Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, Banská Bystrica

Inkovia - národ Slnka

Nicole Baničová III.C

2015/2016

Obsa

hÚvod...........................................................................................................................................3

1 Prírodné a kultúrne podmienky vzniku inkskej kultúry...................................................4

1.1 Geografická charakteristika andského regiónu.................................................................4

1.2 Predinkské kultúry............................................................................................................4

2 Vznik, rozvoj a zánik ríše Slnka...........................................................................................7

2.1 Legenda o pôvode Inkov...................................................................................................7

2.2 Vláda Synov Slnka............................................................................................................7

2.3 Obyvateľstvo ríše Inkov....................................................................................................8

2.3.1 Odevy a účesy............................................................................................................8

2.3.2 Jazyk..........................................................................................................................9

2.3.3 Quipu..........................................................................................................................9

2.3.4 Inkská rodina..............................................................................................................9

2.4 Spoločenská organizácia Inkov.......................................................................................11

2.5 Inkské právo....................................................................................................................12

2.6 Príčiny zániku ríše...........................................................................................................14

3 Dedičstvo pre budúce generácie.........................................................................................15

3.1 Staviteľské umenie..........................................................................................................15

3.1.1 Obydlia.....................................................................................................................15

3.1.2 Cesty a mosty...........................................................................................................15

3.1.3 Machu Picchu...........................................................................................................16

3.2 Mágia a liečiteľstvo........................................................................................................17

3.3 Poľnohospodárstvo Inkov...............................................................................................17

4 Znalosti o inkskej kultúre...................................................................................................19

Záver........................................................................................................................................24

Zoznam použitej literatúry....................................................................................................25

Prílohy......................................................................................................................................26

ÚvodInkská ríša je považovaná za jednu z najvyspelejších v histórii ľudstva. Kto boli Synovia

Slnka? Kedy a kde vznikla ríša Inkov? Ako dokázali úspešne riadiť veľké impérium na území

niekoľkých dnešných štátov? Kto a prečo takmer úplne zničil kultúru jedného

z najvýznamnejších a najľudnatejších štátov amerických Indiánov?

Hľadaniu odpovedí na tieto a mnohé ďalšie otázky je venovaná aj práca Inkovia – národ

Slnka. Odpovede nachádzame v legendách a mýtoch, v dokumentárnych filmoch o starých

civilizáciách, v dielach, ktoré napísali významní národopisci a znalci inkskej kultúry. Mnohí

z nich prenikli do tajov tejto vyspelej kultúry vďaka tomu, že navštívili staré inkské mestá,

žili medzi potomkami inkského národa, študovali kroniky a iné historické pramene,

zachované umelecké diela. Mnohé záhady spojené so životom vyspelej civilizácie Inkov sa

nám však dodnes nepodarilo rozlúštiť.

Cieľom mojej práce je priblížiť kultúru jednej z najvýznamnejších a najvyspelejších

civilizácií sveta. Vysvetliť, ako je možné, že v nehostinnej krajine, v ktorej sa striedajú mŕtve

púšte a polopúšte trpiace suchom s vlhkými tropickými, len ťažko preniknuteľnými pralesmi

a vysokými hrebeňmi štítov, sa zrodila vysoká kultúra Inkov. Priblížiť, kto sa zaslúžil o zrod

kultúry Inkov, jej rozvoj a kto naopak spôsobil jej zánik.

Prvá časť práce je venovaná geografickej charakteristike regiónu obývaného Inkami,

charakteristike predinkských civilizácií, ktorých kultúrne stopy ovplyvnili aj kultúru Inkov.

V druhej časti sa venujem pôvodu Inkov, vláde trinástich predpizzarovských ale aj štyroch

popizzarovských vládcov, charakteristickým črtám inkského obyvateľstva, ich odevom

a účesom, jazyku, rodine - základnej jednotke inkskej spoločnosti. Táto časť sa zaoberá

analýzou jednotlivých spoločenských vrstiev Inkskej ríše. Zaujímavou oblasťou života bola aj

právna oblasť, preto sa zameriam aj na ňu. Poslednú časť druhej kapitoly venujem príčinám

zániku ríše Slnka.

V tretej časti sa sústredím na význam inkskej kultúry, na to, ako ovplyvnila ďalšie

civilizácie. Najväčšiu pozornosť venujem inkskej architektúre a staviteľskému umeniu,

liečiteľským schopnostiam a poľnohospodárstvu.

Posledná, štvrtá, časť práce je vyhodnotením prieskumu uskutočneného formou dotazníka,

zameraného na získanie informácií o tom, aké je naše poznanie o inkskej kultúre.

1 Prírodné a kultúrne podmienky vzniku inkskej kultúry

1.1 Geografická charakteristika andského regiónuRíša Inkov sa v čase svojho najväčšieho rozkvetu rozprestierala na území, ktoré dnes patrí

viacerým juhoamerickým štátom.: Kolumbii, Ekvádoru, Bolívii, Čile a Argentíny. Jadrom ríše

však bolo Peru. Územie tvoria tri rôznorodé celky: pobrežná oblasť s púšťou (Costa), veľhory

(Sierra) a prales (Montaña). Montañu Inkovia nikdy nepovažovali za dôležitú, žilo tu len málo

indiánskych kmeňov. Pobrežný pás Costy je široký približne sto kilometrov a dlhý vyše

dvetisíc kilometrov. Je lemovaný vysokým pohorím Andy a Tichým oceánom so studeným

Peruánskym (Humboldtovým) morským prúdom. Ten je dôvodom vzniku púští pri

peruánskom a čilskom pobreží. Dlhé úzke údolia a náhorné plošiny - puny sú v nižších

nadmorských výškach pokryté horskými trávami, ktorými sa živia lamy, no vo výšinách už

takmer niet života. Charakteristickým znakom pre podnebie Sierry je prudké striedanie teplôt.

Napriek týmto pomerne nehostinným podmienkam sa práve tu, v nadmorskej výške

tritisícpäťsto metrov nad morom, Inkovia rozhodli umiestniť jadro svojej ríše a vybudovať

svoje hlavné mesto - Cuzco.

1.2 Predinkské kultúryMožno to znie neuveriteľne, no mnoho historických predmetov a stavieb nachádzajúcich sa

dnes v Peru, pochádza z dôb ešte pred Inkami. Inkovia ani ich predchodcovia nepoznali

písmo, nerazili mince s portrétmi panovníkov a s letopočtami, nepoužívali peniaze. Prevažnú

väčšinu z toho, čo dnes o Inkoch spred doby, kedy sa tam doplavili španielski conquistadori,

vieme, vieme len vďaka ústnemu tradovaniu z pokolenia na pokolenie. Keďže Inkovia

využívali metódu „vhodného výberu ústne podávanej histórie“, väčšina spomienok na

predinkské kultúry bola eliminovaná. Podľa Inkov bola totiž Južná Amerika pred ich

príchodom kultúrnou pustatinou a túto myšlienku vnucovali každému, koho si podrobili.

Takto vznikla oficiálna história Inkov a všetko predinkské bolo určené na zabudnutie.

Obdobie I (1200 - 400 p.n.l.)

Asi najvýznamnejšia kultúra v tomto období sa nazývala chavínska. Typickým znakom,

ktorý sprevádzal Peruánsku kultúru ešte ďalšie dve tisícročia, bol divoko vyzerajúci mačací

boh. Objavoval sa na tkaninách, hlinených či kamenných nádobách. Ich centrom bola

4

pravdepodobne oblasť Chavín de Huantar (príloha č. 1). Našli sa tu zvyšky mohutných

kamenných stavieb, do ktorých sú vtesané ľudské a zvieracie hlavy, taktiež typické pre túto

kultúru.

Obdobie II (400 p.n.l. - 400 n.l.)

Toto obdobie sa nazýva aj obdobím pokusov kvôli experimentovaniu s tkáčskymi či

hrnčiarskymi technikami.

Obdobie III (400 - 1000 n.l.)

Obyvateľstvo začalo osídľovať aj pobrežné púšte a Andy, postupne si tu zakladali mestá.

Rozvíjalo sa viacero kultúr, medzi ktoré patrili aj Mochikovia, Parakasi, Ika-Naska.

Historici nevedia, ako sa Mochikovia v skutočnosti nazývali. Žili v kastovníckej

spoločnosti, boli veľmi zruční, vyznali sa v architektúre, hrnčiarstve, tkaní, dokonca vedeli

odlievať zlato a vyrezávať z dreva. Jedným z architektonických skvostov je dodnes existujúci

chrám Huaca del Sol, o ktorom sa hovorí, že je postavený z viac ako stotridsiatich miliónov

nepálených tehál. Mali svoju vlastnú kuriérsku službu, armádu, poslíčkov, liečiteľov, stavali

cesty.

Pôvodný názov kmeňa Paracasi taktiež nie je známy, označenie dostali podľa polohy

jaskyne na púšti polostrova Paracas v južnom Peru. V podzemných chodbách jaskyne sa našlo

cez štyristo múmií v luxusných rúchach, s utkanými šálmi okolo krku a turbanmi na hlavách.

Hovorí sa, že ich tkaniny sú jedny z najjemnejších, aké kedy boli utkané. Na pochovávanie

svojich mŕtvych využívali púštny piesok, ktorý mŕtvoly prírodne mumifikoval.

Názov kultúry Ica-Nazca je odvodený od miest nálezu - mesta Ica a Nazca. Vynikala

tkaním jemných látok a bohato zdobenou keramikou, hlavným motívom bolo opäť mačacie

božstvo. Najväčšou záhadou tejto kultúry je rozľahlá sieť obrazcov vyrytých do púštneho

piesku a štrku. Záhadné čiary prvýkrát svetu predstavil v roku 1941 americký vedec Paul

Kosok, ktorý ich zbadal pri prelete nad tamojšou púšťou. Na jeho objav nadviazala nemecká

archeologička a matematička Maria Reich. V púšti je vyrytých niekoľko stoviek priamok,

rôznych geometrických útvarov, obrysov rastlín a zvierat (príloha č. 2). Väčšinu z nich

objavila Maria, vďaka ktorej boli zaradené medzi chránené oblasti. Vzniklo mnoho teórií,

ktoré sa pokúsili o vysvetlenie pôvodu obrazcov. Podľa niektorých kresby slúžili na

stanovenie dátumov rovnodennosti, pomocou ktorých plánovali výsadbu a žatvu plodín.

5

Podľa iných slúžili na navigovanie mimozemšťanov do tejto oblasti, respektíve ich

mimozemšťania vytvorili sami.

Obdobie IV (1000 - 1300 n.l.)

Vedúcou civilizáciou sa stala ríša Tiahuanako. Zostalo po nej azda najväčšie náboženské

stredisko v Južnej Amerike, v nadmorskej výške asi štyri tisíc metrov nad morom, blízko

jazera Titicaca. Aj symbol boha Slnka, ktorý prijali aj Inkovia, roniaceho z očí namiesto sĺz

kondory, hady a iné zvieratá, vznikol práve v tejto ríši.

Doba trvania ríše Chimuov (1000 - 1476 n.l.) presahuje aj do obdobia inkského.

Rozprestierala sa na peruánskom pobreží. Obyvatelia tejto ríše uctievali Mesiac. Budovy

stavali najmä z hliny, v ich hlavnom meste Chan-chan, rozprestierajúcom sa na ploche takmer

170 kilometrov štvorcových sa nachádzali pyramídy, zavlažované záhrady a obrovské

kamenné nádrže na vodu.

„Vo veľkom sa zrejme spracovávalo aj zlato, inak by Chimuovia neboli mohli odviesť

Inkom, ktorí si ich podrobili, zlatý poklad tak obrovský, že len hodnota toho, čo z neho oveľa

neskôr našli Španieli - a to bol zlomok viac než nepatrný - sa počítala na milióny.“ (1 s. 21)

Ríša Chimuov bola posledná kultúra, ktorá kládla odpor Inkom. Vďaka tomu, že ešte pred

jej podrobením Inkami prišli Španieli, o nej vieme pomerne veľa.

6

2 Vznik, rozvoj a zánik ríše Slnka

2.1 Legenda o pôvode InkovInkovia prišli do centra svojej civilizácie, Cuzca, približne v roku 1250. Legendy hovoria o

trinástich inkských vládcoch od usídlenia až po dobytie ich ríše Španielmi.

Prvým inkským vládcom bol Manco Capac. Bol synom boha Slnka (Inti) a jeho sestry

Luny a pochádzal z oblasti jazera Titicaca. Za ženu si vzal svoju sestru Mamu Occllo (príloha

č. 3). Svojím otcom Slnkom bol poverený, aby odovzdával výdobytky civilizácie zaostalým

spoločenstvám. Naučil ich obrábať zem, chovať zvieratá, ustanovil právny poriadok. Jeho

manželka učila ženy tkať, šiť, vychovávať deti. Božské Slnko dalo svojim deťom aj zlatú

palicu. Tam, kde táto palica ľahko vnikne do zeme, mali založiť svoje impérium. Cesta zlatej

palice skončila pri brehoch dvoch peruánskych riek Huatanay a Tullumaya. Z dediny Cuzco

urobili Inkovia Pupok sveta a zo zlatej palice vyrástla skutočná zlatá ríša.

2.2 Vláda Synov SlnkaĎalší vládcovia Sinchi Roca, Lloque Yupanqui, Mayta Capac, Capac Yupanqui, Inca

Roca, Yahuar Huacac a Viracocha Inca pokračovali v rozširovaní inkského panstva. V roku

1438 sa kmeňová federácia Chancovia pokúsila podrobiť si Inkov. Vládca Viracocha Inka a

jeho syn Urco, ktorý mal byť jeho nástupcom, zo strachu opustili mesto a ukryli sa v pevnosti

v Pisacu. Viracochov mladší syn, Cusi Yupanqui sa však rozhodol Cuzco brániť. Preto si ho

šľachtici zvolili za nového vládcu. Záchranca krajiny prijal meno Pachacuti Yupanqui. Mŕtve

telá Chancov premenil na vojnové trofeje. Z padlých vodcov stiahol kožu, ktorú usušil a

naplnil trávou. Takto upravených nebožtíkov vystavovali na výstrahu návštevníkom hlavného

mesta.

Nástupom deviateho Inka začala nová, imperiálna etapa. Začali sa víťazné ťaženia až do

oblasti dnešného Ekvádora. Desiaty vládca Tupac Yupanqui dobyl oblasti dnešnej Bolívie,

Argentíny a Chile. Pralesnú oblasť Amazónie sa mu však dobyť nepodarilo, aj keď sa o to

pokúšal aj západnou cestou cez oceán. Jedenásty vládca Huayna Capac (1493 – 1527) pripojil

k ríši ďalšie oblasti Ekvádoru a preniesol sídlo z hlavného mesta Cuzca do ekvádorskej

Tomebamby. Umrel na nákazlivú chorobu (kiahne alebo hľuzový mor) rovnako ako jeho syn.

Spolu s nimi umrelo asi dvestopäťdesiattisíc indiánov. Na trón si protiprávne robili nárok

ďalší synovia - Huascar a Atahualpa. V občianskej vojne, ktorú medzi sebou viedli nevlastní

7

bratia, nakoniec zvíťazil Atahualpa, ktorý dal Huascara zavraždiť. Bratovražedná občianska

vojna Severu proti Juhu, oslabila krajinu Inkov. Atahualpa nevládol dlho (1532 – 1533).

2.3 Obyvateľstvo ríše InkovMedzi typické črty Inkov patril neúmerne vyvinutý hrudník (aby sa im v tak vysokých

nadmorských výškach ľahšie dýchalo), stredne veľká postava, veľké ruky v pomere s útlymi

zápästiami, silné nohy a malé chodidlá, široký orlí nos a malé, trochu zošikmené oči

(to dokazuje, že ich predkovia prišli z Ázie). Ženy boli menšie a útlejšie, ale rozhodne nie

slabé, veď už 24 hodín po pôrode išli pracovať na pole.

2.3.1 Odevy a účesy

Typickým odevom bola onka - látka zložená na polovicu, s otvorom na hlavu a ruky,

zvyčajne ušitá z vlny alpaky. Okrem onky sa nosila aj iacolja - vlnený plášť prehodený cez

ramená. Stačilo si už len obliecť spodky v páse pridržiavané farebným vlneným opaskom a

inkský outfit bol kompletný. Takýto jednoduchý odev bol typický pre nižšiu vrstvu

obyvateľstva - purikov. Chlapci si ho prvýkrát obliekali, keď mali 14 rokov. Prvé oblečenie

kompletného odevu znamenalo pre chlapca z obyčajnej rodiny len to, že už musel vykonávať

mužskú prácu. Pre chlapcov z urodzených vrstiev bolo toto obliekanie sprevádzané

honosnými slávnosťami. Išlo o rituál prechodu do dospelosti spojený s obetovaním lám

a potieraním sa ich krvou. Jediným typom obuvi boli sandále zvané usuta.

Ani ženský odev nebol zložitý. Veľká vlnená látka s otvorom na hlave (anaku)

sa sťahovala okolo pása šerpou. Cez ňu sa nosil šál prehodený cez plecia vpredu zopnutý

ihlicou. Ihlica (tupu) bola vyrobená z medi, striebra, či zlata. Počas chladných dní nosili aj

iacolju.

Urodzení Inkovia aj úradníci chodili odetí rovnako, avšak látky, z ktorých bol ich odev

vyrobený, boli drahšie, luxusnejšie. Ľahšie sa dali odlíšiť podľa zlatých náušníc. Väčšia diera

v uchu znamenala vyššie postavenie. Odev panujúceho Inku bol vyrobený z najjemnejšej

vikuňskej vlny. Nikdy si nič neobliekol viac než raz. Hneď ako sa vyzliekol, bol jeho odev

obradne spálený. Všetko, čoho sa dotkol Inka, syn Slnka, sa totiž muselo spáliť, aby sa toho

už nikto iný dotknúť nemohol.

8

Typické pre inkských mužov aj ženy nižších vrstiev boli dlhé vlasy. Zväzovali si ich

farebnými šnúrkami. Jedine urodzení mohli mať vlasy ostrihané na krátko. Ženy si ich viazali

do vrkoča pomocou vlnených šnúrok. Rozdielne účesy pre každé ayllu určoval Inka.

2.3.2 Jazyk

Jazyk, ktorým hovorili Inkovia, sa nazýva kečuánsky. Prevzali ho od kmeňa, ktorý si

približne okolo roku 1438 podrobili. Aký jazyk používali predtým, nevedno. Inka Pachacuti

ustanovil túto reč za úradnú, a preto ju musel ovládať každý. Učitelia kečuánčiny sprevádzali

aj dobyvačné vojská a tak sa reč rozšírila do celého územia ovládaného Inkami.

2.3.3 Quipu

Inkovia nepoznali písmo ako také. Najbližšie k písmu malo quipu (príloha č. 4), ktoré

používali na zaznamenávanie dôležitých informácií. Quipu znamená v preklade uzol. Išlo

o zväzok lán s uzlíkmi v desiatkovej sústave, avšak aby bolo jasné, čo uzlíky znamenajú, bolo

potrebné ústne doplnenie, inak uzlíky nedávali význam. Na hlavnej šnúre, ktorá mohla mať

od niekoľko centimetrov až po niekoľko metrov, boli pripevnené kratšie farebné šnúrky, na

ktorých boli v rôznych vzdialenostiach robené uzlíky predstavujúce čísla. Quipu bolo veľmi

užitočné, napríklad keď Inka dobyl nové územie a chcel vedieť, koľko nových občanov

získal. Vtedy poslal do danej oblasti quipu-kamaioka - takzvaného úradného vykladača

uzlových záznamov. Ten si musel zapamätať, čo je na ktorom quipu zaznamenané, či počet

mužov, žien, lám alebo niečo úplne iné. Španieli nechceli uveriť, že takýto spôsob

zaznamenávania údajov funguje a tak požiadali istého quipu-kamaioka o vysvetlenie

konkrétneho quipu, na ktorom malo byť zaznamenané, čo a v akom množstve už dali

španielskym dobyvateľom. Tieto záznamy boli vraj na gram zlata presné.

Bohužiaľ, v 17. storočí španielski katolíci zničili mnoho zachovaných quipu, pretože ich

považovali za diabolské knihy. Navyše postupne vymreli quipu-kamaioci, čo spôsobilo, že

quipu sú pre nás v súčasnosti už len nič nehovoriace mŕtve šnúročky.

2.3.4 Inkská rodina

Rodina bola veľmi dôležitou spoločenskou jednotkou. Inkská spoločnosť bola

patriarchálna, iba v niektorých regiónoch sa objavili prvky matriarchátu.

9

„Ak bol plod, ktorého sa matka zbavila, ženského pohlavia, stačilo dvesto úderov bičom,

ale ak bol plod nenarodený chlapec, a mohol sa teda stať vojakom ríše, nehodnú matku

popravili.“ (2 s. 223)

Manželstvo bolo, s určitými výnimkami, pre obyvateľov povinné. Uzatváralo sa formou

kúpy nevesty. Jej cena sa vyjadrovala v lamách, striebre, v zlatých predmetoch, v koke.

V prípade najvyššieho vládcu Inku sa objavil incest v podobe manželstva s vlastnou sestrou.

Telesne postihnutí sa mohli zosobášiť len s podobne hendikepovanými.

Manželstvo mohlo zaniknúť smrťou niektorého z manželov. Vdova sa už nikdy nemohla

znovu vydať a to nezávisle od jej sociálneho postavenia. Výnimkou bol prípad, kedy vdovu

mohol zdediť brat jej muža. Rozvod s hlavnou manželkou bol prakticky nemožný, rozvodu

s vedľajšími ženami sa nekládli žiadne prekážky. Prípad cudzoložstva ženy mohol byť

dôvodom na prepustenie manželky.

Štát podporoval existenciu viacpočetných rodín. Matky dojčiat a malých detí boli

oslobodené od osobných služieb pre šľachtu, ktoré by inak museli vykonať. Rodičia dvojčiat

boli od takýchto služieb oslobodení až na dva roky. Rodiny s viacerými deťmi dostali viac

pôdy, osiva, mohli si vybrať, kde sa chcú usadiť. Populačná politika Inkov úzko súvisela s ich

expanzionistickými snahami.

Keď bola žena neplodná, manžel ju mohol bez postihov opustiť. Inkské ženy pred

pôrodom chodili na posvätné miesta, kde sa modlili za bezproblémový pôrod. Otec aj matka

sa počas celého tehotenstva postili. Keď sa dieťa narodilo, bolo okamžite umyté v najbližšom

potoku a na štvrtý deň obradne uložené do kolísky (kirau), ktorú potom matka musela mať

vždy po ruke, väčšinou ju nosila na chrbte. Deti boli dojčené dva až tri roky. Prvé, dočasné

meno, dostávali až pri prvom obradnom strihaní vlasov (rutu-čikoi) po ukončení dojčenia.

Stále meno dostali až v 14. roku života. Chlapci dostávali mená po svojich otcoch, starých

otcoch alebo zvieratách. Dievčenské mená boli rôznorodejšie, napríklad Koka, Ima Sumak

(Aká krásna) alebo Modré vajce.

Základom inkskej spoločenskej organizácie bola komunita zvaná ayllu. Bol to klan

niekoľkých rodín žijúcich na istom území, deliacich sa o pôdu, zvieratá a úrodu. Existovali

malé ayllu, ktoré zahŕňali len pár rodín, niektoré celé dediny a dokonca mesto Cuzco ako také

bolo jedno veľké ayllu.

10

2.4 Spoločenská organizácia Inkov

Na čele ríše stál zbožštený a absolutistický panovník – Inka (z kečuánskeho Inti – Slnko).

Najvyššieho panovníka niekedy označovali aj Sapa Inka - jediný kráľ alebo jediný cisár, Intip

Churi - Syn Slnka, Waccha Cuyac - ten, ktorý miluje chudobných, alebo Runa Yanapac –

ochranca chudobných. Inkovi patrila všetka pôda, lamy a prírodné bohatstvá. Inka bol

jediným zákonodarcom, stál nad zákonmi, bol považovaný takmer za personifikáciu práva.

Cestoval po krajine, udeľoval milosť. Len výnimočne bolo možné sa mu dívať priamo do

tváre. Obvykle ho zakrývala zástena. Ani najväčší a najmocnejší páni s ním nesmeli hovoriť

bez toho, aby si predtým nevyzuli topánky a nepoložili na svoje plecia bremeno. Po smrti

Inku sa jeho telo mumifikovalo a ponechávalo v jeho dome. Zaobchádzali s ním ako so

živým. Jeho majetok nededil jeho nástupca, slúžil kultu mŕtveho vládcu. Odevy, nádoby,

pozemky i služobníci mŕtveho Inku mu slúžili ďalej aj po smrti. Inkova hlavná manželka

coya, bola jeho vlastná sestra. Z ich manželstva pochádzal následník trónu. Mal aj mnoho

vedľajších žien.

Štátna rada bola poradným orgánom panovníka. Ich hlavnou úlohou bolo radiť Inkovi, aby

dobre vládol.

Po celej krajine putovali inšpektori – tucuyricoc, čo znamená „ten, ktorý všetko vidí“. Títo

kontrolovali guvernérov, ktorí stáli na čele každej zo štyroch častí ríše, a náčelníkov

podrobených spoločenstiev, ako vykonávajú svoje funkcie.

Na regionálnej a miestnej úrovni pôsobilo veľké množstvo úradníkov. Prerozdeľovali

pozemky, starali sa o zvyšovanie produktivity pôdy, organizovali výstavbu zavlažovacích

zariadení, rozdeľovali osivo, vykonávali manželskú a populačnú politiku (napr. vyberali

manžela tým, ktorí si žiadneho nenašli), udržiavali verejný poriadok, kontrolovali užívanie

chiche a koky.

Vládnucu vrstvu (nobilitu) tvorili členovia kráľovského rodu, nižšie na spoločenskom

rebríčku boli príslušníci nepanovníckych ayllus Cuzca. Za nimi nasledovala miestna šľachta

z podmanených území. Len nobilita mala právo na vzdelanie. To potvrdzuje aj výrok Inca

Roca.

„Nie je vhodné, aby sa príslušníci ľudu učili vedám, čo je vlastné len vládnucim, aby

nespyšneli a neškodili tým štátu.“ (3 s. 125)

11

Predstavitelia vládnucej vrstvy nemuseli obrábať polia, praktizovali mnohoženstvo, zatiaľ

čo príslušníci ľudu mohli žiť len v monogamii. Cestovali na nosidlách, využívali veľké cesty

impéria.

Na čele duchovenstva stál veľkňaz (huillac umu), ktorý pochádzal z rodiny vládnuceho

Inku. Sídlil vo vlastnom paláci v Chráme Slnka. Duchovní predstavitelia mali rozsiahle

pozemky, ktoré rovnako ako Inkove pozemky musel obrábať ľud. Kňazstvu slúžili okrem

početného služobníctva aj mamacuna, dievčatá, ktoré vyberali inkskí inšpektori spomedzi

desaťročných dievčat. Volali ich aj panny Slnka. Nesmeli mať sexuálny styk s mužmi, inak

boli dievča i „páchateľ“ ukrižovaní. Trest nepostihol jedine Inku.

Najväčšiu časť obyvateľstva tvorili príslušníci ľudu. Medzi osobitné kategórie

obyvateľstva patrili mitimacuna, yanacuna, umelci a remeselníci, acllas. Mitimacuna boli

kolonisti, presídlení, aby obrobili neobrobené pozemky, zabránili ich vzbure, alebo aby

sledovali podozrivé obyvateľstvo vybranej oblasti. Yanacuna boli služobníci vytrhnutí zo

svojho klanu a odovzdaní príslušníkom nobility, kde pracovali ako sluhovia, administratívne

sily, telesní strážcovia, či nosiči nosidiel Inku. Umelci a remeselníci boli dotovaní z verejných

prostriedkov. Najkrajšie panny, ktoré vyhľadávali úradníci v pravidelných intervaloch

v dedinách po celej ríši a posielali ich na výchovu do chrámu nazývali acclas. Niektoré sa stali

vedľajšími ženami Inku, alebo manželkami iných príslušníkov vládnucej vrstvy, z niektorých

sa stali mamacuna – panny Slnka.

2.5 Inkské právoV inkskom práve sa často používali právne refrény, teda veršované formy príkazov,

zákazov. Tieto umožňovali ľahšiu zapamätateľnosť právnych noriem. Bohužiaľ sa ich

zachovalo málo.

„Ama llulla, ama sua, ama ccella, ama sipix, ama mappa o maclla“ (4 s. 57)

Uvedený právny refrén v preklade znamená: „Nebuď zlodej ani klamár, ani leňoch, ani

vrah, ani zvrhlík, ani zženštilec.“

Prvý známy trestnoprávny zákonník bol Pachacutiho zákonník, ktorý pre každý trestný čin,

s prihliadnutím na jeho nebezpečnosť, určoval primeraný trest. Porušenie zákona sa

považovalo za prečin proti panovníkovi. Ak Inka ochorel, znamenalo to, že obyvatelia sa

dopustili mnohých hriechov, ktoré mu odobrali životnú energiu.

12

Niektoré zdroje uvádzajú, že privilegované vrstvy boli potrestané pri porušení zákona

prísnejšie ako obyčajný ľud.

„Ak napríklad vznešený muž zviedol ženu iného šľachtica, zvodcu i cudzoložnicu potrestali

smrťou, kým príslušníkov ľudu trestali za neveru len mučením.“ (2 s. 220)

Ak páchateľovi dal podnet na trestný čin niekto iný, napr. ak kradol, pretože bol hladný,

nebol potrestaný zlodej, ale úradník, pretože spôsobil krádež nesprávnym výkonom svojej

funkcie. Známa je aj kolektívna trestná zodpovednosť, napr. za mimoriadne nebezpečný

protištátny trestný čin potrestali nielen príslušníka z ľudu, ktorý ho spôsobil, ale všetkých

obyvateľov obce. Popravili ich a osadu zrovnali so zemou. Charakteristickou črtou inkského

práva bola aj diskriminácia žien. Za svedkov súdy predvolávali mužov, nikdy nepovolávali

ženy. Potvrdzuje to aj nariadenie Inku Tupaca Yupanquiho.

„Nariaďujeme, že žiadna žena nemôže vystupovať ako svedok, pretože je

podvodnícka, klamárska a zbabelá.“ (5 s. 185)

Trestné konanie bolo rýchle, hlavné pojednávanie sa muselo uskutočniť do piatich dní. Na

záver pojednávania súd vyniesol rozsudok, proti ktorému neexistovalo odvolanie. Súdne

konania boli takmer vždy verejné. Ak sa obvinení vehementne bránili, nekonal sa obvyklý

proces, ale boží súd. Obvineného zatvorili do cely so šelmami a jedovatými živočíchmi. Ak

spolužitie s nimi prežili, považovali sa za nevinných, ak nie, znamenalo to, že ich potrestala

božská prozreteľnosť.

Vražda, vlastizrada, znásilnenie, či incest sa trestali smrťou. Odsúdení boli ukameňovaní,

obesení, či zvrhnutí zo skaly. Páchateľ, ktorý znásilnil ženu, sa mohol trestu vyhnúť, ak si ju

ešte pred hlavným pojednávaním vzal za manželku. Inkské právo poznalo aj ďalšie formy

trestu. Vyhnanstvo, telesné tresty, verejné pokarhanie, trest odňatia slobody. Prísne sa

postihovali krádeže v chrámoch, v sýpkach, poškodzovanie ciest a mostov.

„Všetci prví kronikári Peru sa zhodujú v tom, že naozaj mali účinok, že kriminalita v ríši

Inkov bola veľmi nízka a právny poriadok, ktorý Synovia Slnka zaviedli, sa v ich krajine

všeobecne dodržiaval.“ (2 s. 223)

13

2.6 Príčiny zániku ríšeV novembri 1532 prijal Atahualpa španielskych conquistadorov vedených Franciscom

Pizzarom. Zdvorilostná návšteva sa však zmenila na prepad a Atahualpu Španieli zajali

(príloha č. 5). Stosedemdesiatsedem európskych dobrodruhov porazilo desaťmiliónovú ríšu.

Pizzaro vedel, že keď sa zmocní Inku, zmocní sa i jeho ríše. Španiel uzavrel so svojím

väzňom Atahualpom skvelý obchod. Atahualpa mu totiž sľúbil, že ak ho prepustia, dá

miestnosť, v ktorej ho väznili, zaplniť zlatom a striebrom. Predstavovalo to asi päťdesiatpäť

ton zlata a dvanásť ton striebra. Väzňa však nečakala sloboda, ale smrť. Pizarro ihneď po

obdržaní výkupného zvolal tribunál a odsúdil Inku za zlé hospodárenie s financiami svojej

ríše, za mnohoženstvo a ďalšie zločiny. Dňa 19. augusta 1533 Inku doviedli v reťaziach na

námestie a prečítali mu rozsudok - trest smrti upálením. Odsúdencovi ponúkli kresťanský

obchod: ak prijme krst, tak ho neupália, len uškrtia. Odsúdený ponuku prijal a tak ho pokrstili

menom Juan. Krátko potom umiera trinásty syn Slnka. A s ním aj najväčšia indiánska ríša

Tahuantinsuyu.

Na území ríše ešte vládli ďalší „popizzarovskí“ Inkovia. Inka Manco sa pokúsil o

povstanie proti Španielom, avšak neúspešne. Preto sa stiahol do oblasti Vilcabamba v

Andách, kde vládli ešte po ňom Sayri Tupac, Titu Cusi Yupanqui a Tupac Amaru. Územie vo

východnej časti Ánd Inkovia ovládali ešte štyridsať rokov, ale porážka a poprava Tupaca

Amarua v roku 1572 znamenala zánik ich ríše aj ukončenie conquisty.

14

3 Dedičstvo (odkaz) pre budúce generácieAj dnes nachádzame v Peru mnohé pamiatky na inkskú minulosť. Zrúcaniny chrámov,

palácov, pevností, akvaduktov. Medzi najznámejšie inkské mestá patrí Machu Picchu, ktoré

dal podľa legendy vybudovať panovník Pachacuti. Archeológov, a nielen ich, však udivuje aj

pevnosť Sacsayhuaman v meste Cuzco. Múry sú postavené z masívnych balvanov, ktoré sú

perfektne opracované, dokonale do seba zapadajú a stoja bez pohnutia už niekoľko storočí, aj

keď na ich spojenie sa nepoužil ani kúsok malty. A to napriek tomu, že túto oblasť už postihlo

niekoľko zemetrasení.

3.1 Staviteľské umenie

3.1.1 Obydlia

Na výstavbe nového domu sa podieľalo celé ayllu. Bola to jedna pravouhlá miestnosť bez

okien so stenami z neotesaných kameňov spojených blatom alebo z nepálených tehál. Vchod

bol len jeden, prekrytý vlneným závesom. Trámy pod strechou boli z dreva horských kríkov

a stromov, prekrývali sa listami z trávy iču. Podlahy pokrývali kože lám a alpák. Nábytok

nepoznali, jedine náčelník kmeňa mal právo na kreslo. Obyčajní ľudia sedávali na zemi alebo

nízkych hoblíkoch, spávali na zemi, na kožiach lám alebo sa inej prikrývke. Výklenky

v stenách boli určené na umiestnenie sošiek bohov, kuchyňa bola čisto praktická - niekoľko

hlinených hrncov, hlinené misky na jedenie a medené alebo bronzové nože.

3.1.2 Cesty a mosty

Inkovia vybudovali dôkladne premyslený systém kvalitných a rozsiahlych komunikácií.

Podobnú cestnú sieť vybudovali len starí Rimania. Neboli vybudované pre povozy, nepoznali

totiž koleso. Boli určené len pre peších a lamy. Lama jazdcu neuniesla, iné zviera na jazdenie

Inkovia nepoznali, využívali ich ale na nosenie nákladov. Jediným dopravným prostriedkom

boli nosidlá, na ktorých nosili Inku a členov kráľovského ayllu.

Kráľovská cesta, dlhá päťtisíc kilometrov, bola dlhé storočia najdlhšou na svete. Začínala

v Kolumbii a končila v Chile. Druhá najdôležitejšia tzv. Capacova cesta, dlhá štyritisíc

kilometrov, bola pobrežná. Začínala v Peru, pokračovala do Chile, kde sa spájala

s Kráľovskou cestou. Pred nánosmi púštnych pieskov ju chránili asi meter vysoké múriky.

15

Okrem dvoch hlavných dopravných tepien boli vybudované ďalšie vedľajšie cesty a to hlavne

tam, kde sa plánovali nové vojenské výpravy.

V krajine hlbokých kaňonov a divých riek boli vybudované mosty, ktoré sú dôkazom

technickej vyspelosti Inkov. Pri ich stavbe sa často využívali jednoduché lanovky. Na brehoch

sa vztýčili vysoké stĺpy, medzi nimi natiahli lano z agávy, na lano zavesili kôš, v ktorom sa

presúvali nad riekou. K najznámejším visutým mostom patril most postavený v roku 1350 vo

výške osemdesiat metrov nad hladinou rieky Apurimac, ktorý vydržal až do roku 1880, kedy

sa zrútil aj s niekoľkými desiatkami ľudí. Stavali sa aj mosty sklápacie, dokonca aj pontónové

(v Bolívii na rieke Desiguadero).

3.1.3 Machu Picchu

Predpokladá sa, že vybudovanie mesta, ktoré nechal okolo roku 1430 vystavať inkský

vládca Pachacuti Yupanqui, trvalo vyše sto rokov. V najlepších časoch svojej existencie bolo

úplne sebestačné. O niekoľko storočí neskôr ho ale obyvatelia (pravdepodobne kvôli šíreniu

rôznych chorôb) narýchlo opustili a odvtedy upadlo do zabudnutia.

Komplex Machu Picchu (príloha č. 6) tvorí asi 200 budov, mnoho chrámov, veľkolepý

palác, domčeky obchodníkov a remeselníkov a množstvo typických terasovitých polí, ktoré sú

vytesané priamo do skaly. Najvyšším bodom je žulový kváder. Je to posvätný kameň, ktorý

Inkovia nazývali Intihuatana čiže „Miesto, kde je pripútané slnko“. Ide o slnečné hodiny - s

ich pomocou oslavovali svoje slnečné božstvo Intimu.

Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Možno preto, aby boli bližšie k svojmu božstvu

- Slnku. V meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to aj 136 kostier,

prevažne žien, ktoré na mieste našli archeológovia.

Stovky stupňovitých terás, ktoré vedú do centra, slúžili na pestovanie zemiakov, kukurice a

rôznych druhov zeleniny. Úrodné terasy dokázali uživiť asi 10 000 obyvateľov.

Oblasť okolo Machu Picchu je dodnes seizmicky aktívna a steny postavené bez použitia

malty sa môžu pri väčších otrasoch mierne rozostúpiť a potom sa zase zosunúť späť bez toho,

aby utrpeli nejakú škodu.

Celé mesto je vystavané z niekoľkotonových väčšinou žulových kvádrov bez použitia

jedinej kvapky akéhokoľvek spojiva. Podľa legendy držia kamene pohromade listy magickej

rastliny. Dnes vieme, že Machu Picchu vďačí za svoj vzhľad skôr neuveriteľne šikovným a

16

presným rukám domorodých kamenárov. Neuveriteľné je, že do škár medzi kameňmi sa často

nedá zasunúť ani špička noža.

Machu Picchu objavil americký archeológ Hiram Bingham 24. júla 1911. O stratenom

meste sa dozvedel z legiend Indiánov, no jeho objavenie bola čistá náhoda. V roku 1983 bolo

zapísané aj na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a od roku

2007 patrí medzi 7 novodobých divov sveta. Je najnavštevovanejšou historickou pamiatkou

Strednej a Južnej Ameriky.

3.2 Mágia a liečiteľstvoInkovia prežili celý svoj život obklopení mágiou a tajomnými silami. Či sa nevydarila

úroda alebo niekto bez príčiny náhle ochorel, za všetko mohli zlé sily.

Keď niekto ochorel, bol k nemu povolaný hampi-kamaiok, opatrovateľ liekov, ktorý

chorému predpísal púšťanie žilou, pôst alebo preháňadlo, nasledovali čarovné formulky

a masírovanie dotyčného, dokým z neho nevytiahol dané zlo. Ak liečiteľ používal správne

bylinky a mal aspoň trošku šťastia a jeho pacienti prežili, býval odmenený novými tunikami,

zlatom a šperkami, no ak jeho pacient umrel, bol pripútaný k mŕtvole a nechaný na púšti,

dokým neskonal.

Chirurgia a iné operačné úkony boli na pomerne vysokej úrovni. Trúfli si na operácie

mozgu (príloha č. 7) ranených vojakov i na amputácie končatín. Väčšina pacientov tieto

operácie prežila. Na umŕtvovanie používali výťažky z durmanu, „révy duší“, či vilky ale

najčastejšie používanou bola koka, Inkami nazývaná aj „božská rastlina“. Tieto rastliny mali

silne halucinogénne účinky, dokázali dostať človeka až do stavu, kedy o sebe veľa nevedel,

no nedokázali ho uviesť do celkovej anestézie.

3.3 Poľnohospodárstvo InkovVšetka poľnohospodárska pôda patrila formálne panovníkovi, delila sa však na tri časti.

Prvá patrila Inkovi (štátu), slúžila na obživu Inku, jeho príbuzenstva, vojska, ale aj na

zabezpečenie obyvateľstva v časoch núdze. Túto pôdu obrábali všetci členovia ayllu. Druhá

časť patrila duchovenstvu (Chrámu Slnka). Aj túto pôdu obrábali členovia ayllu. Tretiu časť

pôdy prenechal komunitám.

17

Najdôležitejším darom peruánskeho poľnohospodárstva boli zemiaky. Inkovia pestovali asi

dvestopäťdesiat odrôd zemiakov rôznych farieb. Zemiaky vedeli konzervovať. Hľuzy sušili

vo dne na slnku, v noci mrazom. Z dehydrovaných zemiakov ešte vydupávali zvyšnú vodu

nohami. Takto získaná cenná surovina, chuňo, sa odvážala do štátnych skladov. Okrem

zemiakov sa pestovala kukurica, ocu, maniok, yamy, fazuľa, ananásy, kakaovník, guáve,

tekvice, podzemnica olejná, agáva, bavlník. Zvláštny význam malo pestovanie koky. Žuvaním

koky zaháňali hlad i smäd, únavu aj chlad. Ich užívanie však bolo pod dozorom štátu.

Podobným spôsobom ako poľnohospodárska pôda boli rozdelené na tri časti aj stáda lám.

Lamy, ktoré znášali horúčavu pobrežných púští, ale aj mrazivé výšky vysokých hôr, dávali

chovateľom mäso, vlnu, mlieko, slúžili na prepravu ťažkých nákladov, často aj na obetné

účely, nikdy sa však nesmeli obetovať samice. Ich mäso sa konzervovalo podobne ako

zemiaky. Okrem lamy sa chovala aj alpaka pre neobyčajne jemnú vlnu.

18

4 Znalosti o inkskej kultúreCieľom môjho prieskumu bolo zistiť, aké sú znalosti obyvateľov o inkskej kultúre.

Prieskumu, ktorý som uskutočnila formou dotazníka (príloha č. 8), sa zúčastnilo 33

respondentov.

Prvá časť dotazníka obsahovala demografické údaje: pohlavie, vek, najvyššie dosiahnuté

vzdelanie a pracovné zaradenie.

Druhá časť obsahovala päť otázok. Pri každej z nich si respondenti vyberali jednu správnu

možnosť, ktorú označili zakrúžkovaním. Prieskumu sa zúčastnilo 24 žien a 9 mužov. Najviac

bola zastúpená veková skupina 16 - 26 rokov.

Na prvú otázku o období, v ktorom žili Inkovia, odpovedalo správne len 48,5%

respondentov. Až 39,4% sa domnieva, že žili v staroveku a dokonca 9,1% ich zaradilo do

obdobia praveku. 3% sa domnievajú, že žili v rokoch 1701 - 1900. Muži boli pri zodpovedaní

tejto otázky úspešnejší, pretože 66,7% odpovedalo správne, zatiaľ čo u žien to bolo len

37,5%. U zamestnaných to bolo 77,8% správnych odpovedí, u dôchodcov 50%, študenti mali

väčšie problémy, pretože správne odpovedalo len 31,8%.

Graf č. 1 Viete, v ktorom období žili Inkovia?

9%

39%48%

3%

1. Viete, v ktorom období žili Inkovia?

3 mil. p.n.l. - 3000 p.n.l2999 p.n.l - 476 n.l.r. 477 - 1700 n.l.r. 1701 - 1900r. 1901 - súčasnosť

Zdroj: vlastný prieskum

19

Druhá otázka, zameraná na určenie územia, na ktorom žili Inkovia, bola pravdepodobne

jednoduchšia, pretože na ňu odpovedali správne viac ako tri štvrtiny opýtaných (75,8%). Opäť

mali menšie problémy so správnou odpoveďou muži (88,9%), u žien správne odpovedalo

70,8%. Najlepšie vedeli určiť správnu odpoveď zamestnaní (88,9%), nasledovali študenti

(72,7%) a dôchodcovia (50%).

Graf č. 2 Viete, na ktorom kontinente žili Inkovia?

3%

9%6%

76%

6%

2. Viete, na ktorom kontinente žili Inkovia?

EurópaÁziaAfrikaAmerikaAustrália a OceániaArktída a Antarktída

Zdroj: vlastný prieskum

20

Tretia otázka bola zameraná na to, čím sú známi Inkovia. Ani táto nerobila opýtaným

problém, pretože opäť až 75,8% odpovedalo správne. Len štyria sa domnievajú, že vynašli

koleso, traja, že táto civilizácia je známa vynálezom písma a jeden im pripisuje stavbu Limes

Romanus. Percento správnych odpovedí u jednotlivých skupín bolo nasledovné: 100% mužov

a 70,8% žien, 81,8% študentov, 50% dôchodcov a 66,7% zamestnaných.

Graf č. 3 Čím sú známi Inkovia?

12%

9%

76%

3%

3. Inkovia sú známi tým, že:

vynašli kolesovynašli písmopostavili Machu Picchupostalivi Limes Romanus

Zdroj: vlastný prieskum

21

Rovnako ako pri druhej a tretej otázke, aj v štvrtom prípade, kedy som sa pýtala, ktoré

zvieratá boli pre Inkov typické, bolo 8 odpovedí nesprávnych, takže úspešnosť bola 75,8%.

Až 88,9% mužov poznalo správnu odpoveď, percento žien tvorilo len 41,2%. 50%

dôchodcov, 77,3% študentov a 77,8% zamestnaných pozná lamy a alpaky a zaradili by ich ku

správnej ríši.

Graf č. 4 Aké zvieratá chovali Inkovia?

24%

76%

4. Aké zvieratá chovali Inkovia?

kravy a konelamy a alpakyťavy

Zdroj: vlastný prieskum

22

Len 63,6% respondentov uviedlo správne, že Inkská ríšu zničili španielske vojská. Až

18,2% opýtaných sa domnieva, že Inkská ríša zanikla v dôsledku zemetrasenia, 18,2%, že ju

zničili rímske vojská, zánik ríše v dôsledku povodne si nevybral nik z opýtaných. Opäť boli

úspešnejší muži (88,9%), zatiaľ čo u žien to bolo len 54,2% správnych odpovedí. Zamestnaní

si pri tejto otázke počínali najlepšie, 77,8% poznalo dôvod pádu Inkskej ríše, no iba 59,1%

študentov a 50% dôchodcov odpovedalo tiež správne.

Graf č. 5 Prečo zanikla Inkská ríša?

18%

64%

18%

5. Prečo zanikla Inkská ríša?

v dôsledku zemetraseniav dôsledku povodneríšu zničili španielske vojskáríšu zničili rímske vojská

Zdroj: vlastný prieskum

Pri celkovom vyhodnotení dotazníka je zrejmé, že lepšie si počínali muži ako ženy.

Najlepšie, z hľadiska pracovného zaradenia, dopadla skupina zamestnaných, nasledovali

študenti a za nimi dôchodcovia.

23

ZáverNajväčšia juhoamerická civilizácia musela zvládnuť možno najextrémnejšie prírodné

podmienky. Pobrežné púšte, ktoré boli také suché, že telá ľudí dokázali za niekoľko dní

zmeniť na múmie, vzduch taký riedky, že človek musel lapať po dychu, terény také strmé, že

zdolať ich často vyžadovalo nadľudské úsilie.

Kultúra Inkov je dodnes zahalená mnohými tajomstvami. Svet poznania nám ich však

pomáha pomaly odhaľovať.

Inkovia nepoznali písmo, ale najdôležitejšie údaje o počte obyvateľov, vojakov, o zásobách

potravín, či lám „zapisovali“ použitím farebných šnúročiek a uzlíkov do záhadného quipu.

Údaje a príbehy tkali aj do nádherných látok zahaľujúcich ich mŕtvych predkov.

Vyvinuli nové techniky pri skladovaní a uchovávaní potravín. Naučili sa ich konzervovať,

aby mali zásoby aj na horšie časy. Potravinové sklady budovali po celej ríši, aby ich zásoby

slúžili nielen najvyššiemu vládcovi krajiny, ale v prípade neúrody aj prostému ľudu.

Domestifikovali lamy, ktoré im poskytovali vlnu a mäso, pomáhali im prepravovať náklady.

Stavali cesty porovnateľné s rímskymi. Visuté mosty a po stáročiach objavené stratené

mestá dodnes vyrážajú návštevníkom dych a vyvolávajú otázky, ako bolo možné niečo tak

dokonalé postaviť.

Na predchádzanie chorobám a na ich liečenie používali rovnako ako iné staré kultúry

náboženské a rituálne praktiky. Boli však zároveň majstrami chirurgického umenia. Nájdené

lebky sú dôkazom toho, že uskutočňovali operácie mozgu, ktoré pacienti úspešne prežili. Na

vysokej úrovni bola znalosť liečivých účinkov rastlín.

Vybudovali ríšu s nízkou kriminalitou vďaka prepracovanému právnemu systému aj vďaka

tomu, že sa pozornosť venovala sociálne slabším. Prísne trestali krádeže potravín, na ktoré

v krajine s plnými „štátnymi“ sýpkami, ktoré poskytovali zásoby v čase hladu, nebol dôvod.

Využívali diplomaciu aj bojovú silu, vybudovali pravdepodobne najväčšiu armádu starej

Ameriky. Ani veľké ozbrojené sily preverené v boji však nedokázali ochrániť ich ríšu, ktorú

porazilo malé, ale dobre vyzbrojené vojsko Španielov prahnúcich po zlate.

Poznanie pravej histórie, dávnych kultúr, múdrosti, hodnôt a problémov, s ktorými sa

stretávali, môže zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj našej civilizácie. Môže nám pomôcť

prežiť a vyvarovať sa chýb, ktoré sa už v dejinách toľkokrát zopakovali.

Zoznam použitej literatúry1. Hagen, Victor W. Říše Inků. Praha : Orbis, 1963.

2. Stingl, Miloslav. Synovia Slnka: Sláva a pád najväčšej indiánskej ríše. Bratislava : Tatran,

1988.

3. Basadre, Jorge. Historia del Derecho Peruano. Lima : Edigraf S. A., 1985.

4. Puchovský, Ján. Právne dejiny ríše Inkov a miestokráľovstva Peru. Bratislava : Univerzita

Komenského, Právnická fakulta , 2010. 978-80-7160-288-0.

5. Guamán Poma de Ayala, Felipe a David, Frye. El primer nueva corónica y buen

gobierno. Indianapolis : Hackett Publishing Company, 2006. 0-87220-841-9.

6. Kuzmiščev, Vladimír. Zlatá říše Inků. Praha : Lidové nakladatelství, 1985.

7. Deary, Terry. Inakší Inkovia. Bratislava : Slovart, 2010. 9788080858810.

8. Nougier, Louis-René. V časoch Mayov, Aztékov a Inkov: Čas objavov. Bratislava : Fortuna

Print, 1993.

9. Bernard, Carmen. Inkové národ Slunce. Bratislava : Slovart, 1994.

10. Hemming, John. Dobytí říše Inků. Praha : Odeon, 1977.

11. Daniel, Antoine B. Inkovia: svetlo Machu Picchu. Bratislava : Remedium, 2005.

8089230016.

12. Farfánová, Eva. Sexuální život ve starém Peru. Praha : Grada, 2014. 978-80-247-5012-5.

Prílohy

Príloha č. 1 - Chavín de Huantar

Príloha č. 2 - geoglyf pri meste Nazca

Príloha č. 3 - Mama Occlo a Manco Capac

Príloha č. 4 - quipu

Príloha č. 5 - zajatie Atahualpu Pizarrom

Príloha č. 6 - Machu Picchu

Príloha č. 7 - operácia mozgu

Príloha č. 8 - dotazník

DOTAZNÍK

Dovoľte, aby som Vás požiadala o vyplnenie dotazníka, ktorý je súčasťou vypracovania

projektu na tému: Inkovia - národ Slnka. Dotazník je anonymný a všetky získané informácie

budú slúžiť len na výskumné účely. Najprv prosím vyplňte sociálno-demografické položky

(pohlavie atď.) a potom prejdite k otázkam o živote Inkov. Označte prosím pri každej otázke

vždy jednu odpoveď, ktorú považujete za správnu. Vybranú odpoveď označte

zakrúžkovaním.

Pohlavie:

a) žena

b) muž

Vek:

a) do 15 rokov

b) 16 – 26 rokov

c) 27 – 50 rokov

d) 51 – 60 rokov

e) 61 rokov a viac

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie:

a) základné

b) stredoškolské bez maturity

c) stredoškolské s maturitou

d) vysokoškolské

Pracovné zaradenie:

a) žiak (žiačka), študent/ka

b) zamestnaný/á

c) nezamestnaný/á

d) dôchodca/kyňa

1. Viete, v ktorom období žili Inkovia?

a) 3 mil. p. n. l. – 3 tis. p. n. l.

b) 2999 p. n. l. – r. 476

c) r. 477 – r. 1700

d) r. 1701 – r. 1900

e) r. 1901 – súčasnosť

2. Viete na ktorom kontinente žili Inkovia?

a) Európa

b) Ázia

c) Afrika

d) Amerika

e) Austrália a Oceánia

f) Antarktída a Arktída

3. Inkovia sú známi tým, že:

a) vynašli koleso

b) vynašli písmo

c) postavili Machu Picchu

d) vystavali Limes Romanus

4. Aké zvieratá chovali Inkovia?

a) kravy a kone

b) lamy a alpaky

c) ťavy

5. Prečo zanikla Inkská ríša?

a) v dôsledku zemetrasenia

b) v dôsledku povodne

c) ríšu zničili španielske vojská

d) ríšu zničili rímske vojská

Skontrolujte, prosím, či ste odpovedali na všetky otázky dotazníka.

Za čas, ktorý ste venovali vyplneniu dotazníka a za Vaše odpovede Vám ďakujem.

Nicole Baničová

Gymnázium J. G. Tajovského v B. Bystrici

III. C