Ján Marko - SENIANSKI MARKOVCI V KOVAČICI, 1997

D r . J á n MARKO

SENIANSKI MARKOVCI V KOVAÈICI

Svo j im vnukom,

s prianím, aby nezabúdali na vlastný pôvod a aby o òom aj nabudúce pestovali nutné vedomosti.

Nový Sad

1997

Edícia TEP

Spo lok vo j vod in ských s l ovak i s t ov

Redaktor vydania Zodpovedný redaktor

Recenzenti:

Prof. Dr. Samuel ÈELOVSKÝ

Prof. Dr. Miroslav DUDOK

Prof. Dr. Samuel ÈELOVSKÝ

PhDr. Augustín MAOVÈÍK, DrSc.

Mgr. Zdenko ÏURIŠKA

Dr. Ján MARKO * SENIANSKI MARKOVCI V KOVAÈICI

O B S A H

PREDSLOV............................................................................................... i ÚVODNÉ POZNÁMKY.................................................................................1

Opora v literatúre........................................................................................................ 3 Zameranie výskumu...................................................................................................... 5 Zdroje a spôsoby (metódy) spracúvania údajov .................................................................. 5

SENIANSKE RODINY NA SLOVENSKOM BARDÁNI......................................... 12 SENIANSKE RODINY V EČKE .................................................................... 13 SENIANSKE RODINY V KOVAČICI.............................................................. 15

Základné genealogické prvky rodín Markových v Kovačici ..................................................16 Vývoj a ráz zistených kmeňov rodín Markových ...............................................................20 Vetva Juraja (A).......................................................................................................20

Prvé pokolenie .......................................................................................................20 Druhé pokolenie .....................................................................................................21

Potomkovia Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ ..................................................................... 21 Tretie pokolenie .....................................................................................................22

Potomkovia Jána (A4) a Judity BENKOVEJ.......................................................................... 22 Štvrté pokolenie .....................................................................................................24

Potomkovia Michala (A43) a Zuzany GAŠPÁROVEJ.............................................................. 24 Potomkovia Jozefa (A48) a Zuzany KOLAJOVEJ................................................................... 25

Vetva Martina (C) ....................................................................................................25 Prvé pokolenie .......................................................................................................25 Druhé pokolenie .....................................................................................................26

Potomkovia Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ............................................................... 26 Tretie pokolenie .....................................................................................................30

Potomkovia Martina (C3) a Alžbety JAKÁBOVEJ ................................................................. 30 Potomkovia Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ .................................................................... 30 Potomkovia Juraja (C6) a Anny BALČEKOVEJ.................................................................... 31 Potomkovia Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ ......................................................... 32 Potomkovia Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ ....................................................................... 32

Štvrté pokolenie .....................................................................................................34 Potomkovia Jána (C44) a Zuzany SUCHÁNSKEJ .................................................................. 34 Potomkovia Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ............................................................ 34 Potomkovia Michala (C64) a Judity DÚDIKOVEJ .................................................................. 39 Potomkovia Ondreja (C82) a Evy MAGLÓDSKEJ .................................................................. 41 Potomkovia Martina (C98) a Márie ŠIPICKEJ ....................................................................... 41 Potomkovia Jozefa (C99) a Márie HOREŠOVEJ .................................................................... 43

Piate pokolenie.......................................................................................................44 Potomkovia Martina (C452) a Zuzany SABOVEJ.................................................................... 44 Potomkovia Martina (C452a) a Márie MLYNÁRČEKOVEJ...................................................... 45 Potomkovia Michala (C453) a Zuzany PETRÁKOVEJ............................................................. 46 Potomkovia Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ ................................................................. 47 Potomkovia Juraja (C643) a Márie BALÁŽOVEJ ................................................................... 50 Potomkovia Adama (647) a Zuzany BABINCOVEJ ................................................................. 50 Potomkovia Jána (C684) a Anny JONÁŠOVEJ....................................................................... 50 Potomkovia Juraja (C822) a Zuzany SLÁDEČEKOVEJ........................................................... 51 Potomkovia Ondreja (C824) a Anny HURÁVIKOVEJ............................................................. 51 Potomkovia Michala (C984b) a Anny BALÁŽOVEJ ................................................................ 51

Potomkovia Juraja (C985) a Kataríny HORNIAČEKOVEJ ....................................................... 52 Potomkovia Juraja (C985a) a Zuzany BENKOVEJ................................................................... 52

Šieste pokolenie......................................................................................................53 Potomkovia Pavla (C4523) a Evy MARKOVEJ ....................................................................... 53 Potomkovia Štefana (C4524) a Pany AJDANIĆOVEJ .............................................................. 54 Potomkovia Martina (C4526) a Juliany IMROVEJ................................................................... 54 Potomkovia Jána (C452a

10a) a Anny VAŠKOVEJ .................................................................... 54

Potomkovia Juraja (C452a11) a Zuzany SUCHÁNKOVEJ ......................................................... 54

Potomkovia Jozefa (C452a14) a Anny URBANOVEJ ................................................................ 55

Potomkovia Jána (C4537) a Zuzany DOLINAJOVEJ ............................................................... 55 Potomkovia Anny (C4541) a Jozefa KOŽÍKA .......................................................................... 55 Potomkovia Adama (C4542) a Márie DÚDIKOVEJ ................................................................ 56 Potomkovia Adama (C4542b) a Zuzany NEMCOVEJ ............................................................... 58 Potomkovia Michala (C4543) a Evy FARKAŠOVEJ ................................................................ 58 Potomkovia Zuzany (C4544) a Juraja BENKU......................................................................... 59 Potomkovia Jána (C4545) a Zuzany FILČÍKOVEJ .................................................................. 59 Potomkovia Márie (C4547) a Martina BENKU ........................................................................ 60 Potomkovia Kataríny (C4548) a Juraja CICKU........................................................................ 60 Potomkovia Evy (C454

10) a Jozefa SUCHÁNKA..................................................................... 60 Potomkovia Alžbety (C454

11) a Ondreja JONÁŠA ................................................................... 61 Potomkovia Juraja (C6437) a Judity PAVLÍKOVEJ................................................................. 61 Potomkovia Jána (C6482) a Márie KUCHÁRIKOVEJ.............................................................. 62 Potomkovia Juraja (C8223) a Zuzany ZLOCHOVEJ ................................................................ 62 Potomkovia Jána (C8243) a Márie ZDYCHOVEJ.................................................................... 62 Potomkovia Michala (C984b3) a Márie GREKSOVEJ ............................................................... 62 Potomkovia Jána (C984b4) a Evy BENKOVEJ ........................................................................ 63 Potomkovia Juraja (C9851a) a Evy BEŠKOVEJ ....................................................................... 63 Potomkovia Michala (C985a4) a Zuzany KUČEROVEJ ............................................................ 63 Potomkovia Jozefa (C985a5) a Kataríny MLYNÁRČEKOVEJ ................................................... 64 Potomkovia Jána (C985a6) a Kataríny NEMCOVEJ ................................................................. 64 Potomkovia Jána (C985a6a) a Zuzany JAŠKOVEJ.................................................................... 64 Potomkovia Adama (C985a7) a Emílie LALIĆOVEJ ................................................................ 64

Siedme pokolenie ....................................................................................................64 Potomkovia Martina (C45232) a Zuzany VÁLOVCOVEJ ......................................................... 64 Potomkovia Pavla C45233) a Zuzany LENHARTOVEJ ............................................................ 64 Potomkovia Svetolika (C45244) a Olgy NIKOLIĆOVEJ ............................................................ 65 Potomkovia Branislava (C45245) a Radmily JOKIĆOVEJ.......................................................... 65 Potomkovia Jozefa (C452a

141) a Anny PETRÁŠOVEJ .............................................................. 65

Potomkovia Kataríny KOŽÍKOVEJ a Jána ŠIFELA ............................................................... 65 Potomkovia Jozefa KOŽÍKA a Kataríny KOLÁROVEJ ........................................................... 66 Potomkovia Jána (C45421) a Kristíny NEMEŠOVEJ ................................................................ 66 Potomkovia Jána (C45421a) a Jelice DINČIĆOVEJ .................................................................. 66 Potomkovia Márie (C45422) a Stevana ŽUŽIĆA ...................................................................... 66 Potomkovia Zuzany (C45424) a Dušana MATIĆA ................................................................... 66 Potomkovia Adama (C4542b5a) a Ruženy BUGOVEJ ................................................................ 67 Potomkovia Michala (C45431) a Evy HRIEŠIKOVEJ............................................................... 67 Potomkovia Jána (C45433) a Kataríny ĎURICOVEJ ................................................................ 67 Potomkovia Zuzany BENKOVEJ a Adama SUCHÁNKA........................................................ 68 Potomkovia Kataríny BENKOVEJ a Pavla GLÓZIKA ............................................................ 68 Potomkovia Jána (C45451) a Nady TOMAZOVIĆOVEJ ........................................................... 68 Potomkovia Martina BENKU (CHRŤANA) a Zuzany BENKOVEJ ......................................... 69 Potomkovia Kataríny CICKOVEJ a Pavla HOLÍKA............................................................... 69 Potomkovia Márie CICKOVEJ a Juraja ŠIRKU .................................................................... 69 Potomkovia Juraja (C64373) a Zuzany SUPEKOVEJ................................................................ 69

Potomkovia Jána (C64821) a Anny GÁLOVEJ ........................................................................ 70 Potomkovia Jána (C82231) a Márie SVETLÍKOVEJ ................................................................ 70 Potomkovia Juraja (C9851a2) a Márie CICKOVEJ ................................................................... 70

Osme pokolenie ......................................................................................................70 Potomkovia Jána ŠIFELA a Ruženy MRKVOVEJ ................................................................ 70 Potomkovia Jozefa ŠIFELA a Alžbety BRTKOVEJ ............................................................... 71 Potomkovia Štefana (C454211) a Márie ANĐIĆOVEJ ............................................................... 71 Potomkovia Milenka MATIĆA a Verice RODIĆOVEJ........................................................... 71 Potomkovia Juraja SUCHÁNKA a Anny ČÍŽIKOVEJ ........................................................... 71

POČET ČLENOV RODÍN MARKOVÝCH A JEHO DYNAMIKA............................. 72 VEK UZAVIERANIA PRVÉHO MANŽELSTVA................................................ 78 DISPERZIA TERMÍNOV SOBÁŠOV A SVADIEB .............................................. 80 PRVÝ A POSLEDNÝ PÔROD U ŽIEN A FERTILNÉ OBDOBIE ............................. 82 RODNÉ (KRSTNÉ) MENÁ A ICH POČETNOSŤ................................................ 85 PRIEMERNÝ ŽIVOTNÝ VEK ČLENOV RODÍN MARKOVÝCH ............................ 90 CHOROBY A PRÍČINY SMRTI..................................................................... 93 POMER PRÁCESCHOPNÝCH ČLENOV RODINY A SPOTREBITEĽOV................... 97 ÚČASŤ MARKOVCOV VO VEREJNOM ŽIVOTE ........................................... 103 DEĽBA PRÁCE A PROFESIONÁLNA ORIENTÁCIA........................................ 106

S ú h r n ................................................................................................................ 112 R e z i m e ............................................................................................................. 117 S u m m a r y ......................................................................................................... 122 Menný register ......................................................................................................... 127 Prílohyy................................................................................................................... 128

PREDSLOV V slovakistickej edícii Tep čitateľovi predkladáme ako tretí zväzok komplexné genealogické spracovanie jednej bežnej našej rodiny od jej prisťahovania po súčasnosť. Takýto výskum v genealógii nie je častý, ba v našich slovakistických reláciách v Juhoslávii i na Slovensku je prvolezecký. Doteraz sú dostupné práce tohto druhu venované priekopníkom slovenskej kultúry (napr. Ľ. Štúrovi). Ján Marko sa však podujal na spracovanie jednej obyčajnej a priemernej kovačickej rodiny, ktorá sa zo Senného na Slovensku takmer pred dvoma storočiami presťahovala na banátsku rovinu. O to bola jeho výskumná práca ťažšia. Autor, renomovaný univerzitný profesor, s vytrvalosťou pedantného vedeckého pracovníka sa nemohol opierať o predchádzajúce výskumy. Mohol sa odvolať iba na nerušené zušľachtovanie svojho dôchodcovského času a na vlastné poznatky danej problematiky a vytvoriť si svoju cestu k jej analytickému uchopeniu. Jeho práca pozostávala z úmorného oprašovania starých miestnych matrík, chátrajúcich rukopisov v archívoch a rovnako chátrajúcej pamäti živých svedkov v zložitej spleti rodinného vývinu. Genealógia a, zjednodušene povedané, zostavovanie rodinných rodostromov je pre historické a niektoré iné spoločenské vedy pomocnou disciplínou. U nás sú známe mnohé amatérsky spracované rodostromy a genealogické práce. Profesor Ján Marko nám však v predkladanej knihe Senianski Markovci v Kovačici okrem relevantného odborného čítania podáva aj vzrušujúce osudy predkov dnešných Kovačičanov. Jednotvárnosť faktov a suchých životopisných údajov spestrujú plastické životné medailóniky, kde život dýcha v plnej miere a v celej jednoduchej zložitosti od narodenia, rastu a vzdelávania, lások a hlbokých emócií, po život prikutý k brázdam a po encyklopédiu chorôb protagonistov tejto genealogickej štúdie a ich návrat do snov. Takáto široko a zároveň analyticky koncipovaná práca bude významným kamienkom v mapovaní dvestoročnice príchodu Slovákov do Kovačice. Verím, že ona zaujme jednak odbornú verejnosť i obyčajného čitateľa. Tým splnila aj základné požiadavky našej edície, aby odborne kvalifikovane prehovorila o skúmanej problematike a zároveň aby čitateľa upútala a otvorila mu dvere od zamknutej komnaty. V Novom Sade 8.8.1997 Prof. Dr. Miroslav Dudok

1

„Hľadať svoj pôvod, to je niečo podobné zvedavosti, ktorá nás ženie poznávať vesmír. Ľudia chcú vedieť, odkiaľ pochádzajú, kde mali domovy vzdialení predkovia. Práve tak, ako nás zaujíma pôvod ľudstva, alebo ako si kladieme otázku života na Marse, či inej planéte. Chceme o sebe vedieť stále viac - kto sme a odkiaľ prichádzame.“

Kapitán Eugen A. Čerňan, veliteľ Apolla 171

Úvodné poznámky

Z písaných prameňov sú známe ťažkosti slovenských rodín, ktoré museli zdolať počas takmer dvadsaťročného obdobia na ceste z dnešného Slovenska a iných miest vtedajšieho Uhorska cez Slovenský Bardáň a Ečku do Kovačice ako cieľového miesta. Predsa v písaných prameňoch je ešte dosť bielych miest.

Dodnes nie sú spracované rodopisy, nedoceneli sa rozvoj, osudy a zážitky jednotlivých rodín, ktoré sa z rôznych oblastí a krajov prisťahovali na nové sídlisko - pustatinu Kovačicu. Mnohí potomkovia presídlencov boli by povďační, ak by sa im umožnilo dozvedieť sa, kto sú ich predkovia, skadiaľ sa prisťahovali, v akom zložení, koľko pokolení sa zmenilo od prisťahovania dodnes a iné.

I keď sa táto práca sústreďuje svojím fókusom - ohniskom na rodiny senianskych Markovcov, nemôže sa zaobísť skutočnosť, že sa s rodinou Markovou, alebo s rodinami Markovými, na nové sídlisko poberali aj iné senianske rodiny, a je zaujímavé dozvedieť sa, aký pomer na novom sídlisku k týmto rodinám prejavuje rodina Marková, alebo rodiny Markové, a naopak. Netreba zabúdať, že všetky tieto rodiny na ceste do nového sídla, za novým priaznivejším a spokojnejším domovom a príbytkom, medzi sebou mohli byť v rodinnom, v kmotrovskom a v susedskom vzťahu.

Samotné pomenovanie SENIANSKI MARKOVCI V KOVAČICI poukazuje na cieľ a účel tohto výskumu. Pojem SENIANSKI MARKOVCI V KOVAČICI dnes už netreba chápať doslovne. Totiž v 19. storočí všetky rodiny Markové, prisťahované na toto územie zo Senného, bývali, žili a pôsobili v Kovačici. Neskôr, v 20. storočí, kovačické územie sa pre Markovcov stáva tesným a úzkym. I keď prevažná časť senianskych Markovcov i dnes žije v Kovačici, určitá

1 STRAKA, M.: ŠŤASTNÉ PRISTÁTIE NA KYSUCIACH. SLOVENSKO, MAGAZÍN MS, Č. 1/1995, S. 3.

Dr. Ján Marko - Senianski Markovci v Kovaèici

2

časť potomkov zanechala Kovačicu a pôsobí mimo nej. Ale aj táto časť ich potomkov cíti, uznáva, uctieva a nachádza svoj pôvod práve tu - v Kovačici.

Z druhej strany rodina Marková je príbuzenskými vzťahmi (ženbami a sobášmi, kmotrovstvami, poslaním družbov a družíc a inými spôsobmi) tesne spätá s veľkým počtom svojich spoluobčanov. Rodokmeň ktorejkoľvek rodiny, teda aj Markovej, sa inverzne odráža nielen na priebeh jej vyvinu a rozvetvenia, ale sa odzrkadľuje aj na jej väzby s druhými rodinami, s ktorými tak uskutočňuje spolunažívanie a príbuzenstvo. Preto je to zároveň sústavný súpis rodín, ktoré sa s rodinou Markovou dostali do rodinných a príbuzenských vzťahov. Týmto spôsobom sa pojem rodokmeňa značne rozširuje, lebo okrem vertikálnych spojív (predkovia - potomkovia; rodičia - deti) jasne ukazuje aj na pobočné väzby (zaťovia, nevesty, a sem treba započítať aj ich rodičov: otec, matka).

Nastoľuje sa otázka, ako odôvodniť potrebu výskumu rozvoja jednej pospolitej kovačickej rodiny pochádzajúcej zo Senného, ktorej členovia a jej potomkovia viazaní nitkou života prekonávali cestu cez Slovenský Bardáň a Ečku až po Kovačicu. Obyčajne sa k zostavovaniu dejín rodiny, k písaniu rodokmeňa, pristupuje v prípade priekopníckych rodín alebo význačných osobností, ktoré sa pričinili v národnom obrodení, pri vzniku a pozdvihovaní národného povedomia, v kultúrnej činnosti, v deľbe práce, diverzifikácií remesiel a vôbec formy zamestnania a získania nových hodnôt určených na zveľadenie dôchodku použitím nových technických a technologických postupov a podobné. Rodina Marková je pospolitá, jednoduchá, obyčajná... Predsa treba vyzdvihnúť, že sa táto rodina na ceste od starého do nového domova nestratila v novom prostredí v období dlhom vyše dvesto rokov, zachovala si pôvodné, nezmenené a neskomolené rodinné meno, národnú príslušnosť, jazyk a písmo, vlastné zvyky, obyčaje, tradíciu a spôsob života. Vedela sa prispôsobiť novým zmeneným a neznámym podmienkam a spoločenským požiadavkám. I za takých podmienok vedela pomáhať sebe i svojmu užšiemu a širšiemu okoliu. Už tým dokázala svoju životaschopnosť. Možno už samotné toto poznanie dostatočné ospravedlňuje plánované predsavzatie.

Osobitným podnetom autorovi, aby spracoval rodokmeň, bolo spoznanie, že niekoľko starších členov rodiny vedelo síce, ako sa im menoval starý otec, ale sa vôbec nemohli spamätať na meno starej matky. Vedeli totiž, z ktorej rodiny pochádzala, ale iné údaje o nej nepoznali. Keď sa autor neskôr vhĺbil do tejto problematiky, spoznal príčinu, prečo v pamäti spomínaných osôb chýbali tieto informácie o blízkých predkoch, ale to ho ešte väčšmi posilnilo v úmysle zhrnúť relevantné dáta a spísať rodinnú genealógiu.

O niekoľko rokov (2002) bude dvojsté výročie od príchodu dnešných Kovačičanov na túto lokalitu. Pri tejto príležitosti sa istotne bude pracovať na retrospektíve získaných výsledkov na prekonanej ceste vlastného rozvoja osady, a

Úvodné poznámky

3

museli by sa spracovať aj genealógie aspoň niektorých kovačických rodín, určených podľa rôznych atribútov a vôbec významných charakteristík.

Zostáva obava, či sa výsledky jednej jedinej rodiny a jej potomkov môžu používať ako reprezentačné priemerné príznaky, ktoré platia pre ostatné slovenské rodiny skúmaného obdobia. Odpoveď na túto otázku môže zabezpečiť jedine porovnávanie získaných údajov s údajmi iných výskumov, ktorých je zatiaľ ešte veľmi málo. K takejto úlohe môže prispieť aj porovnávanie pozorovaných znakov istého javu v jednej rodine, ak sa dané znaky vzťahujú na rôzne časové obdobia. Spracovanie rodopisov pre viacero kovačických rodín by umožnilo a obľahčilo takéto porovnávanie a prispelo by k zapĺňaniu mnohých ešte dodnes bielych miest o živote Kovačičanov a ich rodín. Takéto bádanie by prispelo k lepšiemu, dôkladnejšiemu a úplnejšiemu poznaniu nielen minulosti, ale aj charakteristiky rozvoja aspoň čiastky tejto slovenskej enklávy v Banáte.

Možno najdôležitejšou príčinou písania tejto práce je úsilie autora splniť odkaz Plinia: Relinquamus aliquid, quo nos vixisse testemur - Ponechajme niečo (po sebe), čím by sme dokázali, že sme žili.

Za jazykovú a štylistickú úroveň si osobitné uznanie zasluhuje Dr. Michal TÝR, profesor Filozofickej fakulty v Novom Sade, ktorý pozorne, svedomite, dôkladne a s veľkou láskou zapretoval rukopis, rešpektujúc jazykovú normu. Niektoré dilemy v jazykovej úprave riešil po diskusiách s našimi jazykovedcami a praktikmi, hlavne so Zuzanou MIHÁLIKOVOU-TÝROVOU.

OPORA V LITERATÚRE

Z teoretického hľadiska spracovanie genealógie (rodopisu) sa zaraďuje do oblasti pomocnej historickej vedy. Bartol ZMAJIĆ1 píše, že je „genealógia pomocná historická veda, ktorá skúma vývoj rodiny, rodov a plemien a spracúva o nich historické výklady“.

I keď sa genealogické bádanie na Slovensku môže považovať ako pomerne nová vedecká činnosť z rozhrania 19. a 20. storočia, I. CHALUPECKÝ zdôrazňuje: „Musíme sa zaoberať aj jej teoretickými problémami a nesmieme zabudnúť ani na fakt, že nie je len pomocnou vedou historickou, ale v istom zmysle aj samostatnou vednou disciplínou“.2 Tu má pravdepodobne na mysli jej multidisciplinárny charakter.

1 ZMAJIĆ, B.: Heraldika, sfragistika, genealogija. Školska knjiga, Zagreb, 1971, s. 76.

2 CHALUPECKÝ, I.: Postavenie a úlohy genealógie na Slovensku. Sympózium Pomocné vedy historické.

September 1985, Námestovo, s. 125.


4

Výsledky genealogických výskumov sa podľa Encyklopédie Slovenska môžu uplatniť v historiografii, práve, hospodárstve, kultúre; v biológii, genetike, antropológii, lekárstve, demografii a i. Zo slovenských historikov sa genealógii venovali Alexander HÚŠČAVA a Darina LEHOTSKÁ. Ich štúdie ukázali na veľké možnosti ďalších výskumov v tejto oblasti.1 Vojvodinskí Slováci, nakoľko to autor pozná, majú málo spracovaných rodopisov, ktorý by sa mohli používať ako vzorové literárne pramene.

Jozef SZYMAŇSKI vidí poslanie genealógie v tom, že umožňuje výskum rozvoja spoločnosti a spoznanie prechodu z jednej spoločenskej skupiny (triedy) do druhej.2

Ivan CHALUPECKÝ tvrdí: „Genealógiu ako pomocnú vedu však využíva aj čoraz viac vedných disciplín. Je to nielen genetika, ale aj medicína, antropológia, prírodné vedy, sociológia, psychológia, psychopatológia, demografia a iné. Podobne ju môže využívať aj história. Bolo by paradoxné, keby ju nevyužívala práve história, ktorá má k nej najbližší vzťah.“3

Pri spracovaní rodopisov potrebné je dbať na určité schémy a tabuľky, v ktorých sa vykladajú výsledky bádania. Bartol ZMAJIĆ4 navrhuje nasledujúce formy spracovania rodopisov:

a) tabuľky predkov (ascendentov), vzostupné - obsahujú mená predkov zoradené podľa pokolení tak, že nositeľa tabuľky umiestňujeme na jej úpätí. Nad ním, v druhom rade, sú jeho rodičia, sledujú starí rodičia atď.;

b) tabuľky potomkov (descendentov), zostupné - majú na vrchu iniciálny manželský pár a pod ním sa podľa pokolení striedajú ich potomkovia: synovia a dcéry, potom vnukovia a vnučky atď.;

c) tabuľky rodov a plemien (konscendentov) - obsahujú len mužských potomkov začiatočného rodičovského páru a ich detí, bez detí ženských potomkov rodiny. Rozvrh na tabuľke je identický ako na tabuľke potomkov;

d) tabuľka príbuzných (nem. Sippe) - obsahuje nielen potomkov pozorovaného manželského páru, ale aj sestry nositeľa tabuľky a všetkých ich potomkov (rodokmeň).

Vo výskume senianskych rodín Markových v textovej časti sa rešpektuje úplne návrh vedeckých pracovníkov, v tomto prípade ZMAJIĆOV, o sukcesívnom spôsobe vykladania látky zistenej v matrikách. Jedine pri vyklade 1 ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA. II. zväzok. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1978, s. 148.

2 SZYMAŇSKI, J.: Nauki pomocnicze historii. Varšava 1976, s. 73.

3 CHALUPECKÝ, I.: c. d., s. 122.

4 ZMAJIĆ, B.: c. d., 73 - 77.

Úvodné poznámky

5

výsledkov bádania v tabuľkách sa čiastočne uplatňuje modifikovaný variant c. Modifikácia spočíva v tom, že predkovia rodu (konscendenti) nie sú v tabuľke na vrchu, ale na jej ľavom boku, a pokolenia sa radia jedno za druhým doprava. Takýto rozvrh a zoradenie sú podmienené jedine praktickými dôvodmi.

ZAMERANIE VÝSKUMU

Výskum zameraný na oboznámenie sa so senianskymi Markovcami v Kovačici sa sustreďuje na zabezpečenie odpovedí na niektoré významné otázky. Sú to:

- Kto je zakladateľ, alebo kto sú zakladatelia Markovho rodokmeňa?

- Ktoré sú to rodiny, z ktorých mládenci Markovci uzavierajú manželstvá a do ktorých sa vydávajú dievky Markové?

- V ktorom veku (muži-ženy) uzavierajú prvé manželstvá?

- Vek (u žien) narodenia prvého (primogenita) a posledného dieťaťa (obdobie fertilizácie).

- Súpis a frekvencia mien, ktoré rodiny Markové dávajú svojim mužským a ženským potomkom (onomastika).

- Počet detí narodených v pozorovaných rodinách (demografia).

- Vek, v ktorom členovia rodín Markových umierajú (muži-ženy), priemerný životný vek a jeho príznaky (demografický aspekt).

- Pomer medzi počtom práceschopných členov a celkovým počtom členov rodiny (sociologický a agroekonomický aspekt).

V práci sa rozoberú aj iné zaujímavé otázky, ak vyplynú zo zozbieraného materiálu a budú zaradené do nej ako výsledky výskumu.

ZDROJE A SPÔSOBY (METÓDY) SPRACÚVANIA ÚDAJOV

Hľadanie pôvodných matričných údajov o predkoch, ktorí sa dosťahovali na Slovenský Bardáň a ktoré mu boli neznáme, najmä keď ide o obdobie spred r. 1785, zapríčinilo autorovi nemalé ťažkosti.

Hľadajúc relevantné údaje o týchto osídlencoch, autor písal na Obecný národný výbor Senné. Veľmi ľutuje, že nedostal odpoveď práve zo Senného, pôvodnej kolísky jeho predkov, mestečka v doline Tisovníka, skadiaľ sa oni zo starého domáceho kozuba „hnaní žitia nevôľou“, lúčiac sa navždy s hrobmi svojich zosnulých, odoberali sa na neznámu púť hľadať priaznivejší a spokojnejší


6

domov, ale z ktorého hlboko v srdci niesli sublimovanú lásku za starým krajom, ktorú neskôr pozorne a sústavne vštepovali svojim potomkom.

Keďže zo Senného neprichádzala odpoveď, autor klopal na mnohé dvere. Keď muprišiel do rúk časopis Genealogicko-heraldický hlas, orientoval sa na pána Mgr. Milana ŠIŠMIŠA, tajomníka Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti pri Matici slovenskej v Martine. Stadiaľ nielenže promptne prišla odpoveď o tom, kde sú archivované hľadané cirkevné pramene (matriky), ale aj nedoceniteľná rada: komu písať, ako spracúvať získané údaje a pod. Autor sa cíti povinný úprimne sa zavďačiť aj týmto spôsobom pánovi Mgr. M. ŠIŠMIŠOVI.

V tejto práci sú použité nasledujúce základné matričné pramene:

- Obdobie 1747-1785 je spracované na základe údajov zo Štátneho oblastného archívu v Banskej Bystrici (ŠOBA BB) a výpisov (xerokópií) zo senianskych matrík (narodených-krstených, sobášených a zomretých) Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, týkajúcichsa rodiny Markovej, ktoré ochotne pripravil PhDr. Ján ŽILÁK, CSc., zástupca riaditeľa Archívu.

- Za obdobie 1785-1804 autor používal slovenskobardánsku, ečskú a kovačickú matriku (do konca r. 1804) ako faksimilovaný materiál, za ktorý je nesmierne povďačný Dr. Samuelovi ČELOVSKÉMU, profesorovi na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ktorý mu bol ochotný nielen ustúpiť tento vzácny prameň dnes už neprístupných údajov, ale mu nezištne ako odborník pomáhal sugesciami v hľadaní, voľbe a výbere literátúry k téme a zodpovedajúcich postupov spracúvania zistených údajov.

- Za roky 1805-1895 údaje o rodinách Markových boli čerpané z matrík Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi uložených v Matričnom úrade v Kovačici. Od r. 1895 po dnešné dni pozorované relevantné údaje sa zisťovali z kovačických úradných obecných matrík.

Základným prameňom údajov o jednotlivých osobách z prvej fázy boli zachované matriky písané v latinčine. Ide o údaje čerpané z matrík o narodení - matricula ortui (krstení - m. baptisatorum), sobáši - m. copulatorum a o smrti občanov - m. mortuorum. Zabezpečenie relevantných údajov predpokladalo používanie všetkých spomenutých zdrojov.

Autor sa cíti povinný vysloviť úprimnú vďaku Anne HRKOVEJ, rod. BABKOVEJ, kovačickej matrikárke, za preukázanú ochotu a trpezlivosť, bez akejkoľvek jej úhrady a úradnej povinnosti, kým zbieral relevantné matričné údaje za obdobie 1804-1995. Niektoré matriky, z ktorých autor čerpal údaje, sa už dennodenne nepoužívajú, a preto sú uložené nielen v osobitných skriniach, ale aj v budove ležiacej mimo matričného úradu. Ich používanie si vyžadovalo trpezlivosť a námahu, osobitnú znalosť a sústredenosť matrikárky.

Úvodné poznámky

7

Informácie o rodinách Markových žijúcich mimo Kovačice autorovi podali aj matrikári a vedúci (šéfovia) miestnych úradov (kancelárií), a to: Ileana BALOŠOVÁ (Begejci), Slobodan NIKOLIĆ (Srpski Itebej), Mirko PANTIĆ (Boka, Šurjan), Adam PETRÁŠ (Padina), Valerija RISTOVIĆOVÁ (Zreňanin) a Ružica SIMJANOVSKÁ (Jabuka). Autor im všetkym aj týmto spôsobom vyslovuje vďaku za spoluprácu.

Matrika o narodení (krstení) zabezpečuje údaje o rodičoch (parentes infantis) narodeného občana (otec - pater, matka - mater), poznámku, že sa novorodený občan možno narodil ako nezákonný (infano spurius) alebo že mu je otec neznámy (patre ignoto), mená krstných rodičov (compater, commater) - svedkov, dátum (deň - dies, mesiac - menfis a rok - anni) narodenia, meno - nomen a pohlavie narodeného občana (mužské - masculine, chlapec - pueri; ženské - femella, dievča - puello).

V matrike o sobáši sa zistili údaje o dátume a mieste (locus) sobáša, menách mladomanželov - snúbenec a snúbenica (neogami - sponsus et sponsa): (poctivý) ženích - (honestus) juvenis, (poctivá) mladucha - (honesta) virgo; údaje o ich rodičoch - syn (filius) a dcéra (filia) určitých rodičov (parentes infantis); mená svedkov (testes): muža (viri), ženy (feminae) a meno kňaza (copulant), pred ktorým bolo uzavreté manželstvo.

Záznamy v matrikách o smrti poskytovali informácie o mene a priezvisku (nomen, cognomen) zomretého, o jeho rodičoch (otec, matka), o dátume smrti a pohrebu (dies: mortis, sepultura), o mieste smrti a mieste pochovania (locus: mortis, sepultura) a niekedy aj o príčine smrti (morbi genus).

Na tomto mieste je potrebné ukázať na obsah matrík Slovenského Bardáňa, Ečky a prvých rokov Kovačice (po rok 1804), ktoré predstavujú jeden celok. Na prvých stranách v matrike nachádzame sčítanie, ktoré František JESENSKÝ (podpisoval sa úradne: Franciscus Jeszenszky de Nagy Jeszen V.D.M.) zostavil v marci 1787. Sleduje východiskový súpis rodín zodpovedajúci ich stavu na Slovenskom Bardáni v októbri 1786. V tomto zozname o každej rodine sú údaje o otcovi rodiny, o matke (meno a dievčenské priezvisko), o potomkoch - deťoch (chlapci - dievčatá), odkiaľ rodina prišla a kedy (mesiac, rok), koľko chlapov, žien a koľko členov vôbec počíta rodina.

Po tomto súpise nasleduje matrika narodených. Na tomto mieste poukážeme len na niektoré zaujímavé kritické časové body. Prvá osoba narodená na Slovenskom Bardáni a zapísaná do tejto matriky bola Anna, dcéra Michala UŠIAKA a Judity BABKOVEJ, narodená v júni 1785. Posledný občan narodený 20. marca 1788 v Bardáni, podľa matričných údajov, bol Pavel, syn Pavla KERESTURSKÉHO a Márie KRIŽANOVEJ. Prvá osoba narodená v Ečke v novembri 1787 bola Anna, dcéra Juraja ZÁHORSKÉHO a Anny (priezvisko matky nie je uvedené). Ako posledné dieťa narodené v Ečke 29. marca 1803 bola


8

zapísaná Anna, dcéra Martina VALAŠTIANA a Anny ZELENÁKOVEJ. Prvé dieťa narodené v Kovačici je zapísané 1. júla 1802. Bola to Mária, dcéra Jána ŽOLNAJA a Alžbety SUKUPOVEJ a ako krstní rodičia sa uvádzajú Ján BASILIDES V.D.M., Zuzana TOMKOVÁ a Elena VAGOVÁ. Tieto údaje svedčia o tom, že sa presídlenie z jednej na druhú lokalitu dialo postupne.

Osobitná časť matriky je venovaná sobášom prisťahovalcov. Na Slovenskom Bardáni sa prví sobášili Ján MAŠKO a Katarína KOŠOVÁ v novembri 1785. Posledný sobáš na Slovenskom Bardáni je zapísaný 30. marca 1788, keď sa zobrali Ondrej, syn Ondreja HRIEŠIKA, a Anna, dcéra Juraja SOKOLU. Prvý sobáš v Ečke bol uzavretý 6. júla 1788: Mária, dcéra Juraja PALOTAJA z Ečky, sa vydala za Aradáčana Ondreja, syna Juraja RADLINSKÉHO. Posledný sobáš v Ečke bol konaný 20. februára 1803. Manželstvo uzavreli Ondrej SLOBODNÍK, syn Jána a Anny, a Anna KRAHULCOVÁ, dcéra Juraja a Anny BLAŽKOVEJ. Prvý sobáš v Kovačici je zapísaný 21. novembra 1802. Vtedy boli sobášení Ján, syn Jána ČEMANA a Anny JANČOVEJ, a Katarína, dcéra Jána ANDRISA a Kataríny BÍLEJ.

Zomretým je venovaná nasledujúca časť matriky. Podľa písaných údajov na Slovenskom Bardáni prvý občan umrel v apríli 1785. Bol to Jakub, syn Michala CIDERA a Zuzany GROSEROVEJ. Posledný zomretý na Slovenskom Bardáni bol 39-ročný Ondrej SLAVKA (19. apríla 1788). Prvý zomretý v Ečke je zapísaný v auguste 1787. Bol to Ján ZÁHORSKÝ. Dňa 15. augusta 1788 v ečskej matrike zomretých sa ako nasledujúca osoba zjavuje Elena ĽAVKOVÁ. Posledná osoba zapísaná do matriky zomretých v Ečke bola 65-ročná Anna HUDCOVÁ, manželka Pavla LENHARTA. Ako deň smrti sa uvádza 9. február 1803 a ako príčina - dyzentéria. V matrike je poznamenané, že 59-ročný Juraj GAGES umrel ako prvý Kovačičan 11. mája 1803 (skorbut).

František JESENSKÝ nezostavil len zoznam prisťahovalcov do Slovenského Bardáňa. Keď sa presťahovali do Ečky, zostavil podobný zoznam občanov Ečky podľa stavu v januári 1789. Škoda, že je tento súpis zničený: z matriky totiž chýba (je vytrhnutých) niekoľko strán.

Matrika sa končí indexom narodených (*), sobášených (#) a zomretých (†). Index uľahčuje používanie matričných údajov.

Posledné záznamy F. JESENSKÉHO v matrike narodených sú datované 3. júna, v matrike sobášených 13. mája a v matrike zomretých 10. júna 1792. Dňa 1. júla 1792, podľa záznamov J. ČAPLOVIČA,1 František JESENSKÝ posledný raz kázal v Ečke a vtedy inštaloval Jána BASILIDESA. Ján BASILIDES (podpisoval sa Johanes Basilides V.D.M.) prvé záznamy v matrikách mal v matrike narodených 28. júna, v sobášnej 13. októbra a v matrike zomretých 30. 1 ČAPLOVIČ, J.: Dejiny slovenského evanj. a. v. sboru v Kovačici. Kovačica 1928, s. 54.

Úvodné poznámky

9

júna 1792. Ján BASILIDES po svojej inštalácii nezostavoval viac index narodených, sobášených a zomretých, súpisy presťahovalcov a podobné.

Pred preberaním matričných údajov bol urobený náčrt súpisu kovačických Markovcov. Pri zostavovaní prvotného rodinného súpisu, obmedzeného vtedy len na potomkov Martina MARKU (1846-1896) a Anny KUCHÁRIKOVEJ, autorovi poskytli veľkú pomoc, keď išlo o potomkov Martina (1868-1933) - strýc Ján MARKO (1911-1996), umelecký stolár; pri potomkoch Michala (1870-1949) pomáhal strýc Ján MARKO (1911), obuvník, a pri potomkoch Adama (1782-1952) údaje poskytli „živá encyklopédia“, autorova teta, otcova sestra - Alžbeta JONÁŠOVÁ, rod. MARKOVÁ (1921), jej dcéra, autorova sesternica, Mária JONÁŠOVÁ (1945-1991) a autorova sestra Zuzana KARLEČÍKOVÁ, rod. MARKOVÁ (1931).

Na základe údajov sa pripravilo tlačivo (dotazník) nasledujúceho obsahu:

- Identifikačné údaje: meno a priezvisko občana, jeho povolanie, dátum narodenia, dátum a príčina smrti;

- Rodičia; otec: priezvisko, meno otca a osobné (krstné) meno, dátum narodenia a dátum smrti; matka: osobné meno, rodné priezvisko, dátum narodenia a dátum smrti;

- Manželstvo (manželstvá): priezvisko, meno otca, matky a rodné priezvisko (pre ženy) a osobné meno ženícha - mladuchy, vek vo chvíli sobáša, dátum uzavretia manželstva;

- Pri potomkoch narodených v manželstve sa uvádzajú nasledujúce údaje: osobné meno, dátum narodenia, dátum smrti, poznámka o povolaní, príčine smrti, o dožitom veku potomkov.

Pre každú osobu bol pripravený a vypísaný osobitný dotazník. Z materiálu vyplýva, že dotazník (tlačivo) spája (viaže) údaje rodovej vetvy pre štyri pokolenia po mužskej a tri po ženskej línii.

Z matrík do tlačiva neboli prebrané údaje o krstných rodičoch, o svedkoch pri sobáši, o mene kňaza, ktorý vykonal sobášny obrad. Pre ženícha - mladuchu, uzavierajúcich manželstvo, vek v rokoch sa nezisťuje ako rozdiel medzi dátumom narodenia a dátumom sobáša, ale je do tlačiva jednoducho prebraný z matrík ako spoľahlivý, hoci určité odchýlky boli evidentné.

Dátumy do tlačiva a tabuliek sú písané racionálne v tvare: 10.09.1817. V stĺpci pre poznámky vypočítaný vek (ako rozdiel medzi dátumom smrti a dátumom narodenia) sa uvádza vo forme: 24-03-17, čo znamená: 24 rokov, 3 mesiace a 17 dní.

Pri spracovaní údajov vek vyjadrený v rokoch, mesiacoch a dňoch sa prepočítuje na zmiešané číslo alebo na desatinný zlomok. V prepočtoch 1 deň v roku má hodnotu 1/365 = 0.002739725 roku; l mesiac má hodnotu 1/12 =


10

0.083333333... roku. Napr. výraz 24-03-17 = 24 + 3 x 0.083333333 + 17 x 0.002739725 = 24.30 roku. Opačným spôsobom sa premieňa v prípade potreby určitá hodnota z tvaru zmiešaného čísla alebo vôbec z desatinného zlomku na roky, mesiace a dni.

Z teoretického hľadiska postup má za následok určité chyby. Totiž zanedbáva sa skutočnosť, že každý mesiac v roku neobsahuje rovnaký počet dní, a preto ani hodnota každého mesiaca v roku nie je rovnaká. Predsa chyby sú prakticky zanedbateľné.

Priemerný časový úsek medzi pôrodmi označený znamienkom x sa vypočítoval z rozdielu medzi časovým bodom (dátumom) posledného (Dn) a prvého (D1) pôrodu, a potom sa bral do úvahy počet pôrodov (nie počet narodených detí), vyjmúc prvého pôrodu (n-1). Napr.:

x = D - Dn 1

n − 1 =

24.09.1831 - 06.12.181210 - 1

= 18 - 09 - 18

9 =

18.809

= 2,089

Výpočty stredných hodnôt a ich znakov (variačný koeficient, interval variácie) sú spracované podľa štandardných štatistických postupov.

Pri prepočte povrchu obrábateľnej pôdy z katastrálných jutár na hektáre sa uplatňuje rovnosť: 1 k.j. = 0.5754642 ha.

V matrikách sú osobné mená písané latinsky (Adamus, Georgius, Joanes, Martinus, Michaelis, Paulus, Stephanus, Josephus, Elisabetha a pod.). V tlačive dotazníka sa tieto mená uvádzajú po slovensky (Adam, Juraj, Ján, Martin, Michal, Pavel, Štefan, Jozef, Alžbeta ..).

Dátum narodenia (sobáša, smrti) osoby nemohol byť vždy presne (alebo vôbec) zistený. V takomto prípáde na mieste, kde by mal byť zapísaný tento údaj, sú tri bodky (...). Ak je miesto pre dátum (obyčajne smrti pre ženy) prázdne, údaj nebol ani zisťovaný. Ide o dievky Markové, ktoré si vydajom premenili priezvisko a zomreli pod tým novým menom.

Pre deti narodené už ako mŕtve (filius-filia mortuus natus) sa používa sa znak 0 a uvádza sa len dátum pôrodu (narodenia), ale nie i dátum smrti.

Presná identifikácia osôb vyžadovala si popri mene a priezvisku aj osobitný spresňovací kód. Kódom sa, po prvé, vyznačuje príslušnosť určitej osoby kmeňu. Na to slúžia veľké písmená (A, B, C). Tento prvok kódu poukazuje aj na to, že osoba označená touto grafémou predstavuje začiatočné (pôvodné, nulté) pokolenie.

Poradie pokolenia sa označuje arabskými číslicami. Číslice po veľkom písmene majú dvojaký význam: po prvé, číslica ukazuje už na spomenuté poradie pokolenia (generáciu), ktorému osoba prislúcha, a, po druhé, na poradie narodenej osoby v určitej rodine (prvé, druhé, atď. dieťa). Ak v rodine nebolo

Úvodné poznámky

11

viac ako deväť potomkov, číslice sú písané štandardne ako dolný index (1, 2,...9). V rodine s viac ako deviatimi deťmi tieto číslice sú písané ako horný index (10, 11,

12...), aby sa takto medzi nimi zvýraznil rozdiel a aby sa ľahko mohli poznať. Malé písmená sa používajú, aby poukázali na poradie manželstva. Pre prvé manželstvo sa nepoužíva nijaký atribút. Druhé manželstvo sa označuje písmenom a, tretie písmenom b atď.

Napríklad kód A165 znamená, že osobu treba zaradiť do tretieho pokolenia, že je príslušníkom kmeňa A, potomkom prvonarodeného dieťaťa v prvej generácií, šiesteho v druhej a samotná osoba je narodená ako piate dieťa (tretieho pokolenia); všetci potomkovia pochádzajú z prvého manželstva; C8a3 - ide o osobu prislúchajúcu kmeňu C, rodič je narodený v prvom pokolení a v prvom manželstve ako ôsme dieťa a osoba druhého pokolenia pochádza z druhého manželstva a narodená je ako tretie dieťa.

Dynamika sledovania počtu osôb rodín Markových si vyžadovala zisťovanie mužských a ženských osôb v pomerne krátkom - každoročnom období. V každom časovom úseku sa zisťoval počet mužov a žien koncom obdobia. Zistený stav na konci sledovaného obdobia predstavuje začiatočný stav nasledujúceho obdobia.

Počet osôb na konci pozorovaného ročného obdobia sa zisťoval pri mužoch jednoducho ako súčet začiatočného stavu a chlapcov narodených v sledovanom roku; súčet sa potom zmenšil o počet zomretých.

Keď ide o ženy, začiatočný stav sa najprv zväčšoval o počet narodených dievčát a počet mladúch, ktoré vydajom prišli do rodiny. Súčet sa korigoval o počet osôb-žien, ktoré (vydajom, zaniknutím manželstva rozvodom alebo úmrtím) opustili sledovanú rodinu Markovú. Týmto spôsobom sa zistil stav žien koncom pozorovaného ročného obdobia.

Na tomto mieste treba ešte vysvetliť rozdiel medzi rodinou a čeľaďou. Totiž, F. JESENSKÝ a J. ČAPLOVIČ v zoznamoch uvádzajú mená čeľadných otcov a nie mená otcov rodiny. Medzi rodinou a čeľaďou robia dištinkciu. Úmyselne odlišujú tieto pojmy. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka1 pojem čeľaď znamená skupinu príbuzných jedincov. Je širší od pojmu rodiny. Do čeľade patria všetci, ktorí bývajú pod jednou strechou. Pod pojmom rodiny rozumie sa základná spoločenská jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi). O rodine, ktorej na čele stál čeľadný otec, J. ČAPLOVIČ2 doslovne píše:

„Rodina - komúnia, zádruga - bola vlastne základom vtedajšieho zriadenia. Tvorilo ju obyčajne viac príbuzných rodín pod správou čeľadného otca. Ten sa staral

1 KRÁTKY SLOVNÍK SLOVENSKÉHO JAZYKA. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1987, s. 63.

2 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 79.


12

nielen o spoločné potreby komúnie, ale i o nábožnosť, mravnosť a pokoj domácich. Domáci museli ho počúvať a ctiť. Zisk, zárobok bol spoločným majetkom. Vojenská správa napomáhala zriaďovanie veľkých rodín, týchto komúnií už i preto, že ony sa mali starať vždy aj o výživu vojensky slúžiacich ich rodín.“

Z uvedeného vyplýva, že do jednej takej rodiny (čeľade) okrem členov rodiny patrili aj niektorí príbuzní, ktorí neboli členmi rodiny v najužšom zmysle slova.

Senianske rodiny na Slovenskom Bardáni

Podľa údajov, ktoré zaznamenal vtedy ešte veľmi mladý (22-ročný), slovenskobardánský farár František JESENSKÝ na začiatku matriky (Matricula nouellae Ecclesiae Toth-Bardaniensis ab anno 1786. die 16. Septembris) v októbri 1786, alebo ako on to sám pomenoval, Conscriptio. Familiarum Animarumque numerica adnexo simul tempore aduentus, in Ecclesia nouella Toth-Bardaniensi Anno 1786. in Octobri reperearum (str. 4 až 15), zo Senného sa na Slovenský Bardáň prisťahovalo 11 rodín, v ktorých bolo 41 osôb (26 mužských a 15 ženských). Príchod senianskych rodín na Slovenský Bardáň sa uskutočnil v rokoch 1785 a 1786.

Senné sa ako osada, podľa údajov Encyklopédie Slovenska prvý raz spomína v roku 1249.1

Staré a inojazyčné názvy obci a obyvateľské mená: 1249 Seyna, 1269 Szena a Szenna, 1920 Sennô, 1927 Senné; maď. Szenna, Nógrádszenna; seniansky; Seňan, -ianka.

Administratívne začlenenie: Župa Novohradská; okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský.

Výmera chotára: 1169 ha.

Prírodné pomery: 250 m stred obce, 237-450 m v chotári. Senné leží vo východnej časti Krupinskej výšiny v hlbokej, úzkej doline Tisovníka. Chotár tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty Krupinskej výšiny, budované z andezitických tufitov. Je odlesnený, len na strmých úbočiach sú dubové a agátové lesy. Má hnedé lesné pôdy.

Dejiny: od 13. stor. do 1554 mestečko, potom do 1593 okupované Turkami, po oslobodení poddanská obec patriaca Divinskému, sčasti Modrokamenskému

1 ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA, V. zväzok. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1981, s. 217.

Senianske rodiny na Slovenskom Bardáni a v Eèke

13

panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 18. stor. pracoval tu obecný pivovar.1

Už v júni 1785 na nové sídlisko zo Senného sa prisťahovali 4 rodiny: Benková, Kováčová, Marková a Voláková (prišlo 16 osôb, 3 osoby sa vrátili domov a na Slovenskom Bardáni zostalo 13).

Zo Senného v júni 1785 prišli na Slovenský Bardáň aj traja bratia synovia nebohého Ondreja MARKU, č. d. 207 (203): Juraj ml., ako čeľadný otec, Michal (18) a Martin (14). S nimi prišla aj vdova Ondreja MARKU Elena PAVLINKOVÁ. Rodina dostala 1/4 sesie pôdy.

Juraj MARKO, syn Ondreja a Eleny ŠTEVKOVEJ, sa oženil (03.02.1788) na Slovenskom Bardáni s Juditou, dcérou Jána KLÁTIKA. Pri sobáši družbovia ženícha boli Juraj ĎURÁS, Juraj PATAK a Ján VOLÁK a družice mladuchy - Mária BENKOVÁ a Mária BALÁŽOVÁ, všetci zo Sl. Bardáňa.

Elena PAVLINKOVÁ, vdova po nebohom Ondrejovi MARKOVI, umrela na Slovenskom Bardáni (25.02.1788) ako 56-ročná na vodnatieľku (hydrops).

V roku 1786, už v máji, na Slovenský Bardáň sa dosťahovali ešte dve senianske rodiny: BALČEKOVÁ a MRAVÍKOVÁ.

Najväčšie množstvo prisťahovalcov zo Senného je evidované v júni. V tomto mesiaci prišlo sedem rodín: ĎURICOVÁ (Juraj), KLÁTIKOVÁ (Lukáš a Juraj), KRIŽANOVÁ (Ján), MRAVÍKOVÁ (Ján), ŠTEVKOVÁ (vdova Anna a Pavel) a s nimi dve jednotlivé osoby. Spolu v roku 1786 na Slovenský Bardáň prišlo 28 osôb.

Z pôvodných senianskych rodín na Slovenskom Bardáni zostali rodiny Juraja BALČEKA, Adama BENKU, Juraja ĎURICU, Juraja KLÁTIKA, Juraja MARKU a Mateja MRAVÍKA, resp. šesť rodín. Spomenuté senianske rodiny osud viedol cez Ečku na pustatinu Kovačicu, o čom tieto rodiny vtedy ani netušili.

Senianske rodiny v Ečke

Podľa údajov, ktoré zaznamenal František JESENSKÝ v súpise pomenovanom: Conscriptio Animarum in Ecclesia Novella Etskensi anno 1789. Mense Jannuaris per V.D.M. peracta, a na základe údajov matriky narodených, sobášených a zomretých na území Ečky sa môže sledovať pobyt senianskych rodín v novom - ečskom prostredí.

1 VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU, III. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava

1978, s. 24.


14

Po prisťahovaní sa do Ečky podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio Animarum, január 1789) rodinu MARKOVÚ tvorili: Juraj, jeho manželka Judita KLÁTIKOVÁ a Jurajovi bratia Michal a Martin, ako slobodní.

V rodine Juraja MARKU sa za pobytu v Ečke narodilo sedem detí: Ondrej (23.03.1789), Anna (25.07.1790), Mária (04.07.1792), Ján (23.08.1794), Juraj (13.02.1797), Pavel (27.03.1799) a Michal (19.09.1801). Z týchto detí, narodených v Ečke, neumrel jedine Ján, ktorý sa s rodičmi dostal do Kovačice, vtedy 8-ročný.

V Ečke umrel Jurajov, vtedy 19-ročný brat Michal (16.04.1789), syn Ondreja a Eleny ŠTEVKOVEJ, hneď po príchode na nové sídlisko. Ako príčina smrti v matrikách je uvedené: dolores oris et pedum. S takouto konštatáciou umrelo v Ečke medzi 22. marcom a 6. júlom v roku 1789 vyše štyridsať osôb. J. ČAPLOVIČ1 píše: „Aj v Ečke zúrila menovite v marci-máji 1789 akási choroba úst a nôh. Vyše 70 osôb zomrelo za prvý polrok 1789, asi piata čiastka celého obyvateľstva...“

Podľa údajov matriky zomretých v roku 1789 v Ečke umrelo spolu 76 osôb, a to v prvej polovici roka 71 a v druhej 5 osôb. Od choroby úst a nôh (dolores oris et pedum) umrelo 42 osôb: v marci 4, v apríli 17, v máji 16, v júni 4 a v júli 1. Podľa veku, ktorému patrili, chorobou boli postihnuté 2 osoby do 5 rokov, 10 osôb od 6 do 10 rokov, 11 osôb od 11 do 20 rokov, 10 osôb od 21 do 30, 3 osoby veku 31 až 40, 4 osoby od 41 do 50 a 2 osoby nad 50 rokov. Žien umrelo 20 a mužov 22. Z troch rodín skonali až tri osoby (v Mikušovej Mária 23-ročná, Pavel 21-ročný a Juraj 14-ročný; v Bulíkovej Ján 24-ročný, Pavel 22-ročný a Martin 15-ročný) a z piatich rodín po dve osoby. V pozorovanom období v jednom dni umrelo najviac osôb 5. mája (3) a po dve osoby umierali 2., 12. a 23. apríla a 7., 14., 22. a 23. mája. V apríli bolo 16 dní a v máji len 13, v ktorých tejto chorobe nikto nepodľahol.

Lekári Dr. Andrej FERKO a Dr. Pavel SABO (básnik Paľo BOHUŠ) sú mienky, že spomínaná choroba zaznamenaná v ečských matrikách zosnulých ako dolores oris et pedum, ktorá si u presídlencov vyžiadala početné obete, bola vlastne diftéria (záškrt). V tom období diftéria bola nevyliečiteľnou chorobou. Totiž difterický bacil (Corynebacterium diphtherie) zapríčiní infekčný zápal mandlí a horných dýchacích ciest (choroba úst), ktorý neskôr zapríčiňuje nervové komplikácie, ktoré sa prejavujú ako zoslabnutie a paralýza svalstva dolných končatín - nôh.

O desať rokov neskôr (26.11.1799) najmladší Jurajov brat, vtedy 27-ročný - Martin MARKO, syn Ondreja a Eleny (v matrikách nie je uvedené priezvisko matky) sa oženil v Ečke s Aradáčankou Alžbetou AMBRUŠOVOU, dcérou Jána


Senianske rodiny na Slovenskom Bardáni a v Eèke

15

a Alžbety BAJÚZNAČOVEJ. Družbom ženícha pri sobáši bol Martin KUČERA a družicou mladuchy Katarína MRAVÍKOVÁ. Mladomanželom sa tu narodili dve deti: Ondrej (11.12.1801) a Pavel (10.01.1803). Obidve deti umreli v útlom veku - Ondrej v Ečke (25.12.1801) a Pavel v Kovačici (26.10.1803). V Kovačici sa preto v momente tesne po presídlení táto časť Markovej rodiny považuje za bezdetný manželský pár.

Zo senianskych rodín z Ečky do Kovačice prišiel nasledujúci počet osadníkov: v rodine Balčekovej 4, Benkovej 4, Ďuricovej 3, Kováčovej 8 (Ján 4, Ondrej 4), Markovej 6 (Juraj 3, Martin 3) a Mravíkovej 5, spolu 30 osôb. Počet senianskych rodín a ich členov na ťažkej ceste presídlenia cez Slovenský Bardáň a Ečku citeľne poklesol. Tento počet sa javí ako výsledok vplyvu rodín, ktoré sa vrátili do predošlého sídliska, presídlenia určitého počtu rodín do iných miest a nie je zanedbateľný ani vplyv početných, najmä chytľavých chorôb, s ktorými sa tieto rodiny stretali a s ktorými zápasili na tejto dlhej a ťažkej ceste.

Senianske rodiny v Kovačici

Proces presídľovania niektorých rodín trval 15 až 17 rokov, kým sa osadníci konečne nedostali v roku 1802-1803 na pustatinu Kovačicu, ktorá im aj úradne bola pridelená cisárskym prípisom 12. januára 1803.

Môže sa predpokladať, že rodiny, ktoré zostali na Slovenskom Bardáni, pri presťahovaní sa do Ečky (1788) sa dostali do Kovačice. V súpise, ktorý spomína J. ČAPLOVIČ,1 v decembri 1808 sa ako Kovačičania uvádzajú: rodina Juraja BALČEKA (č. d. 10), Adama BENKU (60), Juraja MARKU (55) a Mateja MRAVÍKA (65) (spolu štyri senianske rodiny, ktoré žili na Slovenskom Bardáni).

V zozname sa nespomína rodina Juraja ĎURICU, ale sú tu dve rodiny ĎURICOVÉ: Pavel ĎURICA (71) a Pavel ĎURICA (72). Okrem týchto rodín sú tu ešte dve nové rodiny, u ktorých sa ako čeľadní otcovia spomínajú Pavel BENKA (88) a Martin MARKO (78). Spomenuté rodiny majú pôvod v Sennom a prešli pred príchodom do Kovačice cez Slovenský Bardáň a Ečku.

Zo Senného sú tu ešte aj rodiny Jána (č. d. 7) a Ondreja KOVÁČA (133), ktoré (podľa údajov J. ČAPLOVIČA) tiež určitý čas pobudli na Slovenskom Bardáni a v Ečke, ale nie sú zapísané do zoznamu F. JESENSKÉHO.2 Dnes je

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64 - 67. 2 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 16 - 19.


16

ťažko vysvetliť, aký súvis majú tieto rodiny KOVÁČOVÉ s rodinou Benjamína KOVÁČA, ktorá sa ešte v r. 1787 zo Senného vrátila do starého domova.

Rodina Ondreja KOVÁČA a Eleny (neskôr písanej Mária) MALINOVEJ sa môže v písaných dokladoch sledovať v Ečke od roku 1791. Totiž 25.12.1791 v Ečke umrela 4-ročná dcéra Mária, neskôr sa v Ečke narodili ešte tri deti: Ján (06.03.1794), ktorý umrel ako 3-ročný, Martin (01.11.1798) a Ján (28.01.1801).

Druhú rodinu KOVÁČOVÚ tvorili Ján, syn Jána KOVÁČA a matky VALACHOVEJ, a manželka Anna FÍZELOVÁ, dcéra Michala a Márie NAGYOVEJ. Mladý manželský pár bol sobášený v Ečke 03.03.1794. Tu sa narodili Katarína (24.11.1797), ktorá sa nedožila ani pol roka (umrela 16.05. 1798), Mária (30.11.1799) a Ján (02.08.1802).

Obidve rodiny KOVÁČOVÉ sa osadili v Kovačici.

Základné genealogické prvky rodín Markových v Kovačici

Rodiny Markové žijúce v Kovačici pochádzajú z obce Senné, ležiacej v okrese Veľký Krtíš v Slovenskej republike. Rodinu Markovú v Sennom treba považovať za starousadlícku, lebo v zachovaných záznamoch Novohradskej župy Conscriptio Portarum Comitatus Neogradien Anno 1696 v zozname obyvateľov mesta Senné sú už vtedy zapísaní Valentín MARKO a okrem neho Martin UHRIN, Blažej SIMONOVIČ, Ján HAŠKO, Juraj HAŠKO, Martin VOLÁK a Martin ĎURICA.

Do Kovačice sa z územia okresu Veľký Krtíš, okrem zo Senného, dosťahovali aj rodiny z obcí: Červeňany (skôr: Vereš), Malé Straciny (Straciny), Suché Brezovo, Pôtor (Svätý Peter), Selce, Šuľa (Šulia), Veľký Krtíš (H. Krtíš), Vieska (Malá Vieska) a Žihľava.

Na Slovenský Bardáň sa prisťahovala okrem iných rodina Marková. Na čele tejto rodiny (čeľadný otec) bol Juraj MARKO. Čitateľovi je už známe, že rodinu okrem Juraja tvorili jeho bratia Michal a Martin a matka - vdova Elena PAVLINKOVÁ. Rodina prišla na Slovenský Bardáň v júni 1785 zo Senného (Novohradská stolica - župa).

V zozname, ktorý uverejňuje J. ČAPLOVIČ1 (podľa pozemkovej knihy spracovanej v decembri 1808), v Kovačici sú evidované dve rodiny Markové, obe pôvodom zo Senného, ktoré na toto nové sídlisko prišli, opustiac najprv Slovenský Bardáň a neskôr aj Ečku.

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64 - 67.

Sennianske rodiny v Kovaèici

17

Pod bežným číslom (je to pravdepodobne aj číslo domu) 55 je zapísaný ako čeľadný otec Juraj MARKO, ktorému bolo pridelených 20,57 ha pôdy (13.67 oráčiny, 6.04 ha lúky, 0.29 ha záhrady a 0.57 ha vinice). Ako zistiteľný pôvod sa uvádza Sennô, Novohr. (Novohradská župa), SB (Slovenský Bardáň) a E (Ečka).

V spomenutom zozname pod číslom 78 je tiež rodina Marková. Tu sa ako čeľadný otec javí Martin MARKO, ktorý dostal 15,54 ha pôdy (10.36 ha oráčiny, 4.32 ha lúky, 0.29 ha záhrady a 0.57 ha vinice). O jeho pôvode nachádzame poznámku, že pochádza z obce Sennô, Novohr. (Novohradská župa), SB (Slovenský Bardáň) a E (Ečka).

Teda Martin MARKO prešiel identickú cestu presídlenia do Kovačice ako Juraj MARKO. Martin MARKO nebol uvedený v súpise F. JESENSKÉHO1 ako čeľadný otec rodiny, ktorá sa prisťahovala zo Senného na Slovenský Bardáň. Príčinu možno hľadať v skutočnosti, že v momente príchodu Martin MARKO ako 14-ročný ešte nemal založenú vlastnú rodinu. Na Slovenský Bardáň prišiel ako člen rodiny Juraja MARKU. Menovaný Martin v tom čase patril do „zádrugy“ - čeliadky Juraja MARKU.

Z údajov slovenskobardánskej, ečskej a kovačickej matriky vyplýva, že Juraj a Martin po otcovi boli bratia. Na základe spomínaných matričných prameňov nemohlo sa spoľahlivo uzavrieť, či boli bratia aj po matke. Totiž pri Jurajovi a Michalovi je zapísané meno matky Elena ŠTEVKOVÁ. Pri Martinovi sa ako meno matky uvádza len Elena. To môže, ale nemusí znamenať Elena ŠTEVKOVÁ.

Bez ohľadu na spomínanú dilemu spoľahlivo uzavierame, že za zakladateľa rodokmeňa kovačických MARKOVCOV treba považovať Ondreja MARKU, ktorý je ozajstným zakladateľom rodokmeňa rodiny MARKOVEJ žijúcej v dnešnej Kovačici. Potenciálne vetvy tohto rodokmeňa po príchode na Slovenský Bardáň boli jeho traja synovia: Juraj (A), Michal (B) a Martin (C).

Keďže životná púť stredného brata Michala bola v Ečke v jeho devätnástom roku prerušená surovou nákazlivou chorobou (16.04.1789), táto možnosť sa stala obmedzenou na potomkov ostatných dvoch vetiev - Juraja (A) a Martina (C).

O rodine Markovej zo senianskych matrík uschovaných v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici (ŠOBA BB) podľa výsledkov PhDr. Jána ŽILÁKA, CSc., môžeme konštatovať:

V senianskych matrikách sa stretajú dve osoby s menom Ondrej MARKO: Ondrej, st. (1712-1778) a Ondrej, ml.

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 16 - 19.


18

Manželský pár Ondrej MARKO, st. a Alžbeta pravdepodobne mali dvoch synov Ondreja a Pavla. Ondrej, ml., syn Ondreja, st. a Alžbety, mohol byť narodený okolo r. 1740-1746. Jeho narodenie sa nemohlo overiť, lebo matrika narodených (krstených) sa uviedla až od roku 1747. Pavel, druhý syn, Ondreja, st. a Alžbety, krstený bol 24.01.1748. On mohol byť mladším bratom Ondreja MARKU, ml. Obyčajne rodičia najstaršiemu chlapcovi dávali meno aj po otcovi.

Ondrej MARKO, st., o ktorom sa predpokladá že je otcom dvoch synov Ondreja, ml. a Pavla, podľa senianskych matričných údajov umrel v Sennom 02.08.1778 (66-ročný). To znamená, že sa narodil okolo r. 1712.

Pavel MARKO, narodený 24.01.1748, umrel v Sennom 24.03.1777. Podľa matriky zomretých bol vtedy 30-ročný. Umrel vlastne v tridsiatom roku života (mal 29 r. a 2 m).

V sobášnej matrike medzi r. 1747-1785 nachádzame len jeden údaj, podľa ktorého Ondrej, syn Ondreja MARKU a Alžbety, sa zosobášil vo februári v predpôstnu nedeľu (Dominika quinquagesima) r. 1765 s Elenou HORČEKOVOU. Je divné, že Elena nie je zapísaná ako ŠTEVKOVÁ. Toto meno (priezvisko ŠTEVKO) sa na Sennom vyskytovalo. Zistilo sa aj to, že rodina ŠTEVKOVÁ mala prímeno HUDEC alebo KRIŽAN.

V rodine Ondreja MARKU, ml. a Eleny sa narodili traja synovia:

- Juraj, krstený 24.11.1765; krstní rodičia Jozef KASNER a Eva KRIŽANOVÁ;

- Michal, krstený 18.10.1768; krstní rodičia Jozef KASNER a Judita HUDCOVÁ;

- Martin, krstený 12.06.1772; krstní rodičia Martin HUDEC a Katarína KRIŽANOVÁ.

Úmrtie Ondreja MARKU, ml., otca troch detí, sa nepodarilo zistiť, ako ani úmrtie jeho manželky Eleny, ktorá sa neskôr v matrikách na Slovenskom Bardáni a v Ečke spomína ako Elena ŠTEVKOVÁ (ŠTEUKOVÁ).

Spoznanie, že tá istá osoba bola v matrikách zapísaná r. 1765 ako HORČEKOVÁ, neskôr na Bardáni a v Ečke ako ŠTEVKOVÁ a že sa pre jej rodinu používalo aj prímeno HUDEC a KRIŽAN (na toto asociujú aj rodinné mená krstných rodičov), nás usmerňuje na takýto záver: Keď sa v pozorovanom období zakladala (zriaďovala) matričná evidencia a úradne uvádzala dvojčlenná sústava osobných mien, preberanie dedičnej časti úradného osobného mena - priezviska nebolo na Slovensku ešte všade ukončené a uplatňovanie novej sústavy všeobecne ustálené. K tomu sa prichádza neskôr. Dr. Daniel DUDOK1 píše:

1 DUDOK, D.: Z histórie vzniku priezvisk u Slovákov v Juhoslávii. Nový život, 48, 1996, č. 7 - 8, s. 1 - 4.


19

„Dvojčlenná sústava osobných mien sa stala u Slovákov úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780-1790), ktorý ju zaviedol už na začiatku svojho panovania v roku 1780.“

Podobne píše aj M. MAJTÁN a M. POVAŽAJ1: „Prímená, z ktorých vznikli neskôr dedičné priezviská, sa utvárali u nás postupne od 15. storočia. Ich používanie súviselo s triednym, spoločenským postavením osoby. Šľachta začala používať druhé mená (prídomky, šľachtické predikáty) hojnejšie v 15. a 16. storočí, mešťania majú prímená od 16.-17. storočia, poddaní v podstate až v 17. a 18. storočí. Od 17. storočia sa prímená začínajú stávať dedičnými, ale ich dedičnosť a spoločenskú záväznosť kodifikoval až jozefínsky patent z roku 1780.“

Okrem rodiny Ondreja MARKU a jeho potomkov v Sennom žilo viac MARKOVCOV.

Matej MARKO bol sobášený v 6. nedeľu (Sexagesima) 1755 s Annou PETRÁKOVOU, vdovou z Nedelišťa.

Katarína, manželka Jána MARKU, umrela 11.02.1749. Vdovec Ján MARKO sa sobášil v 17. nedeľu po Trojici (september) 1749 s Máriou DROZDOKOVOU zo Senného.

Juraj MARKO umrel v Sennom 22.03.1783 (56-ročný), teda bol narodený okolo roku 1727.

Ján MARKO umrel v Sennom 11.02.1777 ako 33-ročný. Bol narodený okolo r. 1746/1947. Mohol byť synom Juraja MARKU.

Mária, dcéra Ondreja MARKU umrela (31-ročná) 09.12.1789. Teda bola narodená okolo r. 1758/1759. Nie je vylúčené, že bola sestrou Juraja, Michala a Martina. Teno údaj nie je doložený.

Zostáva otvorenou otázkou, kto bola Elena PAVLINKOVÁ, v súpise F. JESENSKÉHO spomenutá ako matka (mater) v rodine MARKOVEJ a na Slovenský Bardáň prišla so synmi Ondreja MARKU, ml. O nej sa vie, že na Slovenskom Bardáni umrela 25.02.1788 ako 56-ročná a že bola vdovou (vidua) Ondreja MARKU. Malo by to znamenať, že bola narodená okolo r. 1732. Z matričných údajov sa nepodarilo vylúštiť otázku, po ktorom Ondrejovi (st. alebo ml.) zostala vdovou.

V období presídľovania (1785) neopustili Senné všetci Markovci. Niektoré rodiny Markové žijú v Sennom aj dnes. O tom svedčí Pôtorčan Ing. Ján JANČOVIC, ktorý autorovi v liste datovanom v Nitre 20.12.1996. o.i. píše:

„Pôtor so Senným hrával kedysi v okresnej súťaži futbal a zo Seňancov hral aj Ján MARKO, potom hral za Ľuboreč, a tak sme hrali proti sebe.“

1 MAJTÁN, M. a M. POVAŽAJ: Meno pre naše dieťa. Obzor, Bratislava 1985, s. 11.


20

Bolo by zaujímavé teraz, po dvestoročnom odstupe, nadviazať styky s týmito rodinami a vôbec týmto pôvodným krajom rodiny Markovej, ale aj iných kovačických rodín (rodiny Balčekové, Ďuricové, Kováčové, Mravíkové...).

Vývoj a ráz zistených kmeňov rodín Markových

V E T V A J U R A J A ( A )

P R V É P O K O L E N I E

Juraj (A) sa narodil v Sennom. Jeho rodičia boli Ondrej a Elena ŠTEVKOVÁ (ŠTEUKOVÁ). Je zakladateľom vetvy A.

Podľa údajov senianskej matriky Juraj bol pokrstený 24.12.1765. Dátum jeho narodenia sa nepodarilo zistiť. Dátum krstenia sa môže považovať za približný dátum jeho (ale nielen jeho) narodenia. V pozorovanom období veľa detí umieralo v mladom-útlom veku, a preto sa rodičia snažili pokrstiť deti hneď po narodení.

O roku narodenia Juraja MARKU sú aj nepriame údaje. V kovačickom Matričnom úrade na rok narodenia poukazujú dva pramene. Prvý, v kovačickej sobášnej matrike je zaznamenané, že sa 19. februára 1822 ako 52-ročný vdovec sobášil so 48-ročnou vdovou Alžbetou VALENTOVOU. Podľa toho Juraj sa narodil roku 1770. Tento údaj sa predsa nemôže prijať ako pravdepodobný, lebo Jurajoví bratia v momente súpisu po presídlení (1786) nemali možnosť byť uvedení ako vedúci rodiny - boli mladší od Juraja a mali Michal 18 a Martin 14 rokov. To znamená, že sa narodili približne roku 1768 (Michal), resp. 1772 (Martin). Usudzujeme, že sa Juraj nemohol narodiť v roku 1770 ale skôr.

Druhým prameňom je matrika zomretých a pochovaných (m. defuneti et sepulti anno 1836). Z nej sa dozvedáme, že Juraj umrel na choleru 1. augusta 1836 v Kovačici ako 76-ročný. Podľa tohto prameňa sa narodil v r. 1760. V roku 1785, keď sa prichádzalo na Slovenský Bardáň, mal podľa tohto prameňa 25 rokov (a nie 15) a na Dolnú zem bol schopný, ako čeľadný otec, viesť a doviesť vtedy jedinú rodinu MARKOVÚ uvedenú v slovenskobardánskom súpise F. JESENSKÉHO (Conscriptio, č. d. 207, resp. 203).

Matrika krstených zo Senného dementuje všetky tieto predpoklady a zaväzuje na odkaz, že sa narodil v roku 1765 a že sa dožil viac ako 70 rokov (70-07-07). Vidíme teda, že nepriame údaje v matrikách o veku jednotlivcov (sobáš, smrť) treba prijímať s určitou rezervou.

Juraj bol ženatý dvakrát. Prvé manželstvo 22-ročný Juraj založil s Juditou, dcérou Jána KLÁTIKA. Zosobášili sa na Slovenskom Bardáni 3. februára 1788.


21

Jurajovi a Judite sa narodilo desať detí, sedem v Ečke a tri v Kovačici - piati synovia a päť dcér.

Rodina Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Ondrej (A1) 28.03.1789 01.04.1789 0-00-04

Anna (A2) 25.07.1790 22.07.1791 0-11-27

Mária (A3) 04.07.1792 06.05.1794 1-10-02

Ján (A4) 23.08.1794 ... ...

Juraj (A5) 13.02.1797 30.11.1802 5-09-17

Pavel (A6) 27.03.1799 05.01.1803 3-09-18

Michal (A7) 19.09.1801 16.01.1802 0-03-27

Mária (A8) 14.02.1803

Judita (A9) 11.09.1805 11.01.1808 2-04-00

Katarína (A10) 05.01.1807 15.02.1813 6-01-10

Druhé Jurajovo manželstvo s Alžbetou VALENTOVOU, uzavreté 19. februára 1822, v Kovačici bolo bezdetné.

Je zaujímavé, že z desiatich Jurajových detí jediný Ján (A4) mal príležitosť uzavrieť manželstvo. Ostatní potomkovia Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ, vyjmúc Márie (ktorej osud sa nepodarilo zistiť), umierali v pomerne veľmi mladom veku. Priemerný vek týchto potomkov bol 2 roky, 7 mesiacov a 24 dní. Pohyboval sa od niekoľko dní (4) po 6 rokov.

D R U H É P O K O L E N I E

Potomkovia Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ

Ján (A4) sa narodil 23.08.1794 v Ečke ako štvrté dieťa Juraja a Judity KLÁTIKOVEJ.

Už nasledujúceho dňa (24.08.1794) ho pokrstili. Krstní rodičia boli Ján SELSKÝ a Anna HUČKOVÁ.

Pätnásťročný Ján sa sobášil v Kovačici (21. novembra 1809) s Juditou BENKOVOU, dcérou Jána a Márie. Manželkino priezvisko je na niektorých miestach v matrike písané ako BONKO, BOHNKA, BON, BENKO a BENKA. V tejto práci sa používa priezvisko BENKA.

Z tohto manželstva pochádza sedem detí, štyria synovia a tri dcéry.


22

Rodina Jána (A4) a Judity BENKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Juraj (A41) 06.12.1812 23.03.1837 24-03-17

Ján (A42) 19.04.1815 10.09.1839 24-04-21

Michal (A43) 10.09.1817 25.01.1869 51-04-15

Anna (A44) 09.09.1820 ... ...

Pavel (A45) 07.04.1823 14.04.1823 0-00-07

Mária (A46) 02.03.1824 ... ...

Judita (A47) 01.02.1828 22.11.1828 0-09-01

Jozef (A48) 24.09.1831 27.09.1898 67-00-03

Z matričnej evidencie sa nepodarilo zistiť dátum smrti Jána (A4). Jánovi, narodenému 23.08.1794, sa 24.09.1831 narodil syn Jozef (A48). To by malo znamenať, že sa Ján (A4) dožil najmenej okolo 37-38 rokov. Jeho manželka Judita BENKOVÁ bola 67-ročná, keď umrela (12.12.1856).

T R E T I E P O K O L E N I E

Potomkovia Jána (A4) a Judity BENKOVEJ

Juraj (A41) sa ako 22-ročný 18. novembra 1834 zosobášil so 17-ročnou Katarínou, dcérou Pavla BALÁŽA. V tomto manželstve nemali potomkov. Manželstvo trvalo len trochu viac od dvoch (2-04-05) rokov. Zaniklo Jurajovou smrťou 23.03.1837. Po neúplnom 10-mesačnom vdovstve Katarína sa vydala 8. januára 1838 za vdovca Ondreja HRNČIARA.

Ján (A42) sa oženil s Annou ŠESTÁKOVOU. Z tohto manželstva pochádza jediný syn - Pavel (A421). Z matričných údajov sa ešte dalo zistiť, že sa syn Pavel narodil 14. decembra 1836 a umrel 7. októbra 1839 (hydrops) vo veku 2 roky, 9 mesiacov a 23 dní.

V tom istom roku (10. septembra 1839) umrel aj otec Ján (A42) ako 25-ročný (hectica). Jeho smrť prihlásila manželka Anna. Údaje o neskoršom živote manželky Anny sa nepodarilo zistiť.

Michal (A43) - Podľa sobášnej matriky dňa 4. februára 1840 sa 22-ročný Michal oženil s 21-ročnou Zuzanou GAŠPÁROVOU, dcérou Jána a Márie PUŠKÁROVEJ. V manželstve sa im narodili dve deti - dcéra a syn. Manželka Zuzana (narodená 21.07.1813) umrela 21. januára 1846. Nemala vtedy ani 31 rokov.

Kedy sa vdovec Michal oženil so Zuzanou DÉRKOVOU (na niektorých miestach je toto priezvisko zaznamenané ako POLIAK alebo BALLO), nemohli


23

sme spoľahlivo zistiť. Možno sa Zuzana nenarodila v Kovačici, a preto tu neboli manželia ani sobášení. Michalova prvá manželka umrela 21.01.1846 a prvé dieťa so Zuzanou DÉRKOVOU sa narodilo 24.09.1848. Možno predpokladať, že sa Michal oženil r. 1847. Zuzana vtedy bola 27-28-ročná a Michal 30-ročný. V manželstve sa narodilo šesť detí (štyria chlapci a dve dievčence).

Rodina Michala (A43) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Zuzana GAŠPÁROVÁ Zuzana (A431) 09.02.1842 ... ...

Michal (A432) 21.09.1845 17.01.1879 33-03-26

Zuzana DÉRKOVÁ Martin (A43a3) 24.09.1848 03.09.1849 0-11-09

Katarína (A43a4) 19.11.1849 11.10.1851 1-10-22

Juraj (A43a5) 01.11.1852 01.08.1853 1-09-00

Ján (A43a6) 10.09.1853 04.10.1854 1-00-24

Jozef (A43a7) 11.08.1855 16.03.1858 2-07-05

Judita (A43a8) 27.09.1859 20.10.1861 2-00-23

Jedno za druhým vo veľmi mladom veku umierali potomkovia Michala a Zuzany DÉRKOVEJ. Životnú púť skončila aj manželka-matka Zuzana 26. októbra 1864. Bola vtedy 45-ročná.

Michal sa tretí raz oženil (17.05.1864) ako 47-ročný s 35-ročnou Alžbetou BÍREŠOVOU, vdovou Michala PATAKA. V tomto manželstve neboli už potomkovia.

Michal (A43) umrel 25. januára 1869 podľa matriky 53-ročný, skutočne v 52. roku života, a tak zaniklo toto manželstvo.

Mária (A48), 20-ročná, sa vydala 01.11.1853 za 22-ročného Jozefa, syna Jozefa ROTHA a Anny KIAPEŠOVEJ.

Jozef (A48) - sa dňa 18. novembra 1851 ako 20-ročný oženil s 19-ročnou Zuzanou KOLAJOVOU (KOLLAY; Ečka), dcérou Juraja a Márie STRAKOVEJ. V tomto manželstve sa narodilo šesť detí (päť dievčeniec a jeden chlapec).

Rodina Jozefa (A48) a Zuzany KOLAJOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Mária (A481) 12.06.1853 22.06.1853 0-00-10


24

Judita (A482) 29.03.1857 05.07.1907 50-03-06

Anna (A483) 04.09.1859 ... ...

Eva (A484) 04.08.1864 18.01.1865 0-05-14

Zuzana (A485) 25.03.1866 ... ...

Jozef (A486) 01.09.1870 24.04.1880 9-07-21

Jozef (A48) umrel 27.09.1898. Dožil sa 67 rokov. O jeho manželke Zuzane, sa nepodarilo zistiť relevantné dodatočné údaje.

Š T V R T É P O K O L E N I E

Potomkovia Michala (A43) a Zuzany GAŠPÁROVEJ

Zuzana (A431). - Z matriky sobášov vidno, že sa 21-ročná Zuzana 12. októbra 1863 vydala za 27-ročného vdovca Ondreja MALÍKA zo Sefkerína (Pančevo).

Michal (A432), vtedy 20-ročný, sa zosobášil 20. novembra 1866 s 19-ročnou Annou, dcérou Jána ČEMANA a Márie KOVÁČOVEJ. Narodili sa im štyri deti (dvaja chlapci a dve dievčence).

Rodina Michala (A432) a Anny ČEMANOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Zuzana (A4321) 04.10.1868 10.08.1872 3-10-06

Ján (A4322) 26.01.1871 18.08.1872 1-06-22

Ján (A4323) 25.07.1873 ... ...

Zuzana (A4324) 26.07.1876 ... ...

Michal (A432) umrel 17. januára 1879.

Syn Ján (A4323) sa 29.09.1891 oženil so 17-ročnou Annou, dcérou Jána BOLERÁCA a Márie STRAKOVEJ. V tomto manželstve sa narodila Mária (A43231) 12.07.1896. Jej osud sa nepodarilo spoľahlivo zistiť.

Dcéra Zuzana (A4324) bola 17-ročná, keď sa 20. novembra 1894 vydala za 18-ročného Pavla IMRU, syna Tomáša a Zuzany TOMANOVEJ, a tak opustila rodinu Markovú. Tak zanikla jedna vetva rodinného kmeňa po mužskej línií, ktorá sa začínala Jurajom (A) a Juditou KLÁTIKOVOU, rozvetvila sa potomkami Jána (A4) a Judity BENKOVEJ rodinami Michala (A43) a Zuzany GAŠPÁROVEJ, pokračujúc rodinou Michala (A432) a Anny ČEMANOVEJ.


25

Potomkovia Jozefa (A48) a Zuzany KOLAJOVEJ

Na osud druhej vetvy vplývali potomkovia Jozefa (A48) a Zuzany KOLAJOVEJ. O tejto rodine v matrikách nachádzame údaje len o dcérach Judite (A482), Anne (A483) a Zuzane (A485). Iné deti pomreli v mladom veku.

Judita (A482) mala, podľa matriky sobášených 20 rokov (a podľa matriky narodených 17 r. a 6 m.), keď sa 14. októbra 1874 vydala za 22-ročného Martina LISKU, syna Martina a Zuzany MIKUŠOVEJ. Judita umrela 5. júla 1907. Mala vtedy 50 rokov (50-03-06).

Anne (A483) sa ako 20-ročnej dievke 11. decembra 1879 narodilo nemanželské dieťa - dcéra Anna (A4831), ktoré žilo len 3 dni. Nemohol sa zistiť osud matky Anny (či sa vydávala, koľko žila a i.).

Zuzana (A485) sa vydala 19-ročná 2. októbra 1884 za 22-ročného Ondreja GAJANA, syna Jána a Kataríny VÁLOVCOVEJ.

Takto po mužskej línii zaniká aj druhá vetva pozorovanej Markovej rodiny, ktorá sa začínala Jurajom (A) a Juditou KLÁTIKOVOU.

Pojem zanikania rodiny alebo rodinnej vetvy musíme chápať podmienečne. Na mnohých miestach u J. ČAPLOVIČA nachádzame poznámku, že určitá rodina vymrela, že už nežije a pod. Záver sa javí ako výsledok konvencie, podľa ktorej rodinné meno - priezvisko prenášajú mužskí potomkovia. Rodina však nemusela vymrieť a zaniknúť. To sa veľmi zreteľne prejavuje práve na príklade rodiny Jozefa MARKU (A48), ktorému pomreli mužskí, ale nie aj ženskí potomkovia - jeho dcéry. Ženy, pravda, neprenášajú priezvisko Marko, ale geneticky zachovávajú, vyvíjajú a prenášajú vlastnosti a ráz rodiny, z ktorej pochádzajú.

V E T V A M A R T I N A ( C )

P R V É P O K O L E N I E

Martin (C) bol krstený v Sennom 12.06.1772. Martinovi rodičia sú Ondrej a Elena, pravdepodobne ŠTEVKOVÁ, a krstní rodičia Martin HUDEC a Katarína KRIŽANOVÁ.

V ečskej matrike sobášených píše, že sa vtedy 27-ročný Martin (C) 26. novembra 1799 osobášil s Alžbetou, dcérou Jána AMBRUŠA a Alžbety BAJÚZNAČOVEJ. Družba a družica pri sobáši im boli Martin KUČERA a Katarína MRAVÍKOVÁ z Ečky. Rodina Jána AMBRUŠA prišla na Slovenský Bardáň, podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio, s. 16, b. č. 3), z Malého Kéreša (Kiskörös) v júni 1785 a v apríli 1788 sa zo Slovenského Bardáňa


26

presťahovala do Aradáča. Rodina AMBRUŠOVÁ podľa O. PEŤKOVSKÉHO1 pochádza z Lentvory (Novohradská stolica).

V tomto manželstve sa narodilo dvanásť detí (deviati synovia a tri dcéry).

Rodina Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Ondrej (C1) 11.12.1801 25.10.1801 0-00-14

Pavel (C2) 10.01.1803 26.10.1803 0-09-16

Martin (C3) 16.12.1804 24.04.1872 67-04-08

Ján (C4) 25.12.1806 ... ...

Mária (C5) 22.01.1809 16.04.1815 6-03-24

Juraj (C6) 22.04.1811 ... ...

Pavel (C7) 25.07.1813 19.11.1813 0-03-24

Ondrej (C8) 01.11.1814 01.02.1855 40-03-00

Pavel (C9) 13.04.1817 ... ...

Alžbeta (C10) 05.01.1820 ... ...

Michal (C11) 13.04.1822 ... ...

Mária (C12) 24.06.1824 27.11.1896 72-05-03

Martin (C) umrel v Kovačici na apoplexiu 27. marca 1824. Jeho smrť prihlásila úradom manželka Alžbeta, ktorá žila ešte šesť rokov ako vdova. Umrela 2. apríla 1830. Otec Martin (C) sa nedožil narodenia dcéry Márie (C12), lebo umrel skôr.

D R U H É P O K O L E N I E

Potomkovia Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ

Z deviatich synov Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ šiesti synovia uzavreli manželstvá - založili vlastné rodiny a odchovali potomkov. Niektoré línie týchto potomkov existujú aj dnes. Zmienime sa o potomkoch Martina (C3), Jána (C4), Juraja (C6), Ondreja (C8), Pavla (C9) a Michala (C11). Ich osud nie je totožný.

Martin (C3). - Podľa kovačickej matriky sobášov 18-ročný Martin a 16-ročná Alžbeta JAKÁBOVÁ (HRIEŠIKOVÁ), dcéra Martina a Márie MIKUŠOVEJ, uzavreli dňa 26. novembra 1822 manželstvo, z ktorého podľa matriky narodených pochádza sedem detí (štyria chlapci a tri dievčence). 1 PEŤKOVSKÝ, O.: 200 rokov Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Aradáči 1786-1986. Aradáč 1986, s. 111.


27

Rodina Martina (C3) a Alžbety JAKÁBOVEJ (HRIEŠIKOVEJ) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Michal (C31) 19.10.1823 13.05.1829 5-06-24

Juraj (C32) 04.04.1828 03.02.1929 0-09-29

Zuzana (C33) 14.03.1830 06.12.1830 0-08-22

Martin (C34) 09.03.1832 10.02.1866 33-11-01

Alžbeta (C35) 26.02.1835 ... ...

Anna (C36) 29.10. 1837 05.12.1839 2-01-06

František (C37) 15.10.1840 18.03.1859 18-05-03

Zo siedmich päť detí umrelo v pomerne mladom veku. František (C37) podľahol týfusu (typhus) ako 18-ročný mládenec.

Manželka-matka - Alžbeta umrela ako 54-ročná 5. decembra 1857 a otec Martin (C3) ako 69-ročný 27. apríla 1872.

Manželstvá uzavreli len dvaja ich potomkovia: Martin (C34) a Alžbeta (C35).

Ján (C4), vtedy 19-ročný, sa zosobášil 24. novembra 1829 so 17-ročnou Annou BARINÁKOVOU, dcérou Juraja a Alžbety BELANSKEJ.

Z tohto manželstva pochádza päť detí (traja chlapci a dve dievčence).

Rodina Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Anna (C41) 10.01.1837 20.02.1837 0-01-21

Jozef (C42) 24.08.1839 18.10.1840 1-01-24

Eva (C43) 21.04.1842 ... ...

Ján (C44) 24.08.1843 ... ...

Martin (C45) 21.07.1846 05.06.1896 49-10-14

Manželka Anna umrela 15. mája 1863 ako 56-ročná. O Jánovi (C4), dcére Eve (C43) a synovi Jánovi (C44) sa nepodarilo zistiť, kedy umreli a akého veku sa dožili.

Juraj (C6). - Dňa 24. novembra 1829. sa osobášil 19-ročný Juraj (C6) s 19-ročnou Annou BALČEKOVOU (KVAKOVOU), dcérou Juraja a Anny MIKUŠOVEJ.

V tomto manželstve sa narodili piati chlapci.


28

Rodina Juraja (C6) a Anny BALČEKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Juraj (C61) 13.02.1833 18.02.1835 2-00-05

Juraj (C62) 21.02.1838 21.07.1838 0-05-00

Ján (C63) 11.07.1839 19.10.1839 0-03-08

Michal (C64) 24.09.1840 03.03.1902 61-05-09

Jozef (C65) 14.11.1844 14.11.1864 20-00-00

Z piatich synov (dvaja nežili ani rok, jeden žil dva a jeden - Jozef, umrel dvadsaťročný na týfus) jediný Michal mal príležitosť uzavrieť manželstvo, a tak prispieť k rozvoju nového výhonku na rodokmeni rodiny Markovej.

Nepodarilo sa nám zistiť, akého veku sa dožil otec Juraj (C6). Manželka Anna umrela 11.01.1866 ako 56-ročná.

Ondrej (C8) sa za pomerne krátkeho života (umrel v 41. roku na incensus pulmonum) ženil dvakrát.

Prvý raz sa ako 21-ročný oženil 15. decembra 1836 s Alžbetou SLOBODNÍKOVOU, 20-ročnou dcérou Juraja a Anny CHRŤANOVEJ. V tomto manželstve sa narodili dve deti - dcéra a syn. Manželka Alžbeta umrela 26. januára 1848 ako 35-ročná.

Druhé manželstvo - po päťročnom vdovstve - uzavrel 38-ročný Ondrej s 22-ročnou Katarínou DUCHOVOU (pravdepodobne DUDÁŠOVOU) dňa 8. februára 1853. V tomto manželstve sa narodili dve deti - syn a dcéra.

Rodina Ondreja (C8) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Manželka-matka: Alžbeta SLOBODNÍKOVÁ Mária (C81) 05.12.1838 17.02.1839 0-02-12

Ondrej (C82) 14.08.1841

Manželka-matka: Katarína DUCHOVÁ (DUDÁŠOVÁ) Jozef (C8a3) 1853 29.04.1854 0-05-00

Zuzana (C8a4) 17.02.1855 19.08.1858 3-06-02

Katarína DUCHOVÁ (DUDÁŠOVÁ), vtedy 28-ročná, sa vydala 20. mája 1858 za 50-ročného Juraja ČERNOŠA (10 rokov bol vdovcom).

Pavel (C9) mal 19 rokov, keď sa 15. októbra 1836 oženil s 18-ročnou Juditou ĎURIŠOVOU, dcérou Ondreja a Anny VESTEKOVEJ.


29

Z tohto manželstva pochádza deväť potomkov - šiesti synovia a tri dcéry.

Rodina Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Pavel (C91) 1837 21.11.1900 63

Ján (C92) 17.06.1840 ... ...

Anna (C93) 27.09.1842 ... ...

Zuzana (C94) 11.08.1845 23.01.1939 93-05-10

Ondrej (C95) 20.09.1848 27.11.1848 0-02-07

Ondrej (C96) 04.05.1850 11.05.1850 0-00-07

Katarína (C97) 24.10.1851 08.03.1927 75-04-14

Martin (C98) 03.07.1854 17.12.1917 63-05-14

Jozef (C99) 03.11.1856 09.09.1934 77-10-06

Judita ĎURIŠOVÁ (77-ročná) umrela 21.01.1896. Nepodarilo sa zistiť, kedy umrel manžel Pavel (C9).

Alžbeta (C10) bola 20-ročná, keď sa vydala 24. novembra 1840 do Padiny za 20-ročného Ondreja MARONA, syna Jána a Zuzany SYNČEKOVEJ.

Michal (C11) sa oženil s Katarínou GODOVOU. Sobáš sa nekonal v Kovačici, a preto sa nemohli zistiť iné údaje o dátume sobáša a o mladuche. Ich syn Ján (C11

1) sa pravdepodobne nenarodil v Kovačici, a preto v zodpovedajúcich matrikách o tom nejestvujú údaje. V matrike zomretých jestvuje záznam, že Ján umrel v Kovačici 4. októbra 1854.

Mária (C12) sa vydávala štyrikrát. Prvý raz sa ako 20-ročná vydala 19. novembra 1844 do Aradáča za 28-ročného Pavla LISKU.

Vdova Mária, 45-ročná, 9. novembra 1869 sa vydala druhý raz do Padiny za 52-ročného vdovca Juraja PAVLOVICA.

Tretí raz sa 52-ročná Mária vydala 22. februára 1876 za 53-ročného Kovačičana Daniela SUCHÁNSKEHO.

Štvrté manželstvo uzavrela už 56-ročná Mária 20. mája 1880 s 55-ročným Michalom BALÁŽOM.

Mária (C12) umrela 27. novembra 1896 v 73. roku života.


30

T R E T I E P O K O L E N I E

Potomkovia Martina (C3) a Alžbety JAKÁBOVEJ

Martin C34). - Podľa matriky sobášov Martin (28-ročný) sa oženil 15. novembra 1860 s Máriou BRTKOVOU, vdovou po nebohom Jánovi LENHARTOVI (vdovou bola jeden rok).

V tomto manželstve sa im narodil syn Michal (C341) 20. augusta 1863. Žil len jeden rok a 24 dni (umrel 14.09.1864).

Otec Martin (C34) umrel 34-ročný 10. februára 1866 na týfus. V manželstve žil päť rokov.

Alžbeta (C35) mala 20 rokov, keď sa 30.októbra 1854 vydala za 19-ročného Ondreja ŠIRKU, syna Michala a Kataríny HORNIAKOVEJ.

Potomkovia Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ

Z piatich potomkov Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ manželstvo sa podarilo uzavrieť Jánovi (C44) a Martinovi (C45).

Ján (C44) bol 21-ročný, keď sa oženil 14 februára 1865 so Zuzanou SUCHÁNSKOU (SUCHÁNKOVOU), 19-ročnou dcérou Pavla a Barbary MARČEKOVEJ.

Z desiatich pôrodov sa v tomto manželstve narodilo jedenásť potomkov (päť chlapcov a šesť dievčeniec).

Rodina Jána (C44) a Zuzany SUCHÁNSKEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Ján (C441) 25.02.1866 10.03.1866 0-00-13

Zuzana (C442) 05.11.1867 03.03.1868 0-03-28

Adam (C443) 13.02.1869 13.02.1869 0-00-01

Eva (C444) 13.02.1869 17.02.1869 0-00-04

Anna (C445) 26.04.1870 10.06.1901 31-01-26

Zuzana (C446) 19.03.1873 27.08.1884 11-04-08

Ján (C447) 20.08.1875 19.12.1876 1-04-00

Adam (C448) 10.11.1877 01.12.1883 6-00-21

Mária (C449) 24.04.1881 28.04.1882 1-00-02

Ján (C4410) 03.06.1882 08.10.1884 2-04-05

Zuzana (C4411) 07.04.1887 1960 76


31

Len dve dcéry, Anna (C445) a Zuzana (C4411), podľa matričných údajov

vstúpili do manželstva. Mužskí potomkovia opustili svet v útlom detstve, a tak tento výhonok Markovej rodiny zaniká.

Údaje o rodičoch Jánovi (C44) a Zuzane SUCHÁNSKEJ sa nepodarilo zistiť (kedy umreli a akého veku sa dožili). Posledný Jánov potomok sa narodil v r. 1887. Malo by to znamenať, že sa Ján-C44 dožil v najhoršom prípade 44 rokov.

Martin (C45). - Druhý syn Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ - Martin podľa údajov matriky sobášov dňa 14. februára 1865 (19-ročný) bol sobášený s 20-ročnou Annou KUCHÁRIKOVOU, dcérou Jána a Márie SAMPOROVEJ. V manželstve sa narodilo šesť detí (štyria synovia a dve dcéry).

Rodina Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ

Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Mária (C451) 18.12.1865 ... ...

Martin (C452) 20.01.1868 29.07.1933 65-06-09

Michal (C453) 07.09.1870 10.04.1949 78-07-03

Adam (C454) 18.12.1872 07.03.1952 79-02-19

Ľudovít (C455) 23.02.1877 22.10.1883 6-07-29

Anna (C456) 22.08.1881 28.02.1963 81-06-06

Martin (C45) umrel 5. júna 1896. Z matriky sobášov sa dozvedáme, že sa vdova nebohého Martina Anna KUCHÁRIKOVÁ (50-ročná) po 6-mesačnom vdovstve vydala 1. decembra 1896 za Juraja MATÚCHA (55-ročný). Najmladšie dieťa, dcéra Anna, bola vtedy pätnásťročná - slobodná, dcéra Mária vydaná a traja synovia - ženatí.

Priami potomkovia Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ, okrem Ľudovíta, ktorý umrel veľmi mladý (sedemročný), sa dožili vysokého veku, zanechavajúc po sebe (mužská línia) mnohočlenné rodiny.

Potomkovia Juraja (C6) a Anny BALČEKOVEJ

Michal (C64), vtedy 20-ročný, 24. novembra 1860 sa osobášil s 20-ročnou Juditou DÚDIKOVOU, dcérou Pavla a Anny NEMČEKOVEJ. Z tohto manželstva pochádza osem detí (šesti chlapci a dve dievčence).


32

Rodina Michala (C64) a Judity DÚDIKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Judita (C641) 16.11.1862 03.05.1955 92-05-17

Michal (C642) 11.05.1865 14.02.1867 1-09-03

Juraj (C643) 09-04-1867 14.05.1947 80-01-05

Ján (C644) 21.06.1869 13.02.1873 3-07-22

Eva (C645) 03.06.1871 ... ...

Ján (C646) 17.05.1874 28.03.1875 0-10-11

Adam (C647) 30.07.1877 ... ...

Ján (C648) 24.06.1879 16.10.1918 39-03-22

Michal (C64) umrel 03.03.1902 v 62. roku života a manželka Judita v 73. (07.06.1910).

Potomkovia Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ

Ondrej (C82) mal 19 rokov, keď sa 24. novembra 1860 osobášil s 19-ročnou Evou MAGLÓDSKOU, dcérou Juraja a vtedy už nebohej Zuzany SEVERÍNYOVEJ.

Rodina Ondreja (C82) a Evy MAGLÓDSKEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Eva (C821) 28.10.1863 ... ..

Juraj (C822) 01.03.1866 09.04.1917 51-01-08

Alžbeta (C823) 29.11.1868 ... ...

Ondrej (C824) 20.08.1872 19.01.1917 44-04-22

Mária (C825) 15.01.1878 10.06.1941 63-04-25

V matrike sobášov nachádzamee údaj, že sa Eva MAGLÓDSKA (vtedy 57-ročná) 27. decembra 1893 vydala za Jána BALOGA (vtedy 57-ročného). Nepriamo príchadzame k záveru, že Ondrej (C82) umrel skôr. Dátum jeho smrti sa nepodarilo zistiť. Posledný potomok Ondreja (C82) sa narodil r. 1878. To znamená, že sa on dožil najmenej 39 rokov.

Potomkovia Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ

Pavel (C91) bol 24-ročný, keď sa oženil 2. decembra 1865 s Alžbetou MLADONICKOU, vdovou nebohého ZÁMEČNÍKA. V manželstve sa narodili tri deti.


33

Rodina Pavla (C91) a Alžbety MLADONICKEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Katarína (C911) ... 08.09.1868 1-05-00

František (C912) ... 25-08.1868 1-04-17

0 (C913) 09.06.1869

V tejto rodine potomkovia umierali veľmi mladí a tak rodina zanikla. Otec Pavel (C91) umrel 21.11.1900 (63-ročný).

Ján (C92) bol 20-ročný, keď uzavrel manželstvo 31. novembra 1861 s Annou KRIŽANOVOU, dcérou Jána a Anny FEROVEJ. V tomto manželstve sa narodili štyri deti.

Rodina Jána (C92) a Anny KRIŽANOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Ondrej (C921) 15.03.1868 15.07.1868 0-04-00

Ján (C922) 04.06.1869 12.02.1872 2-08-08

0 (C923) 29.05.1874

Ondrej (C924) 19.11.1876 19.09.1878 1-10-00

Aj potomkovia Jána (C92) a Anny KRIŽANOVEJ umierali v mladom veku a vetva pozorovaného rodu zanikla.

Anna (C93) sa vydala (19-ročná) 2. decembra 1865 za Jána PÁLENKÁŠA, syna Michala a Zuzany PRÍBEĽOVEJ.

Zuzana (C94), dcéra Pavla a Judity ĎURIŠOVEJ, sa ako 20-ročná vydala 21. novembra 1867 za 20-ročného Juraja PATAKA, syna Juraja a Alžbety GABRIŠOVEJ.

Katarína (C97) bola 19-ročná, keď sa 18. novembra 1870 zosobášila s 20-ročným Adamom ŠULEKOM, synom Adama a Anny PAVLÍKOVEJ.

Martin (C98). - Dňa 28. novembra 1870 Martin, vtedy 23-ročný, sa oženil s 20-ročnou Máriou ŠIPICKOU, dcérou Martina a vtedy už nebohej Anny HAVIAROVEJ. V tomto manželstve sa narodilo šesť detí (štyri dcéry a dvaja chlapci).

Rodina Martina (C98) a Márie ŠIPICKEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Katarína (C981) 16.08.1878 09.05.1960 81-08-23

Anna (C982) 13.07.1880 19.08.1901 21-01-04

Zuzana (C983) 01.09.1883 07.12.1912 29-03-06

Michal (C984) 01.09.1887 01.11.1963 76-02-00


34

Juraj (C985) 10.03.1896 04.06.1962 66-02-24

Mária (C986) 12.07.1900 10.03.1901 0-07-28

Jozef (C99) bol 25-ročný, keď sa 11.11.1880 zosobášil s 21-ročnou Máriou HOREŠOVOU, dcérou Juraja a Kataríny ŠIMEKOVEJ. V manželstve sa narodili tri deti (dve dievčence a jeden chlapec).

Rodina Jozefa (C99) a Márie HOREŠOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Judita (C991) 26.11.1881 18.03.1964 82-03-22

Katarína (C992) 17.11.1883 28.12.1959 76-01-11

Jozef (C993) 14.02.1886 29.03.1915 29-01-15

Jozef (C99) sa dožil, podľa matriky zomretých, 80 rokov; skutočne 78 rokov (77-10-06). Manželka Mária umrela 08.02.1911 ako 59-ročná.

Š T V R T É P O K O L E N I E

Potomkovia Jána (C44) a Zuzany SUCHÁNSKEJ

Anna (C445) sa 18-ročná vydala 22. novembra 1887 za Pavla PATAKA, vtedy 23-ročného syna Jána a Zuzany BULÍKOVEJ.

Zuzana (C4411) sa vydala 11. novembra 1903 za Jána CICKU. Umrela v

roku 1960. Iné údaje o nej sa nepodarilo zistiť.

Potomkovia Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ

Mária (C451) sa 18-ročná vydala 8. januára 1884 za Jána JONÁŠA (33-ročného vdovca po smrti manželky Eve PETRÍKOVEJ).

Martin (C452), vtedy 18-ročný, sa osobášil 25.11.1886 so Zuzanou, 17-ročnou dcérou Pavla SABU a Alžbety MLYNÁRČEKOVEJ. V tomto manželstve sa zo šiestich pôrodov narodilo sedem detí. Zuzana (33-ročná) umrela 30.05.1905. Druhý raz sa Martin (vtedy 38-ročný), po deväťmesačnom vdovstve, oženil 22.02.1906 s 20-ročnou Máriou, dcérou Juraja MLYNÁRČEKA a Kataríny BALČEKOVEJ. V jeho druhom manželstve sa narodilo tiež sedem detí.

Rodina Martina (C452) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Manželka-matka Zuzana SABOVÁ Adam (C4521) ... ... ...


35

Martin (C4522) 1894 20.01.1897 3-00-00

Pavel (C4523) 17.01.1896 07.07.1962 66-05-20

Štefan (C4524) 06.08.1898 27.01.1951 52-05-21

0 (C4525) 02.02.1901

Martin (C4526) 02.02.1901 13.03.1974 72-01-11

Michal (C4527) 22.10.1903 24.10.1903 0-00-02

Manželka-matka Mária MLYNÁRČEKOVÁ Katarína (C452a8) 08.12.1906 13.09.1908 1-09-05

Katarína (C452a9) ....03.1910 01.12.1912 2-09-01

Ján (C452a10) 18.08.1911 09.02.1996 84-05-21

Juraj (C452a11) 14.10.1913 14.08.1978 64-10-00

Anna (C452a12) 02.12.1915 04.12.1980 65-00-02

Zuzana (C452a13) 20.07.1920 26.08.1920 0-01-06

Jozef (C452a14) 08.02.1922

Martin (C452) sa zaoberal poľnohospodárstvom v rámci svojho neveľkého majetku. Jeho vedľajšou záľubou bola hudba. Keďže nebol spokojný s podmienkami a úrovňou života doma v Kovačici, s rodinou odišiel do Bulharska (Horná Mitropola). Tu sa mu narodil (1898) syn Štefan. Po návrate do Kovačice (o niekoľko rokov) s bratmi Michalom a Adamom r. 1906 znovu odchádza, teraz do Ameriky, kde pobudol asi dva roky.

Bratia Martin (C452), Michal (C453) a Adam (C454) hnaní ekonomickými ťažkosťami v domove sa odhodlali odísť do Ameriky (Spojené štáty americké). Najprv v Saint Louise vykonávali obyčajné fyzické práce (boli kuričmi prevádzkových parných kotlov). Predsa, ako svedčí Martinov syn Ján, povolaním umelecký stolár, narodený v Kovačici (1911), i v Amerike, ako aj doma, bratov Markovcov lákala, proste priťahovala hudba, a preto občas, i keď boli veľmi chudobní a bez peňazí, navštevovali miesta, kde sa húdlo, hralo a zabávalo.

Pri jednej takej príležitosti, keď už vedeli po anglicky vysloviť svoje prianie a žiadosť, v jednom hostinci sa opýtali čašníka, či by sa mohli rozprávať s kapelníkom hudby, ktorá hrala na osobitnom pódiu (javisku). Keď od čašníka dostali zápornú odpoveď, dali mu zo svojej chudoby prepitné a poprosili ho, aby kapelníka povolal k stolu. Podarilo sa. Ten naozaj aj prišiel. Bratia Markovci vysvetlili kapelníkovi svoj záujem o hudbu, informovali ho, že vedia hrať z nôt a prosili ho, aby im poradil, ako by sa mohli zamestnať v nejakom hostinci ako hudobníci. Totiž v Markovej rodine sa hudba pestovala sústavne.

Korene hudby v rodine Markovej siahajú až do Senného. Netreba zabúdať, že rodina ŠTEVKOVÁ nemala v starom domove darmo prímeno HUDEC. Aj otec Martin (C45) bol hudobníkom. Od neho sa synovia naučili hrať a s ním hrávali na svadbách, meninách a iných veseliciach. Boli, pravda, chudobní. Svedčí o tom skutočnosť, že najmladší z bratov - Adam (C454) - už pätnásťročný


36

nosieval bosý barboru (kontrabas), na ktorej hrával, v nohaviciach, z ktorých poriadne vyrástol. Keď kapelník pochopil prianie bratov Markovcov, ako praktický človek ich hneď odviedol do vedľajšej miestnosti, zabezpečil im patričné hudobné nástroje (o ktoré prejavili záujem), dal im noty a vyskúšal ich hudobné vedomosti. Skúška sa vydarila. Po skúške im poradil, aby si zaobstarali slušnejšie šaty, lebo ich v šatách, ktoré mali oblečené, nikto neprijme a nezamestná ako hudobníkov. Vyslovil poľutovanie, že im v Saint Louise nemôže zabezpečiť želané zamestnanie, ale im napísal odporúčanie, s ktorým sa naozaj zamestnali ako hudobníci.

V Amerike boli činní v Chicagu a East Chicagu na pobreží Michiganského jazera. U Martinovho (C452) syna Jána je zachovaná ich spoločná fotografia z pobytu v Saint Louise, na ktorej sa vidí, že poslúchli kapelníka ohľadom obleku. Neboli oblečení nádherne, ale predsa mali slušné šaty zodpovedajúce ich hmotnému stavu a iným možnostiam. Svojmu zovňajšku neskôr venovali osobitnú pozornosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že do konca života, za svojho verejného pôsobenia, bratia Markovci nosili na bielych košeliach škrobené goliere zdobené viazankou alebo motýlikom.

Bratia Markovci v Amerike r. 1907.

Photo: Katolin Studio, 3518 N. Broadway, St Louis

V Amerike si bratia Markovci zadovážili kvalitné, alebo aspoň kvalitnejšie hudobné nástroje, ktoré priniesli z Ameriky domov.

Michal (C453) bol 20-ročný, keď sa oženil 29. novembra 1890 so 16-ročnou Zuzanou PETRÁKOVOU, dcérou Jána a Kataríny HRNČIAROVEJ. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí (sedem dievčeniec a dvaja chlapci). Neskoršie


37

Markovci - Martin (C452), Michal (C453) a Adam (C454) - a Čechovci, ako píše J. FARKAŠ1 tvoria v Kovačici chýrečný MARKOV-ČECHOV orchester. Tento orchester hrával najmä po prvej svetovej vojne. Bol známy aj mimo Kovačice v Pančeve, Bečkereku, Petrovci a inde.

Martin (C452) umrel v 65. roku (nádor na mozgu). Na jeho životný vek pravdepodobne vplývala aj okolnosť, že po návrate z Ameriky a kúpe vlastného domu, ktorý bol nabíjaný kyjanicou a ktorý chcel zameniť novým domom murovaným z tehál, pri rúcaní starého domu utrpel zranenie: jeden z múrov ho, kým z neho vyťahoval nejaký konár (ktorý mal funkciu „armatúry“), ťažko pritlačil. Martin bol dlho nemocný. Zdalo sa, že sa vyliečil, ale mu choroba predsa skrátila život. Manželka Mária MLYNÁRČEKOVÁ, 83-ročná, umrela 24. septembra 1969 v Kovačici.

Rodina Michala (C453) a Zuzany PETRÁKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Mária (C4531) 19.01.1897 08.07.1975 78-05-19

Zuzana (C4532) 23.05.1900 22.08.1900 0-02-29

Katarína (C4533) 25.06.1901 27.04.1936 34-10-02

Zuzana (C4534) 15.09.1903 13.09.1952 48-11-28

Eva (C4535) 26.12.1905 17.10.1985 79-09-21

Michal (C4536) 01.03.1908 13.02.1928 19-11-12

Ján (C4537) 20.06.1911

Anna (C4538) 12.05.1913 08.02.1992 78-08-26

Alžbeta (C4539) 20.05.1915

Dcéra Zuzana (C4532) umrela hneď po narodení a syn Michal (C4536) ako 20-ročný mládenec na suchoty.

Synovi Jánovi, obuvníkovi, otec Michal z Ameriky doniesol zo železa liate kopytá na formovanie obuvi. Pre takéto kopytá doniesol i osobitné podstavce (stojany). Všetko sa to ešte dodnes opatruje v Jánovom dome.

Adam (C454) bol 23-ročný, keď sa oženil 19.02.1896 na Zuzany s 18-ročnou Zuzanou, dcérou Pavla MELIŠA a Márie GARAFIATOVEJ z Padiny. Adam sa popri hudobníctve zaoberal poľnohospodárstvom. Manželka Zuzana priniesla ako veno do novej domácnosti 2,30 ha (4 k.j.) obrábateľnej pôdy. Takú výhodu jeho starší bratia (Martin a Michal) nepoznali. V manželstve sa narodilo jedenásť detí (šesť dievčeniec a piati chlapci).

1 FARKAŠ, J.: Dejiny Kovačice 1802-1946. Vydanie autora. Kovačica 1985, s. 133.


38

Rodina Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Anna (C4541) 16.03.1897 04.04.1973 76-00-18

Adam (C4542) 22.01.1899 04.04.1959 60-02-12

Michal (C4543) 03.10.1900 26.11.1977 77-01-23

Zuzana (C4544) 29.07.1902 21.09.1989 87-02-22

Ján (C4545) 04.08.1904 14.12.1976 72-04-10

Martin (C4546) 04.11.1906 07.06.1981 74-07-03

Mária (C4547) 07.03.1910 13.02.1978 67-11-06

Katarína (C4548) 04.06.1912 02.01.1993 80-06-28

Pavel (C4549) 27.08.1914 19.02.1917 2-05-22

Eva (C45410) 25.05.1919 01.09.1984 65-03-06

Alžbeta (C45411) 01.08.1921

Jediný Pavel (C4549) umrel v útlom veku. Ostatné deti uzavreli manželstvá a dožili sa pomerne vysokého veku (60 až 87 rokov). Manželka Zuzana MELIŠOVÁ umrela 22.04.1941. Mala 64 rokov. Manžel Adam (C454) umrel 06.03.1952. Mal vtedy 80 rokov.

V rokoch 1906 a 1907 Adam pobudol v Amerike. Manželka Zuzana mu do Ameriky zaslala fotografiu ich detí. Na snímke známeho kovačického fotografa JÁROŠIHO vidieť šiestich potomkov Adama a Zuzany MELIŠOVEJ.

Potomkovia Adama Marku a Zuzany Melišovej v r. 1907; zľava: Anna, Adam, Michal, Zuzana, Ján a Martin

Ináč Adam ako človek musel byť veľkým dobrákom. Túto jeho vlastnosť možno najlepšie poznali jeho kone. Neraz sa splašili a povláčili ho (lebo nedržal silne uzdy), hoci boli spokojné a suverénne ich mohli poháňať (a aj poháňali) jeho deti.


39

Adam vedel vtipkovať na svoj účet. Ešte dnes sa spomína epizóda, keď raz Adam hral na svadbe. Svadba sa skončila, svadobníci sa rozišli a aj hudobníci sa poberali domov. Adam nemal dáždnik, a preto čakal, kým prestane pršať. Keď videl, že dážď neprestáva, s domácimi sa rozlúčil so slovami: „Predsa si idem doniesť dáždnik, aby som nezmokol.“ A odišiel domov v daždi.

Druhý raz, na debeláckom trhu („jarmoku“), Adam predával koňa. Kôň bol už starý a manželka mu prikázala, aby ho nepredal, ak nedostane zaň aspoň tisíc dinárov. Prišiel na jarmočisko. Okolo neho sa hneď zbehli Cigáni - „cenzári“ a medzi sebou vychvaľovali Adamovho koňa. Čas plynul a málo ozajstných kupcov prejavovalo záujem o jeho koňa. Okolo jedenástej Adam videl, že už istotne koňa nepredá. Cigánom jednoducho povedal: „Ľudia boží, toto je naozaj dobrý kôň. Rozmyslel som si, keď je už tomu tak, prečo by som ho vôbec aj predával...?“ A vrátil sa z jarmoku domov. Jeho závery v rozhovoroch boli krátke a opierali sa o príklady zo života (možno bral do úvahy aj americké skúsenosti). Totiž keď chcel niečo alebo niekoho pohaniť, znevážiť a zneuctiť, hovorieval: „Jedna besná krava rozoženie celé stádo“ alebo: „To ti je ako dobrá dojka: dá veľa mlieka, ale keď ju podojíš, šechtár prevráti a mlieko rozleje “ Takémuto jeho rozmýšľaniu obyčajne nebol potrebný komentár.

Anna (C456), najmladšia, vtedy 18-ročná, dcéra Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ sa vydala 14. septembra 1899 za 19-ročného Adama SVETLÍKA, syna Martina a Márie PALUŠKOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 76-ročného Adama SVETLÍKA 24.02.1957. Anna umrela 82-ročná šesť rokov neskôr - 28.02.1963.

Potomkovia Michala (C64) a Judity DÚDIKOVEJ

Z ôsmich potomkov Michala (C64) a Judity DÚDIKOVEJ piati mali uzavreli manželstvo.

Judita (C641) sa 18-ročná vydala 20. novembra 1882 za Michala HAVIARA, 19-ročného syna Pavla a Zuzany BOLERÁCOVEJ. Judita sa dožila vysokého veku. Umrela 3. mája 1955 v 93-roku.

Juraj (C643) bol podľa matriky sobášených 23-ročný (skutočne 24-06-23), keď sa 12.11.1891 zosobášil s 18-ročnou Máriou, dcérou Michala BALÁŽA a Anny ZÁMEČNÍKOVEJ. V manželstve sa narodilo sedem detí (štyri dievčence a traja chlapci).

Rodina Juraja (C643) a Márie BALÁŽOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Mária (C6431) 12.04.1894 ... ...

Zuzana (C6432) 13.04.1896 1897 1

Zuzana (C6433) 13.07.1898 06.01.1899 0-05-23


40

Juraj (C6434) 05.06.1900 10.03.1901 0-09-05

Adam (C6435) 21.09.1902 02.02.1903 0-04-11

Katarína (C6436) 17.04.1905 04.06.1906 1-01-27

Juraj (C6437) 12.04.1907 09.03.1983 75-10-27

Päť detí umrelo vo veľmi mladom veku (1 až 2 roky). Len dcéra Mária (C6431), narodená ako prvá, a syn Juraj (6437), narodený ako posledný, mali príležitosť založiť vlastné rodiny.

Manželka Mária BALÁŽOVÁ umrela ako 49-ročná 07.03.1919. Po šesť a polročnom vdovstve 58-ročný Juraj sa znovu oženil 03.10.1925, teraz 50-ročnou vdovou s Katarínou ÁBELOVSKOU, dcérou Jána a Zuzany HAJNÁLOVEJ. V tomto manželstve manželia nemali potomkov. Manželka Katarína umrela 18.03.1946 a manžel Juraj 14.05.1947 (80-ročný).

Eva (C645) podľa matriky sobášených 17-ročná, skutočne 20-ročná, sa 12. novembra 1891 vydala za 22-ročného Jána KUČERU, syna Michala a Zuzany HUDCOVEJ.

Adam C647), podľa matriky sobášených, 18-ročný, skutočne 20-ročný, sa sobášil 25. februára 1897 so 17-ročnou Zuzanou, dcérou Martina BABINCA a Márie VERESKEJ. V rodine sa narodili štyri deti (tri dcéry a syn).

Rodina Adama (C647) a Zuzany BABINCOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Mária (C6471) 13.03.1899 ... ...

Zuzana (C6472) 05.10.1900 11.10.1986 86-00-06

Judita (C6473) 05.01.1903 ... ...

Adam (C6474) 18.08.1905 10.01.1907 1-04-22

Manželka Zuzana umrela pomerne mladá (33-ročná) 08.08.1907. Nepodarilo sa zistiť, kedy umrel manžel Adam a akého veku sa dožil.

Ján (C648) bol 25-ročný, keď sa 9. novembra 1904 osobášil s 21-ročnom Annou, dcérou Samuela JONÁŠA a Zuzany GABRIŠOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti - dcéra a syn.

Rodina Jána (C648) a Anny JONÁŠOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Eva (C6481) 09.12.1904 27.10.1974 69-10-18

Ján (C6482) 10.05.1907 14.12.1933 26-07-04


41

Ján (C648) umrel 16.10.1918 v štyridsiatom roku života (39-03-22). Osud manželky Anny sa nepodarilo zistiť.

Potomkovia Ondreja (C82) a Evy MAGLÓDSKEJ

Z piatich detí Ondreja (C82) a Evy MAGLÓDSKEJ rodinu sa podarilo založiť trom: Jurajovi, Ondrejovi a Márii.

Juraj (C822) sa neurčeného dňa oženil so Zuzanou SLÁDEČEKOVOU. V spomínanom manželstve sa narodili tri deti (dve dievčence a chlapec).

Rodina Juraja (C822) a Zuzany SLÁDEČEKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Zuzana (C8221) 22.12.1901 ... ...

Anna (C8222) 22.07.1903 06.09.1905 2-01-14

Juraj (C8223) 05.05.1906

Z matričnej evidencie vidno, že Juraj (C822) umrel 09.04.1917 v 52. roku života. Nepodarilo sa v tomto zmysle zistiť osud manželky Zuzany.

Ondrej (C824) sa oženil (26-ročný) 08.11.1898 so 16-ročnou Annou, dcérou Jána HURÁVIKA a Kataríny BRTKOVEJ. V rodine sa narodilo päť detí (tri dievčence a dvaja chlapci).

Rodina Ondreja (C824) a Anny HURÁVIKOVEJ Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka Anna (C8241) 25.08.1899 07.04.1973 73-07-08

Katarína (C8242) 14.12.1901 14.05.1903 1-05-00

Ján (C8243) 25.07.1904 01.06.1943 38-10-06

Katarína (C8244) 12.09.1907 16.01.1937 29-04-04

Pavel (C8245) 28.06.1911 13.06.1930 18-11-15

Manžel Ondrej (C824) umrel vo svojom 45. roku (19.01.1917). Manželka Anna HURÁVIKOVÁ sa dožila 74 rokov. Umrela 10.07.1956.

Mária (C825), 21-ročná, sa vydala 23.11.1896 za 20-ročného Michala, syna Michala ŠIRKU a Evy KŇAZOVICOVEJ.

Potomkovia Martina (C98) a Márie ŠIPICKEJ

Zo šiestich detí Martina (C98) a Márie ŠIPICKEJ päť sa dožilo uzavretia manželstva. Jedine dcéra Mária (C986) umrela ako 8-ročné dieťa.


42

Katarína (C981) bola 19-ročná, keď sa vydala 21.09.1897 za 20-ročného Martina, syna Michala GLÓZIKA a Kataríny MIKUŠOVEJ. Katarína (C981) umrela 9. mája 1960 ako 82-ročná.

Anna (C982) sa vydala 16.5-ročná 14.01.1897 za Pavla, syna Michala a Márie VESELEJ. Umrela ako veľmi mladá manželka. Bola vtedy len 21-ročná (21-01-04).

Zuzana (C983) sa pravdepodobne vydávala dva razy. Do prvého manželstva vstúpila, keď mala 20 rokov 29.12.1903, so Štefanom, synom Štefana BABINCA a Zuzany GLÓZIKOVEJ. Nepodarilo sa zistiť, ako bolo toto manželstvo prerušené, ale z matriky zomretých vidno, že Zuzana umrela ako manželka Adama ĎURIŠA. Bola vtedy 29-ročná (29-03-06).

Michal (C984) sa ženil trikrát. Prvé manželstvo uzavrel so Zuzanou, dcérou Martina PATAČÍKA a Kataríny HUDCOVEJ. Keď rýchlo po pôrode manželka Zuzana umrela (21.07.1909), 23-ročný Michal sa po jednoročnom vdovstve 15.09.1910 osobášil s 18-ročnou Máriou, dcérou Jána ĎURICU a Márie JONÁŠOVEJ. Toto 7-ročné manželstvo bolo bezdetné. Manželka Mária ĎURICOVÁ (26-ročná) umrela 15.03.1917. Tretie manželstvo 32-ročný Michal uzavrel 13.11.1919 sobášom s 25-ročnou Annou, dcérou Martina a Zuzany BALÁŽOVEJ.

Rodina Michala (C984) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Manželka-matka Zuzana PATAČÍKOVÁ Zuzana (C9841) 07.05.1907 30.09.1908 1-04-23

Manželka-matka Anna BALÁŽOVÁ Zuzana (C984b2) 28.06.1925

Michal (C984b3) 05.06.1931 24.08.1995 64-02-19

Ján (C984b4) 28.06.1933

Otec Michal (C984) umrel 01.11.1963. Bol vtedy 76-ročný. Nepodarilo sa zistiť, kedy umrela manželka Anna BALÁŽOVÁ.

Juraj (C985), telefonista - „telefónmunkás“, záhradník, sa ženil dva razy. Prvý raz sa oženil ako 19-ročný mládenec 15.12.1914 so svojou rovesníčkou Katarínou, dcérou Adama HORNIAČEKA a Evy BENKOVEJ. V tomto 7-ročnom manželstve sa narodili tri deti (dvaja chlapci a dcéra). Manželka Katarína 26-ročná umrela hneď po treťom pôrode 31.05.1922. O štyri mesiace neskôr 26-ročný Juraj sa oženil 05.10.1922 z rozsobášenou 32-ročnou Zuzanou, dcérou


43

Michala BENKU a Zuzany GAGESOVEJ. V tomto manželstve sa narodili štyria chlapci.

Rodina Juraja (C985) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Manželka-matka Katarína HORNIAČEKOVÁ Juraj (C9851) 10.06.1917 03.04.1968 50-09-23

Mária (C9852 29.02.1920

Ján (C9853) 19.02.1922 28.07.1922 0-05-09

Manželka-matka Zuzana BENKOVÁ Michal (C985a4) 05.08.1923 14.06.1980 56-10-09

Jozef (C985a5) 21.03.1925

Ján (C985a6) 12.04.1927

Adam (C985a7) 17.01.1933

Manželka Zuzana BENKOVÁ umrela 71-ročná (18.04.1961) a manžel Juraj 66-ročný (04.06.1962).

Potomkovia Jozefa (C99) a Márie HOREŠOVEJ

Jozefovi (C99) a Márii HOREŠOVEJ sa narodili tri deti - dve dcéry a jeden chlapec.

Judita (C991), podľa údajov v matrike sobášených, bola 20-ročná (skutočne bola 18-ročná), keď sa vydala 13.01.1900 za Jána, 21-ročného syna Martina JANIŠA a Judity BALÁŽOVEJ. Judita umrela 18.03.1964. Mala vtedy 83-rokov.

Katarína (C992) bola 20-ročná, keď sa vydala 11.02.1904 za 23-ročného Adama, syna Pavla GAJANA a Alžbety SUCHÁNKOVEJ. Katarína umrela ako 76-ročná 28.12.1959.

Jozef (C993) bol 23-ročný, keď sa osobášil 02.02.1909 s 19-ročnou Annou, dcérou Štefana KUCHÁRIKA a Márie MLYNÁRČEKOVEJ. Manželstvo, ktoré trvalo šesť rokov, bolo bezdetné a prerušené smrťou manžela Jozefa, ktorý 29-ročný umrel 29.03.1915.

Týmto spôsobom zanikla vetva Markovej rodiny, ktorá sa začínala od Jozefa (C99) a Márie HOREŠOVEJ.


44

P I A T E P O K O L E N I E

Potomkovia Martina (C452) a Zuzany SABOVEJ

Adam (C4521) bol najstarším synom Martina (C452) a Zuzany SABOVEJ. V matrikách a u rodiny sa nepodarilo zistiť údaje o jeho narodení, sobášení ai. Nepriamym postupom prichádzame k záveru, že sa mohol narodiť medzi rokmi 1887 a 1892. Vie sa, že bol remeselníkom, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou odišiel do Váca (Maďarsko), tam sa oženil a tam aj zostal. Sesternica Zuzana (C4544) navštívila jeho rodinu vo Váci a keď sa vrátila, rozprávala, že mal päť detí. Škoda, že aspoň tieto údaje za jej života (umrela 21.09.1989, 87-ročná) neboli zaznamenané.

Pavel (C4523), 25-ročný strojný zámočník-železničiar, sa oženil 21.09.1920 so 16-ročnou Evou (C6481), dcérou Jána (C684) MARKU a Anny JONÁŠOVEJ. V tomto manželstve sa narodili štyri deti (traja chlapci a dcéra). Manželstvo zaniklo rozsobášom po 27 rokoch spoločného života (17.10.1947). Druhé manželstvo 53-ročný Pavel, vtedy ako oblastný dozorca Temešsko-begejskej vodnej správy (o tom svedčí zachované faksimile jeho slúžobnej knižky č. 147809/34 z 18.02.1948), uzavrel 28.03.1949 s Evou BALČEKOVOU. V tomto manželstve neexistuje potomstvo.

V rodine Pavla (C4523) a Evy MARKOVEJ (C6481) sa narodil najprv 24.09.1923 syn Pavel (C45231), ktorý päťročný umrel 30.06.1928. Po ňom sa narodili Martin (C45232) 12.10.1925, Pavel (C45233) 21.03.1929 a Eva (C45234) 19.09.1931.

Otec Pavel (C4523) umrel 66-ročný 07.07.1962.

Štefan (C4524) sa narodil v Hornej Mitropoli (Bulharsko) 06.08.1898. Do kovačickej matriky narodených je zapísaný dodatočne. Vyučil sa stolárskemu remeslu. Jeho brat Ján (C452a10) sa pamätá, že sa Štefan oženil s Panou AJDANIĆOVOU v Prištine, kde bol vojakom. Pana, narodená 20.02.1901, bola dcérou Arsenija AJDANIĆA a Stevky AJDANIĆOVEJ. Neskôr, medzi dvoma vojnami, rodina bývala v Belehrade na Solúnskej ulici č. 3.

V manželstve sa narodili piati potomkovia. V Prištine sa narodili traja: Božidar (C45241), Slobodan - Danko (C45242) 09.05.1927 a Miladin - Miško (C45243) 29.09.1929, umrel na suchoty, a v Belehrade dvaja: Svetolik (C45244) 10.06.1933 a Branislav (C45245) 10.09.1937.

Otec Štefan umrel v Belehrade 27.01.1951. Posledný osobný preukaz mu bol vypísaný ako Slovákovi Stevanovi MARKOVIĆOVI 15.10.1950 v Belehrade, Sv. Klimenta 25. Jeho manželka Pana umrela 54-ročná v Belehrade 28.06.1955.


45

Martin (C4526), vtedy 19-ročný, sa v Padine osobášil 07.10.1919 s 19-ročnou Julianou IMROVOU, dcérou Petra a Alžbety. V tomto manželstve sa narodila 27.06.1922 dcéra Juliana (C45461). Umrela 23-ročná (02.11.1945).

Martin sa vyučil za obuvníka. Keďže svoje výrobky nemohol realizovať na pomerne úzkom padinskom trhu, pravidelne navštevoval jarmoky a trhy, najmä v krízových rokoch.

Martin (C4526) bol 72-ročný, keď umrel v Padine 13.03.1973. Jeho manželka Juliana IMROVÁ, v skúmanom čase (31.12.1995) žila v Padine a považovali ju za najstaršiu obyvateľku tejto osady.

Potomkovia Martina (C452a) a Márie MLYNÁRČEKOVEJ

Ján (C452a10) sa ženil dvakrát. Prvý raz 25-ročný Ján r. 1935 v Belehrade

uzavrel manželstvo so svojou vrstovníčkou Antóniou, dcérou Antona BENEGÁLIA a Terezy ŽAGAROVEJ. Antónia umrela 15.10.1936 a bola pochovaná 17.10.1936 v Belehrade. Potomkov v tomto manželstve nemali. Sledovalo 11-ročné vdovstvo. V tomto období Ján pobudol určitý čas aj v Nemecku (Brunsb�ttelkoog). Druhý raz sa 36-ročný Ján osobášil 27.12.1947 (na Jána) s 22-ročnou Annou, dcérou Jána VAŠEKA a Zuzany JONÁŠOVEJ. V tomto manželstve sa z dvoch pôrodov narodili tri deti. Najprv sa narodili 09.10.1948 dvojčatá Ján (C452a

10a1) a Anna (C452a

10a2). Ján umrel 25.10.1948 (žil

len 16 dní) a po ňom Anna 29.10.1948 (žila 20 dní). Dcéra Anna (C452a10a

3) sa narodila 07.12.1949.

Ján (C452a10) sa vyučil stolárskemu remeslu. Pracovný vek pobudol ako

umelecký stolár, najviac v Belehrade; pracoval vo firmách Domus, Dukay, Umelecká dielňa (Umetnička radionica) ai. Zaoberal sa intarziou. Predpokladá sa, že urobil asi desať obrazov v intarzii. Akú úroveň v tom dosiahol, svedčí jeho intarzia Susedov dom. Na Základnej škole v Kovačici pracoval ako odborný učiteľ všeobecnej výtvarnej výchovy. Ako dôchodca žil v Kovačici. Svoj životný vek ukončil 09.02.1996.

Juraj (C452a11), mäsiar, 36-ročný sa osobášil 21.02.1950 s 21-ročnou

Zuzanou, dcérou Michala SUCHÁNKA a Anny KRIŽANOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti: Zuzana (C452a

111) 04.12.1950 a Juraj (C452a

112) 18.08.1954.

Manžel-otec Juraj umrel 65-ročný 14.08.1978.

Anna (C452a12), 24-ročná, sa neurčeného dňa 1939 vydala za 25-ročného

Pavla RUMANA, krajčíra, syna Pavla a Anny ŠIPKOVEJ zo Starej Pazovy. V tomto manželstve sa narodili dve dcéry: Mária (21.05.1940) a Viera (07.07.1955). Obidve dcéry zakončili strednú zdravotnícku (medicínsku) školu (zdravotné sestry). Dcéra Mária sa 31.12.1962 vydala za Dimitrija OSMANAGIĆA. Narodili sa im dvaja synovia - Zoran (12.11.1961) a Vojkan


46

(14.08.1963). Dcéra Viera sa 14.07.1973 vydala za Dimitrija ČOLIĆA. V tomto manželstve sa narodili tri dcéry - Valentina (03.10.1976), Vesna (23.06.1978) a Ksenija (26.09.1989). Rodičia Rumanovci pomreli: Pavel, krajčír, 14.08.1979 ako 65-ročný a jeho manželka Anna tiež 65-ročná 04.12.1980 v Starej Pazove.

Jozef (C452a14), stolár vyrábajúci nábytok, bol 21-ročný, keď sa 15.12.1942

oženil s 19-ročnou Annou, dcérou Pavla URBANA a Evy KOVARČEKOVEJ. V manželstve sa narodili tri deti: Jozef (C452a

141) 16.12.1943, po ňom Anna

(C452a14

2) 24.04.1950, ktorá umrela (19.12.1950) v útlom veku, a napokon Anna (C452a

143), narodená 26.12.1951.

Jozef (C452a14) žije ako dôchodca v Kovačici.

Potomkovia Michala (C453) a Zuzany PETRÁKOVEJ

Mária (C4531), bola 23-ročná, keď sa vydala 20.01.1920 za Jána, syna Juraja BARTKU a Márie GAJANOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 71-ročného Jána BARTKU 17.08.1970. Manželka Mária, 78-ročná, umrela o päť rokov neskôr (08.07.1975).

Katarína (C4533), 22-ročná, sa osobášila 19.06.1923 s Jurajom, synom Pavla ZDYCHU a Kataríny JONÁŠOVEJ. Katarína umrela mladá (35-ročná) 27.04.1936.

Zuzana (C4534), 23-ročná, sa vydala 09.10.1926 za 23-ročného Pavla, syna Pavla SUCHÁNKA a Márie TOMÁŠOVEJ. Zuzana umrela 13.09.1952. Bola 49-ročná.

Eva (C4535) bola 23-ročná, keď sa vydala 04.02.1929 za 27-ročného rozsobášeného padinského strojára Ondreja, syna Ondreja VIKU a Anny BRACHNOVEJ. Eva sa dožila 80 rokov. Umrela 17.10.1985.

Ján (C4537), obuvník, 27-ročný sa oženil 28.08.1938 s 18-ročnou Staropazovčankou Zuzanou, dcérou Martina DOLINAJA a Kataríny HRUBÍKOVEJ. V tomto manželstve sa narodil syn Ján (C45371) 25.11.1941.

Anna (C4538), 28-ročná, sa vydala 10.02.1942 za 34-ročného Adama, syna Adama ŠIŠKU a Evy HUSÁRIKOVEJ. Anna umrela 79-ročná (08.02.1992).

Alžbeta (C4536), 24-ročná, sa vydala 22.12.1938 za 25-ročného pivnického pekára Jozefa, syna Michala ČINČURÁKA a Zuzany TÓTOVEJ. V tomto manželstve sa v Pivnici 11.10.1941. narodila dcéra Katarína. Katarína ČINČURÁKOVÁ sa 27.11.1966 vydala za 27-ročného Petrovčana právnika-sudcu Vladimíra GREISINGERA, syna Viliama a Zuzany BOLDOCKEJ. GREISINGEROVCOM sa 04.02.1968 narodila dcéra Elvíra, ktorá vydajom zmenila priezvisko na RUKAVINA.


47

Manželstvo Alžbety (C4539) a Jozefa ČINČURÁKA bolo prerušené smrťou manžela Jozefa. Alžbeta sa druhý raz osobášila v Pivnici 24.04.1946 s 26-ročným Petrovčanom Michalom MELEGOM, synom Pavla a Kataríny LAČOKOVEJ. Toto druhé 19-ročné bezdetné manželstvo zaniklo rozsobášom 11.01.1965. Alžbeta žije v Báčskom Petrovci.

Potomkovia Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ

V tejto práci sa sledujú podrobne len línie mužských potomkov - po meči. Ženské osoby sa sledujú len po vydaj. Výnimočne pri potomkoch Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ sa sleduje okrem mužskej aj ženská línia - po praslici.

Anna (C4541) bola 17-ročná, keď sa vydala 27.12.1913 za 19-ročného Jozefa, syna Jána KOŽÍKA a Kataríny ČÍŽIKOVEJ. Mali tri deti: dcéra Anna sa narodila 26.08.1914 a 36-ročná umrela 18.12.1950. Druhá dcéra Katarína sa narodila 26.04.1917 a 26-ročná umrela 16.06.1946. Syn Jozef sa narodil 21.10.1921 a umrel 03.03.1986. Dožil sa 64 rokov.

Manželstvo zaniklo smrťou manželky Anny. Anna umrela 04.04.1973 ako 76-ročná osoba. Jozef KOŽÍK, už ako dôchodca, po 7-mesačnom vdovstve, vtedy 78-ročný, sa po druhý raz oženil 20.11.1973 s 71-ročnou Anninou sestrou Zuzanou (C4544), ktorá bola 4 roky vdovou po Jurajovi BENKOVI. Manželstvo zaniklo Jozefovou smrťou (10.09.1974).

Adam (C4542), krajčír, sa ženil trikrát. Ako 18-ročný uzavrel manželstvo 20.02.1917 so 17-ročnou Máriou, dcérou Pavla DÚDIKA a Evy KOVÁČOVEJ. V tomto manželstve sa narodili štyri deti (dvaja chlapci a dve dievčence). Keď 32-ročná manželka Mária 04.04.1932 umrela na otrávenie krvi, po 4-mesačnom vdovstve 33-ročný Adam sa osobášil v Padine 21.07.1932 s 20-ročnou Máriou, dcérou Adama HOLÍKA a Zuzany TRNOVSKEJ. Toto manželstvo úradne zaniklo rozsobášom 13.08.1943. V skutočnosti spomínané manželstvo zaniklo skôr, lebo sa Adamovi a Zuzane NEMCOVEJ narodil 04.06.1935 syn Adam.

Rodina Adama (C4542) Meno (a kód) Narodil-a sa Umrel-a Poznámka

Manželka-matka Mária DÚDIKOVÁ Ján (C45421) 19.05.1920 11.06.1987 67-00-22

Mária (C45422) 14.04.1923 06.01.1980 56-08-18

Adam (C45423) 21.01.1925 25.04.1926 1-03-04

Zuzana (C45424) 13.07.1927 24.07.1972 45-00-11

Manželka-matka Zuzana NEMCOVÁ

Adam (C4542b5) 04.06.1935


48

Posledné, tretie Adamovo manželstvo zaniklo jeho smrťou 04.04.1959, keď 60-ročný umrel v Padine. Adam (C4542) umrel prvý z desiatich dospelých potomkov Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ. Príčina smrti: pukol mu žalúdkový vred pri stavaní nového domu. Pri truhle pred pohrebom (nebola prítomná jedine sestra Eva) stoja traja bratia a päť sestier, o čom svedčí fotografia Michala (C45431) MARKU.

Michal (C4543) sa osobášil 26-ročný s 20-ročnou Evou, dcérou Martina FARKAŠA, stolára, a Judity KYSEĽOVEJ. Mali tri deti. Najprv sa narodil Michal (C45431) 07.06.1928, druhá sa narodila Eva (C45432) 03.05.1932 a naposledy Ján (C45433).

Manželstvo zaniklo smrťou 77-ročného Michala 26.11.1977. Manželka Eva sa dožila 86 rokov. Umrela 05.10.1992.

Zuzana (C4544) bola 18-ročná, keď sa vydala 12.05.1920 za 18-ročného Juraja, syna Martina BENKU a Anny BOBČÍKOVEJ. V spomínanom manželstve sa narodili tri deti. Najstaršia bola Zuzana, narodená 12.01.1921. Umrela 66-ročná 06.02.1987. Stredný syn Juraj sa narodil 05.07.1926. Umrel v druhej triede základnej školy 28.09.1935, keď bol 9-ročný. Najmladšia Katarína sa narodila 29.04.1929.

Pri Adamovej truhle stoja zľava: Ján, Michal, Zuzana, Anna, Mária, Katarína, Alžbeta a

Martin

Manželstvo Zuzany a Juraja BENKU zaniklo 26.06.1969 smrťou 67-ročného manžela. Po 4-ročnom vdovstve 72-ročná Zuzana (C4544) sa vydala 20.11.1973 za 78-ročného dôchodcu Jozefa KOŽÍKA. Toto druhé 10-mesačné manželstvo


49

zaniklo smrťou manžela Jozefa 10.09.1974. Zuzana sa dožila pomerne vysokého veku. Umrela 87-ročná 21.09.1989.

Ján (C4545), kolár, 23-ročný, sa oženil 08.09.1927 s 18-ročnou Zuzanou, dcérou vtedy už nebohého Jána FILČÍKA a Márie BALÁŽOVEJ. Mali dve deti. Syn Ján (C45451) sa narodil 27.09.1928 a dcéra Zuzana (C45452) - 29.05.1931.

Keďže 60-ročná manželka Zuzana umrela 12.05.1969, 65-ročný Ján sa oženil po 3-mesačnom vdovstve druhýkrát 23.08.1969 s 58-ročnou Zuzanou, dcérou Martina PETRÍKA a Zuzany JONÁŠOVEJ. Manželstvo zaniklo 14.12.1976 smrťou 72-ročného Jána.

Martin (C4546) sa ženil tri razy. Prvý raz sa oženil, keď mal 27 rokov 08.02.1934 s 19-ročnou Alžbetou, dcérou Michala ŠPRINGEĽA a Alžbety SVETLÍKOVEJ. Martinovi a Alžbete sa narodili a umreli tri deti. Najstarší Martin (C45461) narodený 01.08.1934 žil len 2 dni. Umrel 03.08.1934. Po ňom sa narodil 04.01.1944 chlapec, ktorého tiež pomenovali Martin (C45462). Umrel 17-ročný 05.02.1961. Dcéra Alžbeta (C45463) narodená 12.05.1954 umrela 18.03.1960. Nemala ani 6 rokov (5-10-06). Manželstvo zaniklo smrťou 55-ročnej manželky Alžbety (05.02.1970).

Po 5-mesačnom vdovstve 64-ročný Martin 27.06.1970 sa oženil druhýkrát s 57-ročnou Evou PETRÍKOVOU, vdovou Martina ŠIRKU. Manželstvo zaniklo rozsobášom 29.06.1971. Tretie manželstvo, teraz už 65-ročný, Martin uzavrel 25.03.1972 s Padinčankou 62-ročnou vdovou Evou PONIČANOVOU, dcérou Samuela VALENTU a Evy OMASTOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 75-ročného Martina 07.06.1981.

Ako vidno, po Martinovi nezostali potomkovia.

Mária (C4547) sa vydávala trikrát. Prvé manželstvo uzavrela, keď sa vydala 21-ročná 10.03.1931 za vrstovníka Martina, syna Adama BENKU (CHRŤANA) a Evy RAŠKOVEJ. V tomto manželstve sa narodil syn Martin BENKA 23.06.1935. Po 22 rokoch toto manželstvo zaniklo smrťou 42-ročného manžela Martina 06.10.1952.

Druhý raz sa vydala 52-ročná Mária 09.09.1961 za Padinčana Michala HALABRÍNA. Keďže Michal HALABRÍN umrel 30.10.1968, po 1.5-ročnom vdovstve 60-ročná Mária sa vydala 28.03.1970 aj tretíkrát, teraz za Martina POLIAKA. Toto 3-ročné, posledné Máriino manželstvo, zaniklo rozsobášom 15.02.1973. Mária umrela 68-ročná 13.02.1978.

Katarína (C4548) bola 21-ročná, keď sa vydala 27.02.1933 za 19-ročného Juraja, syna Martina CICKU a Márie JONÁŠOVEJ. Z tohto manželstva pochádzajú dve dievčence: Katarína narodená 08.10.1935 a Mária 01.02.1940. Manželstvo zaniklo smrťou manžela Juraja, ktorý 73-ročný umrel 27.07.1987. Katarína umrela o 6 rokov neskôr 02.01.1993 v 81. roku života.


50

Eva (C45410) bola 23-ročná, keď sa vydala 19.03.1942 za svojho vrstovníka

Jozefa, obchodníka, syna Adama SUCHÁNKA a Evy SOKOLOVEJ. V manželstve sa narodilo päť detí (štyria chlapci a jedno dievča). Najstarší je Jozef narodený 19.10.1946. Nasleduje Ján narodený 14.03.1948. Dcéra Vierka sa narodila 06.10.1951. Adam bol narodený 13.05.1954 a umrel 26-ročný 10.03.1980. Najmladší Martin sa narodil 10.10.1956

Manželstvo zaniklo smrťou 65-ročnej manželky Evy 01.09.1984. Manžel Jozef SUCHÁNEK sa dožil 74 rokov. Umrel 04.06.1993.

Alžbeta (C45411) sa vydala 23-ročná 09.05.1944 za 24-ročného Ondreja,

stolára, syna Jána JONÁŠA a Márie AMBRÓZYOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti - dcéra a syn. Dcéra Mária sa narodila 05.01.1945 a umrela 47-ročná 17.12.1991. Syn Andrej sa narodil 30.04.1951.

Toto skoro 52-ročné manželstvo zaniklo smrťou 75-ročného manžela Ondreja JONÁŠA 08.02.1996. Vdova Alžbeta žije v Kovačici ako posledný priamy potomok Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ.

Potomkovia Juraja (C643) a Márie BALÁŽOVEJ

Mária (C6431) bola 17-ročná, keď sa vydala 11.04.1911 za Štefana, syna Michala KOREŇA a Anny TOMÁŠOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 70-ročného Štefana 30.05.1962.

Juraj (C6437), holič, 22-ročný, bol sobášený 04.06.1929 s 24-ročnou Juditou, dcérou Michala PAVLÍKA a Márie BOLERÁCOVEJ. V tomto manželstve sa narodili štyri deti. Okrem toho jedno dieťa bolo mrtvonarodené. Mária (C64371) sa narodila 07.06.1929, 0 (C64372) 27.08.1935, Juraj (C64373) sa narodil 22.07.1939 (umrel 50-ročný 18.05.1989). Nasledujú Anna (C64374) narodená 27.03.1943 a Ján (C64375) 16.03.1947.

Manželstvo zaniklo smrťou 76-ročného Juraja 09.03.1983. Manželka Judita sa dožila 82-rokov. Umrela 26.08.1987.

Potomkovia Adama (647) a Zuzany BABINCOVEJ

O potomkoch tejto rodiny sa podarilo sa zistiť málo údajov.

Zuzana (C6472) si 10.02.1983 premenila meno na Zorka. Umrela 86-ročná 11.10.1986.

Potomkovia Jána (C684) a Anny JONÁŠOVEJ

Eva (C6481) mala 16 rokov, keď sa vydala 21.06.1920 za 25-ročného Pavla, strojníka, syna Martina MARKU a Zuzany SABOVEJ. Manželstvo zaniklo po 27 rokoch rozsobášom 17.10.1947.


51

Ján (C6482), krajčír, sa oženil 21-ročný 29.12.1927 s 19-ročnou Máriou, dcérou Štefana KUCHÁRIKA a Márie MLYNÁRČEKOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti: Ján (C64821) narodený 04.04.1930 umrel 01.03.1992 v 62. roku a Anna (C64822) narodená 19.09.1933 umrela 12.02.1948 v 15. roku života.

Manželstvo trvalo len 6 rokov. Zaniklo smrťou 27-ročného manžela Jána 14.12.1933. Ján umrel skôr, ako uplynuli neúplné tri mesiace od narodenia dcéry Anny.

Potomkovia Juraja (C822) a Zuzany SLÁDEČEKOVEJ

Juraj (C8223) sa osobášil, keď mal 26 rokov, 07.03.1932 s 27-ročnou Zuzanou, dcérou Jozefa ZLOCHA a Evy KŇAZOVICOVEJ. V manželstve sa narodili štyri deti: syn Ján (C82231) 10.05.1925, dcéra Zuzana (C82232) 25.04.1933, Anna (C82233) 18.11.1934 a Mária (C82234) 10.07.1938.

Manželstvo zaniklo smrťou 39-ročnej manželky Zuzany 19.05.1944.

Potomkovia Ondreja (C824) a Anny HURÁVIKOVEJ

Anna (C8241) sa vydávala dvakrát. Prvý raz sa vydala 10.01.1918 18-ročná za Jána, syna Pavla POLIAKA a Judity HAVIAROVEJ. Toto manželstvo zaniklo po 17 rokoch rozsobášom 11.05.1935. Druhý raz sa 54-ročná Anna osobášila 10.11.1953 s 66-ročným Jurajom, synom Juraja VEŇARSKÉHO a Judity ČECHOVEJ. Manželstvo zaniklo 08.08.1965 smrťou vtedy 78-ročného Juraja. Po 8-mesačnom vdovstve Anna umrela 07.04.1973. Bola vtedy 74-ročná.

Ján (C8243), mlynár, 24-ročný sa osobášil 11.04.1928 s 20-ročnou Máriou, dcérou Michala ZDYCHU a Márie FOLŤANOVEJ. V manželstve sa narodilo päť detí - štyri dievčence a chlapec. Mária (C82431) sa narodila 18.05.1928, Anna (C82432) 21.01.1931, Alžbeta (C82433) 18.05.1933 (umrela 3-ročná 15.09.1936), Ján (C82434) 17.08.1934 (umrel 7-ročný 08.02.1942) a Alžbeta (C82435) 18.03.1943.

Manželstvo zaniklo 01.06.1943 smrťou 39-ročného manžela. Mária ZDYCHOVÁ, vdova po Jánovi, sa vydala 18.03.1967 za Fera HRIEŠIKA narodeného 26.02.1901. Manželstvo zaniklo 11.12.1971 smrťou manžela Fera HRIEŠIKA.

Katarína (C8244) sa vydala 21-ročná 11.04.1928 za Juraja, syna Martina MARČEKA a Evy BARTOŠOVEJ.

Potomkovia Michala (C984b) a Anny BALÁŽOVEJ

Zuzana (C984b2) mala 18-rokov, keď sa vydala 04.02.1943 za 19-ročného Jána GALÁSA z Padiny.


52

Michal (C984b3), murár, sa oženil 20-ročný 19.04.1951 s 20-ročnou Máriou, dcérou Jána GREKSU a Kataríny ŽOLNAJOVEJ. V manželstve sa narodili dve dievčence: Mária (C984b31) 04.10.1951 a Anna (C984b32) 18.05.1955.

Manželstvo zaniklo rozsobášom 11.01.1971. Mária GREKSOVÁ umrela 57-ročná 29.07.1988 a Michal 24.08.1995 64-ročný.

Ján (C984b4), laborant, 24-ročný, sa oženil 30.04.1957 s 22-ročnou Evou, dcérou Martina BENKU a Judity SUCHÁNKOVEJ. V manželstve sa narodili tri deti - dve dcéry a syn. Eva (C984b41) narodená 15.02.1959 umrela 12.04.1959 ako 2-mesačné dieťa. Ján (C984b42) sa narodil 08.08.1960 a Zuzana (C984b43) 17.02.1967.

Manželia žijú v Kovačici.

Potomkovia Juraja (C985) a Kataríny HORNIAČEKOVEJ

Juraj (C9851) uzavieral manželstvo dvakrát. Prvé manželstvo bez sobáša bolo s Katarínou CIGLECKOU. Z tohto manželstva pochádza dcéra Katarína (C98511) narodená r. 1938. Do druhého manželstva vstúpil Juraj sobášom 01.02.1954 s Evou, dcérou Evy BEŠKOVEJ z Padiny. V manželstve sa narodili štyri deti: Juraj (C9851a2) 01.02.1946 (umrel 41-ročný 08.12.1986), Ján (C9851a3) 24.09.1947 (umrel 47-ročný 26.05.1994), Anna (C9851a4) 21.04.1950 a Martin (C9851a5) 30.06.1954.

Manžel-otec Juraj (C9851) umrel 51-ročný v Padine 03.04.1968.

Mária (C9852) bola 17-ročná, keď sa vydala 26.11.1936 za 21-ročného Juraja, syna Pavla SUCHÁNKA a Anny PETRÁKOVEJ. Manželstvo zaniklo po 37 rokoch rozsobášom 29.03.1974. Po 10 rokoch 64-ročná Mária sa znovu 06.07.1984 vydala za 53-ročného Jána, syna Jána GAJANA a Zuzany SOKOLOVEJ.

Potomkovia Juraja (C985a) a Zuzany BENKOVEJ

Michal (C985a4), holič, sa osobášil 21-ročný 15.02.1944 s 22-ročnou Zuzanou, dcérou Ondreja KUČERU a Kataríny ČEMANOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti - dcéra Zuzana (C985a41) 18.05.1945 a syn Ján (C985a42) 26.12.1954.

Manželstvo zaniklo Michalovou smrťou. Umrel v Belehrade 14.06.1980.

Jozef (C985a5), stolár, sa oženil 25-ročný 13.04.1950 s 24-ročnou Katarínou, dcérou Štefana MLYNÁRČEKA a Evy VEŇARSKEJ. V manželstve sa narodila Katarína (C985a51) 20.10.1950 a Zuzana (C985a52) 03.06.1952.

Manželia Jozef a Katarína žijú v Kovačici.


53

Ján (C985a6), murár, neskôr školník v Základnej škole v Kovačici, sa ženil dva razy. Prvé manželstvo uzavrel 24.01.1951 24-ročný Ján s 21-ročnou Katarínou, dcérou Jozefa NEMCA a Anny KOVÁČOVEJ z Padiny. V tomto manželstve sa narodili tri deti. Ján (C985a61) narodený 10.11.1951 po 5 mesiacoch umrel (11.04.1952). Druhý syn Ján (C985a62) sa narodil 02.01.1954. Tretie dieťa bolo (0) nedonosené (C985a63) 04.03.1958. Manželstvo bolo prerušené smrťou manželky Kataríny, ktorá umrela 05.03.1958 deň po pôrode (04.03.1958).

Druhé manželstvo, po 1.5-ročnom vdovstve, 32-ročný Ján uzavrel 22.08.1959 s 30-ročnou Zuzanou, dcérou Jána JAŠKU a Evy SUCHÁNKOVEJ. V tomto manželstve sa narodil syn Adam (C985a6a4) 26.05.1961. Manželstvo zaniklo smrťou 64-ročnej Zuzany, ktorá umrela 13.05.1993.

Ján žije ako dôchodca v Kovačici.

Adam (C985a7) mal 20 rokov, keď sa osobášil 30.08.1952 s 19-ročnou Emíliou, dcérou Tomu LALIĆA a Evy PIKTOROVEJ z Jánošíka. V manželstve sa narodil syn Jaroslav (C985a71) 25.09.1955 a dcéra Snežana (C985a72) 03.12.1958.

Adam je inžinier agronómie a magister poľnohospodárskych vied. Pochádza z rodiny, ktorá sa intenzívnou poľnohospodárskou výrobou v záhradníctve a ovocinárstve ako remeslom zaoberala už v predchádzajúcich generáciách. Pracuje v Inštitúte pre kukuricu v Belehrade (Zemun-Polje). Určitý čas pobudol v zahraničí ako vysoký odborník v poľnohospodárstve (Irán). Adamova rodina žije v Belehrade.

Š I E S T E P O K O L E N I E

Potomkovia Pavla (C4523) a Evy MARKOVEJ

Martin (C45232), robotník na železnici, mal 22 rokov, keď sa osobášil 15.11.1947 s 22-ročnou Zuzanou VÁLOVCOVOU (TOMANOVOU vdovou). V manželstve sa narodila dcéra Zuzana (C452321) 20.08.1953.

Martinova rodina žije v Kovačici.

Pavel (C45233), strojný zámočník, mal 27 rokov, keď sa osobášil 07.01.1956 so 17-ročnou Zuzanou, dcérou Jána LENHARTA a Kataríny PUŠKÁROVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Božena (C452331) a syn Pavel (C452332).

Rodina žije v Kovačici.

Eva (C45234) bola 20-ročná, keď sa vydala 08.11.1951 za 28-ročného Jána, syna Ivana BREZNÍKA a Anny HAJKOVEJ.


54

Potomkovia Štefana (C4524) a Pany AJDANIĆOVEJ

Božidar (C45241) sa osobášil v Belehrade s Jelenou MILIĆEVIĆOVOU. V manželstve sa narodili dcéry Zorica (C452411) a Ljiljana (C452412).

Manželstvo zaniklo smrťou manžela Božidara, ktorý zahynul v dopravnej nehode 14.02.1986. Vdova Jelena žije v Belehrade.

Slobodan (C45242 úradník, sa osobášil s Dragicou MATIĆOVOU narodenou v Belehrade 19.03,1931. V manželstve sa narodili syn Štefan (C452421) 27.11.1963 a dcéra Nada (C452422).

Rodina žije v Belehrade.

Svetolik (C45244) zakončil strednú elektrotechnickú školu a 19-ročný sa osobášil 02.09.1952 v Belehrade so svojou vrstovníčkou Olgou, narodenou 20.02.1934, dcérou Dobrosava NIKOLIĆA a Ljubice RADIČEVIĆOVEJ. V rodine sa narodil syn Branislav (C452441) 23.08.1957. Manželka do rodiny doviedla dcéru Veru NIKOLIĆOVÚ. Svetolik pobudol určitý čas vo Francúzsku. Teraz žije ako dôchodca v Belehrade.

Branislav (C45245) sa osobášil s Radmilou JOKIĆOVOU. V manželstve sa narodili syn Goran (C452451) a dcéra Marína (C452452).


Potomkovia Martina (C4526) a Juliany IMROVEJ

Juliana (C45261) nebola ešte ani 16-ročná (15-05-10), keď sa vydala 07.12.1937 za 22-ročného Juraja, syna Juraja ĎURIŠA a Anny BAČÚROVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Zuzana. Manželstvo zaniklo smrťou 23-ročnej manželky Juliany 02.11.1945.

Potomkovia Jána (C452a10

a) a Anny VAŠKOVEJ

Anna (C452a10

a3), úradníčka, bola 21-ročná, keď sa vydala 08.05.1971 za 19-ročného Jána, stavebného technika, syna Michala SABU a Zuzany ZÁMEČNÍKOVEJ. Z tohto manželstva pochádzajú dve dcéry - Anna a Jarmila.


Potomkovia Juraja (C452a11) a Zuzany SUCHÁNKOVEJ

Zuzana (C452a11

1) bola 17-ročná, keď sa vydala do Padiny 11.05.1968 za 24-ročného Michala, syna Michala HLAVATÉHO a Roziny MAŠALOVEJ. Manželstvo zaniklo po dvoch rokoch rozsobášom 19.01.1970.

Juraj (C452a11

2) slobodný žije v Kovačici.


55

Potomkovia Jozefa (C452a14) a Anny URBANOVEJ

Jozef (C452a14

1), stolár, neskôr súkromný hostinský, bol 19-ročný, keď sa osobášil 18.08.1962 s 18-ročnou Annou, chýrečnou interpretkou slovenských ľudových piesní, dcérou Jána PETRÁŠA a Evy PAVLOVICOVEJ z Padiny. V manželstve sa narodili dve deti - syn Jozef (C452a

1411) 15.10.1965 a dcéra Anna

(C452a14

12) 02.08.1968.

Rodina žije v Kolíne (Köln), Nemecko.

Anna (C452a14

3) bola 17-ročná, keď sa vydala 12.04.1969 za 23-ročného Juraja, murára, syna Pavla JARMATSKÉHO a Zuzany LENHARTOVEJ (BENKOVEJ). V manželstve sa narodili dve deti - Anna 29.05.1970 a Juraj 21.12.1977. Dcéra Anna si vydajom premenila priezvisko na VILIAČIK.

Rodina žije v Kovačici. Manžel Juraj JARMATSKÝ je zamestnaný v Staviteli (Kovačica).

Potomkovia Jána (C4537) a Zuzany DOLINAJOVEJ

Ján (C45371), úradník, bol 33-ročný, keď sa osobášil 14.12.1974 s 20-ročnou Jarmilou, dcérou Jána FILIPA a Márie DOBROŇOVSKEJ zo Starej Pazovy. V manželstve sa narodili dvaja chlapci - Miroslav (C453711) 12.03.1976 a Zdenko (C453712) 20.07.1980.


Potomkovia Anny (C4541) a Jozefa KOŽÍKA

Anna KOŽÍKOVÁ sa vydávala dvakrát. Prvý raz sa 16-ročná Anna osobášila 13.01.1931 s 18-ročným Michalom, synom Michala HORNIAČEKA a Anny HOLÍKOVEJ. Bezdetné manželstvo zaniklo smrťou manžela Michala HORNIAČEKA. Druhý raz sa 23-ročná Anna vydala 10.02.1938 za 28-ročného, neskôr známeho insitného maliara Jána, syna Jána SOKOLU a Kataríny ŠÚLEKOVEJ. Manželstvo bolo bezdetné a zaniklo smrťou 36-ročnej Anny KOŽÍKOVEJ 18.12.1950.

Ján SOKOLA (1909-1982), poľnohospodár, sústavne vystavoval od roku 1950. Jeho obrazy nachádzame po celom svete. Rozprávajú o starodávnej Kovačici.

Katarína KOŽÍKOVÁ mala 18 rokov, keď sa 26.04.1935 vydala za 24-ročného stavebného majstra Jána, syna Jozefa ŠIFELA a Anny GURÍNOVEJ (narodenej na Slovensku v osade Vydrná, Lúky pod Makytou pri Púchove, okres Považská Bystrica). V manželstve sa narodili dvaja chlapci - Ján ŠIFEL 09.02.1936 a Jozef ŠIFEL 10.06.1942.

Manželstvo zaniklo smrťou 29-ročnej Kataríny KOŽÍKOVEJ 16.06.1946.


56

Jozef KOŽÍK, úradník, 27-ročný sa oženil v Bratislave r. 1948 s 22-ročnou Katarínou, dcérou Juraja KOLÁRA a Márie LOVÁSOVEJ, narodenou v Lovríne (Rumunsko). V manželstve sa v Bratislave narodila Vierka KOŽÍKOVÁ 23.12.1951.

Manželstvo zaniklo smrťou 64-ročného Jozefa KOŽÍKA 03.03.1986. Jozefova vdova, Katarína KOŽÍKOVÁ, známa insitná maliarka, žije v Kovačici. Intenzívne maľuje od roku 1960. V tejto práci sa stretáme s jej olejomaľbou Tanec.

Potomkovia Adama (C4542) a Márie DÚDIKOVEJ

Ján (C45421) bol krajčírom. Remeslu sa naučil u otca Adama. Keď mu matka umrela, bol 12-ročný. Neskôr pôsobil ako vojak z povolania. Slúžil v ženijnej jednotke, kde získal hodnosť čatára I. triedy. Manželstvo uzavieral trikrát. Prvé manželstvo uzavrel, keď bol 23-ročný. Osobášil sa 19.12.1942 (Jabuka-Apfeldorf, Pančevo) s 18-ročnou Kristínou, dcérou Jozefa NEMEŠA (NEMESCH) a Márie RECHOVEJ. V tomto manželstve sa narodil syn ŠTEFAN (C454211) 11.09.1943. Tento 46-ročný umrel vo Viedni 13.07.1989. Jánovo prvé manželstvo bolo úradne prerušené rozsudkom Obecného súda v Pančeve r. 1950. Totiž Kristína NEMEŠOVÁ bola Nemka. Jej neskorší osud sa nepodarilo zistiť. Ján sa osobášil 32-ročný druhý raz 13.08.1952 s Jelicou, dcérou Dušana a Zorky DINČIĆOVEJ (Ćelije, Valjevo), narodenou r. 1920, svojou vrstovníčkou. V manželstve sa narodil, 27.09.1951 v Lajkovci, syn Dragan (C45421a2). Po smrti Jelice DINČIĆOVEJ, 05.11.1986 Ján sa oženil tretí raz 31.03.1987. Teraz to bola Milena SPASIĆOVÁ. Manželstvo trvalo len 2 mesiace a 10 dní. Zaniklo smrťou manžela Jána 11.06.1987, ktorý sa dožil 67 rokov.

Ján s rodinou žil v Lazarevci. Tu umrel a bol aj pochovaný.

Adamove (C4542) dcéry Mária (C45422) a Zuzana (C45424), keď im matka Mária DÚDIKOVÁ 04.04.1932 umrela, boli skutočne malé bezradné siroty. Mária nemala ani deväť rokov a Zuzana ani päť rokov. Po 4-mesačnom vdovstve otec Adam sa v Padine oženil. Deti stratili rodinné útočište a nemali sa kde pritúliť. Občas chodievali k tete Anne (C4541) MARKOVEJ - KOŽÍKOVEJ, ktorá im poskytovala jedlo a šatstvo. Za takých okolností staršia Mária bola nútená hľadať zamestnanie ako slúžka u rodín, ktoré s ňou boli ochotné prijať aj jej mladšiu sestru, Zuzanu. Pod takými nepriaznivými podmienkami trávili roky svojej najkrajšej mladosti. Všetko sa to odrážalo aj na ich neskorší osud v živote. Ináč v rodine o týchto dvoch osobách jestvuje veľmi málo spoľahlivých údajov.

Mária (C45422) sa vydala neurčeného dňa v Petrograde (dnes: Zreňanín) za Stevana (Teju) ŽUŽIĆA. V tomto manželstve sa 13.03.1944 narodil syn Mirko. Manžel Stevan zahynul vo vojne 13.03.1945 v bojoch pri Bos. Krupe a tak zaniklo manželstvo. Vdova Mária sa pokúšala uzavrieť nové manželstvo, ale sa


57

jej to nedarilo. Konečne bola prinútená bývať u rodín, ktorým bolo potrebné poskytnúť pomoc v domácnosti, a tak sa živila.

Smiljana SANTOVCOVÁ, rod. MATIĆOVÁ, dcéra jej sestry Zuzany v liste zo Zreňanina zo dňa 10.09.1966 o Márii napísala o.i.:

„Viem, že sa dačí život nemôže opísať v niekoľkých vetách bez ohľadu na počet prežitých rokov, ale život mojej tety a vašej sesternice by mohol byť opísaný jednou vetou, lebo by sa mnohé vety jedna od druhej veľmi málo odlišovali a slová v nich by boli podobné alebo totožné. A to sú: trápenie, muka, chudoba, urážanie jej vlastnej osobnosti. V celom svojom živote bola cudzou a nie svojou, cítila závislosť od iných, trpela znehodnocovanie všetkého, k čomu sa dopracovala vo svojom krátkom živote. Predsa všetky tieto znaky ubiedenej ženy sa v jej duši strácali, lebo mala dušu bohatú na život, na ľudí, na priateľov a na všetko, čo ju obkľučovalo a obkolesovalo.

Moje rozpomienky na ňu sa začínajú od jej neúradného manželstva s Palikom. Povojnové obdobie nepoznám. Pamätám sa na to len z rozprávania, že keď jej prvý manžel Teja (Stevan) zahynul, musela opustiť ŽUŽIĆOVU rodinu, lebo bola mnohočlenná. Syna nechala u starých rodičov spolu s dôchodkom, ktorý patril jej.

Manželstvo s Palikom netrvalo dlho. V tom období bola slúžkou v rodine MALBAŠKI. Anďa a Toša MALBAŠKI boli profesormi. Mali syna, ktorého opatrovala a popri tom vybavovala všetky ostatné domáce práce. Pracovný čas sa jej začínal ráno o piatej a končil sa popoludní, keď sa domáci (profesori) vrátili zo školy. Tu pracovala, kým ich syn nedorástol pre školu.

Medzičasom sa rozišla s Palikom a stretla sa s rodinou MARJANOVIĆOVOU, taktiež mnohočlennou a biednou, ale tu našla aspoň aké-také útočište. V rodine boli štyri deti, traja chlapci a dievča. V tejto rodine bola siedmym členom na 24 štvorcových metroch životného priestoru v podnajme. Najstarší syn bol vtedy vojakom, slúžil základnú vojenskú službu. Zasielala mu vreckové a balíky, starala sa o jeho bratov a sestru. V tejto rodine strávila dvadsať rokov. Žila s ich najstarším synom. Bol o 13 rokov mladší od nej. To spočiatku neprekážalo: bola mu manželkou, matkou a venovala mu všetku pozornosť, ktorú nemal v rodine. Deti dospeli, poženili sa a vydali, rodičia pomreli. Pán M. dostal od podniku väčší byt, a keď sa život trochu zlepšil, stával sa šťastnejším, keď mohla byť svojou na svojom, ochorela, ale sa nevzdala, usilovala sa byť rovnako pedantná, čistá ako skôr, ale jednému chlapovi to nestačilo. Odchádzal z domu. Vedomá svojich rokov (svojho veku) chystala ho na vychádzky ako vlastného dospelého syna s úsmevom. I keď ju to bolelo, trpela všetko pre tú svoju vlastnú posteľ a izbu, ktorú tu mala.

Na mojom ramene sa často vyplakala. Mala som pre ňu súcit. Pobudla som s ňou viac ako jej syn a všetka ostatná rodina. Pocítila som jej lásku a dobrotu. Jej tvár vždy žiarila nejakým, len jej známym šťastím. Bola veselej povahy, spoločenská, a spoločnosť ju milovala. Všetky ťažkosti života skrývala od sveta hlboko v sebe, ale to predsa zobralo daň, srdce to nemohlo vydržať. Pred ukončením života niekoľkokrát


58

bola nemocná. Čakala každý deň, aby som ju prišla navštíviť (do nemocnice). Vtedy jednoducho mizla, viac to nebola ona, choroba ňou opanovala. Dva dni pred smrťou sama prišla z nemocnice ku mne, bola šťastná, že sa jej to podarilo. Necítila únavu. Tešili sme sa s ňou spolu. Môj manžel ju odviezol domov a viac som ju už nevidela (živú). Bola sama, keď umrela. Nieviem, ako sa rozlúčila so životom. Nemala nikoho, aby mu aspoň niečo povedala.“

Umrela v Zreňanine 06.01.1980. Tu je aj pochovaná. Bola vtedy 57-ročná.

Zuzana (C45424) mala 14 rokov, keď vypukla druhá svetová vojna, v ktorej sa aj samá ocitla. Tu sa stretla s neskorším manželom. Neurčeného dňa sa vydala za Dušana, syna Radu MATIĆA a Stevanky MILOVANOVOVEJ. Zuzane sa 1945 narodilo prvé dieťa, teda do manželstva vstúpila už 17-ročná. Manžel Dušan sa narodil v Medji (skôr sa táto dedina menovala Bardáň, na túto lokalitu prichádzali prví slovenskí osadníci v Banáte r. 1784 a 1785 a zostali tu do r. 1788) 06.09.1923 a žije v Srbskom Itebeji. Dušanovi a Zuzane sa narodilo päť detí. Neurčeného dňa r. 1945 sa narodil a umrel syn Rada. Milenko narodený 27.06.1946 žije v Srbskom Itebeji a dcéra Smiljana narodená 16.02.1949 pôsobí v Zreňanine. Veljko sa narodil 01.06.1951. Žije v Žitištu. Posledné dieťa, Budimka, narodená 11.02.1957 umrela (13-ročná) 03.10.1969. Dušan MATIĆ a Zuzana úradne uzavreli manželstvo 26.02.1949 po narodení dcerý Smiljany.

Manželstvo zaniklo smrťou pomerne mladej (45-ročnej) manželky-matky Zuzany, ktorá umrela 24.07.1972 v Srbskom Itebeji a tu bola aj pochovaná.

Potomkovia Adama (C4542b) a Zuzany NEMCOVEJ

Adam (C4542b5), pekár a interpret slovenských ľudových piesní, sa osobášil 24-ročný s Ankou ČAČIĆOVOU z Knina. V tomto manželstve sa narodil syn Jaroslav (C4542b51). Dátum jeho narodenia sa nepodarilo zistiť. Manželstvo zaniklo rozsobášom 15.04.1965. Manželka Anka a syn Jaroslav sa odsťahovali do Záhrebu. Druhé manželstvo uzavrel 30-ročný Adam v Bratislave 15.05.1965 s 23-ročnou Ruženou BUGOVOU. V tomto manželstve sa narodila dcéra Ružena (C4542b5a2) 23.04.1966 a syn Boris (C4542b5a3) 17.03.1969.

Adam žije v Bratislave. Od roku 1994 sa nachádza na invalidnom dôchodku.

Potomkovia Michala (C4543) a Evy FARKAŠOVEJ

Michal (C45431), obuvnik, mal 26 rokov, keď sa osobášil 16.01.1954 s 21-ročnou Evou, dcérou Jána BARTOŠA a Márie HRIEŠIKOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Eva (C454311) 12.04.1956. Michal istýsi čas pracoval v Nemecku.

Popri povolaní Michal sa zaoberal aj fotografiou a hudbou. Hrával na harmonike v Nemčekovom orchestri.


59

Manželský pár Michal a Eva, dôchodcovia, žili v Kovačici. Michal tu umrel 25.04.1996 (68-ročný).

Eva (C45432) bola 20-ročná, keď sa vydala 09.02.1952 za 19-ročného majstra murára Martina, syna Martina ŠIRKU a Evy PETRÍKOVEJ. Manželstvo bolo bezdetné a zaniklo po smrti 61-ročného manžela Martina 17.11.1993.

Vdova Eva žije v Kovačici.

Ján (C45433) mal 24 rokov, keď sa oženil 24.11.1960 s 18-ročnou Katarínou, dcérou Jána ĎURICU a Alžbety ŠOSTÁKOVEJ. V manželstve sa narodili tri deti. Prvý syn Ján (C454331) narodený 04.08.1961 umrel v deň narodenia. Dcéra Katarína (C454332) sa narodila 20.12.1962 a druhý syn Ján (C454333) 03.03.1967.


Potomkovia Zuzany (C4544) a Juraja BENKU

Zuzana BENKOVÁ bola 20-ročná, keď sa vydala 30.01.1941 za 26-ročného obchodníka Adama, syna Adama SUCHÁNKA a Evy SOKOLOVEJ, narodenej v Jánošíku. V manželstve sa narodili dvaja synovia: Adam SUCHÁNEK 15.09.1941 a Juraj SUCHÁNEK 12.05.1947.

Manželstvo zaniklo smrťou 67-ročného Adama 28.11.1981. Vdova Zuzana sa dožila 66 rokov. Umrela 06.02.1987.

Potomkovia Jána (C4545) a Zuzany FILČÍKOVEJ

Ján (C45451), inžinier agronómie, bol 29-ročný, keď sa oženil 12.01.1958 s 26-ročnou inžinierkou Nadou, dcérou nebohého Živka TOMAZOVIĆA a Draginje MEDAREVIĆOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Elenka (C454511) 03.01.1959 a syn Vladimír (C454512) 06.12.1961. Manželia MARKOVCI, ako diplomovaní inžinieri, popri účasti v priamej výrobe, veľkú pozornosť venovali svojmu profesijnému vzdelávaniu. Ján napísal a obhájil doktorát z oblasti agrárnej ekonomiky. Veľkú časť pracovného veku (32 rokov) strávil ako profesor účtovníctva na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Manželka Nada napísala a obhájila doktorskú dizertáciu z technológie spracúvania ovocia a zeleniny a stala sa doktorom technických vied. Pracovný vek ukončila v Pokrajinskej hospodárskej komore Vojvodiny.

Dnes sú na dôchodku. Žijú v Novom Sade.

Zuzana (C45452), úradníčka v účtovníctve, bola 25-ročná, keď sa 06.09.1956 vydala za 31-ročného bankového úradníka Júliusa, syna Jána KARLEČÍKA a Jeleny GUNIČOVEJ. Absolvovala Vyššiu ekonomicko-komerčnú školu v Belehrade.

Manželia KARLEČÍKOVCI sú na dôchodku. Žijú v Novom Sade.


60

Potomkovia Márie (C4547) a Martina BENKU

Martin BENKA bol 23-ročný, keď sa 13.11.1958 osobášil s 22-ročnou Zuzanou, dcérou Jozefa BENKU a Márie PIŠPECKEJ. V tomto manželstve sa narodilo päť potomkov: Mária 22.02.1959, Eva 01.05.1962, Vladimír 10.08.1965, Želimír 18.10.1967 a Snežana 20.02.1969.

Potomkovia Kataríny (C4548) a Juraja CICKU

Katarína CICKOVÁ mala 21 rokov, keď bola 10.11.1956 osobášená s 23-ročným hostinským Pavlom, synom Štefana HOLÍKA a Zuzany ČECHOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Ružena HOLÍKOVÁ 23.04.1958. Ružena umrela 26-ročná 29.03.1984.

Rodina HOLÍKOVÁ žije v Kovačici.

Mária CICKOVÁ bola osobášená 20-ročná 30.01.1960 s 22-ročným krajčírom Jurajom, synom Juraja ŠIRKU a Kataríny GAJDOŠOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Mária ŠIRKOVÁ 18.05.1963.

Rodina ŠIRKOVÁ žije v Kovačici.

Potomkovia Evy (C45410) a Jozefa SUCHÁNKA

Jozef SUCHÁNEK, chemický technik, sa oženil 27-ročný, v Brčkom 09.06.1973 s 26-ročnou Gordanou, dcérou Nikolu NOVAKOVIĆA a Jeleny BABIĆOVEJ. Gordana sa narodila v Imľanoch (Imljani, Skender Vakuf). Z tejto rodiny pochádza syn Igor SUCHÁNEK narodený 12.05.1975.

SUCHÁNKOVCI žijú v Debeľači. Jozef pracuje v cukrovare a Gordana v továrni na obuv.

Autor cíti povinnosť pripomenúť, že, keď sa od Gordany dozvedal o údajoch, kde sa a kedy narodila, odpovedala: „Netreba to písať, tá osada (dedinka) už nejestvuje, v poslednej vojne ju úplne zničili.“ V tej chvíli sa v jej hlase cítilo, ako sa chveje a len-len že neplače.

Ján SUCHÁNEK, ekonóm. technik, sa dosiaľ ženil trikrát. Prvé manželstvo uzavrel 20-ročný Ján 15.06.1968 s Maricou, dcérou Stevu JAMBEKA a Anny SAMPOROVEJ. V tomto manželstve sa narodili dvaja chlapci: Zlatko SUCHÁNEK 06.03.1969 a Alexander SUCHÁNEK 09.10.1973. Manželstvo Jána a Marice zaniklo súdnym rozsudkom - rozsobášom 07.07.1979. O necelé tri roky po rozsobáši dňa 29.06.1982 sa prihodilo veľké nešťastie. Deti Zlatko a Alexander sa odišli kúpať (i keď nevedeli plávať) na rozšírený a prehĺbený kanál za dedinou. Brehy kanála ešte neboli dostatočne zľahnuté, čo spôsobovalo zosuvy. Neskúsené deti o tom nič netušili. Do vody spadol - skĺzol sa 9-ročný Alexander a volal o pomoc. Zlatko (13-ročný) mu chcel pomôcť, ale mu od strachu srdce prepuklo a tak sa v jednom okamihu obaja utopili. Druhé manželstvo 37-ročný


61

Ján uzavrel 27.10.1984 s Uzdinčankou Máriou, dcérou Trajana TOADERA a Márie JONÁŠOVEJ. Bezdetné manželstvo zaniklo rozsobášom 03.11.1993. Tretie manželstvo 48-ročný Ján uzavrel 18.09.1995 s 27-ročnou Zuzanou, dcérou Jána ŠIPICKÉHO a Anny POLIAKOVEJ.

Ján SUCHÁNEK žije a pracuje v Rakúsku.

Viera SUCHÁNKOVÁ, ekonómka-technička, sa vydala 19-ročná v októbri 1970 za 23-ročného Rakušana Norberta SPITZMEIERA. V rodine sa narodila Evelín SPITZMEIEROVÁ 01.02.1971 a Silvia SPITZMEIEROVÁ 17.07.1972.

Rodina žije vo Viedni.

Adam SUCHÁNEK, hostinský, sa zosobášil 21-ročný v júli 1975 s 19-ročnou Slavicou, dcérou Slavka ŽIVKOVIĆA a Desy KRSTIĆOVEJ z Omoljice. V tomto manželstve sa narodil syn Dragan SUCHÁNEK 24.10.1976.

Manželstvo zaniklo 10.03.1980 smrťou 26-ročného Adama SUCHÁNKA.

Martin SUCHÁNEK sa narodil 10.10.1956, žije slobodný.

Potomkovia Alžbety (C45411) a Ondreja JONÁŠA

Andrej JONÁŠ, absolvent ruštiny, 27-ročný, sa osobášil 18.08.1978 s 22-ročnou úradníčkou Milenou, dcérou Milorada STOJKOVIĆA a Katice ERCEGOVCOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti. Prvý syn Andrej JONÁŠ narodený 03.05.1979 umrel 12.10.1979 ako 5-mesačné dieťa. Druhý syn Emil JONÁŠ sa narodil 31.01.1981.

Manželia žijú a pracujú v Kovačici.

Potomkovia Juraja (C6437) a Judity PAVLÍKOVEJ

Mária (C64371), predavačka, sa vydala 27-ročná 11.08.1956 za 23-ročného Jozefa, syna Pavla ČÍŽIKA a Anny LENHARTOVEJ.

Juraj (C64373), 23-ročný, sa oženil 01.12.1962 s Jánošíčankou Zuzanou SUPEKOVOU. V manželstve sa narodili dcéra Anna (C643731) 19.11.1963 a po nej syn Michal (C643732) 06.01.1965.

Manželstvo zaniklo smrťou 50-ročného manžela-otca Juraja 18.05.1989.

Anna (C64374) sa vydala 25-ročná, 11.11.1967 za 20-ročného Jána, syna Jozefa SVETLÍKA a Márie TOMANOVEJ.

Ján (C64375), murár, sa oženil 24-ročný 11.07.1970 s 18-ročnou Alžbetou, dcérou Juraja BARCU a Zuzany PUŠKÁROVEJ. V manželstve sa narodili dcéra Alžbeta (C643751) 16.03.1971 a syn Ján (C643752) 02.09.1980.



62

Potomkovia Jána (C6482) a Márie KUCHÁRIKOVEJ

Ján (C64821) sa oženil 20-ročný 03.01.1950 s 19-ročnou Annou, dcérou Pavla GÁLU a Anny SUCHÁNKOVEJ. V manželstve sa narodili tri deti - jedno dievča a dvaja chlapci: dcéra Anna (C648211) 19.01.1951, synovia Ján (C648212) 15.10.1953 a Juraj (C648213) 31.05.1960.

Potomkovia Juraja (C8223) a Zuzany ZLOCHOVEJ

Ján (C82231), natierač (maliar) izieb, sa oženil 25-ročný 19.12.1949 s vrstovníčkou Máriou, dcérou Štefana SVETLÍKA a Evy ČECHOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Mária (C822311) 02.05.1953.


Zuzana (C82232) sa vydala 21-ročná 07.09.1954 za Vladimíra PAVLOVICA.

Anna (C82233) sa vydala 24-ročná, 30.04.1957 za Klenaka Dansena z Osijeka. Rozviedli sa 04.11.1965.

Mária (C82234) bola 19-ročná, keď sa vydala 05.08.1957 za Branka ARSENIJEVIĆA zo Svetozareva. Mária sa s Brankom rozišla 02.10.1963 súdnym konaním.

Potomkovia Jána (C8243) a Márie ZDYCHOVEJ

Mária (C82431) mala 19 rokov, keď sa zosobášila 13.04.1948 s 25-ročným Jurajom, synom Pavla ČÍŽIKA a Anny LENHARTOVEJ.

Anna (C82432) bola 20-ročná, keď sa vydala 25.01.1951 za 23-ročného Pavla, syna Juraja HUSÁRIKA a Evy KOREŇOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 54-ročného Pavla HUSÁRIKA.

Alžbeta (C82435) sa vydala 22-ročná 17.11.1964 za 24-ročného Adama, syna Pavla ŽOLNAJA a Márie BARTOŠOVEJ.

Potomkovia Michala (C984b3) a Márie GREKSOVEJ

Mária (C984b31) bola 18-ročná, keď sa vydala v Belehrade r. 1969 za Ljubomira JOVANOVIĆA. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti - Snežana narodená 12.04.1970 a Saša narodený 08.12.1971. Rodina žije v Belehrade.

Anna (C984b32) žije v Belehrade s Branislavom, synom Andriju a Danice NOVAKOVIĆOVEJ. S ním sa jej narodila dcéra Marinela (C984b321) MARKOVÁ 29.03.1984.


63

Potomkovia Jána (C984b4) a Evy BENKOVEJ

Ján (C984b42), stavebný technik, sa oženil 29-ročný 11.11.1989 s 33-ročnou Zuzanou, dcérou Jána HRKA a Zuzany SOKOLOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Anna (C984b421) 05.07.1990.


Zuzana (C984b43) sa vydala 26-ročná, 18.09.1992 za 25-ročného Miodraga, syna Zlatoja KOLARSKÉHO a Divny ŽIVKOVIĆOVEJ.


Potomkovia Juraja (C9851a) a Evy BEŠKOVEJ

Juraj (C9851a2) sa oženil 23-ročný 12.07.1968 s Máriou, 18-ročnou dcérou Martina CICKU a Márie PRÍBEĽOVEJ. V manželstve sa narodili dvaja chlapci - Juraj (C9851a21) 28.08.1968 a Vladimír (C9851a22) 16.04.1973.

Manželstvo Juraja a Márie zaniklo rozsobášom 24.06.1985. Juraj umrel v Padine 08.12.1986. Bol 41-ročný.

Ján (C9851a3) sa osobášil 25-ročný 05.08.1972 s 22-ročnou Annou, dcérou Martina GLÓZIKA a Evy KUCHÁRIKOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Anička (C9851a31) 22.10.1978. Manželstvo zaniklo rozsobášom 09.07.1985.

Anna (C9851a4) sa vydávala dvakrát. Najprv sa vydala 09.09.1967 za Pavla, syna Pavla ĎURIŠA. V manželstve sa narodili dve dcéry (Anička a Snežana). Keď toto manželstvo 05.09.1989 zaniklo rozsobášom, Anna sa druhý raz vydala za Pavla KRIŽANA. S ním sa jej narodila dcéra Jasna.

Martin (C9851a5), vyučený elektrozvárač, sa oženil 27-ročný 07.02.1981 s Katarínou, 21-ročnou dcérou Martina DUBOVSKÉHO a Márie ČECHOVEJ. V manželstve sa narodili Alexander (C9851a51) 23.10.1981 a Natália (C9851a52) 14.04.1985.

Martin je činný insitný maliar. V tejto práci sa predstavuje olejomaľbou Hrabanie sena. Rodina žije v Padine.

Potomkovia Michala (C985a4) a Zuzany KUČEROVEJ

Zuzana (C985a41) sa vydala 19-ročná 06.03.1965 za Jána GALÁTA.

Ján (C985a42) žije s Annou GAGESOVOU narodenou 24.04.1958. V tomto manželstve sa narodili tri deti. Danko (C985a421) narodený 01.08.1977 žíl len 7 mesiacov. Umrel 23.02.1978. Dcéra Biserka (C985a422) sa narodila 06.05.1980 a syn ZDENKO (C985a423) 21.12.1987.


64

Potomkovia Jozefa (C985a5) a Kataríny MLYNÁRČEKOVEJ

Katarína (C985a51), kuchárka, bola 18-ročná, keď sa vydala 26.10.1968 sa 22-ročného Martina, narodeného 19.01.1942, syna Martina MOKRANA a Zuzany KRŠIAKOVEJ.

Zuzana (C985a52) sa vydala r. 1973 do Kačareva za Svetozara RISTOVSKÉHO.

Potomkovia Jána (C985a6) a Kataríny NEMCOVEJ

Ján (C985a62) mal 33 rokov, keď sa osobášil 27.06.1987 s 34-ročnou Annou, dcérou Jána KRÁLIKA a Alžbety GLÓZIKOVEJ.

Potomkovia Jána (C985a6a) a Zuzany JAŠKOVEJ

Adam (C985a6a4), murár, 24-ročný žije od roku 1995 s 27-ročnou Ilonkou, dcérou Jánoša JANTU a Eleny D�MEOVEJ, narodenou 25.08.1968 v Lugoji (Lugož, Rumunsko), vdovou Pavla HAJKU, ktorý umrel 10.03.1995.


Potomkovia Adama (C985a7) a Emílie LALIĆOVEJ

Jaroslav (C985a71), magister ekonómie, sa oženil 22-ročný r. 1977 s 22-ročnou dipl. ekonómkou Nevenou, dcérou Milivoja JOVANOVIĆA a Milice VUKIĆEVIĆOVEJ. V manželstve sa narodili dvaja synovia a dcéra: syn Ondrej (C985a711) 02.06.1983, dcéra Eva (C985a712) 01.12.1987 a Adam (C985a713) 03.07.1993.

Rodina žije v Kanade.

Snežana (C985a72), úradníčka, sa vydala 23-ročná 05.12.1981 za 31-ročného Branka, syna Miju MUSINOVA a Gordany ŠORTULOVEJ.


S I E D M E P O K O L E N I E

Potomkovia Martina (C45232) a Zuzany VÁLOVCOVEJ

Zuzana (C452321) sa vydala 19-ročná 13.10.1972 za 22-ročného Michala, syna Michala ČÍŽIKA a Márie MRAVÍKOVEJ.

Potomkovia Pavla C45233) a Zuzany LENHARTOVEJ

Božena (C452331) sa vydala 20-ročná 26.08.1978 za 25-ročného Ondreja, syna Ondreja GALAMBOŠA a Alžbety VOZÁROVEJ z Hložian. Manželstvo


65

zaniklo rozsobášom 18.01.1983. Druhé manželstvo 26-ročná Božena uzavrela 08.09.1984 s 24-ročným Pavlom, synom Pavla SVETLÍKA a Zuzany AMBRÓZYOVEJ z Kovačice.

Pavel (C452332) sa osobášil 23-ročný 05.11.1983 s vrstovníčkou Annou, dcérou Pavla KRASKU a Anny BABINCOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti - Ivan (C4523321) 16.09.1984 a Iveta (C4523322) 31.08.1994.

Potomkovia Svetolika (C45244) a Olgy NIKOLIĆOVEJ

Branislav (C452441) sa osobášil s Mirjanou JAKOVLJEVIĆOVOU. V manželstve sa narodil syn Štefan (C4524411) 07.09.1987.


Potomkovia Branislava (C45245) a Radmily JOKIĆOVEJ

Goran (C452451) sa osobášil s manželkou Đinou. V manželstve sa narodili syn Gabriel (C452451) a dcéra Daniela (C4524512).

Rodina žije v Holandsku.

Potomkovia Jozefa (C452a14

1) a Anny PETRÁŠOVEJ

Jozef (C452a14

11), chemický technik, sa oženil 24-ročný v Leverkusene 12.06.1989 s 22-ročnou Silviou JAKOBI, dcérou Hansa a Gerdy BEBELMANNOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti - syn Patrik (C452a

14111)

22.07.1989 a dcéra Rebeka (C452a14

112) 05.07.1992.

Rodina žije v Nemecku. Jozef pracuje vo farmaceutickom podniku Bayer v Leverkusene.

Anna (C452a14

12), zdravotná sestra, sa vydala 21-ročná v Pulheime 11.10.1989 za 26-ročného Uda, strojného technika, syna Franza HANSENA a Edythy BORKOVEJ z Pulheima, Nemecko. V rodine sa narodili dve deti - Nataša 10.04.1990 a Tim 25.01.1992.

Rodina žije v Pulheime pri Kolíne.

Potomkovia Kataríny KOŽÍKOVEJ a Jána ŠIFELA

Ján ŠIFEL, učiteľ so zakončenou pedag. akadémiou, sa oženil 18.10.1955 s 24-ročnou Ruženou, dcérou Štefana MRKVU a Zuzany KRIŽANOVEJ z Kuzmína. V manželstve sa narodili dcéra Kvetoslava ŠIFELOVÁ 14.02.1956 a syn Zdenko ŠIFEL 22.04.1960.



66

Jozef ŠIFEL sa oženil 20-ročný, 17.02.1962 s vrstovníčkou Alžbetou, dcérou Jána BRTKU a Alžbety ČÍŽIKOVEJ. V tomto manželstve sa narodili dcéra Jarmila ŠIFELOVÁ 12.10.1962 a syn Vladimír ŠIFEL 20.02.1970.


Potomkovia Jozefa KOŽÍKA a Kataríny KOLÁROVEJ

Vierka KOŽÍKOVÁ, úradníčka, sa vydala 24-ročná 06.07.1974 za 23-ročného Vladimíra, syna Pavla MRAVÍKA a Zuzany BARTOŠOVEJ.


Potomkovia Jána (C45421) a Kristíny NEMEŠOVEJ

Štefan (C454211) bol 24-ročný, keď sa oženil v Daruváre 03.12.1966 s Máriou ANĐIĆOVOU. V manželstve sa narodila dcéra Vesna (C4542111). Manželstvo zaniklo Štefanovou smrťou. Umrel 46-ročný vo Viedni 13.07.1989. Jeho smrť je evidovaná v matrike umretých Pakrac-Kusenje.

Potomkovia Jána (C45421a) a Jelice DINČIĆOVEJ

Dragan (C45421a2), zvárač, sa oženil 28-ročný v Lazarevci 30.09.1979 s 24-ročnou Milevou, dcérou Miodraga JAKOVLJEVIĆA a Anđelky MIMIĆOVEJ. V manželstve sa narodili synovia Dejan (C45421a21) 25.07.1980 a Ivan (C45421a22) 13.11.1985.

Rodina žije v Lazarevci.

Potomkovia Márie (C45422) a Stevana ŽUŽIĆA

Mirko ŽUŽIĆ , narodený v Zreňanine 17.03.1944, sa oženil neurčeného dňa 1959 s 20-ročnou Etelkou N. z Nového Itebeja. V tomto manželstve sa narodila 10.10.1966 dcéra Etelka. Po prerušení tohto manželstva 26-ročný Mirko sa oženil 22.07.1970 s 21-ročnou Viorikou, dcérou Petra STAMORIANA a Margity SELOVEJ (Begejci). V tomto manželstve sa narodil 04.04.1974 syn MiĆA. Keď aj toto, druhé, manželstvo zaniklo rozsobášom (26.06.1981), Mirko sa presťahoval do Neuziny a stadiaľ do Šurjana. V Šurjane žije od 16.09.1991 s Vidosavou POPOVOVOU, narodenou 27.06.1923. Živí sa zo zárobkov nadobúdaných nádenničením a z dôchodku manželky Vidosavy.

Potomkovia Zuzany (C45424) a Dušana MATIĆA

Milenko MATIĆ, roľník, sa oženil 21-ročný r. 1967 s 22-ročnou Vericou, dcérou Arkadija RODIĆA a Olgy ŠUVAČKEJ. V manželstve sa narodili dvaja synovia - Dušan MATIĆ 27.07.1967 a Goran MATIĆ 17.04.1969.

Rodina žije v Srbskom Itebeji.


67

Smiljana MATIĆOVÁ, účtovníčka, sa vydala 21-ročná 28.09.1969 za 20-ročného Slobodana, syna Veselina SANTOVCA a Erminy MAKSIĆOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Sanja SANTOVCOVÁ 31.10.1971.

Rodina žije v Zreňanine.

Veljko MATIĆ, technik, sa osobášil 22-ročný 18.05.1974 s 18-ročnou Zorou, dcérou Borivoja RADIĆA a Nady IGNJATOVOVEJ. V manželstve sa narodila dcéra Zuzana MATIĆOVÁ 01.08.1977.

Veljko je zamestnaný v Hemofarme, v prevádzkarni Srpska Crnja. Rodina žije v Žitišti.

Potomkovia Adama (C4542b5a) a Ruženy BUGOVEJ

Ružena (C4542b5a2) sa vydala za Viktora RIEGELA. V manželstve sa narodila dcéra Diana RIEGELOVÁ (03.08.1988).

Rodina žije v Bratislave.

Boris (C4542b5a3) a jeho manželka Henrieta sú bezdetní. Žijú v Bratislave.

Potomkovia Michala (C45431) a Evy HRIEŠIKOVEJ

Eva (C454311) sa vydala 18-ročná 10.08.1974 za 26-ročného Jána, syna Jána NEMČEKA a Alžbety PATAKOVEJ. V manželstve sa narodil syn Ján NEMČEK 23.12.1975 a dcéra Jana NEMČEKOVÁ 11.09.1977.

Ján NEMČEK, manžel-otec rodiny, sa narodil 01.06.1948, absolvoval učiteľský odbor Strednej hudobnej školy Stevana Mokranjca. Vyučoval hudbu na základnej škole v rodisku. Od roku 1979 sa venuje husliarskej tvorbe. Doteraz vyrobil viac než tristo huslí, viol a violončiel. Na jeho nástrojoch koncertujú Trípo SIMONUTI, Ilija MARINKOVIĆ a na Slovensku jeho husle vlastnia bratia MOLOTOVCI. Pre rozhlasové štúdium Nový Sad upravil viac ako 300 slovenských ľudových piesní.

Od roku 1993 rodina žije na Slovensku.1

Potomkovia Jána (C45433) a Kataríny ĎURICOVEJ

Katarína (C454332) bola 20-ročná, keď sa vydala 07.05.1983 za vrstovníka Martina, syna Martina BABINCA a Evy LENHARTOVEJ. Z tohto manželstva pochádzajú synovia Martin BABINEC, narodený 27.11.1983 a Ján BABINEC narodený 19.06.1987 a dcéra Iveta-Katarína BABINCOVÁ narodená 23.11.1994.


1 ŠIPKA, M.: ... Rozdávam sa pre potomkov. Nový život, 48, 1996, č. 1-2, s. 25.


68

Ján (C454333), učiteľ hudby na Nižšej hudobnej škole v Padine, sa osobášil 29-ročný 06.07.1996 v Kovačici s 19-ročnou Vesnou HRÍBOVOU, narodenou vo Viedni 11.10.1977, dcérou Michala a Stoje BABIĆOVEJ z Jánošíka. Do rodiny patria Sabína narodená 03.09.1994 a Michaela narodená 29.09.1996.


Potomkovia Zuzany BENKOVEJ a Adama SUCHÁNKA

Adam SUCHÁNEK, dipl. elektroinžinier, sa osobášil 31-ročný 22.04.1972 s 23-ročnou Vierou, dipl. profesorkou nemčiny, dcérou Jána BURČIARA, evanj. a. v. farára, a Zuzany ZIMANOVEJ z Hajdušice. V tomto manželstve sa narodila dcéra Elena SUCHÁNKOVÁ 11.08.1978.

Rodina žije a pracuje v Novom Sade.

Juraj SUCHÁNEK sa osobášil 21-ročný 18.05.1968 so 17-ročnou Annou, dcérou Juraja ČÍŽIKA a Anny FARKAŠOVEJ. V manželstve sa narodili dvaja synovia - Juraj SUCHÁNEK 24.11.1968 a Adam SUCHÁNEK 15.01.1975.


Potomkovia Kataríny BENKOVEJ a Pavla GLÓZIKA

Pavel GLÓZIK sa osobášil 22-ročný 29.04.1972 s 18-ročnou Annou, dcérou Juraja JAŠKU a Anny KOŠÚTOVEJ. Z tohto manželstva pochádzajú dvaja chlapci - Milko GLÓZIK narodený 26.09.1972 a Žeľko GLÓZIK narodený 17.10.1977.


Potomkovia Jána (C45451) a Nady TOMAZOVIĆOVEJ

Elenka (C454511), dipl. matematička, sa vydala 26-ročná, 17.07.1984 za 28-ročného lekára Predraga, syna Borišu SPASOJEVIĆA a Katice PLAVŠIĆOVEJ. Z manželstva pochádzajú dvaja synovia - Igor SPASOJEVIĆ narodený 16.04.1986 a Goran SPASOJEVIĆ narodený 25.03.1989.

Rodina žije a pracuje v Novom Sade.

Vladimír (C454512), dipl. filozof, sa sobášil 28-ročný 27.07.1989 s 24-ročnou dipl. psychologičkou Natáliou, dcérou Dušana KOVAČEVIĆA a Jelky PILIPOVIĆOVEJ. Z manželstva pochádza syn Oskár (C4545121) narodený 14.07.1990.

Rodina žije v Novom Sade.


69

Potomkovia Martina BENKU (CHRŤANA) a Zuzany BENKOVEJ

Mária BENKOVÁ sa vydala 21-ročná 13.10.1979 za 24-ročného Vladisava, syna Milinka IVANOVIĆA a Radomirky z Krivače (Lučani). Rodina žije v Pančeve.

Eva BENKOVÁ sa vydávala dva razy: Prvý raz 28.04.1984, vtedy 22-ročná, za 24-ročného Jána, syna Michala KŇAZOVICA a Zuzany VESELEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 31-ročného manžela Jána 03.07.1991. Druhé manželstvo po 4.5-ročnom vdovstve vtedy 34-ročná Eva založila 16.12.1995 so 40-ročným Adamom, synom Adama BREZNÍKA a Evy LISKOVEJ. V tomto manželstve sa narodila dcéra Blažena BREZNÍKOVÁ (19.12.1995).

Vladimír BENKA, vojak z povolania, sa osobášil 26-ročný 12.10.1991 s 21-ročnou Svjetlanou, dcérou Ivana PRAZINU a Rifky ATIJASOVEJ. Manželka Svjetlana sa narodila v Sarajeve 19.06.1970.

Želimír BENKA, vojak z povolania, sa oženil 22-ročný v Subotici 30.12.1989 so 16-ročnou Violetou, dcérou Adama BALÁŽA a Anny BABINCOVEJ. Manželstvo zaniklo rozsobášom konaným v Subotici 25.08.1995.

Snežana BENKOVÁ sa vydala 22-ročná 08.09.1990 za 24-ročného Aleksandra, syna Jovana GORANOVIĆA a Jasminy PROKOPOVIĆOVEJ. Aleksandar sa narodil 02.11.1966 v Negotine.

Potomkovia Kataríny CICKOVEJ a Pavla HOLÍKA

Ružena HOLÍKOVÁ, učiteľka, sa vydala 24-ročná 10.09.1982 za 19-ročného Zlatka, syna Pavla BAKOŠA a Zuzany VERESKEJ. V manželstve sa narodila dcéra Ružena BAKOŠOVÁ 19.12.1982. Manželstvo zaniklo 29.07.1984 smrťou 26-ročnej manželky-matky Ruženy HOLÍKOVEJ.

Potomkovia Márie CICKOVEJ a Juraja ŠIRKU

Mária ŠIRKOVÁ sa vydávala dvakrát. Prvý raz sa 20-ročná Mária vydala 10.09.1983 za 22-ročného Pavla, syna Pavla ZLOCHA a Márie GAJANOVEJ. Druhé manželstvo uzavrela 27-ročná Mária 27.12.1989 s 23-ročným Jánom, synom Juraja ŠIŠKU a Márie JAKUBCOVEJ. V tomto manželstve sa narodil syn Ján ŠIŠKA 05.02.1991.


Potomkovia Juraja (C64373) a Zuzany SUPEKOVEJ

Anna (C643731) sa vydala 22-ročná 25.05.1985 za 25-ročného Jána, syna Jozefa MELIŠA a Stjepanije ANDŽIĆOVEJ.


70

Michal (C643732) sa osobášil 24-ročný 15.10.1988 s 21-ročnou Annou, dcérou Pavla SUCHÁNKA a Anny JANIŠOVEJ. V tomto manželstve sa narodili dcéra Amanda (C6437321) 10.08.1990 a syn Filip (C6437322) 24.04.1993.


Potomkovia Jána (C64821) a Anny GÁLOVEJ

Anna (C648211) sa vydala 20-ročná 25.07.1970 za 22-ročného Adama, syna Pavla MEGU a Zuzany POHANKOVEJ. Manželstvo zaniklo smrťou 43-ročného manžela Adama, ktorý umrel 21.10.1991.

Ján (C648212) sa sobášil 24-ročný 07.05.1977 s 18-ročnou Evou, dcérou Martina ČÍŽIKA a Evy CICKOVEJ. V tomto manželstve sa narodili dvaja synovia - Ján (C6482121) 15.11.1977 a Jaroslav (C6482122) 27.03.1980.

Juraj (C648213), energetik, sa oženil 24-ročný 28.07.1984 s 23-ročnou dipl. ekonómkou Alžbetou, dcérou Martina HUSÁRIKA a Zuzany CHALUPOVEJ. V tomto manželstve sa narodila dcéra Martina (C6482131) 11.10.1985.

Rodina žije a pracuje v Kovačici.

Potomkovia Jána (C82231) a Márie SVETLÍKOVEJ

Mária (C822311) bola 19-ročná, keď sa vydala 30.09.1972 za 22-ročného Jána, syna Jána BABINCA a Evy JAŠKOVEJ. Manželstvo zaniklo rozvodom 11.02.1975.

Potomkovia Juraja (C9851a2) a Márie CICKOVEJ

Juraj (C9851a21) sa oženil 22-ročný 01.08.1992 s Annou, dcérou Jána SLIVKU a Anny ONDRÍKOVEJ. V tomto manželstve sa narodil 17.05.1993 syn Daniel (C9851a211).

Vladimír (C9851a22) sa oženil 21-ročný 30.07.1994 s Annou, dcérou Jána HUČKU a Anny KOLÁRIKOVEJ.

� S M E P O K O L E N I E

Potomkovia Jána ŠIFELA a Ruženy MRKVOVEJ

Kvetoslava ŠIFELOVÁ sa vydala 21-ročná 09.07.1977 za 22-ročného Jána, syna Jána HARMÁDYHO a Evy SVETLÍKOVEJ. Manželstvo zaniklo rozsobášom 02.02.1981. Kvetoslave sa 15.05.1986 narodila dcéra Viktória ŠIFELOVÁ. Kvetoslava žije na Slovensku v Bratislave.


71

Zdenko ŠIFEL sa oženil 24-ročný 08.10.1983 s 20-ročnou Annou, dcérou Adama SUCHÁNSKEHO a Anny GAGESOVEJ. V tomto manželstve sa narodila 17.10.1983 Monika ŠIFELOVÁ.

Potomkovia Jozefa ŠIFELA a Alžbety BRTKOVEJ

Jarmila ŠIFELOVÁ sa vydala 23-ročná 14.09.1985 za 26-ročného Vladimíra, syna Sretena RANĐELOVIĆA a Svetlany DENČIĆOVEJ. V tomto manželstve sa narodili dve dcéry - Jelena 01.06.1988 a Nevena RANĐELOVIĆOVÁ 28.01.1993.

Vladimír ŠIFEL sa narodil 20.02.1970, žije slobodný.

Potomkovia Štefana (C454211) a Márie ANĐIĆOVEJ

Vesne (C4542111) sa narodilo v Pakraci, v deň smrti otca Štefana, 13.07.1989 nemanželské dieťa - dcéra Mária (C45421111).

Potomkovia Milenka MATIĆA a Verice RODIĆOVEJ

Goran MATIĆ sa oženil 21-ročný 30.09.1992 s 18-ročnou Magdalénou, dcérou Milorada a Mileny VORGIĆOVEJ. V tomto manželstve sa narodila dcéra Marijana 19.04.1993. Manželstvo zaniklo rozsobášom 15.04.1995.

Potomkovia Juraja SUCHÁNKA a Anny ČÍŽIKOVEJ

Juraj SUCHÁNEK narodený roku 1968 sa ženil dvakrát. Prvý raz sa 22-ročný Juraj osobášil 15.09.1990 s 18-ročnou Padinčankou Zuzanou, dcérou Jána CICKU a Zuzany KUĽOVEJ. V tomto manželstve sa 16.09.1991 narodil syn Daniel SUCHÁNEK. Manželstvo zaniklo rozsobášom. Druhé manželstvo 25-ročného Juraja bolo uzavreté 19.02.1994 s ani 18-ročnou Padinčankou Annou, dcérou Michala SLÁDEČEKA a Evy HOLÚBEKOVEJ. V tomto manželstve sa narodil 09.11.1994 Darko SUCHÁNEK.

Adam SUCHÁNEK sa narodil 15.01.1975, žije slobodný.

Týmto sa končí, na niektorých miestach síce neuplný, genealogický zoznam kovačických Markovcov pôvodom zo Senného roztriedených podľa pokolení v časovom vymedzení 1786 - 1995. Pravda, mnohí nežijú dnes v Kovačici, i keď je ich najväčšia časť tesne viazaná k tejto osade. Sú príslušníci tejto rodiny, ktorí sa rozplynuli po celej krajine (Juhoslávii), niektorí sa osadili a žijú v dnešnom Maďarsku, iní sa vrátili do pôvodnej krajiny (Slovensko). Jedna rodina Marková zakotvila v Kanade. Predsa rodičovské korene všetkých týchto Markovcov v pozorovanom období nachádzame v dnešnej Kovačici. Na sklonku 18. storočia ich dnes už dalekí predkovia, bratia Markovci - Juraj (A), Michal (B) a Martin (C), tu na Dolnej zemi, najprv na Sl. Bardáni, neskôr v Ečke a naposledy Juraj (A) a Martin (C) v Kovačici našli svoj nový domov.


72

Počet členov rodín Markových a jeho dynamika

Z troch bratov Markovcov, Juraja (A), Michala (B) a Martina (C), synov Ondreja MARKU, založili rodinu len dvaja: Juraj (A) a Martin (C).

Jurajových (A) potomkov uplatnením dvojčlennej sústavy osobných mien možno sledovať od nultého po štvrté, respektíve piate pokolenie. Línia Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ (narodilo sa im desať detí) pokračovala Jánom (A4) a Juditou BENKOVOU (osem detí), v prvom, a Michalom (A43) a Zuzanou GAŠPÁROVOU (dve deti), v druhom, Michalom (A432) a Annou ČEMANOVOU (štyri deti) v treťom, Jánom (A4323) a Annou BOLERÁCOVOU vo štvrtom pokolení. Línia sa končí v piatom pokolení narodením jedinej dcéry Márie (A43231), ktorá vydajom opúšťa rodinu Markovú. Týmto spôsobom zaniká, podľa dvojčlennej sústavy osobných mien, línia Juraja (A) MARKU. Pripomeňme ešte, že 1. augusta 1836 na choleru, ťažkú nákazlivú črevnú chorobu, umrel 76-ročný Juraj MARKO, zakladateľ vetvy A, a to je aj jediná obeť cholery v rodine Markovej, i keď je známe, že táto choroba zúrila r. 1836 v Kovačici a Debeľači. Len v Kovačici, ako píše J. ČAPLOVIČ1, si vyžiadala 222 obetí - 109 mužského a 113 ženského pohlavia.

Striedanie pokolení, znázornené časovým úsekom od narodenia otca po narodenie jeho prvého potomka, v línii Jurajových (A) potomkov charakterizuje obdobie trvajúce priemerne 26,20 roku (min. 23; max. 32; variačný koeficient 12,86 %; pozri grafické znázornenie časového trvania pokolení rodokmeňa Ondreja MARKU a Eleny ŠTEVKOVEJ).

Podľa dvojčlennej sústavy osobných mien všetci dnes žijúci kovačickí Markovci majú v Martinovi (C) MARKOVI jediného spoločného predka.


Poèet èlenov rodín Markových a jeho dynamika

73

Striedanie pokolení v období dlhom až 205 rokov vypočítané opísaným spôsobom pre sedem pokolení je časove obmedzené na priemer 29,29 roku (min. 23; max. 34; variačný koeficient 12,06 %).

Martinovi (C) a Alžbete AMBRUŠOVEJ sa v manželstve, ktoré trvalo 25 rokov, narodili dvanásti potomkovia: deviati synovia a tri dcéry. V mladom veku umreli štyri deti; traja synovia a jedno dievča. Ostatní (ôsmi) potomkovia mali príležitosť (ženbou-vydajom) založiť vlastnú rodinu. Medzi nimi sú šiesti Martinovi (C) synovia: Martin (C3), Ján (C4), Juraj (C6), Ondrej (C8), Pavel (C9) a Michal (C11), ktorí vlastnia a v pozorovanom období s rôznym úspechom prenášajú priezvisko svojho predka Martina (C) MARKU. Martin žil pomerne krátko. Nedožil sa ani 52 rokov a narodenia posledného potomka - dcéry Márie. Starší brat Juraj po Martinovej smrti žil ešte dvanásť rokov.

V rodine Michala (C11) a Kataríny GODOVEJ sa narodil jediný syn Ján (C11

1), ktorý umrel mladý. Po ňom nezostali potomkovia. S ním zanikla línia Michala (C11).

Línia Martina (C3) a Alžbety JAKÁBOVEJ (HRIEŠIKOVEJ) sa môže sledovať po tretie pokolenie. Totiž Martin (C3) a Alžbeta JAKÁBOVÁ mali

siedmich potomkov: štyroch chlapcov a tri dievčence. Jediným nástupcom tejto rodiny sa stal Martin (C34), ktorému sa v manželstve s Máriou BRTKOVOU narodil syn Michal (C341), ktorý umrel v útlom veku (jednoročný). Týmto spôsobom zanikla aj druhá mužská línia pochádzajúca od Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ.

Línia potomkov Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ sa môže sledovať až po šieste pokolenie. Ondrejovi a Alžbete sa narodili dve deti: dcéra, ktorá umrela jednoročná, a syn Ondrej (C82), ktorý sa oženil s Evou


74

MAGLÓDSKOU a s ňou mal piatich potomkov. Línia pokračuje Jurajom (C822), ktorý v manželstve so Zuzanou SLÁDEČEKOVOU mal tri deti. Nástupcom tejto rodiny sa stáva Juraj (C8223), ktorému sa so Zuzanou ZLOCHOVOU narodili štyri deti: syn Ján (C82231) a tri dcéry. Jánovi (C82231) sa v manželstve s Máriou SVETLÍKOVOU narodila dcéra Mária, ktorá sa vydala za Jána BABINCA, a takto zanikla línia Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ.

Do ukončenia písania týchto riadkov (31.12.1995) sa môžu sledovať potomkovia šiesteho a siedmeho pokolenia, ktorí patria trom líniám pochádzajúcim od Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ. Sú to nástupcovia Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ Juraja (C6) a Anny BALČEKOVEJ a, konečne, Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ.

V priebehu 210-ročného obdobia počet členov rodiny Markovej stúpal.

Miera rastu v pozorovanom období nebola rovnaká (tab.1.). Prvé tridsaťročné obdobia charakterizujú pomerne vysoké hodnoty miery rastu. V nasledujúcich obdobiach sa cíti jasná tendencia zníženia miery rastu. Konštatácia platí, aj keď ide o celkový počet členov rodiny Markovej, aj keď ide o jej mužov, respektíve ženy.

Tabuľka 1. Počet členov rodiny Markovej a jeho dynamika v období 1786 - 1995.

Obdobie Priemerný počet

Variačný koeficient

Extrémne hodnoty minimum-maximum

Miera rastu %

M u ž i 1786-1815 4,30 43,10 2 9 4,34 1816-1845 12,13 10,37 9 15 0,88 1846-1875 15,87 10,76 13 19 0,40 1876-1905 17,83 8,82 16 22 0,03 1906-1935 27,83 13,48 21 34 1,29 1936-1965 40,37 9,94 35 48 1,10 1966-1995 50,77 4,12 47 54 0,40 1786-1995 24,15 64,07 2 54 1,27

Ž e n y 1786-1815 2,47 56,11 1 5 6,09 1816-1845 7,33 34,91 3 15 4,28 1846-1875 11,97 16,36 9 16 1,39 1876-1905 18,33 11,81 13 22 1,03 1906-1935 25,13 12,82 21 33 1,28 1936-1965 36,20 15,39 26 44 1,35 1966-1995 39,27 5,65 34 43 -0,07 1786-1995 20,10 66,71 1 44 1,56

S p o l u 1786-1815 6,77 42,95 3 12 4,90 1816-1845 19,46 17,88 12 26 2,00


75

1846-1875 27,84 8,51 24 33 0,83 1876-1905 36,16 7,69 31 43 0,50 1906-1935 52,96 12,48 44 67 1,24 1936-1965 76,57 11,77 65 90 1,21 1966-1995 90,04 2,70 87 95 0,19 1876-1995 44,25 64,68 3 95 1,38

Vysoké hodnoty miery zmeny (rastu) v prvých pokoleniach sú spôsobené nízkym iniciálnym (začiatočným) počtom osôb, o čom svedčia aj priemerné začiatočné hodnoty. Stúpaním počtu Markovcov sa cíti pokles miery zmien. Vo všetkých analyzovaných obdobiach mieru zmien charakterizuje kladný znak. Výnimkou je jedine posledné tridsaťročné obdobie u žien, v ktorom miera zmeny má nízku (0,07%) negatívnu (zápornú) hodnotu.

Za zistené extrémne - minimálne hodnoty počtu mužov je vypočítaná priemerná miera rastu v celom pozorovanom 210-ročnom období vyššia (1,52 %) od miery rastu priemerného počtu Markovcov. Za maximálne hodnoty v tomto prípade mieru rastu charakterizuje nižšia hodnota (0,99 %) tohto ukazovateľa od miery rastu priemerného počtu členov Markovej rodiny. Takýto jav možno vysvetliť nízkou, respektíve vysokou hodnotou začiatočnej úrovne pozorovaného javu.

K totožnému záveru sa dochádza aj pri pozorovaných zmenách počtu žien. Minimálne hodnoty počtu žien sú poznačené priemernou mierou rastu hodnoty 1,99 %, ktorá je vyššia ako miera rastu priemerného počtu žien (1,56 %) a trend zmien maximálneho počtu sa vyznačuje mierou rastu 1,12 %.

Uplatnením exponenciálneho trendu pre interpoláciu minimálnych hodnôt celkového počtu členov rodiny Markovej v pozorovanom období zisťujeme mieru rastu hodnoty 1,69 (miera rastu priemerného počtu je 1,38 % a pre maximálne hodnoty 1,12 %).

Dynamika miery zmien (rastu) vplýva na výšku hodnoty variačného koeficientu. Hodnotu variačného koeficientu, ktorým sa vyznačuje priemerný počet mužov v období 1786-1995, charakterizuje miera poklesu hodnoty -0,82 % (y = 26,760 * 0,991817^t), počet žien -1,04 % (y = 51,075 * 0,989615^t), celkový počet -1,04 % (y = 32,961 * 0,989632^t). Jasne sa vidí, že sa medzi mierou rastu priemerného počtu členov rodiny Markovej a vypočítanou hodnotou variačného koeficientu pozorovaných hodnôt v tridsťročných obdobiach prejavuje pomerne vysoká korelácia. O tesnej závislosti týchto javov svedčia vypočítané hodnoty koeficientov korelácie. Hodnota koeficientov u mužov činí -0,63, u žien -0,78 a pre celkový počet -0,68.

Medzi priemerným počtom členov rodiny Markovej a mierou zmien zisťujeme nasledujúce hodnoty koeficientu korelácie: u mužov -0,47; u žien -0,81 a pre


76

celkový počet (muži-ženy) -0,66. Inými slovami, ako sa z obdobia na obdobie zvyšuje počet členov rodiny, rastie aj báza výpočtov, a to sa odráža v čoraz nižšej hodnote miery zmien (v tomto prípade: miery rastu).

Najvýznamnešia závislosť, ktorá sa blíži kauzálnej väzbe, sa javí medzi variačným koeficientom a mierou zmien (u mužov rxy = 0,97; u žien rxy = 0,99; v celom súbore rxy = 0,998). Takéto prejavovanie pozorovaného javu sa môže porozumieť a vysvetliť, lebo obidva ukazovatele svedčia o identickej variácii pozorovaného súboru a medzi sebou tesne korešpondujú.

Potrebné je spomenúť, že pozorovaný jav - dynamika počtu členov rodiny Markovej - neprebieha pravidelne a rovnakou intenzitou. Používaním bázických indexov sa dá uzavrieť, že sa priemerný počet členov rodiny určený v prvom pozorovanom období (1786-1815) zväčšil v poslednom období (1966-1995) u mužov približne dvanásťkrát (index = 1181), u žien až šestnásťkrát (index = 1590) alebo v celom súbore trochu viac než trinásťkrát (index = 1330).

Obdobie Bázické indexy Reťazové indexy (roky) Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu

1786-1815 100 100 100 100 100 100 1816-1845 282 297 287 282 297 287 1846-1875 369 485 411 131 163 143 1876-1905 415 742 533 112 153 130 1906-1935 647 1017 782 156 137 146 1936-1965 936 1466 1131 145 144 145 1966-1995 1181 1590 1330 125 108 118

Na nerovnomernosť dynamiky priebehu pozorovaného javu ukazujú graf a reťazové indexy. Reťazové indexy ako váhy zmien počtu členov rodiny Markovej odhaľujú, že sa rast počtu uskutočňuje striedavo a že sa vyznačuje menej alebo viac vyjadreným cyklickým kolísaním. V tomto prípade je zdôraznená expanzia evidentná v druhom pozorovanom období (1816-1845). V tomto období sa priemerný počet osôb rodín Markových porovnaný s prvým obdobím zväčšil trikrát (index: muži 282; ženy 297 a spolu 287). Nasledujúce tri obdobia u žien (1846-1875; 1876-1905 a 1906-1935) charakterizuje určitá sústavná kontrakcia, ktorá sa končí (index 137) v období 1906-1935. Po tomto období nasleduje u žien obdobie (1936-1965) bezvýznamnej expanzie (index 144), za ktorým sleduje znovu zdôraznená kontrakcia, vyznačená nízkou hodnotou reťazového indexu. U mužov a v celkovom počte členov rodiny Markovej sú extrémne hodnoty roztriedené rovnobežne. Fáza kontrakcie prebieha v treťom (1846-1875) a končí sa vo štvrtom tridsaťročnom období (1876-1905; hodnota reťazového indexu: muži 112; spolu 130) a je výraznejšia v oboch prípadoch ako u žien. Piate tridsaťročie charakterizuje fáza expanzie (indexy: muži 156; celkový počet 146). V šiestom a siedmom tridsaťročnom období evidujeme menej alebo viac zvýraznenú všeobecnú


77

kontrakciu pozorovaného počtu, ktorá sa manifestuje ako obmedzená a spomalená reprodukcia v tejto rodine.

V Markovej rodine je podiel mužov výraznejší od podielu žien (tab. 2.). V celom pozorovanom období podiel mužov činí 56,65 %, vyznačuje sa variačným koeficientom hodnoty 13,59 % a kolíše v intervale 45 až 80 %. Podiel žien v tom istom časovom období je nižší (43,35 %), menej stabilný (variačný koeficient 17,76 %) a nižšia je aj úroveň extrémnych hodnôt (20 - 55 %) podielu v celkovom počte členov rodiny.

Tabuľka 2. Priemerný podiel mužov a žien v Markovej rodine a jeho dynamika v období 1786-1995.

Obdobie Priemerný podiel (%)



M u ž i 1786-1815 64,70 15,64 50,00 80,00 1816-1845 63,52 12,23 52,17 78,57 1846-1875 57,13 6,86 46,67 64,00 1876-1905 49,39 7,36 45,00 60,00 1906-1935 52,51 4,14 47,73 56,86 1936-1965 52,90 5,19 49,37 60,00 1966-1995 56,39 3,58 52,75 60,92 1786-1995 56-65 13,59 45,00 80,00

Ž e n y 1786-1815 35,30 28,66 20,00 50,00 1816-1845 36,48 21,29 21,43 47,83 1846-1875 42,87 12,01 36,00 53,33 1876-1905 50,61 7,18 40,00 55,00 1906-1935 47,49 4,57 43,14 52,27 1936-1965 47,10 5,83 40,00 50,63 1966-1995 43,61 4,63 39,08 47,25 1786-1995 43,35 17,73 20,00 55,00

Je zaujímavé, že podiel mužov od prvého po štvrté tridsaťročné obdobie prejavuje všeobecnú sústavnú tendenciu poklesu a neskôr tendenciu nepatrného vzrastu. Podiel žien je v prvom pozorovanom období (1786-1815) najnižší, sústavne vzrastá po štvrté obdobie (1876-1905). V tomto období je evidovaná jeho maximálna hodnota (50,61 %). V nasledujúcich tridsaťročných obdobiach podiel žien prejavuje trend poklesu, i keď je obmedzený priemernou hodnotou (43,61 %), respektíve extrémnymi hodnotami (39,08 - 47,25 %).

Konštatovaný číselný pomer mužov a žien sa odzrkadľuje na reprodukciu rodiny a z hľadiska dvojčlennej sústavy osobných mien vplýva kladne na udržiavanie a rozširovanie rodinného mena - priezviska.

Dr. Ján Marko - Senianski Markvci v Kovaèici

78

Vek uzavierania prvého manželstva

Je zaujímavé poukázať na vek, v ktorom sa v pozorovanom období a v analyzovaných rodinách uzavierajú manželstvá prvý raz, respektíve v ktorom mladomanželia zakladajú vlastnú rodinu.

Porovnávaním stredných hodnôt vypočítaných pre celé 210-ročné obdobie o veku uzavierania prvého manželstva dochádzame k záveru, že medzi mužmi nejestvuje veľky rozdiel. Totiž Markovi mládenci - ženísi sa v tomto období sobášia v priemernom veku 23,24 roku. Markovi zaťovia sú len o 0.37 roku mladší (sobášia sa vo veku 22,87 roku).

Tabuľka 3. Vek uzavierania prvého manželstva Poko- P r v é s o b á š e Priemer Variačný Extrémne hodnoty lenie celkový analyzovaný veku koefic. minimum maximum počet počet podiel rokov

Markovi mládenci - ženísi I. 7 6 86,71 19,36 13,54 15,08 22,91 II. 13 11 84,62 22,11 12,02 18,56 28,68 III. 12 10 83,33 22,01 11,48 18,76 23,22 IV. 24 20 83,33 23,57 16,88 18,08 36,35 V. 22 21 95,45 24,81 17,38 18,67 34,00 VI. 10 10 100,00 24,11 8,57 21,29 28,01

Spolu 88 78 88,64 23,24 16,26 15,08 36,35 Markove nevesty

I. 7 5 71,42 18,00 7,86 16,00 20,00 II. 13 8 61,54 20,73 10,90 19,00 26,54 III. 12 10 83,33 18,04 7,86 16,15 20,93 IV. 24 21 87,50 20,30 13,69 15,78 27,16 V. 22 18 81,82 22,02 22,77 16,33 34,22 VI. 10 6 60,00 22,10 10,34 17,68 24,44

Spolu 88 69 78,41 20,47 17,37 15,78 34,22 Markove dievky - mladuchy

I. 2 2 100,00 20,64 1,17 20,40 20,89 II. 5 5 100,00 22,77 16,57 19,07 29,66 III. 15 12 80,00 18,98 6,95 16,50 20,86 IV. 20 20 100,00 20,40 15,60 15,78 28,74 V. 21 20 95,24 20,97 14,50 14,44 27,18 VI. 11 10 90,91 20,35 9,86 18,31 25,54

Spolu 74 69 93,24 20,49 14,13 15,44 29,66 Markovi zaťovia

I. 2 2 100,00 24,00 16,67 20,00 28,00 II. 5 4 80,00 20,25 5,38 19,00 22,00 III. 15 13 86,67 22,46 16,45 18,77 33,00

Disperzia termínov sobášov a svadieb

79

IV. 20 16 80,00 22,09 18,57 18,00 33,87 V. 21 14 66,67 23,95 14,67 19,32 30,84 VI. 11 10 90,91 23,97 10,07 20,07 28,22

Spolu 74 59 79,73 22,87 15,95 18,00 33,87

Takáto konštatácia platí aj pre ženy. Rozdiel medzi Markovými dievkami, ktoré sa vydávajú (20.49), a nevestami, ktoré prichádzajú do rodiny Markovej (20.47), je nepatrný: 0,02 roku.

Mládenci-ženísi sú v najväčšom počte priemerne starší od svojich budúcich manželiek. Tento rozdiel medzi Markovými mládencami a ich mladuchami činí 2,77 roku a medzi Markovými dievkami a ich manželmi 2,38 roku.

V pozorovanom období sa mení vek, v ktorom sa uzavierajú manželstvá. Spomenutá zmena je menej alebo viac zvýraznená. Prejavuje sa najmä u Markových mládencov (y = 19.321 + 0.955x) a u ich neviest (y = 17.535 + 0.761x). Z regresných priamok vyplýva, že prirástky u Markových mládencov dosahujú v jednom pokolení priemerne 0.955 roku a u ich neviest 0.761 roku.

U Markových dievok vidno určitú stagnáciu veku pri ich vydaji (20.49 roku), alebo nepatrný pokles (y = 21.228 - 0.155x). Na takéto prejavovanie pozorovaného javu vplýva vysoký vek zistený v druhom pokolení. Vek ich manželov sa z pokolenia na pokolenie zvyšuje (y = 21.728 + 0.302x) o 0.302 roku.

Najmladšie dievky, ktoré sa vydávali z rodiny Markovej, boli vo veku 15.44 roku a najstaršie 29.66 roku. Nevesta, ktorá prichádzala do rodiny Markovej, mala najmenej 15.78 roku a najstaršia 34.22 roku. Tieto extrémne hodnoty treba pozorovať ako výnimočné javy.

Takéto rozdielne hodnoty nachádzame aj pri mužoch. Najmladší mládenec bol len 15-ročný, keď bol sobášený. Spomínaný údaj patrí k prvému pokoleniu. V rodine, z ktorej pochádza táto osoba, umierali deti vo veľmi mladom veku. Rodina sa týmto spôsobom snažila zabezpečiť pokračovanie vo vlastnej reprodukcii. Najstarší mládenec pri sobáši patril štvrtému pokoleniu a bol 36-ročný. Medzi zaťmi rodín Markových najmladší mal 18 a najstarší 33.87 rokov.

Na sústavné posúvanie veku uzavierania manželstva vplývajú v priebehu viac ako dvesto rokov rôzne okolnosti. Okrem iného treba spomenúť, že už v treťom pokolení, a výraznejšie vo štvrtom pokolení, sa muži sústavne venujú remeslám. Ukončenie učňovských a pomocníckych zaväzkov, zakladanie a organizovanie vlastných remeselníckych dielní, prispieva k tomuto posúvaniu. Závažnú úlohu majú aj vojenské záväzky a vojenská služba. Posledných päťdesiat rokov (piate a šieste pokolenie) veľký počet dievčeniec a chlapcov sa zameriava, okrem remesla, na sústavné školenie na stredných, vyšších a vysokých školách. Ich ukončenie predpokladá neskoršie uzavieranie manželstva a zakladania rodiny.


80

Na extrémne vysoké hodnoty veku uzavierania manželstva u mužov a u žien môžu niekedy vplývať aj iné dôvody, na ktoré je osobne ťažko vplývať (napr. vojna).


V pozorovanom 210-ročnom období v rodine Markovej bolo 188 sobášov a svadieb. Termín (deň a mesiac) 16 sobášov (a svadieb) sa nepodarilo zistiť a termín 172 sobášov sme zistili (tab. 4.)

Tabuľka 4. Počet a disperzia sobášov a svadieb P o k o l e n i e

Mesiac sobáša Nulté, prvé, druhé a tretie

Štvrté, piate a šieste S p o l u

Počet Podiel Počet Podiel Počet Podiel Január 3 4,92 9 8,11 12 6,98 Február 11 18,03 10 9,01 21 12,21 Marec - - 9 8,11 9 5,23 Apríl - - 10 9,01 10 5,81 Máj 2 3,28 8 7,21 10 5,81 Jún - - 4 3,60 4 2,33 Júl - - 10 9,01 10 5,81 August - - 12 10,81 12 6,98 September 3 4,92 11 9,91 14 8,14 Október 7 11,48 6 5,40 13 7,56 November 30 49,18 11 9,91 41 23,84 December 5 8,19 11 9,91 16 9,30 Spolu (I.) 61 100,00 111 100,00 172 100,00 Neroztriedené 4 - 12 - 16 - Spolu (II.) 65 - 123 - 188 -

V tomto pomerne dlhom časovom úseku zvyky, ktoré si Kovačičania, a teda aj Markovci, priniesli z Horniakov o termínoch sobášov a svadieb sa dodržiavali dôsledne tak v nultom, ako aj v prvom, druhom a treťom pokolení. Určité zmeny sú evidované v nasledujúcich pokoleniach (štvrté, piate, šieste). Aby sa o tom spoľahlivo mohlo posúdiť, súbor sobášov je roztriedený podľa mesiacov a pokolení do dvoch skupín.

Skupina-pokolenie Priemerný počet



Prvá skupina (61 svadieb v nultom, prvom, druhom a treťom pokolení)

5,08 161,32 0 30

Druhá skupina (111 svadieb v 9,25 23,82 4 12


81

štvrtom, piatom a šiestom pokolení) S p o l u (172 svadieb) 14,33 62,49 4 41

Evidentná je rozličná variácia sobášnych termínov v skupine nultého až tretieho pokolenia a v skupine nasledujúcich troch pokolení (štvrtom až šiestom).

Pre prvú skupinu je charakteristické, že sobáše a svadby sú sústredené (2/3) na jesenné (40 sobášov; 65,58 %) a (1/3) na zimné obdobie (19 sobášov; 31,14 %). Najviac sobášov, bezmála polovica, sa konalo v novembri (30 sobášov; 49,18 %). Počet sobášov a svadieb bol menší a klesal vo februári (11 sobášov; 18,03 %), októbri (7 sobášov; 11,48 %), decembri (5 sobášov; 8,19 %), v januári a v septembri (po 3 sobáše; 4,92 %). Len mimoriadne boli svadby a sobáše organizované mimo týchto termínov. V tomto prípade sa zjavujú dva (2,38 %) sobáše v máji. Sú to sobáše vdovcov a vdovíc, pri ktorých sa ináč nerobí veľká veselica. Spomínané termíny sobášov a svadieb sa môžu chápať. Sobáše, svadby a veselice sa konajú v termínoch, v ktorých sú už zakončené poľnohospodárske práce (október), alebo sa v poli ešte nezačalo robiť (február). Je to obdobie neskorej jesene a zimy. Ukazuje to na racionálnosť rodiny a prispôsobovanie svadobných obradov majetkovému stavu.

Takúto konštatáciu treba chápať podmienečne a s určitou výhradou. Totiž u J. ČAPLOVIČA1 sa ohľadom svadieb (cituje záznam M. AMBRÓZYHO) nachádza text, ktorý nesvedčí vždy o ich racionálnosti:

„Dňa 30. okt. 1857. bola cirk. schôdzka, na ktorej prítomní boli starší (t. j. presbyteri), ktorí sa sišli v mene celého cirk. sboru poradiť o veciach, majúcich slúžiť k obecnému, spoločnému dobru. Shovárali sa hlavne o tom, že ako by sa mohol odstrániť ten zlý obyčaj dlhých svadieb, ktorý ubíjal hospodárstva, zavdával príležitosť k hanebnému opilstvu, krikom, pohoršlivému chovaniu sa svadobníkov a k mnohým hriechom, z bujnosti pochádzajúcim. Vediac, že i Boh i vrchnosti zakazujú na skazu privodiť domy dlhými svadbami a učiť ľudí opilstvu, radili sa, a toto, čo nasleduje uzavreli medzi sebou:

1. My od tohoto času jen za 24 hodín chceme svadby držeti, a tak i muziku jen na tolik hodín pojednati. K tomu cíli,

2. Vázka mladé nevesty hned po sobáši bude vykonaná.

3. Po vázky půjde houf svadebný do domu mladé nevesty k obedu, po obede půjde mladá nevesta do domu ženícha, a tam hned ješt za vidna bude začepčená.

4. Žádny starejší nesmí na dlouhší termín povoláni starejšího prijati. Aby pak toto naše ustanovení melo platnosť tedy



82

5. Pán farár nepůjde k sobáši, prve než hospodař jemu se istým způsobem nezaručí za to, že vyše 24 hodín hudbu ve svem dome trpeti nebude .“ „Pozdejšie, 16. nov. 1858. aj vojenské Gen. Komando vydalo nariadenie v tom istom zmysle,“ píše ďalej J. ČAPLOVIČ. „Nový zvyk potom mal blahodarné účinky, veď prv aj po celé týždne bývali svadby.“

V druhej skupine citeľne vidieť pokles hodnoty variačného koeficientu. Extrémne hodnoty sobášov a svadieb kolíšu v intervale 4 až 12. Najväčší počet sobášov bol evidovaný v auguste a najmenší v júni. Daný rozvrh sobášov a svadieb v roku je podmienený možno vyšším hmotným štandardom rodiny a zvýšenou produktivitou práce, vďaka čomu rodina má viac voľného času, hmotných prostriedkov a zisku a svadobné obrady sú obmedzené na jeden deň, obyčajne v poslednej dobe je to víkend.

Prvý a posledný pôrod u žien a fertilné obdobie

Údaje zaznamenané v matrikách umožnili pre väčšinu manželstiev urobiť rozbor obdobia od sobáša po prvý pôrod, u žien - Markových neviest, a potom sukcesívne sledovať pôrody po ich ukončenie, a tak sa dozvedieť o celkovom fertilnom období a jeho charakteristikách. Týmto výskumom sa sledujú pokolenia od dvoch iniciálnych manželských párov, t. j. od nultého až po šieste pokolenie.

Obdobie od sobáša po narodenie prvého potomka v 70 sledovaných prípadoch činí priemerne 1.987 roku a osciluje od 1 až 3.21 roku (tab. 5.). Je zaujímavé vyzdvihnúť, že ak vynecháme nulté pokolenie a sledujeme nasledujúcich šesť, prichádzame k záveru, že obdobie od sobáša po primogenitu odráža tendenciu sústavného poklesu (y = 3.207 - 0.324x). Idúc od jedného k nasledujúcemu pokoleniu, toto obdobie sa skráti priemerne o 0.324 roku. Takáto tendencia sa prejavuje aj pri minimálnych hodnotách obdobia pre šesť pozorovaných pokolení (y = 0.897 - 0.076x). Tendencia má totožný prejav, aj ak sa uplatní na maximálne hodnoty pozorovaného javu (y = 5.622 - 0.235x).

Tabuľka 5. Obdobie od uzavretia manželstva po prvý pôrod Pozorovaný jav Variačný Extrémne hodnoty-roky

Pokolenie Početnosť Priemer-roky

koeficient minimum maximum

Obdobie od uzavretia manželstva po prvý pôrod 0 2 1,60 28,16 1,15 2,05 I 6 3,21 60,08 0,90 7,13 II 10 2,26 70,80 0,72 6,45 III 9 2,05 77,34 0,79 6,14 IV 20 1,65 77,61 0,01 4,79 V 16 2,21 89,60 0,13 6,21

Prvý a posledný pôrod u ien a fertilné obdobie

83

VI 7 1,05 40,99 0,79 1,99 Spolu 70 1,99 82,23 0,01 7,13

Vek žien pri prvom pôrode I 4 21,06 12,58 16,90 24,13 II 9 22,59 11,19 20,20 28,55 III 9 20,28 7,59 17,27 22,29 IV 22 21,49 7,38 18,79 24,88 V 16 23,19 20,30 18,25 33,79 VI 6 23,13 10,27 18,21 25,42

Spolu 66 22,01 13,93 16,90 33,79

Nastoľuje sa otázka, v akom veku sa v pozorovanom období javí prvý pôrod (primogenita). Tento údaj zistený u 66 osôb, u ktorých sa mohli určiť potrebné časové medzníky, činí priemerne 22,01 roku. Priemerné hodnoty zistené pre jednotlivé pokolenia tohto obdobia kolíšu od 20,28 (v 3. pokolení) do 23.19 roku (v 5. pokolení), s tendenciou sústavného stúpania (y = 20.621 + 0.382x). Na takéto prejavovanie pozorovaného javu vplývajú dve opačné tendencie: stúpa vek pri uzavieraní manželstva a klesá obdobie od sobáša po prvý pôrod. Je zrejmé, že na vek pri prvom pôrode dominantne vplýva predsa vek, v ktorom sa uzaviera manželstvo. Rovnica mnohonásobnej regresie, v ktorej nezávisle premenlivá veličina x1 označuje vek pri vydaji a x2 obdobie medzi sobášom a prvým pôrodom a y posúdený vek u ženy, v ktorom došlo k prvému pôrodu (y = 5.712 + 0.750x1 + 0.532x2; Rxy = 0.98), jasne poukazuje na spomenutú konštatáciu. Zistené priemerné hodnoty charakterizuje nízky variačný koeficient. Teda pozorovaný jav je pomerne stabilný.

Fertilné obdobie u žien bolo pozorované na základe údajov pre 61 osôb, ktorým sa narodili dvaja potomkovia alebo viac potomkov. Zístené údaje odhaľujú, že toto obdobie v 210-ročnom časovom intervale činí 9.31 roku a kolíše medzi 1.16 a 24.37 roku (tab. 6.). Od nultého - iniciálneho pokolenia sa eviduje jasná tendencia jeho poklesu (y = 20.004 - 2.341x). Priemerný pokles v nasledujúcom pokolení sa rovná 2.341 roku, pri konštante 20.004 (pre x = 0). Pre extrémne hodnoty sa môže uplatniť totožná konštatácia s poznámkou, že minimálny fertilný vek (y = 11.726 - 1.788x) klesá pomalšie a maximálny rýchlejšie (y = 27.646 - 2.334x).

Tabuľka 6. Vek pri poslednom pôrode a fertilné obdobie Pozorovaný jav Variačný Extrémne hodnoty-roky

Pokolenie Početnosť Priemer-roky koeficient minimum maximum Vek u žien pri poslednom pôrode

I 4 35,38 7,55 33,65 40,00 II 8 34,47 15,24 25,76 41,31 III 9 31,84 20,31 24,18 43,45 IV 18 29,56 17,73 22,16 41,40


84

V 10 27,21 16,49 21,65 37,47 VI 4 26,78 15,93 20,57 31,60

Spolu 53 30,47 19,18 20,57 43,45 Fertilné obdobie

0 2 20,16 11,86 17,77 22,55 I 6 13,03 44,20 2,69 19,00 II 9 12,26 53,60 3,69 24,13 III 10 10,78 62,27 2,42 24,37 IV 19 7,82 66,32 1,16 19,78 V 11 5,84 55,53 1,99 10,39 VI 4 4,58 49,22 2,37 7,96

Spolu 61 9,31 67,11 1,16 24,37

Vek, v ktorom bol evidovaný posledný pôrod (30.44 roku), je vypočítaný pre Markove nevesty na základe údajov o 53 osobách zaradených do šiestich pokolení. Z pokolenia na pokolenie vek pri poslednom pôrode označuje tendencia jasného poklesu zistených priemerných hodnôt (y = 37.579 - 1.916x). Spomenutá tendencia sa javí v dôsledku poklesu počtu narodených potomkov prepočítaných na jednu osobu - matku. Zistené hodnoty variačného koeficientu poukazujú na pomernú stabilnosť pozorovaného javu.

Priemerný počet detí v jednej rodine (3.55) v pozorovanom období klesal z 11 (v I. pokolení) na 1.57 (v VI.). K takémuto záveru prichádzame rozborom údajov o 74 rodinách, podľa ktorého sa ich interpolácia jednoducho môže uplatniť regresnou priamkou tvaru: y = 10.253 - 1.372x. Inými slovami, počet detí z pokolenia na pokolenie klesá o 1.372 osobu medzi dvoma susednými pokoleniami (tab. 7.).

Tabuľka 7. Počet potomkov a obdobie medzi dvoma pôrodmi Pokolenie Pozorovaný jav Variačný Extrémne hodnoty

Početnosť Priemer koeficient minimum maximum Priemerný počet potomkov

0 2 11,00 9,09 10 12 I 6 5,83 36,25 2 8 II 10 4,90 58,05 1 11 III 10 5,50 50,29 2 11 IV 22 2,68 45,51 1 5 V 17 1,88 40,26 1 3 VI 7 1,57 31,49 1 2

Spolu 74 3,55 74,61 1 12 Priemerné obdobie medzi dvoma pôrodmi-roky

0 2 2,01 1,88 1,97 2,05 I 6 3,16 35,52 2,38 5,65

Prvý a posledný pôrod u ien a fertilné obdobie

85

II 9 2,95 16,00 2,37 3,62 III 10 2,38 10,93 2,04 2,96 IV 19 3,92 55,40 1,13 9,89 V 11 4,18 47,00 1,99 9,46 VI 4 4,58 49,22 2,37 7,96

Spolu 61 3,43 51,68 1,16 9,89

Priemerné obdobie medzi dvoma pôrodmi (3.43 roku) bolo vypočítané na základe údajov o 61 rodinách, o ktorých sa tieto údaje podarilo zístiť a v ktorých boli narodené aspoň dve deti. V pozorovanom období časový interval medzi dvoma pôrodmi prejavuje tendenciu sústavného vzrastu. O tom jasne svedčia aj prvky regresnej priamky: y = 1.78 + 0.383x. Konštatácia sa môže uplatniť, aj keď ide o časové jednotky vyjadrené ako minimum, resp. ako maximum. Pokles počtu potomkov umožnil uplatnenie väčšieho intervalu medzi dvoma sukcesívnymi pôrodmi.

Na základe 60 jednotiek patriacich do šiestich pokolení bol analyzovaný vzájomný pomer medzi počtom narodených potomkov, fertilným obdobím a obdobím medzi dvoma pôrodmi. Výsledky ukazujú, že sa medzi počtom detí a fertilným obdobím javí tesná korelácia (rxy = 0.96) a že sa s narodením každého nového potomka fertilné obdobie zväčšuje priemerne o 1.791 roku (y = 2.575 + 1.791x).

Počet detí a obdobie medzi dvoma pôrodmi sa vyznačuje korelačným koeficientom hodnoty rxy = 0.90 a reprezentuje ho regresná priamka daná vzorcom: y = 4.199 - 0.194x. To znamená, že sa začiatočná hodnota pozorovaného javu s každým novým pôrodom zmenšuje o 0.194 roku.

Napokon, fertilné obdobie (nezávisle premenlivá) a časové obdobie medzi dvoma pôrodmi (závisle premenlivá veličina) sa vyznačuje korelačným koeficientom rxy = 0.80 a môže sa vysvetliť regresnou priamkou: y = 4.230 - 0.092x. Teda každý rok vzrastu fertilného obdobia vplýva na pokles obdobia medzi dvoma pôrodmi o 0.092 roku.

Počet potomkov narodených v piatom (1.88) a najmä v šiestom pokolení (1.57) sú jasným indikátorom, že sa v pozorovaných pokoleniach už nerealizuje ani jednoduchá reprodukcia, ale sa úmyselne systematicky speje k jej zúženiu.

Rodné (krstné) mená a ich početnosť

V pozorovanom časovom období v rodine Markovej, pochopenej v užšom zmysle slova, sa narodilo 306 potomkov - 168 chlapcov a 137 dievčeniec. Narodené osoby patria do siedmich pokolení.


86

Najväčšia početnosť (frekvencia) mien, ktorá sa stretá u mužských potomkov v celom pozorovanom období, patrí menu Ján (25.58 %). Meno Ján vyplýva z hebr. Jochánán „boh je milostivý“; lat. Joannes.1 Toto meno sa stretá vo všetkých siedmich pokoleniach. V štyroch sukcesívnych pokoleniach sa podľa početnosti nachádza na prvom mieste. Meniny: 27. decembra (tab. 8.).

Tabuľka 8. Mužské rodné (krstné) mená a ich početnosť Rodné (krstné) P o k o l e n i e S p o l u meno I II III IV V VI VII Počet Podiel % Adam - - 4 5 3 1 - 13 7,73 Alexander - - - - - 1 - 1 0,60 Boris - - - - - 1 - 1 0,60 Božidar - - - - 1 - - 1 0,60 Daniel - - - - 1 1 1 3 1,79 Dejan - - - - - - 1 1 0,60 Dragan - - - - - 1 - 1 0,60 Filip - - - - - - 1 1 0,60 František - 1 1 - - - - 2 1,19 Ivan - - - - - - 2 2 1,19 Ján 2 4 9 10 13 4 1 43 25,58 Jaroslav - - - - 1 1 1 3 1,79 Jozef - 5 3 2 1 1 - 12 7,14 Juraj 2 4 4 5 3 2 - 20 11,90 Ľudovít - - 1 - - - - 1 0,60 Martin 1 3 2 3 4 - - 13 7,73 Michal 2 3 5 5 2 1 - 18 10,71 Miroslav - - - - - 1 - 1 0,60 Ondrej 3 3 3 - - 1 - 10 5,95 Oskár - - - - - - 1 1 0,60 Patrik - - - - - - 1 1 0,60 Pavel 4 2 1 3 2 1 - 13 7,73 Štefan - - - 1 - 1 - 2 1,19 Vladimír - - - - - 2 - 2 1,19 Zdenko - - - - - 2 - 2 1,19 Spolu 14 25 33 34 31 22 9 168 100,00

Na druhom mieste je meno Juraj (11.90 %). V jednotlivých pokoleniach mu patrí 2. až 4. rang. Stretá sa vo všetkých pokoleniach (okrem siedmeho). Meno Juraj pramení z gréc. geórgos „roľník“; lat. Georgius. Meniny: 24. apríla.

Meno Michal (10.71 %) zaberá tretie miesto. Stretá sa v prvých šiestich pokoleniach. Jeho početnosť je predsa nižšia (2. až 5. a 11. rang) ako početnosť,

1 Výklad pôvodného významu mien je spracovaný podľa publ. MAJTÁN, M. a M. POVAŽAJ: MENO PRE VAŠE DIEŤA. Druhé vydanie. Obzor, Bratislava 1985 a KNAPPOVÁ, Miloslava: JAK SE BUDE JMENOVAT? Československá akademie věd, Praha 1985.

Rodné (krstné) mená a ich poèetnos

87

ktorá patrí menu Juraj. V siedmom pokolení nenachádzame meno Michal. Meno pochádza z hebr. Michaél „ako boh“, lebo „bohu podobný“. Meniny: 29. septembra.

Štvrtý, piaty a šiesty rang v celom súbore obsadili mená Adam, Martin a Pavel (po 7.73 %). Meno Adam (z hebr. hádam „prsť, zem“, t.j.“človek z (červenej) hliny, pozemšťan“) sa stretá v štyroch pokoleniach (3. až 6.). Vo štvrtom pokolení mu vysoká početnosť zabezpečuje až 2. rang. Meniny: 24. decembra. Meno Martin (z lat. Martinus zasvätený rím. bohovi vojny Marsovi“, prenes. „bojovný“) je rozšírené v piatich pokoleniach (1. až 5.). Najvyššia početnosť je evidovaná v piatom pokolení, v ktorom mu zabezpečuje až 2. rang. Meniny: 11. novembra. Pavlovi (Pavel z lat. paulus „malý“, prenes. „skromný“; lat. Paulus) v prvom pokolení patril 1. rang. V nasledujúcich pokoleniach význam a početnosť tohto mena klesá, i keď je evidované v každom pokolení (okrem siedmeho). Meniny: 25. januára.

Menu Jozef (z hebr. Józeph „boh pridá, rozhojní“) v celom pozorovanom súbore patrí siedme poradové miesto. Meno nie je evidované len v prvom a siedmom pokolení. V ostatných pokoleniach mu patrí od najvyššieho miesta (druhé pokolenie) po 10. rang v piatom a šiestom pokolení. Meniny: 19. marca.

V celkovom súbore mužských mien v rodine Markovej menu Ondrej (z gréc. Andreas „statný, mužný, odvážny“) patrí šieste poradové miesto (5.95 %). Toto meno sa stretá v prvom, druhom, treťom a v šiestom pokolení. Význam početnosti v priebehu času poukazuje na jeho jasný pokles. Meniny: 30. novembra.

Sporadicky sa ešte stretajú mená František (z tal. podoby Francesco (Frančesko), „Francúzik“, „malý Francúz“, lat. Franciscus; 2. a 3. pokolenie - meniny: 4. októbra) a Štefan (z gréc. Stephanos „veniec víťaza“, „víťaz“; 4. a 6. pokolenie - meniny: 26. decembra).

V piatom, šiestom a siedmom pokolení sa stretajú nové mená, ktoré skôr v rodine neboli evidované. Dochádza tak pomaly, ale sústavne k diverzifikácii mien. V piatom pokolení sa javia ako nové mená Božidar (slovan. meno s pôv. významom „bohom daný, boží dar“ - meniny: 21. decembra), Danko-Daniel (z hebr. Dániél „boh rozsúdil, boh je sudca“ - meniny: 3. januára) a Jaroslav (slovan. meno s pôv. významom „slávny silou, bujarosťou“ alebo „oslavujúci jar, jarosť“ - meniny: 27. apríla).

Paleta mien sa v šiestom pokolení rozširuje a dopĺňa menami: Alexander (gréc. Alexandros „obranca mužov“ - meniny: 26. februára), Boris (rus. meno z bulh. Bogoris (mong. bogori „malý“) - meniny: 14. októbra ), Dragan, Miroslav (slovan. meno s pôv. významom „oslavujúci mier, mierumilovný“ - meniny: 29. marca), Vladimír (slovan. meno s pôv. významom „vládni svetu“, „veľký vládca“ - meniny: 24.júla) a Zdenko (z čes. dom. podôb mien Zdeslav, Zdislav s pôv.


88

významom „tu (zde) slávny“ slebo „oslavujúci prácu (dielo)“ - meniny: 9. februára.

Proces rozmanitosti mien pokračuje aj v siedmom pokolení. V ňom sú evidované mená: Dejan, Filip (z gréc. philos + hippos „milovník koní“ - meniny: 1. mája), Ivan (stará slovan. podoba hebr. mena Jochánán, z ktorého je aj meno Ján - meniny: 8. júla), Oskár, germ. meno (staroisland. Asgeirr „oštep boží“ - meniny: 8. augusta) a Patrik (z lat. Patricius „urodzený“, „patricijský“; z pater „otec“ - meniny: 6. júla). Meno Ján z deviatich narodených chlapcov v siedmom pokolení má len jeden.

Súpis mien je ešte širší, keď sa ako východisko a prameň sleduje okrem mužskej aj ženská línia potomkov Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ. V šiestom a siedmom pokolení sa stretajú mená: Dušan, Emil, Goran, Igor, Mićo, Milenko, Mirko, Rada, Veljko, Zlatko a Žeľko.

Na ľahšie porozumenie spomenutej diverzifikácie mužských mien v pozorovanej rodine sa používa ako miera korelačný koeficient, aby poukázal na tesnosť jestvujúcich väzieb. Týmto postupom sa medzi početnosťou mien prvého a druhého pokolenia vyskytuje korelačný koeficient hodnoty 0.64. Jeho hodnota zistená medzi prvým a tretím pokolením klesá na 0.54; medzi prvým a štvrtým pokolením - na 0.53; prvým a piatym - na 0.42; prvým a šiestym - na 0.35 a konečne medzi prvým a siedmym pokolením hodnota korelačného koeficientu klesá na 0.20. To znamená, že koeficient determinácie v tomto prípade má hodnotu 0.04. Inými slovami, v siedmom pokolení početnosť mien sa len v štyroch percentách môže vysvetliť početnosťou mien zahrnutých v prvom pokolení.

K podobnému záveru prichádzame, aj keď sledujeme štvrté ako základné pokolenie. V tom prípade sa medzi štvrtým a piatym pokolením javí korelačný koeficient hodnoty 0.90; medzi štvrtým a šiestym jeho hodnota klesá na 0.64 a medzi štvrtým a siedmym - na 0.06.

Narodených dievčeniec v pozorovanom období bolo v rodine Markovej 137.

Dominantnú početnosť (po 21.17 %) majú dve mená: Anna a Zuzana. Meno Anna (z hebr. Channá(h) „milosť“, t. j. „milá, milostná“) sa nezjavuje len v siedmom pokolení. Meniny: 26. júla. Početnosť mena Zuzana (z hebr. šošanná(h) „ľalia“ alebo „lotos (vodná) ľalia“ je sústredená v piatich pokoleniach. Dvakrát zaberá prvé a dvakrát druhé miesto. Meniny: 19. februára (18. augusta).

Po menách Anna a Zuzana najväčšia početnosť patrí menu Mária (16.05 %). Toto meno nie je evidované jedine v siedmom pokolení (tab.9). V prvom pokolení je umiestené na prvej pozícii, v treťom na druhej a v ostatných pokoleniach zistený rang má nižšie hodnoty. Meno Mária vyplýva z egypt. Mirjam, Myrjam „milovaná bohom Jehovom“, iné výklady spájajú meno s pôv. významom „pani“, „orodovkyňa“, „krásna“ a pod. MAJTÁN, M. uvádza o tomto mene: „Ako zaujímavosť možno spomenúť, že až do 17. storočia, do obdobia protireformácie sa

Rodné (krstné) mená a ich poèetnos

89

napr. mená Mária a Jozef veľmi málo používali, boli akýmsi tabu (...), rozšírili sa až v období protireformácie a v katolíckych oblastiach sa rýchlo dostali v rebríčku najobľúbenejších mien na prvé miesta. V posledných rokoch, najmä v mestskom prostredí, však ich obľuba zasa poklesla.“ Meniny: Hromnice - 2. februára a 8. decembra.

Tabuľka 9. Ženské rodné (krstné) mená a ich početnosť Rodné (krstné) P o k o l e n i e S p o l u

meno I II III IV V VI VII Počet Podiel % Alžbeta 1 1 1 2 3 1 - 9 6,57 Anna 1 4 4 6 9 5 - 29 21,17 Amanda - - - - - - 1 1 0,73 Biserka - - - - - 1 - 1 0,73 Božena - - - - - 1 - 1 0,73 Elena - - - - - 1 - 1 0,73 Eva - 1 4 3 3 2 - 13 9,49 Iveta - - - - - - 1 1 0,73 Judita 1 1 4 1 - - - 7 5,11 Juliana - - - - 1 - - 1 0,73 Katarína 1 1 4 7 3 1 - 17 12,41 Mária 4 2 5 5 5 1 - 22 16,05 Martina - - - - - - 1 1 0,73 Natália - -- - - - 1 - 1 0,73 Rebeka - - - - - - 1 1 0,73 Ružena - - - - - 1 - 1 0,73 Snežana - - - - 1 - - 1 0,73 Zuzana - 3 6 12 7 1 - 29 21,17 Spolu 8 13 28 35 32 16 4 137 100,00

Menu Katarína (z gréc. kaharos „čistý, mravný“, gréc. Aikateriné „vždy čistá“) prislúcha nasledujúce - štvrté miesto (12.41 %). V treťom, štvrtom a piatom pokolení jeho početnosť je výrazná; v prvom, druhom a šiestom sa iba zjavuje. V siedmom pokolení sa s ním nestretáme. Meniny: 25. novembra.

Podľa početnosti menu Eva (z hebr. Chavvá(h), Havvá(h) „živá“, prenes. „matka života“) patrí piate miesto (9.49 %). Toto meno nebolo evidované len v prvom a siedmom pokolení. Meniny: 24. decembra.

Alžbeta (meno hebr. pôvodu Elíšébah „boh je moja prísaha“) sa, podľa početnosti, nachádza na šiestom mieste (6.57 %). I keď spomenutá početnosť nezabezpečuje menu vysoký rang, ono sa stretá, okrem siedmeho, vo všetkých predchádzajúcich pokoleniach. Meniny: 19. novembra.

Judita (z hebr. Jehúdith „žena Judey“, „Židovka“) je meno ktoré sa stráca. Značnejšie bolo zastúpené v treťom pokolení. Celkove naň prislúcha 5,11 %. Meniny: 10. decembra.


90

V piatom, šiestom a siedmom pokolení sa zjavujú mená, ktoré nemajú vysokú početnosť a rang, ale sa ich prítomnosť v súpise mien odráža na ostatné mená a ich význam. Tak sa v piatom pokolení javia Juliana (pôv. rím. rodové meno s pôv. významom „vlasatá“, „žiariaca“ alebo „mladá“, alebo (z Jovilius) „božský-á“ - meniny: 16. februára) a Snežana; v šiestom Biserka, Božena (pôv. čes. variant mien Benedikta, Teodora, t.j. „bohom obdarená“, „blahoslovená“ - meniny: 27. júla), Elena (z gréc. helené „fakľa“, „svetlo“ - meniny: 25. augusta), Natália (rus. meno z lat. (dies) natalis „deň narodenia“ alebo skôr (Christi) natalia „Vianoce“, t.j. „vianočná“ ) a Ružena (zo slova ruža ako domáca paralela mena Rozália - meniny: 27. augusta); v siedmom - Amanda, Iveta (franc. meno Yvetta, zdrobnenina mena Yvonne, Yvona; staršie podoby Yveta, Yvetta - meniny: 27. mája), Martina (z lat. Martinus „zasvätená rím. bohovi vojny Marsovi“, prenes. „bojovná“ - meniny: 27. mája) a Rebeka. V siedmom pokolení sa narodili štyri dievčence, ktoré nesú tieto u nás nové - neobvyklé mená.

Súpis ženských mien, doplnený menami prameniacimi zo ženskej línie od Adama (C454) a Zuzany MELIŠOVEJ, je spestrený nasledujúcimi menami: Budimka, Evelín, Iveta-Katarína, Jana, Jarmila, Kvetoslava, Sanja, Silvia, Smiljana a Viera.

O tesnej väzbe ženských mien v pozorovaných pokoleniach môžu svedčiť vypočítané korelačné koeficienty. Medzi prvým a druhým pokolením hodnota korelačného koeficientu činí 0.47; prvým a tretím pokolením 0.56; prvým a štvrtým 0.35; prvým a piatym 0.45; prvým a šiestym 0.20 a prvým a siedmym 0.25. Porovnávaním hodnôt korelačných koeficientov zisťujeme ich vlnivé kolísanie. Príčinu tejto kmitavej zmeny hodnôt korelačných koeficientov treba hľadať v tom, že sa prvým potomkom, v tomto prípade prvým dievčencom - dcéram, dávajú spravidla mená po matke. Tak sa stáva, že sa niekoľkokrát matkino meno opakuje ako meno dcéry, ak v rodine deti umierajú v mladom veku. Iniciálne (matkino) meno nepramení z Markovej rodiny. Môže sa stať, že niekoľko neviest prichádza do rodiny z identickými menami, čo potom zapríčiňuje spomínané zvlnené - striedavé zmeny hodnôt korelačných koeficientov. Ak sa ako základné zvolí štvrté pokolenie, zmena hodnôt korelačných koeficientov je: štvrté-piate 0.86; štvrté-šieste 0.44; štvrté-siedme 0.32. Pokles je evidentný.

Priemerný životný vek členov rodín Markových

Životný vek členov rodín Markových v pozorovanom viac ako dvestoročnom období sa v tejto práci predstavuje trojako, aby sa táto veličina osvetlila z viacerých aspektov.

Priemerný ivotný vek èlenov rodín Markových

91

V prvom prípade životný vek sa vypočítava pre všetkých členov rodiny, ktorí umreli v prvom až v šiestom pokolení (tab. 10).

Tabuľka 10. Úmrtnosť sledovaná v pokoleniach Ú m r t n o s ť

Pokolenie celkový počet naro-dených

analyzovaný

Priemer

veku rokov

Variačný koeficient%

Extrémne hodnoty roky

počet podiel minimum maximum I 22 20 90,91 19,36 118,12 0,01 72,74 II 38 33 86,84 26,10 110,16 0,14 93,44 III 61 51 83,61 27,35 117,58 0,03 92,46 IV 69 50 72,46 36,86 88,68 0,01 87,23 V 64 21 32,81 21,28 110,26 0,04 67,06 VI 38 3 7,89 15,47 138,83 0,00 45,84 VII 13 - - - - - -

Spolu-priemer

305 178 58,36 27,97 109,02 0,00 93,44

O výsledky týchto výpočtov sa možno spoľahlivo opierať len pri prvom, druhom a treťom pokolení. V pozorovaných pokoleniach priemerný životný vek členov rodiny Markovej bol veľmi nízky, i keď maximálne hodnoty sú niekedy vysoké. Údaje po štvrtom a piatom pokolení nie sú už spoľahlivé. Vo štvrtom pokolení citeľne klesá analyzovaný podiel v celkovom počte pozorovaných potomkov. Tento jav je ešte výraznejší v piatom a najmä v šiestom pokolení. Zúžený alebo vôbec nízky podiel jednotiek v celkovom počte narodených potomkov je zapríčinený skutočnosťou, že nemalý počet potomkov z týchto pokolení ešte žije, a preto údaje o mortalite nemôžu byť pre tieto pokolenia prijaté ako spoľahlivé.

Druhý spôsob rozboru problematiky o mortalite vychádza zo spoznania, že najväčšia úmrtnosť práve v prvých rokoch života podstatne znižuje priemerný životný vek. Preto sa rozborom pozoruje životné obdobie do 20 rokov (tab. 11).

Tabuľka 11. Úmrtnosť osôb mladších od dvadsať rokov P o k o l e n i e

Ukazovateľ I. III. V. VII. Počet Podiel Počet Podiel Počet Podiel Počet Podiel

Celkový počet narodených (bez

potratov)

22 100,00 61 100,00 64 100,00 13 100,00

Vek úmrtia a počet (podiel) umretých osôb v

období (roky)

0,01 - 1,00 6 27,27 11 18,03 6 9,37 - -


92

1,01 - 2,00 1 4,54 8 13,11 1 1,57 - - 2,01 - 3,00 1 4,54 5 8,92 - - - - 3,01 - 5,00 1 4,54 1 1,64 2 3,12 - - 5,01 - 10,00 3 13.64 3 4,92 2 3,12 - - 10,01 - 20,00 - - 1 1,64 1 1,57 - -

Spolu 12 54,43 29 48,26 12 18,75 - -

Výsledky výpočtov pre prvé, tretie, piate a siedme pokolenie poukazujú na jasnú tendenciu poklesu podielu umretých od prvého po siedme pokolenie. V každom nasledujúcom pokolení klesá podiel umretých. O tom jasne svedčí aj regresná priamka vypočítaná pre všetkych sedem pokolení (y = 68.954 - 9.847x), ktorou sa pokúša uskutočniť interpolácia zistených údajov.

Z pokolenia na pokolenie sa zlepšujú životné podmienky a klesá úmrtnosť v pozorovanom období priemerne o necelých 10 %. V poslednom (VII.) pokolení sa vôbec nezjavili prípady úmrtia osôb mladších od dvadsať rokov. Táto okolnosť priaznivo vplýva na priemerný vek členov rodín Markových.

V treťom rozbore sa celkový počet umretých triedi a sleduje v 30-ročných po sebe nasledujúcich obdobiach (tab. 12).

Tabuľka 12. Úmrtnosť sledovaná v sukcesívnych tridsaťročných obdobiach

Obdobie Počet osôb Priemerný vek-rokov



1786-1815 12 2,27 107,47 0,01 6,32 1816-1845 19 9,30 145,95 0,02 38,00 1846-1875 35 12,87 145,36 0,00 67,36 1876-1905 28 16,78 139,66 0,01 72,74 1906-1935 24 25,36 103,37 0,01 77,85 1936-1965 31 44,48 76,48 0,00 93,44 1966-1995 26 64,38 27,16 0,57 87,23 1786-1995 178 27,97 109,02 0,00 93,44

Priemerný vek umretých v celom pozorovanom období (1786-1995) je 27,97 roku. Od prvého 30-ročného obdobia (1786-1815) po posledné časové obdobie (1966-1995) životný vek umretých stúpa po takých 10 rokov (y = 14.649 + 10.120x) v jednom období. Pozorovaný jav sa stabilizuje (variačný koeficient: y = 168,183 - 16.038x): totiž evidujeme jeho sústavný pokles od druhého, resp. od tretieho po posledné tridsaťročné obdobie.

Choroby a príèiny smrti

93

Choroby a príčiny smrti

V matrikách umretých a pochovaných sa v minulosti zriedkavo uvádzala príčina smrti. Táto poznámka sa vzťahuje najmä na osoby, ktoré umierali ako deti, alebo vôbec v mladom veku. Pri dospelých a starších osobách, i keď nie sústavne, nachádzame poznámku o príčine smrti. Takýto stav sa môže vysvetliť tým, že vtedy Kovačica možno ani nemala svojho lekára. V prípade choroby (môžeme predpokladať) sa hľadala pomoc vojenského lekára. Obyvatelia Kovačice prvoradú pozornosť venovali duchovnej stránke života (farár - cirkev, učiteľ - škola, tiež cirkevná) a záväzkom, ktoré mali voči Vojenskej hranici, ale nepodceňovali ani ich vlastné - rodinné potreby.

Na takýto záver poukazuje niekoľko záznamov. Tak u J. ČAPLOVIČA nachádzame: „Dňa 3. júla 1824 pracoval pri stavbe aj syn tunajšieho „invoniera“ Jakuba KOVÁČA Tomáš. Popoludní o 4. hod. z neopatrnosti (alebo všetečnosti) položil si ľavú ruku pod ťažké kladivo piloty vrážajúceho stroja, ktoré dopadnúc na ňu, rozmliaždilo mu štyri prsty a to natoľko, že viseli mu len na kožke a museli ho poslať do Uzdína, aby ho tam lekár ošetril“.1

Kovačica nemala lekára ani neskôr. J. ČAPLOVIČ upozorňuje: „Po skončení vojny...aj v Kovačici vznikli nepokoje a neporiadky, ktoré skončili sa krvavo.“ - „Ján Čaplovič tíšil, zakročoval, kde bolo treba. Ľud jedine jemu dôveroval. Po krvavých výčinoch žandárskych ťažko ochorel. Ani lekára, ani apatekára nebolo vtedy v Kovačici, a tak španielka prešla v pľúcny katár, pozdejšie vo vážne zapálenie pľúc.“2

Predsa treba spomenúť, že ešte v roku 1885 28-ročný Kovačičan, magister farmácie Alexander AMBRÓZY, syn Júliusa a vnuk Mateja AMBRÓZYHO, otvoril lekáreň v Debeľači a „v tejto dedine pripravoval lieky a kozmetiku.“3 Debeľačania v roku 1985 oslavovali storočné jubileum tejto dôležitej udalosti. Neskôr Alexander AMBRÓZY pôsobil v Kovačici.4 Pravdepodobne v období ochorenia farára Jána ČAPLOVIČA (štatárium 1918) A. AMBRÓZY bol pri vojsku.

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 106. 2 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 227. 3 Dnevnik, Novi Sad, 44, ponedeljak 18.03.1985, 13787, s. 10. 4 MARKO, J.: Kovačičania vysokoškoláci. Miestne spoločenstvo, Kovačica 1992, s. 73.


94

Pripomeňme aj to, že v roku 1904 bol v Kovačici zverolekárom Béla TÓTH.1

Ako príčina smrti sa v matrikách uvádzajú nasledujúce choroby: cholera, týfus, hektika, influencia, apoplexia, astma a iné. Pre rodiny Markové zistené a spomínané údaje o príčine smrti nedovoľujú na základe ich početnosti (frekvencie) zovšeobecniť pozorovaný jav. Predsa treba poukázať na choroby, ktoré si v pozorovanom období vyžadovali vážne obete, aby sa z toho mohlo uzavrieť, v akých podmienkach žili a pôsobili rodiny Markové v novom životnom prostredí a ako sa mu prispôsobovali.

J. ČAPLOVIČ zdôrazňuje, že sa cholera v Kovačici opakovala dvakrát (1836 a 1848/49). To je akútna bakteriálna nákazlivá črevná choroba zapríčinená vibriónom cholery vyvolávajúcim hnačku s nespočetnými vodnatými stolicami, silným dávením, výraznou dehydratáciou organizmu; tieto jej následky zapríčiňujú - smrť.2

Prvý raz sa „strašná cholera“ zjavila v Banáte roku 1836. J. ČAPLOVIČ ju opisuje dôkladne: „Najväčších obetí vyžiadala si práve v Kovačici a v susednej maďarskej obci, v Debeláči. V Kovačici zúrila od 27. júna - 3. aug. 1836. a za celý tento vyše mesiac trvajúci čas, nebolo mimo 28. júla jedného jediného dňa, aby jej nepadnúl niekto v obeť. Prvý, dňa 27. júna, zomreli Ján HUDEC (27 ročný) a Michal HUDEC (37 ročný). Potom začal počet obetí vzrastať. Dňa 7. júla zomrelo 18 osôb, 12. júla až 22 osoby, 14. júla zase 17 osôb, - po 10 osôb zomrelo 8. a 9. júla, po 12 osôb 4. a 11. júla a po 13 osôb 6., 10. a 13. júla. V desiatich dňoch tedy 140 osôb.

Vcelku zomrelo vtedy v Kovačici na choleru 222 osôb, a to 109 mužských a 113 ženských; ináč viac než z dvoch tretín osoby dospelé. Z nejednej rodiny zomrelo aj viac osôb a cirk. sbor, ktorý počas kanonickej vizitácie počitoval 2160 duší, zmenšil sa viac než o jednu desatinu.“3

O druhej cholere u J. ČAPLOVIČA nachádzame nasledujúci záznam: „Už koncom 1848. roku zomrelo na choleru 11 osôb a niekoľkí mužovia od strelných rán (že kde nadobudnutých, nevedieť). V tomto i nasledujúcom roku viacerí padli aj v bitkách (v Uhorsku, ale niektorí aj v Itálii). Najväčších však obetí vyžiadala si v máji a júni 1849. cholera, ktorej v obeť padlo vyše sedemdesiať osôb, medzi nimi prvý bol učiteľ Jakub LAUF. Možno, že cholera dovlečená bola vtedy k nám z Debeláču, lebo medzi prvými zomrelými je viac Debeláčanov. Kým predtým počet zomretých býval ročne asi sto, r. 1848. v pohrabnej matrike zapísaných je

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 201. 2 Medicinski leksikon. Medicinska knjiga, Beograd-Zagreb 1981, s. 140. 3 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 122.

Choroby a príèiny smrti

95

175 a 1849. roku 270 zomretých osôb - ovšem dosť veľký je medzi nimi i počet Debeláčanov.“1

Druhá choroba, s ktorou zápasili Kovačičania a s nimi aj Markovci, bol týfus (typhus), najmä t. abdominalis (brušný t.), infekčná choroba s horúčkami. Epidémiu vyvoláva - bac. Salmonella typhi. Nie je známe, či boli zaznamenané aj iné jeho formy (t. exanthematicus - škvrnitý t. - zapríčinený Rickettsiami prowazeki, prenášanými všami, murini t. - zapríčinený Rikettsiami mooseri, prenášanými blchou).2

Suchoty (tuberculosis) ako nákazlivá choroba zapríčinená mikróbmi Micobacterium sa charakterizujú vytváraním tuberkulov a kazeóznou nekrózou pletiva. Suchoty zapríčiňuje najčastejšie M. tuberculosis, M. bovis a M. avium. Môžu jestvovať v každom ústroji, i keď sú pľúca najčastejšie miesto, z ktorého sa choroba rozširuje na iné orgány.3

Chrípka (influencia) je všetkým známa akútna infekčná choroba, zapríčinená vírusom. Príznaky chrípky sú: vysoká horúčka, zápal dýchacích ústrojov alebo tráviacich ústrojov, nervové poruchy (bolenie hlavy, nespavosť). Niekedy sa javia aj srdcové poruchy. Choroba sa zjavuje v tvare epidémií, ktoré môžu byť veľmi ťažké. Opakovaný výskyt sa nazýva endémia (obyčajne na jar a na jeseň).4 Španielska chrípka - španielka mala r. 1918. pandemický ráz; počíta sa, že vtedy bolo okolo 200 miliónov obeti. Jej následky sú evidentné aj v Kovačici (Ján ČAPLOVIČ, farár, Karol ŤAHÚN, plukovník, syn Jána, učiteľa, a Rozálie ZLINSKEJ).

Vodnatieľka (hydrops) - choroba spôsobená nadbytkom vody v organizme - sa môže javiť ako sekundárna (následkom chorého srdca, obličiek alebo pečene).5

Astma (asthma) je choroba prejavujúca sa záchvatmi dušnosti, dýchavičnosti, záduch; pod a. bronchiole rozumieme chorobu, pri ktorej sa zjavujú záchvaty sťaženého dýchania. Sťažený je najmä výdych.6

Väčšina z týchto chorôb sú nákazlivé, infekčné. Pre zamedzenie ich javu a rozširovania bolo potrebné podniknúť také opatrenia, ktoré by prispeli k odstráneniu ich zdrojov a podmienok ich opätovného vzniku. Kovačica ako sídlisko predstavovala pomerne husto obývanú osadu. Charakterizuje ju vysoká

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 137. 2 Medicinski leksikon, c. d., s. 831. 3 Medicinski leksikon, c. d., s. 828. 4 Medicinski leksikon, c. d., s. 380. 5 Medicinski leksikon, c. d., s. 352. 6 Medicinski leksikon, c. d., s. 65.


96

úroveň podzemných vôd, ktorá v nabíjaných domoch prispieva k vzniku a rozširovaniu infekčných chorôb. Preto opatrenia museli byť usmernené na vysoké hygienické požiadavky v dome, v ktorom sa býva a v jeho okolí - na dvore, kde sa nachádzali sústredené domáce zvieratá.

Opatrenia podnikali zároveň cirkevné, obecné a vojenské vrchnosti.

Dbalo sa na to, aby sa dom dva razy v roku (jar - jeseň) obielil vápnom a aby sa aspoň raz v týždni dom (izby) upratal a vyvetral. Podlahy sa natierali hlinou a prekrývali handrovkami; kuchyňa a komora, kde sa pripravujú a uschovávajú potraviny, musela byť čistá a uprataná, povala tiež. Osobitná pozornosť sa venovala hygiene záchoda.

Aj v ekonomickej časti domu - na dvore - sa vyžadoval istýsi poriadok. Dobytok musel byť nakŕmený, maštale a chlievy čisté, hnojisko upravené, dvor a priedomie pozametané.

Dom, dvor a ekonomická čast sa upratovali koncom týždňa, v sobotu popoludní a v nedeľu ráno. V dobre organizovanom a vedenom dome a domácnosti sa presne vedelo, kto má akú úlohu (muži, ženy, mládenci, dievky). Po zakončení služieb božích v nedeľu predpoludním čeľadný otec odchádzal pred obecný dom („strážu“), kde sa čítala „zápovesť“ na nasledujúci týždeň.

Po prečítaní „zápovesti“ (rozkazu, príkazu) dozorná komisia v zložení farár, richtár a učiteľ (neskôr - lekár) navštevovala jednotlivé domácnosti. Nikto nevedel, na ktorú stranu sa výprava pohne a do ktorého domu - domácnosti príde. Preto všetci tŕpli. Totiž ak títo návštevníci postrehli nejaký nedostatok v navštívenom dome, verejne to povedali synchronizovaným karhaním v kostole a konkretným uvádzaním v „zápovesti“ („v tom a v tom dome bol z hygienickej stránky zistený taký a taký nedostatok“). Starší ľudia i dnes spomínajú, i keď osobne nezažili, udalosti tohto obdobia. Autorovi nie je známe, či sa v takýchto prípadoch uplatňovala pokuta alebo trest, ale mravný trest bol očividný.

Museli prejsť celé roky, aby sa zasa verejne konštatovalo, že v „spomenutom dome“ odstránili nedostatok. Je otázne, či to občania vôbec brali do úvahy. Záporné hodnotenie máva dlhší vek. V dedine sa o mravnom rozsudku rozprávalo. Rodičia nechceli do takého (neporiadneho) domu ani vydávať svoje dievky, a nechceli mať stadiaľ nevesty. Extrémne prípady sa dostali do prísloví. Preto ľudia veľmi dbali na úplné dodržiavanie hygienických opatrení a noriem. Neskoršie si na také normy zvykli a dodržiavajú ich až dodnes, hoci viac nikto neuplatňuje polovojenský verejný dozor. Takéto opatrenia rozhodne prispeli kladne k zamedzeniu chytľavých chorôb.

Pomer práceschopných èlenov rodiny a spotrebite¾ov

97

Pomer práceschopných členov rodiny a spotrebiteľov

Na tomto mieste poukážeme na pomer medzi práceschopnými (P) členmi a spotrebiteľmi (S) v rodinách Markových a na jeho zmeny.

Pod pojmom spotrebitelia rozumieme celkový počet členov pozorovanej rodiny, zúčasťňujúci sa v spotrebe zisku, dôchodku a vôbec v novonadobudnutom peňažnom alebo hmotnom dôchodku ako výsledku výroby v poľnohospodárstve. Dôchodok sa javí ako výsledok vkladania práce práceschopných členov rodiny do výroby.

Objemom vloženého množstva práce na jednotku obrábacieho pozemku sa vyjadruje intenzita poľnohospodárskej výroby. Vieme, že poľnohospodárska výroba sa v praktickom živote neorganizuje nikdy na najvyššej úrovni vkladu činiteľov výroby, teda aj vkladu práce.

Rozdeľovanie a spotreba dôchodku sú podmienené potrebami v rodine. Uspokojovanie potrieb v rodine je podmienené ich významom, na základe ktorého sa vytvára poradie ich krytia. Niektoré potreby (stravovanie, odev, ubytovanie) stoja na rebríčku vysoko a ich uspokojenie chápeme ako primárnu potrebu. Na základe potrieb rodiny sa projektuje aj masa alebo výška potrebného dôchodku na krytie želaných potrieb, bez ktorých sa rodina nemôže zaobísť.

Niektoré potreby rodiny ako celku a jej jednotlivých členov sú podmienené aj ich subjektívnym chápaním. Kvalita výživy (nie objem), ubytovania, odevu, krytie nielen primárnych fyziologických a iných hmotných, ale aj duchovných potrieb, závisí od toho, na akú životnú úroveň si rodina zvykla. Tým je podmienené aj množstvo práce zabezpečujúcej želaný dôchodok. Na to vplýva, pravda, aj usilovnosť a úpornosť členov rodiny zameraná na zachovanie doterajšej životnej úrovne, ba aj na jej stúpnutie.

S rastom počtu členov rodiny stúpajú aj rodinné potreby. Keď práceschopní členovia rodiny dosiahnu želaný objem alebo projektovanú výšku dôchodku, u nich sa môže zjaviť (a obyčajne sa aj zjavuje) pocit únavy, vyčerpanosti, a tým klesá aj ich záujem o zveľadenie dôchodku. To je svojrázny medzník, prelomový bod, po ktorom viac práceschopní členovia rodiny nemajú pocit potreby ďalšieho zveľaďovania dôchodku vkladaním nového, dodatočného množstva práce do výroby. V tej chvíli je potrebný nový podnet, ktorý by vyvolal u nich pocit nových potrieb, aby sa tak povzbudili na nové úsilia a námahu k zväčšeniu a zveľadeniu dôchodka, a tým aj ku krytiu nových potrieb.

V tomto rozbore pod práceschopnými členmi v poľnohospodárskych rodinách rozumieme mužov vo veku 15 až 60 rokov, dievky od 15 rokov po vydaj, nevesty od vydaja po narodenie prvého potomka. I keď je známe, že ženy pracujú v

Dr. Jan Marko - Senianski Markovci v Kovaèici

98

poľnohospodárstve aj po pôrode, predsa sa tu predpokladá že žena neskoršie (po pôrode) pracuje hlavne v domácnosti a že jej podieľanie v priamej výrobe netreba brať, aspoň v týchto výpočtoch, do úvahy.

Z daného postulátu vychádzame pri určovaní hodnoty kvocientu P/S, v ktorom čitateľ P vyjadruje počet práceschopných členov a menovateľ S počet spotrebiteľov v pozorovanom roku v danej rodine. Do počtu spotrebiteľov sú zaradení len potomkovia, ktorí žili viac ako pol roka.

Vypočítaná hodnota kvocientu P/S v pozorovanom období je pre nasledujúcu fázu prepočítaná na vzor indexov použitím hodnôt zisteného exponenciálneho trendu pozorovaného obdobia. Takýto prepočet prispel k väčšej a spoľahlivejšej porovnávateľnosti získaných údajov a ich hodnôt.

Pri výpočtoch máme dvojaké prípady.

V prvom prípade sa pozoruje mladá poľnohospodárska bezdetná samostatne hospodáriaca rodina, ktorú v prvých rokoch tvoria dvaja členovia - manžel a manželka. Neskôr sa v tejto rodine narodilo dvanásť a odchovaných bolo desať detí: ôsmi synovia a dve dcéry. V pozorovanom (päťdesiatročnom) období rodinu (vydajom) opúšťajú dve dcéry a do rodiny sukcesívne prichádza šesť neviest. Všeobecná charakteristika rodiny sa môže vyjadriť nasledujúcimi údajmi:

U k a z o v a t e ľ Priemer Variačný Extrémne hodnoty koeficient minimum maximum Celkový počet (S) 10,46 58,59 2 22 Práceschopní členovia (P) 4,96 77,35 1 12 Kvocient - pomer P/S 0,44 49,65 0,14 1,00

Kolísanie vypočítaného kvocientu P/S a tendencia jeho vývoja sa znázorňuje graficky (graf. 1), použitím päťročných kĺzavých priemerov a vypočítanými hodnotami exponenciálneho trendu všeobecného tvaru: y = a * b^t.


99

Graf. 1. – P/S - pomer pre prvý príklad (1799-1848)

Odstránením vplyvu všeobecnej tendencie sa získali pomerné hodnoty za P/S a za kĺzavé priemery, ktoré sú prepočítané na indexy a znázornené graficky (graf. 2).

Druhý príklad vychádza z rozboru rodiny, v ktorej sa narodilo osem detí a do dospelosti boli odchovaní piati potomkovia - traja synovia (ktorí sa oženili) a dve dcéry (ktoré sa vydali). Rodinný stav sa v sledovanom (štyridsaťpäťročnom) období môže charakterizovať takto:

U k a z o v a t e ľ Priemer Variačný Extrémne hodnoty koeficient minimum maximum

Celkový počet (S) 4,78 30,85 2 7 Práceschopní členovia (P) 2,16 45,83 1 4 Kvocient - pomer P/S 0,50 53,94 0,17 1,00

Kolísanie vypočítaného kvocientu P/S v tej rodine a tendenciu jeho vývoja máme znázornené graficky (graf. 3) uplatnením už spomenutých päťročných kĺzavých priemerov a dané vypočítanými hodnotami exponenciálneho trendu.


100

Graf. 2. – Hodnoty P/S po odstránení dlhodobého trendu prepočítané na indexy

Graf. 3. – P/S pomer pre druhý príklad (1860-1904)

Pomerné hodnoty (indexy) po odstránení vplyvu všeobecnej tendencie za pomer P/S a za kĺzavé priemery znázornené graficky vyzerajú takto (graf. 4):


101

Graf. 4. – Hodnoty P/S po odstránení dlhodobého trendu prepočítané na indexy

Vypočítané hodnoty kvocientu P/S sa charakterizujú cyklickým kolísaním. V každom cykle zreteľne možeme oddeliť fázu expanzie a fázu kontrakcie. Na tvar vývoja cyklu vplýva počet narodených detí a proces ich dospievania a zapájania do výrobných prác. Ak sledujeme fázu kontrakcie (pokles hodnoty kvocientu P/S), tak vidíme, že je jej dynamika rozvoja spomalená v porovnaní s fázou expanzie, poznačenej rýchlejšou dynamikou.

Medzníky hodnoty kvocientu P/S majú veľký praktický význam. Totiž bod inflexie, ktorý sa javí po zakončenej fáze kontrakcie, predstavuje pomerne ťažké chvíle v poľnohospodárskej rodine.

Prof. M. KRIŠTOF1 upozorňuje na poznatky, ktoré získal a uverejnil švajčiarsky agrárny ekonóm a bádateľ Oskár HOWALD, zástanca zakladateľa analytického účtovníctva v poľnohospodárstve Ernesta LAURA, ktorý líniu určenú hodnotami kvocientu P/S pomenoval „líniou osudu poľnohospodárskej rodiny“. Najnižšia hodnota kvocientu P/S označuje najnepriaznivejší pomer práceschopných členov a spotrebiteľov, čo má za následok tendenciu zjednodušenia (extenzivovania) hospodárenia v poľnohospodárstve a tým je podmienený aj pokles zodpovedajúceho dôchodku. Ťažkým rokom sa sedliacka rodina nemôže vyhnúť, preto Oskár HOWALD i hovorí o „línii osudu poľnohospodárskej rodiny“.

1 KRIŠTOF, M.: Kalkulacije u poljoprivredi (I. deo). Poljoprivredni fakultet, Beograd-Zemun 1964, s. 87.


102

Fáza expanzie počíta s dodatočným zapajáním mladých dorastajúcich členov rodiny do výrobného procesu. V týchto rokoch sa zvyšuje hodnota kvocientu P/S. Začínajú sa roky pomerného hmotného blahobytu poľnohospodárskej rodiny. V tomto období, do ktorého rodina vchádza, sa v prvom rade zvyšuje usmerňovanie väčšieho množstva práce, toho najvýznamnejšieho činiteľa, do priamej výroby. Výroba sa stáva intenzívnejšou. Keď sa tieto možnosti dostatočne využijú na jestvujúcom majetku, rodina sa usiluje nájsť nové možnosti absorpcie uloženia zvyškov práce: rozširuje sa majetok, kupujú sa nové pozemky alebo sa prenajímajú (árenda) na určité obdobie. Napríklad jedna pomerne chudobná päťčlenná poľnohospodárska rodina Marková, v ktorej najmladší člen mal len 12-14 rokov a najstarší 40, nachádzala možnosť uloženia zvyškov vlastných pracovných síl v prenájme poľnohospodárskej pôdy, sústavne používanej na pestovanie a výrobu cukrovej repy a maku. Jednoročný zisk z dvoch plošných jednotiek, obyčajne z 2 k.j. v prenájme, táto rodina určovala na dokúpenie jednej novej plošnej jednotky, ktorou zväčšovala vlastný majetok. Organizuje sa výroba spolovice („napoli“), alebo „z tretieho“, pestujú sa rastliny absorbujúce väčšie množstvo práce (chmeľ, cukrová repa, cirok, slnečnica), organizuje sa výroba ovocia a zeleniny vo forme remesla (na malom pozemku sa dopestuje veľké množstvo ovocia a zeleniny; tieto výrobky nie sú určené pre potreby vlastnej domácnosti, ich účelom je speňaženie). Uplatňujú sa aj iné modality.

Autorovi je známe, že sa mnohočlenná rodina Adama MARKU (C454) zamerala na obrábanie bývalého Majerovho „hodaja“ (sálaš v sakulskom chotári rozlohy asi 100 k.j., ktorý vlastnili Oskár MAJER, vedúci Pozemkovej knihy - Grundbuchu v Kovačici a jeho manželka Aranka KUNCOVÁ, statkárka, neskôr autorovi krstní rodičia).

Takýto proces nie je charakteristický len pre rodinu Markovú. Všeobecne je známe, že sa Kovačičania v tomto období snažia zväčšiť rozlohu svojich pozemkov, uvedomujúc si, že pôda popri práci predstavuje základný predpoklad ich hospodárskej činnosti. Pozemky kupujú od svojich susedov prevažne v barandianskom, debeľačskom, idvorskom, sakulskom a uzdínskom chotári, a tak ich rozširujú. Keď sa na pozemkoch vyčerpajú všetky možnosti, Kovačičania hľadajú pracovnú príležitosť v iných hospodárskych činnostiach - v priemyselných podnikoch, v remeslách, v službách v meste a pod.

Fáza pomerného blahobytu v poľnohospodárskej rodine netrvá dlho. Dospelí členovia rodiny, ktorí priaznivo vplývali na jej doterajšie postavenie, sa onedlho rozchádzajú - zakladajú svoje rodiny ženbou - vydajom, veľmi často opúšťajú pôvodnú rodinu (čeľaď, „zádrugu“) a pokúšajú sa založiť vlastnú rodinnú a výrobnú jednotku predpokladajúc, že v nej pomer P/S bude priaznivejší. Lenže tento pomer sa rýchlo mení. Podľa údajov vyplývajúcich z výskumu prvé dieťa sa v mladej rodine javí priemerne po 2. (1,99) roku, a to súčasne znamená, že sa hra určená „líniou osudu“ začína opakovať, lebo vysoká priaznivá hodnota


103

pomeru P/S pomaly, ale sústavne klesá. Forma tohto opakovania je podmienená zložením novej rodiny. V mladej rodine línia osudu smeruje ku výraznému poklesu hodnoty P/S a hrozí jej ťažké položenie. Tento pokles je miernejší, ak sú okrem mladomanželov v rodine aj iné dospelé - práceschopné osoby - rodičia, bratia, sestry a iní súrodenci -, ktorých činnosť zmierňuje intenzitu pôsobenia zmien v rodine javiacich sa pri normálnej reprodukcii.

Na „líniu osudu“ poľnohospodárskej rodiny, ako sa už zdôraznilo, vplývajú rôzne činitele. Doterajší rozbor bol usmernený na význam podielu práceschopných členov rodiny a spotrebiteľov, prejavujúceho sa ako pomer P/S. V tomto rozbore sa nerozoberal vplyv počtu potomkov na tvar línie P/S a na formu prejavu cyklického kolísania a frekvenciu cyklov v prípadoch, keď sa ako nezávislá hodnota javí počet detí v rodine. Dnes treba brať do úvahy aj vplyv vybavenosti poľnohospodárskeho majetku súčasnou technikou, ktorá obľahčuje a urýchľuje dokončenie poľnohospodárskych prác.

Osobitný prípad nepriaznivého pomeru P/S sa javí v zostarnutých rodinách, v ktorých členovia sú vo vysokom životnom veku a sústavne strácajú schopnosť vykonávať ťažké poľnohospodárske práce.

Doterajšie poznatky o týchto pomeroch svedčia, že sa na vplyv období pomerne „nepriaznivých“ a pomerne „priaznivých“ rokov v rodine veľmi prihliada a na základe toho rodina rozhoduje, ako sa má za týchto okolností správať. Málokedy reaguje chybne, i keď sa správa podľa vlastného, subjektivného pocitu. O tom by mala uvažovať aj širšia spoločnosť, aby mohla sústavnou aktivitou zaobstarať pomoc rodinám prekonávajúcim fázu „nepriaznivého obdobia“ a prispievajúcim, i keď to možno ani nechápu, k poklesu rodinného, ale aj spoločenského dôchodku.

Účasť Markovcov vo verejnom živote

Dnes veľmi ťažko nájdete rodinu, z ktorej aspoň niekto nevykonával nejakú verejnú funkciu. Skôr bolo málo rodín, z ktorých sa ich členovia zaoberali verejnou činnosťou.

V dejinách Slovenského evanj. a. v. cirkevného zboru v Kovačici, autor - J. ČAPLOVIČ niekoľkokrát spomína účasť rodín Markových vo verejnom živote Kovačice a ich spoločenský zástoj. Tak uvádza, že Juraj (A) MARKO roku 1804 dal 2 zlaté na zvon.1



104

Zaujímavý je aj nasledujúci záznam J. ČAPLOVIČA1: „V „Protocollum Eclae Antalfalva“ (v protokole cirkve Kovačica - VII. arch. sv.) na rubu titulného listu stojí „pro memoria“ (na pamiatku) napísané toto: „Roku 1803tiho a 4teho, když se Cyrkev Evanjelická z Ečki prestehovala na Pustatinu Kovačica rečenou proti Turkum zbourenim, dali Chleba Serviancum, sami potrební, nasledujúci:“ 67 darcov darovalo spolu 76 chlebov. Medzi nimi je aj Juraj (A) MARKO, ktorý dal dva chleby a Martin (C) MARKO s 1 chlebom. Majetkový stav očividne vplýva na objem darovaného príspevku.

Na stavbu chrámu v októbri 1819 Martin (C) MARKO dal 25 zl.2

„Dňa 20. febr. 1860. bol cirk. konvent v prítomnosti miestneho farára (ako predsedu), kaplána, učiteľa, nadporučíka PAVLOVIĆA, kurátorov Jána UŠIAKA a Adama VERESKÉHO, senátorov Pavla JONÁŠA a PAVLA MIKUŠA a 121 (zo 140) volencov, ktorí väčšinou hlasov zvolili za presbyterov nasledovných...“.3 Nasleduje zoznam, v ktorom je aj meno Ján MARKO. Je to pravdepodobne Ján (C4) MARKO (1804), syn Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ, ktorý bol vtedy 56-ročný. V Kovačici dnes žijú jeho početní potomkovia.

V Kovačici sa zachovala fotografia členov Dobrovoľného hasičského spolku z roku 1895, ktorú našiel Antal PARASKA a na ktorej sú okrem iných traja bratia Markovci, vnuci Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ a synovia Martina (C45) a Anny KUCHÁRIKOVEJ: 1. Michal (C453), narodený 1870, vtedy 25-ročný, 2. Adam (C454), narodený 1872, vtedy 23-ročný a 3. Martin (C452), narodený 1868, vtedy 27-ročný. Číslom 5 je označený Lorinc PARASKA, kožušník, narodený 1875, vtedy 20-ročný. Veliteľom bol učiteľ Pavel J. RAPOŠ (1862-1915), správca obecnej ľudovej školy.4 Do Kovačice prišiel na obecnú školu v r. 1883.5

1 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 87. 2 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 101. 3 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 147. 4 FARKAŠ, J.: c. d., s. 61. 5 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s 201.

Úèas Markovcov vo verejnom ivote

105

Dobrovoľný hasičský spolok v Kovačici (1896)

Na tejto fotografii sú osoby asi dobre identifikované, dátumy narodenia a vek určený v roku 1895 alebo 1896 je presný. Mýli jedine fakt, že identická fotografia bola uverejnená v publikácii „Požiarnictvo Kovačice 1902-1982“1, ktorú pripravil Jozef ŠIFEL ml. a vydal Dobrovoľný hasičský spolok Kovačica (1982) s vysvetlením, že fotografický záznam pochádza z roku 1902 a že je najstarším dokladom o hasičskej jednotke v Kovačici. V spomínanej monografii sa hovorí, že hasičská jednotka v Kovačici jestvovala už roku 1892, čo znamená že fotografia môže byť aj staršia od r. 1902, t.j. pochádzať z roku 1895. V októbri 1996 v Kovačici otvorili Pamätnú izbu pod názvom Storočie požiarnictva v Kovačici. Tu sa predpokladá, že fotografia je z roku 1896. Podotýkame, že sme si nevytýčili úlohu vyriešiť sporný rok založenia hasičskej jednotky, ale len poukazujeme na to, že tu mali okrem iných účasť aj príslušníci rodiny Markovej.

Juraj (C985) MARKO, vnuk Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ, syn Martina (C98) a Márie ŠIPICKEJ, je známy ako záhradník. Ináč pri Jurajovi v matrikách narodených, keď prihlasoval svojho prvého potomka Juraja (C9851) , narodeného 10.06.1917, máme zapísané povolanie: „telefónmunkás“ - telefonista, robotník pracujúci na údržbe telefónnej siete. Tento údaj má aj iný význam. Uzavierame, že v Kovačici už v prvej svetovej vojne jestvovala telefónna sieť.

V známom Kovačickom procese, ktorý sa začal a odohrával r. 1907, ako svojrázny odpor maďarizácii, Markovci sa nespomínajú. Nezúčastnili sa v ňom.

1 ŠIFEL, J. ml.: Požiarnictvo Kovačice 1902-1982. Dobrovoľný požiarnický spolok, Kovačica 1982.


106

Totiž Martin (C452), Michal (C453) a Adam (C454) r. 1906 a 1907 trávili v Amerike.

Začiatkom roku 1927 v Kovačici založili Odbočku Srbského poľnohospodárskeho spolku.1 Srbský poľnohospodársky spolok (Srpsko poljoprivredno društvo), Belehrad, vzniklo roku 1869. Jeho účelom bolo zakladať odbočky, ktorým poskytuje úvery bez úrokov. Spolok nie je účastinná ustanovizeň, a preto jeho cieľom nie je vytvárať zisk. To je kultúrna a humanitná ustanovizeň, v ktorej pracujú poľnohospodárski odborníci zo záľuby. Túto organizáciu členovia v Kovačici poznali ako Hospodársky spolok, ktorý okolo seba zhromažďoval viac ako 170 členov. Medzi nimi boli aj dvaja bratia Markovci: Adam (C454) a Michal (C453). Spolok sa zaoberá kúpou poľnohospodárskych strojov a reprodukčného materiálu pre členov. Objednával osivo, minerálne hnojivá, prostriedky na ochranu rastlín, pomocné materiály, poľnohospodárske stroje a náčinie a iné domáce potreby. Spolok pôsobil v rokoch 1927 až 1930 (kríza).

V dome Pavla (C45233) MARKU v Kovačici sa zachoval originál služobnej knižky (č. 147809/34) jeho otca Pavla (C4523), narodeného 17.01.1896, z ktorej vidno, že 52-ročný Pavel bol 18.02.1948 vymenovaný za dozorcu Temešsko-begejskej vodnej správy vo Vršci a že sa deklaroval ako Slovák.

Podotknime aj to, že Ondrej VIKA (Padina), oženatý s Evou (C4535), dcérou Michala (C453) MARKU, pracoval v Laudonovci (neďaleko Vršca) v Temešsko-begejskej vodnej správe ako vedúci čerpacej stanice.

1 MARKO, J.: Niektoré poznámky o kovačickom poľnohospodárstve medzi dvoma vojnami. In: Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. SVS-Obzor, Nový Sad 1990, s. 163 - 166.

Deľba práce a profesionálna orientácia

Markovci sa v nultom, prvom a druhom pokolení zaoberali prevažne poľnohospodárskou výrobou. To nemusí znamenať že sa ich členovia sporadicky nezaoberali aj robotou, ktorá by sa mohla považovať za remeslo, ale táto aktivita bola usmernená na potreby vlastnej domácnosti alebo majetku. Keď pôda začala byť obmedzujúcim činiteľom, členovia rodín Markových si museli vyhľadávať doplnkové pramene dôchodku. Nakoľko je to autorovi známe, Martin (C45) a jeho synovia Martin (C452), Michal (C453) a Adam (C454) sa venovali hudbe.

De¾ba práce a profesionálna orientácia

107

Hrávali do tanca na svadbách, meninách a pri iných príležitostiach. Túto ich aktivitu dávame do súvislosti s ich predkami zo starého kraja. Totiž Martinova (C45) prababka Elena ŠTEVKOVÁ mala prímeno HUDEC.

Markov-Čechov orchester medzi dvoma vojnami

Po Martinovej (C45) smrti (1896) jeho synovia pokračujú v tomto povolaní. Michal bol prvým huslistom kapely - prímaš, Martin - druhým a Adam hrával na kontrabase. Orchester dopĺňali iní členovia. Istý čas v orchestri hrali aj dvaja bratia Čechovci. Preto sa vtedy menoval Markov-Čechov orchester.1

Okrem spomenutej hudby v Markovej rodine si treba všímať aj orientáciu na poľnohospodársku výrobu vo forme povolania. Ide o záhradníctvo a ovocinárstvo, ktoré si vyžadovalo investovať intenzívne prácu a výrobné prostriedky na pomerne malom výrobnom priestore. Na takúto výrobu sa orientoval Juraj (C985) a jeho syn Juraj (C9851). Mali škôlku, z ktorej sa Kovačičania zásobovali ovocnými sadenicami. Pavel SEVERÍNY, tajomník Miestneho spoločenstva a neskôr predseda obce Kovačica, sa pamätá, že ho ako 12-ročného chlapca Juraj (C9851) učil štepiť ovocné stromky. V nasledujúcom pokolení Jurajov (C985) syn Adam (C985a7) skončil Poľnohospodársku fakultu Belehrad-Zemún, kde obhájil aj magistérium z poľnohospodárskych vied a stal sa známym poľnohospodárskym odborníkom, najmä v šľachtení a pestovaní kukurice. Je pravda, že si Kovačičania viničné a ovocné štepy zaobstarávali nielen z Markovej „škôlky“, ale aj z ovocnej škôlky Moravskej bánoviny (Jagodina), od známych šľachtiteľov zo

1 FARKAŠ, J.: Dejiny Kovačice 1802-1946. Vydanie autora. Kovačica 1985, s. 133.


108

Sriemskej Kamenice a inde. Založením ovocnej škôlky v Kovačici, ktorú viedol Toma CRNOKRAK od roku 1934, možnosť zaobstarávania šľachteného materiálu sa zlepšuje.

Zo spôsobov usmernených na lepšie využívanie pôdy, práce a hmotných prostriedkov spomeňme aj pestovanie chmeľu. Markovci, Adam (C454), boli v Kovačici medzi prvými, ktorí sa podujali na takúto investíciu, spejúcu k zveľadeniu a k zlepšeniu poľnohospodárskej výroby. Úsilie vyšlo nazmar, lebo sledovali krízové roky a mladé chmeľnice museli byt vyklčované. Zostali jedine anuity (splátky), ako záväzky z úveru prevzatého na zakladanie chmeľnice, ktoré splácal Agrárnej privilegovanej banke v Belehrade až po r. 1941, pravda len po súdnej výstrahe že ho budú plieniť ak v stanovenom termíne nesplatí požadovanú sumu peňazí.

Deľba práce na poľnohospodársku výrobu v rámci vlastného majetku a na remeslá a služby sa v Markových rodinách intenzívne začala na rozhraní devätnásteho a dvadsiateho storočia. To však neznamená, že sa Markovci predtým vôbec nezaoberali remeslami. Lenže čosi také nemáme zaevidované. Prvky takejto činnosti sa pravdepodobne neuskutočňovali vo forme remesla.

Rozdeľovanie práce na poľnohospodársku a remeselnícku činnosť neprebiehalo jednoducho. S dorastajúcimi pracovnými silami, ktoré sa usmerňovali na remeslá, sa počítalo aspoň čiastočne aj na poľnohospodárskom majetku. Keď sa s majstrom uzavierala dohoda o učení remesla, záväzne sa v nej uvádzal aj článok, podľa ktorého majster sľubuje, že v lete (počas žatvy) alebo v jeseni (keď je zber kukurice) učňa pustí na dvojtýždňovú (desaťdňovú, týždennú) dovolenku (aby pomáhal doma v žatve, pri lámaní kukurice, vyberaní cukrovej repy a i.).

Vďaka rozvoju remeselníctva sa osada začala otvárať. Remeselnícki pomocníci (tovariši) chodievali „vandrovať“ od majstra k majstrovi, často vzdialení od domu a rodnej osady, aby získali dodatočné odborné skúsenosti. Takéto „vandrovky“ sa uskutočňovali v Pančeve, Belehrade, Veľkom Bečkereku (dnes: Zreňanín), v okolitých slovenských, srbských, nemeckých, maďarských osadách a stadiaľ sa domov prinášali skúsenosti významné pre remeslo, ale aj inakšie chápanie spoločnosti, domácnosti, osobných potrieb, spôsobu komunikácie so svetom atď. Mladí majstri boli takýmto spôsobom pripravení zaobstarať (»beštelovať«; bestellen, nem. - objednať, opatriť, obstarať) si súčasné náčinie zo zahraničia bez akýchkoľvek predsudkov a obáv. Za takýchto podmienok sa pomaly v klasickej remeselníckej výrobe zjavujú zárodky priemyselného, alebo aspoň manufaktúrneho spracúvania niektorých výrobkov.

De¾ba práce a profesionálna orientácia

109

Rovnobežne s rozvojom remeselníctva v Kovačici 15. novembra 1913 vznikol prvý remeselnícky spolok.1 Remeselníci boli organizovaní. Tento spolok medzi dvoma vojnami zoskupoval 110 až 120 remeselníkov. Medzi nimi sú i Markovci. Členenie a rozbor remesiel, ktorými sa zaoberali kovačickí remeselníci, hovorí o tom, že v najväčšom počte remeslá súvisia s poľnohospodárstvom, bez ohľadu na to, či sú usmernené na vytváranie podmienok pre prípravu a úspešné zdolávanie výrobných úloh poľnohospodárstva, alebo sa zameriavajú na zber, úschovu a spracúvanie poľnohospodárskych výrobkov. Existujú aj remeslá uspokojujúce a kryjúce potreby ľudí a domácnosti a osobné potreby obyvateľov.2

Na remeslá Markovci húfnejšie odchádzajú vo štvrtom pokolení. Vtedy sa zameriavajú na remeslá usmernené na poskytovanie služieb. Tu sú mlynári (1), mäsiari (1), krajčíri (1), obuvníci (2), holiči (2), kolári (1), stolári (4), pričom si jeden zvolil výrobu nábytku, jeden umelecké stolárstvo a dvaja všeobecné stolárstvo. Nasledujú murári (1), natierači (1), strojní zámočníci (1) a pracovníci v laboratóriu (1). Sem započitujeme aj dve osoby, ktorých remeslo v dotazníku nebolo presne definované. To znamená, že sa z 34 narodených chlapov 4. generácie až 19 (teda 56 %, viac ako každý druhý), orientovalo na vyučovanie remesla.

V nasledujúcom, piatom pokolení, 17 osôb si predsavzalo zanechať tradicionálne zamestnanie na vlastnom majetku. Orientovali sa na pekárstvo (1), kuchárstvo (1), krajčírstvo (1), obuvnícke remeslo (1), pohostinstvo - čašník (1), obchod (1), murárstvo (1), strojné zámočníctvo (1) a zváračstvo (1). V tejto generácii sa javia aj nové povolania, ako sú stavebný technik (1), robotníci na železnici (1), úradníci so strednou (2) a vyššou školou (1), magistri ekonómie (1) a doktori vied, neskôr profesori univerzity (1). Potrebné je vyzdvihnúť, že sa remeslu a vôbec určitému povolaniu venujú teraz nielen muži, ale aj ženy. Hudbe (harmonike), ako vedľajšej aktivite, sa venoval jeden člen rodiny Markovej a jeden je interpretom ľudových piesní.

V šiestom pokolení sa javí elektrozváračské remeslo (1). Spomeňme aj vysokoškolské vzdelanie v hudbe (1), v energetike (1), v chémii (1), filozofiu ako odbor (1) a matematiku (1).

V rozšírenej rodine Markovej nachádzame v piatom pokolení chemických technikov (2), ekonomických technikov (2), úradníkov (2) a absolventov ruštiny (1). V nasledujúcom (šiestom) pokolení sú úradníci (2), učitelia (2) a diplomovaný elektroinžinier (1).

1 FARKAŠ, J.: Dejiny Kovačice 1802-1946. Vydanie autora. Kovačica 1985, s. 65. 2 MARKO, J.: Niektoré poznámky o kovačickom poľnohospodárstve medzi dvoma vojnami. In:

Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. SVS-Obzor, Nový Sad 1990, s. 162.


110

Keď sa dievky Markové vydávali a uzavierali manželstvá, volili si remeselníkov, obchodníkov a vôbec osoby, ktoré majú spoľahlivé pramene dôchodku. Inými slovami, rešpektovali princíp, podľa ktorého „Remeslo má zlaté dno“. Ich potomkovia sa neskôr tiež učia remeslu a v nasledujúcom pokolení niektorí potom navštevujú aj stredné a vysoké školy.

Na stredné, a osobitne na vysoké školy, Markovci odchádzajú po skončení druhej svetovej vojny, najmä v druhej polovici dvadsiateho storočia.1 Aj týmto spôsobom sú kovačickí Markovci prítomní vo verejnom živote. Táto prítomnosť teraz už viac nie je obmedzená len na Kovačicu. Sú remeselníkmi širokého spektra, úradníkmi, učiteľmi, právnikmi, ekonómami, agronómami, inžiniermi technických a chemických vied, profesormi, výskumnými pracovníkmi a pod.

1 MARKO, J.: Kovačičania vysokoškoláci. Výbor pre zaznamenávanie 190. výročia Kovačice, Kovačica 1992,

s. 122-124.

Dr. Ján Marko - Sennianski Markovci v Kovaèici

112

SENIANSKI MARKOVCI V KOVAČICI

S Ú H R N

Práca predstavuje genealogickú mikrosondu rodiny od jej príchodu zo Senného na Slovenský Bardáň, neskôr Ečku a konečne Kovačicu po dnešné dni.

Zo Senného v júni 1786 prišli na Slovenský Bardáň traja bratia, synovia Ondreja MARKU: Juraj ml., ako čeľadný otec, Michal a Martin. S nimi prišla aj vdova Ondreja MARKU Elena PAVLINKOVÁ.

Juraj MARKO, syn Ondreja a Eleny ŠTEVKOVEJ, sa oženil na Slovenskom Bardáni s Juditou, dcérou Jána KLÁTIKA. Elena PAVLINKOVÁ, 56-ročná, tu umrela. V roku 1788 rodina MARKOVÁ opustila Slovenský Bardáň a presťahovala sa do Ečky.

V rodine Juraja MARKU sa za pobytu v Ečke narodilo sedem detí. Z týchto neumrel jedine Ján, ktorý sa s rodičmi dostal do Kovačice, vtedy 8-ročný.

V Ečke umrel Jurajov, vtedy 19-ročný brat Michal, hneď po príchode na nové sídlisko. Príčinou smrti bola dolores oris et pedum. Táto choroba zúrila v Ečke najmä v marci-máji 1789. V prvom polroku umrelo vyše 70 osôb (pätina obyvateľstva).

O desať rokov neskôr najmladší Jurajov brat Martin, vtedy 27-ročný, sa oženil v Ečke s Aradáčankou Alžbetou AMBRUŠOVOU, dcérou Jána a Alžbety BAJÚZNAČOVEJ. Mladomanželom sa tu narodili dve deti. Obidve umreli v útlom veku (jedno v Ečke a druhé v Kovačici).

Z Ečky sa mladé rodiny MARKOVÉ presťahovali v roku 1802 na pustatinu Kovačicu. Jurajovi bolo pridelených 20,57 ha pôdy a Martinovi 15,54 ha.

Za zakladateľa rodokmeňa kovačických Markovcov treba považovať Ondreja MARKU. Potenciálne vetvy tohto rodokmeňa po príchode na Slovenský Bardáň boli jeho traja synovia: Juraj (A), Michal (B) a Martin (C). Keďže životná púť prostredného syna Michala bola v Ečke prerušená surovou nákazlivou chorobou, táto možnosť sa stala obmedzenou na potomkov dvoch vetiev - Juraja (A) a Martina (C).

Jurajových potomkov možno sledovať od nultého po štvrté, respektíve piate pokolenie. Línia Juraja (A) a Judity KLÁTIKOVEJ (narodilo sa im desať detí) pokračovala Jánom (A4) a Juditou BENKOVOU (osem detí) v prvom, Michalom (A45) a Zuzanou GAŠPÁROVOU (dve deti) v druhom, Michalom (A432) a Annou ČEMANOVOU (štyri deti) v treťom, Jánom (A4323) a Annou BOLERÁCOVOU vo štvrtom pokolení. Línia sa končí v piatom pokolení

S ú h r n

113

narodením jedinej dcéry Márie (A43231), ktorá vydajom opúšťa rodinu Markovú. Týmto spôsobom zaniká línia Juraja (A) MARKU.

Martinovi (C) a Alžbete AMBRUŠOVEJ sa v manželstve narodili dvanásti potomkovia: deviati synovia a tri dcéry. V mladom veku umreli štyri deti: traja synovia a jedno dievča. Ostatní (ôsmi) potomkovia mali príležitosť (ženbou-vydajom) založiť vlastnú rodinu. Medzi nimi sú šiesti Martinovi (C) synovia: Martin (C3), Ján (C4), Juraj (C6), Ondrej (C8), Pavel (C9) a Michal (C11), ktorí vlastnia a v pozorovanom období s rôznym úspechom prenášajú priezvisko svojho predka Martina (C) MARKU.

V rodine Michala (C11) a Kataríny GODOVEJ sa narodil jediný syn Ján (C11

1), ktorý umrel mladý. Po ňom nezostali potomkovia. S ním zanikla línia Michala (C11).

Línia Martina (C3) a Alžbety JAKÁBOVEJ sa môže sledovať po tretie pokolenie. Totiž Martin (C3) a Alžbeta JAKÁBOVÁ mali siedmich potomkov: štyroch chlapcov a tri dievčence. Jediným nástupcom tejto rodiny sa stal Martin (C34), ktorému sa v maželstve s Máriou BRTKOVOU narodil syn Michal (C341), ktorý umrel v útlom veku. Týmto spôsobom zanikla aj druhá línia pochádzajúca od Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ.

Línia potomkov Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ sa môže sledovať až po šieste pokolenie. Ondrejovi a Alžbete sa narodili dve deti: dcéra, ktorá umrela jednoročná, a syn Ondrej (C82), ktorý sa oženil s Evouu MAGLÓDSKOU a s ňou mal piatich potomkov. Línia pokračuje Jurajom (C822), ktorý v manželstve so Zuzanou SLÁDEČEKOVOU mal tri deti. Nástupcom tejto rodiny sa stáva Juraj (C8223), ktorému sa so Zuzanou ZLOCHOVOU narodili štyri deti: syn Ján (C82231) a tri dcéry. Jánovi (C82231) sa v manželstva s Máriou SVETLÍKOVOU narodila dcéra Mária, ktorá sa vydala za Jána BABINCA a takto zaniká línia Ondreja (C8) a Alžbety SLOBODNÍKOVEJ.

Do ukončenia tejto práce (koniec r. 1995) sa môžu sledovať potomkovia šiesteho a siedmeho pokolenia, ktorí patria trom líniám pochádzajúcim od Martina (C) a Alžbety AMBRUŠOVEJ. Sú to nástupcovia Jána (C4) a Anny BARINÁKOVEJ, Juraja (C6) a Anny BALČEKOVEJ a napokon Pavla (C9) a Judity ĎURIŠOVEJ.

Všetci dnes žijúci kovačickí Markovci majú v Martinovi (C) MARKOVI jediného spoločného predka.

V priebehu 210-ročného obdobia počet členov rodiny Markovej stúpol zo 6,77 (1786-1815) na 90,04 (1965-1995). Priemerná miera rastu činí 1,38 % (muži 1,28 %, ženy 1,56 %). Stúpaním počtu Markovcov sa cíti pokles miery


114

zmien. Dynamika počtu členov rodiny Markovej neprebieha pravidelne a rovnakou intenzitou. Rast počtu sa uskutočňuje striedavo a vyznačuje sa menej alebo viac vyjadreným cyklickým kolísaním. Podiel mužov je výraznejší od podielu žien.

Markovi mládenci - ženísi sa sobášia v priemernom veku 23,24 roku. Markovi zaťkovia sú len o 0,37 roku mladší. Sobášia sa vo veku 22,87 roku. Takáto konštatácia platí aj pre ženy. Rozdiel medzi Markovými dievkami, ktoré sa vydávajú (20,49), a nevestami (20,47) je nepatrný: 0,02 roku. Mládenci - ženísi sú poväčšine priemerne starší od svojich budúcich manželiek. Rozdiel medzi Markovými mládencami a ich mladuchami činí 2,77 roku a medzi Markovými dievkami a ich manželmi 2,38 roku.

V pozorovanom období sa mení vek, v ktorom sa uzavierajú prvé manželstvá. Na sústavné posúvanie veku uzavierania manželstva vplývajú v priebehu viac ako dvesto rokov rôzne okolnosti (remeslá, vojenské záväzky, sústavné školenie dievčeniec a chlapcov na stredných, vyšších a vysokých školách ai.).

Zvyky, ktoré si Kovačičania, a teda aj Markovci, priniesli z Horniakov ohľadom termínov sobášov a svadieb sa dodržiavali dôsledne tak v nultom, ako aj v prvom, druhom a treťom pokolení. Určité zmeny sú evidované v nasledujúcich pokoleniach (štvrté, piate, šieste), v ktorých sa sobáše a svadobné obrady konajú po celý rok.

Obdobie od sobáša po narodenie prvého potomka činí priemerne 1,987 roku. Ono odráža tendenciu sústavného poklesu. Prvý pôrod (66 údajov) sa javí u žien vo veku 22,01 roku a posledný vo veku 30,47 roku (53 údajov). Fertilné obdobie (61 údajov) činí priemerne 9,31 roku a kolíše medzi 1,16 a 24,37 roku, s jasnou tendenciou poklesu.

Priemerný počet detí v jednej rodine (3,55) v pozorovanom období klesal z 11 (v I. pokolení) na 1,57 (v VI.).

Priemerné obdobie medzi dvoma pôrodmi (3,43 roku) bolo vypočítané na základe údajov o 61 rodinách, o ktorých sa tieto údaje podarilo zistiť a v ktorých boli narodené aspoň dve deti. V pozorovanom období časový interval medzi dvoma pôrodmi prejavuje tendenciu sústavného vzrastu.

Medzi počtom detí a fertilným obdobím sa javí tesná korelácia a narodením každého nového potomka sa fertilné obdobie zväčšuje o 1,791 roku.

V pozorovanom časovom období v rodine Markovej, pochopenej v užšom zmysle slova, sa narodilo 305 potomkov - 168 chlapcov a l37 dievčeniec. Narodené osoby patria do siedmich pokolení.

Najväčšia početnosť mien, ktorá sa stretá u mužských potomkov, patrí menu Ján (25,58 %). Na druhom mieste je meno Juraj (11,90 %). Michal zaberá tretie

S ú h r n

115

miesto (10,71 %). Štvrtý, piaty a šiesty rang (7,73 %) obsadili mená Adam, Martin a Pavel. Menu Jozef patrí siedme poradové miesto (7,14 %) a menu Ondrej ôsme (5,95 %). Sporadicky sa ešte stretajú mená František a Štefan. V piatom, šiestom a siedmom pokolení sa stretajú mená Božidar, Danko-Daniel a Jaroslav. Paleta mien sa v šiestom pokolení dopĺňa menami Alexander, Boris, Dragan, Miroslav, Vladimír a Zdenko a v siedmom Dejan, Filip, Ivan, Oskár a Patrik.

U dievčeniec dominantnú početnosť (po 21,17 %) majú dve mená: Anna a Zuzana. Tieto mená sleduje meno Mária (16,05 %). Menu Katarína prislúcha nasledujúce - štvrté miesto (12,41 %), menu Eva - piate (9,49 %). Alžbeta sa nachádza na šiestom (6,57 %) a Judita na siedmom mieste (5,11 %). V piatom, šiestom a siedmom pokolení sa zjavujú mená, ktoré nemajú vysokú početnosť a rang, ale sa ich prítomnosť v súpise odráža na ostatné mená a ich význam. Tak sa v piatom pokolení javia Juliana a Snežana; v šiestom Biserka, Božena, Elena, Natália a Ružena a v siedmom Amanda, Iveta, Martina a Rebeka.

Životný vek členov rodín Markových v pozorovanom viac ako dvestoročnom období sa predstavuje trojako.

V prvom prípade životný vek sa vypočituje pre všetkých členov rodiny, ktorí umreli v prvom až v šiestom pokolení. Tieto výpočty poukazujú na nízku hodnotu priemerného veku umretých (I. pokolenie 19,36 roku, II. 26,10 roku, III. 27,35 roku, IV. 36,86 roku atď.), i keď sú maximálne hodnoty niekedy vysoké. Údaje o štvrtom a piatom pokolení nie sú už spoľahlivé, lebo nemalý počet potomkov z týchto pokolení ešte žije.

Druhý spôsob rozboru problematiky o mortalite vychádza zo spoznania, že najväčšia úmrtnosť podstatne vplývala na životný vek práve v prvých rokoch života. Preto sa rozborom pozoruje životné obdobie do 20 rokov. Výsledky výpočtov poukazujú na jasnú tendenciu poklesu podielu umretých od prvého po siedme pokolenie. Z pokolenia na pokolenie sa zlepšujú životné podmienky a klesá úmrtnosť. V poslednom (VII.) pokolení sa vôbec nezjavili prípady úmrtia osôb mladších od dvadsať rokov. Táto okolnosť priaznivo vplýva na priemerný životný vek členov rodín Markových.

V treťom rozbore sa celkový počet umretých triedi a sleduje v 30-ročných po sebe nasledujúcich obdobiach. Priemerný vek umretých v celom pozorovanom období (1786-1995) je 27,97 roku. Od prvého 30-ročného obdobia (1786-1815) po posledné časové obdobie (1966-1995) životný vek umretých stúpa o takých 10 rokov (y = 14,649 + 10,120x) v jednom období. Tento jav treba určite kladne hodnotiť.

Ako príčina smrti sa v matrikách uvádzajú nasledujúce choroby: cholera, týfus, hektika, influencia, apoplexia, vodnatieľka, astma a iné. Väčšina z týchto chorôb sú nákazlivé. Na zamedzenie ich javu a rozširovania bolo potrebné


116

podnikať také opatrenia, ktoré by prispeli k odstráneniu ich zdrojov a podmienok ich opätovného vzniku. Opatrenia podnikali zároveň cirkevné, obecné a vojenské vrchnosti.

Osobitná časť tejto práce venovaná je pomeru práceschopných členov rodiny a spotrebiteľov. Vypočítaná hodnota kvocientu P/S označuje sa ako „línia osudu poľnohospodárskej rodiny“.

Účasť Markovcov vo verejnom živote sleduje sa v písaných dokladoch. Vidí sa, že Markovci dávali príspevky na stavbu chrámu, na kúpenie zvona, dali chleby srbským utečencom v r. 1804, boli volení a účinkovali ako presbyteri; traja bratia Michal, Adam a Martin boli členovia Dobrovoľného hasičského spolku pri jeho založení; Juraj Marko bol známym záhradníkom a telefonistom. Markovcov zaujímala súčasná poľnohospodárska výroba (medzi prvými pestovateľmi v Kovačici založili chmeľnicu). Pavel Marko bol vymenovaný za dozorcu Temešsko-begejskej vodnej správy vo Vršci.

Dôkladne sa rozoberá problematika deľby práce a profesionálnej orientácie. Markovci sa v nultom, prvom a druhom pokolení zaoberali poľnohospodárskou výrobou. Sporadicky sa zaoberali aj robotou, ktorá by sa mohla považovať za remeslo. Keď pôda začala byť obmedzujúcim činiteľom, členovia rodín Markových si museli vyhľadávať doplnkové pramene dôchodku (hudba, zádradníctvo, ovocinárstvo, chmeliarstvo). Deľba práce na poľnohospodársku výrobu v rámci vlastného majetku a na remeslá a služby sa v Markových rodinách intenzívne začala na rozhraní devätnásteho a dvadsiateho storočia. Vďaka rozvoju remeselníctva sa osada (Kovačica) začala otvárať. Remeselníci sa organizovali (Remeselnícky spolok založený 15. novembra 1913). Členenie a rozbor remesiel, ktorými sa zaoberali kovačickí remeselníci, súvisia s poľnohospodárstvom, bez ohľadu na to, či sú usmernené na vytváranie podmienok pre prípravu a úspešné zdolávanie výrobných úloh poľnohospodárstva, alebo sa zameriavajú na zber a spracúvanie poľnohospodárskych výrobkov.

Na stredné a osobitne na vysoké školy Markovci odchádzajú po skončení druhej svetovej vojny, najmä v druhej polovici dvadsiateho storočia. Aj týmto spôsobom sú kovačickí Markovci prítomní vo verejnom živote. Táto prítomnosť už nie je obmedzená len na Kovačicu. Sú remeselníkmi širokého spektra, úradníkmi, učiteľmi, právnikmi, ekonómami, inžiniermi technických a chemických vied, profesormi, výskumnými pracovníkmi a pod.

R e z i m e

117

PORODICA MARKO IZ NASELJA SENE U KOVAČICI

R E Z I M E

Rad predstavlja genealošku mikrosondu porodice MARKO od njenog dolaska iz naselja Sene (Senné, Veľký Krtíš) u Slovački Bardanj, kasnije Ečku i konačno Kovačicu do današnjih dana.

Iz Senog su u junu 1786. došla u Slovački Bardanj tri brata, sinovi Ondreja MARKA: Juraj ml., kao starešina (otac) porodice, Mihal i Martin. Sa njima je došla i udova Ondreja MARKA - Elena PAVLINKOVA.

Juraj MARKO, sin Ondreja i Elene ŠĆEVKOVE, se oženio u Slovačkom Bardanju Juditom, kćerkom Jana KLAĆIKA. Elena PAVLINKOVA, 56-godišnja, je tu umrla. Godine 1788. porodica MARKO je napustila Slovački Bardanj i preselila se u Ečku.

U porodici Juraja MARKA u toku boravka u Ečki je rođeno sedmoro dece. Od njih nije preminuo samo Jan koji je sa roditeljima stigao u Kovačicu, tada 8-godišnji.

U Ečki je preminuo Jurajov, tada 19-godišnji brat Mihal, uskoro po dolasku na novo naselje. Uzrok smrti bila je dolores oris et pedum. Ova bolest je harala u Ečki naročito u martu-maju 1789. U prvom polugodištu te godine je umrlo preko 70 lica (petina stanovništva).

Deset godina kasnije najmlađi brat Juraja, Martin, tada 27-godišnji, oženio se u Ečki Aradačankom Alžbetom AMBRUŠOVOM, kćerkom Jana i Alžbete BAJUZNAČOVE. Mladim supružnicima je tu rođeno dvoje dece. Oba su umrla vrlo mala (jedno u Ečki, a drugo u Kovačici).

Iz Ečke su se mlade porodice MARKO preselile 1802. godine na pustaru Kovačica. Juraju je tu bilo dodeljeno 20,57 ha zemljišta, a Martinu 15,54 ha.

Za rodonačelnika porodičnog stabla kovačičke porodice MARKO treba smatrati Ondreja MARKA. Potencijalne grane ovog porodičnog stabla prilikom dolaska u Slovački Bardanj bila su njegova tri sina: Juraj (A), Mihal (B) i Martin (C). Pošto je životna putanja srednjeg sina Mihala bila u Ečki prekinuta surovom zaraznom bolešću, ova mogućnost postala je ograničena na potomke dveju grana - Juraja (A) i Martina (C).

Jurajeve potomke je moguće pratiti od nultog do četvrtog, odnosno petog pokolenja. Linija Juraja (A) i Judite KLAĆIKOVE (rodilo im se desetoro dece) nastavlja se Janom (A4) i Juditom BENKOVOM (osmoro dece) u prvom, Mihalom (A45) i Zuzanom GAŠPAROVOM (dvoje dece) u drugom, Mihalom


118

(A432) i Anom ČEMANOVOM (četvoro dece) u trećem, Janom (A432) i Anom BOLERACOVOM u četvrtom pokolenju. Linija se završava u petom pokolenju rođenjem jedine kćeri Marije (A43231) koja udajom napušta porodicu MARKO. Na taj se način završava linija (ogranak porodičnog stabla) Juraja (A) MARKA.

Martinu (C) i Alžbeti AMBRUŠOVOJ u braku je rođeno dvanaestoro potomaka: devet sinova i tri kćeri. Vrlo mlado umire četvoro dece: tri sina i jedna devojčica. Ostali (osmi) potomci imali su priliku da (ženidbom-udajom) osnuju vlastite porodice. Među njima je šest Martinovih (C) sinova: Martin (C3), Jan (C4), Juraj (C6), Ondrej (C8), Pavel (C9) i Mihal (C11), koji poseduju i u posmatranom razdoblju sa različitim uspehom prenose prezime svoga pretka Martina (C) MARKA.

U porodici Mihala (C11) i Katarine GODOVE rodio se sin jedinac Jan (C111)

koji je mlad preminuo. Po njemu nisu ostali potomci. Sa njim je nestala linija Mihala (C11).

Linija Martina (C3) i Alžbete JAKABOVE se može pratiti do trećeg pokolenja. Naime, Martin (C3) i Alžbeta JAKABOVA su imali sedam potomaka: četiri dečaka i tri devojčice. Jedinim naslednikom ove porodice postao je Martin (C34) kojem je u braku sa Marijom BRTKOVOM rođen sin Mihal (C341), koji je preminuo vrlo mlad. Na ovaj način nestaje i druga linija koja polazi od Martina (C) i Alžbete AMBRUŠOVE.

Linija potomaka Ondreja (C8) i Alžbete SLOBODNJIKOVE se može pratiti čak do šestog pokolenja. Ondreju i Alžbeti se rodilo dvoje dece: kćer, koja je preminula kao jednogodišnja, i sin Ondrej (C82) koji se oženio Evom MAGLODSKI i s njom imao pet potomaka. Liniju nastavlja Juraj (C822), koji je u braku sa Zuzanom SLADEČEKOVOM imao troje dece. Sledbenik ove porodice postaje Juraj (C8223), kojem se sa Zuzanom ZLOHOVOM rodilo četvoro dece: sin Jan (C82231) i tri kćeri. Janu (C82231) se u braku sa Marijom SVETLIKOVOM rodila kćer Marija, koja se udala za Jana BABINCA i tako nestaje linija Ondreja (C8) i Alžbete SLOBODNJIKOVE.

Do završetka ovog rada (kraj 1995. godine) mogu se pratiti potomci šestog i sedmog pokolenja, koji pripadaju trima linijama koje potiču od Martina (C) i Alžbete AMBRUŠOVE. To su sledbenici Jana (C4) i Ane BARINAKOVE, Juraja (C6) i Ane BALČEKOVE i, najzad, Pavla (C9) i Judite ĐURIŠOVE.

Svi danas živi kovačički Markovci imaju u Martinu (C) MARKO jedinog zajedničkog pretka.

U toku 210-godišnjeg razdoblja broj članova porodice MARKO porastao je od 6,77 (1786-1815) na 90,04 (1965-1995). Prosečna stopa rasta iznosi 1,38 % (muškarci 1,28 %, žene 1,56 %). Porast broja potomaka ima za posledicu pad

R e z i m e

119

stope promena. Dinamika broja potomaka ne protiče ravnomerno i jednakom intenzivnošću. Rast broja se ostvaruje naizmenično i označava se manje ili više naglašenim cikličnim kolebanjem. Udeo muških osoba je naglašeniji od udela žena.

Markovi mladići-mladoženje se žene (venčavaju) prosečne starosti 23,24 godine. Markovi zetovi su samo za 0,37 godina mlađi. Venčavaju se sa 22,87 godina. Ovakva konstatacija se odnosi i na žene. Razlika između Markovih devojaka, koje se udaju (20,49), i nevesti (20,47) je neznatna: 0,02 godine. Mladići-mladoženje su u većini prosečno stariji od svojih budućih supruga. Razlika između Markovih mladića i njihovih nevesti iznosi 2,77 godina, a između Markovih devojaka i njihovih supruga 2,38 godina.

U posmatranom razdoblju se menja starost pri kojoj se zaključuju prvi brakovi. Na sistematsko pomeranje starosti pri kojoj se zaključuju brakovi utiču u toku više od dvesta godina različite okolnosti (učenje zanata, vojna obaveza, sistematsko školovanje devojaka i dečaka u srednjim, višim i visokim školama - fakultetima i dr.).

Navike, koje su Kovačičani, a to znači i Markovci, doneli sobom iz ranijeg zavičaja (Horniaky) u pogledu termina venčavanja i svadbi su poštovane potpuno kako u nultom, tako i u prvom, drugom i trećem pokolenju. Određene promene su zapažene u sledećim pokolenjima (četvrtom, petom i šestom), u kojima se venčanja i svadbeni obredi ostvaruju tokom cele godine.

Razdoblje od venčanja do rođenja prvog potomka iznosi prosečno 1,987 godina. Ono odražava tendenciju sistematskog pada. Prvi porođaj (66 podataka) se javlja kod žena pri starosti od 22,01 godina, a poslednji pri starosti od 30,47 godina (53 podatka). Fertilni period (61 podatak) iznosi prosečno 9,31 godina i koleba od 1,16 i 24,37 godina, s jasnom tendencijom pada.

Prosečan broj dece u jednoj porodici (3,55) u posmatranom razdoblju opada od 11 (u I pokolenju) na 1,57 (u VI).

Prosečno razdoblje između dva porođaja (3,43 godine) utvrđeno je na osnovu podataka za 61 porodicu, za koje je ove podatke bilo moguće utvrditi i u kojima je bilo rođeno bar dvoje dece. U posmatranom razdoblju vremenski interval između dva porođaja ispoljava tendenciju sistematskog porasta.

Između broja dece i fertilnog perioda se javlja tesna korelacija i rođenjem svakog novog potomka fertilni period se povećava za 1,791 godinu.

U posmatranom vremenskom razdoblju u porodici MARKO, shvaćenoj u užem smislu reči, rođeno je 305 potomaka - 168 dečaka i 137 devojčica. Rođeni potomci pripadaju sedmim pokolenjima.

Najveća frekvencija imena, koja se sreće u muških potomaka, pripada imenu Jan (25,58 %). Na drugom mestu je ime Juraj (11,90 %). Mihal zauzima treće


120

mesto (10,71 %). Četvrti, peti i šesti rang (7,73 %) zauzimaju imena Adam, Martin i Pavel. Imenu Jozef pripada sedmo mesto po redu (7,14 %), a imenu Ondrej osmo (5,95 %). Sporadično se još sreću imena František i Štefan. U petom, šestom i sedmom pokolenju se sreću imena Božidar, Danko-Daniel i Jaroslav. Paleta imena se u šestom pokolenju dopunjava imenima Aleksandar, Boris, Dragan, Miroslav, Vladimir i Zdenko, a u sedmom Dejan, Filip, Ivan, Oskar i Patrik.

Kod devojčica dominantnu frekvenciju (po 21,17 %) imaju dva imena: Ana i Zuzana. Ova imena prati ime Marija (16,05 %). Imenu Katarina pripada sledeće - četvrto mesto (12,41 %), imenu Eva - peto (9,49 %). Alžbeta se nalazi na šestom (6,57 %), a Judita na sedmom mestu (5,11 %). U petom, šestom i sedmom pokolenju se javljaju imena koja nemaju visoku frekvenciju i rang, ali se njihovo prisustvo u popisu odražava na ostala imena i njihov značaj. Tako se u petom pokolenju javljaju Julijana i Snežana; u šestom Biserka, Božena, Elena, Natalija i Ružena, a u sedmom Amanda, Iveta, Martina i Rebeka.

Životni vek u porodici MARKO u posmatranom više nego dvestogodišnjem razdoblju se predstavlja trojako.

U prvom slučaju životni vek se izračunava za sve članove porodice, koji su umrli od prvog do šestog pokolenja. Karakteriše ga niska vrednost prosečne starosti umrlih (I pokolenje 19,36 godina, II 26,10 godina, III 27,35 godina, IV 36,86 godina itd.), iako su maksimalne vrednosti ponekad visoke. Podaci o četvrtom i petom pokolenju nisu više pouzdani, jer veliki (ne mali) broj potomaka ovih pokolenja još živi.

Drugi način analize problematike o mortalitetu proizilazi iz saznanja da najveća smrtnost u osnovi utiče na životni vek upravo u prvim godinama života. Zato se analizom posmatra razdoblje života do 20 godina. Rezultati ukazuju na jasnu tendenciju pada učešća umrlih do sedmog pokolenja. Od pokolenja do pokolenja se poboljšavaju uslovi života i opada smrtnost. U poslednjem (VII) pokolenju se uopšte ne javljaju slučajevi umiranja osoba mlađih od 20 godina. Ova okolnost povoljno utiče na prosečan vek života porodice MARKO.

Trećom analizom se ukupan broj umrlih razvrstava i prati po 30-godišnjim sukcesivnim razdobljima. Prosečan vek umrlih u celom posmatranom razdoblju (1786-1995) iznosi 27,97 godina. Od prvog 30-godišnjeg razdoblja (1786-1815) do poslednjeg vremenskog razdoblja (1966-1995) životni vek umrlih raste oko 10 godina (y = 14,649 + 10,120x) u toku jednog razdoblja. Ovu pojavu treba oceniti naročito pozitivno.

Kao uzrok smrti se u matičnim knjigama navode sledeće bolesti: kolera, jektika (TBC), influencija, apopleksija, hidrops, astma i dr. Većina ovih bolesti su infektivne. Na sprečavanju njihove pojave i širenja bilo je potrebno preduzimati takve mere koje bi doprinele odstranjivanju njihovih izvora i uslova njihovog

R e z i m e

121

ponovljenog javljanja. Mere su preduzimale uporedo crkvene, opštinske i vojne vlasti.

Poseban deo ovog rada posvećen je odnosu radnosposobnih članova porodice i potrošača. Izračunata vrednost kvocijenta P/S označava se kao „linija sudbine poljoprivredne (seoske) porodice“.

Učešće pripadnika Markove porodice u javnom životu se prati u pisanim dokumentima. Vidi se da su Markovci davali priloge za izgradnju crkve, za kupovinu zvona, dali hleba srpskim izbeglicama 1804. godine, bili birani i učestvovali kao (crkveni) savetnici; tri su brata Mihal, Adam i Martin, bili članovi Dobrovoljnog vatrogasnog društva pri njegovom osnivanju; Juraj Marko je bio poznat baštovan i telefonista, Markove je interesovala savremena poljoprivredna proizvodnja (među prvim odgajivačima su podigli hmeljanik). Pavel Marko je bio postavljen za nadzornika Tamiško-begejske vodne uprave u Vršcu.

Detaljno se analizira problematika podele rada i profesionalne orijentacije. Markovci su se u nultom, prvom i drugom pokolenju bavili poljoprivrednom proizvodnjom. Povremeno su se bavili i poslovima koji su se mogli smatrati zanatom. Kada je zemljište počelo da peredstavlja ograničavajući činilac, pripadnici Markovih porodica su bili prinuđeni da potraže dopunske izvore dohotka (muzika, baštovanstvo, voćarstvo, hmeljarstvo). Podela rada na poljoprivrednu proizvodnju u okviru vlastitog gazdinstva i na zanate i uslužne delatnosti u Markovim porodicama intenzivno je počela na razmeđu devetnaestog i dvadesetog veka. Zahvaljujući razvoju zanatstva naselje (Kovačica) se počelo otvarati. Zanatlije su se organizovali (Zanatsko udruženje je osnovano 15. novembra 1913). Podela i raščlanjavanje zanata, kojima su se bavile kovačičke zanatlije, uslovljeni su poljoprivredom, bez obzira, da li su usmereni na stvaranje uslova za pripremu i uspešno savlađivanje zadataka proizvodnje u poljoprivredi, ili se usmeravaju na berbu i preradu poljoprivrednih proizvoda.

Na srednje, a posebno na visoke škole - fakultete, Markovi odlaze po završetku Drugog svetskog rata, naročito u drugoj polovini dvadesetog veka. I na ovaj način su kovačički Markovi prisutni u javnom životu. Ovo prisustvo više nije ograničeno samo na Kovačicu. Oni su zanatlije širokog spektra, činovnici, učitelji, pravnici, ekonomisti, inženjeri tehničkih i hemijskih nauka, profesori, istraživački radnici i sl.


122

FAMILY MARKO FROM SENNÉ IN KOVAČICA

S U M M A R Y

This work presents genealogical study of family MARKO and covers the age of its departure from Senné (Veľký Krtíš), an origin settlement of the family, its removal across Slovenský Bardaň and Ečka, including the period from its arriving to Kovačica up to nowadays.

Three brothers, sons of Ondrej MARKO, came to Slovenský Bardáň at the June 1786: Juraj (junior), as the principal (or father) of family, Michal and Martin. With them came Ondrej MARKO's widow – Elena PAVLINKOVÁ.

In Slovenský Bardáň Juraj MARKO (son of Ondrej and Elena ŠTEVKOVÁ), married Judita, daughter of Ján KLÁTIK. Elena PAVLINKOVÁ died here, as 56-years old. During the 1788 year family MARKO’s leaves Slovenský Bardáň and removes to Ečka.

In Ečka, soon after its arrival to new settlement, dies Jurajs 19-years old brother Michal. Cause of dead was dolores oris et pedum. This disease has rifled in Ečka, especially during mart-may period of 1789 year. More than 70 persons (one-fifth of inhabitants) died during the first half-year of 1789.

Ten years after, in Ečka, Martin, the youngest brother of Juraj, as 27 years old, married Alžbeta AMBRUŠOVÁ from Aradáč, the daughter of Ján and Alžbeta BAJUZNAČOVÁ. The young couple had there two children. Both died very young (one in Ečka, the second in Kovačica).

During 1802 year these MARKO families moved from Ečka to new settlement Kovačica. There, Juraj recieved 20,57ha of soil and Martin 15,54ha.

In the case of Kovačica s family MARKO, for founder of genealogical tree it has to be considered Ondrej MARKO. Possible branches of this family tree during its coming to Slovenský Bardáň presents three sons: Juraj (A), Michal (B) and Martin (C). Since life path of the middle son Michal has been interrupted by crude virulent disease, this possibility is restricted to descendants of two branches – that of Juraj (A) and Martin (C).

Descendants of Juraj is able to follow from zero to fourth, res. fifth generation. Line of Juraj (A) and Judita KLÁTIKOVÁ (they had ten children) continues with Ján (A4) and Judita BENKOVÁ (eight children) in the first generation, Michal (A45) and Zuzana GAŠPÁROVÁ (two children) in the second, Michal (A432) and Ana ČEMANOVÁ in the third, Ján and Anna BOLERÁCOVÁ in the fourth. The line is ending with the fifth generation by

S u m m a r y

123

birth of Mária (A43231) who, being married, leaving the family MARKO. By this way she closing this line (family tree branch) of Juraj (A) MARKO.

During their marriage, Martin and Alžbeta AMBRUŠOVÁ had twelve descendants: nine sons and three daughters. Four of them dies very young or soon after birth: tree sons and one daughter. Other descendants (eight of them) have occasion to found their families. Among them, there are six sons of Martin (C): Martin (C3), Ján (C4), Juraj (C6), Ondrej (C8), Pavel (C9) and Michal (C11). They possess, and during observing period with various successes they are carrying, the surname of their predecessor Martin (C) MARKO.

In family of Michal (C11) and Katarína GODOVÁ was born just one son, Ján (C11

1), who died without descendants, as a very young boy. With him disappears line of Michal (C11).

Line of Martin (C3) and Alžbeta JAKÁBOVÁ can be followed up to the third generation. Martin (C3) and Alžbeta JAKÁBOVÁ had seven descendants: four sons and three daughters. As the sole successor of this family becomes Martin (C34) who had in his marriage with Mária BRTKOVÁ son Michal (C341), who dies very young. By this way disappears also the second line that begins with Martin (C) and Alžbeta AMBRUŠOVÁ.

Descendants line of Ondrej and Alžbeta SLOBODNÍKOVÁ can be followed up to the sixth generation. Ondrej and Alžbeta had two children: daughter, who died as one year old, and son Ondrej, (C82) who married Eva MAGLÓDSKA, and had five descendants. This line continues Juraj (C822), who had in marriage with Zuzana SLÁDEČEKOVÁ, three children. Branch of this family becomes Juraj (C8223), who had with Zuzana ZLOHOVÁ four children: son Ján (C82231) and three daughters. Ján (C82231) in marriage with Mária SVETLÍKOVÁ had daughter Mária, who married Ján BABINEC, and in such way disappears a line of Ondrej (C8) and Alžbeta SLOBODNÍKOVÁ.

In the moment of finishing this work (during the end of 1995) it is possible to mark descendants of sixth and seventh generation, and their members belong to three lines which arise from Martin (C) and Alžbeta AMBRUŠOVÁ. They are descendants of Ján (C4) and Anna BARINÁKOVÁ, Juraj (C6) and Anna BALČEKOVÁ, and finally Pavel (C9) and Judita ĎURIŠOVÁ.

All today living MARKO's in Kovačica have Martin (C) MARKO as their common ancestor.

During 210-years period number of family MARKO members grow from 6,77 (1786-1815) up to 90,04 (1965-1995). Average degree of growth is 1,38 % (1,28 % for male and 1,56 % for female members). Growth in number of descendants has as its outcome decrease in degree of change in dynamics of descendants


124

number. Dynamics of descendants number do not flow steady and with same intensity. Growth in their number realises in alternate way and records more or less evident cyclical oscillation. Portion of male persons is more emphasized then portion of female persons.

Youngsters-bridegrooms of family MARKO are marring in their average age of 23,24 year. Sons-in-law are just of 0,38 year younger. They are marring in age of 22,87 year. Difference between virgins of MARKO family, who are marring in their 20,49 year, and of brides stepping in family, who are marring in their 20,47 year, is inconsiderable: 0,02 year. Youngsters-bridegrooms are usually older than their future spouses. Difference between bridegrooms and their brides is 2,77 years, and between virgins of family MARKO and their future husbands is 2,38 years.

In observed period the age of accedence of first marriage is changing from time to time. During two hundred years, systematic changing in the age of accedence of first marriage is under influence of different circumstances (craft training, military obligation, education of girls and boys in secondary, higher and high schools - faculties etc.).

Habits which inhabitants of Kovačica, as well as members of family MARKO, brought from their earlier residence (Horniaky), regarding the term of wedding and marriage, are completely respected in zero as well as in first, second and third generation. Certain changes are observed in generations that follows (fourth, fifth and sixth), in which wedding and marriage ceremonies appear during the whole year.

Average interval between wedding and birth of first descendants is 1,987 year. It reflects tendency of systematic decrement. The first childbirth (in respect to 66 data) is occurring in woman during age of 22,01 years, while the last in the age of 30,47 years (53 data). Average fertility period (61 data) is 9,31 year and it oscillates from 1,16 to 24,37 years, with tendency of decrement.

In observed period, average number of children in one family (3,55) decrease from 11 (in first generation) to 1,57 (in sixth).

Average period between two childbirths (3,43 years) is based on data for 61 family, for which it was able to find data, and in which was borne at least two children. In observed period a time interval between two periods manifests tendency of systematic increment.

Between number of children and fertile period appears evident tiny correlation, while with a birth of every child this period increases for 1,791 year.

In observed period, in family MARKO, taken it in narrow sense, it was born 305 descendants - 168 boys and 137 girls. Born descendants belong to seven generations.

S u m m a r y

125

The most frequent name that can be find in male descendants is Ján (25,58 %). On the second place it is name Juraj (11,90 %). Michal takes the third place (10,71 %). Fourth, fifth and sixth place (7,73 %) belong to names Adam, Martin and Pavel. Name Jozef occupies seventh place (7,14 %), while name Ondrej, eight (5,95 %). Sporadically can be met names as František and Štefan. In fifth, sixth and seventh generation are present names as Božidar, Danko-Daniel and Jaroslav. Palette of names is supplemented in sixth generation with names as Aleksandar, Boris, Dragan, Miroslav, Vladimír, Zdenko, while in seventh these are Dejan, Filip, Ivan, Oskár and Patrik.

At female descendants dominant frequency (21,17 %) has two names: Anna and Zuzana. These names are followed by the name Mária (16,05 %). To the name Katarína belongs next - fourth place (12,41 %), to Eva - fifth (9,47 %), while name Judita occupies seventh place (5,11 %). In fifth, sixth and seventh generation are occurring names that has no high frequency and rank, but their presence on the list is of influence to other names and significance. So in the fifth generation occurs Juliana and Snežana, in sixth Biserka, Božena, Elena, Natália and Ružena, in seventh Amanda, Iveta, Martina and Rebeka.

Life expectancy in family MARKO during observed more than two hundred years long period can be presented with three modes.

In the first case life expectancy is measured for all members of family that died, starting with the first generation and ending with the sixth. Characteristic for this case is in its low value of average age of dying (first generation 19,36 years, second 26,10 years, third 27,35 years, fourth 36,86 years, etc.), even its maximal values are sometimes high. Data concerning fourth and fifth generation are not enough certain, since lot of descendants of these generations are still alive.

Second way in analysing a problem concerning mortality is outcome of the fact that the highest mortality basically responding to living expectancy right in first years of life. This is the reason why analysis covers observations of the period up to 20 years. From generation to generation living conditions are amending and mortality decrease. In the last generation (VII) there are no cases of dying in persons younger than 20 years. This circumstance is of proprietary influence to the average living expectancy of family MARKO.

Third way of analysing concerns classifying the total number of died and follows it as successive 30-years periods. Average age of dying in the whole observed period (1786-1995) is 27,97 years. From first 30 years period (1786-1815) up to the last time-period (1966-1995), living expectancy increase nearly 10 years (y = 14,649 + 10,120x) during one period. This appearance has to be evaluated as highly remarkable.

In registry books as causes of death are noted following diseases: cholera, consumprion (tuberculosis - TBC), influenza, apoplexy, hydrops, asthma, etc.


126

Most of these diseases are infective. In preventing these diseases and their expansion it was necessary to undertake such steps that would be of influence in elimination of their causes and conditions for their reappearing. These steps were undertaken collectively by church, communal and military authorities.

Separate part of this work is dedicated to the relation between members of family that are able for work and those that are consuments. Calculated value of quotient P/S is signified as „destiny line of an agrarian family.“

Participation of MARKO family members in the public life is followed through written documents. It can be seen that family MARKO gave gifts and donations for building a church, for purchasing the church bell, that gave breads for Serbian refugees in 1804. year, that were voted for and participated as presbyters. Three brother - Michal, Adam and Martin - were members of The Voluntary Fire-Brigade at the time of its setting up; Juraj MARKO, was telephonist and known gardener. Family MARKO was interested in agricultural production (they were among the first who build hop plants). Pavel MARKO was appointed for inspector of The Water Administration of Tamiš and Begej in Vršac.

Detaily is analysed problemacy of working participation and professional orientation. Family MARKO, in its zero, first and second generation was occupied with agricultural production. Periodically, members of family dealt with works that could be considered as trades. Since reduced area of land begins to be restrictive working factor, they were necessitated to find additional source of incomes (playing music, gardening, producing of fruit and hop). With the end of 19. century and beginning of 20. century division between agricultural production within individual economy, from one side, and trades and services, from the other, gain in intensity. Owing to development of trading, the settlement (Kovačica) begins with its opening. Traders found their organisations (Trade Union was found at November 13, 1913). Division and differentiating trades that Kovačica s traders dealt with was necessitated by agriculture production – either by forming conditions in preparing for successful solving tasks of production in agriculture or by preparing for picking and refinement of agricultural products.

Members of family MARKO attending higher or high schools – faculties, after the Second world war. By this way they are also included in public life. This presence is not more restricted just to Kovačica. They are traders of wide scope, civil servants, teachers, lawyers, economists, engineers of technical and chemical sciences, professors, scientific researchers and alike.

Ján Marko: Susedov dom. Intarzia (1965)

Ján Sokola: Žatva. Olejomaľba 45x60 (1976)

Katarína Kožíková: Tanec. Olejomaľba 35x50 (1978)

Martin Marko: Hrabanie sena. Olejomaľba 40x50 (1992)

130

Menný register

ÁBELOVSKÁ

Katarína, 41 ÁBELOVSKÝ

Ján, 41 AJDANIÆ

Arsenije, 45 AJDANIÆOVÁ

Pana, 45; 54 Stevka, 45

AMBRÓZY

Alexander, 95 Julius, 95 Matej, 82; 95

AMBRÓZYOVÁ

Márie, 50 Zuzana, 65

AMBRUŠ

Ján, 15; 26 AMBRUŠOVÁ

Albeta, 15; 26; 27; 73; 106

ANDIÆOVÁ

Stjepania, 70 ANÐIÆOVÁ

Mária, 66; 71 ANDRIS

Ján, 8 ANDRISOVÁ

Katarína, 8 ARSENIJEVIÆ

Branko, 63 ATIJASOVÁ

Rifka, 69 BABIÆOVÁ

Jelena, 61 Stoja, 68

BABINCOVÁ

Anna, 65; 69

Iveta-Katarína, 68 Zuzana, 41; 51

BABINEC

Ján, 68; 70; 74 Martin, 41; 68 Štefan, 42

BABKOVÁ

Judita, 8 BAÈÚROVÁ

Anna, 55 BAJÚZNAÈOVÁ

Albeta, 15; 26 BAKOŠ

Pavel, 70 Zlatko, 70

BAKOŠOVÁ

Ruena, 70 BALÁ

Adam, 69 Martin, 43 Michal, 30; 40 Pavel, 23

BALÁOVÁ

Anna, 43; 52 Judita, 44 Katarína, 23 Mária, 13; 40; 41; 49; 51

Violeta, 69 Zuzana, 43

BALÈEK

Juraj, 16; 28 BALÈEKOVÁ

Anna, 28; 32; 74 Eva, 45 Katarína, 35

BALLO, 23

BALOG

Ján, 33 BALOŠOVÁ

Ileana, 7 BARCA

Juraj, 62 BARCOVÁ

Albeta, 62 BARINÁK

Juraj, 28 BARINÁKOVÁ

Anna, 28; 31; 106 BARTKO

Ján, 46 Juraj, 46

BARTOŠ

Ján, 59 BARTOŠOVÁ

Eva, 52; 59 Mária, 63 Zuzana, 66

BASILIDES

Ján, 8; 9 Johanes, 9

BEBELMANNOVÁ

Gerda, 66 BELANSKÁ

Albeta, 28 BENEGÁLIA

Anton, 45 BENEGÁLIOVÁ

Antónia, 45 BENKA

Adam, 16 Jozef, 60 Juraj, 48; 60


131

Martin, 48; 50; 52; 60 Michal, 43 Pavel, 16 Vladimír, 60; 69 elimír, 60; 69

BENKA (CHRAN)

Adam, 50 Martin, 50; 69

BENKOVÁ

Eva, 43; 52; 60; 63; 69 Judita, 22; 23; 25; 72 Katarína, 49; 69 Mária, 13; 60; 69 Sneana, 60; 69 Zuzana, 43; 48; 53; 60;

68; 69 BEŠKOVÁ

Eva, 52; 63 BÍLA

Katarína, 8 BÍREŠOVÁ

Albeta, 24 BLAKOVÁ

Anna, 8 BOBÈÍKOVÁ

Anna, 48 BOHUŠ

Pa¾o, 15 BOLDOCKÁ

Zuzana, 47 BOLERÁC

Ján, 25 BOLERÁCOVÁ

Anna, 25; 72 Mária, 51 Zuzana, 40

BORKOVÁ

Edyth, 66 BRACHNOVÁ

Anna, 47 BREZNÍK

Adam, 69

Ivan, 54 Ján, 54

BREZNÍKOVÁ

Blaena, 69 BRTKA

Ján, 66 BRTKOVÁ

Albeta, 66; 71 Katarína, 42 Mária, 30; 74

BUGOVÁ

Ruena, 59; 67 BULÍK

Ján, 15 Martin, 15 Pavel, 15

BULÍKOVÁ

Zuzana, 34 BURÈIAR

Ján, 68 BURÈIAROVÁ

Viera, 68 CICKA

Ján, 35; 71 Juraj, 50; 60 Martin, 50; 63

CICKOVÁ

Eva, 70 Katarína, 50; 60; 70 Mária, 50; 61; 63; 70; 71

Zuzana, 71 CIDER

Jakub, 8 Michal, 8

CIGLECKÁ

Katarína, 52 CRNOKRAK

Toma, 110 ÈAÈIÆOVÁ

Anka, 59

ÈAPLOVIÈ

J(án), 9; 12; 14; 16; 17; 72; 82; 94; 95; 96; 97; 105;106

Ján, farár, 94; 97 ÈECHOVÁ

Eva, 62 Judita, 52 Mária, 64 Zuzana, 60

ÈECHOVCI, 37

ÈELOVSKÝ

Samuel, 6 ÈEMAN

Ján, 8; 25 ÈEMANOVÁ

Anna, 25; 72 Katarína, 53

ÈERNOŠ

Juraj, 29 ÈERÒAN

Eugen, 1 ÈÍIK

Jozef, 62 Juraj, 63; 68 Martin, 70 Michal, 65 Pavel, 62; 63

ÈÍIKOVÁ

Albeta, 66 Anna, 68; 71 Eva, 70 Katarína, 47

ÈINÈURÁK

Jozef, 47 Michal, 47

ÈINÈURÁKOVÁ

Katarína, 47 ÈOLIÆ

Dimitrije, 46 ÈOLIÆOVÁ

Ksenija, 46

Menný register

132

Valentina, 46 Vesna, 46

DENÈIÆOVÁ

Svetlana, 71 DÉRKOVÁ

Zuzana, 23 DINÈIÆ

Dušan, 56 DINÈIÆOVÁ

Jelica, 56; 66 Zorka, 56

DOBROÒOVSKÁ

Mária, 55 DOLINAJ

Martin, 47 DOLINAJOVÁ

Zuzana, 47; 55 DÖMEOVÁ

Elena, 64 DROZDOKOVÁ

Mária, 20 DUBOVSKÁ

Katarína, 64 DUBOVSKÝ

Martin, 64 DUCHOVÁ (DUDÁŠOVÁ)

Katarína, 29 DÚDIK

Pavel, 32; 48 DÚDIKOVÁ

Judita, 32; 40 Mária, 48; 56; 57

DUDOK

Daniel, 19 ÏURÁS

Juraj, 13 ÏURICA

Ján, 43; 59 Juraj, 16 Martin, 17 Pavel, 16

ÏURICOVÁ

Katarína, 59; 68 Mária, 43

ÏURIŠ

Adam, 42 Juraj, 55 Ondrej, 29 Pavel, 64

ÏURIŠOVÁ

Judita, 29; 33; 74; 106 Zuzana, 55

ERCEGOVCOVÁ

Katica, 62 FARKAŠ

J(ozef), 37; 106; 109; 111

Martin, 48 FARKAŠOVÁ

Anna, 68 Eva, 48; 59

FERKO

Andrej, 15 FEROVÁ

Anna, 33 FILÈÍK

Ján, 49 FILÈÍKOVÁ

Zuzana, 49; 60 FILIP

Ján, 55 FILIPOVÁ

Jarmila, 55 FÍZEL

Michal, 16 FÍZELOVÁ

Anna, 16 FOLANOVÁ

Mária, 52 GABRIŠOVÁ

Albeta, 34 Zuzana, 41

GAGES

Juraj, 8 GAGESOVÁ

Anna, 64; 71 Zuzana, 43

GAJAN

Adam, 44 Ján, 26; 53 Ondrej, 26 Pavel, 44

GAJANOVÁ

Mária, 46; 70 GAJDOŠOVÁ

Katarína, 61 GALAMBOŠ

Ondrej, 65 GALÁS

Ján, 52 GALÁT

Ján, 64 GÁLO

Pavel, 62 GÁLOVÁ

Anna, 62; 70 GARAFIATOVÁ

Mária, 38 GAŠPÁR

Ján, 23 GAŠPÁROVÁ

Zuzana, 23; 25; 72 GLÓZIK

e¾ko, 69 Martin, 42; 64 Michal, 42 Milko, 69 Pavel, 69

GLÓZIKOVÁ

Albeta, 64 Anna, 64 Zuzana, 42

GODOVÁ

Katarína, 30; 74


133

GORANOVIÆ

Aleksandar, 69 Jovan, 69

GREISINGER

Viliam, 47 Vladimír, 47

GREISINGEROVÁ

Elvíra, 47 GREKSA

Ján, 52 GREKSOVÁ

Mária, 52; 63 GROSEROVÁ

Zuzana, 8 GUNIÈOVÁ

Jelena, 60 GURÍNOVÁ

Anna, 56 HAJKO

Pavel, 64 HAJKOVÁ

Anna, 54 HAJNÁLOVÁ

Zuzana, 41 HALABRÍN

Michal, 50 HANSEN

Franz, 66 Tim, 66 Udo, 66

HANSENOVÁ

Nataša, 66 HARMÁDY

Ján, 71 HAŠKO

Ján, 17 Juraj, 17

HAVIAR

Michal, 40 Pavel, 40

HAVIAROVÁ

Anna, 34

Judita, 51 HLAVATÝ

Michal, 55 HOLÍK

Adam, 48 Pavel, 60; 70 Štefan, 60

HOLÍKOVÁ

Anna, 56 Mária, 48 Ruena, 60; 70

HOLÚBEKOVÁ

Eva, 72 HORÈEKOVÁ, 19

Elena, 19 HOREŠ

Juraj, 34 HOREŠOVÁ

Mária, 34; 44 HORNIAÈEK

Adam, 43 Michal, 56

HORNIAÈEKOVÁ

Katarína, 43; 52 HORNIAKOVÁ

Katarína, 30 HOWALD

Oskár, 103 HRÍB

Michal, 68 HRÍBOVÁ

Vesna, 68 HRIEŠIK

Fero, 52 Ondrej, 8

HRIEŠIKOVÁ

Eva, 68 Márie, 59

HRK

Ján, 63 HRKOVÁ

Zuzana, 63

HRKOVÁ, rod. BABKOVÁ

Anna, 7 HRNÈIAR

Ondrej, 23 HRNÈIAROVÁ

Katarína, 37 HRUBÍKOVÁ

Katarína, 47 HUDCOVÁ

Anna, 8 Judita, 19 Katarína, 43 Zuzana, 41

HUDEC, 19; 36

Ján, 95 Martin, 19; 26 Michal, 95

HUÈKA

Ján, 71 HUÈKOVÁ

Anna, 22; 71 HURÁVIK

Ján, 42 HURÁVIKOVÁ

Anna, 42; 51 HUSÁRIK

Juraj, 63 Martin, 70 Pavel, 63

HUSÁRIKOVÁ

Albeta, 70 Eva, 47

HÚŠÈAVA

Alexander, 4 CHALUPECKÝ

Ivan, 3; 4 CHALUPOVÁ

Zuzana, 70 CHRANOVÁ

Anna, 29 IGNJATOVOVÁ

Nada, 67

Menný register

134

IMRO

Pavel, 25 Peter, 45 Tomáš, 25

IMROVÁ

Albeta, 45 Juliana, 45; 55

IVANOVIÆ

Milinko, 69 Radomirka, 69 Vladisav, 69

JAKÁB

Martin, (HRIEŠIK), 27 JAKÁBOVÁ

Albeta, 30; 74 Albeta, (HRIEŠIKOVÁ),

27

JAKOBI

Hans, 66 Silvia, 66

JAKOVLJEVIÆ

Miodrag, 66 JAKOVLJEVIÆOVÁ

Mileva, 66 Mirjana, 65

JAKUBCOVÁ

Mária, 70 JAMBEK

Steva, 61 JAMBEKOVÁ

Marica, 61 JANÈOVÁ

Anna, 8 JANÈOVIC

Ján, 20 JANIŠ

Ján, 44 Martin, 44

JANIŠOVÁ

Anna, 70 JANTA

Jánoš, 64

JANTOVÁ

Ilonka, 64 JARMATSKÁ

Anna, 55 JARMATSKÝ

Juraj, 55 Pavel, 55

JÁROŠI, 39

JAŠKO

Ján, 53 Juraj, 69

JAŠKOVÁ

Anna, 69 Eva, 70 Zuzana, 53; 64

JESENSKÝ

F(rantišek), 12; 14; 16; 17; 20; 21; 26

František, 7; 8; 9; 14 JESZENSZKY

Franciscus, 7 JOKIÆOVÁ

Radmila, 54; 65 JONÁŠ

Andrej, 50; 62 Emil, 62 Ján, 35; 50 Ondrej, 50; 62 Pavel, 106 Samuel, 41

JONÁŠOVÁ

Anna, 41; 44; 51 Katarína, 47 Mária, 9; 43; 50; 61 Zuzana, 45; 49

JONÁŠOVÁ, rod. MARKOVÁ

Albeta, 9 JOVANOVIÆOVÁ

Nevena, 65 Saša, 63 Sneana, 63

JOVANOVIÆ

Ljubomir, 63 Milivoje, 65

KARLEÈÍK

Ján, 60 Július, 60

KARLEÈÍKOVÁ, rod.

MARKOVÁ

Zuzana, 9 KASNER

Jozef, 19 KERESTURSKÝ

Pavel, 8 KIAPEŠOVÁ

Anna, 24 KLÁTIK

Ján, 13; 21 KLÁTIKOVÁ

Judita, 13; 14; 21; 22; 25; 26; 72

KLENAK

Dansen, 63 KNAPPOVÁ

Miloslava, 87 KOÍK

Ján, 47 Jozef, 47; 49; 56; 66

KOÍKOVÁ

Anna, 47; 56 Katarína, 47; 56; 66 Vierka, 56; 66

KÒAZOVIC

Ján, 69 Michal, 69

KÒAZOVICOVÁ

Eva, 42; 51 KOLAJ

Juraj, 24 KOLAJOVÁ

Zuzana, 24; 25 KOLÁR

Juraj, 56


135

KOLÁRIKOVÁ

Anna, 71 KOLÁROVÁ

Katarína, 56; 66 KOLARSKI

Miodrag, 63 Zlatoje, 63

KOREÒ

Michal, 51 Štefan, 51

KOREÒOVÁ

Eva, 63 KOŠOVÁ

Katarína, 8 KOŠÚTOVÁ

Anna, 69 KOVÁÈ

Benjamín, 16 Jakub, 94 Ján, 16 Martin, 16 Ondrej, 16 Tomáš, 94

KOVAÈEVIÆOVÁ

Natália, 69 KOVAÈEVIÆ

Dušan, 69 KOVÁÈOVÁ

Anna, 53 Eva, 48 Katarína, 16 Mária, 16; 25

KOVARÈEKOVÁ

Eva, 46 KRAHULCOVÁ

Anna, 8 KRAHULEC

Juraj, 8 KRÁLIK

Ján, 64 KRÁLIKOVÁ

Anna, 64

KRASKO

Pavel, 65 KRASKOVÁ

Anna, 65 KRIAN, 19

Ján, 33 Pavel, 64

KRIANOVÁ

Anna, 33; 46 Eva, 19 Katarína, 19; 26 Mária, 8 Zuzana, 66

KRIŠTOF

Milan, 103 KRŠIAKOVÁ

Zuzana, 64 KRSTIÆOVÁ

Desa, 62 KU¼OVÁ

Zuzana, 71 KUCHÁRIK

Ján, 31 Štefan, 44; 51

KUCHÁRIKOVÁ

Anna, 9; 31; 32; 35; 40; 44; 105

Eva, 64 Mária, 51; 62

KUÈERA

Ján, 41 Martin, 15; 26 Michal, 41 Ondrej, 53

KUÈEROVÁ

Zuzana, 53; 64 KUNCOVÁ

Aranka, 104 KYSE¼OVÁ

Judita, 48 LAÈOKOVÁ

Katarína, 47

LALIÆ

Toma, 53 LALIÆOVÁ

Emília, 53; 65 LAUF

Jakub, 96 LAUR

Ernest, 103 LEHOTSKÁ

Darina, 4 LENHART

Ján, 30; 54 Pavel, 8

LENHARTOVÁ

Anna, 62; 63 Eva, 68 Zuzana, 54; 65

LENHARTOVÁ (BENKOVÁ)

Zuzana, 55 LISKA

Martin, 25 Pavel, 30

LISKOVÁ

Eva, 69 LOVÁSOVÁ

Mária, 56 ¼AVKOVÁ

Elena, 8 MAGLÓDSKA

Eva, 32; 41; 74 MAGLÓDSKY

Juraj, 32 MAJER

Oskár, 103 MAJTÁN

Milan, 19; 86; 90 MAKSIÆOVÁ

Ermina, 67 MALÍK

Ondrej, 25 MALINOVÁ

Elena, 16

Menný register

136

Mária, 16 MARÈEK

Juraj, 52 Martin, 52

MARÈEKOVÁ

Barbara, 31 MARINKOVIÆ

Ilija, 68 MARKO

Adam (C443), 31 Adam (C448), 31 Adam (C4521), 35; 44 Adam (C454), 32; 35; 36;

37; 38; 47; 48; 50; 89; 91; 104; 106; 108; 109; 110

Adam (C4542), 38; 48; 49; 56; 57

Adam (C45423), 48 Adam (C4542b), 59 Adam (C4542b5), 48; 59 Adam (C4542b5a), 67 Adam (C6435), 40 Adam (C647), 32; 51 Adam (C6474), 41 Adam (C985a6a4), 53; 64 Adam (C985a7), 44; 53;

65; 108 Adam (C985a713), 65 Adam C647), 41 Alexander (C9851a51), 64 Boris (C4542b5a3), 59; 67 Daniel (C9851a211), 71 Danko (C985a421), 64 Dejan (C45421a21), 67 Dragan (C45421a2), 56; 66 Filip (C6437322), 70 František (C37), 28 František (C912), 33 Ivan (C4523321), 65 Ivan (C45421a22), 67

J(án), 95; 108; 110; 111; 112

Ján, 9; 14; 20 Ján (A4), 21; 22; 23; 25;

72

Ján (A42), 22; 23 Ján (A4322), 25 Ján (A4323), 25; 72 Ján (A43a6), 24 Ján (C11

1), 30; 74 Ján (C4), 27; 28; 31; 73;

74; 106 Ján (C44), 28; 31; 34 Ján (C441), 31 Ján (C44

10), 31 Ján (C447), 31 Ján (C452a

10), 35; 45; 46 Ján (C452a

10a), 55

Ján (C452a10a

1), 46 Ján (C452a

11), 36 Ján (C4537), 38; 47; 55 Ján (C45371), 47; 55 Ján (C45421), 48; 56; 66 Ján (C45421a), 66 Ján (C45433), 48; 59; 68 Ján (C454331), 59 Ján (C454333), 59; 68 Ján (C4545), 38; 49; 60 Ján (C45451), 49; 60; 69 Ján (C63), 28 Ján (C64375), 51; 62 Ján (C643752), 62 Ján (C646), 32 Ján (C648), 32; 41; 51 Ján (C6482), 41; 51; 62 Ján (C64821), 51; 62; 70 Ján (C648212), 62; 70 Ján (C6482121), 70 Ján (C684), 44 Ján (C82231), 51; 62; 70;

74

Ján (C8243), 42; 52; 63

Ján (C82434), 52 Ján (C92), 29; 33 Ján (C922), 33 Ján (C984b4), 43; 52; 63 Ján (C984b42), 52; 63 Ján (C9851a3), 52; 64 Ján (C9853), 43 Ján (C985a42), 64 Ján (C985a6), 44; 53; 64 Ján (C985a61), 53 Ján (C985a62), 53; 64 Ján (C985a6a), 64 Jaroslav (C4542b51), 59 Jaroslav (C6482122), 70 Jaroslav (C985a71), 53; 65 Jozef (A48), 26 Jozef (A43a7), 24 Jozef (A48), 22; 24; 25 Jozef (A486), 24 Jozef (C42), 28 Jozef (C452a

14), 35; 46; 55

Jozef (C452a14

1), 46; 55; 66

Jozef (C452a14

11), 55; 66 Jozef (C65), 29 Jozef (C8a3), 29 Jozef (C985a5), 44; 53; 64 Jozef (C99), 30; 34; 44 Jozef (C993), 44 Juraj, 13; 14; 16; 17; 19;

20; 21; 22 Juraj (A), 18; 20; 21; 22;

25; 26; 72; 105; 106 Juraj (A41), 22; 23 Juraj (A43a5), 24 Juraj (A5), 21 Juraj (C), 73 Juraj (C32), 27 Juraj (C452a

11), 35; 46; 55 Juraj (C452a

112), 46; 55


137

Juraj (C6), 27; 28; 32; 73; 74

Juraj (C61), 28 Juraj (C62), 28 Juraj (C643), 32; 40; 51 Juraj (C6434), 40 Juraj (C6437), 40; 51; 62 Juraj (C64373), 51; 62; 70 Juraj (C648213), 62; 70 Juraj (C822), 33; 41; 51;

74

Juraj (C8223), 42; 51; 62; 74

Juraj (C985), 34; 43; 52; 106; 108

Juraj (C9851), 43; 52; 53; 106; 108

Juraj (C9851a), 63 Juraj (C9851a2), 52; 63; 71 Juraj (C9851a21), 63; 71 Juraj (C985a), 53 Juraj ml., 13 ¼udovít (C455), 32 Martin, 9; 13; 14; 15;

16; 17; 19; 20; 21 Martin (C452), 44 Martin (A43a3), 24 Martin (C), 18; 26; 27;

72; 73; 106 Martin (C3), 27; 30; 73;

74

Martin (C34), 27; 74 Martin (C45), 28; 31; 32;

35; 36; 40; 106; 108; 109

Martin (C452), 31; 35; 37; 38; 51; 106; 108; 109

Martin (C4522), 35 Martin (C45232), 45; 54;

65

Martin (C4526), 35; 45; 55

Martin (C4546), 38; 49; 50

Martin (C45461), 49 Martin (C45462), 49 Martin (C98), 30; 34; 42;

106

Martin (C9851a5), 53; 64 Martin C34), 30 Matej, 20 Michal, 13; 14; 17; 18;

19; 20; 21 Michal (A43), 22; 23; 24;

25; 72 Michal (A432), 23; 25; 72 Michal (A7), 21 Michal (B), 72 Michal (C11), 27; 30; 73;

74

Michal (C31), 27 Michal (C341), 30; 74 Michal (C4527), 35 Michal (C453), 32; 35;

37; 38; 46; 106; 108 Michal (C4536), 38 Michal (C4543), 38; 48;

59

Michal (C45431), 48; 59; 68

Michal (C64), 28; 32; 40 Michal (C642), 32 Michal (C643732), 62; 70 Michal (C984), 34; 43 Michal (C984b), 52 Michal (C984b3), 43; 52;

63

Michal (C985a4), 43; 53; 64

Miroslav (C453711), 55 Ondrej, 13; 14; 15; 18;

19; 20; 26; 72; 73

Ondrej (A1), 21 Ondrej (C1), 27 Ondrej (C8), 27; 29; 32;

73; 74 Ondrej (C82), 29; 32; 41;

74

Ondrej (C824), 33; 42; 51 Ondrej (C921), 33 Ondrej (C924), 33 Ondrej (C95), 30 Ondrej (C96), 30 Ondrej (C985a711), 65 Ondrej, ml., 18; 19 Ondrej, st., 18 Oskár (C4545121), 69 Patrik (C452a

14111), 66

Pavel, 14; 15; 18 Pavel (C9), 74 Pavel (A421), 23 Pavel (A45), 22 Pavel (A6), 21 Pavel (C2), 27 Pavel (C4523), 35; 44; 51;

54; 108 Pavel (C45231), 45 Pavel (C45233), 45; 54;

107

Pavel (C452332), 54; 65 Pavel (C4549), 38 Pavel (C7), 27 Pavel (C8245), 42 Pavel (C9), 27; 29; 33;

73; 106 Pavel (C91), 29; 33 Pavel C45233), 65 Štefan (C4524), 35; 45; 54 Štefan (C454211), 56; 66;

71

Valentín, 17 Vladimír (C454512), 60;

69

Menný register

138

Vladimír (C9851a22), 63; 71

Zdenko (C453712), 55 Zdenko (C985a423), 64

MARKOVÁ

Albeta (C10), 27; 30 Albeta (C35), 27; 30 Albeta (C4536), 47 Albeta (C4539), 38 Albeta (C454

11), 38; 50; 62

Albeta (C45463), 49 Albeta (C643751), 62 Albeta (C823), 33 Albeta (C82433), 52 Albeta (C82435), 52; 63 Amanda (C6437321), 70 Anièka (C9851a31), 64 Anna, 14 Anna (A2), 21 Anna (A44), 22 Anna (A483), 24; 25; 26 Anna (A4831), 26 Anna (C36), 28 Anna (C41), 28 Anna (C445), 31; 34 Anna (C452a

10a2), 46

Anna (C452a10a

3), 46; 55 Anna (C452a

12), 35; 46 Anna (C452a

1412), 55; 66

Anna (C452a14

2), 46 Anna (C452a

143), 46; 55

Anna (C4538), 38; 47 Anna (C4541), 38; 47; 56;

57

Anna (C456), 32; 40 Anna (C643731), 62; 70 Anna (C64374), 51; 62 Anna (C648211), 62; 70 Anna (C64822), 51 Anna (C8222), 42 Anna (C82233), 51; 63

Anna (C8241), 42; 51 Anna (C82432), 52; 63 Anna (C93), 29; 34 Anna (C982), 34; 42 Anna (C984b32), 52; 63 Anna (C984b421), 63 Anna (C9851a4), 53; 64 Biserka (C985a422), 64 Boena (C452331), 54; 65 Elenka (C454511), 60; 69 Eva (A484), 24 Eva (C43), 28 Eva (C444), 31 Eva (C45234), 45; 54 Eva (C4535), 38; 47; 107 Eva (C454

10), 38; 48; 50; 61

Eva (C454311), 59; 68 Eva (C45432), 48; 59 Eva (C645), 32; 41 Eva (C6481), 41; 44; 51;

54

Eva (C821), 33 Eva (C984b41), 52 Eva (C985a712), 65 Iveta (C4523322), 65 Judita (A43a8), 24 Judita (A47), 22 Judita (A482), 24; 25 Judita (A9), 22 Judita (C641), 32; 40 Judita (C6473), 41 Judita (C991), 34; 44 Juliana (C45261), 55 Juliana (C45461), 45 Katarína, 20 Katarína (A10), 22 Katarína (A43a4), 24 Katarína (C452a8), 35 Katarína (C452a9), 35 Katarína (C4533), 38; 47

Katarína (C454332), 59; 68

Katarína (C4548), 38; 50; 60

Katarína (C6436), 40 Katarína (C8242), 42 Katarína (C8244), 42; 52 Katarína (C911), 33 Katarína (C97), 30; 34 Katarína (C981), 34; 42 Katarína (C98511), 52 Katarína (C985a51), 53;

64

Katarína (C992), 34; 44 Mária, 14 Mária (A3), 21 Mária (A43231), 25; 72 Mária (A46), 22 Mária (A48), 24 Mária (A481), 24 Mária (A8), 22 Mária (C12), 27; 30 Mária (C449), 31 Mária (C451), 31; 35 Mária (C4531), 38; 46 Mária (C45421111), 71 Mária (C45422), 48; 57;

67

Mária (C4547), 38; 50; 60 Mária (C5), 27 Mária (C6431), 40; 51 Mária (C64371), 51; 62 Mária (C6471), 41 Mária (C81), 29 Mária (C822311), 62; 70;

74

Mária (C82234), 51; 63 Mária (C82431), 52; 63 Mária (C825), 33; 42 Mária (C984b31), 52; 63 Mária (C9852), 43; 53 Mária (C986), 34


139

Marinela (C984b321), 63 Martina (C6482131), 70 Michaela, 68 Natália (C9851a52), 64 Rebeka (C452a

14112), 66

Ruena (C4542b5a2), 59; 67

Sabína, 68 Sneana (C985a72), 53; 65 Vesna (C4542111), 66; 71 Zorka (C6472), 51 Zuzana (A431), 23; 25 Zuzana (A4321), 25 Zuzana (A4324), 25 Zuzana (A485), 24; 25;

26

Zuzana (C33), 27 Zuzana (C44

11), 31; 35 Zuzana (C442), 31 Zuzana (C446), 31 Zuzana (C452321), 54; 65 Zuzana (C452a

111), 46; 55

Zuzana (C452a13), 35

Zuzana (C4532), 38 Zuzana (C4534), 38; 47 Zuzana (C45424), 48; 57;

58; 67 Zuzana (C4544), 38; 44;

48; 49; 60 Zuzana (C45452), 49; 60 Zuzana (C6432), 40 Zuzana (C6433), 40 Zuzana (C6472), 41; 51 Zuzana (C8221), 42 Zuzana (C82232), 51; 63 Zuzana (C8a4), 29 Zuzana (C94), 30; 34 Zuzana (C983), 34; 42 Zuzana (C9841), 43 Zuzana (C984b2), 43; 52 Zuzana (C984b43), 52; 63 Zuzana (C985a41), 64

Zuzana (C985a52), 53; 64 MARKOV-ÈECHOV

orchester, 37

MARKOVIÆ

Boidar (C45241), 45; 54 Branislav (C452441), 54;

65

Branislav (C45245), 45; 54; 65

Gabriel (C452451), 65 Goran (C452451), 54; 65 Miladin - Miško (C45243),

45

Slobodan - Danko (C45242), 45

Slobodan (C45242), 54 Štefan (C452421), 54 Štefan (C4524411), 65 Stevan, 45 Svetolik (C45244), 45; 54;

65

MARKOVIÆOVÁ

Daniela (C4524512), 65 Ðina, 65 Ljiljana (C452412), 54 Marína (C452452), 54 Nada (C452422), 54 Zorica (C452411), 54

MARON

Ján, 30 Ondrej, 30

MAŠALOVÁ

Rozina, 55 MAŠKO

Ján, 8 MATIÆ

Dušan, 58; 67 Goran, 67; 71 Milenko, 58; 67; 71 Rada, 58 Veljko, 59; 67

MATIÆOVÁ

Budimka, 59 Dragica, 54 Marijana, 71 Smiljana, 57; 58; 67 Zuzana, 67

MATÚCH

Juraj, 32 MEDAREVIÆOVÁ

Draginja, 60 MEGA

Adam, 70 Pavel, 70

MELEGA


MELIŠ

Ján, 70 Jozef, 70 Pavel, 38

MELIŠOVÁ

Zuzana, 38; 39; 47; 48; 50; 89; 91

MIHÁLIKOVÁ-TÝROVÁ

Zuzana, 3 MIKUŠ

Juraj, 15 Pavel, 15; 106

MIKUŠOVÁ

Anna, 28 Katarína, 42 Mária, 15; 27 Zuzana, 25

MILIÆEVIÆOVÁ

Jelena, 54 MILOVANOVÁ

Stevanka, 58 MIMIÆOVÁ

Anðelka, 66 MLADONICKÁ

Albeta, 33

Menný register

140

MLYNÁRÈEK

Juraj, 35 Štefan, 53

MLYNÁRÈEKOVÁ

Albeta, 35 Katarína, 53; 64 Mária, 35; 37; 44; 51

MOKRAN

Martin, 64 MOLOTOVCI, 68

MRAVÍK

Matej, 16 Pavel, 66 Vladimír, 66

MRAVÍKOVÁ

Katarína, 15; 26 Mária, 65

MRKVA

Štefan, 66 MRKVOVÁ

Ruena, 66; 71 MUSINOV

Branko, 65 Mija, 65

N.

Etelka, 67 Henrieta, 67

NAGYOVÁ

Mária, 16 NEMCOVÁ

Katarína, 53; 64 Zuzana, 48; 59

NEMEC

Jozef, 53 NEMÈEK

Ján, 68 NEMÈEKOV orchester, 59

NEMÈEKOVÁ

Anna, 32 Jana, 68

NEMEŠ

Jozef, 56

NEMEŠOVÁ

Kristína, 56; 66 NIKOLIÆ

Dobrosav, 54 Slobodan, 7

NIKOLIÆOVÁ

Olga, 54; 65 Vera, 54

NOVAKOVIÆ

Andrija, 63 Branislav, 63 Nikola, 61

NOVAKOVIÆOVÁ

Danica, 63 Gordana, 61

OMASTOVÁ

Eva, 50 ONDRÍKOVÁ

Anna, 71 OSMANAGIÆ

Dimitrije, 46 Vojkan, 46 Zoran, 46

PÁLENKÁŠ

Ján, 34 Michal, 34

PALOTAJ

Juraj, 8 Mária, 8

PALUŠKOVÁ

Mária, 40 PANTIÆ

Mirko, 7 PARASKA

Antal, 106 Lorinc, 106

PATAÈÍK

Martin, 43 PATAÈÍKOVÁ

Zuzana, 43 PATAK

Ján, 34

Juraj, 13; 34 Michal, 24 Pavel, 34

PATAKOVÁ

Albeta, 68 PAVLÍK

Michal, 51 PAVLÍKOVÁ

Anna, 34 Judita, 51; 62

PAVLINKOVÁ

Elena, 13; 17; 20 PAVLOVIÆ, nadporuèík, 105

PAVLOVIC

Juraj, 30 Vladimír, 63

PAVLOVICOVÁ

Eva, 55 PEKOVSKÝ

O(ndrej), 26 PETRÁK

Ján, 37 PETRÁKOVÁ

Anna, 20; 53 Zuzana, 37; 46

PETRÁŠ

Adam, 7 Ján, 55

PETRÁŠOVÁ

Anna, 55; 66 PETRÍK

Martin, 49 PETRÍKOVÁ

Eva, 35; 50; 59 Zuzana, 49

PIKTOROVÁ

Eva, 53 PILIPOVIÆOVÁ

Jelka, 69 PIŠPECKÁ

Mária, 60


141

PLAVŠIÆOVÁ

Katica, 69 POHANKOVÁ

Zuzana, 70 POLIAK, 23

Ján, 51 Martin, 50 Pavel, 51

POLIAKOVÁ

Anna, 61 PONIÈANOVÁ

Eva, 50 POPOVOVÁ

Vidosava, 67 POVAAJ

Matej, 19; 87 PRAZINA

Ivan, 69 PRAZINOVÁ

Svjetlana, 69 PRÍBE¼OVÁ

Mária, 63 Zuzana, 34

PROKOPOVIÆOVÁ

Jasmina, 69 PUŠKÁROVÁ

Katarína, 54 Mária, 23 Zuzana, 62

RADIÆOVÁ

Zora, 67 RADIÆ

Borivoje, 67 RADIÈEVIÆOVÁ

Ljubica, 54 RADLINSKÝ

Juraj, 8 Ondrej, 8

RANÐELOVIÆ

Sreten, 71 Vladimír, 71

RANÐELOVIÆOVÁ

Jelena, 71 Nevena, 71

RAŠKOVÁ

Eva, 50 RECHOVÁ

Mária, 56 RIEGEL

Viktor, 67 RIEGELOVÁ

Diana, 67 RISTOVIÆOVÁ

Valerija, 7 RISTOVSKI

Svetozar, 64 RODIÆ

Arkadije, 67 RODIÆOVÁ

Verica, 67; 71 ROTH

Jozef, 24 RUKAVINA

Elvíra, 47 RUMAN

Pavel, 46 RUMANOVÁ

Mária, 46 Viera, 46

SABO

Ján, 55 Michal, 55 Pavel, 15; 35

SABOVÁ

Anna, 55 Jarmila, 55 Zuzana, 35; 44; 51

SAMPOROVÁ

Anna, 61 Mária, 31

SANTOVAC

Slobodan, 67 Veselin, 67

SANTOVCOVÁ

Sanja, 67 SEL

Margita, 67 SELSKÝ

Ján, 22 SEVERÍNY

Pavel, 109 SEVERÍNYOVÁ

Zuzana, 32 SIMJANOVSKÁ

Ru ica, 7 SIMONOVIÈ

Blaej, 17 SIMONUTI

Trípo, 68 SLÁDEÈEK

Michal, 72 SLÁDEÈEKOVÁ

Anna, 72 Zuzana, 41; 51; 74

SLAVKA

Ondrej, 8 SLIVKA

Ján, 71 SLIVKOVÁ

Anna, 71 SLOBODNÍK

Ján, 8 Juraj, 29 Ondrej, 8

SLOBODNÍKOVÁ

Albeta, 29; 32; 74 SOKOLA

Ján, 56 Juraj, 8

SOKOLOVÁ

Anna, 8 Eva, 50 Zuzana, 53; 63

SPASIÆOVÁ

Milena, 57

Menný register

142

SPASOJEVIÆ

Boriša, 69 Goran, 69 Igor, 69 Predrag, 69

SPITZMEIER

Norbert, 61 SPITZMEIEROVÁ

Evelín, 61 Silvia, 61

STAMORIAN

Petru, 67 Viorika, 67

STOJKOVIÆOVÁ

Milena, 62 STOJKOVIÆ

Milorad, 62 STRAKOVÁ

Mária, 24; 25 SUCHÁNEK

Adam, 50; 60; 62; 68; 72 Alexander, 61 Daniel, 71 Darko, 72 Dragan, 62 Igor, 61 Ján, 50; 61 Jozef, 50; 61 Juraj, 53; 60; 68; 71 Martin, 50; 62 Michal, 46 Pavel, 47; 53; 70 Pavel, (SUCHÁNSKY),

31

Zlatko, 61 SUCHÁNKOVÁ

Albeta, 44 Anka, 70 Anna, 62 Elena, 68 Eva, 53 Judita, 52

Viera, 61 Vierka, 50 Zuzana, 46; 55

SUCHÁNSKA

Anna, 71 Zuzana, 31; 34 Zuzana,

(SUCHÁNKOVÁ), 31 SUCHÁNSKY

Adam, 71 Daniel, 30

SUKUPOVÁ

Al beta, 8 SUPEKOVÁ

Zuzana, 62; 70 SVETLÍK

Adam, 40 Ján, 62 Jozef, 62 Martin, 40 Pavel, 65 Štefan, 62

SVETLÍKOVÁ

Albeta, 49 Eva, 71 Mária, 62; 70; 74

SYNÈEKOVÁ

Zuzana, 30 SZYMAÒSKI

Jozef, 4 ŠESTÁKOVÁ

Anna, 23 ŠIFEL

Ján, 56; 66; 71 Jozef, 56; 66; 71 Jozef, ml., 106 Vladimír, 66; 71 Zdenko, 66; 71

ŠIFELOVÁ

Jarmila, 66; 71 Kvetoslava, 66; 71 Monika, 71

Viktória, 71 ŠIMEKOVÁ

Katarína, 34 ŠIPICKÁ

Mária, 34; 42; 106 Zuzana, 61

ŠIPICKÝ

Ján, 61 Martin, 34

ŠIPKOVÁ

Anna, 46 ŠIRKA

Juraj, 61; 70 Martin, 50; 59 Michal, 30; 42 Ondrej, 30

ŠIRKOVÁ

Mária, 61; 70 ŠIŠKA

Adam, 47 Ján, 70 Juraj, 70

ŠIŠMIŠ

Milan, 6 ŠORTULOVÁ

Gordana, 65 ŠOSTÁKOVÁ

Albeta, 59 ŠPRINGE¼

Michal, 49 ŠPRINGE¼OVÁ

Albeta, 49 ŠTEVKOVÁ

Elena, 13; 14; 18; 26; 73; 109

Elena, (ŠTEUKOVÁ), 19; 20

ŠULEK

Adam, 34 ŠÚLEKOVÁ

Katarína, 56


143

ŠUVAÈKI

Olga, 67 TOADERA

Mária, 61 Trajan, 61

TOMANOVÁ


TOMÁŠOVÁ

Anna, 51 Mária, 47

TOMAZOVIÆ

ivko, 60 TOMAZOVIÆOVÁ

Nada, 60; 69 TOMKOVÁ

Zuzana, 8 TÓTH

Bela, 96 TÓTOVÁ

Zuzana, 47 TRNOVSKÁ

Zuzana, 48 TÝR

Michal, 3

AHÚN

Ján, 97 Karol, plukovník, 97

UHRIN

Martin, 17 URBAN

Pavel, 46 URBANOVÁ

Anna, 46 UŠIAK

Ján, 106 Michal, 8

UŠIAKOVÁ

Anna, 8 VAGOVÁ

Elena, 8

VALAŠTIAN

Martin, 8 VALAŠTIANOVÁ

Anna, 8 VALENTA

Samuel, 50 VALENTOVÁ

Albeta, 21; 22 VÁLOVCOVÁ

Katarína, 26 Zuzana, 54; 65

VAŠEK

Ján, 45 VAŠKOVÁ

Anna, 45; 55 VEÒARSKÁ

Eva, 53 VEÒARSKÝ

Juraj, 52 VERESKÁ


VERESKÝ

Adam, 106 VESELÁ


VESELÝ


VESTEKOVÁ

Anna, 29 VIKA

Ondrej, 47; 108 VILIAÈIKOVÁ

Anna, 55 VOLÁK

Ján, 13 Martin, 17

VORGIÆ

Milorad, 71

VORGIÆOVÁ

Magdaléna, 71 Milena, 71

VOZÁROVÁ

Albeta, 65 VUKIÆEVIÆOVÁ

Milica, 65 ZÁHORSKÁ

Anna, 8 ZÁHORSKÝ

Ján, 8 Juraj, 8

ZÁMEÈNÍK, 33

ZÁMEÈNÍKOVÁ

Anna, 40 Zuzana, 55

ZDYCHA

Juraj, 47 Michal, 52

ZDYCHOVÁ

Mária, 52; 63 ZELENÁKOVÁ

Anna, 8 ZIMANOVÁ

Zuzana, 68 ZLINSKÁ

Rozália, 97 ZLOCH

Jozef, 51 Pavel, 70

ZLOCHOVÁ

Zuzana, 51; 62; 74 ZMAJIÆ

Bartol, 3; 4; 5 AGAROVÁ

Tereza, 45 ILÁK

Ján, 6; 18 IVKOVIÆ

Slavko, 62 IVKOVIÆOVÁ

Divna, 63

Menný register

144

Slavica, 62 OLNAJ

Adam, 63 Ján, 8 Pavel, 63

OLNAJOVÁ

Katarína, 52 Mária, 8

UIÆ

Miša, 67 Mirko, 57; 67 Stevan, 57; 67

UIÆOVÁ

Etelka, 67

P r í l o h a I .

Tabu¾ky (1 - 43) potomstva Ondreja MARKU a Eleny ŠTEVKOVEJ, obsahujúce priamych potomkov pozorovaného rodièovského páru a ich detí, bez detí enských potomkov rodiny

P r í l o h a I I .

Tabu¾ky (1 - 11) potomkov manelského páru Adama MARKU a Zuzany MELIŠOVEJ pod¾a pokolení, ktoré sa striedajú po 31. december 1995

Documents

Ján Marko - SENIANSKI MARKOVCI V KOVAČICI, 1997