DIPLOMOVÁ PRÁCA - szm.commilanmacek.szm.com/diplomovka.pdf · Abstrakt Možnosti likvidácie ekonomickej kriminality Diplomová práca Ekonomická univerzita v Bratislave Národospodárska

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Národohospodárska fakulta

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2004 Milan MACEK

Document converted by PDFMoto freeware version

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Národohospodárska fakulta Katedra hospodárskej politiky

Diplomová práca

MO័NOSTI LIKVIDÁCIE EKONOMICKEJ KRIMINALITY

Diplomant: Milan Macek Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.


Abstrakt

Mo០nosti likvidácie ekonomickej kriminality

Diplomová práca

Ekonomická univerzita v Bratislave

Národospodárska fakulta

Katedra hospodárskej politiky

Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.

80 strán

Diplomová práca sa zaoberá otázkami rastúcej kriminality v Slovenskej republike,

a to najmä ekonomickej a na formy jej páchania. Tieto v súაasnosti nadobúdajú vyᘐᘐie

stupne organizovanosti, sofistikácie a internacionalizácie. V práci sa hᏠadajú

a naაrtávajú mo០nosti zní០enia tejto kriminálnej აinnosti, hlavne v previazanosti: zákon

– kontrola – postih.


Abstract

Possibilities of economic kriminality liquidation

Graduation theses

University of Economics in Bratislava

Faculty of National Economics

Department of National Policy

Leading of graduation theses: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.

80 pages

The graduation theses goes into the questions of criminality rising in Slovak

republic, especially economic one and its forms. Nowadays, these have ability to

upgrade in organization, sofistication and internationalization. I was seeking the

possibilities of restriction of this criminal activity, especially in cohesion: law –

inspection – sanction.


Ⴠestné prehlásenie

Ⴠestne prehlasujem, ០e som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a ០e

som uviedol vᘐetku pou០itú literatúru.

Bratislava, 30. apríl 2004

.............................................................


Poჰakovanie

Touto cestou chcem poჰakovaᙐ svojej diplomovej vedúcej Prof. Ing. Viere Bacovej,

CSc. za vᘐestrannú odbornú pomoc, cenné rady a pripomienky pri vypracúvaní mojej

diplomovej práce.


Obsah

Úvod.............................................................................................................1

I. Ekonomická kriminalita v trhovej ekonomike....................................3 1. Transformácia slovenskej ekonomiky........................……………………………3

2. Východiskový stav.................................................................................................6

3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita...………………………………….9

4. Podstata ekonomickej kriminality...........................…………………………….11

II. Formy ekonomickej kriminality........................................................14

1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku..................………………………..14

2. Formy ekonomickej kriminality....................…………………...………………16

A/ Korupcia..............................................…………………………………...17

B/ Daᒀová oblasᙐ............................………………………………...………..22

C/ Proces privatizácie...................................................……….……………..28

D/ Bankový sektor................................................................…………….…..34

E/ Likvidácia a konkurz firiem................................…………………...…….39

F/ Falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín..................…….39

G/ Devízové hospodárstvo a paᘐovanie...................................………………40

H/ Poruᘐovanie autorských práv...............................…………….…………..41

I/ Poაítaაová kriminalita...............................................................…………...42

J/ Kráde០, sprenevera, podvod...................................................................…..45

K/ Environmentálna oblasᙐ……........………………………………………..46

3. Faktory ekonomickej kriminality.........................................................................47

III. Mo០nosti potláაania ekonomickej kriminality................................48 1. Právna ochrana slovenskej ekonomiky................................…………….……....48

2. OdhaᏠovanie a dokumentovanie ekonomickej kriminality..................................49

3. Prostriedky potláაania ekonomickej kriminality...........………………………...51

Záver...........................................................................................................60

Pou០itá literatúra.......................................................................................63


1

ÚVOD

Naᘐa spoloაnosᙐ v súაasnom období prechádza veᏠmi zlo០itou cestou svojho

sociálno-ekonomického rozvoja v súvislosti so zmenou celej ekonomiky, teda jej

prechodom z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.

Transformácia ekonomiky, ktorá zaაala po roku 1989, priniesla veᏠké majetkové

transfery, ktoré sa diali v súvislosti s reᘐtitúciami a privatizáciou majetku, ktorý bol do

tej doby vo vlastníctve ᘐtátu a tento z აasti prechádzal do súkromných rúk. Tieto zmeny

si vynútili v relatívne krátkom აase vytvoriᙐ ᘐtandardné trhové prostredie, kde funguje

trhový mechanizmus na základe ponuky a dopytu, აo bola obrovská zmena v myslení

nielen obyvateᏠov, ale aj ᘐtátneho aparátu, v súvislosti s vydávaním nových zákonov,

v oblasti daní, sociálnych reforiem, podnikania, zmeny vo fungovaní podnikov

v súkromnom vlastníctve k ich organizácii. Situácia si vy០adovala vytvorenie zdravého

konkurenაného prostredia, vybudovanie pracovného trhu a veᏠmi dôle០itým sa stáva aj

trh kapitálu.

Tieto skutoაnosti ako aj otvorenie hraníc, liberalizácia obchodu, zmena

vlastníckych vzᙐahov, nová daᒀová sústava a vznik súkromných spoloაností, ako

základné sprievodné znaky a prvky transformácie, vytvorili ᘐiroké podmienky pre

pôsobnosᙐ a nárast rôznych foriem kriminality ekonomického charakteru.

Procesom privatizácie národného majetku a vznikom súkromného sektora sa

umo០nilo nielen o០ivenie hospodárskeho ០ivota, ale podnietil sa i výskyt ne០iadúcich

spoloაenských javov.

Nevyhnutným predpokladom o០ivenia naᘐej ekonomiky, predtým fungujúcej na

princípoch plánovaného a direktívneho administratívneho riadenia, bola radikálna

rekonᘐtrukcia právneho systému, avᘐak niektoré legislatívne zmeny neboli dostatoაne

úplné a úაinné, აo umo០nilo urაitým jednotlivcom v právnej úprave nájsᙐ „medzery“ na

páchanie trestnej აinnosti, ktorá je spoloაensky ᘐkodlivá a slú០i výluაne

k individuálnemu prospechu týchto osôb.


2

Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike nie je homogénnou skupinou nezákonných

konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ, straty

v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné,

páchatelia ich sústavne menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom vyu០ívajú

existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohybu hodnôt medzi

ekonomickými subjektami.

V súაasnosti dochádza nielen k zmene foriem, ale i poაtu a rozsahu trestnej

აinnosti. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja ekonomickej kriminality je

charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a zdokumentovaných prípadov

záva០nej trestnej აinnosti ako i výᘐkou ᘐkôd. Ⴠeliᙐ tomuto problému vy០aduje pristúpiᙐ

k novým ofenzívnejᘐím metódam odhaᏠovania danej kriminality, predovᘐetkým

prísluᘐníkmi kriminálnej a finanაnej polície v spolupráci s orgánmi justície a skvalitniᙐ

spoluprácu pri vyhᏠadávaní dôkazov.

CieᏠom diplomovej práce je prispieᙐ k teoretickému objasneniu vzniku a foriem

ekonomickej kriminality, jej analýza v rámci Slovenskej republiky a najmä skúmanie

mo០ností jej postupného zni០ovania.

Prvá kapitola je zameraná na proces transformácie slovenskej ekonomiky na

ekonomiku trhovú, jej hlavné smery a dôsledky. Vymedzuje pojem ekonomickej

kriminality a dôvody prudkého rastu v tomto období a dotýka sa aj sociálnych

dôsledkov kriminality.

Druhá kapitola analyzuje súაasný stav ekonomickej kriminality na Slovensku,

popisuje jej jednotlivé formy s dôrazom na najvypuklejᘐie problémy v týchto oblastiach.

Tretia kapitola objasᒀuje systém právnej ochrany ekonomiky v Slovenskej

republike, zaoberá sa odhaᏠovaním a dokumentovaním ekonomickej kriminality. Sú

v nej navrhované niektoré rieᘐenia vedúce k efektívnemu boju proti tomuto fenoménu..

Táto აasᙐ práce naznaაuje nutnosᙐ ᘐirᘐieho skúmania problémov v oblasti

ekonomickej kriminality, ako aj nutnosᙐ lepᘐieho vyu០ívania existujúcich nástrojov.


3

I. KAPITOLA

EKONOMICKÁ KRIMINALITA V TRHOVEJ

EKONOMIKE

Po spoloაenských a politických zmenách koncom roka 1989 nastúpila slovenská

spoloაnosᙐ razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ

západného typu. KᏠúაovú úlohu v tomto procese transformácie zohráva prechod

slovenského hospodárstva na fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú úspeᘐne

súᙐa០iᙐ s rastúcou európskou a globálnou konkurenciou.

1. Transformácia slovenskej ekonomiky

Koniec osemdesiatych rokov 20. storoაia bol poznamenaný prevratnými zmenami,

keჰ sa dovtedy obávaný komunistický systém zrútil a na jeho troskách zaაali pomaly

klíაiᙐ zárodky demokratických ᘐtátov. Toto obdobie bolo poznamenané veᏠkou dávkou

verejného nadᘐenia a optimizmu v oაakávaní rýchleho nástupu prosperity príznaაnej pre

kapitalistické ᘐtáty. Ostalo u០ len prekonaᙐ transformaაné obdobie prechodu od jedného

spoloაensko−ekonomického systému k druhému, úplne opaაnému. Novovytvorené

vlády jednotlivých ᘐtátov zaაali preto spúᘐᙐaᙐ svoje ekonomické reformy.

VeᏠmi rýchlo sa vᘐak ukázalo, ០e postkomunistická transformácia je oveᏠa

nároაnejᘐia, ako si aj tí najpesimistickejᘐí ᘐtátnici a intelektuáli dokázali predstaviᙐ. Aj

keჰ komunistický hierarchický systém padol zo dᒀa na deᒀ, na dôsledné prebudovanie

právneho, ekonomického, psychologického a morálneho systému v danom spoloაenstve

je potrebný dlhý აas. Prechodné obdobie poloanarchie umo០nilo nielen neracionálne

správanie, ale aj masové rozkrádanie a nekontrolovateᏠné zadl០ovanie ᘐtátnych აi novo

sprivatizovaných podnikov. Pre toto obdobie bol charakteristický nepredvídaný


4

hospodársky pokles, navyᘐe umocnený úspornou menovou politikou zameranou na

zmiernenie inflácie, ktorá bola po nastolení makroekonomickej rovnováhy nevyhnutná

– ako výsledok nahromadených vynútených úspor obyvateᏠstva z predchádzajúceho

re០imu.

Rýchly nástup frustrácie u väაᘐiny jednoduchého obyvateᏠstva, ktoré oაakáva

rýchlu a hlavne bez námahy dosiahnuteᏠnú prosperitu, je teda pochopiteᏠný. Takéto

obyvateᏠstvo Ꮰahko podlieha manipulácii a demagógii, ktoré ᘐikovne vyu០ívajú najmä tí

jednotlivci, ktorým na budúcej prosperite krajiny zále០í najmenej. Dochádza k odklonu

od pôvodne zamýᘐᏠaných radikálnych transformaაných koncepcií a k ich brzdeniu, k

odkladaniu bolestivých, ale nevyhnutných opatrení, k opätovnému zadl០ovaniu sa na

úkor budúcnosti, alebo k zneu០ívaniu najcitlivejᘐieho a najkontroverznejᘐieho

transformaაného piliera – privatizácie a vytvára vhodné prostredie pre kriminalitu,

hlavne jej ekonomickú oblasᙐ.

Hlavné smery ekonomickej transformácie

V období pred rokom 1989, t.j. poაas centrálne plánovaného hospodárstva,

vᘐetky dôle០ité súაasti ekonomického a sociálneho ០ivota boli riadené ᘐtátom, აo

v tomto období znamenalo Komunistickou stranou. V ekonomike to znamenalo ᘐtátne

kolektívne vlastníctvo, ᘐtátom urაované ceny, centrálne riadenie zahraniაného

obchodu (monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol) a iné deᘐtrukcie

ekonomického systému. Charakteristické აrty centrálneho plánovaného hospodárstva

bolo plytvanie zdrojmi a skreslené ᘐtatistické údaje. V súაasnosti sa prejavuje eᘐte stále

správanie a chyby z obdobia centrálne plánovaného hospodárstva. Prekonávaᙐ túto

záᙐa០ nie je mo០né rýchlo a bez cieᏠavedomej politiky ᘐtátu. Absencia práve takejto

politiky ᘐtátu je príაinou transformaაnej recesie pretrvávajúcej na Slovensku u០ po

niekoᏠko rokov.

VoᏠba programu transformácie

Existujú dva varianty takého programu, a to ᘐoková terapia a grandvalistická

metóda (napr. Maჰarská republika) postupnej transformácie. Slovensko sa dalo na


5

cestu ᘐokovej terapie, აo znamená, ០e prechod na trhovú ekonomiku bol nárazový a

sprevádzali ho tieto ekonomické kroky:

● Zmena vlastníckych práv

Znamenala prechod od kolektívneho k súkromnému vlastníctvu, a to

nasledovnými formami:

a/ m a l á p r i v a t i z á c i a - malé a stredné podniky. Akcie na malých

prevádzkach, hlavne v oblasti slu០ieb (do 25 zamestnancov - malé podniky, do 500

zamestnancov - stredné podniky), preᘐli do súkromných rúk predovᘐetkým

prostredníctvom dra០by.

b/ r e ᘐ t i t ú c i a - návrat majetku jeho pôvodným vlastníkom.

c / v e Ꮰ k á p r i v a t i z á c i a - prebehla najprv formou kupónovej privatizácie. Bola

to neᘐtandartná metóda. ᘀtát vybral, ktoré podniky sa budú privatizovaᙐ - záujemcovia

museli spracovaᙐ privatizaაné projekty a podniky sa následne menili na akciové

spoloაnosti - iᘐlo o veᏠké podniky. Obაania vo veku min. 18 rokov si odkúpili

kupónové kni០ky v hodnote 1000,- Sk a získali za ne akcie, ktoré vlo០ili do podnikov

Vzápätí vznikli investiაné fondy a investiაné spoloაnosti, sprostredkovatelia kúpy a

predaja akcii. Tento proces vᘐak nebol dostatoაne legislatívne oᘐetrený. Neskôr sa

od tejto metódy upustilo a nahradila ju privatizácia formou verejnej súᙐa០e alebo

priamym predajom.

● Liberalizácia cien

Tento krok znamená oproti minulému systému zmenu v tom, ០e ᘐtát u០

neurაuje ceny tovarov a slu០ieb, ale ceny sa tvoria na trhu prostredníctvom dopytu a

ponuky, aj keჰ urაitá regulácia tu je, ale iba v nevyhnutných prípadoch.

● Daᒀová reforma

Prechod od priamych daní k nepriamym a odstránenie diskriminácie

súkromného sektora. Ako novinka bola zavedená dᒀa z pridanej hodnoty (DPH).


6

● Sociálna reforma

Návrat k princípom sociálneho poistenia. Povinnosᙐ platiᙐ si poistenie

prechádza zo ᘐtátu na obაana. Novinkou je aj to, ០e nezamestnaný obაan u០ nie je

trestne stíhaný, ba dokonca má nárok na podporu v nezamestnanosti poskytnutú

ᘐtátom.

● Liberalizácia zahraniაného obchodu.

Zruᘐil sa monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol. Dôsledkom

bola zmena ᘐtruktúry vývozu a dovozu.

2. Východiskový stav

Týmito spoloაenskými a politickými zmenami nastúpila slovenská spoloაnosᙐ

razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ západného

typu. Jedným z kᏠúაových problémov v tomto procese sa stala neustále rastúca

kriminalita a jej spoloაensko-sociálne dôsledky.

Kriminalita sa v posledných rokoch premenila na kvalitatívne nový fenomén,

ktorý svojím rozsahom a stupᒀom nebezpeაenstva ჰaleko prekroაil hranicu mo០ností

jeho rieᘐenia niekdajᘐími (aj keჰ priebe០ne inovovanými) nástrojmi a postupmi. K

charakteristickým znakom súაasnej kriminality (najmä k jej organizovanosti,

intelektualizácii 1 a sofistikácii 2 ) pribudol ჰalᘐí znak, a síce jej internacionalizácia

s tendenciou ku globalizácii. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice

1 Intelektualizáciou kriminality rozumieme proces, ktorý charakterizuje nárast páchateᏠov s vysoko

nadpriemernými intelektuálnymi schopnosᙐami, vysoko kvalifikovanými v odborne nároაných oblastiach, vybavených vysokoᘐkolským vzdelaním, znalosᙐou svetových jazykov atჰ.

2 Sofistikáciou kriminality rozumieme proces prenikania vedeckých teórií, vedeckých postupov a ᘐpiაkových technológií do páchania trestnej აinnosti, utajovania jej páchania, zvyᘐovania bezpeაnosti páchateᏠov atჰ. Dochádza tak k výraznému zni០ovaniu zrozumiteᏠnosti sofistikovaných aktivít páchateᏠov, აo síce zvyᘐuje nároky na ich kvalifikáciu a ᘐpecializáciu, ale sᙐa០uje ich odhalenie menej kvalifikovanými policajnými zbormi. Sofistikácia a intelektualizácia zloაinu sú veᏠmi tesne prepojené.


7

a zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich

administratívne აlenenie.

V súაasnosti absentujú vierohodné poznatky, ktoré by spochybᒀovali, აi dokonca

vyvracali údaje o vývoji kriminality udávané expertmi OSN, vypovedajúce o

pribli០ovaní indexu celkovej kriminality k hodnote okolo 10 000 trestných აinov na

100 000 obyvateᏠov. Rýchlejᘐie sa k tejto demarkaაnej აiare, za ktorou sa kontrola

kriminality tradiაnými prostriedkami stáva problematickou, pritom blí០ia vyspelé

krajiny, krajiny s rozvinutou, tzv. západnou demokraciou a s vyspelou, výkonnou

ekonomikou. Nápadne ni០ᘐí stav a ni០ᘐia dynamika charakterizuje rozvíjajúce sa

krajiny.

Táto hrozivá ᘐtatistika, ktorá v sebe skrýva utrpenie, strádanie a iné ujmy

nesmierne veᏠkého poაtu Ꮰudí je varujúca. Ak rátame s pribli០ne 6 miliardami

obyvateᏠstva celého sveta k roku 2000, potom pri súაasnom indexe 6 000 – 8 000

registrovaných (!) trestných აinov na 100 000 obyvateᏠov mo០no ka០doroაne oაakávaᙐ

prinajmenᘐom 360 – 480 miliónov registrovaných trestných აinov. Pri zohᏠadnení

kriminality latentnej by toto hrozivé აíslo mohlo byᙐ aj dva a០ trikrát väაᘐie, teda mohlo

by prevyᘐovaᙐ aj jednu miliardu. Táto úvaha nechce byᙐ hrozbou, ale varovaním pred

prípadnou ᏠahkomyseᏠnosᙐou. Pre Slovenskú republiku je skôr výzvou na prijatie

optimálnej stratégie kontroly kriminality, zalo០enej na dôsledne vedeckom, realistickom

a najmä vაasnom vyu០ití vᘐetkých Ꮰudských a materiálnych antikriminálnych

potenciálov.

Porovnanie kriminálnej scény SR aj s bezprostredne susediacimi krajinami je stále

viac ne០ priaznivé a povzbudivé. V súაasnosti má Slovenská republika z krajín

stredoeurópskeho regiónu azda najväაᘐie ᘐance udr០aᙐ si pomerne nízky index

trestnosti 3 , prirodzene, ak nebudú v najbli០ᘐej budúcnosti znehodnotené dobré

východiskové predpoklady.

3 Indexy kriminality (poაet registrovaných trestných აinov na 100 tisíc obyvateᏠov): Slovensko 1 750,

Ⴠesko 4 150, PoᏠsko 2 950, Rakúsko 6 100, Ukrajina 1 250.


8

Kriminálna scéna Slovenskej republiky teda nemusí nasledovaᙐ nepriaznivú

kriminálnu ᘐtatistiku sveta, ak sa zaაne vაas s efektívnou kontrolou kriminality. Stav a

dynamika kriminality vo svete, najmä vᘐak v susediacich krajinách, pôsobí na naᘐu

kriminálnu scénu negatívne. Trvalo konvergujú tendencie a tempá vývoja kriminality

krajín so spoloაnými ᘐtátnymi hranicami, აím sa Slovenská republika permanentne

nachádza pod აoraz viac silnejúcim tlakom, ktorému აoraz ᙐa០ᘐie odoláva. Udr០aᙐ

súაasný index kriminality, (ktorý je v porovnaní s naᘐimi susedmi a០ príliᘐ nízky) je

a bude neobyაajne nároაné. ZanedbateᏠný vᘐak nie je ani vplyv vysokých indexov

kriminality vzdialenejᘐích krajín sveta.

Druhy a formy kriminality sú zastúpené na celkovej kriminalite nerovnomerne.

Najpoაetnejᘐími (2/3 a០ 3/4 zo vᘐetkých) sú trestné აiny majetkové4, ktoré dospelá აasᙐ

obyvateᏠstva vníma krajne negatívne a voაi jej páchateᏠom má veᏠmi nízku toleranciu.

(Je paradoxná vysoká tolerancia väაᘐiny obაanov voაi páchateᏠom hospodárskej

kriminality, napriek tomu, ០e jej dôsledky sú spoloაensky neporovnateᏠne záva០nejᘐie

ne០ dôsledky majetkovej kriminality). Druhou najpoაetnejᘐou a súაasne spoloაensky

najzáva០nejᘐou kategóriou kriminality je násilná kriminalita. Dlhodobo (posledných päᙐ

rokov) jej podiel na celkovej kriminalite osciluje okolo 13 % (± 2 %), má neklesajúcu

tendenciu a zhorᘐujúcu sa ᘐtruktúru (zväაᘐovanie podielu najnebezpeაnejᘐích trestných

აinov, najmä úmyselných ublí០ení na zdraví, lúpe០ných prepadnutí a vrá០d, osobitne

vrá០d „na objednávku“). Málo poაetná (6 a០ 8 % z celkovej kriminality) je hospodárska

kriminalita, ktorej vývoj je nápadne nerovnomerný a ktorá spôsobuje najvyᘐᘐie finanაné

ᘐkody (v priemere za posledných päᙐ rokov takmer 70 % celkových ᘐkôd). Neúplná,

nepresná a málo spoᏠahlivá je ᘐtatistika drogovej kriminality, ktorá má podᏠa

sprostredkovaných ukazovateᏠov (napríklad podᏠa nárastu drogovo závislých obაanov)

neklesajúcu (skôr ale vzostupnú) tendenciu. ᘀtatisticky (nie vᘐak z hᏠadiska faktických

dôsledkov) nevýznamná je kriminalita mravnostná, zastúpená v celkovej kriminalite len

0,7 a០ 0,8 %. Ostávajúca kriminalita (kriminalita v doprave, vojenské trestné აiny,

trestné აiny proti republike atჰ.) neprevyᘐuje 14 a០ 15 % celkovej kriminality. Vᘐetky

kategórie kriminality a väაᘐina druhov trestných აinov sú páchané vo väაᘐej alebo 4 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003


9

menᘐej miere organizovanou formou. Organizovaná forma kriminality je typická pre

drogovú kriminalitu, pre ilegálnu migráciu („prevádzaაstvo“) a vo veᏠkej miere aj pre

hospodársku trestnú აinnosᙐ. ZanedbateᏠná vᘐak nie je ani pri páchaní majetkovej

kriminality a აoraz viac pri páchaní násilnej kriminality.

3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita

Jednou z najzáva០nejᘐích foriem kriminality je ekonomická kriminalita, ktorá je

v policajnej ᘐtatistike nazývaná aj kriminalitou „hospodárskou", zahᕐᒀa rôznu

trestnú აinnosᙐ, kde ide najmä o neoprávnené podnikanie, skrátenie dane,

korupciu, falᘐovanie a pozmeᒀovanie verejnej listiny, sprenevery a podvody. VeᏠký

vplyv na jej vývoj a rozvoj má zaostávanie prísluᘐnej legislatívy za dynamickejᘐie sa

rozvíjajúcou ekonomickou realitou.

Keჰ០e v slovenskej ekonomike je snaha o vyspelú ekonomiku, ktorá sa neustále

vyvíja a teda sú neustále legislatívne medzery, აo umo០ᒀuje aj rozvoj ekonomickej

kriminalite. Ekonomická kriminalita bude aj naჰalej spôsobovaᙐ znaაné materiálne

ᘐkody. Vývoj a ᘐtruktúra tejto trestnej აinnosti, jej stav a dynamika, bude

ovplyvᒀovaᙐ najmä politické, ekonomické a legislatívne okolie, priაom ich vplyv na

túto trestnú აinnosᙐ je a bude rôzny.

Ako ᘐtartovacie faktory budú pôsobiᙐ na ekonomickú kriminalitu predovᘐetkým

legislatívne medzery v dynamickom ekonomickom rozvoji spoloაnosti,

profesionalizácia páchateᏠov, preberanie nových foriem ekonomickej trestnej აinnosti

zo zahraniაia, slabá inᘐtitucionálna kontrola rozvíjajúceho sa podnikania, deformovaná

podnikateᏠská morálka, zadᎠ០enosᙐ podnikov a hrozba krachu, pomerne Ꮰahký vstup

kriminogénnych skupín do podnikovej sféry, nízka alebo chýbajúca znalosᙐ

legislatívnych noriem, korupcia a machinácie pri vstupe cudzieho kapitálu na územie

Slovenska.

Samotné zmeny ᘐtruktúry ekonomickej kriminality, tieto budú koreᘐpondovaᙐ so

zmenami celospoloაenskej ᘐtruktúry, najmä v utváraní trhového hospodárstva, zmeny


10

pomeru ᘐtátneho a súkromného majetku, vstup cudzieho kapitálu, nezamestnanosᙐ a

podobne.

Rozvoj demokracie znamenal aj ០ivnú pôdu pre rôzne nelegálne ekonomické

aktivity a z tohto vyplývajúce podmienky pre rozvoj rôznych foriem ekonomickej

kriminality.

Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike je nehomogénnou skupinou nezákonných

konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ straty

v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné

páchatelia ich nedostatky menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom

vyu០ívajú existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohyb hodnôt

medzi ekonomickými subjektami. Zmenou spoloაenských pomerov sa zmenili aj

formy ekonomickej trestnej აinnosti. Kým do roku 1989 bola trestná აinnosᙐ v rámci

dodávateᏠsko-odberateᏠských vzᙐahov atჰ., v súაasnosti sa zmenili nielen formy

trestnej აinnosti ale i poაet trestných აinov. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja

ekonomickej kriminality je charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a

zdokumentovaných prípadov záva០nej, skrytej hospodárskej trestnej აinnosti

a výᘐkou ᘐkôd.

V ᘐtruktúre ekonomickej kriminality v súაasnosti dominujú podvody v

obchodno-podnikateᏠských vzᙐahoch, sprenevery, skrátenia daní, falᘐovanie a

pozmeᒀovanie peᒀazí a ich uvádzanie do obehu, daᒀové machinácie, podvodné

konania v oblasti privatizácie bánk a ostatných peᒀa០ných ústavoch, atჰ. Zápas s

kriminalitou sa dostáva na popredné miesto აinnosti ᘐtátu, jeho jednotlivých

orgánov a inᘐtitúcií. O otázky kriminality sa stále viac zaujímajú politické strany a

obაianske zdru០enia, ktoré od pomerne optimistického variantu a០ po pesimistický

prístup komentujú túto problematiku. Otázky kriminality sú aj v centre pozornosti

radových obაanov, ktorých sa tento negatívny jav bezprostredne dotýka. V tejto

súvislosti vzniká rad otázok, z ktorých najdôle០itejᘐia je, ako v boji s kriminalitou

postupovaᙐ, ako obmedzovaᙐ mo០nosti jej prejavu a tým vytváraᙐ zdravᘐie

spoloაenské ovzduᘐie, presadzovaᙐ zdravé morálne vzᙐahy medzi Ꮰuჰmi.


11

Záva០nosᙐ a nebezpeაnosᙐ ekonomickej kriminality sa prejavuje v

bezprostrednom ohrození hospodárskeho ០ivota a prosperity spoloაnosti. Aktuálnosᙐ

tejto problematiky je tým záva០nejᘐia, ០e v poslednom období dochádza k nárastu a

vzniku nových a nebezpeაnejᘐích foriem tejto trestnej აinnosti. რalᘐím

charakteristickým rysom spôsobu páchania ekonomickej kriminality je skutoაnosᙐ, ០e

páchatelia spravidla nezanechávajú pri páchaní trestnej აinnosti viditeᏠné stopy, a nie

sú tak spôsobované zjavné a viditeᏠné poruchové následky. Z uvedeného dôvodu sa

páchateᏠom darí dlhú dobu páchaᙐ hospodársku trestnú აinnosᙐ a ich odhalenie pre

latentný charakter býva აasto znaაne komplikované. Kriminalita svojimi prejavmi

zasiahla celý ០ivot spoloაnosti, prenikla do vᘐetkých oblasti spoloაenského ០ivota

ako aj do ០ivota radových obაanov Slovenskej republiky.

4. Podstata ekonomickej kriminality

Ekonomická kriminalita predstavuje osobitný a pritom veᏠmi nebezpeაný druh

kriminality. Pri jej definovaní sa v literatúre uvádzajú obligatórne znaky, ktoré sú

evidentné v základnej charakteristike jednotlivých trestných აinov zaაlenených do tejto

skupiny. Vᘐeobecne ide o tieto znaky:

• poᘐkodenie alebo ohrozenie individuálnych záujmov,

• naruᘐenie dôvery v súvislosti s pozíciou páchateᏠa alebo nejakej inᘐtitúcie

v hospodárskom systéme, ktorá je potrebná pre riadny chod ekonomiky

Tzv. ekonomické trestné აiny, i keჰ sa dotýkajú individuálnych práv, sú

motivované ziskom preva០ne latentnými útokmi proti kolektívnym právam, proti

hospodárskemu systému ako celku, alebo proti jeho inᘐtitútom, ako napr. organizácii

trhu, regulácii zahraniაného obchodu a pod.

Uvedené kritéria v აiastoაne modifikovanej forme vyu០il pri charakteristike

pojmu ekonomická kriminalita i významný აeský teoretik J. Musil, ktorý uvedenú

nehomogénnu skupinu trestných აinov oznaაil ako ekonomickú kriminalitu, ktorú


12

definuje ako: Súbor deliktov, u ktorých je spoloაné to, ០e zneu០itím dôvery

potrebnej pre fungovanie hospodárskeho ០ivota, poᘐkodzuje alebo ohrozuje

hospodársky poriadok a spôsobuje znaაné ᘐkody5.

V súაasnosti sa v teórii a praxi reᘐpektuje definovanie ekonomickej kriminality

uvádzaný v uაebnom texte „Ekonomická kriminalita", kde sa v tejto súvislosti uvádza:

„Ekonomická kriminalita prestavuje súhrn trestnej აinnosti páchanej v

zmysle ustanovení Trestného zákona, pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v

právnom vzᙐahu, zalo០enom na obchodnom, obაianskom, pracovnom a inom

práve, záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu prospechu pre

páchateᏠa alebo iný subjekt. Pozostáva najmä z trestných აinov proti

hospodárskej sústave, hospodárskej disciplíne, mene, predpisom o

hospodárskej súᙐa០i, ochranným známkam, chráneným vzorom a vynálezom,

autorským právam, úplatkárstvu, majetku z trestných აinov daᒀových a

vᘐeobecne nebezpeაných6.“

Odborníci z teórie a praxe sa zhodujú v tom, ០e ekonomická kriminalita

predstavuje súhrn trestnej აinnosti, spáchanej v zmysle ustanovení Trestného zákona,

pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v právnom vzᙐahu zalo០enom na obchodnom,

obაianskom, správnom a inom práve, priაom zneu០ívanie dôvery, ktorá je potrebná pre

fungovanie riadneho chodu ekonomiky, dochádza k poruᘐovaniu ekonomických

vzᙐahov upravených vᘐeobecne záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu

prospechu pre páchateᏠa alebo iný subjekt.

Uvedená definícia v modifikovanej podobe zahrᒀuje základné znaky

ekonomickej kriminality. Autori uvedenej definície vychádzajú z toho, ០e základným

predpokladom odhaᏠovanie ekonomickej kriminality je poznanie urაitého konania

konkrétneho subjektu, ktoré mô០e tvoriᙐ kriminalistický obsah spôsobu páchania

trestnej აinnosti v presne definovanom prostredí. Charakter samotného spôsobu

páchania ekonomickej trestnej აinnosti je daný poruᘐením pre mo០nú aktivitu,

respektíve pasivitu v danej hospodárskej აinnosti. 5 Musil, J.: Metodika vyᘐetrovania vybraných druhov trestných აinov, APZ ჀR Praha 1993, str. 159 6 Balá០, P. - Krupa, S. a kol.: Ekonomická kriminalita. APZ Bratislava 1995, str. 5


13

Vo vᘐetkých krajinách mo០no pozorovaᙐ neistotu pri snahách aspoᒀ pribli០ne

urაiᙐ materiálny rozsah hospodárskej kriminality. Bolo by ideálne, keby na pojem

hospodárskej kriminality mal rovnaký názor zákonodarca, kriminológia aj

kriminalistika. Významnú úlohu by v tomto smere mala maᙐ legislatíva tým, ០e

postihne objektívne realitu, respektíve hlavné tendencie vývoja. Druhá hlava osobitnej

აasti náᘐho Trestného zákona „Trestné აiny hospodárske" bola formulovaná pre ochranu

centrálne plánovaného a riadeného hospodárstva a aj napriek viacerým novelám, stále

nezodpovedá súაasným potrebám rozvíjajúceho sa trhového hospodárstva. Bolo by

preto vhodné zásadne prepracovaᙐ túto აasᙐ Trestného zákona v duchu trhového

hospodárstva, voᏠnej súᙐa០e, nových ekonomických vzᙐahov a ekologických potrieb.

V ka០dom prípade to znamená nanovo definovaᙐ objekt hospodárskych trestných

აinov a ich jednotlivých skupín. Pri tvorbe novej koncepcie hospodárskych deliktov

mo០no vychádzaᙐ z dokumentov OSN a Rady Európy o opodstatnenosti intervencie

ᘐtátu do ekonomiky tam, kde nefunguje jej autoregulácia.


14

II. KAPITOLA

FORMY EKONOMICKEJ KRIMINALITY

V období pádu totalitných re០imov v krajinách strednej Európy mnoho

odborníkov verilo, ០e namiesto násilia a hospodárskej kriminality rozᘐírenej v

rozpadávajúcich sa socialistických ekonomikách nastúpi vzájomná výmena, typická

pre trhové ekonomiky. Pätnásᙐ rokov po radikálnej zmene vᘐak ekonomická

kriminalita dosahuje obrovské rozmery, tak០e sa stáva jedným z najneúspeᘐnejᘐích

odvetví prechodného obdobia. Liberalizácia politického ០ivota, slobody rozhodovania

v trhovom hospodárstve, otvorenie hraníc a zmeny právneho systému umo០ᒀujú

slobodu Ꮰudí, pohyb tovaru a kapitálu. Vytvorila sa nová politická a hospodárska

realita, ktorú vyu០ívajú kriminálne ០ivly. Mnohé z nich majú kontakty s cudzinou, kde

sa zdokonaᏠujú. Táto kriminalita vykazuje typické znaky organizovanej kriminality.

1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku

Vývoj kriminality v Slovenskej republike v roku 2003 nepochybne ovplyvᒀovali

predovᘐetkým vnútorné faktory, avᘐak na intenzitu a dᎠ០ku ich pôsobenia významne

vplývali aj faktory vonkajᘐie. Kriminalita sa v ostatných rokoch transformovala na

kvalitatívne nový fenomén, ktorý svojím rozsahom a stupᒀom

nebezpeაenstva prekroაil hranicu mo០ností jeho rieᘐenia priebe០ne inovovanými

nástrojmi a postupmi. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice a

zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich

administratívne აlenenie. V rámci hodnotenia trestnej აinnosti v Slovenskej republike

z hᏠadiska celkovej kriminality je mo០né konᘐtatovaᙐ, ០e táto od roku 1999 mala

tendenciu zvýᘐeného rastu. Pokraაujúci nárast celkovej kriminality vᘐak nevznikol len

vývojom bezpeაnostnej situácie, ale aj odstránením podmienok (novely Trestného

zákona a Trestného poriadku) umo០ᒀujúcich nevykazovanie tzv. „podozrení z trestného


15

აinu“ v ᘐtatistickej evidencii, priაom mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e doᘐlo k objektivizácii

skutoაného poაtu spáchaných trestných აinov.

V roku 2003 bolo na Slovensku celkovo zistených 111 893 trestných აinov

z toho objasnených 55 212, აo predstavuje menej ako päᙐdesiat percent. Z toho

ekonomická kriminalita sa podieᏠala 14 863 trestnými აinmi, ako ukazuje nasledujúca

tabuᏠka:

Stav kriminality na Slovensku TabuᏠka ა. 1

Druh trestnej აinnosti

Celkový poაet zistených

trestných აinov v SR v

roku 2003

Z toho poაet

objasnených

trestných აinov Celková kriminalita 111 893 55 212

Násilná kriminalita 13 724 6055

Mravnostná kriminalita 835 653

Majetková kriminalita 60 981 27 287

Ekonomická kriminalita 14 863 7134

Ostatná kriminalita 21 490 14 083

Zdroj: Ministerstvo vnútra SR

Zo zistených trestných აinov ekonomickej kriminality bolo objasnených iba

7134, აo predstavuje 48% - nú objasnenosᙐ.

Oproti predchádzajúcemu roku naჰalej pokraაoval mierny nárast ekonomickej

trestnej აinnosti. Z objasnených trestných აinov bolo ukonაených návrhom na podanie

ob០aloby 4 304 (nárast o 493), návrhom na podmieneაné zastavenie trestného stíhania

286 (nárast o 195) a návrhom na zmier 102 (nárast o 69) trestných აinov. Takmer

polovicu ekonomickej kriminality, napriek miernemu poklesu, tvorili trestné აiny


16

podvodu. Mierny pokles bol zaznamenaný aj pri skrátení dane (o 100). Nárast bol

zaznamenaný u trestných აinov sprenevery (o 468), proti mene (o 137) a korupcie (o 8).

Spôsobená ᘐkoda sa oproti roku 2002 viac ne០ zdvojnásobila a dosiahla výᘐku

57,118 mld. Sk7 (nárast o 32, 493 mld. Sk, აo je 98,6% nárastu ᘐkody spôsobenej

celkovou kriminalitou).

Teritoriálne rozlo០enie

Vyᘐᘐia koncentrácia ekonomickej kriminality bola zaznamenaná vo väაᘐích

mestách. ᘀpecifické postavenie má aj naჰalej Bratislava. Prítomnosᙐ centrálnych

orgánov ᘐtátnej správy umo០ᒀuje páchateᏠom prístup k informáciám, ktoré sú აasto

zneu០ívané k zakrytiu ich protiprávnej აinnosti, resp. na modifikovanie foriem trestnej

აinnosti s cieᏠom vyhnúᙐ sa postihu. Skúsenosti z dokumentovania záva០nej trestnej

აinnosti ekonomického charakteru v hodnotenom období poukazujú na umocᒀovanie

medzinárodného prvku a korupcie v tejto trestnej აinnosti.

Podrobnejᘐia charakteristika ekonomickej kriminality je rozobraná v ჰalᘐej აasti

mojej práce.

2. Formy ekonomickej kriminality

História kriminality na základe skúmania a zovᘐeobecnenia historického

materiálu z rôznych oblastí hodnotí a vysvetᏠuje proces vzniku, zmien a zákonitosti

vývoja kriminality, jej jednotlivých foriem a druhov. Základným metodologickým

postupom musí byᙐ poznanie kriminality v jej zlo០itej vzájomnej spojitosti s danou

spoloაenskou základᒀou s prihliadnutím na spoloაenské a iné podmienky.

Ekonomická kriminalita zahrᒀuje rôzne trestné აiny. ktoré sa vyznaაujú znaაnou

rozmanitosᙐou. Z hᏠadiska opatrení smerujúcich k eliminovaniu ekonomickej

7 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003


17

kriminality je vhodné danú heterogénnu skupinu trestných აinov აiastoაne rozაleniᙐ do

urაitej presne definovanej ᘐtruktúry.

Ekonomická kriminalita sa prejavuje v nasledovných oblastiach:

- korupcia

- daᒀová oblasᙐ

- proces privatizácie

- bankový sektor

- likvidácia a konkurz firiem

- falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín

- devízové hospodárstvo a paᘐovanie

- autorské práva

- poაítaაová kriminalita

- kráde០, sprenevera a podvod

- environmentálna oblasᙐ.

A/ KORUPCIA

Slovo korupcia je latinského pôvodu, odvodené od slova rumpere, a znamená:

zlomiᙐ, rozlomiᙐ, pretrhnúᙐ. Latinský výraz corruptus vyjadruje následok zlomu – ten,

kto podstúpil zlom je skazený, zvrhlý alebo zvrátený. Pre väაᘐinu Ꮰudí sa toti០ pojem

korupcia spája so zlomom vo vieru v ideály a mravné princípy, predstavuje zradu cnosti

a záväzkov voაi celku.

Korupcia je celosvetový fenomén, ktorý deformuje samotnú spoloაnosᙐ..

Obzvláᘐᙐ záva០ným problémom sa stáva v postsocialistických krajinách. Na Slovensku

dosiahla také rozmery, ០e je mo០né ju pova០ovaᙐ za systémovú poruchu, ktorá zasahuje

vᘐetky sféry fungovania spoloაnosti. PodᏠa názoru verejnosti morálka, korupcia,

klientelizmus sú ᘐtvrtým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom, podᏠa odborníkov

dokonca druhým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom. 8 Korupcia sa stala aj

8 Sme, 9. 8. 2002, Korupcia na Slovensku prekvitá


18

integraაným problémom, je spomínaná ako problém náᘐho zaაleᒀovania do Európskej

únie a do NATO.

Aj v medzinárodných porovnaniach je Slovensko pova០ované za krajinu

s vysokou mierou rozᘐírenia korupcie. Na získanie jasnejᘐieho obrazu o tejto

problematika nám slú០i Index vnímania korupcie (CPI), ktorý pravidelne pripravuje

Transparency International Slovensko.9 Hodnota CPI sa pohybuje od 0 po 10. Ⴠím je

hodnota CPI ni០ᘐia, tým je v prísluᘐnej krajine vnímaná vyᘐᘐia miera korupcie. V roku

2003 bolo Slovensko zaradené do tohto prieskumu u០ po ᘐiesty krát, tentoraz s hodnotou

3,7. TabuᏠka sumarizuje vývoj CPI za obdobie rokov 1998 – 2003 v krajinách

Viᘐegrádskej ᘐtvorky (V4).

TabuᏠka ა. 2

Porovnanie vývoja CPI Slovenskej republiky a ostatných krajín V4

Krajina CPI 1998 CPI 1999 CPI 2000 CPI 2001 CPI 2002 CPI 2003

Slovensko 3,9 3,7 3,5 3,7 3,7 3,7

Ⴠesko 4.8 4,6 4,3 3,9 3,7 3,9

PoᏠsko 4,6 4,2 4,1 4,1 4,0 3,6

Maჰarsko 5,0 5,2 5,2 5,3 4,9 4,8

Zdroj: Transparency International Slovensko

Slovensko sa umiestnilo zo 133 hodnotených krajín a០ na 59. mieste, spolu

s krajinami ako Kolumbia, Chorvátsko, Salvador a Peru. Spomedzi krajín V4 bolo

najúspeᘐnejᘐie Maჰarsko. Krajiny so skóre vyᘐᘐím ako 9, teda s veᏠmi nízkym stupᒀom

vnímanej korupcie, sú bohaté krajiny, a to Fínsko, Island, Dánsko, Nový Zéland,

Singapur a ᘀvédsko.

9 Transparency International (TI) je medzinárodná, mimovládna nezisková organizácia zameraná na problémy transparentnosti, korupcie a úplatkárstva na medzinárodnej a národnej úrovni. Bola zalo០ená v roku 1993 v Berlíne, kde v súაasnosti sídli ústredný sekretariát TI. Na medzinárodnej úrovni TI spolupracuje s mnohými významnými inᘐtitúciami, napríklad so Svetovou bankou a OECD. V súაasnosti pôsobí viac ako 80 národných poboაiek po celom svete. Na Slovensku od septembra 1998 pôsobí Transparency International Slovensko.


19

Prístupy ku korupcii

Korupcia má viacero podôb a súvislostí, preto definovanie tohto pojmu nie je

jednoduché a jednoznaაné. Bolo niekoᏠko rôznych pokusov definovaᙐ korupciu, mo០no

povedaᙐ, ០e sa ustálili dva prístupy:

- normatívny, v ktorom je korupcia chápaná ako odchýlka od etických noriem,

resp. ako აinnosᙐ poᘐkodzujúca verejný záujem

- pozitívny, vychádzajúci z toho, ០e korupcia je odchýlka od právnych noriem.

Jednou z mo០ných definícií korupcie vo verejnom sektore je tá, ktorú navrhol

Bardhan10: „Korupcia ako vyu០itie verejného úradu na súkromný prospech.“ (Bardhan,

1996) Definícia v sebe obsahuje problém záujmov, protireაení medzi verejným

a súkromným záujmom, აo predstavuje jednu z kᏠúაových oblastí, na ktorú je potrebné

zameraᙐ pozornosᙐ pri snahe zní០iᙐ korupciu.

Podobné dôsledky ako korupcia má aj tzv. nepotizmus a klientelizmus.

Nepotizmus je ᘐpecifickým typom konfliktu záujmu. Hoci sa tento pojem აasto pou០íva

v oveᏠa ᘐirᘐom zmysle, striktne sa týka situácie, v ktorej osoba vyu០íva zverenú verejnú

moc na získanie výhody pre აlena svojej rodiny.

Klientelizmus je ᘐirᘐí pojem ako nepotizmus. Je to výraz pre konflikt záujmov,

ktorý vzniká uprednostᒀovaním priateᏠov a kolegov. Vo VeᏠkej Británii, sú pre

klientelizmus zau០ívané aj výrazy ako „old school tie“, „old boys club“, „old boys

network“.11 Niekedy je problematické rozlíᘐenie medzi korupciou a klientelizmom.

Zdroje korupcie

Negatívne dôsledky netransparentnosti verejného sektora a korupcie súvisia s tým,

០e:

Ak sa rozhoduje o verejných prostriedkoch na základe súkromných motívov,

potom sa zdroje nealokujú optimálne, deformuje sa hospodárska súᙐa០.12

10 Pranab Bardhan je profesor ekonómie na Californskej univerzite v Barkeley, spolupredseda nadácie MacArthur Foundation, zaoberá sa problémami korupcie a ekonomického rastu. 11 Mo០no prelo០iᙐ ako „klub starých spolu០iakov“. 12 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003, s. 27


20

Práve pre uvedené skutoაnosti je potrebné maᙐ pravidlá, ktoré by obmedzovali

mo០nosᙐ rozhodovania na základe internalít 13 . Riziko znázorᒀujú nasledujúce

rozhodovacie schémy14:

Schéma 1: Súkromný sektor

Subjekt A Subjekt B

Pri vzᙐahoch v súkromnej sfére si subjekty A a B navzájom strá០ia svoj záujem

a zároveᒀ znáᘐajú dôsledky svojich rozhodnutí. Rozhoduje sa o „vlastných peniazoch“.

Schéma 2: Verejný sektor

Vlastník (ᘐtát, obec)

PodnikateᏠ Decízor (úradník, poslanec)

Pri rozhodnutiach vo verejnom sektore sa dostávame do trojuholníkovej schémy,

kde je mo០né prijaᙐ rozhodnutie výhodné pre dva subjekty (decízor, podnikateᏠ), ale

nevýhodné pre tretí subjekt (ᘐtát). To systémovo vytvára priestor pre subjektívne

rozhodovanie a potenciálny konflikt záujmov. Preferovanie individuálneho záujmu nad

záujmom verejným je silne ovplyvnené mierou voᏠnosti v rozhodovaní. Vo verejnom

sektore sa toti០ rozhoduje o „cudzích peniazoch“.

13 Internality sú súkromné motívy Ꮰudí, ktorí prijímajú rozhodnutia vo verejnom záujme 14 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003


21

Stav korupcie na Slovensku

O oficiálnom rozsahu korupcie na Slovensku vypovedajú údaje o poაte osôb, ktoré

boli za jednotlivé skutkové podstaty trestných აinov korupcie v danom období stíhané,

ob០alované a odsúdené. Trestné აiny vo veci korupcie upravuje Trestný zákon ა.

140/1961 Zb. viackrát novelizovaný, naposledy Zákonom ა. 171/2003 Z. z.

s úაinnosᙐou od 1. septembra 2003, v treᙐom oddieli tretej hlavy. TabuᏠka 2 sumarizuje

vývoj postihovania jednotlivých trestných აinov korupcie od roku 2000 do prvého

polroka 2003.

Kriminalita vo veciach korupcie TabuᏠka ა. 3

2000 2001 2002 2003

stíh

aní

ob០a

lova

ní

odsú

dení

stíh

aní

ob០a

lova

ní

odsú

dení

stíh

aní

ob០a

lova

ní

odsú

dení

stíh

aní

ob០a

lova

ní

odsú

dení

§160a,b,c 42 39 24 42 40 21 37 32 18 86 40 14

§161a,b,c 62 52 43 56 41 30 78 56 37 80 53 33

§162 2 1 0 5 3 0 5 4 2 6 4 2

Spolu 106 92 67 103 84 51 120 92 57 172 97 49

Zdroj: Generálna prokuratúra SR Poznámka: §160, §160a, §160b, §160c – prijímanie úplatku a inej nenále០itej výhody §161, §161a, §161b, §161c – podplácanie §162 – nepriama korupcia

Najvyᘐᘐí nárast badaᙐ v oblasti stíhania osôb za trestný აin prijímania úplatku

a inej nenále០itej výhody podᏠa paragrafu 160. Kým v roku 2002 bolo stíhaných 37

osôb, v minulom roku to bolo u០ 86. Odliᘐnú ᘐtatistiku vykazuje poაet ob០alovaných

a odsúdených, ktorý sa zvýᘐil iba nepatrne, resp. v prípade odsúdených dokonca

poklesol. Poაet trestných აinov podᏠa paragrafu 161 – podplácanie a 162 – nepriama

korupcia sa výraznejᘐie nezmenil. Aj kvôli tomu v celkovom hodnotení vzrástol výrazne


22

iba poაet stíhaných osôb na 172, poაet ob០alovaných sa zvýᘐil na 97 (nárast o päᙐ osôb)

a poაet odsúdených poklesol z 51 na 49.

Ako u០ bolo spomínané korupcia sa vyskytuje vo vᘐetkých sférach fungovania

spoloაnosti. Je spájaná najmä s privatizáciou, verejným obstarávaním, rozhodovaním

súdov, získavaním oprávnení, povolení, rozhodovaní o ᘐtátnych zárukách, úkonoch na

katastri nehnuteᏠností, prideᏠovaní licencií, dotácií a ᘐtátnej pomoci. 15 Takto vidí

korupciu hlavne podnikateᏠská sféra.

Z pohᏠadu obაana existuje korupcia hlavne v oblastiach ako zdravotníctvo, súdy

a prokuratúra, polícia, ministerstvá, colné úrady, ᘐkolstvo, okresné a krajské úrady

a daᒀové úrady.

Osobitné postavenie má korupაné správanie ústavných აiniteᏠov. Doteraz

mediálne najznámejᘐím zdokumentovaným prípadom, pri ktorom bola vznesená

ob០aloba, sa stal prípad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina,

ktorý bol obvinený z trestného აinu prijímania úplatku vo výᘐke 500 tisíc korún od

konateᏠa firmy Technotrade. Celý úplatok mal byᙐ vo výᘐke 5-percentnej provízie zo

17-miliónovej zákazky, ktorú dostala táto firma od samosprávneho kraja na stavbu

telocviაne v ័iari nad Hronom.

B/ DAᑰOVÁ OBLASᙀ

Dane a daᒀové úniky ako také existujú u០ niekoᏠko storoაí. Aj keჰ v spoloაnosti

pretrváva odpor a odsudzovanie daᒀových únikov, stále existujú a pretrvávajú, vo

vᘐetkých krajinách a vo vᘐetkých dobách. Po pätnástich rokoch ekonomickej

transformácie na Slovensku zaაínajú podnikatelia, ale aj nepodnikajúce daᒀové subjekty

lepᘐie vnímaᙐ svetlé aj tienisté stránky tohto systému v krajine.

15 Prieskum agentúry FOCUS pre Trasparency International, marec 2003


23

Dvojaké daᒀové úniky

Efektívnosᙐ daᒀovej sústavy a úაinnosᙐ daᒀovej legislatívy ᘐtátu závisí preva០ne

od toho, ako sa spoloაnosᙐ (ᘐtát) pozerá na daᒀovú disciplínu. Zrkadlovým obrazom

tejto disciplíny je rozsah daᒀových únikov a schopnosᙐ spoloაnosti ich eliminovaᙐ na

ekonomicky i sociálne prijateᏠnú úroveᒀ. Rozpor medzi záujmom ᘐtátu zabezpeაiᙐ si

príjmy inkasom daní a medzi prirodzeným odporom daᒀových subjektov, ktoré sa

sna០ia o minimalizáciu vlastného daᒀového bremena, je základným motívom vzniku

daᒀových únikov.

Z viacerých definícií sa javí najvýsti០nejᘐia tá, ktorá oznaაuje daᒀový únik ako

výsledok celkového ekonomického správania sa daᒀových subjektov orientovaného na

zní០enie daᒀovej povinnosti daᒀového subjektu (obაana, ០ivnostníka, podniku, firmy) k

ᘐtátu na legálnom alebo nelegálnom princípe16.

Legálny daᒀový únik (tax avoidance) predstavuje daᒀový únik v línii platnej

legislatívy a charakteristický je vyhýbaním sa daᒀovej povinnosti ᘐikovným vyu០itím

mo០ností, ktoré ponúka zákon. Napríklad spotrebiteᏠ mô០e zmeniᙐ svoje správanie

(ᘐtruktúru spotreby), aby platil menᘐie dane.

Nelegálny daᒀový únik (tax evasion) znamená poruᘐenie zákona, lebo je vykonaný

nad rámec platnej legislatívy. Mechanizmus nelegálneho daᒀového úniku je dvojaký –

daᒀový únik vzniká na báze nadhodnotenia daᒀových výdavkov (nákladov) daᒀového

úაtovníctva alebo na báze úplného zatajenia აi აiastoაného priznania príjmov k

zdaneniu.

Nelegálny daᒀový únik na základe zatajenia urაitých skutoაností potrebných na

objektívne a správne urაenie dane mô០e maᙐ podobu tzv. daᒀovej defraudácie (pri

zatajení urაitej აasti majetku daᒀového subjektu) alebo podobu tzv. daᒀovej

malverizácie (pri zatajení príjmov, napríklad nepriznaním აasti tr០ieb).

16 www.akont.sk, K daᒀovým únikom dochádza hlavne v neᘐtandardných ekonomikách.


24

Legálne a nelegálne daᒀové úniky nasvedაujú, ០e slovenský daᒀový systém má

znaაné rezervy. Zistené daᒀové a colné nedoplatky v roku 2003 dosiahli sumu 87,6

miliardy korún,17 priაom daᒀové nedoplatky tvorí 81,3 mld. Sk a colné 6,3 mld. Sk.

Z celkovej sumy je a០ 49,6 mld Sk nevymo០iteᏠných a hrozivý objem tieᒀovej

ekonomiky podᏠa niektorých odhadov indikuje, ០e nezistené daᒀové úniky sa roაne

pohybujú naჰalej na úrovni minimálne 20 mld. Sk (údaj nie je exaktný, ide len o

kvalifikovaný odhad).

Samotná trestná აinnosᙐ sa v daᒀovej sústave prejavuje skrátením, neodvedením a

nezaplatením dane a poistného. Teda daᒀovník skráti, neodvedie alebo skráti daᒀ, აi

poistné a tieto finanაné prostriedky pou០ije pre seba, prípadne na rozvoj podnikania.

Táto trestná აinnosᙐ zaznamenáva prudký rozmach, priაom mnohé prípady ostávajú v

latencii. Ide o აinnosᙐ, ktorá je znaაne nehomogénnou skupinou nezákonných

აinností. Túto აinnosᙐ mo០no charakterizovaᙐ ako útok páchateᏠa smerom k

poᘐkodeným.

Dane sa delia na základe zákona ა. 212/92 Z. z. o sústave daní v znení

neskorᘐích noviel na dane priame a nepriame. Priame dane predstavujú dane, ktorých

bremeno znáᘐa priamo daᒀovník, bez legálnej mo០nosti ich presunu na iný subjekt.

Sústavu priamych daní tvoria: daᒀ z príjmu právnických osôb a daᒀ z príjmu

fyzických osôb, ჰalej sem patria majetkové dane ako:

● cestná daᒀ

● daᒀ z nehnuteᏠností: - daᒀ z pozemkov

- daᒀ zo stavieb

● daᒀ z dediაstva, darovania, z prevodu a prechodu nehnuteᏠností.

V tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e daᒀovník zatají príjmy

alebo tieto vykazuje v nesprávnej výᘐke. Daᒀovníci pri objasᒀovaní krátenia dane v

tejto oblasti veᏠmi აasto uvádzajú, ០e stratili doklady, alebo ០e sa iným spôsobom

znehodnotili (napr. uvádzajú, ០e im boli odcudzené, dieᙐa sa hralo s poაítaაom a vᘐetky

17 Národná obroda, 15. 4. 2004, Daᒀové a colné nedoplatky stále rastú, ale úspeᘐnosᙐ ich výberu je lepᘐia.


25

záznamy vymazalo, kuriozitou potvrdenou z vlastnej praxe je vysvetlenie podozrivého,

ktorý uviedol, ០e tieto doklady neustále vozí so sebou a pri autonehode sa mu na ne

vyliala minerálna voda, a preto boli znehodnotené, preto ich vyhodil a pod).

რalᘐou oblasᙐou krátenia dane je snaha získaᙐ daᒀové úᏠavy, a to fiktívnym

zamestnávaním invalidných pracovníkov, pri snahe vyhnúᙐ sa zálohovým platbám si

obstarávajú fingované doklady, ktorými preukazujú preká០ky v podnikaní, najmä to, ០e

sú nesolventní. რalej je to vykazovanie nepravdivých výdavkov vynalo០ených na

dosiahnutie, udr០anie a zabezpeაenie príjmov. Ide predovᘐetkým o fakturáciu prác a

slu០ieb, ktoré vᘐak neboli nikdy vykonané. რalᘐími polo០kami krátenia dane je

neoprávnené vykazovanie fiktívnych pracovných ciest, neoprávnené uplatᒀovanie

odkladu platenia dane, neoprávnené uplatᒀovanie odpoაítateᏠných polo០iek a pod.

Ⴠo sa týka krátenia daní z príjmu právnických osôb, tu najაastejᘐie dochádza k

cenovým presunom, teda daᒀ sa rozlo០í medzi viac daᒀovníkov prostredníctvom

nákupu alebo predaja za zámerne dohodnuté podhodnotené ceny. Takto sa daᒀovník

vyhne zdaneniu vo vyᘐᘐom daᒀovom pásme. Taktie០ sna០ia sa vyhnúᙐ zdaneniu tým, ០e

presúvajú zisk zo ziskových spoloაností do spoloაností stratových. Ⴠastým javom je

vystavovanie fiktívnych výdavkových dokladov, faktúr, zmlúv a iných potrebných listín

k zúაtovaniu výdavkov, prelievanie kapitálu do rôznych dcérskych spoloაností. V tejto

oblasti dochádza k najväაᘐím ᘐkodám pre spoloაnosᙐ, teda ᘐtátu.

PokiaᏠ ide o ჰalᘐie priame dane, v tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti

pomerne zriedka a ᘐkody nie sú vysoké.

Druhú აasᙐ daᒀovej sústavy tvoria dane nepriame, ktoré sú najაastejᘐie premetom

krátenia, nezaplatenia a neodvedenia.

Nepriame dane sú dane, ktorých bremeno mô០e daᒀovník legálne preniesᙐ na inú

osobu, pokiaᏠ táto presun umo០ní.

Sústavu nepriamych daní tvorí:

● daᒀ z pridanej hodnoty

● spotrebné dane, medzi ktoré patria:

- spotrebná daᒀ z liehu

- spotrebná daᒀ z vína

- spotrebná daᒀ z piva


26

- spotrebná daᒀ z tabaku a tabakových výrobkov

- spotrebná daᒀ z uhlíkových palív a mazív

Najmä daᒀ z pridanej hodnoty, keჰ si páchateᏠ uplatní po dohode so silným

subjektom na základe fiktívneho obchodu s tovarom nárok na nadmerný odpoაet u

prísluᘐného Daᒀového úradu je najაastejᘐou trestnou აinnosti v tejto oblasti. რalej sú to

spotrebné dane v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom niektorých druhov

tovaru najmä alkoholu a cigariet. Najაastejᘐou formou trestnej აinnosti, v oblasti

spotrebných daní je fingovaný dovoz alebo vývoz liehu. Najväაᘐou spoloაenskou

nebezpeაnosᙐou je vᘐak nelegálna výroba liehu a jeho nelegálny dovoz zo zahraniაia.

Tu je toti០to nebezpeაie, ០e je zdravotne závadný. Charakteristickou აrtou je nízka cena

za takto vyrobený alkohol. Na აiernom trhu má najvyᘐᘐiu hodnotou lieh z Belgicka,

Holandska a Ukrajiny.

Jeden z najväაᘐích daᒀových podvodov, vtedy eᘐte na dani z obratu, sa udial

v roku l99218. Na Slovensku sa ho dopustil 3O-roაný cudzí ᘐtátny prísluᘐník, ktorý v

roku l992 objednal z Macedónska a Bulharska bez súhlasu spoloაníაky pova០sko-

bystrickej firmy a v jej mene rôzne tabakové výrobky, ktoré rozpredal odberateᏠom na

území bývalej ჀSFR. Neodvedením dane z obratu spôsobil spoloაníაke ako subjektu

dane z obratu ᘐkodu vo výᘐke 284,6 mil. Sk.

Mnohé obrovské daᒀové podvody v SR neboli zistené. Len vo VS័ Koᘐice

daᒀová kontrola deklarovala niekoᏠko daᒀové nedoplatky za roky 1996 a០ 1999 vo

výᘐke 3,74 mld. Sk19. ័eleziarne vᘐak ᘐtátu zaplatia „len“ 1,4 mld. Sk. Výᘐka týchto

nedoplatkov toti០ zahᕐᒀa nielen samotné nedoplatky, ale aj penále a ich zvýᘐenie. Je to

vᘐak iba zrnko v mori – v porovnaní s tým, ០e podᏠa niektorých topmana០érov z

podniku „odiᘐlo“ cez 11 miliárd Sk, ale doteraz nevedia kam

18 www.akont.sk, História daᒀových únikov 19 www.cphr.sk, VS័ dlhujú ᘐtátu miliardy na daniach


27

Najziskovejᘐie daᒀové podvody

Medzi najviac profitujúce daᒀové podvody, machinácie a daᒀové hity z rastu

nelegálnych daᒀových úspor patria najmä aktivity spojené s predajom drog,

prostitúciou, vydieraním (racketing), terorizmom, únosmi, ilegálnym

prisᙐahovalectvom, obchodovaním so zbraᒀami, s kontrabandom, ú០erníctvom,

ekoobchodom, hazardnými hrami, paᘐovaním cigariet, obchodovaním s alkoholom, s

falᘐovaním a praním ᘐpinavých peᒀazí, kráde០ami áut, s komunálnymi podvodmi,

výnosmi z korupcie, s podvodmi s cennými papiermi, ilegálnou redistribúciou

videosnímok a audiokaziet (tzv. pirátske kópie), s poisᙐovacími podvodmi,

privatizaაnými podvodmi, s príjmom z automatov, herní a kasín.

Osobitnú dôle០itosᙐ najmä z hᏠadiska obrovských objemových obchodov majú aj

ᘐpeciálne internacionálne úniky daní. ᘀpeciálne medzinárodné daᒀové úniky sú najmä

tie, kde sa ᘐpekulácie smerujúce k daᒀovým machináciám najviac koncentrujú najmä

na:

● pou០ívanie tzv. transferových cien – medzi vzájomne závislými subjektmi,

ktorých cieᏠom je umelo ovplyvniᙐ tvorbu zisku v teritóriách s ni០ᘐím zdanením na úkor

teritórií s vyᘐᘐím zdanením

● manipuláciu so sídlom spoloაnosti a s dvojitou daᒀovou registráciou. Princíp

spoაíva v zneu០ívaní rozdielnych národných predpisov. Niektoré krajiny pova០ujú za

sídlo miesto registrácie, iné naopak miesto, odkiaᏠ je spoloაnosᙐ riadená a kontrolovaná

● kapitalizáciu filiálky na základe dlhu, აím sa má obísᙐ zdanenie úrokov, ktoré

inkasuje materská spoloაnosᙐ.

Predmetom neutíchajúcich polemík a odborných sporov je nejasná hranica medzi

legitimitou podnikania, ale najmä medzi tým, აi ide o legálny alebo nelegálny daᒀový

únik v prípade transferov i alokácie kapitálu v tzv. offshore teritóriách, nazývaných aj


28

daᒀové raje, daᒀové oázy alebo daᒀové útoაiᘐtia.20 V princípe platí, ០e daᒀovým rajom

rozumieme krajinu (územie) so zvýhodneným colným, respektíve daᒀovým re០imom,

ktorý dovoᏠuje daᒀovému subjektu, aby umiestnením svojho kapitálu v tomto teritóriu

získal nemalú finanაnú úsporu na báze daᒀovej alebo colnej úᏠavy.

Najväაᘐí daᒀový raj sa nachádza údajne v Karibiku a jeho názov je Kajmanské

ostrovy. Je to potápaაský raj, kde ០ije cca 3O tisíc obyvateᏠov. Z tohto daᒀového /აi

bezdaᒀového/ raja operuje vyᘐe 55O bánk reprezentujúcich viac ako 6O krajín sveta.

Jedna banka na Kajmanských ostrovoch pripadá zhruba na 5O Ꮰudí. Zaregistrovaných je

tam takmer 3O-tisíc firiem. Táto jurisdikcia dáva vyᘐe 35O poisᙐovacím spoloაnostiam

najvyᘐᘐie výhody pri poskytovaní slu០ieb. Pre ilustráciu je vhodné podაiarknuᙐ,០e na

zemeguli sa nachádza celkom 22O teritórií charakteru daᒀového raja /tzv. off-shore/.

Príაiny daᒀových podvodov

Príაiny daᒀových podvodov treba hᏠadaᙐ najmä v sociálnom a ekonomickom

prostredí, v ktorom platitelia daní vykonávajú svoju აinnosᙐ. Vznik daᒀových únikov

výraznou formou ovplyvᒀuje aj stav právneho systému prísluᘐnej spoloაnosti. Na tento

faktor vzniku daᒀových únikov má vplyv aj stav morálky a kultúry spoloაnosti, v rámci

ktorej úniky vznikajú. Najpoაetnejᘐie výhrady zo strán podnikateᏠov ohᏠadne systému

finanაného zaᙐa០enia sa týkajú hlavne odvodov do poistných fondov. Najაastejᘐie sa

spomínajú neprimerane veᏠké odvody za zamestnancov. Ak sú odvody a sadzby dane

neúmerne vysoké, väაᘐina podnikov si nájde spôsob ako sa vyhnúᙐ ich plneniu

აiastoაne alebo v plnej výᘐke.

C/ PROCES PRIVATIZÁCIE

Jedným z nástrojov budovania trhu a vytvárania súkromného sektora v ekonomike

sa stala privatizácia. Privatizácia v slovenskej ekonomike vᘐak nezasahovala a

nezasahuje len oblasᙐ hospodárstva, jej priebeh má vplyv na celú spoloაnosᙐ. Zásadným

20 Trend, ა. 9/2002, ა. 14/2002


29

a minimálne trojakým spôsobom ovplyvᒀuje to, aký typ inᘐtitucionálneho rámca v

ekonomike a spoloაnosti vzniká, hlavne tým, ០e:

● vlastnícke práva tvoria podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej architektúry

ekonomického systému a privatizácia podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej transformácie,

● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na formovanie podnikateᏠskej a

exekutívnej kultúry a etiky,

● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na celkovú spoloაenskú klímu,

formovanie neformálnych pravidiel v spoloაnosti a následne na vytvorenie podmienok

pre dlhodobý udr០ateᏠný rast na Slovensku.

Zjednoduᘐený vzᙐah medzi formálnymi a neformálnymi inᘐtitúciami a ich vplyv

na hospodársky rast vyjadrujú nasledujúce schémy:

Schéma 3: Formálne a neformálne pravidlá

Neformálne pravidlá sa týkajú hlavne konvencií a osobných ᘐtandardov

აestnosti. Dôle០itosᙐ neformálnych pravidiel je priamo úmerná nákladnosti prijímania


30

formálnych opatrení a ich implementácie. Ⴠím ᙐa០ᘐie sa uplatᒀuje napríklad zákon o

konflikte záujmov, tým dôle០itejᘐí je spôsob myslenia Ꮰudí. Keby sa prijatie daného

opatrenia a jeho efektívna implementácia dala uskutoაniᙐ pri nízkych nákladoch,

znamenalo by to, ០e ideológia v danej spoloაnosti bola v zhode s implementovaným

zákonom. V opaაnom prípade je potrebné ovplyvᒀovaᙐ aj ideológiu, აo zvyᘐuje celkové

náklady spojené s implementáciou daného zákona აi mechanizmu. Dôvera, morálka,

dodr០iavanie etických hodnôt sú preto významnými ekonomickými kategóriami.

ZatiaᏠ აo formálne pravidlá mo០no zmeniᙐ aj „za jednu noc“, zmena

neformálnych pravidiel je oveᏠa nároაnejᘐia. Neformálne pravidlá toti០ pôsobia

postupne a აasto podvedome na základe toho, ០e jednotlivci si vytvárajú alternatívne

vzory správania v zhode s novým ohodnotením nákladov a ú០itku.

Z vyᘐᘐie uvedeného mo០no indikovaᙐ, ០e neformálne pravidlá nebránili rastu

korupcie v jednotlivých fázach procesu privatizácie. Podrobnejᘐie sú podoby korupcie v

jednotlivých აastiach privatizaაného procesu uvedené v nasledujúcom texte. Pre

zdôraznenie odliᘐných podôb korupcie v jednotlivých fázach privatizaაného procesu

sme zvolili nasledovné აlenenie21:

• korupcia pred predajom majetku, tzv. predprivatizaაná korupcia,

• korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku – t. j. poაas samotného

procesu privatizácie, predaja majetku,

• korupcia po predaji majetku, tzv. poprivatizaაná korupcia.

Predprivatizaაná korupcia

Tento druh korupcie spojený s transformáciou hospodárstva a privatizáciou sa

zvykne nazývaᙐ aj spontánna privatizácia. Oznaაuje sa tak proces rozkrádania majetku

poაas obdobia od spustenia ekonomickej transformácie alebo od obdobia ekonomickej

liberalizácie po zavᕐᘐenie privatizácie konkrétneho podniku. Ide predovᘐetkým o

spontánnu privatizáciu zo strany mana០mentov ᘐtátnych podnikov a im blízkych Ꮰudí.

Rozsah spontánnej privatizácie závisí od rýchlosti privatizácie, je priamo úmerný dᎠ០ke

obdobia od spustenia ekonomickej transformácie po ukonაenie privatizácie konkrétneho

podniku. Spontánna privatizácia je teda tým väაᘐia, აím pomalᘐí je priebeh privatizácie. 21 Siაáková, E.: Netransparentnosᙐ a korupcia v privatizaაnom procese, MESA 10, 2002


31

K აasto pou០ívaným formám spontánnej privatizácie patrí zámerné zhorᘐenie

ekonomickej situácie podniku, zní០enie jeho hodnoty a následné odkúpenie podniku za

nízku cenu. Pri spontánnej privatizácii tak dochádzalo napríklad k uzatváraniu

kontraktov o nájme nebytových priestorov, o zahraniაnoobchodnej აinnosti, o reklame a

propagácii, o zásobovaní a distribúcii, o servise, o dopravných slu០bách a pod.

Dôle០itým faktorom, ktorý napomohol rastu spontánnej privatizácie, bola absencia

súᙐa០ivých foriem v procese obstarávania na princípe súᙐa០e, keჰ០e zákon ა. 263/1993

Z. z. o verejnom obstarávaní bol prijatý a០ s úაinnosᙐou od 1. januára 1994.

Korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku

ᘀtandardnými metódami privatizácie sú:

• verejná dra០ba

• verejná súᙐa០

• priame predaje

Verejná dra០ba

Tzv. malá privatizácia bola organizovaná prostredníctvom okresných

privatizaაných komisií s regionálnou okresnou pôsobnosᙐou, ktoré boli podriadené

ministerstvu privatizácie. Jediným kritériom bola výᘐka ponúknutej ceny, priაom

uskutoაnenie výberu kupujúceho bolo realizované verejnou dra០bou, აím sa vytvoril

priestor pre transparentný spôsob jej realizácie. Napriek tomu sa aj pri tomto spôsobe

privatizácie vyskytovali javy svedაiace o prítomnosti korupcie. Tá vᘐak mala priamy

kriminálny, protizákonný charakter a bola (mala byᙐ) postihovaná bezpeაnostnými

orgánmi a orgánmi აinnými v trestnom konaní. Iᘐlo napr. o skryté alebo otvorené

vydieranie dra០iteᏠov alebo potenciálnych dra០iteᏠov s úmyslom odradiᙐ ich od úაasti

na dra០be, alebo od úmyslu zvyᘐovaᙐ cenu, o vymáhanie odplaty za ochotu nevstupovaᙐ

do dra០by a nezvyᘐovaᙐ cenu zo strany ᘐpekulantov vo vzᙐahu k vá០nym záujemcom o

prevádzkovú jednotku, o organizovanie tzv. holandských dra០ieb so zabránením úაasti v

dra០be vá០nym záujemcom vyhrá០kami, o vydra០enie prevádzkovej jednotky s

úmyslom nesplatiᙐ ju do stanoveného termínu a vyu០ívaᙐ ju do doby zruᘐenia výsledku

dra០by, o falᘐovanie dokumentov o predchádzajúcom prenájme dra០enej prevádzkovej

jednotky so zámerom prednostného odkúpenia. Zo strany vlády, parlamentu a


32

ministerstva privatizácie boli prijímané viaceré opatrenia, ktoré mali minimalizovaᙐ

rozsah týchto negatívnych javov.

Verejná súᙐa០

Aj v procese verejnej súᙐa០e existujú riziká korupcie. Mô០u vᘐak byᙐ eliminované

– ak sa dodr០iavajú vᘐetky ᘐtandardné nále០itosti verejných súᙐa០í, ako je zverejnenie

ponuky na odpredaj, jasné stanovenie kritérií výberu, zapeაatené ponuky bez rizika

úniku informácií o konkurenაných ponukách, nezávislá a nezainteresovaná výberová

komisia. Skúsenosti s verejnými súᙐa០ami ukazujú, ០e nie v០dy sú tieto podmienky

dodr០iavané, აo vedie nielen k mo០nosti korupcie a ovplyvᒀovania týchto procesov, ale

aj k spochybᒀovaniu výsledkov takýchto výberových konaní a k ich prehodnocovaniu

a០ ruᘐeniu.

Priame predaje

V procese veᏠkej privatizácie sa podstatná აasᙐ majetku odpredala formou

priamych predajov. Priamy predaj je taká forma predaja majetku alebo obchodných

podielov bývalého ᘐtátneho podniku, keჰ k predaju dochádza na základe schválenia tzv.

privatizaაného projektu na priamy predaj vopred urაenému záujemcovi. Aj v prípade

realizácie privatizácie formou priamych predajov mo០no zaviesᙐ transparentný,

súᙐa០ivý a kontrolovateᏠný priebeh. Stane sa tak vtedy, ak sú stanovené pravidlá hry a

kritériá, na základe ktorých sa medzi rôznymi záujemcami rozhoduje, a ak je mo០né

dodr០iavanie týchto pravidiel a kritérií poაas privatizácie aj spätne kontrolovaᙐ. Tento

spôsob privatizácie mo០no teda uskutoაᒀovaᙐ viacerými spôsobmi, pri ktorých sa mení

spôsob rozhodovania, stupeᒀ transparentnosti, kontroly, a teda aj priestoru pre korupciu.

Vo väzbe na proces privatizácie a mo០nú korupciu treba spomenúᙐ aj fenomén

tzv. divokej privatizácie. Takéto pomenovanie dostala privatizácia v období rokov

1994 a០ 1998. Na základe deklarovaného cieᏠa „vytváraᙐ domácu podnikateᏠskú

vrstvu“ sa majetok prideᏠoval na základe podnikateᏠského zámeru. PodnikateᏠský

zámer, ktorý sa tak stal hlavným kritériom výberu, vᘐak vytváral priestor pre rozsiahly

subjektivizmus, keჰ០e ide o nemerateᏠné kritérium.

Navyᘐe, väაᘐina proklamovaných zámerov v podnikateᏠskom zámere nie je ani

právne odchytiteᏠná a vymáhateᏠná. Keჰ០e domáci záujemcovia o privatizáciu majú


33

obmedzené investiაné mo០nosti, vláda zamýᘐᏠala „v záujme podpory rozvoja domácej

podnikateᏠskej vrstvy (...) umo០ᒀovaᙐ splátkové formy predaja so zapoაítavaním

investícií do kúpnej ceny“. Privatizácia podᏠa takto stanovených kritérií umo០ᒀuje

subjektivizmus a uprednostᒀovanie mana០mentov ᘐtátnych podnikov, prípadne iných

dopredu vytypovaných záujemcov.

Jedným z najznámejᘐích príkladov takejto privatizácie, bol predaj akciovej

spoloაnosti Nafta Gbely. Tento podnik bol jedným z najprosperujúcejᘐích podnikov na

Slovensku. Zisk pred zdanením v roku 1995 dosiahol 1,075 mld. korún a cena jednej

akcie sa pohybovala od 2230 do 2360 korún. V auguste 1996 vᘐak Fond národného

majetku Slovenskej republiky rozhodol o priamom predaji celého neprivatizovaného

balíka akcií Nafta Gbely (45,9 %) v priamom predaji neznámej spoloაnosti Druhá

obchodná, a. s., za cenu 500 mil. Sk, priაom prvá splátka je 150 mil. Sk do 30 dní

a zvyᘐok podᏠa splátkového kalendára do desaᙐ rokov22. Ⴠasᙐ týchto splátok pritom

mo០no investovaᙐ do podniku, a v tom prípade sa o tieto investície zni០ujú splátky.

Nafta Gbely pritom dosahuje roაný zisk vyᘐe 1 mld. Sk, preto je jasné, ០e nový

nadobúdateᏠ pohodlne splatí svoje záväzky z dividend, ktoré dostane ako nový majiteᏠ.

O privatizáciu akcií Nafta Gbely sa uchádzali mnohí domáci aj zahraniაní

investori, medzi nimi napríklad Ruhrgas, ÖMV, Gas de France.

Predajná cena bola 500 mil. Sk, pritom pri aktuálnej cene na kapitálovom trhu

2300 Sk za akciu by cena 45,9 % balíka bola 3,2 mld. Sk. Skutoაná trhová cena by

pritom bola eᘐte vyᘐᘐia, preto០e ide o kontrolný balík lukratívnej akciovej spoloაnosti

(zvyᘐných 54,1 % akcií predaných v kupónovej privatizácii je relatívne rozptýlených).

Takmer vᘐetci domáci aj zahraniაní záujemcovia ponúkali oveᏠa vyᘐᘐiu cenu ako víᙐaz.

Mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e priama strata vyplývajúca z tohto predaja dosiahla sumu okolo 3

mld. Sk.

Poprivatizaაná korupcia

V súvislosti s plnením podmienok zmluvy uzavretej medzi kupujúcim a FNM SR

mô០e takisto dochádzaᙐ ku korupcii. Deje sa tak napríklad pri splácaní kúpnej ceny 22 MESA 10, Od spoloაného k súkromnému – 10 rokov privatizácie na Slovensku, Bratislava 1999


34

privatizovaného majetku, najmä ak sa predaj uskutoაnil splátkovým spôsobom. Ide o

situácie, keჰ sú nadobúdatelia schopní splácaᙐ majetok, ale nerobia tak a spoliehajú sa

na nedokonalosᙐ kúpno−predajných zmlúv, vyᙐa០enosᙐ obchodných súdov, prípadne na

politické lobovanie v prospech nepostihnutia nedodr០iavania kúpno−predajných zmlúv,

აi dokonca v prospech ich zmeny v zmysle krátenia kúpnej ceny alebo odpustenia

splátok atჰ.

Je vᘐak potrebné zdôrazniᙐ, ០e k nezaplateniu kúpnej ceny mô០e dochádzaᙐ nielen

zo ᘐpekulatívnych dôvodov, ale aj z objektívnych príაin, napríklad ak sa zhorᘐia trhové

podmienky v porovnaní so stavom, aký predpokladal kupujúci. Následne tak mô០e

vzniknúᙐ neschopnosᙐ dodr០iavaᙐ splátkový re០im dohodnutý pri podpise

kúpno−predajnej zmluvy.

D/ BANKOVÝ SEKTOR

Bankový sektor je neodmysliteᏠný od trhovej ekonomiky, dochádza tu k

podvodom, keჰ páchateᏠ, ០iaᏠ aj niekedy za úაasti pracovníkov bánk, faloᘐným

prevodným príkazom pouká០e urაitú sumu na svoj vlastný úაet, ktorý je zalo០ený na

fiktívne meno, resp. na odcudzené doklady. V oblasti bankového sektoru, dochádza k

záva០nej trestnej აinnosti, ktorá do znaაnej miery poᘐkodzuje ᘐtát.

Samotná banková sústava je tvorená v០dy dvojstupᒀovo. Prvý stupeᒀ tvorí

emisná banka, ktorá sa nazýva aj centrálnou. V prípade Slovenskej republiky je to

Národná banka Slovenska, ktorej hlavnou úlohou je zabezpeაovanie stability meny.

Za týmto úაelom urაuje menovú politiku ᘐtátu, vydáva bankovky a mince do predaja

ᘐtátne dlhopisy, koordinuje platobný styk a zúაtovanie bánk, riadi peᒀa០ný obeh.

PovoᏠuje აinnosᙐ bánk a vykonáva nad nimi dohᏠad v stanovenom rozsahu, vyhlasuje

kurz slovenskej meny k iným menám a pod.

Druhý stupeᒀ tvoria vᘐetky ostatné banky, ktoré sa აlenia na univerzálne a

ᘐpeciálne. Ich hlavnou úlohou je dosahovanie zisku sprostredkovaním pohybu

doაasne uvoᏠneného kapitálu. Z hᏠadiska mô០u vystupovaᙐ v troch formách: ᘐtátne

banky, dru០stevné banky a súkromné banky.


35

Nedostatok zdrojov spojených so zadᎠ០enosᙐou a platobnou neschopnosᙐou

podnikov patria medzi hlavné problémy bánk na Slovensku. Otvorenie sa

medzinárodnej konkurencii, liberalizácia cien, vnútorná konvertibilná meny a rad

ჰalᘐích opatrení vytvorilo niektorým jednotlivcom a skupinám podmienky pre ᘐiroké

pole podvodov v tejto oblasti. Ide najmä o trestnú აinnosᙐ páchanú v súvislosti s

poskytovaním úverov, otváraním akreditívov, výbermi finanაných prostriedkov

formou prevodných príkazov, pri platení ᘐekmi a platobnými kartami.

Voblasti úverov ide najmä o podvodnú აinnosᙐ, keჰ páchateᏠ v აase

vybavovania úveru má v úmysle peniaze nevrátiᙐ privádza tak banku do omylu,

priაom sa na úkor tejto banky obohatí, teda úmyselne poruᘐí ustanovenia úverovej

zmluvy. Takéto úvery sa menia na klasifikované. Objem klasifikovaných úverov

slovenských komerაných bánk predstavoval eᘐte v roku 2000 pribli០ne 12 % objemu

vytvoreného hrubého domáceho produktu SR23. S týmto alarmujúcim stavom sa ostatné

krajiny V4 sna០ili vyrovnaᙐ u០ pred ᘐiestimi rokmi. Za jeho hlavný dôvod oznaაila

insolventnosᙐ slovenskej podnikateᏠskej sféry, ktorá spôsobuje neschopnosᙐ podnikov

uhrádzaᙐ svoje splatné záväzky.

რalᘐou trestnou აinnosᙐou v tejto oblasti je poᘐkodzovanie veriteᏠa tak, ០e

páchateᏠ zmenᘐí svoj majetok zniაením, zatajením, poᘐkodením, odstránením alebo

scudzením, alebo uzná neexistujúce právo აi záväzok. Jedným z neduhov v tejto

oblasti je aj úplatkárstvo. Banka poskytne úver podnikateᏠovi z horᘐou bonitou,

priაom pracovník banky za „vybavenie" úveru inkasuje urაitú აiastku od podnikateᏠa.

Voblasti prevodov finanაných prostriedkov formou prevodných príkazov

ide o trestnú აinnosᙐ, kde páchateᏠ sfalᘐuje prevodný príkaz a podpis a peniaze

fyzickej alebo právnickej osoby prevedie na svoj úაet. რalᘐou, avᘐak nároაnejᘐou

formou trestnej აinnosti v oblasti prevodov finanაných prostriedkov, je prevod

financií pomocou zásahu do poაítaაovej databázy banky, teda dochádza tu

k zneu០itiu poაítaაovej techniky.

Voblasti otvárania akreditívu dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e

páchateᏠ s faloᘐnými osobnými a podnikateᏠskými dokladmi po០iada banku

o otvorenie akreditívu k predplateniu tovaru v zahraniაí a to aj napriek tomu, ០e 23 www.profini.sk, Klasifikované úvery bánk predstavujú zhruba 12 % HDP, 20. 3. 2000


36

nemá nijaké korunové alebo valutové krytie. Za týmto úაelom banke predlo០í

nepravdivé doklady a podklady v úmysle zakryᙐ svoju platobnú neschopnosᙐ. Po

uskutoაnení finanაnej transakcie a úhrade tovaru bankou príkazcu v zahraniაní,

páchateᏠ obchodný tovar predá, úhradu na úაet banky nevykoná.

Voblasti platby ᘐekmi a platobnými kartami spoაíva trestná აinnosᙐ v tom,

០e páchateᏠ vykonaná bezhotovostný platobný styk s odcudzenou platobnou kartou

alebo odcudzeným ᘐekom. Taktie០ trestná აinnosᙐ spoაíva vtom, ០e páchateᏠ pou០ije

platobnú kartu, ktorá nie je krytá alebo bola zastavená jej platnosᙐ. Obdobne je to pri

platbách so ᘐekmi.

რalᘐou formou trestnej აinnosti, ktorá bola vo vzᙐahu najmä ku komerაným

bankám rozpracovaná a vo viacerých prípadoch úspeᘐne zdokumentovaná je oblasᙐ

poᘐkodzovania veriteᏠa. Drvivá väაᘐina prípadov sa týkala situácie kedy bola v pozícii

veriteᏠa komerაná banka. Základná skutková podstata tohto trestného აinu alternatívne

predpokladá základné formy konania – zniაenie, poᘐkodenie, zatajenie, odcudzenie

alebo iné odstránenie აasti majetku, zaᙐa០enie veci, jej prenájom, predstieranie alebo

uznanie neexistujúceho práva alebo záväzku, postúpenie pohᏠadávky alebo prevzatie

dlhu iného alebo predstieranie zmenᘐenia svojho majetku, resp. jeho zánik. Z uvedeného

vidieᙐ, ០e ide o ᘐiroko koncipovanú skutkovú podstatu, ktorej zdokumentovanie kladie

vysoké nároky na odbornú zdatnosᙐ pracovníkov ᘐpecializovaného úradu..

Ⴠastokrát dochádza k praniu ᘐpinavých peᒀazí prostredníctvom bankových

operácií. Pre tieto úაely vymedzuje legislatíva pojem podozrivá banková operácia24.

Jeho zadefinovanie nie je jednoduché, a to z dôvodu, ០e v zákone ა. 21/1992 Zb.

o bankách v znení neskorᘐích predpisov sa takýto pojem nikd

Documents

DIPLOMOVÁ PRÁCA - szm.commilanmacek.szm.com/diplomovka.pdf · Abstrakt Možnosti likvidácie ekonomickej kriminality Diplomová práca Ekonomická univerzita v Bratislave Národospodárska