Embed Size (px)
DESCRIPTION
Gymoš časopis
Citation preview
ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 6 - DECEMBER 2014
Zoznamka
Z iného sveta
Balík vo vrecku
Nečakané
Vlastný názor
TuliPáni
Lenka Macejová
EDITORIÁL /f
oto
na
ob
álk
e: B
ran
isla
v B
oď
o ,
fo
to e
dit
ori
ál:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Gymoš 03
T ýţdeň, ktorý skoro nemal konca. No hej, aj takto by som mohla nazvať týţ-deň, ktorý som strávila v Holandsku
vďaka Projektu Comenius a tomu, ţe naša škola sa ho mohla zúčastniť. Uţ hneď ráno mi niečo vravelo, ţe to ne-bude iba obyčajný výlet. A nebolo mi všetko jedno! Prvý let som mala za sebou uţ okolo pol tretej, na ten druhý som čakala. Áno, pre človeka, ktorý doteraz neletel, bolo zistenie, ţe v priebehu pol dňa poletí dvakrát, mierne stresujúce. No rukavica bola hodená a keďţe nie som zbabelec, tak som ju dvihla. A letela. Tuším ešte teraz mám zaľahnuté v ušiach, ale to je iba nepodstatný detail. Okrem toho lie-tadla sme ešte išli vlakom. Nájsť ten správny a nenastúpiť tak, aby sme sa nenašli niekde o pol krajiny ďalej, ako sme mali, tieţ nebolo jednoduché. No srandy bolo kopec. A to som ešte netušila, ţe hneď ďalší deň ráno budem šliapať na totálne retrovom bicykli 15 minút do školy. Áno, aj naspäť sme išli ;) a nebolo teplo, to vám poviem! No to by bol prvý deň. Avšak medzi tým šliapaním sa aj niečo dialo. Neuveriteľné, viem. Seriózne sme mali tele-snú a vešali sa po lane. Potom sme videli Bru-sel, parlament, dokonca sme stretli aj sloven-ského europoslanca Miroslava Mikolášika-
máme s ním fotku ;), videli štrajk, slávnu sošku oblečenú ako ostatní štrajkujúci a mnoho ďalšieho.
A potom zasa do školy. Časopis sme robili. Presne, i tam. Tak sme zasa cestovali do paláca v meste Apeldoorn. Kráľ a kráľovná mali oddelené priestory, v kto-rých sa nachádzali a mali obrovské záhra-dy. A bol tam kráľ prezývaný Gorila. Milé. Tak prišiel na rad voľný deň. Amsterdam bola naša konečná zastávka. No predtým sme sa napráskali obrovskej palacinky, na-kúpili, boli v múzeu, videli Vincove diela. A dokonca sme išli povestnou Amsterdam-skou červenou uličkou. Tou, kde sa to hem-ţí chlapmi a z okien veľkých ako dvere na vás vyklopkávajú slečny. Tadiaľto som išla ako kobyla na pretekoch. Mala som svoj cieľ a pozerala som iba rovno. Je mi ich ľú-to. A ďalší deň - ten posledný uţ - sme sa ocitli, viem nebudete mi veriť, ale zasa v Amsterdame. Poviem vám, toľko obchodov s trávou, ţe mi dve ruky bolo málo. Na počíta-nie.
Suma sumárum? Fajn, ale zima. Všade dobre, doma najlepšie.
REDAKČNÁ RADA
ŠÉFREDAKTOR: Lenka Macejová
REDAKTORI: Soňa Stiedlová, Klaudia Hockicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia
Paľová, Bernadeta Mackaničová, Michaela Fröhlichová, Michaela Ţdiľová, Denis Sopko,
Alexandra Hockicková, Peter Buben
FOTOGRAF: Jozef Bakajsa
GRAFICKÍ EDITORI: Jana Bosáková, Radovan Sosňák, Tobiáš Prokop, Ján Helmanovský
EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. Marián Martiček, Damián Michalco, Bc. Peter Reviľák,
Mgr. Albert Balog
EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Mgr. Ivana Štefanišinová
VEDÚCI REDAKČNÉHO KRÚŢKU: Mgr. Branislav Boďo
KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— [email protected]; [email protected]
OBSAH
>OBSAH<
3>EDITORIÁL<
TuliPáni
4>OBSAH<
5>PRIESKUMNÍK<
6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE<
8>AKTUÁLNE<
Vlastný názor
10>Pohľad späť<
Zoznamka
12>HISTÓRIA<
Chrobák
14>UDALOSTI<
Nečakané
16>ROZHOVOR<
Z iného sveta
20>FINANCIE<
Balík vo vrecku
22>BÝVALÍ ŠTUDENTI<
Muzikant
24>MÔJ SPLNENÝ SEN<
Hliny
26>OČAMI ŠTUDENTA<
Pravý význam
27>5 OTÁZOK<
Športovkyňa
28>OĽA A KOĽA<
Historička
29>ABIHO PORADŇA<
Som s vami
30>YO-GHIHO VÍZIE<
Rod Vajčákovcov (2.časť)
31>OUT<
04 Gymoš
Sandra Gutreit je síce pôvodom Nemka, no jej korene
vďaka slovenskej matke siahajú aţ do
Bardejova Z iného sveta
>ROZHOVOR<
Desiaty november 2014 sa do histórie časopisu Gymoš zapíše zlatý-mi písmenami. Po prvýkrát v histórii totiţ
dokázal vyhrať jednu z celosloven-ských súťaţí
>UDALOSTI<
Nečakané
Boli ste voliť v komunálnych voľbách ?
„Neochabil som tu písanku?“
Čistou slovenčinou si Dávid Trucka z 1.B vypýtal zabudnutý zošit v
učebni anglického jazyka.
PERLA DUCHA
Gymoš 05
PRIESKUMNÍK
Voliť som bola, lebo to povaţujem za svoju povinnosť.
Iveta Vaverčáková, učiteľka nemeckého jazyka
Odpovedalo 101 študentov a učiteľov
Áno58%
Nie 42%
06 Gymoš
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
Gymoš
06 Gymoš
N ašo študenci furt dadzi
ľitaju. Napošľedi zo-
braľi dvuch angľičťinaroch a
odišľi zos ňima do Holan-
ska. Viľet to bul ňenormal-
ni. Caľi čas še voţiľi na bi-
cigľoch a porovnavaľi ho-
lanski sistem zos našim.
Rozďieli su ňepatrne, i kec
treba ňeskromňe priznac,
ţe sme trochu daľej jak oňi.
Napriklat tam nevidzeľi ňi-
keho po škole behac vof za-
blaťenich topankoch aňi
kuric takoj pret školu. Zos
teho jasňe vipliva, ţe Ho-
lanďanom ňenormalňe chi-
ba zdrave sebavedomie.
N aše babi zaš ras
calemu okresu
dokazaľi, ţe su doma
ňeľem vof benzeno-
vich jadroch, aľe ţe
znaju robic i take ňe-
zaţivne veci jak šport.
Na majstrofstvoch
vof florbale še umies-
tňiľi na vibornom
druhom miesce. Ich
visledok je obďivu-
hodni uš ľem preto,
ţe jak jedina škola
hraľi ľem zos dvoma
hokejkami, ktore se-
be mušeľi počas za-
pasoch poţičiavac.
Zobraľi ich das sto,
no vof ramci uspo-
rnich opatreňi še zos
ňima mohľi ľem fo-
cic. Potom ich odloţi-
ľi do šatňi, ţebi še ňe-
dajboţe vof zapasoch
ňepoškrabaľi.
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
Z aš bula klasifikačka. Tak
mi to šicko pripada, jak
bi tote učiteľe ňemaľi co ro-
bic, ľem isc po karku študen-
tom. Šak je šickim naokolo
jasne, ţe kaţda klasifikačka
je ţivot ohrozujuca. A po-
šľedna mala ňenormalňe ka-
tastrofalne nasletki. Za šicke
jeden priklat. Feri, co dva ro-
ki ňebul vof škoľe a teras za-
čal chodzic, prepadnul zos
informatiki. Mišľim, ţe uţ
ňepridze a teras ňema kto o
rok štvartakom zrobic prejaf
na stuškovej, bo Feri sebe ho
uš dva roki chystal kaţde ra-
no na staňici od pul osmej do
trecej poobedze. Ta mi povi-
ce, ma toten ţivot viznam?
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
Gymoš 07
V of pošľednej do-
be še ňenormal-
ňe popularnimi staľi
videa zos unosu
triednich kňihoch.
Šicke štvartaci še
viobľikaju jak tero-
risci a potom behaju
po chodbach škoľi
jak zmisloch zbave-
ne . Richlo daco na-
točia a potom uceka-
ju do najbľišeho ba-
ru, dze caľi dzeň piju
kofolu, aš im je zos
teho ňenormalňe
plano, ta ţe še ňemo-
ţu tri dňi učic. Co uš.
M ojo kamoši zos no-
vinkoch kaţdu chviľu
daco vihraju. Jeden bi sebe
povedzel, ţe to je super, no
ja mušim otvoreňe priznac,
ţe som na ňich porjadňe na-
zlosceni. Oňi sebe chodzu
po švece a ja furt jak taki
durak višim vof kabinece na
sceňe. I napošľedi buľi vof
Prešove na vihodnoceňe,
skončiľi druhe, naţreľi še za
to pice, co im šef kupil a
skušce hadac, co som zos
teho mal ja. Aňi ten prach,
co mi pada na hlavu ňebuľi
schopne utrec! Mam teho
dosc, davam vipovec a od-
chadzam do Sme, tam je te-
ras veľo voľneho miesta.
Gymoš 07
P ošľedna zos šic-
kich triedoch ma-
la stuškovu ačka. Urči-
ťe to nebudze nahoda.
Cale tri roki dokazova-
la, ţe je to viňimočna
trieda. Trime ňespo-
četne mnostvo rekor-
doch. Jančo dokazal
teľo razi vitočic učite-
ľoch do krajnosci, ţe
mu za to bul post mor-
tem uďeľeni titul
skrutkovač roka. Feri
zos Ďoďom su po troj-
ročnom treningu taki
namakani, ţe še doka-
ţu za pejcminutovu
prestafku prezuc zos
papučoch do topan-
koch, dva razi otočic
do Biľi i nazat, vikuric
tri cigaretľe, prezuc še
nazat do papučoch a
ešči prisc na hodzinu
zos zvoňeňim. A ešči
su obidvojo presveče-
ni, ţe bi to scihľi, i jak
bi tota pejcminutova
prestafka mala ľem
das štiri i pul minuti.
Ci pana, do pana, ta
mi povice, aľe uprim-
ňe, kto ini bi mal mac
zos škoľi stuškovu jak
pošľedni?!
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
P aru ţiakoch navšťivilo
vof največom sloven-
skom veľkomesce Festival
vedi i techniki. Bulo to pre
ňich ňenormalňe inšpiruju-
ce, bo ešči ňikdi taki festival
ňevidzeľi. Oňi su zos dze-
dzin a jeďini festival, ktori
poznaju, je Festival ukrajin-
skej ľudovej špivanki, co na
ňim naša Haňa zos gimna-
zija kaţdi rok špiva totu istu
špivanku, no ňeznaju ju
stamadzi virucic, bo ocec je
vof organizačnim viboru a
ma na starosci viber špivan-
koch. Ešči ščesce, ţe toten
festival je ľem raz za štira-
cec roki. Toten folklorni, ňe
vedi i techniki.
R egionálna rada mládeţe Prešovské-ho kraja začala uţ v minulosti pro-jekt stretnutí mládeţe vo veku od pätnásť do tridsať rokov. „V nad-
väznosti na politický rámec spolupráce v ob-lasti mládeţe v Európskej únii programy podporujú ciele do-kumentu Stratégia EÚ pre mládeţ – investovanie a posil-nenie postavenia mládeţe, ktorý Rada Európskej únie prijala 27. apríla 2009,― oboz-námil prítomných na úvod Dominik Fotta, koordinátor projektu. Cieľom bardejovského stretnutia začiatkom novembra v Centre voľ-ného času bolo zistiť aktuálny stav a činnosť študentských rád na školách. Necelá dvadsiatka študentov troch stredných a jednej základnej školy formou diskusií v skupinách hľadala moţnosti rieše-
nia problémov. Po tom, ako sa na úvod všetci predstavili, začalo formou zábavných aktivít vzájomné spoznávanie. Po krátkej prestávke, ktorá nasledovala po prvej časti programu, začali študenti uvaţovať nad problémami,
ktoré ich bezprostredne trá-pia. Nasledovalo rozdelenie do štyroch skupín. Členovia študentských rád mali za úlo-hu navrhnúť, čo im v Bardejo-ve chýba, alebo čo by chceli zmeniť. Jednotlivé skupiny do
svojich návrhov zahrnuli najväčšie problémy, ale aj maličkosti, ktoré by mohli trápiť mlá-deţ v Bardejove. Po vypracovaní návrhov sku-piny svoje projekty odprezentovali pred ostatnými členmi stretnutia. „Mládeţnícka politika je presne na to, aby aj mladí ľudia mohli vyjadriť svoje pohľady na mesto či obec tak, ako ste ich dnes vyjadrili aj Vy," vysvetlil
->
AKTUÁLNE
08 Gymoš
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Spojiť mladých ľudí a pomôcť im verejne vyjadriť svoj názor na to,
čo by chceli vo svojom meste zmeniť, bolo cieľom prvého
stretnutia zástupcov študentských rád stredných a základných
škôl v Bardejove
Denis Sopko
...projekty
odprezentovali pred
ostatnými členmi
stretnutia...
Vlastný názor
-> Koordinátorka projektu
vysvetľuje princíp mládeţníc-
kej politiky.
prezentovanie návrhov Dominik Fotta. Koordinátori projektu bliţšie obozná-
mili študentov so stretnutiami mladých v iných mestách Slovenska: „Stretnutia mláde-ţe sme organizovali v rôznych okresných mes-tách ako Levoča, Snina, Svidník či Poprad. Členovia mládeţníc-keho parlamentu v týchto mes-tách aktívne pomáhajú rozvoju dobrovoľníckych organizácií, vzťahom medzi školami, či or-ganizovaniu workshopov. Za svoje zásluhy majú členovia parlamentu moţ-nosť vycestovať na výmenný pobyt do rôznych krajín Európy."
Tvorením koncepcie, ktorá bude navrh-nutá Prešovskému samosprávnemu kraju, za-čala záverečná časť stretnutia mladých v Cen-tre voľného času . Hneď v úvode tretej časti boli študenti rozdelení do dvoch skupín. Ná-sledne skupiny povyberali zo svojich pred-chádzajúcich projektov tie, ktoré sa im zdali najdôleţitejšie. Po dlhom diskutovaní s koor-dinátormi projektu nakoniec spísali zoznam najväčších problémov, ktoré trápia mladých
v našom meste. V ďalšom bode diskusie sa hovorilo o
tom, kde by sa dali dané problémy riešiť, resp. kto by ich mohol vyriešiť. Skupiny jednotlivé návrhy predloţili a spoločne vytvorili kon-
cepciu mládeţníckej politiky Prešovského samosprávneho kraja pre obdobie 2014-2020. „Koncepcia mládeţníckej poli-tiky je dokument, v ktorom bu-de zakotvené, čo by malo mesto dávať mladým. Túto koncepciu
predloţíme poslancom, aby sme im ukázali pohľad nás mladých na toto mesto, " načrtol koordinátor projektu budúce kroky.
Stretnutie mládeţe a vytvorenie kon-cepcie bolo určite dobrým impulzom na to, aby aj mladí vyjadrili svoj názor. Uvidíme, či toto stretnutie bude viesť k vzniku mládeţníc-keho parlamentu v Bardejove. „Ďakujem všet-kým zúčastneným za to, ţe sa dnes takýmto spôsobom podieľali na rozvoji svojho mesta z pohľadu mladých. Vidíme, ţe Vám na vašom meste záleţí a chcete ho urobiť lepším," uza-tvoril stretnutie Dominik Fotta.
AKTUÁLNE AKTUÁLNE
„Stretnutia mládeţe
sme organizovali v
rôznych okresných
mestách ...“
-> Dominik Fotta je hlavným organizátorom stretnutí mládeţe.
/foto
: Jo
zef Ba
ka
jsa/
Gymoš 09
-> Hlavnou časťou stretnutia boli worksho-
py , v ktorých študenti riešili problémy
mladých ľudí vo vzťahu k mestu.
/foto: Jozef Bakajsa/
P ríchod na strednú školu prináša so sebou viaceré nové situácie, s ktorými sa študenti musia vyrov-nať. Nový kolektív nemusí vyhovo-
vať kaţdému, čo často spôsobuje adaptačné problémy. Aby bol pre prvákov prechod na strednú školu čo najjednoduchší, Gymná-zium pri Spojenej škole Juraja Henischa sa rozhodlo poslať ich na spoločný výlet.
Slnečný majer pri Stebníckej Hute sa 25. a 26. septembra stal na dva dni domovom pre päťdesiattri prvákov z oboch tried. Výber lokality nebol náhodný. Ponúka totiţ viacero atraktívnych moţností – jazdu na koni, ba-zén, večerné grilovanie či krásnu prírodu ako stvorenú na prechádzky.
Po bezproblémovom ubytovaní patrilo celé dopoludnie prvého dňa individuálnym aktivitám. Najobľúbenejším miestom sa rýchlo stala horná terasa s dvomi hojdačka-mi, ktoré boli skoro neustále obsadené. Bolo odtiaľ počuť smiech a hodnotenie doterajších skúseností s novou školou a učiteľmi. Záuj-mu však neušli ani stajne a zvieratá v nich. Pár jednotlivcov dokonca vyskúšalo aj detské ihrisko s hojdačkami.
Po výdatnom obede sa ţiaci vydali od-dychovať kaţdý po svojom. Niektorí sa šli znovu rozprávať, niektorí hrať biliard alebo dokonca spali. Po dvoch hodinách odpočinku prišiel rad aj na kone. Našli sa aj takí, ktorí pri pohľade na majestátne zvieratá chceli
POHĽAD SPÄŤ
Koncom septembra Slnečný majer pri Bardejove zaţil dva dni plné
zábavy. Prváci z gymnázia totiţ absolvovali zoznamovací výlet
Peter Buben
-> Najväčšou atrakciou
výletu bola jazda na koňoch.
Zoznamka
10 Gymoš
/foto
: Bra
nisla
v B
oď
o/
najskôr uprednostniť poníka Kuba ale-bo somárika Betku. „Strašne som sa bála, ţe spadnem a kôň ma privalí. Nakoniec som bo-la rada, ţe som sa odhodlala, lebo to bol su-per záţitok,― opísala svoje po-city prváčka Michaela Harí-ňová. Nakoniec jazdu zvládli všetci, ba čo viac, hneď po-tom, ako prvotný strach po-minul, začali si ju vychutná-vať a nakoniec ľutovali, ţe ne-môţe trvať dlhšie.
Mimoriadnemu záujmu ţiakov aj uči-teľov sa tešil biliard. Stôl bol obsadený prak-ticky nepretrţite, pričom tí, ktorí s ním mali skúseností, učili začiatočníkov, ako správne drţať tágo, aby bolo potopenie gule úspešné. Ţe im to išlo dobre dokazuje aj to, ţe všetci, ktorí sa zapojili, po nejakom čase dokázali niekoľkokrát presne trafiť bielou farebnú do kapsy. Po tréningu sa uskutočnil aj súboj ţia-kov s učiteľmi. Súboj to bol ťaţký a namáhavý. Stav bol dlho nerozhodný, no nakoniec s malým náskokom vyhrali učitelia. Ţiaci však priznali, ţe ich nechali vyhrať, aby
im urobili radosť. Večer sa niesol v znamení aktivít, ktoré
pomáhajú prekonať komunikačné bariéry medzi ľuďmi. Študenti napríklad postupne ako molekuly zisťovali, kto má aké oči či veľ-kosť topánok, vyskúšali si jazdu vo svadob-nom koči alebo skúšali poraziť súperov vo fú-kaní do pingpongovej loptičky. Zlatým klin-com bola diskotéka, na ktorej mnohí ukázali, ţe sa na parkete nestratia. Tancovalo sa do
polnoci a potom sa všetci pre-sunuli do izieb, kde niektorí spali a niektorí ešte hodnú chvíľu bilancovali deň. Na druhý deň ráno sa tým, ktorým sa v noci podarilo spať, naskytol nevšedný po-hľad na niektorých spoluţia-
kov, ako s rozospatým výrazom na tvári po-malými krokmi vchádzali do reštaurácie na raňajky. Našťastie sa zobudili všetci. Po ra-ňajkách sa najskôr ţiaci pobalili a potom via-cerí dospávali, kde sa len dalo.
Pred odchodom prišla na rad ešte zá-verečná spoločná fotografia a prvý zoznamo-vací výlet prvákov Gymnázia zo Spojenej ško-ly Juraja Henischa sa mohol skončiť. „Bolo to skvelé, ak by som mohla, o rok by som určite išla znova,― zhodnotila na záver celý výlet Mi-chaela. Podľa atmosféry, ktorá na ňom vlád-la, je jasné, ţe sa zrodila ďalšia tradícia.
/foto
: Bra
nisla
v B
oď
o/
POHĽAD SPÄŤ
-> Čas ostal aj na populárne selfie.
POHĽAD SPÄŤ
Gymoš 11
Večer sa niesol
v znamení
aktivít...
-> Sústredenie na úder je v
biliarde mimoriadne dôleţité.
/foto: Branislav Boďo/
Dokázal svojou hudbou poblázniť nielen celú Európu, ale aj Spojené štáty americké. John Lenon je jednou z najvýraznejších osobností dvadsiateho storočia
Bernadeta Mackaničová
L egendárna skupina The Beatles svo-jou hudbou ohúrila nielen Veľkú Bri-tániu, ale prerazila aj za oceánom – v Spojených štátoch. I keď kapela
fungovala len desať rokov, zanechala po sebe muziku, ktorú ľudia milujú dodnes. Jej zakla-dateľom bol všestranný umelec, mierový ak-tivista John Lennon. Narodil sa 9. októbra 1940 v Liverpoole ako John Winston Lennon rodičom Julii a Alfredovi. John nemal ľahké detstvo. Jeho otec bol mimo domova - pôsobil v obchodnom námorníctve. Julia zverila vý-chovu svojho syna sestre Mary Elizabeth „Mimi― a jej manţelovi Georgovi Smithov-com, ktorí nemali vlastné deti. Väčšinu det-stva a dospievania tak Lennon strávil na predmestí Liverpoolu – vo Wooltone. Uţ ako malý rád čítal, písal poviedky i básničky a tieţ rád kreslil. Jeho matka ho často navštevovala a ako jedenásťročný začal aj on často chodiť k nej. Bola to práve jeho matka, ktorá mu po prvý raz pustila nahrávky Elvisa Presleyho. Učila ho hrať na bendţo, spievala mu a vďa-ka nej získaval vzťah k hudbe a zatúţil po gi-tare. Kúpila mu ju, keď mal šestnásť. Jeho teta Mimi tým nebola nadšená. Často hovo-rievala: „Gitara je síce dobrá, John, ale nikdy ťa neuţiví.― Netušila, ako veľmi sa mýli. Keď mal John 14 rokov, zomrel jeho strýko a ako sedemnásťročný prišiel aj o matku, ktorá zo-mrela po tom, ako ju zrazilo auto neďaleko domu Smithovcov.
-> John Lennon—ikona svetovej hudby.
12 Gymoš
/foto: fimgarcadecom/
->
-> Za vraţdu Lennona dostal Mark
Chapman doţivotie.
/fo
to:
wik
iped
ia.o
rg/
/foto
: da
ilym
ail.co
.uk
/
-> Johnovou druhou ţenou bola Ja-
ponka Yoko Ono.
HISTÓRIA
Chrobák
Gymoš 13
HISTÓRIA
-> The Beatles sú dodnes povaţovaní
za najúspešnejšiu kapelu všetkých
čias.
Hudobnú kariéru začal uţ ako šestnásť-ročný – zaloţil kapelu the Quarrymen. Kape-la The Beatles sa prvýkrát objavila v roku 1960. Prvý singel Love Me Do skupina vydala v roku 1962. Debutový album Please Please Me nahrali 11. februára 1963 za menej ako de-sať hodín, osem zo štrnástich piesní vzišlo zo spolupráce Lennona s McCartneym. Ďalšími členmi kapely boli George Harrison a Ringo Starr. John Lennon bol dvakrát ţenatý. Svoju školskú lásku Cyn-thiu si vzal v roku 1962 a uţ o rok sa im narodil syn Julian. John pri jeho narodení nebol, mali totiţ turné. Rodinná histó-ria sa akoby opakovala. Rovnako ako jeho otec, aj on bol od rodi-ny často veľmi vzdialený. Istý čas dokonca ta-jil, ţe sa oţenil. Na cestách začali experimen-tovať s drogami, a tým sa od rodiny vzdialil ešte viac. V roku 1966 sa v Londýne zoznámil s Yoko Ono a v marci 1969 sa vzali. V tom is-tom roku zaloţili skupinu Plastic Ono Band a vytvorili singel Give Peace a Chance, ktorý sa stal hymnou hnutia proti vietnamskej voj-ne. Rozpad kapely Beatles oficiálne oznámili v roku 1970. O rok neskôr vydal Lennon al-
bum Imagine, ktorého titulná skladba sa stala hymnou protivojnových hnutí na celom svete. V tom istom roku sa spolu s Yoko sťahujú do New Yorku. V rokoch 1975 – 1980 ţije Len-non v ústraní, stáva sa vzorným otcom svojho druhého syna Seana. Na hudobnú scénu sa vrátil aţ v roku 1980. Predstavil svoj ďalší al-bum Double Fantasy, ktorý vyšiel len tri týţd-ne pred hudobníkovou smrťou. Spolu s Yoko Ono nahrali dostatok materiálu pre ďalší al-
bum Milk and Honey, ktorý však vyšiel aţ v roku 1984. Keď sa Lennon a Ono vra-cali 8. decembra 1980 do svojho domu Dakota v New Yorku, du-ševne chorý Mark David Chap-man ho štyrikrát postrelil. Len niekoľko hodín predtým tomuto
fanúšikovi Lennon podpísal kópiu nahrávky Double Fantasy. Zranený hudobník zomrel pri prevoze do nemocnice. Jeho telo spopol-nili a popol Ono rozptýlila v Central Parku. Neskôr tu vznikol pomník Strawbery Fields. Vrah Johna Lennona Mark Chapman bol odsúdený na doţivotie s moţnosťou pod-mienečného prepustenia. V auguste 2014 ţia-dal o prepustenie po ôsmy raz, kompetentní však jeho ţiadosti nevyhoveli.
Hudobnú kariéru začal uţ ako
šestnásťročný.
/foto: ghostsofdc.org /
„S me prví,― s radosťou zakričal ve-dúci časopisu Branislav Boďo po tom, ako do školy prišla pozvánka na vyhodnotenie súťaţe školských
časopisov Pro Slavis, po Štúrovom pere dru-hej najprestíţnejšej na Slovensku. Nič lepšie sme počuť nemohli. Nielenţe je Gymoš ko-nečne prvý na celom Slovensku, ale dosiahol to v súťaţi, v ktorej aj napriek viacnásobnej účasti ešte ţiadne ocenenie nezískal. Tento výsledok opäť raz dokázal, ţe sa časopis Spojenej školy Ju-raja Henischa za štyri roky do-kázal zaradiť medzi absolútnu slovenskú špičku a úspešne konkuruje časo-pisom z najkvalitnejších slovenských gymná-zií.
Po prvotnej eufórii z tejto skvelej správy sme začali riešiť cestu do Ţiliny na odovzdávanie cien. „Aby to bolo spravodlivé, pôjdu ţiaci, ktorí ešte neboli na ţiadnom
odovzdávaní,― vyberal z redakčnej rady troch ţiakov učiteľ. „Ja chcem ísť,― znelo zrazu zo všetkých úst, no keďţe to nebolo moţné, roz-hodnutie jedných potešilo a iných moţno trochu sklamalo. Nevadí, veď ešte budú prí-leţitosti, aby kaţdý mohol zaţiť tú neopako-vateľnú atmosféru.
Na kaţdom odovzdávaní musí byť šéfredaktor, preto bolo od začiatku jasné, ţe pôjde Len-ka Macejová, a k nej sme sa pri-pojili ja a grafik časopisu Rado Sosňák. Túto skvelú akciu si ne-nechali ujsť ani naši bývalí štu-denti a členovia redakčnej rady
Viliam Vanta a Damián Michalco, ktorí toho času študujú v Ţiline a takýmto spôsobom nás prišli podporiť. Desiateho novembra do-poludnia sme všetci v budove Mestskej rad-nice v Ţiline spolu sledovali priebeh sláv-nostného vyhodnotenia. Okrem súťaţiacich a čestných hostí sa ho ako organizátori súťa-
Desiaty november 2014 sa do histórie časopisu Gymoš zapíše zlatými písmenami. Po prvýkrát v histórii totiţ dokázal vyhrať jednu z celoslovenských súťaţí
UDALOSTI
Nečakané Klaudia Hockicková
Nič lepšie sme
počuť nemohli.
/foto: Peter Dulenčin/
-> Lenka Macejová a Klaudia
Hockicková preberajú cenu pre víťaza.
14 Gymoš
ţe zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Matice sloven-skej v Ţiline a vedenia mesta Ţilina.
Odovzdávaniu ocenení uţ tradične predchádzali príhovory organizátorov. „Sme hrdí, ţe samotným pomenovaním a zameraním súťaţe sa i dnes hlásime k materinskému jazy-ku, slovenčine. Milí študenti, som rada, ţe sa vo svojom voľ-nom čase venujete práve tvorbe časopisov a takýmto spôsobom prispievate k cibreniu našej ľu-bozvučnej slovenčiny. Dnešné ocenenia nech nie sú pre vás len formou odmeny, ale aj po-vzbudením do ďalšej činnosti. Ţelám si, aby ste aj naďalej nikdy nezabudli, ţe váš mate-rinský jazyk, slovenčina, je ten najkrajší ja-zyk, ktorým sa od prvého dňa vášho narode-nia k vám prihovárali rodičia, starí rodičia a všetci ľudia okolo vás,― okrem iného pove-dala vo svojom riaditeľka Domu Matice slo-venskej v Ţiline Katarína Kalánková.
Tesne po jedenástej konečne prišlo na rad celkové hodnotenie časopisov a po ňom
samotné oceňovanie. Našu nervozitu umoc-ňovalo pre nás priam nekonečné odovzdáva-nie cien materským a základným školám. Stredné školy museli čakať na samý záver. Aj keď sme vedeli, ţe sme víťazi, stále sme ani netušili, či sa súťaţe zúčastnili aj naši najväč-
ší konkurenti, keţmarské Stret-nutia a povaţskobystrický Roz-hľad. Poraziť ich totiţ v poslednom období nedokázal nikto. „Prvé miesto v kategórii Školské časopisy stredných škôl získava Spojená škola Juraja
Henischa z Bardejova s časopisom Gymoš,― našťastie zaznelo aţ vtedy, keď obaja konku-renti uţ sedeli späť v hľadisku s cenami za druhé a tretie miesto. V tom momente sme si konečne mohli vydýchnuť.
Záver stretnutia uţ tradične patril pa-mätným fotografiám s cenami a zaslúţe-ným diplomom. Ešte rýchly obed a domov sme mohli ísť s pocitom, ţe náš časopis je najlepší na Slovensku. Sme na seba hrdí a dúfame, ţe aj na ďalších súťaţiach získame takéto krásne umiestnenia.
Poraziť ich totiţ
v poslednom období
nedokázal nikto.
UDALOSTI UDALOSTI
-> Mestská radnica v Ţiline sa kaţdoročne
v jeseni stáva centrom školskej ţurnalisti-
ky.
-> Odborná porota hodnotí časopisy vo via-
cerých kategóriách. Okrem stredných škôl sú
to aj školy základné a materské, ako aj zahra-
ničné s vyučovacím jazykom slovenským.
Gymoš 15
/foto: Peter Dulenčin/
/foto: Peter Dulenčin/
Sandra Gutzeit je síce pôvodom Nemka, no jej korene vďaka
slovenskej matke siahajú aţ do Bardejova
Klaudia HockickováKlaudia Hockicková
Z iného sveta
ROZHOVOR
16 Gymoš
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Na Spojenú školu Juraja He-nischa sa dostala zásluhou učiteľky Ivety Vaverčáko-vej. Za týţdeň spoznala ţi-
vot na škole a pochopila rozdiely medzi na-ším a nemeckým školstvom. Aký bol tvoj dôvod príchodu na Slo-vensko a na našu školu? Moja mama pochádzala z Bardejova. Dvakrát do roka tu navštevujem babku. Do školy som prišla preto, lebo ma učiteľka ne-mčiny poprosila, aby som sa so ţiakmi po-rozprávala po nemecky, aby ţiaci počuli, ako znie nemčina reálne. Navštevuješ ešte školu? Som v jedenástej triede. O dva roky urobím maturitu a ukončím svoje štúdium. V jedenástej triede? Môţeš nám to vy-svetliť? U nás to funguje ináč. Základná škola má štyri roky a po nej máme viacero moţ-ností. Gymnázium trvá osem rokov a nepočíta sa to od prvého ročníka, ale od piateho, čiţe ja som v jedenástej triede.
Teraz skúsme porovnať z praktickej stránky naše a nemecké školstvo. Ako je to u vás napríklad s fajčením? Na školách v podstate nesmie nikto faj-čiť, ale platí to len pre ţiakov, ktorí sú mladší ako šestnásť rokov. Ak tí fajčia a učiteľ ich vidí, sú potrestaní tak, ţe musia buď urobiť poriadok okolo školy, v triede alebo musia napísať nejakú úvahu. Ak sú uţ starší, môţu fajčiť, ale nie priamo pred budovou školy. Prezúvate sa v škole? Na základnej sme sa prezúvali, ale teraz som ešte nevidela, aby sa niekto prezúval. Keď je napríklad vonku mokro, blato, ako sa to rieši? Škola je jednoducho špinavá, ale sú na to ľudia, ktorí to upratujú hneď cez prvú ho-dinu. Máme upratovací prístroj a ten kaţdý deň po skončení vyučovania prejde a umyje chodby. Čo bol pre teba najväčší šok, keď si prišla na našu školu? Najviac som sa čudovala tomu, ţe všetci sú prezutí v papučiach. Z Nemecka na
-> Sandra navštevuje Marion-Dönhoff-
Gymnasium v Nienburgu.
ROZHOVOR
Gymoš 17
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
/foto
: md
g-n
ienb
urg
.de/
-> Najvýraznejší rozdiel medzi školami je v tom,
ţe v Nemecku sa vyţaduje prísnejšia disciplína.
/foto: mint-ec.de/
ROZHOVOR
to nie som zvyknutá. Môţeš porovnať nároky kladené na ţiaka u nás a v Nemecku? Na vyučovaní v Nemecku je to oveľa prísnejšie, ţiaci sa cez hodinu nemôţu spolu rozprávať a reagujú len na otázky učiteľa. Keď sa rozprá-vajú, učiteľ ich najprv upozor-ní a keď ţiak aj napriek tomu neprestane rozprávať, tak ho vyhodí vonku za dvere alebo dostane extra úlohu navyše. Akým spôsobom sú v Nemecku hod-notené písomky? Polovica známky je ústna odpoveď a polovica je písomná. Domáce úlohy sa vô-bec nemusia odovzdávať, ani sa nehodnotia. Robíme dve práce za semester na jeden predmet. Na konci roka dostaneme jednu známku za všetky ústne odpovede, takţe ne-dostávame veľa známok. Ak ţiak nepríde na test, vie, ţe ho musí tak či tak napísať v inom termíne. Kebyţe treba ostať po škole, frflete alebo ostanete? Vţdy sa na ţiaka pozerá dobre, keď
urobí niečo najviac ako to, čo sa od neho ţia-da. Nájdu sa ţiaci, ktorí to nechcú robiť, ale väčšina ţiakov to robí rada. Ako je to u vás s vyučovacími hodina-mi a prestávkami?
Stále máme dvojhodinov-ky, ktoré trvajú deväťdesiat minút bez prestávky a pauzy sú rôzne. Prvá má desať mi-nút, druhá pätnásť a po tretej máme pol hodinovú prestáv-ku. Napríklad šiesta hodina končí päť minút po trinástej.
Ako to je s brigádami? Cez prázdniny brigádujeme, ale cez školu na to nie je čas. Dostávame veľa úloh. Najčastejšou brigádou cez leto je oberanie ovocia. Pod šestnásť rokov sa môţe brigádo-vať len šesť hodín denne a od osemnásť toľ-ko, koľko chce. Platí sa nie od hodín, ale od kíl nazbieraného ovocia a je to zhruba euro päťdesiat za kilo. Čo povieš ako prvé svojim spoluţia-kom, keď sa vrátiš? Poviem im, ţe to tu nie je také prísne ako u nás.
18 Gymoš
-> Nienburg, kde ţije Sandra, je
historické mesto v Dolnom Sasku. /foto: mittelweser-tourismus.de /
Na vyučovaní v Nemecku je to oveľa prísnejšie...
ROZHOVOR
B yť mladý je krásne, ale byť mladý a bohatý je na nezaplatenie. Zvýš svoju hodnotu prácou na sebe. Pra-cuj na sebe, vzdelávaj sa aj mimo
školy a zvýšiš svoju hodnotu. To všetko za-znelo za dverami v jednej z tried na Spojenej škole Juraja Henischa počas Dňa otvorených dverí. Po pr-výkrát sa prezentovali aj od-bory so zameraním na finan-cie. Ich úlohou je ţiakom po-môcť so zaradením do spoloč-nosti podnikania, sporenia, poistenia či uzatvorenia pracovného pomeru. Na otázky odpovedal Mark Hudák, študent Spojenej školy Juraja Henischa.
Kedy je človek gramotný, finančne gra-motný či negramotný? Dokáţe byť podnikate-ľom hocikto? To všetko mohli deviataci zistiť počas prezentácie zo zameraním na financie. Gramotný človek je taký, ktorý vie čítať, písať a počítať. „Čítať to, čo podpisuje,― zdôraznil
Mark. Finančne gramotný človek vie zabezpe-čiť peniaze pre seba, svoju rodinu, vie hospo-dáriť, sporiť a ochrániť svoje peniaze za akýchkoľvek podmienok. Dokáţe investovať so ziskom a hlavne sa vie vyhnúť dlhom. V dnešnej dobe nie je problémom zadlţiť sa,
pretoţe mnoţstvo ľudí ţije uţ len z pôţičiek. Predstava, ţe sa dá ţiť voľne, podľa vlast-ných predstáv a so všetkým, načo si človek spomenie, je absurdná. Čo všetko sa okolo nás deje? Vieme povedať, ţe
nezamestnanosť mladých ľudí je 34,2 %. Aţ päťdesiattisíc absolventov ročne má problém získať pracovné miesto. Na kaţdé jedno je často aţ dvadsaťpäť uchádzačov, a tým vzniká vysoká nezamestnanosť absolventov stred-ných, ale aj vysokých škôl. Takmer polovica z týchto ľudí je na úrade práce dlhšie ako rok. Peniaze nás neurobia šťastnými, ale môţu nám ukázať cestu. „Začni si šetriť, zväčšuj
-> Mark Hudák sa snaţil vysvetliť
deviatakom, ako správne narábať s
peniazmi.
FINANCIE
Balík
vo vrecku Mnoţstvo absolventov stredných škôl má problém nájsť si prácu. Pomôcť im v tom mohla prezentácie finančnej gramotnosti v rámci Dňa otvorených dverí
Patricia Biathová /foto: Jozef Bakajsa/
Aţ päťdesiattisíc absol-
ventov ročne má problém
získať pracovné miesto.
20 Gymoš
svoj príjem, zabezpeč majetok pred stratou, a taktieţ dôchodok pre dôstojnú starobu,― upozorňoval Mark so snahou presvedčiť študen-tov.
Pre dosiahnutie výsledkov pri získaní financií je potrebné ob-klopiť sa správnymi ľuďmi, nemr-hať na zbytočnostiach, vytvárať príjmy a dôsledne ich ochrániť. Veľmi dôleţitou úlohou je stanoviť si ţivotný cieľ, ktorého sa treba dr-ţať počas celej doby, aţ do zvýšenia svojej hodnoty a zabezpečenia si financií. Ţiaci stredných či vyso-kých škôl by sa mali zameriavať nielen na štú-dium, ale, pokiaľ je to moţné, aj na prácu po-čas neho. Venovať sa viac zará-baniu ako míňaniu je však v dnešnej dobe problémom.
Kto nevie, kam ide, nemô-ţe sa čudovať, ţe príde niekam, kde nechce. Je dobré vedieť, ţe existuje vo svete vzdelávacia organizácia Ju-nior Achievement s pobočkou aj na Sloven-sku, ktorá je lídrom v oblasti podnikateľského vzdelávania. Táto organizácia sa snaţí inšpi-rovať a motivovať mladých ľudí, ktorí sa chcú stať podnikateľmi, túţia zlepšiť svoje zručnos-ti v zamestnaní a zvýšiť finančnú gramotnosť. Mnoho skvelých nápadov sa nikdy nezrealizu-je, pretoţe mladí ľudia nemajú odvahu roz-
behnúť vlastný biznis alebo si inak pre seba vytvoriť pracovné miesto. No Mark uţ má nie-
čo za sebou, stanovil si cieľ, za ktorým si postupne kráča, a na ktorého konci ho s istotou čaká výhra a spokojnosť. „Všetci zod-povední a cieľavedomí ľudia sa dokáţu postarať o seba o svoje
rodiny, zabezpečiť im ţivot, aký si zaslúţia a zmeniť percentá nezamestnanosti, finančnej gramotnosti, či pokúsiť sa vytvoriť niečoho nové, inšpiratívne, ale hlavne výnosné. Nech je kaţdý človek zodpovedný v tom, čo robí, cieľavedomý a vzdelaný natoľko, aby ho vedo-mosti doviedli aţ k dlho očakávanému úspeš-nému koncu,― zhrnul na záver posolstvo pre-zentácie o finančnej gramotnosti Mark.
/foto: Jozef Bakajsa/
-> Prezentácia prebiehala v učebni
fyziky na druhom poschodí.
FINANCIE
Veľmi dôleţitou úlo-hou je ustanoviť si
ţivotný cieľ.
Gymoš 21
-> Finančná gramotnosť je jedným z najpál-
čivejších problémov súčasnosti.
/foto
: Jo
zef Ba
ka
jsa/
/foto
: Peter D
ulen
čin/
Z malého trojročného chlapca hrajú-ceho iba na plastovú gitaru sa stal ozajstný hudobník. Aby sa k tomu dopracoval, prešiel nemalý kus cesty,
v ktorej nechýbalo ani päť rokov na našej ško-le. Peter Durák mal od malička sen stať sa gitaris-tom, no keďţe ho v tomto rodičia veľmi nepodporovali a mali by z neho radšej saxo-fonistu, musel navštevovať umeleckú školu a namiesto gitary spoznávať tóny saxofónu. „Patril som medzi tie deti, ktoré vţdy vedeli, čím chcú byť, keď vyrastú. Uţ od malička ma to ťahalo len ku gitare, aj napriek tomu, ţe moji rodičia s tým nesúhlasili.― Svojho sna sa však len tak ľahko nevzdal. Na strednej škole sa spoznal
s Mirom Ferekom, ktorý hrával na klávesy. Skamarátili sa a začali cvičiť spolu. „Ja som vţdy obľuboval ľudovky a on mal zase radšej skôr moderné piesne. Keď sme cvičili, tak sme sa vţdy snaţili skombinovať tieto dva hu-
dobné ţánre dokopy. Pretoţe Miro bol z dediny a ja pria-mo z Bardejova, hrávali sme u nás doma,― spomína Peter. Samozrejme, ţe hrávali aj v rámci školských akcií. Po škole sa dostali do kapely Ju-ventus, ktorá zvykne hrávať
po rôznych akciách ako sú svadby, plesy či stuţkové. „Kapela má dnes dvadsať rokov. Za takú dobu sa v nej vystriedalo mnoho hudob-níkov. Miro v nej vydrţal hrať asi šesť rokov. Z kapely odišiel kvôli práci v zahraničí. Ja som v nej uţ jedenásty rok,― vysvetľuje. Me-
-> Peter je súčasťou hudobnej sku-
piny Juventus uţ jedenásť rokov.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
Muzikant
Na svoju prvú gitaru si našetril sám a ako pätnásťročný si ju aj kúpil. Odvtedy má jeho ţivot jediný smer
Soňa Stiedlová
„Kapela má dnes dvadsať
rokov...“
22 Gymoš
/foto: Branislav Boďo/
dzi terajších členov kapely patrí napríklad aj Petrova sestra, či mama s otcom.
Okrem hrania na Slovensku dostáva kapela ponuky aj do zahraničia, hlavne do Poľska a Maďarska. Dokonca mali moţnosť hrať aj v nemeckom Hamburgu a vo Švajčiar-sku. V Hamburgu hrali v jednom bare, len tak pre ľudí asi mesiac vkuse a keďţe neboli na svojom území, nehrali ţiadne slovenské pies-ne. Vo Švajčiarsku boli hrať na silvestrov-skom plese. „Bolo to zaujímavé. Do Švajčiar-ska sme sa dostali cez agentúru, ktorá ma ta-ké veci na starosti. Poznajú veľa podnikov aj kapiel po celej Európe a ich úlohou je vybrať kapelu podľa podmienok konkrétneho podni-ku alebo spoločnosti, ktorá organizuje danú akciu. Podľa môjho názoru nás chceli Švajčia-ri preto, lebo chceli počuť niečo nové a zaujímavé. Predsa len nie je to typické do-máce, ako zvyknem vravieť ja, prišiel im tam nový smrad,― smeje sa. Hrať v kapele nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Hlav-ne počas letnej sezóny sa im darí hrať aj viac dní za sebou, čo je dosť vyčerpávajúce. „Počas vystúpenia sa snaţíme čo najviac striedať spe-vákov, aby niektorí z nás neprišiel o hlas a zvládol aj ďalší deň. Stalo sa nám uţ aj to, ţe nevesta deň pred svadbou zavolala
a nadiktovala nám pesničku, ktorú chcela za-hrať. Mali sme deň na nacvičenie a hneď sme sa do toho pustili. Celú noc sme cvičili, ani sme poriadne nespali.―
Okrem saxofónu a gitary Peter dokáţe zahrať niečo aj na klávesoch a bicích. Ako bý-valý ţiak našej školy rád spomína na staré ča-sy, hlavne, keď má moţnosť zahrať si na na-šom školskom plese.
-> Petrovým prvým nástrojom bol saxofón.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
Gymoš 23 -> Jeho srdcovkou je gitara, na ktorú
hrá v skupine Juventus.
/foto: archív Peter Durák/
/foto: archív Petra Duráka/
K aţdá ţivotná cesta je niečím zaují-mavá a dúfam, ţe aj tá moja bude mať zmysel. Mojím druhým domo-vom sa stala Ţilina, presnejšie in-
ternát na Hlinskej ulici a štu-dijná pôda Ţilinskej univerzi-ty.
Hneď začiatok štúdia bol ako zo zlého sna - ešte som sa ani nevybalil a uţ ma vyhodili z internátu. Och! Veď predsa som sa ubytoval v utorok a ešte som ani nebol v škole. Pre chy-bu v systéme som sa musel znovu ubytovať a nepomyslel som si, ţe uţ od začiatku ma mô-ţe niečo vytočiť. Našťastie to nebol ţiadny zá-sadný problém a teraz to beriem ako úsmev-nú príhodu. Avšak po prvom týţdni v škole
som si pomyslel, ţe študovať anglický jazyk v kombinácii s občianskou náukou nie je nič pre mňa, aj keď som si tento odbor sám zvo-lil. Študovať jazyk je naozaj niečo neskutočné.
Prednášky a cvičenia sú v ang-ličtine a stačí chvíľka nepo-zornosti a človek je stratený vo výklade učiteľa. Na semi-nároch nesmieme povedať po slovensky ani slovo, takţe ak niečo niekto odpovie v sloven-čine, je v celej triede počuť od
učiteľa známu vetu: „In English, please,― a nemalému počtu ľudí sa okamţite vzbúri krv v ţilách a začnú prevracať očami. Nové prostredie je naozaj na začiatku zdrvujúce a chce to čas zvyknúť si. Cítil som sa ako sám vojak v poli. Nikoho som nepoznal
Hneď začiatok štúdia
bol ako zo zlého sna.
MÔJ SPLNENÝ SEN
Hliny Aj napriek ľudovému názvu
ubytovanie na internátoch
Ţilinskej univerzity spĺňa
najvyššie kritériá.
Damián Michalco
24 Gymoš
/fo
to:
vy
sok
osk
ola
cid
op
rax
e.sk
/
-> Ţilinská univerzita (hore) aj jej internáty
(dole) ponúka všetko pre plnohodnotné štúdium.
/fo
to:
zam
un
..sk
/
-> V súčasnosti sa štúdium bez najmo-
dernejšej techniky uţ nezaobíde.
/fo
to:
arc
hív
Da
miá
na
Mic
ha
lca
/
MÔJ SPLNENÝ SEN
-> Cambridţský tvorca učebníc angličtiny
Guy Brook-Hart radil študentom, ako čo
najefektívnejšie učiť cudzí jazyk
MÔJ SPLNENÝ SEN
Gymoš 25
/foto: archív Damiána Michalca/
a nemal som ani poňatia, čo tu robím a ako to preţijem! Keď som vystúpil z otcovho auta na Hlinskej ulici pred ubytovacím blokom Hliny VII, z kufra si vzal tašku a podaním ruky sa s ním rozlúčil, neostávalo mi nič iné, len sa na všetko pýtať okoloidúcich. Na úvod ma dosť prekvapilo, ţe internát nie je v dezolátnom stave, ako si verejnosť o internátoch myslí, je to tu pekne vynovené, pričom aj teraz pracovný ruch neutícha a internáty sa aktuálne zatep-ľujú. Môj prvotný strach bol zbytočný, preto-ţe som sa rýchlo spoznal s novými spoluţiak-mi, teda skôr spoluţiačkami, keďţe v mojom ročníku je nás len niekoľko zástupcov muţ-ského pohlavia. Všetci si pomáhame pri štú-diu, zháňame poznámky z prednášok a aj jed-lo, keďţe nie vţdy sú peniaze. Spolu riešime aj osobné problémy, sme pre seba malými psychológmi, oporou a vytvárame si kontakty na celý ţivot. Spoločne tvoríme, zabávame sa
a uţívame si študentský ţivot. Okrem prednášok, ktoré síce nie sú po-
vinné, ale odporúčam zúčastňovať sa, pretoţe lietať a zháňať poznámky od spoluţiakov a niekedy aj od vyučujúcich nie je príjemné, a
povinných seminárov, sa na škole dejú veľmi zaujímavé prezentácie. Na poslednej prednáške k nám zavítal Guy Brook-Hart, autor z Cambrid-gu, ktorý vytvára učebnice pre vyučovanie anglického jazyka. Je to uţ starší pán, bol veľmi
milý a radil nám, ako zlepšiť kvalitu vyučova-nia. Zdôrazňoval, aby vyučujúci pracovali čo najviac s online slovníkmi, ktoré sú denno-denne aktualizované, aby nielen mechanicky prekladali slovíčka, ale aj vysvetľovali ich význam, v testoch neškrtali správne a ne-správne odpovede, ale vysvetľovali ţiakom, prečo je niečo zlé a niečo nie.
Za necelé tri mesiace som pochopil, ţe táto škola je to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Študentský ţivot stojí za to!
Môj prvotný strach bol
zbytočný...
Na dvere uţ pomaličky klopú Via-
noce. Hoci je ešte november,
v televízii uţ idú vianočne re-
klamy. V človeku uţ len to, ţe sa ochladzuje,
pomaličky vyvoláva atmosféru, myslím, naj-
krajších sviatkov v roku - Vianoc. A takto, za-
čiatkom decembra, uţ istotne kaţdému aspoň
raz blysla mysľou tá istá myšlienka, čo kaţdý
rok o tomto čase. Drvivá väčšina ľudí roz-
mýšľa nad vhodným darčekom, akým by po-
tešila svojich blízkych. Niektorí neváhame
minúť na darčeky horibilné sumy peňazí. Pri-
padá nám, ţe Vianoce sú len o tom, ale pri-
tom zabúdame na ich pravé čaro.
Snehobiele sviatky nemajú len mate-
riálnu hodnotu, ale najmä duchovnú. Vianoce
by neboli tým, čím sú, bez polnočnej omše,
jasličiek v kostole a stromčekom siahajúcim
aţ po strop, ktorého vrchol zdobí hviezda hlá-
sajúca narodenie malého Jeţiška. Táto hviez-
da ukazovala smer trom kráľom, ktorých za-
viedla aţ k jasličkám. Kieţby aj nám prezradi-
la, ţe Vianoce nie sú len o darčekoch a kope
voľna. Pre mnohých znamenajú najmä to, ţe
budú po dlhom čase zo svojou rodinou. V čase
Vianoc sú všetci ľudia oveľa milší, priateľ-
skejší a majú sviatočnú náladu. Nečudo, veď
všade je sneh, skoro sa stmieva a ráno nás na
ihličnanoch čaká priam rozprávková inovať.
Asi niečo bude za tým vianočným čarom.
Uţ teraz rozmýšľame, akým darčekom
obdarujeme svojich blízkych. Nemusíme roz-
biť celý bank z kreditnej karty. Úplne postačí,
ak budeme s tými, ktorých máme najradšej.
Lebo ak niekomu venujeme svoj čas, dáme
mu niečo zo svojho ţivota, čo uţ nikdy nedo-
káţeme vrátiť späť. Veď aké by to boli Viano-
ce, keby sme všetci pokope nesedeli
pri štedrovečernom stole plnenom vynikajú-
ceho jedla? Nuţ, kaţdý si môţe odpovedať
sám. Ja si najviac uţívam toto obdobie tak, ţe
ho strávim s ľuďmi, ktorých milujem. Vychut-
návam si ten sladký čas bez stresu, keď všade
okolo rozvoniava vôňa vianočného pečiva
a v telke idú rozprávky, aké si môţem pozrieť
len raz za rok.
OČAMI ŠTUDENTA
Lívia Paľová
26 Gymoš
Pravý význam
-> Skutočný význam Via-
noc sa neskrýva za drahý-
mi darčekmi, ale príjem-
nou rodinnou atmosférou. Meno: Veronika Vagaská
Vek: 16
Znamenie: blíţenci
Obľúbené knihy: Nebo nie je výmysel, Nezabudni na
mňa
Obľúbené filmy: Skôr seriály ako Dva a pol chlapa,
Scooby Doo
Najobľúbenejšie jedlo: rezance s tvarohom
Obľúbený výrok: „V pravde nemoţno
zotrvať bez bolesti, ale stojí to za to .―
Obľúbená skupina: Medium
Záľuby: hádzaná, volejbal, klavír, spev
/foto: www.vychytane.sk//
A ko si sa dostala k volejbalu? Uţ ako malá som ocka sprevá-dzala na rôznych turnajoch a ligách,
kde hrával. Veľmi ma to oslovilo, a tak som začala chodiť na tréningy ku volejbalistkám. Pomaličky som začínala mať techniku, rých-losť, aţ som napokon hrala za Bardejov. Aj napriek tomu, ţe uţ nehrám aktívne, volejba-lu sa venujem naďalej. Najlepší učitelia a prečo? Ťaţko povedať, som spokojná so všetký-mi. Keby ma učil ocko, určite on, ale keďţe ma neučí, tak zrejme učiteľka Eva Homzová. Aké sú tvoje ţivotné ciele? Doštudovať a do budúcna, aby som bola prijatá na policajnú vysokú školu a naďalej sa
venovala športu. Aby som sa ţivila tým, čo ma bude baviť a aby som svoj ţivot nielen preţívala, ale aj ţila.
Kto je tvoj idol a prečo? Volejbalista Francisco Ruiz, pretoţe aj keď je najniţší zo španielskych volejbalistov, aj tak zloţí najviac lôpt. Ale taktieţ Richard Štochl a Roman Ondrušek. Skús opísať ideálneho partnera. Určite by mal športovať, takţe aj postava by mala byť tomu prispôsobená. Vysoký, hne-dé oči, pekný úsmev a na výzore vlastne ani nezáleţí, no sem-tam... Hlavne, aby bol „ukecaný―, milý, múdry a tak...
/fo
to:
arc
hív
Ver
on
iky
Va
ga
skej
Gymoš 27
Meno: Veronika Vagaská
Vek: 16
Znamenie: blíţenci
Obľúbené knihy: Nebo nie je výmysel, Nezabudni na
mňa
Obľúbené filmy: Skôr seriály ako Dva a pol chlapa,
Scooby Doo
Najobľúbenejšie jedlo: rezance s tvarohom
Obľúbený výrok: „V pravde nemoţno
zotrvať bez bolesti, ale stojí to za to .―
Obľúbená skupina: Medium
Záľuby: hádzaná, volejbal, klavír, spev
Janka Bosáková
5 OTÁZOK
Športovkyňa
-> Volejbal jej učaroval na základnej škole a aj keď ho uţ nehrá profesionálne, baví ju dodnes.
OĽA A KOĽA Soňa Stiedlová, Jana Bosáková
Komenský mal
päť rokov.
Čo sa stalo v roku
1592.
Historička /f
oto
: J
oze
f B
ak
ajs
a/
28 Gymoš
Dnes opakujeme
16. storočie.
Narodil sa Ján
Amos Komenský.
A čo sa stalo v
roku 1597 ?
D obrý deň, mám problém so
známkami zos angličtiny.
Mám tam 1,1,2,1,3. Poraďte, co
mám robic. (Natalia V. z 2.H)
V známkach vidím určitú nevyrovnanosť
úrovne ovplyvnenú vonkajšími faktormi. Tie
môţu byť rôzne ako napr. nový mobil, ktorý
vyţaruje negatívne impulzy a vlastne ţiak za
nič nemôţe. On normálne môţe dumac nad
učivom, ale zbytočne, to nepomoţe. Mobilove
impulzy automaticky vymazujú šicko, co še
ţiak naučil do tej chvíle. (výskum Michigen-
skej univerzity v USA). Tá trojka na konci len
dokazuje totu teóriu.
Zdravim, odkedy še vof učebni ANJ
zjavil omietkový démon, lapám samé
pejcky a uţ nevládzem. Prosím
o pomoc. ( Marek B. 3.A )
Pretoţe dostávam veľa podobných mai-
lov, rozhodol som sa na nich odpovedať. Naj-
jednoduchšie by bolo poţiadať školu o nejaké
peniaze na úplne nové štúdium. Podľa po-
sledných informácií, škola uţ odškodnila Ši-
mona H. sumou, ktorú nechce prezradiť. Mi-
nule som ho naháňal ku vrátnici, ale ten lem
rýchlo nastúpil do svojho motora a zdrhnul.
Niektorí ţiaci vravia, ţe asi dakeho do steny
zamurovali, iní sa boja, aby im to neublíţilo.
Jedna pani, matka nášho ţiaka, sa prišla na to
pozrieť aţ z Raslavíc.
Dobrý deň, mám uţ šiestu päťku zos
slovenštiny a maturita sa blíţi. Zmatu-
rujem? (Ján C., 4.H)
Zabudni.
Vaše ďalšie otázky adresujte na známu
mailovú adresu. Prosím, aby ste mi vopred
neposielali ţiadne peniaze!!!
Gymoš 29
ABIHO PORADŇA
Som s vami Albert Balog
-> Omietkový démon začal robiť šarapatu
aj na vyučovaní angličtiny.
Odborná psychologicko mentálna poradňa. Vaše problémy na mo-
ju hlavu. (sponzorom dnešnej poradne je firma BOGDAŇSKI – OKNA
I DRZWI. Ul. Pilsudskiego 12/78554 Nowy Sacz)
/foto: archív A. Baloga/
Po zuby ozbrojená Zelená garda Gan-juovcov uţ skormúteného Matúša čakala na čerstvo zakvitnutej lúke.
Na smrť roztrasení Homodejovci pochodujúci v prvej línii kilometer pred cieľom, na praţia-com júnovom slnku, nechali medzi sebou kolo-vať ploskačku Absinthu z vychýrenej Matúšovej krčmy „U pravého Vajčáka―. A pritom Rozva-rovce, malebný to kraj, nemohol vedieť, ţe v ten deň bude hostiť také kruté krvipreliatie. Vartáš Demeter, obľúbený to vojak kráľa Varola, vycítil upotené, zeleným zlom napuste-né spiťuhy na temer pol kilometra. „Vedúci, ču-jem v moču, ţe uţ sú tu,― riekol Demeter kráľo-vi Varolovi a útok sa týmto prakticky mohol za-čať. Len čo pod obraz Boţí dodrbaní Homode-jovci, nasledovaní strhaným Matúšom Vajčá-kom Trenčianskym v pokročilom štádiu depre-sie vykukli spoza rohu, snajper Zelenej gardy Ganjuovcov šikovne vypálil hadím jedom na-pustenú jarabinu do tváre starého Homodeja a uštedril jeho ľavému očku presný zásah typu „fatality―. Hneď na to po nečakanom útoku z ľavoboku „Ganjuovskou dymovnicou― ostalo leţať na zemi niekoľko Homodejových muţov, a tí trpeli zhruba tridsať minút v nepretrţitom kŕči smiechu. Ba dokonca sa nemohli v zápale kŕčov ani len postaviť a neskôr ich tak na roz-kvitnutej zemi udupali kravy, ktoré sa v tom čase slobodne prechádzali lúkou z neďalekej paše smerom domov. A kto vládal, utekal. Kto nemohol, istotne na mieste skapal. Veď malá zbierka hrdinov, ktorí na bojisku zotrva-li ,hovorili si neskôr Homodejovi skalní, prišli o ţivot vskutku rôznym spôsobom. Šlo
o celkom slušný zoznam „Dumb ways to die―. True based story: Zosnulý slobodník
Jozef z Homodejovho prvého úderného tímu lopatomlátičov, podľa hmotných prameňov najviac Absinthom potúţený člen roty, omy-lom napichol dvoch svojich druhov v boji na porisko, keď sa prudkým, priam jelením sko-kom uhýnal jedovému šípu lukostrelca Zele-nej gardy. Potom od smútku napichol aj se-ba. Navţdy v spomienkach, otec troch detí, vzorný manţel, skrátka predrahý drevo-rubač Imre sa v okovách strachu omachoval sekerou tak neodborne, ţe spáchal na sebe spektakulárne harakiri. Prísna karma postih-la aj Homodejovho synovca, ktorý zomrel po náhodnom zásahu meteoritom, ktorý v tom čase, len tak z prdele, letel priamo na Rozva-rovce. Astronómovia v tých rokoch vajčili, nebola televízia, nebolo rádio, dokonca ani ohovárači nemali k dispozícii telefón, a preto všetci o tom prd vedeli. Smola. No a keď mal ten škaredý obraz Sodomy Matúš pred očami, opantaný strachom zobral nohy na plecia. Vďaka trom energeťákom, ktoré mal pribalené na horšie časy v príruč-nej kapsičke, ľadvinke, dobehol na smrť una-vený domov a uzavrel sa do seba vo svojej dŕţave. Potom papal ďalších desať rokov, te-da prakticky do konca svojho ţivota, niekoľ-kokrát denne psychofarmaká. Nemohol totiţ zniesť pocit, ţe v Rozvarovciach zbabelo de-zertoval a nekonal podľa svojho vnútorného presvedčenia „som predurčený byť hrdinom―. Matúš, mal ši branic. Nabudúce to bude lep-šie.
YO-GHIHO VÍZIE
Peter Reviľák
2.časť
Rod Vajčákovcov
/foto: divokyposol.webnode.sk/
Gymoš 30
YO-GHIHO VÍZIE
TIKET MÁJ 2013
Meno a trieda: .................................................
KUPÓN č.8
MÁJ 2013
December 2014 Meno a trieda: .................................................
TIKET
/foto: divokyposol.webnode.sk/
OUT
HOBIT:BITKA PIATICH ARMÁD BLBÝ A BLBŠÍ SNEHOVÁ KRÁĽOVNA
11.12.2014 04.12.2014 18.12.2014
5,20€ 5,20€ 5,20€
CINEMAX PO CINEMAX PO CINEMAX PO
STEEL ARENA 19.12.2014 25€
KALI & PE-
TER PANN
LIVE SHOW
KULTÚRNY
DOM
RASLAVICE
Štefánska
Kiss Party
Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,
Spojená škola Juraja Henischa,
Slovenská 5, 085 01 Bardejov
cen
a:
0,5
0€
Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,
Spojená škola Juraja Henischa,
Slovenská 5, 085 01 Bardejov
cen
a:
0,5
0€
v novom šate Zuzka Vika
Ivka Sami
