Jana SkladanáSlová z hlbín dávnych vekov

Literatúra pre 8. ročník

doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc.

Narodila sa 27. 2. 1942 v Banskej Bystrici.

Študovala v r. 1959-1964 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk - latinský jazyk), r.1976 titul PhDr., r.1989 CSc.

- v r. 1964-1966 pracovníčka Ústavu slovenského jazyka SAV, - od r. 1967 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (štipendistka, odborná pracovníčka, samostatná odborná pracovníčka, samostatná odborná pracovníčka špecialistka, samostatná vedeckotechnická pracovníčka, vedecká pracovníčka, samostatná vedecká pracovníčka), - od r. 1995 vedecká tajomníčka ústavu, - r.1996 prémia Literárneho fondu M. Majtánovi a kolektívu za dielo Historický slovník slovenského jazyka 4 (členka kolektívu).

- od roku 2000 pracovníčka FF UCM v Trnave,- v r.2005 sa stala docentkou.

Zaoberá sa problematikou dejín spisovnej slovenčiny, vývinu slovenského jazyka a dialektológie, diachrónnej frazeológie a jazykovej kultúry.Vyučuje predmety:- Vývin slovenského jazyka a dialektológia - Dejiny spisovnej slovenčiny

- Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia- Historický slovník slovenského jazyka I. Historický slovník slovenského jazyka II - Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období- Historický slovník slovenského jazyka IV - Frazeologická terminológia - Slová z hlbín dávnych vekov - Historický slovník slovenského jazyka V 

Monografie a učebnice

- Cena SAV za popularizáciu vedy (1996)- prémia Literárneho fondu za  Historický slovník slovenského jazyka.  IV. zv. (1996)- pozvanie na XII. a XIII. slavistický kongres v Krakove (1998) a v Ľubľane (2003)- pravidelné pozývanie na medzinárodné vedecké konferencie doma aj v zahraničí- recenzie a citácie štúdií a monografií.

Ocenenia a uznania

Vynikajúcou a zároveň poučnou publikáciou, v ktorej sa vysvetľuje pôvod, význam a používanie rozličných frazém, je kniha Jany Skladanej s názvom Slová z hlbín dávnych vekov (1999). Prečítajte si ukážku Kolumbovo vajcez tejto knihy (s. 92 – 93):

Kolumbovo vajce

Viaceré problémy a otázky sa nám zdajú niekedy takmer neriešiteľné. Akokoľvek úporne rozmýšľame a uvažujeme, konečné riešenie nenachádzame. Už-už sa nám zdá, že sme pri koreni veci, a predsa od posledného kroku nás stále čosi delí a my si nevieme rady. Často nás to hnevá, nechceme sa vzdať, ale jednoducho to nejde. A potom príde niekto iný a hravo celý problém vyrieši. Vtedy si neraz povieme, že na to sme mohli prísť aj sami, veď to vôbec nebolo také zložité.

Nejako podobne to bolo aj v histórii o vajci Krištofa Kolumba. Tento slávny moreplavec sa vraj na jednom posedení stavil so svojimi priateľmi, že postaví kolmo vajce na stôl tak, že nespadne a zostane stáť. Priatelia mu neverili. Kolumbus postavil vajce na špičku tak, že ho naťukol a stávku, samozrejme, vyhral. Dokázal tým, že riešenie každého problému je ľahké, ale až potom, keď sa podarí. Platí to aj o mnohých objavoch a vynálezoch. Spojenie Kolumbovo vajce dodnes používame na vyjadrenie ťažkého problému vyžadujúceho na prvý pohľad často až prekvapujúco jednoduché a vtipné riešenie.

Podobný význam má spojenie gordický uzol, prípadne spojenia rozťať, preťať gordický uzol, ktoré sa používajú takisto na vyjadrenie spletenej, neriešiteľnej alebo veľmi ťažko riešiteľnej situácie, otázky, problému, záležitosti a ich rázneho, často originálneho vyriešenia. Podľa starogréckej povesti ide o nerozviazateľný uzol v chráme maloázijského mesta Gordia. Tento veľmi rafinovane spletený uzol bol na oji kráľovského voza.

Gordický uzol

Bol to vychýrený gordický uzol, ktorý mal podľa proroctva zabezpečiť tomu, kto ho rozviaže, vládu nad Áziou. Vraj sa to podarilo Alexandrovi Macedónskemu, nazývanému Veľký, jednému z najväčších starovekých vojvodcov (356 – 323 pred n. l.). Keď tento veľký dobyvateľ zastal nad známym uzlom a nemohol ho rozviazať, ľahko si poradil: rozťal ho mečom. Aké jednoduché!

Okrem spojení Kolumbovo vajce, gordický uzol, prípadne rozťať, preťať gordický uzol, ktoré sa vyskytujú aj v ostatných európskych jazykoch, sa používajú na vyjadrenie zložitej, na prvý pohľad neriešiteľnej situácie a jej úspešného vyriešenia aj spojenia tvrdý/ťažký oriešok, prípadne rozlúsknuť tvrdý/ťažký oriešok, pálčivý problém, boľavý problém, ťažká operácia, neschodná cesta a pod.

Prsty a nohy

Mystika okolo čísla 13 môže mať ... ešte predkresťanské korene. Jazykovedkyňa Jana Skladaná uvádza, že už starogrécky básnik Hesiodos v básni Práce a dni radí roľníkom, aby so sejbou nezačínali v 13. deň v mesiaci, pretože trinástka je nepriaznivé číslo. Hesiodos žil v ôsmom až siedmom storočí pred naším letopočtom a sám bol pastierom i roľníkom. Pravdepodobne teda vedel, o čom hovorí.

Podľa Skladanej, ktorá robila výskum historickej frazeológie, má však strach z trinástky ešte oveľa dávnejší pôvod. Súvisel s kalendárom. "Babylonský priestupný rok mal trinásty mesiac v znamení havrana, čiže nešťastia,“ upozorňuje jazykovedkyňa.

Existuje teória, podľa ktorej sa averzia z trinástky zrodila ešte v hmlách praveku, keď sa naši dávni predkovia učili počítať. Na číselné vyjadrovanie javov okolitého sveta vraj používali desať prstov na rukách a dve nohy, čím vytvorili dvanástkový numerický systém. S týmto systémom súvisí napríklad výraz "tucet“, čiže dvanásť, alebo "kopa“, čo je päťnásobkom dvanástky, čiže 60. Číslo 13 jednoducho bolo o jedno viac nad tuctom, čiže dvanástkou, čím sa dostalo do nemilosti ako niečo tajomné a nebezpečné.

Vznik pojmu pranostika Jana Skladaná vysvetľuje takto:

Osobitný druh prísloví predstavujú pranostiky. Slovo pranostika pochádza z gréckeho výrazu prognosis, čo znamená predpoveď priebehu choroby na základe istých priaznivých alebo nepriaznivých znakov. Z tohto slova je odvodený výraz prognostikon vo význame schopnosť predvídať, predpovedať osud na základe istých javov, najmä astrologických.

Pranostika

Autor: Mgr. Daniela Vystrčilová ZŠ, Škultétyho, Topoľčany

Zdroj: http://www.uszz.sk http://ff.ucm.sk http://www.juls.savba.sk www.wikipedia.sk www.osobnosti.sk