PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A ......Peter Abrahám ratislava, Máj 2017 3 ÚVOD Motto: Tento projekt má ambíciu rozvinúť všetky pozitíva, ktoré RTVS za obdobie 2012

Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017

1

PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA

ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA

Peter Abrahám

Bratislava, MÁJ 2017


2

OBSAH Úvod 3 Poslanie a financovanie verejnoprávnych médií 4

- Európa - Slovensko

Súčasný stav financovania RTVS 5 Môj názor na financovanie RTVS 5 Základné parametre mediálneho prostredia SR 8 Televízia 9

Sociodemografia TV 11 Podiely na TV trhu (stanice,skupiny) 13 Trendy 2005 – 2016 a licenčné práva 15

Slovenská televízia Obsah programu 17 Regionálne spravodajstvo RTVS 20 Informačná obsluha spravodajstva, publicistiky 23 Krížové promovanie okruhov RTVS 23 Spravodajstvo, politická publicistika, investigatíva 24 Legitímne obmedzenia slobody prejavu 25 Rádiá 27 Vývoj dennej počúvanosti 27 Sociodemografia rádií 27 Podiely na rozhlasovom trhu 28 Denná počúvanosť 29 Jazyková kultúra, spôsobilosť, slovenská hudba 32 Ekonomika RTVS 35 Záver


3

ÚVOD Motto: Tento projekt má ambíciu rozvinúť všetky pozitíva, ktoré RTVS za obdobie 2012 – 2017 dosiahla a zabezpečiť podmienky pre jej ďalší programový, technický a technologický rozvoj v období 2017 – 2022.

Pre uskutočnenie motta ponúkam svoje praktické vedomosti a skúsenosti z troch

mediálnych oblastí:

- MÉDIUM Slovenský rozhlas – redaktor, moderátor, FUN Radio – generálny

riaditeľ, aktuálne v ČR projekt multiregionálnej televízie ako projektový

konzultant od VIII.2016

- KLIENTI UNIVERSAL McCANN Bratislava s.r.o. – konateľ a riaditeľ, plánovanie

a nákup reklamného priestoru v médiách

- REGULÁCIA Rada pre vysielanie a retransmisiu – riaditeľ kancelárie, člen,

podpredseda

Vďaka tomu s pokorou a rešpektom vnímam náročnosť a zodpovednosť spojenú s

riadením mediálneho kolosu akým v slovenských podmienkach RTVS nepochybne je.

RTVS je moja ALMA MATER. Naučila ma mediálnej remeselnej zručnosti. Od práce

„foxteriéra“ (behá po ulici s mikrofónom a robí ankety) cez redaktora, moderátora,

strihača, scenáristu a pod. Je načase sa jej poďakovať a odvďačiť.

Pri tvorbe tohto projektu som komunikoval aj s ľuďmi z prostredia Slovenskej televízie

aj Slovenského rozhlasu. Sú medzi nimi aj aktívni členovia aktuálneho teamu aj ľudia

mimo RTVS.


4

POSLANIE A FINANCOVANIE VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ

Poslanie RTVS je definované zákonom č. 532/2010 Z.z. V sumáre ide o poskytovanie

univerzálnej, rozmanitej, redakčne nezávislej programovej služby. Jej súčasťou sú

nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a

pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie

názorov. Rozvíja a podporuje rozvoj kultúrnej, občianskej a vedomostnej spoločnosti.

Pre financovanie, inštitúcie Európskej únie prijali rad Odporúčaní, ktoré len zvýrazňujú

dôležitosť a váhu verejnoprávnych médií ako súčasti demokratického duálneho

mediálneho systému. V spojení s financovaním verejnoprávnych médií je kladený dôraz

na takú formu, ktorá čo najspoľahlivejšie zabezpečí nezávislosť verejnoprávneho

vysielania ( napr. Odporúčanie č. R (96) 10 alebo Odporúčanie CM/REC (2012) 1 Výboru

ministrov členským štátom ).

Členské štáty majú možnosť realizovať financovanie svojho verejnoprávneho média

najmä z týchto zdrojov:

- Koncesionárskych poplatkov

- Priamych štátnych účelových dotácií

- Zdanenie súkromných médií, retransmitorov, telekomunikačných spoločností (

tvorba podporných fondov pre mediálny content )

- Predaj/aukcia vysielacích licencií

V členských štátoch EBU ( Európska vysielacia únia ) sa primárne uplatňujú tri základné

modely financovania verejnoprávnych médií:

- 100% koncesionárske platby ( severské štáty – Fínsko, Nórsko, Švédsko )

- Mix koncesie a reklama ( Nemecko, Francúzsko )

- Mix reklama a štátne dotácie ( Belgicko, Holandsko )

Z výročných správ EBU je zrejmé, že podiel reklamy na finančnom mixe sa kontinuálne

znižuje na úkor zvyšovania podielu koncesionárskych poplatkov. Koncesionári to často

označujú za „daň z televízora“ a označenie „koncesia“ považujú za eufemizmus. Aj

u nás je táto téma vnímaná veľmi citlivo. Fyzickými aj právnickými osobami. Je

predmetom diskusie prakticky v celej EU. Jeden z argumentov je aj fakt, že neustále

rastie počet technicky zdatných koncesionárov, ktorí čoraz masovejšie využívajú pre

saturáciu svojich potrieb primárne počítače či inteligentné mobilné telefóny. Ide

o fenomén označený názvom – nové médiá. Druhý argument hovorí o množstve

oslobodených koncesionárov bez náležitého dofinancovania zo štátnych zdrojov.

Argumentov pre a proti koncesiám je množstvo.

Z výročných správ EBU vyplýva, že v členských štátoch rezonuje diskusia

o nevyhnutnosti financovať verejnoprávne médiá cestou priamych štátnych dotácií, t.j.

stávajú sa rozpočtovou kapitolou národných štátnych rozpočtov.


5

Podporovatelia priamej štátnej dotácie okrem iného hovoria o stabilnom

a predvídateľnom financovaní čo umožňuje manažementu riadiť médium bez tzv.

podnikateľského rizika lebo nie sú závislí na príjmoch z predaja reklamy a identicky ani

na úspešnosti/spoľahlivosti výberu koncesionárskych poplatkov.

Odporcovia priamej štátnej dotácie namietajú, že v tých štátoch kde sú verejnoprávni

vysielatelia naviazaní na štátny rozpočet dochádza skôr či neskôr k zneužívaniu zo

strany exekutívy. Dokonca sa obávajú, že ako nátlak na verejnoprávne médium budú

zneužité škrty v rozpočtoch a tak výška štátnych dotácií bude mať dramatický vplyv na

nezávislosť média.

Súčasné financovanie RTVS je trojzložkové:

- Koncesie

- Zmluva zo štátom

- Vlastné príjmy

Téma financovania RTVS rezonuje v spoločnosti aj v čase písania tohto projektu.

Zástancovia zachovania koncesií argumentujú, že koncesie sú garanciou nezávislosti

verejnoprávneho média. Zároveň si uvedomujú, že súčasná výška koncesionárskeho

poplatku v spojitosti s úspešnosťou jeho výberu či nedostatočnou náhradou za

oslobodených koncesionárov, absencia valorizácie, je nepostačujúca na pokrytie úloh

daných zákonom č. 532/2010 Z.z. o RTVS. Nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne. Preto

navrhujú zvýšenie koncesionárskeho poplatku.

Zástancovia zrušenia koncesií argumentujú aj tým, že samotný výber koncesií stojí

nemalé prostriedky za administráciu výberu. Aj disciplína platenia koncesií

koncesionármi negarantuje príjem z koncesií v predpokladanej/očakávanej výške.

Z toho dôvodu sa príjem z koncesií nedá spoľahlivo očakávať

v predpokladanej/projektovanej výške. Aj veľké množstvo oslobodených

koncesionárov bez náležitej refundácie výpadku úhrad má dosah na výdatnosť

financovania RTVS. Tak môžu vznikať problémy v riadení finančne podvyživenej,

nestabilnej RTVS.

Môj názor.

Z čisto manažerského hľadiska dávam prednosť zrušeniu koncesií a vytvorenie

rozpočtovej kapitoly RTVS v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Prečo?

Štátny rozpočet je na každý rok tvorený Ministerstvom financií, pre manažera v

príjemnom časovom predstihu. Má vopred informáciu kedy a koľko financií nabehne

na účet inštitúcie. Navyše Ministerstvo financií tvorí rozpočty aj na 3-4 roky vopred. Je

skvelé ak môžete manažovať organizáciu s tým, že viete koľko financií a kedy ich


6

budete spoľahlivo mať k dispozícii. Tu som zdôraznil slovo spoľahlivo. Bez

rozpočtových škrtov, bez časových zdržaní. Štátny rozpočet je zákon a ten právna

spoločnosť dodržiava.

Ako som uviedol na začiatku, mal som možnosť najskôr výkonne manažovať ( riaditeľ

Kancelárie RVR ) a neskôr byť členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má svoju

rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte. Preto viem ako a kedy je tvorený štátny

rozpočet. Viem ako zo štátnej pokladnice nabiehajú financie na činnosť tejto nezávislej

inštitúcie.

A viem, že ako bolo časové čerpanie a výška rozpočtovej kapitoly Rady

naprojektovaná tak bola aj realizovaná. Za tie roky sa nestalo, že by dochádzalo

k výpadkom či škrtom. Bolo jedno kto sedel v NR SR, vo vláde, na Ministerstve financií.

Bolo jedno ako rozhodovala licenčná Rada o obsahu vysielania v spojení

s nestrannosťou, vyváženosťou, objektivitou vysielania elektronických médií. Bolo

jedno, že drvivú väčšinu sťažností podaných štátnymi inštitúciami alebo politickými

stranami Rada uznala za neopodstatnenú. Pre „pochybovačov“ pridávam odkaz na

stránku RVR http://www.rvr.sk/sk/spravy/?kategorieId=295 . Sú tam všetky zápisnice

Rady od roku 2 000, ktorých lustrácia potvrdí moje slová.

V súvislosti s napojením tejto nezávislej inštitúcie na Štátny rozpočet prehlasujem, že

nikto z politikov od roku 2003 až do môjho odchodu v roku 2016 nikdy Radu cez

rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte „netrestal“ za jej rozhodovaciu činnosť. Rada

si svojou činnosťou vyslúžila akceptáciu a rešpekt. Jej Správy o stave vysielania a jej

činnosti boli často odsúhlasené až ústavnou väčšinou v pléne NR SR.

Ak bude realizačné nastavenie napojenia RTVS na štátny rozpočet IDENTICKY

SPOĽAHLIVÉ ako napr. u Rady pre vysielanie a retransmisiu tak odmietanie

zrušenia koncesionárskych poplatkov pod argumentom straty nezávislosti

neviem racionálne prijať.

K téme ešte niekoľko poznámok:

a/ Ak by aj teoreticky niekto mal záujem urobiť z RTVS „propagantistickú hlásnu trúbu“

(ospravedlňujem sa za tento výraz) tak zničí jej počúvanosť, sledovanosť,

dôveryhodnosť. Prudko klesne a v krátkom čase môže úplne zaniknúť návyk diváka

sledovať RTVS. Slovensko s tým má historickú skúsenosť. So všetkými dôsledkami

z toho plynúcimi.

b/ Ak by hypoteticky nastal stav v bode a/ tak duálny systém sa s tým rýchlo

a nekompromisne „vysporiada“. RTVS bude postupne vysielať „do „prázdna“, t.j. dôjde

k zásadnému a výraznému odlivu divákov a poslucháčov k privátnym vysielateľom. Aj

s tým má Slovensko historickú skúsenosť.

http://www.rvr.sk/sk/spravy/?kategorieId=295


7

c/ Ak bude mať RTVS v Štátnom rozpočte svoju kapitolu tak z jej výšky vyplynie aj to

či:

o má Slovenská republika na vytvorenie špecializovaných televíznych

okruhov (detský, vzdelávací, športový, umelecký, hobby a pod. )

o má Slovenská republika na vytvorenie špecializovaného vysielanie pre

Slovákov žijúcich v zahraničí

Ak dôjde k zmene financovania RTVS z koncesií na financovanie z kapitoly Štátneho

rozpočtu považujem za mimoriadne dôležitú diskusiu o mechanizme tvorby výšky

záväzného percenta. Aj o vytvorení a nastavení garančných pák na pôde NR SR, vlády,

ministerstiev kultúry a financií. Takých ktorých zrozumiteľnosť, záväznosť, verejná

kontrola, istota nepripustí existenciu pochybností o politických zásahoch do

nezávislosti verejnoprávneho média.

Ak nedôjde k zmene financovania RTVS a zostane platným trojzložkový model

včítane koncesií tak budem aj na pôde parlamentného výboru pre kultúru a médiá

predkladať argumenty na zvýšenie koncesií v spojitosti s argumentami a dôkazmi

hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.


8

ZÁKLADNÉ PARAMETRE MEDIÁLNEHO PROSTREDIA SR

V tejto časti projektu uvádzam informačné a analytické výstupy zo štandardných

mediálnych softwarov. Bez nich nie je možné spoľahlivo sledovať a merať výkon,

štruktúru, ekonomickú efektivitu programových služieb RTVS. Všetky verejnoprávne

médiá v EBU používajú tieto alebo obdobné nástroje pretože „pocitový marketing“ nie

je možné používať na zabezpečenie hospodárneho a účinného investovania verejných

financií. Stav kedy sme sa v 90tych rokoch mohli riadiť „pocitovým marketingom“ je

dávno preč.

Mediálny software slúži privátnym médiám na to aby vedeli čo najlepšie „obslúžiť“

svoju CS. RTVS slúži na to, aby mala spätnú väzbu od svojich majiteľov, ktorými sú

občania Slovenskej republiky. Aby vedela ako prijímajú predkladanú programovú

ponuku. Aby vedela čo od RTVS očakávajú, chcú. Aby vedela KTO, ČO, KEDY chce či

môže z jej programovej ponuky prijať a pod. Len akceptované/sledované

verejnoprávne médium má šancu efektívne naplniť povinnosti, ktoré jej ukladá zákon

č. 532/2010 o RTVS najmä v § 3 Poslanie RTVS. Ak nie je sledovanosť/počúvanosť tak

aj tie najlepšie a najhodnotnejšie programy sa „utopia v éteri“ a ide doslova

o vyhadzovanie peňazí do vzduchu.

V RTVS mediálny software nemôže a nemá slúžiť ku konkurenčnému boju s privátnymi

vysielateľmi. Má slúžiť k poznaniu parametrov celého mediálneho priestoru v ktorom

sa RTVS pohybuje. K poznaniu záujmov a očakávaní svojich divákov/poslucháčov

a spätnej väzby v podobe informácií ako prijímajú programovú ponuku RTVS.


9

TELEVÍZIA zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79

Napriek rôznym prognózam sa mierne zvyšuje priemerný čas v minútach strávený

denne sledovaním TV. Ako dôvody sú uvádzané kvalita HD vysielania, technická kvalita

televíznych prijímačov a digitalizácia, ktorá zásadne rozšírila programovú ponuku –

množstvo voľby tv kanálov, ktoré poskytujú vysielatelia na základe jednej vysielacej

licencie ( Markíza + Doma + Dajto, JOJ + Plus + Wau ).

283264 259

229 218201 200 199

211235

248272

50

100

150

200

250

300

350

400

450

Jan

Fe

b

Ma

r

Ap

r

Má

j

Jún

Júl

Au

g

Se

p

Okt

Nov

Dec

4-12(Ø 150)

12-54(Ø 183)

14-79(Ø 235)

55+(Ø 343)

0:25

0:07

0:47

0:110:08

0:35

0:080:05 0:04

1:20

0:00

0:15

0:30

0:45

1:00

1:15

1:30

Jed

notk

a

Dvo

jka

Ma

rkíz

a

Dom

a

Dajto

JO

J

Plu

s

Wau

TA

3

Iné T

V

PRIEMERNÝ ČAS V MINÚTACH STRÁVENÝ DENNE SLEDOVANÍM TV

PRIEMERNÝ ČAS STRÁVENÝ DENNE SLEDOVANÍM TV STANÍC (14-79)


10

Prispieva k tomu aj možnosť nelineárneho sledovania tv, časovo posunutého

sledovania. Umožňuje divákom sledovať obsah vtedy keď im to vyhovuje. Identicky na

to vplýva možnosť sledovania obsahu bez reklamných breakov.

Z uvedeného vidieť, že napriek pesimistickým predpovediam mediálnych analytikov

zostáva konzumácia klasického tv vysielania stabilná. Výraznejší pokles registrujú

klasické printové médiá a samozrejme najdynamickejší nárast sledovanosti badať pri

internete.


11

SOCIODEMOGRAFIA TV zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79

47% 54%46%

36%

55%46% 52%

42%55%

47%

53% 46%54%

64%

45%54% 48%

58%45%

53%

Jedno tka Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV

Ženy Muži

4% 6% 6% 3% 4% 5% 6% 3% 2% 8%6% 6% 10%8% 8% 9% 11%

9%3%

11%9% 10%12%

12% 11% 11% 12%11%

7%

13%14% 15%17%

14% 18% 17% 17%16%

11%

17%17% 17%

16%16%

19% 17%18%

17%

16%

16%23% 22%

19%20%

21% 20%19%

22%

27%

18%

27% 25% 20%26%

19% 21% 17% 22%34%

19%

Jednotka

Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV

65+ rokov

55-64 rokov

45-54 rokov

35-44 rokov

25-34 rokov

12-24 rokov

4-11 rokov

6% 7% 9% 5% 7% 8% 9% 6% 3%11%

13% 12% 14% 17% 14% 14% 15% 15%12%

14%

29% 29% 29% 30% 35% 31% 32% 32%30%

27%

35% 34% 33% 33% 33% 33% 32% 34%36%

33%

18% 18% 15% 14% 12% 13% 12% 13% 20% 16%

Jedno tka Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV

VŠ

SŠ s maturitou

SŠ bez maturity

základné

zatiaľ bezvzdelania

POHLAVIE

VEK

VZDELANIE


12

Jednotka je sledovaná ženami a mužmi v de facto identickej štruktúre ako Markíza či

JOJ.

Dvojka približne identicky ako Dajto ( group Markíza ) alebo Plus ( group JOJ ). Tento

stav indikuje, že mužom a ženám vyhovuje programová ponuka na týchto tv okruhoch

rovnako.

Divácka štruktúra na Jednotke sa vyvinula tak, že už v nej výrazne neprevláda veková

kategória 65+ i keď mierne prevažuje. Diváci Jednotky takto vlastne „omladli“.

Na druhom mieste Jednotky je kategória 55-64 bez výrazného rozdielu oproti

formátom Markíza, JOJ. Ani v ostatných vekových kategóriách nie sú „priepastné“

rozdiely medzi porovnateľnými formátmi.

Jednotka a Dvojka je v kategórii „vysokoškolské vzdelanie“ najsilnejšou televíznou

programovou ponukou.

Jednotka a Dvojka dosahuje v kategórii „základné vzdelanie“ a „zatiaľ bez vzdelania“

najnižšie parametre.


13

PODIELY NA TV TRHU

TRENDY 2005 – 20016 / TV STANICE zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79

Jednotka od roku 2005 vykazovala kontinuálny prepad sledovanosti. Až do roku 2013

kedy bola zastabilizovaná a zaznamenala postupný nárast podielu na televíznom trhu.

Dvojka identicky od roku 2005 vykazovala úbytok sledovanosti a v rokoch 2011 -2016

oscilovala okolo 3% podielu na tv trhu.

TRENDY 2005 – 2016 /TV skupiny zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79

Televízna skupina RTVS (Jednotka + Dvojka) vykazovala kontinuálny úbytok podielu

na sledovanosti TV od roku 2005. V roku 2013 zastabilizovaná. Následný nárast podielu


14

na tv trhu v roku 2016 na 14,1%. Skupina Markíza v časovom rade klesla v roku 2016

na 28,8% (Markíza, Doma, Dajto) a skupina JOJ na 20,6% (JOJ,WAU,PLUS).

Z dát trendu sledovanosti TV je nesporne zrejmý fakt, že od roku 2009 významne

narastá podiel zahraničných TV na úkor sledovanosti slovenských televíznych

vysielateľov. Nárast 10% percentuálnych bodov v prospech ostatných TV od roku

2009 je významný.


15

TRENDY 2005 – 2016 A TELEVÍZNE LICENČNÉ PRÁVA

Sledovanosť kategórie Ostatné TV primárne a zásadne ovplyvňujú jazykovo

zrozumiteľné TV – české televízie. Počnúc skupinou ČT, cez skupinu NOVA, Prima,

Barandov či Fanda. Aj to je jeden z dôvodov aktuálneho nárastu aktivity smerujúcej

k odstráneniu českých televízií z programovej ponuky slovenských retransmitorov.

Dôvody sú v kombinácii ochrany autorských a licenčných práv, kanibalizácia TV jednej

skupiny ( CME ) a reklamný budget najmä nadnárodných klientov.

RTVS nemá generálne vysporiadané ( právne ošetrené ) vysielacie práva na území

Českej republiky lebo licencie nakupuje teritoriálne na územie SR. Preto je nevyhnutné

aby RTVS urobila všetky možné právne kroky k vyňatiu licencovaných programov

z ponuky českých retransmitorov. Nielen pre dodržiavanie licenčných podmienok

externých formátov ale aj ochrany práv slovenských autorov. Ak nemá od nich súhlas

na šírenie do zahraničia. RTVS musí urobiť náležité právne kroky na ochranu jej záujmov

( napr. zamedzenie vzniku sporov so zahraničnými majiteľmi práv ) a právom

chránených záujmov slovenských fyzických a právnických osôb.

Špecifikom tejto problematiky je programová kanibalizácia RTVS a Českej televízie.

V ich koprodukcii vznikajú rôzne programy. V českej a slovenskej jazykovej mutácii.

Z vyjadrení RTVS vyplýva, že odvysielanie týchto formátov majú časovo skoordinované.

To nie je dôvod spochybňovať. Dôvod na diskusiu a konanie je ten, že divák na

Slovensku má dostať možnosť sledovať verziu v slovenskej jazykovej mutácii, ktorá mu

umožní potešiť sa napr. z hereckých výkonov slovenských hercov.

Problematika vyradenia českých televízií z ponukového rastra slovenských

retransmitorov je nepochybne spoločensky veľmi citlivou témou. Pre slovenského

diváka preto, lebo je minimálne historicky nepredstaviteľné aby prišiel najmä

o programy Českej televízie keď ich nebude mať v základnej ponuke retransmisie. Ak

budú v rozšírenej, tak si bude musieť za ich sledovanie zaplatiť. Teda ak retransmitor

dostane súhlas na ich šírenie od vysielateľa. A ten bude pravdepodobne za to chcieť

úhradu lebo nákup licenčných práv aj na územie jazykovo zrozumiteľnej Slovenskej

republiky sú nákladmi navyše.

Problematika vyradenia slovenských televízií z rastra českých retransmitorov , v našom

prípade STV, bude pre množstvo Slovákov pracujúcich, študujúcich, žijúcich v Českej

republike tiež nepríjemnou záležitosťou. Prídu o možnosť na dennej báze priamo

sledovať dianie vo svojej vlasti cez televíznu obrazovku a zostanú im len internetové

možnosti. Ale nie všetkých formátov STV. Sú limitované cez blokovanie webového

šírenia mimo územia SR.


16

Povinnosťou RTVS v spojitosti s touto témou je vysvetliť divákom čo je to duševné

vlastníctvo. Tak aby divák mal šancu pochopiť, že ak niekto šíri produkt duševného

vlastníctva - scenáristu, režiséra, hercov, kameramanov, producentov..... bez ich súhlasu

tak ide o klasickú krádež. Porovnateľnú s krádežou ich auta....

RTVS sa musí venovať tejto problematike a zabezpečiť zákaz šírenia

ňou produkovaných licencovaných formátov. Bude užitočné ak sa

v tejto téme skoordinuje s Českou televíziou.


17

SLOVENSKÁ TELEVÍZIA

Jednotka je prvým programom STV a diváci vo veku 14-79 rokov jej sledovaním strávia

denne v priemere 25 minút. Hlavný program STV má podiel na diváckom trhu 10,8%

v kategórii 14-79 ročný divák.

OBSAH PROGRAMU Programovú štruktúru STV chcem primárne nastaviť tak aby oslovila čo najviac divákov

všetkých vekových kategórií. Čísla projektu Market Media Lifestyle ( MML – TGI ) sú

oporou pre zostavenie takéhoto programového formátu.

Konkrétne dáta v ktorých sú zachytené odpovede na otázku „O aké témy máte

v televízii záujem?“ v štruktúre:

- Špeciálne si vyberám na sledovanie

- Obyčajne sa snažím sledovať

- Občas sledujem

- Nikdy nesledujem

Pre potreby projektu odpovede zo software MML TGI kumulujem do dvoch skupín:

- ZAUJÍMAM SA ( špeciálne si vyberám na sledovanie + občas sa snažím sledovať )

- ZNESIEM t.j. NEPREPNEM ( CHCEM + občas sledujem )

ZAUJÍMAM SA

MML-TGI rozšírené dáta SR 3.- 4. kvartál 2016 (27.6.2016 - 11.12.2016)

ZÁUJEM O TÉMY V TELEVÍZII

CS: CS Všetci zaujímam sa

Projekcia na jednotlivcov, Vážené % 000

1 Správy zo Slovenska 50,7 2 269

2 Počasie 42,9 1 921

3 Správy zo zahraničia 42,8 1 915

4 Zábava 28,6 1 281

5 Regionálne správy z okolia kde žijem 27,8 1 243

6 Varenie / jedlo / nápoje / recepty 27,6 1 236

7 Hudba 27,2 1 219

8 Šport 26,9 1 205

9 Kino / film 25,9 1 160

10 Poviedky / seriály / príbehy / telenovely 25,7 1 150

11 Politika 23,2 1 041

12 Bývanie / domov 22,7 1 016

13 Reality show / talentové šou / premeny (bytu vzhľadu a pod.) 22,2 993

14 Autá / motorizmus / motocykle 21,8 977

15 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 21,5 964

16 Zdravie / lekárstvo 21,4 959


18

17 Krížovky / hádanky / súťaže 20,4 912

18 Príroda / životné prostredie 20,2 906

19 História 19,4 870

20 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 19,2 858

21 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 19,0 852

22 Programy televízia - prehľady programov 19,0 851

23 Kriminalita / čierna kronika 18,6 832

24 Škandály / aféry / slávni ľudia 17,5 783

25 Kutilstvo / ručné práce / opravy 17,5 783

Medzi TOP 5 Tém o ktoré sa zaujíma divák ( špeciálne si vyberám na sledovanie +

obyčajne sa snažím sledovať ) v televízii v CS 14-79 ročných patria Správy zo Slovenska,

Počasie, Správy zo zahraničia, Zábava a Regionálne správy z okolia kde žijem.

V projekte MML TGI je testovaných celkom 48 tém ku ktorým je priradený stupeň (

intenzita ) záujmu až nezáujmu.

ZNESIEM POZERAŤ ( NEPREPÍNAM TV )


ZÁUJEM O TÉMY V TELEVÍZII

CS: CS Všetci znesiem



2 Počasie 62,8 2 811


4 Hudba 50,2 2 247


6 Zábava 47,8 2 141




10 Politika 43,7 1 957

11 Kino / film 43,4 1 942

12 Šport 42,8 1 916

13 Autá / motorizmus / motocykle 42,7 1 914

14 Zdravie / lekárstvo 41,6 1 861

15 Cestovanie / dovolenka 41,2 1 846

16 Reality show / talentové šou / premeny (bytu vzhľadu a pod.) 41,2 1 845

17 Príroda / životné prostredie 39,9 1 787

18 Škandály / aféry / slávni ľudia 39,1 1 753

19 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 39,0 1 746

20 História 38,7 1 733

21 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 38,6 1 728

22 Krížovky / hádanky / súťaže 37,9 1 699

23 Kriminalita / čierna kronika 37,6 1 683

24 Programy televízia - prehľady programov 37,0 1 657

25 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 36,3 1 626


19

Medzi TOP 5 Tém ktoré divák znesie/neprepína ( špeciálne si vyberám na sledovanie +

obyčajne sa snažím sledovať + občas sledujem ) v televízii v CS 14-79 ročných patria

Správy zo Slovenska, Počasie, Správy zo zahraničia, Hudba a Bývanie/domov. Po 5.tom

mieste sú rozdiely v % či 000 minimálne.

Software MML TGI ponúka množstvo ďalších analýz umožňujúcich čo najpresnejšiu

orientáciu v záujmoch divákov. T.j. vieme určiť čo divák chce, zvládne pozerať. Pre

komerčné televízie ide o zásadnú informáciu, pretože podnikateľským sloganom je

„budeme hrať to čo divák chce“. RTVS musí aj cez MML TGI poznať záujem svojich

divákov. Nie preto aby „hrala len to čo divák chce“ ale preto aby „hrala AJ TO čo divák

chce“. Tak má šancu získať pozornosť svojho diváka a keď ho už má pri obrazovke tak

má ŠANCU ponúknuť aj to čo diváka obohatí. Má šancu ponúknuť mu to čo spadá do

kategórie verejnorávnosť.

RTVS musí na Jednotke oslovovať divákov všetkých vekových kategórií a na Dvojke

divákov, ktorých program Jednotky naplno neuspokojuje. Či už ide o náročnejšieho

diváka až po príslušníka národnostných menšín a etnických skupín, záujemcu

o kultúrne témy alebo náboženské témy. Ide o naplnenie komplikovanej výzvy

vyplývajúcej zo zákona o RTVS. Pomoc poskytne kvalitná programová stratégia

založená na poznaní očakávaní divákov RTVS OZ STV.


20

REGIONÁLNE SPRAVODAJSTVO RTVS

Cit. „RTVS aktuálne chýbajú najmä regionálni redaktori – ako uviedol pri prezentovaní

správy o činnosti Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky jej riaditeľ Lukáš Diko.

Problematickou oblasťou je hlavne juh stredného Slovenska. RTVS absentujúcich

spravodajcov v tomto regióne nahrádza ľuďmi v Banskej Bystrici, ktorí spravodajsky

pokrývajú aj vzdialenejšie miesta. Reakčný dosah do dvoch hodín, napríklad ak cestujú

do Rimavskej Soboty či inam, je však aj podľa RTVS nevyhovujúci. ( zdroj:

https://medialne.etrend.sk/televizia/rtvs-chybaju-novinari-niektore-regiony-su-pokryte-

slabo.html)

Vychádzajúc zo software čísiel MML TGI, záujem o Regionálne správy z okolia kde žijem

patrí k top témam. O túto tému sa v CS VŠETCI výslovne zaujíma 27,8% čo je 1,2

milióna divákov a pri tejto téme neprepína TV ( teda znesie ) 45,6% čo je 2 milióny

divákov. Takže ide o silnú tému, ktorej sa RTVS musí venovať vo zvýšenej miere. Aj

v STV aj v SRo.

Niet dôvodu spochybňovať slová riaditeľa p. Dika o absencii regionálnych redaktorov.

Skôr sa pýtam, prečo RTVS nespolupracuje, nečerpá zvuk a obraz od lokálnych

a regionálnych televízií či rádií. Poznám argument, ktorý takúto spoluprácu odmieta.

Lebo „technická nekvalita, spracovateľská nekvalita, lebo.....“. Nemôžem s tým súhlasiť.

LEBO:

- Lokálny či regionálny vysielateľ dnes dokáže kúpiť HD techniku pretože je už

cenovo dostupná. Nielen kameru ale celý reťazec a tak vie nasnímať a urobiť

celú postprodukciu až po finálny výstup a ten cez internet pošle kam chce.

Rýchlo a kvalitne.

- Vo viacerých lokálnych či regioTV pracujú redaktori a technici, ktorých alma

mater bola RTVS a odišli z nej ( či boli odídení ) z rôznych dôvodov. Dnes sa živia

aj ako videoštúdiá a zároveň množstvo z nich pracuje aj pre miestne TV. A sú

z nich skvelí „učitelia“ mladých záujemcov o mediálne remeslo.

- RTVS nie je povinná odvysielať všetko čo jej z exteriéru ponúknu lokálni či

regionálni vysielatelia. Za primeraný honorár preberie v rámci ponuky len to čo

súvisí s jej programovým nastavením. Tematicky a kvalitou.

Cieľ v tejto oblasti je zásadný. RTVS musí spolupracovať minimálne s členmi LOTOS

– spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska. Aj s lokálnymi a regionálnymi rádiami.

Musí v rámci diskusie nastaviť svoj redakčný systém tak aby externí dodávatelia

lokálnych a regionálnych informácií/príspevkov dostali možnosť reálne ponúkať svoju

prácu na odvysielanie v RTVS. RTVS im za to samozrejme zaplatí primeraný honorár

a tak môže verejnoprávna inštitúcia pomôcť k rozvoju lokálnych a regionálnych

médií.


21

LOToS (www.lotos.sk) – spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska.

ZOZNAM ČLENSKÝCH TELEVÍZNYCH STANÍC LOToS

1. Bánovské Televízne Vysielanie, Bánovce nad Bebravou [email protected]

2. Mestská televízia Trnava [email protected] [email protected]

3. Televízia Trenčianske Teplice [email protected]

4. Televízia Trenčín [email protected]

5. TV Štrba [email protected] [email protected]

6. Televízia Púchov [email protected]

7. Regionálna televízia Prievidza [email protected]

8. TV Region Košice [email protected] [email protected]

9. TV SEN Senica [email protected]

10. TV TURIEC Martin [email protected]

11. Žilinská televízia FENIX [email protected]

12. TVNM Bratislava [email protected]

13. TV REDUTA Spišská Nová Ves [email protected]

14. TV PEZINOK [email protected]

15. Televízia PANORÁMA Žarnovica [email protected]

16. Kabel TV Močenok [email protected]

17. Televízia Ružinov Bratislava [email protected] [email protected]

18. TV POPRAD [email protected]

19. TV PREŠOV [email protected] [email protected]

20. Devínskonovoveská televízia, Bratislava [email protected]

21. Hlohovská televízia [email protected]

22. Dúbravská televízia,Bratislava [email protected]

23. ATV Žiar nad Hronom [email protected]

24. TV ZEMPLÍN Michalovce [email protected]

25. TV MISTRAL Michalovce [email protected]

26. Bardejovská televízna spoločnosť s.r.o. [email protected]

27. Televízia CENTRAL Nitra [email protected] [email protected]

28. Televízia WYWAR Holíč [email protected]

29. Ľubovnianska televízia Stará Ľubovňa [email protected]

30. TV POHODA Nové Mesto n/Váhom [email protected]

31. i-TV,informačno-spravodajská TV,Pov. Bystrica [email protected]

32. TV LIPTOV Liptovský Mikuláš [email protected]

33. VIO TV Banská Štiavnica [email protected] [email protected]

34. TV HRONKA, Banská Bystrica [email protected] [email protected]

35. RTV KREA Galanta [email protected] [email protected]

36. TV KARPATY Piešťany [email protected] [email protected]

37. MTR - Mestská televízia Ružomberok [email protected] [email protected]

38. TV BRATISLAVA [email protected] [email protected]

39. Kežmarská televízia,Kežmarok [email protected] [email protected]

http://www.lotos.sk/

mailto:[email protected]


mailto:%[email protected]

















































22

40. Mestská televízia Partizánske [email protected]

41. TVT - Turzovská televízia, Turzovka [email protected]

42. MARTIN TV, Martin [email protected] [email protected]

43. Vaša TV, Čadca [email protected]

44. TV Nitrička, Nitra [email protected]

45. Televízia Nové Zámky [email protected]

46. TV Severka [email protected]

47. TV9, Nitra [email protected]

Zo zdrojov Rady pre vysielanie a retransmisiu ( www.rvr.sk ) vyplýva, že na Slovensku

máme okrem multiregionálnych:

Regionálne rádia

1. Rádio Beta – Bojnice, Prievidza, Handlová, Trenčín

2. Rádio Košice – Košice, Prešov, Trebišov, Levoča, Michalovce, Rožňava, Poprad

3. Záhorácke rádio – Skalica, Senica

4. Rádio MAX – Nové Zámky, Nitra

5. Rádio Frontinus – Čadca, Žilina, Martin

6. Rádio Roma – Prešov, Banská Bystrica

7. Rádio Rebeca – Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín

Lokálne rádia

1. SKY Radio – Prešov

2. Rádio Liptov – Liptovský Mikuláš

3. Rádio Piešťany – Piešťany

4. Rádio Modra – Modra

5. Rádio PLUS – Nitra

Spolupráca RTVS s lokálnymi a regionálnymi vysielateľmi je obojstranne zaujímavá

a výhodná. RTVS bude za minimálny náklad ( honorár ) dostávať aktuality z terénu. Ak

budú pre ňu obsahovo zaujímavé a technicky dostačujúce tak idú do vysielania

a dodávateľ dostane honorár. Jednorazový. Bez odvodov, odstupného, režijných

nákladov a pod. Ak nie tak nedostane nič. Táto „filozofia“ vôbec nebráni ( ani nesmie )

skvalitňovať podmienky a prácu štúdií RTVS. Zároveň takáto spolupráca vytvára

prirodzenú personálnu „zásobáreň“ šikovných a ambicióznych novinárskych talentov.

Dostávajú šancu sa zviditeľniť a nájsť si prácu v médiách.

Ďalším benefitom môže ( a musí ) byť prinášanie informácií z komunálnej politiky. Kto

iný ako lokálne médium ( jeho pracovníci ) má viac insiderských informácií. Všetkých.

Pozitívnych či negatívnych. Keďže na Slovensku sme jedna veľká rodina a každý keď sa

trochu potrápi tak nájde kontakt na každého, tak tie lokálne problémové témy vlastne

nieto kde zverejniť. Aj preto, že množstvo lokálnych médií žije z mestských rozpočtov.










http://www.rvr.sk/


23

Kritizuješ? Nedostaneš. RTVS je platformou aj pre takýto typ informácií. Overených

a s možnosťou vyjadrenia sa dotknutej strany.

Na zvýšení podielu komunálnej publicistiky v STV aj SRo budem určite trvať. Aj

na spolupráci s lokálnymi a regionálnymi médiami.

INFORMAČNÁ OBSLUHA SPRAVODAJSTVA A PUBLICISTIKY

Žijeme čas dynamického rozvoja internetu. Som presvedčený, že poskytuje technické

riešenie na to aby de facto každý spravodajca, publicista RTVS ( Bratislava, B.Bystrica,

Košice a inde ) mal možnosť dostávať informácie z tlačoviek on line. Bez toho aby

musel strácať čas cestovaním, čakaním a pod. Bez toho aby na jednu tlačovku

vycestovalo viacero redaktorov. Stačí jeden redaktor a jeden kameraman.

Realizácia

RTVS ma svoj interný informačný systém – intranet. Kamera okrem záznamu vo

vysokom rozlíšení, ktorý bude k dispozícii k následnému spracovaniu offline, bude

generovať aj live stream v nižšej kvalite pre spravodajcov a publicistov z RTVS.

Kameraman sníma tlačovku a live streamuje celé dianie do intranetu RTVS. Pre live

streaming by bola použitá lokálna konektivita alebo n x 3G/LTE spravodajské riešenie.

Spravodajcovia, publicisti – všetci ktorí majú prístup do intranetu sú de facto na

tlačovke. Môžu dokonca klásť otázky. Využití jedného z mnohých online

kolaboračných nástrojov ich vedia položiť v reálnom čase cez kolegu v teréne, ktorý

sa stáva ich „ústami“ a otázku prednesie. Otázky a online komunikácia ostávajú

uložené pre ďalšie spracovanie.

Kameraman s redaktorom sa vracajú do RTVS. Natiahnu celú surovinu z tlačovky do

archívu RTVS, do ktorého majú on line prístup redaktori, publicisti. Tí, keďže vedia čo

tam odznelo, čo z toho chcú použiť do príspevkov, surovinu spracujú podľa potreby

ich príspevku do vysielania. Na finálny výstup použijú formu MONT. Mediálny televízny

či rozhlasový remeselník vie o čom hovorím, takže nebudem popisovať manuál

postupu akým touto formou vznikne príspevok do vysielania.

CROSS PROMO OKRUHOV RTVS

Absolútne zásadné je cielené, intenzívne, pestré krížové promovanie programovej

ponuky CELEJ RTVS:

- televíznych okruhov navzájom

- rozhlasových okruhov navzájom

- televíznych a rozhlasových okruhov navzájom

V súčasnosti RTVS využíva crosspromo ale mojim cieľom je jeho zintenzívnenie,

spestrenie, kreativita. Je to nesmierne užitočný a dôležitý nástroj vyplývajúci z hmotnej

podstaty vzniku RTVS ( OZ STV a OZ SRo ). Fakticky to RTVS nič nestojí na rozdiel od


24

iných elektronických médií, ktoré musia za akékoľvek promo v inom médiu platiť.

Televízna obrazovka ponúka využitie možností techniky inzertu, lišty, tikru. Navyše

takáto forma informácie o vlastnom programe sa v zmysle zák.č. 308/2000 Z.z.

nezapočítava do vysielacieho času vyhradeného reklame.

V rámci témy spomeniem aj krížové promovanie okruhov Slovenského rozhlasu.

Historicky a z nepochopiteľných dôvodov sa všetky okruhy SRo „tvárili“ ako samostatné

rozhlasové stanice. Najvypuklejšie sa to prejavovalo pri programovom okruhu Rádio

Rock FM ( dnes FM rádio ). Dokonca tak intenzívne, že tento okruh Slovenského

rozhlasu bol verejnosťou vnímaný ako klasické súkromné rádio.

Tento prístup manažerov SRo mal negatívny dopad aj smerom dovnútra inštitúcie

a zamestnancami SRo bol vnímaný vysoko negatívne, ako „nadradené“ kastovníctvo.

So všetkými dopadmi z toho plynúcimi. Navonok aj dovnútra firmy.

Téma crosspromotion je veľkou výzvou pre aplikáciu aj medzi oboma vysielacími

službami navzájom. Nesmierne dôležité, účelné, hospodárne pričom investícia do

crosspromotion je zanedbateľná ale prináša vysoký efekt.

SPRAVODAJSTVO, POLITICKÁ PUBLICISTIKA, INVESTIGATÍVA

Spravodajstvo zo Slovenska je č. 1 a Politika č. 10 v informačnom záujme CS 14-79

ročných ( viď tab. Záujem o tv témy ).

RTVS sa či už v STV ale aj SRo nepochybne podarilo zvýšenie sledovanosti

spravodajských relácií či relácií politickej publicistiky. Tieto segmenty programového

formátu vyvolávali a aj dnes vyvolávajú rad reakcií. Uznania či kritiky.

Európsky súd pre ľudské práva označil masmédiá za verejného strážneho psa

demokracie. Ak prijmeme označenie Európskeho súdu, tak ku strážnemu psovi patria

zuby ktorými chráni demokraciu. A tými sú v prípade média najmä spravodajstvo,

politická publicistika či investigatívna žurnalistika.

Odkedy v médiách pracujem nepoznám stav, že by boli všetci spokojní so

spravodajstvom, politickou publicistikou, investigatívou akéhokoľvek média. Počas

môjho pôsobenia v Rade pre vysielanie a retransmisiu bolo zaujímavé a veľmi poučné

sledovať kto sa sťažoval, na čo sa sťažoval, kedy sa sťažoval. Zároveň bolo veľmi

poučné spoznať ako RVR aplikuje ustanovenia upravujúce všestrannosť informácií,

názorovú pluralitu v rámci programovej služby ( § 16 ods. 3 písm. a/ ) alebo

objektívnosť a nestrannosť spravodajstva a politickej publicistiky ( § 16 ods. 3 písm. b/

) v zákone o vysielaní a retransmisii.


25

V tejto súvislosti bolo pre mňa obohacujúce poznanie judikatúry Najvyššieho súdu SR,

Ústavného sudu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Judikatúry, ktorá

vymedzuje hranice slobody prejavu. Viem, že toto slovné spojenie vyvoláva takmer

okamžite podozrenie, že sa vlastne hovorí o cenzúre. NIE. Cenzúra a zákonné limity

obmedzujúce slobodu prejavu sú absolútne rozdielne kategórie a cenzúra je zakázaná.

Čo sú legitímne obmedzenia slobody prejavu. Aké sú podmienky obmedzenia

slobody prejavu. Aká je formálna podmienka a materiálna podmienka obmedzenia

slobody prejavu. Public figures, relatively public figures, ochrana súkromia, verejný

záujem, ochrana osobnosti a kritika, skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky.... Mohol

by som ešte dlho pokračovať, čo však nie je cieľom tohto projektu.

Cieľom je upriamiť pozornosť na fakt, že primárne manažeri RTVS na všetkých

programových úrovniach musia zvládnuť právne „minimum“ a poznať zásadné judikáty

týkajúce sa najmä Zákona o vysielaní a retransmisii. Veľmi vhodné ( až nevyhnutné ) je

aby si prečítali napr. aj:

- DRGONEC J.: Sloboda prejavu a sloboda po prejave

- BARTOŇ M.: Omezení svobody projevu a její meze v právu České republiky

- DOLEŽÍLEK J.: Veřejná kritika a právo na ochranu osobnosti

- DRGONEC J.: Sloboda prejavu a možnosti jej obmedzenia podľa Ústavy SR

a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a hodnôt

- FILIP J.: Dogmatika svobody projevu z hlediska teorie, legislativy a soudní praxe

- MACEJKOVÁ I.: Právo na slobodu prejavu a prípustnosť jeho obmedzenia

K týmto publikáciám je ešte vhodné poznať odôvodnenia právoplatných

rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu najmä v spojitosti s § 16 ods. 3 písm. a/

a b/ ( základné povinnosti vysielateľa ), § 19 ( ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti

), § 20 ( ochrana maloletých ). Ako aj judikáty Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR,

ESĽP v spojitosti s týmito ustanoveniami.

Téma slobody prejavu je veľmi často diskutovanou témou. V redakciách, v médiách.

Redaktori svoju osobnú novinársku slobodu prejavu vnímajú veľmi citlivo a chránia si

ju. Vysielatelia vysielajú slobodne a nezávisle ( cit. § 15 ods. 1 ZVR ). Sloboda prejavu

patrí k základným ľudským právam. Tak ako k nim patria aj iné práva. Medzi základnými

právami a slobodami dochádza ku konfliktom. Východiskom z tejto situácie je

poznanie nosnej judikatúry k tejto problematike. Nie je možná diskusia o slobode

prejavu bez poznania legitímnych obmedzení ( zákonných mantinelov ) obsiahnutých

v judikatúre. Slovenskej, českej, európskej.

Orientovanie sa v zákonných mantineloch slobody prejavu umožňuje médiu byť

nestranným, objektívnym. A takým RTVS určite chce byť.


26

V súvislosti s diskusnými reláciami ktoré spadajú do kategórie politická publicistika

v rámci projektu predkladám jeden návrh. Týka sa často až neuralgického bodu, ktorým

je zostava diskutujúcich. Ide o zásadný a opakujúci sa problém dramaturgie diskusných

relácií. X neznáša Y-lona. Z pôjde do diskusie s osobou A, možno B ale určite nie s F.

Situácia na zbláznenie sa dramaturga, ktorému tiká čas do začiatku relácie a on stále

nevie kto bude diskutovať...

Možné riešenie: RTVS adresuje do centrály strany, verejnej inštitúcie a pod., témy

o ktorých sa bude diskutovať a nechá na centrálu koho pošle. Ak nepríde nikto tak

nastupuje inštitút prázdneho kresla v spojitosti so zákonom č. 308/2000 Z.z. § 16 ods.

3 písm. b/ a nálezu Ústavného súdu IV. ÚS 245/09-42. Pre potreby tohto projektu je

dostatočné povedať, že moderátor je povinný uviesť za neprítomného respondenta len

jeho všeobecne známe a verejne dostupné vyjadrenia k predmetnej téme. Nie je od

neho možné očakávať/vyžadovať aby konal či myslel ako neprítomný respondent.

K tejto téme je rad právoplatných rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu,

rozsudkov Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR.

Výber tém spravodajstva, publicistiky je v plnej kompetencii redakcie - šéfredaktora,

editora, redaktora. Kompetencie a zodpovednosť vyplývajú z hierarchie organizačnej

štruktúry. Spracovanie tém je slobodné a limitované výlučne mantinelmi zákonov

a judikátov. Napr. pri investigatíve ( v spravodajstve, publicistike ) hrozia za porušenie

zákonov náhrady škôd či sankcie od Rady pre vysielanie a retransmisiu. V tejto

súvislosti chcem diskutovať s redakciami o jasných pravidlách hmotnej

spoluzodpovednosti.

Táto téma v spoločnosti rezonovala a rezonuje v spojení s činnosťou štátnych

zamestnancov, manažerov, politikov. Za nezákonné rozhodnutia, nesprávny úradný

postup, zneužitie právomocí a pod. Som presvedčený, že je potrebné diskutovať o tejto

téme aj na pôde RTVS. Kto všetko by sa mal podielať a v akej výške na škode

spôsobenej porušením zákonov regulujúcich ochranu osobnosti, poškodzovanie

dobrého mena právnickej osoby a pod.


27

RÁDIÁ

VÝVOJ DENNEJ POČÚVANOSTI 2004 – 2016 – Všetky rádiá

Zdroj: MML-TGI, MEDIAN SK, 2016/3+4 CS: Všetci 14-79 roční

Z grafu vyplýva trend, že denná počúvanosť všetkých rádií klesá. Najvýraznejšie v CS

14-49 roční kde zo 152 minút v roku 2004 klesla na 113 minút v roku 2016. V CS 14-79

roční klesla zo 162 minút v roku 2004 na 142 minút v roku 2016.

PROGRAMOVÉ SLUŽBY OZ SLOVENSKÝ ROZHLAS

SOCIODEMOGRAFIA RÁDIÍ

Rádio Slovensko počúva 50% žien a 50% mužov v CS: 14-79 roční čo je veľmi blízke

zloženiu slovenskej populácie v tejto CS. Rádio Expres počúva výrazne viac mužov

(55%) ako žien (45%). FUN Radio sa v tejto CS najviac približuje ku štruktúre Rádia

Slovensko. Rádio Regina má výraznú prevahu poslucháčok žien (61%) na mužmi (39%)

mužov.

155152

155 153

160 158

150153 154

150

136134

125

152 150153 153 155 156

145 145 143 142

131126

113

162158 159

155

170

162159

169174

164

146 146 145

110

120

130

140

150

160

170

180

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

14-79 14-49 50+

55% 50% 49%33%

52%39% 45% 49%

45% 50% 51%67%

48%61% 55% 51%

Expre

s

Slo

vensko

Fu

n

Jem

né

Eu

ropa 2

Regin

a

Vln

a

populá

cia

Žena

Muž

POHLAVIE


28

V poslucháčskej štruktúre terestriálnych okruhov SRo výrazne prevláda veková

kategória 55+. Slovensko (58%) a Regina (65%). Percentuálne zastúpenie v tejto

vekovej kategórii je u slovenskej populácie 30%. Je to signál, že RTVS musí získať

podrobnejšie dáta na analýzu dôvodov tohto stavu. Preto aby dokázala postupne

prirodzene „naberať“ aj poslucháčov najmä v kategórii 35-54 a samozrejme aj v 14-34.

Poslucháč, ktorý získal návyk počúvať rádio v skoršom veku, má potenciál počúvať toto

rádio aj vo veku neskoršom.

Vývoj RTVS OZ Slovenský rozhlas – ATS

(average time spent – počet minút strávených počúvaním včera)

ATS CS: Všetci 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

Rádio Slovensko 19,4 18,0 17,8 17,6 17,3 16,6 16,9 16,4 17,6 17,7 17,6

Rádio Regina 7,1 7,0 7,0 6,7 6,5 6,7 6,4 6,3 6,8 6,8 6,5

Rádio_FM 3,8 3,0 1,8 2,0 2,0 2,0 2,3 2,4 2,9 2,8 2,6

Rádio Devín 0,8 0,8 0,4 0,5 0,4 0,6 0,5 0,6 0,7 0,7* 0,0*

Rádio Patria 0,6 0,5 0,6 0,4 0,7 0,7 1,1 1,1 1,1 0,7* 0,0* *Pozn. Devín a Patria MML rok 2015 vlna 3.+4. a celý rok 2016 nemerané

Okruhy Slovenského rozhlasu kopírujú vývoj dennej počúvanosti rádií v SR a od roku

2006 došlo k poklesu počtu minút strávených počúvaním na všetkých okruhoch.

41%

10%

55%

22%

60%

6%26% 35%

43%

31%

36%

47%

32%

29%

52% 35%

16%

58%

9%31%

8%

65%

23% 30%

Expre

s

Slo

vensko

Fu

n

Jem

né

Eu

ropa 2

Regin

a

Vln

a

populá

cia

55+

35-54

14-34

15% 25% 17% 14% 20%30%

12% 20%

27%29%

23% 24%26%

35%

27%28%

37%26%

43% 42%38%

22%

39%36%

20% 20% 18% 19% 16% 12%22% 17%

Expre

s

Slo

vensko

Fu

n

Jem

né

Eu

ropa 2

Regin

a

Vln

a

populá

cia

VŠ

SŠ smaturitou

SŠ bezmaturity

základné

VEK

VZDELANIE


29

Vývoj RTVS Slovenský rozhlas – Share

(share – % podiel na celkovej počúvanosti rádií) Share % 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

Rádio

Slovensko 20,9 20,2 17,9 17,6 19,1 18,6 19,8 19,4 20,3 21,4 21,7

Rádio Regina 7,5 7,2 7,0 7,3 7,1 7,6 7,9 7,2 8,3 8,5 7,9

Rádio_FM 4,0 3,2 2,0 1,8 2,2 1,8 2,1 2,4 2,2 2,3 2,2

Rádio Devín 1,0 0,8 0,4 0,3 0,4 0,7 0,4 0,4 0,3 0,5* 0,0*

Rádio Patria 0,4 0,4 0,5 0,3 0,6 0,6 1,2 0,8 0,9 0,7* 0,0* *Pozn. Devín a Patria MML rok 2015 vlna 3.+4. a celý rok 2016 nemerané

DENNÁ POČÚVANOSŤ RÁDIÍ ROK 2016 v tis. Zdroj: MML-TGI, MEDIAN SK, 2016/3+4 CS: Všetci 14-79

Okruh - Rádio Slovensko

počúva približne 800 tisíc poslucháčov denne a je tesne za Rádiom Expres. Jeho

počúvanosť je stabilne vysoká. Ide o univerzálnu programovú službu s dlhodobo

vysoko počúvaným kvalitným spravodajstvom a športovými priamymi prenosmi. Rádio

Slovensko predstavuje kvalitnú a počúvanú alternatívu voči komerčným rádiám.

Rádio Slovensko je štandardne programovo vyváženým plnoformátovým

okruhom a vykazuje dlhodobú stabilitu v ponuke slovenských rádií a je pozitívne

vnímanou alternatívou.

Ide o najpočúvanejší okruh RTVS. Aj v tomto prípade je potrebné pri formátovaní

programovej štruktúry rešpektovať i dáta z MML TGI o Témach v rozhlase. Všetko čo

som spomenul k tejto téme v spojitosti s RTVS – OZ STV platí aj pre RTVS – OZ SRo.

866

777

492

328

320

302

251

124

864

792

491

339

322

298

252

108

869

795

497

343

327

282

225

112

Expres

Slovensko

Fun

Jemné

Europa 2

Regina

Vlna

FM

2016/3+4

2016/2+3

2016/1+2


30


ZÁUJEM O TÉMY V ROZHLASE

CS: CS Všetci zaujímam sa



2 Hudba 30,7 1 376

3 Počasie 29,4 1 315


5 Regionálne správy z okolia kde žijem 21,9 981

6 Šport 17,9 800

7 Zábava 17,4 781

8 Politika 15,9 712

9 Zdravie / lekárstvo 15,5 694

10 Varenie / jedlo / nápoje / recepty 15,4 691

11 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 15,0 673

12 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 13,6 609

13 Príroda / životné prostredie 13,1 584

14 Škandály / aféry / slávni ľudia 11,8 530

15 Krížovky / hádanky / súťaže 11,4 511

16 Autá / motorizmus / motocykle 11,3 507

17 Ženské stránky / ženské témy 11,3 505

18 História 11,3 505

19 Bývanie / domov 11,0 491

20 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 10,9 489

21 Cestovanie / dovolenka 10,8 485

22 Poviedky / seriály / príbehy / telenovely 10,7 480

23 Kriminalita / čierna kronika 10,6 475

24 Kutilstvo / ručné práce / opravy 10,4 467

25 Práca / zamestnanie 10,3 462


ZÁUJEM O TÉMY V ROZHLASE

CS: CS Všetci znesiem



2 Počasie 50,7 2 268


4 Hudba 48,8 2 183


6 Zábava 36,2 1 622

7 Šport 34,3 1 537

8 Politika 34,2 1 533

9 Zdravie / lekárstvo 32,9 1 474



12 Cestovanie / dovolenka 29,8 1 334

13 Škandály / aféry / slávni ľudia 29,7 1 329

14 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 29,5 1 323

15 Autá / motorizmus / motocykle 29,5 1 321

16 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 29,0 1 297


31

17 Príroda / životné prostredie 27,8 1 245

18 Kriminalita / čierna kronika 27,7 1 240

19 Krížovky / hádanky / súťaže 27,5 1 230

20 História 26,3 1 178

21 Ženské stránky / ženské témy 26,0 1 166


23 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 24,7 1 106

24 Kino / film 24,6 1 102

25 Práca / zamestnanie 24,6 1 101

Ako vyplýva z dát aj v tomto prípade platí, že medzi top rozhlasové témy patria

Regionálne správy z okolia kde žijem. Túto tému som rozobral v kapitole Regionálne

spravodajstvo v RTVS takže duplicitne ju rozoberať v spojitosti s OZ Slovenský rozhlas

nie je potrebné. Samozrejme, že sa to identicky týka aj ostatných okruhov Slovenského

rozhlasu, ktoré majú do svojich programových štruktúr zakomponované spravodajstvo.

V spojitosti s rozhlasovým spravodajstvom budem ešte riešiť remeselnú zručnosť

rozhlasových redaktorov v tom, aby remeselne zvládli využiť zvukovú stopu televíznej

suroviny z tlačoviek ale aj iných udalostí v exteriéry Slovenska.

V tejto súvislosti budem trvať aj na spolupráci s lokálnymi a regionálnymi médiami

z identických dôvodov ako som uviedol v TV časti. Súvisí to nielen

z obohatením/rozšírením informačných zdrojov a prevod primeraných finančných

prostriedkov z RTVS do lokálnych a regionálnych médií. Ale aj s prirodzenou tvorbou

„personálnej zásobárne“ talentov, ktoré dostávajú šancu prirodzene postúpiť do

„veľkých médií“. Ide o zvyšovanie šance zamestnať sa v oblasti, ktorá ich uspokojuje,

láka, napĺňa. A ide aj o prirodzené vytváranie konkurenčného tlaku na aktuálnych

zamestnancov RTVS, čo nepochybne pôsobí na kvalitu, kreativitu ich práce.

Okruh – Rádio Regina

denne počúva okolo 300 tisíc poslucháčov. Všeobecne mapuje život v regiónoch

prostredníctvom štúdií Banská Bystrica, Košice. Ide o pestrý viaczložkový programový

formát, ktorý SRo ponúka ako jediný. Rádio Regina je dlhoročný formát Slovenského

rozhlasu

Okruh – Rádio FM

denne počúva cca 100 tisíc poslucháčov. Je programovo orientované na mladšieho

poslucháča, ktorému ponúka hudbu minoritných formátov a nových trendov.

Okruh – Rádio Devín

denná počúvanosť tohto okruhu SRo sa postupne a vytrvalo prepadávala z cca 1%

počúval včera. V roku 2016 vypadla z dát v prieskume MML TGI. Jeho CS je „špeciálna

skupina poslucháčov, ktorých z viacerých dôvodov neuspokojuje vysielanie komerčného

typu.“ (cit. z web stránky)


32

Okruh – RSI (Radio Slovak International)

je typickým zahraničným vysielaním v 6 tich jazykoch. Nie je zaradené do MML TGI.

Okruh – Rádio Patria

ponúka programový formát pre národnostné menšiny čím je jeho funkcia výnimočná

a fakticky nenahraditeľná. V roku 2016 vypadla z dát v prieskume MML TGI.

Okruh – Rádiá Pyramída, Litera, Junior a Klasika

primárne ponúkajú výber z archívov SRo a sú šírené internetom či cez satelit

(UPC,Skylink).

JAZYKOVÁ KULTÚRA, SPOSOBILOSŤ, SLOVENSKÁ HUDBA

Jazyková kultúra, slovná pestrosť, spisovnosť prejavu redaktorov, moderátorov RTVS

bola a bude vždy pod drobnohľadom. A to je korektné, potrebné a kompetentní

v RTVS sa budú i naďalej venovať tejto oblasti.

Overovanie odbornej spôsobilosti redaktorov, moderátorov je predmetom vstupných

procesov. Adepti o zamestnanie v RTVS na týchto pozíciách musia prechádzať cez sito

šéfredaktorov, vedúcich redaktorov. Tí rozhodujú o ich prijatí či neprijatí. Tí rozhodujú

o kvalite ich vedomostí, remeselných zručností a rečovej čistote. A práve v súvislosti

s rečovou čistotou som prekvapený, že za mikrofón ( OZ STV aj OZ SRo ) sa dostávajú

aj tí, ktorých rečový prejav má výrazné nedostatky. Výrazné s ohľadom na fakt, že ide

o logopedické defekty výrazne limitujúce až neumožňujúce prácu za mikrofónom.

Je to samozrejme veľmi citlivá téma a je ľudsky ťažké povedať nadšenému,

vzdelanému, usilovnému adeptovi vetu „Pardon, vráťte sa až po odstránení rečovej

chyby u logopéda“. Je mi ľúto ale do RTVS, za mikrofón, nie je možné pustiť račkovanie,

šušlanie, afektovanú výslovnosť „Š,Č,DŽ...“ ( pozn. Marián Čekovský to nazýva „zadné

č“ a vynikajúco tento zlozvyk paroduje ). Je nevyhnuté aby zodpovední pracovníci RTVS

pracovali s redaktormi a moderátormi aj na artikulácii, dýchaní, asimilácií. A neprijímali

do redakcií elévov s rečovými chybami. Je to zásadne ich zodpovednosť.

Slovenská hudba je téma, ktorá je už dlhšie predmetom diskusie. Aktuálne až podania

na Ústavný súd. O povinných kvótach sa toho už popísalo dosť. Pre aj proti. Vo

Francúzsku platia od roku 1996. Fungujú v Belgicku, Portugalsku, Poľsku, Maďarsku či

Izraeli. Protiargument bol, že napr. vo Veľkej Británii aktuálne diskutujú o zásadnom

odlíšení hudobného formátu privátnych rádií ( žiadne kvóty ) a verejnoprávneho BBC (

až 50% povinná domáca hudba ).


33

V Téme dňa, 18.4.2017, TA3 odznelo cit. „...komerčné médiá, keď to teraz poviem veľmi

vulgárne, majú na starosti zarábanie peňazí. A zarábanie peňazí je o tom aby ste vytvorili

produkt, ktorý osloví čo najviac poslucháčov a čo najdlhšie ich udrží pri tej počúvanosti...“

( Ivan Antala, gen.riaditeľ rádio Expres a viceprezident Asociácie nezávislých rádií

a televízií )

Patrím k zástancom povinnosti verejnoprávneho média vytvárať priestor na rozvíjanie,

propagovanie novej domácej hudobnej tvorby. Kto iný ako RTVS by ju mal

propagovať/vyrábať a teda pravidelne hrať na okruhoch Slovenského rozhlasu. Iba tak

sa nová slovenská hudba dostane do povedomia/známosti a dostáva šancu stať sa

obľúbenou, žiadanou.

To sa ukáže v call outoch, ktorými si rádiá testujú obľúbenosť, žiadanosť hudby.

A privátne rádiá budú hrať to čo bude chcieť od nich počuť ich cieľová skupina. Cieľové

skupiny chcú počúvať to čo poznajú lebo sa to hrá v rotácii zabezpečujúcej obľúbenosť.

Až do „prejedenia sa“. A potom chcú inú pieseň...

Znalosť pesničky, autora, interpreta musí niekto začať vyrábať/hrať. Priekopníkom

„výroby“ slovenského hitu sa stal v 90tych rokoch Julo Viršík. Priateľ a exkolega

redaktor v mládežníckom vysielaní SRo a neskôr korektný konkurent v Rock FM.

Rozhodol sa, že vyrobí hit z neznámej slovenskej pesničky, ktorú spievala neznáma

slovenská, detská speváčka. Stalo sa. Dal jej vysokú rotáciu vo vysielaní Rock FM, robil

rozhovory s interpretkou, autormi hudby a textu. Jednoducho okrem rotačného

nasadenia robil okolo nej mediálny „rozruch“, dnes to voláme PR.

Manuál ako „vyrábať“ znalosť/obľúbenosť novej slovenskej hudby vieme. Ale kto a na

základe čoho bude rozhodovať/určovať ktorý interpret, autor, producent sa bude

„vyrábať“, t.j. pôjde do playlistov okruhov Slovenského rozhlasu vo vyššej rotácii.

Súbežne s tým bude interpret nasadzovaný do televíznych relácií. Od formátov zábava

- napr. sa objaví ako člen teamu v Milujem Slovensko alebo ako hosť v talkshow Petra

Marcina Neskoro večer. Alebo v programe Park ( Interaktívna fresh relácia o všetkom,

čo ťa zaujíma. Sleduj a dozvieš sa viac. – charakteristika na www.stv.sk ).

Výber čo a prečo nasadiť do play listov programových okruhov Slovenského rozhlasu

nemôže závisieť od hudobného vkusu jedného hudobného dramaturga. Prieskumy

určujú čo sa bude hrať a v akej rotácii. Hudobný dramaturg musí poznať, mať

zadefinovaný hudobný formát a musí vedieť odhadnúť aká nová hudba sa bude

hodiť do hudobného formátu programového okruhu. Takže primárne musí o nej

vedieť, t.j. musí komunikovať s vydavateľstvami, kapelami, producentami. Musí

počúvať, sledovať facebook, instagram, twiter, youtube a pod. Musí vedieť vytvoriť

zvukové ukážky z ktorých je zložený call out. Respondent zaradený do call outovej

vzorky hodnotí vypočuté pesničky známkou od 1 do 5. Po spracovaní a vyhodnotení

http://www.stv.sk/


34

hudobný dramaturg rozhodne ktorá pieseň pôjde do A rotácie, menej frekventovanej

B rotácie alebo nebude zaradená do play listu vôbec.

Ako ešte pomôcť novej slovenskej hudbe? Napr. tak, že RTVS bude v aktívnom spojení

s organizátormi hudobných festivalov. Na Slovensku sú napr. ešte aj tieto:

BeeFree – festival elektronickej a tanečnej hudby Bratislava

Beša music fest Levice – letný hudobný open air festival

Cibula fest Holíč - Česko-slovenský multižánrový a multigeneračný festival na letisku v

Holíči.

CampFest Kráľova Lehota - 4-dňový open-air music festival plný kempovej pohody,

ktorého program prebieha súčasne na viacerých pódiách v megastanoch

Dobrý festival Prešov – kúpalisko Delňa

Rockový záber Dolný Kubín - Rockový festival v kempe Tília Gäceľ pri Dolnom Kubíne.

Prehliadka slovenskej a českej rockovej scény.

Semfest Necpaly - Štvordňový festival pre mladých, ktorý okrem hudby a Božieho slova

prináša semináre, workshopy, adrenalínové športové aktivity, svedectvá.

Uprising Reggae Festival, Bratislava - Reggae festival na bratislavských Zlatých

pieskoch.

Nova Rock, Nickelsdorf, Rakúsko – najväčší rockovo-metalový festival v strednej

Európe

Za samostatnú kapitolu v tejto súvislosti považujem spoluprácu s členmi EBU

(European Broadcasting Union). Základnou misiou EBU je podpora záujmov verejných

služieb. Záujmom verejných služieb členov EBU je nepochybne aj podpora domácej

hudobnej tvorby. Som presvedčený, že medzi členmi EBU je možné viesť debatu

o konkrétnych formách tejto podpory. Zo slovenskej hudobnej scény je možné

ponúkať slovenské novinky v anglickom jazyku. Členovia EBU môžu RTVS recipročne

ponúknuť svoju domácu hudobnú tvorbu primárne v anglickom jazyku. RTVS ju zaradí

do identického procesu ( call out ) akému podlieha nasadzovanie novej slovenskej

hudby.


35

EKONOMIKA RTVS

Z odpočtu plnenia Koncepcie rozvoja RTVS 2012-2016 je zrejmé, že RTVS každý rok

dodržala záväzné ukazovatele plánu a rozpočtu a každý rok hospodárila s prebytkom.

Od roku 2012 RTVS nebola dotovaná zo štátneho rozpočtu z dôvodu strát

z hospodárenia a neplatenia záväzkov ( zdroj: http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/109538/odpocet-plnenia-koncepcie-rozvoja-rtvs-

2012-2016 )

Z lustrácie Súvahy ( ktorá je súčasťou Správy auditora za rok 2015 ) vyplýva, že netto

Aktíva účtovnej jednotky dosiahli v roku 2015 výšku 77 626 453,63 €

a v predchádzajúcom účtovnom období výšku 70 123 469,31 €.

Aktíva z účtovného hľadiska vykazujú výšku majetku účtovnej jednotky a musia byť

vykryté Pasívami, t.j. zdrojmi krytia, ukazujú pôvod majetku a sú veľmi dôležité pre

riadne fungovanie účtovnej jednotky. Zároveň musia byť v účtovnej rovnováhe voči

Pasívam. Z príloh Správy auditora za rok 2015 vyplýva, že RTVS je v rovnováhe medzi

Aktívami a Pasívami

Ukazovatele hospodárenia RTVS v roku 2015

Náklady spolu 109 919 453 €

Výnosy spolu 112 894 166 €

Hospodársky výsledok 2 974 713 €

Výdavky spolu vr.finančných operácií 114 196 165 €

Príjmy spolu vr. finančných operácií 130 264 941 €

Celkový prebytok 16 068 776 €

Zo základných ekonomických ukazovateľov je zrejmé, že RTVS v roku 2015 hospodárila

pozitívne a dosiahla prebytok viac ako 16 mil. EUR.

19352 055 €

8977 395 €

3319 392 €

12356 158 €

4000 000 €

23389 015 €

4642 715 €

0 €

5000 000 €

10000 000 €

15000 000 €

20000 000 €

25000 000 €

2004 2006 2007 2008 2009 2011 2012

Vývoj dotácií a krytia strát zo ŠR z dôvodu zlého

hospodárenia a neplnenia záväzkov

http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/109538/odpocet-plnenia-koncepcie-rozvoja-rtvs-2012-2016

http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/109538/odpocet-plnenia-koncepcie-rozvoja-rtvs-2012-2016


36

Výročná správa RTVS za rok 2015 avizuje riziká a neistoty v hospodárení. V účtovníctve

vytvára dlhodobé rezervy na ich finančné vykrytie v prípade právoplatných rozsudkov

bez možnosti odvolania sa. K 31.12.2015 bola výška dlhodobých rezerv určených na

právne spory v sume 11 298 178 EUR. Ide o reálne významnú záťaž účtovnej jednotky

a nie je možné spoľahlivo vylúčiť možnosť ohrozenia finančnej stability RTVS v prípade

súdnych prehier.

Prehľad súdnych sporov a vytvorených finančných rezerv:

- CAUSAL s.r.o. (predtým Omega plus s.r.o.) 6 560 000,-

- JAKUBISKO FILM Slovakia s.r.o. 1 265 552,-

- ARCHIV SLUŽBY s.r.o. 1 010 000,-

- PSMA s.r.o. 850 000,-

- Tibor Frankl 30 000,-

- JUDr. Harabin 190 000,-

Pozn.

V spore so spoločnosťou ARCHIV SLUŽBY s.r.o. ide o odvysielanie informácií v relácii

„Reportéri“, reportáž „Suchoty v kúpeľoch“. V prípade môjho zvolenia sa tomuto sporu

budem venovať aj z dôvodov uvedených v kapitole Spravodajstvo, politická

publicistika, investigatíva, str. 24.

Výročná správa o činnosti za rok 2015, v časti Ekonomika upozorňuje, že

„v nastávajúcom období bude pre RTVS rozhodujúcim zdrojom príjmov úhrada za služby

verejnosti – koncesie. Ak nedôjde k legislatívnym úpravám tak RTVS bude odkázaná

opätovne na vývoj výšky druhého najvýznamnejšieho zdroja príjmu ( zmluva so štátom

), ktorého výška sa odvíja od štátneho rozpočtu“.

Dtto sa tu uvádza, že „z dlhodobého hľadiska je prebytkové resp. vyrovnané

hospodárenie RTVS neudržateľné a neexistuje reálny predpoklad, že bez navýšenia

sadzieb úhrad za služby verejnosti nebude RTVS v dlhodobom horizonte schopná

zabezpečiť finančnú stabilitu vzhľadom na jej programové úlohy vyplývajúce zo zákona

a nevyhnutnosť obnovy zastaraných technológií a nehnuteľností“.

K problematike financovania RTVS som sa vyjadril v úvode projektu v kapitole Poslanie

a financovanie verejnoprávnych médií, str. 5 Môj názor.

Faktom je, že kumulatívne čísla za ekonomiku RTVS sú nepochybne výrazom

kvalifikovaného, nestratového hospodárenia. Kumulatívne čísla sú súčtom

jednotkových položiek a až po oboznámení sa s jednotkovými položkami je možné

získať kvalifikované ekonomické informácie. A až na základe takýchto informácii je

možné vysloviť a realizovať prípadné korekcie v jednotlivých položkách, kategóriách.

A to je možné len po ujatí sa funkcie generálneho riaditeľa.

Ďakujem za Vašu pozornosť a som pripravený odpovedať na všetky Vaše otázky

na verejnom vypočutí kandidátov na funkciu GR RTVS.

Ing. Peter Abrahám v.r.

Documents

PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A ......Peter Abrahám ratislava, Máj 2017 3 ÚVOD Motto: Tento projekt má ambíciu rozvinúť všetky pozitíva, ktoré RTVS za obdobie 2012