DOPADY EXTERNALIZÁCIE NÁKLADOV NADNÁRODNÝCH KORPORÁCIÍ NA EKONOMIKU MSP NA SLOVENSKU

Doktorand: Ing. Marián Kortiš Školiteľ: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc.

Študijný program: Priemyselné manažérstvo

Študijný odbor: Priemyselné inžinierstvo

2

Tento príspevok je podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy

č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility

(CSR).“

Tento príspevok je zároveň súčasťou podaného projektu KEGA „Udržateľné

spoločensky zodpovedné podnikanie“.

3

Cieľ dizertačnej práce:

- analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení.

4

Štruktúra prezentácie Úvod

I. časť : Písomná práca k dizertačnej skúške 1. Základy udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného

podnikania a externalizácie

II. časť : Projekt dizertačnej práce

2. Ciele a tézy dizertačnej práce

4

5

1 Základy udržateľného rozvoja, spoločenský zodpovedného podnikania a externalizácie

- čiastkovým cieľom tejto kapitoly je : - opísať základy udržateľného rozvoja, spoločensky

zodpovedného podnikania a externalizácia ktoré sú rozčlenené do nasledovných kapitol:

1.1 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ1.2 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE1.3 EXTERNALIZÁCIA, VYMEDZENIE A DESKRIPCIA POJMU

5

6

2 Ciele a tézy dizertačnej práce- čiastkovým cieľom tejto kapitoly je :

analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na podniky hosťujúcich krajín

Navrhnúť témy, ciele a tézy/štruktúru DDP preto som rozdelil túto časť do nasledovných kapitol:

2. 1. NÁZOV, ZDÔVODNENIE A NADVÄZNOSTI DOKTORANDSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE 2. 2. STRUČNÍ CHARAKTERISTIKA DOKTORANDSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE 2. 3. CIELE A PRACOVNÉ HYPOTÉZY DDP2. 4. TÉZY/ ŠTRUKTÚRA DDP

6

7

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť!

8

ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA  AFC Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciáchPočet záznamov: 2 AFC1Hájnik, Bartolomej - Sakál, Peter - Zlocha, Jozef - Andrašová, Andrea - Kortiš, MariánDopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku. In: In Look Days 2010 : International Scientific Conference. 10. - 13. 11.2010, Castle Hotel Hédervár, Hungary. 2010, s. 9. ISBN 978-80-970118-1-9. AFC2Kortiš, Marián - Sakál, PeterVlijanie eksternalizacii izderžek dlja ekonomiki transnacionaľnych korporacij v MSP v Slovakii. In: Radioelektronika, elektrotechnika i energetika: Tezisy dokladov. Tom 2 : 16-meždunarodnaja naučno-techničeskaja konferencija studentov i aspirantov. Moskva: Moskovskij energetičeskij institut, 2010, s. 279--280. ISBN 978-5-383-00489-0. 

9

BED Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)Počet záznamov: 1 [37]BED1Sakál, Peter - Božiková, Lucia - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián -- Naňo, Tomáš - Syč, Marek - Šmida, ĽubomírKreovanie podnikovej koncepcie spoločenskej zodpovednosti na báze radikálnych zodpovednostných koncepcií. In: Procesné riadenie 2011 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej konferencie, Stará Lesná, 17. - 18. 10. 2011. Slovenská asociácia procesného riadenia, 2011, s. 1-14. ISBN 978-80-969519-6-3.  AEC Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiáchPočet záznamov: 1 [38]AEC1Božiková, Lucia - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián - Sakál, PeterThe impact of externalization of multinational corporations on the operation of industrial smes. In: Vol. 22, No. 1. Annals of DAAAM for 2011 & Proceedings of the 22nd International DAAAM Symposium "Intelligent Manufacturing & Automation: Power of Knowledge and Creativity", 23-26th November 2011, Vienna, Austria. s. 1595--1596.

10

Odpovede na oponentský posudok:

a) Predkladaná práca je písomnou časťou k dizertačnej skúške a je to „projekt“b) Súhlasím s konštatovaním oponenta, že tento projekt je zameraný na externality

NNK a s tým súvisiacich externalit a dopadov na ekonomiku MSP Zároveň však v projekte PDDP som tento problém riešil v kontexte s TUR a SZP. Z týchto konceptov totiž vyplýva (aj z môjho pohľadu ), že jedinou alternatívou prežitia pre planétu Zem je zmena paradigmy myslenia pri tvorbe a rozdeľovaní bohatstva (zisku).

c) Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je prevažná väčšina MSP (80%), ktoré kooperujú s NNK (subdodávatelia) a nemajú rovnaké právne podnikateľské prostredie – sú diskriminované

d) Doplníme) Nakoľko sa jedná o úvahu tak všeobecnú a mnohokrát používanú v rôznych

publikáciách dovolil som si ju osvojiť a z toho dôvodu som ju použil. K použitiu ma viedli vlastné skúsenosti s danou problematikou

f) Demingov model považujem za vhodný z dôvodu jednoduchosti a vystihnutia zmysluplnosti.

11

1.1 Udržateľnosť rozvoja

V súčasnosti je už široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nemožno stotožňovať len s predstavou ekonomického rastu, ale že musí smerovať k naplneniu významných sociálnych cieľov Jedným z dôsledkov je aj vznik, vývoj a medzinárodné uplatňovanie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja.

Čo je trvalo udržateľný rozvoj (TUR)?

12

História a vývoj

Najväčším priekopníkom v oblasti problematiky UR, bol pán Gro Harlem BRUNDTLAND z Nórska, ktorý správu s názvom „Vývoj a medzinárodná ekonomická spolupráca: životné prostredie“ – rozdelil na tri časti:1. časť sa zaoberala všeobecnými záležitosťami ohľadom vytvorenia špeciálnej

komisie, ktorej úloha bola vypracovať správu o životnom prostredí v rámci globálnej problematiky do roku 2000 a ďalej založenú na udržateľnom rozvoji;

2. sumarizácia rozhodnutí z posledného stretnutia Spojených národov mesiac pred vydaním tejto správy;

3. časť bola rozhodnutím pridať prílohu s názvom „Naša spoločná budúcnosť“ do už vyššie spomínanej správy pre valné zhromaždenie Spojených národov.

13

Inú medzinárodne uznávanú klasifikáciu predstavujú princípy podľa "Staráme sa o Zem" (1991), ktoré možno označiť aj ako požiadavky, úlohy alebo ciele http://www.tur.sk/tur_kriteria.stm :

1. Rešpektovať a zabezpečovať spoločenstvo života,

2. Zlepšovať kvalitu ľudského života,

3. Chrániť vitalitu a diverzitu Zeme,

4. Minimalizovať čerpanie neobnoviteľných zdrojov,

5. Udržiavať civilizačný rozvoj v medziach únosnosti Zeme,

6. Zmeniť osobné prístupy a správanie,

7. Umožniť spoločenstvám starať sa o vlastné životné prostredie,

8. Vytvárať rámec pre integrovaný rozvoj a ochranu,

9. Vytvárať globálne spojenectvo.

14

Ďalším priekopníckym okamihom v aplikovaní UR bola Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej sa prijali 4 základné dokumenty :

1. Rio deklarácia – 27 zásad: http://www.tur.sk/deklaracia_rio.stm;

2. Dohovor o biologickej diverzite;

3. Rámcový dohovor o klimatických zmenách;

4. AGENDA 21 – 40 kapitol: tvorí základné východisko pre

vypracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach.

15

UR na Slovensku Slovenská republika súhlasila s pristúpením k Riodeklarácii

a k AGENDE 21 uznesením vlády SR z 8. septembra 1992 č. 118, Uplatňovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja (TUR) sa

v podstate premietlo aj do čl. 55 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. a do Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej

Základným dokumentom v oblasti udržateľného rozvoja v rámci Slovenskej Republiky je Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, ktorú schválila Národná rada Slovenskej Republiky v roku 2001 resp. v roku 2002 a ktorá je založená na nasledujúcich 16 princípoch :

16

1. princíp podpory rozvoja ľudských zdrojov;2. ekologický princíp;3. princíp auto regulačného a seba podporného vývoja;4. princíp efektívnosti;5. princíp rozumnej dostatočnosti;6. princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti;7. princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií;8. princíp vnútro generačnej, medzi generačnej a globálnej rovnosti práv;9. princíp kultúrnej a spoločenskej integrity;10. princíp nenásilia;11. princíp emancipácie a participácie;12. princíp solidarity;13. princíp subsidiarity;14. princíp prijateľných chýb;15. princíp optimalizácie;16. princíp sociálne, eticky a environmentálne priaznivého hospodárenia,

rozhodovania, riadenia a správania.

17

V rámci pojmu udržateľný rozvoj sa veľmi často spomína aj ďalší pojem, ktorý vlastne tvorí tri základné piliere celého UR a týmto pojmom je tzv. „Triple-bottom line“ so skratkou TBL, pričom na jeho preklad do slovenského jazyka je možné použiť viacero možností ako napr.: „trojité vyjadrovanie hospodárenia“, alebo „trojitá výsledovka“, resp. „trojitá zodpovednosť“ a pod.

Na obr. vidieť tzv. „pôvodné štyri dimenzie udržateľného rozvoja“, (z ktorých vychádza aj Triple-bottom line ) ktoré sú tvorené nasledovnými časťami, resp. piliermi:

• ekonomický (profit),• sociálny (people),• environmentálny (planet),• inštitucionálny

18

späť

19

1.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie  SZP je cestou k morálnej obrode podnikateľského procesu, vyvrcholením snahy humanizovať poľudšťovať podnikateľské aktivity a vytvárať z podnikania zmysluplnú ľudskú činnosť sebarealizácie jednotlivcov bez obmedzovania práv iných. SZP je odpoveďou na otázku ako implementovať TUR do podnikania

Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať.

V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes -Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy, na prevenciu konfliktu záujmov a na auditorovanie všetkých týchto činností.

EÚ bola nútená reagovať na uvedený stav a začala spracovávať normu ISO 26000 pre spoločensky zodpovedné podnikanie, ktorú po dlhých peripetiách nakoniec v roku 2010 schválila.

V súčasnosti norma ISO 26000 je základným návodom implementovania SZP do firemných aktivít.

20

Historický vývoj konceptov SZP a TUR

21

História a vývoj

Tlak na firmy, aby sa začali správať spoločensky zodpovedne, je odpoveďou na sociálne a ekonomické výzvy, ktorým čelia komunity všade na svete a je dôkazom, že samotné vlády, ani predstavitelia občianskej spoločnosti nedokážu nájsť dlhodobo udržateľné riešenia bez zapojenia firemného sektora.

Podnikatelia uplatňujú spoločenskú zodpovednosť, keď zvažujú potreby a záujmy ostatných ľudí, ktorých podnikateľské aktivity môžu zasiahnuť.   Aktuálne definície spoločensky zodpovedného podnikania sú založené na etických princípoch, ako sú nestrannosť, angažovanosť, transparentnosť a aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi.

22

Archie B. Carroll rozdelil jednotlivé úrovne evolúcie resp. vývoja spoločenskej zodpovednosti podnikov do piatich nasledovných etáp: 

1. Moderná éra SZP - 50-te roky 20. storočia

2. Rozširovanie literatúry zaoberajúcej sa problematikou SZP -

60-te roky 20. storočia

3. Množenie definícií SZP – 70-te roky 20. storočia

4. 80. roky 20. storočia – Menej definícií, viac výskumu a rozvoj

príbuzných tém.

5. Éra prínosov SZP k príbuzným témam – 90-te roky 20. storočia.

23

SZP a kritika S vývojom konceptu spoločenskej zodpovednosti sa objavili kritické

ohlasy. Medzi najznámejších kritikov patrí držiteľ Nobelovej ceny a jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia Milton Friedman. Friedman (1970) Friedmanová argumentácia vychádza z presvedčenia, že spoločenskú zodpovednosť môžu mať len jednotlivci a nie celé organizácie, keďže vedenie organizácie má zodpovednosť hlavne voči jej majiteľom. Spoločenskú zodpovednosť v tomto prípade považuje za míňanie prostriedkov niekoho iného (akcionárov, zákazníkov alebo zamestnancov) na všeobecné sociálne záujmy

Okrem makroekonomických hrozieb, ktoré spomínal Friedman existujú aj ďalšie hrozby ako: 1. SZP sa stane obeťou marketingu 2. spoločnosti chcú byť vnímané ako lídri v ekológii a sociálnej zodpovednosti, ale

v skutočnosti sú ich praktiky neetické a v rozpore s SZP,3. SZP sa stane nástrojom pre zvyšovanie vplyvu firiem do ďalších oblastí,4. SZP sa stane nástrojom postupného regulovania trhu na nezdravú úroveň.

24

Riadenie konceptu SZ v podniku

Najjednoduchším nástrojom, ktorý slúži na popísanie riadenia konceptu spoločenskej zodpovednosti v podniku, sa javí Demingov PDCA cyklus

25

Plánovanie 1. Záväzok vrcholového vedenia 2. Určenie kľúčových stakeholderov 3. Stanovenie hodnôt a princípov 4. Analýza súčasného stavu 5. Stanovenie cieľov 6. Akčný plán.

Realizácia 1. Implementácia.Hodnotenie1. Monitorovanie2. ReportovanieZlepšovanie1. Opatrenia k zlepšeniu 

26

Výhody plynúce z riadenia podniku na základe SZP 

Medzi kľúčové výhody, ktoré plynú podniku realizujúceho SZP, možno zaradiť nasledovné:

1. lepšie predvídanie a riadenie stále sa rozširujúceho spektra rizík,2. zlepšená reputácia manažmentu,3. vylepšená schopnosť získať, rozvíjať a udržiavať zamestnancov,4. vylepšenie inovácií, konkurencieschopnosti a pozície na trhu,5. zvýšenie prevádzkovej výkonnosti a úspory nákladov,6. zlepšenie schopnosti prilákať a vybudovať si efektívne a výkonné

dodávateľsko-odberateľské vzťahy, 7. lepšia schopnosť prispôsobiť sa zmenám a riešiť ich,8. prístup ku kapitálu,9. lepšie vzťahy s regulačnými orgánmi.

27

Najnovšie prístupy k spoločenskej zodpovednosti Model HCS 3E možno definovať nasledovne :

• je nazvaný podľa jeho tvorcov – Hatiar, Cook, Sakál;• 3E znamená trojicu oblastí, na ktoré by sa mal podnik zameriavať –

ekonomická, ergonomická a environmentálna oblasť;• hodnotí človeka ako objekt aj subjekt a snaží sa o zavedenie ergonomického

programu do podniku;• implementácia efektívnych ergonomických programov zvyšuje kvalitu výroby,

redukciu výrobných nákladov, zabezpečuje efektívnosť výroby, stabilitu a konkurencieschopnosť podniku;

• zameranie na environmentálny aspekt poskytuje podniku možnosť dlhodobej udržateľnosti a rozvoja podniku.

28

Uvedený model je založený na nasledujúcich predpokladoch a vo všeobecnosti pozostáva z nasledujúcich krokov :

1. Informácie a masmediálna stratégia pre cieľovú populáciu.

2. Kontakty s potenciálnyi partnermi.

3. Získanie podpory vrcholového manažmentu podnikov

4. Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie v etapách

29

Oblasti spoločenskej zodpovednosti firmyPodľa koncepcie "trojitej zodpovednosti" môžeme aktivity, ktoré SZF

zastrešuje rozdeliť na tri oblasti :1. Ekonomická oblasť 2. Environmentálna oblasť 3. Sociálna oblasť

Európska komisia v Zelenej knihe „Promoting a European framework for corporate social responsibility“ rozdeľuje SZF z pohľadu organizácie na internú a externú dimenziu:

Interná dimenzia spoločenskej zodpovednosti firmy zahŕňa: Manažment ľudských zdrojov Bezpečnosť a zdravie pri práci Adaptáciu na zmeny Manažment prírodných zdrojov a environmentálnych vplyvov

Externá dimenzia spoločenskej zodpovednosti firmy zahŕňa: Lokálne komunity Obchodní partneri, dodávatelia a zákazníci Ľudské práva Globálne environmentálne záujmy

30

Súčasný stav SZP v EÚ 

Význam SZP je od roku 2001 veľmi zdôrazňovaný v EÚ z toho dôvodu v Európe na podporu SZP vznikla v roku 1995 organizácia CSR Europe.

Aktuálnou iniciatívou CSR Europe je iniciatíva názvom Enterprise 2020.

Cieľom iniciatívy Enterprise 2020 je:

podporiť firmy pri budovaní dlhodobej udržateľnej konkurencie, poskytnutím platformy pre inovácie a výmenu informácii,

podporovať úzku spoluprácu medzi firmami a ich partnerskými subjektmi, prostredníctvom skúmania nových foriem spolupráce, za účelom vytvárania dlhodobej udržateľnej budúcnosti,

upevňovať celosvetovú vedúcu pozíciu Európy v oblasti SZP zapojením inštitúcii EÚ a širokého spektra ďalších medzinárodných subjektov. späť

31

1.3 Externalizácia, vymedzenie a deskripcia pojmu Vymedzenie a deskripcia pojmu externalizácia:

Externality definuje A. C. Pigou ako situácie, kedy aktivita jedného ekonomického subjektu prináša inému ekonomickému subjektu určité náklady, alebo výnosy, či výhody, bez toho, aby za ne bol subjekt odškodnený, alebo musel za ne platiť. Externality sa teda bezprostredne nepremietajú do kalkulácií ekonomického subjektu,

Externality delíme na:

32

negatívne

33

pozitívne

34

Spôsoby internalizácie externalít

Riešením externalizácie, je ich internalizácia. Ide o odškodnenie za vyprodukované negatívne externality a odmenenie za pozitívne pôsobenie na iný subjekt. Metódy internalizácie nákladov delíme na: • privátne, • verejné. Medzi privátne zaraďujeme:• coasiánske vyjednávanie, • majetkové práva.Medzi verejné zaraďujeme:• dane - ekologická daň, • subvencie,• právne regulácie, • sociálne sankcie.

35

Externalizácia vs. internalizácia nákladov v slovenskej podobe 

Ak chceme hovoriť o dopadoch globalizácie na Slovensko, musíme siahnuť do nedávnej minulosti, z ktorej sa to začalo : 1. Útlm strojárstva 2. Namiesto našich kvalifikovaných pracovníkov prichádzajú so súhlasom

našich predstaviteľov občania z Ukrajiny, Rumunska, Ruskej federácie atď. 3. Likvidácia poľnohospodárstva SR4. Výstavba podnikov, organizácií a firiem so zahraničnou účasťou,5. Zdevastované životné prostredie SR.6. Nikto nehovorí o externej a internej hygiene ľudských zdrojov (alebo sa bojí

hovoriť).

späť

36

2.1 Názov, zdôvodnenie a nadväznosť doktorandskej dizertačnej práce

Názov DDP„Analýza dopadov externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na

ekonomiku MSP na Slovensku a návrh odporúčaní na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“

 Cieľom DDP bude „analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií

na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“.

37

2.2. Stručná charakteristika doktorandskej dizertačnej práce

 DDP sa bude zaoberať historicko-logickou kritickou systémovou analýzou neudržateľnosti súčasného vývoja ľudstva a ŽP vo svetovej globalizujúcej sa ekonomike pod tlakom spoločenskej elity a nadnárodných korporácií, ktoré ovládajú svet a nespravodlivo rozdeľujú vo výrobe a službách dosiahnuté zisky a tak i bohatstvo, ktoré bolo vytvorené na tejto planéte Zem, za cenu jej drancovania, znečisťovania a obohacovania i externalizáciou svojich nákladov na hosťujúce krajiny a ich obyvateľstvo (či už pod hrozbou vojenských agresií, ekonomickou diverziou, či korumpovaním politikov a vlád, až vyvolanými občianskymi nepokojmi a vojnami).

38

2.3. Ciele a pracovné hypotézy DDP 

Hlavným cieľom DDP bude „analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“.

Hlavný cieľ DDP bude podporovanými čiastkovými cieľmi:

1. Spracovať teoretické poznatky v oblastiach:2. historicko-logická kritická systémová analýza neudržateľnosti súčasného

vývoja ľudstva a ŽP vo svetovej globalizujúcej sa ekonomike pod tlakom NNK v kontexte s vytvorenými hypotézami:

3. Sumarizácia získaných výsledkov, ich analýza, interpretácia, vyhodnotenie, porovnávanie a návrh odporučení.

39

2.4. Tézy/ štruktúra DDP:

Úvod1 Ciele a metodika DDP2 Teoretické východiská DDP

trvalo udržateľného rozvoja (TUR), spoločensky zodpovedného podnikania (SZP, CSR), externalizácie nákladov; nadnárodných korporácií a MSP, závery z uskutočnenej analýzy pre čiastkové ciele DDP.

3 Analýza súčasného stavu4 Návrh odporúčaní5 Zhodnotenie prínosov DDP Záver Zoznam bibliografických odkazov Prílohy