NOA Audio, rozšírenie o video a film

• Súvislosti s NP2, OPIS2 – Digitálna audiovízia

• MAM RTVS

• Sieťová infraštruktúra

• SAN, záložné dátové úložisko

• zabezpečenie a realizácia technologických a priestorových požiadaviek pre archiváciu zdigitalizovaných nosičov a čítacích zariadení

6.4 Odbavovacie pracoviská V o.z. SRo je implementovaný PlayOut systém NETIA (jeseň 2010), systém zatiaľ nemá zazmluvnenú údržbu a podporu. Obnovu odbavovacích pracovísk bude potrebné zabezpečiť na platforme IPAudio. V súčasnosti prebieha výstavba pilotného štúdia VP3 na báze AxiaAudio. Hlavné projekty a súvisiace projekty:

• Sieťová infraštruktúra na báze IPAUDIO (Cisco)

• Dorozumievací systém IP AUDIO, rozhranie pre zabezpečenie kompatibility s dorozumievacím systémom o.z. STV na báze telekomunikačných štandardov

• MAM RTVS

V o.z. STV sú v súčasnosti obnovené dve OP. Je potrebné zabezpečiť redundanciu N + 1 a nadstavbové služby, tiež obnovu playout systému.

Hlavné projekty a súvisiace projekty: • prechod na HDTV 1080i50

• sprievodný zvuk pre slabovidiacich

• viackanálový zvuk

• MAM RTVS

6.5 Výrobné štúdiá V o.z. SRo je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky. Hlavné projekty a súvisiace projekty:

• Zjednotenie výrobných prostriedkov

• Obnova technologických reťazcov

• produkčný systém MAM, integrácia s MAM RTVS

V o.z. STV je potrebné zjednotiť výrobné prostriedky a prechod na HDTV1080i50. Jedná sa najmä o zaobstaranie HD prenosových vozov, modernizáciu a zaobstaranie D-SNG vozov (jeden vyhradený výlučne pre CS), rekonštrukcia zvukovýroby, modernizácia pracovísk obrazovej výroby, výmena monitorov (obrazových a zvukových), priestorové usporiadanie a modernizácia techniky v RŠ BB a KE.

Hlavné projekty a súvisiace projekty: • Prechod na HD 1080i50

• obnova technológie

• unifikácia zvukovej a obrazovej technológie

• obnova a unifikácia dabingových pracovísk

• prenosová výroba

• DSNG, implementácia nových prenosových technológií pre spravodajské aplikácie v exteriéri

• kamerové reťazce

• produkčný systém MAM, integrácia s MAM RTVS

6.6 Hlavná technická kontrola V HTK o.z. SRo je používaný hlavný prepojovač na báze technológie z 80 tych rokov minulého storočia. Je potrebné zabezpečiť jeho úplnú systémovú obnovu a implementácie nových systémov pre zabezpečenie doplnkových služieb. V o.z. STV je HTK po modernizácii. Bude potrebné zabezpečiť cyklickú obnovu používaných zariadení a implementáciu nových systémov pre zabezpečenie doplnkových služieb.

S ohľadom na zlúčenie SRo a STV do RTVS, vznik spoločných centier, prechod na DVB-T a prípravu digitalizácie vysielania SRo je vhodné v najbližších rokoch zabezpečiť implementáciu a unifikáciu distribučných, kontribučných a ostatných doplnkových služieb: Súvisiace projekty a podprojekty:

• centralizácia HTK

• inovácia a unifikácia dorozumievacích systémov v technologických priestoroch RTVS

• unifikácia a konsolidácia kontribučných a distribučných technológií

• unifikácia distribúcie programových služieb RTVS, streaming, MUX

• doplnkové služby EPG, RDS, skryté titulky, implementácia nových služieb

• centralizovaný manažment a dispečing technológií a systémov (výrobných, spravodajských, vysielacích), monitoring kontribučných a distribučných poskytovateľov, terestriálnych, satelitných, káblových operátorov.

7. Závery Materiál vychádza z analýzy technických a technologických systémov a ich stavu v septembri 2011. Popisuje a v návrhoch aj rieši potreby budúceho rozvoja technologických a technických celkov s ohľadom na výrobné a programové potreby RTVS. Navrhnuté riešenia zvýšia kvalitu výrobných procesov, vysielania programov RTVS a umožnia recipientovi (divák, poslucháč) prijímať programy vo vyššej kvalite a s možnosťou využitia nových doplnkových služieb.

7.1 Predpokladaná finančná náročnosť, priority Na realizáciu komplexného navrhovaného riešenia rozvoja technológií RTVS budú potrebné značné investičné prostriedky. Kvalifikovaný odhad finančnej náročnosti sa pohybuje v rozpätí od 80 do 100 miliónov EUR bez DPH. Vzhľadom na finančnú náročnosť a obmedzené finančné zdroje bude nevyhnutné určiť záväzné priority rozhodnutím GR RTVS, na základe ktorých je možné určiť časovú a realizačnú postupnosť spracovávania a implementácie jednotlivých projektov. Okrem finančnej náročnosti treba brať do úvahy aj možnosti ľudských zdrojov a trvalú udržateľnosť technológie, najmä jej systematickú obnovu a podporu.

7.2 Riziká

• Zatiaľ nejasná dislokácia (dislokačné riešenie obmedzí duplicitu).

• Neistota financovania a rozpočtového krytia. Na komplexné riešenie v horizonte 5 rokov sú potrebné zdroje 16 až 20 miliónov EUR bez DPH/rok, pri investovaní cca 7 mil. EUR ročne (predpokladaná výška odpisov) sa projekt bude realizovať podstatne dlhšie.

• Personálne poddimenzovanie pre prípravu projektov (absencia samostatného projekčného tímu)

• Komplikovaný, administratívne a časovo náročný proces verejného obstarávania.

• Mnohé technologické celky sú tak morálne a fyzicky opotrebované, že už nie je vhodné investovať do ich obnovy. Pri ich prevádzke dochádza k haváriám – z tohto hľadiska treba počítať s operatívnou zmenou priorít.

7.3 Strategické zadanie

• Bude potrebné záväzne určiť priority na základe: požiadaviek Sekcie programu a Sekcie výroby na obdobie 4-6 rokov (kvalifikovaný odhad)

• Pripraviť projekčné tímy (interní pracovníci, externí spolupracovníci, dodávatelia)

• Určiť dislokáciu na obdobie najmenej 5 rokov

• Pripraviť podrobné projekty a súťažné podklady pre VO

• Projekt reflektovať v stavbe ročných rozpočtov (prevádzkových a investičných) tak, aby bolo garantované krytie nevyhnutných prioritných fáz a trvalo udržateľný chod celého systému

7.4 Revízie dokumentu

• V prípade nových skutočností bude potrebné vykonať operatívnu aktualizáciu tohto dokumentu, jeho pravidelnú revíziu predpokladáme raz ročne.

8. Spracovatelia Ing. Róbert Oravec Ing. Bystrík Široký Ing. Roman Skřivánek Ing. Milan Budský Ing. Jozef Krátky Slavomír Šalka Daniel Morvay Externí konzultanti