Jozef Kováč a Jakub Rusnák ZŠ.sv.Vincenta de Paul,LeviceVývoj v Európe od priekopníkov európskej myšlienky cez dnešok k budúcnosti

Vývoj v Európe cez dnešok k budúcnosti

Schumanova deklaráciaPojmom Schumanova deklarácia sa označuje

prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana z 9. mája 1950, v

ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktorého členovia

by spoločne riadili produkciu týchto komodít.

Míľniky európskej integrácie9. máj 1950 - Robert Schuman, minister

zahraničných vecí Francúzska prednesie svoju reč pred novinármi celého sveta; trvalý mier vidí v určitej nadnárodnej organizácii, ktorá by kontrolovala ťažbu uhlia a oceliarsky priemysel, čo by znemožnilo tajné zbrojenie jednotlivých krajín. 9. máj je od roku 1986 Deň Európy.

Montánna úniaEurópske spoločenstvo pre uhlie a

oceľ (ESUO) alebo Montánna únia bola v rokoch 1952 - 2002 medzivládna hospodárska organizácia a neskôr jedna z troch súčastí Európskeho spoločenstva, resp. od roku 1993 Európskej únie. Bolo založené Parížskou zmluvou, ktorú podpísalo 18. 4. 1951 Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Pridruženými členmi sa stali Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko. Zmluva bola uzavretá na 50 rokov a vstúpila do platnosti po ratifikáciách 25.7.1952.

Cieľom bolo zmysle tzv. Schumannovho plánu, aby spoločný trh s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom a hospodárska spolupráca zabránili ďalšej európskej vojne. Spoločný trh sa podarilo vybudovať asi do roku 1957. 1. júla 1967 bola zlúčená exekutíva ESUO a EHS a EURATOMu.

Apríl 1951 - Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecká spolková republika a Taliansko podpíšu zmluvu o vytvorení Montánnej únie. 

25. marec 1957 - 6 zakladajúcich krajín podpíše Rímske zmluvy (EHS, EURATOM) - platnosť nadobudli 1. januára 1958.

1. august 1968 - vznik colnej únie

1. január 1973- prvé rozšírenie

7.- 10. jún 1979 - prvé priame voľby do Európskeho parlamentu

17.február 1986 - podpísanie Jednotného európskeho aktu; cieľom je vytvorenie

jednotného trhu, odstránenie zostávajúcich obmedzení pre voľný pohyb

tovarov do roku 1992 (EUROPE 1992).

1. november 1993 - Európska únia (Maastrichtská zmluva - 7. február 1992)

17. jún 1997 - Amsterdamská zmluva; hlavné témy sú trh práce, posilnenie jednotného trhu, silnejšia Európa vo svete, efektívnejšia organizačná štruktúra pre rozširovanie

7.- 9. december 2000 - Zmluva z Nice, ktorá posilnila historickú dôležitosť rozšírenia

Maastrichtská zmluva

Zmluva o Európskej únii alebo neoficiálne Maastrichtská zmluva je zmluva podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do

platnosti 1. novembra 1993.

Maastrichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo. Zaviedla taktiež nové formy spolupráce pre vlády členských štátov -

napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Pridaním

tejto medzinárodnej spolupráce k terajšiemu systému Spoločenstva vytvorila Maastrichtská zmluva novú politickú a zároveň hospodársku štruktúru pozostávajúcu z tzv. troch pilierov -

Európsku úniu.

Európa po "studenej" vojneNa základe zmluvy podpísanej v roku 1991 v holandskom meste Maastricht,

pomenovanie Európske spoločenstvá bolo vystriedané názvom Európska únia, ktorá

už demonštrovala vytvorenie politickej únie. Najdôležitejšie body zmluvy:

zavedenie spoločnej meny a založenie Európskej centrálnej banky (ECB)

Vytvorenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schválenie "troch

pilierov" (Európske spoločenstvá, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika,

spolupráca v oblasti justície a vnútorných vecí), spoločná vízová a azylová politika, a

pod..

Najdôležitejšie otázky európskej integrácie od 90-tych rokov až po súčasnosť sú identické: rozširovanie smerom na východ, spoločná mena a spoločná obranná a bezpečnostná politika. Zmluvy podpísané v minulom desaťročí - Maastricht, Amsterdam, Nice - sa v podstate zaoberali týmito problémami, líšili sa len v dosiahnutých výsledkoch. 

Menová únia už existuje a zavedením eura už vnikla aj do každodenného života ľudí. Pokrok

sa poznamenáva aj v ďalších dvoch oblastiach, ale konečná podoba sa ešte len

rysuje. V rámci Únie sa ďalej vedie boj medzi zástancami prehlbovania integrácie a

prívržencami rozširovania EÚ. Ale keď EÚ chce mať významné miesto vo svete, obidva

kroky sú nevyhnutné.

"Priekopníci" európskej integrácie:

KONRAD ADENAUER (1876-1961)Nemecký kancelár (1949-1963); po druhej

svetovej vojne priviedol naspäť Nemecko do Konfederácie národov a tým prispel k

európskej integrácii

ROBERT SCHUMAN (1886-1963)Francúzsky minister zahraničných vecí (1948-

1962), predseda Európskeho parlamentu (1958-1960); Schumanov plán bol základom

zmluvy o založení Montánnej únie

JEAN MONNET (1888-1979) Francúzsky hospodársky poradca, prvý predseda Montánnej únie (1952-1955); podľa

neho "Zjednocujeme ľudí, a nie štáty" - európske programy, ktoré nesú svoje meno

boli vypracované v tomto duchu.

Vlajka Európskej únie

modrá vlajka s 12 hviezdami v kruhu,

symbolika 12 – dokonalosť, celistvosť, jednota.

Hymna Európskej únie• „Óda na radosť“ z Deviatej symfónie Ludwiga

van Beethovena• Motto Európskej únie:             „ Zjednotení v rozmanitosti“• Deň Európy – 9. máj   (9. mája 1950 –

Schumanova deklarácia )

Európska komisia (sídli v Bruseli)• každá krajina má jedného zástupcu (komisára ),

ktorého nominuje jeho krajina,• každý komisár zodpovedá za pridelený rezort,• na čele komisie je predseda Európskej komisie schválený Európskym parlamentom,• funkčné obdobie komisárov je 5 rokov,• iniciuje európske zákony,• garantuje presadzovanie európskej politickej

stratégie.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev (sídli v Luxemburgu)dohliada na plnenie právnych noriem

EÚ v jednotlivých štátoch,má právo ukladať tresty,každá členská krajina má zastúpenie jedného

sudcu.

Európsky parlament (sídli v Štrasburgu, resp. Bruseli)

• je zložený zo 732 členov zo všetkých krajín EÚ, 1/3 tvoria ženy,

• poslanci sa volia v jednotlivých krajinách každých 5 rokov,

• schvaľuje európske právne predpisy a rozpočet,

• zodpovedá sa mu Európska komisia, má kompetenciu odvolať komisárov.    

Európska rada pozostáva z hláv štátov a vlád a predsedu

Európskej komisie,schádza sa 4 -krát ročne,určuje smernice pre EÚ a zvažuje

odporúčania Európskeho parlamentu.

Rada ministrov• členmi sú ministri jednotlivých národných vlád podľa svojich rezortov,• členovia rady sa striedajú podľa

predmetu jednotlivých diskusií.   

Rozširovanie EU Spojené kráľovstvo, Dánsko, Írsko - 1973

Grécko - 1981Španielsko, Portugalsko - 1986

Nemecká demokratická republika - 1990

Jediná krajina, ktorá opustila ES, bolo Grónsko, ktoré sa po získaní nezávislosti od Dánska v roku 1979

rozhodlo na základe referenda opustiť ES v roku 1985.

Rakúsko, Švédsko, Fínsko - 1995Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Česko,

Maďarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus - 2004

Ďalšie rozširovanie EÚ a kritériá vstupu• Vstupom 10 krajín mala Európska únia k 1.

máju 2004   457 miliónov obyvateľov z 25 krajín. Proces európskej integrácie sa však ani zďaleka neskončil. V roku 2007  sa EÚ rozšírila o Rumunsko a Bulharsko

• ( celkovo 27 krajín ) a stále ďalšie štáty majú záujem o prístupové rokovania a následný vstup.

Pre vstup do EÚ platia tieto zásadné kritériá, ktoré musí splniť každý člen:

Politické – záruka demokracie, právneho poriadku, rešpektovanie ľudských práv a práv menšín

Ekonomické – fungujúca trhová ekonomika, schopnosť čeliť konkurencii

Právne - prevzatie záväzkov Európskej únie – všetkých schválených zákonov

 Výhody vstupu do EÚ

• jednotná zahraničná, obranná a bezpečnostná politika,

• jednotný trh  ( voľný pohyb jednotlivcov, tovarov a služieb),• spoločná sociálna politika, politika zamestnanosti,

rozvoj regiónov,• hospodárska a menová únia ( zavedenie spoločnej

meny ),• možnosti kontaktov, štúdia a práce v zahraničí,

rozvoj turistiky,• garantovanie základných občianskych a ľudských

práv,    

Riziká vstupu do EÚ

povinnosť preberať všetky právne normy schválené EÚ,

snaha väčších krajín o dominantné postavenie v rámci EÚ,

nebezpečenstvo potierania špecifík jednotlivých krajín a straty národnej identity,

prijatie právnych noriem EÚ, ktoré sú v rozpore s kresťanskou morálkou ( potraty, pokusy na embryách, registrované homosexuálne partnerstvá... )   

Na záver tejto témy ešte jedna poznámka. V návrhu Európskej ústavy z roku 2004 sa spomínal veľký vplyv gréckej filozofie či francúzskeho osvietenstva na súčasnú Európu, no o Bohu a kresťanstve tam nebola ani zmienka.

Otcovia európskej integrácie jasne chceli budovať jednotnú Európu na kresťanských princípoch, ako o tom

svedčia i prorocké vyjadrenia jedného z nich Roberta Schumana:

 „ Demokracia má základ v evanjeliu, pretože jej hnacím motorom je láska.

Demokracia buď bude kresťanská alebo nebude. Protikresťanská

demokracia bude len karikatúrou, ktorá sa zvrhne na tyraniu alebo na

anarchiu...“

„Ide o to, aby sme prijali obrovskú morálnu autoritu cirkvi, ktorú

spontánne uznáva veľké množstvo občanov a takisto aj vysokú

hodnotu jej učenia, ktorú doteraz nedosiahol nijaký filozofický

systém.“

„Nech myšlienka zmierenej Európy, zjednotenej a silnej, je príkazom pre mladé

generácie, aby slúžili ľudstvu, konečne oslobodenému od nenávisti a strachu,

ktorá sa po dlhom rozdelení znova priúča kresťanskému bratstvu.“

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ.

http://europavskole.blogspot.sk/

+google obrázkyhttp://sk.wikipedia.orghttp://europa.eu

ZDROJE