Embed Size (px)
DESCRIPTION
Február, školský časopis Bardejov
Citation preview
ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 6 - FEBRUÁR 2015
Cez skúmavky
Bohoslovec
Byť opäť prvý
Vynovená
Nominácia
2014/2015
Je toho veľa!
Lenka Macejová
EDITORIÁL /f
oto
na
ob
álk
e: J
oze
f B
ak
ajs
a ,
fo
to e
dit
ori
ál:
Jo
zef
Ba
ka
jsa
/
Gymoš 03
Uţ sa to všetko nezadrţateľne blííí-
ţi. Nemôţem sa dočkať, lebo toho
je tak strašne veľa! Začneme po
poriadku.
Keďţe uţ máme po plese, sme vytanco-
vaní do sýtosti, dokonca sme uţ aj dospali to,
čo sme za tie vytancované hodiny zameškali,
môţeme sa pustiť do ďalšieho polroka. Lebo
ten prvý je uţ za nami. S výsledkami takými,
na aké sme celý rok dreli alebo ako sme to ne-
chávali na náhodu a potom zachraňovali, čo
sa ešte dalo. Bohuţiaľ, nie všetko sa dalo.
Mňa teraz najskôr čakajú skúšky
z autoškoly, tak trimte paľce! Aj na nohách,
lebo moja snaha od augusta sa konečne
ukáţe v praxi pred ujom policajtom, tak
nech nenarobím čudo a nech sa nestrápňu-
jem tak, ako len ja viem. Dúfam, ţe budem
najprv premýšľať, aţ potom konať a to isté
platí aj o slovách. Ale nech sa stane, čo sa
má!
Hneď deň po tom budem na pár hodín
veľkou vysokoškoláčkou, lebo ideme na Pre-
šovskú univerzitu počúvať prednášky a dlho,
dlho sedieť.
Potom máme skúšobné maturity. To len,
aby sme vedeli, ako to funguje na tých ozajst-
ných, ako budeme
„všetko― vedieť. Ne-
môţeme sa dočkať!
A keďţe matu-
rujem z dejepisu,
a ten, kto má trošku prehľad v rôčkoch, hneď
vie, ţe tento rok je sedemdesiate výročie
ukončenia druhej svetovej vojny, popočúvam
si v Šarišskom múzeu o tom, aký vplyv mala
na naše územie. Tým myslím Bardejov
a okolie.
A dostávame sa do presnej polovice!
Počítam, počítaš, počítame a vyšlo nám, ţe
je tu Valentín! ;) Áno, áno, všetci zaľúbení
do ulíc s kvetinkami v kvetináčoch v rukách
na zastávkach autobusov alebo na kaţdej
lavičke v meste. Ale ja nie som ten prípad,
kvetináče mi nevoňajú a priateľ mi bude
v škole zarezávať aţ do noci. Nevadzi, na-
buduce! A potom? Isto iste viete, ţe sa
práve koná turné Inékafe Nevhodný typ a aj
ja som 99%! Je blízko ako nikdy a ja sa uţ
nemôţem dočkať, kedy konečne budem po-
čuť dobrú hudbu aj naţivo: „..Keď si pustím
Tv či rádio..lebo to, čo mi hrajú, sa ňou to-
tiţ nazvať nedáá♪,― pred celosvetovou kata-
strofou sa chráňte! Krásny ţivot prajem.
REDAKČNÁ RADA
ŠÉFREDAKTOR: Lenka Macejová
REDAKTORI: Soňa Stiedlová, Klaudia Hockicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia
Paľová, Bernadeta Mackaničová, Michaela Fröhlichová, Michaela Ţdiľová, Denis Sopko,
Alexandra Hockicková, Peter Buben
FOTOGRAF: Jozef Bakajsa
GRAFICKÍ EDITORI: Jana Bosáková, Radovan Sosňák, Tobiáš Prokop, Ján Helmanovský
EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Mgr. Ivana Štefanišinová
EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. Marián Martiček, Emil Hankovský, Bc. Peter Reviľák,
Mgr. Albert Balog
KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— [email protected]; [email protected]
OBSAH
>OBSAH<
3>EDITORIÁL<
Je toho veľa
4>OBSAH<
5>PRIESKUMNÍK<
6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE<
8>AKTUÁLNE<
Vynovená
10>Pohľad späť<
Byť opäť prvý
12>HISTÓRIA<
Poliaci za slobodu
14>UDALOSTI<
Cez skúmavky
16>ROZHOVOR<
Pomoc so vzdelaním
20>FINANCIE<
Dane
22>BÝVALÍ ŠTUDENTI<
So Šarmom
24>MÔJ SPLNENÝ SEN<
Bohoslovec
26>OČAMI ŠTUDENTA<
Čo je sloboda?
27>5 OTÁZOK<
Grafik
28>OĽA A KOĽA<
Choroba
29>ABIHO PORADŇA<
Nominácia
30>YO-GHIHO VÍZIE<
Istoty
31>OUT<
04 Gymoš
Ak má mladý človek chuť vzdelávať sa, cestu si vţdy ná-
jde, tvrdí koordinátorka Národnej agentúry Erasmus+
Dagmara Augustínska
Pomoc so vzdelaním
>ROZHOVOR<
Neodmysliteľnou súčasťou študentského ţivota sú predmetové olympiády. Na biologickej sa v dvoch kategó-
riách zúčastnilo desať študentiek gym-názia
>UDALOSTI<
Cez skúmavky
Na ktorý pokus ste urobili vodičský preukaz?
„Auto je plné detí, a to ešte nie je plný.“
Prváčka Michaela Haríňová a jej príklad na vetu, v ktorej je pred spoj-
kou a to čiarka.
PERLA DUCHA
Gymoš 05
PRIESKUMNÍK
Vodičák som urobila na prvýkrát, lebo som sa zodpovedne pripravila. Trochu som sa bála cvi-čiska, ale našťastie boli moje obavy zbytočné.
Odpovedalo 48 študentov
Lucia Fertaľová, 3.G
prvýkrát90%
druhýkrát8%
tretíkrát 2%
06 Gymoš
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
Gymoš
06 Gymoš
D aktore študenci ňezna-
ju pochopic, ţe škola
ňeje ľem o vzďelavaňi! Furt
vof dačim suťaţia, vihravaju
olimpijadi a potom ich škola
muši pošilac na krajske abo
celoštatne kola. Napošľedi
treťjak Dano bul na Olimpi-
jade zos ňemeckeho jazika. A
teras sebe to spočitajce-
-listek na autobus do Prešo-
va i nazat pre ňeho i učiteľ-
ku, co tam bula zos ňim, stal
minimalňe sto evra. Gu te-
mu daco prekušic, daco vi-
pic. A to ňerachujem, ţe na
koncu roku budze nabeton
vihodnoteni jak vzorni ţiak a
to dalše peňeţi. No povice,
stoji to šicko za tote diplomi?
D as sto treťjakoch
navšťivilo vista-
vu o peršej svetovej
vojňe. Okrem teho, ţe
sebe rosširiľi svoje uš
i tak ňenormalne ve-
domosci zos ďejepi-
su, to malo i dalše vi-
hodi. Počas totich
dvuch hodzin, co tam
straviľi, minimalňe
štvoro ňemohľi kuric,
taţe virazňe zvišiľi
svojo šance doţic še
aspoň tricec rokoch.
Dalše dvojo še vihľi
skušaňu zos novej
latki, co vof koňeč-
nom dôsletku zname-
na, ţe ňeporepadnu a
doma im moţe bic
viplacena finančna
odmena das tišic ev-
ra. Tote moţu pouţic
na dalše vzďelavaňe
vof ďejepise.
/foto
: arch
ív G
ym
oša
/
Piťo
D as sto ţiakoch ňe-
chodzilo caľi decem-
ber na hodzini ľem preto,
ţebi mohľi učiteľom na
uvot roka vof jedalňi za-
špivac. Caľi toten čas im
budze vof ţivoce ňeuveri-
teľňe chibac, bo ostatne
ich spoluţiaci prebraľi
medzivojnovu slovensku
poeziju, matematicke lo-
garitmi i magneticke vl-
ňeňe. Su zos teho take
ňešťastne, ţe zvaţuju pe-
tičnu akciju i referendum
za viučovaňe poobedze.
Kebi to nahodou ňepreš-
lo, prisahaľi, ţe na protest
nebudu do škoľi chodzic
aňi caľi marec i april.
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
Gymoš 07
U čiteľske povolaňe, to
su take ňenormalne
nervi, ţe sebe to verej-
nosc aňi ňezna prectavic.
Kaţde rano prichadzaju
do škoľi vof obavoch, co
zrobja, kec ich šicke štu-
denci budu prehovarac,
ţe bi chceľi cali dzeň pi-
sac pisomki zos matema-
tiki, slovini i biologiji.
Najvecej su vof strese uči-
teľe ťelesnej i informatiki,
bo o ich predmet študenci
pomali stracaju zaujem.
Prave preto pre ňich ško-
la zabespečila psichosoci-
jalni trening zos odbor-
ňičku zamerani na zvla-
daňe stresu.
Ţ ebi še našo študenci
caľi rok ňepovaľovaľi
ľem tak po ţemi, škola na
vlastne nakladi dala zrobic
na chodbe das sto novich
lavičkoch. Toten krok še
okamţice stretnul zos ob-
rovskim zaujmom. Dve
trecini študentoch uš dru-
hi mešac ňechodzi na ho-
dzini, bo še boja, ţe za to-
ten čas bi im ich lavočku
obsadzil dajaki ini študent
a oňi bi zaš mušeli stac da-
dzi vof rohu. Ma to i jednu
obrofsku vihodu – kaţdi
učiteľ, ktoremu chibuje na
hodziňe dajaki študent,
takoj zna, dze ho ma hľe-
dac.
P odarilo še mi ziskac
tajne informacije zos
veďeňa školi, podľa kto-
rich še učiteľe moţu cešic
na mramor Golden Black
M067 na ţemi, na nim
červene plišove pokrovce,
obklat zos šveckej jedľi i
kanackeho javora, chro-
movane kľučki, na sce-
noch kombinacija bordo-
vej i zlatej farbi, samozrej-
me vodu umivateľnej,
krištaľove lustre zos stro-
poch a originalni barokovi
nabitok zos masivu vof
šickich kabinetoch. Bo tak
budze vipatrac chodba i
kabineti pre učiteľoch po
rekonštrukciji.
Gymoš 07
Ci pana, do pana,
kebi ňebuľi kla-
sifikački, ta ţivot na
škoľe bi bul ňenormal-
ňe krasni. Učiteľe i
ţiaci bi buľi najľepše
kamaraci, bo ňikto bi
še ňebal zľich znam-
koch. Študenci bi še
tak mohľi pokojňe ve-
novac nadobudaňu
novich vedomosci a
rozvoju svojich zruč-
nosci. No pomali kaţdi
druhi mešac ich snahu
zruši dajaki papir, co
pridze domu. Potom
tidzeň ňemoţu kukac
na jedno oko a je jas-
ne, ţe ich to demotivu-
je. I teras Jančo, kec
mu domu prišlo hlaše-
ňe o znamkoch, pove-
dzel: „Ja piernicze ta-
ke ţicze, idzem račši
do Čechoch.― A uš ti-
dzeň tam muruje na
stavbe dadzi pri Čes-
kich Buďejovicoch.
PIŤO GYMOŠ INFORMUJE
/foto: archív OOCR/
V dnešnej uponáhľanej dobe potre-buje kaţdý z nás načerpať nové sily a odreagovať sa. Neďaleko historic-kého mesta Bardejov sa môţu pýšiť
nielen ôsmimi liečivými prameňmi, ale aj je-dinečnou kyslíkovou cestou Bardejovské Kúpele.
Kyslíková cesta tu stála uţ od roku 1974, ale postupom času sa veľká časť drevených atrakcií znehodnotila. Takmer jeden kilometer dlhý úsek, kto-rý bol v dezolátnom stave, sa však podarilo obnoviť za tri mesiace a 9800 eur. Práce na jej budovaní prebiehali od októbra do konca novembra. Zrekonštruovali sa informačné ta-bule, lavičky, odpadkové koše, drevené atrak-cie a odpočívadlá. Za oţivenie tohto chodníka
vďačíme Oblastnej organizácii cestovného ru-chu Šariš Bardejov (OOCR) a Krajskej organi-zácii cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska. Jej slávnostné otvorenie sa konalo 19. decembra 2014. Aj napriek nepriaznivému
počasiu sa oficiálneho pre-strihnutia pásky zúčastnili primátor mesta Boris Hanuš-čak, technický riaditeľ Barde-jovských Kúpeľov, a.s. Jozef Bača a riaditeľ KOCR Prešov Martin Janoško.
Kyslíková cesta obsahuje štrnásť stano-vísk spolu s drevenými prekáţkami a infor-mačnými tabuľami, na ktorých sú uvedené pokyny k cvikom. Tabule s motivačným cha-rakterom si zachovali svoj pôvodný ráz. Cviky sa striedajú a sú zamerané na rôzne časti tela.
AKTUÁLNE
08 Gymoš
Od nepamäti je v Bardejovských Kúpeľoch obľúbená kyslíková
cesta. Zásluhou miestnych nadšencov sa po rokoch dočkala
rekonštrukcie
Nikola Hnatková
Kyslíková cesta
obsahuje štrnásť
stanovísk.
Vynovená
-> Ako prví si zrekonštruova-
nú kyslíkovú cestu vyskúšali
študenti Nikola Hnatková a
Martin Baran.
Vďaka rôznym stupňom náročnosti si na svo-je príde kaţdý návštevník bez ohľadu na vek. Chodník spája príjemnú prechádzku na čerstvom vzduchu s cvičením. Na jednotli-vých častiach trasy sú umiestnené odpočívad-lá a lavičky. Upravený chodník umoţňuje tráviť voľný čas v prírode nielen tým, ktorým šport nie je veľmi blízky, ale aj starším ľudom. „Je výbornou správou, ţe máme obnovenú atrakciu, ktorá má veľký poten-ciál nielen pre turistov a návštevníkov nášho regiónu Šariš, ale aj domácich obyvateľov,― s potešením pri otvorení skonštatoval primá-tor Boris Hanuščak. Spolu so spoluţiakom Martinom Bara-nom nám bolo cťou ako prvým absolvovať tú-to trasu. Cvičenie je jednoduché a zábavné, také prejdenie sa po drevnej klade či vzpaţe-nie a pripaţenie rúk spojené s výskokom zvládne určite kaţdý. Myslím si, ţe v časoch, kedy vládnu počítače, je ujsť pred realitou do prírody veľmi dobrou voľbou pre rodiny s deťmi i mládeţ. Je to očarujúce miesto, ktoré umoţňuje poznanie prírody zábavnejšou a za-ujímavejšou formou ako prostredníctvom in-
ternetu či kníh. Tento chodník je ideálny v kaţdých podmienkach, pretoţe listy stromov zachytávajú slnečné lúče, vďaka čomu je tu v horúcich dňoch príjemný tieň, aj daţďové kvapky, takţe tu návštevník nezmokne.
Chodník je vhodným do-plnkom k liečebným procedú-ram, ktoré sa liečia v Bardejov-ských Kúpeľoch. Relaxačné a zdraviu prospešné pobyty na kyslíkovej ceste sú prístupné kaţdému v ľubovoľnom čase, či
uţ sú to domáci, turisti alebo kúpeľní hostia. V týchto lesoch sa pred vyše sto rokmi prechádzala aj slávna rakúska cisárovná Sissi, ktorá v kúpeľoch strávila tri týţdne. Jej nasle-dovníci dostali k dispozícii atrakciu, ktorá, pevne verím, im bude slúţiť ešte mnoho ro-kov. A snáď sa stane lákadlom pre tých, ktorí váhajú, či toto krásne kúpeľné miesto navští-viť. Ako pre Gymoš povedal výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Šariš Bardejov Radomír Jančošek, jeden z iniciátorov rekonštrukcie : „Dúfame, ţe aj vďaka tejto kyslíkovej ceste k nám zavíta čo-raz viac návštevníkov, ktorí si vychutnajú po-koj a krásu Bardejovských Kúpeľov.―
AKTUÁLNE AKTUÁLNE
Tento chodník je
ideálny v kaţdých
podmienkach.
-> Slávnostné otvorenie sa síce konalo v nepriaz-
nivom počasí, ale dobrá nálada nemohla chýbať.
Gymoš 09
-> Atrakcie nie sú náročné a nevyţadujú veľkú fyzickú zdatnosť.
/foto
: arch
ív O
OC
R/
/foto
: arch
ív O
OC
R/
Byť opäť prvý
„Na druhom mieste sa umiestnil bardejovský časopis Gymoš,― vyhlá-sila tesne pred koncom
slávnostného vyhodnotenia druhého roč-níka Súťaţe stredoškolských časopisov Prešovského kraja hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková. Minuloročné ví-ťazstvo sme síce neobhájili, no treba priznať, ţe konkurencia je obrovská a neustále sa zlepšuje. Osobitne víťaz, Gymploviny zo Starej Ľubovne. Jeho kvalitu vyzdvihla celá porota: „Je to časopis, ktorý sa oproti minulému ro-
ku najvýraznejšie posunul dopredu nielen v kvalite článkov, ale aj
v grafike.― Okrem diplomov sa ví-ťazi mohli tešiť aj z finančnej
odmeny, ktorá, podľa slov po-rotcov, im má pomôcť v ďalšom vývine. A my len vďaka tomu budeme môcť vy-uţívať kvalitný fotoobjektív. Samozrejme, ako to uţ pri po-dobných súťaţiach býva, vyhod-noteniu predchádzal oficiálny úvod a všeobecné zhrnutie re-akcií štvorčlennej poroty na ča-sopisy. V malej miestnosti kniţ-nice sme natlačení sedeli a po-čúvali chyby, ktorým sa nevy-hne kaţdý z nás. Porota po-stupne zhodnotila kaţdý časo-
pis zvlášť. Aj keď neboli všetky poznámky najpríjemnejšie a
Druhý ročník Súťaţe stredoškolských časopisov
Prešovského kraja priniesol síce potvrdenie kvality
Gymoša, no zároveň dokázal, ţe naša konkurencia nespí
POHĽAD SPÄŤ
-> Hovorkyňa kraja Veronika
Fitzeková hodnotí časopis Gymoš. 10 Gymoš
Michaela Ţdiľová
/foto: Peter Dulenčin/
s niektorými moţno viacerí nesúhlasili, neva-dí, pretoţe to všetko k tomu patrí. Mnohým sa práve vďaka hodnoteniu otvorili oči a uvi-deli to, čo dovtedy láskavo prehliadali. „Vo veľa prípadoch nastalo zlepšenie, avšak našli sa aj časopisy, ktoré sa oproti minulému roku zhoršili. Problémom nových, nezaučených časopisov je najmä zhoršená grafika, problé-my s kvalitou fotiek a občas aj samotné písa-nie článkov,― poznamenal vo svojom hodnotení autor myš-lienky usporadúvať súťaţe v rámci kraja a zároveň jeden z porotcov Ján Jacoš. „Naopak, častým problémom skúsenejších časopisov je, ţe sa niekedy aţ príliš málo venujú školským té-mam a sústreďujú sa na témy z internetu na-priek tomu, ţe všetky súťaţiace časopisy sú školské,― doplnila ho Veronika Fitzeková. Na-šťastie prevaţovali pozitívne reakcie, s ktorými sa nebol problém stotoţniť.
To, ţe písanie článkov nie je malina, vie povedať kaţdý, kto nejaký článok napísal. Kaţdý jeden časopis je len tak dobrý, akú dobrú ma redakčnú radu a redaktorov ochot-ných pracovať, znelo jedno z posolstiev poro-ty smerom k redakčným radám. Ako sa snaţi-li zdôrazniť, ich kritika nemá za cieľ znevaţo-vať prácu v študentskom časopise, ale poskyt-
núť návod, ako čo najefektívnejšie pracovať. Práve preto súčasťou poroty neboli len profe-sionálni novinári, ale aj grafik, lebo aj keby bola kvalita článkov neviem aká dobrá, bez kvalitnej grafiky by vyšla nazmar. Vo svojej prezentácii navyše ukázal, ako správne praco-vať s fotografiami, titulkami, podtitulkami, aby bol časopis ţivý, dynamický a moderný.
Veľmi príjemná situácia nastala po skončení slávnostného vy-hodnotenia. Z časopisov, kto-ré po celý čas leţali na stole pred porotcami, si totiţ štu-denti mohli nejaký vziať pre inšpiráciu. Deväť čísel Gymo-ša zmizlo za niekoľko oka-
mţikov, čo pre nás znamená, ţe máme medzi stredoškolskými časopismi veľmi dobré me-no. Na záver celého predpoludnia ešte vybra-ní redaktori výherných časopisov poskytli rozhovory Prešovskej televízii. Gymoš zastu-povala tretiačka Patrícia Biathová. Po preko-naní počiatočnej nervozity to nakoniec zvlád-la s ľahkosťou profesionálov.
Veríme, ţe ďalší rok sa obráti v náš prospech a prinesie nám opäť prvé miesto, keďţe sa riadime citátom Thomasa Edisona: „Tajomstvo úspechu v ţivote nie je práca, ktorá sa nám páči, ale hľadanie zaľúbenia v tom, v čom pracujeme.―
/foto: Peter Dulenčin/
POHĽAD SPÄŤ -> Vyhodnotenie súťaţe sa opäť konalo v
budove Kniţnice P.O. Hviezdoslava.
POHĽAD SPÄŤ
Gymoš 11
Deväť čísel Gymoša zmizlo
za niekoľko okamţikov
-> Patrícia Biathová prebrala ceny
za druhé miesto.
/foto: Peter Dulenčin/
HISTÓRIA
Poliaci neustále túţili po slobode
a nikdy sa nezmierili s okupáciou
ich územia
Bernadeta Mackaničová
Poliaci za
slobodu
V druhej polovici júla vypuklo vo
Varšave povstanie organizované
poľskou povstaleckou organizá-
ciou nazývanou Armia Krajowa, čo
v preklade znamená Zemská armáda. Snaha
oslobodiť Varšavu spod nemeckej okupácie
ešte pred príchodom Červenej armády však
bola márna bez pomoci zvonku. Jedným
z dôvodov bol nedostatok ľudí na strane po-
vstalcov, druhým ich vojenské vybavenie. Zo
začiatku sa vzbury zúčastnilo len dvadsaťtisíc
muţov a päťsto muţov pribudlo
z komunistickej ľudovej strany. Ďalšími posi-
lami povstaleckej strany boli Ţidia oslobodení
z koncentračného tábora Gesiowka. Generál
Luftwaffe sa od svojej poľskej milenky dozve-
del informácie o tom, kde sa školili nemeckí
potenciálni letci a vďaka tomu začali prichá-
dzať do Varšavy nemecké posily. Nemecké
vojsko však bolo oveľa väčšie a disponovalo
obrovským arzenálom ťaţkých zbraní, diel
i bojových vozidiel. Okrem toho dominovali
aj vo vzduchu. Ich leteckej armáde sa povstal-
ci nemali moţnosť brániť, keďţe k dispozícii
mali len vojsko pechotné. Ale aj napriek tomu
sa Poliakom do 4. augusta predsa len podari-
lo obsadiť väčšiu časť mesta. Po niekoľkých
hodinách bojov prešli Poliaci k defenzívnej
12 Gymoš
/fo
to:
ger
ma
nia
inte
rna
tio
na
l.co
m/
/sk.wikipedia.org/
/foto: worldoftanks.com /
-> Šéf SS Heinrich Himmler rozkázal
všetkých zajatcov popraviť.
-> Počas povstania bol oslobodený kon-
centračný tábor Gesiowka.
/foto:moderni-dejini.cz /
-> V čele povstania stála povstalecká
armáda Armia Krajowa.
Gymoš 13
HISTÓRIA
-> Jediná dochovaná fotografia Varšavy
tesne po potlačení povstania.
stratégii a ulice boli plné barikád. Zrána
5.augusta Nemci začali prvé veľké ofenzívne
akcie a masakry varšavských civilistov úto-
kom na mestskú časť Wolu. Keďţe pomoc
zvonku neprichádzala, situácia bola čoraz
dramatickejšia. Povstalci predpokladali, ţe
vzbura bude trvať len niekoľko
dní, kým im na pomoc nepríde
Červená armáda. Do mesta však
prichádzalo čoraz viac esesákov.
Najvyšší šéf SS Heinrich Him-
mler vydal rozkaz: ,,Zajatí po-
vstalci budú popravení! Civilné
obyvateľstvo, vrátane ţien a detí, bude popra-
vené tieţ! Celé mesto bude zrovnané so ze-
mou.―
Všetci, ktorí sa dostali do nemeckých
rúk, boli nakoniec naozaj popravení. Do polo-
vice septembra skončili na popravisku aj vše-
tci povstaleckí zajatci. Za pár týţdňov sa celé
mesto zmenilo na obrovský cintorín. Všade
naokolo leţali mŕtvoly. Bolo to ako vystrihnu-
té z najkrutejšieho hororu. Povstalci aj na-
priek toľkým obetiam ďalej urputne bojovali
za svoju slobodu. Varšavské povstanie si za
obeť vzalo 15-tisíc bojovníkov Zemskej armá-
dy a pribliţne 200-tisíc civilistov. Straty ne-
meckej strany boli tieţ vysoké. Prišli
o šestnásťtisíc vojakov a tristo obrnených vo-
zidiel.
Čím dlhšie sa bojovalo, tým bolo pravde-
podobnejšie, ţe sa poľský povstalci budú mu-
sieť vzdať. A tak sa aj stalo, a to začiatkom ok-
tóbra, kedy došlo k rokovaniu o ich kapitulá-
cii. Hlavný veliteľ Tadeusz Bór-
Komorowski a vojaci Armie Kra-
jowej padli do zajatia, civilné
obyvateľstvo bolo vysťahované.
Krviprelievanie trvalo šesťde-
siattri dní. Poliakom sa síce ne-
podarilo v boji za slobodu zvíťa-
ziť, no ukázali svoju bojovnosť a odhodlanosť.
Povstanie bolo brutálne potlačené
a z mesta ostali ruiny. Rozkaz Himmlera bol
splnený. Dodnes existuje viacero teórií o tom,
prečo Červená armáda nezasiahla
a nepomohla poľským povstalcom. No Poliaci
sú toho názoru, ţe všetko to bolo Stalinovo
rozhodnutie. Stalin chcel nechať vykrvácať
domáci odboj, aby mohol bez problémov do-
sadiť svoju komunistickú vládu. Poliaci svoj
neúspech dávali za vinu aj Veľkej Británii,
ktorá odmietla vytvoriť letecký most
a dopraviť do Varšavy poľských dôstojníkov. Tí
opustili Poľsko, ale po vypuknutí povstania sa
predsa len chceli pridať k svojim rodákom.
Povstanie bolo
brutálne potlačené.
/foto
: mo
dern
i-dejin
i.cz /
M nohí ţiaci, keď na poslednej ho-dine zazvoní zvonček oznamu-júci jej koniec, sa rýchlo poná-hľajú domov, do posilňovne
alebo len tak si posedieť s kamarátmi niekde do baru. Avšak sú aj ţiaci, ktorí aj napriek pestrému rozvrhu ho-dín, kde dennodenne podávajú svoj čo najlepší výkon, chcú os-tať a hlbšie spoznávať krásy bio-lógie. Z tohto dôvodu sa tento školský rok konal deviaty ročník Biologickej olympiády. "Bolo to podľa mňa super! Aj keď som bola nervózna a z otázok som mala zmiešané pocity," hodnotí druháč-ka Michaela Ţdiľová jej atmosféru.
Olympiáda bola zloţená z dvoch kate-górií: kategóriu A tvorili ţiaci tretieho a štvr-tého ročníka gymnázia, kategóriu B prvého a druhého. Obe kategórie mali teoretickú aj
praktickú časť. V kategórii A súťaţili tri ţiač-ky. Najskôr riešili vedomostný test zaloţený na logickom spájaní vedomostí pri riešení komplexných úloh. Následne pod vedením učiteľky Michaely Drotárovej vypracovali dve
praktické úlohy z biológie. V ka-tegórii B súťaţilo sedem dievčat z druhého ročníka. Rovnako ako v kategórii A vypracovali teore-tický test a následne riešili dve úlohy zamerané na fiziológiu ţi-vočíchov a biológiu rastlín. Na
korektný priebeh v tejto kategórii dohliadala učiteľka Eva Homzová. Test písali obe skupi-ny spolu v učebni. „Celý priebeh písania tes-tu olympiády bol pokojný a bez problémov," skonštatovala učiteľka Homzová.
Po tejto teoretickej časti sa ţiačky roz-delené podľa kategórií presunuli do vyhrade-ných laboratórií, kde nasledovala praktická
Neodmysliteľnou súčasťou študentského ţivota sú predmetové olympiády. Na biologickej sa v dvoch kategóriách zúčastnilo desať študentiek gymnázia
UDALOSTI
Cez skúmavky Michaela Fröhlichová
Olympiáda bola
zloţená z dvoch
kategórií.
/foto: Jozef Bakajsa/
-> Súťaţiace museli predviesť aj svoje
praktické zručnosti.
14 Gymoš
časť. Táto časť bola zaujímavejšia a zároveň aj ťaţšia, keďţe nie kaţdej pokus vyšiel. A bez výsledkov z pokusu nebolo moţné zodpove-dať dané otázky. Cieľom pokusu bolo zistiť, ktoré rastlinné farbivo patrí ktorej danej rastline. Rozlišovala sa červená paprika cvik-la a červená cibuľa. Kúsky týchto rastlín sa podrvili v zmesi s destilovanou vodou zriede-nou kyselinou chlorovodíkovou a pieskom. Následne sa táto zmes nanášala špajdlou na destilačný papier. Papier sa potom z časti po-noril do kadičky naplnenej etanolom do výš-ky asi jeden centimeter. To všetko sa uzatvorilo alobalom. Etanol spôsobil to, ţe sa dané farbivá od seba farebne odlíšili a zoradili. Následne ţiačky pri-radzovali farby k rastlinám. Dievčatá pracovali na pokuse precízne a svedomite. Bolo však medzi nimi cítiť neistotu v doplňovaní odpovedí. Voči sebe sa správali ohľaduplne a snaţili sa podať ten najlepší výsledok. Tento výkon hodnotila školská komisia zloţená z učiteliek Evy Homzovej a Michaely Drotáro-vej. Po zdĺhavom počítaní bodov z teoretickej a praktickej časti vyšli jasné súčty, a tým aj finálne umiestnenia mladých študentiek.
Tieto výsledky boli známe uţ po dvoch dňoch. Víťazkou kategórie A sa stala nadaná tretiačka Nikola Dubňanská, za ňou nasledo-
vali štvrtáčky Katarína Rychvalská a Miriam Pan-grácová. Prvé miesto z kategórie B bolo výnimočné, pretoţe sa na ňom umiestnili hneď dve ţiačky s rovnakým poč-tom bodov, a to Michaela
Ţdiľová a Alţbeta Miháliková. Ich spoluţiač-ka Michaela Fröhlichová získala druhé mies-to. Víťazky prvého a druhého miesta z oboch kategórií postupujú na krajské kolo, ktoré sa uskutoční v marci. „Takýto úspech som neča-kala. Určite sa olympiády zúčastním aj na budúci rok," nakoniec s úsmevom dodáva víťazka B kategórie Michaela Ţdiľová.
Víťazkou kategórie A
sa stala nadaná
tretiačka Nikola
Dubňanská.
UDALOSTI UDALOSTI
-> Olympiáda pozostávala z testu
a praktickej časti.
-> Učiteľka biológie Eva Homzová
odovzdáva ceny za prvé miesto v kate-
górii A tretiačke Nikole Dubňanskej.
Gymoš 15
/foto
: Jo
zef Ba
ka
jsa/
/foto: Jozef Bakajsa/
Ak má mladý človek chuť vzdelávať sa, cestu si vţdy nájde, tvrdí
koordinátorka Národnej agentúry Erasmus+ Dagmara
Augustínska
Klaudia HockickováKlaudia Hockicková
Pomoc
so vzdelaním
ROZHOVOR
16 Gymoš
/fo
to:
Bra
nis
lav
Bo
ďo
/
Uţ desať rokov je zamestnaná v Slovenskej akademickej aso-ciácii pre medzinárodnú spo-luprácu v Bratislave, v rámci
ktorej funguje Národná agentúra pre prog-ram Erasmus+. Tá zastrešuje vykonávanie programu Erasmus+ na Slovensku.
Čo je to vlastne program Erasmus+? Tento program funguje len rok, ale je vlastne pokračovaním pred-chádzajúcich programov, len sa trošku zmenili ciele, ktoré stanovila Európska únia pre vzdelávanie, zmenili sa fi-nančné pravidlá a aj typy projektov, ktoré je moţné realizovať v rámci tohto programu. Kto sa do tohto programu môţe zapo-jiť a ako funguje? Európska komisia kaţdý rok vyhlasuje výzvu. Tá výzva je na podávanie návrhov projektov pre všetky krajiny EÚ a asociova-né krajiny EÚ. Je to väčšinou raz alebo dva-krát do roka a rôzne organizácie, či uţ nezis-kové alebo rôzne súkromné, ale najmä školy a vzdelávacie inštitúcie, môţu ţiadať na svo-je projekty v oblasti vzdelávania finančné prostriedky. Tieto návrhy podávajú k nám
do Národnej agentúry pre program Eras-mus+, u nás ich hodnotia externí odborníci a na základe hodnotenia je zostavený zoz-nam projektov. Tým najlepším je poskytnutý grant, čiţe sa financujú. O čom v tomto programe ide? Všetky projekty by mali byť zamerané na vzdelávanie, či uţ ţiakov, učiteľov ale aj ľudí na trhu práce od materských škôl aţ po
vysokoškolské inštitúcie. Sú to projekty na mobilitu do zahraničia, keď študenti mô-ţu ísť študovať na určitý čas do krajín EÚ. Kto môţe takýto projekt
vytvoriť? Tieto projekty realizuje škola alebo in-štitúcia, nie jednotlivec. Koľko ţiakov môţe ísť takto v rámci projektu do zahraničia a na ako dlho? Väčšinou v rámci jedného projektu ide tridsať aţ štyridsať ţiakov stredných škôl, a to na odborné stáţe. Na štúdium do zahra-ničia môţu ísť iba vysokoškolskí študenti. Počet sa stanoví podľa dohody zo zahranič-nou firmou. Čas je minimálne dva týţdne a maximálne dvanásť mesiacov.
-> Pri svojej práci mala moţnosť stretnúť
mnoho zaujímavých ľudí, medzi inými aj
bývalého štátneho tajomníka Štefana Chu-
dobu (na fotke vľavo).
Všetky projekty by mali byť zamerané na
vzdelávanie.
ROZHOVOR
Gymoš 17
/fo
to:
Bra
nis
lav
Bo
ďo
/
/foto: archív Dagmary Augustínskej/
ROZHOVOR
Ako je do tohto projektu zapojená ná-rodná agentúra? Národná agentúra projekty nerealizuje, ale hodnotí a poskytuje grant dosť vysoký na to, aby pokryl všetky náklady, čiţe cestu, ubytovanie, stravu. Všetko ostatné je na ško-le. Naša škola je zapojená do projektu Comenius, v ktorom má partnerské školy. Ako funguje tento typ projek-tov? Niekedy sa tieto projek-ty volali Partnerstvá, teraz sa v rámci programu Erasmus+ volajú Strategické partner-stvá. V rámci týchto projektov môţu mini-málne tri školy spolupracovať na nejakej spoločnej téme, napríklad pripravujú nejakú novú učebnicu, zavedenie nového predmetu alebo spoznávajú navzájom svoje krajiny. Všetko sa musí diať v rámci vzdelávania. Kedy sa koná výzva pre tieto projekty a ako dlho sa na nich môţe pracovať? Termíny na podávanie projektov sú vo februári pre mobilitné projekty a v marci pre strategické projekty (viac na www.erasmusplus.sk). Zhruba štyri mesiace
prebieha hodnotenie a schvaľovanie projek-tov s tým, ţe mobilitné projekty sa môţu za-čať realizovať od 1. júna a trvať jeden alebo dva roky. Projekty Strategické partnerstvá sa môţu začať od 1. septembra a trvajú dva aţ tri roky. Ako je to so zlými projektmi a aké sú najčastejšie chyby?
Ak projekt nie je na dostatočnej úrovni, ţiadame od realizátorov vysvetlenie, prečo a ako chcú realizáciu zlepšiť.. Zdôvodnenie, naprí-klad ţe škola nemá na to, čo poţadujeme, dosah alebo ţe niečo nie je relevantné pre
daný projekt, môţe agentúra akceptovať ale-bo zamietnuť. Pokiaľ to školy nevedia zdô-vodniť, musia vrátiť časť alebo plný grant. A chyby, tie sú najmä v tom, ţe ţiadatelia popisujú svoje aktivity všeobecne a nejdú do konkrétnych vecí alebo majú prehnane veľ-ké ciele. Aký je záujem škôl o takéto projekty? Sme veľmi spokojní so záujmom škôl. Z Bardejova sme mali tri projekty, jeden bol dokonca z vašej školy. Dostávame projekty aj z materských škôl, čo nás veľmi teší.
18 Gymoš
-> Počas konferencie Kvalita vo vzde-
lávaní v decembri 2012 v Ţiline.
/foto: archív Dagmary Augustíbskej/
Z Bardejova sme mali tri projekty, jeden bol dokonca z vašej školy.
ROZHOVOR
13. 2. 2015
Valentínska pošta Napíš niekomu odkaz, vhoď ho do schránky
pri učebni 51 a my ho doručíme za teba.
D aň z príjmov fyzickej osoby je daň, ktorou sa zdaňujú všetky druhy príjmu fyzických osôb. Fyzickou osobou sa rozumie zamestnanec,
ale aj podnikateľ. Kaţdý jedinec sa sám roz-hodne, či chce byť fyzickou alebo právnickou osobou. Príjem fyzickej osoby sa pokladá za príjem z podnikania. Okrem toho môţe mať podnikateľ či zamestnanec príjem zo závis-lej činnosti, a to podľa toho, či je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy alebo doho-dy. „Naši študenti často pracujú na dohodu o výkone práce,― hovorí učiteľka ekonómie Slavka Gernátová. „Závislá činnosť je to, ak zamestnanec pracuje na základe pracovnej zmluvy či dohody a poberá príjem, ktorý pod-lieha dani z príjmov fyzických osôb.―
Ďalšie príjmy, ktoré podliehajú tejto dani, sú takzvané kapitálové úroky, ktoré pri-jala banka. Banka pripíše úrok, ktorý je výno-
som fyzickej osoby, a tak banka automaticky stiahne devätnásť percent dane z príjmu fy-zických osôb. Všetky tieto celoročné príjmy fyzických osôb sa vyhodnotia, zrátajú na za-čiatku nového roka, kedy sa urobí generálka všetkých príjmov a odvedených daní. Vtedy si fyzická osoba zistí, či má preplatok na dani a
čaká od daňového úradu vrá-tenie peňazí, alebo nedopla-tok, ktorý daňovému úradu doplatí. To všetko je potrebné urobiť do 31. marca nasledu-júceho roka. Za zamestnancov
to robí ich zamestnávateľ, no ak zamestnanci nepoţiadajú posledného zamestnávateľa, aby urobil ročné vyúčtovanie dane, sú povinní podať daňové priznanie sami. „Treba pouká-zať na to, ţe nie všetky príimy sa zdaňujú. Štát urobil také mini gesto, kedy sú príjmy ako výţivné, nemocenské dávky, podpory so-ciálneho poistenia či štipendia ţiakov oslobo-dené od dane,― s dôrazom prízvukuje učiteľka
-> Je dôleţité správne vypísať daňo-
vé priznanie, preto by podnikatelia
mali poznať predtlač skôr, ako sa
rozhodnú daňové priznanie podať.
FINANCIE
Dane
Jednou z najväčších nepríjemností, ktoré na podnikateľov, ale aj beţných zamestnancov počas roka čakajú, sú dane
Patricia Biathová /foto: Jozef Bakajsa/
-> Daňový úrad v Bardejove sídli na Par-
tizánskej ulici vedľa Okresného súdu.
Ďalšie príjmy, ktoré pod-
liehajú tejto dani, sú tak-
zvané kapitálové úroky
20 Gymoš
/foto: aktuality.sk/
Gernátová. „Študenti, ktorí pracujú na základe rôznych do-hôd mimo pracovného pome-ru, sa ma často pýtajú, či je po-trebné podávať daňové prizna-nie alebo nie. Ak má fyzická osoba príjem do tisíc deväťsto jedna eur za celý rok, nemusí daňové prizna-nie vôbec podať. Pre študentov je najlepšie poţiadať zamestnávateľa o ročné vyúčtovanie dane. Štát urobil ešte jedno gesto a umoţnil tým, ktorí pracujú, aby si uplatnili nezdani-teľnú časť základu dane. Štát nezdaní za celý rok 3803,33 €, čo je za mesiac asi 316€. Tým štát zníţil daň pribliţne o šesťdesiat eur pre osoby, ktoré sú zamestnané. Nezdaniteľné minimum si fyzická osoba môţe uplatniť buď u zamestnávateľa, alebo pri podaní daňového
priznania.― Je dobré podať daňové priznanie,
uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane. Rovnako to platí, ak študent pracuje v zahraničí a má príjem zo zahraničia. V takom prípade môţe poţiadať finančný úrad v zahraničnej krajine, kde sa uplatní rovnaký postup ako u nás, aby sa daň vrátila späť. „Z vlastnej skúsenosti viem, ţe tento
postup platí, keďţe som robila ţiakovi daňové priznanie, kde dostal pribliţne tritisícšesťsto českých korún,― dokazuje výz-nam takéhoto kroku Gernáto-vá. Netreba sa báť, pretoţe sa to dá urobiť aj elektronicky, čo je pri práci v zahraničí výhodnej-
šie. Osobitnou kapitolou sú dve percentá
z dane, ktoré sa môţu poukázať inému sub-jektu na charitatívny účel, či na rozvoj športu pre nadané deti. Poberatelia dvoch percent dane sú sprístupnení v zoznamoch na daňo-vom úrade. Patria tam futbalové kluby, ale aj naša škola, ktorá je tieţ príjemcom dvoch per-cent. „Zdôrazniť treba, ţe to nie sú naše pe-niaze z našej peňaţenky,― zo smiechom uzat-vára Gernátová.
/foto: Jozef Bakajsa/
-> Daňový úrad v Bardejove sídli na Par-
tizánskej ulici vedľa Okresného súdu.
FINANCIE
„Z vlastnej skúse-nosti viem, ţe tento
postup platí.“
Gymoš 21
-> Orientovať sa v daniach môţe
človeku pomôcť ušetriť.
/foto
: fina
ncn
asp
rav
a.sk
/
/foto: aktuality.sk/
P red dvanástimi rokmi začal Ján Ry-bár hrať na klávesy, no nikdy si ne-myslel, ţe ho hudba bude baviť tak dlho. V súčasnosti je basgitaristom
jednej z najlepších bardejovských kapiel. Aby sa k tomu dopracoval, prešiel nemalý kus cesty, v ktorej ne-chýbali ani štyri roky na našej škole. Ján Rybár mal hudbu rád uţ od malička. Vţdy obdivoval skupiny, ktoré vystupovali na rôznych akciách. Dnes je čle-nom jednej z nich. Rodák z Richvaldu sa hud-be začal naplno venovať aţ na strednej škole. Spolu s ďalšími dvoma spoluţiakmi sa v druhom ročníku prihlásil do hudobného krúţku. Uţ počas štúdia zaloţili svoju prvú skupinu - Šarm, ktorá hrávala a dodnes hráva na svadbách, plesoch či stuţkových. Po vzni-ku skupina pôsobila v našej škole, no po čase sa presunula do Richvaldu. Momentálne fun-
gujú v Gaboltove, kde aj pravidelne skúšajú a pripravujú sa na vystúpenia. Šarm uţ naplno funguje desať rokov a za ten čas sa v ňom vy-striedalo mnoho hudobníkov. Z jej pôvod-ných členov tam ostal uţ len Ján. „Som naj-
starším členom skupiny, čiţe som aj takým neoficiálnym šé-fom," so smiechom komentuje aktuálne pomery v skupine. Me-dzi terajších členov skupiny pat-rí harmonikár Maroš Šivák, klávesák Adrián Ferek či saxofo-nista Dávid Hiščár.
Hoci uţ pracuje na plný úväzok vo fir-me Kamax ako nástrojár, na hudbu nezabú-da. „Je to dosť namáhavé stíhať. Mám prácu, v ktorej som do štvrtej a potom ešte skúšame. Niekedy som naozaj dosť unavený, no baví ma to, a tak sa nesťaţujem," hovorí o náročnosti tohto spôsobu ţivota Jano. O tom, ţe kapela Šarm je naozaj kvalitná, svedčí aj fakt, ţe je dosť ţiadaná na plesy,
-> So svojou skupinou Šarm veľmi
často zabáva aj maturantov na na-
šej škole. Naposledy v novembri
hrali pre 4.A.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
So Šarmom Uţ od malička ho bavila hudba, no aţ na strednej škole ho prilákala natoľko, aby sa jej začal venovať. Dnes uţ je neodmysliteľnou časťou jeho ţivota
Denis Sopko
„Niekedy som na-
ozaj dosť unavený,
no baví ma to, a tak
sa nesťaţujem.“
22 Gymoš
/foto: archív Jána Rybára/
svadby, či v lete dokonca na výročia obcí. Ho-ci hranie v skupine moţno vyzerá jednodu-cho, také jednoduché to nie je, čo potvrdzuje aj Jano: „Ponúk je stále dosť. Niekedy hráme aj niekoľko dní po sebe, čiţe skoro vôbec ne-spíme. Dokonca musíme niektoré ponuky od-
mietať, pretoţe je ich veľmi veľa a ak chceme byť aj so svojimi rodinami, všetko sa to nedá zvládnuť.― Okrem hrania v Bardejove a pri-ľahlých obciach dostáva kapela ponuky aj z iných okresov. Boli uţ vystupovať na svad-bách v Humennom, Košiciach či dokonca v Liptovskom Mikuláši. Na vystúpenie v Koši-ciach sa viaţe aj vtipná príhoda, ktorá sa mu stala. „Pri rozkladaní aparatúry mi praskli no-havice. Potom som si ich musel sám zašívať," smeje sa.
Hoci v skupine trávi dosť času, jeho ro-dine to, našťastie, zatiaľ neprekáţa. Hudbe by sa chcel venovať čím najdlhšie, no je si vedo-mý toho, ţe má rodinu , ktorej sa chce veno-vať tieţ. Z hľadiska akustiky si najviac po-chvaľuje reštauráciu na futbalovom štadióne, či jedáleň na našej škole. Aj keď je zo školy preč uţ niekoľko ro-kov, stále na ňu rád spomína, lebo počas nej začal svoju hudobnú kariéru.
BÝVALÍ ŠTUDENTI
Gymoš 23
-> Okrem basovej gitary a klávesov zvládne,
ak to situácia vyţaduje, aj iné nástroje.
-> S manţelkou Jankou
má syna Damiána
/foto
: arch
ív Ľ
ud
ov
íta M
alík
a/
/foto: archív Jána Rybára/
/foto: archív Jána Rybára/
Ch cel som písať a byť v obraze.
Dlho som chcel študovať
ţurnalistiku, no zakotvil
som na
evanjelickej teológií. Moţno
pre niekoho nezvyčajný od-
bor, niekto by povedal, ţe aţ
bláznivý, ale myslím, ţe ostá-
vam v obraze a tieţ aj celkom
často píšem. Pretoţe som veriacim, mojím
snom bolo svojou prácou a aj prostredníctvom
štúdia slúţiť ľuďom a Bohu, ale naozaj neča-
kal som, ţe zakotvím na teológií.
Moje štúdium Evanjelickej bohoslovec-
kej fakulte UK v Bratislave nepatrí medzi ma-
sové ako napríklad právo alebo učiteľstvo. Na
prednáškach nás nesedí sto ani tridsať. Je to
oveľa komornejšie. Na niektorých vysokých
školách pre veľké mnoţstvo študentov rozde-
ľujú ročníky do tzv. „krúţkov― po pätnásť aţ
dvadsať ľudí. U nás jeden taký krúţok tvorí
celý ročník, niekedy aj vo viace-
rých odboroch. Ale mám to rád.
Počty vychádzajú z veľmi špeci-
fického zamerania
školy a smeru, ktoré-
mu sa jej absolventi
budú v ţivote venovať.
Moţno si predsta-
vujete teologickú fakul-
tu ako nejaký kláštor, kde v prísnom
reţime takmer nechodíme ani do spo-
ločnosti, ale denne máme len pár hodín
vychádzok, stále len sedíme nad kni-
hami prípadne spievame náboţné
piesne. Moţno to platí inde, ale
moderné teologické fakulty, medzi
ktoré sa radíme aj my, sú takmer
na nerozoznanie od iných vyso-
kých škôl. Štúdium teológie je
pestré na konfrontáciu
s mnoţstvom rôznych pohľa-
Moţno si predstavujete
teologickú fakultu ako
nejaký kláštor.
MÔJ SPLNENÝ SEN -> Jednou zo najzaujímavejších
akcií je prijímanie prvákov medzi
starších spoluţiakov
Je to pestré, zábavné a úplne normálne. Mamka hovorí, ţe sa učím „za farára“
Emil Hankovský
24 Gymoš
/foto: archív Emila Hankovského/
-> Emil je študentom druhého ročníka teológie v Bratislave.
BohoslovecBohoslovec
dov, zábavné vo svojej rôz-
norodosti a úplne normál-
ne ako kaţdé iné štúdium.
T ý m ,
ţe máme in-
ternát priamo
v jednom are-
áli so školou,
je ţivot na fakulte so spo-
luţiakmi omnoho intenzív-
nejší a ľahšie vnikajú pria-
teľstvá naprieč ročník-
mi a odbormi, kto-
ré by moţno pri
väčších školách
asi neboli moţ-
né. Minulý rok
som začal po-
máhať s naším
študentským
č a s o p i s o m
Evanjelický teológ a tento semester som vstú-
pil do študentského Spolku J. M. Hurbana,
ktorý okrem iného organizuje aj študentský
ţivot na fakulte.
To, čo som sa za posledné mesiace nau-
čil, je, ţe škola a jej poţiadavky
sú jedna vec a tie je treba do-
siahnuť, ale druhá vec je to, čo
človeka naozaj zaujíma a ako je
človek ochotný sa tým zaoberať
a snaţiť sa o viac, neţ od neho očakávajú, aby
neostal len priemerom, ale mohol sa stať od-
borníkom.
Som druhák a tak mám prvý, „oťukávací―
rok uţ úspešne za sebou. Bratislavu som si za-
miloval, znie to neuveriteľne, ale áno, zamiloval.
Ţivot vysokoškoláka je iný, slobodnejší
a zloţitejší, ale zábavný a rýchly. Jeden môj ka-
marát raz povedal: „Uţívaj si ţivot a cestuj, kým
študuješ, potom to uţ bude drahé a zloţité.―
Práve teraz máme na vysokých školách
skúškové obdobie zimného semestra. Tak drţte
palce.
MÔJ SPLNENÝ SEN MÔJ SPLNENÝ SEN
Gymoš 25
-> Teologická fakulta nepatrí
medzi masovo vyuţívané vy-
soké školy.
/foto: archív Emila Hankovského/
/foto
: nik
olm
artin
.sk/
...ľahšie vnikajú
priateľstvá naprieč
ročníkmi...
-> Internát je priamo v areáli školy, čo
študentom výrazne zjednodušuje ţivot.
/foto: archív Emila Hankovského/
P od slovom demokracia chápeme to, ţe sme slobodní a nezávislí ľudia. Máme svoje práva, ktoré avšak nesmú byť
v rozpore so zákonmi štátu. Máme slobodu slova aj tlače. Kaţdý si môţe robiť, čo chce, je nezávislý. Nikto nikomu neprikazuje, čo si ma obliekať, ako ma vyzerať. Preto je úplne ne-prípustné niekomu brániť, aby vyjadril svoj názor. Niektoré nešťastné rozhodnutia z vôle slobody prinášajú milióny mŕtvych v bezvý-znamných vojnách. Áno, vojny, ktoré sa viedli a vedú v duchu slobody, prinášali znovu len tyraniu. Kaţdý musí byť zodpovedný za vlast-ne činy. Nie sa skrývať za druhých, ako sa to často robí. Prednedávnom sme sa stretli s problémom nezvládnutých ľudských emócii. Všetci dobre vieme, čo sa udialo vo Francúzsku. Tento incident, ktorý si vyţiadal aj ľudské ţivoty, spoločnosť odsudzuje. Ako je moţné, ţe v dnešnom demokratickom svete sa stane toto? Kaţdý človek ako jednotlivec sme odlišný. Len zviera je slobodné. Behá, kde chce, ţerie, na čo má práve chuť. A čo člo-vek? Je limitovaný povinnosťami, zákonmi ... Ľudia sa v názoroch na udalosť v Paríţi rozdeľujú na dve skupiny, na tých, ktorí si myslia, ţe časopis Charlie Hebdo to prehnal
so svojským humorom a tých, ktorí útok na tento časopis odsudzujú ako prejav teroriz-mu. Jedno je však isté, akýkoľvek čin sa dá urovnať diplomatickým spôsobom. Hovorí sa, ţe sloboda jedného začína tam, kde končí sloboda druhého. Nemoţno niekoho zavrieť za mreţe len preto, ţe niekto iný sa cíti jeho slovami dotknutý, alebo preto, ţe ten čo je pri moci, zastáva iný svetonázor. Ţijeme v novodobom, modernom svete, kde je teroristický útok skôr prejavom slabosti. V prvom rade túţby vydobyť si moc a taktieţ strachu z prehry. Teda, sloboda a zodpoved-nosť by mali byť v rovnováhe. Častokrát mám pocit, ţe naša sloboda a s ňou spojená demo-kracia začína a končí voľbami. Potom sa uţ prestávame zaujímať o to, ako a akým spôso-bom sa rozhoduje o našej slobode, o našej slobodnej vôli a voľbe.
Vďaka tomu, čo sa stalo vo Francúz-sku, sa mnoho ľudí môţe báť vyjadriť svoj názor. Aj keď stále platí, ţe slabší sa pod-riaďujú silnejším, kaţdý ma právo bojovať a vyjadrovať svoj názor. Ostatní by to mali rešpektovať. Predsa sme všetci na jednom svete, na jednej lodi, a tak by sme nemali ísť proti sebe a vlastným stanoveným pra-vidlám a normám.
OČAMI ŠTUDENTA
Lívia Paľová
26 Gymoš
Čo je sloboda?
-> Moţnosť prejaviť svoj ná-
zor patrí k základným zna-
kom slobody. Útok na časo-
pis Charlie Ebdon tzoto prá-
vo porušil.
/foto: webnoviny.sk/
A ko si sa dostal
k práci grafika?
K práci grafika
som sa dostal cez učiteľa Bra-
nislava Boďa, ktorý potreboval grafikov do
svojho redakčného krúţku. Tak som to skú-
sil, nakoľko ma práca s počítačom baví a
chcel som sa v nej zdokonaliť.
Najlepší učitelia a prečo?
Je to ťaţká otázka, pretoţe kaţdý učiteľ
sa snaţí učiť najlepšie, ako vie a kaţdý má
svoj spôsob výučby, ale mne najviac vyhovuje
spôsob učiteľky Evy Homzovej.
Aké sú tvoje ţivotné ciele?
Doštudovať a pokračovať na vysokej
škole, po ktorej nájdem uplatnenie na slo-
venskom trhu práce.
Kto je tvoj idol a prečo?
Fitnesák Greg Plitt, preto-
ţe ma fascinuje jeho vytrvalosť a
pevná vôľa ísť za svojím snom.
To mi dáva motiváciu ísť ďalej.
Skús opísať ideálneho partnera.
Záleţí aj na vzhľade, no nie je to priorita. Ma-
la by byť múdra, inteligentná a mala by mať
pekné oči a úsmev a hlavne zmysel pre hu-
mor.
/fo
to:
arc
hív
Ra
do
va
na
So
sňá
ka
/
Gymoš 27
Meno: Radovan Sosňák
Vek: 16
Znamenie: rak
Obľúbené knihy: Hobit
Obľúbené filmy: Pulp Fiction, Forrest Gump
Najobľúbenejšie jedlo: Kurací rezeň s hranolčekmi
Obľúbený výrok: „Robme šťastnými tých, čo sú blízko. A tí čo sú
ďaleko, prídu..―
Obľúbená skupina: Imagine Dragons
Záľuby: počítač, šport,
fotografovanie
Janka Bosáková
5 OTÁZOK
GRAFIK
-> Rado je súčasťou časopisu Gymoš uţ druhý rok.
OĽA A KOĽA Soňa Stiedlová, Jana Bosáková
Povedal, ţe keď neprestanem piť, zomriem.
Choroba /f
oto
: J
oze
f B
ak
ajs
a/
28 Gymoš
Čo si taká smutná?
A čo, niečo váţne?
Bola som u
lekára.
Vedela som, ţe si smrteľne chorá.
Po polročnom výpise vysvedčení sa
opäť budú vyberať adepti na re-
prezentáciu Slovenska na maj-
strovstvách sveta dis-ţiakov v japonskej Fu-
kuoke, ktorá hostí tento vrchol sezóny uţ po
tretí raz.
Slovensko si tohto roku výrazne polepši-
lo, pretoţe sme získali aţ šesť miest do rôz-
nych disciplín. Aj tento fakt svedčí
o stúpajúcej kvalite nekvality našich ţiakov.
Medzi najhorúcejšími kandidátmi je tra-
dične tretiak Alfonz Piperko, tohto času na
sústredení vo Vysokých Tatrách. Titul majstra
sveta v dis-ţiakoch v matematike mu pred
dvomi rokmi ušiel iba o jeden bod. Sklamaný
Alfonz skončil za Nemcom Joachimom von
Smucklichom. Otázka, kto definoval Pythago-
rovú vetu, bola nad jeho sily. Na druhej stra-
ne treba spomenúť, ţe Piperko výrazne bodo-
val v predmete automobily, kde šokoval poro-
tu imitáciou dieselového motora a pri obhajo-
be trojtaktného motora. Tejto obhajobe nepo-
rozumeli ani vo Volkswagene ani v Toyote.
Udelili mu preto cenu sympatií.
Otvorenou otázkou ostáva, kto sa pripojí
k Piperkovi. Môţe to byť Klement Sušeň, skú-
sený a zručný študent odboru montér su-
chých stavieb, obhajca minuloročného titulu
vicemajstra v disciplíne dis-matematika, kto-
rý prekvapil schopnosťou vypočítať objem
valca len s pomocou uhlomera. Veľké šance
má aj gymnazista Alojz Čvirko, ktorý popiera
existenciu básnika P.O.Hviezdoslava a tvrdí,
ţe to je bývalý mechanik – nastavovač strate-
ný na praxi vof Čechoch. Ako dôkaz uvádza
známy verš: „Mňa kedys' zvádzal svet.― Tre-
tím adeptom je najnovší objav prvák Gergely
Három, ktorý tvrdí, ţe Ľudoví Štúr bol ma-
ďarský buditeľ a národovec. Odpoveď na túto
otázku dá aţ dodatočná kvalifikácia v marci.
Gymoš 29
ABIHO PORADŇA
Nominácia Albert Balog
-> Sitom náročnej kvalifikácie
prejdú len skúsení dis-ţiaci.
Začal tvrdý boj o miestenky na tohtoročné otvorené majstrovstvá
sveta dis-ţiakov World championship of dis-students 2015. V našej
konkurencii je ťaţšie sa kvalifikovať ako vyhrať
/foto: novinky.sered.sk/
OĽA A KOĽA
Choroba
Ľ udia potrebujú istoty po celý rok. Ak
ich náhodou neponúka štát, ešte stále
tu máme isté, odvekými mýtmi opra-
dené zvyky a tradície. Napríklad také novo-
ročné predsavzatia. Tie môţu človeku dodať
značný pocit istoty. Zväčša síce ide o falošný
pocit istoty a z predsavzatí sa nenaplní ani
jedno, ale človek sa rýchlo zregeneruje, za-
budne a opráši si kabát. Veď ak nevyjde pred-
savzatie, skúsi si dať záväzok. Napríklad ke-
dysi dávno si dal Karol s plnou váţnosťou
predsavzatie, ţe aspoň raz zadrţí prd u lekára.
Samozrejme, skončilo to negustovným výme-
tom na gastro oddelení, ale po trpkej skúse-
nosti z predsavzatia okamţite nasledoval zá-
väzok. Karol sa zaviazal, ţe sa u lekára nikdy
neukáţe. Ani záväzok však nebýva stopercent-
ný.
Predstavte si, ţe sa zaviaţete niekomu,
respektíve niečomu, s kým, respektíve čím nie
ste po istej dobe vnútorne stotoţnení. Môj ka-
moš Paľo zaţil túto trpkú skúsenosť na vlast-
nej koţi uţ v detských rokoch! Pri hre
s bratom na „obesenca― nepochopil metafo-
rický význam tejto hry a po troch hodinách
visenia na strome za rameno bol rád, ţe ho
dal dedo dole a naloţil mu na ric. „Šak ši še
mohol obešic,― kričal dedo na celý valal.
Čo teda robiť, keď človek vyčerpá všetky
zdroje moţností a zlyhajú akékoľvek predsa-
vzatia a záväzky? Prídu na rad šťastné čísla.
Poviem Vám jedno. Nie je nič jednoduchšie,
ako určiť svoje šťastné číslo. Väčšina populá-
cie v tom má jasno: „Narodil som sa desiate-
ho, desiatka je moje číslo.― Tak tento argu-
ment sme počuli snáď tisíckrát. Iba tridsať
rokov nešťastne ţenatý Joţo má na túto vec
úplne iný názor. Šťastné číslo je pre neho kaţ-
dé, ktoré nevytočí so svojou hašterivou ţenou.
Tá nefalšovaná ľudská radosť z druhej
šance je predsa na nezaplatenie. Preto nesú
predsavzatia so sebou aj istý terapeutický efekt.
V podstate sme radi, ţe sme to cez rok znovu raz
posrali. Lebo odvšadiaľ slýchať, ţe nikdy nie je
neskoro skúsiť začať odznova. A v prípade Karo-
la to asi bude nový začiatok s plienkou na riti.
YO-GHIHO VÍZIE
Peter Reviľák
Istoty
Gymoš 30
/foto: primarnykontaktsk/
YO-GHIHO VÍZIE
TIKET MÁJ 2013
Meno a trieda: .................................................
KUPÓN č.8
MÁJ 2013
Február 2015 Meno a trieda: .................................................
TIKET
OUT
50 odtieňov sivej FOCUS Jupiter na vzostupe
12.2.2015 26.02.2015. 05.02.2015
5,20€ 5,20€ 5,20€
Cinemax PO Cinemax PO Cinemax PO
★KISS PÁRTY &
DJ Pepo & DJ
Paul M & ZVE-
RINA ★
Kultúrny dom
Raslavice
6.02.2015
Vstup: 3€
cen
a:
0,5
0€
Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,
Spojená škola Juraja Henischa,
Slovenská 5, 085 01 Bardejov
