1

príloha a)

ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA

PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA

2011 – 2015

PhDr. Miloslava Zemková

Bratislava, január 2011

2

ÚVOD

Asi očakávate, že nosnou časťou tohto projektu bude definovanie manažérskej stratégie riadenia, rozpočtové limity, zákonné rámce, ako aj proces nastavenia fúzie, a očakávate samozrejme správne. Je to určite kľúčový predpoklad a v rámci obmedzených časových a informačných možností som sa v jednotlivých častiach projektu pokúsila tento predpoklad naplniť – načrtnúť postupnosť krokov, vďaka ktorým bude možné inštitúciu reštrukturalizovať, revitalizovať a naštartovať proces fúzie. To, čo však zo všetkého považujem za najdôležitejšie, je vízia rozvoja spojeného, veľkého vysielateľa verejnej služby a odpoveď na otázku, v čom vidím jeho prínos v horizonte piatich rokov a prípadne za týmto horizontom. Mediálne prostredie počas ostatných rokov zažíva takú akceleráciu dynamiky zmien, aká zrejme v histórií nemá obdobu. Jej katalyzátorom je technologický rozvoj, ktorého hlavným dôsledkom je zlacnenie distribúcie obsahu a diverzifikácia médií. Prejavuje sa stále vyšším počtom čoraz viac špecializovaných rozhlasových a televíznych staníc, ktoré oslovujú čoraz menšie špecifické skupiny recipientov, a tiež kontinuálnym poklesom sledovanosti "rozhlasových a televíznych dinosaurov", pretože ambícia "osloviť programom všetkých" je realizovateľná stále ťažšie. Paradigma tradičného čierno-bieleho duálneho pohľadu, v ktorom sú na jednej strane navzájom si konkurujúce komerčné médiá a na druhej strane nezávislý verejnoprávny sektor, tiež zaznamenala vývojové zmeny. Segmentácia komerčnej mediálnej ponuky znamená aj to, že práve komerčné médiá plynule prechádzajú do tých segmentov, ktoré boli ešte nedávno doménou vysielateľov verejnej služby. Nezadržateľný nástup internetu rovnako mení spôsob vnímania mediálneho obsahu. Práve vďaka on-line médiám sa návštevník dostane napríklad k spravodajskému obsahu okamžite a predovšetkým v čase, kedy to vyhovuje jemu, teda nie je viazaný na žiadnu stabilnú programovú štruktúru. Penetrácia internetu na Slovensku presiahla hodnotu 54% a jeho používanie zásadne ovplyvňuje aj spôsob sledovania televízneho obsahu a počúvania rozhlasového vysielania. Dnes už je samozrejmé približovanie televízií, rádií a internetových médií, teda media typov, ktoré k sebe majú z technologických dôvodov najbližšie. Nie je v moci žiadneho vysielateľa verejnej služby meniť alebo zásadne ovplyvňovať tieto trendy, môže sa im len prispôsobiť, využiť ich na šírenie svojho obsahu a musí si hľadať stále nové a inovatívne spôsoby komunikácie so svojimi poslucháčmi a divákmi. Pre Rozhlas a televíziu Slovenska bude preto kľúčové, aby dokázala vnímať vývoj a zmeny mediálneho prostredia a aby sa menila s ním, aby dokázala zachytiť zmeny v potrebách poslucháča a diváka a aby sa menila preňho. Zásadnou axiómou je teda kontinuálna zmena, je to jeden z hlavných prírodných zákonov, platí pre živé organizmy a platí aj pre spoločenstvá, organizácie a inštitúcie. Len naplnenie tejto, na prvý pohľad všeobecne znejúcej axiómy, umožní dlhodobo obhájiť opodstatnenie existencie médií verejnej služby u významnej časti obyvateľstva.

Pri spracovaní tohto projektu som vychádzala z niekoľkých ďalších základných východísk a

axióm, na ktoré som potom v analýzach a návrhoch primárne prihliadala. (Existujú aj ďalšie

východiská a uhly pohľadu, ktorých sa v jednotlivých kapitolách okrajovo dotknem).

3

Východiská, axiómy:

1. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej RTVS) je vysielateľom zo zákona. Legislatívny rámec (zákon o RTVS a ďalšie relevantné zákony a európske normy – v prílohe č. 1) treba rešpektovať, nie spochybňovať. Prípadná ďalšia legislatívna iniciatíva musí byť odôvodnená. Obhajovaniu potreby existencie médií verejnej služby sa v tomto projekte vôbec nevenujem, nespochybňujem ju: pokiaľ Slovenská republika bude umožňovať pluralitu názorov, diverzitu informačných zdrojov a tvorivých princípov, existenciu verejných záujmov popri záujmoch súkromných a podnikateľských, dovtedy bude potrebovať médiá verejnej služby ako protipól súkromných médií v duálnom systéme elektronických médií.

2. Verejnoprávnosť rešpektujem v zmysle jej vymedzenia v § 3, § 4 a §5 zákona o RTVS, ale aj v zmysle špecifík, ktoré ju odlišujú od iných princípov tvorby programu. Médiá verejnej služby treba vnímať aj v historickom kontexte, celý diapazón jasne stanovených zákonných poslaní, úloh a povinností vychádza z pôvodného, desaťročiami overeného funkčného rámca, postaveného hierarchicky v pozitívnom vymedzení úloh: médiá verejnej služby majú 1) korektne informovať (nie zavádzať, ohovárať, vyvolávať nevraživosť), 2) zodpovedne vzdelávať (nie mentorovať, ani ohrozovať), 3) až potom zabávať (nie nudiť, urážať, degradovať). Majú slúžiť všetkým, prispievať k spoločenskej kohézii, k rozvoju znalostnej spoločnosti.

3. Zákon č. 532/2010 Z. z. o RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákonným predpokladom na fungovanie dvoch – do 31. 12. 2010 samostatných verejnoprávnych inštitúcií – Slovenského rozhlasu (ďalej SRo) a Slovenskej televízie (ďalej STV) v jednom, spoločnom právnom subjekte, ako dvoch zo zákona rovnocenných organizačných zložiek tohto subjektu. Tento projekt rieši spôsob ich spoločného fungovania, riadenia a rozvoja.

4. Zákon, ktorý legislatívne spojil obe médiá do jednej verejnoprávnej inštitúcie, je predpokladom na uskutočnenie ich reálneho prepojenia a v niektorých paragrafoch stanovuje jeho kritériá, rozsah a obmedzenia. Tento projekt rieši realizáciu fúzie, uvádza nevyhnutné kroky v časovom slede a upozorňuje na kritické momenty – úskalia, ktoré vyplývajú zo súčasného stavu oboch médií. Napriek tomu, že pôjde o spojenie médií, ktoré majú nekompatibilné štruktúry, nerovnakú výkonnosť a nerovnakú pripravenosť, je fúzia uskutočniteľná.

5. V takom zložitom a náročnom procese, akým je fúzia dvoch veľkých médií, zohrávajú kľúčovú rolu manažmenty. Tri súbežne fungujúce spôsoby riadenia, dve samostatné organizačné zložky, dva parciálne a jeden súborný rozpočet nemôže riadiť jeden človek (aj keď zo zákona má najvyššiu zodpovednosť). Nepôjde teda o úlohu pre jedného človeka, ale pre vysokovýkonné špecializované tímy.

6. Na rozdiel od ostatných vysielateľov v Slovenskej republike, ktorých ciele sú komerčné (ide o podnikateľské zámery, ktorých cieľom je vytváranie zisku), je RTVS zákonom charakterizovaná ako médium verejnej služby, ako verejnoprávny vysielateľ s presne stanoveným rámcom hlavnej činnosti a vymedzenými úlohami. Jeho recipientom je

4

potenciálne každý obyvateľ (domácnosť) Slovenskej republiky, ktorý je zase zo zákona povinný za služby RTVS platiť. Výber úhrad za služby RTVS (v súčasnom systéme financovania) by mal saturovať všetky náklady na výrobu programov a chod inštitúcie, lebo táto nie je legislatívne stavaná ako podnikateľský subjekt, zostavuje (mala by zostavovať) vyrovnané rozpočty. Ostatné finančné zdroje majú komplementárny – doplnkový charakter.

7. RTVS ako verejnoprávny vysielateľ však v komerčnom a teda aj konkurenčnom prostredí

pôsobí, musí ho brať do úvahy, najmä ak mu ide o toho istého diváka a poslucháča, o ktorého pozornosť usiluje aj súkromný sektor. RTVS nie je izolovaným ostrovom, nemá zákonom zaručenú sledovanosť či počúvanosť, ani nedotknuteľnosť. O pozornosť diváka a poslucháča sa má neustále snažiť, súvisí to s jej povinnosťou poskytovať kvalitné služby všetkým obyvateľom SR. Tvorba kvalitného programu má teda byť prioritou, všetky ostatné činnosti v inštitúcii majú podporný, doplňujúci a servisný charakter.

8. Rozhlasová a televízna tvorba a vysielanie programových služieb sú zložité dynamické

procesy, nie je možné vnímať ich ako daný a nemenný stav. Ide o kontinuálnu tvorbu so špecifickými zákonitosťami. Spôsob komunikácie (programovými službami) takéhoto komplexného média, ak chce byť úspešné, musí odrážať potreby a želania poslucháča. Ide o tvorbu na spoločenskú objednávku. Obsah a forma programov si vyžadujú vysokú profesionalitu a flexibilitu na každom odbornom poste. Ak si médium, alebo niektorá jeho programová služba, zachováva “starú dobrú” osvedčenú prax a nevyvíja sa spolu s poslucháčom, skôr či neskôr vysiela len pre seba, je samoúčelná. Platí to pre všetky rádiá pôsobiace pod hlavičkou SRo a pre všetky televízne služby pod hlavičkou STV.

9. Od počiatku svojho pôsobenia prešli SRo a STV rôznymi fázami vývoja, a v súčasnosti,

rozhlas ako 85 ročný a televízia ako 55 ročná, patria k najstarším kontinuálne pôsobiacim médiám v Európe. Aj v spoločnej inštitúcii si teda zaslúžia úctu v každom prístupe: v analýzach, projektoch, zámeroch, rozhodovacích procesoch. Určite si nezaslúžia manipulácie, či už na základe mocenských (funkcionárskych), ekonomických alebo politických ambícií.

10. Pri rešpektovaní všetkých prechádzajúcich axióm si RTVS vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizácii predstavujem ako súbor (holding) moderných programových služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru.

I. ANALÝZY, NÁVRHY:

1. Značky Vysielateľ nemá v zákone kodifikovanú skratku a nemá ani vlastné logo. Ak v tomto projekte používam označenie RTVS, má to svoje dôvody: vysielateľ je aktívnym členom Európskej

5

vysielacej únie (EBU), v únii preberá doterajšie samostatné fungovanie SRo a STV. Členmi EBU sú ďalšie inštitúcie s podobným názvom, ide o Rozhlas a televíziu Srbska, ktorá používa skratku RTS a Rozhlas a televíziu Slovinska, ktorá používa skratku RTV-SLO. Pri použití skratky RTVS pre slovenského verejnoprávneho vysielateľa nedôjde k mimovoľnej zámene. Vysielateľ musel veľmi rýchlo založiť vlastnú vebovú stránku – sídlo www.rts.sk vlastní súkromný subjekt a sídlo www.rtvs.sk, hoci ho vlastní verejnoprávny vysielateľ, nemohol okamžite použiť, keďže ho poskytol svojej dcérskej Rozhlasovej a televíznej spoločnosti, s.r.o., ktorá je vyberateľom úhrad zo zákona a používa špeciálny ochranný softvér na spracovanie osobných údajov. Preto použil sídlo www.rtvs.eu a keď to bude možné, otvorí aj sídlo s príponou sk. V tomto projekte, vo verejnej komunikácii a v hovorovej reči používame teda označenie RTVS, ide o pracovnú skratku – jej logo je síce možné graficky spracovať, ale považujem to za nadbytočné, lebo vysielateľ ako právny subjekt musí v úradnom styku používať plný názov.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o RTVS sú SRo a STV samostatne hospodáriacimi

vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Ich doterajšie názvy sú

kodifikované v zákone, zaužívané skratky a značky navrhujem ponechať. Sémantika slovných

spojení Slovenský rozhlas a Slovenská televízia je výnimočná, označuje význam a poslanie,

žiaden iný rozhlas a žiadna iná televízia nemôžu mať označenie slovenský/á. (Vyjadrenie

služby celému národu). Značky zodpovedajú významu.

Navonok sa prejavujú vysielaním programových služieb, ktoré majú vlastné označenie. V prípade rozhlasových programových služieb ich názov vyjadruje význam, zameranie a čiastočne obsah rádií, v prípade televíznych programových služieb ich hierarchiu.

Rozsah a zameranie tejto práce neumožňujú hlbšiu sémantickú a perceptívnu analýzu značiek, ktorými verejnoprávny vysielateľ disponuje. A zatiaľ nemáme k dispozícii ani čísla, detailný prieskum znalosti značiek. (Ide o iný druh prieskumov ako sú prieskumy počúvanosti a sledovanosti). So značkami treba narábať uvážlivo a opatrne, nie nadarmo sa

6

hovorí nomen omen. Akýkoľvek rebranding musí súvisieť so zásadnou zmenou obsahu a tento projekt nerieši zmenu obsahu a zamerania, rieši možnosti skvalitnenia obsahu. Všetky doterajšie názvy a značky sú zaužívané, osvedčené, preto ich navrhujem zachovať. V nasledujúcom období treba komunikovať pokračovanie tvorby a vysielania, stavať na kontinuite vnímania. V období, keď vysielateľ vstupuje do kompletnej systémovej reštrukturalizácie, ktorá je sama osebe riziková, by značky mali ostať stabilné (psychologický moment pokračovania a stability). Ak by však malo dôjsť k úplne inému obsahu programových služieb niekedy v budúcnosti, bude možné uvažovať aj o zmene názvov a značiek. Inak sú takéto úvahy nevhodné a samoúčelné.

Komplexné vnímanie značky súvisí aj s vizuálnym aspektom, ktorý bol v grafickej, výtvarnej

prezentácii jednotlivých programových služieb SRo pred piatimi rokmi problematický. V roku

2007 došlo k vizuálnemu zjednoteniu značiek a dizajnmanuál je v súčasnosti vyhovujúci,

rovnako ako dizajnmanuál značiek STV. Otázka korporátneho dizajnu značiek bude

pravdepodobne otvorená v budúcnosti, keď technické a technologické riešenia umožnia

vytvárať spoločné, hybridné programové služby.

2. Program

Počúvanosť všetkých staníc SRo mala dlhodobo klesajúcu krivku počúvanosti. Od roku 2006 došlo k riadeniu zmien v programovej štruktúre. Rozhlas čiastočne preformátoval tie služby, kde identifikoval najvýraznejšie prekrývanie, pokúsil sa o žánrové vyčistenie a vymedzenie jednotlivých programových služieb – špecializuje ich a tento proces ešte stále prebieha. V roku 2009 a 2010 nielenže nemusel žiadnu programovú službu obmedziť (v časovom rozsahu vysielania a v pokrytí), ale spustil tri nové stanice, ktorých projekt pripravoval rok vopred. Ide o Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior – prvé dve sú určené náročnému poslucháčovi, jedna vysiela len klasickú hudbu, druhá len literárno-dramatické útvary všetkých žánrov, teda umelecké slovo. Rádio Junior patrí k ojedinelým projektov v rámci európskeho priestoru – vysiela výlučne pre deti a mládež. Všetky tri sú plne digitalizované, vysielajú sa družicou, internetom a retransmisiou. V roku 2009 rozhlas prestal nakupovať dopravné spravodajstvo a spustil vlastný projekt Zelená vlna, ktorý vysiela na všetkých terestriálnych staniciach dopravné spravodajstvo pre poslucháčov na cestách. Je súčasťou

7

národného systému dopravných informácií, participuje na ňom sieť terénnych spolupracovníkov, vstupuje doňho polícia, záchranné systémy, požiarnici, národná diaľničná spoločnosť. Všetky zmeny v programe (ale aj v pokrytí územia signálom) sa prejavili v krivke počúvanosti, podarilo sa ju stabilizovať.

Sledovanosť televíznych programových služieb je problematická, vykazuje výrazné odchýlky a celkový trend je stále klesajúci. Príčin tohto stavu je niekoľko: stavba televízneho programu nereaguje na meniace sa potreby diváka, zmeny v štruktúre sú nekoncepčné (metóda pokus – omyl), spravodajstvo nie je stavané televízne (top témy nemajú čo hľadať na záver blokov) a často nie je aktuálne (aktuality sa nedajú držať v zásobe dva, tri dni), na výbere filmov je cítiť dlhodobé zanedbávanie akvizičnej aktivity (druhé a tretie vysielacie práva), renomé zachraňuje archív a reprízy. Spustenie a rozvysielanie športovej Trojky nemalo šancu tento trend zvrátiť, na takýto projekt, ak má byť kvalitný a naozaj má naplniť 24 hodín vysielania, treba podstatne viac finančných prostriedkov, než aké mohla použiť STV. (V ostatnom čase prebieha v niektorých krajinách diskusia, v ktorej sa priamo spochybňuje atribút verejnoprávnosti športových kanálov, programy a prenosy sú z externého prostredia stavané ako ziskové obchodné projekty, ku ktorým médiá verejnej služby ťažko môžu postaviť príjmový pandant kvôli obmedzeným možnostiam priameho predaja reklamného času. Na rozdiel od nákupu rozhlasových vysielacích práv, ktoré pre svojich členov zabezpečuje EBU za mimoriadne výhodné ceny, televízne práva obchodujú súkromné spoločnosti.) V dennom profile sledovanosti vykazuje STV pomerne stabilné čísla, má svojich stálych divákov, vo večerných prime timoch vykazuje prepad, diváci prepínajú na súkromné televízne stanice.

Prognóza: Ak nedôjde k zmene v konfigurácii programových štruktúr, rozhlasové služby si krátku dobu udržia stabilnú počúvanosť, potom bude krivka klesať (zastaranie formátov, vyčerpanie obsahu, rutina), televízne služby budú naďalej klesať (zastaraná forma, vyčerpaný obsah, starnúce auditórium). Potenciál všetkých rozhlasových služieb v najbližších rokoch odhadujem na 25 až 30%, dvoch televíznych služieb na 15 až 20 %.

Návrh: O rozvoji programových služieb je možné hovoriť výlučne v kategórii kvality, kategória kvantity – vyšší počet samostatných programových služieb – vôbec neprichádza do úvahy, disponibilné finančné zdroje bez reštrukturalizácie nepostačujú ani na udržanie

8

jestvujúcich. Možno uvažovať o vyššom počte premiérových programov, ale len v prípade, že to umožní finančná situácia. Rozvoj teda nevnímam extenzívne. Ak má ísť o kvalitatívny rast, obidve médiá budú musieť pracovať na obsahových zmenách.

SLOVENSKÝ ROZHLAS

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasové programové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ich formátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých programových typov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať v nastúpenom trende – naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo stúpajúcim požiadavkám poslucháčov na príjem jednotlivých programových služieb a efektívnejšie využívať vnútorné aj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby Rádio Slovensko a Rádio Regina budú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní svojich programových služieb. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité bude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však bude hľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich zoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby, ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky. Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto projekte fakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov (nízkonákladové programové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM a programová služba zameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 – 2015 budeme okrem internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú na mediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť v čoraz dynamickejšie sa rozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti rozhlasového vysielania. Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho systému. Stať sa lídrom v zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú zmenu v celom systéme prenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše vysielanie nielen v on line podobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy. Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah mu v širokej škále budeme ponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa najviac priblíži k individuálnym požiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve verejnoprávny vysielateľ jedinečnú možnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah svojho archívu aj aktuálnych programov.

9

Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenského rozhlasu:

Rádio Slovensko. V nasledujúcom období bude na tejto programovej službe nevyhnutné

podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií vo forme spravodajských materiálov

ale aj publicistických relácií. V spravodajstve rozšíriť priestor pre vlastné témy a využívať ich

umiestňovanie na webe. Spravodajstvo Slovenského rozhlasu by sa malo stať jedným

z najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokú

verejnosť. Pokračovať v skvalitňovaní dopravného spravodajstva. Publicistika musí pracovať

s kratšími, atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú

využívať rôzne formy rozhlasového spracovania. Hudobný formát bude potrebné upravovať

a rozširovať o osvedčené hity najmä z 80. a 90. rokov. Poslucháči musia získať potrebné

informácie o hraných skladbách cez webovú stránku.

Rádio Regina. Programový manažment Rádia Regina bude pokračovať v trende

diferencovania programových prvkov programovej služby od Rádia Slovensko. Pôjde o

menej dynamický program s pokojným a melodickým zvukovým obalom. Formát, v ktorom

sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasický rozhlasový plnoformát). Autonómne

spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónoch Slovenska. Publicistika, ktorá reaguje na

problémy na regionálnej úrovni. Predstavenie osobností zo všetkých oblastí Slovenska.

Hudba zameraná na 60 a 70 roky. Slovenská hudba s presahom do súčasnosti. Výraznou

súčasťou programovej ponuky Rádia Regina ostane folklór v celom spektre jeho jednotlivých

žánrov. Súčasťou vysielania ostane aj špecializovaný program určený pre národnostné

menšiny.

Rádio Devín. Programová služba, ktorá ostane zameraná predovšetkým na kultúru

a umenie. Vysielanie sa musí stať pre poslucháča prehľadnejším, aby presne vedel, v ktorom

čase nájde jednotlivé umelecké žánre. Dôležitou úlohou je predovšetkým v slovnej časti

zvýšiť aktívnu komunikáciu s poslucháčmi, a tak umožniť vnímanie obsahu náročnejšieho

formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov. Dôležitou úlohou bude podstatne zvýšiť

spoluprácu medzi vysielaním a webom, aby sa poslucháči mohli zoznámiť s jednotlivými

programami aj mimo on line vysielania. Rádio ostane platformou pre všetky formy klasickej

hudby, treba podporiť jeho vzdelávací charakter v tejto oblasti.

Rádio_FM. Vysielanie bude aj v ďalšom období zamerané na poslucháčov, ktorí

uprednostňujú alternatívny spôsob života, vnímania, myslenia a iné než komerčné kultúrne

prostredie. Jeho podstatnou úlohou bude rozšíriť ponuku podujatí v jednotlivých mestách a

regiónoch Slovenska a tak „vyvážať“ alternatívu do miest, kde by sa inak s takouto kultúrou

ľudia nemohli zoznámiť. Rádio_FM ostane lídrom aj v oblasti využívania nových médií. Len

tak sa dokáže prispôsobiť životnému štýlu mladších poslucháčov a ich spôsobu počúvania

obsahu vysielania.

Rádio Patria. Vysielanie pre národnostné menšiny ostane aj v ďalšom období dôležitou

súčasťou verejnej služby Slovenského rozhlasu. Dôležitou úlohou programového

10

manažmentu bude rozšíriť množstvo publicistických ale aj umeleckých žánrov, ktoré

pripravuje pre poslucháčov jednotlivých národnostných menšín. Dokrytím južnej časti

územia Slovenska bude možné vytvoriť predpoklad pre ďalší rast počúvanosti tohto média.

Radio Slovakia International. Predpokladám, že aj v budúcnosti bude mať štát záujem šíriť

informácie o Slovensku do zahraničia a službu RSI udrží. Táto programová služba je okrem

informačnej funkcie koncipovaná aj na propagáciu spoločenského života, kultúry, prírody,

pamätihodností na Slovensku v zahraničí v piatich jazykových magazínových programových

štruktúrach. RSI bude môcť ďalej vysielať v takom rozsahu, aký umožní financovanie

z rozpočtu Ministerstva kultúry. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre

zahraničie je viac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme,

obsahu a rozsahu takéhoto vysielania. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej

krajiny so zahraničnými Slovákmi, túto funkcionalitu je možné v budúcnosti podporiť.

Rádio Klasika, dvadsaťštyrihodinové vysielanie vážnej hudby a o vážnej hudbe je

monotematický kanál, ktorého autonómnu dramaturgiu je potrebné dobudovať. Má svoje

opodstatnenie a vzhľadom k tomu, že náklady na jeho výrobu a vysielanie sú v celkovom

rozpočte vysielateľa naozaj nízke, navrhujeme ho aj v budúcom období zachovať.

Rádio Litera je jediným projektom v slovenskom rádiovom priestore, ktorý ponúka

dvadsaťštyrihodinové slovné, umelecké a literárno-dramatické programy. Napriek tomu, že

vzniklo len nedávno, získalo medzi poslucháčmi množstvo priaznivcov. V nasledujúcom

období bude dôležité vytvoriť mu väčší priestor pre vlastnú programovú dramaturgiu, ktorá

bude priamo pracovať s digitálnym archívnym systémom NOA.

Rádio Junior. Najmladší člen z rodiny rozhlasových programových služieb. Tento projekt bol

stavaný ako viacstupňový, v blízkej budúcnosti však naďalej predpokladáme zameranie

hlavne na deti predškolského a ranného školského veku. Ak to finančná situácia vysielateľa

umožní, tak v ďalšom období bude možné využitie nielen archívnych programov z tvorby

Slovenského rozhlasu, ale aj aktívny nástup do tvorby kontaktného premiérového programu

a do vzdelávacích vysokošpecializovaných programov pre školské deti a mládež. Cez nové

médiá bude možná on line komunikácia a individuálna skladba programu z ponúknutých

programových prvkov. Napriek tomu, že v prípade Rádia Klasika, Rádia Litera a Rádia Junior

nejde zatiaľ o premiérové služby, je možné skladbu ich programu upravovať podľa

finančných a technologických možností, týmito programovými službami bude môcť

Slovenský rozhlas v budúcnosti vstúpiť do samostatného rozhlasového digitálneho

multiplexu (samozrejme aj do verejnoprávneho televízneho multiplexu).

SLOVENSKÁ TELEVÍZIA

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízne programové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku), STV3 (Trojku). Podľa zatiaľ dostupných rozpočtových a ostatných ekonomických údajov treba pracovať s predpokladom, že vysielanie Trojky nebude rozpočtovo udržateľné a už bývalý manažment

11

STV pripravoval ukončenie jej vysielania. Do návrhu rozpočtu na rok 2011 už náklady na jej prevádzku a vysielanie nezahrnul. (Identifikovaný problém: podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje vo verejnoprávnom terestriálnom multiplexe najmenej dve televízne služby. Kapacita verejnoprávneho MUXu sú štyri TV služby a na ich vysielanie uzatvorila STV zmluvu na 15 rokov s prevádzkovateľom MUXu, spoločnosťou Towercom, a.s. Aj keď sa v MUXe umiestnia všetky rozhlasové služby, jeho kapacita ostane nevyužitá a podľa zákona o digitálnom vysielaní je inak nedisponibilná, vysielateľ bude platiť za prázdne dáta, bude porušovať pravidlo o hospodárnom používaní verejných zdrojov. Nový manažment by sa mal pokúsiť buď zmeniť zmluvu, alebo iniciovať novelu zákona o digitálnom vysielaní.) Odhliadnuc od dopadov na rozpočet bude mať zrušenie vysielania Trojky dopad aj na programovú štruktúru zostávajúcich okruhov:

Športového programu bude menej z hľadiska objemu odvysielaných hodín, avšak odvysielaný program bude dostupnejší väčšiemu počtu divákov. Aktuálna dostupnosť Trojky je približne 65%, dostupnosť Jednotky a Dvojky sa blíži k hodnote 100%.

Programové dôsledky – komplikovanejšie programovanie Jednotky a Dvojky. Šport je typický tým, že nemá vo vysielaní pravidelný charakter, často sa z objektívnych dôvodov musí plánovať ad hoc, čím samozrejme trpí programová štruktúra a ťažšie sa budujú divácke návyky na iný ako športový program.

Dopady na programovú štruktúru pri veľkých športových podujatiach typu olympijských hier, prípadne MS v hokeji/futbale – počas podujatí takéhoto rozsahu (viac ako 150 hodín športu mesačne) dôjde k redukcii alebo k časovému posunu niektorých formátov, ktoré sa v štandardnej štruktúre pravidelne objavujú vo vysielaní Dvojky (prípadne Jednotky). V takomto prípade pôjde o dočasný a mimoriadny zásah do programu Dvojky prípadne aj Jednotky s cieľom poskytnúť potrebný priestor športovému vysielaniu a so snahou zachovať základnú vysielaciu kostru nešportového programu.

Návrh na rozdelenie vysielania športu medzi Jednotku a Dvojku za predpokladu zrušenia vysielania Trojky (o jej zrušení môže rozhodnúť len rada):

Na Jednotke sa budú vysielať tie športové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na divácku obec prekračuje rámec výlučne športových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy slovenskej reprezentácie v rámci hokejových (alebo futbalových) Majstrovstiev sveta, prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenských reprezentantov v iných športoch. V istých mimoriadnych prípadoch je možné uvažovať o vysielaní športového podujatia na Jednotke aj v situácií, kedy nie je účastníkom reprezentácia Slovenska, avšak v takom prípade musí ísť o výnimočné podujatie (s vysokým komerčným potenciálom), napríklad finálový zápas futbalových MS, hokejového olympijského turnaja, hokejových MS a pod.

Na Dvojke bude športová ponuka jedným zo základných programových pilierov. Samozrejme s prihliadnutím na ostatné programové priority Dvojky, rešpektujúce legislatívno-hodnotový rámec. Je potrebné uviesť, že integrovanie športu zasiahne programovú stavbu Dvojky a do istej miery skomplikuje nešportovú časť jej štruktúry. Chrbtovú kosť športového vysielania Dvojky v nedávnej minulosti predstavovali priame prenosy z najvyšších futbalových a hokejových súťaží. V súčasnosti však RTVS nemá na tieto súťaže vysielacie licencie. (Manažment bude musieť rokovať o sublicenciách alebo o inom riešení problému). Z pohľadu ostatných športov by bolo optimálne vytvorenie silného a pravidelného

12

športového programového slotu v popoludňajších hodinách počas víkendových dní (prípadne jedného víkendového dňa), kam by sa koncentrovali priame prenosy, prípadne zostrihy. Pestrý a pravidelný programový slot predstavuje dobrú cestu smerom k vybudovaniu diváckeho návyku aj na iné športy ako futbal a hokej.

Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenskej televízie:

Jednotka sa bude profilovať ako rodinný okruh, na ktorom dostane priestor programová ponuka, ktorej ambíciou bude osloviť širší okruh divákov. Programovým zámerom je osloviť a zaujať diváka odlišnou formou komunikácie než aká je typická pre komerčných vysielateľov. Celková charakteristika Jednotky: rodinne zameraný televízny program s ambíciou zaujať, osloviť a ponúknuť alternatívu aj univerzálnemu divákovi. Programová ponuka by mala primárne pozostávať z dramatických diel, seriálov, akvizícií a pôvodnej tvorby. Programové priority Jednotky:

- spravodajstvo s programovou nadstavbou – publicistikou a diskusnými formátmi, - pôvodná dramatická tvorba vrátane zábavy – hrané filmy, seriály, dokumenty,

zábavné formáty, - akvizičné dramatické tituly, - programová ponuka pre deti a mládež.

Dominanty programovej ponuky Jednotky: Spravodajstvo, občianska publicistika, diskusné relácie: Cieľom spravodajských relácií je vytvoriť pravidelnú vysielaciu os nezávislého, rešpektovaného a vyváženého spravodajstva opierajúceho sa o overené informácie. V rámci publicistických formátov dostanú priestor občianske témy a vyhýbať sa netreba ani citlivým otázkam (pre vysielateľa verejnej služby nemôže byť žiadna téma tabu). Momentálna diskusná relácia reflektujúca domácu a zahraničnú politiku sa dá považovať za stabilizovaný formát z pohľadu zaradenia v programovej štruktúre, je možné skvalitniť ju väčšou flexibilitou pri výbere tém i hostí.

Nosný sezónny projekt: Ako príklad možno uviesť projekt Hit storočia, ktorý STV odvysielala. V rámci hlavnej televíznej sezóny považujeme za dôležité mať v programovej štruktúre projektovú programovú dominantu, pretože vďaka efektu nabaľovania vytvára divácky návyk na celú stanicu, ktorý sa dá preniesť aj na jej iné programové formáty. Z pohľadu obsahu budú prioritou zábavné formáty s pridanou hodnotou v podobe istého hodnotného výkonu, a teda užitočného vnemu pre televízneho diváka.

Projekty v rámci pôvodnej televíznej tvorby: Hrané filmy, seriály, minisérie, dokumenty. Ich spoločným menovateľom je napĺňanie poslania televízie verejnej služby divácky atraktívnym spôsobom s potenciálom osloviť relevantnú časť diváckej populácie (kvantifikovateľné ukazovatele).

Programová ponuka pre deti a mládež: Cieľom bude ponúknuť atraktívnu alternatívu voči bežne dostupným zahraničným programom určeným pre deti, ktorých jadro programovej ponuky tvoria seriály, vychádzajúce z prostredia netypického pre slovenskú realitu. Alternatíva by mala spočívať v podobe tradičného spracovania typických námetov, ponuky rôznych súťaží a zábavno-vzdelávacích formátov s pridanou hodnotou zameranou predovšetkým na znalostnú orientáciu. Vhodnou formou budujúcou interaktivitu dieťa –

13

rodič sú aj rodinné celovečerné filmy určené práve pre rodičov s deťmi. Za dôležité považujeme aj detské publicistické formáty, pri ktorých predpokladáme aktívnu účasť detských zástupcov v samotných programoch.

Dvojka. Túto programovú službu navrhujem profilovať dominantne ako kvalitnú alternatívu zameranú na špecifické divácke skupiny, s pokiaľ možno fixným športovým programovým slotom. Za špecifické skupiny považujem záujmové skupiny, národnostné a iné menšiny, rôznym spôsobom hendikepované skupiny a samozrejme náročného kultúrne orientovaného diváka. Aj v prípade Dvojky je však potrebné vyhodnocovať efektivitu zásahu danej cieľovej skupiny. Program určený pre menšinového diváka nesmie stratiť ambíciu osloviť čo najväčšiu časť danej cieľovej skupiny, a to bez ohľadu na to, aká robustná je táto cieľová skupina. Podstatný je share daného programu v konkrétnej cieľovej skupine. Istou objektívnou komplikáciou pri programovaní Dvojky bude nemožnosť udržať nemennú programovú štruktúru, a to predovšetkým vzhľadom na športový program.

Verejnoprávny charakter Dvojky podčiarknu tieto programové priority:

- športový program (podrobnejšie o dopadoch zrušenia Trojky na programovú štruktúru Dvojky pozri vyššie),

- programy pre špecifické divácke skupiny, - programy pre deti a mládež, tieto tvoria jednu z nosných línií programovej ponuky

Dvojky. Ich ambíciou je zábavnou a atraktívnou, prípadne súťažnou formou prispieť k inteligentnej zábave, v ideálnom prípade rozšíriť vedomosti detí a mládeže.

- programy pre národnostné menšiny rešpektujúce zákonný rámec a prirodzené hodnotové priority danej národnostnej menšiny, resp. etnickej skupiny. Uvažujeme o synergii s regionálne vysielanou rozhlasovou službou Rádio Patria, ktorá by spočívala v koordinácií práce jednotlivých regionálnych štúdií, v prepojení informačných zdrojov a tvorivých potenciálov.

- vzdelávacie a súťažné programy s aktívnou účasťou jednotlivcov z radov divákov, - regionálne vysielanie (môže sa stať silným programovým prvkom Slovenskej televízie,

ak využije synergie s regionálnymi štúdiami Slovenského rozhlasu), - spravodajstvo a aktuálna publicistika, - relácie pre postihnutých občanov, - relácie pre seniorov.

Rovnako ako Jednotka, aj Dvojka by mala mať svoj sezónny nosný projekt, aj keď diverzifikácia diváckeho portfólia a menšia stabilita programovej štruktúry vytvára pre nosný projekt mierne odlišnú východiskovú pozíciu. Charakter nosného projektu bude podobne ako na Jednotke stavaný na efekte nabaľovania a gradácie, len téma musí samozrejme viac zapadať do kontextu programovej ponuky Dvojky. (V tejto súvislosti sa dá pozitívne vyzdvihnúť nedávno zrealizovaný projekt „Moja naj kniha“.) Dvojka v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako programové odkladisko či reprízový kanál Jednotky: relácie, ktoré z rôznych dôvodov už nenájdu uplatnenie na Jednotke, nebude možné automaticky presúvať na Dvojku a nebude možné ani recyklovať relácie z Jednotky na Dvojku v iných ako programovo opodstatnených prípadoch.

Trojka. Ukončenie vysielania tejto programovej služby (po odsúhlasení radou) navrhujem po skončení Majstrovstiev sveta v hokeji. (Máj 2011). Na prechod športových programových

14

prvkov treba Jednotku a Dvojku vopred pripraviť. Nemalo by ísť o definitívne, nezvratné rozhodnutie, ale o pozastavenie vysielania, aby bolo v budúcnosti možné jeho obnovenie.

WEB

Aktuálna penetrácia internetu na Slovensku tesne nad 54%, v niektorých európskych krajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou bude v nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom je rozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.

Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.eu nemá slúžiť iba na

prezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo práve

vysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiom

spojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytuje

plnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotné

médium znamená, že web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielaných relácií, ale

rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, online chaty

s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami relácie atď.

V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovú

prezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médií

verejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka

takmer neexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sa

v budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislosti

s obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnej

spravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovej

potenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijíma

informácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahom

v digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novými

distribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej služby

Rádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.

V nasledujúcom roku sa očakáva, že takmer dve tretiny vyrobených TV prijímačov budú mať

zabudovanú možnosť pripojenia na internet. RTVS môže už v súčasnosti otvoriť komunikáciu

s IPTV operátormi o sprístupnení svojho obsahu prostredníctvom on-demand rozhraní.

Výsledkom sprístupňovania obsahu rozhlasu a televízie na všetkých relevantných

platformách (okrem tradičného vysielania a internetu – mobilné telefóny, tablety,

perspektívne TV prijímače s podporou internetu) by okrem zásadnej zmeny online podoby

mala byť aj nová spoločná mediatéka (príklad: BBC iPlayer), dostupná všade a na všetkých

platformách. Sprístupnenie obsahu na rôznych platformách bude prínosom nielen pre

domácnosti, ale napríklad aj pre vzdelávacie inštitúcie. V rámci informatizácie

a internetizácie škôl budú tieto môcť kedykoľvek využiť obsah médií verejnej služby pre

študijné účely. Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby,

ktorým je nízka atraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej

15

formy a štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby

vysielania vzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumuje

audiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí na

zintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti.

Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt.

3. Hospodárenie, ekonomické ukazovatele

a) Príjmy z úhrad

(v mil. eur)

Vlastné finančné zdroje tvoria príjmy z úhrad (bývalých koncesií) a príjmy z reklamy.

Poplatky od domácností tvorili a tvoria hlavný zdroj príjmu SRo a STV. Ako vidíme na grafe,

zvýšili sa v roku 2008 v súvislosti s prijatím nového zákona, ktorý preklasifikoval platbu za

držanie rádiopríjímača na platbu za službu verejnoprávnych médií. Nárast však zďaleka

nedosahuje plánované výnosy – v procese prijímania zákona došlo k zavedeniu množstva

úľav na báze sociálnych oslobodení. Nedošlo k zvýšeniu mesačného poplatku a zákon nemá

ani inflačnú doložku. Prepočty výnosov v legislatívnom procese boli vysoko nadhodnotené.

Na výber úhrad zriadili obe médiá spoločného vyberateľa (ukladá im to zákon), Rozhlasovú

a televíznu spoločnosť, s.r.o. V roku 2010 sa spustila verejná celospoločenská diskusia

o zrušení úhrad a ak NR SR príjme príslušný zákon, RTVS prejde od 1.1 2012 na štátny

rozpočet.

16

b) Príjmy z reklamy, obchod

(v tis. eur)

Príjem z predaja reklamného času tvorí významný doplnkový zdroj vlastných príjmov. Máme

k dispozícii 3% vysielacieho času v rozhlasovom vysielaní (u súkromných médií je to 20%)

a 1% v televíznom vysielaní. Na grafe vidíte trend výnosov z predaja reklamy v SRo – je jasne

vzostupný, „superkrízový“ rok 2009 sa neprejavil výrazným znížením príjmov.

Pravdepodobne to súvisí s tým, že inzerenti vo viacerých prípadoch dali prednosť rádiovej

reklame pred televíznou reklamou, a určite to súvisí aj so zmenou obchodných praktík

a komunikácie vlastnej rozhlasovej obchodnej spoločnosti Media SRo, s.r.o. s klientmi.

Krivka výnosov z predaja televíznej reklamy dramaticky klesá. Dôvodov môže byť viac:

pokles disponibilného vysielacieho času, nesprávne zvolený pomer finančných a bártrových

obchodov, nemožnosť realizovať obchodné projekty kvôli nevhodne koncipovanému media

mixu (programy sú málo atraktívne pre obchodných klientov), platba reklamným časom

namiesto finančného plnenia v obchodoch, ktoré realizuje STV a nie STV Media (STV svoj

reklamný čas rozdáva), nedostatočná alebo žiadna komunikácia programových útvarov

s predajcom reklamného času. Demotivačným prvkom pre predaj reklamy mohol byť aj zle

nastavený zákon o audiovizuálnom fonde: STV musela do fondu realizovať 5% odštep zo

všetkých, aj nefinančných plnení. V zákone o RTVS došlo k úprave § 24 zák. 516/2008

a audiovizuálnom fonde: základom pre výpočet príspevku sú príjmy z reklamy a telenákupu

vysielaných za odplatu – teda nie z bártrových obchodov a vlastnej propagácie, došlo

k narovnaniu zákona, k zrovnoprávneniu povinnosti verejného vysielateľa a licencovaných

vysielateľov.

Návrh: Obchodný potenciál STV je aj pri zníženom disponibilnom percente výrazne vyšší,

než sa v súčasnosti realizuje (potenciál na rok 2011 je zatiaľ využitý na 20-25%). V ďalšom

období bude vhodné analyzovať výkonnosť spoločností Media SRo a STV Media, vypracovať

17

štúdiu možnosti fungovania spoločnej Medie RTVS (môže vzniknúť fúziou jestvujúcich,

alebo zrušením jednej zo spoločností), ktorá by dokázala prevziať všetky obchodné,

reklamné a promo agendy, a projektovať spoločný media mix spolu s programovými útvarmi

vysielateľa.

Obchodné a media representative zastúpenie RTVS bude môcť využiť synergiu oboch médií,

ponúkať balíky produktov, cross promo a spoločné eventy. V PR a promo aktivitách v roku

2011 by sa popri dôležitých programových prvkoch mala sústrediť aj na 85. výročie

vysielania rozhlasu a 55. výročie vysielania televízie.

c) Príjmy zo štátneho rozpočtu

(v mil. eur)

18

(V grafoch uvádzam dotácie na príslušné roky, aj keď ich skutočný transfer v niektorých

prípadoch prebehol v nasledujúcom roku.) Do roku 2007 štát permanentne vykrýval

rozhlasu a televízii straty z hospodárenia ex post. Rokovania o takýchto dotáciách boli

mimoriadne náročné, pre každého GR ponižujúce, dotácie mohli byť podmienené rôznymi

požiadavkami štátu a politikov. Verejnoprávni vysielatelia bol sústavne zadlžení, ustavične

na pokraji absolútnej platobnej neschopnosti a vnútorného kolapsu. SRo ani STV rozhodne

neboli ekonomicky nezávislé a to malo vplyv aj na iné druhy nezávislosti. V roku 2007 sa

rozhlasu podarilo uzatvoriť prvú zmluvu so štátom na riadne financovanie služby Radio

Slovakia International, ktorá sa u nás vníma ako štátna reprezentácia smerom do zahraničia

– nie je určená poslucháčom na území Slovenska, ktorí platia úhrady. Po prijatí nového

zákona o úhradách sa štát rozhodol kompenzovať sociálnu mäkkosť zákona a v roku 2008

a 2009 uhradil rozhlasu a televízii výpadky, ktoré súviseli so sociálnymi úľavami. Nebola to

teda spätná dotácia na vykrytie strát z hospodárenia. V roku 2009 sa do oboch zákonov

(o SRo, o STV) dostal inštitút zmluvy so štátom. Od tohto momentu štát odmieta vykrývať

straty z hospodárenia, požaduje zostavovanie vyrovnaných rozpočtov (v súlade so zákonom

o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

d) Zmluvy so štátom

sú špeciálne dohody, ktoré štát uzatvoril s vysielateľmi a ktoré nahrádzajú výpadok z úhrad.

V roku 2009 došlo k podpísaniu prvých takýchto zmlúv, ktoré garantujú rozhlasu na 5 rokov

presné sumy na vysielanie do zahraničia, na niektoré investičné projekty a na vybrané

programy vo verejnom záujme (4 mil. eur) a televízii na investičné projekty a na programy

vo verejnom záujme (10 mil. eur). Ide najmä o umelecké programy, (teda nie o

spravodajstvo a investigatívnu publicistiku).

Je tu ale významný rozdiel: v zmluve so SRo štát tieto vybrané programy čiastočne

spolufinancuje (správa sa ako spoluinvestor), o ich obsahu, dramaturgii, výrobe a vysielaní

rozhoduje SRo, vyše 95% finančného objemu sa realizuje vnútri SRo. Zmluva začala platiť od

januára 2010, vďaka nej rozhlas realizoval veľké množstvo programových prvkov, naplnil

vyše 5000 hodín vysielania a štátu zdokladuje použitie finančných prostriedkov na priame

náklady (presné výkazy). Použitím dotácie si uvoľnil vlastné finančné zdroje na tvorbu

ďalších programov. V zmluve s STV štát financuje vybrané projekty. Veľká časť finančných

prostriedkov (viac ako 85%) sa realizuje v externom prostredí, financie cez účty STV len

pretečú, ceny produktov sú nastavené neštandardne vysoko, štát nemá žiadnu možnosť

ovplyvniť výber dodávateľa ani cenotvorbu. Za takýchto okolností je možné pochybovať

o korektnosti výberu externých dodávateľov (bez výberového konania) a o charaktere

štátneho príspevku je možné uvažovať ako o nedovolenej štátnej pomoci. STV si realizáciou

štátnych financií nielenže neuvoľnila žiadne vlastné zdroje, ale na samotnú realizáciu

poskytuje externému prostrediu často vlastné výrobné zdroje a ľudské kapacity. 450 tisíc eur

štátu vrátila, keďže ich nebola schopná kvôli nepružnému nastaveniu zmluvy realizovať

a ďalšiu sumu vráti po ročnom zúčtovaní (niektoré faktúry z externého prostredia nebude

môcť zdôvodniť).

19

Návrh: zmluvu STV so štátom bude nevyhnutné prekonfigurovať a nastaviť tak, aby sa

použitím štátnej dotácie uvoľnili vlastné zdroje STV, a aby ju bolo možné realizovať najmä

vnútri STV, len výnimočne v externom prostredí (rozpracované projekty z roku 2010).

Otázne ostáva, či v prípade prechodu financovania na štátny rozpočet bude mať inštitút

zmluvy so štátom ešte opodstatnenie.

e) Dlhová služba

SRo v ostatnom období vykazuje mierny zisk, nemá žiadnu dlhovú službu. STV vykazuje

hlbokú stratu a tlačí pred sebou vysoký dlh. Jeho štruktúra je rôznorodá, dlžné sumy sa

pohybujú v rozpätí od 30 tisíc do 9 mil. eur. Najväčšími veriteľmi sú Towercom, a.s. (9 mil.),

exekučný titul z prehratého sporu s Omega plus, s.r.o. (6 mil.), odmena advokátskej

kancelárii za mimosúdne ukončený spor s Beta štúdiom (5 mil.). RTVS prebrala pohľadávky,

záväzky a stratu po zaniknutých právnych subjektoch. Z vlastných zdrojov nie je schopná

uhradiť dlhy a vykryť straty z hospodárenia.

Návrh: Nový manažment by mal vstúpiť do rokovania so štátom o spôsobe riešenia tohto

kľúčového problému. Návrh reštrukturalizácie a projekt vyrovnanej stavby rozpočtov bude

pravdepodobne najvýznamnejšou podmienkou štátu, ak by mal pristúpiť na vykrytie dlhovej

služby a strát vysielateľa.

f) Výsledky hospodárenia

SRo: Nižšie uvedený graf má najväčšiu výpovednú hodnotu o kondícii SRo v priebehu

uplynulých rokov a teraz. Do roku 2006 sa inštitúcia trápila s takým vysoko stratovým

hospodárením, že ho nebola schopná v starom systéme vlastnými silami stabilizovať. Ak by

išlo o licencované súkromné médium, už dávno by neexistovalo. Akútna kríza si vyžadovala

krízové postupy. Krízový manažment, ktorý začal pracovať v plnej zostave v júni 2006,

uplatnil všetky postupy, spracované v projekte riadenia, rozpracoval čiastkové realizačné

projekty a uskutočnil ich. Došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry a ekonomickej

štruktúry vo vnútri rozhlasu, k hromadnému prepúšťaniu, k revízii všetkých zmluvných

vzťahov, k zrušeniu všetkých nevýhodných zmlúv, tiež k výrazným reštrikčným opatreniam

vo všetkých oblastiach. Rozhlas zmenil organizáciu práce, nanovo nastavil pracovné

a výrobné postupy, kompletne prepracoval systém vnútorných smerníc. Za odhaľovanie

vnútorných zdrojov šetrenia vypísal motivačné odmeny. Do ozdravného procesu zapojil

veľké množstvo ľudí vnútri rozhlasu, expertov a konzultantov. Výsledky sa začali prejavovať

už koncom roka 2006 – znížil v rozpočte plánovanú stratu. V roku 2007 a 2008 inštitúciu ešte

stále zaťažovali vysoké dlhy z predchádzajúcich období, ktoré mohol vyrovnať len postupne

(rozpočty boli projektované ako vyrovnané, nie ako ziskové). Straty v týchto rokoch boli

minimálne, v roku 2008 rozhlas ohlásil vyriešenie a ukončenie krízy, a systém za

stabilizovaný. Postupne sa zmenil systém riadenia – z postupov krízového manažmentu

prešiel na postupy manažmentu kontinuálnych zmien. Toto si vyžiadalo aj zmeny na

niektorých riadiacich postoch – nie všetci krízoví manažéri vedia fungovať v stabilizovanom

alebo rozvojovom prostredí. Výsledkom „superkrízového“ roka 2009 bolo hospodárenie so

20

ziskom, roka 2010 vyrovnaný výsledok (mierny zisk). Napriek tomu, že došlo k istým

výpadkom z úhrad kvôli nárastu nezamestnanosti – tá sa prejavila v menšom výbere najprv

u právnických osôb, ktoré platia podľa počtu zamestnancov, potom u fyzických osôb, lebo

tie majú úľavu. Veľmi prísne protikrízové opatrenia sa realizovali na úrovni ekonomického

riadenia, v roku 2009 a 10 sa nedotkli nárokov zamestnancov, zmluvných partnerov, ani

programu.

Hospodárenie SRo v rokoch 2005 – 2010 (v tis. eur)

Hospodárenie STV v rokoch 2005 – 2010. (v tis. eur)

STV: Situácia v STV sa vyvíjala opačne. Kým vysielateľ ešte v roku 2005 vykazoval zisk takmer

jeden milión eur a v roku 2006 zisk 460 tisíc eur, jeho hospodárenie v rokoch 2007 až 2010

bolo stratové. A strata sa stále zvyšuje, v roku 2008 išlo skoro o 10 mil. eur, 2009 – skoro 6

mil. eur, 2010 – vyše 25 mil. eur. Kumulovaná strata ku koncu roka 2010 dosahuje hodnotu

takmer 43 mil. eur. Reštrukturalizácia, ktorá v STV prebehla v rokoch 2003 až 2006, nebola

21

ukončená, neprešla do stabilizačnej a revitalizačnej fázy. Naopak, systém začal od roku 2007

degenerovať. Príčin bolo niekoľko: nesprávne riadenie všetkých druhov zdrojov a procesov,

spoliehanie sa na „povinnosť“ štátu vykryť stratové hospodárenie mimoriadnymi dotáciami,

neschopnosť systému absorbovať legislatívne zmeny, zmeny v konkurenčnom prostredí,

limitujúce determinanty prebiehajúcej hospodárskej krízy. STV neurobila žiadne protikrízové

opatrenia – nemotivovala vrcholový manažment ani zamestnancov k šetreniu, k hľadaniu

vnútorných rezerv, k hospodárnemu narábaniu s finančnými zdrojmi. Sama sa dostala do

takej krízy, z ktorej sa bežnými ozdravnými postupmi nedostane. Napriek tomu, že

vykazovala straty, nastavovala v každej výdavkovej kapitole (okrem investícií) stále vyššie

čerpanie, povoľovala prečerpávanie, zvyšovala počet zamestnancov a zvyšovala mzdy.

Nezodpovedné hospodárenie vyústilo do straty kreditu, do spochybňovania manažmentu,

do neistoty vo vnútri média. Vlastné zdroje – úhrady stačia na zákonné platby

zamestnancom a štátu, ostatné zmluvné záväzky sa plnia neskoro, alebo sa neplnia vôbec.

Ak by išlo o súkromný subjekt, musel by vyhlásiť konkurz.

g) Rozpočty

Posledné tri rozpočty, po ukončení krízového riadenia a reštrukturalizácii, staval rozhlas ako

vyrovnané, v štruktúre nákladov a výnosov. Na rok 2011 postavil rozpočet v štruktúre

príjmov a výdavkov podľa odporúčanej metodiky MF SR a v zmysle zákona o rozpočtových

pravidlách verejnej správy. V rozpočte sa premietli požiadavky výrobných centier

a vysielacích programových služieb tak, aby ich bolo možné financovať v plnom rozsahu

z potvrdených zdrojov.

Stavba rozpočtu (vykonávacieho plánu) STV je problematická: požiadavky zdola, od

výrobných a programových zložiek vysoko prevyšujú možnosti príjmovej základne, napriek

tomu nedošlo k ich redukcii. Rozpočet sa neprispôsobil novým okolnostiam a neabsorboval,

nereflektoval závažné skutočnosti:

- nižší než predpokladaný príjem zo zákona o úhradách, - znižovanie % reklamy (z pôvodných 3% postupne na 0,5%), - odštep do AV fondu (5% z objemu všetkého druhu reklamy), - odpočet DPH (nemožnosť uplatniť si v plnej výške odpočet DPH na vstupe), - zmluvu so štátom (nesprávne pochopenie jej účinnosti), - nemožnosť žiadať kompenzácie za mäkkosť zákona (nenárokovateľnosť), - nutnosť dotácie dcéry RTVS, s.r.o. (zlé nastavenie v zákone), - súbežné analógové a digitálne vysielanie.

Výsledkom takto stavaného rozpočtu by bola aj v roku 2011 strata vo výške cca 15 mil. eur. Kumulatívna strata by ku koncu roka 2011 už bola vyššia ako ročný príjem z úhrad a z reklamy. Ak by sa tento trend nezastavil, tak inštitúcia nemôže prežiť a stiahne so sebou aj SRo. (!)

Prognóza: Ak nedôjde k žiadnej zmene, ekonomická výkonnosť STV bude klesať naďalej. V tejto organizačnej zložke nie je rozpočet vnímaný ako nástroj riadenia, ale ako dokument deklarujúci vnútorné potreby bez ich reálneho krytia. Je len otázkou času, kedy dosiahne

22

kritický bod a vysielateľ nebude môcť plniť zákonné úlohy (hroziaca exekúcia môže tento proces urýchliť, nie je pravda, že v RTVS niet čo exekuovať). Najhoršie pri tejto predstave je, že takáto akútna kríza sa dotkne aj rozhlasu, ktorý sa na jej príčinách nijako nepodieľal.

Návrh: Pri stavbe rozpočtov sa nedá hovoriť o rozvoji, ale o disciplíne, šetrení, zodpovednom hospodárení, flexibilnom reflektovaní všetkých externalít a vnútorných potrieb v oboch organizačných jednotkách a v nadstavbovej štruktúre vysielateľa. Vyrovnaný rozpočet RTVS je možné postaviť po oddlžení a reštrukturalizácii organizačnej zložky STV, najskôr v roku 2012.

4. Organizačné štruktúry (v prílohe č. 2 a 3)

Analyzované funkčné celky inštitúcie – program (tvorba a vysielanie), technika (bez ktorej by

sa program nerealizoval a nevysielal), ekonomika a obchod, administratíva (agendy v úseku

GR) musia zmysluplným spôsobom koexistovať a kooperovať, ich vzťahy majú byť logicky

usporiadané. Kostru im na to poskytujú organizačné štruktúry.

SRo: V roku 2006 tu došlo k prekonfigurovaniu celej organizačnej štruktúry, ktorá v hlavnej,

programovej sekcii zaviedla výrobné centrá, tieto vyrábajú programové prvky pre všetky

programové služby (rádiá). Systém funguje na báze intenzívnej horizontálnej komunikácie

nielen vo vnútri programovej sekcie, ale aj so sekciami techniky a IT, ekonomiky, sekciou GR

a sekciou obchodu (jej agendy čiastočne zastupuje Media SRo). Neznamená to však, že

štruktúra je nemenná, treba v nej realizovať ďalšie úpravy, súvisiace so včlenením SRo do

novej spoločnej inštitúcie a s reálnymi potrebami výroby a vysielania programov.

STV: Súčasný systém je ťažkopádny, má tri základné stupne riadenia, no obsahuje rezíduá

predchádzajúcich systémov. Dnešný stav vznikol v roku 2007, nabaľoval jednotlivé úseky o

nové agendy, je vysoko extenzívny (90 kamenných manažérskych postov), neumožňuje

priamu horizontálnu komunikáciu a centrálne ekonomické riadenie. Sú v ňom priamo

identifikovateľné duplicitné agendy. Z hľadiska jednotlivých programových služieb sa

štruktúra javí ako zbytočne preexponovaná, je to plytvanie ľudskými zdrojmi a financiami.

Ak štandardný vysielateľ hocikde v Európe, ale aj na Slovensku, prevádzkuje niekoľko médií

pôsobiacich ako holding (nekonkurujú si, dopĺňajú sa, kooperujú pri tvorbe programu, sú

súčasťou jednotnej marketingovej stratégie), tak sa za každú cenu snaží vyčleniť servisné,

pomocné a sprievodné funkcie, ktoré potom obsluhujú všetky médiá, aby ušetril. STV to

nerobí. Rovnako ťažkopádne a preexponované je aj Kolégium (raditeľská rada), má 18

riaditeľov – takto veľký orgán nemôže byť operatívny, už vôbec nie poradný. Takéto orgány

spravidla slúžia len na prezentáciu najvyššieho článku a jeho dôležitosti. Napriek tomu, že

mám k dispozícii t.č. oficiálne platnú organizačnú štruktúru, nemožno z nej vyvodiť detailné

závery na základnej úrovni (prvotné agendy a jednotliví pracovníci, ktorí ich vykonávajú),

lebo v tejto fáze projektu, bez súčinnosti s radou, nie je vhodné vstupovať do vnútorných

štruktúr. Analýzy a komparácie jednotlivých pracovných zaradení a konkrétnych pracovných

náplní budú základom pre úpravu organizačnej štruktúry.

23

Návrh: Organizačnú štruktúru RTVS treba chápať ako nástroj riadenia, ako systém organizačného a funkčného prepojenia spoločných agend a centrálneho riadenia s autonómnymi organizačnými zložkami SRo a STV. V oboch zložkách je možné vyčleniť spoločné agendy a zlúčiť ich v nadstavbovom systéme. V štruktúre STV navrhujem sprehľadniť, zjednodušiť a logicky usporiadať úseky (sekcie) tak, aby bolo možné odstrániť duplicity, usporiadať odbory podľa charakteru tvorby a agend, jasne stanoviť línie riadenia a zodpovednosti. Upozorňujem, že osobitne sa bude treba zaoberať organizačným zabezpečením televízneho vysielania pre národnostné menšiny (v súčasnej štruktúre takáto organizačná jednotka absentuje), nakoľko § 5 ods. 1 písm. g) zákona o RTVS umožňuje rôzne výklady. Kompletná organizačná štruktúra presahuje rámec ideového zámeru, na ktorý je tento projekt zameraný. Je však pripravená pre realizačnú fázu, dokument (je súčasťou organizačného poriadku) podlieha schváleniu radou. V procese zavedenia novej štruktúry bude nevyhnutná spolupráca s manažérmi na každej úrovni, štruktúra nemôže byť zavedená direktívne. Manažment má tvoriť tím. Aj vrcholový manažment budú tvoriť tímové osobnosti, nie individualisti, od ich schopnosti realizovať celkovú reštrukturalizáciu a revitalizáciu STV a zároveň riadiť fúziu, závisí ich bezproblémový a hladký priebeh.

5. Ľudské zdroje

Počet zamestnancov v SRo a STV

24

Vývoj priemernej mzdy v SRo a STV v eur/mesiac

V roku 2005 mal rozhlas 881 zamestnancov. Dochádzalo k duplicite agend, kapacitná vyťaženosť ľudských zdrojov sa pohybovala okolo 60%. Pomerne radikálne riešenia – zníženie počtu zamestnancov, vyčistenie a následné združenie agend, zmena spôsobu odmeňovania, priniesli svoje výsledky: rozhlas má dnes 640 zamestnancov (vrátane ľudí štúdiách v Banskej Bystrici a v Košiciach a vrátane členov symfonického orchestra), ich kapacitné využitie sa pohybuje okolo 90% a sú lepšie platení (najväčší nárast paradoxne v „superkrízovom“ roku 2009), sú špeciálne školení v rámci jazykovej prípravy, legislatívneho rámca, technologických zmien. V roku 2008 až 2010 získali rekordný počet ocenení v medzinárodných a domácich novinárskych a tvorivých súťažiach.

Ľudské zdroje v STV: počet zamestnancov od roku 2007 stúpal, rovnako ako mzdy, napriek tomu, že inštitúcia bola (a je) vo vážnych ekonomických problémoch. Kým ku koncu roka 2006 tu pracovalo 762 zamestnancov, v roku 2009 to bolo až 1030. V poslednom roku došlo k zníženiu pod 1000. Aj napriek rozpočtovému provizóriu a úsporným opatreniam bude STV aj v roku 2011 vytvárať čistú stratu. Preto treba tiež v personálnej oblasti hľadať rezervy, manažéri si už uvedomujú predimenzovanosť v počte zamestnancov a vedia špecifikovať možnosti znižovania nákladov v tejto oblasti.

Návrh: V personálnych rozhodnutiach bude nevyhnutné eliminovať prípadný prvok subjektivizmu, preto navrhujem vykonať základný personálny audit, audit všetkých pracovných náplní a funkčných agend. (Na túto úlohu netreba objednávať externé prostredie, ale vytvoriť špeciálny prierezový projektový tím.) Personálna práca a skvalitňovanie tímov budú nevyhnutným predpokladom rozvoja inštitúcie v rokoch 2011 – 2015. Znamená to na jednej strane školenia a podmienku vzdelávania (nestačí byť absolventom vysokej školy a potom z toho 40 rokov žiť), sledovanie nových trendov v každej oblasti, a na druhej strane to znamená upraviť spôsob odmeňovania (menej za zásluhy v minulosti, viac za aktuálnu prácu a jej výsledky či kvalitu). Verejnoprávna inštitúcia by si mala svoj odborný káder vychovávať, pripravovať a školiť. Nevyhnutné bude preto zintenzívniť jazykovú prípravu, školenia v oblasti nových technológií a IT, špeciálne manažérske školenia v oblasti krízového riadenia a riadenia kontinuálnych zmien.

25

6. Investície

(v tis. eur)

Rozhlas v uplynulom období zvýšil investície a to najmä do technického a technologického zabezpečenia výroby a vysielania rozhlasových programov. Táto sekcia prešla najvýraznejšími zmenami. Od preorganizovania frekvenčného spektra, skoordinovania a rozvysielania 17 nových frekvencií (ďalších 16 je v procese koordinácie), cez zvýšenie pokrytia všetkých programových služieb, zavedenie nových digitálnych technológií v príprave, výrobe a vo vysielaní, zavedenie plánovacích systémov a kapacitného plánovania, až po obnovu technologického vybavenia štúdií, novú techniku pre spravodajcov a redaktorov, nákup dvoch nových prenosových vozov, a ďalšie.

Stav investícií v STV poukazuje na hlbokú poddimenzovanosť, inštitúcia neinvestuje ani do výšky základnej reprodukcie, stav v technickom a technologickom zabezpečení výroby je alarmujúci. Vedenie sa k inštitúcii od roku 2006 začalo správať tak, akoby šlo o organizmus určený na dožitie. Výrobný, vysielací a archívny reťazec je nekompatibilný, produkt treba niekoľkokrát konvertovať (strata technickej kvality obrazu). Manažment úseku techniky a IT má pripravené parciálne projekty na riešenie tohto stavu, no pre nedostatok disponibilných finančných zdrojov ich nemôže realizovať.

Návrh: Ak máme hovoriť o rozvoji, nie je možné zastaviť investície do technického a technologického vybavenia STV. Navrhujem prehodnotiť a dopracovať jestvujúce technické projekty tak, aby operačné platformy garantovali súvislý výrobný, vysielací a archívny reťazec a aby boli (selektívne) kompatibilné s rozhlasovým reťazcom. Len tak bude možné v budúcnosti uvažovať o hybridných formách tvorby, vysielania a sprístupňovania programu.

7. Technika a technológie

STV: Momentálny stav techniky v televízii je na najnižšej úrovni zo všetkých okolitých krajín.

Väčšina pracovísk je analógových, morálne zastaraných, poruchových a v mnohých

26

prípadoch starších ako 10 až 15 rokov. Súčasný trend televízií – vysielanie a výroba

programov vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9, sa s terajším technickým vybavením nedá

realizovať. V blízkej budúcnosti bude nevyhnutná obmena celých technologických reťazcov,

s použitím nových technológii, umožňujúcich moderné pracovné automatizované postupy.

STV má v súčasnosti pre výrobu k dispozícii 1 virtuálne štúdio, využívane najmä pre potreby

spravodajstva, dve štúdiá využívane pre športovú redakciu a cyklické formáty a 4 štúdiá

určené pre scénické výroby. Z jedného štúdia bola demontovaná technológia, je pripravené

na rekonštrukciu. Jedno štúdio bolo modernizované asi v roku 1996, kamerové reťazce sú z

rokov 1992 – 94 a hydraulické statívy z rokov 1978 – 82.

Väčšina technológie, vrátane kamerových statívov, je teda dávno po dobe životnosti.

Prenosová technika z rokov 1972 – 1997 je z hľadiska súčasných programových a

technických požiadaviek zastaraná a v mnohých prípadoch pre súčasnú výrobu už

nepoužiteľná. Pre výrobu dabingu má STV k dispozícii 5 zvukových štúdií, v niektorých

prebehla drobná rekonštrukcia, ale kapacita ani technológie nepostačujú požiadavkám na

výrobu. Ostatné zvukové štúdia majú technologické vybavenie staršie ako 10 rokov.

Hudobné štúdio (bez technológie) je využiteľné len ako akustický priestor.

V období od roku 2006 prebehla modernizácia iba na dvoch vysielacích pracoviskách,

momentálne využívaných pre programy Dvojky a Trojky a na pracovisku hlavnej technickej

kontroly (HTK), ktorá zabezpečuje prepojenie jednotlivých celkov a kontrolu prichádzajúcich

a odchádzajúcich signálov.

Návrh: Počas nasledujúcich štyroch rokov bude nevyhnutná výmena techniky

a technologických reťazcov v takmer kompletnom rozsahu: Predpokladaná suma všetkých

investícii na takúto obnovu a modernizáciu techniky predstavuje sumu okolo 40 mil. eur.

Túto skutočnosť bude nevyhnutné zohľadniť pri stavbe rozpočtov RTVS. Zároveň, keďže ide

o pomerne veľké investície a budú sa realizovať paralelne za normálneho chodu vysielania,

treba takúto obmenu plánovať na obdobie 3 až 4 rokov v závislosti od finančných zdrojov,

ktoré bude môcť RTVS na investície vyčleniť. Výmena technologických reťazcov umožní

RTVS: výrobu a vysielanie programov vo vysokom rozlíšení, odstránenie degradácie

obrazového signálu počas procesu výroby a jeho spracovania, automatizáciu a bezpáskové

spracovanie a vysielanie spravodajstva, rýchly prístup a jednoduchú archiváciu materiálov.

S nasadením nových technológii sa zmenia aj pracovné postupy. Z tohto dôvodu bude treba

špeciálne preškoliť zamestnancov. (Realizácia projektu obnovy techniky a technológií bude

mať výrazne šetriaci výstup do ľudských zdrojov).

SRo: Keďže situácia v rozhlase je v oblasti techniky a technológií momentálne podstatne

lepšia ako v televízii, v tejto organizačnej zložke prebiehajú už odborné diskusie

o možnostiach technického, technologického a priestorového prepojenia s televíziou.

V návrhu preto nepôjde o záchranu holej existencie, ale o systémové, rozvojové kroky:

27

Vzhľadom na dlhodobé neriešenie investícií do budov bude potrebné v horizonte niekoľkých

rokov urobiť zásadné rozhodnutie ohľadom presťahovania technológií a zamestnancov do

jedného areálu a následne realizovať projekt spoločného technologického rozvoja.

Z pohľadu veku a opotrebenia autonómnych areálov je dôležité uviesť tieto skutočnosti:

Areál na Mýtnej 1 bol uvedený do prevádzky v roku 1985. Budova nemá zásadné statické

poruchy. Bude potrebné vymeniť inžinierske siete, interiérové prvky, vybudovať druhý plášť

budovy (tepelné straty) a strechy budov. Je tu aj potreba obnovy energetického centra (VN

rozvodne, trafostanice, záložný dieselagregát). Budova je v prevádzkyschopnom stave,

nutnosť postupnej rekonštrukcie vidíme v horizonte do 5 rokov.

Areál v Mlynskej doline bol uvedený do prevádzky v prvej polovici sedemdesiatych rokov.

Výšková budova je po hranici životnosti, je iba čiastočne využívaná, nie je bezpečne

prevádzkyschopná (chýbajúce inžinierske siete od 14. nadzemného podlažia, nefunkčný

požiarny a evakuačný systém, tepelné straty, schátraný stav). Výrobný trakt bol iba

čiastočne rekonštruovaný a v súčasnosti je neefektívne využívaný opäť z dôvodu

zastaranosti technológií a priestorov.

V prvej fáze navrhujeme presťahovať administratívnych pracovníkov z výškovej budovy STV

do priľahlých objektov, resp. do budovy na Mýtnej 1. V strednodobom časovom horizonte

treba rozhodnúť, či sa RTVS spojí do jedného areálu na Mýtnej 1 či v Mlynskej doline (v

oboch prípadoch bude nevyhnutná rekonštrukcia a dostavba), alebo či sa začne urýchlene

budovať nový mediálny komplex. Je možné uvažovať o zámennej zmluve pri odpredaji

jedného z areálov (výmena za rekonštrukciu a dostavbu druhého areálu, ktorý ostane), takto

by nebolo potrebné žiadať o účelové, investičné finančné prostriedky štát, ani investíciu

riešiť pôžičkou (zákon ju ani neumožňuje). Po rekonštrukcii bude nevyhnutné zabezpečiť

systém pravidelnej údržby a obnovy budovy, aby sa v budúcnosti nezopakovala súčasná

situácia.

V oblasti informačných technológií navrhujeme:

- zachovať systém cyklickej obnovy technológií IT (4 roky),

- obnoviť sieťovú infraštruktúru (záložný centrálny switch) napríklad CISCO, z dôvodu

prechodu na system LiveWire/AXIA pre vysielacie pracoviská,

- vybudovať záložné dátové centrum z dôvodu ochrany dát. Možnosť synergie

s potrebami STV,

- realizovať dátové prepojenie SRo a STV pre potreby vzájomného prepojenia

infraštruktúry,

- vypracovať a realizovať projekt budovania, zbližovania, konsolidácie a rozvoja

spoločnej IT infraštruktúry (ekonomický riadici a výkazný systém, redakčné systémy,

kapacitné plánovanie, Exchange Server, a ďalšie).

V oblasti vysielania a výrobných štúdií, centrálneho dispečingu bude potrebné:

28

- rekonštruovať akustické prvky výrobných štúdií,

- zjednotiť výrobné prostriedky a postupy,

- rekonštruovať výrobné technologické zariadenia,

- rekonštruovať vysielacie pracoviská, vrátane inžinierskych sietí a akustických

interiérových prvkov. Pokračovať v rozvoji technológie AXIA LiveWire,

- obnoviť prepojovač na báze digitálnych technológií a protokolu IP. Tu vidíme nutnosť

koordinácie spolu s STV, z dôvodu možného vybudovania jedného centrálneho

dispečingu. Centrálny dispečing zjednotí postupy, sprehľadní použitie a organizáciu

zdrojov v exteriéri (prenosy),

- vybudovať Content Managemet System / Media Asset Management, spoločne pre

SRo a STV,

- zaviesť digitálny vysielací systém na rovnakej báze pre SRo a STV.

V oblasti prenosov:

- pri obnove bude treba klásť dôraz na IP technológiu a synergiu pri spoločných

prenosoch SRo a STV,

- obstaranie digitálneho zvukového prenosového vozu s ohľadom na spoločné prenosy

SRo a STV. (Park prenosových vozov STV je výrazne po životnosti.)

- pri prenosoch koordinovať postupy medzi SRo a STV,

- vybudovať centrálny dispečing pre SRo a STV.

8. Archív Podľa § 5 ods. 1 písm. n) zákona o RTVS vysielateľ zabezpečuje činnosť archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, riadi sa pritom zákonom o archívoch a registratúrach. Pôjde teda o jeden centrálne riadený archív, pozostávajúci zatiaľ z dvoch autonómnych celkov (nie je možné ich okamžité prepojenie). Fondy SRo sú od apríla 2010 systematicky digitalizované, k 15.1.2010 bolo zdigitalizovaných 43.000 nosičov. Fondy STV sú digitalizované v minimálnej miere, inštitúcia očakávala prostriedky z eurofondov (OPIS2), ktorých čerpanie je zatiaľ negarantované.

Návrh:

- fondy hudby a zvukov STV treba presunúť na digitalizáciu do SRo a pre STV sprístupniť celú digitálnu fonotéku SRo cez rozhranie NOA-web,

- v budúcnosti bude potrebné vybudovať centrálne archívne depozity s požadovanými

technickými parametrami,

- nevyhnutne treba urýchlene naštartovať digitalizáciu audiovizuálnych fondov

s ohľadom na zmenu technologických postupov z analógových na digitálne (Content

Management System / Media Asset Management) a na povinnosť digitálneho

vysielania STV. Z tejto povinnosti vyplynie zmena technologických a pracovných

postupov pri výrobe a vysielaní programov v STV.

- digitálne procesy v SRo boli vo veľkej miere implementované v roku 2010, bude ich

treba doladiť,

29

- digitálna stratégia Rozhlasu a televízie Slovenska sa zásadne zmení – pre zásah novej

generácie konzumentov médií nie je dôležité iba vyrábať kvalitný obsah resp.

digitalizovať archív, ale aj využívať nové cesty distribúcie obsahu, pri ktorých je

zároveň aj odlišná práca s ním. Urýchlenie digitalizácie umožní spustenie

monotematických programových služieb RTVS, ktoré by potenciálne mohli naplniť

nevyužitú kapacitu multiplexu DVB-T.

Registratúra a podateľňa RTVS: sa stane logickou súčasťou archívu, v nej

predpokladáme tieto zmeny:

- urýchlené zavedenie elektronickej podateľne a obehu spisov, s tým súvisiacich

štandardizovaných postupov schvaľovania, pripomienkovania a evidencie

dokumentov. (Nadväznosť na povinnosti vyplývajúce z novely zákona

o sprístupňovaní informácií.)

- spustenie elektronizácie „bez ceruzky a bez papiera“ od podateľne cez pripomienko-

vanie, spracovanie, až po archiváciu.

9. Dcérske spoločnosti Vysielateľ prevzal sedem dcérskych spoločností, ktoré založila STV a SRo. Jednu z nich, RTVS, s.r.o. založili spolu, je to vyberateľ úhrad zo zákona. Spoločnosť je v permanentnej strate, zriaďovatelia ju museli dotovať a pokiaľ nedôjde k zrušeniu úhrad, bude ju musieť dotovať aj nová inštitúcia.

Na predaj reklamného času boli zriadené Media SRo, s.r.o. a STV Media, s.r.o. , fungujú zároveň ako media representative rozhlasu a televízie. Majú nerovnakú ekonomickú výkonnosť, pre novú inštitúciu bude jedna z nich pravdepodobne nadbytočná.

Ďalšie dcérske spoločnosti: Koncesia, s.r.o. – v likvidácii, STV Broadcasting, s.r.o, STV Production & Technology, s.r.o., PMT, s.r.o. založila STV, poslednú spolu s vlastníkmi súkromných televízií. Každá zo spoločností vykonáva vysokošpecializované činnosti, ktoré však (až na výnimky) môže vykonávať aj sama vlastnými kapacitami.

Návrh: Po vyhodnotení konsolidovaných účtovných závierok a po vykonaní komparatívnych analýz bude nevyhnutné ukončiť činnosť niektorých dcérskych spoločností.

10. Záver Verejnoprávna inštitúcia RTVS, vysielateľ zo zákona a jeho organizačná zložka STV sa nachádzajú v kríze v niektorých relevantných (analyzovaných) oblastiach. Identifikovala som tieto pasíva:

- právnická osoba ako vysielateľ zo zákona je problematická, nemôže vytvárať nové spoločenské hodnoty, hrozí jej niekoľko súdnych sporov a exekúcií, je zadlžená, zdedila niekoľko nevýhodných nevypovedateľných zmlúv, s ktorými sa bude trápiť dlhšie obdobie,

- v organizačnej zložke STV: celková sledovanosť STV sa ocitla na historickom minime za posledných desať rokov, súčasný trend predstavuje klesajúca krivka,

30

- programová štruktúra televíznych staníc nezodpovedá požiadavkám diváka na moderné televízne vysielanie, nereflektuje jeho potreby,

- technologické vybavenie STV je v zlom stave, zastarané, nekompatibilné s modernými digitálnymi systémami, absentuje systémová koncepcia technického rozvoja, problémy rieši ad hoc, už nie je lídrom ani v technickej oblasti, neprináša inovatívne, vzorové riešenia,

- organizačná štruktúra exekutívy je nepružná, špecializované úseky pôsobia v organizácii izolovane, horizontálna komunikácia je brzdená, neaktivovaná, vzhľadom na negarantované príjmy je v STV vysoká prezamestnanosť,

- STV vytvára niekoľko rokov stratu a v súčasnom stave nemôže projektovať vyrovnaný rozpočet, stráca príjmy z reklamy,

- STV nikto koncepčne neriadil, manažment je nejednotný v názoroch a v prezentácii nevyhnutných krokov.

Pre akékoľvek uvažovanie o ďalšom osude RTVS ako inštitúcie, ako vysielateľa zo zákona a

jeho organizačných zložiek je nevyhnutné uviesť tieto aktíva:

- situácia v SRo je stabilizovaná (rovnováha príjmov a výdavkov, výkonov a odmeňo- vania, zákonných úloh a možností ich realizácie), aj keď nie je ideálna ani rozvojová, no organizačná zložka je stabilným prvkom spoločnej štruktúry,

- STV a SRo dlhodobo vykazujú vysokú mieru dôveryhodnosti (75 až 79%), je to devíza, ktorá sa dá o.i. využiť v tvorbe programu, v kampani, obchodnej stratégii, je to nosná téma celkovej revitalizácie,

- vysielateľ disponuje dobrým pokrytím územia a obyvateľstva rozhlasovým aj televíznym vysielaním, koordináciou ďalších rozhlasových frekvencií, prechodom na televízne digitálne terestriálne vysielanie a zrealizovaním projektu spoločného webu môže bonitu tohto aktíva ešte zvýšiť,

- v prípade zrealizovania reštrukturalizácie a revitalizácie, postavenej na identifikovaní a využití vnútorných rezerv, na ozdravení, je vysielateľ potenciálne schopný fungovať s vyrovnaným rozpočtom, bez mimoriadnych dotácií štátu,

- nemusí vytvárať zisk, - disponuje (selektívne) kvalitným ľudským a tvorivým potenciálom.

Krízu v organizačnej zložke STV, ktorá sa prenáša na celú inštitúciu a ovplyvňuje jej chod, je možné riešiť viacerými spôsobmi a v rôznych časových horizontoch. Navrhujem riešenie rýchlou a profesionálne riadenou reštrukturalizáciou STV, jej revitalizáciou a využitím synergií v spojení so SRo. Charakter tohto projektu neumožňuje zaoberať sa parciálnymi riešeniami (tie budú ako samostatné projekty predkladané na rokovanie, resp. schvaľovanie rade). Čo znamená kompletná revitalizácia – eliminovanie identifikovaných pasív, využitie všetkých aktív, práca s novými formami programu (rozvoj, modernizácia, kvalita) a s projektom nového marketingového mixu. Určite pôjde o reštrikciu servisných a neproduktívnych zložiek organizačnej štruktúry, o zrušenie nelogických, duplicitných, nadbytočných, neproduktívnych, predražených a reliktných prvkov. Postup je podrobnejšie popísaný v návrhových častiach predchádzajúcej kapitoly. Predpokladám počiatočný ťažší nástup (do procesu potrebujeme zainteresovať celú televíziu, nielen manažment), promo bude náročnejšie na čas. Projekt nie je rizikový voči recipientovi programu a voči obchodným partnerom, naopak – navrhuje skvalitnenie služby verejnosti a korektné vzťahy s

31

partnermi. Diváci a klienti ostanú. Niektoré zmeny môžu vyvolať miernu nestabilitu alebo neistotu vnútri STV, treba ich zodpovedajúco a vážne komunikovať smerom dovnútra, kde funguje o.i. pomerne silná štruktúra odborového zväzu, ale aj navonok. Týka sa to tak zmien v top manažmente, ako aj zmien v štruktúre exekutívy (najcitlivejšia oblasť) a programu. Zmeny, ktoré bude treba vykonať v organizačnej zložke SRo (program, organizačná štruktúra), nebudú také náročné a vzhľadom k tomu, že rozhlas je na zmeny pripravený, nepredpokladám výraznejšie problémy. Legislatívne zmeny projekt sám nevyvolá. (Legislatívna iniciatíva bude dôležitá z iného dôvodu). Som presvedčená, že fungovanie a prevádzka RTVS po vykonaní navrhnutých zmien budú

finančne podstatne menej náročné než prevádzka v súčasnom stave (kvantifikované v

kapitole II.). RTVS môže prestať vytvárať stratu v roku 2012. V súčasnej situácii RTVS je

reštrukturalizácia a revitalizácia STV riešením logickým, zdôvodniteľným a realizovateľným.

Realizačné fázy sa budú časovo odvíjať od momentu zvolenia GR, resp. od zostavenia

realizačného tímu.

II. PROJEKT RIADENIA

Pôjde o zložité viacvrstvové riadenie v logicky nadväzujúcich časových úsekoch. Úloha, pred ktorou vysielateľ stojí, sa nedá porovnať s ničím, čím médiá prešli v minulosti, ide o komplexnejšiu problematiku, než akú predstavovala situácia v SRo pred piatimi rokmi. Kým v predchádzajúcej kapitole som sa pokúsila rozkryť vrstvy v základných oblastiach činnosti RTVS a popísať návrhy riešení vždy s ohľadom na aspekt rozvoja, v kapitole II. popíšem projekt riadenia s ohľadom na samostatné organizačné zložky a na celú inštitúciu.

V projekte rozlišujem tri druhy riadenia (riadenie krízy, riadenie zmien, riadenie fúzie), v každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové). V STV musí manažment v prvej fáze zvládnuť krízové riadenie, keďže pôjde o zmeny na všetkých analyzovaných úrovniach – organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra, rozpočet, program (kvalitatívne zmeny a zmeny v programovej štruktúre), vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so štátom, kapacitné plánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby a vysielania. V SRo bude manažment riadiť kontinuálne zmeny, pôjde o nevyhnutné zmeny v organizačnej štruktúre, zmeny v personálnom obsadení, v programe o kvalitatívne zmeny a zmeny v programovej štruktúre. Celkovo pôjde o udržanie a skvalitnenie systému. Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivých

fázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počas

všetkých fáz fúzie).

32

Ekonomické štruktúry budú musieť kopírovať organizačné štruktúry, inak nebudú nástrojom

ekonomického riadenia, ale len štatistom ekonomických aktivít v jednotlivých organizačných

útvaroch.

Programové štruktúry budú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,

kapacitnými a technickými možnosťami, stavané budú v ročnej periodicite s možnosťou

flexibilných úprav podľa možností rozpočtu.

Technika a technológie by mali prejsť výraznou zmenou, túto budú riadiť špecializované

tímy.

Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.

V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomického

riadenia, než pri trojzložkovom financovaní.

Riadenie fúzie RTVS Keďže v tejto fúzii pôjde o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinanty a zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromný podnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Šokové, razantné riešenie by vyvolalo krízu v niekoľkých oblastiach činnosti naraz a mohlo by spôsobiť kolaps systému, navyše – na takéto riešenie je potrebný dostatočný okamžite disponibilný kapitál. Všetky koncepty, ktoré uvažujú so skokovým riešením, sú vysoko rizikové a preto sa nimi nebudem zaoberať. Fúziu navrhujem v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich základnú charakteristiku, špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre manažment.

a) Stav pred zlúčením (do 31.12.2010):

V popise nejde o historický exkurz (neriešim tu vývojové odlišnosti oboch médií, ani ich v

tomto zmysle neporovnávam), ide výlučne o manažérsky pohľad na systém fungovania

elektronických médií verejnej služby na Slovensku.

STV a SRo so svojimi dvanástimi programovými službami tvorili systém, fungujúci v

zrkadlovo vybudovanom špeciálnom legislatívnom prostredí, v jednej hospodárskej,

politickej a konkurenčnej realite. Išlo o samostatné inštitúcie, v ktorých pracovalo a stále

pracuje 1600 zamestnancov, najmä tvorcov programov a technických pracovníkov. V

systéme fungovalo šesť dcérskych spoločností, RTVS, s.r.o. je jediná dcérska spoločnosť,

ktorej vznik bol nevyhnutný zo zákona o úhradách a ktorú obe inštitúcie založili spoločne.

Spoločne ju aj dotovali a dotujú – zákon nastavil ekonomické podmienky na výkon činnosti

RTVS absolútne nedostatočne. Zriaďovatelia museli navýšiť základné imanie spoločnosti na

1 327 000 eur (40 miliónov Sk), aby vôbec mohla fungovať. Ostatné dcérske spoločnosti boli

založené na výkon špecializovaných činností (predaj reklamného času, prevádzka vysielačov,

výber koncesií) a ich ďalšia existencia v pôvodnom rozsahu bude nadbytočná.

33

Výkonnosť prvkov systému v hospodárskej oblasti je popísaná vyššie v analytickej a

návrhovej časti tohto projektu: SRo hospodáril vyrovnane – mal vyrovnané rozpočty, ktoré

boli optimálne nastavené, nemal žiadnu dlhovú službu. Mal tri hlavné zdroje financovania,

rovnako ako STV. Táto však niekoľko rokov kumulovala stratu, strata v roku 2010 dosiahla

sumu 25,3 mil. eur a dlh takmer 17 mil. eur, cudzie zdroje vykazuje vo výške 31,6 mil.

Dlhodobé zadlženie, neuhrádzanie záväzkov z obchodného styku, neschopnosť doržiavať

termíny platieb spôsobili, že STV stratila kredit seriózneho obchodného a zmluvného

partnera. Zmena takéhoto negatívneho obrazu nie je možná naraz, kredit sa buduje

dlhodobo. Treba ale povedať, že pred piatimi rokmi bola situácia opačná, rozhlas mal dlhy,

televízia zisk. Stav hospodárenia bol teda nerovnovážny.

Vzťahy: Hlavný zákonný rámec na fungovanie oboch inštitúcií vytvorila NR SR dvoma

zrkadlovo vytvorenými špeciálnymi zákonmi. NR SR ďalej volila dohľadové a kontrolné

orgány – rady a dozorné komisie (spolu 36 členov). Rady volili generálnych riaditeľov,

interaktivita medzi nimi bola stanovená zákonom. Komunikáciu medzi zriaďovateľom

inštitúcií a ich vrcholovým výkonným orgánom zákon nepredpokladal. Ďalšie významné

zákonné vzťahy, kontrolné: MK SR – ako držiteľ kapitoly štátneho rozpočtu pre médiá

verejnej služby čerpanie týchto zdrojov administroval a kontroloval, MH SR držalo kapitolu

pre zvláštne činnosti a kontrolovalo jej čerpanie. NBÚ mal priamy kontrolný prístup k

vrcholovým orgánom podľa špeciálneho zákona. Finančné operácie, rozpočtovanie a

výkazníctvo oboch inštitúcií kontrolovala finančná kontrola MF SR, ich hospodárenie NKÚ

podľa oboch lex specialis. Správnym a kontrolným orgánom pre plnenie zákonných úloh a

povinností v programovej oblasti bola RVR opäť podľa špeciálneho zákona. A boli tu aj

vzťahy s ochrannými autorskými organizáciami a s Audiovizuálnym fondom, tiež

s odborovými organizáciami a zväzmi. Išlo o mimoriadne zložitý systém, ak si ho predstavíme

v priestorových, časových a ekonomických súvislostiach a v celej interaktivite. Veľké

množstvo ďalších vzťahov vznikalo na báze Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka

a ďalších špeciálnych zákonov. Jeden vzťah ale absentoval. A to bol vzťah medzi dvomi

prvkami systému, medzi SRo a STV – medzi ich vrcholovými výkonnými, dohľadovými a

kontrolnými orgánmi, medzi ich odbornými sekciami, medzi ich dcérskymi spoločnosťami.

Bol síce možný, ale závislý na tom, kto momentálne médiá kontroloval a riadil. Obe médiá

zažili aj obdobia vzájomného ignorovania a nevraživosti. V ostatnom období médiá

kooperovali, ale len ad hoc na vybraných programových a selfpromo projektoch. Hľadanie

hlbších vzájomných synergií v hospodárskej a programovej (obsahovej) oblasti brzdili

uzavreté a izolované štruktúry, a tiež zákony, nejestvovala motivácia na spoluprácu.

Systémová nespolupráca a nespolupatričnosť spôsobovala o.i. kuriózne situácie napríklad v

rôznej interpretácii niektorých zákonných ustanovení, alebo v rôznom prístupe k

zamestnancom oboch médií. Zákon č. 532/2010 o RTVS otvoril možnosť na postupné

logické usporiadanie všetkých vyššie popísaných vzťahov, na odstránenie duplicít, na

hľadanie úspor a synergií.

34

Zhrnutie celkového stavu v systéme VPM (nie v jednotlivých médiách):

. systém bol nestabilný, vykazoval veľké výkyvy hospodárenia v krátkodobom a

strednodobom horizonte. Vývojové krivky boli v niektorých oblastiach činnosti alarmujúce.

. systém bol nerovnovážny, nastavenie financovania nezodpovedalo nastaveniu úloh

a povinností,

. rámec systému bol ťažkopádny, neumožňoval rýchle ozdravné riešenia ani vo vnútorných

možnostiach (zmena spôsobu riadenia), ani v externých súvislostiach (vykrytie dlhovej služby

a strát),

. systém bol akútne ohrozený: výkonnosť systému je determinovaná výkonnosťou

najslabšieho prvku a tiež udržateľnosť systému je determinovaná udržateľnosťou

najslabšieho prvku („reťaz je len taká silná aké je silné jej najslabšie oko“),

. slabé miesta systému: vo vnútri jedného z prvkov systému to bolo nesprávne riadenie

zdrojov (všetky druhy), nesprávne nastavenie nástrojov riadenia, rigidné, nepružné

štruktúry, rezistencia voči zásadným zmenám, pasivita, čakanie na riešenia zvonka, hľadanie

„vinníkov“ mimo systému, absencia motivácie k hľadaniu rezerv a k šetreniu. V externom

prostredí, v ktorom ale systém fungoval: očakávania zriaďovateľa, dozorných orgánov a

verejnosti boli vyššie ako skutočné ekonomické možnosti na ich naplnenie, legislatíva a

štátna exekutíva dlhodobo nereagovali (alebo reagovali nesprávne) na upozornenia a dôkazy

o podfinancovaní systému. Hospodárska kríza a stav financií SR neumožňovali (a stále

neumožňujú) riešiť problémy hospodárenia médií verejnej služby tak ako donedávna –

permanentným vykrývaním rastúcich dlhov zo štátneho rozpočtu.

. ďalšia existencia systému bola spochybnená: imidž SRo ako spoľahlivého subjektu (v

programe a v hospodárení) nedokázal eliminovať či aspoň vyrovnať imidž STV ako málo

spoľahlivého subjektu, nedokázal zastaviť pochybnosti o potrebnosti médií verejnej služby,

o ich prípadnom zrušení či privatizácii.

Médiá verejnej služby boli teda zrelé na vnútorné zmeny (selektívne) a na zmeny

vonkajšieho rámca a vzťahov. Keďže systém bol legislatívne budovaný ako zrkadlový, aj keď

prvky – SRo a STV v ňom neboli nijako previazané, tak akékoľvek legislatívne riešenie

jedného prvku by sa veľmi pravdepodobne skôr či neskôr zrkadlovo odrazilo v riešení

druhého prvku. Preto vonkajšie zmeny nemali byť účelové, ale systémové.

V októbri 2010 MK SR pripravilo návrh zákona o RTVS, začala pracovať odborná skupina,

prebehlo pripomienkové konanie, NR SR zákon schválila s pripomienkami 30. novembra

2010 a opäť 15. decembra s niektorými zmenami, ktoré požadoval prezident SR. V

legislatívnom procese akceptovalo MK SR 90% z veľkého súboru pripomienok, ktoré

predložil SRo a niekoľko pripomenok STV.

35

Úloha manažmentov SRo a STV v období do konca roka, ktorú si stanovili sami –

koordinovaná príprava inštitúcií na zlúčenie, vytvorenie prierezových pracovných tímov,

vypracovanie harmonogramu veľkého množstva administratívnych a právnych úkonov

nevyhnutných na založenie novej verejnoprávnej inštitúcie, bola splnená. SRo ukončil rok

2010 s vyrovnanou bilanciou, schváleným vyrovnaným rozpočtom na rok 2011, STV ukončila

rok 2010 so stratou, bez schváleného rozpočtu na rok 2011 (Rada STV neschválila návrh

stratového rozpočtu).

b) Prvá fáza zlúčenia – príprava na fúziu

Od 1. 1. 2011 (dátum účinnosti zákona o RTVS) pôsobí v novej verejnoprávnej inštitúcii

dočasný manažment – zástupca štatutárneho orgánu, menovaný predsedom NR SR, a jeho

zástupcovia pre SRo a STV. Základná štruktúra novej inštitúcie je jednoduchá: samostatné

organizačné jednotky SRo a STV, ktoré sú previazané len jediným prvkom – zástupcom

štatutárneho orgánu.

Úlohou dočasného manažmentu je založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkých

administratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu a

na jeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností na

vykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona.

Ďalej to bude analýza zmluvných vzťahov – vrátanie zmluvy so štátom a príprava novej

zmluvy a dodatku na rok 2011. Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátom je možná

interpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bude nevyhnutné

prepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie a stanoviť mu

presný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 je nastavenie výroby

navrhnutých titulov tak, že sa predpokladá “preliatie” štátnych financií do externého

prostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšie súvislosti sú prinajmenšom

diskutabilné (cena na výrobu hodiny programu niekoľkonásobne prevyšuje ceny obvyklé v

súkromnom sektore), interné výrobné kapacity spotrebujú maximálne 15% štátnej dotácie,

dodatok vôbec neuvažuje o otvorení titulu na nové investície do technického a

technologického zabezpečenia výroby in house. Bude nevyhnutné prepracovať dodatok tak,

aby výroba vnútri STV spotrebovala 85% financií a externé výkony 15% (obrátenie pomeru),

aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetky priame náklady, aby sa

mohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termíny platieb boli

realizovateľné. Ak to bude možné – základným predpokladom pre realizáciu je okrem

prepracovanej zmluvy a dodatku najmä existencia uznášaniaschopnej rady – manažment

predloží zmluvu a jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis, aby

bolo možné čerpať štátnu dotáciu na vybrané projekty.

Ďalšou úlohou je zosúladenie ekonomického riadenia, presné identifikovanie dlhovej služby

a jej štruktúry, vytváranie prierezových pracovných tímov v programových, technických,

ekonomických, administratívnych sekciách, v archívoch. Výstupy z prierezových tímov budú

36

dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia – pôjde o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy na

organizačné zlúčenie príslušných organizačných útvarov.

Zástupca štatutárneho orgánu disponuje rovnakými právomocami ako GR RTVS, ale len za

istých okolností (dlhodobejšie zotrvanie vo funkcii v prípade nezvolenia GR) bude môcť

predložiť rade na schválenie návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS, organizačný

poriadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS, podmienky

poskytovania archívnych dokumentov a vstúpiť do rokovania so zástupcami zamestnancov

za účelom prehodnotenia obsahu uzavretých kolektívnych zmlúv. Bez schválených nástrojov

riadenia a základných dokumentov sa RTVS riadi rozpočtovým provizóriom a v inštitúcii

platia staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšie obmedzenia: nemožnosť

výraznejších programových zmien v štruktúre televíznych programových služieb –

programový koncept Jednotky a Dvojky bude súčasťou riadneho rozpočtu na rok 2011,

dovtedy bude STV vysielať v starom režime, nie je možné svojvoľne zrušiť Trojku (zrušenie

programovej služby podlieha schváleniu radou). Ďalej – nie je možné riešiť personálne

obsadenie systemizovaných miest, kým platia staré organizačné štruktúry.

Dočasný manažment – zástupca štatutárneho orgánu a jeho zástupcovia pre organizačné

zložky SRo a STV prebrali agendy, riadiace kompetencie a právomoci od bývalých

štatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholového manažmentu.

Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnych

subjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva,

pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu a

všetky problémové prvky popísané vyššie.

Kumulovaná strata k 1. 1. 2011: 43 mil. eur, cudzie zdroje vo výške 31,6 mil. eur. Akútne jej

hrozí exekúcia vo výške 6 mil. eur z prehratého súdneho sporu s Omega plus, s.r.o. (Ďalšie

straty predpokladáme z hospodárenia dcérskych spoločností).

RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť.

Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľko

rokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená ako

ziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení prvého GR

RTVS bude musieť vstúpiť do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát. Šetrenie v

jestvujúcom organizačnom usporiadaní a v situácii, keď nie je možné aktivovať základné

nástroje korporátneho riadenia, je iluzórne – rozpočtové provizórium je len krízový, nie

systémový nástroj.

Obdobie je mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňuje len nevyhnutné

výdavky, je vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnom režime fungoval v

riadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímajú toto opatrenie ako dočasnú

nevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania v kombinácii s

37

neistotou vyvolanou prebiehajúcim hromadným prepúšťaním. Navyše, nová inštitúcia má

zdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, z ktorých jedna uplatňuje nároky zamestnancov

vysoko nad rámec zákona a vôbec nereflektuje krízu v inštitúcii. Kým SRo nemôže vyplácať

žiadne druhy odmien a náhrad nad rámec zákona, STV automaticky vypláca k aj tak

podstatne vyššej základnej mzde ešte 20% dodatkovej mzdy, ide o akýsi druh

nárokovateľnej odmeny bez ohľadu na kvantifikáciu výkonu alebo jeho kvalitu. Prístup k

zamestnancom RTVS je teda nerovnaký a voči zamestnancom v SRo je rozhodne aj

diskriminačný. Takýto stav nemôže trvať dlho. Na podnet ZO OZM a po dohode všetkých

deviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstupuje zamestnávateľ do kolektívneho

vyjednávania, jeho výstupom bude Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu.

Riadenie: Vykazuje všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných jednotkách, s

obmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojov

riadenia, ku ktorým bude mať autorizovaný prístup až riadne zvolený GR). Nadstavbová

štruktúra RTVS ešte nejestvuje, nie je možné ju zatiaľ vyčleniť a riadiť.

Identifikovanie zmenového potenciálu pre ďalšiu fázu: Vrcholový dočasný manažment

zmeny iniciuje (autorka tohto projektu a konzultanti). V organizačnej zložke SRo je zmenový

potenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každej oblasti svojej činnosti v

uplynulom období, je pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sám zmeny iniciuje (v

oblastiach, na ktoré má dosah – identifikuje spoločné agendy, požaduje vytváranie

prierezových tímov). Organizačná zložka je stabilizovaná. V nasledujúcom období bude

potrebné štandardné riadenie kontinuálnych zmien. V organizačnej zložke STV je zmenový

potenciál neaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziami

a realizáciami veľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou –

zamestnanci sa zmien obávajú, bránia sa úvahám o fúzii, predpokladám vysokú rezistenciu

voči akejkoľvek zmene. Organizačná zložka je v akútnej kríze a v štruktúre RTVS je stále

slabším, rizikovým prvkom. V nasledujúcom období bude naďalej potrebné krízové riadenie,

rýchle a odborné.

c) Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhý polrok)

Nový GR a manažment: Po zvolení musí do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia,

ktoré podliehajú jej schváleniu. Súbežne bude vytvárať systém vnútorných smerníc

(doterajšie sú nekompatibilné a niektoré v STV úplne absentujú). Ešte stále budú dobiehať

procesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie a určené v záväznom harmonograme postupu.

Rozpočet: Pôjde o stavbu rozpočtu zhora, nevyhnutné bude aktivizovať priebežné kontrolné

mechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Rozpočet v SRo sa dá projektovať

ako vyrovnaný, v STV veľmi pravdepodobne v provizóriu (bez realizácie výstupov zo

základných nástrojov riadenia nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, aj v rozpočtovom

provizóriu vytvára STV stratu), alebo – ak to bude možné – vyrovnaný, no vysoko reštriktívny

oproti roku 2010, v RTVS zložený, s programovým konceptom pre obe organizačné zložky.

38

Tvorba rozpočtu zhora si vyžiada prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov, identifikáciu

všetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bude nevyhnutné vykonať analýzu majetku

(identifikácia prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s hlavnou

činnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka, Paučiná Lehota,

Liptovský Ján, nasledovať môže návrh na odpredaj prebytočného majetku). V tejto etape

bude bezpodmienečne potrebné dospieť k dohode so štátom o oddlžení a vykrytí strát z

predchádzajúcich období po zaniknutých subjektoch – inak okrem reálneho znefunkčnenia

systému hrozí vysielateľovi strata kredibility. Bola by to veľmi zlá východisková pozícia na

uzatváranie strategických zmlúv, imidž nezodpovedného zmluvného partnera neumožňuje

riadne fungovanie v konkurenčnom prostredí. Došlo by k úplnému zmareniu úsilia SRo, k

strate mena, na ktorom niekoľko rokov postupne pracoval.

RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vzniknú spoločné zlúčené útvary a agendy:

Administratívna sekcia: ľudské zdroje, zvláštne činnosti, právne služby, vnútorný audit,

správa budov, majetku. Obchodná sekcia: obchod, promo, marketing, reklama (fakultatívne

zastúpená agendami Media RTVS, s.r.o.). Sekcia archív: archív, podateľňa a spisový archív.

Ďalej ekonomická riadiaca sekcia, programová riadiaca sekcia, technická a výrobná

strategická sekcia (štruktúra je pripravená na realizačnú fázu). Manažment: GR, VR SRo

(zástupca GR zo zákona), VR STV (zástupca GR zo zákona), programový riaditeľ (spoločný

pre SRo a STV), ekonomický riaditeľ (spoločný pre SRo a STV), výrobný a technický riaditeľ

(spoločný pre SRo a STV). Riaditeľ alebo konateľ spojenej Medie RTVS bude členom

Výkonnej rady RTVS, rovnako aj riaditeľ archívu.

Reštrukturalizácia STV: Bude spočívať v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustením

identických a spoločných útvarov (zlúčia sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), dôjde

k prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry (v súčasnosti ich je 90, s riadiacimi

pracovníkmi na úrovni N-1, N-2), návrh na logickú redukciu predloží manažment na

schválenie rade. Zreviduje sa nastavenie procesov plánovania, výroby, postprodukcie,

vysielania. Tieto zmeny vyvolajú ďalšie zmeny: v personálnom obsadení, predpokladáme

zlučovanie príbuzných agend. Manažment navrhne ukončenie činnosti dcérskych

spoločností fúziou alebo likvidáciou pre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhne

ukončenie vysielania jednej programovej služby a úpravy programového konceptu Jednotky

a Dvojky (pozri v kapitole I.). Ak to bude nevyhnutné, je možné pripraviť najprv novú

samostatnú organizačnú štruktúru STV, kompatibilnú so štruktúrou SRo, bez vypustenia

spoločných agend a až v druhom kroku pripraviť spoločnú štruktúru RTVS. (Dvojkrokové

riešenie však bude pomalšie a drahšie).

SRo musí počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto pôjde o

vypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčia sa s televíznymi do nadstavbovej

štruktúry), s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre (súvisia s ukončením

implementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie, výkazníctva), počet a

rozsah programových služieb predpokladám rovnaký ako v roku 2010 (nie je potrebné

39

žiadnu rušiť – zákonný prídel z úhrad, príjem z reklamy a zo štátneho rozpočtu saturuje

potreby organizačnej jednotky).

Dcérske spoločnosti: Po detailnom vyhodnotení výkonnosti a náplne činnosti

predpokladáme fúziu Medie SRo a STV Medie, dcéra RTVS, s.r.o. sa pripraví na ukončenie

činnosti len v prípade prechodu financovania na štátny rozpočet, ostatné dcéry ukončia

činnosť.

Fakultatívne: Už v tejto fáze bude potrebné v programe a technike postupne vytipovať

spoločné prvky – v spravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web,

intranet, riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy).

K tomu budú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického a

technologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, štúdia

priestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach (fúzie

regionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend v

sídle RTVS (pravdepodobne bude možné uvoľniť výškovú budovu STV, dôjde k šetreniu

energií a nákladov na čistenie, údržbu, správu.)

Riadenie: V celom RTVS nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadenie kontinuálnych zmien, v

STV krízové riadenie.

d) Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)

Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po spojení v jednom

priestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technicky

realizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry

2011. Korporátne vrcholové riadenie (GR, spoločný riaditeľ sekcie ekonomiky, programu,

výroby a techniky).

Program: Z fúzie budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné, vysielacie a

archívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba má svoje špecifiká

v rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákup takýchto

produktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu, nemôžu

dabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe), náučno-

vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko sú autonómne

prvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania. Rozhlas nie je

zvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexné médium nemôže

pracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je však možné uvažovať o

obsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločných ľudských zdrojov

(fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe.

Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia.

Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych a

40

zahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie

(obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitie

umeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detského

speváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programových

štruktúrach.

Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky), intranet, nové

médiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidácie a vytvárania

styčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV) a hlasových

služieb (mobil a pevné siete). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie a redundanciu prostriedkov

IT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebného hardware). Synergickým

šetriacim prvkom bude určite spoločný park prenosových vozov a automobilov,

predpokladáme ich efektívnejšie využívanie pri spoločných projektoch. Otvoria sa možnosti

zdieľania ľudských a technologických zdrojov (najmä zvuková výroba pre STV), zdieľania

kontribučných, distribučných a príspevkových ciest (satelitný uplink, dátové linky na

štadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚV SR) a ďalšie synergické prvky.

Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarové

platformy).

Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možností

voľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítať

s prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (štruktúra je pripravená na realizačnú

fázu).

Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačné

zmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS, aj

v SRo a STV. Sú dve možnosti zostavenia takéhoto rozpočtu:

V starom, trojzložkovom systéme financovania: Úhrady, predpoklad celkového výberu:

75,1 mil. eur, zmluva so štátom 14 mil. eur, reklama pravdepodobne 4 – 5 mil. eur, tu treba

rátať s poklesom na 0,5% využitia vysielacieho času na reklamu v STV. Podľa nášho názoru

bude potrebné aktivizovať všetky zo zákona možné druhy reklamy a telenákupu, a v

budúcnosti udržať hoci aj nízke percento na realizáciu reklamy ako minimálneho

dodatočného zdroja financovania, na realizáciu cross promo projektov a mediálnych

spoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskové charitatívne aktivity (návrhy na

zrušenie reklamy v STV a SRo považujeme za neodôvodnené). Ostatné vlastné zdroje

príjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary, sponzorské plnenia) odhadujeme na 1,8

mil. eur. Celkovú príjmovú časť predpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť ju

nemôže prekročiť. Keďže výdavky sú momentálne na úrovni 115 – 117 mil. eur, pre

dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stojí pred manažmentom pri súčasných podmienkach

financovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vo výške 20 mil. eur. (!)

41

A v režime financovania zo štátneho rozpočtu: 106 mil. eur (optimálne pre technologický

rozvoj, RTVS udrží všetky programové služby), 96 mil. eur (pomalšia technologická obnova –

RTVS udrží programové služby s miernou reštrikciou), 80 mil. eur (žiadna alebo len

nevyhnutná obnova pod úrovňou základnej reprodukcie, výrazná reštrikcia v programových

službách: SRo bude musieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, dve celoplošné

programové služby RD, R_FM neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť na

externú spoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielanie

jednej zo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, systém degeneruje – pod

úroveň základných zákonných očakávaní zriaďovateľa). Doterajší návrh MF SR – dotovať

médiá verejnej služby fixnou sumou 80 mil. eur v rokoch 2012 a 2013 nie je systémový: táto

suma, okrem toho, že je nedostatočná na financovanie celého komplexu úloh zo zákona a

RTVS sa dostane opäť do stratového hospodárenia dovtedy, kým ďalšími reštrikciami zmenu

neabsorbuje, je aj nestabilná – pri tvorbe štátneho rozpočtu bude v akejkoľvek politickej

zostave predmetom politických rokovaní, nie je ničím garantovaná. Ak dôjde k zrušeniu

úhrad, bude nevyhnutné stanoviť fixný rámec financovania médií verejnej služby – buď

presným percentuálnym vyjadrením z HDP, alebo z priamych daní (tento model je naozaj

solidárny – išlo by o odštep z daní od ekonomicky činných PO a FO), alebo použitím vzorca,

ktorý bude systému garantovať dlhodobú udržateľnosť (má obsahovať inflačný koeficient) a

ktorý bude kodifikovaný v zákone o RTVS. Inak bude príspevok zo štátneho rozpočtu

nestabilný, nenárokovateľný a nevymáhateľný. Dôrazne upozorňujem na skutočnosť, že v

režime financovania zo štátneho rozpočtu bude vnútri zákona o RTVS absentovať kodifikácia

pomeru 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútri inštitúcie – 30% z

každej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% na televíznu tvorbu a

vysielanie (rieši to len zákon o úhradách a tento bude pri prechode na štátny rozpočet

zrušený). Ak súčasne s prechodom na štátny rozpočet nedôjde aj k riešeniu fixného pomeru

základu tvorby rozpočtov v zákone o RTVS, v krátkej dobe dôjde k zmene pomeru

(rozhodovanie o pomere bude v subjektívnej právomoci GR a manažmentu a televízia ako

dominantné médium si takýto posun vynúti), k degenerácii rozhlasového vysielania a rozhlas

ostane len chvostíkom televízie, aj keď bude mať samostatnú organizačnú jednotku.

Rozhodnutie o spôsobe financovania RTVS prináleží NR SR, no bude predmetom politických,

odborných a verejných diskusií. Pre oba spôsoby – úhrady alebo štátny rozpočet – je

množstvo agumentov pre a proti. Samotná argumentácia (ak nepôjde len o subjektívne

postoje) si bude vyžadovať komparatívne analýzy s riešeniami v európskom kontexte,

analýzy ekonomického dopadu a zmien v charaktere inštitúcie v domácom kontexte a

samozrejme notifikáciu EK. Rozsah takýchto analýz presahuje rámec tohto projektu, preto sa

nimi nebudem ďalej zaoberať.

Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV kontinuálne zmeny. V RTVS bude potrebné udržať

nadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak budú vytvorené

podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVS je možné

udržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie.

42

e) Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)

Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky).

Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné zaviesť

spoločné riadenie kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickej podpory,

priamu koordináciu programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra s

disponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude uskutočniteľná

po umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovom usporiadaní.

Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania)

mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovej

horizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväzných

ukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania).

Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV kontinuálne zmeny. Projektové riadenie fúzie bude

ukončené.

f) Charakteristika fúzie: Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že pôjde o viacvrstvový proces, ktorý zmení doterajšie riadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahne teda všetky oblasti činnosti vysielateľa.

Výstupy procesu fúzie:

- jednotné ekonomické riadenie, - centralizovaná stavba rozpočtov, - kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika), - riadená príprava na zmenu financovania, - koordinované programové riadenie, - spoločné programové prvky, - možnosť prepojenia ľudských zdrojov, - spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného

marketingového mixu), - zníženie počtu dcérskych spoločností, - pružná, efektívna štruktúra systému,

úsporná štruktúra systému (17 - 20 mil. eur/600 mil. Sk ročne), pôjde o šetrenie v prevádzkových rozpočtoch, stavaných v štruktúre príjmy a výdavky:

- zmluva so štátom, šetrenie vlastných zdrojov 8,5 mil. (zmena pomeru 85 : 15 na 15 : 85 v prospech výroby in house, v neprospech externého prostredia),

- zrušenie Trojky 4 mil., - stredné články riadenia 1,3 mil. (preorganizovaním môže dôjsť k redukcii

počtu stredných článkov z 90 na 50 len v STV), - spoločné obstarávanie a nákupy (hrubý odhad 1 mil.),

43

- štruktúra – programové a organizačné zmeny 1,2 mil., (úspora ľudských zdrojov pri odchode min. 80 zamestnancov),

- výrobné postupy 1,5 mil. (digitálne systémy a prenosové vozy – zníženie nákladov na prenájmy, optimalizované kapacitné plánovanie, zrušenie krížových honorárov),

- v prípade odchodu z úhrad 4 mil. (SIPO, prevádzka RTVS, s.r.o.), - ďalšie úspory (priestorové, energie, ľudské zdroje – stráženie, správa,

upratovanie.....) v prípade fungovania v novej budove, najmenej 2 mil., - pravdepodobne ďalších 3 až 5 mil. v prípade, že RTVS bude môcť

obchodovať voľnú kapacitu VP MUXu.

III. ZÁVER Fúzia je uskutočniteľná a potrebná (nielen kvôli prechodu na ŠR), inak ostane zlúčenie len na papieri a nevyužije sa synergický potenciál, je to možno posledná šanca a možnosť ako dokázať opodstatnenosť existencie médií verejnej služby.

Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľké médium verejnej služby má potenciál (informačný, výrobný, obchodný) silného hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu.

Správne riadená má potenciál vytvoriť významnú platformu pre iné než bulvárne a masové programy – klasická hudobná produkcia, moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifické televízne projekty domácej, slovenskej proveniencie môžu vytvoriť významný protipól súkromným televíziám a rádiám, divák a poslucháč musí mať možnosť voľby.

Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách, nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní, menších nákladoch na dohľadový orgán). Šetrí ľudské zdroje, počíta so spoločnými technickým a priestorovým usporiadaním.

Má riziká: - nerovnaký zmenový potenciál,

- politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému. Spolu s GR bude zvolený aj smer a spôsob fúzie – riziko nekompetentných a nezvratných zásahov do štruktúr, rozpočtov, programov,

- ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia, zo štátneho rozpočtu plánované nižšie než potrebné zdroje – teraz, pred reštrukturalizáciou potrebuje 126 mil., navrhuje sa 80 mil., hoci nevyhnutné zdroje sú 96 mil. eur – aj to po reštrukturalizácii a revitalizácii),

- riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa v tomto druhu priemyslu realizujú),

- technický a technologický dlh, - riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (hlboko

podhodnotené odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr ľudských zdrojov),

44

- subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby. Riziká sa dajú eliminovať:

- riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním, - ochrannými mechanizmami, - správnym programovaním, - kontrolou, - spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením, - novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).

Úspešnosť projektu bude závisieť na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny, aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudské zdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GR a rady (koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú pre manažment nevyhnutné nástroje riadenia a podliehajú priamej schvaľovacej kompetencii rady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj na prístupe štátnych orgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjde o riešenie cudzích zdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze – systém sám nebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty (spoločné priestorové riešenie).

Úlohou nového GR a manažmentu bude vytvoriť dlhodobo udržateľný systém, ktorý bude schopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmeny financovania systému a zmeny v nárokoch na programové výstupy.

V úvode som ako jednu z axióm opísala predstavu – víziu: Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska si vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizácii predstavujem ako súbor moderných programových služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru. Prvú kapitolu projektu spája jedna niť – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte k tým, pre ktorých tu verejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré im sprostredkúva a predstavuje. Druhú kapitolu viaže niť zodpovednosti – vo všetkých oblastiach, ktorých sa realizácia tohto projektu dotkne. Úloha, pred ktorou vysielateľ verejnej služby stojí, je historicky jedinečná, neopakovateľná, ale je aj mimoriadne náročná a ťažká – má zmeniť stagnáciu na dynamiku, má zmeniť postoje, prístupy, vzťahy, má sa sám zmeniť z trpeného na chceného. A zmenu musí sám aj chcieť – nie jeden človek, ktorý bude chvíľu na čele a po ňom príde iný, musí to chcieť veľký tím rozhlasákov a televízákov Slovenska. Teším sa na spoluprácu.

...............................................

PhDr. Miloslava Zemková

Prehlásenie: Projekt som spracovala po konzultáciách s odborníkmi v oblasti rozhlasovej a televíznej tvorby, v oblasti ekonómie, krízového riadenia a riadenia fúzií, v oblasti techniky a technológií, výskumov a prognóz. Títo odborníci budú súčasťou riadiaceho tímu v prípade, že projekt získa podporu, nevyhnutnú na jeho realizáciu.

45

Príloha č. 1.

Najdôležitejšie zákony a normy, ktorými sa RTVS riadi, resp. ktoré ovplyvňujú fungovanie RTVS :

• zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• vyhláška MV SR č. 628/2002 Z. z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných

obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania

audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o slobode informácií ) v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, • zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ( tlačový zákon), • zákon č. 275/2006 Z z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov znení neskorších predpisov, • zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, • zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene i doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, • zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, • zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, • zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, • zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

46

Všeobecne platné zákony :

• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Európske dokumenty:

1996: Odporúčanie č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania (Výbor

ministrov členských štátov Rady Európy odporučil vládam členských štátov zahrnúť do svojej

národnej legislatívy alebo regulačných pravidiel ustanovenia garantujúce nezávislosť

a inštitucionálnu autonómiu verejnoprávnych vysielateľov, založenú na pevnom právnom

a finančnom rámci ich činnosti.)

1997: Protokol o verejnoprávnom vysielaní, súčasť Amsterdamskej zmluvy. (V súlade s ním má každý

členský štát právo ustanoviť vysielanie verejnej služby, vymedziť jeho poslanie a zabezpečiť

financovanie, lebo verejnoprávne vysielanie je nezastupiteľné vzhľadom na demokratické, sociálne

a kultúrne potreby spoločnosti a zachovanie plurality médií. Financovanie sa má riadiť zásadami

proporcionality a transparentnosti).

2001: Oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (dokument

vydaný Komisiou EU), ktorým sa detailne stanovujú pravidlá poskytovania štátnej pomoci

vysielateľom verejnej služby. Základ pre rozhodovaciu prax Komisie.

2004: Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1641, aby európske štáty vypracovali

všeobecné štandardy a profesionálne normy verejnoprávneho vysielania, ktoré by sa mohli stať

východiskom pre národné politiky v tejto oblasti. Navrhuje prijať nový programový dokument

o verejnoprávnom vysielaní. (Konštatuje o.i. krízu identity verejnoprávneho vysielania, ktoré sa

pokúša spájať svoje poslanie so snahou o vysokú sledovanosť, a snaží sa udržať si publikum v záujme

potvrdenia svojej spoločenskej úlohy a získania príjmov z reklamy.)

2007: Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy 2007/65/ES o audiovizuálnych mediálnych

službách, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti pôvodnej smernice “Televízia bez hraníc“.

2009: Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie,

obsahuje zásady, ktorými sa Komisia riadi pri uplatňovaní článkov 87 a 86 ods. 2 Zmluvy o ES na

verejné financovanie audiovizuálnych mediálnych služieb v podmienkach súčasného vysielania

a rozvoja audiovizuálneho trhu.

47

Príloha č.2.

Organizačná štruktúra Slovenského rozhlasu, platná do 31. 12. 2010

48

Príloha č.3.

Organizačná štruktúra Slovenskej televízie, platná do 31. 12. 2010