Embed Size (px)
DESCRIPTION
Gymoš časopis
Citation preview
ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 6 - NOVEMBER 2014
Raz za život
Dobrá voľba
Šampión s Bibliou
S rešovskými parobkami
Silák
Postuţková
realita
Lenka Macejová
EDITORIÁL /f
oto
na
ob
álk
e: A
dik
ph
oto
gra
ph
y, f
oto
ed
ito
riá
l: J
oze
f B
ak
ajs
a/
Gymoš 03
„N evrav hop, kým nepreskočíš!― ho-vorí jedno známe slovenské pore-kadlo. V mojom prípade sa to vo
vzťahu k stuţkovej naplnilo do bodky. Lebo tešiť sa priskoro z toho, ţe uţ bude konečne po nej, sa nevypláca. Keď som si predstavovala, čo bude po stuţkovej, určite som nemyslela, ţe môj úsporný reţim naberie ešte väčšie grády. Ţe budem síce spať o trošku viac, ale vstávať bu-dem rozbitá ako slovenské cesty, ţe sa budem do zbesnenia učiť kaţdý deň, čo je na mňa príliš– chápem, sme na gymnáziu, a jasné, som maturantka, ale pre človeka, ktorý sa učil, len keď fakt pritislo, je to hrozná zmena! Navyše ma stále trápia jazdy. Pri tom, ako dlho uţ chodím na vodičák, to vyzerá, ţe uţ robím minimálne tretíkrát skúšky, ale opak je pravdou, do polovice októbra som mala zatiaľ len štyri jazdy, na kaţdej z nich pršalo mne neustále behalo hlavou: „Áno, pán inštruktor, mám veľmi hlasné hodinky, a áno, pán inštruktor, kope ma elektrika, a áno, pán inštruktor, občas by ste mi mohli veriť a nestresovať viac ako ja.― To uţ je aj na
koňa veľa! Dejepis, filozofia, štát, slovenčina moja krásna ľubozvučná, angličtina a dokolečka, dokola. Stále to isté! Akí sme len my študenti naivní! Tak sme sa tešili, kedy uţ príde ten vytúţený ročník, keď budeme mať iba pred-mety, ktoré nás bavia a keď sa budeme učiť menej a pritom vedieť oveľa viac. Uţ mi „cvaká― z toho, ako sa snaţím do hlavy na-pchať súvislosti, ktoré sú pre mňa sem-tam úplne nesúvislé. Ale občas príde svetlá chvíľ-ka a ja chápem! No v tom momente zasa ne-chápem, ţe chápem. Hej, viem, ţe píšem zlo-ţito- badám na sebe odtlačky filozofie a jej myslenia. To preto, ţe myslím, teda som a pritom viem, ţe nič neviem. Tak isto na tom boli aj filozofi. Tieţ mysleli, teda boli a vedeli, ţe nič nevedeli. Viac ukáţok z tohto úţasného predmetu ţiadajte prostredníctvom môjho osobného mailu. Do pol roka vám odpíše môj asistent, lebo ja mu asi budem diktovať z pohodlia kazajky a štyroch čisto krásne bie-lych stien. A návštevy uvítam! :) Ţite krásne, píšte básne! ;)
REDAKČNÁ RADA
ŠÉFREDAKTOR: Lenka Macejová
REDAKTORI: Soňa Stiedlová, Klaudia Hockicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia
Paľová, Bernadeta Mackaničová, Michaela Fröhlichová, Michaela Ţdiľová, Denis Sopko,
Alexandra Hockicková, Peter Buben
FOTOGRAF: Jozef Bakajsa
GRAFICKÍ EDITORI: Jana Bosáková, Radovan Sosňák, Tobiáš Prokop, Ján Helmanovský
EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. Marián Martiček, Lívia Pavuková, Bc. Peter Reviľák,
Mgr. Albert Balog
EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Mgr. Ivana Štefanišinová
VEDÚCI REDAKČNÉHO KRÚŢKU: Mgr. Branislav Boďo
KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— [email protected]; [email protected]
OBSAH
>OBSAH<
3>EDITORIÁL<
Postuţková realita
4>OBSAH<
5>PRIESKUMNÍK<
6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE<
8>AKTUÁLNE<
S rešovskými parobkami
10>Pohľad späť<
Šampión s Bibliou
12>HISTÓRIA<
Múdra Kráľovná
14>UDALOSTI<
Raz za ţivot
16>ROZHOVOR<
Folklór na webe
20>FINANCIE<
Štart do ţivota
22>BÝVALÍ ŠTUDENTI<
Silák
24>MÔJ SPLNENÝ SEN<
Dobrá voľba
26>OČAMI ŠTUDENTA<
Ako ďalej?
27>5 OTÁZOK<
Dídţej
28>OĽA A KOĽA<
Priemerný
29>ABIHO PORADŇA<
Zdravý duch
30>YO-GHIHO VÍZIE<
Rod Vajčákovcov
31>OUT<
04 Gymoš
Šéfredaktor portálu www.folklorista.sk Adrián Fecko
priznáva, ţe ich čaká ešte veľa prá-
ce, kým bude naozaj spokojný Folklór na webe
>ROZHOVOR<
Kaţdý rok sa školy snaţia dosiahnuť úspech na niektorej zo stredoškol-
ských olympiád. Najväčší úspech našej školy v minulom
školskom roku dosiahol Dávid Grega– Jakub, ktorý
v júni vyhral celoslovenské kolo Biblickej
olympiády
>POHĽAD SPÄŤ<
Šampión s Bibliou
Ako sa Vám páčilo DOD?
„Správne je hovoríme o syntaxe, lebo o kosti, o dlani, takţe o syntaxe.“ Marianna Sendeková z 3.G dokázala brilantne pouţiť skloňovacie vzory.
PERLA DUCHA
Gymoš 05
PRIESKUMNÍK
Na DOD sa mi najviac páčil spôsob prezentá-
cie tried a prístup ţiakov k nám.
Natália Maťašová, ZŠ Marhaň
Páči sa mi to lebo je to
super
49%
Páči sa mi to lebo nie je
škola
38%
Je mi to jedno 13%
Nepáči sa mi
to
0%
Dojmy
Odpovedalo 283 deviatakov
,
,
06 Gymoš
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
Gymoš
06 Gymoš
B eh Radňičnim na-
mescim pre dzevia-
takoch i osmakoch je jas-
nim dôkazom teho, ţe
naša škola bere pripravu
svojich študentoch na
ţivot smrťeľňe vaţňe. Eš-
či aňi ňechodzu do nas
do škoľi a uţ trenuju be-
haňe, ţebi v ňeskoršim
veku ňemaľi aňi najmen-
ši problem zabehnuc ces
prestafku zakuric za Bil-
lu. Najrichlejši zos tote-
ho behu ma dokonca
pravo reagovac na učiteľ-
sku vetu: Nebehaj tu jak
zbešňeti po chotbe ces
prestafku otpoveďou: Ja
moţem, ja viťas!
Po roku še zaš
otvoriľi brani
škoľi pre šickich dzev-
jatakoch, ktori maju
taku ňenormalnu chuť
študovac naše lukra-
tivne otbori, ţe tidzeň
pret Dňom otvorenich
dzveroch aňi ňešpja,
ľem še tak prevaľuju
vof posceľi. Ňenor-
malňe putave prezen-
tacije ich dohnaľi gu
temu, ţe odmietľi od-
isc a silu– mocu chce-
ľi okamţiťe nastupic
do našej škoľi. Najve-
cej ich chcelo zostac
zos inštalaterami, bo
tote še vobec ňeprezu-
vaju. Asi še boja, ţe
kec praskňe dajaki
radijator, namoknu
im ponoški.
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
Ň enormalne školeňe
absolvovaľi vof ok-
tobru i našo učiteľe. Pro-
jekt pot nazvom Planeta
vedomosci im ma pomosc
pri rosširovaňi poznat-
koch, ktore potom moţu
viuţic pri učeňi. Zaujem
bul obrofski, dostac še
tam mohľi ľem tote naj-
ľepše abo tote, co še sami
prihlašiľi. O tim, ţe to ma
zmisel, sveči fakt, ţe takoj
na druhi dzeň dvojo našo
učiteľe začaľi besproble-
moch pouţivac malu na-
sobilku a jeden sebe do-
konca zapametal šicke tri
male pismenka zos Pita-
gorovej veti.
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
Gymoš 07
D ajaki najivni psicho-
logovia še pokušiľi
otestovac našich treťja-
koch. Na informatike ces
počitač viplňovaľi dajake
dotazňiki, dze še ich do-
konca pitaľi, či maju do-
ma dajaku enciklopediju.
Naščesce su našo treťjaci
duchaplne a šicke bes vi-
ňimki napisaľi, ţe ňemaju
enciklopediju aňi inakšu
exoticku chorobu. Ľem
Ďoďo im napisal, ţe ho
vof pošľednej dobe boľi
hlava, ta kebi mu poslaľi
dajaku tabletku, bul bi im
vďačni. Inakši ňezna, či
vitrime do vianočnich
prazdňinoch..
P retpošľedni pondzelek
vof oktobru še vof le-
soch nad Bardijovom ko-
nalo brane cvičeňe našich
ţiakoch. Chvalabohu poča-
sie še podarilo na jedňičku.
Od rana bul caľi kraj zaľja-
ti slunkom a hrozilo, ţe
padňe ceplotni rekort.
Dachtore študenci prišľi
vof plavkoch a chceľi, ţebi
še pochot uskutočňil sme-
rom na marhaňske ribňiki,
bo še chceľi vof totim spar-
nu okupac. Druhak Jančo
dokonca skušil peršakom
toto brane predac jak last
minit na africke safari! No
ňenormalňe krasne bulo
toto brane.
C es prazdňini še na našej
škole uskutočňiľi tri od-
borne seminare na temu vo-
lejbal. Za učasťi matemati-
koch, fizikoch i ťelocvikaroch
bul vipočitani algoritmus
idealneho timoveho ducha,
ktori je nutni pre viťastvo na
chocjakim turnaju vof vi-
chodnej Europe. Tote semi-
nare ňebuľi nahodne, bo
kaţdi rok še kona turnaj o
pohar najvišeho šefa na šic-
kich školoch vof kraju. Nad-
upane teoriju to potom išľi
overic do Keţmarku. Na be-
ton bi tam vihraľi, no vo vi-
počtoch zapomľi na to, ţe je
tami i sieť, ktoru treba preru-
cic. Ňevadzi.
Gymoš 07
V of pošľednej do-
be še naša škola
ţačala vaţňe zaoberac
intenzivnou športovou
pripravou svojich štu-
dentoch. Po šprintoch
pret rodičami po ro-
dičku, štreľbe po pa-
puľi totim, co ňeucekľi
i trafaňu zos papirika-
mi do koša
ces calu trie-
du prišlo na
rat potapaňe.
Štvartaci zos ački še
pot dozorom skuse-
nich potapačoch vib-
raľi na Do-
mašu. Pla-
novaľi vi-
tvoric novi
rekort vof
p o t a p a ň i
bes kisľiko-
vej bombi.
Feri navrh-
nul, ţe puj-
dze perši, bo praviďel-
ňe, kec slucha viklat
novej latki zos techno-
logiji, dokaţe i pejc
minut nedichac. Ňeče-
kal na suhlas a ešči vof
rifľoch še vrhnul do
vodi. I napriek temu,
ţe mu šicke mocno tri-
maľi paľce, po pul mi-
nuce bul nazat. Dostal
toťiš ňenormalnu chuť
na cigaretľu.
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
S rešovskými parobkami je názov naj-populárnejšej z piesní, ktoré má vo svojom repertoári folklórna skupina Rešovčan. Funguje od roku 2006
a v súčasnosti mu šéfuje Liliana Maťašová. Najmladší člen súboru Kamil Adamišín o nej hovorí: „Je priateľská, ale treba ju počúvať.―
Rešovčan má harmoni-kára, muţskú časť a ţenskú časť. Okrem toho štyria členo-via súboru zvyknú vystupovať aj ako sólisti. V takom prípade s nimi nejde harmonikár súbo-ru, ale na akordeóne ich spre-vádza práve Kamil. S výnimkou vedúcej súbo-ru a harmonikára sú všetci členovia Rešovča-nia alebo majú na Rešov nejakú priamu väz-bu. Pôsobia v ňom dobrovoľníci s láskou k folklórnej hudbe, ktorí robia dobré meno svo-jej obci. Vystupujú po celom Bardejovskom okrese, počas leta je to prakticky kaţdý ví-
kend, pričom sú súčasťou aj Bardejovského jarmoku. Tento rok boli do hlavného progra-mu na námestí zaradení hneď dvakrát, v piatok vystupoval celý súbor a v nedeľu só-listi. Osobitnou kapitolou sú zahraničné vy-stúpenia. V minulosti uţ boli na Ukrajine a toto leto absolvovali päťdňový zájazd do
Srbska. V Novom Sade boli na pozvanie Slovákov, ktorí tam ţijú. „Pozvanie prišlo od dru-ţobnej srbskej obce po tom, čo minulý rok boli na návšteve v Rešove. Okrem nás tam vy-stupovali ešte dva súbory, Čir-
čanka z Čirča a Ruthenia z Bratislavy. Celko-vo sme absolvovali päť vystúpení v rôznych mestách a dedinkách.―
To, či budú vystupovať ako súbor alebo sa nejakého festivalu zúčastní len muţská, či ţenská časť, prípadne sólisti, záleţí na organi-zátorovi. Je to na jednej strane záleţitosť ce-
AKTUÁLNE
08 Gymoš
/foto: Michaela Ţdiľová/
Folklórne súbory sú súčasťou mnohých obcí. V Bardejovskom
okrese je jedným z najlepších folklórny súbor Rešovčan
Michaela Ţdiľová
Pôsobia v ňom
dobrovoľníci s láskou
k folklórnej hudbe.
S rešovskými parobkami
-> Najmladší člen Rešovčana Kamil
Adamišín v súbore spieva a sprevá-
dza sólistov na akordeóne.
/foto
: arch
ív K
am
ila A
da
mišín
a/
ny, ale na druhej často aj choreografie festiva-lu. „Ak je napríklad na nejakom vystúpení ve-ľa čisto ţenských skupín, organizátor sa to snaţí vyváţiť napríklad tým, ţe si od nás zavo-lá len muţskú časť a naopak.―
Špecifické čaro má vystú-penie sólistov. Naposledy spie-vali v Bardejovských Kúpeľoch v kúpeľnom dome Astória pre publikum z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Piesňami v ruštine a ukrajinčine potešili určite nejed-ného z nich. To svedčí o tom, ţe ich repertoár je naozaj široký. Inak to ani nemôţe byť, ak chcú vo výbere ľuďom vyhovieť. Platí pritom, ţe mladí poslucháči chcú konkrétne piesne, starší sú menej vyberaví. „Najviac hrané sú piesne S rešovskými parobkami, Jak jem išov po Riašovi a Frajiročko moja,― vyberá Kamil z repertoáru Rešovčana.
V najbliţšej dobe ich čaká nahrávanie prvého CD s mnoţstvom kvalitnej hudby. „Nahrávané bude v Raslaviciach so sprievo-dom Ľudovej hudby Stana Baláţa. Momentál-ne čakáme, kým v štúdiu nahrajú hudbu. Hneď, ako sa tak stane, prídeme my a CD sa
bude môcť dokončiť,― dúfa v skoré ukončenie práce na CD.
V Rešove sú veľkým vzorom pre mla-dých a malé deti. Svojou hudbou a tancom
však dokáţu zaujať všetky ve-kové kategórie a očariť aj vy-beravého poslucháča. Preto niektorí z nich si Rešovčana chodia osobne vypočuť aj na skúšky. „Prevaţne sú to kama-ráti, ale nájdu sa aj nejakí tí fanúšici.― Skúšky sa konajú
pravidelne raz za týţdeň, avšak pred vystúpe-niami sú nútení skúšať viackrát za týţdeň, aby podali čo najlepší výkon. Aj napriek tomu, ţe v Bardejovskom okrese je mnoho folklórnych súborov, Rešovčan bezpochyby patrí k tým lepším, najmä kvalitným spevom. Veľkú kon-kurenciu má však v raslavickej skupine Rasla-vičan, ktorá okrem výborného spevu má aj veľmi dobrú hudbu. „Spevom sa im podľa mňa určite vyrovnáme, majú však lepší hu-dobný sprievod, pretoţe majú viac nástrojov a nechýba im ani cimbal,‖ priznáva na záver. No ako sa vraví, koľko ľudí, toľko chutí, tak nech to kaţdý posúdi podľa seba.
AKTUÁLNE AKTUÁLNE
V Rešove sú veľkým
vzorom pre mladých
a malé deti. /fo
to: M
ariá
n Š
oth
/
Gymoš 09
/foto: archív Kamila Adamišína/
-> Sólistov na akordeóne sprevádza
Kamil Adamišín.
-> Rešovčan patrí medzi najlepšie súbory v Bardejove.
-> Obec Rešov v okrese Bardejov.
„Po naskytnutí šance som sa snaţil zodpovedne pri-praviť, aby som to zvlá-dol najlepšie, ako sa dá.
Dnes viem, ţe to nebolo márne. Ten pocit stál zato,― vyjadril sa Dávid Grega-Jakub, študent tretieho ročníka Gymnázia na Spojenej škole Juraja Henischa, o svojom víťazstve na celo-slovenskom kole v Biblickej olympiáde.
Ako vo všetkých iných stredoškolských olympiádach, aj tu sa celoslovenského kola zúčastňujú víťazi školského a následne aj se-niorátneho, čo je obdoba krajského kola. Bib-lická olympiáda je zaradená medzi predme-tové súťaţe a koná sa s finančnou podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. „Mojou motiváciou bolo aj to, ţe úplný víťaz získa od Nadácie Jána Amosa Ko-menského nový notebook. Preto som sa učil čo najviac, a tak prekonával svoju lenivosť.― Ale samozrejme nejde len o to. „Prosto to chcem a baví ma učiť sa z Biblie,― vysvetľuje Dávid príčiny svojho úspechu.
Atmosféru olympiády zaţil uţ v piatom
POHĽAD SPÄŤ
Kaţdý rok sa školy snaţia dosiahnuť
úspech na niektorej zo
stredoškolských olympiád. Najväčší
úspech našej školy v minulom
školskom roku dosiahol Dávid
Grega– Jakub, ktorý v júni vyhral
celoslovenské kolo Biblickej
olympiády
Patrícia Biathová
-> Dávid je študentom tretieho
ročníka gymnázia.
Šampión
s Bibliou
10 Gymoš
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
ročníku na základnej škole. Odvtedy sa ne-pretrţite zúčastňuje seniorátnych kôl, cez ktoré pravidelne postupuje vyššie. „Aj keď som chcel postú-piť na celoslovenské kolo, príprave na seniorátne som ne-venoval nejako ex-tra veľa času, lebo som vtedy mal mnoţstvo iných povinností v škole. Našťastie to stačilo na to, aby som postúpil, aj keď to bolo veľmi tesné, lebo rozhodol jediný bod.― Tento rok sa mu to podarilo uţ tretíkrát a keďţe v minulosti zís-kal uţ prvé a tretie miesto, opäť sa chcel umiestniť čo najvyššie. „Ak chce študent uspieť v celoštátnom meraní, musí sa pripraviť naozaj zodpovedne. Veľa času som strávil
konzultáciami s ľuďmi, ktorí sa vý-kladu Biblie venujú profesionálne, či
uţ to boli učitelia, alebo kňazi,― pribliţuje svoju prípravu úspešný študent.
Na celoslovenskom kole, ktoré sa ko-
nalo tento rok 2. júna na gymnáziu v Tisovci, zvíťazil v kategórií stredné školy. Aj napriek tomu to na notebook nestačilo, pretoţe ho
získal absolútny víťaz spo-medzi všetkých kategórií, na ktorého stratil dve per-centá. To je iste veľká škoda, no samozrejme aj skúsenosť a motivácia do ďalších ročníkov, kde sa
môţe ešte viac zdokonaliť a vybojovať si to, po čom túţi a čo ho napĺňa.
/foto: Jozef Bakajsa/
POHĽAD SPÄŤ -> Biblickej olympiády sa zúčastňuje uţ sedem rokov, trikrát sa dostal na celoslovenské kolo.
POHĽAD SPÄŤ
Gymoš 11
„Ak chce študent uspieť v celoštátnom meraní, musí sa pripraviť naozaj zodpovedne.“
-> Evanjelické gymnázium v Tisovci
prinieslo v júni Dávidovi šťastie.
/foto: egt.sk/
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Robila česť svojmu trónu a rodu. Zo schudobnených území vďaka svojím
organizačným schopnostiam a bystrému úsudku vybudovala silný a
prosperujúci celok
HISTÓRIA Bernadeta Mackaničová
J ej súčasníci ju často opisovali ako energickú, pracovitú a hlboko veriacu ţenu s pevnou vôľou.) Mária Terézia bola najstaršou dcérou Karola VI.
Habsburského a jeho manţelky Alţbety Kris-tíny Brunšvickej. Uhorskou kráľovnou sa sta-la na základe pragmatickej sankcie z roku 1713. Oficiálne sa Mária Terézia stala panov-níčkou nad habsburskými územiami, rakú-skou arcivojvodkyňou, vojvodkyňou lotrin-skou a vojvodkyňou toskánskou v roku 1740. Celkovo bola drţiteľkou dvadsiatich titulov, vrátane cisárovnej – manţelky. Za uhorskú kráľovnú bola korunovaná 25. júna 1741 v Bratislave v Dóme sv. Martina. Od det-stva ju vychovávali a vzdelávali jezuiti, najmä čo sa týkalo náboţenských oblastí. Neskôr ju vychovávala grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorá zostala po boku panovníč-ky aţ do svojej smrti v roku 1754. Mária Teré-zia si Karolínu veľmi obľúbila a ako jedinú ju nechala pochovať do rodinnej hrobky vo Viedni.
Ako dieťa bola veselá a ţivá. Vôbec ju nevychovávali ako budúcu panovníčku. Tak ako ostatné habsburské princezné, aj Mária Terézia dostala iba základné vzdelanie. Ale v tých časoch sa veľký dôraz kládol na vyučova-nie cudzích jazykov a bolo jej umoţnené zís-kavať vedomosti z oblasti histórie. Vo svojom voľnom čase sa venovala maľovaniu, tancu
12 Gymoš
/foto: sk.wikipedia.org/
/fo
to:
ww
w.g
log
ster
.co
m /
-> Mária Terézia získala slávu
vďaka svojim reformám.
-> S manţelom mala
šestnásť detí.
Múdra
kráľovná -> Karol VI Habsburský, otec
Márie Terézie.
/fo
to:
no
ve
slo
vo
.sk
/
HISTÓRIA
Gymoš 13
-> Na Uhorskom tróne bola od roku 1741 aţ do
svojej smrti v roku 1780. Po nej na trón nastúpil
jej syn Jozef II.
a hudbe. Veľmi rada jazdila na koni a často vychádzky na ňom uprednostňovala pred iný-mi zábavami. Mimoriadnu záľubu mala v jaz-deckých turnajoch a jazdeckých hrách. Mária Terézia sa veľmi rada zabávala aj na maškar-ných plesoch. Jej vášňou boli karty. V tomto si rozumela aj so svojím budúcim manţelom Františkom Štefanom Lotrin-ským. Vydala sa zaňho ako de-vätnásťročná, ale poznala ho uţ od svojich šiestich rokov. Hovorí sa, ţe bola veľmi ţiarli-vá. Dokonca si zriadila mrav-nostnú políciu s pomerne veľ-kými právomocami, ktorá ma-la za úlohu zatýkať mladé diev-čatá pristihnuté vo vieden-ských lokáloch v muţskej spoločnosti. Spolu so svojím manţelom mali šestnásť detí, z toho jedenásť dcér a päť synov. Sama raz vyslovila: „Človek nemá deti nikdy dosť, v tomto bode som nenásytná.― Snaţila sa svojim deťom za-istiť moc habsbursko-lotrinského rodu a ne-skôr ich manţelstvami posilniť jeho vplyv v Európe.
Zaraďuje sa medzi panovníkov, ktorí vládli absolutisticky, pričom presadzovala takzvaný osvietenský absolutizmus. Počas vo-jen o svoje dedičstvo získala politické skúse-nosti a začala si uvedomovať nevyhnutnosť reforiem. Zaviedla viaceré reformy, ktoré sa často označujú ako tereziánske. Najvýraznej-
šie boli v hospodárstve, v školstve a v zdravotníctve. Zaviedla povinnú školskú do-chádzku pre všetky vrstvy obyvateľstva. V súdnictve zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernila telesné tresty a vydala zákaz mučenia.
Darilo sa jej aj v zahraničnej politike, keď pri delení Poľska získala územie Haliča. Okrem toho získala späť trinásť spišských miest, ktoré dal v roku 1412 Ţigmund Luxemburský ako zálohu Poľsku. So smrťou svoj-ho manţela v roku 1765 sa ni-kdy nevyrovnala a stiahla sa do ústrania a aţ do konca svojho ţivota chodila v čiernom. Od-
vtedy sa viac venovala ţenským prácam, čo dodnes pripomínajú šatôčky známeho Praţ-ského Jezuliatka, ktoré vlastnoručne vyšíva-la). Uţ počas ţivota jej bol diagnostikovaný vysoký krvný tlak a nadmerné zhromaţďova-nie vzduchu v tkanivách. Zomrela vo Viedni v novembri 1780 vo veku 63 rokov. Po jej smrti nastúpil na trón jej syn Jozef II.
Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe. Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť, za čo ju súčasníci pova-ţovali za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajšej doby a aj v súčasnosti je zaraďovaná medzi najvýznamnejších panovníkov z Hab-sburského rodu.
Zaraďuje sa medzi panovníkov, ktorí
vládli absolutisticky, pričom presadzovala takzvaný osvietenský
absolutizmus.
/foto
: ww
w.g
log
ster.com
/
M esiace vybavovačiek, stresu a príprav sa oplatili. Nastal deň s veľkým D a 4.G sa pripravova-la na večer, ktorý zaţije kaţdý
len raz za ţivot. Po celom dni skrášľovania a príprav sa tridsaťjeden ţiakov spolu s rodičmi a učiteľmi stret-lo v jednej miestnosti, aby spolu oslávili stuţkovú slávnosť. Tradične sa všetko začalo prestrihnutím stuhy a slávnost-ným nástupom. Potom sa mohlo oficiálne začať. Po krásnych a dojímavých príhovoroch, vďaka ktorým vytieklo aj pár sĺz, dostal kaţdý ţiak klasickú zelenú stuţku so svojím menom. Na rad prišiel uvítací val-čík, učiteľský a samozrejme aj rodičovský ta-nec. O desiatej hodine sa sála naplnila kopou ľudí, nedočkavo čakajúcich na program. Vte-dy sa začali pre nás tie najväčšie stresy. Aj
keď po celý večer na našich tvárach ţiaril ús-mev, teraz sme po sebe šatni len vykrikovali a hľadali, kde máme svoje veci a rekvizity na danú scénku. Program sme sa rozhodli začať ľudovým tancom ôsmich dievčat, medzi kto-
rými som bola aj ja. Musím sa priznať, ţe aj keď som ľudovku v kroji tancovala prvýkrát v ţivote, vydarilo sa to dobre, ak neberiem do úvahy malé tech-nické poruchy. Po trošku váţnej-šom ľudovom tanci nasledovali
vtipné scénky. Naši dvaja talentovaní chlapci nám zahrali na klavíri, ale pozor, nie klasicky s rukami, pekne stiahli gate dole a hralo sa. Výnimočný bol hriešny tanec, v ktorom po-dali naozaj hriešny výkon. Nebezpečenstvom zaváňala operácia jedného zo ţiakov, tajom-nosťou nádherná tieňohra a nostalgiou stret-nutie po tridsiatich rokoch. Počas toho, ako
Tri roky čakania, mesiace príprav a jedno poobedie plné nervozity. Stuţková slávnosť je pre všetkých dlho očakávanou udalosťou
UDALOSTI
Raz za ţivot Soňa Stiedlová
Výnimočný bol
hriešny tanec...
/foto: Adik pfotography/
-> Všetko začalo prestrihnutím
stuhy a slávnostným nástupom.
14 Gymoš
sme sa medzi scénkami prezliekali, publikum zabával spoluţiak, ktorý veľmi dobre ovláda kartové triky. Moţnosť vyskúšať si to mal aj riaditeľ školy. Na záver sme si v sprievode našich dvoch šikovných gitaristov za-spievali pieseň od Iné kafé s názvom Záverečná a pretoţe ju mnohí poznajú, nebáli sa za-spievať si ju s nami. Na záver celého progra-mu sme si pozreli únos našej triednej knihy, ktorý sa nám vydaril na jednotku. Únos sme zvolili v mafiánskom štýle, takţe nemohli chýbať zbrane a zakomponovali sme tam aj trochu humoru.
Po programe sme si konečne vydýchli, pretoţe sme mali za sebou pre nás tú najťaţ-šiu časť stuţkovej a skvelej zábave uţ nič ne-
stálo v ceste. Uţ bez stresu a s radosťou, ţe sme všetko zvládli, sme si z chuti zatancovali.
O pol noci nastal čas vypočuť si dôvernosti o kaţdom z nás v štipľavej čiernej kronike. Ne-mohol chýbať dţbánový tanec s triednou, na konci ktorého si všetci zobrali na pamiatku svoj kúsok črepiny pre šťastie.
Zabáva trvala aţ do rána, kým na nás neostalo suché miestečko. Ráno sme spokojní a unavení všetko upratali a vybrali sa kaţdý svojou cestou. Musím uznať, ţe aj napriek hádkam a nedostatočnému času na prípravu, sa nám stuţková veľmi vydarila a nikdy na ňu nezabudnem. Ako sa vraví: „Navţdy sa zachová v pamäti stuţková.― Tak v tej našej sa zachová určite.
Po programe sme
si konečne
vydýchli...
UDALOSTI
Raz za ţivot
UDALOSTI
-> Nemohol chýbať ani folklór.
Gymoš 15
-> Moment, ktorý ostane
v mysli navţdy.
-> Hriešny tanec bol naozaj hriešny.
/foto: Adik pfotography/
/foto
: Ad
ik p
foto
gra
ph
y/
/foto: Adik pfotography/
Šéfredaktor portálu www.folklorista.sk
Adrián Fecko priznáva, ţe ich čaká ešte
veľa práce, kým bude naozaj spokojný
Klaudia HockickováKlaudia Hockicková
Folklór na webe
ROZHOVOR
16 Gymoš
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Ţ ijeme v dobe, keď sa bez internetu ne-zaobíde snáď ani dom na samote nie-kde pri lese. Je preto logické, ţe skôr, či neskôr musela vzniknúť stránka
mapujúca slovenský folklór. Ako stránka folklorista.sk vznikla? Pôvodne sme boli na Facebooku, ale keďţe ten nemá aţ také moţnosti, prišiel v roku 2011 podnet na vytvore-nie webovej stránky www.folklorista.sk. Pro-stredníctvom nej chceme ľudom priblíţiť slovenský folklór, slovenské tradície a zvyky. Ľudia tam nájdu, čo sa deje v obciach, in-formácie o folklórnych súboroch, podujatiach, festivaloch, koncer-toch, čiţe naším cieľom je dostať folklór čo najbliţšie k ľudom. Internet sa nám zdá ako najschodnejšia cesta. Čo všetko táto stránka poskytuje? Projekt folklorista je jedinečný tým, ţe obsahuje folklórnu televíziu, ktorá nikde in-de na Slovensku nie je. Vysielame priamo z festivalov a podujatí ako normálny televízny
záznam priamo na našu stránku, kde je aj archív podujatí, ktoré sme uţ robili. Je tam aj troška z histórie festivalov, ale aj recepty tradičných slovenských jedál. Dá sa tam ná-jsť rubrika Bylinkáreň, v ktorej ponúkame mastičky a liečivá od našich starých materí. Máme aj folklórny kalendár, kde si návštev-ník stránky môţe pozrieť, čo sa na Sloven-sku aktuálne koná.
Ako funguje folklórna televízia? Nie je to klasické vysiela-nie, aké vysielajú tradičné televízie, ţe program za-čne, skončí a idú titulky. My sme na festivale, ktorý začne napríklad o ôsmej ráno a končí o tretej ráno
a ľudia môţu byť cez našu stránku pripojení on-line a sledovať, čo sa deje, lebo vysielame celý čas. Väčšinou chodíme na akcie, ktoré trvajú dva, tri dni. Snímame štyrmi kamera-mi a máme auto, kde sa to všetko strihá a vysiela naţivo. Akú máte sledovanosť? Na Facebooku sme mali okolo desaťti-síc fanúšikov a osemnásťtisíc ľudí, ktorí nás
-> Jednou z najväčších akcií, na ktorých sa v tomto
roku zúčastnili, bol folklórny festival vo Východnej.
„Projekt folklorista je jedinečný tým, ţe obsahuje folklórnu televíziu, ktorá nikde inde na Slovensku nie je.“
ROZHOVOR
Gymoš 17
/fo
to:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
/foto
: ww
w3
.teraz.sk
/
ROZHOVOR
sledovali. Za prvý polrok stránky nás denne navštívilo okolo tritisíc ľudí, teraz osemtisíc a keď sme vysielali z Folklórneho festivalu Východná, tak nás on-line pozeralo okolo dvadsaťsedemtisíc ľudí z dvadsiatich sied-mich krajín sveta. Čo chystáte do budúcnosti? Ešte to nie je verejné, ale chystáme Folklórnu mapu. Vytvorená bude v spolu-práci s Googlom, lebo pouţívame Google mapu, kde sa s naším softwarom budú ľudia pohodlne orientovať. Napríklad keď niekto bude robiť, povedzme, svadbu a bude chcieť, aby mu nejaký folklórny súbor prišiel „začepiť― nevestu, pomocou mapy si v Bar-dejove a okolí vyhľadá folklórne súbory aj s telefónnymi kontaktmi. Ďalej by sme chceli pridávať viac a viac článkov, prenosov a pri-jať nových redaktorov do tímu. Zaoberáme sa aj moţnosťou spustenia nášho folklórne-ho rádia.
Ako je to s ľuďmi v tíme a financova-ním? V tíme nás je desať a sme rozlietaní po celom Slovensku. Všetci to robíme vo voľ-nom čase a dobrovoľne. Návštevník stránky si môţe všimnúť, ţe tam nie sú ţiadne ko-merčné reklamy, maximálne sa môţe prekli-kať na partnerov, ktorí nás podporili, čiţe nám nejako finančne pomohli. Nepodporuje nás ani štát, ani ministerstvo kultúry, čo je veľký problém. Kaţdý jeden projekt, aj keď je dobrovoľný, sa časom dostáva do problé-mov s financovaním. A čím je väčší, tým je to horšie. Veľa financií išlo z vlastného vrecka, a to nerátam čas, ktorý človek venuje tomuto projektu. Jedinú výhodu máme v tom, ţe máme voľné vstupy na festivaly a podujatia. No aj napriek týmto prekáţkam je to pekná práca, lebo sa stretávame s rôznymi ľuďmi, ktorí sú od nás starší, odovzdávajú nám svo-je skúsenosti a ţivotné múdrosti a to je na nezaplatenie.
18 Gymoš
/
/foto: folklorista.sk/ /foto: folklorista.sk/
-> Orientácia na stránke je jednoduchá, jednotlivé
sekcie sú zreteľne od seba oddelené.
-> Folklorista.sk sa venuje slovenskému fol-
klóru od roku 2011.
Š tart do „dospeláckeho― ţivota, kvalitné vzdelávanie, poistná ochrana majetku či naplnený zámer rodičov, nech je o dieťa vţdy postarané, to je niečo
z mála, čo ponúka poisťovňa Uniqa,― hodnotí Jozef Murcko jednu z najstarších slovenských poisťovní. „Na poisťovacom trhu sme od roku 1990 a podotýkam, ţe sme boli hneď druhou poisťovacou spoločnosťou na Slovensku.―
Poisťovňa UNIQA je univerzálna poisťovňa, ktorá poskytuje široké spektrum poistných produktov v oblasti ţivotného aj neţivotného poistenia. Jedným z jej najúspešnejších produktov je detské ţi-votné poistenie VitalŢivot Baby.
„VitalŢivot Baby je na trhu od konca roku 2012. Toto poistenie zabezpečí dieťa do dospelosti, pričom mu pomôţe pri kvalitnom vzdelávaní či pri kvalitnej poistnej ochrane počas detských čias. Bonusom je odmena po-
isťovne za maturitu s vyznamenaním, pričom dieťa môţe získať od tristo do tisíc eur v závislosti od dĺţky poistenia,― pribliţuje Jo-zef Murcko. Maximálny bonus pritom získa v prípade, ţe je poistený minimálne desať ro-kov, čiţe najneskôr od ôsmeho roku ţivota, a jeho študijný priemer nie je kaţdý rok horší ako jedna celá päť. Rovnaký priemer musí do-
siahnuť aj na maturitnej skúš-ke. Za kaţdý rok mu poisťov-ňa vyplatí sto eur. Ak je dieťa poistené napríklad od dva-násteho roku ţivota a splní podmienku o priemere, pri
dovŕšení osemnástky mu k cieľovej sume pri-budne šesťsto eur. Keďţe minimálna suma pre bonus je tristo eur, rodič, ktorý chce tento bonus vyuţiť, musí svoje dieťa poistiť najne-skôr v pätnástom roku ţivota.
Pravdepodobne najväčšou výhodou sporenia v poisťovni Uniqa je to, ţe kaţdé die-ťa sa do dospelosti potrebuje od niečoho od-
-> Viazaný finančný agent Jozef Murcko
je presvedčený, ţe poisťovňa Uniqa je
správna voľba.
FINANCIE
Štart do ţivota
„Myslite na to, ţe byť pripravený môţe pomôcť,“ radí mladým
ľuďom viazaný finančný agent poisťovne Uniqa Jozef Murcko
Patricia Biathová /foto: Branislav Boďo/
„Bonusom je odmena po-
isťovne za maturitu
s vyznamenaním.“
20 Gymoš
raziť a Uniqa mu uľahčí spôsob, ktorým sa posunie ďalej, a to či uţ pri prvej vlastnej do-mácnosti, pri prvom aute, pri kvalitnom vzde-laní, či zaloţení vlastnej firmy. Toto všetko patrí medzi hlavné dôvody, prečo vyuţiť VitalŢivot Baby.
Najideálnejšie je dieťa poistiť hneď po narodení, avšak to neznamená, ţe v neskoršom veku to uţ nie je moţné. Rodič však musí počítať s vyššími splátkami. Navyše je poistenie viazané minimálnou dobou desať rokov, a keďţe trvá do dvadsaťpäťky, je jasné, ţe začiatok musí byť najneskôr v pätnástom roku ţivota.
Ďalším bonusom je moţnosť pripoiste-nia pre oboch rodičov, pričom platcom pois-tenia je len jeden z nich. „Ak sa rodičia pripo-istia, v prípade smrti, úrazu či inej okolnosti, je po prvé vyplatená rodičom suma, na ktorú sú pripoistení, po druhé, ak jeden rodič zo-
mrie, v tom momente druhý rodič prestáva platiť poistné za dieťa, no poistka ostáva tak, ako bola nastavená, čiţe dieťaťu bude po do-vŕšení dvadsiateho piateho roku ţivota cieľo-
vá suma vyplatená. Väčšina poisťovní má pritom pripoiste-nie len pre jedného z rodičov. Ak sa však niečo stane rodičo-vi, ktorý nie je pripoistený, ro-dina nie je oslobodená od pla-
tenia poistného. U nás takáto situácia nastať nemôţe,― garantuje Murcko. Keď má dieťa v zmluve aj sirotský dôchodok, v prípade smrti rodiča dostane dieťa mesačne od dvadsaťpäť do štyristopäťdesiat eur.
Ak to zhrnieme, zistíme, ţe je dôleţité, aby si rodičia uvedomili výhody poistenia v čo najniţšom veku. Vtedy sa cieľová suma rozde-lí na menšie časti, čo rodičom umoţní poistiť dieťa na vyššiu sumu a zabezpečiť mu v dos-pelosti ľahší štart do ţivota.
Štart do ţivota
-> VitalŢivot Baby zabezpečí
dieťaťu štart do ţivota.
FINANCIE
Najideálnejšie je die-ťa poistiť hneď po
narodení.
Gymoš 21
-> Silnou motiváciou je aj moţnosť získať
peniaze za vysvedčenie. Uniqa ju ponúka
v produkte VitalŢivot Baby.
/foto: prozeny.blesk.cz/
/foto
: ak
tua
lity.sk
/
-> Sídlo poisťovne Uniqa je na Rad-
ničnom námestí nad kníhkupectvom
Radosť.
/foto: Branislav Boďo/
A k niekedy nechtiac spôsobíte poţiar alebo si zabuchnete kľúče v byte, je veľká pravdepodobnosť, ţe vám na pomoc príde aj jeden z bardejov-
ských hasičov a bývalých študentov našej ško-ly Samuel Šuťák. Kráča v šľapajach svojho ot-ca, ktorý sa tieţ venoval tomu-to povolaniu. Samo nikdy ne-sníval o povolaní hasiča, no keď sa naskytla príleţitosť, vy-uţil ju. „Byť hasičom je väčši-nou na celý ţivot, a preto nie je také ľahké sa k nim dostať, keďţe majú dlhodobo plné sta-vy. V čase, keď som sa o to začal zaujímať, od-išlo veľa hasičov do dôchodku, čo bola šanca pre mňa,― vysvetľuje. Zúčastnil sa výberového konania, kde so svojimi fyzickými predpo-kladmi, keďţe sa venuje pretláčaniu rukou, bez problémov uspel.
Pretláčanie rukou je pre Sama šport, v ktorom dokázal objaviť v sebe obrovský ta-
lent. Dosiahol mnoţstvo pozoruhodných vý-sledkov, bol napríklad niekoľkonásobným majstrom Slovenska. Vrcholom preňho bola bezpochyby dvojnásobná účasť na Svetových hrách hasičov a policajtov, ktoré sa konajú kaţdé dva roky. Raz to bolo v New Yorku
a druhýkrát v írskom Belfaste. Tieto hry sú po olympijských druhé najväčšie čo sa týka poč-tu účastníkov. „Newyorských hier sa zúčastnilo pribliţne se-demnásťtisíc súťaţiacich. Na rozdiel od klasických olympij-ských hier sa väčšina športov
konala v jednej obrovskej športovej hale. Sú-ťaţilo sa tu v asi sedemdesiatich rôznych športoch. Svetové hry policajtov a hasičov sa v mnohom podobajú na olympijské. Rovnaký je napríklad uvítací ceremoniál, kde pred tri-búnami pochodujú jednotlivé výpravy aj so štátnymi vlajkami,― spomína na svoje prvé hry Samo. Zo Slovenska sa newyorských hier zú-
-> Okrem pretláčania rukou sa zaují-
ma aj o iné športy, jednám z nich je
tenis, ktorý však berie z nadhľadom.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
Silák
Vďaka pretláčaniu rukou sa Samo Šuťák dostal na dvoje Hier policajtov a hasičov. S bilanciou dvoch zlatých z New Yorku a dvoch strieborných z Belfastu by musel byť spokojný kaţdý
Soňa Stiedlová
„Newyorských hier sa
zúčastnilo pribliţne se-
demnásťtisíc
súťaţiacich.
22 Gymoš
/foto: Zuzana Šucová/
častnil iba on so svojím kolegom. Celé hry si platili sami, takţe sa tomu ani nemoţno veľmi čudovať. Aj tu sa opäť raz prejavil systém, kto-rý u nás vládne. Napríklad Čechov bolo v New Yorku asi stopäťdesiat. Našťastie, keďţe zis-kom dvoch zlatých medailí dosiahol výrazný úspech, časť nákladov sa mu vrátila vo forme odmien k platu. Aj preto sa po dvoch týţ-dňoch strávených v New Yorku mohol spokoj-ný vrátiť naspäť do Bardejova. V Belfaste uţ bola slovenská výprava početnejšia. Je však zaujímavé, ţe celé tieto hry sú dobrovoľné. To znamená, ţe súťaţiaci, minimálne tí zo Slo-venska, si všetko platia a vybavujú sami, aj keď štartujú pod vlajkou Slovenska. Neexistu-je ţiadny oficiálny sprievod alebo centrála, kde by sa mohli športovci informovať o programe hier. Moţno aj preto sú hry poli-cajtov a hasičov pre verejnosť veľkou nezná-mou.
Okrem pretláčania rukou sa zaujíma aj o iné športy, napríklad aj o tenis. „Športy mi-lujem. Tenisu sa však venujem len rekreačne a nikdy som nebol na ţiadnom zápase súťaţ-ne,― priznáva. Vo svojom voľnom čase sa rád venuje aj pokru. Poker hráva uţ päť rokov a dostal sa k nemu náhodou, keď sa raz túlal internetom a omylom preklikol na jednu stránku o ňom. Aj keď ho hráva hlavne onli-ne, zúčastnil sa aj jedného turnaja, ktorý sa
odohral v Prahe. Dostal sa aţ k finálovému stolu. Z dvestoosemdesiatich zúčastnených sa umiestnil na obdivuhodnom ôsmom mieste. „Nemyslím si, ţe sa pokru budem venovať veľ-mi dlho, pretoţe je rok čo rok ťaţší a čím ďa-lej, tým sa to učí hrať viac ľudí , aj vďaka in-ternetovým stránkam, zameraným hlave na výučbu,― zakončuje svoje rozprávanie.
-> Okrem pretláčania rukou sa zaují-
ma aj o iné športy, jednám z nich je
tenis, ktorý však berie z nadhľadom.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
-> Na hrách v Belfaste získal dve
strieborné medaily.
/foto: archív Samuela Šuťíaka/
/foto: archív Samuela Šutáka/
Gymoš 23
-> V New Yorku nenašiel premoţiteľa v
pretláčaní pravou ani ľavou rukou.
F akt, ţe priamo nevidíme následky na-šej voľby, nás oberá o všetku istotu a naopak, vnáša obavy a pochybnosti. Vybrať si vysokú školu vôbec nie je jed-
noduché. Výsledkom mnohých oficiálnych reb-ríčkov, internetových či dokonca psychologic-kých testov je často iba jeden obrovský zmätok v hlave. Veľká závisť smerovaná k všetkým spo-luţiakom, ktorí v tom majú jasno. Veru, aj taký je ţivot štvrtáka... Tak teda, vyrozprávam vám ,
ako to dnes vyzerá s mojou voľbou... Po dlhom, vôbec nie najľahšom rozhodovaní som si zvolila Univerzitu Komenského v Brati-slave. Táto dobre známa univerzita sa pýši mnohými naj. V prvom rade je najväčšou a naj-staršou univerzitou na celom území Slovenska. Dôleţitú úlohu tieţ zohráva jej úspešnosť. Uni-verzita má najväčšiu úspešnosť zo všetkých slo-venských a jej meno je nemálo známe aj v za-hraničí. A tak má právo pochváliť sa najmenším
MÔJ SPLNENÝ SEN
Dobrá
voľba V maturitnom ročníku čaká
študentov jedna z najťaţších
volieb v ich ţivote. Rozhodovať
sa o svojej budúcnosti nikdy
nebolo jednoduché
Lívia Pavuková
24 Gymoš
-> Jednou z najpopulárnejších akcií pre študen-
tov je Zlatý baţant na Mlynoch. Najväčší záu-
jem pútajú koncerty.
/foto: youtube.com/
-> Univerzita Komenského v Bratislave je
najprestíţnejšou na Slovensku.
/foto: wikipedia.org/
MÔJ SPLNENÝ SEN MÔJ SPLNENÝ SEN
Gymoš 25
-> Študentská izba síce na pohľad
nemusí vyzerať vábne, no určite
má špecifickú atmosféru. /foto: archív Lívie Pavukovej/
počtom nezamestnaných absolventov. Aby sme nezabudli na prívlastok „najväčšia", celá uni-verzita sa skladá z trinástich fakúlt. Ich zoznam je na internete, preto nemá význam všetky ich menovať. Hor sa teda do menej známych záku-tí. Prvé, čo väčšine záujemcov z nášho mesta o štúdium na tejto univerzite napadne, je: „Bratislava, tak ďaleko?" Je pravda, ţe niektorí túto diaľku povaţujú za výhodu a tešia sa, ţe kontrolné reťaze ich rodičov tam uţ v takej miere nedosiahnu. Áno, diaľka je menšou, či väčšou nevýhodou tejto voľby. Av-šak verte mi, táto prekáţka sa bude úmerne zmenšovať s počtom strávených týţdňov na škole. Frekvencia spojov problémom nie je. Z hlavného mesta do Bardejova a naopak sa vla-kom či autobusom dopravíte kaţdý deň, samo-zrejme, s jedným či viacerými prestupmi. Cesta vlakom reálne trvá asi deväť hodín, autobusom o hodinu menej. Ďalšou dôleţitou súčasťou študentského ţivo-ta je stravovanie. Keďţe sa zo všetkých kútov uţ dlho šíri mienka o biednej študentskej strave, príjemne vás zaskočím. Kvalitné a lacné stravo-vanie študentov nie je problémom. Na výber je hneď niekoľko jedální, kde je moţnosť dobre sa naraňajkovať, naobedovať aj navečerať. Vďaka polovičnému štátnemu preplácaniu neutrpí ani peňaţenka študentov. A tak kúzliť na interná-tnych izbách vlastné, často prvé pokusy, nie je
nutné. Čo sa týka ubytovania, stav jednotlivých in-ternátnych zariadení je rôzny a od neho sa od-víja aj cena. Nie najlepší obraz nám pravidelne poskytujú aj verejné škandály týkajúce sa úrov-ne hygieny či nevhodného prostredia a zlého
vybavenia. No pri troške šťas-tia vám do ceny nezahrnú hmyz, plesne či storočné mat-race. To šťastie som mala aj ja. V kaţdom prípade, vo vašej novej izbe na vás bude čakať písací stôl, posteľ, skriňa a ne-
jaké tie poličky. Znie to nudne a taký je aj prvý dojem, no postupom času si kaţdý ten svoj „kútik― spestrí fotografiami, pripomienkami, značkami, či kopou neporiadku a izba bude hneď útulnejšia. Zbytočne si nevytvárajte pre-hnane melancholický vzťah k svojej vlastnej iz-be a spánku vo vlastnej posteli. Nemálo ľudí má následne na vysokej škole problém zvyknúť si na nové prostredie, hlavne, ak sa oň má deliť s ďalšími, pravdepodobne cudzími ľuďmi. Aj keď iste, domov bude vţdy domovom. Kaţdá minca má však dve strany, a tak je to aj s vysokoškolským ţivotom. Za cenu ťaţkých za-čiatkov a prispôsobovania sa, sa váš obzor na-ozaj výrazne zväčší. Naskytne sa skvelá príleţi-tosť spoznávať nových ľudí, všetky zákutia no-vého mesta, viac sa realizovať, osamostatniť sa a poteší aj vlastný výber predmetov. Núdza nie je ani o skvelé a jedinečné záţitky. Verte mi, máte sa na čo tešiť ! :)
Kaţdá minca má však dve
strany a tak je to aj s
vysokoškolským ţivotom.
/fo
to:
arc
hív
K
rist
ián
a K
na
pík
a/
Meno: Kristián Knapík
Vek: 17
Znamenie: blíţenci
Obľúbené knihy: knihy nečítam
Obľúbené filmy: Transformeris :)
Najobľúbenejšie jedlo: vypráţaný syr
Obľúbený výrok: nemám ţiadny
Obľúbená skupina: hudobná skupina IDOL
Záľuby: dídţejing, motorky
Ú vaha o mládeţi a ich vzťahu k vzdelaniu Rútime sa do doby plnej elektrotechni-ky a rôznych vymoţeností, ktorým väč-
šina starších ľudí ani nerozumie. Dnešná mládeţ je úplne odlišná od tej pred niekoľký-mi generáciami. Rozdiely vidieť najmä v správaní. Dnešní tínedţeri sú uchvátení svetom Internetu. Nezaţili si na vlastnej koţi, čo je to ťaţká mechanická práca, napríklad tá tvrdá, na poliach. Dúfame, ţe za nás niekto všetko spraví a my si zoberieme uţ len získa-né ovocie. Ale tak to teda vo svete nechodí!
Pre mnohých príde tvrdé prebudenie aţ po skončení vysokej školy, keď príde na lámanie chleba a bude sa od kaţdého jedného z nás očakávať, ţe sa postaví na vlastné nohy, pretrhne rodičovské puto. Vtedy hlavným fi-nančným zdrojom prestanú byť rodičia či babka s dedkom. Očakávania sú také, ţe si nájdeme vhodnú prácu a nájdeme si uplatne-nie uţ aj tak v preplnenom svete. Vtedy moţ-no mnohí z nás oľutujú výber vysokých či stredných škôl, lebo zistia, ţe nenájdu vhodnú prácu. V tom okamihu im budú nanič ich vy-sokoškolské diplomy.
Mnohí vysokokvalifikovaní ľudia robia práce úplne odlišné od toho, čo vyštudovali. Historici pracujú v supermarketoch a lekárka si vďaka mesačnému kurzu otvorila nechtové štúdio. Napriek tomu do nášho vzdelania vrá-ţame kopu peňazí. Tu prichádza ďalší rozpor so staršími generáciami, lebo pre nich bolo hlavnou prioritou ovládať systém v sadení medzi jarinami a oziminami. A preţili. Nám ale naše hodiny strávené chatovaním
s kamarátmi v budúcom ţivote budú nanič. Ľudia v minulosti si vyberali také povolanie, aby si na 100% našli prácu. Išli študovať to, čo vedeli, ţe bude potrebné, či uţ za stolára alebo kaderníčku. Dnes si ideme všetci za svojím ruţovým snom. Chceme sa silou-mocou dostať napríklad na právnickú fakul-tu, vrazíme do toho veľké mnoţstvo finanč-ných prostriedkov a keď vyjdeme von, zistí-me, ţe ako právnici sa asi nikde nezamestná-me. Lebo na Slovensku je mnoho ďalších ne-zamestnaných ľudí s našou kvalifikáciou, pre ktorých tu uţ prosto nie je miesto. Potom nám ostáva ešte ďalšia moţnosť, a to odcesto-vať do zahraničia. Na to však niektorí nie sme spôsobilí, lebo sme dostatočne nepretrhli ro-dičovské putá. Môţe sa nám stať aj prípad, keď v našom ţivote nevyjde niečo práve kvôli našej novodobej, a zrejme aj trendovej leni-vosti. Keď sa v budúcnosti budeme uchádzať o zamestnanie v nejakej nemenovanej firme a namiesto nás zoberú rovnako kvalifikované-ho človeka s rovnakým vzdelaním, len s lepšími študijnými výsledkami, vtedy nás to môţe riadne zamrzieť. Zistíme, ţe vzdelanie je nad zlato, a čo sa raz naučíš, to ti uţ nikto ne-ukradne. Toto motto budeme vtláčať do hlavy svojim deťom, keď budú sedieť na interaktív-nom Facebooku a spomenieme si na svoje staré mládeţnícke časy, keď nám bolo všetko jedno, ale tvrdohlavo sme si vydobýjali svoje vzdelanie. Môţeme si z toho zobrať jednodu-ché ponaučenie, ţe tieto časy, ktoré teraz pre-ţívame, sú jednoducho najkrajšie v našom ţi-vote.
Lívia Paľová
26 Gymoš
Ako ďalej?
-> Ani úspešné zvládnutie vy-
sokej školy nemusí znamenať ,
ţe si mladý človek nájde prácu
vo svojom odbore.
/foto: ziar.dnes24.sk/
OČAMI ŠTUDENTA
S kús sa predstaviť.
Bývam v dedine Kruţ-
lov, kde som absolvo-
val aj základnú školu. Po zá-
kladnej škole som nastúpil na
Strednú priemyselnú školu,
odkiaľ som po roku prestúpil
na SŠJH. Dúfam, ţe som sa
rozhodol správne. Vo voľnom
čase sa rád venujem dídţejin-
gu.
Najlepší učiteľ a prečo?
Triedna Slávka Muzeláková. Páči sa mi pre
to, lebo je vysoká, pekná a
múdra.
Aké sú tvoje ţivotné cie-
le?
Hlavným cieľom je zmatu-
rovať a ukončiť strednú ško-
lu, potom si chcem ţivot uţí-
vať naplno.
Kto je tvoj idol a prečo?
Idol nemám ţiadny.
Skús opísať ideálneho
partnera.
Mala by byť pekná, múdra a hlavne by mala
mať dobrú povahu.
/fo
to:
arc
hív
K
rist
ián
a K
na
pík
a/
Gymoš 27
Meno: Kristián Knapík
Vek: 17
Znamenie: blíţenci
Obľúbené knihy: knihy nečítam
Obľúbené filmy: Transformeris :)
Najobľúbenejšie jedlo: vypráţaný syr
Obľúbený výrok: nemám ţiadny
Obľúbená skupina: hudobná skupina IDOL
Záľuby: dídţejing, motorky
Janka Bosáková
5 OTÁZOK
Dídţej
-> -> Najčastejšie ho môţu ľudia vidieť za
mixáţnym pultom.
OĽA A KOĽA Soňa Stiedlová, Jana Bosáková
Tu píšu, ţe priemerná
ţena myslí na sex kaţdých 20 sekúnd ...
... priemerný chlap
kaţdých 10 sekúnd!
No a ?
Čítam skvelý
ţenský časopis.
Priemerný /f
oto
: J
oze
f B
ak
ajs
a/
28 Gymoš
Ahoj, prečo si ne-bola na deviatej
hodine???
Som priemerný chlap!!!
... ale, pred-
stav si,...
Š port má svoje nezastupiteľné miesto
v ţivote mladého človeka a aj preto sa na
našej škole organizoval uţ sedemdesiaty
štvrtý ročník športového dňa prvákov. Pri tej-
to príleţitosti sme poloţili niekoľko otázok
školskému psychiatrovi a uznávanému peda-
gogickému poradcovi, autorovi svetoznáme-
ho bestselleru „ Vypadni domu―, A. Balogovi.
Ako ste spokojný s priebehom
a organizáciou športového dňa?
Ta, musím otvorene povedať, ţe športo-
vý deň sa vydaril nad očakávanie. Zúčastnilo
sa ho dokopy das päťsto prvákov. Oproti mi-
nulému roku sme mali iba sedem ťaţkých zra-
není a pätnásť drobných poranení, pri kto-
rých asistovala rýchla lekárska pomoc. Na-
šťastie sa tento rok obišiel bez smrteľných
zranení a helikoptér sme volať nemuseli.
Môţete spomenúť konkrétne prípady?
Ta ne? Jeden konkrétny chlapčik – pr-
vák počas behu na 1500 metrov odpadol. Pri-
behol doktor a začal s oţivovaním. Chlopčik
sa potom prebral v sanitke a počas cesty pri
odvoze na LDCH náhle otvoril dvere
a rozbehol sa späť ku štadiónu. Šofér otočil
motorik a takoj za nim. Chlopčik celú cestu
kričal, ţe on še nevzdáva a ţe to musí vyhrať.
Najzaujímavejšie na tom je, ţe skončil celko-
vo druhý. Stihol to! Po dobehnutí do cieľa
o sebe znovu vykrikoval, ţe dze je toten Kip-
keter, naj še mu postaví. (špičkový Kensky
beţec, pozn. autora). Nakoniec skončil u mňa
v ambulancii. Dostal tripidoxin do rici a bol
pokoj.
Aké boli ceny?
Zaujímavé jak furt. Kaţdý víťaz disciplí-
ny dostal nové prezuvky do školy od firmy
Chin – c – tian, ďalej to boli poukazy na moţ-
nosť zúčastniť sa športového dňa aj na budúci
školský rok, ale mimo súťaţ. Hlavnou cenou
súťaţe bola moţnosť opakovaného behu nie
na 1500 metrov, ale na legendárnej dvojná-
sobnej trati. A práve toto je magnetom pre
všetkých našich prvákov, takţe pevne aj so
svojím kolektívom verím, ţe o rok zas.
Gymoš 29
ABIHO PORADŇA
Zdravý duch Albert Balog
-> Nadšenie bolo badať
na kaţdej tvári.
Aby sa prváci so školou zţili čo najlepšie, škola ich na začiatku štú-
dia nechá prebehnúť sa na štadióne v rámci športového dňa.
/foto
: Jo
zef Ba
ka
jsa/
Priemerný
INTERSTELLAR ŠÉFOVIA NA ZABITIE 2 ROZPRÁVKAR
6.11.2014 27.11.2014 13.11.2014
5,20€ 5,20€ 5,20€
CINEMAX PO CINEMAX PO CINEMAX PO
T emný november priam nabáda človeka zaloviť trochu v histórii. Dnes si preto povieme niekoľko slov o historic-
ky významnom rode Vajčákovcov. Významný šľachtický rod Vajčákovcov pôsobil na našom území na prelome 13. a 14. storočia. Najznámejším predstaviteľom tohto čestného rodu bol nepochybne Matúš Vajčák Trenčiansky, známy tieţ ako pán Liehu a Vatier. Pochádzal z vychýrenej oblasti Po-stihomu, ktorá bola široko ďaleko preslávená najmä vysokou spotrebou konzumného liehu a tabaku, čo sa, bohuţiaľ, podpísalo na nebla-hom zdravotnom stave tamojšieho obyvateľ-stva. Niet sa čomu čudovať. Sám panovník šiel v tomto prípade svojmu ľudu príkladom. Veď Matúš Vajčák Trenčiansky väčšinu dňa vyslovene prevajčil. Keď práve neviedol vojny, pil, kuril a spal. Jeho jedinou starosťou boli milenky, ktorých choval veru neúrekom. Ale večne to takto ísť nemohlo. Aj vajčenie má totiţ svoje medze. Aktívnu vajčiacku činnosť (skrátene sa udáva-la ako VAJČO), ktorú mal Matúš Vajčák Tren-čiansky toho času odsúhlasenú aj na Úrade práce, oddychu a sociálnych vecí, musel roz-hodnutím kráľa zo dňa 13. 11. 1311 náhle pre-rušiť. Dôvodom boli vulgárne roztrţky s ambi-
cióznym panovníkom Varo-
lom Róbertkom, týkajúce sa sporných majet-kov, ktoré Matúš údajne zatajoval. To však zďaleka nebolo všetko. Keď kráľ Varol jedného dňa vstal z postele zlou nohou, v zápale trudnomyseľ-nosti, vlastne len tak z prdele, zbavil Matúša hodnosti palatína. V onen deň to však nebola pre Matúša posledná rana egyptská. Kardinál Genitilis ho navyše nemilosrdne exkomuniko-val z cirkvi. Čo horšie sa mohlo stať človeku v 14. storočí? Hotová šmerc. Pripravoval sa Matúš zahanbene na vojnu. Uţ nemohol oficiálne rozkazovať, vajčiť, ba dokonca ani modliť sa. Skúsil teda poslednú šancu kontaktovať starého priateľa, aktívnu spojku na východe krajiny, skrátka zapre-daného feudála Homodeja s otázkou, či nepo-zbiera v krčme zopár chlapov a nepribehne na pomoc privaliť jednu kráľovi. Homodej bol Matúšovi v mnohom dlţníkom. Po troch pi-vách a borovičke privolil.
V osudný deň roku 1312 Matúš od stresu ani nejedol. V „tichom pochode― za kráľom na bojisko pri Rozvarovciach mu po-máhali Homodejovci, ktorí sa usilovali o mierny support lopatami a hrabľami v prvej línii. Všetci tiahli so stiahnutou riťou na boji-sko, tušiac, ţe presile elitných vojakov Zelenej gardy Ganjuovcov sa asi sotva ubránia.
YO-GHIHO VÍZIE
Peter Reviľák
Z edície
FATÁLNE DEJINY
Časť I.
Rod
Vajčákovcov (fejtónová esej)
/foto: visittrencin.sk/
Gymoš 30
TIKET MÁJ 2013
Meno a trieda: .................................................
KUPÓN č.8
MÁJ 2013
November 2014 Meno a trieda: .................................................
TIKET
OUT
INTERSTELLAR ŠÉFOVIA NA ZABITIE 2 ROZPRÁVKAR
6.11.2014 27.11.2014 13.11.2014
5,20€ 5,20€ 5,20€
CINEMAX PO CINEMAX PO CINEMAX PO
14.11.2014 17:30 1€
YO-GHIHO VÍZIE
Z edície
FATÁLNE DEJINY
Časť I.
Rod
Vajčákovcov (fejtónová esej)
Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,
Spojená škola Juraja Henischa,
Slovenská 5, 085 01 Bardejov
cen
a:
0,5
0€
Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,
Spojená škola Juraja Henischa,
Slovenská 5, 085 01 Bardejov
cen
a:
0,5
0€
v novom šate Zuzka Vika
Ivka Sami
